Stenografická správa o 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze

 

                    Prvý deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     2. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 37. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pre-

zentovali stlačením tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady  svoju neúčasť  na dnešnom  rokovaní ospravedlnili títo

poslanci: pán poslanec Weiss, pán  poslanec Prokeš a pán po-

slanec Lauko.

 

     Na 37. schôdzi  Národnej rady  overovateľmi  budú  pani

poslankyňa  Kolláriková a pán poslanec  Komlósy. Náhradníkmi

budú pán poslanec Líška a pán poslanec Miklušičák.

 

     Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem

program 37. schôdze schváliť tak, ako ho máte pred sebou.

 

     Skôr ako  dám slovo na doplnenie  alebo pozmenenie pro-

gramu,  chcem vás  len informovať,  že na  návrh príslušného

gestorského výboru stanovisko  Najvyššieho kontrolného úradu

pod bodom 32 uvedie jeho predseda. Ďalej návrh rozpočtu Fon-

du národného majetku a návrh na použitie majetku fondu, kto-

ré sú  pod bodmi 54 a 55, uvedie  prezident  prezídia fondu,

návrhy rozpočtov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej

poisťovne, ktoré sú pod bodmi 56 a 57, uvedú predsedovia ich

správnych rád. Na to, aby ich mohli uviesť, musí dať Národná

rada  súhlas.  Navrhujem,  aby  sme  tento  súhlas vyslovili

schválením zaradenia týchto bodov do programu schôdze. Ak má

niekto iný návrh, samozrejme, budeme o ňom hlasovať. Ak nie,

konštatujem, že so mnou súhlasíte.

 

     Pripomínam, že na doplnenie programu má každý poslanec,

ktorý sa prihlási, jednu minútu.

 

     Pýtam sa preto, či má  niekto návrhy na zmenu a doplne-

nie programu.

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem navrhnúť,  aby sme zaradili  do programu ako  bod

číslo 13 návrh na  vydanie  zákona Národnej rady,  ktorým sa

dopĺňa  zákon  číslo 65/1965 Zb. Zákonník  práce v znení ne-

skorších zmien a doplnkov, tlač číslo 541.

 

     Účelom tohto návrhu  zákona je zrovnoprávniť zamestnan-

cov územnej samosprávy, t. j. obcí a miest, so zamestnancami

štátnej správy, štátnych orgánov a štátnych fondov a odstrá-

niť  nejednoznačnosť právnej  úpravy. Chcem  povedať, že po-

sledná novela nariadenia vlády číslo 249/1992 Zb., ktorou je

nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 193/1996, vlast-

ne znamená,  že autonómia  obecných a mestských  zastupiteľ-

stiev bola  zrušená. Obce a mestá sú  povinné  riadiť sa pri

odmeňovaní  svojich  zamestnancov  priamo  nariadením vlády.

Prijatím  tohto  zákona  by  sme zrovnoprávnili zamestnancov

územnej samosprávy a štátnej správy.

 

     Myslím si, pán predseda, že tento návrh bol podaný ešte

v novembri, a domnievam sa, že  je namieste, aby sme ho pre-

rokovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej sa hlásil pán  poslanec Šimko. Pán poslanec, poč-

kajte chvíľku,  robia náhradnú kartu.  Nech sa páči,  môžete

začať.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Navrhujem zaradiť  do programu návrh  skupiny poslancov

Národnej rady  Slovenskej republiky na  schválenie uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 482 zo 4. decembra

1996 (tlač číslo 771). Navrhujem, aby  sa tento bod programu

prerokoval ako prvý  bod zajtra ráno. Ide o  reakciu na roz-

hodnutie Ústavného súdu z 23. júla tohto  roku, ktorý sa vy-

slovil, že Národná rada prijatím uznesenia číslo 482 poruši-

la ústavu a Národná rada je  orgánom, ktorý má tento čin na-

praviť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

 

     podľa § 24 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku

navrhujem zaradiť do programu rokovania 37. schôdze Národnej

rady návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady o používa-

ní  jazykov  národnostných  menšín a etnických  skupín (tlač

441). Tento bod  navrhujem ako bod 33 a  nasledujúce body by

sa prečíslovali. Účelom tohto návrhu je zlepšenie postavenia

Slovenskej republiky vo svete.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hrušovský má ďalší návrh.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby sme vypustili z navrhnutého bodu progra-

mu  bod 25 - návrh  zákona o  trestnom  konaní  súdnom, teda

Trestný poriadok (tlač číslo 773).

 

     Ústavnoprávny  výbor na  svojom  rokovaní o tomto  bode

programu prijal uznesenie, ktorým zaviazal ústavnoprávny vý-

bor, aby prerušil rokovanie o tomto bode  programu až dovte-

dy,  pokiaľ sa  ústavnoprávny výbor  nestretne so zástupcami

právnických fakúlt a expertov na trestné právo. Nepredpokla-

dám, že  k tomu dôjde počas  tejto schôdze. Preto odporúčam,

aby sme tento bod z tejto schôdze vypustili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Fico, nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prijal  uznesenie, na  základe ktorého  odporúča, aby návrhy

zákonov, ktoré  majú súvis, boli  prerokúvané súčasne. Preto

dávam návrh, aby  sme bod 43 návrhu programu,  ktorý sa tiež

týka Trestného zákona, prerokovali  spoločne s návrhom vlády

na novelizáciu  Trestného  zákona. Čiže  navrhujem, aby  sme

bod 43 predsunuli a prerokovali ho ako bod 5 programu. Je to

v súlade s odporúčaním ústavnoprávneho výboru.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda výboru Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Z dôvodov, o ktorých  hovoril  pán  poslanec  Hrušovský

v súvislosti s bodom 25 návrhu programu, ktorý sa týka vlád-

neho  návrhu  novely  Trestného  poriadku,  navrhujem presne

z tých istých dôvodov, o ktorých  hovoril on, aby sme to ne-

sťahovali z rokovania  tejto schôdze, ale  aby sme tento bod

zaradili neskôr, to znamená ako  bod 44, teda na koniec pre-

rokúvaných návrhov zákonov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ak nestihneme  prerokovať náš  program v priebehu dvoch

týždňov, navrhujem, aby posledným  dňom rokovania bol v prí-

pade potreby 18. december a aby sme v polovici rokovania, to

znamená na  budúci týždeň v pondelok  alebo utorok,  zvolali

poslanecké grémium,  ktoré by upravilo  program tak, aby  sa

zákony, ktoré treba prerokovať na tomto pléne, prerokovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, schôdza je naplánovaná do 19. decembra aj

podľa dohody v poslaneckom grémiu.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dal som tento návrh ako procedurálny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A potom som nerozumel tú druhú časť, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Aby sme v polovici rokovania zvolali poslanecké grémium

a spresnili program, aby sa skutočne prerokovali tie zákony,

ktoré treba prerokovať na tomto pléne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     mám procedurálny návrh, ktorým  chcem navrhnúť, aby sme

bod číslo 44 nášho  programu prerokovali zajtra v doobedňaj-

ších  hodinách, povedzme o 10.00 hodine, čo odôvodňujem tak,

že ide o prvé  čítanie relatívne jednoduchého návrhu zákona,

ktorý sa týka rozhlasového a televízneho vysielania, a mohlo

by  sa stať,  že by  sme ho  nestihli pre  iné dôležité body

programu prerokovať v prvom  čítaní na tejto schôdzi. Myslím

si, že  je potrebné riešiť problematiku,  keď sme po prijatí

zákona o neprivatizácii STV 2 svedkami  toho, že sa objavujú

snahy o prenájom  druhého televízneho  okruhu súkromnej spo-

ločnosti. Tento zákon sa zaoberá problematikou, ktorá by ma-

la zastaviť  takýto  prenájom a mala by spresniť  pojem pre-

vádzkovateľa  vysielania v súvislosti s najnovšou  európskou

legislatívou. Chcem navrhnúť, aby  sme bod číslo 44 preroko-

vali zajtra o 10.00 hodine a posunuli ho na  ďalšie preroko-

vanie na februárovej schôdzi.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby bod 41 - návrh skupiny  poslancov Národ-

nej rady  Slovenskej republiky na vydanie  zákona, ktorým sa

dopĺňa zákon  číslo 286/1991 Zb. o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov (tlač 763) bol zaradený do prvého číta-

nia vo štvrtok ráno ako prvý bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predsedníčka výboru pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán predseda, chcem len zahlásiť, že hlasujem s náhrad-

nou kartou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, aj  ja mám  návrh na  doplnenie. 1. 12.

1997 som dostal list z 28. novembra 1997 od predsedu Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky:

 

     "Vážený pán predseda,

 

     oznamujem Vám,  že sa vzdávam  funkcie predsedu Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle § 50 ods. 1 záko-

na  číslo 335/1991 Zb. v znení  neskorších  zmien a doplnkov

žiadam Národnú radu Slovenskej republiky o uvoľnenie z tejto

funkcie." Podpísaný JUDr. Milan Karabín.

 

     Páni poslanci, dávam návrh, aby sme zaradili do progra-

mu aj bod - prijatie vzdania sa funkcie predsedu Najvyššieho

súdu a z toho  titulu je  potrebné, aby sme zaradili  aj bod

- návrh  na schválenie  volebného poriadku  volenia predsedu

Najvyššieho súdu.

 

     To sú moje návrhy.

 

     Keďže je to všetko, pristúpime k hlasovaniu o jednotli-

vých pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Prvý  pozmeňujúci návrh  má pán  poslanec Fogaš,  ktorý

žiada, aby  sme ako bod 13 zaradili  prerokovanie novely Zá-

konníka práce pod tlačou 541.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Je to zákon z novem-

bra.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Šimko ako druhý navrhuje, aby sme rozhodli

o zrušení uznesenia číslo 482. Je to tlač 771.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec  Rózsa žiada, aby sme  ako bod 33 zaradili

tlač číslo 441. Je to  návrh novely zákona o používaní jazy-

kov národnostných menšín.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Konštatujem, že ani tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Hrušovský žiada, aby sme vypustili bod 25.

Je to tlač 773 - novela zákona o Trestnom poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Fico má návrh zaradiť bod 43 ako bod 5.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán predseda Brňák navrhuje, aby  sme bod 25 nášho pro-

gramu zaradili na tejto schôdzi ako bod 44.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Prijali sme návrh predsedu výboru pána Brňáka.

 

     Pán  poslanec Kováč  navrhuje, aby  sme si  odhlasovali

skončenie tejto  schôdze do 18. 12. a aby som v polovici ro-

kovania 37. schôdze zvolal poslanecké grémium, kde sa dohod-

neme  na  bodoch,  ktoré  je  potrebné  prerokovať  na tejto

schôdzi, ak  by sa skončila  skôr. Podotýkam, že  schôdza je

plánovaná do 19. decembra. Hovorím  to preto, lebo som dával

ten návrh ja, a preto to  aj komentujem. Čas do 19. decembra

je potrebný.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Kováča.

 

     Pán poslanec Ftáčnik žiada,  aby sme bod 44 prerokovali

zajtra o 10.00 hodine.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán podpredseda  Ľupták  žiada, aby  sme bod 41 dali na

štvrtok ako prvý bod programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Posledné dva návrhy som mal ja. Ide o to, aby sme zara-

dili do rokovania vzatie na vedomie vzdania sa funkcie pred-

sedu Najvyššieho  súdu Slovenskej  republiky a navrhujem ro-

kovať aj o volebnom  poriadku  na predsedu Najvyššieho  súdu

Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Prijali sme tento môj doplňujúci návrh.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  môžeme dať hlasovať

o programe schôdze ako celku.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hneď hlasovali. Hla-

sujeme o programe aj s doplňujúcimi návrhmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 divákov. (Smiech  predsedu Národnej

rady a poslancov v sále.) Ako  keď sa hlási na hokeji, koľko

je platiacich divákov a koľko nie.

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme program 37. schôdze schválili.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať podľa nami schváleného programu.

 

     Prosím, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  máte pravdu, najmä  opoziční poslanci sú

niekedy  iba  diváci v tejto  sále. Ale  chcem povedať niečo

iné. Chcem  sa vás spýtať, podľa  akých kritérií  zaraďujete

návrhy zákonov do programu,  pretože tu máme napríklad zákon

z roku 1996. Sú tu poslanecké návrhy, ktoré sú zásadne zara-

ďované na koniec programu, čiže tieto opozičné návrhy nemajú

reálnu šancu, aby prešli do  programu. Myslím si, že by malo

byť správne  časové  kritérium. A potom, keď snemovňa  chce,

nech hlasuje a tieto body poprehadzuje. To by bolo podľa...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, pozrite si  moje rozhodnutia, ktorými som

prideľoval tieto návrhy zákonov, a potom budete vedieť.

 

     Budeme pokračovať ďalej v rokovaní o

 

     návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 513/1991

Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 848. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti Slovenskej  republiky pán Jozef Liš-

čák.

 

     Prosím, pán minister, aby ste nás oboznámili s návrhom.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny  návrh  novely  Obchodného  zákonníka, ktorý bol

predložený  do ústavného  schvaľovacieho procesu,  je nielen

významným legislatívnym riešením...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     ...ktorým sa  sprísňujú podmienky na zakladanie obchod-

ných spoločností s ručením obmedzeným a pravidlá podnikateľ-

skej  činnosti, ale  aj naliehavým  opatrením na odstránenie

negatívnych javov v podnikateľskej sfére našej transformujú-

cej sa spoločnosti.

 

     Poslaním navrhovanej novelizácie je nielen zvýšiť dôve-

ryhodnosť týchto podnikateľských subjektov a zabezpečiť väč-

šie istoty či už právnickým, alebo fyzickým osobám vstupujú-

cim do obchodných vzťahov s týmito spoločnosťami, ale zabez-

pečiť  dôslednejšie  plnenie  ich  zákonných povinností voči

štátu,  Sociálnej poisťovni,  zdravotným poisťovniam,  Fondu

zamestnanosti a voči vlastným zamestnancom.

 

     Zákon má napomôcť nielen vyrovnanie existujúcich záväz-

kov týchto spoločností, ale pôsobiť aj preventívne do budúc-

na a zabrániť  ďalšiemu  narastaniu  nedoplatkov na daniach,

clách, poistnom na dôchodkové a nemocenské  poistenie, zdra-

votné  poistenie a poistenie v nezamestnanosti  a v konečnom

dôsledku  zabraňovať  vzniku  ďalších  hospodárskych  škôd a

ochudobňovaniu našej spoločnosti.

 

     Podľa názoru vlády sú tak splnené podmienky na skrátené

legislatívne konanie o tomto návrhu v zmysle § 89 ods. 1 zá-

kona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky. So zreteľom na závažnosť a naliehavosť

tejto novelizácie vás žiadam o schválenie môjho návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

navrhol  pána  poslanca  Suchodolského,  aby  nás informoval

o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s uznesením Ústavno-

právneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorý

prerokoval  návrh  vlády  na  skrátené  legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení  neskorších predpisov

(tlač 848).

 

     a) Nesúhlasí s návrhom  vlády  na skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 513/1991 Zb. Obchodný  zákonník v znení neskorších

predpisov (tlač 848).

 

     b) Neodporúča Národnej  rade Slovenskej republiky návrh

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa  zákon číslo 513/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov (tlač 848), schváliť.

 

     c) Ukladá poslancovi  Pavlovi  Suchodolskému informovať

Národnú  radu Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania

návrhu v Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem. Skončil som.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihláš-

ku ani za kluby, ani za  poslancov. Preto sa pýtam, či sa do

rozpravy hlási niekto z pléna. Pán poslanec Borovský.

 

     Keďže sa  už nikto do rozpravy  nehlási, uzatváram mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím  pána poslanca  Borovského, aby  predniesol svoj

návrh v rámci rozpravy.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v mene poslaneckého  klubu Združenia robotníkov Sloven-

ska predkladám  návrh na uznesenie  Národnej rady Slovenskej

republiky v tomto znení: "Národná rada  Slovenskej republiky

súhlasí  s návrhom  vlády na  skrátené legislatívne  konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

513/1991 Zb. Obchodný zákonník  v znení neskorších predpisov

(tlač 848)."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Nikto sa nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce  vyjadriť. Nechce sa

vyjadriť. Pán spoločný spravodajca  sa tiež nechce vyjadriť.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Vážený pán predseda, v rozprave  vystúpil jediný posla-

nec, pán poslanec Borovský, ktorý predniesol návrh, v ktorom

Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na

skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zá-

konník v znení neskorších predpisov (tlač 848).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  najskôr budeme  hlasovať o tom, čo pred-

kladá výbor. Potom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré na-

vrhol výbor. Samozrejme, ak  schválime to, čo navrhol výbor,

potom už nemôžeme hlasovať o návrhu pána poslanca Borovského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme návrh výboru.

 

     Teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Borovského.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

v tomto prípade  vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vlád-

neho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 849. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky ako číslo 1903.

 

     Z poverenia  vlády aj tento návrh  bude opäť predkladať

pán minister spravodlivosti. Prosím pána ministra.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v procese transformácie našej ekonomiky vzniklo a naďa-

lej vzniká množstvo  nových podnikateľských subjektov, medzi

ktorými čo  do počtu prevládajú  spoločnosti s ručením obme-

dzeným. Pre transformujúcu sa  ekonomiku je to jav prirodze-

ný,  pretože  začatie  podnikateľskej  činnosti prostredníc-

tvom spoločnosti s ručením  obmedzeným je nielen najvhodnej-

šie vo všetkých sférach podnikania, ale aj preto, že je prí-

pustné i pre menej solventné obyvateľstvo. Táto forma podni-

kania je zvlášť  vhodná vtedy, keď sa na  podnikateľskú čin-

nosť združuje niekoľko osôb.

 

     Podpora rozvoja  podnikania prostredníctvom spoločností

s ručením obmedzeným  zohľadnená už v samotnom Obchodnom zá-

konníku  najmä zakotvením nenáročných podmienok na vznik ta-

kýchto spoločností i nedôslednosť niektorých právnych úprav,

predovšetkým ručenia a zodpovednosti za nesplnenie  záväzkov

týchto spoločností, má však závažné a negatívne dôsledky. Do

podnikania  sa zapojilo  aj množstvo  takých fyzických osôb,

ktoré nemajú predpoklady na  úspešnosť v podnikateľskej čin-

nosti a, žiaľ, aj rad takých osôb, ktorým je príliš vzdiale-

ná etika a statočnosť v podnikaní.

 

     Svedčí o tom aj skutočnosť, že mnohé takéto spoločnosti

už  zbankrotovali,  mnohé  prestali  vykonávať podnikateľskú

činnosť  bez toho,  aby sa  ich štatutárne  orgány postarali

o zrušenie a zánik spoločnosti v súlade  so zákonom. A čo je

najhoršie, prevažná časť skrachovaných spoločností zanechala

mnohomiliónové a väčšinou nedobytné  záväzky voči svojim ve-

riteľom vrátane štátu, poisťovní a ich vlastných  zamestnan-

cov.  Spoločnosti s ručením  obmedzeným  sa najväčšou mierou

podieľajú aj na daňových nedoplatkoch.

 

     V záujme ďalšieho  harmonického  rozvoja  podnikania je

preto nevyhnutné utvoriť taký právny rámec, ktorým sa zabrá-

ni špekulatívnemu zakladaniu  spoločností s ručením obmedze-

ným a nečestnému  podnikaniu s jediným  zámerom - zbohatnúť,

a to aj na škodu iných.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený  vládny návrh  novely Obchodného  zákonníka,

ktorým sa sprísňujú podmienky na vznik obchodných spoločnos-

tí, sa  istým spôsobom dotkne  každého, kto sa  rozhodne pre

podnikanie. Týka sa zvýšenia povinného minimálneho základné-

ho imania, ktoré sa musí združiť pred zápisom spoločnosti do

Obchodného registra, i povinného minimálneho  vkladu spoloč-

níkov do spoločnosti. Keďže pred  zápisom  spoločnosti stačí

združiť 50 % základného  imania  a  splatiť 30 % vkladu,  na

ktorý sa spoločník zaviazal, splnenie  týchto podmienok bude

naďalej pre väčšinu našich občanov dostupné.

 

     Ťažisko sprísnenia  smeruje voči osobám,  ktoré už majú

takúto spoločnosť a chcú založiť ďalšiu alebo ďalšie spoloč-

nosti, a voči osobám, ktoré v podnikaní  neuspeli. Aj keď je

v tomto smere  navrhovaná právna úprava  výnimočná, sme pre-

svedčení, že  je zo všetkých  stránok opodstatnená. Zábranou

pred špekulatívnym podnikaním by okrem  toho mali byť aj no-

velizované právne úpravy ručenia vrátane novej právnej úpra-

vy vytvárania a doplnenia  rezervného  fondu a hlavne zodpo-

vednosti za  nesplnenie záväzkov spoločnosti.  K väčšej sta-

točnosti v podnikaní by mali  viesť aj  ďalšie  novelizované

právne úpravy, napríklad zákaz  konkurencie, sprísnenie pod-

mienok na zastávanie funkcie konateľa a podobne.

 

     Na záver si dovoľujem  pripomenúť, že sa navrhovaná no-

velizácia  nechce dotknúť  obchodných  spoločností s ručením

obmedzeným a v nich združených  fyzických  osôb, ktoré svoju

podnikateľskú činnosť vyvíjajú čestne a v súlade so zákonom,

ani tých  našich, najmä mladých spoluobčanov,  ktorí sa roz-

hodnú pre podnikanie.  Sprísnenie regulácie podnikania záko-

nom je však  nevyhnutné v záujme ďalšieho rozvoja a napredo-

vania našej spoločnosti.

 

     Preto vás žiadam, vážené  pani poslankyne, páni poslan-

ci, o schválenie tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Dávam opäť slovo  spoločnému spravodajcovi pánu Pavlovi

Suchodolskému.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Ob-

chodný zákonník (tlač 849), ako  spravodajca určený Ústavno-

právnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na úvod  si dovolím informovať o  skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom ko-

naní. O tom, že tento návrh  prerokujeme v rámci tejto schô-

dze  Národnej rady  Slovenskej  republiky, sme rozhodli pred

chvíľou.

 

     Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v pr-

vom čítaní, konštatujem, že  predmetný návrh spĺňa z formál-

noprávnej stránky  všetky náležitosti  uvedené v § 67 a § 68

zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh  zákona rieši  problematiku rozšíreného špekulatívneho

podnikania. Jeho  prijatím  sa zabráni  značným hospodárskym

škodám a poškodzovaniu tak veriteľov, ako aj zamestnancov.

 

     S ohľadom na  oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní

na prerokovanie  okrem Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky aj Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a takisto  Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnopráv-

ny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky, pričom odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali v lehote do 8. 12. 1997 a gestorský  výbor v lehote

do 11. 12. 1997.

 

 

     Vážený  pán  predseda  Národnej  rady,  žiadam,  aby sa

o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu. Písomné pri-

hlášky do rozpravy som nedostal.

 

     Pán poslanec  Benčík, hlásite sa  do rozpravy? (Odpoveď

poslanca z pléna.)

 

     Pán poslanec Moravčík do rozpravy. Ešte sa hlási niekto

do rozpravy?

 

     Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem za udelenie slova.

 

     V prípade, ako je aj  tento, keď  je skrátené  konanie,

prvá etapa je rozhodovanie o skrátenom konaní. Výbor sa tým-

to  zaoberal a na skrátené  konanie  nikto  neuviedol žiadne

dôvody. Národná rada rozhodla opačne, nie tak, ako výbor na-

vrhoval. Vtedy nastupuje druhá fáza - prvé čítanie. Vzhľadom

na to, že výbor jednoznačne došiel k názoru, že niet dôvodov

na skrátené konanie, k prvému čítaniu nedospel.

 

 

     Váženého  môjho kolegu  Suchodolského sa  pýtam, kto ho

oprávnil na to, aby v mene výboru  predkladal nejaké návrhy,

keď výbor o tom nerokoval.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcem v podstate procedurálne  reagovať na to, čo uvie-

dol pán poslanec Benčík.

 

     Domnievam sa, že  úlohou ústavnoprávneho výboru nebolo,

aby predkladal  nejaké iné uznesenie alebo  nejaký iný návrh

uznesenia, keďže prijal také  stanovisko, aké prijal. Jediný

vzťah gestorského alebo garančného výboru v prvej fáze kona-

nia vo vzťahu k celej prerokúvanej  veci je daný tým, že na-

vrhne iba osobu spravodajcu a v tomto smere osoba spravodaj-

cu bola určená. Ďalší postup modifikuje spravodajca v zmysle

stanovených postupov v rokovacom  poriadku a), b) alebo c) a

následne o návrhu  predsedu  pána  Gašparoviča v  súvislosti

s pridelením do  jednotlivých  výborov a s lehotami na  jeho

prerokovanie.  To znamená,  že v prvej  fáze  nie je  žiadna

účasť  výboru. Táto  účasť je  daná len  tým, že  určí osobu

spravodajcu, a to sme urobili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     žiaľbohu,  nemôžem  byť  taký  optimistický, pokiaľ ide

o tento zákon, o jeho  kvalitu, ako  to uviedol pán spoločný

spravodajca. Dovoľte mi preto svoje stanovisko zdôvodniť.

 

     Návrh sa týka štyroch  okruhov úpravy Obchodného zákon-

níka, a to  spoločných  ustanovení  o obchodných  spoločnos-

tiach, ustanovení Obchodného zákonníka o spoločnosti s ruče-

ním obmedzeným,  ustanovení Obchodného  zákonníka o družstve

a prvej hlavy tretej  časti Obchodného zákonníka upravujúcej

všeobecné ustanovenia obchodných záväzkových vzťahov.

 

     Návrh novelizácie niektorých  spoločných ustanovení Ob-

chodného  zákonníka  o  obchodných spoločnostiach, body 1-6,

možno hodnotiť vcelku ako užitočný a prijateľný, i keď k ob-

sahu jednotlivých  bodov máme viaceré  pripomienky, ktoré by

sa však dali v rámci druhého čítania odstrániť. V tejto čas-

ti návrh podstatným spôsobom  čerpá z novelizácie Obchodného

zákonníka uskutočnenej v Českej republike v minulom roku zá-

konom číslo 142/1996 Zb.

 

     Viaceré navrhované  zmeny a doplnky týkajúce sa ustano-

vení  Obchodného  zákonníka o spoločnosti s ručením obmedze-

ným, body 7-21, predstavujú závažný zásah do právneho režimu

tejto spoločnosti, podstatne  sprísňujú podmienky jej zakla-

dania a fungovania tak z právneho  hľadiska, ako aj z ekono-

mického. Nie je známe,  že by ustanovenia takého charakteru,

ako  je napríklad  bod 7 alebo 8 návrhu, boli  obsahom práva

Európskej únie alebo jej členských štátov. Doložka zlučiteľ-

nosti návrhu s právom Európskej  únie má v tomto smere veľmi

malú  vypovedaciu hodnotu.  Dôvody, pre  ktoré sa pristupuje

k navrhovaným zmenám, sú vo  viacerých prípadoch síce zrejmé

a zrejmá  je  aj  potreba  hľadať  určitým spôsobom riešenia

existujúcich problémov,  zvolené riešenie však  často, veľmi

často nie je adekvátne. Často vychádza z pozícií cudzích tr-

hovému hospodárstvu, ustanovenia sú formulované príliš širo-

ko, nepresne, niekedy aj nezrozumiteľne, čo je neprijateľné.

 

     Skutočnosť, že  navrhované zmeny tohto  druhu sa týkajú

len spoločností s ručením obmedzeným, možno hodnotiť ako ne-

systémový zásah do  Obchodného zákonníka, znevýhodnenie pod-

nikateľských subjektov s právnou  formou spoločností s ruče-

ním obmedzeným, s negatívnym  dosahom  na ich postavenie  na

trhu. V tomto smere  vzniká otázka súladu navrhovanej úpravy

s Ústavou  Slovenskej  republiky,  najmä s článkom 35 ods. 1

v spojení s článkom 13 ods. 3, ako aj s článkom 55.

 

     Z hľadiska dosiahnutia cieľa sledovaného návrhom novely

treba pritom rátať s tým, že podnikateľská sféra sa môže jej

negatívnemu dosahu  vyhnúť tak, že  si zvolí, resp.  sa pre-

transformuje na inú právnu  formu podnikania, než je spoloč-

nosť s ručením obmedzeným. Čiže z tohto hľadiska predkladaný

návrh predstavuje iba ilúziu riešenia.

 

     V niektorých prípadoch zrejme nebol dostatočne domysle-

ný dosah  navrhovaných  zmien v praxi, predovšetkým  bod 13,

ktorý sa týka rezervného fondu. Viaceré body návrhu sú spra-

cované tak,  že nie je  zrejmý skutočný zmysel  navrhovaného

textu - body 7, 8, 24. Návrh  novely  je miestami značne ne-

presný,  čo je  zapríčinené neurčitou,  niekedy až rozpornou

dikciou,  používaním niektorých  právnych  pojmov v inom ako

zákonom vymedzenom  alebo zaužívanom  zmysle a tiež nedosta-

točnou previazanosťou niektorých navrhovaných zmien s ostat-

nými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

 

 

     Dôvodová správa  je vzhľadom na  závažnosť navrhovaných

zmien príliš všeobecná a stručná. V niektorých prípadoch ma-

la byť podstatne  konkrétnejšia, mala vysvetliť význam navr-

hovaných ustanovení a podstatu  rozdielu v porovnaní s dneš-

ným stavom. Vo väčšine  prípadov neobsahuje spôsob vykonáva-

nia navrhovanej úpravy, čo je v rozpore s § 68 ods. 3 zákona

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

 

     Nechcem vás dlho zdržiavať odbornými záležitosťami, ale

predsa len na ilustráciu uvediem niekoľko konkrétnych pripo-

mienok.

 

     K bodu 7, to je § 105a ods. 1. V texte  sa  hovorí vše-

obecne o osobe, ktorá už  založila  spoločnosť s ručením ob-

medzeným alebo sa stala jej  spoločníkom, z čoho vyplýva, že

navrhované  ustanovenia sa  vzťahujú aj  na zahraničné osoby

tak fyzické, ako  aj právnické. Je to zámer alebo nedopatre-

nie?  Je účelné a reálne,  aby  registrovaný  súd skúmal pri

zahraničných osobách splnenie podmienok upravených v navrho-

vanom § 105a, pokiaľ  tieto osoby vystupujú ako zakladatelia

alebo spoločníci  slovenskej  spoločnosti s ručením obmedze-

ným? Upozorňujem pritom na  to, že navrhované nové ustanove-

nie § 112 ods. 3 v bode 12 nebude zaväzovať príslušné zahra-

ničné orgány.  Okruh osôb, na  ktorý sa vzťahuje  navrhované

ustanovenie § 105a ods. 1, je v uvádzacej  a poslednej  vete

odseku 1 vyjadrený  nepresne a nezrozumiteľne.  Ide o to, či

sa toto ustanovenie vzťahuje len  na osobu, ktorá je jediným

zakladateľom, resp. spoločníkom  spoločnosti s ručením obme-

dzeným,  alebo aj na iné  prípady, a za akých  podmienok, to

treba vyjasniť.

 

     Úvodné slová  uvádzacej vety majú  zrejme na mysli  len

osobu,  ktorá založila  spoločnosť s ručením  obmedzeným ako

jediný zakladateľ. Tieto slová však v návrhu chýbajú. Nie je

pritom vôbec jasné, prečo sa  kladie dôraz na fakt založenia

spoločnosti s ručením  obmedzeným, resp. postavenie zaklada-

teľa. Rozhodujúce  predsa  je postavenie  spoločníka. Určitá

osoba mohla byť napríklad pôvodne zakladateľom aj 10 spoloč-

ností s ručením  obmedzeným, svoje  obchodné  podiely v nich

však previedla na iné osoby a v čase  zakladania ďalšej spo-

ločnosti s ručením obmedzeným už nie je spoločníkom ani jed-

nej z nich. Potom nie je  dôvod, aby sa na ňu vzťahovalo na-

vrhované ustanovenie.

 

     Nezrozumiteľná a rozporná je  posledná veta tohto odse-

ku. Najprv sa hovorí o viacerých  osobách, ktoré už majú za-

loženú spoločnosť s ručením obmedzeným. Správne ide o viace-

ré osoby, ktoré už sú  spoločníkmi spoločnosti s ručením ob-

medzeným, a následne o viacerých  osobách, ktoré sú jedinými

spoločníkmi v takejto  spoločnosti. Ustanovenie  nie  je vy-

svetlené ani v dôvodovej správe.

 

     Navrhovaný postup je  administratívne a časovo náročný.

Povinnosť príslušných orgánov  vydávať zakladateľovi spoloč-

nosti s ručením obmedzeným potrebné doklady je v novom § 112

ods. 3 upravená bez sankcie  za ich porušenie. Prieťahy môžu

spôsobovať aj  nejasnosti v otázke,  ktoré orgány budú  prí-

slušné vydávať zakladateľovi  spoločnosti s ručením obmedze-

ným potrebné  doklady. Kto napríklad  potvrdí, že zakladateľ

uhradil mzdy svojim zamestnancom? Dôvodová správa sa o tých-

to otázkach nezmieňuje.

 

     K § 105a ods. 2 - nie je jasné, na majetok ktorých osôb

uvedených  v odseku 1 sa  toto  ustanovenie  vzťahuje, či na

zakladateľa,  spoločníka  existujúcej  spoločnosti s ručením

obmedzeným, alebo na samotnú existujúcu spoločnosť s ručením

obmedzeným. Upozorňujem,  že vyhlásenie konkurzu  na majetok

spoločníka spoločnosti s ručením  obmedzeným nemá s majetkom

samotnej  spoločnosti s ručením  obmedzeným - či už  existu-

júcej,  alebo  zakladanej - nič spoločné.  Všeobecne  ladená

stručná dôvodová správa vec nevysvetľuje. Navrhované ustano-

venie je  vlastne sankciou za vyhlásenie  konkurzu, a to bez

ohľadu na  to, z akého  dôvodu k nemu  došlo. Takýto prístup

považujem  za  nezlučiteľný s podstatou  konkurzu, ktorý  je

v podmienkach  trhového  hospodárstva  výrazom zodpovednosti

dlžníka a nástrojom usporiadania jeho majetkových pomerov vo

vzťahu k veriteľom. Nemožno vychádzať z toho, že všetky pod-

nikateľské subjekty,  na majetok ktorých  bol vyhlásený kon-

kurz, resp. ich zakladatelia a spoločníci, sú podvodníci.

 

     K § 105a ods. 3 - tak  ako  je  navrhované  ustanovenie

formulované, je neprijateľné.  Časovo limitovaný zákaz zalo-

žiť novú spoločnosť s ručením obmedzeným možno adresovať len

tým osobám, spoločníkovi  alebo konateľovi, ktorých úmyselné

konanie bolo podľa právoplatného súdneho rozhodnutia dôvodom

úpadku  alebo predloženia, a nie všeobecne každému spoloční-

kovi a konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným, na ktorú

bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

 

     Takto by som mohol  pokračovať prakticky o každom para-

grafe, ktorý je obsahom novely. Vzhľadom na to, že sme v pr-

vom čítaní a konkrétne  pripomienky sú predmetom druhého čí-

tania, nebudem ďalej pokračovať vo veľmi rozsiahlom výpočte,

ktorý sa týka  kvality tohto, resp. reaguje na  text, a týka

sa kvality predkladaného textu.

 

     Je  zrejmé, že  väčšina ustanovení  si vyžaduje zásadnú

úpravu koncepčného, ako  aj formulačného charakteru. Odstrá-

nenie týchto nedostatkov nebude  jednoduché. Vyžaduje si vy-

naložiť ešte veľa  úsilia vysokoodborného a špecializovaného

tímu,  pretože novela,  teda predpis,  ktorý posudzujeme, sa

týka  zložitého  náročného  predpisu  kódexového charakteru.

Nesprávne alebo nepresné riešenia  môžu mať pritom nedozerné

negatívne dôsledky.

 

     Vzhľadom na  uvedené skutočnosti nepovažujem  za reálne

odstrániť zistené  nedostatky a dopracovať  návrh novely Ob-

chodného zákonníka na pôde Národnej rady Slovenskej republi-

ky, preto navrhujem, aby  bol návrh novely Obchodného zákon-

níka vrátený  na dopracovanie v zmysle § 173 ods. 3 písm. a)

rokovacieho poriadku.

 

     Na záver možno iba dodať,  že zámer je dobrý, spracova-

nie  je nanič,  je veľmi  zlé a výsledkom  bude  oveľa väčší

zmätok, ako je dnes.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Pán  poslanec Fogaš,  nechcete faktickú  poznámku? Nie,

ďakujem.

 

     Nikto nemá faktické poznámky.  Končím rozpravu k tomuto

bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     teší ma, že  tento náš zámer bol ocenený  ako dobrý. Je

to zámer,  ktorý bol pripravovaný  dlhodobo nielen na minis-

terstve  spravodlivosti, ale  hlavne v hospodárskych  rezor-

toch.

 

     Ak by  sme si všimli štyri  okruhy problémov Obchodného

zákonníka  upravovaného  touto  novelou,  jednoznačne musíme

potvrdiť, že ide o záujem ďalšieho harmonického rozvoja pod-

nikania, úspešného dokončenia  transformácie našej ekonomiky

tak, aby sme zabránili špekulatívnemu zakladaniu spoločností

s ručením obmedzeným a hlavne  prelievaniu kapitálu z jednej

obchodnej spoločnosti  do druhej. Hľadá  sa účinný systémový

zásah do  Obchodného zákonníka, ktorý som  vám dnes predsta-

vil. Nemyslím si, že ide o ilúziu  riešenia. Ide o dlhoročné

skúsenosti už uplatnené aj u nás počas  transformácie ekono-

miky, pričom  ide o dôslednú  previazanosť názorov jednotli-

vých rezortov. Inak by sme, samozrejme, tento návrh nepusti-

li cez pripomienkové konanie.

 

     Pokiaľ  ide o ustanovenie § 105a a ďalších, chcem  upo-

zorniť na to,  že § 105a práve  konkretizuje a hovorí jasnou

rečou o tom, kedy osoba,  ktorá už založila spoločnosť s ru-

čením obmedzeným,  alebo osoba, ktorá sa  stala jediným spo-

ločníkom spoločnosti, môže založiť ďalšiu takúto spoločnosť.

Chceme zabrániť tomu, aby sme evidovali ďalšie daňové a col-

né pohľadávky, aby sme evidovali ďalšie nedoplatky na poist-

nom  za  zdravotné  poistenie,  na  nemocenské  a  poistenie

dôchodkového zabezpečenia, príspevku na poistenie, mzdy svo-

jim zamestnancom  atď., keď spoločnosť  zakladajú aj viaceré

osoby. Úplne pragmaticky jasne vyjadrený zámer.

 

     V § 105a ods. 3 hovoríme o úpadku alebo predĺžení, kto-

ré je  dôvodom podania návrhu na  vyhlásenie konkurzu. Možno

som sa nie dosť jasne  vyjadril v úvodnom slove, ale ako bu-

dete vidieť, pri zdôvodňovaní návrhu novely o konkurze a vy-

rovnaní  došlo k úmyselnému  zaradeniu ods. 3 v § 105a - keď

sa zistí úmyselné  konanie preukázané právoplatným rozhodnu-

tím súdu, spoločník i konateľ takejto spoločnosti môže zalo-

žiť novú spoločnosť s ručením  obmedzeným po uplynutí 10 ro-

kov. V prípade, ak  obchodná  spoločnosť, fyzická osoba  ne-

oznámi úpadok na príslušnom  súde, bude sa vystavovať trest-

ným sankciám. Išlo nám o túto previazanosť Obchodného zákon-

níka so  zákonom o konkurze a vyrovnaní a, samozrejme, s no-

velou Trestného zákona.

 

     Pokiaľ  ide o ustanovenie § 68, keď  môže  súd na návrh

štátneho  orgánu, osoby,  ktorá osvedčí právny záujem, alebo

z vlastného podnetu rozhodnúť o zrušení spoločnosti, to vte-

dy, ak dlhšie ako jeden  rok sa nekonalo valné zhromaždenie,

spoločnosť stratí  oprávnenie na podnikateľskú  činnosť, za-

niknú predpoklady vyžadované zákonom, spoločnosť nevytvorila

pri založení  rezervný fond atď. Prečo?  Z jednoduchých prí-

čin. Z toho  dôvodu, že dlžníci  sa snažia unikať veriteľom,

aby  nemuseli platiť  svoje dlhy,  vytvárajú, zakladajú nové

obchodné spoločnosti s jasným zámerom, aby si neplnili svoje

povinnosti.

 

     I v ďalších  zákonných ustanoveniach predlohy navrhova-

nej  novely  Obchodného  zákonníka  sa  predkladateľ  snažil

o pragmaticky jasné, zrozumiteľné vyjadrenie nášho zámeru.

 

     Pokiaľ by došlo k niektorým oprávneným námietkam, ktoré

by bolo možné zaradiť do  nášho návrhu, predkladateľ sa, sa-

mozrejme, opäť nebude brániť počas rokovania vo výboroch eš-

te jasnejšiemu zneniu tejto predlohy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som sa veľmi  stručne vyjadriť k faktickej po-

známke  pána poslanca  Benčíka, a nakoniec  aj vystupujúceho

a neprihláseného pána poslanca Hrušovského. Myslím si, že vo

svojom  stanovisku  som  predniesol  spravodajské stanovisko

k novele tohto zákona, ktoré sa nelíšilo od môjho stanoviska

v ústavnoprávnom výbore, kde som  reagoval na skutočnosť, na

súčasný stav, kde naozaj dochádza k poškodzovaniu veriteľov,

k ohrozovaniu  zamestnanosti,  ale aj k značným hospodárskym

škodám. Myslím si, že toto  stanovisko som predniesol vo vý-

bore a chcel  som, aby sa o tomto  zákone rokovalo čím skôr,

na rozdiel od pána Benčíka a takisto od pána Hrušovského.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  poslanec,  môžeme  pristúpiť  k hlasovaniu. Budeme

hlasovať najskôr  podľa § 73 ods. 3 zákona  o rokovacom  po-

riadku.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať, aby vládny návrh zákona bol prerokova-

ný v druhom čítaní v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme, aby bol

návrh zaradený do druhého čítania  podľa § 73 ods. 3 rokova-

cieho poriadku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

     Ako  druhý v rozprave  vystúpil  pán poslanec Moravčík,

ale vzhľadom  na to, že  sme odhlasovali môj  návrh, je bez-

predmetné hlasovať o jeho návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  môžeme  pristúpiť k druhému  hlasovaniu.  Budeme

hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o rokovacom poriadku na

pridelenie návrhu  novely výborom a určenie  lehoty. Prosím,

aby ste prečítali návrh.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Áno, budeme hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predse-

du Národnej rady Slovenskej  republiky prideliť vládny návrh

v druhom čítaní na  prerokovanie týmto výborom: Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

 

     Ale ešte  máme jeden doplňujúci návrh,  pokiaľ si pamä-

tám.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predseda, mali by sme hlasovať o gestorskom výbore.

Vo  svojom spravodajskom  stanovisku som  odporučil, aby  za

gestorský výbor  bol ustanovený ústavnoprávny  výbor a záro-

veň, aby sme si odhlasovali  lehoty na prerokovanie, a to je

lehota do 8. 12. 1997 pre výbory, ktoré dostanú návrh zákona

na prerokovanie, a gestorský výbor v lehote do 11. 12. 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste doplňujúci návrh, pokiaľ  ide o výbory, a aj

návrh na lehoty prerokovania vo výboroch.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili  návrh zákona na pridele-

nie výborom,  určili sme gestorský  výbor, ako aj  lehoty na

prerokovanie.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991

Zb. o konkurze  a vyrovnaní v znení  neskorších  predpisov a

o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Návrh  vlády  ste dostali ako tlač 842. Súčasťou návrhu

je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

Národnej rade predloží minister spravodlivosti pán Liščák.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky na  svojom zasadnutí dňa 21.

10. 1997 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa me-

ní a dopĺňa zákon  číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní

v znení  neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  ďalších

zákonov.

 

     Predložený  návrh  zákona  vychádza  z  potreby upraviť

problematiku  konkurzu a vyrovnania v súvislosti s ekonomic-

kou transformáciou spoločnosti. V súčasnej etape transformá-

cie ekonomiky  je  nevyhnutné exaktne  upraviť právne vzťahy

súvisiace s konkurzom a vyrovnaním a predísť  vážnym  ekono-

mickým škodám. Nesolventnosť sa stala sprievodným javom eko-

nomickej  transformácie  a  je  jedným  z charakteristických

problémov  nielen našej  ekonomiky, ale  podobne aj  väčšiny

postkomunistických štátov.  Vzhľadom na jej  polohu a rozsah

je možné predpokladať, že konkurz a vyrovnanie bude predsta-

vovať jednu z možností riešenia finančných problémov strato-

vých firiem.

 

     Dôvodom predloženia uvedeného návrhu je zabrániť hrozbe

značných  hospodárskych škôd,  ktoré vznikajú  pri zisťovaní

a zaisťovaní i vyrovnaní  majetku  dlžníka  podľa ustanovení

doteraz platného  zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vy-

rovnaní.

 

     Vzhľadom  na uvedené  skutočnosti je  potrebné v súlade

s ustanovením § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky,  aby sa  Národná rada Slovenskej

republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vlád-

nom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

328/1991 Zb., o čo vás tiež prosím.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Aj v tomto prípade nás  bude informovať o výsledku pre-

rokovania návrhu vo výbore pán poslanec Suchodolský.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s uznesením ústavno-

právneho  výboru, ktorý  prerokoval návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 328/1991 Zb. o  konkurze  a vyrovnaní

v znení  neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  ďalších

zákonov (tlač číslo 842).

 

     a) Nesúhlasí s návrhom  vlády  na skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon  číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní  v znení  ne-

skorších  predpisov a  o zmene  a doplnení  ďalších  zákonov

(tlač 842).

 

     b) Neodporúča Národnej  rade Slovenskej republiky návrh

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona,  ktorým  sa  mení  a dopĺňa  zákon  číslo 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zme-

ne a doplnení ďalších zákonov (tlač 842), schváliť.

 

     c) Ukladá poslancovi  Pavlovi  Suchodolskému informovať

Národnú  radu Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania

návrhu v Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Suchodolskému.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Do  rozpravy som nedostal žiadnu písomnú

prihlášku, preto  sa pýtam, či  sa niekto hlási  do rozpravy

ústne. Pán poslanec Fogaš, pán poslanec Borovský, pán posla-

nec Černák.

 

     Ďakujem, to  je všetko. Uzatváram  možnosť prihlásiť sa

do rozpravy a prosím pána poslanca Fogaša.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     chcel by  som uviesť iba dve  poznámky súvisiace s tým,

že tento  vládny návrh zákona chceme  prerokovať v skrátenom

konaní.

 

     Zákon o konkurze  a vyrovnaní  vzbudil  veľkú  diskusiu

v čase, keď  sa prijímal. Boli  sporné  mnohé  ustanovenia a

mnohých z nich sa tento  vládny  návrh  zákona i týka. Treba

konštatovať, že zákon bol  novelizovaný celkovo osemkrát, to

znamená  každý  jeden rok, teda  rok 1992, 1993, 1994, 1995,

1996. V roku 1996 dokonca trikrát. Zdalo sa, že zákon o kon-

kurze a vyrovnaní  tento rok  prežije. Vidím, že  neprežije,

lebo ste rozhodnutí hlasovať zaň. Navyše, tento návrh zákona

mení  ďalších 5 právnych  predpisov - od Občianskeho súdneho

poriadku až  po zákon o Policajnom zbore -, ktoré sú vymeno-

vané v závere.  Zákon  sme  dostali len  prednedávnom, možno

pred necelým mesiacom. Myslím  si, že niet skutočne žiadneho

dôvodu. Pán  minister, neuviedli ste nijaký  dôvod, prečo by

sa to  malo prerokovať v skrátenom  konaní. Domnievam sa, že

tu nie  je stav legislatívnej núdze  ani žiadny dôvod, ktorý

je uvedený v rokovacom poriadku, a preto tento návrh nespĺňa

podmienky na  skrátené konanie. Preto by  som navrhoval, aby

sme prerokovali tento návrh  zákona v normálnom, neskrátenom

konaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec, nedali ste žiadny návrh.

 

     (Hlas poslanca Fogaša zo sály.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skrátené konanie už bolo schválené, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     aj napriek stanovisku pána poslanca Fogaša znova v mene

poslaneckého klubu Združenia  robotníkov Slovenska dávam ná-

vrh na uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky v tomto

znení:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky  súhlasí s návrhom

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona,  ktorým  sa  mení  a dopĺňa  zákon  číslo 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zme-

ne a doplnení ďalších zákonov (tlač 842)."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Borovskému.

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  pán poslanec Černák.

(Hlas poslanca Černáka zo sály.)

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa  už nikto nehlási. Rozprava je

skončená.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     veľmi stručne  sa vyjadrím k pripomienke  pána poslanca

Fogaša. Skutočne je pravda, že  zákon o konkurze a vyrovnaní

bol už niekoľkokrát novelizovaný.  Nedávno ste napríklad no-

velizovali  konkurz a vyrovnanie v časti o dohodovacom kona-

ní. V praxi na súdoch sa  zistilo, že tento inštitút bol ab-

solútnym nezmyslom. Schválila ho Národná rada Slovenskej re-

publiky. Zistili  sme, že nebol  pomocou  na súdoch, ale bol

brzdou. Tento inštitút bol brzdou, ktorá fungovala a funguje

na súdoch dodnes. Odpovedám pánu poslancovi Fogašovi.

 

     Trvám na návrhu na  skrátené legislatívne konanie podľa

§ 89 ods. 1 posledná  časť  tejto  vety,  lebo štátu  hrozia

značné hospodárske škody tým,  že tisícky konkurzov a vyrov-

naní nebudú vybavené na našich  súdoch. A za to by mohli tr-

pieť a mohli by  spôsobovať ujmu všetkým našim spoluobčanom,

nehovorím o jednotlivých  subjektoch, obchodných  spoločnos-

tiach, fyzických  osobách. Z tohto dôvodu vláda podala návrh

na  skrátené legislatívne  konanie. To  je ten  dôvod, ktorý

viedol aj mňa, aby som vás presvedčil, pani poslankyne a pá-

ni poslanci, že nesmieme ani  minútu čakať na riešenie prob-

lematiky konkurzu a vyrovnania na našich súdoch, pretože si-

tuáciu potom jednoducho nezvládneme. My sme, čo poviem možno

neskôr, pripravovali  novelu o konkurze a vyrovnaní v spolu-

práci s mnohými  odborníkmi z Nemecka,  Ameriky, s viacerými

odborníkmi rôznych inštitúcií v Európe.

 

     Ďakujem, ak bude schválený môj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán  poslanec Suchodolský  sa chce  vyjadriť? Nie.  Tak

pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec, rozprava je skončená.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     V rozprave  vystúpili dvaja poslanci.  Pán poslanec Fo-

gaš, ktorý  podporil návrh ústavnoprávneho výboru, a pán po-

slanec Borovský, ktorý podal  návrh na skrátené legislatívne

konanie v zmysle § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.

 

     Pán predseda, budeme hlasovať o uznesení ústavnoprávne-

ho výboru, ktorý nesúhlasí s vládnym návrhom na skrátené le-

gislatívne konanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni  poslanci, budeme sa  prezentovať a hlaso-

vať. (Hlasy z pléna.) Viem, už po  prvýkrát  sme mali hlaso-

vať. Mal by byť iný postup, pozitívne treba hlasovať.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Preto som začal s pozmeňujúcim návrhom z rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale nie,  máme  hlasovať o tomto, ale hlasuje  sa inak,

nie tak, ako je to  predložené. Ale, prosím, hlasujme už te-

raz tak. (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre, budeme hlasovať takto. To prvé som nechal preto,

že predtým sme hlasovali inak. Mali by sme hlasovať asi tak-

to: vláda navrhuje, aby sme prijali skrátené konanie. Ústav-

noprávny výbor  odporúča, aby nebolo  skrátené konanie. Čiže

teraz hlasujeme za návrh ústavnoprávneho výboru. Máme hlaso-

vať a budeme hlasovať negatívne  alebo pozitívne. To je jas-

né. Hlasujeme negatívne alebo pozitívne. Samozrejme. Prosím,

hlasujeme o návrhu ústavnoprávneho výboru. (Hlas z pléna.)

 

     Ústavnoprávny výbor  odporúča, aby sme  neprijali návrh

na skrátené  konanie. A teraz ideme  hlasovať tak, ako každý

z nás chce. Keď chceme, aby nebolo skrátené, tak budeme hla-

sovať  proti. Keď nechceme, aby  bolo skrátené konanie,  tak

musíme  hlasovať za  návrh  výboru.  Keď nechceme,  aby bolo

skrátené konanie, musíme hlasovať za návrh výboru.

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A keď chceme, aby  bolo skrátené konanie, tak hlasujeme

proti návrhu výboru.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     vláda Slovenskej  republiky  nás žiada o skrátené kona-

nie.  To je  základný návrh.  Vy dáte  hlasovať, kto  je za,

a medzičasom  sme si  vypočuli, pretože  tu zaznelo, odborné

stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorému ste ho pridelili,

lebo ste povedali, keďže je toľko  konaní, mali by sa k veci

vyjadriť na  to povolané orgány tohto  parlamentu, to je ús-

tavnoprávny výbor. Ten nám odborne  radí, aby sme to neodsú-

hlasili, čiže, aby sme  boli  proti skrátenému konaniu.  Keď

počúvneme ústavnoprávny  výbor, budeme hlasovať  proti kona-

niu, keď  sme za skrátené konanie,  podporíme vládu. Čiže sa

dá hlasovať jediným spôsobom - kto je za skrátené konanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je to to isté,  čo som povedal ja. To, čo

ste povedali vy, je jednoduchšie.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Nie, pán  predseda, vy ste navrhovali  toto: keď budeme

hlasovať o návrhu ústavnoprávneho  výboru,  ktorý hovorí ne-

schváliť, tak, ak som za  neschváliť, musím byť za, teda som

proti konaniu, musím byť za návrh ústavnoprávneho výboru. Ak

som za  konanie, tak musím byť  proti návrhu ústavnoprávneho

výboru. Je to  nelogické a nikde na svete  sa to tak nerobí.

Hlasuje sa pozitívne. A keď  to neprejde, tak to nebolo pri-

jaté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať. Je  to jednoduchšie. Kto je za

skrátené konanie v tomto  bode programu? Prosím, prezentujme

sa a hlasujeme pozitívne, kto je  za skrátenie. Je to to is-

té, len vo výbore pripravili uznesenie, a to netreba.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali návrh vlády na skrátené ko-

nanie v tomto bode programu.

 

     Preto môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

 

     Vládny návrh ste  dostali ako tlač 829. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej  rady  máte v rozhodnutí  predsedu  Národnej  rady číslo

1886.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh zákona aj

v tomto  prípade  uvedie  minister  spravodlivosti pán Jozef

Liščák.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh  zákona, ktorého význam je  pre transformujúcu sa

ekonomiku štátu nepochybne jedným z najdôležitejších.

 

     Konkurz a vyrovnanie plní významné úlohy pri vštepovaní

finančnej disciplíny. Je užitočným nástrojom v rámci reorga-

nizácie,  privatizácie a likvidácie  insolventných podnikov.

Insolvencia sa stala sprievodným javom ekonomickej transfor-

mácie a je jednou z charakteristík ekonomiky väčšiny postko-

munistických štátov. Vzhľadom na jej povahu a rozsah je mož-

né predpokladať,  že konkurz a vyrovnanie  bude predstavovať

jednu z možností  riešenia  finančných  problémov stratových

firiem.

 

     Účelom  konkurzného a vyrovnávacieho  konania  je podľa

zákona číslo 323/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní  usporiada-

nie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom

dosiahnuť pomerné uspokojenie  veriteľov z dlžníkovho majet-

ku. Povaha samotného konkurzného a vyrovnávacieho konania je

taká  špecifická, že  zákon o konkurze a vyrovnaní  obsahuje

osobitné procesné  pravidlá a vylučuje  aplikáciu niektorých

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

 

     Súčasne  platný  zákon  o konkurze  a vyrovnaní  nie je

vhodný pre ekonomiku prechádzajúcu cez ťažké obdobie precho-

du od plánovitého na trhové hospodárstvo. Zavedením povinné-

ho dohodovacieho  konania sa v podstate zamedzilo využívaniu

inštitútu vyrovnania v praxi. Projekt ozdravenia vypracovaný

v rámci dohodovania nemá žiadnu  právnu záväznosť a rada ve-

riteľov zastupovala iba záujmy v nej  zastúpených veriteľov.

Postavenie zahraničných veriteľov bolo oslabené, konanie ra-

dy veriteľov nebolo kontrolovateľné  súdom, čo sa v konečnom

dôsledku zneužívalo na predaj majetku.

 

     Navrhovaná právna úprava  prisudzuje vyrovnávaciemu ko-

naniu postavenie  prioritnej formy riešenia  úpadku, vypúšťa

dohodovacie  konanie  a  nahrádza  ho  inštitútom vyrovnania

v modifikovanej podobe.  Všeobecne je možné  konštatovať, že

sa prejavuje  nedostatok motivácie na  iniciovanie konkurzu,

a to na strane veriteľov i dlžníkov. Predložený návrh reagu-

je aj na túto  skutočnosť a ukladá dlžníkovi povinnosť podať

návrh na konkurz, ak je v úpadku. Nesplnenie tejto povinnos-

ti  je postihované  navrhovanými sankciami  novely Trestného

zákona,  ktoré je  taktiež predmetom  dnešného rokovania ako

parlamentná tlač číslo 830. Takáto úprava je známa aj v eko-

nomicky vyspelých  krajinách, napríklad vo  Švajčiarsku, Ne-

mecku, a predstavuje výrazný posun v oblasti úpravy konkurz-

ného a vyrovnávacieho práva u nás.

 

     Významným posunom v právnej úprave konkurzného a vyrov-

návacieho práva je vypracovanie návrhu právnej úpravy vyrov-

návacieho konania,  ktoré je možné  chápať ako revitalizáciu

bez zmeny vlastníka. Dôvodom kladenia dôrazu na vyrovnávacie

konanie  je  reštrukturalizácia  podnikov a firiem, ktoré je

možné zachrániť pred samotným  bankrotom. Na tomto mieste je

vhodné zmieniť sa aj o správcoch  konkurznej podstaty, ktorí

predstavujú profesiu,  ktorá nemá u nás  tradíciu a ktorú je

potrebné  dobudovať  a  skvalitniť.  Nedostatky sa prejavujú

v príprave na vykonávanie činnosti, v odmeňovaní, v poistení

rizika.  Správca v konaní má  významné  právomoci,  preto je

potrebné posilniť jeho postavenie i vzhľadom na úlohy, ktoré

plní v  konkurze, najmä pri  zisťovaní majetku dlžníka.  Vý-

znamným posunom je  zavedenie inštitútu predbežného správcu,

ktorý je ustanovený na  zistenie majetku dlžníka pred samot-

ným  vyhlásením konkurzu,  čím sa  zabezpečí transparentnosť

konkurzného konania.

 

     Jedným zo základných  problémov, ktoré rieši predložený

návrh  zákona, je  inštitút doručovania.  Doručovanie v kon-

kurznom a vyrovnávacom  konaní podľa  ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku znemožňuje vzhľadom  na vysoký počet účast-

níkov postup súdu v konaní. Predložený návrh zákona umožňuje

súdu doručovať písomnosti  prioritne zverejnením v Obchodnom

vestníku, tak ako je to obvyklé vo vyspelých štátoch. Minis-

terstvo spravodlivosti  spracovalo  súčasne návrh na vydanie

vládneho nariadenia, ktoré  konkrétne rieši vykonávací pred-

pis otázky doručovania v konkurznom konaní.

 

     V  súčasnosti  je  vnímanie  bankrotov  skôr negatívne.

Zdôrazňujú sa najmä sociálne  aspekty spojené so zánikom ne-

úspešných firiem.  Účinky a dosahy bankrotov  sa musia posu-

dzovať komplexne  vrátane ich pozitív na ozdravenie ekonomi-

ky štátu, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že konkurz

je revitalizácia so zmenou vlastníka a vyrovnanie je revita-

lizácia bez zmeny vlastníka.

 

     Na  základe  uvedených  skutočností  prichádza do úvahy

prijatie  modernejšej právnej  úpravy a reagovať  na potreby

praxe,  na vývoj  i skúsenosti v oblasti  konkurzného  práva

v iných krajinách.

 

     Predložený návrh  zákona je vypracovaný  v úzkej spolu-

práci s odborníkmi z aplikačnej praxe a sú v ňom zapracované

skúsenosti expertov medzinárodných organizácií, ktoré sa za-

oberajú problematikou konkurzného a vyrovnávacieho konania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Suchodolský, dávam vám opäť slovo, aby ste

nás oboznámili s návrhmi výboru.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 328/1991 Zb.

o konkurze  a  vyrovnaní  v  zmysle  neskorších  predpisov a

o zmene a doplnení  ďalších  zákonov (tlač 829), ako spravo-

dajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona prerokujeme v skrátenom legislatívnom ko-

naní. Konštatujem, že predmetný návrh  spĺňa z formálnopráv-

nej stránky  všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako

i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

 

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona o konkurze a vyrovnaní  rieši závažnú problema-

tiku v oblasti podnikania. Súčasná podoba zákona totiž nedá-

va reálne predpoklady  účinného procesu vyrovnania záväzkov,

čo spôsobuje veľké hospodárske škody.

 

     S ohľadom  na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky, odporúčam, aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v druhom čítaní

na  prerokovanie popri  Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady

Slovenskej republiky aj Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a takisto  Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnopráv-

ny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky, pričom odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali v lehote do 8. 12. 1997 a gestorský  výbor v lehote

do 11. 12. 1997.

 

     Vážený pán predseda, žiadam, aby  sme o tomto mojom ná-

vrhu hlasovali ako o prvom.

 

     Ďakujem. Skončil som.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Na tabu-

li sa hlási pán poslanec Černák a pán poslanec Fogaš.

 

     Keďže sa viac nikto  nehlási, uzatváram možnosť prihlá-

siť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Černáka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     slová, ktoré povedal vo  svojom úvode pán minister, po-

tvrdzujú už  dávne hlasy opozičných ekonómov,  že v súčasnej

podobe zákon o konkurze a vyrovnaní je nefunkčný. Pre mňa je

takým lakmusovým papierikom  Mostáreň Brezno. Navštevujem ju

pravidelne  raz za  rok, už tri  roky je v konkurze a nič sa

nedeje. Stroje stoja, sú  pozakrývané plachtami, funguje tam

niekoľko technikov, časť kapacity sa využíva. Rada veriteľov

nebola jednoducho  schopná presadiť také  riešenia, ktoré by

znovu dali  pracovné  príležitosti v tejto oblasti. A  preto

všetka česť, že prichádza takýto  návrh. Je tam vyše sto po-

zmeňujúcich návrhov, z ktorých mnohé skutočne dobre pochopi-

li situáciu a zlepšujú  možnosť  funkcie a fungovania zákona

o konkurze a vyrovnaní.

 

     Dovoľte mi,  aby som upozornil teraz  v prvom čítaní na

dva aspekty,  ktoré by bolo  potrebné či už z úrovne  vlády,

alebo neskôr vo výboroch  upraviť, a sme pripravení podporiť

návrh do druhého čítania.

 

     Prvý  je aspekt  neštandardnej situácie,  ktorá vznikla

v slovenskom hospodárstve, a sú to ešte dôsledky delenia fe-

derácie. Spomeňte si na naše hlasy pri zákone o exekútoroch.

Prax potvrdzuje,  že české firmy,  ktoré mali pohľadávky  na

Slovensku, ich odstupujú exekútorom.  Títo pre nich vydobyjú

istú časť a recipročne tie  slovenské  firmy, ktoré  zdedili

alebo  majú  vytvorené  pohľadávky v Českej  republike,  ich

prakticky nemôžu vydobyť. Preto aj v mnohých podnikoch, kto-

ré evidujú  pohľadávky  ešte z čias  federácie a následne po

delení, bolo by možno potrebné minimálne medzinárodnou akti-

vitou členov vlády dosiahnuť  recipročné podmienky, aby bolo

rovnoprávne postavenie slovenských subjektov.

 

     Druhá moja poznámka je, že hoci sa vyjadrujem pochvalne

o technike a zlepšení  zákona o konkurze  a vyrovnaní, neod-

pustím  si poznámku,  že vlastne  sa netýka  skoro polovičky

podnikov, netýka sa subjektov, ktoré vyprodukujú skoro polo-

vičku HDP. Tým, že boli  veľmi  narýchlo v tomto  parlamente

hlasmi vládnej koalície vyňaté strategické podniky z normál-

neho fungovania  trhu, vlastne  efekt, o ktorom hovoril  pán

minister v úvodnom  slove, bude  znížený  približne na 50 %.

Preto by som vrelo  odporúčal, aby vo výboroch vládna väčši-

na, ktorá  má vo výboroch  aj v parlamente  možnosť presadiť

svoj názor oveľa účinnejšie ako opozícia, zrušila toto usta-

novenie, prípadne ho minimalizovala tak, aby skutočne pokrý-

val strategický záujem štátu a aby obnovil fungovanie trhu.

 

     Sme pripravení podporiť zákon  do druhého čítania a po-

tom vo výboroch konkrétne formulovať pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán minister,

 

     musím povedať, že ste ma vo svojom vystúpení nepresved-

čili o tom, že by  tu boli mimoriadne okolnosti, prípadne že

by boli ohrozené základné ľudské  práva a slobody alebo bez-

pečnosť štátu, ani o tom, že hrozia štátu značné hospodárske

škody, a nepresvedčuje  ma o tom ani  sama  dôvodová  správa

k návrhu tohto zákona.

 

     Myslím si, že naozaj  mnohé z pozitívne myslených vecí,

ktoré v zákone sú,  bolo treba realizovať komplexnou právnou

úpravou.  Už aj  preto, že  nepriame novelizácie Občianskeho

súdneho poriadku, zákona o súdnych poplatkoch, ako aj zákona

o správe daní a poplatkov, zákona o bankách a zákona o Poli-

cajnom zbore len naďalej  prehlbujú chaos, ktorý v našej le-

gislatíve vládne. Myslím si, že  je potrebné, aby sme celkom

zrozumiteľne  povedali, že dohodovacie konanie  ako inštitút

bolo v praxi neúčinné, a musím  konštatovať, že predovšetkým

preto, lebo aj sudcovia si jednoducho  neplnili svoje povin-

nosti.

 

     Máme konkrétne poznatky aj o tom, že rada veriteľov ne-

bola nikdy zvolaná, že sa nikdy nezišla, a vlastne nebol ani

záujem v praxi realizovať tieto ustanovenia. Rád však pripo-

mínam, že  dohodovacie konanie navrhla  vláda Slovenskej re-

publiky, presadila  ho vláda, vláda pod  vedením toho istého

predsedu, ktorý je teraz, presadila ho napriek tomu, že boli

už vtedy  vznášané voči nemu výrazné  pripomienky. Takže, ak

ho chceme  zrušiť, jednoducho by  som očakával oveľa  hlbšiu

analýzu tohto  inštitútu, ale aj príčin v praxi, aj so zame-

raním do vlastných radov. Ak budete mať záujem, jeden z kon-

krétnych poznatkov  vám môžem  sprostredkovať v priebehu in-

terpelácií alebo predtým.

 

     Myslím si, že skutočne konanie veriteľov bolo oslabené,

nebolo  kontrolované  súdom, ale bolo  to zavinením  sudcov,

a nie vinou samotného zákona. Je fakt, že práve preto sudco-

via vo veci často nekonali, stávalo sa, že sa zneužíval ten-

to inštitút na predaj  majetku pred začatím konkurzu. Myslím

si, že veci  nevyrieši to, keď sa zruší v niektorých ustano-

veniach  subsidiárne použitie  Občianskeho súdneho poriadku.

Proces,  ktorý sa  má realizovať v konkurze  a vyrovnaní, je

proces formalizovaný  preto, aby sa ochránili  jedny i druhé

záujmy. Aj  preto  použitie § 43 ods. 1 Občianskeho  súdneho

poriadku, teda ustanovenie o tom, kedy bolo potrebné doplniť

návrh, teda stanovené náležitosti, podľa  mňa aj jeho zmena,

nemôže byť odôvodnená neúmernými  výdavkami súdu a prieťahmi

konaní.

 

     O čo tu ide? Je tu  záujem  na tom, aby  sa postupovalo

štandardným spôsobom, ako sa má v konaní pred súdom postupo-

vať, alebo o to, aby sme náhodou nemuseli vynaložiť viac pe-

ňazí na  právnoochranné činnosti štátu.  Myslím si teda,  že

len predĺženie lehôt v tejto súvislosti nenahradí to, čím je

vlastne sám úkon zo strany sudcu. Mohol by som takto postup-

ne poukázať na viaceré rozporuplnosti, opakujem, popri pozi-

tívach, ktoré tento návrh obsahuje,  aj preto som si myslel,

že by bolo vhodné, aby sme ho podrobili riadnemu legislatív-

nemu konaniu aj s riadnou možnosťou jednoducho priniesť zme-

ny. Samozrejme, že takéto návrhy počas druhého čítania pred-

nesiem.

 

     Domnievam  sa ale,  že zákon v tejto  podobe  nemá  ani

všetky náležitosti,  najmä v dôvodovej  správe, ktoré by  sa

dali od neho očakávať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Fogaš.

 

     Páni poslanci,  to bol posledný  poslanec prihlásený do

rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predovšetkým k pripomienkam  vzneseným  pánom poslancom

Černákom.

 

     Keď ste v tomto parlamente schvaľovali zákon o exekúto-

roch, išli sme do celkom nového inštitútu v podmienkach Slo-

venskej republiky. Väčšina  okolitých krajín dodnes zvažuje,

či vôbec tento inštitút prijať. Niektoré krajiny ho používa-

jú asi spolovice s veľkou ingerenciou štátu, niektorí odbor-

níci u nás,  ale  poviem  "odborníci", zdvihli  ruku v tomto

parlamente, aby som ich vzápätí na to videl v televízii tvr-

do kritizovať Exekučný poriadok. Aj to sa stalo.

 

     Exekučný  poriadok počas  svojich necelých  dvoch rokov

života si  získal veľmi veľa  občanov, veľmi veľa  fyzických

i právnických osôb svojím  nekompromisným spôsobom vymáhania

pohľadávok,  ale  i  ľudským  prístupom,  ktorý bol prevzatý

z časti Občianskeho súdneho poriadku. Exekučný poriadok dáva

šancu našim občanom  vymáhať a vymôcť pohľadávky od minimál-

nych po maximálne prostredníctvom  súdneho exekútora na pri-

vátnej báze. Bol som si vedomý  toho, že aj náš Exekučný po-

riadok nie je ideálny predpis, i keď sme ho tvorili za pomo-

ci predstaviteľov, vrcholných  špičkových predstaviteľov Me-

dzinárodnej únie súdnych vykonávateľov.

 

     Došlo napríklad okrem iného k tomu, že zákon o exekúto-

roch nepamätal na reciprocitu s Českou republikou. Na minis-

terstve spravodlivosti sme zistili, že mnohí exekútori chrá-

nili práva  českých firiem tým, že  vymáhali pohľadávky voči

našim subjektom, a to  hlavne voči našim strategickým podni-

kom. Okamžite som reagoval tým, že som  nariadil a vydal zá-

kaz akéhokoľvek ďalšieho pokračovania pri vymáhaní pohľadáv-

ky vychádzajúc z Dohody o právnej pomoci medzi Českou a Slo-

venskou republikou, keďže tu nie je daná reciprocita. Z toho

dôvodu došlo k tomu, že  konania, ktoré sa aj začali, neboli

skončené. A ak je toto  niekomu  na smiech,  nech si pozorne

preštuduje  Dohodu o právnej  spolupráci  medzi Slovenskou a

Českou republikou.

 

     Deviateho decembra by mala prísť na návštevu Slovenskej

republiky  pani ministerka  spravodlivosti Českej republiky.

Či sa tak stane, neviem, ale okrem iných bodov nášho progra-

mu, našich  konzultácií, by mala  byť aj otázka  reciprocity

pri  vymáhaní pohľadávok  na privátnej  báze, lebo  vieme aj

o tom, že  nie všetky súdy napríklad  vymáhajú slovenské po-

hľadávky v Českej republike. To len na okraj.

 

     Čiže,  žiaden exekútor  dnes nemôže  vymáhať pohľadávky

českých  firiem i napriek  tomu,  že táto  skutočnosť sa  dá

obísť napríklad postúpením pohľadávky  inému subjektu. Na to

všetko  však bolo  treba pamätať  pri schvaľovaní Exekučného

poriadku. Ak si niekto z vás, páni  poslanci, pani poslanky-

ne, dnes myslí, že o týchto veciach  vedel alebo ich predpo-

kladal, bolo to treba asi v čase schvaľovania pripomenúť.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky  pána poslanca  Fogaša, som si

vedomý toho, že nie  je možné presvedčiť nepresvedčiteľných,

a nakoniec  osobne mám ten názor,  že čím viac sa budeme ve-

novať našim  predlohám vo výboroch,  tým to bude  lepšie pre

samotného predkladateľa. Nemyslím si  však, že v dohodovacom

konaní to bola práve chyba  sudcov. Opäť sa musím odvolať na

to, či už vôbec niekedy pán poslanec Fogaš riešil, alebo mal

možnosť sa pozerať  na to, ako sa rieši  konkrétny prípad na

súde. Vrelo by  som mu to odporúčal. A odkážem  napríklad na

to, že by  sa mali už zo zásady  dodržať všetky formálnopro-

cesné náležitosti a predpisy. Ako  môžeme  dodržať napríklad

formálny predpis  Občianskeho súdneho poriadku,  keď sme po-

trebovali doručiť v jednom  konkurznom  konaní napríklad 370

účastníkom konania  doručenku, čo  nás v priemere stálo  pri

jednej veci 10 000 korún? Pýtam sa  pána poslanca, ako môže-

me... (Hlasy v sále.)

 

     Prosím vás, ja som vás nerušil, pán poslanec. No dobre,

nebudem hovoriť, nebudem. Pán poslanec, toto sa nerobí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister, pokračujte.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Toto sa nerobí.

 

     Ďakujem, nebudem pokračovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Suchodolského, či má pripomien-

ky. Nie, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Môžeme  pristúpiť  k  hlasovaniu.  V rozprave vystúpili

dvaja páni poslanci, pán poslanec  Černák a pán poslanec Fo-

gaš.  Vyjadrili rozdielne  názory na  predloženú novelu, ale

nepredložili žiaden pozmeňujúci  návrh. Preto navrhujem, aby

sme hlasovali v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  po-

riadku o tom, že Národná  rada prerokuje vládny návrh zákona

v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem, pán poslanec.

 

     Budeme hlasovať, tak ako ste uviedli  podľa § 73 ods. 3

rokovacieho poriadku.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali  a hneď hlasovali o ná-

vrhu, aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Národná rada sa uzniesla,  že tento vládny návrh zákona

prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej  rady o rokovacom  poriadku o tom,  aby  Národná rada

pridelila vládny návrh týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie a taktiež Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  hlasujme hneď aj v  zmysle odseku 2 toho

istého paragrafu o lehotách.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Aby gestorským  výborom bol ústavnoprávny  výbor a tak-

tiež,  aby lehoty  pre uvedené  výbory  boli  do 8. 12. 1997

a pre gestorský výbor 11. 12. 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

 

     Hlasujeme o pridelení návrhu výborom, určení gestorské-

ho výboru a o lehotách na prerokovanie vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom,  určila gestorský  výbor a stanovila aj lehoty

na prerokovanie.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme  pokračovať v našom  rokovaní ďalším bodom, a to

je

 

     návrh  vlády na skrátené  legislatívne  konanie o vlád-

nom  návrhu  zákona, ktorým  sa mení  a dopĺňa  zákon  číslo

140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 841 a súčasťou tohto

návrhu je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky predloží aj ten-

to  návrh novely  zákona minister  spravodlivosti pán  Jozef

Liščák.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     uznesením  vlády  Slovenskej  republiky číslo 761 z 21.

10. 1997 bol schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Trestný zákon číslo 140/1961 Zb. v znení  neskorších predpi-

sov.  Návrh novely  Trestného zákona  dopĺňa súčasné  znenie

o nové trestné činy podvodného  úpadku a marenie konkurzného

vyrovnávacieho konania. Súčasne dopĺňa § 122 Trestného záko-

na o ohrození  obchodného  tajomstva  a bankového  tajomstva

o daňové tajomstvo.

 

     Cieľom tejto novely je prispieť k rýchlosti a hospodár-

nosti celého  súdneho  konania a je reakciou na  nepriaznivú

situáciu, ktorá v oblasti konkurzu a vyrovnania vznikla. Ide

o celý komplex predlôh, ktoré som vám predstavil - naposledy

podľa uznesenia vlády návrh  novely Trestného zákona. Dôvody

uvedené v predloženom  návrhu vlády na  skrátené konanie le-

gislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa Trestný zákon číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších

predpisov, domnievam sa, že umožňujú požiadať o skrátené le-

gislatívne konanie z tých  istých dôvodov, ktoré som uviedol

už  predtým,  a to  v zmysle  ustanovenia § 89 ods. 1 zákona

číslo 350/1996 Z. z., prvá časť vety odseku 1 § 89.

 

     Je potrebné, aby v skrátenom  konaní bol predložený ok-

rem návrhu novely zákona o konkurze a vyrovnaní a návrhu no-

vely Obchodného zákonníka aj  návrh novely Trestného zákona,

nakoľko všetky  novely úzko  súvisia a ich očakávaný cieľ je

možné splniť len ich súčasným uvedením do právnej praxe.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

 

     Ústavnoprávny výbor  určil pána poslanca  Fica, aby nás

informoval o prerokovaní tohto návrhu v ich výbore.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval  návrh  vlády  na  skrátené  legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, dňa

27. novembra 1997.

 

     a) Nesúhlasí s návrhom  vlády  na skrátené legislatívne

konanie o tomto vládnom návrhu zákona.

 

     b) Ústavnoprávny výbor neodporúča Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh vlády  na skrátené legislatívne konanie

o tomto vládnom návrhu zákona schváliť.

 

     Súčasne ústavnoprávny výbor mi uložil informovať Národ-

nú radu o výsledku  prerokovania tohto návrhu v Ústavnopráv-

nom výbore Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Ficovi.

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Nemám

prihlášky do rozpravy. Hlási sa niekto? Nehlási. Končím mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.  Pán minister sa zrejme nepo-

trebuje vyjadriť.

 

     Pán poslanec Fico, môžete uviesť hlasovanie.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  teraz neviem, pred  chvíľkou sme otočili

to hlasovanie, tak neviem, že či budeme hlasovať o...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republiky.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Čiže budeme hlasovať o návrhu vlády Slovenskej republi-

ky, kto je za skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  Trestný zákon v znení ne-

skorších predpisov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, s tým, že ho ústavnoprávny výbor neodporúča.

 

     Prosím, hlasujeme za skrátené konanie podľa návrhu vlá-

dy. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom

vlády na skrátené konanie v tejto novele zákona.

 

     Môžeme pristúpiť hneď k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 830. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1884.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh opäť uve-

die pán minister Liščák. Prosím ho, aby uviedol túto novelu.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh novely Trestného zákona dopĺňa súčas-

né znenie Trestného zákona o nové trestné činy, a to podvod-

ného úpadku a marenia  konkurzného a vyrovnávacieho konania.

Cieľom  predloženej  novely je prispieť k rýchlosti a hospo-

dárnosti celého súdneho konania a je reakciou na nepriaznivú

situáciu, ktorá vznikla v oblasti  upravujúcej konkurz a vy-

rovnanie.

 

     Novela bola vypracovaná  na základe poznatkov vychádza-

júcich z konkrétnej praxe  súdov. Terajšia právna úprava ne-

vyhovuje, nakoľko  dostatočne nevyjadruje celú  pestrú škálu

rozličných konaní, ktoré sú  spoločensky nebezpečné, sú spo-

jené s podvodom, ale majú  špecifiká,  ktoré neumožňujú toto

konanie podriadiť pod pojem podvod, ako je chápaný v platnom

znení Trestného zákona.

 

     Súčasné inštitúty Trestného zákona neposkytujú potrebnú

ochranu  veriteľom v podnikateľských  vzťahoch. V konkurznom

konaní je úlohou súdu zistiť veľkosť dlžníkovho majetku. Súd

preto  potrebuje  evidenciu,  výkazy a hlásenia o dlžníkovej

ekonomickej činnosti. Výsledok  takéhoto zisťovania  je však

možné rôznymi spôsobmi ovplyvniť alebo sa tomuto celému pro-

cesu vyhnúť. Spomeniem len fingované zmluvy, podhodnocovanie

majetku,  uvádzanie  nepravdivých  údajov v daňových  hláse-

niach. Vo  vzťahu k veriteľom dlžníka  je možné uviesť menší

počet veriteľov, menšie záväzky a iné možné úniky.

 

     Zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov nie je  dostatočne prepojený na sankcie

trestného  charakteru. Predkladaná  novela Trestného  zákona

vytvára legislatívnoprávne  opatrenia,  ktoré umožnia postih

nových foriem trestnej činnosti,  podvodného úpadku ako špe-

cifického druhu podvodu v oblasti záväzkových vzťahov, a sú-

časne vytvára predpoklady na  prepojenie návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon o konkurze a vyrovnaní na trest-

noprávne sankcie.

 

     Ustanovenie § 122 - ohrozenie obchodného alebo bankové-

ho tajomstva, odseku 1 a 2 platného Trestného zákona sa roz-

širuje aj na daňové  tajomstvo, čo je nevyhnutným predpokla-

dom na možný vstup Slovenskej republiky do OECD.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím opäť pána poslanca Fica, aby nás oboznámil s ná-

vrhmi výboru.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri ro-

kovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa me-

ní a dopĺňa  Trestný zákon, ako spravodajca určený  Ústavno-

právnym výborom Národnej rady.

 

     Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v pr-

vom čítaní, konštatujem, že predmetný  návrh spĺňa z formál-

noprávnej  stránky všetky náležitosti  uvedené v § 67 a § 68

rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako

aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre  mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 rokovacieho  poriadku Národnej rady,

odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  na tom,

že  po  rozprave  odporučí  vládny  návrh  zákona prerokovať

v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho  po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky návrh zákona pri-

deliť v druhom čítaní na  prerokovanie  popri Ústavnoprávnom

výbore Národnej rady aj  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  obranu a bezpečnosť a Výboru  Národnej rady pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady  Ústavnoprávny výbor Národnej ra-

dy, pričom  odporúčam, aby výbory,  ktorým bol návrh  zákona

pridelený, ho  prerokovali v lehote do 5. 12. 1997 a gestor-

ský  výbor v lehote do 9. 12. 1997 vzhľadom  na to,  že  sme

prijali návrh na skrátené legislatívne konanie.

 

     Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návr-

hu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, otváram  rozpravu, ale

s konštatovaním, že  nemám žiadne písomné  prihlášky do roz-

pravy. Preto sa vás pýtam, či sa niekto z vás teraz hlási do

rozpravy. Konštatujem, že nie. Preto  uzatváram možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán  minister Liščák  sa zrejme  nechce vyjadrovať. Pán

poslanec Fico takisto nie, takže môžeme pristúpiť k hlasova-

niu.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     keďže neprebehla žiadna  rozprava, neboli podané žiadne

procedurálne návrhy, odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby

Národná  rada Slovenskej  republiky odporučila  vládny návrh

zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa Trestný  zákon v znení ne-

skorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím, aby sme  sa prezentovali a hneď hlasovali

o tom, aby sme tento návrh  novely zákona prerokovali v dru-

hom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada sa  uzniesla tento návrh

zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu podľa § 74 ods. 1

a 2 tohto zákona.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, odporúčam, aby

v zmysle citovaného ustanovenia  rokovacieho poriadku Národ-

nej rady bol návrh zákona  pridelený v druhom čítaní na pre-

rokovanie popri Ústavnoprávnom  výbore Národnej rady Sloven-

skej republiky aj Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predse-

du Národnej rady Ústavnoprávny  výbor Národnej rady  Sloven-

skej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol ná-

vrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 5. decembra

1997 a gestorský výbor v lehote do 9. decembra 1997, pretože

sme prijali návrh na skrátené legislatívne konanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme o návrhu,  tak

ako ho uviedol pán poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže môžem konštatovať, že  Národná rada pridelila ná-

vrh výborom, určila gestorský výbor a určila aj lehoty výbo-

rom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pán minister aj pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje opäť

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984

Zb. o sústave  základných a stredných  škôl (školský  zákon)

v znení  neskorších  predpisov a o zmene a  doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve v znení  neskorších predpi-

sov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 843 a súčasťou návrhu

je aj uznesenie Národnej rady.

 

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento zákon uve-

die ministerka školstva pani Slavkovská.

 

     Prosím, pani ministerka.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dôvodom predkladaného  vládneho návrhu na  skrátené le-

gislatívne konanie k uvedenej  novele je skutočnosť týkajúca

sa udeľovania termínu právnej subjektivity základným školám.

V zmysle § 63 zákona  číslo 29/1984 Zb. o sústave základných

a stredných škôl (školský zákon) v znení  neskorších predpi-

sov by sa od 1. januára 1998 mala  realizovať právna subjek-

tivita vo všetkých základných  školách v Slovenskej republi-

ke. Táto  skutočnosť by si vyžiadala  výrazné zvýšenie počtu

nepedagogických  pracovníkov  v  základných  školách, ako aj

okamžité dovybavenie týchto škôl materiálno-technickým vyba-

vením, najmä  výpočtovou a reprografickou  technikou, kance-

lárskou technikou a podobne, čo by si vyžiadalo v ročnom vy-

jadrení zvýšené nároky na štátny rozpočet vo výške približne

120 mil. Sk.

 

     Pri súčasnom  právnom stave by  prechod základných škôl

na právnu  subjektivitu od 1. januára 1998 mohol vážne naru-

šiť prevádzku týchto  škôl, a tým aj  zabezpečenie výchovno-

-vzdelávacieho procesu v základných školách. V dôsledku toho

by mohlo  dôjsť k hospodárskym  škodám, ako je napríklad ne-

uhradenie  faktúr  za  elektrickú  energiu,  telekomunikácie

a podobne, pretože časť  rozpočtových prostriedkov by musela

smerovať k iným činnostiam  vyplývajúcim z právnej subjekti-

vity základných škôl.

 

     Z týchto dôvodov a v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národ-

nej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady vás chcem, vážené  poslankyne a vážení poslanci, požia-

dať o schválenie návrhu  novely školského zákona v skrátenom

legislatívnom pokračovaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Výbor určil  pani Ľudmilu Muškovú,  aby nás informovala

o výsledku rokovania k tomuto návrhu.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predložila informáciu z Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport o výsledku prerokovania návrhu vlády na skráte-

né legislatívne  konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa  zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných

a stredných  škôl v znení  neskorších  predpisov a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej  rady číslo 542/1990 Zb.

o štátnej  správe v školstve  a školskej  samospráve v znení

neskorších predpisov.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1887 z 18. novembra 1997 pridelil návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave základných

a stredných  škôl v znení  neskorších  predpisov a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej  rady číslo 542/1990 Zb.

o štátnej  správe  v školstve a školskej  samospráve v znení

neskorších  predpisov na  prerokovanie Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

v termíne do 28. novembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  prerokoval predložený  návrh vlády na

skrátené  legislatívne  konanie o uvedenom  návrhu zákona na

51. schôdzi dňa 20. novembra 1997 a v prijatom uznesení čís-

lo 492 z 20. novembra 1997 odporučil  Národnej  rade Sloven-

skej republiky vysloviť súhlas s návrhom  vlády na  skrátené

legislatívne konanie a prerokovať  vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave zá-

kladných a stredných  škôl  v znení  neskorších  predpisov a

o zmene  a doplnení  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo

542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a  školskej  samo-

správe v znení neskorších predpisov v druhom a treťom čítaní

na tejto 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Pán predseda, odporúčam otvoriť  rozpravu k tomuto bodu

programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Takže, páni poslanci,  pani poslankyne, otváram rozpra-

vu. Nemám písomnú prihlášku  do rozpravy. Pán poslanec Ftáč-

nik sa hlási do rozpravy z pléna. Pán poslanec Fico takisto?

Nie. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť

sa.  Takže do  rozpravy sú  prihlásení pán  poslanec Ftáčnik

a pán poslanec Szigeti.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rád by  som stručne vysvetlil stanovisko,  prečo nie je

možné podporiť návrh na skrátené  konanie o tomto návrhu zá-

kona.

 

     Keď v júni 1996 vláda,  resp.  Legislatívna rada  vlády

neschválila návrh  zákona o základných a stredných  školách,

ktorý  pripravilo  ministerstvo  školstva,  pani  ministerka

v našom výbore povedala,  že ministerstvo urýchlene pripraví

návrh novely školského zákona,  ktorá by vyriešila aspoň tie

naliehavé problémy,  medzi ktoré nepochybne  patrí aj otázka

právnej subjektivity, ktorá podľa súčasne platnej legislatí-

vy by mala  byť riešená tak, že od 1. januára  budúceho roku

všetky základné školy vrátane  malotriednych škôl by sa mali

stať  samostatnými  právnymi  subjektmi, čo je dosť absurdná

predstava, a náš  výbor  spoločne s ministerstvom si osvojil

myšlienku, že nie je potrebné, aby škola  musela byť právnym

subjektom, že by to mala  byť iba fakultatívna možnosť, teda

právo  školy  uchádzať  sa o to, aby  si sama hospodárila so

svojimi  prostriedkami,  ale  že  povedzme  tie menšie školy

a nepochybne malotriedne školy nemáme dôvod nútiť do právnej

subjektivity.

 

     Takúto myšlienku obsahoval aj  spomínaný nový návrh zá-

kona o základných a stredných  školách,  ktorý sa, žiaľ, ne-

dostal do ďalšieho legislatívneho pokračovania, ale nedosta-

la sa doň ani novela. Preto sme si zavolali  niekedy v prie-

behu októbrového zasadnutia  výboru štátneho tajomníka, kto-

rého  sme  požiadali o vysvetlenie,  ako  chce  ministerstvo

školstva  postupovať, aby  zabránilo nezmyselnému uplatneniu

súčasného zákona, ktorý núti školy uchádzať sa o právnu sub-

jektivitu a byť nutne preradené  do 31. 12. Štátny  tajomník

povedal, že mali pripravenú novelu,  ale že vláda ju takisto

neschválila, ako  neschválila celý  zákon, a že teda  čakajú

a hľadajú riešenie. Vo výbore sme povedali, že sme priprave-

ní podporiť - koalícia aj  opozícia - prerokovanie tohto ná-

vrhu zákona v skrátenom konaní na decembrovej schôdzi, ak sa

sústredí na tú kritickú vec, ktorou je právna subjektivita.

 

     S veľkým prekvapením som otvoril  zákon, keď sme ho do-

stali z vlády Slovenskej  republiky, do  ktorého je pribale-

ných množstvo  ďalších vecí. Je  tam riešená otázka  vyšších

odborných škôl,  ktoré podľa mňa nie  sú také naliehavé, aby

sme ich museli  riešiť do 31. 12. Je  tam otázka deväťročnej

školskej dochádzky,  ktorú povedzme treba  vyriešiť, pretože

s tým experimentom sa už  začalo a jeho dôsledky budeme ešte

tri roky znášať, aj keď  už súčasné ministerstvo, dúfam, ne-

bude vo svojej funkcii. Je tam teda množstvo vecí, ktoré ne-

majú nič  spoločné s právnou  subjektivitou, a keďže  takýto

dohovor sme vo výbore nemali, tak si myslím, že nemáme žiad-

ny dôvod  podporiť tento návrh na  skrátené konanie, pretože

tým zakrývame neschopnosť ministerstva školstva sústrediť sa

na rozhodujúce problémy,  tieto problémy riadnou legislatív-

nou cestou  prerokovať a vážnejšie veci,  ktoré potrebujú aj

istú koncepčnú diskusiu, riešiť vtedy, keď je na to čas.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Szigeti.

 

 

 

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  svoj príspevok začal jednou korek-

ciou, pretože pán kolega sa  pomýlil v termíne. Totiž nebolo

to v roku 1996, ale  bolo to v júni 1997, teda v tomto roku,

keď pani ministerka na pôde nášho výboru prisľúbila, že sku-

točne ministerstvo školstva prijme veľmi rýchlu novelu škol-

ského zákona.

 

     Podobne ako v ostatných prípadoch moji kolegovia kriti-

zovali návrh  vlády na skrátené legislatívne  konanie, aj ja

hodnotím a pokladám  za neopodstatnené prerokovanie vládneho

návrhu zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984

Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej samospráve v znení neskorších predpisov, teda v skráte-

nom  legislatívnom konaní.  Dôvody, ktoré  pripúšťa rokovací

poriadok na skrátené legislatívne konanie, podľa môjho posú-

denia neexistujú, a preto nemôžem súhlasiť s predloženým ná-

vrhom vlády na skrátené legislatívne konanie. Vo vládnom ná-

vrhu sa píše a odôvodňuje  skrátené legislatívne konanie na-

sledovne.

 

     Predložený  vládny návrh  zákona rieši  najaktuálnejšie

problémy v oblasti školstva, a to zavedenie  povinnej desať-

ročnej  školskej  dochádzky,  rozširuje  súčasnú vzdelávaciu

sústavu o vyššiu odbornú  školu a upravuje termín udeľovania

právnej subjektivity základným školám po roku 2000. Nemyslím

si, že citované problémy by boli tými skutočne najaktuálnej-

šími a najakútnejšími problémami v oblasti školstva, ale mu-

sím poznamenať, že predložený návrh zákona, resp. novela ok-

rem  uvedených  troch tzv. najaktuálnejších a najakútnejších

problémov, sa týka aj ďalších 35 zmien. V prípade  školského

zákona  je  to 17 a pri  zákone o štátnej  správe v školstve

a školskej samospráve je to 18 zmien.

 

     Vzhľadom na  to, že ide o dva základné  školské zákony,

ktoré svojím obsahom a rozsahom v rozhodujúcej miere ovplyv-

ňujú  celý  školský  systém,  domnievam  sa, že prerokovanie

týchto  závažných a pomerne  početných  zmien by potrebovalo

oveľa viac času na rozdiskutovanie a na objasňovanie jednot-

livých názorov. Pred necelými 6 mesiacmi  ministerstvo škol-

stva sľúbilo tzv. malú rýchlu novelu školského zákona. Veľmi

ľutujem, že rezort nebol  schopný pripraviť túto novelizáciu

skôr než na decembrovú plenárnu schôdzu Národnej rady.

 

     Ponáhľať sa s takým  dôležitým  zákonom  alebo s takými

dôležitými zákonmi si jednoducho  táto snemovňa nemôže dovo-

liť o to viac, že skutočne  nič nám nehorí, nemusíme nič ha-

siť a ominózny § 63 terajšieho školského zákona sa dá vyrie-

šiť podľa môjho názoru skutočne krátkou jednou vetou v nove-

lizácii existujúceho zákona. Nie je korektné vyhovárať sa na

tri aktuálne  problémy v oblasti  školstva, z ktorých  podľa

môjho posúdenia je len jeden skutočne akútny z legislatívne-

ho hľadiska, a takisto nie  je seriózne  riešiť  túto otázku

novelizáciou  zákona, ktorá má oveľa  rozsiahlejšie a závaž-

nejšie dosahy, než by sme si mysleli.

 

     Súhlasím s tým, že  je potrebné novelizovať oba zákony,

ale nie v skrátenom  legislatívnom konaní,  nie v rýchlosti,

povrchne a nedôkladne, ale v pokojnom  riadnom legislatívnom

konaní, kde  sa nedopustíme  chýb a omylov pri  rozhodovacom

procese. Samozrejme,  za konečné riešenie  pokladám prijatie

korektného,  seriózneho nového  zákona na  európskej úrovni.

Teda podľa toho, čo som tu  povedal, v mene klubu MKDH neod-

porúčam skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže to  bol posledný pán  poslanec v rámci  rozpravy.

Pýtam sa,  či má niekto  faktickú poznámku. Nemá.  Uzatváram

rozpravu k tomu bodu konania.

 

     Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     obidve vystúpenia mali spoločného menovateľa, takže bu-

dem odpovedať spoločne.

 

     Predložená  novela  skutočne  rieši iba  tri problémy a

všetky tri problémy považujeme za aktuálne. 35 zmien, o kto-

rých tu hovoril pán poslanec Szigeti, sú zmeny, ktoré sa tý-

kajú  iba zavedenia  nového termínu  "vyššia odborná škola".

Čiže ak toto niekto považuje  za nejaké zásadné zmeny novely

zákona, tak je mi ľúto, ale to nie sú zásadné zmeny. Iné do-

sahy, ako  sú uvedené v dôvodovej  správe, táto novela nemá.

Čiže všetky dosahy sme tu  uviedli. Takže žiadna obava z to-

ho, že  by sme mohli byť  mimo Európy a nemali  by sme zákon

v súlade s Európou, tu nie je, pretože  ten  zákon je dobrý.

Tam  sa menia  iba tri  veci, o ktorých  potom budem hovoriť

v ďalšom vystúpení.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pani poslankyňa  Mušková sa chce  vyjadriť? Zrejme nie.

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pani poslankyňa. Budeme

hlasovať o tom, či vyhovieme  vláde, a rozhodneme, že budeme

túto novelu prerokúvať v skrátenom konaní.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a  hlasovať o tom, či no-

velu navrhneme do skráteného konania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, budeme sa ešte raz pre-

zentovať a hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  tom, aby sme túto

novelu zákona  prerokovali v skrátenom konaní, tak ako navr-

huje vláda.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Prosím, poslednýkrát sa budeme  prezentovať. Ak nás ne-

bude dosť, prekladám tento bod programu.

 

     Prosím, prezentujme sa znovu a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada  vyslovila súhlas s prero-

kovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní.

 

     Môžeme pristúpiť hneď k prvému čítaniu

 

     o vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl

v znení  neskorších  predpisov a o zmene a  doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe

v školstve a školskej  samospráve v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 844. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej  rady je v rozhodnutí  predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky pod číslom 1888.

 

     Z poverenia vlády návrh aj v tomto čítaní uvedie minis-

terka školstva pani Slavkovská.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predložený vládny návrh uvedeného zákona rieši nalieha-

vé  problémy  v oblasti  základných  a stredných  škôl, a to

najmä  predĺženie povinnej  školskej dochádzky  zo súčasných

9 na 10 rokov, čo bude  mať nesporne výchovný i sociálny as-

pekt. Rozširuje súčasnú vzdelávaciu sústavu o vyššiu odbornú

školu, ktorá bude pripravovať  na kvalifikovaný výkon odbor-

ných činností a prehlbovať  dosiahnuté  vzdelanie v konkrét-

nych náročných činnostiach podľa požiadaviek praxe.

 

     Vzdelávanie  vo vyšších  odborných školách  bude určené

absolventom všetkých  stredných  škôl, ktorí  úspešným vyko-

naním  maturitnej  skúšky  získali stupeň  vzdelania - úplné

stredné  všeobecné  alebo odborné vzdelanie.  Jeho základným

cieľom je získanie  profesijnej kvalifikácie alebo špeciali-

zácie potrebnej na úspešné  uplatnenie sa v riadiacich funk-

ciách a na miestach, ktoré  vyžadujú a kladú nároky na samo-

statnú prácu a rozhodovanie.

 

     Štúdium v schválenej sústave študijných odborov sa bude

ukončovať  absolutóriom s udelením  absolventského  diplomu.

Ciele vyššieho  odborného štúdia výrazne  presahujú horizont

stredoškolského štúdia. Vyššie  odborné školy svojím zamera-

ním  budú  dostatočne  pružne  reagovať  na technický pokrok

a vývoj  dopytu po  kvalifikovanej práci  na pracovnom trhu,

rozšíria ponuku vzdelávacích možností pre absolventov stred-

ných škôl.

 

     Vyššie  odborné štúdium  bolo  overované a realizuje sa

v súčasnosti v šiestich stredných odborných školách od škol-

ského roku 1992/1993, a to v Obchodnej  akadémii v Bratisla-

ve, Obchodnej  akadémii v Dolnom Kubíne, v Hotelovej  akadé-

mii Piešťany, v  Strednej priemyselnej škole elektrotechnic-

kej v Bratislave,  v Strednej  priemyselnej  škole  Košice a

v Strednej zdravotníckej škole v Martine.

 

     Predloženou novelou tiež navrhujeme oddialiť uplatnenie

právnej  subjektivity základných  škôl po  roku 2000. Termín

udeľovania právnej subjektivity je doteraz stanovený v zmys-

le zákona číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných

škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov do 31. 12.

1997. Prechod  na právnu subjektivitu  si vyžaduje priprave-

nosť zo  strany  základných škôl z ekonomickej, materiálnej,

odbornej a  personálnej stránky. Vyžaduje  si najmä zvýšenie

finančných  prostriedkov, ktoré súvisia s nárastom počtu ne-

pedagogických pracovníkov v základných školách. Úlohy, ktoré

súvisia s personálnou a mzdovou agendou, ako aj ostatné čin-

nosti, účtovná  agenda, výkazníctvo a podobne,  by si museli

zabezpečovať samy základné školy, a to aj také, ktoré nemajú

na právnu subjektivitu vhodnú úroveň.

 

     Odsunutím  právnej subjektivity  sa všetky  tieto úkony

naďalej  budú vykonávať  na úrovni  okresných úradov. Takýto

stav nebude mať dosah na kvalitu výchovno-vzdelávacieho pro-

cesu.  Predloženým návrhom  v minimálnom  rozsahu navrhujeme

novelizovať  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 542/1990

Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v zne-

ní neskorších  predpisov, a to najmä  z dôvodov zabezpečenia

výkonu štátnej správy vo vzťahu k vyšším odborným školám.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Ako spravodajkyňa bola aj v  tomto bode určená pani po-

slankyňa Mušková. Oboznámi nás s návrhmi z výborov.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpila v prvom

čítaní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl

v znení  neskorších  predpisov a o zmene a  doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady  číslo 542/1990 Zb. o štátnej sprá-

ve, školstve a školskej  samospráve v znení neskorších pred-

pisov ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo

29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplne-

ní zákona  Slovenskej národnej rady  číslo 542/1990 Zb., bol

doručený  poslancom Národnej  rady Slovenskej  republiky dňa

17. novembra 1997, čím  boli  splnené  podmienky určené § 72

ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, t. j. do-

ručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej

rady Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční jeho prvé

čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a po-

dľa legislatívnych  pravidiel ho zaradil  na rokovanie tejto

schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky  do prvého číta-

nia, a ako sme v predchádzajúcom bode schválili, návrh záko-

na prerokujeme podľa § 89 ods. 1 skráteným legislatívnym po-

stupom.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky  všetky náležitosti

návrhu  zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti

určené v legislatívnych  pravidlách. Z vecného  hľadiska som

toho názoru,  že predložený vládny návrh  zákona v znení ne-

skorších  predpisov  rieši  problematiku,  ktorú je potrebné

upraviť spôsobom, ako sa  navrhuje v predmetnom návrhu záko-

na. Po  rozprave budem odporúčať  zákon  prerokovať v druhom

čítaní.

 

     Predpokladám, že prípadne zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave  najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania na schôdzi  Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     Pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

 

     Takže nikto  sa nehlási do  rozpravy. Písomnú prihlášku

nemám od nikoho. Hlási sa  pán poslanec Harach, pani poslan-

kyňa Bauerová, pán poslanec  Szigeti a pán poslanec Ftáčnik.

Takže môžem  uzavrieť  možnosť  prihlásenia sa do rozpravy a

prosím pána poslanca Haracha.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi v rámci prvého čítania, tak ako nám to umož-

ňuje zákon o rokovacom poriadku, vyjadriť sa vlastne k filo-

zofii predkladanej novely s tým,  že v rámci prípadného dru-

hého čítania  budem predkladať konkrétne  pozmeňujúce návrhy

aj počas prerokúvania vo výbore.

 

     Na otázku, ktorú som mal  pripravenú, prečo až teraz sa

predkladá  tento zákon,  keď vlastne  ministerstvo malo  čas

viac ako tri roky zaoberať sa kľúčovou otázkou tejto novely,

t. j.  právnou subjektivitou, pani ministerka  podľa mňa nie

celkom presvedčivo odpovedala.  Vôbec nebola vyjasnená otáz-

ka, prečo nebol prijatý alebo prerokúvaný nový zákon.

 

     Právna subjektivita ako otázka je  tu. Je v zákone rie-

šená  podľa mňa  nepostačujúcim, resp.  nie dobrým spôsobom.

Tento zákon odsúva vlastne  právnu subjektivitu, on ju odsú-

va, on ju podľa dikcie, tak ako som to pochopil, neumožňuje,

ale odsúva ju  po roku 2000. To nie  je celkom korektné voči

tým školám, ktoré pracujú v takom prostredí, myslím  základ-

ným školám,  ktoré  pracujú v takom  prostredí, v takých ob-

ciach, kde isté zázemie pre právnu subjektivitu majú a mohli

by ju využívať.

 

     Dámy a páni,  možno je aj načase si  trošku povedať, čo

sa pod  právnou subjektivitou myslí. Je  to otázka, ktorá je

skutočne namieste, pretože z pohľadu  vedení základných škôl

sa právna subjektivita pozitívne  prijíma takto: Výborne, ja

ako riaditeľ  základnej školy budem  rozhodovať o peniazoch,

o prijímaných či uvoľňovaných učiteľoch a budem mať v kompe-

tencii správu svojho majetku. No iste, to je pozitívne. Dáva

to isté predpoklady vedeniu školy v prípade dostatku finanč-

ných prostriedkov.  Ale uvedomme si,  že právna subjektivita

neznamená,  že budú  dostávať viac  finančných prostriedkov,

budú si ich musieť tak ako doteraz získavať možno sponzorsky

od rodičov  alebo ináč. Riaditeľ v  prípade dostatku finanč-

ných  prostriedkov  môže  rozvíjať  povedzme prístavby tejto

školy bez ohľadu na to,  aby musel niečo takéto konzultovať,

či  žiadať  súhlas  od  príslušného  odboru  školstva. To je

pohľad na právnu subjektivitu z pohľadu vedenia školy.

 

 

     Pohľad na  právnu subjektivitu ale môže  byť aj takýto.

Predstavte si, ktokoľvek z nás, že je  riaditeľom  základnej

školy, a naša kolegyňa, idúc po schodoch, utrpela úraz. Úraz

treba riešiť. Tam môžu vzniknúť  isté pracovné, právne a iné

vzťahy, ktoré treba ošetriť. Ošetrenie týchto vzťahov zname-

ná právne služby. Otázka je, kto poskytne tieto právne služ-

by. Bude  si ich škola sama  objednávať, u koho si  ich bude

objednávať? To je prvá vážna otázka.

 

     Druhá vážna otázka. Viem, pán kolega, v plynárenstve je

to jednoduchšie, ale v základných školách je to problematic-

kejšie. Druhá vážna otázka je otázka napríklad takéhoto cha-

rakteru, ako je materiálne vybavenie škôl.  To všetko prejde

do kompetencie  právneho  subjektu. To znamená,  že príde za

mnou napríklad  učiteľ  zemepisu a povie: Počúvaj, direktor,

videl som prekrásne učebné pomôcky, máme na ne peniaze, tre-

ba ich objednať, treba to zúčtovať, treba viesť túto účtovnú

evidenciu, treba povedzme  urobiť marketing učebných pomôcok

alebo mať služby,  ktoré to urobia. To som  spomenul len dva

aspekty.

 

     Právny aspekt, aspekt  služieb, napríklad v materiálno-

-technickom  vybavení, údržba a prevádzka.  Bude  to  právny

subjekt robiť sám,  alebo bude mať na to  služby? Naša pred-

stava v roku 1994 - dovoľte mi, aby som ju objasnil - sa ro-

dila  viac rokov,  bola taká,  aby sa  bývalé školské správy

transformovali na útvary, ktoré by práve tieto služby regio-

nálne  na  území  Slovenska  poskytovali  ako špecializované

služby základným školám. Pýtam  sa pani ministerky, predkla-

dateľky, či je taká  situácia v rezorte školstva, aká je si-

tuácia v tomto smere, a či  ten odsun až po roku 2000 zname-

ná, že  vlastne tieto akési služby,  akási ponuka pre školy,

ktoré by  mali mať právnu subjektivitu,  neexistuje, a preto

sa to takto odsúva. Inými  slovami, aké systémové kroky uro-

bil rezort,  urobilo ministerstvo, aby  sa rozvinula sústava

takýchto služieb?

 

     Dnes na  Slovensku máme okresy, kde  majú školy výrazne

už právnu subjektivitu, napríklad niektoré bratislavské ško-

ly  majú  právnu  subjektivitu, ale  máme okresy, a posledný

môžem spomenúť, je okres Nitra, kde ma prekvapilo, že žiadna

škola nemá  právnu  subjektivitu. Niekde u úradníkov štátnej

správy vidíte na očiach  chuť po centralizácii týchto rozho-

dovacích kompetencií do svojich rúk bez toho, aby aspoň uva-

žovali o jej presunutí na školy, na vedenia škôl atď.

 

     Nepovažujem za šťastné, tak ako je to navrhnuté v nove-

le zákona. Filozofia by mala byť  taká - mala by sa dodržia-

vať filozofia, ak škola  chce právnu  subjektivitu, trúfa si

na ňu, sú vytvorené podmienky, tak  by ju mala dostať. To je

jedno či zajtra, či v budúcom roku, alebo v roku 2000, alebo

po ňom, ale striktne to obmedziť, že po roku 2000, nepovažu-

jem ani nie za šťastné, ale korektné voči školám.

 

     Druhý bod alebo druhý problém, ktorý sa rieši, je prob-

lém stredných odborných učilíšť.  To možno ani tak nevyznelo

z úvodných slov, ale tu  sa vlastne začínajú stredné odborné

učilištia  definovať  ako  inštitúcie  pod správou krajských

úradov.  Pýtam  sa, či  došlo - to ma zaujíma - k politickej

dohode, či  to bolo prerokované  napríklad v Rade  vlády pre

stredné odborné učilištia, pre odborné vzdelávanie. Taká ra-

da vlády  bola  ustanovená a aké je prípadne  jej stanovisko

k tomuto. Osobne som zástancom toho, že  ak už  teda krajské

úrady sú  tu, aby istým  spôsobom  koordinovali v kraji celú

sieť stredných škôl a mohli  robiť isté racionalizačné, prí-

padne integračné opatrenia v tejto sieti. Pýtam sa teda, ako

budú vyzerať konkrétne kompetencie,  ako sa prenesú na kraj-

ské úrady z hľadiska stredných odborných učilíšť.

 

     Ďalšia otázka, ktorá sa tu rieši - je ich  určite viac,

ako povedala pani  ministerka v odpovedi môjmu kolegovi Szi-

getimu, že  sa riešia len  tri body, táto  novela ide ďaleko

nad  rámec troch  bodov -, je otázka  osemročných  gymnázií.

Stretol som sa s dvoma kolegami z ministerstva školstva, len

sme to nestihli rozobrať,  pretože tento paragraf prekvapil,

aby som pravdu povedal, on  totiž hovorí v inej reči poveda-

né, že osemročné gymnázium  nemôže byť vytvárané pri základ-

nej škole.

 

     Na Slovensku, v slovenskej  štruktúre miest a obcí pre-

važujú obce  od 2000 do 5000 obyvateľov, okolo 5000 obyvate-

ľov.  Toto sú  obce, v ktorých  pracuje  niekoľko základných

škôl, a môže pokojne  populačným vývojom vzniknúť otázka vy-

tvorenia povedzme strednej  školy všeobecnovzdelávacieho ty-

pu, akým je gymnázium.

 

     Pýtam sa, kladiem rečnícku otázku: Čo je efektívnejšie?

Robiť len čistú strednú školu zo zelenej lúky alebo je oveľa

efektívnejšie, rozumnejšie robiť strednú  školu na báze dob-

rej základnej školy, konkurzným spôsobom sa o takýto projekt

uchádzajúcej, kde vlastne vo vnútri tej školy dostanú učite-

lia nové možnosti atď., a postupne pri nej vybudovať to, čo-

mu  hovoríme osemročné  alebo sa  hovorí klasické gymnázium?

Tak ako je  definovaná táto novela, tak tá  túto druhú cestu

nedovoľuje.

 

     Stanovisko, ktoré som dostal tak veľmi v rýchlosti, bo-

lo také, že doteraz  sa veľmi neosvedčilo budovanie osemroč-

ných gymnázií  pri základných školách,  že spravidla vznikli

len prvé  štyri ročníky, a potom  tie ďalšie  štyri, čiže to

stredné vzdelávanie  sa už muselo robiť  inde. Je pravda, že

v zákone je  toto vzdelávanie opísané ako  úplné, teda akoby

kontinuálne vzdelávanie, nemalo  by byť  prerušené. Rozumiem

tomu tak, že tie triedy povedzme by mali spoločne prechádzať

a podobne. Je to veľmi progresívne vzdelávanie, ktoré má bu-

dúcnosť. Takže  si myslím, že  treba využívať aspekty  tohto

zákona, ktorý je teraz, a  povedzme dovoliť ten projekt rea-

lizovať  len tam,  kde to  kontinuálne osemročné vzdelávanie

môže byť.  Ale keď prijmeme  túto verziu, tak  pri základnej

škole jednoducho byť  nemôže, a to nevidím ako rozumné. Kon-

krétne mám na stole podnet,  predpokladám, že aj pani minis-

terka  ho dostala, z dvoch  bratislavských základných  škôl,

ktoré vyjadrili výhrady  voči takto formulovanému paragrafu,

pretože ony  sú vlastne príkladom,  že je možné  kontinuálne

pokračovať v osemročnom gymnaziálnom vzdelávaní.

 

     Vyššie odborné školy. Vyššie odborné školy je mimoriad-

ne vážny koncepčný zásah  do školskej sústavy Slovenskej re-

publiky. V tejto  oblasti som  koniec koncov robil  možno od

samého  začiatku projekt,  ktorý spomínala  pani ministerka,

oživovali  sme ho, rozbiehali v Ústave informácií a prognóz.

Z istého  pohľadu vítam,  že sa  tento problém  legislatívne

ošetruje,  ale znovu  nie som  celkom  spokojný s prístupom,

akým sa to  robí, že nebola k tomuto  širšia diskusia, že sa

nepredložili  iné aspekty,  ktoré sú,  napríklad ukončovanie

vyššieho  odborného  vzdelávania, a najmä,  pani ministerka,

veľmi vážne  mi v odôvodnení chýba  aspoň zmienka, že minis-

terstvo práce, sociálnych  vecí a rodiny či iný ústredný or-

gán štátnej správy, v ktorého kompetencii je napríklad kata-

lóg zamestnaní alebo niečo podobné, vám povedal alebo na va-

šu otázku povedal - toto sú typy zamestnaní, ktoré sú z hľa-

diska práce kompatibilné vzdelaniu na úrovni vyššieho odbor-

ného vzdelávania. Toto je  veľmi dôležité a potrebné povedať

občanom a rodinám,  pretože  neverím,  že keď  sa to uzákoní

a dostane to  ten správny šmrnc,  bude sa o to  uchádzať len

5 % populácie, ktorá chce  po strednej škole ďalej študovať,

ako hovoríte v odôvodnení. Keď  zoberieme  len takú  skutoč-

nosť,  akou je  to, že  každý rok  sa na  vysoké školy hlási

približne 80 tisíc, a toto  číslo rastie, a do prvých roční-

kov  nastupuje  približne  povedzme  aproximatívne 25 tisíc,

zvyšok  sú určite  potenciálni zákazníci  vyššieho odborného

vzdelávania. A to je oveľa väčšie percento ako nejakých oča-

kávaných 5 %.

 

     Po tretie,  alebo k tomuto bodu  treba ešte jasne pove-

dať, že to je legislatívna, dá sa povedať, kodifikácia, a to

je správne, toho, čo mnohí poznáme ako nadstavbové vzdeláva-

nie. Ale keď  už sa zavádza tento stupeň,  tak ho bolo treba

podľa mňa  legislatívne  urobiť lepšie, najmä lepšie ošetriť

ukončovanie tohto vzdelávania. On zostáva svojím ukončovaním

a vlastne k tomu takto bude navigovať aj rodinu a potenciál-

neho  záujemcu o toto  vzdelávanie, technicky v štruktúre na

úrovni stredného vzdelávania, aj  keď zákon bude hovoriť, že

je to vyššie ako stredné vzdelávanie.

 

     Súčasťou predkladanej  novely je aj  novelizácia zákona

542 o štátnej školskej správe a samospráve v školstve. Tu ma

trošku  mrzí, že  sa nezovšeobecnili  skúsenosti, ktoré máte

iste aj vy, pani ministerka, ktoré  má ministerstvo, a teraz

musím veľmi otvorene povedať - negatívne skúsenosti z potlá-

čania činnosti školských rád a územných školských rád  nove-

lizáciou zákona, ktorou boli odobrané územným školským radám

a školským radám kompetencie  vyjadrovať sa k návrhu a k od-

volaniu riaditeľov k nim prislúchajúcich,  to znamená  vtedy

riaditeľ školskej  správy a územná  školská rada, respektíve

riaditeľ školy  a školská rada  základnej či strednej  školy

atď., im sa odobrali tieto kompetencie  a tieto dôležité sa-

mosprávne orgány išli do útlmu.

 

     Dámy a páni, všetkých by  nás malo trápiť, že pozornosť

rodičovskej verejnosti na problematiku školstva nie je skon-

centrovaná takým  spôsobom, ako by sme  si želali. A rodičia

majú a budú musieť mať väčší záujem o vzdelávanie. Rodiny sa

musia viac zamerať na podporu vzdelávania, a ona nie je pre-

to, okrem iného, že sme v administratíve  odobrali jeden ka-

nál, ktorým sa rodičovská  verejnosť veľmi výrazne mohla za-

interesovať na problémoch vzdelávania základných i stredných

škôl. Je to škoda, je to veľká škoda.

 

 

     A o to  viac ma ale mrzí, že  sa nevyužíva táto novela.

V tomto smere budeme navrhovať  zmeny počas druhého čítania,

počas rokovania výboru, aby  sa posilnili kompetencie týchto

samosprávnych orgánov, aby sa im, po prvé, vrátili kompeten-

cie, ktoré  mali. Je to veľmi  dôležité. A po druhé,  aby sa

územné  školské  rady  skutočne  stali  partnermi príslušnej

úrovne štátnej správy. Nie tak,  ako to navrhujete. Tá filo-

zofia nie  je dobrá. Územná  školská rada je  niečo, čo pri-

slúcha úrovni okresu. Prečo  chcete, aby územná školská rada

sa vyjadrovala k odvolávaniam  len  riaditeľov  škôl? A teda

nie k odvolávaniam, ale k problematike hodnotenia ako verej-

ná  kontrola riaditeľov a len  vedení  škôl.  Prečo? Rodičia

chcú mať  verejnú kontrolu komplexnejšie  zameranú prostred-

níctvom týchto samosprávnych orgánov. To považujem za ďalšie

veľké oklieštenie  kompetencií a za logicky podľa mňa veľmi,

veľmi pochybené.

 

     Územná  školská  rada  by  mal  byť  samosprávny  orgán

a partner okresnému úradu a v ňom odboru  školstva. A keď sa

vyjadrovať a robiť verejnú kontrolu, tak práce tohto odboru,

mala by to  robiť územná školská rada. Alebo  ten nebude mať

partnera takéhoto typu?

 

     Posledná poznámka, ktorú mám v rámci prvého čítania, je

poznámka podľa  mňa k veľmi závažnému  konštatovaniu - k do-

ložke zlučiteľnosti. Pretože  mnohé z týchto vecí, ktoré som

povedal, naznačujú  problém  zlučiteľnosti s príslušnými eu-

rópskymi normami,  normami Európskej únie, ale  vy na strane

11 v poslednom bode  priamo konštatujete, že stupeň kompati-

bility s právnou  normou  Európskej  únie je úplný. Chcel by

som sa spýtať, či ste nenašli pri porovnávaní európskych no-

riem rozdiely, o ktorých som napríklad hovoril.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Harachovi.

 

     Slovo má pani poslankyňa Edit Bauerová. Pripraví sa pán

poslanec Szigeti. S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec

Vanko.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     K vystúpeniu pána poslanca Haracha by som mal len jednu

pripomienku. Navrhoval alebo dal  do úvahy, aby územná škol-

ská  správa, doslovne  povedané, sa  stala partnerom štátnej

správy. (Hlas poslanca z pléna.) Dobre, rada. V tomto prípa-

de dobre, dalo by sa o tom  rozmýšľať, ale ja by som prosil,

keby si  premyslel, akú zodpovednosť by  mala. Lebo sme dosť

často  svedkami toho,  že takéto a podobné  orgány  chcú byť

partnerom  niekoho, chcú  rozhodovať alebo  mať aspoň nejaké

slovo v riešení  problémov. Ale akú  zodpovednosť si zoberú?

Bez zodpovednosti, to je potom, myslím si, neúplné.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Máte slovo, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ja by som  tiež len na pána poslanca,  že sa trošku di-

vím,  že keď  bol ministrom  školstva, novelizoval  sa tento

školský  zákon a takisto sa tam  nič nenovelizovalo v súvis-

losti so školskými radami. Len toľko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Bauerová, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nemôžem súhlasiť s tým, čo povedala pani ministerka, že

tento návrh novely  neotvára niektoré podstatné otázky škol-

ského  zákona.  Dovoľte  mi,  aby  som  sa  vyjadrila k trom

z nich. Bolo by možné, samozrejme,  hovoriť aj k ďalším, tak

ako  kolegovia naznačili,  napríklad aj  o otázke  školských

rád,  ale chcela  by  som  sa  vyjadriť v tomto  momente iba

k trom, podľa  môjho názoru závažným  záležitostiam zo škol-

ského zákona,  ktoré otvára práve  táto novela. Vzhľadom  na

to, že  cítim určitú morálnu  zodpovednosť za ten  zákon, za

ktorý som  hlasovala a o ktorom sme vtedy veľmi podrobne ro-

kovali vo výbore pre školstvo, vedu a kultúru.

 

     Ide o právnu  subjektivitu  škôl.  Je možné,  že  zákon

v súčasnom znení nie je  najšťastnejší, keď hovorí generálne

o tom, že sa má zakotviť  postavenie škôl na základe právnej

subjektivity. Ale  na druhej strane  generálne odsúvanie nie

je po prvýkrát a praktické generálne znemožnenie nadobúdania

právnej subjektivity, uvedomte si, vážené kolegyne a kolego-

via, odsunutím  do budúceho tisícročia, myslím  si, je abso-

lútne anachronické.  Anachronické preto, lebo  síce dôvodová

správa hovorí o tom, že hlavná príčina je nedostatok finanč-

ných prostriedkov, ale myslím  si, že toto zdôvodnenie veľmi

kríva. V dôsledku  toho, že školy, aj keď  by chceli, nemôžu

dostať právnu  subjektivitu, lebo sa  to odsúva do  budúceho

tisícročia, ešte nebude viac prostriedkov na rozdeľovanie.

 

     Myslím si, že by sme sa  mali zamýšľať nad tým, že pro-

striedky sa oveľa efektívnejšie dajú využiť na základe prin-

cípu  subsidiarity, to  znamená riešenia  problémov tam, kde

vznikajú.  Tento princíp  je všeobecným  princípom riadenia,

a niet dôvodu,  prečo by sa práve v školstve  nemal uplatňo-

vať.

 

     Druhý dôvod,  pre ktorý som považovala  za potrebné vy-

stúpiť, je  opäť zavádzanie podstatnej  reformy do školstva,

zavádzanie desaťročnej  školskej  dochádzky. V § 34 a 61a sa

hovorí o tom, že v súvislosti s tým, že sa zavádza desaťroč-

ná  školská dochádzka,  je predstava  ministerstva taká,  že

žiaci, ktorí v školskom roku 1998/1999  úspešne  skončia de-

viaty  ročník základnej  školy, pokračujú v plnení  povinnej

školskej dochádzky v prvom ročníku strednej školy.

 

     Čo to znamená? Stredná škola bude povinne prijímať kaž-

dého žiaka alebo budeme otvárať zase desiate triedy? Aká bu-

de  koncepcia  strednej  školy, z ktorej vypadne  x percent,

možno zase na základe takých predstáv, ako sú teraz deti za-

radené  do deviatych  ročníkov. Aká  je konkrétna  predstava

o koncepcii  desiateho ročníka?  Kým tieto  koncepčné otázky

reorganizácie  školstva nie  sú podstatne  objasnené, myslím

si, že hazardujeme s dôverou rodičov, ak takúto nedoriešenú,

nedomyslenú  reformu školstva  opäť odsúhlasíme.  Pre mňa je

veľká skúsenosť, ako sa  rodila myšlienka povinnej deväťroč-

nej školskej  dochádzky. A čo sa z nej  stalo? Myslím si, že

po druhýkrát  taký chaos, ktorý vznikol  na základe zlej in-

terpretácie základnej myšlienky, ktorá  bola pri vzniku kon-

cepcie deväťročnej povinnej školskej  dochádzky, by sa nemal

opakovať.

 

     Tretia otázka,  pri ktorej by som  sa chcela pristaviť,

je otázka novely § 3 ods. 1 a ods. 2. Ide o vyučovanie v ma-

terinskom jazyku. Dovoľte mi, aby som sa tu trošku obšírnej-

šie  zastavila.  Ústava  Slovenskej  republiky  v  článku 34

ods. 2 zakotvuje  občanom  národnostných  menšín a etnických

skupín za  podmienok ustanovených zákonom, to  by som chcela

zdôrazniť, za podmienok ustanovených  zákonom právo na vzde-

lanie v ich jazyku. V súčasnosti  platný zákon číslo 29/1984

Zb.,  ktorý  ideme  novelizovať,  o  sústave základných škôl

v § 3 ods. 1 v druhej  vete vymedzuje  ústavou predpokladané

podmienky na uplatňovanie tohto práva nasledovne.

 

     "Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ukrajin-

skej a rusínskej národnosti sa v rozsahu  primeranom záujmom

ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich

jazyku."  Toto  právo  je  relativizované v tomto  vyjadrení

v troch bodoch bez  definície, čo je  národný  rozvoj národ-

nostných menšín, bez definície,  čo slúži záujmom tohto roz-

voja a čo je primeraný rozsah. Tento zákon fakticky nehovorí

o ničom do toho bodu, až  kým neexistuje nejaká legálna mož-

nosť uplatňovania ďalšieho ústavného práva menšín, a síce že

menšiny majú právo  vyjadriť sa, ako hovoria novšie medziná-

rodné dokumenty,  efektívne sa  vyjadriť k otázkam, ktoré sa

ich týkajú.  Kým neexistuje legitímna  možnosť národnostných

menšín povedať,  čo je ich národný  rozvoj, čo slúži záujmom

ich  národného rozvoja,  aký je  primeraný rozsah vyučovania

v materinskom jazyku, čo slúži tomuto rozvoju, dovtedy exis-

tuje celkom  absurdný stav, že za  výkon zákona všeobecne je

generálne zodpovedné ministerstvo, respektíve minister škol-

stva, v tomto momente pani ministerka Slavkovská.

 

     Pani ministerku Slavkovskú žiaden zákon nezaväzuje, aby

konzultovala s kýmkoľvek, čo  považuje  za primeraný rozsah,

čo  považuje za  záujem národného  rozvoja alebo  za národný

rozvoj národnostných  menšín. Do takéhoto  vymedzenia sa po-

kojne zmestí aj uznesenie vlády, na základe ktorého tajomník

ministerstva školstva - štátny  tajomník  vydal smernicu pre

prednostov okresných úradov, v ktorej  upozorňuje na opatre-

nia  vyplývajúce z uznesení  vlády,  napríklad 97, 845, 95 a

ďalšie, teda  na opatrenia, ktoré by  prednostovia okresných

úradov mali plniť, napríklad  vyžadovať, aby v školách s vy-

učovacím jazykom maďarským  výučbu slovenského jazyka zabez-

pečovali učitelia výlučne  slovenskej národnosti so zodpove-

dajúcou kvalifikáciou, prijať  opatrenia, aby v inojazyčných

národnostných  školách  vyučovali  slovenský  jazyk, dejepis

a zemepis iba učitelia slovenskej národnosti. Nie je to chy-

ba štátneho tajomníka,  pretože on  sa dožaduje  iba plnenia

opatrení vyplývajúcich z uznesenia  vlády, ktoré pri takomto

formulovaní podmienok, za ktorých je možné praktizovať a vy-

užívať ústavné právo, samozrejme, nie je v rozpore ani s ús-

tavou,  ani so  zákonom. Akurát,  že ľudské  práva a ústavné

práva, duch ústavných práv sa fakticky medzitým niekde stra-

tili.

 

     Pozrime sa, čo prináša  novela v tejto záležitosti. Na-

miesto tohto slabého vymedzenia podmienok, do ktorého sa na-

ozaj zmestí všetko, aj celkom  protiústavná činnosť vyplýva-

júca z chybných rozhodnutí, namiesto toho, aby spresnil pod-

mienky  sprístupnenia a využívania  tohto  práva, nachádzame

tieto zmeny:

 

     V prvej vete sa  slová "v slovenskom jazyku" nahrádzajú

slovami "v štátnom jazyku", čo  je na základe zákona o štát-

nom jazyku, ale  pozrime sa na druhú  vetu. V druhej vete sa

slová  "českej,  maďarskej,  nemeckej,  poľskej, ukrajinskej

a rusínskej  národnosti"  nahrádzajú slovami "patriaci k ná-

rodnostným menšinám alebo  etnickým skupinám". Teda namiesto

toho, aby  zákon spresnil podmienky  používania a využívania

práva, robí krok  späť a fakticky  zostáva na úrovni, ako je

formulovaná ústava. Ministerstvo a ministerka dostane ďalšie

právomoci, že sa môže  rozhodnúť, pre ktoré národnosti sprí-

stupní možnosť vyučovania jazyka v ich materinskom jazyku.

 

 

 

     Čo však považujem za absolútne  zvrátené, to je odsek 2

tohto paragrafu.  Nové znenie je  takéto: "Nevidomým občanom

sa zabezpečuje  vzdelávanie s použitím Braillovho písma, ne-

počujúcim občanom  sa zabezpečuje vzdelávanie  aj s použitím

posunkovej  reči." Pozrime  sa, ako  je formulovaný  doteraz

platný  zákon. V § 3 ods. 2 čítame  "nepočujúcim a nevidomým

sa zabezpečuje  právo  na vzdelanie v ich jazyku" s použitím

znakovej  reči  alebo  Braillovho  písma.  Vynechaním týchto

dvoch slov dochádza k zarážajúcej situácii, ktorá je v abso-

lútnom a jasnom  rozpore s článkom 12 ústavy, pretože odníma

právo nevidomým a nepočujúcim, aby  boli vyučovaní v ich ja-

zyku. Nezabudnite, že som pred chvíľou citovala ústavu - "za

podmienok  ustanovených  zákonom". Ak  podmienky  vyučovania

v ich jazyku  zákon neustanovuje, tak právo  pre týchto ľudí

zostáva nedostupné.

 

     Nechcem spomínať a nechcem  sa odvolávať na Rámcový do-

hovor  o  ochrane  národnostných  menšín  Rady Európy, ktorý

vstúpi do  platnosti 1. februára, kde  je absolútne neprija-

teľný takýto postup, a tento  zákon, ak bude takto novelizo-

vaný, bude v zrejmom rozpore  aj s týmto medzinárodným doho-

vorom, pretože tento návrh  je sám osebe nehumánny. Doložka,

ktorá hovorí o tom, že je to v súlade s medzinárodnými doho-

vormi, tiež neobstojí.

 

     Z uvedených  dôvodov, a ďalšie by  bolo možné tiež uvá-

dzať, chcem vás požiadať, aby  ste hlasovali, a mám taký ná-

vrh, aby návrh novely bol vrátený na prepracovanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Szigeti.

 

     S faktickou  poznámkou predtým vystúpi  pani poslankyňa

Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Dovolím si  upozorniť na jednu  vec, ktorá tu  zaznela.

Pani poslankyňa Bauerová spomínala,  že už viackrát bola vy-

slovená požiadavka, aby v národnostných školách s vyučovacím

jazykom maďarským slovenčinu  vyučovali iba učitelia sloven-

skej národnosti. Považuje to za  krivdu s tým, že predsa ma-

ďarskí učitelia majú aprobáciu slovenčiny, a preto majú prá-

vo vyučovať  slovenčinu. V poriadku.  Berieme to. (Prepáčte,

utekala  som, tak  som zadýchaná.)  Vo svete  je však  bežná

prax, že národnostné menšiny  majú bilingválne školy, kde sa

týždeň  učia  všetky  predmety v štátnom  jazyku a týždeň sa

učia všetky predmety v jazyku  svojej národnosti. Taký model

národnostných  škôl je napríklad v Amerike. Ale nemusíme ísť

do Ameriky. Takto riešia  otázku  národnostného školstva na-

príklad aj v susednom Rakúsku. Rozprávala som sa na túto té-

mu aj s pedagógmi južného  Slovenska, ktorí mi na to poveda-

li, že u nás by to  nebolo možné,  pretože maďarskí učitelia

neovládajú slovenčinu tak, aby  mohli po slovensky vyučovať.

A teraz je otázka...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, dve minúty uplynuli.

 

     Prosím, pán poslanec Szigeti, máte slovo.

 

 

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     keďže moji  predrečníci v podstate  povedali všetko, čo

som chcel povedať aj ja, až na niektoré výnimky, dovoľte mi,

aby som reagoval na pani  kolegyňu Lazarovú. Nemyslím si, že

príklad,  ktorý uviedla,  je ten  najsprávnejší, pretože ne-

viem, ako  je vôbec možné  alebo ako si  dovoľuje porovnávať

nejaké  národnostné  menšiny v Spojených  štátoch amerických

s národnostnými  menšinami, ktoré  žijú na  území Slovenskej

republiky, predovšetkým spomínala  maďarskú národnostnú men-

šinu. Myslím si, že genéza,  historický vývoj v týchto dvoch

prípadoch sú  neporovnateľné. A tiež  si myslím, že  príklad

Rakúska  neobstojí, pretože  neviem, aké  má ona informácie,

ale  relatívna početnosť  národnostných  menšín v Rakúsku sa

nedá porovnať s relatívnou  početnosťou  alebo percentuálnym

vyjadrením  maďarskej  národnostnej  menšiny,  ktorá žije na

území Slovenskej republiky. A podobne genéza, historický vý-

voj je úplne odlišný.

 

     Dovoľte mi ešte, aby som reagoval na slová pani kolegy-

ne Muškovej,  ktorá v podstate položila  otázku kolegovi Ha-

rachovi, prečo v tom  čase,  keď bol ministrom,  nebol zákon

číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a v školskej

samospráve novelizovaný.  Poznamenal by som,  že tento zákon

nebol prijatý počas ministrovania pána kolegu Haracha, tento

zákon bol prijatý v roku 1990. A tento zákon bol vynikajúcim

zákonom na  európskej úrovni, s ktorým  sme boli všetci spo-

kojní. A chcel by som  vám  pripomenúť, pani  poslankyňa, že

tento zákon bol po prvýkrát novelizovaný v apríli 1995 práve

vami, práve  týmto parlamentom a práve  vtedy boli tieto de-

mokratické a  skutočne  najdemokratickejšie  právomoci škol-

kých rád a územných školských rád oklieštené tým, že sa teda

nemohli  vyjadrovať k odvolávaniu a  vymenúvaniu  riaditeľov

jednotlivých  stredných  škôl a riaditeľov  vtedajších škol-

kých správ.

 

     K tomu  hádam toľko  slov a teraz k veci. Chcel  by som

položiť  otázku pani  ministerke Slavkovskej,  či ešte stále

trvá na tom, čo pred  chvíľou spomínala, že táto novelizácia

sa týka skutočne len oblastí právnej subjektivity, zavedenia

povinnej desaťročnej školskej dochádzky a ďalšej problemati-

ky, ktorú spomínala - zavedenia nového  typu stredných škôl,

tzv. vyšších odborných škôl.

 

     Myslím si,  že aj pán  kolega Harach, aj  pani kolegyňa

Bauerová tu uviedli dostatok argumentov  na to, že tento zá-

kon sa týka viacerých zmien, že skutočne to, čo som povedal,

že je tam  dokopy 35 rôznych zmien, je  opodstatnené, a sku-

točne si myslím, že na  prijatie takého zákona, takej novely

je potrebný pokoj, a nie skrátené legislatívne konanie.

 

     Ešte  raz by  som sa  vrátil k tej  kardinálnej otázke,

ktorou je vlastne postavenie základných škôl na úroveň práv-

nej subjektivity, či teda majú mať naše základné školy práv-

nu subjektivitu,  nemajú mať, prečo ju  nemajú doteraz a aký

bude vlastne nasledujúci vývoj.  Myslím si, že základné ško-

ly, ale aj štátna  správa v tejto oblasti mali dostatok času

na to, aby udelenie alebo získanie právnej subjektivity bolo

už dokončené.  Veď dá sa  povedať, že  školy a štátna správa

mali na to skoro sedem rokov. Ale dá sa položiť taká otázka,

prečo  základné  školy  doteraz,  dodnes  nemajú a nezískali

právnu subjektivitu.

 

     Odpovedať sa dá na túto otázku veľmi jednoducho. Preto-

že podmienky  neboli dané, ministerstvo,  krajské úrady, ok-

resné úrady nevychádzali v ústrety  základným školám. Nebolo

umožnené týmto školám, aby  získali právnu subjektivitu. Po-

známe prípady v niektorých  krajoch a okresoch, kde za každú

cenu im vzdorovali a neumožňovali základným školám, aby zís-

kali nejakým  spôsobom právnu subjektivitu.  Zasa poznáme aj

opačné  prípady,  hlavne v Bratislave a v okolí  Bratislavy,

kde štátna správa, okresné úrady priam nútili základné školy

k tomu, či chceli, či nechceli, aby zobrali právnu subjekti-

vitu.

 

      To, čo je  uvedené v dôvodovej správe, že sme teda ne-

mohli pristúpiť k tomuto  kroku, pretože  to vyžaduje značné

finančné prostriedky, nemáme na to ekonomických pracovníkov,

ktorí by zabezpečovali v základných školách prechod na práv-

ne subjektivity, nepovažujem za úplne korektné, pretože viem

si predstaviť tento  prechod aj takým  spôsobom, že niektoré

alebo niekoľko základných škôl  môže vytvoriť právnu subjek-

tivitu,  teda nemôže  to byť  len tak,  že každá škola získa

právnu subjektivitu, a tieto školy spoločne hospodársky, te-

da ekonomicky a s hospodárskymi pracovníkmi to môžu zabezpe-

čiť, a každá škola nemusí kupovať počítače, aby mohla zabez-

pečiť túto právnu subjektivitu.

 

     Ďalej by som rád  položil otázku. Terajší  zákon  hovo-

rí o tom, že základné  školy majú získať právnu subjektivitu

do 31. decembra 1997. Predmetný  zákon, o ktorom teraz roku-

jeme,  hovorí o tom, že  otázka  právnej  subjektivity sa má

riešiť po roku 2000. Čo to znamená, že po roku 2000? Po roku

2000 je aj rok 2001, ale napríklad aj 2069. Kedy  to vlastne

bude? Kedy už konečne dôjde k tomu, aby naše  základné školy

mohli získať právnu subjektivitu?

 

     Ďalšia moja  otázka: Čo s tým  trojročným obdobím medzi

rokom 1997 a rokom 2000? To  znamená, že v tomto  trojročnom

intervale žiadna základná škola nemôže získať právnu subjek-

tivitu? Pretože zákon hovorí o tom,  že sa to bude riešiť po

roku 2000. Takže rád by som dostal odpovede na tieto otázky.

 

     Ďalej by som sa vrátil ešte k myšlienke, ktorú otvorila

kolegyňa Bauer, a dovoľte mi,  aby som citoval z predmetného

zákona, z predmetnej  novely.  V § 61 ods. 4 v bode a) znie:

"Žiaci, ktorí v školskom  roku 1998/1999 úspešne skončia de-

viaty  ročník  základnej  školy, pokračujú v plnení povinnej

školskej dochádzky v prvom ročníku strednej školy."

 

     Položím  otázku, čo  v takom  prípade, keď  slabý  žiak

v deviatom ročníku prepadol, ešte  raz musel ísť do deviatej

triedy, vlastne v deviatej triede ukončil desaťročnú povinnú

školskú dochádzku, a tu sa píše o tom, že pokračuje v štúdiu

v prvom ročníku strednej školy. Preňho  je to vlastne už je-

denásty rok,  takže naňho sa  táto časť zákona,  podľa môjho

názoru, nevzťahuje.

 

     Na základe všetkých otázok,  ktoré položili a naznačili

moji predrečníci, a toho, čo som povedal, navrhujem v zmysle

§ 73 rokovacieho poriadku vrátiť novelu zákona navrhovateľo-

vi na prepracovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ďalej je  do rozpravy prihlásený  pán poslanec Ftáčnik.

Ešte s faktickou poznámkou medzitým pani spravodajkyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Chcela by  som pánu poslancovi pripomenúť,  že po prvý-

krát sa siahlo na právomoci rád za pána ministra Pišúta, keď

sa zásadným spôsobom obmedzili  právomoci rady v tom zmysle,

že  sa vlastne  zrušilo tzv. štvorročné  obdobie riaditeľom.

Dovtedy sa  rady mohli vyjadrovať.  Potom už práca  rád bola

skutočne iba formálna.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte aj mne sa krátko vyjadriť. Nebudem opakovať to,

čo povedali predrečníci, o to  stručnejšie môže byť moje vy-

stúpenie.

 

     Pani poslankyňa Mušková si  nepamätá celkom dobre, pre-

tože pán minister Pišút usmernením ministerstva školstva vy-

dal pravidlo,  že riaditeľ, ktorý  je dlhšie vo  funkcii ako

4 roky, nesmie byť ďalej  vo funkcii a má sa určiť, kto bude

ďalej  riaditeľom. Pamätám  si, že  som bol  vtedy poslancom

Slovenskej  národnej rady,  ktorý namietal  toto usmernenie,

pretože sa  mi nezdalo demokratické, ale  rozhodne sa to ne-

riešilo v zákone číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v škol-

stve a školskej samospráve. Ale môžeme si to pozrieť v Juri-

xe, pôjdeme  sa pozrieť s pani  poslankyňou, aby  sme tu ne-

viedli zbytočné polemické spory, lebo to sa dá našťastie do-

ložiť Zbierkou zákonov.

 

     Pre pána  kolegu Vanka by som  chcel povedať, že územné

školské rady majú svoju zodpovednosť stanovenú týmto zákonom

z roku 1990. Nie  náhodou sa ten zákon volá  zákon o štátnej

správe v školstve a školskej  samospráve, že zákonodarca po-

čítal s tým, že verejnosť,  obce, učitelia, ale i žiaci budú

vytvárať istú  formu samosprávy. Samospráva  by mala mať  aj

nejaké právomoci,  samozrejme, istú zodpovednosť,  ale o nej

presne hovorí zákon. Túto  zodpovednosť, tento systém fungo-

vania - niekde to  nefungovalo  dokonale -, ale  tento zámer

narušila  novela, ktorú  predložila súčasná  pani ministerka

a ktorá už  naveky  zostane spojená s jej menom, ale predpo-

kladám, že len v negatívnom zmysle slova, že odbúrala právo-

moc školských rád vyjadrovať sa k návrhom  na voľbu riadite-

ľov škôl, resp. riaditeľov školských rád. Čiže, stratili is-

tú páku na to, aby  ich vyjadrenia mali nejaký zmysel. Takže

toľko k tým vyjadreniam, ktoré  zazneli. Chcem  sa  vyjadriť

k trom problémom, ktoré sú kľúčové v tomto zákone.

 

     Právna  subjektivita. Pani  ministerka, keby  ste mohli

v záverečnom slove vysvetliť, prečo  ste do tohto návrhu zá-

kona vložili  úplne iný  koncept,  než ste predložili v júni

tohto roku v návrhu zákona o základných a stredných školách.

Tam ste to riešili spôsobom,  ktorý by sme všetci podporili,

a znelo to asi tak, že  základná škola môže byť právnym sub-

jektom. To znamená fakultatívna možnosť,  mohlo by sa to tý-

kať januára budúceho  roku, mohlo by sa to  týkať roku 2000.

Jednoducho by  to súviselo s tým,  kedy je škola pripravená,

či má na to podmienky, či jej nadriadený orgán, v tomto prí-

pade okresný, či krajský úrad, posúdi, že takúto právnu sub-

jektivitu môže mať. Konštrukcia,  ktorú ste vymysleli, sa mi

zdá nelogická, kolegovia dali  voči nej námietky. Skúste vy-

svetliť, prečo ste sa odchýlili od vami navrhovaného koncep-

tu, to znamená od fakultatívnej možnosti pre základné školy,

aby boli právnymi subjektmi.

 

     K desaťročnej povinnej školskej dochádzke chcem povedať

nasledovné. Vládny  program, ktorý prijala  vláda Slovenskej

republiky a predložila tomuto parlamentu v januári 1995, ho-

vorí o tomto: Vláda Slovenskej republiky umožní žiakom ukon-

čiť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. To je vlád-

ny program. V tejto súvislosti som rozumel, že vláda ide za-

vádzať deväťročnú  dochádzku, pretože chce  naplniť program,

aby  na jednom  uzavretom  type  školy žiak  ukončil povinnú

školskú dochádzku, a potom sa  uchádzal o štúdium v strednej

škole.

 

     Napriek tomu musím povedať, že podporujem myšlienku de-

saťročnej  školskej dochádzky,  pretože Strana demokratickej

ľavice, ktorú zastupujem v tomto parlamente, je presvedčená,

že desaťročná  školská  dochádza je  na prospech žiakov a že

umožní zachovať to, čo dnes  máme, že prakticky celá populá-

cia nám  prechádza zo základnej školy  do strednej školy. Je

to podporené tým, že  máme deväťročnú školskú dochádzku, ale

keďže už z ôsmeho ročníka  idú žiaci do  strednej školy, tak

väčšina z nich sa do  strednej školy dostane, čiže už začali

študovať, už sa nám netárajú  kdesi po uliciach, už sú kdesi

zatriedení, získajú svoje  vzdelanie, prípadne kvalifikáciu,

prípravu na  povolanie, a len časť z nich, a takto  odpovedá

zákon pani  poslankyni  Bauerovej, len časť z tých, ktorí sa

nedostanú  do strednej  školy, si  splní  deväťročnú povinnú

dochádzku návštevou deviateho ročníka, lebo aj podľa dnešnej

legislatívy má základná škola až deväť ročníkov, ale väčšina

žiakov základnej školy má  možnosť, pretože to zákon umožňu-

je, uchádzať sa o štúdium v strednej  škole už po ôsmom roč-

níku.

 

     Trošku  komplikovanejšia bude  situácia, keď  zavedieme

desaťročnú povinnú  školskú dochádzku. Všetci  žiaci skončia

deväť rokov a niektorí z nich sa  nedostanú do strednej ško-

ly. Bude treba  vlastne týmto  konceptom zmeniť  spôsob pri-

jímania do  stredných škôl, aby mal každý žiak možnosť neja-

kú strednú školu  navštevovať, aby  minimálne  rok  povinnej

školskej  dochádzky - desiaty  rok - absolvoval v konkrétnej

strednej škole. Toto zákonodarca nedomyslel, pretože sa spo-

liehal na analógiu so súčasným stavom, teda nie zákonodarca,

v tomto prípade ministerstvo,  pretože zákonodarca bude ešte

len o tom  rokovať, čiže  myšlienku, ktorá  má  svoje ratio,

ktorá zachováva vysoký aj sociálny štandard, ktorý v Sloven-

skej republike  funguje v oblasti  prechodu zo základnej  do

strednej  školy.  Tento  štandard  treba  domyslieť a prijať

k nemu ďalšie  úpravy. To len dokazuje,  že ministerstvo nám

pod  pokrievku právnej  subjektivity, ktorú  treba naliehavo

riešiť, vložilo  problémy, ktoré nemá  domyslené a ktoré nám

tu chce prezentovať v skrátenom  konaní, za tri dni ich pri-

jať, a potom z toho budeme mať galibu.

 

     Posledný problém  sú vyššie odborné  školy. Vážená pani

ministerka, mohli by ste vysvetliť v záverečnom slove, už sa

to kolegovia pýtali, ale ja precizujem tú otázku, aký stupeň

vzdelania poskytne vyššia odborná  škola. Aký stupeň vzdela-

nia poskytne? Ak vy hovoríte v tomto zákone, že je to stred-

ná škola, a navrhujete súčasne v § 1 ods. 1 povedať, že máme

základné školy,  stredné školy a vyššie  odborné školy,  tak

vlastne presahujete kompetenciu tohto zákona, ktorý je záko-

nom o sústave základných a stredných škôl. Ak vyššia odborná

škola  je  stredná  škola,  tak  má  byť schovaná pod termín

strednej školy, ak je to vyššia odborná škola, tak potom mu-

síme  mať  iný  obsah  toho  zákona,  už nielen o základných

a stredných školách, ale aj o ďalšom  vzdelaní. Prosím, keby

ste  vysvetlili,  aké  koncepčné  zámery  má ministerstvo vo

vzťahu k nižšiemu univerzitnému vzdelávaniu. Pretože tie ex-

perimenty, ktoré  ste spomínali, aspoň  ja rozumiem, že  ide

o tie,  kde  sa  uvažovalo,  či  dospejeme k prechodu  medzi

strednou školou a vysokou školou buď zospodu, teda zavedením

vyšších odborných škôl a vyššími nárokmi na získanie vzdela-

nia po skončení strednej školy a budeme mať taký medzistupeň

vzdelania, alebo  budeme mať tzv. odborné  vysoké  školy, čo

bol jeden z návrhov v súvislosti  s vysokoškolským  zákonom,

ktoré by poskytovali vzdelanie,  ktoré sa v západných kraji-

nách  označuje inými  stupňami ako  naše dnešné  univerzitné

vzdelávanie.

 

     A vy pani ministerka  viete, zrejme aj ministerka práce

a sociálnych vecí vie, že tieto stupne u nás jednoducho chý-

bajú,  čiže v tomto  zmysle  má  zmysel  uvažovať o tom, kto

a akým spôsobom bude tieto stupne vzdelania, teda nižšie ako

univerzitné vzdelanie, nižšie  ako bakalárske vzdelanie, ale

vyššie ako stredoškolské vzdelanie,  poskytovať. Ale nie som

úplne presvedčený,  že vieme za  tri dni vyriešiť,  že to má

byť vyššia odborná škola a že sa definitívne vzdáme konceptu

odborných vysokých  škôl, to znamená  diverzifikácie vysoko-

školského štúdia,  aby sa tie  veci jednoducho neprekrývali.

Ak ste schopná  na toto zareagovať a povedať,  že je tu kon-

cepčný  priestor aj  pre nižšie,  teda odborné vysokoškolské

vzdelávanie a že sa to zmestí do medzinárodne uznávaného ka-

talógu stupňov  vzdelania a kvalifikácie,  potom moja otázka

bude  zodpovedaná.  V tejto  chvíli  mám  pocit, že  nie sme

schopní to za tri dni zodpovedať a že tu môžeme vyrobiť nie-

čo,  čo  sa  stane  podobným  pomníkom  ako  spomínaný zákon

o štátnej  správe v školstve a v školskej  samospráve,  ale,

žiaľ, pomníkom, na ktorom bude dominovať čierna farba.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, to  bol posledný  pán

poslanec v rozprave.

 

     Keďže nikto nemá ani faktickú poznámku, končím rozpravu

k tomuto  bodu programu  a pýtam  sa pani  ministerky, či sa

chce vyjadriť.

 

     Áno, nech sa páči, pani ministerka.

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v  niektorých  príspevkoch  odznievali  rovnaké otázky,

takže na niektoré otázky  budem odpovedať pre všetkých naraz

a inak budem postupovať tak, ako tu odznievali.

 

     Najskôr k otázkam pána  poslanca Haracha. Znovu sa vrá-

tim k tomu, prečo sa  táto novela zákona predkladá až teraz.

V predchádzajúcom kole som to nevysvetlila, povedala som, že

sa k tomu bližšie vrátim pri predkladaní zákona.

 

     Tak ako tu už bolo povedané, ministerstvo školstva malo

v pláne práce na rok 1997 vypracovať nový školský zákon. Ma-

li sme  to v pláne práce  na rok 1996, čiže  nie je namieste

otázka, prečo sme  to nerobili o rok skôr.  Kedy sme to mali

v pláne práce, vtedy sme to  robili.  Nový školský zákon sme

aj  vypracovali, v júni sme  ho  odovzdali  do vlády,  žiaľ,

kvôli určitým nezrovnalostiam ohľadne náplne tohto školského

zákona, hlavne vzhľadom na to, že by školský zákon mal obsa-

hovať  aj otázku  financovania  základných a stredných škôl,

nám tento školský zákon neprešiel a bol odložený ad acta.

 

     Vtedy sme vo výbore povedali, že vypracujeme malú nove-

lu. Slovo sme dodržali, malú novelu sme vypracovali, predlo-

žili sme  ju do vlády.  Táto malá novela  okrem týchto vecí,

ktoré sa  tu riešia, mala  riešiť aj otázku  zriaďovateľskej

funkcie stredných odborných učilíšť,  to, čo táto novela ne-

rieši, a keďže tam  nedošlo k dohode  medzi jednotlivými re-

zortmi,  pretože určite  viacerí z vás  viete,  že nie je tu

jednota medzi ministerstvom školstva a medzi rezortmi, ktoré

si chcú podržať zriaďovateľskú  funkciu, kým rezort školstva

navrhoval  dve alternatívy,  buď aby  zriaďovateľská funkcia

teda prešla na krajské úrady, tak ako zriaďovateľská funkcia

všetkých stredných odborných škôl, alebo aby prešla zo všet-

kých stredných  odborných učilíšť na  ministerstvo školstva,

aby to bolo zjednotené, a nie rozptýlené po rezortoch, keďže

rezorty neprijali túto filozofiu, tak znovu aj táto malá no-

vela, s ktorou sme  mienili ísť  do parlamentu, nebola prie-

chodná. A preto sme  museli  pristúpiť k vypracovaniu  tejto

ďalšej novely. To je všetko, samozrejme, časové naťahovanie,

pretože všetko musí prejsť potom legislatívnou radou.

 

     Preto predkladáme túto novelu,  ktorá je teraz vo vašom

pléne až v tomto časovom okamihu, v ktorom sme ju teda pred-

ložili, a myslíme si, že  je potrebné o nej hovoriť, pretože

sú tam tie  dôležité veci, tie tri dôležité  veci, o ktorých

som hovorila v úvode môjho predchádzajúceho vystúpenia.

 

     Čo sa týka subjektivity  škôl. Dikcia, ktorá je uvedená

v tejto novele, budem ju citovať "postavenie základných škôl

sa upraví  postupne  po roku 2000", nevylučuje to, že školy,

ktoré chcú  vstúpiť do právnej  subjektivity, nemôžu vstúpiť

do právnej subjektivity. Konzultovali sme to s legislatívca-

mi, pretože náš návrh bol  ten, ktorý tu spomenul pán posla-

nec Ftáčnik,  im sa to  nezdalo legislatívne čisté,  navrhli

nám  takúto dikciu  tohto  paragrafu s tým,  že táto  dikcia

presne  vyjadruje to, čo sme  chceli vyjadriť v tej predchá-

dzajúcej dikcii, o ktorej sme spolu hovorili. Takže toto ne-

vylučuje možnosť  vstupovať školám do  právnej subjektivity,

ale nehovorme o tom období po roku 2000, tak ako keby to ma-

lo byť o 100 rokov.

 

     Poviem vám  tu dve čísla. Na Slovensku máme 2 397 škôl.

Toto obdobie, keď dokonca vedeli, že zo zákona by mali vstú-

piť  do  právnej  subjektivity,  využilo  iba 170 základných

škôl, 170 základných  škôl z 2 397 má  právnu  subjektivitu,

ostatné základné školy vôbec  nemali záujem o právnu subjek-

tivitu. Takže školám sme ničím  neublížili, že sme dali dik-

ciu, že postupne  po roku 2000, ale to  neznamená, že nemôžu

vstupovať aj teraz niektoré, hoci  by som sa veľmi prekvapi-

la, keby niektoré teraz chceli veľmi vstúpiť, pretože žiadnu

takú žiadosť nemáme.

 

     O tom,  že otázka kompetencie z hľadiska  stredných od-

borných učilíšť sa tu nerieši a že  preto nám vlastne nepre-

šla prvá novela, som tu už hovorila.

 

     Osemročné gymnáziá, to ešte  stále mal pán poslanec Ha-

rach vo  svojom vystúpení - ten  podnet dvoch bratislavských

škôl  mám aj  ja, ale,  žiaľ, skutočnosť  je naozaj taká, že

o možnosť  zriaďovať  základnú  školu a gymnázium ako  jeden

právny subjekt skutočne nie je záujem. Bratislavské školy sú

výnimkou a ja sa domnievam, že treba urobiť taký zákon, keď-

že  sa ukázalo,  že sa  nám toto  neosvedčilo, pretože ak na

Slovensku máme 5 takých škôl, ktoré to využili, ak sa nám to

nesvedčilo,  tak  potom  treba  už  jednoznačne stanoviť, že

osemročné  gymnázium bude  iba gymnázium  ako právny subjekt

a nebude sa  miešať so základnou školou,  aby vzdelanie bolo

kontinuálne, tak ako ste spomínali vy.

 

     Vyššia odborná  škola - aj táto novela  bola na medzire-

zortnom pripomienkovom konaní, čiže aj ministerstvo práce sa

k tejto novele vyjadrovalo, a neboli tam žiadne námietky vo-

či týmto vyšším odborným školám z hľadiska odborov, ktoré by

tam mali byť, a z hľadiska vzdelanosti, ktorá by sa tam mala

dosahovať. Novela jednoznačne hovorí, že ide o vyššie odbor-

né vzdelanie, to už  odpovedám aj pani poslankyni Bauerovej,

že rodičia nerozlíšia, o čo vlastne ide. Myslím si, že rodi-

čia to veľmi dobre rozlíšia,  pretože sa tam jednoznačne ho-

vorí,  že na  túto školu  sa môžu  hlásiť záujemcovia, ktorí

získali úplné stredné vzdelanie  alebo úplné stredné odborné

vzdelanie. Myslím si, že sa to jednoznačnejšie povedať nedá.

 

     Čo sa týka zákona  číslo 542/1990 Zb., pán poslanec Ha-

rach, môže, samozrejme, vo  výbore  navrhnúť, aby sa o tomto

hovorilo, aby sa tam niečo doplnilo, to je, samozrejme, jeho

právo, o tom tu  nemienim hovoriť.  Ostatné otázky, ktoré tu

nastoľovala  pani  poslankyňa  Bauerová,  môžem  povedať, že

vôbec  neboli k veci, pretože  keď  si  zoberiem § 3 ods. 1,

skutočne som nepochopila, o čo tam ide pani poslankyni. Pre-

tože  ak som  nahradila slová  "českej, maďarskej, nemeckej,

poľskej a ukrajinskej  národnosti" slovami  "patriacim k ná-

rodnostným menšinám",  tak neviem, v čom sa  zase  cítite u-

krivdení a čo sa vám tu  berie. Veď  sa vám  tu nič neberie.

A že by to mne dávalo nejaké ďalšie právomoci, o tom neviem,

ale budem veľmi rada, keď ma poučíte, že z tohto mi vyplýva-

jú nejaké ďalšie kompetencie.

 

     Otázka, či teda všetci žiaci - to je  tiež  od pani po-

slankyne  Bauerovej - budú  musieť  chodiť  povinne a že aký

chaos  vznikne, keď  budú musieť  chodiť povinne do strednej

školy, aby si tam doplnili 10. ročník, veď už teraz nám tak-

mer celá  populácia bez pár percent,  takmer celá  populácia

ide do  strednej školy. Skutočne nám  tam chýba pár percent,

takže tam  nebude žiadny problém, pretože  si treba uvedomiť

to, že medzi stredné školy sa nám počítajú aj stredné odbor-

né  učilištia a už v dnešných  dňoch  nemáme  naplnený  stav

stredných odborných učilíšť. Čiže ak  by už dnes povinne mu-

seli  všetci  absolvovať 10-ročnú školskú  dochádzku, tak sú

voľné miesta v stredných odborných učilištiach, žiadny prob-

lém by z toho  nevznikol. Samozrejme,  musím ešte skonštato-

vať, že si skutočne myslím, že 10-ročná školská dochádzka je

v prospech  žiaka, pretože mu dáva vyššie  vzdelanie a má aj

sociálny rozmer, tak ako som o tom už hovorila v predchádza-

júcom vystúpení.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik hovoril o zákone o štátnej správe

a samospráve. Presne  to, čo som  odpovedala pánu poslancovi

Harachovi, áno, novelizoval sa ten  zákon, dala som návrh na

jeho novelizovanie, novelizovalo ho  toto plénum, tento par-

lament, takže nespochybňujte  akosi rozhodnutie vášho pléna,

ktoré určite bolo demokratické, pretože rozhodlo nadpolovič-

nou väčšinou hlasov.

 

     Vyššia odborná škola - nedávala by som do jednej roviny

vyššiu odbornú  školu s bakalárskym štúdiom,  teda s vysoko-

školským štúdiom, pretože to je  celkom iná rovina. Naše vy-

sokoškolské štúdium je  organizované na základe anglosaského

modelu, čiže nie na  základe germánskeho modelu, to znamená,

že  prvý  stupeň - bakalárske  štúdium - nemá  nič  spoločné

s vyššou odbornou  školou. Vyššia odborná  škola zabezpečuje

iba vyššie odborné vzdelanie, tak  ako je to v zákone uvede-

né, a nemôže plniť  žiadny stupeň vysokoškolského vzdelania.

To môže teda iba bakalárske štúdium a potom univerzitné štú-

dium.

 

     Ešte pani poslankyňa Bauerová v § 3 ods. 2 spochybňova-

la, že  tu hovoríme, že  nepočujúcim občanom sa  zabezpečuje

vzdelávanie aj s použitím posunkovej  reči, a vynechali  sme

tam "v ich jazyku". Len  čo tam je "aj", tak to  jednoznačne

znamená, že to  môže byť aj v ich jazyku,  aj s použitím po-

sunkovej reči. A okrem toho chcem povedať, že tento paragraf

je tu vložený na  základe konzultácií s predstaviteľmi nepo-

čujúcich občanov. Je to na základe ich priania, aby sa mohli

vyučovať aj s použitím, nie  iba s použitím posunkovej reči,

ale aj s použitím posunkovej reči.

 

     Ak dovolíte, ešte som nedokončila. (Hlasy v sále.)

 

     No ďakujem pekne. To je všetko. Už asi nie je záujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa pani poslankyni Muškovej, či sa chce vyjadriť.

Nie. Tak môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

     Pani poslankyňa, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku, odporúčam,  aby sa  Národná

rada  Slovenskej  republiky  uzniesla  v  zmysle § 73 ods. 3

písm. c)  rokovacieho poriadku na  tom, že prerokuje  vládny

návrh zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  číslo 29/1984

Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej samospráve v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím, budeme sa prezentovať a budeme hneď hla-

sovať. Hlasujeme  na  základe § 73 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku s  tým, aby tento zákon  Národná rada odporučila do

druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tento  návrh na prerokovanie zákona

v druhom čítaní prijali.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu podľa § 74 ods. 1, 2 zá-

kona o rokovacom poriadku, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Keďže sme schválili postup  do druhého čítania, odporú-

čam v zmysle toho paragrafu, ktorý ste  spomínali, pán pred-

seda, v súlade s vaším rozhodnutím číslo 1888 z 18. novembra

1997 prideliť  návrh v druhom čítaní  na prerokovanie Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport. Za gestorský  výbor navrhujem v súlade s cito-

vaným  návrhom predsedu  Národnej rady  Slovenskej republiky

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je

návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 5. decembra a ges-

torský výbor v lehote do 9. decembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, počuli ste návrh, budeme  hlasovať. Prosím, aby

sme sa prezentovali a hneď  hlasovali o pridelení návrhu vý-

borom, určení gestorského výboru a o lehotách prerokovania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Takže môžem konštatovať, že sme v tomto prípade rozhod-

li a pridelili návrh  zákona výborom, určili gestorský výbor

aj lehoty na prerokovanie.

 

     Ďakujem pani ministerke aj pani poslankyni.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh  vlády  ste dostali ako  tlač 836 aj s návrhom na

uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády nás s návrhom oboznámi pani minister-

ka Oľga Keltošová.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložila vládny návrh zákona,

resp. návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociál-

nom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

 

     Účelom tohto vládneho návrhu zákona je predĺženie obdo-

bia vykazovania  zamestnaní  v I. v II. pracovnej  kategórii

a v I. a II. kategórii funkcií do 31. decembra 1998 na účely

dôchodkového  zabezpečenia.  Z  dôvodu  zamedzenia ohrozenia

základných ľudských  práv vláda navrhuje  podľa § 89  ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku,  aby sa Národná rada uzniesla na

skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, kto-

rý chcem predložiť.

 

     Ďakujem za pochopenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Prosím teraz  pána poslanca Miroslava  Barnu, ktorý bol

určený  výborom  pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby  nás

informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu v ich výbore.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu

vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Informácia  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

pre  zdravotníctvo a sociálne  veci o výsledku  prerokovania

návrhu vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom ná-

vrhu zákona, ktorým  sa mení  zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 836).

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím číslo 1871 zo 17. novembra 1997 pridelil  návrh vlády na

skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov (tlač 836), na prerokovanie Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci v termíne do 28. novembra 1997.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval  predložený  vládny návrh

na 45. schôdzi  výboru  dňa 26. novembra 1997. Výbor súhlasí

s predložením návrhu vlády  na skrátené legislatívne konanie

o vládnom  návrhu   zákona,  ktorým  sa   mení  zákon  číslo

100/1988 Zb.  o  sociálnom  zabezpečení  v znení  neskorších

predpisov (tlač 836), a odporučil  Národnej rade  Slovenskej

republiky s predloženým  návrhom vysloviť  súhlas s tým,  že

vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov Národná

rada Slovenskej republiky  prerokuje v skrátenom legislatív-

nom konaní na 37. schôdzi.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

z 2. decembra 1997 k návrhu  vlády  na skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zákon číslo

100/1988 Zb. o  sociálnom  zabezpečení  v  znení  neskorších

predpisov (tlač 836). Národná  rada Slovenskej republiky po-

dľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky  na návrh vlády  súhlasí s tým,  že vládny

návrh zákona, ktorým sa mení  zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 837),

prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 37. schôdzi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, po skončení vystúpenia

pána poslanca Barnu otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.  Pýtam sa, či sa nie-

kto hlási do rozpravy. Nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa,

končím aj rozpravu.

 

     Pani  ministerka sa  zrejme nebude  vyjadrovať, ani pán

spoločný  spravodajca. Takže  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu

o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada na  návrh vlády vy-

slovuje  súhlas so  skráteným legislatívnym  konaním o tomto

vládnom návrhu.

 

     Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne,  budeme hlaso-

vať. Prezentujme sa a hneď hlasujme o skrátení legislatívne-

ho procesu k tejto novele zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem teda konštatovať, že  Národná rada na návrh vlády

vyslovila svoj  súhlas s prerokovaním  tohto vládneho návrhu

zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon číslo

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečí.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 837 a návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom

1872.

 

     Pani ministerka  Keltošová aj v tomto  prípade na návrh

vlády bude predkladať tento návrh novely.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     vláda Slovenskej  republiky predkladá na  rokovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým

sa  mení  zákon  číslo 100/1988 Zb. o sociálnom  zabezpečení

v znení neskorších  predpisov. Účelom tohto  vládneho návrhu

zákona, ako som už  uviedla, je predĺženie obdobia vykazova-

nia  zamestnaní v I. a v II. pracovnej  kategórii  a  v I. a

v II. kategórii funkcií do 31. decembra budúceho roku, t. j.

do roku 1998, na účely dôchodkového zabezpečenia.

 

     K navrhovanému riešeniu vláda pristúpila najmä z dôvodu

plnej  nerozvinutosti  doplnkového  dôchodkového  poistenia,

ktoré má nahradiť okrem iného aj doteraz uplatňované zvýhod-

nenie  výkonu  prác v I. a v II. pracovnej  kategórii a v I.

a v II. kategórii funkcií. V priebehu tohto kalendárneho ro-

ka  vláda  vydala  súhlas  na  zriadenie  troch  doplnkových

dôchodkových poisťovní, ktoré  zatiaľ ešte naplno nefungujú.

Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Takže  opäť prosím  pána poslanca  Barnu, ktorého výbor

určil, aby nás oboznámil s návrhmi na ďalšie prerokovanie.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73  ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým sa mení zákon  číslo 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení  neskorších  predpisov  (tlač 837),  ako

spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený na program  tejto schôdze do

druhého čítania na základe  uznesenia  Národnej rady Sloven-

skej republiky k návrhu  vlády Slovenskej republiky na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v zne-

ní neskorších predpisov (tlač 836), ktoré sme schválili.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všet-

ky náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67 a § 68 zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ako i náležitosti  určené

v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny

a návrhy budú predložené v rámci druhého čítania vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci  druhého a tre-

tieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom  na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1872 zo 17. novembra

1997 návrh  prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci.  Za gestorský výbor navrhujem

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 5. decembra 1997 a gestorský výbor do 9. decembra 1997.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, otváram  rozpravu. Do

rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či

sa niekto hlási  do rozpravy. Pán poslanec Brocka. Ak nikto,

uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a prosím pá-

na poslanca Brocku.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     aj keď už tradične každý  rok o takomto čase pred roko-

vaním o zákone o štátnom  rozpočte  rokujeme o takomto istom

vládnom návrhu  zákona, dovoľte mi predsa  len niekoľko slov

na vysvetlenie, čo sú pracovné kategórie.

 

     Pracovné kategórie sú vymoženosťou  ešte z bývalého re-

žimu, keď tomu, kto nemal  dosť peňazí na  bezpečné a zdravé

pracovné prostredie, a tým ľuďom, ktorí budovali socializmus

zvlášť v sťažených  pracovných podmienkach,  štát prispieval

k ich situácii na  dôchodku tým, že sa im  iným spôsobom vý-

hodnejšie počítal  dôchodok, alebo prípadne  neodchádzali do

dôchodku  v šesťdesiatke,  ale mohli  skôr v päťdesiatpäťke,

v päťdesiatosmičke. Rozdiel medzi  vypočítaným dôchodkom na-

príklad v I. kategórii a dôchodkom  tých  ostatných, ktorých

je možno 90 %, možno viac percent, je jedna tretina.

 

     Zmenou spoločenského systému v roku 1989 a prechodom na

trhovú ekonomiku došlo k viacerým systémovým zmenám aj v ob-

lasti sociálneho  zabezpečenia, a tak  sa pracovné kategórie

zrušili. Zrušili  sa ako prežitok, ako  jedna z množstva ne-

odôvodnených  preferencií v systéme sociálneho zabezpečenia.

To  bolo v  roku 1992. Stalo sa  to  zákonom  číslo 235 ešte

v bývalom Česko-Slovensku. A dnes,  ako som hovoril, tradič-

ne, už po šiestykrát ideme tieto pracovné kategórie opätovne

predlžovať.  Je zaujímavé,  že piatykrát  po sebe  predkladá

tento návrh pani ministerka Keltošová, vlastne už jubilejne.

Absurdné je na tom však niečo  iné. Absurdné je to, že pred-

kladáme tento návrh teraz, keď je prakticky po privatizácii.

 

 

     Dámy a páni, pred  dvoma, tromi rokmi, pred štyrmi, som

to chápal, a malo to svoju logiku. Ale v dnešnej situácii je

to nespravodlivé.  Je to nespravodlivé aj  preto, že vlastne

týmto spôsobom tolerujeme  vykorisťovanie, že sú zamestnanci

ochotní  pracovať v zdraviu  škodlivom  pracovnom prostredí,

a zvýhodňujeme tým vlastne tých, ktorí ich vykorisťujú. Zvý-

hodňujeme zamestnávateľov. A v poistných systémoch by to ma-

lo byť úplne naopak. Práve takíto, ktorých pracovné prostre-

die je  nevyhovujúce, by mali  do poistných systémov  platiť

viacej ako  tí, ktorí  sa starajú o pracovné prostredie svo-

jich zamestnancov. Pomôžem si jedným prirovnaním, aj keď som

si vedomý,  že každé prirovnanie pokrivkáva.  Iste ste každý

nejakým spôsobom  poistený a v tomto terajšom systéme to vy-

zerá tak,  ako keď človeku,  ktorý si poistil  Trabanta, pri

poistnej udalosti  poisťovňa  uhradí Felíciu, a naopak, ten,

ktorý si poistil Felíciu, pri poistnej udalosti mu poisťovňa

uhradí Trabanta.

 

     Dámy a páni, samozrejme, veľmi  je dôležitý  aj  podiel

alebo pomer  tých, ktorí sú  zvýhodňovaní a na  úkor koho sú

zvýhodňovaní. K tým zvýhodneným zamestnancom, ktorí sú vyko-

risťovaní v zdraviu  škodlivom pracovnom prostredí, pribudli

ďalší zvýhodnení, a to sú  zamestnávatelia. Zamestnávatelia,

ktorí nie  sú nútení k zmene, k zlepšovaniu  pracovného pro-

stredia,  lebo ich  zamestnanci aj  ich zástupcovia  sa skôr

uspokoja s výhodami  v dôchodku,  ako by  sa  mali  usilovať

o vyššie, spravodlivejšie  mzdy a o bezpečné zdravé prostre-

die.

 

     Dámy a páni,  vláda  týmto  návrhom deformuje  pracovné

vzťahy. Nevhodne a necitlivo  zasahuje  do prostredia, ktoré

by malo byť priestorom a miestom na kolektívne vyjednávanie,

vyjednávanie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

 

     Vrátim sa k vládnemu návrhu zákona. Čo znamená predĺže-

nie vykazovania pracovných kategórií? Nielen to, že aj v bu-

dúcom roku sa budú vykazovať, ale že sa nároky takto vykazo-

vaných pracovných kategórií zachovávajú oprávneným osobám až

do roku 2022, čiže ešte 25 rokov. Ak by sme  ďalšie predlžo-

vanie  kategórií neschválili,  ich nároky  zostanú zachované

ešte 24 rokov. Myslím si, že na vyrovnanie mzdových deformá-

cií v jednotlivých odvetviach  hospodárstva je to dostatočne

dlhý čas.  Hovorím to preto,  lebo je to  podvod na stovkách

učiteľov, zdravotníkov, možno aj na robotníkoch a roľníkoch,

ktorí takéto výhody nemajú.

 

     Argumentácia predkladateľa je tiež  zaujímavá. Ak v mi-

nulých rokoch pani  ministerka hovorila o tom, že nie sú vy-

tvorené legislatívne  podmienky na ich  zrušenie a spomínala

zákon o sociálnom poistení, o doplnkovom dôchodkovom poiste-

ní, tak dnes je situácia už iná. Už je aj zákon o doplnkovom

dôchodkovom poistení, ale zase je  to veľmi krátky čas. Bolo

by veľmi zaujímavé, keby sme  už teraz vedeli, koľko zamest-

nancov doteraz využilo alebo využíva túto možnosť doplnkové-

ho dôchodkového poistenia.

 

     Myslím si, že ten návrh,  ktorý vláda predkladá, nie je

ten najlepší. Mal by  som iný a myslím si, že je jednoduchší

a aj lepší,  že by sme  mohli schváliť zákon,  ktorým by sme

zrušili zákon z roku 1992, ktorým sme zrušili pracovné kate-

górie, a nie, že budeme po šiestykrát schvaľovať túto výnim-

ku, a pritom stále hovoriť o sociálnej reforme.

 

     Ale na záver, vážne. Navrhujem podľa zákona o rokovacom

poriadku  podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby  Národná  rada ne-

pokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa  hlási pani poslankyňa Kolesá-

rová.

 

     Ale pána poslanca chcem  upozorniť, že dal zmätkový ná-

vrh. Pán  poslanec dal návrh podľa  písmena c), a to  je, že

prerokuje v druhom čítaní. Beriem to na vedomie.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, ďakujem vám veľmi pekne za slovo.

 

     Dovoľte mi,  aby som povedala aj  svoj názor. Domnievam

sa, že ministerstvo  práce a sociálnych vecí rieši transfor-

máciu sociálnej sféry, ktorá je mimoriadne zložitá, etapovi-

to a systémovo. Táto  novela,  ako to aj  pani ministerka už

povedala, rieši  existujúcu  situáciu dočasne  tak, aby isté

sociálne skupiny neboli finančne diskriminované.

 

     Pán poslanec Brocka, ak ste si taký istý vo svojich ar-

gumentoch, postavte sa ako  chlap napríklad voči pánu Mariá-

novi Mesiarikovi a porozprávajte jemu to, čo ste porozpráva-

li teraz nám tu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  nikto sa nehlási. Kon-

čím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani minister-

ky, či sa chce vyjadriť. Áno.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán poslanec Brocka,

 

     mne by  to už naozaj  chýbalo vždy na  konci roka, keby

sme  sa spolu  takto nestretli  pri pracovných  kategóriách.

Sľubujem vám,  že pokiaľ tie tri  fungujúce alebo začínajúce

doplnkové dôchodkové poisťovne budú  mať taký počet poisten-

cov, že budú ich systémy  funkčné a samonosné, čo sa nestane

ani za pol roka, obávam sa,  že ani za rok od schválenia zá-

kona, budem prvá, ktorá dám ten návrh na zrušenie.

 

     Ale chcem vás ubezpečiť, že v rámci tých možností, a vy

ste ten  zákon prerokúvali, určite poznáte  techniku, ako sa

získavajú poistenci a na základe čoho sa môže vyberať poist-

né do  doplnkovej dôchodkovej poisťovne.  Čiže je tu  predsa

mechanizmus  kolektívneho  vyjednávania.  Ak  vy tu hovoríte

plamenne o vykorisťovaní, tak ja  som to skôr čakala z ľavej

strany. Myslím si, že aj  vo veľmi vyspelých štátoch, ekono-

micky veľmi dobre prosperujúcich,  vždy budú existovať rizi-

kové pracoviská. Iná vec je,  akým spôsobom sa potom pri ko-

lektívnom vyjednávaní zhodnotí  miera  rizika  zamestnávateľ

a zamestnanec. Ale v tomto  momente, v tomto štádiu reformy,

pokiaľ sú zriadené tri  inštitúcie, ktoré ešte naplno nefun-

gujú, mám vážne obavy o určité  skupiny práve týchto zamest-

nancov, ktorí nie sú ešte  zahrnutí v rámci kolektívneho vy-

jednávania ako poistenci určitých poistných ústavov a zosta-

li by vlastne finančne nezabezpečení.

 

     Ak ste hovorili o roku 2021, resp. o roku 2022, áno, je

to tak. Dokonca  sme v dôvodovej správe uviedli, že to pred-

pokladá  pre Sociálnu  poisťovňu náklady  navyše 30 miliónov

korún ročne. Myslím si však,  že aj Sociálna poisťovňa si je

vedomá  toho,  že  sfunkčnením  celého  systému  doplnkového

dôchodkového poistenia aj im  ubudnú títo poistenci a, samo-

zrejme,  že sa  tým aj  im znížia  náklady. Takže znovu, pán

poslanec, som  presvedčená o tom, že  treba ešte tento jeden

rok, aby sme zabezpečili  práve skupiny baníkov, ľudí, ktorí

pracujú  na  rizikových  pracoviskách,  ľudí,  ktorí pracujú

v diaľkovej námornej  doprave a v ďalších povolaniach, ktoré

sú životu nebezpečné, a dúfam, že aj klub KDH zváži ešte tú-

to možnosť na ďalší rok a podporí tento návrh zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pýtam sa pána poslanca, či sa chce vyjadriť. Nie. Môže-

me  pristúpiť  k hlasovaniu. Najskôr  budeme  hlasovať podľa

§ 73 ods. 3, tak ako je v návrhu z výboru.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Áno, najskôr by  sme mali  hlasovať  podľa § 73  ods. 3

písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o tom, že po  rozprave  odporučíme predložený  návrh

prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hneď aj hlasujme.

 

     Hlasujeme podľa § 73 ods. 3 písm. c) s tým, že  navrhu-

jeme, aby bol zákon prerokovaný v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem  teda konštatovať,  že Národná  rada sa  uzniesla

prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

 

     Tým, že pán poslanec Brocka dával návrh, o ktorom sa už

hlasovať nemôže,  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu  podľa § 74

ods. 1...

 

Poslanec M. Barna:

 

     ...zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, v ktorom

by sme mali stanoviť gestorský  výbor a dať termíny preroko-

vania aj ktoré výbory by to mali mať. Prečítam to.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1872 zo 17. novembra

1997 prideliť  návrh v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

aj Výboru Národnej rady  pre financie, rozpočet a menu a Vý-

boru Národnej rady pre  zdravotníctvo a sociálne veci. Záro-

veň za gestorský výbor  navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pričom  odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh záko-

na pridelený, ho  prerokovali v lehote do 5. decembra 1997 a

gestorský výbor do 9. decembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Počuli ste návrh, pani poslankyne, páni poslanci, bude-

me hneď o ňom hlasovať. Hlasujeme o návrhu, v ktorom sa pri-

deľuje  návrh  zákona  výborom,  určuje  sa  gestorský výbor

a stanovujú sa lehoty na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem teda, že Národná rada návrh zákona prideli-

la  výborom, určila  gestorský  výbor a stanovila  lehoty na

prerokovanie.

 

     Ďakujem pani ministerke aj pánu poslancovi.

 

     Mali by  sme pristúpiť k prerokúvaniu  ďalšieho bodu, a

to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke

Slovenska v znení neskorších predpisov.

 

     Teraz som  zistil, že tu mám  poznámku. Gestorský výbor

tento návrh neprerokoval, takže nebudeme môcť o ňom dnes ro-

kovať.  Navrhujem  preto,  aby  sme  ho preložili a rokovali

o ňom zajtra ako o prvom bode. (Hlasy v sále.)

 

 

     Pán poslanec, prosím, ale neboli prerokované pozmeňujú-

ce návrhy a rokovací poriadok jednoznačne hovorí, že gestor-

ský výbor sa musí vyjadriť.

 

     Pán poslanec Maxon sa hlási ako predseda výboru.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda, chcel  by som ctenú snemovňu veľmi

pekne poprosiť, či  by to nemohol byť ako  prvý bod po obed-

ňajšej prestávke.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musím dať o tom hlasovať.

 

     Prosím,  hlasujeme o  tom, aby  tento bod  programu bol

zajtra ako prvý bod po obede o 14.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod programu (tlač 765) bude zajtra o 14.00 hodi-

ne.

 

 

 

 

     Pristúpime  preto k ďalšiemu  bodu a budeme  pokračovať

v rokovaní tretím čítaním o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 289/1995 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

     Je to tlač číslo 802.

 

     Chcem  pripomenúť, že v druhom čítaní boli zo spoločnej

správy a z rozpravy schválené pozmeňujúce a doplňujúce návr-

hy. Skupina 35 poslancov  podala písomný návrh na opakovanie

druhého čítania, ktorý vám bol rozdaný a máte ho pred sebou.

O tomto návrhu skupiny poslancov budeme hlasovať.

 

     Prosím,  pani spoločná  spravodajkyňa, aby  ste uviedli

hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     skupina poslancov využila  možnosť v rokovacom poriadku

a predložila návrh  Národnej rade Slovenskej  republiky, aby

súhlasila v zmysle § 85 ods. 3 s opakovaním druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, budeme hlasovať o tom, aby sme vrátili tento ná-

vrh zákona z tretieho čítania do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Páni poslanci, budeme pokračovať v druhom čítaní.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pán poslanec Hrušovský hovorí, že sme o tom nerokovali.

Prečítam  vám z rozhodnutia, ktoré  schválila  Národná rada,

kde sa hovorí, že v opakovanom druhom čítaní sa rokuje o ná-

vrhu zákona v znení  doteraz schválených pozmeňujúcich alebo

doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce ná-

vrhy možno ďalej meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na usta-

novenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce ale-

bo doplňujúce návrhy. Podľa  tohto sme postupovali, takže je

tu druhé  čítanie, páni  poslanci a pani poslankyne. Rozdané

boli pozmeňujúce návrhy poslancov, budeme o nich hlasovať.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     No do výboru to dáme, my sme hlasovali, dobre. Ale však

teraz je toto druhé čítanie.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Ale veď to je jasné.

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,

 

     myslím  si, že  keď ste  dali hlasovať o tomto  návrhu,

postupovali ste v rozpore s rokovacím  poriadkom. Na minulej

schôdzi sme  debatovali o tomto  probléme, a to v tom smere,

že nie je možné vrátiť  do druhého čítania tento návrh záko-

na, pretože v tomto prípade  nejde o odstránenie chýb. Roko-

vací poriadok v § 85 jednoznačne hovorí o tom, kedy je možné

vrátiť do druhého čítania návrh zákona. Je to len v tom prí-

pade, ak  sa odstraňujú chyby. Pri  prerokúvaní tohto zákona

nevznikla  chyba, jednoducho  ste  sa pomýlili v hlasovaní a

schválili  ste to,  čo ste  schváliť  nechceli. A to,  čo vy

uvádzate ako pravidlá, ktoré Národná rada  schválila na  do-

vysvetlenie niektorých paragrafov rokovacieho poriadku, tiež

jednoznačne o tomto hovoria - ak ide o vrátenie na odstráne-

nie chýb, k ničomu inému. Teda  toto  hlasovanie je zmätkové

a vy ste nemali dať o tom hlasovať, pán predseda. Sme v štá-

diu, keď treba dať hlasovať o návrhu zákona ako celku v tre-

ťom čítaní. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nemáte pravdu. Keď si podrobnej-

šie  prečítate pravidlá  rokovania Národnej  rady Slovenskej

republiky, časť som vám prečítal, tam sa jednoznačne o tomto

hovorí tak,  ako som to prečítal.  (Hlas poslanca Hrušovské-

ho.)

 

     Pán poslanec, je to rozhodnutie, ktoré sme formou uzne-

senia prijali v Národnej rade. Prijali sme to ako výklad.

 

     Pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Aj minule som reagoval, pán predseda. Myslím si, že nie

je možné čítať iba rokovací  poriadok bez ďalších, a podotý-

kam, zaväzujúcich  pravidiel parlamentu. Parlament  si odsú-

hlasil formou uznesenia bližší postup a ten bližší postup je

jednoznačný, ako ste ho čítali pri ustanovení § 85 ods. 3.

 

     A pokiaľ ide o jednotlivé  výbory, myslím si,  že je na

to už  istý precedens, že je  potrebné normálne otvoriť roz-

pravu v druhom  čítaní. A ak  by to nemalo byť  pridelené na

rokovanie jednotlivých výborov, asi  by sme to mali odsúhla-

siť tu v pléne presne podľa postupu, ktorý sme tu už raz tak

urobili práve v súvislosti s návrhom  pána poslanca Haracha.

Vtedy sme uznesením parlamentu  rozhodli, že nie je potrebné

vec vrátiť na rokovanie do výborov, a vyriešilo sa to priamo

už v samotnom pléne Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Vraciame sa k tej  diskusii,  ktorá tu už  na poslednom

pléne k tejto veci odznela. Dovolil  by som si ešte raz upo-

zorniť na  presné  znenie  odseku 3 § 85: "Iné pozmeňujúce a

doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahu-

júcich sa na ustanovenie podľa  odseku 1 a návrh na opakova-

nie druhého  čítania môže predložiť  najmenej 30 poslancov."

Sú to  dve veci, ktoré bezprostredne  spolu nesúvisia. Je to

druhé čítanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  predseda  Maxon, myslím si,  že spojka "a" v tomto

prípade znamená vyjadrenie procedurálneho postupu. To, čo je

dôvodom na vrátenie, sú iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,

a ako sa to má stať, je za spojkou "a" za slovíčkom "a", kde

sa hovorí  "návrhom  na opakovanie  druhého čítania", a pod-

mienka sa stanovuje, že to musí byť predložené 30 poslancami.

 

     Chcem  tiež  povedať,  že  uznesením sme nenovelizovali

tento zákon. Ten výklad, ktorý je prijatý, aj keď je v uzne-

sení, neznamená  zmenu § 85. Ak v treťom čítaní môžu byť na-

vrhnuté  len  opravy  legislatívnotechnických  a  jazykových

chýb, tak sa má na mysli, že okrem týchto iné doplňujúce ná-

vrhy musia byť zmenené na základe  návrhu 30 poslancov a len

tak  vrátené do  druhého  čítania.  Iný postup  je v rozpore

s § 85. Neviem o tom, že by tu bola urobená iná chyba. Argu-

mentácia, že v niektorých  krajinách Európskej únie existuje

obdobná  úprava, nie je chybou v súvislosti s hlasovaním tu.

To nie je záväzná smernica.  Myslím si, že podpredseda vlády

by sa k tomu  mohol vyjadriť. Som  presvedčený o tom, že pri

hlasovaní k chybe  nedošlo, a preto  niet čo naprávať. Treba

o zákone hlasovať ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je úplne zavádzajúce, to je...

 

     Nikto nehovorí o zmene  paragrafu, pán  poslanec, tu je

výklad § 85 ods. 3, ktorý  táto  Národná  rada prijala. Čiže

nič nemení § 85.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  iba pánu poslancovi  Fogašovi pripomenúť, že

taká prax  existuje vo všetkých  parlamentoch a každý parla-

ment dáva možnosť ústavnoprávnemu  výboru, aby vyložil usta-

novenia rokovacieho poriadku, ak jeho dikcia v rokovacom po-

riadku je sporná. V tomto  prípade sme hlasovaním v ústavno-

právnom výbore a po dlhej diskusii prijali takéto uznesenie,

že je možné  vrátiť aj z iných dôvodov.  Takže neviem, prečo

sa tu znovu hádame o tej  istej problematike, ktorá sa tu už

najmenej tristokrát pertraktovala.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,

 

     ak za chybu považujeme  hlasovanie  pána kolegu Danka a

Urbana, pripúšťam, že tu ide o chybu, pretože  toto môže byť

chybou. Ale ak si pätnásť poslancov myslí, že je možné chybu

si vynútiť  pätnástimi podpismi, tak  potom sme niekde  mimo

tohto rokovacieho poriadku.  Prosím vás  pekne, dodržiavajme

ho. Nerobme  precedensy z chybných hlasovaní  alebo z prija-

tých uznesení, ktoré niekomu nie sú po vôli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, žiadnu chybu nepoznám, neviem, o akú chy-

bu ide,  mám predložený návrh  poslancov v zmysle ustanovení

rokovacieho poriadku.  Došlo k určitým  pochybnostiam vo vý-

klade § 85. Zacitoval som  vám to, čo tento parlament rozho-

dol, jednoznačný výklad § 85.  Takže, škoda o tomto diskuto-

vať, držím sa toho.

 

     Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Som rád, že ste potvrdili,  že k žiadnej chybe nedošlo,

a teda  naozaj v zmysle § 85 ods. 3 niet  o čom  hlasovať, a

nemali ste dať hlasovať.

 

     Ďakujem, že ste to potvrdili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  treba počúvať. Reagoval som  na pána po-

slanca  Hrušovského a povedal som, že neuznávam žiadnu chybu

hlasovania pána  poslanca Urbana a druhého. Či sa oni dopus-

tili chyby, alebo nie, mne je to jedno.

 

     Ešte pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Budem veľmi stručný.

 

     Pán predseda, ak som pozorne  počúval to, čo ste čítali

vo  výklade,  tak  aj  ten  predpokladá,  že  došlo k chybe,

k pochybeniu. V danom prípade k žiadnemu pochybeniu nedošlo.

 

     Po  druhé, myslím  si, že  druhé čítanie  nemožno začať

tým, že sa bude o ňom  hlasovať, ale že návrh pôjde do výbo-

rov, keď chcete považovať hlasovanie za platné. To je všetko.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, treba počúvať, čo som čítal. Takže prečí-

tam vám to ešte raz.

 

     To  je  článok 22 - čo  sme  si  prijali k § 85 ods. 3.

V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení

doteraz  schválených pozmeňujúcich  alebo doplňujúcich návr-

hov. Tieto  pozmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy možno ďalej

meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým

neboli doteraz schválené  pozmeňujúce alebo doplňujúce návr-

hy. Čiže  neviem, čo ste  počuli o chybe.  Tu nie je  žiadna

chyba napísaná. Tak sme to prijali.

 

     Predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

      Chcel by som ešte raz  reagovať na stanovisko pána Fo-

gaša a pána Hrušovského. Myslím si, že ich názor je legitím-

ny, pokiaľ majú iný názor na  vec, ale chcem zvýrazniť a po-

dotknúť, že pokiaľ tento  parlament v zmysle rokovacieho po-

riadku prijal vnútorné  pravidlo v súvislosti s výkladom ro-

kovacieho poriadku, ak táto vec bola sporná, tento výklad je

takisto záväzný, ako je záväzný zákon. A ak chceme namietať,

že tento výklad je  nesprávny, musíme ho normálnym formálnym

postupom zmeniť, ale nie ho kritizovať alebo viesť voči nemu

nejaké anarchické predstavy.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     ak si  osvojím stanovisko pána  predsedu Národnej rady,

čo teraz čítal o tom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nie je moje  stanovisko, to je  stanovisko  Národnej

rady.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda, som takým poslancom ako vy, neruš-

te ma.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Presne tak,  len som vás  upozornil, že to  nie je moje

stanovisko.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

    Ale nerušte ma, potom máte slovo alebo dajte slovo inému

podpredsedovi, aby  viedol schôdzu. Prosím,  nerušte ma. No.

Ešte raz, pokiaľ si osvojím vaše stanovisko...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie moje.

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ešte  raz. Keď  si osvojím  vaše stanovisko,  ktoré ste

predniesli vo forme výkladu,  tak potom, pán predseda, treba

čítať aj § 75 o druhom  čítaní. O návrhu zákona rokujú výbo-

ry, ktorým bol pridelený. Vy  ste prečítali z tohto výkladu,

že možno  zaujať  stanovisko aj k novým návrhom, ktoré dopo-

siaľ neboli  predložené, a týmto spôsobom, ak budeme rokovať

v pléne, vylučujeme, že by bol predložený návrh, aby to pre-

rokovali aj  ostatné výbory, nielen tie,  ktoré boli doteraz

stanovené, a potom  poslanci vo  výboroch nemajú možnosť  sa

k tomu vyjadriť. Lebo tam sa  môže zrodiť celkom iný doplňu-

júci návrh, až potom to  možno predložiť do tretieho čítania

v pléne. Takže tento výklad,  ktorý ste čítali, nemôžem hod-

notiť inak  ako účelový preto,  že vám neprešiel  ten návrh,

ktorý ste predpokladali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja.

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len zopakovať, že výklad, ktorý ste citovali, ne-

hovorí, za akých podmienok a akým spôsobom sa vracia do tre-

tieho čítania, ale ako sa prerokúva, keď sa z tretieho vráti

do druhého. Čiže  výklad, ktorým  sa  oháňate a zdôvodňujete

možnosť vrátenia tohto návrhu zákona do druhého čítania, ne-

sedí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Súhlasím s pánom poslancom Brňákom, že sme prijali pra-

vidlá, ktoré podrobnejšie upravujú rokovania, výklad niekto-

rých  ustanovení rokovacieho  poriadku, ale  na to,  aby sme

mohli tieto  pravidlá aplikovať pri  našom rokovaní, je  po-

trebné  najprv  splniť  niektorú z tých podmienok,  ktorá je

uvedená v zákone, pán  predseda. Ale my sa  tu  dostávame do

kolízie  s tým, že § 85 jednoznačne  hovorí  o tom, kedy  je

možné  vrátiť  návrh  zákona z tretieho do  druhého čítania.

A až v tom prípade, ak sa takéto niečo môže podľa rokovacie-

ho poriadku v tejto snemovni  udiať, až potom je možné apli-

kovať  tieto pravidlá,  ktoré sú  prijaté formou  uznesenia.

A tu niekde sme v rozpore v tom, že  tvrdíme, že nie sú spl-

nené podmienky podľa § 85 na vrátenie tohto návrhu zákona do

druhého čítania. Ak by boli, súhlasím s tým, že je možné po-

tom rešpektovať to, čo sme  prijali uznesením, ale v opačnom

prípade nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ešte jednu poznámku k tomu.

 

     Pán poslanec Hrušovský, zrejme si tu sedel, keď bol po-

dobný prípad, keď poslanec Harach v inom zákone v rámci tre-

tieho čítania, pretože zmeškal možnosť v druhom čítaní pred-

ložiť jeden návrh, žiadal, aby v rámci tretieho čítania ten-

to pozmeňujúci návrh mohol byť  schválený, aby vec bola vrá-

tená do druhého čítania a aby tento pozmeňujúci a doplňujúci

návrh, ktorý sa netýkal  priamo nejakých  schválených pozme-

ňujúcich a doplňujúcich  návrhov  v druhom čítaní,  ale išlo

vlastne o rozširujúci  návrh jednej novej  knižnice, a práve

na základe  toho sedel ústavnoprávny výbor,  zaujal istý vý-

klad. Netvrdím,  že ten výklad  je 100-percentne hodnoverný,

ale zaujal  tento výklad. Tento výklad  si následne osvojila

Národná rada Slovenskej republiky,  stal sa záväzným pravid-

lom ďalšieho rokovania vo  všeobecnosti, nielen v tomto kon-

krétnom prípade, a na základe  tohto  výkladu, záväzného vý-

kladu, je  možné v súčasnosti vec  vrátiť do druhého čítania

a vrátiť sa povedzme aj k takému pozmeňujúcemu a doplňujúce-

mu návrhu, ktorý bol v druhom čítaní schválený. Toto je jed-

noznačná dikcia. Môžeme namietať, či je správna, ale ak toto

namietame,  tak namietajme  podstatu a zmeňme  tento záväzný

výklad, ale nedávajme nejaký štvrtý alebo piaty výklad.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem  upozorniť  ešte  na  jeden  problém,  že sa ešte

vlastne nezačalo tretie čítanie. A vec možno  vrátiť do dru-

hého čítania až vtedy, keď sa začne tretie čítanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pánu poslancovi Brňákovi chcem povedať k tomu preceden-

su, na ktorý sa odvoláva, že  vtedy došlo k chybe, na ktorej

sa celá snemovňa dohodla, že je  to chyba, že došlo k opome-

nutiu jednej knižnice, teraz neviem presne, že musí dostávať

tie povinné  výtlačky. Teraz nedošlo k chybe. V tomto prípa-

de, o ktorom  teraz rokujeme,  jednoducho snemovňa rozhodla,

že  služby  telekomunikácií  sa  budú  zdaňovať 6-percentnou

sadzbou. Táto snemovňa to odsúhlasila,  nie je možné to vrá-

tiť späť a povedať, že  to bude s 23-percentnou sadzbou. Tam

došlo k chybe, k opomenutiu jednej knižnice zo zoznamu kniž-

níc, o ktorej sa nehlasovalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pán poslanec, nebolo to  tak. Pán poslanec, ja som

predsa  hovoril s pánom  poslancom, on ma  požiadal a ja som

to navrhol, aby sme vrátili. Pán poslanec sa zabudol prihlá-

siť do rozpravy. Nič iné tam nebolo.

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     ak dôjde k nejasnosti  pri výklade určitej právnej nor-

my, beriem si na pomoc jednotlivé druhy výkladu. Dovoľte mi,

aby som si v tomto prípade zobral na pomoc gramatický výklad

§ 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. Gramatický výklad mi hovo-

rí toto: iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k od-

stráneniu chýb  vzťahujúcich sa na ustanovenia  podľa ods. 1

môže predložiť najmenej 30 poslancov.  Ďalej - návrh na opa-

kovanie druhého  čítania môže predložiť  najmenej 30 poslan-

cov. To je v tomto paragrafe. Teda v tejto druhej časti vety

ide o návrh  na opakovanie  druhého  čítania, nie o návrh na

odstránenie  chýb. Je  mi ľúto,  Národná rada  tým, že teraz

hlasovala o opakovaní druhého čítania, neurobila chybu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     myslím si, že táto diskusia  je o ničom, pretože tu ide

o ťahanie času. Keby niektorí páni poslanci poznali už staré

rímske  zásady, tak  by o tom zbytočne nediskutovali. Naozaj

diskusia by nemohla byť o tom istom znovu, ale diskusia môže

byť o tom, čo je nové.  To znamená, nie dvakrát o tom istom.

Ale tu ide o opravu chýb, ktorá je celkom normálnou a bežnou

vecou, to  znamená, ak chyba  vznikla, preto je  tu inštitút

opravy, ako povedal pán Sečánsky. (Hlas z pléna.)

 

     Neštekaj, pán Miklušičák, to je zbytočné, nič iné nero-

bíš  v tomto  parlamente, iba  vyštekuješ. Prepáč  za výraz.

Takže, ak nemáš čo povedať racionálne, tak radšej čuš.

 

     Ide naozaj o to, že § 85 v ods. 3 umožňuje  druhé číta-

nie, ak nastala nejaká chyba. Pán Sečánsky  má pravdu. Prav-

dou je aj to, že v každom normálnom parlamente je možné, aby

ústavnoprávny výbor podal výklad, ak  vec nie je jasná. Taký

výklad tu bol podaný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec  Sečánsky, ods. 3 § 85 treba čítať dôsled-

ne. Ten odsek hovorí to, že  ak sa nájdu chyby a je pozmeňu-

júci návrh  na odstránenie chýb, tak  sa musí opakovať druhé

čítanie, a teda  návrh na  opakovanie  druhého  čítania môže

predložiť 30 poslancov. Nie  je možné opakovať druhé čítanie

pre nič za  nič. Možno ho opakovať preto,  aby sa odstránili

chyby, ktoré vznikli podľa odseku 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán kolega Cuper, úplne s vami súhlasím, ale vy sám ho-

voríte,  že to  druhé  čítanie  smeruje k odstráneniu chyby.

Ja vás  prosím, aby ste  nám  vysvetlili, k akej chybe okrem

toho, že Národná rada  Slovenskej republiky podporila návrh,

s ktorým vláda nesúhlasí, tu došlo. O to ide. Vysvetlime si,

aká je to chyba. Veľmi  si vážim pokus pána Sečánskeho vylo-

žiť § 85 ods. 3, len  tam je jedna chyba. Načo by existovalo

opakované druhé čítanie, ak by  sa v ňom nemalo sledovať od-

stránenie chýb, ktoré vyplývajú z iných ako tých, ktoré boli

schválené  podľa  odseku 1? A  tu si  myslím, že duch zákona

smeroval k tomu, aby  sme  sa v čase, keď  dôjde k situácii,

keď nie je  možné zákon realizovať, mohli vrátiť  späť a od-

strániť  tento  nedostatok.  Ale v tomto  prípade  išlo  len

o chybné hlasovanie zo strany vládnej koalície. Vidím to len

tak. Inú chybu nevidím.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     skutočne  sa domnievam,  že nie  je možné  sa svojvoľne

vrátiť do  druhého čítania bez  udania  dôvodu. A ten dôvod,

udanie dôvodu - o tom  hovorí  práve § 85. Ten  dôvod je od-

stránenie iných chýb. To  znamená, že naša požiadavka, ktorú

chceme počuť, je  povedať, o akú  chybu ide. O akú inú chybu

ide, pre ktorú je potrebné  vrátiť sa do druhého čítania. To

nie je možné, tak ako  to vysvetľoval pán poslanec Sečánsky,

oddeliť od  seba, lebo keby  som jeho výklad  prijal, tak sa

môžeme vrátiť do druhého čítania  bez toho, že by sa akákoľ-

vek chyba udávala. Proste sa vrátime, a to jednoducho nejde.

Zrejme zákonodarca  nechcel  prechádzať z jedného čítania do

druhého bezdôvodne, teda vracať sa späť. A preto je ten § 85

ods. 3 napísaný  celkom zreteľne "k odstráneniu iných chýb".

Treba predložiť návrh na opakovanie druhého čítania a aj ná-

vrh na odstránenie chýb,  aj opakovanie druhého čítania musí

podpísať 30 poslancov, a nie  jeden poslanec, ktorý má svoje

práva upravené v odseku 2. Jeden  poslanec môže navrhnúť len

opravu legislatívnotechnických  chýb, ale tie  ostatné chyby

musí dať 30 poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán Cuper, pýtam  sa vás, k akým chybám došlo počas ro-

kovania o tomto zákone.

 

     A čo sa týka toho štekania, v prípade, že by to povedal

nejaký iný  poslanec, žiadal by som  ospravedlnenie, ale  od

vás o to nestojím. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Celá táto debata, ktorá  sa v súčasnosti vedie, vlastne

sa viedla  už v súvislosti s prípadom  návrhu  pána poslanca

Haracha. Celá  táto diskusia, ako je  možné, ako je potrebné

vykladať ustanovenie § 85. Ústavnoprávny  výbor vtedy zaujal

jasné  stanovisko v tom  smere,  že ustanovenie § 85 nie  je

možné čítať v celosti, to  znamená  vzťahujúc to  iba na od-

stránenie iných legislatívnotechnických chýb,  ale že je po-

trebné ho  čítať na základe dvoch  skutkových podstát, ktoré

tvoria  ustanovenie § 85, to  znamená  legislatívnotechnické

chyby, a teoreticky, ak by  tu bola iná vážna skutočnosť, že

aj 30 poslancov,  ale pri  zachovaní  kvóra 30 poslancov  je

možné aj z iných  dôvodov vrátiť  celú záležitosť do druhého

čítania. Toto  je výklad ústavnoprávneho  výboru, a opätovne

podotýkam, tento výklad si  osvojila aj Národná rada Sloven-

skej republiky. Všetko to, čo sa teraz hovorí o tom a popie-

ra sa  tento výklad, môže byť  správne do tej miery,  aby sa

inicioval iný výklad, ale pokiaľ platí tento, tak platí nor-

málne aj postup, ako navrhuje pán predseda Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem povedať pánu poslancovi Fogašovi, že chybou nebo-

lo hlasovanie, ale chybou bolo v návrhu zákona to, že úmysel

zákona  smeroval  niekde  úplne  inde,  ako  sa odhlasovalo.

(Smiech a potlesk z pléna.)  Takže  obsah  je tu  chybný. To

znamená, tam  je tá obsahová  chyba, a preto  treba obsahovú

chybu opraviť, to je ten dôvod.

 

     A pánu  Miklušičákovi. Pán Miklušičák, dobre,  že si na

to prišiel  sám. Naozaj by som  sa ti v nijakom  prípade ne-

ospravedlnil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová chce ešte niečo povedať.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     úplne akceptujem a som  veľmi rada,  že vlastne pán po-

slanec Cuper povedal to, o čom tu celý čas polemizujeme. Ale

veľmi pekne  by som poprosila buď  pána poslanca Sečánskeho,

alebo pána poslanca Brňáka, aby  mi povedali aspoň jednu je-

dinú skutočnosť z ich výkladu,  lebo naozaj si to neviem vy-

baviť, že  keď vrátime  návrh z tretieho do  druhého čítania

a nesmeruje to k odstráneniu  chýb,  nejakej chyby, akejkoľ-

vek, kvôli  čomu - jeden  príklad by som  prosila - sa  ešte

môže  vrátiť  zákon z tretieho  do  druhého  čítania. Nejakú

okolnosť, o ktorej oni hovoria,  lebo naozaj, nič také sa mi

nevie vybaviť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Nemienim  sa zapájať  do odborných  diskusií právnikov,

lebo právnik nie som, ale chcem sa spýtať. Tento pozmeňujúci

návrh, ktorý je vlastne dôvodom celej tejto diskusie a ktorý

ste prijali,  znel takto: Príloha číslo 1 sa  dopĺňa  takto:

položky... a okrem iného 64, to je konkrétna položka, služby

pôšt a telekomunikácií. Povedzte mi, kde  je tu  gramatická,

legislatívna chyba. Aká chyba?  Stále nechápem, aká chyba sa

stala.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Chcel by som pánu poslancovi Brňákovi povedať toto. Pe-

ter, ty sám  vo svojom  poslednom  vystúpení  si nám  dal za

pravdu, keď  si stále hovoril, za akých  podmienok  je možné

vrátiť zákon  do druhého čítania. Hovoril si a pripustil si,

že len za predpokladu istých chýb. Ale ty si spomenul, že aj

z iných dôvodov. Ale o tom  zákon nehovorí, o žiadnych iných

dôvodoch zákon nehovorí, že je možné vrátiť návrh do druhého

čítania. (Hlasy z pléna.) Ale  to  nie sú  dôvody, proste tu

neexistujú žiadne dôvody na to,  aby sme vrátili návrh záko-

na.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, každý  máte dve  minúty na  to, aby ste

predniesli svoj názor, ale nie vykrikovali jeden na druhého.

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Celkom rozumiem tým 13 vládnym  poslancom, ktorí hlaso-

vali proti  zvýšeniu DPH za poštovné a telekomunikačné služ-

by, pretože to sú základné služby, ktoré štát poskytuje, ok-

rem  bezpečnosti, občanom.  Za  posledných 50 rokov  sa veľa

zmenilo, odsťahovali  sa mladí ľudia  do miest, na  dedinách

ostali ich starí rodičia, prastarí rodičia, a prakticky lis-

ty, telefóny a telegramy sú  jediným spôsobom, ako tieto ro-

diny udržiavajú styky. Takže zvýšiť štvornásobne daň za tie-

to základné služby je, povedal by som, dosť asociálne, i keď

2 miliardy, ktoré chýbajú vláde do rozpočtu, je pekná polož-

ka. A páni právnici z vládnych strán, hanbite sa? Vaše vaja-

tanie okolo tohto jednoduchého politického problému je tráp-

ne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     znovu chcem zdôrazniť, že naozaj  je chybou, ak sa hla-

suje o tom  istom, čo je v zákone, pretože už  raz  sa o tom

hlasovalo. To znamená, zákonodarca tu nechcel, aby sa hlaso-

valo o tom, či má  byť 6-percentná DPH.  Zákonodarca  myslel

tým úplne niečo iné. A ak sa hlasovalo  dvakrát o tom istom,

je to vážna chyba. Naozaj.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán  poslanec Šimko, pán  poslanec Kvarda a  potom

koniec.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím si trochu zrekapitulovať ten postup, ako sme sa

vlastne  dostali do  tejto situácie.  Skončilo sa hlasovanie

o návrhoch, ktoré boli v druhom čítaní, a potom vznikla dis-

kusia o tom,  či možno pristúpiť k tretiemu  čítaniu. V pod-

state, keďže nebol návrh gestorského výboru, mali ste vy ur-

čiť termín  tretieho čítania. Termín  bol určený nadnes.  Vy

ste tretie  čítanie neotvorili, ale  ste dali hneď  hlasovať

o návrhu 30 poslancov. V tejto  chvíli sa nebudem vyjadrovať

k tomu, či  je to chyba,  alebo nie je  chyba, ale  návrh 30

poslancov  mal zaznieť  až v treťom  čítaní a mala  sa viesť

k nemu rozprava. Keď si prečítate ten výklad, ktorý schváli-

la Národná rada, tak k § 85 sa hovorí, že o návrhoch predlo-

žených podľa tohto ustanovenia - a toto je  jeden z tých ná-

vrhov - sa koná rozprava,  ktorá sa obmedzí len na ustanove-

nia návrhu zákona, ku ktorým  boli v druhom čítaní schválené

pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy. Proste,  táto  rozprava sa

neuskutočnila, preto procedurálne  ste nepostupovali správne

a nemohli ste  dať o tom  hlasovať, tak  ako  ste dali o tom

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pokiaľ tento  zákon mal byť  iný, aký je  teraz, ako to

vlastne pán  Cuper tvrdil, potom je  možné nasledovné rieše-

nie: Tento návrh zákona treba schváliť v treťom čítaní a po-

tom nech vláda požiada pána prezidenta, aby nám ho vrátil do

parlamentu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Šimko, samozrejme, že  som neotvoril roz-

pravu, išiel som  dať hlasovať o tom, že bude druhé čítanie,

a potom by sa otvorila rozprava. Takže, išiel som dať hlaso-

vať o návrhu  poslancov, aby sa to vrátilo  do druhého číta-

nia. Potom  by bola rozprava. Ale  ja nechcem ďalej diskuto-

vať,  využívam  možnosť § 146,  že  platí  moje rozhodnutie.

A moje rozhodnutie  som povedal, že budeme  hlasovať v rámci

druhého čítania, a bude aj rozprava.

 

     Po druhé,  podľa tohto paragrafu  má hociktorý poslanec

právo navrhnúť, aby sa najskôr vyjadril ústavnoprávny výbor.

Musím  to rešpektovať.  Ak niekto  navrhne, urobím  toto, ak

nie, budeme pokračovať.

 

     Nikto nenavrhuje?

 

     Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Navrhujem to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Využívam § 146 - ústavnoprávny výbor sa vyjadrí k môjmu

návrhu, a potom budeme pokračovať v tomto bode programu.

 

     Budeme pokračovať v rokovaní  (hlasy z pléna). Páni po-

slanci, na váš  návrh z pléna, aby ústavnoprávny výbor teraz

zasadal - je 18.10 hodín -, je potrebné, aby zasadal ešte aj

výbor pre menu a rozpočet,  môžu zasadať výbory, dnes preru-

šujem schôdzu.

 

     Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.

                    Druhý deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     3. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     s hodinovým meškaním sa nám azda podarí začať druhý deň

rokovania 37. schôdze Národnej rady.

 

     Prečítam mená poslancov, ktorí podľa § 23 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku ospravedlnili svoju neúčasť na rokovaní

dnešnej schôdze. Sú to páni poslanci Weiss, Prokeš a Lauko.

 

     Včera sme sa rozišli s tým, že som na základe ustanove-

nia § 146 rokovacieho  poriadku  vyzval ústavnoprávny výbor,

aby zaujal stanovisko k problému, ktorý bol v rámci pokračo-

vania rokovania o vládnom návrhu zákona číslo 289/1995 Z. z.

 

     Prosím preto  predsedu ústavnoprávneho výboru,  aby in-

formoval Národnú radu o tomto výsledku rokovania.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     ústavnoprávny výbor na včerajšom rokovaní na návrh pána

poslanca Šimka a na  základe žiadosti pána predsedu Gašparo-

viča  sa  zaoberal  opätovne,  podotýkam opätovne, druhýkrát

stanoviskom, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 85 rokovacie-

ho poriadku, a hlasovaním prijal toto stanovisko:

 

     A. konštatuje, že

 

        1. v nadväznosti  na bod 22 podrobnejších  pravidiel

rokovania  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  zo  dňa 4.

februára 1997 o návrhu  na opakovanie  druhého čítania podľa

§ 85 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky  možno rokovať  až potom,  keď predsedajúci otvorí

tretie čítanie;

 

        2. v rámci tretieho  čítania  je možné vrátiť  návrh

zákona do  druhého čítania na  základe  žiadosti najmenej 30

poslancov. O vrátení návrhu  zákona do druhého čítania podľa

§ 85 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky rozhodne Národná  rada Slovenskej republiky hlaso-

vaním;

 

        3. po vrátení návrhu zákona do druhého čítania podľa

§ 85 ods. 3 zákona Národnej  rady Slovenskej republiky o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky môže Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  rozhodnúť hlasovaním o tom,

že predmetný  návrh zákona sa nemusí  prerokovať vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Toľko  stanovisko ústavnoprávneho  výboru, ktoré jednak

potvrdzuje predchádzajúci výklad, ktorý  bol odobrený aj Ná-

rodnou radou Slovenskej republiky k ustanoveniu § 85, a jed-

nak dáva istý návod, pokiaľ ide o konkrétnu situáciu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, keďže § 146 zá-

kona o rokovacom poriadku ďalej dáva výlučné právo predsedo-

vi Národnej rady, aby  vo veci pokračoval, predseda Národnej

rady  bude  pokračovať  podľa  rozhodnutia, ktoré predniesol

predseda ústavnoprávneho výboru, na ktorom sa výbor dohodol.

 

     Otváram preto tretie čítanie a prosím podpredsedu vlády

a ministra financií  pána Kozlíka a pani spoločnú spravodaj-

kyňu, aby,  ak bude v rámci  rozpravy potrebné vystúpiť, vy-

stúpili.

 

     Otváram  preto rozpravu  k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa, či niekto v rámci  tejto rozpravy navrhuje opravu legis-

latívnotechnických alebo jazykových úprav.

 

     Pán poslanec Kováč, hlásite sa do rozpravy?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán  predseda, čo  budeme  robiť s tým  predchádzajúcim

uznesením? To treba najprv zrušiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktoré uznesenie?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     To, čo sa včera prijalo. Však to nebolo urobené v súla-

de  s tým,  čo hovoril  ústavnoprávny výbor.  My sme  predsa

o niečom  hlasovali.  To hlasovanie  treba  nejakým spôsobom

zniesť zo sveta.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, včera  sme hlasovali o tom, či budeme po-

kračovať v treťom čítaní, alebo nebudeme pokračovať v treťom

čítaní.  O tom  sme  hlasovali.  (Hlasy z pléna.)  Nebudeme,

o tom sme  hlasovali. Ale aj po  dohode s predsedom ústavno-

právneho výboru  sme sa dohodli, že  budeme postupovať podľa

legislatívneho postupu, ktorý navrhoval. Takže dnes postupu-

jeme podľa toho, ako to  navrhol on. Začíname tretím čítaním

a rozpravou.  Rozpravu som  otvoril.  Spýtal  som sa,  či má

niekto návrhy na opravu  legislatívnotechnických alebo jazy-

kových chýb.

 

     Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Včera sme hlasovali, Národná rada včera hlasovala o ná-

vrhu 30 poslancov  na vrátenie veci  do druhého čítania. Ale

na  základe stanoviska  ústavnoprávneho výboru  takýto návrh

môže byť až v treťom čítaní. Čiže asi by bolo korektné pove-

dať, že včerajšie hlasovanie bolo neplatné, zmätkové, jedno-

ducho bolo mimo stanoviska ústavnoprávneho výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nemyslím si, že to  treba  povedať. Môžem

brať váš  návrh, nevylučujem ho. Ale je tu  návrh 30 poslan-

cov. V tomto prípade je  potrebné, aby v rámci rozpravy, tí,

ktorí predkladajú, predniesli tento návrh, aby sa to vrátilo

do druhého čítania.

 

     Do rozpravy sa hlási pán poslanec Cabaj.

 

     Ak máte návrh, pán poslanec, tak do rozpravy.

 

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  za skupinu poslancov predložil ná-

vrh v zmysle § 85 ods. 3 rokovacieho poriadku  Národnej rady

Slovenskej  republiky  na  vrátenie  vládneho návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 289/1995 Z. z.  o  dani  z  pridanej  hodnoty

v znení neskorších predpisov (tlač 802), a to z tretieho čí-

tania do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Páni poslanci,  pýtam sa ešte, či  má niekto nejaké iné

návrhy.

 

     Ak nie, končím rozpravu o tomto bode programu s tým, že

by sme teraz pristúpili k hlasovaniu.

 

     Páni poslanci, dávam procedurálny  návrh, aby sme nemu-

seli dať tento  návrh do výborov a znovu  ho prerokovať, ale

aby sme hlasovaním odsúhlasili,  alebo zamietli tento návrh.

Pýtam sa, kto je za tento návrh.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Kto je za  návrh, ako ho predniesol pán  Cabaj, aby sme

rokovanie dali späť do druhého  čítania? (Hlasy v pléne.) Do

druhého čítania. Však to hovorím, o tom hlasujeme teraz, aby

sa to vrátilo do druhého čítania.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Vyhoveli sme návrhu 30 poslancov.

 

     Konštatujem,  že bude  opakované druhé  čítanie o tomto

vládnom návrhu.

 

     Budeme  pokračovať  hneď  ďalej.  Otváram druhé čítanie

o tomto vládnom návrhu.

 

     Pýtam sa, či sa niekto  hlási do rozpravy. Pán poslanec

Maxon. Kto sa  ešte hlási do rozpravy? Ak  sa nikto nehlási,

končím možnosť prihlásiť sa. (Hlasy v sále.)

 

     Pán  poslanec, vy z vášho  klubu sa  vždy  hlásite, keď

skončím. (Hluk a hlasy v pléne.) Do rozpravy  je ďalej  pri-

hlásený pán poslanec Benčík.  Končím možnosť prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil návrh skupiny poslan-

cov na podanie pozmeňujúceho návrhu k tlači 802. Tento návrh

má text: "Vypustiť z prílohy  číslo 1 zákona  číslo 289/1995

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

číslo kódu 64 - Služby pôšt a telekomunikácií."

 

     Už niekoľkokrát som  uviedol, že  predmetné služby kódu

64 sú vo väčšine krajín zaradené v základnej sadzbe, to zna-

mená vo vyššej sadzbe, ktorá je u nás 23 %.

 

     Ďalší dôvod, ktorý som uviedol, je skutočnosť, že služ-

by, ktorých predmetom je  navrhovaná daň z pridanej hodnoty,

sú významne regulovateľné samotnými užívateľmi, čoho výsled-

ným dôvodom je ovplyvnenie celkových nákladov na tieto služ-

by. Tieto  služby sú regulovateľné  jednak fyzickými osobami

a jednak právnickými osobami, teda si nemyslím, že významným

spôsobom zasahujú  do životnej úrovne  občanov ako fyzických

osôb a do ekonomickej  prosperity  podnikateľských subjektov

ako právnických osôb.

 

     Vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že ide o veľmi jed-

noduchý pozmeňujúci  návrh, chcel by som  ctenú snemovňu po-

žiadať, aby nebolo potrebné tento návrh prerokovať v gestor-

skom výbore a v ostatných výboroch Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne za porozumenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

     S faktickou  poznámkou  sa medzitým  hlási pán poslanec

Černák.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     V nadväznosti na príspevok  pána poslanca Maxona by som

položil otázku pánu podpredsedovi  vlády. Pošta ako taká nie

je platcom DPH, a keď  nakupuje nejaké zariadenia, stále na-

kupuje s plným DPH. Prečo je to tak?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     postup, ktorý sme teraz volili, je v súlade s rokovacím

poriadkom, v súlade do tej miery, že  ak má 30 poslancov do-

jem, že je potrebné návrh  vrátiť do druhého čítania, aby sa

mohli  odstrániť iné  vecné chyby,  tak rozhodnutím Národnej

rady sa k tomu môžeme dopracovať. Rokovací poriadok sme však

prijali preto, že budeme  prijímať kvalitnejšie zákony. Pro-

sím vás, aby ste trochu sledovali, čo teraz robíme.

 

     Chápme, že je len druhé čítanie, lebo sme sa tam dosta-

li. V druhom čítaní schválime hlasovaním určité vecné stano-

visko poslancov, tak vôbec nediskutujem, či to má, alebo ne-

má  byť, ide  mi o postup, ktorý  tu  robíme.  Schválime to.

Niekto podá pozmeňujúci návrh. Pýtam  sa pána Maxona, k čomu

dal pozmeňujúci  návrh. K schválenému?  Ak niekedy schválime

pozmeňujúci návrh, nepostupujeme tak, že ak sa o tomto návr-

hu hlasovalo a bol  odsúhlasený,  tak už nie  je možné dávať

ďalšie pozmeňujúce návrhy, lebo o tom sme už hlasovali? Uve-

domujeme si, čo v tomto prípade robíme?

 

     Pýtam sa, či poslanci,  ktorí hlasovali v druhom čítaní

za tento návrh, boli vtedy nesvojprávni? (Potlesk.)

 

     Ak pristúpime  na túto hru, tak  niečo odsúhlasíme, iný

poslanec podá pozmeňujúci  návrh k schválenému a znovu o tom

budeme hlasovať. Pýtam sa, dokiaľ a ako ďaleko  takto zájde-

me? (Neidentifikovateľný hlas z pléna: Do volieb.)

 

     Viete,  že z  tohto je  aj iné  legislatívne východisko

a je čisté. Keď ste to  už schválili, lebo bez vašich hlasov

sa to  schváliť  nemohlo - myslím na vládnu  koalíciu -, keď

ste to schválili, tak treba tento zákon previesť do konečné-

ho legislatívneho  procesu, a keď vláda  má také stanovisko,

ktoré od začiatku presadzuje,  môžete návrh vrátiť cez vládu

späť do parlamentu.  Ale to, čo robíte, je  precedens na to,

aby sa nezabezpečovala kvalita legislatívnych predlôh.

 

     To je moja zásadná pripomienka  a nemôžete rátať s tým,

že takéto v podstate vecné pochybenia budeme podporovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda výboru Maxon  sa hlási s faktickou poznám-

kou.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     predovšetkým by som chcel povedať z procedurálneho hľa-

diska, že môj pozmeňujúci návrh je návrh k pôvodnému návrhu,

a myslím si,  že je dosť  jasne  formulovaný. A ďalej by som

chcel povedať, že pri mojom návrhu  som využil § 85 ods. 3 a

výklad k tomuto § 85 ods. 3 tak, ako to  určujú podrobnejšie

pravidlá pre rokovanie Národnej rady,  čo je absolútne v sú-

lade s ustanovením § 85 ods. 3 a s pravidlami, ktoré Národná

rada schválila.

 

     Ale naozaj by som chcel  povedať pred touto ctenou sne-

movňou jednu  veľmi dôležitú vec. Ak  zámerom nového rokova-

cieho poriadku  bola skutočnosť, aby  sa legislatívny proces

skvalitnil, tak sa treba  naozaj zamyslieť nad ustanoveniami

rokovacieho poriadku ako takými. Dnes  sme sa dostali do si-

tuácie, že skoro ku každému paragrafu už musel zaujať stano-

visko ústavnoprávny výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán kolega Benčík,

 

     rád by som  potvrdil z vystúpenia, ktoré tu zaznelo, že

zrejme najmä kolega Maxon nevie, čo vlastne predniesol, pre-

tože podľa upravených  pravidiel, resp. podrobnejších pravi-

diel, sa rokuje v druhom  čítaní o vrátenom zákone, teda keď

ho vrátime do druhého čítania, rokuje  sa o ňom v znení pri-

pomienok, ktoré  boli  schválené. Čiže  vôbec nie v pôvodnom

znení.  Kolega  Benčík  mal  pravdu,  vládne  tu  dostatočný

zmätok  na to,  aby sme  rozmýšľali nad  tým, čo sme vlastne

urobili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený  pán predseda, v mene poslaneckého klubu DÚ žia-

dam pred hlasovaním 10-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je potrebné ešte viac.

 

     Najskôr pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Ak dovolíte, pán predseda,  chcem reagovať na pána Ben-

číka. Problémy, ktoré tu  vnáša, už včera vyvolali právnici.

Každý mal svoj názor a každý  ho obhajoval ako ten, ktorý je

správny a podľa  ktorého  sa  má  postupovať.  V poslaneckom

klube sme zhodnotili celú  situáciu, veľmi dobre poznáme ro-

kovací poriadok a tento návrh  sme predložili v zmysle roko-

vacieho poriadku.  Ak niekto má svoj  názor, neberiem mu ho,

nech ho  vyjadrí v hlasovaní,  ale nech nám  nepodsúva svoje

názory ako jediné správne stanovisko, ktoré musí byť platné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Mám  považovať tieto  dve prihlášky  za potvrdenie pre-

stávky? Áno? Ďakujem.

 

     Končím rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že prosím

pani  spoločnú spravodajkyňu, aby dala  hlasovať, alebo  dám

hlasovať ja o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Maxon vo

vystúpení, aby vec nemusela byť daná do výborov.

 

     Prosím, hlasujeme  teraz o tomto návrhu. Prezentujme sa

a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Prosím, prezentujme sa ešte raz a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, na žiadosť troch klubov

je 10-minútová prestávka. Prosím, aby bola 10-minútová.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     po prestávke budeme pokračovať. Najskôr však páni pred-

sedovia výborov majú oznam pre svojich členov.

 

     Pán predseda Národa, nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem oznámiť členom výboru pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci, že  dnes o 13.30 hodine bude krátke rokovanie výbo-

ru. Preto žiadam členov výboru,  aby sa dostavili do rokova-

cej miestnosti číslo 143.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Oznamujem členom Mandátového a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  že zvolávam schôdzu na 12.00

hodinu po vyhlásení prestávky  do rokovacej miestnosti číslo

30.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán predseda Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     To isté. Hospodársky výbor - rokovanie dnes o 13.00 ho-

dine v miestnosti číslo 40.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, môžeme  pokračovať ďa-

lej. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v opakovanom druhom čítaní  predniesol pán poslanec Ma-

xon návrh  skupiny poslancov, ktorý sa  stotožnil s myšlien-

kou, že treba reagovať na  zmenu prijatú v parlamente. Navr-

huje znovu  prehodnotiť a vypustiť z prílohy 1 o dani z pri-

danej hodnoty v znení  neskorších predpisov  kód 64 - Služby

pôšt a telekomunikácií.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Počuli ste návrh.  Budeme hlasovať o tomto ná-

vrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Zatiaľ nie sme uznášaniaschopní.

 

     Páni poslanci, takáto  obštrukcia neprezentovať sa nemá

význam. Hlasujte tak, ako chcete, ale sa prezentujte.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Raz to musíme odhla-

sovať, či už kladne, alebo záporne.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Počkáme 10 minút a budeme znovu hlasovať.

 

     (Po prestávke.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali

svoje miesta v rokovacej miestnisti, budeme hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Ďakujem, pani poslankyne, páni  poslanci. Myslím si, že

môžeme prejsť k druhému  bodu. O tomto bode  programu budeme

hlasovať inokedy.

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej

dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 804 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 804a.

 

 

     Prosím  podpredsedu  vlády a ministra  financií Sergeja

Kozlíka, aby nás oboznámil s návrhom.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

     (Šum v rokovacej sále.)

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     predložený  návrh zákona  novelizuje zákon Národnej ra-

dy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     ...Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotreb-

nej  dani z tabaku a tabakových  výrobkov v znení neskorších

predpisov.

 

     Zámerom predkladaného návrhu zákona je najmä úprava vý-

nosu spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov čiastoč-

nou úpravou  sadzieb dane z cigariet v smere ich priblíženia

sa k minimálnym sadzbám  dane stanovených smernicou Rady Eu-

rópskej únie. O tých  úpravách som  hovoril pri prvom čítaní

predkladanej novely.

 

     Dotkol by som sa pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli.

 

     Vo výbore  pre  pôdohospodárstvo a výbore pre financie,

rozpočet a menu odznel jeden pozmeňujúci návrh, a to upraviť

v § 6 sadzbu dane na dlhé cigarety z 0,80 Sk, alebo z 80 ha-

lierov na 73 halierov za kus a sadzbu dane krátkych cigariet

z 50 halierov za kus na 38 halierov za kus.

 

     Musím zdôrazniť, prijatie uvedeného návrhu by znamenalo

odklonenie sa od pôvodného  zámeru vlády, že namiesto zníže-

nia rozdielu sadzby spotrebnej  dane medzi krátkymi a dlhými

cigaretami, ktorý  je v súčasnosti 30 halierov, dôjde k zvý-

šeniu tohto rozdielu  na 35 halierov, čo nie  je v súlade so

zámerom zbližovania sadzieb týchto cigariet. A ďalej, zníže-

nie uvažovaného výnosu  spotrebnej dane z tabaku z 1 mld. na

cca 600 mil. korún. Túto  skutočnosť potvrdil i zástupca vý-

robcu  cigariet prítomný  na rokovaní  výboru pre  financie,

rozpočet a menu.

 

     V tomto zmysle, vážené dámy,  vážení páni, by som chcel

požiadať o schválenie vládou predloženej novely, pretože je-

dine tá garantuje pôvodné zámery vlády, samozrejme, potom aj

vo väzbe na štátny rozpočet predkladaný na rok 1998.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu podpredsedovi vlády  za odôvodnenie

vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené

pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pa-

ni  poslankyni  Eve  Garajovej a prosím  ju, aby  podľa § 80

ods. 2 rokovacieho poriadku informovala Národnú radu Sloven-

skej republiky o výsledku  rokovania výborov o tomto vládnom

návrhu  zákona a aby odôvodnila  návrh a stanovisko  gestor-

ského výboru.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 305/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 796

z 18. novembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa

mení   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  číslo

312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a tabakových  vý-

robkov v znení neskorších  predpisov  týmto výborom Národnej

rady Slovenskej  republiky: Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom  termíne. Gestorský  výbor nedostal  do začatia

rokovania o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spo-

trebnej  dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskor-

ších predpisov, stanoviská  poslancov Národnej  rady Sloven-

skej  republiky  podané  v  súlade § 75 ods. 2 zákona  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh  schváliť  bez  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov,

a to Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu  a podnikanie. Je to  uznesenie číslo 449

zo dňa 18. novembra 1997.

 

     2. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, a to

Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre  pôdohospodár-

stvo - je to uznesenie  číslo 296 zo dňa 19. novembra 1997 -

a Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet  a menu - uznesenie  číslo 540 zo  dňa 20. novembra

1997.

 

     3. Iné stanovisko: Ústavnoprávny  výbor  Národnej  rady

Slovenskej republiky uznesením číslo 508 zo dňa 19. novembra

1997 neschválil  predložený návrh  uznesenia v súlade s § 52

ods. 4 zákona   Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky. Počet  členov výboru je 15, prítomných 15, za ná-

vrh uznesenia boli 5 poslanci, 5 poslanci  boli proti návrhu

a 3 poslanci sa zdržali hlasovania.

 

     Z uznesení výborov  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktoré som uviedla, vyplývajú  tieto pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy,  vlastne iba  jeden jediný  pozmeňujúci a doplňujúci

návrh, ktorý máte v materiáli 804a.

 

     Je  to k článku I - v § 6 sa číslo "0,60" nahrádza čís-

lom "0,73" a číslo "0,30" sa  nahrádza  číslom "0,38" s odô-

vodnením,  že  návrh  zamedzí  nárastu hospodárskej trestnej

činnosti,  obmedzí  zdravotné  dosahy  nekvalitných cigariet

a udrží sa počet pestovateľov  tabaku v Slovenskej republike

na doterajšej úrovni.

 

     Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podal Výbor Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  pre  pôdohospodárstvo, ako

i Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu.

 

     Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci a doplňujúci

návrh schváliť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a

tabakových výrobkov v znení  neskorších  predpisov, vyjadre-

ných v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto  správy a

v stanoviskách  poslancov   gestorského  výboru  vyjadrených

v rozprave  k tomuto  návrhu  zákona  v súlade s § 79 ods. 4

a § 83 zákona  Národnej  rady  Slovenskej   republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny

návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a

tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon

Národnej  rady   Slovenskej  republiky  číslo 312/1993 Z. z.

o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení ne-

skorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského vý-

boru číslo 541 z 20. novembra 1997.

 

     Výbor  tiež určil  poslankyňu Evu  Garajovú za spoločnú

spravodajkyňu výborov a zároveň ju poveril predniesť spoloč-

nú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej repub-

liky v druhom  čítaní a tiež  navrhnúť Národnej rade Sloven-

skej republiky postup pri  hlasovaní o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich  návrhoch,  ktoré  vyplynuli z rozpravy, a hlasovať

o predmetnej správe  hneď po skončení  rozpravy k nej,  teda

podľa § 83, 84 a 86 zákona 350/1996 Z. z.

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     To  znamená,  že  gestorský  výbor odporučil hlasovaním

prijať tento návrh. Áno?

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám, pani  poslankyňa, a prosím  vás,  aby ste

zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy ne-

mám písomne prihláseného žiadneho  poslanca, preto sa pýtam,

či sa niekto hlási do rozpravy elektronicky alebo ústne.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú. Nepredpokladám,  že bude chcieť  zaujať stanovisko

pán podpredseda vlády. Áno?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     opäť by som chcel  zdôrazniť, že vládna predloha nadvä-

zuje na návrh štátneho rozpočtu  na rok 1998, to znamená, že

sú tu väzby,  ktoré sú relevantné. Opäť by  som chcel požia-

dať, aby  bol akceptovaný  vládny návrh, a nie návrhy, ktoré

odzneli a boli  prijaté či v gestorskom, či v ďalších  výbo-

roch,  pretože to  bude znamenať  zníženie výnosu spotrebnej

dane z 1 mld. na 600 mil. Sk, to  znamená  ďalší výpadok asi

400 mil. Sk z očakávaných  príjmov  štátneho rozpočtu na rok

1998.

 

     Toto  zdôrazňujem  aj  kolegom  zo Združenia robotníkov

Slovenska. Ak sa tu ťaháme o daň z pridanej  hodnoty v tele-

komunikáciách,  bude  to  mať  vážne  dôsledky  na výdavkovú

stránku štátneho rozpočtu a asi potom budeme veľmi vážne mu-

sieť debatovať, kde budeme krátiť výdavky štátneho rozpočtu.

Podotýkam, že  možno budeme mať  aj vážne debaty,  kde vláda

v roku 1998 zaviaže  výdavky  štátneho  rozpočtu a v ktorých

kapitolách  to bude,  vážení naši  koaliční partneri.  Takže

prosím, treba vidieť trošku ďalej, než je hlasovanie ku kon-

krétnemu bodu štátneho rozpočtu, či sa to týka dane z prida-

nej hodnoty, či sa to týka spotrebných daní z tabaku, preto-

že potom v roku 1998 môže prísť plač pri schvaľovaní štátne-

ho  rozpočtu, keď  sa budú  musieť krátiť  výdavkové položky

jednotlivých kapitol.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si  záverečné slovo pani  spoločná spravodajkyňa?

Nie, ďakujem.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uvádza-

la hlasovanie.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Budeme najskôr hlasovať o jednom pozmeňujúcom a doplňu-

júcom  návrhu k článku I - v § 6 sa číslo 0,60 nahrádza čís-

lom 0,73 (to sú  tie  dlhé  cigarety) a číslo 0,30 sa nahrá-

dza číslom 0,38. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu ges-

torského výboru. Počuli ste prednesenie pani spoločnou spra-

vodajkyňou a stanovisko pána podpredsedu vlády.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Keďže nebola žiadna rozprava,  tak nie sú žiadne ďalšie

pozmeňujúce návrhy. Pán podpredseda, môžeme pristúpiť k tre-

tiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú ob-

medzenia  podľa  príslušného  ustanovenia zákona o rokovacom

poriadku pre  druhé a tretie čítanie,  pristúpime k tretiemu

čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení zákon  Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej

dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. V rámci tejto

rozpravy je možné podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom

poriadku. Pýtam sa, či  niekto navrhuje opravu legislatívno-

technických alebo jazykových chýb.

 

     Keďže nie, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujú-

ce k odstráneniu chýb  vzťahujúcich sa na schválené pozmeňu-

júce alebo doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo návrh na

opakovanie  druhého čítania  môže predložiť  najmenej 30 po-

slancov. Majú poslanci takéto návrhy?

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Pretože v rámci  tohto  čítania  neboli  podané  žiadne

pozmeňujúce  návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku

pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a tabakových  vý-

robkov v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pani  spoločná spravodajkyňa, ďakujem  aj vám,

pán podpredseda vlády, za spoluprácu.

 

     V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 274/1994  Z. z.

o Sociálnej  poisťovni v znení neskorších  predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 387/1996  Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 796. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským

výborom máte ako tlač číslo 796a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní  podpredseda vlády a mini-

ster financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     pri uvedení tejto parlamentnej tlače už pri prvom číta-

ní som v skratke naznačil hlavné príčiny, ktoré viedli vládu

k predloženiu návrhu novelizácie zákonov  uvedených pod prí-

slušnou  parlamentnou  tlačou s tým, že v prípade  Sociálnej

poisťovne sa novela týka platieb  zo strany  Národného úradu

práce a tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne, navrhuje

sa upraviť  vymeriavací základ pre  poistné platené Národným

úradom  práce za  osoby, ktoré  poberajú hmotné zabezpečenie

v nezamestnanosti. Doteraz určoval  vymeriavací základ zákon

o štátnom rozpočte.

 

     Ďalej  sa navrhuje  upraviť tvorbu  správneho fondu So-

ciálnej poisťovne zo 4 % na 3 % zo sumy poistného. Domnieva-

me sa,  že konštrukcia návrhu  umožňuje bezproblémový spôsob

správy Sociálnej poisťovne aj  na začiatku roka. Číslami som

definoval určitý  neprimeraný nárast nákladov  na správu So-

ciálnej poisťovne, kde sa v roku 1998 predpokladal prírastok

z 1,2 na 2,9 miliardy korún s tým,  že aj po znížení o 1 mi-

liardu zdroje na riešenie,  na krytie správy tejto poisťovne

pokladáme za celkom primerané, pokiaľ k tomu ešte priradíme,

že je pripravenosť  riešiť a podporiť určitú pôžičku na rie-

šenie  informatiky  Sociálnej  poisťovne  zo strany Svetovej

banky.

 

     Podobne vo  vzťahu k Národnému úradu  práce sa upravuje

tvorba správneho fondu len vo  väzbe na príspevky na poiste-

nie v nezamestnanosti, teda nie  na plné  zdroje  základného

fondu. V tomto roku sa tento fond  tvorí vo výške 17 % z ce-

lého základného fondu. Návrh na rok 1998 bol 15 % zo zdrojov

príspevkov na poistenie v nezamestnanosti.

 

 

     Novely majú  spoločný prvok v tom, že sa obmedzuje roz-

sah tvorby, následne použitia  správnych fondov s cieľom po-

silniť  základné a rezervné  fondy  ako primárnu záležitosť,

ktorú fondy oboch poisťovní majú riešiť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v  tomto zmysle by som požia-

dal o podporu vládou predložených návrhov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládne-

ho návrhu  zákona a prosím ho, aby zaujal  miesto určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi  Miroslavovi  Michalcovi a prosím  ho,  aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú

radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-

kona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu gestor-

ského  výboru a výborov  Národnej  rady Slovenskej republiky

o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 274/1994

Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení  neskorších  predpisov a

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 387/1996

Z. z. o zamestnanosti v znení  zákona číslo 70/1997 Z. z. vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo  a sociálne  veci  ako  gestorský výbor  pri rokovaní

o vládnom  návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 274/1994 Z. z. o So-

ciálnej poisťovni v znení  neskorších predpisov  a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 387/1996 Z. z. o za-

mestnanosti v znení  zákona  číslo 70/1997 Z. z., podáva Ná-

rodnej rade Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto

spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 798

z 18. novembra 1997 po prerokovaní  vládneho  návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 274/1994 Z. z. o  Sociálnej  poisťovni v znení

neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky  číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, v  prvom  čítaní

rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní

a pridelila  ho  podľa § 74 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

a Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci.

 

     Gestorský  výbor  nedostal  do 20. novembra 1997 žiadne

stanoviská  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorí sú členmi výborov,  ktorým nebol návrh zákona pridele-

ný, oznámené v  súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 274/1994 Z. z. o So-

ciálnej  poisťovni v znení neskorších  predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 387/1996 Z. z. o za-

mestnanosti v znení zákona  číslo 70/1997 Z. z., prerokovali

uvedené výbory v stanovenej lehote.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval predložený návrh zákona 19. novembra 1997, súhla-

sil s predloženým  návrhom a odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky vládny návrh  zákona schváliť s pripomienkou.

Tá  pripomienka  je v uznesení  číslo 506/1997.  Pripomienka

znie:  V článku I bod 1 v § 16 ods. 10 sa  slová "a Národným

úradom  práce" nahrádzajú  slovami "a  na určenie  poistného

plateného  Národným  úradom  práce". Ide o legislatívnotech-

nickú úpravu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  prerokoval  návrh  zákona dňa  19. novembra

1997 - uznesenie  číslo 531/1997 -, nesúhlasil s predloženým

vládnym návrhom a odporučil  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vrátiť návrh zákona vláde  Slovenskej republiky na pre-

pracovanie.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval  vládny návrh  zákona 20.

novembra 1997 - uznesenie číslo 379/1997 -, nesúhlasil s ná-

vrhom zákona a odporúča Národnej  rade Slovenskej  republiky

podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky  nepokračovať v rokovaní v druhom

čítaní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni v znení  neskorších  predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 387/1996  Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej pois-

ťovni v znení  neskorších  predpisov a zákon  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 387/1996 Z. z.  o zamestnanosti

v znení zákona  číslo 70/1997 Z. z., vyjadrených v ich uzne-

seniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviska ges-

torského výboru odporúča  Národnej rade Slovenskej republiky

podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky  nepokračovať v rokovaní v druhom

čítaní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni v znení  neskorších  predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 387/1996  Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky

číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni v znení  neskor-

ších  predpisov a zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti  v znení  zákona  číslo

70/1997 Z. z., bola  schválená Výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako gestor-

ským výborom uznesením číslo 382 z 20. novembra 1997.

 

     Toľko, pán predsedajúci, k spoločnej správe.

 

 

 

     Keďže podľa § 82 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku... Par-

don, ospravedlňujem sa.

 

     Keďže gestorský výbor odporúča nepokračovať v rokovaní,

chcel by som vás poprosiť, aby  sme dali o tomto bode hlaso-

vať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pretože  gestorský výbor  odporučil nepokračovať  ďalej

v rokovaní a novelu  vrátiť  navrhovateľovi,  budeme o tomto

návrhu hlasovať okamžite bez rozpravy.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, zaujmite svoje

miesta. Budeme  hlasovať o návrhu  gestorského výboru, ktorý

navrhuje vrátiť návrh zákona. (Hlasy z pléna.) Budeme hlaso-

vať o návrhu, ktorý predložil gestorský výbor.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh gestorského výboru nebol prijatý.

 

     Prosím, pán poslanec, zaujmite  miesto určené pre spra-

vodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Do rozpravy sa

písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Brocka. Elek-

tronicky sa  prihlásil  pán poslanec Kanis a predseda výboru

pán Maxon, pán poslanec Kováč a pani poslankyňa Gbúrová.

 

     Uzatváram možnosť ústneho  alebo elektronického prihlá-

senia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dôvodová správa  je nielen strohá, stručná,  ale aj za-

vádzajúca najmä v časti, keď hovorí o tom, že predložený ná-

vrh a konštrukcia tohto návrhu umožňuje bezproblémový spôsob

správy Sociálnej  poisťovne. Tak to nakoniec  uvádzal aj pán

minister financií.

 

     Dovoľte  mi preto  zaujať stanovisko,  ktoré je  sčasti

stanoviskom Sociálnej poisťovne, ale je i mojím stanoviskom.

Navrhovanou  zmenou v § 16 sa znižuje  základňa  pre výpočet

poistného  plateného Národným  úradom práce,  čím sa znižujú

zdroje základných fondov Sociálnej  poisťovne o viac ako 800

miliónov korún. Navrhovaná zmena  je zásahom do platenia po-

istného a v konečnom dôsledku  by Národný úrad práce bol po-

pri štáte  ďalším subjektom vo zvýhodnenom  postavení, v po-

rovnaní s ostatnými platiteľmi poistného.

 

     V § 38, kde sa  navrhuje  zmena výšky  tvorby správneho

fondu, zvýšenie  základných  fondov, ktoré by z tohto titulu

prichádzalo do úvahy, je vo výške 98 miliónov korún vo Fonde

nemocenského  poistenia a vo Fonde dôchodkového zabezpečenia

je  to 567 miliónov. Táto  zmena  vlastne  nijako neovplyvní

a nepomôže základnému fondu, pretože takáto suma nepostačuje

ani na týždňovú výplatu  dôchodkov. Navrhované zníženie mož-

nosti tvorby  správneho fondu z určeného  základu v najbliž-

ších rokoch výrazným spôsobom  zasiahne do postupu transfor-

mácie sociálnej sféry, do pripravovanej implementácie zákona

o sociálnom  poistení, s ktorým sú  spojené  nové  činnosti,

a to príprava  informačného systému na  založenie centrálnej

databázy klientov a tiež vyrovnanie  sa so zmenami v územno-

správnom členení.

 

     Ďalší návrh  je v zmene, resp.  spočíva v presune nevy-

čerpaných prostriedkov správneho  fondu do rezervného fondu.

Schválením  navrhovanej zmeny  sa proti  Sociálnej poisťovni

obráti to, že sa správala možno na rozdiel od iných inštitú-

cií a iných  fondov racionálne,  že neplytvala prostriedkami

a nesnažila sa ich za každú  cenu tak po socialisticky minúť

do konca kalendárneho roka, ale jednoducho si uťahovala opa-

sok preto, aby mohla zefektívniť svoju činnosť najmä v budú-

cich rokoch  tým, že plánovala  pre svoje pobočky,  ktoré sú

z veľkej časti v prenajatých priestoroch, výstavbu vlastných

objektov, do ktorých by boli tieto pobočky umiestnené.

 

     Upozorňujem  tiež na  nereálnosť navrhovaných termínov.

Akékoľvek prevody finančných  prostriedkov v Sociálnej pois-

ťovni prichádzajú  do úvahy až po  schválení návrhu účtovnej

uzávierky Sociálnej poisťovne za  príslušný rok Národnou ra-

dou Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu i dva ďalšie návrhy

v článku I považujem za nereálne a zlé.

 

     Dámy a páni, dovoľte mi teraz niekoľko viet k tomu, aké

dôsledky bude mať navrhovaná  zmena na činnosť Sociálnej po-

isťovne a v podstate aké  dôsledky  bude mať aj pre poisten-

cov.

 

 

     Táto  inštitúcia  od  svojho  vzniku v roku 1995 začala

v oblasti  hospodárenia s prostriedkami  správneho fondu po-

stupovať uvážlivo, využívajúc možnosť použitia jeho nevyčer-

paných zostatkov z bežných rokov na tvorbu vlastných zdrojov

financovania.  Sociálna  poisťovňa  takto  šetrila  finančné

prostriedky nevyužité v bežnom roku na financovanie rozsiah-

lejších  investičných aktivít.  Možnosť akumulácie vlastných

zdrojov financovania motivovala Sociálnu poisťovňu neplytvať

zdrojmi v tom zmysle, aby ku koncu bežného roka vyčerpala za

každú cenu to, čo jej  podľa zákonných ustanovení bolo urče-

né.

 

     Sociálna poisťovňa  je v prvom  rade povinná zabezpečiť

svoju základnú prevádzkyschopnosť. Táto si vyžiada v budúcom

roku náklady v sume 1,8 mld. korún. Tieto sú  kvantifikáciou

nevyhnutnej potreby  na krytie mzdových  nákladov, poplatkov

Slovenskej pošte  za doručovania výplaty  dávok dôchodkového

zabezpečenia a nemocenského  poistenia.  Sociálna  poisťovňa

vypláca aj  štátne sociálne dávky,  za výplatu ktorých  štát

vôbec neplatí.

 

     Na rok 1998 navrhuje vláda týmto spôsobom krátiť tvorbu

správneho  fondu o viac  ako 600 miliónov a navyše  presunúť

do základných fondov Sociálnej  poisťovne ďalších 600 milió-

nov z ušetrených vlastných  zdrojov. Schválenie tohto návrhu

zákona bude  mať pre oblasť  hospodárenia a rozvoj Sociálnej

poisťovne veľmi  nepriaznivé dôsledky. Nielenže  nebude môcť

realizovať schválené  zámery, ale dokonca sa  môže dostať do

situácie, že vynaložené  objemy finančných prostriedkov budú

umŕtvené. Týka  sa to najmä  stavebných investícií, prípadne

projekčných prác a v súlade so zákonom o verejnom obstaráva-

ní,  ktoré  sú  vlastne v záverečnej  fáze - tieto  výberové

konania -,  ide  vlastne  nie o šetrenie  prostriedkov,  ale

o plytvanie, ku ktorému príde  najmä vďaka sankčným postihom

a ďalším škodám, ktoré sú s tým spojené.

 

     Rovnako k otázke  informačného  systému. V tejto súvis-

losti boli už  vynaložené  prostriedky z programu PHARE a aj

ďalšie  čerpanie  týchto  prostriedkov je  spojené s tým, že

i Sociálna poisťovňa  poskytne na tento  systém vlastné pro-

striedky. Na realizáciu koncepčných zámerov v oblasti infor-

mačného systému predpokladá Sociálna poisťovňa vynaložiť su-

mu 450 mil. korún.

 

     Dámy a páni, stotožňujem sa s návrhom gestorského výbo-

ru, aby  sme  nepokračovali v rokovaní o návrhu  zákona, ale

keďže tento  návrh neprešiel, tak  sa  pridávam k poslancom,

ktorí budú hlasovať proti tomuto vládnemu návrhu zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brockovi.

 

     Tým sa ukončil zoznam písomne prihlásených poslancov.

 

     Ústne  prihlásení sú  pán poslanec  Kanis, pán poslanec

Maxon, pán  poslanec Kováč a pani  poslankyňa Gbúrová. Pýtam

sa, či sa ešte niekto ústne alebo elektronicky hlási do roz-

pravy. Keďže nie, uzatváram aj túto listinu.

 

     V rozprave dávam slovo pánu poslancovi Kanisovi.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     mám dva pozmeňujúce návrhy k tlači 796.

 

 

     Vzhľadom na  to, že prevody  finančných prostriedkov by

mala  Sociálna  poisťovňa  realizovať až  po schválení návr-

hu  svojej  účtovnej  uzávierky  za príslušný  rok  Národnou

radou Slovenskej republiky, skupina poslancov navrhuje tento

pozmeňujúci  návrh: V  článku I v bode 3 v znení § 38 ods. 4

nahradiť slová "do konca februára" slovami "do 30. júna".

 

     Ctené dámy,

     vážení páni,

 

     je  známe, že  Sociálna poisťovňa  má uzatvorené zmluvy

podľa príslušných ustanovení  Obchodného zákonníka, týkajúce

sa stavebných investícií, informatiky, z ktorých  jej na rok

1998 vyplývajú finančné  záväzky v objeme približne 500 mil.

Sk. Ďalších 116 mil. Sk sa týka  verejnej súťaže podľa záko-

na  o  verejnom  obstarávaní,  ktoré  sú v záverečnej  fáze.

V prípade nižšej  tvorby správneho  fondu, k čomu by  viedlo

navrhované  zrušenie  možnosti  použiť  nevyčerpané zostatky

správneho fondu, nebude môcť  Sociálna poisťovňa plniť svoje

záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv. V tomto prípade by

bola  Sociálna  poisťovňa  povinná  znášať  sankčné následky

v podobe  dohodnutých  zmluvných  pokút a náhrad  spôsobenej

škody.

 

     Vzhľadom  na  túto  negatívnu  možnosť navrhujeme druhý

pozmeňujúci  návrh.  Ten  znie: V článku I v bode 5 nahradiť

znenie § 51c týmto  textom:  "Ustanovenie § 38 ods. 4 sa ne-

vzťahuje na zostatok prostriedkov správneho fondu nevyčerpa-

ných do 31. decembra 1997."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Kanisovi. Prosím, nech odovzdá

návrhy pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Teraz má slovo predseda výboru pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     dovoľte mi, aby som v mene  skupiny 15 poslancov Národ-

nej rady  Slovenskej republiky predložil  návrh na zmenu  vo

vládnom návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociál-

nej poisťovni v znení  neskorších predpisov a zákon Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestna-

nosti v znení neskoršieho zákona (tlač 796).

 

     V článku I bod 3 navrhujem upraviť takto: § 38 sa dopĺ-

ňa odsekom 4, ktorý znie: "Zostatok správneho fondu nevyčer-

paný k 31. decembru  príslušného kalendárneho roka sa preve-

die do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka do rezerv-

ného fondu."

 

     Môj návrh sa opiera o skutočnosť, aby bolo možné dlhšie

časové obdobie na účtovnú uzávierku. Len mimochodom pozname-

návam,  že Sociálna  poisťovňa je  povinná predložiť účtovnú

uzávierku až do 30. 6. To je jeden dôvod.

 

     Druhý dôvod - a v tejto chvíli sa  priznám  ctenej sne-

movni, že nie som si  celkom stopercentne istý, či tento môj

pozmeňujúci návrh, ktorý  podpísalo 15 poslancov, rieši pod-

statu  veci, ktorú  sme chceli dosiahnuť -, a to, aby so zo-

statkom správneho fondu bolo možné disponovať a aj reálne ho

využívať do 30. apríla nasledujúceho roka.

 

     Tento môj pozmeňujúci návrh  sa opiera o skutočnosť, že

Sociálna poisťovňa  je v určitých  zmluvných vzťahoch, ktoré

zakladajú jej  záväzok na rok 1998, a myslím  si, že takýmto

ustanovením by  mohla byť rozhodujúca  časť týchto zmluvných

vzťahov naplnená.

 

     Viacerí kolegovia poslanci a viaceré kolegyne poslanky-

ne majú zrejme asi k dispozícii aj isté podkladové materiály

k Sociálnej poisťovni, kde možné sankčné postihy z uzatvore-

ných obchodných zmlúv vyčíslili  na 380 miliónov korún. Pri-

rodzene, nepredpokladám,  že tento objem  je reálny, ale  ak

len veľmi  skromne odhadujem, mala  by to byť  len polovička

50 % a tieto sankčné úroky by v tom prípade prevyšovali viac

ako 160 miliónov korún, tak Sociálna poisťovňa by vynaložila

160 mil. Sk len ako neefektívny finančný náklad v súvislosti

so sankciami  plynúcimi z obchodných vzťahov.  Myslím si, že

je oveľa  efektívnejšie radšej za 160  miliónov alebo za 200

miliónov vybudovať  reálne hodnoty, na  čo, myslím si,  toto

moje ustanovenie alebo  návrh 15 poslancov dáva tento pries-

tor.

 

     Ak mi  dovolíte, ešte by som  sa veľmi stručne vyjadril

k niektorým vedomostiam, ktoré o Sociálnej poisťovni ako ve-

rejnoprávnej inštitúcii mám, aby táto snemovňa naozaj nemala

pocit,  že sa  hrubým spôsobom  zasahuje do  budúceho vývoja

tejto verejnoprávnej inštitúcie.

 

     V každom prípade  sa stotožňujem s návrhom - znížiť po-

diel správneho fondu zo 4 na 3 %. Samozrejme, je diskutabil-

né, že  by bolo optimálne, keby  tento návrh reflektoval rok

1998 a netýkal sa roku 1997. Ale k tomu je už môj pozmeňujú-

ci návrh. Prečo som presvedčený,  že 3 % správneho fondu pre

Sociálnu poisťovňu je  postačujúci? Predovšetkým preto, lebo

napriek tomu, že dochádza k postupnému rozvoju, k zdokonaľo-

vaniu sietí, budovaniu nových budov a je zabezpečená plynulá

činnosť  Sociálnej poisťovne,  je aj  istá rezerva správneho

fondu, ktorá sa k 31. 12. odhaduje približne na 600 miliónov

korún, a iné  verejnoprávne  rozpočty a rozpočet samotný nie

je  takto  prebytkový z hľadiska  zdrojov aj prostredníctvom

správnych fondov,  tak je potrebné  tento podiel optimalizo-

vať.

 

     Prirodzene,  že  by  sme  mohli  veľmi  veľa diskutovať

o tom, či Sociálna poisťovňa  so zdrojmi správneho fondu na-

kladá a postupuje  vo svojej  finančnej  politike  absolútne

hospodárne. Myslím si, že je  to jedna z verejnoprávnych in-

štitúcií, ktorá kladie veľký dôraz na hospodárnosť.

 

     Na druhej strane, predsa mi len dovoľte jeden údaj. So-

ciálna poisťovňa  má viac ako  tritisíc zamestnancov. Týchto

tritisíc  zamestnancov pracuje  vlastne po  celom Slovensku.

Hovorím to preto, lebo aj diferenciácia miezd z hľadiska re-

gionálneho postavenia je rozdielna. Priemerný zárobok, ktorý

rozpočtujú v Sociálnej  poisťovni na rok 1998, o niečo  málo

prevyšuje 14 000 korún. Pýtam sa, ktorá verejnoprávna inšti-

túcia, ktorá  má viac ako  tritisíc zamestnancov, má  takúto

priemernú mzdu. Môžete oprávnene  namietať, že som možno vy-

bral údaj,  ktorý nie celkom  charakterizuje a vystihuje po-

slanie a činnosť  Sociálnej  poisťovne,  ale jednoducho  ten

štatistický údaj je taký, aký je.

 

     Na záver by som ešte chcel zdôrazniť, že naozaj si mys-

lím, že by Sociálnej poisťovni mala byť daná možnosť ešte do

toho  termínu, ako  sme  navrhovali  reálne  čerpať zostatok

správneho fondu z dôvodov, ako som už uviedol. Niekoľko tých

dôvodov  súvisí s obchodnými zmluvami,  ktoré Sociálna pois-

ťovňa  má  uzatvorené a, prirodzene,  uzatvorila  ich z toho

dôvodu, lebo predpokladala, že  zostatok, ktorý má na správ-

nom fonde, nebude potrebné odviesť do rezervného fondu.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, dovoľte  mi vopred poďakovať

za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, odovzdajte vaše  návrhy pánu spoločnému spravo-

dajcovi.

