Stenografická správa o 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

                    Prvý deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     11. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 35. schôdze Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali.

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku svoju ne-

účasť na tejto schôdzi ospravedlnili títo páni poslanci: pán

Árpád  Duka-Zólyomi, pán Ivan Rosival, pán Ján  Čarnogurský,

pán Pál Farkas, pán Marián Andel,  pán Ján Slota a na zahra-

ničnej služobnej ceste za Národnú radu sú páni poslanci Hrn-

ko a Figeľ.

 

     Na 35. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú  poslanci Anton Juriš a Terézia Chlebová. Ná-

hradníkmi budú poslanci Melánia Kolláriková a Zsolt Komlósy.

 

     Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhnutý

program tejto schôdze máte rozdaný na svojich miestach.

 

     Môžeme pristúpiť k schvaľovaniu programu 35. schôdze.

 

 

     Pripomínam, pani  poslankyne, páni poslanci,  že na do-

plňujúce alebo pozmeňujúce návrhy máte jednu minútu.

 

     Ako prvý sa hlási pán poslanec Šimko.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     23. júla tohto roku rozhodol Ústavný súd Slovenskej re-

publiky o uznesení Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

428 zo 4. decembra minulého  roku, ktorým bol fakticky vylú-

čený z parlamentu  poslanec Gaulieder. Nález Ústavného  súdu

to kvalifikoval ako porušenie  ústavy a vyzval Národnú radu,

aby  napravila  protiprávny  stav,  ktorý  tým vznikol. Táto

otázka je jednou z rozhodujúcich  vecí, ktoré pred rozhodnu-

tím o tom, s kým sa  začnú rokovania o vstupe, sleduje i Eu-

rópska únia.

 

     Navrhujem preto, aby do programu bol zaradený bod - ná-

vrh skupiny  poslancov  na zrušenie  uznesenia  číslo 482 zo

4. decembra 1996 (tlač 771).  Navrhujem, aby  sa  tento  bod

prerokoval zajtra ako prvý bod programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako prvý bod programu?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Zajtra ako prvý bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Ďakujem.

 

     Pôvodne  sa predpokladalo,  že Národná  rada Slovenskej

republiky  bude využívať  inštitút skráteného legislatívneho

konania len ako výnimočný nástroj. Vzhľadom na to, že to tak

nie je, v zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho  poriadku navrhujem

hlasovať  osobitne o zaradení  bodov 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15,

17, 19, 21, 23, 25, 27...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, neovládam rýchlopis,  keby ste mi to ešte

raz povedali pomalšie.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Tak ale mám  na to len minútu, pán  predseda. To sú ne-

párne čísla od 3 až po 33 vrátane.

 

     ...do programu 35. schôdze  Národnej rady,  lebo tu nie

sú splnené  ustanovenia § 89 ods. 1 - mimoriadne okolnosti a

ods. 2 - rozhodnutie Rady bezpečnosti  Organizácie Spojených

národov, ďalej ustanovenia  článku 102 ústavy písm. k) - vy-

povedanie vojny a písm. l) -  výnimočný  stav, ani príslušné

ustanovenia...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, chcem  dať návrh  na nový bod 68 programu

s nasledujúcim  textom: Zmena  počtu členov  Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu  činnosti Slovenskej  informačnej  služby a Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva. Na vysvetlenie,

chceme dať návrh na 9 členov v oboch výboroch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     V mene poslaneckého  klubu Strany  demokratickej ľavice

a 43 poslancov, ktorí iniciovali schôdzu Národnej rady k or-

ganizovanému  zločinu, namietam  spôsob zaradenia  bodu 1 do

programu. Navrhujem o zaradení tohto bodu hlasovať osobitne.

Ak by ste napriek tomu  schválili tento bod programu, uplat-

ňujeme nárok návrh  uznesenia k organizovanému zločinu pred-

ložiť a zdôvodniť. Nejde nám  len o to, že aj v parlamentnej

činnosti je neetické názory iných  vydávať za svoje. Veď na-

príklad návrh  uznesenia sa od nášho  líši len jedným slovom

- SIS.

 

     Zástupcovia opozície na predchádzajúcich schôdzach opa-

kovane navrhovali,  aby sa takýto bod  prerokoval, vy ste to

dôsledne  zamietali, a zrazu, keď  sme  iniciovali  osobitnú

schôdzu, ste nadmieru ústretoví a chcete 36. schôdzu zmariť.

Trváme na  tom, aby organizovaný  zločin bol prerokovaný  na

osobitnej schôdzi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v mene  klubov Slovenskej demokratickej  koalície a Ma-

ďarskej  koalície navrhujem,  aby sme  vypustili z rokovania

body číslo 10 a 11. Zvyšovanie DPH pre noviny bude mať pres-

ne opačný  efekt, ako zákonodarca predkladá. Ak chce  znížiť

podiel inzercie erotického  charakteru (pornografiu je u nás

zakázané inzerovať), tak by  mal daň znižovať. Preto považu-

jeme návrh zákona za zle pripravený. Okrem toho je tam veľká

záťaž zvýšením telekomunikačných poplatkov a na druhej stra-

ne sa odpúšťajú obrovské prostriedky  tým, že sa nebudú zda-

ňovať predaje  podielov v obchodných spoločnostiach. A preto

opätovne navrhujem body 10 a 11 z rokovania vypustiť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, v mene  poslancov  poslaneckého klubu Ma-

ďarskej koalície a klubu  Maďarskej  koalície-MKDH navrhujem

zaradiť na 35. schôdzu  Národnej  rady  Slovenskej republiky

ako bod  číslo 57 návrh  skupiny poslancov Národnej  rady na

vydanie zákona o používaní  jazykov  národnostných  menšín a

etnických skupín (tlač 441).

 

     Dovoľujem  si upriamiť  pozornosť na  fakt, že riešenie

problematiky absencie zákona  o používaní jazykov národnost-

ných menšín je aj  v prijatých odporúčaniach Spoločného par-

lamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja. Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážená snemovňa,

 

     dovoľte  mi  navrhnúť  presunutie  neočíslovaných bodov

schôdze s názvom  Písomné  odpovede  členov vlády Slovenskej

republiky na interpelácie poslancov  Národnej rady podané na

33. schôdzi  Národnej rady (tlač číslo 817) a bod Interpelá-

cie poslancov zo štvrtka 13. novembra 1997 na deň 20. novem-

bra 1997, čo je tiež štvrtok, v pôvodne určených hodinách od

15.00 do 19.00 hodine po hodine otázok.

 

     Svoj návrh v krátkosti zdôvodňujem tým, že niektoré in-

terpelácie môžu vyplynúť aj z priebehu rokovania schôdze Ná-

rodnej rady, a preto  neskorší termín interpelácií považujem

všeobecne za vhodnejší.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážená Národná rada,

 

     v mene skupiny poslancov  navrhujem zaradiť do programu

schôdze tlač číslo 541. To je návrh na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa  zákon číslo

65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších zmien a dopln-

kov.

 

     Účelom predkladaného návrhu je zrovnoprávniť zamestnan-

cov územnej samosprávy, t. j. miest a obcí, so zamestnancami

štátnej správy, štátnych orgánov a štátnych fondov a odstrá-

niť nejednoznačnosť právnej úpravy. Súčasný stav totiž umož-

ňuje, aby tí zamestnanci štátnych orgánov a štátnych fondov,

ktorí sú uvedení v Pracovnom poriadku, poberali 25-percentný

príplatok za zákaz podnikania,  ale zamestnanci obcí a miest

od 1. 1. 1997 takúto  možnosť nemusia mať,  pretože obce nie

sú uvedené v ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce.