 

     Ako  posledný elektronicky  prihlásený je  pán poslanec

Kováč, pretože pani poslankyňa  Gbúrová stiahla svoje vystú-

penie.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tak ako mnohí moji predrečníci,  aj ja sa budem dotýkať

vo svojom  vystúpení a v pozmeňujúcom návrhu dvoch bodov. Je

to bod výšky správneho fondu a druhým bodom je otázka prevo-

du zostatku na správnom fonde koncom roka.

 

     Myslím si, že všetci moji predrečníci správne vystihli,

že základ,  kde chce investovať Sociálna  poisťovňa, je pre-

dovšetkým investovanie do služieb  poistencov, to znamená do

oblasti výpočtovej techniky. Skusmo  by som vybral zdôvodne-

nie. Znamená  to, že ide o rozvoj  informačného  systému So-

ciálnej poisťovne, ide o konštituovanie  centrálnej databázy

klientov, ide o riešenie konfigurácie nových lokálnych počí-

tačových sietí, ide o realizáciu  projektu globálnej bezpeč-

nosti Sociálnej  poisťovne a uvedenie optického archivačného

systému na plnú  kapacitu. Samozrejme, v tejto oblasti je aj

problematika riešenia nových priestorových problémov a najmä

zabezpečenie  zmluvných  vzťahov s dodávateľmi  predovšetkým

pri rozostavaných stavbách.

 

     Dovoľte  mi, aby  som sa  pristavil pri  tejto položke.

Predseda výboru pán poslanec Maxon hovoril, že ide o položku

380 miliónov. Ten, kto má  právo rozhodnúť, na čo sa použijú

prostriedky tejto poisťovne, je predovšetkým platca, to zna-

mená poistenec. Sociálna poisťovňa má na tento účel zriadený

orgán, a to  je správna rada, v ktorej  sú zástupcovia pois-

tencov, ktorí  majú rozhodnúť, ako  sa tie peniaze  použijú.

Zástupcovia poistencov rozhodli.  Máme predložený návrh roz-

počtu  Sociálnej  poisťovne,  kde sa  nepočíta s tým, že  by

prostriedky  odvedené na  dôchodkové a nemocenské  poistenie

mali skončiť ako  penále, a to vo výške takmer 380 miliónov.

Ja mám údaj trošku iný, je to 353 miliónov len na penále. Aj

keby sme uvažovali,  že by ich  bolo len 160 miliónov, pýtam

sa, kto z poistencov, ktorí odvádzajú poistné, dal súhlas na

to, aby sa jeho peniaze - lebo  opakujem, sú to verejné fon-

dy, sú to  peniaze poistencov a tie, ktoré  odviedol za nich

zamestnávateľ -, ktorý poistenec rozhodol o tom, že jeho pe-

niaze je možné použiť na penále.

 

     Pýtam  sa  každého  z  vás,  či  ste s týmto súhlasili.

Správna  rada s tým nesúhlasí,  pretože správna rada  je ich

predstaviteľ,  sú  tam  zástupcovia  vlády,  zamestnávateľov

a zástupcovia  odborov,  ktorí s tým  nesúhlasia a  navrhujú

niečo iné. Toľko, pokiaľ ide o ten odvod.

 

     Teraz mi dovoľte, aby som  sa zameral na výšku percent,

ktorá sa tu, myslím si, objavuje  vo  viacerých  variantoch.

A dovoľte mi,  aby som aj ja  predložil svoj pozmeňujúci ná-

vrh. Rovnako  si myslím, že 4 % v  správnom  fonde je  suma,

ktorá je pomerne vysoká, a zase 3 % Sociálna poisťovňa veľmi

presne dôvodí, že je málo.

 

     Ak  sa  pamätáte,  keď  sme  schvaľovali  novelu zákona

o Liečebnom poriadku, tak som dôvodil, že Sociálna poisťovňa

musí platiť zdravotným poisťovniam  alebo lekárom za to, keď

si u nich objednala nejaké výkony, nejakú činnosť. Vtedy ste

ma odmietli, že to nie je  možné, na to nie sú finančné pro-

striedky atď. Ukazuje sa, že  finančné prostriedky na to sú.

A preto  si myslím,  že pre  budúcnosť sa  budeme snažiť  čo

najskôr  predložiť novelu  zákona o Liečebnom  poriadku, aby

úkony, ktoré si Sociálna  poisťovňa objednáva, ich aj hradi-

la. A preto môj  pozmeňujúci  návrh  znie, aby v § 38 ods. 2

novelizovaného  zákona sa slová 4 % nahradili slovami 3,5 %.

Za týchto okolností je možné  udržať aj správny fond na výš-

ke, ktorú  potrebuje  poisťovňa, a je aj možné uhradiť zdra-

votníckym  zariadeniam  výkony,  ktoré  si objedná. Opakujem

znovu,  takúto  novelu v krátkom  čase  predložíme.  Toto je

k bodu 2 návrhu.

 

     Môj druhý  pozmeňujúci návrh k  týmto novelám je  bod 3

návrhu vypustiť.  To je  ustanovenie o odvádzaní zostatku na

správnom fonde.

 

     Vážení, skutočne treba zvážiť, akým spôsobom má vlastne

Sociálna poisťovňa hospodáriť. Či  jej necháme právo, aby si

nejaké  prostriedky  usporila  aj v oblasti správneho fondu,

alebo musí do konca  roka vyčerpať všetky prostriedky. Pamä-

tám sa, že za  plánovaného hospodárstva niečo také existova-

lo, že do konca roku  bolo potrebné utratiť peniaze. A pamä-

tám sa, že v nemocnici, v ktorej som  pracoval, pri zostatku

finančných  zdrojov sa  kúpil  kontrabas a nejaké nahrávacie

zariadenie, len aby sa  minuli prostriedky. Samozrejme, môže

to spraviť  aj Sociálna poisťovňa.  Zo správneho fondu  môže

všetko utratiť, a ak sú dostatočne šikovní, som presvedčený,

že ich ekonómovia spôsobia to, že správny fond ostane prázd-

ny, lebo správny fond má dostatočne široké pole použitia, dá

sa spraviť tak, aby ostal prázdny.

 

     Ale na druhej  strane sa teraz pýtam, či  je to náš po-

hľad na  hospodárne a ekonomicky efektívne  narábanie s pro-

striedkami Sociálnej  poisťovne. Či Sociálna  poisťovňa nemá

právo  pri predpoklade  väčších investícií,  pri predpoklade

ďalších nárokov, ktoré potrebuje,  usporiť si peniaze takpo-

vediac na horšie  časy. Som  presvedčený, že áno, a preto si

myslím, že  tento bod sa  tam dostal omylom.  Navrhujem, aby

bol zrušený.

 

     Situácia bude vyzerať takto:  Sociálna poisťovňa si ná-

rokuje z  hľadiska kvantifikácie svojich potrieb  3 109 mil.

korún do správneho fondu.  Tak kvantifikovali jednak zmluvy,

ktoré  majú, tak  to kvantifikovali  pobočky. V  rozpočte to

chce kryť 2,7 miliardami zo  správneho fondu získaného z po-

istného, teda príslušným percentom z poistného (4 %) a zvyš-

kom, ktorý jej ostal v  správnom fonde, keď to zráta dokopy,

je schopná  vykryť túto potrebu.  Štát jej ale  navrhuje na-

miesto 3 109  mil., aby v správnom fonde  zostala 1 900 mil.

Myslím si,  že je to  pokles, ktorý predstavuje  takmer 40 %

alebo 35 % toho, s  čím pôvodne kalkulovala poisťovňa, že je

to príliš drastický zásah do rozpočtu správneho fondu. Chcem

vás požiadať,  aby ste obidva  moje návrhy podporili.  Znovu

opakujem,  je to  tvorenie správneho  fondu vo  výške 3,5 %,

a nie 3 %, ako navrhuje vláda. A bod 3  - to znamená automa-

tický prevod zostatku na správnom fonde.

 

     V záujme ekonomického využitia týchto prostriedkov tak,

aby  som vedel,  že keď  budem potrebovať  vo februári alebo

v marci zaplatiť väčšiu investíciu, ich  tam budem mať a ne-

budem čakať, kým sa mi  znovu naakumulujú, pretože sa tvoria

postupom roku.  To nie je tak,  že v januári sa  tam uložia,

ale tvoria sa  postupom roku. Myslím si, že v záujme  týchto

dvoch faktov sa k môjmu pozmeňujúcemu návrhu pripojíte.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Ním sme skončili zapísaných a prihlásených do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce  sa ešte  teraz k rozprave  vyjadriť  alebo zaujať

stanovisko pán podpredseda vlády? Áno.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     som rád, že môžem ešte predniesť záverečné slovo, a po-

tom vám rád poprajem dobrú chuť  na obed. Nebude to dlho tr-

vať.

 

     Rád by  som reagoval  podobne,  myslím si, v tom duchu,

ako som  reagoval pri  prvom čítaní, že na  jednej strane je

tu dojemná starostlivosť o finančnú situáciu v ktorýchkoľvek

verejnoprávnych fondoch a inštitúciách, na druhej strane ab-

solútne tvrdý tlak na všetky stránky štátneho rozpočtu, kto-

rý vlastne  nie je ničím iným,  ako súhrnom, súborom mnohých

a mnohých  kapitol, ktoré  dokumentujú absolútne presvedčivo

v podstate vyššie potreby, než  sú zdroje, ktoré štátny roz-

počet môže týmto kapitolám poskytnúť.

 

     Táto téza sa presne  vzťahuje aj na Sociálnu poisťovňu.

Medziročný  nárast  zdrojov z 1,2 na 2,9 mld. korún je abso-

lútne neprimeraný a takéto  výrazné odchýlky by vôbec nemali

vznikať za normálneho stabilizovaného stavu. Takisto v čase,

keď prechádzame  transformáciou, treba mať  určitú zdržanli-

vosť v nárokoch na nové  budovy, na nové zariadenia. Rovnako

daňové a colné úrady sídlia v prenajatých priestoroch. Tieto

problémy môžeme  riešiť len v rámci zdrojov, ktoré vytvoríme

v štátnom rozpočte. A podobne  sa to týka Sociálnej poisťov-

ne, zdravotných poisťovní a Národného  úradu  práce. V tomto

zmysle sa domnievam, že treba  postaviť istú bariéru. Keď sú

v prenajatých priestoroch, tak v nich budú naďalej. A rieše-

nie záležitosti nových budov treba v dlhodobejšom horizonte.

 

     Podobne nie je možné ustupovať od toho, že  by sme pre-

mietali do  celého vývoja nie celkom  dobré proporcie, čo sa

týka vývoja poistného, ktorý  takisto zohráva svoju úlohu či

v sociálnej,  či v ďalších  poisťovniach.  Aj tieto verejno-

právne inštitúcie sa musia starať o to, aby vyberali poistné

minimálne na tej úrovni, ako  možno štátny rozpočet dane. To

znamená, ak my vieme vyberať na úrovni 95, 96 %, aj poisťov-

ne by mali  zlepšiť  výber z 91 % aspoň na 93 %. Ináč  sa zo

štátneho rozpočtu stane dojná  krava, ktorá neutiahne požia-

davky  všetkých  inštitúcií a všetkých  kapitol, pretože  na

druhej strane potom koncovka je zásadne na štátnom rozpočte.

A pokiaľ nie  je dostatok zdrojov  na valorizáciu dôchodkov,

ako hlavný vinník sa označuje štátny rozpočet.

 

     Vážené  poslankyne,  poslanci, to  absolútne  odmietam.

Treba hľadať racionálnejšie hospodárenie  aj v Sociálnej po-

isťovni. V tomto zmysle trvám  na vládnom návrhu - redukovať

správny fond zo 4 % na 3 %.

 

     Pokiaľ ide o prevod zostatku  na konci roka, tam by mo-

hol byť, podľa mňa, priechodný určitý časový odsun. Taký ča-

sový  odsun, ktorý  navrhoval predseda  výboru pre financie,

rozpočet a menu pán Maxon na 30. 4., by mohol byť úplne pri-

meraný s tým, že pokiaľ ide o zúčtovanie zostatkov, treba si

uvedomiť, že o rok nastúpi štátna pokladňa, ktorá bude nemi-

losrdne rezať  všetky finančné zdroje  či rozpočtových kapi-

tol,  či verejnoprávnych  inštitúcií, bude  ich zhromažďovať

prakticky na jednom účte. Ale  to neznamená, že cez registre

investícií si  nemôžu jednotlivé inštitúcie  dopredu zadávať

nejaké dlhodobejšie projekty  investičnej výstavby alebo za-

bezpečovania trebárs  výpočtovej  techniky. A povedal som aj

to, že v Sociálnej  poisťovni  naopak prevyšujú  skôr inves-

tičné náklady v smerovaní na budovy. Pokiaľ ide o informati-

ku, zo  strany vlády je v tomto  smere  podpora pre Sociálnu

poisťovňu,  pre  celý  sociálny  systém  výhodnej  dlhodobej

pôžičky aj s istou  garanciou  toho, aby sa  celý informačný

systém dobudoval na svetových parametroch.

 

     Z tohto dôvodu sa domnievam, že s tou výnimkou určitého

posunu  prevodu  zostatku v rámci  zúčtovania k 30. 4. by to

mohlo byť priechodné.

 

     Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

 

     Priatelia,  pretože odpoludnia  budeme pokračovať podľa

postupu, ktorý sme si  odhlasovali pri schvaľovaní programu,

prerušujem  teraz rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestáv-

ku. Pokračujeme o 14.00 hodine.

 

     Dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme  pokračovať v zača-

tom postupe.  Po skončení rozpravy  vystúpil pán podpredseda

vlády.

     Ešte sa  opýtam, či si  žiada záverečné slovo  spoločný

spravodajca výborov. Nie. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najprv k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím vás, pán spoločný  spravodajca, aby ste uvádzali

hlasovanie.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     zo spoločnej správy  vyplynulo z návrhu ústavnoprávneho

výboru v článku I bod 1, že v § 16 ods. 10 sa  slová  "a Ná-

rodným úradom práce" nahrádzajú slovami "a na určenie poist-

ného plateného  Národným  úradom práce". Ide o legislatívno-

technickú úpravu. Prosím, dajte hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa, priatelia, a vzápätí  hlasujme

o prednesenom návrhu pána spoločného spravodajcu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že prednesený návrh bol schválený.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     V rozprave k návrhu  zákona  s pripomienkami  vystúpili

páni poslanci Brocka, Kanis, Maxon a Kováč.

 

     Pán poslanec  Brocka nedal pozmeňujúce  návrhy. Pán po-

slanec Kanis dal dva pozmeňujúce  návrhy a dal by som o nich

hlasovať. Pán poslanec, jednotlivo? (Hlas z pléna.) Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To znamená, pán spoločný  spravodajca, že dáme hlasovať

o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kanisa nebol prijatý.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne.

 

 

     Druhý pozmeňujúci návrh je k článku I v bode 5 nahradiť

znenie § 51c týmto  textom: "Ustanovenie § 38 ods. 4 sa  ne-

vzťahuje na zostatok prostriedkov správneho fondu nevyčerpa-

ných do 31. decembra 1997."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kanisa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     V rozprave vystúpil pán poslanec Maxon, ktorý  navrhuje

v článku I bod 3 upraviť  takto: § 38 sa  dopĺňa  odsekom 4,

ktorý znie: "Zostatok správneho  fondu nevyčerpaný k 31. de-

cembru príslušného kalendárneho roka  sa prevedie do 30. ap-

ríla nasledujúceho kalendárneho roka do rezervného fondu."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Maxona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Maxona

bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     V rozprave  vystúpil pán poslanec Kováč,  ktorý dal dva

pozmeňujúce návrhy. Hlasujeme o nich zrejme samostatne.

 

     Prvý je k bodu 2 - v § 38 ods. 2 sa  slová "4 %" nahrá-

dzajú slovami "3,5 %".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí  hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Kováča

bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     A druhý bod návrhu pána poslanca Kováča je vypustiť bod

3 z návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh poslanca Kováča

nebol prijatý.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Pán  predsedajúci, to  boli všetky  pozmeňujúce návrhy,

ktoré vyplynuli z rozpravy.  Môžeme prejsť do ďalšieho číta-

nia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Keďže v skrátenom  legislatívnom  konaní sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných  ustanovení zákona o rokovacom

poriadku pre  druhé a tretie čítanie,  pristúpime k tretiemu

čítaniu o

 

 

     vládnom návrhu, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej

poisťovni v znení neskorších  predpisov a zákon Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti

v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Upozorňujem, že

v rámci tejto  rozpravy je možné  podávať návrhy  podľa § 85

zákona o rokovacom  poriadku. Pýtam  sa, či niekto  navrhuje

opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

 

     Keďže nie, môžeme postupovať ďalej.

 

     Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstrá-

neniu  chýb vzťahujúcich  sa na  schválené pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo návrh na opakovanie

druhého čítania  môže predložiť  najmenej 30 poslancov. Majú

poslanci takéto návrhy?

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     V rámci tohto čítania  neboli podané žiadne pozmeňujúce

návrhy. Preto podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristú-

pime k hlasovaniu o vládnom  návrhu zákona ako celku v znení

schválených doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni  v znení  ne-

skorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona číslo

70/1997 Z. z.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle prijatého progra-

mu, ktorým sme  odsúhlasili odpoludňajšie prerokúvanie vlád-

neho návrhu zákona, pristúpime  k prerokovaniu ďalšieho bodu

programu, ktorým je

 

     vládny  návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke

Slovenska v znení neskorších predpisov.

 

     Ide o tlač číslo 765.

 

     O prerušení  tohto  bodu programu  sme rozhodli  na 35.

schôdzi  Národnej  rady  po  vystúpení všetkých prihlásených

rečníkov v rozprave s tým, že rokovať o ňom budeme po zauja-

tí stanoviska  gestorského  výboru  pre financie, rozpočet a

menu k pozmeňujúcim a doplňujúcim  návrhom z rozpravy v dru-

hom čítaní na uvedenej schôdzi.

 

     Spoločným spravodajcom  výborov k tomuto  bodu programu

je pán poslanec Lysák.

 

     Prosím pána  spoločného spravodajcu, aby  zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

 

 

     Prosím povereného  člena gestorského výboru,  ktorým je

pán poslanec Lysák, aby informoval Národnú radu o stanovisku

výboru k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom z rozpravy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol  uznesenie Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

z 3. decembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  návrh 30 poslancov Národnej rady

Slovenskej  republiky  na zmeny a doplnky k vládnemu  návrhu

zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke  Slovenska v znení

neskorších predpisov, ako je uvedené v tlači 765a, a

 

     A. konštatuje, že

 

        - Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením

číslo 821 z 21. novembra 1997 podľa § 29 ods. 2 zákona číslo

355/1996 Z. z. o rokovacom...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím pokoj, vážené pani poslankyne a páni poslanci.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     ...poriadku prerušila  rokovanie o vládnom návrhu záko-

na, ktorým sa mení  zákon Národnej rady  Slovenskej republi-

ky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení ne-

skorších  predpisov (tlač  číslo 765),  dovtedy, kým  určený

gestorský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu  nezaujme  stanovisko k pozmeňujúcim

a  doplňujúcim  návrhom  podaným  poslancami  Národnej  rady

v rozprave v druhom čítaní;

 

     - predložené  zmeny a doplnky  poslancov  Národnej rady

Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona sú v súla-

de s § 85 ods. 3 zákona číslo 355/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku;

 

     B. súhlasí so  zmenami a doplnkami  poslancov  Národnej

rady Slovenskej republiky k predloženému vládnemu návrhu zá-

kona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 566/1992 Zb. o  Národnej  banke  Slovenska v znení

neskorších predpisov, tak ako sú uvedené v prílohe tohto uz-

nesenia, to znamená, aby sa

 

     1. bod 3 upravil takto:

 

        V prvej  alternatíve § 7 ods. 3 druhá  veta  sa mení

tak, že v druhej vete sa vypúšťajú slová "a odvoláva",

 

        v  druhej  alternatíve  sa  v § 7 ods. 3 druhá  veta

upraví takto: "Piatich ďalších členov bankovej rady z odbor-

níkov  na záležitosti  meny,  finančníctvo a bankovníctvo na

návrh vlády volí Národná rada Slovenskej republiky."

 

     2. V článku I sa za doterajší bod 4 vkladá  nový bod 5,

ktorý znie: "V § 18 ods. 1 sa na konci  vety  bodka nahrádza

čiarkou a pripájajú sa slová "s výnimkou obchodov so Sloven-

skou republikou. Úrokové sadzby,  rámce  splatnosti a ďalšie

podmienky  obchodov  so  Slovenskou  republikou  určí  zákon

o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok."

 

     Potom sa doterajšie body 5 a 6 označujú ako body 6 a 7.

 

     3. Novooznačený  bod 6 upraviť v tomto znení: 6. V § 25

ods. 2 "(2) Národná banka  Slovenska môže na základe rozhod-

nutia bankovej rady poskytnúť Slovenskej republike krátkodo-

bý úver nákupom štátnych pokladničných poukážok splatných do

3 mesiacov  od ich  nákupu na  krytie  výkyvov v hospodárení

štátneho rozpočtu v priebehu roka a schodku roka predchádza-

júceho. Celkový stav týchto úverov kedykoľvek v priebehu ro-

ka nesmie prekročiť 10 % štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky v uplynulom roku."

 

     C. odporúča  Národnej  rade Slovenskej  republiky podľa

§ 85 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

predložené zmeny a doplnky  poslancov  Národnej rady Sloven-

skej  republiky k predloženému  návrhu  zákona v  opakovanom

druhom čítaní schváliť;

 

     D. uvádza stanovisko  podľa § 52 ods. 5 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. šiestich čle-

nov výboru: pani poslankyne Schmögnerovej, pána poslanca Ás-

ványiho, pána poslanca Košnára, pána poslanca Dzurindu, pána

poslanca  Brocku a pána  poslanca  Bajana, ktorí nevyslovili

súhlas k uzneseniu;

 

     E. ukladá predsedovi výboru  podať informáciu o výsled-

koch rokovania Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán  spoločný spravodajca. Prosím, zauj-

mite miesto pre spoločných spravodajcov.

 

     Ak dovolíte, pán  podpredseda, formálne najprv vyhlásim

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom  poriadku,  ak  sa

prihlási člen  vlády a ujme  sa slova po  skončení rozpravy,

otvára rozpravu znova.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v zmysle § 35 ods. 6 rokovacieho poriadku  prosím nano-

vo otvoriť rozpravu s tým, aby mohol pán spoločný spravodaj-

ca uviesť, ak si ich osvojí, návrhy na zmeny a doplnky, kto-

ré boli prerokované vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som do rúk písom-

né prihlášky.  Ešte je možnosť  ústneho alebo elektronického

prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Pán poslanec Lysák, nech sa páči, máte slovo. Potom eš-

te chce tiež vystúpiť pán poslanec Košnár.

 

     Konštatujem, že nemám viac prihlásených, uzatváram ďal-

šie možnosti prihlášok do rozpravy.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Chcem po osvojení znovu  uviesť návrh zmien, ktorými sa

mení   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska v znení  neskorších

predpisov, ako ich máme v tlači 765.

 

     Navrhujem:

 

     1. V článku I bod 3 upraviť takto:

 

        V prvej  alternatíve v § 7 ods. 3 druhú  vetu zmeniť

tak, že v druhej sa vypúšťajú slová "a odvoláva".

 

        Táto zmena, vážené  dámy a páni, svojím spôsobom od-

straňuje  pochybnosti o zmenách  v zložení  bankovej  rady a

vytvára si potrebnú  stabilitu v tom, že sa nebudú meniť, že

nebude dochádzať k zmenám z iných dôvodov, ako je  stanovené

v ods. 6 a 7 § 7.

 

        V druhej  alternatíve  sa v § 7 ods. 3 dopĺňa  druhá

veta takto: "Piatich ďalších členov bankovej rady z odborní-

kov na záležitosti  meny, finančníctvo a bankovníctvo na ná-

vrh vlády volí Národná rada Slovenskej republiky."

 

     Táto zmena objektivizuje, ako je z návrhu zrejmé, výber

ďalších členov  bankovej  rady nie z tej sféry,  ako to bolo

doteraz.

 

 

     2. V článku I sa za  doterajší bod 4 vkladá bod 5 tohto

znenia: 5. V § 18 ods. 1 sa na  konci  vety  bodka  nahrádza

čiarkou a pripájajú sa slová "s výnimkou obchodov so Sloven-

skou republikou. Úrokové sadzby,  rámce  splatnosti a ďalšie

podmienky  obchodov  so  Slovenskou  republikou  určí  zákon

o štátnom  rozpočte na  príslušný rozpočtový  rok." Potom sa

doterajšie body 5 a 6 označujú ako body 6 a 7.

 

     Ide o systémové  upresnenie  zákona  o Národnej  banke.

Tieto podmienky, ako sme už  konštatovali aj vo výbore, boli

upravené aj v zákone o štátnom  rozpočte  na tento  rok a sú

pripravované aj na budúci rok.

 

     3. Novooznačený  bod 6 upraviť v tomto znení: 6. V § 25

ods. 2 "(2) Národná banka  Slovenska môže na základe rozhod-

nutia" - zdôrazňujem  slovo môže - "bankovej  rady poskytnúť

Slovenskej  republike krátkodobý  úver nákupom  štátnych po-

kladničných poukážok  splatných do 3 mesiacov  od ich nákupu

na krytie výkyvov v hospodárení štátneho rozpočtu v priebehu

roka a schodku  roka  predchádzajúceho.  Celkový stav týchto

úverov  kedykoľvek  v priebehu  roka  nesmie  prekročiť 10 %

príjmov štátneho  rozpočtu  Slovenskej republiky v uplynulom

roku."

 

     Ide o koncipované  ustanovenie v širšom  kontexte a  aj

vzhľadom na to,  že štátny rozpočet sa už  zostavuje vo fiš-

kálnej rovine,  to znamená, že  Národná banka bude  vykrývať

priebežný  deficit  podľa  návrhu  bez osobitných problémov.

Keďže  sa ale  musí podľa  zákona o rozpočtových  pravidlách

kryť štátnymi pokladničnými poukážkami aj vykazovaný schodok

štátneho  rozpočtu z predchádzajúceho roka  až do vyriešenia

spôsobu jeho  krytia, navrhuje sa,  aby aj tieto  štátne po-

kladničné poukážky mohla nakupovať Národná banka Slovenska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Lysákovi.  Prosím,  zaujmite

miesto určené pre spoločného spravodajcu.

 

     Ako druhý v rozprave  vystúpi pán poslanec Košnár. Pri-

praví sa pán poslanec Šepták ako posledný v rozprave.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     základným predpokladom menovej stability a menovej sta-

bilizácie  je vyrovnaný  štátny rozpočet,  pretože kumulácia

schodkov štátneho rozpočtu a narastanie štátneho dlhu, najmä

ak sa monetizuje, teda ak sa zvyšuje peňažná emisia, je roz-

hodujúcim faktorom inflačných tendencií.

 

     Ak sa hovorí o koordinácii  rozpočtovej a menovej poli-

tiky,  netreba azda  menovite dokazovať,  že predmetom tejto

koordinácie  musí  byť  predovšetkým  dlhová politika, ktorá

prepája  bankovo-menovú  a  rozpočtovú  politiku  a zladenie

týchto politík je  nevyhnutnou podmienkou úspešnej hospodár-

skej politiky.

 

     Ako je dobre známe, v Slovenskej  republike je znepoko-

jujúci rast  výdavkov dlhovej služby  na celkových výdavkoch

štátneho rozpočtu a na vykázanom rozpočtovom schodku. V roku

1993 to  bolo 7,1 % zo všetkých  výdavkov  štátneho rozpočtu

a 53 % z rozpočtového schodku, v roku 1996 už 9,4 % a 70,3 %

schodku,  za tento  rok sa  dá očakávať,  že podiel  dlhovej

služby a výdavkov  na dlhovú službu  budú približne rovnaké,

teda sa budú blížiť k 100 %.

 

     Koordinácia menovej a rozpočtovej politiky v Slovenskej

republike by  mala sledovať podľa  môjho názoru konvergenčné

kritériá na prijatie do Európskej únie, tak ako sú definova-

né v Maastrichtskej dohode, z ktorých, ako je známe, Sloven-

ská republika  plní zatiaľ  jediné, a to dlhový  pomer, teda

vládny dlh v pomere k hrubému domácemu produktu. Treba pove-

dať, že  je síce pravdou, že  neexistuje nejaká záväzná jed-

notná norma v rámci Európskej únie ani v rámci pripravovanej

Európskej menovej  únie, ale je celkom  evidentné, že v kon-

texte s Európskou menovou  úniou nezávislosť ústrednej banky

zahŕňa popri inštitucionálnej nezávislosti, osobnej nezávis-

losti,  funkčnej  nezávislosti  aj  finančnú nezávislosť, čo

- zjednodušene povedané - znamená, že vláda nesmie ovplyvňo-

vať rozpočet ústrednej banky a nesmie využívať ústrednú ban-

ku na financovanie či refinancovanie štátnych výdavkov.

 

     Mali sme k dispozícii, a pán podpredseda  pri prvom čí-

taní vládneho  návrhu zákona, teda novelizácie  zákona o Ná-

rodnej banke Slovenska obsiahlo  citoval z porovnávacej štú-

die  nazvanej  Porovnávacia  štúdia  vo veciach navrhovaných

zmien v zákone  číslo 566 o Národnej  banke s právnym stavom

v niektorých zákonoch o centrálnych bankách členských štátov

Európskej únie a Švajčiarsku. Je to  štúdia, ktorá  bola vy-

pracovaná 4. novembra istým pánom uvedeným na konci materiá-

lu. Viem o tom, že ministerstvu financií a pánu podpredsedo-

vi vlády sú známe aj  iné porovnávacie, chcem povedať kvali-

fikovanejšie štúdie  tohto druhu, ale  zrejme sa nehodia  do

konceptu obhájenia zmien, ktoré sa sledujú touto novelou zá-

kona o Národnej banke Slovenska.

 

     Chcem povedať, že všetky  krajiny Európskej únie i ďal-

šie  upravujú svoju  legislatívu, ktorá  vznikala historicky

veľmi  dávno - napríklad vo  Veľkej  Británii  atď. -, práve

v zmysle približovania  sa ku kritériám,  teda k maastricht-

ským kritériám. Tak je to  napríklad v takých krajinách, ako

je Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portu-

galsko, Belgicko, a podobné  zmeny v smere k vyššej nezávis-

losti sa pripravujú, ako je dobre známe, aj v Írsku, Holand-

sku či vo Fínsku.

 

     Nechcem vás veľmi zaťažovať, ale citoval by som len ako

príklad Taliansko. V roku 1993 v Taliansku zrušili tzv. stá-

lu úverovú linku, ktorou zaisťovala Talianska centrálna ban-

ka  v prípade  potreby takrečeno  automaticky  finančné pro-

striedky pre ministerstvo financií. Podobne je to aj v iných

krajinách. Preto argumentácia tým, že akosi ani tam, ani in-

de nemáme nejaký dokonalý vzor na upravenie tejto veci, môže

byť prijateľná potiaľ, pokiaľ  si nebudeme všímať alebo úmy-

selne  zamlčíme, že  legislatívne úpravy  postavenia emisnej

banky  v týchto  európskych krajinách,  ale aj  v zámorských

krajinách  smerujú celkom  jednoznačne k posilneniu nezávis-

losti centrálnej  banky, k tomu, aby  mohla plniť svoju naj-

základnejšiu  funkciu, t. j. funkciu  zabezpečenia stability

meny.

 

     Svoje  pripomienky,  svoje  výhrady  sme uplatňovali už

v prvom  čítaní i vo výboroch a dovoľte mi  oznámiť, že klub

poslancov Strany demokratickej ľavice  ani pri prípadnom ak-

ceptovaní predložených pozmeňujúcich návrhov nepodporí tento

vládny návrh zákona o Národnej banke Slovenska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi  predložiť  návrh 30 poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na zmeny k vládnemu návrhu zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska v znení  neskorších

predpisov.

 

     V článku I bod 3 upraviť takto:

 

     Prvá alternatíva: V § 7 ods. 3 druhá veta sa  mení tak,

že v druhej vete sa vypúšťajú slová "a odvoláva".

 

     Uvedená zmena odstráni  pochybnosti o zmenách v zložení

bankovej  rady  odvolaním  z členstva v bankovej  rade  pred

uplynutím funkčného  obdobia (§ 7 ods. 4 zákona) z iných dô-

vodov, než je ustanovené v zákone o Národnej banke Slovenska

(§ 7 ods. 6, 7 a 8).

 

     Druhá alternatíva: V § 7 ods. 3 druhú vetu upraviť tak-

to: "Piatich  ďalších členov bankovej  rady z odborníkov  na

záležitosti meny, finančníctvo a bankovníctvo na návrh vlády

volí Národná rada Slovenskej republiky."

 

     Uvedená zmena objektivizuje výber ďalších členov banko-

vej rady.

 

     Vážená Národná  rada, napriek tomu,  že je to  skrátené

legislatívne konanie, navrhujem, aby sa hlasovalo o pozmeňu-

júcich návrhoch po 24 hodinách, po bode hodina otázok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Šeptákovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, týmto končím rozpravu.

 

     Pýtam sa,  chce k rozprave  zaujať stanovisko pán  pod-

predseda vlády. Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     chcel by  som podporiť novelu  zákona o Národnej  banke

v zmysle prednesených  pripomienok a odporúčam aj odsúhlase-

nie toho odkladu hlasovania o 24 hodín.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, na tom základe budeme teraz hlasovať zároveň

o návrhu,  ktorý predložil  pán  poslanec  Šepták a ktorý si

osvojil aj  podpredseda vlády, a  to, aby sa  o tomto zákone

rokovalo na budúci deň, teda aby sa hlasovalo o tomto zákone

zajtra dopoludnia.  (Hlasy z pléna,  že o zákone  by sa malo

hlasovať až po hodine otázok.) Po bode hodina otázok.

 

     Prosím, priatelia, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  bol prijatý návrh  na posun hlasovania

o tomto zákone na zajtrajší deň v stanovenom čase.

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi aj podpredsedovi

vlády.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 386/1996 Z. z.

o štátnom  rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravidlách v znení zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. a zá-

kon  Slovenskej  národnej  rady  číslo 95/1991 Zb. o štátnom

fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 798 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 798a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pri uvedení v rámci prvého čítania som v skratke nazna-

čil hlavné príčiny, ktoré viedli vládu k predloženiu  návrhu

novelizácie zákonov  uvedených pod parlamentnou  tlačou 798,

s tým, že táto novelizácia zákona sleduje doriešenie proble-

matiky, ku ktorej sme pristupovali už pri schvaľovaní návrhu

štátneho rozpočtu na tento rok.

 

     Predmetom  zákona o štátnom  rozpočte na rok 1997 v § 3

ods. 3 je,  že nemožno evidovať záväzky vlády  na účtoch Ná-

rodnej banky  Slovenska, ak ide  zo strany  vlády o neuznané

pohľadávky. K realizácii  týchto krokov už  malo dôjsť od 1.

júla 1997, ale na určitú  výhradu  Národnej banky a nejedno-

značnosť jej pôvodnej formulácie po dohode s Národnou bankou

upravujeme  túto formuláciu  tak, aby  mohol byť  celý zámer

realizovaný.

 

     Druhý  okruh problematiky  sa týka  rozpočtových pravi-

diel. Ani v tomto  prípade nejde o zásadne  nový návrh pred-

kladaný  Národnej rade.  Ide o dotiahnutie  tých  prístupov,

ktoré sme  už riešili pri  schvaľovaní štátneho rozpočtu  na

rok 1997. Už  v roku 1997 sme  definovali  schodok  štátneho

rozpočtu aj vo fiškálnom, aj v pokladničnom vyjadrení. Je to

návrh, ktorý dôslednejšie  kopíruje prax vyspelých západných

krajín.

 

     Faktorom, ktorý významne podporuje prijatie tejto nove-

ly a jasné  vymedzenie schodku štátneho  rozpočtu v pôvodnom

fiškálnom vyjadrení  už ako jedinú definíciu  schodku, je tá

skutočnosť, že v tejto  metodike  je už pripravený  aj návrh

štátneho rozpočtu na nasledujúci rok.

 

     Zdôrazňujem opäť,  že v žiadnom  prípade  nejde o snahu

zahmlievať  skutočný stav  rozpočtového hospodárenia.  Objem

splátky  istín  sa  každý z  poslancov  dozvie z § 14 zákona

o štátnom rozpočte na rok 1998. Podobne som spomínal, že no-

velizáciou  zákona o štátnom fonde  kultúry Pro Slovakia  sa

spresňuje a doplňuje tvorba zdrojov a v nadväznosti na to aj

možnosť použitia tohto fondu o možnosť  prijímania bankových

úverov, ktoré  by mali riešiť  dokončovanie a riešenie akút-

nych stavov významných kultúrnych pamiatok a zariadení.

 

     Vážené poslankyne,  poslanci,  prosím o podporu v tomto

čítaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládne-

ho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal  miesto  určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pa-

ni poslankyni  Eve  Garajovej a prosím  ju,  aby  podľa § 80

ods. 2 o rokovacom  poriadku informovala  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby

odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 800

z 18. novembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

386/1996 Z. z. o štátnom  rozpočte  na  rok 1997 a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 303/1995 Z. z.  o  rozpočtových  pravidlách

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

386/1996 Z.  z.  a  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

95/1991 Zb. o štátnom  fonde  kultúry  Pro  Slovakia v znení

neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej

republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport. Uvedené vý-

bory prerokovali predmetný návrh  zákona v stanovenom termí-

ne.

 

     Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom

návrhu zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte

na rok 1997 a o zmene a doplnení  niektorých  zákonov, zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách v znení  zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zákon  Slovenskej

národnej rady číslo 95/1991 Zb. o štátnom  fonde kultúry Pro

Slovakia v znení  neskorších predpisov, stanoviská poslancov

Národnej rady  Slovenskej  republiky  podané v súlade s § 75

ods. 2 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto  stanoviská: Všetky tri výbory

dali odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť  s pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi  návrhmi. Ústavno-

právny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky - uznesenie

číslo 507 zo dňa 19. novembra 1997, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - uz-

nesenie  číslo 491 zo dňa 20. novembra 1997, Výbor  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

- uznesenie číslo 546 zo dňa 20. novembra 1997.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom III tejto  správy vyplýva päť pozmeňujú-

cich a doplňujúcich  návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch gestorský výbor  odporúča hlasovať jednotlivo. Body

1, 2 a 3 gestorský  výbor odporúča neschváliť a posledné dva

body 4 a 5 odporúča schváliť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte

na rok 1997 a o zmene a doplnení  niektorých  zákonov, zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách v znení  zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zákon  Slovenskej

národnej rady číslo 95/1991 Zb. o štátnom  fonde kultúry Pro

Slovakia  v  znení  neskorších  predpisov, vyjadrených v ich

uzneseniach  uvedených pod bodom III tejto správy a v stano-

viskách poslancov gestorského  výboru vyjadrených v rozprave

k tomuto  návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 386/1996 Z. z. o štátnom  rozpočte  na  rok

1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 303/1995 Z. z. o rozpočto-

vých pravidlách v znení  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej ra-

dy číslo 95/1991 Zb. o štátnom  fonde  kultúry  Pro Slovakia

v znení neskorších predpisov, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky  o  vládnom  návrhu  zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

386/1996 Z. z. o štátnom  rozpočte  na  rok 1997 a o zmene a

a doplnení niektorých  zákonov, zákon Národnej  rady Sloven-

skej republiky  číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravid-

lách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

386/1996 Z.  z.  a  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení ne-

skorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského vý-

boru číslo 547 z 20. novembra 1997.

 

     Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Záro-

veň ma poveril predniesť  spoločnú správu výborov na schôdzi

Národnej rady  Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrh-

núť Národnej rade  Slovenskej republiky postup pri hlasovaní

o pozmeňujúcich  a doplňujúcich  návrhoch,  ktoré  vyplynuli

z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení

rozpravy k nej.

 

     Vážený pán podpredseda, skončila som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pani  poslankyni  Garajovej a prosím ju,

aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode  programu. Nemám  písomné

prihlášky do rozpravy. Pýtam sa,  či sa niekto hlási do roz-

pravy ústne alebo elektronicky.

 

     Pán poslanec  Košnár. Hlási sa ešte  niekto? Keďže nie,

uzatváram zápis do rozpravy.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     azda by  som sa mal ospravedlniť  za frekvenciu, s akou

vystupujem dnes v parlamente, ale myslím si, že by to nebolo

namieste. Skôr by sa  mala ospravedlniť  vláda za frekvenciu

urýchlenia predkladaných novelizácií  zákonov, ku ktorým ne-

možno mlčať. Tentoraz  sa budem  usilovať byť veľmi  stručný

a dotknem sa len článku II vládneho návrhu zákona, t. j. zá-

kona,  ktorý  sa v tomto  prípade  bude  týkať  zmeny zákona

o rozpočtových pravidlách.

 

     Zmyslom, vecným zámerom podľa  dôvodovej správy je pri-

blížiť sa k vykazovaniu výdavkov a schodku štátneho rozpočtu

v tzv. fiškálnej  rovine, a preto z § 2 ods. 1 zákona o roz-

počtových pravidlách sa vypúšťa  písm. f), t. j. definovanie

fiškálneho  schodku, čo, ako vidno zo  zákona o štátnom roz-

počte, z jeho návrhu,  ktorý budeme posudzovať, umožňuje de-

finovať si tento fiškálny schodok  po svojom a svojím spôso-

bom veci - dovolím si  to  tvrdiť, pán  podpredseda  vlády -

zahmlievať.

 

     Fiškálny schodok  si vláda novo definuje  totiž tak, že

splátky  istín z prijatých  vládnych  úverov a z emitovaných

štátnych dlhopisov sa odpočítavajú od účtovného schodku a do

príjmovej  časti  kapitoly  štátny  dlh  sa započítavajú len

príjmy zo splátok z poskytnutých úverov a úrokov z nich, ale

nie príjmy z emitovaných  štátnych  dlhopisov a pôžičiek. No

a práve  tým sa  má podariť  vykázať  schodok v takej  výške

a podiele na hrubom domácom  produkte, ktoré sa ešte vmestia

do kritérií uplatňovaných v medzinárodnom meradle, napríklad

pre možnosť prechodného  uplatňovania dovoznej prirážky atď.

Ale podľa  metodiky Medzinárodného menového  fondu, na ktorú

sa aj  dôvodová správa v tomto  prípade odvoláva,  nie je na

určenie fiškálneho schodku dôležité  alebo určujúce jeho fi-

nancovanie z mimorozpočtových zdrojov, ale to, že je rozdie-

lom medzi rozpočtovými príjmami  bez úverov a celkovými roz-

počtovými výdavkami  bez splátok istín.  Preto celkom jedno-

značne do fiškálneho schodku  treba započítať aj mimorozpoč-

tové zdroje  získané najmä emisiou  štátnych dlhopisov alebo

prevodom z Fondu národného majetku, alebo  obdobne, ktoré sa

použijú  na  krytie  potrieb  vymedzených v zákone o štátnom

rozpočte.

 

     Napokon zámer, o ktorý ide  novelizáciou  zákona o roz-

počtových pravidlách - nemajte mi  to za zlé -, dosť prosto-

reko prezrádza  aj dôvodová  správa k tomuto návrhu  zákona,

keď sa v nej píše, dovoľte mi citovať: "Aplikáciou tohto no-

vého postupu vo vykazovaní schodku dosiahne Slovenská repub-

lika priaznivejšie  výsledky v podiele schodku štátneho roz-

počtu na hrubom domácom produkte v medzinárodnom meradle."

 

     Nuž aj tak  sa dá. Jeden by si  myslel, že priaznivejší

výsledok v pomere medzi schodkom  štátneho rozpočtu a hrubým

domácim produktom sa dosahuje a že sa dosahuje  buď rýchlej-

ším  rastom hrubého  domáceho produktu,  ako je  tempo rastu

rozpočtového  deficitu, alebo zmenšovaním  schodku. A keď sa

na Slovensku  nedarí ani jeden z týchto spôsobov, lebo scho-

dok štátneho rozpočtu najmä od roku 1996 rastie veľmi rýchlo

a láme  takrečeno  rekordy v skoku  do výšky, tak sa  objaví

veľmi jednoduchý kancelársky, úradnícky spôsob - nie dosaho-

vať, ale vykazovať.

 

     Dámy a páni, čo k tomu  povedať? Ak kefu na topánky za-

radím medzi cicavce, určite jej preto nenarastú mliečne žľa-

zy. (Smiech.) A ak požičanú vec nevrátim, určite neprestanem

byť dlžníkom. Nazdávam sa, že  toto nie je  šťastná  novela,

pokiaľ ide o novelu  zákona o rozpočtových pravidlách. Teraz

hovorím za seba, že ju nemôžem podporiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Toto  bola  zároveň  posledná  ústna alebo elektronická

prihláška do  rozpravy. Na základe  toho vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce  sa k rozprave  vyjadriť a zaujať  stanovisko  pán

podpredseda vlády? Nie. Ďakujem.

 

     Žiada si  záverečné slovo pani  spoločná spravodajkyňa?

Tiež nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Zo spoločnej správy vyplynulo päť pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhov. Gestorský  výbor odporúča hlasovať jednot-

livo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To znamená,  že začneme o návrhoch  zo spoločnej správy

výborov.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Áno. Bod  číslo 1 s odporúčaním  gestorského výboru ne-

schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme a vzápätí  hlasujme o prvom bode zo

spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý návrh  spoločnej správy nebol pri-

jatý.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom ná-

vrhu, ktorý gestorský výbor odporúča takisto neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu  zo spoločnej správy s odporúčaním gestor-

ského výboru neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že druhý bod spoločnej správy nebol prija-

tý.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Tretí bod spoločnej správy gestorský výbor tiež odporú-

ča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o treťom bode spoločnej správy. Pani spoločná

spravodajkyňa  hovorí, že  gestorský výbor  ho odporúča  ne-

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem,  že ani  tento bod  spoločnej správy nebol

prijatý.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Štvrtý  pozmeňujúci  návrh   gestorský  výbor  odporúča

schváliť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom návrhu spoločnej  správy, ktorý gestorský výbor

odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý bod  spoločnej správy bol prija-

tý.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Budeme  hlasovať o poslednom, piatom pozmeňujúcom návr-

hu, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom bode

spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že piaty bod spoločnej správy sme prijali.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený  pán  podpredseda, v rozprave  vystúpil iba  pán

poslanec Košnár,  ktorý nepredniesol žiadny  pozmeňujúci ani

doplňujúci návrh, takže môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú ob-

medzenia podľa  príslušných ustanovení o rokovacom  poriadku

pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.

o štátnom  rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravidlách v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zá-

kon  Slovenskej  národnej  rady  číslo 95/1991 Zb. o štátnom

fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu.  V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-

com poriadku. Pýtam sa, či niekto  navrhuje  opravu legisla-

tívnotechnických alebo jazykových chýb.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Odporúčanie gestorského výboru znie: schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Na odporúčanie gestorského výboru budeme hlasovať o zá-

kone ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tento  vládny návrh zákona schváli-

li.

 

     Ďakujem za spoluprácu  pani spoločnej  spravodajkyni aj

pánu podpredsedovi vlády.

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení  neskorších  predpi-

sov.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní  podpredseda vlády a mini-

ster financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     predložený návrh novely  rieši požiadavku liberalizácie

vydávania dlhopisov zahraničnými osobami so sídlom v štátoch

Organizácie pre  hospodársku  spoluprácu a rozvoj na sloven-

skom kapitálovom  trhu a požiadavku  liberalizácie vydávania

dlhopisov tuzemcami na kapitálových trhoch v štátoch Organi-

zácie pre hospodársku  spoluprácu a rozvoj bez povolenia mi-

nisterstva  financií  pri  dlhopisoch so  splatnosťou 3 roky

alebo  dlhšou. Okrem  liberalizačných opatrení  požadovaných

v OECD navrhovaná novela zavádza výnimku pre štátne dlhopisy

a umožňuje ministerstvu financií ako emitentovi štátnych dl-

hopisov rozhodnúť o ich podobe.

 

     Návrh zákona  bol spracovaný v súlade so smernicami Eu-

rópskej únie a bola k tomu prijatá spoločná správa. Chcel by

som poprosiť,  aby predložená  novela  bola prijatá v druhom

čítaní  alebo posudzovaná  v kontexte  spoločnej správy. Ako

dodatočný bol predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Vi-

liama Vaškoviča,  ktorý by som  takisto pri prijímaní  tejto

novely podporil.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho ná-

vrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre navr-

hovateľov.

 

 

     Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výbo-

rov poslankyni Ivete  Novákovej a prosím ju, aby  podľa § 80

ods. 2 o rokovacom  poriadku  informovala Národnú radu o vý-

sledkoch rokovania výborov o tomto  vládnom návrhu  zákona a

aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Ústavnopráv-

neho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní

vládneho návrhu  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 530/1990 Zb. o dlhopi-

soch v znení neskorších predpisov (tlač 800), v druhom číta-

ní.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  pridelila uvedený

vládny  návrh zákona  dvom výborom  Národnej rady Slovenskej

republiky, a to  Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre financie,  rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom  termíne a odporúčajú ho  Národnej rade Sloven-

skej republiky  schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  ná-

vrhmi, ktoré  sú súčasťou spoločnej  správy pod bodmi  číslo

1 a 2, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať jednotli-

vo a obidva odporúča schváliť.

 

     Gestorský  výbor  v  súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na  schváliť a zároveň ma  poveruje  navrhnúť  Národnej rade

Slovenskej  republiky  postup  pri hlasovaní o pozmeňujúcich

a doplňujúcich  návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hla-

sovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  Nech sa  páči, sadnite  si na

miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do

rozpravy  som nedostal  žiadnu písomnú  prihlášku. Pýtam sa,

či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Vaškovič.

 

     Ak nikto ďalší, uzatváram  možnosť podania ďalších úst-

nych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     prednesiem  pozmeňujúci  návrh k vládnej  novele zákona

číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch.

 

     § 3 ods. 3 znie:

 

     "(3) Pri vydávaní  dlhopisov s výnimkou uvedenou v § 18

ods. 4 je emitent povinný  najneskôr dva týždne pred ich vy-

daním  zabezpečiť samostatné  zverejnenie emisných podmienok

obsahujúcich náležitosti uvedené v ods. 1 v periodickej tla-

či s celoštátnou  pôsobnosťou  uverejňujúcej  burzové správy

a najneskôr mesiac od jej vydania aj v Obchodnom vestníku."

 

     Zdôvodňujem  to  takto:  Podľa  ustanovenia § 3  ods. 3

platného  zákona o dlhopisoch je  emitent  povinný najneskôr

dva týždne pred vydaním dlhopisov zabezpečiť samostatné zve-

rejnenie emisných  podmienok v Obchodnom  vestníku. Táto po-

vinnosť vzhľadom na dlhé čakacie lehoty na uverejnenie v Ob-

chodnom vestníku je jednou z príčin vážnych problémov, ktoré

odrádzajú emitentov  od vydávania dlhopisov.  To nepriaznivo

vplýva  na celý  slovenský kapitálový  trh. Podstatou týchto

problémov je neúmerne dlhá lehota potrebná na splnenie všet-

kých administratívnych podmienok  kladených na vydanie dlho-

pisov, pričom  táto  lehota bežne  dosahuje 3-4 mesiace a je

absolútne neadekvátna rýchlo sa  meniacim podmienkam na slo-

venskom peňažnom a kapitálovom  trhu. Pritom  treba poukázať

na skutočnosť, že prístup k informáciám o emisných  podmien-

kach dlhopisov majú investori priamo u emitenta, prípadne na

burze, a z údajov v Obchodnom  vestníku ich spravidla nečer-

pajú.

 

     Ďakujem vám za pozornosť aj za podporu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni,  vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode  nášho

programu za skončenú.

 

     Pýtam sa,  či sa chce k tomu vyjadriť  pán  podpredseda

vlády. Nie. Ďakujem.

 

     Žiada si  záverečné slovo pani  spoločná spravodajkyňa?

Nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom čís-

lo 1, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme  sa prezentovať a zároveň  hlasovať

o návrhu,  ktorý nám  predložila pani  kolegyňa. Odporúča ho

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať, pani kolegyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o druhom  bode spoločnej  správy, ktorý

gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o druhom bode spoločnej správy,  ktorý gestorský výbor odpo-

rúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že i tento návrh sme schválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Vaško-

vič, ktorý predniesol pozmeňujúci  návrh 15 poslancov Národ-

nej rady. Tento pozmeňujúci návrh  ste, páni poslanci a pani

poslankyne, dostali všetci. Nech sa  páči, môžeme o ňom hla-

sovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Skončili sme  hlasovanie o doplňujúcich a pozmeňujúcich

návrhoch. Navrhujem, aby sme  pristúpili k hlasovaniu v tre-

ťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, keďže v skrátenom  legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom poriadku pre druhé  a tretie čítanie, pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu  legislatívnotechnických  alebo jazy-

kových chýb.

 

     Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstrá-

neniu  chýb vzťahujúcich  sa na  schválené pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy v druhom čítaní  alebo návrh na opakovanie

druhého čítania  môže predložiť  najmenej 30 poslancov. Majú

poslanci takéto návrhy?

 

     Ak nie,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu  za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národ-

nej  rady  Slovenskej   republiky  pristúpime  k  hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako  celku v znení schválených návr-

hov.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 530/1990  Zb. o dlhopisoch

v znení neskorších predpisov.

 

     Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona, ktorým  sa mení zákon Slovenskej

národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 794 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 794a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní  podpredseda vlády a mini-

ster financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, aby sa ujal slova.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     k návrhu vládneho  zákona, ktorým sa mení zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení

neskorších predpisov, len kratučko pripomeniem, že sa vlast-

ne upravuje  hranica časti prijatého  poistného zo zákonného

poistenia zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou moto-

rového vozidla, ktorá je  určená na úhradu nákladov právnic-

kých  osôb  pôsobiacich v oblasti  záchrany ľudských životov

a materiálnych hodnôt v cestnej doprave, späť na 8 %.

 

     Navrhovaná zmena zákona  vychádza z koncepcie budovania

komplexných  záchranných  systémov v cestnej  doprave, ktorá

spadá do  pôsobnosti rezortu Ministerstva  vnútra Slovenskej

republiky, a zvýšenie  prostriedkov z prijatého  predmetného

zákonného  poistenia je  potrebné z dôvodu  rozšírenia počtu

záchranných systémov a zvýšenia  finančnej  náročnosti z ich

prevádzkovania, nevyžiada si však  žiadne finančné nároky na

štátny rozpočet.

 

     Prosím v kontexte  spoločnej  správy  podporiť v druhom

čítaní návrh tejto novely.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov poslancovi  Martinovi Oravcovi a prosím  ho, aby podľa

§ 80 ods. 2 o rokovacom  poriadku  informoval  Národnú  radu

o výsledku  rokovania výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako gestorský  výbor  podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 804

z 18. 11. 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťov-

níctve v znení neskorších  predpisov, týmto výborom Národnej

rady Slovenskej  republiky: Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne.

 

     Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o po-

isťovníctve v znení neskorších predpisov, stanoviská poslan-

cov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  podané  v súlade

s § 75 ods. 2 zákona  číslo 305/1996 Z. z. o  rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: Ús-

tavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky - uzne-

senie  číslo 510 z 19. novembra 1997,  Výbor  Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti - uznesenie  číslo 282 z 19. novembra l997, Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a menu - uznesenie číslo 544 z 20. novembra 1997.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom 3 tejto správy nevyplynuli žiadne pozme-

ňujúce a doplňujúce návrhy.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým sa

mení zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o po-

isťovníctve v znení  neskorších predpisov, vyjadrených v ich

uzneseniach  uvedených  pod bodom 3 tejto  správy a v stano-

viskách poslancov gestorského  výboru vyjadrených v rozprave

k tomuto  návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 záko-

na Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa mení zákon

Slovenskej národnej  rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve

v znení neskorších predpisov, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o vládnom návrhu zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky, ktorým sa mení už spomenutý zákon o poisťov-

níctve v znení neskorších  predpisov, bola schválená uznese-

ním gestorského výboru číslo 545 z 20. novembra 1997.

 

     Výbor ma určil za  spoločného spravodajcu výborov a zá-

roveň  ma  poveril  predniesť  spoločnú  správu  výborov  na

schôdzi Národnej rady Slovenskej  republiky v druhom  čítaní

a navrhnúť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky postup pri

hlasovaní  o  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení rozpravy k nej.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem spoločnému  spravodajcovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode  programu.  Keďže som ne-

dostal žiadnu  písomnú prihlášku do rozpravy,  pýtam sa, kto

sa hlási ústne. Pán poslanec  Vanko a pán poslanec Fogaš. Ak

nikto ďalší,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu  za

skončenú.

 

     Pán poslanec Vanko, máte slovo.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol návrh skupiny poslancov

na úpravu jedného  paragrafu v tomto zákone. Najprv prečítam

znenie úpravy a potom odôvodním návrh.

 

     K § 22a vložiť odsek 3 s týmto znením:

 

     "(3) 8 % prijatého  poistného  zo  zákonného  poistenia

zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou  motorového vo-

zidla za  predchádzajúci kalendárny rok slúži  na úhradu ná-

kladov spojených so  zaobstarávaním prostriedkov na záchranu

ľudských  životov a materiálnych  hodnôt  v cestnej  doprave

právnickým osobám podieľajúcim sa na záchrane ľudských živo-

tov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Rozdelenie čas-

ti prijatého poistného  zo zákonného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre jednot-

livé právnické osoby podieľajúce sa na záchrane ľudských ži-

votov a materiálnych  hodnôt v cestnej doprave vykoná Minis-

terstvo vnútra Slovenskej republiky  po prerokovaní s Minis-

terstvom  financií  Slovenskej  republiky  do  konca januára

príslušného roka."

 

     Dovoľte mi, aby som odôvodnil prednesený návrh. Navrho-

vaná zmena zákona o poisťovníctve vychádza z koncepcie budo-

vania  záchranných  systémov  v cestnej  doprave. Podľa § 16

písm. a) zákona Slovenskej  národnej rady číslo 347/1990 Zb.

o organizácii  ministerstiev a ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších pred-

pisov je  ústredným orgánom štátnej správy  na komplexný zá-

chranný systém Ministerstva  vnútra Slovenskej republiky. Na

vykonávaní záchranných prác v cestnej  doprave sa podstatnou

mierou  podieľali jednotky  Zboru požiarnej  ochrany, ktorým

napriek  tejto  skutočnosti  neboli z poistného zo zákonného

poistenia zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou moto-

rového vozidla za rok 1995 pridelené žiadne prostriedky a na

rok 1996 im bolo  pridelených 1,6 milióna Sk z celkového ob-

jemu približne 90 miliónov Sk vyčlenených na tento účel.

 

 

 

     V tejto  oblasti nie sú naplnené  ani závery vlády Slo-

venskej  republiky,  ktoré  boli v rokoch 1996 a 1997 plnené

len približne  na 15 %. Vzhľadom na  pôsobnosť  Ministerstva

vnútra  Slovenskej republiky, vymedzenú  zákonom  Slovenskej

národnej rady číslo 347/1990 Zb., ako aj s ohľadom na to, že

toto ministerstvo riadi viaceré  zložky pôsobiace v komplex-

nom záchrannom  systéme, je odôvodnené,  aby malo ingerenciu

na rozdelenej časti prijatého poistného zo zákonného poiste-

nia zodpovednosti  za škodu spôsobenú  prevádzkou motorového

vozidla. Vzhľadom na svoju pôsobnosť nemôže mať Ministerstvo

financií Slovenskej republiky dostatočný prehľad o potrebách

a o koncepcii rozvoja komplexného záchranného systému, o čom

svedčí aj doterajší spôsob rozdeľovania.

 

     Navrhovaná zmena je aj v súlade s uznesením  vlády Slo-

venskej republiky  číslo 706 zo 7. októbra 1997, ktorým bolo

Ministerstvu  financií Slovenskej  republiky uložené  hľadať

možnosti  na  financovanie  zložiek  komplexného záchranného

systému. Zvýšenie  prostriedkov z prijatého poistného zo zá-

konného poistenia zodpovednosti  za škodu spôsobenú prevádz-

kou motorového vozidla je  odôvodnené zvýšením finančnej ná-

ročnosti prevádzkovania záchranných systémov.

 

     Navrhovaná úprava si nevyžiada  žiadne nároky na štátny

rozpočet a rozpočet  obcí. Je v súlade s Ústavou  Slovenskej

republiky a nie je v rozpore s právom  Európskej  únie, vše-

obecnými  právnymi  zásadami  podľa  článku  F ods. 2 Zmluvy

o Európskej  únii a článku 6 Európskej  dohody o pridružení,

ani s dohovormi  Rady Európy, ktorými je Slovenská republika

zaviazaná.

 

     Dovolil by som si ešte  doplniť, že v terajšom čase pri

cestných záchranných akciách pôsobia  štyri zložky z budova-

ného  komplexného  záchranného  systému, a to je  Cestná zá-

chranná služba, Požiarna  služba, Zdravotná záchranná služba

a v pondelok bola ustanovená nová zložka s integrovaním via-

cerých leteckých spoločností, ktoré  pôsobili v tejto oblas-

ti, ktorá sa volá Letecká záchranná služba Slovakia.

 

     Predmetný návrh bol konzultovaný aj s ministerstvom fi-

nancií, ktoré súhlasilo s takouto úpravou.

 

     Prosil by som vás o podporu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, urobil som jednu technickú chybu. Skôr ako

vystúpil prvý prihlásený do rozpravy,  som sa pomýlil a roz-

pravu som uzatvoril. Mal  som uzatvoriť možnosť ďalších úst-

nych prihlášok do rozpravy. Kvôli zápisu sa opravujem.

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     po prvé sa chcem pripojiť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý

tu odznel, a k jeho  zdôvodneniu, pretože sme  naozaj  mohli

zaevidovať, že  Letecká záchranná služba vznikla,  aj keď je

odvodená  od pôvodného  záchranného systému.  Je jeho dcérou

alebo odnožou, alebo participuje na  ňom, napriek tomu je to

ďalšia služba, ktorá bude iste potrebovať isté zdroje.

 

     Myslím si, že k tomuto zákonu sme podstatné povedali už

v predchádzajúcom čítaní, predovšetkým to,  čo sa týka dôvo-

dovej správy predloženého návrhu  zákona. Podľa mojej mienky

návrh zákona nezodpovedá kritériám,  ktoré sú kladené na zá-

kon tohto  druhu. A keďže dodnes  sme nedostali vysvetlenie,

chcem poprosiť  ministra  financií, aby  sa nás v záverečnom

slove pokúsil presvedčiť o potrebe zvýšiť z 5 % na 8 % tento

odvod, teda o 60 %, aspoň stručnou  informáciou o tom, koľko

doteraz predstavovala  finančná výška, ktorá  sa poskytovala

na základe 5 %, ako sa s týmito  peniazmi hospodárilo a kedy

sa bude systémovo riešiť otázka zákonného poistenia, prípad-

ne  povinného  zmluvného  poistenia vo  vzťahu aj k ostatným

subjektom, inými slovami, či  ministerstvo a v akom  rozsahu

pripravuje rozloženie  tejto poisťovacej činnosti  aj na os-

tatné poisťovne.  Myslím si, že  je to dosť  dôležité preto,

aby sme vedeli aj do budúcnosti posúdiť, či zvýšenie späť na

8 % je dostatočné  vzhľadom na  možný  rozvoj  ostatných zá-

chranných  systémov.  Inak by sme v tejto podobe  zákon pod-

poriť nemohli.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú. Pýtam sa pána  podpredsedu vlády a ministra fi-

nancií, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     myslím si, že som to už vysvetlil pri prvom čítaní, pán

poslanec  Fogaš.  Hovoril som o tom  dodatočne, v záverečnom

slove  som  uvádzal  niektoré čísla.  Viem, že  potom s tými

údajmi  vystupovali  aj   pracovníci  ministerstva  financií

v jednotlivých výboroch. Ten výnos  predstavoval cca 80 mil.

korún v roku 1997. Medziročne, teraz  viem  údaj, lebo  ešte

nemáme, samozrejme, uzatvorené  údaje  roku 1996, ale v roku

1996 v porovnaní  s rokom 1995 nárast  zásahov  bol 31 880 a

zvýšenie  výdavkov  bolo 44,7 milióna  korún. A tento  trend

pokračuje aj v roku 1997. Preto vznikla táto  akútna potreba

vrátane toho, že sa rozvíjajú ďalšie záchranné systémy.

 

     Pokiaľ ide o liberalizáciu, lebo úprava zákonného pois-

tenia a nejaký nový model, to je otázka ďalšieho času a bude

to riešené až kdesi koncom roka 1998, možno práve s účinnos-

ťou od 1. 1. 1999, na rok 1998 teda ešte nepredpokladáme ta-

kúto systémovú zmenu, aj keď, samozrejme, je potrebné nieke-

dy v budúcnosti, aby sa takáto zmena vykonala.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Žiadate si  záverečné slovo? Nie.  Pán spoločný spravo-

dajca? Nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy, ak ta-

kéto  boli, a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Zo spoločnej správy  nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ná-

vrhy. Bol  daný pozmeňujúci  návrh len z vystúpenia pána po-

slanca Vanka a pán  poslanec  Fogaš tento pozmeňujúci  návrh

podporil. Ide o nové znenie § 22a ods. 3. Nejde o žiadne do-

plnenie, ale o celkom nové  znenie. Myslím si, že ho nemusím

čítať, lebo všetci poslanci ho majú pred sebou v laviciach.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme  sa prezentovať a zároveň hlasovať.

Spoločný spravodajca výborov odporúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

     Dámy a páni, keďže v skrátenom  legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom  poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona, ktorým  sa mení zákon Slovenskej

národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. Pýtam  sa, či

niekto navrhuje opravu  legislatívnotechnických  alebo jazy-

kových chýb.

     Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstrá-

neniu chýb vzťahujúcich sa na schválenie  pozmeňujúceho ale-

bo doplňujúceho návrhu v druhom čítaní alebo návrh na opako-

vanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov.

 

     Pýtam sa, či majú poslanci takéto návrhy.

 

     Ak nie,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode  programu za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku  Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pristúpime k hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Gestorský výbor odporúča prijať túto novelu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno. Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 24/1991 Zb.

o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

 

     Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona  o peňažných náležitostiach voja-

kov.

 

     Ide o tlač číslo 722. Skôr ako budeme  pokračovať v ro-

kovaní o tomto bode nášho programu, prosím pána ministra Si-

teka a  spoločného spravodajcu výborov  poslanca Jána Danka,

aby zaujali  miesta určené pre  navrhovateľov a spravodajcov

výborov.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Pýtam sa, či  niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických

alebo jazykových chýb.

 

     Ak nie, pozmeňujúce  alebo doplňujúce  návrhy smerujúce

k odstráneniu chýb vzťahujúcich  sa na schválené pozmeňujúce

alebo doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo návrh na opa-

kovanie druhého  čítania môže predložiť  najmenej 30 poslan-

cov.

 

     Majú poslanci takéto návrhy?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Podľa § 85 ods. 3 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky navrhujeme  vrátiť na opakovanie  druhého čítania návrh

vládneho zákona (tlač 722)  z dôvodu, že finančné prostried-

ky, ktoré sú potrebné na krytie zvýšených nákladov v dôsled-

ku tohto zákona, sú v návrhu  štátneho rozpočtu predpoklada-

ného vládou v kapitole  Všeobecná pokladničná správa rozpoč-

tované od 1. apríla 1998.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, skupina 31 poslancov  podala písomný návrh

na opakovanie druhého čítania, ktorý vám bol rozdaný. O tom-

to návrhu poslancov dávam hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     Prezentovalo sa iba 59 poslancov, čiže nie  sme uznáša-

niaschopní.

 

     Skúsime  sa  prezentovať  ešte  raz a hlasovať o návrhu

skupiny 31 poslancov.

 

     Prezentovalo sa opäť iba 61 poslancov.

 

     Musím konštatovať, že nie sme uznášaniaschopní. Z tohto

dôvodu, dámy a páni, vyhlasujem prestávku do 16.25 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Opakujem ešte raz, žiadam  všetkých poslancov, ktorí sú

mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Dámy a páni, pristúpime po tretíkrát k hlasovaniu. Pro-

sím, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o návrhu skupiny 31

poslancov.

 

     Prezentovalo sa 63 poslancov.

 

     Dámy a páni, konštatujem, že ani na tretí pokus nie sme

uznášaniaschopní.

 

     Z toho dôvodu budeme pokračovať ďalej v našom programe.

Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 775 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač 775a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej

republiky pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie Národnej  rady sa do tretieho číta-

nia  predkladá  vládny  návrh zákona o cestovných dokladoch,

ktorý pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na

základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

na rok 1997.

 

     Platný zákon číslo 216/1991 Zb. o cestovných  dokladoch

a cestovaní do zahraničia bol novelizovaný po rozdelení Čes-

kej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej

Slovenskej republiky  zákonom  Národnej  rady  číslo 67/1994

Z. z. Týmto  zákonom bol  zákon  číslo 216/1991 Zb. obsahovo

čiastočne prispôsobený novým  podmienkam, v ktorých sa odzr-

kadlil vznik Slovenskej republiky.

 

     Vo vládnom návrhu zákona  je rešpektované ústavné právo

občana na jeho vycestovanie a slobodný  návrat do Slovenskej

republiky. Za účelom  uplatnenia tohto  práva navrhované pa-

ragrafové  znenie stanovuje  podmienky na  vydávanie sloven-

ských cestovných dokladov, pričom sa tieto primerane vzťahu-

jú i na osoby bez  štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky.

 

     Predložený vládny návrh zákona  nanovo vymedzuje vzťah,

ktorý  vzniká medzi  držiteľom cestovného  dokladu a štátom,

ustanovuje, že cestovné doklady sú verejnou listinou. Vzhľa-

dom na význam predloženého návrhu zákona o cestovných dokla-

doch a jeho aktuálnosť  pre občanov  je potrebné, aby všetky

podrobnosti o údajoch, ktoré  sa vyžadujú na vydanie cestov-

ných dokladov, boli upravené priamo v zákone. Z tohto dôvodu

predložený vládny návrh zákona nepredpokladá vydanie vykoná-

vacieho predpisu a obsahuje všetky údaje týkajúce sa vydáva-

nia cestovných  dokladov, ako i údaje, ktoré sa  zapisujú do

cestovných dokladov.

 

     V predloženom vládnom návrhu zákona sa navrhuje zaviesť

nový inštitút - odoberanie  cestovného dokladu. Jeho zavede-

ním je  daná možnosť získať  od občana neplatný  alebo cudzí

cestovný doklad, ktorý je majetkom štátu v prípadoch, ak ob-

čan  nesplní povinnosť  odovzdať svoj  neplatný alebo  cudzí

cestovný doklad. Účelom odobratia cestovného dokladu je pre-

dovšetkým zaviesť právny nástroj,  ktorým sa zmenší priestor

na neoprávnené používanie neplatných cestovných dokladov ich

držiteľmi,  cudzích  cestovných  dokladov a predovšetkým  sa

získa dôkazný prostriedok v súvislosti s konaním o priestup-

ku.

 

     Vládny návrh  zákona je tiež  rozšírený o nové skutkové

podstaty, ktoré postihujú rôzne formy zneužívania cestovného

dokladu, ako aj úmyselné vyhnutie alebo odmietnutie podrobiť

sa  kontrole  cestovných  dokladov  pri prekračovaní štátnej

hranice. Vládny návrh zákona o cestovných dokladoch obsahuje

tiež nevyhnutné zmeny, ktoré vychádzajú predovšetkým z prak-

tických poznatkov útvarov, ktoré  uplatňujú teraz platný zá-

kon.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, pani poslanci,

 

     vzhľadom  na  uvedené  odporúčam  vládny  návrh  zákona

o cestovných  dokladoch  na  dnešnom  rokovaní Národnej rady

Slovenskej republiky v treťom čítaní schváliť v znení prija-

tých zmien a doplnkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov poslancovi  Mariánovi  Vankovi a prosím ho, aby  podľa

§ 80 ods. 2 o rokovacom  poriadku  Národnej rady  informoval

Národnú radu o výsledkoch  rokovania výborov o tomto vládnom

návrhu zákona a aby aj odôvodnil  návrh a stanovisko gestor-

ského výboru.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona o cestovných  dokladoch (tlač 775) vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 Národnej  rady Slo-

venskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky  túto spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej  republiky o prerokovaní uve-

deného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

787 zo dňa 14. novembra 1997 pridelila  vládny  návrh zákona

o cestovných dokladoch na  prerokovanie týmto výborom Národ-

nej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  v spoločnej

správe je uvedených 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Je tam vyjadrenie, väčšinou ide o jazykovú  úpravu a gestor-

ský  výbor  všetkých 38 bodov  odporúča  prijať. Z uvedených

dôvodov dám ako spoločný spravodajca o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich  návrhoch hlasovať  spoločne, ak  nebudú v rozprave

dotknuté.

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré dostal,

 

     1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schva-

ľuje túto spoločnú správu,

 

     2. odporúča Národnej rade

 

        a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom po-

riadku schváliť  návrhy, ako sú  uvedené v spoločnej  správe

a ako ich odporúča gestorský výbor,

 

        b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom po-

riadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe ná-

vrh zákona ako celok schváliť.

 

     To je všetko.

 

     Pán predsedajúci, prosím otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Konštatujem,  že  písomne  som  do  rozpravy nedostal žiadnu

prihlášku. Pýtam sa, či sa  chce niekto prihlásiť ústne. Pán

kolega Fogaš.

 

     Ak nikto  viac, uzatváram možnosť  podania ďalších úst-

nych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     návrh zákona o cestovných  dokladoch, ktorý bol predlo-

žený tlačou 775, bol predložený na skrátené legislatívne ko-

nanie a rozhodli sme o tom, že akceptujeme  tento návrh vlá-

dy. Mali  sme voči tomuto postupu  isté výhrady. Tie výhrady

sa  ukázali  opodstatnené,  pretože 38 pozmeňujúcich návrhov

k takému malému, relatívne "malému" návrhu zákona len svedčí

o tom, že návrh zákona nebol včas pripravený v náležitej po-

dobe, čo, myslím si, že nectí predkladateľa.

 

     V každom  prípade rešpektujeme i stav,  ktorý u nás na-

stal v súvislosti s imigráciou  cudzincov, vlastne i s nedo-

statočnou ochranou detí, ale i so  skutočnosťou, že pasy bý-

valej federatívnej republiky  skončili svoju platnosť. Musím

konštatovať, že mnohé nedostatky  tohto návrhu zákona sú od-

stránené v predloženom  návrhu pozmeňujúcich  zmien. V tomto

zmysle si myslím, že aj  keď len skrátené legislatívne kona-

nie, predsa len  prispelo k tomu, že návrh  zákona sa dostal

do  lepšej legislatívnej  podoby. V tomto  zmysle podporujem

stanovisko  spravodajcu  vo všetkých 37 bodoch, ale pri bode

38 chcem navrhnúť, aby sa vyčlenil na samostatné hlasovanie.

O čo tu ide?

 

     V bode 38 sa  navrhuje k § 30 ods. 1 pripojiť  na záver

slová "najneskôr 31. decembrom". Odôvodnenie je  jednoduché.

Predložený  návrh predpokladá,  že doterajšia  právna úprava

cestovných  dokladov,  teda aj zákon  číslo 67/1994 Z. z. sa

zruší a nová  právna  úprava  nadobudne  účinnosť 1. januára

1998. Podľa mojej mienky k tomuto  dátumu, teda k 31. decem-

bru 1997, podľa  doteraz platnej  právnej úpravy aj  zanikne

platnosť doteraz vydaných cestovných dokladov. Má sa na mys-

li predovšetkým federálnych dokladov.  Podľa mňa by bolo ab-

normálne,  aby sme  pripojili k novému  zákonu,  ktorý začne

platiť  až  po  zániku  platnosti  týchto  dokladov, dodatok

o tom, že doklady, ktoré už neplatia, zanikli k 31. decembru

1997. Považujem tento pozmeňujúci návrh za úplne nadbytočný.

Myslím si, že je  zrozumiteľná doterajšia právna úprava, tak

ju treba aj ponechať. Z tohto pohľadu navrhujem, aby sme bod

38 vyňali na osobitné hlasovanie  a v osobitnom hlasovaní ho

neschválili.

 

     Myslím  si,  že  predložený  návrh  zákona  už v podobe

schválených - predpokladám - legislatívnych  úprav a návrhov

zmien i doplnkov, ktoré sú  predložené v 37 bodoch, bude zá-

konom, ktorý spĺňa  štandard v tejto oblasti, a aj keď kvôli

krátkosti  času ťažko  povedať, či  je normou,  ktorá nebude

často novelizovaná,  myslím si, že je  dobrým základom nato,

aby sme s ním ďalej pracovali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Fogaš navrhol okrem iného aj techniku hla-

sovania, čo sa  týka spoločného  hlasovania o bodoch 1 až 37

a samostatného  hlasovania o bode 38. V tejto  súvislosti by

som chcel upozorniť aj jeho,  aj pána spravodajcu, že buď je

chyba v spoločnej správe, pretože tam sa hovorí, že prvý bod

gestorský výbor odporúča neschváliť. Ak  je to tak, potom sa

bude musieť  vyňať aj bod  číslo 1 na samostatné hlasovanie,

alebo je to potom potrebné rozdeliť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     To je veľmi dôležitý moment, pán spoločný spravodajca.

 

     Dámy a páni, uzatváram  rozpravu o tomto bode programu.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie, netreba. Žiada si zá-

verečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

 

     Pán spoločný  spravodajca, môžeme  pristúpiť k hlasova-

niu.

 

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán  predsedajúci, je tu  pravdepodobne preklep,

lebo vo výbore sme prijali všetky body - body 1 až 38. Dôkaz

je vzadu, kde v spoločnej  správe sa tiež  hovorí, že body 1

až 38 sú na spoločné  hlasovanie.  Vzhľadom na to, že  je tu

takéto  upozornenie, dal  by som osobitne hlasovať o bode 1,

spoločne o bodoch 2 až 37 a zase osobitne o bode 38.

 

     Pán predsedajúci, prosil  by som  dať hlasovať o bode 1

spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Samostatne navrhujete hlasovať o bodoch 1, 37 a 38?

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ako máme chápať tú chybu v spoločnej správe?

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Bude to  nejaký preklep. Vo výbore  sme pri prerokúvaní

tohto bodu súhlasne vyjadrili stanovisko, že gestorský výbor

ho odporúča schváliť. Aj  vyjadrenie pána ministra vnútra je

také isté, že súhlasí so schválením tohto bodu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, budeme tento bod čís-

lo 1 chápať tak, ako ste to uviedli teraz.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Dámy a páni,  podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  po-

riadku pristúpime  najprv k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej

správy výborov a vlastne i o návrhu, ktorý predniesol v roz-

prave pán poslanec Fogaš. V podstate  je to zhodné aj s tým,

čo navrhol pán spoločný spravodajca.

 

     Pán spoločný spravodajca, nech  sa páči, môžete uvádzať

hlasovanie.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby  ste dali hlasovať o bode

číslo 1 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujeme sa a zároveň hlasujeme o bode

číslo 1 spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca odporúča

tento bod prijať.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Gestorský výbor ho odporúča prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Gestorský výbor, samozrejme. Opakujem, v tom znení, ako

to opravil pán spoločný spravodajca pred hlasovaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme bod číslo 1 spoločnej správy schvá-

lili.

 

     Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci,  prosím, aby ste dali  hlasovať o bo-

doch 2 až 37. Všetky body gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže budeme hlasovať o bodoch 2 až 36, lebo 37 ste dali

na samostatné hlasovanie.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Bod 38.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, opravujem  sa. Budeme hlasovať o  bodoch 2 až 37

spoločnej správy.

 

     Prosím, prezentujme sa, gestorský výbor odporúča schvá-

liť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme tieto  body spoločnej správy jedno-

myseľne schválili.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby  ste dali hlasovať o bode

38, ktorý  gestorský výbor odporúča  schváliť. Vyjadroval sa

k nemu pán poslanec Fogaš.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň  hlasujme o bode číslo

38 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tento bod pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  schválili aj bod 38  zo spoločnej

správy.

 

     To je všetko?

 

 

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, keďže v skrátenom  legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom poriadku pre druhé  a tretie čítanie, pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje  opravu  legislatívnotechnických alebo jazy-

kových chýb. Ak nie, dámy a...

 

     (Na tabuli sa objavilo meno poslanca Fogaša.)

 

     Dal som pomerne veľkú prestávku, čakal som, že sa k to-

mu kolega Fogaš zrejme  vyjadrí. Bohužiaľ, bolo to už po mo-

jom konštatovaní.

 

     Dámy a páni, pozmeňujúce  alebo doplňujúce  návrhy sme-

rujúce k odstráneniu chýb  vzťahujúcich sa  na schválené po-

zmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo ná-

vrh  na opakovanie  druhého čítania  môže predložiť najmenej

30 poslancov.

 

     Pýtam sa,  či majú poslanci takéto  návrhy. Ak nie, vy-

hlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     (Nezrozumiteľný hlas z pléna.)

 

 

 

     Pán kolega,  čakal som skutočne  dlho. Povedal som,  že

uzatváram a v tom momente si bol na tabuli. Stále sa pozerám

na tabuľu. Dal som pomerne dlhú pauzu, priatelia.

 

     Opakujem ešte  raz, vyhlásil  som rozpravu o tomto bode

programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o cestovných dokladoch.

 

     Teraz nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zboru.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 782. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským

výborom máte ako tlač číslo 782a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej

republiky Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné  rokovanie Národnej rady  predkladám v treťom

čítaní vládny  návrh zákona o pomocníkoch Policajného zboru,

ktorý  bol  vypracovaný v zmysle  uznesenia vlády Slovenskej

republiky číslo 28, ktorým bol schválený plán legislatívnych

úloh vlády na rok 1997.

 

     Cieľom vládneho návrhu zákona  je vytvoriť právny rámec

na  možnosť účasti  verejnosti pri  plnení úloh  Policajného

zboru, najmä pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb,

majetku, práv a slobôd občanov,  ochrane verejného poriadku,

bezpečnosti a plynulosti cestnej  premávky a ochrane štátnej

hranice.

 

     Nová právna  úprava, ktorá zrušila  zákon číslo 40/1974

Zb. o Zbore národnej  bezpečnosti, inštitút pomocníkov Poli-

cajného  zboru  nekonštituovala, a tým  ani nevytvorila pod-

mienky na účasť verejnosti na plnení úloh Policajného zboru.

Predmetný návrh  sa tento nedostatok snaží  dať do žiadaného

stavu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom  na  uvedené,  odporúčam  vládny  návrh zákona

o pomocníkoch Policajného zboru na dnešnom rokovaní Národnej

rady v treťom čítaní  schváliť v znení prijatých zmien a do-

plnkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov poslancovi Fedorovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2

o rokovacom  poriadku informoval Národnú radu o výsledku ro-

kovania výborov o tomto vládnom  návrhu zákona a aby odôvod-

nil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vlád-

neho  návrhu  zákona o pomocníkoch  Policajného  zboru (tlač

782) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom

čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

789 zo  dňa 14. novembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona

o pomocníkoch Policajného zboru  na prerokovanie týmto výbo-

rom Národnej rady  Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbo-

ru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti a Výboru  Národnej  rady Slo-

venskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v leho-

te určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     V spoločnej správe je  uvedených 28 pozmeňujúcich návr-

hov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať spoločne, a to o bodoch 1 až 28.

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré  dostal podľa § 79 ods. 1 zákona o ro-

kovacom poriadku, schvaľuje túto spoločnú správu.

 

     Odporúča Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. e) záko-

na o rokovacom  poriadku  schváliť  návrhy, ako  sú  uvedené

v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor. Podľa

§ 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schvále-

ní návrhov  uvedených v spoločnej správe gestorský výbor od-

porúča návrh zákona schváliť ako celok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode  programu.

Písomne som nedostal do  rozpravy žiadnu prihlášku. Preto sa

pýtam, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Pán Bugár.

 

     Ak  sa ďalej  nikto nehlási,  uzatváram možnosť podania

ďalších ústnych prihlášok do  rozpravy k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     odovzdal som  písomne prihlášku, asi  ste ju nedostali,

ale to neprekáža.

 

     Vážená Národná rada,

 

     ako som už upozornil v rozprave pri prvom čítaní, tento

návrh zákona  bol šitý horúcou  ihlou a je ďalším nedorobkom

ministerstva vnútra. Predstava navrhovateľa, ale takisto ako

bolo povedané minule pri prvom čítaní, aj spoločného spravo-

dajcu, že pomocníci Policajného  zboru budú vystupovať alebo

dokonca  napomáhať v boji  proti  organizovanému zločinu, by

bola možná iba za predpokladu, že pomocníci Policajného zbo-

ru by mali v náplni  práce napríklad aj zbieranie informácií

o aktéroch organizovaného zločinu. Pevne  verím, že toto nie

je cieľom tohto legislatívneho návrhu,  lebo ináč by sme vy-

stavili odborne a morálne  nepripravených ľudí ovplyvňovaniu

alebo priamo aj nátlaku zo strany organizovaného zločinu.

 

     Vzhľadom na  to, že  návrh  zákona z odborného  hľadis-

ka považujem za nedostatočný a nedobre  pripravený,  dokonca

môžem  povedať,  nekvalifikovaný, dávam  procedurálny  návrh

- vrátiť  návrh zákona o pomocníkoch  Policajného  zboru  na

prepracovanie.

 

     Keďže ale nemám  pochybnosti o výsledku hlasovania, mám

konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré sú, samozrejme, podpore-

né 15 poslancami.

 

     V § 3 ods. 3 doplniť ďalšie  písmeno "c) vykoná lustrá-

ciu v policajných  evidenciách",  písmeno "d) vykoná  ďalšie

šetrenie v príslušných štátnych orgánoch, ak na základe lus-

trácie  vznikne  pochybnosť  o  bezúhonnosti a spoľahlivosti

žiadateľa".

 

     Ak spomínam lustráciu, to je  lustrácia vo vnútri polí-

cie, to znamená v jednotlivých informáciách Policajného zbo-

ru. Tento  návrh v písmenách c) a d) chce  predísť tomu, aby

sa pomocníkom Policajného zboru  mohol stať človek podozrivý

z kontaktu s aktérmi organizovaného zločinu.

 

     Druhý návrh: § 4 ods. 3 doplniť  o  písmeno c),  ktoré

znie - "c) je agresívnej povahy".

 

     Takáto povaha je  nezlučiteľná s funkciou pomocníka Po-

licajného zboru.

 

     A tretí  návrh: V § 5 ods. 4 na konci  vety bodku opra-

viť  na  čiarku a pokračovať polvetou - "znalosti  súvisiace

s použitím hmatov, chvatov,  úderov, kopov sebaobrany, slzo-

tvorných  prostriedkov a pút". Prečítam vám  celú vetu, o čo

ide. V § 5 ods. 4 sa hovorí: "Ďalej odborná príprava a skúš-

ka  obsahuje základné  znalosti  zákona o Policajnom  zbore,

znalosť tohto zákona, základné znalosti súvisiace so zaiste-

ním miesta  činu a zásady poskytovania  prvej pomoci." Ja to

dopĺňam o to, čo som prečítal, teda odborná príprava a skúš-

ka - "znalosti súvisiace s použitím hmatov, chvatov, úderov,

kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a pút".

 

     To sú  moje pozmeňujúce návrhy,  ktoré teraz odovzdávam

pánu spoločnému spravodajcovi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Chcem sa spýtať pána ministra,  či sa chce k tomuto vy-

stúpeniu  vyjadriť. Nie,  ďakujem. Želá  si záverečné  slovo

spoločný spravodajca? Nie, ďakujem.

 

     Pán spoločný  spravodajca, môžeme pristúpiť  k hlasova-

niu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Skôr ako  pristúpime k hlasovaniu, musím dať teraz hla-

sovať o návrhu  pána poslanca Bugára,  ktorý žiadal, aby sme

tento návrh zákona vrátili predkladateľovi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu  pána kolegu

Bugára, aby sme tento návrh vrátili.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, môžete uvádzať

hlasovanie.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Pán predsedajúci,  žiadam, aby ste dali  hlasovať o po-

zmeňujúcich  a  doplňujúcich  návrhoch  gestorského  výboru,

ktorý odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 28 a schváliť

ich.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujme. Gestorský

výbor odporúča návrhy schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, keďže v skrátenom  legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom poriadku pre druhé a tretie  čítanie, pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zboru.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje  opravu  legislatívnotechnických alebo jazy-

kových chýb. Pán poslanec Pittner.

 

     Dámy a páni, vrátime sa späť. Opäť som urobil technickú

chybu. Hlasovali  sme iba o spoločnej  správe a zabudol  som

dať  hlasovať o pripomienkach,  ktoré  vyplynuli z rozpravy.

Prosím, ospravedlňujem sa.

 

     Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uvádzajte i to-

to hlasovanie.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Pán predsedajúci, v rozprave  vystúpil  jeden poslanec,

pán poslanec Bugár. Predniesol tri pozmeňujúce návrhy. Pýtam

sa pána poslanca, či treba hlasovať o nich jednotlivo, alebo

spoločne. (Odpoveď z pléna.)  Dobre.  Tak  by sme pristúpili

k hlasovaniu jednotlivo, najskôr o bode číslo 1.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Môžem ho prečítať.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Myslím si, že netreba. Pred chvíľou sa to čítalo.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Ale  môžete to

čítať popri hlasovaní.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     V § 3 ods. 3 doplniť o ďalšie  písmená c) a d). Písmeno

"c) vykonať  lustráciu v policajných  evidenciách".  Písmeno

"d) vykonať ďalšie šetrenie v príslušných štátnych orgánoch,

ak  na základe  lustrácie vznikne  pochybnosť o bezúhonnosti

a spoľahlivosti žiadateľa".

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  návrh pána  poslanca Bugára  sme

neschválili.

 

     Prosím, pristúpime k hlasovaniu o druhom návrhu.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Bugára znie:

§ 4 ods. 3 doplniť o písmeno "c) je agresívnej povahy".

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Bugára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  ani druhý  pozmeňujúci návrh pána

poslanca Bugára neschválili.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o jeho treťom  pozmeňujúcom ná-

vrhu.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Tretí  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Bugára znie:

V § 5 ods. 4 na konci  vety bodku opraviť na čiarku a pokra-

čovať  polvetou - "znalosti  súvisiace  s  použitím  hmatov,

chvatov, úderov, kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov

a pút".

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň  hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Bugára.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Konštatujem,  že ani  tento návrh  pána poslanca Bugára

sme neschválili.

 

     Dámy a páni, keďže v skrátenom  legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom  poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zboru.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Predtým  bol

prihlásený pán poslanec Pittner.  Platí to, pán kolega? (Ne-

zrozumiteľná odpoveď z pléna.)

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Chcel som len upozorniť na  chybu, ktorú ste už odstrá-

nili.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     Nikto nemá  opravu  legislatívnotechnických alebo jazy-

kových chýb? Nie.

 

 

     Dámy a páni, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smeru-

júce k odstráneniu chýb  vzťahujúcich sa na schválené pozme-

ňujúce alebo  doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo návrh

na  opakovanie druhého  čítania  môže  predložiť najmenej 30

poslancov. Pýtam sa, či majú poslanci takéto návrhy.

 

     Ak nie,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu  za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o po-

mocníkoch Policajného zboru.

 

     Dámy a páni,

 

     teraz pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Po-

licajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzen-

skej a justičnej  stráže Slovenskej  republiky a Železničnej

polície Slovenskej republiky.

 

     (Hlas z pléna.)

 

     Pán kolega, v poriadku, ale zoberte si slovo. Môžete to

povedať vo forme poznámky.

 

     Nech sa páči, s procedurálnou  poznámkou sa hlási pred-

seda výboru pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na  to, že nie sú na-

plnené podmienky § 79 a 81 zákona o rokovacom  poriadku  Ná-

rodnej  rady,  navrhujem, aby  sme  tento  bod  preložili na

neskoršie a v priebehu  tejto  schôdze  po schválení  zákona

o štátnom rozpočte ho zaradili na prerokovanie. Dovtedy ges-

torský výbor dokončí svoje úlohy podľa citovaných paragrafov

a bude možné o ňom rokovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy  a páni,  opäť postúpime  ďalej. Budeme pokračovať

druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona o prevádzkovaní  súkromných bez-

pečnostných služieb a podobných činností a o zmene a doplne-

ní zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živ-

nostenský zákon) v znení  neskorších  predpisov a o doplnení

zákona  číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších

predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných činnostiach).

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 806 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 806a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej

republiky Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie Národnej  rady sa predkladá do tre-

tieho čítania vládny návrh zákona o prevádzkovaní súkromných

bezpečnostných služieb a podobných  činností a o zmene a do-

plnení  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnika-

ní v znení  neskorších  predpisov a o doplnení  zákona číslo

65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

 

     Cieľom predkladaného  vládneho návrhu zákona  je právne

upraviť činnosť  súkromných  bezpečnostných služieb a podob-

ných  činností, pretože  doterajšie  skúsenosti z fungovania

bezpečnostných  služieb  nasvedčujú tomu, že ich činnosť nie

je  doteraz dostatočne  právne upravená,  resp. možno priamo

povedať, že  doterajšia právna úprava  je iba rámcová.  Táto

skutočnosť jednoznačne nasvedčuje prijatiu novej špecifickej

úpravy činností pri ochrane  osôb a majetku. Túto skutočnosť

jednoznačne potvrdzujú i poznatky  získané z doterajšej čin-

nosti  súkromných bezpečnostných  služieb. Napriek  tomu, že

prevažná väčšina súkromných  bezpečnostných služieb si svoje

úlohy plní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpis-

mi a  zodpovedne, niektoré služby sa  pomerne často a svojím

spôsobom dokonca zámerne  pokúšajú ovplyvňovať právne pomery

tretích osôb. Charakteristickým príkladom takéhoto ovplyvňo-

vania je ochrana osôb a majetku.

 

     To všetko podstatnou  mierou ovplyvnilo zámer minister-

stva vnútra  ako tvorcu vládneho  návrhu zákona legislatívne

upraviť status súkromných bezpečnostných služieb a podobných

činností.

 

     Vládny návrh zákona podrobuje rozhodujúce súkromné čin-

nosti na ochranu  osôb a majetku - bez ohľadu  na to, či ide

o podnikateľskú alebo  vlastnú potrebu - verejnoprávnemu re-

žimu. Vyníma rozhodujúce  súkromné činnosti  na ochranu osôb

a majetku z pôsobnosti živnostenského zákona. Nezveruje oso-

bám, ktoré  vykonávajú súkromné bezpečnostné  činnosti, oso-

bitné  oprávnenia. Zakotvuje  právomoci orgánov ministerstva

vnútra a Policajného  zboru  rozhodovať o licenciách na pre-

vádzkovanie bezpečnostných služieb, štátneho dozoru nad nimi

a pri prešetrovaní nimi spôsobených právnych deliktov. Tieto

princípy zohľadňujú špecifickú  povahu podnikania v predmet-

nej oblasti, ako aj tomu zodpovedajúce dosahy.

 

     Pri príprave vládneho návrhu  zákona bolo použité odpo-

rúčanie Rady Európy číslo 19 o organizácii prevencie zločin-

nosti. Osobitne boli  akceptované odporúčania, podľa ktorých

je potrebné právne  upraviť povolenie prevádzkovania súkrom-

ných bezpečnostných služieb tak, aby ich činnosť neoprávnene

nezasahovala do  funkcie polície, neohrozovala  slobodu osôb

a verejný poriadok, aby umožňovala zabezpečenie pravidelného

dozoru  na  zodpovedajúcej  úrovni  nad činnosťou súkromných

bezpečnostných služieb.

 

     Predmetný vládny návrh zákona  je súčasťou balíka práv-

nych predpisov  obsahujúcich ustanovenia, ktoré  sú dôležité

v boji  proti  najzávažnejším,  najmä  organizovaným  formám

trestnej činnosti.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na  uvedené odporúčam predložený  vládny návrh

zákona o prevádzkovaní  súkromných  bezpečnostných služieb a

a podobných  činností  a  o zmene  a doplnení  zákona  číslo

456/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní  v znení  neskorších

predpisov a  o doplnení  zákona  číslo 65/1965 Zb. Zákonníka

práce  v  znení  neskorších  predpisov  na  dnešnom rokovaní

v treťom čítaní schváliť v znení prijatých zmien a doplnkov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov poslancovi  Mariánovi  Vankovi a prosím ho, aby  podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady infor-

moval Národnú  radu o výsledkoch  rokovania  výborov o tomto

vládnom  návrhu  zákona a aby  odôvodnil  návrh a stanovisko

gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných slu-

žieb a podobných činností a o zmene a doplnení  zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský zákon)

v znení  neskorších   predpisov  a  doplnení   zákona  číslo

65/1965 Zb. Zákonníka  práce v  znení  neskorších  predpisov

(zákon o súkromných  bezpečnostných činnostiach) vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

bezpečnosť ako gestorský výbor  podáva Národnej rade Sloven-

skej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

795 zo  dňa 18. novembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona

o prevádzkovaní  súkromných bezpečnostných  služieb a podob-

ných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb.

o  živnostenskom  podnikaní v znení  neskorších  predpisov a

o doplnení zákona  číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení

neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných čin-

nostiach) na  prerokovanie týmto výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v leho-

te  určenej  uznesením  Národnej  rady  Slovenskej republiky

okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorý o predmetnom zákone  nerokoval. Iné výbory o ná-

vrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach  zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, v spoločnej správe nasledu-

jú jednotlivé návrhy, ktoré, ako máte možnosť vidieť, všetky

gestorský  výbor  odporúča  schváliť.  Preto  pri  hlasovaní

o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch gestorský výbor od-

porúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 45 a tieto body odpo-

rúča schváliť.

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré dostal,

 

     1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schva-

ľuje túto spoločnú správu,

 

     2. odporúča Národnej rade

 

        a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom po-

riadku schváliť  návrhy, ako sú  uvedené v spoločnej  správe

a ako ich odporúča gestorský výbor,

 

        b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom po-

riadku  po schválení  návrhov uvedených  v spoločnej  správe

návrh zákona ako celok schváliť.

 

     To je všetko.

 

     Pán predsedajúci, prosil by som o otvorenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na určené

miesto.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode  programu.

Keďže som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, pý-

tam sa, či sa chce  niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Ka-

nis. Nikto ďalší.

 

     Uzatváram, dámy a páni, možnosť podania ďalších ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Pán kolega Kanis, máte slovo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     návrh zákona o prevádzkovaní  súkromných bezpečnostných

služieb  je vlastne  prvým zákonom,  ktorý upravuje  činnosť

bezpečnostných služieb. Pri rokovaní v druhom čítaní na pôde

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bez-

pečnosť bola tomuto návrhu zákona a textu venovaná veľká po-

zornosť.  Viaceré návrhy,  ktoré som  prednášal, prešli, čím

chcem oceniť úsilie navrhovateľa  zlepšiť pôvodné znenie zá-

kona.

 

     Napriek tomu, že viaceré návrhy prešli, dovolím si upo-

zorniť v druhom  čítaní na  pôde  Národnej  rady ešte na dva

problémy.

 

     Je  to jednak  problém, ktorý  sa týka  toho, či znenie

tohto zákona  nezasahuje do práva  občana slobodne podnikať.

Ide o obsah § 11 ods. 2 písm. g) a § 12 ods. 2 písm. e).

 

     Podľa môjho názoru  požiadavka, aby zamestnanci súkrom-

ných bezpečnostných služieb vykonávali vlastne len jedno po-

volanie, je príliš tvrdá a zasahuje do práva občana slobodne

podnikať. Ak vychádzame z toho, že máme azda všetci všeobec-

ný  záujem na  tom, aby  sa sprísnili  podmienky  na činnosť

súkromných bezpečnostných služieb, mali by sme dbať aj o to,

aby znenie tohto zákona bolo v súlade s inými zákonmi, ktoré

upravujú práva a povinnosti občana.  Preto si dovolím v mene

skupiny 15 poslancov  navrhnúť  pozmeňujúce  návrhy k  tlači

číslo 806.

 

     Prvý návrh znie takto: vypustiť text v § 11 ods. 2 pís-

meno g).

 

     Druhý návrh: vypustiť text v § 12 ods. 2 písmeno e).

 

     V prípade schválenia týchto návrhov uviesť do abecedné-

ho poradia jednotlivé písmená v § 11 a § 12.

 

     Druhý problém, na ktorý  chcem  upozorniť, sú podmienky

prevádzkovania  bezpečnostnej  služby  a ide o znenie § 17 a

§ 25. Obsah ustanovenia týchto paragrafov netvoria podmienky

prevádzkovania bezpečnostnej služby,  ale vlastne obmedzenia

podnikania. Takéto chápanie podmienok podnikateľskej činnos-

ti je podľa môjho názoru v rozpore s celkovou koncepciou zá-

kona. Prevažná časť súkromných  bezpečnostných firiem má vy-

pracované dlhodobejšie plány rozvoja, na ktoré sa viaže roz-

sah podnikania a s tým súvisiace budovanie personálnej a ma-

teriálnej základne. Nie je korektné zákonom zasahovať do ob-

chodnej politiky  týchto firiem, pretože už  len samotné de-

klarovanie takýchto podmienok v zákone vytvára domnienku ob-

medzovania podnikateľských aktivít aj dobrých a spoľahlivých

firiem. Aplikáciou  ustanovenia písm. c) v § 17 a celým § 25

sa  minimalizuje možnosť  súkromných bezpečnostných  služieb

získať výhodne od peňažných ústavov alebo zabezpečiť odbera-

teľovi služby záruku  dlhodobejšieho zmluvného záväzku. Bez-

pečnostné firmy so zahraničnou  kapitálovou účasťou budú zá-

konite zvýhodňované  na trhu služieb  pred rýdzo slovenskými

firmami.

 

     Chcem upozorniť  na to, že  stanovovať počet zamestnan-

cov alebo  možnosť  stanovovať v podmienkach  licencie počet

zamestnancov aj súkromnej bezpečnostnej služby zrejme nie je

celkom v súlade s inými právnymi normami a právnymi úpravami

podnikania. Už aj vo výbore  som navrhoval, že tento problém

by sa mal zrejme riešiť stanovovaním počtu zbraní alebo jed-

noducho sprísnením podmienok, za  ktorých majú podnikať. Ale

podmienka alebo možnosť stanoviť počet zamestnancov pre pod-

nikateľskú firmu, mám pocit, že je v rozpore s právnou úpra-

vou podnikania, ktorá je  obsiahnutá v iných všeobecných zá-

konoch.

 

     Z toho vyplýva môj ďalší  pozmeňujúci návrh a ten znie:

Vypustiť znenie § 17 a § 25.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Pýtam sa, pán minister, či  sa chcete k tomuto vystúpe-

niu vyjadriť. Nie. Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, žiada-

te si záverečné slovo? Nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  pristúpime  najskôr k hlasovaniu

o návrhoch  zo spoločnej  správy  výborov a potom pristúpime

k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch z roz-

pravy.

 

     Skôr ako  začneme hlasovať, požiadal  by som poslancov,

ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby prišli hlasovať.

 

     Pán spoločný spravodajca, nech  sa páči, môžete uvádzať

hlasovanie.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím,  aby ste dali hlasovať

o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej sprá-

ve pod číslami 1 až 45, aby ste o nich dali hlasovať spoloč-

ne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

spoločne o bodoch číslo 1 až 45 spoločnej  správy. Gestorský

výbor odporúča tieto body schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme body 1 až 45 zo  spoločnej  správy

schválili.

 

     Nech sa páči, môžeme pokračovať.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o prvom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca  Kanisa. Tieto návrhy majú

iný  význam alebo  zmysel, preto o všetkých  štyroch  budeme

hlasovať postupne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, dámy a páni,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu pána poslanca Kanisa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, pokračujme.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby  ste dali hlasovať o dru-

hom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že ani  druhý pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Kanisa sme neschválili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci,  tretí pozmeňujúci návrh  je bezpred-

metný, lebo  nebol prijatý prvý a  druhý. Tretí návrh hovorí

o posunutí písmen.

 

     Prosím,  aby ste  dali hlasovať  o štvrtom pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Kanisa.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň  hlasujme o štvr-

tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci,  hlasovali  sme o všetkých pozmeňujú-

cich a  doplňujúcich návrhoch zo spoločnej  správy a o návr-

hoch, ktoré boli prednesené v rozprave.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, keďže  v skrátenom legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom poriadku Národnej rady  pre druhé a tretie číta-

nie, pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona o prevádzkovaní  súkromných bez-

pečnostných  služieb a podobných  činností a o zmene a dopl-

není  zákona  číslo 455/1991 Zb.  o živnostenskom  podnikaní

v znení  neskorších  predpisov  a  o doplnení  zákona  číslo

65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje  opravu  legislatívnotechnických alebo jazy-

kových chýb.

 

     Ak nie, dámy a páni, pozmeňujúce alebo doplňujúce návr-

hy smerujúce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválené

pozmeňujúce alebo  doplňujúce  návrhy v druhom čítaní  alebo

návrh na opakovanie druhého  čítania môže predložiť najmenej

30 poslancov. Pýtam sa, či máte takéto návrhy.

 

     Ak nie,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu  za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národ-

nej  rady  Slovenskej   republiky  pristúpime  k  hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Skôr ako pristúpime k tomuto hlasovaniu, prosím poslan-

cov, ktorí  sú mimo rokovacej miestnosti,  aby prišli hlaso-

vať.

 

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa,  ideme hlasovať o  návrhu

zákona ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o prevádzkovaní  súkromných bezpečnostných  služieb a podob-

ných činností a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb.

o živnostenskom  podnikaní  v znení  neskorších  predpisov a

o doplnení  zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení

neskorších predpisov.

 

     Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu ústavného zákona o zmene hranice Sloven-

skej republiky s Maďarskou republikou.

 

     Dámy a páni, ako som povedal, ide o ústavný návrh záko-

na,  čiže je  potrebná trojpätinová  väčšina, to  znamená 90

poslancov. Preto  by som vás  prosil, keby ste  neodchádzali

z rokovacej miestnosti a zúčastnili  sa na hlasovaní o tomto

návrhu zákona.

 

     Vládny  návrh ústavného  zákona ste  dostali pred prvým

čítaním ako tlač číslo 689 a spoločnú  správu výborov schvá-

lenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 689a.

 

     Vládny návrh ústavného  zákona odôvodní minister vnútra

Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predložený  návrh ústavného  zákona bol  vypracovaný na

základe článku 3 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky, podľa

ktorého hranice  Slovenskej republiky sa môžu  meniť len ús-

tavným zákonom.

 

     Jeho  prijatie  je  predpokladom  na ratifikáciu Zmluvy

medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách

priebehu štátnej hranice, o vodohospodárskych úpravách vyko-

naných na hraničných riekach  Ipeľ, Slaná a Roňava, podpísa-

nej v Bratislave 21. apríla 1997.

 

     Zmluva bola  vypracovaná  podľa  článku 3 ods. 1 Zmluvy

medzi Československou  republikou a Maďarskou ľudovou repub-

likou o  úprave režimu na  štátnych  hraniciach z roku 1956.

Podľa tohto článku sa priebeh  čiary štátnej hranice na vod-

nom úseku  prispôsobuje zmenám strednej  čiary koryta, ktoré

vznikli  prirodzenou  cestou. Iným zmenám  sa hraničná čiara

prispôsobí  len v prípade, keď o tom  zmluvné  strany uzavrú

osobitnú zmluvu.

 

     Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republi-

kou o zmenách priebehu  štátnej hranice po vodohospodárskych

úpravách vykonaných na hraničných  riekach Ipeľ, Slaná a Ro-

ňava právne zakotvuje zmenu priebehu štátnej čiary v dôsled-

ku úpravy spolu 60,615 km citovaných  hraničných riek. Tieto

úpravy, ktoré prebehli na základe uznesenia vlády oboch štá-

tov v rokoch 1965, 1966 a 1971, zabránili každoročným zápla-

vám na ploche 4 400 ha. So zmenou  štátnej hranice súvisí aj

výmena územia medzi oboma  štátmi, oddeleného v dôsledku vo-

dohospodárskych úprav. Obom štátom súčasne pribudla i odbud-

la plocha s výmerou 209,4393 ha.

 

     Premietnutie uvedenej zmeny  do katastra Slovenskej re-

publiky zabezpečí predseda Úradu geodézie, kartografie a ka-

tastra Slovenskej republiky na  základe uznesenia vlády Slo-

venskej republiky číslo 326 zo 7. mája 1996.

 

     Vážená Národná rada, vzhľadom na to, že pri prerokúvaní

návrhu ústavného zákona výbory  Národnej rady Slovenskej re-

publiky neuplatnili  návrhy na úpravu  jeho textu, odporúčam

ho schváliť v predloženom znení.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov predsedovi ústavnoprávneho výboru pánu Petrovi Brňáko-

vi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval Národnú

radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu ústavného

zákona a aby odôvodnil  návrh a stanovisko gestorského výbo-

ru.

 

     Pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako gestorský výbor pri  rokovaní o vládnom návrhu ústavného

zákona o zmene hranice  Slovenskej republiky s Maďarskou re-

publikou (tlač 689) podáva Národnej rade Slovenskej republi-

ky v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky správu o preroko-

vaní uvedeného návrhu ústavného zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 717

zo dňa 1. 10. 1997 pridelila  vládny  návrh ústavného zákona

o zmene hranice Slovenskej  republiky s Maďarskou republikou

(tlač 689) na  prerokovanie  všetkým  výborom Národnej  rady

Slovenskej republiky  okrem  Mandátového a imunitného výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre  nezlučiteľnosť  funkcií štátnych

funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

európsku integráciu.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Okrem výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré pre-

rokovali predmetný návrh zákona  na základe uznesenia Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky číslo 717 z 1. 10. 1997, ne-

prerokoval návrh ústavného zákona žiaden výbor.

 

     Gestorský  výbor  nedostal do 4. 11. 1997 žiadne stano-

viská poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky oznámené

v súlade s § 79 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     K predmetnému vládnemu  návrhu ústavného zákona zaujali

výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     Odporučenie pre Národnú radu Slovenskej republiky vlád-

ny návrh ústavného zákona schváliť bez pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhov prijali:  Ústavnoprávny výbor Národnej rady

Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú  správu, územnú  samosprávu a národnosti, Výbor  Národnej

rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,

Zahraničný výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a  šport, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu  prírody a Ústavnoprávny  výbor

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vzhľadom na skutočnosť, že  na schválenie uznesenia vý-

boru k návrhu  ústavného  zákona je potrebný v súlade s § 52

ods. 3 a 4 v nadväznosti na § 37 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky  súhlas aspoň trojpätinovej  väčšiny všet-

kých poslancov výboru, neprijal k predmetnému vládnemu návr-

hu  ústavného zákona  platné uznesenie  Výbor Národnej  rady

Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu ústavného zákona o zmene hranice Slovenskej republiky

s Maďarskou republikou (tlač 689)  vyjadrených v ich uznese-

niach, uvedených  pod bodom III tejto  správy, a v stanovis-

kách  poslancov  gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave

k tomuto návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. od-

porúča Národnej  rade Slovenskej republiky  vládny návrh ús-

tavného zákona o zmene hranice Slovenskej republiky s Maďar-

skou republikou (tlač 689) schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky o vládnom  návrhu  ústavného  zákona o zmene

hranice  Slovenskej  republiky s Maďarskou  republikou  bola

schválená  uznesením gestorského  Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 495 dňa 4. 11. 1997.

 

     Pán predsedajúci, skončil som.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na určené

miesto.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode rokovania.

Keďže som  nedostal žiadnu prihlášku do  rozpravy, pýtam sa,

či sa hlási niekto do rozpravy ústne.

 

     Ak  sa nikto  ústne nehlási,  uzatváram možnosť podania

ďalších ústnych prihlášok do  rozpravy k tomuto bodu progra-

mu.

 

     V podstate  rozprava nebola. Pán  spoločný spravodajca,

budeme môcť pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Dámy a páni,  podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky pristúpime k hla-

sovaniu. Chcel by som pripomenúť, dámy a páni, že podľa § 37

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, ak je v prípadoch  ustanovených ústavou na hlaso-

vanie o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky potrebný

súhlas  aspoň trojpätinovej  väčšiny všetkých  poslancov, ak

chce Národná rada schváliť tento zákon, tak ako som povedal,

potrebujeme 90 hlasov.

 

     Prosím  preto všetkých  poslancov, aby  sa dostavili na

spoločné hlasovanie. Pán  spoločný spravodajca, nemusíme po-

kračovať v treťom čítaní? (Hlas z pléna.) Ďakujem.

 

 

     Skôr ako  pristúpime k hlasovaniu, najprv sa prezentuj-

me, či je nás 90, či sme uznášaniaschopní.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

 

     Dámy a páni, podľa  článku 84 ods. 3 Ústavy  Slovenskej

republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky  je potrebný aspoň  trojpätinový súhlas všet-

kých poslancov, teda 90.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návr-

hu ústavného zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  schválili vládny  návrh ústavného

zákona o zmene hranice  Slovenskej republiky s Maďarskou re-

publikou.

 

     Dámy a páni,

 

     teraz nasledujú návrhy zákonov, ktoré by mala predložiť

pani ministerka Keltošová.

 

     (Hlas z pléna.)

 

     Áno, ďakujem veľmi pekne. Chcel som to už skončiť.

 

 

     Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  so Zmluvou  medzi Slovenskou  republikou a Českou

republikou, ktorým sa mení a dopĺňa  Zmluva medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou o úprave režimu a o spoluprá-

ci na spoločných štátnych hraniciach zo dňa 29. októbra 1992.

 

     Dámy a páni,  návrh  vlády  ste dostali  ako tlač číslo

749, v ktorom je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky. Spoločnú správu  výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač číslo 749a.

 

     Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky

pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení poslanci,

 

     Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou,

ktorou sa  mení a dopĺňa Zmluva  medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o úprave  režimu a o spolupráci  na spo-

ločných štátnych  hraniciach zo dňa 29. októbra 1992 reaguje

na nevyhnutnosť riešiť situáciu,  ktorá vznikla v súvislosti

s konštituovaním sa dvoch  nových samostatných a suverénnych

štátov.

 

     Pôvodný  návrh,  ktorý  predložilo  Ministerstvo vnútra

Českej republiky, predpokladal rokovanie o novej samostatnej

zmluve. Slovenská strana navrhla rokovať o doplnku k existu-

júcej platnej režimovej  zmluve a súčasne predložila vlastný

návrh doplnku. Experti oboch strán  dospeli po dôkladnom po-

súdení problematiky k zhodnému záveru, že z hľadiska ochrany

a podpory záujmov občanov oboch štátov, žijúcich v blízkosti

štátnej  hranice, bude vhodnejšie celý  komplex existujúcich

vzťahov  riešiť  doplnkom.  Pritom  oba  návrhy  slúžili ako

východiskový materiál na rokovanie expertov.

 

     Výsledkom expertných rokovaní je, že v súčasnosti plat-

ná zmluvná úprava bola doplnená a za pôvodnú hlavu V sa vlo-

žila nová  hlava Va s názvom  Prekračovanie štátnej  hranice

mimo hraničných priechodov.

 

     Nová  právna  úprava  uľahčuje  občanom oboch zmluvných

štátov prekračovanie spoločnej  štátnej hranice mimo hranič-

ných priechodov, a to najmä  vlastníkom  pozemkov a rekreač-

ných zariadení,  ktorých nehnuteľnosti sa  nachádzajú v bez-

prostrednej blízkosti štátnej hranice na území druhej zmluv-

nej strany  alebo sa nachádzajú  na území vlastnej  zmluvnej

strany, ale sú prístupné len z územia druhej zmluvnej strany

za účelom ich prevádzkovania a obhospodarovania.

 

     Okrem toho občania  oboch zmluvných štátov prekračujúci

spoločnú štátnu hranicu mimo hraničných priechodov môžu tak-

tiež cez ňu  bez daní, cla a iných  potrieb prepravovať veci

osobnej potreby,  lieky a potraviny  na čas pobytu  na území

druhej  zmluvnej  strany a darčeky s výnimkou  alkoholických

nápojov, tabaku a tabakových  výrobkov, ak,  čo do ich množ-

stva a druhu, nemajú obchodný charakter a ich celková hodno-

ta nepresahuje hodnotu 30 USD.

 

     Doplnok tým poskytuje legislatívny rámec ako na uľahče-

nie  využívania  nehnuteľností a obhospodarovania  pozemkov,

tak aj na vytváranie  podmienok vhodných na rozvoj turistiky

v prihraničných oblastiach na území zmluvných strán.

 

     Realizácia  doplnku nebude  znamenať zvýšenie  výdavkov

štátneho rozpočtu.

 

     Týmto doplnkom sa dopĺňa a mení existujúca prezidentská

zmluva, preto podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej re-

publiky pred  jeho ratifikáciou je  potrebný súhlas Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený doplnok je v súlade s právnym poriadkom Slo-

venskej republiky, všeobecnými zásadami medzinárodného práva

a záväzkami   Slovenskej  republiky   vyplývajúcimi  pre  ňu

z iných medzinárodných dokumentov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov poslancovi  Mariánovi Vankovi, aby  informoval Národnú

radu o výsledkoch  rokovania  výborov o tomto  návrhu  vlády

a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča,

alebo  neodporúča Národnej  rade vysloviť  súhlas s uvedenou

zmluvou.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpil na rokovaní Národnej

rady Slovenskej republiky v druhom a treťom  čítaní o návrhu

na vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej republiky so

Zmluvou  medzi  Slovenskou  republikou a Českou  republikou,

ktorou sa  mení a dopĺňa Zmluva  medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o úprave  režimu a o spolupráci  na spo-

ločných  štátnych  hraniciach  zo dňa 29. októbra 1992 (tlač

749), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1744 zo 17. septembra 1997 pridelil návrh na

vyslovenie  súhlasu  na  prerokovanie:  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru

Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako gestorský vý-

bor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obra-

nu a bezpečnosť.

 

     Výbory prerokovali predmetný  návrh v stanovenom termí-

ne. Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú  Národnej  rade Slo-

venskej republiky vysloviť súhlas s navrhovanou zmluvou. Dá-

vam do pozornosti tlač číslo 749a, kde sú podrobnosti o pre-

rokovaní návrhu tejto zmluvy v jednotlivých výboroch.

 

     Pán  predsedajúci,  prosím,  aby  ste otvorili rozpravu

k predmetnému návrhu zmluvy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na určené

miesto.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode  programu.

Keďže som písomne do  rozpravy nedostal ani jednu prihlášku,

pýtam sa, či sa niekto z vás hlási do rozpravy ústne.

 

     Ak nie, uzatváram možnosť  podania ústnych prihlášok do

rozpravy k tomuto bodu programu. Keď nebola žiadna rozprava,

ani ju nemusím skončiť. Pán minister sa nemusí vyjadriť. Pán

spoločný spravodajca takisto. (Hlas z pléna.)

 

     Pán spoločný spravodajca má slovo.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vám prečí-

tal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

   "Uznesenie  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo"

- bude doplnené - "k návrhu na  vyslovenie  súhlasu Národnej

rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou repub-

likou a Českou  republikou, ktorou  sa  mení a dopĺňa Zmluva

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úprave re-

žimu a o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach zo dňa

29. októbra 1992 (tlač 749)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm.

e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas so Zmluvou

medzi Slovenskou  republikou a Českou  republikou, ktorou sa

mení a dopĺňa  Zmluva medzi  Slovenskou  republikou a Českou

republikou o úprave  režimu  a  o spolupráci  na  spoločných

štátnych hraniciach zo dňa 29. októbra 1992."

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o tomto uznesení

hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým

Národná rada  Slovenskej republiky  podľa článku 86 písm. e)

vyslovuje súhlas so  Zmluvou medzi  Slovenskou  republikou a

Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slo-

venskou  republikou  a Českou  republikou o úprave  režimu a

o spolupráci  na spoločných  štátnych hraniciach  zo dňa 29.

októbra 1992.

 

     Pán  spoločný spravodajca  vlastne už  prečítal znenie,

preto prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Dámy a páni,

 

     teraz by  už mali nasledovať  návrhy zákonov, ktoré  má

predkladať pani ministerka  Keltošová. Keďže pani ministerka

Keltošová tu nie je, je mimo Bratislavy, končím dnešné roko-

vanie 37. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky s tým,

že budeme pokračovať zajtra o 9.30 hodine.

 

                    Tretí deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     4. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Otváram tretí  deň rokovania 37. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3  zákona o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky o ospravedlnenie  svojej neúčasti

na  dnešnom rokovacom  dni písomne  požiadali títo poslanci:

pán Čarnogurský, pán Prokeš, pán Lauko, pani Belohorská.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Verím, že na druhý  pokus bude dostatočný počet poslan-

cov na to, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Takže skúsi-

me to ešte raz. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

 

     Sme uznášaniaschopní, môžeme rokovať.

 

     Dámy a páni, podľa  schváleného programu pristúpime te-

raz k prvému čítaniu o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona,  ktorým  sa dopĺňa  zákon číslo

286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskorších predpi-

sov.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako tlač  číslo 763. Návrh na

pridelenie výborom Národnej rady na prerokovanie máte v roz-

hodnutí predsedu Národnej rady číslo 1766.

 

     Za  skupinu poslancov  návrh zákona  uvedie podpredseda

Národnej rady Slovenskej republiky pán Ján Ľupták.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s celkovou koncepciou daňovej reformy u nás od

1. 1. 1993 jednotlivé  druhy príjmov,  ktoré podliehajú dani

z príjmov fyzických osôb, sú rozdelené  do 5 okruhov,  ktoré

tvoria  predmet  dane, a to  príjmy  zo závislej  činnosti a

z funkčných  pôžitkov  podľa § 6, z podnikania a z inej  sa-

mostatnej zárobkovej činnosti  podľa § 7, z kapitálového ma-

jetku  podľa § 8, z prenájmu  podľa § 9, z ostatných príjmov

podľa § 10.

 

     Všetky  príjmy  sa  kumulujú  do  jednej výslednej sumy

v prípade  súbehu u jedného  daňovníka  a zdaňujú  sa jednou

jednotnou  sadzbou  dane  určenou  v § 16 zákona  o  daniach

z príjmov, a to v závislosti od ich výšky.

 

     Základom dane je suma, o ktorú  príjmy plynúce daňovní-

kovi v zdaňovacom období presiahnu výdavky vynaložené na ich

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie  podľa § 5 zákona, zní-

žené o nezdaniteľnú časť základu dane.

 

 

 

     V navrhovanej  novele  zákona číslo 286/1992 Zb. o dani

z príjmov v znení neskorších  predpisov sa uvažuje so zvýše-

ním  dane vypočítanej  podľa  platného  zákona v prípade, že

základ  dane  presahuje 1 080 000 Sk. To znamená, že vypočí-

taná  daň  podľa § 16 sa  v rozpätí  od 367 200 do 1 274 400

zvýši  o 5 %, od 1 274 400 do 3 996 000 sa  zvýši o 10 %, od

3 996 000 do 8 985 600 sa zvýši o 20 % a od 8 985 000 a viac

sa zvýši o 30 %. Chcem  podotknúť, že  uvedené dane z príjmu

fyzických osôb sa priaznivo prejavia aj v štátnom rozpočte.

 

     Platný zákon o daniach z príjmu  predstavuje zabezpeče-

nie stabilných príjmov v štátnom rozpočte, ktoré v roku 1997

sú schválené vo  výške 68 mld. Sk. Z tohto  celkového príjmu

plynúceho z priamych  daní pripadá na  príjem dane z príjmov

fyzických osôb 22 mld. Sk.  Navrhovaná úprava má tvoriť ďal-

šiu  časť príjmu  do štátneho  rozpočtu v prípade  fyzických

osôb, ktoré majú príjmy z podnikania a iné samostatné zárob-

kové činnosti.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, aby ste

podporili tento návrh zákona do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Teraz dávam slovo  spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý

gestorský  výbor  pre  financie, rozpočet a menu, poslankyni

Terézii Chlebovej.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

 

 

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupi-

ny poslancov  Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie

zákona, ktorým sa dopĺňa zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 763), ako spra-

vodajkyňa Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu.

 

     Úvodom vás informujem o skutočnosti, že predmetný návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie  zákona, ktorým  sa  dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení  neskorších predpisov, bol doru-

čený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanove-

nej lehote, čím boli  splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1

zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky, t. j. doručenie

návrhu zákona  najmenej 15 dní  pred schôdzou Národnej  rady

Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé číta-

nie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, ak sa mienite baviť v rokovacej  miestnosti,

nech sa  páči, môžete ju opustiť, a nechajte  pani kolegyňu,

aby mohla  predniesť  návrh. (Hlasy v sále.) Pán kolega, ne-

skáčte do reči, ja vediem schôdzu, a vy ju rozbíjate.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     ...Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky, a podľa legisla-

tívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 37. schôdze Národ-

nej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako spravodajkyňa  Výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky k tomuto prvému  čítaniu si osvojujem stanovisko, že

predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky nále-

žitosti návrhu  zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatív-

nych pravidlách.

 

     Z hľadiska  vecného zastávam stanovisko,  že predložený

návrh skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky

na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších  predpisov, rieši zá-

važnú  spoločenskú problematiku,  ktorú je  potrebné upraviť

spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny, zlepšenia a spresnenia

návrhu zákona budú  predložené v rozprave najmä v rámci dru-

hého čítania vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republiky

a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, čím  dôjde k dopracovaniu tohto ná-

vrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre  mňa ako spravodaj-

kyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí  návrh skupiny  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým  sa dopĺňa zákon  číslo

286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskorších predpi-

sov (tlač 763), prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej republiky číslo 1766 zo dňa 6. októbra

1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu ešte  týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pride-

lený, ho prerokovali  v lehote do 23. januára 1998 a gestor-

ský výbor v lehote do 29. januára 1998.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa. Nech sa páči, sadnite si na ur-

čené miesto.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode nášho roko-

vania. Keďže  som nedostal žiadnu písomnú  prihlášku do roz-

pravy, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Áno. Pán poslanec

Košnár. Ďalej?  Ak nikto, uzatváram  možnosť podania ústnych

prihlášok do rozpravy.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     treba iba  ľutovať, že vláda dávno  ohlásený nový zákon

o daniach z príjmov, týkajúci sa tak fyzických, ako aj práv-

nických osôb,  doteraz nepredložila, hoci  tak prisľúbila vo

svojom programovom vyhlásení a zaviazala  sa k tomu aj v ge-

nerálnej dohode už na rok 1995.

 

     Vieme veľmi dobre, že ešte pri východiskách na zostavo-

vanie štátneho rozpočtu na rok 1998 vláda  vychádzala z pri-

praveného  nového  zákona o daniach z príjmu,  ktorý  by mal

sledovať a v pripravenej  verzii aj skutočne sledoval zníže-

nie daňového zaťaženia predovšetkým  fyzických osôb, osobit-

ne v nižších  daňových či  príjmových  pásmach. Tento  vlád-

ny návrh  počítal  aj s valorizáciou  nezdaniteľného  minima

z dnešných 21 000 korún na daňovníka na príslušne vyššiu su-

mu odpočitateľných  položiek na vyživované  dieťa, zdravotne

ťažko postihnuté dieťa atď. Ako je známe, vláda od tohto zá-

meru predložiť nový  zákon o daniach z príjmu  do parlamentu

upustila so zdôvodnením, že by  to malo značný dosah na zní-

ženie výnosu z tejto dane,  osobitne dane z príjmu fyzických

osôb. Pritom  na druhej strane z rozpočtu sa dočítame, že sa

znižuje  rozpočtovaný výnos  dane z príjmu  právnických osôb

o 13 mld. korún oproti rozpočtovanému výnosu na tento rok.

 

     Takže dá sa povedať,  že nielenže nedochádza k zníženiu

daňového bremena  fyzických osôb, ale  dochádza k odľahčova-

niu, k  uľahčovaniu pozície podnikateľským  subjektom, práv-

nickým  osobám. A  tak tu  máme jednu  slovenskú raritu,  že

v budúcom roku  zaplatia  fyzické osoby  na daniach z príjmu

v absolútnej sume viac, ako sa rozpočtuje pre právnické oso-

by.

 

     My, ak  hovorím o Strane  demokratickej ľavice, ako  si

iste  dobre pamätáte,  sme vytrvalo  pri schvaľovaní  zákona

o štátnom rozpočte  už v minulých rokoch,  od roku 1995, keď

ešte zákon o štátnom rozpočte novelizoval veľa ďalších záko-

nov a medzi nimi vždy aj zákon o daniach z príjmov, sme usi-

lovali znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb zvýše-

ním hornej hranice  príjmov v nižších daňových pásmach a va-

lorizáciou nezdaniteľných častí  základu dane a odpočitateľ-

ných položiek riadnym zdanením tantiem, ale aj zavedením no-

vého  daňového  pásma nad 1 500 000 Sk zdaniteľného  príjmu,

ktorý sme pracovne nazývali "milionárskou daňou".

 

     Nešlo nám a nejde nám  len o to,  aby sa zvýšili príjmy

štátneho rozpočtu vyšším zdanením  fyzických osôb s milióno-

vými ročnými príjmami. Nechceme sa vyvŕšiť na neveľkom počte

takýchto  ľudí, ale  chceme spravodlivejšie  rozložiť daňové

bremeno vzhľadom na infláciu i rast nominálnych miezd, ktorý

je brzdený, žiaľ, aj mzdovou reguláciou, a čiastočne kompen-

zovať ujmu na príjmoch  štátneho rozpočtu, pretože ako ľavi-

cová strana nie sme proti  bohatstvu, ale sme proti chudobe,

proti príkrej príjmovej a majetkovej polarizácii spoločnosti.

 

     I keď predložený návrh  zákona skupinou poslancov neko-

píruje  filozofiu, ktorú  sme presadzovali a budeme  naďalej

presadzovať, podporujeme ako poslanecký klub Strany demokra-

tickej ľavice zaradenie tejto predlohy do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

 

     Pýtam sa, pán podpredseda, či  sa chcete vyjadriť k vy-

stúpeniu pána profesora Košnára.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Len pár slovami. Áno, pán poslanec Košnár má pravdu, že

spravodlivejšie alebo správnejšie  rozloženie daňového zaťa-

ženia, to  je celkom  správne,  pretože si myslím a som pre-

svedčený, že  štátny rozpočet je  skutočne dosť napätý,  keď

vieme, že štát už musí  tohto roku splácať. Preto si myslím,

že tak ako  aj v rokoch 1947-1948, keď  bola milionárska daň

už v bývalom  Česko-Slovensku, aj tu  pomôže či už rozpočtu,

alebo celkove našej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

      Ďakujem.

 

     Chce sa vyjadriť v rámci záverečného slova pani spravo-

dajkyňa? Nie, samozrejme.

 

     Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu. Ide o prvé hlaso-

vanie. Najskôr  budeme  hlasovať o návrhoch  podaných  podľa

ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku. V pod-

state  z rozpravy  návrhy nie  sú. Pristúpime  teda k prvému

hlasovaniu.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

Je to prvé hlasovanie o  tom, že návrh zaraďujeme do druhého

čítania.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky sa

uzniesla, že  tento návrh zákona,  podaný skupinou poslancov

Národnej rady, prerokujeme v druhom čítaní.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Priatelia,  pokoj. Pán  Maxon, ak  chceš hrať  divadlo,

nech sa páči, ale mimo rokovacej miestnosti.

 

     Teraz,  dámy a páni,  pristúpime  k druhému  hlasovaniu

o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pri-

delenie tohto návrhu  výborom a na určenie gestorského výbo-

ru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Prosím pani spravodajkyňu, aby hlasovanie uviedla.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Ďakujem.

 

     Prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu ešte  týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej

pre hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie a aby boli pre-

rokované vo  výboroch v termíne do 21. januára 1998 a v ges-

torskom výbore v lehote do 21. januára 1998. (Hlasy v sále.)

Moment. Výbory majú návrh prerokovať v lehote do 23. januára

1998 a gestorský  výbor v lehote  do 29. januára.  Prepáčte,

zle som prečítala.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, počuli ste  návrh, ktorý  predložila  pani

kolegyňa. Prosím, prezentujme sa a zároveň  hlasujme. Hlasu-

jeme o pridelení  tohto  návrhu  do  jednotlivých  výborov a

o termínoch prerokovania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky pri-

delila návrh  zákona výborom,  určila gestorský výbor a prí-

slušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom

čítaní.

 

     Ďakujem, pani kolegyňa, pán kolega.

 

     Dámy a páni, teraz pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona o úprave  dôchodkov  priznaných

v roku 1998.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 734 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 734a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní ministerka práce, sociál-

nych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     účelom vládneho  návrhu  zákona o úprave dôchodkov pri-

znaných v roku 1998 je upraviť  výšku  dôchodkov, ktoré budú

priznané  v období  od 1. januára 1998 do 31. decembra 1998,

tak,  aby  tieto  dôchodky  svojou  výškou  nezaostávali  za

dôchodkami priznanými pred 1. januárom 1998. Táto úprava no-

vopriznávaných dôchodkov je nevyhnutná vzhľadom na existujú-

ci spôsob  výpočtu dôchodku, ktorý je  založený na statickej

redukcii  priemerného  mesačného  zárobku  rozhodujúceho pre

výšku dôchodku.

 

     Úprava dôchodkov sa vzťahuje  na starobné dôchodky, in-

validné dôchodky, čiastočné  invalidné dôchodky, dôchodky za

výsluhu  rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky prizna-

né podľa zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších  predpisov. Takáto  úprava výšky novopriznávaných

dôchodkov bola realizovaná zákonmi  aj v predchádzajúcom ob-

dobí, a to vždy, keď boli zvýšené dôchodky z dôvodu splnenia

podmienok daných  zákonom  číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dô-

chodkov.

 

     Legislatívno-právny odbor Kancelárie Národnej rady Slo-

venskej republiky vo svojej informácii k vládnemu návrhu zá-

kona o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 z 30. septem-

bra 1997 uviedol, že z hľadiska  legislatívnotechnického po-

súdenia navrhovaného  zákona nie je  potrebné v ňom  vykonať

návrhy, ktoré  by mala schváliť Národná  rada Slovenskej re-

publiky. A ten istý odbor nemá vecné pripomienky k textu do-

ložky zlučiteľnosti,  ktorá je aj  súčasťou dôvodovej správy

k návrhu zákona.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je to štandardný

návrh zákona. Prosím vás o jeho podporu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ju, aby  zaujala miesto určené pre navrhova-

teľov.

 

     Dávam slovo  predsedovi výboru pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci  pánu poslancovi  Antonovi Národovi a prosím ho,

aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národ-

nú radu o výsledku rokovania  výborov o tomto vládnom návrhu

zákona a aby odôvodnil  návrh a stanovisko gestorského výbo-

ru.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  prerokovaní vládneho

návrhu  zákona o  úprave  dôchodkov  priznaných v  roku 1998

(tlač 734) vo  výboroch  Národnej  rady Slovenskej republiky

v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  ako  gestorský  výbor  pri rokovaní

o vládnom návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku

1998 podáva  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  v súlade

s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky túto  spoločnú správu  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 700

z 30. septembra 1997 po prerokovaní vládneho  návrhu  zákona

o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998 (tlač 734) v prvom

čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com  poriadku Národnej  rady Slovenskej  republiky prerokuje

uvedený  materiál v druhom čítaní a prideľuje  vládny  návrh

podľa § 74 ods. 1 citovaného  zákona na prerokovanie  Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci.

 

     Súčasne  Národná rada  Slovenskej republiky  podľa § 74

ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku  určila ako  gestorský Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci a súčasne lehotu na prerokovanie uvedeného návr-

hu zákona vo výboroch do 4. novembra 1997 a v gestorskom vý-

bore do 7. novembra 1997. Uvedené výbory prerokovali predlo-

žený návrh zákona v určenej lehote.

 

     Gestorský  výbor konštatoval,  že do  začatia rokovania

o predmetnom návrhu  zákona gestorský výbor  nedostal žiadne

stanoviská  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorí nie sú členmi výborov,  ktorým bol návrh zákona pride-

lený  podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Z. z.

 

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

rokoval o predmetnom  návrhu  dňa 3. novembra 1997. Súhlasil

s predloženým návrhom  zákona a odporučil Národnej rade Slo-

venskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre financie, rozpočet a menu rokoval

o návrhu zákona dňa 5. novembra 1997, súhlasil s predloženým

návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republi-

ky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci prerokoval pred-

metný  návrh zákona dňa 22. októbra 1997, súhlasil s predlo-

ženým  návrhom  zákona a odporučil  Národnej rade Slovenskej

republiky návrh zákona schváliť v predloženom znení.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona  o  úprave  dôchodkov  priznaných  v  roku 1998 (tlač

734), vyjadrených v uzneseniach, z ktorých nevyplynuli žiad-

ne pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy,  odporúča Národnej rade

Slovenskej republiky návrh zákona o úprave dôchodkov prizna-

ných v roku 1998 schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úprave

dôchodkov  priznaných v roku 1998 vo  výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky bola  schválená uznesením Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci  číslo 374 zo 6. novembra 1997, ktoré je prílohou tejto

spoločnej správy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov.

 

 

     Do rozpravy sa písomne  zatiaľ neprihlásil nikto. Ústne

sa tiež nikto nehlási. Nech  sa páči, chce sa niekto prihlá-

siť? Ďakujem.  Keďže nie, uzatváram  možnosť podania prihlá-

šok.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka? Nie.

Ďakujem. Želá  si záverečné slovo  pán spoločný spravodajca?

Nie. Ďakujem.

 

     Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť

k hlasovaniu. (Súhlasná odpoveď spravodajcu.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 záko-

na o rokovacom  poriadku pristúpime  najskôr k hlasovaniu zo

spoločnej  správy  výborov  a potom  pristúpime k hlasovaniu

o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím  pána  spoločného  spravodajcu,  aby  hlasovanie

uvádzal.

 

Poslanec A. Národa:

 

     V spoločnej správe  nie sú  žiadne  pozmeňujúce návrhy,

môžeme hlasovať o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu, aké má  návrhy na po-

kračovanie  prerokovania  návrhu  zákona  v  treťom  čítaní.

(Odpoveď spravodajcu, že nemá žiadny návrh.)

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o zaradení zákona do tretieho čítania.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, teda pristúpime

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona o úprave  dôchodkov  priznaných

v roku 1998.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-

com poriadku.  Pýtam sa, či niekto  navrhuje opravu legisla-

tívnotechnických alebo jazykových chýb.

 

     Ak nie,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu  za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu  o  vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených návrhov, ktoré neboli žiadne.

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať o zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej

mzde a o zmene niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 736 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 736a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní ministerka práce, sociál-

nych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

     Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ospravedlňujem sa,  mal som procedurálnu  otázku, ktorá

nesúvisí s touto témou, ale je to procedurálna otázka, ktorú

chcem  predložiť  ako návrh. Chcem v mene poslaneckého klubu

DÚ, KDH a oboch maďarských  klubov podať žiadosť o zaradenie

nového bodu programu dnes po  hodine otázok a odpovedí, a to

informáciu  pána predsedu  vlády o výsledkoch  jeho návštevy

v Rusku. Prosím, aby sa o tom hlasovalo, lebo je to procedu-

rálny návrh, ešte kým začne vystúpenie pani ministerka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Je to procedurálny návrh.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  nech sa páči,

budeme hlasovať.

 

     A vy viete,  že pán premiér tam bol?  Ja neviem. (Hlasy

z pléna.) Ďakujem, to  máte dobrú špionáž.  Dobre. Škoda, že

vás tam nezobral. Boli by ste videli Rusko.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nie je vôľa. Ďakujem. Nie naša.

 

     Ešte pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja dal jeden návrh na doplnenie

programu schôdze. Dávam  návrh na zaradenie bodu do programu

schôdze, aby  pán Čarnogurský a pán  Kukan informovali tento

parlament, a tým aj slovenský národ o tom, ako sa nové štyri

podmienky dostali  do Európskeho  parlamentu o prizvaní Slo-

venska na rokovania o vstupe do Európskej únie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     To je  procedurálny  návrh? (Hlasy v sále.) Tri  kluby.

Dobre. Pán Cuper,  želáte si o tom hlasovať?  (Ruch v sále.)

Pokoj. V mene troch klubov. ZRS a SDĽ sa k tomu prikláňa.

 

     Nech sa páči, pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Domnievam sa,  že opozícia by  si mohla nájsť  už niečo

originálnejšie, pretože tieto nezmysly sme si už vypočuli zo

strany vyšetrovacieho výboru pána  Javorského v rokoch 1990,

1991, 1992, keď  sa fabrikovali  lži, nezmysly, znásilnenia,

tehotenstvá, ilegálne zahraničné cesty. Už ste trápni! Tráp-

ni ste, nechutní a jednoducho poľutovaniahodní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

 

     Dávam takýto procedurálny návrh. Rád by som, aby bol do

programu zaradený jeden bod, a to, nech poslanci slovenského

parlamentu, ktorí  patria k maďarskej  národnostnej menšine,

sú to teda maďarskí Slováci, či slovenskí Maďari, vysvetlia,

načo boli  teraz v Budapešti. Počul som, že  sa neboli radiť

o tom,  ako odtrhnúť  juh Slovenska,  ale že  sa boli  radiť

o tom,  ako opiť  Slovenskú demokratickú  koalíciu, ktorá je

môjmu srdcu  veľmi blízka. Chcel by  som, aby to vysvetlili,

či je to naozaj pravda. Dávam takýto procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     No, vážení. Tak vidíte, pán poslanec Kováč, čo sa naro-

bilo.

 

     Pán Rózsa, nech sa páči.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     vzhľadom na prednesený návrh  by som prosil spresniť zo

strany pána kolegu, o ktorých poslancov ide, menovite.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, nešpekulujme tu, lebo si budeme musieť predĺžiť

rokovanie po devätnástom a cez sviatky.

 

     Pán Moric, nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ja  som povedal  menovite, ktorí  to boli. Špecifikoval

som to. Béla, v prvom rade ty  si ich viedol, takže ty by si

mal na toto odpovedať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, ideme ďalej.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

     Béla,  budeš sa  musieť potom  spovedať. Ticho,  prosím

vás, pokoj.

 

     Vážení, poďme ďalej, niet času.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady úpravu minimálnej

mzdy, t. j. zmenu zákona číslo 90/1996 Z. z.

 

     Úprava výšky minimálnej mzdy, obsiahnutá v predkladanom

vládnom návrhu zákona, zohľadňuje  predovšetkým vývoj život-

ných nákladov a spotrebiteľských  cien v období od poslednej

úpravy výšky  minimálnej mzdy, vykonanej k 1. aprílu 1996 až

do  konca mája 1997. Zároveň  sa  prihliada  aj na očakávaný

prírastok spotrebiteľských  cien v ďalšom  období roku 1997.

Navrhovaná  výška  minimálnej  mzdy  zachováva jej doterajší

predstih pred  sumou životného minima pre  jednotlivca 2 410

Sk mesačne, ustanoveného v zákone 463/1991 o životnom  mini-

me.

 

     Predloženým vládnym  návrhom zákona sa  súčasne mení aj

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 387/1996

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997, a to v ustano-

veniach, ktoré sa týkajú výšky odvodu za neplnenie povinného

podielu zamestnávania  občanov so zmenenou  pracovnou schop-

nosťou. Ďalej  sa týmto vládnym návrhom  mení zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 274/1994 o Sociálnej  pois-

ťovni  v znení  neskorších predpisov.  Navrhovanou zmenou sa

mení ustanovenie o vymeriavacom základe na určenie poistného

plateného štátom za určený okruh osôb.

 

     Návrh zákona  bol v júli 1997 predložený  na  rokovanie

Rady hospodárskej a sociálnej  dohody  Slovenskej republiky,

k dnešnému dňu však prerokovaný nebol.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ju, aby  zaujala miesto určené pre navrhova-

teľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi  Pavlovi  Derfényimu a prosím ho, aby  podľa

§ 80 ods. 2 o rokovacom  poriadku  informoval  Národnú  radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     vážená snemovňa,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o prerokovaní vládneho návrhu zá-

kona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej  mzde a o zmene  niekto-

rých zákonov vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republiky

v druhom čítaní (tlač 736).

 

     Výbor pre  zdravotníctvo a sociálne  veci ako gestorský

výbor pri  rokovaní o vládnom návrhu  zákona podáva Národnej

rade  Slovenskej  republiky  túto  spoločnú  správu  výborov

o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením čís-

lo 701 z 30. septembra 1997 po prerokovaní  vládneho  návrhu

zákona v prvom  čítaní rozhodla, že  prerokuje uvedený mate-

riál v druhom čítaní, a pridelila vládny návrh na prerokova-

nie  ústavnoprávnemu výboru,  výboru pre  financie, rozpočet

a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Súčasne  Národná rada  Slovenskej republiky  určila ako

gestorský výbor  pre zdravotníctvo a sociálne veci a súčasne

určila lehotu na prerokovanie uvedeného návrhu zákona vo vý-

boroch  do 4. novembra a v gestorskom  výbore do 7. novembra

1997. Uvedené  výbory  prerokovali  predložený  návrh zákona

v určenej lehote.

 

     Gestorský  výbor konštatoval,  že do  začatia rokovania

o  predmetnom  návrhu  zákona v gestorskom  výbore  nedostal

žiadne  stanoviská poslancov,  ktorí nie  sú členmi výborov,

ktorým bol návrh zákona pridelený.

 

     Určené výbory svojím uznesením odporučili Národnej rade

Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona (tlač 736), vyjadrených v ich  uzneseniach,  odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

90/1996 Z. z. o minimálnej  mzde a o zmene  niektorých záko-

nov, schváliť.

 

     Zároveň dovoľujem  si poznamenať, že  Národná rada Slo-

venskej  republiky  včera  schválila  zákon,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon Národnej rady  číslo 274/1994 Z. z. o Sociál-

nej poisťovni, kde je upravený § 16 ods. 10. Vzhľadom na to,

že je predkladaný vládny návrh  zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon  číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej  mzde a o zmene

niektorých  zákonov, v ktorom sa v článku III navrhuje  nové

znenie § 16 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni  v znení ne-

skorších  predpisov, je potrebné upraviť  článok III v tlači

736.

 

     Preto,  vážený pán  predsedajúci, po  otvorení rozpravy

predložím  pozmeňujúci  návrh v mene  skupiny 15 poslancov a

zároveň v súlade s § 27 ods. 8 rokovacieho  poriadku  žiadam

o udelenie slova ako prvému v rozprave.

 

     Ďakujem.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode  programu. Do rozpravy sa  mi písomne nikto ne-

prihlásil. Hlási sa niekto  ústne? Áno, pán poslanec Košnár.

Ešte sa niekto hlási? Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi  predložiť návrh skupiny  poslancov Národnej

rady Slovenskej  republiky na zmenu  vládneho návrhu zákona,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 90/1996 Z. z. o minimálnej  mzde a o zmene niektorých zá-

konov.

 

     V článku III v názve zákona sa za slová "číslo 386/1996

Z. z." vkladajú nové slová "a zákon číslo" - zatiaľ bez čís-

la - "lomené 1997 Z. z." Pri autorskej  korektúre v redakcii

Zbierky  zákonov  sa  uvedie  číslo  zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

274/1994 Z. z. o  Sociálnej  poisťovni  v  znení  neskorších

predpisov a zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení  zákona číslo 70/1997

Z. z., ktorý včera, t. j. 3. 12. 1997, Národná rada schváli-

la.

 

     Po druhé, v článku III § 16 odsek 10 sa  nahrádza novým

ustanovením, ktorý znie: "Vymeriavací  základ na určenie po-

istného  plateného  štátom  za  osoby  uvedené v § 14 ods. 9

a 10, na určenie  poistného plateného  Národným úradom práce

za osoby  uvedené v § 14 ods. 12 je 2 700 Sk." Ide o zosúla-

denie textu novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni v znení  neskor-

ších predpisov, schváleného Národnou radou Slovenskej repub-

liky dňa 3. decembra 1997.

 

     Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďalší prihlásený je pán poslanec Košnár. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     za skupinu 18 poslancov podávam tieto pozmeňujúce návr-

hy:

 

     Po  prvé,  článok I bod 1 znie: "V § 2  ods. 1 písm. a)

suma 14,60 Sk sa nahrádza sumou 18,40 Sk."

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  s  tým  súvisiaci - v článku

I bod 2 znie:  "V § 2 ods. 1 písm. b)  suma 2 700 Sk sa  na-

hrádza sumou 3 400 Sk."

 

     Zdôvodnenie:  Minimálna mzda  ani vo vládou navrhovanej

výške neplní  dostatočne funkciu reprodukcie  pracovnej sily

tak vzhľadom  na infláciu, ako aj  vzhľadom na rast priemer-

ných nominálnych  miezd. Nemotivuje k zamestnávaniu sa, lebo

rozdiel medzi  minimálnou  mzdou po zdanení a výškou príjmov

odvodených od životného minima by naďalej zostal veľmi malý.

 

     Pozmeňujúci  návrh  je  v  súlade  s  dôvodovou správou

k vládnemu návrhu zákona a neodporuje  ani ekonomickému roz-

boru, ktorý v tejto dôvodovej správe predkladá vláda.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Faktickú poznámku má pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Dovolím si povedať  skupine predkladateľov, ktorí pred-

kladajú tento návrh, že si asi celkom  dobre nepozreli dôvo-

dovú správu,  pretože tam je jasne  napísané, aká miniatúrna

skupina poberá minimálnu mzdu.

 

     Viete, že mzdy ako také  sa dnes  prerokúvajú medzi za-

mestnávateľmi a zástupcami zamestnancov,  takže tu je mecha-

nizmus na to, aby sa dohodli. A vo väčšine podnikov sú mini-

málne mzdy skutočne vyššie. Minimálna mzda je mechanizmus na

odvod do fondov, okrem iného  napríklad do zdravotného a so-

ciálneho, a týmto  zvýšením  na 3 400 Sk by ste  vlastne do-

siahli  opak, ako  chcete, pretože  mnohé skupiny, napríklad

samostatne zárobkovo činné  osoby, spolupracujúce osoby, ale

aj dobrovoľne  nezamestnaní, kde patria  aj matky, ktoré  sa

starajú o deti a nepoberajú  už materský príspevok alebo ro-

dičovský príspevok. A takisto si protirečíte, pretože v zdô-

vodnení  píšete, že nemotivuje k zamestnávaniu sa, ale podľa

zákona 387/1997 Z. z. by  ste  zvýšili aj  maximum poberania

podpory v nezamestnanosti z 5 400 na 6 100 Sk. Čiže prijatím

tohto vášho návrhu by ste dosiahli opak. Nezamestnaní, ktorí

môžu dostať  maximum až 6 100 Sk, naozaj  nebudú  motivovaní

hľadať si zamestnanie s minimálnou mzdou.

 

     Takže prosím poslancov, aby  pri tomto návrhu, ktorý je

zdanlivo  populistický, brali  do úvahy  aj tieto  kritériá.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže už  nikto nie je  prihlásený, vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú. Žiada si zaujať stanovis-

ko pani ministerka?

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nebudem opakovať  to, čo tu  už bolo povedané  pani po-

slankyňou Aibekovou. Je  to tak. Ja som očakávala,  že sa tu

bude  licitovať, a najmä zo  strany SDĽ, lenže  skutočne ten

efekt by bol úplne opačný, ako chceme dosiahnuť. Chcem znovu

pripomenúť, že  minimálna  mzda je v podstate len kategória,

je konštantná kategória, z ktorej sa potom určitými násobka-

mi určujú iné dávky v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takže

neodporúčam  tento  návrh  prijať. A pre verejnosť  chcem u-

viesť, že  je to pár  desiatok  ľudí v štátnej správe, resp.

v rozpočtových príspevkových organizáciách,  ktorí sú na mi-

nimálnej mzde.

 

     Pokiaľ ide o kolektívne vyjednávania, myslím si, že tam

je to  jasné, že drvivá väčšina  podnikov má uzavreté kolek-

tívne zmluvy,  ktoré idú vysoko  nad rámec nami  navrhovanej

minimálnej mzdy 3 000 Sk.

 

     Takže prosím podporiť pôvodný vládny návrh.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam  sa pána  spoločného spravodajcu,  či chce zaujať

stanovisko. Nie.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu. Áno.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 záko-

na  o  rokovacom  poriadku  pristúpime  najskôr k hlasovaniu

o návrhoch  zo spoločnej  správy  výborov a potom pristúpime

k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch z roz-

pravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,  keďže spoločná správa neobsa-

huje žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme postupovať podľa § 37

rokovacieho poriadku. V rozprave odzneli dva pozmeňujúce ná-

vrhy. Jeden  som predniesol ja a druhý  pán poslanec Košnár.

Teda najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som

predniesol  ja. Ide o pozmeňujúci  návrh,  ktorý  zosúlaďuje

text novely zákona s už prijatým zákonom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Tak hlasujeme.  Nech sa páči, prezentujme  sa a zároveň

hlasujme.

 

     Pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Hlasujeme podľa § 37. V rozprave odzneli dva pozmeňujú-

ce návrhy.  Budeme  hlasovať o návrhu, ktorý som  predniesol

ja. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Druhý v rozprave  vystúpil pán  poslanec  Košnár, ktorý

predniesol pozmeňujúci návrh. Stanovisko k nemu zaujala pani

ministerka a pani poslankyňa Aibeková. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch pána poslanca

Košnára, ktorý vystúpil pred chvíľou. Nech sa páči.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Máte ešte nejaké pozmeňujúce návrhy? Nie. Pýtam sa spo-

ločného spravodajcu, aké má  návrhy na pokračovanie preroko-

vania zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     V zmysle návrhu gestorského výboru odporúčam pokračovať

v rokovaní o zákone v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, pristúpime teda

k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej

mzde a o zmene niektorých zákonov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode programu.  V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje  opravu legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb. Keďže nie, vyhlasujem rozpra-

vu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci, v zmysle stanoviska gestorské-

ho výboru odporúčam Národnej rade tento zákon schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

90/1996 Z. z. o minimálnej  mzde a o zmene niektorých  záko-

nov.

 

     Ďakujem pekne pani ministerke  aj pánu spoločnému spra-

vodajcovi.

 

     Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny, pretože tu nemáme

predkladateľov. O 11.15 hodine  príde  pani ministerka škol-

stva.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     je tu pani ministerka, takže pristúpime k druhému číta-

niu o

 

     vládnom návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 718 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 718a.

 

     Vládny návrh  zákona odôvodní ministerka  školstva Slo-

venskej republiky pani Eva Slavkovská.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

      Vážený pán predsedajúci,

      vážené pani poslankyne,

      vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh zákona schválila vláda Slovenskej re-

publiky na svojom rokovaní 15. júla 1997 a poverila predsedu

vlády predložiť tento návrh na ďalšie ústavné prerokovanie.

 

     Ďalšie  vzdelávanie sa  upravuje  zákonom v tých inten-

ciách, aby zodpovedalo celkovým zmenám v spoločnosti, požia-

davkám  vyplývajúcim z trhu  práce,  zo štrukturálnych zmien

v ekonomike,  ale aj z meniaceho  sa postavenia  jednotlivca

v spoločnosti. Ďalšie vzdelávanie zahŕňa vzdelávanie, ktorým

sa účastník druhou cestou vzdelávania pripravuje na získanie

stupňa vzdelania. Vydávanie dokladov o získanom stupni vzde-

lania je v kompetencii základných, stredných a vysokých škôl

podľa osobitných predpisov.

 

     Do  ďalšieho vzdelávania  patrí aj  odborné vzdelávanie

a príprava, ktorými  účastník získava lepšie  predpoklady na

osobné uplatnenie sa na trhu práce. Doklady o získanom vzde-

laní vydávajú jeho  absolventom ustanovizne ďalšieho vzdelá-

vania, ktoré sú akreditované  podľa  tohto zákona. Tieto do-

klady o vzdelávaní majú  celoštátnu platnosť a podľa návrhov

zákona majú povahu verejnej listiny.

 

     Tretím druhom ďalšieho vzdelávania je záujmové, občian-

ske a iné vzdelávanie,  ktorým účastník rozvíja svoje osobné

záujmy  či vytvára  vlastné  vzťahy a postoje k spoločnosti.

Osvedčenie  o  absolvovaní  vzdelávania  vydáva ustanovizeň,

ktorá   vzdelávaciu  aktivitu   uskutočňuje.  Tieto  doklady

o vzdelaní nemajú celoštátnu platnosť a nemajú povahu verej-

nej listiny.  Ďalšie vzdelávanie budú v  rámci svojej pôsob-

nosti poskytovať  školské i mimoškolské  vzdelávacie ustano-

vizne prostredníctvom vzdelávacích aktivít.

 

     Návrh  zákona  rozlišuje  akreditované a neakreditované

vzdelávacie ustanovizne a o ich akreditácii rozhoduje minis-

terstvo školstva prostredníctvom Akreditačnej komisie minis-

terstva školstva pre ďalšie vzdelávanie. Akreditačnú komisiu

zriaďuje minister školstva ako svoj poradný orgán.

 

     Podmienkami  na  vydanie  potvrdenia  o  akreditácii sú

vzdelávanie ako predmet  činnosti, projekt vzdelávacej akti-

vity a pedagogická dokumentácia, kvalitné  lektorské a mate-

riálno-technické zabezpečenie vzdelávacej aktivity. Potvrde-

nie o akreditácii sa vydáva na čas určitý.

 

     Akreditácii podľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie

aktivity,  ktoré  vykonávajú  vzdelávanie  podľa  osobitných

predpisov, napríklad o požiarnej ochrane, o prevádzke na po-

zemných komunikáciách a podobne.

 

     Na  akreditované vzdelávacie  aktivity môžu ustanovizne

získať časť nákladov spojených  so vzdelávaním z iných zdro-

jov, predovšetkým z rozpočtu Národného úradu práce najmä pre

oblasť rekvalifikácie, z prostriedkov zamestnávateľských or-

ganizácií  alebo aj z účelovo  určenej  dotácie  zo štátneho

rozpočtu. Medzi zdroje financovania návrh zákona zaraďuje aj

úhrady  účastníkov vzdelávania,  prostriedky rozpočtov obcí,

prostriedky  nadácií a iných  právnických a fyzických  osôb.

Účastníkom  ďalšieho  vzdelávania v akreditovaných vzdeláva-

cích ustanovizniach budú poskytované pracovné úľavy v zmysle

všeobecne záväzných právnych predpisov.

 

     Návrh zákona predpokladá účinnosť od 1. januára 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ju, aby  zaujala miesto určené pre navrhova-

teľov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, dávam slovo ur-

čené spoločnému spravodajcovi  výborov pánu poslancovi Joze-

fovi Tarčákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacie-

ho poriadku informoval Národnú  radu o výsledku rokovania vo

výboroch o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh

a stanovisko gestorského výboru.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážená pani ministerka,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládne-

ho návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamest-

nanosti v znení  zákona číslo 70/1997 Z. Z., ktorú  máte ako

tlač číslo 718, vo výboroch  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v druhom čítaní.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 711

z 1. októbra 1997 pridelila  vládny  návrh  zákona  o ďalšom

vzdelávaní  na prerokovanie  týmto výborom:  ústavnoprávnemu

výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ve-

rejnú  správu,  územnú  samosprávu a národnosti, výboru  pre

zdravotníctvo a sociálne  veci a výboru pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport. Uvedené  výbory prerokovali predmetný návrh

zákona v lehote  určenej uznesením  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal nijaké  stanovisko od po-

slancov podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej  rady  pre financie, rozpočet a menu ne-

prijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej ra-

dy o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovič-

ná  väčšina prítomných  členov výboru.  Počet členov  výboru

17, prítomných bolo 12 poslancov, za návrh  uznesenia hlaso-

valo 6 poslancov, proti boli 2 a 4 sa zdržali hlasovania.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady, Výbor Národnej rady

pre verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti a výbor

pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci  a  taktiež  výbor pre

vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport  v prijatých  uzneseniach

zhodne odporúčajú  Národnej rade Slovenskej  republiky návrh

zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, kto-

ré sú  obsiahnuté v tlači  pod pod číslami 1, 2, 3, 4, 5, 6,

7, 8, 9, 10, 11 až 18 s tým, že  navrhuje o bodoch 1 až 11 a

o bodoch 13, 14, 15 a 17 hlasovať spoločne a gestorský výbor

ich  odporúča schváliť.  Taktiež hlasovať  spoločne o bodoch

16 a 17 s tým, že ich odporúča neschváliť. A samostatne hla-

sovať o bode 12 a ten taktiež neschváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o ďalšom  vzdelávaní a o zmene  zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 387 a zákona 70 vyjadrených v ich

uzneseniach  uvedených  pod bodom III tejto  správy a stano-

vísk  poslancov  gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave

k zákonu o návrhu  zákona  podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83

zákona Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1997

Z. z. odporúča Národnej rade  Slovenskej republiky návrh zá-

kona v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov uvedených v tejto správe schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu  zákona bola schválená uznesením vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport číslo 485 z 10. novembra 1997.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi. Prosím  ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne do rozpravy nie je prihlásený

nikto.  Hlási  sa  niekto  ústne?  Pán spoločný spravodajca.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Už počas rokovania vo  výbore pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport  došlo k tomu,  že sme sa  zjednotili v názore,

bola to všeobecná zhoda,  aby som predniesol pozmeňujúce ná-

vrhy, ktoré zlepšujú tento  predložený návrh, ktorý je spre-

vádzaný podpismi, požadovaným množstvom. Máte to v spoločnej

správe  ako návrh  skupiny 15 poslancov  na  zmenu a doplnky

k návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 718.

 

     Ide o tieto návrhy:

 

     1. V § 7 ods. 3 k odkazu 5) poznámka  pod  čiarou znie:

"Napríklad § 24 zákona číslo 172/1990 Zb. v znení neskorších

predpisov,  zákon Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo

77/1994 Z. z., vyhláška  Ministerstva  zdravotníctva Sloven-

skej republiky číslo 83/1996 Z. z., zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 315/1996 Z. z." Ide len o doplnenie

demonštratívneho výpočtu predpisov upravujúcich vzdelávanie,

na ktoré sa nemá vzťahovať akreditácia podľa tohto zákona.

 

     2. V § 8 ods. 1 sa  v prvej  vete  za  slovo  "doklady"

vkladá slovo "získanom" a na koniec  textu sa  pripája veta:

"Absolventom vzdelávania podľa § 3 písm. a) sa vydá osvedče-

nie o jeho absolvovaní." Ide o jasné vyjadrenie, že v prípa-

de vzdelávania podľa § 3 písm. a) sa síce  možno pripravovať

na získanie stupňa vzdelávania,  ale získať stupeň vzdeláva-

nia možno len za podmienok a spôsobom  upraveným v školských

zákonoch. Preto  sa v prípade  tohto vzdelávania absolventom

vydá len doklad, t. j. osvedčenie o jeho absolvovaní, pričom

sa tento doklad nebude  vzťahovať na ustanovenia predchádza-

júcej vety.

 

     3. A tretí  pozmeňujúci  návrh je v § 10 ods. 3 v prvej

vete  vypustiť  slová "a štátne  príspevkové  organizácie" a

v druhej vete  na konci nad  slovo "zdroje" umiestniť  odkaz

9). Poznámka pod čiarou pod číslom 9) by  znela: "§ 13 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách."  Ustanovenie navrhovaného odseku

3 sa nevzťahuje  na štátne príspevkové  organizácie, pretože

tieto všetky svoje príjmy  využívajú na plnenie svojich úloh

a doplnkovým zdrojom príjmov pre ne je príspevok zo štátneho

rozpočtu.  Na  druhej  strane  štátne rozpočtové organizácie

môžu ďalšie príjmy nad štátny rozpočet  použiť ako svoje vý-

davky a prekročiť tak rozpočtový  limit výdavkov len za pod-

mienok podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona 303/1995 Z. z.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Keďže už nemáme nikoho  prihláseného do rozpravy, pýtam

sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka. Nie. Ďa-

kujem. Želá si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

     Ak áno, podľa § 83 ods. 3 zákona  o rokovacom  poriadku

pristúpime  najskôr  k hlasovaniu  o  návrhoch  zo spoločnej

správy výborov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až

11 a o bodoch 13, 14, 15 a 17 s tým, že gestorský  výbor ich

odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návr-

hoch  zo  spoločnej  správy.  Gestorský  výbor  ich odporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďalej budeme  hlasovať  o bodoch 16 a 18 s tým, že ges-

torský výbor ich odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalších pozmeňujúcich návrhoch, ktoré

gestorský výbor neodporúča schváliť. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tieto pozmeňujúce návrhy neprešli.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Teraz budeme  hlasovať o bode 12, ktorý  odporúčam  ne-

schváliť, pretože toto už  riešia moje tri pozmeňujúce návr-

hy, ktoré boli prijaté so všeobecným súhlasom. Takže odporú-

čam tento bod neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať, nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Teraz budeme  hlasovať o mojich troch pozmeňujúcich ná-

vrhoch, ktoré odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať en bloc o všetkých troch?

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o všetkých  troch  spolu. Pán spoločný

spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy, ktoré za-

zneli počas rozpravy vo výboroch, ako aj mnou prednesené po-

čas  rozpravy v pléne. A mám zmocnenie  gestorského  výboru,

aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazyko-

vých chýb. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

 

     Nech sa páči, pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Využívam túto prestávku a chcem upozorniť poslancov vý-

boru pre hospodárstvo,  že o 13.00 hodine sa  zídeme v trid-

siatke na pokračovaní schôdze výboru.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prišiel pán  Harach. Budeme sa  prezentovať. Ešte jeden

nám chýba. Školáci ten zákon potrebujú.

 

     Pani ministerka, a vy ste sa prezentovali? (Hlasy v sá-

le.)

 

     Vážení, dám ešte raz o tomto návrhu zákona hlasovať. Ak

nás bude málo, bude obedňajšia prestávka. Potom vám poprajem

dobrú chuť.

 

     Nech sa  páči, prezentujme  sa a hlasujme o zákone  ako

celku.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

 

     Vážení, niekto nechal pri prezencii kľúče od auta. Pani

Kolesárová? Tá stále zabúda kľúče.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram bod programu

 

     hodina otázok.

 

 

     Chcem pripomenúť,  že v rokovaní o tomto  bode programu

budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-

com  poriadku. Zo všetkých písomných  otázok poslancov poda-

ných do  stredy do 12.00 hodiny  určení overovatelia schôdze

vyžrebovali  poradie otázok  na odpovede,  ktorým sa  budeme

riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej

tabuli pred  rokovacou sálou. Pripomínam,  že na otázky  po-

slancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej  sále, sa neodpove-

dá.

 

     Prosím  predsedu vlády  pána Vladimíra  Mečiara, aby zo

svojho miesta  oznámil, ktorých členov vlády  určil, že budú

odpovedať na  otázky za neprítomných  členov vlády, prípadne

že bude za nich odpovedať sám.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážení páni poslanci,

     dámy poslankyne,

 

     za neprítomného podpredsedu vlády pána Kalmana bude od-

povedať, zastupovať a vyjadrovať  sa podpredseda vlády a mi-

nister financií pán Kozlík, za  neprítomnú ministerku zahra-

ničných vecí  pani Zdenku Kramplovú minister  obrany pán Si-

tek, za neprítomného ministra  dopravy, pôšt a telekomuniká-

cií pána  Jasovského minister  výstavby a verejných prác pán

Mráz, za neprítomného  pána ministra pôdohospodárstva minis-

ter výstavby a verejných prác pán Mráz.

 

     Ďakujem, pán predseda. Za seba si zodpoviem sám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz  pristúpime k odpovediam  na  vyžrebované  otázky

poslancov položené predsedovi vlády.

 

     Prosím pána  predsedu vlády, aby zaujal  miesto za reč-

níckym pultom a na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adreso-

vané, odpovedal v časovom  limite 15 minút. Niektoré  otázky

sa opakujú. Uvádzam prvú otázku.

 

     Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného pora-

dia je od poslanca pána  Kováča a znie: "Na oficiálnom roko-

vaní s rakúskym  kancelárom  Klimom v nedávnych dňoch sedela

po vašom boku aj pani Blažena Martinková. Z akého dôvodu?"

 

     Nech sa páči.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Na otázku  by som mohol  odpovedať asi tak,  že za čias

Aristotela, keď sa objavila nová pravda, vždy zabili sto vo-

lov.  Do tohto  času sa  všetky voly  triasli, že príde nová

pravda. Časy  sa menia. Ak sa  zjaví v tíme HZDS  nová tvár,

vyvoláva to úžas a prekvapenie zo strany vládnej opozície.

 

     Pani Martinková, bohužiaľ, nesedela presne po mojom bo-

ku, sedela po boku štátneho tajomníka, tak ako to jej funkč-

né zaradenie vyžaduje, a sedela  tam preto, že je poradkyňou

predsedu vlády  pre otázky európskej  integrácie a vnútornej

politiky Slovenskej republiky. Vyplýva jej to z titulu funk-

cie a zaradenia,  ktoré v Úrade  vlády, v inštitúcii, má. Je

úplne normálne, že sa v parlamente intervenujú ústavní čini-

telia. Je úplne nenormálne,  že sa intervenujú úradníci, po-

radcovia, zástupcovia štátu, na  čo, páni poslanci, zo záko-

nov a ústavy štátu nemáte  právo dovtedy, kým neporušujú zá-

kony tohto štátu. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To sa týkalo otázok 1, 2, 5, 8 a 9. Doplňujúca otázka?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte dve minúty.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     keď  sa objaví  súkromná osoba  na oficiálnom rokovaní,

a nie  je to  tlmočníčka, pochopiteľne  to vzbudí pozornosť.

Viac otázok  poslancov, ktoré sú  nasmerované k účasti  pani

Martinkovej na oficiálnych rokovaniach, svedčí o tom, že ide

o otázku,  ktorá verejnosť  zaujíma. Je  pochopiteľné, že sa

o ňu zaujímali i novinári, a nie  je to možné v žiadnom prí-

pade chápať ako ich  nekultúrnosť, ale snahu o profesionálnu

prácu. Preto verím, že  časté spomínanie mena pani Martinko-

vej na poslednej tlačovke Úradu  vlády nebolo dôvodom na váš

zákaz  ďalších  tlačových  konferencií  na  vašom úrade, ale

predpokladám,  že občanom  Slovenskej republiky  vysvetlíte,

z akého dôvodu je porušované ich ústavné právo na informova-

nosť, na informácie z orgánu, ktorý žije z daní občanov Slo-

venskej republiky.

 

     A teraz k otázke. Dnes je  to takmer rok, čo Úrad vlády

opustila pani  Nagyová, ktorá sa pri  podobných štátnych ná-

vštevách tiež  objavovala po vašom  boku. Pani  Mgr. Nagyová

však bola  zamestnankyňa Úradu vlády,  dokonca vedúcou vášho

sekretariátu a zabezpečovala  pre vás  všetko, aby ste  boli

pri rokovaní v dobrej  pohode a rokovanie bolo úspešné. Pani

Blažena  Martinková však  nie je  zamestnankyňou Úradu vlády

a ako sme sa dozvedeli, nepoberá  odtiaľ ani žiadny plat. Dá

sa teda povedať, že pôsobí pre vás takpovediac dobrovoľne či

brigádnicky. Vaše hovorkyne pri označovaní jej pracovnej ná-

plne oznámili tlači,  že ide o poradkyňu - a teraz ich citu-

jem - "o poradkyňu, dá sa povedať, na všetko".

 

     Vážený  pán premiér,  moja doplňujúca  otázka znie: Zú-

častňuje sa,  resp. zúčastnila sa  pani Martinková aj  iných

oficiálnych či  neoficiálnych  rokovaní a bola s vami  aj na

rokovaní v Moskve ako tretí člen delegácie?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Na prvú otázku nemám čo odpovedať, lebo nič také tu po-

ložené nebolo.

 

     Na druhú otázku by som odpovedal asi toľko:

 

     V roku 1994 som zo  svojho kádra vlády, ktorý som vtedy

mal, navrhol prezidentovi na vypustenie dvoch ľudí, jeden sa

volal Roman  Kováč, druhý sa  volal Jozef Moravčík,  pretože

neboli chytrí. Je  rok 1997, a nie sú o nič  chytrejší. Mrzí

ma takto  neproduktívne strávený  čas, pretože i laik, ktorý

v diplomacii  alebo v politike  ešte  len  začína,  vie,  že

v každom  pracovnom  kolektíve  existujú  poradcovia,  ktorí

pôsobia  profesionálne,  i  poradcovia,  ktorí  pôsobia mimo

profesionálneho úväzku, ale patria do legitímneho tímu funk-

cionárov. Nie jeden raz,  desiatky ráz pri politických roko-

vaniach pri mne sedeli  takíto ľudia rôznych profesií. Prvý-

krát to vyvoláva rozruch, pretože ide o ženu, ktorá je chyt-

rejšia ako muž,  to je jej nešťastie, ale  väčšina žien HZDS

je chytrejšia ako páni. Sme na  to hrdí a nepovažujeme to za

nedostatok.

 

     Pokiaľ ide o konkrétny výber  ku  konkrétnym rokovaniam

- okrem toho, že patrí pod  odbor  Európskej únie, nebude sa

zúčastňovať a nezúčastňuje sa na rokovaní  so žiadnymi inými

krajinami, ale bude  naďalej  pracovať  pre oblasť Európskej

únie, kde je jej  práca vyššia a efektívnejšia  ako všetkých

strán vládnej koalície.

 

     Pokiaľ ide o rokovanie s Rakúskom,  dovolím  si upozor-

niť, že pôsobila niekoľko  rokov v Rakúsku na veľvyslanectve

bývalej  Česko-slovenskej  republiky.  Jej  osobné  kontakty

v tomto smere sú do takej miery rozsiahle, že ich akceptujem

a v každom  prípade  pre obsah  rokovaní, oficiálnu i neofi-

ciálnu časť  osobných rozhovorov, ktoré boli, bola mimoriad-

nym prínosom.

 

     Viete, býva  zvykom, že v každom  národe si vážia ľudí,

ktorí niečo  vedia. A bývajú  aj ľudia, ktorí  niečo nevedia

a chcú, aby  miere ich nevedomosti  sa prispôsobovali všetci

ostatní, a preto všetko ostatné,  čo má visieť nad túto hra-

nicu, chcú uťať a nechcú znášať a nevedia  sa s tým zmieriť.

Bohužiaľ, toto je prípad dámy v pravom zmysle slova, Blaženy

Martinkovej, ktorá  napríklad v poslednom období, keď spome-

niem len vnútropolitické otázky,  bola prvým človekom vôbec,

ktorý  protestoval  proti  zvýšeniu DPH a bojoval  za noviny

skôr, ako začali všetci redaktori a všetci vydavatelia s pl-

nou vehemenciou. Bola konštruktérom dorozumenia medzi vládou

a prezidentom. A neviem, prečo vám  to prekáža až teraz, keď

cez  ňu  sme  predsa s viacerými z vás  rokovali  mimoriadne

dôverne od roku 1994, a vôbec  vám to  neprekážalo,  že bola

práve ona osobou, ktorá tieto kontakty sprostredkúvala. Uis-

ťujem pánov poslancov, ktorí  sa týchto rozhovorov zúčastni-

li, že nikoho mená nezverejním.

 

     Takže nie je to ani nová  osoba, ani nová tvár. Naopak,

je  to jeden  zo vzácnych  ľudí, v ktorej sa  národná hrdosť

skĺbi s obrovskou mierou vzdelanosti, prehľadu, a všetko, čo

má a vie,  vrátane svojich súkromných peňazí, čo o vás, pán

Kováč, nemôžem povedať, rada dáva pre službu vlasti, všetko.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže  sa  tieto  otázky  týkali  bodov 1, 2, 5, 8 a 9,

prechádzame k otázke číslo 3. V spoločnom vyhlásení... (Hla-

sy poslancov v sále.)

 

     Pokračujeme v postupe. Je  to otázka pána poslanca Smo-

leca a znie... (Hluk v sále.)

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán podpredseda,  ak  dovolíte, ak  môžem navrhnúť - do

rána som sa váľal v piešťanskom  bahne. Je to omnoho príjem-

nejšie, ako sedieť  dnes s týmito pánmi. Urobte  im po vôli,

prosím vás.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre.

 

     Druhá otázka pána poslanca Brocku: "Kto je pani Martin-

ková, ktorá sa zúčastnila  na oficiálnom rokovaní s rakúskym

kancelárom pánom Klimom po vašom boku?"

 

     Ako  vidíte, je  to hlboko  iná  otázka.  (Smiech a po-

tlesk.)

 

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Opakujem znovu. Pani Martinková bola členkou delegácie,

vládnej delegácie Slovenskej  republiky. Mienim ju zaraďovať

i do druhých  rokovaní, pri ktorých bude  prítomná, budem si

považovať a považujem si za  česť, ak bude pri mne pracovať.

Dokonca som presvedčený, že by som to považoval za česť, ke-

by bola členkou vládneho tímu po roku 1998, po voľbách.

 

     Ale kto je pani Martinková, pán Brocka, zistite si sám.

Ja inzertné kancelárie  nerobím a informácie o dámach akého-

koľvek druhu  absolútne neponúkam. Vaša  otázka je neslušná.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcete hovoriť?

 

     Nech sa páči, máte dve minúty.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda,

 

     teraz  je  hodina  otázok  a  odpovedí. Poslanci dávajú

otázky a členovia  vlády odpovedajú.  Občania sa rovnako  na

nás obracajú so svojimi  otázkami a ja predpokladám, že tých

otázok na vás bude stále viac  najmä po tom, ako ste predlo-

žili do parlamentu návrh  zákona o zvýšení DPH za periodickú

tlač, a najmä po tom,  ako ste včera zrušili pravidelné tla-

čové konferencie  po zasadnutí vlády. Občania  majú právo na

informácie...

 

 

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

      Tak  dosť, páni!  Máte právo  ústavne klásť  mi otázky

k téme. (Hlasy z pléna.) Nemáte právo, nemáte právo! V opač-

nom prípade odmietam  odpovedať. (Reakcia poslancov.) Nemáte

právo! Tak si odpovedajte sami, páni. Buď budete rešpektovať

zákony štátu... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku, zachovajme  pokoj,  priatelia.  Ja viem, že

vás baví pokúšať sa  iritovať predsedu vlády. Priatelia, ale

tá záležitosť je absolútne nedôstojná. Nemyslite si, že tým-

to získavate body, keď nezachovávate princípy. Princípy máte

také, že máte  dať dodatkovú otázku k týmto  postupom. To je

všetko.

 

     (Sústavné hlasy a výkriky v sále.)

 

     Áno, môžete ešte hovoriť. (Hlasy v sále.) Môže, ešte má

jednu minútu. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda vlády,

     pán podpredseda Národnej rady...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorním vás, keď budete odchádzať od témy.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     ...ja viem,  že sú vám tieto  otázky nepríjemné, ale po

tom,  čo  vláda  predložila  do  Národnej  rady návrh zákona

o štátnom rozpočte na budúci rok...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To nemá súvis, pán kolega, musíte sa pokúsiť myšlienko-

vo sústrediť, aby ste boli pri téme.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     ...po tom, ako táto  vláda neúmerne  zvyšuje dane obča-

nov, ako reguluje ich mzdy,  po tom, ako skracovaním dotácií

tlačí na  zvyšovanie cien aj nájomného,  aj dopravy, po tom,

ako táto  vláda rozdáva majetok  štátu svojim vyvoleným,  po

tom, ako vytvorila vrstvu  superbohatých a vrstvu stále chu-

dobnejších, je namieste moja otázka.

 

     Pán premiér, máte vo  svojom zbore poradcov aj človeka,

ktorý vám radí, čo sa patrí a čo nie? (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda, máme tu  ešte možnosť  odpovedať pánu po-

slancovi Smolecovi, ak súhlasíte.  (Hlasy v sále.) V poriad-

ku.

 

     Priatelia, v danom  prípade  pristúpime k druhej  časti

hodiny otázok.

 

     Pán  poslanec  Smolec  sa pýta: "V spoločnom  vyhlásení

Slovenskej  demokratickej  koalície a Maďarskej  koalície sa

pripúšťa, že v Slovenskej republike existuje politika násil-

ného obmedzovania národnostných práv.  Ani pán van der Stoel

nechce registrovať nadštandardné  podmienky menšín v Sloven-

skej republike. Kedy  vyjde  Biela kniha o menšinách, aby sa

Európa dozvedela pravdu?"

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     otázka, ktorú ste  postavili, je mimoriadne závažná nie

pre Slovenskú republiku, ale  pre Európu vôbec. Z iniciatívy

parlamentu Slovenskej  republiky, z iniciatívy vlády Sloven-

skej republiky bol predložený  návrh, aby všetky krajiny Eu-

rópskej únie spravili tzv. Bielu knihu národnostných menšín,

v ktorej bude  zhodnotené, ako ktorá  národnostná menšina má

garantované  právo v ktorom štáte a ako jednotlivé  zákony a

ústavy jednotlivých štátov sú v súlade s Chartou práv menšín

v Európe.

 

     Slovenská republika túto iniciatívu vyvíja v súvislosti

s tým, že  si je vedomá  vysokého  nadštandardu práv a je si

vedomá, že  by v takomto  hodnotení obstála so  cťou. Sme si

vedomí toho,  že viaceré štáty,  ktoré nám dávajú  poučenie,

ako máme národnostnú politiku robiť, nie sú schopné na také-

to otázky dať uspokojivú odpoveď a majú v týchto veciach is-

té problémy,  ktoré nie sú našimi  problémami. Preto i počas

rokovania v Piešťanoch som sa stretol s niekoľkými poslanca-

mi niekoľkých organizácií, stretol  som sa s viacerými funk-

cionármi, s ktorými sme  túto otázku rozoberali. Považujú to

za problém pozoruhodný, ale  považujú to súčasne za problém,

ktorý  dnes  nie  je v orgánoch,  ktoré  nám  udeľujú  rady,

priechodný.

 

     Preto je  jeden z problémov, ktoré  Slovenská republika

vo svete má, že nie je  hodnotená za právo, nie je hodnotená

za dodržanie práva, ale je hodnotená za povesť. A to je roz-

diel. Kým iní majú  problém s právom, s dodržiavaním  práva,

ale dobrú povesť. V tom  je problém chápania politického po-

stavenia národnostných menších v Európe.

 

 

 

     Takisto sme  boli nútení konštatovať, že isté druhy lo-

bizmu  existujú i v orgánoch Európskeho  parlamentu. Veď na-

príklad pre Slovenskú republiku je mimoriadne poučné, že do-

kument o možnej  priorite uvádza čestný  občan Maďarska Otto

von Habsburg, že pri prerokúvaní  nedochádzalo k vecnej ana-

lýze,  ale  viac-menej k úsmevnej  fraške, pri  ktorej  bolo

všetko vopred jasné, a preto máme dojem, že hodnotenie tých-

to otázok nie je spravodlivé. Máme pocit, že sa princíp rov-

nosti nerešpektuje...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prerušujem vás, pán predseda  vlády, uplynul čas 15 mi-

nút.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Poviem len túto myšlienku a idem si sadnúť.

 

     ...že sa  nerešpektuje ani otázka taká  zásadná, ako je

otázka rovnosti hodnotenia štátov. Maďarská republika sa čím

ďalej, tým  viacej mení na cintorín  národnostných menšín za

potlesku ostatných štátov  Európskej únie. Slovenskej repub-

like sa vytýkajú chyby, ktoré reálne nemá. Preto, pán posla-

nec, si myslím, že ste upozornili na problém spoločensky mi-

moriadne závažný, s ktorým  politológia Slovenska, parlament

Slovenska, vláda Slovenska sa musia v primeranom čase vyrov-

nať. Je dobré, že stav hovorí  pre nás. Nie je dobré, že po-

vesť veci skresľuje.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz  pristúpime k odpovediam  členov  vlády na otázky

poslancov, prípadne k odpovediam  generálneho  prokurátora a

predsedu Najvyššieho súdu.

 

     Prvú z vyžrebovaných  otázok položil  pán poslanec Hof-

bauer a je  kladená na pána  ministra Česneka: "Prosím o in-

formáciu o stave prípravy a výstavbe energetických prepojení

400-kilovoltového vedenia."

 

     Nech sa páči.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcel by  som povedať, že na  prepojenú sústavu Sloven-

skej republiky  má vplyv  skutočnosť, že v októbri 1995 bola

prepojená na  západoeurópsky systém. Z týchto  dôvodov platí

zásada, že  potrebujeme posilniť  severo-južné prepojenie, a

preto je teraz  pripravovaná a realizovaná  výstavba  stavby

vedenia  2x400 kV medzi  Lemešanmi  na východnom Slovensku a

poľskou  stanicou  Krosno.  Vedenie  znamená  veľmi významný

krok pri tomto prepojovaní. Umožní, aby v období rekonštruk-

cie našich  zariadení boli dodávky, umožní  riešiť rôzne po-

ruchové stavy,  ekologické situácie a v budúcom  období bude

zabezpečovať profit pre tranzity  na juh od našej republiky.

Výstavba sa  začala vo štvrtom  mesiaci tohto roku.  Zmluvný

termín ukončenia  úseku 78 km na  území Slovenskej republiky

je do konca septembra 1998 vrátane rozšírenia rozvodne Leme-

šany. Dodávateľ zatiaľ plní všetky termíny v súlade s harmo-

nogramom  a na  niektorých  úsekoch  je dokonca v predstihu.

Poľská strana zastúpená  Poľskými energetickými sieťami tak-

isto má na svojom úseku 38 km. Bol tam  menší sklz. V súčas-

nom období je dobehnutý a takisto aj na poľskej  strane naši

kolegovia plnia svoje termíny.

 

     Ďalším  významným prepojením,  ktoré bolo  plánované už

v roku 1998, je prepojenie medzi Stupavou a Viedňou. Žiaľbo-

hu, tu je stav horší, pretože bolo to pripravované ako vyve-

denie výkonu aj z  pripravovanej elektrárne Wolfstahl. Zria-

ďovacia  zmluva  bola  podpísaná  v  dvanástom  mesiaci roku

1993. Na základe toho slovenská strana pristúpila k príprav-

ným prácam a na projektoch preinvestovala doteraz 4 mil. ko-

rún. V treťom mesiaci roku 1995 bolo vydané územné rozhodnu-

tie na stavbu, ale ďalší  postup bol  zastavený z dôvodu ne-

pripravenosti  rakúskej strany,  ktorá pozastavila  prípravu

vedenia  z  dôvodu  stanoviska  rakúskeho  parlamentu  a  aj

z dôvodu  postoja  krajinskej  vlády.  Slovenská strana pro-

stredníctvom Slovenských elektrární  naďalej iniciuje začia-

tok realizácie aj tohto projektu.

 

     Tretie prepojenie, ktoré nadväzuje na sever, je takisto

dlhodobo  pripravované,  sú  spracúvané  študijné správy, je

prepojenie na  južnom Slovensku. Predpokladá  sa v priestore

Rimavská Sobota - Sajoivanka  alebo Moldava - Sajoivanka. Je

to variant pre nás prijateľný, je to veľmi krátke, investič-

ne nenáročné. V roku 1996 bola  založená  spoločná  pracovná

skupina s MVMt a v podstate  hlavným  problémom  je, aby bol

najprv napojený sever, pretože v súčasnom období máme na juh

veľmi silné prepojenie, ktoré je aj efektívne zaťažené.

 

     Chcel  by som  povedať, že  boli pozastavené  akékoľvek

ďalšie práce a úvahy na  vedeniach 750 kV z toho  dôvodu, že

potrebujú  širšie  ochranné koridory než 400 kV. A zatiaľ by

naša prepojená sústava pracovala s najvyšším napätím 400 kV.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, chcete mať dodatkovú otázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán minister,

 

     rakúska strana  dokumentuje v podstate rozporný prístup

k radu otázok, keď verbálne vyjadruje veľký záujem na aktív-

nej spolupráci so Slovenskou republikou, ale čo sa týka vec-

ného  plnenia  takejto  aktivity, tieto  body  sú viac-menej

z rakúskej  iniciatívy na  mŕtvom bode.  Uviedol by  som len

možnosť prepojenia diaľničných  alebo cestných komunikačných

spojení, pretože medzi Znojmom a Rusovcami, resp. Bergom, sa

s rakúskou stranou nenachádza žiadny cestný priechod v dĺžke

100 km. To isté je  pri prepojení diaľničnej sústavy, kde so

všetkými okolitými štátmi máme  podpísané dohovory o koordi-

nátach bodu prechodu diaľnice cez  štátnu hranicu, ale s Ra-

kúskom nie. A podobná situácia sa javí aj v energetike.

 

     Mňa by zaujímalo, či táto problematika sa neobjavila na

rokovaniach  predsedu  vlády s rakúskym  kancelárom  Klimom.

Viem, že  to nemusíte  vedieť, ale o to skôr ma  to zaujíma,

pretože kancelára Klimu vnímam  ako ministra dopravy, s kto-

rým som  viedol rad rokovaní v rokoch 1992-1993 a v podstate

v tom čase rokovania končili na verbálnych prísľuboch rakús-

kej strany  bez konkrétneho  vecného plnenia. Zaujíma ma, či

sa v tomto smere zo  strany Rakúska prejavil nejaký obrat ku

konštruktívnejšiemu smeru.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Myslím  si, že  toto  je  vecou a podkladom na  činnosť

rôznych  pracovných skupín,  ktoré máme  na úrovni minister-

stva  hospodárstva založené už od roku 1993, a konkrétne pre

elektroenergetiku rieši  aj tento stav. Myslím  si, že je to

skôr na  škodu rakúskej sústavy, pretože  si treba uvedomiť,

že ten svoj južný ťah  má veľmi zoslabený a vlastne ochudob-

ňuje celé UCPTE. Takže toto budú musieť prehodnotiť. Žiaľbo-

hu, rozhodnutie  príslušného územného orgánu  je smerodajné.

Pre nás bola ťažšia situácia o to skôr, že nebolo voľné úze-

mie a toto prepojenie sa  plánovalo v bývalom  koridore  ve-

denia 220 kV, ktoré vedie z Bisambergu do Sokolníc. To je už

teraz v  Českej republike, čiže sme  museli dosiahnuť aj sú-

hlas Českej  republiky. O to to bolo  komplikovanejšie,  ale

verím, že tie predsudky pominú a že prvá etapa bude realizo-

vaná. Bude to na našom úseku asi 12 km.

 

     Všetky  podklady sú hotové a som presvedčený, že stavba

bude nakoniec realizovaná. Teraz  je v prevádzke telekomuni-

kačné prepojenie, ktoré zatiaľ používame na dispečerské ria-

denie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám, pán minister.

 

     Ako druhá bola vyžrebovaná  otázka pána poslanca Barnu,

a to na pána ministra  Mráza: "Vedia vám primátori a staros-

tovia miest a obcí  poskytnúť  údaje o potrebnom počte novo-

postavených bytov?  Čo by mali  primátori, starostovia miest

a obcí urobiť, aby sa  bytová výstavba výraznejšie aktivizo-

vala?"

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     primátori a starostovia  miest disponujú  údajmi o poč-

toch začínaných a dokončených bytov, z čoho možno veľmi jed-

noducho rezultovať  aj počet rozostavaných  bytov. Komplexné

údaje za celú bytovú výstavbu o vývoji počtu začínaných, ro-

zostavaných a dokončených  bytov v Slovenskej republike však

prichádzajú  nášmu ministerstvu  formou štvrťročných hlásení

v štatistických zisťovaniach zo  Štatistického úradu Sloven-

skej republiky,  ktorému základné údaje poskytujú odbory ži-

votného prostredia jednotlivých okresných úradov.

 

     Domnievam sa,  že je to  nepostačujúce, hlavne ak  majú

slúžiť ako podklad na  prijímanie opatrení za účelom zlepše-

nia prípadného negatívneho vývoja v tejto oblasti. Tieto od-

bory v nadväznosti na zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plá-

novaní a stavebnom poriadku v znení neskorších úprav aktuál-

ne údaje  poskytujú na základe  vydaných stavebných povolení

a kolaudačných  rozhodnutí,  ktoré  v  sledovanom  období vo

vlastnej  kompetencii  tak  aj vydali, a teda  majú o týchto

údajoch objektívny  prehľad. Z takto  získaných podkladov za

oblasť bývania  Ministerstvo  výstavby a verejných prác Slo-

venskej republiky  zostavuje sumarizáciu najmä  tých údajov,

ktoré sú nevyhnutné na zistenie účinnosti prijatých opatrení

v oblasti bytovej politiky  danej do pôsobnosti Ministerstvu

výstavby a verejných prác Slovenskej republiky zákonom číslo

347/1990 v znení neskorších úprav.

 

     K operatívnosti  prenosu  informácií a  k zjednodušeniu

ich získavania by podľa nášho  názoru prospelo, ak by Minis-

terstvu výstavby a verejných  prác Slovenskej republiky boli

pridelené  aj  kompetencie  vyplývajúce  zo  zákona číslo 50

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

 

     V súlade s bodom B.8 uznesenia  vlády Slovenskej repub-

liky číslo 466 z 24. júna 1997 prednostovia krajských úradov

predkladajú do 14 dní po  skončení  mesiaca Ministerstvu vý-

stavby a verejných prác Slovenskej republiky za každý kalen-

dárny mesiac  údaje o počtoch  bytov, na ktoré  boli odbormi

životného prostredia okresného úradu  vydané povolenia a ko-

laudačné  rozhodnutia.  Podľa  hlásení  prednostov krajských

úradov za október 1997 bolo  vydaných 1 245 stavebných povo-

lení a 511 kolaudačných rozhodnutí.

 

     Okrem  týchto zisťovaní  získava Ministerstvo  výstavby

a verejných prác Slovenskej republiky obvykle raz ročne pod-

klady formou jednorazového šetrenia o zámeroch v rozvoji bý-

vania jednotlivých okresov. V tomto  zisťovaní okrem začína-

nia a dokončovania bytov sa sleduje i príprava, prevod obec-

ných a družstevných bytov do vlastníctva a stav aktualizácie

územnoplánovacej dokumentácie v jednotlivých sídlach.

 

     Na výraznejšie  aktivizovanie bytovej výstavby  by mali

podľa môjho názoru primátori a starostovia miest a obcí  za-

bezpečiť predovšetkým vypracovanie  koncepcie komunálnej by-

tovej politiky,  ktorá by podľa nás  mala nadväzovať na kon-

cepciu štátnej  bytovej politiky, ktorá bola  takto vo vláde

schválená; ďalej aktualizovať územnoplánovaciu dokumentáciu,

iniciatívne sa podieľať  na koordinácii vybavenosti technic-

kej infraštruktúry, organizovať výstavbu bytov najmä pre so-

ciálne odkázaných obyvateľov a náhradného bývania pre nepri-

spôsobivých  občanov, ktorí  dostali  výpoveď z nájmu  bytu,

lebo devastujú celý bytový fond; poskytovať za dostupné ceny

pozemky na výstavby bytov, hlavne pokiaľ ide o mladé rodiny.

 

     Jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby

je jej investorské zabezpečovanie.  Okrem časti bytov, ktoré

som už spomenul, pri aktivitách samosprávy sú a perspektívne

budú  rozhodujúce i aktivity  fyzických a právnických  osôb,

napríklad realitných kancelárií,  dodávateľských firiem, by-

tových družstiev a podobne. Na ich výraznejšiu aktivitu naše

ministerstvo navrhuje viacero opatrení predovšetkým legisla-

tívneho  charakteru,  ktoré  by ich k širšiemu  investovaniu

prostriedkov  do oblasti  bývania motivovali, napríklad v o-

tázke daňových povinností, ochrany vlastníctva, zainvestova-

nie územia technickou  infraštruktúrou, vhodnej úverovej po-

litiky štátu, ako aj dostupnosti pozemkov.

 

     Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa  teraz pána poslanca Barnu,  či chce dať doda-

točnú otázku.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ďakujem, áno.

 

     Pán  minister,  vie  Ministerstvo  výstavby a verejných

prác Slovenskej republiky ovplyvniť súčasnú narastajúcu cenu

novopostavených bytov?

 

 

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Domnievam  sa,  že  je  to  konkrétna  otázka, ktorá je

v ďalšom poradí, ale prosím.

 

     Pokiaľ ide o konkrétnu  odpoveď na  túto otázku, Minis-

terstvo výstavby a verejných  prác  Slovenskej republiky ako

také nemá v kompetencii cenovú oblasť, nevydáva cenové výme-

ry, teda  priamo nemôže ovplyvniť túto  oblasť z titulu svo-

jich kompetencií. Je ale  samozrejmé,  že túto oblasť  veľmi

dôsledne  sledujeme,  robíme  rôzne  analýzy,  porovnávania.

Vychádzame, samozrejme, z daných  možností a údajov, ku kto-

rým sa vieme takto dostať. Domnievam  sa ale, že by bolo po-

trebné  sa v budúcnosti  touto  problematikou ešte vážnejšie

zaoberať, pretože mám taký  dojem - a vychádzam z daných čí-

sel a  údajov, ktoré vlastníme -, že  vývoj v cenách  nie je

primeraný vývoju celkovej ekonomiky Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ ide o ceny bytov, domnievam sa tiež, že na to má

určitý vplyv jednak nerovnomernosť, jednak to, že jednotlivé

kraje,  regióny a okresy nie  sú na  to  rovnako investorsky

pripravené a všetky  tieto výkyvy majú  zákonite vplyv aj na

cenu stavebných prác, teda celkove  aj na výstavbu bytov. Je

zaujímavé azda pripomenúť, že ceny bytov v jednotlivých kra-

joch nie sú rovnaké. Napríklad: čím ďalej  na východ sú byty

lacnejšie, čím ďalej k Bratislave sú byty drahšie. Nie je to

celkom zdôvodniteľné ani tým, že je tu drahšia pracovná sila

alebo  materiálová základňa  a tak  ďalej. Zrejme skutočnosť

bude kdesi inde.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Ako tretia bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Garaia

na pani  ministerku Keltošovú. Pán  poslanec Garai sa  pýta:

"Súhlasí naďalej  ministerstvo, aby Sociálna  poisťovňa exe-

kučne  vymáhala od  podnikov odvody  aj za  cenu, že podniky

zbankrotujú?"

 

     Nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

      ako iste viete, Sociálna poisťovňa má oddelený fondový

systém od  štátneho rozpočtu, čiže závisí  výlučne od výberu

príspevkov  poistného do  Fondu nemocenského poistenia a dô-

chodkového  zabezpečenia.  Nemáme  inú  možnosť, len vymáhať

rôznymi spôsobmi a exekučný  spôsob vymáhania dlžného poist-

ného robíme tiež. Mesačne sa vypláca priebežným financovaním

len na dôchodkoch 4,5 mld. Sk. To je jedna stránka mince.

 

     Druhá  stránka je,  že prijatím  zákona o revitalizácii

v tých prípadoch, ak si  podnik alebo majitelia dali žiadosť

o revitalizáciu, ustupuje sa od exekučného vymáhania, preto-

že je tu šanca, že ten podnik sa ešte spamätá, a nechceme ho

cez násilné vymáhanie pohľadávok  položiť na kolená, pretože

tá druhá stránka mince je zasa rastúca nezamestnanosť. Takže

zvažujeme veľmi citlivo, aby sme na jednej strane zabezpeči-

li výplatu dôchodkov a ďalších dávok a zároveň, aby sme zby-

točne nezvyšovali  nezamestnanosť  najmä v niektorých oblas-

tiach, ktoré sú postihnuté vysokou mierou nezamestnanosti.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Chce pán poslanec Garai dať ešte dodatočnú otázku? Nech

sa páči.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Ďakujem za vyčerpávajúci výklad, ktorý dala pani minis-

terka. Chcel by som položiť  jednu doplňujúcu otázku: Má váš

rezort presný prehľad, o koľko  neplatičov ide a koľko je to

financií?

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Nerozumela som vás, prepáčte, prosím, hlasnejšie.

 

Poslanec J. Garai:

 

     O koľkých neplatičov ide, či  máte prehľad, koľko je to

neplatičov.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny O. Keltošová:

 

     Máme prehľad z údajov Sociálnej poisťovne. Celková suma

dlžného na poistnom je 19 mld. korún.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ako ďalšia otázka bola  vyžrebovaná otázka pani poslan-

kyne  Kolesárovej na  pána podpredsedu  vlády  Kozlíka: "Ako

hodnotíte  rokovania so  zástupcami ministerstva zdravotníc-

tva, zdravotných poisťovní,  poskytovateľov zdravotných slu-

žieb?"

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda parlamentu,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážená poslankyňa Kolesárová,

 

     v prvom rade musím povedať, prečo ministerstvo financií

vstupovalo do celého systému rokovaní predovšetkým medzi mi-

nisterstvom zdravotníctva, zdravotnými  poisťovňami a posky-

tovateľmi zdravotnej starostlivosti.

 

     Ide predovšetkým o to, že  po dvoch rokoch - predovšet-

kým rokoch 1995, 1996 - došlo k určitej finančnej  saturácii

celého  systému  zdravotníctva.  Môžem  to  dokladať vývojom

príjmov, keď medzi  rokmi 1995 a 1994 príjmy v zdravotníctve

vzrástli o 43 %, čo je  nebývalé  oproti predošlému obdobiu.

Predovšetkým v rokoch 1993 a 1994 došlo k výraznému  poklesu

zdrojov  tohto  odvetvia.  Medzi  rokmi 1994 a 1995 vzrástli

zdroje o 43 %, medzi  rokmi 1995 a 1996 zdroje v zdravotníc-

tve vzrástli o 32 %. Pri  takomto vývoji zdrojov v roku 1997

sa začínal  objavovať problém  medzi zdrojmi a výdavkami, to

znamená krytím v rezorte zdravotníctva, keď pôvodne klesajú-

ci  deficit tohto  odvetvia alebo  záväzky v tomto  odvetví,

ktoré v priebehu spomínaných dvoch  rokov klesli z 5 mld. na

3 mld. korún,  začali v 1. polroku opäť  narastať.  Takže to

bol zásadný  dôvod, prečo ministerstvo  financií vstúpilo do

tohto procesu.

 

 

     Ak  som spomínal  vývoj príjmov  rezortu zdravotníctva,

musím spomenúť,  ako sa vyvíjali  aj výdavky. Je  teda možné

zasa definovať akceleráciu výdavkov v rámci systému zdravot-

níctva  medziročne. Medzi  rokmi 1995 a 1994 to  bol  nárast

o 48 %, medzi  rokmi 1996 a 1995 o 36 % a  za 1. polrok  pri

porovnaní rokov 1997 a 1996 nárast  bol 9,2 %. Dá sa to, sa-

mozrejme, analyzovať aj podľa jednotlivých skupín poskytova-

nej starostlivosti, kde v prípade ambulantnej starostlivosti

len medzi polrokmi 1997 a 1996 prírastok  nárokov na zdroje,

to znamená výdavkovej  stránky, to bol nárast o 35 %, na ús-

tavnú starostlivosť o 9,7 % a na lieky a zdravotnícke potre-

by o 30 %.

 

     Tým chcem definovať,  že systém poskytovanej starostli-

vosti alebo  celý systém poskytovania  zdravotnej starostli-

vosti nie je ekonomicky finančne uzatvorený, teda akceleruje

tlak na finančné zdroje,  čo dlhodobo je, samozrejme, neudr-

žateľné a bolo  treba hľadať  určité riešenia. My  sme si na

týchto stretnutiach rámcovo  definovali určité postupy, kto-

rými chceme stabilizovať celý  systém. Pokúšali sme sa defi-

novať ako pevný bod, ako základňu na finančné riešenie celé-

ho systému rok 1996, ktorý by bol určitým základom pre záver

roka 1997 a do konca  roka už vymedziť  spôsob, akým sa uza-

tvorí finančný systém v tejto oblasti.

 

     Analýzy, ktoré súbežne  spracovali ako rezort minister-

stva zdravotníctva za poskytovateľov, tak aj zdravotné pois-

ťovne, ukázali  pomerne výrazne  odchýlky v kvantifikáciách.

Bolo treba  precizovať tieto kvantifikácie.  Keď sme dospeli

k pomerne blízkych číslam, ukázalo sa, že aj za jednotlivých

poskytovateľov  zdravotnej  starostlivosti  dochádza k mimo-

riadne  veľkému  rozptylu,  že  sú  trebárs nemocnice, ktoré

oproti  rokom 1996-1997 vykázali 300-percentný nárast požia-

daviek na  zdroje, ale naopak, sú  nemocnice, ktoré vykázali

trebárs 40- až 60-percentné  nároky  na zdroje  oproti  roku

1996. To znamená, že problém je veľmi zložitý, komplikovaný.

 

     Ďalšia vec,  že v roku 1994 - hovorím  žiaľbohu - došlo

k tomu, že vznikol pomerne  veľký počet zdravotných poisťov-

ní,  čím sa  roztrieštil celý  systém zdravotného  poistenia

v poskytovaní zákonnej  starostlivosti a poisťovne  sa nena-

učili medzi  sebou komunikovať. Takže  to je ďalší  problém,

ktorý treba riešiť aj istou  organizáciou, aj analýzou a ko-

munikáciou medzi  poisťovňami a dodefinovať  celý model, fi-

nančný model fungovania zdravotnej starostlivosti.

 

     Takže tieto veci prebiehajú, nie všetko je medializova-

né. Sám sa  stretávam aj s poisťovňami, aj v rámci tých veľ-

kých stretnutí so všetkými  prvkami, ktoré fungujú v systéme

zdravotnej  starostlivosti, s tým  cieľom,  ako som povedal,

uzatvoriť na rok 1998 systém  na takej báze, ktorá už nebude

automaticky nabudzovať tlak na zdroje, ktorá jasne vydefinu-

je objem výkonov, objem financií voči jednotlivým poskytova-

teľom zdravotnej  starostlivosti zo strany  poisťovní, ktoré

musia poznať individuálne každého poskytovateľa, že musí byť

uzatvorená sieť, že sa  musia redukovať lôžkové kapacity, že

lôžkodni  nemôžu  byť  kritériom  na rozdeľovanie finančných

zdrojov.

 

     To znamená,  že musí tu vzniknúť  aj určitý aktívny mo-

ment zo  strany poskytovateľov, aby  mali podnety, aby  boli

aktivizovaní na znižovaní nákladov za poskytovanú starostli-

vosť. Kým takýto moment  nebude fungovať, nemôžeme ani dlho-

dobejšie uvažovať o tom, že  tento systém, tak ako existuje,

nebude neohraničene vytvárať tlak na  zdroje a že sa skôr či

neskôr nerozpadne.

 

     Takže v tomto zmysle  sme opäť definovali určité výcho-

diská pre  zmluvné základne na  rok 1998. Jadrom  tých zmlúv

zdravotných poisťovní voči  jednotlivým poskytovateľom zdra-

votnej starostlivosti  by mal byť rok 1997, ale  očistený od

novovzniknutých  záväzkov a celý  prírastok  zdrojov v  roku

1998 by mal slúžiť na úhradu záväzkov vzniknutých v predchá-

dzajúcich rokoch. Ale opakujem,  opäť to bude vyžadovať ešte

mnoho aj organizačnej práce, aj ešte viaceré opatrenia najmä

zo strany ministerstva zdravotníctva. Chcem povedať, že via-

ceré  opatrenia ministerstvo  zdravotníctva realizovalo, ale

viaceré je ešte potrebné dotiahnuť do praktickej realizácie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Chce ešte dať doplňujúcu otázku pani poslankyňa?

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

 

     Informácie, ktoré o financiách v zdravotníctve do nášho

gestorského výboru dostávame, sú  neraz veľmi rozdielne. Iné

nám poskytujú zdravotné poisťovne,  iné nám poskytujú reali-

zátori zdravotníckych  služieb a iné napokon  aj rezorty fi-

nancií a zdravotníctva. Chcela som sa vás v tejto súvislosti

opýtať, ak dovolíte, ktoré z informácií by mali byť tie naj-

správnejšie,  resp. v čom vidíte  zdroj týchto  diskrepancií

a či ministerstvo financií pripravuje istú unifikáciu infor-

mačného systému.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

     vážená pani poslankyňa,

 

     ako minister financií  musím  jasne povedať, že najlep-

šie informácie sú vždy z ministerstva  financií, ale tým ne-

chcem povedať, že tie ďalšie systémy sa správajú nekorektne.

Treba si uvedomiť, že aj  čo sa týka poskytovaľov zdravotnej

starostlivosti, sú v permanentnom pohybe, dochádza k postup-

nej  privatizácii najmä  ambulantných služieb,  perspektívne

bude  dochádzať k privatizácii nemocníc, lôžkovej starostli-

vosti. To znamená, že celý systém  je v pohybe a musí ho mi-

nisterstvo zdravotníctva dokázať  podchytiť spolu s poisťov-

ňami presne v tom pohybe, ktorý reálny život so sebou nesie.

 

     Vláda už prerokovala  novelu zákona 273 - dúfam, že som

povedal správne  číslo - o zdravotnej  starostlivosti s tým,

že sa definujú informačné toky, kde ministerstvo zdravotníc-

tva bude tým miestom, kde sa budú sústreďovať informácie. Je

definovaný centrálny register, ktorý presúvame zo Všeobecnej

zdravotnej poisťovne na ministerstvo zdravotníctva, aj v po-

hybe poistencov a v definovaní miesta poistenca sa našli ur-

čité  chyby. Nebolo  to jednoznačne  definované. Objavil  sa

tzv. poistenec  na ceste, ktorý  bol  aj v jednej, aj v inej

poisťovni.

 

     Viete, že máme limit 300 tisíc poistencov pre zdravotnú

poisťovňu. Pokiaľ príslušná poisťovňa nedosiahne limit, mala

by ukončiť svoju činnosť. Takže  je stále čo precizovať. Ale

povedal by som, že čas sa naplnil, že schválením tejto nove-

ly zákona o zdravotnej  starostlivosti  by sa mal  uzatvoriť

okruh, dúfam, že  to bude čo najskôr, že  február by mal dať

odpoveď aj  na túto  otázku, čo ste  položili, a malo by  to

znamenať zjednotenie informačných  systémov a potom aj defi-

novanie, konečné definovanie pozícií jednotlivých poskytova-

teľov zdravotnej starostlivosti, poisťovní a uzatvorenie ce-

lého systému.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ako ďalšia  bola vyžrebovaná otázka  pána poslanca Hof-

bauera,  ale  pretože  ho  tu  nevidím, prechádzame k ďalšej

otázke, ktorá bola vyžrebovaná.

 

     Ide o otázku  pána  poslanca  Bugára na  pána  ministra

Krajčiho: "Kedy mienite zosúladiť nariadenie ministra vnútra

Slovenskej republiky číslo 86 z 1. decembra 1994 s rokovacím

poriadkom Národnej rady?"

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predpokladám,  že položená  otázka je  reakciou na moju

odpoveď na interpeláciu, ktorú pán  Bugár dal na 33. schôdzi

Národnej rady a interpeloval predsedu vlády vo veci interné-

ho predpisu  ministra  vnútra obmedzujúceho  vykonávanie po-

slaneckého prieskumu.

 

     Tak ako som  uviedol v tejto odpovedi, pokladám vedenie

polemiky na túto tému s vami za zbytočné, pretože si nedovo-

ľujem označovať sa za vykladača zákonov. Zdôrazňujem len, že

predmetné nariadenie,  ktoré vydal vtedajší  minister vnútra

a terajší poslanec  Národnej rady pán  Ladislav Pittner, ne-

upravuje  pri vykonávaní  poslaneckého prieskumu  postup po-

slancov Národnej rady, ale len a len postup  príslušných ve-

dúcich pracovníkov rezortu  ministerstva vnútra, pričom nie-

lenže plne rešpektuje práva poslancov Národnej rady, tak ako

sú uvedené v príslušných  ustanoveniach zákona Národnej rady

číslo 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, ale

z vecného  hľadiska je plne v súlade i s rokovacím poriadkom

Národnej  rady Slovenskej  republiky. Z vecného  hľadiska aj

vzhľadom  na  situáciu  v oblasti  vykonávania  poslaneckého

prieskumu najmä  opozičnými poslancami nepovažujem  preto za

potrebné uvedené  nariadenie  meniť, a to o to  viac, že keď

vyhovovalo Moravčíkovej vláde, je dobré aj teraz.

 

     A ešte  jednu poznámku. Ak položením  tejto otázky máte

azda na mysli uvedenie tohto nariadenia do súladu s právnymi

normami uvedenými ako  odkaz pod čiarou, kde bod  číslo 2 je

potrebné zosúladiť s príslušnými ustanoveniami novoprijatého

zákona Národnej rady číslo 100 o ochrane štátneho tajomstva,

tak ide len o legislatívnotechnickú  zmenu. Ubezpečujem vás,

vážený pán poslanec, že dňom 1. 1. 1998 bude toto nariadenie

s citovanou právnou normou zosúladené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec, chcete ešte dať dodatočnú otázku?

 

     Nech sa vám páči.

 

 

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem za možnosť, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som pánu ministrovi  ukázať jednu normu, to je

zákon, ktorý  sa volá rokovací  poriadok, ktorý bol  prijatý

počas tejto vlády.  Takže nie je pravda, čo  hovoríte, že ak

to vyhovovalo Moravčíkovej vláde, vyhovuje aj nám. Nie je to

pravda.  Táto norma  trochu ináč  upravuje kontrolnú činnosť

poslancov. Ak by ste to  nevedeli, znovu vám to môžem prečí-

tať, tak ako som vás  interpeloval v minulosti. "Národná ra-

da,  výbory  alebo  poslanci  vykonávajú  kontrolnú  činnosť

v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a týmto

zákonom." To je § 127.

 

     Vy ste sa odvolávali vo  svojom liste v odpovedi na in-

terpeláciu, citujem: "Nariadenie,  podľa ktorého postupovali

príslušníci Policajného zboru v Trnavskom kraji, je v súlade

so zákonmi." Dúfam, že ste  si prečítali tie zákony, pán mi-

nister, lebo ani v jednom  zákone nie je povedané, že posla-

nec, ktorý  ide na prieskum, musí  mať poverenie gestorského

výboru, a vaši  podriadení či  priamo v Trnave,  alebo v Tr-

navskom kraji  sa odvolávali na to, že existuje váš predpis,

v ktorom  vyžadujú odo  mňa  poverenie z gestorského výboru.

Toto v žiadnom zákone nie je. A takto brzdili a naďalej brz-

dia kontrolnú  činnosť poslancov. Takže preto  som sa pýtal,

kedy mienite  zosúladiť novú normu,  teda váš Vestník  alebo

vaše nariadenie  číslo 86 s novou normou - rokovacím poriad-

kom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     A ešte mimo tejto otázky sa musím opýtať pána predseda-

júceho, kde sú poslanci  HZDS. Začal hovoriť pán podpredseda

vlády Kozlík, v tom momente odišli. Je to signifikantné.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Chcete odpovedať?

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Áno.

 

     V krátkosti  zopakujem len to, čo  už bolo povedané, že

neexistuje žiadne  nariadenie ministra, ktoré by bolo v roz-

pore s akýmkoľvek  zákonom. A tak ako som povedal, keďže nie

som vykladač zákonov, na to sú právnici, ktorí na to odpove-

dia. Nech sa páči, čítať viem, tak ako aj vy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ako ďalšia bola otázka pána poslanca Hofbauera.

 

     Keďže pán poslanec tu nie je prítomný, nasleduje otázka

pána  poslanca Mikloška  na pani  ministerku Slavkovskú: "Už

takmer dva  mesiace vedú rodičia  a deti zo  Základnej školy

v Nitre,  Baničova, zápas  o zachovanie  základnej školy pre

ich deti. Prednosta okresného  úradu pokračuje vo vysťahová-

vaní základnej školy už s asistenciou polície. Aké stanovis-

ko zaujíma ministerstvo školstva, aké vy osobne a ako chcete

tento problém riešiť?"

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

 

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v úvode  chcem  povedať iba  toľko, že  v zmysle zákona

číslo 222 o organizácii  miestnej  štátnej  správy a o zmene

a doplnení  niektorých zákonov  nemôže ministerstvo školstva

direktívne zasahovať do organizačných  zámerov a zmien odbo-

rov školstva a kultúry  okresných úradov v Slovenskej repub-

like. Napriek  tomu sa ministerstvo  školstva otázkou žiakov

Základnej školy na Baničovej ulici zaoberá, aj sa zaoberalo.

 

     Tento problém  je dlhodobejší, vznikol  už v lete  roku

1997, keď došlo k sťahovaniu základnej umeleckej školy, kto-

rá mala uvoľniť svoje priestory pre okresnú a krajskú proku-

ratúru. Na ministerstve školstva sa uskutočnili určité roko-

vania. Ja osobne  som sa  listom z 27. júna 1997 obrátila na

prednostu Okresného úradu v  Nitre, aby sa nenarúšal výchov-

no-vzdelávací  proces v základných  školách v Nitre, aby  sa

hľadalo iné riešenie. Žiadala  som ho zastaviť proces sťaho-

vania  základnej  umeleckej  školy a zabezpečiť v spolupráci

s krajským úradom iné umiestnenie krajskej a okresnej proku-

ratúry, nájsť  také  priestory, aby  sa nenarušila prevádzka

škôl v meste. Tieto moje odporúčania pán prednosta môže, sa-

mozrejme, akceptovať, a nemusí. Je  to plne v jeho kompeten-

cii.

 

     Rokovala som aj o probléme Baničovej, ktorý vznikol te-

raz, to je ten najnovší  problém. Hovorila som s pánom pred-

nostom telefonicky.  Pán prednosta ma  ubezpečoval, že nejde

o veľký zásah, pretože Základná  škola na Baničovej ulici je

malotriednou školou, kde si plnia  žiaci povinnosti iba v 1.

až 4. ročníku základnej školy a na druhý stupeň idú do školy

na Škultétyho  ulici, kde sa  vlastne teraz sťahujú  aj deti

z prvého stupňa. Táto škola  je vzdialená od Baničovej ulice

cca 250-300 metrov.  Problém  nie  je uzavretý.  Dnes sa mal

riešiť aj  vo výbore, resp. začal  sa riešiť, nedoriešil sa,

pretože bolo  treba ísť na  hodinu otázok. Myslím  si, že sa

ešte v jeho riešení bude pokračovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec,  chcete dodatočnú otázku?  Áno. Máme ešte

totiž tri minúty do ukončenia hodiny. Začali sme o 14.09 ho-

dine. Ja to sledujem.

 

     Nech sa páči, hovorte.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pani ministerka,

 

     situácia v škole na Baničovej  ulici  je havarijná. Tri

týždne sa  deti už neučia,  posledný týždeň nechodia  ani do

školy.  Prednosta  okresného úradu  pán Kovalčík našiel také

náhradné riešenie, že z bývalých chodieb urobil triedy, pre-

ložil  ich prepážkou,  kde všetko  počuť, navyše,  triedy sú

priechodné. To  znamená, že v prípade  nejakej havárie,  na-

príklad požiaru, by mohol vzniknúť  úplný chaos v tých trie-

dach, ktoré sú priechodné cez druhé triedy.

 

     Viem, že vaše kompetencie sú  také, že nemôžete do toho

priamo zasiahnuť. Ale myslím si,  že vy ako ministerka škol-

stva  musíte  v  prvom  rade  brániť  záujmy detí a rodičov.

A z tohto  dôvodu  sa  chcem  predsa  spýtať, akým  spôsobom

- a ak bude treba i verejne - chcete zasiahnuť do tohto pro-

cesu tak, aby ste sa zastali tak detí, ako aj rodičov v Nit-

re, v škole na Baničovej ulici.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani ministerka, nech sa páči.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja som už na tú otázku vlastne odpovedala. Citovala som

tu list, ktorý som poslala pánu prednostovi, kde som ho žia-

dala, aby tento problém neriešil na  úkor detí a na úkor bu-

dov škôl. To je všetko, čo môžem v tejto oblasti urobiť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Máme tu ešte možnosť začať ďalšiu otázku, a to je otáz-

ka pána poslanca Krausa na  pána ministra Mráza: "Vie minis-

terstvo  ovplyvniť súčasnú  narastajúcu cenu novopostavených

bytov?"

 

     Pán Kraus nie je prítomný. Ďakujem za informácie.

 

     Ešte máme možnosť odpovedať na otázku pána poslanca Ga-

ľu, ktorú položil pánu ministrovi Javorskému: "Akým spôsobom

chce  váš  rezort  prispieť  k  riešeniu  krízovej  situácie

v štátnom podniku Imuna Šarišské Michaľany?"

 

     Nech sa páči.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     jednou  zo základných  úloh štátneho  podniku Imuna  je

svojou produkciou zabezpečiť požiadavky slovenského zdravot-

níctva. Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti

realizuje opatrenia, ktoré by  mali v rámci perspektívy pod-

niku umožniť jeho perspektívny a progresívny rozvoj.

 

     Koncepčné  zámery  rozvoja  Imuny,  ktoré  sú  v súlade

s potrebami slovenského zdravotníctva a sú v súlade s trend-

mi modernej farmakoterapie, sú  orientované v rámci schvále-

nej  koncepcie štátnej  liekovej politiky  na rozvoj nosných

výrobných programov podniku. V tejto  súvislosti je vyhodno-

cované  plnenie schváleného  časového harmonogramu jednotli-

vých etáp  komplexného spracovania  plazmy v štátnom podniku

Imuna.

 

     Ďalšími  nosnými výrobnými  programami štátneho podniku

Imuna  sú výroba  infúznych roztokov,  špeciálnych roztokov,

rozvoj výroby injekčných foriem  liekov a dobudovanie útvaru

riadenia  akosti v súlade s požiadavkami  správnej  výrobnej

a správnej laboratórnej praxe.

 

     Všetky uvedené zámery ďalšieho rozvoja štátneho podniku

Imuna si vyžiadajú nemalé investičné náklady na ich zabezpe-

čenie. V spolupráci  s  manažmentom  Imuny a  kvalifikovanou

spoluprácou Štátneho  ústavu na kontrolu  liečiv sa podarilo

na zabezpečenie realizácie  investičnej akcie "Krvné derivá-

ty" získať  potrebné finančné krytie  francúzskou firmou Ery

Globas.  Realizáciou  tejto  investičnej  akcie sa podstatne

zvýši spracovateľská kapacita krvnej ľudskej plazmy a rozší-

ri sa sortiment krvných derivátov  o prípravky, ktoré sa do-

teraz do Slovenskej republiky dovážajú. Súčasne sa Slovenská

republika zaradí medzi  krajiny, ktoré zabezpečia realizáciu

programu národnej  sebestačnosti krvnej plazmy,  a zabezpečí

sa, že občanom Slovenskej  republiky budú podávané krvné de-

riváty z plazmy získanej u nás.

 

     Ministerstvo  zdravotníctva  Slovenskej  republiky pro-

stredníctvom  Štátneho ústavu  na kontrolu  liečiv realizuje

opatrenia,  aby v tomto  štátnom  podniku boli zabezpečované

požiadavky správnej  výrobnej a správnej laboratórnej praxe.

Pre perspektívy rozvoja Imuny to znamená, že splnením týchto

medzinárodne uznávaných podmienok budú utvorené podmienky na

uľahčenie proexportných aktivít podniku.

 

     Štátny ústav  na kontrolu liečiv  ako národná kontrolná

autorita v oblasti liekov venuje mimoriadnu pozornosť zabez-

pečeniu všetkých požiadaviek  správnej výrobnej a laboratór-

nej praxe.  Túto skutočnosť podčiarkuje aj  to, že Slovenská

republika je členom medzinárodného dohovoru o farmaceutickej

inšpekcii, kde  je Štátny ústav na  kontrolu liečiv poverený

zastupovať Slovenskú republiku v tejto organizácii.

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, skončil čas hodiny otázok.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

 

 

 

 

     (Počas prestávky.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení  poslanci a poslankyne, ešte  prebieha rokovanie

pána guvernéra a pána  ministra financií s poslancami koalí-

cie. Keby ste brali ohľad na túto vec.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, zaujmite miesto

v rokovacej sále. Budeme pokračovať.

 

     Pán Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     pred viac  ako dva a pol hodinou ste vyhlásili 15-minú-

tovú prestávku. Dve hodiny tu  poslanci čakajú na to, aby sa

pokračovalo v rokovaní, bez toho,  že by sme  dostali správu

a zdôvodnenie, prečo to takto trvá.

 

     V mene poslaneckých klubov,  ktorých poslanci tu sedeli

a čakali, vyjadrujem ostrý protest proti takémuto pokračova-

niu v rokovaní a žiadam vysvetlenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Neboli sme uznášaniaschopní.

 

     Nech sa páči, pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     nebudem pánu Romanovi Kováčovi  vysvetľovať, však on je

tiež predseda klubu, takže to by sme si museli z času na čas

jeden druhému vyčítať, že sme  si pýtali prestávku a čas sme

nedodržali. Takže tentoraz som to  bol ja, kto nedodržal ten

čas prestávky.

 

     Ale  dovoľte mi,  aby som  predložil jeden procedurálny

návrh v mene troch klubov - HZDS, SNS a ZRS, aby  bod vládny

návrh  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národne banke Slo-

venska v znení neskorších predpisov, tlač 765, ktorý sme ma-

li prerokovať  teraz v tomto momente podľa schváleného prog-

ramu, sme  prerokovali ako prvý  bod  rokovania 16. decembra

tohto roku. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení, správajme sa slušne.

 

     Nech sa páči, prezentujme  sa a hlasujme o pozmeňujúcom

návrhu, aby  sa o Národnej  banke  rokovalo 16. decembra ako

prvom bode.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime

k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona... (Hlasy v sále.)

 

     Vážení páni poslanci,  pani poslankyne, pani ministerka

tu nemusí byť. O zákone  ako celku sme nehlasovali, bolo nás

pred obedom málo.

 

     Teraz  pristúpime k hlasovaniu o vládnom  návrhu zákona

o ďalšom vzdelávaní a o zmene  zákona  Národnej rady Sloven-

skej  republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení

zákona číslo 70/1997 Z. z. ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh zákona sme schválili.

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pristúpime k ďalšiemu  bodu  programu,  ktorým je druhé

čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 702 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 702a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     predložený  návrh  novely  zákona  číslo 145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch bol vypracovaný ako iniciatívny návrh

na  základe požiadaviek  viacerých zainteresovaných  orgánov

štátnej správy, ale i ďalších inštitúcií.

 

     Vzhľadom na súčasnú konštrukciu  zákona o správnych po-

platkoch možno uviesť, že až 204 zmien a doplnení sa navrhu-

je  vykonať  priamo v sadzobníku  správnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu zákona o správnych  poplatkoch. Týka sa predo-

všetkým úsekov cestnej dopravy, pozemných komunikácií, zdra-

votnej starostlivosti, poľovníctva a udeľovania štátneho ob-

čianstva v Slovenskej republike a ďalších.

 

     Z hľadiska finančného dosahu na štátny rozpočet Sloven-

skej republiky prijatím navrhovanej novely zákona možno oča-

kávať mierne zvýšenie príjmov, a to najmä z dôvodu zavedenia

viac ako 70 novospoplatňovaných úkonov a konaní.

 

     Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely záko-

na o správnych poplatkoch odporúčam schváliť v zmysle pripo-

mienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z prerokova-

nia  predmetného návrhu  vo Výbore  Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládne-

ho návrhu  zákona. Prosím ho,  aby zaujal miesto  určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pa-

ni poslankyni  Ivete  Novákovej a prosím ju, aby  podľa § 80

ods. 2 zákona o  rokovacom poriadku informovala Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 145/1995 Z. z. o správnych  poplatkoch v znení ne-

skorších predpisov (tlač 702), v druhom čítaní.

 

     Národná  rada Slovenskej  republiky uznesením pridelila

vládny návrh  zákona týmto výborom  Národnej rady Slovenskej

republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom  termíne, t. j. do 4. novembra 1997. K predmet-

nému návrhu zaujali výbory kladné stanoviská, to znamená od-

porúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, ktoré sú súčas-

ťou tejto správy pod bodmi 1 až 13.

 

     Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

odporúča  hlasovať  jednotlivo.  Gestorský  výbor  v  súlade

s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1996 Z. z. odporúča  Národnej rade Slovenskej

republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v znení

schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov uvedených

v spoločnej správe schváliť.

 

 

     Zároveň  ma poveril  navrhnúť Národnej  rade Slovenskej

republiky postup  pri  hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich  návrhoch,  ktoré  vyplynuli  z  rozpravy,  a  hlasovať

o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani spoločnej  spravodajkyni. Prosím  ju, aby

zaujala miesto pre spravodajcu výborov.

 

     Otváram k tomuto  bodu  programu  rozpravu. Do rozpravy

písomne mám  prihlásenú pani Lazarovú. Nech  sa páči, kto sa

hlási ústne? Pán Kanis. Nešpekuluj, pán Ftáčnik.

 

     Nech sa páči, pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     vo vládnom  návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 145/1995 Z. z.

o správnych  poplatkoch v znení neskorších  predpisov, ktorý

sme dostali ako tlač číslo 702, sa v prílohe o zmenách a do-

plnení sadzobníka správnych poplatkov  za položku 109 vkladá

nová položka 109a, v ktorej  sa určuje, že za vydanie opráv-

nenia na  prijímanie kurzových  stávok v stávkových kancelá-

riách sa bude požadovať  poplatok 50 tisíc Sk, za predĺženie

platnosti tohto  oprávnenia takisto 50 tisíc  Sk, za vydanie

identifikačnej karty  výherného  prístroja - rozumej hracích

automatov - 30 tisíc korún a za  vydanie náhradnej identifi-

kačnej karty takisto 30 tisíc korún.

 

     V spoločnej správe číslo 702a gestorský  výbor odporúča

schváliť pozmeňujúci  návrh Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý  navrhuje ra-

dikálne znížiť uvedené poplatky, a to nasledovne.

 

     (Ruch v sále.)

 

     (Pán podpredseda, veľmi ma to vyrušuje. Prepáčte.)

 

     Poplatok za vydanie  oprávnenia pre stávkové kancelárie

znížiť z 50 tisíc na 1 000 Sk, opakujem, z 50 tisíc na 1 000

Sk. Dokonca pri predĺžení platnosti oprávnenia z 50 tisíc na

500 Sk. Ďalej poplatok  na vydanie  identifikačnej karty vý-

herného prístroja, to znamená  hracieho automatu, z 30 tisíc

na 500 Sk, ako aj vydanie  náhradnej karty z 30 tisíc na 500

Sk. Gestorský výbor nielenže  tento návrh odporúča schváliť,

ale  dokonca  ho  odporúča s poznámkou, že  ide o objektívne

prehodnotenie  sadzieb. Dovoľte mi k tejto problematike, vá-

žené pani poslankyne, poslanci, zaujať stanovisko.

 

     Problematika chorobnej závislosti  od hracích automatov

sa stáva  celospoločenským problémom, a to  nielen v Sloven-

skej republike, ale  na celom svete. To, že  sa všetci ľudia

bez výnimky, ktorí prepadli tejto  hráčskej vášni a ktorí sa

stali závislými od hracích  automatov, finančne zruinujú, je

všeobecne známe.  Žiaľ, toto ožobráčenie  sa netýka iba  ich

osobne, ale  dochádza k ťažkým tragédiám ich rodín. Postupný

nedostatok financií, ktoré si chce hráč zadovážiť akýmkoľvek

spôsobom, ho  vedie najprv k siahnutiu  po všetkých úsporách

a potom k rozpredaniu  celého majetku  rodiny, dokonca osob-

ných  predmetov  manželky, detí a nakoniec  ku krádežiam, ba

často aj k vraždám. Ak ide napríklad o žiakov, resp. študen-

tov na  ktoromkoľvek vzdelávacom stupni, títo  často hoci aj

tesne pred ukončením štúdia  zanechávajú toto štúdium, a tým

sa definitívne dostávajú na šikmú plochu.

 

     S hracími automatmi sa dnes stretávame na každom kroku.

Okrem herní  sú inštalované v dedinských  krčmách, v rôznych

hoteloch, dokonca v bufetoch  pri  benzínových  čerpadlách a

podobne, takže hracie automaty sú voľne prístupné aj neplno-

letým deťom, ktoré pri  hracích automatoch vídame najčastej-

šie. Je  tiež všeobecne  známe, že u mladistvých sa chorobná

závislosť  od hracích  automatov vypestuje  oveľa rýchlejšie

a častejšie ako u dospelých. Z tohto dôvodu Združenie robot-

níkov Slovenska, ako aj Slovenská zelená alternatíva pripra-

vujú návrh  na zákaz prevádzkovania hracích  automatov u nás

vôbec.

 

     Ale nateraz  apelujem, aby sme hlasovali  za vládny ná-

vrh, a nie za návrh gestorského výboru o tomto znížení. Áno,

je pravdou, že je veľký  rozdiel, či za 8 hracích automatov,

ktoré sú  bežne inštalované v ktorejkoľvek  dedinskej krčme,

zaplatí majiteľ 4 tisíc  korún, alebo  zaplatí 240 tisíc ko-

rún. Isteže  je to preňho suma  veľmi vysoká a je  možné, že

počet automatov sa tým bude  musieť znížiť, a radikálne zní-

žiť. Ale konštatovanie alebo argumentovanie tým, že ak tieto

poplatky neznížime, dôjde  síce k zníženiu počtu hracích au-

tomatov,  ale vlastne  prejdú tieto  herne do  ilegality, že

vzniknú ilegálne  herne - prosím vás  pekne, ukážte mi jednu

dedinu alebo jedno malé mestečko,  kde by mohla byť ilegálna

hracia miestnosť.  Predsa každý sused  to s veľkou  radosťou

a potešením oznámi na polícii. Možno,  že by išlo o niekoľko

takýchto herní,  ktoré by nanajvýš mohli  vzniknúť v niekto-

rých krajských mestách, ale na  to máme políciu, aby to zis-

tila.

 

     Apelujem na túto  poslaneckú snemovňu, aby nepristúpila

k návrhu gestorského výboru  na zníženie uvedených poplatkov

nielen v rámci hracích automatov,  ale aj v rámci stávkových

kancelárií.  Prosím  vás  pekne,  my  tu  znižujeme rozpočty

v rôznych kategóriách sociálneho zabezpečenia ľudí, ale pri-

tom veľmi ľutujeme majiteľov  hracích automatov a stávkových

kancelárií. To predsa nie sú takí chudáci, ktorí by si tieto

poplatky nemohli  zaplatiť. Z tohto  dôvodu prosím, aby  sme

gestorský výbor nepodporili, ale podporili vládny návrh.

 

     Ďakujem vám za pochopenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Pán Ftáčnik sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážená pani poslankyňa,

 

     ja vôbec neľutujem majiteľov  hracích automatov a zdie-

ľam vaše  obavy v tom,  že sa medzi  mládežou, ale aj  medzi

dospelým  obyvateľstvom rozširuje  hráčska  vášeň, a tiež si

kladiem otázku, ako jej zabrániť. A myslím si, že by ste ma-

li uviesť  aj skutočnosť, že majiteľ  každého tohto automatu

už platí,  dodnes platí poplatky, to  znamená, z každého vý-

herného prístroja  zaplatí 40 tisíc  korún štátu, čo  všetci

legálni majitelia  robia, 40 tisíc korún zaplatí správny po-

platok obci, zase to všetci  legálni majitelia robia. Ale už

aj dnes  existujú  nelegálne herne a tie sa  naozaj rozšíria

a sú  rôzne spôsoby,  ako zavrieť  oči tým,  ktorí rozhodujú

o tom, či herňa má, alebo nemá kdesi byť.

 

     Ak by sme zaviedli to,  čo sa navrhuje vo vládnom návr-

hu, tak by to bol vlastne ďalší odvod, ďalší poplatok. Nebol

by to  správny poplatok v zmysle  zákona o správnych poplat-

koch, lebo ten  má plniť  iný účel. Odvody z tých prístrojov

majitelia legálne zaregistrovaných výherných prístrojov pla-

tia. Ak sú malé, my sme  ich upravovali inými zákonmi a zvy-

šovali sme ich  a snažili sme sa dosiahnuť,  aby štát z nich

mal skutočne kontrolované príjmy. To znamená, že kým je pre-

vádzkovanie týchto prístrojov povolené, je potrebné, aby bo-

li kontrolované príjmy z takejto činnosti, ale nie ďalší od-

vod, pretože 30 tisíc už nie  je správny poplatok, ale je to

odvod.  Čiže dosiahneme  tým len  to, že  skrachujú legálni,

rozšíria sa nelegálni, čo zrejme nikto z nás nechce.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     K vystúpeniu pani Lazarovej azda len toľko, že nepoznám

herňu, ktorá by  sa dostala do bankrotu alebo  do krachu pre

správny poplatok, tak ako je uvedený vo vládnom návrhu záko-

na. Pokiaľ by sa dostala do krachu, tak pánboh za to zaplať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem tiež povedať, že takýto zákon je podaný. Doposiaľ

sa  pán minister  financií k tomu  nevyjadril.  Takže budeme

žiadať, aby  tento zákon o zákaze  hracích automatov  bol do

parlamentu predložený.

 

     Ústne je do rozpravy prihlásený pán Kanis. Hlási sa eš-

te niekto?  Keďže nikto, uzatváram  možnosť prihlásiť sa  do

rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol štyri pozmeňujúce návr-

hy, ktoré  mám k tlači 702, za skupinu poslancov, ktorí pod-

písali tieto pozmeňujúce návrhy.

 

 

     Prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 123 prílohy. Za polož-

ku 109 vložiť novú položku 109a, ktorá  znie: "Položka 109a,

a) vydanie oprávnení na  prijímanie kurzových stávok v stáv-

kových kanceláriách 500 Sk." Text  máte pred sebou, čiže ne-

budem čítať ďalšie veci.

 

     Chcel by som upozorniť na to,  že by sme si mali uvedo-

miť, že  toto je zákon  o správnych poplatkoch.  Každý by si

mal zrejme  uvedomiť, čo to je  správny poplatok, a nepliesť

si všelijaké  iné dane so  správnymi poplatkami, ako  sme to

počuli vo  viacerých debatách, čo  sa týka aj  správnych po-

platkov v položke 109a. Pôvodný  návrh, ktorý išiel z minis-

terstva financií, čo sa týka písmena c) vydanie identifikač-

nej karty  výherného  prístroja, bol na 100 korún. Minister-

stvo financií vychádzalo z obsahu,  čo má byť správny popla-

tok.  Vo vláde,  teda  neviem z akých  dôvodov, sa táto suma

100 korún, ktorú navrhli finanční experti, zmenila na 50 ti-

síc korún. Iste, zvýšenie zo 100 korún, ktoré navrhlo minis-

terstvo financií,  na 50 tisíc  vo vláde dáva  podnet na to,

prečo k tomu došlo a čo sa tým myslí.

 

     V samotnom  písmene a) ide o zamestnancov  jednotlivých

prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier. Ináč, váže-

ní priatelia, ide o tých ľudí, ktorí sedia dajme tomu v kan-

celárii Niké a vkladajú do  počítača  tie tipy,  ktoré si vy

dáte, alebo ide o tých ľudí, ktorí v herniach Bingo vám pre-

dávajú lístky, či vyhráte. Nepoznám teda zamestnanie v tomto

štáte podobného typu, v ktorom  by ten, ktorý predáva lístky

na bingo alebo klepe tipy v Niké, mal mať ešte nejaký správ-

ny poplatok 50 tisíc  korún.  To je úplne  absurdné, pretože

tipovacia kancelária odvádza, samozrejme, daň zo svojej čin-

nosti, a to je v poriadku.  Som takisto tvrdo za to, aby pe-

niaze, ktoré štát potrebuje a má dostať z rôznych hier, dos-

tal, ale nemýľme  si dekagram s decimálkou. Tu  ide o celkom

niečo iné.

 

 

     A myslím si, že  aj stanovisko sekcie ekonomickej poli-

tiky a stanovisko ministerstva  financií k návrhu novely zá-

kona o správnych  poplatkoch je  úplne  správne a zodpovedné

a hovoria o tom finanční experti. Myslím si, že ako poslanci

by sme mali rešpektovať tieto stanoviská. Neviem si predsta-

viť, že tam  ktosi bude sedieť za počítačom,  keď si zaplatí

správny  poplatok 50 000. Neviem  si to  predstaviť, no  ale

keď to niekto navrhol, prosím.

 

     Nie  som zástanca  rôznych  výherných  prístrojov a som

tvrdo za to, aby boli  zdaňované a takým spôsobom, aby štátu

neušla ani koruna. Ja tu pánu ministrovi dám istý návrh, ako

sa to dá dosiahnuť, dám ten  návrh. Ale to sa nedá dosiahnuť

tým, že sa dajme tomu za vydanie identifikačnej karty výher-

ného prístroja  stanovia nejaké desaťtisíce  ako správny po-

platok. Veď to nemá logiku,  prosím vás, to nemá logiku. Mu-

selo by to byť nejako ináč zdaňované.

 

     A potom, vážení kolegovia,  možno pán minister financií

vie, že v Spojených  štátoch amerických  štát dostáva na da-

niach z priemyslu hier viac peňazí ako zo zbrojného priemys-

lu.  Tým nechcem  nič naznačovať,  len chcem  povedať to, že

jednak je to súčasť - povedal  by som - hospodárstva, z kto-

rého štát čerpá  značné zdroje. To je prvá  vec. A na druhej

strane to  signalizuje, že štát  má perfektný systém  na to,

aby z  týchto hier  sťahoval  príslušné dane. (Hlas v sále.)

Áno, lebo  tu je zbrojný  priemysel na dne,  samozrejme, ale

v Amerike to má troška inú polohu.

 

     Čiže, pán minister, ja vám  skutočne želám, aby ste za-

viedli ten systém, ktorý tu  naznačím a ktorý možno poznáte,

aby štát tie peniaze dostal, ale ten systém spočíva v niečom

inom. Musíme rozlišovať to, čo sú rôzne čierne nelegálne vý-

herné  hracie  prístroje a čierne  nelegálne hry.  Tie treba

zlikvidovať, to  je vec  polície a činnosti orgánov  činných

v trestnom konaní. A druhá vec je, ako budeme riešiť zákonom

to, čo je legálne. Môj  návrh sa, samozrejme, týka legálnych

hracích prístrojov, o ktorých by mal mať štát prehľad.

 

     Pán minister,  zrejme  máte o tomto dostatočné analýzy.

Ide o to, aby  každý výherný prístroj prostredníctvom modenu

bol napojený na počítač na  príslušný daňový úrad, kde by sa

okamžite mohol kontrolovať dokonca počet hodených mincí, po-

čet vyplatených mincí, a tým  aj prehľad o čistom zisku pre-

vádzkovateľa. Mohli by sa  kontrolovať  také požiadavky, ako

je čas hry, pravdepodobnosť výhier. Tento systém by sa mohol

priamo aplikovať aj na ostatné  lotérie, ako sú bingo, kasí-

na, ktoré  sú permanentne akože stratové  a neustále žiadajú

Ministerstvo financií Slovenskej republiky o licencie. Taký-

to systém  počítačovo prepojený by  mal platiť podľa  mňa aj

pre  ostatné  číselné a stávkové  lotérie, ktoré prevádzkujú

alebo súkromní podnikatelia, alebo  aj štátna spoločnosť Ti-

pos. A len takýmto spôsobom sa dajú dosiahnuť pre štát príj-

my, ktoré potrebuje, a neujde  ani koruna. Je iná vec, samo-

zrejme,  koľko  by  takýto  systém  stál,  ale ten systém je

k dispozícii a je ho možné realizovať.

 

     Napríklad aj Nemecko sa rozhodlo, že od roku 1998 každý

výherný prístroj bude vybavený tzv. manipulačným počítadlom.

Špeciálne zapečatený finančným úradom zaznamená všetky údaje

o počte vhodených mincí, vyplatených  mincí a ostatných dát.

Disketa z manipulačného počítadla musí byť do 60 dní zaslaná

na finančný úrad. Toto je postup, ako je možné systém legál-

nych výherných prístrojov zapojiť tak, že štát bude v každom

momente vedieť o finančných  stavoch.  Ale nie je  to systém

cez správne poplatky. Dúfam, že  pán predseda výboru pán Ma-

xon tu vystúpi a povie charakteristiku, čo je správny popla-

tok a aké má funkcie, aby sme si to neplietli so zdaňovaním.

Preto som dal aj ten prvý pozmeňujúci návrh.

 

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa  týka takisto závažnej otáz-

ky, a to je vydávanie  licencií na prevádzku strážnej detek-

tívnej služby, vlastnej ochrany,  vydanie rozhodnutia a ude-

lenia akreditácie na odbornú prípravu súkromných bezpečnost-

ných služieb.

 

     Ctené dámy, vážení páni, my  sme tu včera či predvčerom

rozoberali  tento zákon  a  dominoval  prístup, aby  to bolo

tvrdšie  voči civilným  bezpečnostným službám.  Dnes sme pri

zákone, kde  by mali byť stanovené  isté správne poplatky za

udelenie licencie. Opäť sme  svedkami podľa mňa dosť veľkého

rozporu. Pôvodný  návrh  hovorí o sumách 5 000, 3 000, 2 500

Sk za jednotlivé licencie. Druhý návrh, ktorý tam je a ktorý

gestorský výbor neodporúča schváliť, je návrh, ktorý prešiel

vo výbore pre obranu a bezpečnosť, a kde  sú tieto sumy sta-

novené stokrát  vyššie.  Sú tam sumy 500 000, 350, 250 a po-

dobne. Myslím si, že ak prihliadame na to, že je to činnosť,

ktorá je zvlášť závažná, mali  by sme hľadať istý kompromis.

V pôvodnom návrhu považujem za príliš nízke sumy za udelenie

licencií.  Ten návrh,  ktorý  prešiel  vo výbore  pre obranu

a bezpečnosť, sa  mi zdá, že  je vzdialený od  reality, lebo

sotva bude  môcť nejaká detektívna  kancelária z dvoch-troch

ľudí zaplatiť  najskôr sumu za licenciu,  myslím, že 300 000

Sk  alebo  koľko.  Tento  môj  návrh  podľa  mňa realisticky

vychádza z toho, čo  sú  únosné  miery v našich podmienkach.

Názor na to môže byť iný,  ale zdôrazňujem, že tie, ktoré sú

v pôvodnom návrhu, považujem za príliš nízke, za príliš níz-

ke.

 

     To je  druhý pozmeňujúci návrh:  za položku 111  vložiť

novú položku 111a.

 

     Tretí pozmeňujúci  návrh sa týka  schválenia technickej

spôsobilosti jednotlivého motorového alebo prípojného vozid-

la.

 

     Vážení páni poslanci, vážení kolegovia, upozorňujem, že

dosiaľ to bolo 5 000 Sk. Touto novelizáciou sa stanovujú no-

vé cifry. Chápem všetkých tých,  ktorí hovoria o tom, aby sa

sem nedovážali nejaké braky. Ale chcem upozorniť, že vlastne

každé auto, či už je pôvodu z cudziny dovezené, alebo aj tie

domáce s rôznym osudom  musia mať technickú spôsobilosť, aby

bolo schválené,  že sú technicky spôsobilé.  Opäť tu ide iba

o správny  poplatok, a nie o faktický  stav. To  znamená, ak

faktický stav je dobrý, potom sa platí istý správny poplatok.

 

     Myslím si, že vládny návrh  je príliš tvrdý. Vládny ná-

vrh hovorí o tom, že pri ojazdených vozidlách do troch rokov

navrhuje vláda 10 000 a potom  postupne to ide po desiatkach

tisíc až na  50 000. To znamená, že  pri vozidle staršom ako

šesť rokov by sa  malo za schválenie technickej spôsobilosti

platiť 50 000 korún.

 

     A zoberme si  presné počty áut, ktorých sa  to týka, to

hovorím otvorene.  Ale zoberte si, ako  ľudia cestujú teraz.

Hromadná doprava sa  rozsýpa, minimálne polovica spoločnosti

nemá na to, aby si kúpila dajaké auto, a mne sa zdá, že ten-

to správny poplatok má skôr podobu trestu za to, že nemáš na

nové auto. Mne to tak pripadá. Toto je trest za to, že nemáš

na nové auto. Zoberte si,  ľudia, koľko je na našich cestách

skutočne rôznych  starých áut. Pomaly  budeme ako Kuba,  kde

dvadsať rokov  sa  takpovediac  automobilový  svet nepohol a

jazdia tam  staré Chevrolety a podobne. Aj na našich cestách

to tak bude vyzerať. A teraz  vláda príde s tým a navrhne za

správny poplatok desaťtisíce korún.

 

     Páni  poslanci,  viem,  že  vy  viacerí nemáte problémy

s novým autom. Ale ja mám staré - ale to je bokom, to sa ne-

týka toho -, nie som schopný kúpiť si nové auto. Vážení, ale

myslite na  tie tisíce ľudí, ktorí  chodia v starých autách,

hromadná doprava  nefunguje, a nemajú  na to, aby  si kúpili

auto. Preto predkladám pozmeňujúci návrh číslo 3.

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 4 - tých, ktorí si to nepreštu-

dovali a nepozreli, čo to znamená,  chcem  upozorniť, že ide

vlastne o osoby ťažko  zdravotne postihnuté. Vláda prichádza

s návrhom opäť na správny poplatok,  ktorý bol dosiaľ 50 Sk,

aby sa zmenil o 50 % z inej sumy, ktorá je podstatne vyššia.

Myslím  si, ak  ťažko zdravotne  postihnutým občanom  chceme

niečo zvýšiť, to zvýšenie z 50  korún na 75 je aj tak zvýše-

nie o 50 % k 50 korunám, a  nie o 50 %, ako  sa  to v návrhu

vlády vypočítava z inej sumy.

 

     Verím, že vaše sociálne cítenie  sa prejaví aj pri pod-

pore týchto návrhov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa  páči, s faktickou poznámkou  sa hlási pán Hof-

bauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     No ja  pevne verím, že  Strana demokratickej ľavice  do

svojho  programu obsiahne  túto minimalizáciu  správnych po-

platkov na herné automaty, a  tým si voliči budú môcť vybrať

slobodne, demokraticky svoje sociálne cítenie v zmysle ľavi-

covej politiky. A za predpokladu, že to tam zabuduje aj pani

Lazarová, tak zase sa obávam, že Slovenská zelená alternatí-

va naberie tých preskočených voličov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ja som  tiež chcela  vyjadriť v prvom rade prekvapenie,

že tento návrh bol  prednesený z pozície člena SDĽ, a dokon-

ca, že pod tento návrh  sa podpísali mnohí členovia SDĽ. Po-

kiaľ  by to  boli  silno  pravicové strany,  prosím, pretože

v kapitalistickej spoločnosti je jasné, že na úkor ožobračo-

vania, nešťastia veľkej skupiny ľudí sa obohacujú jednotliv-

ci.  Ale že  takýto názor  zastáva práve  strana SDĽ, to len

potvrdzuje skutočnosť, o ktorej sa už dnes hovorí nahlas, že

strana SDĽ  vôbec nie je  ľavicová, ale že  je pravicovejšia

ako pravicové strany. To je moja prvá poznámka.

 

     Po druhé,  ešte raz by som chcela  upozorniť, že tu ide

najmä o mladistvých.  Pri hracích  automatoch  vidíme  najmä

mladistvých, ktorí  sa takto dostávajú na  šikmú plochu. Nie

je pravdou, že vzniknú ilegálne  herne, ale keby aj vznikli,

tak vo  veľmi malom počte. Ale  ak by náš rozpočet  mal stáť

len na tých peniazoch, ktoré sa dostanú z hracích automatov,

tak potom by to bola  naozaj úbohá republika. Tisíce občanov

podpisujú petície na vypracovanie a predloženie návrhu záko-

na o zákaze hracích automatov.  Z tohto dôvodu si myslím, že

keď herne na hracie automaty zaniknú, celkom nič sa nestane.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Samozrejme,  že každý  poslanec má  právo podať návrhy,

aké uzná za správne, súvisiace s predloženou novelou.

 

     Pánu Kanisovi len chcem  povedať, že ak bude pripravený

do Národnej rady zákon o zákaze hracích automatov, veľmi rád

tento zákon podporím a viem prečo. Mám na mysli predovšetkým

morálne zlo, ktoré hracie automaty prinášajú.

 

     A pokiaľ  ide o správne  poplatky,  definícia  je veľmi

jednoduchá.  Správne poplatky  sú poplatky,  ktoré nariaďuje

zákon, ak súvisia s určitým administratívnym úkonom. Pán Ka-

nis si určite  všimol, že v prílohe tohto  zákona nie sú len

správne  poplatky 50 tisíc Sk, ale  že je to aj  poplatok 10

mil. Sk, a je  to  správny  poplatok; 500 tisíc Sk, a je  to

správny poplatok.  Preto podporím vládnu  novelu, pokiaľ ide

o položky 109, 109a.

 

     Pokiaľ ide o bod 3 - schválenie technickej spôsobilosti

motorových vozidiel,  pán Kanis určite vidí,  že aj motorový

park, najmä automobilový park  sa za posledné roky prakticky

u nás vymenil, že  je to nový park, aj keď  nejde len o nové

motorové vozidlá.  Starý park  určite ustúpil. A ducha tohto

predpisu vidím v tom, aby sa  sem nevozili  staré šroty. Keď

sa sem dovezie 6-ročné alebo 7-ročné auto, môže to byť dobré

auto, ale je to obrovské riziko. Už má svoje najazdené a vy-

žaduje  veľké  investície. Preto si  myslím, že sumy 20, 30,

40, 50 tisíc  boli určené správne. A prosím,  stálo by za to

preveriť si alebo zistiť,  koľko čistého zisku majú dovozco-

via áut zo zahraničia na jedno auto. Podľa  mojich vedomostí

je to okolo 20 až 40 tisíc.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Maxon, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     predovšetkým by som chcel povedať toľko, že viem, čo je

inštitút správnych poplatkov, a podľa toho aj budem pri tej-

to  novele hlasovať,  ale nerád  by som  tu viedol  polemiku

o inštitúte správnych poplatkov. A ak by sme mali o tom dis-

kutovať, tak by sme mohli diskutovať aj na tú tému, či práve

ten  posledný návrh  pána poslanca  Kanisa nemá  byť riešený

v zákone o premávke a prevádzke  motorových  vozidiel, ak by

sme  sa držali  princípu,  že  správny poplatok  je výhradne

úhrada nákladov za administratívny úkon.

 

     Pokiaľ  ide o všetky  návrhy  gestorského výboru, ktoré

boli, prirodzene,  vo  výbore pre  financie, rozpočet a menu

schválené, chcel by som povedať, že ku všetkým sme mali kom-

plexné analýzy. Ku všetkým  sme mali niekoľkohodinové disku-

sie. Prirodzene, že sa tam  zišli aj záujmové skupiny, ktoré

presadzovali možno svoje záujmy,  ale chcel by som ubezpečiť

túto snemovňu,  že nakoniec sme  sa, myslím si,  rozhodovali

prísne  racionálne a s dôrazom  na to, aby  výťažok pre štát

bol čo najlepší, ale aj optimalizovaná pozícia podnikateľov.

 

     Čo  sa týka  hracích automatov,  prosím vás  pekne, len

jedna  jediná poznámka.  Minulý rok  táto snemovňa schválila

zákon o prevádzke a zdaňovaní hracích automatov. Dohodli sme

sa korektne, že vyčkáme jedno obdobie a po...

 

     (Po  uplynutí  času  vymedzeného  na  faktickú poznámku

technické zariadenie prerušilo vystúpenie.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Samozrejme, dúfam, že ma  nikto nebude pokladať za nie-

koho, kto chce propagovať  takéto činnosti, ktoré naozaj ne-

svedčia našej mládeži, len by som chcel varovať pred určitý-

mi ambíciami  prohibície v každom zmysle  slova. Mať ambície

vykoreniť  automaty tým,  že ich  zakážeme, vo  mne asociujú

presne tie isté pocity, ako  keď v dvadsiatych rokoch v Ame-

rike chceli prohibíciou  vyničiť alkohol. Jednoducho varujem

pred  takýmito krajnými  riešeniami, pretože  nič neprinesú.

Možno uspokoja ambície jednotlivcov, ale nevyriešia celospo-

ločenský problém.

 

     Problém hracích automatov skôr vidím v inej polohe, ako

je napríklad vzťah daňových úradov verzus  herne, resp. pre-

vádzkovatelia hracích  automatov, a tam vidím najväčšiu sla-

binu celého  tohto systému. Takže  tomu by sme  mali venovať

svoju  pozornosť. Samozrejme, vo  výbore sa o tom veľmi dlho

diskutovalo a myslím si, že niekde v kombinácii návrhov ges-

torského  výboru a niektorých návrhov pána  Kanisa by sme sa

z tohto problému  mohli dostať, ale tiež  treba povedať, že,

samozrejme, nie  je to definitívne  riešenie. Ale môj  vstup

mal smerovať k varovaniu  bielo-čierneho videnia tohto prob-

lému.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pravdepodobne  nebolo počuť  môj záver.  Chcel som  len

toľko povedať,  že minulý rok táto  snemovňa schválila zákon

o prevádzke a zdaňovaní hracích výherných automatov a dohod-

li sme  sa pri jeho schvaľovaní,  že jednoročné obdobie bude

štatistickým  údajom na  to, aby  sme posúdili,  ako v tomto

smere pokračovať ďalej, či zákon novelizovať a v akom rozsa-

hu ten zákon novelizovať. Ale, dámy a páni, nehnevajte sa na

mňa, hovorí  sa tu o desiatkach,  možno stovkách petícií. Ja

ako predseda výboru pre financie, rozpočet a menu som za ce-

lé obdobie,  čo som vo funkcii,  dostal jedno jediné oznáme-

nie, že sa petícia pripravuje.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chcel som  pánu Bajanovi povedať,  že Rakúsko je  oveľa

väčšie ako naša krajina, a má o polovicu menej hracích auto-

matov. Myslím si, že je  treba herne vo väčších mestách, ale

nie na každej dedine, ktorá má 100 obyvateľov.

 

     Pani Bartošíková, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

 

     K bodu 1 návrhu  skupiny poslancov chcem poznamenať, že

okrem prvej položky obsiahnutej v spoločnej správe pod bodom

7 a v návrhu pod  bodom 3 ide o schválenie technickej spôso-

bilosti motorového vozidla, na základe ktorej sa vydáva veľ-

ký technický preukaz. Že z 99 % ide o dovezené  motorové vo-

zidlá a ťažko možno  povedať, že dovezené  motorové  vozidlá

troj- alebo štvorročné sú cenovo tak dostupné, aby ich mohli

kupovať občania sociálne slabší.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Pán predseda výboru hovorí,  že nedostal petície. Potom

asi občania (šum v sále) - ja tu  reagujem na pána Maxona -,

občania jednoducho nevedia, kde  majú petície posielať. Bola

som pred  niekoľkými dňami v Papierničke na konferencii Slo-

vakia plus, kde kolovala  presne takáto petičná listina. Len

tam sa už za x ľudí  podpísalo ďalších 250 účastníkov konfe-

rencie. Pevne  verím, že pán poslanec  Hornáček doručí tieto

petičné listiny pánu predsedovi Maxonovi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán poslanec zrejme zabudol  uviesť jednu skutočnosť na

potvrdenie svojho názoru, že asi polovička zamestnaných ľudí

v tejto krajine poberá mesačnú mzdu 5 400 Sk a nižšie. Takže

zrátajte si  to, vážení  kolegovia  poslanci, koľko áut a za

aké obdobie  si takýto človek  môže kúpiť, ak  má ešte starú

ojazdenú embéčku, kedy si ju bude môcť vymeniť. O to tu ide.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyrozprávali sme

sa, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Žiada  si záverečné  slovo pán  podpredseda vlády? Nie.

A pani spoločná spravodajkyňa výborov?

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     skutočne chcem povedať len  jednu vetu  pani poslankyni

Lazarovej, že tiež nie som zástanca hazardných hier ani hra-

cích automatov, ale tento  problém  je potrebné riešiť  inou

právnou normou, nie zákonom o správnych poplatkoch. Preto by

som  vás prosila,  vážené kolegyne,  kolegovia, skutočne  si

netreba pliesť  pojmy s dojmami, ale treba racionálne uvažo-

vať a uvedomiť si vlastne, čo prijímame, akú právnu normu.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 záko-

na  o  rokovacom  poriadku  pristúpime  najskôr k hlasovaniu

o návrhoch  zo spoločnej  správy  výborov a potom pristúpime

k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch z roz-

pravy.

 

     Prosím pani spoločnú  spravodajkyňu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzala.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o jednotlivých bodoch spoločnej správy jednotlivo.

 

     Najskôr  budeme  hlasovať o doplňujúcom  a pozmeňujúcom

návrhu  pod bodom  číslo 1, ktorý  gestorský  výbor odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, prezentujme sa, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o druhom bode spoločnej správy. Gestor-

ský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať. Gestor-

ský výbor návrh odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tretí bod zo spoločnej  správy gestorský výbor odporúča

neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme  sa a budeme  hlasovať  o treťom  návrhu zo

spoločnej správy.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh zo  spoločnej správy sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Štvrtý bod zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o  štvrtom bode  zo spoločnej  správy.

Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vzhľadom na to, že sme  prijali štvrtý bod zo spoločnej

správy, piaty  bod považujem za  bezpredmetný, preto navrhu-

jem, aby  sme o ňom  nehlasovali. Budeme  hlasovať o šiestom

bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať, nech sa páči, o ďalšom bode zo spoloč-

nej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Siedmy bod zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech  sa páči,  hlasujeme o  siedmom bode  zo spoločnej

správy.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh prešiel.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ôsmy bod  zo spoločnej správy  gestorský výbor odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ôsmy  bod  spoločnej  správy  gestorský  výbor odporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vzhľadom na to, že sme  prijali bod 8 spoločnej správy,

bod 9 považujem  za bezpredmetný,  preto odporúčam, aby  sme

o ňom nehlasovali. Budeme hlasovať o bode 10 spoločnej sprá-

vy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  budeme hlasovať o ďalšom  bode  spoločnej správy.

Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o bode 11 zo  spoločnej správy.

Vzhľadom na to, že prvá časť už bola prijatá predchádzajúcim

pozmeňujúcim návrhom, odporúčam, aby  sme  hlasovali o časti

2 bodu 11 s tým, že gestorský výbor ju odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom bode spoločnej správy. Gestor-

ský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Bod číslo 12 gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom bode. Gestorský výbor ho odpo-

rúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme  hlasovať o bode 13 spoločnej  správy. Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh  spoločnej správy sme prija-

li.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch 15 poslancov. Tieto

návrhy odôvodňoval pán poslanec Kanis.

 

     Vzhľadom  na  to, že k bodu 1 a bodu 2 vlastne  už boli

prijaté  pozmeňujúce návrhy  zo spoločnej  správy, považujem

ich za bezpredmetné, odporúčam Národnej rade, aby sme o nich

nehlasovali.

 

     Pán poslanec, súhlasíte so mnou? (Odpoveď z pléna.)

 

     Čiže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 3.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     A to je?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady sa nemôžem vy-

jadrovať, preto  musím nechať na  zváženie poslancov, či  ho

podporiť, alebo nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ale musíte ho prečítať.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Každý z vás dostal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pod-

písané 15 poslancami.  Mám  to  prečítať, pán  predsedajúci?

Myslím si, že každý to  má. Je povinnosťou poslanca prečítať

si to.

 

     Čiže budeme hlasovať o bode 3 návrhu poslancov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 4. Nechávam

na zváženie poslancov Národnej rady.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Tým sme vyčerpali všetky doplňujúce a pozmeňujúce návr-

hy, ktoré vyplynuli zo  spoločnej správy, a tiež pozmeňujúce

návrhy jednotlivých poslancov  Národnej rady. Odporúčam, pán

predsedajúci, aby sa...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, aké má návrhy na

pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Navrhujem, aby  sme  pristúpili k tretiemu čítaniu hneď

teraz po uplynutí rozpravy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dávam o tomto  návrhu spoločnej spravodajkyne hlasovať.

Nech sa páči, prezentujme sa  a hlasujme, aby zákon išiel do

tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram o tomto bode  programu  rozpravu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazyko-

vých chýb.

 

     Nech sa páči, pán Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som v rámci tretieho čítania, v rámci rozpravy

upozorniť zrejme  na jednu chybu,  ktorej sme sa  dopustili,

a práve o tom  je môj  pozmeňujúci  návrh.  Vrátil by som sa

k vládnemu návrhu, k prílohe, kde sa v položke 79 hovorí, že

v položke 57 sa  v splnomocnení  bodu 1 suma 50 Sk  nahrádza

50 %, a my sme v pozmeňujúcom  návrhu, ktorý predložila sku-

pina  poslancov,  schválili  nie v položke 57, ale v položke

75 splnomocnený bod 1 - suma 50 Sk sa nahrádza  sumou 75 Sk.

Čiže treba si vyjasniť, či ide o položku 57, alebo 75.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak, vážení, dáme o tom hlasovať. (Hlasy z pléna.) Dob-

re. Ďakujem. Niekedy sa vieme dohodnúť.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  myslím si, že

došlo k tlačovej  chybe pri  prepisovaní vzhľadom na  to, že

položka 57 a 75 sa v bode 3 opakuje. Pravdepodobne  pri pre-

pisovaní sekretárka urobila tlačovú chybu. Preto by som ešte

zopakovala, že vlastne ide o bod 79 prílohy, položka 57 spl-

nomocnený bod 1 - suma 50 Sk sa nahrádza sumou 75 Sk.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vládny návrh  odporúčam  schváliť aj s technickou opra-

vou.  Hlasujeme  o  návrhu  zákona  ako  celku. Odporúčam ho

schváliť aj s technickou úpravou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch  v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a pánu ministrovi.

 

     Pán  minister,  pán  podpredseda  vlády,  musíme prejsť

k inému zákonu, je tu pán  minister Sitek, ktorého sme pred-

behli. Musím sa mu ospravedlniť.

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán podpredseda, prosím vás, už 3 hodiny tu lieta jedna

mucha, buďte tak láskavý, zariaďte, aby ju odtiaľto vyviedli

von.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Mucha? Aspoň  vás vzbudí, pán  Mikloško. Poslanci neza-

spia, to je dobré. (Smiech v sále.)

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, pokračujeme  v treťom

čítaní o vládnom  návrhu  zákona o peňažných  náležitostiach

vojakov (tlač 722).

 

     Malý moment. Pokoj, vážení, pokoj.

 

     Zapnite pána poslanca Kováča.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predsedajúci, v mene  poslaneckého klubu DÚ

žiadam 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Aj vy pán Mikloško? Áno,  dobre. Čiže sa zídeme o 18.25

hodine. O 18.30 hodine už  budeme všetci preč. (Smiech v sá-

le.) Ja som chcel, aby  pánu ministrovi ešte prešiel ten zá-

kon. Pochybujem, ale neberú kufríky, tak tu asi zostanú.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, zaujmite  svoje miesta

v rokovacej sále, aby sme prerokovali ešte tento bod progra-

mu.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme

v treťom čítaní o

 

     vládnom návrhu  zákona o peňažných náležitostiach voja-

kov.

 

     Je to tlač číslo 722.

 

     Tretie čítanie  sme prerušili pred  hlasovaním o návrhu

skupiny 30 poslancov na opakovanie druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Trid-

sať  poslancov navrhuje  vrátiť tento  zákon do  opakovaného

druhého čítania. Musíme o tom hlasovať.

 

     Nech sa  páči, prezentujme  sa a hlasujme, či súhlasíme

s tým, aby sa zákon vrátil do druhého čítania.

 

     Prítomných je 63 poslancov. Je nás málo.

 

     Vážení, tá mucha tu narobila zle.

 

     Nech sa páči, pán Hofbauer, navrhnite ukončenie dnešné-

ho rokovania.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nie nenavrhnem, ale okamžite po ukončení rokovania ešte

teraz prosím hospodársky výbor, zídeme sa v miestnosti číslo

30 - hospodársky výbor po skončení rokovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, prezentujme  sa a ešte  raz hlasujme, či  zákon

vrátime do druhého čítania.

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov. (Hlasy v pléne.)

 

     Vy máte  toľko hriechov, pán  Mikloško, klamete, nepre-

zentujete sa, to je hriech, normálne. To ma matka doma stále

učila. Tak neviem, či ste  katolík, alebo čo ste vy vlastne,

neviem.

 

     Ak nechcete o tomto hlasovať, budeme pokračovať v roko-

vaní o  ďalšom zákone. Ešte  raz sa budeme,  vážení páni po-

slanci, prezentovať, ak nie, tak pôjdeme k ďalšiemu bodu.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať.

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 21/1992 Zb. o bankách  v znení  neskorších predpisov a

zákon Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 1/1993 Z. z.

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 735 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 735a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem sa opýtať, ako  môžeme pokračovať v rokovaní, keď

parlament nie je uznášaniaschopný.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Len pri  hlasovaní. A vidím, že vás je  tu dosť, len tá

pravá strana sa neprezentuje.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     návrh  zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo

21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, vypraco-

vali vo vzájomnej spolupráci ministerstvo financií a Národná

banka  Slovenska  podľa  plánu  legislatívnych  úloh  na rok

1997. Zmeny navrhované v novele  zákona vychádzajú z odporú-

čaní  OECD a umožňujú  zosúladenie  zákona s prvou  bankovou

smernicou  príslušnej  rady  Európskych spoločenstiev z roku

1989 a 1997.

 

     Podstata navrhovaných zmien sa sústreďuje na oblasť po-

voľovacieho  konania. V  záujme  priblíženia  sa  spomínaným

právnym normám  Európskej únie v danej oblasti a zjednoduše-

nia povoľovacej činnosti sa...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     ...v prerokúvanom  návrhu  zákona  navrhuje  nahradenie

dvojstupňového povoľovacieho konania jednostupňovým. To zna-

mená, že dve časovo oddelené konania na udelenie súhlasu Ná-

rodnou bankou na založenie banky a následne na povolenie vý-

konu bankových činností sa spojí do jedného administratívne-

ho konania.

 

     V článku II  návrhu zákona  je spracovaný  návrh na do-

plnenie  zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

1/1993 Z. z. s cieľom  zosúladiť  zákon  o  Zbierke  zákonov

s niektorými ďalšími  zákonmi, na základe  ktorých minister-

stvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej re-

publiky vydávajú  opatrenia so všeobecne  záväzným charakte-

rom.

 

     Vážené pani  poslankyne, poslanci, na  záver svojho vy-

stúpenia dávam opakovane do  pozornosti, že navrhované zmeny

smerujú k zbližovaniu nášho  bankového práva s právnymi nor-

mami v krajinách s vyspelou  ekonomikou, a  preto  odporúčam

predložený návrh  zákona v zmysle  prerokovania v gestorskom

výbore prijať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládne-

ho návrhu  zákona a prosím ho, aby zaujal  miesto určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Ladislavovi Lysákovi a prosím  ho, aby podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol  spoločnú správu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo, privatizáciu a  podnikanie o prerokovaní vládneho

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 21/1992

Zb. o bankách v znení  neskorších predpisov a zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke záko-

nov Slovenskej  republiky (tlač 735), v druhom  čítaní podľa

§ 79 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu  ako gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona:

 

                            I.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 705

z 30. septembra 1997 pridelila  vládny  návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení

neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov Slovenskej repub-

liky, týmto výborom Národnej  rady Slovenskej republiky: Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory pre-

rokovali predmetný návrh  zákona v stanovenom termíne, t. j.

do 4. novembra 1997.

 

                            II.

 

     Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992

Zb. o bankách v znení  neskorších predpisov a zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke záko-

nov Slovenskej republiky, stanoviská poslancov Národnej rady

Slovenskej  republiky  podané  v súlade s § 75 ods. 2 zákona

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

 

 

                           III.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh schváliť bez pozmeňujúcich  a doplňujúcich návrhov dal

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie - uznesenie  číslo 434 zo  dňa 29.

októbra 1997.

 

     2. Odporúčanie pre  Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh  schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi podal

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uzne-

sením číslo 481 zo dňa 3. novembra 1997 a Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre  financie, rozpočet a menu uzne-

sením číslo 524 zo dňa 6. novembra 1997.

 

                            IV.

 

     Z uznesení  výborov  Národnej rady Slovenskej republiky

uvedených pod bodom III tejto správy  vyplývajú tieto pozme-

ňujúce a doplňujúce návrhy:

 

     1. V článku I znenie bodu 8 upraviť takto: 8. V § 4 od-

sek 1 znie: "(1) Žiadosť o povolenie  pôsobiť  ako  banka sa

predkladá Národnej banke Slovenska. So žiadosťou o povolenie

sa predkladá návrh stanov."

 

     Tento  návrh má  formálnotechnický  charakter,  sleduje

zabezpečenie lepšej  zrozumiteľnosti a štylistickej primera-

nosti, tak ako je to uvedené  aj v úprave obsiahnutej v § 4.

Tento návrh podali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  aj Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu. A gestorský výbor tento návrh

odporúča schváliť.

     2. Za bod 8 vložiť  nový bod 9, ktorý znie: V § 4 sa za

odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Národná banka Slo-

venska opatrením,  ktoré sa vyhlasuje  uverejnením v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky ustanoví:

 

        a) náležitosti žiadosti podľa odseku 1, vrátane žia-

dosti podľa osobitného predpisu,

 

        b) minimálnu výšku  peňažného vkladu  do  základného

imania banky a banky vykonávajúcej hypotekárne obchody, kto-

rá je podmienkou na udelenie povolenia pôsobiť ako banka,

 

        c) spôsob preukazovania splnenia podmienok, na ktoré

je viazané povolenie pôsobiť ako banka."

 

     Nasleduje poznámka pod čiarou k odkazu 2d), ktorá znie:

"2d) § 2 zákona Slovenskej  národnej rady číslo 310/1992 Zb.

o stavebnom sporení."

 

     Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

 

     Návrh sleduje  zabezpečenie zrozumiteľnosti, štylistic-

kej primeranosti a aplikácie úpravy,  ktorá je v § 4 zákona.

Obidva  výbory to  odporúčajú (Ústavnoprávny  výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky a Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  financie, rozpočet a menu) a gestorský  výbor

to odporúča schváliť.

 

     3. K  článku I bod 36 sa  navrhuje  znenie § 45g ods. 1

upraviť takto: "Právnické  osoby, ktoré  ku dňu nadobudnutia

účinnosti tohto zákona majú prijaté vklady od iných osôb bez

povolenia na založenie banky a povolenia  na výkon bankových

činností a nejde o vklady podľa osobitného zákona, sú povin-

né zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto záko-

na najneskôr  do 6 mesiacov odo  dňa nadobudnutia jeho účin-

nosti."

 

     Všetci  máme  príslušné  zdôvodnenie.  Nebudem ho čítať

z dôvodu úspory času. Gestorský výbor neodporúča tento návrh

schváliť.

 

     4. K § 36 - dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý znie: "Zásady

pre tvorbu a použitie opravných položiek k pohľadávkam štát-

nych peňažných  ústavov, za ktorých záväzky  ručí štát podľa

odseku 5, ustanoví ministerstvo opatrením."

 

     Je to primerané vzhľadom  na špecifický charakter štát-

nej záruky v zmysle § 36 ods. 5 tohto zákona, ktorá sa viaže

na záväzky  štátnych peňažných ústavov  vzniknuté na základe

rozhodnutia štátu, a nie je  možné  zabezpečiť priamu  väzbu

štátnej záruky na pohľadávky štátnych peňažných ústavov, tak

ako je to v návrhu uvedené.

 

     Gestorský výbor, to znamená Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu, odporúča tento

návrh schváliť.

 

     5. Za  navrhnutý  článok II sa vkladá nový  článok III,

ktorý  znie: "Článok III Predseda  Národnej  rady Slovenskej

republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov  Slovenskej

republiky  vyhlásil úplné  znenie  zákona  číslo 21/1992 Zb.

o bankách, ako vyplýva zo  zmien a doplnení vykonaných záko-

nom číslo 264/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 249/1994 Z. z., zákonom  Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 374/1994 Z. z.,  zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 58/1995 Z. z., zákonom  Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 233/1995 Z. z., zákonom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 58/1996 Z. z., záko-

nom Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 118/1996 Z. z.

a zákonom Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 386/1996

Z. z. a týmto zákonom."

 

     Súčasne sa navrhnutý článok III označuje ako článok IV.

Ide síce o malú úpravu  zákona, teda len v troch oblastiach,

ale ako tu máme uvedené ďalej,  týka sa až 30 úprav a vzhľa-

dom na  to Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu odporúča tento návrh schváliť.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať jednotlivo.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992

Zb. o bankách v znení  neskorších predpisov a zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke záko-

nov Slovenskej  republiky, vyjadrených v uzneseniach  uvede-

ných pod  bodom III tejto správy a stanovísk  poslancov ges-

torského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu záko-

na v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej ra-

de Slovenskej republiky vládny  návrh zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskor-

ších  predpisov a zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov  Slovenskej republiky,

v znení  pozmeňujúcich  a   doplňujúcich  návrhov  uvedených

v spoločnej správe schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky  o  vládnom  návrhu  zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskor-

ších  predpisov a zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov  Slovenskej republiky,

bola schválená  uznesením gestorského výboru  pod číslom 525

zo 6. novembra 1997.

 

      Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zá-

roveň ma poveril

 

     1. prečítať spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej

rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a

 

     2. navrhnúť  Národnej rade Slovenskej  republiky postup

pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o  predmetnej  správe ihneď

po ukončení  rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode  programu. Písomne nemáme  nikoho prihláseného.

Hlási sa  niekto? Pán Vaškovič, pán  Fogaš, pán Baránik, pán

Lysák. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

 

     Nech sa páči, pán Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     navrhovaná  úprava  ustanovenia § 16 ods. 1 písm. a)  a

nové  ustanovenie § 16 ods. 7 predloženého  zákona  vychádza

z druhej bankovej smernice EURO EHS z roku 1989, v ktorej je

upravený  kvalifikovaný  vlastnícky  podiel  alebo podiel na

hlasovacích právach.

 

 

     Európske smernice umožňujú  pri implementácii a apliká-

cii uplatňovať  princíp tzv. super  ekvivalencie. Podľa neho

možno predpísať dodatočné  alebo oveľa prísnejšie požiadavky

na  činnosť  banky a pobočky  zahraničných bánk. Vychádzajúc

z uvedeného  nie je  vylúčené prísnejšie  upraviť článok  11

druhej bankovej  smernice, ktorý je podkladom  na zmenu § 16

zákona o bankách.

 

     Jedným z hlavných dôvodov  na využitie citovanej zásady

je najmä to, že nie  je ukončená transformácia nielen banko-

vej sféry, ale celej ekonomickej sústavy Slovenskej republi-

ky.  Prijatie  ďalšieho  limitu 5 % v navrhovanej  zmene  by

umožnilo efektívnejšie regulovať  zloženie akcionárov v ban-

ke. Pritom sa vytvorí priestor  na hodnotenie v hodnosti ak-

cionárov banky,  ktorí majú rozhodujúci vplyv  na ich úspeš-

nosť. Na základe navrhovaného  nižšieho limitu bude môcť po-

voľujúci  orgán  sledovať  aj  pôvod finančných prostriedkov

použitých na  nadobudnutie  akcií banky, a tak brániť praniu

špinavých peňazí.  Myslím si, že  len pre názornosť  bolo by

potrebné  povedať, že  povedzme dnes  je možné  vlastniť bez

súhlasu bankového dohľadu akcie napríklad vo Všeobecnej úve-

rovej banke v hodnote 399 miliónov.  Čiže to nie je malá su-

ma. Myslím si, že 5-percentná hranica  vyzerá relatívne níz-

ka,  ale vzhľadom  na to,  že sa  bude zväčšovať aj základné

imanie bánk,  pri veľkých bankách ide  už o veľkých akcioná-

rov.

 

     Preto  dávam nasledujúci  pozmeňujúci návrh:  V bode 19

v § 16 ods. 1 písm. a) sa za slová "vo výške" vkladá číslica

"5 %".

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh: V bode 22 v § 16 ods. 7 sa za

slová "vo výške" vkladá číslica "5".

 

     Dúfam, že všetci, ktorým  leží na srdci seriózne vlast-

níctvo v našich bankách, podporíte môj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     pán predsedajúci,

 

     chcem sa vyjadriť k bodom 3 a 4 spoločnej  správy. Naj-

prv azda k tomu bodu 4, ktorý sa odporúča prijať.

 

     Treba  povedať,  že  novonavrhovaný § 36 ods. 6 sa týka

tvorby opravných  položiek k pohľadávkam  štátnych peňažných

ústavov. Pritom  len jeden bod  predloženého vládneho návrhu

novely zákona o bankách sa netýka ani tvorby opravných polo-

žiek, ani štátnych peňažných  ústavov. Znamená to, návrh vý-

boru pre financie, rozpočet a menu na  doplnenie nového § 36

ods. 6 do predloženého  návrhu  novely o bankách je v rozpo-

re s § 94 ods. 2 zákona  Národnej  rady číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorý určuje,  že pri prerokúvaní  návrhu zákona, ktorým  sa

mení alebo  dopĺňa iný zákon, nemožno  podávať návrhy, ktoré

predložený návrh zákona rozširujú.  Z tohto pohľadu teda bod

4 je v rozpore s týmto ustanovením rokovacieho poriadku. Na-

vyše, navrhovaný  nový § 36 ods. 6 nie  je  v súlade  s § 15

ods. 2 zákona  číslo 21/1992  Zb. o  bankách v znení  zákona

číslo 386/1996 Z. z., ktorý  určuje, že pravidlá vyplývajúce

z povinnosti štátnych  peňažných ústavov pri  ich podnikaní,

teda  pravidlá  obozretného  podnikania  štátnych  peňažných

ústavov, určí Národná banka  Slovenska po dohode s Minister-

stvom  financií Slovenskej  republiky. Medzi  tieto pravidlá

obozretného  podnikania patrí  aj tvorba  opravných položiek

k pohľadávkam štátnych peňažných ústavov.

 

     S ohľadom  na uvedené skutočnosti  preto odporúčam, aby

sa o bode 3 vôbec  nehlasovalo, a ani ten  návrh  výboru pre

financie, rozpočet a menu na  doplnenie nového § 36 - jedno-

ducho, aby  tento bod 4 bol  vyradený zo  správy, pretože je

v rozpore s § 94 ods. 2 rokovacieho  poriadku,  ako  som  už

uviedol.

 

     Pokiaľ ide o bod 3, chcem podporiť  stanovisko  gestor-

ského výboru, ktorý neodporúča schváliť predložený návrh no-

vely, a to  predovšetkým  preto, lebo  návrh ústavnoprávneho

výboru umožňuje, aby právne  pomery súvisiace s doteraz pri-

jatými vkladmi sa nezosúladili s § 2 navrhovanej  novely zá-

kona o bankách - tie fyzické osoby a čiastočne ani tie práv-

nické osoby, ktoré už v súčasnosti majú od iných osôb prija-

té tzv.  bankové vklady pod rúškom  prijímania tzv. nebanko-

vých vkladov. Myslím  si, že toto je hlavný  dôvod, prečo aj

gestorský výbor zaujal iné  stanovisko. Totiž doteraz platné

znenie § 2 zákona o bankách dostatočne nezamedzuje tomu, aby

nebankové subjekty prijímali bankové  vklady pod rúškom pri-

jímania nebankových vkladov podľa Obchodného zákonníka, teda

napríklad prijímaním vkladov  niektorými podnikateľmi od ich

tichých spoločníkov. Pritom tu môže ísť o prijímanie vkladov

tak  podnikateľmi  fyzickými  osobami,  ako  aj podnikateľmi

právnickými osobami. A práve preto navrhnutý § 2 predloženej

novely zákona o bankách  zakazuje všetkým nebankovým subjek-

tom, teda fyzickým, ako aj právnickým osobám, vyplácať z ne-

bankových vkladov úroky, ktoré  sú nákladom. Takéto úroky sú

totiž charakteristickým znakom  bankových vkladov. Takto na-

vrhnutým § 2 sa má účinnejšie zamedziť zneužívaniu toho, aby

nebankové subjekty prijímali alebo mali od iných osôb prija-

té bankové vklady pod zámienkou, že ide o vklady nebankové.

 

     Myslím  si teda,  že jednoznačne  treba podporiť  návrh

gestorského  výboru i s ohľadom na  to - a tým  by som chcel

skončiť -, že  vieme  o  tom,  že pri  príprave  navrhnutého

§ 2 a § 45g ods. 1 sa  vychádzalo z podnetu  Úradu finančnej

polície,  ktorý  má  poznatky  nasvedčujúce  to, že postupne

dochádza k zneužívaniu skryto prijatých bankových vkladov na

úkor vkladateľov. Ak  je to  tak, myslím si, že je namieste,

aby sme tento bod, teda  bod 3 neschválili, a podporili sta-

novisko gestorského výboru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže je 19.00 hodín, musel  by som dať hlasovať o ďal-

šom pokračovaní rokovania.

 

     Zajtra o 9.00 hodine  ráno sa  zídeme. Prvý vystúpi pán

Baránik a potom pán Lysák.

 

     Ďakujem.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     5. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

       Otváram štvrtý deň rokovania 37. schôdze Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie  neúčasti  na  dnešnom  rokovaní písomne požiadali

poslanci pán Čarnogurský a pán Figeľ.

 

     Do rozpravy máme ešte  písomne prihlásených dvoch, a to

je pán Baránik a pán Lysák sa pripraví. Pán Lysák je spravo-

dajca. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som v mene 15 poslancov  predložil po-

zmeňujúci  návrh k vládnemu  návrhu  zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskor-

ších  predpisov a zákon Národnej  rady  Slovenskej republiky

číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov  Slovenskej  republiky

(parlamentná tlač 735). Ide o nasledujúce zmeny:

 

     V článku I za bod 22  navrhujem doplniť nový bod 23 pri

súčasnom prečíslovaní nasledujúcich bodov. Znenie nového bo-

du 23 je  nasledovné: 23. V § 24 ods. 4 prvá  veta sa nahrá-

dza nasledovnou  vetou: "Banka je  povinná predkladať minis-

terstvu účtovnú  uzávierku a údaje z účtovnej a štatistickej

evidencie vo forme hlásení a prehľadov, pričom sa to nepova-

žuje za porušenie bankového tajomstva podľa § 38."

 

     Ďalej navrhujem článok III označiť ako článok IV s tým,

že sa za článok II vkladajú nové články III a IV.

 

     Článok III znie: Zákon  Národnej rady Slovenksej repub-

liky  číslo 386/1996 Z. z. o štátnom  rozpočte  na  rok 1997

a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

 

      V § 3 odsek 3 znie: "Sporné pohľadávky uplatňované vo-

či Slovenskej republike alebo Národnej banke Slovenska v sú-

vislosti s rozdelením  bilancie Štátnej banky Českoslovenkej

na základe  osobitného  predpisu, ktoré  do 1. novembra 1997

neboli uznané  vládou za záväzky  Slovenskej republiky alebo

Národnej banky Slovenska, nemôžu byť od 1. novembra 1997 ve-

dené v účtovníctve  Národnej  banky  Slovenska ako  záväzky.

Takto vzniknutý rozdiel v účtovníctve Národnej banky Sloven-

ska sa vyrovná  tak, že o výšku tohto rozdielu  sa od 1. no-

vembra 1997 zníži  výška  istiny v štátnych finančných pasí-

vach Slovenskej republiky."

 

     Článok IV znie: Zákon  Národnej rady  Slovenskej repub-

liky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravidlách v znení

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 386/1996

Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písme-

no f). Doterajšie písm. g) sa označuje ako písm. f).

 

     V § 7 ods. 2 za  slovom "dlh" sa vypúšťa čiarka a slová

"ktorej výdavky sa  spravujú dohodnutými termínmi, splácanie

jednotlivých úverov a štátnych cenných papierov".

 

     V § 9 ods. 1 posledná  veta znie: "Vo výdavkoch rozpoč-

tovej kapitoly Štátny dlh  sa rozpočtuje osobitne poskytova-

nie úverov a splácanie  úrokov z prijatých  úverov, osobitne

poplatky súvisiace s prijatými úvermi. V účtovníctve rozpoč-

tovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne."

 

     V § 49 ods. 2 sa na konci  pripája táto veta: "Súčasťou

záverečného účtu rozpočtovej kapitoly  Štátny dlh je aj pre-

hľad o pokladničných  operáciách kapitoly  Štátny dlh, ktoré

nie sú súčasťou rozpočtu."

 

       V § 55 sa  dopĺňa  odsek 8, ktorý znie: "Vypracovanie

štátneho záverečného účtu  za rok 1997 sa vykoná podľa dote-

rajších predpisov."

 

     Článok V znie: "Tento zákon nadobúda  účinnosť dňom vy-

hlásenia okrem  ustanovení článku IV, ktoré nadobúdajú účin-

nosť 1. januára 1998."

 

     Vážené  dámy a páni, prosím  vás, aby  ste moje  návrhy

podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Benčík - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo.

 

     Chcel by som  upozorniť, že v odseku 2 § 94 rokovacieho

poriadku sa  hovorí: "Pri prerokúvaní  návrhu zákona, ktorým

sa mení  alebo  dopĺňa iný zákon" - ako je to v tomto prípa-

de -, "nemožno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona

rozširujú."

 

     Môj vážený  kolega, pán profesor  Baránik predložil ná-

vrh, pritom v článku III a v článku IV navrhuje  novelizovať

iné zákony.

 

     Pamätáte sa,  keď boli  diskusie  okolo dane z pridanej

hodnoty, keď  profesor Košnár podal  návrh na zmenu  sadzby?

Vtedy sme povedali, že bodom  číslo 2 vláda otvorila sadzob-

ník. Ale  tieto dva návrhy  zákona predkladateľ nepredložil.

Pán Baránik  vie, že je to v rozpore  so zákonom.  Vie to aj

pán  podpredseda  vlády a minister  financií. Zdôvodňujú  to

tým, že  to potrebujú. Viem  si to predstaviť,  ale rokovací

poriadok potom treba upraviť tak,  že sa návrh vždy môže do-

plniť aj o iný zákon, ak to vláda potrebuje.

 

     Ináč odporúčam tri veci.  Aby pán Baránik stiahol tento

návrh, ktorý je v rozpore so zákonom. Ak to on neurobí, pro-

sím, pán podpredseda  Ľupták,  podľa § 94 ods. 3 ste povinný

o tomto návrhu nedať hlasovať, lebo je v rozpore so zákonom.

A keby ste predsa dali  hlasovať o tomto protizákonnom návr-

hu, prosím všetkých, ktorí si ctia ústavu a zákon, aby o ňom

nehlasovali.

 

     Ide o článok III a článok IV.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Dávate to ako procedurálny návrh?

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Upozorňujem vás, že nemôžete dať hlasovať podľa rokova-

cieho poriadku o protizákonnom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  len v stručnosti  pripomenúť, že máme  pred

sebou naozaj  liberalizačný zákon, ktorý  vychádza z potreby

akceptovať odporúčania  medzinárodných ekonomických inštitú-

cií, predovšetkým OECD, o bankovníctve do našej legislatívy.

Dôležité je aj to, že pri tomto zákone bola jednoznačne koo-

perácia ministerstva  financií aj Národnej  banky Slovenska.

Ide tu  teda, ako bolo už  spomínané, o odstránenie doteraj-

ších diferencií, ktoré  existovali v podmienkach tak pre do-

máce,  ako aj  zahraničné subjekty,  že sa  združuje konanie

o povoľovaní  zriadenia a činnosti banky, že  sa vypúšťa po-

sudzovanie ekonomickej účelnosti vzniku  banky. Tu by som si

myslel, že treba brať do úvahy,  že je to síce svojím spôso-

bom  formálne upustenie,  ale každý  štát, každá  inštitúcia

predsa musí brať do úvahy, či  niečo takéto je, alebo nie je

účelné brať  do úvahy. Sú tam  aj niektoré ďalšie spresnenia

vrátane platobnej karty, ktoré naozaj prinášajú istú dynami-

záciu v tejto oblasti.

 

     Na čo  by som chcel reagovať,  to sú niektoré poznámky,

ktoré sme dostali aj v informačných materiáloch.

 

     Dámy a páni, v jednom  materiáli sa hovorí,  že by bolo

účelné uvoľniť povoľovanie bánk bez ohľadu na formu získava-

nia prostriedkov, avšak pri  poukázaní  na ich čistý  pôvod.

Žiaľ, v tomto návrhu sa  nešpecifikuje, čo sa rozumie formou

získania. V tom  prípade  totiž,  ak by  sme s tým súhlasili

alebo to zaradili do návrhov,  by si aj akcionár banky mohol

zaobstarať úver od tej istej  banky alebo ňou založenej spo-

ločnosti na splatenie akcionárskeho kapitálu. Samozrejme, aj

s rizikom jeho  splatenia. Poznáme, aké veľmi  zlé sú skúse-

nosti získavania  takýchto  prostriedkov akcionármi v Českej

republike. Dôsledky sú  jednoznačné a myslím si, že my nebu-

deme v tomto smere pokračovať.

 

     Je tam  ešte jeden návrh,  ktorého sa chcem  dotknúť, a

to,  aby sa  novozaloženej banke  alebo pobočke  zahraničnej

banky určila  hranica prijímania vkladov  od obyvateľstva do

výšky rezervného kapitálu zriadeného na tento účel. Toto ob-

medzenie, myslím  si, že  nikto z nás by  aj tak nepodporil,

pretože by zvýhodnilo staré banky a sťažilo podmienky aj pri

zriaďovaní  pobočiek  zahraničných  bánk. A to by nám, samo-

zrejme, nikto netoleroval. Nakoniec by  to bolo aj v rozpore

s princípom voľnej hospodárskej súťaže.

 

     Vzhľadom na  to odporúčam po rokovaní  celý tento návrh

prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Faktická poznámka - pán Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy a páni, reagujem  na pripomienku  pána  po-

slanca Benčíka a sťahujem z môjho návrhu článok III.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Žiada si záverečné  slovo predkladateľ, pán podpredseda

vlády?

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v kontexte  prednesených  pozmeňujúcich návrhov  by som

chcel  takisto po  konzultácii s pánom  poslancom  Baránikom

podporiť stiahnutie článku III s tým, že ostatné pozmeňujúce

návrhy súvisia bezprostredne s textáciou a významovo s nove-

lou zákona. Takže ostatné  pozmeňujúce návrhy  by som žiadal

podporiť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Žiada si slovo pán spoločný spravodajca?

 

     Ak nie,  podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku

pristúpime  najskôr  k  hlasovaniu  o  návrhoch zo spoločnej

správy výborov.  Potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby uvádzal hlaso-

vanie.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     v súlade  s  uvedeným  odporúčam,  aby  sme  pristúpili

k hlasovaniu  o bodoch  spoločnej  správy.  V článku I bod 8

gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o návrhu zo spoločnej  správy, tak ako

ho pán spoločný spravodajca  prečítal. Gestorský výbor odpo-

ručil návrh schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 2 k článku I - za  bod 8 vložiť  nový  bod 9, ktorý

znie: V § 4 sa za odsek 1 vkladá  nový odsek 2, ktorý  znie:

"Národná banka Slovenska opatrením,  ktoré sa vyhlasuje uve-

rejnením v Zbierke zákonov Slovenska ustanoví..." atď. podľa

textu,  ako ho  máme  uvedený.  Gestorský výbor  ho odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme  hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu spo-

ločnej správy, tak ako ho pán spoločný spravodajca prečítal.

Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 3 gestorský  výbor  odporúča  neschváliť. Rovnakého

znenia bol aj návrh pána poslanca Fogaša.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  budeme hlasovať  o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu zo

spoločnej správy, tak ako ho pán spoločný spravodajca prečí-

tal. Gestorský výbor ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 4 gestorský výbor odporúča schváliť. Bol tu ale ná-

vrh pána poslanca Fogaša o tomto návrhu  nehlasovať. Napriek

tomu  tu máme  jednoznačne všetci  návrh gestorského výboru,

ktorý ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom  návrhu. (Hlas z pléna.) Chceš

stiahnuť svoj návrh?  Nech sa páči, prosím, ale  vieš, že už

beží hlasovanie. V spoločnej správe sa nemá uvádzať, kto dá-

val návrh, v spoločnej správe dával návrh gestorský výbor.

 

     Toto hlasovanie neplatí.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán podpredseda, podľa § 94 ods. 2 nie je možné k návr-

hu podať iné návrhy než tie, ktoré sa týkajú novely. A tento

návrh je presne  tohto  typu, čiže z § 94 ods. 2 rokovacieho

poriadku vyplýva,  že o tomto návrhu  nemôžeme ani hlasovať.

To bola aj podstata môjho vystúpenia. Preto si myslím, že by

to nemalo  byť predmetom hlasovania.  Môj procedurálny návrh

je, keďže je to v rozpore so zákonom, nemôžeme o tomto návr-

hu hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, teda rušíme toto  hlasovanie, a tak, ako povedal

pán Fogaš, nebudeme o tomto  hlasovať. O prvom sa hlasovalo,

o druhom nie. (Šum v sále.) Pokoj, vážení.

 

     Nech sa páči, zapnite pána Fogaša.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Podľa § 94 ods. 2 pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým

sa mení alebo dopĺňa iný zákon, nemožno podávať návrhy, kto-

ré predložený návrh  zákona rozširujú. A v odseku 3 je na to

už presný  pokyn. Ak podaný návrh  nespĺňa náležitosti podľa

odseku 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Čiže nie je mož-

né, aby sme hlasovali o bode 4 spoločnej  správy, pretože je

to v rozpore so zákonom, s rokovacím  poriadkom, čiže ani sa

o ňom nemôže dať hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, pán  Fogaš, nemusíte  čítať, ide o obsah návrhu,

prakticky nemusíte čítať rokovací  poriadok, ide o obsah ná-

vrhu.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Nejde o obsah návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prečo?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Lebo ten návrh je skutočne rozširujúci a on aj tak znie

- to návetie - "§ 36 sa dopĺňa o nový  odsek 6, ktorý znie",

ale ten § 36 nový  odsek 6 nebol  predmetom novely, čiže tam

vôbec nepatrí. Rozumieme si?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už teraz rozumiem.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Napriek tomu, že opticky to  vyzerá tak, ako hovorí pán

poslanec Fogaš, tento návrh  zákona súvisí s realizáciou na-

vrhovanej novely zákona a odporúčam,  aby sme o ňom hlasova-

li. Odporúčam akceptovať návrh gestorského výboru schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech  sa páči,  vážení  páni  poslanci,  budeme  hlaso-

vať o bode 4 spoločnej  správy.  Gestorský výbor ho odporúča

schváliť.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Nech sa páči, budeme sa ešte raz prezentovať a ešte raz

budeme hlasovať.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Ej, ten nový rokovací poriadok dáme do poriadku po voľ-

bách. (Smiech a hlasy z pléna.)

 

     Dobre, vážení  páni  poslanci,  keď  štrajkujete, podľa

§ 94 ods. 3 nedám hlasovať o tomto návrhu.

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, pokračujte ďa-

lej.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o bode 5 spoločnej sprá-

vy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme  sa, budeme hlasovať o ďalšom

pozmeňujúcom návrhu. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh prešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Dámy a páni, to boli  všetky  body zo spoločnej správy.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

 

     Pán poslanec Vaškovič predložil dva návrhy. Pristupuje-

me k hlasovaniu o jeho  prvom  návrhu - v článku I za bod 22

atď. podľa textu, ktorý máme všetci k dispozícii.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch pána po-

slanca Vaškoviča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno. Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o druhom  bode pána

poslanca Vaškoviča.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o druhom bode návrhu pána poslanca Vaš-

koviča.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Sťahuje svoj návrh. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu

o návrhoch pána poslanca Baránika.

 

     K prvému  bodu v článku I je navrhnutá  zmena, ktorá je

uvádzaná. Je to § 38. Môžeme o ňom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pá-

na poslanca Baránika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh prešiel.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Môžeme  pristúpiť k  hlasovaniu o druhom  bode stiahnuť

článok III. Ale  potom z toho, čo  som  dostal, pristupujeme

k hlasovaniu o ďalšom návrhu - o novom článku IV, len mi do-

voľte, aby  som  prečítal  novú  textáciu k článku IV: Ďalej

nvrhujem článok III označiť ako  článok IV s tým, že za člá-

nok II sa vkladá  nový  článok III, ktorý znie... Áno, je to

tak? (Hlasy z pléna.) Hneď  to spresníme, máme  to na druhej

strane toho  návrhu, ktorý  máme k dispozícii, kde sa napíše

namiesto IV hore III, číslo článku IV sa prečísluje na číslo

III. A pôvodná  trojka, samozrejme,  sa vypúšťa. Tu  je celý

text návrhu článku III. A samozrejme, odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Prosím  vás,  ak  pán  predkladateľ  stiahol článok III

z toho dôvodu, že ide o zákon, ktorý  vláda nenavrhovala no-

velizovať, tak sa to týka aj článku IV. Vláda to nenavrhova-

la novelizovať, ide to  nad rámec § 94, čiže v danom prípade

buď by  mal predkladateľ návrh  stiahnuť, alebo predsedajúci

o takomto návrhu  nemá dať hlasovať.  Nemôžeme sa handrkovať

o zákonnosti, že to je viac  protizákonné a to je menej pro-

tizákonné. Ak je jedno protizákonné,  tak je aj druhé proti-

zákonné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, aj v tomto prípade  vidím priamu súvislosť s týmto

navrhovaným zákonom a odporúčam, aby sme o ňom hlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Košnár, nech sa páči.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcel by som pripomenúť, že  pred dvoma dňami sme roko-

vali a schválili  novelu  zákona o  rozpočtových  pravidlách

spolu s novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 a spo-

lu s novelou  zákona o Štátnom fonde  kultúry  Pro Slovakia.

Článok  IV tohto  návrhu  chce  opätovne  novelizovať  zákon

o rozpočtových pravidlách. Tak, prosím vás pekne, čo je toto

za logiku? Nemožno dať o tomto návrhu hlasovať.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Je to  kontext s bankovým  zákonom. Odporúčam, aby  sme

o tomto bode hlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať a vyjadríme svoj názor hlasovaním.

 

     Nech sa  páči, prezentujte sa.  Hlasujeme tak, ako  pán

spoločný spravodajca odporúča.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

      Sťahuješ?  Pán poslanec  Baránik stiahol  tento návrh.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o poslednom bode - o článku V.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

      Nech sa páči,  budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom

návrhu k článku V.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     To boli všetky návrhy, pán predsedajúci, môžeme pristú-

piť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu, aké má  návrhy na po-

kračovanie prerokovania zákona v treťom  čítaní. Môžeme pri-

stúpiť k tretiemu čítaniu? (Súhlasná odpoveď spravodajcu.)

 

     Ďakujem.

 

     Dávam o tomto návrhu  spoločného  spravodajcu hlasovať,

teda že návrh môže ísť do tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Čiže tento návrh sme prijali.

 

     Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení  neskorších  predpisov a

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1993 Z. z.

 

     Otváram teda rozpravu o tomto bode programu.

 

     Pýtam sa, či niekto navrhuje  opravu  legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb.

 

     Pozmeňujúce návrhy neboli.  Vyhlasujem rozpravu o tomto

bode...

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Mám veľmi malú úpravu v súvislosti s tými zmenami, kto-

ré sa  tu uskutočnili, aby  sme  vypustili v článku V, ktorý

máme navrhovaný, slová - teda táto veta by znela: "Tento zá-

kon nadobúda  účinnosť dňom vyhlásenia."  Vypúšťajú sa slová

"okrem  ustanovení  článku IV, ktoré  nadobúdajú účinnosť 1.

januára 1998". Odporúčam o tomto návrhu hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, kto je za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Návrh sme jednomyseľne prijali.

 

     Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone ako celku v zne-

ní schválených návrhov.

 

 

    Nech sa  páči, prezentujme  sa a hlasujme. Pán  spoločný

spravodajca zákon odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa  mení  a dopĺňa   zákon  číslo 21/1992 Zb. o bankách

v znení neskorších predpisov a zákon  Národnej  rady Sloven-

skej republiky číslo 1/1993 Z. z.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca aj pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som v tejto  ústretovej atmosfére pri-

stúpil k mojej prvosienke v Národnej rade. Ďakujem za spolu-

cítenie.

 

     Podľa programu, ktorý je  schválený, nasleduje prvé čí-

tanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 202/1995 Z. z. De-

vízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov.

 

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 762. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1779.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie podpredseda vlády a minister  financií Slovenskej re-

publiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána  podpredsedu vlády, aby sa po skončení dis-

kusie s pánom Duckým ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán novopredsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     predložený návrh Devízového zákona  je prvou novelou po

1. októbri 1995, keď nadobudol účinnosť nový Devízový zákon,

ktorý uvoľnil všetky operácie v rámci bežného účtu platobnej

bilancie.

 

     Predložená  novela Devízového  zákona liberalizuje nie-

ktoré ďalšie regulované  finančné transakcie. Navrhované li-

beralizačné  kroky  sú v súlade s harmonogramom liberalizač-

ných  krokov kapitálového  účtu platobnej  bilancie na  roky

1996 až 2000 schváleným vládou  Slovenskej  republiky v roku

1996. Ide  predovšetkým o zrušenie  ponukovej povinnosti pre

tuzemcov - právnické osoby a zrušenie  limitu  nákupu cudzej

meny v hotovosti  pre tuzemcov - právnické  osoby a tuzemcov

- fyzické osoby. V oboch  prípadoch  bol  stanovený limit 60

tis. korún. U fyzických  osôb na kalendárny  rok, u právnic-

kých osôb na účely úhrady výdavkov v zahraničí.

 

     Posledným liberalizačným krokom je uvoľnenie obchodova-

nia so zahraničnými cennými  papiermi, ktorým sa zároveň ak-

ceptuje odporúčanie OECD. V rámci liberalizačných  krokov sa

umožní zahraničným cenným papierom uvedenie na tuzemský trh,

ak ide o emitentov  so sídlom v členských  štátoch OECD. Sú-

časne sa umožní kúpa a predaj takýchto  cenných papierov tu-

zemcami. Tento liberalizačný krok je spojený s garanciou, že

pôjde o kótované cenné papiere.

 

     Neoddeliteľnou súčasťou novely je aj zosúladenie zákona

so zákonmi, ktoré nadobudli účinnosť po 1. októbri 1995. Ide

najmä o Colný zákon a novelu zákona o cenných papieroch. No-

vela zákona mení opatrenie Národnej banky Slovenska na všeo-

becne  záväzné  právne  predpisy  na  základe  novely zákona

o Zbierke zákonov.

 

     Vážené pani  poslankyne,  poslanci, prosím o schválenie

tejto predlohy v znení správy gestorského výboru.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi vlády a prosím ho, aby zos-

tal na mieste.

 

     Dávam slovo  spravodajkyni, ktorú určil  navrhnutý ges-

torský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslankyni Ivete

Novákovej.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky v prvom  čítaní  vládny  návrh zákona,  ktorým sa  mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

202/1995 Z. z. Devízový  zákon a zákon, ktorým sa mení a do-

pĺňa  zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo  372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení  neskorších predpisov (tlač 762), ako

spravodajkyňa výboru pre financie, rozpočet a menu.

 

     Na úvod vás  informujem o skutočnosti, že predmetný ná-

vrh zákona  bol doručený poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky v stanovenej  lehote, čím  boli  splnené podmienky

určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriad-

ku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokova-

nie 37. schôdze  Národnej rady Slovenskej  republiky v rámci

prvého čítania.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa  Národná rada Sloven-

skej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) roko-

vacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej republiky na tom,

že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čí-

taní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu ešte Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor pre

financie,  rozpočet a menu,  pričom  odporúčam, aby  výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 23. januára 1998 a gestorský výbor v lehote do 29. januá-

ra 1998.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem. Dovolím si ponúknuť vám miesto po pravej stra-

ne  pána podpredsedu  vlády  a  ministra Kozlíka  ako miesto

spravodajcu.

 

     Z materiálov, ktoré mám k dispozícii, nevyčítal som ni-

koho, kto by sa bol prihlásil. Ak má niekto záujem prihlásiť

sa do  rozpravy ústne, nech  sa páči. Nikto  sa neprihlásil.

Uzatváram možnosť podania ďalších  ústnych prihlášok do roz-

pravy k tomuto bodu programu.

 

     Samozrejme,  dávam  slovo  pani  poslankyni  Novákovej.

Vychádzam z toho, že pán minister nemá záujem vystúpiť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  navrhujem, aby

sme  hlasovali v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, že odporúčame

vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pristúpime k  hlasovaniu. Prosím, aby  sa páni poslanci

pohybovali  rýchlejšie na  svoje miesta,  lebo čas  je veľmi

drahý.

 

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím spravodajkyňu, aby návrhy uviedla.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Už som povedala, pán predsedajúci, odporúčam vládny ná-

vrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďalej v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku odporúčam návrh prideliť

v druhom čítaní na prerokovanie  výboru pre financie, rozpo-

čet a menu a ústavnoprávnemu  výboru. Za gestorský navrhujem

výbor pre financie, rozpočet a menu a lehoty - ústavnoprávny

výbor v termíne do 23. januára 1998 a gestorský  výbor v le-

hote do 29. januára 1998.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     Veľmi pekne by som prosil, keby ste tieto diskusné klu-

by počas hlasovania zanechali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pre našu dobrú orientáciu a aby sme si zopakovali - bo-

dy 30 a 31 budeme preberať podľa programu na budúci týždeň.

 

     Prikročíme  preto k schválenému  návrhu  programu podľa

bodu 32, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie ústavného zákona,  ktorým sa mení  a dopĺňa

Ústava  Slovenskej  republiky  číslo 460/1992 Zb. (tlač 685)

- druhé čítanie.

 

     Podčiarkujem,  návrh ústavného  zákona. Dostali  ste ho

pred prvým čítaním a spoločnú  správu výborov schválenú ges-

torským výborom máte ako tlač 685a.

 

     Za skupinu  poslancov  návrh  zákona  odôvodní poslanec

Ivan Šimko.

 

     Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     zhruba  pred rokom  sme si  osvojili myšlienku  priamej

voľby  prezidenta.  Boli   sme  vedení  predovšetkým  úsilím

zväčšiť priestor na rozhodovanie občana vo vzťahu k politic-

kej reprezentácii.

 

     Druhý  dôvod, pre  ktorý sme  nastolili túto myšlienku,

bol  problém, ktorý  je  zakódovaný v našej  ústave, a to je

problém voľby prezidenta  kvalifikovaným kvórom v parlamente

a možnosť,  že i dlhší čas  môže  zostať  táto vážna funkcia

v našom ústavnom systéme neobsadená.  Nie je to len problém,

ktorý  sa týka  tohto  parlamentu a tejto  chvíle, ale je to

problém, ktorý  môže  nastať kedykoľvek, a vieme, že  nemáme

v našej  ústave zabezpečené  zastupovanie niektorých vážnych

funkcií, ktoré  hlava štátu  vykonáva. Z toho dôvodu  sme už

pred rokom predložili návrh  jedného ústavného zákona, ktorý

by túto problematiku riešil.

 

     Z toho  dôvodu sme iniciovali aj  petičnú akciu, ktorej

výsledkom bolo vyhlásenie referenda o tejto otázke, referen-

da, ktoré bolo  zmarené a z toho dôvodu  sme podali aj návrh

ústavného  zákona, ktorý  túto problematiku  rieši. Rieši ju

spôsobom, ktorý nezasahuje do rozdelenia moci v súčasnej ús-

tave.  Takýmto  spôsobom boli podané  návrhy dvoch ústavných

zákonov, tieto návrhy sú takmer identické.

 

     Naším  prioritným záujmom  je, aby  bol prijatý ústavný

zákon, ktorý by túto vec  vyriešil, a z toho dôvodu predkla-

datelia  návrhu, ktorý  máme pod  číslom tlače  685, hľadali

spôsob, ako by bolo možné nájsť dohodu s predkladateľmi tla-

če, ktorá je pod číslom 686. Našli sme takýto spôsob, a pre-

to v mene  predkladateľov  Jána  Čarnogurského, Bélu Bugára,

Jána Langoša, Ľudovíta Černáka, Edit  Bauerovej, Lászlóa Na-

gya, Jaroslava Volfa a vo svojom mene  oznamujem ctenej sne-

movni, že sťahujeme tento návrh pod číslom 685 a odporúčame,

aby sme našli  dohodu ako snemovňa o návrhu  pod číslom 686.

V prípade, že sa takáto dohoda v tejto snemovni nenájde, tak

sa budeme usilovať presadiť  priamu voľbu prezidenta po voľ-

bách.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu, resp. za

návrh na stiahnutie tohto návrhu. Ak som dobre pochopil, tak

by sme sa mali obrátiť k návrhu 686.

 

     Pokračujeme

 

     návrhom skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., podľa návrhu

v tlači 686.

 

     Dostali sme ho  pred prvým  čítaním ako tlač 686 a spo-

ločnú správu ako tlač 686a, tak ako sa odvoláva na ňu aj pán

poslanec Šimko.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ľu-

bomír Fogaš.

 

     Prosím, aby sa ujal slova.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     malo by  byť slávnosťou pre parlament,  ak sa predkladá

návrh na zmenu  ústavy, a cťou pre tých,  ktorí majú možnosť

podieľať sa na  tom, že sa ústava  zmení a vylepší, prípadne

sa  odstránia jej  vnútorné rozporuplnosti.  Vznik myšlienky

zakotviť u nás priamu  voľbu prezidenta  bol opretý o skúse-

nosť, ktorú v súčasnom období  máme po piatich rokoch fungo-

vania  našej  ústavy. A tak  návrh na  zmenu ústavy  sa opäť

predkladá parlamentu. Myslím si, že táto zmena má dať nádej.

Má dať  nádej, že sa vyriešia  problémy na úrovni parlamentu

a že nebude treba ani v budúcnosti hľadať oporu inde než tu,

kde sa vypočuje hlas voliča.

 

     Myslím si, že pre  každý ústavný systém je charakteris-

tický určitý model vlády, pričom pod pojem forma vlády zahŕ-

ňame sústavu najvyšších štátnych  orgánov a vzťahy medzi ni-

mi,  ako  aj  vzťahy  medzi  obyvateľstvom  na jednej strane

a štátom na strane druhej. Naša ústava akceptujúc deľbu moci

v podmienkach parlamentnej formy vlády zakotvila ako najvyš-

šie ústavné štátne orgány z pohľadu formy vlády našu Národnú

radu ako  orgán zákonodarnej moci,  prezidenta republiky ako

individuálnu  hlavu štátu a vládu  ako  orgán  vládnej  moci

a súdnu  moc  reprezentovanú  Ústavným  súdom a  všeobecnými

súdmi. Už  na tomto mieste považujem  za potrebné uviesť, že

návrh ústavného zákona nepredpokladá zmenu formy vlády. Teda

nejde o zavedenie prezidentského režimu a nejde ani o hľada-

nie cesty k tomu, aby  sa moc koncentrovala v rukách jednot-

livca.  Ide skôr o to,  aby sme v súčasnom  období  predišli

vzniku možnej krízy.

 

     Existujúca ústavná úprava  totiž vytvára možnosť vzniku

ústavnej krízy  bez možnosti ústavného  riešenia, a to v tom

prípade, keby politické sily a ich predstavitelia v Národnej

rade neboli schopní dohodnúť sa na kandidátovi, ktorý by mo-

hol byť zvoliteľný za prezidenta.  Kríza by mohla vyústiť do

zložitej koncovky najmä v súvislosti s tým, že v tomto roku,

pardon, v budúcom roku sa majú uskutočniť parlamentné voľby.

Po vyhlásených výsledkoch by mohla nastať situácia, v ktorej

by sa nemohli realizovať tie ustanovenia ústavy, ktoré pred-

pokladajú demisiu vlády a vymenovanie novej vlády. Ak by ani

novozvolená Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná

zvoliť novú hlavu štátu, mohli by sme hovoriť o kríze fungo-

vania  ústavných  orgánov v našej  vlasti. Ide o to, aby sme

našli v súvislosti s myšlienkou priamej voľby prezidenta je-

ho nový priestor, v rámci  ktorej by mal pôsobiť ako arbiter

medzi výkonnou mocou a zákonodarnou mocou.

 

     Chcem vás  ubezpečiť, že návrh  ústavného zákona, ktorý

je predložený v súčasnom  období Národnej rade, predpokladá,

že bude zakotvená politická  nezodpovednosť prezidenta, a to

tak, že jeho  akty budú  kontrasignované  príslušným  členom

vlády,  prípadne, ak  prijmete pozmeňujúci  návrh, predsedom

vlády.

 

     Ústavný zákon  rieši tiež  ďalší  sporný problém, t. j.

osobitný  postup pri  opätovnom schvaľovaní  zákona po  jeho

vrátení. Návrh ústavného zákona rieši problém, ktorý súčasná

ústava obsahuje, t. j. prechod  právomocí  prezidenta na iný

subjekt v prípade, že nemôže  vykonávať  svoju funkciu.  Ide

o presun pôsobností na predsedu Národnej rady. Myslím si, že

návrh ústavného zákona, tak ako je predkladaný, spĺňa všetky

kritériá, ktoré sú kladené na  zákon tohto druhu, a som pre-

svedčený, že zodpovedá i záujmom Slovenskej republiky.

 

     Tento záujem chcem podčiarknuť i stanoviskami verejnos-

ti, ktoré boli vyjadrené a sú verejne známe. Totiž stanovis-

kami, ktoré smerujú k tomu,  aby sme umožnili väčší priechod

demokracie pri konštituovaní hlavy štátu. Náš návrh ústavné-

ho zákona - a o tom  vás chcem ubezpečiť - vychádza z čistej

snahy pomôcť  riešiť eventuálny spor, ktorý  by mohol vznik-

núť. Vychádza zo snahy ponúknuť riešenie pre situáciu, ktorá

by  mohla  znamenať  pre  Slovenskú  republiku opäť problém.

Chcem  vás  teda  ubezpečiť, že k vypracovaniu a predloženiu

tohto návrhu ústavného zákona nás  viedla čistá snaha o rie-

šenie  problémov, ktoré  zostrujú náš  politický život. Naša

republika je mladý štát. Dúfam však, že sme už všetci prešli

vývojom od romantizmu mladosti k triezvosti patriacej k dos-

pelosti a že  sa tak  pri  hlasovaní o tomto  návrhu  zákona

i zachováte.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie veľkého ústavné-

ho zákona a prosím,  aby zaujal miesto predkladateľa. Ponúk-

nuté miesto už obsadil.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi  Robertovi  Ficovi a prosím  ho,  aby  podľa § 80

ods. 2  zákona o rokovacom poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto návrhu ústavného záko-

na,  aby odôvodnil  návrh a stanovisko  gestorského  výboru.

(Hlasy z pléna.)

 

     Samozrejme, pravdepodobne  je v mojej  moci akceptovať,

ale keď nič iného, tak by som chcel povedať aspoň jednu vetu

na ospravedlnenie pána poslanca Fica. (Hlas poslanca Benčíka

z pléna.) No  kvôli, ale mám  teraz jednoznačne, neberte  mi

to. Mám na mysli jednoznačne zachovať nejakú poriadkovú šnú-

ru. (Neznámy  hlas z pléna.) Áno, samozrejme.  Prosím, aspoň

slovo povedať, lebo potom bude  precedens, a môže sa to stá-

vať od zákona k zákonu.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Po prvé. Precedens nebude, lebo  už sme viackrát z toho

istého  výboru  zastupovali  neprítomného  poslanca.  (Hlasy

z pléna.)  Áno, môžete  hlasovať. Po  druhé, pán  Fico je na

ceste  sem. A po  tretie, v tomto  parlamente  sa rokuje tým

spôsobom, že nikdy neviete, ktorý bod bude nasledovať. (Hla-

sy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR  R. Filkus:

 

     Ďakujem za zdôvodnenie.

 

     Polemiku  neodporúčam  a  chcem  zachovať poriadok. Dám

hlasovať o tom, či  súhlasíte, aby namiesto spoločného spra-

vodajcu poslanca Róberta Fica  vystúpil ako spoločný spravo-

dajca pán poslanec Benčík.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Pre  tých  poslancov, ktorí tu

neboli,  zopakujem, či  súhlasíme s tým, aby  namiesto  pána

poslanca  Fica ako  spoločný spravodajca  pri  takom  vážnom

veľkom ústavnom zákone, ako sme si to povedali (hlasy z plé-

na),  nekomentujem,  budeme  hlasovať  o  tom,  či súhlasíme

s tým, aby pán poslanec Benčík vystúpil.

 

     Prosím, hlasujte. (Hlas poslanca Benčíka z pléna.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentovalo sa 72 posdlancov.

 

     Je nás málo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predsedajúci, ako predseda klubu navrhujem 30-minú-

tovú prestávku, kým dôjde pán Fico.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, za poslanecký klub KDH žiadam polhodi-

novú prestávku.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     To isté.

 

Podpredseda R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v našej schôdzi.

 

     Veľmi rád by som  dal slovo určenému spoločnému spravo-

dajcovi výborov poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby

podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Ná-

rodnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu ús-

tavného zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorské-

ho výboru.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     ospravedlňujem sa, že som nebol prítomný, ale plnil som

si  pedagogické  povinnosti a neočakával  som takýto priebeh

rokovania Národnej rady.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako gestorský výbor pri  rokovaní o návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie ústavného zá-

kona, ktorým  sa mení a dopĺňa  Ústava Slovenskej republiky,

podáva  Národnej  rade  Slovenskej republiky v súlade s § 79

ods. 1 zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady  túto spo-

ločnú  správu  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o prerokovaní citovaného návrhu ústavného zákona.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  svojím  uznesením

z 1. júla 1997 pridelila  návrh  skupiny  poslancov Národnej

rady na  vydanie ústavného zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa

ústava, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady, okrem

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národ-

nej  rady pre  nezlučiteľnosť funkcií  štátnych funkcionárov

a Výboru Národnej rady pre európsku integráciu.

 

     K  predmetnému návrhu  ústavného zákona  zaujali výbory

Národnej rady tieto stanoviská:

 

     1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu  prírody  dňa 18. septembra 1997 prijal

odporúčanie pre  Národnú radu návrh  ústavného zákona schvá-

liť, a to s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     2. Výbor  Národnej  rady pre  financie, rozpočet a menu

dňa 24. septembra 1997 prijal  odporúčanie  pre Národnú radu

návrh ústavného zákona neschváliť.

 

     3. Vzhľadom  na skutočnosť, že  na schválenie uznesenia

výboru k návrhu ústavného zákona je potrebný v súlade s § 52

ods. 3 a 4 a  v nadväznosti  na § 37 ods. 2 rokovacieho  po-

riadku  Národnej  rady  súhlas  aspoň  trojpätinovej väčšiny

všetkých  poslancov  výboru,  neprijali k predmetnému návrhu

ústavného zákona platné uznesenie  ústavnoprávny výbor, a to

dňa 4. novembra 1997, zahraničný  výbor dňa 8. októbra 1997,

výbor  pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie dňa 29.

októbra 1997,  výbor  pre  pôdohospodárstvo  dňa 23. októbra

1997, výbor pre  obranu a bezpečnosť 17. septembra 1997, vý-

bor  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru  a  šport 17. septembra

1997, výbor  pre  zdravotníctvo a sociálne  veci 22. októbra

1997 a výbor pre verejnú  správu, územnú samosprávu a národ-

nosti 5. novembra 1997.

 

     Ako som už uviedol,  jediný výbor, ktorý schválil odpo-

rúčanie Národnej rade schváliť  návrh ústavného zákona, pri-

jal súčasne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvede-

né v spoločnej správe  pod bodmi 1 až 6 s tým, že ku každému

z týchto bodov je uvedené  aj stanovisko gestorského výboru.

Potom sa budem týmito  pozmeňujúcimi návrhmi, pán podpredse-

da, zaoberať pri hlasovaní.

 

 

     O pozmeňujúcich  a  doplňujúcich  návrhoch,  ktoré boli

prijaté na rokovaní výboru  pre životné prostredie, odporúča

gestorský výbor hlasovať jednotlivo.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie ústavného zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa Ústava Slo-

venskej republiky, vyjadrených v ich  uzneseniach, nezaujal,

opakujem  nezaujal  záverečné  stanovisko  podľa § 79 ods. 4

písm. f) zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku,

keď z celkového počtu 15 poslancov ústavnoprávneho výboru za

návrh odporučiť  Národnej rade schváliť  predmetný návrh ús-

tavného zákona  hlasovali 4 poslanci, 6 poslancov bolo proti

a 1 sa zdržal hlasovania.

 

     Za návrh neodporučiť Národnej rade Slovenskej republiky

schváliť  predmetný návrh  ústavného zákona  hlasovalo 7 po-

slancov, 1 bol proti a 3 sa zdržali hlasovania.

 

     Keďže  na prijatie  záverečného stanoviska  gestorského

výboru k návrhu ústavného  zákona je potrebný súhlas trojpä-

tinovej väčšiny všetkých členov  výboru, ani jeden z návrhov

nebol schválený.

 

     Návrh na  iný postup nebol predložený.  Súčasne ma ges-

torský výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov, aby

som predniesol spoločnú správu.

 

     Predmetná spoločná  správa, ktorá bola  rozdaná výborom

Národnej rady, bola  schválená uznesením Ústavnoprávneho vý-

boru Národnej  rady Slovenskej republiky zo  dňa 4. novembra

1997.

 

     Vážený pán podpredseda, súčasne  vám oznamujem, že ges-

torský výbor ma splnomocnil na podanie návrhov, aby sme moh-

li  hlasovať o prípadných  pozmeňujúcich  návrhoch, ktoré by

boli podané v druhom čítaní dnes, a súčasne som splnomocnený

výborom, aby som podal návrh  na tretie čítanie tohto návrhu

ústavného zákona, ak v druhom čítaní bude schválený návrh na

pokračovanie v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.

 

     Z mojej strany je to všetko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre  spravodajcov výborov. Chcem  poznamenať, nové je

to,  že splnomocnenie  gestorského výboru  akceptujem. Ak sa

to, samozrejme, prejaví pri návrhoch a pri hlasovaní.

 

     Otváram rozpravu.  Zatiaľ sa písomne  nikto do rozpravy

neprihlásil. Prihlasuje sa niekto ústne? Pán Cuper, pán Šim-

ko. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ďakujem pekne, uzatvo-

ril som aj ústne prihlasujúcich sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Cupera.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     zmena ústavy, a najmä taká  zmena ústavy, ktorá sa týka

zmeny formy vlády alebo aspoň jej jedného z ústavných inšti-

tútov, alebo inštitúcií, je vždy veľmi  významným zásahom do

existencie právneho štátu. Preto mnohé ústavy a ústavné sys-

témy poznajú alebo registrujú množstvo blokád, ktoré vyžadu-

jú pri takýchto zmenách, alebo ktoré tieto zmeny  istým spô-

sobom usmerňujú  a obmedzujú. V  našej ústave, žiaľ,  takéto

obmedzenia nie  sú. Preto sa ústavná  zmena dá využiť rôznym

spôsobom aj na politické ciele.

 

     Nikto z vás určite  nepochybuje, a ani ja  nepochybujem

o tom,  že podľa  súčasného ústavného  zakotvenia inštitúcia

prezidenta je veľmi silnou inštitúciou v našom ústavnom sys-

téme. Prezident politicky nikomu  nezodpovedá za svoje kona-

nie a ani nikto jeho  konanie  nemôže kontrasignovať,  takže

jeho  postavenie  je  týmto  spôsobom absolútne neobmedzené.

Z toho vyplýva, že ak chýbajú ústavné poistky konania prezi-

denta, ostávajú iba morálne a etické poistky, ktoré nie vždy

musia  fungovať  najmä v rodiacej sa demokracii. Samozrejme,

v tomto zmysle sa prezident môže prikloniť k niektorej z po-

litických skupín v štáte a veľmi  významne túto skupinu pod-

porovať či už vo volebnom  boji, alebo počas fungovania par-

lamentu, teda v medzivolebnom období.

 

     Posledné štyri roky nás presvedčili o tom, ale aj pred-

chádzajúce voľby tiež, že v tomto  smere prezident nebol zá-

rukou  objektívnosti a nestrannosti. A preto  si myslíme, že

v budúcnosti alebo pre  budúci vývoj slovenskej parlamentnej

demokracie je  veľmi podstatné, aby  ústava vytvorila ústav-

noprávne záruky  nestrannosti prezidenta. Môžem  povedať, že

ústavný návrh pán poslanec Šimko  tak ticho stiahol z obehu.

Zhodou okolností  pred rokom sa  celá táto kampaň  za priamu

voľbu  prezidenta  spúšťala s oveľa  väčším halasom a, samo-

zrejme, vytĺkal sa z nej nie malý politický kapitál zo stra-

ny časti opozície. Samozrejme, keď táto iniciatíva neprešla,

dnes bola potichu znesená zo sveta.

 

     Nechcem povedať,  že ústavný návrh,  ktorý je predmetom

prerokovania, to znamená návrh zo strany Demokratickej ľavi-

ce, je v tomto  smerovaní,  teda vytvorení istých  ústavných

poistiek a blokád  na funkciu  prezidenta  alebo  fungovanie

prezidenta v ústavnom  systéme  Slovenskej  republiky, oveľa

prínosnejší ako stiahnutý návrh pána poslanca Šimka.

 

     Samozrejme, z pohľadu  ústavnoprávneho  alebo  ústavno-

právnej teórie by sa mu  dalo ťažko niečo podstatné vytýkať.

A ani  to nemienim  robiť, pretože  sú tam  ústavné poistky,

ktoré by garantovali fungovanie prezidenta v ústavnom systé-

me až na niektoré detaily  alebo výnimky. Samozrejme, nie je

ale  dobré, ak  sa s  takýmto  návrhom  prichádza v podstate

v poslednom roku fungovania parlamentu,  ak sa s ním prichá-

dza v podstate nejakých 10 dní pred plynutím obdobia, v kto-

rom sa má zvoliť nový prezident.

 

     Takáto  ústavná zmena,  samozrejme, si  vyžaduje hlbokú

diskusiu. Vyžaduje si politický konsenzus opozície aj koalí-

cie. A v neposlednom rade treba  povedať, že ak by táto zme-

na, pretože každý z predkladateľov  sa nádejal, že bude zvo-

lený jeho prezident alebo  prezident, ktorý bude vo volebnej

kampani jemu naklonený, samozrejme, musí sa chápať ako poli-

ticky účelová.

 

     Osobne si myslím, že ústavné zakotvenie prezidenta musí

byť chápané  ako globálna alebo celková  revízia Ústavy Slo-

venskej republiky, ďalej musia  byť zabezpečené všetky väzby

prezidenta alebo  hlavy štátu na iné  orgány, to znamená ús-

tavné, najmä  na Národnú  radu a vládu Slovenskej republiky,

musí tam  byť, samozrejme, zakotvený  mechanizmus pre prípad

ústavných kríz, čo v našej  ústave chýba, a toto všetko, sa-

mozrejme,  sa nedá  dosiahnuť len  čiastkovou zmenou ústavy,

ktorú tento ústavný zákon navrhuje.

 

     Preto si  myslím, že by  bolo  etické a morálne, aby sa

tento parlament touto otázkou už nezaoberal a aby túto otáz-

ku nechal  novému parlamentu, ktorý  vzíde z nových  volieb,

pretože ten  bude mať oveľa lepšiu  legitimáciu na tieto ús-

tavné zmeny.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, preto si myslím,

že je potrebné poďakovať sa klubu Strany demokratickej ľavi-

ce, že sa snažila o istý  kompromis, ale, žiaľ, tá snaha vy-

ústila až do neskorého  pochopenia zo strany iného navrhova-

teľa ústavného zákona, to znamená  zo strany KDH, ktoré jed-

noznačne razilo  inú cestu  mimoústavných  zmien, to znamená

cestu referenda, ktoré bolo  ešte neobjektívne spojené s re-

ferendom o vstupe do NATO, aby sa  takto  celý tento problém

pred občanmi  Slovenskej republiky  zahmlil a aby sa  jedno-

ducho slovenská spoločnosť v tejto otázke rozdelila.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ďakujem vám za

pozornosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi a prosím pána poslanca

Šimka. Faktickú poznámku má pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem  len pripomenúť  ctenej snemovni,  že s varovaním

pred ústavnou krízou v roku  volieb v budúcom roku a so zme-

nou  spôsobu voľby  prezidenta sme  predstúpili pred  výbory

tohto  parlamentu v januári, takže  takmer  pred  rokom. Len

kvôli politickej neochote dosiahnuť zhodu v parlamente k to-

muto  rokovaniu  pristupujeme  až  v  decembri  tohto  roku.

A chcem ešte pripomenúť ďalšiu vec. Slovensko nie je v žiad-

nej z otázok tak zjednotené  ako v zmene voľby prezidenta na

priamu voľbu prezidenta. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Lauka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcel by  som pánu Cuperovi  oponovať v jeho  názore na

predloženie  toho  predchádzajúceho  návrhu  a  vôbec návrhu

o priamej voľbe prezidenta.

 

     Pán Cuper, na rozdiel od  vás si hlboko vážim tých viac

ako 500 tisíc ľudí, ktorí podpísali hárky a ktorí chcú pria-

mu voľbu prezidenta. A myslím si,  že aj jeden, aj druhý ná-

vrh, ktorý tu dnes predkladáme  alebo ktorý tu dnes je pred-

ložený, je  len vyjadrením vôle nás poslancov  riešiť  tento

problém.

 

     Absolútne  nesúhlasím  s vašimi  vyjadreniami  na hlavu

štátu a pripomínajú mi vyjadrenia, ktoré odzneli včera. Jed-

no zacitujem, ktoré povedal premiér vlády: "Ako ste si všim-

li, plníme s prezidentom  dohody, neútočíme,  okrem toho, že

mu tikajú  hodiny pod oknami." Vaše  vystúpenie a vyjadrenia

o hlave štátu sú asi z tejto  kategórie a ja s nimi nesúhla-

sím.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper, chceš sa prihlásiť s faktickou pri-

pomienkou?  Nie? Tak  prosil by  som zachovať  pokoj a veľmi

pekne  prosím s cieľom ústretovosti a vecnosti držať sa vec-

ných problémov.

 

     Prosím pána poslanca Šimka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k návr-

hu  skupiny poslancov  na vydanie  ústavného zákona  k tlači

686. Pozmeňujúci návrh je veľmi stručný - vypustiť bod číslo

13. Návrh  podávam písomne, podporilo ho  ďalších 16 poslan-

cov, takže spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokova-

com  poriadku. Ide  vlastne o vypustenie  ustanovenia, ktoré

novým spôsobom upravuje článok  číslo 106. Skupina poslancov

navrhuje, aby bolo možné  odvolať prezidenta vlastne ľudovým

hlasovaním na základe petície 350 tisíc občanov alebo na zá-

klade uznesenia prijatého Národnou radou Slovenskej republi-

ky. Nazdávame sa, že takýto  režim by viedol k neustálym po-

kusom o odvolávanie prezidenta. Mandát volených funkcionárov

alebo volených orgánov by mal mať zabezpečené, aby bolo mož-

né  ho vykonávať v priebehu  volebného  obdobia. Takým istým

spôsobom napríklad nie je - pokiaľ moje vedomosti siahajú -,

nikde inde  v demokratických krajinách upravené,  že by bolo

napríklad možné pred skončením volebného obdobia takto odvo-

lať povedzme parlament. Predstavme si obdobnú analogickú si-

tuáciu. Takže dávame tento pozmeňujúci návrh.

 

     Dovoľte mi však, hoci som pôvodne chcel iba podať tento

pozmeňujúci  návrh, predsa  len zareagovať  na tie nezmysly,

ktoré pred chvíľkou vyjadril  vo svojom vystúpení právny ex-

pert HZDS. Nebudem sa vyjadrovať k jeho hodnoteniu v návrhu,

ktorý bol stiahnutý, ale chcel by som iba upozorniť, že nao-

zaj priama voľba prezidenta  sa ukázala ako myšlienka, ktorá

zjednocuje  národ,  ktorá  nerozdeľuje  práve  to rozdelenie

stranícke, a myslím si, že by bolo dobré, keby sme sa usilo-

vali toto zjednotenie preniesť aj do tohto parlamentu.

 

     Nazdávam sa, že ste to práve vy, vaše politické hnutie,

ktoré sa k tomuto problému postavilo čisto stranícky a čisto

farizejsky,  pretože  dodnes  hovoríte o tom, že  nemáte nič

proti priamej  voľbe prezidenta, ale všetko,  čo ste robili,

viedlo proti prijatiu akejkoľvek úpravy, ktorá by zabezpeči-

la voľbu prezidenta občanmi. Boli  ste to vy, ktorí ste pri-

jali uznesenie o tom, že po  prvom čítaní sa majú obidva ná-

vrhy dostať do druhého čítania až v novembri tohto roku. Mi-

mochodom,  už je  december, tiež  to je,  samozrejme, vecou,

o ktorej rozhoduje väčšina v tomto parlamente. Vy ste to bo-

li,  ktorí ste  prijali v uznesení  tiež  vlastnú vôľu, vôľu

tohto parlamentu obrátiť sa na rozličné inštitúcie. Chcel by

som počuť,  ako sa tieto  inštitúcie k tomu postavili. Podľa

môjho názoru  sa nikto na tieto  inštitúcie neobrátil, takže

nazdávam sa, že skutočná vaša vôľa je nedovoliť občanom, aby

o hlave štátu rozhodovali. My budeme tento princíp presadzo-

vať, a ak táto ctená  snemovňa neschváli návrh ústavného zá-

kona, tak túto úpravu predložíme občanom po voľbách.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     S  faktickými poznámkami  sú prihlásení  pán Cuper, pán

poslanec Brňák.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  predsedajúci, chcem  ctenú snemovňu  upozorniť, že

pán Šimko nielenže neovláda  ústavné právo, ale neovláda ani

kresťanstvo, pretože farizeji boli  osoby pozitívne, nie ne-

gatívne, ako  on tvrdí. Takže jeho  vedomosti nie sú nijaké.

Jednoducho mu chýba ústavnoprávne  vzdelanie. Ale kvôli his-

tórii musím  povedať, že som  chcel byť zmierlivý  vo svojom

vystúpení, a vidím, že moje  úsilie bolo pochopené veľmi ne-

gatívne.

 

     Chcem povedať, a to sa týka  aj vystúpenia  pána Lauka.

Pán Lauko, hrubým spôsobom ste podviedli 500 tisíc Slovákov.

Hrubým, a neospravedlnili ste sa im  za  to doteraz. Pretože

ste im tvrdili, že ústava sa dá meniť ústavným zákonom, teda

pardon, referendom, bez  schválenia ústavného zákona. Dodnes

ste sa im  za to neospravedlnili. Ja som  na rozdiel od vás,

pán Šimko,  pán  Lauko a ďalší, vážení páni  kádeháci, nikdy

netvrdil občanom tohto štátu, že  ústava sa dá meniť len re-

ferendom. V nijakom  demokratickom štáte,  opakujem, v nija-

kom, sa ústava nemení len referendom. Vždy je na to potrebný

aj konsenzus parlamentu, to znamená  referendum je i v tejto

otázke vždy iba ratifikačné. Ale vy, pán Šimko, ste rozohra-

li, s prepáčením  za výraz,  špinavú hru, keď  ste zavádzali

parlament týmto ústavným zákonom, ktorý dnes tu bol vami po-

tichu stiahnutý. Táto vaša  takáto "čistá politika" vyvrcho-

lila týmto hanebným skutkom, že  ste sa stiahli a jednoducho

ste pustili racionálnejší návrh Strany demokratickej ľavice.

S tým sa určite nebudete chváliť  na verejnosti. A po druhej

línii ste rozvíjali zbieranie podpisov tým, že ste podvádza-

li  občanov tohto  štátu, že,  samozrejme, je  možná ústavná

zmena.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte by  som rád čosi  povedal pre všetkých  diskutujú-

cich. Predmetom našich úvah je  zmena ústavného zákona a ná-

vrhy, úvahy,  pripomienky k možnej  voľbe prezidenta. Všetky

ostatné veci,  prosím vás, skúste  vynechať. Koncentrujme sa

na tieto vecné problémy.

 

     Ešte pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vecne by som chcel reagovať  na tú časť vystúpenia pána

poslanca Šimka,  kde hovoril o tom,  že nemá vedomosti alebo

táto snemovňa tiež nemá  vedomosti o jednotlivých posudkoch,

ktoré boli  vypracované v súvislosti s obidvoma  návrhmi ús-

tavných zákonov. Chcem povedať, že  aj pán poslanec Šimko je

členom ústavnoprávneho výboru. Chcem  povedať, že na základe

našej  požiadavky reagovali  tri celkom  významné inštitúcie

k tomuto problému, a je mi ľúto, ak on nemal možnosť obozná-

miť sa s týmito materiálmi, ale boli doručené každému členo-

vi  ústavnoprávneho  výboru, teda  aj  jemu.  Išlo o posudky

z Právnickej fakulty Banská Bystrica, Právnickej fakulty Ko-

šice a z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

 

     I keď  tieto materiály do istej  miery, ako sa ukazuje,

priamo  nesúvisia alebo  nedávajú vecné  podnety na riešenie

týchto návrhov alebo už len  tohto návrhu, chcem povedať, že

ide o materiály,  ktoré  sú  analytické a sú  využiteľné  aj

v rámci  úvah na  širšiu zmenu  Ústavy Slovenskej republiky,

pokiaľ politická vôľa nejako dospeje k takýmto úvahám.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Langoša - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     To je veľmi krátka poznámka. Prečítam zo vznešenej kni-

hy jednu vetu. "Lepšie je skočiť do ohnivej pece, ako verej-

ne  ponížiť svojho  blížneho." Venujem  ju ctenému docentovi

Cuperovi.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím podpredsedu výboru pána Sečánskeho.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak dovolíte, budem vecný.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosil by som pokoj a bol by som rád, keby sme si ctili

jeden druhého, a najmä jeho myšlienky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     K vystúpeniu pána Šimka  len niekoľko myšlienok, či sme

za zmenu ústavy,  alebo nie. Áno, sme za  zmenu ústavy v tom

prípade a za také zmeny ústavy, ktoré osožia Slovensku a je-

ho občanom. To je prvá pripomienka.

 

     Druhá pripomienka. Myslím si, že nie je celkom správne,

ak taký dôležitý zákon, ako  je ústava, chceme riešiť takou,

prepáčte mi za výraz, salámovou metódou. Myslím si, že zmenu

ústavy treba  systémovo pripraviť, zhodnotiť  po príslušných

analýzach, čo sa osvedčilo, čo nie, a pripraviť celkovú zme-

nu ústavy. To sa týka aj priamej voľby prezidenta.

 

     Pán Fogaš už naznačil, že  podľa jeho názoru by mal byť

prezident, ak som to  dobre pochopil, nejaký arbiter elegan-

cie alebo ak chcete  arbiter elegantiorum medzi vládou, par-

lamentom  a  ostatnými  ústavnými  inštitútmi.  Dobre som to

pochopil?  To  znamená,  že  ide o nové  vymedzenie  funkcií

a právomocí  prezidenta. A tieto  právomoci  vyplývajú alebo

môžu  vyplynúť  len  z politických  dohôd, akého  prezidenta

chceme  mať - silného, chceme  zaviesť  kancelársky  systém,

slabého, len reprezentatívneho atď.

 

     Teda toto  sú podľa mňa  naozaj základné otázky,  ktoré

pred predložením zmeny ústavy  vyžadujú politické dohody. To

je všetko.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Kleina.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     chcem povedať  len niekoľko slov.  Bývalé Hnutie poľno-

hospodárov bolo jediné z bývalej Spoločnej voľby, ktoré pre-

sadzovalo priamu  voľbu prezidenta už pred  dvoma rokmi. Ne-

hľadali sme v tom žiadnu politiku ani nič, a dokonca sme ma-

li tam aj  také znenie, že vo funkcii  zostáva prezident do-

vtedy,  dokiaľ nie  je zvolený  nový prezident.  Tiež sme to

nebrali politicky, ale z dôvodu,  že republika musí mať vždy

hlavného veliteľa ozbrojených síl a musí byť jednota. Ale na

základe  rád,  myslím  si,  právnikov  sme  svoj návrh potom

stiahli, lebo nás poúčali, že v parlamentnej demokracii musí

byť prezident volený parlamentom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Cupera s poznámkou.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel som  len poprosiť pána  poslanca Langoša, aby  mi

necitoval múdrosti z listov, ktoré mu posielajú z Leopoldova

jeho blízki priatelia z prevratových čias alebo možno súčas-

ní českí prevratoví priatelia  budúcnosti. Nech hovorí svoje

rozumné myšlienky, ktoré asi jeho rozum neobsahuje.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec Rózsa. Nech sa páči.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený  pán  podpredseda, prosím, aby  ste  dodržiavali

§ 33 ods. 1 rokovacieho poriadku.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Som si vedomý. Tá tolerancia je  aj k jednej, aj k dru-

hej strane.

 

     Nikto  sa  nehlási.  Vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode

programu za skončenú. Chce k rozprave  zaujať stanovisko pán

poslanec Fogaš? Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa predovšetkým poďakovať  za ústretovosť a snahu

o zjednotenie  sa okolo  otázky priamej  voľby prezidenta zo

strany predkladateľov druhého návrhu, ktorí ho dnes stiahli.

Myslím si, že to bolo gesto, ktoré naznačuje, že by sme moh-

li hľadať cesty na to, aby sme získali dostatočnú väčšinu na

to, aby sme nakoniec túto parciálnu úpravu mohli prijať.

 

     Chcem sa poďakovať tiež diskutujúcim, ktorí sa vyjadri-

li k odbornej stránke  veci. Musím konštatovať, že osemkrát,

teda osem výborov nebolo  schopných prijať platné uznesenie,

z čoho pre mňa vyplýva, že  mnohí z vás súhlasia s predlože-

ným návrhom.  Nakoniec poslanec Cuper to  vyjadril i za klub

z odborného  hľadiska, ale  treba tu  prejaviť aj  politickú

vôľu, a myslím si, že tá v tejto chvíli chýba.

 

     Rád by  som pripomenul, že  priama voľba prezidenta  má

svoju genézu aj vývoj názorov  na túto otázku má svoju gené-

zu. V roku 1992, keď  sa pracovalo  na ústave a keď došlo aj

k tomu, že pracovná verzia ústavy bola predložená na verejnú

diskusiu, 78 % z tých,  ktorí sa k tejto  otázke  vyjadrili,

podporovalo súčasné riešenie prijaté v ústave.

 

     Musím povedať, že odvtedy sa verejná mienka podľa všet-

kých  údajov, ktoré  sú nám  dostupné, zmenila.  Spoločenské

procesy sa údajne najlepšie upravujú tým smerom, ako sa samy

uberajú. Myslím si  teda, že by sme mali  načúvať hlas ľudí,

ale  predovšetkým  predchádzať  tomu,  aby vznikli problémy.

A z otázky voľby prezidenta, zdá sa, stal sa už vleklý, viac

ako rok  dlhý politický problém.  Možno je to  aj nedostatok

komunikácie medzi  politickými stranami, ale zdá  sa to skôr

ako nedostatok politickej vôle  tento problém v krátkom čase

vyriešiť.

 

     V tejto  súvislosti chcem aj na  margo toho, čo hovoril

vážený  kolega Sečánsky,  povedať, že  tento problém  tu je,

preto ho treba riešiť. Sám nie som stúpenec akýchsi parciál-

nych účelových úprav v ústave, ale táto úprava smeruje k od-

stráneniu možných  sporov, možných kríz.  Jednoducho sa zdá,

že tu je  problém. Preto  sme sa  podujali  spracovať návrh,

ktorý by mohol byť prijateľný a ktorý by rešpektoval i názo-

ry vyslovené  tu v parlamente či  už odborníkmi, alebo poli-

tikmi. Mám na mysli teda  právnikov a potom ostatných, ktorí

naznačovali, akým  smerom by si tú  úpravu postavenia prezi-

denta predstavovali. Náš úmysel  nebol  začať postupné zmeny

ústavy krok  po kroku, ale náš  úmysel naozaj chcel smerovať

k tomu, aby sme pomohli  vytvoriť atmosféru, ktorá v budúcom

roku umožní zvoliť prezidenta.

 

     Je tiež fakt,  že návrh sa dostáva na  rokovanie v dosť

zložitej časovej tiesni. Napriek  tomu, že návrh bol predlo-

žený do parlamentu včas, napriek tomu, že sa k nemu vyjadri-

li i odborné  tímy,  napriek  tomu, že  sme v decembri, keby

existovala politická vôľa, môžeme  to stihnúť. Môžeme prijať

ústavný zákon, ktorý by sa  dal zrealizovať v rámci všetkých

lehôt, ktoré by bolo  možné v tejto súvislosti dodržať. Teda

opäť si myslím, že aj v tlaku času je možné  vytvoriť pries-

tor na to, aby návrh zákona  bol prijatý. Náš klub sa naozaj

pokúšal predložiť návrh, ktorý  by zodpovedal aj širšie kla-

deným kritériám na funkciu  prezidenta voleného priamo. Bolo

by asi nelogické ponechať úpravu, ktorá by predpokladala, že

priamo zvolený prezident bude  môcť predsedať vláde. Bolo by

asi  nelogické  prezidentovi  priamo  volenému prikazovať zo

strany vlády, kedy má, či nemá návrh zákona vrátiť.

 

     Aj o tejto  otázke by,  samozrejme, bola  možná  dlhšia

a hlbšia diskusia. Pravda, realita  je taká, že nemáme druhú

komoru parlamentu a nejaké  mechanizmy kontroly vytvoriť mu-

síme. Ústavný  zákon sa teda  pokúšal riešiť sporné  otázky,

ako je politická nezodpovednosť prezidenta, špeciálny postup

pri  opätovnom  schvaľovaní  zákonov  pri  jeho vrátení, ako

i prechod právomocí prezidenta na  iný subjekt v prípade, že

on sám nemôže vykonávať svoju funkciu. Návrh ústavného záko-

na si  nekládol za cieľ neprijať  žiadne pozmeňujúce návrhy,

aj preto som povďačný odborným inštitúciám, ktoré sa k návr-

hu vyjadrili  a ktorými bol expertízne  podrobený. Je trošku

na škodu veci, že niektoré i podnetné návrhy neboli akcepto-

vané a nepreniesli sa  do pozmeňujúcich  návrhov. Myslím si,

že v posudkoch boli také podnety.  Fakt je tiež to, čo pove-

dal pán poslanec Klein, dlhodobo Hnutie poľnohospodárov malo

ten názor, že by sa voľba prezidenta mala uskutočňovať pria-

mo.  Pravda, ani  vo sne  nám mnohým  nenapadlo, že problémy

okolo voľby  prezidenta budú tak  rýchlo stáť pred  nami ako

problém  vážny a problém politický.  Aj preto sa  možno táto

myšlienka nedostala do legislatívnej podoby.

 

     Chcem oceniť všetkých tých, ktorí sa pokúsili návrh ús-

tavného zákona ešte spresniť, najmä s dodatočne sa vyskytnu-

tým sporom, čo to je volebné obdobie, čo to je funkčné obdo-

bie. Pozmeňujúce návrhy obsahujú jednotlivé možnosti, ako by

sme to  mohli vyriešiť. Chcem  vás ubezpečiť, že  naša snaha

bola seriózna a aj  preto sme spracovali návrh vykonávacieho

predpisu k tomuto ústavnému zákonu, teda návrh, podľa ktoré-

ho by sa pri samotnej  voľbe prezidenta mohlo postupovať. Už

dnes tento  návrh, samozrejme, má inú  podobu, veľmi presnú,

a mohol byť  vlastne predložený následne  bez problémov tak,

aby sa voľby mohli uskutočniť. Išlo  by o zákon o voľbe pre-

zidenta Slovenskej  republiky, ktorým sa  dopĺňa Ústava Slo-

venskej  republiky. Nikto z diskutujúcich nevyslovil vážnej-

šie výhrady okrem jedného pozmeňujúceho návrhu k tej predlo-

he, ktorá je tu predložená.

 

     Dokonca  chcem  poďakovať  i  za  ocenenie komplexnosti

i prínosnosti tohto návrhu ústavného zákona zo strany disku-

tujúceho poslanca Cupera. Myslím si, že je možné, aby sme aj

s pozmeňujúcimi návrhmi,  tak ako sú  predložené, súhlasili.

Pravda, mám  pochybnosti, či možno  súhlasiť s bodom 6, teda

s pozmeňujúcim návrhom číslo 6, ktorý podľa mojej mienky ne-

umožní  zmierniť prípadné  útoky na  prezidenta, dokonca  si

myslím,  že prezidenta  dostáva do  polohy osoby,  ktorej sa

nekladú  prekážky pri  možnom porušení  ústavy. Tá  brzda má

svoj zmysel  aj vtedy, keď  prezident v krízových situáciách

môže uplatniť svoj vzťah k armáde. Aj preto je tá formulácia

taká, aká je.

 

     Svoje úvodné slovo som začal  tým, že by mala byť sláv-

nosťou pre parlament a cťou  pre tých, ktorí sa môžu zúčast-

ňovať na prerokúvaní návrhu  ústavného zákona, ktorý sa týka

ústavy. Vedomí si tejto chvíle i vedomí si  faktického poli-

tického stavu v  tomto parlamente vás ešte raz  v mene pred-

kladateľov prosím,  aby ste zvážili svoje  postoje a po prí-

padnej porade vyjadrili súhlas s návrhom ústavného zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi.

 

     Ešte  ponúkam záverečné  slovo spoločnému spravodajcovi

výborov. Nechce  vystúpiť.  Ďakujem. Pýtam  sa, pán spoločný

spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Chcem pripomenúť, že podľa § 37 ods. 2 zákona o rokova-

com  poriadku, ak  je v prípadoch  ustanovených  ústavou  na

schválenie platného uznesenia  Národnej rady potrebný súhlas

aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, Národná rada

môže  schváliť  pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy len takouto

väčšinou Národnej rady, teda 90 hlasmi poslancov.

 

     Prosím spoločného spravodajcu,  aby uvádzal hlasovanie,

ale najprv si musíme preskúšať prezenciu.

 

     Nech sa páči, prezentujme  sa, nehlasujeme, len sa pre-

zentujeme.

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     najprv musíme vyriešiť jeden procedurálny problém, kto-

rý spočíva v tom, že počas druhého čítania bol podaný v roz-

prave jeden  pozmeňujúci návrh, a to  je návrh na vypustenie

bodu číslo 13 z návrhu ústavného zákona. Úplne totožný návrh

je obsiahnutý v spoločnej správe. Ak však je podaný pozmeňu-

júci návrh počas druhého  čítania, bol som splnomocnený ges-

torským výborom  na to, aby  sme mohli okamžite  hlasovať aj

o tomto pozmeňujúcom návrhu. Takže  najskôr treba dať hlaso-

vať o tom,  či Národná  rada  súhlasí,  aby sme hlasovali aj

o pozmeňujúcom návrhu, ktorý  predniesol pán poslanec Šimko.

Opakujem, je  totožný s bodom, ktorý  je v spoločnej správe,

čiže môžeme to urobiť.

 

     Čiže hlasujeme  procedurálne o tom,  či budeme hlasovať

o pozmeňujúcich  návrhoch.  Aby  som  bol  úplne  presný, ak

v druhom čítaní boli na  schôdzi Národnej rady podané pozme-

ňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí ich doru-

čenie poslancom.  Hlasovanie o návrhoch  sa koná najskôr  na

druhý deň po ich rozdaní. Ak však gestorský výbor splnomocní

spravodajcu, a to gestorský  výbor urobil,  dávam návrh, aby

sme o týchto pozmeňujúcich  návrhoch, hoci boli podané dnes,

hlasovali  okamžite. Čiže  musíme  procedurálne o tom  teraz

hlasovať podľa § 83 ods. 4. Čiže, prosím vás, dajme procedu-

rálne hlasovať,  či sa s tým  môžeme teraz vyrovnať. Odporú-

čam, aby sme to urobili.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem. Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej

správe, ako  aj o pozmeňujúcom  návrhu, ktorý predložil  pán

poslanec Šimko. Z uznesení  výborov Národnej rady Slovenskej

republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 

     Prvý  návrh  sa týka  článku I bod 4, a to v článku 101

ods. 4 vypustiť na začiatku vety slová "kandidátov na prezi-

denta navrhuje" a nahradiť slovami "kandidátov na prezidenta

môže navrhnúť". Pokiaľ ide o stanovisko  gestorského výboru,

návrh jednoducho nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všet-

kých členov gestorského výboru.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  zo spoločnej  správy sa  týka

článku I bodu 7 a je v ňom  obsiahnuté, že  sa  má  vypustiť

text z článku 102 ods. 2 a nahradiť novým  znením. Znenie je

uvedené v spoločnej  správe pod  bodom 2 pozmeňujúcich návr-

hov. Pokiaľ  ide o stanovisko  gestorského výboru, návrh  na

stanovisko gestorského výboru schváliť tento pozmeňujúci ná-

vrh  nezískal súhlas  trojpätinovej väčšiny  všetkých členov

gestorského výboru.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh neprešiel.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh v spoločnej správe je: V článku

103 ods. 3 slovo "volebné" nahradiť  slovom "funkčné". Návrh

na stanovisko gestorského  výboru schváliť tento pozmeňujúci

návrh nezískal súhlas  trojpätinovej väčšiny všetkých členov

gestorského výboru.

 

     Prosím hlasovať.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh neprešiel.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh  sa týka článku 105 ods. 3 ná-

vrhu a navrhuje sa, aby  slovo "volebné" bolo nahradené slo-

vom "funkčné". Opäť návrh na  stanovisko  gestorského výboru

schváliť tento pozmeňujúci návrh nezískal súhlas trojpätino-

vej väčšiny členov gestorského výboru.

 

     Môžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.

 

     Piaty pozmeňujúci  návrh sa týka  bodu 13 a navrhuje sa

v článku I bod 13 vypustiť.  Gestorský  výbor opäť  nezaujal

k tomuto stanovisko, pretože návrh nezískal súhlas trojpäti-

novej väčšiny všetkých členov gestorského výboru.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh neprešiel.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Posledný pozmeňujúci návrh znie:  V článku 107 vypustiť

slová "úmyselné  porušenie Ústavy Slovenskej  republiky ale-

bo". Návrh  na stanovisko gestorského  výboru schváliť tento

pozmeňujúci  návrh  nezískal  súhlas  trojpätinovej  väčšiny

všetkých členov gestorského výboru.

 

     Môžeme hlasovať.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     v rozprave bol podaný iba jeden pozmeňujúci návrh, a to

pána  poslanca  Šimka.  Ten  sa  však  týka alebo je totožný

s pozmeňujúcim návrhom,  ktorý sme už  vyriešili v spoločnej

správe, takže  nie je  predmetné o tomto pozmeňujúcom návrhu

hlasovať. To znamená, že  sme neschválili žiadne pozmeňujúce

ani doplňujúce  návrhy k návrhu  ústavného zákona, preto  je

možné, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Predtým ešte  pán poslanec Mikloško  - procedurálna po-

známka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, klub KDH potrebuje 5 minút prestávku.

Potrebujeme si  overiť niektoré  hlasovania a z tohto dôvodu

potrebujeme 5 minút prestávku. Hovorím to veľmi otvorene.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Áno, pripájajú sa ďalšie kluby.

 

     Vyhlasujem päťminútovú prestávku.  Po päťminútovej pre-

stávke sa tu zídeme a dohlasujeme.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokračujeme v rokovaní.

 

     Prosím  pána spoločného  spravodajcu zopakovať poslednú

vetu, ktorá sa týka tretieho čítania.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     keďže v druhom čítaní  neboli schválené nijaké pozmeňu-

júce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní hneď

k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku. Neboli žiadne pozme-

ňujúce návrhy, čiže ide  to automaticky do tretieho čítania.

Teraz je tretie čítanie a hlasujeme o návrhu zákona ako cel-

ku. Áno, už sme v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Filkus:

 

     V tomto parlamente  sa nedávajú konzultácie individuál-

ne. Tu sa hovorí do mikrofónu.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni, budeme  hlasovať  podľa § 84 ods. 1

rokovacieho poriadku, ktorý presne hovorí: "Ak neboli schvá-

lené žiadne pozmeňujúce návrhy,  pristúpi sa v treťom čítaní

k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku."

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

      Pýtam sa ešte raz,  či niekto navrhuje opravu legisla-

tívnotechnických alebo jazykových chýb.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     toto je možné len vtedy, ak by boli v druhom čítaní po-

dané a schválené nejaké pozmeňujúce návrhy. Podané boli, ale

schválené  neboli.  To  znamená,  že  môžeme rovno pristúpiť

k hlasovaniu o návrhu  zákona  ako  celku. V  tomto  momente

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem. Hlasujeme o zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Zákon ako celok neprešiel.

 

     Ešte minútu  chce predseda výboru pán  Hofbauer a potom

bude prestávka do 13.30 hodiny.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Výbor  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie sa

ako tradične zíde o 13.00 hodine, to je vec desiatich minút.

O 13.00 hodine v miestnosti číslo 30.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Navrhujem, aby sme začali.

 

     Chcem vám  povedať, je to aj  určité moje predsavzatie,

ale v programe by  sme chceli  pokračovať  od čísla 35 až po

číslo 39 schváleného  programu, to znamená  vládny návrh Au-

torského zákona, zákona o divadelnej činnosti, zákona o Slo-

venskom národnom divadle, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Zá-

konník práce, vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zme-

ne a doplnení niektorých zákonov.  Toto by sme v našom prog-

rame dnes mohli prebrať.

 

     Chcem vám  tiež povedať, že  sme skončili  bod 33 nášho

programu, bod 34 - vládny  návrh  zákona o ďalšom vzdelávaní

a o zamestnanosti  sme už prebrali, čiže  ide o päť vládnych

návrhov zákona.

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu Autorského zákona.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 747 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 747a.

 

     Tento  vládny  návrh  zákona  odôvodní minister kultúry

Slovenskej republiky pán Ivan Hudec.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     ak dovolíte,  zostručním celé moje  vystúpenie, pretože

zrejme sme sa už zaoberali týmto návrhom zákona, a sústredil

by  som moju  aj vašu  pozornosť, ak  dovolíte, na tie veci,

o ktorých si myslím, že by sme  si mali trošku o nich podis-

kutovať.

 

     V prvom rade  chcem  povedať,  že akceptujem stanovisko

spoločnej správy, ktoré bolo prednesené, a rád by som sa vy-

jadril najmä k jednému  problému, ktorý sa týka poslaneckého

návrhu, ktorý hovorí o reštaurátorskej práci, pretože tam si

myslím, že by som mal  vyjadriť iné stanovisko než to, ktoré

presadzuje poslanecký návrh.

 

 

     Ide  totiž o to, že  reštaurátorská  práca,  aj keď ide

o umeleckú prácu,  má svoje špecifiká, a bolo by  dobre, aby

sme si objasnili všetky  súvislosti a aj európske zvyklosti,

ktoré sa týkajú úpravy tohto umeleckého remesla. Raná teória

a prax neuznáva za predmet  autorského práva okrem iného ani

výsledok  práce reštaurátorov  umeleckých  diel, a to  najmä

preto,  lebo  tento  výsledok  nevedie,  pokiaľ  reštaurátor

v rozpore  s  poslaním   reštaurátorskej  činnosti  nevybočí

z medzí daných účelom a funkciou reštaurácie, nezasiahne ne-

prípustne do reštaurovaného diela,  ku vzniku nového umelec-

kého diela, a to ani  vo forme  individuálneho  spracovania.

Ide predovšetkým o čo  najvernejšie obnovenie pôvodného die-

la, ktorého umeleckým poňatím je reštaurátor prísne viazaný.

Zásah do pôvodného diela, pokiaľ  sa tak deje v medziach zá-

kona, ktorý by mal povahu  novej autorskej tvorby, by viedol

ku  vzniku nového  autorského práva  pre tohto spracovateľa,

a to v plnom rozsahu. Ak dielo existuje len v origináli, ta-

kýto autorský zásah:

 

     1. do diela, pri ktorom ešte neuplynula lehota ochrany,

by  mohol  mať  za  následok,  že  nositeľ  autorského práva

k pôvodnému dielu vzhľadom na to,  že toto dielo bolo neroz-

lučne spojené so spracovateľským dielom, by mohol svoje prá-

vo vykonávať iba so súhlasom spracovateľa;

 

     2. ak  ide o voľné  dielo, uplynula  mu lehota  ochrany

napríklad zo  stredoveku alebo antiky,  bolo by disponovanie

s ním, t. j. napríklad aj  vyhotovenie  reprodukcií, aj  na-

priek tomu, že platil preň režim voľného diela, naďalej via-

zané na spracovateľa. Na riešenie otázok, za akých podmienok

je spracovanie diela  prípustné a aké náležitosti musí spra-

covanie vykazovať, aby mu bolo  možné  priznať povahu nového

autorského diela, sú rozhodujúce  ostatné ustanovenia autor-

ského zákona.

 

 

     Všetky ostatné problémy sme vyriešili v rámci rokovania

vo vašich výboroch, a myslím  si, že sa nám podarilo pripra-

viť návrh  normy, ktorá, ak  by ste schválili,  priradí túto

normu k špičkovým európskym  právnym normám. Chcem podčiark-

nuť,  že pri  konzultáciách, ktoré  vykonali naši pracovníci

s pracovníkmi európskych inštitúcií, bol  vysoko  hodnotený,

a verím, že toto bude jeden zo zákonov, ktorý vysoko prevýši

mnohé iné  právne normy  platné v terajších krajinách, ktoré

sa zaraďujú k tzv. krajinám tradičných demokracií.

 

     Preto prosím,  aby ste vzali do  úvahy túto moju pripo-

mienku, pretože takto to nie  je upravené v nijakej inej eu-

rópskej právnej norme.

 

     Ďalej vás chcem požiadať, aby sme podľa možností schvá-

lili túto právnu normu, pretože  sme ňou aj viazaní na plne-

nie záväzkov v integrácii  nášho  práva k európskym  právnym

normám.

 

     Ďakujem. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi kultúry za odôvodnenie vládneho

návrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre na-

vrhovateľa.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi  Jánovi  Feketemu  a  prosím  ho, aby  podľa § 80

ods. 2  zákona o rokovacom poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne,

     ctení kolegovia,

 

     mojou povinnosťou je teraz prečítať spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vlád-

neho návrhu Autorského zákona (tlač 747) vo  výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky  podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

uvedeného návrhu zákona. Táto správa znie:

 

                            I.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 722

z 1. októbra 1997 pridelila  vládny  návrh Autorského zákona

na prerokovanie  týmto výborom Národnej  rady Slovenskej re-

publiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

 

 

                            II.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal nijaké  stanoviská od po-

slancov podané  podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

                           III.

 

     K predmetnému návrh zákona  určené výbory Národnej rady

Slovenskej  republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, ktoré máme uve-

dené v tlači 747a. Myslím  si, že ich netreba čítať, pretože

čítanie by mohlo trvať približne pri rýchlom čítaní polhodi-

nu. Opakujem, sú uvedené v tlači 747a.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať takto:

 

     a) spoločne  o bodoch 1 až 5, 7 až 34, 36 až 45 a tieto

schváliť,

 

     b) jednotlivo o bodoch 35 až 46 a tieto schváliť,

 

     c) napokon samostatne o bode 6 a tento neschváliť.

 

                            IV.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

Autorského  zákona (tlač 747) vyjadrených v ich  uzneseniach

uvedených pod  bodom III tejto  správy a v stanoviskách  po-

slancov gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k návrhu

zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky  odporúča Národnej

rade  Slovenskej  republiky  návrh  Autorského  zákona (tlač

747) v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov uvedených v tejto správe schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu  Autorského  zákona (tlač 747)  bola

schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport z 10. novembra 1997

pod číslom 488.

 

     To je všetko, pán podpredseda. Môžete k predmetnému zá-

konu otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ani v písomných

materiáloch či už v mene  klubov, alebo osôb nemám prihlášku

do rozpravy. Podľa tabule vidím, že sa hlási pani poslankyňa

Rapaičová. Pán poslanec Sečánsky s faktickou poznámkou.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Zaujímalo  by  ma,  prečo  gestorský  výbor  neodporúča

schváliť bod 6 spoločnej  správy.  Mohol by to  pán spoločný

spravodajca odôvodniť?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Myslím si, že môžeme odpovedať hneď.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     V podstate sa o tomto veľmi dlho debatovalo, ale zrodi-

lo sa to na podnet Legislatívneho odboru Kancelárie Národnej

rady.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Uzatváram  možnosť  podania  ďalších  ústnych prihlášok

a prosím pani poslankyňu Rapaičovú.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 29 ods. 1 rokovacieho po-

riadku Národnej rady  Slovenskej republiky predniesla pozme-

ňujúci návrh k tlači 747, teda k vládnemu  návrhu Autorského

zákona.  Ide o § 47 predmetného  zákona,  a  presnejšie  ide

o odseky 4 a 5. Pod bodom  číslo 35 spoločnej  správy, ktorú

máte pred sebou, je už  jeden návrh na spresnenie tohto zne-

nia, ale v záujme  zlepšenia a istého vycizelovania navrhnu-

tých ustanovení navrhujem nové znenie, ktoré znie:

 

     Za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

 

     "(3) Výkonný  umelec  má právo  na primeranú  odmenu za

každé použitie jeho umeleckého výkonu."

 

     Doterajšie odseky 3 a 4 označujú  ako odseky 4 a 5. Tie

znejú:

 

     "(4) Právo výkonného umelca udeľovať súhlas na rozširo-

vanie záznamu podľa ods. 2 písm. d) okrem nájmu záznamu ale-

bo jeho rozmnoženiny  zaniká prvým predajom alebo iným šíre-

ním záznamu, alebo jeho rozmnoženiny na území Slovenskej re-

publiky, alebo so súhlasom výkonného umelca. Právo výkonného

umelca udeľovať súhlas na  nájom záznamu svojho výkonu alebo

jeho rozmnoženiny  trvá aj po  predaji tohto záznamu,  alebo

jeho rozmnoženiny.

 

     (5) Ak výkonný umelec  udelil súhlas na spojenie svojho

výkonu  so zvukovoobrazovým  záznamom, ustanovenie  odseku 2

písm. a) neplatí.  Ak je  uzatvorená  zmluva  medzi výkonným

umelcom a výrobcom o zhotovení zvukovoobrazového záznamu, má

sa za to, pokiaľ zmluva neustanovuje inak, že výkonný umelec

previedol svoje právo na rozširovanie  podľa ods. 2 písm. d)

na výrobcu, pričom mu zostáva právo na primeranú náhradu od-

meny za nájom alebo  predaj záznamu, jeho výkonu, alebo roz-

noženiny."

 

     Doterajší odsek 5 sa potom označí ako odsek 6.

 

     Účelom tejto úpravy je sprehľadnenie znenia navrhnutých

ustanovení tak, aby ich  realizácia v praxi nebola problema-

tická a nevyvolávala pochybnosti. Touto úpravou sa z vecného

hľadiska obsah ustanovenia nemení a nenarušuje sa stupeň sú-

ladu s právom Európskej únie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani poslankyni Rapaičovej.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

 

     Nech sa páči.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vzácni hostia,

 

     myslím si, že tento  spresňujúci návrh je akceptovateľ-

ný a odporúčam vám, aby ste ho prijali.

 

     Ďakujem. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Pán podpredseda, iba veľmi kratulinké spresnenie. Mate-

riál, ktorý  predložila pani Rapaičová, sa  začína, že je to

vyjadrenie k § 47, a chýba tam, že ide vlastne o bod 35 spo-

ločnej správy,  tak to pripomínam  preto, aby to  bolo jasné

každému poslancovi, pretože sa  podľa toho vlastne bude hla-

sovať. Jeden bod tam je potom v kontraverzii s tým, čo odpo-

rúča gestorský výbor.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

 

     Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Áno. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch spoločnej správy  výborov

a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Najskôr budeme hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločnej sprá-

vy. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Páni  poslanci sú  po  obede  ťažkí. Prosím,  keby išli

rýchlejšie do svojich lavíc.

 

     Pán poslanec Fekete, prosím vás, ešte raz.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Budeme hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločnej  správy. Ges-

torský výbor odporúča tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, môžeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďalej  budeme  pokračovať v hlasovaní  o bodoch 7 až 34

spoločnej  správy. Gestorský  výbor odporúča  aj tieto  body

schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Môžeme hlasovať. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem. Môžeme pokračovať.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Teraz budeme hlasovať o bodoch 36 až 45 spoločnej sprá-

vy a gestorský výbor tiež odporúča tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Môžeme hlasovať o bodoch 36 až 45.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči, môžeme ísť ďalej.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode 35 spoločnej správy. To je

bod, ktorý v inej podobe  navrhla  potom pani poslankyňa Ra-

paičová. Gestorský výbor odporúčal tento bod schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, môžeme  hlasovať. Gestorský výbor odporú-

čal návrh schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neschválili sme tento návrh.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Budeme hlasovať o bode 46. Gestorský  výbor ho odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Zo spoločnej  správy nám  ostáva  ešte bod 6. Gestorský

výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu, ktorý

predniesla poslankyňa Rapaičová. Vzťahuje sa na bod 35.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Pán podpredseda, dovoľujem si  vám oznámiť, že mám spl-

nomocnenie výboru, že môžeme  prejsť do tretieho čítania pri

schvaľovaní tohto zákona.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Opakujem, je splnomocnenie výboru. Dávam o tomto návrhu

spoločného spravodajcu hlasovať.

 

     Nech sa páči, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu Autorského zákona.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto sa nehlá-

si. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Za gestorský výbor môžem dodať, že tento zákon odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh Autorského

zákona.

 

     Ďakujem.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu,  ktorým je druhé čí-

tanie o

 

     vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 728 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 728a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní  minister kultúry Sloven-

skej republiky pán Ivan Hudec.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej repub-

liky,

     vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     ak dovolíte,  opäť skrátim svoje  úvodné slovo, pretože

si myslím, že sme  diskutovali o tomto probléme dosť pri pr-

vom čítaní aj pri rokovaní vo výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky, a vyjadrím sa iba  k podaniam, ktoré  prišli

ako pozmeňujúce návrhy k tlači  číslo 728. Prišli v podstate

dva, prvý  je podpísaný pánom Kötelesom,  druhý pánom Szige-

tim, a rád  by  som k tejto  skutočnosti  uviedol  iba jeden

fakt.

 

     V  Slovenskej  republike  bolo 208 štátnych  kultúrnych

inštitúcií. Po  delimitácii viac ako 150 prešlo  pod  správu

krajských  úradov nie  preto, že  majú regionálny charakter.

Chcem  zdôrazniť,  že viac ako 60 % z  týchto 208 kultúrnych

inštitúcií malo  nadregionálny a celoštátny  charakter. Uve-

diem ako príklad knižnicu pre nevidiacich - knižnicu Hreben-

du v Levoči, trebárs mnohé galérie, múzeá, ktoré majú naozaj

oveľa väčší význam. Pravda je taká, že každá kultúrna inšti-

túcia zároveň plní aj regionálne úlohy, ale to neznamená, že

svoje úlohy nemá aj vyššie.  Myslím si, že týmito pozmeňujú-

cimi návrhmi by sme  porušili systémové opatrenie, ktoré sme

prijali, a neodporúčam ich prijať. Nemajú totiž nijaký dosah

ani na  spôsoby financovania, ani  na výšku finančných  pro-

striedkov, ktoré dostávajú.

 

     Preto  prosím, aby  ste tento  návrh prijali.  Súhlasím

s návrhom spoločnej  správy a neodporúčam, aby ste schválili

tieto dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ďakujem za po-

zornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre predkladateľov.

 

     Dávam  slovo  určenej  spoločnej  spravodajkyni výborov

poslankyni  Ľudmile  Muškovej a prosím  ju,  aby  podľa § 80

ods. 2 o rokovacom  poriadku informovala  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby

odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     som poverená predniesť spoločnú správu výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zá-

kona o divadelnej činnosti vo výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky v druhom  čítaní. Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ako ges-

torský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa

§ 79 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej

republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 720

z 1. októbra 1997 pridelila vládny návrh zákona o divadelnej

činnosti na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Sloven-

skej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom návrhu  zákona nedostal  žiadne  stanoviská od po-

slancov podané  podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky k predmetnému návrhu  zákona.  Určené výbory

Národnej rady  Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach

zhodne odporúčajú  Národnej rade Slovenskej  republiky návrh

zákona schváliť s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi,

ktoré sú uvedené v tlači 728a.

 

     Týchto  pozmeňujúcich  návrhov je 17, a o pozmeňujúcich

a doplňujúcich  návrhoch gestorský  výbor odporúča  hlasovať

takto: spoločne  o bodoch 1 až 11, 13, 14, 16 a 17 a jednot-

livo o bodoch 12 a 15 a odporúča všetky schváliť.

 

     Osobitne o týchto dvoch bodoch preto, lebo sa tam pros-

te stali  malé legislatívne chybičky, ktoré  sa dajú opraviť

v treťom čítaní.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o divadelnej  činnosti  vyjadrených v ich uzneseniach

uvedených pod  bodom III tejto  správy a v stanoviskách  po-

slancov gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k návrhu

zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky číslo 350/1990 Zb. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady  Slovenskej republiky odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky návrh zákona o divadelnej činnosti

v znení  schválených  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhov

uvedených v tejto správe schváliť.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko z mojej strany.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani  spoločnej  spravodajkyni a prosím ju, aby

zaujala miesto určené pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Na základe pí-

somných prihlášok je prihlásený  jeden poslanec - pán László

Köteles z Maďarskej koalície.

 

     Pýtam sa, pretože chcem  uzavrieť prihlášky a zoriento-

vať sa, kto sa prihlasuje  ešte ústne alebo inak. Pán posla-

nec Ftáčnik do rozpravy, pán poslanec Szigeti do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Pán minister,

     pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     predkladaný návrh  zákona o divadelnej činnosti v celej

miere odzrkadľuje snahu predkladateľa aj legislatívne vyrie-

šiť dôsledky spoločenských  premien a novú štruktúru kultúr-

nej sféry po vytvorení nových kultúrnych inštitúcií.

 

     Návrh zákona z dôvodov  pre  mňa  nevysvetliteľných vy-

chádza z nového  územného členenia  Slovenskej republiky ako

základu vykonávania divadelnej  činnosti. Popri tom pozabúda

na historické kultúrne vzťahy alebo na špecifickú viacregio-

nálnu, alebo celorepublikovú činnosť niektorých divadiel.

 

     Vážená  Národná rada,  ustanovenia  zákona o divadelnej

činnosti, pokiaľ zákon má  komplexne upraviť uvedenú proble-

matiku (keď dobre viem, že  ďalší zákon, okrem zákona o Slo-

venskom národnom  divadle, sa nepripravuje), sa opodstatnene

vzťahujú aj na národnostné  divadlá. Definícia - teraz citu-

jem - "divadlá, ktoré uvádzajú predstavenia v inom ako štát-

nom jazyku", je z hľadiska národnostných divadiel nedostaču-

júca, nevystihuje  ich podstatu a osobitné poslanie. Tie di-

vadlá sa  líšia od iných divadiel,  ktoré budú uvádzať pred-

stavenia v ktoromkoľvek ako v štátnom jazyku. Toto  vymedze-

nie je nevhodné vzhľadom na  to, že účelom národnostných di-

vadiel nie je uvádzať  predstavenia v inom ako v štátnom ja-

zyku, ale uvádzať v jazyku národnostnej menšiny, ktorému di-

vadlo slúži. Ani spojenie s tzv. špecializovanými  divadlami

nie je  vhodné vzhľadom na fakt,  že v prípade národnostných

divadiel ide o divadlá v klasickom zmysle slova, a tým viac,

že pojem  špecializované divadlá v návrhu  zákona nie je ani

definovaný.

 

     Zriadenie  národnostných  divadiel v kategórii divadiel

v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských  úradov alebo ako sú-

časť  divadelnej  inštitúcie,  tzv. regionálnych  kultúrnych

centier, je nesprávne z viacerých dôvodov.

 

     Vzhľadom na územné  rozloženie a rozptýlenie príslušní-

kov národnostných  menšín na území  Slovenskej republiky ná-

rodnostné divadlá vždy  vykonávali a vykonávajú celorepubli-

kovú činnosť a sú  nevyhnutnou súčasťou národnostnej kultúry

a podmienkou jej  rozvoja. Z tohto dôvodu  je nevyhnutné za-

bezpečiť zákonné  podmienky  činnosti a ďalšieho rozvoja ná-

rodnostných  divadiel zo  strany  štátu.  Vychádzajúc z § 1,

podľa  ktorého tento  zákon komplexne  upravuje zriaďovanie,

postavenie a činnosť všetkých divadiel, sa vynárajú nasledu-

júce otázky, a to napriek  tomu, čo ste  vysvetlili, pán mi-

nister, akým spôsobom  bude zaručená celorepubliková činnosť

Jókaiho divadla, Divadla Thália, Divadla Romatan, ale aj Di-

vadla Alexandra Duchnoviča.  Napríklad ako zabezpečí Krajský

úrad v Nitre,  v Prešove  alebo v  Košiciach  finančné  pro-

striedky  na činnosť  týchto  divadiel pri hosťovaní v iných

krajoch? Akým spôsobom bude zabezpečená refundácia vynalože-

ných finančných prostriedkov?

 

     Z uvedených dôvodov mi dovoľte,  aby som v mene skupiny

poslancov predložil nasledujúce  návrhy so snahou garantovať

a spresniť  činnosť divadiel,  ktoré svoju  činnosť vyvíjajú

v jazyku národnostných menšín.

 

     Navrhujem § 4 doplniť novým  odsekom 3 a ďalšie prečís-

lovať. Nový odsek 3 znie: "Ministerstvo zriaďuje štátne pro-

fesionálne  divadlá, ktoré  svoju činnosť  vyvíjajú v jazyku

príslušných národnostných menšín."

 

     Druhý návrh. V prílohe - Zoznam  štátnych  profesionál-

nych divadiel v bode A doplniť  nasledujúce divadlá: Divadlo

Romatan Košice, Divadlo Alexandra  Duchnoviča v Prešove, Di-

vadlo Thália Košice, Divadlo Jókaiho v Komárne. Ak by  tento

návrh  nebol prijatý, ako kompromis,  presnejšie ako ústupok

z našej  strany  predkladám  tento  návrh.  V prílohe Zoznam

štátnych  profesionálnych  divadiel v bode A doplniť Divadlo

Romatan Košice, Maďarské  národnostné divadlo, scéna Jókaiho

v Komárne a scéna  Thália v Košiciach. V bode B doplniť  Di-

vadlo Alexandra  Duchnoviča v Prešove. Zdôvodnil  by  som to

tak,  že divadlo  Alexandra Duchnoviča  vyvíja svoju činnosť

prevažne v Prešovskom kraji, zatiaľ čo Divadlo Jókaiho v Ko-

márne, Thália v Košiciach alebo Romatan v Košiciach majú ce-

lorepublikovú  pôsobnosť. Zúženie  pôsobností na  úzko vzatý

región by znemožnilo naplnenie  ich základnej funkcie vyplý-

vajúcej z napĺňania ústavného práva zakotveného v článku 34.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte  mi krátke  poznámky a dva  pozmeňujúce  návrhy

k návrhu zákona o divadelnej činnosti, tlač 728.

 

     Tento zákon sa rodil dlhšie  obdobie a iste si spomína-

te, že bol jedným z bodov, ktoré kládli na stôl divadelníci,

ktorí štrajkovali v priebehu tohto roku, a žiadali spoluprá-

cu s ministerstvom kultúry pri príprave tohto zákona. Verzií

bolo niekoľko,  nakoniec sa to  skončilo na tom,  čo máme na

poslaneckých laviciach,  to znamená rámcovým  zákonom, ktorý

upravuje len  hlavné body veľmi stručným  spôsobom, ktoré sa

týkajú  divadelnej  činnosti, a mnohé  otázky, o ktorých  sa

pôvodne uvažovalo, že budú upravené, ostali mimo tohto záko-

na.

 

     V zákone sa premieta tá filozofia, ktorú presadzuje mi-

nisterstvo kultúry pri transformácii slovenskej kultúry, te-

da existencia regionálnych kultúrnych centier, a ruší sa do-

terajší zákon o divadelnej činnosti, ktorý sme naposledy no-

velizovali minulý rok z hľadiska rozlišovania divadiel, kto-

ré majú celoštátny význam, a divadiel, ktoré majú regionálny

význam, s tým, že  celoštátne divadlá podľa doterajšej práv-

nej úpravy zriaďovalo ministerstvo  kultúry a divadlá regio-

nálneho významu mohli zriaďovať  okresné a krajské úrady. Tu

sa navrhuje rozlišovať divadlá len podľa toho, kto ich zria-

dil. Čiže  tento zákon, ako  ho máme predložený,  hovorí, že

som divadlo, ktoré zriadilo  ministerstvo kultúry, alebo som

divadlo, ktoré zriadil krajský úrad. Nešpecifikuje sa, podľa

čoho sa rozlišuje, kto a aké divadlo zriadi.

 

     Čo sa týka regionálnych  kultúrnych centier, to tu spo-

mínal už aj môj  predrečník. Minister kultúry totiž zreduko-

val divadlá,  ale nielen ich,  na tzv. ŠOU.  ŠOU je  špecia-

lizovaný odborný  útvar a, bohužiaľ, už to nie je len minis-

ter, ale aj táto  snemovňa novelou Osvetového zákona rozhod-

la, že divadlá, knižnice, galérie pôsobia ako odborné útvary

regionálneho kultúrneho centra. Z tohto pohľadu v predmetnom

zákone  dochádza k malému  ani  nie sporu,  ale k odlišnosti

alebo nepriamej novele tohto Osvetového zákona, podľa ktoré-

ho - a moje informácie,  dúfam, sú pravdivé - zriadili kraj-

ské  úrady zhruba  pred dvoma  týždňami regionálne  kultúrne

centrá nanovo, pretože doteraz zotrvávali v neprávnom stave,

boli to príspevkové  organizácie ministerstva kultúry, ktoré

v rozpore so zákonom minister  kultúry previedol v septembri

minulého  roku na  krajské  úrady.  My sme v júni tohto roku

urobili zákon,  ktorý umožňoval krajom, aby  si ich zriadili

ako vlastné organizácie, a ony  to urobili zhruba pred dvoma

týždňami.

 

     V novele Osvetového zákona, ktorú sme schválili, sa ho-

vorí, že tieto zariadenia, teda napríklad divadlá, sú odbor-

né útvary, ktoré plnia  úlohy divadla. V § 3 ods. 2 tu hovo-

ríme, že profesionálne divadlo je súčasťou regionálneho kul-

túrneho centra. Bol to Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý zmenil túto

dikciu, ktorá  bola pôvodne aj v novele  Osvetového  zákona,

a ktorý navrhol alebo vlastne  vychádzal z myšlienky, že ne-

môže byť jedna organizácia súčasťou inej organizácie. Proste

základnou organizáciou, ktorú zriaďujeme podľa zákona o roz-

počtových pravidlách, je regionálne  kultúrne centrum. To má

svoje odborné  útvary, napríklad knižnicu,  galériu, ale tie

len plnia úlohy galérie, ale nie sú galériou, pretože právny

subjekt je  regionálne kultúrne centrum.  Bohužiaľ, k tomuto

som si nepripravil pozmeňujúci návrh,  pretože som na to do-

šiel neskoro, ale upozorňujem, že je tu takáto nezrovnalosť,

ktorá proste dáva do  istého rozporu zákon, ktorý prerokúva-

me, a už prijatý  zákon o osvetovej činnosti týkajúci sa re-

gionálnych kultúrnych centier.

 

     Mám dva pozmeňujúce  návrhy k predloženému návrhu záko-

na. Oba sa  týkajú § 3, teda  zriaďovania a zrušovania diva-

diel. Minister kultúry Ivan Hudec sa rozhodol, že bude akým-

si spôsobom  strážiť krajské úrady, aby  mu neurobili nejaké

nepredvídané  kroky, a navrhol do  tohto zákona, že  krajské

úrady  môžu  zriaďovať a zrušovať  profesionálne divadlá ako

súčasti regionálnych  kultúrnych centier so  súhlasom minis-

terstva kultúry.

 

     Náš  výbor  odporučil,  pretože v bode a), kde  krajský

úrad môže zriadiť divadlo ako samostatný právny subjekt, na-

vrhol, aby sa tam doplnili slová "po prerokovaní s minister-

stvom". Výbor si túto myšlienku osvojil, ale neosvojil si ju

aj v bode b), teda  keď divadlo má byť súčasťou regionálneho

kultúrneho centra.

 

     Čiže, ak by sme prijali spoločnú správu, tak ako ju od-

poručila pani spravodajkyňa, a myslím si, že je rozumné, aby

sme  to urobili,  tak  podľa  bodu 7 by sa stalo nasledovné.

Krajský úrad,  ak chce zriadiť samostatné  divadlo ako práv-

nickú osobu, tak mu to  stačí prerokovať s ministerstvom, ak

ho  chce zriadiť  ako súčasť  regionálneho kultúrneho centra

alebo zrušiť, to  sa tu tiež hovorí, tak musí  mať na to sú-

hlas ministra. Neexistuje žiadny  rozumný dôvod, prečo by to

takto malo byť usporiadané,  aspoň minister ho nevedel pove-

dať v našom výbore, možno že ho povie po skončení tejto roz-

pravy. Mám teda pozmeňujúci návrh k § 3 ods. 2 písm. b), aby

sa  slová "so  súhlasom ministerstva"  nahradili slovami "po

prerokovaní s ministerstvom".  Nesledujem  tým  nič iné, len

aby bol rovnaký režim pre krajský úrad  pre tú istú činnosť.

Ak chce krajský úrad zriadiť divadlo, či už bude samostatné,

alebo to  bude súčasť regionálneho kultúrneho  centra, je to

stále divadlo,  treba naň peniaze, a  to je to, o  čom sa má

rokovať s ministerstvom  kultúry, či si aj ono  myslí, že je

takáto potreba,  či si aj ono  myslí, že by sa  krajský úrad

mal usilovať o zriadenie divadla. Ale zriadenie divadla musí

vychádzať z rozhodnutia krajského  úradu. Ak sme schopní dať

mu takúto  právomoc z hľadiska zriadenia samostatného divad-

la,  tak prečo  by takú  právomoc nemohol  mať krajský  úrad

z hľadiska zriadenia  divadla ako súčasti  regionálneho kul-

túrneho centra. Z toho vychádza môj návrh a je tu, samozrej-

me, aj zdôvodnený, tak ako to vyžaduje zákon.

 

     Druhý návrh je menej  dôležitý a týka sa len spresnenia

§ 3 ods. 2  písm. c), kde sa krajskému  úradu dáva pôsobnosť

pripraviť koncepciu divadelnej  činnosti, ale rovnakú pôsob-

nosť dáva  zákon v § 3 ods. 1 písm. b) aj ministerstvu. Mys-

lím si,  že je dôležité, aby  ministerstvo urobilo koncepciu

divadelnej činnosti a krajský úrad, ak bude robiť koncepciu,

mala by  vychádzať z tej ministerskej  koncepcie, teda z tej

celoštátnej, ale mala by sa týkať rozvoja divadelnej činnos-

ti na tom  území, na ktorom má svoju  právomoc krajský úrad.

Navrhujem teda maličký pozmeňujúci návrh, ktorý by do písme-

na c) na  konci pred čiarku  doplnil slová "v rozsahu svojej

pôsobnosti". Písmeno c) by  potom  znelo: "krajský úrad pri-

pravuje  koncepciu  divadelnej  činnosti  v  rozsahu  svojej

pôsobnosti." Aby si neliezli tie  dva orgány do kapusty, mi-

nisterstvo koncepciu  ako takú a, samozrejme,  tá sa týka aj

jeho divadiel, ktoré má vo svojej pôsobnosti, a krajský úrad

koncepciu divadelnej činnosti na  patričnom území, na ktorom

vykonáva štátnu správu.

 

     Toľko moje  dva pozmeňujúce návrhy,  ktoré, samozrejme,

písomne odovzdám pani spravodajkyni. Na ten tretí som už ne-

mal silu, teda odstrániť rozpor medzi novelou Osvetového zá-

kona a týmto  zákonom, ale možno  že by sa to  dalo vyriešiť

v treťom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

     Prosím pána poslanca Szigetiho.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh v zmysle rokova-

cieho poriadku v mene  pätnástich  poslancov k návrhu zákona

o divadelnej činnosti. Tento môj pozmeňujúci návrh je vlast-

ne alternatívou k tomu návrhu, čo predložil pred chvíľou môj

kolega, pán poslanec Köteles. Týka sa to predovšetkým posta-

venia tých  divadiel, ktoré majú  osloviť predovšetkým obča-

nov, ktorí  patria k jednotlivým  národnostným menšinám. Som

toho názoru, že postavenie týchto divadiel v rámci regionál-

nych  kultúrnych centier  nie je  postačujúce, pretože tieto

divadlá oslovia občanov  nielen v rámci regiónu, ale oslovia

v rámci  kraja, ba  dá sa  povedať, že  niektoré tie divadlá

oslovia  občanov v šiestich  alebo v siedmich krajoch  našej

republiky. Z toho dôvodu  podávam nasledovný pozmeňujúci ná-

vrh:

 

     V § 4 doplniť  tento paragraf novým  odsekom 3 a ďalšie

odseky prečíslovať.  Tento nový  odsek 3 znie: "Ministerstvo

zriaďuje štátne profesionálne divadlá v sídlach krajov alebo

okresov, ktoré  svoju činnosť  vyvíjajú v jazyku príslušných

národnostných menšín."

 

     Druhý môj pozmeňujúci návrh je - v prílohe Zoznam štát-

nych profesionálnych  divadiel v bode B zmeniť  názov  tohto

bodu a nový názov bodu B má znieť: "Štátne profesionálne di-

vadlá v sídlach krajov alebo okresov."

 

     Tretí  môj  pozmeňujúci  návrh - v novom bode B zaradiť

ďalšie  divadlá do  tejto  skupiny.  Teda v poradí pod bodom

3 - Divadlo  Romatan Košice, 4 - Divadlo  Duchnoviča Prešov,

5 - Divadlo Thália Košice, 6 - Divadlo Jókaiho Komárno a sú-

časne v bode C tejto prílohy vynechať body 7, 12, 13 a 15.

 

     To je všetko. Samozrejme,  tento pozmeňujúci návrh odo-

vzdám spravodajkyni.

 

    Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister kultúry?

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán podpredseda  Národnej rady Slovenskej repub-

     liky a predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  reagoval na vystúpenie navrhovate-

ľov a vysvetlil niektoré  skutočnosti, ktoré v podstate boli

veľmi podrobne rozobrané v príslušnom výbore, keď sme o nich

diskutovali v rámci  rokovania a kde  sme  si presne  všetky

tie  isté momenty  už raz  prediskutovali. Predpokladám,  že

zrejme ide o spôsob  politickej, viac politickej prezentácie

ako vecnej diskusie na túto  tému. Napriek tomu musím reago-

vať, aby nás neuviedli  do omylu niektoré skutočnosti, ktoré

tu neboli dopovedané.

 

     V prvom  rade by som  chcel povedať, že  všetky návrhy,

ktoré sa týkajú zmeny prílohy, zabúdajú na jednu skutočnosť.

Táto príloha nie je prílohou  zákona. Táto príloha je prílo-

hou dôvodovej  správy len pre vašu  orientáciu a informáciu.

Keby sme urobili prílohu v zákone, tak v podstate by sme ob-

medzili  zriaďovateľské právomoci  všetkých tých,  ktorým to

zákon umožňuje, pretože príloha, ak je súčasťou zákona, jed-

noducho zároveň aj vymedzuje, kedy je čo zriadené a čo nie.

 

     To znamená, že tieto  inštitúcie boli zriadené zo záko-

na, a nie  zriaďovateľskou  právomocou  príslušných  orgánov

štátnej správy. Takže, pekne prosím, pán poslanec Köteles aj

pán poslanec Szigeti, opakujem ten  istý argument ako vo vý-

bore. Toto nie sú prílohy  zákona, ktoré sú jeho integrálnou

súčasťou, a teda istým spôsobom inštitúcie zriaďované zo zá-

kona. Je to  príloha k dôvodovej správe, aby  bol jasný pre-

hľad  doteraz zriadených  kultúrnych inštitúcií  tohto typu.

Takže  pokladám  vaše  návrhy  za  bezpredmetné. V dôvodovej

správe sa nikdy neprijímali pozmeňujúce návrhy, ktoré by ma-

li normatívny charakter, a jednoducho keby sa aj Národná ra-

da rozhodla ich prijať, nemali  by nijaký vplyv na zákon. To

sa  týka tých  pozmeňujúcich návrhov,  ktoré ste  predniesli

akože k prílohe.  Ja som to vysvetlil vo  výbore. Zrejme sme

si dostatočne nerozumeli.

 

     Druhá vec. Chcem poprosiť, aby sme si uvedomili, že ke-

by pozmeňujúci návrh, ktorý je podpísaný - preto som  komen-

toval tento návrh, lebo som ho už našiel na stole, vy ste ho

rozmnožili ešte  predtým a predpokladal som,  že keďže spĺňa

všetky náležitosti, vyjadrím sa k  nemu a nebudem musieť vy-

stúpiť v diskusii -, treba  si uvedomiť, pán poslanec Szige-

ti, že  keby platilo to  ustanovenie, ktoré ste  vy navrhli,

§ 4 doplnený novým odsekom 3, ďalšie  prečíslovať, že minis-

terstvo zriaďuje štátne profesionálne divadlá v sídlach kra-

jov  alebo okresov,  ktoré svoju  činnosť  vyvíjajú v jazyku

príslušných národnostných menšín, tak vy týmto zákonom pred-

pisujete, že  sídla krajov alebo okresov  musia vyvíjať čin-

nosť v jazyku  príslušných národnostných menšín. Uvedomujete

si túto dikciu vášho návrhu? No, je to tak napísané. Prepáč-

te, čítam váš návrh.

 

     Okrem toho som už povedal, že 60 % zo všetkých 208 kul-

túrnych inštitúcií - predsa  kultúrna inštitúcia  nemusí byť

samostatnou právnickou osobou - sú celoštátne alebo na celo-

štátnej  účinnosti. Aj vynikajúce divadlo, s ktorým sa ťažko

môže merať  hociktoré tu citované  divadlo, akým je  Divadlo

Aréna pána profesora Sládka, si dovolím tvrdiť, že má európ-

sku pôsobnosť, a takisto je súčasťou regionálneho kultúrneho

centra. Nie je to dôvod na tieto skutočnosti.

 

     Keď  niekto spochybňuje  pôsobnosť akejkoľvek kultúrnej

inštitúcie, musí si uvedomiť, že u nás platia všetky ostatné

zákony  vo svojom  integrálnom  celku a jednoducho  vyvíjajú

svoju činnosť tak, ako  si uzatvoria  zmluvy, ako si dohodnú

svoje činnosti. Ani ministerstvo kultúry a verím, že ani iný

orgán štátnej správy nikdy nezasiahol ani do repertoáru, ani

do aktivít, ktoré sú úplne slobodnou vôľou každej tejto inš-

titúcie. A to viete, že to platí a je to tak. Tak si myslím,

že  tým,  že  sme  vytvorili  ekonomicko-právne  prostriedky

a prostredie na to, aby sa finančné prostriedky využívali na

účel, na  ktoré boli určené,  aby bola kontrola,  regionálna

kontrola všetkých kultúrnych aktivít,  to neznamená, že nie-

kto  obmedzuje niekomu  akúkoľvek právomoc.  Opakujem, to by

napríklad niektoré galérie  nemohli robiť zbierkovú činnosť,

ktorá sa týka  výtvarníkov  európskeho alebo svetového mena,

čo vôbec  nie je pravda. Aj  Varholovo múzeum alebo galéria,

v podstate ide o galériu, má oveľa väčšiu právomoc a takisto

patrí do  regionálneho kultúrneho  centra, a nič sa  nedeje.

Veď už tú prax máme za sebou.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik tentoraz nevystúpil  vecne, čo ma

veľmi mrzí,  ale v poriadku, akceptujem  to. Bol možno poli-

ticky štipľavý,  ale chcem ešte  raz povedať, že  jeho úvahy

o tom, čo je a čo nie je legislatívne v poriadku, už raz vy-

riešila táto  Národná rada. Pán poslanec,  nech sa páči, sa-

mozrejme, máte na to právo vyslovovať o tom pochybnosti, ale

nemyslím si,  že vedú k vecnému  riešeniu vecí.  Nemienim sa

zapodievať takýmto  typom vzťahov, lebo  si nemyslím, že  to

niečomu pomáha.  To sú len veci, ktoré  majú taký viac-menej

politický šarvátkový charakter.

 

     Verím  tomu,  že  súhlas  ministerstva  kultúry  sa  dá

zdôvodniť presne,  tak ako som  to už zdôvodnil  na rokovaní

výboru, a pán poslanec, nie je pravda, že som sa k tejto ve-

ci nevyjadril. Veľmi často  skĺzavate do tvrdenia poloprávd.

Veď to  predsa nie je  pravda. Boli sme  tam  spolu a ja som

presne vysvetľoval, prečo si myslím,  že niekde musí byť sú-

hlas  ministerstva kultúry,  pretože viem,  aká je  potencia

žiadostí  na  dofinancúvanie  týchto  kultúrnych aktivít. Ak

chceme  mať  istým  spôsobom  finančne zabezpečené divadelné

kultúrne inštitúcie, tak jednoducho budeme zrejme musieť po-

čítať  v  mnohých  aktivitách  aj z prostriedkov  ústredného

štátneho  rozpočtu.  Teda  nielen  verejné komunálne zdroje,

v budúcnosti krajské,  ale jednoducho  aj z ústredných štát-

nych zdrojov.  Nikto nezakazuje organizovať  divadlá. Myslím

si, že štát má právo o tomto  hovoriť, najmä, keď je pravdou

to, že oveľa bohatšie a väčšie štáty financujú jedno, sčasti

jedno, možno sčasti tri divadlá, a už sme sa o tomto rozprá-

vali  pri  prvom  čítaní. Tak, prosím, netvárme  sa, že máme

krátku pamäť a že o týchto  veciach nevieme. Mrzí ma to, pán

poslanec, lebo sme o tom hovorili a jednoducho tu pred týmto

plénom tvrdíte niečo iné. Nie je to korektné.

 

     Pán poslanec, ale už sme sa o tom rozprávali vo výbore.

Áno,  keď  si  kraj  zriaďuje  divadlo  v  rámci toho, že je

v krajskom centre,  je predpoklad, veď  to sú logické  veci,

ktoré vyplývajú z ekonomických  možností, ekonomického záze-

mia, je predpoklad, že  získa a zabezpečí tieto prostriedky.

Ale dobre, dovoľme, aby  regionálne kultúrne centrá založili

40 divadiel na Slovensku. A pýtam sa, aký to bude mať zmysel

a aký to bude  mať logický dôvod. Myslím si,  že keď v iných

oblastiach, napríklad Rakúska spolková republika má kontrolu

takéhoto typu nad inými inštitúciami, myslím si, že  Sloven-

ská republika ich môže mať tiež.

 

     Pán poslanec, váš posledný  návrh bol vecného charakte-

ru, len upozorňujem na to,  že predpokladám, že nikto nebude

vytvárať koncepcie mimo rozsahu svojej pôsobnosti. Je to ta-

ká floskula, ak dovolíte, ako kedysi, keď sa písalo aj v od-

borných učebniciach,  keď sa pomenoval  pojem a povedalo  sa

v pravom zmysle slova tohto pojmu. No  to je to isté. Nič to

nemení na veci. Myslím si, že  naozaj každý kraj si bude ro-

biť svoju koncepciu divadelného umenia na svojom území, tak-

isto ju bude  robiť slovenský štát, a vôbec  si nemyslím, že

by mal  niekto z nich  ambíciu to robiť  mimo rozsahu svojej

pôsobnosti.  Ak si  dohodne spoluprácu  so susedným  krajom,

predsa nič mu nebráni, aby to  tak urobil. Ak si myslíte, že

je to bezpodmienečne nutná podmienka zaplniť túto vec do zá-

kona, nebránim sa tomu. Ale  upozorňujem vás, je to to isté,

ako povedať pojem, a potom  povedať v plnom jeho slova zmys-

le, to je floskula, to nič neznamená.

 

     Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. Je stále veľká

diskusia o tom, či regionálne  kultúrne  centrá, alebo  nie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prevzal som tento re-

zort tak, že keď sa urobili  inventúry a keď sa urobilo eko-

nomické zázemie a jeho  vývoj,  tak možno mi  hrozilo to, že

budem  musieť s veľkou  ľútosťou a hanbou, ak  teda neurobím

iné kroky, napríklad to, že  by som na základe toho povedal,

že nebudem viesť tento rezort, dať návrh na ministerstvo fi-

nancií na  zrušenie niekoľkých  príspevkových a rozpočtových

organizácií, čo by znamenalo možno zrušiť každú desiatu kul-

túrnu inštitúciu  na Slovensku. Možno s tým  niekto aj poli-

ticky počítal. Nehnevajte sa, neurobili sme to. Áno, urobili

sme organizačné zmeny a urobili sme ich také, že sme ušetri-

li 11 % finančných  prostriedkov, ktoré  sú aj objektívneho,

aj subjektívneho  charakteru. Napríklad zmenila  sa svojvôľa

pri používaní  finančných prostriedkov, pri  objednávaní in-

vestícií, kde veľmi dobre fungoval  takisto, ako aj v ostat-

ných oblastiach nášho života, systém provízií, kde sa, bohu-

žiaľ,  vyskytovali situácie, keď  boli  finančné prostriedky

štátu neúčelne  vynaložené a spôsobom, ktorý nebol v poriad-

ku.

 

     Myslím  si, že  systém regionálnych  kultúrnych centier

nie je až taký, keď sa už ozvalo niekoľko európskych štátov,

a veľmi starostlivo  ho študujú. Upozorňujem  vás, zrejme aj

Dáni a možno aj Holanďania, a možno aj Švédi urobia čosi po-

dobné. Viem, že  Česi to pripravujú. Nie je  to preto, že si

to vymyslel  Ivan Hudec, pán minister  Ftáčnik, nie som sám,

ktorý pohltal  múdrosti sveta. Je  to rezort - prepáčte, pán

poslanec, ospravedlňujem sa za  urážku, že som vás nepomeno-

val poslancom. Jednoducho je to tak, že to vyšlo z ekonomic-

kých a právnických analýz, a preto, že to bolo nutné urobiť.

Myslím si,  že slovenskej kultúre  sa neublížilo, práve  na-

opak. Prosím, to posúdite vy a po vás možno aj tí, ktorí bu-

dú raz hodnotiť tieto skutočnosti.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, aby ste

schválili tento návrh zákona  bez ďalších odporúčacích návr-

hov, tak ako ste sa rozhodli v rámci rokovania výboru v rám-

ci spoločnej správy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu ministrovi kultúry.

 

     Žiada si ešte záverečné  slovo pani spravodajkyňa výbo-

rov? Nie. Zostáva mi teda otázka, či môžeme pristúpiť k hla-

sovaniu.

 

     Pán poslanec László Köteles má procedurálny návrh.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Beriem na vedomie  argumentáciu pána ministra. Sťahujem

bod 2. Chcel by som  dodať,  čo povedal aj pán  minister, že

môj prvý  návrh nemá nijaký dosah  na štátny rozpočet. Takže

môžeme to pokojne odsúhlasiť.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, pani poslan-

kyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci,  môžete  dať hlasovať o pozmeňujúcich

a doplňujúcich  návrhoch gestorského  výboru, ktorý odporúča

spoločne  hlasovať o bodoch 1 až 11, 13, 14, 16 a 17 a tieto

schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Čiže postupujeme tak, že najprv hlasujeme o návrhoch zo

spoločnej správy, potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich  návrhoch z rozpravy. To  je  podľa § 83

ods. 3.

 

     Zopakujte ešte raz, pani poslankyňa Mušková, prosím.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Gestorský výbor  odporúča hlasovať  spoločne o bodoch 1

až 11, 13, 14, 16 a 17 a tieto schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďalej hlasovať jednotlivo o bodoch 12 a 15 a tieto tak-

isto schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Môžeme sa prezentovať a hlasovať.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Teraz hlasujeme o bode 12. Áno, schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Hlasujeme o bode 15, ktorý takisto  gestorský výbor od-

porúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Môžeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Köteles, kto-

rý navrhuje v § 4 doplniť novým  odsekom 3, ďalšie prečíslo-

vať,  kde odsek 3 má  znieť: "Ministerstvo  zriaďuje  štátne

profesionálne divadlá, ktoré svoju činnosť  vyvíjajú v jazy-

ku príslušných národnostných menšín."

 

     Prosím, keby ste dali  o tomto pozmeňujúcom návrhu hla-

sovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu poslanca Kötelesa. Pre-

zentujme sa a hlasujme.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech  sa  páči, pokračujeme v hlasovaní o pozmeňujúcich

návrhoch.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Ftáčnik. Na-

vrhol dva pozmeňujúce návrhy, teda podal dva pozmeňujúce ná-

vrhy. Pýtam sa ho, či  môžeme hlasovať o obidvoch naraz. Od-

delene.

 

     V prvom  navrhuje v § 3 ods. 2 písm. b) nahradiť  slová

"so súhlasom ministerstva" slovami  "po prerokovaní s minis-

terstvom".

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Rozumel každý dobre? Keby ste boli taká dobrá a zopako-

vali.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Majú  to všetci  pred sebou.  Mení sa  akurát slovo  so

"súhlasom" na slovo "po prerokovaní s ministerstvom".

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Budeme sa prezentovať, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     V druhom  bode  pán  poslanec  navrhuje v § 3 ods. 2 do

písm. c) na konci pred  čiarku doplniť slová "v rozsahu svo-

jej pôsobnosti". Ide tu o kompetencie ministerstva a krajov.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Keby ste sa, prosím vás,  upokojili. Jednak je to dáma,

celkom pekne  hovorí, ale sú to  návrhy, a treba si  ctiť aj

prácu druhého. Ak chcete, pán  Cingel s pánom Bajanom disku-

tovať, naozaj choďte von.

 

     Prosím, nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci, dajte  hlasovať o druhom pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Ftáčnika, ktorý navrhol v § 3 ods. 2 do

písm. c) na konci pred  čiarku doplniť slová "v rozsahu svo-

jej pôsobnosti". Pán minister  to zdôvodnil. Ide o právomoci

aj krajov, aj ministerstva, určovať ich koncepciu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako posledný  vystúpil v rozprave pán poslanec Szigeti,

ktorý navrhuje vlastne to isté, čo pán poslanec Köteles, iba

o jednu  vsuvku navyše. Znie: "Ministerstvo  zriaďuje štátne

profesionálne divadlá v sídlach  krajov alebo okresov, ktoré

svoju  činnosť vyvíjajú v jazyku  príslušných  národnostných

menšín."

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, aké má návrhy na

pokračovanie prerokúvania návrhu v treťom čítaní.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Keďže neboli prijaté žiadne pozmeňujúce návrhy, som po-

verená gestorským výborom, aby  som navrhla prerokovať, teda

aby sme prerokovali dnes tretie čítanie o tomto návrhu záko-

na.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Dávam o tomto návrhu spoločnej spravodajkyne hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pristupujeme teda k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto  navrhuje opravu  chýb legislatívnotechnického  alebo

jazykového charakteru.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Tak  ako som  oznámila  už  predtým, pri  prepise došlo

k legislatívnotechnickým  chybám v dvoch pozmeňujúcich návr-

hoch, o ktorých  sme  hlasovali  osobitne, a  to  v bode 12,

v ktorom  vypadli  v  citácii § 3 ods. 3 slová "písmeno a)".

V § 5 ide o zriaďovanie divadiel ako príspevkových organizá-

cií, čo korešponduje len s doterajším § 2 písm. a) zriaďova-

teľ divadiel ako právnických osôb.

 

     Takisto v bode 15 vznikla  pri  prepise  chyba, keď  sa

slovo "nadobudnutia" vložilo nie za slová "mesiacov od", ale

za slovo "doterajších".

 

     Prosím, aby ste akceptovali  tieto moje pozmeňujúce ná-

vrhy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Teraz môžeme  využiť dve možnosti.  Hlasovať o návrhoch

pána poslanca  Ftáčnika a potom hlasovať o legislatívnych...

Pán  poslanec Ftáčnik  sťahuje svoje  návrhy. Nech  sa páči,

môžeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý ste predniesli. Len ho

treba zopakovať, aby bolo jasné, o čom hlasujeme.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Myslím si,  že áno. Prosím  hlasovať o obidvoch  naraz,

o týchto legislatívnotechnických opravách.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návr-

hu zákona ako celku so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré

sme prijali.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania  boli návrhy, ktoré sme re-

gistrovali aj odhlasovali, pristúpime k hlasovaniu o vládnom

návrhu zákona ako celku.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o di-

vadelnej činnosti.

 

     (Potlesk.)

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o Slovenskom národnom divadle.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 729 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 729a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní minister  kultúry Sloven-

skej republiky pán Ivan Hudec.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán podpredseda  Národnej rady Slovenskej repub-

liky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     keďže podrobné  zdôvodnenie tohto návrhu  zákona som u-

viedol v prvom  čítaní a šetrím váš čas,  chcem len povedať,

že chcem  poďakovať všetkým, ktorí  prispeli k úprave  textu

tohto zákona  tak, aby bol  presnejší a lepší.  Prijímam ten

návrh, ktorý  je v spoločnej  správe  výborov, a prosím vás,

aby ste ho schválili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam znovu slovo spoločnej spravodajkyni, pani Ľudmile

Muškovej, a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom po-

riadku informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výbo-

rov o tomto  vládnom návrhu a aby odôvodnila  návrh a stano-

visko gestorského výboru.

 

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky  podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uve-

deného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

721 z 1. októbra 1997 pridelila  vládny návrh  zákona o Slo-

venskom národnom divadle na prerokovanie Ústavnoprávnemu vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport. Uvedené  výbory prerokovali predmetný  návrh zákona

v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej  republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené

v spoločnej správe k tlači číslo 729.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19 a tieto odporúča

schváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o Slovenskom národnom divadle vyjadrených v ich uzne-

seniach uvedených pod bodom 3 tejto  správy a v stanoviskách

poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k návrhu

zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom po-

riadku Národnej rady  Slovenskej republiky odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky návrh zákona o Slovenskom národnom

divadle v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhov uvedených v tejto správe schváliť.

 

     Ďakujem,  pán  predsedajúci.  Môžete  otvoriť  rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem,  pani  spoločná  spravodajkyňa.  Nech sa páči,

sadnite si na miesto určené pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Písomne nie sú

žiadne  signály. Kto  sa hlási  do rozpravy  ústne? Nikto sa

nehlási. Uzatváram  možnosť podania ďalších  ústnych prihlá-

šok. Uzatváram rozpravu.

 

     Chce k rozprave  alebo k  tomu, čo  sa tu  deje, zaujať

stanovisko pán minister? Nie.  Pani spravodajkyňa? Tiež nie.

 

     Pani spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona pristúpime najprv k hlasovaniu

o návrhoch  spoločnej správy  a potom o pozmeňujúcich  návr-

hoch.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci,  gestorský výbor  navrhuje o všetkých

bodoch spoločnej správy 1 až 9 hlasovať naraz a tieto schvá-

liť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, môžeme hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Nie je  nás dosť. Musíme  hlasovať ešte raz.  Čo je tam

Mikuláš? Dáva niečo?

 

     Skúsime, pokúsime sa ešte raz hlasovať.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci,  keďže neboli žiadne  iné pripomienky

k návrhu  zákona, som  poverená výborom  predložiť návrh  na

hlasovanie o zaradení návrhu do tretieho čítania už dnes.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Dávam o tomto  návrhu spoločnej  spravodajkyne hlasovať

- o postupe do tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Dostali sme sa do tretieho čítania o

 

     vládnom návrhu zákona o Slovenskom národnom divadle.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Písomne nie je

nikto prihlásený.  Čakám, či sa  niekto neobjaví na  tabuli.

Nie, ústne sa nikto neprihlásil.

 

     Pýtam sa, či niekto navrhuje  opravu chýb legislatívno-

technického alebo jazykového charakteru. Nie, ani pani spra-

vodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Čiže v rámci tohto  čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy.  Podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o Slovenskom národnom divadle.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čí-

tanie o

 

     vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník

práce.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 811. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady číslo 1861.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     účelom návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa Zákonník

práce, je  novelizovať § 73 ods. 2 a § 140 Zákonníka  práce.

V ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce navrhujeme rozšíriť

okruh  zamestnávateľských  subjektov o obce v tom zmysle, že

aj na  zamestnancov obcí sa bude  vzťahovať ustanovenie § 73

ods. 2 Zákonníka práce o ďalších povinnostiach zamestnancov.

Navrhovanou úpravou tohto ustanovenia sa má umožniť poskyto-

vať zamestnancom obcí 25-percentné  zvýšenie platu za nepod-

nikanie  v súlade s nariadením  vlády  Slovenskej  republiky

číslo 249/1992 Zb. o platových  pomeroch zamestnancov v roz-

počtových  a v niektorých  ďalších  organizáciách a orgánoch

v znení neskorších predpisov.

 

     Bez navrhovanej úpravy ustanovenia § 73 ods. 2 Zákonní-

ka  práce  nebolo  možné  zamestnancom  obcí až  dosiaľ toto

zvýšenie poskytovať. Navrhovanou novelizáciou § 140 Zákonní-

ka práce sa sleduje  prehĺbenie sociálno-právnej ochrany za-

mestnancov v pracovnom  pomere s tým,  že  sa v § 140 ods. 2

navrhuje  ustanoviť zamestnávateľovi  možnosť poskytnúť  za-

mestnancom ďalšie  teplé jedlo, ak pracovná  zmena trvá viac

ako 11 a menej ako 12 hodín. Zároveň  sa navrhuje  ustanoviť

povinnosť zamestnávateľovi zabezpečovať  ďalšie teplé hlavné

jedlo, ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 12 hodín. Navrhova-

nou úpravou  sa tiež umožní  zamestnávateľovi, aby povinnosť

zabezpečiť  stravovanie  podľa § 140  Zákonníka práce  mohol

splniť aj  prostredníctvom právnickej alebo  fyzickej osoby,

ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Navr-

hovaná úprava § 140 Zákonníka práce  súčasne rozšíri možnosť

zamestnávateľov poskytovať stravovanie rôznymi formami.

 

     Ďakujem za  pozornosť a prosím  o podporu tohto  návrhu

zákona.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona a prosím ju, aby  zaujala miesto určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam slovo  spravodajkyni, ktorú určil  navrhnutý ges-

torský výbor  pre  zdravotníctvo a sociálne veci, poslankyni

Alene Kolesárovej.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystú-

pila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom ná-

vrhu zákona,  ktorým sa mení  a dopĺňa Zákonník  práce (tlač

811), ako  spravodajkyňa  určená  Výborom  Národnej rady pre

zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky

náležitosti návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom poriadku, ako

i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokla-

dám, že  prípadné zmeny a návrhy  budú predložené v rozprave

v rámci druhého čítania vo výboroch  Národnej rady a v rámci

druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.

 

     V súlade s oprávnením  spravodajkyne  odporúčam, aby sa

Národná rada  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokova-

cieho poriadku  na tom, že  po rozprave odporučí  predložený

návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com  poriadku v súlade s rozhodnutím  predsedu Národnej rady

číslo 1861 zo 6. novembra 1997 prideliť  ho v druhom  čítaní

na prerokovanie  okrem ústavnoprávneho výboru  aj výboru pre

financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, výboru  pre verejnú správu, územnú samo-

správu a národnosti a výboru  pre  zdravotníctvo a  sociálne

veci. Za gestorský výbor navrhujem  v súlade s citovaným ná-

vrhom predsedu  Národnej rady Výbor Národnej  rady pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci, pričom  odporúčam,  aby  výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 23. januára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

 

     Ďakujem, pán podpredseda, to je všetko. Prosím, aby ste

otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Prosím vás,  aby ste zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Písomná pri-

hláška nie  je žiadna. Ústne signály  nie sú. Uzatváram mož-

nosť podania ďalších ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce ešte zaujať  nejaké stanovisko pani spravodajkyňa?

Nie. Pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán podpredseda, prvé hlasovanie by  malo byť o tom, či

postúpime návrh do druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Čiže najskôr budeme hlasovať o návrhu podľa ustanovenia

§ 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pani spravodajkyňa, ešte vás prosím, zopakujte návrh na

hlasovanie.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Prvé  hlasovanie sa  bude týkať  toho, či  návrh zákona

postúpime do druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, preroku-

je v druhom čítaní.

 

     Ďakujem.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predsedajúci,  druhé hlasovanie sa  bude týkať ges-

torského  výboru a výborov, ktoré  návrh  zákona  prerokujú,

a rovnako aj termínov, ktoré som predtým uviedla.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Môžeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila  gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čí-

tanie o

 

     vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 753. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1764.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

 

     dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla v prvom číta-

ní predkladaný návrh zákona o inšpekcii práce.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rada by som povedala na  úvod, že tento návrh zákona je

jedným z pilierov sociálnej reformy. Bol to jeden z najdôle-

žitejších zákonov,  okrem pripravovaného  zákona o sociálnom

poistení. Bez  tohto návrhu zákona, myslím  si, sociálna re-

forma nebude úplná. Prosím, aby ste to brali s plnou vážnos-

ťou, čo  vám teraz hovorím, pretože  pracovali sme nad týmto

zákonom dva a pol roka.

 

     Dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedla, že týmto...

Nevyrušujem, páni poslanci?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Páni  poslanci, ak  sa chcete  rozprávať, chodťe naozaj

von. To je neúcta nielen k dáme, ale aj k ministerke.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Chcem len  pripomenúť, že týmto  návrhom riešime pripo-

mienku z posudku Komisie Európskej únie k žiadosti Slovenska

o členstvo v Európskej  únii, podľa  ktorého  štruktúry slo-

venskej inšpekcie  nie sú v súlade s Dohovorom medzinárodnej

organizácie  práce číslo 81 z roku 1947, ale, citujem: "Slo-

vensko plánuje vytvoriť nezávislé inšpekčné štruktúry s pri-

meranými  metódami  kontroly, aby  boli v súlade s dohovormi

Medzinárodnej organizácie práce."

 

     Mohla by  som tu citovať  niekoľko dohovorov. Mohla  by

som tu uviesť a uvediem ďalšie posudky Medzinárodnej organi-

zácie práce a ďalších  medzinárodných inštitúcií, ktoré boli

všetky kladné.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, nebudem zdržiavať svo-

jím úvodným slovom. Prosím vás o podporu tohto  návrhu záko-

na, ak sa chceme dostať k svojim snaženiam aj v rámci štruk-

túr Európskej únie a Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Ďakujem za pochopenie.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona o prosím ju, aby zaujala miesto.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský výbor, pánu poslancovi Františkovi Švecovi.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady vystúpil pri  rokovaní Národnej rady Slovenskej re-

publiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu zákona o inšpekcii

práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 753) ako

spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Ako  spravodajca si k tomuto  prvému čítaniu  osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z  formálnoprávnej

stránky  všetky  náležitosti  návrhu zákona uvedené v § 67 a

68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom po-

riadku,  ako i  náležitosti  určené v legislatívnych pravid-

lách. Predpokladám, že prípadné  zmeny a návrhy budú predlo-

žené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho číta-

nia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predlo-

žený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku a  v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1764 z 2. októbra 1997 prideliť  ho v druhom čítaní na

prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky aj Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený,  ho  prerokovali  v  lehote do 23. januára 1998 a

gestorský výbor do 29. januára 1998.

 

     Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili

rozpravu.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem,  pán  poslanec.  Prosím  vás,  aby ste zaujali

miesto.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Písomne pri-

hlášky nemám. Čakám ústne. Pán podpredseda Ľupták - faktická

poznámka. Pán poslanec Hanker do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem len pripomenúť, že  pani ministerka nás všetkých,

ktorí  chceme vstúpiť  do Európskej  únie, vyzvala,  aby sme

hlasovali o zákone. Páni poslanci, je nás tu tak málo, tých,

ktorí chceme  vstúpiť. Takže neviem, kde  je opozícia, ktorá

chce tak vehementne  vstúpiť. Združenie robotníkov Slovenska

aj SDĽ  chcú vstúpiť, aj KDH.  Združenie nechce vstúpiť. Tak

vám ďakujem pekne. Kde ste vy, ktorí chcete vstúpiť? Vidíte,

pani ministerka, ako to je v živote.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím pána poslanca Hankera.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Pán predsedajúci, môj príspevok  poviem po druhom číta-

ní.

 

     Ďakujem.

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Dobre. Ďakujem.

 

     Nikto sa  nehlási. Uzatváram možnosť  prihlásiť sa. Vy-

hlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Žiada si k rozprave  zaujať nejaké  stanovisko pani mi-

nisterka a pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o ná-

vrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku.

 

     Prosím spravodajcu, aby uviedol návrhy.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Pán predsedajúci,  odporúčam,  aby v zmysle § 73 ods. 3

písm. c) sme  hlasovali,  aby  bol  tento  zákon prerokovaný

v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky sa

uzniesla, že vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene

a doplnení niektorých zákonov prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Ešte druhé hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Áno, pristupujeme k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec F. Švec:

 

     V druhom hlasovaní  odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1

a podľa príkazu  predsedu Národnej rady  bol zákon pridelený

výborom, tak  ako som v úvodnom  slove  prečítal, i v termí-

noch, ako som v úvodnom slove prečítal.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a príslušné  lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

 

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som sa úprimne poďakovala všetkým, kto-

rí máme spoločnú snahu dostať  sa do európskych štruktúr na-

priek momentálnym výkyvom vládnej koalície.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Štyridsiaty bod  sme už  prerokovali,  pristúpime k na-

sledujúcemu bodu. (Ruch v sále.)

 

     Dovoľte  mi, aby  som  vám  pripomenul,  že 37. schôdza

pokračuje  v utorok 9. decembra  o 9.00 hodine  prerokúvaním

správy o plnení štátneho rozpočtu  za 1. až 3. kvartál 1997.

A začneme rokovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky  na rok 1998, tlač 828. V tejto  súvis-

losti chcem  ešte podotknúť, že spoločná  správa výborov Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania

vládneho návrhu zákona o štátnom  rozpočte na rok 1998 (tlač

828a) bude k dispozícii v pondelok ráno pred zasadnutím.

 

     V pondelok ráno o 10.00 hodine zasadá ústavnoprávny vý-

bor. Pán predseda výboru to oznámil.

 

     Letecká preprava pre poslancov  Národnej rady je zabez-

pečená tak, že autobus na letisko odchádza 30 minút po skon-

čení schôdze. Na budúci týždeň letecká doprava je zabezpeče-

ná na  pondelok 8. decembra s odletom Košice o 11.00 hodine,

Poprad o 11.40 hodine.

 

     Ďakujem.

 

                    Piaty deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     9. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v rokovaní 37. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie  svojej neúčasti  na dnešnej  schôdzi požiadal pán

poslanec Figeľ.

 

     Podľa schváleného programu budeme pokračovať prerokova-

ním

 

     správy o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za 1. až 3. štvrťrok 1997.

 

     Správu ste dostali ako tlač 822 a výsledky prerokovania

vo výboroch ako tlač 822a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky túto správu uve-

die podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby nás oboznámil so správou.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová  chce vystúpiť s procedurál-

nou otázkou.

 

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     vzhľadom na to, že hneď po tomto bode budeme prerokúvať

veľmi vážny bod  programu - štátny rozpočet - chcela  by som

navrhnúť, a navrhujem to práve teraz, aby sa mohla Slovenská

televízia pripraviť, aby bolo počas celého rokovania o štát-

nom rozpočte vysielanie odtiaľto z parlamentu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len neviem, komu to navrhujete.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     No vám, aby ste  zabezpečili, aby  bolo priame vysiela-

nie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, ďakujem. Už  sme o tom hovorili desať-

krát. Nemám právo príkazu. Ideme ďalej.

 

     (Šum v sále.)

 

     Áno, s tým súhlasím. Ale nemám právo prikázať.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vláda Slovenskej republiky  predkladá na dnešné rokova-

nie Národnej rady správu o plnení štátneho rozpočtu za 1. až

3. štvrťrok 1997, ktorá je odpočtom  plnenia zámerov rozpoč-

tovej politiky vlády v roku 1997, ktoré boli stanovené záko-

nom Národnej rady číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na

rok 1997.

 

     Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli  sumu 125 153 mil. Sk

a boli splnené na 73,1 % ročného rozpočtu. Výdavky sa čerpa-

li vo výške 153 121 mil. Sk, t. j. na 73,6 % rozpočtu. Scho-

dok vyplývajúci z rozdielu dosiahnutých príjmov a realizova-

ných výdavkov  vo výške 27 968 mil. Sk tvoril 75,8-percentný

podiel z ročného schváleného  schodku. Po odpočítaní splate-

ných istín z pokladničného schodku fiškálny schodok dosiahol

6 377 mil. Sk, t. j. 54,7 % rozpočtu.

 

     Podrobnejšie  hodnotenie plnenia  štátneho rozpočtu  za

1. až 3. štvrťrok  podľa položiek v štruktúre  príjmov a vý-

davkov  bolo  takéto: daňové  príjmy  boli  splnené v objeme

101 943 mil.,  t. j. 65,9 % ročného  rozpočtu.  V  porovnaní

s časovým  predpokladom zaostali daňové príjmy za 9 mesiacov

tohto roku o 14 mld. Sk a v medziročnom porovnaní  boli niž-

šie o 913 mil. Sk. Príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov

fyzických osôb  dosiahli 18 488 mil. Sk, čo je 82,5 % z cel-

kového rozpočtu. Plnenie dane z príjmov právnických osôb do-

siahlo 16 477 mil. Sk, to znamená 40,7 % z ročného rozpočtu.

Oproti rovnakému  obdobiu minulého roka  výnos z tejto  dane

poklesol o 9 874 mil. Sk a v porovnaní s časovým  predpokla-

dom štátneho rozpočtu bol nižší o cca 14 mld. Sk.

 

 

     Výpadok dane z príjmov právnických osôb má viacero prí-

čin,  ktoré sú  uvedené v materiáli. Uvediem  len  niektoré,

ktoré som tu už viackrát spomínal. V prvom rade je to dôsle-

dok narastajúcej investičnej aktivity, keď medziročné náras-

ty či hrubého fixného kapitálu, alebo obstaraných investícií

predstavujú vyše 30 %, aj podiel hrubého fixného kapitálu na

hrubom domácom produkte má rastúci  trend a dosahuje 35 % na

hrubom domácom produkte.  Sme momentálne jedinou transformu-

júcou sa krajinou, ktorá  zachytáva významný investičný rast

ako základ štrukturálnych reforiem. Už v poslednom období aj

Česká republika má určitý klesajúci trend vývoja investícií.

Na margo určitých diskusií o kvalite týchto investícií chcem

povedať, že podiel trebárs  nákupu motorových vozidiel všet-

kého druhu, z toho aj osobných, predstavuje na týchto inves-

tíciách len 5 %. Takže  ide  predovšetkým o to, keď  hovorím

o podiele strojných  investícií, ktoré sú rastúce a už  majú

viac než polovičný podiel na celkovom objeme investícií.

 

     Ďalším dôvodom určitého poklesu daní z príjmov právnic-

kých osôb  je to, že investície  sa prejavujú rastom odpisov

a znižovaním základu dane. Medziročný  nárast odpisov sa po-

hybuje v rozsahu 7 - 8 mld. Sk.

 

     Ďalej, v priebehu  tejto vlády  sme postupne  znižovali

alebo akcelerovali odpisové sadzby  na úroveň odpisových sa-

dzieb platných v Európskej únii.  To opäť znižuje daňové zá-

klady a má  teda priamy dosah na vývoj  dane z príjmov práv-

nických osôb. V neposlednom  rade je  to aj nezahŕňanie tzv.

fiktívnych  úrokov do  základu dane  vo finančných organizá-

ciách. Takže dohromady to aj s určitým poklesom zisku tvorby

príjmov,  zdrojov  pre  odvody,  dane z príjmov  právnických

osôb, vytvára určitý pokles dane z príjmov, ktorý ale evidu-

jeme  aj v ďalších  krajinách, ktoré prechádzajú investičným

rastom,  ktoré sa  pokúšajú  reštrukturalizovať svoje ekono-

miky. Situácia na Slovensku nie je v tomto osamotená. Celkom

rovnako,  v  podstate   polovičným  alebo  rovnakým  vývojom

prechádza Česká republika, pokiaľ ide o výnosovosť tejto da-

ne.

 

     Čo sa  týka dane z príjmov  vyberanej zrážkou, dosiahla

výnos 4,1 mld. Sk, čo  je  plnenie  na 71,4 %. Daň z majetku

bola plnená v sume 648 mil., čo bolo 71,9 % ročného  rozpoč-

tu. Daň z pridanej  hodnoty  dosiahla 39 487 mil. Sk,  čo je

plnenie na 71,8 %, pričom dosiahnutá skutočnosť oproti minu-

lému  roku  je vyššia o 6 mld. Sk. V spotrebných  daniach sa

dosiahlo plnenie 15 459 mil. Sk, čo je plnenie na 64,4 %. Je

to prakticky na úrovni roka 1996.

 

     Pokiaľ  ide o clo, dosiahlo  sa  plnenie v objeme 3 962

mil. Sk. Percentuálne  je to 68,3 %. Na vývoji výberu cla sa

predovšetkým  prejavuje uplatňovanie  colnej politiky, ktorá

v rámci pridružovania  sa alebo  členstva a akceptáciou Uru-

guajského kola Svetovej  obchodnej  organizácie a systému u-

platňovaných colných preferencií v rámci  medzinárodných do-

hôd o zónach voľného obvodu  znamená určitý tlak na znižova-

nie výberu cla.

 

     Pokiaľ  ide o nedaňové  príjmy,  dosiahli  úroveň 8 778

mil. Sk, to znamená 72,4 %.

 

     Čo chcem zdôrazniť, pokiaľ  ide o daňové príjmy? Predo-

všetkým to, že daňové príjmy s výnimkou dane z príjmov práv-

nických  osôb sa  pohybujú v primeranej  ročnej  relácii. Vo

viacerých druhoch daní je  dokonca prekročená či minuloročná

úroveň,  alebo úroveň,  ktorá predstavuje  časové plnenie za

tri kvartály. Je jediný druh dane, kde je výrazne nižší prí-

jem, než bol v roku 1996 alebo  ako bol časový plán, a to je

daň z príjmov  právnických osôb.  Logiku toho vývoja  som sa

pokúsil pre tých, ktorí počúvajú a majú záujem počúvať argu-

menty, vysvetliť.

 

 

     Nerozpočtované  príjmy  štátneho  rozpočtu, tzv. granty

predstavovali v rámci príjmov  štátneho rozpočtu objem 8 896

mil. Sk a sčasti kompenzujú výpadok daňových príjmov. Tvoria

sa z darov a iných  mimorozpočtových  prostriedkov  štátneho

rozpočtu. Podstatnú  časť týchto doplnkových  príjmov tvoria

v kapitole  dopravy prevody  prostriedkov zo  Štátneho fondu

cestného hospodárstva. Ide približne o 8,2 mld. Sk, ktoré sú

určené na financovanie výstavby diaľnic a cestných komuniká-

cií.

 

     Pokiaľ  ide o prijaté  úvery,  predstavovali  výšku 4,5

mld. Sk. Tvorili ich príjmy z prijatého úveru Ruskej federá-

cie na  ukončenie prvej časti  dvojbloku Jadrovej elektrárne

Mochovce  vo výške 1 159 mil. Sk, pričom  prijatá  suma  ne-

ovplyvní výsledok rozpočtového  hospodárenia, nakoľko v rov-

nakej výške  boli realizované  výdavky z kapitoly Štátny dlh

na uvedený účel. Ďalej to  boli príjmy z tuzemského úveru na

krytie  výdavkov  súvisiacich s bytovou  výstavbou vo  výške

jednej miliardy korún a príjmy z prijatého zahraničného úve-

ru na výdavky spojené so založením Exportno-importnej banky,

kde úver predstavoval 2 368 mil. Sk.

 

     Celkové  výdavky  dosiahli sumu 153 121 mil. Sk,  čo je

73,6 % z ročného  rozpočtu.  Oproti  minulému  roku vzrástli

celkové výdavky  za rovnaké obdobie  približne o 20 mld. Sk.

Bežné výdavky na spotrebu obyvateľstva štátu boli vynaložené

v hodnote 57 822 mil. Sk, čo za hodnotené obdobie predstavu-

je 68,5-percentné plnenie ročného predpokladu.

 

     Plnenie týchto výdavkov ako  celok sa vyvíjalo v súlade

so zámermi štátu. Úroveň ich plnenia bola ovplyvňovaná regu-

láciou. Vyššie plnenie oproti časovému plánu na 138,4 % bolo

ku koncu septembra tohto roku v rezorte ministerstva dopravy

a bolo spôsobené krytím doplnkových  príjmov rezortu z mimo-

rozpočtových zdrojov, prevodom z fondu cestného hospodárstva

a tiež vyšším  čerpaním výdavkov z kapitoly  Štátny dlh, kde

predstavovalo plnenie na 83,1 %. Bežné transfery boli reali-

zované vo výške 54 mld. a dosiahli 73,1 % podielu celoročné-

ho plánu.

 

     Kapitálové  výdavky  podnikateľským  subjektom a obciam

v úhrnnej  sume 18 684 mil. predstavovali 87,4-percentné pl-

nenie ročného predpokladu. Oproti minulému roku vzrástli ka-

pitálové výdavky približne o 4 mld. korún.

 

     Pokiaľ ide o bežné  transfery  obciam, boli čerpané  vo

výške 881 mil. korún, čo je predstihové v rámci časového pl-

nenia a dosiahlo sa plnenie  ročného zámeru štátu na 81,7 %.

Účasť na majetku a úvery  dosiahli 1 mld. korún, čo predsta-

vuje plnenie štátneho  rozpočtu na 31,6 %. Tieto prostriedky

boli vynaložené na úhradu príspevku, sčasti príspevku do do-

časného  zvereneckého fondu a v podstatnej miere sa realizo-

vali vo forme záruk za bankové úvery.

 

     Pokiaľ  ide o celkový  prístup k hospodáreniu  štátneho

rozpočtu, vláda potvrdila viazanie štátneho rozpočtu do kon-

ca roka. Pravidlá pre rozpočtové hospodárenie do konca  roka

budú založené na regulovaní výdavkov v prísnej viazanosti na

vývoj príjmov štátneho rozpočtu. Súčasne sa uplatňuje selek-

tívny prístup na princípe prednostného uhrádzania sociálnych

výdavkov, zákonmi stanovených  výdavkov a výdavkov na dlhovú

službu a výdavkov na nevyhnutné prevádzkové potreby. V tomto

kontexte  viazania výdavkov,  schváleného vládou, predpokla-

dám, že  zámery štátneho rozpočtu  tak, ako boli  definované

zákonom o štátnom rozpočte na  rok 1997, pokiaľ ide o udrža-

nie úrovne fiškálneho a účtovného schodku, budú zabezpečené.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Prosím teraz  predsedu Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky  pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Maxo-

na, aby nám podal informáciu o výsledkoch prerokovania sprá-

vy v jeho výbore a v ostatných výboroch.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o výsledku  prerokovania  správy o plnení štátneho roz-

počtu Slovenskej  republiky za 1. až 3. štvrťrok máme všetci

ako tlač číslo 820a.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím číslo 1900 z 26. novembra 1997 pridelil  správu o plnení

štátneho rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok roku 1997 na preroko-

vanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Vý-

boru Národnej rady  Slovenskej  republiky pre  verejnú sprá-

vu, územnú samosprávu a národnosti s termínom do 4. decembra

1997, pričom zároveň určil, že gestorským výborom bude Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu.

 

     Vážené dámy, vážení páni, v časti A spoločnej správy sú

uvedené závery z rokovania výborov. V časti B sú uvedené od-

porúčania  výborov k uzneseniu Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Prílohou spoločnej správy číslo 820a je návrh uznesenia

Národnej  rady Slovenskej  republiky, kde  sa odporúča,  aby

predloženú správu plénum  Národnej rady Slovenskej republiky

zobralo na vedomie.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi Maxonovi.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  môžem otvoriť

rozpravu.  Konštatujem, že  do rozpravy  som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku za kluby ani od poslancov. Pýtam sa preto,

či sa  niekto hlási do rozpravy.  Konštatujem, že nikto. Pán

poslanec Černák je zapísaný na tabuli. Uzatváram prihlasova-

nie sa do rozpravy. (Hlasy v sále.) Pozrite sa do rokovacie-

ho poriadku. Kto sa zahlási, je na svetelnej  tabuli. Aj po-

slanec Černák sa neskoro prihlásil. Ale veď som sa polhodinu

pýtal. Samozrejme, že som skončil. (Šum v rokovacej sále.)

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     skôr ako  položím viac-menej otázku  pánu podpredsedovi

vlády, pán predseda, stlačil som tlačidlo hneď, ale skutočne

to niekedy trvá pár sekúnd.  Predpokladám, že v podobnej si-

tuácii bol aj kolega Nagy.

 

     Pán podpredseda vlády,

 

     jedna z ambícií  rozpočtu  na rok 1997 bola podpora ex-

portu. Preto by som sa vás  rád pri správe o plnení štátneho

rozpočtu opýtal,  ako sa využívajú  zdroje a predovšetkým by

som sa opýtal  na podporu  exportu v Eximbanke a aké sú skú-

senosti s fondom na podporu vývozu. Podľa toho, čo zisťujeme

pri výjazdoch v teréne, sú to  ustanovenia, ktoré  nesmierne

sťažujú život drobným podnikateľom.  Efekt sa nedostavuje až

v takej  miere, ako  sa očakávalo, a predovšetkým personálne

problémy v Eximbanke a takpovediac vnútrobankový pozičný boj

je  nadradený skutočným  krokom  na  podporu exportu.  To je

otázka číslo jeden.

 

     Otázka  číslo  dva:  Sám v závere  hodnotíte  po  troch

štvrťrokoch, že problém rozpočtu vidíte jednak v tom, že pl-

nenie právnickými  osobami sa spomaľuje,  že trend ku  koncu

roka môže  byť zlý. A otázka financovania deficitu  štátneho

rozpočtu - dramaticky narastá  úrok.  Síce  ste urobili isté

viac-menej administratívne opatrenia, ale  aký je predpoklad

na štvrtý štvrťrok vo financovaní štátneho deficitu?

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Černákovi.

 

     Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či

sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     nakoľko som bol priamo  oslovený otázkami pána poslanca

Černáka, chcem reagovať.

 

     Čo sa týka inštitúcií Eximbanky a Fondu na  podporu ex-

portu,  ide o nové  inštitúcie,  ktoré, samozrejme,  hľadajú

svoje miesto, hľadajú logiku  reálneho fungovania. Nič neza-

čalo celkom fungovať za týždeň v takej podobe, ako by sme si

predstavovali. Ale obidve  inštitúcie rozbiehajú svoje akti-

vity.

 

     Pokiaľ ide o Fond na podporu exportu, určite pán posla-

nec vie,  že ide o inštitúciu, ktorá  kombinovaným  spôsobom

rozhoduje o poskytovaní  svojich  prostriedkov.  Je  cielene

smerovaná na inštitucionálnu podporu  exportu, to znamená na

podporu najmä  prezentačných  aktivít, zastúpení a podobného

zamerania.  Štátny  rozpočet  dopĺňal  fond o 200 mil. korún

s tým, že  postupom času príspevok štátu  bude narastať tak,

ako sa jasne budú identifikovať zdroje zo strany podnikateľ-

skej sféry a efektívnosť tohto inštrumentu bude v budúcnosti

narastať. Opakujem znovu, je to  nový inštitút spolu s Exim-

bankou a jednoducho potrebuje určitý  čas na to, aby sa pre-

javili efekty týchto inštitúcií v praxi.

 

     Čo sa týka Eximbanky, vôbec  si nemyslím, že je tam ne-

jaký  dramatický  vývoj. Jednoducho bol  vytvorený nový tím,

kde došlo ešte  medzičasom k určitým korekciám, aby sa mohol

plne sústrediť na prácu. Je predpoklad, že by už na začiatku

budúceho roka podľa podkladov,  ktoré poznám, lebo minister-

stvo financií pravidelne komunikuje s touto inštitúciou, ma-

li byť v objeme niekoľkých miliárd realizované obchodné ope-

rácie s podporou  tejto inštitúcie. Možno  ste postrehli, že

minulý týždeň vo štvrtok - opravujem sa, v piatok - podpiso-

vala Eximbanka Slovenska dohodu s ruskou Eximbankou. Podobne

sú pripravované ďalšie dohody s Eximbankami v zahraničí.

 

     Do  vlády je už predložený  návrh  úverových  podmienok

Eximbanky, ktoré sú vlastne posledným dokumentom, ktorý ešte

absentoval, aby Eximbanka začala  aktívne pracovať v oblasti

finančnej podpory exportu. Sčasti už niektoré veci môže rie-

šiť vo vlastnej kompetencii. Tam,  kde pôjde o vyššie garan-

cie, vyššie  formy poistenia na vyššie  objemy bude fungovať

tzv. vládny  výbor  na podporu  exportu, ktorý  bude na pôde

Eximbanky riešiť jednotlivé prípady. Celý inštitucionálny aj

legislatívny systém je v podstate  dokončený týmto posledným

materiálom. A medzitým Eximbanka intenzívne pripravuje v ko-

munikácii s podnikateľskou  sférou konkrétne projekty, ktoré

začiatkom roka 1998 už budú realizované v praxi.

 

     Pokiaľ sa  týka toho záveru - dramatický  vývoj príjmov

na záver roka nie je pravdou. Naopak, na záver roka dochádza

k istému posunu v rámci príjmov štátneho rozpočtu, keď klesá

určitý výpadok daňových príjmov v porovnaní s časovým plánom

alebo s úrovňou minulého roka na základe viacerých opatrení,

ktoré sme realizovali z pozície vlády. Podobne  situácia nie

je taká, že by dramaticky  narastal úrok. Hovoríme o výnoso-

vých sadzbách,  úrokových sadzbách štátnych  dlhopisov. Táto

situácia platila  do septembra, keď úrokové sadzby vzrástli,

dokonca prekročili úroveň 30 %. Momentálne sa pohybujú výno-

sové úroky - ministerstvo  financií akceptuje úrokové výnosy

len do výšky 25 %, to  znamená, že karavánu bánk otáčame ta-

kým smerom, aby úrokové výnosové sadzby klesali.

 

     Je, samozrejme,  aj otázka pozície  Národnej banky, akú

politiku bude  voliť do konca roka,  pretože reštrikcia sku-

točne bola veľmi  ostrá najmä v 1. polroku, dotknem sa toho,

keď budem  hovoriť o návrhu  štátneho rozpočtu na  rok 1998,

keď za 1. polrok objem úverov nevzrástol ani o jednu korunu.

To  znamená,  že  financovanie  podnikateľskej  sféry bežalo

prakticky  výlučne  po linke  uplatnenia  vlastných zdrojov,

vlastných finančných rezerv podnikov, ktoré klesli o 15 % za

1. polrok alebo  dokonca aj  za trištvrte  roka. Dostatok či

nedostatok finančných zdrojov je meritórnou vecou.

 

     Pokiaľ ide o hodnotenie  podnikateľskej sféry, situáciu

na peňažnom  trhu, Národná banka  momentálne mierne uvoľňuje

reštrikciu, ktorú  vlastne robila skoro trištvrte  roka a od

nej sa  potom, samozrejme, odvíjajú  ceny peňazí nielen  pre

štát na krytie rozpočtového  hospodárenia, ale aj pre podni-

kateľskú sféru. Podotýkam, úroky nenarastajú dramaticky, ale

postupne klesajú z úrovne 30 % na minulotýždňových 25 %. Mi-

nisterstvo financií nebolo  ochotné akceptovať vyšší úrokový

výnos a dochádza už k určitému  upokojeniu aj v rámci finan-

covania štátneho rozpočtu, pretože  už máme za sebou vlastne

prefinancovanie  dlhovej  služby. To sa  skončilo v desiatom

mesiaci. To znamená, že potreby prefinancovania rozpočtového

hospodárstva už nie sú také  vysoké, ako boli v mesiacoch 1.

až 3. kvartálu. Takže z toho  vychádza aj  predpoklad, ktorý

som  tu  vyslovil,  že sme v stave z pozície  vlády  kontúry

štátneho rozpočtu na rok 1998 udržať tak, ako nám ich v rám-

ci fiškálneho a účtovného deficitu postavila Národná rada.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam  sa pána  predsedu  Maxona,  či sa  chce vyjadriť

k rozprave. Pán predseda sa nechce vyjadriť.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcel by  som vás ešte

poprosiť, viete,  že podľa rokovacieho  poriadku všetci máme

právo písomne sa prihlásiť  za kluby aj samostatne. Po skon-

čení týchto  prihlášok sa vždy  pýtam, kto sa  hlási. Prosím

vás, nečakajte,  kým skončím. Zbytočne sa  dostávame do kon-

fliktu. Mne je to jedno, či je to poslanec toho, alebo iného

klubu. Skutočne  nebudem dávať možnosť prihlásiť  sa, keď to

bude  potom, ako  vyzvem a poviem, že  som  ukončil  možnosť

prihlásiť sa. (Hlasy z pléna.)

 

     Ale bolo to potom, pán  poslanec Kováč. Aj pán poslanec

Černák sa prihlásil už neskôr.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec Benčík  sa hlási s procedu-

rálnou poznámkou.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne. V mene  poslaneckého klubu pred hlasova-

ním žiadam o 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz pred  hlasovaním k tejto správe?  Však nebola ani

rozprava.

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Poslanecký klub KDH sa tiež pridáva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Farkas to isté.

 

     Je prestávka do 10.00 hodiny. Začneme  presne, páni po-

slanci.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, uplynul čas prestávky.

Budeme pokračovať v rokovaní s tým, že hneď nasleduje hlaso-

vanie. Preto  prosím, aby sme sa  najskôr prezentovali. Pro-

sím, páni poslanci, len sa prezentujme bez hlasovania.

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

 

     Môžeme pokračovať hlasovaním.  Budeme hlasovať o návrhu

uznesenia ako celku.

 

     Prosím  predsedu  výboru  pána  Maxona,  aby hlasovanie

uviedol.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Návrh na  uznesenie je prílohou tlače  822a a uznesenie

je koncipované tak, že Národná  rada berie na vedomie správu

o plnení  štátneho  rozpočtu za 1. až 3. štvrťrok 1997,  tak

ako  je v uznesení  uvedené.  Gestorský výbor  odporúča toto

uznesenie prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

 

     Pán poslanec  Černák, máte procedurálny  návrh? Pán po-

slanec, prosím, aby ste sa hlásili vždy skôr.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán spravodajca, vo  výbore pre životné prostre-

die a ochranu prírody boli podané konkrétne návrhy, ktoré sú

v uznesení v odporúčacej časti. Budú súčasťou tohto hlasova-

nia en bloc?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán predseda  Maxon, museli by sme  potom pristúpiť nie

k hlasovaniu o uznesení, ale najskôr o návrhoch, ak tam také

sú, ako hovorí pán poslanec Černák.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať o časti B návrhu  uznese-

nia. Je to jeden návrh,  ktorý odporučil Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy, aby bol súčasťou uznesenia k tejto správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby ste ho prečítali, pán predseda.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Do návrhu uznesenia doplniť text: "Národná rada Sloven-

skej  republiky žiada  vládu Slovenskej  republiky, aby  pri

prijímaní regulačných  opatrení v oblasti  výdavkov štátneho

rozpočtu zabezpečila zohľadnenie  sociálnej situácie väčšiny

obyvateľstva a neprijímala opatrenia, ktoré ju zhoršujú, aby

z týchto  dôvodov upustila  od zníženia  dotácií na  dodávku

tepla."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že to je mimo tohto. Neviem, o čom to je.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh z výboru neprešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán predseda, v rozprave neodzneli žiadne návrhy, takže

odporúčam, aby sme  hlasovali o návrhu uznesenia, tak ako je

v prílohe tlače 822a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán predseda, môžete uvádzať hlasovanie. Vlast-

ne už ste ho prečítali. Budete čítať celé uznesenie?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nie, návrh uznesenia je prílohou k tlači 822a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o návrhu  uznesenia,

tak ako ho máte predložené.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že  sme schválili uznesenie Národnej

rady k správe o plnení štátneho  rozpočtu za 1. až 3. štvrť-

rok 1997.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nasledujúci bod progra-

mu je  druhé a tretie  čítanie, keďže podľa  rokovacieho po-

riadku v tomto bode programu sa prvé čítanie nekoná,

 

     o vládnom  návrhu zákona o štátnom  rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1998.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 828, spoločnú

správu ako tlač 828a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh uvedie

podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, aby nás oboznámil s návrhom zákona o rozpočte.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     prikračujeme k rokovaniu o najdôležitejšom  bode  tohto

rokovania Národnej  rady, ktorým vlastne  zakladáme finančné

hospodárenie Slovenskej republiky na rok 1998.

 

     Chcem zdôrazniť, že  konštrukcia štátneho rozpočtu, tak

ako ho predkladá vláda vo  svojom návrhu na rokovanie parla-

mentu, vyjadruje kontext ekonomickej situácie a hospodárenia

vlády počas  celého funkčného  obdobia, nadväzuje na kontext

vývoja  ekonomických  parametrov  tohto  štátu a, podotýkam,

nielen na makroekonomickej, ale aj mikroekonomickej úrovni.

 

     Chcem zdôrazniť,  že ekonomický vývoj  štátu od nástupu

súčasnej vlády, to znamená od decembra 1994, bol poznamenaný

úspešnými hospodárskymi výsledkami  aj v oblasti makroekono-

miky, aj v oblasti  mikroekonomiky. Myslím  si, že sú dosta-

točne  známe nielen  domácej verejnosti,  tuzemským občanom,

ale aj expertom v medzinárodných  inštitúciách, a ekonomická

situácia  Slovenskej republiky,  hospodárska politika  tejto

vlády  bola vždy  oceňovaná. Pochybnosti  okolo ekonomického

vývoja Slovenskej republiky neboli vznášané pri žiadnych in-

tegračných diskusiách, rokovaniach, ale ani v pozíciách dis-

kusií na úrovni  odborníkov medzinárodných finančných exper-

tov.

 

     Dovoľte mi pripomenúť základné ukazovatele ekonomického

vývoja Slovenskej republiky za jednotlivé roky, za ktoré sme

ako vláda zodpovedali.

 

     Predovšetkým,  keď sa  opriem o vývoj  hrubého domáceho

produktu v stálych cenách, pripomeniem,  že v roku 1996 rast

hrubého  domáceho  produktu  v stálych  cenách  predstavoval

6,9 %, za tri kvartály roku 1997 podľa čísel, ktoré som zís-

kal  zo  štatistického  úradu,  predstavuje  ekonomický rast

6 % s predpokladanou úvahou, že ekonomický rast  meraný hru-

bým domácim produktom v stálych cenách za rok 1997 bude 6 %.

To znamená, že zároveň dodržujeme predpoklady návrhu štátne-

ho alebo schváleného štátneho rozpočtu  na rok 1997, kde sme

hovorili  minimálme o 5 %. Zároveň sa  napĺňa  už tretí  rok

programové  vyhlásenie vlády, čo sa týka ekonomického rastu.

Podobne  zakladáme  ekonomický rast  minimálne 5 % aj v kon-

štrukcii rozpočtu  na rok 1998. V kontexte  uvedených  čísel

chcem zdôrazniť reálnosť  takto postaveného ukazovateľa hru-

bého domáceho produktu.

 

     Čo sa týka  ďalšieho základného ukazovateľa konštrukcií

štátneho rozpočtu  na rok 1998, je  to miera inflácie. Vláda

si v programovom  vyhlásení dala za  cieľ do konca volebného

obdobia znížiť mieru  inflácie pod 10 %. V podstate  sme na-

stúpili koncom  roku 1994, keď  miera inflácie predstavovala

13,4 %, v roku 1995 už klesla miera inflácie na 9,9 %, v ro-

ku 1996 miera  inflácie  predstavovala 5,8 % a predpokladáme

túto úroveň udržiavať po  dlhšie obdobie, to znamená podobne

v roku 1997. Dobre  viete, že miera  inflácie sa pohybuje na

úrovni 6 %, a teda  zakladáme tento parameter aj v konštruk-

cii rozpočtu na rok 1998.

 

     Napriek tomu, že sa realizovali niektoré cenové opatre-

nia, niektoré  opatrenia v oblasti  spotrebných daní, že  sa

realizovala dovozná  prirážka v priebehu roku 1997, je zrej-

mé,  že v roku 1998 udržíme 6-percentnú  infláciu.  Počítame

s cenovými opatreniami, dovoznou  prirážkou, fungovaním spo-

trebných daní približne na tej  istej úrovni ako v tomto ro-

ku. Je opodstatnený predpoklad, že udržíme mieru inflácie na

úrovni 6 %, tak ako sme ju  definovali v rámci štátneho roz-

počtu.

 

     Návrh štátneho rozpočtu  rámcuje aj niektoré opatrenia,

ktoré nie sú práve  populárne.  Je to známa záležitosť okolo

novely zákona o dani z pridanej hodnoty, kde navrhujeme pre-

sunutie telekomunikačných a poštových služieb z tzv. zvýhod-

nenej sadzby 6 % do základnej sadzby 23 %. Podotýkam, podob-

ným spôsobom, či  už v tomto  roku, alebo v budúcom roku po-

stupuje Česká republika, Poľská  republika a Maďarská repub-

lika.

 

     Chcem upozorniť, že  trebárs v Českej republike v budú-

com  roku  zdražie  elektrina až o 64 %, zemný  plyn o 64 %,

teplo o 40 %, voda o 3 až 4 koruny. Na  porovnanie  situácie

u nás bola daň z pridanej  hodnoty schválená už v tomto roku

Parlamentom Českej  republiky  presunom z 5 do 22 %. Podobne

v budúcom  roku sa v Poľskej  republike  uvažuje, pripravuje

zmena dane z pridanej  hodnoty  telekomunikačných služieb zo

7 na 22 % a podobné  zlaďovanie  spotrebných daní  cigariet,

alkoholu, uhľovodíkových palív s normami  Európskej únie. My

sme  takisto vykonali  tento krok,  keď bol  schválený zákon

o tabaku a tabakových výrobkoch.  Na týchto paralelách chcem

dokumentovať, že návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republi-

ky je  postavený v kontexte  vývoja stredoeurópskych krajín,

a najmä to  porovnávam s krajinami, ktoré  majú byť v poradí

ako prvé  na rokovaniach o prístupových  procesoch do Európ-

skej únie.

 

     Ďalším parametrom, o ktorý sa  návrh  štátneho rozpočtu

opiera, je  miera  nezamestnanosti. Predpokladáme,  že miera

nezamestnanosti by mala oscilovať okolo 12 %, skôr niečo nad

hranicou 12 %,  pretože  dochádza k štrukturálnym  procesom.

Predpokladáme, že v budúcom  roku vstúpi do platnosti novela

zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré spolu s exekučným záko-

nom budú  vytvárať tlak na  zvyšovanie efektívnosti, na  fi-

nančnú disciplínu a, samozrejme, aj  na zvyšovanie  efektív-

nosti jednotlivých podnikov v národnom hospodárstve.

 

     Posledný  parameter, ktorý  je  kľúčový z hľadiska kon-

štrukcie  štátneho rozpočtu,  je deficit  štátneho rozpočtu,

ktorý  programujeme ako  najnižší plánovaný  deficit v rámci

konštrukcie štátneho rozpočtu  od vzniku samostatnej Sloven-

skej republiky. Ak dosiaľ  deficit štátneho rozpočtu vo fiš-

kálnom vyjadrení  ani v jednom  roku nebol nižší  než 11 mi-

liárd korún. Predpokladáme, plánujeme na rok 1998 deficit na

úrovni 5 miliárd korún.

 

     Chcem opätovne  zdôrazniť, pretože na  to zaznie určite

množstvo spochybňujúcich vystúpení, že  ide o naprosto štan-

dardný model  konštrukcie deficitu štátneho  rozpočtu, ktorý

takto funguje  nielen vo vyspelých  západných krajinách, ale

v dnešných  časoch už trebárs v Českej republike a Maďarskej

republike. Domnievam sa, že dozrel čas na to, aby aj Sloven-

ská republika prešla na  takúto konštrukciu, najmä prihliad-

nuc na to, že veľká časť médií, veľká časť  novinárov zásad-

ne používa  pri definovaní  schodkov,  pri  uvádzaní  údajov

o schodku štátneho rozpočtu výlučne  účtovný schodok, čím do

istej miery skresľujú  obraz o hospodárení Slovenskej repub-

liky v zahraničí, keď  oproti  nám ďalšie krajiny  ako Česká

republika, Maďarsko  uvádzajú výlučne schodok  štátneho roz-

počtu vo fiškálnom vyjadrení a podobne takto  uvádzajú svoje

schodky aj vyspelé západné krajiny.

 

     Plánovaný päťmiliardový deficit v podstate  predstavuje

0,7 % z hrubého  domáceho produktu,  čo opäť korešponduje so

zámerom  vlády,  programovým  zámerom  vlády udržať fiškálny

schodok štátneho rozpočtu pod 3 % a v priebehu času postupne

znižovať tento schodok  pod hranicu smerom od 3  % k nulovej

hranici.

 

     Čo sa týka vzťahu  schodku k štátnemu  dlhu, chcem zdô-

razniť opäť  jeden zásadný fakt, že  od nástupu tejto  vlády

dochádza k permanentnému znižovaniu tzv. relatívneho štátne-

ho dlhu, t. j. podielu štátneho dlhu  na hrubom domácom pro-

dukte, ktorý  od  roku 1994 klesol z 29 % na 22 % k 30. júnu

1997. Napriek  tomu,  že  do  istej miery  čiastočne narastá

štátny dlh v absolútnom  vyjadrení - netajíme to, je to pub-

likované ako oficiálny štatistický  údaj -, na druhej strane

schopnosť ekonomiky absorbovať a vyrovnať sa s úrovňou štát-

neho dlhu tým, že hrubý domáci produkt rastie rýchlejšie ako

štátny  dlh, a teda aj  kapacita  tejto  ekonomiky sa vyvíja

rýchlejšie  ako štátny  dlh, som  dokumentoval na pomerových

číslach štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu.

 

     Toto  je  dlhodobý  trend, v ktorom, pevne  verím, budú

pokračovať aj ďalšie  vlády, pokiaľ  budú také úspešné,  ako

bolo  úspešné  hospodárenie v rokoch 1995-1997, a verím,  že

podobný bude aj rok 1998.

 

     Dovoľte mi dotknúť sa  konštrukcie príjmov návrhu štát-

neho rozpočtu.

 

     Na  základe  analýzy  vývoja  rokov 1995-1997 - pretože

všetky zásahy do daňovej sústavy sú nesmierne citlivé na vý-

voj príjmov štátneho rozpočtu a diferenciáciu vývoja príjmov

podľa jednotlivých  druhov daní - sme išli skutočne v analý-

zach spätne do trojročného obdobia a plánujeme, rozpočtujeme

príjmy na úrovni 179,8 mld. korún. V porovnaní s rozpočtový-

mi  príjmami v roku 1997 to  predstavuje  medziročný  nárast

o 5,1 %,  čo  zodpovedá  rastovým  tendenciám  ekonomiky. To

chcem výrazne podčiarknuť, pretože som včera zachytil od ko-

legov zo Slovenskej národnej strany úvahu o tom, že by chce-

li zvýšiť  príjmy  štátneho  rozpočtu o vyše 3 miliardy, kde

dokladujú určitým objemom daňových, colných nedoplatkov, ur-

čitým  výpadkom  alebo  nedosiahnutím  plánovaných  daňových

príjmov v roku 1997.

 

     Vážení kolegovia zo Slovenskej národnej strany, v tejto

úvahe je  fatálny omyl. Rozpočtové príjmy  sú postavené sku-

točne na doraz. Dokumentujem to číslom 5,1 %, ktoré zodpove-

dá ekonomickým parametrom,  rastovým ekonomickým parametrom,

ale zodpovedá aj trendom,  ktoré proste vyjadrujú medziročne

roky 1995-1997.

 

     Treba totiž  povedať, že v roku 1995 došlo k istému vý-

znamnému  prírastku výnosu  daní, ale tento  výnos z daní sa

skôr opieral o daň z pridanej  hodnoty a o určité  sprísnené

opatrenia, ktoré sa viazali na  odpočty dane z pridanej hod-

noty s tým,  že tento  efekt  sa saturoval v roku 1996 a na-

opak,  už v roku 1996 dochádzalo k istým  problémom  dodržať

plánované zámery v oblasti daňových príjmov. A ak si pamätá-

te, zámery v oblasti  daňových príjmov sa úplne  nedodržali.

Boli  vykryté  inými  položkami  príjmov  štátneho  rozpočtu

a v tom  období  sa  už  prejavoval  aj  určitý  pokles daní

z príjmov právnických  osôb práve v dôsledku  významného ná-

rastu  investícií,  štrukturálnych  faktorov,  ktoré  začali

najmä prostredníctvom odpisov, rastu objemu odpisov  význam-

ne vplývať na znižovanie  akcelerácie príjmov daní z príjmov

právnických osôb. V roku 1997 sa  to prejavilo  plnou silou.

Nie je  vždy možné plne  odhadnúť, precízne vykvantifikovať,

ako sa objemy dane z príjmov  právnických osôb budú vyvíjať.

Na druhej  strane tento  faktor  nám  kompenzuje v roku 1997

najmä vývoj  dane z pridanej hodnoty,  dane z príjmov fyzic-

kých osôb,  to znamená, že  sú tu isté  kompenzačné položky.

Tam, kde  to nevieme vykompenzovať - ďalej plus dovozná pri-

rážka -, nastúpilo  krátenie  výdavkov  zo strany  vlády, to

znamená regulácia výdavkov.

 

     Chcem zdôrazniť,  že ide o kvalifikovaný  nápočet daňo-

vých príjmov ako základu príjmov štátneho rozpočtu a akýkoľ-

vek krok, ktorý  bude  znamenať v hlasovaní  zvýšenie, umelé

zvýšenie príjmovej  stránky  rozpočtu, podotýkam pre kolegov

zo Slovenskej  národnej strany a ďalších,  bude znamenať ne-

priechodnosť štátneho  rozpočtu v tomto parlamente. Nesmieme

dospieť k situácii, ku ktorej došla Česká republika, keď pre

rok 1997 podobne parlamentnými obštrukciami došlo k nafúknu-

tiu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a český štátny roz-

počet sa v 1. kvartáli 1997 zrútil.

 

     Čo sa týka rozhodujúcich  daňových  príjmov, chcem ešte

zdôrazniť, že daňové príjmy ako celok sa zvyšujú o 7,7 %. To

znamená, ak som  kvalifikoval príjmy  štátneho  rozpočtu, že

rastú o 5,1 %, tak v rámci nich daňové príjmy rastú o 7,7 %,

čo je prevýšenie  plánovanej  miery  ekonomického rastu.  To

naznačuje, že daňové úrady, podobne  aj colné úrady budú mať

nesmierne zložitú  úlohu, lebo ministerstvo  financií vyvíja

silný tlak  na to, aby  sa využili všetky  prvky na zvýšenie

efektívnosti činnosti týchto inštitúcií. Pritom sa nedomnie-

vam, že pracujú neefektívne. Aj keď daňové a colné úniky ur-

čite existujú, a existujú vo všetkých krajinách, aj v najvy-

spelejšej ekonomike, ktorá sa pokladá, že má najefektívnejší

daňový systém, t. j. v USA, odhadujú mieru  daňových  únikov

na 15 %. Určite je veľký priestor na to, aby sa celý  systém

zdokonaľoval. Na druhej strane naznačujem, že ak rast hrubé-

ho  domáceho  produktu  plánujeme na  úrovni 5 %, tak daňové

príjmy predpokladáme na úrovni rastu 7,7 % oproti plánovanej

úrovni roku 1997.

 

     Z rozhodujúcich  daňových  príjmov sa  javí problémovou

práve daň z príjmov  právnických  osôb. Rozpočtovanie výnosu

tejto dane v objeme 29,2 miliardy Sk znamená  výrazné zníže-

nie oproti rozpočtu na rok 1997, čo spôsobujú viaceré fakto-

ry. Už som  ich tu spomínal pri plnení  štátneho rozpočtu za

tri kvartály roku 1997. Predovšetkým  je to otázka rastu in-

vestícií či meraných na báze hrubého fixného kapitálu, alebo

priamo objemami  obstaraných investícií. Tie  čísla sú veľmi

zaujímavé, pokiaľ  si uvedomíme rastové  hodnoty trebárs in-

vestícií spolu v bežných cenách. Medziročné indexy rastu in-

vestícií boli v roku 1994 7,6 %, v roku 1995 bol  medziročný

rast investícií 20 %, v roku 1996 medziročný rast investícií

49 %, v roku 1997 zatiaľ priemer  za 3 kvartály je 25 %, ale

akcelerácia  investícií  je  vždy v decembrovom, teda  vo 4.

kvartáli. To  znamená, že je  tu výrazný nárast  investícií,

ktorý sa  potom prejavuje v oblasti  odpisov, ktoré  takisto

akcelerujú a medziročný  rast odpisov sa  pohybuje na úrovni

7 - 8 mld. Sk, samozrejme, s dosahom na základňu tvorby dane

z príjmov právnických osôb.

 

     Ďalší fenomén, ktorý pôsobí, je vývoj v oblasti odpiso-

vých sadzieb,  kde sa približujeme  krajinám Európskej únie.

Našej podnikateľskej sfére sme povinní postupne vytvárať po-

dobné konkurenčné podmienky, aké  má vyspelá západná Európa,

západné  krajiny.  To  znamená,  na  jednej strane umožňovať

urýchľovanie odpisových  sadzieb, ale na  druhej strane, sa-

mozrejme, vytvárať aj konkurenčné  podmienky, čo sa týka vý-

voja  trebárs cien  energetických médií.  To je  už tá menej

príjemná stránka, ale na druhej strane aj v daňovom systéme,

poistnom systéme atď. ide o záležitosti, ktoré  nie je možné

zvládnuť ani za jeden rok, ani za jedno volebné obdobie vlá-

dy. Je  to dlhodobejší  proces a pevne verím,  že kontinuita

týchto procesov sa dodrží.

 

     Čo sa týka daňového zaťaženia ako takého, je o tom veľa

diskusií.  Chcem povedať,  že počas  fungovania tejto  vlády

došlo v roku 1995 k miernemu nárastu daňového zaťaženia, ale

s tým, že od roku 1996 dochádza k poklesu daňového zaťaženia

meraného daňovou kvótou. Nehovorím teraz o poistnom, hovorím

čisto o daňovom zaťažení meranom daňovou kvótou, takzvanou I

na hrubom  domácom produkte. Pokiaľ daňové  zaťaženie v roku

1995 bolo cca 29 %, postupne klesá. V roku 1996 to bolo 26 %

a v roku 1997 do konca  roka predpokladáme, že  podiel daňo-

vého zaťaženia na hrubom  domácom produkte bude predstavovať

okolo 23 %. To je už pod úrovňou európskeho priemeru. Európ-

sky priemer je 26 % zaťaženia. Je mnoho  vyspelých západných

krajín, ktoré  daňové zaťaženie merané na  hrubý domáci pro-

dukt majú podstatne vyššie.

 

     Keď mám zdôvodniť pokles daňového zaťaženia, toho rela-

tívneho ukazovateľa, opiera sa  predovšetkým o zníženie dane

z pridanej  hodnoty  od roku 1996, a potom  najmä o odpisovú

politiku, ktorá  do istej miery  znižuje príslušné základne.

Ďalej sa opiera o vývoj investícií, ktoré som takisto spomí-

nal, že sa odrážajú v základni na daňové odvody.

 

     Ďalej na  vývoj daní  pôsobí aj  to, že od roku 1997 so

spätnou  platnosťou pre  finančné  inštitúcie  sa z daňového

základu vypúšťajú takzvané  fiktívne neinkasované úroky, čím

sa dáva  na druhej strane priestor  finančným ústavom na re-

štrukturalizáciu úverových  portfólií a najmä  na ozdravenie

peňažných ústavov.

 

     Samozrejme, druhou stránkou  rovnice sú príjmy štátneho

rozpočtu a my sa proste  musíme určité prechodné obdobie na-

učiť žiť s tým  vedomím, že dane z príjmov  právnických osôb

budú o niečo nižšie, než sme  boli zvyknutí v rokoch 1993 až

1996, a teda faktor  reštrukturalizácie sa  bude podieľať na

týchto daňových príjmoch. Nie  je možné alebo odmietam dema-

gógie  typu,  že v štátnom  rozpočte  je  vyšší  príjem dane

z príjmu fyzických  osôb ako právnických  osôb. Povedal som,

čo je dôvodom  toho, že daň z príjmov  fyzických osôb má inú

základňu,  ktorá  do  značnej  miery  odráža predovšetkým a,

chvalabohu, nominálny rast najmä miezd. To znamená, že záro-

veň vyjadruje aj  rast reálnych miezd, ktorý sa  už tri roky

pohybuje nad úrovňou 6 %, za 1. polrok 1997 dokonca na úrov-

ni 8 % rastu reálnych miezd, čo je v porovnaní s produktivi-

tou práce - niekoľkokrát sme na úrovni vlády na to upozorňo-

vali - príliš vysoké a jednoducho  treba v tomto smere konať

aj určité opatrenia, pokiaľ  chceme udržať zdravý rast tejto

ekonomiky.

 

     Takže tu je základný problém, prečo rozvrh daní z príj-

mov právnických osôb je ozaj prakticky o niečo nižší, než je

rozvrh dane z príjmov  fyzických  osôb. Ale je  to prechodný

jav.  Keď  prejde  ekonomika  reštrukturalizáciou, fázou re-

štrukturalizácie, keď začnú v budúcom roku a v roku 1999 na-

biehať  významné  kapacity,  či  je  to  Jadrová  elektráreň

Mochovce, Slovnaft, Chemosvit, niektoré ďalšie veľké kapaci-

ty, tak  začnú, samozrejme, prinášať aj  ovocie vo zvýšených

príjmoch daní z príjmov  právnických  osôb a, samozrejme, že

sa relácie medzi jednotlivými druhmi daní začnú významnejšie

meniť.

 

 

     Čo sa týka ďalších druhov  daní, spomínal som, že popri

daňových príjmoch predpokladáme, že  sa bude významne podie-

ľať na príjmoch štátneho rozpočtu dovozná prirážka, fenomén,

ktorý  by mal  znamenať zvýšenie  daňových  príjmov o 8 mld.

Sk, pričom v rámci  ostatných  príjmov je zapracovaný  ďalší

výnos v objeme 2 mld. Sk. Predpokladaná  výška a dĺžka pôso-

benia je však ešte predmetom rokovania vo Svetovej obchodnej

organizácii s tým, že až  definitívna notifikácia - ako bude

definitívne potvrdený rytmus priebežného znižovania dovoznej

prirážky vo Svetovej obchodnej organizácii - vlastne potvrdí

alebo spochybní takto rozpočtovanú položku.

 

     Chcem zdôrazniť, že s výnimkou  dane z príjmov právnic-

kých osôb  všetky ostatné druhy  daní sú definované  na báze

plánovaného ekonomického rastu,  dokonca s istým predstihom,

a to vlastne definuje rast daňových príjmov v tom relatívnom

vyjadrení o 7,7 % a naznačuje,  že budeme  vytvárať významné

kroky v tom, aby sme  ďalej pokračovali či  prostredníctvom

rozvoja  informatiky, či  prostredníctvom ďalších  nástrojov

v ďalšom zefektívňovaní správy a výberu daní a ciel.

 

     Čo sa týka  osobitného odvodu zo  zisku, uplatňujeme ho

v rámci  návrhu  štátneho  rozpočtu  nielen voči Slovenskému

plynárenskému  priemyslu, kde  odvod  predstavuje 2 mld. Sk,

ale aj vo vzťahu k telekomunikáciám, kde predpokladáme tento

dodatkový  odvod  na úrovni 500 mil. Sk. Splátky  vymáhaných

úverov po lehote  splatnosti, známe deblokácie, predpokladá-

me, rozpočtujeme v objeme 600 mil. Sk.

 

     Čo sa týka  výdavkov  štátneho  rozpočtu, rozpočtujú sa

v objeme 184,8 mld. Sk. V porovnaní  so 182,7 mld. Sk, ktoré

boli rozpočtované v roku 1997, to prakticky  znamená stagná-

ciu výdavkov, ktoré rastú približne o 1 %, pričom pri porov-

naní výdavkov po viazaní, vo  vzťahu k viazaniu, ktoré vláda

vykonala v roku 1997, medziročný  rast  predstavuje 6,6 mld.

Sk. Rozpočet na rok 1998, a najmä  jeho výdavková časť, nad-

väzuje na  opatrenia vlády  súvisiace s obmedzením  verejnej

spotreby štátu.  Bude sa realizovať  pri medziročnom znížení

kapitálových výdavkov,  znížení výdavkov na  tovary a ďalšie

služby, transferové vzťahy k väčšine  štátnych fondov a pod-

nikateľských  subjektov.  Nad  rámec  štátneho rozpočtu roku

1997 sa kryje predovšetkým rast výdavkov kapitoly Štátny dlh

o 3,6 mld. Sk., podotýkam, ide o prírastok  úrokov,  pretože

sú kryté v rámci kapitoly Štátny dlh. Ďalej je to mzdový ná-

rast v štátnych  orgánoch  vrátane  poistného o 5,6 mld. Sk,

ďalej je to zvýšenie dávok sociálneho zabezpečenia a sociál-

nej starostlivosti z titulu  zvýšenia životného minima o 1,2

mld. Sk. Financovanie diaľnic  si vyžiada zvýšením transferu

do Štátneho fondu cestného hospodárstva rast o 2,5 mld. Sk.

 

     Len z týchto výdavkových titulov vyplýva medziročný ná-

rast o 12,9 mld. Sk.  Súčasne  navrhované  zníženie  schodku

o 6,7 mld. Sk v porovnaní  s rokom 1997 si  pri  medziročnom

raste  príjmov o 8,8 mld. Sk  vyžiadalo výraznejšie vnútorné

presuny výdavkov v rámci  štátneho rozpočtu. Rozpočet výdav-

kov  vychádza z predpokladu  časového  rozloženia  účinnosti

viacerých  dôležitých  zákonov  postupne v roku 1998. Vzťahy

k platbám štátu do verejnoprávnych poistných fondov zostáva-

jú v absolútnych sumách stabilizované  alebo len mierne zvý-

šené oproti roku 1997. Transfery k poisťovniam sa rozpočtujú

v objeme 11,5 mld. Sk. Pri  ich  rozpočtovaní sa  zohľadnili

tak  zdrojové možnosti  štátneho rozpočtu,  ako aj priebežné

výsledky hospodárenia poisťovní. Platby štátu do zdravotných

poisťovní sa navrhujú v objeme 10,5 mld. Sk. Predpokladá sa,

že zdroje základných  fondov  týchto poisťovní v budúcom ro-

ku dosiahnu 39,4 mld. Sk, a znamená  to,  že  budú približne

o 5 % vyššie ako v tomto roku.

 

     Na margo zdravotných poisťovní  chcem dodať, že dva ro-

ky, v rokoch 1995 a 1996, to znamená  počas  činnosti  tejto

vlády, dosiahol prírastok zdrojov, ale, žiaľbohu, aj príras-

tok  výdavkov týchto  poisťovní  priemer  približne 35 %. To

znamená, že  zvýšenie zdrojov bolo  okolo 80 % oproti výcho-

diskovej  základne  roku 1994. V 1997 za  tri  kvartály rast

zdrojov  zdravotných  poisťovní  je 10 %, a pritom  dochádza

k nárastu  záväzkov alebo k istému  nárastu  vnútorného dlhu

celého systému zdravotníctva. Chcem  tým naznačiť, že nie je

možné hľadať cestu  riešenia nekonečným  zvyšovaním zdrojov,

ale treba vstúpiť  do systému a už ísť cestou hľadania efek-

tívnejšieho fungovania systému.  Preto ministerstvo financií

vykonalo  kvantifikáciu potrieb  zdrojov, definovalo rezervy

v celom systéme a aj  takto  kalkulovalo a definovalo  vzťah

štátu k zdravotným poisťovniam. Domnievame sa, že kalkulova-

ný objem zdrojov je dostatočný, pokiaľ ale, samozrejme, budú

fungovať opatrenia na zvýšenie efektívnosti tohto systému.

 

     Chcem povedať, že len  na liekovej politike vydáva Slo-

vensko - ale je to svojím  spôsobom zaujímavé, že sa to týka

všetkých transformujúcich sa krajín - dvojnásobný  objem vý-

davkov na lieky v porovnaní s vyspelými západnými krajinami,

ktoré majú určite viac  zdrojov na zdravotníctvo vzhľadom na

vysoký hrubý domáci produkt,  ako má Slovenská republika. To

je  len jeden z takých  momentov, ktoré  naznačujú  akútnosť

riešenia zefektívnenia celého systému.

 

     Pokiaľ ide o platby  štátu do Sociálnej poisťovne, roz-

počtujú sa do oboch fondov v úhrnnej sume 1 mld. Sk. Celková

bilancia Sociálnej  poisťovne sa podľa  kalkulácie minister-

stva financií zvyšuje o 2,3 mld. Sk, čo vytvára  priestor na

valorizáciu  dôchodkov v roku 1998 najmenej  na úrovni rastu

inflácie. Ale náš odhad je, že by malo byť pokrytých 8 % va-

lorizácie. Má to jeden háčik, a to je, aby Sociálna poisťov-

ňa zlepšila výber poistného,  pretože ak zdravotné poisťovne

mali výber,  rast výberu  poistného 10 %, Sociálna poisťovňa

mala v roku 1997 len 5 %. Je tu zreteľná  nižšia efektívnosť

výberu poistného Sociálnou poisťovňou, a nie je možné prená-

šať dôsledky takéhoto stavu na štátny rozpočet. Takže kalku-

lujeme  efektívnosť aj  zdravotných  poisťovní, aj Sociálnej

poisťovne vo  výbere  poistného na  úrovni 93 %, a aj to  je

podstatne nižšie, než trebárs efektívnosť výberu daní, ktoré

tu o chvíľu možno budete  kritizovať, kde sa efektívnosť vý-

beru pohybuje na úrovni 95-96 % identifikovaných daní.

 

     Dávky sociálnej starostlivosti  sú rozpočtované v kapi-

tolách krajských  úradov vo výške 5,7 mld. Sk, z toho takmer

polovica smeruje do oblasti  starostlivosti o rodinu a deti.

Vplyv  zákona o životnom  minime,  prijatého v roku 1997, je

rozpočtovo krytý pre dávky  sociálnej starostlivosti v kapi-

tole Všeobecnej pokladničnej správy sumou 300 mil. Sk. Dávky

sociálneho  zabezpečenia sa  rozpočtujú  sumou 18,4 mld. Sk.

V tejto sume je zohľadnený i finančný  nárok z dôvodu zvýše-

nia životného minima uskutočneného v roku 1997.

 

     Výdavky  na  vedu a techniku  sa  rozpočtujú v sume 3,4

mld. Sk. Z celkových výdavkov na vedu a techniku sa navrhuje

na  vedu a výskum  vykonávaný v  rozpočtových  organizáciách

1,5 mld. Sk, čo je oproti roku 1997 viac o 15 %. Mzdy, platy

a  ostatné  osobné  vyrovnania v rozpočtových  organizáciách

vrátane rezervy  vo Všeobecnej  pokladničnej  správe sa roz-

počtujú v sume 37,9 mld. Sk. V kapitolách sú premietnuté de-

limitácie, organizačné zmeny z roku 1997, rozpočtové opatre-

nia  vykonané v roku 1997 na  zabezpečenie  zákonných  úprav

vrátane ročného  prepočtu zvýšenia stupnice  platových taríf

a vyššieho rozsahu možnosti ustanovenia o špičkovom odborní-

kovi. Okruh špičkových odborníkov zvyšujeme  zo 6 na 8 % ta-

kisto ako  jeden významný moment  platovej diferenciácie za-

mestnancov  štátnej správy  tak, aby  bolo možné zohľadňovať

kvalitu práce takýchto zamestnancov.

 

     V úhrne mzdové náležitosti armády, polície, ďalších si-

lových zložiek  vo väzbe na pripravované  zákony o služobnom

pomere  by  sa  mali od 1. apríla 1998 zvýšiť o 15 %. Pokiaľ

ide o ďalšie zložky štátnej správy, podobne ako v tomto roku

chceme v predstihu riešiť platy pedagógov, kde predpokladáme

od 1. 6. zvýšiť platy o 10 %, u ostatných  pracovníkov štát-

nej správy od 1. júla o 7 %. Pritom na pohyblivé zložky pla-

tov nad  rámec týchto zdrojov je v rozpočte  vyčlenený objem

prostriedkov vo výške  cca 5 % pre ústredné  orgány a v pod-

riadených organizáciách  vo výške cca 2 % z celkového limitu

prostriedkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania.

 

     Kapitálové výdavky  sú rozpočtované v sume 13,7 mld. Sk

a celkove oproti roku 1997 sa  znižujú o 35,7 %. To znamená,

tu je hlavný  zdroj úspory štátneho  rozpočtu a väzba tak na

zníženie deficitu  štátneho  rozpočtu v porovnaní s minulými

rokmi, ako aj vytvorená rezerva na priority štátneho rozpoč-

tu, z ktorých som už niektoré  vymenoval, t. j. zabezpečenie

priechodnosti  štátneho rozpočtu  zo sociálnej  stránky, keď

sociálne výdavky štátneho rozpočtu  rastú o 13,3 %. Odmietam

diskusie  alebo  názory o tom,  že tento  štátny rozpočet je

protiľudový. Samozrejme, nemôžem  opozícii  zabrániť vynášať

takéto názory, ale len na  tomto príklade je možné preukázať

sociálnu charakteristiku tohto rozpočtu.

 

     Ďalej, v rámci kapitálových výdavkov predpokladáme, te-

da už sme riešili a na úrovni vlády  sme schvaľovali takzva-

ný register investícií, to znamená  zavádzame už taký prvok,

ktorý predznamenáva štátnu pokladnicu, keď budeme programovo

riešiť  financovanie investičných  akcií prostredníctvom re-

gistrov  investícií, ktoré  budú vyjadrovať  objem potrebnej

investície, finančný objem potrebný na realizáciu investícií

a zároveň časovú postupnosť ako záväzný parameter na jednot-

livé  roky pre  investície  realizované z verejných zdrojov.

V štrukturálnom smerovaní kapitálových  výdavkov je rozhodu-

júcim kritériom prednostné  zabezpečenie potrieb na rozosta-

vaných stavbách s termínom dokončenia v roku 1998 a podstat-

né obmedzenie začínania stavieb  vrátane technického zhodno-

tenia.

 

 

     V rámci rezerv  sa rozpočtujú  najmä  rezerva  vlády vo

výške 400 mil. Sk, rezerva predsedu vlády 30 mil. Sk, rezer-

va na zabezpečenie platobnej  schopnosti poisťovní a potreby

Národného  úradu  práce vo výške 400 mil. korún,  rezerva na

realizáciu štátnych záruk za  bankové úvery a rezerva vyplý-

vajúca z pristúpenia Slovenskej  republiky k Viedenskému do-

hovoru o občianskoprávnej  zodpovednosti  za  jadrové  škody

v sume 3 mld. Sk a rezerva  na riešenie dôsledkov nových zá-

konných úprav v objeme 3,7 mld. Sk. Nadväzne na prijatie me-

todiky, podľa ktorej sa bude  splátka istín sledovať a vyka-

zovať  mimo  bilancie  štátneho  rozpočtu,  som spomínal, že

schodok štátneho  rozpočtu sa definuje  už len vo  fiškálnej

rovine a bude  sa už  dlhodobo  vyjadrovať  len ako  schodok

štátneho rozpočtu, a predstavuje 5 mld. Sk. Zámer  podstatne

minimalizovať schodok štátneho rozpočtu  je jednou z priorít

navrhovaného štátneho rozpočtu.

 

     Čo sa týka  podielov na  výnosoch  republikových  daní,

rozpočtov obcí, navrhujú sa v celkovej sume 7 mld. Sk, čo je

o 400 miliónov korún viac oproti rozpočtu na rok 1997. Pred-

pokladaný 6-percentný nárast príjmov  rozpočtov obcí z daňo-

vých príjmov  je  dvojnásobný v porovnaní s dynamikou  rastu

stálych  daňových  príjmov  štátneho rozpočtu a je  šesťkrát

vyšší,  ako  je  percento  rastu  výdavkov štátneho rozpočtu

vôbec.  Priame finančné  transfery zo  štátneho rozpočtu  do

rozpočtov obcí sa navrhujú v celkovej sume 1 794 mil. Sk, čo

je o 50 miliónov  korún viac  ako v roku 1997. Na  čiastočné

krytie  bežných a kapitálových  výdavkov  mestskej hromadnej

dopravy v Bratislave,  Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove,

Žiline sa zabezpečuje celková  dotácia v sume 1 180 mil. Sk.

Celý fiškálny  okruh bude v roku 1998 hospodáriť so schodkom

3 miliardy  korún,  čo predstavuje 0,4 % z hrubého  domáceho

produktu.

 

 

 

     Chcem zdôrazniť jednu vec, ktorá je často predmetom po-

lemiky. Do  tohto objemu  nezahŕňame 10 mld. Sk, ktoré pred-

pokladáme uplatniť prostredníctvom  Fondu cestného hospodár-

stva na realizáciu výstavby diaľnic, pretože pokladáme tento

systém po schválení vládou za finančne uzatvorený. To zname-

ná, že priebežne v rámci  štátneho rozpočtu budeme usporadú-

vať vzťahy,  záväzky, ktoré s realizáciou  štátneho rozpočtu

vznikajú. To znamená,  tento rok to bude  okolo 5,4 mld. Sk.

Z tohto dôvodu  sme na rok 1998 zvýšili o 2,5 mld. Sk zdroje

cestného fondu  alebo príslušnú  položku a podobne v ďalších

roky predpokladáme postupné mierne  zvyšovanie tejto položky

v štátnom rozpočte,  ktorá bude ale  na druhej strane  krytá

výnosmi z prevádzkovania  diaľnic, spoplatňovania  prevádzky

kamiónov, zavádzania  váh pri vstupe na  diaľnice do Sloven-

skej republiky a, samozrejme, ďalšie  riešenia budú v oblas-

ti  cestnej dane. Takže  tento  model bude  modelom finančne

uzatvoreným, a preto nepokladáme za korektné alebo za prime-

rané zahŕňať tento objem zdrojov priamo do veľkého fiškálne-

ho okruhu.

 

     Na druhej strane možno  budú výhrady, že sme nezahrnuli

do tohto  fiškálneho okruhu 3 miliardy  dlhopisov, o ktorých

uvažujeme, že  by mali doplniť zdroje  na výstavbu bytov, na

štart  výstavby bytov, a ďalej,  ktoré by  mali  rámcovať aj

zdroje na riešenie pozemkov na výstavbu diaľnic. Je to z to-

ho dôvodu, že pokiaľ vývoj štátneho rozpočtu bude lepší, než

je  predkladaný plán,  neuplatníme uvedenú  možnosť, pretože

ide o možnosť vlády realizovať dlhopisy, a budeme realizovať

celé financovanie prostredníctvom  priamych zdrojov štátneho

rozpočtu. Preto opakujem, že pokiaľ schodok štátneho rozpoč-

tu plánujeme na úrovni 5 mld. Sk, veľký  fiškálny okruh plá-

nujeme na úrovni 3 mld. Sk, čo predstavuje 4 % hrubého domá-

ceho produktu.

 

 

 

     Čo sa týka základných priorít,  už som ich tu spomínal,

ale ešte by som ich do istej miery pripomenul. V sústave ve-

rejných rozpočtov  sa v roku 1998 rozdelí približne 102 mld.

Sk na sociálne účely. Na predpokladanej tvorbe hrubého domá-

ceho produktu to predstavuje 14 % a v porovnaní s rokom 1997

rastú tieto výdavky indexom 13,3 %.

 

     Na vysoké  školstvo  sa použije 5,1 mld. Sk. Medziročne

sa výdavky na vysoké školstvo zvyšujú o 6,5 % a tieto výdav-

ky by mali kryť tak  ďalšie financovanie nových fakúlt vyso-

kých škôl, ako  aj riešenie  kapitálových  výdavkov, a najmä

prírastok  bežných výdavkov  na udržanie  zabezpečenia chodu

všetkých vysokých škôl. Podobne  výrazné prostriedky sa roz-

počtujú  pre základné  a  stredné  školstvo v rámci  kapitol

krajských úradov. Pokiaľ ide o školstvo, sú ešte vo Všeobec-

nej pokladničnej správe definované ďalšie prostriedky, či už

sa to týka 250 mil. Sk na riešenie prechodu na 9-ročnú škol-

skú dochádzku a niektoré ďalšie položky.

 

     Čo sa týka ďalšej priority,  bytovej výstavby, na ňu sa

vyčleňujú kombinované prostriedky v objeme 4,8 mld. Sk a me-

dziročný  rast zdrojov  na štartovanie  bytovej výstavby  je

rast indexom 124,2, to znamená o 24,2 %.

 

     Spomínal som rozvoj vedy a techniky za rozpočtové orga-

nizácie, kde by sa zdroje na  budúci rok mali zvýšiť o 15 %.

Spomínal  som  výstavbu  diaľnic,  ktorá  sa bude realizovať

združenými prostriedkami, sčasti mimorozpočtovými prostried-

kami, sčasti úhradou už konkrétnych záväzkov prostredníctvom

štátneho rozpočtu, kde predpokladáme udržať vládou schválené

tempo výstavby  diaľnic tak, aby pri  prípadnom získaní zim-

ných Olympijských  hier v roku 2006 Slovenská republika bola

pripravená aj pokiaľ ide o infraštruktúru. Druhá  záležitosť

tkvie v tom,  že tam, kde sa končia  diaľnice, končí sa prí-

stup,  vstup zahraničného  kapitálu. To  znamená, rozvoj in-

fraštruktúry,  najmä  diaľničnej,  a jeho  kladenie  na prvé

miesto je podstatnou  podmienkou vstupu zahraničného kapitá-

lu.

 

     Rozpočet na rok 1998 ďalej  významne posilňuje aj ďalší

rozmer smerovania  výdavkov štátneho rozpočtu,  kde dochádza

už  aj k významnejšej  podpore  kultúry, a najmä  športu, to

znamená či už priamo v štátnom  rozpočte, alebo prostriedka-

mi, ktoré rámcujú štátny rozpočet, či sú to výnosy z lotérií

i ďalšie zdroje. Určitým rastom efektivity týchto príjmových

štruktúr  sa vytvárajú  zdroje na  vyšší prídel prostriedkov

pre kapitoly kultúry a kapitoly športu.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  na  záver  chcem ešte raz

zdôrazniť,  že  štátny  rozpočet  je,  samozrejme, na jednej

strane ekonomickou kategóriou, na  druhej strane má výsostne

politický  rozmer a určite bude predmetom  mnoho ráz aj zby-

točne expresívnych, vzrušených diskusií.

 

     Chcem  zdôrazniť, že  tento návrh  štátneho rozpočtu sa

vyvíja v kontexte  predchádzajúcich  rokov.  Samozrejme,  je

konštruovaný  do  istej  miery  iným  spôsobom  ako rozpočty

v predchádzajúcich rokoch. Každý rok  treba voliť inú takti-

ku, inú  stratégiu,  pokiaľ  ide o konštrukciu,  pokiaľ  ide

o presadenie štátneho rozpočtu. Chcem  povedať, že tento ná-

vrh štátneho rozpočtu je prísny, má istý charakter úspornos-

ti, ale na druhej strane je únosný. Je únosný, aj čo sa týka

postavenia  na príjmovej  stránke, to  znamená, že  je možné

zvládnuť  aj prípadné  riziká nenaplnenia  príjmov viazaním,

reguláciou. Na druhej strane je  reálny a priechodný  aj po-

kiaľ ide o určitú prísnosť  výdavkov vo vzťahu k jednotlivým

kapitolám, je možné - môžem  dokumentovať na viacerých kapi-

tolách, o ktorých sa hovorilo -, že zdroje, ktoré tam sú, sú

podstatne vyššie, než boli minulý rok. Spomínal som tu kapi-

tolu rezortu školstva.

 

 

     Čo sa týka mnohokrát  spomínanej  kapitoly ministerstva

obrany, musím povedať, že v ministerstve obrany zdroje v ro-

koch 1993-1997 vzrástli z 8,2 mld. Sk na 14,3 mld. Sk v roku

1997. Bodaj by takýto prírastok  mali iné kapitoly. A popri-

tom pre kapitolu  ministerstva obrany prostredníctvom deblo-

kácií  úhrnom  za  roky 1993-1996 boli  dodatočne  prisunuté

zdroje  v  objeme 15,3 mld. Sk.  Pre  rok 1997 predpokladáme

v rámci deblokácií  nad rámec 14,3 mld. Sk prisunúť  ďalších

1,9 mld. Sk. Podobne v  roku 1998 nad  rámec  rozpočtovaného

objemu 14,3 mld. Sk, v zásade nad rámec rozpočtovaného obje-

mu predpokladáme opäť zabezpečiť  predovšetkým v oblasti ná-

hradných dielov, munície, ďalších položiek, ktoré potom, sa-

mozrejme, nie  sú financované v rámci  kapitoly, ďalšie  vý-

znamné položky, o ktorých prebieha rokovanie s ruskými part-

nermi a sú vymedzené v rámci  príslušných medzinárodných do-

hovorov. To  znamená, opäť je reálny  predpoklad, že viaceré

potreby armády sa budú riešiť prostredníctvom deblokácií.

 

     Čo sa  týka rezortu pôdohospodárstva,  treba zdôrazniť,

že  dotácie, ktoré  slovenské poľnohospodárstvo  dostáva, sú

oveľa vyššie  ako v postsocialistických  krajinách. Je isté,

že  nedosahujú úroveň  Európskej únie,  zďaleka nie  trebárs

úroveň dotácií na hektár v Európskej únii, ale sú dvojnásob-

ne vyššie než v Českej republike  alebo v Maďarsku a 3,5-ná-

sobne  vyššie  ako  napríklad  v  Poľskej  republike.  Chcem

zdôrazniť, že štátny  rozpočet nie  je ani v tej podobe, ako

ho vláda do parlamentu predložila, macošský ani voči obrane,

ani voči pôdohospodárstvu, ani voči školstvu.

 

     Iná vec je, aké sú  politické dohody. Ctím si politické

dohody, to znamená, pokiaľ budú prednesené pozmeňujúce návr-

hy, ktoré sú v kontexte politických dohôd, je možná akceptá-

cia.

 

     Vážené  poslankyne, vážení  poslanci, dôrazne upozorňu-

jem, že akékoľvek tlaky na  zvýšenie deficitu nad 5 mld. Sk,

akékoľvek nové neprimerané tlaky na zmeny v jednotlivých ka-

pitolách alebo, nebodaj, zvýšenie  príjmov a nadväzne výdav-

kov spravia návrh tohto štátneho rozpočtu nepriechodným.

 

     Zdôrazňujem, je to kvalitná predloha, má jasné vnútorné

väzby.  Rozpočet  je  priechodný z príjmovej  aj  výdavkovej

stránky. Napriek  tomu, že ide  volebný rok, je zdržanlivý a

úsporný. Domnievam  sa, že  zadáva  pre Slovenskú  republiku

kvalitné finančné prostredie, že  zadáva priestor aj pre Ná-

rodnú banku, pokiaľ bude  definovať svoju politiku ako neut-

rálnu, myslím  si, že čas na  to dozrel. Potom teda  dáva aj

priestor  na prístup  podnikateľskej sféry  na peňažný  trh,

vytvára priestor na pokles úrokových sadzieb na peňažnom tr-

hu, to znamená, že zadáva  priestor na ďalší kvalitný ekono-

mický rast Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z toho dôvodu by

som chcel  požiadať o podporu vládnej predlohy návrhu zákona

o štátnom rozpočte na rok 1998.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi a podpredsedovi vlády.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, 11. novembra sme prija-

li uznesenie  číslo 769, ktorým sme  požiadali Najvyšší kon-

trolný úrad, aby nám  predložil stanovisko k návrhu štátneho

rozpočtu. Pri schvaľovaní  programu tejto  schôdze sme odsú-

hlasili aj to, že toto stanovisko prednesie predseda Najvyš-

šieho kontrolného úradu pán Balejík.

 

     Prosím pána predsedu, aby nám predniesol ich stanovisko.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

 

     na základe uznesenia  Národnej rady číslo 769 z 11. no-

vembra 1997 v súlade s § 5 ods. 2 zákona číslo 39/1993 Z. z.

Najvyšší kontrolný úrad vypracoval stanovisko k návrhu štát-

neho rozpočtu  na rok 1998, pri ktorom  sa  opiera o vlastné

kontrolné poznatky z kontrolnej činnosti, o analýzu materiá-

lov vlády  Slovenskej republiky, ostatných  ústredných orgá-

nov, správcov kapitol, ako aj o vyžiadané materiály z Národ-

nej banky Slovenska a oficiálne štatistické údaje.

 

     Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vy-

jadruje v súhrnnej  charakteristike návrhu štátneho rozpočtu

na rok 1998 k príjmom štátneho rozpočtu, k výdavkom štátneho

rozpočtu a k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

 

     V prvej časti hodnotíme  návrh štátneho rozpočtu z hľa-

diska verifikácie  východiskových makroekonomických ukazova-

teľov, reálnosť dosahu východísk na príjmy a výdavky navrho-

vaného  štátneho rozpočtu.  Upozorňujeme tu  na problematiku

spojenú s financovaním schodku štátneho rozpočtu  zmenou me-

todiky jeho vykazovania a krytia. Zmena spôsobu financovania

splátok istín vkladových vládnych  úverov a štátnych cenných

papierov splatných v roku 1998 oproti  predchádzajúcim rokom

ich  prenesením do  mimorozpočtového okruhu  prostredníctvom

získania zdrojov novými emisiami štátnych dlhopisov na stra-

ne  jednej  ovplyvnila  zásadne  výšku  vykazovaného schodku

štátneho rozpočtu, na druhej strane však nevyriešila celkovú

problematiku dlhovej služby. Najvyšší kontrolný úrad považu-

je túto problematiku vzhľadom  na potrebný objem umiestnenia

emisie  štátnych  dlhopisov za jednu z najdôležitejších úloh

zabezpečenia splnenia  záväzkov štátu vyplývajúcich z potre-

by krytia  schodkov štátnych rozpočtov  predchádzajúcich ro-

kov.

 

     V príjmovej  časti štátneho rozpočtu  posudzujeme reál-

nosť jej  naplnenia v členení  na  daňové a nedaňové  príjmy

s poukazom  na riziká  ich tvorby, ako aj  na možné rezervy.

Problém  naplnenia  príjmov  štátneho  rozpočtu  úzko súvisí

s vývojom daňových príjmov, ktoré v návrhu štátneho rozpočtu

predstavujú  takmer 92,8 % celkových  príjmov, čo je  oproti

roku 1997 o 2,3 % viac. V prípade pretrvávania nepriaznivého

vývoja plnenia niektorých daňových  príjmov v roku 1997 ten-

to faktor  musíme považovať za  rizikový v napĺňaní  príjmov

štátneho rozpočtu v roku 1998.

 

     K oblasti  daňových príjmov štátneho  rozpočtu uvediem,

že súčasná  prax uplatňovania odkladov  platenia daní, pokút

a ich odpustkov, ak vezmem do úvahy naše kontrolné zistenia,

sa nám zdá príliš  benevolentná a v mnohých prípadoch neodô-

vodnená.  Plne chápem  úsilie  vlády a ministerstva financií

pomáhať  podnikateľom v kolapsových  situáciách, keď  sa do-

stali do  ekonomických ťažkostí, a vynútenie úhrady daní  by

mohlo spôsobiť vážne sociálne otrasy a nezamestnanosť, v dô-

sledku čoho by sa štátny  rozpočet musel podieľať na riešení

podpory  nezamestnaných  v  nezamestnanosti.  Ale  na druhej

strane sú naozaj  všetky prípady  rovnaké a také závažné, že

sa štát má vzdať svojich práv a hlavného zdroja príjmov? Má-

me poznatky, že to tak nie  je, aspoň nie vo všetkých prípa-

doch.

 

     Odklady a odpustky sa udeľujú aj napriek tomu, že daňo-

vý úrad  sa k žiadosti vyjadril  negatívne, pretože žiadateľ

sa  dopustil  porušovania  zákona a dlhodobo si  neplní voči

štátu tieto povinnosti. No aj napriek tomu sa žiadostiam vy-

hovelo.  Pritom ide  často o subjekty, ktoré  nemajú  žiadnu

núdzu  a  uprednostňujú  kapitalizáciu  daňových povinností,

resp. nadštandardnú  osobnú  či rodinnú  spotrebu. Kto  môže

lepšie  verifikovať  tieto  otázky, ak  nie  daňové  úrady a

správcovia daní?

 

     Na ilustráciu uvediem niekoľko prípadov. Daňový subjekt

registrovaný ako  fyzická osoba je  zároveň spoločníkom ďal-

ších 15 eseročiek a jednej akciovej spoločnosti. Jeho daňový

dlh ako fyzickej  osoby bol v čase kontroly Najvyššieho kon-

trolného úradu vyše 19 mil. Sk a v spoločnostiach, v ktorých

bol konateľom a spoločníkom, vykazovali daňový dlh 11,7 mil.

Sk. Až po vykázaní nedoplatku prestal v spoločnosti podnikať

a len v dvoch mal  vyrovnané daňové povinnosti. Daňové úrady

nie sú schopné vymôcť nedoplatky pre nedostatok majetku ale-

bo  jeho existencie.  Pritom  išlo o rovnaký  alebo  podobný

predmet podnikania a vo väčšine spoločností bol jediným spo-

ločníkom.

 

     Ďalší príklad. Podnikateľ, fyzická  osoba má nedoplatok

97,4 mil. Sk, ktorý vznikol nesprávnym nárokovaním alebo ne-

oprávneným  nárokovaním a daňovými  orgánmi vrátením nadmer-

ného odpočtu daní v roku 1993. Až dňa 5. 2. 1997 bol na toh-

to podnikateľa vydaný zatykač, no daňový subjekt je v súčas-

nosti nezvestný  a dlžoby sú nedobytné.  To len poukazuje na

to, aby sa dôsledne preverovala  každá žiadosť o odklad pla-

tenia daní či vratiek daní z pridanej hodnoty.

 

     Iný daňový  subjekt si v snahe vyhnúť sa daňovým povin-

nostiam  voči štátu  vystaví fingované  faktúry, aby  znížil

hospodársky  výsledok, zvýšil  náklady a skrátil  daňovú po-

vinnosť. Faktúry nikdy neuhradil a kontrolou sme zistili, že

dodávateľ,  ktorý  faktúru  vystavil, v Slovenskej republike

neexistuje  ani nikdy neexistoval,  no hlavné je, že milióny

putovali tam, kde nemali.

 

     Alebo známa liehovarnícka  fabrika, akciová spoločnosť,

má  nedoplatky na  spotrebných  daniach  viac ako 1 mld. Sk.

Pritom majetkové imanie predstavuje  cca 900 miliónov. Podľa

tohto je zrelá na konkurzné vyrovnanie. Tomuto daňovému sub-

jektu sa povoľujú  takmer z roka na rok odklady platenia da-

ní, pretože  ešte v roku 1994 mal  daňový  dlh vo výške  cca

200 miliónov  korún. Samozrejme, je  na zváženie, či  takáto

benevolencia  vedie k daňovej  disciplíne,  alebo naopak. Na

aký účel použil tieto peniaze, ktoré mal odviesť štátu? Roz-

šíril azda výrobu a zvýšil zamestnanosť? Alebo peniaze puto-

vali predbežne do osobnej spotreby?

 

     Myslím si, že v tomto daňovom labyrinte chýba dostatoč-

ná reakcia v koncovke. Chýba  aj súdny  orgán,  resp. daňový

súd, ktorý by tieto a podobné daňové úniky súdil konzekvent-

ne, rýchlo,  aby nezostávalo  veľa času a priestoru na rôzne

úniky.

 

     Podľa našich kontrolných zistení sa javí fenomén nepla-

tenia daní a povinnosti voči  štátu veľmi rizikový v tom, že

z roka na rok  pribúdajú neplatiči a početne sa  zväčšujú na

úkor tých, ktorí si zatiaľ  tieto povinnosti voči štátu sve-

domite plnia. Je preto životným záujmom štátu, aby sa výraz-

ne menil pomer dlžníkov v prospech tých, ktorí si túto daňo-

vú povinnosť  plnia bez sklzov. Myslím  si, že nadišiel čas,

aby sa nastolili také  právne normy a povedomie podnikateľov

- myslím si, že prevažná väčšina ho  aj teraz má -, že plne-

nie povinností voči štátu  okrem iných atribútov je prvoradé

a ich plnenie by malo tvoriť dobré meno príslušnej firmy.

 

     Na  základe  poznatkov z kontrol  vidíme značné rezervy

najmä vo výraznejšom obmedzovaní povoľovania odkladov plate-

nia daní a odpustkov sankcií najmä pri daňových  subjektoch,

ktoré si tieto povinnosti voči štátu trvalejšie neplnia. Ďa-

lej v účinnejšom  vymáhaní  daňových a colných  nedoplatkov,

najmä z obdobia  rokov 1994-1997. Tu sa vyžaduje prehodnotiť

účinnosť právnych a všeobecne  záväzných predpisov a doplniť

ich tak, aby boli záujmy a práva štátu, ako aj jeho  občanov

chránené a prednostne zabezpečované. Ďalej posúdiť z hľadis-

ka početných  daňových únikov  kvalitatívne a kompletne celú

správu daní už aj preto, že pri dnešnom  stave správcov dane

sú  daňové subjekty  kontrolované len  nedostatočným pomerom

a hrozí  nebezpečenstvo, že štát sa po  uplynutí troch rokov

zbaví možnosti kontroly týchto subjektov. Tu sa žiada predĺ-

žiť čas  kontroly spätne v daňovom  zákone z 3 na 6 alebo 10

rokov tak, ako  je to  väčšinou všade na  svete. Tým by štát

získal možnosť kontinuálnej  kontroly všetkých daňových sub-

jektov. V neposlednom rade  treba prehodnotiť účinnosť exis-

tujúcich  právnych  noriem a všeobecne  záväzných predpisov,

aby komplexne vytvárali právny  rámec na úspešnejšie napĺňa-

nie príjmov štátneho rozpočtu.

 

     Ďalej sprísniť väzby výdavkov  kapitol, ktoré majú plá-

nované  príjmy do  štátneho rozpočtu  tak, aby  výdavky boli

viazané  na príjmovú  časť kapitoly.  Sprehľadniť hotovostný

platobný  styk prostredníctvom  transparentnosti účtovníctva

a rekonštruovať  doterajší systém, a to  aj za  pomoci bánk,

ktoré by mali avizovať na daňové úrady hotovostné výbery pe-

ňazí. Je nebezpečné, keď príjemca týchto peňazí ich do príj-

mov  v účtovníctve  nezaeviduje,  v dôsledku  čoho  dochádza

k daňovým únikom. Problémy okolo  tých spoločností s ručením

obmedzeným, ktoré  si neplnia daňové  povinnosti, predpokla-

dám, že sčasti sa budú riešiť novelizáciou Obchodného zákon-

níka a ďalších právnych noriem, ktoré sa v súčasnosti nachá-

dzajú v procese  prerokúvania tu,  v  Národnej  rade. Ďalej,

v návrhu  štátneho rozpočtu  na  rok 1998 sa  neuvažuje  ani

s minimálnou  sumou aktivácie daňových a colných dlhov, hoci

sú značné pasíva daňových subjektov.

 

     V oblasti  nedaňových  príjmov  poukazujeme  na rezervy

možného  zvýšenia v zahrnutí  výnosov z likvidácie  štátnych

podnikov do príjmovej časti rozpočtu, ako i vo zvýšení efek-

tívnosti procesu likvidácie.  Výsledky doterajšej likvidácie

sú takmer žalostné, keď  sa majetok štátu tuneluje prostred-

níctvom likvidácie všade inde len nie do štátnej pokladnice.

Svedčia o tom aj  poznatky z kontrol Najvyššieho kontrolného

úradu,  ale aj  štatistické čísla,  ktoré  hovoria o tom, že

v rezorte  Ministerstva  hospodárstva  Slovenskej  republiky

reprezentuje výťažok z predaja majetku len 5,63 % z účtovnej

hodnoty majetku likvidovaných štátnych  podnikov a v rezorte

poľnohospodárstva  dokonca len 2,96 % z účtovnej hodnoty ma-

jetku. Okrem toho spravidla  neúmerne predlžujú termíny lik-

vidácie, pri výmene likvidátora sa nedôsledne vykonávajú in-

ventarizácie a odúčtovanie  majetku,  ktorý  bol  odpredaný,

a v konečnom  dôsledku sa neuplatňujú  dostatočné sankcie vo

veci náhrady  majetkovej ujmy štátu  voči takýmto likvidáto-

rom. Sme toho názoru, že výnosy z likvidácie týchto štátnych

podnikov  by mali  byť príjmom  štátneho rozpočtu.  Potom by

likvidácia štátnych podnikov mala byť predmetom súvahy návr-

hu v príjmovej časti štátneho rozpočtu, resp. príslušnej ka-

pitoly s väzbou na výdavkovú časť rozpočtu.

 

     V oblasti  nedaňových príjmov poukazujeme  na klesujúci

medziročný trend oproti rozpočtu predchádzajúceho roka. Pod-

ľa nás  si tento stav  vyžaduje hlbšiu analýzu  príčin tohto

poklesu. Na základe  našich kontrolných poznatkov považujeme

za  rizikové príjmy zo splátok od akciovej spoločnosti Calex

Zlaté Moravce vzhľadom na finančnú situáciu tejto spoločnos-

ti.

 

     V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu na rok 1998 pouka-

zujeme na možné riziká, ale aj na rezervy v oblasti zabezpe-

čenia financovania bežných  výdavkov podnikateľských subjek-

tov a štátnych fondov  verejnej spotreby obyvateľstva a štá-

tu. Pre túto oblasť výdavkov štátneho rozpočtu platia rovna-

ké pravidlá ako  aj pre príjmovú časť, kde  sa taktiež žiada

výraznejšie zvýšiť  zodpovednosť a prísne dodržiavanie práv-

nych noriem a všeobecne  záväzných právnych predpisov. V pr-

vom rade sa žiada sfunkčniť vnútorné kontroly, ktorých výkon

by  mohol  preventívne  veľmi  účinne  pôsobiť na racionálne

a účelné vynakladanie  výdavkov vo všetkých  smeroch a titu-

loch v súlade so štátnym rozpočtom.

 

     Vonkajšie kontroly spravidla zisťujú porušovanie pravi-

diel následne, teda ex post. Terajší  stav - česť výnimkám -

pretrváva aj preto, že  sa takmer nevyvodzujú žiadne sankcie

za  porušovanie  zákonov  a  všeobecne  záväzných predpisov.

Spôsobené  hmotné škody  sa nevymáhajú  ani len  symbolicky.

Jednoducho povedané, na akciu nie je primeraná reakcia.

 

     Ak hovoríme, že vnútorný kontrolný systém nie je dosta-

točne funkčný, potom musíme povedať, že sa zo systému celkom

vytratila aj  líniová  kontrola v zmysle zásady  kto  riadi,

ten aj kontroluje.

 

     V oblasti verejných  výdavkov  obyvateľstva poukazujeme

na  chýbajúce  kompetencie   Najvyššieho  kontrolného  úradu

v oblasti  kontroly  hospodárenia s verejnými prostriedkami,

konkrétne  poistného  vybraného a spravovaného  poisťovňami.

Tento problém  je závažný aj  preto, že zatiaľ  absentuje aj

účinnejšia  vonkajšia  kontrola  zo  strany štátneho dozoru.

Myslím si, že netreba  pripomínať, že bez funkčného systému,

najmä nezávislej vonkajšej kontroly, hrozí  podobné nebezpe-

čenstvo, ako to bolo v prípade niektorých finančných fondov,

t. j. vytunelovanie takýchto spoločností s následným dosahom

na nadväzujúce ekonomické vzťahy zainteresovaných subjektov,

nevynímajúc ani zainteresovaných občanov.

 

     Navrhovaný štátny  rozpočet  na rok 1998 je v kapitálo-

vých výdavkoch  reštriktívny a vytvára  predpoklad napätosti

medzi potrebami a reálnymi  zdrojmi, čo môže zakladať predl-

žovanie výstavby nárastu cien, znehodnocovania už vykonaných

prác a náklady na konzerváciu a ochranu.

 

     Na druhej  strane musím uviesť na  základe  našich kon-

trolných zistení, že v tejto oblasti  sa v mnohých prípadoch

veľmi nehospodárne vynakladajú  finančné prostriedky. Začína

to  už  projektovaním a výberovým  konaním,  kde  ponúknutá,

resp.  dohodnutá  cena z výberového  konania sa  už v zmluve

o dielo zvyšuje, konečná  cena diela  je značne vyššia  voči

zmluve o dielo a rozpočtu. Akceptujú sa  neodôvodnené dodat-

ky, nedôsledne  sa preberajú vykonané  práce, často sa  mení

účel  stavby, nedodržiavajú  sa zmluvné  termíny atď.  Tieto

faktory negatívne pôsobia na  rozostavanosť, ktorá sa neodô-

vodnene zvyšuje. V tejto  oblasti treba priorizovať dokonče-

nie stavieb vo vysokom štádiu rozostavanosti a diferencovane

v kapitolách povoľovať novozačínajúce stavby. Za nedodržanie

termínu dokončovania  stavieb v príslušnom kalendárnom roku,

ktoré mali krytie v rozpočtovej kapitole, vykonávať primera-

né sankcionovanie.

 

     Výrazné zlepšenie rozpočtovej disciplíny pri vynaklada-

ní  prostriedkov štátneho  rozpočtu sa  očakáva od zavedenia

systému štátnej  pokladnice, no, žiaľ, z pohľadu  výšky roz-

počtovanej sumy určenej na zavedenie systému v sume 145 mil.

Sk nenaznačuje rázne  napredovanie k cieľu, ktorým je urých-

lené naštartovanie tohto systému.

 

     K ustanoveniam návrhu  zákona o štátnom rozpočte na rok

1998 vyslovila svoje výhrady  Národná banka Slovenska, ktoré

sa dotýkajú svojím obsahom  postavenia a pôsobnosti Národnej

banky Slovenska. Dovoľujem si  vysloviť  presvedčenie, že ak

má byť  štátny  rozpočet na  rok 1998 reálny, a o to  sa ne-

pochybne všetci usilujeme, dosiahne sa medzi vládou a Národ-

nou bankou  potrebný  konsenzus ešte v priebehu schvaľovania

štátneho rozpočtu na rok 1998.

 

     Na záver mi dovoľte záverečné hodnotenie. Najvyšší kon-

trolný úrad konštatuje, že predložený návrh štátneho rozpoč-

tu Slovenskej  republiky na rok 1998 zabezpečuje  nevyhnutné

prostriedky na financovanie základných funkcií štátu a ústa-

vou garantovaných potrieb  za predpokladu dôsledného rešpek-

tovania právnych predpisov a dodržiavania  maximálnej hospo-

dárnosti pri vynakladaní rozpočtových prostriedkov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi Balejíkovi.

 

     Podľa § 80 ods. 2 zákona  o rokovacom  poriadku  prosím

teraz  predsedu  výboru  pána  Maxona,  aby  nás  informoval

o priebehu prerokovania návrhu vo  výboroch a s návrhom ges-

torského výboru.

 

     Prosím, pán predseda Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky k návrhu  zákona o štátnom  rozpočte  na  rok 1998 máme

rozdanú ako tlač číslo 828a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1846 z 3. novembra 1997 pridelil vládny návrh

zákona o štátnom  rozpočte Slovenskej republiky  na rok 1998

a návrhoch rozpočtov  kapitol na  rok 1998 podľa § 87 ods. 2

zákona  Národnej  rady  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku všetkým  výborom Národnej rady  Slovenskej republiky,

samozrejme, okrem  Mandátového a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť  funkcií štátnych funkcionárov,

Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre európsku in-

tegráciu, Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Slo-

venskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodaj-

stva.

 

     Týmto  rozhodnutím  pridelil   pán  predseda  materiály

s tým, že sa  prerokujú do 28. novembra 1997 a ako  posledný

bude o tomto  návrhu rokovať Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodaj-

cov z ostatných výborov.  Ako gestorský určil Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu ako  gestorský  schválil na svojom  rokovaní

dňa 4. decembra uznesením  číslo 567 spoločnú správu výborov

Národnej rady o prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu Sloven-

skej republiky  na rok 1998 a poveril ma  predniesť spoločnú

správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republi-

ky postup  pri  hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch,  ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej

správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, v časti A je uvedený priebeh

a celkový výsledok prerokovania návrhu zákona o štátnom roz-

počte  ako  celku i návrhu  rozpočtu  jednotlivých  kapitol.

V ďalšom texte tejto správy sú uvedené pripomienky a odporú-

čania výborov k paragrafovému  zneniu návrhu zákona i pripo-

mienky a odporúčania k návrhu  zákona ako celku ku kapitolám

vo vzťahu k prílohám návrhu zákona v tomto členení:

 

     - v časti B sú  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k para-

grafovému zneniu návrhu zákona o štátnom rozpočte,

 

 

     - v časti C sú  pripomienky a odporúčania  ku kapitolám

vo vzťahu k prílohám návrhu zákona o štátnom rozpočte,

 

     - v časti D sú iné odporúčania a požiadavky výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky k návrhu  zákona o štátnom

rozpočte.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, časť C je  potom v spoločnej

správe členená na:

 

     časť C I - návrhy k príjmovej časti štátneho rozpočtu,

     časť C II - návrhy na zníženie výdavkov kapitol,

     časť C III - návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol,

     časť C IV - presuny medzi kapitolami,

     časť C V - presuny v rámci príslušných kapitol.