 

     Navrhujem zaradiť tento bod  programu ako bod 24 s tým,

že skutočne nechápem, prečo  od novembra doteraz nebol tento

návrh zákona zaradený.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi, aby  som  navrhol  vypustiť z navrhovaného

programu  rokovania návrhy pod bodmi 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14,

16, 18, 20, 22, 24, 26, 28, 30, 32 a 34. Ide o zákony, ktoré

majú byť  prerokované na tejto  schôdzi v prvom  čítaní, ale

prerokovaniu  týchto návrhov  zákonov predchádza  schválenie

o skrátení ich legislatívneho konania.  To znamená, že nemô-

žeme  zaradiť  na program  schôdze rokovania  tieto návrhy a

tieto body  programu skôr, ako  nebude skrátené legislatívne

konanie o prerokovaní týchto  návrhov. Nič nebráni tomu, aby

po schválení skráteného legislatívneho konania tri poslanec-

ké kluby navrhli zmenu programu schôdze.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     podávam návrh zaradiť do  programu 35. schôdze Národnej

rady ako bod 68 tlač 440. Je to návrh zákona skupiny poslan-

cov na vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon čís-

lo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej  službe. Podstatou

tohto návrhu  je, aby v kontrolnom  orgáne Slovenskej infor-

mačnej služby bola zastúpená  každá, v parlamentných voľbách

legalizovaná politická sila. Teda tie, ktoré v Národnej rade

majú svoje zastúpenie. Táto  zásada  vychádza jednak z odpo-

rúčaní na vstup do Európskej  únie, ale takisto aj z rokova-

cieho poriadku.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že

v záujme zachovania demokratických princípov nášho parlamen-

tarizmu a z tohto plynúceho dobrého mena Slovenskej republi-

ky je to mimoriadne  aktuálne, ba  je to nevyhnutne potrebné

uskutočniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     s účinnosťou od 1. septembra vydalo ministerstvo finan-

cií smernicu, ktorou sa určujú podmienky na uplatňovanie do-

tácií k cenám tepelnej energie dodávanej domácnostiam a spô-

sob ich  čerpania s tým,  že tým zrušilo  smernicu platnú od

1. apríla  tohto roku. Treba povedať,  že smernica je účinná

vlastne na celý  druhý polrok 1997 a kráti  dotácie na teplo

zhruba o 30 %. Treba povedať, že smernica mení postup pride-

ľovania štátnej dotácie na  teplo a svojím účinkom niekoľko-

násobne zvyšuje  ceny tepla  pre obyvateľov. To vyvoláva rad

oprávnených  protestov  u správcov  bytového  fondu, ako  aj

u jednotlivých občanov.

 

     Preto chcem  navrhnúť, aby sme ako  bod 65 zaradili in-

formáciu ministra financií o zmene podmienok na uplatňovanie

dotácií k cenám tepelnej  energie  dodávanej  domácnostiam a

o dosahoch tejto zmeny a aby  sme k tej informácii konali aj

rozpravu poslancov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v mene poslaneckých  klubov Maďarská koalícia-MKDH, KDH

a DÚ podávam návrh, aby sme z programu 35. schôdze  Národnej

rady  vypustili body 9 a 10. Vzhľadom na  to, že novelizácia

zákona o Národnej  banke  Slovenska  sa stretla s nesúhlasom

nielen tuzemských, ale už  aj zahraničných svetových finanč-

ných inštitúcií a vzhľadom aj na to, že  zostáva  menej času

ako jeden  rok do volieb a vzniká  nebezpečenstvo,  že vláda

použije finančné prostriedky bez kontroly na predvolebné ak-

tivity aj za cenu, že dôjde k inflácii, podávam tento návrh,

aby tento bod bol stiahnutý z dnešného rokovania alebo z ro-

kovania 35. schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     vystúpenie  som si  pripravoval z programu, ktorý   sme

dostali domov  poštou, takže spresňujem svoj  návrh. V novom

programe, ktorý sme mali na stole, sú to body číslo 11 a 12,

to znamená, že navrhujem vypustiť tlač 801 a tlač 802.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda, v programe 35. schôdze  Národnej  rady je

aj bod - Návrh  zákona o inšpekcii  práce  (tlač číslo 753).

Navrhujem  vypustiť  tento bod z rokovania 35. schôdze z na-

sledujúcich dôvodov.

 

     Príprava  uvedeného  zákona, jej cieľ a zámer bol v in-

tegrácii jednotlivých zložiek  inšpekcie práce, bezpečnosti,

ochrany  zdravia  pri  práci  do  jedného inšpekčného celku.

Predložený  návrh zákona  však  nespĺňa  tento účel,  nie je

v súlade ani s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizá-

cie práce a so zvyklosťami  Európskej  únie v tejto oblasti.

Predkladateľ neakceptoval zásadné pripomienky ani tripartit-

ných orgánov, ani niektorých  rezortov - ministerstva finan-

cií,  ministerstva spravodlivosti.  Nerieši problém efektív-

nosti výkonu  dozoru v tejto oblasti,  naopak, skôr vnáša do

nej zmätok. Preto  navrhujem, aby predkladatelia vypracovali

nový návrh zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     na pána predsedu, ako i na všetkých predsedov poslanec-

kých klubov sa obrátil pán poslanec Šagát so žiadosťou o za-

radenie  správy o financovaní  zdravotníctva  v roku 1997 na

toto plénum. Vzhľadom  na to, že  sme sa v zdravotnom výbore

dozvedeli, že slovenské zdravotníctvo koncom tohto roku bude

mať deficit 4,5 až 5 mld. korún,  považujeme  tú situáciu za

natoľko vážnu, že  žiadame, aby ako bod  číslo 2 na rokovaní

tohto pléna  bolo zaradené  hlasovanie o uznesení, ktorým sa

minister  zdravotníctva  zaviaže  ešte  na novembrové plénum

predložiť správu o financovaní zdravotníctva. Som si vedomý,

že má na to minimálne 15 dní zo zákona o rokovacom poriadku.

Ak novembrové  plénum skončíme  predčasne 21. novembra, bude

to zaradené v decembri, ak to  nestihne  do konca zasadnutia

tohto pléna  predložiť, prerokujeme tento  bod začiatkom de-

cembra, ale žiadosť je zaradiť na toto plénum.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     navrhujem, aby body 69 a 70, ktoré hovoria o voľbe ďal-

ších členov osobitných kontrolných výborov, boli termínované

na 19. novembra, to znamená v stredu dopoludnia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

 

     na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky tento

parlament prijal Vyhlásenie  Národnej rady k integrácii Slo-

venskej republiky do Európskej  únie. Tak ako ste aj vy sami

povedali, hneď bezprostredne večer po prijatí tohto vyhláse-

nia, myslím si, že aj široká verejnosť veľmi pozitívne zare-

agovala na dosiahnutý  stupeň jednotného postupu slovenského

parlamentu.  Vzhľadom na  obsah toho  vyhlásenia, ktoré  sme

prijali, by zrejme bolo  potrebné nadviazať na ten konštruk-

tívny duch aj na dobrú  politickú vôľu spolupracovať v tejto

veci. A keďže niektoré termíny,  ktoré boli vyjadrené vo vy-

hlásení, takpovediac sa približujú, bolo by azda vhodné, aby

sme spravili  ďalší krok a konkretizovali tieto veci ohľadne

toho, k čomu sme sa zaviazali.