 

     A v časti D, ako  som už  spomínal,  sú iné odporúčania

a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám teraz

predniesol návrhy na hlasovanie podľa jednotlivých častí. Ak

máte  spoločnú  správu,  začneme  od  strany číslo 5 v časti

B - pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy k paragrafovému  zneniu

návrhu zákona o štátnom rozpočte.

 

     V časti B navrhujem hlasovať spoločne s návrhom gestor-

ského výboru neodporúčať tieto body: bod 1, 3, a 9.

 

     Rovnako v časti B s návrhom  gestorského výboru odporú-

čať schváliť tieto body: 2, 4, 5, 6, 7, 8 a 10.

 

     V časti C I na strane 9 neboli prijaté žiadne návrhy.

 

     V časti C II - bod  číslo 1 v súlade s návrhom  gestor-

kého výboru odporúčam neschváliť a bod 2 schváliť.

 

     V časti C III - návrhy  na zvýšenie  kapitol  vymenujem

teraz body, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť, a na-

vrhujem o nich  hlasovať  spoločne. Sú  to body: 1, 2, 3, 4,

5, 6, 7, 8, 9, 10, 11.

 

     Na strane 12 v časti C IV - presuny  medzi kapitolami -

v súlade s uznesením  gestorského výboru  odporúčam hlasovať

spoločne s návrhom  na neprijatie o týchto bodoch - pokraču-

jeme na strane 12: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13. A

hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru s návrhom

na prijatie o týchto bodoch: 5, 14, 15, 16, 17, 18, 19 a 20.

 

     V časti C V s návrhom  hlasovať  spoločne a tieto  body

neprijať  navrhujem  o  bodoch 1, 2, 5, 7, 8, 9, 10, 12, 13,

14, 15, 16 a 17.

 

     Hlasovať spoločne s návrhom  prijať  odporúčam o bodoch

3, 4, 6, 11, 18 a 19.

 

     Budeme pokračovať  na strane 22 o časti D - iné odporú-

čania a požiadavky výborov Národnej rady. V súlade s uznese-

ním výboru  navrhujem, aby sme spoločne  hlasovali s návrhom

neprijať  o bodoch 2, 3 a 5 a spoločne  hlasovali o bodoch 1

a 4 s návrhom na ich prijatie.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  súčasťou alebo prílohou spo-

ločnej správy 828a je i návrh  uznesenia  Národnej rady Slo-

venskej  republiky k vládnemu  návrhu  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky

na rok 1998.

 

     Vážený pán predseda, vážený  pán podpredseda vlády, vá-

žené  dámy a  páni, to  je všetko  zo spoločnej správy, tlač

číslo 828a.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán predseda.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, keďže  gestorský výbor

nenavrhol žiadne rozhodnutie  podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku, môžeme pristúpiť k otvoreniu rozpravy.

 

     Do rozpravy  som dostal písomné prihlášky. Za  klub SDĽ

sa prihlásila pani poslankyňa  Schmögnerová, za klub KDH pán

poslanec Dzurinda.

 

     Prosím pani poslankyňu Schmögnerovú.

 

     Páni poslanci, ak sa hlásite na tabuli, tak to je až po

skončení  rozpravy  písomne  prihlásených  poslancov.  (Hlas

z pléna.)

 

     Nie, podľa  rokovacieho poriadku, ktorý  hovorí, že keď

sa skončí rozprava písomne  prihlásených, predseda sa spýta,

kto sa hlási ďalej? (Hlasy v sále.)

 

     Za kluby sú prihlásení dvaja poslanci. Keď skončia klu-

by, potom  sú prihlásení poslanci.  Ale to čítam  vždy až po

vystúpení tých, ktorí sú prihlásení za kluby.

 

     Prosím, páni poslanci sa prihlásili v tomto poradí: pán

poslanec  Košnár, pán  poslanec Nagy,  pán poslanec Pásztor,

pán poslanec  Prokeš a pán  poslanec Ftáčnik. Zatiaľ.  Potom

budeme zapisovať tých, ktorí sa prihlásia na svetelnej tabu-

li.

 

     Prosím, pani poslankyňa, môžete vystúpiť.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     prerokovanie štátneho rozpočtu na rok 1998 sa určilo na

utorok.  Každý vie,  že v utorok  zasadá  vláda, ktorá  sedí

v Úrade vlády, nemôže zároveň sedieť v Národnej rade Sloven-

skej  republiky. Takže  poslanecká snemovňa  prerokúva návrh

vlády o štátnom  rozpočte na rok 1998 bez účasti vlády a jej

predsedu.  Prečo takáto  dobre zinscenovaná  fraška? Pretože

o rozpočte  rozhodne  koalícia  a  vládu neinteresujú názory

opozície.  Je oveľa  pohodlnejšie  sedieť v Úrade  vlády, už

opäť bez  dotieravých novinárov, ako  počúvať  kritiku z úst

opozičných politikov. A o tú predovšetkým pôjde.

 

     Štátny rozpočet sa nedá posúdiť bez posúdenia makroeko-

nomickej situácie roku 1997, bez jej vyhliadok na nasledujú-

ci rok, ako i bez podielu hospodárskej politiky vlády.

 

     Pripomeňme si,  že v roku 1994 tretia  vláda  Vladimíra

Mečiara zdedila po tzv. dočasnej vláde pomerne skonsolidova-

né hospodárstvo, v ktorom sa po prvýkrát po roku 1989 dosia-

hol  hospodársky  rast. V porovnaní s rokom 1993 sa  znížila

takmer na polovicu inflácia. Z vysokého deficitu bežného úč-

tu sme sa dostali do  mierneho prebytku. Po prvýkrát od roku

1989 vzrástli reálne mzdy. Strojnásobili sa devízové rezervy

a viac ako o 50 % vzrástli zahraničné investície. Táto vláda

naskočila do rozbehnutého  vlaku a ťažila z toho po celý na-

sledujúci rok.

 

 

     Občas si môžeme vypočuť,  že zásluhy za hospodárske vý-

sledky roku 1994 nemá tzv. dočasná vláda, no druhá Mečiarova

vláda. I keď to tak nie  je, pripusťme hypoteticky, že by to

tak bolo. Ak si táto vláda prisvojuje dobré výsledky sloven-

ského hospodárstva  dokonca za roky 1994  a 1995, musí niesť

plnú zodpovednosť za výsledky nasledujúcich rokov: za makro-

ekonomickú vnútornú i vonkajšiu nestabilitu, za rast zadlže-

nosti, za vysokú mieru nezamestnanosti a podobne.

 

     Už v rozpočte na rok 1996 vláda založila nesprávny smer

slovenskému  hospodárstvu. Vykoľajila  ho. A dôsledky  tohto

vykoľajenia budeme žať dlho po tom,  čo tu už táto vláda ne-

bude. Makroekonomický zázrak trval  krátko a z tejto bubliny

nezostalo už  dnes takmer nič. Pretože  vláda a jej predseda

si to nechcú priznať, dovolila som si pred viac než mesiacom

ponúknuť v otvorenom liste  predsedovi vlády diskusiu o hos-

podárskej politike vlády a o jej dôsledkoch v Slovenskej te-

levízii. Nedostala  som odpoveď, hoci pán  predseda vlády už

skončil  liečenie v Piešťanoch. Chcem z tohto  miesta  svoju

ponuku zopakovať. Zároveň by som  chcela požiadať i vás, pán

minister, aby ste oboznámili  Národnú radu Slovenskej repub-

liky s hlavnými zámermi  hodnotenia misie Medzinárodného me-

nového fondu a Svetovej banky, ktoré  sa týkajú  slovenského

hospodárstva. Nezatajujte, že tieto  hodnotenia už vonkoncom

nie sú priaznivé.

 

     Vážená poslanecká snemovňa,  prerokúvame návrh štátneho

rozpočtu na rok 1998, pričom  na zreteli musíme mať dve sku-

točnosti.

 

     Po  prvé, tento  štátny rozpočet  je posledným  štátnym

rozpočtom tejto  vlády. Je možné preto  predpokladať, že to,

čo vláda  nestihla zo svojho  programového  vyhlásenia  ešte

realizovať v štátnych rozpočtoch v rokoch 1995, 1996 a 1997,

bude sa usilovať dostať do štátneho rozpočtu v roku 1998.

 

     Po druhé, štátny rozpočet na  rok 1998 je tiež volebným

rozpočtom a je  možné predpokladať, že sa v  ňom budú presa-

dzovať partikulárne záujmy vládnych strán.

 

     Pokúsim sa zhodnotiť, do akej miery sa tieto predpokla-

dy odrazili v rozpočte na rok 1998.

 

     V prvom prípade je  východiskom druhá časť programového

vyhlásenia  vlády s názvom  Stratégia a základné zámery hos-

podárskeho rozvoja. V nej sa vláda zaväzuje, že svojou poli-

tikou počas svojho funkčného  obdobia sa bude usilovať okrem

iného o nasledujúce makroekonomické zámery:

 

     - udržať  rast hrubého  domáceho produktu v stálych ce-

nách na 5 %,

 

     - znížiť mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %,

 

     - podiel deficitu štátneho  rozpočtu na HDP podľa meto-

diky Medzinárodného menového fondu udržať  do 3 % s klesajú-

cim trendom a s cieľom dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet,

 

     - celkovú  zadlženosť  udržať  v rozpätí  porovnateľnom

s kritériami Európskej únie a postupne ju znižovať.

 

     Štátny  rozpočet na  rok 1998  predpokladá 12-percentnú

úroveň miery nezamestnanosti. To  je o dva percentuálne body

nad hranicou 10 %. No i napriek tomu to pokladám za dosť ná-

ročný cieľ,  keďže v septembri tohto  roku miera nezamestna-

nosti stúpla opäť  na 13 % a po celý  rok 1997 sa pohybovala

iba málo pod touto hranicou. V jednej zo svojich  základných

úloh - znížiť mieru nezamestnanosti - teda vláda zlyhala.

 

     Na základe týchto výsledkov  možno pochybovať, či vyka-

zovaný rast hrubého domáceho  produktu je skutočný, resp. či

môžeme byť s jeho  štruktúrou a efektívnosťou  spokojní.  Ak

berieme do úvahy mieru investovania, ktorá dosiahla 33 % pri

5 až 6-percentnom raste HDP, je možné povedať, že tento rast

evidentne vykazuje známky extenzívneho, investične náročného

a málo efektívneho rastu, t. j., i keď formálne  rastový zá-

mer vláda dosiahla, pochybujem, či takýto rast  hospodárstva

je pre Slovenskú republiku naozaj žiaduci.

 

     Podľa  Medzinárodného menového  fondu treba  porovnávať

tendenciu vývoja takzvaného fiškálneho  deficitu  všeobecnej

vlády.  V roku 1995 Slovenská  republika  dosiahla  fiškálny

prebytok, ale v nasledujúcich  rokoch sa  dostali štátne fi-

nancie  do  deficitu a v porovnaní s rokom 1995 bude  v roku

1998 výsledok  horší asi o 3,5 bodu, na  úrovni  asi -3 % až

-3,1 %. Znamená to, že  vláda je ďalej od vyrovnaného finan-

covania štátu ako na začiatku svojho funkčného obdobia. Vlá-

da  sa rozhodla  zverejňovať však  iba malú  časť fiškálneho

schodku, aby to vyzeralo lepšie. Aby som zopakovala vyjadre-

nie pána  poslanca Košnára, keď nemôže  vláda dokázať, snaží

sa aspoň vykázať.

 

     Z hľadiska porovnateľnosti za predchádzajúce roky treba

však uvádzať aj takzvaný účtovný  schodok, ktorý v roku 1998

má byť 55,847 mld., kým v roku 1997 podľa  predpokladu by to

malo byť 36,9 mld.

 

     Od roku 1996 vláda začala využívať deficitné financova-

nie na neproduktívne výdavky, na projekty s nízkou exportnou

výkonnosťou,  resp. nízkou  efektívnosťou. Načo  bolo akurát

teraz nevyhnutné nové územnosprávne  členenie? Čo reálne ľu-

ďom prinieslo? Vláda svojou expanzívnou politikou demonštro-

vala na jednej strane voluntarizmus spojený s megalomanskými

predstavami  ako i hrubú  nekompetentnosť.  Na druhej strane

to, že  jej mocenské a úzke  skupinové záujmy napríklad nie-

koľkých stavebných spoločností sú poprednejšie ako taký hos-

podársky rast, z ktorého bude mať osoh celá spoločnosť. Pred

akútnymi požiadavkami mladých rodín bývať zvíťazili diaľnič-

né projekty. Podiel výdavkov na diaľnice a na rozvoj bývania

to jednoznačne  dokumentuje. Do očí  začína biť neracionálne

projektovanie a budovanie diaľnic,  tu kúsok, tam kúsok, aby

sa každý kraj uspokojil.

 

     Nezodpovedná  politika vlády  má za  následok v rozpore

s programovým  vyhlásením vlády  rast absolútnej zadlženosti

vlády. S tým je spojený i dynamický  rast  výdavkov  štátnej

dlhovej  služby. Kým  náklady štátnej  dlhovej služby, t. j.

úroky a istina v roku 1995 predstavovali  iba 9,4 % z výdav-

kov štátneho rozpočtu, v roku 1997  už 18 % a v nasledujúcom

roku budú  až 28 %. Po zohľadnení  rozpúšťania  štátnych fi-

nančných aktív to bude o niečo menej. V roku 1998 na splátky

úrokov a istiny sa použije spolu 66,847 mld. Z toho 4,1 mld.

sa  má uhradiť  na úkor  poklesu štátnych  finančných aktív.

Takzvané revolvingové krytie dlhu nie  je nič iné ako hrade-

nie starých záväzkov novými pôžičkami. Je to ako snehová gu-

ľa,  ktorú  tlačíme  pred sebou  a ktorá  sa nabaľuje o nové

a nové úroky.

 

     Rast  konečnej  spotreby  štátu, ktorý  vzrástol v roku

1996 o 24,2 %,  v tomto 1. polroku o 17 %, mal  za  následok

dva  mimoriadne negatívne  dôsledky. Vytlačil  podnikateľské

investície a prispel k rastu deficitu bežného účtu platobnej

bilancie. Tým sa ešte viac zabrzdila modernizácia a reštruk-

turalizácia podnikateľskej sféry a oslabila sa slovenská ko-

runa. Svojou  politikou vláda vytvorila  priaznivú klímu pre

útok na slovenskú  korunu a následne na znehodnocovanie meny

a pokles devízových  rezerv. Mala by  sa za to  pred občanmi

zodpovedať. Vláda, ktorá robí politiku  makroekonomickej de-

stabilizácie, je zlou vládou.

 

     Už z tohto krátkeho  náčrtu, ktorý  budem ešte dopĺňať,

je zrejmé, že vláda nedodržala základné zámery hospodárskeho

rozvoja, ktoré si predsavzala vo svojom programovom vyhláse-

ní. Od  roku 1996 sme  niekoľkokrát i na  pôde Národnej rady

Slovenskej republiky  chceli iniciovať  rozpravu o hospodár-

skej politike vlády. Bez výsledku. Odpoveďou je najčastejšie

arogancia  moci, ktorá  si sama  sebe takto  pripravuje pád.

Lenže dedičstvo  tejto vlády bude  naším  dedičstvom. V roku

1994 trvalo takzvanej  dočasnej vláde stabilizovať hospodár-

stvo niekoľko mesiacov. Rozsah  škôd tejto vlády som nedávno

prirovnala k storočnej  vode v Českej republike alebo v Poľ-

sku s tým rozdielom, že sanácia škôd  tejto vlády bude trvať

oveľa dlhšie.

 

     O štátnom  rozpočte  na rok 1998 rozhodnú  partikulárne

záujmy vládnych strán. Rozpočet na rok 1998 je volebným roz-

počtom a predovšetkým  Združenie robotníkov  Slovenska, Slo-

venská národná strana a Roľnícka strana, resp. jej následník

Nová agrárna strana chcú voličovi aspoň v poslednom roku do-

kázať  svoju nenahraditeľnosť.  Štátny rozpočet  na rok 1998

nebude preto  odrážať  potreby spoločnosti, ale bude odrazom

partikulárnych záujmov politických strán.

 

     V dvoch po sebe nasledujúcich rokoch Združenie robotní-

kov Slovenska na príkaz nepodporilo návrh Strany demokratic-

kej ľavice  na  novelizáciu  zákona o dani z príjmov, ktorej

súčasťou bolo i zavedenie  takzvanej milionárskej dane. Dnes

ho predkladá ako novinku. Je  možné, že z kontextu vytrhnuté

riešenie je podmienkou  hlasovania Združenia robotníkov Slo-

venska  za  rozpočet.  Po  historickej  úlohe, ktorú zohralo

Združenie robotníkov Slovenska pri vytváraní triedy veľkoka-

pitalistov rozdávaním národného bohatstva - čím sa nepochyb-

ne navždy  zapíše do dejín  robotníckeho hnutia, lebo  to sa

ešte nepodarilo žiadnej inej robotníckej strane - je to sla-

bá náplasť na rany.

 

     Sme svedkami toho, že pri presadzovaní svojich partiku-

lárnych politických  záujmov sú vládne  strany, najmä menšie

vládne strany, schopné účelovo  podporiť aj opozičné návrhy,

ako sa  to stalo pri pozmeňujúcich  návrhoch Strany demokra-

tickej  ľavice pri zákone o dani z pridanej  hodnoty. Schvá-

lenie  návrhu Strany demokratickej ľavice, aby sa do 23-per-

centnej daňovej sadzby nepreradili služby pôšt a telekomuni-

kácií,  bolo už  zrejme priveľa  pre Hnutie  za demokratické

Slovensko, ktoré nesie hlavnú zodpovednosť za rozpočet, pre-

tože dobrí  podnikatelia  mečiarovci v porovnaní s rozpočtom

na  rok 1997 znížia  príjmy  dane z príjmov o ďalších 13 mi-

liárd a Hnutie za demokratické Slovensko nie je schopné nový

výpadok DPH nahradiť.

 

     Účelovú  dohodu vytvorilo  Združenie robotníkov Sloven-

ska, Slovenská národná  strana a Nová agrárna strana, zrejme

s tichou podporou ministra pôdohospodárstva, so zámerom zvý-

šiť dotácie do poľnohospodárstva, obrany a školstva v rozsa-

hu o 1,27 mld. Strana demokratickej ľavice by mohla zvýšenie

prostriedkov do poľnohospodárstva  a školstva podporiť, keby

sa  napríklad  presunuli z kapitoly  Slovenskej  informačnej

služby, alebo keby sa dosiahli zvýšením dane z príjmov práv-

nických osôb.

 

     Z iniciatívy  predsedu  výboru  pre  financie, rozpočet

a menu pána  Miroslava Maxona - a pôvodne  pravdepodobne  za

chrbtom ministerstva  financií, dnes  už s vedomím minister-

stva  financií a pána  ministra  Kozlíka - sa  Nová  agrárna

strana a  Slovenská národná strana rozhodli  pristúpiť k ne-

zodpovednému kroku,  ktorý môže mať  vážne dôsledky pre  dve

významné  slovenské  finančné   inštitúcie:  pre  Investičnú

a rozvojovú banku a Slovenskú sporiteľňu. Pán predseda výbo-

ru  navrhol, aby  sa každoročná  náhrada majetkovej  ujmy zo

štátneho rozpočtu pre Investičnú a rozvojovú banku a Sloven-

skú sporiteľňu - v roku 1998 to bude pre Investičnú a rozvo-

jovú  banku 782 mil. a  pre  Slovenskú  sporiteľňu 490 mil.,

v roku 1998 neposkytla. Ak by tento návrh prešiel, Investič-

nú a rozvojovú  banku by pravdepodobne  nezachránil ani nový

strategický investor.

 

 

     Druhým  riešením je, že  Investičná a rozvojová banka a

Slovenská sporiteľňa nedodržia zmluvy o mladomanželských pô-

žičkách a stavebných  pôžičkách v rámci  družstevnej bytovej

výstavby a budú  požadovať namiesto  zvýhodnených  úrokových

sadzieb  komerčné úrokové  sadzby. Pán  predseda Maxon  síce

tvrdí,  že to  tak nebude,  lebo sa  buď použijú, podotýkam,

imaginárne  zdroje  Fondu  národného  majetku,  alebo, čo je

pravdepodobnejšie, s predstaviteľmi bánk sa dohodne na doda-

točnej kompenzácii v roku 1999. Inými slovami, nech to rieši

už druhá  vláda. Takýchto záväzkov  zostane na budúcu  vládu

viacero: medzinárodná arbitráž o slovenskej inkasnej jednot-

ke, ktorú  podala proti Slovenskej  republike Československá

obchodná banka, spor o rozdelenie bilancie ŠBČS atď. atď.

 

     Ako inak ako politickým uprednostňovaním na úkor ostat-

ných možno nazvať i návrh poslancov  vládnej koalície rozde-

liť  viac ako  jednu tretinu  všetkých kapitálových výdavkov

určených na vysoké školy  pre tzv. Mečiarove univerzity? Ako

to dokážete vysvetliť študentom, ktorí sú poslucháčmi ostat-

ných univerzít, páni vládni poslanci?

 

     Môžem teda túto časť vystúpenia uzavrieť. Návrh štátne-

ho  rozpočtu na  rok 1998 je  vyjadrením  mocenskej  pozície

vládnych strán, a nie všeobecných záujmov tejto spoločnosti.

 

     Vláda sa v programovom  vyhlásení  zaviazala rozpočtovú

politiku založiť na nezvyšovaní daňového zaťaženia, ako i na

tom, že ho bude postupne znižovať. Pán minister Kozlík o tom

vo svojom vystúpení hovoril. Zabudol  však dodať, že v prie-

behu štyroch  rokov sadzby  dane z príjmov právnických a fy-

zických osôb, ako i odvodové povinnosti do fondov zostali na

rovnakej úrovni. Ak pri expanzii hospodárstva  pritom príjmy

dane od  právnických osôb dokonca  absolútne poklesli, sotva

to možno posudzovať pozitívne,  či dokonca interpretovať ako

pokles daňového zaťaženia. Pán  minister Kozlík si znovu po-

mohol tým, že porovnáva odvody daní v porovnaní s hrubým do-

mácim produktom. To však nič nemení na tom, čo som uviedla.

 

     Dovoľte mi, aby som  sa odvolala na vystúpenie predsedu

Najvyššieho kontrolného úradu,  ktorý kriticky poukazoval na

nízku efektívnosť správy daní, na daňové odpustky, na daňové

úniky a zodpovednosť štátu za ne. Základným nedostatkom pri-

zerania  sa  daňovým  únikom,  finančnej nedisciplinovanosti

a podobne nie  je len výpadok štátneho  rozpočtu, ale aj de-

formovanie  súťaže v podnikateľskom  prostredí.  A v takomto

deformovanom prostredí nemôže  slovenské hospodárstvo napre-

dovať.

 

     V rozpore s tri roky opakovaným sľubom sa vláda rozhod-

la  nepredložiť  ani  zníženie  daňového  zaťaženia pri dani

z príjmov  fyzických  osôb,  čiže  sľubovaný  zákon  o  dani

z príjmov sa  do poslaneckej snemovne  nedostal. Znamená to,

že od roku 1993 daňové sadzby a odpočítateľné položky zosta-

li na rovnakej  úrovni. V roku 1998 i z tohto dôvodu celkový

podiel dane z príjmov fyzických osôb, dane z pridanej hodno-

ty a spotrebných daní, teda  to, čo zaplatí zo svojho vlast-

ného vrecka občan, bude  na príjmoch štátneho rozpočtu pred-

stavovať 64,2 %.

 

     Tak ako po predchádzajúce roky hradí štátny rozpočet aj

úvery a splátky  úrokov za  Východoslovenské  železiarne, čo

je stopercentná  súkromná  spoločnosť, štátny rozpočet uhra-

dí v roku 1998 spolu 587 mil. korún.  Je  načase, aby  vláda

uviedla, či  bude mať štát  vlastnícku  účasť v Krivorožskom

ťažobno-úpravárenskom kombináte Dolinská, alebo či je to iba

veľkodušný  dar pánu  Rezešovi za  služby poskytované vláde,

resp. vládnej  koalícii napríklad i za  to, že bude volebným

lídrom Hnutia za demokratické Slovensko.

 

 

 

     Vážená  snemovňa, podľa  pána ministra  financií má byť

prvou prioritou štátneho rozpočtu sociálny prístup. Minister

financií  to dokazoval  aj v úvodnom  slove  tým, že sa pred

niekoľkými  týždňami zvýšili  výdavky na  sociálnu politiku.

Ide o sociálne dávky a detské prídavky, ktoré súvisia so ži-

votným  minimom. Mimochodom, to sa  zvýšilo asi o 9 mesiacov

neskôr, ako  bol zákonný nárok.  Ale aj po  zvýšení budú na-

príklad  prídavky na  deti  dosahovať  len  asi 70 % reálnej

úrovne roku 1989. Avšak  zvýšením sociálnych dávok a prídav-

kov sa sociálny prístup štátneho rozpočtu definitívne vyčer-

páva.

 

     To, že sociálny prístup medzi priority štátneho rozpoč-

tu naozaj  nepatrí, nie je  ťažké dokumentovať. Začať  možno

tým, že  sa predpokladá zníženie sadzby  odvodov zo štátneho

rozpočtu do Sociálnej poisťovne, čo bude predstavovať zníže-

nie odvodu o jednu miliardu. Sociálna poisťovňa ešte v budú-

com  roku zvýšené  dôchodky bude  môcť vyplatiť,  ale v roku

1999 na to  prostriedky mať nebude. Ak sa  totiž v roku 1998

dôchodky zvýšia o 10 %, v nasledujúcom  roku sa Sociálna po-

isťovňa dostane do mínusu. Takže  vláda sa opäť správa akoby

sa po roku 1998 život skončil.

 

     Návrh štátneho rozpočtu ráta so znížením sadzieb povin-

ných odvodov  štátu do Všeobecnej  zdravotnej poisťovne, čím

sa jej  príjem zníži o 3 mld. korún.  Prepočty  zohľadňujúce

vývoj cien ukazujú, že v lôžkovej starostlivosti bude chýbať

404 mil. korún, v ambulantnej  starostlivosti 1,275 mld. ko-

rún, v nákladoch na liečivá a zdravotné pomôcky 691 mil. ko-

rún. Navyše ešte nie je uzatvorený rok 1997. Najnižšie číslo

predpokladaného  prepadu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne je

1,8 mld. korún. Horný  odhad pre  všetky zdravotné poisťovne

je 10 mld. korún. Túto stratu bude raz potrebné uhradiť. To,

že výdavky v zdravotníctve  za ostatné roky vzrástli dokonca

až 2,8-násobne, je  všeobecne  známe.  Táto vláda  mala však

k dispozícii dostatok času, aby uskutočnila reformu zdravot-

níctva. Tento čas nevyužila. Zvýšiť efektívnosť  zdravotníc-

tva bude ďalšou úlohou budúcej vlády.

 

     Vážené dámy a páni, vláda  sa vo svojom programovom vy-

hlásení  zaviazala  zintenzívniť  koordináciu a previazanosť

opatrení finančnej  politiky s menovou politikou, ako i eli-

minovať impulzy narúšajúce  stabilitu a rovnovážnosť vývoja.

Návrh  novelizácie  zákona o Národnej  banke Slovenska,  ako

i § 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorým sa má pre rok

1998 stanoviť  nulové  úročenie  štátnych  finančných  aktív

a pasív vedených na účtoch  Národnej banky Slovenska, ako aj

direktívne stanovenie úrokových  sadzieb zo štátnych poklad-

ničných poukážok nakupovaných do podpory Národnej banky Slo-

venska  vo výške 12 % nasvedčuje, že  ani  túto časť  svojho

vyhlásenia vláda nerešpektuje.

 

     Pri  prvom čítaní  novelizácie  zákona o Národnej banke

Slovenska som ironicky poznamenala, že keď vláda chce zvyšo-

vať krytie schodku z 5 % na 10 %, mala by určiť ešte aj úro-

čenie  štátnych  pokladničných  poukážok.  V  návrhu  zákona

o štátnom rozpočte tento ironický návrh vláda zobrala vážne.

Ak by poslanecká snemovňa novelizáciu zákona o Národnej ban-

ke Slovenska  schválila, pokušenie vlády  monetizovať štátny

dlh, t. j. kryť časť  štátneho dlhu emisiou peňazí, bude ne-

odolateľné. To by ale roztočilo inflačnú špirálu.

 

     Vážená Národná rada, návrh  štátneho rozpočtu je pokra-

čovaním  nekompetentnej  hospodárskej  politiky  vlády,  ako

i presadzovania mocenských záujmov a záujmov úzkych podnika-

teľských skupín. Takáto politika je proti záujmom spoločnos-

ti, je  proti záujmom tohto  štátu. Je to  politika protiso-

ciálna, ktorej  dôsledkom je hlboká  sociálna diferenciácia.

Odstraňovanie jej následkov bude pre spoločnosť ťažké a spo-

jené s novými nákladmi. Tieto náklady neboli nevyhnutné. Ale

znášať ich budú  opäť radoví  ľudia i robotníci, ktorých zá-

ujmy si predsavzala presadzovať  jedna z vládnych strán. Ľa-

vicová  strana s  takouto  politikou  a s  takýmto rozpočtom

nechce mať nič spoločné. Náš klub navrhne určité pozmeňujúce

návrhy, ale ani ich prípadné  prijatie náš postoj k rozpočtu

na rok 1998 nezmení.

 

     Strana demokratickej ľavice  bude hlasovať proti návrhu

štátneho rozpočtu na rok 1998.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.

 

     Chcem len pani poslankyni  povedať, že pokiaľ namietala

dnešný deň ako deň začatia rokovania o rozpočte, tento dátum

bol navrhnutý na poslaneckom  grémiu z toho dôvodu, že je tu

určitá  časová  tieseň a ani  jeden z poslancov  ani jedného

klubu nenamietal. Všetci sme sa  na tomto dohodli, takže nie

je to návrh vlády, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci, kým urobím  prestávku na obed, s faktic-

kou poznámkou sa hlási pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     nielen ja, ale aj ďalší budú zrejme reagovať na viaceré

tvrdenia pani poslankyne Schmögnerovej. Niektoré sú scholas-

tické, niektoré také, o ktorých stojí za to diskutovať.

 

 

     Na dve  veci nemožno nereagovať. Na  to, že novú územnú

samosprávu,  územné členenie  pripodobňuje megalomanským po-

stojom k budovaniu vodných diel.  Odporúčal by som teda, aby

sa pani kolegyňa už zobudila. Žijeme pred vstupom do ďalšie-

ho storočia a treba sa  pozerať,  hádam si  všimnúť - pokiaľ

ide o to megalomanstvo, ktoré sa Slovákom pripomínalo, akoby

boli hlavní nositelia minulého režimu v bývalom štáte jedno-

bokej  federácie -, že  súd v Haagu dal  za pravdu Slovensku

a Slovákom, že toto dielo  bolo a je potrebné a aj efektívne

pre našu ekonomiku. Produkuje  toľko elektriny, že to posta-

čuje pre všetky domácnosti na Slovensku.

 

     Pokiaľ ide o druhú záležitosť, čo napáchala táto vláda,

tak jednoducho zhodiť výsledky Slovenskej republiky je možné

naozaj len z tejto polohy. Ak už neberiete do úvahy, čo uka-

zujú fakty, ak neberiete naše názory, prosím. Odporúčam, aby

ste sa  pozreli na hodnotenia  Európskej komisie, Európskeho

parlamentu a ďalších  inštitúcií, ktoré  naozaj nikto nemôže

viniť z nejakej  vysokej  náklonnosti k nám.  Aj  ekonomické

hodnotenie v Agende 2000, ktoré  je neúplné, niekde nie cel-

kom v súlade  so skutočnosťou, predsa  len priznáva, že Slo-

vensko  pokračuje  pozitívne a ekonomická  oblasť je  vysoko

uznávaná. A myslím si, že  opodstatnene, najmä pri porovnaní

s podstatne  horšími  východiskovými  podmienkami Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Pacola s faktickou poznámkou? Nie, zrejme

do rozpravy.

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Samozrejme,  pani Schmögnerová  čaká, čo  jej odpoviem.

Pani  Schmögnerová,  dobre  vás  naučili v Amerike. A prosím

vás,  neberte si  stranu Združenia  robotníkov Slovenska  do

úst, tá vám  nepatrí. Vy a vaša strana  je na míle vzdialená

od robotníkov, pretože som aj ja z nej musel odísť, lebo ste

na zjazde v Trenčíne  povedali, že ste strana intelektuálov.

A takisto v klube na  Gunduličovej ulici mi jeden spisovateľ

povedal, keď som  mu vravel, že sa musíme  zomknúť okolo ro-

botníctva: "My sme strana intelektuálov." A nebudem hovoriť,

čo pán Weiss, ktorý pri vás sedí, hovoril v Trenčíne. Tak si

vy neberte robotníkov, azda  okrem Anteckého nemáte viac ni-

koho z nich.

 

     Som  presvedčený,  že  Združenie  robotníkov  Slovenska

spravilo pre robotníkov veľa. Dali sme im fabriky, môžem vám

povedať - Cementárne Ladce, Sienit Púchov, ŽOS Zvolen, ktoré

majú robotníci.  Čo ste dali vy?  Pýtam sa. Čo ste  dali vy,

odkedy ste na politickej scéne? Pýtam sa vás. Nič. Najlepšie

je kričať. (Hlas poslanca Weissa z pléna.) Neozývaj sa, pro-

sím ťa, pán  Weiss. Ty si  už doslúžil. (Smiech v sále.) Ro-

botníkom ste  chceli dať akurát to,  že za  vašej vlády a do

vašej  vlády  v  apríli  bol  predložený  zákon  v roku 1994

o predĺžení  dôchodkového  veku.  To  bolo  vaše.  Áno, pani

Schmögnerová, ja to totiž mám, nesmejte sa. Je to  vaša úbo-

hosť. Môj starý otec vždy  hovoril a stále hovorieval: Vieš,

ktorý kôň ťa najviac kopne a kedy kôň najviac kope? Taká ste

aj vy.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len pripomenúť členom redakčnej rady Parlamentné-

ho kuriéra, že dnes o 13.00 hodine  máme zasadnutie v miest-

nosti číslo 147.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Košnár - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pani  kolegyňa Schmögnerová  zrejme spieva  áriu z inej

operety, než sa "nosí" na Pasienkoch.

 

     A chcel by som povedať, že pokiaľ ide o explozívny rast

výdavkov a megalomanské  projekty, tak  si  myslím,  že bolo

potrebné oveľa výraznejšie povedať, že  megalomanské projek-

ty sa nevzťahujú na výstavbu  Vodného diela  Gabčíkovo-Nagy-

maros, ale sa vzťahujú  predovšetkým na také priority, ktoré

majú budovať diaľnice "odnikiaľ nikam a dál nic". Myslím si,

že je pravdou, že Strana demokratickej ľavice nedala fabriky

a nedala ich predovšetkým veľkokapitalistom, rýchlozbohatlí-

kom, ktorí tejto spoločnosti ani do štátneho rozpočtu nepri-

nášajú to, čo  by bolo nielen slušné, ale  aj pre spoločnosť

nevyhnutné. Je to naozaj tak, že kôň kope najviac vtedy, keď

zdochýna. A to sa prejavuje aj tu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ducký.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená poslanecká snemovňa,

 

     nie je tak dávno, čo som  tu povedal, že azda sa človek

narodil  preto, aby sa čudoval. A zisťujem, že asi som pove-

dal pravdu,  pretože som si pozorne  vypočul vystúpenie pani

poslankyne  Schmögnerovej,  hlavne  v  oblasti  z roku 1994.

A neprestávam sa čudovať, keď to robí osoba a predstaviteľka

strany, ktorá nás začiatkom roku 1994 kritizovala za dovoznú

prirážku, vďaka  ktorej sme sa prehupli  z pasívnej bilancie

do aktívnej hlavne voči  Českej republike, ktorá nás verejne

kritizovala za  certifikáciu, ktorú dnes  uplatňuje celá Eu-

rópska únia  a dokonca je  to podmienkou globalizácie  trhov

ako takých všeobecne, ktorí odporúčali 30-percentné zvýšenie

cien energie,  v tom prípade  elektrickej. Čo by  bolo dnes?

Aký by bol  sociálny stav? Neviem si ho  dosť dobre predsta-

viť. Som zástancom  toho, že ceny sa musia  naprávať a musia

odzrkadľovať  nielen nákladovú  časť, ale  aj trhovú úroveň.

Čiže  z  tohto  pohľadu  skutočne  nevychádzam z prekvapenia

a čudovania, že to hovoria práve  tí ľudia, ktorí mali na to

zásadne iné názory, aké sa  presadzovali v období, keď došlo

k zvratu vo vývoji Slovenska po roku 1989.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Som veľmi rád, že tu pani Schmögnerová spieva árie, ale

bol by  som omnoho radšej,  keby sme sa  venovali ekonomike,

pretože ak niekto považuje  diaľnice za megalomanské stavby,

tak musím povedať, že  vôbec nerozumie ani potrebám ekonomi-

ky, ani potrebám spoločnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Myslím si, že treba upozorniť na to, čo nepovedala pani

kolegyňa Schmögnerová a nerozvíjala tie fakty, ktoré pripra-

vovala vláda  Vladimíra Mečiara v priebehu  decembra 1993 až

februára 1994. Pripravovala zvýšenie cien energie, pripravo-

vala a zaviedla neštandardne dovoznú prirážku, s ktorou boli

veľké problémy  vo vysvetľovaní v GATT, nehovoriac o tom, že

táto dovozná prirážka v roku 1994 doniesla  do štátneho roz-

počtu  len 900 mil. korún, a vôbec  nebola  tým rozhodujúcim

vplyvom na  riešenie pasívnej obchodnej  bilancie. Treba len

lepšie, a to, myslím si, že je chyba kolegyne Schmögnerovej,

jasne  definovať, čo  sa  vlastne  spravilo v roku 1993 a do

marca 1994 a čo sme  museli  od marca 1994 do  decembra 1994

riešiť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Však v septembri ste už nerobili. (Smiech.)

 

     Ešte vystúpi pán podpredseda Ľupták s faktickou poznám-

kou, ale môže byť len na pani poslankyňu Schmögnerovú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  na  ňu,  je  to  presne  tak.  Aby  si  ešte pani

Schmögnerová spomenula, a aj celý  klub SDĽ, keď bol štátnym

tajomníkom pán  Plesník  na ministerstve  privatizácie a keď

sem prišiel večer v neskorých hodinách a doniesol projekt na

privatizáciu plynárenského  priemyslu. A vtedy  som mu pove-

dal: Preboha, ľavicová strana a chcete privatizovať? Pamätá-

te  sa veľmi  dobre, išiel  som do  Ameriky, do Washingtonu,

a pamätám sa, ako vystúpila  manželka poradcu pána Janičinu,

ktorá ma prvého  chytila a povedala: To ste  vy, ten Ľupták,

čo ste mi nedovolili plynárenský priemysel kúpiť? Opýtal som

sa vtedy: Kto ste? Tak to  bolo, pán Ftáčnik, nesmej sa! Bol

to Ďuro  Plesník, ktorý  sem prišiel s materiálom. A povedz,

či to  tak nebolo. Ak  si ľavičiar, tak  buď čestný a čistý,

a neklam tu.

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, bude  obedňajšia prestávka. Nechcete ísť

na obed?

 

     Pán poslanec  Magvaši, nech sa páči.  Ale skutočne rea-

gujte na pani poslankyňu Schmögnerovú.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Áno, chcel by som doplniť pani poslankyňu Schmögnerovú.

Myslím si,  že i keď to  bolo v roku 1994 vo vláde  zložité,

vtedy sme predložili do parlamentu návrh zákona o privatizá-

cii Slovenského plynárenského  podniku a všetky ostatné veci

sú len táraniny typu pasienkových táranín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, je  prestávka  do 14.00 hodiny. Prosím,

začneme včas.

 

     V rozprave  vystúpi  pán  poslanec  Košnár a po ňom pán

poslanec Nagy.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Nie, za klub  vystupovala pani poslankyňa Schmögnerová.

Pán poslanec Dzurinda nevystúpil,  pardon. Áno, ďakujem pek-

ne. Začneme o 14.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní vystúpením  pána poslanca Dzurindu, ktorý vy-

stúpi za klub kresťanských demokratov.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     rokovanie o štátnom rozpočte možno prirovnať k výplate,

ktorú každý,  kto pracuje, prináša  domov. Z výplaty  je po-

trebné  zaplatiť  nájomné, elektrinu, plyn, vyčleniť peniaze

na stravu,  cestovné, ale aj  na splátky  pôžičiek a iné zá-

kladné potreby. A len ak niečo zostane, tak si kúpime či no-

vú košeľu, alebo šetríme na dovolenku, alebo prípadne si kú-

pime aj cigarety. Tak ako je prirodzené, že človek chce stá-

le vyššiu výplatu, aby si mohol dovoliť viac, aj štátny roz-

počet  by sa  mal orientovať v prvom  rade  na  posilňovanie

príjmovej stránky  štátneho  rozpočtu. Pozrime sa, ako sa to

robí.

 

     Príjmy na  rok 1997 sú  plánované  na úrovni 171,1 mld.

Sk, na  rok 1998 na  úrovni 179,8 mld. Sk.  Nárast  je  teda

o 8 700 mil. Sk. Na prvý  pohľad sa  zdá, akoby  bolo všetko

v poriadku. Bližší pohľad však hovorí o tom, že rozhodujúcou

položkou tohto nárastu je  dovozná prirážka s ročným výnosom

8 mld. Sk, ktorá  však vzhľadom na to, že  chceme byť členom

OECD, nemôže trvať dlhšie než do konca roku 1998. Je to teda

mimoriadny výnos. Keby nebol, príjmy  by boli na úrovni roku

1997. Príjmy v roku 1998 by však  neboli  ani na úrovni roku

1997, keby si  vláda  nepomohla  novým mimoriadnym  výnosom,

ktorý odvedie po  prvýkrát podnik Slovenské telekomunikácie,

štátny podnik. O čo viac tento  podnik odvedie, o to viac si

bude musieť požičať, o to viac  bude musieť potom, samozrej-

me, aj s úrokmi splácať a v konečnom  dôsledku tieto pôžičky

zaplatí na cenách samotný občan.

 

     Príjmy  roku 1998 by  boli  dokonca  nižšie  ako v roku

1997, keby si vláda nepomohla zvyšovaním  spotrebných daní a

dane z pridanej hodnoty. Len z dane z pridanej  hodnoty plá-

nuje do rozpočtu vybrať o 9 mld. Sk viac oproti tomuto roku.

Vláda zvyšuje ceny  cigariet, najmä krátkych cigariet, ktoré

fajčí najširšia  vrstva občanov, zvyšuje  ceny telefonických

služieb, tvrdiac,  že telefón je  vlastne luxus. Bez  týchto

zdražení by príjmy rozpočtu na  rok 1998 boli výrazne nižšie

ako v roku 1997, a to o niečom  svedčí.  Svedčí to o tom, že

výkonnosť ekonomiky na Slovensku  klesá. Akoby robotník pri-

nášal domov stále menšiu výplatu, alebo ako keby si po veče-

roch privyrábal na inom pracovisku, len aby jeho príjmy boli

aspoň stabilné a neklesali. Je to teda to isté, ako keď vlá-

da drží  príjmy zvyšovaním daní. Otázkou  je, či človek môže

dlhodobejšie robiť  dve práce povedzme  bez toho, aby  sa to

prejavilo na  jeho zdraví. Takisto je  otázne, či zvyšovanie

spotrebných  daní a dane z pridanej hodnoty nespôsobí pokles

dopytu po  uvedených  tovaroch a službách, a teda v konečnom

dôsledku aj pokles príjmov do štátneho rozpočtu.

 

     Návrh príjmovej  stránky štátneho rozpočtu  na rok 1998

svedčí o tom, že slovenská  ekonomika je chorá. Najlepšie to

vidieť  na dani z príjmov  právnických  osôb,  teda na  dani

z príjmov  firiem. V roku 1996 odviedli  firmy  do  rozpočtu

32 300 mil.  Sk. Tento  rok majú  predpísané  odviesť 40 500

mil. Sk, ale  na budúci rok len 27 700 mil. Sk, o celú štvr-

tinu menej, ako  odviedli v roku 1996, a o jednu tretinu me-

nej ako bol plán na rok 1997. Zato  príjem dane z výplat za-

mestnancov v roku 1998 je takmer o polovicu vyšší ako v roku

1996. A odvod  z dane z príjmov živnostníkov  na rok 1998 je

o jednu  šestinu vyšší  ako  v  roku 1996. Teda  zamestnanci

a živnostníci  odvádzajú  stále viac daní, privatizéri stále

menej.  Príjmy štátneho  rozpočtu držia  na svojich pleciach

občania.

 

     Vláda a spolu s ňou,  žiaľ, aj ľudia, žnú ovocie nekon-

cepčnej práce  súčasnej vlády. Ovocie  straníckej privatizá-

cie, protekcie a vyvolávanie napätia namiesto sústredenia na

základné otázky hospodárstva a sociálnych problémov. Je cel-

kom jasné,  že v takejto  klíme podniky upadajú,  zahraničný

kapitál váha, banky požičiavajú za stále vyššie úroky, alebo

nepožičiavajú vôbec. O procese reštrukturalizácie našej eko-

nomiky nemôže byť zatiaľ ani reči.

 

     Dámy a páni,  hovorím o tom, že návrh  zákona o štátnom

rozpočte na rok 1998 odzrkadľuje ekonomickú situáciu na Slo-

vensku, ale neponúka účinnú pomoc pri riešení hlavných prob-

lémov  slovenského  hospodárstva.  Ide o štátny rozpočet  na

posledný rok súčasného volebného  obdobia, preto návrh štát-

neho rozpočtu  na rok 1998 je aj  finálnou  charakteristikou

súčasnej vlády. Je to akoby podpis vlády pod svoje štvorroč-

né vládnutie. Tento podpis  hovorí, že  vláda nebola schopná

za celý  čas svojho vládnutia  začať znižovať dane,  naopak,

dane neustále  zvyšuje. Už som to  povedal, ťarchu ekonomiky

prenáša vláda stále viac na plecia občanov. Ľudia po Sloven-

sku hovoria, že už nevládzu. Slovenská vláda im však  kladie

na plecia ďalšie bremeno.

 

     Napriek  všetkým uvedeným  opatreniam, napriek dovoznej

prirážke,  napriek  zvyšovaniu  daní  vláda vykazuje schodok

štátneho  rozpočtu. Novota  je v tom, že  schodok  je omnoho

vyšší, ako sa uvádza v rozpočte. Vláda  vyrobila dymovú clo-

nu. Volá sa fiškálny  rozpočet, v ktorom sa do deficitu roz-

počtu nezapočítavajú splátky istín zo starých dlhov. Problém

je však v tom, že  bude potrebné vykryť celý deficit, nielen

fiškálny, a taktiež v tom, že  deficit  fiškálneho okruhu je

omnoho vyšší, ako vláda priznáva.  Vláda priznáva iba 5 mld.

Sk, pričom ďalšie 3 mld. Sk vytvárajú  dlhopisy, ktoré vláda

môže vydať na bytovú výstavbu a výkupy pozemkov na diaľnice,

ale  najmä pôžička  Štátneho fondu  cestného hospodárstva vo

výške 10 mld. Sk schovaná v rozpočte tohto fondu.

 

     A vôbec, rozpočtové  hospodárenie štátnych fondov pova-

žujem za veľmi trápnu fintu,  keď štátne fondy vykazujú pre-

bytok 2 mld. Sk, ale 12 mld. si  požičiavajú, pričom splatiť

ich môže opäť iba štát. Skutočný deficit je teda omnoho vyš-

ší, ako vykazuje slovenská vláda.

 

     Ďalšou charakteristikou štátneho rozpočtu je to, že po-

núka obraz, akoby na základné existenčné a rozvojové problé-

my a programy neboli peniaze. Akoby na nič, čo potrebujú ľu-

dia,  neboli  peniaze.  Iba  Slovenská  informačná služba má

dosť. V prvom  rade v rozpočte  nie  sú  peniaze na náležitú

podporu  zámerov  vlády v oblasti  bytovej politiky.  Prémia

stavebného sporenia  zostáva  na úrovni 6 tis. Sk opäť ďalší

rok, čo  je pod pôsobením inflácie  v skutočnosti omnoho me-

nej,  ako bolo  na rok 1997. Na  priamu  finančnú podporu je

v rozpočte už iba 800 mil. Sk  na byty. Ďalšie peniaze sú na

úrovni  sľubov  a  proklamácií - 2 mld. z obligácií a 1 mld.

z Fondu národného majetku. Na potrebnú úroveň, aby sme nemu-

seli vyrábať  kamufláže typu, že  treba  stavať menej bytov,

lebo sa rodí menej detí, to znamená, na úroveň aspoň 10 mld.

Sk, je to však aj popri uvedených prísľuboch žalostne málo.

 

     Podobná situácia  je aj v oblasti  diaľničného rozvoja.

Transfery  do Štátneho  fondu cestného  hospodárstva pohltia

takmer celkom  predchádzajúce  záväzky vlády. Z toho, čo zo-

stane, nedokáže vláda vykonať ani jednoduchú údržbu a rekon-

štrukciu doterajších ciest a diaľnic. Ostatok si opäť plánu-

je  požičať, teda  riešiť mimo  štátneho  rozpočtu a na úkor

ďalšieho zadlžovania  občanov. A zadlžovanie občanov je opäť

obrovským problémom slovenskej ekonomiky. Za tri roky, v ro-

koch 1995  až 1997, vzrástol  štátny  dlh o 33 700 mil.  Sk,

v roku 1998 hrozí  ďalší  prírastok  dlhu o 21 mld. Sk, teda

jedným z ďalších  efektov vlády Vladimíra  Mečiara za 4 roky

jeho  pôsobenia  na  čele  vlády  bude  nárast štátneho dlhu

o viac ako 54 mld. Sk,  t. j. 10 300 Sk  na  každého  občana

Slovenska. A týchto  občanov, ale najmä  ďalšie vlády, najmä

naše deti, čaká splácanie týchto dlhov.

 

 

     Rovnako nepríjemná je aj situácia vo financovaní podni-

kov autobusovej dopravy. Vláda za tri roky nedokázala v tej-

to oblasti prijať nijaké  zásadné riešenie. Jediné, čo doka-

zuje, je rušiť stále  väčší počet autobusových spojov. Ľudia

sa často nevedia dostať už  ani do zamestnania. Pritom vláda

kontinuálne znižuje  dotácie do tejto  sféry a je  absolútne

neschopbná  principiálne riešiť  tento problém.  Na rok 1998

plánujeme vydať  na dotácie autobusom na  naftu iba 900 mil.

Sk a v rozpočte nie  sú žiadne  investičné  peniaze na nákup

nových autobusov.  Tak málo peňazí tento  sektor ešte nemal.

Pripomínam,  že pritom  žiadne systémové  zmeny vláda  počas

troch rokov v tejto oblasti  nebola schopná urobiť, ešte ani

privatizovať v tejto oblasti.  Rovnako pripomínam, že na mi-

nisterstve  dopravy,  pôšt  a telekomunikácií  leží  od roku

1994 projekt  prechodu  prímestskej  autobusovej  dopravy na

koncesný systém prideľovania liniek.

 

     Vážny  problém vidím  aj v oblasti  tepelného hospodár-

stva. Oproti  sume 2,6 mld. Sk na tento  rok vláda vyčleňuje

na budúci rok iba 1 600 mil. Sk ako dotáciu na teplo. Pritom

suma vyčlenená na  rok 1997 bude  musieť byť v konečnom účte

takmer zdvojnásobená, a ani tu vláda nekoná, neprijíma žiad-

ne konkrétne účinné opatrenia  na efektívnejší spôsob tepel-

ného hospodárenia.

 

     V rozpočte je žalostne málo peňazí na železnice, na ži-

votné prostredie,  na údržbu našich  škôl a nemocníc, ale aj

na rozvoj  miest a obcí a ďalších oblastí.  Keď chceme ľuďom

ponúknuť lepší  rozpočet, lebo si  myslím, že by  toho vláda

mala byť schopná, musíme robiť v prvom rade lepšiu hospodár-

sku politiku. Nestačí iba hľadať rezervy v súčasných rozpoč-

tových  kapitolách a prekladať  peniaze,  takpovediac z pan-

čuchy do  pančuchy. Iste, budeme to  robiť. Aj ja podporujem

škrt peňazí tajnej  službe a ich prevedenie  povedzme na bý-

vanie - len tak medzi riadkami sa  pýtam, kedy vláda konečne

začne  dotovať úroky  hypotekárnych  úverov - alebo previesť

tieto peniaze na nákup nových autobusov, alebo previesť tie-

to peniaze povedzme do rozpočtu miest a obcí.

 

     Rovnako  budeme  všetci  podporovať škrty a šetrenie na

administratíve, v úradoch a na propagande, ale to samo osebe

nestačí. Je potrebné siahnuť  po omnoho odvážnejších opatre-

niach. Napríklad po takých, aké ponúka Slovenská demokratic-

ká koalícia vo svojom  riešení, ktoré sme predstavili verej-

nosti na odbornej  konferencii v Bratislave v novembri tohto

roku. Chceme ozdraviť verejné  financie, do platobných vzťa-

hov  musíme zaviesť  poriadok. Pripomínam,  že platobná  ne-

schopnosť prekročila už 200 mld. Sk. Treba sa konečne odhod-

lať  k decentralizácii  rozhodovacích kompetencií, a tým  aj

k reforme daňovej  sústavy. Treba konečne  otvoriť dvere in-

vestičnému zahraničnému  kapitálu, správať sa  tak, aby bolo

Slovensko  preň atraktívne.  Treba zjednodušiť  podmienky na

registráciu a chod  firiem, vytvoriť  rovnaké  podmienky pre

všetkých  účastníkov hospodárskej  súťaže, treba podporovať,

nie  deklasovať a deformovať  konkurenčné  prostredie, treba

skutočne motivovať podniky a podnikateľov. Iba takéto zásad-

ne nové principiálne a odvážne riešenie môže spôsobiť želaný

zvrat, ktorý môžu pozitívne pocítiť aj občania.

 

     Dámy a páni,  chcem  vám  oznámiť, že  poslanci  klubov

strán, ktoré tvoria  Slovenskú demokratickú koalíciu, odmie-

tajú vládny  návrh štátneho rozpočtu na  rok 1998. Odmietajú

ho aj  preto, lebo je v ostrom  protiklade  so sľubmi, ktoré

ste si poschvaľovali vo svojom vlastnom programovom vyhláse-

ní vlády. Sľubovali ste smerovať k vyrovnanému štátnemu roz-

počtu a vyrábate stále vyšší deficit. Sľubovali ste jednoci-

fernú nezamestnanosť do konca  svojho volebného obdobia, ale

na posledný rok svojho volebného obdobia plánujete mieru ne-

zamestnanosti 12 %. Zároveň  vám chcem oznámiť, že pracujeme

na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila

nielen radostnejší pohľad na  štátny rozpočet, ale aby ľuďom

z ich výplat zostalo v ich peňaženkách omnoho  viac ako dnes

a aby sa koruny, ktoré odvedú do verejných rozpočtov, zúžit-

kovali omnoho efektívnejšie, ako je to dnes.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     pýtam sa, či vláda vôbec berie vážne svoj návrh štátne-

ho rozpočtu. Nie je tu nikto z vlády okrem pána ministra fi-

nancií, ktorý tu musí byť,  pretože predkladá návrh. Ale veď

inak predsa predloženie návrhu štátneho rozpočtu by malo byť

príležitosťou a dôvodom,  aby tu  bola div  nie celá  vláda,

takmer celá vláda, a aby sa všetci  ministri zaujímali o to,

ako parlament  schvaľuje, neschvaľuje, alebo  aké stanovisko

zaujíma k jej návrhu rozpočtu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale pán Dzurinda o tomto nehovoril, pán poslanec.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ale nepriamo o tom hovoril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepriamo, dobre.

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Nepriamo o tom  hovoril. Tak chcem  len poukázať na to,

že vláda už svojím  prístupom k tomuto štátnemu rozpočtu vy-

siela signály, akoby ani nemala záujem na jeho schválení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, už som vysvetľoval termín dnešného prero-

kúvania rozpočtu.

 

     Pán poslanec Hanker má ešte faktickú poznámku.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel som sa len spýtať pána Dzurindu, či sa ešte pamä-

tá na to, ako sme spolu pôsobili v národohospodárskom a roz-

počtovom výbore, ako sme po prvýkrát posudzovali rozpočet sa-

mostatného Slovenska  na rok 1993 a koľko neznámych mali zo-

stavovatelia rozpočtu najmä v príjmovej časti, aké  ste vte-

dy vytvárali katastrofické scenáre o jeho nereálnosti. Tu sa

začali tézy,  že pomer slovenskej  koruny k českej bude 3:1,

nutnosť devalvácie slovenskej koruny o 30 %, aby  sa uľahčil

export  slovenských tovarov  do zahraničia.  Chvalabohu, nič

také sa neprihodilo. A bola  to práve Mečiarova vláda, ktorá

Slovensko priviedla na ekonomickú úroveň, akú má dnes. Reči,

ktoré hovoríte, sa hodia skôr na míting.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán poslanec  Dzurinda, aj keď  nie som ekonóm,  myslím

si, že  keby vaše dnešné vystúpenie  počul predseda Komunis-

tickej strany pán Ďaďo, že  by ste neboli lídrom iba Sloven-

skej  demokratickej  koalície,  ale  aj Komunistickej strany

Slovenska. (Smiech v sále.)

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by  som pánu Dzurindovi  vyjadriť svoj obdiv  nad

jeho rečníckymi schopnosťami.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel by som pánu  poslancovi Dzurindovi vopred poďako-

vať za naplnenie  peňaženky, a možno aj za všetkých obyvate-

ľov Slovenskej republiky. Ale tak sa mi zdá, že v tej Ameri-

ke  nenariadili hovorcovi  Slovenskej demokratickej koalície

zmeniť  len účesový  vzhľad, ale  zrejme asi aj pravicový na

sociálno-demagogický.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pán poslanec Dzurinda  vystúpil ako po-

sledný prihlásený za poslanecké kluby.

 

     Z poslancov  sa písomne hlási do  rozpravy ako prvý pán

poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážené dámy a páni,

     vážený pán predseda,

     osamotený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     máme už skúsenosť z ostatných  rokov, keď sa pri prero-

kúvaní návrhu štátneho rozpočtu  obmedzila  rozprava a prie-

stor na podávanie a dôkladné zdôvodnenie pozmeňujúcich návr-

hov.  Preto najprv  prednesiem 6 návrhov  skupiny poslancov.

V písomnej podobe s krátkym  zdôvodnením ich odovzdávam pánu

spoločnému spravodajcovi.

 

     Skupina 16 poslancov  predkladá tieto pozmeňujúce návr-

hy.

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh: V § 1 ods. 1 sumu 179 800 mil.

Sk zvýšiť na sumu 183 mld. Sk a v prílohe  číslo 1 v položke

daň z príjmu právnických osôb zvýšiť  sumu 27 750 mil. Sk na

sumu 30 950 mil. Sk.

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh: V § 1 ods. 5 sumu 1 793 mil.

Sk nahradiť sumou 2 143 800 tis. Sk, a to v písm. a) sa suma

400 mil. Sk nahrádza sumou 450 mil. korún, v písm. b) sa su-

ma 1 179 mil. Sk nahrádza sumou 1 339 mil. Sk. V nadväznosti

na  to  sa v prílohe  číslo 4 kapitálové  výdavky na mestskú

hromadnú dopravu v Bratislave zvyšujú o 160 mil. Sk.

 

     Tretí  pozmeňujúci  návrh: V § 8 sa slová "zo 73 %" na-

hrádzajú slovami "z 80 %". V nadväznosti na to sa v kapitole

ministerstva zdravotníctva bežné výdavky, kód 64 103, zvyšu-

jú z 10 501 488 tis. Sk na 11 501 488 tis. Sk.

 

     Štvrtý  pozmeňujúci  návrh:  V  § 9 písm. a)  sa  slová

"z 15 %" nahrádzajú  slovami "z 30 %" a v písm. b) sa  slová

"z 15 %" nahrádzajú slovami "z 30 %". V nadväznosti na to sa

v kapitole  Ministerstva  práce,  sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej  republiky  bežné  výdavky,  kód 64 103,  zvyšujú

z 1 006 176 tis. Sk na 1 996 176 tis. Sk.

 

     Piaty pozmeňujúci  návrh: V kapitole  Všeobecná poklad-

ničná  správa, skupina I, rozpočtová  položka 1302 sa  slová

"1 600 mil." nahrádzajú slovami "2 600 mil.".

 

     A posledný,  šiesty  pozmeňujúci návrh: V kapitole Vše-

obecná pokladničná správa, skupina 8, z rezervy vlády vyčle-

niť 20 mil. Sk a účelovo ich viazať na budovanie vodovodu do

obce Gajary, ktorá je už 14 rokov v dôsledku  havárie a pre-

vádzky Nafty Gbely bez vlastných zdrojov pitnej vody.

 

     Krátke zdôvodnenie. Tieto pozmeňujúce návrhy rešpektujú

potrebu  stabilizovať  schodok  štátneho  rozpočtu, a pritom

plnšie  uspokojiť mimoriadne  naliehavé spoločenské  potreby

bez krátenia výdavkov iných kapitol.

 

 

 

     V bode 1 sa navrhuje  zvýšiť príjmy štátneho  rozpočtu

o 3 200 mil.  Sk vyšším  výberom  dane z príjmu právnických

osôb.

 

     V bodoch 2 až 5 sa špecifikuje  rozdelenie takto zvýše-

ných príjmov v prospech rozpočtov  obcí a dotácií na mestskú

hromadnú dopravu v Bratislave.

 

     Bod 2: na zvýšenie platieb štátu na zdravotné poistenie

nezaopatrených detí, dôchodcov a iných  pracovne neaktívnych

osôb cez kapitolu ministerstva zdravotníctva.

 

     Bod 3: na nemocenské  poistenie a sociálne zabezpečenie

za žiakov, študentov a uchádzačov o zamestnanie cez kapitolu

Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny Slovenskej re-

publiky do Sociálnej poisťovne aspoň na úroveň krízového va-

riantu.

 

     Bod 5 navrhuje  zvýšenie  dotácií k cenám tepla pre do-

mácnosti na sociálne a humánne znesiteľnú úroveň.

 

     A napokon  bod 6 navrhuje aspoň  čiastočné riešenie ži-

votného problému - nedostatku zdrojov pitnej vody na Záhorí.

 

     Vážené dámy a páni, poslanci Strany demokratickej ľavi-

ce podporia  viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré  sa z výborov

dostali do spoločnej správy. Nerobíme  si však ilúzie a vie-

me,  že  odporúčanie  gestorského  výboru a pána  spoločného

spravodajcu  neprijať ich  je  najmä  pre  poslancov v tomto

strednom sektore poslaneckých lavíc takmer kategorickým prí-

kazom. Takým sú napríklad návrhy na zvýšenie podielu obcí na

výnose  daní z príjmov  fyzických  osôb, návrhy  na zvýšenie

transferov občianskym  združeniam, návrhy na  pokrytie ceno-

vých  rozdielov na  deputátne uhlie  pre dôchodcov-baníkov a

vdovy po nich, návrhy  na zvýšenie  kapitálových  transferov

pre  učňovské školstvo,  na zvýšenie  rozpočtu výdavkov  pre

Slovenskú akadémiu vied a vysoké školy a niektoré iné, ktoré

smerujú k obmedzeniu verejnej spotreby  štátu, osobitne kto-

ré sú namierené proti expanzii výdavkov na štátnu byrokraciu.

 

     Rozhodne sme však proti radikálnemu znižovaniu transfe-

rov do verejnej spotreby obyvateľstva, proti nadmerným zmoc-

neniam pre vládu emitovať štátne dlhopisy a poskytovať štát-

ne garancie za bankové úvery na pochybné projekty.

 

     Poslanci Strany demokratickej  ľavice so všetkou dôraz-

nosťou a naliehavo varujú pred zámerom obsiahnutým v spoloč-

nej  správe uspokojiť  parciálne záujmy  niektorých vládnych

strán na úkor zrušenia položky  určenej na úhradu majetkovej

ujmy Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky.

Ujma, ako je  všeobecne  známe, vznikla  tým, že v minulosti

tieto peňažné inštitúcie poskytovali dlhodobé pôžičky - mla-

domanželské, na družstevnú  bytovú  výstavbu - za veľmi níz-

ky, takmer symbolický  úrok a štát im ujmu z rozdielu  medzi

touto nízkou a nepomerne vyššou  komerčnou  sadzbou úrokovej

miery každoročne aspoň sčasti  uhrádzal. Táto úhrada sa chce

zrušiť. Je to, dámy a páni,  tučná korisť, má hmotnosť 1 272

mil. Sk a za prísľub  tiež obsiahnutý v spoločnej správe, že

chvostík z tejto  koristi, 72 mil., sa použije  na bohumilé,

ušľachtilé a nesporne potrebné  účely: niečo málo občianskym

združeniam, niečo Banskej Štiavnici, dačo na deputátne uhlie

a trochu  aj Kancelárii  Národnej rady  Slovenskej republiky

najmä na zlepšenie ubytovacích  podmienok poslancov, teda za

takéto lákadlo sa má získať súhlas dobromyseľných poslancov,

aby sa táto tučná korisť, toto tučné  prasiatko zabilo a aby

sa podelilo  tak, že 600 mil. korún  dostanú rezorty Sloven-

skej národnej strany, ale z toho  školstvo len 25 mil. a 600

mil.  korún dostanú  vraj poľnohospodári,  skôr však  sektor

tých  obchodníkov so  slovenským agrokomplexom,  ktorý sa už

zamúčil a teraz  sa možno chce  pocukrovať, a ak má aj maslo

na hlave, už len vyšľahať. Však aj na to príde.

 

     Čo táto operácia  urobí s Investičnou a rozvojovou ban-

kou a Slovenskou  sporiteľňou a  tiež so  zmluvami  občanov,

ktoré uzavreli s týmito inštitúciami, o zvýhodnených  pôžič-

kách, a  čo to urobí so  splátkovým kalendárom, nevedno. Ale

načo aj vedieť? Veď po nás potopa. Koráby sú už  postavené a

ich vyvolené osádky možno pristanú na Ararate alebo na Baha-

mách.

 

     Strana  demokratickej  ľavice varuje a je rozhodne tiež

proti hazardérskej a voči medzinárodným  záväzkom Slovenskej

republiky nekorektnej politike. Politike uspokojiť parciálne

stranícke a skupinové záujmy  aj rozpustením rezervy na kry-

tie škôd z prípadnej jadrovej udalosti. Kamufluje sa to zlú-

čením tejto  rezervy s rezervou na  štátne záruky za bankové

úvery a znížením  ich súčtu  na rok 1998 na 3 mld. korún, čo

je o 1 900 mil. korún menej, než bolo rezervované, ale už aj

zrejme spotrebované v tomto roku.

 

     A pokiaľ ide o rezervy,  pred rokom som z tejto tribúny

upozorňoval na obrovský  rozsah rozpočtovaných zjavných, zá-

konných aj skrytých mnohomiliardových rezerv, o použití kto-

rých bude rozhodovať vláda bez parlamentu. Poslancov, ktorým

to dovtedy ešte nedošlo, som  upozorňoval, že v tomto parla-

mente sa  pri rozpočte  na rok 1997 rozhoduje len o akejsi -

prepáčte mi  to - "záchovnej  dávke" na  prežite a o všetkom

ostatnom  rozhoduje  vláda  bez  parlamentu.  Aj rozhodovala

a minula tieto rezervy, ba aj  to, čo v rozpočte nebolo. Na-

príklad nemalý  príjem z dovoznej prirážky.  V čích vreckách

sa to objavilo, nevedno. V rozpočte sa robili škrty, regulá-

cia, viazanie výdavkov atď. a ako sa skončí  rozpočtové hos-

podárenie v tomto  roku, vcelku vieme aj zo  správy o plnení

štátneho rozpočtu  za tri kvartály. Vieme,  že sa skončí ne-

slávne.

 

     A teraz po roku treba vážne varovať pred iným extrémom.

Ak tohtoročný rozpočet bol podľa slov pána ministra financií

pri jeho uvádzaní v parlamente konštruovaný na doraz, a pri-

tom tu boli  obrovské rezervy, žiada sa spýtať,  ako je kon-

štruovaný  návrh toho  budúcoročného rozpočtu.  Nuž na  dlh,

priatelia, na  dlh. Aj to je  výraz zúfalého stavu verejných

financií, osobitne štátnych financií, ktoré spôsobila, žiaľ,

práve táto vláda.

 

     Vážené  dámy a páni, sme  serióznou  opozičnou stranou,

ktorá si uvedomuje  opozičnú zodpovednosť, spoluzodpovednosť

za reálne  možnosti i za  obmedzenia štátneho rozpočtu.  Ne-

chceme robiť  lacný  populizmus - dajte viac, ale  neskočíme

ani  na  lacný  trik,  že  celkové  príjmy,  celkové výdavky

a schodok štátneho rozpočtu sú tabu, a ak chcete komusi pri-

dať, musíte hneď povedať, komu to máme zobrať.

 

     Pre skupinu poslancov,  za ktorú predkladám pozmeňujúce

návrhy - a viem, že aj  za veľa  iných  poslancov -, je tabu

iba rozpočtový  schodok. Naše pozmeňujúce  návrhy, ktoré som

prečítal  a len stručne  zdôvodnil,  celkom presne definujú,

ako a z čoho  zvýšiť  príjmy  štátneho rozpočtu a na  čo ich

použiť. Vieme, že požiadavka  na zvýšenie výdavkov niektorej

kapitoly,  ak ide o významnejšiu  sumu, má  šancu  na úspech

blížiaci sa  nule, ak  sa má  kryť z kapitoly  Všeobecná po-

kladničná správa bez  súčasného  zvýšenia jej príjmov. Navr-

hujeme zvýšiť  príjmy  štátneho  rozpočtu o 3 200 mil. korún

vyšším výberom dane z príjmov právnických osôb. Podivuhodnou

raritou  vládneho návrhu  štátneho rozpočtu  je, že  fyzické

osoby majú na daniach z príjmu zaplatiť do štátneho rozpočtu

a rozpočtov  obcí 31 800 mil. Sk,  majú  zaplatiť  viac  ako

právnické  osoby, ktoré  zaplatia alebo  majú zaplatiť  29,2

mld. Sk, zaplatia teda viac ako strojcovia nášho slovenského

hospodárskeho zázraku.

 

     A štátny  rozpočet  roku 1994, aby  som  reagoval aj na

slová pána Hankera, ktorý oprávnene  hovoril o roku 1993 ako

o roku,  na ktorý  azda ani  nemohol byť  postavený rozpočet

inak ako  vyrovnaný, aby sa  ozaj vyjavilo, ako  na tom sme,

ale rok 1994 bol už rokom, keď sme mali porovnateľnú základ-

ňu voči  minulosti, a keď už  aj tie prvé detské  choroby zo

zavádzania nového  daňového systému boli  ako-tak viditeľné,

tak v tomto prvom roku 1994 sa do  štátneho rozpočtu dostalo

28 400 mil. Sk z tejto dane, 33 700 mil. Sk v roku 1995, ale

potom  došlo k zlomu. V roku 1996 sa výber  splnil na 86,7 %

a zinkasovalo sa 32 300 mil. Sk. Na tento  rok, už sa  to tu

spomínalo, sa rozpočtovalo 40,5 mld. Sk a skutočný výber bu-

de približne o 10 mld. Sk nižší.

 

     Podľa  návrhu  štátneho  rozpočtu  na  rok 1998 má  daň

z príjmov  právnických  osôb  priniesť  do štátneho rozpočtu

27 750 mil. Sk, čo  je, vážení  priatelia,  absolútne menej,

ako sa skutočne vybralo v roku 1994. A pritom ide kumulatív-

nou infláciou za roky 1995 až 1998 o silne  znehodnotené pe-

niaze. Takže reálny prínos  právnických osôb, firiem v uspo-

kojovaní  potrieb spoločnosti  zo štátneho  rozpočtu od roku

1995 vytrvalo a prudko  klesá.  Pýtam sa,  či je  to náhoda,

alebo je to zámer.

 

     Vláda sa snaží zníženie výnosu tejto dane zdôvodniť in-

vestičnými aktivitami podnikov a zahrňovaním  odpisov do ná-

kladov, teda zužovaním bázy zisku  pre daň z príjmu právnic-

kých osôb, ďalej podporou  investovania vo vzťahu k dostavbe

Mochoviec a ozdravovaním  finančného sektora.  Nehovorí však

o skutočných  príčinách  narastajúcej  stratovosti podnikov,

o nezodpovedných privatizéroch, o nekvalitných manažmentoch,

o obrovskom rozsahu šedej  nezdanenej ekonomiky, o ledabolej

daňovej  disciplíne, o veľkorysom  prístupe  vlády k daňovým

dlžníkom  a množstve  iných  príčin, o ktorých u nás  už  aj

vrabce  čvirikajú. Tam, a nie  na  bezbranné  fyzické osoby,

treba  pritlačiť,  aby  sa  primerane  podieľali na príjmoch

štátneho rozpočtu. Zdá sa však,  že k ozbrojencom z podnika-

teľskej sféry má úctu a pre ich príjmy  porozumenie a tabui-

zuje tieto príjmy tým, že ani  pri zvyšovaní príjmov štátne-

ho rozpočtu medzi 21. októbrom a 14. novembrom, keď sa  hľa-

dalo 800 mil. korún, aby sa  ako-tak splnili  záujmy niekto-

rých koaličných rezortov, proste ani vtedy nesiahla vláda na

tieto príjmy, na výnos dane z príjmov právnických osôb.

 

     Dámy a páni, ďalšie  pozmeňujúce  návrhy - body 2, 3, 4

a 5 -, ktoré špecifikujú zvýšenie, teda použitie na rozdele-

nie  zvýšených  príjmov v prospech  rozpočtov obcí,  platieb

štátu  do  poisťovní,  ktoré  určujú  miliardu na zachovanie

ako-tak znesiteľnej  výšky  dotácií k cenám tepla dodávaného

do domácností  atď., azda ani  netreba  osobitne a rozsiahle

zdôvodňovať. Nestretol  som sa s nikým,  kto by odmietal po-

trebu takýchto návrhov. Ale stretávam sa vždy len s argumen-

tom - nemáme na to, povedzte,  odkiaľ  zobrať, komu ukrátiť.

Nuž snažil som sa vyložiť, kde treba siahnuť a odkiaľ získať

zdroje bez toho, aby sme kohokoľvek iného, ktorúkoľvek kapi-

tolu ukracovali. A zrejme  budú o potrebe  takéhoto použitia

hovoriť aj iní.

 

     Nad rámec navrhovaných zvýšených  príjmov nejde ani po-

sledný, šiesty pozmeňujúci návrh,  ktorý sa týka aspoň čias-

točného riešenia dlhoročného trápenia s problémom pitnej vo-

dy spojeného s prevádzkou  Nafta Gbely.  Táto nosnica po de-

saťročia až donedávna znášala zlaté vajcia pre štátny rozpo-

čet. A štát nesmie záhorským  obciam ukázať figu borovú, tak

ako im ju ukazujú anonymní  vlastníci Nafty. Tejto hanby sa,

vážené dámy a páni, treba rýchlo  zbaviť. Navrhujeme 20 mil.

Sk z rezervy  vlády účelovo viazať  na výstavbu vodovodu pre

Gajary. Aj v tomto prípade ide o konštruktívny návrh.

 

     Vláda,  resp.  ministerstvo  financií  môže  20 mil. Sk

z rezervy vlády  veľmi ľahko "zachrániť"  napríklad účelovým

viazaním malej časti odvodu zisku štátneho podniku Slovenský

plynárenský priemysel, ktorý má na Záhorí svoje záujmy, ale-

bo opatreniami  smerujúcimi k tomu, aby Nafta Gbely sponzor-

sky financovala výstavbu  vodovodu, alebo účelovým združením

prostriedkov z príslušných  štátnych fondov, alebo zahrnutím

vskutku nepatrných nákladov na kompenzačné  opatrenia vráta-

ne vodovodu, do  nákladov mnohomiliardového investičného zá-

meru  výstavby  podzemného  zásobníka  zemného  plynu Gajary

- Báden, alebo  použitím majetku Fondu  národného majetku na

tento účel, či mnohorakými  inými spôsobmi, ktoré sú naporú-

dzi  a patria  do rutinného  arzenálu úradníkov ministerstva

financií.  Nie je  to  teda  otázka možností,  ale vyslovene

otázka politickej  vôle a, dodávam,  aj elementárnej morálky

voči takmer 3 000 občanom, ktorí sú už 14 rokov  odkázaní na

cisterny a v ostatnom čase sa k poháru dovážanej pitnej vody

dostanú, žiaľ, len štyrikrát za týždeň.

 

     Ďakujem  za pozornosť  a prosím,  aby ste  tieto návrhy

zvážili a podporili.

 

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený  pán poslanec Nagy a po

ňom pán poslanec Pásztor.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     narastajúce problémy slovenskej ekonomiky a ich príčiny

sú  dnes už  notoricky známe. Hospodárska  politika  vládnej

koalície priviedla krajinu  na hranicu ekonomického kolapsu.

Analýza faktorov rastu hrubého domáceho produktu ukazuje, že

na  pozadí  relatívne  vysokého  tempa  tohto ukazovateľa sa

skrýva široká  škála problémových okruhov,  ktorých riešenie

je viac ako naliehavé. Dalo  by sa preto očakávať, že rozpo-

čet na budúci rok  pristúpi predovšetkým k riešeniu nahroma-

dených neduhov slovenského  hospodárstva, odstráni alebo as-

poň odštartuje urýchlené  odstraňovanie tých prekážok rozvo-

ja, ktoré počas uplynulých rokov priviedli hospodárstvo Slo-

venskej republiky do stavu často už ireverzibilných deformá-

cií, ktoré si v každom  prípade vyžadujú energické koncepčné

riešenia. Je  to zaujímavé aj tým,  že rozpočet je postavený

na makroekonomických ukazovateľoch,  udržateľnosť ktorých je

viac ako diskutabilná.

 

     Uvádzajú  sa napríklad  hodnoty  ako 12-percentná neza-

mestnanosť, pričom každý prítomný dobre vie, že jediným kri-

tériom súčasnej politiky  zamestnanosti je štatistické vyka-

zovanie. Pozitívne  trendy v aktívnej a pasívnej nezamestna-

nosti ustúpili  do pozadia. Spôsoby,  ktoré sa nasadili  na-

príklad v okrese Rimavská Sobota, síce vylepšujú štatistiku,

ale neriešia  podstatu veci. V dôsledku nekoncepčnej a v ne-

jednom  prípade diletantskej  hospodárskej politiky  vládnej

koalície Slovensko sa dostalo  do začarovaného kruhu, z kto-

rého ani  návrh rozpočtu na  rok 1998 neukazuje  východisko.

Naopak, v návrhu zákona o štátnom rozpočte absentuje akýkoľ-

vek náznak orientácie na  urýchlenie podnikovej a odvetvovej

reštrukturalizácie.

 

     Zmena štruktúry v príjmovej  časti rozpočtu v porovnaní

s rozpočtom z roku 1997 namiesto  rozvojových opatrení zame-

raných na oživenie investičnej výstavby prenáša ťarchu daňo-

vých  príjmov predovšetkým  na malé a stredné  podnikateľské

subjekty,  čím  akceptuje a petrifikuje  nedostatočnú, nízku

výkonnosť ekonomiky veľkých podnikov. V tejto súvislosti ne-

možno nevidieť dôsledky privatizačnej politiky vlády.

 

     Vážené dámy, vážení páni, teda páni z vládnej koalície,

nestačilo vám, že ste bezočivým  spôsobom  nekontrolovateľne

porozdávali značnú časť hospodárskych subjektov, ale zvýhod-

nenie týchto privatizérov zabudujete  už aj do štátneho roz-

počtu? Fakt, že z dane z príjmov právnických osôb  očakávate

o 12,7 mld. Sk menej a z dane z príjmov  fyzických osôb zase

o 4,5 mld. Sk viac, dokazuje,  že výhody poskytnuté pre svo-

jich privatizérov sa snažíte  kompenzovať na úkor obyčajných

občanov. Ale pevne verím, že tento trend sa v dohľadnom čase

skončí a nahradí ho éra,  v ktorej  nebudú  občania  zbíjaní

daňami z príjmov fyzických osôb, ale naopak, budú motivovaní

čo väčším výkonom.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  návrh rozpočtu akoby ignoro-

val katastrofálnu situáciu v poľnohospodárstve. Vláda zrejme

nechce  vnímať  skutočný  stav  vecí  v  tomto  odvetví. Len

v uplynulých dvoch  rokoch sa pričinila  svojimi opatreniami

na jednej strane a nečinnosťou na druhej strane o zúfalú si-

tuáciu  poľnohospodárskych  subjektov.  Poľnohospodári okrem

iného dodnes nedostali úhradu  svojich pohľadávok voči orga-

nizáciám poľnohospodárskeho  nákupu za úrodu  obilia v tomto

roku. Investičný proces v poľnohospodárstve sa prakticky za-

stavil. Poľnohospodári z posledných  finančných  síl zápasia

s financovaním  budúcoročnej  úrody. V návrhu  rozpočtu však

niet stopy o tejto  ťaživej situácii. Absentujú predovšetkým

rozvojové volúmeny a návrhy  na urýchlené riešenia problémov

odvetvia.

 

     Absolútne nedostatočný prílev zahraničného investičného

kapitálu, ktorý  je taktiež dôsledkom  politiky tejto vlády,

návrh  rozpočtu  zostruje  zvyšovaním  celkovej zadlženosti,

ktorým vláda aj v rozpočte  pokrýva dôsledky absencie zodpo-

vedajúcej koncepcie hospodárskej politiky. Tým podnikateľské

subjekty odkázané na vnútorné kapitálové zdroje  nemajú šan-

cu získať úvery, pričom pri súčasnej úrokovej miere pre mno-

hé z nich využívanie  úverových zdrojov by bolo ekvivalentné

s ekonomickou samovraždou.

 

     Príjmová časť  rozpočtu jasne ukazuje,  že vláda si  je

vedomá klesajúcej tendencie výkonnosti podstatnej časti slo-

venskej ekonomiky. Ale zrejme v nedostatočnej  miere si uve-

domuje jej príčiny a už  vôbec ich nehodlá principiálne rie-

šiť. Svedčí o tom  analýza najmä  výdavkovej časti rozpočtu.

Jej štruktúra  jasne dokazuje neochotu  vlády prijať zásadné

rozvojové  opatrenia s pozitívnou  spätnou  väzbou na príjmy

rozpočtu. Odzrkadľuje sa v nej fiškálny prístup ku konštruk-

cii rozpočtu s definovaným  schodkom na úkor sociálnej sféry

malých a stredných  podnikov. V konečnom  dôsledku  teda  na

úkor obyvateľstva.

 

     Drastické krátenie príspevku štátu do fondov sociálneho

poistenia ohrozuje dokonca nielen  úpravu, ale aj vyplácanie

dôchodkov občanov v dôchodkovom  veku. Účasť štátu na finan-

covaní  bytovej  výstavby  je  prezentovaná na neprijateľnej

úrovni. V konečnom dôsledku toto prehĺbi doslova krízový po-

mer disponibilných a požadovaných bytov najmä  sociálne sla-

bou vrstvou  mladších generácií. Zrejme  ani pri zostavovaní

rozpočtu vláda nezobrala  na vedomie alarmujúce charakteris-

tiky demokratického vývoja Slovenska.

 

     Odpovedajte, prosím, na dve  otázky. Komu chcete predať

dlhopisy v objeme 2 mld. Sk, keď aj deficit rozpočtu sa kry-

je na úrokovej miere viac ako 25 %?

 

     A druhá otázka. Dokedy budete poskytovať zdroje Štátne-

ho fondu rozvoja bývania aj na budovanie luxusných bytov?

 

     Obrat v trendoch hospodárskeho vývoja Slovenska k pozi-

tívnemu  rozvoju  predpokladá  nielen  zásadne iný rozpočet,

principiálne inú vnútornú a zahraničnú politiku, ale aj roz-

hodujúci krok smerom k odstráneniu  legislatívnych bariér na

dosiahnutie obratu.

 

     Parlament v uplynulých rokoch prijal celý rad zákonných

opatrení, ktoré sa ukázali brzdou hospodárskeho a sociálneho

rozvoja. Dnes možno konštatovať, že tieto zákony úspešne de-

formovali ekonomické  prostredie  počnúc privatizáciou až po

hrubé  porušenie zásady  rovnosti podnikateľských subjektov.

Dalo by sa  očakávať, že ak vláda berie  vážne svoju funkciu

navrhovateľa sústavy  zákonov, potom súčasťou  návrhu zákona

o rozpočte na rok 1998 bude novela zákonov, ktorých uplatňo-

vanie v praxi najviac brzdí reálny hospodársky vývoj Sloven-

ska. Musím  konštatovať,  že v predloženom  návrhu o takomto

ponímaní zmeny legislatívy nemožno  hovoriť. A absentuje po-

litická  vôľa vlády  od základov  zmeniť legislatívny  rámec

svojej hospodárskej  politiky. Ale bez  nej nemožno očakávať

obrat vo vývoji slovenskej ekonomiky.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, osobitne  sa chcem  zmieniť

o samosprávach. Už roky sme si vedomí toho, že od tejto vlá-

dy nemôžeme očakávať zavŕšenie procesu delimitácie moci, de-

limitácie  začatej  schválením  pokrokového zákona o obecnom

zriadení. Vládny  návrh  rozpočtu na rok 1998 dokazuje trend

predchádzajúcich rokov tejto vlády, keď sa najprv určuje ab-

solútna výška  rozpočtu a potom  sa z nej vypočítava percen-

tuálny podiel na daniach. Bol by som zvedavý, na akých argu-

mentoch zakladá svoj názor pán minister, keď tvrdí, že vďaka

7-miliardovému transferu bude rozpočet miest a obcí na konci

budúceho roka mierne prebytkový. Obidve profesijné organizá-

cie obecných samospráv  tvrdia opak. Pýtam sa: Na akú odbor-

nú organizáciu sa spolieha pán minister pri svojej práci? My

zastávame názor, že mestá a  obce by mali dostať vopred sta-

novený podiel na daniach, aby mohli plniť svoje úlohy.

 

     Stotožňujem  sa  s  návrhmi  na  zvýšenie  podielu dane

z príjmu fyzických osôb na 22 % s tým, že táto  hodnota bude

konštantná aj v budúcnosti. Uvedomte si, páni poslanci a pa-

ni poslankyne z vládnej  koalície,  že zadlžovanie samospráv

v súčasnosti dosahuje už takú  mieru, keď ich predstaviteľom

už nezostáva nič iné len obmedzovať poskytovanie služieb pre

obyvateľstvo a zastavenie aj tak chabých rozvojových progra-

mov. To znamená, že v budúcich  mesiacoch na Slovensku v ti-

sícoch samosprávach budú  argumentovať občanom vaším rozhod-

nutím. Zvažujte, prosím vás, či sa vám to oplatí vo volebnom

roku.

 

     To, že  návrh rozpočtu na  rok 1998 schválila  vláda po

zákonnom termíne, dokazuje, že aj sami ste si vedomí, čo ste

pripravili pre občanov na budúci  rok a vôbec pre budúce ge-

nerácie. Vo vašom počínaní je  najhoršie to, že kvôli uplat-

neniu úzkych straníckych záujmov ste sa očividne vzdali ces-

ty, ktorá  by  smerovala k zaplateniu  dlhov a k vyrovnanému

štátnemu rozpočtu. Niekedy mám pocit, že už ani sami neverí-

te tomu,  že môžete vyhrať  budúcoročné  voľby a správate sa

štýlom "po nás potopa". Lebo  aj keď si to verejne neprizná-

vate, aj sami dobre viete,  že vláda, ktorá nastúpi po budú-

coročných  voľbách, bude mať podobne  ťažkú úlohu  ako vláda

nastupujúca  v roku 1990,  t. j. musí  začať  transformáciou

spoločnosti a priblížením  krajiny k západnej Európe takisto

od základov ako po páde komunizmu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Pásztor je ďalší  prihlásený do rozpravy.

Po ňom pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     návrh  zákona o štátnom  rozpočte  na rok 1998 patrí do

skupiny bodov programu  nášho parlamentu, ktorý rozhodujúcim

spôsobom určuje ďalšie smerovanie Slovenskej republiky v ro-

ku 1998. Má byť  zrkadlom Programového vyhlásenia vlády Slo-

venskej republiky, ktorá sa týmto  dostáva  do štvrtého roku

svojho vládnutia. Je to posledný rok, ktorý má táto vláda na

to, aby splnila svoje vlastné vyhlásenie.

 

     Pri  neustálom  zdôrazňovaní  našich  makroekonomických

úspechov si kladiem otázku, prečo nemôže byť štátny rozpočet

vyrovnaný a prečo sa aj v roku 1998 počíta s fiškálnym defi-

citom 5 mld. Sk  a  s  účtovným  deficitom 60 mld. Sk  podľa

predloženého vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Zme-

na metodiky  štátneho rozpočtu dosiaľ  neslúži ničomu  inému

ako  zakrytiu  neúspechov.  Zámerom  Programového vyhlásenia

vlády Slovenskej republiky je vytvoriť prosperujúce sociálne

trhové  prostredie v Slovenskej  republike. O tom, že hospo-

dárstvo  Slovenskej  republiky  dosiaľ  nefunguje  v  súlade

s týmto zámerom, svedčí aj  súčasný stav na základe vyhodno-

tenia plnenia  štátneho rozpočtu za  prvé tri kvartály  roka

1997.

 

     Odrazom dobre fungujúceho  trhového prostredia je napĺ-

ňonie  príjmovej  časti štátneho rozpočtu predovšetkým daňa-

mi. Pokles  príjmov v tejto sfére je neodškriepiteľným dôka-

zom,  že naše  hospodárstvo nie  je prosperujúcim. Plánovaný

príjem z daní z príjmov  právnických  osôb  na  rok 1997 bol

40,5 mld. Sk, k 30. 9. 1997 sa  splnil  iba na 40,7 %. Pred-

pokladá sa splnenie  okolo 60 %. Na túto okolnosť sa reaguje

v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998, keď sa plánujú príj-

my z daní z príjmov právnických osôb vo výške 27,75 mld. Sk.

Aj predkladateľ uznal nereálnosť  plánovaných príjmov na rok

1997 a tiež to, že hospodárstvo v budúcom roku nebude napre-

dovať, tak ako sa to očakávalo. Je to odrazom toho, že práv-

nické osoby, z ktorých je najväčšie množstvo vo sfére podni-

kania, sú stratové. Ani zmena vlastníckych práv privatizáci-

ou nedokázala  tieto podnikateľské subjekty  primať k zisko-

vosti.

 

 

     Podľa  tvrdenia  predkladateľa  dôvodom  tohto stavu sú

veľké investície do modernizácie  podnikovej sféry, ktoré sa

odzrkadľujú v daňovom základe týchto  osôb. Lenže to isté sa

tvrdilo aj pri vysokých dovozoch pri hodnotení platobnej bi-

lancie Slovenskej republiky. Objem schodku zahraničnoobchod-

nej bilancie podľa tvrdenia  predkladateľa mal byť spôsobený

dovozom  určeným na  modernizáciu podnikovej  sféry, čo však

podľa  analýzy Národnej  banky  Slovenska  za 1. polrok 1997

predstavovalo iba 12,8 % z celkového  dovozu. V tejto súvis-

losti je  namieste  otázka, či  objem investícií právnických

osôb je  úmerný výpadku  príjmu z daní z príjmov právnických

osôb, či si  zostavovatelia  rozpočtu  preverovali  tvrdenia

podnikov, či a koľko investujú. Iba zo strany fyzických osôb

sa napĺňa  predpokladaný príjem z daní z príjmov. U nich ne-

platí  zhoršenie  hospodárskych  podmienok ako u právnických

osôb? Azda sa pohybujú v inej hospodárskej sfére?

 

     Sociálna  priechodnosť  návrhu, tak  ako  to zdôrazňuje

predkladateľ, by mala  predpokladať minimálne udržanie stavu

v sociálnej sfére,  ktorý tu  bol v roku 1997. Prezentuje sa

funkčnosť sociálnej siete. Je možné jednoznačne konštatovať,

že  tento návrh  na rok 1998 neupevňuje  existujúcu sociálnu

sieť. Do  tejto oblasti by  som chcel zaradiť  aj fungovanie

Sociálnej poisťovne v roku 1998. Tendencia zvýhodňovania za-

mestnancov, za ktorých platí  poistenie štát, naďalej pokra-

čuje. Ak vychádzame z toho, že v roku 1998 sa bude vychádzať

z vymeriavacieho  základu 2 700 Sk,  pri  schválenej  úprave

výšky  minimálnej  mzdy na 3 000 Sk, menšie príjmy Sociálnej

poisťovne ohrozujú valorizáciu dôchodkov,  ako aj ich vyplá-

canie ku koncu roka 1998 a na prvý mesiac roku 1999 z proza-

ického dôvodu - nebudú peniaze. Ak berieme do úvahy infláciu

v roku 1997, tak tento  príjem  bude nižší ako  reálny objem

finančných prostriedkov v roku 1997.

 

 

 

 

     Bohužiaľ, táto tendencia platí aj pre sféru zdravotného

zabezpečenia. Návrh nepočíta s nárastom dávok sociálneho za-

bezpečenia o 1,3 mld. Sk,  čo by však bolo odôvodnené zmenou

výšky životného  minima, čo bolo  spôsobené reálnym nárastom

životných nákladov.

 

     Predpokladaná  dotácia  na  autobusovú  dopravu  v roku

1998 nebude  postačujúca  na  zabezpečenie jej  funkčnosti a

z toho dôvodu bude musieť  pokračovať tendencia rušenia spo-

jov.

 

     V roku 1998 sa  počíta s dotáciami k cenám  tepelnej e-

nergie  dodávanej  domácnostiam  vo výške  1,6 mld. Sk,  kde

v  roku 1996 bolo  v  skutočnosti  potrebných 4,3 mld. Sk  a

v roku 1997 už ani teraz 2,9 mld. Sk nepostačuje. Na základe

akých skutočností je odôvodnený takýto radikálny pokles?

 

     Za tohto stavu vo  sfére sociálnej, zdravotnej, bytovej

a v oblasti služieb pre obyvateľstvo je namieste  otázka, či

budovanie diaľnic  je naozaj pre  nás prioritou číslo  jeden

a či si zasluhuje takú významnú pozornosť aj v roku 1998.

 

     Oprávnenie vlády  Slovenskej republiky na  vydanie cen-

ných papierov  mimo  štátneho rozpočtu v objeme 49,3 mld. Sk

považujem  za neprimerané.  Najmä ak  poznáme vplyv štátnych

cenných  papierov na  bankovú sféru,  budú tieto prostriedky

chýbať pre  súkromnú podnikateľskú sféru.  Nakupovanie štát-

nych cenných  papierov je pre peňažné  ústavy nielen pohodl-

nejšou, ale oveľa menej rizikovejšou činnosťou, ako poskyto-

vanie prostriedkov  podnikateľom. Je vôbec  dostatok finanč-

ných prostriedkov v Slovenskej republike na nákup takého ob-

jemu štátnych cenných papierov?

 

     Deklarovanie  priority rozpočtu  na rok  1998 v podpore

vedecko-technického rozvoja,  keď sa oproti roku 1997 počíta

s nárastom 15 %, považujem za nepostačujúci, ak sa oboznámi-

me s presnou výškou tejto sumy  za rok 1997. Táto podpora je

z tohto hľadiska iba iluzórnou.

 

     Vážené  dámy a  páni, za  rizikový faktor  zabezpečenia

fungovania našich  obcí a miest považujem nárast objemu pro-

striedkov zo štátneho rozpočtu iba  na sumu 7 mld. Sk, ktorý

predstavuje 6-percentný  nárast oproti roku 1997,  čo je iba

vyrovnaním predpokladanej inflácie.  Nedochádza teda k reál-

nemu nárastu  prostriedkov ani v roku 1997. Obce a mestá ne-

dokázali z príjmov zo štátneho rozpočtu vo forme podielových

daní zabezpečiť plnenie samosprávnych funkcií. Tieto dokáza-

li plniť  iba speňažením  svojho majetku, z ktorého neustále

ubúda  a v mnohých  obciach a mestách  dosiahol  úroveň, pod

ktorú už nie je možné ísť. Jednoducho už niet čo speňažovať,

alebo ide o málo atraktívny  majetok, o ktorý nie je záujem.

Najmä ak si uvedomíme finančnú náročnosť novostavieb, je na-

ozaj na  uváženie, ktorý majetok treba  na uspokojovanie po-

trieb občanov  našich miest a obcí ponechať vo svojom vlast-

níctve.

 

     Za  najzaujímavejšiu  však   považujem  skutočnosť,  že

v priemere  na jedného  obyvateľa  naše  mestá a obce v roku

1993 dostali  sumu 1 207 Sk a  v roku 1997 sumu 1 238 Sk. Je

to  nepatrný  nárast,  ktorý  nezohľadňuje  reálnosť príjmov

a zabezpečenia potrieb. Podiel obcí a miest na republikových

daniach ostal  na úrovni roku 1993 v absolútnych  hodnotách,

pričom daňové príjmy štátneho  rozpočtu z daní z príjmov fy-

zických  a právnických  osôb  narástli  od roku 1993 do roku

1997 o 124,1 %. Zabúda  sa na to najpodstatnejšie, že všetci

občania tejto  republiky, predovšetkým v nejakej  obci alebo

meste  bývajú a žijú. Priorita  zabezpečovania  ich  potrieb

a záujmov na miestnej úrovni je však niečím, čo predkladateľ

neuznáva. Skôr opačne, presadzuje dôslednú centralizáciu. Ak

obce  plnenie  samosprávnych  funkcií budú  musieť - a podľa

predloženého návrhu  je to jednoznačné - aj v budúcnosti za-

bezpečovať úvermi, tak nie je možné v ďalších rokoch počítať

s ich  rozvojom, nakoľko  prioritou pre  nich bude splatenie

poskytnutého úveru s nie nízkymi úrokmi.

 

     Považujem za  nevyhnutné zastaviť rast  deficitu miest-

nych rozpočtov, ktorý do roku 1998 má predstavovať sumu oko-

lo 6 mld. Sk. Prezentuje  sa, že  obce a mestá  majú  dostať

v roku 1998 7 mld. Sk, čo  však nemusí byť pravdou, lebo ná-

vrh zákona o štátnom rozpočte na  rok 1998 hovorí iba o per-

centuálnom podiele na republikových  daniach, čo znamená, že

ak  sa nenaplní  predpokladaný príjem,  obce a  mestá nemôžu

dostať túto sumu. Preto je  namieste otázka, prečo sa zmenil

percentuálny  podiel na výnosoch daní v správe štátu v pros-

pech právnických osôb na úkor fyzických osôb vtedy, keď vie-

me, že príjmy z daní  právnických osôb sa  nenapĺňajú. Je to

cesta, ktorá vedie obce a mestá do neistej  finančnej situá-

cie.

 

     Vážené  dámy a páni, dovoľte  mi  predniesť pozmeňujúce

návrhy k zákonu o štátnom  rozpočte na rok 1998. Moje pozme-

ňujúce návrhy  sú čiastočne  totožné s návrhom expertov Únie

miest a obcí Slovenskej republiky.

 

     1. V § 6 ods. 1 písm. a) navrhujem zmeniť číslo 81,23 %

na  číslo 77,4 % a číslo 18,77 % na  číslo 26,6 %. Takto  sa

zvýši  podiel  daní z príjmu  fyzických  osôb o 2,08 mld. Sk

oproti návrhu štátneho rozpočtu.

 

     2. V prílohe vládneho  návrhu  zákona o štátnom rozpoč-

te na rok 1998, resp. v § 1 ods. 5 navrhujem na  výkon samo-

správnych funkcií zmeniť číslo 400 mil. Sk na číslo 700 mil.

Sk a na mestskú hromadnú dopravu  zmeniť číslo 1 179 mil. Sk

na 1 409 800 tis. Sk.

 

     3. V prílohe číslo 6 navrhujem v časti Ministerstvo ži-

votného prostredia  Slovenskej republiky zvýšiť  transfer do

fondu životného  prostredia o 150 mil. Sk. Ako to dosiahnuť?

V prílohe  číslo 1 výdavky na  krajské a okresné  úrady zní-

žiť o 1 500 mil. Sk, v prílohe číslo 3 Slovenská  informačná

služba rozpočtovanú sumu znížiť o 400 mil. Sk.

 

     4. Vo všeobecnej pokladničnej správe v skupine 4 - pod-

pora rozvoja  miestnej  kultúry 294 mil. Sk presunúť do roz-

počtov  obcí a miest z dôvodu,  že miestna  kultúra je v ich

kompetencii. Vo všeobecnej  pokladničnej  správe v skupine 6

výdavky  súvisiace s budovaním  systému  štátnej  pokladnice

Slovenskej  republiky  znížiť  o 140 mil. Sk,  resp.  zrušiť

z dôvodu nedokončenia procesu transformácie verejnej správy.

Vo  všeobecnej  pokladničnej  správe  v skupine 8 - finančné

krytie zodpovednosti prevádzkovateľov miest za jadrové škody

spôsobené jadrovou udalosťou navrhujem znížiť o 279 mil. Sk.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi  najprv  niekoľko slov k úvodnému vystúpeniu

ministra financií  pána Kozlíka o otázke  daňového zaťaženia

slovenskej ekonomiky. Pán minister hovoril, porovnával daňo-

vé zaťaženie Slovenskej republiky s úrovňou daňového zaťaže-

nia vo vyspelých ekonomikách. Zdá sa  mi, že je to také pri-

rovnanie,  ako  porovnávať -nástnikov, koľko  unesú v pomere

k svojej váhe voči dospelému  rozvinutému jedincovi. Iste mi

dá každý  za pravdu, že mladý  rozvíjajúci sa organizmus nie

je schopný uniesť  toľko v pomere k svojej váhe  ako dospelý

jedinec, ale aj  napriek tomu a práve preto,  že sa rozvíja,

spotrebuje oveľa viac potravín. Je  to podobne aj s ekonomi-

kou. A myslím si, napriek  tomu, čo tu  hovoril pán minister

Kozlík, že slovenská ekonomika je daňovo preťažená. A pokiaľ

chce zvýšiť efektivitu slovenskej  ekonomiky a zvýšiť príjmy

do štátneho rozpočtu, tak je jediná cesta, a tou je zníženie

daní, pretože ináč sa finančné toky neuvoľnia.

 

     Dovolím si  teraz, dámy a páni,  obrátiť vašu pozornosť

na spoločnú správu. Dovolím si vás poprosiť o podporu pozme-

ňujúceho návrhu, ktorý je uvedený pod bodom 20 v časti C-IV,

týkajúceho sa  Slovenskej  akadémie vied. A takisto si dovo-

lím a obraciam sa na  spoločného spravodajcu  požiadať o vy-

členenie zo spoločného hlasovania bodu 19 v časti C-V, týka-

júceho sa knižnice Poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Do-

voľujem si  trošičku poopraviť informácie  týkajúce sa tejto

knižnice. Nejde len o budovu pre knižnicu  poľnohospodárskej

univerzity, ale aj pedagogickej univerzity, čiže v tejto bu-

dove sa budú nachádzať  dve knižnice. A myslím si, že keď to

podelíme  dvoma, aj 15 miliónov je veľmi atraktívna  cena za

priestory, v ktorých môžu  byť skutočne dobre vybavené kniž-

nice pre mesto, ktoré možno nazvať aj mestom študentov. Mys-

lím si, že starobylá Nitra si to zaslúži.

 

     Pokiaľ by boli problémy  presunúť tieto financie, resp.

zobrať tieto financie či vyčleniť  ich zo Všeobecnej poklad-

ničnej správy, tak  ako je tam uvedené, myslím  si, že kedy-

koľvek v priebehu roka, pokiaľ  by pánu  ministrovi  vo Vše-

obecnej pokladničnej  správe tieto peniaze  chýbali, radi mu

ich tam  presunieme z položky 630 kapitoly  ministerstva fi-

nancií, ktorá je podľa mojej mienky vysoko nadhodnotená.

 

     Ďalšie úspory v štátnom rozpočte možno dosiahnuť zmenou

sociálnej  politiky. Len  pre vašu  informáciu, dámy  a páni

poslanci, ale aj pre informáciu vlády, dovolím si uviesť, že

v Spojených  štátoch amerických  sa pripravuje  zákon, podľa

ktorého  poberatelia  dávok v tejto  oblasti, teda v oblasti

nezamestnanosti musia prijať  zamestnanie v oblasti verejno-

prospešných prác. Iste, vznikajú okolo toho isté problémy aj

pre primátorov  miest, aby takéto miesta  vytvorili. Ale som

presvedčený, že v prípade  Slovenskej republiky by sme zrazu

takýmto opatrením  stratili minimálne 25-30 % tých, ktorí sa

dnes hlásia  ako nezamestnaní a poberajú podporu v nezamest-

nanosti, a tým by sme odbremenili aj štátny rozpočet. Infor-

moval o tom  aj časopis Financial Times, takže  verím, že ma

nikto nenapadne, že tu chcem  niekomu vnútiť zase nejaké nú-

tené práce, ako to už niekoľkokrát odznelo v parlamente.

 

     Ďalej si  vás dovolím  požiadať o podporu nasledujúceho

pozmeňujúceho návrhu,  ktorý  predkladá v súlade s rokovacím

poriadkom  skupina 19 poslancov, máte  ho  pred  sebou, a to

v kapitole ministerstva financií v podkapitole 700 Kapitálo-

vé výdavky položku 720 Obstarávanie  kapitálových aktív zní-

žiť o 70 mil. Sk, t. j. na 632 300 tis. Sk.

 

     V kapitole Ministerstva zahraničných vecí v podkapitole

700 Kapitálové výdavky položku 720 Obstarávanie kapitálových

aktív  zvýšiť o 70 mil. Sk, t. j. na 591 100 tis. Sk, a úče-

lovo viazať 70 mil. Sk na nákup  budovy  pre potreby Sloven-

ského inštitútu v Paríži a jej opravu. Chcem len  uviesť, že

zriadenie tohto inštitútu prisľúbil pán premiér počas svojej

návštevy vo  Francúzsku a je to  skutočne atraktívna možnosť

kúpiť v centre, a turistickom  centre  Paríža vlastne takúto

budovu a takto prezentovať Slovenskú republiku.

 

     Viem, že pánu ministrovi  financií neznie veľmi príjem-

ne, keď  navrhujem znížiť jeho  kapitolu, ale myslím  si, že

keby si pán minister dal záležať a vykonal kontrolu nad svo-

jím podriadeným  úsekom, ako sa  hospodári s financiami, tak

by bol  viac ako prekvapený,  že usporí viac,  ako navrhujem

odčleniť z jeho kapitoly ja.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej  je do  rozpravy písomne  prihlásený pán poslanec

Ftáčnik. Je to posledný písomne prihlásený pán poslanec.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     predseda  vlády   Slovenskej  republiky  na   stretnutí

s predstaviteľmi rektorskej  konferencie  povedal, že v roku

1998 bude  pre vládu vzdelávanie prioritou.  Vzbudil tým ne-

pochybne  očakávania u pracovníkov  vysokých  škôl,  ale  aj

u pracovníkov základných a stredných  škôl a iste aj pracov-

níkov školských zariadení. Priznám sa, že som dychtivo otvo-

ril návrh štátneho rozpočtu, aby  som si zanalyzoval, ako sa

táto vládna  priorita premietla do reči  čísel. Odpoveďou mi

bolo sklamanie, že predseda vlády opäť "blafoval". Vodil tak

za nos všetkých pracovníkov školstva i všetkých tých, ktorým

záleží na vzdelanosti našich ľudí. Ak to predseda vlády mys-

lel vážne, nemožno to nazvať inak  ako výsmech, o čom sa vás

pokúsim presvedčiť  faktami o tom, ako  sa bude riešiť škol-

stvo a vzdelanosť zo štátneho rozpočtu v roku 1998.

 

     Začnime takzvaným  malým  školstvom, teda  základnými a

strednými  školami  a  školskými  zariadeniami  v rozpočtoch

krajských  úradov. Mám  tu list,  ktorý napísal  podpredseda

vlády a minister financií výboru pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport a uvádza v ňom, že k rozpočtu, ktorý sme vyčleni-

li pre  školstvo v pôsobnosti krajských  úradov v roku 1997,

vláda pridala postupne rozpočtovými opatreniami v troch eta-

pách, tak ako to bolo  plánované, ďalších 712 mil. korún. Je

to nepochybne  chvályhodné, ale spomínam to  preto, že je to

viac ako  pôvodne  plánovaných 579 mil. korún, ktoré sme vy-

členili ako rezervu na  potreby školstva v pôsobnosti krajov

v štátnom rozpočte  roku 1997. Ak sa uvoľnilo 712 mil., zna-

mená to, že školstvo považovali  aj krajské úrady za priori-

tu, za dôležitú oblasť, ktorá si jednoducho  prostriedky vy-

žaduje. Ak teda budeme porovnávať rozpočet roku 1998, musíme

ho porovnávať s upraveným  rozpočtom  roku 1997, to  znamená

s tým rozpočtom, do ktorého sa premietlo zvýšenie platov pe-

dagogických pracovníkov od 1. mája 1997, pre nepedagogických

pracovníkov od 1. júla o 7 % a premietlo  sa rozpustenie re-

zervy vo výške 712 mil. korún.

 

     Ak sa  pozrieme na filozofiu tvorby  rozpočtu pre škol-

stvo v pôsobnosti  krajských úradov, tak  musíme povedať, že

sa premietlo  celoročné zvýšenie miezd. To  znamená, 10 % od

mája sa  premietlo  celoročne, a teda optický nárast,  ktorý

v kapitole  vznikol, možno  pripísať najmä  zvýšeniu platov.

Tovary a služby, ktoré sú položkou na zabezpečenie prevádzky

škôl, sa znížili približne o 10 %. Skutočnosť ukazuje - a ja

sa k tomu  dostanem -,  že to  bolo  viac  ako 10 %. A keďže

štátny rozpočet na rok 1998 krátil kapitálové výdavky celko-

ve z 22 mld. na 13 mld. Sk, nemohlo sa to nedotknúť aj kapi-

tálových výdavkov na dostavbu a vybavenie škôl.

 

     Treba povedať, že minister financií v úvodnom slove ho-

voril pravdu, ak povedal, že v kapitole Všeobecná pokladnič-

ná správa je 249 mil. Sk na riešenie problémov s deväťročnou

školskou  dochádzkou a niektoré  drobnosti  pre školy, ktoré

majú zahraničnú  spoluprácu. Celkove však  treba povedať, že

prostriedky,  ktoré  sa  zvýšili  pre  školstvo, v porovnaní

s upraveným rozpočtom roku 1997 pridávajú  školstvu 281 mil.

korún pre všetky krajské úrady. Ak si zanalyzujeme komu koľ-

ko,  tak zistíme,  že máme  krajské úrady,  ako je napríklad

Bratislava, ako  je napríklad  Trnava - dokonca Trenčín  ide

dole -, ktoré  ostávajú  prakticky  na úrovni  roku 1997. To

znamená  zvýšenie je  len na  úrovni toho,  čo im  bolo dané

z hľadiska rozpočtu miezd a prevádzka  vlastne klesá. K pre-

vádzke sa ešte dostanem.

 

     Máme ale tri krajské úrady, konkrétne Krajský úrad Nit-

ra, Krajský úrad Banská Bystrica a Krajský úrad  Prešov, kde

nájdeme výraznejší  nárast prostriedkov. Keď  sme sa pýtali,

kde  sa ten  výraznejší nárast  zobral, tak  sa zistilo,  že

vznikom krajských  úradov a prípravou  rozpočtu  na rok 1997

- čo bol prvý rozpočet, ktorý samostatne robili krajské úra-

dy - sa  stratili  pracovníci. V  Krajskom  úrade  Nitra  sa

stratilo 1 386 pracovníkov školstva, ktorí ale fyzicky reál-

ne existujú a ktorých  bolo  treba  zaplatiť a upraviť  prí-

slušné  rozpočty. V Krajskom  úrade  Banská Bystrica  sa ich

stratilo 1 210 a v Prešovskom kraji sa ich stratilo 499. To-

to je dôvod, prečo tieto tri kraje majú výraznejšie  zvýšené

prostriedky,  pretože  stratení  pracovníci sa  našli a bolo

treba ich  zabezpečiť na úrovni reálnych  potrieb z hľadiska

mzdového a podobne. Podľa  mňa  títo stratení pracovníci len

dokladajú to,  ako sa robila  na Slovensku reforma  verejnej

správy.

 

     Princíp - zbohom, zdravý  rozum -, ktorý sa prejavil aj

v tom, že  sme začali reformu  verejnej  správy 24. 7. 1996,

pretože vtedy vznikli  okresné a krajské úrady, našiel svoje

vyjadrenie aj v tom, že sa  diali veci,  ktoré som spomínal.

Celkove teda treba  povedať, že k zvýšeniu v roku 1998 v po-

rovnaní s upraveným rozpočtom na rok 1997 v kapitolách kraj-

ských úradov na to tzv. malé školstvo jednoducho nedochádza.

Sú to vlastne tie isté peniaze. Takže otázka znie: Aká prio-

rita?

 

     Ak si  porovnáme upravený rozpočet na  tovary a služby,

to znamená  na zabezpečenie prevádzky  škôl, a pozrieme  si,

aké majú plánované prostriedky  na prevádzku škôl jednotlivé

krajské  úrady, prídeme k tomu, že celkove nám  chýba na za-

bezpečenie  prevádzky  škôl  v budúcom  roku 389 830 tis. Sk

v porovnaní s rokom 1997. Ak  nám  predstavitelia finančných

odborov krajských úradov vo výbore pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport povedali, že 96 % týchto  výdavkov je viazaných

na tzv. fixné náklady, to znamená  na kúrenie, energiu, tep-

lo, elektrinu,  to, čo škola jednoducho  musí zaplatiť, inak

ju vypnú, tak zostáva veľmi malý  priestor na to, aby sa za-

bezpečili učebnice, čistiace  prostriedky, jednoducho všetko

to, čo škola potrebuje na svoj bežný chod.

 

     Preto výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport navr-

hol bod, ktorý je obsiahnutý v spoločnej  správe, ale ktorý,

žiaľ, zatiaľ  gestorský výbor pre financie,  rozpočet a menu

odporúča neprijať. K tomu návrhu sa ešte vyjadrím.

 

     Čo  sa týka  rozpočtu  miezd,  môže sa  vládna koalícia

uspokojovať s tým, že opäť predsunula učiteľov už nie  na 1.

5., ale predsunula pedagogických pracovníkov na 1. 6. z hľa-

diska 10-percentného zvýšenia miezd. A  aké je to veľké ter-

no!  Prosím, aby  ste nezabudli,  že vláda,  ktorej ste dali

dôveru v roku 1995, si do  svojho  programu zapísala záväzok

prijať  harmonogram  riešenia  mzdových  prostriedkov  alebo

mzdových  otázok v školstve.  Takýto  harmonogram  existuje,

akurát vláda ho  nikdy  neprerokovala, resp. neprijala a mo-

mentálne sa môže tváriť, že skutočnosť je tým harmonogramom.

Ale nie je to  pravda, pretože harmonogram predpokladal kaž-

doročné zvýšenie miezd od 1. januára o 10 %, čo  je minimum,

na  čom  sa  bolo  schopné  dohodnúť  ministerstvo  školstva

s predstaviteľmi Odborového zväzu pracovníkov školstva a ve-

dy.

 

     Mám  tu list,  ktorý napísal  predseda tohto odborového

zväzu, kde upozorňuje na tento  harmonogram. Ale asi by bolo

nemiestne žiadať, aby sa takáto úprava urobila, pretože jed-

noducho tento harmonogram a svoj vlastný záväzok z programo-

vého vyhlásenia vláda už tretí rok ignoruje.

 

     Chcem sa ešte  vyjadriť k problematike rozpočtov stred-

ných odborných  učilíšť. Tie sú v kapitolách  krajov viazané

osobitnou sumou. Je dobré, že je  to tak a hlásim sa k tomu,

aby to tak ostalo aj  ďalej. Len na pravidelnú otázku, ktorú

kladiem v našom výbore, či tieto prostriedky budú postačovať

na  zabezpečenie  problémov a prevádzky  stredných odborných

učilíšť,  nedostávam  kvalifikovanú  odpoveď.  Totiž,  tieto

prostriedky sú vyššie  ako v roku 1997, samozrejme, ale opäť

len  preto, že  sa premietlo  zvýšenie platov  pedagogických

pracovníkov. Nikto  už nevie odpovedať na  to, koľko nám zo-

stane peňazí na jedného žiaka.  Dostali sme sa z takého sta-

vu, keď sme boli schopní ako  štát dať na jedného žiaka pred

piatimi  rokmi  okolo 1 200 korún,  do  stavu, že  už v roku

1997 a v budúcom roku to bude výrazne menej. Platíme 221 ko-

rún na žiaka! Chcem podotknúť, že sú to inflačné peniaze. To

znamená,  že vonkoncom  nezabezpečujeme potreby  vzdelávania

v odboroch, ktoré majú svoje nároky na materiálne vybavenie,

na praktickú prípravu žiakov. Nechcem  hovoriť o tom, že nám

dnes chýbajú profesie najmä  zo stredných odborných učilíšť,

ktoré potrebuje naša výrobná základňa  ako soľ. Mám na mysli

obrábačov kovov, mám na mysli tesárov, murárov, mám na mysli

elektrotechnikov a mnohé  ďalšie profesie,  ktoré jednoducho

na trhu nenájdete preto, lebo  politika v oblasti zabezpeče-

nia  stredných  odborných  učilíšť je  taká, aká  je, a pro-

striedky, ktoré na ne dávame, sú jednoducho nedostatočné.

 

     Dovoľte mi niekoľko  poznámok k návrhu  kapitoly Minis-

sterstva školstva Slovenskej  republiky, teda k zabezpečeniu

vysokých škôl. Ten  rozpočet, ktorý  predložilo ministerstvo

školstva a ktorý  je  opticky o 402 mil. Sk  väčší, ako  bol

upravený rozpočet  na rok 1997, označila  Rada vysokých škôl

za reštriktívny rozpočet. Reštriktívny preto, lebo v kapito-

le Vysoké školy  sa riešia aj otázky športu,  mládeže a nie-

ktoré ďalšie položky. V kapitole Vysoké školy tento rozpočet

síce počíta s nárastom, reálnym nárastom na výdavky vysokých

škôl, teda  na prevádzku, ale tieto  výdavky alebo tento ná-

rast, aby som bol presný, sa rovná prakticky diere, ktorú si

ponesú,  resp. dlhu,  ktorý si  ponesú  vysoké  školy z roku

1997 do  roku 1998. Takže  vysoké školy zaplatia  neuhradené

faktúry, ktoré  vznikli v roku 1997. Nevyriešia problém neu-

hradených  faktúr z roku 1996, keď  sa  viazali  prostriedky

v štátnom  rozpočte a budú na  tom rovnako  ako v roku 1997.

A v tomto roku signalizovali vysoké  školy, myslím si, že je

to  pre vás  dostatočne známe,  že sa  nachádzajú v deficite

680 mil. Sk. Vo  výbore  sme  to analyzovali. Ide  približne

o 330 mil. Sk kapitálových  výdavkov  na  dostavbu  vysokých

škôl, na riešenie ich investičných potrieb, nákup prístrojov

a podobne a približne o 341 mil. alebo 350 mil. Sk, aby  sme

to zaokrúhlili, bežných  výdavkov, z ktorých, ak zvýšime 138

mil., zostane ďalšia sekera, pritom  upozorňujem, že kapitá-

lové výdavky v súlade s filozofiou  celého štátneho rozpočtu

sú krátené.

 

     To znamená, že hovoriť o výraznom náraste aj v kapitole

Vysoké školy jednoducho nie je odôvodnené. A nemám ani nija-

kú výraznú vôľu púšťať sa  do ďalšej analýzy tejto kapitoly,

pretože čísla svedčia o tom, že sme na úrovni roku 1997 plus

nejaké drobné, ktoré pokryjú tie najväčšie problémy. Ale ná-

rast, priorita, vzdelávanie - tu sa treba  pousmiať, pretože

jednoducho to nie je pravda.

 

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, dovoľte  mi ešte kratučkú

poznámku ku kapitole Kultúra, pretože to patrí do výboru pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport a málokto sa tejto kapitoly

zastane.

 

     Treba povedať,  že po tom,  ako sme delimitovali  alebo

ministerstvo  delimitovalo a umožnilo, aby  existovali  kul-

túrne zariadenia  pod krajskými  úradmi, nie  sú zabezpečené

ich potreby  najmä v niektorých  kategóriách. Hovorím  najmä

o hvezdárňach a planetáriách, na ktoré sa jednoducho v záko-

ne zabudlo, ktoré dnes existujú v akomsi vákuu a treba na ne

síce malé prostriedky, ale tieto prostriedky by pomohli. Keď

sme v júni  schvaľovali v tomto  parlamente osvetový  zákon,

zámer  vytvoriť v nových  okresoch  aspoň  okresnú  knižnicu

a vyčleniť na to peniaze  sa nepodarilo a nepodarí  realizo-

vať v takých okresoch ako Šaľa, Zlaté Moravce, Banská Štiav-

nica, Púchov a podobne. Pričom  opäť by  nešlo o veľké  pro-

striedky. Ale jednoducho v rozpočte nie sú. Toto je len kra-

tučká poznámka k tomu, že o kultúre sa  ako o priorite  síce

nehovorilo, ale má tiež svoje problémy.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  ak vláda bude naďalej tr-

vať na  tom, že  vzdelanie v roku 1998 je pre  ňu prioritou,

jej návrh štátneho rozpočtu  svedčí o tom, že sa snaží sypať

ľuďom piesok do  očí. Ale verte mi, že  ľuďom sa už otvárajú

oči a nedajú sa vodiť za nos.

 

     Dovoľte mi, aby som nepredkladal žiadne ďalšie pozmeňu-

júce návrhy k tým návrhom,  ktoré sú už obsiahnuté v spoloč-

nej správe, ale navrhol iba procedurálne s krátkym zdôvodne-

ním samostatné  hlasovanie o šiestich bodoch spoločnej sprá-

vy.

 

     Totiž dosť zodpovednú  prácu vo vzťahu k rozpočtu škol-

stva či  už malého, alebo veľkého  urobil  výbor pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport.  Podporujem tie návrhy, ktoré sú

v spoločnej správe, ale ktoré, žiaľ, gestorský výbor odporu-

čil  neprijať.  Navrhujem v časti C III samostatne  hlasovať

o bode 5. Ide o vyčlenenie 389 300 tis. Sk na tovary a služ-

by  pre školstvo v rozpočtoch  krajských  úradov.  Vysvetlil

som, v čom je problém.  Takto by sa zachovala prevádzka škôl

aspoň na úrovni  roku 1997. Ak sa to  nestane, táto diera sa

tam jednoducho objaví a budeme  uprostred roka nútení hľadať

rozpočtové  opatrenia, ako  sanovať prevádzku  škôl, pretože

jednoducho  niet iného  riešenia len  poskytnúť určité  pro-

striedky.

 

     Ďalej navrhujem,  aby sme hlasovali  samostatne v časti

C III o bode 10. Ide o tovary a  služby  pre  vysoké  školy,

ktoré navrhuje  výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport

zvýšiť z 828 mil. Sk na 930 mil. Sk.  Rád by som  pripomenul

- pretože sme to možno vo  výbore nepresne formulovali a náš

spravodajca to možno slabo  vysvetlil v gestorskom výbore -,

že nejde o zvýšenie  prostriedkov, hoci sa to ocitlo v časti

C III. Tieto peniaze podľa  vyjadrenia pani ministerky a jej

zodpovedných pracovníkov v kapitole ministerstva školstva už

sú. Len  z nich vláda  navrhla účelovo viazať  828 mil., ale

celkovo sa  počíta s 930 mil. Čiže  zvýšenie, ktoré  uviedol

výbor,  znamená  len  zvýšenie  viazania,  nie prísun nových

prostriedkov. Preto by som prosil, aby ste prehodnotili svo-

je stanovisko a neuposlúchli  názor gestorského výboru, lebo

to neznamená zvýšenie peňazí.

 

     Ešte raz opakujem, nežiadame  tu ani presun, ani imagi-

nárne zvýšenie. Ten bod vlastne  ani nepatrí do časti C III.

Je to  len účelové riešenie, aby  bolo isté, že ministerstvo

školstva  dá  na  prevádzku  vysokých  škôl  toľko, koľko má

v rozpočte plánované, teda takpovediac na doraz. Preto navh-

rujem vyňať bod 10 z časti C III. Prosím o vaše  kladné hla-

sovanie. Nebude to znamenať ani zvýšenie príjmov, ani výdav-

kov štátneho rozpočtu, ale len zmenu viazania v prílohe čís-

lo 6 alebo 5.

 

     Ďalej navrhujem, aby sme v časti C IV samostatne hlaso-

vali o bode 11. Hovorí  sa o tom, náš  výbor navrhuje, že by

sa z kapitoly  Všeobecná  pokladničná  správa malo  presunúť

100 mil.  Sk na bežné  výdavky v kapitole Ministerstva škol-

stva Slovenskej republiky. To zdôvodnenie je, myslím si, na-

mieste. Výraznejšie by sme tým pomohli riešiť problémy, kto-

ré majú vysoké školy z hľadiska bežných výdavkov. A možno by

sa časť z týchto  prostriedkov dostala  aj na otázky športu,

transferov a podobných vecí. Jednoducho by sme tým mohli vy-

riešiť niektoré ďalšie otázky.

 

     V časti C IV ďalej navrhujem samostatne hlasovať o bode

13. Pôvodne som  nemal ten úmysel, ale keď  som si prečítal,

že sa  riešia problémy dostavby konkrétnych  škôl, teda malé

parciálne  návrhy - a sú  také  návrhy  predložené poslancom

a zrejme ešte  zaznejú v tejto  rozprave -, dovoľujem si vás

poprosiť o podporu  návrhu, v ktorom  sa má účelovo vyčleniť

8,5 mil. Sk presunom  zo  Všeobecnej pokladničnej správy  na

aktivity Slovenskej republiky v CERN, čo je Európska organi-

zácia pre  jadrový výskum. Chcem  vám povedať, že  Slovenská

republika platí členský poplatok  tejto organizácii, ale ako

jediná krajina  nie je schopná zaplatiť  peniaze na činnosť.

To znamená  poplatok  zaplatíme, to sa už rieši v iných čas-

tiach, ale naši vedci sa nebudú môcť zúčastňovať na činnosti

v CERN-e jednoducho preto, že  Slovenská republika svoj die-

lik rovnajúci sa 8,5 mil. Sk nie je schopná zaplatiť. Prosím

teda o vašu podporu bodu 13, ktorý nás nebude veľa stáť, ale

môže priniesť konkrétne efekty.

 

     Prosím  takisto o vašu  podporu v časti C V bodu 8b. Tu

sa zase stalo asi nedopatrenie  vo výbore pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport. Neobviňujem z toho  spoločného  spravo-

dajcu, pretože  sme to spôsobili  asi my, keď  sa do jedného

bodu, teda bodu 8, dostali dva rôzne návrhy. Pod bodom a) je

uvedený jeden  týkajúci sa účelových peňazí na šport a maso-

vú telesnú výchovu, a pod bodom b), o ktorom  chcem hovoriť,

je uvedený návrh na  viazanie peňazí na mládež. Opäť ako pri

tých 930 mil. Sk pre vysoké  školy  nejde tu o zvýšenie. Ide

len o to, že zaviažeme ministerstvo školstva poskytnúť sumu,

ktorú rozpočtuje vo svojom štátnom rozpočte, vo svojej kapi-

tole, účelovo na zabezpečenie štátnej  starostlivosti o mlá-

dež. Urobili sme to so  súhlasom gestorského výboru aj v mi-

nulom roku, keď sme zaviazali ministerstvo školstva podobným

spôsobom, teda nie zvýšiť, ale  účelovo viazať peniaze, kto-

ré štát dáva na podporu mládeže, na podporu programov ochra-

ny mládeže a na  zabezpečenie činnosti mládežníckych organi-

zácií.

 

     Prosím ešte  raz, aby ste  umožnili samostatne hlasovať

o bode 8b, teda 8a samostatne, 8b samostatne. Viem, že k to-

mu nebude stanovisko gestorského  výboru, lebo ten sa vyjad-

ril k obom návrhom naraz. Prosím, aby ste zvážili, že účelo-

vo viazať peniaze na mládež tento parlament nestojí nič, ale

znamená to určitú istotu pre  všetkých, ktorí v oblasti sta-

rostlivosti o mládež pracujú.

 

     Moja posledná poznámka  alebo posledný procedurálny ná-

vrh je k časti C V k bodu číslo 18. Prosím vás, aby sme moh-

li samostatne  hlasovať o tomto bode a na rozdiel od gestor-

ského výboru  vám odporúčam, aby sme  tento bod neschválili.

Bod  číslo 18 v časti C V.  Ide o viazanie  prostriedkov  vo

výške 220 mil. Sk na štyri nové vysoké školy. Kapitálové vý-

davky, ktoré  sú rozpočtované v časti ministerstva školstva,

sú pre vysoké  školy  rozpočtované vo výške 611 mil. Sk. Mi-

nisterstvo  školstva má  presne rozpísané,  kam tie  peniaze

potrebuje použiť. Chce riešiť niektoré havarijné stavy, kto-

ré sa, žiaľ, z metodického  hľadiska posudzujú ako novozačí-

nané stavby, a nové  vysoké  školy, ktoré  vznikli v minulom

roku je schopné riešiť na úrovni 30 %. Ak zaviažeme 220 mil.

korún na  vysoké  školy, bude to  lukratívny dar, ktorým za-

bezpečíme veľmi solídne dobudovanie týchto škôl v roku 1998,

ale znemožníme  iné  investičné  projekty v oblasti vysokého

školstva.

 

     Je tu aj istý návrh, ktorý koluje - a zrejme bude pred-

ložený v ďalšom - na  vyčlenenie  iných investičných  peňazí

v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky, urče-

ných aj na zabezpečenie vysokých škôl. Preto prosím, aby sme

neviazali tie peniaze, ako to  navrhuje bod 18, aby sme neu-

poslúchli gestorský výbor, ktorý odporúča bod 18 prijať, ale

azda zvážili  nejaké iné riešenie, lebo  tým môžeme spôsobiť

nenávratné procesy z hľadiska investičného zabezpečenia čin-

nosti vysokých škôl.

 

     Vážené dámy a páni, ak  by ste prijali niektoré návrhy,

ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktoré som navrhol na

samostatné hlasovanie a ktoré  podporili všetci poslanci vý-

boru pre  vzdelanie, vedu, kultúru a  šport, ukázali by ste,

že to vláda a vládna koalícia so vzdelávaním ako svojou pri-

oritou na rok 1998 myslí naozaj vážne. Dúfam a verím vo vašu

podporu.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     To bol posledný pán poslanec písomne prihlásený do roz-

pravy. Podľa  svetelnej tabule som  si zaznamenal pánov  po-

slancov Palacku, Mikolášika,  Gaľu, Cingela, Bauerovú, Kole-

sárovú, Juriša, Šeptáka, Feketeho a Langoša.

 

     (Hlas v pléne.) Mám  posledných Feketeho, Langoša. (Šum

v sále.) Ako  to  máte v počítači? Prečítal som  ich, ako sa

postupne prihlasovali. Mám  poradie: Palacka, Mikolášik, Ga-

ľa,  Cingel,  Bauerová,  Kolesárová,  Juriš, Šepták, Fekete,

Langoš. (Hlasy z pléna.)  Fekete, Líška? Prosím, nechajte ma

písať. Líška, Rusnáková,  Langoš, Michalec, Farkas, Kollári-

ková, Mikulka, Köteles, Rea, Brňák, Šagát, Lauko, Miklušičák

- áno, prepáčte - Miklušičák, Lysák, Ferkó, Baránik, Vavrík,

Černák,  Andrejčák, Lauko,  Sopko, Baránik,  Mušková, Kováč,

Fico, Moric, Koncoš, Švec,  Paška, Vaškovič, Gbúrová, Ľupták

- a 24. 12. o 16.00  hodine kapustnica po vystúpení Ľuptáka.

(Smiech a šum v sále.)  Rosivala  už  mám, Rosival,  Pacola.

Počkaj, nemám Pacolu, Pacola.

 

     Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Do rozpravy máme prihlásených 43 poslancov a poslankýň.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme pokračovať.

 

     Ako prvý  z prihlásených do rozpravy  vystúpi teraz pán

poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     ako vidno z prihlášok do rozpravy, rozprava bude zrejme

veľmi dlhá, a preto chcem šetriť  náš i váš čas a nebudem sa

venovať všeobecnému rozboru vládneho návrhu zákona o štátnom

rozpočte na rok 1998. Koniec  koncov si myslím, že kolegovia

predo mnou  už vyslovili viaceré výhrady,  ktoré môžem aj ja

podporiť. Ak  na záver vystúpenia  navrhnem isté pozmeňujúce

návrhy, to,  samozrejme, neznamená, že si  myslím, že zvyšok

návrhu  zákona je  celkom v poriadku. Znamená  to  toľko, že

chcem upraviť položky, o ktorých budem hovoriť.

 

     Dovoľte mi niekoľko  poznámok k návrhu zákona o štátnom

rozpočte.

 

     V prvom rade  si myslím, že § 4, ktorý  upravuje kompe-

tenciu vlády, resp. ministra financií, nie je vhodným rieše-

ním na úpravy štátneho rozpočtu. Myslím si, že táto snemovňa

rokuje o vládnom návrhu zákona a prijme  teda v konečnom dô-

sledku  zákon o štátnom rozpočte  preto, aby sa hospodárenie

štátu riadilo týmto zákonom.  Nie je možné splnomocniť vládu

alebo ministra financií, aby  robil v tomto zákone prakticky

ľubovoľné úpravy. Paragraf 4, tak ako je navrhnutý, umožňuje

vláde upraviť akékoľvek záväzné  limity alebo úlohy štátneho

rozpočtu akýmkoľvek  spôsobom, pokiaľ sa  neprekročí celkový

rozsah výdavkov štátneho rozpočtu o 10 %. Ak sa toto zoberie

do dôsledkov, znamená to, že  vlastne vôbec žiadne iné kapi-

toly, tabuľky a záväzné limity v rozpočte nemusíme prijímať,

stačí povedať, že celkové výdavky  rozpočtu budú v tej sume,

ako ich vláda  navrhuje a ostatné necháme na ministra finan-

cií. Myslím si,  že nie je  ani v záujme samého ministra fi-

nancií, aby takýmto spôsobom mohol upravovať všetky ukazova-

tele rozpočtu.

 

     A preto navrhujem: V § 4 ods. 2 na konci bodku nahradiť

čiarkou a doplniť text: "jednotlivé  záväzné limity, záväzné

úlohy a záväzné ukazovatele sa môžu rozpočtovými opatreniami

podľa ods. 1 meniť najviac o 10 %."

 

     Súhlasím s tým, že  rozpočtové hospodárenie môže privo-

diť takú  situáciu v priebehu  roka, keď treba  urobiť zmeny

v rozpočte, presuny  v rámci kapitol  alebo medzi kapitolami

a, myslím  si, že limit 10 % by  mal  platiť pre  jednotlivé

záväzné položky rozpočtu, tak ako sa schvália v zákone.

 

     Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem navrhnúť, sa

týkajú rozpočtov  obcí. Myslím si, že  už aj kolegovia pred-

rečníci spomenuli tieto položky. Súhlasím s názormi, že roz-

počty obcí nie sú  dostatočne pokryté a prílišná centralizá-

cia a prerozdeľovanie  nie sú  na osoh  funkcií, ktoré  obce

môžu zabezpečovať.

 

     Preto navrhujem v § 6 ods. 1 písm. a) číslo 81,23 % na-

hradiť číslom 73,4 % a číslo 18,77 % nahradiť číslom 26,6 %.

To predstavuje  zvýšenie podielu obcí na  dani z príjmov fy-

zických osôb zo 4,92 mld. Sk na 7 mld. Sk.

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh  sa týka  takisto obcí: V § 1

ods. 5 navrhujem zvýšiť  dotáciu obciam  na výkon samospráv-

nych funkcií zo 400 mil. Sk na 700 mil. Sk a zvýšiť  dotáciu

na mestskú hromadnú dopravu z 1 179 mil. Sk na 1 410 mil. Sk.

 

     Tieto dva návrhy, teda  druhý a tretí pozmeňujúci návrh

spolu súvisia, a preto o týchto  dvoch návrhoch možno hlaso-

vať spoločne. A o prvom  bode, ktorý sa týka kompetencií mi-

nisterstva financií, navrhujem hlasovať osobitne.

 

     Celkové zvýšenie výdavkov rozpočtu, ktoré týmito návrh-

mi navrhujem, je 2,6 mld. Sk. Tieto prostriedky možno získať

takto: možno znížiť položku  chod krajských a okresných úra-

dov o 1,6 mld. Sk, zrušiť nárast  pracovníkov štátnej správy

o 1 894 osôb,  t. j.  ušetriť 300 mil. Sk.  Položku  podpora

miestnej  kultúry v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky, to znamená 294 mil. Sk zrušiť. Tým sa táto presu-

nie do rozpočtov obcí. Myslím si, že miestna kultúra logicky

patrí do kompetencie obcí. Ďalej  z kapitoly Úradu pre stra-

tégiu a rozvoj spoločnosti zrušiť položky na fungovanie roz-

vojových  agentúr a rozvojové  projekty,  spolu 130 mil. Sk,

pretože  tieto projekty  regionálneho rozvoja  efektívnejšie

pripravia práve samosprávy. Takisto  je možné odložiť začia-

tok projektu  štátna pokladnica, čím sa  ušetrí 145 mil. Sk.

Zostávajúcich 241 mil. Sk možno  ušetriť na mzdách v ústred-

ných orgánoch štátnej správy a v krajských úradoch.

 

 

     Ak sa tieto opatrenia prijmú, nezmení sa celková bilan-

cia štátneho rozpočtu, teda suma  príjmov a výdavkov a defi-

cit štátneho rozpočtu. Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh

ste dostali, aj pán spoločný  spravodajca, aj vy všetci, vá-

žené pani poslankyne, páni poslanci, už rozmnožený z organi-

začného odboru.

 

     Chcel by som sa ešte vyjadriť k položkám, ktoré mi chý-

bajú v návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Po prvé, nenašiel som  nikde zmienku o decentralizácii.

Prakticky už rok sa hovorí o tom, že vláda  pripravuje druhý

stupeň samosprávy. Spolu s voľbami  do obecných samospráv by

sa  mali konať  aj voľby  do tejto  druhej úrovne  samospráv

v roku 1998. V štátnom  rozpočte  nie je o tom  ani zmienka,

a nie je  ani zmienka o nejakých  peniazoch, ktoré budú môcť

tieto  samosprávne orgány  druhého stupňa  používať. Nie  je

jasné, z čoho  sa budú  ich rozpočty napĺňať,  nie je jasné,

aké budú  ich výdavky. Myslím  si, to znamená  len toľko, že

vláda sa seriózne  nepripravuje na decentralizáciu právomocí

na samosprávy.

 

     V návrhu štátneho rozpočtu  som takisto nenašiel žiadnu

položku, ktorá by sa aspoň podobala na záväzok vlády uhradiť

záväzky tzv. Slovenskej  inkasnej  spoločnosti s ručením ob-

medzeným, ktorej stopercentným spoločníkom, jedinným spoloč-

níkom je ministerstvo  financií. V priebehu roku 1997 sa ob-

javili aj na verejnosti  informácie o tom, že Československá

obchodná banka  požiadala o súdne  vyrovnanie záväzku, ktorý

Slovenská republika zastúpená ministerstvom financií má voči

Československej obchodnej banke  na základe medzištátnej do-

hody, ktorá bola  uzatvorená na konsolidáciu Československej

obchodnej banky v roku 1993. Je pre mňa záhadou, prečo taký-

to záväzok, ktorý trvá od roku 1993, ktorý mal síce odloženú

splatnosť, ale v roku 1995 sa  mal začal  splácať, minister-

stvo financií nezaradilo do rozpočtu ani na rok 1996, ani na

rok 1997, ani na rok 1998. Ten záväzok  je, myslím si, jasný

a nespochybniteľný a je len otázkou času, keď tento medziná-

rodný súd  na usporiadanie záväzkov  vo Washingtone rozhodne

o tom, že  Slovenská republika ako štát  je povinná zaplatiť

záväzok voči Československej obchodnej banke.

 

     Súčasná vláda za celé  svoje vládne obdobie nezaplatila

ani korunu z týchto záväzkov a odkladá to na neurčito zrejme

s tým, nech si po voľbách  ďalšia vláda robí, čo chce. Chcem

upozorniť, vážené pani poslankyne,  páni poslanci, že zrejme

v budúcom roku,  prípadne neskôr  sa môže  stať, že bude mu-

sieť Slovenská republika, teda štátny rozpočet vo forme daní

zaplatiť  záväzok o veľa  prevyšujúci  pôvodný záväzok  voči

Československej  obchodnej banke,  pretože sa  tam nabaľujú,

samozrejme, sankčné úroky už tretí rok. Bol by som rád, keby

nám pán  minister financií vysvetlil,  prečo sa ministerstvo

financií tomuto  záväzku vôbec nevenuje,  ako keby neexisto-

val, hoci všetci dobre vieme, že  existuje a raz ho budú mu-

sieť občania tejto republiky zaplatiť.

 

     Tiež sa chcem spýtať, prečo v rozpočte nie je vyčlenená

žiadna položka na organizáciu volieb.  Vieme, že v roku 1998

nás čakajú... (Hlas z pléna.)  Tak pokiaľ je to zahrnuté na-

príklad do niektorých položiek  ministerstva  vnútra, hľadal

som  to v ministerstve  vnútra,  pokiaľ je  to inde,  tak sa

v tomto prípade ospravedlňujem a rád zoberiem na vedomie, že

voľby sú finančne pokryté v riadnom rozpočte na rok 1998.

 

     Chcem  sa  zmieniť  ešte o jednej  súvislosti  rozpočtu

v dôvodovej správe, kde sa analyzuje príjmová časť rozpočtu.

Ministerstvo  financií, resp. vláda  síce  konštatuje, že je

obrovský  problém  s napĺňaním  dane  z príjmov  právnických

osôb. Nebudem opakovať to, čo už hovorili kolegovia, že dane

z príjmov fyzických osôb  rastú a dane z príjmov právnických

osôb klesajú. Chcem sa zmieniť o tom, že v dôvodovej  správe

riešenie oživenia hospodárstva očakáva vláda od zákona o re-

vitalizácii a o začatí fungovania Eximbanky.

 

     Rád by som  tu vyslovil istú obavu, že  práve tieto dva

zákony, resp. inštitúty  skôr prehĺbia problémy v podnikovom

sektore, než aby oživili a najmä naplnili  štátnu pokladnicu

prostredníctvom daní z príjmov právnických osôb. Revitalizá-

cia je zákon, ktorý priamo nabáda k tomu, aby sa dane nepla-

tili, pretože a priori umožňuje  požiadať o odpustenie daní,

a obávam sa,  že Eximbanka, ktorá  je prakticky mimo  dosahu

bankového dohľadu - je to štátna inštitúcia riadená vládou -

bude asi ťažko fungovať  ako racionálny peňažný ústav, ktorý

by  podporil  racionálne  návratné  projekty. Chcem vysloviť

obavu, že nádeje vlády sľubovať  si od revitalizácie a Exim-

banky oživenie hospodárstva sú skôr ilúziou ako realitou.

 

     Vážené  dámy a páni, chcem  sa pripojiť k  tým kolegom,

ktorí hovorili, že tento návrh  rozpočtu je zákon istej bez-

radnosti finančného hospodárenia súčasnej  vlády, a preto sa

chcem pripojiť k tým, ktorí hovoria, že je ťažké takýto roz-

počet podporiť. Napriek tomu si myslím, že aspoň pozmeňujúce

návrhy by mohli niektoré položky rozpočtu napraviť. Pán spo-

ločný spravodajca  tu pred chvíľkou  nebol, čiže ho  prosím,

aby si poznamenal, že v návrhu, ktorý som podal písomne, som

spresnil  to,  že  o  bode 1 by  sa  malo  hlasovať osobitne

a o bode 2 a 3 sa hlasuje spolu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Ďalej vystúpi  pán poslanec  Mikolášik a po ňom pán po-

slanec Gaľa.

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán spravodajca,

     neprítomný pán minister,

 

     dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som  oslovil skôr

vás a uchádzal sa o vašu pozornosť. Sme tu trošku zdecimova-

ní, ale  myslím si, že  niektoré  veci, ktoré  som navrhol a

ktoré máte k dispozícii, by sa mohli azda uchádzať aj o vašu

podporu. Som o tom presvedčený,  pretože som sa snažil voliť

pozmeňujúce návrhy tak, aby  boli priechodné, aby boli mini-

malizované, aby prospeli veci.

 

     Spoločne prerokúvame najdôležitejší zákon celého parla-

mentného roka. Isté je, že zostaviť dobrý rozpočet je umenie

aj vo výborne fungujúcej ekonomike a zabehnutej  demokracii.

O to ťažšie  sa rodí  rozpočet v mladom Slovensku,  kde ešte

nie je celkom dobre fungujúca  ekonomika a kde nie je celkom

stabilizovaná demokracia. Iné veľké témy tohto rozpočtu, ako

sú zjavné  nedostatky na strane  príjmov a neprimerane veľké

výdavky na silové  rezorty, tu už boli alebo  sa budú určite

ďalej preberať a debatovať, preto sa nimi nebudem zaoberať.

 

     Rád by som sa však, milé kolegyne a kolegovia, zaoberal

niektorými položkami, ktoré súvisia s rozpočtovými kapitola-

mi rezortov zdravotníctva a sociálnych vecí.

 

     Myslím si, že všetci, ako tu sedíme, si želáme, aby fi-

nancovanie zdravotníctva bolo  lepšie zabezpečené. Všetci si

vážime ľudské  zdravie ako najvyššiu  hodnotu, a preto neob-

stojí dosť dobre, ak sa na oprávnené požiadavky tejto oblas-

ti používa  klišé: "My by  sme na to  zdravotníctvo aj dali,

ale povedzte pravdu, odkiaľ máme zobrať?" Od takéhoto uvažo-

vania musíme odstúpiť a s chladnou  hlavou prijať dobre mie-

nené upozornenia. V mojom prípade je to tak, že nežiadam nič

zvláštne. Položky sú rozvážne  zvyšované a nemalo by  spôso-

biť ťažkosti pridať sa  ku všetkým poslancom a poslankyniam,

aby mohli byť na báze vlastne širokého konsenzu aj schválené.

 

     V prvom rade by som rád poukázal na fakt - a tu som ma-

ximálny  realista -, že štátom platené  prostriedky do zdra-

votného poistenia  by mali  predstavovať  normálne 13,7 % zo

100-percentnej minimálnej mzdy, platnej minimálnej mzdy. Eš-

te nikdy sa to takto neschválilo, pretože na to nikdy neboli

vytvorené ekonomické predpoklady a ani, pravdu povediac, do-

statočná politická  vôľa väčšiny poslancov,  resp. poslanec-

kých klubov koalície. Aj dodnes schválený základ  na výpočet

nezodpovedal  vtedy platnej  minimálnej mzde,  čiže už vtedy

platilo 2 700 korún, ale v starej  nezvýšenej  hladine 2 450

korún. Ani teraz nepredpokladám, že by bolo  priechodné, aby

väčšina schválila vymeriavací  základ už schválenej minimál-

nej  mzdy, ktorá  bude  platná od 1. 1. 1998, čiže 3 000 Sk,

ale že budete náchylní schváliť základ 2 700 Sk.

 

     Dovoľte mi však, aby som navrhol predsa len o niečo má-

lo viac. Nazývam to  maximálne minimum, ktoré však považujem

za priechodné, a síce  zvýšiť  navrhované  percento zo 73 %,

ktoré máme  vo vládnom  návrhu, na 77 %. Pritom  som si plne

vedomý obrovských potrieb  nemocníc, poskytovateľov zdravot-

níckych služieb, aj hlbokého  nedofinancovania rezortu a po-

hľadávok poskytovateľov voči poisťovniam. Ani toto navrhova-

né zvýšenie zo 73 % na 77 % by  zaiste  nestačilo, ale zdra-

votníctvu by určite trošku pomohlo.  Veď iste budete so mnou

súhlasiť, že nemôžeme ísť dozadu, ale dopredu, a zdravotníc-

tvo nesmie byť výnimkou. Chcem len pripomenúť pre tých, kto-

rí by trošku váhali pripojiť sa k takémuto riešeniu, že prá-

ve v rezorte zdravotníctva je medziročný nárast cien najvyš-

ší zo všetkých rezortov, ktoré si dokážeme predstaviť. Je to

až 14 % a vôbec to nekopíruje bežnú infláciu, ale v zdravot-

níctve nákladovosť z roka na rok ide o 14 % nahor.

 

     Ďalej mi dovoľte hovoriť o ďalších otázkach. Pozorujeme

zoštíhlenie  rozpočtov  pre  stredné  zdravotnícke školstvo.

Tak ako je rezort  školstva akýmsi príveskom veľkého rozpoč-

tu,  tak  je  zdravotnícke  školstvo  apendixom rozpočtu pre

zdravotníctvo. Vo výbore  pre  zdravotníctvo  sa viacerí po-

slanci pozastavovali nad skutočnosťou, že rozpočet pre štát-

ne a cirkevné stredné  zdravotné školstvo je natoľko zoštíh-

lený, že  určite pôjde do  materiálneho a odborného  úpadku.

Myslím si, že by sme tu mohli byť dostatočne múdri, aby úro-

veň stredného  zdravotníckeho školstva, znova  opakujem, tak

štátneho, ako i cirkevného, ostala  aspoň na úrovni tohto či

minulého roka. Moje  návrhy sú opäť, myslím si, prijateľné a

natoľko  minimalizované,  že neprichádza do  úvahy  podozre-

nie, že  by chcel byť môj  prístup azda nejakým propagandis-

ticky  ľúbivým.  Preto  navrhujem,  aby  rozpočet pre štátne

zdravotnícke  školy  dostal  navyše 16,3 mil. Sk  a  stredné

zdravotné cirkevné  školy potrebujú ako  soľ navrhovaných 15

mil. Sk navyše. Prosím vás, aby ste tieto návrhy aspoň v ta-

komto, opakujem, minimalizovanom variante schválili.

 

     V bode 4 môjho návrhu, ktorý predkladám a je k dispozí-

cii aj vám, vážené kolegyne a kolegovia, sa zaoberám vlastne

tiež výučbou, na ktorú nemožno pozerať ako na jednoduchý vý-

daj prostriedkov, ako sa to často vníma. Vzdelávanie ako ta-

ké je  predsa investíciou v tom  najlepšom zmysle slova, in-

vestíciou do  budúcnosti a je  pôžičkou, ktorá sa  nám vráti

s obrovským ziskom.  Preto v kapitole  Ministerstva zdravot-

níctva  Slovenskej republiky - Bežné transfery je nutné, aby

rozpočet na pregraduálnu, ale i postgraduálnu  výchovu zdra-

votníckych pracovníkov vyjadroval náš vzťah i starosť o úro-

veň vzdelávania lekárov a ostatných tzv. zdravotníckych pra-

covníkov.  Je to  doslova v záujme  nás  všetkých  napríklad

i preto, že i my poslanci a poslankyne  môžeme  byť liečení,

operovaní a iste si všetci  želáme, aby nás mal v starostli-

vosti niekto,  kto tomu bude  dobre  rozumieť a kto bude mať

dobré možnosti  vzdelávať sa i potom, ako  dostane  základný

diplom  po základnom  vzdelaní, po  absolutóriu na lekárskej

fakulte.

 

     Stručne povedané, lekári na Slovensku iste mali pomerne

dobrú  úroveň a dobré  meno,  ale nemôžu  si dovoliť odborne

stagnovať či zaostávať  vo svojej odbornej pripravenosti. Na

druhej strane  pacient má zase  právo  zveriť svoje  zdravie

niekomu, kto bude schopný i odborne  pripravený jeho problém

perfektne  zvládnuť. Preto suma 25 mil. Sk navyše, ktorú som

si  dovolil navrhnúť,  je takou  malou náplasťou  na problém

prípravy odbornej výučby  lekárov a zdravotníckych pracovní-

kov, ako to uvádzam aj v pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Končím poslednou malou stránkou, kde s bodmi 5 a 6 môj-

ho pozmeňujúceho návrhu, myslím  si, budete všetci súhlasiť,

aspoň dúfam. Tieto body hovoria  totiž o takej bazálnej pod-

pore  pre neštátne  subjekty, ktoré v oblasti  zdravotníckej

starostlivosti a sociálnych služieb, sociálnej starostlivos-

ti vykonávajú iste nesporne,  povedal by som, nenahraditeľnú

a obetavú prácu.  Štát, samozrejme, dobre  vie, že vlastnými

silami a prostriedkami nedokáže poskytnúť pre všetkých, kto-

rí takéto služby  potrebujú, dostatočne širokú pomoc. A títo

ľudia sú tu, žijú s nami a nemožno ich nikam vyhodiť, ani na

ulicu,  ani si  ich akosi  od reality  odmyslieť. Preto  vás

chcem, vážené  kolegyne, vážení kolegovia, požiadať, aby ste

láskavo podporili triezve  zvýšenie prostriedkov na fungova-

nie týchto zväčša charitatívnych organizácií. Navrhujem, aby

prostriedky na  tieto úpravy rozpočtu boli vyčlenené zo Vše-

obecnej pokladničnej správy.

 

     Moje písomné pozmeňujúce návrhy odovzdávam pánu spravo-

dajcovi.

 

     Kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave  vystúpi pán poslanec  Gaľa a pripraví

sa pán poslanec Cingel.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi v mojom  príhovore citovať jeden parlamentný

materiál, ktorý  bol predložený na  rokovaní Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

s názvom Návrh rozpočtu na rok 1998 za rezort zdravotníctva,

ktorý predložil rezort ministerstva zdravotníctva na základe

pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky.

 

     Citujem z dôvodovej správy: "Návrh rozpočtu na rok 1998

bol vypracúvaný  vo viacerých etapách. V prvej etape boli na

organizácie  rozpísané  dané  limity  Ministerstvom financií

Slovenskej republiky. Limity pre kapitolu Ministerstva zdra-

votníctva Slovenskej republiky  boli reštrikčné, hoci Minis-

terstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v predchádzajúcom

období vyšlo v ústrety  prijímaním  úsporných rozpočtov. Pô-

vodne rozpísané limity  boli takéto" - a budem  vám tu čítať

aj  rozdiel medzi  novým  návrhom - pôvodný  návrh  výdavkov

a nový návrh - rozdiel 1 658 075 tis. korún v mínuse. V bež-

ných výdavkoch medzi pôvodným návrhom a novým návrhom je mí-

nus 955 375 tis. Sk a v kapitálových  výdavkoch medzi pôvod-

ným návrhom a novým návrhom,  ktorý je vlastne predložený na

dnešné rokovanie  a následné schválenie,  sa konštatuje roz-

diel 702 700 tis. Sk.

 

     V rámci  vzájomných  rokovaní  s  ministerstvom  finan-

cií  boli zvýšené  bežné transfery  rozpočtových organizácií

o 71 959 tis. Sk, ale bežné  transfery príspevkovým a ostat-

ným  organizáciám  boli  znížené o 1 027 334 tis. Sk, z toho

na  činnosť  príspevkovým  organizáciám a dotácie  približne

o 20 mil. Sk a štátom  platené  poistné bolo  znížené oproti

pôvodnému návrhu o 1 006 992 tis. Sk.

 

     V ďalšom  tento  materiál  konštatuje, že  ministerstvo

zdravotníctva  predpokladá v roku 1998 predložiť  požiadavku

na ministerstvo financií v rámci finančných zdrojov Všeobec-

nej pokladničnej správy na  tieto úlohy: zavedenie pravidel-

ného očkovania detskej populácie  proti hepatitíde B, zabez-

pečenie úloh na úseku hodnotenia akosti, účinnosti a bezpeč-

nosti liečiv, na realizovanie vyhlášky o zdravotníckych pra-

covníkoch a ich ďalšom vzdelávaní, na realizovanie úlohy me-

todickoodborných a administratívnych  činností a na realizo-

vanie úlohy zabezpečenia pracovísk ochrany zdravia pred žia-

rením  prenosnými spektrometrickými  zariadeniami v štátnych

zdravotných ústavoch.

 

     Je  to všetko v poriadku,  keby  sa  v ďalšej  kapitole

s názvom Kapitálové výdavky nekonštatovalo toto: "Kapitálové

výdavky sú navrhované vo výške 2 067 300 tis. Sk, čo je zní-

ženie o 702 070 tis. Sk oproti pôvodnému návrhu ministerstva

financií.  V rozpočte  kapitálových výdavkov  sú zahrnuté aj

splátky zahraničných  úverov, ktoré boli  rezortu poskytnuté

na základe štátnych záruk,  konkrétne splátka kontraktu Sie-

mens vo výške 146 mil. a ďalej splátky na stavby financované

zo  zahraničného  úveru  (Slovenský  ústav srdcových chorôb,

dostavba Národného onkologického ústavu)"- a tu je konštato-

vanie: "Všetky splátky boli až  do roku 1997 financované nad

rámec kapitoly Ministerstva  zdravotníctva Slovenskej repub-

liky zo Všeobecnej pokladničnej  správy. Po odrátaní splátok

týchto zahraničných  úverov na bežnú  investičnú činnosť zo-

stáva 1 704 mil. Sk."

 

     Čo to privodí v rezorte,  to si môžeme prečítať takisto

v tejto správe alebo v tomto  materiáli. Budem citovať: "Na-

vrhovaná reštrikcia štátneho rozpočtu sa nepriaznivo prejaví

na  všetkých  rozostavaných  stavbách.  Nebude možné ukončiť

plánovaný  počet  stavieb a znížiť  rozostavanosť v rezorte.

Začínanie  nových  stavieb,  ktoré  riešia  havarijné  stavy

v prevádzke zdravotníckych zariadení, sa obmedzí na minimum.

Utlmenie, resp. zastavenie veľkého počtu stavieb vyvolá ved-

ľajšie  neefektívne  náklady a celkové  predraženie stavieb.

Nákup nových náhradných dielov na obnovu zdravotníckej tech-

niky, ktorá je v havarijnom stave, bude obmedzený."

 

     V kapitole Štátny ústav  pre kontrolu liečiv, o ktorého

činnosti nikto z nás určite nepochybuje, sa konštatuje: "Ne-

plnenie úloh  tejto organizácie z dôvodu  nedostatku finanč-

ných prostriedkov  by znamenalo  odchod z jej členstva v me-

dzinárodných  organizáciách, ohrozenie  produkcie a prístupu

farmaceutických prípravkov na svetové  trhy a obmedzenie re-

gistrácie liečiv. Potreby  Štátneho ústavu pre kontrolu lie-

čiv na  bežnú  prevádzku navyše  predstavujú 74 100 tis. Sk,

čo však rezort nemôže v plnej výške zabezpečiť."

 

     A ešte citát zo strany  12 - kapitola Štátny fond zdra-

via: "Štátnemu fondu  zdravia  neboli  zo štátneho  rozpočtu

pridelené finančné prostriedky  na zabezpečenie jeho činnos-

ti."

 

     Ak mi  dovolíte, tu by  som sa na  chvíľočku pristavil.

K tomuto bude smerovať aj môj pozmeňujúci návrh. Štátny fond

zdravia  je  zriadený  zákonom  číslo 193/1992 Zb. o Štátnom

fonde zdravia v znení  neskorších predpisov ako účelový fond

v správe  Ministerstva  zdravotníctva  Slovenskej republiky,

v ktorom sa sústreďujú zákonom vymedzené finančné prostried-

ky určené na podporu rozvoja rezortu zdravotníctva a na zvý-

šenie úrovne poskytovanej  zdravotnej starostlivosti, na fi-

nancovanie  projektov  Národného  programu  podpory  zdravia

a programov vybraných zdravotníckych odborov.

 

     Na  vývoj plnenia  príjmov Štátneho  fondu zdravia majú

rozhodujúci vplyv  výnosy z odvodov  Fondu národného majetku

Slovenskej republiky za privatizáciu zdravotníckych zariade-

ní, plnenie ostatných príjmov,  najmä úrokov z vkladov Štát-

neho  fondu  zdravia,  administratívnych  a  iných poplatkov

a platieb a poplatky  za  zaradenie  liečiv a zdravotníckych

pomôcok do zoznamu liečiv a zdravotníckych pomôcok Liečebné-

ho poriadku podľa príslušného zákona.

 

     V príjmovej časti návrhu  rozpočtu Štátneho fondu zdra-

via na  rok 1998 sa  uvažuje s hodnotou 130 mil. Sk,  čo  je

o 305 mil.  menej oproti schválenému  rozpočtu na rok  1997.

Pokiaľ by sme takýto obrovský pokles pripustili, musíme kon-

štatovať,  že nebude  dosť peňazí  na financovanie programov

Štátneho fondu zdravia a nebude dosť peňazí napríklad na fi-

nancovanie  týchto  programov:  projekty  Národného programu

podpory zdravia, programu  invazívnej a intervenčnej kardio-

lógie, nebude dosť peňazí  na program transplantácií orgánov

a tkanív, na program neurochirurgie, na program dofinancova-

nia  programu  rádiológie.  Opakujem, v rozpočte príjmov  zo

štátneho fondu neexistuje transfer  do tohto fondu, je nulo-

vý. A k tomu by smeroval môj pozmeňujúci návrh, ktorý, pred-

pokladám, mnohí z vás podporia.

 

     A tento  pozmeňujúci návrh  znie: "V kapitole Bežné vý-

davky, transfery štátnym fondom navrhujem poskytnúť transfer

zo štátneho  rozpočtu  vo výške 130 mil. Sk  pre Štátny fond

zdravia." Je to  zvýšenie o 100 %. V zdôvodnení, ktoré  máte

v laviciach, sa vlastne hovorí to, čo som povedal pred chví-

ľou.

 

     Ďakujem za slovo, za pozornosť a, samozrejme, za podpo-

ru. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Inak, keď ste hovorili, či podporíme, s pánom Pittnerom

sme sa na  seba usmiali. Ale chcem vám  povedať, že je 8 po-

zmeňujúcich  návrhov  opozície, 12 koalície.  Koalícia žiada

zvýšiť rozpočet o 1,5 mld. Sk, opozícia o vyše 3 mld. Sk. To

len  tak, čo  som si  tu trošku  počítal. Určite budú všetky

podporené.

 

     Ďalej vystúpi  pán poslanec  Cingel a pripraví sa  pani

poslankyňa Bauerová.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán spravodajca,

     kolegyne, kolegovia,

 

     čo sa  týka vládneho návrhu  zákona o štátnom  rozpočte

Slovenskej  republiky  na  rok  1998,  tlač 828,  chcem  len

v krátkosti povedať toľko, že podľa môjho názoru je rozpočet

primerane  štruktúrovaný,  ľudovo  povedané,  nemá tam vatu.

Jednoducho, je na pomery našej ekonomiky. Keďže za mnou ešte

vystúpi 37 ďalších  diskutujúcich, chcel by  som povedať, že

tento návrh rozpočtu podporím a dávam takýto pozmeňujúci ná-

vrh.

 

     V tabuľkovej časti  návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky na rok 1998, príloha číslo 2, príjmy a výdavky ka-

pitoly Všeobecná pokladničná správa, skupina 8, položka 8101

výdavky  vznikajúce  investorom  na  rozostavanú bývalú KBV,

objekty a stavby  občianskej a príslušnej technickej vybave-

nosti je vyčlenených 140 mil. Sk. Navrhujem z toho viazať na

dostavbu 8. základnej školy  na sídlisku Rozkvet v Považskej

Bystrici 34 mil. Sk. Návrh  máte v lavici  aj s odôvodnením.

Uvedená základná škola sa  nachádza v centre nového sídliska

Rozkvet,  ktoré má 10 000 obyvateľov.  Škola  má  dvojsmennú

prevádzku a stavia sa 15 rokov. Zariadenie  staveniska ohro-

zuje životy  detí. V našom okrese je len  jedna fabrika, Po-

važské strojárne, ktorá je, bohužiaľ, v takom stave, že skôr

prepúšťa a nemá také výsledky, aby mohla prispieť na výstav-

bu tejto školy.

 

     Čo sa týka anabázy  získania zdrojov, o získanie týchto

prostriedkov sa v minulosti  pokúšal poslanec Krivčík. Mohol

by som  povedať, že pán exminister  Harach na svojom mítingu

navštívil túto  školu a sľúbil,  že dodá prostriedky.  Ja za

nimi chodím tiež 5 rokov.  Keďže sa mi to, bohužiaľ, nepoda-

rilo,  nevidím iný  dôvod,  len  naozaj to  zaviazať takýmto

spôsobom, pretože  považujem za veľmi  dôležité, aby občania

túto školu  dostali, keďže tam bývajú  prevažne mladí ľudia.

To je všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi.

 

     Ďalej  je  prihlásená  pani  poslankyňa  Edit  Bauerová

a pripraví sa pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     hovorí sa, že  rokovanie o štátnom rozpočte je vyvrcho-

lením  politického  roka.  Svedčí o tom aj  záujem navrhovať

zmeny v štátnom rozpočte, ale  nesvedčí o tom záujem kolegov

poslancov a vlády o prerokovanie tohto závažného dokumentu.

 

     Tohtoročný rozpočet odlišuje od ostatných rokov aj nie-

koľko iných závažných faktov. Dovoľte mi, aby som stručne na

niektoré poukázala.

 

     Predovšetkým je to skutočnosť,  že po prvýkrát sa usta-

novil ako konštrukčný princíp  rozpočtu klientelizmus. Je to

možno kruté konštatovanie a na prvý  pohľad zarážajúce, pre-

tože  tento politický  princíp sa  doteraz takýmto  spôsobom

neprejavoval. Nijako ináč však  nie je možné charakterizovať

skutočnosť, ktorá  nastala práve uznaním  tohto princípu ako

konštrukčného princípu tým, že sa zavádza  mäkké  rozpočtové

obmedzenie pre podnikateľské subjekty.  Je to mimoriadne ne-

obvyklé a mimoriadne nebezpečné,  pretože podstatnú časť ne-

fungovania, neefektívnosti socialistického hospodárstva spô-

sobovalo práve to, že  štátne podniky, štátne  subjekty mali

tzv. mäkké  rozpočtové  obmedzenia. Svedčí o tom aj  skutoč-

nosť, že  príjmovú stránku rozpočtu  tvoria predovšetkým tie

druhy daňových  príjmov, ktoré sú ľahšie  vyberateľné. Sú to

predovšetkým  daňové príjmy  od fyzických  osôb. Pri analýze

konštrukcie štátneho  rozpočtu sa ukazuje  ešte jedna nebez-

pečná  tendencia, a síce  zavádzanie,  rešpektovanie mäkkých

rozpočtových  obmedzení  pre  rozpočtovú  sféru,  ako som už

o tom hovorila.

 

     Ďalšou pozoruhodnou črtou zostavovania štátneho rozpoč-

tu  je mimoriadna  rizikovosť, teda  oveľa vyššia rizikovosť

ako v predchádzajúcich rokoch rozpočtu ako celku i v niekto-

rých špecifických položkách. Takýmto rizikom je napríklad aj

umiestnenie  dlhopisov za vyše 90 mld. na peňažnom trhu, ale

i niektoré ďalšie - otázka dovoznej  prirážky, o ktorej dnes

nevieme,  či  WTO schváli, alebo neschváli. Ak ju neschváli,

schodok rozpočtu sa okamžite zvýši  o ďalších 8 mld. Umiest-

nenie dlhopisov sa počíta  takým spôsobom, že vznikne ponuka

pre fyzické  osoby, ale aj pre  zahraničných záujemcov. Táto

skutočnosť sama osebe je zaujímavá tým, že je známy odmieta-

vý postoj vládnej koalície na privatizáciu zahraničnými sub-

jektmi. Odrazu  vidíme zmenu postoja.  Obmedzenia vnútorného

peňažného  trhu sú však v tomto  prípade  také  zreteľné, že

rozšírenie ponuky na zahraničné  subjekty sa stáva pravdepo-

dobne nevyhnutným. Vzniká však  otázka: "Prečo sa vláda roz-

hodla pre výpredaj štátneho dlhu zahraničným subjektom?" Sú-

časným  oslabením  pozícií  Národnej  banky  Slovenska  môže

vzniknúť ďalšia otázka, či vláda  navrhovaným spôsobom nevy-

staví menu útokom, ktoré by ju neprimerane oslabili.

 

     Ďalší problém, na ktorý  chcem  poukázať a v súvislosti

s ktorým chcem podať aj pozmeňujúci návrh, je labilnosť vnú-

tornej štruktúry rozpočtu. Splnomocnenie, ktoré je kodifiko-

vané v § 4 pre ministra financií, relativizuje všetky návrhy

na presuny prostriedkov medzi jednotlivými kapitolami, ktoré

tu odzneli a ešte odznejú,  pretože týmto zákonom, ak schvá-

lime znenie § 4, splnomocňujeme  zároveň ministra na akékoľ-

vek presuny,  zdôrazňujem, na akékoľvek  presuny do 10 % vý-

davkov štátneho rozpočtu.

 

     Už niekoľko rokov  upozorňujem na to, že to dáva minis-

trovi fakticky plnú moc aj na zrušenie jednotlivých kapitol,

pretože podstatná väčšina kapitol  sa vmestí do tejto výšky.

Preto budem navrhovať, aby sme prijali obmedzenie výšky 10 %

objemu kapitol, záväzných limitov a záväzných úloh.

 

     V porovnaní s uplynulým rokom sú napriek predpokladané-

mu rastu HDP rozpočtované  výdavky  na budúci rok  podstatne

nižšie.  Z tohto  hľadiska  je  zvýšenie  rezerv a účelových

prostriedkov o 8 mld. Sk  pomerne  prekvapujúce.  Na  druhej

strane je však zarážujúce najmä po opakovanom ubezpečení mi-

nisterky zahraničných vecí - naposledy  práve včera napísala

list  zahraničným ministrom  krajín Európskej  únie o  snahe

zachovať a  rozvíjať národnostné kultúry -,  prečo sa z roka

na rok  znižujú prostriedky, až  dosahujú pomaly už  smiešne

malé sumy, ktoré potom ministerstvo kultúry aj tak prideľuje

neprimerane nerovnomerným spôsobom.

 

     Predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy v mene skupi-

ny poslancov.

 

     Navrhujem vynechať § 2, nasledujúce paragrafy prečíslo-

vať a vynechať § 11, nasledujúce paragrafy prečíslovať.

 

     Dovoľte mi, aby som  namiesto vlastného zdôvodnenia ci-

tovala zo správy Najvyššieho kontrolného úradu k tejto zále-

žitosti:

 

     "1. Navrhované  znenie  § 2 ods. 1 a 2 zákona  Národnej

rady o štátnom rozpočte na rok 1998, ktorým sa určuje úroko-

vá sadzba pre štátne finančné aktíva a štátne finančné pasí-

va  Slovenskej republiky  vedené na  účtoch  Národnej  banky

Slovenska a úroková  sadzba z úverov  poskytnutých  Národnou

bankou Slovenska podľa osobitného zákona,  je v kolízii s u-

stanovením § 18 ods. 1 zákona  Národnej rady  číslo 566/1992

Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého úrokové sadzby, rámce splatnosti a ďalšie pod-

mienky obchodov, ktoré vykonáva  podľa tohto zákona, ustano-

vuje Národná banka Slovenska."

 

     2. K § 11: Navrhované znenie prvej vety § 11 návrhu zá-

kona o štátnom  rozpočte na  rok 1998, podľa  ktorého v roku

1998 môže vláda Slovenskej  republiky prevziať štátne záruky

aj za  bankové úvery pre  Štátny fond cestného  hospodárstva

a Štátny  fond kultúry  Pro Slovakia,  pričom sa  neuplatňu-

je  ustanovenie  osobitného  zákona (§ 24 ods. 6 zákona čís-

lo 303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravidlách),  je v kolízii

s ustanovením § 24 ods. 6 citovaného  zákona  o rozpočtových

pravidlách, podľa ktorého Slovenská  republika neručí za zá-

väzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Sloven-

skej republiky. Prijatím navrhovaného  znenia zákona o štát-

nom rozpočte by evidentne vznikol konfúzny stav vo vnútornom

právnom poriadku.

 

     3. V § 4 ods. 1 na konci  vety  pripojiť slová "do 10 %

ich  objemu". Ide o splnomocnenie,  o ktorom  som  hovorila,

ktoré naozaj relativizuje neprimeraným spôsobom celú vnútor-

nú štruktúru štátneho rozpočtu. Dalo by sa povedať, že až do

tej miery,  že na základe  takto navrhovaného ustanovenia je

celkom  možné  a  logické  schvaľovať  iba  príjmy,  výdavky

a schodok štátneho rozpočtu. O ničom  inom fakticky nemá ani

význam hovoriť,  pretože všetko ostatné  presúvame do kompe-

tencií ministra  financií. Pritom zdôvodnenie,  ktoré spolu-

pracovníci ministra  financií  predkladali napríklad v našom

výbore, že nie je možné ani zvyšovať mzdy, myslím si, že ab-

solútne neobstojí. Parlament  kedykoľvek a urýchleným spôso-

bom je ochotný zvyšovať mzdy v ktorejkoľvek kapitole.

 

     4. V prílohe  číslo 6  návrhu  zákona,  bod 2 - účelové

prostriedky - v  časti  ministerstvo  kultúry  zvýšiť  objem

prostriedkov na menšinové kultúry z 50 na 58 mil. Sk, o túto

sumu zvýšiť  transfer na aktivity  občianskych združení. Ide

o sumu, ktorá je v tomto  roku navrhovaná v zníženom objeme.

Suma 58 mil. je tá istá suma, ktorá bola navrhovaná a schvá-

lená v uplynulom roku. Teda nejde o žiadne  zvýšenie a nejde

dokonca ani  o udržanie reálnej  hodnoty  tejto dotácie. Ide

len  o zachovanie  veľmi malej  dotácie, ktorá  sa ušla ešte

menšinovým kultúram.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  pani poslankyňa  Kolesárová a

pripraví sa pán poslanec Juriš.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení podporila návrh

štátneho rozpočtu v oblasti  zdravotníctva na rok 1998. Roz-

počtu, ktorého napätosť si síce každý uvedomuje, avšak ktorý

odráža  ekonomickú silu a výkonnosť  ekonomiky  nášho štátu.

Ide o zložitú a mimoriadne citlivú oblasť, pretože sa dotýka

každého z nás, s ktorou  zrejme  nikdy - a nielen u nás, ako

nás presviedčajú skúsenosti dokonca aj z bohatých európskych

štátov -, nebude úplná spokojnosť.

 

     Pochopiteľne, dnes už  ostáva iba filozofickou otázkou,

či bolo správne  vzhľadom  na nedostatočnú pripravenosť spo-

ločnosti  už v roku 1994 za vlády  pána  premiéra  Moravčíka

rozdeliť  Národnú  poisťovňu, a najmä  na základe vzniknutej

legislatívy na príliš liberálnej  báze umožniť vznik veľkého

počtu zdravotných  poisťovní. Aj keď v roku 1995 a 1996 bola

situácia, ako  to už vo svojom  úvodnom vystúpení povedal aj

pán podpredseda  vlády, vzhľadom na veľký  nárast zdrojov do

zdravotníctva  pomerne  stabilná a dokonca  sa zdravotníckym

zariadeniam podarilo  znížiť aj ich záväzky,  už v roku 1997

sa vypuklejšie prejavili nedostatky súčasného systému.

 

     Za základné príčiny možno označiť najmä neprimeraný ná-

rast požiadaviek zdravotných  zariadení a lekárov na platby,

neprispôsobenie  sa  objemu  zdrojov,  ktorý  sa  do systému

v tomto roku  dostal a určite v nemalej  miere aj existencia

veľkého  počtu poisťovní.  Hromadiace sa  problémy v oblasti

financovania spôsobujú spolu s problémami organizácie a ria-

denia  zdravotníctva pretrvávajúci  rozpor medzi  výškou fi-

nančných  zdrojov a veľkosťou požiadaviek  na ne. Nepodarilo

sa zatiaľ uzatvoriť systém financovania, a tak napriek tomu,

že do zdravotníctva sa každým rokom dostáva viac peňazí, po-

isťovne i poskytovatelia  sa sťažujú na  ich nedostatok. Ná-

rast  prostriedkov  možno  ilustrovať údajmi,  že kým v roku

1993 do zdravotníctva išlo 17,5 mld. Sk, v roku 1996 36 mld.

a pre rok 1998 by to malo byť cca 40 mld. Sk.

 

     S cieľom riešiť existujúcu situáciu sa v súlade s uzne-

sením vlády  pristúpilo pod vedením podpredsedu  vlády a mi-

nistra  financií  pána  Kozlíka k prebudovaniu  existujúceho

systému, a to na systém  riadený, i keď, pochopiteľne, s tr-

hovými prvkami. Je reálne  očakávať, že rokovania, ktoré me-

dzi ním a predstaviteľmi  ministerstva  zdravotníctva, zdra-

votných poisťovní, ako aj poskytovateľov zdravotníckych slu-

žieb  prebiehajú, vyústia v najbližších  mesiacoch jednak do

významných legislatívnych zmien - pripravuje sa novela záko-

na 273 o zdravotnom  poistení a 277 o zdravotnej  starostli-

vosti -, a jednak do opatrení, ktoré uzatvoria systém finan-

covania a zmobilizujú  vnútorné  rezervy  všetkých subjektov

systému.

 

     V roku 1998 sa očakáva  výber  poistného za  ekonomicky

aktívne  osoby v celkovej  výške 28,7 mld. Sk, ale pri prie-

mernej  úrovni 93-percentného  výberu. V tejto súvislosti je

potrebné  poukázať na  mnohé organizácie,  ktoré neodvádzajú

prostriedky do poistných fondov, čo sa v tomto roku prejavi-

lo  výberom iba  na úrovni 91 %. Toto  obralo  zdravotníctvo

takmer o 0,6 mld. Sk. Na stretnutí s naším partnerským výbo-

rom v Českej republike sme sa dozvedeli, že sa u nich nepla-

tenie posudzuje ako trestný čin a zrejme aj preto majú výber

na úrovni 97 %.

 

 

     Naše  obyvateľstvo je  štruktúrované tak,  že prevažujú

osoby  ekonomicky  neaktívne, 60,5 % z celkového  počtu a za

tieto platí  poistné štát. Pôvodná  predstava o platbe štátu

vo výške 13,7 % z minimálnej  mzdy za jednotlivca sa pre ob-

medzenosť zdrojov  ukázala ako  nereálna a podľa novej  kon-

štrukcie štátneho rozpočtu sa pre zdravotníctvo zadefinovalo

10,5 mld. Sk,  pochopiteľne, s potrebou  zvýšiť  efektívnosť

systému.  Znamená to,  že  keď  je definovaný  celkový objem

zdrojov a iný  nebude, musia  sa  racionálne  správať všetky

subjekty  systému. Zdravotné  poisťovne musia  zvýšiť predo-

všetkým efektívnosť výberu, účelné vynakladanie prostriedkov

a kvalitu revízneho systému,  poskytovatelia zdravotnej sta-

rostlivosti musia dosiahnuť maximálnu ekonomizáciu činností,

t. j. liečiť kvalitne a zároveň hospodárne napríklad účelným

predpisovaním liekov, dodržiavaním  zákona o verejnom obsta-

rávaní. Unikajú tu totiž stámilióny  korún pri nákupe liekov

a špeciálneho  zdravotníckeho materiálu,  ako to  zistila aj

kontrola a ako to už uviedol pán podpredseda vlády.

 

     V Slovenskej  republike a podobne i v ostatných tranzi-

tívnych krajinách míňame na lieky o 100 % viac, ako je to vo

vyspelých štátoch. Aj sami  občania môžu prispieť k efektív-

nosti systému  tak, že zvýšia  svoju osobnú zodpovednosť  za

svoje zdravie, že sa im  umožní kontrola im vykonaných a úč-

tovaných  zdravotných výkonov a perspektívne zrejme aj istou

mierou participácie na financovaní pri maximálnom zohľadnení

sociálnej situácie  jednotlivcov a sociálnych  skupín. Samo-

zrejme, nezastupiteľnú úlohu majú  aj orgány štátnej správy,

osobitne ministerstvo zdravotníctva prijímaním a realizáciou

zásadných transformačných krokov, najmä racionalizáciou sie-

te zdravotníckych zariadení a s tým súvisiacou už avizovanou

redukciou  a reprofiláciou  lôžok,  akreditáciou  pracovísk,

kvalitou legislatívnych noriem, ale najmä precíznym stanove-

ním cien výkonov v súlade so schválenými zdrojmi a opatreni-

ami v liekovej politike.

 

     Urgentné požiadavky zdravotníctva  náš výbor po konzul-

táciách s pracovníkmi rezortu zdravotníctva a financií navr-

huje riešiť zo zdrojov  uvedených vo Všeobecnej pokladničnej

správe. Ide o finančné  prostriedky  vo  výške 70 mil. Sk na

podporu malého a stredného podnikania, ktoré odporúčame úče-

lovo zmeniť takto: 32 mil. na zavedenie pravidelného očkova-

nia detí proti  vírusovej hepatitíde  typu B, 18 mil. na fi-

nancovanie činnosti Inštitútu pre drogové závislosti, 7 mil.

na realizáciu  vyhlášky o zdravotníckych  pracovníkoch a ich

ďalšom vzdelávaní a 13 mil. na úlohy  súvisiace s hodnotením

akosti, účinnosti a bezpečnosti liečiv.

 

     Osobitne by som sa chcela  dotknúť návrhu na plošné oč-

kovanie detí proti vírusovej hepatitíde typu B. Toto ochore-

nie, ktorým trpí  vo svete  približne 2 mld. ľudí, sa nazýva

aj "tichým zabijakom" pre pomalý  vývoj  vedúci až k smrteľ-

ným komplikáciám, ako je cirhóza či rakovina pečene. Očkova-

nie Svetová zdravotnícka organizácia pokladá za jedinú stra-

tégiu riešenia problému.

 

     Vlani v pléne  obdobný  návrh  na  nevyčlenené financie

neprešiel a nebola ani  jednoznačná  podpora. Treba povedať,

že aj keď to majú perspektívne v pláne, zatiaľ sa plošne eš-

te neočkuje ani v Česku, ani v Maďarsku a z krajín Európskej

únie vo  Veľkej Británii a v Škandinávii  pre úplnú výnimoč-

nosť ochorenia. U nás sa očkujú ohrozené skupiny a z analýz,

ktoré  som  získala z ministerstva  zdravotníctva, vyplývajú

informácie o tom, ako významne sa u nich znížil výskyt ocho-

renia. Čo je však osobitne dôležité, v populácii rómskych od

roku 1989 očkovaných detí vo  Vranovskom okrese je už nulový

výskyt tohto ochorenia a od  roku 1992, odkedy sa tam očkujú

i ostatné deti, je choroba aj medzi tými ostatnými deťmi ab-

solútne ojedinelá.

 

 

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, dovoľujem  si vás  požiadať

o podporu tohto návrhu, tak ako je to uvedené v bode 4 časti

C V spoločnej správy, čo aj gestorský výbor odporúča prijať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja vám.

 

     V rozprave ďalej prosím o vystúpenie  pána poslanca Ju-

riša a pripraví sa pán poslanec Šepták.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     viem, že 50 poslancov sa prihlásilo do rozpravy k také-

mu vážnemu bodu, ako je štátny rozpočet, a uvedomujúc si tú-

to skutočnosť  budem veľmi stručný, nebudem hodnotiť zostavu

celého rozpočtu, ale zaujímal ma najmä Štátny fond životného

prostredia.

 

     Pre Štátny fond životného prostredia od jeho vzniku do-

tácie zo štátneho rozpočtu postupne zo začínajúcich 950 mil.

klesajú  až po  tohtoročný  návrh  štátneho rozpočtu  na 150

mil., čo  je najmenej a je to úboho  málo. Na finančné  pro-

striedky  Slovenského fondu  životného prostredia  čaká vyše

tisíc obcí a miest, ktoré chcú riešiť problémy budovania vo-

dovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, plynofikácií

a odpadové  hospodárstvo. Azda si čoraz  menej vážime zdravé

životné prostredie? Alebo sme  ho tak veľkolepo zveľadili za

tých pár  rokov? Táto  dotácia nie  je ani 0,1 % zo štátneho

rozpočtu a je to desaťkrát  menej  ako na  začiatku, pretože

musíme pripočítať aj kumulatívny rast inflácie.

 

     Pripomínam, že  na  programe  rokovania  Národnej  rady

máme  aj  nový  zákon o Štátnom  fonde  životného prostredia

- prešlo jeho prvé  čítanie -, kde sa počíta,  že tento fond

bude aj  spolovice obratový. Z toho  dôvodu si preto myslím,

že zvýšenie tohto fondu je veľmi potrebné.

 

     Súčasne  uznávam potrebu  krytia aj  iných rozpočtových

položiek, a preto navrhujem v kapitole Všeobecná pokladničná

správa  zmeny  v  skupine 8, položka 8777, zo sumy 3 mld. Sk

vyčleniť 100 mil. Sk a presunúť ich do kapitoly Ministerstva

životného prostredia  Slovenskej republiky na  položku 64002

ako transfer do Štátneho  fondu životného prostredia, kde sa

zvýši suma zo 150 na 250 mil Sk. Tá položka 8777 je položka,

ktorá  má kryť  zodpovednosť prevádzkovateľov jadrovoenerge-

tických zariadení  za jadrové škody  spôsobené jadrovou uda-

losťou. Aby sme si  uvedomili, to neohrozuje bezpečnosť pre-

vádzok našich jadrových zariadení, je  to len rezerva v prí-

pade nejakej havárie, nejakej mimoriadnej udalosti. Vychádza

to z Viedenskej konvencie za bezpečnosť jadrových zariadení.

 

     Finančné krytie  odvozu jadrového odpadu  by mal riešiť

hlavne Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení

a nakladania s vyhoretým  jadrovým  palivom a rádioaktívnymi

odpadmi. Je to zákon číslo 254/1994 Z. z. V tejto položke sa

objavil aj odvoz vyhoreného paliva.  Ale hovorím, na to máme

fond, z každého kW vyrobenej elektrickej energie v jadrových

zariadeniach sa má odvádzať do  tohto fondu  suma 10 %. Čiže

tento fond by mal mať svoje vlastné peniaze. Dúfam, že tento

malý pozmeňujúci návrh podporíte.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V rozprave vystúpi pán poslanec

Šepták, pripraví sa pán poslanec Fekete.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     ako  človek vo  svojom živote,  tak aj  politika a štát

prežívajú svoje medzníky. Jednou takou veľmi dôležitou krát-

kou zastávkou pre štát a jeho politiku je schvaľovanie štát-

neho rozpočtu.  Všetci  dobre vieme,  že toto je v poradí už

štvrtý rozpočet, ktorý v tomto  volebnom období schvaľujeme.

Samozrejme, celý proces schvaľovania  sa nesie v duchu napä-

tia a očakávania, aký bude ten  rozpočet. My všetci prítomní

v sále navrhnutý rozpočet na rok 1998 už poznáme. Predreční-

ci predo mnou a určite aj po mne už povedali všetky základné

ukazovatele rozpočtu, ktoré ho  charakterizujú, preto mi do-

voľte neopakovať ich, čím ušetrím váš aj môj drahocenný čas.

Ale predsa len by  som spomenul novinky oproti predchádzajú-

cim rokom.

 

     Prvá je, že v rozpočte sa  schodok určuje  sumou 5 mld.

Sk, čiže pristupuje sa na vykazovanie schodku iba vo fiškál-

nej rovine. Ide tu o potrebu  priblíženia sa praxi vyspelých

trhových ekonomík. Táto nová metodika zlepšuje možnosti ana-

lýz a komparácie s rozvinutými trhovými ekonomikami.

 

     Druhou významnou zmenou v rozpočtovaní príjmov a výdav-

kov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky na  rok 1998 je  nerozpočtovanie splátok úverov,  istín

v kapitole  Štátny dlh  Slovenskej republiky.  Tu sa  na rok

1998 rozpočtujú len splátky úrokov a ostatné platby súvisia-

ce s úvermi v sume 15,4 mld. Sk.

 

     Vážené dámy a páni, najdôležitejšou položkou v príjmoch

štátneho rozpočtu  sú daňové príjmy,  ktoré sú plánované  na

rok 1998 vo výške 166,5 mld. Sk. Oproti rozpočtovaným na rok

1997 je to o 11,9 mld. Sk viac. Problematika  daňových príj-

mov tvorí 92,6 % celkových rozpočtovaných príjmov. Čo sa tý-

ka daňových príjmov, prejavujú sa tri problémy.

 

     1. Daň z príjmov právnických  osôb k 31. 10. 1997 pred-

stavuje plnenie len na 46,6 % ročného výnosu. Na rok 1998 sa

rozpočtuje o 12,8 mld. Sk menej  ako v roku 1997.  Prejavujú

sa veľké rezervy vo vymáhaní daňových pohľadávok a v dôsled-

nejšej kontrole. Možné zlepšenie by mohli priniesť novelizá-

cie  živnostenského  zákona a Obchodného  zákonníka,  zákona

o konkurze a vyrovnaní, zákona o správe daní a poplatkov.

 

     2. Spotrebné  dane k 31. 10. 1997 - plnenie  na 85,8 %.

Na rok 1998 sa rozpočtuje zvýšenie o 0,3 mld. Sk oproti roku

1997. Rezervy  možno  vidieť v dôslednejšej  kontrole dovozu

tovaru.

 

     3. Veľké  rezervy výnosov všetkých daní  sú vo vymáhaní

daňových a colných pohľadávok, ktoré  stále rastú a k 30. 9.

1997 dosiahli sumu 31,4 mld. Sk. Zásadné zníženie pohľadávok

je možné len legislatívnymi  opatreniami zameranými na obme-

dzenie platobného styku v hotovosti, dôsledné trestné stíha-

nie daňových a colných dlžníkov.

 

     Tu na konkrétnych  prípadoch  vidíme,  že  naozaj platí

v tomto štáte hrdinstvo neplatiť dane a len hlupák dane pla-

tí. Je  najvyšší čas, aby  nastúpili účinné nástroje,  ktoré

zabezpečia, aby sa neoplatilo nezaplatiť dane.

 

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  Slovenská národná  strana

v rámci svojho  pozmeňujúceho návrhu sa  rozhodla nebrať fi-

nančné prostriedky zo žiadnych rezortov. Myslíme si, že kaž-

dý rezort by potreboval viac, ako má v rozpočte, aby naplnil

všetky svoje potreby. Vieme, že nie je možné odstrániť všet-

ky problémy, ktoré sa tu  nazbierali v minulosti, preto Slo-

venská národná strana dospela k úvahe zvýšiť podiel daňových

príjmov z plánovaných 93 % o 2 %, čiže na 95 %. Toto  zvýše-

nie o 2 % predstavuje vo  finančnom vyjadrení sumu 3 329 700

tis. Sk. Zároveň z toho  vyplýva zvýšenie v § 1 ods. 1 návr-

hu štátneho rozpočtu z celkových príjmov na 183 129 700 tis.

Sk. Celkové výdavky štátneho  rozpočtu sa potom určujú sumou

184 800 mil. Sk.

 

     Návrh na  rozdelenie, resp. dôvodom  navrhovanej zmeny,

a hlavnú položku predstavuje  zvýšenie rozpočtu ministerstva

obrany o 2 679 mil. Sk. Čiže rozmenené  na drobné - rozpočet

ministerstva obrany sa rovná 15 mld. Sk a v tom sú  platy od

1. 7. 1997, inflácia, predpoklad zvýšenia všetkých  vstupov,

ako  sú  energie, palivá. Ostávajúcu  sumu 1,732 mld. tvoria

položky na nákup "Zuzany" 600 mil., peňažné  náležitosti vo-

jakov 842 mil., asanácia územia 140 mil., Fond rozvoja býva-

nia 150 mil. Tieto prostriedky sa navrhujú účelovo viazať vo

Všeobecnej pokladničnej správe.

 

     Tieto prostriedky  sú potrebné  na to, aby mohla armáda

fungovať a zabezpečovať všetky uznesenia vlády. Čiže celkový

sumár,  keď  to  spočítame, 15 mld. - rozpočet  ministerstva

obrany, 1,732 mld. vo  Všeobecnej  pokladničnej  správe dáva

summa summarum 16 732 mil. Sk. Tento návrh zabezpečí odvede-

nie všetkých brancov a pokrytie potrieb ministerstva obrany.

Čo je tiež  veľmi dôležité, že 80 % z rozpočtu  ministerstva

obrany ide späť do  rozvoja hospodárstva Slovenskej republi-

ky.

 

 

     Vážení kolegovia, kolegyne, ku  konkrétnym sumám v roz-

počte ministerstva obrany, ktoré som tu predniesol, vystúpia

moji kolegovia z klubu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pripravený bol pán poslanec Fekete. Prosím, môže vystú-

piť. Ďalej sa pripraví pán poslanec Líška.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     ctené kolegyne, ctení kolegovia,

 

     moje vystúpenie  bude stručné, čo  najvecnejšie. V mene

skupiny poslancov si dovoľujeme podať nasledujúci pozmeňujú-

ci návrh:

 

     V kapitole Kapitálové výdavky príspevkových organizácií

ministerstva hospodárstva kapitálový transfer definovaný ako

finančné zabezpečenie rozostavaných stavieb stredných odbor-

ných učilíšť  navrhujeme  znížiť  sumu 110,5 mil. Sk na sumu

100,5 mil. Sk a v kapitole Kapitálové  výdavky príspevkových

organizácií Ministerstva  pôdohospodárstva Slovenskej repub-

liky definované  ako príspevok na  krytie rozostavaných sta-

vieb stredných  odborných  učilíšť znížiť sumu 120,7 mil. Sk

na sumu 110,7 mil. Sk a o sumu 20 mil. Sk zvýšiť  Kapitálové

výdavky v kolónke  príspevkové  organizácie  Krajského úradu

Banská  Bystrica  na dostavbu stredných  odborných učilíšť a

stredísk pracovného vyučovania v správe rezortu ministerstva

školstva.

 

 

     Odôvodnenie. Po delimitácii stredných odborných učilíšť

v rokoch 1990 a 1991 stredné  odborné  učilištia  spravované

Správou stredných odborných učilíšť prešli pod správu minis-

terstva  školstva. Takmer  všetky tieto  učilištia  začínali

takpovediac  na zelenej lúke. Napriek tomu dostávali minimum

finančných  prostriedkov na  dostavbu a vlastné  zveľadenie.

Uvedené zvýšenie pre Krajský úrad Banská Bystrica navrhujeme

preto, lebo  práve v tomto kraji sa nachádza  viac ako jedna

štvrtina všetkých  stredných odborných  učilíšť v správe re-

zortu ministerstva školstva. To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Feketemu.

 

     Vystúpi  pán  poslanec  Líška a po ňom  pani poslankyňa

Rusnáková.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v rozprave sa vo svojom veľmi krátkom a stručnom vystú-

pení dotknem spoločnej správy výborov k návrhu štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky na rok 1998, a to konkrétne časti

D - iné odporúčania a požiadavky  výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Tu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na odsek 2, kde

sa  odporúča vláde  Slovenskej republiky,  alebo sa objavili

odporúčania vláde  Slovenskej  republiky z rokovania výboru,

nášho  výboru  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Tieto odporúčania sú uvedené, ako som už spomínal, v spoloč-

nej správe v časti D a gestorský  výbor  ich aj  ústami pána

spoločného spravodajcu odporúča neschváliť.

 

     Myslím si,  že jedným z možných  dôvodov, prečo sa toto

negatívne odporúčanie objavilo, môže  byť aj istá vecná chy-

ba, ktorá sa objavila, alebo, ktorá je v tej časti C, kde sa

hovorí o odporúčaní týkajúcom sa  ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií a Združenia miest a obcí atď. pri rozdeľo-

vaní prostriedkov z cestnej dane na údržbu mestských komuni-

kácií. No, pochopiteľne, nemá tam byť mestských komunikácií.

Máme aj obecné komunikácie alebo vôbec  komunikácie miestne.

Prosil by som  pána  spoločného  spravodajcu, aby  túto moju

pripomienku zobral ako korekciu  chyby, ktorá zrejme vznikla

pri prepisovaní, ale má dosť  závažný  vplyv potom  na obsah

samotného odporúčania,  pretože miestne komunikácie  sú pod-

statne  širší pojem  ako mestské  komunikácie, a my hovoríme

o istom  spravodlivejšom  rozdeľovaní  alebo  prerozdeľovaní

prostriedkov,  transferov zo  štátneho rozpočtu  do obecných

rozpočtov práve z vybratej  cestnej dane na údržbu miestnych

komunikácií. Čiže to je vecná časť mojej pripomienky.

 

     Potom by som mal v tejto súvislosti  jeden procedurálny

návrh.  Chcel by  som  navrhnúť a požiadať  pána  spoločného

spravodajcu, aby sme podľa mienky nášho výboru  vzhľadom  na

závažnosť tohto  odporúčania a aj vzhľadom na diskusné prís-

pevky, ktoré už odzneli v rozprave a aj pri  prerokúvaní ka-

pitoly rozpočtu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií

v našom výbore, kde odznelo  viacero vystúpení, ktoré sa do-

týkali problémov súvisiacich s financovaním hromadnej dopra-

vy hlavne v oblasti  Slovenskej  autobusovej  dopravy, čo sa

týka aj  kapitálových výdavkov, aj bežných  výdavkov - preto

sa naše odporúčanie objavilo potom aj v uznesení nášho výbo-

ru - vyňať toto  odporúčanie  na samostatné hlasovanie,  aby

sme  sa mohli k tomu  vyjadriť, aby  sa  nestratilo v balíku

spoločného hlasovania, tak ako to pôvodne predložil pán spo-

ločný spravodajca.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Mala by  vystúpiť pani poslankyňa  Rusnáková. Keďže nie

je tu, vyčiarkujem ju z  tohto poradia. Vystúpi pán poslanec

Langoš. (Hlasy v pléne.) Mal by vystúpiť pán poslanec Micha-

lec, keďže vyčiarkujem pána  poslanca Langoša, a pripraví sa

pán poslanec Farkas.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som k rozpočtu  vyjadril svoje  pripo-

mienky z pohľadu rezortu ministerstva obrany.

 

     Vládou navrhovaný  objem výdavkov pre  rezort obrany je

nižší o 286 mil. Sk ako schválený  rozpočet  kapitoly na rok

1997. Pritom v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa roz-

počtovali  prostriedky v  sume 804 mil. Sk,  čo  predstavuje

celkový  pokles  výdavkov  oproti  roku 1997 o 1,09 mld. Sk.

V tomto porovnaní  neuvádzam vplyv  inflácie a úpravu plato-

vých taríf od 1. 7. 1997, čo znamená  ďalší pokles výdavkov.

Vládny návrh  obsahuje výdavky  spojené s realizáciou nového

zákona o peňažných  náležitostiach  vojakov,  čo predstavuje

ďalší výrazný pokles oproti  roku 1997. Realizácia zákona od

1. 1. 1998 predstavuje  potrebu 842 mil. Sk. Podľa tohto vý-

počtu má  rezort obrany na  prevádzkové potreby oproti  roku

1997 menej o 1,85 mld. Sk. Vieme, že ešte tento zákon nie je

schválený, takže to bude ešte v priebehu rokovania a dohodo-

vania.

 

     V súvislosti  so schvaľovaním  rozpočtu  na rok 1998 by

som si  dovolil upriamiť vašu pozornosť  na hlavné problémy,

s ktorými rezort  zápasí pri zabezpečovaní prevádzkových po-

trieb v roku 1997.

 

     V dôsledku obmedzených zdrojov  nebolo možné povolať na

výkon vojenskej základnej služby  cca 6 000 povolancov. Táto

skutočnosť  je problémom  tak armádnym,  ako i celospoločen-

ským. Armáda nemôže zabezpečiť výcvik v požadovanom rozsahu.

Zvyšuje sa  veková hranica povolancov, pričom  zo strany za-

mestnávateľov  nie sú  atraktívni na  prijatie do pracovného

pomeru pred vykonaním vojenskej  základnej služby. Táto sku-

pina ľudí sa výrazným  spôsobom podieľa na počte nezamestna-

ných, na ktorých štát vynakladá prostriedky z inej rozpočto-

vej kapitoly.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš! Ďakujem.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     (Ruší ma, vidíte a vlastný.)

 

     Ďalším  problémom  sú opravy výzbroje, techniky a mate-

riálu,  ktoré majú  dosah i mimo rezortu  obrany. Na  jednej

strane rastie počet prevádzkyschopnej techniky, čo negatívne

ovplyvňuje tak  úroveň  výcviku, ako i úroveň bojaschopnosti

armády.  Na  druhej  strane  ovplyvňuje hospodársky výsledok

štátnych  podnikov  orientovaných  na  vojenskú opravárenskú

činnosť. Tento stav bol v závere roku 1996, ako i v priebehu

roku 1997 zdrojom sociálneho napätia.

 

     Takto koncipovaný vládny  rozpočet sa negatívne prejaví

na kvalite výcviku. Už v predchádzajúcich  rokoch sa vykoná-

val len základný výcvik do  úrovne rota, bez vyvedenia vojsk

do výcvikových priestorov. Z roka na rok  klesá vycvičenosť.

Velitelia a štáby strácajú návyky organizovanej bojovej čin-

nosti v teréne a vo  velení vojskám. Znižovanie hodín náletu

vojenským pilotom výrazne ovplyvňuje bezpečnosť letov. Pilo-

ti postupne strácajú návyky v technike pilotáže, ale aj zna-

losti a zručnosti riešenia krízových situácií.

 

     Z tohto  dôvodu  je na  čiastočnú elimináciu  opísaného

stavu potrebné na zabezpečenie  bojaschopnosti armády zvýšiť

prostriedky  na  úroveň  roku 1997, teda  cca o 1 mld korún.

V prípade nezvýšenia  uvedených prostriedkov dôjde k ďalšie-

mu prehĺbeniu deficitu, čo sa  nutne prejaví v znížení bojo-

vej pripravenosti Armády Slovenskej republiky a nebude možné

zabezpečiť pripravenosť jednotiek Armády Slovenskej republi-

ky na  plnenie najzákladnejších  úloh v mierovej  armáde ani

na rozvinutie armády na vojnové počty za brannej pohotovosti

štátu.

 

     Zároveň by som si vás dovolil, vážené kolegyne, kolego-

via, upozorniť,  že v oblasti  školstva rezortu Ministerstva

obrany Slovenskej republiky v prípade schválenia navrhované-

ho rozpočtu bude ohrozené školenie dôstojníkov a práporčíkov

Armády Slovenskej  republiky v účelových kurzoch Generálneho

štábu  Armády Slovenskej  republiky a nebudú  finančné  pro-

striedky na cestovné náhrady.  Príde k 20-percentnému zníže-

niu počtov  študentov a žiakov v 1. ročníkoch  vo vojenských

školách. Príde k zmrazeniu rozvoja učebno-výcvikovej základ-

ne.

 

     V oblasti  zabezpečenia kultúry by to  znamenalo, že sa

obmedzí vykonávanie  vlasteneckej a etickej  výchovy vojakov

základnej vojenskej  služby. V podstate  sa zníži starostli-

vosť o vojakov v čase  osobného  voľna. Budú  zrušené súťaže

záujmovej umeleckej  činnosti a záujmovej  technickej tvori-

vosti, nenaplní sa programové vyhlásenie vlády o zmene pome-

ru kníh  slovenskej k českej  literatúre. Značne sa  obmedzí

nákup tlače,  videokaziet, filmov, zníži  sa počet odborných

kurzov a je ohrozené vydanie plánovaných predpisov.

 

     V oblasti športu by som chcel podotknúť, že v služobnej

telesnej výchove  sa podstatne zhoršia  náročné podmienky na

skúšanie  vojakov  z povolania,  nakoľko  nebudú  dostatočné

prostriedky na prenájom telovýchovných objektov. Nebude mož-

né zabezpečiť výcvik neplavcov, prenájom bazénov, neuskutoč-

nia sa niektoré športové  armádne súťaže, rad vojenských te-

lovýchovných jednôt,  ktoré sú zapojené do  súťaží na verej-

nosti, nebude mať dostatok prostriedkov na údržbu už vybudo-

vaných telovýchovných objektov.

 

     Vo vrcholovom športe by som chcel upozorniť, že armádny

vrcholový šport,  ktorý má rozhodujúci  podiel na výsledkoch

reprezentácie Slovenskej republiky,  nebude schopný zabezpe-

čiť prípravu  na svetové a európske  súťaže, akými  sú Zimné

olympijské  hry v roku 1998 a  Olympijské  hry  v roku 2000.

Podstatne bude  znížená kvalita tréningového  procesu, meto-

dického, zdravotného a servisného zabezpečenia. Bude potreb-

né zrušiť  niektoré strediská mládeže,  ktoré sú dodávateľmi

talentov  na  reprezentáciu  armády a Slovenskej  republiky.

Takisto bude ohrozená  plánovaná oprava priestorov Vojenskej

akadémie Liptovský Mikuláš, plánovaných ako univerziádna de-

dina Svetovej zimnej univerziády v roku 1999.

 

     V  oblasti vojenského  zdravotníctva by  boli podstatne

obmedzené kapacity,  až zrušenie niektorých  oddelení vo vo-

jenských nemocniciach.  Zníži sa pojazdnosť  sanitných vozi-

diel, čím sa ohrozí  preprava chorých a zdravotnícka pohoto-

vosť. Pozastavia  sa alebo až  zrušia protidrogové programy.

Zruší sa očkovanie proti meningitíde.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Dosť. Dobre, Feri, keď si povedal dosť, tak dosť.

 

     Na toto som chcel upozorniť  kolegov a kolegyne, že Ar-

máda Slovenskej republiky nemá  veľké oči, ale vidí potrebu,

ktorá by zabezpečila jej chod. Viem, že  rokovania budú ešte

bežať a takisto sme realisti, čo sa týka štátneho rozpočtu.

 

     Preto mi dovoľte, aby som dal dva pozmeňujúce návrhy:

 

     1. K § 4 ods. 1 zákona navrhujem doplniť vetu: "Upravo-

vať záväzné limity, záväzné  úlohy a záväzné ukazovatele mi-

nisterstiev, do  pôsobnosti ktorých patrí  riadenie ozbroje-

ných síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej in-

formačnej služby, môže len vláda Slovenskej republiky."

 

      Zdôvodnenie tohto opatrenia  alebo navrhovaného textu:

Fakticky ide o silové rezorty, ktorých plnenie úloh zabezpe-

čuje funkčnosť  štátu a v ktorých  nie je  možné  rozdeľovať

sféru rozhodovania a zodpovednosti na viacerých ministrov.

 

     2. Druhý  pozmeňujúci  návrh by  som  uviedol k prílohe

číslo 6 návrhu  zákona. Navrhujem vypustiť  text na strane 2

pri Ministerstve  obrany  Slovenskej republiky, a to "opravy

techniky vykonávané vo vojenských opravárenských podnikoch",

kde je suma 236 mil., a "opravy techniky vykonávané v letec-

kých opravovniach", kde je 354 mil., nahradiť spoločným tex-

tom "opravy techniky v sume 590 mil."

 

     Čiže je to len spojenie  týchto dvoch opravovní do jed-

nej sumy. Ide len o technickú úpravu, ktorá posilňuje právo-

moc rezortu riešiť opravy v závislosti  od konkrétnej situá-

cie.

 

 

     Čiže, Feri,  keď si povedal,  aby som nestrašil,  chcel

som len povedať jednu vec,  keďže som veľký telom, jemný du-

šou, pevne verím, že sa  nestane, aby som tie "miginy" vyťa-

hoval ručne, že nebude na ten benzín.

 

     Toľko, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     To je strašné, čo čaká tú našu armádu.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví

sa pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     schválenie štátneho rozpočtu vytvára u nás v trasformu-

júcej sa ekonomike značnú  časť  celkovej  hospodárskej klí-

my. V tomto zmysle štátny rozpočet zohráva u nás podstatnej-

šiu úlohu než vo  fungujúcich trhových ekonomikách. Preto je

dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov doma

i v zahraničí sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutoč-

ne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, na samosprá-

vy a na správanie domácností.

 

     Prostriedky štátneho rozpočtu  majú byť preto rozdelené

medzi jednotlivými  kapitolami rezortov  proporcionálne, vy-

chádzajúc z objektivizovaných požiadaviek štátnej a verejnej

správy, ktoré  sa opierajú o komplexný  vyčerpávajúci hospo-

dársky program, kde sú stanovené hospodárske priority rozho-

dujúcich  odvetví  národného  hospodárstva a hlavné  ciele a

smerovanie  rozvoja spoločnosti.  Pokiaľ dobre  viem, takýto

projekt vláda Slovenskej republiky nemá a ani na pôde Národ-

nej rady Slovenskej republiky sme neprijali žiadnu koncepciu

alebo vyčerpávajúci  program, od ktorého by  sa dalo odraziť

pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu. Asi aj preto chýba

určitá koncepčnosť rozvojovej a  rozpočtovej politiky u nás,

a tým  sa viac-menej  menia požiadavky  na rozpočtové krytie

priorít tak v  štátnej správe, ako aj vo  vzťahu k rozpočtom

obcí.

 

     Na úvod som chcel iba  poukázať na potrebu určitej sys-

témovej a koncepčnej  práce pri  tvorbe  rozpočtu,  ktorá mi

akosi  chýba v predloženom návrhu  štátneho rozpočtu na  rok

1998.

 

     Vo  svojom príspevku  by  som  sa chcel  zaoberať dvoma

okruhmi otázok, a to vzťahom  štátneho  rozpočtu k rozpočtom

obcí a niektorými návrhmi,  ktoré sa týkajú rezortu pôdohos-

podárstva.

 

     V  sústave  verejných  rozpočtov  sa  projektujú na rok

1998 celkové  príjmy vo  výške 179,8 mld. Sk, z čoho  príjmy

rozpočtov obcí netvoria ani 10 %. Domnievam  sa, že by vláda

mala čo najskôr pristúpiť k zásadným úpravám rozpočtovej po-

litiky pri tvorbe systému finančného a rozpočtového hospodá-

renia obcí a vzťahov  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

k rozpočtom miestnych samospráv.

 

     Samospráva obcí by mala  dostať náležitý priestor najmä

na rozvoj hospodárskej  iniciatívy, ktorú nemôže vyvolať ab-

solútna majorizácia  prostriedkov v rukách  vrcholných vlád-

nych orgánov. V tom vidím  jednu z ciest oživenia v miestnej

sfére v mestách a obciach,  ktorú sme dosiaľ využívali v mi-

nimálnej miere. Miestne rozpočty sa v posledných rokoch sta-

li zaujímavým bodom, ale  aj konfliktným uzlom  prerokúvania

návrhu  štátneho  rozpočtu. Štát  neprestajne  znižuje svoju

angažovanosť v tejto  sfére a  miestne zdroje sú  obmedzené,

rozvoj skoro žiadny. Potreby a požiadavky viacnásobne prevy-

šujú zdroje a prostriedky,  ktoré sú poskytnuté obciam. Obce

sú väčšinou značne zadlžené. Týmto spôsobom vo väčšine miest

a obcí u nás  ide iba o prežitie  prechodného  obdobia. Pro-

striedky, ktoré sú poskytnuté zo štátneho rozpočtu, a vlast-

né príjmy  postačia iba na zabezpečenie  tých funkcií, ktoré

musia obce plniť zo zákona.  Nie sú už prostriedky na zabez-

pečenie  plynulého  rozvoja a už  vôbec nie  na zabezpečenie

nadštandardného vybavenia našich miest a obcí.

 

     Žiaľ, od roku 1993 bez akejkoľvek koncepcie sa zoslabu-

je podpora  rozpočtov obcí a miest zo štátneho rozpočtu. Tak

príjmy, ako  aj výdavky štátneho rozpočtu  rastú oveľa dyna-

mickejšie než príjmy rozpočtov obcí. Takýmto spôsobom sa po-

diel štátnych a miestnych  rozpočtov na  hrubom domácom pro-

dukte vyvíja asymetricky v neprospech miestnych rozpočtov.

 

     Daňové príjmy štátneho rozpočtu  od fyzických osôb a do

roku 1998 aj právnických osôb rastú dynamickejšie ako podie-

ly  rozpočtov  obcí  na  výnosoch  republikových  daní.  Daň

z príjmov  fyzických osôb bude v roku 1998 vyššia oproti zá-

merom rozpočtu roku 1997 o 4,48 mld. Sk, teda o 20 %. Oproti

tomu podiely  rozpočtov obcí  na výnosoch republikových daní

by mali v roku 1998 dosiahnuť v absolútnej sume iba 6,6 mld.

Sk, čo je na úrovni  roku 1997. K tomu treba ešte pripočítať

aj to, že záväzné limity  dotácií obciam na výkon samospráv-

nych funkcií poklesli oproti roku 1997 o jednu štvrtinu.

 

     Najvýznamnejšiu  položku príjmov  rozpočtov obcí tvoria

príjmy z časti výnosu dane z príjmov fyzických a právnických

osôb. Na výnose uvedených  daní obce participujú percentuál-

nym podielom určeným  predloženým návrhom štátneho rozpočtu.

Žiaľ, tento percentuálny podiel z  časti výnosu dane od roku

1994 rapídne  klesá. Kým v roku 1993 podstatná  časť  týchto

daní  tvorila príjmy  rozpočtov  obcí, v tomto  roku už  iba

27,7 % a v predloženom  návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998

budú  obce participovať  na  príjmoch z uvedených  daní ešte

nižším  percentuálnym  podielom,  konkrétne 18,77 %. Pôvodný

pomer z roku 1993 sa celkom obrátil v prospech štátneho roz-

počtu a na úkor rozpočtov obcí. Teda je už jasné, že predlo-

žený návrh štátneho rozpočtu nevytvára prostriedky na zabez-

pečenie určitého žiaduceho rozvoja miest a obcí na Slovensku.

 

     Preto, vážené  poslankyne a vážení poslanci, navrhujem,

aby sme ešte raz prehodnotili  tento vážny stav, v ktorom sa

nachádzajú naše mestá a obce. Musíme im zabezpečiť v štátnom

rozpočte dostatočné prostriedky na existenciu a aspoň na mi-

nimálny rozvoj. Preto navrhujem v mene 15 poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky:

 

     1. Zvýšiť podiel  miest a obcí z výnosu  dane z príjmov

fyzických osôb zo závislej  činnosti a funkčných požitkov na

20,7 %,  teda v § 6 ods. 1  písm. a)  zmeniť  číslo 81,23 na

79,3 a číslo 18,77 na 20,7.

 

     2. Zvýšiť  záväzné limity dotácií  obciam v položke  na

výkon  samosprávnych  funkcií o 100 mil. Sk,  teda v prílohe

číslo 4 v bode a) sumu 300 mil. Sk  nahradiť  sumou 400 mil.

Sk. Je to iba úroveň roku 1997.

 

     Druhá oblasť - tu na pôde nášho  parlamentu sme nedávno

v rámci  prerokúvania tzv. zelenej správy  hodnotili súčasný

stav  a  možnosti  rozvoja  nášho  poľnohospodárstva.  Spolu

s viacerými poslancami sme poukázali na najvážnejšie problé-

my,  ktoré bude  treba  riešiť v roku 1998. Veď  väčšia časť

týchto  problémov je pretrvávajúca a bez väčšej  zaangažova-

nosti štátneho rozpočtu do ich riešenia sú jednoducho nerie-

šiteľné. Vychádzajúc z toho  sme v rámci hlasovania  prijali

aj uznesenie  číslo 746 z 8. októbra 1997, v ktorom  Národná

rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republi-

ky  uplatniť v návrhu  štátneho  rozpočtu nedostatok zdrojov

pre poľnohospodárstvo vo výške 2,5 mld. Sk.

 

     Po dôkladnom  preštudovaní návrhu štátneho  rozpočtu na

rok 1998 môžeme konštatovať, že  vláda Slovenskej republiky,

ako aj ministerstvo  pôdohospodárstva, žiaľ, ignorovali naše

odporúčanie, ktoré sme prijali  hlasovaním, veď transfery zo

štátneho  rozpočtu do  rezortu ministerstva pôdohospodárstva

sú navrhované na nižšej úrovni ako v roku 1997.

 

     Na  jednej  strane  predložený  návrh štátneho rozpočtu

zvyšuje príjmy štátneho  rozpočtu z rezortu pôdohospodárstva

o 32 % oproti roku 1997 a na druhej strane, na strane výdav-

kov, je rezort ukrátený o 1 114 mil. Sk oproti roku 1997, čo

predstavuje 90-percentnú úroveň roku 1997.

 

     Sú krátené tak kapitálové  výdavky, ako aj bežné trans-

fery.  Aj v rámci návrhu  účelových  prostriedkov,  ktoré sú

zapracované v kapitolách, príloha číslo 6 návrhu, sú rozpoč-

tované prostriedky  na nižšej úrovni  než v predchádzajúcich

rokoch. Tu mám konkrétne na mysli transfer do Štátneho fondu

trhovej regulácie  Slovenskej republiky, kde  navrhnuté pro-

striedky nedosahujú ani 50-percentnú  úroveň roku 1997 alebo

transfer  do  Štátneho podporného  fondu  pôdohospodárstva a

potravinárstva, ďalej  transfer do Štátneho  fondu ochrany a

zveľaďovania  poľnohospodárskeho  pôdneho fondu. Sú to nema-

lé sumy, ktoré budú bezpečne chýbať poľnohospodárskym podni-

kateľským subjektom.

 

     Vážené poslankyne,  vážení poslanci, každý z nás  pozná

súčasnú situáciu v poľnohospodárstve,  že na hospodárske vý-

sledky poľnohospodárskych podnikateľských subjektov má mimo-

riadny vplyv neúnosné roztvorenie  cenových nožníc. V našich

podmienkach bezpríkladný nárast  cien vstupov do poľnohospo-

dárstva čiastočne možno tlmiť iba dotáciami a vyššími podpo-

rami  zo štátneho  rozpočtu, ktoré  budú jednoznačne pôsobiť

protiinflačne. Keď je tento  dotačný balík nedostatočný, ako

je to v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 1998, možno oča-

kávať prudký  nárast cien poľnohospodárskych  výrobkov všade

tam, kde  funguje trhovo orientované  hospodárstvo, kde štát

vyššími podporami a dotáciami nezamedzí takémuto rozvoju. Ak

zo strany štátu absentuje takýto  prístup, tak má snahu pre-

niesť celú ťarchu nepriaznivého  vývoja na bedrá poľnohospo-

dárov s poukázaním na  udržanie výhodnej cenovej hladiny po-

travín. Samozrejme, s takýmto  prístupom a riešením nemôžeme

súhlasiť. Musíme  zabezpečiť šancu našim  poľnohospodárom na

stabilizáciu vzťahu v tomto dôležitom odvetví nášho národné-

ho hospodárstva.

 

     Preto v mene 15 poslancov  navrhujem, aby uznesenie Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 746, časť odporúča

bod 3 písm. b) bolo  zapracované  do návrhu  rozpočtu na rok

1998, teda zvýšiť  celkové  výdavky  do rezortu ministerstva

pôdohospodárstva o 2,5 mld. Sk. Uvedené  prostriedky navrhu-

jeme zapracovať do výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slo-

venskej republiky, ktorým  stanovuje čerpanie peňažných pro-

striedkov na dotačné tituly v sume 2 mld. Sk, a to na podpo-

ru  produkčnej  schopnosti  poľnohospodárskej  výroby úmerne

podľa  čerpania v roku 1997 na tieto  tituly:  na obstaranie

osív, sadív, priemyselných hnojív, na nákup strojov a zaria-

dení, na zachovanie genofondu šľachtenia, na rast genetické-

ho potenciálu, na podporu  proexportnej aktivity, na dosiah-

nutie vyššej kvality kravského, ovčieho a kozieho mlieka, na

podporu  výroby  hovädzieho a jahňacieho  mäsa, na komplexné

využitie závlah,  na ozdravovanie chovov,  na rozvoj agrotu-

ristiky, na ekológiu a na bonifikáciu  úrokov z poskytnutých

úverov.

 

     Zvyšnú sumu 300 mil. Sk navrhujeme presunúť do Štátneho

fondu trhovej regulácie Slovenskej republiky a sumu 200 mil.

Sk do Štátneho podporného  fondu pôdohospodárstva a potravi-

nárstva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     To bol pán poslanec  Farkas. Teraz vystúpi pani poslan-

kyňa Kolláriková a pripraví sa pán poslanec Mikulka.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  za skupinu poslancov podala pozme-

ňujúci návrh.

 

     Do  Všeobecnej pokladničnej  správy navrhujeme prideliť

finančné prostriedky vo výške 20 mil. Sk, ktoré by boli úče-

lovo  určené na  výstavbu malotriednych  škôl na národnostne

zmiešanom území. Pridelené finančné prostriedky na kapitálo-

vé výdavky vo výške 20 mil. Sk by sa  použili  na výstavbu a

dobudovanie malotriednych škôl  s vyučovacím jazykom sloven-

ským na národnostne zmiešanom území. Návrh rozdelenia a kri-

tériá na rozdelenie  pripraví  Ministerstvo školstva Sloven-

skej republiky. Prostriedky by sa  využili pre 13 škôl v de-

viatich okresoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Vystúpi pán poslanec Mikulka a pripraví sa pán poslanec

Köteles.

 

     Ešte s faktickou  poznámkou  sa  hlási pani  poslankyňa

Edit Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani poslankyňa a poslanci,

     ktorí ste podali tento návrh,

 

     chcela by som upozorniť  na článok 12 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstoj-

nosti a právach. Takisto článok 33 hovorí, že príslušnosť ku

ktorejkoľvek  národnostnej  menšine  alebo  etnickej skupine

nesmie byť nikomu  na ujmu. Váš návrh je  evidentne v proti-

klade s týmito  ústavnýmmi článkami.  Chcem upozorniť váženú

a ctenú snemovňu, aby  zohľadnila protiústavnosť tohto návr-

hu. Nie  som proti tomu, aby  sa postavili malotriedne školy

v obciach, kde nie sú školy.  Ale ak platí Ústava Slovenskej

republiky, nemôže  platiť, že školy  sa majú stavať  len pre

slovenské alebo len pre maďarské  deti. Pevne som verila, že

obdobie, keď sme si všetci  rovní, ale sú medzi nami rovnej-

ší, je už za nami.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte faktická poznámka - pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ak mi dovolíte, reagovala  by som. Zvýšenie na výstavbu

malotriednych škôl na...

 

     (Šum v pléne.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie,  nereaguje na  pani poslankyňu  Bauerovú. Áno? Tak

potom, pardon, ďakujem.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Chcela by som len v krátkosti reagovať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pani  poslankyňa, všetci dodržiavame  rokovací po-

riadok.

 

     Pán poslanec, nech sa páči.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ja k spoločnej sprá-

ve k časti C V bod 5, kde  ide  o sumu 15 mil. Sk z kapitoly

Všeobecná  pokladničná správa  pre položku  Štátny fond  Pro

Slovakia viazať určenú sumu na rekonštrukciu Kultúrneho domu

v Ružomberku.

 

     Chcel  by som  poprosiť vážených  kolegov o pochopenie.

Proste je to jediné miesto v rámci okresu Ružomberok, kde sa

dajú robiť väčšie akcie spoločenského a kultúrneho charakte-

ru. Budova  má 70 rokov a je v kritickom, dezolátnom  stave.

Myslím si, že tieto  prostriedky by slúžili na rekonštrukciu

tej kultúrnej časti, ktorá bude slúžiť záujmom celého okresu

a jej občanom. Čiže by som žiadal, aby táto časť bodu 5 čas-

ti C V bola daná na osobitné hlasovanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Köteles a pripra-

ví  sa pán  poslanec Rea.  Pán poslanec  Köteles tu  nie je?

(Hlasy v pléne.) Tak potom vystúpi predseda výboru pán Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som aj  ja vystúpil ako predseda výboru

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti. Môj ná-

vrh bude  smerovať iba k bodom  spoločnej správy, ktoré boli

pánom spoločným spravodajcom navrhnuté  na hlasovanie v sku-

pinách en bloc či už za, alebo proti.

 

     Výbor prerokoval kapitoly, ktoré  mu boli pridelené pá-

nom predsedom  Národnej rady, a zaoberal  sa nimi detailnej-

šie. Po prerokovaní  navrhol a prijal uznesenia, kde navrhol

riešiť  niektoré  presuny  v rámci  kapitol.  Tieto  presuny

a tieto návrhy nesmerovali k  zvýšeniu schodku štátneho roz-

počtu  a k presunom  medzi  kapitolami.  Týka  sa  to návrhu

v spoločnej správe 828a v časti C V Presuny v rámci prísluš-

ných  kapitol vyňať  na samostatné  hlasovanie body  12, 13,

14, 15, 16 a 17.

 

     V bode 12 môj návrh  na samostatné hlasovanie a uznese-

nie  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti sa týka zabezpečenia

varovania a vyrozumenia obyvateľov,  ktorí žijú v ochranných

pásmach jadrových  elektrární. Časť jadrovej  elektrárne Mo-

chovce, prvý  reaktor bude uvedený do  prevádzky v roku 1998

a obce, ktoré  sú v pásme tejto  jadrovej elektrárne, nemajú

vybudovaný systém  varovania a vyrozumenia  obyvateľstva ako

koncepciu ochrany  týchto obyvateľov. Je  návrh, tak ako  je

uvedený, nebudem ho už presnejšie špecifikovať.

 

     V ďalšom  bode výbor odporučil,  aby vo Všeobecnej  po-

kladničnej správe v položke 8777 - dofinancovanie  krajských

úradov sa účelovo vyčlenilo 10 mil. Sk na dofinancovanie do-

končenia Okresného  úradu  Bytča a výbor vyňal túto  položku

preto, lebo tento objekt je pamiatkovo chránený a jeho nedo-

končenie  by prinieslo  ďalšie straty  alebo ďalšie zvýšenie

prostriedkov v budúcich rokoch.

 

     V bode 14 v kapitole Všeobecná pokladničná správa v po-

ložke 84801 - úhrada  nákladov na  voľby v roku 1998, kde sa

uvažovalo s účasťou voličov na voľbách priemerne 85 %, podľa

doteraz získaných  skúseností sa takéto  percento voličov na

voľbách  nezúčastňuje a Štatistický  úrad má v tejto položke

zaevidovanú sumu 38 mil. Sk na vykonanie  volieb. Podľa pre-

rokovania tejto kapitoly je táto suma nedostačujúca, a preto

navrhujeme túto sumu zvýšiť na 47 885 tis. Sk a na toto zvý-

šenie zobrať z položky 197 704 tis. Sk.

 

     V bode 15 v kapitole Všeobecnej  pokladničnej správy je

uvedená suma 15 mil. Sk na  výdavky na  vybudovanie registra

obyvateľstva  Slovenskej republiky.  Po prerokovaní  je táto

položka v rozpočte  taká  nízka,  že  sa  nemôže v roku 1998

vôbec  prikročiť k začatiu  budovania  tohto registra, ktorý

cieľove bude  potrebovať  náklad vo výške 300 mil. Sk. Mini-

sterstvo  vnútra, jeho  civilnosprávny úsek, budovanie tohto

registra rozvrhlo  na niekoľko  rokov, a aby sme mohli začať

už v roku 1998, to  znamená v roku volieb, z tohto  registra

aj kontrolovať  registre voličov, ministerstvo  vnútra, jeho

civilnosprávny úsek  požaduje  sumu 65 mil. Sk. Takže  výbor

navrhol v tomto bode, aby sme 50 mil. Sk získali z prerozde-

lenia kapitálových  výdavkov medzi  bezpečnostným a civilno-

správnym  úsekom  ministerstva  vnútra.  Ministerstvo vnútra

s takýmto prerozdelením súhlasí.

 

     V bode 16 v rámci kapitoly Štatistický úrad prostriedky

určené v položke 610 na  mzdy, platy a ostatné osobné vyrov-

nania  výbor  navrhuje, aby sme 50 mil. Sk v rámci  kapitoly

Slovenský štatistický úrad zvýšili na 53 084 tis. Sk.

 

     A napokon, v kapitole Krajského úradu Trenčín v kapitá-

lových výdavkoch upraviť  prostriedky na financovanie inves-

tičných programov z rezervy 34 mil. Sk, účelovo vyčleniť 4,5

mil. Sk na plynofikáciu Základnej školy v Nemšovej.

 

     Tieto kapitoly krajského úradu, tieto položky sa prero-

kovali pri prerokúvaní aj s predstaviteľmi  alebo s prednos-

tom a s vedúcim finančného odboru tohto krajského úradu.

 

     Summa summarum, môj návrh je,  aby sme body 12, 13, 14,

15, 16 a 17 spoločnej  správy 828a vyčlenili  na  samostatné

hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Reovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     moje vystúpenie sa bude  dotýkať alebo bude mať podobný

charakter, ako malo vystúpenie predsedu výboru pána Reu.

 

     Pretože gestorský  výbor, výbor pre  financie, rozpočet

a menu v rámci  bloku  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov

odporučil neschváliť  návrh, ktorý bol  odsúhlasený v ústav-

noprávnom výbore pod bodom C V - presuny v rámci príslušných

kapitol,  navrhujem, aby  bol  bod 1 vyňatý  z hlasovania en

bloc a v rámci neodporúčania na samostatné osobitné hlasova-

nie, a to z týchto krátkych dôvodov.

 

     Uvedený bod si nejakým spôsobom nenárokuje osobitné fi-

nančné prostriedky. Celý tento bod bol iniciovaný na základe

vykonaného poslaneckého prieskumu členov ústavnoprávneho vý-

boru. Bol prerokovaný  za prítomnosti zástupcu predkladateľa

z ministerstva  spravodlivosti a taktiež  verifikovaný úrad-

níkmi  ministerstva  financií.  Čiže ide  vlastne o vnútorný

presun v rámci  položiek  rozpočtovej  kapitoly ministerstva

spravodlivosti  a  ide o presunutie  časti  finančných  pro-

striedkov na tri rekonštrukcie budov  súdov, kde sme považo-

vali za  potrebné tento stav,  ktorý nie je  vhodný a dobrý,

riešiť týmto spôsobom. Opätovne  podotýkam, nejde o zvýšenie

finančných prostriedkov. Ide vlastne o vnútorný presun, kto-

rý bol  odobrený aj predkladateľmi  za prítomnosti úradníkov

ministerstva financií.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem sa len spýtať, pán  poslanec, či ste to konzulto-

vali s rezortom. S rezortom? (Hlas z pléna: Áno.)

 

     Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán posla-

nec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Budem mať  skôr procedurálnu otázku,  pán predsedajúci.

Nie je mi  jasné, ako  predkladateľ, teda podpredseda  vlády

bude reagovať...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     On je tu, tu je, pozoruje zvrchu.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     No však v poriadku, ale ja  o tom nemusím vedieť, že je

hore. Jednoducho sa vás pýtam, či je tu zástupca vlády.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, je hore. A má tam okolo seba štáb ľudí.

 

     Nech sa páči, pán Šagát z Čierneho Baloga.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte moment. Prosím vás, je tu pán Miklušičák?

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som sa stručne  vyjadril k návrhu roz-

počtu pre rezort zdravotníctva.

 

     Predovšetkým mi dovoľte, aby  som si dovolil ako neeko-

nóm  povedať  krátku  poznámku z makroekonomického  pohľadu.

Opakovane som to uvádzal a opakovane  uvádzam, aby sme mohli

zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na úrovni dnešného pozna-

nia, aby sme  mohli zabezpečiť liečbu, tak ako  je to vo vy-

spelých krajinách, mali by sme mať na to primerané zdroje.

 

     Čo to znamená primerané  zdroje? Najlepšie a najčastej-

šie  používaným parametrom  je, koľko  ktorý štát  vydáva na

zdravotníctvo z hrubého  národného produktu.  Samozrejme, že

veľmi vyspelé krajiny sa pohybujú okolo 2 000 dolárov na ob-

čana a rok. My sme v tomto roku na úrovni 200 dolárov na ob-

čana a rok.

 

     Rozpočet na rok 1998 sa opäť nedostáva nad hranicu 7 %,

čo je hranica, ktorá sa všeobecne považuje za minimálnu hra-

nicu toho, aby sa  dala zabezpečiť slušná zdravotná starost-

livosť. Ak by sme  vychádzali z hrubého  národného produktu,

tak ako je  to uvedené - nie som  ekonóm, ospravedlňujem sa,

z hrubého domáceho produktu, ale som rád, že mi pán predseda

rozumie -, že  hrubý domáci  produkt na rok 1998 je 727 mld.

Sk, z toho 7 %, keď  si to vypočítajú aj ekonómovia, zistia,

že je to približne  na úrovni 50 mld. Sk. Tak ako sa ale pí-

še, príjmy do  zdravotníctva  budú asi na úrovni 40 mld. Sk,

takže teraz  bude pravdepodobne veľmi  jednoduché dať otázku

ekonómom. Ako chcete na úrovni asi 6 % hrubého domáceho pro-

duktu zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť? Ešte jed-

noduchšie: Keď  vás pošlú do  Priora kúpiť si  kožuch a dajú

vám 5 korún, ako si  môžete kúpiť kvalitný kožuch? Pravdepo-

dobne si ho nekúpite.

 

     A veľmi rád by som  povedal, že aj v rebríčku vyspelých

krajín s nižšou životnou úrovňou, ako je napríklad Portugal-

sko a Grécko, sa vydáva na zdravotnú starostlivosť od 300 do

400 dolárov. My sa  tam, žiaľbohu, nedostávame. Dostávame sa

maximálne na úroveň okolo 200 dolárov. Podľa toho, samozrej-

me, bude vyzerať zdravotná starostlivosť. Je to jeden z fak-

torov. Samozrejme, sú aj ďalšie.

 

     Preto ani z makroekonomického hľadiska nemôžem súhlasiť

s takto postaveným  rozpočtom. Pritom sa ale  odvoláva na to

- uviedol to  aj pán podpredseda vlády -, ako veľmi významne

narástli  za ostatné  roky  zdroje v zdravotníctve, menovite

v poisťovníctve.  Samozrejme, tieto  čísla vyzerajú  na prvý

pohľad veľmi páčivé, pretože v roku 1994 sme mali v zdravot-

níctve o niečo menej ako 22 mld. Sk, v tomto roku ich budeme

mať reálne asi 36. Nie tak, ako sa odhadovalo v štátnom roz-

počte, 40 mld., ale budeme  radi, keď sa  vyberie dvakrát 18

mld., pretože v 1. polroku sme vybrali 18 mld. a v 2. polro-

ku nebude  určite viac. I keď to  opticky  vyzerá  ako veľký

nárast z 22 na 36, ale nikto nevypočítal a nikto neodpočítal

z tohto nárastu všetky veci, ktoré sa týkajú inflácie a stú-

pania  cien v komoditách,  ktoré  zdravotníctvo  vo  svojich

vstupoch musí zabezpečovať. Treba  povedať, že väčšina mate-

riálov, a sú to materiály  drahé, sa kupuje z trhov západnej

Európy za západné ceny. Keď si to dáte dohromady, tak zistí-

te, že ten boom, ktorý sa tu ospevuje, je vlastne nie dosta-

čujúci a stále  treba  výdavky  na zdravotníctvo  regulovane

zvyšovať a zabezpečiť ich efektívne využitie.

 

     Dnes pravdepodobne  nikto nebude namietať,  keď poviem,

že systém zdravotnej starostlivosti  sa vzhľadom na nedosta-

tok  zdrojov  veľmi  významne  destabilizoval. Uvediem známe

číslo. V tomto roku  chýba  minimálne 5 mld. A ja  sa  veľmi

obávam, aké to  bude mať následky. Opakovane som  na to upo-

zorňoval, ale, žiaľbohu, keď  som rozmýšľal  nad dnešným vy-

stúpením - napriek tomu, že ste tak  osireli v tých radoch -

som si hovoril: No, choď trošku od seba. Toľko si tu rozprá-

val, toľko minút si tu zdržal  kolegov. A aký to malo efekt?

Treba povedať, že efekt počas  troch rokov, keď sme tu spolu

schvaľovali tri rozpočty, bol prakticky nulový.

 

     Hovorím si, a povedal som  si: Pravdepodobne je to pre-

to, lebo som používal zlé argumenty. Pravdepodobne preto, že

som používal voči vám zlý prístup. A s týmto presvedčením aj

dnes odídem od tohto pultu,  pretože viem, že moje argumenty

budú príliš  slabé na to, aby  som vás presvedčil. Pravdepo-

dobne bude treba iných  rečníkov, bude treba iných politikov

z opozície, aby  vás o tom  presvedčili, alebo, a to  by som

vám  neprial,  vlastnú  skúsenosť  z poskytovania zdravotnej

starostlivosti v našich zariadeniach. Bol by som nerád, keby

ste  až  potom  precitli a povedali: Ježišmária,  asi je  to

pravda.

 

     Samozrejme, nie som makroekonóm ani ekonóm, aby som po-

vedal, z ktorej kapsy zobrať a dať do zdravotníctva. Do tej-

to pozície  nás dávajú najčastejšie tí,  čo zostavujú rozpo-

čet. Nie. Myslím si, že my, ktorí obhajujeme niektoré rezor-

ty, robíme tak nie preto, aby sme tu cez nejaké falošné loby

získavali peniaze napríklad na  výstavbu nejakej cesty k ne-

jakému hotelu. Ako iste viete, pravdepodobne obhajujeme šir-

šie celospoločenské záujmy. Prakticky som stratil ilúziu pri

schvaľovaní  minuloročného  rozpočtu  tesne  nad  ránom, asi

o tretej hodine, keď ste schválili 70 mil. korún na výstavbu

cesty, viete ktorej pani poslankyni. Pravdepodobne sa dnešné

rokovanie a hlasovanie opäť skončí licitáciou kto, kde a ako

máte zalobované. A pravdepodobne celospoločenský význam bude

opäť niekde vzadu.

 

     Ale napriek tomu, kvôli  zaknihovaniu - ono to vychádza

aj v nejakých  knižkách - si dovolím  upozorniť  na niektoré

veci. Ak ste si  niekto pozreli trošku podrobnejšie kapitolu

ministerstva zdravotníctva, tak, samozrejme, najfrekventova-

nejšou otázkou je otázka  odvodu povinného zdravotného pois-

tenia štátom. To sa tu skloňuje  celé tri roky. A aký je vý-

sledok? Výsledok  je  taký, že  síce  je vymeriavací  základ

2 700 korún, ale aby to nebolo viac, upravili ste si percen-

to z minimálnej  mzdy  na 73 %, a tým v rozpore s tým, čo je

uvedené v tejto knižke na stranách 25 - 27 tlače 828, kde sa

uvádza, že sa do zdravotníctva  dostane viac peňazí, ja tvr-

dím, že prostredníctvom  zdravotného poistenia, prostredníc-

tvom odvodov štátu prakticky menej.

 

     Preto moje pozmeňujúce  návrhy budú smerovať predovšet-

kým do tejto  oblasti a budem sa snažiť,  aby sa odvod štátu

výrazne zlepšil, pretože potom  je veľmi zle postavená filo-

zofia nášho poisťovníctva. Potom by štát mal povedať inú fi-

lozofiu, pretože naše poisťovníctvo je založené na solidari-

te. A štát  tým, že  platí  málo  za svojich  poistencov, je

vlastne prvý, kto porušuje princíp solidarity, že na chudob-

ného platí bohatý a na chorého zdravý. Štát za svojich pois-

tencov musí zaplatiť toľko, koľko bolo určené v zákone číslo

273. A preto dva pozmeňujúce návrhy, ktoré uvediem, sa týka-

jú odvodu do zdravotného poistenia.

 

     Ak dnes  chýba 5 mld., vy  poviete: No to zdravotníctvo

je určite čierna diera, môžete tam dať peňazí, koľko chcete,

pozrite sa, však sa to minie. Aj teraz bude 36 mld., a minu-

lo sa. Vážení páni poslanci, poslankyne, skúsme si odpovedať

na otázku, prečo sme dnes v 5-miliardovom deficite okrem to-

ho faktoru, že štát si v tomto  roku opäť nesplnil povinnosť

na úrovni 3-4 mld. korún.  Pani poslankyňa Belohorská ma ob-

vinila, že  je to preto,  lebo sme urobili  také zlé zákony,

ktoré tu budete, ešte neviem koľko rokov, opravovať. No boh-

uchovaj! Pretože zákon, ktorý tu citovala - škoda, že tu nie

je, možno faktickou poznámkou by  bola znovu k niečomu pris-

pela. Pluralita  poisťovní  nie je faktorom, ktorý spôsobuje

insolventnosť v systéme zdravotnej starostlivosti, ale štát-

ny dozor, ktorý mal strážiť, ako sa použijú peniaze poisten-

cov prostredníctvom  poisťovní. Celé tri  roky mal šancu  tu

vstupovať. A nakoniec v zákone číslo 273, jeho novelou v ro-

ku 1995 ste si štátny dozor dokonca posilnili.

 

     V roku 1995 som tu  hovoril: Dobre, ak ho chcete posil-

niť pre  to, aby ste lepšie  mohli kontrolovať, čo poisťovne

urobia s peniazmi poistencov,  chvalabohu. Ale aký je výsle-

dok? Upodozrievame, a pán  minister, váš minister stále tvr-

dí, že poisťovne majú niekde založené tri miliardy alebo ich

prešafárili. Je  koniec  roku 1997 a nevieme, kde je pravda.

A v zákone máme inštitút  štátneho dozoru, máme ministerstvo

financií,  ministerstvo zdravotníctva,  ktoré mali vykonávať

štátny dozor.

 

     V tlači  sa píše, že  poisťovňa ISTOTA si  preliala 140

mil.  zo  základného  do správneho  fondu. A minister jej dá

trojročné splátky a 500 tis. korún pokutu? Nie, podľa mňa sa

to malo riešiť celkom iným spôsobom. Všetky poisťovne, ktoré

sa na  trhu zle správajú, musia  odísť z trhu bez  ohľadu na

to, aká politická sila, ktorá  ekonomická loby za tým stojí.

A potom by sme nemali problémy.  Nikto nehovorí, koľko tu má

byť poisťovní. Možno ich  bude toľko,  koľko trh vie saturo-

vať, ale sa  musia správať  veľmi seriózne. A preto, ak dnes

nemáme peniaze a nevieme dokonca  ani odpovedať, kto ich mi-

nul, kde ich  ulial a čo s nimi urobil, je to chyba zlyhania

štátneho dozoru.

 

     Destabilizáciu systému zdravotnej starostlivosti vlast-

ne  zapríčinil štát  dvoma krokmi.  Jednak preto,  lebo málo

zaplatil a ešte aj to, čo tam prišlo, neskontroloval, kam to

odišlo, či to správne odišlo tým zariadeniam.

 

     Tretí  faktor,  ako   efektívne  sa  používajú  peniaze

v zdravotníckych  zariadeniach, ukazujú  i výsledky  kontrol

ministerstva  zdravotníctva,  výsledky  kontrol  Najvyššieho

kontrolného úradu. Iste poznáte  kauzu nemocnice vo Zvolene,

ale aj kauzu nemocnice  na Kramároch, kde Najvyšší kontrolný

úrad bol, kde  sa zistili veci. A aké  sa vyvodili dôsledky?

Odvolanie riaditeľa nie je  vyvodenie dôsledkov ani jeho od-

stúpenie.  Ak máme  málo peňazí,  tak tých  faktorov je iste

viac, ale  hlavným vinníkom je štát,  ktorý si neplní povin-

nosti a okrem toho nedohliada, kam peniaze idú.

 

     Dovoľte  mi, aby  som sa  vo svojej  poslednej poznámke

dotkol kapitálových výdavkov. Kapitálové výdavky, výdavky na

rozostavané stavby, na to, aby sa kúpila technika, sú zníže-

né oproti roku 1997 na 80 %. Vážené kolegyne, kolegovia, is-

te viete zo svojich regiónov, v akom stave máme autopark sa-

nitných vozidiel, viete veľmi dobre, v akom stave máme všet-

ky médiá,  kotolne, kuchyne, ako nám  zateká do nemocníc cez

strechy. Iste viete, v akom stave máme vykurovanie, rozvody.

A do zdravotníctva  sa na údržbu  nedávajú peniaze, niektoré

nemocnice  a niektoré  zariadenia  nemaľovali 5 až 10 rokov.

Tak mi povedzte, ako sa tento rezort s kapitálovými výdavka-

mi na úrovni 80 % roku 1997 môže správať, aby prežil.

 

     Som z toho veľmi smutný. A opýtajte sa na  ministerstve

zdravotníctva,  koľko  majú  nahlásených  havárií.  Viete si

predstaviť, že  napríklad kvôli havárii  jednej sondy, ktorá

stojí v porovnaní s obstarávacou  cenou  toho prístroja sku-

točne len zlomok, ale zamedzuje vyšetrovanie cez sonografiu,

ak na  to nebudú peniaze, mnohé  prístroje budú stáť. Stoja.

Dnes iste viete, že magnetická rezonancia v Banskej Bystrici

nevyšetruje deti a ostatní  pacienti chodia na Kramáre, pre-

tože  tam nemajú náhradný dielec. Investujeme do magnetickej

rezonancie 30 mil., a stroj stojí. Vyučia sa ľudia, urobí sa

stavebná príprava atď. atď. To sme chceli?

 

     Preto si  dovolím  navrhnúť, samozrejme,  to nemá šancu

prejsť, zvýšiť kapitálové  výdavky len o 500 mil. Sk, čo je,

samozrejme,  nedostačujúce. Ale  keby som  navrhol miliardu,

povedali by ste, že nemám  boha pri sebe, že vás provokujem.

Preto idem  len s takou  malou požiadavkou, ako  je 500 mil.

Nebudem kritizovať  ani sa zaoberať tým,  koľko je v rezerve

vlády, koľko je v rezerve, neviem akej. Áno, na to máme múd-

rych ľudí, ekonómov. Ale veľmi  úprimne vám poviem, ak sa do

zdravotníctva  nedostanú peniaze,  nebude to  na budúci  rok

veľmi príjemné, a už vôbec nebudem  hovoriť o tom, ako sa to

bude vyvíjať.

 

     Poviem vám  ešte jednu skúsenosť, možno  budete so mnou

niektorí aj súhlasiť. Stačí mi,  keď budete vnútorne so mnou

súhlasiť. Všimnite si, ako  sme rozkolísali systém napríklad

nariadením vlády na zvýšenie  tarifných platov v zdravotníc-

tve.  Poviem vám,  aká je  situácia v  zariadeniach. Dnes do

nemocnice na Kramáre  príde na  mesiac 35 mil. korún z pois-

ťovní a 28 mil. korún dávame na mzdy, pretože každý riaditeľ

musí splniť  nariadenie vlády, ktoré nie  je kryté peniazmi.

Ale  do akej  situácie sa  zdravotníci dostali?  Majú vysoké

platy a pacient si musí  doniesť  do zariadenia príbor, toa-

letný  papier. Tam  sme sa  chceli dostať?  Je to smutné. Je

smutné vlastne umelo vytvoriť nariadením vlády situáciu, keď

sa pracovníkovi v zdravotníctve skutočne zlepšil plat a nemá

na lieky. Čo sme ich chceli postaviť na opačné brehy, keď by

mali stáť na jednom?

 

     Mnohé,  ako som  uviedol, mnohé  nariadenia, opatrenia,

ktoré ste mali  šancu v zdravotníctve urobiť, sa vám nevyda-

rili.  Asi ich  netreba už  ďalej kritizovať.  Ak budeme mať

možnosť to  ovplyvniť tak, že sa  budeme  radiť aj s tými od

vás, ktorí  budú mať chuť  priložiť  ruku k dielu, budeme sa

radiť a budeme naprávať chyby,  ktoré sa urobili. A bude ich

treba urobiť.

 

     Ak dnes  navrhnem  nejaké  zmeny  do  štátneho rozpočtu

- viete, keď sa to stalo po  prvýkrát, že ste mi to neschvá-

lili, vtedy som pána predsedu Maxona stretol v noci na chod-

be a rozčúlený som mu  povedal: Pán predseda, doteraz som si

vás vážil, ale teraz... - neviem,  čo všetko zlé som vám po-

vedal. Ale  vlastne som sa vtedy  zbytočne takto emocionálne

vyjadril. Dnes, po dvoch rokoch sa ospravedlňujem, pán pred-

seda Maxon. Vaša ekonomická  stratégia koalície je taká, aká

je a pre  zdravotníctvo z nej, žiaľbohu, nič dobré nesvitne.

Napriek tomu budem šťastný... (Hlasy v sále.) Ak vás obťažu-

jem a ukazujete, koľko je  hodín, tak na  to celkom  kašlem,

poviem vám  otvorene, pretože niekoho  tu zastupujem, a  tým

ľuďom, ktorým... (Hlasy z pléna.)

 

     Nerozumiem. Keď budete hovoriť  vy, rád vás budem počú-

vať, pretože zastávam takú filozofiu, že aj keď s vami nebu-

dem súhlasiť, vždy vás nechám, aby ste  povedali svoj názor.

Tým, ktorí boli trpezliví a vypočuli si ma, veľmi pekne ďa-

kujem.

 

     A dovoľte mi, aby  som predniesol svoje tri pozmeňujúce

návrhy. Prvé dva sa týkajú § 8.

 

     Prvý je v § 8 nahradiť  text "13,7 % zo 73 % vymeriava-

cieho  základu 2 700 Sk" textom "13,7 % z vymeriavacieho zá-

kladu 3 000 Sk".

 

     Druhý, ak by tento  neprešiel, prosím hlasovať osobitne

o pozmeňujúcom návrhu číslo 2 - v § 8 vypustiť číslo 73.

 

     A tretí  pozmeňujúci  návrh - do kapitoly  ministerstva

zdravotníctva prideliť ďalšie  finančné prostriedky vo výške

500 mil. Sk na kapitálové výdavky. Je tam krátke odôvodnenie.

 

     Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po pánu poslancovi Šagátovi vystúpi pán poslanec Miklu-

šičák a pripraví sa pán poslanec Lysák.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     K vystúpeniu pána poslanca  Šagáta chcem len podotknúť,

že  si veľmi  vážim  všetku  prácu, ktorá  sa robí v oblasti

zdravotníctva, a do istej miery s ním  súhlasím,  že je táto

kapitola  nedocenená. Ale  na druhej  strane musím odmietnuť

demagógiu, s ktorou vystúpil, pretože  nie je možné časť pe-

ňazí, ktoré plynú do zdravotníctva, uvádzať ako celkový roz-

počet zdravotníctva, ktorý existuje, aj keď sa môžeme sporiť

o tom, či sú vôbec zdravotné poisťovne dobrý, alebo nie dob-

rý vynález. Ale rozhodne nie  je dobré porovnávať stupeň vý-

voja spoločnosti podľa toho, koľko sa dáva do zdravotníctva.

Zdravotníctvo  by malo  dostať  podľa  možností toľko, koľko

môže  dostať. Pretože  keby sme  robili takéto porovnávania,

tak by  sme mohli  dospieť aj k tomu,  že čím je  spoločnosť

chorľavejšia, tým  viac peňazí sa musí  do zdravotníctva dá-

vať. A to by asi nebol ten správny záver.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte sa hlási pán poslanec Klein s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Nie som  odborník na zdravotníctvo, ale  mám zásadu, že

každý národ musí byť sýty, zdravý a múdry. Chcel  by som len

pripomenúť,  že  v roku 1991 malo  zdravotníctvo 17 850 mil.

Sk, v roku 1992 malo 18 920 mil. Sk, v roku 1996 malo 32 930

mil. Sk a v roku 1997 malo 36 500 mil. Sk.

 

     Chcel by som požiadať pána ministra  aj exministra, aby

zdôvodnili  tieto výdavky.  Myslím si,  že poľnohospodári to

vôbec nezvyšujú.  Viem, aký je  rozdiel medzi poľnohospodár-

stvom a zdravotníctvom, zaujímam  sa o nemocnice, ale myslím

si, že treba hľadať rezervy  tiež v zdravotníctve, treba po-

vedať,  že  v  distribúcii liekov  atď. - myslím  si,  že aj

v etike treba hľadať  rezervy. A myslím si, že zdravotníctvo

ich má. Netreba hľadať cestu do Kežmarku za 70 mil., k žiad-

nemu hotelu  nevedie, vedie do Kežmarku  do mesta. Nikto tam

žiadny hotel nemá. A všetci  vodiči, ktorých poznáte či koa-

lícia, opozícia, alebo nezávislí, si chvália, že sa tá cesta

urobila. Ale aj zdravotníci by mali hľadať rezervy. Chcel by

som povedať, že množstvo  miliárd alebo miliónov sa investo-

valo do prístrojov atď.  Poľnohospodári od roku 1989 znížili

zamestnanosť o 59,8 %. Keď sú  modernejšie  prístroje, treba

hľadať aj tam rezervy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán predseda Maxon ako  spravodajca môže požiadať kedy-

koľvek o slovo a má prednosť.

 

     Pýtam sa,  či najprv bude  hovoriť pán poslanec  Líška,

alebo chcete  hovoriť hneď. (Odpoveď poslanca  Maxona z plé-

na.) Tak najprv pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel  by som  oceniť vystúpenie  pána poslanca  Šagáta

vzhľadom na  jeho krátkosť a stručnosť,  veď netrvalo ani 30

minút. Dovolím si teda požiadať o prepáčenie za tento mierne

ironický podtón, ale chcel by som zdôrazniť jednu vec.

 

     Pán kolega Šagát, keď  ste spomínali okolnosti schvaľo-

vania rozpočtu na  rok 1997, teda na tento  rok, a rôzne po-

zmeňujúce návrhy, ktoré sa, pochopiteľne, objavili v priebe-

hu rozpravy a naznačili ste aj isté úvahy o možnom lobovaní,

ako a kto z poslancov, kam a u koho, kde zaloboval, významne

sa pozerajúc  na stred poslaneckej snemovne,  ktoré má HZDS,

rád by som upozornil na  jednu vec. Rozdelil som si pozmeňu-

júce návrhy, ktoré sa  objavili zatiaľ mimo spoločnej správy

z radov poslancov v druhom a treťom  čítaní, a musím konšta-

tovať, že 5 návrhov je z radov  vládnej  koalície, 9 návrhov

je z radov  opozície a 4 alebo 5 návrhov  je  zmiešaných, to

znamená koaličných aj opozičných, sú tam podpísaní aj tí, aj

tí poslanci. Takže nerozumel som  dobre, pán kolega, tej va-

šej narážke do radov vládnej koalície. Kto, kam a u koho ako

loboval.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcel by som predovšetkým  povedať, pán poslanec Šagát,

že ekonomické  problémy a problémy  slovenskej ekonomiky ne-

možno oddeľovať od problémov financovania zdravotníctva. Te-

da si nemyslím, že sa dá ten problém takto zjednodušene chá-

pať aj  zo strany odborníka, ktorý  pozná problematiku zdra-

votníctva. Sú  to spojené nádoby. Spoločne  všetci by sme sa

mali  opýtať, čo  sa  nám  podarilo v oblasti  transformácie

zdravotníctva za uplynulé obdobie okrem toho, čo hovoril pán

poslanec Klein z hľadiska rastu nákladov.

 

     Určite si  všetci veľmi dobre  pamätáte na to,  keď sme

prišli do tejto snemovne v prvom volebnom období, tak nákla-

dy na  lieky predstavovali na Slovensku  približne 4 mld. Sk

ročne. Je predpoklad,  že v tomto roku to  bude približne 11

mld. Sk. Na základe dokonalej analýzy dnes možno povedať, že

to nie je  významné v raste cien liekov. Na slovenskom zdra-

votníctve naďalej ekonomicky parazitujú  mnohí ľudia a chce-

me, aby to, že tu niekto  parazituje, že sa nerealizuje pro-

ces transformácie, tak ako by sa mal, zaplatil štátny rozpo-

čet a daňový poplatník.

 

     Naozaj treba problémy  posudzovať veľmi komplexne. Čle-

novia výboru  pre financie, rozpočet a menu  veľmi dobre ve-

dia,  koľko  času  venovali  posúdeniu a analýze  fungovania

zdravotných   poisťovní   na   začiatku   volebného  obdobia

a z vlastnej iniciatívy. Vecne tento problém neprislúcha vý-

boru pre financie,  rozpočet a menu, ale vzhľadom  na to, že

sa tam  naozaj krúti veľmi veľa  peňazí, tomuto problému sme

sa venovali. Dovolím si tvrdiť, že tie kroky, ktoré sa spra-

vili  na základe  odporúčania  nášho  výboru, a teraz naozaj

môžem  povedať, že  sčasti po  dohode  koalície s opozíciou,

v oblasti zdravotného poisťovníctva  sa prejavili pozitívne.

Naozaj sa spravilo  veľa a veľa ešte treba spraviť, ale slo-

venské zdravotníctvo, keby dnes dostalo  nie 1 mld., ako ste

sa neodvážili  navrhnúť  vy, keby dostalo 5, 6 alebo 8 mld.,

tak tieto prostriedky jednoducho strávi a občan, pre ktorého

tieto prostriedky sú smerované, by z toho mal veľmi málo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Ešte sa hlási pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím si,  že pán poslanec  Šagát vychádzal jednoducho

zo znalosti  situácie v nemocniciach.  Neviem, možno kadekto

parazituje na  zdravotníctve. Je asi  pravda, že vo  veľkých

číslach peniaze,  ktoré sa vynakladajú na  lieky, sú väčšie,

ako sú v iných krajinách.  Ale konkrétna situácia v nemocni-

ciach je taká, že proste  nemocnice lieky nemajú, pretože sú

zadlžené, neuhrádzajú faktúry,  tým dodávatelia im odmietajú

dodávať lieky, a zomierajú  ľudia, ktorí  by nemuseli zomie-

rať, keby lieky boli. Mnohokrát  nie sú ani dezinfekčné pro-

striedky a základné vitálne lieky. To je situácia, ktorá na-

ozaj je v nemocniciach.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dovolil by  som si uviesť dve veci, myslím  si, azda na

zvýraznenie toho, čo povedal pán poslanec Šagát, a možno eš-

te aj na doplnenie.

 

     Prvá vec,  ktorú chcem uviesť na  doplnenie. Vtedy, keď

vzniklo oddelenie financovania zdravotníctva a štátneho roz-

počtu, to znamená vzniklo zdravotné poistenie, vtedy sa veľ-

mi  presnou  kalkuláciou  dospelo  k číslu 13,4 % či 13,7 %.

Viem, že táto kalkulácia sa pohybovala pri diskusii s odbor-

mi rádovo v desatinách percenta. Tak sme to stanovili. Vtedy

sa povedalo, že štát bude prispievať sumou 13,7 % z minimál-

nej mzdy. Táto hodnota sa  nevycucala z prsta. Bola jednodu-

cho  vykalkulovaná, že  ju zdravotníctvo  potrebuje. Tak ako

stúpajú náklady  na život, tak  stúpa aj hodnota  minimálnej

mzdy, ale  štát sa správa tak, že klesá  vymeriavací základ,

lebo ide nie  na platnú minimálnu mzdu, ale  na vlaňajšiu či

predvlaňajšiu, nie na plné percentá, ale na nižšie percentá.

To je  vysvetlenie. Viete tí, ktorí  neboli  pri zostavovaní

práve toho prvého zákona, by  asi o tom nevedeli hovoriť. To

je jedna stránka veci.

 

     Druhá stránka. Myslím si, že pán docent Šagát upozornil

na jednu vec.  Táto vláda mala možnosť tri  roky veľmi vážne

kontrolovať funkciu  zdravotníctva, a zrejme sa tá úloha ne-

splnila. Blíži sa koniec  obdobia a zisťujeme, že niekto pa-

razituje na zdravotníctve. Čo sa  štyri roky robilo? Ako to,

že sa nenašiel parazit? Ako  to, že sa nezakročilo proti pa-

razitovi?

 

     Keď sme navrhovali pánu ministrovi vytvoriť veľmi silný

úrad štátneho zdravotníckeho dozoru,  tak namiesto toho, aby

sa vytvoril tento úrad, vytvorili  sa krajské a okresné úra-

dy, rozdrobila sa  táto snaha, a takto sa  to končí. Prosím,

toľko na vysvetlenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     O slovo sa ešte hlási pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     pán poslanec Šagát otvoril závažný problém. Chcem pros-

te reagovať na to, že došlo - a reagoval na to už pán posla-

nec Klein - k pomerne  razantnému zvýšeniu zdrojov tohto re-

zortu. To znamená, že ak ste to, pán poslanec, argumentovali

podielom na hrubom domácom produkte v rokoch 1993, 1994, ten

podiel nebol ani 4 %, to znamená, že zdravotníctvo  skutočne

v tých rokoch išlo do kolapsu. A teda, pokiaľ sme sa dostali

na úroveň 6 % hrubého  domáceho  produktu, asi tá spoločnosť

nejaké zdroje na to vytvorila.