 

     Preto mi  dovoľte, aby som  navrhol nový bod  rokovania

Národnej rady... (Časomiera automaticky vypla mikrofón.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi, aby som pripomenul všetkým predsedom posla-

neckých klubov, že na  poslaneckom grémiu sme predložili ná-

vrh a našla  sa všeobecná  zhoda, aby  sme hneď  na začiatku

tejto schôdze určili termín ukončenia  schôdze, a to dňa 21.

novembra. Je potrebné o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kanis, na  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

máme minútu  podľa rokovacieho poriadku.  Nech sa páči,  po-

vedzte mi ten posledný.

 

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Prepáčte mi,  pán predseda, ale navrhujem,  aby na zaj-

trajšom rokovaní  Národnej rady ako  druhý bod bol  zaradený

bod - Realizácia Vyhlásenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  k integrácii  Slovenskej republiky  do Európskej únie.

Ako druhý bod zajtra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     konštatujem, že to  bol  posledný  doplňujúci  návrh do

programu. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch na

doplnenie  alebo  zmenu,  tak  ako  ste  mi ich nadiktovali,

s tým, že prosím, páni poslanci, pani poslankyne, kontroluj-

te ma, aby som presne interpretoval vaše návrhy.

 

     Prvý návrh predniesol pán poslanec Šimko. Navrhuje, aby

sme  hlasovali o zrušení  uznesenia  Národnej rady číslo 482

z roku 1996 pod číslom 771 a aby sme o tomto návrhu rokovali

zajtra ako o bode číslo 1.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Ide o  uznesenie,

ktorým sa  vzalo na vedomie vzdanie  sa poslaneckého mandátu

pána Gauliedera.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Druhý návrh predniesol pán  poslanec Kvarda. Pán posla-

nec Kvarda  navrhuje, aby sme  všetky nepárne  body programu

od čísla 3 až po 33 vypustili z tohto  programu. Áno? (Odpo-

veď poslanca.) Teda, aby sme o týchto nepárnych  bodoch od 3

až po 33 hlasovali osobitne. (Nezrozumiteľná reakcia poslan-

ca.) O čom? (Odpoveď poslanca.) Nie, pán poslanec, tu sú na-

vrhnuté  body  programu. (Hlasy z pléna.) Nie, on  to prečí-

tal. (Reakcia poslancov.) Nie. Pán  poslanec  Kvarda povedal

jednoznačne: "Žiadam, aby sa o týchto bodoch hlasovalo indi-

viduálne, o každom  zvlášť." Čiže on to žiada,  aby sme toto

odhlasovali, a iné sa tu nedá urobiť.

 

     Páni poslanci, hlasujeme o tomto návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento bod programu.

 

     Ďalej, pán poslanec Csáky navrhuje, aby sme zaradili do

programu ako bod 68 zmenu počtu členov jednotlivých kontrol-

ných výborov. V zátvorke mám, že navrhuje 9.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pán poslanec  Benčík navrhuje, aby  sme hlasovali samo-

statne o druhom  bode  programu.  (Šum v sále.) O prvom? Pán

poslanec, povedzte to znovu.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Benčíkovi.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Je to bod o organizovanom zločine. Bod prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Bod prvý a žiadate, aby sa o ňom hlasovalo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Žiadam osobitne hlasovať o nezaradení tohto bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, aby sme prvý bod ne-

zaradili na túto schôdzu. (Ruch v sále.) Kto je za návrh pá-

na poslanca Benčíka?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme to neodsúhlasili.

 

     Pán  poslanec Černák  navrhuje, aby  sme vypustili tlač

801 a tlač 802 z programu tejto schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Pán poslanec Bárdos navrhuje, aby sme ako bod 57 na tú-

to  schôdzu  zaradili  tlač 441. Ide o zákon o jazyku národ-

nostných menšín.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento doplňujúci návrh.

 

     Pán poslanec  Gaľa žiada, aby sme  tlač 817 zaradili na

20. november po hodine  otázok a po interpeláciách. Čiže in-

terpelácie aj  odpovede na interpelácie - všetko  zaradiť po

hodine otázok 20. novembra z toho titulu, ak by ešte v prie-

behu schôdze vznikli niektoré návrhy na interpelácie, aby sa

mohli zaradiť.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     To znamená, že by interpelácie tento štvrtok vypadli?

 

     (Odpoveď poslanca z pléna: Áno.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

 

     Konštatujem,  že tento  návrh prešiel.  To znamená,  že

tento štvrtok sa schôdza skončí po hodine otázok alebo ak sa

dohodneme, môžeme tam dať iný bod programu.

 

     Ďalej,  pán poslanec  Fogaš navrhuje,  aby sme  na túto

schôdzu  zaradili  tlač 541. Je  to doplnenie zákona 65/1965

Zb. Zákonníka  práce. To by bolo rokovanie ešte podľa staré-

ho rokovacieho poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

     Ďalej, pán poslanec Hrušovský navrhuje vypustiť z roko-

vania  tejto schôdze  body číslo 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16,

18, 20, 22, 24, 26, 28, 30, 32 a 34.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy z pléna.)

 

     Po prvom čítaní, áno.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Návrh  pána poslanca  Kötelesa znie,  aby sme  tlač 440

- ide o zákon  číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej  informačnej

službe - zaradili na toto rokovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Pán poslanec Ftáčnik žiada, aby sme ako bod 65 zaradili

informáciu ministra financií, pokiaľ  ide o zmenu, resp. ná-

vrh na  zmenu  dotácií k vykurovaniu, k tepelnej  energetike

atď. Môžete ho prečítať.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Navrhujem zaradiť ako bod 65 informáciu ministra finan-

cií o zmene podmienok na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej

energie  dodávanej  domácnostiam a o dosahoch  tejto  zmeny,

vrátane rozpravy poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Len budeme musieť zachovať lehoty, ako sú dané.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Je to ústna informácia a rozprava poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V rokovacom  poriadku  nemáme napísané,  že pri  ústnej

informácii  nemusí  minister  žiadať  lehotu 30 dní a my  ju

môžeme skrátiť na 15 dní. Ale beriem to. Dám o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

     Pán poslanec Komlósy žiada, aby sme vypustili z progra-

mu body 9 a 10. Inak o bodoch 9 a 10 sme    hlasovali, po-

kiaľ išlo o návrhy pána poslanca Hrušovského a pána poslanca

Kvardu,  takže  nemusíme  o  nich  hlasovať.  (Hlas poslanca

z pléna.)

 

     Prosím, budeme  sa prezentovať a hlasovať o tomto návr-

hu. Už sme o tom raz  hlasovali, ale  pán poslanec chce, aby

sme ešte raz  hlasovali. (Hlasy z pléna.) Nie  je to iný ná-

vrh. Hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Takže tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Brocka žiada, aby sme vypustili tlač číslo

753. Ide o inšpektorát práce, zákon o inšpekcii práce.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca.

 

     Pán  poslanec Kováč  žiada,  aby  sme zaradili  na túto

schôdzu správu ministra zdravotníctva o financovaní zdravot-

níctva a dali to  ako bod  číslo 2 s tým,  že ak minister do

21. nestihne túto správu predložiť... Inak, pán poslanec, aj

tak by  som o tom  nemusel dať hlasovať,  pretože pokiaľ ide

o správu, musím mať od poslancov riadny písomný návrh, a po-

žiadať  ministra a vládu. Takže nemusím  dať o tom hlasovať.