 

     Samozrejme, aj v rámci  štátneho  rozpočtu sme sa  dali

nadýchnuť tomu  systému, čím vôbec  nechcem povedať, že  sme

systém zvládli. Ten systém  má nesporne veľmi veľa nedostat-

kov, pod ktoré sa podpísala aj činnosť vás ako ministra ale-

bo vlády, ktorá v roku 1994 riadila  systém.  Bola v tom, že

vypustila  džina z fľaše, keď vlastne  otvorila systém zdra-

votných  poisťovní bez  toho, aby  existoval funkčný  systém

dohľadu nad činnosťou poisťovní, že  by sa bol proste už do-

predu založil efektívny systém, ako zdravotníctvo riadiť.

 

     Samozrejme, môže  sa argumentovať tým,  že sme mali  na

zvládnutie  systému priestor  dvoch alebo  troch rokov.  Ale

zvládnuť   taký  zložitý   systém,  ako   je  zdravotníctvo,

v prechode na  trhové podmienky, sa javí  ako nie jednoduché

a vyžaduje si to určitý čas.  Ale medzitým sme už v podmien-

kach, keď  máme rozsiahly systém poisťovní,  obrovský - sedí

slovo  obrovský - systém alebo takisto  rozsiahly systém po-

skytovateľov zdravotnej starostlivosti. Prešlo sa už na pri-

vátny systém. To znamená, že  zvládnutie  celého systému  je

o to komplikovanejšie.

 

     Druhá vec je ale otázka poskytovania zdrojov zo štátne-

ho rozpočtu. Je to  viazané nejakým zákonom, indexným systé-

mom. V podstate, ak rastú mzdy, ak rastú základne  na posky-

tovanie  zdrojov z rozpočtu, je to výborné. A môže byť silná

kritika na vládu, na ministerstvo financií, pokiaľ sa kalku-

lujú zdroje, prečo nedáva viac, prečo nedáva v zmysle pôvod-

ného zákona o zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnom po-

isťovníctve, kde je to vymedzené, a že štátnym rozpočtom vy-

medzujeme nové základne.

 

     Chcem to obrátiť, čo  bude v prípade, ak dôjde k depre-

sii v ekonomike, ak dôjde k depresii vôbec  vo vývoji hospo-

dárstva štátu, k poklesu  nominálnych, reálnych miezd pokle-

som eventuálne aj minimálnych  miezd a rôznych iných základ-

ní. Čo v tom prípade s takými  systémami,  ktoré sú zavesené

na nejaké stabilné percentuálne režimy? A vtedy necháme sys-

témy padnúť?  A vtedy si spomenieme  na to,  že ministerstvo

financií má  takýto systém kalkulovať a má dokonca  prisunúť

viac zdrojov či pre zdravotníctvo, či pre sociálne veci, než

by vyplývalo priamo zo základní, tak ako sú definované.

 

     Chcem poukázať  na tento problém  a chcem zdôrazniť  aj

jednu zo základných poučiek, ktorú by si mali osvojiť všetky

vlády,  ktoré budú  riadiť Slovenskú  republiku, že  indexné

systémy sú cestou  do pekla a vláda, ktorá  si to neuvedomí,

jednoducho založí fenomén, ktorý môže perspektívne ohrozovať

samotné  základy  fungovania štátu. Z tohto dôvodu minister-

stvo financií už tri roky  kalkuluje celý systém. Prešli sme

na  systém  vymedzovania  príspevkov  štátu  prostredníctvom

štátneho rozpočtu dovtedy, kým nezladíme systém, to znamená,

neznížime zaťaženie  podnikateľskej sféry. Potom  môže prísť

povýšenie vzťahu štátneho rozpočtu smerom na jednotlivé sys-

témy, a tým, že  podnikatelia  budú  odvádzať  nižšie dane a

nižšie poistné, teda budú  menšie náklady na platenie poist-

ného a daní, sa vlastne vytvára priestor na inom kanáli vyš-

ších zdrojov štátneho  rozpočtu, a potom aj vyššie príspevky

štátu na jednotlivé systémy. Ale to je opäť dlhodobejšia zá-

ležitosť, ktorá sa nedá riešiť  počas existencie a počas vo-

lebného obdobia jednej vlády.

 

     Posledná poznámka. Pán  poslanec Šagát vzniesol otázku,

kam  sa podeli  zdroje, ktoré  otvára minister zdravotníctva

v tomto roku. Poviem, aký je  vývoj za tri kvartály. Bude to

obsiahnuté aj v štatistike za  tri kvartály. Príjmy z poist-

ného za zdravotné poistenie spolu boli 27 857 mil. Sk za tri

kvartály, úhrady za zdravotnú starostlivosť spolu z poisťov-

ní boli 26 792 mil. Sk. Je tam  rozdiel  jednej miliardy ko-

rún,  sú to  fondy. Ale v podstate  chcem  tým  naznačiť, že

žiadne 3 miliardy korún  neexistujú niekde  vzadu v poisťov-

niach na veľkých číslach. Isté  je, že existujú určité prie-

stupky, na  ktoré prišla aj  kontrola ministerstva financií,

možno aj  ministerstva zdravotníctva. Priebežne  to riešime,

ale žiadne stovky miliónov a miliárd korún sme zatiaľ na úč-

toch poisťovne nenašli. Dá sa  teda z toho vyvodiť jeden zá-

ver, že viac-menej zdroje, ktoré poisťovne získajú, uhrádza-

jú pre poskytovateľov.

 

     Druhá vec  je, že  systém  nie je dotiahnutý a treba na

ňom ďalej pracovať, treba začať pracovať individuálne. Pois-

ťovne musia perfektne vystupovať ako jeden celok voči posky-

tovateľom, musia poznať ich  vývoj, pretože či už privatizá-

cia, alebo presuny výkonov,  najmä do ambulantnej sféry, me-

nia charakteristiky  poskytovateľov zdravotnej starostlivos-

ti. Takže bude  na tom ešte roboty ako  na kostole, a nielen

tento rok, ale minimálne ďalšie  dva, tri roky. Ale nemyslím

si, že by to malo negatívnu tendenciu alebo by to nebolo po-

zitívne priechodné.

 

     Vážená Národná rada, ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ešte sa vrátim k  vystúpeniu pána poslanca Šagáta. Sku-

točnosťou je - a to treba potvrdiť -, že vlastne všetky vlá-

dy krátili vymeriavací základ. Na druhej strane nie je prav-

da, že v roku 1994 bol  základ taký nízky, ako bol stanovený

rozpočtom, pretože  práve  vláda  Jozefa  Moravčíka  pridala

5 mld.  korún do  zdravotníctva, aby  vykryla schodky, ktoré

boli založené zle nastaveným základom na výpočet v tejto ob-

lasti.

 

     Poznáme tie údaje a myslím  si, že pán  docent Šagát to

uviedol, o ktorých hovoril pán minister, že poisťovne v pod-

state  to, čo  vybrali, aj  odovzdali. Ale  potom to  hovorí

o jednom. Nie je chyba v slovenskom  zdravotníctve to, že je

veľa poisťovní, ale chyba je niekde inde. Pretože ak by bola

chyba v tom,  že je veľa poisťovní, tak  by poisťovne predsa

nemohli to, čo  vyberú, aj odovzdať. To je  nezmysel. Ak vy-

zbierali isté peniaze a všetky ich  odovzdali do zdravotníc-

tva, znamená to, že pracujú  dobre. Potom je ale otázka, keď

vyberajú 36 mld.  Sk, ako  je možné,  že  zdravotníctvo bude

potrebovať 40 mld., a tak  je založené. Kde získa 4 miliardy

korún? Je tu otázka Liečebného poriadku prijatého nie celkom

zodpovedne,  je  tu  otázka  otvoreného konca zdravotníctva,

ktorý sa začal v roku 1995, je to  nešťastný  bodový systém.

Proste je tu viac systémových chýb, za ktoré nesie zodpoved-

nosť vláda, a nie poisťovne. Poisťovne práve následkom toho,

čo povedal v tejto chvíli pán podpredseda vlády, sú očistené

od toho, že by ony spôsobili kolaps. Nie. To, čo vyzbierali,

odovzdali do zdravotníctva. Tak je to. Je tam rozdiel jednej

miliardy korún za tri kvartály. Tak to vyzerá. Hľadajme sku-

točne, kde je chyba.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pán minister sa ešte raz hlási.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení poslanci,

 

     myslím si, že nemôžeme  poisťovne z toho systému vyňať,

lebo v ňom  majú  svoje  miesto. Sú  miestom, ktoré má veľmi

dôsledne  kontrolovať  poskytovanú  zdravotnú starostlivosť,

jej  kvalitu, ale  najmä reálnosť  vykonania, musí perfektne

poznať  poskytovateľov  zdravotnej  starostlivosti, a to  sa

nestalo. To už nemôže  vláda, dokonca ani ministerstvo zdra-

votníctva. Každý  má v tom svoje  miesto, kde  nie je systém

celkom zvládnutý, ale kľúčové  miesto patrí poisťovniam. Mu-

sia sa  naučiť spolu komunikovať,  lebo len ako  jeden celok

spoznajú poskytovateľov. Takže opätovne, ten problém je kom-

plikovaný, ale  osobne kľúčové  miesto dávam v tomto systéme

poisťovniam. A opäť, pokiaľ ich je 11, ťažšie sa dorozumejú,

pokiaľ je  ich 5, tak  sa dorozumejú ľahšie.  Samozrejme, že

poisťovne, ktoré nie sú funkčné, majú rôzne miery výberu po-

istného, tak asi treba hľadať spôsob, ako ich vytlačiť z tr-

hu. Na druhej strane podotýkam, opäť je to problém, ktorý sa

viaže  na novely  zákonov, ktorý  sa viaže  na spoznanie, na

hlbšie spoznanie celého systému.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Šagát chce reagovať na pána ministra.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán minister, pretlmočil by som to do takej jednoduchej

reči.  Pri vystúpení v novembri  pán  minister zdravotníctva

tvrdil, že v systéme sú  niekde miliardy korún. Teda nie sú,

som  sklamaný, pretože,  samozrejme, som  sa nádejal,  že sa

nájdu tie tri miliardy korún. Ale beriem to.

 

     Je  tu ale  otázka - keďže  rokovania o tejto  situácii

prebiehajú od júna 1997, lebo zdravotné poisťovne signalizo-

vali  túto  situáciu -, prečo  do dnešného  dňa sa neurobilo

viac konkrétnych opatrení na to, aby sa katastrofa vo finan-

covaní zvrátila,  a jednou z požiadaviek  je to, že otvorený

koniec treba zatvoriť. Iste viete,  že ho otvoril pán minis-

ter  Soboňa  bodovým  systémom a po  víťazných  voľbách HZDS

v roku 1995 vaším  cenovým výmerom, kde  ste dali opäť body.

Teda sa chcem opýtať, kedy sa, pán minister, dohodnete s mi-

nistrom zdravotníctva a urobíte uzatvorený koniec financova-

nia zdravotníctva. To je jeden z tých dôvodov, prečo je nad-

produkcia. To je prvá vec.

 

 

     Druhá vec,  kedy, prosím vás  pekne, do toho  vstúpime.

Pre krátkosť  času som  nespomínal všetky  faktory, nakoniec

to hodnotil aj pán Líška,  kedy vstúpime do liekovej politi-

ky, ktorá, ako správne povedal pán predseda Maxon, nás stojí

toľko  peňazí. Vymenoval  som len tri  faktory, ktoré viedli

k destabilizácii  systému,  ale je ich viac a, žiaľbohu, pán

minister, má na tom podiel vláda, predovšetkým rezort minis-

terstva zdravotníctva. Mali  byť z toho vyvodené nejaké kon-

zekvencie.  Viete,  je  smiešne,  keď  si  niekto  myslí, že

ovplyvní financovanie  zdravotníctva tým, že  urobí k 1. de-

cembru redukciu lôžok o 3 000 - neviem koľko - postelí. Však

vy sám veľmi dobre viete, že sa to o niekoľko mesiacov odra-

zí.

 

      Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlási sa pán minister, ale aj pán spravodajca.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vystúpim  poslednýkrát. Pán  poslanec, je  to, ako  keď

niekto  vypustí z klietky 10 zajacov, a  potom  nadáva  tomu

druhému: Ako  to, že ich nepochytáš?  Stalo sa to. Vypustili

ste 10 zajacov bez toho, aby na to boli nejaké pravidlá, aby

bola ohrada. To znamená, že to  chce nejaký čas. Ak to popí-

šem nejakým príkladným spôsobom, je jasné, že ten koniec mu-

síme  uzatvárať, že  sa v priebehu  roku 1995 a najmä  rokov

1996-1997 pripravovali na  ministerstve  zdravotníctva  prí-

slušné pravidlá, normy. Pripúšťam,  že to mohlo ísť rýchlej-

šie, najmä vo vzťahu k ministerstvu zdravotníctva.

 

     Druhá vec  je, že sa podobne obmedzuje a pripravili  sa

normy na liekovú politiku, obmedzenie, ale  všetko to niekto

musí prakticky vykonať. A tú  praktiku vidím práve v pozícii

zdravotných  poisťovní,  pretože  kdesi  tam je individuálny

prístup. Ony  môžu spoznať toho zajaca.  Na jednej strane sú

poisťovne a na druhej strane už dnes je 1 000 poskytovateľov

zdravotnej  starostlivosti. To znamená, že to  už nie je len

vecou vlády, má to svoju  kontinuitu, a preto som pripomenul

aj to vaše opatrenie. A bude to problém, ktorý bude dlhoroč-

ným problémom. To chcem  predostrieť. Ale  druhá vec je, aby

ten rozmer nenarastal, ale skôr,  aby sa postupom času zmen-

šoval.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ak mi dovolíte, predsa  by som reagoval na niekoľkokrát

zvýraznenú pripomienku pána poslanca  Šagáta a pána poslanca

Kováča, že poistný systém, ktorý  je v súčasnom období, sig-

nalizuje, že je v poriadku.

 

     Myslím si, že sú dve veľmi rozdielne veci - koľko pois-

ťovne vyberú a koľko  odvedú a koľko by  mali vybrať a koľko

by mali odviesť. Poviem vám to na jednom konkrétnom prípade.

Zaoberám sa teraz prípadom jednej zdravotnej poisťovne. Táto

zdravotná poisťovňa s vypätím  všetkých síl dosiahla predpí-

saný počet poistencov, aby  splnila kritériá dané legislatí-

vou, za tú cenu, že vedome do svojho poistného systému brala

poistencov z podnikov, ktoré  dlhodobo  za týchto poistencov

neplatia. Ako môže potom tento systém  skončiť? A je to chy-

ba vlády? Je to chyba systému? To je chyba poisťovne. Jedno-

ducho, je to normálny obchodný vzťah. Predsa neuzatvorím ob-

chodný vzťah s partnerom, o ktorom viem, že si svoje zmluvné

záväzky nebude  plniť. Okrem toho  všetci veľmi dobre vieme,

a nakoniec mnohí z  nás sme to už aj  priznali, že slovenský

poistný trh nemôže dlhodobo akceptovať takú pluralitu, ktorá

je vyjadrená 11 poisťovňami. Ak si  spočítame  správne fondy

všetkých týchto  poisťovní a tento objem prostriedkov by sme

previedli priamo do zdravotného  poistenia, tak veľa vecí by

sme aj s týmito prostriedkami vyriešili.

 

     A ešte jedna poznámka celkom na záver.

 

     Pán poslanec Šagát, povedali ste, že by sa to asi skon-

čilo veľmi  smiešne, keby sme poslali  hocikoho nakupovať do

Priora kožuch za päť korún. Slovenské zdravotníctvo má prob-

lém, že z hľadiska  vybavenosti aj z hľadiska  toho, že pro-

stredníctvom sponzorstiev sa mnohé nemocnice vybavili vysoko

špičkovým  zariadením, ktoré  nie je  efektívne využité. Ale

jednoducho  je mimoriadne  zaťažené poskytovaním  výkonov a,

samozrejme, dá  sa povedať, že sú  to aj neefektívne služby.

Vyjadrujem sa  nie ako zdravotník,  ale ako ekonóm.  Tak ako

občan  alebo občianka  Slovenskej republiky  môže chodiť  vo

veľmi slušnom kabáte, ktorý ju ochráni pred zimou a poskytne

jej všetky služby ako kožuch, tak  ten kabát sa možno za päť

korún dá  kúpiť. Nechceme mať slovenské  zdravotníctvo v ko-

žuchu. Hľadajme priestor na to, aby zdroje, ktoré do sloven-

ského zdravotníctva idú, sa vynakladali na efektívne veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som prispieť  niekoľkými argumentmi k argumen-

tácii, ktorú začal pán poslanec kolega  Šagát a ktorá vypro-

vokovala takúto diskusiu, pretože som bol v roku 1992 v par-

lamente a pamätám si, ako sa zavádzal tento systém aj za pá-

na ministra Soboňu a ako to pokračovalo. Nemôžem s vami, pán

podpredseda, súhlasiť v tom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, musíte reagovať na posledného rečníka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     ...že by  mohol jeden minister za šesť  mesiacov  tento

systém  nejakým spôsobom  narušiť, keď  ho predchádzajúci aj

nasledujúci pán minister  budoval, a to boli všetko ministri

HZDS. To po prvé.

 

     Ten váš pekný príklad o zajacoch má jednu chybu. Jedno-

ducho tie zajace musia byť v nejakom systéme alebo to púšťa-

nie a chytanie  zajacov musí byť v nejakom  systéme. A či to

bol pán minister Soboňa, alebo je to teraz  pán minister Ja-

vorský, tak  nezaviedli  ten systém. V tom je  chyba. Predsa

keď si  zoberiete a pozriete  sa na čísla,  tak ministerstvo

zdravotníctva  zodpovedá za zdravotníctvo, za 2 miliardy ko-

rún, a všetka zodpovednosť sa vrhá na poisťovne. Z poisťovní

sa robí nejaké zlo  na Slovensku. Keby ministerstvo zdravot-

níctva spolu s vami ako  ministrom financií dalo nejaký sys-

tém, o ktorom stále hovoríte,  a tento systém by ste predlo-

žili, tak by to nejakým spôsobom  vyšlo aj na tie 3 miliardy

korún, a možno aj na  viac. Ale  nemožno  robiť nejakých 10,

8 alebo  neviem koľko poisťovní  zodpovedných za to, že fun-

gujú,  tak ako  fungujú,  keď  minister  financií a minister

zdravotníctva, vďaka pánubohu, sa už  tri roky len na to po-

zerajú,  pritom ide  ďalej privatizácia,  nemocnice  upadajú

atď. A za to všetko sú  zodpovedné  zdravotné  poisťovne? To

azda nie.

 

     (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V rozprave by mal ďalej  vystúpiť pán poslanec Mikluši-

čák, ktorý tu nie je. Takisto  tu nie je pán poslanec Lysák.

Pán poslanec Ferkó tu tiež nie je. Vystúpi pán poslanec Vav-

rík a pripraví sa pán  poslanec  Černák. Pán poslanec Černák

sa pripraví za pánom poslancom Vavríkom.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     moje dnešné  vystúpenie k návrhu  zákona o štátnom roz-

počte sa  bude dotýkať predovšetkým rozpočtov  miest a obcí,

konkrétne hlavného mesta Bratislavy.

 

     Najprv všeobecne. V § 6 v odsekoch 1 až 4 sú navrhované

podiely obcí na výnosoch troch podielových daní:

 

     a) podiel na výnose daní z príjmov zo závislej činnosti

a funkčných požitkov  je navrhovaný  vo výške 18,77 %, čo je

oproti roku roku 1997 menej o 1,93 %,

 

     b) ide o podiel na  výnose  daní z príjmov  právnických

osôb vo výške 5,33 %, čo je oproti tomuto roku viac o 1,9 %,

 

     c) podiel na výnose cestnej  dane. Ten je nemenný a zo-

stáva. Tak ako v tomto roku, aj v budúcom  roku sa navrhuje,

aby zostal vo výške 30 % príjmov rozpočtov miest a obcí.

 

     Spôsob rozdeľovania týchto daní sa  ani na rok 1998 vý-

razne nemení. U fyzických osôb  podľa počtu obyvateľov s tr-

valým  pobytom  na  území mesta  alebo  obce k 31. 12. 1996,

u právnických  osôb 60 % pomerne  podľa  počtu  obyvateľov a

40 % príde podľa sídla  daňovníka a pri cestnej dani v rámci

územného  obvodu  príslušného  daňového úradu pomerne podľa

počtu obyvateľov.

 

     Pri dani z príjmu  fyzických osôb  však musím upozorniť

na  fyzické osoby  zo závislej  činnosti. Chcem  poukázať na

skutočnosť, že týmto zdrojom sa v roku 1998 značne  zlepšuje

príjmová časť štátneho rozpočtu, je to indexom 120,9 %, pri-

čom suma, s ktorou sa z tohto zdroja uvažuje pre mestá a ob-

ce, rastie  len indexom 106,5 %. Je to  zrejmé zo  strany 11

správy o návrhu štátneho rozpočtu. Táto číselná argumentácia

znamená, že sa znovu znižuje  podiel obcí práve na tej dani,

ktorá sa plní pre mestá a obce najspoľahlivejšie a podľa do-

terajšieho vývoja aj najvyššie.

 

     Na druhej strane sa síce zvyšuje podiel na dani z príj-

mov  právnických  osôb,  ako som  už  spomínal o 1,9  %, ale

vzhľadom na vývoj v tomto roku, v roku 1997, je nereálne po-

čítať so zvýšením  príjmov pre mestá a obce z tohto  zdroja.

Rozpočtovanie  výnosu z tejto  dane v úhrne  sa  oproti roku

1997 radikálne znižuje, len na 68,4 %. Taktiež je to uvedené

na strane 11 správy k štátnemu rozpočtu.

 

     V súvislosti s problematikou podielových daní vo vzťahu

k rozpočtom hlavne  veľkých miest treba  konštatovať, že pri

doterajšom  systéme,  kde ide o výšku  podielov a spôsob ich

rozdeľovania, bez úverových  prostriedkov nebude možné ďalej

zabezpečovať  ani minimálne  fungovanie samosprávy.  Doteraz

deficit z tohto zdroja mestá vykrývali najmä predajom vlast-

ného majetku, ktorý je napríklad v podmienkach hlavného mes-

ta v roku 1997 veľmi nereálny, v dôsledku čoho vznikajú veľ-

ké  problémy s financovaním  rozpočtovaných  výdavkov. Preto

jednoznačne  mieni náš  klub presadzovať  zmenu doterajšieho

systému v prospech miest a obcí.

 

     V druhej  časti by som  chcel  diskutovať o financovaní

mestských hromadných dopráv, najmä  na území hlavného mesta.

Pre  hlavné  mesto  Bratislava  je  navrhnutá dotácia celkom

v objeme 692 700 tis. Sk, čo je oproti  roku 1997 síce viac,

celá suma zvýšenia sa premieta  do dotácie na bežné výdavky,

ktoré v porovnaní s rokom 1997 predstavujú o 21 700 tisíc Sk

viac,  avšak toto  zvýšenie ani  zďaleka nepokrýva  skutočné

náklady  na zabezpečenie  aspoň súčasného  stavu pravidelnej

mestskej dopravy.

 

     Bežné výdavky  na prevádzku mestskej  hromadnej dopravy

v hlavnom  meste v roku 1995 boli 1 131 mil. Sk, v roku 1996

už to bolo 1 240 mil. Sk, v tomto  roku je predpoklad výdav-

kov na úrovni 1 330 mil. Sk. Rozdiel medzi skutočnými bežný-

mi výdavkami v rokoch 1995, 1996 a 1997 a príjmami  zo štát-

neho rozpočtu a taktiež tržieb za cestovné dopláca samosprá-

va hlavného mesta  sumou okolo 300 mil. Sk ročne. Rovnako aj

dotácia na kapitálové výdavky pre pravidelnú mestskú dopravu

nebude stačiť  ani na zabezpečenie  aspoň jednoduchej repro-

dukcie značne  zastaraného a opotrebovaného  vozového parku.

Kapitálové  výdavky pre  mestskú hromadnú  dopravu sú značne

poddimenzované, vôbec  neriešia nárast cien  dopravných pro-

striedkov a o morálnom a technicky  zastaranom vozovom parku

som hovoril. Pre vašu zaujímavosť,  po dobe životnosti je už

72 % dopravných prostriedkov, ktoré vlastní hlavné mesto. To

znamená, že okrem iného je ohrozená aj bezpečnosť cestujúcej

verejnosti. Hrozí výrazné  obmedzenie výpravy vozidiel mest-

skej hromadnej dopravy.

 

     Preto si dovolím  navrhnúť v tomto smere aj pozmeňujúci

návrh, ktorý podporilo svojimi  podpismi aj 14 ďalších kole-

gov.  V prílohe číslo 4, ktorá  hovorí o záväzných  limitoch

dotácií obciam, v položke na mestskú hromadnú dopravu v Bra-

tislave navrhujem prvý pozmeňujúci  návrh - zvýšiť bežné vý-

davky o 45 600 tis. Sk.

 

     Môj druhý pozmeňujúci návrh  smeruje k zvýšeniu položky

Kapitálové výdavky taktiež v prílohe číslo 4 - záväzné limi-

ty dotácií obciam. Pre mesto Bratislava navrhujem zvýšiť ka-

pitálové  výdavky o 103 700 tis. Sk.  Zdôvodnenie  som  pred

chvíľou uviedol aj písomne. Je uvedené v písomnom návrhu.

 

     Azda  na záver  by som  sa  chcel  vyjadriť k dôvodovej

správe. Na strane 3 k § 1 sa  konštatuje,  že aj v roku 1998

sa predpokladá vybilancovanosť  príjmov a výdavkov miestnych

rozpočtov. V podmienkach  hlavného mesta  Bratislavy, ale aj

v mnohých  iných mestách a obciach  Slovenskej  republiky to

však, podľa môjho názoru, nie  je pravdivé. Tak ako doteraz,

aj v roku 1998 sa v dôsledku  nedostatočných zdrojov predpo-

kladá v rozpočte  jednak  hlavného mesta, ale aj iných miest

a obcí na Slovensku schodok a z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov nebude možné zabezpečiť  ani len bežné fungova-

nie samospráv.

 

     Toľko k môjmu vystúpeniu.

 

     Spravodajcovi odovzdám písomne  návrh pozmeňujúcich ná-

vrhov.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vystúpi pán poslanec Černák,  ale s faktickou poznámkou

sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec, keď ste  už toľko nariekali nad katastro-

fálnym  stavom  financovania a chodu  Bratislavy, mohli  ste

sa zmieniť  aj o akciovej  spoločnosti  Zámocká  spoločnosť,

o akciovej spoločnosti Metro a informovať o tom, ako miliar-

dové majetky v tomto meste prechádzajú celkom grátis do pri-

vátnych rúk. To nemá  nikde v inom meste obdobu. To nemá ob-

dobu ani nikde na  svete. Preto nezavádzajte verejnosť tára-

ním o katastrofálnom  stave v meste. Ten  je  katastrofálny,

ale vďaka vedeniu magistrátu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, máme tri minúty  do konca. Chcem sa spý-

tať pána poslanca, či chce teraz vystúpiť.

 

     (Odpoveď poslanca z pléna.)

 

     Páni  poslanci,  pokračujeme  zajtra o 9.00 hodine, ale

včas. Keďže sa nehlasuje, začneme o 9.00 hodine.

 

     Dovidenia, dobrú noc.

 

                   Šiesty deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     10. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram šiesty deň rokovania  Národnej rady v rámci 37.

schôdze.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku  by  som

mal prečítať mená ospravedlnených.  Nedostal som žiadnu žia-

dosť na ospravedlnenie poslancov.

 

     Budeme pokračovať v rokovaní v rámci rozpravy.

 

     Ako prvý v dnešnej  rozprave vystúpi  pán poslanec Čer-

nák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister obrany,

     kolegyne a kolegovia,

 

     už včera  moji predrečníci  hovorili o tom, že rozpočet

je  zákon roka, a pamätám si na časy, keď tu pri prerokúvaní

rozpočtu sedela celá vláda a prakticky každý minister sa vy-

jadroval. Som rád, že aspoň predkladateľ je tu, a mimoriadne

ma  potešilo, že  pán minister  obrany má  záujem o rozpočet

a že tu sedí. Bolo by dobre,  keby tu sedel aj minister hos-

podárstva, pretože tohtoročný rozpočet bude taký, ktorý jeho

predstavy o proexportnej politike, o podpore malého a stred-

ného podnikania a o rozvojových  impulzoch napĺňa len do ur-

čitej miery.

 

     Dámy a páni, mal som byť včera posledný, dnes som prvý.

Pri  tom rozbehu  mi dovoľte,  aby som  vám trošku  osviežil

pamäť a aby som vám  prečítal  jednu vetu zo stenografického

záznamu zo schôdze, ktorá bola 13. decembra 1994. Ak si spo-

mínate, bol to deň, keď večer o pol ôsmej mala byť vymenova-

ná vláda a keď pri odôvodňovaní uznesenia, ktorým sa uklada-

lo budúcej vláde vypracovať rozpočtové provizórium, vystúpil

aj pán  Kozlík - vtedy hádam  poslednýkrát ako poslanec Koz-

lík. A keď sa hovorilo o tom, že rozpočet je pripravený a že

prakticky sa  mohol zobrať Moravčíkov  rozpočet a akceptovať

povedzme ako rozpočtové provizórium, mnohí z vás to odmieta-

li, ale konkrétne  pán Kozlík sa vtedy  vyjadril, že on chce

vypracovať  kvalitný  rozpočet - teraz  citujem: "Podotýkam,

kvalitný návrh štátneho  rozpočtu nie je návrh štátneho roz-

počtu, v ktorom príjmy na rok 1994 sú v tej verzii, ktorá už

bola predposledná, sa rovnali  príjmom v roku 1994 a kde vý-

davky boli o 9 miliárd korún vyššie než v roku 1994 a kde sa

18 miliárd korún predpokladalo vlastne prejesť a preniesť na

konto Fondu národného majetku. Zázrakom  sa tu v nových ver-

ziách štátneho  rozpočtu  objavili vyššie príjmy o 5 miliárd

korún, ktoré boli sprevádzané len 1-percentným rastom hrubé-

ho domáceho produktu..." a tak ďalej a tak ďalej.

 

     Spomínate si na  to, že za zásadne nový  prístup k roz-

počtu táto vládna koalícia označovala splácanie štátneho dl-

hu. Odmietala použiť mimorozpočtové prostriedky na splácanie

štátneho dlhu a pred tromi rokmi hovorila o tom, že rozpočet

musí vyprodukovať, ekonomika musí vyprodukovať toľko, aby sa

s dlhom vyrovnala. Spomínate si  určite na  diskusiu v Press

clube, keď pán premiér  hovoril, trpezlivo občanom vysvetľo-

val,  že každá  piata koruna, ktorú  Slovensko  vyprodukuje,

pôjde na splácanie  dlhu. Ak si sadne do  Press clubu zajtra

alebo napozajtra, bude musieť hovoriť, že každá štvrtá koru-

na,  ktorú  Slovensko  vyprodukuje,  ide  na splácanie dlhu.

A keby sa  hospodárilo takýmto spôsobom,  tak o dva  roky by

hovoril, že  každá tretia koruna  ide na splácanie  štátneho

dlhu. A takto by to išlo ďalej.

 

     Tí, ktorí z vás preštudovali podklady, ktoré vypracoval

Parlamentný  inštitút a ktoré  majú  mimoriadnu  vypovedaciu

hodnotu v horizontoch  rozpočtu na  rok 1998, postrehli,  že

predovšetkým táto otázka štátneho  dlhu a splácania štátneho

dlhu je kritická pre ministerstvo  financií, či už zmení me-

todiku a bude  vykazovať len  fiškálny  deficit, v poriadku,

nech sa to  harmonizuje s normami, ktoré sú  bežné, ale sku-

točnosť, že sa bude musieť  táto republika vyrovnať so zadl-

žením, ktoré dosahuje 50 miliárd korún a kde je problém pre-

financovávať schodok, to je problém, ktorý sa nezmaže zmenou

metodiky a ktorý bude musieť ešte táto vládna garnitúra rie-

šiť, pretože nožnice sa otvárajú a dlh narastá.

 

     Z toho  pohľadu mi dovoľte  povedať, že tie  zámery, ak

zhrniem a podčiarknem to, čo povedal  pán podpredseda  vlády

a minister financií v roku 1994, podľa môjho  uváženia sa mu

podarilo  naplniť  len čiastočne a že štátny dlh  ostal ešte

väčším problémom, ako bol v roku 1994.

 

     Dovoľte mi teraz pár slov ešte k tomu, ako vlastne pre-

rokúvame rozpočet. Prerokúvať  rozpočet v čase, keď ešte nie

je vlastne známa, aká bude príjmová stránka, keď nie je ešte

odsúhlasená  novelizácia  zákona o dani z pridanej  hodnoty,

keď ešte úradníci, ktorí sprevádzajú pána ministra, podpred-

sedu vlády, vlastne nevedia, čo môžu počítať na vstupe, a už

hovoríme, aké by mali byť zmeny  na výstupe, že je to postup

dosť netypický a vlastne zahmlieva trošku reálnu možnosť po-

súdenia súčasných možností slovenskej ekonomiky.

 

     Dovoľte mi povedať, že ja viem pochopiť ministra finan-

cií, dokonca viem  pochopiť aj to, že ak  chce získať nejaké

zdroje, aby  kryl aspoň tie základné  funkcie, že kapitálové

výdavky sa  minimalizovali  na minimum a že sa len priority,

ktoré  sú  označené  Rozvoj  infraštruktúry, Stavba diaľnic,

Udržanie sociálnej  politiky a Ozdravovanie  štátnych finan-

cií, snaží sa rozpočet naplniť,  nemôže  pristupovať tak, že

sa bude hasiť  tým, že sa zvýšia poplatky  za telefón, že sa

zrušia dotácie na teplo.

 

     Sami chodíte, ste zástupcovia  ľudu, kolegyne a kolego-

via, chodíte  medzi ľudí. Áno, v poriadku, nech idú telefóny

hore, keď štát potrebuje peniaze, nech platí menej na teplo,

ale súčasne  nech sa to kompenzuje  tým sociálne slabším, to

nemôže  byť plošné  opatrenie. Takýto  systém, takáto zmena,

ako navrhuje  naše ministerstvo financií, všade  vo svete sa

rozkladá na  dlhšie  časové  obdobie a súčasne s tým, ako sa

zvyšuje záťaž pre  tých, ktorí na to majú,  hľadá sa spôsob,

ako sa to vykompenzuje tým, ktorí na to nemajú.

 

     Takže my preto nechceme podporiť  zákon o dani z prida-

nej hodnoty,  preto hovoríme o dotáciách  na teplo, ktoré by

mali byť zachované, nie preto, aby sme robili napriek minis-

trovi - hoci  keby sedeli v opozícii, možno,  že by hovorili

presne to isté -, ale jednoducho  preto, že  je to opatrenie

systémové, ktoré malo byť systémovo riešené.

 

     Pán minister, preto  hovoríme o tom, aby ostali dotácie

na úrovni roku 1997 a odmietame zatiaľ podporiť zákon o dani

z pridanej hodnoty, pretože nie je  to plošná záťaž na všet-

kých občanov a zhoršuje to  sociálnu situáciu tých, ktorí na

to nemajú.

 

     Milé dámy a páni, o deficite  som  povedal. Povedal som

aj to,  že vzhľadom na  to, že za  tri roky sa  hospodárenie

štátu, ozdravovanie finančných inštitúcií a spolupráca s fi-

nančnými  inštitúciami  dostala  do  takého  bodu, v akom sa

nachádza  dnes, že skutočne  asi nemá  minister  financií na

viac,  len na  tie tri  priority, ktoré  označil v rozpočte.

A predovšetkým mu fandím v tej  oblasti, kde hovorí o ozdra-

vení štátnych financií. Žiaľ,  je  predpoklad, myslím si, že

politická vôľa, to, že sa  blíži volebný rok a ďalšie súvis-

losti spôsobujú, že bude mimoriadne ťažké uzavrieť rozpočet.

A okrem toho ešte nie sú známe ani vstupy.

 

     Dovoľte mi, aby som sa pozastavil pri makroekonomických

ukazovateľoch, pretože konkrétne vtedy pán podpredseda vlády

v rokoch 1994-1995 kritizoval aj to, že predchádzajúca vláda

navrhla  nízky  rast  HDP. V rokoch 1995-1996 sa  slovenskej

ekonomike  mimoriadne  darilo  a  získala  uznanie,  získala

"imidž", ale aj tak, páni a dámy, nesmieme  zaspať na vavrí-

noch.

 

     Sám  som rozmýšľal,  kde je  taký prudký  rast toho HDP

skrytý, kde to  vlastne je. Chodím  do fabrík, a nevidím, že

by to tam dýchalo, že by boli investície, že by sa vytvárali

pracovné  príležitosti. Išiel som  do hĺbky a vlastne na zá-

klade novely, ktorú ste vy, kolegyne a kolegovia, odhlasova-

li a ktorou sa ináč započítavajú investície veľkých privati-

zérov, ide  do oblastí investícií,  počíta sa aj  veľká časť

investícií,  ktorá nie  je až  tak produktívnou investíciou,

ako zvykne investovaná koruna  byť, že vytvára pracovné prí-

ležitosti. Ergo,  keď privatizér má úlohu,  že má investovať

500 miliónov do  roka, tak to rýchlo urobí,  ale väčšinou to

nejde  do marketingu,  do kvality,  do vytvárania pracovných

príležitosti, ale buď opraví  nejakú budovu, alebo urobí ne-

jakú ekologickú  investíciu, a neprejavuje  sa to na  príjme

štátneho  rozpočtu,  ale  prejavuje  sa  to  pri účtovníctve

v tom, že  približne 1,5 až 2 % HDP,  ktoré vykazujeme veľmi

dobre, je skrytých v týchto  investíciách veľkých privatizé-

rov a táto časť je skôr administratívna podpora investovania

ako reálna podpora.

 

     Preto hovorím, triezvo zvažujme tie výsledky, ktoré sme

dosiahli,  pozrime sa  na to,  aký je  reálny skutkový  stav

a takisto hľadajme spolu návody na to, ako ďalej postupovať.

 

     Skôr ako ešte poviem - nebudem  dávať pozmeňujúce návr-

hy, pretože sme ich dávali  vo výbore, ja ich krátko skomen-

tujem a budem žiadať vyňať  na samostatné hlasovanie -, skôr

ako teda prejdem k tejto  návrhovej časti, veľmi pozorne som

počúval stanovisko Najvyššieho  kontrolného úradu k rozpočtu

a počúval som ho veľmi pozorne aj na spoločnom zasadnutí vý-

borov. Išiel mi mráz po chrbte, keď som sa dopočul cifry, že

napríklad  pri  likvidácii  podnikov v rezorte  ministerstva

hospodárstva sa dosahuje cena, ktorá je rádovo 4 % bilančnej

hodnoty a že pri likvidácii podnikov v poľnohospodárstve do-

konca táto  cena  dosahuje 1,57 % bilančnej hodnoty.  Ľudovo

povedané, rozkráda sa štát, každý šklbne, čo môže.

 

     A ja hovorím  pánu  Balejíkovi,  že som  mu trikrát za-

tlieskal, keď predkladal správu Najvyššieho kontrolného úra-

du. Ale štvrtýkrát  sa pýtam: "Čo ste urobili  za tri roky?"

Vážení páni, máte vládnu  zodpovednosť, a tá nie je len kon-

trolná  zodpovednosť. Konštatovali  ste, že  sa kradne, pred

tromi  rokmi, pred  dvoma rokmi,  konštatujete to  aj teraz.

A čo ste urobili? Čo ste  podnikli? Aké opatrenia ste urobi-

li, aby sa to zlepšilo?

 

     Takže všetka česť  Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorý

si vykonáva svoju funkciu, ale je to také "placnutie" do vo-

dy. Správa sa napíše, a opatrenia  chýbajú. Koaličný partner

nevyvolal  taký tlak, aby sa  urobila  náprava a aby sa štát

nedojil tak, ako sa to robí v niektorých organizáciách.

 

     No a teraz mi už  dovoľte, aby som prešiel ku konkreti-

zácii  návrhov. My  sme ich  predkladali v našom  výbore, sú

zachytené v spoločnej  správe. Skutočne, aj  vo výbore, hoci

bolo veľa návrhov, obmedzili sme  sa len na tie, ktoré pova-

žujeme za podstatné.

 

     Pánu Maxonovi by som rád povedal, že má chybu v spoloč-

nej správe, pretože medzi kapitolami, ktoré neboli dotknuté,

uvádza  aj kapitolu  Slovenskej informačnej  služby. Tá bola

dotknutá, pretože v spoločnej správe máte návrh, aby sa roz-

počet Slovenskej informačnej služby  znížil o 200 mil. korún

a aby sa  týchto 200 mil. korún  presunulo na Fond životného

prostredia. Tí,  ktorí chodia do  miest, do obcí,  vedia, že

Fond životného  prostredia je jeden z najlepšie  využívaných

v  konkrétnych  infraštruktúrnych  projektoch,  ekologických

projektoch, ale  suma, ktorú dostáva, vytrvalo  klesá a toho

roku je na najnižšej hodnote a nepomôže ani zmena tohto fon-

du zákonom  na otočný fond.  Jednoducho, tie dotácie  sa buď

dostanú, alebo nedostanú. Ak ich dostanú, vedia ich zúžitko-

vať, a preto sa prihováram,  že techniku už nakúpila Sloven-

ská informačná služba vlani, podľa  toho, čo nám hovoril pán

podpredseda  vlády, tento  rok už  techniku nepotrebuje, tak

nech sa  to zníži o 200 mil. korún a nech  to  ide  do obcí.

Preto prosím, aby bol v časti C 2 bod 1 vyňatý na samostatné

hlasovanie.

 

     Takisto  som  hovoril o prístupe k dotáciám  na  teplo.

Viem,  že sa  v tom  musí spraviť  poriadok, viem, že štátny

rozpočet nie je samoobsluha,  citujem teraz podpredsedu vlá-

dy, ale takto radikálne znížiť dotáciu je podľa nášho názoru

neúnosné a mala  by ostať  na úrovni roku 1997, a preto teda

odporúčame tento bod tiež vyňať na spoločné hlasovanie.

 

     Kolegyne a kolegovia, takisto  by  som - potom  to odo-

vzdám písomne,  lebo pán spoločný  spravodajca tu nie  je -,

takisto  by som  žiadal, aby  boli na  samostatné hlasovanie

v časti C 3 vyňaté body 4, 7 a 8. Sú to  body, ktoré hovoria

o tom,  aby sa  obciam neznižoval  podiel na  dani fyzických

osôb. Pri spoločnom zasadnutí výborov hovoril pán podpredse-

da  vlády o tzv.  Kozlíkovej  krivke. "Kozlíkova  krivka" sú

príspevky zo štátneho rozpočtu na  činnosť obcí a miest. Ho-

voril o tom, že má  stúpajúci charakter. Ja som si odpočítal

infláciu a zistil som, že  má klesajúci charakter. Obce dos-

távajú z rozpočtu v stálych cenách stále menej a menej. Bolo

by dobré,  hovoril o tom  už môj predrečník,  kolega Vavrík,

nechať to na úrovni roku 1997.

 

     No a posledná je takpovediac  moja srdcová záležitosť -

Slovenská agentúra pre cestovný ruch v Banskej Bystrici. Bol

som v mnohých  podnikoch, bol som  na prieskumoch v inštitú-

ciách, robí toho pre  zviditeľnenie Slovenska skutočne veľa.

Tie propagačné materiály,  ktoré urobili, napríklad videoka-

zety "Malá krajina s veľkým srdcom" sú krásne, len, žiaľ, je

obmedzený rozpočet. Prostriedky  nedovolia Slovensko prezen-

tovať v plnej miere tak, ako by to títo profesionáli dokáza-

li. Sedia v provizórnych  priestoroch,  nemajú ich vybavené,

a preto navrhujeme v kapitole  ministerstva  hospodárstva 17

mil. korún  zvýšiť a účelovo  viazať pre Slovenskú  agentúru

pre cestovný  ruch. 17 miliónov, pán  podpredseda vlády, nie

je až tak veľa, mohol by  si urobiť dobré gesto voči Sloven-

sku a cestovnému ruchu a miesto  gestorského výboru, výboru,

ktorý odporúča túto položku neschváliť, mohol by si to v zá-

verečnom slove odporúčať schváliť.

 

     Dámy a páni, ďakujem pekne za vašu pozornosť. Požiadav-

ky  odovzdám  písomne  pánu  spoločnému  spravodajcovi. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Hlási sa pán minister.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec Černák,

 

     so záujmom som si  vypočul slová o konštrukcii rozpočtu

na rok 1995,  ktorý sme mali akože možnosť  prevziať ako na-

stupujúca  vláda. Rád  by som  ti pripomenul,  že ten  návrh

štátneho rozpočtu,  napriek tomu, že  počítal s intervenciou

10 mld.  korún z Fondu národného  majetku, predpokladal fiš-

kálny deficit 24 mld. korún, predpokladal  okrem iného určiť

pevný dodatkový odvod z podniku  Slovenský plynárenský prie-

mysel v objeme 1,5 mld. korún, predpokladal nadväzne na tlak

Medzinárodného menového  fondu, ktorý pokladal  ten rozpočet

za absolútne "nabobtnaný", dodatočnú  redukciu  výdavkov mi-

nisterstva  obrany o miliardu, v  rezorte  poľnohospodárstva

o miliardu, ministerstva zdravotníctva o miliardu, minister-

stva školstva o 400 miliónov, v Štátnom fonde  cestného hos-

podárstva o miliardu. Ukladal  ministerke  práce, sociálnych

vecí  a rodiny  prehodnotiť  rozpočtované  rodinné  prídavky

a štátne dávky o miliardu  korún, zvážiť odloženie účinnosti

nariadenia vlády o platových pomeroch zamestnancov v rozpoč-

tových  a v niektorých  organizáciách  s cieľom  usporiť 500

miliónov korún.

 

     Okrem  iného ten  návrh vášho  rozpočtu s  výdavkami na

splátky Kťuk-Dolinská, ktoré  sa realizovali aj v roku 1994,

a je  mi ľúto, že tu  nie je pani  poslankyňa  Schmögnerová,

ktorá tu zápalistým hlasom  bojovala a kládla  otázky, prečo

sa uvažuje v roku 1998 s úhradami  splátok za Kťuk-Dolinskú.

Je to,  vážené dámy, páni, v dôsledku  medzinárodných  zmlúv

medzi  Českou  republikou a Slovenskou  republikou s tým, že

Slovenská republika  preberala v rámci delenia majetku fede-

rácie aj určité záväzky, okrem iných aj Kťuk-Dolinskú, a bo-

li uhrádzané od roku 1993 všetkými vládami a sú rozpočtované

aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998.

 

     Je tu iné ešte zaujímavé, k uzneseniu  vlády v decembri

- vlády pána Moravčíka -, kde k uzneseniu k tomuto  rozpočtu

sa ďalej  ukladalo prehodnotiť poskytovanie  výhod pracovní-

kom, rodinným  príslušníkom a dôchodcom v oblasti  železnič-

nej, automobilovej dopravy  prijať systémové  opatrenia sme-

rujúce k úsporám dávok  sociálnej starostlivosti na rok 1993

vo výške  minimálne 300 mil. korún. To  je  chvályhodné, ale

pripomínam teda, vzhľadom na  rôzne citovo podfarbené vystú-

penia o sociálnej  či nesociálnej priechodnosti navrhovaného

terajšieho štátneho  rozpočtu, v spolupráci  s ministerstvom

financií predložiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády

o mzdovej regulácii  podnikateľských subjektov v  roku 1995.

Pripomínam na margo takisto  expresívnych vystúpení k návrhu

či zákona, alebo nariadenia vlády o mzdovej regulácii, ktorý

sme realizovali v roku 1997.  Ale hovorím to láskavým hlasom

a len pripomínam trošku  históriu, aby sme nezabudli, keď tu

mocnými  hlasmi  poniektorí  poslanci  vystupujú voči návrhu

štátneho rozpočtu  na rok 1998, ktorý uvažuje s 5 mld. defi-

citom v tzv. fiškálnom  vyjadrení a bez zdrojov Fondu národ-

ného majetku.

 

     My sme vysvetľovali, prečo nechceme riešiť dlhovú služ-

bu  priamo zdrojmi  Fondu národného  majetku tým,  že by sme

pokladali takýto spôsob za  prejedanie budúcnosti, že my sme

zvolili stratégiu, ktorá, samozrejme,  politicky nie je jed-

noduchá, realizovať privatizáciu tým spôsobom, ktorý umožňo-

val privatizovať za relatívne nízke ceny štandardnými forma-

mi. Boli len dve možnosti. Buď kupónová metóda, ktorá - vie-

te dobre - rozsypala českú ekonomiku. Bol najvyšší čas druhú

vlnu kupónovej privatizácie po našom nástupe do vlády zasta-

viť. Na druhej strane potom, ak sme chceli riešiť privatizá-

ciu tak, aby nevznikol príliš  silný inflačný impulz a záro-

veň  motivovať a tlačiť  budúcich  vlastníkov do investícií,

a nie do  spotreby, vznikla tá logika  vecí odpočtu budúcich

investícií z ceny nadobúdaného  majetku. Boli v zmluvách de-

finované, sú definované určité  objemy, určitá logika inves-

tícií.

 

     Samozrejme, skúsme  vychádzať z logiky, že mnohí vlast-

níci investujú  relatívne múdrejšie, než  by investoval tre-

bárs štátny úradník na ministerstve, čím nechcem povedať, že

všetci sa správajú  stopercentne. Jednoducho budú aj v dlho-

dobom  horizonte  existovať  súkromné  podniky, ktoré padnú,

najmä keď príde zákon o bankrotoch, bude určite  tento feno-

mén fungovať ako ozdravný  fenomén, ale zároveň ako fenomén,

ktorý bude  navodzovať zmeny vlastníckych  vzťahov. Takže to

bol hlavný dôvod, prečo sme  neuvažovali so zdrojmi fondu na

riešenie dlhovej služby.

 

     Chcem povedať,  že na raste  štátneho dlhu sa  spoločne

podieľali všetky vlády. Aj v roku 1994, vážený pán poslanec,

bol fiškálny deficit 11 mld. korún, to znamená, pekne natie-

klo do štátneho dlhu. Podobne boli poskytnuté niektoré vlád-

ne  garancie. Môžem  pripomenúť iné  roky, trebárs  rok 1991

- za  Čarnogurského  vlády 12 mld.  natieklo cez garantované

úvery, s ktorými sa  doteraz vyrovnávame,  trebárs s Calexom

Zlaté Moravce, a 3 mld.,  ktoré  sú  rozpočtované v kapitole

Všeobecnej pokladničnej  správy. Vyše 1,5  mld. je viazaných

priamo na Calex Zlaté Moravce, kde musíme vyrovnávať dôsled-

ky nesprávne volenej stratégie a udelenej vládnej garancie.

 

     Ale to by sme mohli takto diskutovať o vláde za vládou.

Takže ak hovoríme o splátkach  istín, bol by  som veľmi rád,

vážené pani  poslankyne, páni poslanci, aby  si tento parla-

ment pamätal, pretože tých 50 mld., ktoré nám tu permanentne

oplieskavate o hlavu, má  svoju históriu, má svojich nosite-

ľov a mnohí z tých nositeľov tu sedia aj v radoch opozičných

poslancov.

 

     Takže prosím, aby ste v prvom  rade - a to beriem - me-

rali aj to, čím prispela táto vláda. Druhá  vec je merať, či

tam, kde nám vznikol nárast štátneho dlhu, má uzatvorený ko-

niec, či ide o finančne  uzatvorený okruh, trebárs pri diaľ-

niciach, trebárs pri Mochovciach, trebárs pri ďalších inves-

tíciách, ktoré boli  realizované v rozhodujúcich objemoch za

tejto vlády a ktoré slúžia všetkým občanom. My sme v podsta-

te ako vláda zastavili udeľovanie vládnych garancií zo stra-

ny vlády na podnikateľské  projekty, ktoré už primárne musia

byť riešené prostredníctvom väzby podnikateľ verzus komerčná

banka.

 

     Ak si spomínal, pán poslanec,  zmeny sadzieb DPH, čo sa

týka transformujúcich  sa krajín, ale ja  ťa ubezpečujem, že

aj vo väčšine západných krajín prevody sadzieb telekomuniká-

cií  zo zvýhodnenej do základnej sadzby v oblasti sociálnych

vzťahov neriešila  ani jedna krajina. To  ťa ubezpečujem. Ak

si vezmeš ako príklad Českú republiku, ktorá - už som spomí-

nal tento príklad - v rámci  krajín, ktoré  by mali byť prvé

v prístupovom procese, tak nielenže zvýšili sadzby telekomu-

nikácií, idú presunúť DPH zo zvýhodnenej do základnej: elek-

trickú  energiu,  plyn,  teplo.  Podobne  Poľská  republika.

A nie, že kompenzujú v sociálnych  dávkach, ale ešte krátili

v rámci sociálnych  výdavkov objemy, finančné  objemy. Takže

treba zase tie veci opisovať reálne, ako existujú.

 

     Fond životného prostredia. Už  sa to tu viackrát spomí-

nalo, Fond  životného prostredia primárne nie  je viazaný na

zdroje štátneho  rozpočtu, ale na výber  pokút, penále a od-

plát. A pokiaľ si nebude  plniť  jasne a dôrazne  túto úlohu

a pokiaľ bude existovať na Slovensku viacero fabrík a podni-

kateľov, ktorí  smelo vypúšťajú odpady  do vzduchu alebo  do

vody a unikajú spoplatneniu, tak  bude tlak na štátny rozpo-

čet. Opakujem  znovu, 90 až 95 % zdrojov fondu, ale aj rastu

zdrojov fondu by sa malo odvíjať od vlastnej činnosti minis-

terstva životného prostredia. Má svoje kontrolné monitorova-

cie orgány,  má možnosť postihovať  cez okresné a  iné úrady

životného prostredia, tak nech sa láskavo stará.

 

     Druhá vec  je, koľko má štátny  rozpočet schopnosť pri-

spieť, a to vyjadruje aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý krá-

til aj  kapitálové výdavky o 30 % a v rámci  toho  krátil aj

dotáciu  do  Fondu  životného  prostredia,  ktorá je takisto

v štruktúre kapitálových výdavkov.

 

     Obce a mestá - "Kozlíkova  krivka" platí. Pán poslanec,

máš  pravdu v tom, že inflácia má vplyv  na nejakú tú reálnu

hodnotu zvýšenia,  ale opäť  dlhodobo to  platí minimálne od

roku 1995, keď  sme vstúpili do vlády, že  transfery na obce

a mestá  sú pravidelne  minimálne  dvakrát a tento  rok ešte

viac, aj keď prírastok je trebárs  menší ako v roku 1997. Sú

podstatne vyššie  násobky toho, čo  je rast, priemerný  rast

výdavkov štátneho rozpočtu. Takže  svojím spôsobom sme k ob-

ciam a mestám veľkorysí, aj  keď na druhej strane tých zdro-

jov majú určite  málo, ale málo ich má aj  štát. Už si to tu

vykladáme aspoň piatykrát, že žijeme  na jednej lodi a pokú-

šame sa  hľadať určitú logiku vzájomných  vzťahov a postupom

času, ako  sa budú presúvať  kompetencie, samozrejme, že  sa

budú presúvať aj finančné zdroje zo štátneho rozpočtu.

 

     Takže toľko  som si ako rozcvičku,  takú rannú, aby sme

sa trošku zohriali, pokladal za potrebné uviesť k vystúpeniu

pána poslanca Černáka.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     S faktickou poznámkou sa  hlási najskôr pán podpredseda

Filkus.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Chcem pokračovať v rozcvičke, ale nielen v rozcvičke.

 

     V období, ktoré sa tu spomína, som bol ministrom finan-

cií. Bolo by odo mňa málo odborné, možno aj nekorektné, keby

som sa  k nemu nevyjadril. Chcem  povedať, nechcem a nebudem

hazardovať so zásluhou  všetkých tých,  ktorí boli vo  vláde

a ktorí mali zásluhu na tom, že to bola robota, ktorú nemož-

no  považovať  za  nepoctivú, a bola to,  samozrejme, robota

v určitej etape rozvoja ekonomiky a spoločnosti.

 

     Svojimi  očami,  svojimi  postrehmi,  svojím  prístupom

chcem charakterizovať toto obdobie  najmä preto, aby sa viac

objektivizovalo, ako  sa o tom doteraz  hovorí. Išlo o obdo-

bie, kde už sme nemuseli narábať s reštriktívnou makroekono-

mickou politikou tak, ako dovtedy. Išlo o obdobie, keď libe-

ralizácia cien  predstavovala už viac ako 90 %. Išlo o obdo-

bie, keď konvertibilita meny bola už na takom kroku dopredu,

že sme nemuseli mať strach o stabilitu meny. A išlo aj o ob-

dobie, kde proces privatizácie  zaznamenal už koniec určitej

etapy. Toto všetko  hovorím preto, že keby bola aj iná vláda

v tejto etape  prevzala moc a bola by poctivo  hospodárila a

poctivo pracovala, bola by to čiastočne jej zásluha, to bola

naša zásluha,  bola  čiastočná a nevidím v tom nejaké osobi-

tosti.  Osobitosti  boli v poctivej  robote a v tom, že  sme

chceli - a nakoniec výsledky to ukázali - dostať sa v trans-

formačnom procese dopredu.

 

     Samozrejme, v tejto súvislosti musím spomenúť ešte jed-

nu vec. Na druhej strane - ja sa teraz priznám a hovoril som

o tom aj v roku 1994 - ja som považoval zvýšenie dane z pri-

danej  hodnoty v tom období za  politickú samovraždu. Škoda,

že pani  kolegyňa Schmögnerová tu  nie je a ona  veľmi dobre

vie o našich  diskusiách, keď  som robil všetko  pre to, aby

neprišlo k zvýšeniu  dane z pridanej  hodnoty. To  napríklad

bola slabá stránka toho  postupu. Samozrejme, to sa odrazilo

na tom, ako sme sa ďalej politicky vyvíjali a k čomu prišlo.

 

     Čiže by som nebol rád,  keby sa na jednej strane všetko

dávalo len  ako zásluha týchto ľudí,  na druhej strane chcem

objektivizovať proces, v ktorom  sme vládu prevzali, ale sú-

časne by som bol nerád,  aby sa tu nedostatky tzv. ekonomic-

kého charakteru  pripisovali  len povedzme k "zásluhe týchto

ľudí".

 

     Napríklad určite, že etapa,  keď bolo potrebné už vtedy

narábať s mimorozpočtovými  zdrojmi na  krytie potrieb, bola

už vtedy  na programe dňa. Bolo  však jednoznačne odmietnuté

používanie  alebo  pomáhanie  si s mimorozpočtovými zdrojmi.

Bol by som veľmi rád, keby sme toto všetko takto posudzovali

a keby sme videli, kde sú vlastne mantinely zásluhy a kde sú

mantinely objektívneho rozvoja tohto  už vtedy dobre zabeha-

ného mechanizmu po tých krokoch, ktoré som spomínal.

 

     Samozrejme,  mne  v  tejto  súvislosti  pri  diskusiách

o štátnom rozpočte mimoriadne vyvstáva ako bariéra odborného

charakteru,  že sa  tu len  kritizuje, že  neprichádza sa tu

s určitými konštruktívnymi  závermi alebo nápadmi,  čo ďalej

robiť.  Poviem len  jeden  príklad,  pretože určite  sa ešte

prihlásim, keď budeme o tom hovoriť. Pozrite sa, tá podstata

je, nikto ju tu nespomínal, tak ako ju ja tu hodím polopate.

My na peňažných trhoch  alebo v rámci peňažných zdrojov, keď

chceme zachovať ďalší rastúci pohyb tejto ekonomiky v takých

intenciách  ako  doteraz,  potrebujeme, či  sa  vám to páči,

alebo nie, dostať 90 mld. na peňažný trh. Týchto 90 mld., to

je tých 46 mld. aj voľačo, za čo budeme vydávať  dlhopisy na

tie potreby, ktoré  sú uvedené v § 4 zákona. A tých  ďalších

36,9 mld. budeme potrebovať na krytie deficitu štátneho roz-

počtu, ak skončíme  na tých 36,9 - a ja  dúfam, že áno -, na

krytie deficitu štátneho rozpočtu za  rok 1997, a ostatné až

do výšky 90 mld. Sk na splácanie rôznych dlhov.

 

     No toto je to podstatné, vážení. A keď v tejto situácii

akékoľvek ataky na výdaje, na príjmy, alebo prísť s názorom,

že viem, ako dostať do  príjmov peniaze, ale hneď ich použiť

na výdavky, no toto táto ekonomika neznesie. Ale neznesie to

ani  tento štátny  rozpočet. Akékoľvek  nafukovanie výdavkov

neznesie. Rozmýšľajme o tom, kde  tých 90 mld.  zohnať - sa-

mozrejme, tam nejde len o domáce peňažné zdroje, aj o zahra-

ničné -, o tom rozmýšľajme,  to je záchrana tejto ekonomiky.

To je to, čo pomôže ďalej túto ekonomiku rozvíjať v naznače-

ných intenciách, a preto znovu môj apel: Nenafukujte tie vý-

davky!

 

     Nemá význam prichádzať s návrhmi  dostať niečo do príj-

mov.  Áno, dostať  do  príjmov a povedať...  (Hlasy v sále.)

Môžem ešte chvíľu? No, keď mi dovolíte, ja to dokončím. Čiže

toto je to podstatné. Keby niekto povedal, vieme, ako dostať

do príjmov peniaze cez dane. Ohromné! Beriem. No ale po prvé

je to fiktívne, pretože neviem,  ako tie dane reálne získam,

a ak súčasne hneď uvažujem o ich využití na  iné potreby vý-

davkov, tak vlastne  neznižujem  deficit  štátneho rozpočtu.

Prosím  vás pekne,  nafukovanie výdavkov  aj takýmto konaním

naša  ekonomika už  neznesie. Keď  neudržíme tento rozpočet,

deficit  rozpočtu, o ktorom uvažujeme, tak  všetky tie dobré

trendy,  tie makroekonomické  východiská nedodržíme.  Prosím

vás, keby ste z takéhoto  pohľadu posudzovali aj štátny roz-

počet na rok 1998.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ďakujem, že  som dostal slovo. Chcem  reagovať na pred-

rečníka, na  ktorého som chcel reagovať  aj pôvodne, na pána

poslanca Černáka.

 

     Ľudvo, v tvojom vystúpení ma  zaujala pasáž, kde si ho-

voril o efektivite  investovania, resp.  si  kritizoval  to,

akým spôsobom sa realizuje  hrubý domáci produkt, alebo lep-

šie povedané, jeho nárast. Ale tak  sa mi zdá, že ani ty nie

si doma  prorokom, lebo tu čítam v dnešnej  Národnej obrode,

že Tesla Stropkov, a. s., síce dosiahla výborné polročné vý-

sledky, ale má  problémy s odbytom. A ďalej  tu čítam, že má

problémy aj s investovaním. A keďže mám taký dojem, že tuším

to je tvoj  podnik, bol by som rád,  keby si nám porozprával

o tom,  ako tie  svoje  odporúčania  realizuješ v tom tvojom

podniku, aby sme boli múdrejší,  aj to, ako odporučiť potom,

aby sa investovalo v ostatných podnikoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže ešte pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďakujem, pán predseda, za slovo.

 

     Chcem tiež reagovať na  kolegu Černáka. Pán podpredseda

vlády, myslím, dostatočne fundovane vysvetlil všetky tie je-

ho nápady, predsa mi nedá, aby som nepovedal jedno, že kole-

ga Černák vždy s demagógiou  jemu vlastnou chce do všetkého,

čo ktosi urobil dobré či zlé, chce to zahrať do jednej nádo-

by a nasypať tam, alebo naliať tam blenu.

 

     Vyjadrím sa len k tej  pasáži, kde hovoril o privatizá-

cii podnikov a o tom, ako  ich táto  vláda predáva  za lacné

peniaze tým, ktorí o kúpu a o privatizáciu takýchto podnikov

prejavili  záujem. Ja s týmto nesúhlasím.  Tvrdím, že tí, čo

kupovali podniky, kupovali ich  za drahé peniaze. Zákon eko-

nomiky a ekonomické zákony platia  všade na svete, platia aj

u nás.

 

     Chcem len povedať, že spôsob privatizácie, ktorý zvoli-

la táto vláda a o tom  tento parlament prijal zákon, prináša

svoje ovocie napriek tomu, že v iných  krajinách zvolili iné

cesty, u nás  jednoducho je ovocie z toho  väčšie. Spomeniem

len jeden príklad. V bývalom východnom Nemecku, kde mali ta-

kú istú štartovaciu polohu ako my, v prvom roku privatizácie

investoval  štát - bývalý  Bundesrepublik  Deutschland, teda

ich brat, 90 miliárd  západonemeckých mariek, aby urobil re-

vitalizáciu tých podnikov a potom za symbolickú  jednu marku

tieto podniky odovzdal tým, ktorí sa o podniky zaujímali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rokovací poriadok mi  neumožňuje reagovať na predreční-

kov, ani neviem, o čom hovorili.

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi  vlády. Pán podpredseda, mám

pripravenú interpeláciu  na zajtra, aby  ste nám, poslancom,

predložili splátky štátneho dlhu, takže to bude potom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to poviete potom, zajtra.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Reagujem na pána podpredsedu  vlády, ktorý mal vystúpe-

nie, takže mám na to dve minúty. Ja len chcem povedať, že na

tú časť, ktorú hovoril o štátnom dlhu, ešte budem formou in-

terpelácie požadovať, aby ste  nám dali na vedomie konkrétne

splátky a splátkový kalendár, akú máte o tom predstavu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po pánovi poslancovi Černákovi vystúpi pán poslanec An-

drejčák. Nie je  tu. Tak pán  poslanec Lauko a po pánovi po-

slancovi Laukovi  sa pripraví pán  poslanec Baránik. Ale  ja

vám radšej  ešte prečítam, aby  ste vedeli, aké  je poradie.

Pán poslanec Lauko, pán poslanec Sopko... (Šum v sále.)

 

     Páni poslanci, ak sa chcete  zabávať, tak nie v rokova-

cej miestnosti. Mňa to ruší a ruší to určite aj ostatných.

 

     Po pánovi poslancovi Laukovi  mal vystúpiť pán poslanec

Sopko, ktorý  stiahol svoju prihlášku do  rozpravy, takže po

ňom vystúpi pán poslanec Baránik, Mušková, Kováč, Moric, Fi-

co, Koncoš, Švec, Paška, Vaškovič, Gbúrová, Ľupták, Rosival,

Pacola a tí, čo stratili  poradie - Rusnáková, Langoš, Köte-

les, Miklušičák, Lysák, Ferko a Andrejčák.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda,

     pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení sa  budem zaoberať porovnaním toho,

čo považujeme za dôležité, tak ako to hodnotí rozpočet a ako

sa na to pozerám ja a čo považujem za dôležité.

 

     Štátny rozpočet  na rok 1998 ponúka obrat, akoby na zá-

kladné existenčné a rozvojové problémy a programy neboli pe-

niaze.

 

     Budem sa vo svojom vystúpení zaoberať tromi problemati-

kami: bytovou výstavbou, zdravotníctvom a navrhnem aj pozme-

ňujúce návrhy.

 

     V prvom rade v rozpočte nie sú peniaze na náležitú pod-

poru zámerov  vlády v oblasti bytovej  politiky. Prémia sta-

vebného sporenia  zostáva na úrovni 6 000 Sk, čo pod pôsobe-

ním inflácie  je v skutočnosti  opäť menej, ako  bolo na rok

1997. Na  priamu  finančnú  podporu je v rozpočte už iba 800

miliónov korún. Ďalšie  peniaze sú v úrovni sľubov a prokla-

mácií, 2 miliardy z obligácií a 1 miliarda z Fondu národného

majetku, do potrebnej úrovne aspoň 10 miliárd Sk. Je to však

aj popri uvedených prísľuboch žalostne málo.

 

      Najnovšie výsledky v rezorte zdravotníctva ukazujú, že

rozdiel medzi príjmami zdravotných  poisťovní a medzi potre-

bami zdravotníckych zariadení je mesačne až pol miliardy ko-

rún. Kritický stav vo financovaní  nemocníc vedie k tomu, že

pacienti ho čoraz častejšie pociťujú na vlastnej koži. A ne-

možno celkom vylúčiť, že bude dochádzať k podobným dramatic-

kým situáciám,  akou je odmietanie  ošetrenia poistencov ne-

platiacich poisťovní  či nedávny prípad  evakuácie pacientky

z jednej nemocnice do inej. Súčasný  vyše 3 miliardový defi-

cit rastie  mesačne až o 500 miliónov  korún, čo znamená, že

do konca  roku narastie táto  potreba na úroveň  spomínaných

5 miliárd  korún. Príčina  tohto  stavu  je v nekompetentnom

a nesystémovom rozhodovaní ministerstva zdravotníctva, ktoré

napriek varovaniam všetkých poisťovní schválilo nereálny ce-

nový výmer  či zákon o Liečebnom  poriadku. Oproti  minulému

roku  enormne narástli  aj náklady  na lieky,  hoci sa počet

obyvateľov  nezmenil a Slovensko  neprežilo  žiadnu smrteľnú

epidémiu.

 

     Vážení  kolegovia,  keď  prichádzam  na svoje oddelenie

v nemocnici, vidím  nespokojné  tváre. Lekári a zdravotnícki

pracovníci,  moji kolegovia,  sú  zvyknutí  pracovať z lásky

k svojmu povolaniu aj napriek  nedoceneniu ich ťažkej práce.

Veď  priemerné  zárobky  primárov,  lekárov a zdravotníckych

pracovníkov v nemocniciach  na špeciálnych štátnych ambulan-

ciách sú hlboko pod priemernými zárobkami v iných odvetviach

alebo v iných  štátoch. Takže sa  mojim kolegom a kolegyniam

ani nedivím. Nič sa nedeje v poslednom  období nielen v uve-

denej  oblasti, ale  ani v zlepšení  prístrojového vybavenia

nemocníc, ani v rekoštrukciách a havarijných stavoch.

 

     Treba, bohužiaľ, konštatovať, že v zdravotníctve je ne-

normálna situácia. Primár  oddelenia okresnej nemocnice, le-

kár, zdravotník má v súčasnosti  ťažkú  pozíciu. Dnes sú ná-

klady na liečbu omnoho  drahšie. Prístroje dochádzajú, treba

ich buď  nahradiť novými, alebo  opraviť. Nie sú  peniaze na

zdravotnícky materiál, ktorý je väčšinou zahraničný. Terajší

riaditeľ núti svojich lekárov,  aby liečili čo najlacnejšie.

Zdravotníci majú obrovské problémy so zdravotníckym materiá-

lom, so zásobovaním liekmi a špeciálnym  zdravotníckym mate-

riálom. Sadrovať treba, ale sadra  je drahá a zásoby z minu-

lých rokov väčšinou došli. Primár oddelenia, lekár, zdravot-

ník je ocenený aj dnes  veľmi slabo, zodpovednosť má však za

všetko a všetkých vo svojom okrese, obvode, ambulancii, pra-

covisku. Za túto zodpovednosť nedostane ani dnes ocenenie vo

svojom plate. Spoločnosť  oceňuje manažéra, riaditeľa, vedú-

ceho štátneho  úradu omnoho vyšším platom.  Ako riešiť tieto

nenormálnosti? Normálnym spôsobom.  Odmeniť tých, ktorí pra-

cujú 24 hodín denne a majú obrovskú zodpovednosť, primeraným

platom.

 

     Zdravotnícky pracovník všade vo svete, okrem našej Slo-

venskej republiky, je  omnoho slušnejšie odmenený primeraným

platom. Treba urobiť  obnovu prístrojového zariadenia nemoc-

níc,  vyrovnať  dlhy  nemocníc,  začať rekonštrukcie, opravy

a údržby  nemocníc. Treba  urobiť  poriadok s platbami štátu

zdravotným poisťovniam. Štát musí platiť viac za občanov.

 

     Na záver mi dovoľte  povedať o nenormálnom vzťahu medzi

ministrom zdravotníctva a ministrom  financií.  Pán minister

zdravotníctva si nechal vnútiť  koncepciu  ministra financií

na potreby  financovania v zdravotníctve. Opakovane sme upo-

zorňovali na zlú  situáciu v zdravotníctve, odozva zo strany

ministerstva bola minimálna. V návrhu štátneho  rozpočtu nie

je riešená  zlá situácia vo financovaní  zdravotníctva, skôr

máme dojem, že pán minister zdravotníctva sa podriadil urči-

tej koncepcii ministerstva financií, to znamená, že šetrí.

 

     V kontraste s tým, čo som teraz povedal o dvoch dôleži-

tých veciach, ako je bytová výstavba a zdravotníctvo, mi do-

voľte, aby som  citoval z kapitoly o Slovenskej  informačnej

službe z knižky, ktorú sme  dostali v štátnom  rozpočte. Tam

sa hovorí, resp. nehovorí,  že na platy Slovenskej informač-

nej služby je vyčlenených 644 mil. korún na rok, resp. neho-

vorí sa o tom, že to je  na platy, pretože mzdy, platy a os-

tatné osobné vyrovnania sú prázdne kolónky.

 

     Takisto  kapitálové  výdavky  sú  výdavky  rozpočtované

v sume 300 miliónov korún, z toho na krytie potrieb rozosta-

vaných stavieb v sume 60  miliónov  korún atď.  Hovorí sa tu

o tom,  že v rozpočte miezd  sa  zohľadňuje  celoročný dosah

platovej úpravy k 1. 7. 1997, ako i nárast platového zvýhod-

nenia. Táto  strohá informácia - ja  chápem, že o Slovenskej

informačnej službe  sa nemôže hovoriť  veľa - mi  jednoducho

nestačí na takú obrovskú sumu.

 

     Na porovnanie si teda  dovolím navrhnúť dva pozmeňujúce

návrhy:

 

     Jeden  vychádza z  tých argumentov,  ktoré som povedal.

Uvedomujem si, vážení kolegovia, kolegyne, že tieto moje ar-

gumenty asi  pravdepodobne nezoberiete, ale  aj napriek tomu

ich navrhnem a navrhnem ich  tak, aby  bolo  jasné, čo chcem

považovať za dôležitejšie a takýmto spôsobom to vyjadriť.

 

     Navrhujem znížiť kapitolu Slovenskej informačnej služby

o 300 miliónov Sk a navrhujem, aby do  kapitoly ministerstva

výstavby a verejných prác do podkapitoly Štátneho fondu roz-

voja bývania bolo z tejto  sumy dané 100 miliónov korún. Ako

zdôvodnenie:  Potreba bytov  pre mladé  manželstvá je vysoko

aktuálna a potrebná a myslím  si, že som dostatočne povedal,

že týchto peňazí je na výstavbu bytov málo.

 

     Ako  člen  zahraničného  výboru  som  získal informáciu

z Veľvyslanectva Slovenskej republiky  vo Francúzsku, kde sa

chystajú kúpiť  budovu na Slovenské kultúrne  centrum. V me-

dzirezortnom konaní  bol tento návrh aj  podaný a myslím si,

že  hovoriť  reči o propagácii  Slovenska je  jedna vec, ale

konkrétne činy sú druhá vec. Preto navrhujem, aby do kapito-

ly ministerstva  zahraničných  vecí v podkapitole Kapitálové

výdavky na zriadenie Slovenského  kultúrneho centra v Paríži

bolo dané 100 miliónov Sk.

 

     A na záver, z týchto 300 miliónov Sk navrhujem do kapi-

toly ministerstva zdravotníctva v podkapitole Bežné transfe-

ry 50 miliónov Sk na zvýšenie  platov zdravotníckych pracov-

níkov.  Uvedomujem si,  že toto  nie je  systémové riešenie,

pretože na to  treba omnoho viac peňazí, ale  keďže štát ne-

vyčlenil na zvýšenie platov zdravotníkov finančné prostried-

ky, predpokladám, že táto suma vládu trošku ziniciuje a zak-

tivizuje, aby tento problém riešila.

 

     Ďalších 50 miliónov Sk navrhujem do kapitoly Kapitálové

výdavky  na ministerstve  zdravotníctva a tieto  prostriedky

môžem podľa  svojich vedomostí odporučiť  ministerstvu zdra-

votníctva  napríklad účelovo viazať na výstavbu onkologické-

ho oddelenia  Nemocnice s poliklinikou v Poprade a na rekon-

štrukciu doliečovacieho oddelenia  Nemocnice s  poliklinikou

Poprad. Myslím si, že netreba zdôvodňovať spoločenskú závaž-

nosť onkologických ochorení a  potrebu starostlivosti o sta-

rých ľudí.

 

     Písomne odovzdám tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Takže, ako som čítal  poradie, po pánovi poslancovi pán

poslanec Baránik. (Šum v sále.) Takže pani poslankyňa Muško-

vá. Pán poslanec stráca poradie. A po pani poslankyni Muško-

vej sa pripraví pán poslanec Kováč.

 

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som predložila  svoj doplňujúci návrh.

V kapitole Všeobecná  pokladničná  správa z rozpočtových vý-

davkov v skupine 8 vytvoriť  novú samostatnú položku Účelové

prostriedky na  realizáciu projektu  záchrany a oživenia pr-

vých slovenských  gymnázií v Revúcej, Martine a Kláštore pod

Znievom vo výške 62 200 000 korún, z toho:

 

     1. Pre kraj Žilina 37 900 000, z toho na  bežné výdavky

3 600 000, v tom mzdové  prostriedky 1 500 000 na zabezpeče-

nie  projektu v Martine a Kláštore  pod  Znievom.  Kapitálo-

vé výdavky,  z toho 19 200 000 Sk na  zabezpečenie  projektu

v Martine a 15 100 000 na  zabezpečenie  projektu v Kláštore

pod Znievom.

 

     2. Pre kraj Banská Bystrica 24 300 000, z toho na bežné

výdavky 3 000 000, k tomu  mzdové prostriedky 1 200 000, ka-

pitálové výdavky 21 300 000.

 

     Budovy prvých  slovenských  gymnázií v Revúcej, Martine

a Kláštore pod Znievom boli z nariadení vlády Slovenskej re-

publiky číslo 299/1991 Zb. dňa 11. 6. 1991 vyhlásené  za Ná-

rodné kultúrne  pamiatky. Projekt, ktorý  predpokladá po re-

konštrukcii využitie všetkých budov  pre potreby  školstva a

kultúry,  vláda  schválila  na  svojom  rokovaní  dňa 26. 8.

1997. Túto skutočnosť akcentovalo aj celoslovenské otvorenie

školského roku 1997/98 v Kláštore pod Znievom. Rekonštrukciu

budov prvých slovenských gymnázií možno považovať za vec mi-

moriadneho kultúrneho, ale i politického významu a dosahu.

 

     Nechcem vás  ďalej zaťažovať dlhou  argumentáciou, celé

zdôvodnenie máte v materiáli, v ktorom  predkladám  svoj po-

zmeňujúci návrh, a preto by som  chcela len  poprosiť o vašu

podporu môjho návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Takže prosím  teraz pána poslanca  Kováča a pripraví sa

pán poslanec Moric.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán neprítomný podpredseda vlády,

 

     škoda, že tu nie je  pán podpredseda vlády, pretože som

chcel naňho  nasmerovať otázku, ku ktorej  sa bude vzťahovať

potom aj môj pozmeňujúci návrh, a presne  túto otázku sme o-

tvorili aj  vo výbore. Dovoľte  mi, aby som  sa tejto otázky

dotkol.

 

     Vzhľadom  na to,  že poslanci  tohto parlamentu zmenili

zákon o životnom  minime a tu  sme  ho schválili, na základe

analýzy  rozpočtu ministerstva  práce a sociálnych  vecí, je

jasné, že  zvýšenie životného  minima a súčasne aj  zvýšenie

dávky na  dvojnásobok spoločne posudzovaných  osôb zvýši po-

trebu  ministerstva práce a sociálnych vecí na výplatu dávok

sociálneho  zabezpečenia o sumu 1 305 300 000 korún. Problém

je v  tom, že rozpočet ministerstva  práce a sociálnych vecí

túto sumu  neobsahuje. Je pravdou, že  do Všeobecnej poklad-

ničnej správy  bola na tento účel  vyčlenená suma 900 milió-

nov, teda nie  požadovaných 1 300 miliónov, ale suma 900 mi-

liónov.

 

     Mám dve otázky,  žiaľ, pán minister tu nie  je a nebude

mi vedieť odpovedať.  Prvá otázka je, prečo -  keď vieme, že

platí zákon, zákon, ktorý predložila vláda, zákon o životnom

minime, zákon, ktorý ukladá  ministerstvu práce a sociálnych

vecí  zabezpečiť  vo  svojom  rozpočte  rast finančných pro-

striedkov v súlade s rastom životného minima - tieto finanč-

né prostriedky  nie sú v kapitole  ministerstva  práce a so-

ciálnych vecí, ale prečo sú v kapitole Všeobecná pokladničná

správa. Mne to pripadá tak, ako keby sme sa hrali na posúva-

nie peňazí. My ich vyberieme, vieme síce, že ich bude potre-

bovať rezort, ale my ich dáme najprv do pokladničnej správy,

z pokladničnej  správy presunieme  do rezortu,  až potom ich

vieme vyplácať ľuďom. Teda to je prvá otázka.

 

     Druhá otázka. Vzhľadom  na to, že  som v rozpočte nena-

šiel žiadnu rezervu ani vo  vládnej rezerve, ani v iných ka-

pitolách, pýtam  sa, čo sa stane,  odkiaľ sa zoberú finančné

zdroje,  ak sa  ukáže, že  potreba bude  skutočne vyššia ako

900 miliónov, ktoré  sú vo  Všeobecnej  pokladničnej správe.

O to viac ma to prekvapuje, že v spoločnej  správe - a teraz

chcem povedať, že  my sme si práve toto  vo výbore pre zdra-

votníctvo a sociálne veci uvedomili a navrhli sme veľmi, po-

vedal by som, "kulantné" riešenie, ktoré znelo vo veľmi vše-

obecnej rovine, zabezpečiť, aby v prípade nedostatku zdrojov

v kapitole  Ministerstva  práce a sociálnych  vecí a  rodiny

Slovenskej republiky  na výdavky určené  na dávky sociálneho

zabezpečenia, teda práve na tých  chýbajúcich 300 či 400 mi-

liónov, boli tieto hradené na ťarchu iných výdavkov štátneho

rozpočtu. To znamená, že ak sa  ukáže potreba, aby na to fi-

nančné  zdroje boli.  Žiaľ, musím  konštatovať, že gestorský

výbor  pod  vedením  tu  neprítomného  pána  predsedu výboru

- zisťujem, že tu  nie je vlastne prítomný nikto,  kto by sa

mohol  vysloviť  adekvátne k mojim  otázkam - odporúča  toto

neschváliť, to znamená, že finančné zdroje na tieto chýbajú-

ce peniaze nie sú, teda na chýbajúcich 400 miliónov.

 

     Myslím si, že riešenie by mohlo byť také - a to bude aj

predmetom môjho  návrhu, ktorý  odovzdám v písomnej forme -,

aby sa 900 miliónov, ktoré sú na tento účel schválené v roz-

počte,  ale sú  schválené v kapitole  Všeobecná  pokladničná

správa,  bolo  presunutých  do  rozpočtu  ministerstva práce

a sociálnych  vecí, pretože  už platí  zákon, my  sme ho  tu

schválili. To je prvý návrh, to bude vlastne predmetom môjho

pozmeňujúceho návrhu.

 

     A súčasne vás  chcem, kolegyne  a kolegovia,  požiadať,

aby  ste zo spoločnej  správy z oddelenia C-III bod 2, ktorý

gestorský výbor odporúča neschváliť,  vyňal na osobitné hla-

sovanie - C-III bod 2 -, lebo to  je ten  spôsob, ako  chcel

výbor pre zdravotníctvo zabezpečiť v prípade, že nebudú sta-

čiť peniaze na prídavky na  deti, aby tie peniaze niekde bo-

li. a nechcel túto rezervu menovať priamo v rozpočte. Tak ja

budem žiadať, aby sa o ňom hlasovalo osobitne s návrhom, aby

tento bod bol schválený.

 

     Myslím si, že vzhľadom na to, že sme urobili prvý krok,

to znamená, zvýšili sme životné minimum, a boli sme si vedo-

mí, že na tento nárast  životného minima sa viažu ďalšie so-

ciálne dávky, sme povinní  takýmto spôsobom adekvátne zarea-

govať a mať  finančné zdroje pripravené na to,  aby sa tieto

dávky mohli hradiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Po pánovi poslancovi Kováčovi  má vystúpiť pán poslanec

Moric, tiež  ho nevidím v rokovacej  miestnosti. Prosím pána

poslanca Fica. Takisto tu nie je. Takže pán poslanec Koncoš,

po ňom sa pripraví pán poslanec Paška.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predseda,

     členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     najprv mi dovoľte niekoľko slov o problematike pôdohos-

podárstva.

 

     Za roky 1996 a 1997 sa zvýšili toky  financií  do tohto

odvetvia o 3,84 mld. Sk v dotáciách, približne o 1,8 mld. Sk

v mimorozpočtových  zdrojoch a asi o 1,1 mld. Sk sa  zvýšili

tržby za produkciu. Napriek tomu sa strata v prvovýrobe zní-

žila v roku 1996 oproti roku 1995 len nepatrne o 200 mil. Sk

a k 30. 6. tohto roku bola  strata 2,8 mld. Sk, teda dokonca

o 200 miliónov vyššia ako pred rokom.

 

     Bodaj by  sa naplnili slová ministra  Baca, ktorý podľa

informácií z tlačovej besedy 8. 12. 1997 predpokladá ku kon-

cu  tohto roka  výrazné  zníženie  straty na 1,5 mld. korún.

Osobne práve v tomto ukazovateli som však skôr pesimista.

 

     Už pri vypracovaní  koncepcie agrárnej  politiky v roku

1993 bolo poukázané na  riziká, ktoré vyplývajú z neakcepto-

vania  nevyhnutných  stabilizačných  a  regulačných opatrení

v agropotravinárskej  výrobe  a  trhu  s  následnými možnými

dôsledkami na celú národnú ekonomiku. Doterajšia nestabilita

vo vývoji odvetvia plne  potvrdzuje tieto predpoklady. Z vy-

konaných  rozborov  vyplýva,  že  ani  zachovanie dotácií na

približne  rovnakej  nominálnej  úrovni  v  rokoch 1993-1996

a ich pomerné výrazné zvýšenie  na rok 1997 nebráni ďalšiemu

prehlbovaniu  či  pretrvávaniu  recesie v poľnohospodárstve,

ktorá  sa prejavuje  predovšetkým v zhoršenej  zahraničnoob-

chodnej bilancii štátu. Táto sa prudko zhoršila najmä v roku

1996, keď  dosiahla  záporné saldo  vo výške  približne 13,5

mld. Sk.  Medziročne  sa  zhoršila  takmer o 100 % a na  jej

zhoršení sa približne rovnakou mierou podieľalo zvýšenie do-

vozu a zníženie vývozu agropotravinárskych komodít.

 

     Z hľadiska makroekonomických  vzťahov je preukázané, že

zvyšovanie dotácií do  poľnohospodárstva znižuje deficit ob-

chodnej bilancie. Naopak, znižovanie dotácie vedie k poklesu

miery sebestačnosti a využitia domácich zdrojov, najmä pôdy,

a tým k zvyšovaniu  deficitu  obchodnej  bilancie. Pri danej

exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky si zrejme nemôžeme

dovoliť zvyšovať potravinové dovozy,  ktoré niet čím kompen-

zovať  na strane  vývozu. Podľa  expertných prepočtov  by sa

v tejto etape žiadalo, aby sa objem dotácií zo štátneho roz-

počtu pohyboval na  úrovni 10,5 až 11 mld. Sk. Len v takomto

prípade sa zabezpečí využiteľnosť pôdy nad 90 % a tiež záso-

benie trhu potravinami z vlastnej produkcie nad 90 %.

 

     Na základe doterajšieho  vývoja i pragmatických zdôvod-

není ministerstva  pôdohospodárstva v zelenej správe, vypra-

covanej  rezortom v roku 1994, ma  rozhodne neuspokojuje ne-

rešpektovanie potrieb poľnohospodárstva v predloženom návrhu

štátneho rozpočtu  na budúci rok.  Neuspokojuje ma ani  únik

bývalej Roľníckej  strany  od návrhu  jej predsedu a zároveň

predsedu Výboru Národnej rady  pre pôdohospodárstvo, keď pri

nedávnom prerokúvaní  správy o stave rezortu  na schôdzi Ná-

rodnej rady  navrhol a Národná  rada aj uznesením  číslo 746

schválila zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu pre kapito-

lu ministerstva pôdohospodárstva o 2,5 mld. Sk. Dnes už Nová

agrárna strana navrhuje zvýšenie výdavkov len o 600 mil. Sk,

a to  na úkor  úhrady majetkovej  ujmy Slovenskej sporiteľne

a Investičnej a rozvojovej banky.

 

     Myslím si, že je namieste otázka, kde berú predkladate-

lia tohto návrhu istotu, že spomínané banky pri takomto rie-

šení nezavedú na onoho času poskytnuté mladomanželské pôžič-

ky a pôžičky na bytovú  svojpomocnú či bytovú družstevnú vý-

stavbu komerčný úrok. Myslím  si, že ani sami poľnohospodári

nebudú  nadšení,  ak  by  občania  splácajúci takéto pôžičky

splácali úrok o 15-20 % vyšší ako pôvodne.

 

     O potrebe zvýšených  výdavkov štátneho  rozpočtu by som

mohol hovoriť ako už neraz na pôde Národnej rady aj v súvis-

losti  s  úhradou  verejnoprospešných  funkcií  v lesníctve.

Pravda, nepredpokladám, že moje návrhy by boli rešpektované.

Keďže som  si vedomý sily  opozičného  poslanca a opozičného

poslaneckého klubu,  žiadne  návrhy v tomto smere nepodávam.

Pokladám však za potrebné dať návrh v súvislosti s potrebami

Úradu geodézie a kartografie a katastra.

 

     Kataster nehnuteľností  je spravovaný podľa  zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 162/1995 Z. z. o ka-

tastri  nehnuteľností a o zápisoch vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam  (tzv. katastrálny  zákon) v znení  zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 222/1996  Z. z.

o organizácii  miestnej  štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a v súlade s Národným  programom informa-

tizácie Slovenskej republiky schváleným uznesením vlády Slo-

venskej republiky  číslo 506/1992. V Úrade  geodézie, karto-

grafie a katastra  Slovenskej republiky  bude automatizovaný

informačný systém geodézie, kartografie a katastra, ktorý je

súčasťou štátneho informačného systému. Tento systém obsahu-

je  údaje o geodetických  základoch, údaje o katastri nehnu-

teľností a základnú  bázu údajov  pre geografický informačný

systém.

 

     Prechod od súčasnej úrovne na vyššiu úroveň informačné-

ho systému  katastra nehnuteľností je  zásadný a nevyhnutný.

Nevyhnutný  práve v tom, aby  sa zabezpečila ochrana  už na-

zhromaždených údajov. Cieľom tohto  snaženia je vytvoriť vý-

konné,  spoľahlivé a bezpečné  prostredie  na výkon  štátnej

správy  na  úseku  katastra  nehnuteľností,  na rozhodovacie

funkcie riadiacich orgánov na centrálnej úrovni, na aktuali-

záciu údajov  katastra  nehnuteľností a na poskytovanie hro-

madných informácií užívateľom prostriedkami výpočtovej tech-

niky. Realizácia tohto projektu si vyžaduje investovanie fi-

nančných  prostriedkov do  centrálneho výpočtového strediska

Geodetického a kartografického ústavu Bratislava.

 

     Preto  navrhujem zvýšiť  výdavky štátneho  rozpočtu pre

kapitolu Úradu geodézie a kartografie a katastra  Slovenskej

republiky o 40 mil. Sk na úroveň 179 888 000 Sk. O túto sumu

navrhujem znížiť rezervu vlády  Slovenskej republiky v kapi-

tole Všeobecná  pokladničná správa a o túto sumu tiež znížiť

aj výdavky štátneho rozpočtu pre celkovú kapitolu Všeobecnej

pokladničnej správy. Tento návrh som predložil písomne, mys-

lím si, že ho hádam spravodajca má.

 

     A na záver,  ak dovolíte,  by som  požiadal  spoločného

spravodajcu, aby na samostatné hlasovanie zo spoločnej sprá-

vy vyčlenil v časti B body 3 a 5, v časti C-II bod 2, v čas-

ti C-III body 1, 4, 7, 8, 9, 10, v  časti C-IV body 1, 5, 9,

13, 16, 17, 18, 19 a 20 a v časti C-V body 1, 2, 3, 10 a 12.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Hlási sa pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     mám niekoľko poznámok  k samotnému pozmeňujúcemu návrhu

pána poslanca  Koncoša, aj keď  teda neviem, ako  by sa stav

veci  dal napraviť.  Samotný návrh  totiž nespĺňa požiadavky

rokovacieho  poriadku. V tomto  návrhu  nie je  zdôvodnenie,

ktoré  priamo rokovací  poriadok ukladá.  Okrem toho samotná

dikcia je nesprávna. Neviem, na  základe čoho, prečo  na zá-

klade § 82 zákona o rokovacom  poriadku má byť, "preto navr-

hujem zvýšiť". Tá dikcia mala byť celkom iná.

 

     Okrem toho by som chcel poznamenať, že my sme sa vo vý-

bore  tomuto problému  venovali. Tento  problém je čiastočne

riešiteľný tým,  že zostatok prostriedkov,  ktoré neboli vy-

čerpané v roku 1997, by nebol  predmetom  odvodu na osobitný

účet, ale bol by plynule  použitý v roku 1998. Myslím si, že

Úrad geodézie a kartografie  by sa  mal zamyslieť trošku nad

inými problémami, ktoré v tomto úrade sú.

 

     Nakoniec, myslím si, že je  potrebné  aj veľmi otvorene

povedať, že tá  koncepcia usporiadania pozemkového vlastníc-

tva, ktorá  bola schválená na časové  obdobie piatich, alebo

myslím šiestich  rokov, objektívne treba priznať,  že je ne-

reálna, aj keby tento úrad mal tie prostriedky, ktoré v tej-

to koncepcii sú vyčlenené, pretože jednoducho nie je schopný

sa technicko-organizačne  na túto úlohu pripraviť,  aj čo sa

týka počtu pracovníkov.

 

     Čo sa týka samotného návrhu na zvýšenie rozpočtovej ka-

pitoly ministerstva  pôdohospodárstva o 600 miliónov Sk, ne-

chcem hovoriť, že zelená správa je mimoriadne dôležitý doku-

ment, ale jej závery  sú pre vládu odporúčaním. Rešpektovali

sme  objektívne súvislosti  pri zostavovaní  vládneho návrhu

zákona o štátnom rozpočte a dospeli sme k tomu návrhu, ktorý

prezentuje 600 mil. Sk, čo  sa týka možného dosahu alebo ná-

vrh, pokiaľ  by mohol mať, alebo  sa diskutuje o tom,  že by

mohol mať dosah na občanov  Slovenskej republiky, t. j. uží-

vateľov mladomanželských  pôžičiek a pôžičiek  na bytovú vý-

stavbu pre mladé rodiny, ktoré boli poskytnuté do roku 1992.

 

     Dámy a páni, zodpovedne tu vyhlasujem, ak by nebol pre-

skúmaný dostatočne právny stav týchto zmlúv a hrozilo by to-

to nebezpečenstvo, v žiadnom  prípade by sme takýto pozmeňu-

júci  návrh  nedávali k zmluvnému  záväzku medzi Investičnou

a rozvojovou  bankou  a  užívateľom  pôžičky  a  sporiteľnou

a užívateľom  pôžičky. Právny  výklad je  jednoznačný, je to

dvojstranný zmluvný vzťah, ktorý jednostranne nemožno meniť.

 

     Takže z tohto  miesta  naozaj  považujem za  mimoriadne

dôležité zdôrazniť,  že aj prípadné  schválenie tohto návrhu

sa nemôže dotknúť  samotných užívateľov pôžičiek, nehovoriac

o tom, že sú rozpracované a intenzívne pracujeme na tom, aby

táto ujma bola Slovenskej  sporiteľni a Investičnej a rozvo-

jovej banke aj v roku 1998 kompenzovaná. Hľadáme spôsob, aby

to bolo možné riešiť z mimorozpočtových zdrojov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Takže  v  rozprave  vystúpi  ďalej  pán  poslanec  Švec

a pripraví sa pán poslanec Paška, po ňom pán poslanec Vaško-

vič.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     slovenské vysoké školy deklarovali na konci kalendárne-

ho roku 1997 finančný deficit vo  výške 680 mil. korún a no-

vozriadené  vysoké  školy  požadovali  na realizáciu svojich

projektov v tomto  roku 220 mil. korún. Teda celkový deficit

v štátnom  rozpočte  financovania  vysokých  škôl v decembri

1997 je 900 mil. Sk. Rozpočet  roku 1998 počíta  so zvýšením

kapitoly pre vysoké  školy o niečo viac  ako 500 mil. korún.

Je to iste chvályhodný čin  predkladateľa, ale treba si uve-

domiť, že touto sumou sa ani len nevykryje deficit, s ktorým

vysoké školy nastupujú do nového kalendárneho roka.

 

     Z tohto  miesta  som mnohokrát  upozorňoval na  to, aký

obrovský význam má vysokoškolské vzdelávanie, a nejdem svoje

slová opakovať.  Nechcem zdržiavať  ctenú snemovňu, i keď je

v decimovanom stave. Je zaujímavé,  že tak málo poslancov má

záujem o štátny rozpočet.

 

     Dovoľte mi preto, aby som rovno uviedol pozmeňujúci ná-

vrh  skupiny  poslancov  Národnej  rady Slovenskej republiky

k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

 

     1. Zo  sumy účelových  prostriedkov v rezorte minister-

stva školstva vo výške 648 330 000 Sk v prílohe  číslo 6 vy-

členiť sumu 200 mil. Sk a tieto určiť, alebo nimi zvýšiť ka-

pitálové výdavky vysokých škôl priamo.

 

     2. Z kapitoly Úradu pre  stratégiu  vedy a techniky vy-

členiť sumu 80 mil. Sk a touto sumou účelovo zvýšiť rozpočet

vysokých škôl zriadených v roku 1997.

 

     Ak mi dovolíte, ešte v krátkosti zdôvodním tento návrh.

Je nelogické, aby pri tak napätom rozpočte, s akým pracujeme

v týchto dňoch, si ministerstvo  školstva  účelovo vyčlenilo

skoro 700 mil.  korún na  výdavky,  ktoré  sa nedajú  vopred

predvídať. Je nelogické, aby sa takéto prostriedky používali

výlučne rozhodnutím pani ministerky školstva, tak ako to bo-

lo v predchádzajúcich  rokoch, keď  pani ministerka vlastným

rozhodnutím  napríklad z takejto sumy  financovala projekty,

ktoré jej nikto  neschválil, napríklad sanáciu zubných labo-

ratórií, ktoré jej pripravovali zubné náhrady a podobne.

 

     Takže si myslím, že 400 miliónov by jej bohato na tieto

jej  projekty  stačili.  Prosím,  možno  som použil nevhodný

spôsob argumentácie, ale je  to v skutočnosti tak. Minister-

stvo  školstva  nepotrebuje 700 mil. korún  na rezervu. Úrad

pre strategický  rozvoj má rozpočet,  ktorý značne prevyšuje

jeho  potreby, a myslím si,  že 80 miliónov  na novozriadené

vysoké školy bude dobrou investíciou pre tieto školy, kde je

absolútny nedostatok financií.

 

     My sme upozorňovali, že  zriaďovanie týchto škôl je lu-

xusom v tejto situácií, v ktorej  sa  nachádzame,  pri takom

nedostatku financií  pre vysoké  školy, s akými musíme zápa-

siť, ale tie  vysoké školy sú tu. My  musíme akceptovať roz-

hodnutie  Národnej  rady  Slovenskej  republiky a existenciu

týchto vysokých škôl. My si jednoducho nemôžeme dovoliť, aby

sme tieto vysoké školy zatracovali.  Musíme im pomôcť. A po-

môžme im tam,  kde môžeme, a vezmime peniaze  odtiaľ, kde to

určite nebude chýbať. A to  je Ústav pre strategický rozvoj,

vedu a techniku.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Mal by vystúpiť pán poslanec  Paška, ale keď sa pozerám

do sály, nevidím ho tu.  Po pánovi Paškovi pán poslanec Vaš-

kovič. Ani pán  poslanec Vaškovič tu nie je.  Takže pani po-

slankyňa Gbúrová. Tiež tu nie  je. Tak potom pán podpredseda

Ľupták, ktorý tu tiež nie. Pán poslanec Rosival. Tiež nie je

tu.  Pán poslanec  Pacola. Tiež  tu nie  je. Pani poslankyňa

Rusnáková. Tiež  nie je tu. Takže  pani poslankyňa Rusnáková

stráca možnosť vystúpiť v rozprave.

 

     Pán poslanec Langoš, nech sa páči.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Ale pani poslankyňa  Rusnáková stráca možnosť vystúpiť,

pretože raz už poradie stratila. Už nie je možné.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dámy a páni,

 

     keďže poslednýkrát prerokúvame  návrh štátneho rozpočtu

tejto  vlády, bude  užitočné porovnať  dnešný stav ekonomiky

a jej predstavy o vývoji  ekonomiky do  volieb s programovým

vyhlásením z roku 1995.

 

     Vláde  sa nepodarilo  znížiť mieru  nezamestnanosti pod

10 %, ako sa  zaviazala. Neudržala pozitívny vývoj platobnej

bilancie a ani  nezačala s postupným znižovaním celkovej za-

dlženosti štátu. Vláde sa nepodarilo sprísniť systém plnenia

odvodových povinností voči štátnemu rozpočtu. Príjem dane zo

zisku v roku 1996 bol 32,3 miliardy, odhad na tento rok 40,5

miliardy  Sk, ale  za trištvrte  roka sa  vybralo len 40,7 %

z celoročne plánovaného príjmu.

 

     Vláda  nesplnila ani  ďalšie svoje  ciele. Zhoršila  sa

spolupráca s Národnou  bankou  Slovenska.  Nepodarilo sa jej

stabilizovať vnútorný ani zahraničný dlh, racionalizovať vý-

davky štátneho rozpočtu. Neposilnila príjmovú základňu miest

a obcí. Nepodporila rast a rozvoj kapitálového trhu. Súhrnne

sa dá povedať, že nebola splnená väčšina pozitívnych zámerov

programového vyhlásenia vlády z januára roku 1995.

 

 

     Štátny rozpočet na tento rok  bol vlani prijatý s pred-

pokladaným  deficitom 36,9 mld. korún,  čo  je  suma v  roku

1997 splatnej  istiny  a  úrokov.  Tento istý  ukazovateľ vo

vládnom návrhu na rok 1998 je 51,3 mld. Sk, hoci  vláda uvá-

dza len fiškálny schodok 5 mld. Sk. Do fiškálneho schodku sa

započítavajú len úroky  splatné v roku 1998. Celková hodnota

dlhu, ktorý na seba v roku 1998 bude  musieť vziať štát emi-

tovaním štátnych  dlhopisov, je však ešte  vyššia ako uvede-

ných 51,3 miliárd. Na  krytie  schodku štátneho rozpočtu  za

rok 1997 vláda predpokladá v roku 1998 vydanie  dlhopisov vo

výške 36,9 mld. Sk, lebo tento  dlh je v roku 1997 krytý len

krátkodobými  štátnymi pokladničnými  poukážkami. Na  krytie

výdavkov na bytovú výstavbu a výkup pozemkov pod diaľnice sa

predpokladá vydanie  štátnych  dlhopisov vo výške 3 mld. Sk.

Zhrnuté a podčiarknuté, v budúcom  roku bude musieť štát za-

bezpečiť  zdroje  emitovaním  štátnych  dlhopisov  v rozsahu

91,2 mld. Sk.

 

     Tento postup, alebo tento  spôsob  nesie so sebou rizi-

ko,  pretože,  po  prvé, v dôsledku  takéhoto  vývoja  dôjde

k veľkému vytláčaniu súkromných investícií z ekonomiky, lebo

len asi polovica prostriedkov získaných štátom vydaním dlho-

pisov sa vráti do ekonomiky splatením starej istiny. Po dru-

hé, pri tomto rozsahu zadlženia a vydávania nových dlhopisov

znamenajú vysoké úrokové miery  ešte vyšší rast neúmerne vy-

sokého štátneho dlhu. Úrokové sadzby  sa v tomto polroku dr-

žia na úrovni vyše 20 %, výnimočne aj vyše 25 % pri približ-

ne  6-percentnej miere  inflácie. Po  tretie, tretie  riziko

- emitovanie  dlhopisov  na  zahraničnom  trhu  síce znamená

z hľadiska úrokov nižšiu  cenu, ale pravdepodobná devalvácia

koruny zvýši výrazne aj  cenu takto krytých dlhopisov. Treba

poznamenať, že vysoký prílev krátkodobých zahraničných zdro-

jov na financovanie rozpočtového schodku pravdepodobnosť in-

flácie len zvýši.

 

 

     Vo výdavkoch štátneho rozpočtu nie sú zahrnuté niektoré

položky, ktorých neuhradenie bude znamenať do budúcnosti ne-

únosnú záťaž  pre Slovenskú republiku.  Najznámejšou takouto

položkou  je dlh  Slovenskej republiky  voči Československej

obchodnej  banke,  a. s., Praha, v súčasnej  výške 13,7 mld.

Sk. Nedá  sa nad  tým  len tak myknúť  plecom, lebo v apríli

Československá obchodná banka podala návrh na začatie arbit-

ráže  proti  Slovenskej  republike v Medzinárodnom stredisku

pre  riešenie  sporov a investícií  vo Washingtone.  A tento

spor Slovenska republika prehrá.

 

     Uznesenie  Mečiarovej  vlády  z decembra 1993 zaviazalo

ministerstvo financií zahrňovať výdavky na krytie pohľadávky

voči Československej  obchodnej banke do  štátneho rozpočtu.

Nestalo sa tak. Ani to však nie je všetko. Z hľadiska makro-

ekonomickej stability je potrebné každoročne posudzovať nie-

len stav štátnych financií, ale aj stav celých verejných fi-

nancií, do ktorých okrem  štátneho rozpočtu patria aj štátne

fondy,  fondy sociálneho  poistenia, Fond  národného majetku

a miestne  rozpočty. Ak  vezmeme do  úvahy deficit verejných

financií, teda deficit fiškálneho okruhu, vyjdú nám ešte ne-

radostnejšie čísla. Fiškálny deficit celých verejných finan-

cií na rok 1998 možno odhadnúť vo výške 20 mld. Sk. Predkla-

daný  návrh  štátneho  rozpočtu  vykazuje deficit fiškálneho

okruhu  vo výške 2,6 mld. Sk, teda 0,4 % HDP. Národná  banka

však povedala vo svojom stanovisku  veľmi uhladene, že je to

"nekorektné  číslo", citujem.  Podľa nej  je odhad  deficitu

fiškálneho  okruhu na  budúci  rok 21,5 mld.  Sk, teda 3,1 %

HDP. Je to zrejmé, lebo vláda zabudla do fiškálneho deficitu

započítať  náklady na  mimorozpočtové  projekty v objeme 9,2

mld.  Sk a úvery  pre  Štátny fond  cestného hospodárstva vo

výške 10 mld. Sk. Preto  Národná  banka Slovenska uvádza, že

nemôže  súhlasiť s tvrdením  vlády,  že, citujem,  "výsledok

hospodárenia verejných  rozpočtov by nemal  znamenať zásadný

negatívny vplyv na menovú politiku".

 

     Národná banka Slovenska považuje za ďalší závažný prob-

lém ustanovený v § 2 návrhu, podľa ktorého sa štátne finanč-

né aktíva a pasíva vedené na účtoch Národnej banky Slovenska

úročia  sadzbou  nula percent a úroková  sadzba z úverov po-

skytnutých Národnou bankou Slovenska Slovenskej republike sa

stanovuje na 12 %. Pritom  vládna  novela  zákona o Národnej

banke  predpokladá, že  Národná banka  môže takýmto spôsobom

kryť priebežný  deficit štátneho rozpočtu  až do  výšky 10 %

príjmov  štátneho  rozpočtu v minulom  roku. Nulové úročenie

záväzkov  štátu  bolo  prvýkrát  použité  v  roku 1997, teda

v tomto roku. Odôvodňovalo sa to ako výnimočné a jednorazové

opatrenie. Národná banka vo svojom stanovisku uvádza, že ide

o opatrenie, ktoré je v rozpore s ústavou, pretože  porušuje

ústavný  princíp rovnosti  všetkých subjektov  pri obchodoch

s Národnou  bankou,  dáva   štátu  privilegované  postavenie

- s čím je  možno len súhlasiť -, a rovnako je  aj v rozpore

so zákonom o Národnej banke Slovenska, lebo ju obmedzuje pri

plnení jej hlavnej úlohy, pri zabezpečovaní stability meny.

 

     Koncom roka 1996 bola suma záväzkov štátu voči Národnej

banke vyššia o 20,7 mld. Sk ako suma  prostriedkov  štátu na

účtoch Národnej banky. Ak predpokladáme, že táto suma ostala

nezmenená dodnes,  znamená to, že Národná  banka pri predpo-

kladanej 10-percentnej  úrokovej  miere prichádza  ročne o 2

mld. Sk na úrokoch.

 

     Existujú  aj  ďalšie  príznaky,  že  štátnym  financiám

dochádza  dych a že lepenie  dier  vládou  dosiahlo nevídaný

rozsah a charakter. Vláda vo svojej neschopnosti a zúfalstve

napríklad navrhuje preradiť poštové a telekomunikačné služby

zo 6-percentnej do 23-percentnej sadzby dane z pridanej hod-

noty a po prvýkrát  zavádza popri doteraz používanom osobit-

nom  odvode zo  zisku Slovenského  plynárenského podniku  vo

výške 2 mld. Sk už aj  osobitný odvod zo zisku štátneho pod-

niku Slovenské telekomunikácie vo výške 500 mil. korún.

 

     Pre vývoj verejných financií z pohľadu budúcich 3-4 ro-

kov je k rastúcemu štátnemu a verejnému dlhu  treba pripočí-

tať aj náklady krytia záväzku voči Československej obchodnej

banke, krytie  privatizačných dlhopisov Fondu  národného ma-

jetku splatných po roku 2000 v objeme niekoľkých miliárd ko-

rún, prechod poistných sociálnych fondov, za záväzky ktorých

ručí štát z prebytku do deficitu, a tak ďalej a tak ďalej.

 

     Je  pozoruhodné, dámy a páni,  ako  dokázali  Mečiarove

vlády za  obdobie rokov 1992-1997 rozvrátiť  štátne financie

spôsobom, ktorý bude v budúcnosti znamenať obrovské problémy

pre ktorúkoľvek  vládu v našej  krajine a v podstate  kladie

obrovský náklad a záťaž na plecia všetkých občanov. O výluč-

nej zodpovednosti  Mečiarových vlád treba  hovoriť preto, že

od roku 1992, keď bol deficit verejných financií zanedbateľ-

ný,  sa až  dodnes verejné  financie riadili  len Mečiarovou

vládou pripravenými a vládnymi  koalíciami  schválenými roz-

počtami.

 

     Uvediem ešte,  ako sa hospodárska  politika týchto vlád

premieta  do  vývoja  takých  parametrov,  ako  sú  starobné

dôchodky a mzdy. Porovnal som  vývoj  priemerných plných ne-

krátených starobných dôchodkov u nás a v Českej republike od

roku 1989. V  roku 1989 bol  dôchodok u nás o 137 nižší  ako

v Čechách, v roku 1992 o 97 korún nižší a od tohto roku, rok

po roku  v kurzovom  prepočte,  nižší o 362, 638, 818, 1 290

korún a v tomto roku po  valorizácii nižší o 1 419 korún ako

v Čechách. V roku 1989 bola priemerná mzda na Slovensku niž-

šia o 48 korún ako v Čechách, v roku 1992 nižšia o 128 korún

a odvtedy rok po roku klesala takto: o 648, 1 251, 1 776 ko-

rún a v roku 1996 bola  nižšia o 2 415 korún  ako v Čechách.

Je to neradostná, ale pravdivá bilancia.

 

     Dámy a páni, v ďalšom  sa chcem  ešte  stručne  zmieniť

o finančnom zabezpečení fungovania  samospráv. Dnešný systém

zabezpečenia ekonomických  podmienok  ich fungovania  je ne-

udržateľný, neefektívny a nespravodlivý. Na Slovensku  vláda

zaviedla centralizovaný a nevyvážený  systém s jednostrannou

prevahou   štátnej  správy   nad  samosprávou.  Cieľavedomým

dôsledkom je okrem iného drahá a neefektívna verejná správa,

teda vysoké  dane a nízka  úroveň verejných služieb.  Jedným

z dôsledkov je aj zväčšovanie  rozdielov v ekonomickej a so-

ciálnej úrovni jednotlivých obcí, miest a regiónov Slovenska

počas posledných  rokov. Ak vláda vo  svojom návrhu rozpočtu

tvrdí, že sa  ním vo vzťahu k rozpočtom  obcí, citujem, "za-

bezpečuje stabilita súčasného finančného systému a vytvárajú

sa  podmienky na  zabezpečenie samosprávnych  funkcií obcí",

tak toto tvrdenie je pravdivé len vo svojej prvej časti. Za-

bezpečuje sa stabilita neúčinného a nespravodlivého systému.

Ale aj táto stabilita je len relatívna.

 

     V budúcom roku  klesne  oproti  tomuto roku podiel obcí

na najvýnosnejšej  dani z príjmov fyzických osôb z 20,7 % na

18,77 % a stúpnuť má  podiel  na dani z príjmov  právnických

osôb z 3,43 % na 5,33 %, ale to  je daň, vo výbere ktorej sú

vinou zlej vládnej politiky katastrofálne výpadky.

 

     Demokratická strana má  pripravenú zásadnú zmenu finan-

covania verejnej správy, ktorá bude  možná až po zmene poli-

tických pomerov v našej republike.  Na budúci rok bude podľa

nás potrebné zvýšiť podiel obcí na príjmoch štátneho rozpoč-

tu aspoň o 3 mld. Sk. Úspory na  tieto presuny  vidíme najmä

v znížení  výdavkov rozbujnenej  štátnej správy.  Podporujem

preto a budem  podporovať  návrh  skupiny  poslancov,  ktorý

predniesol včera v rozprave kolega poslanec Gabriel Palacka.

 

     Dámy  a  páni,  zopakujem,  čo  som  povedal v rozprave

k rozpočtu v decembri 1995, teda pred dvoma rokmi. Je to ak-

tuálne a zopakovanie  nezaškodí. Povedal som vtedy, že nako-

niec, ale  nie naposledy želám  vláde s týmto rozpočtom veľa

šťastia v roku 1996 a dovolím si navrhnúť niekoľko rád dobre

myslených na skutočné oživenie ekonomiky.

 

     Prvá: Znížiť dane.

 

     Druhá: Vytvoriť  pokojnú  politickú klímu,  rešpektovať

ústavu a princípy právneho  štátu,  predovšetkým ekonomickej

slobody, trvalosť  záväzkov a prehľadné právo, privatizáciu,

nie  stranícky, ale  štandardne bez  majoritnej účasti štátu

v niektorých strategických podnikoch.  To pritiahne kvalitné

zahraničné investície.

 

     Tretia rada: Dokončiť reformu verejnej správy, posilniť

právomoci obecných samospráv a ich financie.

 

     Štvrtá  rada: A  nakoniec  ešte  jeden  zdroj  príjmov,

o ktorom sa verejne  nehovorí. Tieňová ekonomika, ekonomická

kriminalita  je zdrojom  mnohomiliardových strát.  Nie sú to

však registračné pokladnice, ani  daňové kontroly u živnost-

níkov a malých  podnikateľov. Ide  o drsné  daňové  kontroly

u živnostníkov,  ide o drsné  stretnutie s fyzickým  násilím

a miliónovými úplatkami. Na to treba veľkú poctivosť a osob-

nú  odvahu politikov.  Je treba  zrušiť Slovenskú informačnú

službu a budovať ju znova, zrušiť politické nátlaky na polí-

ciu, prokuratúru a skutočne a všemožne  posilniť nezávislosť

a nestrannosť sudcov a súdov.

 

     A celkom na koniec som povedal toto, že si úprimne pra-

jem, aby  na konci funkčného  obdobia nezostal po  vláde iba

popísaný papier s nádejným názvom Čisté ruky a Slovensko ako

práčovňa peňazí a raj pištoľníkmi chránených gangov.

 

     Ale o rok to všetko už budú naše starosti a záväzky.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Neviem komentovať insitné vysvetľovanie, vami vysvetľo-

vaný rokovací poriadok o strácaní poradia, ale mám pocit, že

vzťah poslancov k tejto  diskusii  je adekvátny vzťahu  pána

ministra k nám. Takže  odporúčam, aby sme prerušili diskusiu

až do návratu predstaviteľa tohto rozpočtu, pretože poslanci

nemajú komu adresovať svoje pripomienky, už nehovorím o spo-

ločnom spravodajcovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  Rusnáková. Ak sa chcete  spýtať na to,

tak až potom, keď budete mať vystúpiť ako posledná.

 

     Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcem pripomenúť pánu poslancovi Langošovi, že jeho po-

rovnania s Českou  republikou a s rokom 1992 o štátnom  roz-

počte sú neadekvátne a nemajú  absolútne nijakú porovnávaciu

základňu, preto ich  odmietam. A chcem mu na  to povedať, že

ak by sa takíto odborníci dostali  do vlády ešte raz, ako je

on, tak nech pánboh chráni  takýto štát a takýto národ. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     keďže v rokovacej sále pri prerokovaní tohto zákona nie

je ani predkladateľ, a dokonca ani spoločný spravodajca, dá-

vam procedurálny návrh, a žiadam, aby sa o ňom bezprostredne

hlasovalo, prerušiť  rokovanie o tomto  bode, alebo vyhlásiť

prestávku, kým  sa obidvaja, ktorí sú  zodpovední za to, ako

ten zákon v konečnom  dôsledku bude predložený na schválenie

poslancom, dostavia do sály. Nie  je tu ani spoločný spravo-

dajca, to je absurdné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  nedám. Pán poslanec, nedám  o tom hlaso-

vať, akceptujem váš návrh a  sám urobím prestávku bez hlaso-

vania.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Tak budem rád.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovolím si povedať opäť svoj  názor, že ak by Slovensko

postupovalo podľa rád poslancov  pána Langoša a iných, ktorí

mali podobné  návrhy a požiadavky, ako sa  realizovali v Če-

chách alebo v Maďarsku,  Slovensko by dopadlo neporovnateľne

horšie, životná  úroveň, priemysel a ďalšie odvetvia by boli

viac poškodené ako v Čechách a Maďarsku.

 

     Chcem pripomenúť pánu  poslancovi Langošovi, čo hovoril

na začiatku roku 1995, že je napríklad nemožné znížiť inflá-

ciu a zvýšiť  hospodársky rast, že tieto naše  plány sú uto-

pické.  V rokoch  1995, 1996  aj 1997 v príjmovej  časti bol

rozpočet charakterizovaný opozíciou ako utopický, ako posta-

vený na  vode. Láskavo reflektujte aspoň  rok dozadu vlastné

výroky. Rád by som vám  povedal napríklad, že aj takí zaslú-

žilí  hanobitelia Slovenska,  ako je  napríklad pán  Michael

Frank zo  Süd Deutche Zeitung, si  dovolil napísať, že "Slo-

vensko sa stalo modelom úspechu", vykazuje najlepšie výsled-

ky v strednej Európe.

 

     Chápem, že čím  lepšie  sú výsledky v politike chápanej

ako  špinavé remeslo, tým  viac  je potrebné  tieto výsledky

s o to väčšou mierou dennodenne hanobiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,

 

     ospravedlňujem sa, že som  tu chvíľočku nebol, osprave-

dlňujem sa špeciálne vám, pán  poslanec Kováč, lebo som zhá-

ňal v miestnosti, kde sa spracúvajú  pozmeňujúce  návrhy, či

ten váš pozmeňujúci návrh podpísaný 15 poslancami už existu-

je.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. Keby ste  boli taký láskavý

ešte raz prečítať poradie prihlásených poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po pánovi poslancovi Langošovi vystupujú poslanci Köte-

les, Miklušičák, Lysák, Baránik,  Moric, Fico, Paška, Vaško-

vič, Gbúrová, Ľupták, Rosival, Pacola, Rusnáková.

 

     Takže, páni poslanci, bude 10 minút prestávka, kým prí-

de pán predkladateľ.

 

     Chcem vám oznámiť, že som dvakrát od rána obvolal všet-

ky ministerstvá a požiadal som  pánov  ministrov, aby sa zú-

častnili tohto rokovania.

 

     Takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme pokračovať.

 

     Pán minister a podpredseda vlády Kozlík si pýta slovo.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

 

     chcem sa  ospravedlniť tomuto váženému  grémiu, bol som

tu v budove  parlamentu, mal  som ešte niekoľkých  expertov,

pretože si prechádzame návrhy. Bol som v hovorni. Ospravedl-

nil som  sa pánu predsedovi  parlamentu, len som  mu zabudol

povedať, kde  sa budem zdržovať. Takže  sa ospravedlňujem za

neúčasť na tomto pléne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže po pánovi poslancovi Langošovi vystúpi pán posla-

nec Köteles a pripraví sa pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte  mi ako  členovi výboru  pre životné prostredie

a ochrany prírody  veľmi stručne a konkrétne  sa vyjadriť ku

kapitole ministerstva životného prostredia, presnejšie k na-

vrhovanej štátnej  dotácii do Štátneho  fondu životného pro-

stredia Slovenskej  republiky a ku  kapitole Úradu jadrového

dozoru  a  odôvodniť  naším  výborom  odsúhlasené návrhy. Je

pravda,  že to  isté už  urobil pán  poslanec Černák, ale aj

z iného hľadiska by som chcel vysvetliť naše dôvody.

 

     Vážení kolegovia, chcel by  som vás upozorniť najprv na

niektoré pretrvávajúce negatívne javy a prvky v rozpočte Mi-

nisterstva životného prostredia Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh na rok 1998 vo výdavkovej časti v celkovej

sume 997 mil. Sk je v porovnaní so schváleným  rozpočtom ka-

pitoly ministerstva  životného  prostredia na  rok 1997 o 60

miliónov nižší.  Takisto pomer medzi  výdavkami ministerstva

životného prostredia a celkovými výdavkami štátneho rozpočtu

má strmo  klesajúcu  tendenciu. Kým  tento pomer v poslednom

roku federácie, teda v roku 1992, dosiahol skoro 2 %, v roku

1995 už  len 0,8 %, a napriek  slovenskému hospodárskemu zá-

zraku tento  návrh na rok 1998 predurčuje  už  len 0,5 %, čo

v súčasnosti v strednej Európe, žiaľ, je najhorší.

 

     Vážení kolegovia, navrhovaná  výška dotácie do Štátneho

fondu životného prostredia  vo výške 150 mil. korún, ako som

už povedal,  je žalostne málo.  Pre  mňa z nevysvetliteľných

dôvodov štátna  dotácia od založenia  fondu  práve v budúcom

roku je  najmenšia, keď existuje snaha  práve z prostriedkov

tohto fondu uspokojiť vzrastajúci  záujem o poskytovanie do-

tácie z fondu a vytvoriť  skupinu  návratného  financovania,

tzv. obratový  alebo otočný fond. Kým  štátna dotácia v roku

1992 dosiahla  1 mld. korún, som  presvedčený, že navrhované

prostriedky v roku 1998 nebudú  stačiť  ani na riešenie naj-

akútnejších ekologických problémov.

 

     Ak si uvedomíme súčasnú situáciu v našom bezprostrednom

životnom  prostredí a s tým  súvisiace  negatívne  vplyvy na

zdravotný stav obyvateľstva,  ľahko pochopíme, že navrhovaný

objem finančných  prostriedkov nevystačí ani  na krytie naj-

základnejších a najnutnejších  potrieb. Požiadavky na Štátny

fond  životného  prostredia  sa  každoročne  pohybujú  okolo

12 až 14 mld. Sk a súčasná ekologická zadlženosť je viac ako

120 mld.

 

     Požiadavky  obcí  na  výstavbu  kanalizácie, vodovodov,

plynofikáciu a na najzákladnejšiu ochranu životného prostre-

dia a prírodného  bohatstva sú opodstatnené.  Obce popri tom

v každodennom živote občanov by  chceli len uplatňovať ústa-

vou garantované  právo na zdravé  životné  prostredie s pre-

svedčením, že každá efektívne investovaná koruna do životné-

ho prostredia sa viacnásobne vráti v lepšom zdravotnom stave

občanov Slovenskej republiky, vo forme odbremenenia zdravot-

níctva, poľnohospodárstva, lesného  hospodárstva alebo vodo-

hospodárstva.

 

     Vysoký počet podaných návrhov na zvýšenie štátnej dotá-

cie do Štátneho fondu životného prostredia jednoznačne doka-

zuje, že  viacerí z nás - a nielen z opozície - veľmi  dobre

poznajú a pochopili neutešenú finančnú situáciu našich obcí,

ktoré bez našej pomoci nebudú môcť urobiť ani tie najzáklad-

nejšie kroky v tejto oblasti. Z tohto dôvodu  prosím aj vás,

aby ste podporovali náš návrh, teda bod 6 v časti C.

 

     Vážená Národná rada, o potrebe kvalitného jadrového do-

zoru Slovenskej republiky napriek rozdielnym názorom sú pev-

ne presvedčení všetci, ako vyznávači, tak aj odporcovia jad-

rovej energetiky. Veď práve Úrad jadrového dozoru Slovenskej

republiky vykonáva  stály štátny dozor  nad jadrovou bezpeč-

nosťou elektrární v Jaslovských  Bohuniciach a nad výstavbou

elektrárne v Mochovciach. Návrh rozpočtu na rok 1998 v kapi-

tole Úrad  jadrového dozoru Slovenskej  republiky aj napriek

všeobecnému uznaniu  dôležitosti tejto inštitúcie  je oproti

roku 1997 opäť znížený skoro o jednu tretinu. Tak sa mi zdá,

že o túto problematiku v súčasných  podmienkach, keď na slo-

venskom území funguje jadrová elektráreň na konci svojej ži-

votnosti a existuje možno v Európe, možno  na svete prvá ha-

varovaná  jadrová  elektráreň  A 1,  ktorá  je v likvidácii,

a pritom sa  medzinárodne  diskutuje o problematike jadrovej

bezpečnosti elektrárne v Mochovciach, členovia zákonodarného

zboru by  mali prejaviť minimálne takú  zodpovednosť za bez-

pečnosť  občanov Slovenskej  republiky, ako  prejavili vlády

Švajčiarska,  Nemeckej spolkovej  republiky alebo  Spojených

štátov. Tie  vlády význam Úradu  jadrového dozoru Slovenskej

republiky  skôr pochopili  ako u nás na  Slovensku  alebo vo

vláde Slovenskej republiky.

 

     Napríklad  na  základe  medzinárodnej  zmluvy  doposiaľ

z prostriedkov švajčiarskej vlády  bolo zabezpečené financo-

vanie odborných bezpečnostných  analýz. Na pokračovanie prác

v tejto oblasti sa zaviazala Slovenská republika pri podpise

dohody o spolupráci  medzi Úradom  jadrového  dozoru a švaj-

čiarskym Federálnym inšpektorátom  jadrovej bezpečnosti. Vý-

počtová technika zo Švajčiarska,  Nemecka a významná podpora

zo Spojených štátov a Veľkej Británie znamená, že aj zo slo-

venskej strany  by sme mali  viac investovať do  bezpečnosti

našich občanov, aby sa  do jadrovej energetiky neinvestovali

bez náležitej  odbornej a hlavne  nezávislej kontroly každo-

ročne miliardy.

 

     Vážená Národná rada, tí,  ktorým štátna moc nepridelila

služobný bavorák, sú každodenne  odkázaní na beznádejne pre-

plnené  robotnícke a žiacke  autobusy.  Sú svedkami kolapsu,

v ktorom sa v súčasnosti nachádza verejná doprava na Sloven-

sku. Nielen  peňaženka občanov je  negatívne ovplyvnená, ale

aj kultúra  cestovania a takisto  odcestovaný čas. Po  pred-

chádzajúcich redukciách autobusových spojov pre mnohých pra-

cujúcich  dochádzajúcich z vidieka  za  prácou  do  miest sa

skomplikovalo a  zdraželo  cestovanie.  V mnohých  prípadoch

znemožnenie  cestovania za  prácou automaticky  znamenalo aj

stratu pracovných príležitostí, hlavne na východe Slovenska.

 

     Ako to  vyplýva z predkladaného  návrhu, aj budúci  rok

nás čakajú ďalšie obmedzenia dopravy. V čase, keď náklady na

prevádzku stále stúpajú, navrhované  štátne dotácie vo výške

900 mil. korún na naftu  bez náležitej  investičnej podpory,

bez komplexného a systémového  riešenia nestačia  pokryť ani

najzákladnejšie  potreby na  bezpečnú, spoľahlivú,  kultúrnu

a hlavne  cenovo  dostupnú  dopravu.  Príjmy z prepravy  ani

v súčasnosti nestačia pokryť  bežné náklady prepravy. Vozový

park  Slovenskej  autobusovej  dopravy  je  značne zastaraný

a mnohé autobusy  sú dávno po  termíne životnosti. Priemerný

vek autobusov presahuje osem rokov, ale prostriedky na nákup

nových, napríklad  menších  autobusov neexistujú. Nedostatok

finančných zdrojov a následné sústavné redukcie tzv. strato-

vých autobusových spojov, zdraženie  cestovania hlavne v ok-

resoch  postihnutých  najväčšou  nezamestnanosťou, napríklad

Rožňava,  Rimavská Sobota,  Trebišov, Sobrance  atď., hrozia

ešte väčšou sociálnou krízou. Z tohto dôvodu v mene všetkých

občanov, ktorí  využívajú ešte hromadnú  dopravu, podporujem

navrhovaný  návrh  v bode 4 v časti C-IV a prosím  aj o vašu

podporu.

 

     Vážená Národná  rada, vzhľadom na  dôležitosť navrhova-

ných riešení v častiach spoločnej správy som presvedčený, že

nemáme právo globálne, teda en bloc odmietnuť ani podporovať

predložené návrhy. Z tohto dôvodu žiadam osobitné hlasovanie

o všetkých bodoch v častiach C a D.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Köteles.

 

     Takže ohlásil som ako ďalšieho,  a to pána poslanca Mi-

klušičáka. Pripraví sa  pán poslanec Lysák a po  ňom pán po-

slanec Ferkó.

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     pán podpredseda vlády,

     ctená snemovňa,

 

     vo svojom príspevku sa vyjadrím  iba k tej časti návrhu

štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rozpočtov miest a obcí.

 

     Predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 je dôka-

zom neochoty štátnej byrokracie považovať samosprávu za rov-

nocenného partnera  pri transformácii Slovenska  na demokra-

tickú  spoločnosť.  Tak ako v rokoch 1993-1997, aj  na tento

rok 1998 stavia samosprávne inštitúcie na Slovensku do polo-

hy prosebníka, čím  de facto  spochybňuje  ich  existenciu a

rozhoduje o ich budúcnosti.  Samosprávne orgány miest a obcí

sa môžu rozhodnúť, či budú naďalej plniť požiadavky obyvate-

ľov nad rámec zákonom stanovených úloh, alebo ich nebudú pl-

niť a  budú sa snažiť svojim  občanom-voličom vysvetliť, kto

je zodpovedný za ich  terajšiu životnú úroveň. Pravdepodobne

väčšina si zvolí ten prvý prístup, to znamená, že budú naďa-

lej z miestnych rozpočtov dotovať školstvo, miestnu a regio-

nálnu dopravu, tepelné hospodárstvo, zdravotníctvo, kultúru,

stavať vodovody, kanalizácie,  plynovody, rekonštruovať tra-

fostanice atď., aj keď toto  sú v prevažnej miere originálne

kompetencie a úlohy štátu a  štátnych podnikov. Sú to kompe-

tencie,  ktorých sa  rezortné ministerstvá  nechcú vzdať  na

prospech miestnej  a regionálnej samosprávy, ale  na ich za-

bezpečenie  nestačia.  Jediným  argumentom,  ktorý používajú

predstavitelia centrálnej vlády, je  ten, že samosprávy ešte

nie sú  pripravené. Dovolím si  však tvrdiť, že  jediný, kto

nie je pripravený, je štátna byrokracia, o čom svedčí súčas-

ný finančný deficit aj teraz predkladaný návrh štátneho roz-

počtu.

 

 

     Mestám a obciam sa vlastne ponúkajú cez rozpočet na rok

1998 iba dve alternatívy. Po  prvé, za cenu zachovania nezá-

vislosti  buď zaťažiť  občanov vyššími  miestnymi poplatkami

a vyššou daňou z nehnuteľností,  buď predávať majetok za ne-

výhodných podmienok, buď prenajímať  majetok so snahou za čo

najvyššiu cenu a dostávať sa  do sporu s podnikateľmi-volič-

mi, resp. uprednostňovať skôr zahraničných podnikateľov pred

domácimi, alebo  obmedzovať na nutné  minimum plnenie verej-

ných úloh a dostávať sa  do sporu s voličmi, ktorí, pochopi-

teľne, nie sú ochotní obmedzovať svoje požiadavky. Alebo, po

druhé, zadlžovať sa, žiť na úkor budúcnosti a postupne strá-

cať nezávislosť a samosprávnosť.

 

     Vláda  sa  vôbec  nesnaží  postupnými úpravami vytvoriť

prostredie na zmenu financovania samosprávy po konštituovaní

vyšších samosprávnych územných  celkov a po odovzdaní kompe-

tencií samosprávam. Zároveň udržiava stav, v ktorom dochádza

k porušovaniu  všeobecných  platných princípov financovania,

keď zabezpečovanie verejných úloh  na všetkých úrovniach ve-

rejnej správy sa má financovať pomocou daní a poplatkov.

 

     Vážená  snemovňa,  nerobím si ilúziu o tom, aký  štátny

rozpočet napokon vládna koalícia prijme.  Tak ako aj v minu-

losti, ani teraz  neverím v to, že prejdú pozmeňujúce návrhy

nie podľa toho, kto ich predkladá, ale podľa toho, o čom sú,

preto nepredkladám žiadne návrhy, podporím niektoré pozmeňu-

júce návrhy, ktoré sa týkajú samosprávy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím  pána poslanca Lysáka. Po  ňom vystúpi pán

poslanec Ferkó a po Ferkóovi pán poslanec Baránik.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády a pán minister,

     vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

     vážení hostia,

 

     prerokúvame jeden z najvážnejších zákonov ako každoroč-

ne a musím priznať, že  viacerí autori, ktorí predo mnou vy-

stupovali, prejavili veľmi živú  fantáziu až po hrkanie kos-

tičkami. Niektoré sa mi  videli tradične stereotypné, vychá-

dzajúce zo  strašidelného katastrofického scenára  ešte dáv-

nejšie  vyprodukovaného za  Moravou, ale  treba povedať,  že

zaznel aj rad veľmi  cenných pripomienok a racionálnych sta-

novísk k tomu, aby sme  triezvo hodnotili tak doterajšie vý-

sledky, ako aj navrhované príjmy a výdavky štátneho rozpočtu

a ich zameranie.

 

     Som presvedčený, že dominantná otázka pre každého z nás

znie: Je návrh štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky pred-

kladaný  vládou na rok 1998 reálny? Je reálny  tak v príjmo-

vej, ako vo výdavkovej časti?  Je navrhovaný previs či scho-

dok výdavkov 5 mld. Sk únosný?  Málo - veľa? Najmä z dlhodo-

bého hľadiska? Ak áno, či  je tento návrh rozpočtu, ktorý tu

bol predložený, na prospech  občanov a podnikateľov na nevy-

hnutné príjmy, na mzdy,  uvažované  sociálne dávky, na vedu,

školstvo, výskum až po šport?

 

     Vzhľadom na množstvo  príspevkov, aj to, čo ešte zrejme

ďalej zaznie, odporúčam pozrieť  sa spoločne na súhrnné čís-

la. Príjmy,  rovnako ako navrhované  výdavky, proporcionálne

rastú. Rastie príjmová časť o vyše 8 mld. Sk, výdavková časť

o niečo menej.

 

 

 

     Prvá  otázka na  pána  podpredsedu  Kozlíka je:  V roku

1997 - tak  príjmová, ako  aj  výdavková  časť - teda podiel

príjmov a výdavkov  na  hrubom  domácom produkte  bol vyšší,

v roku 1998 navrhované  časti  sú o nejaké 2-3 % nižšie. Po-

kladá to aj  on za istú formu garancie  reálnosti príjmov aj

výdavkov? Takto  to chápem ja. Ak  nie, bol by som  rád, aby

sme o tejto otázke ešte potom prípadne diskutovali.

 

     Pokiaľ ide o samotný  schodok, chcel  by som  podotknúť

k tým najmä  katastrofickým úvahám, ktoré  tu zazneli: Každý

vidí, že voči minulému roku  alebo voči tomuto roku sa tento

schodok výrazne znižuje, a tak sa plní program vlády postup-

ného znižovania smerovania k vyrovnanému rozpočtu.

 

     Druhá vec je povedať k týmto  číslam, ktoré máme všetci

pred  sebou a o ktorých  som hovoril, za  akých podmienok sa

tento štátny rozpočet má plniť a ako vyzerajú jednotlivé je-

ho časti. O príjmovej  časti, kde  dominantnú položku tvoria

dane, je zrejmé,  že  ide o progres, o zvýšenie o 7,7 % pre-

dovšetkým v položke daní od fyzických osôb, veľmi málo u ob-

cí, takže o 4 miliardy sa v tomto smere rozpočet zvyšuje.

 

     Iná pozícia je v oblasti právnických osôb. A to je dru-

há otázka, ak môžem poprosiť, pán podpredseda vlády. Tam na-

ozaj dochádza k výraznému  zníženiu z tých 41,9 na 29,2 mld.

Je jasné, že pokiaľ ide o tento rok, očakávaný schodok zrej-

mé sa podarí  splniť. Vychádzam aj z toho,  že regulácia vý-

davkov, ktorá bola uplatnená, a od septembra viazanie výdav-

kov v celkovej výške pri  vybraných kapitolách 4,6 mld. dáva

šancu, aby sme v tomto smere - vláda a štátny rozpočet - bo-

li úspešní.

 

     Samozrejme, chce sa pritom zdôrazniť, že napriek očaká-

vaniu niektoré zámery v oblasti  reštrukturalizácie rozhodu-

júcich odvetví zaostávajú a predovšetkým  produktivita práce

nedosahuje tú úroveň, ktorú by sme potrebovali. Žiaľ, nebola

doteraz, ani teraz nie je  možnosť o týchto otázkach podrob-

nejšie diskutovať  aj práve v súvislosti  so štátnym rozpoč-

tom.

 

     Niekoľko slov k výberu  daní. Rozhodne  som za  to, aby

v tejto  oblasti  vláda  použila  oveľa  dôraznejšie postupy

a metódy a využila, pokiaľ  možno, dôraznejšie tú legislatí-

vu, ktorá  zatiaľ k dispozícii  je. Tú, ktorú  sme  už aj my

formulovali a prijímali. Mám taký dojem, že tam istá benevo-

lencia, ktorá  existuje, by mala prestať.  Možno k tomu pri-

spejú aj niektoré z tých zákonov, ktoré ešte máme prijímať.

 

     Pokiaľ  ide o zvýšenie  investičných  aktivít, ktoré tu

boli spomínané, najmä v oblasti  chemického priemyslu, Slov-

naftu, ale aj VSŽ, a  niektoré ďalšie, ktoré nákupom techno-

lógií a zahrňovaním odpisov  do nákladov znižujú možnosť vý-

nosov daní, toto sa dá chápať. Ale chcel by som vyjadriť ná-

zor, že dôraznejšie vyberanie  daní, ale predovšetkým posil-

nenie daňových úradov a aj colníc a colného riaditeľstva vy-

budovaním centrálneho  informačného systému, ako  som sa mal

možnosť presvedčiť, mohlo by v tejto oblasti znamenať výraz-

nejší progres. V tom vidím  aj istú garanciu naplnenia príj-

movej časti, ktorú vidím ako  dominantnú pri plnení tej dru-

hej - pravej časti rozpočtu.

 

     Pozitívny vývoj  sa žiada oceniť  pri domácich daniach,

či  už DPH z používaných tovarov, povolení na  výkon rôznych

činností atď. Ten nárast DPH z 55 na 64 mld. je dosť zásadný

a dúfajme, že  prispeje k tomu,  aby očakávaná celková  suma

zvýšenia príjmov o 2,2 mld. sa zrealizovala.

 

     Predpokladám, že  je možné  očakávať v tomto roku,  tak

ako sa to predpokladá,  zvýšenie príjmov z projektov revita-

lizácie. Rád  by som bol, aby  sme sa k nim  v priebehu roka

vrátili. A  predpokladám, že tak investičná  banka, ako Fond

zahraničného obchodu budú tie časti, ktoré v slovenskej eko-

nomike prispejú k jej  ďalšej dynamizácii. K výdavkovej čas-

ti, myslím,  kto posudzuje racionálne,  zaregistruje predov-

šetkým to, že  položky Štátny  dlh plus 3,6, mzdy - zvýšenie

o 5,6 mld., dávky  sociálneho  poistenia o 1,2  mld. a  Fond

cestovného rozvoja sú tie,  ktoré sú dôvodom takého schodku,

ktorý je navrhovaný vo výške 5 mld. Sk.

 

     Dovoľte mi pár poznámok  ešte k tomu, čo zaznelo v roz-

prave.  Predovšetkým  sa  vrátim  k  otázke diaľnic, pretože

v tom - povedal by som - my sami, ale aj naši občania bývajú

mätení opozíciou, či budovať diaľnice, alebo niečo iné, kon-

krétne. Ak takto niekto postaví  otázku, už toto nie je svo-

jím spôsobom koncepčné, nie je tvorivé, pretože poznám osob-

ne - a iste aj vy - veľa takých  prípadov, keď práve neexis-

tencia diaľnice u nás,  slabá cestná priechodnosť pripravila

Slovenskú  republiku o veľmi  významné  programy v priemysle

i v ďalších odvetviach. Osobne poznám niekoľko takých prípa-

dov, keď nádejné nemecké a americké firmy odišli, keď im po-

vedali, koľko trvá 300-kilometrová  cesta, ktorá by mala ísť

do  Michaloviec,  Prešova  alebo  niektorých  iných  ďalších

miest,  doslova povedali:  Za takej  situácie nás  Slovensko

nemôže  zaujímať. Tie  programy sa  presunuli do  Čiech a do

ďalších štátov. Takto  sa treba na to  pozerať. A okrem toho

všetci, ktorí tu prezentujú  veľkú snahu pomôcť svojim voli-

čom vo svojich  krajoch, mali by brať do  úvahy možnosť pro-

porcionálnejšieho  rozvoja jednotlivých  regiónov Slovenska,

predovšetkým, samozrejme, východných a severných. V podstate

tu je citeľný hriech, ktorý nám zostal z minulého jednoboké-

ho federálneho štátu.

 

     Pár slov k posunom v štátnom rozpočte, ktoré sme prero-

kovali v našom  gestorskom  výbore  pre financie, rozpočet a

menu. Prechádzali sme seriózne jednotlivé výdavky aj v návr-

hoch ostatných  výborov a jednotlivých  poslancov a mám taký

dojem, že posilnenie kapitoly ministerstva poľnohospodárstva

o 600 mil., Najvyššieho  kontrolného úradu,  ale aj ďalších,

navrhovali sme a odporúčame, aby sme prijali zvýšenie polož-

ky pre Slovenskú akadémiu vied o 29 mil. Sk zo zdrojov, kto-

ré  sme tam  uviedli, účelové  viazanie 220  mil. pre vysoké

školy  a  univerzity  v Banskej  Bystrici,  Trnave, Prešove,

Trenčíne, výrazné zvýšenie prostriedkov pre ministerstvo ob-

rany. Myslím  si, že by  bolo účelné, aby  aj samotný rezort

veľmi  intenzívne  prispel k získaniu  ďalších  prostriedkov

z deblokácie. Nakoniec aj krajským  úradom sa intenzívne po-

môže zvýšením sumy, ktorá je navrhovaná.

 

     Súhrnne chcel by som teda,  vážené dámy a páni, konšta-

tovať, že vychádzajúc z týchto racionálnych prístupov pokla-

dám tento štátny rozpočet napriek  tomu, že je pred nami vo-

lebný  rok, a  teda  vláda  mohla  postupovať  oveľa  ľahšie

- a povedal  by  som  nadnesene -,  pristupovala  racionálne

z dlhodobého pohľadu. A preto ho pokladám za vyvážený prime-

rane našim podmienkam,  za prorastový, sociálne orientovaný,

garantujúci  vyššie  príjmy  viacerým  zložkám obyvateľstva,

dôchodky atď. Vláda si ním  teda neuľahčila situáciu, je ná-

ročný, ale pokladám ho za  splniteľný. Odporúčam, aby sme ho

prijali.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Ferkó. S faktickou  poznámkou ešte pán po-

slanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán predseda, odolal som  pokušeniu na faktickú poznám-

ku, ale chcem oznámiť, že budem hlasovať s náhradnou kartou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem. Viem, mám to napísané.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ferkó.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predlože-

nému návrhu  štátneho rozpočtu, konkrétne  ku kapitole Zdra-

votníctvo.

 

     Bohužiaľ, hneď v úvode  svojho vystúpenia musím konšta-

tovať, že  predkladaný návrh štátneho  rozpočtu  na rok 1998

vôbec nezohľadňuje zadlženosť zdravotníctva, ktorá toho času

predstavuje  cca 5 mld. Sk. Ako  každý  rok  pri prerokúvaní

štátneho  rozpočtu medzi  najproblematickejšie rezorty patrí

nepochybne zdravotníctvo. O tom svedčia aj maratónne rokova-

nia medzi ministerstvom  financií, ministerstvom zdravotníc-

tva, poskytovateľmi zdravotnej  starostlivosti a zdravotnými

poisťovňami od júna tohto  roku. Ale ani niekoľkomesačné ro-

kovania predstaviteľov ministerstva financií, zdravotníctva,

poisťovní, lekárnikov a nemocníc, ktoré trvajú od júna, však

neposunuli riešenie kolapsovej situácie o výraznejší krok.

 

     Ministerstvo  financií, zdravotné  poisťovne očakávajú,

aby ministerstvo zdravotníctva začalo uskutočňovať systémové

reformné kroky, o ktorých sa  už niekoľko  rokov  hovorí. Na

druhej strane ministerstvo zdravotníctva obviňuje poisťovne,

že skrývajú peniaze. Poisťovne deklarujú, vrátane Všeobecnej

zdravotnej poisťovne,  že peniaze  nemajú, o čom svedčia  aj

výsledky kontrol zo strany štátneho dozoru, a poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti  neúnavne čakajú na  svoje peniaze

- právom -, ale  zdá sa, že darmo. Kritická  situácia vo fi-

nancovaní rezortu nemá zatiaľ veľkú šancu na zmenu k lepšie-

mu. Rezort prejde do budúceho  roka s deficitom 5 mld. korún

a ak sa na budúci  rok neuskutočnia radikálne systémové kro-

ky, deficit narastie na minimálne 10 mld. Sk.

 

     Upozorňujem, že  to nie sú dlhy  na rekonštrukcie a mo-

dernizácie, na obnovenie prístrojového vybavenia, na obnove-

nie zastaraného  vozového parku, za  hygienické maľby, ktoré

by mali  byť v pravidelných dvojročných  intervaloch, ale sú

to dlhy za lieky,  špeciálny zdravotnícky materiál, potravi-

ny, za štandardné prevádzkové  náklady. Finančný deficit sú-

visí teda s bežným  prevádzkovaním  jednotlivých zdravotníc-

kych zariadení. Zdravotnícke zariadenia nechcú navyše penia-

ze. Chcú iba peniaze za odvedené  výkony, aby si mohli uhrá-

dzať neuhradené faktúry pre dodávateľov a plniť odvodovú po-

vinnosť. Štát  cez zdravotné poisťovne  si objednal zdravot-

nícke služby, ale nemá ich pokryté peniazmi. Na túto skutoč-

nosť  sme upozornili  pri prerokúvaní  rozpočtu na  rok 1997

a pri prerokúvaní novely zákona o Liečebnom poriadku.

 

     Ako na  jeden zo zdrojov  finančného deficitu poukazujú

zdravotné poisťovne na  prekvalifikovanie viacerých zdravot-

níckych  zariadení do  vyšších kategórií,  mimoriadny nárast

platieb za lieky a nový  Liečebný poriadok. Na druhej strane

Asociácia nemocníc deklarovala, že  náklady na lieky, lôžko-

dni v zdravotníckych  zariadeniach nemajú signifikantný cha-

rakter. Podľa  Asociácie nemocníc pre  nemocnice je neprija-

teľné, aby im poisťovne účtovali  za výkony menšie sumy, než

na akých sa dohodli.

 

     Rovnako ako nemocnice bránia  svoje pozície aj poisťov-

ne. Zdravotná poisťovňa  obmedzuje počet objednaných výkonov

pre svojich  poistencov alebo po  revíziách výkonov neplatia

lekárom a zdravotníckym  zariadeniam za  odvedenú prácu. Obe

strany hovoria: Nemáme.

 

     Ale  napätie v rezorte  narastá  zo dňa  na deň a občan

stráca  nielen  prehľad,  ale  aj  chuť  nejako sa angažovať

v probléme. Beriem aj oprávnenú kritiku, že plytváme s liek-

mi, že za  lieky musíme platiť  stále viac a viac, ale podľa

informácie  Asociácie  nemocníc v nemocniciach  sa nezvýšili

o toľko, koľko  deficitu vykazujú nemocnice.  Práve preto sa

musíme sústrediť  na primárny kontakt,  kde doteraz existuje

naširoko otvorený  systém financovania, a prvým  zo systémo-

vých krokov musí byť  uzatvorenie systému na základe kapitá-

cie, včetne zvýšenia  kontroly účelnej farmakoterapie. Okrem

toho musíme vytvoriť komplex na normálne fungovanie zdravot-

níctva prostredníctvom  zákonného odvodu štátu  na zdravotnú

starostlivosť,  preto  podporujem  návrh  na zvýšenie  odvo-

du  štátu za  ekonomicky  neaktívne  osoby na 13,7 % zo 100-

-percentnej minimálnej mzdy. V  opačnom prípade to bude zna-

menať rýchlu, ale istú  smrť hlavne v menších zdravotníckych

zariadeniach.

 

     Prepáčte za  výraz, ale ten  cíti, kde tlačia  topánky,

kto ich nosí, a nie ten,  kto ich vyrába. Čo sa týka kapitá-

lových výdavkov ministerstva zdravotníctva, podporujem návrh

na zvýšenie  kapitálových  výdavkov o 500 000 Sk. Čo sa týka

zrušenia viac ako 3 100 postelí v nemocničných zariadeniach,

ku ktorému  pristúpilo ministerstvo zdravotníctva  od 1. de-

cembra, prinesie aj pálčivé a boľavé otázky: Kam s nadbytoč-

nými lekármi a sestrami? Lekári neboli informovaní o koncep-

cii dnešnej siete zdravotníckych zariadení, o plánovanej re-

dukcii  nemocničných lôžok,  aby mohli  hľadať nové pracovné

miesta. A aj keby  boli informovaní v dostatočnom predstihu,

ako  by našli  nové miesta,  keď prvý  kontakt je saturovaný

súkromnými lekármi, takisto ako aj špecializované ambulancie

súkromnými odbornými  lekármi? Redukcia lôžok  sa bude týkať

najviac  interných, gynekologických,  pôrodníckych, detských

a chirurgických oddelení.  Kam s tými  lekármi a zdravotnými

sestrami? Do agentúr ošetrovateľskej starostlivosti? Pri ta-

kom finančnom deficite rezortu čaká ich skôr zánik ako vznik

nových agentúr.

 

     Ďalší  problém  tohto  kroku  je  to,  že ide o závažné

zdravotno-politické rozhodnutie, ktoré  bude len veľmi ťažko

realizovateľné  v praxi  pre  výrazný  odpor  zdravotníckych

pracovníkov, pacientov, krajských a okresných  úradov. Druhá

stránka veci je to, že  tento systémový krok je rozplánovaný

na  viaceré etapy a nerieši  súčasne  akútny  kolapsový stav

zdravotníckych zariadení, ktoré zápasia s každodennými prob-

lémami a bojujú o prežitie. Na  Slovensku už  neexistuje ani

jedno zdravotnícke  zariadenie, ktoré by  nemalo aspoň jednu

výstrahu od dodávateľov alebo  rozhodnutie súdu na vymáhanie

financií za dodanie tovaru alebo poskytnutých služieb, neho-

voriac o lekárňach, ktorým poisťovne dlhujú za lieky a zdra-

votnícke pomôcky vo výške 1 miliardy. Ak to takto  pôjde ďa-

lej, ohrozí to zásobovanie liekmi, a tým budú priamo ohroze-

ní pacienti, a to sa týka každého z nás.

 

     Som presvedčený,  že globálny  kolaps a zrútenie celého

systému nechce  nikto z nás.  Bohužiaľ, realita je  taká, že

skutočne  je ohrozené  poskytovanie zdravotníckych  služieb.

Niet času na výsledky  dlhodobých systémových krokov. Rezort

potrebuje financie teraz, a nie potom, keď už skolaboval. Od

7. novembra prebiehajú síce rokovania medzi zástupcami zdra-

votných poisťovní a reprezentantmi zdravotníckych zariadení,

ale napriek tomu napäté  vzťahy medzi poisťovňami a poskyto-

vateľmi zdravotnej starostlivosti pretrvávajú. Zdravotné po-

isťovne nebudú  môcť plniť reálne  požiadavky zdravotníckych

zariadení pre nedostatok finančných prostriedkov.

 

     Vie mi teraz niekto odpovedať na otázku, kto uhradí de-

ficit  vo výške 5 miliárd  korún  zdravotníckym zariadeniam?

Kto zaplatí neuhradené faktúry,  keď návrh štátneho rozpočtu

vôbec  nezohľadňuje  zadlženosť  rezortu,  ktorá sa neustále

prehlbuje? Alebo nám povedzte, ktorých pacientov máme liečiť

a ktorých nie? A ktoré  choroby môžeme diagnostikovať a lie-

čiť a ktoré  nie? Vyzerá to  tak, že v tomto štádiu riešenia

problému najslabším  článkom je pacient-poistenec,  ktorý by

nemal na  patovú situáciu doplácať.  Pacient-poistenec svoju

povinnosť splnil. Teraz je na  ťahu štát, aby splnil zákonom

stanovenú odvodovú povinnosť, t. j. 13,7 % zo 100-percentnej

minimálnej mzdy.

 

     Dovoľte mi, aby som sa ešte v krátkosti vyjadril k roz-

počtu Štátneho  fondu na podporu  zdravia. Vláda nevyčlenila

pre túto kapitolu ani  jedinú korunu. Nevyčlenila vtedy, keď

na Slovensku výskyt TBC vykazuje vzostupujúcu tendenciu, keď

je vzostupujúci  trend výskytu AIDS, keď  je zvýšená celková

úrazovosť včetne  detskej  úrazovosti s trvalými následkami,

aj keď všetci dobre vieme,  že v prevencii úrazovosti sme na

veľmi  nízkej  úrovni,  hoci  prevenciou alebo monitorovaním

úrazov by  sme mohli predchádzať  trvalým následkom, ako  aj

znížiť poúrazovú  úmrtnosť. Preto podporujem  návrh poslanca

Gaľu na  vyčlenenie finančných prostriedkov  pre Štátny fond

na podporu zdravia vo výške 130 miliónov korún.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, verím,  že zdravie  občanov

a stála snaha o pružné a efektívne  riešenie súčasnej kolap-

sovej situácie  zdravotníctva je pre nás  dôležitejšie a ur-

gentnejšie ako výstavba mozaiky diaľnic, čo podporíte svojím

hlasovaním na zvýšenie  rozpočtu kapitoly zdravotníctva, ako

aj rozpočtu Štátneho fondu na  podporu zdravia. V mene obča-

nov, v mene  pacientov a zdravotníckych  pracovníkov vám vo-

pred ďakujem.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Páni poslanci, je 12.00 hodín.

 

     Najskôr pán predseda Hofbauer má oznam pre poslancov.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     O 13.00 hodine  hospodársky výbor sa  na chvíľočku zíde

k tomu, čo sme nedotiahli na poslednom našom rokovaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, o 14.00 hodine  budeme pokračovať s tým,

že poradie  by malo byť: pán  poslanec Baránik, Moric, Fico,

Paška atď.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, budeme  pokračovať po

prestávke s tým, že v rozprave vystúpi po obede ako prvý pán

poslanec Baránik a po ňom pán poslanec Moric.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     rozpočtová politika musí citlivo reagovať na vývoj eko-

nomiky a vývoj  spoločnosti. Z vývoja  ekonomiky vyplýva po-

treba  stabilizácie základných  ekonomických vzťahov  na do-

siahnutie stavu,  ktorý ich uvedie  do rovnováhy. Doterajšia

nerovnováha vyplýva z nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami

v štátnom  rozpočte. Prejavovala  sa v raste schodku štátne-

ho rozpočtu. Túto  tendenciu  je žiaduce  zmeniť.  Rovnováha

v štátnom rozpočte je nielen východiskom na rovnováhu v eko-

nomike, ale aj na zlepšenie pomerov na peňažnom trhu. Situá-

cia na  peňažnom trhu, ktorá umožňuje  udržiavať vysokú cenu

peňazí,  je  prekážkou  pre  rozvoj podnikateľských aktivít.

Vplyv peňažného trhu na  ekonomiku sa pozitívne hodnotí vte-

dy, keď je prevaha ponuky peňazí nad dopytom.

 

     Ministerstvo financií ako hlavný garant finančnej poli-

tiky štátu v záujme  zlepšenia situácie  na trhu peňazí pri-

pravilo návrh štátneho rozpočtu, v ktorom formuje rozpočtovú

politiku  tak,  aby  sa  zmenila  doterajšia tendencia rastu

schodku štátneho rozpočtu a urobil sa výrazný krok k politi-

ke vyrovnaného  štátneho rozpočtu. Je to  súčasne cesta k o-

zdraveniu  toku peňazí.  Základným zdrojom  príjmov štátneho

rozpočtu sú  príjmy z ekonomiky. Pre  rozpočtovú politiku je

rozhodujúci vývoj  hrubého domáceho produktu.  Jeho rast vy-

tvára bázu na daňové príjmy ako z priamych, tak aj z nepria-

mych daní.

 

     Daňové sadzby  sa na  rok 1998 oproti roku 1997 zásadne

nemenia  okrem  malých zmien pri  predpokladanej úprave nie-

ktorých komodít zo zníženej do  základnej sadzby dane z pri-

danej hodnoty. Tieto zmeny  môžu zvýšiť príjmy štátneho roz-

počtu  približne o 2 mld. korún. Daňové príjmy zaťažia hrubý

domáci produkt  na 22,9 %, a tým  spresňujem  to, čo povedal

pán podpredseda  vlády a minister  financií, vrátane odvodov

do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, čiže celkový

balík tým zaťaží hrubý domáci produkt na 37,5 %, čo je opro-

ti roku 1995 pokles o 6,9 bodu. Tým zaťaženie  nášho hrubého

domáceho  produktu klesne  pod úroveň,  ktorá  je v Nemeckej

spolkovej  republike, kde v roku 1995 - presnejšie údaje ne-

máme z posledných  dvoch  rokov - bol rozpočtovými výdavkami

zaťažený hrubý  domáci  produkt na 39 %. Súčasne  budeme mať

najnižšie daňové zaťaženie  medzi susednými krajinami. Prie-

mer  v krajinách  OECD bol 38,7 v roku 1995, v krajinách Eu-

rópskej únie 40,5. Úroveň  krajín Európskej únie zvyšuje da-

ňové zaťaženie hrubého domáceho produktu v takých krajinách,

ako je Švédsko, kde  bolo 49,9, Nórsko 45,7, Holandsko 45,7,

v Spojenom kráľovstve  Veľkej  Británie 43,6. Z toho je  vi-

dieť, že naše daňové zaťaženie nie je také, ako sa často naň

poukazuje.

 

     Chcel by  som súčasne rozvinúť  makroekonomické predpo-

klady  zostavovania štátneho  rozpočtu. Mám  to rozdelené do

troch častí. Vplyvy pozitívne, vplyvy negatívne a vplyvy la-

tentné.

 

     Medzi  pozitívne predpoklady  vývoja štátneho  rozpočtu

patrí hrubý domáci produkt,  ktorý sa predpokladá, že vzras-

tie o 5 %, ale to nie je dôležité pre štátny rozpočet a roz-

počtovú politiku, ale jeho  rast v bežných cenách sa predpo-

kladá na úrovni 12 %. A toto je dôležité  pre rozpočtovú po-

litiku. Miera inflácie by  nemala prekročiť 6 %, nezamestna-

nosť by sa mala udržať na úrovni 12 %. Z úrovne rastu hrubé-

ho domáceho  produktu a vývoja  inflácie možno predpokladať,

že rast  nominálnych miezd aj reálnych  miezd bude minimálne

na  úrovni  tohto  roku. Nominálnych  zhruba na  úrovni 12 %

a reálnych na úrovni 6 %. Vývoj miezd vytvorí predpoklady na

zvýšenie starobných, invalidných a ostatných  dôchodkov pri-

bližne na úrovni 10 %. Reálne možno  predpokladať rast príj-

mov z podnikania,  ale  tiež  aj z kapitálových  príjmov. To

znamená, že v podstate všetky  druhy  príjmov by za takéhoto

vývoja  hrubého domáceho  produktu mali  vzrásť. Rast miezd,

dôchodkov a príjmov umožní  rast spotrebných výdavkov, ktoré

vytvoria multiplikačný  efekt na rast  hrubého domáceho pro-

duktu.  Aj devízové  príjmy sa  budú pravdepodobne pozitívne

vyvíjať podobne ako v tomto roku. Aplikácia zákona o mzdovej

regulácii  zmierni  rozpor  medzi  rastom produktivity práce

a rastom miezd, čiže sa dá  predpokladať, že takýto rast ne-

krytých peňazí do ekonomiky, ako tiekol tohto roku, sa v bu-

dúcom nepredpokladá. Prijaté  legislatívne úpravy na podporu

vývozu zmiernia pasívne saldo zahraničného obchodu. Tak toto

sú pozitívne predpoklady.

 

     K negatívnym patrí schodok štátneho rozpočtu z minulých

rokov, ktorý ovplyvňuje splácanie štátneho dlhu. Ďalej daňo-

vé nedoplatky a daňové úniky, schodok platobnej bilancie, aj

keď legislatívne úpravy zamerané na jeho zníženie už začína-

jú pôsobiť.  Prípadná pretrvávajúca úroveň  vývoja predstihu

rastu miezd  pred vývojom produktivity  práce, ďalej rastúca

zadlženosť ekonomiky, aj keď zadlženosť vlády klesá. Zložitý

vývoj v českej  ekonomike  vzhľadom  na  silnú  previazanosť

s našou ekonomikou.

 

     K latentne pôsobiacim  predpokladom patria nasledujúce:

pretrvávajúci a stále narušovaný tok peňazí, vysoká cena pe-

ňazí, nedostatok úverových zdrojov, hlavne pre malé a stred-

né podnikanie, ktoré sa  nestáva, ako sme predpokladali, ťa-

húňom  ekonomiky. Stagnujúca  konkurenčná schopnosť  domácej

produkcie a služieb  na domácom,  ale hlavne na  zahraničnom

trhu. Nízka cena realizovanej  produkcie na zahraničných tr-

hoch a od toho odvodená  nízka ziskovosť našej produkcie, čo

je vážny nedostatok našej  ekonomiky, ale, samozrejme, to je

dlhodobá  záležitosť. Vysoká  nevyrovnanosť tovarovej výmeny

s Ruskou federáciou a vysoký podiel investícií na hrubom do-

mácom produkte, ktorých efekt sa len postupne začne prejavo-

vať.  Absencia peňažného  ústavu, ktorý  by poskytoval úvery

hlavne na malé podnikanie, ako sú družstevníci a živnostníci.

 

     Problémov ekonomiky  je skutočne veľa,  časť z nich  je

dôsledkom vývoja v predchádzajúcom  režime, veľa nedostatkov

vzniklo  konverziou  zbrojárskej výroby, rozpadom trhu RVHP,

ale  aj  legislatívnymi a ekonomickými  opatreniami v rokoch

1990-1992. Časť z nich  je ako dôsledok transformačného pro-

cesu.

 

     Ani v jednej  krajine  neprebieha  transformačný proces

bezproblémovo. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že Čes-

ká  republika a Slovenská  republika,  resp. bývalá  Česká a

Slovenská Federatívna Republika  vstupovala  do transformač-

ného  procesu s najhoršími  východiskovými  predpokladmi  na

formovanie  trhových  vzťahov  vzhľadom  na  vývoj  v rokoch

1970-1989, hlavne dôsledkom  tvrdej normalizácie a prakticky

úplnej absencie súkromného sektora.  Situácia v tomto zmysle

bola napríklad v poľskej a maďarskej ekonomike omnoho priaz-

nivejšia.  Napríklad  konverzia  a  rozpad  trhu RVHP v roku

1991 spôsobili stratu  pracovných  príležitostí  pre 410 000

občanov, z toho 150 000 dôchodcov  prestalo  pracovať. Treba

si uvedomiť v tejto súvislosti, že na začiatku roku 1991 sme

mali 40 000 nezamestnaných, ale  na konci roka bolo 300 000,

čiže  v  priebehu  roka  vzrástla  nezamestnanosť o 260 000.

V dôsledku  toho vznikol  tlak na  rast sociálnych výdavkov,

s týmto problémom sa ekonomika  ešte doposiaľ nedokázala vy-

rovnať.

 

     Napriek mimoriadne zložitej situácii v ekonomike po hl-

bokom prepade v rokoch 1991-1993 v rokoch 1994-1997 dochádza

k prudkému rozvoju s celým radom dôležitých pozitívnych čŕt,

na základe ktorých uvedené obdobie možno považovať za najús-

pešnejšie od začiatku päťdesiatych rokov. Je to dôsledok ra-

cionálnej  hospodárskej  politiky.  Veď  napríklad, v ktorom

inom časovom  úseku nájdeme tri roky, v ktorých  by dôchodky

vzrástli o 30 %? Takýchto  pozitívnych charakteristík aj pri

enormnej  zložitosti  transformačného  procesu  možno uviesť

viac.

 

     Rozpočtová politika v posledných rokoch prispela k rie-

šeniu viacerých  otázok budovania štátu,  sociálnych otázok,

ale aj ekonomických. To všetko  sa prejavilo v schodku štát-

neho rozpočtu, čo v konečnom dôsledku viedlo k rastu zadlže-

nosti štátu voči domácim,  ako aj zahraničným subjektom. Po-

kračovanie v tomto trende by sa zákonite premietlo aj v hos-

podárskych výsledkoch a potrebe zvýšenia daňového zaťaženia.

Vláda po zvážení všetkých okolností rozhodla zmeniť doteraj-

ší  prístup k schodku  štátneho  rozpočtu a  nastúpiť  cestu

k vyrovnanému štátnemu rozpočtu. To je aj podmienka na vstup

do Európskej únie. Narastajúci schodok štátneho rozpočtu vy-

volaný niektorými potrebami, ako  bola úprava platov zamest-

nancov štátnej sféry, náklady na vybudovanie územnej štátnej

správy, budovanie infraštruktúry a niektoré ďalšie, si vynú-

tili  vykonať  reštrikcie v niektorých  rozpočtových kapito-

lách. Okrem toho  schodkové rozpočtové hospodárenie prispelo

k nedostatku úverových zdrojov pre podnikateľskú sféru. Rie-

šenie uvedených  problémov  viedlo k rastu dopytu po  penia-

zoch,  a tým  k zvyšovaniu  úrokových  mier.  Krytie schodku

štátneho  rozpočtu  sa  stáva  stále  nákladnejšie a súčasne

zauzľuje  riešenie toku  peňazí. Z uvedených  dôvodov štátny

rozpočet na  rok 1998 je úsporný a v kapitálových  výdavkoch

reštriktívny. To zníži mieru vytláčania investícií súkromné-

ho sektora,  čo spätne prispeje k zníženiu  dopytu po úvero-

vých zdrojoch, a tým k zlacneniu  peňazí. Vytvoria sa prija-

teľnejšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít, hlav-

ne v malom a strednom podnikaní.

 

     V trhovej ekonomike sa  príjmy štátneho rozpočtu stano-

vujú odhadom. Práve odhad  vychádza z rozsiahlych analýz ve-

ličín, ktoré daný príjem  bezprostredne podmieňujú. Čiže ide

o kvalifikovaný odhad. Ako sme tu už uviedli, východiskom je

predpokladaný vývoj hrubého domáceho produktu a jeho zložiek

pre priame dane a jeho spotreba vo vecnej podobe pre nepria-

me dane.  Rizikové sú  dane z príjmov právnických  osôb, kde

v posledných rokoch dochádza k značným výkyvom  predovšetkým

vplyvom legislatívnych  úprav  vo vzťahu k peňažným ústavom,

ktoré  zo zisku  vytvárajú opravné  položky na klasifikované

úvery v záujme zlepšenia úverového portfólia. V dôsledku to-

ho  v prvom  polroku 1997 sa  znížil  príjem  dane z príjmov

právnických osôb o 6 mld. korún.

 

     Ďalej  je  to  skutočnosť,  že  najväčší dodávatelia do

štátneho rozpočtu, ako Slovnaft, Slovenské plynárne, Sloven-

ské elektrárne atď., realizujú rozsiahlu  investičnú výstav-

bu, čím dochádza k zvýšeniu odpisov, a tým k zníženiu zákla-

du  na  stanovenie  daní. Samozrejme,  dochádza aj k pomerne

rozsiahlym daňovým únikom. Mnohým  sa dá zabrániť, ale všet-

kým nie. Je žiaduce  vykonať ďalšie  legislatívne úpravy na-

príklad v colnom zákone, aby sa zabránilo prechodu neprecle-

ného tovaru cez hranice na  náš trh. Tiež je potrebné prijať

opatrenia na zlepšenie práce daňových úradov a colníc.

 

     Značné sú  daňové úniky aj cez  splátky dane z pridanej

hodnoty. Existuje viac organizácií, ktoré sa špecializujú na

vyrábanie  falošných  dokladov  na  získavanie  vrátok  dane

z pridanej hodnoty. Bol  odhalený prípad,  kde jedna dvojica

založila 93 eseročiek, ktoré sa špecializovali len na získa-

vanie  vrátok  dane z pridanej  hodnoty. Veľké  sú aj  úniky

spotrebnej dane. Finančnej polícií  sa nedarí odhaľovať prí-

pady výroby liehu a liehovín  pokútnym spôsobom a tiež bráni

dovozu a tiež brániť nepreclenému  liehu a tabakových výrob-

kov, ako  aj v spotrebe liehovín,  ktoré boli deklarované na

vývoz, ale  sa rozpredali na domácom  trhu. Tu zlyhávajú ako

colnice, tak  aj daňové úrady. Príčinou  toho je aj absencia

modernej informačnej  siete, ktorá umožní  účinné prepojenie

medzi colnými a daňovými úradmi.

 

     Najzložitejším problémom rozpočtovej politiky je úsilie

o optimálne založenie výdavkov. Zrejme  nikde na svete sa to

ešte nepodarilo. Každá vláda sa o to usiluje. Východiskom je

vždy úroveň predchádzajúcich rokov, zvýšenie príjmov a prio-

rity hospodárskej politiky.

 

 

     Návrh rozpočtu na rok 1998 sa líši od rozpočtov z minu-

lých rokov v tom, že sa v ňom pristupuje k obmedzovaniu  vý-

davkov v 21 kapitolách.  Doposiaľ prevládala prax zvyšovania

prakticky  všetkých  kapitol.  Razantný  je  pokles výdavkov

v kapitole Štátny dlh a Všeobecnej pokladničnej správe. Pri-

oritou návrhu štátneho rozpočtu na  rok 1998 je výrazný rast

výdavkov  do  sociálnej  oblasti.  Zvýšenie životného minima

a minimálnej  mzdy vyvoláva  tlak na  rast sociálnych  dávok

o 1,2 mld. Sk. Najvýraznejšou rastovou položkou sú opatrenia

na realizáciu zvýšenia  mzdových a sociálnych podmienok pra-

covníkov  silových  zložiek v záujme  posilnenia boja  proti

rastu kriminality a bezpečnosti  štátu.  Ďalej je to  záujem

o zhodnotenie  práce pedagogických  pracovníkov na  všetkých

stupňoch škôl a na zlepšenie situácie v odmeňovaní ostatných

štátnych  zamestnancov,  lebo   rozdiely  medzi  odmeňovaním

v podnikovej sfére a v štátnych službách sa výrazne zvyšujú.

Tým sa  znižuje odborná úroveň štátneho  aparátu a vytvárajú

sa potenciálne podmienky na korupciu.

 

     Do sociálnej sféry treba  zahrnúť aj transfery do Štát-

neho  fondu bývania  na  štátnu  prémiu a  stavebné sporenie

v objeme 3,3 mld. a tiež transfer do štátnych fondov z kapi-

toly ministerstva výstavby a verejných  prác v objeme 4 mld.

Sk. Reštriktívnosť rozpočtovej politiky sa prejaví v znížení

kapitálových  výdavkov o 32 %.  Je to  výrazný  zásah oproti

predchádzajúcemu roku,  ale je potrebné  nastúpiť novú cestu

v rozpočtovej politike, a tá  bez obetí je nemysliteľná. Do-

teraz sa v kapitálových  výdavkoch prejavovala značná nehos-

podárnosť. Veľa prostriedkov sa vynaložilo na nákup nábytku,

motorových vozidiel, menej  na modernizáciu prenosu informá-

cií. Pri  prijímaní pracovníkov do štátnych  služieb by mala

byť podmienka ovládania výpočtovej techniky alebo i zvládnu-

tie za  relatívne  krátke  obdobie, napríklad 3 mesiace. Ne-

zvládnutie výpočtovej  techniky by malo  byť dôvodom na  ne-

uzavretie pracovnej  zmluvy na dobu neurčitú.  Aj touto pod-

mienkou by sa skvalitnil riadiaci aparát.

 

     Musí sa zmeniť tiež  filozofia kladenia nárokov na roz-

počtové zdroje. Predstavy vedúcich rozpočtových organizácií,

primátorov či starostov obcí  sa považujú za objektívne kri-

térium. Nikde na svete sa takáto prax neuplatňuje. Rozpočto-

vé zdroje  sú limitované, preto  požiadavky sa musia  tomuto

limitu prispôsobiť a podriadiť. Nespokojencov s rozpočtovými

zdrojmi bude vždy veľa.

 

     Ďalšou prioritou pre rozvoj ekonomiky a rozpočtovej po-

litiky je  rozvoj cestnej  infraštruktúry, o tom tu  už bolo

veľa povedané, nechcem sa o tom zmieňovať. Prioritou je tiež

vedecko-technický rozvoj, pre ktorý sa zvyšujú zdroje v roz-

počtových kapitolách o 15 %, v príspevkových o 2,5 %. Vzhľa-

dom na  potrebu zásadnej reštrukturalizácie  ekonomiky treba

povedať, že tieto zdroje  nepostačujú na vytvorenie invencií

na zásadný prelom v procese reštrukturalizácie ekonomiky. Je

žiaduce, aby Akadémia vied, ministerstvo školstva a Úrad pre

stratégiu spracovali ucelenú koncepciu rozvoja výskumu a vý-

voja s orientáciou predovšetkým na aplikovaný výskum, aby sa

zo štátneho rozpočtu mohli použiť prostriedky cielene. Mier-

ne  sa zvyšujú  prostriedky na  financovanie vysokých  škôl,

hlavne bežných  výdavkov, do ktorých nie  sú zahrnuté zdroje

na úpravu platov  pedagógov. Tie sú vo Všeobecnej pokladnič-

nej správe, o tom sa ešte zmienim neskoršie.

 

     Kapitoly krajských úradov  Slovenskej republiky v štát-

nom rozpočte  na rok 1997 sa  nedali presne vykvantifikovať,

preto návrh rozpočtu na rok 1998 spresňuje ich požiadavky na

sumu 39,9 mld. V rámci toho dochádza k zvýšeniu o 2,043 mld.

Väčšia  časť celkovej  sumy je  smerovaná do  školstva, a to

22,9 mld. Na druhom mieste sú výdavky na sociálnu starostli-

vosť v objeme 8,8 mld. a na  treťom  výdavky na zabezpečenie

verejnej pravidelnej hromadnej  autobusovej dopravy v celko-

vej sume 900 mil. Sk.  Domnievam  sa - ako  už aj  iní predo

mnou -, že zrejme táto  položka je nedostatočná. Zo štátneho

rozpočtu sa  poskytnú  dotácie do  rozpočtov obcí v sume 1,8

mld., na  mestskú  hromadnú dopravu 1,2 mld., na  dokončenie

objektov základných škôl 140 mil. a na  riešenie individuál-

nych potrieb obcí 74 mil.

 

     Príjmy obcí z podielových daní sa čiastočne menia. Zni-

žuje sa podiel  dane z príjmov  fyzických osôb, z príjmov zo

závislej činnosti a funkčných pôžitkov z 20,70 na 18,77, ale

zvyšuje sa podiel  dane z príjmov právnických  osôb z 3,4 na

5,33. Ostatné  podmienky  sa v podstate  nemenia.  Čiastočné

zvýšenie môže priniesť novela zákona o dani z nehnuteľností,

hlavne pre  krajské mestá, ktorá je  celá z príjmov rozpočtu

obcí. Rozsiahle prostriedky dostávajú  obce na budovanie in-

fraštruktúry z Fondu  životného  prostredia a od Slovenských

plynární, najmä na plynofikáciu, výstavbu vodovodov, kanali-

záciu  a  čistiarne  odpadových  vôd.  Tieto zdroje prispeli

k plynofikácií za posledné tri roky  zhruba 1 600 obcí. Obce

budú hospodáriť s objemom prostriedkov viac ako 22 mld. Sk.

 

     Osobitným problémom, ako už tu bolo niekoľkokrát spome-

nuté, je  splácanie štátneho dlhu. Nechcem  sa o tom zmieňo-

vať, ale treba úprimne povedať, že splácanie istiny štátneho

dlhu  sa navrhuje  zabezpečiť  emisiou a následným  predajom

štátnych dlhopisov, príjmami  zo splátok zahraničných úverov

a použitím štátnych  finančných aktív, ako  aj emisiou štát-

nych pokladničných  poukážok na krytie schodku  za rok 1998.

V prípade emisie  dlhopisov ide o revolvovanie dlhu z titulu

krytia splátok istín štátnych  dlhopisov za roky 1993, 1994,

1996 a schodok, ktorý postupne  vznikal, sa používal na rie-

šenie celospoločenských potrieb, takže neišlo o nejaké ľubo-

voľné rozhadzovanie peňazí vládou atď. Efekt toho sa prejaví

pre budúce generácie.

 

     Štátny dlh je na akceptovateľnej úrovni. Zatiaľ neohro-

zuje  štátne financovanie.  Nie je  pre nás  útechou, že iné

krajiny sú  viac zaťažené. Podstatné je,  že rozpočet na rok

1998 nastupuje  cestu k vyrovnanému  štátnemu  rozpočtu. Pri

vyrovnanom štátnom  rozpočte je vyššia  efektívnosť použitia

rozpočtových prostriedkov. Prístup k hospodáreniu  organizá-

cií, vážené  kolegyne, kolegovia, sa musí  zmeniť. Škoda, že

sa na  prospech toho urobilo relatívne  málo. Treba skutočne

skoncovať s predstavou, keď  každý vedúci organizácie stavia

požiadavky a vyhlasuje  ich za objektívne,  ale nikto sa ne-

usiluje zhospodárniť - alebo málo - a ako získať prostriedky

z iných  zdrojov.  Kľúčovým  problémom  je skutočne získanie

zdrojov. Nemôžeme ísť cestou zaťaženia obyvateľstva a podni-

kovej  sféry zvýšením  daní.  To  je cesta  celkom neschodná

- a treba  úprimne povedať -, pre najbližšie  obdobie  úplne

zarúbaná.  Východiskom je  na prvom  mieste podpora ďalšieho

rozvoja ekonomiky, na druhom  mieste obmedzenie šedej ekono-

miky, na treťom vymáhanie  nedoplatkov a na štvrtom zabráne-

nie daňovým únikom.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, to je všetko, čo som chcel

povedať. Teraz by  som sa rád zmienil alebo  vyjadril k nie-

ktorým diskusným príspevkom, ktoré už tu odzneli.

 

     Pani kolegyni Schmögnerovej by som rád  povedal, že ich

vláda, pretože hovorila, že zanechala stabilizovanú ekonomi-

ku, treba úprimne povedať, že nastúpila do rozbehnutého vla-

ku, ale treba sa jej poďakovať  za to, že neurobili nič zlé-

ho, aby rýchlosť tohto vlaku pribrzdili. Zadlženosť ekonomi-

ky rastie,  to je pravda,  ale pravdou je  to, že zadlženosť

vlády klesá a zadlženosť podnikovej sféry stúpa. Mám ten ná-

zor,  že to  je pozitívna  črta vývoja  našej ekonomiky a že

prispeje v budúcich rokoch k stabilizácii ekonomiky.

 

     Máme  vysokú  nezamestnanosť a vo  vládnom programe  sa

predpokladá, že  dôjde k jej zníženiu.  Tu si treba uvedomiť

jedno, že vláda nemá v podstate nijaký priamy nástroj, okrem

investícií do  infraštruktúry a azda  do niektorých rozvojo-

vých programov, ale teraz  nebeží  nijaký rozvojový program,

ani  veľký štrukturálny  program, aby  mohla priamo  výrazne

ovplyvniť vývoj nezamestnanosti. Môže  na to pôsobiť len ne-

priamo. Žiaľ, ťarcha,  ktorá  tu je z roku 1991, tým nechcem

nikoho obviňovať, či je niekto  zodpovedný za to, alebo nie,

za rok 1991, ale  pravdou  je, že  strata 410 000 pracovných

príležitostí je taká obrovská, že skutočne ani za tých 7 ro-

kov sa ju  nepodarilo vyrovnať a predpokladám, že  aj v naj-

bližších 5 rokoch sa to  sotva  podarí. Čiže  to znamená, že

s problémom zamestnanosti budeme musieť stále zápasiť.

 

     Štruktúra hrubého  domáceho produktu vraj  nie je opti-

málna. Neviem, čo je to optimálna štruktúra hrubého domáceho

produktu, a neviem, kde je definovaná. Viem, že hrubý domáci

produkt sa tvorí tak, aké  sú podmienky. V trhových ekonomi-

kách má vláda relatívne  málo nástrojov, aby mohla štruktúru

hrubého domáceho produktu ovplyvniť. Môže to ovplyvniť jedi-

ne  štátnymi  výdavkami, a tie  sú také,  aké sú, hlavne pre

podmienky, aké sú v našej ekonomike. Buduje sa jednak štruk-

túra štátu, štátnych orgánov,  ale súčasne sa zakladajú nové

podmienky pre  rozvojové  programy vývoja ekonomiky, a to je

veľmi zložité.

 

     Zase je  pripomienka, že keď vláda  nemôže dokázať, tak

sa snaží  aspoň vykázať. Vážené  kolegyne a kolegovia, v tom

sa veľmi mýlite, to nie sú minulé roky, kde vláda zasahovala

do  štatistických  údajov a prikazovala,  aké má Štatistický

úrad poskytovať informácie. Dnes je situácia iná. Vláda sku-

točne nijako nemôže zasahovať,  ani nezasahuje do štatistic-

kého vykazovania. Táto pripomienka  pochádza z českých zdro-

jov.  Ak v Českej republike  vláda  zavádza,  tak to  je ich

problém, ale v našich  podmienkach  to tak nie  je. Každý sa

môže presvedčiť na Štatistickom úrade, či vláda do vykazova-

nia hrubého domáceho produktu, jeho štruktúry atď. zasahuje.

 

     Poznámka, že nebolo potrebné  urobiť nové územné člene-

nie. Treba úprimne povedať, že na územnom členení sa pracuje

od polovice šesťdesiatych rokov, po tridsiatich rokoch došlo

k jeho realizácii. Pravdou je, že  voči  územnému usporiada-

niu, ktoré vzniklo v roku 1959, bolo veľmi veľa výhrad v na-

šej spoločnosti, a preto sa  hľadali  nové riešenia.  Zmeny,

ktoré nastali v rokoch 1990 a 1991, ešte tento rozpor prehĺ-

bili, preto skutočne priblíženie štátnej správy k obyvateľo-

vi bolo nevyhnutné. Domnievam sa, že je to správne opatrenie

a že v budúcnosti sa tento krok vlády vysoko ocení.

 

     Problém vytláčania  podnikových investícií je  vždy, ak

štát pomerne veľa investuje. A keďže  štát chce podporiť by-

tovú výstavbu,  čo je sociálny a výsostne  dôležitý  problém

našej ekonomiky a spoločnosti, predovšetkým  hlavne starost-

livosť o mladú generáciu, tak je to nevyhnutné.

 

     Ďalej,  budovanie  diaľnic  je  elementárnou podmienkou

vtiahnutia odľahlejších regiónov do intenzívneho ekonomické-

ho rozvoja.  Tomu nemôžeme zabrániť.  Som za to,  že by bolo

potrebné ešte urýchliť výstavbu diaľnic, aby sme skutočne aj

touto cestou jednak urýchlili ekonomický rozvoj odľahlejších

regiónov, kde  je najväčšie zaostávanie,  a súčasne umožnili

výhodnejšie podmienky na prienik zahraničného kapitálu.

 

     Pánu kolegovi Dzurindovi by som rád povedal, že - on sa

zmienil o plánovaných príjmoch - v trhovej ekonomike neexis-

tujú plánované príjmy. Treba úprimne  povedať, že ani v plá-

novanom hospodárstve, aby sme si  uvedomili, a to treba pri-

pomenúť, sa nikdy nepodarilo  splniť päťročný plán. Mali sme

osem päťročných  plánov, ani jeden nebol  splnený, a to bolo

tvrdé plánované hospodárstvo. To znamená, že ak teraz sa ro-

bia objemy príjmov pre štátny  rozpočet, sú to len údaje vy-

konané kvalifikovaným odhadom. A preto takto sa na nich tre-

ba aj dívať.

 

     Keďže existujú  výpady dane z pridanej hodnoty právnic-

kých osôb, je ekonomika chorá. Myslím si, že to je veľmi za-

vádzajúce. Ak sú narážky na  privatizáciu, vážené dámy a pá-

ni, poviem vám teraz to,  čo som doteraz nikdy nepovedal, že

ak sa  hovorí o privatizácii, aká  je a aká bola,  tak treba

úprimne povedať, že najväčším podrazom proti našej ekonomike

bola kupónová  privatizácia a na druhom  mieste je to predaj

obchodnej siete, predovšetkým Priorov.  Priory sa predali za

1 400 miliónov, to je  cena  budov a tovarov,  ktoré boli na

sklade v tejto obchodnej sieti. Ale, vážení, Priormi sa pre-

dal trh, a cena trhu  nebola 1 400 miliónov, ale  to sú  de-

siatky miliárd a možno, že by  pri objektívnom  prehodnotení

presiahli straty pre našu ekonomiku aj viac ako 100 miliárd.

Tak,  vážení, aby  ste si  uvedomili, že  predaj Priorov bol

najväčší podraz, aký sa  udial v tomto transformačnom období

voči našej ekonomike.

 

     Sľuby, ktoré tu boli prednesené, si myslím, že potrebu-

jú len jeden dôvetok. A týmto dôvetkom je toto: Každému, kto

bude príslušné politické subjekty  voliť, sa v budúcnosti dá

hneď v prvých rokoch vila,  auto Mercedes a štát bude platiť

dovolenku na  Kanárskych  ostrovoch. Vážené dámy a páni, ta-

kýchto halucinácií  sme počuli v minulosti  dosť a viete, že

ani jedna sa z nich nesplnila.

 

     To je všetko, čo som chcel povedať.

 

     Vážené dámy a páni, mám aj tri pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý  je, že  je potrebné  doplniť bod  správy 19, a to

takto: Koniec vety doplniť o  text "účelovo viazať na úpravu

platov profesorov vysokých škôl".

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, bol by  som rád, keby ste

tento návrh podporili. Ide o to, že vláda vyhlásila, že pri-

oritou rozpočtu  na tento  rok  bude  starostlivosť o vysoké

školy.  Treba  si  uvedomiť,  že  všetky  doterajšie  návrhy

a opatrenia, ktoré  boli na prospech  vysokých škôl urobené,

nezabrali a že treba urobiť jeden ťah. Myslím si, že  plošné

zvyšovanie prostriedkov týmto ťahom  nebolo. Teraz už by sme

mohli pristúpiť k zásadnejšiemu  riešeniu, a to znamená  vý-

raznejšie upraviť platy pre rozhodujúcu kategóriu pedagogic-

kých pracovníkov a tou sú vysokoškolskí profesori. Ide o dve

kritériá, z ktorých vychádzam. Prvým  je to, že profesori sú

najväčšími  odborníkmi. A druhý z dôvodov,  ktorý  ma k tomu

viedol, je to, aby  sa postavenie profesora stalo ekonomicky

príťažlivým  pre rozsiahlu  skupinu mladých  docentov, ktorí

z titulu toho, že majú nízke platy, sa vyhýbajú úsiliu o vy-

menovacie pokračovanie  na profesorov. Treba  ich iniciovať,

aby prejavili  viac snahy a menej  sa venovali iným úväzkom,

ktoré im umožňujú zvyšovať  si príjmy. Musíme prijať opatre-

nia,  aby plat  vysokoškolského profesora  bol dôstojný jeho

postaveniu.

 

     Druhý návrh je, aby sa v § 11 slovo "rovnako" nahradilo

slovom "primerane", pretože tento výraz je adekvátnejší tex-

tu, ktorý tomuto výrazu predchádza. Samozrejme, aj následné-

mu.  Ďalej v § 16 ods. 5 písm. a) za  slová "Štátnemu  fondu

rozvoja bývania"  sa vkladajú slová  "vo výške 800  mil. ko-

rún". Navrhované znenie presne  určuje výšku dotácie, z kto-

rej si výnosy môže Štátny fond rozvoja bývania ponechať.

 

     A tretia pripomienka, alebo tretí pozmeňujúci návrh je:

Vyňať na  samostatné  hlasovanie z časti C-V bod 4 na strane

17 spoločnej správy. Ide tam o sumu 32 mil. Sk na  zavedenie

pravidelného očkovania detskej populácie proti vírusovej he-

patitíde typu B.

 

     Nie je známe, koľko detí  by malo byť očkovaných, a nie

je známe, kto zaplatí výkon  očkovania. Je to nad rámec Lie-

čebného poriadku. Očkovanie proti  hepatitíde B nie je v oč-

kovacom programe. Budú vyšetrené  deti pred očkovaním. A kto

To zaplatí? Rodičia, alebo kto? Proste v povinnostiach, kto-

ré vyplývajú z Liečebného poriadku,  to zatiaľ nie je uvede-

né.  Preto ďalšími  výdavkami zaťažíme  zdravotné poisťovne,

ktoré sa už nachádzajú aj  tak v zložitej ekonomickej situá-

cii. Preto odporúčam, aby táto položka a tento bod spoločnej

správy bol vyňatý z tohto dôvodu na osobitné hlasovanie. Nie

som lekár, nemôžem sa odborne k tomu  vyjadriť, ale z ekono-

mického hľadiska sa domnievam, že tento návrh je opodstatne-

ný, pretože  skutočne  treba zvážiť, kto bude tieto  náklady

hradiť. Ak, samozrejme, nie je iné vhodnejšie riešenie.

 

     Vážené dámy a páni, na  záver vás prosím, aby ste návrh

štátneho rozpočtu podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou  poznámkou sa hlási pani poslankyňa Schmög-

nerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán poslanec,

 

     som veľmi rada, že hospodárska politika vládneho Hnutia

za demokratické  Slovensko si plne  berie na seba  zodpoved-

nosť, dokonca  nielen za rok,  keď nebola vo  vláde, ale ne-

pochybne, keď výsledky  roku 1994 pokladáte za výsledky Hnu-

tia za demokratické Slovensko, budete za výsledky svojej po-

litiky pokladať aj roky 1997 a 1998, takže  budete musieť aj

niesť plnú  zodpovednosť za slovenské  hospodárstvo a za to,

v akej situácii sa nachádza. Chcem len pripomenúť, že súčas-

ná  situácia skutočne  je veľmi  nepriaznivá: vysoký deficit

bežného účtu,  deficitné štátne financie,  rast zadlženosti,

oslabenie  slovenskej koruny,  vysoká miera nezamestnanosti,

najnižší vstup zahraničných  investícií spomedzi transformu-

júcich sa štátov a tak ďalej a tak ďalej.

 

     Chcem len  pripomenúť, že od  roku 1991 rad zadlženosti

vzrástol o 55 mld. korún, a pokiaľ vieme, počas celého obdo-

bia - s výnimkou veľmi  krátkeho medzičasu - bolo práve Hnu-

tie za demokratické Slovensko  pri moci. Chcem len spresniť,

že môj použitý výrok, keď  vláda nevie dokázať, snaží sa as-

poň vykázať, sa vzťahoval na  rozdiely medzi fiškálnym a úč-

tovným deficitom.

 

     Po tretie. Rozhodujúce nie  je to, či diaľnice budovať,

alebo nebudovať, ale akou  rýchlosťou. A vy ako národohospo-

dár by ste mali oveľa  starostlivejšie vážiť, či chcete pod-

poriť ešte rýchlejší diaľničný rozvoj,  ako sa to robí dnes.

Dôsledky na stabilitu slovenského hospodárstva by ste si vy,

pán profesor, mali, keď nie iní, uvedomovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem.

 

     Pán profesor, ja vás  úpenlivo prosím, aby ste niektoré

z tých skvelých myšlienok, ktoré  ste tu vyslovili, zatajili

aspoň  medzi  vašimi  študentmi,  ako  napríklad, že schodok

štátneho rozpočtu je spôsobený budovaním štátu. Viete, medzi

vašimi študentmi  je mnoho kamarátov mojich  dcér a ja potom

musím veľmi ťažko "pucovať" obraz Slovenska.

 

     (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem.

 

     Pán kolega Baránik,

 

     chcem sa otvorene priznať k autorstvu výroku, že keď sa

nedá dokázať, treba aspoň vykázať.  Vyslovil som ho na margo

minulý týždeň  schválenej  novely zákona o rozpočtových pra-

vidlách, v ktorom sa  má legalizovať nevykazovanie účtovného

schodku štátneho rozpočtu, ale  len dosť svojrázne definova-

ného fiškálneho schodku. A práve dôvodová správa k tejto no-

vele prostoreko  uvádza, že táto novela  umožní vykázať fiš-

kálny schodok  prijateľný pre metodiku  používanú v Medziná-

rodnom menovom fonde atď. Nehovoril som nič o falšovaní úda-

jov Štatistickým úradom. Prosím, nepodsúvajte to!

 

     A pokiaľ ide o tú  otázku vykázať a dokázať, poznamenal

som tiež, že lepší pomer fiškálneho deficitu k hrubému domá-

cemu produktu sa dá  vykazovať dvojako, buď lepším, rýchlej-

ším, vyšším rastom hrubého domáceho produktu, ako rastie de-

ficit, alebo zmenšovaním deficitu. Toto sa skutočne nedarí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Moric.

 

     Ešte faktická poznámka - pán podpredseda Húska.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S dovolením, chcel by som povedať pánu poslancovi Bará-

nikovi, že mal pripomenúť  pani poslankyni Schmögnerovej, že

keď hovorí o týchto výsledkoch,  ktoré ona považuje za alar-

mujúce, tak stačí znova povedať  len jeden prípad, a to prí-

pad rastu  fixného kapitálu, teda  rastu  investícií v tomto

roku na Slovensku cez 37 %. Do augusta  narástol objem v po-

rovnaní s Maďarskom, ktoré sa pohybuje do 7 %, a v porovnaní

s Českom, ktoré sa pohybuje do  3 %. Tieto obidve porovnania

uvádzajú v podstate rádovo lepšie výsledky a vonkoncom nedo-

voľujú vyhlasovať toto bedačenie, ktoré tu navrávajú niekto-

rí  páni poslanci,  vrátane pokusu  pomocou hesla "vykazovať

a dokazovať". Zamieňaním  pojmov a dojmov nemôžu zakryť túto

skutočnú dynamiku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže nevidím pána poslanca  Morica, preto vyzývam pána

poslanca Fica,  ktorý je ďalší pripravený  do rozpravy, a po

ňom sa pripraví pán poslanec Paška.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     Strana  demokratickej ľavice  dlhodobo venuje pozornosť

problematike  bytovej výstavby. Podarilo sa  nám do diskusie

o tejto otázke  dostať, zapojiť aj  ľudí zo štátnej  správy,

z ministerstva výstavby a verejných  prác, zo Štátneho fondu

rozvoja bývania, zo stavebných  sporiteľní, ale aj z ďalších

inštitúcií, ktoré sú napojené na riešenie problematiky byto-

vej výstavby.  Za žiadnych okolností  si nechceme túto  tému

privlastňovať a vôbec  ju už  nechceme  politizovať,  vidíme

však katastrofálnu situáciu v tejto oblasti, a preto sa sna-

žíme tým najlepším, čo vieme, k tejto téme  prispieť. Myslím

si, že riešenie bytovej krízy na Slovensku je možné len spo-

ločným postupom,  len dohodou a  stanovením určitým priorít.

A bol by som rád, keby bolo toto moje vystúpenie aj tak chá-

pané.

 

     Poslanci vládnej koalície, najmä tí, ktorí sa zaoberajú

ekonomickými otázkami, pri viacerých príležitostiach konšta-

tovali, že  charakteristickou črtou tohto návrhu rozpočtu na

rok 1998 je  priorita  smerom k výstavbe  bytov. Ak si  však

otvoríme konkrétne  čísla, tak ľahko  zistíme, že priamo  sa

predpokladá vynaloženie iba 800 miliónov korún cez minister-

stvo výstavby a verejných  prác, ďalej  sa ráta s transferom

približne 3,2 miliardy korún, ktorý má ísť do Štátneho fondu

rozvoja bývania a ktorý má byť použitý na vyplatenie štátnej

prémie v stavebnom sporení, a nakoniec  samotný návrh zákona

o štátnom rozpočte hovorí o sume 2 miliardy  korún, ktoré by

mali prísť z predaja štátnych obligácií.

 

     Ak  si zoberieme  tieto financie,  ktoré sú  navrhované

v návrhu zákona o štátnom rozpočte, a ak si zoberieme aj fi-

nancie, o ktorých  sa hovorí v súvislosti s Fondom národného

majetku, tak musím povedať,  že predpoklady na plnenie štát-

nej koncepcie bytovej politiky v tomto návrhu zákona o štát-

nom rozpočte nie sú. Dobre  vieme, že štátna koncepcia byto-

vej politiky,  ktorá bola prijatá v roku 1995, predpokladala

dokončenie 97 000 bytov do  konca roku 2000.  Postupom  času

vláda zistila, že nie je  schopná  takýto počet  bytov, teda

97 000,  dokončiť, a preto  v roku 1997  došlo k radikálnemu

ústupu od  cieľov tejto štátnej  bytovej politiky schválenej

v roku 1995. Ako dôvod ústupu  zo 100 000 bytov na približne

60 000 bytov sa uvádza, že v roku 2000 bude na Slovensku me-

nej narodených  detí, ako sa predpokladalo  v roku 1995. Sa-

mozrejme, v tejto súvislosti môžeme povedať, že nové byty sa

nestavajú  pre  novorodencov,  ale  stavajú  sa predovšetkým

a potrebujeme ich predovšetkým  pre desaťtisíce mladých ľudí

silných generačných ročníkov  zo sedemdesiatych rokov, ktorí

teraz prichádzajú po skončení škôl do reálneho života a kto-

rí nevyhnutne tieto byty potrebujú.

 

     Pri pohľade na štatistiky zistíme,  že v roku 1996 bolo

dokončených iba 6 257 bytov, v roku 1997 za 1. polrok to bo-

lo niečo len cez 2 800 bytov. Ak by takto  ďalej mala pokra-

čovať výstavba bytov a ak by  mali byť do výstavby bytov dá-

vané finančné  prostriedky v tom rozsahu,  ako je navrhované

v tomto  návrhu štátneho  rozpočtu, tak  nie sme  schopní do

konca  roku 2000  postaviť  ani  zredukovaných 60 000 bytov.

Jednoducho aj 60 000 bytov je nadsadené číslo, ktoré nie sme

schopní splniť.

 

     Čo sa deje okolo bytovej  politiky a aká je dnes reálna

situácia? Vieme, že na Slovensku  bola v roku 1997 najnižšia

pôrodnosť za  posledné desaťročia. Vieme, že v roku 1997 bol

najnižší počet novouzatvorených  manželstiev za posledné de-

saťročia. Čo  mňa však najviac trápi, je to, že je  tu veľký

útek mladých  ľudí po skončení  stredných a vysokých škôl do

iných krajín, pretože  nevidia perspektívu dobrého zamestna-

nia  a najmä  nevidia  perspektívu  získania bytu.  Preto ak

Strana demokratickej  ľavice vstúpi do  novej vlády po  roku

1998 - a ja predpokladám,  že takáto  situácia  by mohla na-

stať -, bude pretláčať, aby  jednou z priorít  novej vládnej

politiky bola výstavba bytov. (Hlasy z pléna.)

 

     Veľmi rád, veľmi rád, ak to dostaneme na starosť.

 

     Prečo  kritizujeme koncepciu  štátnej bytovej politiky,

ktorá  bola  schválená  v roku 1995?  Kritizujeme  koncepciu

štátnej bytovej  politiky preto, lebo  je postavená na  zlej

filozofii. Filozofia tejto koncepcie je,  že občan sa má sám

postarať o svoje bývanie a obec  alebo teda obce a štát majú

vytvoriť podmienky  na to, aby  občan zvládol toto  bremeno,

teda zaobstaranie  si vlastného bývania. Bral  by som takúto

koncepciu vtedy, keby tu  boli štandardné ekonomické pomery,

keby ľudia primerane zarábali a  mali také zárobky, aby túto

zodpovednosť mohli zniesť. Lenže mladý človek, stredoškolák,

vysokoškolák nie je reálne schopný zvládnuť bremeno zaobsta-

rať si vlastné bývanie, pretože hodnota bytu sa dnes pohybu-

je okolo 1 milióna korún a reálne príjmy mladého človeka ani

zďaleka nemôžu zabezpečiť aj pri prevzatí určitých podpôr aj

zo strany štátu, aby si tento byt zaobstaral.

 

     Druhým základným nedostatkom  štátnej koncepcie bytovej

politiky je  to, že smeruje  len na podporu  výstavby bytov,

ktoré idú do vlastníctva  občanov, že štátna koncepcia byto-

vej  politiky nemyslí  na výstavbu  nájomných bytov, a práve

v tomto je hlavný problém  slovenskej bytovej politiky. Slo-

vensko potrebuje predovšetkým nájomné byty, nájomné byty pre

tých ľudí, ktorí nemajú ani  dostatok peňazí na to, aby pri-

speli na výstavbu bytu do  osobného vlastníctva. V tejto sú-

vislosti by som rád rozdelil ľudí do dvoch kategórií.

 

     Sú to ľudia, ktorí majú  určité množstvo peňazí a ktorí

sú schopní  prispieť na výstavbu bytu  do osobného vlastníc-

tva. Som  za to, aby týmto  ľuďom štát, ale aj  obce a mestá

vytvárali podmienky, aby si takýto byt do osobného vlastníc-

tva mohli zaobstarať.

 

     Momentálne existujú tri formy podpory občanov pri zaob-

staraní bytu  do osobného vlastníctva. Po  prvé je to Štátny

fond rozvoja  bývania. Povedzme si,  aké má nedostatky.  Zá-

kladným nedostatkom Štátneho fondu  rozvoja bývania, hoci ho

vítame, podporujeme a odmietame myšlienky,  že to je iba ne-

jaká  dočasná forma podpory ľuďom. Nie. Štátny fond  rozvoja

bývania je  moderná  myšlienka a Strana demokratickej ľavice

túto myšlienku bude určite podporovať, ale nedostatkom tejto

myšlienky je to, že štátny  fond presne nevie, akými finanč-

nými prostriedkami bude v danom  konkrétnom roku narábať. Aj

v roku 1997 to tak bolo, a niekedy sa zdá, že dáme  štátnemu

fondu len to, čo zostane, alebo mu pridelíme nejaké finančné

prostriedky.

 

     Druhou nevýhodou  Štátneho fondu rozvoja  bývania podľa

môjho názoru je  to, že si z tohto  fondu môžu zobrať úvery,

ktoré sú  veľmi výhodné, prípadne  nenávratnú finančnú pomoc

vo výške 15 000 korún len tí, ktorí majú určité množstvo pe-

ňazí. Ak by som mal prehnať,  povedal by som, že zo štátneho

fondu si môžu brať peniaze len tí, ktorí na to majú. Opäť to

nie je podpora, ktorá by sa  týkala najchudobnejších vrstiev

obyvateľstva  Slovenska, opäť  opakujem, študenti alebo teda

absolventi stredných škôl, absolventi vysokých škôl.

 

     Druhá podporná  forma, ktorá tu je,  je stavebné spore-

nie. My sme boli zásadne proti likvidácii tzv. systému pria-

teľských sporiteľov, pretože je to práve systém priateľských

sporiteľov, ktorý akumuluje finančné prostriedky, ktoré môžu

byť  využívané potom  na poskytovanie  zaujímavých úverov zo

stavebného sporenia, a boli by sme  radi a v tomto  smere aj

vyvinieme aktivitu,  aby sme systém  priateľských sporiteľov

opäť vytvorili. Mali by sme hovoriť aj o valorizácii štátnej

prémie 6 000 korún. Vzhľadom  na hodnotu  bytu  je to naozaj

veľmi  málo a nie je  to až  taká  motivácia, ako sa pôvodne

predpokladalo.  Teraz končí  prvý 6-ročný  cyklus stavebného

sporenia, ťažko ešte predpokladať,  nakoľko to bude pozitív-

ne, nakoľko  to bude negatívne, ale  verím, že finančné pro-

striedky, ktoré  sa naakumulovali v  rámci stavebného spore-

nia, prinesú určité  oživenie v oblasti zaobstarávania bytov

do  vlastníctva. Opakujem, všetky tieto  formy, ktoré  teraz

uvádzam, a celá  štátna koncepcia  bytovej politiky  smeruje

najmä na zaobstaranie bytu do osobného vlastníctva.

 

     Tretia podporná  forma, ktorú tiež radi  vidíme, je ob-

lasť hypotekárnych úverov. Aká je dnes situácia? Hypotekárny

úver poskytuje iba Všeobecná úverová banka. Viem, že sú ďal-

ší žiadatelia o získanie  licencie na poskytnutie hypotekár-

nych úverov,  ale úrok, ktorý je  na hypotekárny úver, ktorý

sa pohybuje nad 13 %, nie je možné, aby niekto zvládol. Jed-

noducho  to nie  je možné.  Pozerali sme si výpočty, a ak si

niekto zoberie viacej ako milión korún hypotekárny úver, tak

bude mesačne splácať 12-13 tisíc korún. To jednoducho nie je

úver, ktorý  by si mohol zobrať  normálny človek s normálnym

priemerným príjmom v Slovenskej republike.

 

     Aj tu  by sme mali  rozmýšľať o určitých systémoch, ako

napríklad by štát  pomohol  občanovi  splácať  vysoké úroky,

alebo o ďalších podporných formách  zo strany štátu. Súčasne

by sa podľa môjho názoru mali veľmi  rýchlo udeliť  licencie

na poskytnutie  hypotekárnych úverov aj  ďalším inštitúciám,

aby tu  nebol takýto  monopol. Nevýhodou hypotekárneho úveru

je aj to, že musíte dať do zálohy nejakú nehnuteľnosť, ktorá

reálne  existuje,  pritom  hypotekárny  úver  spočíva  práve

v tom, že  dáte do zálohy  nehnuteľnosť, ktorú idete stavať,

čiže postavili sme na hypotekárne úverovanie podmienky, kto-

ré nie sme schopní pri normálnych príjmoch plniť.

 

     Toto je  oblasť občanov, ktorí  sú schopní prispieť  na

zaobstaranie bytu  do osobného vlastníctva.  Som za to,  aby

podporné formy, ktoré sú tu, ďalej pokračovali a týmto ľuďom

vytvárali primerané podmienky.

 

     Na druhej  strane je tu oblasť  ľudí - a veľká  časť je

takýchto,  najmä mladého  veku -, ktorí nie  sú schopní  ani

prispieť do  oblasti zaobstarávania bytu  do osobného vlast-

níctva. A toto je práve oblasť, kde by štát mal začať stavať

nájomné  byty. Nájomné  byty, to  je východisko,  ako pomôcť

mladým ľuďom, ako zabrániť tomu, aby mladí ľudia neodchádza-

li, ako  zabezpečiť možno aj  vyššiu pôrodnosť, vyšší  počet

novouzatvorených manželstiev a všetko to,  čo potrebujeme na

stabilitu mladej generácie.

 

     Môžete celkom  oprávnene postaviť otázku, že kde zobrať

financie  na výstavbu  nájomných bytov.  Navrhujeme, aby  sa

zmenila štátna koncepcia  bytovej politiky. Jednoducho občan

nemôže zniesť zodpovednosť, ktorá mu  bola daná na chrbát, a

štát by sa  mal s občanom podeliť o  túto zodpovednosť a mal

by sa postarať o tých  ľudí, ktorí nie sú schopní zaobstarať

si vlastné bývanie. Podľa  výpočtov, ktoré existujú, by štát

mal v rôznych podobách  investovať do bytovej politiky ročne

okolo 10 miliárd korún  a ročne by sa  malo dokončovať od 10

do 14 tisíc bytov, aby sme  zabezpečili koeficient približne

307 bytov  na 1 000 obyvateľov. Je to  koeficient, ktorý  je

mimoriadne dôležitý.  Zdá sa mi,  že ideme pod  tento koefi-

cient, pretože nám nepribúda  bytový fond, ale práve naopak,

z bytového fondu nám veľmi veľa bytov ubúda.

 

     Ja si uvedomujem aj to,  že budeme musieť hovoriť veľmi

rýchlo o deregulácii  nájomného. Áno, ale o deregulácii  ná-

jomného možno hovoriť iba u tých  ľudí, ktorí na to majú fi-

nančné  prostriedky. U tých, ktorí  na to nemajú,  tam podľa

môjho  názoru  nemôžeme  pristúpiť  k  deregulácii, alebo ak

k deregulácii  pristúpime, musí  byť okamžite  prijatý zákon

o príspevku na  bývanie, a tí ľudia,  ktorí nemajú na nájom,

musia byť takýmto spôsobom  podporovaní zo strany štátu. Iné

riešenie nie je.

 

     Ak chceme dostať investorov  do oblasti výstavby nájom-

ných bytov,  dostaneme ich tam len  vtedy, ak bude zaujímavé

z hľadiska  ekonomického takéto  nájomné byty  stavať. Podľa

nášho názoru  treba zmeniť  priority v stavebníctve. Priori-

tou v stavebníctve nemôžu byť diaľnice. Nemôžu. To sú vládne

výpočty, ktoré hovoria, že ak investujeme milión do diaľnic,

tak nám to vytvára jedno pracovné miesto. Jedno nové pracov-

né miesto. Keď sa investuje  milión korún do bytovej výstav-

by, milión  korún nám vytvára  6-7 nových pracovných  miest.

Toto čerpám z údajov, ktoré boli spracované na vládnej úrov-

ni.

 

     Čiže výstavba bytov nie je dôležitá len z hľadiska sta-

bility mladých kádrov a z hľadiska  zabezpečenia bývania pre

silné generačné ročníky, ktoré prichádzajú, ale je to zaují-

mavé aj  z hľadiska  boja s nezamestnanosťou, pretože  objem

finančných prostriedkov 10 miliárd a výstavba bytov približ-

ne 10-14 tisíc ročne by mohla vytvárať až 60-70 tisíc nových

pracovných miest.  Opäť čerpám z výpočtov,  ktoré mala vláda

urobené v súvislosti s  hodnotením koncepcie štátnej bytovej

politiky.

 

     Ďalšie opatrenia, ktoré podľa  nášho názoru treba v ob-

lasti bytovej politiky urobiť, spočívajú v tom, že nevyhnut-

ne treba urobiť register bytov na Slovensku. Na Slovensku je

veľmi veľa  ľudí, ktorí  disponujú  dvoma, tromi a viacerými

bytmi - družstevnými, obecnými. Dochádza k špekulatívnym kú-

pam týchto  bytov. Dochádza k prenajímaniu  týchto bytov  za

obrovské finančné prostriedky. Myslím si, že aj register by-

tov by vedel vytvoriť určité  množstvo bytov, ktoré by mohli

byť použité pre ľudí, ktorí tieto byty životne potrebujú.

 

     Ďalej štát by mal oveľa aktívnejšie pristúpiť k podpore

obcí a miest, aby lepšie zabezpečovali infraštruktúru, územ-

nú pripravenosť. Je šokujúce, keby  sme dnes aj mali tých 10

miliárd korún  na výstavbu bytov, asi by sme  neboli schopní

tieto peniaze  okamžite preinvestovať, pretože  sa zanedbala

územná a plánovacia pripravenosť na bytovú výstavbu.

 

     Ďalej  treba nevyhnutne  riešiť otázku neprispôsobivých

ľudí. My  sme prijali zaujímavú  novelizáciu Občianskeho zá-

konníka, ale táto novelizácia Občianskeho zákonníka môže byť

realizovaná v praxi až potom, keď  obce a mestá budú mať do-

statok  finančných prostriedkov, aby stavali  bývanie nižšej

kategórie, do ktorých  môžeme neprispôsobivých  ľudí dostať,

a uvoľnené byty použiť na účely pre iných ľudí. Sú tu ďalšie

a ďalšie opatrenia. Ak  počúvame správu Najvyššieho kontrol-

ného úradu  o plnení štátneho  rozpočtu v príjmoch  a výdav-

koch, zisťujeme, že  aj v tejto správe je veľmi veľa rezerv,

ktoré by sa dali použiť predovšetkým na bytovú politiku.

 

     Na záver:  Myslíme si, že musí  dôjsť k zmene koncepcie

bytovej politiky. Bytová politika a bytová výstavba musí byť

prioritou  aj  novej  vlády, ktorá  príde po  voľbách v roku

1998. A to,  čo je navrhované v zákone o štátnom rozpočte na

rok 1998,  ani zďaleka nezabezpečuje, že  budú splnené ciele

štátnej bytovej  koncepcie, ktorá bola  prijatá  v roku 1995

a ktorá bola tak významne okresaná v roku 1997. Aj to je je-

den z dôvodov, prečo Strana demokratickej ľavice nemôže pod-

poriť tento návrh štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

 

     Bude vystupovať  poslanec a  predseda výboru pán Paška.

Ale  s faktickou poznámkou sa prihlásil  pán poslanec Prokeš

a potom pán poslanec Baránik.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pozorne  som si  vypočul vystúpenie  pána kolegu  Fica.

S poľutovaním ho chcem poprosiť, aby  sme už skončili so so-

cialistickou demagógiou v oblasti  bytov, keď vlastne zo zá-

kona mohol  človek vlastniť len  jeden byt alebo  jeden dom.

Byty sú všade na svete tovarom, s ktorým sa podniká tak, ako

s každým iným tovarom. A pokiaľ sa budeme držať tej myšlien-

ky, ktorú tu pán poslanec  Fico prezentoval, tak vlastne ni-

kto, žiadny  súkromník nesmie stavať  ani nájomný dom,  lebo

byty v ňom  by  boli  vlastné a on by  ich  prenajímal a žil

z prenajímania bytov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Ja by som rád doplnil to, čo tu hovoril pán kolega Fico

k bytovej politike, že ak by  sa prijala novela zákona o hy-

potekárnych úveroch, kde by  sa hypotéky mohli poskytovať na

projekt bytu, tak  pri pôžičke na 25 rokov  by bolo potrebné

splácať mesačne 3 300 korún. Myslím si, že to je už položka,

ktorá je pri súčasných  platoch zvládnuteľná. To znamená, že

aj mladé rodiny by si  mohli dovoliť za týchto podmienok vý-

stavbu nových bytov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má poslanec a predseda výboru pán Paška. Pripraví

sa pán poslanec Vaškovič.

 

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     milé kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     návrh štátneho rozpočtu na rok 1998 v oblasti kapitálo-

vých výdavkov rezortu školstva  predstavuje sumu 728 270 000

Sk, čo v porovnaní s rozpočtom v roku 1997 znamená  zníženie

zhruba o 27,5 %. Pričom  požiadavky  na riešenie havarijných

situácií  na jednotlivých  vysokých školách  neustále rastú.

V dôsledku  toho  zostávajú  rozpočtovými  zdrojmi nepokryté

stavby havarijného charakteru, na ktoré vysoké školy predlo-

žili revízne  správy a vyjadrenie  hygienikov v objeme  viac

ako 470 miliónov Sk. Preto  na  pokrytie týchto  požiadaviek

navrhujem v pozmeňujúcom návrhu prideliť aspoň 160 mil. Sk.

 

     Ďalej je na rekonštrukciu a obnovu odkúpených budov vy-

sokých škôl, ako aj ich prvotné vybavenie potrebný odhadova-

ný finančný objem vo výške ďalších 312 mil. korún. Ide o za-

bezpečenie týchto vysokých škôl: Univerzita sv. Cyrila a Me-

toda v Trnave, Trenčianska univerzita, Prešovská univerzita,

Akadémia  umení  Banská  Bystrica,  Univerzita  Mateja  Bela

v Banskej Bystrici a Technická  univerzita Zvolen. Na pokry-

tie týchto požiadaviek si  preto dovoľujem navrhnúť prideliť

sumu aspoň 200 mil. Sk.

 

     Pozmeňujúci  návrh  skupiny 15 poslancov  Národnej rady

Slovenskej  republiky k návrhu štátneho  rozpočtu Slovenskej

republiky na rok 1998 predložený na  základe § 82 ods. 2 zá-

kona číslo 350/1996 o rokovacom  poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky teda znie: "Do kapitoly Ministerstva škol-

stva  Slovenskej  republiky  prideliť  ďalšie  finančné pro-

striedky vo výške 360 mil. Sk na kapitálové výdavky."

 

     Ďalej by som si dovolil požiadať vyňať na osobitné hla-

sovanie bod 5 v časti C-III, bod 7, 10, 11 a 12 z časti C-IV

a bod 3 z časti D spoločnej správy (tlač 828a).

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Paškovi.

 

     Slovo má  pán poslanec  Vaškovič a pripraví sa pani po-

slankyňa Gbúrová.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     zaznelo tu  už množstvo vystúpení rôzneho  druhu. Ja si

vážim čas  poslancov, takže nebudem  vystupovať príliš dlho,

dúfam, že sa mi to podarí, ale že sa mi za ten čas podarí aj

povedať niektoré  moje myšlienky alebo  niektoré moje názory

na štátny rozpočet.

 

     Nepoviem nijakú novinku, keď poviem, že existujú súvis-

losti medzi makroekonomickým vývojom, alebo vývojom ekonomi-

ky a kvalitou  štátneho  rozpočtu a takisto existujú  opačné

vzťahy, že štátny rozpočet svojím spôsobom tiež môže vplývať

a svojím  charakterom ovplyvňovať  makroekonomické charakte-

ristiky.

 

     Pri hodnotení makroekonomického  vývoja pán podpredseda

vlády, sa mi zdá, že - a ja mu to ani nevyčítam - mal príliš

ružové okuliare. Ja som tu už  raz povedal, že by sme nemali

mať strach hovoriť  pravdu o tom, ako vyzerá naša ekonomika,

pretože  nakoniec tí,  ktorí  vieme,  ako sa  formuje krátko

strednodobý a dlhodobý vývoj, aj vieme, že príčiny súčasného

stavu nie sú len mínus päť rokov, za ktoré viac-menej zodpo-

vedá táto  vláda, ale že  majú aj svoje  hlbšie príčiny, ale

nemôžeme mlčať o tom, aké chyby sa urobili v poslednom obdo-

bí. Hovoríme to ani nie  zo škodoradosti, aby sme sa radova-

li, ale preto, aby sa prípadne tieto chyby neopakovali.

 

     Pán  podpredseda  vlády v poslednom  čase často používa

komparácie a zdá sa mi,  že mali  by  sme byť veľmi  opatrní

z hľadiska komparácií. Pretože tak v komparácii s Českou re-

publikou, ako  aj v komparácii  so štandardnými ekonomikami,

keď sa  niekto o niečo také  pokúsi, tak by mal  zároveň po-

vedať  aj okolie  tohto  ukazovateľa,  ktoré je v príslušnej

krajine, a okolie príslušného ukazovateľa, ktoré je u nás na

Slovensku.

 

     Osobne si myslím, že slovenská ekonomika mala veľký po-

tenciál. Na rozdiel od iných  ekonómov som si to vždy myslel

a ja vám  to vysvetlím aj prečo.  Tento potenciál, žiaľbohu,

má iba krátkodobý  charakter a spočíva v tom, že štrukturál-

na adaptácia, resp. adaptácia z trhov RVHP na Európsku  úniu

sa robí oveľa ľahšie ekonomike,  ktorá je postavená na suro-

vinách a polotovaroch, pretože s tými  ľahšie  preniknete na

západoeurópske  trhy, ale  len krátkodobo.  Ale toto  nie je

cesta,  ktorou by  mohla táto  ekonomika trvale  profitovať.

A mám taký  pocit, že tento  krátkodobý efekt, ktorý  sme tu

mali a nad ktorý sa, žiaľbohu, neurobila patričná sofistiko-

vaná nadstavba, pomaly vyprcháva a mám obavu a ešte raz opa-

kujem - nechápte to, akože vyvolávam duchov -, mám obavu, že

táto ekonomika  postupne začne strácať  dych a my  sme počas

tých  posledných  rokov  od roku 1993, odkedy  je samostatná

Slovenská republika, urobili málo  toho, aby sme zabezpečili

skutočne rovnomerný a dlhodobý rast.

 

 

     A ja vidím základné príčiny nielen v hospodárskej poli-

tike, ale aj v samotnom systéme. Podľa môjho názoru legisla-

tívne prostredie a inštitúcie,  ktoré majú kontrolovať dodr-

žiavanie  tohto  legislatívneho   prostredia,  tu  absolútne

- alebo  použijem  jemnejšie  slovo - nefungujú tak,  ako by

v trhovej ekonomike fungovať mali. A tak je tu  množstvo zá-

konov,  je tu  jednoducho prostredie,  ktoré legislatívne je

skôr protitrhové  ako protrhové. A inštitúcie, žiaľbohu, na-

miesto toho, aby veľmi tvrdo postihovali tých, ktorí nedodr-

žujú  zmluvy  a  nedodržujú  zásady  hospodárenia,  sú k nim

z rôznych príčin, samozrejme, benevolentné.

 

     Nebudem opakovať  veci, ktoré tu  odzneli v správe Naj-

vyššieho  kontrolného úradu,  ktoré tu  už spomenuli viacerí

poslanci. Čiže to sú znervózňujúce momenty, že jednoducho od

roku 1993 sme podľa môjho názoru v systéme nevytvorili efek-

tívny  trhový  systém v legislatívnej a inštitucionálnej ob-

lasti. Zaostávame  podľa môjho názoru  za postkomunistickými

krajinami  práve v tomto a v hospodárskej politike podľa mňa

sme tiež urobili určité chyby, o ktorých sa tu už viac-menej

hovorilo.  Takže z  tohto hľadiska  posudzovať hrubý  domáci

produkt, ktorý - všetci sme radi,  že sa vyvíjal tak, ako sa

vyvíjal. Ale treba  povedať aj k tomu aj "b", a to, že hrubý

domáci produkt a jeho rast, ak nemá kvalitu, je Pyrrhovo ví-

ťazstvo, ktoré sa  potom otočí proti vám. A mám  taký pocit,

že časť zahraničných ekonómov, ktorí rozumejú ekonomike Slo-

venska, a značná časť  opozičných  ekonómov  práve z toho je

nervózna, že  tu čaká túto  ekonomiku veľmi negatívny  vývoj

z tohto hľadiska a že sa táto ekonomika dostatočne nepripra-

vila na kvalitu rastu. Pretože  nie je dôležitý rast 5 alebo

6 %, ale je  dôležité mať 4 % kvalitného  rastu. Vážení, nie

je dôležité  mať 36 alebo 46 % hrubej  miery  investícií. Ak

efektívnosť investovania  vám ide dole vodou,  tak je to ex-

tenzívne investovanie, ktoré je nanič.

 

 

     Nerád teraz  uvediem komparáciu z Anglicka,  lebo je to

veľmi ťažko porovnateľné, ale uvedomte si, že keď spriemeru-

jete za  dvadsať rokov  podiel  investícií na štruktúre HDP,

hrubých investícií v Anglicku, sa  pohybuje  okolo 19 %, na-

priek tomu s touto  nízkou mierou investícií dosahujú obrov-

ské výsledky. My  máme hrubý  domáci produkt 3 500, oni majú

cez 20 000 dolárov. Preto aj množstvo komparácií s Českom ma

privádza trošku - ako by som povedal - do nekorektných pome-

rov, lebo  je rozdiel, či máte  problémy ekonomické, ak máte

HDP 10 alebo 20 000 dolárov na hlavu, a Česi majú 5 200, keď

sa nemýlim, a je rozdiel, keď máte 3 500 dolárov  na  hlavu.

To sú úplne iné parametre. Ja by som mal rád také ekonomické

problémy, aké má Veľká Británia alebo iné krajiny pri hrubom

domácom produkte 20 000 dolárov  na hlavu, zobral by som ich

aj všetkými desiatimi.

 

     Čiže  prestaňme s tou hrubou  makroekonomickou  demagó-

giou, vážme  si slová aj v parlamente, aby  sa nám  výskumní

pracovníci,  ktorí  majú  prečítané  základy  makroekonómie,

v Ekonomickom ústave a inde nesmiali, prosím vás pekne. Čiže

toľko k makroekonomike.

 

     Teraz by  som  prešiel k samotnému rozpočtu, kde  podľa

môjho názoru sa vláda dostala do situácie, keď je to vlastne

- ja by  som ho nazval - samopožierací  rozpočet. Vysvetlím,

prečo je to tak. Keď si zoberieme výdavkovú stránku rozpočtu

za  posledné  tri  roky  od  roku 1996 do roku 1998 - tam je

v roku 1996 skutočnosť, v roku 1997 je  predpoklad  a v roku

1998 je návrh - a odrátame od výdavkovej časti istinu a úro-

ky, tak  vám to tu  prečítam: Takto očistené  výdavky v roku

1996 boli 166,5 miliardy, predpoklad v roku 1997 takto očis-

tený je 170 miliárd  a  predpoklad  v roku 1998 je 169,5 mi-

liárd.

 

     Čo sa stalo? My tu vyrábame deficity, ktoré kumulatívne

za štyri roky budú predstavovať 122 miliárd v starej metodi-

ke, a výdavková časť tri  roky absolútne stagnuje v nominál-

nej úrovni a v reálnej ide dole vodou. Tak potom sa nečuduj-

me, že je tu tých 200 návrhov, a všetkým vám  chcem povedať,

že reálne  prostriedky v rozpočte  sú nižšie, ako  boli pred

rokom a pred dvoma. Takže taká je realita. Za takejto situá-

cie robiť preferenčnú politiku a priority, prosím vás pekne,

to sa dá iba fiktívne. To znamená, že keď máte reálne rovna-

ký rozpočet,  tak priority môžete  urobiť len tak,  že niečo

jednému pridáte a druhému uberiete, ale nemôžete robiť neja-

kú zásadnú politiku.

 

     A čo je  podľa mňa hlavný  problém tohto  rozpočtu  tri

roky a jeho ďalšou  charakteristikou je, že obdivujem impro-

vizačnú schopnosť  pána podpredsedu, lebo  každý rok to  tak

perfektne zimprovizuje, že nakoniec  ako-tak sa ten rozpočet

dá dohromady, ale ja tam  nevidím nijaký ťah. Zoberte si by-

tový problém. Vyriešil sa? Prispel  štátny rozpočet významne

k riešeniu tohto problému? To si  môžeme povedať o štyri ro-

ky. Prispel štátny rozpočet k riešeniu zdravotníctva? Veď sú

tam stále väčšie a väčšie problémy.

 

     Hovoríte o tom, že je  tu  priorita vedecko-technického

rozvoja. Viem,  že percentá aj  minulý rok, aj  tento rok sú

relatívne príhodnejšie oproti iným  kapitolám, ale tí, ktorí

sme  robili celý  život vo  výskume, vidíme,  ako celý tento

sektor živorí a že vlastne nie je schopný sa odraziť k neja-

kej takej serióznej dynamickej rovine. Čiže je to živorenie.

To nie je priorita. Prioritou rozumiem to, čo je v Japonsku,

že päť rokov koncentrujú zdroje  na jedno riešenie a po pia-

tich rokoch ho aj vyriešia, vážení. Ale my po týchto štyroch

rokoch z tých priorít nevyriešime nič, ani zatepľovanie, ani

bytovú politiku, ani školstvo,  ani zdravotníctvo. To je vý-

sledok štátnej rozpočtovej politiky.

 

     Samozrejme, poviete  mi: Však z čoho  sa to  dá, keď sú

výdavky rovnaké? Samozrejme, výdavky  sú rovnaké, ale pritom

na príjmovej stránke, aj keď  pán podpredseda tu hovoril, že

ten mierny rast na príjmovej stránke existuje, tak keď si to

rozštrukturalizujeme,  tak celkom  to tak  nie je.  Skutočne

treba povedať, že skoro celý prírastok príjmov na budúci rok

robí dovozná  prirážka. To znamená, že  na daňových príjmoch

k nejakým  zásadným  zmenám  nedochádza. A osobne som  stále

presvedčený o tom a tiež si  myslím, že  nielen daňové úniky

sú príčinou tohto stavu. Ale nemôžem zobrať ako argument, že

v Spojených štátoch - ako  hovorí pán podpredseda, že daňové

úniky sú všade, že aj v Spojených  štátoch  ich  odhadujú na

15 %. Ale  tí, ktorí vieme, ako fungujú  podniky v Spojených

štátoch, ako ťažko sa tam robia  daňové úniky a aké sú ťažké

dôsledky z daňových únikov a ako je to u nás, tak sa vám po-

daril skutočne príklad, ktorý by  som v živote nepovedal. To

ako  keby ste  v tomto  smere Čečensko  porovnávali s Veľkou

Britániou v ekonomickej výkonnosti.

 

     Takže, samozrejme, daňové úniky  sú všade na svete. Nie

je  to jednoduchá  vec, ale  miera daňových  únikov u nás je

podstatne vyššia, ako je v štandardných  ekonomikách. Myslím

si, že to mala byť primárna  úloha vlády, a keď si prečítame

programové vyhlásenie, to ste už tam mali.

 

     Ja  som vám  to už,  pán podpredseda,  tu raz prečítal.

Prečítam  to ešte  raz: "Vláda v čo najkratšom  možnom  čase

prijme  opatrenia na  odstránenie pretrvávajúcich nezdravých

javov, ako sú vysoká  platobná neschopnosť a finančná nedis-

ciplinovanosť." Platobná neschopnosť narástla x-krát, neviem

teraz presné číslo, vy ho  poznáte lepšie ako ja, a finančná

nedisciplinovanosť  takisto x-krát,  pretože neplatenie daní

je známe  zo správy Najvyššieho  kontrolného  úradu a daňové

úniky, o tých sa nám môže iba snívať, aké sú. Čiže to podni-

kateľské prostredie nie je jednoducho vhodné a nie je možné,

aby takýto systém mohol v budúcnosti fungovať.

 

 

     Druhá vec, ktorú  ešte chcem k tomu povedať, je tá sku-

točnosť,  že určité  opatrenia, dobre  myslené, ktoré robíte

teraz na konci volebného obdobia,  ste mali urobiť, pán pod-

predseda, na  začiatku volebného obdobia.  Revitalizačný zá-

kon, aj keď si o ňom nemyslím nič dobrého, aj takýto ste ma-

li prijať na začiatku volebného obdobia. Proexportnú politi-

ku,  Eximbanku nie  teraz, keď  už  nijaké v podstate  veľké

efekty neprinesie. To ste  mali takúto infraštruktúru urobiť

na začiatku volebného obdobia. Celý problém reštrukturalizá-

cie a adaptability  podnikov, to je  to slabé  miesto, ktoré

sa nepodarilo  tejto vláde  vôbec  vyriešiť. (Hlasy v sále.)

O tom, že  sú ešte na  začiatku volebného obdobia,  rozhodnú

hádam voliči. Takže z tohto  hľadiska si myslím, že skutočne

vláda urobila závažné chyby.

 

     A teraz  už mám len  poslednú  poznámku k financovaniu.

Predsa  nie je  možné, ak  už prijmeme  filozofiu deficitov,

s ktorou  by som  sa  v transformačnom  období  nejako, síce

s veľmi ťažkým srdcom, ale zmieril, tak potom musím mať pri-

jatú fantastickú  filozofiu financovania deficitov.  Ale aká

je tu filozofia deficitov z hľadiska strednodobého alebo dl-

hodobého? No, žiadna. Pretože ako som vám hovoril, ten prob-

lém je v tom, že keď  zoberiete  príjmy a čisté výdavky, tak

tie  rozpočty sú  skoro  vyrovnané. A teraz  sa pýtam:  Načo

vlastne potom bolo toľko deficitov?  No problém je v tom, že

posledné tri  roky istina a úroky  požierajú každý  deficit,

ktorý je, zomelú istinu a úroky. Čiže tam bolo potrebné uro-

biť aj so starými dlhmi  nejakú stratégiu. Všade na svete sa

deficity prefinancúvajú  strednodobými a dlhodobými zdrojmi.

A robí sa to  hlavne preto,  že  sa  predpokladá, že úrokové

sadzby budú v budúcnosti  nižšie, ako  sú teraz. Ale systém,

ktorý tu posledné tri roky  funguje, že deficit jedného roka

sa musí prefinancovať v roku druhom, je neprijateľný. A toto

ja považujem  za najväčšiu chybu  tejto vlády. Prečo  to tak

je?  Prečo nie  je záujem o kupovanie  týchto  strednodobých

a dlhodobých? To si položte otázky, čo sa tu stalo s kapitá-

lovým trhom, čo sa tu stalo s reštrukturalizáciou bánk a tak

ďalej a tak ďalej. A tam nájdete príčiny.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Beriem  si jednu  faktickú poznámku.  Chcem povedať, že

pri týchto vystúpeniach máme všetci právo na určitú, povedal

by som,  poetickú licenciu. Ale  chcem upozorniť, že  nebolo

200 prihlášok  a odporúčaní na zmenu  rozpočtu, je ich teraz

32, z  toho 16 a  16 pre koalíciu  a opozíciu. Je  to naozaj

dosť, ale 200 to nie je. Teda rádovo je to trocha iná kvali-

ta.

 

     A ešte jednu menšiu  poznámku k problematike z daňového

postihu  v Spojených  štátoch. V tzv. juhozápadných  štátoch

Spojených štátov je výskyt čiernej práce v poľnohospodárstve

až do 47 %, ktoré sú práve orientované na využitie tej čier-

nej pracovnej  sily, za ktorú sa  neodvádza ani poistné, ani

dane. Napriek  tomu, že úrady tam  robia veľké opatrenia, je

to predsa  veľmi rozsiahle. Rád  by som povedal,  používajme

argumenty, ktoré sa dajú uniesť. Toto nie sú argumenty.

 

     Ďakujem.

 

     O slovo sa prihlásil pán podpredseda vlády.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec Vaškovič,

 

     myslím si,  že to vystúpenie bolo  zaujímavé a je možné

viesť o tom hodiny  polemiku. Ak používam komparácie údajov,

pán poslanec, nemyslím si, že používam komparácie neprimera-

né. To znamená, ak výsledky slovenskej ekonomiky porovnávam,

určite ich budem  porovnávať s Českou republikou, Maďarskom,

Poľskom ako "lídrov" prístupových  krajín do Európskej únie,

aby sme si uvedomili, kde  sa  nachádzame, v akej pozícii, a

nebudeme sa  porovnávať s Horným Karabachom  alebo s nejakou

inou krajinou.

 

     Takže si nemyslím, že  ak spomeniem niektoré ekonomické

výsledky, trebárs  Českej republiky a spomínaných krajín, že

by som sa dopúšťal nejakej ekonomickej surovosti alebo že by

som prípadne  znásilňoval fakty, ako  sa vyjadruje pani  po-

slankyňa Schmögnerová. Myslím si, že tie porovnania  sú pri-

merané. Samozrejme, že aj o tom môže byť diskusia.

 

     Čo sa týka vyprchania  efektov slovenskej ekonomiky, že

máš, pán  poslanec, pochybnosť o tom,  že tá vyspelá priemy-

selná základňa už nie je taká vyspelá v priebehu času, ja by

som nemyslel, že sme stratili čas. Ďalej, v rámci toho troj-

ročného obdobia sme naopak napomohli rozvoju najmä základnej

priemyselnej štruktúry,  predovšetkým otázke infraštruktúry,

pretože vláda si  nemôže na nič iné  trúfnuť a ani by nemala

vstupovať do konkrétnych podnikateľských aktivít. A môžem to

dokladovať tým, že sme  vycúvali z konkrétnych  garancií  na

podnikateľské  projekty. Ja som tu spomínal typický nezvlád-

nutý projekt Calex Zlaté  Moravce. Ale takýchto projektov do

roku 1995  sa nájdu desiatky  a zaťažujú tento  štát a najmä

štátny rozpočet  zhruba 3,5 miliardami Sk,  ktoré musíme re-

zervovať  na prípadné  úhrady nezvládnutých  podnikateľských

projektov, ktoré mali garancie vlády.

 

     Takže ak hovoríme o tom, či sme využili čas, alebo nie,

využili sme  ho, ale v kombinácii  štátnych zdrojov, pardon,

zdrojov vlády cez štátny  rozpočet v kombinácii zdrojov pod-

nikateľských subjektov, v kombinácii pôžičiek a vládnych ga-

rancií. Myslím si, že sú jasné. Jasný je pohyb dopredu v ob-

lasti  infraštruktúry, telekomunikácií,  energetiky, vodných

diel, diaľnic i bytovej  výstavby, ktorú tu spomínal pán Fi-

co. Keď poviem  čísla, trebárs k 30. 9., čo sa  týka bytovej

výstavby, tak o 80 % narástol počet povolení na výstavbu by-

tov, o 80 % za jeden  rok, a o 17 % konkrétne  rozostavanosť

bytov. Je jasné,  že keď sa zrútila bytová  výstavba po roku

1990, to sa nedá naštartovať za rok. Je možné, že v predsta-

vách možno zámery boli väčšie,  ako je realita, ale nesporne

je tu cítiť jasný, silný ťah.

 

     A druhá vec je, že  viem si predstaviť aj efektívnejšie

fungovanie  Fondu na rozvoj bytovej  výstavby, ako je  dnes.

Myslím si, že v roku 1998 už značná časť zdrojov tohto fondu

nepôjde ako  priamy transfer na začínanie  výstavby alebo na

podporu výstavby bytov, že bude veľká časť tých prostriedkov

- verím tomu - smerovaná už aj na podporu hypotekárnych úve-

rov, ktoré  tu spomínal  pán  Fico, a ďalšie a efektívnejšie

spôsoby, ako  sú priame transfery  alebo priame poskytovanie

zdrojov.

 

     Ak tu  bola kritika, že porovnávať  investície s Veľkou

Britániou je neproduktívne a nie celkom náležité, teda taká-

to komparácia, ja som, prosím vás, nikdy také komparácie ani

nerobil, ale Vilo, zas ani  táto komparácia nie je korektná,

teda hovoriť o tom, že Veľká Británia je úspešná trebárs pri

18-percentnom  raste  investícií, a u nás bohvie, či 36-per-

centný rast  hrubého fixného kapitálu,  alebo investícií ob-

staraných ako takých je efektívny. Môžem sa domnievať, jedi-

ná vec ma môže napĺňať  optimizmom, a to je to, že 64 % rea-

lizovaných investícií beží v súkromnom  sektore. To znamená,

že ak tí podnikatelia sú  padnutí na hlavu a neefektívne in-

vestujú, je to ich  problém. Samozrejme,  bude to aj problém

štátu v budúcnosti,  ale chcem  veriť, že  prevažná  väčšina

súkromných podnikateľov aj nových vlastníkov investuje efek-

tívne.

 

     Spomínal som v úvodnom vystúpení, že len 5 % investícií

do strojných zariadení, alebo strojnotechnologického  zaria-

denia,  len 5 % predstavujú  investície  do  dopravných pro-

striedkov, v tom aj osobných áut, že tento faktor nie je ne-

jaký rozhodujúci. A to  všetko  ostatné v rámci  technológie

ide, dúfam, do zmysluplných  investícií. A začínajú investí-

cie, ktoré sú smerované  na technológie a stroje, predbiehať

investície, ktoré idú do výstavby  bytov. Takže aj tu by som

si myslel,  že dochádza k istým  zdravším tendenciám.  A keď

sme ekonomika,  ktorá musí ísť do zvládnutia  štrukturálnych

procesov,  tak je  jasné, že  musíme  investovať v podstatne

vyšších mierach ako západné krajiny, a to sa nám, samozrejme,

vracia kdesi v daňovom  systéme a potom vzniká akoby samopo-

žierací efekt rozpočtu. Ja som to neskrýval, keď som uvádzal

štátny rozpočet. Povedal som, že vzrastá o 1 % na výdavkovej

stránke, ale že na druhej strane je tam prírastok najmä úro-

kov na krytie dlhovej služby.  To znamená, kto si to odráta,

príde s takou  váhou, akou si, pán poslanec,  prišiel. A ani

to neskrývam. Preto sme  museli redukovať kapitálové výdavky

a vlastne vláda cúva v rámci navrhovaného  štátneho rozpočtu

z objemu zdrojov, ktoré efektívne  vie táto ekonomika ponúk-

nuť aj vláde, aj podnikateľom v rámci peňažného trhu.

 

 

 

     Spomenul som, že je tu vážna poloha Národnej banky. Pán

guvernér tu  bude o pár  dní zdôvodňovať menovú  politiku na

rok 1998. Dúfam, že to nebude taká idylka, ako bývala v pre-

došlých rokoch. Jednoducho, ak bude, je  otázka, ako zadefi-

nuje Národná banka svoj menový model, pretože pôjde na neut-

rálny model, znamená to prírastok  úverov cez 40 miliárd, to

je minimálny prírastok. Ak  by bola definovaná neutrálna po-

litika, z toho ak vládny  sektor spotrebuje tých 21 miliárd,

ktoré sú tu spomínané ako  veľký fiškálny deficit, tak stále

20 miliárd zostáva pre podnikateľský sektor, čo by bolo pod-

statne rádovo viac ako objem, ktorý mali k dispozícii podni-

katelia doteraz. A nie je  možné, aby Národná banka argumen-

tovala takzvaným  medziročným  vývojom M 2, pretože to  máte

ako s pacientom, ktorý sa  lieči  na nejakú  ťažkú nemoc, má

pozitívnu prognózu,  príde sestrička a omylom  mu šliapne na

prívod kyslíka. Tak on síce  má dobrú prognózu, rok sa zota-

voval,  ale za 5 minút  zomrie, lebo  nemal  prívod kyslíka.

Presne tak fungujú aj niektoré krátkodobé alebo reštriktívne

opatrenia, ak sa urobia okamžite veľmi tvrdo a bez komuniká-

cie s hospodárskou sférou alebo s vládou.

 

     Takže ten samopožierací rozpočet,  ja s tým nesúhlasím,

tu je taká otázka, že sám rozpočet neutiahne. Rozpočet musí-

me chápať tak, že sa  vytvára určitý priestor v kombinovanom

poňatí, to znamená, že sú tu aj mimorozpočtové zdroje, že sú

tu zdroje  podnikateľskej sféry, ktoré zabrali  trebárs v 1.

polroku a klesol finančný majetok  podnikov s tým, že nebolo

dostatok zdrojov na peňažnom  trhu. Takže toto všetko dohro-

mady vytvára priestor, aby ten systém štátneho rozpočtu ale-

bo celých financií štátu nefungoval ako samopožierací. Defi-

noval som  tu uzatvorené modely financovania  diaľnic a ďal-

ších.

 

     Pán poslanec, ja sa vôbec nedomnievam, že by sme neboli

prispeli na zdravotníctvo zo štátneho rozpočtu. Nepriamo sme

prispeli. Zdravotníctvo  sme  tu  spomínali. V rokoch 1985 a

1996 rástli  zdroje 36-percentnými  prírastkami, v roku 1997

zatiaľ 10 %. Mám tu už údaje za október, sú veľmi zaujímavé,

je akcelerácia príjmov v zdravotnom systéme. Verím, že by sa

mohol trošku zmierniť ten tlak v rámci financovania zdravot-

níctva, aj  keď sa nemôže  tento rok ešte  vyriešiť a prenos

záväzkov bude do budúceho roku.

 

     Naznačoval som tu určité  riešenie, ale štátny rozpočet

nepriamo prispel  tým, že je tu  určitá väzba medzi zdaňova-

ním, poistným a vzťah  štátneho rozpočtu cez daňové a poist-

né modely. Takže nepriamym spôsobom určite, pretože vzdal sa

časti  príjmov, ktoré  priamo smerujú  do štátneho rozpočtu.

Spomínal som, že keby podnikatelia mali nižšie poistné a da-

ňové odvody,  tak, samozrejme, že  si v nákladoch  vytvárajú

priestor  zas iným  kanálom na  odvody do  štátneho rozpočtu

v rámci iných druhov daní.  Takže nepriamo štát, štátny roz-

počet pozitívne vplýva aj na tieto sektory.

 

     A k tomu záveru, že  vlastne  paradoxne, ako keby vláda

vytvorila alebo prijala také  kľúčové dokumenty, kľúčové in-

štrumentárium na aktívne  fungovanie ekonomiky a ekonomickej

politiky. Pozrite sa, bude ľahšie ďalšej politickej garnitú-

re, je tu inštrumentárium, o ktoré tento štát nepríde, vláda

môže mať čo ako dobrý  program, všetko trvá určitý čas. Mys-

lím si, že  sme prišli s revolučnými  návrhmi a so zásadnými

zmenami, ktoré  napomôžu v ďalšom riadení  štátu a hospodár-

stva tohto štátu, nestratia sa a budú podľa mňa v pozitívnom

zmysle  slova k dispozícii. To  znamená, že doťahujeme  celý

systém aj finančnej disciplíny, bankroty, exekučné predpisy,

sprísnenie v Obchodnom zákonníku.  Treba si uvedomiť, že da-

ňové úrady samy osebe nemôžu v systéme, ktorý je voľný, prí-

liš  voľný, dostatočne  efektívne fungovať,  že môžu  zvýšiť

efektivitu, najmä  ak celý systém  bude  fungovať v podstate

prísnejšie z  hľadiska  finančnej disciplíny. A na toto  sme

inštrumentárium   viac-menej  pripravili   alebo  pripravíme

v najbližších týždňoch. Podobne  revitalizačný zákon, proex-

portné a antiimportné  opatrenia. Myslím si,  že celý systém

je už uzatvorený, ešte  prídu trhové poriadky, podobne revi-

talizačný zákon a podobne niektoré ďalšie zákony.

 

     Poslednú poznámku  mám k dlhodobej filozofii financova-

nia štátneho  dlhu. My sme  mali a máme  dlhodobú filozofiu,

vychádzala vlastne od počiatku nášho nástupu do vlády z jas-

ného cieľa  znižovať  zahraničný  dlh a prenášať  ho, trans-

formovať. Ale  hovorím o dlhu vlády.  Nemôžem hovoriť o dlhu

podnikateľskej sféry, pretože tá  sa správa už dnes autonóm-

ne. Ale  zahraničný  štátny  dlh  sme  trpezlivo  prenášali,

transformovali na vnútorný dlh, dva roky boli na to priazni-

vé  podmienky, keď  sme vedeli  získať na  peňažnom trhu  aj

primerané  výnosové úroky, aj primerané relatívne tie penia-

ze, ktorými  sme to kryli,  boli ročné, dvojročné.  Postupne

peniaze, ktoré v našich finančných peňažných inštitúciách sa

vytvárali, naberali na dĺžke, takže vývoj sa javil ako pred-

sa len s pozitívnym vývojom.

 

     Druhá vec je, že v rámci  prudkej reštrikcie od 2. pol-

roku 1996 sa prudko zmenila aj situácia v rámci financovania

štátneho  dlhu, to znamená, že sme  opäť museli promptne re-

agovať a vytvoriť priestor na vstup zahraničných investorov,

vytvoriť priestor na vstup fyzických osôb. A v tom sa, žiaľ-

bohu, Národná banka Slovenska správala absolútne  nevšímavo,

pritom je to inštitúcia, ktorá je agentom štátu na tieto zá-

ležitosti. Preto sme prišli do parlamentu aj s novelou záko-

na o cenných papieroch, kde sme umožnili vystupovať ako emi-

nentovi, aj  ministerstvu  financií, prípadne  organizáciám,

ktoré poverí ministerstvo financií, že sme tento monopol Ná-

rodnej  banke  boli  nútení  odňať.  Takže  reagovali sme na

vzniknutú situáciu.

 

     Je mi ľúto, že Národná  banka nevzala tento problém do-

statočne za svoj, že som  musel vstúpiť do komunikácie s ko-

merčnými  bankami a že vlastne  postupne  výnosové  úroky od

septembra klesajú. Výnosový úrok  dnešnej aukcie bol 24,6 %,

ale spomeňte si, že v septembri  bolo obdobie, keď bol 31 %.

 

     Takže  pevne verím,  že aj  opatreniami, aj navrhovaným

štátnym rozpočtom  na rok 1998 vytvárame  predpoklady na to,

aby sme  problémy dlhovej služby  aj v dlhodobejšom,  nielen

v strednodobom horizonte zvládli.

 

     Ale ďakujem pekne, pán poslanec,  za podnet, lebo už to

tu bolo trošku udriemané.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou  poznámkou vystúpi najprv  pán poslanec Ly-

sák, potom pán poslanec  Klein a pani poslankyňa Schmögnero-

vá. A do rozpravy sa pripraví pani poslankyňa Gbúrová.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     pán kolega Vaškovič vo svojich tvrdeniach išiel sem-tam

naozaj až  do polohy pel-mel a vytvárania  obáv zo stanovísk

výskumníkov z Ekonomického ústavu. Myslím si, že existujú aj

iné inštitúcie, ktoré rovnako hlboko sledujú rozvoj, a nevi-

dia ho  tak jednoboko... (Hlasy  v sále.) ...vrátane  takého

tvrdenia, že rast hrubého  domáceho produktu nazveme Pyrrho-

vým víťazstvom.  Ale chcel by  som pripomenúť pánu  kolegovi

i ďalším,  ktorí tvrdia,  že rast  slovenskej ekonomiky  bol

predovšetkým v tom, že naša štruktúra výrobných a exportných

programov je pozitívna v  surovinovej polohe, alebo prevažne

v nej. Mám taký dojem, že  treba tieto veci brať komplexnej-

šie.  Aj známy  Geoffrey  Sachs  vo svojej  poslednej, alebo

v jednej z posledných prác  jednoznačne priznal, že v trans-

formujúcich sa štátoch - a platí to širšie než len o Sloven-

sku - dominantná pozícia je predovšetkým v uvoľnení ľudského

potenciálu.  Platí  to výrazne o Slovensku. To, že  teraz sa

mohlo rozhodovať o tom, čo, kde a ako sa bude vyrábať a pre-

dávať. A pokiaľ ide o komparáciu výsledkov Slovenska, Veľkej

Británie, ale aj ďalších  transformujúcich sa štátov, viete,

mne to pripadá naozaj miešanie... (Zaznel zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Klein.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcel by som mať takú poznámku, že porovnávať Slovenskú

republiku s Anglickom alebo s Čečenskom nie je vhodné. Všet-

ky tieto krajiny mali rozdielny ekonomický aj historický vý-

voj. Slovensko môžeme porovnávať s krajinami CEFTA, tam Slo-

venská republika  dosahuje pomerne dobré  výsledky. Chcel by

som povedať,  že Rakúsko dosiahlo minulý  rok 25 800 americ-

kých  dolárov hrubý  domáci produkt  na obyvateľa, najslabší

štát Európskej únie  Grécko 8 330 a Slovensko 3 525 dolárov.

Vidíme, aký je to  rozdiel, a preto sa musíme pripravovať na

vstup do Európskej únie,  myslím, s takým racionálnym pohľa-

dom.

 

     Chcel  by som  ale povedať,  čo hovoria o nás  susedia.

Prečítal som si veľmi zaujímavý článok, ktorý predniesol pán

Zeman, predseda  Poslaneckej snemovne Českej  republiky, pri

rozprave o rozpočte na rok 1998. Vyhodnotil, že hrubý domáci

produkt  vzrastie v Českej  republike o 1 %, v Poľsku o 6 %,

na Slovensku o 5 %, v Maďarsku o 3 %, v Európskej  únii  to

bude o 2,4 %. Keby  sme to nejako nafilmovali alebo prestre-

lili, tak  si myslím, že  z tých 5 % na  tých 2,5 % to  máme

vždy reálne.

 

     Ale tiež hodnotil aj tri  základné  príčiny  krízy. Ako

prvú - nechcem jeho výroky  tu nejako opakovať - povedal ku-

pónovú privatizáciu aj s dôsledkami. Ako druhú - prehiadanie

morálneho  rozmeru  spoločenskej  transformácie.  Ako tretiu

- ideologickú slepotu. Porovnával českú  vládu s tým, že vy-

znáva teóriu Vladimíra Iľjiča Lenina o odumieraní štátu, aby

celkom odumrela jeho pozícia, miesto  toho, že by bola opti-

malizovaná na riadenie spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán kolega poslanec Vaškovič použil dva príklady, ktoré

myslím si,  že neboli  najvhodnejšie príklady. A rada by som

zároveň ubezpečila pána ministra Kozlíka, že ak by som robi-

la napríklad poradcu budúcej  vláde, tak rozhodne by som od-

poručila okamžite zrušiť  zákon o revitalizácii a zároveň by

som odporučila, aby zákon o Eximbanke prešiel veľmi zásadný-

mi zmenami.

 

     Po druhé, vonkoncom si  nemyslím, že opatrenia Národnej

banky Slovenska predstavovali  vypnutie prívodu kyslíka, ne-

boli ani okamžité, ani  nečakané. Boli len výsledkom uvoľne-

nej finančnej  disciplíny štátu, a práve  preto aj politika,

ktorú vláda urobila, mala za následok to, že na peňažnom tr-

hu  vyskočili  úrokové  sadzby tak  vysoko, ako vyskočili, a

fakt, že sa to mierne  stabilizuje, nie je výsledkom dohovo-

renia pána ministra  Kozlíka v bankovej sfére, ale výsledkom

toho, že dochádza k zvýšenej ponuke peňazí na trhu peňazí.

 

     Posledná poznámka. Pán  minister, škoda, že nepočúvate,

lebo chcela  som vám dať jednu  radu: Podporu podnikateľskej

sfére neredukujem na garancie a na dotácie, ale predovšetkým

úloha štátu je vytvoriť  určité podnikateľské prostredie. Už

som vám poukázala na úrokové  sadzby, ktoré sú výsledkom va-

šej  politiky, ale  uvediem ešte  aj certifikáty,  nešťastný

spôsob, ako  sa realizoval Fond na  podporu zahraničného ob-

chodu, odvody do Eximbanky a tak ďalej a tak ďalej. A v tom-

to smere by sa vláda mala pozrieť do zrkadla.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pani poslankyňa Gbúrová.

 

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený ministerský zbor,

 

     som si vedomá toho, že čas pokročil, že sme všetci una-

vení, preto sľubujem nielen to, že budem hovoriť krátko, ale

že tento sľub aj dodržím.

 

     Dovolila by som si  uviesť niekoľko poznámok k prerokú-

vanému návrhu štátneho rozpočtu na  rok 1998, aj k odporúča-

niam gestorského  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport  vo vzťahu k niektorým

kapitolám s väzbami  na  vzdelanie,  vedu a kultúru, ako  aj

k odporúčaniam, stanoviskám rozhodujúceho gestorského Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu vo vzťahu ku komplexnému návrhu rozpočtu.

 

     Často sa v tomto priestore skloňuje a prízvukuje význam

vzdelania. Je to chvályhodné, žiaľ, návrh rozpočtu to až tak

neodráža.  Viem, niet z čoho.  Už niekoľko  rokov sa  nedarí

napĺňať príjmovú zložku rozpočtu, pretože sa investuje krát-

kodobo v očakávaní zázračnej zmeny v jednom volebnom období,

ba i v roku. Je  tiež  veľmi ťažko  splniť všetky požiadavky

rezortov, aj toho  som si vedomá. Problém  je i v tom, že sú

niekedy  dokonca aj nadsadené, argumentačne a odborne nepod-

ložené, v zmysle metódy, keď poriadne nadsadím, tak mi aspoň

trochu reálne potrebných  koruniek nakvapká. Niektoré postu-

py, žiaľ, desaťročia  prežívajú. Zdôvodnenie  istého nárastu

v niektorých kapitolách oproti tomuto roku odráža zväčša len

inflačný trend.

 

     Ak sa hovorí o vzdelávaní, tak nemožno  zabúdať na vedu

a techniku. Sú  to spojené nádoby. Bez vzdelanosti sa nebude

prehlbovať vedecké  poznanie a bez vedeckého poznania nebude

vzdelanosti. Zabúda  sa aj  na skutočnosť, že  okrem  vedy a

vzdelania je tu kultúra. Áno,  kultúra, ktorá je svojím cha-

rakterom prierezová a nemôže  byť vecou len jedného rezortu,

ale všetkých. Na tento fakt  sa zabúda aj dnes, ale zabúdalo

sa  - treba  kriticky povedať - aj  pred  novembrom 1989. Vo

svete sa postupne prijíma štátna  doktrína vo vede, najmä vo

vzťahu k 21. storočiu, tak  ako  nedávno  upozornil v jednom

príspevku na stránkach našej  tlače predseda Slovenskej aka-

démie vied.

 

     V krajine s podobným  počtom obyvateľstva,  ako má Slo-

venská republika, nie však rozlohou, a to vo Fínsku schváli-

li na úrovni  vlády materiál so vzťahom k  blížiacemu sa 21.

storočiu a 3. tisícročiu, s výstižným i pre nás  možno  tiež

podnetným  názvom "Fínska  spoločnosť založená  na poznaní".

Predsedom rady pre vednú a technickú politiku je ministerský

predseda a podpredsedom je  minister pre vzdelávanie a vedu.

Napriek tomu,  že po takomto  modeli  voláme v parlamente už

roky, sa u nás na škodu  veci i vo vzťahu k budúcnosti tejto

malej krajiny - ale ja si myslím, že perspektívnej - doteraz

za žiadnej ponovembrovej vlády nestalo.

 

     Význam vzdelania,  vedy a kultúry  narastá. Práve preto

na  prelome 2. a 3. tisícročia  na  rok 1999 zvolalo  UNESCO

svetovú vedeckú konferenciu. Preto  som na jednej strane ra-

da, že v spoločnej správe v časti C-IV Presuny medzi kapito-

lami v bode 20 je navrhnuté presunúť finančné prostriedky do

kapitoly rozpočtu Slovenskej akadémie  vied, a tak bežné vý-

davky zvýšiť o 19 500 tisíc a bežné transfery o 9 500 tisíc.

Sú to finančné  prostriedky dôkladne zdôvodnené, nasmerované

do  vedeckého poznávacieho  procesu, do  laboratórií v ústa-

voch, ako aj do laboratórií spoločnosti a prírody.

 

 

 

     Súhlasím a som  veľmi rada, že je to návrh vládnej koa-

lície. Zmierni to napätosť  a umožní  niektoré vedecké expe-

rimenty  uskutočniť aj v našich špičkových pracoviskách. Na-

príklad v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadé-

mie vied a Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied, keď

len vďaka  osobným kontaktom mohli tohto  roku pokračovať vo

výskume dvaja mladí vedeckí pracovníci - Dr. Silvia Pastore-

ková a Dr. Jozef Bizík  - na poprednom  vedeckom  pracovisku

v oblasti onkologického výskumu  u profesora Antivaheriho na

Hartmannovom ústave  v Helsinkách. U nás  bol výskum v tejto

oblasti práve kvôli  nedostatku finančných zdrojov umŕtvený.

Verím, že si všetci  dobre uvedomujeme, akým nebezpečenstvom

je  nielen pre  nás, ale  aj pre  našich spoluobčanov i celý

svet práve toto ochorenie. A tak by som mohla vymenúvať ďal-

šie pracoviská v oblasti výskumu srdca, endokrinológie a po-

dobne.

 

     Na druhej  strane  je mi, žiaľ, smutno z toho, že sa na

budúci  rok opäť  neuvažuje v návrhu  rozpočtu  so zriadením

nadrezortného a svojím dosahom  prierezového  Štátneho fondu

pre vedu a techniku, po ktorom voláme od roku 1992 a za kto-

rý sa zasadzovala aj táto Národná rada z rôznych politických

strán, ktorý by slúžil vedeckému a, prirodzene, aj vzdeláva-

ciemu procesu, napríklad doktorandskej vedeckej výchove pre-

dovšetkým v oblasti  základného výskumu, bez  ktorého nie je

možný rozvoj  aplikácií a vývoj  nových technológií. Kapitál

vzdelaných a nadaných  ľudí máme doma,  prečo ich vyháňať za

prácou do zahraničia? Od roku 1990 sa v tejto oblasti, žiaľ,

neurobilo  nič, len  sa sľubovalo.  Aj Slovensko  stojí pred

storočím informatiky a humanizácie.  Ako som uviedla, na po-

čet obyvateľov podobná krajina  ako sme my, Fínsko vyčlenilo

zo štátneho rozpočtu do  nadrezortnej grantovej agentúry 548

miliónov fínskych mariek.

 

     A ešte  jedna  poznámka. V roku 1997 dostala  do vienka

Univerzitná  knižnica v Bratislave  nové  postavenie a úlohy

ako Národné knižničné centrum a v jeho rámci pracuje Národné

metodické centrum pre knižničnú  kultúru. Do budovy knižnič-

ných fondov  sa od roku 1969 investovali  minimálne  finanč-

né prostriedky. Do budovy, v ktorej  budúci rok 6. marca pri

príležitosti 150. výročia si to  iste všetci s hrdosťou pri-

pomenieme, Ľudovít Štúr na  zasadnutí Uhorského snemu vyslo-

vil požiadavku okamžitého  zrušenia poddanstva a občianskych

reforiem,  sa neinvestovalo  takmer nič.  Prevažná časť pro-

striedkov pred  rokom 1989 bola nasmerovaná  do novej budovy

Slovenskej národnej  knižnice  na Hostihore v Martine, aj do

knižničných fondov.

 

     Nie  je pravda,  vážené poslankyne,  páni poslanci,  že

všetky  sloveniká  sú  sústredené v Martine. V  Univerzitnej

knižnici  Národné knižničné  centrum prebralo  po Slovenskej

národnej  knižnici v Martine  mnohé  celoslovenské úlohy ako

centrálna štátna knižnica a celoslovenské metodické centrum.

Aj vo vzťahu k zahraničiu  sa nachádza unikátny kabinet sta-

rých a vzácnych tlačív. Akútna je požiadavka reštaurovať ru-

kopisy  a vzácne  tlače, tzv. inkunábule, z 15. a 16. storo-

čia, Štúrova knižnica a podobne. Stav je zúfalý. Preto, keď-

že  Univerzitná knižnica v Bratislave  prevzala  mnohé úlohy

Slovenskej  národnej  knižnice,  pre ktorú v minulosti  štát

poskytoval do rozpočtu Matice slovenskej finančné dotácie vo

výške 140 miliónov Sk, je  potrebné  aspoň časť  týchto pro-

striedkov účelovo nasmerovať do Národného knižničného centra

v Bratislave, najmä vo vzťahu k ochrane vzácnych knižničných

fondov. Uvedený stav je možné riešiť takým spôsobom, ako som

to navrhla vo svojom  pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predlo-

žila a ktorý máte toho času všetci v laviciach.

 

     Vážená Národná  rada, dovoľte mi ešte  dve poznámky. Ja

sa pokúsim byť naozaj veľmi stručná.

 

     Chcela by som  požiadať o podporu návrhu, ktorý sme dá-

vali pri  štátnom  rozpočte už v roku 1996 na rok 1997 spolu

s pánom poslancom Moricom a ktorý bol vládnou  koalíciou za-

mietnutý. Tento  návrh sme dávali na  základe dôkladnej zna-

losti problematiky a našich častých návštev v Detskom domove

v Necpaloch pri Martine. Bolo  konštatované, že nejde o sys-

témovú zmenu, že nie je možné priorizovať jeden detský domov

na úkor iného. Ja s tým súhlasím. Bohužiaľ, hneď po schvále-

ní štátneho rozpočtu  navštívili predstavitelia vládnej moci

Detský  domov v Necpaloch a krutá  realita  ich  presvedčila

o tom,  že  nešlo o populistický  ťah, ale o tvrdú  realitu,

o ktorej sa presvedčili všetci na mieste. Preto bolo pre mňa

v tom období, keď sa rozpočet  na rok 1997 schvaľoval, veľmi

ťažké pochopiť, že Národná  rada schválila nesystémovú zmenu

v štátnom rozpočte na rok 1997, keď niektorí poslanci podpo-

rili výstavbu cesty krátkeho úseku v Prešovskom kraji. Ja si

predstavujem pod systémovou zmenou  vo výstavbe ciest cesty,

ktoré,  obrazne povedané,  vedú odniekiaľ  niekam, teda také

cesty, ktoré budú spájať štáty a národy v tomto stredoeuróp-

skom priestore.

 

     Dovoľte mi, aby som sa ešte  jednou poznámkou vyjadrila

k pozmeňujúcemu návrhu  skupiny  poslancov za HZDS, ktorý sa

týka  bodu 19 spoločnej  správy. Navrhuje  sa v ňom  doplniť

text o vetu "účelovo viazať  na úpravu platov profesorov vy-

sokých škôl". Schválenie  tohto pozmeňujúceho návrhu znamená

presunutie z kapitoly Všeobecnej  pokladničnej správy do ka-

pitoly Ministerstva  školstva Slovenskej republiky  sumy iba

25 miliónov Sk, čiže  nejde o veľkú  sumu.  Preto chcem hneď

v úvode povedať, že nie som proti tomu, aby sa profesorom na

vysokých školách zvýšili platy, ale  iste mi aj pán podpred-

seda Sergej Kozlík dá za pravdu, že ide o nesystémovú zmenu,

a on je nepriateľom takýchto nesystémových zmien. Nehovoriac

o tom, že  takýto pozmeňujúci návrh rozbúri  už aj tak nepo-

kojnú hladinu na vysokých školách.

 

     Vysoké školy sú totiž komplexom, kde sa len veľmi ťažko

realizuje pedagogický a vedeckovýskumný  program a zámer bez

väzieb medzi profesormi, docentmi a odbornými asistentmi, či

už CSc.,  alebo bez CSc. titulu. Preto ani  ja  nenavrhujem,

aby sa  našli účelové prostriedky  pre docentov na  vysokých

školách, pretože, opakujem, takýto návrh považujem za nesys-

témový a pripadá mi to, obrazne povedané, ako keď  chcem je-

den cukrík  hodiť medzi tisíce detí.  Tento problém si totiž

žiada - a za tým si stojím - systémovú zmenu pre vysoké ško-

ly, a tou je osobitná  "platovka" pre vysoké školy, osobitné

tarifné triedy.

 

     Uvedomujem si, že v minulom  roku v štátnom rozpočte na

rok 1997 došlo k 6-percentnému nárastu do kapitoly minister-

stva školstva na ocenenia pre špičkových pracovníkov. S tým,

samozrejme,  súhlasím. Toho  roku je  ten  nárast 8 %. Je to

veľmi chvályhodné, ale tento  spôsob, opakujem ešte raz, nie

je systémovou zmenou v školstve a už vôbec  nerieši vedecko-

výskumný problém na vysokých školách.

 

     Neviem, či vám je známy  fakt, že niektoré vysoké školy

pod špičkovými pracovníkmi mysleli iba profesorov. Bohužiaľ,

docenti napriek  tomu, že boli  kvalitní, že spĺňali  všetky

kritériá odbornej náročnosti, jednoducho neboli ocenení, ne-

ušlo sa  na nich. Všetci  veľmi dobre vieme,  že pedagogický

a vedecký proces  je na pleciach  nielen  profesorov, ale aj

docentov a odborných asistentov s titulom kandidát vied. Ná-

roky na získanie titulu docent a profesor sa stupňujú. Sú to

veľmi  náročné  kritériá a ja  to považujem  za správne. Ale

miera ocenenia týmto kritériám nezodpovedá. Je preto už pri-

rodzeným javom  rozpad katedier, únik  mozgov do zahraničia,

existencia mne už smiešnych, tzv. putujúcich docentov a pro-

fesorov  po Slovensku.  Samozrejme, súvisí  to, bohužiaľ, aj

s nárastom  počtu  vysokých  škôl  na  Slovensku, ktorý nemá

adekvátnu odbornú bázu, na čo sme upozorňovali pri zakladaní

nových vysokých škôl.

 

 

     Pre zaujímavosť  je možno potrebné uviesť,  že plat do-

centa  na  vysokej  škole sa  pohybuje v rozpätí od 7 500 do

8 500 Sk a plat  profesora 9, 10, 11 tisíc Sk.  Tento  návrh

podporuje nesystémovú zmenu,  preferuje jednu kategóriu ľudí

na úkor  druhej, a tak narušuje  väzbu medzi profesormi, do-

centmi, čo má podľa mňa destabilizujúci charakter.

 

     Myslím si, že je potrebné  zvážiť každý návrh v oblasti

školstva a podporiť, tak ako to povedal aj podpredseda vlády

pán Sergej Kozlík, len systémové zmeny.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej.

 

     Nasleduje poznámka pána poslanca  Mikloška a potom pána

poslanca Baránika.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pani kolegyňa Gbúrová,

 

     ja by som sa vám naozaj chcel v mene nášho celého klubu

poďakovať, že ako prvá z tohto parlamentu ste dali slovo, že

budete hovoriť krátko a ste to aj splnili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcel by som uviesť dve poznámky. Pani kolegyňa, porov-

návať nás s Fínskom je neadekvátne. Fínsko budovalo 50 rokov

trhovú ekonomiku, to je celkom neporovnateľné.

 

     Druhý problém - či je to systémová zmena, upraviť platy

vysokoškolským  profesorom, alebo nie. Možno o tom  diskuto-

vať. Ale  mzda plní viacero  funkcií, okrem ekonomických  aj

motivačnú. A mne ide  predovšetkým o to, aby sme  špičkových

odborníkov motivovali. A neviem, koho presvedčíte, ak povie-

te,  že vysokoškolskí  profesori nie  sú odborníci  na slovo

vzatí. Viem,  že možno niektorí  nie, ale  zo 640 profesorov

možno pokojne povedať, že  aspoň 600 je špičkových pracovní-

kov. A v prípade, že  nemáme  dostatok zdrojov,  treba začať

aspoň s jednou kategóriou. To nepovažujem za nesystémový pr-

vok. Práve  naopak, považujem to ako  jeden z prvých krokov,

za ktorými by mali nasledovať ďalšie.

 

     To je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Moja poznámka bude skutočne iba faktická.

 

     Prosím vás pekne, dnes  kategória profesora si vyžaduje

splniť také kritériá, ktoré sú nad rámec akýchkoľvek pochyb-

ností o  špičkovom pracovníkovi. Ja si  myslím, že kategória

špičkový pracovník  do vysokých škôl  vôbec nepatrí, pretože

ak je niekto špičkový docent,  tak spĺňa kritériá pre profe-

súru.  Takže jeho  povinnosťou je,  aby sa  uchádzal o titul

profesora, to je vedecko-pedagogická  hodnosť. Myslím si, že

v tomto smere treba povedať, že univerzitní profesori naozaj

musia byť inak platení. Potrebujú  také platy, aké si zaslú-

žia z titulu svojej vysokej odbornosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec  a podpredseda Národnej rady Ľup-

ták, pripraví sa pán poslanec Rosival.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán minister,

     vážení páni ministri,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil.

 

     Kolegovia, kolegyne,

     priatelia, kamaráti,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vieme, že v roku 1996 bola plánovaná suma dane z prida-

nej hodnoty  vo výške 54 mld. Sk, kde splnenie bolo realizo-

vané vo  výške 47 mld. Sk. V nadväznosti  na tento  vývoj sa

plánovala  daň z pridanej  hodnoty  za  rok 1997 vo výške 55

mld. Sk, čo si myslím, že zohľadnilo  stav z predchádzajúce-

ho roka. Čiže  plánovaný  nárast  medzi rokmi 1996 a 1997 je

1 mld. Sk.

 

     S naplnením dane z pridanej hodnoty tohto roku môžu byť

tiež určité  problémy. Na rok 1998 je  plánovaných 64,2 mld.

Sk, čo je  nárast takmer o 9,2 mld. Sk  oproti roku 1997. Je

to skutočne  veľký  nárast, preto  by som rád  požiadal pána

ministra  financií o vysvetlenie z hľadiska reálnosti  tejto

uvádzanej  sumy. Takisto  vieme, že  sú značné  problémy pri

napĺňaní  príjmov  štátneho  rozpočtu v  roku 1997 aj z daní

z príjmov  právnických  osôb.  Plánovaných 40 mld. Sk nebude

naplnených, pretože sa muselo vrátiť  vyše 8 mld. Sk späť už

zaplatených preddavkov za rok 1996.

 

     Vzhľadom na to, že  boli v strate v roku 1996, niektoré

podniky v tomto roku neplatia  preddavky, a to je ďalší pre-

pad pri tejto  dani. Očakáva sa plnenie  okolo 20 mld. Preto

sa pýtam, či  navrhovaných 27,7 mld. na rok 1998 je skutočne

podložených argumentmi, lebo situácia  roku 1997 sa môže zo-

pakovať v súvislosti s vracaním sa preddavkov v budúcom roku

za platené preddavky v tomto roku.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, peniaze nám chý-

bajú všade. Treba tvrdo a razantne začať konať a zbierať to,

čo nám dlhý  čas uniká a ochudobňuje našu  štátnu kasu. A sú

to poriadne slušné  sumy. Počul som, že  tak 2-3 roky dozadu

robilo Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ak-

ciu v rôznych firmách, či tam načierno nepracujú nezamestna-

ní. Zo stavieb ľudia utekali, keď videli kontrolu. V reštau-

ráciách, servisoch a dielňach prišli akurát teraz pomôcť ka-

marátom. Pýtam  sa, sme skutočne takí bohatí, aby  sme tento

jav nevideli? Ak  niekto  robí  načierno, tak  zamestnávateľ

neplatí dane, odvody do fondov, je konkurencieschopnejší ako

ten, čo  poctivo platí všetko. Nikto  nevidí veľa áut, ktoré

pravidelne chodia cez Berg do Viedne na týždňovky. Denne. Čo

tak zistiť štátne poznávacie  značky a majiteľov, či nepobe-

rajú podporu? Vytvoriť možnosť cez legislatívu tvrdý postih,

ak sa zistí, že zamestnáva ľudí načierno. Vniesť do toho ko-

nečne poriadok. Tým pomôžeme všetkým čestným podnikateľom.

 

     Vieme,  že platobná  neschopnosť, či  už prvotná, alebo

druhotná, presiahla 200 mld. Sk. Vytvoril sa  dávno priestor

na  nedôveru v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch.  Veď ak

dodáme  komusi službu  alebo tovar,  slušnosť káže  zaň včas

zaplatiť. Ak  nezaplatí a príde  druhý raz po  tovar, tak ho

nedostane, až kým nezaplatí na drevo hneď. Tu vznikol obrov-

ský  obrat platenia  na drevo,  ktorý z väčšej  miery nie je

podchytený v účtovníctve, neplatia sa  zaň dane. Tu nám uni-

kajú miliardy, o ktorých sa nám ani nesníva. To by asi také-

to problémy s plnením  príjmov  neboli. Združenie robotníkov

Slovenska je  zásadne za platenie  cez banky, aby  sa úradne

podchytili obraty. Skutočnosť je  však dnes úplne iná. Koľko

nezamestnaných,  ktorí poberajú  podporu, pracuje  načierno?

Neplatia sa dane, neplatia sa príspevky do fondov.

 

     Ako vyplynulo z poslaneckého  prieskumu v daňovej sprá-

ve, v 1. polroku 1997 jednoznačne chýbajú vraj riadne právo-

moci a kompetencie, na ktoré sa  upozorňuje od  roku 1992 až

1993. Rastie  objem  nedoplatkov.  Niečo  sa  podarí daňovej

správe v priebehu roka znížiť, ale narastú ďalšie. Snaha re-

alizovať tieto zložité postupy naráža na množstvo problémov.

Tieto poznatky už v roku 1993 viedli k vypracovaniu  exekuč-

ného zákona na Ústrednom daňovom  úrade a k jeho predloženiu

nadriadenému  orgánu.  Druhýkrát  sa  tak  stalo v septembri

1995, ako  nutnosť  zmeny  súčasného  vývoja v nedoplatkoch.

Je rok 1997, začínajú  sa kumulovať problémy so zabezpečením

príjmov. Nie je  stále k dispozícii daňovej správe tento zá-

kon, ktorý  by  výdatne  pomohol. Jednoducho, nie  je  možné

siahnuť na to, čo slúži podnikateľovi na jeho činnosť, už za

6 rokov. Dostali sme sa do stavu, keď neplatenie daní je sa-

mozrejmosťou.

 

     Česť všetkým statočným  platiteľom, ktorí skutočne pla-

tia. Takže  roky vieme, že ktosi  neplatí daň, daňová správa

nemôže  exekvovať prostriedky  na podnikanie,  tak sa veselo

zvyšujú nedoplatky bez akéhokoľvek postihu. A padajú dookola

otázky, čo  robí daňová správa.  Správna otázka je,  čo môže

robiť daňová správa, čo sme jej dali do rúk, aby mohla robiť

pre to, čo potrebuje štát, a to sú peniaze.

 

     Nedávno  som  čítal v novinách, že  Asociácia  výrobcov

liehu poukazuje na skutočnosť, že zhruba jedna tretina liehu

sa k nám dostáva  nelegálne.  Ide o zdravie  národa. Štát si

pustil  zlaté sliepky.  Neplnia sa  spotrebné dane. Alkoholu

a cigaretám venujú všetky štáty  maximálnu pozornosť. V Ame-

rike, ktorá sa  hlási k najväčším demokraciám, ako aj v mno-

hých štátoch  si štát drží predaj  alkoholu, ako aj cigariet

v rukách. Tu  sa eliminuje  distribúcia a pašovanie alkoholu

a cigariet. Inde  sa dáva licencia predaja  liehu a alkoholu

na jeden rok, čiže sa  predáva alkohol len v presne určených

obchodoch. To  nebudem  hovoriť o Škandinávii, ktorá urobila

rázne  opatrenia v súvislosti s prohibíciou. Čo  tak  zrušiť

stovky a stovky vydaných  licencií naším ministerstvom pôdo-

hospodárstva  na výrobu  liehu chladným  procesom, kde  môže

každý doma  miešať  lieh s esenciami a predávať. Začať znovu

naprávať chyby, stanoviť, kto má vyrábať, samozrejme, v nor-

málnom kontrolovateľnom počte s overením, o koho ide, vráta-

ne  predaja alkoholu,  aby  sme  nevideli  fľašky v zelovoci

a v butikoch a podobne.

 

     Veľa  peňazí nám  uniká do  zahraničia rôznymi skrytými

formami. Rôzne štúdie, ktoré robia zahraničné firmy veľakrát

preto, aby  sa vyviezli peniaze legálne,  veľakrát veľké pe-

niaze. Podľa  našich zákonov je to  všetko čisté. Poradenská

činnosť, audity atď. majú podobnú  formu. Sú to rôzne poboč-

ky, ktoré vykazujú veľký obrat, ale zisky plynú von k mater-

skej firme v zahraničí. Treba  sa rýchlo zamýšľať nad posil-

nením právomocí a kompetencií  daňovej správy, vytvoriť sek-

ciu trestného daňového vyšetrovania,  ktorá je úplne normál-

nym  javom v Amerike, Švédsku,  Holandsku, Španielsku, Fran-

cúzsku, Ukrajine, Litve, Lotyšsku, a vybaviť ich  potrebnými

kompetenciami ako orgán  činný v trestnom konaní, tak ako je

to roky vo svete. Vytvoriť čosi, čo tu bude strážiť aj tieto

nekalé činnosti a eliminovať ich v začiatkoch.

 

     Zásadne  riešiť situáciu,  keď podnikateľ  neplatí dane

a daňová  správa mu  nemôže  zobrať v rámci  exekúcie to, čo

slúži podnikateľskej činnosti, čiže vlastne donekonečna zvy-

šuje nedoplatok, už 6 rokov  vyrába, predáva a neplatí dane.

Treba sa urýchlene zaoberať exekučným zákonom, ktorý pripra-

vuje  ministerstvo  spravodlivosti,  ktorým  sa urobia rázne

kroky v neplatení a pri exekúcii.

 

     Nechránime si čestných a statočných podnikateľov, ktorí

nemajú  šancu konkurovať  tým, pre  ktorých je  vyhýbanie sa

plateniu úplne normálne. Pohybuje  sa tu dosť kadejakého to-

varu pochybného  pôvodu. V Taliansku  je postrachom finančná

polícia s právomocami a kompetenciami, o ktorých  sa nám len

sníva. Jednoducho zastavia vo  dne, v noci kohokoľvek, skon-

trolujú tovar, čo vezie, musí predložiť doklady na verifiko-

vanie o pôvode tovaru.  Náhodné kontroly permanentne prebie-

hajú na  cestách spolu so zástupcami  colnice a polície. Pri

kontrolách pôvodu tovaru by vedeli vniesť poriadok do súčas-

ného stavu. A čo tak  zatiahnuť  do toho nezamestnaných  pri

čiastočnom  vyložení a naložení  tovaru z kamióna a overení,

čo vlastne  vezie? V prípade zistenia  by štát získal kamión

aj tovar. A hmotne  zainteresovať  slušnou odmenou pre  celú

skupinu v prípade nálezu.

 

     Dodnes sa  nič nerobí systémovo.  Pokojne si tu  všetci

môžu robiť, čo chcú, bez strachu, že ich ktosi kdesi zastaví

a bude zle. Problémy zákonov?  Tak robme zmeny, ktoré pomôžu

veci, štátu a občanom, tým čestným. Obdobné inštitúty fungu-

jú  pri daňových  správach  vyspelých  krajín s právomocami,

ktoré potrebujú na to, aby eliminovali úroveň čiernej ekono-

miky, na  ktorú vždy  dopláca štát a jeho ľud, ktorý  sa jej

nepostaví riadne do cesty.

 

     Koľkokrát sa pertraktovala  otázka, prečo jednoducho je

možné, že  ktosi zakladá jednu  eseročku za druhou,  neplatí

dane, podniká na prenajatom  majetku, s ktorým "daniari" ne-

môžu nič robiť, a štát sa prizerá, ako odtekajú peniaze. Da-

ňová správa príliš dlho upozorňuje  na tieto veci bez väčšej

odozvy. A potom ideme  robiť analýzu na analýzu, administra-

tívu namiesto  toho, aby sme hľadali  cesty, ako konkrétnymi

a rýchlymi návrhmi, krokmi riešiť tento stav.

 

     Štát je  tu, potrebuje peniaze  na realizovanie svojich

zámerov. Bez  poriadku a tvrdej disciplíny, vrátane daní, sú

vždy len problémy, lebo demokracia,  to je v prvom rade dis-

ciplína a poriadok, ktorá  nekompromisne  postihuje tých, čo

obchádzajú zákony. A ak sú nedostatky v zákonoch, musíme ich

zmeniť, zužovať priestor na daňové úniky, ktoré nám ukrajujú

stále viac z krajca, ktorý  potrebujeme vo všetkých sférach,

kde chýbajú. Prísne zákony, vysoké právomoci daňovej správy,

posilniť  kompetencie Ústredného  daňového riaditeľstva Slo-

venskej republiky,  ako je to  vo svete. Poriadok  si musíme

urobiť v tomto sami, ak  nechceme  mať stále  viac problémov

v budúcnosti. Počúvajme hlasy  odborníkov zdola, ľudí, ktorí

s týmito zákonmi  pracujú. Chráňme si  svojich podnikateľov,

lebo  aj tí  pochopili, že  ak tým,  čo neplatia, sa nestane

nič, prečo majú platiť oni. Je to reťazová reakcia a na kon-

ci je štát, na ktorom bude narastať balík ťažkostí, nerieši-

teľných  problémov. A žiadna vláda  nemôže  byť  voči tomuto

stavu benevolentná. Raz treba  nekompromisne začať robiť po-

riadok.

 

     Prečo v najťažšom  období v roku 1993, keď sa zavádzala

daňová reforma, a v rokoch 1994 až 1995 bezproblémovo fungo-

vala daňová správa? Mala právomoci, kompetencie, realizovala

kroky  vedúce k poriadku. Je  chybou, že  sa urobili  zásahy

zvonku. Chýbali  peniaze, kompetencie, a preto  sú problémy.

Ak  sa stala  chyba, treba  ju rýchlo  napraviť. Vo svete už

dávno platí  zásada, že človek sa  musí narodiť, musí umrieť

a musí platiť dane. Zamyslime sa nad touto pravdou.

 

     Ďalšia vec, čo  by pomohla veci, na súdoch  by mali byť

daňové senáty,  odborníci z účtovníctva a daňových  zákonov.

Mnohé rozhodnutia  sú také, že štát  prišiel o veľké peniaze

práve pri alkohole a cigaretách. Dobrý sudca, ktorý perfekt-

ne ovláda Trestný zákon  alebo Občiansky súdny poriadok, ne-

môže dokonale  ovládať  súvislosti s účtovníctvom a daňových

zákonov. Aj tu sú veci, čo sa dajú napraviť.

 

     Zamestnancom  mnohokrát podnikatelia  vyplácajú cez vý-

platnú listinu len polovicu mzdy a druhú polovicu v hotovos-

ti na ruku, a tak štát prichádza o veľké dane, ale aj fondy.

Je len  smutné, že musíme podľa  zákona zachovať mlčanlivosť

majiteľa firmy, ktorý neplatí  ani dane, ani úroky. Predĺže-

nie splátkového kalendára na  daniach majú podľa zákona mož-

nosť schváliť  len ľudia - riaditelia  daňových  úradov a na

ministerstve pán minister. Kto vlastne kontroluje daňovníka,

či za dane alebo  úroky neskapitalizoval svoj majetok? Treba

urýchlene novelizovať  zákon, čo si  podnikateľ môže dať  do

nákladov, a čo  nie. Sú  to obrovské  milióny, ktoré  tomuto

štátu idú hore komínom.

 

     Bude potrebné sa zamyslieť nad počtom administratívnych

pracovníkov jednotlivých rezortov, pretože ak sa kompetencie

odovzdali okresom a krajom, nie je potrebné  také personálne

obsadenie jednotlivých  rezortov. Treba  prehodnotiť, či mi-

lióny alebo miliardy, ktoré sa  dávajú na nové pracovné prí-

ležitosti, spĺňajú svoj  účel, keď aj  vlani a aj tohto roku

bola plánovaná 12-percentná nezamestnanosť.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, ako som

povedal, peňazí je tu dosť,  ale nie v správnych rukách. Nie

raz som v tejto snemovni  povedal od roku  1990, že finančná

disciplína a kontrolný mechanizmus v našom štáte po novembri

úplne zlyhal. A to  mnohým podvodníkom a špekulantom vyhovu-

je. A vyhovuje to aj niektorým a práve  tým politikom, ktorí

hlásali po roku 1990, že  tu treba vrstvu bohatých a chudob-

ných. Štát potom krváca. A kto  je vlastne štát? Štát sú ľu-

dia, štát sú teda ľudia.

 

     Združenie robotníkov  Slovenska  bude  rázne vystupovať

proti týmto neduhom a budeme sa usilovať  novelizovať všetky

zákony prijaté po novembri 1989, ktoré slúžia k obohacovaniu

iba úzkej  špičky ľudí, z mnohých  pracovitých občanov a ich

rodín robia iba žobrákov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Hlási sa pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     pretože  pán podpredseda  Národnej rady  Ľupták mi  dal

niekoľko otázok smerom ku konštrukcii daňových príjmov štát-

neho rozpočtu, chcel by som odpovedať.

 

     Čo  sa týka  dane z pridanej  hodnoty,  áno, skutočnosť

v  roku 1996 bola 49 mld. korún. Plán - a  predpokladáme, že

aj očakávaná skutočnosť - v roku 1997 bude 55 mld. korún, čo

je medziročný  prírastok 7 mld. korún v dani z pridanej hod-

noty. Predpokladáme,  že sa bude  zvyšovať základňa, pretože

ceny sa predsa len v závislosti  od inflácie dvíhajú, rastie

spotreba, to znamená, je rastúca základňa. Takže ak plánuje-

me na  rok 1998 64,2 mld. korún a ďalej, a to  očakávam, pán

podpredseda Ľupták,  od teba aj od  kolegov zo Združenia, že

pred štátnym rozpočtom budeme  hlasovať ešte o novele zákona

o dani z pridanej  hodnoty, kde je  takisto vyjadrený príjem

z telekomunikačných a poštových služieb 1,7 mld. korún, tak-

že s vašou podporou dospejeme k tomu, že návrh príjmov štát-

neho rozpočtu bude v oblasti dane z pridanej hodnoty reálny.

Ak by nedošlo k podpore  tejto novely zákona, ohrozujeme re-

álnosť  týchto  príjmov a staviame  okamžite návrh  štátneho

rozpočtu do rizika 1,7 mld. korún na stránke príjmov.

 

     Čo sa  týka dane z príjmov  právnických osôb, áno, sku-

točne tých 40 miliárd, ktoré sme  plánovali na  rok 1997, sú

nereálne. Je veľmi zložité  odhadnúť, ako dopadá vplyv zmeny

odpisových sadzieb, zmeny  alebo rastu  investícií, možnosti

tvorby rezerv, nie celkom - priznám  sa, že to je veľmi zlo-

žitý problém - sa dalo  odhadnúť, aký vplyv bude mať možnosť

nezahŕňať neinkasované fiktívne úroky  do základu dane v pe-

ňažných organizáciách, kde sme  pôvodne odhadovali 2 miliar-

dy, skutočnosť bola 5,2 mld. korún  len za  určité sledované

obdobie. Takže  to všetko vytvorilo  situáciu, že odhadujeme

nie 21 miliárd, pán  podpredseda, ale odhadujeme príjem, ten

objem daní z príjmov  právnických  osôb na úrovni  cca 24-25

mld. korún  v roku 1997. To  znamená, že  konštrukcia 29 mi-

liárd korún,  keď berieme, že  sme už prekonali  určitý bod,

inflexný bod, ktorý sa viazal na odpočty najmä vo finančných

organizáciách spätne za rok 1996, že nasadenie 29 miliárd by

mohlo byť reálne, ale za  predpokladu, že budú úspešne plniť

svoju činnosť, správu, výber daní a ciel  daňové a colné or-

gány, v čom konáme.  Posilňujeme informatiku týchto orgánov,

previazanie informačných systémov,  ďalšie veci sa pripravu-

jú, to  znamená novela  zákona o bankrote, Obchodný zákonník

a ďalšie veci,  po ktorých, pán  podpredseda, správne voláš.

A myslím si,  že v tomto zmysle  sa podstatne prehĺbi nároč-

nosť na finančnú disciplínu už od začiatku roka 1998.

 

     Chcem v tomto  zmysle povedať,  že sa domnievam,  že sú

síce riziká v rámci  príjmov, ale  žiadny štátny rozpočet sa

nedá postaviť ako nerizikový, ani na príjmoch, ani na výdav-

koch, ale hlavné riziko každého štátneho rozpočtu sú príjmy.

Na druhej  strane musí tu byť  dostatočne silná vláda, ktorá

vie pohotovo reagovať a v prípade  výkyvov reagovať, či krá-

tením výdavkov, či dodatočnými  opatreniami v daňovej, ceno-

vej a inej legislatíve  alebo opatreniach. Takže tie riziká,

myslím  si, že  sú primerané.  Hovoril som,  že rozpočet  je

úsporný,  ale  domnievam  sa, že  je priechodný, a v žiadnom

prípade nemáme záujem "nabobtnať" ho na stránke príjmov.

 

     Ak tu bola spomínaná otázka alkoholu a podobne, s týmto

problémom vystúpil aj  predseda Najvyššieho kontrolného úra-

du, že  tu existuje jeden veľký  výrobca liehu, ktorý dlhuje

štátu miliardu korún.  Áno, je tu taký výrobca.  Keď som na-

stúpil ako  minister financií, tak už  bol dlžný štátu skoro

miliardu korún, a neobviňujem z toho ani  svojho predchodcu,

ani  svojho  ďalšieho  predchodcu  na ministerstve financií.

Jednoducho tá situácia v rámci transformácie toho podniku sa

vyvinula a teraz ja som stál a stojím doteraz, alebo správca

dane, ani nie minister financií,  stojí pred dilemou, či ta-

kéhoto  výrobcu dá  okamžite do  likvidácie, navrhne  nejaké

riešenie cez exekúciu alebo podobné tvrdé riešenia.

 

     Ten majetok  sa reálne  odhaduje na 300 miliónov korún,

to znamená, je tu daňová pohľadávka miliarda, reálny majetok

300 miliónov, ale od roku 1995  tento podnik  každoročne od-

vádza miliardu korún na spotrebných daniach. On už plní svo-

je záväzky, ale má daňovú  pohľadávku, na ktorú má splátkový

kalendár, a nejakým spôsobom sa situácia vyvíja. Ale podotý-

kam, že všetky  záväzky, ktoré mu  vznikajú v rámci reálnych

platieb spotrebných daní, plní. Tá situácia tiež nie je taká

jednoduchá, ako ju tu opísal pán  predseda  Najvyššieho kon-

trolného úradu, pritom ale nespochybňujem to, že je potrebné

tvrdo tlačiť na všetky  inštitúcie, aby  plnili svoje daňové

a colné záväzky, ale  má to teda aj iný  rozmer než len ten,

že je tu daňová alebo colná pohľadávka.

 

     Chcem znovu zdôrazniť to, že nech sa páči, keď sa príde

s návrhmi zákonov na  to, že  štát v plnom  rozsahu preberie

predaj cigariet a predaj  alkoholu,  že ich skoncentruje  do

konkrétnych predajní, že sa zakáže predaj cigariet v reštau-

ráciách, hoteloch - sú aj také  krajiny -, nech sa páči. Len

je otázka - to sa nedá  takisto  za rok -, je tu istý  mnoho

desaťročný návyk občanov,  to sa  nedá urobiť  za rok, na to

treba urobiť  dlhodobejšiu propagandu, pretože  úniky, ktoré

by mohli vzísť z takéhoto  opatrenia, by mohli byť podstatne

väčšie ako  dobre myslené opatrenie, na ktoré občania nie sú

pripravení.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán podpredseda Ľupták,

 

     prehovorili ste po dlhom  čase a prehovorili ste naozaj

skvelo. Len raz neviem pochopiť, či ste hovorili za vládnucu

koalíciu, alebo  za opozíciu. Čítam  dnes v novinách, že ste

pred niekoľkými dňami - tu je váš citát - povedali na stret-

nutí s občanmi, že "keby  som  vedel, že  ma ľudia podporia,

rozbil by  som koalíciu". Neviem,  či ste náhodou  nezabudli

medzičasom ohlásiť  odchod z koalície, keď  som vás počúval.

Ale v jednom by som s vami chcel  naozaj súhlasiť, s tým, čo

obsahovalo vaše vystúpenie, a to,  že pozorujem aj ja, že za

obdobie vašej  vlády ste všetko,  azda s výnimkou  Braniska,

pomaly vytunelovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by  som povedať pánu  podpredsedovi Ľuptákovi, že

keď sme schvaľovali colný zákon, tak ja som predložil pozme-

ňujúci  návrh,  aby  sa  zaviedla  plošná kontrola kamiónov.

Presne tou istou argumentáciou som to zdôvodňoval ako on te-

raz. Žiaľ, v pléne  Národnej rady Slovenskej republiky tento

návrh neprešiel, na škodu  veci. S celým  radom pripomienok,

ktoré  uviedol, súhlasím.  Robili sme  kontrolu na  daňových

úradoch aj na Ústrednom  daňovom riaditeľstve. Je veľmi veľa

problémov,  nechcel  by  som sa  zmieňovať o tom, čo tu bolo

pred chvíľou povedané, ale treba urobiť všetko preto, aby sa

v nasledujúcom období  postavenie  colných úradov a daňových

úradov posilnilo. Inak bude  ohrozená príjmová stránka štát-

neho rozpočtu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, veľmi pozorne  som vás počúval, zvlášť

v tej časti, kde ste hovorili, že budete aj navrhovať. Ja by

som vám  v tejto chvíli odporučil,  že nielen navrhovať, ale

aj konať. A vám konkrétne po  tom všetkom, čo ste tu poveda-

li, by som v tejto chvíli  odporučil jedno: Čakám, že sám na

seba podáte návrh na začatie trestného stíhania orgánom čin-

ným v trestnom konaní a dáte sa dobrovoľne zatvoriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán podpredseda Kozlík,

 

     ja som nemyslel, že dlhuje  firma vyše miliardy na lie-

hu, ale  som myslel, alebo  som vo svojom  vystúpení hovoril

to, že jedna  tretina liehu sa dováža. Tá jedna tretina lie-

hu sa dováža v kamiónoch, kde medzi tovarom, teda cez colni-

cu ide tovar, a vnútri vieme, že sa vozí niečo iné. Teda mu-

sí colnica alebo  colníci a daňový úrad zasiahnuť kdesi von-

ku. Chytať to  ako v Taliansku. Tam zastavia kamión, otvoria

ho, zložia, a keď  nájdu, jednoducho  to prepadne v prospech

štátu. Toto chceme spraviť. Preto  sa veľa cigariet sem dos-

táva zo zahraničia, lebo colník nestačí skontrolovať všetko.

To sa jednoducho nedá, alebo sa aj nechce. Teda toto sa musí

zaviesť  ako v Taliansku a v iných  krajinách. To  nás  veľa

stáť nebude a myslím si, že  to bude veľký prínos pre repub-

liku. Takže toľko na to, pán minister.

 

     Čo sa týka zavretia, ak  niekto tu dal pripomienku, tak

si myslím, že KDH by už  nesmelo existovať, čo pre tento ná-

rod prinieslo pohromu po novembri 1989. Len si spytujte sve-

domie  za Sabinu  Sabinov. Kto  ju predal?  A ďalšie podniky

- Mäsokombinát Prešov,  VIZO Prešov. Vy už  nemáte právo ani

hovoriť v tejto sále.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rosival a pripra-

ví sa pán poslanec Pacola.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy a páni,

 

     hneď úvodom  dávam procedurálny návrh  na vyňatie dvoch

bodov spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Prosím pána

spoločného spravodajcu, aby dal  samostatne hlasovať v časti

C-IV o bode 6 a ďalej v časti C-V o bode 7. Obidva body boli

prijaté Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo. V prvom  bode ide o presun  medzi  kapitolami,

v druhom bode ide o presun v rámci jednej kapitoly.

 

     Môj prvý návrh sa týka návrhu Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky pre pôdohospodárstvo, ktorým sa má zvýšiť

rozpočet kapitoly  ministerstva  pôdohospodárstva o 2,6 mld.

korún na úkor rozpočtu Všeobecnej pokladničnej správy. Dôvo-

dy, ktoré  viedli náš  výbor k takémuto  hlasovaniu, je sku-

točnosť,  že v poľnohospodárstve  došlo  k finančnej  kríze,

k veľmi kritickej finančnej situácii. Príčinou tejto kritic-

kej finančnej situácie, jednou z  príčin sú tzv. cenové nož-

nice, ktorými sa rozumie rýchlejší  rast cien, za ktoré poľ-

nohospodári  nakupujú napríklad  chemikálie, hnojivá, osivá,

stroje, technológie, ako cien,  za ktoré poľnohospodári pre-

dávajú svoje produkty.

 

     Uvediem  konkrétne  čísla. V rokoch 1995 a 1996 sa ceny

vstupov do poľnohospodárstva zvýšili o 8, resp. o 9,4 %. Ce-

ny,  za ktoré  poľnohospodári svoje  produkty predávajú,  sa

zvýšili len o 3,3 a o 4,7 %. Tieto  cenové nožnice sú mecha-

nizmom, cez ktorý trvale neustále unikajú, odtekajú financie

z poľnohospodárstva. Len za uplynulé  tri roky, od roku 1994

do  roku 1996,  stratilo  poľnohospodárstvo 8,8 mld.  korún.

Poľnohospodári na jednej  strane stoja zoči-voči liberalizo-

vaným cenám,  ktoré neustále rastú, na  druhej strane sú ob-

medzovaní cenami svojich  produktov, ktoré už liberalizované

nie sú. Pri  cenách poľnohospodárskych produktov liberalizá-

cia neplatí.  Tu platia buď  pevné ceny, pevná  cena, ako je

pevná cena surového kravského  mlieka, alebo platia garanto-

vané či minimálne ceny za jednotlivé produkty. Tieto ceny sú

určované Štátnym fondom trhovej  regulácie vopred, s časovým

predstihom, a sú  určované tak, že sú v rozpore  so záujmami

poľnohospodárskej prvovýroby.

 

     Ďalším, ale nie posledným negatívnym činiteľom sú nízke

dotácie. V roku 1989 dotácie  do slovenského  poľnohospodár-

stva predstavovali  takmer 18 mld. korún, teda 17,9 mld. ko-

rún. V nasledujúcich dvoch  rokoch, v rokoch 1990 a 1991, sa

dotácie prudko  znížili na 8 mld. A v ďalších  rokoch  potom

bolo  poľnohospodárstvo  dotované  približne 6 až 7 mld.  Sk

ročne.

 

     Pretože sa nedarí už  niekoľko rokov zastaviť otváranie

cenových  nožníc,  je  nevyhnutné  primerane zvýšiť dotácie.

Výborom pre pôdohospodárstvo  navrhovaných 2,6 mld. korún je

takouto primeranou  dotáciou. Preto si  dovolím poprosiť vás

o podporu tohto návrhu.

 

     Veľmi krátko  sa zmienim o následkoch neustáleho unika-

nia financií  z poľnohospodárstva. Robím to  preto, lebo sme

tu počuli počas uplynulých dvoch  dní ťažkosti, v ktorých sa

nachádza rezort kultúry, školstva,  zdravotníctva a iné. Rád

by  som preto  upozornil na  problémy, ktoré  nastali, alebo

skutočnosti, ku ktorým sa dospelo v poľnohospodárstve.

 

     Vďaka úniku  financií a vďaka nízkym  dotáciám sa veľmi

stručne dá opísať stav v poľnohospodárstve asi takto: Poľno-

hospodárstvo spotrebúva svoj majetok, žije z podstaty. Stúpa

zadlženosť, znižuje sa úrodnosť pôdy, nevykonávajú sa, neob-

novujú  sa technológie,  strojový park,  nevykonávajú sa po-

trebné opravy, údržba.  Neustále klesá dôchodkovosť, klesajú

príjmy. V dôsledku toho  odchádzajú  schopní pracovníci mimo

rezortu. Podniky  nie sú schopné sa  pripravovať na vstup do

Európskej  únie a klesá  konkurencieschopnosť poľnohospodár-

skych podnikov aj v rámci krajín CEFTA.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  chcel by som podčiarknuť,

že poľnohospodárstvo sa do tejto situácie nedostalo vlastnou

vinou. Na rozdiel od iných  rezortov  poľnohospodári urobili

výrazné  racionalizačné opatrenia.  Napríklad  takmer o 60 %

klesol  počet  pracovníkov  poľnohospodárstva.  Tento rezort

opustilo viac ako 216 000 pracovníkov a dnes potraviny u nás

produkuje 5,6 % obyvateľstva, čo je  plne  porovnateľný údaj

so štátmi Európskej únie.

 

     Môj druhý  návrh je na  samostatné hlasovanie, týka  sa

bodu 7 v časti V. Tento bod 7 úzko  súvisí s bodom  číslo 6,

ktorý gestorský výbor odporúčal  schváliť. V oboch prípadoch

ide o štátnu veterinárnu  službu. Predpokladám, že gestorský

výbor len nedorozumením oddelil od  seba oba návrhy, oba bo-

dy, ktoré sú navzájom úzko  previazané a jeden na druhý nad-

väzuje. Oba návrhy totiž smerujú k rovnakému cieľu, k splne-

niu nových  úloh, ktoré  vyplývajú z rozhodnutí ministerstva

pôdohospodárstva pre veterinárne oblasti a tiež k zabezpeče-

niu obvyklých úloh veterinárnej starostlivosti, veterinárne-

ho dozoru a štátnej  kontroly. Tieto  úlohy môžu byť splnené

len vtedy, keď sa na ich plnení budú podieľať nielen veteri-

nárne odbory okresných a krajských úradov všeobecnej štátnej

správy v rezorte  vnútra, ale keď sa na  ich plnení budú po-

dieľať aj rozpočtové organizácie  v pôsobnosti Štátnej vete-

rinárnej správy v rezorte pôdohospodárstva. A práve pre čin-

nosť týchto  organizácií Štátnej veterinárnej správy  sú po-

trebné financie, ktoré by  táto správa získala  prijatím bo-

du 7 spoločnej správy.

 

     Len v krátkosti na záver  uvediem, o aké  činnosti ide.

Je to napríklad  zber a vyhodnocovanie údajov mikrobiologic-

kej kontroly  potravinového  reťazca v Slovenskej republike.

Ďalej kontrola surovín živočíšneho  pôvodu a analýzy rezíduí

či zvyškov cudzorodých látok.  Treťou takouto úlohou je čin-

nosť  Národného referenčného  laboratória pre  surové mlieko

a mliečne výrobky. A posledným  takýmto bodom je dobudovanie

Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv.

 

     Vážené dámy a vážení páni,  na záver si  vás  dovoľujem

požiadať  o hlasovanie  za oba  návrhy Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo, ktoré sú uvedené

v bode 6 a 7 v časti C-IV a C-V.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Do rozpravy  je ďalej prihlásený pán  Pacola a pripraví

sa pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návr-

hu  zákona o štátnom  rozpočte  Slovenskej republiky  na rok

1998 v zmysle § 82 ods. 2 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     V kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej  republiky v podkapitole 700 "Kapitálové výdavky"

položku 710 "Obstarávanie  kapitálových aktív"  zvýšiť o 150

mil. korún a účelovo viazať  na nákup nových autobusov v no-

vovzniknutých okresoch a okresoch, kde jediným prepravcom je

Slovenská autobusová doprava, š. p. Navrhujem zároveň znížiť

rezervu vlády - Všeobecnú pokladničnú správu o 150 mil. Sk.

 

     V prípade, že by neprešiel  tento  môj návrh, navrhujem

obdobne v ministerstve dopravy,  pôšt a telekomunikácií zvý-

šiť na obstarávanie kapitálových aktív výdavky o 130 mil. Sk

a účelovo viazať na nákup nových autobusov v novovzniknutých

okresoch a okresoch, kde jediným prepravcom je Slovenská au-

tobusová doprava, ale znížiť kapitolu Slovenskej informačnej

služby.

 

     Teraz mi dovoľte, aby  som z technickej stránky zdôvod-

nil svoj pozmeňujúci návrh.

 

     Vážení kolegovia, technický  stav vozového parku svojím

spôsobom ovplyvňuje spoľahlivosť autobusu. Vieme, čím starší

je autobus, tým je  životnosť strojového parku nižšia. Ďalej

vieme, že tým sa zvyšuje aj poruchovosť týchto autobusov. Na

druhej strane vzhľadom na  to, že životnosť, spoľahlivosť je

v korelačnej závislosti, tak sa zvyšuje aj prácnosť opráv a,

samozrejme, znižuje sa aj pohotovosť.

 

     V súčasnosti  vieme,  že už  je dostatočná  distribúcia

náhradných dielov  na tieto autobusy,  že už sú  aj servisy,

ale na druhej strane musíme povedať, že Slovenská autobusová

doprava, š. p., nemá dostatok  financií  na dostatočný nákup

a distribúciu  náhradných dielov,  aby mohli  pohotovo robiť

opravy, ktoré vznikajú.

 

     Vážení kolegovia,  chcem ďalej podotknúť,  že v mnohých

okresoch, kde je práve životnosť  autobusov vyššia ako 8 ro-

kov, čiže  do technického života autobusu  zostávajú 2 roky,

pretože po 10 rokoch je odpísaná, v mnohých  týchto okresoch

sú najhoršie  prepravné podmienky. To  znamená, že cesty  sú

veľmi zlé. A keď  prirátame do  toho aj ten fakt,  že takéto

autobusy majú  zlé gumy, majú  zlé brzdy, majú  zlé nápravy,

polosi, pretože nastáva únava  materiálu, tak z teórie prav-

depodobnosti a spoľahlivosti vieme, že  keď  strácame všetky

tieto faktory, tak poruchovosť  sa blíži k jednotke. Znamená

to, keď je jednotka, že je to už havária.

 

     Vážení kolegovia, chcel by som podotknúť, že keď sa nám

na  Slovensku stane  aspoň jeden  taký prípad,  že v nejakom

horskom priesmyku buď sa nám  utrhne náprava, alebo budú zlé

gumy, alebo  nebudú brzdy a príde o život  niekoľko desiatok

ľudí, garantujem vám, že v našom parlamente, alebo v rezerve

vlády, alebo neviem, v ktorej položke hneď nájdeme tých chý-

bajúcich nie 150 mil. Sk, ale nájdeme  možno aj miliardu ko-

rún, aby sme chýbajúce autobusy, aby sme technický stav náš-

ho vozového parku v týchto okresoch doplnili.

 

     Chcem  ďalej povedať,  že je  tu ešte  aj jedna teória.

Mnohí kolegovia tvrdia, že Slovenská autobusová doprava bude

privatizovaná, netreba z toho  titulu do tohto vrážať žiadne

iné prostriedky  na nákup nových  autobusov. Vážení, čo  mám

informácie, v susedných krajinách  hoci došlo aj k transfor-

mácii,  to znamená  aj k privatizácii  autobusovej  dopravy,

i naďalej štát  dotuje nákup nových autobusov.  Chcem sa vás

opýtať: Vy  si myslíte, že  nejaký okres, ktorý  prevádzkuje

autobusy, dopravu v horských  podmienkach, bude niekedy zis-

kový natoľko,  aby si mohol zakúpiť  nový autobus, aspoň je-

den?

 

 

     Čiže z toho titulu by som vás chcel veľmi poprosiť, aby

sme aspoň v tých  novovzniknutých okresoch, kde sú najhoršie

poveternostné  podmienky, kde  najdlhšie býva  zima, kde  sú

najhoršie  cesty,  aby sme práve v týchto okresoch podporili

dopravu symbolickou sumou tých 150 mil Sk., to je na nakúpe-

nie jedného autobusu.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

     Ďalej mi dovoľte, aby  som predniesol ešte jeden pozme-

ňujúci návrh. V spoločnej správe v časti C-IV body 2 a 3 vy-

ňať na osobitné hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave  vystúpi  pani poslankyňa  Rusnáková a

pripraví sa pán poslanec Moric.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložila dva návrhy. Jeden sa

týka životného prostredia a druhý problémov dopravy hlavného

mesta.

 

     Prvý návrh znie k návrhu rozpočtu kapitol:

 

     1. V kapitole Slovenskej  informačnej služby znížiť vý-

davky o 17 mil. Sk. Pri schvaľovaní rozpočtu kapitoly na rok

1997 vláda argumentovala  potrebou vysokých výdavkov Sloven-

skej  informačnej  služby  na  investície.  Predpokladám, že

v roku 1998 by  tieto  náklady  už nemali  byť opodstatnené.

Preto  navrhujem v kapitole  Ministerstva  obrany Slovenskej

republiky zvýšiť  výdavky o 17 mil. Sk a  viazať zvýšenie na

sanačné a monitorovacie práce po bývalej Sovietskej armáde.

 

     Moje zdôvodnenie je takéto:

 

     Pri schvaľovaní štátneho  rozpočtu v decembri 1996 bolo

na sanačné a monitorovacie práce po bývalej Sovietskej armá-

de schválených 157 mil. Sk. Týkalo  sa to roku 1997. Bolo by

vhodné, aby sa udržali finančné výdavky aspoň na úrovni roka

1997. Podotýkam, že v decembri 1995 pri schvaľovaní štátneho

rozpočtu na  rok 1996 bola táto  suma  ešte vyššia, a to 160

mil Sk. Preto navrhujem, aby k 140 mil. Sk, ktoré sú v návr-

hu štátneho rozpočtu, bolo pridaných  týchto 17 mil., aby sa

udržala aspoň tá hladina  finančných prostriedkov, ktorá bo-

la, opakujem, v roku 1997.

 

     Ako príklad vážnosti tohto problému uvediem práce, kto-

ré sa uskutočňujú v bývalom Stredoslovenskom kraji v lokali-

te  Sliač-Vlkanová,  ktorá sa  nachádza  v  ochrannom  pásme

2. stupňa minerálnych vôd  kúpeľov  Sliač-Kováčová. Pri rea-

lizácii čerpania  podzemných vôd, ich následným čistením bo-

lo odčerpaných  za  roky 1992-1996 z hladiny  podzemných vôd

98 856 litrov ropných  látok. Pri  vyberaní nefunkčného pro-

duktovodu a odstraňovaní nefunkčného lapača použitých olejov

bolo odčerpaných 46 000 litrov ropných látok. V priebehu ro-

ka 1997 bolo doteraz  odčerpávaných z hladiny podzemných vôd

od 2 až do 400 litrov  ropných látok za deň. Okrem uvedených

množstiev  kontaminantov  bolo z podzemných  vôd čistením na

sanačných zariadeniach odstránených v priemere ročne v celej

lokalite napríklad 350 kg ropných látok a 75 kg chlórovaných

uhľovodíkov, pričom  posledný ukazovateľ je  známym karcino-

génnym faktorom.

 

 

 

     Môj druhý návrh sa týka dopravy a metra, výstavby metra

v Bratislave. Navrhujem  zvýšiť v kapitole Všeobecná poklad-

ničná správa položku 4902112 o 854 mil. Sk. V skupine 4 zvý-

šiť finančné prostriedky pre Bratislavský kraj o 854 mil. Sk

a účelovo ich  viazať  na prípravu a realizáciu 1. etapy vý-

stavby  ľahkého  metra v hlavnom  meste Slovenskej republiky

v Bratislave.

 

     Moje zdôvodnenie je takéto:

 

     Dopravná  priepustnosť a prepravná  kapacita  dopravnej

infraštruktúry v hlavnom meste hrozí v najbližších mesiacoch

dopravným kolapsom, čím sa  ochromí presun aj pracovnej sily

do jednotlivých  podnikov na území mesta.  Týmto je ohrozená

okrem iného aj tvorba HDP, pretože právnické a fyzické osoby

podnikajúce v Bratislave  sú zdrojom  približne 32-34 % HDP.

Samozrejme, tým sú ohrozené  aj celkové príjmy štátneho roz-

počtu.  Na  základe  výskumov  jedinou  efektívnou cestou je

urýchlené začatie  tejto  výstavby. A z tohto dôvodu prosím,

prijmite aj môj návrh na zmenu k štátnemu rozpočtu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ja som  vynechal pred tým,  než som čítal  pána Morica,

pána poslanca Andrejčáka.

 

     Takže prosím,  pán poslanec Andrejčák, a  potom pán po-

slanec Moric.

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážení poslanci,

     vážené poslankyne,

 

     rokujeme o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok

1998 už druhý deň a rokujeme  statočne. Statočne preto, lebo

časť z nás poslancov dáva nové a nové návrhy, ako pridať fi-

nančné  prostriedky - hovorím svojim,  aby sa  vás to nedot-

klo -, a podpredseda vlády a minister financií pán Kozlík sa

tvári čoraz viacej a viacej odmietavo. A to, prosím, doteraz

sme už rozdelili papier, keby sme ho naukladali na seba, je-

den a pol metra. Mám obavu, že strhneme aj rozpočet Kancelá-

rie Národnej rady, pretože už tých návrhov bolo veľa.

 

     Je pravda, že sme sa chystali na toto rokovanie, nielen

ako bloky, teda opoziční a koaliční. Z dôvodu, že ide o roz-

počet na volebný  rok, chystali sme sa na  toto rokovanie aj

ako politické strany. Chystali sme sa tak, aby sme politicky

účinne bodovali u voličov každou  politickou  stranou, či už

protikoalične, protiopozične - ale povedal by som - aj vnút-

rokoalične.  Veď nech  už sa  poukladajú povolebné  koalície

akokoľvek, ich  pozícia v koalícii  bude daná výsledkom  vo-

lieb. Ale chystali sme sa  aj ako jednotliví poslanci, ktorí

sa už-už vidia na veľmi  výhodných miestach v poradiach kan-

didátskej listiny. Sme  teda všetci  veľmi dobre  pripravení

dostatočne  razantne  diskutovať a niekedy mi to pripadá, že

iba dlho. V jednom sme jednotní všetci a tu by som chcel po-

vedať, že aj  od vlády cez plénum Národnej  rady, cez výbory

Národnej rady,  ale aj cez ministrov, ako sme toho svedkami,

a cez  predstaviteľov ostatných  ústredných orgánov  štátnej

správy, ale aj prednostov krajských úradov až po nás jednot-

livých poslancov. Všetci  považujeme pridelené finančné pro-

striedky za nízke a chceli by sme viac.

 

     Tak je  to všade vo svete.  Nepoznám štát ani ministra,

ktorý  by dal  vyhlásenie, že  dostal po  rozdelení rozpočtu

dostatok finančných prostriedkov a viacej by už ani nechcel,

aj keby mu  ich dávali. Všade vo svete  sa však hľadá rieše-

nie, ako možné  peniaze - a to pripomínam -, možné  množstvo

peňazí účelne rozdeliť. Je to potrebné  rozdeliť veľmi efek-

tívne. A v tomto sme už zásadne  rozdielni a dnešná situácia

dokazuje, že je to tak. Veď rozmiestnime to po pravde.

 

     Slovenská  národná  strana veľmi sympaticky a veľmi ra-

zantne presadzuje  svoje rezorty. My  členovia HZDS-poslanci

väčšinou  vyjadrením  dôvery  vláde  obhajujeme takmer mlčky

vládny návrh, časť z nás  chce prilepšiť svojim volebným re-

giónom. Alebo  napríklad  ľudia, ktorým  je bezpečnosť štátu

- nechcem  povedať vulgárne - "ukradnutá", ale aj bezpečnosť

štátu pred  cudzími nedobrými zámermi je  iba frázou, nachá-

dzajú riešenie zobrať  Slovenskej informačnej službe peniaze

a podľa možností ju buď zlikvidovať, alebo obmedziť. Inak sa

argumentuje vziať z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy,

tam sme  smelí, ale tam už  vlastne dávno nič nie  je. Preto

burácame, že máme  málo. A každý máme len  svoju pravdu. Ale

aj tak na  konci uvediem čísla, čo sme  poskladali za dnešný

deň, bude to zaujímavý prehľad.

 

     Všetci  tvrdíme, že  to  myslíme  dobre s rozpočtom, so

Slovenskom a že  vlastne  niekto  druhý robí  zle. Je to ale

dvojsečná  zbraň. Píše  sa stenografická  správa, je verejne

prístupná a rôzne  chmúrne a často  chybné - a pripomínam -,

niekedy až úmyselne nepravdivé  predpovede budú veľmi pevnou

a účinnou zbraňou pred voľbami. Preto  sa na boj o výšku fi-

nančných prostriedkov aj pre  rezort ministerstva obrany dí-

vam  ako  na  vnútrokoaličné  politické  súperenie a nebudem

o tom podrobne hovoriť.

 

      Určite výška  rozpočtu - nech už  bude schválená podľa

vládneho návrhu, alebo podľa návrhu výboru pre obranu a bez-

pečnosť, alebo návrhu, ktorý tu predkladali členovia Sloven-

skej národnej  strany na vojenský rozpočet,  bude menší, než

vojaci chcú a než je  ten, o ktorom  budú  hovoriť, ten  nám

práve postačuje.

 

     Dovoľujem si však pripomenúť, že oveľa dôležitejšie bu-

de jeho  efektívne rozdelenie. Či  bude používaný na  to, čo

robí skutočne bojaschopnosť našej armády, alebo bude použitý

na rôzne iné veci síce vojenské, ale s bojaschopnosťou nema-

jú nič spoločné. Tieto stanoviská však bude oveľa vhodnejšie

otvárať neskôr a nie teraz, v tomto hektickom  období rozho-

dovania. Bojaschopnosť  armády  nie je frázou, ale je presne

vedecky a konkrétne  determinovaný, merateľný  a kontrolova-

teľný stav armádneho systému a schopnosti ministerstva obra-

ny a generálneho štábu -  tento  stav armády  využiť na pro-

spech  štátnej  suverenity. K takejto  kontrole po rozdelení

rozpočtu zákonite musí dôjsť.  Môžete mi teraz položiť otáz-

ku, prečo  nezaujímam  osobné  stanovisko k výške  rozpočtu,

o ktorom hovorím, že je nízky,  ale prečo súhlasím len s ta-

kým malým návrhom, ako dal náš výbor?

 

     Tak predovšetkým má to dve  príčiny, alebo by som pove-

dal, je treba vidieť dve východiská, predovšetkým politické.

V doterajších  argumentoch  som  nenašiel  ani  v doterajšom

priebehu  som nepočul  argument silnejší,  než sú  argumenty

vlády,  ktorá uvádza,  prečo nemôže  tomuto rezortu prideliť

viac. Je mi  to ľúto, niektorí vojaci ma  iste nebudú mať za

to radi, ak to  poviem jemne,  ale, bohužiaľ, to už  je osud

nás poslancov, pretože sa musíme zastávať Slovenska.

 

     Druhé hľadisko, alebo druhé východisko je odborné. Výš-

ka nutného rozpočtu pre ministerstvo obrany môže byť v prie-

behu tohto roku oveľa  viacej ovplyvnená priamo Národnou ra-

dou v týchto prípadoch:

 

     Ak  bude prijaté  politické rozhodnutie  Národnou radou

alebo Radou  obrany štátu o skutočnom  znížení počtov Armády

Slovenskej republiky,  tak ako to  na rokovaniach vo  Viedni

prezentujeme.

 

     Po druhé, alebo druhý prípad.  Ak bude rozhodnuté v Ná-

rodnej rade alebo  vo vláde, alebo v Rade  obrany o zameraní

vyzbrojovania a termínoch  tohto  vyzbrojovania,  potom bude

úplne jasné, či sú potrebné na terajšiu, pôvodom ruskú tech-

niku ďalšie peniaze  na opravu, alebo už nebudeme  na ňu dá-

vať, kým  nekúpime inú. Potom bude  možné povedať to odborné

stanovisko s presnými ciframi, ktoré armáda reálne potrebuje

a armáda je schopná ich aj pravdivo spočítať. Toto politické

rozhodnutie musí byť kvôli svojej závažnosti potvrdené v Ná-

rodnej  rade a pri tomto  kroku istotne  Národná rada  povie

stanovisko aj k finančným nákladom.

 

     Len ako pripomenutie chcem  upozorniť na skutočnosť, že

pri  vojenskom  rozpočte  musíme zásadnú  zmenu očakávať  aj

v prípade, že  niektorí z našich susedov  otvorí v roku 1998

nový zbrojný program. Isté  náznaky z Českej republiky máme.

Ak  totiž nezachytíme  taký krok  včas, nezachytíme  správne

a nevyhodnotíme závery pre  Slovensko, môže nastať situácia,

že už  nestihneme ho dobehnúť. A to si  určite  naša Národná

rada nedovolí urobiť.

 

     Dnešné rozhodovanie - teda aj o vojenskom rozpočte, le-

bo je to len jeden z rezortov - je teda rozhodovanie v tejto

etape o časti rozpočtu, ktorý  možno v priebehu roka pri is-

tej situácii budeme môcť, alebo budeme musieť opraviť.

 

     A teraz mi dovoľte ako perličku na záver povedať, prečo

som spomínal, že pán podpredseda vlády Kozlík sa trošku mra-

čí. Páni poslanci, chcel by  som povedať, že ak som neurobil

veľa chýb,  tak výsledok našej dennej  práce je tento: Jeden

a pol metra vysokého štósu papiera, ktorý sme použili a roz-

dali.

 

      Poslanci HZDS  sa podpísali na  návrhy, ktoré vyžadujú

zvýšenie výdavkov o 75 mil. korún, čo je 1 % z návrhov, kto-

ré v priebehu  dnešného dňa odzneli.  Naši koaliční poslanci

spolu s poslancami opozície  predložili požiadavky na zvýše-

nie výdavkovej stránky 2,7 mld. Sk, čo je 36,6 % požiadaviek

dnešného dňa.

 

     Páni  poslanci opozície  sú smelší,  predložili návrhy,

ktorých realizácia by vyžiadala 4,53 miliardy, to je 61,5 %

dnešných  návrhov. Spolu sme teda  pánu Kozlíkovi pripravení

urobiť do jeho rozpočtu dieru za 7,36 miliardy.

 

     Páni  poslanci, prosím  vás, zastavme.  On tam  fakt má

veľmi málo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Hlási sa pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     na vystúpenie pána  poslanca Andrejčáka len mu pripome-

niem pár  čísel, ktoré sú vo  vládnom návrhu rozpočtu minis-

terstva obrany.

 

     Na tento rok 1997 sme dostali 14,3 mld. Sk plus zo Vše-

obecnej  pokladničnej  správy 1 mld. Sk, to  znamená  dokopy

15,3 mld. Sk. Vo všeobecnej  pokladničnej  správe bolo v sú-

vislosti s tým,  že od 1. 7. sa  zvýšili platy celej spoloč-

nosti, 437 mil. Sk. Vládny  návrh  zákona, ktorý  je 14 mld.

Sk, zahrňuje zvýšenie platov, to  znamená, že keď to bolo za

1. polrok 437 mil., to je dokopy 874 mil. plus zvýšenie pla-

tov  vojakov, ktoré  máte v Národnej  rade  a ktoré  sa bude

schvaľovať či už od 1. 1., alebo od 1.4., to znamená ďalších

buď 800, alebo 600 mil. Sk.  To znamená, že na platoch to je

1,6 mld. Sk. Keď k tomu započítam  infláciu,  to znamená, že

na tento rok dostávame o 21 % menší rozpočet pre Armádu Slo-

venskej republiky.

 

     Čo sa týka skutočných  počtov, počty pre Armádu Sloven-

skej republiky - tak  ako boli prijaté  viedenským  dokumen-

tom - k 31. 10. 1995 boli 46 667, ale skutočný stav je oveľa

nižší. To  znamená, že dnes  máme počty armády  okolo 40 000

len preto, lebo nemáme finančné prostriedky, aby sme naplni-

li tieto počty. Čiže v podstate ideme presne podľa koncepcie

výstavby Armády  Slovenskej  republiky tak, aby sme dosiahli

malú, dobre vyzbrojenú armádu, to znamená v roku 2000 35-ti-

sícovú armádu  v súvislosti s počtom  obyvateľov. Tak ako to

je v prepočte aj v jednotlivých susedných štátoch.

 

     A čo  sa týka otázky  vyzbrojovania, myslím si, že táto

vláda  vynakladá veľké  finančné  prostriedky a veľké úsilie

na oživenie zbrojárskej výroby, čoho dôsledkom je aj otvore-

nie novej  vysokej  školy v Trenčíne v podstate so zameraním

na špeciálnu  výrobu. Preto sa  pýtam: Načo otvárame  vysoké

školy,  keď celý  región  je  napojený na  výrobu špeciálnej

techniky, a nedávame finančné prostriedky, aby sme mohli na-

kúpiť tieto zbrojárske projekty, ktoré sú už vyvinuté, vyro-

bené a Armáda Slovenskej  republiky ich  potrebuje? A nielen

preto, že  ich potrebuje, ale je  to predovšetkým preto, aby

boli úspešne  predané tieto  prostriedky z hľadiska toho, že

kapacity  zbrojárskych podnikov  Armáda Slovenskej republiky

môže uspokojiť  iba  na 10 %, to znamená, že 90 % musíme vy-

viesť  vonku. A nevyveziete  vonku  nič, čo  nie je zavedené

a odskúšané v podmienkach Armády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcem mať tri krátke poznámky k vystúpeniu pána poslan-

ca Andrejčáka.

 

     Cítim sa tiež dobrým Slovákom, ale svoj pomer k Sloven-

sku nemeriam  cez peniaze, ktoré sa  prideľujú tomu či onomu

rezortu.

 

     Štatistika, ktorú si pán poslanec Andrejčák urobil, keď

mu vychádza, že pozmeňujúce  návrhy, na ktorých sú podpísaní

poslanci HZDS, podané včera a dnes,  predstavuje  len zlomok

nárokov uplatňovaných opozičnými poslancami, táto štatistika

vyjadruje  len to,  že  opozícia  nemala možnosť  hovoriť do

prípravy vládneho návrhu štátneho rozpočtu. To po prvé.

 

     A po  druhé,  že svoje  si už  odohrali naši  kolegovia

z vládnych  lavíc - osobitne z lavíc  HZDS - v  rokovaniach,

ktoré prebiehali  medzi 21. októbrom a 14. novembrom a ktoré

zrejme prebiehajú  ešte aj  teraz a azda budú prebiehať ešte

aj o pár dní alebo v týchto dňoch.

 

     A tretia poznámka, nie je pravda, že všetci pýtajú. Do-

volím si  upozorniť, že náš pozmeňujúci  návrh za Stranu de-

mokratickej  ľavice a skupinu ďalších  poslancov celkom kon-

krétne  nikomu  nič  nebral,  ale  adresne navrhoval, odkiaľ

zvýšiť príjmy na to, čo požadujeme zvýšiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  ako posledný pán poslanec Mo-

ric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     je mi  úplne jasné, že  pri tvorení rozpočtu  je to tak

ako s dlaňou,  keď sa  hovorí, že z dlane  chlp  nevytrhneš.

Môžeme deliť  len toľko, koľko  máme. Záleží na  tom, ako to

rozdelíme, a záleží na tom,  či nemôžeme mať viacej. Pán ko-

lega Andrejčák nám tu ponúkol  niektoré čísla, ktoré sú iste

pravdivé, a pár takýchto čísel vám ponúknem aj ja.

 

     Na zabezpečenie  úloh  letectva a protivzdušnej  obrany

štátu Armádou Slovenskej republiky  je potrebné mať - poviem

príklad - 110 pilotov, vycvičených bojových pilotov. To čís-

lo nie je správne, hovorím ako  príklad, ale my ich máme len

25. Potrebujeme  mať 20 vycvičených  pilotov vrtuľníkov, ale

máme len 15. Potrebujeme mať 40 pilotov pre dopravné lietad-

lá, ale máme  vycvičených len 30. Pri tom všetkom, keď si to

vyhodnotíme, tak  zistíme, že hrubý domáci  produkt nám ras-

tie, ale  rozpočet v kapitole ministerstva  obrany na minis-

terstvo obrany klesá. A ak som si to dobre spočítal - a iste

som si to spočítal -, poklesol nám o 21 %. To je dosť.

 

     Môžem konštatovať,  že Slovenská národná  strana nepre-

sadzuje svoje rezorty v žiadnom prípade, len sme naozaj rea-

listickí, pretože ak nebudeme môcť brániť svoju vlasť, ak ju

neubránime, tak potom nebude nič, keď tadeto niekto prebehne

od východu  na západ alebo  naopak, alebo od  severu na juh.

Potom už nebude  čo brániť. Takže ja si  myslím, že minister

obrany veľmi  reálne hodnotí  situáciu a robí všetko pre to,

aby bol rozpočet ministerstva  obrany reálny. Poznám však aj

ministra, ktorý vrátil približne pred pár rokmi 600 miliónov

korún, pretože sa mu  zdal rozpočet ministerstva obrany veľ-

ký. Nie je  to Kanis. Takže je to asi  tak, ako som to pove-

dal.

 

     Problematika  vyzbrojovania  Armády  Slovenskej republi-

ky je v porovnaní s armádami okolitých  krajín a s krajinami

NATO jedným z rozhodujúcich  faktorov  zabezpečenia  obrany-

schopnosti a suverenity štátu. Z hľadiska  finančného zabez-

pečenia vyzbrojovanie je oblasť,  ktorá vo všetkých armádach

predstavuje rozhodujúcu časť  rozpočtových výdavkov vyčlene-

ných  na armádu.  Projekty vyzbrojovania  sú všetko projekty

nákladné,  pričom  pri  súčasnej  úrovni vedecko-technického

rozvoja sa podstatným spôsobom skrátil čas morálneho opotre-

benia. Výzbroj z morálneho hľadiska, aj z technického, veľmi

rýchlo starne.

 

     Armáda  Slovenskej republiky  pri svojom  vzniku v roku

1993 zdedila  výzbroj, ktorá je z hlavnej  časti pozostatkom

modelizačných programov zo sedemdesiatych rokov a len  čias-

točne z osemdesiatych rokov. Do  vyzbrojenia  Armády Sloven-

skej republiky  neboli od  roku 1993 investované žiadne  vý-

znamné finančné prostriedky a priemysel Slovenskej republiky

sa nepodieľal na dodávkach  výzbroje  pre Armádu  Slovenskej

republiky, čím sa prehĺbil úpadok zbrojárskej produkcie Slo-

venskej republiky.

 

     Pamätáte sa na jedného ryšavého mierotvorcu, ktorý tvr-

dil, ako je to s naším  štátom. Div, že sme nechceli vyvolať

druhú svetovú vojnu či tretiu  svetovú vojnu. A keď si zobe-

rieme výsledky Medzinárodného  ústavu pre strategické štúdie

z Londýna, tak zistíme, že v roku 1996 sa  Spojené štáty po-

dieľali 43 % na svetovom vývoze zbraní a vojenského materiá-

lu, čo predstavuje hodnotu 17 mld. amerických dolárov, Veľká

Británia 22 % za 8,8 mld. dolárov  a  Francúzsko 14 % za 5,6

mld. dolárov. Ak  si to spočítame, tak tieto  tri krajiny sa

na obchode  so zbraňami a s vojenským  materiálom  podieľali

79 % za 31,4 mld. dolárov. Musíme  si  pritom  ale uvedomiť,

že to bolo v roku 1996, toho roku sa ukazuje,  že to bude za

39,9 mld. dolárov, to znamená, že to stúpa. Takže títo ľudia

vodu kážu, víno pijú. A nás  to stálo približne 80 tisíc ne-

zamestnaných.

 

     Väčšina  výzbroje Armády  Slovenskej republiky ukončuje

svoju technologickú opodstatnenú životnosť, rastú náklady na

údržbu a zvyšujú  sa náklady na  jej prevádzkovanie. Toto je

možné riešiť len výmenou výzbroje za novú alebo modernizova-

nú, čím je možné  dosiahnuť aj zníženie prevádzkových nákla-

dov. Do vývoja novej  alebo modernizovanej výzbroje boli in-

vestované nemalé finančné  prostriedky, ktoré budú stratené,

ak výsledky vývoja nebudú uplatnené vo výrobe.

 

     Treba upozorniť na skutočnosť, že pridelenie prostried-

kov pre rezort ministerstva  obrany na modernizáciu výzbroje

má dosah nielen na  úroveň obranyschopnosti štátu, pomôže sa

tým zrealizovať aj oživenie zbrojárskej produkcie, ku ktorej

prijala  vláda  Slovenskej  republiky  svoje uznesenie číslo

344 z 13. mája 1997, čo  má veľmi  významný vplyv  na rozvoj

priemyselnej výroby a na zahraničný chod, a tým aj na reali-

záciu  hospodárskej politiky.  Pri výrobkoch,  ktoré by bolo

možné uplatniť  na zahraničných trhoch,  tak ako to  povedal

pán minister obrany, si treba jednoznačne uvedomiť, že prvé,

čo sa vás opýtajú: Je to  zavedené vo vašej armáde? A až po-

tom povedia: Áno, kúpime to.

 

     Mám s tým veľké skúsenosti,  lebo tak to bolo napríklad

s odmínovacími  zariadeniami  Božena.  Iste  ste  si  všimli

v dennej tlači,  že Slovensko vyhralo  tender na odmínovanie

územia Bosny a Hercegoviny. To  bol tender vypísaný OSN, za-

tiaľ  je to  jeden stroj,  ale teraz  je vypísaný konkurz na

ďalších 10 strojov, a tým  sme sa vlastne dostali do povedo-

mia, že naši chlapci odmínovávali v Chorvátsku, vo Východnom

Slavónsku a českí chlapci, keďže  sme im tieto Boženy preda-

li, odmínovávali v Bosne a Hercegovine. Bol to  unikát, boli

sa na to pozrieť, a tým sa stali tieto výrobky aj oveľa ľah-

šie predajné.

 

     Dodávky výzbroje z produkcie  priemyslu  Slovenskej re-

publiky  do Armády  Slovenskej republiky  môžu riešiť otázku

zamestnanosti v závislosti od  rozsahu týchto dodávok. Treba

si  uvedomiť, že  dodávky v objeme 1 mld. Sk  môžu  vyriešiť

zamestnanosť  pre približne 2 000 pracovníkov,  čo  následne

umožní znížiť potrebu sociálnych dávok a dotácií na zachova-

nie výrobných schopností zbrojárskych podnikov.

 

     V roku 1994 bolo Ministerstvom obrany Slovenskej repub-

liky  vypracovaných  niekoľko  koncepcií  a plánov v oblasti

vyzbrojovania. Odsúvanie riešenia  tejto problematiky z jed-

ného roku na druhý pre nedostatok peňazí má za následok zni-

žovanie  úrovne obranyschopnosti  štátu, zvyšovanie percenta

zastaranej techniky a výzbroje tak z hľadiska druhov, ako aj

počtov, čím narastá deficit tejto oblasti do rozmerov, ktoré

nebude možné potom rozpočtovo pokryť. Ďalej pôjde o zvyšova-

nie počtu  nepojazdnej alebo nepoužitej  techniky, rast pre-

vádzkových nákladov a nákladov  na opravy. Preto je potrebné

z rozpočtu vyhradiť,  dá sa povedať,  tých pár korún,  ktoré

sme navrhovali na projekt Zuzana, a to nehovoríme o projekte

Moderna a o ďalších projektoch.

 

     Čo sa týka oblasti opráv, znížením rozpočtu na plánova-

né opravy v roku 1998 dôjde k ďalšiemu  prehĺbeniu ich defi-

citu a to spôsobí  nárast  neopravenej  výzbroje a techniky.

V celej Armáde Slovenskej  republiky bude predstavovať nebo-

jaschopnosť jedného  tankového  práporu a jednej  mechanizo-

vanej  roty. Tu  ide o 24 kusov  tankov, 14 kusov  obranných

transportérov, 21 705 ručných a lafetových  zbraní, 32 kusov

delostreleckej  výzbroje a samohybných  prostriedkov.  Ďalej

pôjde o postupné vyraďovanie  výzbroje, techniky a materiálu

z prevádzky, a to spôsobí  pokles  pripravenosti v jednotli-

vých  útvaroch Armády  Slovenskej republiky  na zabezpečenie

obranyschopnosti štátu. Dôjde k prehĺbeniu celkového defici-

tu v opravách  výzbroje a techniky, ktorý v súčasnosti pred-

stavuje pri  pozemnom  vojsku skoro 1 mld. Sk a pri letectve

a protivzdušnej obrane štátu 3,2 mld. korún.

 

     (Zvonenie mobilného telefónu.)

 

     Prepáčte. (Smiech v sále.)

 

     Áno, áno, áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím vás, nerobte z toho frašku, odhoď-

te ten telefón.

 

Poslanec V. Moric:

 

     To nie je  vtip, toto nie je vtip,  pán predseda, práve

mi telefonoval predseda...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale tak nech vám telefonoval aj Arafát, ale telefón od-

hoďte preč.

 

     (Smiech v sále.)

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Keďže je taký veľký deficit v rozpočte, tak mám pripra-

vené štyri kone, aby MIG-y 29, ktoré sme nakúpili, bolo mož-

né vyťahovať z hangárov  koňmi a nie týmito, lebo... (Smiech

v sále.)

 

     Všetci sa tu  smejete z jedného, ale smejete sa v prvom

rade  zo seba,  zo seba  sa tu  všetci  smejeme a smejeme sa

z toho, že nemáme zabezpečenú  obranyschopnosť štátu. Z toho

sa smejeme. Neviete, z čoho sa smejeme.

 

     Keď nebudú vykonané plánované generálne opravy nasledu-

júcej leteckej techniky,  pôjde o 6 kusov MIG-ov,  pôjde o 6

kusov suchoj, pôjde o cvičné lietadlá, pôjde o dopravné lie-

tadlá, a vy sa tu smejete.  Keď sa nenaplní rozpočet pre mi-

nisterstvo  obrany, budú  sociálne  dosahy v tých regiónoch,

kde sú napríklad vojenské opravárenské podniky. Zníži sa za-

mestnanosť  a bude úbytok  odborníkov  na opravy  špeciálnej

techniky, čo bezprostredne ovplyvní pripravenosť podnikov na

vojnové opravy výzbroje a techniky. Naďalej sa bude zvyšovať

úverová zaťaženosť podnikov, čo spôsobí zvýšenie nákladovos-

ti opráv a znižovanie rentability podnikov.

 

     A teraz mi dovoľte  naostatok niekoľko čísiel. Mnohí sa

odvolávate na to, mnohí sa oháňate číslami. Keď si porovnáte

výdavky na obranu v členských  štátoch NATO s hrubým domácim

produktom, ktoré sú v NATO a u nás,  tak z hrubého  domáceho

produktu v NATO sú výdavky 2,8 %, u nás 1,8 %. Keď  si zobe-

riete výdavky na  obranu v členských  štátoch  NATO na jednu

osobu, tak sú 552 dolárov, u nás sú 80 dolárov.

 

     Je  potrebné si  tiež uvedomiť,  že celá infraštruktúra

armády  bývalého Česko-Slovenska bola vzhľadom  na očakávaný

útok za Západu  umiestnená do Čiech. Preto bolo v Čechách 20

letísk, aj  tam zostali, keď  boli vybudované, na  Slovensku

jedno. Pod holým nebom máme  umiestnených 11 tisíc ton muní-

cie, 11 tisíc ton. Boh ochraňuj, aby do toho "švacol" blesk,

a Boh ochraňuj, aby bola  nejaká  ekologická katastrofa. Na-

opak, ešte  musíme čistiť pôdu,  znečistenú pôdu, ktorá  nám

zostala po  Rusoch. Vojaci  žiadajú a potrebujú 4 000 bytov,

zatiaľ  môžu dostať  iba 2 200. Preto  niektorí naši  vysokí

dôstojníci v našej  armáde v súčasnosti bývajú v Čechách. To

je nonsens,  aby vysoký dôstojník štátu  býval v inom štáte.

Nenastúpilo 6 000 brancov. Títo  branci  strácajú motiváciu,

nevyrábajú, vzdelanie, ktoré im  štát dával za štátne penia-

ze, postupne zaniká, vzniká nespokojnosť v rodinách. Dnes je

dokonca  taká situácia,  že sa  ponúkajú odmeny  za to,  aby

chlapec mohol nastúpiť na vojnu,  pretože nikto ho pred voj-

nou  nechce  zamestnať.  Chlapec  je nezamestnaný, nevytvára

hodnoty, ale naopak, ešte berie zo sociálnych fondov.

 

     Veľmi dôležité je uvedomiť si skutočnosť, že 80 % vyda-

ných peňazí  do Ministerstva obrany  Slovenskej republiky sa

vráti naspäť  do rozvoja hospodárstva  Slovenskej republiky.

Armáda dnes nemá  materiál, ktorý je určený na  výučbu a vý-

cvik. Armáda nemá materiál,  ktorý je určený na zabezpečenie

vojaka. Čo na to mamy, čo  na to otcovia? Keby sa niečo str-

hlo, naši chlapci idú na jatky, pretože nie sú pripravení na

boj. To je  výsledok toho, že nie je  toľko peňazí, koľko by

sme potrebovali. A treba ich nejako inak rozdeliť.

 

     Páni poslanci, v tomto štáte 73 % ľudí verí Armáde Slo-

venskej republiky. Armáda Slovenskej  republiky je dnes naj-

dôveryhodnejšia inštitúcia v štáte. Je v tom problém, že jej

neveria  zatiaľ  poslanci. Uvedomme si  ešte nakoniec  jedno

číslo. Ak  má letec v Spojených  štátoch nalietaných len 140

hodín za rok, považuje  sa to  za kritické, 140 hodín za rok

odlietaných v Spojených  štátoch  sa  považuje za  kritické.

U nás majú  naši chlapci  nalietaných 40 hodín, nie  za deň.

Pán predseda, je  smutné, že si z toho  robíte žarty. Všetci

tu, alebo všetci, ktorí  vystupujú, alebo všetci, ktorí tro-

šičku  tomu rozumejú,  chvália Armádu  Slovenskej republiky.

Ide o to, aby aj Armáda Slovenskej republiky mohla pochváliť

nás.

 

     Pozmeňujúce návrhy, ktoré som dal, vám boli predložené.

Má ich každý poslanec.  Pán spravodajca, máš ich predložené,

neviem, či to treba odtiaľto čítať. Musia odznieť. Dobre.

 

     Takže návrh 15 poslancov  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na zmeny a doplnky k vládnemu  zákonu o štátnom roz-

počte Slovenskej republiky na rok 1998 (tlač 828):

 

     1. V prílohe číslo 3 rozpočtovej kapitoly Všeobecná po-

kladničná  správa  navrhujeme upraviť  výdavky spolu na sumu

19 717 787 tisíc Sk, z toho bežné výdavky na sumu 15 551 261

tisíc Sk.

 

     2. V prílohe  číslo 6 navrhujeme v rozpočtovej kapitole

Všeobecná pokladničná správa  účelovo vyčleniť finančné pro-

striedky na nákup samohybnej húfnice Zuzana 600 miliónov, na

obstaranie  bytu 150 miliónov, na  sanačné  a  monitorovacie

práce 140 miliónov.

 

     3. V § 15 ods. 4 návrhu zákona  navrhujeme upraviť zne-

nie  textu takto: "Ak  osobitný  zákon  v roku 1998 ustanoví

platové  náležitosti  vojakov,  ich  finančné  krytie v roku

1998 určené záväzným limitom vo  výške 842 mil. Sk v rozpoč-

tovej kapitole Všeobecná pokladničná správa."

 

     Odôvodnenie: Zákon o platových  náležitostiach vojakov,

tak ako ostatných zložiek  ozbrojených síl, je treba rozpoč-

tovať tak,  aby nedošlo k zvýhodneniu  iného rezortu. Analo-

gicky táto situácia bola  riešená v roku 1997 v návrhu záko-

na o štátnom  rozpočte. Pokiaľ ide o účelové  výdavky na ob-

staranie  bytov a sanačných  prác,  je nutné  postupovať ako

v predchádzajúcich rokoch, keď  tieto výdavky boli rozpočto-

vané mimo kapitoly ministerstva obrany v rozpočtovej kapito-

le Všeobecná pokladničná správa. Tieto úlohy nesúvisia pria-

mo s plnením úloh  rezortu. Nákup  samohybných húfnic Zuzana

nie  je len  riešením modernizácie  armády, ale predovšetkým

riešením hospodárskych problémov, revitalizácie zbrojárskych

podnikov,  regionálnej  zamestnanosti  a zahraničnoobchodnej

činnosti.

 

     Druhý môj návrh. V prílohe  číslo 3 návrhu zákona navr-

hujeme v rozpočtovej kapitole Ministerstva obrany Slovenskej

republiky  upraviť výdavky  spolu na sumu 15 mld. Sk, z toho

v rubrike 600 - Bežné  výdavky 14 300 miliónov, v tom  mzdy,

platy a ostatné osobné vyrovnania 4 602 329 tisíc, v rubrike

640 - Bežné transfery 522 318 300 Sk, v tom príspevkovým or-

ganizáciám 208 903 tisíc Sk,  dotácie  do štátnych  podnikov

29 140 tisíc Sk. Ďalej 700 - Kapitálové výdavky 700 mil. Sk,

v tom kapitálové transfery 277 mil. Sk, aby bolo možné úlohy

rezortu  obrany zabezpečiť  aspoň približne  na úrovni  roku

1997 vrátane  dosahov úpravy  platových taríf od 1. 7. 1997,

energií a pohonných hmôt v priebehu roku 1997, je nutné zvý-

šiť rozpočtovú kapitolu tak, ako som povedal. Aj napriek to-

mu bude chýbať na  zabezpečenie základného výcviku vojsk 2,5

mld. Sk.

 

     Ešte by som vás chcel  poprosiť, požiadať, aby ste zvá-

žili  môj pozmeňujúci  návrh v kapitole  ministerstva práce,

sociálnych  vecí a  rodiny, účelovo  vyhradiť 15 mil. Sk  na

dostavbu Detského  domova v Necpaloch, okres Martin. Uvedený

detský domov má jedny z najhorších  ubytovacích podmienok na

Slovensku. Je súčasne 10 rokov blízko  rozostavaná  nová bu-

dova s celkovými nákladmi 47 mil. Sk.  Doteraz  bolo  na nej

prestavaných 24 mil. Sk. Uvedené  financie  sú určené na do-

stavbu detského domova.

 

     Priatelia, ďakujem  vám, že ste si  ma vypočuli, a vám,

pán predseda, že ste mali toľko trpezlivosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, to bol posledný

vystupujúci poslanec v rámci rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán minister Mráz.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     nevystupoval som  hneď po vystúpení  pán poslanca Fica,

predpokladal som alebo dalo sa predpokladať, že ešte bude na

túto tému niekto  hovoriť, preto som myslel, že  by bolo ro-

zumné naraz vystúpiť k tomuto problému.

 

     Keď dovolíte, ja veľmi stručne, nebudem používať čísla,

ktoré tu už  boli hovorené, a myslím, že by  som vás už zby-

točne unúval, pretože už som tu niekoľkokrát hovoril, a sami

poznáte čísla  návrhu štátneho rozpočtu, takže  ich tu znova

opakovať nebudem.

 

     Azda by som mohol  povedať na  vystúpenie pána poslanca

Fica, že by  som mal byť trošku hrdý,  pretože v podstate vy

ste povedali to, čo ja hovorím sústavne. Nevyvrátili ste, že

filozofia koncepcie štátnej bytovej politiky je zlá, ako ste

hovorili, ale naopak svojím  vystúpením ste to potvrdili, že

je správna.

 

     Dovolím si použiť vaše slová, ktoré ste hovorili, že sú

podporné tri  piliere, my im  tak hovoríme, že  by na priamu

podporu bývania mal  slúžiť predovšetkým Štátny fond rozvoja

bývania. Potvrdili  ste, že nie  je zlý, až  na niektoré ná-

mietky, s  ktorým možno aj  ja nie som  celkom spokojný, tak

ako on beží. Možno. Hovorili  sme, že tento Štátny fond roz-

voja bývania  bude postupne  autonómny, a keď by prostriedky

do Štátneho fondu rozvoja bývania išli tak, ako doteraz išli

- minulý rok, toho roku, predpokladajme tie 3,2 miliardy ko-

rún -, tak zhruba za 10 rokov by Štátny fond rozvoja bývania

mal  mať okolo 30-35 miliárd  korún, a  to by  malo vytvárať

podmienky na  to, že by sa  postupne splácala istina, úroky.

A toto  by malo  vytvárať prostriedky  na to,  aby sa Štátny

fond rozvoja bývania stal samofinancovateľný, aby už bol au-

tonómne  odpojený od  štátneho rozpočtu.  Samozrejme, ja som

toto nikdy  nepovedal, že to takto bude, pretože neviem, aký

bude ďalej vývoj, ale takéto predpoklady sa dali robiť z tej

koncepcie, ktorá je.

 

     Druhý taký  pilier ste hovorili, že  sú stavebné spori-

teľne. Súhlasím  tiež s tým  do tej miery,  že preukážu svoj

efekt až  od budúceho  roka, pretože 6-ročný cyklus sporenia

teraz  skončí a vlastne až v budúcnosti sa  ukáže  vo väčšom

rozsahu jednak  na poskytnutie samotných  úverov, ale aj me-

dziúverov, o ktorých sa tu dá hovoriť. O tom, či sporitelia,

o ktorých ste vy hovorili, či  je to správne, alebo nespráv-

ne, zastávam názor, že keď  vláda vyčleňuje zo štátneho roz-

počtu tohto roku 3 260 mil. Sk na priamu podporu rozvoja bý-

vania, tak sa domnievam, že  táto vláda má právo žiadať, aby

tieto prostriedky boli  na tento účel aj použité.  A o to tu

v podstate ide.

 

     My sme zhodní v tom, prosím, že sú  to prostriedky dob-

ré, ktoré sa  dajú použiť práve na to. Je  to pravda. Ale za

tých 3 260 mil. korún, keď to rátam surovo, pri tých 500 ti-

sícoch korún,  kde sme ochotní v  podstate polovičku za tých

podmienok dávať  priamo na byt, to je 6 000 bytov. Domnievam

sa,  že na  to vláda  má právo.  Keď chcela stimulovať dovoz

osobných  áut, tak  sa na  to robili  opatrenia, prijali  sa

opatrenia, aby  sa dovoz áut  vo väčšom rozsahu  realizoval,

aby sa dal realizovať. A na  to, aby sa podporila bytová vý-

stavba, sú  to vlastne prostriedky zo  štátneho rozpočtu vy-

členené na podporu bytovej výstavby cez štátnu prémiu k sta-

vebnému sporeniu. Aj samotné  stavebné  sporenie už má v ná-

zve, že je to stavebné sporenie.

 

     Znova sme jednotní v tom, čo je hypotekárne úverovanie.

Ja s vami  plne súhlasím, dnes som to už  povedal aj pre Rá-

diožurnál a zopakujem to znova v takej polohe, ako je. V sú-

časnosti hypotekárne úverovanie, či to má len Všeobecná úve-

rová banka, alebo ich bude, ako  ste vy navrhovali, že by to

mali viacerí, to vôbec nie je podstatné. Podstatné je to, že

v takej polohe,  ako je, hypotekárne úverovanie  je o ničom.

Neslúži  ničomu  a  vôbec  nepodporuje  bytovú výstavbu, ani

v takejto  polohe nemôže  podporovať bytovú  výstavbu. S tým

plne súhlasím, toto hovorím aj tu celkom otvorene. Samozrej-

me, zaoberali sme sa týmto aj vo vláde a určite dôjde k zme-

nám, k novele návrhu, k úprave tak, aby - nakoniec toto nej-

dem rozvádzať - sa dal  založiť  už pozemok, aby sa dali za-

ložiť základy,  aby sa dali postupne  takto založiť, aby som

nemusel mať za  2 milióny majetku, aby som  mohol dostať 1,5

milióna úveru, ktorý  by som musel  založiť, a keď ho nemám,

tak ho nemôžem dostať. Ale  celý ten proces je trošku zloži-

tejšia záležitosť, nejdem s vami na  túto  tému polemizovať.

Uisťujem vás, že v tomto sme jednotní.

 

     Pokiaľ ide o prostriedky,  viete, poviem jeden príklad.

Prostriedkov ani v minulom režime, ani v súčasnosti, ani keď

príde aký režim, na bytovú výstavbu nebude dosť. Dokončovalo

sa v minulom režime 35 tisíc, v záverečných rokoch päťročni-

ce aj 40 tisíc bytov. A uisťujem  vás - robil som v tom celý

život -, každý rok bol  veľký boj okresných, krajských funk-

cionárov, všelijakých, o to,  čo najviac prostriedkov dostať

do bytovej  výstavby. To bol fakt a toto  nikto nepoprie. To

znamená, ani dnes nemôžem  povedať, že je dosť prostriedkov.

Poviem, že ich je málo a určite ich bude aj v budúcnosti nie

dosť, aby dakto mohol povedať, že  je dosť. Možno, že to sú-

visí aj s tým, čo tu  bolo  povedané o armáde,  až na to, že

toto sa  skutočne bytostne týka každého  jedinca, povedal by

som, že  armáda nie, ale tým  chcem povedať, že keby  sme my

dnes povedali, že treba postaviť  na Slovensku 14 000 bytov,

ako ste vy hovorili, chcem vám v dobrom povedať, nepoužívaj-

te čísla. Ja som ich  používal v roku 1995, a teraz nakoniec

tieto čísla nie sú pravdivé.

 

     Prečo to hovorím? Hovoríte,  že treba postaviť 14 tisíc

bytov, že  to by mala byť  ako cieľová. Tak som  to mal mys-

lieť? Neviem, ja som to tak pochopil. Keď som to ináč pocho-

pil, tak  sa ospravedlňujem. Tvrdím,  že my sa  na Slovensku

musíme dostať nie  na 14 000. V roku 1989 sa  dokončovalo na

Slovensku 35 000 bytov. A  bol nedostatok bytov. To znamená,

že Slovensko  sa musí dostať, či  to  bude v roku 2005 alebo

2010, neviem, ale musí sa  dostať na minimálne 35-40 000 by-

tov. A na  to by bolo treba 30-35 mld. korún. A dnes  predsa

hlásať alebo  žiadať, že  potrebujeme 30 000 bytov, je nero-

zumné. Nereálne, nerozumné, a s takouto  požiadavkou ani ne-

môžem prísť.

 

     To znamená, že na základe koncepcie štátnej bytovej po-

litiky, ktorá  takto bola vo  vláde odsúhlasená, takto  bola

vlastne  koncepcia štátnej  bytovej politiky  prijatá, prvým

jej cieľom bolo, aby sa  zastavil pokles v bytovej výstavbe.

A ten sa podaril. To musíte  konštatovať. Či  už išlo o 10 %

zvýšenia, 20, samozrejme, predstavy  sme mali iné. Predstava

je, že tohto roku je  skutočne reálna šanca podľa predpokla-

dov,  ktoré máme  z okresov,  z krajov.  Minulého roku podľa

týchto čísiel  sme dokončili na Slovensku  zhruba 8,5 tisíc.

Pravda je, že skolaudovaných bolo  len 6 257 bytov. Ale toho

roku je reálna šanca, to máme aj zo štatistiky, že by sa ma-

lo skolaudovať okolo 10 tisíc  bytov, to znamená, že by mali

byť vydané  kolaudačné rozhodnutia. Zhruba,  či to bude  zas

9 alebo 11, ťažko  mi je teraz o tom  hovoriť. My nemáme ná-

stroje, aby  sme zisťovali alebo mali  prehľad o začínaných,

rozostavaných, dokončených  bytoch. Jednoducho na  to nemáme

inštrumentárium. Takže  zas si dovolím tvrdiť,  že aj tu nás

môžete  kritizovať, predovšetkým  mňa osobne,  že sa nedržia

čísla, o ktorých som tu  konkrétne hovoril, ale  nemôžete ma

kritizovať za to, že sa  nedosiahol ten cieľ, ten efekt, aby

sa zastavil  pokles a aby začal narastať počet dokončovaných

bytov.

 

     O začínaných  bytoch tu už pán  podpredseda vlády a mi-

nister financií hovoril, že sa tohto roku začne okolo 10 ti-

síc bytov. Možno 12, možno 9. Ťažko je povedať, aký bude zá-

ver, ale  rozostavaných máme na Slovensku  už okolo 36 tisíc

bytov. A tu už by sa  mal každý, aj vláda, samozrejme, že aj

ja sa  musím zamyslieť, či treba  ďalšie prostriedky do ďal-

šieho  začínania  bytov,  alebo  robiť  opatrenia, prijať vo

vláde také opatrenia, aby sa tá rozostavanosť znižovala, aby

sa byty dokončovali, aby slúžili na to, čomu majú, aby nešli

prostriedky do ďalšej rozostavanosti.  Myslím si, že to tiež

má logiku.

 

     Pokiaľ ešte ide o vašu repliku,  že sa tešíte už na to,

že budete  zodpovední za túto bytovú  politiku, je to trošku

zložitý proces. A upozorňujem vás, že takí nadšení nebudete,

keď budete toto riadiť štyri roky.

 

     Pokiaľ ide  ešte azda o to, čo  robíme v tejto  oblasti

z hľadiska ďalšej perspektívy, uisťujem  vás, že už teraz sa

veľmi  vážne  zaoberáme  na  našom  ministerstve, pokiaľ ide

o investorskú pripravenosť, a bude to, znova zdôrazňujem, už

som to tu v parlamente  hovoril dvakrát, dovolím si to zopa-

kovať,  vážení páni  poslanci, ešte  raz, za  dva roky  bude

problém  nie prostriedkov,  predpokladám, že  ten vývoj bude

aspoň taký,  aký je teraz,  ale bude  problém v investorskej

príprave. Kto vie,  čo je to investičný proces,  kto vie, čo

je to pripraviť jedno minisídlisko s 200-300 bytmi, čo sú to

podmieňujúce  investície, čo  sú to  vyvolané investície, čo

chce toto  majetkovoprávne vyrovnanie, čo toto  chce, aby sa

byty dali začať, kto toto trošku pozná, tak musí povedať, že

už dnes by sme sa mali pripravovať na tie byty, ktoré chceme

dokončiť v roku 2002, 2003, resp. 2005. Dnes už by investori

mali toto robiť, ale, žiaľ, na to niet teraz v súčasnosti už

ani takej  kapacity, tá sa  musí teraz budovať.  A týmto sa,

uisťujem vás,  tiež veľmi vážne na  našom ministerstve zapo-

dievame. Ja takto informujem aj vládu.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážená snemovňa,

 

     chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Morica.

 

     Pán  poslanec, nemám  vo zvyku  vystupovať a komentovať

vystúpenia mojich  kolegov z koalície. Nehnevajte sa, na mi-

nulom pléne, podľa stenografickej správy, ste verejne vyhlá-

sili, že poslanec Andrejčák  klame. Hovorili ste takisto ako

dnes o veci, ktorej nerozumiete, a nemali ste pravdu.

 

     Chcem pripomenúť,  že v Národnej  rade máme taký  jeden

malý úrad, a to je archív a v tomto  archíve je takýto doku-

ment, má poradové číslo, kde  je v materiáli z februára 1994

napísané: "Čerpanie  rozpočtu  ministerstva obrany. Neinves-

tičné  výdavky 99,82 %, investičné 99,99 %.  To  predstavuje

spolu 13 489 000 korún, ktoré ministerstvo obrany nevyčerpa-

lo." A chcem  len  pripomenúť,  že to  robili tí istí ľudia,

ktorí sú tam dnes. Vtedy to  robili prvýkrát v živote. V de-

cembri vláda rozhodovala o plusoch a mínusoch  pre minister-

stvo  obrany  okolo 500 miliónov  korún. Zvládli to a ja som

bol hrdý, že sme mali  iba 0,17 % nesplnené, nedočerpané fi-

nančné prostriedky. Preto použijem  váš jazyk, pán poslanec,

klamete. Prosím vás, nerobte to  vtedy, keď nemáte údaje. Ja

som 600 miliónov nevracal. Ale keď vy ste sa spolu s asociá-

ciou dohovorili, že jeden deň pán generál povie...

 

     (Zaznel zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vypočuli sme si z úst pána kolegu Morica dôkazy o mizé-

rii v slovenskej armáde. Dá sa s tým  súhlasiť v mnohých ve-

ciach. Na druhej  strane si myslím, že pán  kolega zo svojej

nesmiernej skromnosti  pozabudol povedať, že  naša armáda sa

teší  premnohým  obdivným  slovám  uznania  z  úst  kolegov,

dôstojníkov a generálov armád NATO. Myslím si, že je potreb-

né želať si, aby aj ostatné odbory našej činnosti na Sloven-

sku dosiahli takéto úspechy ako slovenská armáda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ešte pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja sa chcem len dištancovať od toho výroku, ktorý pove-

dal pán poslanec Moric, že vojaci nemajú dôveru tohto parla-

mentu alebo poslancov. Chcem ho uistiť o tom, že moju dôveru

majú. Ale to,  čo som počula vo vyjadrení,  že ak budeme mať

o 10 alebo o 15 pilotov  stíhačiek  viac, nás  to spasí pred

tým, keď sa nás rozhodnú  zobrať z východu na západ alebo zo

západu  na východ,  to si  myslím, že  dostatočne neobstojí.

A v tejto súvahe možno aj rozumiem, prečo práve kolegovia zo

Slovenskej národnej strany sa  domáhali hlasovania o neutra-

lite. Myslím si, že vojaci si zaslúžia, keby sa im dalo pri-

dať, aby sme im pridali, ale nemusí to byť sprevádzané taký-

mi výrokmi a vyjadreniami, ktoré sem nepatria.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Fico sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Chcem  úplne vážne  poďakovať pánu  ministrovi za  kon-

štruktívny prístup k tomu, čo som povedal vo svojom vystúpe-

ní k bytovej  politike. Uvedomujem si,  že minister ako taký

nemôže zvládnuť problém bytovej výstavby, pokiaľ nemá za se-

bou širokú  politickú dohodu, ktorá  stanoví, že bytová  vý-

stavba je jednou z priorít stavebníctva. Ja preto kritizujem

štátnu bytovú politiku, že si stanovila nereálne ciele. Naj-

prv si  stanovila 97 000 bytov, potom išla  na 65 000 bytov,

a zdá sa, že aj pri finančných prostriedkoch, ktoré sa dáva-

jú do bytovej politiky, sa nedosiahne ani počet 65 000 bytov.

 

     Ďalším problémom štátnej koncepcie  je, že sa orientuje

iba na byty do osobného  vlastníctva a neorientuje sa na ná-

jomné byty. My musíme spájať výstavbu bytov s predajom bytov

do osobného  vlastníctva. Ak prejde  do osobného vlastníctva

všetko to, čo má prejsť podľa  záujmu občanov, tak nám v ná-

jomnom sektore  zostane iba 10 % bytov, a to je  veľmi málo,

pretože pre normálnu ekonomiku a normálne bývanie je potreb-

né, aby mal štát, obce k dispozícii  aspoň 30-40 % nájomných

bytov z celkového počtu bytového fondu.

 

     Takže to boli moje  hlavné pripomienky. Opakujem, ďaku-

jem za konštruktívny prístup k tomu, čo som povedal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, týmto  končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa ministra  a podpredsedu vlády pána Kozlíka, či

sa bude vyjadrovať k rozprave. Zrejme áno.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som sa v záverečnom vystúpení o rozpra-

ve k návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1998 vyjadril k odzne-

nej diskusii.

 

     V prvom rade musím  konštatovať, že priebeh diskusie je

poznamenaný tým, že navrhovanie pozmeňujúcich návrhov sa po-

čas týchto  dvoch dní stalo národným  športom, že ten rozsah

pozmeňujúcich návrhov je skutočne rozsiahly. Nejdem komento-

vať čísla, ktoré  zazneli, tých 7 miliárd korún,  vyše 7 mi-

liárd korún navŕšenia výdavkov, ktoré sú sčasti kompenzované

aj  krátením niektorých  výdavkových  kapitol v iných polož-

kách, ale nesporne je výrazný  tlak na príjmovú aj výdavkovú

stránku predkladanej predlohy schválenej vládou.

 

     Včera som  upozorňoval, že návrh  štátneho rozpočtu po-

kladám  za prísny, ale únosný a že je  možné s týmto návrhom

rozpočtu alebo pri schválení  vládnej predlohy korektne ria-

diť finančné hospodárenie  štátu. Vyzval som dôrazne poslan-

cov nielen  koaličných, samozrejme, tá  výzva platí pre celú

Národnú radu, že umelým  zvyšovaním  príjmov a výdavkov môže

dôjsť k tomu, že sa návrh  štátneho  rozpočtu v tomto parla-

mente  stane nepriechodný.  Čaká nás  zložitá úloha, pretože

určité poslanecké  kluby sa budú zapodievať  celým radom po-

zmeňujúcich  návrhov, bude  sa nesporne  hľadať ich  logika,

vnútorná previazanosť. Ja opätovne z pozície  zástupcu pred-

kladateľa, t. j. vlády, zdôrazňujem  to  vstupné vyjadrenie,

že nepristúpim na to, aby došlo k zásadným korekciám príjmov

a výdavkov, ktoré sú  obsahom predložených pozmeňujúcich ná-

vrhov, a budem sa  snažiť o tomto presvedčiť ako vlastný po-

slanecký klub, tak aj  koaličné a prípadne ďalšie poslanecké

kluby. To na margo pozmeňujúcich návrhov.

 

     Čo sa týka diskusie, predovšetkým prebiehali tu a stále

rezonujú diskusie  ohľadne toho, kto vlastne rozbehol ekono-

mický rast  Slovenskej republiky, kto jej  dal základné sta-

bilné proporcie. Pani poslankyňa  Schmögnerová sa tu prezen-

tovala ako strojkyňa alebo členka vlády, ktorá dala základný

impulz tomuto štátu. Chcel by som pripomenúť, pani poslanky-

ňa, že keď vláda Vladimíra Mečiara plánovala ekonomický rast

na rok 1994, pri konštrukcii štátneho  rozpočtu na rok 1994,

tak len to, že sme plánovali nulový rast, bolo predmetom vý-

smechu celej  opozície, včítane poslancov Strany demokratic-

kej ľavice, a v 1. kvartáli 1994 sa  už prejavil  ekonomický

rast. Ak si  dobre pamätáte, odchádzali  sme z vlády v marci

1994, keď sa už ekonomický  rast v tomto štáte naplno preja-

vil. Takže ak mám pomenovať, čo sa stalo v roku 1994, nastú-

pili ste  do rozbehnutého vlaku jednou  stranou a vo voľbách

ste druhou stranou z neho vybehli. (Potlesk.)

 

     Ale nie je to meritórna otázka, tým nechcem povedať, že

sa  robila nekvalifikovaná  politika. Chcem  povedať, že  sa

jednoducho  pokračovalo v politike, ktorá  nadviazala na to,

čo robila vtedajšia vláda pána  Mečiara, a že sa neprerušila

kontinuita. To  pokladám  za  nesmierne  dôležité z hľadiska

ďalšieho vývoja tohto štátu.  Predpokladám, že aj ten budúci

vývoj bez  ohľadu na nejaké politické  výsledky volieb a po-

dobne  jednoducho  bude  mať  svoju  kontinuitu. A nabáda ma

k tomu aj  trebárs, pani poslankyňa,  lebo reagujem na  vaše

vystúpenie, aj  článok v Profite, kde  hovoríte, že "v rámci

prístupu  do Európskej  únie nemožno  končiť pri aproximácii

a treba  robiť opatrenia  vo všetkých  sférach hospodárstva,

ktoré sa teraz odkladajú, a my ich odkladať nebudeme". Takže

som veľmi  rád, pokiaľ zazneli  takéto slová, verím,  že pri

hlasovaní o DPH  prejavíte  tento  svoj konštruktívny postoj

a konštruktívny  postoj k prístupovým procesom  do Európskej

únie. Príkladov v okolitých krajinách  je dosť. Budem sa te-

šiť a pozriem si špeciálne  vaše  hlasovanie. Pretože nie je

to jednoduché, treba vykonať veľa nepopulárnych opatrení, ak

chceme stabilizovať rozpočtové  vzťahy a ak chceme aj splniť

to, čo od nás oprávnene Európska únia zo stránky ekonomickej

požaduje,  to  znamená  vyrovnanie  niektorých konkurenčných

podmienok.

 

     Ďalšia vec, na ktorú by som chcel reagovať a ktorá čas-

to zaznela  práve z vašich úst, je otázka,  že 28 % výdavkov

štátneho rozpočtu  pohltí dlhová služba.  To nie je  pravda.

Dlhová služba pohltí zo štátneho  rozpočtu to, čo je rozpoč-

tované v rámci  úrokov. A láskavo  nepodsúvajte  do štátneho

rozpočtu krytie dlhovej služby,  ktorá ide iným okruhom, než

sú priame výdavky štátneho rozpočtu, je tzv. revolvingom. Je

jasné, že  musí byť  podchytená v zákone o štátnom rozpočte,

pretože definuje určitý model, zmocňuje vládu a zmocňuje te-

da riešenie krytia dlhovej služby prostredníctvom dlhopisov,

ale nie  je to  bezprostredný vzťah k výdavkom štátneho roz-

počtu v rámci bežného hospodárenia.

 

     Čo sa týkalo bytovej výstavby, že sa koná na úkor diaľ-

nic, opäť chcem polemizovať.  My musíme zabezpečiť istý roz-

voj diaľnic nielen  preto, že je to zámer  vlády, ale jedno-

ducho firmy, ktoré zabezpečujú  túto  výstavbu, sa musia na-

staviť na istý objem, ktorý sme vydefinovali na objeme zhru-

ba 10-12 miliárd Sk ročne s tým, že vytvárame  tlak na firmy

v tom  zmysle, že  slovenský  trh  je malý  pre stavebníctvo

a nie je  možné sťahovať kapacity  zo zahraničia smerom  do-

vnútra.  Tento efekt  zastavenia výstavby  diaľnic na objeme

zhruba 10-12 miliárd už  vytvára  patričný tlak, konkurenčný

tlak pri  zadávaní diaľnic a dochádza k výraznému  stláčaniu

ceny kilometra výstavby diaľnic, a to je to, čo sme sledova-

li. Ale  to nie vždy  pri rozbehu výstavby,  pretože to bolo

treba naštartovať, môžeme dosiahnuť. Môžem povedať, že v ro-

ku 1997 sa  tento výsledok,  tento  efekt  dostavil a v roku

1998 začne  naplno fungovať, že bude  tlačenica na trhu sta-

vebných prác a bude to opäť  vytláčať  stavebné práce smerom

do zahraničia. To znamená, že  nie je možné zo strany podni-

kateľov v stavebníctve očakávať, že slovenský trh je v stave

saturovať kapacity, ktoré sú podstatne väčšie.

 

     Čo sa  týka  definície alebo  tých výhrad, a to zaznelo

z úst viacerých  poslancov, pokiaľ ide o kvalitu hrubého do-

máceho produktu, určite je to problém, o ktorom je možné ve-

ľ diskutovať. Je potrebné strážiť  kvalitu hrubého domáceho

produktu, ona sa, samozrejme, medziročne vyvíja. Tie propor-

cie štruktúry  hrubého domáceho  produktu sa  menia, ale keď

teraz  hovorím o roku 1997, to  znamená,  je  to  už vlastne

predposledný rok činnosti vlády, ak definujem štruktúru hru-

bého  domáceho  produktu v stálych  cenách za  tri kvartály,

tam vzrástol o 6 %, treba  povedať, že zmierňujúco tam pôso-

bil  rast  objemu  priemyselnej  produkcie, predovšetkým ale

v dôsledku toho, že  bol o 4 dni nižší  fond pracovného času

ako trebárs v predchádzajúcom roku,  čo určite  pôsobilo  na

nižší vplyv tohto  ukazovateľa v rámci hrubého domáceho pro-

duktu.

 

     Ďalšie čísla sú veľmi  zaujímavé a podporné pre kvalitu

hrubého domáceho produktu. Rast  pridanej hodnoty bol medzi-

ročne za tri kvartály 9,2 %, objemy odvedených daní z prida-

nej hodnoty a daní zo  zahraničného  obchodu 18 %. Spomínali

sme tu hrubý  fixný kapitál, ktorý o 18,2 % prevýšil  úroveň

rovnakého obdobia minulého roka. Rozoberali sme si aj štruk-

túru hrubého  fixného kapitálu na  štruktúre obstaraných in-

vestícií s tým, že sa na tom podieľajú predovšetkým súkromné

firmy. Čo sa  týka  konečnej  spotreby domácnosti,  vzrástla

o 6,7 %, to  znamená, že  už  dochádza  k miernemu  poklesu.

A medziročný  prírastok  konečnej  spotreby  štátnej  správy

predstavoval len 4,1 %, to  znamená, že tie tempá sú výrazne

nižšie oproti predchádzajúcim rokom.

 

     Pokiaľ ide o export, ten  pôsobil na rast hrubého domá-

ceho  produktu 8,2 %. Opäť  je tu  teda  akcelerácia  oproti

predchádzajúcemu obdobiu. Iste, dá  sa predstaviť aj zdravší

rast, to  znamená  postavený  trebárs  výlučne  alebo v ešte

väčšej  miere na  exportných aktivitách,  na čistom  exporte

a podobne, ale  štát musí proste  reagovať vždy na  tie pod-

mienky a správať  sa v rámci tých  podmienok,  ktoré bezpro-

stredne sú, ktoré existujú v danej ekonomickej situácii.

 

     Posledná  poznámka, ktorú  mám  ešte k hrubému domácemu

produktu, je  tá, že k 30. 9. podiel  súkromného  sektora na

tvorbe hrubého domáceho produktu vzrástol na 82,4 %, to zna-

mená, že  sme už ďaleko predstihli  aj mnohé vyspelé západné

krajiny, a teda  prešli sme  významnou transformáciou hospo-

dárstva, ktorá  opäť môže naznačovať  isté priaznivé tenden-

cie, pretože to bola jedna  zložitá etapa, ale bolo ju treba

prejsť.

 

     Čo sa týka kritiky Kťuk-Dolinskej,  už som to tu spomí-

nal, že pani Schmögnerová pravidelne kritizuje to, že sa ob-

javuje položka krytia tých výdavkov Kťuk-Dolinská, ale poza-

budla, že  podobne bola  uhradená  táto položka v roku 1994,

keď bola vo vláde, a podobne bola plánovaná v návrhu štátne-

ho rozpočtu a ona...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič, prosím o pokoj.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     ...ako ekonomická podpredsedníčka vlády sa takisto spo-

lupodieľala na schvaľovaní vo  vláde a bola tam rozpočtovaná

položka 635 miliónov Sk.

 

     K antisociálnosti štátneho rozpočtu  som sa už vyjadro-

val, že  nepokladám za primerané  označovanie tohto rozpočtu

za antisociálny. Rast sociálnych výdavkov je 13,3 %. Točí sa

v rámci týchto sociálnych zdrojov  alebo zdrojov, ktoré majú

vzťah k sociálnym  veciam, 102 miliárd Sk, takže  si myslím,

že v tomto zmysle netreba veci komentovať.

 

     Čo  pokladám  za  nesmierne  dôležité, je transformácia

štátneho  rozpočtu  na  európske  modely. Odmietam definovať

fiškálny schodok štátneho rozpočtu na  úrovni 21 mld. Sk. To

si  robte, vážení  opoziční poslanci,  až budete  schvaľovať

svoj rozpočet. Štátny rozpočet  prichádza s deficitom 5 mld.

Sk s tým,  že už nebudeme hovoriť o  fiškálnom vyjadrení. Ja

by som  veľmi chcel  oceniť, že - neviem  kto, či pán  Krno,

alebo Podstupka z Pravdy, keď definovali výsledky hospodáre-

nia  štátu  za  tri  kvartály  roku 1997 - uviedli  fiškálny

schodok a neuvádzajú účtovný schodok. A vlastne platí to, čo

vo vyspelých  krajinách alebo aj v niektorých  tranzitívnych

ekonomikách, že sa už uvádza len schodok, ktorý nezohľadňuje

splátky istiny. Je to prvá lastovička, myslím si, ako by ma-

li média fungovať, ak máme do sveta prezentovať porovnateľné

výsledky deficitov štátneho rozpočtu.

 

     Čo  sa  týka  ďalších  otázok,  ktoré  boli diskutované

v parlamente,  pán  Dzurinda  vystúpil  typickým  mítingovým

spôsobom k štátnemu rozpočtu. Ja pozorne sledujem ekonomický

program SDK, zatiaľ  musím povedať,  že ten program  je skôr

súhrnom  prvomájových  hesiel,  určite  dobre mienených. Ale

otázka,  ktorú by  som bol  dal pánu  poslancovi, je otázka,

koľko chce zabezpečiť rast reálnych miezd, koľko chce zabez-

pečiť percentuálne rast hrubého  domáceho produktu v stálych

cenách, akú chce mieru inflácie, ako to chce zabezpečiť, tak

ako sme  s tým prišli, či  Hnutie za demokratické Slovensko,

alebo vláda v rámci  svojho vládneho  programu. Potom ma ten

program skutočne začne zaujímať  ako skutočný program, a nie

určitý náčrt  dobre mienených hesiel.  Takže na také  heslá,

aby ľuďom zostalo v peňaženkách  viacej ako  dnes, treba od-

povedať, či pokladáte, vážení páni z opozície, 8 % rastu re-

álnych miezd za málo. Nech sa páči, definujte v programe, že

chcete 10 alebo 14, aj definujte hneď, ako chcete zabezpečiť

zdravý rast tejto ekonomiky.

 

     Čo sa týka ďalších pripomienok, myslím si, že k otázkam

definovania príjmov z daní právnických osôb som sa dostatoč-

ne  vyjadroval, takže  nebudem už  tu rozoberať  ani dôvody,

prečo  dochádza k určitému  poklesu  príjmov  daní z príjmov

právnických osôb,  ani prečo definujeme ten  príjem v návrhu

štátneho rozpočtu na úrovni 27,8 miliardy korún.

 

     Čo sa týka diskusií okolo dotácií na teplo, toho zníže-

nia z 2,6 miliardy  korún  na 1,6 miliardy  korún, treba  si

uvedomiť, že intenzívne prebiehajú rokovania na ministerstve

financií. Jednoducho, kým sme neprikročili ku kráteniu dotá-

cií, nebol  záujem od dotknutých  inštitúcií začať efektívne

rokovať  o probléme, takže  keď  platí české  "Nouze naučila

Dalibora housti", tak to bol moment, keď sme dospeli k roko-

vaniam a majú efektívny smer. To znamená, že prídeme z pozí-

cie  ministerstva  financií s novým  modelom riešenia  tohto

problému s tým, že  zohľadníme,  že ide o prísne  regionálny

problém, aspekt, a teda  ako v kompetenciách  v tvorbe cien,

tak aj v systéme rozdeľovania dotácií chceme prejsť na regi-

onálny systém, a to potom určite  bude znamenať  aj zvýšenie

efektívnosti  celého režimu.  A domnievam  sa  potom,  že za

týchto okolností ten navrhovaný objem dotácie je dostatočný,

nehovoriac o tom, že ideme do Európskej únie, to znamená, že

bude potrebné perspektívne riešiť aj niektoré menej populár-

ne opatrenia.

 

     Čo sa týka viacerých  požiadaviek na zmeny rozpočtových

kapitol, opäť  sa domnievam, že návrh  štátneho rozpočtu vy-

medzuje niektoré priority, že ich primeraným spôsobom rieši.

Iste,  dá sa  predstaviť, či  školstvo alebo  vzdelanosť, či

výstavba  bytov, či  riešenie  diaľnic, či  riešenie  vedy a

techniky, či riešenie Fondu  životného prostredia, či rieše-

nie problémov armády alebo iných položiek je primerané náro-

kom, ktoré  jednotlivé kapitoly majú.  Štátny rozpočet nikdy

nezodpovedá nárokom, ktoré  ten-ktorý rezort alebo ten-ktorý

poslanec, alebo tá-ktorá záujmová  skupina má. Môže vyjadro-

vať jedine možné, a nie  to, čo jednotlivé štruktúry požadu-

jú. V tomto zmysle konštrukcia rozpočtu, domnievam sa, že je

primeraná, i keď sa môže  zdať viacerým, ktorí dávali pozme-

ňujúce návrhy, že nie je na jednotlivé položky dostatok.

 

     Byty som  tu už  definoval, hovoril o nich pán minister

Mráz, že tá akcelerácia výrazne nastúpila.

 

     Ak tu  bola otváraná otázka  dopravy, miestnej dopravy,

nákup autobusov zo štátneho  rozpočtu je absolútne vylúčený.

Ja som o tom s kolegom zo Združenia  robotníkov viackrát ho-

voril a vysvetľoval som, prečo aj miestna autobusová doprava

musí prejsť  zásadnými zmenami, zásadnou  transformáciou, že

sa  musia  dokončiť  privatizačné  zmeny a transformácia  aj

miestnej  autobusovej  dopravy. To  znamená, pokiaľ  by  mal

niekto prispieť - možno Fond národného majetku, ktorý v rám-

ci privatizačných vzťahov získa  určité zdroje -, ale určite

už nie štátny rozpočet, ktorý definuje svoj vzťah príslušný-

mi dotáciami. To znamená, že  štát sa nevyvlieka z toho, aby

riešil problémy miestnej  dopravy v rámci toho, koľko má fi-

nančných možností, ale na riešení tohto problému sa musí zú-

častňovať šesť subjektov, to  znamená štát cez štátny rozpo-

čet, obce a mestá, miestna  štátna  správa, prevádzkovatelia

autobusovej  dopravy, zamestnávatelia  tých občanov, ktorých

dováža miestna autobusová  doprava do zamestnania, a v nepo-

slednom rade  občania, ktorí takisto  musia byť zapojení  do

riešenia tohto problému. Takže aj ja čakám na materiál, kto-

rý by ministerstvo dopravy malo,  ktorým by malo dať odpoveď

na systémové riešenie,  ale to, čo sa tu  navrhuje, je abso-

lútne nesystémové a neprijateľné z hľadiska štátneho rozpoč-

tu.

 

 

     Čo sa týka ministerstva  obrany, napadlo mi, keď vystú-

pil Slavo  Moric - aj ty, Brutus? To  znamená, že iste je to

jedna z kapitol,  ktorá je  rovnako  stavaná  problémovo ako

ďalšie. Boli  isté koaličné dohody,  určitá ústretovosť, ako

by to mohlo byť riešené. A podotýkam, nepristúpim na to, aby

akékoľvek riešenia išli za rámec koaličných dohôd. Potom ako

si máme  vážiť ako partneri  jeden druhého? Uvádzal  som, že

rozpočet ministerstva  obrany  sa od  roku 1993 zvýšil z 8,2

miliardy korún na 14,3 miliardy  korún v roku 1997, že treba

vidieť v tomto kontexte  navrhovanú kapitolu, že deblokácie,

ktoré nad rámec rozpočtu tejto kapitoly posilňovali technic-

ky náhradnými  dielmi, muníciou a podobne  túto kapitolu, sa

pohybovali  od 5,8 miliárd  až  cez 7,1 miliardy v roku 1996

a v roku 1998, ak uvažujeme o rozpočte  ministerstva  obrany

v úrovni 14,1 miliardy,  kde  uznávam,  že istý  problém, to

napätie v tej  kapitole existuje,  že je tu  záujem a je  tu

podpora  riešenia, významného  riešenia opäť prostredníctvom

deblokácie. Ak  sa v roku 1997 objem  deblokácie odhaduje na

1,9 miliardy korún  posilnenia  kapitoly,  samozrejme, je to

v tovarovom plnení, tak v roku 1998 by sa malo toto posilne-

nie  pohybovať až  do  úrovne 10 miliárd  korún. Takže to je

kontext, v ktorom bola konštruovaná táto kapitola. A nespor-

ne to napätie je vo všetkých kapitolách, vôbec to netajím.

 

     Takže, vážené  dámy, vážení páni,  dovoľte mi, aby  som

uzatvoril svoje záverečné vystúpenie opäť tými slovami, kto-

rými som začal a ktoré  prešli aj dnešnou  tlačou a médiami,

že návrh, vládna predloha, vládny návrh štátneho rozpočtu na

rok 1998 je prísny, ale  únosný, priechodný je  len za pred-

pokladu, že  nedôjde  k výraznejším  presunom, že  sa  udrží

5-miliardový schodok ako meritórna záležitosť a že tento ná-

vrh štátneho rozpočtu skutočne vytvára seriózny rámec na fi-

nančné hospodárenie Slovenskej republiky v roku 1998.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     chcel som povedať, vážený pán minister, ale už sa mi to

nepodarilo,

 

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi niekoľko poznámok k rozprave k návrhu zákona

o štátnom  rozpočte  na rok 1998. Predovšetkým v úvode musím

konštatovať, že tá rozprava bola zaujímavá. Zaujímavá nieke-

dy aj v tom, že sme sa počúvali v tejto rokovacej miestnosti

sedemnásti, ak sme  sa teda všetci, ktorí sme  tu sedeli, aj

navzájom  počúvali. Rozprava  zaujímavá  možno  aj v tom, že

častokrát  vybočovala z merita  prerokúvaného  dokumentu. Tá

rozprava bola možno zaujímavá aj v tom, že pán poslanec Mik-

loško  súhlasil s tým, aby  pán poslanec  Fico bol  minister

výstavby  bytov.  Zaujímavá  aj  v tom,  že pani  poslankyňa

Schmögnerová bude ako poradkyňa vlády v budúcnosti navrhovať

iné riešenia.

 

     Ale, dámy a páni, ak teda  jeden z kolegov  tu povedal,

že sme  dnes rokovali o zákone  zákonov, dovoľte  mi k veci.

Predsa mi ešte predtým dovoľte jednu poznámku. Niektorí naši

kolegovia boli tak úzkostlivo  sústredení na dokument, ktorý

prerokúvame, že vyslovili požiadavku,  aby bol rozdaný návrh

15 poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na zmeny vo

vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policaj-

ného zboru,  Slovenskej informačnej služby,  Zboru väzenskej

a justičnej stráže a Železničnej  polície. Až po upozornení,

že sa tento materiál netýka tejto konkrétnej veci, ale že sa

týka inej  tlače, sa kolegovia  zorientovali, čo je  vlastne

predmetom dnešného nášho rokovania.

 

     Dovoľte  mi ale,  prosím, povedať  niekoľko poznámok aj

z mojej strany k vystúpeniam, ktoré  odzneli v rozprave. Po-

merne prísnej  kritike  bol opäť  podrobený § 2 navrhovaného

zákona. Opäť sa kritizovala istá exkluzivita vlády vo vzťahu

k Národnej banke Slovenska a neúmerné  postavenie vlády voči

centrálnej banke.

 

     Vážené  dámy a páni, ak  má  Národná  banka  Slovenska,

myslím  zákonom  číslo 566/1992 Zb.,  exkluzívne postavenie,

tak  prirodzeným spôsobom  by mala  mať exkluzívny  vzťah aj

vláda  Slovenskej republiky k tejto inštitúcii. Poviem to na

veľmi jednoduchom príklade. Ak  Národná banka Slovenska dis-

ponuje vysokým objemom povinných  minimálnych rezerv a tieto

povinné  minimálne rezervy  zúročuje 1,5-percentnou úrokovou

sadzbou a za 12 % s týmito  peniazmi  na trhu pracuje, samo-

zrejme, v záujme udržania stability meny, nie je to, prosím,

exkluzívne postavenie,  ktoré jej vyplýva  priamo zo zákona?

Podľa môjho názoru áno.

 

     Dovoľte mi zareagovať aj  na jednu špecifickú kapitolu,

ktorá bola predmetom rokovania  nášho výboru, pretože na ad-

resu  tejto kapitoly  boli  aj v rozprave  isté pripomienky,

a dokonca  aj pozmeňujúce  návrhy. Táto  moja pripomienka sa

týka rozpočtovej  kapitoly Úradu pre  stratégiu rozvoja spo-

ločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky. Predovšetkým

považujem za dôležité, aby v pléne  Národnej rady bolo pove-

dané,  že to  bola  jediná  rozpočtová kapitola,  ktorá bola

spracovaná inou metodikou zostavovania návrhu  štátneho roz-

počtu, a ak nie inou  metodikou, tak minimálne inou štruktú-

rou.  Ja nepovažujem  za  žiadnu  mimoriadnu odvahu,  keď tu

v pléne poviem,  že na základe  predloženého návrhu rozpočtu

tejto kapitoly sa náš výbor rozhodol pre poslanecký prieskum

v tejto  inštitúcii. Myslím  si, že  pre poslanecký prieskum

sme sa rozhodli predovšetkým  preto, že tento ústredný orgán

štátnej správy  po dvoch rokoch podľa  môjho názoru, podotý-

kam, nevie, čo má robiť, nevie, kde má robiť, a nevie, s kým

má pracovať, ale  koľko má  žiadať zo štátneho  rozpočtu, to

vedia.

 

     Čo sa týka vážnej kritiky sociálnej oblasti, dámy a pá-

ni, naozaj  vás prosím, uvedomme si,  že rast sociálnych vý-

davkov  zakomponovaný v rozpočte na  rok 1998 naozaj  reálne

predstavuje 14 % a aj s inými ako rozpočtovými zdrojmi objem

prostriedkov, ktorý  do  tejto  oblasti  plynie, predstavuje

niečo viac ako 102 mld. Sk.

 

     Čo sa týka istých disproporcií, tak ako to bolo už pre-

zentované, vo  vzťahu daní z príjmu  právnických osôb, ktorý

je rozpočtovaný vo výške 29,2 mld. Sk a daní z príjmu fyzic-

kých osôb, ktorý je rozpočtovaný vo výške 31,8 mld. Sk, mys-

lím si, že treba v tomto smere povedať, že naozaj je potreb-

né ešte túto istú disproporciu podrobiť analýze. Ale považu-

jem za absolútne korektné a správne od predkladateľov, že do

návrhu rozpočtu dávajú reálny  predpoklad alebo reálny odhad

výberu tejto  dane. Je druhá  vec, že je  potrebné v krátkej

budúcnosti sa tejto  problematike intenzívnejšie venovať. Ak

je to teda objemom rastu investícií a vo väzbe na investície

zvýšenie odpisov, minimálne by sme  sa mali zaoberať tým, či

tieto investície  sú na budúce  obdobie efektívnymi investí-

ciami.

 

     Myslím si,  že veľmi  vážne by  sme sa aj tu v snemovni

mali zaoberať problémom, ktorý by mohol byť v budúcnosti is-

tým významným daňovým príjmom, a uvažovať v budúcnosti o da-

ni z majetku. Ak nie  teda o dani z majetku,  tak  minimálne

o dani z prírastku majetku.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, veľmi  veľa pripomienok bolo

k metodike vykazovania  fiškálneho schodku. K tomu, ak dovo-

líte, by som naozaj chcel povedať to, čo je nakoniec uvedené

aj vo vládnej predlohe, že v štátnom rozpočte ani vo výsled-

koch bežného roka sa nebudú  uvádzať prijaté úvery a pôžičky

vlády, ale ani výdavky súvisiace s ich splátkou. Podľa toho,

ako je to uvedené v samotnej predlohe, podľa môjho názoru aj

podľa misie, ktorá navštívila  náš výbor pred necelými tromi

týždňami z Medzinárodného menového  fondu, sme sa zhodli, že

metodika, na základe ktorej sa pristupuje k vykazovaniu fiš-

kálneho schodku štátneho rozpočtu, je absolútne porovnateľná

s krajinami Európskej únie. Celkom jasne by som v tejto veci

chcel povedať ďalšiu skutočnosť, že takýmto spôsobom je jas-

ne definovaný rozpočtový výsledok a absolútne jasne je defi-

novaný aj objem záväzkov z predchádzajúceho obdobia.

 

     Z tohto  miesta by som  chcel upozorniť kritikov  tejto

metodiky, aby boli takí láskaví a zobrali si ešte raz do rúk

návrh rozpočtu  kapitoly Štátny dlh,  aby boli takí  láskaví

a prečítali si textovú  časť pod bodom 3. A keď už  budú mať

tento materiál v rukách, aby  si pozreli aj tabuľku číslo 3.

Jasne je  tam definovaný dlh, jasne sú  definované  záväzky,

ktoré  budú  plynúť z rozpočtového  hospodárenia  roku 1998.

Preto, vážený pán kolega Košnár, je mi veľmi ľúto, že mesiac

interpretujete,  že takáto  metodika vykazovania  fiškálneho

schodku štátneho  rozpočtu celú problematiku  len zahmlieva.

A chcel by som  vás poprosiť, sám by som  chcel vedieť, akým

spôsobom, lebo za ten celý mesiac ste nepovedali jeden jedi-

ný spôsob,  akým spôsobom zahmlieva  rozpočtové hospodárenie

samotná metodika vykazovania fiškálneho schodku.

 

 

 

     Vážené dámy, vážení páni, v rozprave  odznelo mnoho po-

zmeňujúcich  návrhov. Ak dovolíte, možno  zareagujem ešte na

jeden, alebo na dva. Prirodzene, že si  zasluhuje  pozornosť

pozmeňujúci návrh  pána poslanca Prokeša,  ktorý navrhuje na

výhodnú kúpu zariadenia Slovenského  kultúrneho centra v Pa-

ríži sumu 70 mil. Sk. V zdôvodnení sa jasne uvádza, že je to

mimoriadne výhodná kúpa a významným  spôsobom by sa zlepšila

prezentácia Slovenska v zahraničí. Ak teda  seriózne pristu-

pujeme k pozmeňujúcim  návrhom k zákonu o štátnom  rozpočte,

tak sa potom  musím opýtať, a neviem ako  mám tomu rozumieť,

že kolega, pán  poslanec Lauko,  na tú istú  aktivitu, na tú

istú výhodnú  kúpu, na ten  istý  účel navrhuje 100 mil. Sk.

Takže chcem  sa opýtať tejto  ctenej snemovne, má  Slovenská

národná strana v Paríži alebo u vlastníkov tej nehnuteľnosti

lepší "imidž", ako má  Kresťanskodemokratické  hnutie, alebo

niekto z týchto navrhovateľov si do svojho pozmeňujúceho ná-

vrhu zakomponoval aj prípadnú  províziu z tejto výhodnej kú-

py? (Potlesk.)

 

     Vážené dámy a páni, už poviem len jednu poznámku, čo sa

týka problematiky  poľnohospodárstva a pôdohospodárstva. Ab-

solútne súhlasím  so záverom, alebo  teda skoro so  záverom,

ktorý prezentoval pán poslanec Rosival, že poľnohospodárstvo

sa do tejto situácie, v akej sa nachádza, nedostalo vlastnou

vinou. Pán  poslanec  Rosival, rekapitulujme  celé trojročné

obdobie, či táto vláda, či nami  navrhovaný a schválený roz-

počet nerobil všetko pre to, aby v oblasti poľnohospodárstva

a pôdohospodárstva došlo k stabilizácii tohto odvetvia.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, ešte  mi teraz dovoľte,  aby

som vás  veľmi krátko  informoval o spôsobe -  myslím, že už

v tejto chvíli  dostávate zoznam poslancov,  ktorí vystúpili

v rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi, bolo ich celkom 27, kto-

rí  formulovali pozmeňujúce  návrhy, ale  celkove v rozprave

vystúpilo 46 poslancov. Podľa  toho,  ako ma informoval  pán

predseda Národnej  rady, v súvislosti s touto  tlačou,  teda

vládnym návrhom zákona o štátnom  rozpočte, pravdepodobne sa

uskutoční poslanecké grémium a na poslaneckom  grémiu sa do-

hodne ďalší postup.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ďakujem  pekne za pozornosť.

Už ste si všimli, že všetky pozmeňujúce návrhy dostanete zo-

radené tak, ako boli v rozprave prednesené.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  prerušíme rokovanie

k tomuto  bodu programu.  Podľa  programu  by mal  ísť zákon

o dani z pridanej hodnoty,  peňažné náležitosti vojakov, po-

tom vládny návrh  zákona o štátnej službe a  až 16. decembra

ako prvý bod Národná banka. Z toho k bodu 5, pôvodne 21, nie

je správa gestorského výboru, čiže ho prerokúvať nemôžeme.

 

     Ale je tu pán minister obrany, ktorý zajtra nebude môcť

prísť, a sú tu dva jeho  návrhy, a to návrh na vyslanie jed-

notky Armády  Slovenskej  republiky na  Golanské výšiny a do

mierových síl NATO SFOR na  územie Bosny a Hercegoviny (tlač

750). Mohli by sme do  19.00 hodiny odsúhlasiť tieto dva ná-

vrhy s tým, že zajtra by program pokračoval takto:

 

     Máme zákony, ktoré sme  prerokúvali v skrátenom konaní,

ktoré  sme mali  teraz  prerokovať.  Lenže z týchto  zákonov

v skrátenom konaní prerokoval gestorský  výbor len dva, a to

školský  zákon a zákon o sociálnom  zabezpečení. Tie  by sme

mohli zajtra prerokovať a po nich  by sme, keďže tie tri vý-

bory ešte neprerokovali, mohli  prejsť k poslaneckým návrhom

zákonov. To sú tie dva návrhy, čo predkladá pán poslanec Se-

čánsky a pán poslanec  Fico. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy

k rozpočtu by sme potom prerokovali, ak sa dohodneme, zajtra

poobede a hlasovanie o rozpočte  ako celku by bolo v piatok.

Predbežný  súhlas niektorých predsedov klubov  som už k tomu

dostal. Zajtra by sme rokovali o 9.30 hodine, aby ešte kluby

mohli od 8.00 do 9.30 hodiny zasadať, ak sú nejaké  problémy

k tým pozmeňujúcim návrhom k rozpočtu. To je môj návrh.

 

     Dnes  by  som  prosil  ešte  prerokovať Golanské výšiny

a SFOR. Súhlasíte s tým, alebo mám dať hlasovať? Je súhlas.

 

     Prosím pána ministra obrany, aby nám predniesol

 

     návrh na vyslanie  jednotky Armády Slovenskej republiky

do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách.

 

     Návrh máte ako tlač 723 a správu o výsledku  prerokova-

nia návrhu vo výboroch ako tlač 723a.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám vám  na schválenie iniciatívny  materiál Mi-

nisterstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahra-

ničných vecí - návrh  na vyslanie jednotky Armády Slovenskej

republiky  do mierovej  misie UNDOF  na Golanských výšinách,

ktorý vláda  Slovenskej republiky schválila  uznesením číslo

606 19. augusta 1997.

 

 

     Bezpečnostná  rada OSN rozhodla 14. júla 1997 o tom, že

mandát mierovej  misie UNTAES vo  Východnom Slavónsku skončí

15. januára 1998. Tým sa  vytvorili podmienky  na  skončenie

účasti ženijnej jednotky Armády  Slovenskej republiky v mie-

rovej misii OSN na území  bývalej  Juhoslávie, ktorá  začala

v roku 1993.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci, a neodchádzajte, aby sme

mohli hlasovať.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     V súlade s Programovým  vyhlásením vlády Slovenskej re-

publiky v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu

hľadajú obe ministerstvá riešenia, ktoré by umožnili Sloven-

skej  republike  pokračovať v podpore  úsilia OSN zastúpením

v niektorej z ďalších  mierových misií.  Navrhované riešenie

vyslať v rámci kontingentu mierových síl Rakúska v misii OSN

na Golanských výšinách  jednotku Armády Slovenskej republiky

predstavuje konkrétnu odpoveď na podnety z rokovaní predsta-

viteľov Slovenskej  republiky a Rakúskej republiky o potrebe

rozšíriť spoluprácu  oboch  krajín v oblasti  prípravy a vý-

stavby spoločných  jednotiek na mierové  operácie. Podporuje

iniciatívu šiestich stredoeurópskych  krajín zameranú na vy-

tvorenie spoločných mierových síl pre potreby OSN.

 

     V doterajšom  priebehu  prípravných rokovaní  vyjadrili

príslušné orgány OSN a veliteľ  misie UNDOF predbežný súhlas

so zapojením  Slovenskej republiky do  tejto misie. Vyslaniu

našej jednotky do uvedenej misie bude okrem politických roz-

hodnutí v štátnych orgánoch  Slovenskej republiky a Rakúskej

republiky predchádzať  aj súhlas  Izraela a Sýrie ako  strán

zúčastnených na konflikte.

 

     Do misie UNDOF pozorovacích  síl OSN na odpútanie vojsk

na Golanských  výšinách sa navrhuje  vyslať jednotku zostavy

práporu rýchleho nasadenia Armády Slovenskej republiky v si-

le  čaty 35 osôb  vrátane  príslušného  počtu veliteľských a

štábnych dôstojníkov.  Čata bude zaradená do  jednej z troch

rôt rakúskeho práporu mierových síl na Golanských výšinách.

 

     Podľa článku 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky je

potrebné,  aby Národná  rada Slovenskej  republiky vyslovila

súhlas  na vyslanie  ozbrojených síl  mimo územia Slovenskej

republiky.

 

     Vážený  pán predseda,  pani poslankyne,  páni poslanci,

odporúčam vám, aby ste s predkladaným návrhom súhlasili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ako spravodajca bol určený pre tento bod programu pred-

seda výboru pán Danko. Prosím,  aby nás v stručnosti obozná-

mil s prerokovaním vo výbore a s jeho návrhom.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpil na rokovaní Národnej

rady Slovenskej republiky v druhom čítaní o návrhu na vysla-

nie jednotky  Armády Slovenskej republiky  do mierovej misie

UNDOF na Golanských výšinách (tlač 723) ako  spravodajca Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpeč-

nosť.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1743 zo 16. septembra 1997 pridelil predmetný

návrh na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky,  pričom ako príslušný  určil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Výbory prerokovali predmetný  návrh v stanovenom termí-

ne, vyslovili s ním  súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slo-

venskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslanie jed-

notky Armády Slovenskej republiky do mierovej misie UNDOF na

Golanských výšinách v rámci  práporu  mierových síl Rakúskej

republiky a vykonanie  špeciálnej prípravy príslušníkov jed-

notky  Armády Slovenskej  republiky vo  výcvikovom zariadení

mierových síl  Armády Rakúskej republiky vo  Viedni v období

február až máj 1998.

 

     Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k pred-

metnému návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Môžem otvoriť rozpravu.

 

     Pýtam sa, kto sa hlási  do rozpravy, keďže som nedostal

písomnú prihlášku.

 

     Pán poslanec Figeľ sa hlási do rozpravy.

 

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     azda len pár slov. Myslím si, že ide o vážne veci, kto-

ré zostali na koniec dnešného  dňa, a tak trochu s ľahkosťou

ich ideme prebehnúť.

 

     Chcem sa spýtať pána ministra len dve veci: Či príprava

nášho práporu  bude naozaj  kvalitná a zodpovedná. Totiž  to

vyslanie je veľmi vážne. V tej misii, ktorá pôsobí od sedem-

desiatych rokov na Golanských výšinách, už zahynulo viac vo-

jakov, než my tam posielame. A to sú najťažšie správy, ktoré

prichádzajú z takýchto  operácií, že  niekoho  dovezú  domov

inak, než odchádzal, teda nie  živého. Chcem sa teda spýtať,

nakoľko je tá príprava vážna. Zohľadňuje riziká tejto misie?

Pretože je to stále horúca pôda - Blízky východ. To po prvé.

 

     Po druhé sa chcem spýtať, či naše zahraničnopolitické a

diplomatické rokovania boli všestranné,  resp. aký je postoj

Sýrie k tejto  iniciatíve, resp. k tomuto poslaniu. Či roko-

vania, ktoré  mali byť nielen  pod  hlavičkou OSN, ale aj za

našu stranu, boli  vykonané tak, ako mali byť, teda so všet-

kými partnermi  zainteresovanými v konflikte  na Blízkom vý-

chode, resp. na Golanských výšinách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Predseda výboru pán Hofbauer sa hlási do rozpravy. Inak

končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     misiu slovenských vojakov  na Golanských výšinách pova-

žujem za  veľmi kurióznu z viacerých  dôvodov. Slovenskí do-

brovoľníci budú  slúžiť v rakúskej jednotke pod rakúskym ve-

lením, pod rakúskou  zástavou a v rakúskych uniformách. Budú

mať výsadu, že na rukáve budú môcť mať nápis Slovakia. Ja by

som len  rád pripomenul, že  za podobných podmienok  slúžili

naposledy hurbanovskí dobrovoľníci v rakúskej armáde pod ra-

kúskym velením, pod rakúskou  zástavou a mohli mať trikolóru

na rukáve. Neviem, ktorí z vás ste dostali mandát na to, aby

ste súhlasili s takouto misiou. Ja osobne som od svojich vo-

ličov takýto  mandát nedostal, a preto  za to hlasovať nebu-

dem.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrnko.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by som sa tiež vyjadriť k tomuto problému, preto-

že si  myslím, že je tu  veľa nedorozumenia ohľadom vyslania

našej jednotky na Golanské  výšiny. Predovšetkým treba pove-

dať, že malo by byť  záujmom Slovenskej republiky, aby sa na

mierových misiách podieľala, pretože tak sa môže jednoznačne

na  medzinárodnej scéne  lepšie pertraktovať,  lepšie sa tam

môže umiestniť i vzhľadom na rôzne iné aktivity, ktoré sa aj

vo vzťahu zvonku k nám dejú.

 

     Druhá vec. Samozrejme, bolo by najlepšie, keby sme mali

samostatnú misiu a boli sme  zaradení  do samostatnej  misie

v rámci  OSN. Žiaľbohu,  treba povedať,  že takáto  misia by

najskôr musela byť,  ale voľná nie je, všetky  misie OSN mo-

mentálne sú už obsadené nejakým kontingentom.

 

     Ďalej treba  povedať, že Slovensko  tohto roku vstúpilo

- a spolu s pani poslankyňou Belohorskou sme boli v OSN - do

Organizácie OSN pre mierové  operácie, stalo sa tam plnohod-

notným členom a bolo by aj  dobré, aby  sme sa jednoducho na

týchto operáciách zúčastňovali. Je to aj úspech našej diplo-

macie a vo  vzťahu k susednému štátu, ktorým  je Rakúsko, aj

určitým prejavom schopností a možnosti vzájomnej kooperácie.

A Rakúsko vlastne dáva určitým spôsobom Slovensku šancu, aby

sa na mierových operáciách podieľalo  tým, že zo svojho kon-

tingentu nám uvoľnilo jednu čatu.

 

     Treba povedať,  že to, že  naša jednotka bude  zaradená

pod rakúsky kontingent, neznamená  stratu jej vlastnej iden-

tity. Ona  tam bude ako  jednotka slovenskej armády,  nebude

tam ako jednotka v nejakých cudzích službách, pretože jedno-

ducho nie  je ani možné z  hľadiska medzinárodného práva ob-

liecť vojakov do cudzích  uniforiem. Takéto nejaké myšlienky

sa nezakladajú na reálnom fakte. Treba jednoznačne konštato-

vať, že  vyslanie našej jednotky je  úspechom našej diploma-

cie, je  prehĺbením našich dobrých susedských  vzťahov s Ra-

kúskou republikou. A myslím si, že slovenský parlament urobí

len dobre,  keď aj našim vojakom  umožní, tým vojakom, ktorí

sú na to trénovaní, a je to napríklad  prápor rýchleho nasa-

denia v Martine, aby sa mohli na týchto mierových operáciách

zúčastňovať.

 

     Iba toľko som chcel povedať. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte s  faktickou  poznámkou sa hlási  pán poslanec An-

drejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ak dovolíte, ja len veľmi krátko. Prosím poslancov, aby

sme podporili  tento návrh. Je  to jednak vyslovenie  istého

stanoviska k našej zahraničnej  politike, ale aj uznania Ra-

kúsku, že  bolo ochotné na svoj  úkor umožniť Slovenskej re-

publike účasť v tomto mierovom procese.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister sa chce vyjadriť.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     budem reagovať krátko na otázku pána poslanca Figeľa.

 

     Prápor rýchleho nasadenia je práve na tieto mierové mi-

sie cvičený a je to  aj motivácia tohto práporu rýchleho na-

sadenia, lebo v podstate  je to plne profesionalizovaný prá-

por a títo vojaci vstupujú do armády  na kontrakt. A vlastne

keď nemajú nejakú motiváciu  uplatnenia v zahraničí, tak po-

tom títo vojaci strácajú opodstatnenie výcviku. Výcvik tých-

to vojakov  jednoznačne bude realizovaný  aj v Rakúsku,  aby

tie skúsenosti, ktoré má rakúska jednotka, boli využité.

 

     Čo sa týka otázky, či  je súhlas Sýrie, v úvodnom slove

som jasne povedal, že  tieto rokovania ešte podnecujú súhlas

Sýrie, a tak ako ministerka zahraničných vecí deklarovala na

spoločnom zasadnutí výborov, je tam kladné stanovisko.

 

     Čo  sa týka  vystúpenia pána  poslanca Hofbauera, treba

zobrať ten fakt, že naši vojaci sú aj vo Východnom Slavónsku

pod velením belgického generála, ktorý velí našim jednotkám.

Sú  pod zástavou  OSN, a nie sú  pod  nejakou inou zástavou.

A tam,  kde som  mal možnosť  navštíviť ich,  jednoznačne sú

veľmi vysoko hodnotení, a nielen to, že majú skúsenosti a že

vycvičenosť Armády Slovenskej republiky je veľmi vysoko hod-

notená, ale aj to, že tak  ako to už dnes hovoril pán posla-

nec Moric,  že Golanské výšiny  sú  do istej  miery z veľkej

časti zamínované, tak budú  použité naše prostriedky v odmí-

novaní a vlastne sa môže  takto úspešne prezentovať naša ar-

máda aj v zahraničí.

 

     Tak ako povedal pán poslanec Hrnko, je to úspech z hľa-

diska toho, že bolo viac ponúk, možností, aby do tohto vstú-

pili. Ale  mal som možnosť rokovať  s pánom ministrom Fazla-

bendom, a tak vlastne bolo umožnené našej jednotke zúčastniť

sa na tejto mierovej misii.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán  spravodajca  sa  zrejme  nebude  vyjadrovať, takže

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať o uznesení Národnej rady.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi,  aby som prečítal  návrh uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky k  návrhu na vyslanie jednotky Ar-

mády Slovenskej republiky do  mierovej misie UNDOF na Golan-

ských výšinách (tlač 723).

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. l) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s vy-

slaním jednotky Armády Slovenskej  republiky do mierovej mi-

sie UNDOF  na Golanských  výšinách v rámci práporu mierových

síl Rakúskej republiky a vykonaním  špeciálnej prípravy prí-

slušníkov jednotky Armády Slovenskej republiky vo výcvikovom

zariadení mierových síl Armády  Rakúskej republiky vo Viedni

v období február až máj 1998."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli ste  návrh uznesenia. Pani  poslankyne, páni po-

slanci, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať, že  sme prijali  uznesenie k návrhu

vlády Slovenskej republiky na  vyslanie jednotky Armády Slo-

venskej republiky do mierovej  misie UNDOF na Golanských vý-

šinách.

 

     Ďakujem.

 

     Môžeme  pristúpiť k  ďalšiemu bodu  programu, ktorým je

druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslanie príslušníkov Armády  Slovenskej re-

publiky  do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Herce-

goviny.

 

     Aj v tomto  prípade k tlači 750 prednesie  návrh  vlády

pán minister obrany. Návrh na uznesenie máte ako tlač 750a.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám vám  na schválenie iniciatívny  materiál Mi-

nisterstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahra-

ničných vecí Slovenskej  republiky - návrh na  vyslanie prí-

slušníkov Armády  Slovenskej republiky do mierových síl NATO

SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

 

     V  programovom vyhlásení  sa vláda  zaviazala, že  bude

hľadať konkrétne možnosti  zapojenia Slovenskej republiky do

aktivít  medzinárodných  organizácií v oblasti  humanitných,

záchranných  a  mierových  operácií.  Takúto  príležitosť po

predpokladanom  skončení  misie  OSN  vo Východnom Slavónsku

predstavuje účasť na misii SFOR.

 

     Politické a vojenské orgány NATO  začali v priebehu au-

gusta 1997 s prípravou  tretej  fázy. Cieľom  tejto  fázy je

podporiť činnosť miestnych  orgánov v oblasti plnenia miero-

vých dohôd, zabrániť prepuknutiu ozbrojených konfliktov, mo-

nitorovať rozmiestnenie vojenských síl strán konfliktu, kon-

trolovať vzdušný priestor a podporiť jednotky mierovej misie

OSN UNTAES.

 

     Podľa článku 86 písm.l) Ústavy  Slovenskej republiky je

potrebné,  aby Národná  rada Slovenskej  republiky vyslovila

súhlas  na vyslanie  ozbrojených síl  mimo územia Slovenskej

republiky.

 

     Vážený pán predseda, páni  poslanci, odporúčam vám, aby

ste s predkladaným návrhom súhlasili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Ako spoločný  spravodajca k tomuto bodu  bol určený pán

poslanec Borovský, preto ho prosím, aby nás oboznámil s pre-

rokovaním vo výboroch a s návrhom.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady vystúpil pri  rokovaní Národnej rady Slovenskej re-

publiky o návrhu na  vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej

republiky do mierových síl NATO SFOR na územie  Bosny a Her-

cegoviny ako spoločný spravodajca určený Zahraničným výborom

Národnej rady  Slovenskej republiky a oboznámil  vás so spo-

ločnou správou výborov.

 

     Návrh na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej repub-

liky do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegovi-

ny pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svo-

jím rozhodnutím číslo 1763 z 2. októbra 1997 na prerokovanie

do 7. novembra 1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  obranu a bezpečnosť a Zahraničnému  výboru  Národnej

rady  Slovenskej republiky.  Zároveň určil  Zahraničný výbor

Národnej rady Slovenskej republiky ako príslušný podať sprá-

vu o výsledku prerokovania návrhu v určených výboroch v ter-

míne do 7. novembra 1997.

 

     Obidva  uvedené výbory  prerokovali  návrh v stanovenej

lehote a vyslovili s ním  súhlas a rovnako odporúčajú Národ-

nej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. l) Ústa-

vy  Slovenskej republiky  vysloviť  súhlas s vyslaním  troch

dôstojníkov pre oblasť  civilno-vojenských vzťahov a piatich

vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej republiky do mie-

rových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  návrhu na  vyslanie troch dôs-

tojníkov pre oblasť civilno-vojenských vzťahov a piatich vo-

jenských pozorovateľov do mierových  síl NATO SFOR na územie

Bosny a Hercegoviny  bola  schválená  uznesením Zahraničného

výboru Národnej rady Slovenskej republiky 29. októbra 1997.

 

     Skončil som pán predseda. Môžete otvoriť rozpravu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa

hlási zatiaľ pán poslanec  Figeľ. Ešte niekto? Nikto. Končím

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  minister, nechcem  naozaj zdržiavať.  Jedna vec ma

však zaujíma a zrejme aj ďalších poslancov. Tento návrh trvá

veľmi dlho.  Skoro celý rok  nám trvalo, kým  ideme schváliť

niekoľkých pozorovateľov do misie SFOR, ktorá už je pokračo-

vaním IFOR,  teda Implementation Force,  pre presadenie day-

tonských dohôd. Misia SFOR sa ide za  chvíľu  skončiť, čo je

možné, čo je ešte otvorené,  samozrejme. Kým tam tí naši na-

stúpia,  bude  jar a vlastne   sa budú  vracať už  po chvíli

naspäť, pretože ešte nemáme všetky náležitosti dohodnuté.

 

     Chcem sa spýtať,  prečo nám to trvá tak  dlho, tých pár

ľudí vyslať  do zahraničia, resp. predložiť  tento návrh  do

parlamentu, od jari tohto roku. A po druhé, kedy vlastne bu-

dú uzavreté náležitosti - a to je dohoda o účasti NATO a fi-

nančná dohoda, ktorá súvisí s tou  dohodou o účasti - s tou-

to organizáciou,  pretože bez týchto dohôd  celý plán nie je

realizovateľný. A pokiaľ viem, ešte nie sú uzavreté. Pán mi-

nister, ak existujú odpovede na tieto otázky, tak by som ich

rád poznal.

 

 

 

 

     Inak - tak  ako predtým misiu na Golanské  výšiny - KDH

podporí tento návrh. Skôr sme  za to, aby všetky náležitosti

boli robené kvalitne a hlavne  včas, pretože potom sa stráca

aj politický kapitál, ktorý by  mohol znamenať veľa pre mie-

rové úsilie v Európe.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     SFOR nie je sofort, zato to tak dlho trvalo.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Mňa mrzí to, že pán poslanec Figeľ tieto otázky dáva tu

na pléne. Potom  si trúfnem opýtať sa, načo  je spoločný vý-

bor, kde okrem pána ministra  bola aj pani ministerka zahra-

ničných  vecí, kde boli  ďalší  odborníci a mohli  sa všetky

tieto veci prerokovať. A tam by sa  dozvedel,  že nie je tak

ani s koncom a nie je tak ani so zmluvami.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Garai sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Chcel by  som zareagovať na  pána poslanca Figeľa.  Pán

poslanec Figeľ,  to ste nám  teraz tu v Národnej  rade pred-

niesli názor  ako budúci  kandidát, funkcionár v NATO, alebo

ako poslanec Národnej rady?

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ak sa nikto nehlási  s faktickou poznámkou, končím roz-

pravu k tomuto bodu programu.

 

     Pán  minister sa  nebude vyjadrovať,  ani pán  spoločný

spravodajca. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prečítajte nám návrh uznesenia.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol návrh uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky z 10. decembra 1997 k návr-

hu na  vyslanie príslušníkov Armády  Slovenskej republiky do

mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Hercegoviny.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. l) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s vy-

slaním troch dôstojníkov pre oblasť civilno-vojenských vzťa-

hov a piatich vojenských pozorovateľov Armády Slovenskej re-

publiky do mierových síl NATO SFOR na územie  Bosny a Herce-

goviny."

 

 

     Pán predseda, to je celý návrh na uznesenie, môžete dať

o ňom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Budeme sa prezentovať a  hneď hlasovať o návrhu uznese-

nia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  k návrhu slo-

venskej vlády na vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej re-

publiky  do mierových síl NATO SFOR na územie Bosny a Herce-

goviny.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pani poslankyne, poslan-

ci.

 

     Prajem vám dobrú noc.

 

     Zajtra  pokračujeme  o 9.30 hodine,  ale  predtým  budú

zrejme zasadať kluby. Klub HZDS od 8.30 hodiny.

 

                   Siedmy deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     11. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram siedmy  deň rokovania 37. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 o rokovacom  poriadku  Národnej  rady

Slovenskej republiky  by som mal  prečítať mená ospravedlne-

ných.  Oznamujem, že  som nedostal  žiadne ospravedlnenie od

pánov poslancov.

 

     Budeme pokračovať v rokovaní o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 29/1984 Zb.  o sústave  základných  a  stredných  škôl

(školský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a do-

plnení  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo 542/1990 Zb.

o štátnej  správe  v školstve a školskej  samospráve v znení

neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 844 a spoločnú správu

výborov ako tlač 844a.

 

     Vláda poverila  predniesť návrh zákona  pani ministerku

Slavkovskú, a preto ju prosím, aby nás oboznámila s návrhom.

 

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený vládny návrh uvedeného  zákona rieši tri zá-

kladné  problémy v oblasti základných a stredných škôl, a to

predĺženie povinnej školskej dochádzky  zo súčasných 9 na 10

rokov, čo bude mať nesporne  výchovný i sociálny aspekt, ďa-

lej rozširuje  súčasnú vzdelávaciu  sústavu o vyššiu odbornú

školu, ktorá bude pripravovať  na kvalifikovaný výkon odbor-

ných činností a prehlbovať  dosiahnuté stredoškolské vzdela-

nie v konkrétnych  náročných  činnostiach  podľa požiadaviek

praxe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci, poslankyne.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vzdelávanie  vo vyšších  odborných školách  bude určené

absolventom všetkých stredných  škôl, ktorí úspešným vykona-

ním maturitnej  skúšky získali stupeň  vzdelania, a to úplné

stredné  všeobecné alebo  odborné vzdelanie.  Jeho základným

cieľom je získanie  profesijnej kvalifikácie alebo špeciali-

zácie potrebnej na úspešné  uplatnenie sa v riadiacich funk-

ciách a na miestach, ktoré  vyžadujú a kladú nároky na samo-

statnú prácu a rozhodovanie.

 

     Štúdium v schválenej sústave študijných odborov sa bude

ukončovať  absolutóriom s udelením  absolventského  diplomu.

Vyššie odborné školy svojím zameraním budú dostatočne pružne

reagovať na technický  pokrok a vývoj dopytu po kvalifikova-

nej stredoškolskej práci na  pracovnom trhu, rozšíria ponuku

vzdelávacích možností pre absolventov stredných škôl.

 

     Ďalej  predloženou  novelou  tiež  riešime uplatňovanie

právnej subjektivity základných škôl, a to novou filozofiou,

s tým, že doteraz termín  udeľovania právnej subjektivity je

stanovený v zmysle  zákona  číslo 29/1984 Zb. o sústave  zá-

kladných a stredných škôl do 31. 12. 1997.

 

     Prechod na právnu subjektivitu si vyžaduje pripravenosť

zo strany základných škôl z ekonomickej, materiálnej, odbor-

nej a personálnej  stránky. Vyžaduje  si najmä zvýšenie  fi-

nančných prostriedkov, ktoré  súvisia s nárastom počtu nepe-

dagogických pracovníkov v základných školách. Preto v novele

navrhujeme, aby sa  udeľovanie právnej subjektivity predĺži-

lo, t. j., že základné  školy môžu požiadať o právnu subjek-

tivitu, ale nemusia povinne  vstúpiť do právnej subjektivity

do 31. 12. 1997. Závisí teda od školy, či sa cíti pripravená

na právnu subjektivitu, alebo sa necíti.

 

     Predloženým  návrhom  v minimálnom  rozsahu  navrhujeme

novelizovať  aj  zákon  číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe

v školstve a školskej  samospráve v znení neskorších predpi-

sov, a to najmä z dôvodov zabezpečenia výkonu štátnej správy

vo vzťahu k vyšším  odborným školám.  Všetky ostatné úpravy,

ktoré sú v navrhovanej novele, sú iba technickolegislatívne-

ho charakteru.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani ministerke.

 

 

     Dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov pani Ľudmi-

le Muškovej.

 

     Pán  poslanec Ftáčnik  ma upozornil,  že ste  len teraz

dostali  spoločnú  správu.  Informoval  som  sa  hneď  teraz

u predsedu, správa bola včera hotová o 11.00 hodine.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predložila spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vlád-

neho návrhu zákona.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky  podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 830

z 2. decembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave základných

a stredných  škôl v znení  neskorších  predpisov a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej  rady číslo 542/1990 Zb.

o štátnej  správe v školstve a  školskej  samospráve v znení

neskorších predpisov na  prerokovanie týmto výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a národnosti, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  obranu a bezpečnosť a Výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Iné výbory o návrhu zákona  nerokovali. Gestorský výbor kon-

štatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona ne-

dostal  žiadne  stanoviská  od poslancov  podané  podľa § 75

ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej  republiky. K predmetnému

návrhu zákona určené výbory  Národnej rady Slovenskej repub-

liky zaujali tieto stanoviská.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval vládny  návrh  zákona a na návrh predsedu  výboru

pána  Petra  Brňáka  hlasoval o návrhu  uznesenia  uvedeného

v prílohe zápisnice zo 101. schôdze výboru. Z celkového poč-

tu 15 poslancov výboru bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh

uznesenia boli 4 poslanci, nikto nebol proti a 4 poslanci sa

zdržali hlasovania.  Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  neschválil  predložený  návrh  uznesenia

v súlade s § 52 ods. 4 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  priadku  Národnej

rady Slovenskej republiky. Iný návrh uznesenia nebol predlo-

žený. Ďalšie štyri výbory v prijatých uzneseniach zhodne od-

porúčajú  Národnej  rade  Slovenskej  republiky návrh zákona

schváliť s tými pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi návrhmi, ktoré

máte v materiáli spoločnej správy pod číslom 844a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  poslankyne,  prosím o pokoj v rokovacej

miestnosti.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať takto:

 

     a) spoločne  o bodoch 2, 3, 4 a 7 v časti A a  o bodoch

1 až 10 v časti B, a tieto schváliť,

 

     b) spoločne  o bodoch 1, 5 a 6 v  časti A, a tieto  ne-

schváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb.

o sústave  základných  a stredných  škôl v znení  neskorších

predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej  samospráve v znení  neskorších  predpisov, vyjadrených

v ich  uzneseniach  uvedených  pod  bodom 3 tejto  správy, a

v stanoviskách  poslancov  gestorského   výboru, vyjadrených

v rozprave k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1997

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave

základných  a stredných  škôl v znení  neskorších  predpisov

a o zmene a doplnení  zákona Slovenskej  národnej rady číslo

542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a  školskej  samo-

správe v znení  neskorších  predpisov,  v znení  schválených

pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto sprá-

ve, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spo-

mínaný zákon, bola schválená  uznesením Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

číslo 508 dňa 9. 12. 1997.

 

     Pán predseda, zároveň  som splnomocnená výborom predlo-

žiť Národnej  rade návrh, aby sa  hlasovalo hneď po skončení

druhého čítania, aby tento  návrh postúpil do tretieho číta-

nia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli ste spoločnú  správu. Pani poslankyne, poslanci,

ide tu o skrátené konanie, takže neplatia lehoty podľa § 17,

preto otváram  rozpravu k tomuto bodu s tým,  že do rozpravy

som dostal  písomnú prihlášku za  klub robotníkov Slovenska,

hlási sa pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh novely  zákona číslo 29/1984 Zb. a číslo 542/1990

Zb. o štátnej  správe v školstve  je predložený na rokovanie

Národnej  rady. Návrh  novely rieši  vytvorenie podmienok na

plnenie povinnej 9-ročnej školskej  dochádzky a následne jej

predĺženie na 10 rokov postupným  prechodom za tri roky. Ďa-

lej zavádza  zriadenie vyššej  odbornej školy a rieši otázku

ďalšieho riadenia školstva v rámci zákona číslo 542/1990 Zb.

a jeho novely zákona číslo 222/1996 Z. z.

 

     Teda dávame pozmeňujúce návrhy.

 

     V  článku I bod 10 - Zriadenie  vyššej  odbornej  školy

odporúčame  doriešiť  financovanie  tohto typu stredných od-

borných škôl. Poprosil by som pani ministerku, aby odpoveda-

la na otázku, ako sa bude  financovať, z čoho, keď pre škol-

stvo teraz pýtali peniaze a zriaďujeme nové školy. Pýtame sa

tiež pani ministerky a navrhujeme, chceme doriešiť zaradenie

a uplatnenie týchto absolventov  po ukončení štúdia. Katalóg

zamestnanosti  totiž  s týmito  absolventmi  vôbec  nepočíta

z hľadiska kvalifikácie. Nie je to  ani vysoká škola, nie je

to ani bakalárske štúdium, a nie je to ani druhá maturita.

 

     K bodu 13 § 50 ods. 1 - doterajšia  legislatíva v škol-

skom zákone  neustanovila inštitút "stredisko  odbornej pra-

xe", preto nemôže byť v uvedenom paragrafe ani názov "vedúci

strediska odbornej praxe".

 

     Bod 15 - nový § 61 - odporúčame v odseku 2, žiaľ, tu už

pripomienky nebudeme môcť dať, lebo v gestorskom výbore naše

pripomienky neprešli, a preto vám to chcem ozrejmiť, a potom

dáme návrh. Bod 15 - nový § 61a  odporúčame v ods. 2 upraviť

v školskom roku 1998/1999  povinné pokračovanie v 9-triednej

základnej  škole.  Dôvodom  tohto  odporúčania sú skúsenosti

z prvého roka regulácie počtov  žiakov na stredné školy sta-

novením 66 %. Ďalšie dva roky  regulácie opäť po 66 % žiakov

predpokladá  výrazné zníženie  počtu žiakov  najmä stredných

odborných učilíšť z toho dôvodu, že krajské úrady v školskom

roku 1997/1998 nedodržali  pokyn Ministerstva  školstva Slo-

venskej republiky o postupe  pri regulácii počtu žiakov. Vý-

razné  zníženie počtu  žiakov v stredných  odborných učiliš-

tiach sa  prejaví v týchto  školách nedostatkom financií  na

prevádzku školy,  nakoľko tieto školy  sú financované norma-

tívne podľa počtu žiakov bez ohľadu na to, aké sú náklady na

prevádzku školy.

 

     V článku II návrh  zákona neuvádza zriaďovanie a zrušo-

vanie stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vy-

učovania, ktoré  zostávajú podľa doterajšej  právnej úpravy,

podľa  zákona  číslo 29/1984 Zb. Návrh  však  ďalej v bode 4

ods. 1 písm. a) navrhuje úpravu, ktorá je v rozpore so záko-

nom  číslo 29/1984 Zb. v § 10 ods. 2 vo  veci  týkajúcej  sa

zriaďovania stredných odborných  učilíšť a stredísk praktic-

kého vyučovania. Aby sa predišlo ďalším nedorozumeniam v ob-

lasti zriaďovateľskej  funkcie  rezortov a krajských úradov,

odporúčame doplniť nasledovné znenie:

 

     "a) V pôsobnosti krajských  úradov sú gymnáziá, stredné

odborné školy, stredné odborné učilištia, strediská praktic-

kého  vyučovania, pokiaľ  ich zriaďovateľom  nie je ústredný

orgán  štátnej  správy,  resp. iný  zriaďovateľ v zmysle § 9

a § 10 ods. 1 a 2 zákona číslo 29/1984 Zb."

 

     Ak sa tento text neupraví, bude naďalej pretrvávať roz-

por týchto dvoch  zákonov - zákona číslo 29/1984 Zb. a záko-

na číslo 542/1990 Zb. v znení  neskorších  predpisov a číslo

222/1996 Z. z.

 

     K bodu 15 - v § 8 ods. 2  sa  navrhuje  vypustiť  slová

"v spolupráci s rezortmi, v pôsobnosti ktorých sa pripravuje

mládež na povolanie". Keby sme akceptovali tento návrh, zna-

mená opäť porušenie § 11 zákona číslo 29/1984 Zb., preto od-

porúčame ponechať pôvodné znenie.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  na záver chcem

predniesť návrh v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky z 24. októbra 1996 o rokovacom poriadku Národnej ra-

dy. Podľa § 73 ods. 3 písm. a) skupina 15 poslancov navrhuje

Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie v nasle-

dovnom znení:

 

     "Národná rada  Slovenskej republiky vráti  návrh zákona

jeho navrhovateľovi na dopracovanie."

 

     Odôvodnenie: V článku II - v pôsobnosti  krajských úra-

dov sú gymnáziá, stredné odborné... ale to som už čítal, či-

že nemusím.  Preto  navrhujeme, máme 15 podpisov, aby  tento

zákon  bol  vrátený  na dopracovanie, a navrhujeme  hlasovať

o tomto návrhu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi Ľuptákovi.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, to bola jediná prihláš-

ka do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Píšem si

do rozpravy pani poslankyňu Lazarovú, pána poslanca Szigeti-

ho a pána poslanca  Ftáčnika. Takže končím možnosť prihlásiť

sa do rozpravy.

 

     Prosím predsedníčku výboru pani Lazarovú.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi  po konzultácii s profesorom Dr. Jánom Podo-

lákom, DrSc., obrátiť sa na pani  ministerku pri prerokúvaní

vládneho návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo

29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných  škôl  v znení

neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 542/1990 Zb. o štátnej sprá-

ve v školstve a školskej samospráve v znení neskorších pred-

pisov, a predložiť jej nasledujúci návrh.

 

     Navrhujeme, aby bolo  ustanovené bilingválne vyučovanie

v terajších školách s vyučovacím jazykom národností.

 

     Aký je súčasný stav  vyučovania a používania národnost-

ného jazyka v školách s vyučovacím jazykom národností. Ústa-

va Slovenskej republiky v článku 34 zaručuje občanom patria-

cim k národnostným  menšinám  okrem  iných  práv aj právo na

osvojenie si štátneho  jazyka a právo na vzdelanie v ich ja-

zyku. V súčasnosti  existujú  rôzne  formy vyučovania jazyka

národností. Maďarský, ukrajinský a bulharský jazyk sa vyuču-

je ako predmet v príslušných  základných a stredných školách

s vyučovacím jazykom národností. Rómsky jazyk sa využíva ako

pomocný jazyk pri vyučovaní rómskych detí v prípravných roč-

níkoch a v prvých  ročníkoch základných škôl. Rusínsky jazyk

sa  zaviedol  do  vyučovacieho  procesu  od  školského  roku

1997/1998 ako voliteľný predmet v základných školách. Nemec-

ký jazyk sa vyučuje ako  cudzí jazyk v školách so slovenským

vyučovacím jazykom a ako predmet aj v školách s nemeckým vy-

učovacím jazykom. Chorvátsky jazyk  sa vyučuje ako voliteľný

predmet. Pre českú, moravskú,  poľskú a židovskú národnostnú

menšinu nie sú doteraz  vytvorené možnosti na vyučovanie ja-

zyka vzhľadom na osobitné  podmienky, v ktorých tieto národ-

nostné menšiny v Slovenskej republike existujú, predovšetkým

pre ich  rozptýlenosť a nezáujem  rodičov o vyučovanie  prí-

slušného národnostného jazyka.

 

     Okrem možnosti vyučovania  materinského jazyka majú ob-

čania patriaci k národnostným  menšinám  vytvorené podmienky

na vyučovanie všetkých  predmetov v materinskom jazyku. Týka

sa to  predovšetkým  maďarskej, ukrajinskej a bulharskej ná-

rodnostnej menšiny. Väčšina škôl zriadených pre maďarskú ná-

rodnostnú menšinu je s maďarským vyučovacím jazykom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     ...ale v niektorých školách sa vyučujú niektoré predme-

ty v slovenskom jazyku. Školy, v ktorých  by sa vyučoval ma-

ďarský jazyk ako predmet a ostatné predmety v slovenskom ja-

zyku, podľa našich informácií nie  sú. Na druhej strane pre-

važujú  školy, v ktorých  sa  vyučuje  ukrajinský  jazyk ako

predmet a ostatné  vyučovacie  predmety v slovenskom jazyku,

pred školami, kde je vyučovanie v ukrajinskom jazyku.

 

     Návrh na zavedenie  alternatívneho vyučovania v školách

s vyučovacím jazykom národností sa doteraz neujal, lebo jeho

realizácia  bola paralyzovaná  najmä politickými  aktivitami

maďarských politických  strán. Od podania návrhu  až po jeho

realizáciu prešlo obdobie troch  rokov, počas ktorých sa vy-

víjala intenzívna  politická propaganda proti  týmto školám.

Zastrašovanie  rodičov detí  maďarskej národnosti spôsobilo,

že  ani v blízkej  budúcnosti  sa nedá  očakávať, že postoje

k tejto  forme vyučovania  sa  zásadne  zmenia u rodičov, od

ktorých závisí predovšetkým jej pozitívne prijatie.

 

     Hlavným nedostatkom súčasného stavu je výlučné postave-

nie jazyka národnostnej menšiny v školách s vyučovacím jazy-

kom národností vo vzťahu k štátnemu  jazyku, ktorý sa v nich

vyučuje ako cudzí jazyk. Táto prax neumožňuje potrebné osvo-

jenie si štátneho jazyka a v konečných dôsledkoch znemožňuje

spoločenské zrovnoprávnenie  príslušníkov menšín. Neumožňuje

sa  teda inštitucionalizovaným  spôsobom naplniť ustanovenie

ústavy, t. j. rovnocenné  ovládanie  aj štátneho  jazyka, aj

jazyka národností, ale naopak, podporuje sa nepriamo jazyko-

vý izolacionizmus, čo  je  priamo v rozpore s duchom  Ústavy

Slovenskej republiky.

 

     Aký je návrh na  toto bilingválne vyučovanie? Slovenská

republika by mohla nasledovať  vzor Rakúska. A nielen Rakús-

ka, ale aj iných  krajín, kde existuje dlhodobá tradícia bi-

lingválneho školstva. Pod bilingválnym  vyučovaním  sa v Ra-

kúsku myslí taký systém  používania vyučovacích jazykov, pri

ktorom sa všetky vyučovacie predmety v rovnakej miere vyuču-

jú tak v štátnom jazyku, ako aj v jazyku národnostnej menši-

ny.

 

     Cieľom bilingválneho vyučovania  je ovládanie predpísa-

nej vyučovacej látky v obidvoch jazykoch na rovnakej úrovni.

V praxi existujú viaceré  varianty uplatňovania tohto systé-

mu. Jeden týždeň  sa vyučujú v jednom  jazyku a druhý týždeň

v druhom jazyku - všetky  predmety.  Samozrejme, že učitelia

sa môžu  striedať buď  maďarskí so slovenskými, alebo, keďže

maďarskí učitelia robili štátnicu zo slovenčiny, t. j. ovlá-

dajú slovenský jazyk, tak by  mohli učiť plynule tieto pred-

mety v slovenskom  jazyku a na budúci týždeň  znovu v maďar-

skom  jazyku. To  isté platí  pre ukrajinský  jazyk, to isté

platí pre ďalšie národnostné menšiny, gruzínsky  jazyk a po-

dobne.

 

     Alebo je  možné realizovať  aj druhý variant, keď jedna

hodina z príslušného  predmetu  sa vyučuje v štátnom jazyku,

druhá v jazyku národností. Výber  niektorého z uvedených va-

riantov závisí od dohovoru riaditeľa školy s učiteľským zbo-

rom a s inšpektorátom, ktorý má  kontrolnou činnosťou zabez-

pečiť, že jazyky sú  vo vyučovacom procese rovnocenné. Tento

systém bilingválneho  školstva sa uplatňuje na úrovni mater-

ských škôl, základných a stredných  škôl. Ako súčasť a pred-

poklad úspešnosti bilingválneho vyučovania je aj bilingválna

príprava učiteľov na povolanie počas štúdia na vysokých ško-

lách. Podľa tohto systému sú štátny jazyk a jazyk národnost-

nej menšiny vo vyučovacom procese úplne rovnocenné.

 

     Aké sú dôvody na  realizáciu systému bilingválneho vyu-

čovania?  Bilingválne  vyučovanie  sleduje  dva hlavné ciele

spoločenským dosahom rovnako  dôležité. Prvým cieľom biling-

válneho vyučovania je zachovanie  jazykovej a etnickej iden-

tity príslušníkov  národnostných  menšín a etnických skupín.

Na splnenie tohto cieľa  štát vytvára dostatočný priestor na

vyučovanie v materinskom jazyku  národností podľa záujmu ro-

dičov detí. Prijatím  navrhovaného systému  sa súčasne splní

aj druhý cieľ vyplývajúci z Ústavy  Slovenskej republiky, že

príslušníkom  menšín sa  umožní rovnocenné  osvojenie si  aj

štátneho jazyka. Tým sa  splní hlavný predpoklad na integrá-

ciu  osôb patriacich k národnostným  menšinám  do občianskej

spoločnosti štátu.

 

     Rovnocenné uplatnenie príslušníkov  menšín v občianskej

spoločnosti je v záujme  rodičov  detí aj štátu.  Integrácia

národnostných  menšín do  občianskej spoločnosti  je rovnako

dôležitá, ako aj zachovanie  ich národnostnej identity. Sys-

tém bilingválneho školstva  umožní spoločenskú a hospodársku

integráciu osôb patriacich k národnostným  menšinám a zacho-

vanie ich identity v podmienkach demokratickej spoločnosti.

 

     Z tohto dôvodu sa obraciam na vás, pani ministerka, aby

ste začali s prípravou ďalšej  novely  prerokúvaného zákona,

ktorá by zohľadnila uvedené  pripomienky a návrhy s urýchle-

ným  predložením do  Národnej rady  Slovenskej republiky  za

účelom jej prerokovania a prijatia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Faktická poznámka - najskôr predseda výboru pán Slobod-

ník.

 

 

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

 

     V tejto súvislosti  by som  rád  pripomenul informáciu,

ktorá je v dnešnej  tlači, že v Rumunsku, ktorého  príkladom

nám naši maďarskí kolegovia často šermovali, ako sa tam ide-

álne vyriešila  otázka vyučovania  maďarčiny v školách s ma-

ďarským vyučovacím  jazykom, dosiahli včera  dohodu, dnes sa

to publikuje, že hlavné dva  predmety - dejepis a zemepis sa

v školách s maďarským vyučovacím jazykom v Rumunsku budú vy-

učovať po rumunsky. Myslím si a adresujem to aj  pani minis-

terke, že pri zohľadnení plánov na budúce vyučovanie si tre-

ba tento dobrý rumunský príklad osvojiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou  poznámkou sa  hlási  pani  poslankyňa

Edit Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda, chcela by som reagovať na niektoré

konštatovania pani Lazarovej.

 

     Ako na autoritu v tejto  oblasti sa pani poslankyňa La-

zarová odvolávala na pána  Podoláka, nositeľa Herderovej ce-

ny, a vzhľadom na to, že  Slovensko je malé, viem veľmi dob-

re, že  pán Podolák je  etnograf a Herderovu  cenu dostal za

svoju celoživotnú prácu ako etnograf a jeho témou bol výskum

slovenskej  ľudovej kultúry,  najmä  spôsob  života a ľudová

tvorivosť slovenských bačov. Takže si myslím, že jeho zobrať

ako etalón v oblasti  pedagogiky  nie je celkom  šťastné. Na

rozdiel od  tohto etalónu  poznám  iný etalón, a volá sa Jan

Amos Komenský.

 

     Táto autorita, tento muž, ktorý sa  svetovo považuje za

velikána pedagogiky, postavil celú  svoju teóriu  na tom, že

dieťa sa  najviac naučí vo  svojej materinskej reči.  Myslím

si, že ak by sme mali brať etalóny, tak by sme mali brať tie

správne. Myslím  si, že bolo by  tiež vhodné, keď by  sme sa

nevrátili k tej starej nešťastnej  praxi, aby sa menšiny ob-

šťastňovali na obraz niekoho iného.  Myslím si, že raz to už

nevyšlo, a nevyšlo to niekoľkokrát v histórii, myslím si, že

to bude aj tentoraz nešťastné. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási predseda výboru pán

Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Domnievam sa, že pani poslankyni Lazarovej zrejme v tom

vystúpení unikla  taká drobnosť, akože pán Podolák, o ktorom

sa tu pani Bauerová  vyjadruje tak dehonestujúco, je súčasne

odborným poradcom vlády Slovenskej republiky  pre slovensko-

-maďarské vzťahy, a keď si ho  vláda  vybrala, tak na  to má

evidentne  svoje dôvody,  ktoré pani  Edit Bauerovej nemusia

byť známe.

 

     A druhá  vec, ktorú pani poslankyňa  Lazarová možno ne-

spomenula, je, že je viac ako odôvodnené skutočne sa prispô-

sobovať  európskemu štandardu,  ktorý nám  toľko pripomínajú

všetci emisári,  komisári a radcovia, ktorí  chodia k nám na

Slovensko. A to štandard - akceptovať štandard národnostných

menšín  maďarský, akceptovať  štandard národnostných  menšín

rumunský. Nesnažme sa preskočiť  niečo také, čo skutočne Eu-

rópe nevyhovuje. Európsky  menšinový štandard slovenskej in-

terpretácie jej zrejme nevyhovuje, maďarský vyhovuje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže nie  sú faktické poznámky,  druhý je do  rozpravy

prihlásený pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani ministerky,

     milé dámy,

     vážení kolegovia,

 

     skôr než  pristúpim k predloženiu  mojich pozmeňujúcich

návrhov, dovoľte mi, aby som využil právo, ktoré je zakotve-

né v rokovacom poriadku, a zareagoval na slová  pani poslan-

kyne Lazarovej.

 

     Myslím si, že pani poslankyňa Lazarová tu vytiahla sta-

rú pieseň, to, čo sa už  pertraktuje, dá sa povedať 25 rokov

jednak v bývalom  Česko-Slovensku a teraz  na Slovensku, ale

myslím si, že s tým, čo  ste tu naznačili, ste ešte navŕšili

to, čo  sme pred troma rokmi  nazvali alternatívnym vyučova-

ním.  Hovoríte o bilingválnom  vyučovaní, hovoríte o tom, že

treba umožniť národnostným  menšinám, predovšetkým maďarskej

národnostnej  menšine,  rovnocennosť,  čo  sa týka ovládania

štátneho jazyka, slovenského jazyka. Myslím si, že vychádzať

v tomto prípade z európskeho štandardu, nie je namieste. Bol

by som veľmi rád, keby tu niekto povedal, trebárs aj vy pani

Lazarová, čo je to európsky štandard. Ktorá krajina môže po-

vedať, že  to, čo sa u nich  používa v oblasti  národnostnej

menšiny, v oblasti  vyučovania pre  národnostné  menšiny, je

európskym štandardom.

 

      Pani poslankyňa,  uvedomujete si to,  že Slovensko, čo

sa týka relatívnej početnosti národnostných menšín alebo ná-

rodnostnej menšiny, konkrétne maďarskej,  je na prvom mieste

v Európe?  Takú  krajinu  ako  Slovensko v Európe  nenájdete

z tohto hľadiska. Totiž vo Švajčiarsku, v Belgicku a vo Fín-

sku je táto problematika  dávno veľmi vysokým spôsobom, nad-

štandardným spôsobom, skutočne  vyriešená. Neviem, prečo po-

važujete rakúsky spôsob za  európsky štandard alebo mohli by

sme uvažovať o ďalších európskych krajinách, kde národnostné

menšiny dosahujú jedno-, maximálne dvojpercentné zastúpenie.

A ak vychádzate z toho, že na Slovensku viac ako 13 % obyva-

teľov patrí k inej ako slovenskej národnosti, tak si skutoč-

ne myslím,  že túto problematiku  na Slovensku treba  riešiť

osobitným spôsobom a treba to riešiť aspoň na tej úrovni, na

akej sa to  teraz rieši. A odmietam tento  spôsob, čo ste tu

navrhli, aby teda Slovenská republika  uvažovala o tom - za-

viesť v budúcnosti  bilingválne  vyučovanie  pre národnostné

menšiny - a predpokladám, že  ste mali predovšetkým na mysli

pre maďarskú národnostnú menšinu.

 

     Myslím si,  že pre  každého  občana patriaceho k národ-

nostným menšinám je tu vytvorená alternatívna možnosť. Každý

rodič sa môže rozhodnúť, do akej školy dá svoje dieťa, či ho

dá do slovenskej školy, alebo  do školy s vyučovacím jazykom

tej-ktorej národnosti. Neberme im  toto právo, toto právo je

zaručené v Ústave  Slovenskej  republiky, a myslím si, že ak

sú  problémy s úrovňou  vyučovania  slovenského jazyka alebo

s tým, že občania patriaci k národnostným menšinám neovláda-

jú štátny jazyk, teda slovenský jazyk, tak sa treba usilovať

zmeniť spôsob a metódy vyučovania slovenského jazyka, a mys-

lím  si, že  týmto spôsobom  dosiahneme ten  cieľ, čo ste tu

naznačili, aby  aj občania patriaci  k národnostným menšinám

mali rovnaké šance a aby boli rovnocenní s ostatnými občanmi

tejto republiky.

 

     A teraz mi dovoľte,  aby som predložil svoj pozmeňujúci

návrh,  ktorý so  mnou  podpísali  ďalší 15 poslanci.  Keďže

k predmetnému návrhu  zákona som  sa vyjadril v prvom čítaní

a keďže vo výbore som predložil niekoľko pozmeňujúcich návr-

hov a, bohužiaľ, tieto moje pozmeňujúce návrhy neboli akcep-

tované a neprešli, v mene 15 poslancov predkladám dva pozme-

ňujúce návrhy.

 

     Prvý  pozmeňujúci  návrh  sa  týka  bodu 4 a  navrhujem

v tomto bode  druhú vetu úplne vypustiť.  Jednoducho to odô-

vodňujem podľa  môjho posúdenia. Doterajšie znenie školského

zákona v § 3 ods. 1 je presnejšie  formulované nielen preto,

že  taxatívne vymenúva  jednotlivé národnostné  menšiny, ale

myslím si, že nie je vo všeobecnej polohe.

 

     Druhý môj pozmeňujúci  návrh sa  týka bodu 17, v ktorom

sa  hovorí o zmene v § 63 ods. 3. Navrhujem,  aby  slová "sa

upraví  postupne po  roku 2000"  boli nahradené  slovami "sa

upravuje  postupne  podľa  potrieb, možností  školy a na jej

žiadosť do roku 2000". Je  to v podstate podobný pozmeňujúci

návrh, aký bol  prijatý v gestorskom výbore, s tým, že pres-

nejšie sa  určí  termín, teda k akému termínu  majú základné

školy dostať právnu  subjektivitu. To je vlastne odôvodnenie

tejto zmeny, teda ide o konkretizovanie termínu prideľovania

právnej subjektivity.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Kým vystúpi v rozprave  posledný prihlásený, pán posla-

nec Ftáčnik, budú faktické poznámky.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem tu pripomenúť jednu zásadu, ktorá sa uplatňuje vo

všetkých európskych krajinách, ale aj  vo svete a ktorá pla-

tila  aj za bývalého  československého  štátu, komunizmus ju

trochu deformoval. Štát každej krajiny prispieva iba na ško-

ly so štátnym vyučovacím jazykom.

 

     Školy, v ktorých sa nevyučuje v štátnom jazyku, si môžu

obce zriadiť samy a vydržiavať ich samy. Preto si myslím, že

každá iná  koncepcia je v istom  zmysle  zmenšenie  vplyvu a

úlohy štátu  vo vzdelávacom  systéme, ktorý z ústavy síce má

zodpovedať za to, že vzdelanie je bezplatné pre každého a má

sa realizovať v zmysle metodických pokynov, ktoré vydáva mi-

nisterstvo školstva, ale na druhej  strane je tu snaha najmä

zo  strany maďarskej  národnostnej menšiny  vymknúť sa alebo

dostať školy spod štátnej kontroly.  To, že k tomu prispieva

aj návrh  uznesenia, ktoré tu prečítal  pán Ľupták, ma veľmi

zarmucuje,  ale  naozaj  ho  nebudem  môcť podporiť, pretože

nechcem v tejto oblasti podporovať ešte väčší diletantizmus,

ako je doteraz, aby  si príslušníci národnostných menšín ro-

bili v základných alebo v stredných školách, alebo na gymná-

ziách, čo  chcú. V každom štáte  štát zodpovedá za vzdelanie

a prispieva iba na školy, v ktorých sa vyučuje v štátnom ja-

zyku. Tak to má byť aj v Slovenskej republike.

 

 

     Pán Szigeti, neviem, odkiaľ  beriete štatistiky, pokiaľ

viem, podľa štatistík na  Slovensku žije 11,2 % príslušníkov

národnostných menšín, a to vrátane Rómov, Maďarov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Szigeti, nie  je mi známe, či ste  hovorili ako po-

slanec za  Spolužitie, alebo ako  riaditeľ vydavateľstva Ka-

ligram. Ale  tak či tak  ma  prekvapuje (hlasy z pléna) vaša

neznalosť  švajčiarskych pomerov,  pretože Švajčiarsko  nemá

národnostné menšiny. Švajčiarsko nie je republika, je konfe-

derácia kantónov, ktoré sú samostatné so štyrmi samostatnými

jazykovými štruktúrami švajčiarskych národností, ktoré neho-

voria po  švajčiarsky, lebo švajčiarčina  nejestvuje. Všetci

sú Švajčiari. Takže tu nemiešajte Švajčiarsko, pretože Švaj-

čiarsko je neopakovateľný model.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vypol si sa, zapnite mikrofón.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Tých 13 % národnostných  menšín už  napučalo v priebehu

krátkeho vystúpenia pána  poslanca Cupera na 15 %, to je ob-

divuhodné, ako  maďarská menšina narastá, aj  v Agende 2000.

Tá dokonca uvádza, že je 18 %, ba až 23 % národnostných men-

šín na  Slovensku. Takže keď  to pôjde týmto  tempom, tak to

bude asi tak, že ešte dva týždne a Slováci budú predstavovať

asi zlomkové množstvo. Odporúčal by som držať sa oficiálnych

údajov, a nie vašich hypotéz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     chcem odpovedať na otázku pánu poslancovi Szigetimu, čo

je to  európsky štandard v oblasti  vyučovania národnostných

menšín. Je toho veľa, ale  je to predovšetkým stupeň ovláda-

nia  štátneho,  úradného, či ak  chcete, oficiálneho  jazyka

tak, že absolventi škôl nemajú problém so začleňovaním sa do

spoločnosti, v ktorej žijú, čo,  žiaľ, nemožno povedať o ab-

solventoch škôl s maďarským vyučovacím jazykom.

 

     Súhlasím s vami, že každý  rodič  sa môže rozhodnúť, do

akej školy  dá svoje dieťa.  Súhlasím s vami,  keď hovoríte:

"Neberme im  to právo." Ale,  vážený pán poslanec,  my im to

právo stále  ponúkame, dokonca sme sa  snažili rozšíriť toto

právo o ďalšiu  možnosť. Dnes  majú možnosť dať  si dieťa do

slovenskej  školy, do  školy s vyučovacím  jazykom maďarským

alebo napríklad  rómskym, a skúšali  sme aj tretiu  možnosť,

zaviesť  dvojjazyčné vyučovanie,  ktoré sme  možno nešťastne

nazvali alternatívnym. Chceli sme teda rozšíriť právo vybrať

si dvojjazyčné vyučovanie. Ale vy, politici za Maďarskú koa-

líciu, ste urobili obrovskú antipropagandu a vy ste ich o to

právo vybrať si aj tretiu možnosť obrali.

 

     Súhlasím s vami, keď  hovoríte, že  treba zmeniť spôsob

a metódy vyučovania slovenského jazyka. Považujem sa za tých

30 rokov, čo som  vyučovala slovenčinu v maďarských triedach

ako cudzí jazyk a nakoniec aj ďalšie cudzie jazyky, a myslím

si, že sa rozumiem do problematiky, považujem sa za expertku

v tejto problematike, a hovorím  už dávno, veľmi, veľmi dáv-

no, že je jediný spôsob: tak ako máme lektorov zo zahraničia

pre nemecký jazyk, francúzsky  jazyk, anglický jazyk, a máme

s nimi mimoriadne  dobré výsledky, tak treba, aby slovenčinu

v maďarských  triedach učili  odborníci na  slovenský jazyk,

tí, ktorí vedia  trošku lepšie po slovensky ako  vy, pán po-

slanec. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, uplynuli vaše dve minúty.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán poslanec, asi ste  ma nie celkom dobre počú-

vali.  Hovorila  som,  že  navrhujem  bilingválne vyučovanie

s vyučovacím jazykom národností.  Nehovorila som výlučne len

o maďarskej  národnosti. Hovorila  som o všetkých  národnos-

tiach. Pre mňa príslušníci napríklad rusínskej národnosti sú

takisto vážení  občania našej republiky  ako príslušníci ma-

ďarskej národnosti, alebo ktorejkoľvek inej národnosti. Čiže

týka sa to národností ako takých.

 

     Čo sa týka príslušníkov maďarskej národnosti, vieme, že

skoro polovicu tvoria Rómovia. Dnes sa už Rómovia osamostat-

ňujú. Ak sa budú  hlásiť k národnosti rómskej a budú si žia-

dať rómske školy, tak občanov  hlásiacich sa k maďarskej ná-

rodnosti zostane  okolo 250 až 300 tisíc. To  nie je zasa až

tak veľmi  veľa. Ale za  terajšieho  stavu je u nás  vlastne

protiústavný stav. Práve preto sa obraciam na pani minister-

ku školstva, že je to protiústavný stav.

 

     V Ústave Slovenskej  republiky v článku 34 je zakotvená

povinnosť a právo na vzdelanie v štátnom jazyku. Školy s vy-

učovacím jazykom maďarským  tento článok ústavy nedodržiava-

jú, a preto vzniká v Slovenskej  republike  vlastne protiús-

tavný stav. Môj návrh  chce iba zosúladiť požiadavky kladené

na národnostné školy s Ústavou  Slovenskej republiky. Naozaj

nechápem, prečo sa tak urputne bránite, aby sa maďarské deti

naučili aj po slovensky. Veď bilingválne  vyučovanie znamená

vyučovanie všetkých  predmetov striedavo  týždeň v maďarskom

jazyku a týždeň v jazyku  slovenskom. To isté  platí  aj pre

národnostné školy s vyučovacím jazykom rusínskym alebo iným.

Neznalosťou slovenčiny chcete, páni poslanci, doslova obyva-

teľov maďarskej  národnosti izolovať na  úkor ich vzdelania,

na úkor uplatnenia sa v našej spoločnosti. A cieľom toho je,

že chcete urobiť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, uplynul váš čas.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ľutujem,  že pán  Szigeti sa  nepredstavil predtým, než

začal svoj príhovor. Takže ja  poviem, že jednak nie je čle-

nom Spolužitia,  je členom MKDH, a jednak  nie je riaditeľom

žiadneho  vydavateľstva. Je bývalý pedagóg. Toto  na to, aby

sme si ujasnili, pán kolega Hofbauer. A divím sa, že pán do-

cent Cuper, odborník, právnik  hovorí také nezmysly, že štát

prispieva iba na štátne školy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  na faktické poznámky  nemôžete reagovať,

môžete reagovať len na posledného vystupujúceho.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Áno. Ešte reagujem na  pána kolegu Szigetiho. Škoda, že

tiež presne nevyčíslil to, kto je rómskej národnosti, kto je

maďarskej, kto  je ukrajinskej a ďalší.  Ale tiež si myslím,

že mohol vysvetliť aj to tým kolegom alebo našim kolegyniam,

ktorým to nie je jasné, že ústava zaručuje právo každého ob-

čana, aby si slobodne zvolil  svoju národnosť. To nie je po-

vinnosť! Viete, pani kolegyňa Lazarová?

 

     Ďalej si nemyslím, že silou mocou sa tu nechceme integ-

rovať. To je veľký omyl. Tu nám  podsúvate neustále také ve-

ci, že  tu žijúce národnostné menšiny  sa nechcú integrovať.

Čo je to  za blud? Chceme vedieť štátny  jazyk, aj vieme. Aj

naše deti  vedia. To nám  nehovorte, že sa  nechceme naučiť.

Takže nám nedávajte také veľkolepé ponuky, stále viac ponúk,

ktoré vlastne...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale môžete reagovať na pána Szigetiho.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     ...znižujú naše možnosti, ktoré sú dané ústavou. Nepod-

súvajte to.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Cuper,

ale upozorňujem,  že vaša reakcia musí  byť na pána poslanca

Szigetiho.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  iba doplniť,  odporučiť pánu  Szigetimu, aby  si

pozrel školský  zákon z prvej republiky  alebo aby si pozrel

trebárs školské zákony vo Veľkej Británii, alebo v inej kra-

jine, trebárs vo Švédsku. Keď  už toľko rozprávajú, štát na-

ozaj prispieva  iba na školy s vyučovacím  jazykom  štátnym,

pretože tak je to zmyslom  realizácie ústavy. Každý musí do-

stať síce rovný diel zo štátneho rozpočtu, ale štátny záujem

je  tu dominujúci a musí  byť zohľadnený,  pani  Garajová to

jasne vysvetlila. Týka sa to aj európskych štandardov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa La-

zarová, ale upozorňujem, že  môžete reagovať len na vystupu-

júceho v rozprave.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Chcela by som pánu poslancovi  povedať toľko, že v jeho

vystúpení znovu zaznela nechuť, aby deti maďarskej národnos-

ti ovládali štátny  jazyk. To, že ho nevedia,  vám môžem do-

svedčiť ako vysokoškolská  učiteľka. Na nedostatočnú znalosť

slovenčiny doplácajú študenti  najmä pri prijímacích pohovo-

roch na vysoké školy. Pokiaľ boli  ešte ústne pohovory, ako-

-tak sa nám hlásili študenti aj zo škôl s vyučovacím jazykom

maďarským. Teraz, keď sú skúšky  prevažne  písomné a nedá sa

tam nič vyšvindľovať, ich  počet mimoriadne klesol. Veď daný

stav je v neprospech  občanov maďarskej národnosti. Ich deti

sa nedostanú na vysoké školy len preto, že neovládajú štátny

jazyk. Naozaj  sa vám čudujem,  pán poslanec, že  ako bývalý

pedagóg takto vystupujete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, páni poslanci.

 

     Faktické poznámky  sa skončili, v rozprave  vystúpi pán

poslanec Ftáčnik.

 

     A prosím, škriepky mimo rokovacej miestnosti.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pokúsim sa vrátiť túto debatu k meritu veci, to znamená

k návrhu zákona  tak, ako bol  predložený, a upútať vašu po-

zornosť na  veci, ktoré  sú v ňom riešené, pretože diskusia,

ktorá sa tu odohrávala, išla tak trochu nad rámec.

 

     Chcem povedať, že v prvom čítaní som vyjadril názor, že

zmyslom  predloženia  skráteného  konania  o  novele  zákona

o základných a stredných školách  malo byť riešenie nalieha-

vej  právnej situácie, t. j. vyriešenie  toho,  či  základné

školy  musia, alebo  nemusia byť  právnymi subjektmi  do 31.

12. 1997.  Keby sa bolo ministerstvo  školstva sústredilo na

túto otázku a riešilo ešte  druhý problém, ktorý je aktuálny

- zavedenie 9. ročníka -, ktorý  už vlastne beží, a legisla-

tívne ho  upravilo spoločne s desaťročnou  povinnou školskou

dochádzkou,  tak naša  diskusia by  bola podstatne  kratšia,

podstatne koncentrovanejšia a boli by sme všetci zrejme tie-

to návrhy podporili, pretože riešia aktuálne naliehavé veci.

Ministerstvo ale  vložilo do zákona aj  mnohé ďalšie otázky,

ktoré  jednoducho s naliehavosťou  týchto  dvoch vecí nemajú

nič spoločné.

 

     Či je  to otázka  jazyka, aj keď  nepriamo, zasiahlo do

problematiky osemročných gymnázií, zasiahlo do právomocí rád

školy a územných  školských rád a zavádza tu  nový koncepčný

pojem, ktorým majú  byť vyššie  odborné školy, a snaží sa za

týždeň dosiahnuť zasa závažné  zmeny napríklad v tej oblasti

vyšších odborných škôl, ktoré nejakým spôsobom nie sú hlbšie

prediskutované, a chce sa po nás, aby sme sa k nim v skráte-

nom konaní z týždňa na týždeň vyjadrili.

 

     Práve z týchto dôvodov si myslím, že keďže sa minister-

stvo nedržalo  merita veci, že  je namieste návrh,  ktorý tu

predložil podpredseda parlamentu Ľupták,  aby sa tento zákon

vrátil na dopracovanie a posúdili  sa veci, ktoré v ňom pre-

sahujú tú naliehavosť, a aby sa dobre vydiskutovali. Mám po-

dobný názor, a preto  tento  pozmeňujúci, resp. procedurálny

návrh budem podporovať, pretože  nie je odôvodnené, a vyjad-

rím sa k tomu podrobnejšie, postaviť veci, tak ako sú posta-

vené v tomto  zákone, a riešiť ich v takom  časovom  chvate,

aký máme pred sebou.

 

     Vážené dámy a páni, ak  by neprešiel návrh vrátiť zákon

na dopracovanie, mám pripravené k tomuto návrhu dva pozmeňu-

júce návrhy. Dva  sú preto, že sme sa  vo výbore pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport pokúsili takpovediac učesať tento

návrh a viaceré  veci, ktoré  boli  kontroverzné  vo výbore,

spoločne poslanci koalície i opozície sme posúdili a prijali

sme riešenia, ktoré  vylepšujú, teda  idú, ťahajú ten  zákon

smerom k tomu, čo som naznačil, k riešeniu naliehavých vecí,

a tie niektoré ďalšie veci, ktoré sa ukázali ako kontroverz-

né, sme  navrhli vypustiť alebo upraviť.  Čiže výbor vykonal

v tomto smere dobrú prácu, ktorá je premietnutá do spoločnej

správy. Myslím si, že až natoľko dobrú, že v porovnaní s ná-

vrhom, ktorý  predniesol kolega Szigeti  na riešenie právnej

subjektivity, považujem za lepší  návrh, ktorý predložil vý-

bor, to  znamená, časovo nelimitovať  zavedenie právnej sub-

jektivity.

 

     Kratučko by som to  vysvetlil, kolegyne, aby ste podpo-

rili bod  číslo 7 spoločnej správy,  ktorý nedáva časový li-

mit. Mohli by sme sa totižto v roku 2000 už nie my, ale par-

lament, ktorý  bude  zvolený v budúcoročných voľbách, dostať

do situácie, v akej sme teraz, že napríklad malotriedna ško-

la niekde v nejakej menšej  obci nebude mať žiadne podmienky

na to, aby sa stala právnym  subjektom, ale zákon, ak by sme

prijali  návrh  kolegu  Szigetiho,  by  to ukladal. Namiesto

1997 by ten  limit bol 2000. Náš výbor  prijal návrh, aby to

nebolo limitované žiadnym časom, aby to bola len fakultatív-

na možnosť pre školu, že  sa môže stať právnym subjektom, ak

má na to vytvorené možnosti a ak sú na to potreby, to zname-

ná, ak  to posúdi príslušný orgán  štátnej správy. Preto som

bližšie k podpore bodu 7 spoločnej správy.

 

     Veci, ktoré  sa nám nepodarilo vyriešiť,  sú dve. Jedna

sa týka možno maličkosti. Niektorí z vás ste dostali na sto-

ly návrh, aby sme  nebránili možnosť ustanoviť alebo otvoriť

osemročné gymnázium,  teda jeho prvé štyri  ročníky aj v zá-

kladnej škole.  Hovorím o bode 8 návrhu v článku I,  kde  sa

vypúšťa možnosť, aby základná  škola mohla otvoriť osemročné

gymnázium.

 

     Ministerstvo školstva v dôvodovej správe zdôvodňuje, že

takéto riešenie zvolilo preto, že vlastne žiadne takéto ško-

ly nevznikli. Pravda  je taká, že dve na  Slovensku máme. Sú

zriadené v Základnej škole Košická a v Základnej škole Jela-

čičova. Tieto  dve základné školy  gymnáziá vlastne zriadili

a udržiavajú  ich v chode v tom  zmysle, že  im, samozrejme,

pomáhajú  príslušné stredné  školy, teda  gymnáziá, ktoré sú

v ich blízkosti,  či už je  to Novohradská, alebo  Metodova,

ale hlavné a podstatné je to, že takéto školy skutočne exis-

tujú a dosahujú  veľmi dobré výsledky.  Navrhujem preto, aby

sme vypustili bod 8 návrhu, čím ostane  možnosť, možno veľmi

málo využitá  na Slovensku, ale i kvôli týmto dvom školám to

podľa môjho názoru stojí za  to, aby takáto možnosť v zákone

bola. Ak sa nerealizuje v iných školách, zrejme to bude pre-

to, že  sú tam iné  podmienky a nie je tam  povedzme podpora

blízko situovanej strednej školy, ktorá napomáha udržať kva-

litu takéhoto  zariadenia. Navrhujem teda toto  ako prvý po-

zmeňujúci návrh.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh je  koncipovaný alebo znie tak-

to: V článku I sa body 1, 3, 6, 7 a 10 vypúšťajú  a  v člán-

ku II sa body 4 a 16 vypúšťajú. Tento  návrh smeruje k tomu,

aby sme zo zákona  kompletne vypustili zriadenie vyšších od-

borných škôl.

 

     Viem, že je  to otázka na diskusiu a že  mnohí z vás si

myslia, že by sme mali zaviesť vyššie odborné školy. Navrhol

by som, aby  sme si o tejto otázke dali meritórnejšiu disku-

siu,  než v obednej  prestávke  medzi 12.30 až 14.00 hodinou

stihol náš výbor, pretože inak sme nemali vytvorené podmien-

ky na to, aby sme  mohli o zákone hlbšie rokovať. To je sku-

točne koncepčná zmena, ktorá v dôvodovej  správe, ale ani vo

vyjadreniach ministerstva nie  je dostatočne odôvodnená. Nie

je odôvodnená vo väzbe na pracovné katalógy, pani ministerka

hovorí, že potom, keď prijmeme zákon, ministerstvo práce vy-

dá príslušné  katalógy. Chýba tu  akékoľvek medzinárodné po-

rovnanie,  chýba tu  vyčíslenie aj  finančných nákladov,  na

ktoré upozornil pán podpredseda  Ľupták, a chýba aj väzba na

tzv. vysokoškolské odborné vzdelávanie.

 

     Pamätáme sa, a nakoniec pán  štátny  tajomník, keď  bol

u nás vo  výbore, mi dal  brožúrku, osobitná konferencia  sa

konala o tom, či máme  diverzifikovať  naše vysoké školstvo,

teda rozdeliť ho na  univerzitné a tzv. odborné školy, ktoré

by poskytovali nižší stupeň vysokoškolského vzdelania orien-

tovaného  na potreby  praxe, ktoré  ale nápadne  pripomínajú

vyššie  odborné  školy.  Na  Slovensku  máme  silnú tradíciu

v kvalitnom  stredoškolskom vzdelávaní.  To je  svätá pravda

a myslím si,  že tu treba hlbšie  a detailnejšie posúdiť, či

zavedenie vyššej  odbornej školy, tak  ako to navrhuje  táto

novela,  je naozaj  odôvodnené, či  to vyžaduje  spoločenská

prax a keď, tak v ktorých odboroch. Priznávam, že sú odbory,

ktoré  to naozaj  vyžadujú, a zatiaľ  zriadené  školy, ktoré

fungujú v experimente, sa  môžu  oprieť o platný § 8 odsek 3

súčasného školského zákona, ktorý uvádza, že je možné vyššie

odborné vzdelanie, ale  neuvádza príslušnú inštitúciu, ktorá

ho  zabezpečuje. Preto  ministerstvo školstva,  nielen toto,

ale aj jeho predchodcovia umožnili experimentálne overiť, či

takéto vzdelávanie  má svoje ratio, či  prináša novú kvalitu

z hľadiska poskytnutého stredoškolského vzdelania alebo vyš-

šieho  stredoškolského vzdelania  pre absolventov  stredných

škôl.

 

     Nie je  mi známe, že  by bol vyhodnotený  tento experi-

ment, ktorý tu  funguje naozaj myslím si od  roku 1990 alebo

1991. Na začiatku sa  rozbiehal aj prostredníctvom peňazí zo

zahraničia, kde bol záujem  overiť, že takéto vzdelávanie má

alebo nemá prínos pre nový typ stupňa vzdelania a uplatnenia

absolventov v praxi. Opakujem, nie je mi známe takéto vyhod-

notenie, a preto  som  blízky  tomu, aby  sme v tejto chvíli

v chvate, že sme minulý týždeň  dostali zákon a dnes ho máme

schváliť, takúto vážnu koncepčnú vec neriešili. Ak minister-

stvo je presvedčené, že  zavedenie vyšších odborných škôl je

potrebné,  a má  na to  patričné  argumenty a dôvody, nič mu

nebráni, aby na schôdzu, ktorú  budeme konať vo februári bu-

dúceho roku,  predložilo do prvého čítania  zákon, ktorý od-

stráni  tie  pochybnosti,  ktoré v tejto  snemovni  zazneli,

a vážne sa ním budeme zaoberať  tak, aby sme ho na aprílovej

schôdzi  mohli  prijať a aby  mohol slúžiť  ako legislatívne

riešenie pre  budúci školský rok.  Myslím si, že  by to bolo

podstatne rozumnejšie riešenie, ako v tejto chvíli naliehavo

vyriešiť  vec, o ktorej dôsledkoch nevieme  povedať a, bohu-

žiaľ, ani ministerstvo nevie povedať dostatok argumentov.

 

     Chcem povedať ešte jednu poznámku k bodu číslo 4, ak by

náhodou moje návrhy neboli  prijaté, čo, samozrejme, je prá-

vom tejto snemovne, aby sme  si vyjasnili, a poprosil by som

pani ministerku, keby sa k tomu  vyjadrila v záverečnom slo-

ve. Hovorím o bode 4 článku II. Tento bod,  keď by ste si ho

otvorili,  znie  takto:  V § 4 zákona 542 o  štátnej  správe

v školstve a  školskej  samospráve ods. 1  písm. a) znie, to

predvetie tu nie je uvedené,  pripomeniem vám ho, "do pôsob-

nosti krajského úradu patrí", a teraz znie ustanovenie, kto-

ré tu navrhuje ministerstvo:

 

     a) gymnáziá,  stredné  odborné  školy, stredné  odborné

učilištia, vyššie odborné  školy a strediská praktického vy-

učovania.

 

     Pán kolega Ľupták tu  uviedol oprávnenú obavu, či tento

stav neznamená, že chceme týmto zákonom previesť automaticky

všetky stredné  odborné učilištia zo  zriaďovateľskej pôsob-

nosti rezortov  do pôsobnosti krajských  úradov. Túto otázku

kladiem pani ministerke, aby sa vyjadrila, že to tak nie je.

Môj názor je taký, že to tak nie je, pretože stredné odborné

učilištia už v pôsobnosti  krajských  úradov sú a sú im dané

zákonom  číslo 222, teda zákonom o miestnej  štátnej správe,

ktorý sme  prijali v tomto  parlamente v minulom roku. Týmto

zákonom sme ale vytvorili,  kolegyne a kolegovia, tzv. dvoj-

právny stav.  Dvojprávny stav, že  stredné  odborné učilište

- mnohé z nich - ak  sa  pozriete vo  svojich regiónoch, kde

pôsobíte, určite také nájdete,  má zriaďovaciu listinu a vy-

menúvací dekrét  pre riaditeľa od krajského  úradu a súčasne

má zriaďovaciu listinu a vymenúvací  dekrét od ministra hos-

podárstva,  ministra  pôdohospodárstva  a  podobne.  To  sme

spôsobili spoločne s ministerstvom, možno som to poradie mal

obrátiť, tým, že  sme  nedôsledne  riešili situáciu v zákone

číslo 222, keď sme zriaďovali krajské a okresné úrady.

 

     Obávam sa  ale, že nie sme  schopní tú situáciu posunúť

dopredu ani  jedným smerom, ani druhým,  že tento dvojprávny

stav, teda stav, keď zriaďovateľom  môže byť aj rezort, teda

ministerstvo, a môže  ním byť  aj krajský úrad,  čo sa stalo

povedzme pre učilištia, ktoré boli v pôsobnosti ministerstva

školstva, ktoré ich dalo do zriaďovateľskej pôsobnosti kraj-

ských úradov, treba zachovať.

 

     Treba tu vytvoriť riešenia,  ktoré zabezpečia, že ak by

sa  učilištia stali  raz takými,  že ich  zriaďovateľmi budú

krajské úrady, že to  nebude znamenať likvidáciu učilíšť, že

tu  zachováme  stredné  odborné  vzdelanie,  ktoré poskytujú

stredné odborné  učilištia na tej vysokej  úrovni, ktorú sme

boli schopní poskytovať v minulosti, že vyriešime otázku fi-

nancovania, ale  najmä majetku stredných  odborných učilíšť,

pretože  tam sa  rôzne záujmy  premietajú do  toho, aby časť

tohto majetku prešla do súkromných  rúk, o čom sa tento par-

lament meritórne vyjadril svojím  uznesením, kde povedal, že

sa nesmú  privatizovať stredné odborné učilištia  a že takto

zaväzuje vládu Slovenskej republiky.

 

     Čiže, kým  sa tieto veci  nevyriešia, je lepší  súčasný

stav,  ktorý síce  formálne vyzerá  ako dvojvládie,  ale sme

schopní v ňom existovať, ako nejaké  posuny jedným či druhým

smerom. To znamená posun učilíšť jednoznačne len pre rezorty

alebo posun  učilíšť ku krajským  úradom. Chcel by  som, aby

pani ministerka potvrdila, že bod 4 tohto zákona, teda člán-

ku II,  nemení súčasnú situáciu, to  znamená, dala garanciu,

že v pôsobnosti krajských  úradov, myslím si teraz zriaďova-

teľskej  pôsobnosti, budú  len tie  učilištia, ktoré  sú tam

dnes a že túto otázku je potrebné vyriešiť samostatným záko-

nom po dohode pravdepodobne rezortov vlády Slovenskej repub-

liky atď.

 

     Myslím si,  že by to  napomohlo určitú istotu,  pretože

vznikajú obavy, ktoré okrem iného vyjadril aj prezident Aso-

ciácie zamestnávateľských zväzov a združení pán Michal Ľach,

keď napísal  predsedovi vlády list, v ktorom  ho upozorňuje,

že takéto  riešenie, kde by  sa to dalo  jednoznačne len pod

krajské  úrady,  nezodpovedá  dohodám,  ktoré vláda uzavrela

s Asociáciou zamestnávateľských zväzov,  čiže aby sa rozptý-

lili aj  obavy týchto inštitúcií,  ktorým záleží na  kvalite

stredných odborných  učilíšť a vzdelávania, ktoré poskytujú,

pretože poskytujú nenahraditeľné vzdelanie, kolegyne a kole-

govia. A máme  dnes  odbory  na Slovensku,  myslím si, že to

mnohí viete, ktoré jednoducho chýbajú a chýbajú nám kvalifi-

kovaní pripravení mladí ľudia  na robotnícke profesie, ktoré

jednoducho nie  sú zabezpečené, pretože systém  nie je na to

nastavený. Ale to je už nad rámec tejto diskusie.

 

     Predniesol som dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, samozrej-

me, odovzdám kolegyni  spravodajkyni.  Prosím vás o ich pod-

poru s tým, že opakujem na záver, nebránime sa tí, ktorí sme

podpísali tento návrh, aby  sa o problematike vyšších odbor-

ných  škôl diskutovalo, ale samostatne, s lepšími  podkladmi

a lepšie vypracovaným zdôvodnením,  prečo by takéto školstvo

alebo typ školy mal byť zavedený do našej právnej sústavy.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Áno,  pán poslanec  Ftáčnik mal  pravdu, toho  sa aj my

obávame, že učilištia sú  dobre vybavené, v bývalom zriadení

boli učilištia  vybudované na vysokej  úrovni, a obávame  sa

toho,  čo sa  už aj  začalo robiť,  keď sa  zriaďovali kraje

a okresy,  že jednoducho  sa  začali v učilištiach zriaďovať

súdy a ďalšie organizácie štátnej správy.

 

     Mal  som  dosť  roboty,  aby  som  mnohokrát vycestoval

a zablokoval tieto veci, pretože  po týchto lukratívnych bu-

dovách išli niektoré štátne  správy. Učilištia by sa dostali

do suterénov, do  pivníc, a neviem kde všade.  To si dovoliť

nemôžeme. A obávame  sa, že  potom by  sa to  nakoniec mohlo

sprivatizovať, tak ako povedal pán Ftáčnik.

 

     Ďalej chcem povedať, že  niektoré profesie nám chýbajú.

Myslím si  práve, že ak nebudeme  mať výkonných kvalifikova-

ných robotníkov,  ak od toho  upustíme, tak to  bude koniec,

pretože budeme dovážať pracovnú silu, pravdepodobne niektoré

profesie už budeme dovážať  zo zahraničia o 2 - 3 roky. A to

viete, že keď príde sem robiť zahraničný robotník, tak nebu-

deme ho môcť tak platiť,  ako platí Francúzsko alebo Nemecko

nášho  robotníka v  ich krajine.  Áno, stav  je taký, že tie

učilištia, ktoré patrili pod  kraje, boli zriadené minister-

stvom školstva, nech patria pod  kraje, aj keď si nové kraje

zriadia nové  učilištia. Ale tie, čo sú pod rezortmi, jedno-

značne trvá naša strana na tom, aby ostali pod rezortmi, re-

zorty najlepšie musia vedieť, a tak ako pán Ftáčnik povedal,

treba predložiť aj koncepciu  učilíšť. Myslím si, že s Radou

stredných odborných  učilíšť by mala  pani ministerka spolu-

pracovať lepšie, však k tomuto zákonu sa ani rada nevyjadri-

la.  Načo máme  potom rady,  keď takýto  zákon sa  predkladá

a s touto  radou sa nekomunikuje?  Tak potom je  bezvýznamné

mať takéto  rady pri rezorte.  Takže sme za  to a trváme  na

tom, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážení páni poslanci, poslankyne, končím rozpravu k to-

muto  bodu programu,  ale chcem  sa z titulu  svojej pozície

spýtať pani  ministerky, a budem rád,  keď mi odpovie. Tento

zákon prerokúvame v skrátenom konaní na žiadosť vlády. Keďže

sú tu návrhy, aby bol  vrátený, chcel by som sa spýtať, pani

ministerka, prečo  vláda žiadala, aby  sme prerokovali tento

návrh v skrátenom konaní.

 

     Nech sa páči, pani ministerka sa vyjadrí k rozprave.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     začnem s odpoveďou na otázku pána predsedu Gašparoviča,

prečo  vláda  žiada  skrátené  legislatívne  konanie.  Jeden

z najdôležitejších  dôvodov je  ten, že v doterajšom  zákone

číslo 29 je  ustanovené, že  všetky  základné  školy by mali

prejsť do právnej subjektivity k 1. 1. 1998. Takže aj tí pá-

ni poslanci,  ktorí teraz tvrdia,  napríklad pán podpredseda

Ľupták, že ten  zákon treba vrátiť, si vlastne  berú na seba

to, že  tie školy budú  musieť  povinne od 1. januára prejsť

pod právnu subjektivitu. A to znamená odčerpanie ďalších fi-

nančných  prostriedkov z toho mála  finančných prostriedkov,

čo školstvo  má práve na  túto právnu subjektivitu.  Dať zá-

kladné  školy pod  právnu subjektivitu,  to skutočne znamená

veľký zákrok do štátneho rozpočtu. Čiže to je ten najdôleži-

tejší dôvod, prečo sme žiadali skrátené konanie. A prečo sme

ho žiadali v takom  krátkom čase, vysvetľovala som  to už na

minulom pléne, pretože sme  predkladali od júna nový školský

zákon, neprešiel vládou kvôli  tomu, že tam nebolo zakotvené

financovanie,  hoci v žiadnom  doterajšom  zákone  sa  nikde

o financovaní školstva  nehovorí. Ani v poslednej novele vy-

sokoškolského zákona sme  nehovorili o financovaní. Financo-

vanie  školstva sa  musí  riešiť  samostatným zákonom, a nie

rozptýliť  ho v jednotlivých  zákonoch.  Takže to  je dôvod,

prečo sa vlastne termín presunul až na december.

 

     A teraz  by som odpovedala, ak  dovolíte, na jednotlivé

otázky, ktoré tu odzneli, alebo príspevky do diskusie.

 

     Súhlasím s tým, čo  povedal pán  podpredseda Ľupták, že

treba koncepciu stredných  odborných učilíšť. Ťažko vytvoriť

koncepciu, keď rada zasadá, prijme nejaké uznesenia, ale re-

zorty tieto  uznesenia zmetú zo stola.  Rezorty nie sú ničím

viazané. Rezorty vo vzťahu k stredným odborným učilištiam si

robia svoju vlastnú politiku, a dovolím si tvrdiť, že tá po-

litika nie  vždy je dobrá. Stredné  odborné učilištia sa za-

chraňujú napríklad  tým, že stredné  odborné učilište, ktoré

bolo úplne  kompletne zamerané trebárs  na stavbárske práce,

nemalo dostatok  žiakov, tak aby  sa zachránilo, tak  si tam

zriadilo kuchárske, čašnícke  odbory atď. atď., proste vnie-

sol sa do stredných odborných učilíšť zmätok.

 

     To,  že klesajú  počty žiakov  stredných odborných uči-

líšť, pán podpredseda Ľupták, to nie je spôsobené tým, že sa

zavádza povinná 9-ročná školská dochádzka v základnej škole,

ale je  to spôsobené tým,  že je, žiaľbohu,  nezáujem žiakov

o stredné odborné  učilištia. Žiadnym zákonom  toto nemôžeme

vyriešiť.  Môžeme to  vyriešiť len  tým, ak  stredné odborné

učilištia budú  mať odbory, ktoré  sú  atraktívne. V mnohých

prípadoch, to  ste povedali správne,  niektoré odbory, ktoré

by sme tu potrebovali, chýbajú, ale nechýbajú  preto, že ich

stredné odborné učilištia nechcú zaviesť, ale chýbajú preto,

že nie je  záujem žiakov o takéto odbory.  Tam sa, žiaľbohu,

nedá nič urobiť.

 

     Zriaďovateľská funkcia stredných  odborných učilíšť vô-

bec nie je ohrozená. Zoberiem si to, aby  som to  prečítala,

to je vlastne  odpoveď aj na to, čo  tu hovoril pán poslanec

Ftáčnik. Nám je jasné, že je tu teraz dvojkoľajnosť, pretože

tu existuje  zákon číslo 222, existuje zákon číslo 29. Zákon

číslo 222 novelizoval  zákon číslo 29, ale  dovolím si teraz

tvrdiť, že chvalabohu, zabudol vlastne  na § 10, ktorý neno-

velizoval, a ten nám v zákone  číslo 29 zostal. A ten jedno-

značne  hovorí, že stredné odborné učilište  alebo stredisko

praktického vyučovania zriaďuje alebo zrušuje ústredný orgán

štátnej správy.

 

     Čiže ústredné orgány  štátnej správy, ministerstvá majú

stále vo  svojej  gescii stredné  odborné učilištia, a tu si

dovolím podotknúť, že sa to týka aj stredných odborných uči-

líšť, ktoré má v gescii  ministerstvo školstva. Došlo tu to-

tiž medzi  niektorými poslancami k takému  omylu, že stredné

odborné  učilištia riadili  školské správy.  Ale neboli  ich

zriaďovateľmi.  Myslím teraz  na stredné  odborné učilištia,

ktoré patria  školstvu. Zriaďovateľom je  ministerstvo škol-

stva, čiže tak ako ostatné rezorty si ponechávajú svoje uči-

lištia vo  svojej gescii, tak si  ich ponecháva aj minister-

stvo školstva.

 

 

     Chceli sme  vyjsť v ústrety v tom, a to sa, samozrejme,

rezortom  nepáči, že  sme naozaj  presvedčení, že  by tu mal

existovať jeden orgán, ktorý by  sa zaoberal a ktorý by ria-

dil  stredné odborné  učilištia, pretože  toto je  tu všetko

rozptýlené. A čo  sa týka  privatizácie, tak  mám  skôr  nie

opačný dojem, ale mám skôr  opačné správy. Nedostala som ani

jednu  správu o tom, žeby krajské  úrady chceli privatizovať

stredné odborné učilištia. Ale  mám dokonca na stole zoznamy

od niektorých rezortov, ktoré  chcú privatizovať stredné od-

borné učilištia. Čiže pán podpredseda Ľupták, ak tu hovoríme

o tom, že nechceme dovoliť  privatizovanie  učilíšť, tak  to

nezvaľujme na krajské úrady, ale  pozrime sa na niektoré re-

zorty.

 

     Potom  ešte stále k otázkam  pána  podpredsedu Ľuptáka.

Pán podpredseda, trváte  na tom, že § 8 ods. 2 - tam  chceme

vypustiť, že v spolupráci s rezortmi, a vy sa obávate, že to

znovu povedie k tomu, že  učilištia  by proste nemali zostať

pod rezortmi,  ale to nie je  pravda, pretože tento paragraf

hovorí  o  školskej  inšpekcii, a som  skutočne  presvedčená

o tom, že  školská inšpekcia je v  gescii ministerstva škol-

stva, a tam  má aj  zostať, a do školskej  inšpekcie  nemajú

vstupovať rezorty. Pretože to je  ďalšia vec, ktorá nám robí

zle v riadení stredných odborných učilíšť. Inšpekcia sleduje

výchovno-vzdelávací proces,  takže ten by  sme skutočne mali

nechať v gescii ministerstva školstva.

 

     K otázkam alebo k príspevkom pani poslankyne Lazarovej.

Môžem  tam  povedať  iba toľko, že v podstate  taký návrh by

mohli dať aj poslanci, ale nemyslím si, že by bolo treba dá-

vať  urýchlene zase  ďalšiu novelu.  Predsa sme pripravovali

nový  školský  zákon, o ktorom som hovorila, a v novom škol-

skom zákone sme dávali paragraf, kde sme hovorili, že v ško-

lách s vyučovacím jazykom národností okrem slovenského jazy-

ka sa má v štátnom jazyku vyučovať dejepis, zemepis a teles-

ná výchova.

 

     Do dnešnej chvíle trvám na tom, že toto bol správny ná-

vrh,  žiaľbohu,  ten zákon sa do  parlamentu nedostal. A nie

je to vinou ministerstva školstva  ani mojou, pretože ja som

to tam dala a ja som za to hlasovala.

 

     Pán poslanec Szigeti, bod 17, o ktorom ste hovorili, je

v spoločnej správe upravený. A čo sa týka bodu 4, nesúhlasím

s tým, aby sa  to vypustilo, pretože to je  naozaj iba tech-

nickolegislatívna zmena, nič iné.

 

     K pánu  poslancovi Ftáčnikovi, na niektoré  veci som už

odpovedala. Čo  sa týka vyhodnotenia  experimentu, minister-

stvo  školstva  vyhodnocovalo  experiment  vyšších odborných

škôl, ktoré  boli zavedené už pred  mojím nástupom na minis-

terstvo, a vyhodnotenie  je kladné. Vyššie  odborné školy sa

nám osvedčili. Už neviem uviesť iné dôvody pre potrebu tých-

to vyšších  odborných škôl ako tie,  že vyššie odborné školy

si skutočne  vyžadujú niektoré profesie.  Naposledy som bola

v nedeľu v Banskej Štiavnici, kde máme strednú lesnícku ško-

lu,  ktorá tiež  netrpezlivo čaká  na vyššie  odborné školy,

pretože je presvedčená, že  vyššie odborné vzdelanie pre ich

profesiu je potrebné. Okrem toho vy ste to sám veľmi správne

povedali, že v zákone číslo 29 už existuje inštitút vyššieho

odborného vzdelávania, ale pýtam sa, načo nám je teda inšti-

tút vyššieho  odborného vzdelávania, keď  ho nemáme naplniť.

A naplníme ho len vtedy, ak určíme školy, ktoré by teda mali

ten inštitút vyššieho odborného vzdelávania napĺňať.

 

     Myslím si, že som odpovedala asi na všetko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pán podpredseda Ľupták si žiada  slovo. Je to mimo roz-

pravy, prosím.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, je  to mimo rozpravy, chcem  reagovať vo faktickej

poznámke.

 

     Pani  ministerka, z evidovaných  nezamestnaných,  ktorí

majú ukončené gymnázium, z 18 365 absolventov je nezamestna-

ných 3 112, to je 16,94 %, so  stredným  odborným  vzdelaním

z 31 065 absolventov je 10 502 nezamestnaných, to je 32 %, a

zo stredných odborných učilíšť zo 42 258 absolventov je  len

5 782 nezamestnaných. Tak  ako  sa budú uplatňovať  tí ďalší,

keď budú  mať  vyššie  odborné vzdelanie?  Kde ich  dáme, čo

budú mať, aké budú mať vlastne  tituly? Čo to  vlastne bude,

druhá maturita, vysoká škola? Čo to vlastne bude? Toto nikto

nepovedal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, vážení páni poslanci, ešte sa pýtam pani spoloč-

nej spravodajkyne, či chce na záver vystúpiť. Áno.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     táto novela, ktorú náš gestorský výbor podporil v skrá-

tenom legislatívnom  konaní, a nakoniec k takémuto rozhodnu-

tiu dospel  aj celý parlament, je  potrebná a dôležitá najmä

z dôvodov, ktoré už spomínali  moji predrečníci, ale napriek

tomu ich zopakujem. Predovšetkým doteraz platný zákon hovorí

o tom, že všetky  základné školy  musia od 1. 1. 1998 prejsť

na právnu subjektivitu  povinne, či už škola na to má, alebo

nemá, čo  by znamenalo kolaps  najmä menších  škôl a škôl na

vidieku a ktoré v konečnom dôsledku samy túto právnu subjek-

tivitu nechcú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci, obed bude o 35 minút.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Táto novela, tak ako bola pozmenená gestorským výborom,

umožňuje dať právnu subjektivitu iba tým školám, ktoré na ňu

majú podmienky a samy o ňu budú  žiadať alebo požiadajú. Ďa-

lej  upravuje povinnú  desaťročnú  školskú  dochádzku, a tým

umožní, aby mládež nemusela ukončiť základnú a strednú školu

už v  šestnástich rokoch, ako je  tomu doteraz, pretože máme

aj  dvojročné učňovské  školy. Keď  si uvedomíme,  že žiadne

dieťa sa nemôže  zamestnať v šestnástich rokoch, táto novela

chráni časť mládeže, aby sa nedostala na ulicu.

 

     Čo sa  týka  sporného bodu 10, ktorý  hovorí o zavedení

vyšších odborných škôl, je  to systémová zmena, ktorú namie-

tal pán podpredseda Ľupták, a kvôli nej  navrhuje vrátiť no-

velu späť  na prepracovanie, čo  by nebolo šťastné  riešenie

práve  kvôli prijatiu už teraz spomínaných potrebných zmien.

Tento problém rieši však pán poslanec Ftáčnik, ktorý vo svo-

jom druhom pozmeňujúcom návrhu  odporúča vypustiť všetko, čo

sa týka  vyšších  odborných škôl a stredných odborných  uči-

líšť. Ako tento pozmeňujúci návrh prijme parlament, ponechá-

vam na rozhodnutí vás, vážení kolegovia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže,  keďže bol  predložený návrh,  aby sme  rozhodli

podľa § 73 písm. a), budeme  musieť o  ňom  hlasovať. Myslím

si, že ten dal pán poslanec Ľupták.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán podpredseda, v návrhu je § 73.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci  ZRS dali  rozhodnúť podľa § 73 písm. a).

Je tam ešte nejaký iný návrh na vrátenie?

 

     (Šum v sále.)

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu

prestávku do 14.00 hodiny. Hodina  otázok  sa  začne o 14.00

hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v dnešnej schôdzi

 

     hodinou otázok,

 

     na ktorej  vítam vládu Slovenskej  republiky. Chcem vám

povedať, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupo-

vať  podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom  poriadku.

Zo  všetkých  písomných  otázok  poslancov  boli  dovčera do

12.00 hodiny vyžrebované otázky v takom poradí, ako ich máte

pred  sebou. Pripomínam, že otázka poslancov, ktorí položili

otázku a nie sú prítomní v rokovacej miestnosti, nebude zod-

povedaná.

 

     Za predsedu vlády, ktorý  sa ospravedlnil, bude odpove-

dať podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán  podpredseda, keby ste  nás oboznámili, kto

bude odpovedať za neprítomných ministrov.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     z poverenia  predsedu  vlády Slovenskej  republiky pána

Vladimíra Mečiara by som  chcel oznámiť ministrov poverených

zastupovaním. Za neprítomnú ministerku zahraničných vecí pa-

ni Kramplovú  bude vystupovať podpredseda  vlády pán Kalman,

za ministra životného prostredia pána Zlochu bude vystupovať

minister pôdohospodárstva pán Baco.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Takže môžeme hneď pristúpiť ku kladeniu otázok.

 

     Pán podpredseda,  keby ste zaujali  miesto za rečníckym

pultom.

 

     Prečítam vám prvú otázku,  ktorú kladie poslanec Palac-

ka: "Čo pre vás znamená článok 26 Ústavy Slovenskej republi-

ky, ako si chcete  plniť povinnosť poskytovať informácie, ak

si vyberáte medzi médiami, komu ich poskytnete a komu nie?"

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v prvom rade, nakoľko  pôjde hlasovanie o pozmeňujúcich

návrhoch štátneho  rozpočtu, by som tu  dal určitú záchrannú

kotvičku pre poslancov,  ktorých pozmeňujúce návrhy prípadne

nebudú schválené. Dovoľte mi prejsť k položenej otázke.

 

     Čo sa  týka položenej otázky,  pán Palacka sa  pýta, čo

znamená pre nás - myslím si, že môžem odpovedať v mene celej

vlády - článok 26 ústavy, ktorý  hovorí, že sloboda prejavu,

právo na  informácie sú zaručené, ale  zároveň hovorí aj to,

že  každý má  právo vyjadrovať  svoje názory  slovom, písmom

a podobne, a najmä odsek 5 tohto článku 26 hovorí, že štátne

orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným

spôsobom poskytovať  informácie o svojej  činnosti v štátnom

jazyku.

 

     Chcel by  som zdôrazniť slovko  primerane, pretože roz-

hodnutie  predsedu  vlády,  ktorým  rieši  istú  formu, istý

spôsob informovania verejnosti,  neznamená zabránenie infor-

movanosti verejnosti,  znamená len vymedzenie  spôsobu, akým

bude  verejnosť  informovaná,  takže v žiadnom prípade nejde

o odmietanie ústavných práv občanov, ale o formu, vymedzenie

formy  informovania  formou  alebo prostredníctvom  verejno-

právnych inštitúcií či tlačovej agentúry, Slovenskej televí-

zie,  Slovenského rozhlasu,  Slovenskej informačnej agentúry

alebo ďalej je to  individuálne poskytovanie informácií, sa-

mozrejme, akreditácia novinárov médií. Takže nemyslím si, že

by tá otázka bola v tom,  že by sa porušovali základné práva

občanov na poskytovanie alebo získavanie informácií.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa pána poslanca Palacku, či bola dostačujúca od-

poveď, alebo chce doplňujúcu otázku.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

 

     je mi veľmi ľúto, že  pán premiér je pravdepodobne opäť

práceneschopný,  ale keďže  ho zastupujete,  tak kladiem  tú

otázku vám.

 

     Vláda má ústavnú povinnosť poskytovať informácie verej-

nosti,  občanom,  zdôrazňujem  občanom,  médiá či žurnalisti

slúžia iba  ako sprostredkovatelia týchto  informácií svojim

čitateľom, divákom, poslucháčom. Tým,  že pán premiér rozho-

dol poskytovať informácie  výlučne len Slovenskej televízii,

Slovenskému  rozhlasu a TA SR, chce  zrejme prinútiť občanov

sledovať tieto médiá. Na to však  nemá právo a ani sa to ne-

podarí. Vaši pochlebovači z ŠtB,  pardon, STV (smiech v plé-

ne) totiž jednotlivo jednoducho nie sú schopní pripraviť ta-

ké  vysielanie, ktoré  by divákov  zaujalo, ak  majú možnosť

sledovať mnohé iné domáce alebo zahraničné programy.

 

     Pán podpredseda vlády, kvôli spravodajstvu z vlády ale-

bo kvôli televíznym  inscenáciám, komédiám, ktoré predviedol

pán premiér  včera večer, si nikto nebude prelaďovať televí-

zor.

 

 

     Moja doplňujúca otázka preto  znie: "Zrušil pán premiér

tlačovky vlády  preto, aby vo  svetovom rebríčku nepriateľov

tlače postúpil aspoň na medailové miesto, alebo mu to naria-

dila jeho urazená poradkyňa pre všetko?"

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Áno, chcem v prvom  rade poďakovať  pánu poslancovi Pa-

lackovi, že opravil ten  brbt z tých členov ŠtB na pracovní-

kov STV, že si uvedomil svoj zásadný omyl. Chcel by som tak-

isto prečítať článok 12 ústavy, ktorý hovorí o tom, že ľudia

sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, jeho  odsek 2

- základné  práva a slobody sa zaručujú  na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,

jazyk, vieru a náboženstvo,  politické či iné zmýšľanie, ná-

rodný alebo  sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti  alebo

etnickej skupine, majetok, rod  alebo iné postavenie. Nikoho

nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo zne-

výhodňovať. A ďalej  článok 16 ústavy, ktorý  hovorí: "Nedo-

tknuteľnosť  osoby a jej  súkromia  je zaručená." Hovorím to

z jedného prostého dôvodu, že  viaceré médiá, viacerí žurna-

listi  idú ďaleko  za rámec  slušnosti, správanie niektorých

redaktorov,  kameramanov súkromných  spoločností predstavuje

obmedzovanie  nedotknuteľnosti a súkromia, osobnej  slobody,

je  nevkusným  prenasledovaním  ďaleko  presahujúcim hranice

žurnalistickej etiky. Na členov vlády sa organizujú poľovač-

ky, domnievam sa, že aj člen vlády v zmysle ústavy je občan,

tak ako ho vyjadruje pojem občan v článku 52, to znamená, že

je to každý človek, pokiaľ  ide o práva a slobody, ktoré ús-

tava priznáva.

 

     Veľmi by som bol rád, vážený parlament, vážení občania,

keby sa  pochopilo, že aj  člen vlády je  človek a je  občan

tohto štátu,  najmä pokiaľ sa  organizujú mediálne poľovačky

na členov vlády. Pokiaľ sa  dotknem priamo merita otázky, že

bolo vydané určité usmernenie, ako budú alebo nebudú prebie-

hať tlačové konferencie, opäť  je tu určitá negatívna skúse-

nosť, keď v rámci tlačových konferencií sa odchádzalo od me-

rita bodov,  ktoré boli predmetom prerokúvania  vlády, a po-

zornosť sa uberala úplne iným  smerom, mnohé otázky boli ne-

dôstojné, nekorektné,  mnohé tlačové konferencie  sa vlastne

končili  bez toho,  že by  občan dostal  korektnú informáciu

k meritu veci.

 

     Takže, v tomto zmysle viem pochopiť rozhodnutie predse-

du vlády. Druhá  vec je, či  príde k určitej zmene postojov,

či sa vytvorí určitý priestor na to, aby opäť zavládla etika

v žurnalistike, pretože  momentálne, a možno aj s nastupujú-

cim volebným obdobím by som povedal, že k etike žurnalistiky

máme na Slovensku veľmi ďaleko.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Druhú otázku kladie pán poslanec Weiss a pýta sa: "Slo-

venská republika nebola na  rozdiel od Českej republiky, Ma-

ďarskej republiky a Poľskej  republiky odporučená na začatie

rozhovorov o vstupe do Európskej  únie. Prečo došlo k tomuto

zlyhaniu  vlády pri  presadzovaní základného národnoštátneho

záujmu?"

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     odporúčanie na  začatie  rozhovorov o vstupe  kandidát-

skych krajín do Európskej únie  vypracovala Európska komisia

formou posudku. Vo viacerých  častiach  tohto posudku Európ-

skej komisie v oblastiach, ktoré spadajú priamo do zodpoved-

nosti vlády  Slovenskej republiky, vyznelo  hodnotenie stavu

pripravenosti Slovenskej  republiky  pozitívne. V posudku je

takto hodnotená napríklad preorientácia slovenskej zahranič-

nej aj  bezpečnostnej  politiky smerom k euroatlantickým in-

tegračným  štruktúram a čiastočne  aj  plnenie  ekonomických

kritérií.

 

     Podľa  Európskej  komisie  sa  významný pokrok dosiahol

v procese aproximácie legislatívy  súvisiaci s kľúčovými ob-

lasťami jednotného trhu. V niektorých oblastiach sa dosiahla

takmer  úplná  kompatibilita s legislatívou  Európskej únie.

O niektorých  prvkoch  kompatibility  najmä  v  ekonomických

otázkach bude hlasovať o pár  desiatok minút aj tento parla-

ment. Očakávam  aj od opozície, že  podporia niektoré ekono-

mické zmeny, ktoré budú súvisieť s Európskou úniou napríklad

pri hlasovaní o dani z pridanej hodnoty. Ako príčinu nezara-

denia Slovenska do skupiny krajín, s ktorou Európska komisia

navrhla začať rozhovory, uvádza  komisia skutočnosť, že Slo-

vensko neplní uspokojivým  spôsobom politické podmienky sta-

novené Kodanským summitom.

 

     Vláda Slovenskej republiky  nepovažuje hodnotenie v po-

litickej oblasti za vystihujúce reálnu situáciu na Slovensku

a nazdáva sa, že zo strany  Európskej komisie došlo k prece-

neniu  významu  niektorých  dočasných  politických problémov

v rámci prebiehajúcich transformačných procesov. Podľa môjho

názoru v oblasti  plnenia politických  kritérií sa Slovenská

republika nevymyká z bežného  rámca v porovnaní s inými kan-

didátskymi  krajinami. V tejto súvislosti  možno hovoriť len

o nižšej úrovni politickej kultúry, na čom však majú rovnaký

podiel zodpovednosti tak  politické strany vládnej koalície,

ako aj opozičné politické strany.

 

     Čo sa týka stanoviska vlády Slovenskej republiky v rám-

ci analýzy  Agendy 2000 všetkými  zainteresovanými subjektmi

v Slovenskej republike,  vláda prijala  stanovisko k posudku

Európskej komisie na žiadosť Slovenskej republiky o členstvo

v Európskej únii, v ktorom vyjadrila poľutovanie nad nezara-

dením Slovenska do skupiny krajín, s ktorou Európska komisia

navrhla začať  rozhovory o prijatí do  únie, a upozornila na

fakt, že  sa v ňom  uvádzajú  informácie, o ktorých sme pre-

svedčení, že nezodpovedali  realite. Ak bolo Slovensko dote-

raz veľmi pozitívne hodnotené  za dosiahnuté hospodárske vý-

sledky,  ktoré súčasná  opozícia  spochybňuje a medzinárodné

autority nespochybňujú ekonomické výsledky, súčasné hodnote-

nie Slovenskej republiky v posudku Európskej  komisie v eko-

nomickej  oblasti je  taktiež určitým  prekvapením. Je nutné

uviesť, že pokiaľ ide o ekonomické kritériá, niet pochýb, že

Slovenská  republika  vyvinula  všetky  potrebné aktivity na

prechod centrálne plánovanej ekonomiky na trhovo orientovanú

ekonomiku.

 

     Z pohľadu makroekonomických  výsledkov fungujúcej trho-

vej  ekonomiky i sociálneho  vývoja  obyvateľstva bola voľba

prostriedkov a nástrojov pri transformácii slovenskej ekono-

miky správna. Dôvodom, prečo  Európska komisia vo svojom po-

sudku zhodnotila  Slovensko ako nepripravené  na pristúpenie

k dohovorom o vstupe do Európskej únie, bolo neplnenie poli-

tických kritérií.

 

     Toto hodnotenie v žiadnom  prípade nie je možné charak-

terizovať ako zlyhanie vlády pri presadzovaní základného ná-

rodnoštátneho záujmu. Zvlášť pokiaľ požiadavky Európskej ko-

misie týkajúce sa politických priorít zväčša prekračujú kom-

petencie vlády a v mnohých  prípadoch sa týkajú výlučne kom-

petencií  Národnej rady  Slovenskej  republiky. V súvislosti

s realizáciou deklarovaného záujmu Slovenskej republiky stať

sa súčasťou Európskej únie  treba uviesť niekoľko najvýznam-

nejších  opatrení uskutočnených  vládou Slovenskej republiky

od 16. júla 1997, keď bol zverejnený posudok Európskej komi-

sie na  žiadosť Slovenskej  republiky k členstvu v Európskej

únii.

 

     Dovoľte  mi pripomenúť,  že vláda  Slovenskej republiky

aktívne pristúpila k plneniu  odporúčania  Európskej komisie

a Európskeho parlamentu a prijala  memorandum vlády  Sloven-

skej republiky o riešení otázok používania jazykov osôb pat-

riacich k národnostným  menšinám. Posledný  Spoločný  parla-

mentný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho

parlamentu tiež odporúčal  politickým stranám vládnej koalí-

cie  a  predstaviteľom  opozície  obnoviť  politický dialóg.

V tejto súvislosti  vás môžem uistiť,  že zo strany  vládnej

koalície boli urobené všetky kroky na zmiernenie politického

napätia  medzi  jednotlivými  politickými subjektmi v podobe

diskusií za okrúhlym stolom, avšak predstavitelia opozičných

politických subjektov  odmietli zúčastňovať sa  na spoločnom

dialógu.

 

     Dňa 13. októbra 1997 bolo podpísané spoločné vyhlásenie

prezidenta a premiéra Slovenskej republiky, v ktorom spoloč-

ne  deklarujú ústretovosť  pri riešení  otvorených problémov

v slovenskej  spoločnosti  s cieľom  potenciálneho  členstva

v Európskej únii. Ďalším dôležitým pokrokom bolo vymenovanie

zástupcu opozície a bývalého  ministra privatizácie za člena

Dozornej rady Fondu  národného majetku Slovenskej republiky.

 

     Medzi ďalšie vládne  aktivity podporujúce snahu Sloven-

ska byť prizvané  na rokovanie o vstupe do únie medzi prvými

patrí vymenovanie hlavného  vyjednávača Slovenskej republiky

na rokovaniach o vstupe  Slovenskej  republiky do  Európskej

únie. Stal sa ním  štátny tajomník Ministerstva zahraničných

vecí  Slovenskej republiky.  Ministerstvo zahraničných  vecí

v tejto  súvislosti  v  období  do  zasadnutia Luxemburského

summitu zabezpečuje intenzívne bilaterálne rokovania s člen-

skými štátmi Európskej únie.

 

     V  septembri 1997 vláda  schválila  stratégiu  ďalšieho

postupu Slovenskej republiky  v oblasti integrácie Slovenska

do Európskej únie za obdobie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda,  musím vám poďakovať  za vaše vystúpe-

nie, uplynul váš čas.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, aby sme nestrácali  čas, pristúpime hneď k odpo-

vediam na otázky, ktoré sú položené členom vlády.

 

     Ako prvú otázku kladie  poslanec Farkas pani ministerke

Slavkovskej, ktorá znie: "Na základe akých kritérií realizo-

valo  Ministerstvo  školstva  Slovenskej  republiky odpredaj

kaštieľa v Tonkovciach, aká  bola  jeho reálna  hodnota a za

akú cenu bol odpredaný a s akými splátkami."

 

     Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.

 

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nehnuteľnosť - kaštieľ Tonkovce  bol v správe  Domu za-

hraničných stykov Ministerstva  školstva Slovenskej republi-

ky. Vzhľadom na zlý technický  stav objektu a malú využiteľ-

nosť správca, t. j. Dom zahraničných  stykov požiadal minis-

terstvo  školstva ako  svojho  zriaďovateľa o ukončenie pre-

vádzky v tomto  objekte. Svoju žiadosť  odôvodnil veľmi zlým

technickým stavom, vykurovaním  na pevné palivo a zastaranou

kotolňou,  akútnou potrebou  celkovej rekonštrukcie  objektu

s tým, že ponuka ubytovania je na veľmi nízkej úrovni, kapa-

cita nepostačuje ani na jeden plne obsadený autobus, kaštieľ

je z technickej stránky veľmi zastaraný a jeho prevádzka vy-

žaduje neprimerane vysoké náklady.

 

     Po vyhodnotení  sme dospeli k tomu, že  úprava  objektu

samotnej nehnuteľnosti kaštieľa by vyžadovala 40 mil. korún.

Okrem toho celý objekt  je pamiatkovo chránený, kde realizá-

cia každej  opravy by si  vyžadovala stanovisko Pamiatkového

úradu. Okolo kaštieľa je aj park v rozsahu cca 7 ha, taktiež

pamiatkovo  chránený, a na jeho údržbu  sme museli ročne vy-

nakladať  nad 7 mil. Sk. Na základe  tejto  skutočnosti  bol

realizovaný  odplatný prevod  správy na  Štátny fond kultúry

Pro Slovakia v zmysle  ustanovenia § 9 zákona číslo 278/1993

Z. z. o správe majetku štátu. V súlade s ustanovením § 8 ci-

tovaného zákona ide o ponukové konanie.

 

     Ponukové konanie sme uskutočnili  listom dňa 8. septem-

bra 1995, ponúkli sme ho vysokým školám s pôsobnosťou v Bra-

tislave a organizáciám. Na  základe ponukového konania potom

došlo k prevodu správy, ktorý  sa uskutočnil odplatne v cene

stanovenej  vzájomnou dohodou  oboch zmluvných  strán, ktorá

bola vypracovaná na základe  znaleckého posudku. Išlo o sumu

4,5 mil. korún. Dohodnutá cena bola zaplatená v dvoch splát-

kach, prvá splátka vo výške 1,5 mil. bola  zaplatená 23. au-

gusta 1996 a druhá  splátka  vo výške 3 mil. bola  zaplatená

21. februára 1997. Čo sa týka  hnuteľného  majetku, ktorý sa

nachádzal v kaštieli  Tonkovce, tak  tento  hnuteľný majetok

bol prevedený  na vysoké školy, resp. na internáty  vysokých

škôl pôsobiace v Bratislave,  ktoré na základe ponuky preja-

vili o tento hnuteľný majetok záujem.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa pána poslanca Farkasa, či chce položiť doplňu-

júcu otázku?

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Áno, som nútený vám  položiť ďalšie podotázky, pani mi-

nisterka, lebo som nedostal  odpoveď na moju zásadnú otázku.

Inak, ten kaštieľ nie je v takom zlom technickom stave, veľ-

mi dobre to poznám, do toho kaštieľa som chodil do základnej

školy, dennodenne vidím ten kaštieľ, takže vidím, čo sa deje

aj okolo  toho kaštieľa z tej  administratívnej stránky. Ale

zásadná otázka  je, prečo, z akých  dôvodov bolo potrebné zo

strany ministerstva školstva odpredať túto nehnuteľnosť fon-

du  Pro Slovakia  ani nie  za jednu  desatinu reálnej  ceny,

najmä vtedy,  keď už  každý z nás vie, v akom  stave je naše

školstvo. Nie iba my, ale aj verejnosť to už chápe.

 

     Ale ďalšiu otázku  by som vám chcel položiť,  či sa ne-

pripravuje týmto krokom pôda  na odpredaj kaštieľa súkromnej

osobe, kde strany už budú chcieť vychádzať z takto podhodno-

tenej kúpnej  ceny, veď tam je  obrovský rozdiel. Obecné za-

stupiteľstvo v Novom  Živote  vyvíjalo  úsilie, aby  získalo

tento majetok.  Bolo nám povedané,  že ho môžeme  získať, ak

máme 45 mil. a položíme  ich na stôl,  objekt je náš. Minis-

terstvo to  realizovalo za 4,5 mil. korún. Je to jedna desa-

tina kúpnej ceny. To je predsa veľavravné.

 

     Ďakujem.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Som presvedčená, že sme konali v zmysle zákona. Nemohli

sme ponúknuť kaštieľ obecnému úradu, pretože v zmysle zákona

sme povinní ponúknuť školám,  ktoré patria rezortu, a ostat-

ným orgánom  štátnej správy. A ak  by tieto neprejavili záu-

jem,  až  potom  to  môžeme  ponúknuť  ďalej. Čiže, išli sme

v zmysle zákona. Reálna cena sa rovná znalecký posudok. Dali

sme  si  urobiť  znalecký  posudok,  to  znamená,  že  potom

spochybníte právnika, ktorý robil  znalecký posudok. 40 mil.

môže byť trhová cena. Ja  ten kaštieľ tiež poznám. Žiadny ú-

stredný orgán štátnej správy nepredáva za trhové hodnoty. To

je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Druhú otázku kladie pán  poslanec Sopko pani ministerke

Keltošovej a pýta  sa: "Krajské a okresné  úrady  na základe

projektu vykonávania verejnoprospešných  prác pre uchádzačov

o zamestnanie touto formou  podporujú rast prebujnenej štát-

nej administratívy. Pokladáte to za správne?"

 

     Môžete odpovedať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     verejnoprospešné  práce, o ktorých hovorí pán poslanec,

sú dočasne vytvorené pracovné  miesta na základe rozhodnutia

tripartitných  orgánov na  úrovni okresov  alebo krajov.  To

znamená, pokiaľ krajská  tripartita, krajskí odborári, kraj-

skí zamestnávatelia a štát rozhodnú o tom, že treba vytvoriť

verejnoprospešné miesto, také miesto  bude  vytvorené. Takže

z tohto pohľadu nie štát,  nie krajskí úradníci, nie okresní

úradníci rozhodujú o tom, kto  bude  zamestnaný v tej-ktorej

inštitúcii.

 

     A potom  by som ale  chcela pripomenúť ešte  jednu vec.

Máme  vysoký počet  absolventov, nezamestnaných, maturantov,

vysokoškolákov, v ktorých  prípadoch sú  prijímaní  na jeden

rok v zmysle zákona  číslo 387 na verejnoprospešné práce, čo

považujem za pozitívne, pretože si myslím, že títo mladí ľu-

dia majú  dostať šancu, hoci len  dočasne, aby získali aspoň

určité pracovné návyky, aby sme ich nenechali doma na podpo-

re v nezamestnanosti, prípadne,  aby neprepadli drogám alebo

iným závislostiam.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Poslanec Sopko, chcete doplňujúcu otázku?

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Áno, využijem túto možnosť, pán predseda.

 

     Vážená pani ministerka,

 

     som  dlhodobým kritikom  tejto skutočnosti,  že projekt

verejnoprospešných prác sa nevyužíva pre podnikateľskú sféru

a pre obce, lebo to by malo  byť hlavnou zásadou, ale aj pre

krajské a okresné úrady. Táto forma aktívnej politiky rieše-

nia nezamestnanosti sa osvedčila.  Je naozaj dobrá. Ale mala

by slúžiť nie úradom štátnej  správy. Tento fakt pokladám za

veľkú  spoločenskú deformáciu.  Nezamestnanosť chceme riešiť

tým, že prikladáme ďalšie a ďalšie  stoličky  do kancelárií.

To je  predsa nezmysel a veľmi  nezdravý jav. Predseda vlády

Slovenskej  republiky Vladimír  Mečiar niekoľkokrát vyhlásil

v súvislosti s novým usporiadaním štátnej správy, že v štát-

nej správe  nebude pracovať  viac ako 19 999 pracovníkov. To

znamená, že tieto tabuľkové stavy  sa aj dodržiavajú a v zá-

kone o štátnom  rozpočte sú tieto  tabuľkové počty rozpísané

na jednotlivé okresné a krajské úrady.

 

     Pýtam sa, kto má právo tieto stavy prekračovať. To zna-

mená, že na okresných a krajských úradoch okrem pracovníkov,

ktorí sú  platení zo štátneho rozpočtu,  sedia desiatky pra-

covníkov, ktorí sú platení z rozpočtu Národného úradu práce.

Toto je  skrytá forma rastu štátnej  administratívy. A okrem

iného  jednoznačne zastávam  názor, že  nie je  to v žiadnom

prípade  zdravé  a  treba  týmto  tendenciám  zabrániť. Áno,

správny výbor má tripartitné  zastúpenie, ale všade prednos-

tovia predsedajú týmto správnym výborom. Doslova si vynucujú

od ostatných  kolegov, rôznymi formami,  aby sa tieto  mies-

ta...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Uplynul váš čas.