(Nezrozumiteľná odpoveď poslanca.)  Súhlasím. Áno, v poriad-

ku.

 

     Takže  hlasujeme o takto  štylizovanom  návrhu pána po-

slanca. Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Pán podpredseda  Húska  navrhol, aby  sme body 69 a 70,

pokiaľ ide o doplnenie jednotlivých kontrolných výborov voľ-

bami, dali ako pevne stanovený  termín na stredu 19. v dopo-

ludňajších hodinách.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

     Ďalej, pán  poslanec Kanis žiada,  aby sme zaradili  na

zajtra ako bod číslo 2... To má byť informácia o realizácii,

alebo zaradiť rozpravu? (Odpoveď z pléna.)  Čiže  mala by to

byť rozprava o realizácii  vyhlásenia  Národnej rady, pokiaľ

ide o integráciu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento nový bod programu.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, návrh pána poslanca Ca-

baja vyplýva z rokovania v poslaneckom  grémiu, keďže na 37.

schôdzi máme  rokovať o rozpočte,  aby sme mali  čas na jeho

prerokovanie vo výboroch, aby  sme túto schôdzu skončili 21.

novembra s tým, že  body, ktoré neprerokujeme, podľa rokova-

cieho poriadku prejdú automaticky na ďalšiu schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 9 poslanci.

 

     Takže návrh uznesenia na takéto ukončenie schôdze podľa

§ 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sme prijali.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam teraz hla-

sovať o programe schôdze ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím,  toto hlasovanie  neplatí. Nevšimol  som si, že

pán poslanec Benčík žiadal, aby  som mu udelil slovo na pro-

cedurálny návrh.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Môj  návrh, ktorý  som predniesol,  má dve  časti. Prvá

časť - vyradiť prvý bod, a ten bol zamietnutý. A druhá časť,

to bolo  uvedené, a to je v zápisnici zachytené, že ak tento

bod zostane v programe, tak si  nárokujeme, aby  sme uviedli

návrh uznesenia a dôvody.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nerozumiem. Ja  som sa vás  pýtal a nadiktovali  ste mi

potom len toto. Čo je to druhé?

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     To druhé je podmienené tým, že ak zostane v návrhu ten-

to  bod programu,  nárokujeme si,  aby sme  návrh uznesenia,

ktorý je  identický s tým, ktorý  predkladá výbor, a tiež aj

dôvody sme mohli uviesť my.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aby ste  ich vy mohli uviesť?  (Odpoveď poslanca: Áno.)

Prosím,  dávam hlasovať o druhej,  doplňujúcej  časti návrhu

pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     (Hlasy z pléna.) Nie váš. Však  vy ho budete predkladať

na 36. schôdzi.

 

     Pán poslanec Kvarda, prosím.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

 

     Podľa § 34 rokovacieho poriadku citujem: "Poslanci majú

právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu pre-

rokúvania veci, časového a vecného  postupu rokovania Národ-

nej rady s výnimkou hlasovania o veci samej." Ja som navrho-

val, pán  predseda, hlasovať  osobitne o zaradení bodov od 3

až po 33, vy ste to neurobili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale ja som to  urobil.  (Reakcia poslancov.) Nie, je to

v poriadku.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu o návrhu programu  aj s doplňujúcimi a pozmeňu-

júcimi návrhmi ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili  program 35. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     prvým bodom programu je

 

     návrh  na prijatie  uznesenia Národnej  rady Slovenskej

republiky o vypracovaní a predložení analýzy súčasného stavu

a štruktúry  organizovaného  zločinu v Slovenskej  republike

a záverov a odporúčaní k analýze.

 

     Návrh, ktorý  predkladá Výbor Národnej  rady pre obranu

a bezpečnosť, ste dostali ako tlač 818.

 

     Prosím  predsedu výboru  pre  obranu a bezpečnosť  pána

poslanca Imricha Andrejčáka, aby návrh uviedol.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     podľa rozhodnutia výboru pre  obranu a bezpečnosť pred-

kladám návrh na prijatie  uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky o vypracovaní a predložení analýzy súčasného stavu

a štruktúry  organizovaného  zločinu v Slovenskej  republike

a záverov a odporúčaní k analýze.  Nejdem  citovať  dôvodovú

správu, ale dovoľte mi niekoľko slov.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, všetci  intenzívne prežívame

etapu transformácie Slovenska a všetkých stránok nášho živo-

ta. Máme  veľmi veľa živých  tém, z ktorých  jednou je pocit

bezpečnosti občana. Môžeme s určitosťou povedať, že krimina-

lita, resp. jej úroveň, je faktorom, ktorý pocit bezpečnosti

občanov  najviac ovplyvňuje.  Je skutočnosťou,  že Policajný

zbor  Slovenskej republiky má dostatok  teoretických poznat-

kov, praktických skúseností a musíme priznať, že aj úspechov

v odhaľovaní trestnej  činnosti v doteraz tradičných formách

trestnej činnosti na území Slovenska.

 

     Musíme, žiaľ, priznať, že Policajný zbor má malé skúse-

nosti aj skromné výsledky v odhaľovaní  takých druhov trest-

nej činnosti, o ktorých  pedagogický  zbor Policajnej akadé-

mie, ministerstvo vnútra, policajné prezídium a ani riadiace

orgány krajov a okresov nemajú  dostatočné  praktické skúse-

nosti a niekedy  ani dostatok  teoretických  poznatkov, lebo

ich sami v doterajšej praxi nezažili.

 

     K takým novodobým  oblastiam trestnej činnosti nesporne

patrí  boj proti  organizovanému zločinu,  boj proti  drogám

atď.  Preto medzi  našimi občanmi  objektívne musí najväčšiu

obavu vyvolávať  organizovaný zločin. Predovšetkým  pre kru-

tosť a brutalitu, ďalej pre skutočnosť, že ju páchajú v sku-

pine s vopred premysleným  plánom, s veľkou  mierou prípravy

a utajenia  zúčastnených  páchateľov,  často aj s dokonalým,

premysleným zahladením stôp po páchateľoch a z toho vyplýva-

júceho  aj  zložitého a zdĺhavého  vyšetrovania a  odhalenia

páchateľov.

 

     Som v častom styku s ministrom  vnútra, s jeho  pracov-

níkmi aj predstaviteľmi  Policajného zboru Slovenskej repub-

liky. Som presvedčený, že v žiadnom  prípade nepodceňujú ne-

bezpečenstvo organizovaného zločinu  na území Slovenska, ani

neprejavujú povrchnosť v jeho odhaľovaní. Myslím si, že prá-

ve našich policajtov najviac  neuspokojuje úroveň a výsledky

boja s týmto  nebezpečným druhom kriminality.  Cez tento môj

názor som presvedčený,  že aj keď dnes ešte  nie sama úroveň

čo do počtu prípadov, ale  ich existencia a stúpajúca bruta-

lita jednotlivých prípadov sú nebezpečenstvom pre budúcnosť.

Sú zároveň faktorom, ktorý môže u obyvateľstva vyvolať veľké

obavy, až pocit ohrozenia.

 

     Preto súhlasím,  aby Národná rada  Slovenskej republiky

vyslala signál vláde Slovenskej  republiky aj orgánom štátu,

ktorí proti takémuto nebezpečenstvu musia bojovať zo zákona.

Obrátiť sa k nim, aby  prehodnotili  terajší stav,  terajšie

podmienky, ktoré vytvára štát na úspešný boj s organizovaný-

mi formami kriminality, aby  posúdili tendencie aj možnosti,

ako nebezpečenstvo znížiť, lebo zrejme tak ako ostatné štáty

ani my ho nedokážeme úplne vylúčiť.

 

     Výkonná  moc každého  štátu  aj jeho orgány  majú svoje

priority úloh,  ktoré  nemusia byť a často nie  sú hodnotené

s takou naliehavosťou, ako  ich hodnotia zákonodarné orgány.

Myslím si, že aj my sme  dnes v takejto situácii. Bude preto

užitočné a potrebné  dať  primeraný  popud výkonným  orgánom

štátu, aby sa zamysleli a túto  oblasť riešili. Preto aj vý-

bor  pre obranu a bezpečnosť  predkladá  plénu  návrh prijať

predložené uznesenie, ktorým sa Národná rada obracia na vlá-

du a na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

 

     Môžete mi povedať, že takéto  návrhy už v Národnej rade

odzneli a že  my koaliční  poslanci  sme  ich neprijali. Som

presvedčený, že forma argumentácie pri zdôvodnení týchto ná-

vrhov bola nepravdivá a hlavne priamo osočovala vládu a ďal-

šie  orgány. Preto  doterajšie návrhy  neboli pre koaličných

poslancov  prijateľné. Prečítajte  si, páni  kolegovia, pani

kolegyne, stenografické správy z rokovaní Národnej rady, kde

takéto návrhy boli, a presvedčíte  sa, že  mám pravdu v tom,

aké formulácie  ste chceli, aby  sme vám schválili.  Keď som

čítal  spomínané stenografické  správy, tak  som bol  takmer

presvedčený, že niektoré boli  úmyselne formulované tak, aby

sme ich  znenie nemohli schváliť. Tento  môj názor mi potvr-

dzuje aj  situácia, ktorá prebieha teraz  okolo návrhu tohto

uznesenia.

 

     Minulý týždeň na poslaneckom grémiu bolo oznámené pred-

staviteľom Strany demokratickej ľavice, že skupina poslancov

Národnej rady podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Ná-

rodnej rady k prijatiu uznesenia. Uznesením Národná rada po-

žiada vládu  Slovenskej  republiky, aby v súčinnosti s gene-

rálnym  prokurátorom  a  riaditeľom  Slovenskej  informačnej

služby spracovali a do  konca februára predložili správu Ná-

rodnej rade o stave  organizovanej kriminality a opatreniach

vlády. Presnú formuláciu máte  uvedenú ako parlamentnú tlač.

Nebudem ju teda čítať.

 

     Súhlasili  sme s prijatím  takéhoto  uznesenia, pretože

bolo predkladané vo vecnej  rovine. Navrhli sme predstavite-

ľom opozičných  poslaneckých klubov zaradiť  tento návrh ako

bod 1 programu  na dnešnú  schôdzu a uistili sme ich, že ná-

vrh podporíme. Prakticky by za takýto návrh hlasovali všetky

poslanecké kluby. Ale tento návrh bol poslancami Demokratic-

kej  únie a Kresťanskodemokratického  hnutia  na poslaneckom

grémiu odmietnutý, a preto aj  predkladateľ  sa k nim pripo-

jil.

 

     Na základe  skutočnosti, že s prijatím takéhoto uznese-

nia  súhlasia všetky  poslanecké kluby,  čo prezentovali  na

poslaneckom grémiu, nepovažujeme  za potrebné hľadať problém

tam, kde nie je, ale  považujeme za zbytočné na prijatie uz-

nesenia, ktoré  chceme  všetci prijať a budeme zaň hlasovať,

voliť  formu  mimoriadnej  schôdze. Hlasovanie o predloženom

návrhu uznesenia dnes ukáže, či našim poslancom ide o prija-

tie uznesenia a do konca  februára dostať správu, ktorá bude

riešiť situáciu, alebo  či im ide o niečo  iné. Dúfam, že mi

odpustíte, ak  to iné  nespomeniem priamo a teraz. Vo vecnej

rovine rokovania, keď je jednota v Národnej rade, čo sa týka

nutnosti správy a jej obsahu, môžeme mať schválené uznesenie

za  takpovediac 5 minút. Ak nám  ale ide o niečo  iné, a nie

o uznesenie samé,  teda o výsledok  práce vlády, bude  teraz

nasledovať búrlivá debata. V tom  prípade si vypočujeme veľa

tvrdení a obvinení, ktoré môžu byť vyslovené iba v tejto bu-

dove, iba  vďaka existencii článku 78 Ústavy  Slovenskej re-

publiky.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cez toto moje takmer

pesimistické vyslovenie sa prosím poslanecký zbor o schvále-

nie navrhnutého uznesenia. Prosím,  aby v stenografickom zá-

zname bolo jeho znenie uvedené tak, ako je predložené v tla-

či 818.

 

     Ďakujem.

 

 

 

                         N á v r h

                     U z n e s e n i a

            Národnej rady Slovenskej republiky

                   z .... novembra 1997

 

o vypracovaní a predložení analýzy  súčasného stavu a štruk-

túry organizovaného zločinu v Slovenskej republike a záverov

a odporúčaní k analýze

 

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     žiada

 

     vládu Slovenskej republiky

 

     1. na základe  doterajších poznatkov vypracovať analýzu

súčasného stavu a štruktúry  organizovaného zločinu na území

Slovenskej   republiky  a   závery  a   odporúčania  analýzy

predložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  v termíne do

konca februára 1998,

 

     2. v súčinnosti  s generálnym  prokurátorom  Slovenskej

republiky  a ministrom  spravodlivosti Slovenskej  republiky

zhodnotiť  účinnosť  a  dosah  opatrení proti organizovanému

zločinu, korupcii a praniu  špinavých peňazí prijatých záko-

nom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 247/1994 Z. z.,

ktorým sa  mení a dopĺňa  Trestný zákon a  zákon o priestup-

koch,  a zákonom  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

249/1994 Z. z. o boji  proti legalizácii príjmov z najzávaž-

nejších,  najmä  organizovaných   foriem  trestnej  činnosti

a o  zmenách niektorých  ďalších zákonov  a zistené poznatky

predložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  v termíne do

konca februára 1998,

 

     3.  na základe  doterajších poznatkov  zhodnotiť stav a

formy prerastania organizovaného zločinu do štátnomocenských

štruktúr Slovenskej  republiky a zistené  poznatky predložiť

príslušnému  výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky v

termíne do konca februára 1998.

 

 

 

Bratislava november 1997

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým,  že do rozpravy som dostal písomnú

prihlášku za klub SDĽ od pána poslanca Fica.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     návrh  na prijatie  uznesenia Národnej  rady Slovenskej

republiky,  ktorý predkladá  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť, je vedený pod číslom 818.

Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady k problematike or-

ganizovaného zločinu, ktorý sme  predložili my poslanci opo-

zície, je vedený pod číslom 819.

 

     Ja sa preto hlboko  ospravedlňujem  výboru pre obranu a

bezpečnosť, že  som odpísal  uznesenie doslova a do písmena,

že som si dovolil ho  predložiť ako svoje vlastné uznesenie.

Myslím si,  že je veľmi  trápne, veľmi trápne,  ak výbor pre

obranu a bezpečnosť do písmena odpíše návrh uznesenia, ktorý

predložia opoziční poslanci. Je to natoľko trápne, že sa vý-

bor nevie zmôcť na vlastnú formuláciu uznesenia a na to, aby

predniesol vlastný pohľad na  organizovaný zločin na Sloven-

sku. Je mi  to veľmi ľúto, ale považoval  som to za dôležité

na úvod povedať. (Potlesk.)