 

     Pani ministerka, budete odpovedať?

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     znova  opakujem, verejnoprospešné  práce sú  určené pre

nezamestnaných. V tomto prípade  medzi priority aktívnej po-

litiky zamestnanosti Slovenskej  republiky a nášho minister-

stva patria absolventi stredných a vysokých škôl. Znova opa-

kujem, pán poslanec, nie prednosta, ktorý tam má jeden hlas,

tak ako  každý iný člen  správneho výboru môže  niečo vnútiť

strane odborárov alebo  strane zamestnávateľov. Čiže, pokiaľ

s tým súhlasia všetci traja sociálni partneri, myslím si, že

je  to vrcholne  demokratické, a  navyše je  to aj  sociálne

spravodlivé. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán poslanec  Volný a je to otázka

pre pána ministra Česneka: "Ako mienite riešiť požiadavky na

spätné  odkúpenie  pozemkov  obyvateľmi  bývalej obce Oľšov,

ktorí boli vysťahovaní  pred 20 rokmi v súvislosti s činnos-

ťou podniku Železorudné bane Spišská Nová Ves."

 

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako bolo v zadaní  otázky povedané, udalosť sa odohrala

pred dvadsiatimi rokmi. Bývalá obec Oľšov ležala medzi obca-

mi  Markušovce a Rudňany v okrese  Spišská  Nová  Ves. Tento

región bol  celý ovplyvňovaný banskou  činnosťou  Železorud-

ných baní Spišská Nová Ves a v súvislosti s výstavbou nových

otvárkových  banských diel a úpravárenských povrchových pre-

vádzok odštepného závodu Rudňany a pozemky obce boli vykúpe-

né. Obyvatelia sa presťahovali do  okolitých obcí a chcel by

som pri tejto príležitosti povedať, že vlastne majitelia po-

zemkov  boli v tom čase  riadne  vyrovnaní  v súlade s vtedy

platnými predpismi.

 

     Tieto pozemky prešli po  útlme rudného baníctva v tomto

regióne od 1. apríla 1995 pri  delimitácii  majetku  Železo-

rudných baní,  štátny podnik, do majetku  štátny podnik Bane

Spišská  Nová Ves,  ktorý je od 1. septembra 1997 v likvidá-

cii.  Predaj  týchto  pozemkov  sa,  samozrejme, bude riešiť

v rámci likvidácie  štátneho  podniku Bane a v zmysle zákona

číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších  predpisov a zároveň podľa vyhlášky

ministerstva  pre  správu a privatizáciu  národného  majetku

číslo 140 o postupe likvidátora pri nakladaní s vecami v ma-

jetku štátneho podniku, ktorý je v likvidácii.

 

     Odpredaj pozemkov  štátneho podniku  Bane v likvidácii,

teda odpredaj aj zastavanej,  aj nezastavanej časti pozemkov

v intraviláne  obce  bude  zabezpečovať  likvidátor štátneho

podniku v súlade  so všetkými  platnými  právnymi predpismi,

predovšetkým  ustanoveniami  vyhlášky  ministerstva financií

číslo 465 o cenách  stavieb,  pozemkov,  trvalých  porastov,

o úhradách  na  zriadenie  práva  osobného užívania pozemkov

a náhradách  za dočasné  užívanie  pozemkov,  ďalej v súlade

s ustanoveniami zákona číslo 293 o úprave  niektorých vlast-

níckych vzťahov k nehnuteľnostiam.  Čiže občania, ktorí majú

záujem o kúpu  pozemkov  alebo o ich  časti, sa  môžu priamo

obrátiť na likvidátora podniku štátny podnik Bane v likvidá-

cii.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pán poslanec Volný nežiada doplňujúcu otázku.

 

     Môžeme prikročiť k otázke, na ktorú bude odpovedať pod-

predsedníčka vlády pani Tóthová. Nie, najskôr pani minister-

ka Keltošová, a otázku  jej  kladie pán poslanec  Gaľa. Pýta

sa: "Akým spôsobom chce váš rezort pomôcť pri riešení situá-

cie v Sabine Sabinov."

 

     Môžete odpovedať, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     náš rezort  nielenže chce  pomáhať, náš  rezort  od 19.

novembra už pomáha. Aby som bola konkrétna, 19. novembra nám

Závodná organizácia Odborového zväzu potravinárov Sabina Sa-

binov doručila  žiadosť o určenie  sprostredkovateľa v spore

o plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z podnikovej kolektívnej

zmluvy. Na druhý deň 20. 11. naše  ministerstvo určilo spro-

stredkovateľa, ktorým  je pán Dr. Ladislav  Cienky. Toto sme

v ten deň písomne oznámili pánu predsedovi Základnej organi-

zácie Odborového zväzu potravinárov pánu Jozefovi Hrabčákovi

s tým, že  sprostredkovateľ  spor prevzal a v zmysle  zákona

o kolektívnom vyjednávaní začal spor riešiť.

 

     Podľa nášho názoru  požiadavky všetkých zamestnancov sú

opodstatnené, čo  nám potvrdil aj  sprostredkovateľ. Problém

je v tom, že  zamestnávateľ  je insolventný a z toho  dôvodu

nevypláca mzdy  ani ostatné náležitosti  zamestnancom. Tu by

som však  chcela upozorniť, že  je to súkromná  firma, že tu

ide o vzťah zamestnancov a zamestnávateľa, a preto neplnenie

záväzkov, ktoré  vyplývajú z príslušných zmlúv, sa môže rie-

šiť iba  individuálnou žalobou jednotlivých  zamestnancov na

príslušnom okresnom súde. My však chceme pomôcť a začali sme

v tejto veci konať okrem toho,  že koná už aj sprostredkova-

teľ. Chcem  však povedať, že  ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny nemá kompetencie, nemá možnosti a nemá ani fi-

nančné zdroje na to, aby uhrádzalo ujdenú  mzdu zamestnancom

namiesto súkromného podnikateľa.

 

     Našou úlohou bolo zabezpečiť, aby jednotlivé orgány, to

znamená okresný úrad, krajský  úrad, sprostredkovateľ a Fond

zamestnanosti, začali konať. Krajné riešenie, aké sme navrh-

li zamestnancom aj predsedovi príslušnej základnej odborovej

organizácie, bolo,  po prvé, vziať si  bezúročnú pôžičku pre

jednotlivých postihnutých zamestnancov  na príslušnom okres-

nom úrade, na odbore sociálnych  vecí. Táto pôžička  je však

návratná, aj keď je bezúročná, a môže sa poskytnúť maximálne

do výšky 10 tis. korún.

 

     Ďalšou  formou  pomoci,  akú sme  navrhli už v novembri

a začiatkom  decembra Odborovému  zväzu  potravinárov v prí-

slušnom podniku, je poskytnúť  preddavok  na dávky sociálnej

starostlivosti. V tomto prípade okresný úrad aj túto poskyt-

nutú preddavkovú  dávku po priznaní ujdenej  mzdy bude potom

doúčtovávať.

 

     Takže všetkým zamestnancom  prostredníctvom ich odboro-

vého predáka sme odporúčali buď podať žalobu na súd z dôvodu

neplnenia  povinnosti  zamestnávateľa  z ich  nárokov, alebo

skončiť pracovný pomer  výpoveďou z toho dôvodu, že nedostá-

vajú mzdu. Prečo sme im odporúčali podať výpoveď? Jednoducho

preto, že  pokiaľ sú v pracovnom  pomere, okresný úrad práce

ich nemôže  evidovať ako  nezamestnaných, a preto ani nemôžu

dostávať podporu v nezamestnanosti. Podľa  mojich posledných

informácií ide celkovo o 120 osôb. Zabezpečili sme, že Kraj-

ský úrad v Prešove uvedenú sumu  ako preddavok  na dávky so-

ciálnej starostlivosti a takisto uvedenú sumu, ktorú požado-

val odborový zväz ako návratnú  pôžičku do výšky 10 tis. ko-

rún na  zamestnanca, presunul na  Okresný úrad do  Sabinova.

Zároveň sme iniciovali rokovanie s Fondom národného majetku,

pretože v jeho kompetencii je ďalšia existencia tohto podni-

ku, prípadne zmena majiteľa.

 

     Myslím si, vážený pán poslanec, že naše ministerstvo od

19. novembra v tejto veci konalo v rámci svojich kompetencií

v maximálne možnej  miere a do budúcna  sa spolieham takisto

na súčinnosť okresného úradu,  krajského úradu a príslušných

orgánov Odborového zväzu potravinárov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pán poslanec Gaľa bude klásť doplňujúcu otázku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážená pani ministerka,

 

     vzhľadom na to, že  veci v Sabine v Sabinove sa dostali

do tej podoby, v akej dnes  sú, to znamená, že podnik je za-

dlžený,  nie je  prakticky revitalizovateľný,  je tu  akútna

hrozba exekúcií, podnik je odpojený od plynu, hrozí vypnutie

elektriny, znehodnotenie produktov, ktoré neznesú podchlade-

nie, a zamestnanci Sabiny bránia v exekučných výkonoch, kto-

ré by  znamenali demontáž  technológií a prakticky ohrozenie

budúcej  výroby, prípadne  krach konzervárne,  črtajú sa dve

možnosti pomoci. O jednej ste pred chvíľou hovorili a ja vám

a vášmu rezortu môžem len poďakovať, že takto konáte.

 

     Druhá možnosť pomoci, ktorá nie je ideálna, ale v tejto

situácii, ako som ju opísal,  je zrejme jediná, je konkurzné

konanie. Návrh na konkurzné konanie bol Fondom národného ma-

jetku, a  tu musím poznamenať, že  konečne podaný na Krajský

súd v Košiciach. Nástupom  správcu konkurznej podstaty, kto-

rého  súd určí,  by sa  skončila  hrozba  exekúcií, a tým aj

hrozba demontáží a krachu možnej budúcej výroby v Sabine Sa-

binov.  Vznikne možnosť  nástupu nového  vlastníka, ktorý by

prevzal na seba aj pohľadávky  podniku a rozbehol by výrobu.

Podobným spôsobom  sa podarilo v hodine  dvanástej zachrániť

konzerváreň Novofrukt  Nové Zámky. Je veľmi  žiaduce, aby sa

konkurzné konanie  zbytočne  nepreťahovalo a aby Krajský súd

v Košiciach urýchlene  vo veci rozhodol. Pýtam  sa preto, či

vy, ale aj pán minister  Liščák a konečne celá vláda na čele

s premiérom Mečiarom môže v tejto  veci na krajskom súde in-

tervenovať a urýchliť konkurzné konanie v tomto podniku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani ministerka, môžete odpovedať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny O. Keltošová:

 

     Pán  poslanec, pokiaľ  ide o naše  ministerstvo  a vaša

otázka smerovala k nášmu rezortu, ako chceme pomôcť pri rie-

šení situácie, myslím si,  že konáme skutočne zodpovedne. To

znamená, pokiaľ ide o pracovnoprávne  vzťahy, prípadne pora-

denstvo, prípadne  návratné pôžičky, preddavky  na dávky so-

ciálnej starostlivosti, toto  všetko v zmysle zákona vykoná-

vame, ale nežiadajte odo mňa, aby som ovplyvňovala nezávislé

súdy. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Takže teraz bude otázka pána poslanca Fica pre podpred-

sedníčku  vlády  pani  Tóthovú: "Ako s odstupom  dvoch rokov

hodnotíte vypustenie trestného  činu podplácania z Trestného

zákona, za ktoré ste sa tak osobne zasadzovali?"

 

     Prosím, pani podpredsedníčka, môžete odpovedať.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     s pozornosťou som  si prečítala,  vážený  pán poslanec,

vašu otázku a ani sa mi nechce veriť, že očakávate so zveda-

vosťou,  čo i minimálnou, moju  odpoveď, keďže  ste  mi túto

otázku už toľkokrát položili, a poznáte moju odpoveď. Dokon-

ca v publikácii  Media kuriér  ste mi v pravidelnej  rubrike

Interpelácie písomne  túto otázku  položili, písomne som vám

odpovedala, bolo to publikované a mohli si to prečítať všet-

ci prítomní poslanci.

 

     Vážený pán poslanec, dnešnú  odpoveď by som začala tým,

že úplatkárstvo v zjednodušenej  konštrukcii  má dve strany.

Toho,  kto berie  úplatok, a toho, kto  dáva  úplatok. Chcem

zdôrazniť, že ani po vami spomínanej novele Trestného zákona

konanie ani jednej  strany, t. j. ani toho,  kto berie úpla-

tok, ani toho, kto dáva úplatok, nebolo a nie je beztrestné.

 

     Chcem zdôrazniť, že po  prijatí novely Trestného zákona

nenastal stav,  ako ste to  viackrát vo vašich  vystúpeniach

uviedli, že by  naše  trestné právo  neumožňovalo  postih za

úplatkárstvo.  Prijímanie  úplatku  je  trestné  podľa § 160

Trestného zákona a ten, kto  inému v súvislosti s obstaráva-

ním  veci všeobecného  záujmu poskytne,  ponúkne alebo sľúbi

úplatok, sa za ustanovených podmienok môže stíhať podľa § 10

ods. 1 Trestného zákona  ako páchateľ,  ktorý naviedol iného

na  spáchanie  trestného  činu, t. j. ako  návodca na  tento

trestný čin, teda, rezumujem, i dávanie úplatku je trestné.

 

     Z publikovaných legislatívnych materiálov je zrejmé, že

zákonodarca chcel  novelou dosiahnuť, aby  trestná zodpoved-

nosť za  úplatkárstvo postihla predovšetkým toho,  kto je vo

veciach všeobecného záujmu  nositeľom rozhodovacej právomoci

a v súvislosti s obstarávaním takýchto vecí verejných, ktoré

má uskutočňovať nezaujato, prijme  alebo dá prisľúbený úpla-

tok s cieľom  získať  neoprávnený  prospech alebo nejakú ne-

oprávnenú výhodu.

 

     Takáto  zmena by  mala odstrániť  jednu z najčastejších

psychických prekážok  ochoty  prispieť k odhaľovaniu postihu

trestných činov úplatkárstva, ktorá spočívala v tom, že išlo

o paralelnú trestnú zodpovednosť a nielen o návod na trestný

čin. Samozrejme,  že názory na  túto otázku sa  môžu rôzniť.

Musím, a veľmi rada to robím, uviesť, že názory časti verej-

nosti zhodné s vaším  názorom, pán poslanec, boli ovplyvnené

okrem  iného aj  tým, a dovolím si  uviesť, že  aj aplikácia

uvedenej zmeny novelizácie Trestného zákona, že hneď po pri-

jatí novely Trestného zákona v roku 1995 sa v tlači publiko-

val názor,  že bola zrušená  trestnosť, t. j. trestný postih

dávania  úplatku. Samozrejme, že som  žiadala  opravu týchto

nepravdivých  údajov. Žiaľ, viaceré  redakcie  nepublikovali

opravu nepravdivých informácií o novele Trestného zákona. Po

viacerých urgenciách, ktoré môžem preukázať, sme sa vzdali.

 

     Najdeformujúcejší  článok  vyšiel v denníku  SME, ktorý

dokonca aj v nadpise  článku  uviedol nepravdu. Nadpis  znel

Koaliční poslanci  podporili novelu zákona,  podľa ktorej je

trestné iba prijímanie úplatkov.  Keďže išlo o hrubú neprav-

du, samozrejme, žiadali  sme opravu. Priložili  sme aj xerox

stenografického  záznamu  môjho   vystúpenia  v  parlamente,

z ktorého  citujem: "Chcem  upozorniť  poslancov  na  to, že

Trestný zákon obsahuje trestný čin návodu na výkon alebo re-

alizáciu  všetkých trestných  činov." To  znamená, ak niekto

príde s balíkom peňazí a bude núkať, bude korumpovať pracov-

níka štátnej správy alebo  iného funkcionára, samozrejme, že

to bude trestný čin, ale podľa všeobecnej skutkovej podstaty

návodu  na  trestný  čin.  Spomínanej  redakcii  sme zaslali

v priebehu  mája  až  septembra 25 urgencií  aj s priloženou

stenografickou  správou z Národnej  rady a ani  len  odpoveď

z redakcie sme nedostali. Nieto, že  by došlo k oprave takej

dôležitej  informácie, ako  je trestnosť  úplatkárstva, a to

i napriek tomu, že podľa  platných právnych predpisov redak-

cie sú povinné uverejňovať  opravu nepravdivých údajov. Pri-

tom  otázka  trestnosti  úplatkárstva  je nesmierne citlivou

otázkou.

 

     Dovoľte mi,  aby som  uviedla, že  dokonca 20. novembra

tohto roku prijalo 39 členských  štátov OECD a 5 nečlenských

štátov - Argentína,  Brazília,  Chile, Slovenská republika -

Dohovor o boji  proti  úplatkárstvu  zahraničných  verejných

činiteľov v medzinárodných  obchodných transakciách. Zmyslom

spomínaného dohovoru  je, že každá zmluvná  strana do svojho

práva zahrnie, že ponúknutie,  sľúbenie alebo danie peňažnej

alebo inej výhody zahraničným verejným činiteľom bude trest-

né v právnych  poriadkoch signatárskych  štátov. Samozrejme,

chcem zdôrazniť, že nikde sa neuvádza, či táto trestnosť bu-

de podchytená v časti  všeobecných skutkových podstát, alebo

či má byť vytvorená samostatná skutková podstata.

 

     Pán predseda Národnej rady, skončila som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani podpredsedníčka.

 

     Pýtam  sa pána  poslanca Fica,  či chce  dať doplňujúcu

otázku.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážená pani podpredsedníčka,

 

     stále vám kladiem túto otázku,  pretože ste mi stále na

ňu neodpovedali, a to ani  teraz. Pouvádzali ste všetko mož-

né, len nie odpoveď na to, o čom znela moja základná otázka.

Myslím si,  že vás odborné argumenty  nepresvedčia, treba si

jednoznačne priznať chybu, ktorú sme v roku 1995 urobili.

 

     Vážená pani podpredsedníčka, sme jediná krajina v Euró-

pe,  ktorá  priamo  nestíha  podplácanie.  Overil  som si to

a overil som  si aj trestné zákony  Kanady, Spojených štátov

amerických, Austrálie, Japonska, takže  môžeme hovoriť o mo-

dernom  svete,  ktorý  nepozná  takúto bezprecedentnú právnu

úpravu, akú  sme  prijali v roku 1995. Chcem  povedať, že po

novelizácii,  ktorú  ste   presadzovali,  prakticky  trestné

stíhanie úplatkárstva vymizlo z trestných štatistík. Dovtedy

sme  mali  okolo 35 až 40 prípadov  úplatkárstva, ale v roku

1996 to bolo iba 13 prípadov a v roku 1997 je  to iba 6 prí-

padov. Dúfam, že mi nechcete  povedať, že to je účinnosť va-

šej novelizácie, keď úplatkárstvo tu prekvitá. Dokonca včera

hovoril pán  poslanec Moric, že  branci dávajú úplatky,  aby

mohli nastúpiť do výkonu základnej vojenskej služby.

 

     A ďalej chcem povedať,  že všetky novelizačné a rekodi-

fikačné  komisie  na  ministerstve  spravodlivosti, a to  si

overte aj u ministra spravodlivosti, jednoznačne hovoria, že

to bola zásadná chyba, treba sa vrátiť k trestnému činu pod-

plácania, a nakoniec je to  aj v návrhu nového Trestného zá-

kona. Ale  moja otázka znie  takto: Prijali sme  novelizáciu

Trestného  zákona na  váš podnet,  krátko alebo  predtým bol

prijatý program Čisté ruky. Program Čisté ruky jasne hovorí,

že treba  posilniť postih trestného činu  podplácania. O tri

týždne nato predkladáte návrh novelizácie, vypúšťate trestný

čin podplácania. Tak platí pre  vás program Čisté ruky alebo

neplatí? (Potlesk.)

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     dovoľte mi, aby som vás upozornila na jednu vec. Vraví-

te, že Slovenská republika je jediný štát, ktorý nestíha dá-

vanie úplatku, a že je to  bezprecedentná  právna úprava. Po

prvé, stíhanie je vecou aplikácie. Po druhé, veľmi jasne som

vám tu uviedla, že v Trestnom zákone je podklad  na stíhanie

úplatkárstva, a bolo to aj  pri predkladaní  uvedenej novely

priamo v parlamente akcentované, a je mi  veľmi ľúto, že pod

vplyvom ďalších  vystúpení sa akcentovalo,  že je beztrestné

podplácanie, hoci to nebola  pravda. Mne je veľmi ľúto a mô-

žem to  preukázať, že informačné  prostriedky napriek urgen-

ciám, početným urgenciám, neboli ochotné uviesť vec na pravú

mieru, že podľa platného práva trestnosť podplácania existu-

je.

 

     Ďalej,  hovorila  som s pracovníkmi  prokuratúry, ktorí

uviedli, že  nie sú podnety na  stíhanie, a tam, kde  nie je

žalobcu,  tam je  ťažko  rozhodovať o postihu.  Takže trošku

inak stoja veci, ako vy ich, pán poslanec, uvádzate. A čo sa

týka Čistých  rúk a novely  Trestného  zákona, opakujem, nič

nebráni tomu  ani v súčasnosti,  aby prokuratúra na  základe

kvalifikovaných podnetov dala žalobu,  súdy aby  prijali od-

sudzujúci rozsudok. A projekt Čistých rúk, ktorý si pamätám,

pretože  som bola  vo vláde,  bol oveľa  širšie koncipovaný,

permanentne je aktuálny a permanentne je  kontrolovaný aj na

zasadnutiach terajšej vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani podpredsedníčka.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Už je koniec?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, pani podpredsedníčka skončila.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalšiu otázku kladie pán poslanec  Michalec pánu minis-

trovi Sitekovi: "Vidíte možnosť vytvorenia nejakého mimoroz-

počtového účelového fondu, ktorý  by financoval rozvoj prog-

ramov pre zbrojný priemysel a pre Armádu Slovenskej republi-

ky?"

 

     Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     čo sa  týka otázky pána  poslanca Michalca na  možnosti

vytvorenia nejakého mimorozpočtového  účelového fondu, ktorý

by  financoval rozvoj  programov pre  zbrojný priemysel,  je

viacero možností. Uvediem aspoň dve.

 

     Ministerstvo  obrany Slovenskej  republiky pri príprave

materiálu  Financovanie projektov  oživenia zbrojárskej pro-

dukcie Slovenskej republiky navrhlo  ako doplnkový zdroj fi-

nancovania rozvoja programov pre zbrojný priemysel a pre Ar-

mádu Slovenskej republiky vytvorenie  Štátneho fondu na pod-

poru obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ako zdroje fondu

sme navrhli  dotácie  zo štátneho rozpočtu,  dotácie z Fondu

národného majetku  Slovenskej  republiky, príjmy z odpredaja

výzbroje  techniky a materiálu  Armády  Slovenskej republiky

a Ministerstva  vnútra Slovenskej  republiky, finančné  pro-

striedky získané  prenájmom  vojenskej techniky a materiálu,

podiely  zo  ziskov  obchodných  spoločností, ktorých spolu-

zakladateľom sú  rezorty ministerstva  obrany a ministerstva

vnútra, úroky z prostriedkov fondu uložených v banke, príjmy

vyplývajúce z priemyselného vlastníctva výsledkov technické-

ho rozvoja zbrojárskej  povahy, na ktoré boli poskytnuté fi-

nančné prostriedky  zo štátneho rozpočtu,  príjmy z vlastnej

činnosti fondu, príjmy  vyplývajúce z majetkovej a kapitálo-

vej  účasti  štátu v zbrojárskych  podnikoch, finančné  pro-

striedky získané za poskytovanie pátracej a záchrannej služ-

by,  poplatky za  využívanie vzdušného  priestoru, príspevky

a dary od  právnických a fyzických  osôb a úvery  poskytnuté

bankami najviac  do výšky 10 % rozpočtu  fondu  na príslušný

rok. Samozrejme,  že táto možnosť je  spojená s novelizáciou

zákona o rozpočtových  pravidlách v tom,  že tieto príjmy by

nepodliehali odvodu do štátneho rozpočtu.

 

     Čo sa týka druhej možnosti, táto možnosť je tiež spoje-

ná s  novelizáciou zákona o rozpočtových  pravidlách. Je  to

zriadenie osobitného účtu ministerstva obrany podľa § 35 zá-

kona Národnej  rady Slovenskej republiky  číslo 303/1995 po-

dobne ako  pri mobilizačných rezervách,  kde na zabezpečenie

obmien, zámen mobilizačných rezerv sa môžu viesť bežné účty,

ktorých príjmom sú tržby  za predaj hmotných a mobilizačných

rezerv pri ich obmene. Podobne  je možné riešiť i obmenu vo-

jenskej  techniky, výzbroje a materiálu,  lebo  tento hmotný

majetok vojenského  charakteru má tiež  charakter mobilizač-

ných zásob.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam  sa pána  poslanca, či  chce dať  ešte doplňujúcu

otázku?

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne, nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Michalec je spokojný.

 

     Takže ešte  môžeme položiť otázku  pána poslanca Krausa

pánu ministrovi  Krajčimu: "Uznesenie  vlády  číslo 58 z 21.

1. 1997 bude programom vlády  týkajúcim sa okresu Vranov nad

Topľou  pokračovať  aj v roku 1988, nakoľko v roku 1997 bolo

splnené málo?"

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som na túto otázku zodpovedal nasledov-

ne: K problémom rozvoja okresu  Vranov nad Topľou vláda Slo-

venskej  republiky  uznesením číslo 58 z 21. 1. 1997 prijala

komplex  opatrení na  oživenie sociálno-ekonomického rozvoja

okresu Vranov  nad Topľou, v ktorom  uložila jednotlivým mi-

nistrom a vedúcim  niektorých  ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy riešiť niektoré akútne problémy rozvoja tohto

okresu.

 

     Chcem upozorniť, že ministerstvo vnútra tam nemá žiadne

konkrétne  úlohy. Podľa  tohto uznesenia  predseda Úradu pre

stratégiu rozvoja  spoločnosti, vedy a techniky  má v spolu-

práci s prednostom Krajského úradu v Prešove do 31. decembra

1997 predložiť informáciu o plnení úloh vyplývajúcich z toh-

to uznesenia na rokovanie  vlády. Poznamenávam, že podľa zá-

kona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizá-

cii  ministerstiev a ostatných  ústredných  orgánov  štátnej

správy v znení  neskorších predpisov  ústredným  orgánom pre

regionálny rozvoj je Úrad  pre stratégiu rozvoja spoločnosti

a techniky  Slovenskej republiky,  preto problematika regio-

nálneho rozvoja patrí do pôsobnosti tohto ústredného orgánu,

a nie do pôsobnosti ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra

vytvorilo organizačné a personálne predpoklady na to, aby sa

v okresoch a krajoch mohli riešiť problémy regionálneho roz-

voja tým,  že na krajských a okresných  úradoch sú vytvorené

odbory  regionálneho  rozvoja a iných  odvetvových  vzťahov,

ktorých náplňou práce sú otázky rozvoja krajov a okresov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec,  máme ešte necelé dve  minúty. Chcete dať

doplňujúcu otázku?

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, myslím si, že môžem skončiť dnešnú hodi-

nu otázok a poďakovať členom vlády za odpovede. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, budeme pokračovať v rokovaní. (Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj,  pokračujeme v rokovaní.

Páni poslanci, ktorí chcete  hovoriť s pánmi ministrami, tak

mimo rokovacej sály.

 

     Tak ako sme si povedali,  dnes poobede po hodine otázok

by sme mali začať schvaľovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k štátnemu rozpočtu.  O tom, aby sme  to mohli urobiť, keďže

teraz majú  nasledovať interpelácie, musím  dať hlasovať, ak

nebudem mať všeobecný  súhlas. Pýtam sa, je tak,  ako sme sa

dohodli, môžeme pokračovať? (Hlasy v sále.)

 

     Takže, prosím, budeme pokračovať ďalej, ale najskôr mu-

síme odhlasovať, keďže k rozpočtu je to potrebné, nedokonče-

ný zákon o DPH a zákon o peňažných  náležitostiach  vojakov.

Tam ide  už len o hlasovanie. Budeme hlasovať o týchto záko-

noch.

 

     Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne,  budeme hlaso-

vať, vráťte sa do rokovacej miestnosti.

 

     Prosím, pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda, za  klub Demokratickej únie žiadam

15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, beriem si aj ja prestávku, aby nemuseli byť ďal-

šie dva kluby, do 15.15 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Budeme pokračovať v opakovanom druhom čítaní o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  289/1995 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

     Je to tlač 802.

 

 

     Pýtam sa, pani spoločná spravodajkyňa, či môžeme hlaso-

vať.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Áno, pán predseda, môžeme hlasovať o pozmeňujúcom návr-

hu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich  a doplňujúcich

návrhoch z rozpravy.

 

     Môžete uvádzať hlasovanie, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v opakovanom  druhom  čítaní  bol v rozprave prednesený

iba jeden  návrh skupiny poslancov. Návrh  hovoril o tom, že

sa z prílohy 1 zákona číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty vypúšťa  číslo kódu 64 - služby pôšt a telekomuniká-

cií.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím, prezentujme sa  a hlasujme o návrhu, ako

nám ho prečítala pani spravodajkyňa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Ďakujem. Návrh sme prijali.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán predseda, viacej pozmeňujúcich návrhov v opakovanom

druhom čítaní neodznelo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže v skrátenom konaní nemôžeme použiť podľa prísluš-

ných  ustanovení lehoty,  môžeme  pristúpiť  hneď k tretiemu

čítaniu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     V treťom  čítaní  budeme  hlasovať o návrhu  zákona ako

celku s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať, ale pani poslankyňa, mu-

sím otvoriť pri treťom čítaní rozpravu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Áno. Samozrejme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sme v treťom čítaní.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. V rámci tejto

rozpravy môžeme  podávať len pozmeňujúce  návrhy týkajúce sa

technických a gramatických opráv.

 

     Keďže sa nikto nehlási,  končím možnosť prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa,  môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu v rámci tretieho čítania.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Keďže v treťom  čítaní neodzneli žiadne  opravy ani iné

spresňujúce  návrhy,  môžeme  hlasovať  o  zákone  ako celku

s tým, že gestorský výbor odporučil návrh zákona prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa môžeme prezentovať a hlasovať. Hlasujeme o zá-

kone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem teda  konštatovať, že sme  schválili vládny návrh

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodno-

ty v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem vám, pani poslankyňa.

 

 

 

 

 

     Páni poslanci, poslankyne,  teraz pristúpime k preruše-

nému tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona o peňažných náležitostiach voja-

kov, tlač 722.

 

     Prosím  pána ministra  aj pána  spoločného spravodajcu,

aby  zaujali svoje  miesta pre  navrhovateľov. Ako  spoločný

spravodajca tu bol určený predseda výboru pán Danko.

 

     Chcem vám povedať, že sme tretie čítanie prerušili pred

hlasovaním o návrhu  skupiny 31 poslancov na opakovanie dru-

hého čítania. O tomto návrhu skupiny poslancov musím dať ale

hlasovať.

 

     Takže, prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     Ide o hlasovanie na opakovanie druhého čítania, navrhlo

to 31 poslancov. Ide o návrh poslancov preniesť bod programu

z tretieho do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.  (Šum a hlasy z plé-

na.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže konštatujem, že Národná rada schválila návrh sku-

piny poslancov na opakovanie druhého čítania.

 

 

     Pristúpime teda k opakovanému druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o peňažných  náležitostiach voja-

kov (tlač 722).

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa

hlási pán poslanec Andrejčák. Pýtam sa, kto sa ešte hlási do

rozpravy. Ešte pán poslanec Danko, ale vy môžete vystúpiť aj

mimo. Takže do rozpravy sa hlási Andrejčák, Danko.

 

     Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím pá-

na poslanca Andrejčáka.

 

     Ešte skôr, ako začneme rozpravu, budem musieť potom dať

hlasovať o tom, aby zákon  nemusel  byť prerokovaný vo výbo-

roch.

 

     Prosím, pán poslanec, môžete začať.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     v mene  skupiny  poslancov navrhujem, aby v § 77 návrhu

zákona  slová "1. decembra 1997" boli  nahradené slovami "1.

apríla 1998".  Je to z toho  dôvodu, že finančné prostriedky

v rozpočte, ktorý  budeme o chvíľu  schvaľovať, sú plánované

až od 1. apríla a nie je možné vyčleniť na to viacej finanč-

ných prostriedkov.

 

     Žiadam o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  poslanec Danko.  Pán poslanec  Danko sťahuje svoje

vystúpenie v rozprave.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     K vystúpeniu pána poslanca  Andrejčáka by som len chcel

poznamenať,  že  vláda v skutočnosti  plánovala  tieto  pro-

striedky  už vo  svojom  návrhu  zákona od 1. 12. tohto roku

a že to zmenil výbor na 1. 4., presnejšie ani nie  výbor Ná-

rodnej  rady,  ktorý  to dal od 1. 1. 1998, ale z vystúpenia

pána Andrejčáka  tak vyplynulo. A po  druhé, chcem upozorniť

na to, že vznikne legislatívna diera, pretože starý zákon sa

končí 31. 12. 1997, pretože ho  zrušil  prechádzajúci zákon,

ktorý sme prijali, a nebudú môcť  byť do 1. 4. vyrovnané iné

náležitosti vojakov, ako je odstupné a podobne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, len  mám poznámku, že  starý zákon sme  nezrušili,

ten zruší aj nový zákon, jeho platnú účinnosť, pán poslanec.

 

     Takže končím rozpravu k tomuto bodu. K rozprave sa chce

vyjadriť pán minister.

 

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vyjadrím sa k pozmeňujúcemu  návrhu.  Tento pozmeňujúci

návrh podľa mňa nie je možné akceptovať, lebo je už schvále-

ný pozmeňujúci návrh od 1. januára.  Čiže, ak by mal byť po-

zmeňujúci návrh, tak by mohol znieť "z 1. januára na 1. 4.",

lebo už  ste  schválili v spoločnej  správe v tom paragrafe,

ktorý  sa týka  účinnosti, že  tento návrh  zákona bude  mať

účinnosť od 1. januára. To  znamená, že pozmeňujúci návrh by

mal byť z 1. januára na 1. 4.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ešte sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel by som reagovať na pána ministra. Toto znenie bo-

lo tak  napísané po konzultácii s legislatívnym  odborom Ná-

rodnej rady a je to  dobré znenie, pretože v pôvodnom návrhu

sa hovorí 1. decembra 1997,  čiže  je to  legislatívne v po-

riadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pán spoločný spra-

vodajca, najskôr  by sme mali  hlasovať o návrhu,  aby tento

návrh zákona nemusel byť  opäť prerokovaný vo výboroch, teda

táto zmena.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  vyjadrili súhlas  s tým,  aby sme

zákon nedávali znovu do výborov na prerokovanie.

 

     Preto  môžeme pristúpiť  k druhému  hlasovaniu. Prosím,

pán spoločný spravodajca, môžete uvádzať hlasovanie.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Tretie čítanie, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale najskôr  by ste nám  mali povedať, aké  máte návrhy

v rámci tretieho čítania.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V rámci  tretieho čítania v podstate  je tu návrh. Par-

don, ospravedlňujem sa.

 

 

     Vážený pán  predseda, v druhom čítaní  odznel jeden ná-

vrh, a  to k § 77 - v § 77 slová "1. decembra 1997" nahradiť

slovami "1. apríla 1998".

 

     Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     To znamená, že sme tento návrh neprijali.

 

     Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť

k tretiemu čítaniu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Áno, pán predsedajúci, môžeme  pristúpiť k tretiemu čí-

taniu, lebo sme si schválili skrátenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pristúpime k opakovanému tretiemu čítaniu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predseda, nedostal som žiadne návrhy na legislatív-

ne a gramatické zmeny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr musím v rámci  tretieho čítania otvoriť rozpra-

vu. Hlási sa niekto do  rozpravy? Nehlási sa. Končím možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Keďže  neboli  podané  žiadne  pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku  pristúpime

k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať, že  sme schválili vládny návrh

zákona o peňažných náležitostiach vojakov.

 

     Ďakujem, pán  spoločný spravodajca, aj  vám, pán minis-

ter. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     teraz  budeme rokovať  o tlači  828, budeme  pokračovať

hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k vládne-

mu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky.

 

     Chcem vám len pripomenúť, že po skončení rozpravy k to-

muto bodu programu vystúpil  včera so záverečným slovom pod-

predseda vlády a minister financií  pán Kozlík a vystúpil už

aj spoločný spravodajca, predseda výboru pán Maxon.

 

     Máte  rozdané  všetky  doplňujúce  a pozmeňujúce návrhy

v takom poradí, ako boli prednesené v rozprave.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu. (Odpoveď poslanca z pléna.)

 

     Budeme hlasovať najskôr o spoločnej správe.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ak dovolíte, chcel by som  vás požiadať, aby ste si zo-

brali tlač 828a a budeme začínať  od strany 5. Vo svojom vy-

stúpení som  navrhoval, aby sme spoločne  hlasovali o bodoch

1, 3, 9 tejto  spoločnej správy, bod  číslo 3 bol v rozprave

na základe požiadavky vyňatý. Takže budeme hlasovať spoločne

o bode 1 a 9 časti B spoločnej správy. Gestorský výbor neod-

porúča tieto dva body prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím, najskôr  hlasujeme o bodoch zo spoločnej

správy zo strany 5, tak  ako to uviedol pán spoločný spravo-

dajca. Gestorský výbor ich neodporúča prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto návrhy zo spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 2, 4, 6, 7, 8 a

10. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o bodoch zo spoločnej  správy číslo 2,

4, 6, 7, 8 a 10. Gestorský výbor odporúča prijať, či neodpo-

rúča prijať?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Odporúča prijať. (Hlasy v sále.)

 

     Dámy a páni,  bod  číslo 8 nebol  v rozprave  vyňatý zo

spoločného  hlasovania,  takže  nemôžeme  meniť procedurálny

postup hlasovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 9 poslanci.

 

     Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy  a  páni,  teraz  budeme  hlasovať  o bode číslo 3

v časti B. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej  správy. Ges-

torský výbor ho neodporúča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže bod číslo 3 sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 5 v časti B. Gestor-

ský výbor ho odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode číslo 5 časti B. Gestorský výbor

nám odporúča hlasovať za.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, hlasovali  sme o všetkých  pozmeňujúcich a

doplňujúcich  návrhoch v časti B. Prechádzame  na časť C-II,

pretože v časti C-I neboli predložené žiadne pozmeňujúce ná-

vrhy. Je to na strane 9.  Od tejto časti budeme o každom po-

zmeňujúcom návrhu hlasovať samostatne,  tak ako bol formulo-

vaný procedurálny návrh v rozprave. Takže v časti C-II bod 1

gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže,  prosím, prezentujme sa a hlasujeme  tak, ako to

predniesol spoločný spravodajca. Gestorský výbor návrh neod-

porúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 v časti C-II spoločnej správy gestorský výbor od-

porúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2 v časti C-II spoločnej  správy s od-

porúčaním gestorského výboru prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 1 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme.  Počuli  ste  návrh  neschváliť bod 1

v časti C-III.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprijali sme túto časť spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  takisto  sa prezentujme a hlasujme s odporúčaním

gestorského výboru návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 v časti C gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, takisto sa prezentujme a hlasujme s odporúčaním

návrh neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Neprijali sme toto odporúčanie gestorského výboru.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže teraz hlasujeme o návrhu...

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Problém  deputátneho  uhlia  je riešený v ďalšej  časti

spoločnej  správy a táto  suma 6 247 tis. sa upravuje ďalším

pozmeňujúcim návrhom  na 10 miliónov. Toto budeme  odporúčať

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 5 v časti C-III gestorský  výbor odporúča ne-

schváliť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o bode  číslo 5 v časti C-III. Takisto

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 6 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Takisto  aj k tomuto  návrhu

je odporúčanie neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 7 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 7 v časti C s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 8 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste ďalší návrh tiež s odporúčaním neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 9 v časti C-III gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  bode 9 v časti C spoločnej  správy

s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 10 v časti C-III gestorský  výbor odporúča neschvá-

liť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 10 v časti C takisto s odporúčaním ne-

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 11 v časti  C-III gestorský výbor odporúča neschvá-

liť. Tento  problém je komplexnejšie  riešený v ďalšej časti

spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh neprijať tento bod. Budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz budeme  hlasovať o časti C-IV. Bod 1

gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Hlasujeme s odporúčaním neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme. Návrh je neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o časti C-IV bode 3 s odporúčaním  neschváliť

ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Časť C-IV bod 4 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste ďalší návrh  zo spoločnej správy s odporúča-

ním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 v časti C-IV gestorský  výbor  odporúča schváliť.

Súčasne by som vás chcel poprosiť, aby ste si v treťom riad-

ku na konci slovo "čiastka" prepísali na "položka".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Takže hlasujeme o časti C-IV bode 5 s od-

porúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 6 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 6 spoločnej  správy v časti C-IV

s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 7 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  počuli  ste  ďalší  návrh. Hlasujeme. Odporúčanie

gestorského výboru je neprijať ho.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Súčasne by som chcel k tomuto bodu poznamenať, že došlo

k dohode,  že ministerstvo  školstva a príslušné  rezorty vo

veľmi  krátkom čase  spracujú komplexný  spôsob financovania

učilíšť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod  číslo 8 v časti C-IV gestorský  výbor odporúča ne-

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme. Odporúčanie z gestorského výboru pre

bod číslo 8 spoločnej správy v časti C-IV je neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 9 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

Táto požiadavka je komplexnejšie riešená v ďalšej časti spo-

ločnej správy aj s normatívnym riešením.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, počuli sme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprijali sme tento doplňujúci návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 10 časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 10 v časti C-IV s návrhom nepri-

jať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

     Nehlasovali 9 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 11 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa  a hlasujme o bode 11 spoločnej  správy

v časti C-IV. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 12 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a hlasujme.  Gestorský  výbor  odporúča

neschváliť bod číslo 12.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 v časti C-IV gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže aj  tento návrh spoločnej  správy gestorský výbor

odporúča, aby sme neprijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neprijali ani tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 14 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Tento bod nekomentu-

jem.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 7 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 15 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa prezentujme a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 16 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  sa znovu  prezentujme a  hlasujme s  odporúčaním

prijať bod 16 správy v časti C-IV spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 17 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujme takisto o bode 17 s odporúčaním prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento doplňujúci návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 18 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme s odporúčaním schváliť tento bod.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 19 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto pre bod 19 správy v časti C-IV je návrh gestor-

ského výboru schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 20 v časti C-IV gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujme o bode 20 v časti C-IV správy s návrhom schvá-

liť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o časti C-V - Presuny v rámci prísluš-

ných kapitol. Bod 1 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o časti C-V spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tento bod zo spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 4 v časti C-V spoločnej správy a

návrh je schváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Prijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 5 spoločnej správy v časti C-V s návr-

hom neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 6 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa prezentujme a hlasujme za schválenie bodu čís-

lo 6 spoločnej správy v časti C-V.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 7 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže v bode číslo 7 je návrh negatívny.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, v bode  číslo 8 budeme  hlasovať  osobitne

o časti a) a o časti b).  Budeme hlasovať o bode 8a) v časti

C-V. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 8 v  časti C-V. Tento bod je rozdelený

na a) a b). Hlasujeme o písmene a). Návrh je neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Časť a) sme prijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

      Bod 8b) v časti C-V gestorský výbor odporúča neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže takisto hlasujeme teraz o bode b).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Prijali sme aj bod b).

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o bode 9 v časti C-V. Gestorský  výbor

odporúča tento návrh neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme teraz o bode 9 v časti C-V. Návrh ges-

torského výboru je neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme bod 9.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 10 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak hlasujeme o bode 10 spoločnej správy v časti C-V.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 11 v časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a hlasujme o bode 11 správy v časti C-V

s odporúčaním schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 12 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod 12 v časti C tejto správy s odporúčaním neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 13 spoločnej  správy v časti C-V

s odporúčaním neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 14 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 14 tejto časti správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 15 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 15.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 16 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 16.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 17 v časti C-V gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme negatívne aj o bode číslo 17 tejto správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 18 gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 18 spoločnej správy v časti C-V.

Nepomýľte sa, gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 19 časti C-V gestorský výbor odporúča schváliť. Ide

o usporiadanie  vnútornej štruktúry  príspevku pre Slovenský

Červený kríž podľa ich požiadavky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 19 a je návrh schváliť tento bod.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o časti D. Bod 1 gestorský

výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prezentujme sa a hlasujme  už o časti D spoločnej

správy.

 

     Bod 1 - odporúčanie schváliť.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V prípade, že  tento bod bude schválený, tak  bude o to

doplnené navrhované uznesenie k návrhu zákona o štátnom roz-

počte na rok 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 v časti D gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je, ako keď bolo, že si dám záväzok, že budem chodiť

včas do práce.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 v časti D gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 v časti  D  gestorský  výbor  odporúča  schváliť.

O tento text sa priamo doplní znenie zákona v príslušnej po-

ložke. Tento bod nebude predmetom uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o bode 4 v tejto  časti s odporúčaním

schváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 7 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 v časti D gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento  posledný bod spoločnej sprá-

vy.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, mali by  sme prejsť na

pozmeňujúce návrhy uplatnené v rámci rozpravy k tomuto záko-

nu. Sú tu niektoré hlasy, že chcete prestávku, ale bojím sa,

že vás potom nazad nezoženiem ani s čuvačom.

 

     Takže chcete prestávku desať minút?

 

     (Všeobecný súhlas v sále.)

 

     Bude desaťminútová prestávka.

 

     Páni poslanci, ale neopúšťajte budovu, prosím.

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, uplynul čas prestávky,

prosím, keby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pro-

sím pána ministra a pána spoločného spravodajcu, aby zaujali

miesta.

 

     Takže môžeme začať, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uplatne-

ných v rozprave k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,

 

     ako o prvých  pozmeňujúcich návrhoch  skupiny poslancov

budeme  rokovať o pozmeňujúcich  návrhoch,  ktoré predniesol

pán poslanec Košnár. Takže  hlasujeme o prvom návrhu skupiny

poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Košnár.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o prvom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Košnára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o druhom  pozmeňujúcom  návrhu skupiny

poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Košnár.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o druhom  pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Košnára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani druhý návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o treťom  pozmeňujúcom  návrhu skupiny

poslancov.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Košnára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať o štvrtom  pozmeňujúcom  návrhu

skupiny poslancov, ktoré predniesol pán Košnár.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o štvrtom návrhu. Takisto  je to návrh

pána poslanca Košnára prezentovaný 16 podpismi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Hlasovať  budeme o piatom pozmeňujúcom  návrhu  skupiny

poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže piaty pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nakoniec o tomto  pozmeňujúcom návrhu  sme hlasovali už

v spoločnej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5 návrhu pána poslanca Košnára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu skupiny

poslancov,  ktoré predniesol  pán poslanec  Košnár. Chcel by

som povedať z tohto miesta,  že som splnomocnený dať verejný

prísľub, že sa tento problém  po dôkladnej analýze bude rie-

šiť z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch,

ktoré predniesol pán poslanec Pásztor. Pán poslanec, o všet-

kých treba hlasovať samostatne?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Pásztorovi.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     O bodoch 1, 2, 3 a 6 hlasovať  osobitne, o bodoch 4, 5,

7 a 8 môžeme spolu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže, dámy a páni, budeme hlasovať o bode číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, prezentujeme  sa a hlasujeme o bode číslo 1 pozme-

ňujúcich návrhov poslanca Pásztora.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz  budeme  spoločne  hlasovať o bodoch

číslo 2, 4, 5, 7 a 8.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. O bodoch 2, 3 a 6 ešte osobitne.

 

     Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 2 samostatne.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno. Takže o bode číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, hlasujeme o bode číslo 3 pozmeňujúcich návrhov pá-

na poslanca Pásztora.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Neprijali sme bod číslo 3.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ešte samostatne budeme hlasovať o bode číslo 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode číslo 6 doplňujúcich návrhov pá-

na poslanca Pásztora.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 6.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme spoločne hlasovať o bodoch 4, 5, 7 a 8.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návr-

hu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Prokeš.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňu-

júcom návrhu pána poslanca Prokeša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

     Nehlasovali 14 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu sku-

piny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Palacka. Bude-

me hlasovať  teraz o bode 1. (Hlasy v sále.) Je možné hlaso-

vať naraz, ale  pán poslanec Palacka žiada, aby  o bode 1 sa

hlasovalo samostatne a o bodoch 2 a 3 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod číslo 1 nie je prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Spoločne hlasujeme teraz o bodoch 2 a 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o bodoch 2, 3 pozme-

ňujúcich návrhov pána poslanca Palacku.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch skupiny

poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Mikolášik, o každom

jednotlivo. Takže hlasujeme o bode 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a hlasujme o bode 1 pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhov pána poslanca Mikolášika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz hlasujeme o bode 2.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2 pozmeňujúcich  návrhov pána poslanca

Mikolášika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz hlasujeme o bode číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Hlasujeme o bode  číslo 4 týchto pozmeňujúcich ná-

vrhov pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani bod 5.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o pozmeňujúcom návrhu  skupiny poslan-

cov, ktorý predniesol pán poslanec Gaľa. Je tu jeden návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, prosím, prezentujme  sa a hlasujme o návrhu pána

poslanca Gaľu, tak ako ho máte pred sebou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,  teraz  budeme  hlasovať o návrhu  skupiny

poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Cingel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o doplňujúcom návrhu poslanca Cingela.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 75 poslancov.

     Nehlasovalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Prosím? (Šum v rokovacej sále.)  Pokoj, páni  poslanci.

Pán poslanec Hrnko dostane uterák,  bude ho točiť nad hlavou

a rozoženie to. Takže budeme pokračovať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz  budeme hlasovať o pozmeňujúcich ná-

vrhoch  skupiny poslancov,  ktoré predložila  pani Bauerová.

O každom jednotlivo. Takže hlasujeme o bode číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslanky-

ne Bauerovej. Hlasujeme o jej prvom pozmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento prvý návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o druhom pozmeňujúcom  návrhu pani po-

slankyne Bauerovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Hlasovať budeme o bode číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     A napokon o bode číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o  poslednom bode pozmeňujúcich návrhov

pani poslankyne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu  skupiny

poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Juriš.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predlo-

žil poslanec Juriš.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh pána poslanca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nasleduje návrh 15 poslancov,  ktoré predniesol pán po-

slanec Šepták.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pá-

na poslanca Šeptáka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu  skupiny 15 po-

slancov, ktorý predniesol pán poslanec Fekete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o poslaneckom návrhu pána Feketeho.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o návrhu skupiny 15 poslancov,

ktorý predniesol pán poslanec Michalec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch,  ktoré pred-

niesol pán poslanec Michalec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovalo 19 poslancov.

 

     Tento návrh prešiel.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Michalca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

     Nehlasovalo 25 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz  budeme hlasovať o pozmeňujúcich ná-

vrhoch skupiny poslancov, ktoré predniesol pán poslanec Far-

kas. Trváte na tom, aby sme hlasovali o všetkých jednotlivo?

Áno.  Dobre,  takže  budeme  hlasovať o bode  číslo 1. Jeden

z týchto  vašich  návrhov ale vychádza z návrhu rozpočtu  na

rok 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu,  ktorý predložil pán poslanec

Farkas, o bode číslo 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o druhom bode pozmeňujúcich návrhov pá-

na poslanca Farkasa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu, ktorý

predniesla pani poslankyňa Kolláriková. Dámy a páni, bol som

splnomocnený,  aby som  dal verejný  prísľub na akceptovanie

tejto požiadavky z iných zdrojov. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

pani poslankyne Kollárikovej.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Nekričte, lebo to odhlasujeme. Pán Bugár, nekričte, le-

bo to odhlasujeme. Už nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

     Nehlasovalo 20 poslancov.

 

     Ale neviem,  prečo vás to  rozčuľuje, keď sa  idú dávať

peniaze na školy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch,

ktoré predniesol pán poslanec  Šagát. Budeme hlasovať o jeho

prvom pozmeňujúcom návrhu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme  o bode  číslo 2 návrhov  pána poslanca

Šagáta. Toto je bez verejného prísľubu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme  hlasovať o bode  číslo 3 napriek tomu, že

v spoločnej správe sme o tomto bode hlasovali.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nebolo treba o tom hlasovať, ale prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať  o pozmeňujúcich návrhoch skupiny

poslancov, ktoré  predniesol pán poslanec  Vavrík. Každý sa-

mostatne? (Odpoveď poslanca z pléna.) Takže  môžeme hlasovať

spoločne o dvoch pozmeňujúcich návrhoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, takže hlasujeme o návrhoch pána poslanca Vavríka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

      Ďalej budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré

predniesol za skupinu poslancov pán poslanec Lauko. Hlasuje-

me o  prvom  pozmeňujúcom  návrhu. (Hlas z pléna.) To nie je

pravda, nie sú očíslované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme en bloc o všetkých návrhoch.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže môžeme hlasovať o všetkých en bloc?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán poslanec Lauko to potvrdil.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Súhlasím s tým. Neviem  síce, ako kapitola ministerstva

zdravotníctva súvisí so  Slovenskou informačnou službou, ale

dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme  hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch, ktoré

predniesla  za  skupinu  poslancov  pani poslankyňa Mušková.

Môžeme hlasovať spoločne? (Odpoveď poslankyne z pléna.) Tak-

že budeme hlasovať spoločne o bode 1 a 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz hlasujeme o návrhu skupiny poslancov, ktorý pred-

niesol pán poslanec Kováč.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže sa prezentujme a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu  skupiny

poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Koncoš.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o bode 1 návrhu skupiny poslancov, kto-

rý predniesol pán poslanec Švec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 1 návrhu pána poslanca Šveca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz hlasujeme o bode číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o druhom bode pána poslanca Šveca. Sťa-

huje ho, takže hlasovanie nie je platné.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     A ja som chcel hlasovať za.

 

     Takže  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu, ktorý

predniesol pán poslanec Baránik.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíme počkať, kým dobehne hlasovanie.

 

     Takže môžeme hlasovať. Hlasujeme o...

 

Poslanec M. Maxon:

 

     ...návrhu  skupiny  poslancov,   ktorý  predniesol  pán

poslanec Baránik.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je en bloc?

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     To je jeden návrh, je to tlač 22a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme hlasovať o poradovom čísle 22b. Odporúčam,

aby sme hlasovali o oboch bodoch spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je návrh pána poslanca Baránika.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasovalo 17 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu, ktorý

predniesol pán poslanec Paška.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

     Nehlasovalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu, ktorý

predniesla pani poslankyňa Gbúrová za skupinu poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Gbú-

rovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návr-

hu, ktorý za skupinu poslancov predniesol pán poslanec Paco-

la.  Má alternatívne  dva návrhy,  takže  hlasujeme o návrhu

označenom ako 25a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 74 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vzhľadom na  výsledok hlasovania budeme  hlasovať o al-

ternatíve pod číslom 25b.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o návrhu  pána poslanca Pacolu pod čís-

lom 25b. To je to isté, ale to je iná kapitola.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz budeme  hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch, ktoré

za skupinu  poslancov predniesla pani  poslankyňa Rusnáková.

Môžeme o tých dvoch  hlasovať  spoločne? Tie spolu  súvisia.

(Odpoveď poslankyne z pléna.)  Áno. Takže hlasujeme o bodoch

1 a 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslan-

kyne Rusnákovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Hlasujeme  teraz o ďalšom  pozmeňujúcom  návrhu,  ktorý

predniesla za  skupinu poslancov pani  poslankyňa Rusnáková.

Je uvedený pod poradovým číslom 26b.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  budeme hlasovať  o návrhu  skupiny 15 poslancov,

ktorý  predniesol pán  poslanec Moric.  Pán poslanec, môžeme

o  bodoch 1, 2 a 3 v tlači 27a hlasovať  spoločne?  (Odpoveď

poslanca z pléna.) Ďakujem  pekne, takže  hlasujeme o bodoch

1, 2 a 3 spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 74 poslancov.

     Nehlasovalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Hlasujeme teraz o návrhu 15 poslancov, ktorý predniesol

pán poslanec Moric a ktorý je uvedený pod číslom 27b.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

     Nehlasovalo 35 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nakoniec budeme  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu 16 po-

slancov, ktorý  predniesol pán poslanec  Moric a je  uvedený

pod číslom 27c.

 

     Vážené dámy a páni, dovoľte mi,  aby som v súlade s ro-

kovacím poriadkom  upozornil  na súvislosť s návrhom zákona,

ktorý  teraz prerokúvame, v súvislosti s týmto  pozmeňujúcim

návrhom. Celková výška kapitálových výdavkov je veľmi nízka,

táto položka bude riešená z rezervy vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovalo 22 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

 

     hlasovali  sme o všetkých  pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch spoločnej správy a pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch, ktoré  boli  uplatnené v rozprave k vládnemu  návrhu

zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Dohodli sme  sa, že budeme  hlasovať o návrhu ako celku

zajtra. (Šum a hlasy v sále.)

 

     Taká  bola  požiadavka,  páni  poslanci, akceptujem ju.

Zajtra doobeda asi o jedenástej.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca aj pán minister.

 

     Páni poslanci, bude treba ešte upraviť niektoré rozpoč-

ty, ktoré budeme na budúci  týždeň schvaľovať. Tak treba po-

dľa tohto.

 

     Dobre. Odhlasujeme tento zákon do tretieho čítania.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Preto som sa domáhal slova, že mám zmocnenie gestorské-

ho výboru, aby som mohol odporúčať tento vládny návrh zákona

do  tretieho čítania.  Vzhľadom na  to, že  potrebujeme ešte

dopracovať tie  pripomienky, ktoré boli  odsúhlasené zo spo-

ločnej správy a ktoré  boli  uplatnené v rozprave, chcem po-

prosiť, aby sme o návrhu zákona hlasovali až zajtra.

 

     Ďakujem  pekne za  pochopenie, ale  odporúčam, aby  sme

hlasovali o zaradení zákona do tretieho čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  stanovíme si,  že  zajtra  budeme o tom rokovať

o 11.00 hodine, ale teraz si  odhlasujme tento zákon do tre-

tieho čítania. (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre, dobre, zajtra o 11.00 hodine pokračujeme v tomto

bode programu.

 

     (Šum a hlasy v sále.)

 

     Budeme pokračovať ďalej v prerokúvaní tlače 844 - škol-

ského zákona.

 

     Pýtam sa  pani spoločnej spravodajkyne,  či môžeme pri-

stúpiť k hlasovaniu.

 

     Prerokúvanie tohto  bodu sme skončili  pred hlasovaním,

takže budeme už hlasovať.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     najprv budeme  hlasovať o spoločnej správe, kde som na-

vrhla, teda gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bo-

doch...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, budeme najskôr hlasovať o návrhu, kto-

rý predniesol pán podpredseda Ľupták.

 

     Páni  poslanci, chcem  vám povedať,  že toto hlasovanie

sme neuskutočnili z toho dôvodu,  že v poslaneckom návrhu sa

uvádzal § 73 písm. a), kde  sa hovorí, že  zákon  je v prvom

čítaní. Pán  poslanec, ktorý predkladal  návrh, mal uplatniť

§ 82 a 83. Ale podmienky, ktoré sú  dané pre § 82 a 83, teda

15 podpisov tu  je. Takže z tohto titulu  chcem využiť svoju

možnosť podľa § 146 rokovacieho poriadku a vziať tento návrh

ako návrh, o ktorom môžeme  hlasovať. Nebol by som síce rád,

aby to bol precedens, pretože je tu aj odôvodnenie, ktoré sa

netýka  návrhu § 73. Mal  som  stretnutie  s predkladateľmi,

resp. s autormi rokovacieho  poriadku aj s legislatívnym od-

borom.  Priklonili  sa k môjmu  stanovisku, že  keď je tu 15

podpisov, mal  by som to  považovať za procedurálne  splnený

návrh, aj keď citujú iný  paragraf. Takže z tohto titulu bu-

deme hlasovať teraz o tomto  návrhu 15 poslancov, ktorý žia-

dajú, aby sme vrátili návrh ministerstvu na prepracovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme tento návrh  zákona vrátili minis-

terstvu školstva na prepracovanie.

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení, je mi ľúto, ale keď teraz všetky základné školy

od 1. januára  pôjdu na právnu  subjektivitu, neviem, kto si

to zoberie na svedomie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, budeme pokračovať, ale

práve pozerám,  že by sme mali  pokračovať návrhmi, ktoré sú

tu  predložené, a mali  sme o nich  hlasovať  doobeda. Sú to

poslanecké návrhy.

 

     Takže by sme pristúpili k ďalšiemu bodu  programu, kto-

rým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie zákona, ktorým  sa mení zákon číslo 229/1992

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospo-

dárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Sloven-

skej národnej  rady  číslo 330/1991 Zb. o pozemkových  úpra-

vách, usporiadaní pozemkového  vlastníctva, pozemkových úra-

doch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v zne-

ní neskorších  predpisov a zákon  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých  opatreniach  na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Prosím, páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta, je

rokovanie.

 

     Prosím pánov poslancov, aby si sadli, a zamestnancov od

techniky, aby nevydávali žiadne  rozhodnutia o hlasovaní. Až

keď bude prestávka.

 

     Páni poslanci,  návrh zákona ste dostali  ako tlač 776.

Návrh na pridelenie výborom  Národnej rady máte v rozhodnutí

1786.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  uvedie pán poslanec

Čopík.

 

     Prosím pána poslanca Čopíka.

 

     Páni poslanci, ešte raz prosím o pokoj. A zaujmite svo-

je miesta.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený  poslanecký  návrh zákona (tlač 776), ktorým

sa mení zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťa-

hov k  pôde a inému  poľnohospodárskemu  majetku v znení ne-

skorších  predpisov,  zákon  Slovenskej  národnej rady číslo

330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových  úradoch, pozemkovom  fonde a o po-

zemkových spoločenstvách v znení  neskorších predpisov a zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 180/1995 Z. z.

o niektorých opatreniach  na usporiadanie  vlastníctva k po-

zemkom  by mal  vyriešiť výkon  správy majetku  spravovaného

štátnymi  podnikmi  lesného a  vodného  hospodárstva a novo-

vzniknutým subjektom - Slovenským pozemkovým fondom.

 

     Základným pochybením  oboch zákonov bol  fakt, že lesné

pozemky, budovy a zariadenia slúžiace lesnému a vodnému hos-

podárstvu boli nesprávne považované za súčasť poľnohospodár-

skeho majetku,  hoci lesné hospodárstvo má  iný právny režim

hospodárenia daný  zákonom číslo 61/1977 Zb. o lesoch. Podľa

§ 11 zákona  číslo 61/1977 Zb. o lesoch  lesný majetok štátu

spravujú  štátne organizácie  lesného hospodárstva  založené

ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a prí-

padne ďalšie organizácie taxatívne vymenované v lesnom záko-

ne. Postavenie  štátnych  podnikov lesného  hospodárstva pri

správe lesného majetku štátu bolo zvýraznené aj v zákone Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 192/1995 Z. z. o za-

bezpečovaní  záujmov  štátov  pri  privatizácii  strategicky

dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím, keby ste prestali.

 

     Páni poslanci, prosím vás, tam vzadu, ak chcete debato-

vať, choďte do zadnej miestnosti.

 

     Pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Definovaním majetku štátu v správe Slovenského pozemko-

vého fondu v § 17 zákona číslo 229/1991 Z. z. a v § 34 záko-

na Slovenskej  národnej rady  číslo 330/1991 Zb. došlo  teda

k rozdeleniu výkonu správy majetku  vo vlastníctve štátu me-

dzi Slovenský pozemkový  fond a tieto organizácie bez racio-

nálneho dôvodu. Uvedená situácia sťažuje hospodárenie týchto

organizácií s majetkom  štátu a  je  zdrojom  komplikovaných

právnych vzťahov medzi týmito organizáciami a Slovenským po-

zemkovým fondom.

 

     Úlohy  dané fondu v rámci  reštitúcie  lesných pozemkov

môžu byť spoľahlivo vybavené terajšími užívateľmi - štátnymi

podnikmi,  ktoré zo  zákona hradia  väčšinu reštitučných ná-

hrad. Podľa navrhovanej právnej úpravy by Slovenský pozemko-

vý fond  spravoval poľnohospodárske nehnuteľnosti  vo vlast-

níctve  štátu vrátane  poľnohospodárskych pozemkov nedolože-

ných vlastníckym právom, ako i rovnako vlastnícky nedoložené

lesné pozemky. Navrhovanou právnou úpravou dôjde k zosúlade-

niu  novelizovaných predpisov  so zákonom  číslo 61/1977 Zb.

o lesoch v znení neskorších predpisov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na tejto noveli-

zácii  spolupracovala lesnícka  komisia pri pôdohospodárskom

výbore  so Slovenskou  lesníckou komorou.  Napriek tomu,  že

stanovisko vlády Slovenskej  republiky k tomuto poslaneckému

návrhu je nesúhlasné, dôvody na  ďalšie zmeny z tohto stano-

viska  vieme zapracovať  do tejto  novely, preto  vás žiadam

o pochopenie a podporu na zaradenie tohto poslaneckého návr-

hu do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Čopíkovi.

 

     Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého ur-

čil gestorský výbor, a je ním pán poslanec Miroslav Novák.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Zb. o roko-

vacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu skupiny poslancov ako spravodajca určený Výbo-

rom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený

návrh skupiny poslancov bol poslancom  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  doručený  dňa 8. 10. 1997, čím boli splnené

podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona  o rokovacom  poriadku,

t. j. doručenie návrhu zákona  najmenej 15 dní pred schôdzou

Národnej rady  Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční

jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona  spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky a podľa  legislatívnych pravi-

diel, a zaradil  ho na  rokovanie 35. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si  osvojujem stanovisko, že uvedený

návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti ná-

vrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravid-

lách.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania na schôdzi  Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím dôjde  k dopracovaniu tohto návrhu záko-

na. Ako spravodajca výboru vám súčasne oznamujem, že predlo-

žený poslanecký návrh zákona  predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky  zaslal na zaujatie  stanoviska vláde Sloven-

skej republiky. Vláda  Slovenskej republiky na svojom zasad-

nutí 28. októbra 1997 prerokovala  návrh  skupiny  poslancov

a svojím uznesením  číslo 784 vyslovila  nesúhlas s návrhom,

pretože podľa jej vyjadrenia svojím rozsahom je nepostačujú-

ci a má aj legislatívnotechnické nedostatky. Toto stanovisko

vlády bolo taktiež doručené  všetkým poslancom Národnej rady

Slovenskej republiky, a preto vám ho ďalej nebudem citovať.

 

     S ohľadom  na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu

vyplývajú z § 73 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona  o  rokovacom  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady Slovenskej  republiky číslo 1786 z 13. októbra 1997

prideliť návrh v druhom  čítaní na prerokovanie okrem Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ešte

týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky a Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor

navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky Výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre pôdohospodárstvo,  pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 23. ja-

nuára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konšta-

tovaním, že nemám žiadnu  písomnú prihlášku do rozpravy. Pý-

tam sa preto, či sa  niekto hlási z prítomných pánov poslan-

cov do rozpravy. Ak nie, môžem rozpravu uzavrieť. Zrejme ani

pán predkladateľ, ani pán spoločný spravodajca sa nebudú vy-

jadrovať, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Novák:

 

     V prvom hlasovaní navrhujem, ako som už citoval, prero-

kovať zákon v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať, hlasu-

jeme podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Ešte raz prosím

pánov poslancov, ktorí sú  mimo rokovacej miestnosti, budeme

hlasovať o tom, že tento návrh zákona prideľujeme do druhého

čítania.

 

     Páni poslanci,  skúsme sa len  prezentovať. Prezentujme

sa, prosím.

 

     Prezentovalo  sa 83 poslancov, takže  môžeme  pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že  zaraďujeme

tento návrh novely zákona do druhého čítania, čiže hlasujeme

podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada  sa uzniesla, že tento ná-

vrh novely zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

 

     Prosím, aby sme pristúpili k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec M. Novák:

 

     V druhom hlasovaní podľa rokovacieho poriadku navrhujem

prideliť návrh  výboru pre pôdohospodárstvo  ako gestorskému

výboru, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre životné prostre-

die. Zároveň navrhujem schváliť prerokovanie v týchto termí-

noch - do 23. januára 1998 výbory a gestorský  výbor  do 29.

januára 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Prosím, hlasujeme, páni

poslanci.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh ges-

torskému výboru a výborom a určila aj termín, dokedy ho majú

výbory prerokovať.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu  bodu. Je to takisto posla-

necký návrh novely zákona a ide o prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Ro-

berta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trest-

ný zákon.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač 792 a návrh bol pri-

delený  na  prerokovanie  výborom  Národnej rady rozhodnutím

predsedu Národnej rady číslo 1810.

 

     Prosím, aby pán poslanec Fico uviedol tento návrh.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     boj proti korupcii sa vo všeobecnosti považuje za jeden

z účinných nástrojov boja  proti organizovanému zločinu. Ko-

rumpovanie štátnej  správy je totiž  popri používaní násilia

typickým spôsobom, ako  organizovaný zločin presadzuje svoje

záujmy. Toto konštatovalo aj tohtoročné stretnutie ministrov

spravodlivosti členských krajín Rady Európy, ktoré sa konalo

v Prahe a na  ktorom  ministri  spravodlivosti vrátane nášho

ministra spravodlivosti schválili  rezolúciu o prepojení or-

ganizovaného zločinu a korupcie.

 

     Vláda Slovenskej republiky vedomá si tejto situácie eš-

te v roku 1995 schválila program Čisté ruky, v rámci ktorého

okrem  iných legislatívnych  úprav mienila  napríklad zvýšiť

trestné  sadzby za  trestné  činy  úplatkárstva  podľa § 161

Trestného zákona. Ďalej  doplniť skutkové podstaty trestných

činov úplatkárstva o ustanovenia, ktoré  by mali  postihovať

zadováženie značného prospechu  alebo prospechu veľkého roz-

sahu a podobne. Vláda  Slovenskej  republiky, a ja  sa s tým

stotožňujem, okrem iných opatrení  počíta teda aj s trestným

postihom  za podplácanie,  teda poskytovanie  úplatkov alebo

iných výhod.  Dokonca navrhuje sprísnenie  trestného postihu

tohto trestného činu.

 

     V roku 1995 však Národná rada Slovenskej republiky pri-

jala novelizáciu Trestného zákona, ktorá je v príkrom rozpo-

re s vládnym  programom  Čisté  ruky. Novelizácia  Trestného

zákona  uskutočnená  zákonom  číslo 102/1995 Z. z. vypustila

z platného  znenia Trestného  zákona  ustanovenia o trestnom

čine podplácania, nepriameho  úplatkárstva a účinnej ľútosti

spojenej s podplácaním a nepriamym úplatkárstvom.

 

     Novelizácia  mala  viesť  k  zvýšeniu  počtu odhalených

trestných činov prijímania  úplatkov. Bola veľmi špecifická,

pretože  sa  vymykala z rámca  štandardných  právnych  úprav

v Európe a vo  svete, ktoré  kladú  mimoriadny  dôraz aj  na

trestný  postih podplácania.  Čo je  však dôležitejšie, táto

novelizácia  prijatá v roku 1995 nesplnila  svoj cieľ. Práve

naopak. Pri hodnotení jeho pôsobenia sa odborníci z trestné-

ho práva zhodujú v názore, že prijatím tejto novelizácie sme

stratili  jeden z významných nástrojov  boja proti korupcii.

Neustále sa vyslovuje potreba návratu k osvedčeným ustanove-

niam Trestného zákona o podplácaní. Potvrdzujú to aj štatis-

tické údaje, podľa ktorých bolo v roku 1994, keď ešte plati-

li ustanovenia  zrušené novelizáciou  zákona z roku 1995, za

trestný  čin  úplatkárstva  právoplatne  odsúdených 30 osôb.

V roku 1995, keď nadobudla  účinnosť  spomínaná novelizácia,

to však bolo už len 21 odsúdených  osôb a v roku 1996 len 13

osôb odsúdených  za trestný čin  úplatkárstva. Podľa štatis-

tických údajov za rok 1997 je to iba 6 takýchto prípadov.

 

     Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na reálne problé-

my s korupciou, s ktorou sa stretávame každý deň, je navrho-

vaná právna  úprava, ktorá je iba  návratom k právnemu stavu

platnému  pred  nadobudnutím  účinnosti  novelizácie  z roku

1995, spoločensky a právne potrebná. Okrem toho medzinárodné

dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, hovoria,

že každá krajina musí zaviesť trestný postih trestných činov

úplatkárstva.

 

     Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

a nemá žiadny dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty miest

a obcí a nevyvoláva  ani žiadne  nároky  na pracovné sily či

organizačné zabezpečenie.  Chcem vás súčasne  informovať, že

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej  republiky zaslalo na

vládu Slovenskej republiky pozitívne vyjadrenie k tomuto ná-

vrhu zákona, pretože experti  pracujúci na pôde ministerstva

spravodlivosti na rekodifikácii Trestného zákona a Trestného

poriadku  sa  zhodujú v tom,  že tento  trestný čin musí byť

opäť  zaradený do  rekodifikovaného  Trestného  zákona a čím

skôr  ho vrátime  naspäť do  platného Trestného  zákona, tým

lepšie, lebo  sme zbytočne  stratili v roku 1995  účinný ná-

stroj boja s úplatkárstvom.

 

     Chcem povedať aj to, že sa staviame k návrhom novelizá-

cie  Trestného  zákona a Trestného  poriadku  konštruktívne.

Strana demokratickej ľavice podporí návrh novelizácie vlády,

ktorý zavádza osobitnú skutkovú podstatu podvodného úplatku,

rovnako  konštruktívne  pristupujeme k novelizácii Trestného

poriadku. Bol by som rád, keby sme prijali túto novelizáciu,

ktorú navrhujem. Opakujem, je to len návrat do právneho sta-

vu pred rok 1995 a je  to aj návrat k plneniu vládneho prog-

ramu Čisté ruky, ktorý rátal s posilnením  ustanovení o boji

proti úplatkárstvu, ale novelizácia prijatá v roku 1995 bola

presne opačná a viedla k oslabeniu ustanovení, ktoré sa pri-

jali v tejto oblasti.

 

     Vážené dámy a vážení  páni, prosím  vás preto o podporu

tohto jednoduchého, ale účelného návrhu novelizácie Trestné-

ho zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol určený pán posla-

nec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady vystúpil ako spoločný spravodajca v prvom čítaní

o návrhu pána poslanca Fica na vydanie zákona, ktorým sa me-

ní a dopĺňa Trestný zákon (tlač  číslo 792), ako spravodajca

určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady.

 

     Predmetný návrh zákona  bol doručený poslancom Národnej

rady 21. októbra 1997, t. j.  v  lehote  určenej § 72 ods. 1

zákona o rokovacom poriadku. Po posúdení predloženého návrhu

predsedom Národnej  rady a po  zvážení všetkých náležitostí,

či tento predmetný návrh spĺňa všetko  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel, ho za-

radil na rokovanie 35. schôdze v rámci prvého čítania.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  všetky náležitosti uvedené

v § 67 a 68 zákona o rokovacom  poriadku,  ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam to  isté stanovisko, ktoré

uviedol pán  navrhovateľ, a stotožňujem  sa s ním,  že je to

návrat k pôvodnému  zneniu § 161, 162 ods. 2 a 163 Trestného

zákona, ktoré platili do nadobudnutia účinnosti zákona číslo

102/1995 Z. z.  Ide  o osvedčenú a  vyváženú  právnu  úpravu

trestného činu podplácania vrátane ustanovenia o účinnej ľú-

tosti, ktorá  zabezpečovala  tomu, kto  dal úplatok, pretože

bol  o to  požiadaný, beztrestnosť, ak  poskytnutie  úplatku

dobrovoľne,  bez odkladu  oznámil orgánu  činnému v trestnom

konaní.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré  pre mňa ako pre spravo-

dajcu  výboru  vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku,

odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom  poriadku  na tom,

že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa Trestný zákon, prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady

číslo 1810 zo dňa 22. októbra prideliť ho v druhom čítaní na

prerokovanie  popri Ústavnoprávnom  výbore Národnej  rady aj

Výboru Národnej  rady pre  obranu a bezpečnosť. Za gestorský

výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národ-

nej rady ústavnoprávny výbor,  pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh pridelený, ho  prerokovali v lehote do 23.

januára 1998 a gestorský výbor v lehote do 29. januára 1998.

 

     Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návr-

hu, ktorý som predniesol, hlasovalo ako o prvom po rozprave,

ktorú prosím, aby ste otvorili.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.  Takže  môžeme  pristúpiť k otvoreniu rozpravy. Do

rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či

sa niekto hlási z pléna. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť

prihlásiť sa, a tým aj končín rozpravu.

 

     Pýtam sa predkladateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nechce. Zrejme takisto ani spravodajca.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 o zara-

dení tohto zákona do druhého čítania.

 

     Prosím,  páni  poslanci  a  poslankyne, budeme hlasovať

o tom, že Národná rada odporúča tento návrh novely zákona do

druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme zaradili tento návrh novely zákona do druhého

čítania.

 

     Prosím, pán poslanec Hrušovský, budeme hlasovať ešte po

druhýkrát.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Odporúčam, aby bol  návrh zákona pridelený ústavnopráv-

nemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť a aby ho výbory

prerokovali do 23. januára 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  tieto výbory som navrhol  ja, myslím si.

Ak vy máte nové, tak môžete navrhnúť ďalšie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nie, ďakujem. Tie isté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A ešte lehoty.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Navrhujem  lehoty do 23. januára 1998 a gestorský výbor

v lehote do 29. januára 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o určení  výborov,

gestorského výboru a lehôt na prerokovanie vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže konštatujem, že sme rozhodli aj o pridelení tohto

návrhu výborom, schválili gestorský výbor a určili lehoty na

prerokovanie.

 

     Ďakujem, pán spravodajca aj pán predkladateľ.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, teraz budeme rokovať o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní  súdnom (Trestný poria-

dok) v znení neskorších predpisov.

 

     Prosím pána predsedu Brňáka,  ktorý chce podať informá-

ciu k tomuto bodu programu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na  začiatku tejto  schôdze som  navrhol, aby predmetný

bod bol posunutý ako bod 43 nášho  programu, pretože rokova-

nie ústavnoprávneho výboru  sme prerušili s tým, že sme mali

jedno expertné konanie, na ktorom sa posudzoval tento vládny

návrh zákona.  Toto expertné konanie  sa uskutočnilo na  za-

čiatku tohto týždňa a do dnešného dňa vlastne závery z tohto

sedenia, práve v súvislosti s istou  medzinárodnou  expertí-

zou k tomuto návrhu, neboli ukončené.

 

     Preto by  som prosil, keby bolo  možné nejakým spôsobom

procedurálne  akceptovať zatiaľ  neprerokovanie tohto návrhu

dnes v rámci tohto bodu, ale prípadne posunúť ho ešte v rám-

ci tejto schôdze, pretože čakáme na vyhodnotenie práve tých-

to listinných vyjadrení, ktoré boli dané k predmetnému vlád-

nemu návrhu Trestného poriadku. Čiže,  ak by toto bolo možné

akceptovať, boli  by sme  vám vďační, a ústavnoprávny výbor,

samozrejme, k tejto veci bude opätovne konať, lebo rokovanie

je len  prerušené, a prijmeme meritórny  záver v rámci nášho

uznesenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže  tento bod  programu  nemôžeme  prerokovať. Preto

pôjdeme k  ďalšiemu bodu podľa toho,  ako sme schválili pro-

gram.

 

     Je to prvé čítanie o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Mi-

lana Ftáčnika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a tele-

vízneho vysielania v znení  neskorších predpisov, zákon Slo-

venskej národnej rady  číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej tele-

vízii v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národ-

nej  rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase  v znení

neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač 846 a návrh prideliť

ho  na prerokovanie  výborom Národnej  rady máte  pod číslom

1870.

 

     Návrh zákona za poslancov uvedie pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nad naším audiovizuálnym priestorom sa vznášajú niekto-

ré otázniky. Otáznik číslo jeden:  Ako je možné, že na frek-

vencii, ktorú zákon  pridelil verejnoprávnemu vysielateľovi,

vysiela vlastne prevádzkovateľ,  ktorého zákon nepozná? Naša

právna úprava do tohto  momentu pozná prevádzkovateľa zo zá-

kona,  to  sú  verejnoprávne  inštitúcie  Slovenský  rozhlas

a Slovenská  televízia, a pozná  prevádzkovateľa  na základe

licencie, to znamená takého,  ktorý požiadal a získal licen-

ciu v platnom  právnom konaní.  Ale máme tu  subjekty, ktoré

dnes vysielajú  na frekvenciách, ktoré sú  vyhradené pre ve-

rejnoprávne inštitúcie, ale ktoré žiadnu licenciu nezískali,

a nie je to ani verejnoprávny rozhlas. Otáznik je, ako je to

možné, ako to, že je tu tretí typ subjektu, ktorý bez licen-

cie, hoci je súkromnou  osobou, právnickou, vysiela program,

na ktorý vlastne ho nijakým spôsobom nikto nesplnomocnil.

 

     Takáto skutočnosť  nastala v Slovenskom  rozhlase, kde,

ak si zapnete okruh Slovensko 3, tak sa vám na stanici ozna-

čenej ako  Rock FM prihovára  súkromná  spoločnosť, ktorá 24

hodín vyrába na kľúč program pre Slovenský rozhlas bez toho,

aby získala licenciu. Oprávnene sa každý súkromný vysielateľ

pýta, ako je možné vysielať takýmto spôsobom, keď sú súkrom-

ní vysielatelia, ktorí musia  splniť podmienky udelené Radou

pre  rozhlasové a televízne  vysielanie, a tento  vysielateľ

tie podmienky splniť nemusí. Podľa  môjho názoru, a o tom je

aj predložený návrh zákona, to súvisí s tým, že u nás nie je

dostatočne precízne definovaný  pojem prevádzkovateľa vysie-

lania. To  je jeden problém. Druhý  problém súvisí s nedávno

schváleným  zákonom, ktorý  prijal tento  parlament a ktorým

rozhodol, že druhý televízny okruh, označovaný ako STV 2, sa

nebude privatizovať.  To znamená, nebude  naň udelené licen-

cia,  aby som  bol presný,  pre súkromného  vysielateľa, ale

vyhradzuje sa  prevádzkovateľovi zo zákona,  to je Slovenská

televízia. Slovenská  televízia v čase,  keď som pripravoval

tento zákon, ešte len pripravovala...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pán poslanec  vám prednáša, tak ho počú-

vajte.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda,  asi ma nechcú počúvať,  ale dúfam, že ma

vypočujú. Budem sa snažiť ešte  chvíľu pôsobiť na vás, kole-

gyne a kolegovia, aby som vás  presvedčil, že takýto  zákon,

aspoň na prerokovanie v druhom čítaní, je mimoriadne potreb-

ný.

 

     Dokončím myšlienku o Slovenskej  televízii. V čase, keď

som predkladal zákon, to  boli len chýry. Včerajšie zasadnu-

tie Rady  Slovenskej televízie potvrdilo,  že je to  skutoč-

nosť. Slovenská televízia  pripravuje prenajatie druhého vy-

sielacieho okruhu.  Keď ho nebolo  možné sprivatizovať, chce

tento okruh prenajať súkromnému vysielateľovi a dostaneme sa

do podobnej situácie. Dostaneme sa do podobnej situácie, ako

je Rock FM, keď sa  nám bude z verejnoprávnej televízie pri-

hovárať súkromný vysielateľ, ktorý  vraj dokonca má vysielať

aj správy. Správy, teda televízne noviny, ako sú označované,

by mali byť vysielané vysielateľom na základe zákona.

 

     Chcem teda povedať, že predložený návrh zákona spresňu-

je alebo zavádza nový pojem prevádzkovateľ vysielania, ktorý

je v úplnom  súlade s príslušnou  direktívou Európskej únie,

ktorá, mimochodom, bola prijatá iba 30. júna 1997. To zname-

ná, náš  zákon o rozhlasovom a televíznom  vysielaní nemohol

zaviesť tento základný pojem inak,  než ako som ho spomenul,

pretože tento  pojem samotná Európska únia  zaviedla ako zá-

kladný pojem v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania

až v júni tohto  roku.  Reaguje naň tento  zákon, že preberá

pojem prevádzkovateľ  vysielania, že to  je tá osoba,  ktorá

redakčne zodpovedá za zloženie  programu. To znamená, to ne-

môže robiť ani súkromná osoba,  ani nikto iný, to musí robiť

Slovenská televízia a Slovenský  rozhlas. Tým  by sa,  alebo

v prvom rade  tým by sa  povedalo,  ktoré funkcie jednoducho

nie je  možné odovzdať ani na  základe zmluvy súkromnému vy-

sielateľovi a jednoducho musí ich plniť vysielateľ na zákla-

de zákona.

 

     Druhý problém,  ktorý tu je, myslím  si, že je potrebné

voči  súčasnej  právnej  úprave  spresniť  otázku spolupráce

s externým prostredím. Ak v spolupráci s externým prostredím

je dovolené všetko, asi to  nie je ten najlepší prípad, pre-

tože dnes spoluprácu s externým prostredím upravujú dva tak-

mer podobné  alebo  totožné  paragrafy v zákone o Slovenskom

rozhlase a Slovenskej  televízii. Znejú  tak,  že  Slovenský

rozhlas  alebo  Slovenská  televízia  môžu  preberať a šíriť

programy vyrobené inými fyzickými alebo právnickými osobami.

 

     Ak  sa  opýtame,  je  program,  ktorý vyrába spoločnosť

Axismédia pre  Slovensko 3, preberaný  Slovenským rozhlasom?

Ak sa vyrába v jeho priestoroch a šíri  sa prakticky v živom

vysielaní, je  tu možné hovoriť o nejakom  preberaní? Zrejme

teda toto  nie je dostatočne  presné a dostatočne  presné tu

ani nie  je slovo program,  pretože program podľa  súčasného

zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní je zámerné uspo-

riadanie,  časové  usporiadanie jednotlivých  rozhlasových a

televíznych relácií.

 

     Podľa návrhu zákona, ktorý je tu predložený, je potreb-

né povedať alebo navrhujem,  aby bolo  definované, že spolu-

práca s externým prostredím  znamená v prvom rade nákup jed-

notlivých rozhlasových alebo  televíznych relácií. To zname-

ná,  za programovú  skladbu v zmysle  terminológie Európskej

únie zodpovedá Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, ktorá

objednáva vyrobenie konkrétneho programu alebo cyklu progra-

mov v externom prostredí.

 

     Toto je  obvyklý postup, ktorý  funguje v iných  kraji-

nách, ale  nikde v žiadnej krajine  nemajú dodávku programov

dvadsaťštyri  hodín na kľúč, a to ešte z priestorov verejno-

právnej inštitúcie, a nie  je ani obvyklé, aby verejnoprávna

inštitúcia  prenajala príslušný  vysielací okruh  súkromnému

vysielateľovi a  vzdala sa napríklad práva  a povinnosti vy-

sielať reklamu a dodržiavať všetky...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     ...pravidlá, ktoré pre ňu vyplývajú zo zákona o rozhla-

sovom a televíznom vysielaní. Chcem teda povedať, že predlo-

žený návrh  zákona, po prvé,  spresňuje pojem alebo  zavádza

pojem prevádzkovateľ vysielania presnejšie ako doteraz, uzá-

koňuje princíp, že práva  prevádzkovateľa  zo zákona nemožno

zmluvne preniesť na iný  subjekt, a navrhuje spresniť spolu-

prácu prevádzkovateľov zo  zákona s externým prostredím, tak

ako som  to vysvetlil, nákupom jednotlivých relácií. Takisto

tento  návrh zákona  zakotvuje  princíp, aby Rada Slovenskej

televízie a Slovenského  rozhlasu ako zástupcovia verejnosti

odsúhlasovali veľké programové projekty, ktoré nakupuje Slo-

venský rozhlas a Slovenská  televízia v externom  prostredí,

to  znamená, vyjadrovali  sa k nákupu  relácií presahujúcich

istú obvyklú sumu.

 

     Je tu navrhnutý aj princíp,  ktorý možno na prvý pohľad

nevyzerá  veľmi  sympaticky,  ale ktorý  smeruje k tomu, aby

zmluvy, ktoré boli uzatvorené  pred účinnosťou tohto zákona,

boli Slovenský rozhlas a Slovenská televízia povinné zosúla-

diť so znením tohto zákona do určitého termínu, v tomto prí-

pade navrhujeme  tri mesiace, inak  príslušné zmluvy stratia

platnosť. Myslíme  si, že týmto  návrhom zákona sa  zosúladí

naša alebo priblíži naša audiovizuálna legislatíva, ktorá je

zaradená medzi  prioritné oblasti v Bielej knihe aproximácie

práva, k právu  Európskej  únie, a vyriešia  sa aj  niektoré

problémy, ktoré sú  špecifické pre audiovizuálne vysielanie,

teda rozhlasové a televízne vysielanie len na Slovensku.

 

     Chcem povedať,  že ak novela vyvoláva  otázniky vo vás,

ktorí ste ju  čítali,  netrvám  dôsledne  na  tom, že všetko

v nej musí byť tak, ako je  napísané, a že nie je možné zme-

niť napríklad limit, nad  ktorý musí Rada Slovenskej televí-

zie  alebo Slovenský  rozhlas schváliť  nákup relácie  alebo

programovej  zmluvy medzi  Slovenskou  televíziou a externým

prostredím alebo medzi Slovenským  rozhlasom a externým pro-

stredím. V tom návrhu je  možné  vykonať vecné  zmeny, ktoré

ale zachovajú logiku, ktorá  je tu navrhnutá. Za najpodstat-

nejšie považujem, že ak by ste súhlasili s prerokovaním toh-

to návrhu zákona v druhom čítaní, ešte sa nijako nezaväzuje-

te, že sa ten  zákon musí  prijať, ale  vyvolali by sme opäť

jednu vecnú a serióznu  diskusiu na  pôde gestorského výboru

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Takáto diskusia sa vy-

volala predtým, než sme tu definitívne rozhodli o tom, či sa

má, alebo  nemá umožniť vysielať na  okruhu STV 2 súkromnému

vysielateľovi, a v tejto diskusii sa  zrodil návrh, ktorý sa

možno už v budúcom  roku  stane skutočnosťou, aby  Slovenská

televízia vysielala na základe prenosu prostredníctvom sate-

litu, to znamená, aby  mala umožnené zákonom takéto vysiela-

nie. Ten návrh pôvodne obsiahnutý  nebol. Zrodil sa v disku-

sii v gestorskom výbore.

 

     Obrátil by  som tu pozornosť najmä  na poslancov, ktorí

podporili zákon o neprivatizácii STV 2, aby zvážili  posunu-

tie tohto zákona do druhého čítania, aby takúto odbornú dis-

kusiu jednoducho umožnili, pretože  len v nej je možné nájsť

odpovede  na otázky,  ktoré sú  položené v dôvodovej  správe

tohto zákona a ktoré nevieme bez toho zodpovedať.

 

     Chcem povedať  ešte jednu poznámku. Ak  by sa stalo, že

by zákon nebol schválený do druhého čítania, podľa môjho ná-

zoru sú  tu právne inštitúty  už v terajších  právnych úpra-

vách, ktoré niektoré veci, ktoré koná  Slovenská televízia a

Slovenský rozhlas, minimálne spochybňujú. Spochybňujú v tom,

že títo prevádzkovatelia zo  zákona sa neprimeraným spôsobom

vzdávajú  svojich  právomocí  a  oprávnení,  ktoré im dávajú

príslušné zákony, ale bolo by rozumnejšie, keby sa spresnili

tie  inštitúty  natoľko,  že   by  nebolo  možné  hazardovať

s oprávneniami a právami, ktoré  Slovenská  televízia a Slo-

venský  rozhlas  zo zákona má, a bolo by  jasné, čo sa  smie

a čo sa nesmie, a bolo by  garantované, že  zmluvy a úpravy,

ktoré podpisujú tieto inštitúcie s externým prostredím, nej-

dú v prvom rade proti záujmom Slovenskej televízie a Sloven-

ského rozhlasu a že neslúžia akýmsi  iným privátnym záujmom,

možno i záujmom politickým.

 

     Dúfam teda, že podporíte predloženie tohto návrhu alebo

prerokovanie tohto návrhu  zákona v druhom čítaní z dôvodov,

ktoré som sa vám snažil trpezlivo vysvetliť.

 

     Ďakujem za pozornosť tým, ktorí ma počúvali.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím spoločného spravodajcu pána Tarčáka.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v úvode  môjho spravodajského vystúpenia  treba uviesť,

že pri  prerokovaní návrhu na  určenie spravodajcu pre  prvé

čítanie o návrhu poslanca Milana Ftáčnika  na vydanie zákona

Výbor Národnej  rady  pre  vzdelanie,  vedu, kultúru a šport

neprijal uznesenie,  lebo  ani  jeden z návrhov, o ktorom sa

hlasovalo, nezískal nadpolovičnú  väčšinu prítomných poslan-

cov. Z toho dôvodu predseda Výboru Národnej rady pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport uplatnil postup, ktorý mu umožňu-

je  bod 18 podrobnejších  pravidiel  rokovania Národnej rady

schválených  uznesením  Národnej  rady  Slovenskej republiky

číslo 522 zo 4. februára 1997, a určil ma za spravodajcu pre

toto prvé čítanie.

 

     Formálne k predmetnému  návrhu zákona  treba uviesť, že

bol  doručený poslancom  Národnej rady  Slovenskej republiky

dňa 17. novembra 1997, čím  boli  splnené  podmienky  určené

§ 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j.

doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, na ktorej  sa uskutoční jeho

prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel  zaradil ho  na rokovanie  tejto schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky do prvého čítania. Treba tiež dodať, že

predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 2 to-

ho  istého paragrafu  doručil návrh  zákona vláde Slovenskej

republiky a požiadal ju o zaujatie stanoviska.

 

     Vláda Slovenskej  republiky v zákonom stanovenej lehote

do 30 dní nezaujala  stanovisko k návrhu  zákona, ktorý máme

ako tlač 846, takže budeme rokovať bez jej stanoviska.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa, ale  čisto z formálnoprávnej stránky, všetky

náležitosti podľa § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako  i náležitosti  určené v legislatívnych pravid-

lách. Mám na mysli to, že bol predložený návrh, bola dôvodo-

vá správa, ale z vecného hľadiska chcem jednoznačne povedať,

že nie je jasné, čo chce  tento zákon riešiť. Naopak si mys-

lím, že dezorientuje, zavádza  istým spôsobom chaos do práce

verejnoprávnych  inštitúcií,  preto  nie  je  možné, aby sme

pristúpili k tomu a odporučili ho do ďalšieho čítania. Chcem

upozorniť na § 1...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč, neviem, čo tu robíte, keď tu sedíte

a keď vyrušujete spravodajcu. (Ruch v sále.)

 

Poslanec J. Tarčák:

 

      Kolegovia, toto všetko mi  umožňuje § 68, ktorý naopak

mi to ukladá, aby som  predlohu zosúladil s platným legisla-

tívnym stavom v našej legislatíve, ba aby som ho dokonca dal

do súladu  s platnou legislatívou Európskej  únie a podobne.

Tak ak dovolíte, prejdem a doplním  toto svoje konštatovanie

konkrétnymi dôkazmi.

 

     V článku I, ktorý navrhuje  pán poslanec, sa hovorí, že

zavádza nový termín ako  základný, a to, že prevádzkovateľom

vysielania je fyzická alebo  právnická osoba, ktorá redakčne

zodpovedá za štruktúru programu a ktorá ho vysiela sama ale-

bo  prostredníctvom tretej  strany. Prosím  vás, to  je číry

nezmysel. Predsa  čo sa týka  štruktúry programu aj  schémy,

musí byť upravený v štatúte, tam, kde dostali licenciu, musí

byť obsiahnuté v požiadavkách  alebo v žiadosti na licenciu,

je to podmienka,  kde musí byť toto  predložené a na základe

toho sa udelí.

 

     Čo sa týka verejnoprávnych  inštitúcií, musí to byť ob-

siahnuté v štatúte, a čo sa týka konkretizovania, čo je pre-

vádzkovateľ, to má jasne  zdôvodnené v § 3 a následne presne

sa rozpracovalo do detailov v § 5, 6, kde sa  jasne rozpisu-

je,  aké sú  kompetencie, právomoci  a povinnosti Slovenskej

televízie ako takej.

 

     Ďalej sa istým spôsobom zavádza  chaos v článku II, kde

sa upresňujú v § 4 ods. 1 povinnosti  Slovenskej  televízie,

a to je  obsiahnuté v zákonoch v celom  rade  iných článkov.

Ďalej už  je úplne  nezmyselná  dvojka, a to § 4 ods. 1, kde

pán poslanec navrhuje vložiť odsek 2, ktorý znie: "Povinnosť

Slovenskej televízie ako prevádzkovateľa vysielať podľa toh-

to  zákona  a  podľa  osobitných  predpisov nemožno preniesť

zmluvou na  inú fyzickú alebo právnickú  osobu." Prosím vás,

to  je číry  nezmysel. Predsa  Slovenská  televízia v § 4 má

uložené, že okrem tvorby a šírenia  vlastných programov plní

úlohy  aj preberaním a šírením  programov  vyrobených  inými

právnickými alebo  fyzickými osobami. Prosím  vás, akým iným

spôsobom by  to mohli prebrať,  ak nie na  zmluvnom základe?

Veď nie je možné, aby  sme zaviazali Slovenskú televíziu, že

nevznikne žiaden iný zmluvný vzťah, pretože ona nemôže plniť

toto ustanovenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, v rozprave  budete  hovoriť o týchto  ve-

ciach. (Potlesk.)

 

Poslanec J. Tarčák:

 

      Len preto, pán predseda, lebo som povedal, a kolegovia

majú pocit, že nie je to opodstatnené, moje tvrdenie dokazu-

jem. A, samozrejme, budem aj ďalej... (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Veľmi to skrátim. A čo ma úplne mrzí, že tak pragmatic-

ky a racionálne pán Ftáčnik  zavádza do tejto normy retroak-

tívny účinok navrhovaného zákona. Neviem to pochopiť, ako to

mohlo prejsť cez taký odborný tím poslancov SDĽ...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec!

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     ...pretože jednoducho  je to v rozpore s platným právom

nielen u nás, ale i v Európe, a preto navrhujem...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedzte,  či navrhujete, alebo nenavrhu-

jete do druhého čítania.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     ...s ohľadom na uvedenú argumentáciu, po rozprave budem

odporúčať  podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom po-

riadku, aby  sa Národná rada uzniesla,  že nebude pokračovať

v rokovaní o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Do rozpravy sa hlási  pán poslanec Cuper

a pán poslanec Benčík. Ak viac nikto, uzatváram možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Cuper.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     budem veľmi  stručný. Návrh je  minimálne v dvoch  čas-

tiach  retroaktívny. Divím  sa, pretože  z takej  puritánsky

právnicky čistej dielne, akou je právnická dielňa Strany de-

mokratickej ľavice, vyšiel zákon s takýmito dvoma kazmi. Mne

to pripadá,  pán kolega Ftáčnik,  ako keby ste  chceli znovu

privodiť nejaké  demarše z Európskej únie, že porušujeme zá-

kladné princípy právneho štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     navrhujem  podľa § 73 ods. 3 písm. c),  aby  návrh  bol

prerokovaný v druhom čítaní. Ako predseda poslaneckého klubu

žiadam o 20-minútovú  prestávku pred  záverečným  hlasovaním

o tomto návrhu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte sú faktické

poznámky?  Keď  nie  sú  faktické  poznámky, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Uvidíme sa zajtra o 9.00 hodine.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     12. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  ôsmy deň  rokovania 37. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Chcem vám  oznámiť, že podľa § 23 ods. 3 zákona o roko-

vacom  poriadku z dnešného  rokovania  sa ospravedlnil jeden

pán poslanec, a to poslanec Čarnogurský.

 

     Budeme pokračovať v prvom čítaní o

 

     návrhu poslanca Národnej  rady Slovenskej republiky Mi-

lana Ftáčnika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní  rozhlasového a tele-

vízneho vysielania v znení  neskorších predpisov, zákon Slo-

venskej národnej  rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej tele-

vízii v znení  neskorších  predpisov a zákon Slovenskej  ná-

rodnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení

neskorších predpisov.

 

     Tlač, ako som vám povedal včera, je pod číslom 846.

 

     Prerušili sme  tento bod ukončením  rozpravy s tým,  že

som ešte povinný sa  spýtať navrhovateľa pána poslanca Ftáč-

nika, či sa chce vyjadriť. Áno, chce sa vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  vyjadril ku včerajšej  krátkej

rozprave  trošku podrobnejšie.  Najprv sa  vyjadrím k trochu

nesúvislým poznámkam, ktoré  predniesol vo svojom spravodaj-

skom vystúpení pán spravodajca.

 

     Mrzí  ma, že  si  celkom  dôkladne neprečítal  zákon aj

dôvodovú správu, pretože inak by ťažko nazval bod 1 článku I

čírym nezmyslom.  Ide totiž o rovnaké  znenie, aké  obsahuje

smernica  Európskej  únie  prijatá v júni tohto  roku, ktorá

upravuje  pojem prevádzkovateľa  vysielania. Je  pravdou, že

doteraz bol  tento pojem definovaný  tak, že je  to ten, kto

získa oprávnenie na vysielanie, a to buď zo zákona, alebo na

základe licencie. Toto v plnom rozsahu  predložený návrh za-

chováva, ale  navyše v súlade s európskou legislatívou defi-

nuje  obsah tohto  pojmu. Tu  teda výčitky  pána spravodajcu

pôsobia na mňa dojmom, že sa celkom podrobne s problematikou

neoboznámil. Ak spravodajca  označil aj celý článok II navr-

hovaného zákona  za číry nezmysel, to  ešte neznamená, že je

to nejaký argument.

 

     V tomto článku sa zavádza princíp, že Slovenská televí-

zia spolupracuje s externým prostredím nákupom relácií, pri-

čom podiel takto nakúpených relácií z celkového vysielacieho

času určí Rada Slovenskej  televízie. Ak navrhujem, že zmlu-

vou  nemožno preniesť  povinnosti prevádzkovateľa vysielania

na iný  subjekt, mám na mysli  povinnosti, ktoré ukladá Slo-

venskej televízii  zákon o rozhlasovom a televíznom vysiela-

ní napríklad  vo vzťahu k vysielaniu reklamy, k zabezpečeniu

objektívnosti vysielania, k celkovej skladbe programu, ktorá

má byť určená pre rôznorodé divácke skupiny.

 

     Musím uviesť, že som  si veľmi pozorne vypočul námietky

pána spravodajcu aj pána  poslanca Cupera voči retroaktívnym

ustanoveniam,  ktoré obsahuje  tento  zákon.  Tu by  som rád

uviedol, že  tento návrh neprešiel  oponentúrou právnych ex-

pertov SDĽ, ako sa  obaja páni  domnievali, a že som ho pri-

pravoval  vo veľkom  chvate,  pretože  som sa z hodnoverných

zdrojov dozvedel, že pán Kubiš ako ústredný riaditeľ Sloven-

skej televízie chce ešte do konca roku  prenajať okruh STV 2

súkromnej spoločnosti. Jeho včerajšie vystúpenie v televízii

potvrdilo, že tieto informácie boli pravdivé a že bolo treba

predložiť tento zákon na decembrovú schôdzu.

 

     Prv než  sa vyjadrím  meritórne k otázke retroaktivity,

chcem vám vysvetliť, ako k návrhu  takéhoto ustanovenia pri-

šlo. A začnem  otázkou: Ako  sa má brániť  slušný človek, ak

zistí,  že  riaditeľ  verejnoprávnej  inštitúcie robí kroky,

ktoré sú v protiklade s jeho  poslaním  prvého muža verejno-

právnej inštitúcie? Hovorím tu o bývalom riaditeľovi Sloven-

ského rozhlasu  pánovi Tužinskom a  súčasnom riaditeľovi STV

pánovi Kubišovi.

 

     Začnime rozhlasom. Bývalý  riaditeľ  Tužinský  podpísal

zmluvu so súkromnou  spoločnosťou Axismédia o dodávke 24-ho-

dinového programu Rock FM na kľúč v priestoroch  Slovenského

rozhlasu. Vo  Výbore Národnej rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport tvrdil, že spoločnosť Axis-

média vybral na základe  výberového konania. Výbor ho požia-

dal, aby predložil  podklady o takomto výberovom konaní, ale

dodnes sa tak nestalo, pričom  zmluva platí od 1. apríla. Na

otázku, prečo sa rozhodol nechať vyrábať 24-hodinový program

súkromnou  spoločnosťou, odpovedal, že je to pre rozhlas vý-

hodnejšie. Keď sme požiadali  Rozhlasovú radu, aby nám pred-

ložila zdôvodnenie ekonomickej výhodnosti tejto zmluvy, kto-

rá ju  presvedčila, aby ako  rada podporila túto  myšlienku,

dostali sme od nej súbor čísel, ktoré neboli overené. Pravda

je taká, že rozhlas získal uzatvorením tejto zmluvy stabilný

príjem, ktorý mu platí spoločnosť Axismédia. Tá platí popla-

tok rozhlasu z príjmov z reklamy, ktoré  ostávajú tejto súk-

romnej spoločnosti, pričom je samozrejmé, že príjmy z rekla-

my sú väčšie než to, čo platí rozhlasu, pretože je to podni-

kateľský subjekt a nie  charitatívna  spoločnosť. A aby tých

paradoxov bolo ešte viac, treba  uviesť, že reklamu na okruh

Rock FM podobne ako na ďalšie dva okruhy Slovenského rozhla-

su dodáva  Prvá slovenská mediálna  agentúra, ktorá legálnym

spôsobom vyhrala výberové konanie na dodávku reklamy rozhla-

su na  všetky  okruhy a dodávala  reklamu aj na Rock FM pred

uzavretím zmluvy s Axismédiou.

 

     Takže  vec vyzerá  nasledovne. Spoločnosť  PSMA zoženie

reklamu,  výnosy dostane  Axismédia a po odrátaní  vlastných

nákladov na výrobu programu zaplatí Slovenskému rozhlasu do-

hodnutú  sumu. Otázka  znie: Prečo  nemôže mať  tieto príjmy

Slovenský rozhlas priamo? Načo potrebuje prostredníka? A ne-

boli by tieto príjmy vyššie, keby tento  prostredník v celej

hre  nebol? A ďalšie otázky: Nie je  toto  porušenie  zákona

o rozhlasovom a televíznom  vysielaní,  keď  naživo  vysiela

súkromná spoločnosť, ktorá nikdy nedostala licenciu, ale po-

dobne ako  iné súkromné spoločnosti vlastne  žije z reklamy?

Ako je možné, že zmluva bola uzatvorená na dlhé obdobie a po

vypovedaní treba Axismédii zaplatiť mnohomiliónové odstupné?

Akú má teda obranu slušný  človek, ak chce zabrániť takémuto

konaniu? Môže počkať, kým  sa vymení riaditeľ tejto inštitú-

cie, alebo predložiť návrh zákona, ktorý tomu chce zabrániť.

 

     Teraz sa pozrime do Slovenskej televízie. Ústredný ria-

diteľ pán Kubiš v lete  podpísal zmluvu, v ktorej sa dohodol

so Štúdiom BETA, že  mu bude, resp. Slovenskej televízii, 12

rokov vyrábať  raňajkové vysielanie za pevnú  cenu s tým, že

výnosy z reklamy za tieto tri  hodiny  vysielania sú príjmom

Štúdia BETA. Zmluvu nedal  na vyjadrenie Rade Slovenskej te-

levízie, hoci je to iste zásadný zásah do programovej štruk-

túry - povedať,  že 12 rokov v tejto  programovej  štruktúre

bude fungovať program Dobré ráno a že ho bude  vyrábať práve

táto spoločnosť. Rada Slovenskej  televízie voči tomuto pro-

jektu  vyjadrila námietky.  Napríklad voči  klauzule, že  ak

Slovenská  televízia odstúpi  od tejto  zmluvy, tak  zaplatí

Štúdiu BETA odstupné v takej  výške, ako keby sa denne ďalej

vysielalo.  Pre  zaujímavosť, ak  by  napríklad  o  rok  pán

ústredný riaditeľ odstúpil od tejto zmluvy napríklad z dôvo-

du, že mu koncepčne  nebude takéto vysielanie vyhovovať, tak

Slovenská televízia  zaplatí okolo 140  miliónov korún. Áno,

dobre ste  počuli, dámy a páni, 140 miliónov súkromnej  spo-

ločnosti BETA. Myslím si, že  je to  celkom  dobrý kšeft pre

pána Sedláčka,  ktorý zastupuje  Štúdio BETA, a tento obchod

mu dohodil  jeho bývalý kolega  zo spravodajstva pán  Kubiš.

Menej dobrý obchod sa mi to zdá pre Slovenskú televíziu. Ako

sa voči tomu má brániť slušný človek?

 

     Keď sme v tomto parlamente schválili zákon, ktorý natr-

valo pririekol  Slovenskej televízii okruh STV 2 a zabránili

sme jeho privatizácii pre spoločnosť Dovina, blízku vládnemu

hnutiu,  objavili sa  hlasy, že  oni si  nájdu cestičku, ako

obísť tento  zákon. Už sa poučili z niektorých  právnych ne-

dostatkov zmluvy okolo Rock FM a pripravili  zmluvu o kopro-

dukčnej spolupráci s rovnakým  odôvodnením,  že to bude  pre

Slovenskú televíziu lacnejšie a že im to umožní vysielať sa-

telitný program. Je pritom  zaujímavé, že štatutárna zástup-

kyňa  Slovenskej televízie  pri prerokovaní  návrhu rozpočtu

STV v gestorskom výbore na  rok 1998 sa o chystanom prenájme

či koprodukcii vôbec  nezmienila a zmluva, ktorú tam predlo-

žila pani poslankyňa Ďurišinová, bola označená za podvrh.

 

     Ani v materiáli  o perspektívnom  modeli  financovania,

ktorý poslal  pred dvoma týždňami  ústredný riaditeľ gestor-

skému výboru na jeho  požiadanie, sa nič o koprodukcii alebo

nejakom znižovaní nákladov na okruhu STV 2 nehovorí. Ale Ra-

da  Slovenskej  televízie  už  minulý  týždeň dostala takúto

zmluvu na  posúdenie a včera  tento zámer potvrdil  ústredný

riaditeľ STV v prejave k  ročnému  výročiu  jeho  nástupu do

funkcie. Nestihol však včera povedať divákom o pripomienkach

Rady  Slovenskej  televízie,  napríklad k tomu, že  súkromná

spoločnosť Rotunda má vysielať  aj správy. Bude to znamenať,

že pán Kubiš prepustí polovičku spravodajskej zmeny STV, aby

ušetril náklady na druhý  vysielací okruh? Nepovedal divákom

ani o tom, či v zmluve  bude  tiež  záväzok o 100 miliónovom

odstupnom, podobne ako je to v zmluve so Štúdiom BETA. Nepo-

važujem za náhodu, že zhodou  okolností sa v spoločnosti Ro-

tunda vyskytuje ten istý pán Mistrík, ktorý prezentoval pro-

jekt Doviny na STV 2.

 

     Ako sa dá voči tomuto brániť? Ako sa brániť proti kona-

niu, ktoré  nesleduje záujmy verejnoprávnej  inštitúcie, ale

záujmy iné, či už politické, osobné, alebo skupinové? Ak som

si zvolil obranu, ktorá má v sebe prvky retroaktivity, urči-

te nie preto, aby som porušoval princípy právneho štátu.

 

     Na rozdiel od vás, pán  Cuper, ktorý ste vždy odmietali

upozornenia  na  protiústavnosť  krokov koalície,  ja som si

veľmi  citlivo vypočul  vaše  námietky a som  pripravený pri

prerokúvaní vo  výboroch v druhom čítaní  hľadať také právne

riešenie,  ktoré nebude  musieť posudzovať  ani Ústavný  súd

a ktoré sa nedotkne medzinárodných či iných záväzkov Sloven-

skej republiky. Ale to vyžaduje diskusiu. Ak by ste zamietli

tento  návrh už v prvom čítaní, to neznamená,  že sa stratia

otázniky z konania verejnoprávnych  inštitúcií, ktoré som tu

uviedol.

 

     Ak sa pri diskusiách vo výbore ukáže, že mnou navrhova-

né riešenie nie je  dobré a že je možné zvoliť iné riešenie,

ja to len  privítam. Ale  nemôžeme sa tváriť - ako slovenský

parlament, ako  Národná rada Slovenskej  republiky -, že  sa

nič nedeje a všetko je v poriadku.

 

     Prosím všetkých tých, ktorým záleží na poriadku a dodr-

žiavaní  pravidiel v oblasti  rozhlasového a televízneho vy-

sielania, aby ste podporili  návrh na prerokovanie tohto zá-

kona v druhom čítaní a umožnili tak prepotrebnú diskusiu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Milé kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som  vzhľadom  na skutočnosť,  že pán

predkladateľ sa  nevenoval predlohe, alebo  veľmi stručne ju

zhodil tým, že moje  pripomienky boli nesúrodé, tomuto veno-

val 2-3 vety a celé svoje  vystúpenie skĺbil do toho, že ho-

voril o tom,  čo kto robí  mimo dosahu, a nedotýkal sa toho,

čo tu je predložené. My máme pred sebou a prerokúvame legis-

latívnu úpravu,  ktorá sa týka  niekoľkých zákonov. Tomu  sa

pán predkladateľ nevenoval, venuje sa tomu, čo sa robí v te-

levízii,  či je  pripravená  zmluva a podobne.  To je  jasný

dôkaz toho,  že uniká od  podstaty, ktorou je  predloha jeho

návrhu.

 

     A ak dovolíte, pre tých pánov poslancov, ktorí sa čudu-

jú, podľa čoho môžem byť taký  obšírny, tak podľa § 67 roko-

vacieho poriadku, ktorý hovorí, aká má byť a vyzerať spoloč-

ná správa. Takže ešte raz zdôrazňujem a dotknem sa toho, aby

som  sa pokúsil  pánu predkladateľovi  vysvetliť moje pripo-

mienky a presvedčiť ho o tom,  že nie je to dobrý návrh, aby

sa rozhodol ho ešte stiahnuť.

 

     Takže v článku I pán  predkladateľ  navrhuje nový pojem

pod základné pojmy, a to je prevádzkovateľ. Ale prevádzkova-

teľ je definovaný úplne podrobne v § 3. Tu  vsúva  ako nové,

že redakčne zodpovedá, ale prosím vás, toto obsahuje základ-

ná podmienka licenčného konania v žiadosti, čo upravuje zasa

zákon,  a  bez  štruktúry  programového  vysielania, bez jej

schémy vôbec nie je možné sa uchádzať o licenciu.

 

     Čo sa týka Slovenskej televízie, toto všetko zákon rie-

ši, pretože Slovenskej televízii  ukladá § 7, teda Rade Slo-

venskej televízie,  orgánom Slovenskej televízie,  ktoré za-

bezpečujú  programovú  objektívnosť a nezávislosť. V § 10 sa

jasne hovorí, čo patrí do  pôsobnosti rady: a) schvaľuje dl-

hodobé  plány a koncepcie, návrhy  investičných  programov a

ich realizáciu vrátane typovej vysielacej štruktúry.

 

     Čiže bez rady to nie je možné, štruktúra je pod vplyvom

schvaľovacieho procesu Rady Slovenskej televízie.

 

     Ďalej  odsek b) schvaľuje  Programový  kódex Slovenskej

televízie, v ktorom sú formulované všeobecné zásady na tvor-

bu, skladbu a koordináciu programov Slovenskej televízie.

 

     Preto hovorím,  je to nezmysel,  lebo je to  obsiahnuté

oveľa širšie, v širšom kontexte  to už obsahuje zákon, ktorý

je platný.

 

     Ak ideme k článku II, no  retroaktivita je jednoznačná.

Tu niet čo povedať a ospravedlňujem sa. Keďže  páni právnici

z SDĽ nesúhlasili s tým, tak prosím,  som rád, že si to uve-

domuje, že to spôsobuje istý chaos.

 

     Ďalej pán predkladateľ nevysvetlil, ako pojať inak, ako

som povedal, že  keď chce vsunúť do tejto  novely, že povin-

nosť  Slovenskej  televízie  ako  prevádzkovateľa vysielania

podľa tohto zákona, podľa  osobitných predpisov nemožno pre-

niesť zmluvou na inú  fyzickú a právnickú osobu. Veď v plat-

nej legislatíve sa to ukladá Slovenskej televízii, že  popri

vlastnej tvorbe musí vstupovať aj do spolupráce a interakcie

s inými subjektmi, či  právnickými, alebo fyzickými osobami,

a neviem ako  inak, ak nie  zmluvným vzťahom. Veď  Slovenská

televízia zrejme  má desiatky, možno  stovky takýchto zmluv-

ných vzťahov,  ale ja si neviem  predstaviť, že tieto stovky

zmlúv by mali byť prehodnotené, kvázi dané do súladu s týmto

zákonom, ktorý v ničom  podľa mňa  nie je  nóvum. A viete si

predstaviť, že niekde by sa  nedohodli? Veď to všetko skončí

na súdoch,  pretože tí ľudia uzatvárali  tie zmluvy v dobrej

viere.

 

     Mám pocit a dojem, že  pán predkladateľ sleduje len je-

den cieľ,  tak paralyzovať činnosť  Slovenskej televízie, že

sa ohrozí jej samotné vysielanie. Iný zmysel mi to nedáva.

 

     Takže ak by pán predkladateľ dovolil, keby bol reagoval

na tieto pripomienky alebo keby  sa bol pridržiaval toho, čo

predložil, beriem. Ale tomu venoval veľmi málo času, a to ma

presvedčuje o tom, že niekde tá pravda bude tu, kde som kon-

štatoval ja, a preto žiadam, aby sme hlasovali o mojom návr-

hu, ktorý som dal, aby sme neodporučili pokračovať v rokova-

ní o tomto zákone v druhom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu spravodajcovi.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať  podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho

poriadku, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať

v rokovaní o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme hlasovať.  Počuli ste  návrh spoločného

spravodajcu. Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Povedzte, za čo hlasujeme, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Hlasujeme o mojom návrhu,  že odporúčam, aby  nešiel do

ďalšieho čítania, čiže hlasujeme za.

 

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, pokoj.  Páni poslanci,  pokoj! Páni po-

slanci, pokoj!

 

     Hlasujeme o tom, aby tento  návrh nešiel do druhého čí-

tania, nie na návrh pána spoločného spravodajcu.

 

     Hlasujte, ako chcete.

 

     (Ruch v sále.)

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Je tu potom druhý  návrh, ktorý predniesol pán poslanec

Benčík, ktorý odporúča, aby išiel do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. (Hlasy v sále.) Ne-

vykrikujte, páni poslanci! Nevykrikujte, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     (Potlesk.)

 

     Ďakujem.

 

     Kde ste, páni poslanci, ideme ešte hlasovať.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže tento  návrh prešiel a ideme  do druhého čítania,

odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 Národnej rady o rokovacom po-

riadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 1870 zo 17. novembra 1997 prideliť ho

v druhom čítaní  na prerokovanie okrem  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport aj

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh záko-

na pridelený,  ho  prerokovali v  lehote do 23. januára 1998

a gestorský výbor v lehote do 29. januára 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme podľa § 74. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže konštatujem, že Národná  rada pridelila tento zá-

kon výborom a rozhodla aj o termínoch prerokovania.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nasledujúci bod progra-

mu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s pristúpením k Protokolu  zosúlaďujúcom  Medziná-

rodný dohovor EUROCONTROL o spolupráci v záujme  bezpečnosti

letovej prevádzky z 13. decembra 1960 s jeho zmenami a k Do-

datkovému protokolu o nahradení  Mnohostrannej dohody o tra-

ťových poplatkoch z 12. februára 1981 príslušnými  ustanove-

niami zosúladeného textu Medzinárodného dohovoru EUROCONTROL

o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky, ako bol

zmenený v Bruseli v roku 1997 vrátane jeho Prílohy IV.

 

     Je to druhé a tretie čítanie.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 732, v  ktorom je aj

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú

správu  výborov schválenú  gestorským výborom  máte ako tlač

732a. Máte rozdané, myslím,  aj nové znenie návrhu uznesenia

Národnej rady.

 

     Takže prosím pána ministra Jasovského, ktorého poverila

vláda, aby nám tento návrh zdôvodnil.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rámci ratifikačného procesu  uvádzam na rokovanie Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky Protokol  zosúlaďujúci Me-

dzinárodný  dohovor EUROCONTROL o spolupráci v rámci letovej

prevádzky z 13. decembra 1960 s  jeho  zmenami  a  Dodatkový

protokol o nahradení  mnohostrannej  dohody o traťových  po-

platkoch z 12. februára 1981 príslušnými ustanoveniami zosú-

ladeného textu dohovoru EUROCONTROL,  ktoré za Slovenskú re-

publiku z poverenia vlády dňa 27. júna 1997 v Bruseli podpí-

sal pán štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a teleko-

munikácií Slovenskej republiky.

 

     Novelizovaný, resp. prepracovaný text dohovoru EUROCON-

TROL zosúlaďuje do jednej časti a do jedného textu tie časti

dohovoru, ktoré  ostávajú naďalej platné,  so zmenami, ktoré

je  potrebné z objektívnych  dôvodov  začleniť do  dohovoru.

Prístup k tomuto dokumentu  zabezpečí pre Slovenskú republi-

ku, ktorá  je od 1. januára 1997 dvadsiatym  tretím členským

štátom Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádz-

ky EUROCONTROL, pokračovanie jej  členstva v tejto organizá-

cii aj po  roku 2000. V súčasnosti EUROCONTROL  tvorí 26 eu-

rópskych štátov a v procese prijímania je už dvadsiaty sied-

my štát, ktorým je Monacké kniežatstvo.

 

     Rozhodnutia, ktoré  prijali  ministri dopravy členských

štátov Európskej konferencie civilného letectva na stretnutí

v Kodani 14. februára 1997, ustanovujú inštitucionálnu stra-

tégiu Európskej konferencie  civilného letectva, cieľom kto-

rej je dosiahnuť bezpečný a efektívny  európsky systém spra-

vovania letovej prevádzky a efektívny spoločný systém traťo-

vých  poplatkov.  Novelizovaný  dohovor  EUROCONTROL vytvára

podmienky a je účinným nástrojom na vykonanie inštitucionál-

nej stratégie Európskej konferencie civilného letectva.

 

     Predkladané dokumenty boli vo Výbore Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a v zahraničnom výbore prijaté jednomyseľne, a preto od-

porúčam váženým paniam poslankyniam a pánom poslancom vyslo-

viť  podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej  republiky

súhlas s pristúpením Slovenskej  republiky k Protokolu zosú-

laďujúcom  Medzinárodný  dohovor  EUROCONTROL  o  spolupráci

v záujme bezpečnosti  letovej  prevádzky z 13. decembra 1960

s jeho zmenami a k Dodatkovému  protokolu o nahradení Mnoho-

strannej dohody  o traťových poplatkoch z  12. februára 1981

príslušnými ustanoveniami  zosúladeného textu Medzinárodného

dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti leto-

vej prevádzky, ako bol zmenený v Bruseli v roku 1997 vrátane

jeho Prílohy IV.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     V tomto bode programu výbor určil za spoločného spravo-

dajcu pána  poslanca Volného, preto ho  prosím, aby nás obo-

známil s prerokovaním vo výboroch aj s návrhom výboru.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vám prečítal spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej  republiky k návrhu na vyslove-

nie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením

k Protokolu  zosúlaďujúcom Medzinárodný  dohovor EUROCONTROL

o spolupráci  v záujme  bezpečnosti letovej  prevádzky z 13.

decembra  1960  s  jeho  zmenami  a k Dodatkovému  protokolu

o nahradení  Mnohostrannej  dohody  o  traťových  poplatkoch

z 12. februára 1981 príslušnými  ustanoveniami  zosúladeného

textu Medzinárodného dohovoru EUROCONTROL o spolupráci v zá-

ujme bezpečnosti letovej prevádzky, ako bol zmenený v Bruse-

li v roku 1997 vrátane jeho Prílohy IV (tlač 732), vo výbore

v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na Národnej rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Sloven-

skej republiky s pristúpením  k Protokolu  zosúlaďujúcom Me-

dzinárodný dohovor EUROCONTROL o spolupráci v záujme bezpeč-

nosti letovej  prevádzky z 13. decembra 1960 s jeho  zmenami

a k Dodatkovému  protokolu o nahradení  Mnohostrannej dohody

o traťových poplatkoch z 12. februára 1981 príslušnými usta-

noveniami  zosúladeného textu  Medzinárodného dohovoru EURO-

CONTROL o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky,

ako bol  zmenený v Bruseli v roku 1997  vrátane jeho Prílohy

IV (tlač 732), vo výboroch v druhom čítaní.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh  na vyslovenie  súhlasu  rozhodnutím  číslo 1759 z 29.

septembra 1997 na  prerokovanie  do 4. novembra 1997  Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a Zahraničnému  výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a  podnikanie s lehotou do 7. novembra 1997 na  prerokovanie

a schválenie spoločnej správy výborov.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote a gestorský  výbor prerokoval a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho  poriadku spoločnú správu

výborov uznesením  číslo 444 zo 4. novembra 1997. Iné výbory

Národnej rady  Slovenskej republiky návrh  na vyslovenie sú-

hlasu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská: Zahraničný výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky prerokoval  návrh 29. októbra

1997 v druhom  čítaní a odporučil uznesením číslo 301 Národ-

nej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústa-

vy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením. Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, pri-

vatizáciu  a  podnikanie  prerokoval  návrh 29. októbra 1997

v druhom čítaní a uznesením číslo 436 odporučil Národnej ra-

de Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slo-

venskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho

poriadku odporúča  Národnej rade Slovenskej  republiky podľa

článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky  vysloviť sú-

hlas s pristúpením  a prijať  uznesenie, ktoré  je v prílohe

spoločnej správy gestorského výboru. Súčasne poveril uznese-

ním  výboru  číslo 444 zo 4. novembra 1997 spoločného  spra-

vodajcu  výborov  predložiť  návrhy  podľa § 83 ods. 4, § 84

ods. 2 a § 86.

 

     Ako už  povedal pán predseda  Národnej rady, omylom  sa

k tejto správe dostalo  nesprávne uznesenie. Správne uznese-

nie vám bolo  doručené včera, dovoľte mi, aby  som ho prečí-

tal:

 

     "Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej republiky

k návrhu na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky s pristúpením k Protokolu zosúlaďujúcom Medzinárodný

dohovor EUROCONTROL o spolupráci v záujme  bezpečnosti leto-

vej prevádzky z 13. decembra 1960 s jeho  zmenami a k Dodat-

kovému protokolu o nahradení  Mnohostrannej  dohody o traťo-

vých poplatkoch z 12. februára 1981 príslušnými ustanovenia-

mi  zosúladeného textu  Medzinárodného dohovoru  EUROCONTROL

o spolupráci v záujme bezpečnosti letovej prevádzky, ako bol

zmenený v Bruseli v roku 1997 vrátane  jeho Prílohy IV (tlač

732)

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku  86

písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pri-

stúpením Slovenskej republiky k

 

     A. Protokolu  zosúlaďujúcom  Medzinárodný dohovor EURO-

CONTROL o spolupráci v záujme  bezpečnosti letovej prevádzky

z 13. decembra 1960 s jeho zmenami,

 

     B. Dodatkovému  protokolu o nahradení Mnohostrannej do-

hody o traťových  poplatkoch z 12. februára 1981 príslušnými

ustanoveniami  zosúladeného  textu  Medzinárodného  dohovoru

EUROCONTROL o spolupráci v záujme  bezpečnosti letovej  pre-

vádzky, ako bol  zmenený v Bruseli v roku 1997 vrátane  jeho

Prílohy IV."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  za podanie  správy a prosím, aby  ste  zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otvárame o tomto  bode  programu  rozpravu. Do rozpravy

nemám písomne  prihláseného  žiadneho z poslancov. Pýtam sa,

či  sa niekto  hlási do  rozpravy elektronicky  alebo ústne.

Keďže  nie, vyhlasujem  rozpravu  o tomto  bode  programu za

skončenú.

 

     Nepredpokladám, že  pán minister sa  chce vyjadriť. Ani

pán spoločný spravodajca.

 

     Tak požiadam pána spoločného  spravodajcu, aby sme pri-

stúpili k hlasovaniu.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím teda pána spravodajcu, aby ho uvádzal.

 

     Pozývam pánov poslancov do rokovacej miestnosti.

 

     Pozývam pánov poslancov do rokovacej miestnosti, budeme

hlasovať o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada Slovenskej

republiky podľa  článku 86 písm. e) vyslovuje  súhlas s pri-

stúpením  Slovenskej republiky  k Protokolu,  ako je uvedené

v návrhu uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Nasledujúcim bodom programu je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s pristúpením k Dohode o poskytovaní  a  prevádzke

letových  prevádzkových  služieb  a  zariadení  organizáciou

EUROCONTROL v stredoeurópskom hornom oblastnom stredisku le-

tových prevádzkových služieb a k Zvláštnej dohode o uplatne-

ní článku 6 Dohody o poskytovaní  a prevádzke  letových pre-

vádzkových  služieb  a  zariadení  organizáciou  EUROCONTROL

v stredoeurópskom  hornom oblastnom  stredisku letových pre-

vádzkových služieb.

 

     Aj v tomto prípade ide o druhé a tretie čítanie.

 

     Tu máte vládny návrh ako tlač 733, v ktorom je aj návrh

uznesenia Národnej rady, a spoločnú správu gestorského výbo-

ru ako tlač 733a.

 

     Aj v tomto prípade  vláda poverila pána ministra Jasov-

ského, aby nás oboznámil s dôvodmi návrhu.

 

     Prosím, pán minister.

 

 

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v rámci ratifikačného procesu  uvádzam na rokovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky Dohodu o poskytovaní a pre-

vádzke letových prevádzkových  služieb a zariadení organizá-

ciou EUROCONTROL v stredoeurópskom hornom oblastnom stredis-

ku letových prevádzkových služieb a Zvláštnu dohodu o uplat-

není článku 6 Dohody o poskytovaní a prevádzke letových pre-

vádzkových  služieb  a  zariadení  organizáciou  EUROCONTROL

v stredoeurópskom  hornom oblastnom  stredisku letových pre-

vádzkových  služieb,  ktoré z poverenia  vlády  dňa 27. júna

1997 v Bruseli  podpísal pán  štátny  tajomník  ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

 

     Na základe prístupu k týmto dokumentom Slovenská repub-

lika ako  členský štát Európskej  organizácie pre bezpečnosť

letovej  prevádzky EUROCONTROL  sa bude  priamo podieľať  na

príprave zriadenia,  vybudovaní a prevádzke  strediska CEAC,

ktoré  bude poskytovať  letové  prevádzkové  služby v hornom

vzdušnom priestore  nad územím ôsmich  tzv. stredoeurópskych

štátov, konkrétne  Slovenska, Maďarska, Rakúska,  Českej re-

publiky, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Slovinska a sever-

ného  Talianska. V súčasnosti  prebieha  výberové konanie na

lokalitu, v ktorej bude  stredisko vybudované. Začiatok pre-

vádzky strediska sa predpokladá v roku 2005.

 

     Prístup  k Dohode  CEAC a k  Zvláštnej  dohode CEAC  je

priamym pokračovaním rozhodnutí, ktoré  boli v tejto oblasti

prijaté v predchádzajúcom období. Počas prípravy Dohody CEAC

od roku 1993 boli  zohľadnené požiadavky Slovenskej republi-

ky, ktoré  vyústili do rozhodnutia, že v prípade  integrácie

Slovenskej  republiky do  tohto projektu  bude horný vzdušný

priestor predstavovať vzdušný priestor nad územím Slovenskej

republiky nad letovou hranicou 290, resp. v metrickej sústa-

ve nad  letovou  hladinou 8 850 m v podmienkach  štandardnej

atmosféry. Z charakteristík dopravných lietadiel vyplýva, že

táto časť vzdušného priestoru  je využívaná prevažne pre po-

treby medzinárodnej leteckej dopravy.

 

     Zabezpečenie a vykonávanie suverenity Slovenskej repub-

liky  vo vzdušnom  priestore štátu  nie je  Dohodou CEAC ani

Zvláštnou dohodou CEAC ohrozené. Na základe prístupu k týmto

dokumentom Slovenská  republika deleguje  stredisku CEAC za-

bezpečovanie a poskytovanie  letových  prevádzkových služieb

v hornom  vzdušnom priestore.  Vytvoria sa  tým podmienky na

dôsledné  zavedenie pružného  využívania vzdušného priestoru

v závislosti od aktuálnych potrieb smerovania medzinárodných

prepravných prúdov.

 

     Predkladané dokumenty boli vo Výbore Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republi-

ky  prijaté jednomyseľne, a preto  odporúčam  váženým paniam

poslankyniam  a  pánom  poslancom  vysloviť  podľa článku 86

písm. e) Ústavy  Slovenskej  republiky  súhlas s pristúpením

Slovenskej  republiky k Dohode o poskytovaní a prevádzke le-

tových prevádzkových  služieb a zariadení organizáciou EURO-

CONTROL v stredoeurópskom  hornom oblastnom  stredisku leto-

vých prevádzkových služieb a k Zvláštnej  dohode o uplatnení

článku 6 Dohody o poskytovaní a prevádzke  letových prevádz-

kových služieb a zariadení  organizáciou EUROCONTROL v stre-

doeurópskom  hornom oblastnom  stredisku letových prevádzko-

vých služieb.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pán minister.

 

     Prosím pána poslanca Volného, pretože aj v tomto prípa-

de je  určený za gestorský  výbor ako spoločný  spravodajca,

aby nás informoval o návrhu a výsledkoch prerokovania.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám prečítal aj spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej  republiky k návrhu na vyslo-

venie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpe-

ním k Dohode o poskytovaní a prevádzke  letových  prevádzko-

vých služieb a zariadení  organizáciou EUROCONTROL v stredo-

európskom hornom oblastnom  stredisku letových prevádzkových

služieb  a k Zvláštnej  dohode  o uplatnení  článku 6 Dohody

o poskytovaní  a  prevádzke  letových  prevádzkových služieb

a zariadení  organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom hor-

nom oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb (tlač

733) v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na Národnej rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Sloven-

skej  republiky s pristúpením k Dohode  o poskytovaní a pre-

vádzke letových prevádzkových  služieb a zariadení organizá-

ciou EUROCONTROL v stredoeurópskom hornom oblastnom stredis-

ku  letových  prevádzkových  služieb  a  k Zvláštnej  dohode

o uplatnení článku 6 Dohody o poskytovaní a prevádzke  leto-

vých prevádzkových služieb a zariadení organizáciou EUROCON-

TROL v stredoeurópskom  hornom oblastnom  stredisku letových

prevádzkových služieb (tlač 733) v druhom čítaní.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh  na vyslovenie  súhlasu svojím  rozhodnutím číslo 1759

z 29. septembra 1997 na prerokovanie do 4. novembra 1997 Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie s lehotou do 7. novembra 1997 na preroko-

vanie a schválenie spoločnej správy výborov.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote a gestorský  výbor prerokoval a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho  poriadku spoločnú správu

výborov  uznesením číslo 445 zo 4. novembra 1997. Iné výbory

Národnej rady  Slovenskej republiky návrh  na vyslovenie sú-

hlasu neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval  návrh 29. októbra 1997 v druhom čítaní a odporu-

čil uznesením  číslo 302 Národnej  rade Slovenskej republiky

podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky  vyslo-

viť súhlas s pristúpením. Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie preroko-

val návrh 29. októbra 1997 v druhom čítaní a uznesením číslo

437 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa člán-

ku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky  vysloviť  súhlas

s pristúpením.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho

poriadku odporúča  Národnej rade Slovenskej  republiky podľa

článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky  vysloviť sú-

hlas s pristúpením a prijať  uznesenie,  ktoré  je v prílohe

spoločnej správy gestorského výboru. Súčasne poveril uznese-

ním  výboru  číslo 444 zo 4. novembra 1997 spoločného  spra-

vodajcu  výborov  predložiť  návrhy  podľa § 83 ods. 4, § 84

ods. 2 a § 86.

 

     Dovoľte mi,  aby som ešte prečítal  návrh uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky k návrhu na vyslovenie sú-

hlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Do-

hode o poskytovaní a prevádzke  letových  prevádzkových slu-

žieb a zariadení  organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom

hornom  oblastnom stredisku  letových prevádzkových  služieb

a k Zvláštnej dohode o uplatnení  článku 6 Dohody o poskyto-

vaní a prevádzke letových  prevádzkových služieb a zariadení

organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom  hornom oblastnom

stredisku letových prevádzkových služieb (tlač číslo 733):

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm.  e)  Ústavy   Slovenskej  republiky  vyslovuje  súhlas

s pristúpením Slovenskej republiky k

 

     A. Dohode o poskytovaní a prevádzke  letových  prevádz-

kových služieb a zariadení  organizáciou EUROCONTROL v stre-

doeurópskom  hornom oblastnom  stredisku letových prevádzko-

vých služieb,

 

     B. Zvláštnej  dohode o uplatnení  článku 6 Dohody o po-

skytovaní a prevádzke  letových prevádzkových  služieb a za-

riadení  organizáciou EUROCONTROL  v stredoeurópskom  hornom

oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nedostal  som do rozpravy žiadne písomné

prihlášky, preto  sa pýtam, či  sa niekto hlási  do rozpravy

z pléna.

 

     Konštatujem, že nie,  preto uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy, a tým sa rozprava aj skončila.

 

     Pán  minister sa  zrejme nebude  vyjadrovať k rozprave,

ani pán spoločný spravodajca,  preto môžeme pristúpiť k hla-

sovaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej re-

publiky k dohodám, ako sú uvedené v návrhu uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem, páni  poslanci, aj vám, pán  minister, aj spo-

ločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     body 47 a 48, ktoré  nasledujú v programe,  ako  sme ho

schválili, sme  už prerokovali, preto  pristúpime k ďalšiemu

bodu programu, a to je

 

     návrh volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej

republiky.

 

     Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 820.

 

     Prosím povereného pána  poslanca Milana Sečánskeho, aby

nám predniesol návrh a zdôvodnil jeho obsah.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi v súlade s poverením  Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky  zo dňa 4. novembra tohto

roka uviesť v mene výboru  návrh volebného poriadku na voľbu

prezidenta Slovenskej republiky.

 

     Predmetný návrh volebného poriadku je naplnením zmocne-

nia pre Národnú radu  Slovenskej republiky, ktoré je uvedené

v § 104 zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Tento ná-

vrh umožňuje realizovať voľbu prezidenta Slovenskej republi-

ky v súlade s článkom 101 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Návrh volebného poriadku bol prerokovaný Ústavnoprávnym

výborom Národnej rady Slovenskej  republiky 4. novembra 1997

a bol schválený uznesením tohto výboru  číslo 490 z toho is-

tého dňa, pričom predkladateľom  tohto návrhu na schôdzu Ná-

rodnej rady je Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Návrh, ktorý ste  dostali v uvedenej tlači, rieši navr-

hovanie kandidátov na  prezidenta Slovenskej republiky, kom-

plexne rieši  techniku  voľby, tajné  hlasovanie, jeho prie-

beh,  počítanie, napísanie  zápisnice, vyhlásenie  výsledkov

a v prípade opakovanej voľby, ktorá by sa mala uskutočniť do

14 dní v tom  prípade,  ak prezident  nebol  zvolený v prvom

kole, a ustanovenie o novej voľbe alebo nových voľbách, kto-

ré sa majú uskutočniť do 30 dní po predchádzajúcej  neúspeš-

nej voľbe.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás o schválenie

tohto poriadku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Teraz  prosím povereného  člena výboru,  ktorým je  pán

poslanec Hrušovský, aby nám podal informáciu o priebehu pre-

rokovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás poinformoval o správe ústavno-

právneho výboru a o uznesení, ktoré ústavnoprávny výbor pri-

jal po prerokovaní návrhu volebného poriadku na voľbu prezi-

denta Slovenskej republiky.

 

     Pán predseda pridelil  ústavnoprávnemu výboru ako jedi-

nému výboru na prerokovanie  tento návrh volebného poriadku,

ktorý ústavnoprávny výbor uznesením zo dňa 4. novembra odpo-

ručil Národnej rade na  schválenie bez pozmeňujúcich návrhov

k tomuto volebnému poriadku.

 

     Odporúčam,  aby po  rozprave k predloženému  návrhu bol

tento návrh schválený.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Takže  môžem otvoriť  rozpravu k tomuto  bodu  programu

opäť s konštatovaním, že som nedostal písomné prihlášky. Pý-

tam  sa, kto  sa hlási  do rozpravy.  Pán poslanec Hrušovský

a pán  poslanec Ftáčnik.  Končím možnosť  prihlásenia sa  do

rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám  jeden pozmeňujúci  návrh týkajúci  sa predloženého

volebného poriadku, konkrétne článku 23 ods. 3, kde sa hovo-

rí o novej  voľbe prezidenta v prípade, ak  ani v opakovanej

voľbe  nebude zvolený  prezident a bude  potrebné  pristúpiť

v zmysle rokovacieho poriadku k opakovanej voľbe do 30 dní.

 

     Teda ide o to, že v opakovanej voľbe  sa má  postupovať

procedurálne  tak, ako by  začínala  nová  voľba, preto uve-

denie  článkov 12 až 21 v článku 23 ods. 3 navrhujem  zmeniť

na články 3 až 22. Teda  môj  návrh znie: v článku 23 ods. 3

slová "článok 12 až 21" nahradiť slovami "článok 3 až 22".

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi  kratučké  poznámky  a  pozmeňujúce  návrhy

k predloženému návrhu volebného priadku.

 

     K článku 5 na strane 4 ma  trošku  zarazila  formulácia

"predseda Národnej rady bezodkladne po tom, čo dostal návrhy

kandidátov", pretože tá istá formulácia sa objavuje v článku

4, kde sa hovorí o overovaní návrhov. Predseda Národnej rady

dostane návrhy, článok 4 predpokladá, že  overí, či sú poda-

né podľa tohto volebného poriadku,  potom teda v článku 5 by

malo znieť "predseda  Národnej rady  bezodkladne po tom,  čo

overí", a tam by bol odkaz na článok 4, "pridelí ich" atď.

 

     Ďalej k článku 6 - Rokovanie na schôdzi  Národnej rady.

Predseda Národnej  rady podľa rokovacieho  poriadku aj podľa

ústavy  navrhuje  program  schôdze  Národnej  rady, čiže pán

predseda, tak  ako  sa tu píše v článku 6, predseda Národnej

rady po tom, čo dostal návrhy kandidátov a stanovisko ústav-

noprávneho  výboru,  navrhne  zaradenie  voľby prezidenta na

program schôdze Národnej rady, nie na schôdzu, lebo on navr-

huje program, zaradenie do programu schôdze. Navrhujem zmenu

nie tak, aby sa vykonala v ustanovených lehotách, ale zvola-

nej podľa článku 2 ods. 1 a článku 2 ods. 4. To sú tie limi-

ty, ktoré dáva rokovací poriadok a ústava, že sa to musí ko-

nať 60 dní  pred a 10 dní atď. Takže  navrhujem  takú zmenu,

aby  sa v  článku 6  upravilo znenie  záveru tej vety takto:

"...navrhne  zaradenie voľby  prezidenta na  program schôdze

Národnej rady zvolanej podľa článku 2 ods. 1 a článku 2 ods.

4" Takáto zmena by bola v článku 6.

 

     V článku  9 - neviem, či  to mám len ja  mojím prepisom

- v odseku 1 chýba  za prvou  vetou bodka, asi ju  tam treba

doplniť,  aj  keď  o  tom  nebudeme  zrejme  hlasovať. Je to

v článku 9: "Kancelária pripraví  na tajné hlasovanie hlaso-

vacie lístky." Ja tu mám teraz vlastným písmom napísanú bod-

ku a neviem, či tam bola čiarka, alebo tam chýba interpunkč-

né znamienko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je tam veľké písmeno, tak to znamená, že je tam bodka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Tak potom som ja urobil chybu. Potom to beriem späť.

 

     Moja posledná pripomienka je k článku 21, kde sa hovorí

o vyhlásení výsledku  tajného  hlasovania, a ten článok, tak

ako  je navrhnutý,  predpokladá, akoby  prezident musel  byť

zvolený.  Ale samozrejme,  predsedajúci vyhlási  výsledok aj

vtedy, keď prezident nebude zvolený.

 

     Preto navrhujem, aby sme na koniec tej vety, kde sa ho-

vorí,  že predsedajúci  vyhlási výsledok  tajného hlasovania

tak, že uvedie meno toho kandidáta, ktorý získal..., aby sme

doplnili takúto  vetu, alebo polvetu - "alebo ak  sa tak ne-

stalo, to znamená, nikto nezískal trojpätinovú väčšinu, uve-

die, že prezident nebol zvolený". To znamená, že na záver to

vyhlásenie výsledkov  bude, že ak získal  niekto tri pätiny,

tak uvedie meno  toho tak, ako to navrhuje  článok 21, a keď

sa  tak nestane,  čiže alebo  ak sa  tak nestalo, uvedie, že

prezident nebol zvolený.

 

     Posledná moja pripomienka sa týka článku 23 ods. 2. Tam

je navrhnuté,  že ak prezident  nebude  zvolený ani v nových

voľbách, vykonajú sa do 30 dní od poslednej voľby prezidenta

ďalšie nové voľby prezidenta  až do zvolenia. Navrhujem, aby

sme  predĺžili  lehotu 30 dní  na lehotu 60 dní, aby tu  bol

priestor na politické dohody, pretože ak sa dostaneme do si-

tuácie, že  začneme v januári voliť prezidenta a nedohodneme

sa - poviem to takto -, a budeme nútení každých 30 dní konať

opakovanú  voľbu, tak  môže vzniknúť  niečo podobné,  aké si

pamätáme z roku 1992 z voľby  federálneho  prezidenta, na čo

isto nikto nemá príjemné spomienky.

 

     Takže navrhujem,  aby tá lehota mohla  byť 60-dňová ako

zaväzujúca,  samozrejme,  ak  sa  politické  strany  dohodnú

a nájdu prijateľného  kandidáta, ktorý bude  priechodný, pán

predseda  Národnej rady  bude môcť  zvolať schôdzu  aj skôr,

pretože je to lehota do 60 dní, ale aby to  nebola povinnosť

každých 30 dní sa schádzať  na voľbu prezidenta. Preto navr-

hujem, aby  sme ten interval  rozdelili a natiahli ho trošku

dlhšie, aby sme vytvorili väčší priestor na politické dohody

parlamentných politických strán.

 

     To sú všetky moje pripomienky, pán predseda.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Takže to bol posledný vystupujúci v rozprave.

 

     Pán  poslanec  Cuper,  pozmeňujúce  návrhy vo faktickej

poznámke nie je možné dávať. (Reakcia poslanca Cupera z plé-

na.) Áno,  môžete k nemu povedať  pripomienky, ale nie také,

ktoré sa budú týkať pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

 

     Nech sa páči, s  faktickou poznámkou vystúpi pán posla-

nec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja  som chcel  povedať, vážený  pán predsedajúci,  pánu

Ftáčnikovi, že s jedlom  rastie  chuť. Nielenže nám  tu pred

chvíľou predložil jeden retroaktívny návrh, a silne retroak-

tívny návrh,  ale teraz nás  tu poúča, že  máme upravovať vo

volebnom poriadku vety tautologicky.

 

     Som  za to, pán Ftáčnik, že ak niekto nedostal potrebný

počet  hlasov, tak v práve  platí, že  teda  nebol  zvolený,

a nie je to potrebné  tautologicky doplňovať v právnej vete.

Takže si myslím, že tá  veta je celkom pre právnika zrozumi-

teľná,  tak  nerobte z toho  matematicko-logické veci, alebo

neviem, ako by som ich nazval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, súhlasím, pán poslanec  Ftáčnik, to, čo vy chcete,

je  v článku 20 ods. 2, tam  to  hovoria  overovatelia  pred

predsedom Národnej  rady, čiže predsedajúci  potom len povie

zvoleného, ak nebol zvolený,  oznámia to tu skrutátori. Pro-

sím, je tu návrh, samozrejme.

 

     Takže rozpravu k tomuto bodu programu končím.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Sečánskeho, či sa chce vyjadriť

k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pokiaľ ide o pripomienku  pána spravodajcu Hrušovského,

myslím si, že  je správna, treba s ňou  súhlasiť. Tam zrejme

došlo k prepisovej  chybe, malo  tam  byť "§ 3 až 22". Samo-

zrejme, že sa to týka novej voľby, nie opakovanej voľby. Pri

opakovanej platí lehota do 14 dní, ak postupujú dvaja kandi-

dáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v 1. kole, ale pri

novej voľbe  toto neplatí. Tam  je len jedno  obmedzenie, že

nemožno navrhovať  kandidátov, ktorí neboli  zvolení v pred-

chádzajúcich voľbách, teda v predchádzajúcom kole.

 

     Pokiaľ ide o návrh pána poslanca  Ftáčnika, pripomienka

k článku 6, myslím,  že inými slovami sa tu  hovorí to isté.

Je na  vás, či prijmete  túto jeho  dikciu, alebo či zostane

pôvodný  článok 6. Článok 21 - súhlas. Pri  vyhlasovaní  vý-

sledkov tajného hlasovania dalo by sa to riešiť takým spôso-

bom, ak tam chceme mať aj výsledok, ak prezident zvolený ne-

bol, že  to, čo máme  pod článkom 21,  by sme dali  ako ods.

číslo 1 a do ods. číslo 2 - oznámi sa výsledok, že prezident

zvolený nebol. Netreba uvádzať  počet hlasov, ktorými prezi-

dent nebol zvolený.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím si, že to sa dá buď neurobiť, ale-

bo potom len  tak, ako to povedal pán  poslanec Ftáčnik. Asi

ťažko by sme to mohli teraz zmeniť.

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Súhlasím, pán  predseda. Tu ide  len o spresnenie,  aby

sme v prípade,  ak to  chceme v tomto  článku  mať, napísali

celkom jasne. Pokiaľ ide o  ďalšiu lehotu, článok 23, ak ne-

bol zvolený v opakovanej voľbe, dať lehotu 60 dní, nie 30.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Sťahuje to, pán poslanec si to uvedomil, že je to tak.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Sťahuje to, lebo je to v rozpore s rokovacím poriadkom.

 

     Inak po tejto zmene odporúčam volebný poriadok na voľbu

prezidenta schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chce sa  vyjadriť k rozprave aj pán spoločný spravodaj-

ca?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak nie, tak môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ako prvý som  vystúpil s pozmeňujúcim návrhom ja. Navr-

hujem zmenu v článku 23 ods. 3 - slová "článok 12 až 21" na-

hradiť slovami "článok 3 až 22".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a môžeme hneď aj hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme urobili zmenu v článku 23 ods. 3 tak, ako bo-

la prednesená pánom spravodajcom.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec Ftáčnik podal celkom 4 pozmeňujúce návrhy,

jeden z nich stiahol, takže budeme hlasovať o troch. Prvý sa

týka článku 5 ods. 1, kde navrhuje zmeniť text takto: "Pred-

seda  Národnej rady  bezodkladne po  overení návrhov pridelí

ich ústavnoprávnemu výboru. Súčasne určí lehotu, v ktorej má

návrhy kandidátov prerokovať a zaujať k nim stanovisko."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale článok 4 tam musí zostať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Článok 4 zostáva, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Článok 5 ostáva v pôvodnom znení.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňujúci  návrh sa  týka  článku 6 ods. 1, kde

pán poslanec Ftáčnik navrhuje  takéto nové znenie: "Predseda

Národnej rady  po tom, čo dostal  návrhy kandidátov a stano-

visko ústavnoprávneho  výboru k nim, navrhne zaradenie voľby

prezidenta na program schôdze zvolanej podľa článku 2 ods. 1

a článku 2 ods. 4."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Počuli ste ďalší ná-

vrh pána poslanca. To je to isté len preštylizované.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka článku 21, ktorý hovorí

o vyhlasovaní výsledku tajného  hlasovania, kde pán poslanec

navrhuje takúto zmenu: "Predsedajúci vyhlási výsledok tajné-

ho  hlasovania tak,  že  uvedie  meno toho  kandidáta, ktorý

v tajnom hlasovaní získal  aspoň trojpätinovú väčšinu hlasov

všetkých poslancov a ktorého  Národná rada zvolila za prezi-

denta, alebo  ak sa tak nestalo,  uvedie, že prezident nebol

zvolený."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže jedným hlasom sme nezmenili tento článok.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, hlasovali sme o všetkých  podaných pozme-

ňujúcich návrhoch.  Prosím, aby ste  dali  hlasovať o návrhu

ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

schvaľuje  volebný poriadok  na voľbu  prezidenta Slovenskej

republiky, spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky

schválila  volebný poriadok  na voľbu  prezidenta Slovenskej

republiky.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     návrh volebného poriadku na  podávanie návrhov na vyme-

novanie a odvolanie  generálneho prokurátora  Slovenskej re-

publiky.

 

     Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 826.

 

     Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána Petra Brňá-

ka, aby návrh uviedol.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi v súlade s poverením  Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. 11. 1997 uviesť

v mene tohto výboru návrh  volebného poriadku na voľbu gene-

rálneho prokurátora Slovenskej republiky (tlač 826).

 

     Predmetný návrh volebného poriadku je naplnením zmocne-

nia pre Národnú radu Slovenskej  republiky uvedeného v § 123

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky a umožňuje realizovať  voľbu generálneho prokurátora Slo-

venskej  republiky v súlade s článkom 150 Ústavy  Slovenskej

republiky.

 

     Návrh volebného poriadku bol prerokovaný Ústavnoprávnym

výborom Národnej  rady Slovenskej republiky  dňa 4. 11. 1997

a bol schválený uznesením tohto výboru  číslo 492 z toho is-

tého dňa, pričom predkladateľom  tohto návrhu na schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky je ústavnoprávny výbor.

 

     Vážené dámy a páni, dovoľujem  si vás  požiadať o posú-

denie tohto  návrhu a po  rozprave o ňom  vás  žiadam o jeho

schválenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Jozef Kvarda  bol vo  výbore poverený, aby

nás informoval o prerokovaní tohto bodu aj s návrhmi z výbo-

ru.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     ako spoločný spravodajca  výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky konštatujem, že predmetný návrh volebného po-

riadku na voľbu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(tlač 826) prerokoval len  Ústavnoprávny výbor Národnej rady

Slovenskej republiky, a to v rámci prípravy  predmetného ná-

vrhu dňa 4. novembra 1997.

 

     Uznesením Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 492 zo dňa 4. novembra 1997 tento návrh

schválil a  odporučil ho Národnej  rade Slovenskej republiky

na schválenie a mňa  určil za spoločného spravodajcu výborov

pri rokovaní o tomto návrhu.

 

     Vážené dámy a páni, v zmysle tohto  poverenia odporúčam

po vykonanej rozprave k predmetnému návrhu volebného poriad-

ku tento návrh schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu.  Nedostal som  písomnú prihlášku. Pýtam

sa, či sa niekto hlási.  Konštatujem, že nie. Končím možnosť

prihlásiť sa do rozpravy, a tým aj uzatváram rozpravu.

 

     Pán poslanec Brňák sa nebude vyjadrovať, ani pán posla-

nec Kvarda, preto môžeme pristúpiť  k hlasovaniu o tomto ná-

vrhu.

 

     Budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Sloven-

skej republiky schvaľuje volebný poriadok na podanie návrhov

na vymenovanie a odvolanie  generálneho  prokurátora Sloven-

skej republiky.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže  môžem skonštatovať,  že Národná  rada Slovenskej

republiky  schválila volebný  poriadok na  podávanie návrhov

a vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

 

     Páni poslanci, ďakujem vám za spoluprácu.

 

     Môžeme hneď pristúpiť k ďalšiemu bodu, ktorým je

 

     návrh volebného poriadku na  voľbu a odvolávanie sudcov

súdov Slovenskej  republiky, predsedu Najvyššieho  súdu Slo-

venskej republiky a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

 

     Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 821.

 

     Opäť nás s týmto návrhom oboznámi predseda ústavnopráv-

neho výboru pán Peter Brňák.

 

     Prosím pána poslanca, aby vystúpil.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi v súlade s poverením  Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky  zo dňa 27. novembra 1997

uviesť v mene tohto výboru návrh volebného poriadku na voľbu

sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky (tlač 821).

 

     Predmetný návrh volebného poriadku je naplnením zmocne-

nia pre Národnú radu Slovenskej  republiky uvedeného v § 117

až 119  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky a umožňuje  realizovať voľbu  sudcov súdov Sloven-

skej republiky, predsedu  Najvyššieho súdu Slovenskej repub-

liky a podpredsedov  Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky

v súlade s článkom 145 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Návrh volebného poriadku bol prerokovaný Ústavnoprávnym

výborom Národnej rady Slovenskej  republiky dňa 27. 11. 1997

a bol schválený uznesením tohto výboru  číslo 491 z toho is-

tého dňa, pričom predkladateľom  tohto návrhu na schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky je ústavnoprávny výbor.

 

     Vážené dámy a páni, dovolím si vás požiadať o posúdenie

tohto návrhu a po  rozprave o ňom vás žiadam o jeho schvále-

nie.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi.

 

     V tomto  prípade  výbor poveril  pána poslanca Macušku,

aby nás oboznámil s návrhom, ako bol prijatý vo výbore.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     ako spoločný spravodajca  výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky konštatujem, že predmetný návrh volebného po-

riadku na voľbu sudcov  súdov Slovenskej republiky, predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyš-

šieho súdu Slovenskej republiky prerokoval len Ústavnoprávny

výbor Národnej rady Slovenskej  republiky, a to v rámci prí-

pravy  predmetného  návrhu  dňa 27. novembra 1997. Uznesením

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 491 zo dňa 27. novembra 1997 tento  návrh  schválil  a

odporučil ho Národnej rade  Slovenskej republiky na schvále-

nie a mňa určil za  spoločného spravodajcu výborov pri roko-

vaní o tomto návrhu.

 

     Vážené dámy a páni, v zmysle tohto  poverenia odporúčam

po vykonanej rozprave k predmetnému návrhu volebného poriad-

ku tento návrh schváliť.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu. Nemám nikoho  prihláseného do rozpravy.

Preto sa vás pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

Konštatujem, že nie. Takže môžem skončiť rozpravu.

 

     Pán predseda Brňák sa nebude vyjadrovať, ani pán posla-

nec Macuška. Môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej  republiky  schvaľuje  volebný  poriadok na voľbu

sudcov súdov Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a podpredsedov Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky, takže sa budeme prezentovať a hlasovať.

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada schválila  tento volebný

poriadok.

 

     Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorý je

 

     uvoľnenie JUDr. Milana Karabína z funkcie predsedu Naj-

vyššieho súdu Slovenskej republiky.

 

     List  predsedu  Najvyššieho  súdu  Slovenskej republiky

JUDr. Karabína  z 28. novembra 1997, ktorým  oznámil vzdanie

sa funkcie  predsedu Najvyššieho súdu  Slovenskej republiky,

vám bol rozdaný ako tlač 860, ku ktorému je pripojený aj ná-

vrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Prosím povereného člena výboru  pána poslanca Fica, aby

podal informáciu o výsledku  prerokovania žiadosti JUDr. Ka-

rabína vo výbore.

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

odporúča, aby  sme list, ktorým sa  pán predseda Najvyššieho

súdu  Slovenskej republiky  vzdáva svojej  funkcie, vzali na

vedomie a súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republi-

ky,  aby sme  uvoľnili predsedu  Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z jeho funkcie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže musím aj k tomuto bodu programu otvoriť rozpravu.

Takisto oznamujem,  že nemám písomné  prihlášky do rozpravy.

Pýtam sa, či sa niekto  hlási z pléna. Nikto. Uzatváram mož-

nosť prihlásiť sa, a tým je rozprava aj skončená.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

      A. konštatuje,  že JUDr. Milan Karabín  listom 28. no-

vembra 1997 oznámil predsedovi  Národnej rady Slovenskej re-

publiky vzdanie sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu Sloven-

skej republiky;

 

     B. uvoľňuje podľa § 50 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb.

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov JUDr. Milana

Karabína na jeho žiadosť z funkcie predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky."

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  návrh  tohto uznesenia,

a tým sme uvoľnili JUDr. Karabína z funkcie predsedu Najvyš-

šieho súdu.

 

     Podľa schváleného programu nasleduje

 

     návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

 

     Návrh  na voľbu  člena, ktorý  pripravil Výbor Národnej

rady pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ste  dostali ako

tlač 790, v ktorej máte aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Prosím poverenú členku výboru Národnej rady pani Ľudmi-

lu Muškovú, aby odôvodnila návrh, tak ako bol vypracovaný vo

výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložila správu Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 319

z 26. októbra 1993 zvolila pani Evu Kristínovú za členku Ra-

dy  STV. Podľa § 8 ods. 3 zákona  Slovenskej  národnej  rady

číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších

predpisov 26. októbra 1997 sa skončilo jej štvorročné funkč-

né obdobie v uvedenej rade.

 

     Podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 uvedeného zákona Rada Sloven-

skej televízie má 9 členov,  ktorých volí a odvoláva Národná

rada  Slovenskej republiky.  Na uprázdnené  miesto uplynutím

funkčného obdobia je preto  potrebné zvoliť nového člena ra-

dy.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport  k určenému  termínu - do 5. novembra

1997 - obdržal od klubov  poslancov, Rady Slovenskej televí-

zie, profesijných a občianskych  združení z oblasti  kultúry

a prostriedkov z oblasti periodickej tlače tieto návrhy kan-

didátov na doplnenie  člena rady: pani Edita Pačajová-Kardo-

šová, pán  Mgr. Igor Švec,  pán Mgr. Štefan  Nižňanský, pani

Lucia Faltinová, pán Géza  Galán, pán Ing. Rastislav Halami-

ček,  pán Július  Handžárik, pán  PharmDr. Peter  Socha, pán

JUDr. Alexander  Števík a pán  Miroslav Vido Horňák.  Ďalšie

informácie o kandidátoch  nájdete v priloženom návrhu kandi-

dátov na členov rady v materiáli, ktorý máte pred sebou.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport posúdil  predložené  návrhy z hľadiska

splnenia kritérií podľa § 8 ods. 6 zákona  Slovenskej národ-

nej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a neskor-

ších predpisov a odporúča  Národnej rade Slovenskej republi-

ky, aby

 

     1. skonštatovala, že podľa § 8 ods. 3 zákona Slovenskej

národnej  rady  číslo 254/1991  Zb. o  Slovenskej  televízii

v znení  neskorších  predpisov  sa 26. októbra 1997 skončilo

štvorročné funkčné obdobie  členke Rady Slovenskej televízie

pani Eve Kristínovej,

 

     2. zvolila podľa § 8 ods. 1 a ods. 4 zákona  Slovenskej

národnej  rady  číslo 254/1991 Zb.  o  Slovenskej  televízii

v znení  neskorších  predpisov  nového  člena  Rady  Sloven-

skej televízie na obdobie  6 rokov z kandidátov navrhovaných

v prílohe tejto správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu. Nedostal som  písomné prihlášky. Ak  sa

nehlási nikto, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Budeme  hlasovať. Viete,  že  rokovací  poriadok v § 39

ods. 8 zákona hovorí, že voľba je tajná.

 

     Prosím overovateľov, aby prevzali hlasovacie lístky.

 

     Chcem vám pripomenúť, že na hlasovacom lístku je viacej

mien, ale hlasujeme len o jednom. Budete krúžkovať podľa to-

ho, či ste za alebo proti,  alebo sa zdržiavate, ale tak, že

hlasovací lístok bude platný len vtedy, ak bude zakrúžkované

za  len u jedného  kandidáta, čiže  nemôžete  na  hlasovacom

lístku krúžkovať dvoch kandidátov za. Rozumeli sme si?

 

     (Hlasy v sále.)

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážení kolegovia, kolegyne,

 

     bola som požiadaná vysvetliť  v mene skrutátorov, že sa

musíte  podľa nášho  volebného poriadku  vyjadriť krúžkom ku

každému menu, ktoré sa objaví na hlasovacom lístku. V okami-

hu, keď  sa k jednému menu  nevyjadríte krúžkom,  či ste za,

proti alebo sa zdržiavate  hlasovania, stáva sa volebný lís-

tok neplatným, a tak mnohokrát  vo voľbách  pri  kandidátoch

podporených v dobrom úmysle "za" boli tieto hlasovacie líst-

ky vyradené. Je to v súlade s naším volebným poriadkom. Pro-

sím vás, nezabudnite sa vyjadriť ku každému menu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

     (Akt tajnej voľby.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, boli  ste všetci odo-

vzdať hlas? Prosím všetkých, ktorí ešte neboli odovzdať svoj

hlas a chcú hlasovať, aby vykonali voľbu. Hneď po voľbe, pá-

ni  poslanci,  pani  poslankyne,  budeme  hlasovať  o zákone

o rozpočte.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní.

 

     Prosím  overovateľa  pána  poslanca Cingela,  aby podľa

§ 39 ods. 10 zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky  nás oboznámil s tým,  koľko bolo vydaných

hlasovacích  lístkov, počet  poslancov,  ktorí  hlasovali, a

koľko hlasov dostali kandidáti.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Zápisnica o tajnom  hlasovaní o návrhu  na voľbu  člena

Rady Slovenskej televízie, ktoré sa konalo 12. decembra 1997

 

     Na tajné hlasovanie na  voľbu člena Rady Slovenskej te-

levízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 135 hla-

sovacích lístkov. Overovatelia  Národnej rady Slovenskej re-

publiky zistili,  že v tajnom hlasovaní  na voľbu člena Rady

Slovenskej televízie bolo  odovzdaných 123 platných hlasova-

cích lístkov, 12 neplatných hlasovacích lístkov a všetci po-

slanci odovzdali hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili,  že pri voľbe  člena Rady Sloven-

skej televízie pre  pani Editu Pačajovú-Kardošovú  hlasovalo

za 10 poslancov,  proti 67 poslancov,  zdržalo sa 46 poslan-

cov. Za navrhnutého  Igora Šveca  hlasovalo za 47 poslancov,

proti 49 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov. Za Štefana Niž-

ňanského hlasovalo za 19 poslancov, proti 46 poslancov, zdr-

žalo sa 38 poslancov. Za  pani  Luciu Faltinovú  hlasovalo 6

poslancov, proti 63 poslancov,  zdržalo  sa 54 poslancov. Za

pána Gézu Galána  hlasovalo za 9 poslancov, proti 67 poslan-

cov, zdržalo sa 47 poslancov. Za pána  Rastislava Halamičeka

hlasovali  za 3 poslanci, proti 67 poslancov, zdržalo  sa 53

poslancov. Za pána Júliusa Handžárika hlasovalo za 5 poslan-

cov, proti 65 poslancov,  zdržalo  sa 53 poslancov.  Za pána

Petra Sochu  nehlasoval  za žiaden z poslancov, proti 74 po-

slancov, zdržalo sa 49 poslancov. Za pána  Alexandra Števíka

hlasoval  za 1 poslanec, proti 71 poslancov,  zdržalo  sa 51

poslancov. Za  pána Miroslava Vida  Horňáka  hlasovalo za 23

poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov.

 

 

     Na zvolenie člena Rady Slovenskej televízie je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za

člena Rady Slovenskej televízie nikto zvolený.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi.

 

     Takže ostáva aj mne konštatovať, že v tomto kole volieb

sme nezvolili nového člena televíznej rady.

 

     Opakovanú voľbu urobíme až na budúci týždeň.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     pristúpili by  sme ešte k jednému  bodu programu, ktorý

sme naplánovali  na 11.00 hodinu, ale  kvôli tejto voľbe nám

to nevyšlo. Budeme hlasovať o vládnom návrhu  zákona o štát-

nom rozpočte  Slovenskej  republiky na  rok 1998 (tlač 828),

ktoré sme včera skončili  hlasovaním o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch.

 

     Prosím  predsedu výboru  pre financie,  rozpočet a menu

pána Maxona,  aby nám povedal, či  môžeme hlasovať o návrhu,

tak ako som predniesol.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno, vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, v súlade s uznesením  výboru

pre financie, rozpočet a menu  odporúčam vládny návrh zákona

o štátnom  rozpočte na  rok 1998 v znení  zmien  a  doplnkov

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže môžeme pristúpiť k  tretiemu čítaniu o vládnom ná-

vrhu  zákona a v rámci  tretieho  čítania  som povinný  tiež

otvoriť rozpravu.

 

     Pýtam sa, či sa niekto hlási. Nikto sa nehlási. Uzatvá-

ram možnosť  prihlásiť sa do rozpravy.  Takže môžem vyhlásiť

rozpravu aj za skončenú.

 

     Keďže v  rámci tohto tretieho neboli  podané žiadne po-

zmeňujúce ani doplňujúce návrhy, podľa § 86 môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Prosím, aby  sme sa  prezentovali a hneď aj  hlasovali.

Hlasujeme o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Sloven-

skej republiky na rok 1998.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Ďakujem vám pekne, páni  poslanci, aj vám, pán minister

a pán spoločný spravodajca. (Potlesk.)

 

     Na záver pred prestávkou požiadal ešte o slovo pán spo-

ločný  spravodajca,  ktorý  nám  chce  predniesť  uznesenie,

o ktorom musíme hlasovať.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, páni,

 

     návrh uznesenia máte ako  prílohu tlače 828a. Tento ná-

vrh uznesenia  sa ale rozširuje o ten  jeden  bod, ktorý sme

schválili v časti D, kde  odporúčame  vláde vykonať kontrolu

správnosti využívania  prostriedkov v štátnych  hmotných re-

zervách. Ale o uznesení  ako  takom, napriek tomu,  že tento

bod bol schválený v spoločnej správe, musíme hlasovať. Takže

návrh uznesenia sa dopĺňa o tento bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o uznesení, tak ako ho predniesol pán

spoločný spravodajca.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 17 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Ešte požiadal o slovo pán  minister. Ako viem, chce vás

pozvať na tlačovú besedu.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu, ako vždy vidíš za roh.

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcel by som veľmi  pekne poďakovať za korektný priebeh

rokovania k štátnemu rozpočtu, k návrhu štátneho rozpočtu na

rok 1998. Chcem  poďakovať tak  koaličným, ako aj  opozičným

poslancom za  vysokú kultúru rokovania.  Myslím, že to  bola

ukážka toho, že Slovenská republika skutočne patrí medzi pr-

vé krajiny, s ktorými by mali počítať v Európskej únii.

 

     Chcem vyjadriť presvedčenie, že  tak, ako sme s napätím

pozerali na odpočet tých sekúnd na hlasovacej tabuli, mne to

trošku pripomenulo vstup do nového roka.

 

     Chcem  veriť, že  tento štátny  rozpočet bude  znamenať

šťastný nový  rok, ktorý  vám týmto želám, a pozývam aj koa-

ličných, aj opozičných poslancov na čašu šampanského.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, dúfam, že neodmietnete

pozvanie pána podpredsedu do  našej zadnej miestnosti s tým,

že pokračovať v rokovaní budeme dnes od 14.00 hodine.

 

     Podľa programu,  ako sme si  dohodli, budeme pokračovať

správou mandátového a imunitného výboru a potom tak, ako bo-

dy idú ďalej. A ešte budeme  mať voľbu  do Rozhlasovej rady.

Dnes je  rokovanie do 16.00 hodiny,  ako máme dohodnuté, nie

že odídete.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslamci, prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 53 poslancov.

 

     Takže, páni poslanci, pani  poslankyne, uplynulo 15 mi-

nút, som povinný dať ešte raz sa prezentovať. Prosím, budeme

sa prezentovať.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

 

     Nedá sa  nič robiť, páni poslanci,  pani poslankyne, je

mi veľmi ľúto, ale vidím, že ste rozhodli inak, ako chcem ja

rozhodnúť.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, navrhujem procedurálny kompromis, to zna-

mená, aby  sme urobili prvé kolo  voľby do Rozhlasovej rady,

a tým skončili dnešný deň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Úplne vážne?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Áno.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím, ale  dám najprv prezentáciu.  Prosím, prezen-

tujme sa.

 

     Prezentovalo sa 65 poslancov.

 

     Pán poslanec  Mikloško, veľmi rád  by som pristúpil  na

váš kompromis, ale ľutujem, je nás málo.

 

     Prerušujem 37. schôdzu Národnej rady, budeme pokračovať

v utorok o 9.30 hodine, lebo ráno budú niektoré výbory.

 

     Ďakujem vám. Prajem vám príjemnú sobotu a nedeľu.

 

                   Deviaty deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     16. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram deviaty deň rokovania 37. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     počas  uplynulého víkendu  prijala Európska  únia vážne

rozhodnutie o svojom rozšírení.  Krajiny, ktoré sa uchádzajú

o členstvo v Európskej únii, rozdelila do dvoch skupín, a to

podľa úrovne  plnenia integračných kritérií.  Slovensko bolo

zaradené do  druhej zaostávajúcej  skupiny. (Hlasy z pléna.)

Ministerka  zahraničných  vecí  Slovenskej  republiky Zdenka

Kramplová považuje výsledok summitu  za veľké víťazstvo slo-

venskej  diplomacie.  HZDS  včera  vyjadrilo veľké sklamanie

z toho, že Slovensko nie je v prvom kole rozšírenia.

 

     Navrhujem, aby Národná  rada Slovenskej republiky roko-

vala o návrhu uznesenia, ktorým požiada vládu Slovenskej re-

publiky   o  vyhodnotenie   plnenia  integračných  kritérií,

o zdôvodnenie, prečo  Slovenská republika zaostáva  za prvou

šesticou štátov, s ktorou  Európska únia  začne v marci 1998

dvojstranné intenzívne  rokovania o vstupe a o uvedenie pri-

jatých opatrení, ktorými chce vláda Slovenskej republiky od-

strániť prekážky brániace priradeniu  Slovenska k prvej šes-

tici  štátov. Rokovanie  o prijatí  uznesenia Národnej  rady

Slovenskej republiky navrhujem vo  štvrtok o 15.00 hodine po

skončení hodiny  otázok a odpovedí, a to v mene štyroch klu-

bov  - Kresťanskodemokratického  hnutia, Demokratickej  únie

a dvoch klubov Maďarskej koalície.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Bude sa o tom hlasovať.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     predsedajúci,

     pán podpredseda vlády,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     chcem len pripomenúť štyrom klubom, ktoré si už nepamä-

tajú, že vo štvrtok od 15.00 hodine začínajú odpovede na in-

terpelácie a interpelácie, ktoré  sme odhlasovali a posunuli

na tento štvrtok. To len  na pripomenutie. Zároveň mi dovoľ-

te, aby  som v mene  troch  klubov HZDS, SNS a ZRS predložil

procedurálny návrh  stiahnuť z rokovania  tejto schôdze tlač

765, t. j. vládny návrh  zákona, ktorým sa mení zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o Národnej

banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     aj  vzhľadom na  kampaň, ktorú  najmä predseda  KDH pán

Čarnogurský  robil v zahraničí, aby  stihol nadiktovať aspoň

štyri podmienky Európskemu  výboru aj Európskemu parlamentu,

pokladám za veľké  víťazstvo vládnej politiky to, že Sloven-

sko vôbec bolo  zaradené do  rokovaní o vstupe  do Európskej

únie. Preto si myslím, že návrh pána Dzurindu by mal byť do-

plnený aj o to, aby pán  predseda KDH, ale aj ďalší predsta-

vitelia tzv. Slovenskej demokratickej koalície podali správu

o svojej činnosti a o tom,  ako využívali  svoje  zahraničné

cesty na lobovanie o vstupe do Európskej únie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Poslanec a predseda výboru pán Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán Dzurinda,

 

     treba mať  skutočne hrošiu kožu,  aby ste sa  opovážili

vyjsť s takým  návrhom. Máme  konkrétne dôkazy o tom, ako sa

správal pán Čarnogurský na stretnutí pravicových strán v jú-

li v Luxembursku, ako  pán Moravčík na stretnutí Demokratic-

kej  únie v Rijeke v roku 1995, kde sa  lobovalo  proti nám,

aby vznikla  rezolúcia po novembri 1995. Nemôžete si ani len

dovoliť takýto návrh dať,  pretože ste sa zachovali hanebne,

vy ste robili všetko preto, a my vám to dokážeme na faktoch,

aby Slovensko bolo "minus one", ako som to nazval, aby sa so

Slovenskom  nezačalo rokovať.  Takže, prosím  vás pekne, ani

len nezačínajte o tomto, lebo sa  môžete  hanbiť, a neprejde

vám na Slovensku  tento názor. A ešte kto všetko vlastne po-

dáva  tento návrh.  Maďarská  koalícia  na kongrese v Rijeke

- ešte  mám 52 sekúnd - za prítomnosti  pána  Moravčíka  tam

István Bata, emisár tu  pána Duraja, požadoval etnickú auto-

nómiu, vy ste s tým súhlasili. Na rokovaní v Luxembursku pán

Čarnogurský súhlasil s tým,  že Slovensko robí zlú menšinovú

politiku. Robili ste všetko, aby Slovensko zostalo mimo, aby

bolo tým "minus one" a ešte máte tú bezočivosť sa tváriť, že

teda chcete iniciovať nejaké  rokovanie. Treba sa držať dob-

rého slovenského porekadla V dome  obesenca sa o povraze ne-

hovorí. Vy  ste ten  povraz  chceli Slovensku hodiť  na krk.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predsedajúci, vieme, zo všetkých médií sa dozvedáme

od predstaviteľov všetkých opozičných strán o tom, ako úžas-

ne lobovali,  aké majú  priateľské  styky v zahraničí, a to,

ako  skončilo  Slovensko  dosiaľ  v  integračnom procese, je

úspech ich veľkého lobovania. Vieme, čo nám odkazujú europo-

litici a všetci jednohlasne tvrdia, áno, Slovenská republika

bude integrovaná, ale bez  Mečiara. Zmeňte  vládu a prijmeme

vás do Európskej únie. Čiže toto považujem za výsledok dote-

rajšieho lobovania  všetkých našich  opozičných strán u svo-

jich partnerov v zahraničí a žiadam  ich, aby tomuto  parla-

mentu predložili presnú, podrobnú  správu o svojich krokoch,

ktoré urobili v prospech toho,  že nás zahraničie žiada zme-

niť vládu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     v prvom  rade vás žiadam, aby  ste dodržiavali rokovací

poriadok. O procedurálnom  návrhu  sa  hlasuje a nevedie  sa

k nemu rozprava. To po prvé. A po druhé, pán Slobodník, pani

Zelenayová, keď chcete o tom  diskutovať, ak sa nebojíte tej

diskusie, schváľte  ten návrh, potom si  môžeme všetko pove-

dať, ale nehovorte tu vo faktických poznámkach. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

 

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  Slobodník, to,  čo  ste  povedali o mojom pôsobení

v Rijeke, sú hrubé lži. Ak budete  šíriť takéto  lži na Slo-

vensku ďalej, tak sa dostanete tam, kam patríte, a pevne ve-

rím, že vám to ľudia na Slovensku spočítajú.

 

     (Potlesk a hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     myslím si, že vo voľbách  to bude viacerým ľuďom spočí-

tané, ale k tomu nechcem teraz hovoriť. Chcem len precizovať

svoj návrh, ktorý som predložil. Podľa § 24 ods. 5 som pred-

ložil návrh,  len ho chcem upraviť,  že predkladám návrh vy-

pustiť tento bod zo schôdze,  aby ma vysvetľovači toho nášho

rokovacieho poriadku náhodou neobvinili, že som to zle cito-

val.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte  poslanec a predseda  výboru pán  Hofbauer a potom

pán poslanec Weiss.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Ak súčasná  Slovenská demokratická koalícia,  tzv. slo-

venská, tzv. demokratická, chce  niečo niekomu zratúvať, vá-

žení  predstavitelia, dajte  odpočet zo  svojho koncipovania

demaršov proti  Slovenskej republike, ktoré  podala Európska

únia a Spojené  štáty, dajte to a prihláste  sa k tomu, akým

spôsobom ste to  koncipovali, kto z vás tam  bol, kto čo tam

uviedol, akým  spôsobom sa tieto  hanebné materiály tvorili.

Vy  ste boli  pri ich  tvorbe, pri  ich koncipovaní, pri ich

štruktúrovaní, pri naliehaní, kedy, komu a akým spôsobom ma-

jú byť  predložené, takže nezavádzajte  verejnosť. Pevne ve-

rím, že obyvatelia tohto štátu to spravodlivo spočítajú kaž-

dému, aj pánu Slobodníkovi, ale predovšetkým aj vám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mali sme byť v prvej skupine. V roku 1994 sme tam boli.

Prosím vás,  nevydávajme  za úspech  to, že namiesto v prvej

lige teraz sme v druhej lige a hrozilo nám, že  vypadneme do

tretej ligy.  Prosím vás, odhlasujme  diskusiu o tomto bode.

Je  to významné  historické rozhodnutie, a tam  si môžeme na

faktoch ukázať, kto akú politiku robil. Strana demokratickej

ľavice má čisté svedomie.  Lobovala za Slovensko, aby nebolo

odsunuté do  izolácie aj napriek  vládnej politike, pretože,

ako povedal predseda luxemburskej vlády pán Junker, nehrá sa

tu o vládu  Slovenskej republiky,  ale o ľud  tejto krajiny,

pán Ľupták. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Slobodník, vy ste už vystupovali s faktic-

kou poznámkou a s faktickou  poznámkou  na faktickú poznámku

nie je vhodné reagovať. Vystupujete s ďalšou poznámkou?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Musím reagovať na pána  Weissa, ako dôverne sedia spolu

vedľa seba. Pani Schmögnerová...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, pokoj, pokoj, pokoj, pokoj, priatelia, najprv sa

naučte ovládať, pokoj.

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Chcela by som poprosiť, vážený pán podpredseda, aby sme

skončili túto  diskusiu.  Celý problém je len v tom, že naši

opoziční poslanci ťažko  znášajú výsledky luxemburského sum-

mitu, lebo v nich  Slovenská republika  skončila lepšie, ako

si oni želali.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

 

     Len by  som chcel môjmu  kolegovi Weissovi povedať,  že

strana  svedomie  nemá. Ide o to, či ho  má on. To  je jedna

vec. A druhá  vec, keď hovoríte, že dnes  hráme tretiu ligu,

ľahko sa nám môže stať, že budeme hrať štvrtú, ak nám budete

dávať  takéto vlastné  góly  do  vlastnej brány.  Vy osobne.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Bieliková.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pre pána Moravčíka a  ďalších zo Slovenskej demokratic-

kej koalície. Pracujete systémom, na ktorý ste boli zvyknutí

v onom režime, a síce, že pravda je len jedna, a to tá vaša.

Smejete sa, áno.  Včera som  čítala, že za 100 dní tu všetko

tak urobíte, že Slovensko bude prijaté úplne všade. Len pre-

dovšetkým  musíte presvedčiť  občanov o tom, nie seba. A ne-

cháme, áno, samozrejme, že to treba nechať, ale treba nechať

predovšetkým  na  občanov-voličov. A zdôrazňujem,  pracujete

systémom, na ktorý ste boli zvyknutí v onom režime, že prav-

da je len jedna, tá vaša, čiže tá červená.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  poslanec Kočnár.  Toto nie  je rozprava,  čiže po-

nechávam vystúpenie, nech sa páči.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ak komusi  patrí vďaka za  to, že Slovensko  smeruje do

Európy, tak v prvom  rade pravdepodobne našim predkom, ktorí

sa v týchto končinách usídlili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Musím reagovať na pána poslanca Weissa. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ticho,  pokoj,  priatelia,  pretože  nie  je  rozprava,

v rozprave platí postup, že môže reagovať len na predchádza-

júceho  člena rozpravy.  Teraz nie  je rozprava,  ponechávam

vystúpenie. Buďte trocha objektívni.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Bojíte sa pravdy, páni? Bojíte sa pravdy? Viete, že mám

fakty v rukách a bojíte sa  ich. A ďalší fakt na adresu pána

Weissa. Pán Weiss,  netreba robiť tak, ako to  robíte vy, že

sa  dovolávate toho,  že v roku 1993 - pani  Schmögnerová to

včera  povedala v televízii,  zaujímavá  zhoda názorov -, že

v roku 1993 sme  boli v prvom kole, v prvom  rade a teraz už

nie sme. Pán  Weiss, pokiaľ ide o SDĽ,  treba povedať jedno-

značne - o sociálnu  internacionálu  alebo  sociálnu skupinu

v Európskom parlamente, dovoľte mi, aby som vám povedal. Bo-

la  tu snaha, s pánom  Wiersmom ste  niečo  urobili, vzdávam

vďaku aj pánu Ftáčnikovi, ako  sa správal v Bruseli, ale vý-

sledok bol nulový, lebo  síce socialistická skupina v Európ-

skom parlamente pôvodne nechcela prijať rezolúciu proti Slo-

vensku, tú habsburgovskú, ale potom, po večernom rokovaní so

stranou EPP, teda s pravičiarmi na pravej strane, ju prijala

308 hlasmi proti Slovensku. Takže neurobili ste nič. Snažili

ste sa lobovať.  Aké to bolo lobovanie, to  je druhá otázka,

ale  výsledok bol  nulový, pán  Weiss, lebo  rezolúcia proti

Slovensku Otta von Habsburga bola  prijatá 308 hlasmi po do-

hode EPP a skupiny socialistov. Takže, prosím vás pekne, ani

vy si nepripisujte zásluhy za to, čo ste v konečnom dôsledku

nevykonali. Buďte objektívni.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  koniec koncov  je dobre,  keď pán  Otto von

Habsburg vystupuje, aspoň vidíme, aký malér vytvoril pre Eu-

rópsky  parlament  tým,  že  obhajoval  návrh  na zastavenie

Gabčíkova-Nagymarosu.

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán Slobodník,  chcem vám dopredu  poďakovať za to,  že

budete  hlasovať za  návrh, aby  bol tento  bod zaradený  do

programu, a mohli ste predložiť  dôkazy, ktorými sa tu stále

oháňate. Pretože dovtedy, kým ich tu nepredložíte, budem vás

považovať za obyčajného klamára. (Hlasy a ruch z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem.

 

     Slovensko vždy dobre urobilo, keď sa držalo hesla: "Ľu-

dí sa raď a svojho rozumu sa drž." Staré slovenské príslovie

hovorí: "Pomaly ďalej  zájdeš." Myslím si, že to,  čo sa do-

siahlo teraz, je pre Slovenskú republiku to najlepšie, čo sa

dosiahnuť mohlo. Sme na  štartovacej čiare spolu so všetkými

ostatnými krajinami a možno, že  keď budeme prijímaní do Eu-

rópskej  únie v druhej vlne, budeme na tom  oveľa lepšie ako

tie  krajiny  okolo  nás,  ktoré  sú  prijímané teraz (hlasy

a ruch v pléne), pretože budeme ekonomicky zdatnejší a bude-

me môcť  do Európskej únie vstúpiť  ako plnohodnotný, rovno-

cenný partner.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Zhodou okolností sme teraz lepšie na tom ako tí traja.

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Nemyslím si,  že by teraz  bol vhodný čas  na polemiku.

Chcel by  som tiež požiadať  pána Slobodníka, aby  vo svojom

poslaneckom klube ovplyvnil hlasovanie tak, aby sme si našli

čas na diskusiu o rozhodnutí  Luxemburského summitu a tam si

môžeme naozaj na faktoch povedať,  ako došlo k tomu, že Slo-

venská republika  nie je tam, kde  svojou kultúrnou, civili-

začnou úrovňou,  úrovňou  priemyslu patrí, ale  že sa ocitla

v druhej skupine vďaka politickým chybám vlády, ktoré sa ne-

dajú ani napraviť, ani vysvetliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Hrušovský, ale predtým dostáva slovo pred-

seda Národnej rady pán Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, chcem vás  poprosiť, aby ste dali hla-

sovať o tých návrhoch, ktoré  tu odzneli. A k tomu všetkému,

a najmä k tomu  poslednému, čo  povedal Peter Weiss,  poviem

len jednu vetu, a tá je v záznamoch aj v Národnej  rade. Ne-

budem ale menovať. Jeden z najvyšších  predstaviteľov jednej

krajiny z Európskej únie, keď sme hovorili o podmienkach, mi

povedal:  "Áno,  som  aj  presvedčený,  že  to, čo sa hovorí

o Slovensku, nie je  pravda, nepochybujem u vás o riadne de-

mokraticky  zvolených orgánoch,  ale pán  predseda, keď  váš

najvyšší predstaviteľ  mi v osobnom  rozhovore povie, že  tu

nie je demokracia, čo mám  robiť?" Myslím si, že netreba de-

batovať. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, navrhujem, pretože tá  ranná rozcvička je už

za nami, že by som...  Ešte ďalej? Nech sa páči, samozrejme,

môžete pokračovať,  len podľa možnosti nekričte,  lebo to už

nepatrí medzi dobrý tón.  Okrem toho Opitzov "generál" nazý-

val pokrik na mužstvo, ktorý  vždy ráno robil, duševnou sto-

licou, tak nenapodobňujte ho. (Smiech v sále.)

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, budem vecný  a konkrétny. Pán poslanec

Dzurinda podal na základe návrhu štyroch poslaneckých klubov

procedurálny návrh na zaradenie nového bodu programu do tej-

to schôdze. Ak skutočne  nemáte  strach, hlasujte zaň a bude

pokoj. Nemusí  tento cirkus, ktorý tu  predvádzate, pán pod-

predseda, v rokovacej sále,  ďalej pokračovať. Chcem vás ale

upozorniť, aj vás, pán  predseda, ste  predsa len  právnik a

mohli by ste vedieť, čo hovorí  rokovací  poriadok. Rokovací

poriadok  nepripúšťa k  takémuto procedurálnemu  návrhu, ako

podal pán poslanec Dzurinda, rozpravu. Rozprava k tomuto bo-

du  nebola otvorená.  Preto všetky  faktické poznámky, ktoré

ste tu hovorili, sú v rozpore s rokovacím poriadkom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  zúčastňujete sa práve  na tom. Pani  po-

slankyňa Zelenayová.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, upozorňujem vás,  že vy porušujete ro-

kovací poriadok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem len pripomenúť pánu  Weissovi, ktorý už asi zabu-

dol, že mali pred dvoma rokmi zjazd. Na zjazd mali pozvaného

šéfa  Socialistickej  internacionály,  ktorý  po prvýkrát na

Slovensku povedal, a zaznelo to z jeho úst, že prekážkou pre

Slovensko v integračnom  procese je  Vladimír Mečiar. Myslím

si,  že Strana  demokratickej ľavice  musela urobiť  enormné

úsilie, aby dosiahla niečo také, aby zahraničný hosť sa tak-

to vyjadril. Takže tam je celý problém Slovenska.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, pristúpime k  hlasovaniu o prvom procedurál-

nom návrhu pána poslanca Dzurindu.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  procedurálny návrh pána  poslanca Dzu-

rindu nebol prijatý.

 

     Teraz  budeme  hlasovať o procedurálnom  návrhu,  ktorý

predložil v mene troch  poslaneckých klubov pán poslanec Ca-

baj.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Ide o návrh

na odloženie bodu o Národnej banke z tejto schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  tento  návrh prednesený

v mene troch poslaneckých klubov.

 

     Na  základe  toho,  vážené  kolegyne, vážení kolegovia,

pokračujeme v rokovaní druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 513/1991 Zb.  Obchodný  zákonník  v  znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 849 a spoločnú správu  výborov  schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 849a.

 

     Vládny  návrh zákona  odôvodní minister  spravodlivosti

Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v mene vlády i za seba dovoľujem si vyjadriť spokojnosť

i poďakovanie za to, že vládny  návrh zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa Obchodný  zákonník, sa stretol  vo všetkých štyroch

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ho v dru-

hom čítaní  posudzovali, so súhlasom a pochopením. Návrhy na

úpravu niektorých ustanovení  predmetnej novelizácie Obchod-

ného zákonníka  zhrnuté v spoločnej  správe výborov Národnej

rady  Slovenskej republiky  sú plne  akceptovateľné, pretože

navrhovanú novelizáciu precizujú a vylepšujú. Ide predovšet-

kým o úpravy  legislatívnotechnického  charakteru.  Za vládu

našej republiky vyjadrujem k nim súhlasné stanovisko.

 

     V tejto súvislosti si  dovoľujem vyjadriť niekoľko myš-

lienok. Všetci, ako  sme tu, sme si toho  vedomí, že čo naj-

lepší zákon sám osebe nahromadené  problémy a protispoločen-

ské javy v našej  podnikateľskej sfére nevyrieši a neodstrá-

ni. To možno povedať aj o navrhovanej novelizácii Obchodného

zákonníka. K tomu, aby došlo k ozajstnej  náprave v podnika-

teľskej sfére,  musí sa zmeniť celková  klíma, najmä sa musí

zintenzívniť  kontrola a nevšímavosť k neporiadkom, musí  sa

odstrániť  ľahostajnosť a koniec koncov  musí tu byť  odvaha

nielen upozorňovať na patologické  javy, ale ich aj dôsledne

riešiť. Osobne som presvedčený, že aj táto čiastková noveli-

zácia  Obchodného  zákonníka  v  symbióze  s  novelou zákona

o konkurze a vyrovnaní a novelou Trestného zákona, ktoré bu-

dete dnes schvaľovať, bude účinným nástrojom proti tomu, aby

nezodpovedné osoby, ktorým je na hony vzdialená etika a sta-

točnosť v podnikaní,  nečestným  spôsobom  bohatli na  škodu

štátu, svojich obchodných  partnerov i všetkých našich obča-

nov.

 

     Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení pá-

ni poslanci, vyjadriť presvedčenie, že Národná  rada Sloven-

skej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa  Obchodný  zákonník, s  úpravami  uvedenými v spoločnej

správe výboru, schváli.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal určené miesto pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam  slovo určenému spoločnému  spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Pavlovi Suchodolskému a prosím ho, aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú

radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-

kona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako gestorský  výbor pri rokovaní o vládnom  návrhu  zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 849), podáva Ná-

rodnej rade Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky  túto spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej  republiky o prerokovaní uve-

deného vládneho návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 824

zo dňa 2. decembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 513/1991 Zb. Obchodný zá-

konník, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre pôdo-

hospodárstvo.

 

     Gestorský  výbor  nedostal  do 10. decembra 1997 žiadne

stanoviská  poslancov  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorí nie sú členmi výborov,  ktorým bol vládny návrh zákona

pridelený,  oznámenie  v  súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona

Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky vý-

bory  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým bol návrh

zákona  pridelený, odporúčanie  pre Národnú  radu Slovenskej

republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a do-

plňujúci návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Sloven-

skej republiky uznesením číslo 529 zo  dňa 8. decembra 1997,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu  uznesením  číslo 570 zo  dňa 8. decembra 1997,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie svojím  uznesením číslo 466 zo dňa

4. decembra 1997 a Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo  svojím uznesením  číslo 303 zo dňa  5.

decembra 1997. Uvedené  výbory  prerokovali  predmetný návrh

zákona v lehote určenej  uznesením  Národnej rady Slovenskej

republiky. Z uznesení  výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  uvedených pod  bodom 3 spoločnej  správy  vyplývajú

pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy  uvedené v tejto  spoločnej

správe.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 513/1991

Zb. (tlač 849), vyjadrených v ich  uzneseniach uvedených pod

bodom 3 tejto správy a v stanoviskách  poslancov gestorského

výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súla-

de s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej ra-

de Slovenskej republiky vládny  návrh zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný  zákonník v znení

neskorších  predpisov, v znení  schválených  pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

 

     Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spra-

vodajcu  výboru  predložiť  návrhy  podľa  § 83 ods. 4, § 84

ods. 2 a  § 86 zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o rokovacom poriadku.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 513/1991 Zb.,  bola schválená

uznesením  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky ako gestorského výboru číslo 529a dňa 11. decembra

1997.

 

     Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám, pán  poslanec Suchodolský,  a prosím vás,

aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pretože som ne-

dostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa teraz,

či sa  hlási niekto ústne, alebo  elektronicky. Pán poslanec

Palacka. Končím  ďalšiu možnosť prihlásenia  sa do rozpravy.

Aj vy sa hlásite, pán spoločný spravodajca, áno. Končím teda

prihlasovanie do rozpravy a dávam  slovo pánu poslancovi Pa-

lackovi.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi vyjadriť sa k vládnemu  návrhu zákon, ktorým

sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník.

 

     Na  úvod by  som chcel  citovať dva  odseky z dôvodovej

správy. Tam  sa hovorí, že hlavným  poslaním novelizácie Ob-

chodného zákonníka je zabrániť špekulatívnemu zakladaniu ob-

chodných spoločností osobami, ktoré  už v podnikaní skracho-

vali,  a zvlášť  tým, ktorým  je  cudzia  statočnosť a etika

v podnikateľskej činnosti. A ďalej s osobitným dôrazom navr-

hovaná novelizácia sa usiluje o zabránenie prelievania kapi-

tálu medzi spoločnosťami na škodu ich veriteľov vrátane štá-

tu, poisťovní a vlastných zamestnancov.

 

     Tento úmysel sám  osebe je chvályhodný a rád  by som ho

podporil. Musím však konštatovať, že to úsilie neviedlo pod-

ľa mňa k cieľu, pretože  návrh,  ktorý nám predložila vláda,

vôbec tieto úlohy neplní, a myslím si, že nedosiahne to, aby

zabránil špekulantom alebo tým,  ktorým je cudzia statočnosť

a etika v podnikateľskej činnosti.  Ako dôkaz toho, čo hovo-

rím,  chcem  upozorniť  na  niektoré  nedostatky,  ktoré  sa

nachádzajú v samotnom  vládnom  návrhu a takisto v spoločnej

správe v pozmeňujúcich návrhoch.

 

     V § 105a, ktorý sa vkladá ako nový paragraf, si myslím,

že ustanovenia sú také  nepresné a nejasné, že súd, ktorý by

chcel uplatňovať tento paragraf, bude mať veľmi zložitú úlo-

hu a nebude vedieť v mnohých prípadoch rozhodnúť. Je pravda,

že  pozmeňujúce  návrhy  spoločnej  správy  sa snažia o isté

spresnenie, napriek  tomu však zostalo, myslím  si, veľa ne-

jasností.

 

     V prvom rade chcem povedať, že v bode 2 spoločnej sprá-

vy sa opakuje viackrát  slovo jedného spoločníka. Myslím si,

že každý  spoločník je jedným spoločníkom  bez ohľadu na to,

koľko spoločníkov spoločnosť má. Ak chceme vyjadriť, že spo-

ločnosť má len jedného  jediného spoločníka, treba to vyjad-

riť presnejšie, minimálne teda namiesto slova jedným spoloč-

níkom, by malo byť jediným  spoločníkom. To sa opakuje aj vo

viacerých ďalších pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Ďalej si neviem predstaviť, ako sa uplatní posledná ve-

ta § 105a, kde sa hovorí - to platí aj v prípade, ak spoloč-

nosť zakladajú viaceré osoby,  ktoré sú spoločníkmi v jednej

spoločnosti. Ak by to zostalo  tak, že sú spoločníkmi v jed-

nej spoločnosti, to znamená, že  na iné osoby, ktoré sú spo-

ločníkmi v dvoch  spoločnostiach, troch  alebo desiatich, sa

to nevzťahuje. Toto ustanovenie,  myslím si, že vôbec neplní

ten účel,  ktorý navrhovateľ mal na  mysli. Predpokladám, že

išlo o to,  že osoba, ktorá je spoločníkom  v jednej spoloč-

nosti, alebo  dve, tri osoby, ktoré  sú spoločníkmi v jednej

a tej istej  spoločnosti, nemôžu  konať, tak  ako to  hovorí

§ 105a, ale  to ustanovenie, ktoré tam  je napísané, teda sú

spoločníkmi  v  jednej  spoločnosti,  vôbec nevylučuje tých,

ktorí sú spoločníkmi v dvoch alebo viacerých spoločnostiach.

 

     Podobných nepresností alebo myslím  si pre súd nerieši-

teľných okolností  je v návrhu  viacero a myslím  si, že ani

nie je v mojich silách pozmeňujúcimi návrhmi toto odstrániť,

ale bol by  som veľmi rád, keby pán  minister alebo vláda si

vzali za  cieľ naozaj upraviť  alebo zabrániť špekulatívnemu

prelievaniu  kapitálu a zakladaniu týchto  nadbytočných spo-

ločností a ukrývaniu sa pred  daňovými  orgánmi. Chcem okrem

toho však najviac zdôrazniť,  že cieľom Obchodného zákonníka

je niečo  iné, cieľom Obchodného zákonníka  je vytvoriť pod-

mienky na podnikanie a na zabránenie špekulantom a podvodní-

kom sú v prvom  rade  Trestný zákon, daňové  zákony a orgány

činné v trestnom konaní. Myslím si preto, že úsilie vlády by

malo smerovať do tejto  oblasti a nekomplikovať zbytočne ži-

vot podnikateľom a obchodným  súdom takýmito nepresnými, ne-

ujasnenými návrhmi. Preto odporúčam tento návrh vrátiť vláde

na prepracovanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Suchodolský.  Nech sa páči. To je

posledný v rozprave.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny

poslancov k vládnemu návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

 

 

     Novela  zákona  bola  rozšírená o § 127 ods. 5, kde  sa

upravujú práva a povinnosti  spoločníkov  spoločnosti. Obme-

dzenie hlasovacieho  práva vychádza zo  zásady, že ten,  kto

hlasuje,  nemal by  hlasovať o sebe. To  ale  nemôže  platiť

v prípadoch, keď  je jediným spoločníkom  spoločnosti. Preto

podávam  prvý  pozmeňujúci  návrh, ktorý  hovorí, že v § 127

ods. 5 za písm. c) sa vloží veta: "To neplatí, ak ide o spo-

ločnosť s jediným spoločníkom."

 

     Môj druhý pozmeňujúci návrh súvisí s tým, že vo vládnom

návrhu zákona  sa upravuje hodnota základného  imania zo 100

tis. na 200 tis. Sk. A v súvislosti s touto zmenou je logic-

ké,  že by  mala byť  zmenená aj  hodnota splateného vkladu,

ktorá v súčasnosti je 50 tis. Sk, teda z 50 tis. na 100 tis.

Sk.  Teda navrhujem  v §  111 Obchodného  zákonníka nahradiť

číslovku "50 tis. Sk" číslovkou "100 tis. Sk".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Tým  sme vyčerpali  všetkých prihlásených  do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú. Chce

sa k rozprave vyjadriť pán minister?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ústami  pána  poslanca  Palacku  bolo vlastne vyslovené

hlavné poslanie novely  Obchodného zákonníka, ktorého posta-

venie spočíva  predovšetkým v tom,  aby sa precizovali  pod-

mienky na zakladanie obchodných spoločností, osobitne v prí-

padoch, keď spoločnosti  vkladajú do vznikajúcej spoločnosti

namiesto peňazí  hnuteľné alebo nehnuteľné  veci. Chceme ob-

medziť možnosti reťazového zakladania obchodných spoločností

s ručením obmedzeným jednou osobou  alebo viacerými tými is-

tými osobami. Osoba alebo osoby, ktoré už majú založenú spo-

ločnosť s ručením  obmedzeným, musia  pri  zakladaní  ďalšej

spoločnosti preukázať, že  nemajú nesplnené daňové povinnos-

ti, povinnosti voči poisťovniam,  okrem toho nie sú dlžníkmi

voči vlastným  zamestnancom. A že hlavným poslaním novelizá-

cie  je  zabrániť  prelievaniu  kapitálu medzi spoločnosťami

tých istých osôb alebo tej  istej osoby, neviem, akým spôso-

bom trestnoprávnymi sankciami by sme mohli docieliť zabezpe-

čenie fungovania  týchto inštitútov. Je jasné,  že ešte dnes

budem  predkladať novelu  Trestného zákona,  ktorá sa  snaží

o trestnoprávne prepojenie, sankcionovanie podvodného úpadku

a marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania, ale už ústa-

va nám  zamedzuje použiť trestnoprávne  sankcie v súvislosti

s inštitútmi, ktoré som spomínal.

 

     Poslaním novelizácie je  okrem toto zvýšiť vierohodnosť

spoločností s ručením obmedzeným. Na to má slúžiť predovšet-

kým zvýšenie povinného  minimálneho  základného imania z do-

terajších 100 tis. na 200 tis. Sk. Na  tento  účel má slúžiť

aj novelizácia právnej  úpravy zriadenia povinného doplnenia

rezervného fondu vo výške 5 %. A napokon významnou zmenou je

sprísnenie podmienok na  zastavenie funkcie konateľa spoloč-

nosti. Všetky  tieto nové  inštitúty obsiahnuté v novele Ob-

chodného  zákonníka by  mali pomôcť  súčasnému stavu  hlavne

v ekonomickej sfére.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Pýtam sa pána spoločného  spravodajcu, či chce ešte za-

ujať  stanovisko k rozprave. Nie.  Ďakujem.  Teda pristúpime

k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predsedajúci,  dovolím si upozorniť,  že v rozprave

vystúpil  pán  poslanec  Palacka, ktorý v zmysle § 83 ods. 1

rokovacieho  poriadku navrhol,  aby vládny  návrh zákona bol

vrátený  na  prepracovanie,  čiže  budeme  hlasovať v zmysle

§ 83 ods. 1 o tomto návrhu ako o prvom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Palacku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  pozmeňujúci návrh na  stiahnutie tohto

návrhu  zákona prednesený  pánom poslancom  Palackom sme ne-

prijali.

 

 

     Nech  sa  páči,  pán  spoločný  spravodajca, pristúpime

k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán  predsedajúci, budeme  hlasovať o bodoch  spoločnej

správy. Gestorský výbor odporúča  hlasovať o bodoch 1, 2, 3,

4, 5, 6, 7 a 11 spoločne  s odporúčaním  gestorského  výboru

tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o uvedených

bodoch  spoločnej  správy,  ktoré  gestorský  výbor odporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  uvedené  body  spoločnej  správy boli

schválené.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode  číslo 9 spoločnej správy

s návrhom gestorského výboru tento schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 9 spo-

ločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 9 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode číslo 10 spoločnej správy

s návrhom gestorského výboru aj tento bod schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o  bode 10

spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 10 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Posledným bodom spoločnej správy je bod číslo 8 s odpo-

rúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode čís-

lo 8 spoločnej  správy, ktorý  gestorský  výbor odporúča ne-

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán  predsedajúci, v rozprave  som  vystúpil za skupinu

15 poslancov a predniesol som dva pozmeňujúce návrhy.

 

     V prvom  som  navrhoval, aby v § 127 ods. 5 za písm. c)

bola vložená veta: "To neplatí,  ak ide o spoločnosť s jedi-

ným spoločníkom."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom  návrhu pána  spoločného spravodajcu,  presnejšie

pána poslanca Suchodolského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh poslanca Sucho-

dolského bol prijatý.

 

     Nech sa páči, uveďte druhý.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     V druhom pozmeňujúcom návrhu  sa upravuje hodnota spla-

tených vkladov z 50 tis. na 100 tis. Sk a súvisí so zvýšením

základného imania zo 100 tis. na 200 tis. Sk.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Suchodolského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Suchodolského bol prijatý.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán  predsedajúci, to  boli všetky  pozmeňujúce návrhy,

ktoré  vyplynuli z rozpravy. Môžeme pristúpiť k tretiemu čí-

taniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tak otváram  rozpravu k tretiemu čítaniu. Hlási sa nie-

kto s technickým doplnkom alebo so zmenou?

 

     Keďže nie, budeme teda hlasovať. Nech sa páči, pán spo-

ločný spravodajca.

 

     Končím rozpravu o treťom čítaní.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návr-

hu zákona ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku. Gestorský výbor ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 513/1991 Zb. Obchodný zá-

konník v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem.

 

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 829 a spoločnú  správu výborov  schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 829a.

 

     Vládny  návrh zákona  odôvodní minister  spravodlivosti

Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený  vládny návrh  novely zákona  číslo 328/1991

Zb. o konkurze a vyrovnaní sa týka viacerých oblastí proble-

matiky konkurzu a vyrovnania a rieši  viaceré nedostatky do-

teraz platného zákona. Predovšetkým návrh zákona vypúšťa do-

hodovacie konanie a nahrádza ho vyrovnávacím konaním v modi-

fikovanej  podobe,  posilňuje  právomoci  správcu konkurznej

podstaty, zavádza nový inštitút predbežného správcu, zavádza

nový spôsob doručovania  prostredníctvom Obchodného vestníka

a zároveň,  čo je  nutné  zdôrazniť,  spolu s návrhom novely

Trestného  zákona,  ktorý  obsahuje  nové  skutkové podstaty

trestných  činov, podvodného  úplatku a marenia  konkurzného

a vyrovnávacieho konania, vytvára  komplexný právny rámec ú-

pravy problematiky konkurzu a vyrovnania.

 

     Predložený návrh  zákona bol v prvom  čítaní prijatý na

skrátený legislatívny  postup a bol zaradený do týchto výbo-

rov: do Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady, Výboru Národ-

nej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej ra-

dy  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, respektíve

Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 826

zo dňa 2. decembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 328 o konkurze a vyrovnaní

v znení  neskorších  predpisov a o zmene a doplnení  ďalších

zákonov, na  prerokovanie gestorskému výboru,  ktorým je Ús-

tavnoprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky. Dňa

8. decembra 1997 schválil  gestorský  výbor predložený návrh

zákona s pripomienkami,  ktoré v informácii  číslo 1513/1997

poskytla Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky s vý-

nimkou bodov 2, 3 a 4 tejto informácie. Zároveň boli prijaté

aj pozmeňujúce návrhy.

 

     Stotožňujem sa s návrhmi Ústavnoprávneho  výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, a to  prijať pripomienky vy-

plývajúce z informácie  Kancelárie Národnej  rady Slovenskej

republiky okrem  bodov 2, 3, 4 a zároveň  prijať pozmeňujúce

návrhy z dôvodu, že v priebehu  legislatívneho procesu došlo

k nesprávnemu  začleneniu  pohľadávok  uvedených v písmenách

d), e) v § 32 ods. 1, teda  pohľadávok  majiteľov hypotekár-

nych záložných listov a komunálnych  obligácií vydaných ban-

kou vykonávajúcou hypotekárne obchody a pohľadávok veriteľov

skupiny  zmlúv na  nákup jatočných  zvierat, mlieka,  ovocia

a zeleniny  od ich  výrobcov. Tieto  pohľadávky systematicky

patria do § 32 ods. 2, kde sa  týmito  pozmeňujúcimi návrhmi

začlenili ako pohľadávky prvej triedy.

 

     Pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti tejto novely, odpo-

rúčam prijať názor Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, podľa  ktorého novela Obchodného zákonní-

ka, novela Trestného zákona a novela zákona o konkurze a vy-

rovnaní by mala nadobudnúť účinnosť dňom 1. februára 1998.

 

     Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení pá-

ni poslanci, vyjadriť  presvedčenie, že Národná rada Sloven-

skej  republiky schváli  predložený návrh  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovna-

ní s úpravami,  ktoré  uvedie  gestorský  výbor  v spoločnej

správe.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi za  odôvodnenie vládneho

návrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre na-

vrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Pavlovi Suchodolskému a prosím ho, aby podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako gestorský  výbor pri rokovaní o vládnom  návrhu  zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplne-

ní ďalších zákonov (tlač 829), podáva Národnej  rade Sloven-

skej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 826

zo dňa 2. decembra 1997 pridelila vládny návrh zákona o kon-

kurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 829) na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a tak-

tiež Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo.

 

     Gestorský výbor  nedostal do 10. 12. 1997 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie sú členmi výborov,  ktoré neprerokovali tento vládny ná-

vrh  zákona, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

 

     K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali všetky vý-

bory Národnej rady Slovenskej  republiky odporúčanie pre Ná-

rodnú radu Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť

s pozmeňujúcimi  a  doplňujúcimi  návrhmi,  ktoré sú uvedené

v spoločnej správe, a to Ústavnoprávny  výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky  uznesením číslo 530 zo dňa 8. decembra

1997, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svo-

jím uznesením  číslo 571 z 8. decembra 1997, Výbor  Národnej

rady pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  uznesením

číslo 468 zo  dňa 5. decembra 1997 a takisto  Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo svojím uzne-

sením číslo 304 zo dňa 5. decembra 1997.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

pod bodom 3 tejto  správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy, ako som spomínal, uvedené v spoločnej správe.

 

     Gestorský výbor na základe  stanovísk výborov k vládne-

mu návrhu  zákona  číslo 328/1991 Zb. (tlač 829) vyjadrených

v ich  uzneseniach  uvedených  pod  bodom 3 tejto  správy  a

v  stanoviskách  poslancov  gestorského  výboru  vyjadrených

v rozprave  k  tomuto  návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4

písm. e) a § 83 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky vládny návrh zákona číslo 328/1991 Zb. schváliť.

 

     Súčasne ma gestorský výbor poveril ako spoločného spra-

vodajcu predložiť  návrhy  podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a

takisto § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ro-

kovacom poriadku.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona, ktorým

sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 328/1991 Zb. (tlač 829), bola

schválená  uznesením  Ústavnoprávneho  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky ako gestorského  výboru pod číslom 530a

dňa 11. decembra 1997.

 

     Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám, pán  spoločný spravodajca,  a prosím vás,

aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Informujem vás,

že som nedostal písomný záznam o prihláškach do rozpravy. Je

tu ešte možnosť prihlásiť sa ústne alebo elektronicky.

 

     Keďže nie je  záujem o vystúpenie v rozprave, ukončujem

rozpravu o tomto  bode  programu.  Vyhlasujem teda  rozpravu

v tomto slova zmysle za ukončenú.

 

     Pán  minister pravdepodobne  nemá záujem  o vystúpenie.

Pán spoločný spravodajca zrejme tiež nie.

 

     Teda podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pri-

stúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej správy

výborov. Pretože v rozprave neboli uvedené žiadne pozmeňujú-

ce návrhy,  obmedzíme sa teda  len na  hlasovanie o návrhoch

zo spoločnej správy.

 

     Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predsedajúci, budeme hlasovať  spoločne o bodoch 1,

3, 4, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 s odporúčaním gestorské-

ho výboru tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o uvedených

bodoch  spoločnej  správy,  ktoré  gestorský  výbor odporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že uvedené body  spoločnej správy sme pri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať  spoločne o bodoch 2, 5, 6, 7 a 8

s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bodoch 2,

5, 6, 7, 8 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tieto

body neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme  hlasovať o bode  číslo 17 s odporúčaním gestor-

ského výboru tento bod schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o  bode 17

spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 17 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na  to, že v rozprave neboli

podané  žiadne  pozmeňujúce  ani  doplňujúce  návrhy, môžeme

pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú ob-

medzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom po-

riadku  pre druhé  a tretie  čítanie, pristúpime  k tretiemu

čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode  programu. V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy  podľa § 85 o rokovacom po-

riadku len legislatívnotechnického typu alebo opravy jazyko-

vých  chýb. Predkladá  niekto návrh?  Keďže nie,  vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže  neboli žiadne  ďalšie pozmeňujúce  návrhy, podľa

§ 86 zákona  o rokovacom  poriadku  pristúpime k  hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Hlasujeme o vládnom návrhu  zákona  ako  celku s prija-

tými schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi s od-

porúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli sme kladné odporúčanie gestorského výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplne-

ní ďalších zákonov.

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 830 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 830a.

 

     Vládny  návrh zákona  odôvodní minister  spravodlivosti

Slovenskej republiky pán Jozef Liščák.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaný návrh novely Trestného zákona dopĺňa súčas-

né znenie  Trestného  zákona o nové trestné činy  podvodného

úpadku a marenia konkurzného a vyrovnávacieho konania. Dôvo-

dom, pre  ktorý sa vypracoval  tento návrh novely  Trestného

zákona, je skutočnosť, že súčasné inštitúty Trestného zákona

neposkytujú  potrebnú  ochranu  veriteľom  v podnikateľských

vzťahoch.  Ustanovenie  § 122 - ohrozenie  obchodného  alebo

bankového  tajomstva v odsekoch 1 a 2 platného Trestného zá-

kona sa rozširuje aj na  daňové tajomstvo, čo je nevyhnutným

predpokladom na možný vstup Slovenskej republiky do OECD.

 

     Návrh novely Trestného zákona bol prerokovaný vo výbore

pre obranu a bezpečnosť dňa 5. 12. 1997 bez pripomienok. Dňa

8. 12. 1997 bol  návrh  zákona  prerokovaný v ústavnoprávnom

výbore. Bola vznesená námietka, či predložený návrh Trestné-

ho zákona je v súlade s článkom 17 ods. 2 ústavy, podľa kto-

rého nikoho  nemožno stíhať alebo pozbaviť  slobody inak ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý  ustanoví  zákon. Nikoho nemožno

stíhať len  pre neschopnosť dodržať zmluvný  záväzok. V nad-

väznosti na ustanovenie  navrhovaného § 250a - podvodný úpa-

dok, treba  povedať, že trestného činu  podvodného úpadku sa

dopustí páchateľ, ktorý v úmysle čo len sčasti mariť uspoko-

jenie svojho veriteľa zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľný-

mi, zatají,  predá, vymení, daruje alebo  inak odstráni pro-

striedky, ktoré sú predmetom záväzku, alebo zaťaží vec, kto-

rá je jeho predmetom, obmedzením prevodu, alebo ju dá do zá-

lohy, nechá  na nej zriadiť vecné  právo, alebo ju prenajme,

alebo predstiera, alebo uzná  neexistujúce právo alebo závä-

zok, alebo postúpi svoju  pohľadávku, či prevezme dlh iného,

i keď na to nebol povinný, alebo nebol na to oprávnený, prí-

padne predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

 

     Z tohto vyplýva, že tu  nepôjde o situáciu, ktorú pred-

pokladá Ústava Slovenskej  republiky v článku 17 ods. 2, te-

da  neschopnosť dodržať  zmluvný  záväzok.  V prípade § 250a

trestného  činu  podvodného  úpadku  nepôjde  o  ustanovenie

trestnoprávnej zodpovednosti za  neschopnosť dodržať zmluvný

záväzok, ale o ustanovenie  trestnoprávnej  zodpovednosti za

úmyselné podvodné konanie  páchateľa s cieľom vyhnúť sa pod-

vodným spôsobom  plneniu svojich splatných  záväzkov na úkor

veriteľov.

 

     Súčasne bola  vznesená  námietka k § 256c, podľa ktorej

prichádza v tomto  ustanovení k zásadnému  prelomeniu zásady

individuálnej  zodpovednosti  fyzických  osôb.  Tento moment

podľa názoru vysloveného v tomto  výbore by mal nájsť odozvu

až v rekodifikačných prácach.  Domnievam sa však, že ustano-

venie  trestnoprávnej zodpovednosti  štatutárneho orgánu  za

marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania v § 256c nezne-

sie odklad  vzhľadom na nepriaznivú  situáciu v oblasti kon-

kurzov a vyrovnaní a že  je nevyhnutné prepojiť zákon o kon-

kurze  a  vyrovnaní  s  trestnoprávnymi  sankciami uvedenými

v navrhovanej novele Trestného zákona.

 

 

     Dňa 12. 12. 1997 zasadal  gestorský  výbor a prerokoval

návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  tento Trestný zákon.

Ústavnoprávny výbor ako gestorský  výbor odporučil na svojom

zasadnutí schváliť predložený  návrh novely Trestného zákona

s tým, že budú v ňom  premietnuté tri drobné jazykové a šty-

listické  úpravy.  Súčasne  navrhol  posunúť účinnosť novely

Trestného zákona od 1. februára 1998, tak ako  to bolo navr-

hované aj v predchádzajúcich  predlohách. Zo strany ústavno-

právneho  výboru, teda  gestorského výboru,  nebola vznesená

žiadna zásadná vecná  pripomienka k predkladanému návrhu zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám,  pán   minister,  za  predloženie  návrhu

a zdôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby ste zauja-

li miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby podľa § 80

ods. 2 o rokovacom  poriadku  informoval  Národnú radu o vý-

sledkoch  rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu  zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Ústavnoprávny výbor  Národnej rady ako  gestorský výbor

pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa Trestný zákon, podáva  Národnej rade Slovenskej republiky

v súlade s rokovacím poriadkom  túto spoločnú správu výborov

Národnej rady.

 

     Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh záko-

na na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Vý-

boru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

 

     K predmetnému  vládnemu  návrhu zaujali  všetky výbory,

ktorým bol návrh pridelený, pozitívne uznesenia, teda schvá-

liť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Vážené dámy a vážení páni, počas rokovania výborov boli

vznesené štyri  drobné pozmeňujúce návrhy.  Všetky štyri po-

zmeňujúce  návrhy gestorský  výbor odporúča  prijať. Súčasne

navrhujem, aby sme o všetkých štyroch pozmeňujúcich návrhoch

hlasovali súčasne en bloc.

 

     Pokiaľ ide o celkový návrh gestorského výboru k vládne-

mu  návrhu zákona,  gestorský výbor  odporúča Národnej  rade

Slovenskej  republiky vládny  návrh zákona,  ktorým sa  mení

a dopĺňa  Trestný  zákon, v  znení schválených pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhov tejto správy schváliť.

 

     Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec,  a prosím, aby ste zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nedostal som písomnú pri-

hlášku do rozpravy o tomto bode.  Preto sa pýtam, či sa nie-

kto ústne, alebo elektronicky  hlási do rozpravy. Keďže tomu

tak  nie je,  vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode programu za

skončenú.

 

     Vážený  pán minister,  nepredpokladám, že  mienite ešte

vystúpiť. Takisto pán spoločný spravodajca.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me teda k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej správy výborov

a pretože neboli predložené ďalšie pozmeňujúce návrhy, týmto

aj ukončíme hlasovanie.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal hla-

sovanie.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     ako  som uviedol,  boli podané  počas rokovania výborov

štyri drobné pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy. Gestorský vý-

bor  odporúča,  aby  všetky  tieto  pozmeňujúce  návrhy boli

schválené. Navrhol som, aby  sme o všetkých štyroch pozmeňu-

júcich  návrhoch uvedených v spoločnej  správe  hlasovali en

bloc a schválili ich.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia,  pristúpime k hlasovaniu.

Počuli ste,  pán spoločný spravodajca  navrhuje všetky štyri

pozmeňujúce návrhy prijať podľa gestorského výboru a navrhu-

je hlasovať o nich spoločne.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme   pozmeňujúce  návrhy  obsiahnuté

v spoločnej správe prijali.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda, žiadne ďalšie pozmeňujúce návr-

hy neboli podané, preto môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Nakoľko v  skrátenom legislatívnom konaní  sa nepoužije

obmedzenie podľa  príslušných  ustanovení zákona o rokovacom

poriadku pre druhé a tretie čítanie, pristupujeme k tretiemu

čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu.  V rámci tejto

rozpravy je možné podať návrhy iba podľa § 85 zákona o roko-

vacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legisla-

tívnotechnických alebo  jazykových chýb, alebo či  má 30 po-

slancov pozmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy smerujúce k od-

stráneniu chýb v návrhu.

 

     Keďže nie, nie je  ani prihláška elektronicky, ani úst-

ne, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode  programu za skončenú.

Keďže teda neodzneli žiadne doplňujúce návrhy, budeme hlaso-

vať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa Trestný zákon,  vrátane schválených pozmeňujú-

cich návrhov schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku. Pán  spoločný spravodajca tlmočil stanovisko

gestorského výboru, ktorý odporúča tento zákon schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon

v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Teraz pristúpime k opakovanej voľbe člena  Rady Sloven-

skej televízie.

 

 

     Nakoľko vo voľbe člena Rady Slovenskej televízie, ktorú

sme  uskutočnili v piatok, nedosiahol ani  jeden z navrhova-

ných kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslan-

cov, vykonáme opakovanú voľbu.  Aj v opakovanej voľbe budeme

postupovať  podľa  schváleného  volebného  poriadku na voľby

funkcionárov  Národnej rady a iných funkcionárov tajným hla-

sovaním. To znamená, že na  tajnej voľbe sa zúčastňujú teraz

tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole  získali najväčší po-

čet hlasov. Ide o týchto kandidátov: Igor Švec, ktorý získal

47 hlasov, a Miroslav Vido Horňák, ktorý získal 23 hlasov zo

135 hlasujúcich poslancov.

 

     Skôr ako pristúpime k tajnému  hlasovaniu, chcem pripo-

menúť, že svoju vôľu vyjadríte  tak, že na príslušnom hlaso-

vacom lístku pri každom  mene a priezvisku kandidáta zakrúž-

kujete len tú alternatívu, za  ktorú hlasujete. Teda buď za,

alebo proti, alebo zdržiava sa. Platný je ten hlasovací lís-

tok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u jed-

ného kandidáta.

 

     Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným

zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hla-

sovací lístok, ktorý je prepísaný alebo doplňovaný, alebo ak

pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

 

     Prosím  overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví.

 

     Ešte sa hlási pán poslanec Csáky.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na  to, že sme ešte nezačali

procedúru,  dávam v mene  dvoch  maďarských  klubov a v mene

klubu DÚ procedurálny  návrh, aby sme spojili body  53 a 54,

to znamená,  aby sme naraz  hlasovali o členovi Rady Sloven-

skej televízie a Rozhlasovej rady.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upresním  to. Priatelia,  bolo by  to naozaj racionálne

a veľmi vhodné, ale  problém je v tom, že  pán poslanec Švec

vystupuje ako kandidát aj v  druhom prípade. Ak bude zvolený

napríklad teraz  pri prvej voľbe, tak  sa nemôže zúčastňovať

na druhej voľbe, tak prosím, aby sme mali pre to pochopenie.

Bolo vlastne nevyhnutné takýmto spôsobom postupovať.

 

     Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej práce.

 

     Priatelia, využívam ešte to,  že podávam informáciu, že

s náhradnými hlasovacími kartami pracujú pán poslanec Vaško-

vič - náhradná karta číslo 1,  pán poslanec Urban - číslo 2,

pán poslanec  Vavrík - číslo 3, pán  poslanec  Filkus - čís-

lo 4 a pani poslankyňa Gbúrová - číslo 5.

 

     Zároveň využívam  skutočnosť, že vás  informujem o tom,

kto sa písomne  ospravedlnil z rokovania  na 37. schôdzi. Sú

to pán poslanec Slota, Rosival a Fogaš.

 

     A napokon sa ospravedlňujem, pri uvádzaní mena Švec som

uviedol aj slovo poslanec.  Nejde o poslanca. Ospravedlňujem

sa.

 

     Priatelia,  prosím  vás,  rýchlo  vykonajte voľbu, lebo

chceli by sme ešte dopoludnia  uskutočniť aj druhú voľbu. Je

to pomerne jednoduché, aby sme trocha odsýpali z nášho prog-

ramu. Buďte takí dobrí, ponáhľajte sa.

 

     Potom vás budeme informovať o výsledku a hneď nasleduje

ďalšie kolo volieb kandidátov pre rozhlas.

 

     Zároveň prosím overovateľov, aby  spočítali hlasy a vy-

hotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené pani poslankyne,  vážení páni poslanci, pokraču-

jeme v rokovaní.

 

     Pani  poverená  overovateľka  podľa § 39 ods. 10 zákona

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  oznámi počet vydaných

hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za na-

vrhnutého kandidáta, ktorí  hlasovali proti navrhnutému kan-

didátovi, a počet hlasov,  resp. poslancov, ktorí sa zdržali

hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie  lístky, ako aj po-

čet neplatných hlasov.

 

     Prosím pani poslankyňu  Bartošíkovú, aby nás oboznámila

s výsledkami volieb.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som vás  oboznámila s výsledkom tajného

hlasovania o návrhu na opakovanú voľbu člena Rady Slovenskej

televízie.

 

     Na tajné hlasovanie na  opakovanú voľbu člena Rady Slo-

venskej televízie  bolo  vydaných a poslanci osobne prevzali

121 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na opakovanú voľbu člena Rady Slo-

venskej televízie bolo  odovzdaných 115 platných hlasovacích

lístkov, 6 neplatných  hlasovacích lístkov,  žiaden poslanec

nevyužil možnosť neodovzdať hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že pri  voľbe člena  Rady Sloven-

skej televízie  pri Igorovi Švecovi hlasovalo  za 73 poslan-

cov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

 

     Za Miroslava  Horňáka  hlasovalo 34 poslancov, proti 53

poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

 

     Na zvolenie člena Rady Slovenskej televízie je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

člena Rady Slovenskej televízie zvolený pán Igor Švec.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej za oboznáme-

nie s výsledkami volieb.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní Igora Šveca za člena Rady Slovenskej

televízie na obdobie šesť rokov.

 

 

 

 

     Podľa schváleného programu ešte do obedňajšej prestávky

nasleduje

 

     návrh na odvolanie a voľbu člena Rozhlasovej rady.

 

     Návrh na voľbu člena rady, ktorý pripravil Výbor Národ-

nej rady  pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ste dostali

ako tlač číslo 791, v ktorej máte aj návrh  uznesenia Národ-

nej rady.

 

     Prosím poverenú členku Výboru Národnej rady pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport pani poslankyňu Máriu Ďurišinovú,

aby návrh odôvodnila.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     vzhľadom na to,  že 4. novembra 1994 bol  zvolený za ú-

stredného riaditeľa Slovenského rozhlasu pán Jaroslav Rezník

mladší, jeho otec Jaroslav Rezník  starší sa dňa 14. októbra

1997 vzdal funkcie člena Rozhlasovej rady.

 

     Náš  výbor prerokoval  jeho list  a vzhľadom  na to, že

podľa zákona 255 o Slovenskom rozhlase Národná rada vymenúva

a odvoláva  členov Rozhlasovej  rady, sme  povinní, aby  sme

urobili zadosť jeho ustanoveniu,  odvolať pána Rezníka star-

šieho z členstva v Rozhlasovej  rade. Preto  navrhujem,  aby

sme vo verejnom hlasovaní  podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej

rady číslo 350/1996 Z. z. verejne  hlasovali o odvolaní pána

Jaroslava Rezníka staršieho z členstva v Rozhlasovej rade.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Počuli  sme predložený  návrh. Prosím,  budeme hlasovať

verejným  spôsobom o odvolaní pána  Rezníka staršieho, ktorý

sám podal návrh na vzdanie sa tejto funkcie.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme.  Ide v pod-

state o formálne potvrdenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme akceptovali vzdanie sa pána Rezníka

staršieho svojej funkcie v Rozhlasovej rade.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, teraz by  som  vlastne mal

otvoriť rozpravu o tomto bode programu.

 

     Hlási sa niekto do rozpravy? Nie. Uzatváram rozpravu.

 

     Na  základe  toho  pristúpime k hlasovaniu o návrhu  na

voľbu člena Rozhlasovej rady.

 

     Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe

alebo odvolaní  sa hlasuje tajne.  Postupovať budeme podobne

podľa schváleného volebného poriadku.

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Nemám predniesť kandidátov?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hneď. Ešte  chcem pripomenúť, že  svoju voľbu vyjadríte

tak,  že na  príslušnom  hlasovacom  lístku pri  každom mene

a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú

hlasujete, za, proti a zdržiavam sa.

 

     Nech sa páči predniesť návrh.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Myslím si, že skôr som  mala predniesť správu, až potom

mali ísť kolegovia hlasovať.

 

     Všetci máme pred sebou  tlač 791, ale som povinná aspoň

upozorniť,  že na  uvoľnené miesto  po Jaroslavovi Rezníkovi

staršom je potrebné do  deväťčlennej Rozhlasovej rady zvoliť

jedného člena.

 

     Sú  tu navrhnutí  kandidáti. Pán  Igor Švec  už vypadol

vzhľadom na  to, že bol  zvolený do televíznej  rady. Ostali

nám len siedmi kandidáti, prečítam vám ich mená. Je to Milan

Resutík,  Mgr.  Gabriela  Rothmayerová,  Péter Miklosi, Mgr.

Alexander  Halvoník,  Ing.  Jozef  Kubán,  Mgr.  Peter Ťažký

a Mgr. Margita Ivaničková.

 

     Navrhujem  Národnej rade,  aby sme  v tajnom  hlasovaní

zvolili jedného člena.

 

     Ďakujem pekne. Najradšej Gabiku Rothmayerovú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Nepočuli sme vás dobre v tej poslednej vete.

 

     O postupe úpravy hlasovacích  lístkov som pred chvíľou,

pri minulej voľbe, hovoril,  teda môžeme pristúpiť k tajnému

hlasovaniu.

 

     Prosím  pánov  poslancov a pani  poslankyne, ktorí ešte

neboli odvoliť, aby tak  urobili.

 

     Po vykonaní volieb  bude nasledovať obedňajšia prestáv-

ka,  preto  upozorňujem  vážené  kolegyne a kolegov,  že  na

13.30 hodinu zvoláva predseda ústavnoprávneho výboru schôdzu

tohto výboru. Prosím, aby sa jeho členovia dostavili.

 

     Zároveň  do 14.00 hodiny  bude  prestávka, počas ktorej

overovatelia vykonajú preskúmanie a sčítanie hlasov.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v polud-

ňajšom rokovaní.

 

     Prosím, aby v mene  overovateľov  pán poslanec prečítal

výsledok tajných volieb.

 

     Nech sa páči.

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     som  poverený  prečítať  zápisnicu  o tajnom  hlasovaní

o návrhu na  voľbu člena Rozhlasovej  rady, ktoré sa  konalo

dňa 16. decembra 1997.

 

     Na tajné hlasovanie na voľbu člena Rozhlasovej rady bo-

lo  vydaných a poslanci si  osobne  prevzali 113 hlasovacích

lístkov.  Overovatelia  Národnej  rady  Slovenskej republiky

zistili, že v tajnom  hlasovaní  na voľbu člena  Rozhlasovej

rady  bolo  odovzdaných 104 platných  hlasovacích lístkov, 8

neplatných hlasovacích  lístkov a 1 poslanec neodovzdal hla-

sovací lístok.

 

     Overovatelia  zistili, že  pri voľbe  člena Rozhlasovej

rady takto hlasovali:

 

     Za Milana  Resutíka hlasovali 2 poslanci,  proti 68 po-

slancov, hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Za Gabrielu Rothmayerovú  hlasovalo 15 poslancov, proti

57 poslancov, hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Za Pétra Miklosiho hlasovalo 21 poslancov, proti 55 po-

slancov, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Za Alexandra  Halvoníka nehlasoval nikto,  proti 65 po-

slancov, hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Za Jozefa Kubána nehlasoval  nikto, proti 67 poslancov,

hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Za Petra  Ťažkého hlasovalo 64 poslancov,  proti 25 po-

slancov, hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Za  Margitu  Ivaničkovú  hlasovali 2 poslanci, proti 66

poslancov, hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Na zvolenie  člena Rozhlasovej rady  je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

člena Rozhlasovej rady zvolený Peter Ťažký.

 

     To je všetko, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. A. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi za  správu o výsledkoch

volieb.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní pána  Petra Ťažkého za člena Rozhla-

sovej rady do konca funkčného obdobia.

 

     Pokračujeme bodom

 

     správa  Mandátového a imunitného  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky o výsledku  prerokovania žiadosti o sú-

hlas Národnej rady Slovenskej  republiky na trestné stíhanie

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako tlač číslo 770.

 

     Správu  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky uvedie predseda výboru pán poslanec An-

ton Poliak.

 

     Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám  správu  Mandátového a imunitného výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky o výsledku  prerokovania

žiadosti o súhlas  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na

trestné stíhanie poslanca  Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Správa  sa predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky

na základe § 141 ods. 3  zákona číslo 350/1996 Z. z. o roko-

vacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Žiadosť o vydanie súhlasu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky na  trestné stíhanie poslanca  Národnej rady Sloven-

skej  republiky MUDr. Jána  Belana  predložil  Mandátovému a

imunitnému  výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky ria-

diteľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Novom

Meste  nad  Váhom listom ČVS: OÚV-92/MY-1997 dňa 15. augusta

1997.

 

     Pred rokovaním  Mandátového a imunitného  výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  požiadal predseda výboru ria-

diteľa odboru  vyšetrovania  Policajného zboru o predloženie

vyšetrovacieho spisu vo veci  poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky MUDr. Jána Belana. Vyšetrovací spis bol doru-

čený Mandátovému a imunitnému  výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky dňa 12. septembra 1997.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky sa na svojej 18. schôdzi dňa 2. októbra 1997 obozná-

mil s touto žiadosťou riaditeľa okresného úradu vyšetrovania

Policajného zboru o vydanie  súhlasu na trestné stíhanie po-

slanca MUDr. Jána Belana a s kópiou uznesenia vyšetrovateľa,

ktorým podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku  vzniesol obvi-

nenie na poslanca MUDr. Jána Belana za trestný čin ublíženia

na zdraví  podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Ďa-

lej sa výbor oboznámil s podstatnými  časťami vyšetrovacieho

spisu potrebnými na posúdenie príčiny dopravnej nehody, a to

s odpisom  zápisnice o výsluchu MUDr. Jána Belana, s odpisom

zápisnice  o  výsluchu  poškodenej,  s priebežnou  lekárskou

správou, s protokolom o dopravnej nehode v cestnej premávke,

s fotodokumentáciou z miesta  dopravnej  nehody a  s výpisom

z karty vodiča.

 

     V protokole o dopravnej  nehode v cestnej  premávke  sa

uvádza, že na mieste nehody  boli vykonané dychové skúšky na

zistenie  požitia  alkoholických  nápojov u oboch účastníkov

dopravnej nehody.  Na ich základe  bolo konštatované, že  ú-

častníci dopravnej nehody nepožili alkoholické nápoje.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky  umožnil poslancovi  MUDr. Jánovi  Belanovi, aby  sa

k veci vyjadril, a to jeho pozvaním na schôdzu výboru, ktorá

sa konala 2. októbra 1997, listom z 24. septembra 1997.

 

     Na  základe vykonaného  nevyhnutného šetrenia Mandátový

a imunitný výbor  zistil, že poslanec MUDr. Ján Belan dňa 6.

septembra 1996 o 18.25 hodine  v  Myjave  na  ceste III/5812

v km 08 v úseku cesty Stará Myjava - Myjava centrum pri ria-

dení  osobného  motorového  vozidla  značky  SIMCA 1301, ŠPZ

SE 77-72, sa plne nevenoval riadeniu vozidla a pri vychádza-

ní z  nemocnice s poliklinikou na  uvedenú cestu nedal pred-

nosť v jazde  cyklistke, jazdiacej do centra, Zdenke Miháli-

kovej, ktorú zachytil ľavou  prednou časťou vozidla, násled-

kom  čoho  utrpela  trieštivú  zlomeninu  tela 2. lumbálneho

stavca s posunom úlomkov do miešneho kanála a tržnozmliažde-

nú ranu  v pravej spánkovej  oblasti s predpokladaným  časom

liečenia asi tri mesiace.

 

     Podľa protokolu o nehode v cestnej premávke porušil po-

slanec MUDr. Ján Belan svojím konaním ustanovenie § 5 ods. 1

písm. b)  vyhlášky  Federálneho  ministerstva  vnútra  číslo

99/1989 Zb. o pravidlách cestnej premávky v znení neskorších

predpisov.

 

     Z uvedeného  je zrejmé dôvodné  podozrenie, že poslanec

MUDr. Ján Belan  zavinil  dopravnú  nehodu,  pri ktorej bola

spôsobená ujma na zdraví, pričom jeho skutok je možné kvali-

fikovať ako trestný čin  ublíženia na zdraví z nedbanlivosti

podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky na základe žiadosti riaditeľa okresného úradu vyšet-

rovania Policajného zboru o vydanie  súhlasu na trestné stí-

hanie  poslanca MUDr. Jána  Belana  po vykonanom nevyhnutnom

šetrení zistil, a vyjadril to aj vo svojom uznesení číslo 47

z 2. októbra 1997, že sú dané podmienky na jeho trestné stí-

hanie. Výbor týmto uznesením  súčasne odporúča Národnej rade

Slovenskej republiky, aby odoprela  súhlas s trestným stíha-

ním poslanca MUDr. Jána Belana podľa článku 78 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona čís-

lo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky a v tomto  zmysle navrhuje Národnej rade Slo-

venskej republiky prijať uznesenie v tomto znení:

 

     "Uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky  zo 16.

12. 1997 k správe Mandátového a imunitného  výboru  Národnej

rady Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania žiadosti

na trestné stíhania poslanca Národnej rady Slovenskej repub-

liky

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky v súlade s článkom

78 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky  a  podľa § 2 ods. 3

písm. f) zákona  číslo 350/1996 Z. z. o  rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky odopiera súhlas na trest-

né  stíhanie  poslanca  Národnej  rady  Slovenskej republiky

MUDr. Jána Belana."

 

     To  je  všetko,  pán  predsedajúci.  Odporúčam, aby ste

otvorili rozpravu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som

nedostal  žiadnu písomnú  prihlášku, preto  sa pýtam,  či sa

hlási niekto z poslancov do rozpravy ústne alebo elektronic-

ky.

 

     Keďže sa nikto  nehlási, uzatváram rozpravu. Vyhlasujem

rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Nepredpokladám, pán  predseda, že by  ste k tomu chceli

zaujať stanovisko. Teda vás prosím, pristúpime k hlasovaniu.

Budeme  hlasovať o návrhu uznesenia,  tak ako ho  predniesol

predseda  mandátového a imunitného  výboru  pán poslanec Po-

liak, s tým, že Národná  rada  v súlade  s článkom 78 ods. 2

Ústavy Slovenskej  republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zá-

kona o rokovacom poriadku  odopiera súhlas na trestné stíha-

nie poslanca Jána Belana.

 

     Počuli ste návrh uznesenia, ktorý predložil pán predse-

da mandátového  a imunitného výboru, preto  vás vyzývam, aby

sme sa  prezentovali a vzápätí  hlasovali o tom,  či Národná

rada odopiera súhlas, či je za, to znamená za uznesenie. Kto

je za uznesenie, hlasuje pozitívne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, pretože  sme neboli pri po-

slednom hlasovaní uznášaniaschopní, opakujem výzvu pre všet-

kých pánov  poslancov a pani  poslankyne,  ktorí sa nenachá-

dzajú ešte v rokovacej  miestnosti, aby sa dostavili, budeme

opakovať  hlasovanie o uznesení. Uznesenie  znie, že Národná

rada odopiera vydanie pána poslanca na trestné stíhanie.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  opakujem,  pozývam vás

všetkých hlasovať.

 

     Prosím,  prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Kto  je za

prečítané uznesenie, stláča tlačidlo za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa

článku 72 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprela súhlas

na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej repub-

liky Jána Belana.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej re-

publiky na rok 1998.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 815 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 815a. Súčasťou spoločnej správy je aj

návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána

Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol návrh rozpočtu Fondu národ-

ného  majetku  Slovenskej  republiky  na  rok 1998. Materiál

predkladá  Fond  národného  majetku  Slovenskej republiky na

základe § 32 ods. 3 zákona  číslo 92/1991 Zb. o  podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov.  Obsahom  materiálu  je  návrh  rozpočtu  na rok 1998

a v rámci jeho rozpočtovaných  výdavkov podrobne uvedený ná-

vrh nákladov  spojených s činnosťou  Fondu národného majetku

Slovenskej republiky  na rok 1998. Pri zostavení rozpočtu sa

vychádzalo z očakávaného  stavu peňažných prostriedkov fondu

ku  koncu  roku 1997 a z predpokladaných  príjmov a výdavkov

fondu v roku 1998. Náklady  na činnosť fondu sú rozdelené na

prevádzkové  a  investičné.  Z týchto  dôvodov  je  materiál

štruktúrovaný  na  časti o predpokladanom  vývoji  likvidity

fondu  do konca  roku 1997, o návrhu  rozpočtu  fondu na rok

1998 a nákladoch na činnosť fondu v roku 1998.

 

     Návrh  rozpočtu  bol v zmysle § 36 zákona  a  článku 13

ods. 2  platného štatútu prerokovaný  v dozornej rade  Fondu

národného majetku, ktorá ho  odporučila predložiť na rokova-

nie  vlády  Slovenskej  republiky a Národnej rady Slovenskej

republiky. Vláda Slovenskej republiky uvedený materiál vzala

na vedomie a odporučila prezidentovi Prezídia Fondu národné-

ho majetku  predložiť ho na rokovanie  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Návrh  rozpočtu fondu  zohľadňuje  zámery  na rok 1998,

ktoré vychádzajú predovšetkým z očakávaného vývoja likvidity

fondu do  konca roku 1997 a predpokladaných  príjmov,  ktoré

ovplyvňujú už podpísané  zmluvy, ako aj pokračovanie uzatvá-

rania nových zmlúv realizovaných v budúcom roku.

 

     Na  základe vývoja  očakávaných príjmov  reálnej úhrady

záväzkov  a  rozpočtovaných  výdavkov  fond  predpokladá, že

bilancia  príjmov a výdavkov k 31. 12. 1997 bude  vyrovnaná,

resp. s miernym prebytkom finančných prostriedkov. Vo vývoji

likvidity v roku 1998 sa  očakávajú  celkové príjmy vo výške

6,64 miliárd Sk. Rovnako  ako v roku 1997 sa predpokladá vy-

rovnaná  bilancia  príjmov a výdavkov  fondu. V roku 1998 sa

predpokladá zvýšenie  nákladov na činnosť  fondu o viac  ako

3,3 mil. Sk oproti  predchádzajúcemu roku a dosiahnu celkovú

hodnotu 124 542 tis. Sk. V štruktúre to  znamená rast nákla-

dov na  prevádzku  vo  výške 115 042 tis.  Sk oproti 105 678

tis. Sk očakávanej skutočnosti v roku 1997.

 

     Pri  znížení  plánovaného  počtu  pracovníkov na úrovni

očakávanej skutočnosti v roku 1997 výraznejší  rast nákladov

sa plánuje najmä v položkách, ako je spotreba materiálu, pa-

lív a energie, opravy, výkony  spojov, nájomné, odpisy a os-

tatné finančné  náklady. Jedným z uvedených  dôvodov je pre-

dovšetkým rast  administratívnej náročnosti, ktorú  bude vý-

raznejšie ovplyvňovať zvyšujúci sa podiel vymáhania pohľadá-

vok, výkon kontroly, najmä vonkajšej, a realizácia verejných

obchodných súťaží na celkové činnosti fondu v roku 1998. In-

vestičné náklady v roku 1998 sa znižujú takmer o 39 % oproti

predchádzajúcemu  roku a sú  kalkulované  vo výške 9 500 000

Sk.  Nie  sú  plánované  výdavky na rekonštrukciu priestorov

a pri ostatných  nákladových položkách sa  plánuje ich abso-

lútny pokles  na úroveň zabezpečenia  nevyhnutnej obnovy vý-

počtovej techniky, doplnenia programového vybavenia a náhra-

dy opotrebovaných motorových vozidiel.

 

     Uvedomujeme si potrebu znižovať  náklady najmä na výkon

administratívy  a  chceme  zabezpečiť  hospodárne využívanie

všetkých finančných prostriedkov kalkulovaných v návrhu plá-

nu nákladov na činnosť fondu v roku 1998.

 

     Vzhľadom na uvedené prosím váženú Národnú radu o schvá-

lenie predloženého materiálu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu prezidentovi Prezídia Fondu národné-

ho majetku za uvedenie návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie  pánu

poslancovi Tomášovi  Cingelovi, aby podal  správu o výsledku

prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

 

     Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o výsledku prerokovania rozpočtu Fondu národného majet-

ku Slovenskej republiky na rok 1998 (tlač 815).

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Zb.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o výsledku prerokovania rozpočtu Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky na rok 1998 (tlač 815).

 

     Predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pride-

lil správu na prerokovanie  výborom  rozhodnutím  číslo 1847

z 3. novembra 1997 s termínom  na prerokovanie do 28. novem-

bra 1997, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a  podnikanie. Ako

gestorský výbor určil Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypraco-

vanie spoločnej  správy o výsledku  prerokovania vo výboroch

a predloženie návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a

gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo

465 zo 4. decembra 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej

republiky správu neprerokovali.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  mal v programe prerokovať uve-

denú tlač 9. decembra 1997, materiál však neprerokoval.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  správu 27. novembra 1997 a odpo-

ručil uznesením číslo 553 Národnej rade Slovenskej republiky

návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 1998 schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 27. novem-

bra 1997 a uznesením  číslo 459 odporučil Národnej rade Slo-

venskej  republiky  návrh  rozpočtu  Fondu národného majetku

Slovenskej republiky na rok 1998 schváliť a prijať uznesenie

Národnej  rady Slovenskej  republiky podľa  návrhu v prílohe

spoločnej správy.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

k parlamentnej tlači  neboli  predložené. Z toho vyplýva, že

gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokova-

cieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej republiky

návrh rozpočtu Fondu  národného majetku Slovenskej republiky

na rok 1998 schváliť a prijať  uznesenie, ktoré je v prílohe

spoločnej správy gestorského výboru.

 

     Súčasne vás žiadam, pán  predsedajúci, aby ste otvorili

rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne,  pán poslanec  Cingel. Prosím, zaujmite

miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne

a kolegovia, nedostal  som písomne žiadnu  prihlášku do roz-

pravy. Je tu možnosť prihlásiť  sa ešte ústne alebo elektro-

nicky.  Zaznamenávam pána  poslanca Černáka.  Hlási sa  ešte

niekto ďalší do rozpravy?  Keďže nie, uzatváram možnosť pri-

hlášky do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident Fondu národného majetku,

     kolegyne a kolegovia,

 

     prerokúvame  materiál, ktorý  by mal  povedať, ako bude

fond hospodáriť so svojím  majetkom. Zákon o prevode majetku

rozoznával, ako  hospodáriť  so  štátnym  majetkom. Bolo tam

presne  povedané, akou  formou sa  budú vydávať privatizačné

rozhodnutia, kto o nich  rozhoduje. A aby sa aj fond niekomu

zodpovedal, aby aj fond  bol kontrolovateľný a kontrolovaný,

tak v zákone sa hovorí,  že predkladá svoj rozpočet Národnej

rade, čo týmto jeho pán prezident činí.

 

     Keď Ústavný súd Slovenskej  republiky rozhodol, že pri-

vatizácia  patrí do  pôsobnosti vlády  Slovenskej republiky,

fond rešpektoval  toto stanovisko, ale  akcie, ktoré mal  vo

svojom  majetku,  predával  na  základe  paragrafu, ktorý mu

ukladá, ktorý mu umožňuje  nakladať s vlastným majetkom. Er-

go, mal by byť  zahrnutý v rozpočte Fondu národného majetku.

Takže sa pýtam, pán prezident, a prosím o odpoveď na otázku:

Keď nakladáte so svojím  majetkom a akcie, na ktoré privati-

začné rozhodnutie, resp. rozhodnutia o prevode vydáva prezí-

dium, sú  majetkom Fondu národného  majetku, mali by  byť aj

súčasťou  rozpočtu.  Takže  prosím  odpoveď  na  otázku, kde

vlastne je hodnota tých  akcií zakalkulovaná, pretože keď sú

raz majetkom fondu, musia sa vyskytovať v rozpočte.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Tým sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto

bode programu za skončenú.

 

     Chce  sa k slovám pána  poslanca  Černáka  vyjadriť pán

prezident prezídia fondu?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     áno, je pravdou to, čo  hovorí pán poslanec, že portfó-

lio akcií Fondu  národného majetku je súčasťou jeho majetku.

Nie je  uvedené v rozpočte z toho  dôvodu,  že celková suma,

ktorá predstavuje, teda tá hodnota je - nemyslím len zvyško-

vé  akcie, ale  aj akciové  spoločnosti, ktoré  stopercentne

alebo 97-percentne vlastní Fond  národného majetku - celkove

asi 8 mld. korún. Keďže fond  nevie dnes  určiť, koľko akcií

sa predá,  či sa vôbec  predajú, lebo niektoré  sú vyslovene

zvyškové, tých akciových spoločností, ktoré majú určitú hod-

notu,  je  okolo 12 alebo 15. Tie  peniaze sa  nikde  nemôžu

stratiť, pretože prídu ako príjem do Fondu národného majetku

a nikto ani  len nezvažuje, že by  ich nejako zatajil, alebo

vôbec takúto  myšlienku asi ťažko by  si niekto mohol trúfať

povedať. Nevieme,  koľko sa predá,  a preto sa  to neuvádza,

ale samozrejme, že keď sa  predajú akcie, hodnota zostane vo

Fonde národného  majetku. A pokiaľ  budeme predkladať správu

o činnosti v marci budúceho roku,  tak zrejme tam už zmienka

o tom, čo sa predá do toho času, určite bude.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku.

 

     Teraz  sa pýtam  pána spoločného  spravodajcu, či  chce

zaujať stanovisko.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne doplňu-

júceho ani pozmeňujúce návrhy. Podľa rokovacieho poriadku by

sme mali teraz hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov. Také  však nie sú,  je tu len odporúčanie  Národnej ra-

de, aby schválila rozpočet a prijala uznesenie k návrhu roz-

počtu  Fondu národného  majetku Slovenskej  republiky na rok

1998, a to, že Národná  rada Slovenskej republiky podľa § 32

ods. 3 zákona číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majet-

ku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje

rozpočet Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok

1998 vo  výške 124 542 tis. Sk, z toho  prevádzkové  náklady

115 042 tis. Sk a investičné náklady 9 500 tis. Sk.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán  poslanec, za prečítanie  návrhu uznesenia

Národnej rady.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia  Národnej rady  Slovenskej republiky, tak ako  vám

ho prečítal pán poslanec Cingel.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme. Hlasujeme

o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k roz-

počtu Fondu národného majetku.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  rozpočet Fondu

národného majetku Slovenskej republiky na rok 1998.

 

     Ďakujem pekne, pán prezident.

 

     Ďakujem pekne za spoluprácu.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh na použitie majetku  Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zá-

kona  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 814 a spoločnú správu

výborov ako tlač 814a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Podľa § 32 ods. 3 uvedeného  zákona  Fond národného ma-

jetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schvá-

lenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vlá-

de.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  návrh na  použitie majetku

fondu prerokovala 28. októbra 1997 a prijala k nemu  uznese-

nie číslo 773.

 

 

     Opäť prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku

pána Štefana Gavorníka, aby návrh uviedol.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v zmysle už  uvedeného  platného  zákona predkladá Fond

národného majetku Slovenskej republiky návrh na použitie ma-

jetku fondu v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážení priatelia, prosím pokoj.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Predmetom návrhu je vymedziť rozsah majetku fondu, kto-

rý v zmysle § 28 ods. 3 písm. b) zákona  môže byť použitý na

tieto účely:

 

     1. Na plnenie záväzkov  podnikov určených do privatizá-

cie, najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom.

 

     2. Na posilnenie zdrojov  bánk a sporiteľní určených na

poskytovanie úverov.

 

     3. Na  splnenie poskytnutých záruk  na úvery obchodných

spoločností, v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v roz-

sahu aspoň 34 %.

 

     4. Na podporu rozvojových programov Slovenskej republi-

ky, pričom  rozsah použitia majetku  na tieto účely  je vždy

viazaný  na  prerokovanie  vo vláde  Slovenskej  republiky a

schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Vymedzenie rozsahu majetku  použiteľného na tieto účely

pritom rešpektuje  nakladanie s majetkom  fondu tak, ako  to

stanovuje  ustanovenie § 28 zákona. V celkovej  bilancii  sa

vychádza z  predpokladaných  príjmov a výdavkov na rok 1998,

nadväzujúc na stav likvidity fondu ku koncu roka 1997.

 

     Materiál obsahuje návrh uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky, vlastný návrh a dôvodovú  správu k návrhu na

použitie majetku fondu v roku 1998 podľa už  spomínaných pa-

ragrafov a odsekov platného zákona v rozsahu 1 mld. Sk podľa

rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

 

     Dôvodová  správa je  členená  na  dve časti. V prvej je

uvedený  predpokladaný vývoj  likvidity do  konca roku 1997,

v ktorom je vyčíslený  očakávaný stav peňažných prostriedkov

ku koncu roku 1997 a stav v plnení záväzkov a rozpočtovaných

výdavkov v roku 1997. Očakávaný  stav peňažných prostriedkov

ku koncu  roka vychádza zo  stavu na bežnom účte, z prevodov

z dlhodobých  termínovaných  vkladov, z očakávaných  príjmov

z predaja  privatizovaného  majetku a z prevodu z osobitného

účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majet-

ku Slovenskej republiky.

 

     Očakávame, že ku koncu roka 1997 bude mať fond disponi-

bilné peňažné zdroje vo výške 1,95 mld. Sk.

 

     Pri analýze stavu plnení  záväzkov a rozpočtovaných vý-

davkov na rok 1997 sme vychádzali zo stavu v plnení záväzkov

k 30. 9. 1997 a z vyčíslenia  splatných  záväzkov  do 31.12.

1997, ktoré predstavujú sumu 1,93 mld. Sk.

 

     Vychádzajúc z porovnávania očakávaných príjmov a splat-

ných záväzkov fondu do konca roku 1997 predpokladáme, že bi-

lancia  príjmov a  výdavkov k  31. 12. 1997 bude  vyrovnaná,

resp. s miernym prebytkom.

 

     V druhej časti materiálu je rozpracovaný predpoklad vý-

voja likvidity  fondu v roku 1998. V jej  úvode sú vyčíslené

očakávané príjmy v roku 1998, ktoré sú tvorené najmä príjma-

mi z predaja privatizovaného  majetku z už podpísaných zmlúv

a z predpokladaných novouzavretých zmlúv  vo výške 5,05 mld.

Sk, ďalej dividendami zo spoločností, v ktorých  má fond ma-

jetkovú účasť 300 mil. Sk, prevodmi z termínovaných  vkladov

520 mil. Sk a ostatnými  príjmami 70 mil. Sk.  Ide o splátky

pôžičiek, ktoré fond poskytol v minulých rokoch nájomcom ma-

jetku, získané odstúpením od zmlúv.

 

     Celkové  príjmy  fondu  v roku 1998 očakávame  vo výške

6,64 mld. Sk, z  toho 5,94 mld. Sk v hotovosti a 0,7 mld. Sk

v dlhopisoch.

 

     Ďalej sú v tejto  časti uvedené existujúce záväzky, zá-

ruky splatné v roku 1998 a predpokladané rozpočtované výdaje

fondu v roku 1998, ktoré  predstavujú použitie majetku fondu

v roku 1998, vrátane  použitia majetku  fondu podľa spomína-

ných paragrafov a odseku platného zákona.

 

     Medzi  najväčšie  výdavkové  položky  fondu v roku 1998

patrí predčasné splatenie dlhopisov fondu. Ide o preplatenie

dlhopisov  občanom  starším  ako 70 rokov, splátky  dlžníkov

fondu, preplatenie dlhopisov vlastníkom bytových domov spolu

v objeme 3,04 miliardy Sk, splátka  dlhopisu v prospech Kon-

solidačnej banky,  ide o plnenie dlhov  za konverzné podniky

vo výške 623 mil. Sk,  odvod z výnosov privatizácie do Štát-

neho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva Slo-

venskej republiky, 50 % výnosov z privatizácie štátnych pod-

nikov v pôsobnosti  Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a odvod  do Štátneho  fondu zdravia - ide o výnosy

z privatizácie zdravotníckych  zariadení - spolu v sume jed-

nej miliardy Sk. Záväzok voči DMD Holding, a. s., Trenčín vo

výške 400 mil. Sk, dotácia do študentského fondu na poskyto-

vanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl v sume 100 milió-

nov Sk a ďalšie.

 

     Predpokladáme, že záväzky a rozpočtované výdavky splat-

né v roku 1998 dosiahnu  výšku 6,64 mld. Sk, z toho  výdavky

splatné v peniazoch predstavujú sumu 5,94 mld. Sk.

 

     Z predpokladaného  vývoja  likvidity fondu  v roku 1998

vyplýva, že v roku 1998 sa očakáva  vyrovnaná bilancia príj-

mov a výdavkov fondu.

 

     Predmetný  materiál  bol  prerokovaný  v  dozornej rade

a následne, ako som už  spomínal, vo vláde Slovenskej repub-

liky.