 

     Vážené dámy a páni,

 

     prečo  poslanci Národnej  rady Slovenskej  republiky za

SDĽ a ďalšie opozičné strany iniciovali zvolanie mimoriadnej

schôdze o organizovanom zločine? Dôvody sú dva. Predovšetkým

preto, lebo organizovaný zločin  na Slovensku existuje, a to

v miere  ohrozujúcej  samotnú  podstatu  tohto štátu. Druhým

dôvodom je nezáujem o organizovanom zločine hovoriť na otvo-

renom fóre. Ako inak si máme vysvetliť skutočnosť, že vládna

koalícia odmietla na poslednom  zasadnutí Národnej rady Slo-

venskej republiky opozičný návrh  zaoberať sa aktuálnou bez-

pečnostnou situáciou v čase, keď vrcholia aktivity organizo-

vaných skupín pri vyberaní výpalného?

 

     Postup vládnych poslancov obhajoval predseda Výboru Ná-

rodnej rady  pre obranu a bezpečnosť  pán poslanec Andrejčák

mávaním so správou o bezpečnostnej  situácii, ktorú mu práve

v tom čase doručil minister vnútra a ktorá sa podľa neho ma-

la neskôr  stať predmetom  rokovania. Politické blufy sú  mi

niekedy sympatické, nie však vtedy, ak ide o tento štát.

 

     Vážené  dámy a páni, predmetná  správa    jeden a pol

strany, z toho je pol strany  venovanej  dopravnej situácii.

Slovo organizovaný  zločin sa v nej ani nenachádza. Ako inak

si máme  vysvetliť skutočnosť, že  nikomu z vládnej koalície

nenapadlo  zaradiť  do  programu  tejto schôdze problematiku

zločinu až do chvíle, keď sme korektne na poslaneckom grémiu

oznámili našu iniciatívu zvolať mimoriadnu schôdzu. Ako inak

si máme vysvetliť túto, povedzme otvorene, obštrukciu ústav-

ného práva poslancov reálne  zvolať schôdzu  Národnej rady a

prinútiť väčšinu vyjadriť sa k vážnemu problému? Návrh uzne-

senia, o ktorom teraz  rokujeme v rámci prvého bodu programu

riadnej schôdze,  je v podstate  obdobou - s výnimkou  troch

slov - nášho  návrhu  uznesenia  predloženého na  mimoriadnu

schôdzu. Je mi úplne jasné,  že ak návrh uznesenia v takejto

zúženej podobe schválite, tak  na mimoriadnej schôdzi, ktorá

bola úmyselne zvolaná tak, ako bola zvolaná, sa už nezúčast-

níte.

 

 

     Vážené dámy a páni, úmyslom Strany demokratickej ľavice

a ďalších opozičných strán  pri iniciovaní samostatnej schô-

dze Národnej rady k problematike  organizovaného zločinu ne-

bolo vytĺkať politický  kapitál. Nakoniec o tejto iniciatíve

sme informovali v dostatočnom predstihu. Osobitný, konštruk-

tívne ladený list sme adresovali aj pánu ministrovi vnútra.

 

     Dúfam, že to potvrdíte, pán minister, že ste dostali od

nás pozvanie na mimoriadnu schôdzu s prosbou, aby ste sa ak-

tívne a konštruktívne tejto schôdze zúčastnili.

 

     Samostatná schôdza nemala byť žiadnou obžalobou vládnej

koalície, to sme nechceli. Chceli  sme len výmenu názorov na

efektívnosť doterajších postupov v boji proti organizovanému

zločinu a zhodu na úlohách, ktoré by v najbližšom období ma-

la splniť vláda Slovenskej republiky v súčinnosti s generál-

nym prokurátorom a riaditeľom Slovenskej informačnej služby,

do vecnej a zákonnej pôsobnosti ktorých boj s organizovanými

formami zločinnosti  nepochybne patrí. Dobre  úmysly však už

dávno v tomto parlamente nemajú zelenú. Je to škoda, pretože

nezáujem otvorene  hovoriť o jednom z najzávažnejších spolo-

čenských  problémov, ak  vôbec nie  najzávažnejšom, vyvoláva

rôzne otázky  vrhajúce nepriaznivé svetlo na  túto časť slo-

venského politického spektra.

 

     Vážené dámy a páni, čo vieme o organizovanom zločine na

Slovensku? Aký je jeho stav,  štruktúra? Na akú trestnú čin-

nosť sa orientuje? Ako legalizuje svoje príjmy? Do akej mie-

ry je napojený na  štátnomocenské štruktúry? Na tieto otázky

nemáme uspokojivé odpovede. Na Slovensku  neexistuje ucelená

informácia o stave organizovaného  zločinu, pretože sa touto

problematikou nikto  nezaoberal. Musím uviesť,  že Česká re-

publika nám ďaleko ušla, pretože v rokoch 1993-1996 realizo-

vala kompletný výskum organizovaného  zločinu a pred niekoľ-

kými dňami vláda Českej republiky schválila osobitnú koncep-

ciu boja proti organizovanému zločinu.

 

     V správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republi-

ke  za rok 1996, ktorá bola  spracovaná v marci 1997, sú iba

kusé a všeobecné  informácie o všeobecne  známych skutočnos-

tiach. Tu chcem pripomenúť, že opäť išlo o iniciatívu Strany

demokratickej  ľavice, ktorá  podala na  februárovej schôdzi

v roku 1996 návrh uznesenia,  ktorým žiadala predloženie po-

dobnej správy. Hoci Strana  demokratickej ľavice správu žia-

dala z dôvodu rozmachu organizovaného zločinu, správa za rok

1996 ani zďaleka neobsahovala požadované informácie.

 

     Čo je však mimoriadne dôležité pri pohľade do správy za

rok 1996, že otvorene na  rozdiel od snáh znižovať závažnosť

problému  organizovaného  zločinu v roku 1997 hovorí o exis-

tencii  podsvetia a organizovaných  foriem  kriminality. Na-

príklad v súvislosti s drogovou  kriminalitou  správa za rok

1996 hovorí o albánskych,  tureckých,  talianskych,  ruských

a ukrajinských  zločineckých  organizáciách  a organizáciách

z územia bývalej Juhoslávie, ktoré sú prísne hierarchizované

a uzavreté. Oveľa  závažnejšia je ale  skutočnosť, že správa

pripúšťa prepojenie organizovaného  zločinu na najvyššie po-

litické, hospodárske, justičné a ďalšie  zložky spoločnosti.

Opakujem, je to oficiálna  správa ministerstva vnútra za rok

1996.

 

     A toto je hlavný dôvod, ktorý viedol SDĽ a ostatné opo-

zičné strany iniciovať zvolanie samostatnej schôdze Národnej

rady.

 

     Vážené dámy a páni, zdroje informácií, ktoré sme použi-

li, nás  jednoznačne vedú k záverom,  že organizovaný zločin

na Slovensku existuje v rozsahu, ktorý ohrozuje podstatu sa-

motného štátu. Závažné je aj zistenie, že štát nie je dosta-

točne materiálne, personálne, ale ani inštitucionálne  poli-

ticky a morálne pripravený s organizovaným zločinom bojovať.

Nemám záujem  púšťať sa do  definície organizovaného zločinu

pôsobiaceho na území Slovenskej  republiky. Zo získaných in-

formácií však možno určiť tieto charakteristické znaky orga-

nizovaného zločinu pôsobiaceho u nás.