 

     Prosím na  základe uvedeného Národnú  radu o schválenie

predloženého materiálu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne prezidentovi Prezídia Fondu národného ma-

jetku pánu Gavorníkovi za úvodné  slovo a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo členovi výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  poslan-

covi Stanislavovi Líškovi, aby  podal správu o výsledku pre-

rokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident Prezídia Fondu národného majetku,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás oboznámil  so znením spoločnej

správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku

prerokovania  návrhu  na použitie  majetku  Fondu  národného

majetku  Slovenskej  republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3

písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štá-

tu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Zároveň mi dovoľte, aby som  vás hneď na úvod požiadal,

aby ste si  opravili drobnú chybu, ktorá sa  objavila v spo-

ločnej správe, a to v tej časti, kde sa odkazuje na základný

materiál, pretože ide o tlač číslo 814, a nie číslo 815. Mám

na mysli názov tejto spoločnej  správy a potom aj koniec pr-

vého odseku.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 záko-

na  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o výsledku prerokovania  návrhu na použitie  majetku

Fondu  národného  majetku  Slovenskej  republiky v roku 1998

podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona  číslo 92/1991 Zb. o  pod-

mienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

správu  na prerokovanie  výborom rozhodnutím číslo 1848 z 3.

novembra 1997 s termínom  prerokovania do 28. novembra 1997,

a to: Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako  ges-

torský výbor určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  na vypracovanie

spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a pred-

loženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a

gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 3

rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo

464 zo 4. decembra 1997. Iné výbory Národnej rady Slovenskej

republiky uvedenú správu neprerokovali.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody  mal v programe prerokovať uve-

denú tlač 9. decembra 1997, materiál však neprerokoval.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie sú členmi výborov  uvedených v časti I,

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  správu 27. novembra 1997 a odpo-

ručil uznesením číslo 554 Národnej rade Slovenskej republiky

návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej

republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona čís-

lo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu  majetku štátu  na iné

osoby v znení neskorších predpisov schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 27. novem-

bra 1997 a uznesením  číslo 460 odporučil Národnej rade Slo-

venskej republiky návrh na  použitie majetku Fondu národného

majetku  Slovenskej  republiky v roku 1998 podľa § 28 ods. 3

písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu ma-

jetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvá-

liť a prijať  uznesenie  Národnej  rady Slovenskej republiky

podľa návrhu v prílohe spoločnej správy.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

k parlamentnej tlači neboli predložené.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky  návrh na  použitie majetku  Fondu národného majetku

Slovenskej  republiky  v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm.b)

zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení  neskorších predpisov schváliť a prijať

uznesenie  Národnej rady  Slovenskej republiky  podľa návrhu

v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

 

     Súčasne poveril uznesením výboru číslo 464 zo 4. decem-

bra 1997 spoločného  spravodajcu  výborov  predložiť  návrhy

podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

 

     Pán  predsedajúci, to  je všetko  zo spoločnej  správy.

Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám, pán  spoločný spravodajca,  a prosím, aby

ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Nedostal som

písomne žiadnu prihlášku do rozpravy.  Pýtam sa, či sa hlási

niekto ústne alebo  elektronicky. Zaznamenávam pána poslanca

Černáka. Keďže sa nik ďalší  nehlási do rozpravy,  uzatváram

možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam  slovo pánu poslan-

covi Černákovi.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident Fondu národného majetku,

 

     vaše rozpočty a návrh na  použitie majetku už idú v ta-

kej predvianočnej  nálade, že diskusia  by mala byť  čo naj-

kratšia a čo najefektívnejšia, takže  vám  položím tri  kon-

krétne otázky.

 

     Hovoríte  o  tom,  aké  sú  záväzky  fondu na rok 1998.

O každej položke možno by sa  dalo hodiny diskutovať. Ale ja

sa vás pýtam, či 400 miliónov korún, ktoré máte dať DMD Hol-

dingu  na budúci rok, považujete  za účelne  vynaložené pro-

striedky.

 

     Dámy a páni, toto združenie, ktoré vzniklo a ktoré malo

oživiť slovenské strojárstvo a najmä špeciálnu techniku, sí-

ce je veľmi aktívne v cestovaní - ja mám na mapke, zakresľu-

jem si, kde čo všetko už  obcestovali a koľko  precestovali,

boli v južnej  Amerike, boli v Ázii -, ale nič ešte nepreda-

li. Majú budovu, autá, vysoký  rozpočet. Fond platí a "stro-

jarina" stojí.

 

     Takže, vážený pán prezident, vy  máte dať návrh,  ktorý

hovorí o účelnom využití prostriedkov, ktorými fond disponu-

je, a ja sa pýtam, či tie  prostriedky, ktoré idú do DMD, sú

účelne využitými prostriedkami.

 

     Druhá moja otázka je k predčasnému vyplácaniu dlhopisov

občanom, ktorí  nadobudli istý vek. Pán  premiér oznámil, že

ste  ho aj s pánom  viceprezidentom  informovali,  že by  sa

pravdepodobne dali  vyplatiť aj ľuďom,  ktorí dovŕšia nižšiu

hranicu ako 70 rokov. Nie je to kalkulované v návrhu, tak sa

pýtam,  či uvažujete s takým  vyplatením  aj  občanom, ktorí

dovŕšia dajme tomu 65 rokov, a dokonca si myslím, že by bolo

spravodlivé aj  šesťdesiatnikom, a či ste  schopní  tie pro-

striedky získať,  pretože z toho, čo  ste predložili, vidím,

že ten rozpočet je veľmi, veľmi napnutý.

 

     A tretia otázka. Verejne  boli diskutované otázky akcií

Slovnaftu,  ktoré  kúpila  Európska  banka pre rekonštrukciu

a rozvoj. Je známy verejný  prístup Slovenskej republiky re-

prezentovaný podpredsedom vlády, že odkúpi tieto akcie späť.

Je to objem, ktorý je obrovský pre fond, a nie je kalkulova-

ný. Takže aké sú  ďalšie zámery alebo aký je postoj k požia-

davke Európskej banky a k záväzku  slovenských ústavných či-

niteľov?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pretože nik ďalší nebol  prihlásený do rozpravy, vyhla-

sujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa vyjadriť k stanovisku pána poslanca Černáka pán

prezident?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokúsim sa zodpovedať na tri  otázky, ktoré mi boli po-

ložené.

 

     Tých 400 miliónov  pre DMD, a. s., či  je  účelných. Ja

verím tomu, že účelné budú. Uvidíme.

 

     Druhá otázka: dlhopisy. Áno, je  pravda, že sa zvažuje,

ale zatiaľ by som to  vnímal len v takej akademickej polohe,

pretože budeme mať dosť starostí, aby sme vyplatili dlhopisy

tým, čo sme sľúbili. Pokiaľ sa prostriedky vo Fonde národné-

ho majetku nájdu, a to  závisí od toho, či niektoré predaje,

ktoré sú ešte  nachystané a mala by ich  robiť vláda Sloven-

skej republiky, pôjdu  verejnou súťažou, vtedy  by ich robil

Fond národného majetku. V prípade, že pôjdu priamo, budú ro-

bené vládou Slovenskej republiky a potom  peniaze nepôjdu do

rozpočtu Fondu národného majetku, ale pôjdu do štátneho roz-

počtu.

 

     Pokiaľ  sa prijme  uznesenie, že  niektoré veci  pôjdu,

niektoré podniky pripravené  na privatizáciu pôjdu prostred-

níctvom verejných súťaží, a tým cez fond, je možné očakávať,

že  sa  prostriedky  zvýšia. Zatiaľ  je zopár - zo desať, zo

dvanásť - pôdohospodárskych podnikov, ktoré sú už odsúhlase-

né ministrom  pre privatizáciu a prevedené na Fond národného

majetku,  ale keďže  ide o poľnohospodárske  podniky,  ktoré

neprinesú bohvieakú  finančnú sumu, tie by  tomu mnoho nepo-

mohli. Ale budeme hľadať prostriedky,  veľmi radi by sme vy-

platili aj tých, ktorí sú  mladší ako 70-roční. Inak predpo-

kladáme splácať to v určitých etapách. Najprv pôjdu najstar-

ší, teda tí, čo  dovŕšili 90 rokov a viac, starších v repub-

like nemáme,  takže tým budeme  vyplácať, potom bude hranica

80-ročných a na 70-ročných príde  naposledy.  Malo by to byť

zvládnuté počas troch mesiacov.

 

     Tretia otázka: odkúpenie  akcií  Slovnaftu. To je veľmi

zložitý problém.  Nemáme to rozpočtované,  lebo je to  veľmi

drahá záležitosť, to bude okolo 1,8 mld. Fond  momentálne na

takúto  transakciu, aj  keď  sme  ju prisľúbili,  nemá, čiže

banka pre rozvoj bude musieť počkať.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán prezident prezídia.

 

     Pýtam sa pána spoločného  spravodajcu, či chce ešte vy-

stúpiť k rozprave. Nie. Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, vážené  kolegyne a kolegov, aby sa dostavili do

rokovacej miestnosti tí, ktorí tu  ešte nie sú, aby sme hla-

sovali o návrhu uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom

návrhu uznesenia, ktoré predtým  prečítal pán spoločný spra-

vodajca.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, naliehavo pozývam všetkých

poslancov a poslankyne do  rokovacej  miestnosti. Doterajšie

hlasovanie je neplatné, pretože sme neboli uznášaniaschopní.

 

     Opakujem, pozývam pani  poslankyne a pánov poslancov do

rokovacej miestnosti na hlasovanie.

 

     Opakujem naliehavé pozvanie všetkých poslancov do roko-

vacej miestnosti. Budeme hlasovať o predloženom návrhu uzne-

senia Národnej rady.

 

     Ďakujem za pozdrav, pán  poslanec. Dúfam, že sa zúčast-

níte hlasovania.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu uz-

nesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Vítam pána poslanca. Práve  ste nám chýbali do hlasova-

cieho súboru.

 

     Opakujem naliehavo pozvanie  pánov poslancov do rokova-

cej miestnosti.

 

     Prosím vás, vážené  kolegyne a kolegovia, zúčastnite sa

hlasovania, aby sme zbytočne  nepredlžovali priebeh. Je dosť

dôležité, aby sme všetky body  programu, ktoré máme na prog-

rame, do konca 37. schôdze absolvovali.

 

     Ďakujem za príchod ďalších pánov poslancov. Budeme hla-

sovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o návrhu uz-

nesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca. Je to

uznesenie Národnej rady.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu na použitie  majetku Fondu ná-

rodného majetku v roku 1998 podľa § 28 ods. 3 písm. b) záko-

na číslo 92/1991 Zb.

 

     Ďakujem vám, pán prezident prezídia, i vám, pán spoloč-

ný spravodajca, za spoluprácu.

 

     Pani poslankyne a páni poslanci,

 

     teraz by mali podľa schváleného programu nasledovať ná-

vrhy rozpočtov  uvedené pod bodmi 10 až 14. Dostali ste nové

znenie uvedených rozpočtov. Vzhľadom na to, že o tomto novom

znení musia rokovať výbory, predpokladám, že rokovania výbo-

ry uskutočnili. Ide o to, či už  máme  vypracované  spoločné

správy. Dostávam informáciu, že  spoločná správa bude vypra-

covaná  zajtra. Z týchto dôvodov by  sme tento bod rokovania

prerušili a prešli by sme...

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  po porade konštatujem, že

uvedené  body 10 až 14 budú  prerokované zajtra  po tom, ako

dostanú všetci poslanci do  rúk spoločnú správu z prerokova-

nia vo výboroch.

 

     Teraz pokračujeme druhým a tretím čítaním o

 

     návrhu na vyslovenie súhlasu  Národnej rady  Slovenskej

republiky so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

 

     Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 721, v ktorom je

aj  návrh uznesenia  Národnej rady.  Spoločnú správu výborov

schválenú gestorským výborom máte k dispozícii ako tlač čís-

lo 721a.

 

     Návrh vlády uvedie minister obrany Slovenskej republiky

pán Sitek.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dňa 10. septembra 1996 bol Plenárnym zasadaním 51. Val-

ného zhromaždenia OSN v New Yorku prijatý text Zmluvy o vše-

obecnom zákaze jadrových skúšok.  Následne dňa 30. septembra

1996 Slovenská  republika  so súhlasom  vlády podpísala túto

zmluvu s výhradou ratifikácie. Schváleniu textu zmluvy pred-

chádzali náročné vyše dvojročné rokovania  Konferencie o od-

zbrojení v Ženeve a jej prijatie možno považovať za významný

úspech takmer 40-ročného úsilia celého medzinárodného spolo-

čenstva.

 

     Význam zmluvy bol zdôraznený jej jednoznačnou podporou,

ktorú  získala na  pôde OSN,  kde za  jej prijatie hlasovalo

158 zo 185 členských štátov. Slovenská republika, využívajúc

jadrovú energiu výlučne na mierové účely, rozhodne podporuje

všetky kroky  vedúce na odstránenie  jadrových zbraní, ktoré

patria k najnebezpečnejším  druhom zbraní hromadného ničenia

a podpísaním  zmluvy na  pôde Organizácie  Spojených národov

vyjadrila tak svoju odhodlanosť presadzovať aktívnu politiku

jadrového odzbrojenia.

 

     Prijatie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok sa

všeobecne považuje za jedinečnú  udalosť v histórii kontroly

zbrojenia. Zmluva zakazuje  akékoľvek jadrové výbuchy nielen

v oblasti vojenskej, ale aj  pokusné výbuchy na mierové úče-

ly. Zastavuje  tak  ďalší  vývoj a zdokonaľovanie  jadrových

zbraní, čím  vytvára  dokonalú bázu  na ich nešírenie a vše-

obecné jadrové odzbrojenie.

 

     Slovenská  republika sa  naďalej aktívne  zapája aj  do

činnosti  organizácie  Zmluvy o všeobecnom  zákaze jadrových

skúšok, ktorá bola touto zmluvou ustanovená. Ocenením týchto

aktivít  bolo jej  zvolenie na  predsednícky post prípravnej

komisie organizácie na obdobie máj až december 1997.

 

     Na kontrolu dodržiavania zákazu jadrových skúšok, ktorá

je kľúčovým elementom pri napĺňaní tohto významného medziná-

rodného právneho dokumentu, zmluva ustanovuje globálny veri-

fikačný režim, ktorý  prostredníctvom medzinárodného monito-

rovacieho systému umožní sledovať všetky významné seizmické,

hydroakustické, rádionuklidové a infrazvukové  javy a analy-

zovať  ich pôvod. Údaje  budú  zhromažďované a vyhodnocované

medzinárodným dátovým centrom,  ktorý bude súčasťou technic-

kého  sekretariátu  organizácie  Zmluvy o všeobecnom  zákaze

jadrových skúšok so sídlom vo Viedni. Okrem toto verifikačný

režim zahŕňa  pravidlá na  vykonávanie  inšpekcie na mieste,

ustanovenia na konzultácie a objasňovanie a opatrenia na po-

súdenie vzájomnej dôvery medzi signatárskymi štátmi.

 

     Slovenská  republika sa  aktívne podieľala  na príprave

textu zmluvy v rámci rokovaní  Konferencie o odzbrojení a je

jednou zo 44 krajín  uvedených  v prílohe 2 zmluvy,  ktorých

ratifikácia je podmienkou nadobudnutia platnosti zmluvy.

 

     Vychádzajúc z princípov  svojej  zahraničnej  politiky,

ako  aj kľúčového  postavenia Slovenskej  republiky určeného

ustanovením Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok vlá-

da Slovenskej  republiky svojím uznesením  číslo 514 zo  dňa

8. júla 1997 schválila  návrh na  ďalšie opatrenie v nadväz-

nosti  na zmluvu  a v súlade s uznesením  predložila  zmluvu

o všeobecnom zákaze  jadrových skúšok Národnej  rade Sloven-

skej republiky s odporúčaním na vyslovenie súhlasu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     návrh na vyslovenie súhlasu so  zmluvou bol v dňoch 29.

a 30. októbra 1997 prerokovaný v zahraničnom výbore a vo Vý-

bore pre životné  prostredie a ochranu prírody Národnej rady

Slovenskej republiky. V obidvoch výboroch bol návrh posúdený

pozitívne.  Pripravenosť  Slovenskej  republiky  ratifikovať

zmluvu bola  deklarovaná aj podpredsedom  vlády pánom Kalma-

nom, predsedom Výboru pre  obranu a bezpečnosť Národnej rady

Slovenskej  republiky pánom  Andrejčákom, ako  aj poslancami

výboru  pre životné  prostredie a  zahraničného výboru počas

rokovaní v rámci  oficiálnej  návštevy  výkonného  tajomníka

dočasného technického sekretariátu organizácie Zmluvy o vše-

obecnom  zákaze jadrových skúšok pána Hoffmana na Slovensku.

Podpora v zmluve bola vyjadrená  aj zo strany slovenskej ve-

deckej obce pri stretnutí pána Hoffmana s členmi Predsedníc-

tva Slovenskej akadémie vied.

 

     Odsúhlasením Zmluvy o všeobecnom  zákaze jadrových skú-

šok najvyšším zákonodarným  zborom Slovenskej republiky bude

významným  signálom medzinárodnému  spoločenstvu a prakticky

potvrdením pozitívneho postoja Slovenskej republiky v otázke

jadrového odzbrojenia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám, pán minister.  Prosím, zaujmite miesto pre

navrhovateľov.

 

     Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu výborov pani

poslankyňu  Janku Gantnerovú,  aby informovala  Národnú radu

o výsledkoch rokovania výborov o tomto  návrhu vlády a najmä

o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej

rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

 

Poslankyňa J. Gantnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky v treťom  čítaní o návrhu na

vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady  Slovenskej republiky so

Zmluvou o všeobecnom zákaze  jadrových skúšok (tlač 721) ako

spoločná  spravodajkyňa určená  Zahraničným výborom Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1742 zo  dňa 12. septembra 1997 pridelil  návrh na vy-

slovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmlu-

vou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť a Zahranič-

nému výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, pričom ako

gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Obidva výbory prerokovali  predmetný návrh v stanovenom

termíne, vyslovili s ním súhlas a  odporúčajú  Národnej rade

Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o všeobecnom

zákaze jadrových skúšok.

 

     Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená gestor-

ským zahraničným  výborom dňa 11. novembra 1997 a vy ju máte

predloženú ako spoločnú správu pod číslom 721a.

 

     Prosím o otvorenie rozpravy, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám pekne, pani spoločná spravodajkyňa. Prosím,

zaujmite miesto pre spravodajcom výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som ne-

dostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Je tu možnosť prihlásiť

sa ešte ústne  alebo elektronicky. Keďže nikto sa nehlási do

rozpravy, uzatváram rozpravu a pristúpime k hlasovaniu o ná-

vrhu uznesenia.

 

Poslankyňa J. Gantnerová:

 

     Takže dovoľte, aby som prečítala návrh uznesenia Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky zo 16. 12. 1997 k návrhu na

vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady  Slovenskej republiky so

Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. e) Ústavy  Slovenskej  republiky  vyslovuje súhlas  so

Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok."

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie uviedla.

 

     Máme teda hlasovanie o návrhu uznesenia, či vyslovujeme

súhlas so Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových zbraní.

 

     Môžeme hlasovať?

 

Poslankyňa J. Gantnerová:

 

     Áno, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

uznesenia, ktorý prečítala pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o ná-

vrhu uznesenia k Zmluve o všeobecnom  zákaze  jadrových skú-

šok.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi, ďakujem pani spoločnej spravo-

dajkyni.

 

     Nasleduje prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o Železničnej polícii.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 810. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

pod číslom 1862.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister  dopravy, pôšt a telekomunikácií  Slovenskej

republiky pán Ján Jasovský.

 

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ochrana  železničnej  dopravy  si v súčasnosti vyžaduje

vysoko profesionálne a odborne zdatnú úroveň. Železnice svo-

jím  usporiadaním, rozlohou,  veľmi  prístupným  umiestnením

dôležitých zariadení a objektov, nedostatočným  zabezpečením

prepravovaných zásielok sú ľahko  napadnuteľné. Preto na že-

leznici dochádza k poškodzovaniu a ničeniu  dráhových zaria-

dení, k narušovaniu  a ohrozovaniu  bezpečnosti a plynulosti

železničnej  dopravy, k vykrádaniu  prepravovaných zásielok,

okrádaniu a fyzickému ohrozovaniu cestujúcich. Na boj s kri-

minalitou v obvode železničných dráh bola zriadená Železnič-

ná polícia, ktorá svojou  organizačnou štruktúrou a doteraj-

šou výslednosťou dáva záruky úspešnej realizácie bezpečnost-

nej politiky štátu.

 

 

     Činnosť Železničnej polície je doteraz upravená zákonom

Federálneho  zhromaždenia  bývalej  ČSFR číslo 230/1992 Zb.,

ktorý bol odvtedy dvakrát novelizovaný zákonmi Národnej rady

Slovenskej republiky. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií Slovenskej republiky v snahe zabezpečiť zákonnú jed-

notnosť, prehľadnosť a aktuálnosť v činnosti Železničnej po-

lície vypracovalo  nový návrh  zákona o Železničnej polícii.

Pri tvorbe a vypracovaní návrhu  zákona sa vychádzalo z ana-

lýzy  doterajšej  právnej  úpravy a potrieb  úspešného  boja

s kriminalitou  v  obvode  železničných  dráh. Návrh preberá

ustanovenia  z  doteraz  platnej  právnej  úpravy,  ktoré sa

v praxi  osvedčili, v ktorých boli  vykonané  zmeny a úprava

ich znenia tak, aby zodpovedali zákonom Slovenskej republiky

a bol presne a zrozumiteľne  vyjadrený ich  obsah. Pri tomto

sa vychádzalo z návrhu a podnetov  útvarov Železničnej polí-

cie, zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, vrátane

jeho novely,  ako aj návrhov a podnetov  Železníc Slovenskej

republiky.

 

     Snahou je, aby  zákon o Železničnej  polícii v ucelenej

forme upravil jej činnosť a umožnil efektívnejší a policajne

profesionálnejší výkon služieb  Železničnej polície tak, aby

zodpovedal spoločenskej požiadavke  adekvátnejšie a účinnej-

šie čeliť  všeobecnému nárastu kriminality, inej protispolo-

čenskej činnosti, agresivite a brutálnosti páchateľov, ktorí

sa  dopúšťajú  násilia  proti  občanom, pracovníkom Železníc

Slovenskej  republiky a policajtom pri zákrokoch. Nezastupi-

teľné miesto Železničnej polície  vidíme v prijímaní preven-

tívnych a represívnych opatrení proti organizovanému zločinu

a proti drogám.

 

     Do návrhu zákona o Železničnej polícii boli zapracované

ustanovenia  z  návrhu  novely  zákona  číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom  zbore, o informačno-technických  prostriedkoch

(§ 33 ač 36), o prostriedkoch  operatívno-pátracej  činnosti

(§ 38, 39 až 42), oprávnení na zaistenie vecí (§ 20), opráv-

není pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných

operácií (§ 28). V zmysle  navrhovanej  novely zákona  číslo

171/1993 Z. z. boli  čiastočne spresnené a doplnené niektoré

ďalšie ustanovenia.

 

     Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky súhlasí s doplnkami a spresneniami, ktoré k návrhu

zákona o Železničnej polícii  navrhol legislatívny odbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovolím si vás preto požiadať, vážená Národná rada Slo-

venskej republiky, o pozitívny prístup k predloženému návrhu

zákona a odporúčam, aby bol schválený do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návr-

hu zákona a prosím, aby  ste zaujali miesto určené pre navr-

hovateľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Huber-

tovi Krausovi.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom  čítaní o vládnom  návrhu  zákona o Železničnej  polícii

(tlač 810) ako spravodajca určený  navrhnutým gestorským Vý-

borom Národnej  rady Slovenskej republiky pre  obranu a bez-

pečnosť.

 

     Predložený návrh zákona o Železničnej polícii bol doru-

čený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. no-

vembra 1997, čím  boli splnené podmienky  určené § 72 ods. 1

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh zákona o Železničnej  polícii spĺňa náležitosti

podľa § 70 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom  poriadku, a podľa  legislatívnych  pravidiel ho

zaradil  na rokovanie 37. schôdze  Národnej rady  Slovenskej

republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku,  ako  i náležitosti  určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny  návrh  zákona o Železničnej  polícii  rieši  závažnú

problematiku, ktorú je možné upraviť len takým spôsobom, aký

sa  navrhuje v predmetnom  návrhu  zákona. Doterajšie platné

ustanovenia o činnosti  Železničnej  polície  sú už poplatné

minulosti, nespĺňajú  požiadavky, ktoré sú  kladené na poli-

cajtov v zmysle  novoprijatých zákonov. Novonavrhované zmeny

majú prispieť k zefektívneniu činnosti práce Železničnej po-

lície pri ochrane života, zdravia a majetku občanov, takisto

aj k bezpečnosti a plynulosti  železničnej dopravy a v nepo-

slednom  rade i k ochrane zariadení a majetku  Železníc Slo-

venskej republiky.

 

     To je všetko, pán predsedajúci. Prosím, aby ste otvori-

li všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám, pán spoločný  spravodajca. Prosím, aby ste

zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Zároveň  vám

oznamujem, že som nedostal  žiadnu písomnú prihlášku do roz-

pravy. Preto sa pýtam, či sa  hlási niekto z kolegýň a kole-

gov ústne alebo elektronicky. Keďže nie, vyhlasujem rozpravu

za skončenú.

 

     Nepredpokladám,  pán minister,  že by  ste teraz chceli

zaujať k tomu stanovisko,  ani vy, pán spoločný spravodajca.

Pristúpime teda k hlasovaniu.

 

     Pozývam  vážené kolegyne a kolegov, ktorí sa nachádzajú

mimo miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Uskutočníme

prvé hlasovanie.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pán predsedajúci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) navr-

hujem prijať uznesenie, aby  Národná rada po všeobecnej roz-

prave prijala návrh na prerokovanie predmetného návrhu záko-

na v druhom čítaní.

 

     V druhom hlasovaní potom odporúčam v zmysle § 74 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky prideliť na prerokovanie...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Moment,  najskôr uskutočníme  prvé hlasovanie.  Najskôr

budeme  hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, aby

sa zákon prerokoval v druhom čítaní.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

 

     Prosím vážené  kolegyne a kolegov, aby  sa dostavili na

hlasovanie. Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam vás na prvé

hlasovanie o zaradení návrhu zákona o Železničnej polícii do

druhého čítania.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pokúsime  sa znova hlaso-

vať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tom, že na-

vrhujeme prerokovanie zákona v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  odporúčam v súlade s rozhod-

nutím predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky prideliť

zákon v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej

rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

ako gestorskému výboru. Navrhujem  termín prerokovania v sú-

lade s rozhodnutím predsedu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky - vo výboroch do 23. januára 1998 a v gestorskom výbore

do 29. januára 1998.

 

     Môžeme dať hlasovať, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  počuli ste návrh pridele-

nia jednotlivým výborom a určenia gestorského výboru, ako aj

návrh termínov na prerokovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Ďakujem, pán minister, aj  vám, pán spoločný spravodaj-

ca, za spolupráci.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slo-

venskej národnej rady  číslo 51/1988 Zb. o banskej činnosti,

výbušninách a o štátnej  banskej  správe v znení  neskorších

predpisov a zákon  Slovenskej  národnej  rady číslo 347/1990

Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgá-

nov štátnej  správy  Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 755. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1765.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister hospodárstva  Slovenskej republiky pán Karol

Česnek.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  uviedol vládny  návrh zákona, kto-

rým sa  mení a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej  rady číslo

51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej ban-

skej správe v znení  neskorších predpisov a zákon Slovenskej

národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej re-

publiky v znení neskorších predpisov.

 

     Tento  vládny návrh  zákona schválila  vláda Slovenskej

republiky 2. septembra 1997 svojím uznesením číslo 630.

 

     Navrhnuté zmeny a doplnenia  zákona Slovenskej národnej

rady číslo 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov sa v zá-

sade  týkajú  časti 4 zákona  upravujúcej  organizáciu a pô-

sobnosť  orgánov  štátnej  banskej  správy. Oproti súčasnému

stavu,  keď orgánmi  štátnej banskej  správy sú Ministerstvo

hospodárstva  Slovenskej  republiky a obvodné  banské úrady,

zákonom sa zriaďuje v súlade s článkom 122 Ústavy Slovenskej

republiky Hlavný banský úrad ako stredný stupeň štátnej ban-

skej správy.

 

     Návrh zákona súčasne  vymedzuje pôsobnosť Hlavného ban-

ského  úradu. Hlavný  banský úrad  bude vykonávať špecifické

úlohy,  ktoré sú  spojené s výkonom  štátnej  banskej správy

v oblasti ochrany a využívania  nerastných  surovín a dozoru

nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a bezpečnosťou

prevádzky v banskej činnosti,  činnosti  vykonávanej banským

spôsobom a pri výrobe výbušnín a používaní výbušnín na trha-

cie práce.

 

     V bode 1 návrhu sa v § 38 ods. 3 navrhuje, aby  sa síd-

lom Hlavného  banského úradu stala  Banská  Štiavnica, a nie

Bratislava, ako  je to v súčasnosti. Znamená to, že bude po-

trebné na tento účel zabezpečiť v Banskej Štiavnici potrebné

priestory a vybaviť  personálne i ďalšie  otázky s tým súvi-

siace. Preto sa účinnosť zákona navrhuje 1. 6. 1998, aby bol

po schválení zákona dostatočný časový priestor na vyriešenie

všetkých otázok spojených so zmenou sídla.

 

     V  súčasnom  období  prebiehajú  predbežné rokovania so

zástupcami mesta  Banská Štiavnica a inštitúcií  pôsobiacich

v meste o možnostiach  umiestnenia  Hlavného  banského úradu

v tomto meste.  Pretože vláda Slovenskej  republiky rozhodla

o zmene sídla Hlavného banského úradu až po predložení návr-

hu  rozpočtu kapitoly  Ministerstva hospodárstva  Slovenskej

republiky na rok 1998, nebolo v tomto  návrhu počítané s fi-

nančnými prostriedkami nevyhnutnými  na zmenu sídla Hlavného

banského úradu a bude potrebné  dodatočne uplatňovať v štát-

nom rozpočte na rok 1998 požiadavku  na finančné prostriedky

na tento účel.

 

     V ďalšom  predložený  vládny návrh  zákona upravuje  aj

výšku  sankcií, ktoré  môžu ukladať  orgány štátnej  banskej

správy zamestnávateľom a zamestnancom  za porušenie banských

predpisov, s tým, že doterajšia  výška sankcií bola  zákonom

stanovená ešte v roku 1988.  V návrhu  na  zmenu a doplnenie

zákona Slovenskej  národnej rady číslo 347/1990  Zb. v znení

neskorších  predpisov, obsiahnutom  v článku II predloženého

návrhu, sa  reaguje  na faktický  stav, ktorý  sa zosúlaďuje

s právnym stavom.  Navrhuje sa zmena § 3 citovaného  zákona,

ktorým je upravená  pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slo-

venskej  republiky, a to v tom, že sa  do jeho podriadenosti

zaraďuje Hlavný banský úrad zriadený ako orgán štátnej sprá-

vy  podľa článku I tohto  vládneho  návrhu  zákona a Puncový

úrad  Slovenskej republiky,  ktorý bol  konštituovaný v roku

1993  na základe  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 125/1993 Z. z. o orgánoch  štátnej  správy  Slovenskej

republiky na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     novela predkladaného návrhu zákona sa odporúča do vašej

pozornosti vo  viere, že uvedenú novelu  odsúhlasíte do ďal-

šieho  legislatívneho  pokračovania  tak,  aby  mohla byť na

februárovú schôdzu parlamentu postúpená do druhého a tretie-

ho čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  minister, ďakujem  vám pekne  za uvedenie vládneho

návrhu zákona  a prosím, aby  ste zaujali miesto  určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský  výbor  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

pánu poslancovi Petrovi Magvašimu.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky vystupujem pri  rokovaní Národnej

rady v prvom čítaní o vládnom  návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 51/1988 Zb.

o banskej činnosti,  výbušninách a o štátnej  banskej správe

v znení  neskorších predpisov a zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 347/1990 Z. z. o organizácii  ministerstiev a os-

tatných ústredných orgánov  štátnej správy Slovenskej repub-

liky  v znení  neskorších predpisov,  ako spravodajca určený

navrhnutým gestorským  výborom Národnej rady  Slovenskej re-

publiky.

 

     Predložený návrh (tlač 755)  bol doručený poslancom Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky dňa 1. 10. 1997, čím boli

splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

tento vládny návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350, a podľa le-

gislatívnych pravidiel  ho zaradil pôvodne  na rokovanie 35.

schôdze a následne na 37. schôdzu  Národnej rady  Slovenskej

republiky na prvé čítanie.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom  poriadku  a určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh rieši  závažnú spoločenskú problematiku,  ktorú je po-

trebné upraviť tak, ako sa navrhuje v zákone.

 

     Budem  odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať

uznesenie, aby Národná rady Slovenskej republiky po všeobec-

nej rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.

 

     Prosím,  pán  podpredseda,  aby  ste  otvorili rozpravu

o návrhu zákona.

 

     Odporúčam, aby návrh  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky podľa  jeho rozhodnutia  číslo 1765 z 2. 10. 1997,

ktorým sa určuje pridelenie a lehota prerokovania zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky, podľa § 74 Národná  rada

schválila.

 

     To je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám, pán  poslanec a  prosím, aby  ste zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, do  rozpravy som nedostal

písomnú  prihlášku od  žiadneho  poslanca.  Pýtam sa,  či sa

niekto  hlási ústne  alebo elektronicky  do rozpravy.  Keďže

nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Nepredpokladám, že  by potrebovali zaujať  k tejto sku-

točnosti stanovisko pán minister a pán spoločný spravodajca.

 

     Mohli by sme pristúpiť k prvému hlasovaniu. Najskôr bu-

deme  hlasovať o návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73

ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím pána spravodajcu, aby návrhy uvádzal.

 

     Pani poslankyňa, nemýľte pána spravodajcu.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ospravedlňujem sa, pán  predsedajúci, ale  bola to koa-

ličná poslankyňa.

 

     V súlade s § 73 ods. 3 písm. c)  zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej  rady Slovenskej republiky  odporúčam prijať

uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky vo všeobec-

nej rozprave prerokovala návrh v druhom čítaní.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať v prvom

hlasovaní.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  návrhu,

ktorý prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prezentovalo  sa len  72 poslancov,  nie sme uznášania-

schopní.

 

     Naliehavo opakujem, pozývam pánov  poslancov a pani po-

slankyne, aby  sa dostavili do  rokovacej miestnosti. Budeme

hlasovať o prvom návrhu. Vizuálne zisťujem, že ešte potrebu-

jeme posilu aspoň dvoch poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme opakovať hlasovanie

o prvej časti návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal pán spo-

ločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Ide o hlaso-

vanie pridelenia návrhu do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky sa

uzniesla, že  tento vládny návrh  zákona  prerokuje v druhom

čítaní.

 

     Teraz pristúpime k druhému  hlasovaniu, a to k hlasova-

niu o návrhu predsedu Národnej  rady na pridelenie tohto ná-

vrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj na urče-

nie lehôt na jeho prerokovanie.

 

     Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Keďže v rozprave nevystúpil nikto a osobne si osvojujem

rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 1765, ktoré bolo  doručené písomne  všetkým poslancom Ná-

rodnej rady. Odporúčam, aby sme uznesenie v tomto znení pri-

jali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme. Hlasujeme

o pridelení návrhov do výborov,  o určení gestorského výboru

a o  lehotách určených  na prerokovanie  v gestorskom výbore

i v nadväzných výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila  gestorský výbor a určila  aj príslušné lehoty

na prerokovanie výborom v druhom čítaní.

 

     Ďakujem vám, pán minister, a ďakujem aj pánu spoločnému

spravodajcovi.

 

     Nasleduje prvé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o energetike  a o zmene  zákona

číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní  (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 760. Ná-

vrh na pridelenie vládneho  návrhu zákona na prerokovanie vo

výboroch Národnej  rady máte v rozhodnutí  predsedu Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 1780.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Česnek.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky na svojom 133. zasadnutí dňa

16. septembra 1997 prerokovala a schválila  uznesením  číslo

646 návrh  zákona o energetike  a o zmene  zákona  číslo 455

o živnostenskom  podnikaní  v  znení  neskorších  predpisov.

Vládny návrh zákona bol  zaradený do programu 35. zasadnutia

Národnej rady ako parlamentná tlač číslo 760.

 

     Ministerstvo hospodárstva  Slovenskej republiky predlo-

žený návrh zákona pripravovalo vlastne  už od roku 1994. Zá-

sady zákona boli prerokované v príslušných výboroch Národnej

rady už v júni 1994 a spoločnú  správu výborov, v ktorej vy-

slovili súhlas s navrhovanými zásadami zákona, vzal na vedo-

mie predseda Národnej rady  Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1060 z 11. júla 1994.

 

     Predložený vládny návrh zákona  je vypracovaný v súlade

so schválenými zásadami  zákona. S prihliadnutím na medziná-

rodné  záväzky  Slovenskej  republiky  a Smernice  Európskej

únie týkajúce sa  tranzitu  elektrickej energie a plynu, ako

aj  vzhľadom na  nevyhnutnosť zabezpečiť  sústavne rovnováhu

medzi  zdrojmi a spotrebou  energií  predložený vládny návrh

zákona nad rámec schválených  zásad upravuje aj tieto ďalšie

otázky.

 

     1. V § 3 ods. 2 sa rozsah licencovaných činností rozši-

ruje  oproti  schváleným  zásadám  aj o licencie  na tranzit

a výkup elektriny a plynu a nadväzne na  to v § 9 ods. 14 sa

držiteľovi licencie na tranzit  elektriny a plynu ukladá po-

vinnosť umožniť tranzit elektriny a plynu do tretej krajiny,

ak mu to umožňujú  technické podmienky sústavy energetických

zariadení, ktorú  prevádzkuje. Touto zmenou  sa dosiahlo, že

návrh  zákona  plne  harmonizuje  so  Smernicou  rady  číslo

90/547/EHS o tranzite elektrickej energie a so Smernicou ra-

dy číslo 91/296/EHS o tranzite plynu.

 

     2. V § 12 sa  predložený návrh zákona oproti schváleným

zásadám zákona rozšíril o ustanovenia  upravujúce zariadenie

a úlohy  elektroenergetického  a  plynárenského  dispečingu.

Uvedená  zmena je  nevyhnutná z dôvodu  potreby zabezpečovať

sústavne  rovnováhu  medzi  zdrojmi  a spotrebou, zabezpečiť

spoľahlivosť dodávok  energie a ich tranzitnú prepravu podľa

príslušných medzinárodných  zmlúv, ktorými je  Slovenská re-

publika viazaná.

 

     Prosím vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, aby

ste tieto zmeny, ktoré  zvyšujú stupeň komplexnosti a kompa-

tibility navrhovaného zákona, podporili.

 

     Dovoľte mi teraz, aby som vás stručne oboznámil s pred-

metom  navrhovaného  zákona o energetike a zároveň, aby  som

odôvodnil potrebu prijatia takéhoto zákona.

 

     Predmetom právnej úpravy  navrhovaného zákona o energe-

tike  je  úprava  podmienok  podnikania v elektroenergetike,

plynárenstve, v zásobovaní  teplom a práva i povinnosti  fy-

zických a právnických osôb podnikajúcich v týchto odvetviach

energetiky, úprava  vzťahov  súvisiacich s dodávkami energie

z hľadiska  zabezpečovania  ostatných  odvetví  hospodárstva

a obyvateľstva až po  konečného spotrebiteľa. Predložený ná-

vrh zákona  tiež s prihliadnutím  na existenciu prirodzených

monopolov v týchto  odvetviach a potrebu  harmonizácie práva

Slovenskej republiky s právom  Európskej únie po novom upra-

vuje  aj ingerenciu  štátu v energetike  zavedením inštitútu

štátnej  regulácie, úpravou  opatrení na  riešenie núdzových

stavov,  ustanovením  elektroenergetického  a  plynárenského

dispečingu s celoštátnou  pôsobnosťou a  ustanovením i vyme-

dzením  pôsobnosti orgánu  štátneho dozoru  nad dodržiavaním

tohto zákona.

 

     V záujme  zabezpečenia   komplexnej  úpravy  podnikania

v energetických odvetviach v jedinom právnom predpise sa zá-

roveň navrhuje novelizovať živnostenský zákon tak, že podni-

kanie v  energetike, vrátane výroby  elektriny v malých vod-

ných  elektrárňach,  nebude  živnostenským  podnikaním podľa

živnostenského  zákona,  ale  podnikaním v energetike  podľa

predloženého návrhu.

 

     Energetické odvetvia  patria k základným odvetviam hos-

podárstva a ich rozvoj je  aj základnou podmienkou na zabez-

pečovanie životnej úrovne občanov. Túto skutočnosť si uvedo-

muje každý  štát bez ohľadu  na jeho spoločenské  zriadenie,

a tak ako v minulosti aj  po vzniku  priemyselnej  revolúcie

európske  štáty v záujme  rozvoja a uspokojovania základných

potrieb odberateľov energetiku právne reglementujú.

 

     Na území  dnešnej Slovenskej republiky  sa elektrizačná

činnosť riadila zákonným  článkom 17 uhorského zákona z roku

1884. Po  vzniku  Česko-Slovenska už v roku 1919 bol  vydaný

zákon číslo 438 o štátnej podpore pri začatí sústavnej elek-

trizácie, ktorý platil  počas trvania prvej Česko-slovenskej

republiky až  do roku 1942, keď  Slovenský štát  vydal zákon

číslo 12 o napomáhaní  sústavnej  elektrizácie.  Po  obnove-

ní Česko-slovenskej republiky sa obnovila  platnosť  zákonov

z obdobia predvojnového Česko-Slovenska. Boli vydané viaceré

zákony a vykonávacie predpisy nielen pre oblasť elektroener-

getiky, ale aj pre  plynárenstvo a zásobovanie teplom. Napo-

sledy vydané zákony - išlo o zákon číslo 79 o výrobe, rozvo-

de a spotrebe elektriny, tzv. elektrizačný zákon, zákon čís-

lo 67 o výrobe, rozvode a využití  vykurovacích plynov, tzv.

plynárenský zákon, a zákon číslo 89 o výrobe rozvode a spot-

rebe tepla - platia doteraz.

 

     Uvedené zákony boli  koncipované pre ústredné plánované

hospodárstvo a z hľadiska podnikateľských aktivít nevyhovujú

podmienkam trhového hospodárstva, a teda  vyžaduje si to vy-

danie novej  právnej úpravy aj pre  túto oblasť. Touto novou

úpravou je  navrhovaný  zákon o energetike a o zmene  zákona

číslo 455 o  živnostenskom  podnikaní  (živnostenský  zákon)

v znení  neskorších predpisov.  Zákon o energetike  by potom

bol unifikovaným  predpisom pre celú  oblasť energetiky, pre

všetky  energetické  odvetvia,  teda  pre elektroenergetiku,

plynárenstvo a zásobovanie teplom.

 

     V prvej  časti zákon v súlade  so všeobecnými predpismi

o podnikaní  ustanovuje  podmienky  podnikania  v odvetviach

energetiky.  Podmienkou je  udelenie licencie  ministerstvom

hospodárstva. S ohľadom na  špecifickosť podnikania v odvet-

viach energetiky zákon  podrobne upravuje podmienky podnika-

nia právnických i fyzických  osôb,  určuje  náležitosti žia-

dosti o podnikanie, náležitosti licencie,  ale aj podmienky

zániku,  odňatia a zrušenia  licencie.  Charakter energetiky

ako prirodzeného monopolu si vyžaduje jednoznačné vymedzenie

práv a povinností držiteľa licencie, aby nedošlo k zneužitiu

jeho postavenia voči odberateľom  energie. Preto sú taxatív-

nym  spôsobom ustanovené  dôvody, pre  ktoré možno  obmedziť

alebo prerušiť dodávku energie.  Na druhej strane sa držite-

ľom licencií, dodávateľom energie priznávajú oprávnenia voči

odberateľom energie a tretím osobám,  kde sa pripúšťa zo zá-

konných dôvodov obmedzenie vlastníckych práv na nehnuteľnos-

tiach formou vecných bremien.

 

     Ingerenciu štátu do  energetiky uplatňuje zákon zavede-

ním takých inštitútov, akými  sú štátna regulácia, stavy nú-

dze, dispečing a štátny  dozor, ktorý  je vykonávaný Štátnou

energetickou  inšpekciou. Účelom  regulácie je  predovšetkým

chrániť  spotrebiteľa a zabezpečovať  spoľahlivú, hospodárnu

a kvalitnú dodávku. Výkonom štátnej regulácie podmienok pod-

nikania  sa poveruje  ministerstvo hospodárstva.  Zmiernenie

následkov v stave núdze, ktoré  môžu vzniknúť v dôsledku ta-

kých mimoriadnych udalostí, akými  sú živelné pohromy, havá-

rie  energetických zariadení,  teroristické činy  alebo stav

brannej pohotovosti štátu, zákon rieši opatreniami záväznými

pre držiteľov licencií, dodávateľov, ako aj pre odberateľov.

Dispečingy  zabezpečujú rovnováhu  medzi zdrojmi  a potrebou

energie, plnia v stavoch núdze funkciu výkonného orgánu štá-

tu na realizáciu aj obmedzujúcich opatrení.

 

     Druhá časť zákona, ktorou sa upravujú jednotlivé odvet-

via,  t. j.  elektroenergetika,  plynárenstvo  a zásobovanie

teplom  pri zohľadňovaní  špecifík týchto odvetví, systémovo

najskôr  vymedzuje  základné   pojmy,  ustanovuje  podmienky

zmluvných  vzťahov, upravuje  meranie, definuje  neoprávnený

odber a určuje  ochranné a  bezpečnostné  pásma jednotlivých

výrobných a rozvodných zariadení. Na rozdiel od doterajšieho

právneho stavu  zákon zavádza štátny  dozor nad dodržiavaním

zákona a výkonom štátneho dozoru poveruje Štátnu energetickú

inšpekciu, ktorá  sa zakladá transformáciou  doterajšej Slo-

venskej energetickej inšpekcie ako štátneho orgánu dohliada-

júceho len na hospodárenie s energiou, na štátny orgán dozo-

ru nad dodržiavaním podmienok  podnikania v energetike a nad

hospodárnym využívaním, ktorý je vybavený aj tomu zodpoveda-

júcimi oprávneniami a  sankčnými právomocami. Štátna energe-

tická inšpekcia, ktorá bude  štátnym orgánom podriadeným mi-

nisterstvu  hospodárstva, sa  člení na  ústredný inšpektorát

a jemu podriadené krajské inšpektoráty. Je rozpočtovou orga-

nizáciou ministerstva hospodárstva so sídlom v Bratislave.

 

     V prechodných ustanoveniach  zákona bolo potrebné upra-

viť ďalšie podnikanie v energetike  súčasných subjektov, za-

ložené  podľa doterajších predpisov, a riešiť  prechod  práv

a povinností  nadobudnutých   podľa  doterajších  predpisov.

V zrušovacích  ustanoveniach sa  zrušuje elektrizačný zákon,

plynárenský  zákon, zákon o výrobe, rozvode a spotrebe tepla

a zákon o inšpekcii,  teda  všetky  doterajšie zákony, ktoré

tento zákon nahrádza, a zároveň  sa zrušujú aj ich vykonáva-

cie predpisy. Návrhy nových vykonávacích predpisov k predlo-

ženému vládnemu návrhu zákona vzhľadom  na to, že majú nado-

budnúť účinnosť  súčasne so zákonom,  sú v súlade  s článkom

IX ods. 7 legislatívnych pravidiel priložené k návrhu zákona.

 

     Ďalej je riešená a navrhnutá novelizácia živnostenského

zákona. Vzhľadom na to, že podnikanie v energetických odvet-

viach je osobitným druhom podnikania, ktoré si vyžaduje spl-

nenie odborných i osobných  predpokladov, ako aj plnenie ma-

teriálnych,  technických a finančných  predpokladov,  je po-

trebné jeho  podmienky upraviť osobitným  zákonom a činnosti

v energetických odvetviach vyňať z pôsobnosti živnostenského

zákona.

 

     Prijatím navrhovaného zákona  nevzniknú žiadne nové ná-

roky na  štátny  rozpočet alebo  rozpočet obcí a na pracovné

sily. Predložený návrh  zákona je v súlade s Ústavou Sloven-

skej  republiky, jej  právnym  poriadkom, ako aj s Európskou

energetickou chartou a s ďalšími, s predmetom  zákona  súvi-

siacimi medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská repub-

lika viazaná.  Je plne kompatibilný aj  so smernicami Európ-

skej únie  upravujúcimi danú problematiku. Jedinou oblasťou,

v ktorej navrhovaný zákon zatiaľ nie je plne kompatibilný so

smernicami  Európskej únie,  je oblasť  umožňovania prístupu

tretích strán  do sietí  na rozvod  elektriny a plynu, resp.

úplné  otvorenie  sa  vnútorného  trhu  Slovenskej republiky

s elektrinou a plynom pre  tretie krajiny. Na splnenie tejto

požiadavky, ktorá  vyplýva zo Smernice rady  číslo 96 o vše-

obecných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, nie sú za-

tiaľ v Slovenskej  republike vytvorené ekonomické podmienky.

Otvorenie trhu s elektrinou by  si v súčasnej situácii vynú-

tilo buď radikálne zvýšenie cien elektriny pre obyvateľstvo,

alebo  priame dotácie  štátu do  ceny tuzemskej  výroby. Ani

jedna z týchto alternatív v súčasnom období nie je hospodár-

sky ani spoločensky prijateľná.

 

     Uzákonenie povinnosti umožniť  prístup tretích strán do

siete  predpokladá dlhší  časový horizont,  najskôr v období

roku 2005 a v závislosti  od  celkového  hospodárskeho a so-

ciálneho rozvoja  Slovenskej republiky. Chcel by  som k tomu

dodať, že ani také vyspelé krajiny Európy, akými sú Švédsko,

Dánsko a Francúzsko, doteraz do svojej energetickej legisla-

tívy  zatiaľ túto  smernicu  Európskej  únie v plnom rozsahu

neprevzali práve z tých dôvodov, ktoré som spomínal.

 

     Na záver mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení pá-

ni poslanci,  požiadať vás o podporu  pri schvaľovaní  tohto

vládneho návrhu zákona, prijatím ktorého by sa Slovenská re-

publika zaradila medzi krajiny s modernou energetickou práv-

nou úpravou.

 

     Ďakujem vám za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi za podanú  správu a pro-

sím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Teraz konštatujem, že  gestorský výbor určil spoločného

spravodajcu,  ktorého  sprostredkovane  vykoná  pán poslanec

Cingel.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom  návrhu  zákona o energetike a o zmene zákona

číslo 455/1990 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskor-

ších predpisov (tlač 760) ako spravodajca  určený navrhnutým

gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 760) bol doručený  poslancom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, čím boli splnené podmienky

určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh (tlač 760) spĺňa  náležitosti  podľa § 70 ods. 1 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky, a

podľa legislatívnych  pravidiel ho zaradil  na rokovanie 37.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

a určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh (tlač 760)  rieši  závažnú  spoločenskú  problematiku,

ktorú je potrebné upraviť tak,  ako sa navrhuje v návrhu zá-

kona. Budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať

uznesenie,  aby Národná  rada po  všeobecnej rozprave  návrh

prerokovala v druhom čítaní.

 

     Prosím,  pán predsedajúci,  aby ste  otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona. Odporúčam, aby potom návrh predse-

du Národnej rady na pridelenie a lehotu prerokovania Národná

rada podľa § 74 schválila.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám,  pán poslanec, a prosím, aby  ste  zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, písomne  mám prihláseného

jedného poslanca pána Františka  Šveca. Hlási sa ešte niekto

ďalší? Pán poslanec Juriš. Konštatujem, že ďalší poslanci sa

neprihlásili ústne  ani elektronicky. To  znamená, uzatváram

zápis do rozpravy.

 

     Ako prvý vystúpi pán poslanec Švec.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     elektrina, teplo a plyn  boli v zásobovaní energiou ce-

lého hospodárstva i obyvateľstva vždy v dominantnom postave-

ní. Bezporuchový  chod energetických zariadení,  plynulá do-

dávka  boli a sú  základným  predpokladom  rozvoja  životnej

úrovne. Všetky odvetvia  energetického hospodárstva sú dote-

raz legislatívne  upravené štyrmi základnými  zákonmi, ktoré

tu  už pán  minister  spomenul. V odborných  kruhoch sme ich

poznali  pod názvami  elektrizačný, plynárenský, teplárenský

zákon a zákon o energetickej inšpekcii.

 

     Myslím si, že  zjednotenie týchto legislatívnych noriem

do jednej je nevyhnutnosťou už aj preto, že vo všetkých štá-

toch strednej a východnej  Európy sa  zjednocuje národná le-

gislatíva v záujme toho, aby  sa prekonalo obdobie tzv. lac-

nej energie a odstránili  sa chyby v nehospodárnom využívaní

energií,  v znečisťovaní  životného  prostredia, vo  vysokej

energickej náročnosti.

 

     Nový  návrh  zákona  obsahuje  aj  podmienky podnikania

v odvetviach  energetiky.  Základnou  podmienkou  podnikania

v energetike  je udelenie  licencie ministerstvom  hospodár-

stva, ako  aj podmienky zániku, odňatia a zrušenia licencie.

Charakter energetiky ako  prirodzeného monopolu si vyžadoval

jednoznačne vymedziť  práva a povinnosti  držiteľa licencie,

aby  nedošlo k zneužitiu  jeho  postavenia voči  odberateľom

energie, preto  návrh zákona taxatívnym  výpočtom ustanovuje

dôvody,  pre  ktoré  možno  obmedziť  alebo prerušiť dodávku

energie.

 

     Dôležitou a významnou časťou navrhovaného zákona je je-

ho  ustanovenie o štátnej  regulácii v energetických  odvet-

viach. Vzhľadom  na ich strategický význam  si musí štát po-

nechať a vytvoriť určité  pravidlá a práva z hľadiska tvorby

a realizácie  štátnej energetickej  politiky, zabezpečovania

spoľahlivej  dodávky  energie,  ako  aj ochrany spotrebiteľa

a vytvárania konkurenčného prostredia.

 

     Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu zákon zavádza

aj štátny dozor nad  dodržiavaním zákona. Výkon štátneho do-

zoru zveruje  Štátnej energetickej inšpekcii,  ktorú zakladá

transformáciou doterajšej Slovenskej energetickej inšpekcie.

Jej orgánmi sú ústredný  inšpektorát a jemu podriadené kraj-

ské  energetické inšpektoráty,  orgány štátnej  energetickej

inšpekcie  pri  výkone  dozoru postupným  spôsobom upraveným

priamo v zákone a pri ukladaní pokút podľa zákona o správnom

konaní.

 

     V mojom krátkom príspevku som vás chcel, vážené kolegy-

ne, kolegovia, vyzvať na podporu prijatia tohto zákona, lebo

pracovníci vo všetkých  oblastiach energetiky pociťujú tento

nedostatok. Zákon má skutočne už svoju históriu, keď od roku

1993 vláda vydala prvé zásady energetických zákonov, a dnes,

chvalabohu, už máme rok 1997, zákon sa konečne dostal do pr-

vého čítania.

 

     Verím vzhľadom na to, že zákon bol  vypracovaný ako mo-

derný a zohľadňuje  potreby našej  spoločnosti a je v súlade

s právom  Európskej  únie,  že  ho  podporíte,  čím  vyjdeme

v ústrety všetkým pracovníkom v energetických odvetviach.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Švecovi.

 

     Ako ďalší a posledný v rozprave  vystúpi  pán  poslanec

Juriš.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     hostia,

 

     tento  zákon je  potrebný.  Je  však potrebný  tak, aby

spĺňal  všetko, čo potrebujeme  od moderného  zákona o ener-

getike. Preto  si  dovoľujem  predniesť  niekoľko  pripomie-

nok k návrhu  zákona  o energetike  a o zmene  zákona  číslo

455/1991 Zb. (tlač číslo 760).

 

     Pozitívne  je, že  predkladaný návrh  zákona  rieši ve-

ľa technických  detailov  týkajúcich  sa možností podnikania

v energetike, ale nerieši - a to treba jednoznačne povedať -

problém zásadne.

 

     Z nedostatkov treba zvlášť zdôrazniť, že upevňuje mono-

pol postavenia Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti,

a v podstate  konzervuje  stav bezkonkurenčného  prostredia,

čím nevytvára rovnaké právne  istoty pre všetkých podnikate-

ľov v energetike. Oproti  Slovenským elektrárňam, a. s., ne-

vytvára rovnaké podmienky podnikania  pre malých a stredných

podnikateľov  využívajúcich najmä obnoviteľné zdroje ako ge-

neráciu na  výrobu elektrickej  energie a tepla. Naopak, ich

podnikanie  sa komplikovanou  administratívou sťažuje. Ďalej

nevytvára dostatočné predpoklady  na plné nasadenie realizá-

cie úsporných a racionalizačných opatrení a maximálneho vyu-

žívania  primárnych   energetických  zdrojov.  Nezabezpečuje

efektívnosť  investícií  v  uplatňovaní  princípu najnižších

nákladov rozhodujúceho v trhovom prostredí. Znemožňuje plne-

nie  medzinárodných  záväzkov  o otvorení  trhu s  energiami

vyplývajúceho z Európskej energetickej  charty a z pristúpe-

nia k UCPPE od roku 1999.

 

     Oproti súčasnému stavu  ešte zvyšuje centralizáciu roz-

hodovacích  právomocí  Ministerstva  hospodárstva Slovenskej

republiky ako ústredného orgánu štátnej správy  namiesto jej

decentralizácie, čím  mení náplň činnosti  ústredného orgánu

štátnej správy, ktorý by mal  len vytvárať podmienky na pod-

nikanie, a nie ich priamo určovať (vydávanie licencií aj ma-

lým  podnikateľom,  štátna  regulácia,  štátny dozor, štátna

agentúra, posudzovanie kvalifikácie pracovníkov v energetike

a podobne), nedodržuje všeobecné pravidlá Európskej únie pre

vnútorný trh s elektrickou energiou, podľa ktorých monitoro-

vanie a výkon verejných  súťaží má organizovať nezávislý or-

gán. Oproti tomuto návrh zákona zavádza na Ministerstve hos-

podárstva Slovenskej republiky nejasne špecifikovanú funkciu

štátnej regulácie. Je nemysliteľné, aby ten istý orgán štát-

nej správy, ktorý presadzuje záujmy monopolného výrobcu, bol

súčasne  gestorom za  úspory na  strane spotrebiteľa.  Je to

v § 10 ods. 1.

 

     Postavenie Štátnej  energetickej inšpekcie, tak  ako je

definované v návrhu  zákona - § 39 - môže mať  opodstatnenie

len v štátnych  podnikoch a vôbec  nemôže  pôsobiť v trhovom

hospodárstve. V čase transformácie je brzdou jeho rozvoja.

 

     Návrh zákona nie je  vyvážený medzi právami a povinnos-

ťami  dodávateľov  a  odberateľov  energie  tým, že nadmerne

upevňuje práva dodávateľov a u odberateľov určuje len povin-

nosti  bez riešenia  ochrany  spotrebiteľa.  Nie je v súlade

s kritériami tvorby a ochrany životného prostredia. Nenadvä-

zuje na zásady trvalo  udržateľného rozvoja, na štátnu envi-

ronmentálnu politiku, národný  environmentálny akčný program

a medzinárodné  dohovory v oblasti životného prostredia. Nie

je tam ani dostatočne  zdôvodnená zmena živnostenského záko-

na. Nerešpektuje práva verejnosti ako výraz demokratizačných

prvkov podieľať sa na kontrole a usmerňovaní foriem zabezpe-

čovania energetických potrieb  spoločnosti vytváraním verej-

noprospešných  inštitúcií. Nerieši  spôsob určovania priorít

a rozvojové smery  podnikania, najmä úspory, racionalizáciu,

obnoviteľné zdroje energie a podobne, a ani vzťah podnikate-

ľov k energetike, k vede, výskumu a školstvu.

 

     Odvoláva sa na neexistujúce podklady, ako je energetic-

ká politika Slovenskej republiky.  Takýto dokument nikdy ne-

bol  sformulovaný, teda  ani schválený.  Nedefinuje väzbu na

pripravovaný zákon o hospodárení s energiou. Má formálne ne-

dostatky.  Obsahuje nejednoznačné  formulácie, ktoré  bývajú

zdrojom nesprávnych interpretácií  zákona (nevyhnutný rozsah

v § 9 ods. 1 a podobne), nepoužíva správnu terminológiu, na-

príklad elektrina namiesto elektrická energia, vzdušné vede-

nie namiesto vonkajšie vedenie a podobne.

 

     Na záver chcem povedať, že na základe uvedených základ-

ných pripomienok,  ale i formálnych chýb,  ktoré by boli od-

strániteľné, možno konštatovať,  že predkladaný návrh zákona

o energetike neplní funkciu  podpory transformačného procesu

a nie je zosúladený s energetickou politikou Európskej únie,

nezabezpečuje realizáciu už  prijatých medzinárodných záväz-

kov Slovenskej  republiky a je v protiklade  so žiaducim po-

stupom demokratizačného procesu. Ale čo je podstatné, prija-

tím predkladaného návrhu zákona by sa postupom transformácie

vyžadovala jeho neustála zmena a úprava, čím by sa narušova-

lo stabilné podnikateľské prostredie nevyhnutné na dosahova-

nie ekonomickej prosperity.

 

     Na základe uvedených  argumentov  predložený návrh o e-

nergetike nie je vhodné schváliť. Vyžaduje si prepracovanie.

Preto podávam  procedurálny návrh na  vrátenie návrhu zákona

predkladateľovi na dopracovanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Tým sme vyčerpali  vystúpenia všetkých poslancov, ktorí

sa prihlásili  do rozpravy. Uzatváram rozpravu  o tomto bode

programu a vyhlasujem ju za skončenú.

 

     Pán minister,  chcete sa vyjadriť  k rozprave a  zaujať

stanovisko? Nie. Ďakujem pekne.  Pán spoločný spravodajca sa

tiež nechce vyjadriť. Pristúpime k prvému hlasovaniu.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, pozývam všetkých do rokova-

cej  miestnosti.  Budeme  hlasovať.  Najskôr budeme hlasovať

o  návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom  poriadku.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     v zmysle rokovacieho poriadku najprv hlasujeme o stano-

viskách výborov. Stanovisko výborov je v odporúčaní, aby Ná-

rodná rada schválila postup tohto zákona do druhého čítania.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, prosím,  prezentujme sa a

vzápätí hlasujme o návrhu zaradenia do druhého čítania.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  znova  mobilizujem pánov

poslancov a pani  poslankyne, aby sa  dostavili do rokovacej

miestnosti. Nie sme zatiaľ uznášaniaschopní. Bohužiaľ, pravé

krídlo parlamentu nie je prítomné.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení  páni poslanci, ktorí sa

nachádzate mimo rokovacej miestnosti,  pozývam vás na hlaso-

vanie. Nie sme zatiaľ uznášaniaschopní. Ďakujem za každú po-

silu v hlasovaní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, zopakujeme ešte raz hlaso-

vanie o zaradení do druhého  čítania, tak ako ho navrhol pán

spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Dúfam, že aj stojaci páni poslanci vykonali svoj hlaso-

vací úkon. (Smiech a potlesk v sále.) Trpezlivosť  ruže pri-

náša.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom a na určenie gestorského

výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Predseda Národnej  rady  rozhodol  prideliť  vládny ná-

vrh zákona o energetike a o zmene  zákona číslo 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač

760) na prerokovanie  Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre  financie,  rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody.

 

     K uvedenému návrhu zákona  ako gestorský výbor Národnej

rady Slovenskej republiky určil výbor pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie.

 

     Určil lehotu na prerokovanie vo výboroch do 23. januára

1998 a v gestorskom výbore do 29. januára 1998.

 

     Odporúčam, aby sme hlasovali o týchto návrhoch ako cel-

ku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcem sa len opýtať, či  náhodou pán poslanec Juriš ne-

predložil návrh na vrátenie.

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pretože sme  schválili návrh  výborov,  že zákon ide do

druhého čítania, návrh pána Juriša stratil zmysel.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  prosím,  prezentujme  sa

a vzápätí hlasujme  o pridelení výborom,  určení gestorského

výboru a termínov, ako ich predložil spoločný spravodajca.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Prosím vás,  vážené  kolegyne a kolegovia, sústreďme sa

na hlasovanie.  Budeme opakovať hlasovanie.  Prosím, prezen-

tujme sa a vzápätí hlasujme. Opakovane hlasujeme o pridelení

výborom, o určení  gestorského  výboru a o určených lehotách

na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a príslušné  lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi  aj pánu spoločnému spra-

vodajcovi.

 

 

     Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je

 

     správa o stave a rozvoji  malého a stredného podnikania

a o jeho podpore v Slovenskej republike v roku 1996.

 

     Správu ste dostali ako tlač číslo 777 a spoločnú správu

výborov  ako tlač  číslo 777a, ktorej  súčasťou  je aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Dávam slovo ministrovi hospodárstva Slovenskej republi-

ky pánu Karolovi Česnekovi a prosím ho, aby správu uviedol.

 

     Nech sa páči.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladaná správa hodnotí vývoj  tohto sektora v malom

a strednom podnikaní a štátnu  podporu  doplnenú zahraničnou

podporou, ktorá  sa v predmetnom  roku 1996 poskytla na jeho

rozvoj. Dôležitou  časťou správy je  však návrh opatrení  na

roky 1997-1998, ktoré sú rozpracovaním vládou Slovenskej re-

publiky schválenej štátnej strednodobej politiky podpory ma-

lému a strednému podnikaniu. Chcel by som na zdokumentovanie

stavu o rozvoji  tohto  sektora  uviesť nasledujúce  vybrané

údaje.

 

     V Obchodnom registri bolo  evidovaných 53 260 organizá-

cií zameraných na tvorbu zisku, čo predstavuje nárast oproti

roku 1995 o 22,1 %.  Počet  živnostníkov  poklesol o 2,8 % a

naopak  vzrástol počet  osôb podnikajúcich formou slobodných

povolaní o 43,5 % a počet samostatne hospodáriacich roľníkov

o 7,2 %. Pozitívne  možno  hodnotiť  najmä dosiahnutý podiel

malého a stredného  podnikania na  celkovej produkcii vybra-

ných odvetví. Relatívne vysoké tempo v roku 1996 sa podarilo

zachovať  najmä vďaka  zvýšenej ekonomickej  aktivite malých

a stredných podnikov, ktoré vytvorili  pridanú hodnotu v ob-

jeme 266,9 mld. Sk v bežných cenách, čo predstavovalo 50,9 %

z celkovej pridanej  hodnoty  vytvorenej v národnej ekonomi-

ke.  Daňové plnenie  týchto  subjektov  dosiahlo u fyzických

osôb 20 404 mil. Sk,  čo v porovnaní s rokom 1995 predstavo-

valo 115,6 % a u právnických osôb sa splnilo vo výške 32 334

mil., čo tvorilo 86,7 %.

 

     V oblasti štátnej podpory  by som chcel upriamiť pozor-

nosť  na  podporu  realizovanú  prostredníctvom ministerstva

hospodárstva  a  zainteresovaných  inštitúcií  ako  Národnej

agentúry pre rozvoj  malého a stredného podnikania a Sloven-

skej záručnej a rozvojovej banky. Za účelom podpory realizu-

je Národná  agentúra poradenské  služby, v rámci ktorých po-

skytuje obchodné, investičné a kooperačné informácie a pomá-

ha pri vzdelávaní a zabezpečovaní finančných zdrojov pre ma-

lé a stredné podniky.

 

     Významným z hľadiska  získavania finančných zdrojov pre

malých a stredných podnikateľov je podporný úverový program,

z ktorého  sa v roku 1996 poskytlo 223 úverov  vo  výške 745

mil. Sk.  Počas celkového trvania  tohto  programu sa z neho

poskytlo 459 úverov  v  celkovej  hodnote 1 331 mil. Sk. Fi-

nančná  pomoc  podnikateľom  sa  poskytla aj prostredníctvom

ďalších  programov, z ktorých  by  som chcel  spomenúť  malú

pôžičkovú  schému so 120 poskytnutými  úvermi do konca  roku

1996 a spoločnosť  zárodkového  kapitálu,  ktorá realizovala

8 zárodkových investičných zámerov vo výške 19,6 mil. korún.

Za významné považujem  aktivity v Slovenskej záručnej a roz-

vojovej banke predovšetkým v oblasti záruk. Táto banka v sú-

časnom období  realizuje 11 špecializovaných záručných prog-

ramov a záruky  sú dôležitým a veľmi žiadaným nástrojom pod-

pory malého a stredného podnikania, pričom výška záruky môže

dosiahnuť až 85 % istiny  úveru do maximálnej výšky 200 mil.

korún.

 

     Na rozvoj v rokoch 1997 a 1998 sú zamerané návrhy opat-

rení, ktoré vychádzajú z vládou schváleného materiálu Štátna

strednodobá politika  podpory malého a stredného  podnikania

na obdobie do roku 2 000. V rámci opatrení na inštitucionál-

ne zabezpečenie rozvoja sa  bude realizovať rozšírenie siete

regionálnych poradenských a informačných centier, resp. pod-

nikateľských inovačných centier tak, aby sa vyrovnalo pokry-

tie  jednotlivých  krajov z pohľadu  potrieb podnikateľských

subjektov.

 

     Ďalšou úlohou v tejto oblasti je dopracovanie a zavede-

nie účinného monitorovacieho  systému. V oblasti legislatív-

nych a regulatórnych  opatrení bude  pokračovať ďalej proces

zlepšovania  podnikateľského  prostredia a odstraňovania ba-

riér podnikania. I naďalej  zostanú významným nástrojom pod-

pory  rozvoja  finančné  podporné  programy. Na rok 1998 mi-

nisterstvo hospodárstva  navrhlo  spolu 11 nových  programov

s celkovou hodnotou 263 mil. Sk a s prebiehajúcimi programa-

mi, na ktoré  sa požaduje zo štátneho rozpočtu  508 mil. ko-

rún, sa takto na podporu malého a stredného podnikania v ro-

ku 1998 požadovalo zo štátneho rozpočtu 771 mil. Sk.

 

     Predkladaný materiál  prešiel v júli  tohto roku pripo-

mienkovým konaním ústrednými orgánmi štátnej správy a pripo-

mienky boli vyhodnotené a zapracované. Následne bol materiál

v stanovenom  termíne predložený na rokovanie  vlády a vláda

predložený materiál na svojom  zasadnutí 7. októbra 1997 zo-

brala na vedomie a v bode D uznesenia  vlády číslo 702 pove-

rila  predsedu vlády,  aby ho  predložil predsedovi Národnej

rady na prerokovanie v Národnej rade.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem vám  za doterajšiu  pozornosť a dovoľte mi, aby

som vás na záver predovšetkým  požiadal o pokračovanie v po-

skytovaní podpory tomuto mladému, dynamickému,  ale musím aj

povedať,  že najmä v oblasti  získavania  finančných zdrojov

zatiaľ slabému sektoru nášho hospodárstva.

 

     Ďakujem  za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán minister, ďakujem vám pekne za podanú správu a pro-

sím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo pánu poslancovi Cingelovi, ktorý v zastúpe-

ní  povereného  spoločného   spravodajcu  podáva  informáciu

o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o výsledku prerokúvania správy o stave a rozvoji malého

a stredného podnikania a jeho podpore v Slovenskej republike

v roku 1996 (tlač 777).

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej  republiky  pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie v súlade s § 78 a § 88

zákona  Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky  ako gestor-

ský výbor  spoločnú správu  výborov Národnej rady Slovenskej

republiky o výsledku  prerokovania správy o  stave a rozvoji

malého a stredného  podnikania a  jeho  podpore v Slovenskej

republike v roku 1996.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1809 z 22. októbra 1997 pridelil  správu na prerokova-

nie s lehotou do 7. novembra 1997 týmto  výborom: Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Ako gestorský  výbor určil Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

na vypracovanie spoločnej správy o výsledku  prerokovania vo

výboroch a predloženie  návrhu uznesenia  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Uvedené výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač.

Gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo

446 zo 4. novembra 1997.

 

     Iné výbory  Národnej  rady Slovenskej  republiky správu

neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí  nie  sú členmi výborov  uvedených v časti I

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Vý-

bory, ktorým  bola pridelená parlamentná  tlač na prerokova-

nie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval správu 5. novembra 1997 a odporu-

čil uznesením  číslo 510 Národnej  rade Slovenskej republiky

vziať správu na vedomie.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu 29. októb-

ra 1997 a uznesením číslo 439 odporučil  Národnej  rade Slo-

venskej republiky vziať správu na vedomie.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti prerokoval správu 5.

novembra 1997 a uznesením  číslo 278 odporučil Národnej rade

Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval  správu 11. novembra 1997

a uznesením číslo 377 odporučil Národnej rade Slovenskej re-

publiky vziať správu na vedomie.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

k parlamentnej tlači neboli predložené.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky vziať správu na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je

v prílohe  spoločnej správy  gestorského výboru.  Súčasne ma

poveril uznesením výboru číslo 46 ako spoločného spravodajcu

predložiť návrhy podľa § 83 atď.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, ďakujem pekne  za podanú správu a prosím,

aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som nedostal písomnú prihlášku  do rozpravy. Preto sa pýtam,

či  sa niekto  hlási do  rozpravy ústne, alebo elektronicky.

Zaznamenávam pána poslanca  Baránika. Končím možnosť prihlá-

senia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Baránik, máte slovo.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vyjadril kladné stanovisko k správe

ministerstva hospodárstva k malému a strednému podnikaniu za

rok 1996. Ľutujem, že túto správu prerokúvame na konci roka,

lebo mala byť prerokovaná ešte v prvom polroku 1997.

 

     Správa je stručná, vecná a z obsahovej  stránky výstiž-

ná. Preto  ju hodnotím  pozitívne. Malé a stredné podnikanie

u nás  ako každé  iné odvetvie  azda ešte  viac má v procese

transformácie množstvo  problémov. K nim  patrí predovšetkým

nedostatok  lacného kapitálu.  To je  všeobecný problém. Ale

v tomto období, hlavne v roku 1997, je to špecifické, preto-

že peniaze  na kapitálovom trhu  sú veľmi  drahé, a preto sú

úvery za týchto podmienok  pre malých a stredných podnikate-

ľov prakticky neprijateľné.

 

     Situácia sa  zhoršila aj tým, že v tomto  roku prestali

platiť niektoré zvýhodnenia pre  malých a stredných podnika-

teľov,  ktoré  platili v predchádzajúcich  rokoch, napríklad

oslobodenie  od daní atď. Vzhľadom  na to, že existujú rôzne

formy pomoci malému a strednému podnikaniu, a keďže už urči-

tý čas tieto formy pomoci  pôsobili, bolo by žiaduce ich vy-

hodnotiť, aby  sme vedeli, ktoré formy  treba opustiť, ktoré

treba podporiť a rozšíriť ich účinnosť a, samozrejme, aj zá-

sobiť príslušnými  zdrojmi, predovšetkým kapitálovými. Odpo-

rúčal by  som, pán minister,  aby sa vyhodnotili  doterajšie

formy pomoci z hľadiska  celkového efektu  na tvorbu majetku

malých a stredných  podnikateľov, z hľadiska  tvorby stabil-

ných pracovných miest, z hľadiska rozsahu produkcie a z hľa-

diska ekonomickej sily organizácie.  To znamená, ako jednot-

livé formy  pomoci pomohli tomu, aby  malé a stredné podniky

ekonomicky zosilneli.

 

     Ďalej by som odporúčal, aby sa v rámci priemyselnej po-

litiky spracovala koncepcia vzájomnej  väzby malých a stred-

ných podnikov na veľké podniky, hlavne na tie, ktoré sú póly

rastu v rámci  celej  ekonomiky  Slovenskej republiky. Samo-

zrejme, môže to platiť aj  pre jednotlivé regióny. To zname-

ná, že v každom regióne máme niekoľko podnikov alebo len je-

den podnik, ktorý je ťahúnom ekonomiky v tomto regióne, a na

ten  by malo  nadväzovať  malé a stredné  podnikanie, aby sa

ekonomika rozvíjala v tomto  zmysle v určitých rojoch. To by

určite prispelo k tomu, aby sme vniesli do malého a stredné-

ho podnikania viac cieľavedomosti.

 

     Ďalej odporúčam, aby sa urobila analýza pôsobenia záko-

na o dani z príjmov  fyzických a právnických osôb. Domnievam

sa,  že  by  bolo  žiaduce v niektorých  prípadoch  pre malé

a stredné podnikanie prijať opatrenia, napríklad v cestovnom

ruchu, pretože existujú odvetvia, ktoré budú trvalo založené

len na forme podnikania  formou malého podnikania. To zname-

ná, že v týchto prípadoch by bolo potrebné na základe analý-

zy v konkrétnych regiónoch prehodnotiť situáciu a selektívne

prijať niektoré  opatrenia, ako napríklad  oslobodiť od dane

z príjmov,  pretože  napríklad v regióne  Vysoké Tatry veľmi

poklesol počet živnostníkov a drobných podnikateľov vzhľadom

na  to, že  prestalo  platiť  oslobodenie od  dane z príjmu.

Vzhľadom na to,  že platí  zákon o dani z príjmu, títo obča-

nia,  ktorí podnikali  formou prenajímania  svojich domov na

ubytovanie, sa prihlásili  ako nezamestnaní, zrušili živnosť

a sú odkázaní  na podporu v nezamestnanosti.  Štát z toho má

stratu, pretože poskytuje podporu v nezamestnanosti, musí za

nezamestnaných platiť sociálne, zdravotné a nemocenské pois-

tenie atď. To znamená, že štát z toho nemá  nijaký efekt, má

len stratu. Ak by sme týchto podnikateľov oslobodili od pla-

tenia daní,  samozrejme, štát by tým  získal efekt z rozvoja

cestovného  ruchu a nemusel by platiť  prostriedky do uvede-

ných fondov.

 

     Domnievam sa, že na základe konkrétnej analýzy konkrét-

nych regiónov by  bolo možné takúto  prax uplatniť a štát by

rozvojom cestovného ruchu získal podstatne väčší zdroj príj-

mov, ako  je príjem z dane  fyzických osôb,  ak sú tieto  za

týchto podmienok  také, aké sú.  To znamená, bránia  rozvoju

tejto formy podnikania.

 

     Samozrejme,  vyzývam vás,  aby ste  podporili návrh  na

uznesenie,  aby  Národná  rada  akceptovala,  prijala správu

o malom a strednom podnikaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Pýtam  sa pána  ministra, či  chce k  vystúpenému poslancovi

zaujať stanovisko. Nie. Rovnako ani pán spoločný spravodajca.

 

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia,  pristúpime k hlasovaniu

o predloženej správe o malom a strednom podnikaní.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Prečítam návrh  uznesenia Národnej rady  Slovenskej re-

publiky: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a je-

ho podpore v Slovenskej republike v roku 1996."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia, ktoré práve prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  prosím, aby ste sa zmobi-

lizovali. Skutočne je to problém. Trvalo vás pozývame, znova

a znova, do rokovacej miestnosti. Prosím vás, majme voči se-

be vzájomnú úctu. Opakujem,  pozývam vás všetkých do rokova-

cej  miestnosti,  budeme  hlasovať.  Priatelia,  už  z  úcty

k vlastným podpisom,  ktoré ste  urobili v predizbe, kde  sa

všetci podpisujeme, že sme prítomní.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

uznesenia, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca. Tý-

ka sa správy o rozvoji malého a stredného podnikania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky  k správe o  stave  a rozvoji malého a

stredného podnikania a o jeho podpore v Slovenskej republike

v roku 1996.

 

     Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

 

     Priatelia, prosím, zotrvajme v tejto miestnosti. Budeme

ďalej  pokračovať v programe. Je v našom záujme, aby sme ná-

ročný program, ktorý máme  na rokovaní 37. schôdze, skončili

tento týždeň čo možno najskôr.

 

     Teraz podľa  schváleného  programu a s ohľadom na vývoj

hlasovania pristúpime k bodu

 

     informácia   ministra  financií   Slovenskej  republiky

o zmene  podmienok na  uplatnenie  dotácií k cenám  tepelnej

energie dodávanej  domácnostiam a o dosahoch  tejto  zmeny a

rozprava k informácii.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády.  Nech sa páči, máte slo-

vo, môžete uviesť svoju správu.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi predniesť  informáciu o zmene podmienok čer-

pania dotácií k cenám  tepelnej  energie dodávanej domácnos-

tiam a o dosahoch tejto zmeny.

 

 

     Na úvod  pokladám za potrebné  upozorniť na skutočnosť,

že dotácie k cenám tepelnej  energie sa začali poskytovať od

roku 1991 zo štátneho  rozpočtu  federácie, a to  na rozdiel

medzi maximálnou  cenou určenou pre  užívateľov bytov, ktorá

sa určila v sume 89 korún za GJ, a kalkulovanou cenou výrob-

cov  tepelnej energie,  ktorí používali  pri výrobe tepelnej

energie v kotloch s výkonom nad 6 MW plynné alebo tekuté pa-

livo, t. j. palivo s vyššou  cenovou úrovňou, ako  bola cena

uhlia zakalkulovaná v maximálnej  cene pre užívateľov bytov.

Príjemcami dotácií boli výrobcovia tepelnej energie.

 

     Po  vzniku Slovenskej  republiky na  základe iniciatívy

správcov bytového fondu sa  príjemcami dotácií stali odbera-

telia tepelnej  energie, ktorí  očakávali,  že budú s týmito

finančnými prostriedkami voľne disponovať. Ich očakávanie sa

nesplnilo, nakoľko dotácie boli stanovené ako prísne účelové

len na úhradu faktúr  dodávateľov tepelnej energie prostred-

níctvom osobitného účtu. Na poskytovanie dotácií sa vypraco-

vali smernice, ktoré  nadväzovali na príslušné cenové výmery

a určovali  podmienky  na uplatňovanie  dotácií a spôsob ich

čerpania. Dotácie sa poskytovali  na úhradu cenových rozdie-

lov medzi cenou určenou na základe kalkulácie ceny u výrobcu

tepelnej energie a pevnou  maximálnou cenou určenou pre uží-

vateľov vlastníkov bytov a z hľadiska  mechanizmu ich posky-

tovania sa chápali ako nárokové. Čo sa v tomto období podce-

nilo, bola skutočnosť, že poskytovanie  dotácií týmto spôso-

bom  nemotivovalo k úsporám,  naopak, v snahe  maximalizovať

dotácie vyššími objemami dodávok  tepla a tlakom na zvyšova-

nie nákladových položiek a  kalkulovaného zisku vo vecne re-

gulovaných  cenách, teda  dotácie pôsobili kontraproduktívne

k racionalizácii dodávok tepla.

 

     Kontrolné mechanizmy sa v dôsledku veľkého množstva po-

berateľov dotácií a limitovaných kapacít kontrolných orgánov

ukázali ako  nedostatočne  účinné. Pritom  sa iba  výnimočne

pri  kontrolách zistili  prípady, keď  nedošlo k porušovaniu

predpisov v tejto oblasti  zo strany dodávateľov a distribu-

térov tepla a teplej vody. Kontrolné orgány správy finančnej

kontroly  podstatnú  časť  svojej  činnosti  zameriavali  na

oblasť kontroly  tvorby cien a dodržiavania  platnej cenovej

legislatívy v tejto oblasti.

 

     V  roku 1996 v  rámci 305 cenových  previerok  vykonali

previerku 176 výrobcov  tepla, pričom preukázaný neoprávnený

majetkový  prospech  predstavoval 10,6 mil. korún. Zatiaľ sa

v roku 1997 vykonalo 216 previerok,  z toho 127 bolo zamera-

ných na  tvorbu cien tepla.  Zistený majetkový prospech  bol

vyčíslený v objeme 9,4 mil. korún. V tejto  oblasti si nepl-

nili svoje povinnosti ani  príjemcovia dotácií - odberatelia

tepla, ktorých povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvných vzťahov

bola kontrola  fakturovaných  cien a dodávok, a ani nespolu-

pracovali s príslušnými cenovými  orgánmi či už z neznalosti

problémov, alebo sa spoliehali na to, že prostriedky štátne-

ho  rozpočtu sú  a  budú i naďalej  nevyčerpateľným  zdrojom

úhrad cenových  rozdielov. To sa  týka najmä bytových  druž-

stiev, ktoré  sú najpočetnejšou skupinou  príjemcov dotácií.

Pritom cena za vyrobený a dodaný GJ bola u niektorých výrob-

cov 500 Sk a rentabilita sa pohybovala od 25 % do 40 %, pri-

čom odberatelia - príjemcovia dotácií - takúto cenu prijíma-

li ako samozrejmosť.

 

     I  napriek  regulačným  opatreniam,  sankčným  postihom

a vplyvu kontrolných mechanizmov vyčlenené dotácie v štátnom

rozpočte v plnom  rozsahu  nepokrývajú  požiadavky na úhradu

cenových rozdielov medzi cenou  pre obyvateľov a vecne regu-

lovanou cenou  dodávateľov, na čo vplývajú  najmä vysoké in-

vestičné náklady v tepelnom  hospodárstve a rozsiahly inves-

tičný program prebudovania tepelných zdrojov a zariadení.

 

     V tejto súvislosti je  nutné upozorniť, že najpočetnej-

šie tepelnotechnické  zariadenia sú v majetku  miest a obcí,

ktoré však  na prevádzku, udržovanie,  prípadne ďalší rozvoj

neposkytli žiadne finančné  prostriedky a v podstate zneuží-

vali dotačný systém na  riešenie technických problémov často

zastaraných tepelnotechnických zariadení.

 

     Cenové rozdiely ako základ  na stanovenie výšky dotácií

v dôsledku neustáleho rastu vecne regulovaných cien výrobcov

sa každý  rok zvyšovali, čo  malo za následok  prekračovanie

rozpočtovaných dotácií k cenám tepelnej energie. K zásadnému

prekročeniu  dotácií  v sume 1,8 mld. došlo v roku 1996, keď

rozpočtované  dotácie v  sume 2,5 mld. sa  vyčerpali  v sume

4,3 mld. korún. Podľa  cenových predpisov  si výrobcovia te-

pelnej  energie mohli  do cien  započítať okrem  primeraného

zisku aj zvýšený zisk určený  na financovanie investícií za-

meraných na úsporu vlastných nákladov v tepelnom hospodárst-

ve, teda i  na zníženie ceny od výrobcu  tepla. Efekt úspory

nákladov sa  dosiaľ neprejavil, len  sa proklamoval, pretože

cena tepla - i keď ceny vstupov sa mierne zvýšili - narástla

od roku 1993 takmer o 25 %. Z toho  možno  vyvodiť záver, že

v nákladoch tepelného hospodárstva sú  značné rezervy a pro-

striedky sa používali neefektívne.

 

     S cieľom  zabezpečiť  zreálnenie  poskytovania  dotácií

k cenám  tepelnej  energie na 2. polrok 1997 vypracovalo mi-

nisterstvo  financií  smernicu,  ktorou  sa  stanovil postup

vychádzajúci z neprekročiteľného limitu dotácií vypočítaného

zo skutočného  čerpania  dotácií za 2. polrok 1996 kráteného

o 30 %, teda v priemere asi o 30 Sk  na  GJ dodaného  tepla.

Vypočítaná  suma dotácií  predstavuje neprekročiteľný  limit

dotácií na 2. polrok 1997, ktorý  rozpísali príslušné daňové

úrady jednotlivým príjemcom dotácií. Podotýkam, že časť uve-

deného zníženia  dotácií je pokrytá zvýšením  ceny zo 140 na

150 Sk za GJ od 1. 8. 1997.

 

     Vzhľadom na skutočnosť, že  pri priemernej cene výrobcu

250 Sk za  GJ a maximálnej cene 150 Sk za GJ pre  obyvateľov

sa rozdiel uhrádzal zo štátneho  rozpočtu v plnej sume, krá-

tenie  dotácií v 2. polroku o 30 % predpokladáme  uhradzovať

z úspor nákladov,  resp. krátenia zisku  výrobcov tepla, ako

aj z racionalizácie  dodávok  tepla,  pretože byty  sa často

prekurujú a dodávka  teplej  úžitkovej vody s teplotou často

až 80 stupňov tiež nie je potrebná.

 

     O nerovnakom  prístupe k tomuto  problému  a  rezervách

svedčia  aj  aktuálne  poznatky  ministerstva  financií,  že

v rámci  prerokovania  limitu  pre  jednotlivých odberateľov

tepla boli  vznesené požiadavky na  umožnenie presunu úspory

časti už  takto zníženého  limitu v prospech iných príjemcov

dotácií. Ako ilustratívny prípad  uvádzam, že v tlači riadi-

teľ Bytového podniku Poprad uviedol, že v rámci racionalizá-

cie dodávok tepla nebudú ani  pri krátení dotácií žiadne do-

sahy na obyvateľov Popradu,  naopak, pri úspore dodávok budú

obyvatelia menej platiť.

 

     Na záver pokladám za  potrebné uviesť, že ďalší postup,

už aj s ohľadom na vytvorenie podmienok na integráciu so zá-

padnou Európou, smeruje k ekonomizácii ceny tepla pre obyva-

teľov a k riešeniu dosahov na sociálne slabšie vrstvy obyva-

teľstva, napríklad formou  príspevku na  bývanie. V uvedenom

smere sa začalo pracovať na  príprave takéhoto modelu a prí-

slušnej legislatívy. I keď v tejto oblasti nekopírujeme Čes-

kú republiku, len na ilustráciu  uvádzam, že v Českej repub-

like  pri dvojnásobne  väčšom bytovom  fonde uvažujú  na rok

1998 pôvodne s dotáciou  vo výške 200 mil. do konca  apríla,

ale v súčasnosti  štátny rozpočet schválený  vo vláde Českej

republiky neuvažuje  ani s korunou dotácie  na teplo, zatiaľ

čo v návrhu  štátneho rozpočtu a dnes už v schválenom návrhu

štátneho rozpočtu sa počíta so sumou 1,6 mld. korún.

 

     Tiež si treba uvedomiť, že ak teplo neplatí priamo oby-

vateľ, užívateľ tepla, cez dotácie ho platia zo svojich daní

všetci, aj tí,  ktorí si teplo  zabezpečujú sami a bez dotá-

cií. Nakoľko doterajšie administratívne a zložité obmedzenia

v čerpaní dotácií neviedli k želateľnému účinku, limitovanie

dotácií pokladáme za prvý krok k ozdraveniu situácie v tejto

sfére, aj  keď v niektorých  ohľadoch mohol priniesť  určité

čiastkové problémy.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi vlády za  informáciu, ktorú

nám predložil.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som

nedostal písomnú  prihlášku, ale elektronicky  je prihlásený

pán  poslanec Fico a pán  poslanec  Hornáček.  Poznamenávam.

(Hlas z pléna.) Dobre. Končím možnosť prihlásenia do rozpra-

vy.

 

     Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     už som  na vlastnej koži pocítil,  pokiaľ ide o bývanie

v činžiaku, čo znamená prijatie smernice Ministerstva finan-

cií Slovenskej republiky,  pretože všetci užívatelia, nájom-

covia bytov v mojom  bytovom  dome dostali oznámenie,  že od

10.00 hodiny večer do 6.00 hodiny ráno nebude teplá voda, že

sa nebude kúriť a, myslím si,  že toto asi nemalo byť cieľom

smernice  Ministerstva financií  Slovenskej republiky, ktorá

mala viesť k niečomu celkom  inému. Takéto príklady, ako som

teraz uviedol, sú, žiaľ, známe z celého  Slovenska. Správco-

via bytového  fondu  pristupujú k radikálnemu obmedzeniu do-

dávky teplej  vody a tepla do bytových domov.  Myslím si, že

to  môže mať  za  následok  aj zhoršenie  zdravotného stavu.

Obrátili sa na mňa desiatky  rodičov kvôli malým deťom, kto-

ré, bohužiaľ,  nemajú zabezpečený dostatok  tepla vo svojich

bytoch.

 

     Vážené dámy a páni, smernica Ministerstva financií Slo-

venskej republiky, ktorou sa  určujú podmienky na uplatňova-

nie dotácií k cenám  tepelnej energie dodávanej domácnostiam

a spôsob  ich čerpania, v podstatnej  miere  mení  stanovené

pravidlá čerpania dotácií k cenám  tepelnej energie stanove-

ným na celý rok 1997, doslova  niekoľko týždňov pred ukonče-

ním  rozpočtového  roku 1997.  Uplatňovanie  tejto  smernice

v praxi  ohrozuje  stabilitu  rozpočtov  miest a obcí,  nimi

zriadených organizácií na správu  bytového fondu a tepelných

zariadení, ale  aj ďalších správcov  bytového fondu, ako  aj

dodržanie  zmluvných  vzťahov v tejto  oblasti, ktoré mestá,

obce a ďalší správcovia  bytového  fondu  uzatvorili s inými

subjektmi na správu bytového  fondu, výrobu a dodávku tepla,

teplej úžitkovej  vody  vychádzajúc zo  štátneho rozpočtu na

rok 1997 a pravidiel stanovených predchádzajúcim výmerom Mi-

nisterstva financií Slovenskej republiky.

 

     Podľa  nášho názoru smernica zasahuje  do dodávateľsko-

-odberateľských vzťahov  uzavretých v súlade s Obchodným zá-

konníkom, obchodnými zmluvami medzi odberateľmi a dodávateľ-

mi na rozpočtový  rok 1997 so spätnou účinnosťou  od 1. júla

1997. To  znamená,  že je  retroaktívna, čo  nie je v súlade

s princípmi právneho štátu. Podľa obvyklých vzťahov v oblas-

ti výroby a dodávky tepla a teplej úžitkovej  vody v nadväz-

nosti na dané prírodné klimatické podmienky Slovenska sa vý-

roba a dodávka  tepla  realizuje  na  začiatku a konci  roka

v nadväznosti na priebeh vonkajších teplôt. V letných mesia-

coch  sa vykonáva  plánovaná údržba,  opravy a rekonštrukcie

zariadení na  výrobu tepla a teplej  úžitkovej  vody. Z toho

logicky vyplýva,  že časový priebeh  čerpania dotácií vychá-

dzajúci z klimatických  podmienok 1. polroka 1997 a  rozsahu

plánovaných prác  a údržby realizovaných  mimo vykurovacieho

obdobia je do 22. 10. 1997, keď bol  vydaný  výmer minister-

stva financií daný prírodnými podmienkami, teda klimatickými

podmienkami v 1. polroku  1997 a zmluvnými vzťahmi uzatvore-

nými na  opravy, údržbu a rekonštrukcie  zariadení na výrobu

tepla a teplej úžitkovej vody.

 

     Smernica zasahuje  do týchto ekonomických  vzťahov, ako

som už uviedol, so spätnou účinnosťou od 1. júla 1997. Takto

stanovené nové podmienky čerpania dotácií nie je reálne mož-

né  ekonomicky  zvládnuť v posledných  dvoch mesiacoch  roku

1997, keď sa potreba vykurovania, t. j. aj vlastných finanč-

ných  zdrojov  a  dotácií,  odvíja  od  priebehu  vonkajších

teplôt. Uplatnenie smernice zasahuje do ekonomických vzťahov

viacerých  subjektov  v reťazci - výroba,  prenos,  spotreba

tepla a teplej  úžitkovej vody -, to znamená aj do rozpočtov

miest a obcí, ich organizácií, bytových družstiev, spoločen-

stiev vlastníkov  bytov a podobne.  Osobitne ma mrzí,  že na

jednej strane tlačíme, aby sme byty čo najrýchlejšie predali

do vlastníctva občanov,  prenášame zodpovednosť na spoločen-

stvá vlastníkov bytov, a potom ich staviame dva mesiace pred

ukončením rozpočtového roku  do neriešiteľných situácií, keď

majú  uzatvárať  nové  zmluvy,  narastá  byrokracia  a oveľa

väčšie problémy, ako sa dali očakávať.

 

     Tieto inštitúcie, mestá,  obce, bytové družstvá, spolo-

čenstvá vlastníkov  bytov s týmto  finančným výpadkom jedno-

ducho nepočítali a nemohli počítať, pretože  to bolo prekva-

penie ako blesk z jasného neba, a nie  sú  schopné ho vykryť

z vlastných zdrojov. To postupne v reťazci - spotreba  tepla

a teplej úžitkovej vody, prenos,  výroba a dodávatelia ener-

gií - spôsobí  podľa  nášho názoru  vznik platobnej neschop-

nosti.  Opatrenie  finančne  najväčšmi  postihne organizácie

a mestá, ktoré  sa počas štátom  garantovaných podmienok ro-

zhodli z vlastných a zahraničných zdrojov realizovať finanč-

ne  náročné rekonštrukcie  tepelných zdrojov  s návratnosťou

vynaložených  prostriedkov v cene  tepla a teplej  úžitkovej

vody.

 

     Štátna dotácia pokrýva  rozdiel medzi regulovanou cenou

tepla  kontrolovanou štátnymi orgánmi a štátom určenou cenou

tepla  pre občanov.  Podmienky na  určovanie cien,  a tým aj

potreby dotácií  sú takmer celkom v rukách štátnych inštitú-

cií. Príjemcom  dotácií je vlastník domu.  Nie je doriešené,

ako, komu  a na koho  ťarchu vyúčtuje 30-percentné  krátenie

dotácií. Smernica vo svojom odseku 2 ďalej uvádza, že na do-

táciu nie je právny nárok.  Je absurdné, ak štát určí všetky

podmienky pri  tvorbe  cien tepla a teplej  úžitkovej  vody,

a tým aj vlastníkovi bytového domu spôsobí stratu - to je to

krátenie dotácie -, že príjemca dotácie na ňu nemá ani práv-

ny nárok,  teda nemusí mu  byť zo subjektívneho  rozhodnutia

daňového úradu takáto dotácia poskytnutá.

 

     Vychádzajúc z týchto skutočností potvrdených poznatkami

z miest, obcí, bytových  družstiev, spoločenstiev vlastníkov

bytov, ale aj konkrétnych  občanov  považujeme túto smernicu

za  absolútne  nesystémové  opatrenie  Ministerstva financií

Slovenskej republiky, ktorého  realizácia je právne retroak-

tívna a zasahuje do uzatvorených zmluvných vzťahov a prináša

vážne riziká do systému  zabezpečenia výroby a dodávky tepla

a teplej úžitkovej  vody pre  občanov a občiansku vybavenosť

ku koncu roka 1997 a začiatku roka 1998 v potrebnom  rozsahu

a kvalite. Opakujem, mnohí správcovia bytov pristúpili k zá-

sadaným radikálnym obmedzujúcim  opatreniam. V noci sa nepo-

skytuje teplá  voda, v noci sa  nekúri tak, ako by  sa malo,

ako sa požaduje.

 

 

 

     Zodpovednosť za rozsah a kvalitu tepla a teplej úžitko-

vej vody pre občanov nesie v tomto zmysle jednoznačne Minis-

terstvo financií Slovenskej  republiky. Podmienky poskytova-

nia dotácií na  výrobu tepla a teplej úžitkovej  vody na rok

1998 musia  zabezpečovať  plynulosť a kvalitu  dodávok tepla

a teplej úžitkovej  vody pre občanov. Musia  byť však vopred

stanovené v štátnom  rozpočte, v tvorbe  ceny tepla a teplej

úžitkovej vody tak, aby sa  všetci účastníci v procese výro-

by, dodávky a spotreby  tepla a teplej  úžitkovej vody mohli

na túto situáciu včas pripraviť.

 

     Vzhľadom na  kritiku, ktorú som  vzniesol voči prijatej

Smernici ministerstva financií číslo 17172/1997/54, predkla-

dám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. de-

cembra 1997 k informácii ministra financií Slovenskej repub-

liky o zmene podmienok na uplatnenie  dotácií k cenám tepel-

nej energie dodávanej domácnostiam a dosahoch tejto zmeny

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky zrušiť Smernicu Ministerstva financií Sloven-

skej  republiky  číslo 17172/1997/54, ktorou  sa určujú pod-

mienky na  uplatňovanie dotácií k cenám tepelnej energie do-

dávanej domácnostiam a spôsob  ich  čerpania, a výrobu a do-

dávku tepla a teplej úžitkovej vody v roku 1997 dotovať pod-

ľa predchádzajúceho výmeru  Ministerstva financií Slovenskej

republiky."

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

 

 

     Uzatváram rozpravu.

 

     Pán podpredseda Filkus sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Trochu by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslan-

ca Fica. Chcem mu dokázať, že práve toto  je systémové opat-

renie. Teraz  abstrahujem od  dosahov, o tom môžeme hovoriť,

ale v čom vidím  systémové opatrenie. Prerozdeľovacie proce-

sy v trhovej ekonomike  vždy zastavovali trhový mechanizmus.

Tieto  prerozdeľovacie  procesy  napríklad aj  u nás v tomto

smere pôsobili neúčinne, vyslovene  neúčinne na spotrebu, či

už to bolo priamo, že to občan dostal, alebo napríklad spro-

stredkovane, prostredníctvom obce, alebo prostredníctvom by-

tových  družstiev.  Chcem  len  povedať,  aby sme nenarábali

s tým, čo je systémové, čo nesystémové. Sú tu aj iní takzva-

ní politici-populisti, ktorí tu  mali teraz sedieť a hovoriť

o cenách tepla,  keď sa ideme  trochu odborne baviť.  Mám na

mysli pána Volfa, ktorý x-krát operuje s tým "teplom".

 

     Systémové opatrenie vychádza z toho, že zastavuje alebo

obmedzuje prerozdeľovacie procesy. Samozrejme, to neznamená,

že  ekonomické  centrum  alebo zoberme  to jednoduchšie štát

nemusí prispievať napríklad na vybavenie technických podmie-

nok.  Pokiaľ ide o spotrebu,  do tej  štát  musí  investovať

a musí dať. Ale keď  sa zníži množstvo prerozdeľovacích pro-

cesov a keď nebude  spotredkovane  používať  prerozdeľovacie

procesy napríklad obec, družstvo vo vzťahu k spotrebiteľovi,

omnoho účinnejšie to bude pôsobiť  na spotrebu. V tom je ur-

čitá systémovosť.

 

     Iná vec je, súhlasím s tým, keď  ste sa veľmi konkrétne

dostali  do polohy  vykonávacích  predpisov, s tým súhlasím.

Tam sú veci, kde sú rezervy a kde sú  vyslovene kroky, ktoré

sú nepochopiteľné. Ale chcel by som podčiarknuť, že systémo-

vosť je v záujme zastaviť, znížiť prerozdeľovacie procesy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo.

 

     Myslím si, že kolega Fico mal viac zdôrazniť tú záleži-

tosť, že niektorí dodávatelia tepla urobili za posledné roky

racionalizačné  opatrenia  aj z iniciatívy  vlády a prispeli

k tomu, že sa postupuje úsporne. A nesystémovosť spočíva po-

tom v tom, že tí dodávatelia, tie obce a mestá, kde raciona-

lizačné opatrenia  neurobili, sú dnes vo  výhode, lebo sa im

strhlo  tých 30 %, ktoré sa dotovali. Tí, ktorí sa usilovali

a ktorí v tomto smere  pokračovali racionálne, sú dnes ochu-

dobnení. V tom je  ten problém.  Ináč si myslím, že  ľudí by

málo zaujímalo aj to, že sa hádame o tom, nakoľko je to sys-

témové a nesystémové, keď výsledok a podstata je jednoduchá,

že dodávatelia tepla obmedzujú teplú vodu a obmedzujú teplo.

Teraz prichádzajú  sviatky a ľudia  budú  vysedávať v zime a

naše hádky o  tom, či je to systémové  alebo nesystémové, im

veľmi nepomôžu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  pôvodne sa neuvažovalo

o tom, že  sa bude  hlasovať o tejto informácii.  Informácia

bola odovzdaná  priamo ústne pánu podpredsedovi  vlády a mi-

nistrovi financií.

 

     Pán  poslanec Fico  navrhuje uznesenie.  Na tom základe

vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme sa dostavili

na hlasovanie. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

pána poslanca  Fica. Myslím si, že všetci poznáte obsah toho

návrhu. Nech sa  páči, pán poslanec Fico. Je  to súčasť jeho

kampane.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán  podpredseda, lepšie je robiť  kampaň na od-

borných veciach ako na politických  veciach, to som už dávno

zistil na  Slovensku, ale napriek  tomu ešte raz  prednesiem

návrh tohto uznesenia.

 

     Návrh uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky zo

16. decembra 1997 k informácii  ministra financií Slovenskej

republiky o zmene  podmienok na  uplatnenie  dotácií k cenám

tepelnej  energie  dodávanej  domácnostiam  a dosahoch tejto

zmeny.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky zrušiť smernicu Ministerstva financií Sloven-

skej  republiky  číslo 17172/1997/54, ktorou  sa určujú pod-

mienky na uplatňovanie dotácií k cenám  tepelnej energie do-

dávanej  domácnostiam a spôsob  ich čerpania, a výrobu a do-

dávku tepla a teplej úžitkovej  vody v roku 1997 dotovať po-

dľa predchádzajúceho výmeru Ministerstva financií Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Počuli ste návrh pána poslanca Fica.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že návrh  uznesenia, ktorý  predložil pán

poslanec Fico, nenašiel podporu.

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi  vlády a ministrovi financií

za predloženú správu.

 

     Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     Nasleduje

 

     Program záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok.

 

     Materiál ste dostali ako tlač číslo 809.

 

     Materiál predkladá a uvedie minister kultúry Slovenskej

republiky pán Ivan Hudec.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     milí hostia,

 

     viem, že maratón vášho  rokovania je už príliš vyčerpá-

vajúci, ale predsa len by  som si dovolil požiadať vás aspoň

o kúsok  sústredenej  pozornosti,  pretože si myslím, že ide

o skutočnosti, ktoré  sú viac než alarmujúce, a bolo by viac

než žiaduce, aby sme si uvedomovali, že aj oblasť kultúrnych

pamiatok je v reálnom ohrození, a ak  nezačneme  pracovať na

viacerých projektoch, ktoré  dokážu odstrániť tento neustále

zhoršujúci  sa stav,  môžeme sa  pripraviť o stratu  jedných

z najcennejších predmetov národného kultúrneho dedičstva.

 

     Tento materiál  by sa mal  skôr a presnejšie volať stav

pamiatkovej zadlženosti Slovenskej  republiky, pretože v tom

je  podstata  celého  problému. Program  záchrany a oživenia

kultúrnych  pamiatok je  koncipovaný ako  informácia o stave

objektov a predmetov kultúrnych  pamiatok ako jednej z nena-

hraditeľných  súčastí fondu  národného kultúrneho dedičstva.

Cieľom programu je upozorniť najmä na tri skutočnosti.

 

     Po prvé, ich historický,  umelecký, estetický a pamiat-

kový význam v kontexte na nenahraditeľné hodnoty tohto fondu

a o potrebe  presunúť zodpovednosti za ich  obnovu medzi ce-

lospoločenské priority.

 

     Po druhé,  zlý  až katastrofálny  stav týchto hodnôt na

konci  tohto  tisícročia a potrebu  urýchleného uskutočnenia

opatrení  na ich  záchranu prostredníctvom  takých cieľových

projektov, ktoré  znížia tzv. pamiatkovú  zadlženosť Sloven-

skej republiky.

 

     Po tretie,  potrebu účinne riešiť  problematiku v celej

šírke, od úpravy legislatívnych noriem, určenia zodpovednos-

ti za  realizáciu záchrany kultúrnych  pamiatok, zvýhodnenia

majiteľov pri realizácii obnovy a oživenia pamiatok po účin-

nú účasť štátu a samospráv na uskutočňovaní tohto programu.

 

     Okrem evidovaných  kultúrnych pamiatok na  Slovensku je

do ústredného zoznamu  kultúrnych pamiatok Slovenskej repub-

liky zapísaných 12 026 najvýznamnejších nehnuteľných kultúr-

nych pamiatok a 29 000 významných  hnuteľných kultúrnych pa-

miatok. Z tohto fondu je v najvyššej  kategórii národné kul-

túrne pamiatky  chránených 72 objektov a ich  súborov, ktoré

predstavujú vrcholné architektonické a výtvarné diela, výni-

močné a svojím významom  výrazne presahujúce hranice Sloven-

ska. Treba  však dodať, že  aj tento súhrn  je veľmi strohý,

pretože,  žiaľ,  doteraz  sa  nepodarilo presvedčiť všetkých

tých, ktorí zodpovedajú za  starostlivosť z titulu vlastníc-

tva, že je potrebné pamiatky  nielen zapísať do zoznamu, ale

sa o ne aj primerane finančne starať.

 

     Ministerstvo kultúry  Slovenskej  republiky urobilo dô-

slednú inventarizáciu  stavu  hnuteľných a nehnuteľných kul-

túrnych  pamiatok a napríklad v oblasti nehnuteľných kultúr-

nych pamiatok  konštatujeme - práve teraz  je tento materiál

aj na rokovaní vlády -, že napríklad  nemáme zapísaných viac

hradov  alebo ich  zrúcanín do  zoznamu kultúrnych pamiatok,

ako sú tam zapísané, že sme doteraz veľmi dôsledne obchádza-

li také významné kultúrno-historické  artefakty, akým sú pa-

miatky starých Slovákov z obdobia  Svätoplukovej ríše, alebo

sme  úplne zabúdali  na ochranu  historických parkov,  ktoré

predstavujú jeden veľmi zaujímavý  fenomén  aj estetický, aj

historický. Tri najvýznamnejšie urbanisticko-architektonické

súbory  sú zaradené  do zoznamu  svetového kultúrneho dedič-

stva. V ich prípade ešte naliehavejšie vystupuje tentoraz aj

pred svetovou kultúrnou verejnosťou do popredia zodpovednosť

štátu za ich záchranu a revitalizáciu.

 

     Dovoľte mi, aby som  vyslovil presvedčenie, že postupná

realizácia tohto programu posunie pozornosť slovenského par-

lamentu a slovenskej vlády do oblasti, ktorá sa dosiaľ troš-

ku obchádzala, a na jej  základe sa zabráni zrýchľujúcemu sa

procesu nenávratného poškodzovania alebo, žiaľ, aj nenávrat-

nému zániku  mimoriadnych kultúrnych hodnôt  nášho národného

dedičstva.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, možno mi niekto

povie, že som sa dostatočne účinne  nestaral o to, aby tento

materiál bol zaradený povedzme  ešte pred schvaľovaním štát-

neho rozpočtu.  Možno poviete, že už  bolo dosť právnych no-

riem, v ktorých sa dali uplatniť niektoré projekty, ktoré sú

zaradené do projektov  legislatívneho charakteru. Musím však

povedať, že v tomto prípade nemôže rezort kultúry, minister-

stvo kultúry byť  osamotené. Jednoducho potrebujeme spoločné

vedomie  dôležitosti riešiť  túto  úlohu a potrebujeme najmä

to, aby  ste si vy, najvyšší  zákonodarný zbor  tohto štátu,

predstavitelia občanov Slovenskej  republiky, jasne uvedomo-

vali, aký  hlboký a aký  nie lichotivý stav  týchto vzácnych

predmetov kultúrneho dedičstva máme. Treba sa pozrieť pravde

do očí a podľa toho aj konať.

 

     Všetkým tým, ktorí mali  pripomienky k tomuto materiálu

pri prerokúvaní vo výbore, aj ďalším, ktorí mi ich prednies-

li osobne,  chcem poďakovať. Verím, že  tento projekt, ktorý

nájde účinnejšiu podporu nájde  najmä vo vašich radoch, bude

úspešne uvedený do  života a podarí sa nám  aspoň v priebehu

niekoľkých  desaťročí pamiatkovú  zadlženosť Slovenska mini-

málne znížiť tak, aby bola únosná.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne, pán  minister. Nech  sa páči,  zaujmite

miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo poverenému  členovi výboru  pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a šport pánu  poslancovi  Jozefovi Glinskému,

aby podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného mate-

riálu vo výbore.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  na  svojom  zasadaní 23. októbra 1997

prerokoval Program  záchrany a oživenia  kultúrnych pamiatok

predložený ministrom kultúry Slovenskej republiky Ivanom Hu-

decom. V prijatom uznesení vyjadril s ním súhlas a odporučil

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

 

     1. zaradiť  do programu 35. schôdze  Národnej rady Slo-

venskej  republiky prerokovanie  materiálu Program  záchrany

a oživenia kultúrnych  pamiatok s tým, že ho uvedie minister

kultúry Slovenskej republiky;

 

     2. predložiť na 35. schôdzu  Národnej  rady  Slovenskej

republiky  materiál  Program  záchrany a oživenia kultúrnych

pamiatok.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 3. novembra 1997 pridelil  správu ministra kultúry Sloven-

skej  republiky  na  prerokovanie  Výboru  Národnej rady pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport s tým, že  výbor o výsledku

prerokovania bude informovať  Národnú radu Slovenskej repub-

liky.

 

     Správa ministra kultúry obsahuje návrh uznesenia Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky, v ktorom  odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky správu ministra kultúry o Programe

záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok zobrať na vedomie.

 

     Vážený  pán predsedajúci,  to je  všetko k prerokovaniu

správy vo výboroch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Glinskému  a prosím ho,

aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy mám

jednu  písomnú prihlášku, a to  pani  poslankyne Rusnákovej.

Zároveň sa pýtam, či sa ešte niekto hlási  ústne alebo elek-

tronicky do  rozpravy. Nikto ďalší  sa nehlási do  rozpravy.

Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi  predniesť  stanovisko k Programu  záchrany

a oživenia  kultúrnych  pamiatok,  ktoré  predložil minister

kultúry na rokovanie Národnej rady.

 

 

     Dňa 8. januára 1991 schválila vláda Slovenskej republi-

ky uznesením číslo 14 z roku 1991 Koncepciu záchrany kultúr-

neho dedičstva  Slovenskej republiky s dôrazom  na koncepčné

zámery a ciele  štátnej pamiatkovej starostlivosti. Prílohou

citovaného uznesenia vlády boli i opatrenia zamerané na rie-

šenie rovnakých problémov, na ktoré poukazuje materiál pred-

ložený  pánom  ministrom v súčasnosti. Koncepciu v roku 1990

súhlasne prerokoval i vtedajší Výbor Slovenskej národnej ra-

dy pre vedu, školstvo a kultúru, ktorého členom bol i teraj-

ší minister  kultúry pán Hudec. Uznesenie  vlády, ako i prí-

slušného výboru  Národnej  rady k uvedenej koncepcii, ktorej

zámery boli koncipované  programovo, teda dlhodobo, pozname-

návam, že  odvtedy nikto nezrušil.  Preto si myslím,  že ako

v každej konsolidovanej  krajine by sa  malo postupovať tak,

aby sa táto koncepcia  dopĺňala, prípadne súbežne aktualizo-

vala.

 

     Predložený materiál  vychádza v niektorých bodoch podľa

mňa z iných  princípov ako  spomínaná  schválená,  nezrušená

koncepcia. V niektorých momentoch v nej vystupujú iné hodno-

tové  kritériá pamiatok  zdôvodňované istou,  prepáčte mi za

výraz, ani nie národnou,  ale možno národniarskou rétorikou,

keď  budem napríklad  zo  strany 18 citovať,  kde sa hovorí:

"Hodnoty určujúcim spôsobom vytvárajúce identitu Slovenska."

V niektorých  prípadoch  sa mi zdá,  že sa vraciame k istému

centralizmu, keď sa v materiáli  hovorí o tom, že je prvora-

dým  záujmom  ministerstva  kultúry  prevziať iniciatívu pri

usmerňovaní  procesu  záchrany  kultúrneho  dedičstva národa

(strana 15), vytvorenie  koordinačného  útvaru  pri národnom

pamiatkovom a krajinárskom  centre, ako i ústredného  inves-

torského útvaru pri Ministerstve kultúry Slovenskej republi-

ky (strana 19). V niektorých vzťahoch alebo v niektorých bo-

doch  ako  keby  dochádzalo aj k petrifikovaniu  nezákonných

kompetencií ministerstva kultúry vo  vzťahu k takzvanej kul-

túrnej krajine.

 

 

     Pán minister, súčasne si dovolím okrem tohto hodnotenia

položiť aj jednu otázku, keďže  sa k zoznamu pamiatok, ktoré

sme mali predložené, k urgentnosti potrebnej obnovy vyjadru-

jú aj tí,  ktorí sú v súčasnosti užívateľmi.  To sa týka na-

príklad  Bratislavského  hradu,  kaštieľa v Rusovciach alebo

samotného sídla Úradu vlády.

 

     Pri  vyčísľovaní finančných  prostriedkov potrebných na

splnenie  predloženého programu  vychádzali jeho pripravova-

telia, jeho autori  niekedy z odhadov, ktoré sú  pre mňa zá-

hadné, a dorátali  sa k číslam, ktoré, keď  som si overovala

hodnoty, boli rozdielne, ako predkladá príslušný rezort. Bo-

hužiaľ, v tomto materiáli sa vlastne ani nezrátali tie stov-

ky miliárd, ktoré budú a sú určite potrebné na záchranu kul-

túrnych pamiatok.

 

     Teší ma,  pán minister, že sa v tomto  zozname nachádza

aj kultúrna  pamiatka, pri ktorej  ste sám osobne  na jednej

z predchádzajúcich  schôdzí  sľúbili  pomoc.  Je  to kaštieľ

v Haliči.

 

     Chcela by som poznamenať, že sa v majetku nielen cirkvi

nachádzajú synagógy. Nachádzajú sa aj v majetku miest, a to-

to začlenenie mi v príslušnej časti materiálu chýba. K syna-

gógam sme sa v minulosti  na Slovensku správali veľmi macoš-

sky. Mnohé sa používali ako sýpky na obilie a veľmi usilovne

sa pracovalo na ich devastácii.

 

     A preto  by som do vašej  ctenej pozornosti, pán minis-

ter, odporúčala - aj  keď  viem, že  je to zoznam  pamiatok,

ktorý ste nemohli predkladať celý, ale len tie najvýznamnej-

šie -, že by bolo dobré  medzi ne začleniť aj pamiatku stre-

doeurópskeho významu, ktorá sa  mnohokrát uvádza aj v encyk-

lopédiách  kultúrnych  pamiatok.  Je to  synagóga v Lučenci,

o ktorej ste mali rokovanie aj s pánom primátorom a predsta-

viteľmi mesta,  kde ste vidiac, v akom je  dezolátnom stave,

prisľúbili pomoc.

 

     Rada by  som pripomenula, aby  súčasťou tohto materiálu

boli i pamiatky, ktoré sú v dezolátnom  stave, teda ktoré sa

týkajú  nielen  hradov, zámkov, synagóg,  parkov (ktoré  ste

veľmi  podrobne  vymenovali). Chýbajú mi  tu pamiatky, ktoré

potrebujú naozaj  urgentnú pomoc. Ak  mi dovolíte, spomeniem

len jednu, jedinú. Je to barokový oltár z Kostola sv. Juraja

zo Starej Haliče, ktorý už je v takom  dezolátnom  stave, že

ak sa  nám ho v najbližšom  čase nepodarí  zachrániť, tak sa

rozpadne a zo slovenských  kultúrnych  pamiatok zmizne jeden

dôkaz krásnej kultúrnej činnosti, hoci aj neznámeho ľudového

rezbára, ktorý tvoril v období vidieckeho baroka.

 

     Mnohé pamiatky sú  uskladnené v nevyhovujúcich podmien-

kach - ak  môžem  povedať  aj na  margo vlastníkov, ktorí sú

z radov cirkví - v pivniciach  starých fár. Prípad zo Starej

Haliče je toho dokladom, keď  tam zomiera jedna z kultúrnych

pamiatok, na ktorú nie sú peniaze.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Hlásim sa s faktickou poznámkou sám.

 

     Rád by som upozornil v jednej  oblasti na formu akéhosi

psychologického  čarovania, keď  sa pokúšame charakterizovať

dokonca  legitímne  označenie  identity,  hľadanie  identity

v hmotných  pamiatkach, a teda aj národnej  identity za čosi

menej hodnotné alebo dokonca odcudzujúce. Je to proste metó-

da, ktorá  nemá nijaké obhájenie. Chcem  povedať, že kultúra

sama v sebe nikdy nie  je neidentická. Naopak, má celkom le-

gitímne svojich tvorcov, svoj generovaný okruh.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Prihlásil som sa. Uviedol som, pán poslanec, že sa hlá-

sim s faktickou poznámkou.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Dovoľte mi poďakovať sa ministerstvu kultúry, že sa po-

dujalo prevziať  iniciatívu pri záchrane  pamiatok v Sloven-

skej republike. Myslím si,  že je naozaj potrebné skompleti-

zovať evidenciu  kultúrnych  pamiatok, pretože  mnohé sú ne-

evidované,  aby sa  nám nestalo  to, čo  sa stalo pri obraze

Klaňanie sa troch kráľov, že takéto naozaj kultúrne pamiatky

sa predávajú  do cudziny a na Slovensku pomaly zostávajú iba

kópie.

 

     Myslím si, že  by sme mali vyzvať verejnosť,  aby o pa-

miatkach, o ktorých vie, tiež podávala určité referencie mi-

nisterstvu kultúry.  Chcela by som ale  poprosiť, aby sme sa

zaujímali aj o sochy, ktoré postupne miznú z našich námestí.

Napríklad pôvodnú sochu Rolanda vlastne vyhodili na smetisko

Technických služieb v Karlovej Vsi, pretože socha, ktorá tam

je, je iba kópiou. A až po našom oznámení tohto stavu sa na-

koniec dostala do múzea. To  platí aj o ďalších sochách, na-

príklad o soche Martina Benku,  ktorá zmizla z Námestia Mar-

tina Benku a patričné  úrady  vlastne nevedeli, čo  sa s ňou

deje. Až mne sa potom podarilo vypátrať, že bola odstránená.

Kedy  sa vráti  na námestie,  nevieme. Sú  aj ďalšie  sochy,

o ktorých by sme mohli hovoriť.  Myslím si, že k tomuto bodu

by bola potrebná ďalšia  rozprava. Nateraz už nemám dostatok

priestoru.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Poslanec a predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Veľmi pozorne  som počúval vystúpenie  pani poslankyne,

lebo ten materiál ma  nesmierne zaujíma, ale úprimne poveda-

né, ťažko sa dalo identifikovať, o čo ide. Vnímal som ho ako

recenziu  materiálu predkladaného  ministrom kultúry,  ktorý

tento materiál predložil  Národnej rade. Recenziu, samozrej-

me, možno  robiť z ľubovoľných pohľadov.  Myslím si, že toto

vystúpenie sa robilo predovšetkým z pohľadu neznalosti tejto

problematiky, lebo ak k fundovanému materiálu odznievali ta-

ké komentáre - akože ide o hodnoty  veľmi  záhadné alebo ne-

viem si  predstaviť -, tak  to predovšetkým  dokumentuje, že

rečník  má  obmedzenú  predstavivosť, alebo malý potenciálny

rozsah faktografie.

 

     Čo sa týka odhadu nákladov na obnovu pamiatkovo chráne-

ných objektov, niet takého  ministra kultúry, ktorý by vedel

odhadnúť  rozsah  potrebných  finančných  nákladov na obnovu

všetkých  pamiatok v štáte, v ktorom je  ministrom  kultúry.

Môžem to povedať celkom  zodpovedne, pretože ide o problema-

tiku takého  charakteru a rozsahu,  ktorá jednoducho nie  je

kvantifikovateľná hodnoverným údajom.

 

     Čo sa týka problematiky synagóg, prevažná väčšina syna-

góg stojacich na Slovensku bola vybudovaná relatívne nedávno

na prelome 19. a 20. storočia. Takže to, čo vyzerá ako veľmi

historický objekt,  je v podstate  objekt zo začiatku  tohto

storočia, a nie je  žiadnou významnou pamiatkou ani nepresa-

huje hodnotovo to, čo  predstavuje napríklad Reduta v Brati-

slave alebo v Spišskej  Novej Vsi. Nechcem to bagatelizovať,

ale názor, že ide o nejaké 15. storočie, je  mylný. Synagóga

v Lučenci bola opravená a bola vo veľmi kvalitnom stave, po-

kiaľ miestna rómska komunita z nej nerozkradla medenú kryti-

nu. Takže  to nie je vec  ministra  kultúry, ale  starostu a

mestského zastupiteľstva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Poslanec a predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     veľmi pozorne som si vypočul veľmi nezasvätené vystúpe-

nie pani poslankyne Rusnákovej, ktorá sa situuje v poslednom

čase,  po  neúspechu  vo  funkcii predsedníčky parlamentného

klubu  Demokratickej únie,  do takej  polohy, že  navštevuje

historické  pamiatky  od Bardejova až  po Lučenec a trápi ju

všeličo, čo so slovenskou kultúrou nesúvisí. Ale je zaujíma-

vé,  že ju  netrápi to,  keď pán  primátor mesta  Bratislavy

s celou  mestskou  radou  alebo s Magistrátom Hlavného mesta

Slovenskej  republiky systematicky  ničí slovenský charakter

hlavného mesta, odstraňuje  sochy nielen slovenských dejate-

ľov, ktorí  majú rýdzo slovenský  pôvod, ale aj  tých, ktorí

majú moravský pôvod, pán Langoš. Všetky sochy boli z hlavné-

ho námestia  odstránené a budú  zrejme nahradené internacio-

nálnymi, ako sú už tam  nahradené rôznymi umeleckými pseudo-

artefaktmi. To všetko sa u  pani Rusnákovej stretlo s pocho-

pením,  ale  nestretli  sa  s  pochopením  iné otázky, ktoré

s pojmom národ  nesúvisia. A ono už  Hegel povedal, že národ

sa rovná štát. Takže štát  má chrániť predovšetkým to, čo je

súčasťou národnej kultúry.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Sopko - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     O všetkom  sa dá veľmi veľa  diskutovať, ale hlavne ne-

snažme sa negovať  vystúpenia predchádzajúcich kolegov. Tiež

zastávam  názor, že  materiál, ktorý  prerokúvame, je hlasom

volajúceho na púšti.

 

     Ale na  druhej strane som si  plne vedomý, že odborníci

spracovali  tento  materiál s tým  najlepším  úmyslom splniť

cieľ, ktorý  je deklarovaný v samotnom  názve. Záchrane kul-

túrnych  pamiatok  a  ich  súčasnému  žalostnému  stavu môžu

pomôcť v podstate  dva  rozhodujúce  faktory: finančné  pro-

striedky a účinná legislatíva. Takže je správne o týchto ve-

ciach rozprávať.  Predkladaný materiál je  taký, že navrhuje

isté modely finančnej výpomoci a daňového zvýhodnenia, ktoré

by mohli byť za istých  okolností účinné na tejto strastipl-

nej ceste. Ťažko byť prognostikmi, aby sme mohli jednoznačne

a s určitosťou povedať, vyhlásiť, že  sa takto stane. Zdá sa

mi, že je to príliš chúlostivá záležitosť. Ale pripúšťam, že

za priaznivej konštelácie hviezd môže byť tento model finan-

covania veľmi účinný.

 

     A druhý pohľad je legislatívna stránka. V každom prípa-

de je tu absencia primeraných zákonov, ktorá je zjavná hlav-

ne preto,  že zákon o štátnej  pamiatkovej starostlivosti už

dávno  stratil  svoju  aktuálnosť a je potrebné  ho čím skôr

nahradiť. Je  dobré, ak je  tento program pred  nami a želám

tomuto programu  aspoň polovičnú účinnosť.  Budeme radi, keď

sa takto stane.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     viem, že  táto správa nie je  radostná. Ak mi dovolíte,

obmedzím sa len  na komentáre k vecným poznámkam. Všetko os-

tatné, čo je daň politikárčeniu a iným veciam, by som si rád

dovolil vynechať. Sú to veci, ktoré možno nepatria do vecnej

diskusie. Len by som rád upozornil na niekoľko skutočností.

 

     Pani poslankyňa, koncepcia, ktorú  prijala vláda na zá-

klade spracovania  materiálov z roku 1990,  je taká, aká je.

Viem, že ju teraz nikto nemá pred sebou, aby si mohol porov-

nať, z akých  analytických  východísk  vychádzal tento mate-

riál, aké  vecné riešenia ponúkal.  Dovolím si tvrdiť,  pani

poslankyňa,  že bol  iste  pripravený s dobrým  úmyslom, ale

jednoducho jeho veľmi všeobecná charakteristika a neuskutoč-

niteľné ciele tento materiál  nerobia základom jeho ďalšieho

rozvíjania.

 

     Celý materiál bol postavený  na veľmi dôslednej analýze

faktov a odborníkom, naozaj odborníkom, ktorí pracujú v tej-

to oblasti  trvalo rok, aby vyčíslili  tieto hodnoty. Nie je

pravda, pani poslankyňa, že by  sme ich nezrátali. Na strane

5 dolu nájdete maličkú tabuľku, kde  sa jasne hovoria aj sú-

hrnné čísla. Približne 150 mld. korún je  pamiatková zadlže-

nosť  Slovenskej  republiky  v  nehnuteľných pamiatkach, 140

mld. korún v hnuteľných pamiatkach.

 

     Pani poslankyňa, prosím, uvádzam  to len preto, aby ne-

vznikol dojem, že v tomto  materiáli to nie  je. A napríklad

páni novinári nemusia mať tento  materiál k dispozícii a ne-

musia vedieť, že to obsahuje. A obsahuje aj iné vážne údaje,

ktoré, myslím  si, robia  zásadný obraz o skutočne žalostnom

stave nášho najvzácnejšieho fondu, akým sú kultúrne pamiatky.

 

     Veľmi rád by  som podotkol a dovolím si  tvrdiť, že ani

jedna vláda Slovenskej  republiky nevenovala takú starostli-

vosť synagógam ako táto vláda. Pani poslankyňa to možno vie,

možno nevie, myslím si, že je možné získať veľmi presné čís-

la a údaje, koľko finančných prostriedkov sme venovali práve

predmetom židovskej  kultúry, ktorú pokladáme  za súčasť na-

šich hodnôt. Prosím, beriem dobrú snahu a upozornenie na tú-

to tému.  Ale upozorňujem, pani poslankyňa,  ani jedna vláda

nedala ročne toľko finančných prostriedkov, koľko dala ročne

táto vláda.

 

     Rád by  som upozornil ešte na  niekoľko faktov. Áno, sú

len dve možnosti: dávať priame  financie a pokúsiť sa riešiť

veci  legislatívou nepriamymi  finančnými injekciami  na zá-

chranu a oživenie kultúrnych pamiatok.

 

     Pán poslanec, predkladám tento materiál aj v nádeji, že

keď sa  objavia tieto materiály na  vašich laviciach, budete

už vedieť, akú hĺbku rozsahu musíme riešiť, a budete to rie-

šiť aj s ohľadom  na údaje, čísla a fakty,  ktoré sú v tomto

materiáli. Tento štát nebude mať nikdy sily na to, aby tento

problém  vyriešil  čisto z prostriedkov  štátneho  rozpočtu.

Rozsah je taký  veľký, že to jednoducho nie  je možné. Tempo

nárastu pamiatkovej zadlženosti je  také vysoké, že ani toto

samotné tempo,  teda anulovať alebo  zastaviť proces, nie je

možné len z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Preto

sú rozhodujúcimi projektmi práve  tieto legislatívne projek-

ty, ktoré, dúfam, tento štát veľmi rýchlo uzrie a budú veľmi

účinné.

 

     Ďakujem, to je všetko.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Pýtam  sa pána  spoločného spravodajcu,  či chce zaujať

stanovisko.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem, aspoň kratučko.

 

     Pán predsedajúci, chcel by  som veľmi uvítať dikciu vy-

stúpenia pána kolegu Sopka,  lebo som presvedčený, že naozaj

tie gigantické straty, ktoré spôsobujeme - možno poviem tvr-

do - svojou neúčasťou  na procese ochrany kultúrnych hodnôt,

si zaslúžia naozaj takýto prístup. Myslím si, že keby sa nám

podarilo  presmerovať politické  súboje, politické  vojny na

iné problémy, straty by boli neporovnateľné.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím vás,

pán poslanec Glinský, aby ste viedli hlasovanie.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Predložený návrh uznesenia znie:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie na vedomie

správu ministra  kultúry o Programe záchrany a oživenia kul-

túrnych pamiatok."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, pozývam  vás  všetkých do

rokovacej  miestnosti, budeme  hlasovať.  Hlasujeme o návrhu

uznesenia, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca k proble-

matike ochrany pamiatok.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

o Programe záchrany a oživenia kultúrnych pamiatok.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia,  pomaly  spejeme k záveru

dnešného zasadania. Ale zároveň  dám ešte slovo pánu poslan-

covi Cabajovi.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     aj keď hovoríte, že sa blížime k záveru rokovania dneš-

ného dňa, dovoľte mi, aby  som v mene troch klubov predložil

procedurálny návrh,  aby sme zajtra  ráno prerokovali prezi-

dentom  Slovenskej  republiky  vrátený  zákon  z 3. decembra

1997 o cestovných  dokladoch (tlač 868).  Máme to pred sebou

na stoloch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, hneď  hlasujeme. Prosím, prezentujme  sa a vzápätí

hlasujme o návrhu  zaradenia  uvedeného bodu  programu. Ide

o zaradenie vráteného návrhu  zákona o cestovných dokladoch.

Je to v záujme  všetkých. Ide v podstate o štylizačné  nedo-

patrenie, ktoré treba práve týmto spôsobom odstrániť.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem.  Je to  zaradené  na  rokovanie 37. schôdze na

zajtrajšok.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za spoluprácu.

 

     Pre dnešok končíme. Pokračujeme  zajtra ráno o 9.00 ho-

dine. Dobrý oddych.

                   Desiaty deň rokovania

      37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     17. decembra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram desiaty  deň, dúfam, že  posledný deň rokovania

37. schôdze Národnej rady. Ale to závisí od všetkých nás.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti na dnešnom  rokovacom dni písomne

požiadali títo poslanci: Ivan Rosival, Ján Figeľ, Jozef Koš-

nár, Árpád  Duka-Zólyomi, Edit Bauerová,  László Köteles. Na

zahraničnej služobnej ceste je poslanec Ľubomír Fogaš. Je to

sedem hlasov pri hlasovaní.

 

     Pristúpime k prerokúvaniu bodu programu

 

     zákon z 3. decembra 1997 o cestovných dokladoch, vráte-

ný prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie

Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Materiál  ste dostali  ako  tlač 868. Jeho  súčasťou je

rozhodnutie prezidenta  Slovenskej  republiky z 12. decembra

1997 o vrátení zákona, ako  aj schválený zákon z 3. decembra

1997. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 868a.

 

     Predseda  parlamentu  svojím rozhodnutím z 12. decembra

1997 číslo 1919 zákon  pridelil na prerokovanie ústavnopráv-

nemu výboru a výboru  pre  obranu a bezpečnosť s tým, že ako

gestorský  výbor bol  určený Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, ak pre-

zident republiky  vráti  zákon s pripomienkami Národnej rade

na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čí-

taní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky prezi-

denta. Pristúpime teda k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom

zákone.

 

     Vrátenie zákona  má odôvodniť prezident  Slovenskej re-

publiky.  Mám  tu  kópiu  listu,  ktorý  zaslal 16. decembra

1997, s týmto znením:

 

     "Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom na  môj vopred pripravený  program Vám oznamu-

jem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráte-

ného zákona z 3. decembra 1997 o cestovných dokladoch.

 

     Ďalej  žiadam,  aby  Národná  rada Slovenskej republiky

rozhodla v súlade s mojimi pripomienkami uvedenými v rozhod-

nutí z 12. decembra 1997.

 

     S pozdravom Michal Kováč."

 

     Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi

Mariánovi Vankovi a prosím ho, aby podal správu o výsledkoch

prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  o  prerokovaní zákona

z 3. decembra 1997 o cestovných dokladoch, vrátený preziden-

tom Slovenskej  republiky na opätovné  prerokovanie Národnou

radou Slovenskej  republiky (tlač 868), vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

                            I.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1919 z 12. decembra 1997 pridelil zákon z 3.

decembra 1997 o cestovných  dokladoch,  vrátený  prezidentom

Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou

Slovenskej republiky, na prerokovanie týmto výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokova-

li uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predse-

du Národnej rady Slovenskej republiky.

 

                            II.

 

     Iné výbory o návrhu  zákona nerokovali. Gestorský výbor

konštatuje, že do začatia  rokovania o vládnom návrhu zákona

nedostal  žiadne  stanoviská od poslancov podané  podľa § 75

ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej  republiky v prijatých  uzneseniach  zhodne odpo-

rúčajú  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  prijať  zmeny

uvedené v rozhodnutí  prezidenta Slovenskej  republiky číslo

4550/1997-80-184 z 12. decembra 1997 o vrátení zákona o ces-

tovných dokladoch pod  bodom 3 tohto rozhodnutia, a to navr-

hovanú prvú alternatívu s týmto textom. Prečítam text, ktorý

navrhuje pán prezident vo vrátenom zákone:

 

     "V § 30 sa  doterajší odsek 1 nahrádza novými odsekmi 1

a 2 tohto znenia:

 

     "(1) Platnosť cestovných dokladov  vydaných podľa dote-

rajších predpisov do 31. marca 1994 končí dňom uplynutia le-

hoty v nich uvedenej, najneskôr však 31. decembra 1997.

 

      (2) Cestovné doklady  vydané podľa doterajších predpi-

sov po 31. marci 1994 sa považujú za cestovné doklady vydané

podľa tohto zákona. Ich platnosť sa končí dňom uplynutia le-

hoty v nich uvedenej."

 

     Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3."

 

     Gestorský výbor odporúča túto zmenu prijať.

 

     Pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán poslanec Vanko, zaujmite svoje miesto.

 

     Do rozpravy  sa písomne nikto  neprihlásil. Ak sa  chce

niekto  prihlásiť inou  formou, nech  sa páči.  Pán poslanec

Benčík. Považujem prihlasovanie do rozpravy za uzavreté.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka.

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán podpredseda, ďakujem za udelené slovo.

 

     Chcem len povedať, že  klub Strany demokratickej ľavice

návrh  pochopiteľne podporí,  lebo iného  východiska v danom

prípade ani niet.

 

     Ale neodpustím si jednu poznámku na adresu členov vlády

a poslancov  vládnej koalície.  Prosím vás,  veľmi pekne vás

prosím pri tomto zákone, niet žiadneho dôvodu, aby tento zá-

kon bol prerokovaný v skrátenom konaní. Ústavnoprávny výbor,

ktorý v každom prípade skúma, či  je návrh v súlade so záko-

nom, navrhoval neschváliť skrátené konanie. Napriek tomu ste

podľahli tlaku a urobili sme  si takúto - dovolím si povedať

- legislatívnu hanbu, keď na  tom istom zasadnutí musíme me-

niť lapsus návrhu. Malo by to byť poučenie do budúcnosti.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

 

     Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, v zmysle § 90 zákona o vrátení zákona

pánom prezidentom budeme  hlasovať v dvoch bodoch. Prvé hla-

sovanie bude o prijatom  pozmeňujúcom  návrhu, ktorý navrhol

pán prezident, a druhé hlasovanie o zákone ako celku.

 

 

     Prosím,  aby  ste  dali  hlasovať  o  prvej časti, a to

o pozmeňujúcom návrhu pána prezidenta,  ako som ho prečítal.

Prvá alternatíva, ako som prečítal. Ja som ju doslova prečí-

tal. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím, aby pán poslanec Vanko hlasovanie uvádzal podľa

pripomienok uvedených v tretej časti rozhodnutia prezidenta.

 

     Ďakujem.

 

     Môžeme začať hlasovať. Nech sa páči. Prosím, prezentuj-

me sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať v zmys-

le § 5 ods. 5 zákona o rokovacom  poriadku v znení  prijatej

pripomienky  prezidenta  Slovenskej  republiky  o zákone ako

celku s odporúčaním gestorského výboru prijať ho.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Skončili sme druhé čítanie.

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu, aké má  návrhy na po-

kračovanie prerokovania vráteného zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, podľa § 90 druhé a tretie  čítanie je

spoločné, takže nie je potrebné otvárať rozpravu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Podľa všetkých podkladov, ktoré  mám k dispozícii, tre-

tie čítanie by sa malo uskutočniť.

 

     Otváram rozpravu a znovu  čakám na prihlášky do rozpra-

vy. Ak sa nikto neprihlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

 

     Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako celku.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Prepáčte mi mo-

ju  dynamiku a  razantnosť, chcem  ju zachovať  posledný deň

tohto rokovania.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán  predsedajúci, my sme  prakticky už odhlasovali po-

zmeňujúce návrhy, ktoré dal pán prezident.  Tie sme prijali,

to bol ten odsek 1, odsek 2 a potom  sme  hlasovali o zákone

ako celku.

 

     To znamená, ak bola  otvorená rozprava k tretiemu číta-

niu a neboli  žiadne pripomienky alebo  návrhy, je možné po-

kladať tento zákon už za schválený. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hlasujeme o zákone ako celku, a tým skončíme tretie čí-

tanie.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovoľte mi odvolať ešte jeden lapsus, ktorý sa stal pri

druhom čítaní,  keď pán  spravodajca hovoril o hlasovaní ako

celku. To neplatí. To platí,  samozrejme, len pre tretie čí-

tanie.

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom  prerokovaní  schválila  zákon o cestovných dokla-

doch.

 

 

     V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne na rok 1998.

 

     Upravený návrh  poistného rozpočtu vám  bol rozdaný ako

tlač 845a, ktorý vychádza zo schváleného zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1998. Spo-

ločnú správu výboru ste dostali ako tlač 845b, ktorej súčas-

ťou je návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Vítam a prosím ešte raz predsedu Správnej rady Všeobec-

nej zdravotnej  poisťovne pána Štefana Zelníka,  aby sa ujal

slova.

 

Predseda Správnej rady

Všeobecnej zdravotnej poisťovne Š. Zelník:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa predkladá návrh poistného

rozpočtu v súlade s § 42 ods. 6 zákona  Národnej rady  číslo

273/1994 Z. z. na schválenie do Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Návrh, predložený  ako tlač 845, vychádzal z platby po-

istného od štátu a Národného úradu práce, ktoré neboli v sú-

lade so zákonom o štátnom  rozpočte na rok 1998, ale umožňo-

vali naplniť zdroje Všeobecnej zdravotnej poisťovne tak, aby

plne zabezpečovali zmeny v systéme úhrad za zdravotné výkony

a plne kryli výdavky na lieky a zdravotnícke pomôcky.

 

     Vzhľadom na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je po-

vinná akceptovať východiská na zostavenie rozpočtu, ktoré sú

schválené v zákone o štátnom  rozpočte,  pôvodne  predložený

návrh rozpočtu prepracoval a predkladá na rokovanie Národnej

rade upravenú verziu ako tlač 845a.

 

     V návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne (tlač 845a) sa  uvažuje s priemerným počtom poistencov

2,7 milióna. V porovnaní s pôvodným  návrhom  bol  počet po-

istencov  zvýšený  o 100 000 vzhľadom  na aktuálnu  situáciu

v príleve nových poistencov. Platbou poistného štátu určenej

v štátnom rozpočte na rok 1998 vo výške 13,7 % zo 73 % mini-

málnej mzdy platnej v roku 1997, t. j. 2 700 Sk. Platbou po-

istného Národného úradu práce  určenej v štátnom rozpočte za

rok 1998  vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej  mzdy  platnej

v roku 1997, t. j. 2 700 Sk. Pomerom nahlasovania do preroz-

delenia  70:30, koeficientom  vekovej  štruktúry dva, rastom

priemernej  mzdy o 10 %,  úspešnosťou  výberu  poistného  za

zdravotné poistenie 93 %, štrukturálnym  zložením poistencov

ekonomicky aktívnych k ekonomicky neaktívnym 35:65.

 

     Za uvedených predpokladov sú  zdroje na tvorbu a použi-

tie fondov Všeobecnej zdravotnej  poisťovne plánované na rok

1998 vo výške 22,1 mld. Sk.  Tieto zdroje sú zložené z príj-

mov roka  vo výške 22 mld. Sk, zo  zostatku finančných  pro-

striedkov predošlého roku vo výške 100 mil. Sk.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Veľmi pekne prosím o pokoj. Racionalita hrá pre nás.

 

Predseda Správnej rady

Všeobecnej zdravotnej poisťovne Š. Zelník:

 

     Tvorba a  použitie  fondov je  rozpočtované  v  súlade

s § 49 ods. 2 zákona  číslo 273/1994 Z. z., t. j.  rozpočet

je postavený ako vyrovnaný  rozpočet, pri ktorom výdavky ne-

prevýšia príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Rozpočet je

zameraný takmer  výlučne na financovanie  služieb zdravotnej

starostlivosti v roku 1998.

 

     Je potrebné upozorniť, že hospodárenie v roku 1998 bude

oslabené  deficitom z tohto  roku, s vyrovnaním  ktorého  sa

v návrhu rozpočtu  nepočíta. V prepočte na jedného poistenca

sa  odhadujú  zdroje  v roku 1998 vo  výške 8 189 Sk za rok.

V rámci použitia fondov  najväčší percentuálny podiel tvoria

výdavky  základného  fondu  vo výške 20,8 mld. Sk. Z nich na

krytie nákladov na liečivá a zdravotnícke pomôcky sa plánuje

výška 6 mld. Sk, t. j. 28,8 %, a na  financovanie výkonov sa

plánuje suma 14,3 mld. Sk, t. j. 68,7 %.

 

     Ostatné  výdavky  základného  fondu  sú rozpočtované vo

výške 0,5 mld. Sk. Finančné prostriedky na výkony poskytova-

teľov sú  rozpočtované iba na  úrovni očakávanej skutočnosti

roku 1997. Tá však  nezohľadňuje  dosah legislatívnych úprav

prijatých v priebehu roku 1997 na podmienky celého roku. Po-

držanie  úrovne  nákladov v roku 1997 pre  jednotlivé  druhy

zdravotnej starostlivosti znamená,  že v lôžkovej starostli-

vosti nebude zohľadnený prepočet  cien podľa cenového výmeru

platného od 1. 4. 1997 na podmienky celého roka, v ambulant-

nej  špecializovanej  starostlivosti a spoločných vyšetrova-

cích a liečebných  zložkách  nebude  zohľadnená na podmienky

celého  roku novela  Liečebného  poriadku  platná  od 1. 10.

1997.

 

     Zvýšenie nárokov na finančné zdroje sa premietlo v oča-

kávanej skutočnosti  roku 1997 iba v rozsahu 2 až 3 mesiacov

a chýba dopočet na 9 až 10 mesiacov  roka.  V objeme výkonov

sa nezohľadní dosah privatizácie. Táto disproporcia sa v ko-

nečnom dôsledku  prejaví v redukcii výkonov v spoločných vy-

šetrovacích  a liečebných  zložkách a  v čiastočnej redukcii

výkonov v lôžkovej starostlivosti pri zachovaní cien zmluvne

dohodnutých s poskytovateľmi  od  účinnosti  cenového výmeru

Ministerstva  financií  Slovenskej  republiky od 1. 4. 1997.

Finančné  prostriedky na  liečivá a zdravotnícke  pomôcky sú

rozpočtované iba vo výške 2 236 Sk na poistenca. Hoci  podľa

doterajšieho trendu vývoja nákladov  sa očakávajú náklady na

jedného  poistenca v roku 1998 vo  výške 2 520 Sk ročne, ná-

rast nákladov oproti  roku 1997 sa predpokladá 17 %, ale fi-

nančné krytie bude zabezpečené iba v rozsahu okolo 5 %.

 

     Rezervný  fond  sa  rozpočtuje  vo  výške 83 mil. Sk na

úhradu  mimoriadnych výdavkov,  ktoré nepredpokladá  poistný

rozpočet. Rozpočtované  prostriedky sú v celej výške tvorené

iba z príjmov roku 1998. Zostatok  fondu za rok 1997 sa celý

použije na úhradu záväzkov tohto roku.

 

     Z účelového fondu, ktorý je v zmysle § 52 zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 273/94 Z. z. tvorený vo

výške 333,6 mil. Sk, sa budú - tak ako  po iné roky - hradiť

predovšetkým výdavky na  transplantácie kostnej drene, obli-

čiek a pečene, liečba rádiojódom, rohovková a genetická ban-

ka, vybraný špeciálny zdravotnícky materiál pre kardiovasku-

lárne ochorenia. Z finančných  prostriedkov tohto fondu plá-

nuje Všeobecná zdravotná poisťovňa uhrádzať i cestovné pois-

tencom.

 

     Správny  fond  na rok 1998 je  v súlade s § 53 Národnej

rady číslo 73/94 Z. z. v znení  neskorších predpisov tvorený

vo výške 4 % z predpokladaných  príjmov  uvedených v § 48 vo

výške 880,4 mil. Sk. Prostriedky správneho fondu sa používa-

jú  na financovanie  potrieb  riaditeľstva a na financovanie

38 pobočiek  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne v oblasti pre-

vádzky a investícií pri počte pracovníkov 1 612. Na prevádz-

ku sa použijú prostriedky vo výške 696 mil. Sk a na investí-

cie vo výške 184 mil. Sk.

 

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravot-

nej  poisťovne  na rok 1998 (tlač 845a) prerokovala  Správna

rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne na svojom zasadnutí dňa

15. 12. 1997 a odporúča  Národnej rade  Slovenskej republiky

schváliť poistný rozpočet v celkovej výške tvorby a použitia

fondov 22,1 mld. Sk.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pána predsedu správnej rady, aby zasadol na sto-

ličku pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo  členovi Výboru Národnej  rady pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  poslancovi  Miroslavovi Michalcovi,

aby  informoval o výsledku  prerokovania  návrhu vo výboroch

Národnej rady.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu gestor-

ského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu poist-

ného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1998.

 

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1847 z 3. novembra pridelil podľa § 49 ods. 3

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poiste-

nia, o zriadení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a o zriaďo-

vaní  rezortných,  odvetvových,  podnikových  a  občianskych

zdravotných  poistení  návrh  poistného  rozpočtu Všeobecnej

zdravotnej poisťovne  na rok 1998 Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci na prerokovanie do 28. novembra 1997.

 

     Predseda Národnej  rady Slovenskej republiky  vo svojom

rozhodnutí určil  ako gestorský Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci s tým, že

predloží  na  rokovanie  Národnej  rady Slovenskej republiky

spoločnú  správu  výborov o priebehu a výsledkoch  rokovania

k predmetnému návrhu. Obidva výbory Národnej rady začali ro-

kovať o návrhu rozpočtu v stanovenom termíne.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  začal rokovať o predloženom  návrhu dňa 26.

novembra 1997. Výbor svojím uznesením číslo 551 prerušil ro-

kovanie o návrhu poistného  rozpočtu Všeobecnej poisťovne na

rok 1998 s  tým, že  uvedený  návrh  bude prerokovaný  až po

schválení  štátneho  rozpočtu  Slovenskej  republiky  na rok

1998 v Národnej  rade  Slovenskej  republiky. Upravený návrh

poistného  rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne  na rok

1998 prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu  dňa 16. decembra 1997. V prijatom

uznesení číslo 574 súhlasil s predloženým  návrhom a odporu-

čil Národnej rade Slovenskej  republiky návrh poistného roz-

počtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1998 schváliť.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci začal  rokovať o predloženom  návrhu

26. novembra 1997. Výbor svojím uznesením číslo 338 prerušil

rokovanie o návrhu  poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne s tým,  že  uvedený  návrh výbor  prerokuje až  po

schválení návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej repub-

liky na rok 1998 v Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor

požiadal týmto uznesením  Správnu radu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne,  aby pri  prepracovaní poistného  rozpočtu, ktorý

predloží až po schválení štátneho rozpočtu na rok 1998,

 

     1. zohľadnila stanovisko  Ministerstva financií Sloven-

skej republiky a Ministerstva  zdravotníctva  Slovenskej re-

publiky,

 

     2. vypustila  z celého  textu  slová "minimálna mzda" a

ponechala len konkrétnu sumu.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval upravený poistný rozpočet

Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1998 dňa 16. decembra

1997. V prijatom uznesení  číslo 397 vyslovil súhlas a odpo-

ručil jeho schválenie v Národnej rade  Slovenskej republiky.

Výbor odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky požiadať

vládu  Slovenskej  republiky,  aby  vzhľadom na dlhotrvajúce

problémy s vyhodnocovaním hospodárenia zdravotných poisťovní

dala  vypracovať metodiku  jednotného účtovania, vykazovania

a vyhodnocovania údajov zo zdravotných poisťovní.

 

     Zároveň ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky  prijať  uznesenie uvedené v prílohe tejto

správy. Výbor odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky,

aby návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne

na  rok 1998 odôvodnil na  schôdzi Národnej rady  Slovenskej

republiky predseda  správnej rady, ako  to už predniesol  zo

Všeobecne zdravotnej poisťovne pán Štefan Zelník.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem poslancovi Michalcovi. Prosím, zaujmite miesto.

 

     Otváram  rozpravu k  tomuto bodu  programu. Písomne  sa

za klub  KDH prihlásil poslanec Milan  Gaľa. Prosím, ešte by

som chcel vedieť, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán posla-

nec Šagát? Ďakujem. Ešte niekto? Ďakujem. Uzatváram tým mož-

nosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Gaľu.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     máme  za úlohu  posúdiť rozpočet  Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, rozpočet upravený, ktorý oproti pôvodnému návrhu,

ako bolo uvádzané, reaguje na skutočnosti, ktoré sme prijali

v štátnom rozpočte Slovenskej republiky minulý týždeň.

 

     Na strane 15 pod bodom c) predkladanej  správy  sa kon-

štatuje nasledovné: Pri  zostavení rozpočtu Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne na rok 1998 sa  vychádzalo z podmienky uve-

denej v § 49 ods. 2 príslušného  zákona, t. j. z vyrovnaného

rozpočtu, kde sa konštatuje, že výška príjmov sa musí rovnať

výške výdavkov. Celková bilancia  rozpočtu ako rozdiel medzi

príjmami a výdavkami sa teda rovná  nule a je uvedená v prí-

lohe  číslo 4. Predkladaný návrh  rozpočtu je zostavený  ako

vyrovnaný iba administratívnym zásahom. Ak sa neprijmú účin-

né opatrenia v celom systéme, je jednoznačné, že rozpočtova-

né  finančné  prostriedky v roku 1998 nebudú  postačovať  na

pokrytie skutočných nákladov  na zdravotnú starostlivosť po-

skytnutú poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a hospo-

dárenie poisťovne  sa skončí deficitom, ktorý  sa očakáva vo

výške 2,5 mld. Sk. Vzhľadom na to, že  sa v rozpočte  na rok

1998 uvažuje s vyrovnaním len  časti záväzkov za rok 1997 vo

výške 100 mil. Sk, zostatok deficitu v základnom fonde v ro-

ku 1997 vo výške 1,7 mld. Sk zvýši očakávaný  objem finančne

nekrytých  záväzkov Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne v roku

1998 na 4,2 mld. Sk. Výška  pohľadávok z poistného a sankcií

sa odhaduje na 2,7 mld. Sk.

 

     Položme  si  tak  trochu  spoločne  otázku: Prečo došlo

k takémuto vývoju v rozpočte  Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne? A tu si dovolím povedať, že základná chyba je v platbách

štátu  za ekonomicky  neaktívnych poistencov,  ktoré vo Vše-

obecnej zdravotnej poisťovni predstavujú počet 1 707 000 po-

istencov. Poistné platené štátom vo výške 13,7 % zo 73 % mi-

nimálnej  mzdy platnej v roku 1997, t. j. 2 700 Sk, predsta-

vuje 270 Sk mesačne, čo je nárast 12 Sk ročne, delené 12 me-

siacov, koruna  mesačne. Je to 0,37-percentný  nárast oproti

povedzme 6-percentnej inflácii, ako  ju odhadujeme na budúci

rok. Platby z Národného úradu práce za 51 000 poistencov na-

rástli o 34 Sk mesačne, predstavujú 370 Sk na mesiac.

 

     Keby  ste boli,  vážení kolegovia,  prijali pozmeňujúce

návrhy,  ktoré  dával MUDr. Mikolášik a MUDr. Šagát,  kde sa

navrhovalo vychádzať zo 77 % minimálnej mzdy, resp. z 13,7 %

z minimálnej mzdy  na rok 1998, čo predstavuje 3 000 Sk, de-

ficit  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne a všeobecne  deficit

v zdravotnom poistení na Slovensku  by bol oveľa, oveľa niž-

ší. Verím tomu, pani kolegyňa, som o tom hlboko presvedčený.

 

     Na záver mi dovoľte jednu otázku na pána predkladateľa.

Pri analýze rozpočtu fondov  treba konštatovať, že v základ-

nom  fonde  došlo k poklesu oproti  roku 1997 o 216 mil. Sk,

v rezervnom fonde  došlo k poklesu o 1 226 mil. Sk, v účelo-

vom  fonde  oproti  rozpočtu  na  rok 1997 došlo  k  poklesu

o 4 903 tis. Sk, ale správny  fond vykazuje nárast o 200 357

tis. Sk  napriek tomu, že  správny fond  Všeobecná  zdravot-

ná poisťovňa  tvorí  namiesto z 3 % zo 4 % z predpokladaných

príjmov  uvedených v § 48 zákona o zdravotnom  poistení. Rád

by som vedel prečo a ako bude rozpočtovaný tento nárast.

 

     Ďakujem za pozornosť. Teším sa na odpoveď.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Gaľovi.

 

     Prosím pána poslanca Šagáta.

 

Poslanec J. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Dovoľte mi, aby som tiež povedal niekoľko slov. Tak ako

už upozornil pán kolega Gaľa,  hneď v predkladacej správe na

prvej strane v poslednom odseku  uvádza, ako ste si to mohli

prečítať, že legislatívne zmeny prijaté v roku 1997 založili

deficitnú tendenciu vývoja  hospodárenia Všeobecnej zdravot-

nej  poisťovne. To  znamená naše  legislatívne úpravy.  Tie,

ktoré sme  robili my. Tie,  ktoré boli tu  vystavené kritike

opozičných  politických strán.  Žiaľbohu, nedalo  sa nám  tu

lepšie dôvodiť a neprijali  ste niektoré racionálne pozmeňu-

júce návrhy, preto sme tam, kde sme boli.

 

     Všimnite si, na strane 2 sa píše  opäť v prvom  odseku,

tak ako  upozornil kolega Gaľa,  že plné krytie  očakávaných

výdavkov na zdravotnú starostlivosť by sa pravdepodobne dalo

zabezpečiť,  keby bol  vymeriavací  základ  vo  výške 13,7 %

z minimálnej  mzdy 3 000 Sk.  Žiaľbohu, nie  je to  tak. Ne-

chcem, samozrejme, maľovať čerta na stenu, pretože ten už je

namaľovaný. V tomto je  namaľovaný,  záleží, ako ho  necháme

narásť. 5 mld. bude schodok  hospodárenia  zdravotných pois-

ťovní tohto roku. Ako ste  si prečítali na strane 15, očaká-

vaný deficit  Všeobecnej zdravotnej poisťovne  na konci roku

1998 bude 4,2 mld. Keď k tomu pripočítate deficity ostatných

poisťovní,  môžno očakávať  hrozivú  situáciu s deficitom 10

mld. Ťažko povedať, ako sa to bude dať vyriešiť.

 

     Preto bude k tomuto katastrofickému vývinu smerovať je-

den môj pozmeňujúci návrh a vzhľadom na to, čo tu je faktom,

a nie nejakou fantazmagóriou, som  presvedčený, že ho podpo-

ríte. Bude smerovať k tomu, aby ministerstvo financií, zdra-

votníctva, teda vláda prijala  nové legislatívne úpravy, aby

sa nám rozsah zdravotnej  starostlivosti zo základného fondu

zdravotného poistenia neustále  nerozširoval. Jednoducho po-

vedané - nie  je tu pán predseda Maxon -, my  môžeme v zdra-

votníctve jazdiť  na Felícii, nemôžeme  jazdiť na Mercedese.

Náš Liečebný poriadok je  Mercedes pre nás, žiaľbohu, momen-

tálne naň nemáme. Upozorňovali sme na to. Potom preto sú tie

obrovské deficity, preto je  tá platobná neschopnosť. Sme na

úrovni zastavenia zásobovania liekov  cez lekárne, či už ve-

rejné, alebo ústavné, sme na úrovni zastavenia chodu niekto-

rých veľkých nemocníc. Pacienti  už doplácajú na naše zásahy

do legislatívy  tým, že sú  minimálne  šikanovaní a musia sa

ísť prepoisťovať z jednej  poisťovne  do  druhej, a hľadá sa

chyba v poisťovniach.

 

     Včera vo výbore sme krátko diskutovali o týchto veciach

a vznikla tam otázka, že však bude to lepšie, že bude viacej

peňazí na jedného poistenca.  Chcem z tohto hľadiska upozor-

niť na text, ktorý je na  strane 6, kde uprostred tej strany

sa píše: "V prepočte na  jedného  poistenca umožňujú  zdroje

použiť prostriedky vo  výške 8 189 Sk, čo je  na úrovni 96 %

očakávanej skutočnosti." To znamená, budeme mať v zdravotnej

poisťovni na jedného občana menej peňazí. A ako sa uvádza na

strane 8, má to odraz. Na  strane 8 sa deklaruje, že sa budú

redukovať výkony v lôžkovej  časti. Okrem  toho nie sú vôbec

zahrnuté  cenové nárasty.  Takže závisí  od vývoja inflácie,

možno ten deficit  bude ešte väčší. Ak by  si niekto z tohto

textu myslel, že to  nie je dostatočná argumentácia, upozor-

ňujem na tabuľky číslo 2a a 3a. V tabuľke 2a je napísané, že

príjmy očakávané v roku 1997 budú 7 671 Sk na  jedného pois-

tenca a v roku 1998 budú 8 152 Sk, čo  je  nárast  o 500 Sk.

Opticky  to vyzerá  dobre, ale  keď si  pozriete tabuľku 3a,

predpokladané  výdavky na  jedného poistenca  budú na úrovni

8 189 Sk, to znamená, očakávané výdavky  sú väčšie minimálne

o 30 Sk, a pritom nevieme presne povedať, aká bude inflácia.

Takže ak by niekto argumentoval, že  tohto roku máme o 1 000

Sk na poistenca viac, je to nesprávna argumentácia.

 

     Ja by som ešte chcel  upozorniť na jednu veľmi dôležitú

vec, ktorú sme urobili v Liečebnom poriadku, vážení páni po-

slanci a poslankyne. My  sme schválili absolútne asymetricky

platenie výkonov v spoločných  vyšetrovacích zložkách, to sú

biochémie atď.  My sme upozornili, že  toto zvýšenie len re-

zort  odhaduje  na rok o 1,7 mld. Sk - to v tej správe bolo,

pravdepodobne si to niektorí pamätáte. A keď sa  pozriete na

stranu 9, vidíte, že  Všeobecná zdravotná poisťovňa signali-

zuje, že nebude vedieť uniesť  toto bremeno z Liečebného po-

riadku, čo sa týka  platenia výkonov v spoločných vyšetrova-

cích zložkách. A ja si preto  myslím, že možno ten odhad de-

ficitu ani nebude úplne presný a možno bude ešte väčší.

 

     Mám na vás jednu veľkú  prosbu. Keby ste boli takí lás-

kaví a podporili  zo spoločnej  správy to uznesenie  výboru,

aby konečne ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníc-

tva urobili jednotnú metodiku vykazovania hospodárenia pois-

ťovní. My už dva roky sa snažíme zistiť, koľko vlastne je na

účtoch poisťovní, kde idú  peniaze, či skutočne sa používajú

dobre. A viete  dobre, že  máme  najmenej  tri zdroje údajov

o tom,  ako to  je. Jedny  dáva ministerstvo  zdravotníctva,

jedny ministerstvo  financií a tretie  zdravotnícke zariade-

nia. Pani  poslankyňa Kolesárová sa  pýtala pána podpredsedu

vlády a ministra financií, ktoré údaje sú  dobré. On odpove-

dal: "No, samozrejme, údaje  ministerstva  financií." Čo iné

mohol povedať? A preto minimálne  dve uznesenia výboru - pán

predseda výboru tu sedí - sme prijali, aby táto metodika bo-

la  vypracovaná. Druhé  uznesenie  bolo, aby do 30. novembra

1997. Dodnes nie je urobená. A keď nebude urobená na začiat-

ku roku, aby sa mohlo  začať účtovať podľa novej osnovy, tak

zase budeme  tápať a nebudeme  vedieť, ako je  to vlastne so

zdrojmi, príjmami, chodom peňazí v poisťovníctve.

 

     Povedzte mi, túto jednoduchú povinnosť si nemôžu splniť

tieto základné inštitúcie, tieto  dve ministerstvá? Tak veľa

chceme  od nich? A tak  veľmi  museli  potupiť ten výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci, že  jeden a pol roka to nevy-

pracovali? Autorita nášho výboru je prakticky nulová, preto-

že to je základná otázka sprehľadnenia financovania zdravot-

níctva. Preto budem rád, a  som presvedčený, že to uznesenie

podporíte a že to odíde z pléna  Národnej  rady, pretože dve

uznesenia výboru boli doteraz ignorované.

 

     Mám ešte  dve malé, len  také podotázky. To  sú prosby.

Chcem potom poprosiť, keďže je tu aj pán generálny riaditeľ,

vidím  ho na  balkóne, záleží  mu na  poisťovni, som rád, že

prišiel vypočuť  si naše  príspevky a ako to  dopadne. Samo-

zrejme, i keď je už rozhodnuté,  čo sa týka rozpočtu. Ale on

nie je muž plaču, on je muž činu. Chcel som ho poprosiť, ke-

by bol  taký láskavý, samozrejme, aj  pána predsedu správnej

rady - sám chudák je odrezaný na ministerstve  zdravotníctva

s jednou sekretárkou, asi na takej úrovni pracuje - ďakujem,

že ste tak vydržali. Je otázka občianskej cti a cti štátneho

úradníka, či  bolo treba až  tak dlho znášať  toto príkorie,

ktoré sa vám tam deje. Ale zrejme politické dohody sú vyššie

ako vaše ambície, pretože  ste prišli určite urobiť poriadok

v zdravotníctve.

 

 

     Chcem teda  poprosiť, pretože v tejto  správe sa hovorí

o kúpeľnej liečbe a my, vážené pani poslankyne, páni poslan-

ci, dnes  nevieme, či počty našich  poistencov, počty kúpeľ-

ných poukazov sú  vyššie, nižšie. I keď  suma v miliónoch je

tam uvedená, nevieme, aké sú ceny tých poukazov napríklad vo

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ani koľko a v ktorých zdra-

votných liečebných zariadeniach sa zrealizuje. Teda koľko je

v Piešťanoch,  koľko je  na Sliači.  Počul som,  že Sliač má

najlepšie lôžkodni, že Vilko Soboňa to u vás vybavil. Ja som

povedal,  že to  nie je  možné, to  asi bude klam. Všeobecná

zdravotná poisťovňa je seriózny partner, ten pôjde podľa to-

ho, aké  náklady na liečbu  idú. Teda chcel  som poprosiť do

výboru  potom  predložiť štruktúru  poistencov a ceny. To je

jedna vec.

 

     Druhá vec. V správe  sa uvádza - nie  som technik -, že

ďalších 55 mil. Sk ideme  dávať  na  hardware a software, na

výpočtovú techniku.  Chcel by som  poprosiť o taký  prierez,

koľko peňazí sa už na to vynaložilo, pretože každý rok je to

jedna z najvyšších súm, každý rok sa tam tie peniaze objavu-

jú. Už sa  bojím, že by sme mohli mať  prepojenie on line aj

na nejakú  americkú poisťovňu, či sú to  dobre  použité pro-

striedky. To sú také dve podotázky.

 

     A idem k  návrhu  uznesenia.  Veľmi  pekne  vás prosím,

vzhľadom na to, že sme všetci spoločne, či sme hlasovali, či

sme nehlasovali, založili také legislatívne normy, že rozši-

rujú zdravotnícke  výkony a ministerstvo zdravotníctva a mi-

nisterstvo financií cenový výmer robieva 1. apríla, ale bolo

by dobré, keby ho urobilo k 1. februáru, aby už v januári sa

urobil cenový výmer, ktorý by  mohol trošku tie výkony a tie

ceny zredukovať, aby sme  žiadali vládu, aby zabezpečila cez

tieto rezorty  tento cenový výmer skôr,  aby trošku zmiernil

tie hrozné dosahy. A okrem  toho, samozrejme, zasa vstupy do

iných noriem, vrátane Liečebného poriadku.

 

     Preto môj návrh uznesenia je, aby Národná rada požiada-

la vládu,  aby vzhľadom na  legislatívne  zmeny v roku 1997,

ktoré založili tendenciu k vývoju deficitu hospodárenia Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne v rokoch 1997 a 1998, urýchlene

prijala nutné opatrenia na  zmiernenie negatívneho vývoja vo

financovaní zdravotnej starostlivosti. Veľmi pekne vám poďa-

kujem, ak podporíte tento môj návrh uznesenia.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Šagátovi a uzatváram rozpravu.

 

     Pán predseda správnej rady,  určite sa chcete vyjadriť.

Nech sa páči.

 

Predseda Správnej rady

Všeobecnej zdravotnej poisťovne Š. Zelník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na otázku čerpania správneho fondu len toľko, že my sme

čerpali 3,6 % správneho  fondu. Teraz  rozpočtujeme rok 1998

4 % správneho fondu, preto je  tam to zvýšenie a v ostatných

fondoch je zníženie preto, že  uvažujeme s nižším počtom po-

istencov.

 

     Čo sa  týka kúpeľnej liečby,  je pravdou, že  najväčšiu

ťarchu alebo najväčšiu záťaž  na kúpeľnú starostlivosť nesie

Sociálna poisťovňa. Naši poistenci, alebo tí, čo financujeme

my, tvoria  asi 10 % kúpeľnej  starostlivosti. Ostatné, tých

90 %, ide na vrub alebo na účet Sociálnej poisťovne.

 

     Myslím, že to boli otázky, ktoré som mal zodpovedať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Chce sa ešte vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie.

 

     Pristúpme k hlasovaniu o návrhu  uznesenia. Prosím spo-

ločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v rozprave  odznel jeden návrh  na doplnenie uznesenia,

ktorý predniesol pán docent Šagát.  Takže by sme najprv dali

hlasovať o tom.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán spravodajca,  ešte prosím predmet  hlasovania, lebo

veľa poslancov tu nebolo.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Takže v rozprave pán  poslanec žiadal doplniť uznesenie

o bod, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slo-

venskej republiky, aby vzhľadom na legislatívne zmeny v roku

1997, ktoré  založili tendenciu deficitu  hospodárenia Všeo-

becnej  zdravotnej  poisťovne  v  roku  1997  a v roku 1998,

urýchlene prijala nutné  opatrenia na zmiernenie negatívneho

vývoja vo financovaní zdravotnej starostlivosti.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Považujem  za  presnejšie,  keby  uznesenie citoval pán

poslanec Šagát. Máte ho napísané? Nie je počuť.

 

     Prosím pánu poslancovi Šagátovi zapnúť mikrofón.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Národná  rada  žiada  vládu  Slovenskej  republiky, aby

vzhľadom na  legislatívne  zmeny v roku 1997, ktoré založili

tendenciu k vývoju deficitu hospodárenia Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne  v roku 1997 a 1998, urýchlene  prijala  nutné

opatrenia  na zmiernenie  negatívneho vývoja  vo financovaní

zdravotnej starostlivosti.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, ideme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Tento  návrh pána  poslanca Šagáta,  toto uznesenie ne-

prešlo.

 

     Nech sa páči ďalej.

 

 

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Pán predsedajúci, to boli  všetky pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Dávam na hlasovanie

uznesenie ako celok. Prečítam ho?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     To každý má.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     V poriadku.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sme schválili  návrh poistného

rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Ďakujem.

 

     Prikročíme k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1998.

 

     Pán poslanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som v mene troch poslaneckých klubov dať návrh

na zaradenie nového bodu programu,  ktorým je návrh vlády na

skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave  zá-

kladných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a zá-

kon  Slovenskej  národnej rady číslo 542/1990 Zb. o  štátnej

správe v školstve a školskej  samospráve v znení  neskorších

predpisov. Chcel by som, aby  sa tento vládny návrh preroko-

val ešte v dopoludňajších hodinách tak, aby prípadne, že bu-

de schválený, sa mohlo pokračovať v rokovaní o vládnom návr-

hu tohto zákona v druhom a treťom čítaní dnes popoludní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Bez rozpravy dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Paš-

ku.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Návrh pána poslanca Pašku je prijatý.

 

 

     Samozrejme o poradí nebudeme  rozhodovať teraz, ale po-

dľa toho, ako nám vychádza program.

 

     Nasledujúcim bodom programu je

 

     návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1998.

 

     Upravený  návrh  rozpočtu  Sociálnej  poisťovne vám bol

rozdaný ako tlač 835a,  ktorý vychádza zo schváleného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok

1998. Spoločnú  správu  výborov ste  dostali ako  tlač 835b,

ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Návrh rozpočtu uvedie  predseda Správnej rady Sociálnej

poisťovne pán Vojtech Tkáč.

 

     Nech  sa  páči,  vitajte  na  zasadnutí  a prosím vás o

uvedenie návrhu.

 

Predseda Správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     predkladám návrh  rozpočtu Sociálnej poisťovne  ako ve-

rejnoprávnej inštitúcie na  schválenie Národnej rade Sloven-

skej republiky v zmysle § 7 písm. a)  zákona  číslo 274/1994

Z. z. o Sociálnej poisťovni.

 

     Chcel by som v úvode  uviesť, tak ako  aj včera na spo-

ločnom rokovaní  príslušných výborov, že  návrh rozpočtu So-

ciálnej  poisťovne prešiel  určitými  peripetiami a upravili

sme ho v intenciách zákona o štátnom rozpočte, ktorý Národná

rada schválila na rok 1998.

 

 

     V tejto súvislosti opakovane uvádzam, že otázka prípra-

vy  návrhu rozpočtu  tejto verejnoprávnej  inštitúcie, ktorá

pracuje s obratom zhruba polovice štátneho rozpočtu, pretože

je to takmer 90 mld. korún, ktoré  spravuje táto inštitúcia,

je  predikciou z hľadiska  niektorých  skutočností, ktoré sa

len môžu udiať v budúcom  období. Toto je otázka rozpočtovej

technológie a prípravy  návrhu rozpočtu,  ktorá je pre  túto

inštitúciu  typická.  Predikcia  očakávaných  skutočností je

predovšetkým závislá od výsledkov tarifného kolektívneho vy-

jednávania a od  prípravy  kolektívnych  zmlúv na  rok 1998.

Tieto dnes  určujú vývoj  miezd a platov v našej  krajine a

z toho sa potom odvíja cez  spojené nádoby výška platieb po-

istného ako základu vstupov do Sociálnej poisťovne.

 

     Chcel by som v tejto  súvislosti uviesť ďalšie aspekty,

ktoré súvisia s rozpočtom Sociálnej poisťovne, a je to otáz-

ka výberu poistného ako  ďalšieho fenoménu, ktorý ovplyvňuje

veľmi podstatným  spôsobom prípravu rozpočtu, a  potom sú to

platby  poistného  štátom za tzv. neproduktívne osoby. Chcel

by som vo  väzbe na výber  poistného podčiarknuť - a odznelo

to aj z tejto tribúny nie  mojimi ústami -, že sa ohradzujem

proti tvrdeniam o tom, že Sociálna poisťovňa má určité skra-

ty vo výbere poistného. Myslím  si, že zo subjektívneho hľa-

diska nemožno  Sociálnu poisťovňu v tomto smere takto kvali-

fikovať, a mierny pokles výberu poistného,  ktorý je aj voči

Európe dnes  nadštandardný, má aj objektívne  príčiny z von-

kajšieho ekonomického prostredia.

 

     V tejto  súvislosti si myslím - a to poviem  veľmi tvr-

do -, že existuje nejaká predrevitalizačná agónia  analogic-

ká predprivatizačnej agónii, ktorá  spočíva v tom, že poten-

ciálne revitalizované subjekty  začínajú strácať chuť platiť

poistné z toho  hľadiska, že  očakávajú  pozitívny  výsledok

v revitalizácii. A pokiaľ  revitalizácia nefunguje, resp. sa

nerealizuje, subjekty v predrevitalizačnej agónii majú snahu

neplatiť  alebo  aspoň o neplatení  uvažovať. Toto  je jedna

z objektívnych príčin,  ktorá  súvisí s prostredím, v ktorom

Sociálna poisťovňa pôsobí.

 

     Hovorím  teraz ako  predseda správnej  rady a čiastočne

ako  štátny  tajomník  ministerstva  práce,  sociálnych vecí

a rodiny, ktorý pripravuje zákon o Sociálnej poisťovni a so-

ciálnom poistení  vôbec. Chceli by  sme garantovať pre  túto

inštitúciu - a platí to,  myslím, pre  všetky  verejnoprávne

fondy v tejto krajine, ktoré sú, chvalabohu, odštátnené a na

rozdiel od  iných postsocialistických štátov  majú tendenciu

svojho  vlastného vývoja,  chcel by  som v tejto  súvislosti

uviesť, že potrebujeme  legislatívne upraviť stabilné ekono-

mické prostredie  týchto verejnoprávnych inštitúcií,  aby sa

netŕplo, aby sa každý rok menili správne náklady, aby sa me-

nili vstupy  štátu do týchto systémov,  ale aby minimálne na

3-5  rokov  boli  vymedzené  ekonomicky  stabilné podmienky,

v ktorých tieto inštitúcie môžu pokojne pracovať. Myslím si,

že ak by sa tento  filozofický prístup k tvorbe rozpočtu ve-

rejnoprávnych inštitúcií zvládol aj na ministerstve financií

pri príprave  štátneho  rozpočtu, že 3 až 5-ročný  cyklus by

mohol aj tejto krajine pomôcť.  Ale toto už je kapitola mimo

mojej pôsobnosti.

 

     Dovoľte mi ešte niekoľko  poznámok v súvislosti s návr-

hom rozpočtu.

 

     Chcem poďakovať Národnej rade za toleranciu vo väzbe na

prípravu správneho fondu, kde ste  rozhodli o 3,5 %. Nie som

s tým vôbec  spokojný, mračím sa, ale  rešpektujem vaše roz-

hodnutie. V každom prípade otázka 4 % by mala odznieť, prečo

sme trvali na 4 % a prečo sme mohli politicky ísť hoci aj na

0,5 % správnych  nákladov a rozdať peniaze našim mamám a ot-

com.

 

     V čom bol náš prístup?  Náš prístup bol v správnych ná-

kladoch  predovšetkým v tom, že  sme chceli budovať  modernú

inštitúciu európskeho typu - nadštandardnú inštitúciu. Nota-

bene inštitúciu, ktorá by bola schopná stráviť a implemento-

vať nový  zákon o sociálnom poistení,  ktorý končíme v tomto

roku. O to nám práve išlo.  Išlo nám o budovanie pobočiek aj

v rámci územného a správneho členenia. Išlo nám o vytvorenie

moderného informačného  systému, kde Sociálna  poisťovňa ako

jediná inštitúcia postkomunistických  štátov má dnes prechod

cez skenovanie spisov na optický archivačný systém, keď kaž-

dý občan má  čiarkový kód a 50 rokov  dozadu táto inštitúcia

je  spôsobilá  zapamätať  si  platby  poistného,  jeho  plat

a vstupy do  systému a z toho  potom pripraviť  podmienky na

úspešnú implementáciu nového zákona o sociálnom poistení. To

bol náš boj o 4 %. Aj za 3,5 % vďaka, ale nie som spokojný.

 

     V tejto súvislosti mi na  záver dovoľte ešte zvýrazniť,

čo je negatívne a čo je pozitívne myslenie v rozpočte takej-

to inštitúcie. A sledujem Tea Weigla  a jeho boj o svoj roz-

počet štátu v Nemecku, sledujem Českú republiku, kde skráti-

li o 15 mld. korún vstupy už vyplácaných dôchodkov, sledujem

zadlženosť Maďarskej republiky v sociálnom poistení a sledu-

jem Sociálnu poisťovňu tejto krajiny.

 

     Čo je  pozitívne  myslenie v tomto zmysle? A tým  chcem

skončiť. My  máme konflikt s ministerstvom  financií - abso-

lútne  sa netajím - a  tento  konflikt  je normálny a bežný.

Myslím si,  že je normálny aj  v iných štátoch. O  čo je ale

iná kategória slovenskej reality? Tento  konflikt  je o tom,

koľko má Ministerstvo financií Slovenskej republiky garanto-

vať za štát, koľko má štát platiť do systému. Ale tento kon-

flikt nie  je o tom, že  uberáme  dôchodcov o 15 mld. korún,

ako je to v iných susedných štátoch, že sú zadlžené systémy,

kde  ide o miliardy  forintov,  mariek a frankov. Ale  tento

konflikt  je o tom, že  máme  názor,  že by  štát mal platiť

viac. Štát platil a platí, koľko platí v tejto etape, ale my

máme konflikt, že by mal platiť viac. My nemáme konflikt, že

uberá už z toho, čo  platil, pretože v každom  prípade aj na

budúci rok sa vstupy zo štátu budú pohybovať vo vyššej sume,

ako je rok 1997. V tom je  ten konflikt a vďaka Bohu, že ta-

kýto konflikt je.

 

     Ďakujem  vám  veľmi  pekne.  Prosím  vás  o podporu pri

schválení rozpočtu Sociálnej poisťovne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem  pánu predsedovi  správnej  rady a prosím,  aby

zaujal miesto.

 

     Dávam slovo predsedovi  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi Anto-

novi Národovi, aby podal  správu o výsledku prerokovania ná-

vrhu vo výboroch Národnej rady.

 

     Mám takú osobnú pripomienku.  Prosím vás pekne, nerobme

z toho také malé diskusné  kluby, ide o náš čas, o efektivi-

tu. A chrbty poslancov sú  možno v určitých dispozíciách mi-

moriadne príťažlivé pre niekoho, ale  pre toho, kto tu pred-

náša, a v tých prvých  radoch sa mu  stavajú chrbtom, nie je

to bohviečo.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Správnej rady Sociálnej poisťovne,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu gestor-

ského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci o výsledku  prerokovania  návrhu roz-

počtu Sociálnej poisťovne na rok 1998.

 

     Predseda  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  svojím

rozhodnutím číslo 1847 z 3. novembra 1997 pridelil podľa § 7

ods. 1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

274/1994 Z. z.  o  Sociálnej  poisťovni  v znení  neskorších

predpisov návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1998 Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu a Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci  na prerokovanie do 28. novem-

bra 1997. Obidva výbory Národnej rady začali rokovať o návr-

hu rozpočtu v stanovenom termíne.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  začal rokovať o predloženom  návrhu dňa 26.

novembra 1997. Výbor svojím uznesením číslo 549 prerušil ro-

kovanie o návrhu  rozpočtu  Sociálnej poisťovne  na rok 1998

s tým, že uvedený návrh bude prerokovaný až po schválení no-

vely zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1994 Z. z.

o zamestnanosti a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky  na

rok 1998 v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Výbor súčasne týmto uznesením požiadal podpredsedu vlá-

dy a ministra  financií  Slovenskej  republiky, aby v ďalšom

období  predložil k návrhu  rozpočtu  Sociálnej poisťovne aj

stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Upra-

vený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1998 preroko-

val výbor  dňa 16. decembra 1997. V prijatom  uznesení číslo

575 súhlasil s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade

Slovenskej republiky  návrh rozpočtu Sociálnej  poisťovne na

rok 1998 schváliť.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  začal  rokovať o predloženom  návrhu

26. novembra 1997. Výbor svojím uznesením číslo 389 prerušil

rokovanie o návrhu  rozpočtu s tým, že  uvedený  návrh výbor

prerokuje až po schválení novely zákona číslo 274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni a zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 387/1994 Z. z. o zamestnanosti a štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky  na rok 1998 v Národnej rade Slo-

venskej republiky.  Výbor Národnej rady  Slovenskej republi-

ky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci  prerokoval  upravený

rozpočet  Sociálnej poisťovne  na rok 1998  dňa 16. decembra

1997. V prijatom  uznesení  číslo 398 vyslovil s ním  súhlas

a odporučil jeho  schválenie v Národnej rade  Slovenskej re-

publiky.

 

     Zároveň ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky  prijať uznesenie uvedené  v prílohe tejto

správy. Výbor odporučil, aby  návrh rozpočtu Sociálnej pois-

ťovne na rok 1998 odôvodnil na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej  republiky predseda  Správnej rady  Sociálnej poisťovne

Vojtech Tkáč.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Zatiaľ som pí-

somné prihlášky nedostal. Hlási sa pán poslanec Brocka. Hlá-

si sa ešte niekto? Nikto  sa nehlási. Uzatváram možnosť pri-

hlásenia sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Brocku.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     dámy a páni,

 

     predseda Správnej  rady a štátny tajomník  pán Tkáč pri

uvádzaní rozpočtu Sociálnej  poisťovne pred chvíľou povedal,

že nie  je spokojný s návrhom  rozpočtu Sociálnej poisťovne.

Toto  isté hovoril  alebo v tomto  duchu  hovoril, i keď sme

spoločne prerokúvali v gestorskom  výbore a vo Výbore Národ-

nej rady pre financie, rozpočet a menu tento návrh rozpočtu.

Som prekvapený, že gestorský výbor napriek tomu schválil ná-

vrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v tejto podobe. Ak je pred-

seda  správnej rady  nespokojný s návrhom  rozpočtu,  on vie

veľmi dobre,  prečo je nespokojný, ťažko  môžem byť spokojný

ja ako opozičný poslanec.

 

     Dámy a páni, Sociálna  poisťovňa vo svojej predkladacej

správe, resp.  správna  rada  hovorí o tom,  že v ekonomicky

nestabilnom prostredí je potrebné vytvárať podmienky na sta-

bilizáciu tejto verejnoprávnej  inštitúcie. Hovorí to preto,

lebo za posledné roky sa vzťah štátu, vlády k tejto inštitú-

cii z roka  na rok, ak nie nezhoršoval, tak  sa nemenil a je

skôr macošský.

 

     Verejné zdroje sociálneho poistenia, ktoré Sociálna po-

isťovňa obhospodaruje, sú každoročne ukracované zmenami výš-

ky vymeriavacieho základu na platby poistného od štátu. Toto

obmedzenie má výrazne negatívny  dosah na príjmovú časť roz-

počtu. Pokles  vymeriavacieho  základu postupne z 80 % mini-

málnej mzdy v roku 1995 na 55 % v roku 1996, na 10 % v tomto

roku a vládou  Slovenskej republiky  schválených 15 % v roku

1998 vo  finančnom  vyjadrení  predstavuje  zníženie príjmov

v roku 1998 oproti roku 1995  takmer o 4 mld. korún. Prístup

štátu k platbám  za svojich  poistencov  bude  mať vo vzťahu

k Sociálnej  poisťovni  ďalekosiahle  následky, predovšetkým

v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa nie-

lenže nebude mať dostatočné  zdroje na finančné krytie úprav

dávok  dôchodkového  zabezpečenia v rokoch 1998-1999, ale sa

vôbec nepripraví na situáciu,  ktorá nastane v dôsledku oča-

kávaného, ani nie  očakávaného, ale súčasného demografického

vývoja, keď po roku 2005 sa začne  prejavovať starnutie oby-

vateľstva Slovenskej republiky. Keď  nedôjde k zásadným zme-

nám v oblasti zdrojov Sociálnej poisťovne, nebude mať naaku-

mulované žiadne zdroje. Tie sa v prípade nezmenenia situácie

definitívne vyčerpajú v roku 2000.

 

     Otázne teda ostáva, aká bude úroveň dôchodkov vo vzťahu

k mzdám a rastu životných nákladov, a súčasne, z akých zdro-

jov sa  budú po uvedenom  roku vyplácať dôchodky.  Na oblasť

tvorby,  použitia a zostatku  základného  fondu dôchodkového

zabezpečenia, ako to Sociálna poisťovňa sústavne zdôrazňuje,

je potrebné nazerať z pohľadu  dlhodobého časového horizontu

vo všetkých súvislostiach. V oblasti dôchodkového zabezpeče-

nia sa potvrdzuje Sociálnou poisťovňou avizovaná nepriaznivá

situácia z tohto roka. Už v tomto roku dosah z výberu poist-

ného nepokryje výdavky  vo výške 2 mld. korún.  O tieto pro-

striedky sa znížia naakumulované zdroje Sociálnej poisťovne.

V budúcom roku bude situácia obdobná. V oblasti dôchodkového

zabezpečenia  by nemali  klesnúť zdroje  Sociálnej poisťovne

k 31. decembru bežného roka pod úroveň sumy približujúcej sa

k jednomesačnému  krytiu výplat  dôchodkov, pretože dôchodky

sa vyplácajú vopred.

 

     V tejto súvislosti  treba povedať - a je to z podkladov

práve  návrhu rozpočtu  Sociálnej poisťovne -, že na  budúci

rok sú vyčlenené prostriedky  na zvyšovanie dôchodkov iba vo

výške 620 mil. korún. Táto  suma  umožní  zvyšovať  dôchodky

- podľa vyjadrenia ministra financií v návrhu zákona o štát-

nom rozpočte - na úrovni očakávanej miery inflácie v budúcom

roku. Podľa  podkladov Sociálnej poisťovne je  to hlboko pod

mierou inflácie.  Bez zásadných  zmien v oblasti zdrojov zá-

kladného fondu dôchodkového  zabezpečenia a pri dodržaní ne-

vyhnutnej jednomesačnej rezervy ku koncu roka Sociálna pois-

ťovňa nebude schopná v roku 1999 finančne kryť žiadne zvýše-

nie dôchodkov.

 

     Dámy a páni, kde  sú  výsledky z ekonomického  zázraku,

sľuby z programového vyhlásenia  vlády o približovaní sa ži-

votnej úrovne dôchodcov  ostatným skupinám obyvateľov? Alebo

to treba  chápať tak, že  ak sa širokým  skupinám obyvateľov

životná úroveň  znižuje, tak aj dôchodcom  sa bude znižovať?

Potom by to bolo v programovom vyhlásení vlády v poriadku.

 

     Pred chvíľou sme v rozpočte Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne schválili deficit  na budúci rok vo výške 4,2 mld. ko-

rún. Tu ideme schvaľovať rozpúšťanie rezervy Sociálnej pois-

ťovne, ktorá je nevyhnutná na  prechod na iný systém sociál-

neho poistenia, o ktorom hovoril aj pán štátny tajomník. Veď

dnes výber poistného z jedného  mesiaca nekryje potrebné vý-

davky Sociálnej poisťovne na jeden mesiac a len v tomto roku

to budú 2 mld. korún.

 

     Pán premiér sľúbil  preplatenie dlhopisov Fondom národ-

ného majetku aj šesťdesiatnikom v budúcom roku. Z čoho, dámy

a páni? Pán Ľupták,  viete to vy, keď to  nevie váš zástupca

vo Fonde národného majetku prezident Gavorník?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čo to má spoločného s dôchodkami?

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Má to  spoločné všetko s dôchodkami.  Pán Ľupták, je to

maličkosť, treba len 21 mld. korún. Odkiaľ, dámy a páni? Mi-

nister  financií Slovenskej  republiky sa  hnevá na Sociálnu

poisťovňu, že  má nižší  výber  poistného ako v minulých ro-

koch. Pán predseda Správnej rady Sociálnej poisťovne sám ho-

vorí,  že to  nie je  spôsobené subjektívnymi  príčinami. To

znamená, že  na vine nie  je Sociálna poisťovňa,  ale niekto

iný. S ním súhlasím, určite.  Je to výsledok celkovej ekono-

mickej a hospodárskej situácie,  do ktorej dostala túto spo-

ločnosť súčasná vládna koalícia. Stovky stratových podnikov,

pán Ľupták, v rukách  úspešných  privatizérov. Revitalizačný

zákon, daňová nedisciplína.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Hovoríme o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán  podpredseda, hovorím o návrhu  rozpočtu  Sociálnej

poisťovne.

 

     Narastanie organizovaného zločinu.  (Ruch v sále.) Dámy

a páni, vysvetlím vám, ako  to súvisí s dôchodkami. Sociálna

poisťovňa  veľmi  závisí  od  podnikateľov.  Od  toho, či sú

úspešní podnikatelia,  či platia poistné  za svojich zamest-

nancov. A zatiaľ  tak  nerobia,  alebo robia  stále v menšej

miere. Všetko to súvisí s dôchodkami. Dámy a páni, my sme sa

dostali do situácie, keď podnikatelia podnikajú tak, aby ne-

vykazovali zisk, aby na  seba neupozornili "mafiánov". Preto

súvisí  organizovaný  zločin  aj s dôchodkami, so  situáciou

v Sociálnej poisťovni.

 

     Je vám to iste nepríjemné, dámy a páni, možno aj preto,

lebo sa  veľmi ponáhľate. Ponáhľate sa  domov, ale prosil by

som vás, keby ste aj o tomto hovorili. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec, prosím ťa pekne, je to návrh rozpočtu So-

ciálnej poisťovne.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pani  kolegyňa  Aibeková, aj to  je stanovisko k tomuto

návrhu rozpočtu.  Nebudem hlasovať za  takýto návrh rozpočtu

Sociálnej poisťovne. (Krik v sále.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ticho, prosím vás, upokojme sa.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ja som veľmi pokojný, pán kolega, lebo toto je politika

"po vás potopa", čo robíte. Aj o tomto hovorte občanom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ferko Mikloško,  som veľmi rád,  že si sa  teraz ozval,

lebo počas celého  vystúpenia, a dobrého, odborného vystúpe-

nia tvojho kolegu, ste mu nevenovali vôbec pozornosť, "keca-

li" ste.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, som rád, že ste skonštatovali,

že pán  Brocka síce  vysvetľoval a snažil sa  niečo povedať,

ale nepočúvali  ho ani z vlastného  klubu a vôbec už  nie zo

spoločnej koalície, z SDK.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pani poslankyňa Bartošíková.

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcem vniesť trochu vecnosti do vystúpení, ktoré tu od-

zneli. Ak máme na miske váh rozpočty verejných prostriedkov,

ktoré máme  predložené, tak pod  ministerstvo práce, sociál-

nych vecí patria prinajmenšom dva - rozpočet Národného úradu

práce a Sociálnej poisťovne. Všimnime si vymeriavacie zákla-

dy, aké rozdielne sú v obidvoch týchto rozpočtoch, 2 000 Sk.

Všimnime si  počty pracovníkov Národného  úradu práce a  So-

ciálnej poisťovne a tvorbu  správnych fondov pre tieto počty

pracovníkov a hľadajme tam chýbajúce prostriedky pre základ-

né fondy.

 

     Som za to, aby  daňoví úradníci mali dôstojné podmienky

na svoju prácu, aby ich mali sociálne poisťovne, aby ich ma-

li národné  úrady práce, aby ich  mali štátne inštitúcie ve-

rejnej správy, ale prosím  vás, dohodnime  sa na rovnomernom

vývoji, ináč vyvolávame nežiaduci tlak. A ak sa teda rozprá-

vame o  chýbajúcich prostriedkoch, verím,  že Sociálna pois-

ťovňa sa  bude vyvíjať  v budúcom roku optimistickejšie, ako

uvažuje v rozpočte. Prosím vás, nestrašme dôchodcov.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím pána podpredsedu Ľuptáka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

 

     Nechcel som vystupovať, ale skutočne pán Brocka ma sko-

ro dojal - keby som bol  dôchodca - k slzám. On zvykne takto

vystupovať. Musím naňho reagovať.

 

     Pán Brocka,  vy tu viackrát takto  vystupujete, ale ne-

miešajte hrušky s jablkami, prosím  vás. Ako od bývalého mi-

nistra som úplne prekvapený, ako  tu rozprávate. A chráň nás

Boh,  aby ste  sa vy  ešte raz  stali ministrom,  pretože už

v  apríli 1994 ste  do  vlády  predložili  zákon o predĺžení

dôchodkového veku. Tak prosím vás,  čo si my máme potom mys-

lieť? Chcete, aby sme v robote  umierali? To ste vy predkla-

dali, to nie je lož. (Hlas  poslanca Brocku z pléna.) Ja ne-

vykrikujem, pán Brocka. Pravda,  ja sa ti budem ospravedlňo-

vať, už aj, ty klamár, už  aj! Presne tak. Ty sa mi osprave-

dlň! Takže, asi klamár je  niekto iný. (Hlas poslanca Brocku

a krik z pléna.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Veľmi pekne vás prosím, keby ste si uvedomili predmetný

bod nášho rokovania. Aj Ferka Mikloška. Prosím.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán podpredseda, pán predsedajúci,

 

     ja by som ťa prosil, aby si - v mene poslaneckého klubu

teraz hovorím -, aby si neskákal do reči tým poslancom, kto-

rí hovoria  pri pulte. Prepáč, toto  je parlamentná demokra-

cia. Poslanec, ktorý  vystúpi, má  právo  hovoriť. Ak  chceš

niekoho upozorniť,  tak upozorňuj tých,  ktorí kričia, ktorí

sú nervózni, lebo zrejme sa ich to dotýka, ale nie je možné,

aby sme tu jednoducho skákali  do reči poslancovi, ktorý ho-

vorí. Prepáč, na to nemáš právo.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Zbytočne je polemika na túto  tému. Slon má štyri nohy,

aj mucha má štyri nohy. Keď chcem hovoriť o slonovi, tak bu-

dem hovoriť aj o muche?

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pána poslanca Cupera.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     obdivujem, ako niekto  môže v slovenskej pravicovej po-

litickej strane 5-6 rokov  pôsobiť ako extrémny sociálny de-

magóg. Pamätám si na tohto pána, ktorý svojho času robil mi-

nistra práce a sociálnych  vecí,  ešte z roku 1991 z Trnavy,

keď šíril takú istú demagógiu o tom, že keď rozdelíme Česko-

-slovenskú republiku, že bude z nás div nie ľudožrútska kra-

jina. A istá stará pani  mu vtedy svoje povedala, pán posla-

nec Brocka si  na to určite  spomenie. A potom odišla z toho

pódia, kde mu to povedala asi pred 600 ľuďmi, že, pán posla-

nec Brocka, vy vždy okydávate len to, čo je slovenské, a ky-

dáte aj na slovenského prezidenta, ale toho "Čechúňa" nám tu

vychvaľujete. Tak aj vy  vychvaľujete svoju sociálnu politi-

ku. Ale pani ministerka práce a sociálnych vecí vám povedala

minule  veľmi trefne,  ako ste  ju chceli  obviniť z predaja

detských domovov, ktoré ste predali vy. Takže nešírte nám tu

sústavne  demagógiu. Nikoho  to už  naozaj "nebaví" počúvať.

Roky  to tu  trpezlivo počúvame,  ale nemá  to nijaký vplyv.

Jednoducho sa tým zosmiešňujete.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Mám na to, aby som vás upozornil, a keď dovolíte, aspoň

apeloval, Ferko Mikloško, na to,  aby sme sa vyslovene vyhý-

bali  pri problematike  návrhu rozpočtu  Sociálnej poisťovne

personálnych atakov,  to nemá zmysel, to  nie je vôbec efek-

tívne.

 

     Pokračujeme ďalej.

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán podpredseda Filkus,

 

     v prvom rade vás chcem požiadať, aby ste sa vy ako člen

vlády, v ktorej ste boli,  keď bol ministrom pán Brocka, vy-

jadrili k tomu, či minister Brocka v tom čase dával návrh na

predĺženie veku odchodu do dôchodku, čo nie je pravda, a pán

podpredseda Ľupták tu klame.

 

     Chcem povedať, že pán  poslanec Brocka vo svojom vystú-

pení v súvislosti so  Sociálnou poisťovňou  hovoril aj o ve-

ciach, ktoré  patria k rozpočtu Sociálnej  poisťovne, ale sú

veľmi nepríjemné  na počúvanie pre  ľudí, ktorí zapríčiňujú,

že  aj  rozpočet  Sociálnej  poisťovne  je v takom "svrabe",

v akom  je. A  žiadala by  som vás,  aby ste viedli rozpravu

podľa rokovacieho  poriadku a invektívy,  ktoré tu páni  po-

slanci  na jednotlivé  vystúpenia robia,  aby ste  zastavili

pred ich faktickými poznámkami.

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Urobil som to.

 

     Prosím pána poslanca Sečánskeho.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     chcem upozorniť,  že jedna zo zásad,  na ktorej spočíva

náš rokovací poriadok, je  zásada relevancie, to znamená, že

poslanec  naozaj  musí  hovoriť  k  veci a podľa § 32 ods. 1

predsedajúci schôdze, ak poslanec nehovorí k veci, má povin-

nosť upozorniť ho, aby hovoril k veci. Ak nedodrží alebo ne-

splní ani túto povinnosť,  predsedajúci mu má odobrať slovo,

čo sa zatiaľ nestalo. Prosím  vás, buďme vecní a rešpektujme

sa navzájom.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Brocka, chceš... (Ruch v sále.)

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán podpredseda, chcem doplniť svoje vystúpenie, ak do-

volíte.  Práve preto  chcem doplniť  svoje vystúpenie,  lebo

v sále  vzniklo nedorozumenie.  Niektorí kolegovia  poslanci

mali pocit, že som  nehovoril k veci. Ja som citoval z dôvo-

dovej správy, ktorú máte pred  sebou všetci, že rozpočet So-

ciálnej poisťovne treba posudzovať vo všetkých súvislostiach

a zložitostiach,  lebo  výber  poistného a prostriedky v So-

ciálnej poisťovni  sú najmä od  podnikateľskej  sféry a tak-

isto, samozrejme, zo štátneho  rozpočtu. To sú širšie súvis-

losti, o ktorých by sme v tejto sále mali hovoriť, to je mo-

ja prvá poznámka.

 

     Druhá. Práve pre stenografický  zápis vás, pán podpred-

seda Filkus, žiadam, aby  ste zareagovali na vystúpenie pod-

predsedu Ľuptáka.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ja si myslím, že v tomto prípade neviem, prečo máme re-

agovať. To by každý z poslancov mohol urobiť.

 

     Prosím pána poslanca Šimka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  podpredseda, keď  to neurobíte  vy, urobím  to ja.

Niesol som  zodpovednosť v tom období - v roku 1994 - za le-

gislatívu vo vláde Jozefa Moravčíka a musím osvedčiť, že na-

ozaj  vtedajší  minister  Brocka  nepredložil  žiaden  zákon

o predĺžení veku na odchod do dôchodku.

 

     Možno, že pán podpredseda  Ľupták v tejto veci neklame,

on tomu  jednoducho nerozumie, tak ako  nerozumie mnohým ve-

ciam, ktoré sa tu dejú v tomto  parlamente. Bohužiaľ, ale je

zodpovedný za to, čo sa deje na základe toho, za čo hlasuje.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prosím pána poslanca Kováča.

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem k vystúpeniu pána poslanca Brocku povedať, že So-

ciálna poisťovňa,  jej rozpočet má  dve stránky, má  stránku

výdavkovú a má stránku príjmovú.

 

     Ak analyzujeme  príjmovú stránku, musíme  ju analyzovať

z hľadiska vývoja  ekonomiky, pretože nič  iné nenaplní túto

poisťovňu, ako práve podniky,  ako práve poistenci, nič iné,

a štátny rozpočet. Ako vidíte, štátny rozpočet sa príliš ne-

pochlapil, pretože ani návrhy  zvýšiť  vymeriavací základ na

30 % v tomto  parlamente  neprešli, zostalo to  len na 15 %.

Myslím si,  že tieto súvislosti  treba povedať, pretože  raz

niekto  bude  predkladať  účty  tým,  ktorí  takéto rozpočty

schvaľovali a takéto rozpočty  prijímali. Budú to predovšet-

kým  občania Slovenskej  republiky, ktorí  budú takéto  účty

predkladať. To po prvé.

 

     Po druhé, chcem sa  vysloviť tiež o probléme predlžova-

nia veku odchodu do dôchodku. V tom čase som bol podpredseda

slovenskej vlády a môžem  rovnako osvedčiť, že žiadny takýto

materiál z ministerstva  práce, sociálnych  vecí a rodiny do

vlády predložený  nebol. Teda nie  je pravda to,  čo hovoril

pán podpredseda Ľupták.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán poslanec Brocka sa vo svojom vystúpení dotkol otáz-

ky výberu  poistného, hovoril o tom  vo svojom úvodnom slove

aj predseda  správnej rady a ja  by som ho požiadal,  aby sa

v záverečnom  slove  vyjadril, ako je  to teda vlastne s tým

výberom, pretože aj on bol v úvodnom  slove kritický a pove-

dal, že to  nie je v tom, či  poisťovňa  subjektívne vyberá,

že sú tu  objektívne faktory. Chcel by som  ho požiadať, aby

sa k tomu vyjadril.

 

     Podľa  môjho  názoru  rozpočet  Sociálnej  poisťovne je

o veľkých číslach. To nie je o tom, že ušetríme kdesi nejaké

peniaze  na budove  alebo na  pracovníkoch, je  to o veľkých

číslach, čiže je  to aj o tom prostredí.  Prosil by som pána

predsedu správnej rady, aby v  záverečnom slove na túto časť

vystúpenia pána poslanca Brocku reagoval.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem za vecnú pripomienku.

 

     Pán poslanec Cuper. Prosím orientovať to k veci.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem reagovať na predrečníka, to znamená pána poslanca

Brocku.

 

     Pán predsedajúci, ja žiadam, tak  ako žiadal už pán po-

slanec Sečánsky, aby sa v tejto sále dodržiaval rokovací po-

riadok.  Pán Brocka  nemal čo  dostať faktickú  pripomienku,

pretože reagoval sám  na seba. A toto sa  toleruje večne iba

zo strany opozície. Ak by sme to urobili my, tak sa jednodu-

cho k  slovu nedostaneme. Pán  Brocka nemôže reagovať  podľa

rokovacieho poriadku sám na seba.

 

     A ešte chcem pripomenúť pánu poslancovi Šimkovi, že po-

slanca za výroky v tejto snemovni  nie je možné brať na zod-

povednosť nijako  inak, ako disciplinárne. Takže,  ak je ne-

spokojný s výrokom pána  podpredsedu Ľuptáka, nech sa obráti

na mandátový a imunitný výbor,  ale nech sa vehementne nedo-

žaduje toho,  aby predsedajúci vyzval  poslanca Ľuptáka, aby

sa ospravedlnil pánu Brockovi, pretože tým porušuje to, čomu

sa hovorí liberálna  demokracia v tomto štáte a v tomto par-

lamente. A oni ako "puncovaní"  demokrati by mohli byť libe-

rálnejší. A pánu Brockovi už  len nakoniec: Božie mlyny melú

pomaly, ale  spravodlivo. Pán poslanec Brocka,  nie vždy sme

my tí,  ktorí vychádzame z ražňa  opečení. Vidíte, ako dobre

sa opeká na ražni. Však? Spomeňte si na predchádzajúci štvr-

tok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem len povedať,  že práve vy by ste  to mali byť, vy

z KDH,  ktorí ste  rozbili poľnohospodárstvo,  stavebníctvo,

zbrojný priemysel, vy by ste sa mali v prvom rade ospravedl-

niť tomuto národu. Všetko ste  rozmlátili. Vy ste za to zod-

povední. A nepýtajte od Ľuptáka ospravedlnenie.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Ešte sa prihlásil pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Myslím si, že pán  podpredseda Ľupták teraz dal najjas-

nejší dôkaz toho, že nerozumie tomu, o čom sa tu hovorí.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Považujem rozpravu za skončenú. Prosím vás, keby ste sa

upokojili, lebo toto ide  všetko na neprospech nášho rokova-

nia.

 

     Pán  predseda  správnej  rady  určite  chce vystúpiť aj

vzhľadom  na reakcie,  ktoré tu  boli, aj  vzhľadom na dopyt

poslanca Ftáčnika.

 

     Ďakujem.

 

Predseda Správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     Sociálna poisťovňa je  riadená samosprávnym orgánom, to

je správna rada. Tento samosprávny orgán je tripartitný a sú

tam zástupcovia aj Jednoty dôchodcov,  aj Únie žien v zastú-

pení  poistencov, a keby sme  používali  konfrontačné metódy

v správnej rade, tak moja mama sa môže ísť pásť.

 

     Správna rada  je tripartitný orgán. Bez  politiky a bez

emócií  veľmi  chladnokrvne posudzujeme správu - dovčera pol

Kozlíka,  odvčera  pol  Maxona.  Polovičku štátneho rozpočtu

spravuje Sociálna poisťovňa cez správnu  radu a cez svoj ma-

nažment.  Tá nechce  ani konfrontačný  tón, táto inštitúcia,

nechce ani emócie, ani politiku.

 

     Poďme úplne  chladnokrvne. So 75 % vystúpenia  pána po-

slanca Brocku  som súhlasil. Potom vyhodil  výhybku a začali

ste jazdiť po konfrontačnej koľaji.  Ja som na túto konfron-

tačnú koľaj prešiel a budem  vám oponovať faktami, ktoré mám

v hlave, nemám ich vôbec  na papieri. A toto je otázka, chce

to chladnú hlavu. A započítam  aj fungovanie vašej moci, va-

šej vlády v roku 1994 do pozitívneho myslenia.

 

     Čo sa stalo  do roku 1993 v sociálnom zabezpečení tejto

krajiny?  Od  roku 1990 poklesli  životné  náklady a životná

úroveň zhruba o 250 až 300 %. Za jeden  rok, za deväť mesia-

cov prišlo k nezamestnanosti od apríla 1991, keď ste vymeni-

li Mečiara,  do decembra 1991 k nárastu  nezamestnanosti  na

300 tisíc ľudí zo 40 tisíc.  V apríli 1991 bolo 40 tisíc ne-

zamestnaných, v decembri 300 tisíc. Zaviedlo sa cez pani Wo-

lekovú, cez Prahu odstupné, za  čo si ľudia pokupovali sate-

lity, a za 9 mesiacov by 260 tisíc nezamestnaných zruinovalo

inú krajinu, ako je Slovensko. Doteraz hasíme tento problém.

 

     Čo sa  urobilo pozitívne odvtedy  vo väzbe na  sociálne

zabezpečenie? A toto teraz  pochopte, že vôbec nemienim kon-

frontovať.  Pri  poklese  životných  nákladov o 250 až 300 %

vzrástli dôchodky, vrátane vlády v roku 1994, keď ste zvyšo-

vali dôchodky pred voľbami - čo je pozitívne pre moju mamu -

a zvýšili ste  dôchodky. Takisto ich  zvyšovala  táto vláda.

Chvála Pánu Bohu od roku 1990 sa vyrovnali dôchodky cez rast

vrátane  roku 1994 až  po  tento  posledný  krok, ktorý  bol

a ktorý sa  chystá  budúci  rok, o zhruba 250 %, 243 presne,

a nemáme započítaný dosah týchto dôchodkov.

 

     Od roku 1993 za samostatného Slovenska, počas samostat-

nej  Slovenskej republiky  je v odborných  kruhoch absolútne

uznávaný spôsob,  ako kopíruje rast  dôchodkov tejto krajiny

rast miezd. To, čo sa najmä zo strany Jednoty dôchodcov - tú

inštitúciu mám rád, skutočne jej  fandím - prezentuje v tla-

či,  je omyl, kde sa  manipuluje so  štatistickými  číslami.

Nemôžem porovnávať priemernú hrubú mzdu tejto krajiny s čis-

tým dôchodkom. Ak budem porovnávať priemerný čistý rast pla-

tov a miezd, teda nezapočítam  dvakrát  poistené, lebo to je

hrubá mzda,  tak kopírovanie, a to sme  vás  pozvali, parla-

ment, v máji 1997 na konferenciu Medzinárodnej asociácie so-

ciálneho zabezpečenia, kde sme prezentovali cez Svetovú ban-

ku údaje, vrátane  roku 1994. A to je  to pozitívne myslenie

od roku 1993 do  roku 1996. Tento rok 1997 nemôžem  mať, sa-

mozrejme, ešte štatisticky  dokázateľný. Dôchodky kopírovali

pri 151 % rastu platov od roku 1993 147,8. To je ideálne ko-

pírovanie rastu platov a dôchodkov. Vážení, ani jedna kraji-

na z postsocialistických  štátov  takýto  vplyv nemá.  To je

vďaka tomu, že sú odštátnené fondy a že sa do toho minister-

stvo financií môže miešať len čiastočne, na rozdiel od iných

štátov a na rozdiel od Luxemburgu,  kde je môj ideál, kde je

ministerstvo  práce, sociálnych  vecí a financií  pod jednou

strechou a pod jedným  ministrom.  Toto je môj  ideál aj pre

túto krajinu.

 

     Čiže 250 až 300 % pokles  životnej úrovne je kopírovaný

243 % rastu  dôchodkov. Nemáme  započítané posledné zvýšenie

dôchodkov a rast platov a miezd od roku 1993, rozdiel je asi

3 body, čo je skutočne úspech tejto krajiny. Ak chcete pres-

né čísla, v Českej  republike o 15 mld. korún  bývalá odstu-

pujúca vláda  stiahla už  vyplácané nároky. 64 mld. forintov

mali Maďari za rok 1996  deficit v základnom systéme sociál-

neho poistenia. A mám tam výborných priateľov, odborníkov aj

odborárov v Maďarsku, s ktorými  veľmi úzko  spolupracujeme.

To nie je kritika, to je porovnanie.

 

     Takže toto je jedna stránka mince. Druhá stránka mince,

že som reptal a že sa mračím, a to som povedal veľmi úprimne

aj vo výboroch,  aj v tlači a hovoril som  to aj dnes. Je to

úplne normálne a prirodzené. Znovu  sa vraciam k tej posled-

nej vete. My sa naťahujeme s ministerstvom  financií o filo-

zofii a chceli by sme, aby platilo ministerstvo financií cez

vládu aj štát viacej, ale nehádame  sa o tom, že sa ide brať

15 mld. Sk  dole už z vyplácaných  dôchodkov našich rodičov.

O tom práve to je a v tom je ten pozitívny princíp.

 

     Pokiaľ ide o otázku, či  ste dávali, alebo nedávali ná-

vrh na zvyšovanie dôchodkového  veku počas vašej vlády, naše

ministerstvo sa k tomu vyjadrí oficiálne. A podporujem slová

podpredsedu Národnej rady pána Ľuptáka.

 

     Po druhé, ak už hodnotíme bývalú vládu v roku 1994, tak

to je na margo aj  pána poslanca Kováča ako podpredsedu vlá-

dy, na margo pána podpredsedu  Šimka, na margo pána poslanca

Brocku aj na margo bývalého pána ministra financií, že v ro-

ku 1994 vaša vláda, tzv. dočasná vláda, mala platiť zo záko-

na určitú  sumu. Aj to  ste porušili, protizákonne  ste Fond

dôchodkového poistenia nevyplnili, že ste dostali do defici-

tu dôchodkové poistenie o vyše miliardu korún, z ktorej nie-

koľko miliónov korún vzniká náhrada škody pre Všeobecnú úve-

rovú banku a  pre poštu. Neplatili ste ani  to, čo ste mali.

Od  roku 1995 sú splátky  štátu, ktoré  sa  znižujú, a preto

repcem,  ale splátky  štátu sú  absolútne  presné a plnia sa

presne podľa platného zákona na daný rok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pokoj,  prosím. Chce  sa vyjadriť  spoločný spravodajca

alebo niečo doplniť?

 

     Nech sa páči.

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     len veľmi stručne k rozprave,  ktorá tu odznela, v kto-

rej vystúpil  jediný poslanec, a to  pán poslanec Brocka. Na

základe jeho  vystúpenia bolo tu  niekoľko faktických pripo-

mienok a výmena  názorov, ktoré v mnohom  odbočili od merita

veci.

 

     Pán poslanec  Brocka, v podstate tiež  súhlasím a nako-

niec tiež by som si  vedel predstaviť aj ináč navrhnutý roz-

počet Sociálnej poisťovne. Vy  ste vyslovili svoju nespokoj-

nosť a zdôraznili ste, že  ako opozičný poslanec. Ja som ko-

aličný a tiež by som si to vedel predstaviť trochu ináč. Ale

to chcem  zdôrazniť, že nechcem  ani komentovať záver  vášho

vystúpenia alebo  tú ďalšiu  časť. V prípade, že  by som bol

opozičný  poslanec, svoju  nespokojnosť by  som určite vedel

vyjadriť aj iným spôsobom.

 

     Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o návrhu  uznesenia. Medzitým

ale boli ešte nejaké návrhy, s tým sa treba vyrovnať. Posla-

nec Šagát nemal návrh?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán poslanec Šagát vystúpil k rozpočtu Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne, to nesúvisí s tým.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Uznesenie je súčasťou spoločnej  správy, výbor ho odpo-

rúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  prijali uznesenie  Národnej rady,

v ktorom sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na

rok 1998. (Potlesk.)

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon čís-

lo 100/1988 Zb. o sociálnom  zabezpečení v znení neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 837 a spoločnú správu ako tlač číslo 837a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní ministerka práce, sociál-

nych vecí a rodiny pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesla úvodné slovo k vládnemu

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

 

     Vláda Slovenskej  republiky predkladá na  rokovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým

sa  mení  zákon  číslo 100/1988 Zb. o sociálnom  zabezpečení

v znení neskorších predpisov. Ako som uviedla už v prvom čí-

taní, účelom tohto vládneho  návrhu zákona je predĺženie ob-

dobia  vykazovania  zamestnaní v prvej a v druhej  pracovnej

kategórii a v prvej a v druhej  kategórii funkcií do 31. de-

cembra 1998 na účely dôchodkového zabezpečenia.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, dovoľte mi, aby

som vás upozornila, že  predkladám tento vládny návrh zákona

v tomto roku poslednýkrát, pretože  predpokladám, že tri do-

plnkové  dôchodkové  poisťovne, ktoré  už sú  registrované a

ktoré  už  začali  registrovať  svojich  poistencov, budú už

v roku 1998 fungovať. Preto vás prosím o podporu tohto návr-

hu zákona.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani ministerke  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto.

 

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu výborov poslanca Mi-

roslava Barnu, aby  podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku informoval Národnú radu o výsledku  rokovania výborov

o tomto vládnom  návrhu a odôvodnil  návrh a stanovisko ges-

torského výboru.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom zabezpečení v znení  neskorších  predpisov, v druhom

čítaní.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  ako  gestorský  výbor  pri rokovaní

o vládnom  návrhu   zákona,  ktorým  sa   mení  zákon  číslo

100/1988 Zb.  o  sociálnom  zabezpečení  v znení  neskorších

predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súla-

de s § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady

Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 832

z 2. decembra 1997 po  prerokovaní  vládneho  návrhu zákona,

ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpe-

čení v znení neskorších  predpisov, v prvom čítaní rozhodla,

že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona  Národnej  rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky prerokuje materiál v druhom

čítaní a pridelila vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1 ci-

tovaného zákona  na prerokovanie Ústavnoprávnemu  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci.

 

     Vládny  návrh  zákona,  ktorým   sa  mení  zákon  číslo

100/1988 Zb.  o  sociálnom  zabezpečení  v znení  neskorších

predpisov,  odporúčajú schváliť  tieto výbory  Národnej rady

Slovenskej republiky:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval predložený  návrh zákona 8. decembra 1997, súhla-

sil s predloženým návrhom a odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky vládny návrh  zákona schváliť. Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pre-

rokoval  návrh  zákona  dňa 8. decembra 1997, vyslovil s ním

súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny

návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokoval vládny ná-

vrh zákona dňa 9. decembra 1997, vyslovil s ním súhlas a od-

poručil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  návrh zákona

schváliť v predloženom znení.

 

     Gestorský  výbor konštatoval,  že do  začatia rokovania

o predmetnom  návrhu  zákona  v gestorskom  výbore  nedostal

žiadne stanoviská poslancov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorí  nie sú členmi výborov,  ktorým bol návrh zákona

pridelený  podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o so-

ciálnom  zabezpečení v znení neskorších  predpisov, vyjadre-

ných v uzneseniach  pod  bodom 2 tejto  správy a  stanoviska

gestorského výboru odporúča  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vládny návrh zákona schváliť.

 

     Poveril spoločného spravodajcu  výborov predložiť návrh

podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona, ktorým

sa mení  zákon 100/1988 Zb. o sociálnom  zabezpečení v znení

neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu. Písomné prihlášky  nie sú žiadne. Kto

sa prihlasuje  ústne? Nikto sa  neprihlasuje. Uzatváram roz-

pravu o tomto bode programu.

 

     Pani ministerka,  žiadate si slovo? Nie.  Pýtam sa pána

spoločného spravodajcu: Chcete ešte  niečo povedať? Pýtam sa

teda, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Áno, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pristúpime najskôr podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov

a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch.

Neboli však v rozprave žiadne.

 

     Prosím spoločného spravodajcu.

 

Poslanec M. Barna:

 

     Ani v spoločnej správe  výboru neboli prednesené žiadne

návrhy. Môžeme prejsť do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení  zákon  číslo

100/1988 Zb. o  sociálnom  zabezpečení  v  znení  neskorších

predpisov.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa, či

niekto navrhuje legislatívnotechnické  opatrenia, alebo chce

odstrániť jazykové chyby. Nikto. Ďakujem. Vyhlasujem rozpra-

vu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom  návrhu  zákona ako celku, ak

s tým súhlasíte, pán spoločný spravodajca.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov.

 

     Tak ako sme si odhlasovali, podľa osobitného návrhu pá-

na poslanca Pašku nasleduje

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu  zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984

Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej samospráve v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  869. Súčasťou návrhu

vlády je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

ministerka školstva Slovenskej republiky pani Eva Slavkovská.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený poslanecký zbor,

 

     dovoľujem si vám predložiť  vládny návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave základ-

ných a stredných  škôl (školský  zákon) v  znení  neskorších

predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej samospráve v znení neskorších predpisov.

 

     Tento vládny návrh zákona  sa týka iba dvoch dôležitých

oblastí,  ktoré  potrebuje  ministerstvo  školstva vyriešiť,

a to  je zavedenie  povinnej desaťročnej  školskej dochádzky

a otázka právnej subjektivity základných škôl, pretože podľa

doteraz platného zákona by  všetky základné školy Slovenskej

republiky museli prejsť na právnu subjektivitu od 1. 1. 1998.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pani ministerka,  ja som uvádzal  skrátené legislatívne

konanie a prvé čítanie.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Takže ak dovolíte, najprv  predkladám návrh na skrátené

legislatívne  konanie o sústave  základných a stredných škôl

(školský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a do-

plnení zákona  Slovenskej národnej rady  číslo 542 o štátnej

správe v školstve a školskej  samospráve v znení  neskorších

predpisov.

 

     Vzhľadom na to, že  predložený návrh rieši iba najaktu-

álnejšie problémy v oblasti  školstva, a to právnu subjekti-

vitu základných škôl a zavedenie  povinnej desaťročnej škol-

skej  dochádzky, vychádzajúc z ustanovenia § 89 ods. 1 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na-

vrhujem, aby sa prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Dôvodom je skutočnosť, že pri  súčasnom stave by prechod zá-

kladných škôl na právnu  subjektivitu celoplošne mohol naru-

šiť ich prevádzku a výchovno-vzdelávací proces.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto

určené pre navrhovateľa.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a šport poveril  poslankyňu  Ľudmilu Muškovú,

aby informovala o výsledku  prerokovania tohto návrhu vo vý-

bore.

 

     Prosím pani poslankyňu Muškovú.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi, aby  som vám  predložila informáciu Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport o výsledku  prerokovania návrhu na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom návrhu zákona.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1926 zo 17. decembra 1997 pridelil  návrh  na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb.  o  sústave  základných a

stredných škôl v znení neskorších  predpisov a o zmene a do-

plnení  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo 542/1990 Zb.

o štátnej  správe v školstve a školskej  samospráve v  znení

neskorších predpisov,  na prerokovanie Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

v termíne ihneď.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport prerokoval  uvedený  návrh na skrátené

legislatívne konanie o uvedenom návrhu zákona na 54. schôdzi

dňa 17. decembra 1997 a v prijatom uznesení číslo 509 zo 17.

decembra 1997  odporučil Národnej rade  Slovenskej republiky

vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie a prerokovať vládny  návrh  zákona v znení  neskorších

predpisov v druhom a treťom čítaní ešte na tejto schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Otváram  rozpravu k  skrátenému legislatívnemu konaniu.

Nikto sa neprihlásil písomne. Ústne pán poslanec Benčík. Eš-

te niekto?  Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť  sa do roz-

pravy.

 

     Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán podpredseda,

     dámy a páni,

 

     možno  len vysloviť  poľutovanie, ak  po roku platnosti

rokovacieho  poriadku  ministerka  nepozná,  aké sú rozdiely

medzi skráteným  legislatívnym  konaním a normálnym legisla-

tívnym konaním. Nedivím sa preto, že v danom prípade tak ako

v ostatných predchádzajúcich,  až na malé  výnimky, opätovne

nie sú splnené podmienky, ktoré  sú ustanovené v našom roko-

vacom poriadku, v § 89. To je jedna stránka veci.

 

     Druhou stránkou veci je, že takýmto spôsobom predkladať

návrhy  zákonov a návrhy noviel,  ako sa aj  teraz stalo, že

ráno to dostaneme, výbory to  prerokujú - už len samotný ta-

kýto postup je nezmyselný - a v normálnej parlamentnej demo-

kracii by bol dostatočným dôvodom, aby sa tomu, kto zodpove-

dá za legislatívu vo vláde a kto  takýto návrh predkladá, sa

vyslovila nedôvera pre nekompetentnosť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     K vystúpeniu pána poslanca  Benčíka by som rád pozname-

nal: Po prvé, rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej re-

publiky majú poznať poslanci, a nie ministri.

 

     Po druhé,  problém, ktorý sa má  riešiť touto novelizá-

ciou, sme spôsobili my, tu  v Národnej rade, svojím hlasova-

ním.

 

     Pán poslanec Benčík, ako ste vtedy hlasovali?

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ja by  som chcel pánu  poslancovi Benčíkovi pripomenúť,

že zrejme ani SDĽ nie je ďaleko od princípu "účel svätí pro-

striedky". Však? Minule, keď SDĽ  mala isté zámery v televí-

zii, ktoré vydávala celospoločensky, veľmi rýchlo pripravila

novelu v dvoch  paragrafoch  veľmi  retroaktívnu, a to  bolo

všetko v súlade s rokovacím  poriadkom. Ak by sme to predlo-

žili my,  tak by sa  už o tom  vedelo  aj v Rade  Európy, aj

v Európskom parlamente a možno by už prišiel aj demarš.

 

     Samozrejme, pán poslanec Ftáčnik tu o tom kvetnato reč-

nil skoro celé  dve hodiny, ako to vie len  on, aby nás pre-

svedčil, ako je nevyhnutné absolútne prijať túto retroaktív-

nu novelu.  Ja si myslím,  že každá takáto  novela by musela

skončiť len tam, kde by  skončila, na Ústavnom súde, pretože

retroaktivita nie  je v súlade s právnym  štátom.  Ale vtedy

pán poslanec Benčík takticky pomlčal.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka? Nie. Pani

poslankyňa? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Dovoľte mi, aby som prečítala návrh uznesenia.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa  zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných

a stredných  škôl v  znení  neskorších  predpisov a  o zmene

a doplnení zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo

542/1990 Zb. o štátnej  správe  v školstve a  školskej samo-

správe v znení  neskorších predpisov,  prerokuje v skrátenom

legislatívnom konaní na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky na

návrh vlády Slovenskej republiky vyslovila súhlas s preroko-

vaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom

konaní.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo  29/1984 Zb.  o  sústave  základných a stredných  škôl

(školský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a do-

plnení  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo 542/1990 Zb.

o štátnej  správe v školstve a  školskej  samospráve v znení

neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 870. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám bolo rozda-

né.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie  ministerka  školstva  Slovenskej  republiky pani Eva

Slavkovská.

 

     Prosím, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení

neskorších  predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve

a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, ktorý tu

predkladáme, má iba  dve základné  legislatívne  úpravy. Ide

o zavedenie  povinnej desaťročnej  školskej dochádzky,  a to

tak, že  deväť ročníkov by  sa malo  plniť v základnej škole

a desiaty ročník by sa mal plniť ako prvý ročník na strednej

škole. To je prvá základná legislatívna úprava.

 

     Druhá úprava je tá, že postavenie základných škôl, teda

ich prechod  na právnu subjektivitu sa  upravuje postupne do

roku 2000.

 

     Okrem toho sú tu dve technickolegislatívne úpravy, kto-

ré absolútne nemajú vplyv na zmenu filozofie zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne pani ministerke.

 

     Prosím pani poslankyňu Muškovú  za gestorský výbor, aby

nás informovala.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpila v pr-

vom čítaní o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon  číslo 29/1984 Zb. o  sústave  základných  a stredných

škôl v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení záko-

na  Slovenskej  Národnej  rady  číslo 542/1990 Zb. o štátnej

správe  v školstve a školskej  samospráve v znení neskorších

predpisov,  ako spravodajkyňa  určená Výborom  Národnej rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný

vládny návrh  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  uvedený návrh

zákona, je predkladaný  po tom, čo sme ho  podľa § 73 ods. 3

písm. a) rokovacieho  poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky vrátili navrhovateľovi na dopracovanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky a podľa  legislatívnych pravi-

diel.

 

     Ako sme hlasovaním rozhodli, prerokujeme ho v tomto pr-

vom čítaní a v celom procese podľa § 89 ods. 1 skráteným le-

gislatívnym postupom.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, ako  i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách. Z hľadiska  vecného mám ten názor, že predložený

vládny návrh zákona v znení neskorších predpisov rieši prob-

lematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhu-

je v predmetnom návrhu zákona.

 

     Po rozprave, ak dovolíte,  budem odporúčať návrh zákona

prerokovať v druhom čítaní.  Predpokladám, že prípadné zmeny

a spresnenia návrhu zákona budú  predložené najmä v rozprave

v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky a v rámci  druhého a tretieho  čítania  na schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu

tohto návrhu zákona.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  odporúčam  otvoriť rozpravu

k návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem za odporučenie.

 

     Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne, ústne

čakám. Nikto sa neprihlasuje, vyčerpávam tým možnosť prihlá-

senia sa  do rozpravy. Uzatváram a vyhlasujem  teda rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Vychádzam z toho, že ani  pani ministerka, ani pani po-

slankyňa sa nemajú prečo vyjadrovať k rozprave.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona  o  rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky na tom, že pre-

rokuje vládny  návrh zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 29/1984 Zb.  o  sústave  základných a  stredných  škôl

v znení  neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe

v školstve a školskej  samosprávy v znení neskorších predpi-

sov, v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne pani ministerke, pani poslankyni.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci, keďže sme schválili postup do druhého

čítania, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky v súlade s  rozhodnutím predsedu Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo 1927 zo 17. decembra 1997

prideliť návrh v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh záko-

na pridelený,  ho prerokovali ihneď a gestorský  výbor ihneď

po prerokovaní určených výborov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada jednak pridelila návrh zá-

kona  výborom, určila  gestorský  výbor a lehotu  výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Keď dovolíte, budeme pokračovať v našom  dynamickom ko-

naní a je  celkom možné, že sa nám  podarí ešte prijať jeden

ďalší materiál.

 

     Prosím pána predsedu výboru Andrejčáka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     na základe súhlasu troch poslaneckých klubov podľa § 24

ods. 5 zákona 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky  navrhujem stiahnuť z terajšej schôdze vládny

návrh zákona o štátnej  službe príslušníkov Policajného zbo-

ru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justič-

nej stráže Slovenskej  republiky a Železničnej polície (tlač

786) a zaradiť ho na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej

republiky. Žiadam, aby sa o tomto návrhu bez rozpravy hlaso-

valo.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Počuli ste návrh predsedu výboru pána Andrejčáka.

 

     Pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Mám  jeden podobný  návrh. Na  základe požiadavky troch

poslaneckých klubov navrhujem  taktiež vypustiť vládny návrh

zákona, ktorý sa týka novely Trestného poriadku. Ja som túto

skutočnosť  zdôvodnil v priebehu  rokovania  asi pred štyrmi

dňami, že  Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky, ktorý je gestorským výborom, doteraz neprijal svoje

rozhodnutie. Čiže navrhujem, aby  aj tento bod bol vypustený

z tejto schôdze a myslím si, že takto by mal znieť presne aj

ten návrh pána predsedu Andrejčáka na vypustenie z rokovania

tejto schôdze.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Tak, ak by ste s tým súhlasili, môžeme hlasovať  naraz.

Jednotlivo. Nech sa páči, budeme predovšetkým hlasovať o ná-

vrhu pána predsedu výboru Andrejčáka.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali  návrh pána predsedu výboru

Andrejčáka o vypustení bodu, o ktorom hovoril.

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána predsedu výboru Brňáka.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Návrh na vypustenie novely Trestného poriadku podľa ná-

vrhu pána predsedu výboru Brňáka sme prijali.

 

     Keď dovolíte, pokračujeme  nasledujúcim bodom programu,

ktorým je

 

     návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1998.

 

     Podľa § 9 písm. f) zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti  Predstavenstvo

Národného úradu práce predkladá  Národnej rade na schválenie

návrh rozpočtu Národného úradu práce.

 

     Upravený návrh vám bol  rozdaný ako tlač 840a. Spoločnú

správu výborov ste dostali ako tlač 840b, ktorej súčasťou je

aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Návrh predstavenstva uvedie  jeho predsedníčka - minis-

terka práce, sociálnych  vecí a rodiny  Slovenskej republiky

Oľga Keltošová.

 

     Prosím ju, aby sa ujala slova.

 

     A všetkých ostatných prosím, aby ešte na chvíľu zrušili

diskusné kluby a venovali pozornosť pani ministerke Keltošo-

vej. Ďakujem.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     skrátim aj úvodné slovo, pretože Národný úrad práce ro-

koval o návrhu  rozpočtu  na rok 1998 trikrát, a to v termí-

noch: 22. októbra, 31. októbra a 12. decembra.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, vzhľadom na to,

že ste  schválili 3. decembra 1997 novelu  zákona 387, podľa

toho predkladám teraz upravený návrh rozpočtu Národného úra-

du práce a prosím o vašu podporu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu. Prosím, aby

zaujala miesto.

 

     Prosím spravodajcu pána  poslanca Pavla Derfényiho, aby

podal správu o výsledku  prerokovania návrhu vo výboroch Ná-

rodnej rady.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú správu gestorského výboru

pre  zdravotníctvo a sociálne  veci o výsledku  prerokovania

návrhu  rozpočtu  Národného  úradu  práce  na rok 1998 (tlač

840).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1847 z 3. novembra 1997 pridelil  návrh roz-

počtu Národného úradu práce na rok 1998 výboru pre financie,

rozpočet a menu a výboru pre  zdravotníctvo a sociálne  veci

na prerokovanie do 28. novembra 1997. Obidva výbory preroko-

vali návrh rozpočtu v stanovenom termíne a výsledok preroko-

vania je obsiahnutý v spoločnej správe ako tlač 840a.

 

     Keďže Národná rada po  rokovaní výborov schválila nove-

lizáciu  zákona  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni

a zákon  Národnej  rady číslo 387/1994 Z. z. o zamestnanosti

(tlač 796), bolo potrebné upraviť predložený návrh rozpočtu.

Uvedená novela  spresnila výpočet Správneho  fondu Národného

úradu práce, a preto bolo  potrebné  zodpovedajúcim spôsobom

upraviť aj celkový návrh rozpočtu Národného úradu práce.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval upravený rozpočet Národného úradu

práce na rok 1998. V prijatom  uznesení súhlasil s predlože-

ným návrhom a odporučil Národnej  rade návrh rozpočtu na rok

1998 schváliť. Výbor pre  zdravotníctvo a sociálne veci pre-

rokoval upravený rozpočet na  rok 1998 po zohľadnení noveli-

zácie zákona a dňa 19. decembra 1997 odporučil Národnej rade

vo svojom prijatom uznesení číslo 396 súhlasiť so schválením

v Národnej rade. Zároveň ako gestorský výbor odporúča Národ-

nej rade Slovenskej republiky prijať uvedené uznesenie, kto-

ré je v prílohe tejto správy.

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Skončil som.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči zaujať miesto.

 

     Otváram rozpravu. Nemám  žiadnu písomnú prihlášku. Pri-

hlasuje sa niekto ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skonče-

nú.

 

     Chce sa ešte vyjadriť pani ministerka? Nemá k čomu. Ani

pán poslanec Derfényi.

 

     Pristúpme k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     návrh na uznesenie je  súčasťou tlače 840b, ktorú každý

poslanec  dostal. Gestorský  výbor odporúča  tento návrh  na

uznesenie schváliť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Dovoľte mi, aby som vás  vyzval prezentovať sa a hlaso-

vať.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh rozpočtu

Národného úradu práce na rok 1998.

 

     Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. A dúfam, že bude-

me všetci ďalej pokračovať.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     môžeme začať ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1998.

 

     Ide o tlač 834, spoločná  správa  tlač 834a, ktorej sú-

časťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Podľa § 10 ods. 4 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  číslo 189/1993 Zb. o Fonde  detí a mládeže predseda

fondu predkladá  po prerokovaní v rade  fondu návrh rozpočtu

fondu na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a na

schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Bol poverený  člen Výboru Národnej  rady pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport pán poslanec Pavol Halabrín s tým, aby

podal správu o výsledku  prerokovania  návrhu rozpočtu Fondu

detí a mládeže vo výboroch Národnej rady.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ako  spravodajca  poverený  Výborom  Národnej  rady pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport  predkladám spoločnú správu

- pod číslom 834a ste  ju dostali  všetci do svojich lavíc -

o prerokovaní  návrhu  rozpočtu Fondu detí a mládeže na  rok

1998.

 

     Návrh rozpočtu je  predkladaný Národnej rade Slovenskej

republiky na schválenie podľa § 5 ods. 1 a § 10 ods. 4 záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 189/1993 Z. z.

o Fonde detí a mládeže.

 

     Predseda  Národnej rady  svojím rozhodnutím  číslo 1847

z 3. novembra 1997 pridelil návrh rozpočtu Fondu detí a mlá-

deže na  rok 1998 na  prerokovanie Výboru Národnej  rady pre

financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport v termíne do 28. novembra 1997.

 

     Zároveň  za gestorský  výbor určil  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

pričom oba výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokova-

li v lehote určenej  rozhodnutím predsedu Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uzne-

sením číslo 582 z 26. novembra...

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová, vydržte ešte, prosím vás.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     ...vyslovil súhlas s návrhom rozpočtu Fondu detí a mlá-

deže na rok 1998 a odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky návrh rozpočtu schváliť.

 

     Výbor  Národnej  rady  pre  vzdelanie,  vedu, kultúru a

šport  uznesením  číslo 502 zo 4. decembra  konštatoval,  že

predkladaný návrh rozpočtu  Fondu detí a mládeže na rok 1998

bol v súlade s § 5 ods. 5 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže prero-

kovaný vo vláde Slovenskej republiky 18. novembra 1997.

 

     Tento návrh  rozpočtu bol vo  vláde  prerokovaný a bude

opätovne prerokovaný na najbližšom zasadnutí, čiže k dnešné-

mu dňu nepoznáme ešte oficiálne stanovisko vlády.

 

     Ďalej  vyslovil  súhlas s návrhom  rozpočtu Fondu  detí

a mládeže a odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky ná-

vrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1998 schváliť. Žia-

dať vládu Slovenskej  republiky, aby podľa § 8 ods. 1 a § 11

ods. 2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

189/1993 Z. z. o Fonde  detí a mládeže  predložila návrhy na

voľbu členov rady fondu a dozornej rady Fondu detí a mládeže.

 

     Gestorský  výbor na  základe stanovísk  výboru k návrhu

rozpočtu  Fondu  detí a mládeže na rok 1998 (tlač 834) odpo-

rúča  Národnej  rade  tento  rozpočet  schváliť  s  tým,  že

tržby a výnosy  sú vo výške 14 254 000 Sk, náklady  vo výške

12 277 000 a zároveň požiadať vládu uznesením, aby predloži-

la návrhy na  voľbu  členov rady fondu a dozornej rady Fondu

detí a mládeže.

 

     Navrhované uznesenie máte  takisto predložené vo vašich

materiáloch, takže budem ho ako spravodajca poverený výborom

odporúčať prijať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Keby  ste chvíľu  ešte zostali,  pán poslanec Halabrín.

Samozrejme, bolo by dobre povedať, ako je to vlastne so sta-

noviskom  vlády vo vzťahu k tomuto, lebo treba poslancov in-

formovať. A bol by som rád,  predsa aj 12 miliónov sú penia-

ze, keby ste tomuto venovali trochu pozornosti.

 

     Pán poslanec Cuper, sadni si už voľakde, nech to tu do-

končíme.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Samozrejme, po otvorení rozpravy by som sa bol ako prvý

prihlásil s tým, aby som  niektoré veci vysvetlil. Ale môžem

hneď.

 

     Vláda prerokovala predložený  návrh rozpočtu a vzhľadom

na niektoré nejasnosti,  ktoré neboli dostatočne vysvetlené,

odložila záverečné uznesenie alebo ten záver na ďalšie roko-

vanie. Podľa mojich informácií bude návrh rozpočtu Fondu de-

tí a mládeže prerokovaný  znovu na mimoriadnej schôdzi vlády

túto sobotu, pretože  včera sa to  nedostalo na program. Ale

v zmysle zákona nie je rozhodujúce stanovisko vlády, pretože

návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže  podľa zákona 189 schva-

ľuje  Národná  rada  po prerokovaní  vo vláde. Z informácií,

ktoré mám, predpokladám, že tento návrh rozpočtu bude takis-

to aj vo vláde kladne prijatý.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Halabrínovi. Nech sa páči, sad-

nite si na miesto.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Žiadne písomné

prihlášky som nedostal. Hlási  sa pán poslanec Ftáčnik. Ešte

sa hlási niekto do  rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť prihlá-

siť sa.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

     Nechajte ho, nech ide pokojne k svojmu pultu, neovplyv-

ňujte ho.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     neodpustím si, aby som po štvrtýkrát nediskutoval k to-

muto rozpočtu a nepovedal k nemu veľmi stručne, lebo vlastne

story sa opakuje každý rok a ten rozpočet vyzerá - možno po-

vedať - najhoršie z tých  všetkých, ktoré  sme  dnes doobeda

prerokúvali,  pretože tie  boli spracované,  povedal by som,

vecne aj odborne.

 

     Tento rozpočet je ale horší aj ako bol minuloročný roz-

počet Fondu detí a mládeže, pretože z toho minuloročného as-

poň bolo  vidno, na čo idú  peniaze. Z tohtoročného rozpočtu

si páni  nedali námahu, aby rozšírili  dôvodovú správu o to,

aby  nám povedali,  kam vlastne  fond dá  prostriedky, ktoré

získa z výnosu majetku,  ktorý obhospodaruje. A základné za-

meranie, ktoré  je uvedené v predkladacej  správe, ktorá  sa

predkladá do vlády  Slovenskej republiky, vydávanie pôvodnej

detskej a mládežníckej literatúry, budovanie  siete  mládež-

níckych centier a podpora mládeže v súlade s vládnym progra-

mom  zameraným na  mládež - neviem  vám  povedať, keď som si

prečítal tento  materiál, koľko vlastne peňazí  na toto fond

je schopný dať, nehovoriac  už o tom, že zákon mu ukladá pl-

nenie ďalších  piatich úloh, o ktorých sa tu vôbec nič neho-

vorí. A navyše sa nehovorí v tomto materiáli, ako sa to opa-

kovalo po  minulé roky, ale stále  som veril, že sa  to azda

zlepší, že by niekto  porovnal, ako sa situácia vyvíja mini-

málne z roka  na  rok.  To znamená  porovnanie rozpočtu 1998

s plánom na  rok 1997 alebo  napríklad očakávanou skutočnos-

ťou. Tak  to robia všetky  slušné rozpočty, že  povedia toto

a toto by sme mohli  dosiahnuť a v porovnaní s tým ideme ho-

re, dole vo výnosoch. Z tohto  rozpočtu nevieme nič. A veľmi

zdieľam to, čo povedal pán spoločný spravodajca, že vláda si

chcela vysvetliť niektoré nejasné  veci a vzhľadom na to, že

bude rokovať až po nás a tie  nejasné veci v tomto materiáli

vysvetlené nie sú, odporúčam, aby sme neschválili tento roz-

počet, alebo aby sme odložili rokovanie o ňom a zaoberali sa

ním povedzme na februárovej schôdzi, keď veci, ktoré si chce

overiť vláda,  by sme si mohli  overiť aj my. Ja  som, žiaľ,

nebol  na  rokovaní  výboru  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport, tam pravdepodobne bol priestor na vyjasnenie si ve-

cí. Ale za takýto rozpočet, ktorý vám ostatným bol predlože-

ný len v tejto podobe, skutočne nemôžem hlasovať.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

     Žiadna faktická poznámka.  Uzatváram rozpravu a považu-

jem ju za skončenú.

 

     Prosím pána poslanca Halabrína, aby  sa ešte k tomu vy-

jadril.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďakujem.

 

     Chcel by  som trošku zareagovať  na tie veci,  ktoré tu

predniesol môj kolega pán Ftáčnik. Chcem povedať, že skutoč-

ne rozpočet  Fondu detí a mládeže - boli dosť veľké problémy

pri jeho  spracúvaní  každý  rok, a preto  náš  výbor prijal

uznesenie,  kde  poveril  skupinu  poslancov,  aby sa trošku

bližšie zaoberala problematikou Fondu detí a mládeže. A kon-

štatovali sme  to aj pri prerokúvaní  uzávierky za rok 1996,

že to, že sa mu trošku začalo viacej venovať, prinieslo ovo-

cie.

 

     Vo  výbore, kde  sme prerokúvali  návrh tohto rozpočtu,

bol prítomný riaditeľ Fondu detí a mládeže a bol prítomný aj

predseda rady fondu. Tie veci,  na ktoré sme sa pýtali, boli

vysvetlené, z môjho  pohľadu  dosť  uspokojivo. Navyše  bola

stanovená trojčlenná skupina poslancov, ktorá mala na zákla-

de  predložených materiálov  vykonať poslanecký  prieskum vo

Fonde detí a mládeže. Z tej trojčlennej  skupiny som sa toho

prieskumu  zúčastnil iba  ja a všetky  tie  veci, ktoré  som

chcel, aby mi boli objasnené, boli vysvetlené.

 

     Čo sa týka  vývoja rozpočtu  Fondu detí a mládeže - len

pre zaujímavosť -, tak na tento  rok sa tržby a výnosy počí-

tajú na 14 254 000 Sk,  minulý rok boli schválené v Národnej

rade vo výške 32 366 000 Sk. Ten  rozdiel  bol hlavne v tom,

že sa predpokladal väčší  odpredaj nepotrebného majetku a za

prvých deväť mesiacov, za prvé tri štvrťroky bol rozpočet aj

vo výdavkovej, aj v príjmovej  časti plnený približne rovna-

ko. V príjmoch bol za prvé  tri štvrťroky 62 % a vo výdavko-

vej časti na 71 %.

 

 

 

     Najväčšie zmeny, ktoré sú tam - a spomínal  ich pán ko-

lega -, je  vydávanie  detských  a mládežníckych  časopisov,

ktoré sú  vydávané už nie vydavateľstvom,  ale priamo Fondom

detí a mládeže. Pre vašu  informáciu, príjmy z tohto vydáva-

nia sú vo výške 9 490 000 a výdavky na vydávanie týchto det-

ských a mládežníckych časopisov sú vo výške 10 050 000.

 

     Ďalšia otázka taká sporná,  ktorá bola predmetom disku-

sie aj vo vláde, je vlastne počet zamestnancov, ich priemer-

ná mzda.  Dal som si  tieto údaje  overiť. V súčasnosti Fond

detí a  mládeže  zamestnáva 23 ľudí a ich  priemerná mzda na

rok 1998, teda k budúcemu  roku, je v rozpočte  plánovaná na

11 500 korún.

 

     Takže ja na rozdiel od môjho kolegu nepotrebujem žiadne

ďalšie informácie, pretože si  myslím, že mám dostatok vedo-

mostí o tejto  problematike na  to, aby  som  mohol za návrh

tohto rozpočtu hlasovať.

 

     Preto ako predkladateľ a zároveň aj spravodajca navrhu-

jem  prijať  uznesenie,  tak  ako  bolo predložené poslancom

v materiáloch, s tým, že by sme v uznesení

 

     a) schválili  rozpočet v tých  tržbách a nákladoch, ako

sú uvedené v materiáloch a

 

     b) požiadali vládu Slovenskej  republiky, aby nám pred-

ložila  návrhy na  voľbu  členov  rady fondu a dozornej rady

Fondu detí  a mládeže, pretože 14. decembra  skončil  mandát

tým členom rady, ktorí ho doteraz vykonávali.

 

     Čiže bolo by nevyhnutne  potrebné na najbližšej schôdzi

schváliť nový legitímny riadiaci a kontrolný orgán Fondu de-

tí a mládeže.

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Halabrínovi.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Prepáčte, súhlasím  aj s tým  alebo navrhujem, aby  sme

toto uznesenie schvaľovali ako dve  samostatné s tým, že pri

prvom hlasovaní  by sme mali  hlasovať o tom, či schvaľujeme

rozpočet a potom samostatným hlasovaním žiadať, alebo nežia-

dať vládu Slovenskej republiky o predloženie návrhov.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Budeme hla-

sovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Halabrín.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Takže ako prvé hlasovanie v zmysle uznesenia gestorské-

ho výboru a materiálov,  ktoré sú predložené, navrhujem, aby

sme  schválili rozpočet  Fondu  detí a mládeže  na rok 1998,

ktorý obsahuje tržby a výnosy  vo výške 14 254 000 Sk a nák-

lady vo výške 12 277 000 Sk.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Druhé navrhované  uznesenie je o časti b), kde  Národná

rada Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej republiky,

aby podľa § 8 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona Národnej rady číslo

189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže  predložila  návrhy na

voľbu členov rady fondu a dozornej rady  Fondu detí a mláde-

že.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh rozpočtu

Fondu detí a mládeže na rok 1998.

 

     Dostali ste, dúfam, všetci spoločnú správu 870a.

 

 

 

 

     Čiže pokračujeme druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 29/1984 Zb.  o  sústave  základných a  stredných  škôl

v znení  neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe

v školstve a školskej  samospráve v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 870 a spoločnú správu teraz pod číslom 870a.

 

     Vládny návrh  zákona odôvodní ministerka  školstva Slo-

venskej republiky pani Eva Slavkovská.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení  zákona Slovenskej

národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve

a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, predkla-

dám na  rokovanie tomuto  ctenému plénu z dvoch dôvodov. Po-

trebujeme tu urobiť dve  legislatívne zmeny, a to zakotvenie

povinnej desaťročnej školskej dochádzky.  To je jedna zmena.

A druhá  zmena je posunutie  právnej subjektivity základných

škôl po roku 1998 tak, ako bolo stanovené v tomto doterajšom

existujúcom zákone.

 

     Prosila by som vás o podporu tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Prosím pani poslankyňu Ľudmilu  Muškovú, aby podľa § 80

ods. 2 o rokovacom  poriadku informovala  Národnú radu o vý-

sledku  rokovania  výborov a odôvodnila  návrh a  stanovisko

gestorského výboru.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predložila spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vlád-

neho návrhu zákona.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky  podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 902

zo 17. decembra 1997 pridelila  vládny  návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave základ-

ných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo 542/1990

Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v zne-

ní neskorších  predpisov, na prerokovanie  týmto výborom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal nijaké  stanovisko od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.

 

     K predmetnému  návrhu zákona určené  výbory v prijatých

uzneseniach zhodne  odporúčajú Národnej rade  Slovenskej re-

publiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi

návrhmi, ktoré máte v spoločnej správe 870a.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať  takto: spoločne o bodoch a) 1, 2, 3 a 4 a

b) 1 a 2 a schváliť ich.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona, ktorým  sa  mení a  dopĺňa  zákon  číslo 29/1984 Zb.

o sústave  základných a stredných  škôl  v znení  neskorších

predpisov a o zmene a  doplnení  zákona Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej  samospráve v znení  neskorších  predpisov, vyjadrených

v  ich  uzneseniach  uvedených  pod   bodom  3 tejto  správy

a v stanoviskách  poslancov  gestorského výboru  vyjadrených

v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f)

a § 83  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1997 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky pred-

metný návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich  návrhov  uvedených v spomínanej  spoločnej  správe

schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 29/1984 Zb. o sústave  základných a stredných škôl

v znení  neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe

v školstve a školskej  samospráve v znení neskorších predpi-

sov, bola  schválená uznesením Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  číslo

511 dňa 17. decembra 1997.

 

     Pán predsedajúci,  odporúčam  otvoriť rozpravu k tomuto

bodu programu.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Tak ako  ste povedali, teda otváram  rozpravu. Nikto sa

písomne doteraz neprihlásil. Chce sa niekto prihlásiť ústne?

Nikto. Vyhlasujem rozpravu o  tomto bode programu za skonče-

nú.

 

     Vychádzam z toho, že ani  pani ministerka, ani pani po-

slankyňa nemajú záujem ešte vystúpiť.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov  a  potom  pristúpime  k  hlasovaniu  o  pozmeňujúcich a

doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Žiadne však neboli.

 

     Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala hlaso-

vanie.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci, tak ako  som navrhla, gestorský výbor

odporúča  Národnej  rade  schváliť  všetky  body v spoločnej

správe.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     To znamená, že môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

číslo 29/1984 Zb. o  sústave  základných  a  stredných  škôl

v znení  neskorších  predpisov a o  zmene a doplnení  zákona

Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve  v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Znovu otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nikto sa

nehlási. Nikto nie je písomne prihlásený. Vyhlasujem rozpra-

vu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa mení a dopĺňa zákon  číslo 29/1984 Zb. o sústave zá-

kladných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení  zákona  Slovenskej  národnej

rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej  správe v školstve a škol-

skej samospráve v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pani ministerke, ďakujem pani poslankyni.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ja ďakujem, vážení kolegovia,  za pochopenie a podporu.

A keďže mám tú príležitosť,  chcem vám zapriať všetkým šťas-

tie a milostiplné sviatky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ak si zoberiete a pozriete  sa do programu, aký sme ma-

li, mali sme pokračovať bodmi 22, 23 a 24.

 

     Vládny návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Poli-

cajného atď. - jasne sme  odhlasovali, že sa prekladá na iné

obdobie, vládny návrh zákona - Trestný  poriadok  takisto po

návrhu pána predsedu výboru Brňáka.

 

 

 

     Bod 24, návrh  na zmenu  Smerníc o uskutočňovaní zahra-

ničných pracovných ciest  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej

republiky schválených uznesením Národnej rady Slovenskej re-

publiky z 10. marca 1995, navrhuje predseda zahraničného vý-

boru vzhľadom na to, že nebol predmetom rokovania vo výbore,

takisto odložiť  na budúcu schôdzu. To  znamená, že body 22,

23 a 24 sa vypúšťajú z programu, ktorý ste dostali do rúk.

 

     Nech sa páči, udeľujem slovo predsedovi parlamentu pánu

Gašparovičovi.

 

     Keby ste  boli takí láskaví a  upokojili sa, všetci, čo

sú hore aj dolu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prišli  sme k poslednému  bodu,  čo znamená,  že by sme

mohli zakončiť  schôdzu, ale ak  si pamätáte, minulý  týždeň

sme preložili interpelácie. Ale interpelácie bývajú vo štvr-

tok. Preto sa chcem spýtať, či ste za to, aby boli teraz in-

terpelácie, ale s tým, že veľmi ťažko sa týchto interpelácií

zúčastnia ministri, vláda, keďže o tom nevedeli, alebo či sa

uspokojíme s tým, že interpelácie  aj napriek prednesu v Ná-

rodnej rade zo zákona vždycky sa musia písomne predložiť mi-

nistrovi.  To sa  pýtam,  či  súhlasíte, či  budete spokojní

s interpeláciami predloženými písomne, alebo chcete pokračo-

vať teraz  ďalším bodom interpelácie. Chcete  si to odhlaso-

vať?

 

     Pán  podpredseda,  prosím,  dajte  hlasovať  o  tom, že

z tejto schôdze vypúšťame ústne interpelácie, že budú písom-

né. Prosím, dajte o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     To znamená, že sme vypustili z programu interpelácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, ak dovolíte ešte.

 

     Chcel by  som v mene  svojom a v mene  vedenia Národnej

rady poďakovať pánom poslancom, paniam poslankyniam za celo-

ročnú prácu v Národnej  rade.  Chcel by som  poďakovať aj za

to, že sme Národnú radu v tomto kalendárnom roku počas celé-

ho  obdobia,  myslím  si,  reprezentovali  dôstojne,  aj keď

dochádzalo  medzi nami,  medzi politickými  stranami niekedy

k nezhodám.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  chcel by som vám všet-

kým do nového roku popriať  veľa osobných úspechov. Chcel by

som vám popriať, aby ste  do nového roku, do posledného roku

tohto volebného obdobia, mali ešte  toľko síl, aby sme v Ná-

rodnej rade dokončili celý  volebný program spoločne, všetky

politické  sily, a prispeli k tomu, aby  Slovensko  stále aj

na medzinárodnej úrovni získavalo lepší a lepší kredit.

 

 

 

     Prajem  vám ešte  raz príjemné  sviatky, veľa  šťastia,

spokojnosti a do nového roku opäť ešte raz veľa síl.

 

     Dovoľte mi,  aby som vás  nakoniec pozval do  tej našej

zadnej miestnosti, ako ju ja volám.

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Mne pripadá ešte povedať  jednu vetu, že vyhlasujem 37.

schôdzu za skončenú.

 

     Nech sa páči, ešte pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,

     páni podpredsedovia,

 

     dovoľte mi,  aby som v mene  poslaneckého klubu zaželal

všetkým  poslancom  pokojné  sviatky  a  šťastlivý nový rok.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     V mene poslaneckého klubu  SDĽ ďakujeme všetkým za spo-

luprácu. Želáme šťastné sviatky.

 

     A dovoľte mi,  aby som sa poďakoval za  všetkých nás aj

pracovníkom Kancelárie Národnej rady  za tú prácu, ktorú pre

nás vykonali. Všetko dobré. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     ja by  som vám v mene  všetkých poslancov Združenia ro-

botníkov Slovenska chcel popriať šťastné prežitie vianočných

sviatkov a vysloviť presvedčenie, že v budúcom roku sa všet-

ci odpočinutí a zdraví  stretneme tu  na pôde Národnej rady.

Pripájam sa ku kolegovi Benčíkovi a všetkým zamestnancom Ná-

rodnej rady  chcem poďakovať za doterajšiu  spoluprácu a po-

priať im veľa zdravia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, v mene  klubu poslan-

cov Slovenskej národnej strany by  som sa chcela všetkým po-

ďakovať za prácu, ktorú tu  odviedli za tento rok. Chcela by

som im  popriať, aby koniec roka  skutočne prežili v pohode,

aby si dobili tú energiu,  ktorú budeme potrebovať v budúcom

roku. A na budúci rok, aby sme sa tu stretli skutočne všetci

zdraví, plní optimizmu, plní  sily a aby sme schvaľovali zá-

kony skutočne tak, ako to má byť. Čiže ešte raz vám skutočne

prajem, aby ste čo najlepšie prežili tieto vianočné sviatky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Pán poslanec Roman Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som v mene  poslaneckého klubu Demokra-

tickej únie zaželal vám  všetkým, ale aj všetkým pracovníkom

v tejto budove  veľa pokoja, veľa  šťastia, veľa pokoja  pri

prežívaní vianočných sviatkov a v novom roku verím, že všet-

ci v  zdraví a spokojnosti  sa tu zídeme.  A aj keď  sa bude

znovu iskriť,  myslím si, že  je to len  na prospech občanov

Slovenska.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Na koniec to najkrajšie. Prosím pani Idu Rapaičovú.

 

 

 

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážené plénum,

 

     v duchu  tradície, síce trošku krátkej, ale predsa len,

dovolím si  prihovoriť sa k vám  slovami básnika. Myslím si,

že tento adventný čas je na  to vhodný. Sú to slová básnika,

ktorého, verím, renesancia ešte len čaká. Dovoľte mi tlmočiť

jeho slová.  Je to Martin Rázus.  Pretože verím, že väčšina,

teda drvivá väčšina tohto pléna má kresťanské korene, tak si

trúfam z tohto miesta tlmočiť jeho slová.

 

     Keď stíchli polia, zmĺkli šíre luhy

     a miesto tepla mráz už sadá tuhý,

 

     ty ideš, Kriste, medzi ľud svoj biedny,

     s potechou ideš skromnučký a striedmy.

 

     Pohladiť ideš utrápených čelo,

     rozjasniť všade, kde je neveselo,

 

     dať chudým chleba, bezradným zas rady,

     vyrovnať hnevy, uchlácholiť zvady.

 

     Siroty zdvihnúť, podopierať vdovy,

     nemocných liečiť presvätými slovy.

 

     Ó, večný kráľu, zraky vierou svietia.

     Príď medzi nás! My vrúcne čakáme ťa.

 

     Nie s Hosanou, len s tichým vďačným slovom.

     Chceme čuť zvesť tú o živote novom.

 

     Pohliadni na nás, dopraj lásky časti,

     zvlášť chorým našim, ťažké na boľasti.

 

     A žehnaj bratom, sestrám v diaľnom svete

     pre sľub svoj, pre to slovo tvoje sväté.

 

     Chráň ich od žiaľu, uchráň od úrazu.

     Nedopusť na nás, ľud svoj, trest a skazu.

 

     Vyrovnaj hnevy, lásky popraj očiam,

     nech chystáme sa svedčne ku Vianociam.

 

     (Potlesk.)

 

     Rokovanie 37. schôdze NR SR sa skončilo o 15.00 hodine.