 

     Po prvé, ide o spoluprácu väčšieho počtu osôb s určitou

formou vnútornej  disciplíny a vzájomnej kontroly, pričom sa

vyskytujú organizácie trojstupňové, zastrešené legálnym pod-

nikaním a kompletnými  službami, vrátane  právnej a fyzickej

ochrany, ako  aj organizácie dvojstupňové  bez legálneho za-

strešenia. Nie je celkom pravda, že trojstupňové organizácie

podsvetia sa sústreďujú  výlučne do existujúcich civilnobez-

pečnostných služieb.

 

     Po druhé, charakteristickým  znakom organizovaného zlo-

činu je páchanie závažných  trestných činov s dôkladnou prí-

pravou a s cieľom  získať  maximálny  nelegálny  zisk. Okruh

trestných aktivít organizácií pôsobiacich na území Slovenska

je pomerne široký: obchod s drogami, starožitnosťami, bielym

mäsom,  zbraňami,  jadrovým  materiálom,  kradnutými autami,

prevádzanie ľudí, nelegálne  vymáhanie pohľadávok a vydiera-

nie  podnikateľov z dôvodu tzv. ochrany.  Slovensko sa v cu-

dzích informačných zdrojoch často uvádza aj ako krajina, kde

dochádza k renovácii  ukradnutých áut.  Objavujú  sa skupiny

kvalifikujúce  sa na  nelegálne finančné  operácie smerujúce

najmä k daňovým a colným únikom a predovšetkým k praniu špi-

navých peňazí.

 

     Tretím charakteristickým znakom slovenského organizova-

ného zločinu  je široké medzinárodné  prepojenie. V strednej

a západnej Európe sú v podstate iba dve krajiny, a to Fínsko

a Írsko, kde organizovaný zločin  má výlučne národný charak-

ter.

 

     Štvrtý znak je v používaní  násilia v podobe vrážd, za-

strašovania, lúpeží, únosov a vydierania ako prostriedkov na

dosiahnutie svojich cieľov.

 

     A posledný, najvýznamnejší  znak organizovaného zločinu

na Slovensku je prepojenie páchateľov s politickými a ekono-

mickými špičkami i pracovníkmi štátnej správy, polície, pro-

kuratúry a justície.

 

     Pán  poslanec  Andrejčák,  hoci  za  výroky  prednesené

v parlamente nemôžem byť postihnutý ani trestne, ani občian-

skoprávne, budem rešpektovať prezumpciu  neviny v tomto par-

lamente a obmedzím  sa len  na zovšeobecnenie prípadov,  keď

napríklad  došlo  k úniku  informácií  z daňových  úradov  a

k presnému určeniu okruhu podnikateľov vhodnému na vymáhanie

tzv. výpalného.  Mohli by sme presne  hovoriť o veciach, ale

rešpektujem prezumpciu neviny.

 

     Ďalej, môžeme hovoriť vo  všeobecnosti o prípadoch, keď

prokuratúra zmarila  prácu finančnej polície  pri odhaľovaní

veľkého privatizačného podvodu.  Môžeme hovoriť o prípadoch,

keď  policajné  hliadky  boli  vybavené  mobilnými telefónmi

pochádzajúcimi z podsvetia, keď sudca za záhadných okolností

prepustil z väzby osobu  obvinenú z niekoľko sto miliónového

daňového a colného  podvodu a tak  ďalej a tak ďalej. Opaku-

jem,  nemienim využiť  výhodu  ustanovenia o nestíhateľnosti

poslancov za výroky, lebo rešpektujem prezumpciu neviny.

 

     Obzvlášť je zarážajúce, ak  policajní a daňoví úradníci

na  riadiacich  postoch  neoficiálne,  ale  otvorene hovoria

o napojení časti svojich podriadených na štruktúry organizo-

vaného zločinu a o veľkej  nedôvere  voči časti svojich pra-

covníkov.

 

     Organizovaný zločin má na Slovensku vynikajúce prostre-

die. Slovensko prestáva byť nezaujímavou transferovou kraji-

nou, ale naopak, objavujú sa informácie, najmä z cudzích in-

formačných zdrojov,  že na naše územie  sa začínajú prenášať

aktivity, ktoré  štátne orgány západných  krajín úspešne vy-

tláčajú  zo svojich  území. Ide  predovšetkým o organizovaný

zločin orientujúci sa na  nelegálne finančné operácie, najmä

pranie špinavých  peňazí. Naďalej sa  však darí aj  ostatným

druhom organizovaného  zločinu, pretože v našej  krajine nie

sme, ako som už v  úvode zdôraznil, ani materiálne, ani per-

sonálne, ale najmä nie  politicky a morálne pripravení viesť

vojnu s organizovaným zločinom.

 

     Ako príklad  by som uviedol  nebývalý rozmach vyberania

výpalného.  Chápeme  komplikácie  pri  zaobstarávaní dôkazov

proti podozrivým osobám, ak  páchatelia často od poškodených

vyžadujú  podpísanie rôznych  typov zmlúv,  ktoré z hľadiska

právneho odôvodňujú vyplatenie  určitej sumy peňazí páchate-

ľom. Hlavnou  prekážkou pri odhaľovaní  tohto druhu závažnej

kriminality  sú však  prípady nepriamej  účasti príslušníkov

Policajného zboru na vyberaní  výpalného, veľmi nízka dôvera

poškodených a spoločnosti ako takej v políciu a strach o ži-

vot  a  zdravie  poškodených  a  ich  rodinných príslušníkov

z dôvodu  neúčinnosti  policajnej  ochrany.  Na Slovensku sa

jednoducho opláca  páchať závažnú organizovanú  trestnú čin-

nosť. V tejto súvislosti  musím upozorniť na nebezpečné ten-

dencie samoochrany niektorých  podnikateľských kruhov, čo by

mohlo  viesť k popretiu štátu ako  jediného oprávneného sub-

jektu prijímať represívne opatrenia.

 

     Vážené dámy a páni, ako  som už viackrát povedal, o or-

ganizovanom  zločine  na  Slovensku  nevieme veľa. Prispieva

k tomu nielen vynikajúca živná pôda na jeho rozmach a obrov-

ská latencia,  ale aj neodbornosť až  amaterizmus v prístupe

k nemu. V podstate  neexistujú ani  dôveryhodné  štatistické

údaje, ktoré by nám  poskytli aspoň mechanický súčet odhale-

ných  trestných činov  spáchaných organizovanými  skupinami.

Máme k dispozícii  iba  údaj, že v 1. polroku 1997 bolo  ta-

kýchto  trestných činov  spáchaných okolo 3 000 a že ich ob-

jasnenosť sa pohybuje okolo 54 %. Takto  sa spočítavajú spá-

chané trestné činy uvedené v § 2 zákona číslo 249/1994 Z. z.

o tzv.  boji  proti  praniu  špinavých  peňazí. Medzi týmito

trestnými  činmi sú  však aj  trestné činy,  ktoré môžu  byť

spáchané bez akejkoľvek súvislosti s organizovaným zločinom.

Existujúce štatistické údaje nemajú preto žiadnu vypovedajú-

cu hodnotu.

 

     Organizovaný zločin si môže mädliť ruky aj z dôvodu ne-

funkčnosti  orgánov  určených  na  boj  s ním. Podľa  správy

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1996

malo  ministerstvo  vnútra  v  priebehu  roku 1997 pristúpiť

k niekoľkým opatreniam na zefektívnenie boja s organizovaným

zločinom. Takto sa  mali napríklad vyčleňovať vyšetrovatelia

špecializujúci sa na vyšetrovanie  trestných činov v oblasti

daňových únikov a nezákonných finančných operácií, alebo vy-

pracovať koncepciu proti organizovanému zločinu s cieľom vy-

budovať autonómne pracovisko so zámerom koordinovane bojovať

s organizovaným  zločinom v spolupráci s obdobnými pracovis-

kami v zahraničí.

 

     Aká je realita? Ministerstvu  vnútra sa nepodarilo spl-

niť ani jednu z týchto dvoch úloh. O efektívnosti vyšetrova-

nia daňových  únikov a nezákonných  finančných operácií ešte

budem hovoriť v súvislosti s praním špinavých peňazí. Pokiaľ

ide o koncepciu  boja proti  organizovanému  zločinu, žiadna

nebola predložená. Dúfajme, že sa jej dočkáme po tomto roko-

vaní Národnej rady.

 

     Chce to aj určitú  mieru fantázie, vážený pán minister,

ak si  máme pod odborom na  organizovanú kriminalitu v rámci

Prezídia Policajného zboru  predstaviť autonómne pracovisko.

Na  tomto  pracovisku s celoslovenskou  pôsobnosťou  pracuje

15-krát menej odborníkov ako v Českej  republike v tom istom

centre.  Odbor Prezídia  Policajného zboru  pre organizovanú

kriminalitu však nemá ani disciplinárnu, ani personálnu prá-

vomoc vo vzťahu k operatívnym oddeleniam krajských riaditeľ-

stiev Policajného zboru, kde sa na krajskej úrovni sústreďu-

jú odborníci  na organizovaný zločin.  Žiaľ, týchto ľudí  je

nielen málo, ale ich  pôsobnosť je limitovaná hranicami jed-

notlivých  krajov. Hovoriť  preto o existencii  autonómneho,

funkčného,  personálne  a  materiálne  vybaveného pracoviska

s priamo riadiacou a personálnou  právomocou vo vzťahu k re-

gionálnym satelitom je iba ilúziou.  Vážené dámy a páni, vy-

budovanie takéhoto pracoviska musí byť jednou z priorít boja

s organizovaným  zločinom,  ak,  samozrejme,  v tomto  štáte

existuje reálna vôľa na takýto boj.

 

     Katastrofálna personálna situácia je aj v rezorte Gene-

rálnej  prokuratúry,  kde  napríklad v centre na  Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky je iba jeden jediný pracov-

ník zodpovedný za koordináciu aktivít v boji s organizovaným

zločinom. Ak k týmto problémom prirátame obrovské personálne

a finančné  problémy  samotného  Policajného  zboru, vrátane

problémov spojených s jeho dôveryhodnosťou, musíme objektív-

ne dôjsť k záveru, že Slovensko nedisponuje žiadnym efektív-

nym  systémom boja  s organizovaným  zločinom. Na ilustráciu

uveďme  len také  absurdity ako  napríklad nedostatok peňazí

v Policajnom zbore  na pohonné  hmoty, čo v niektorých okre-

soch viedlo k odstaveniu vozidiel a k pešiemu výkonu poriad-

kovej služby,  alebo nákup nových vozidiel,  na ktoré neboli

naplánované finančné prostriedky na pohonné hmoty atď.

 

     Alarmujúca situácia je v oblasti prania špinavých peňa-

zí. Slovensko je so svojím  finančným, daňovým a colným sys-

témom a procesom privatizácie  vynikajúcim priestorom na le-

galizáciu príjmov z organizovaného zločinu. Cudzie informač-

né zdroje naznačujú, že v bývalých postkomunistických kraji-

nách, vrátane  Slovenska, sa uskutočňujú  nelegálne finančné

operácie, na  ktoré nie sú podmienky  vo vyspelých západných

demokraciách. Z toho vyplýva, že Slovensko je územím, kde sa

prepierajú aj nelegálne zisky z organizovaného zločinu pôso-

biaceho v iných teritóriách.

 

     Nevieme odhadnúť  ročný zisk organizovaného  zločinu na

území Slovenska. Zoberme si len  jeho nepatrnú časť v podobe

zisku z predaja ukradnutých áut. Ak bolo v roku 1996 na Slo-

vensku odcudzených  vyše 6 600 osobných automobilov, ktorých

hodnota presahuje 1 mld. Sk, a ak pripustíme, že časť z nich

bola vyvezená, časť z nich nemala nič spoločné s organizova-

ným zločinom a že časť  predstavovala  poistné podvody,  pri

triezvom  odhade nám  zostáva na  území Slovenskej republiky

nelegálny  zisk  od 300 do 500 mil. Sk.  Keďže v boji  proti

praniu špinavých peňazí sme štatisticky absolútne neúspešní,

treba  pripustiť, že  odhadovaný  zisk z predaja ukradnutých

automobilov  sa  dostal  do  legálneho  finančného  systému.

Zdôrazňujem, pri  príjmoch organizovaného  zločinu z obchodu

s drogami, starožitnosťami, bielym mäsom, zbraňami, jadrovým

materiálom a podobne predstavujú  zisky z kradnutých áut len

nepatrný zlomok celkových nelegálnych ziskov.

 

     Experti Európskeho výboru pre problémy zločinu zostavi-

li celý rad spôsobov prania  špinavých peňazí, z ktorých nie

všetky sú pokryté našou platnou úpravou. Zákon Národnej rady

číslo 249/1994 Z. z. o boji  proti  praniu  špinavých peňazí

vytvoril určitý právny rámec  porovnateľný s európskymi kra-

jinami. Aj  tu treba pripomenúť,  že návrh tohto  zákona bol

pripravený a predložený do  Národnej rady ministrom spravod-

livosti Slovenskej republiky, ktorý  bol v roku 1994 nomino-

vaný Stranou demokratickej ľavice. Zákon bol však až do roku

1997 paralyzovaný, pretože  Ministerstvo  vnútra  Slovenskej

republiky až s účinnosťou od 1. júla 1997 schválilo  vykoná-

vací predpis - vyhlášku  číslo 181/1997 o podozrivých banko-

vých operáciách, na ktorú bolo splnomocnené zákonom. Od roku

1994 do 1. júla 1997 nemali teda bankové inštitúcie k dispo-

zícii právny predpis, ktorý by  im definoval, čo je to podo-

zrivá banková operácia. Otázka znie: Prečo? Očakávame na tú-

to otázku odpoveď.

 

 

     Jedno je ale isté, paralyzovanie zákona z roku 1994 ma-

lo katastrofálny dosah na  účinnosť boja proti praniu špina-

vých  peňazí. Zoberme si rok 1996. Zákon o boji proti praniu

špinavých  peňazí ukladá  napríklad štátnym  orgánom, obciam

a iným  právnickým a fyzickým osobám  vykonávajúcim podnika-

teľskú činnosť  povinnosť  oznámiť orgánom činným v trestnom

konaní  skutočnosti  nasvedčujúce  to, že  ide o tzv. pranie

špinavých peňazí.  Takýchto oznámení bolo  za celý  rok 1996

iba 14, ale neprejavili sa  ďalej  ako začaté trestné stíha-

nia. Ohlasovacia povinnosť  bánk oznamovať podozrivé bankové

operácie sa v roku 1996 plnila  prakticky  nulovo,  pretože,

ako som uviedol, vykonávací  predpis k zákonu pripravilo mi-

nisterstvo  vnútra  až v roku 1997. Ani v jednom  prípade sa

v roku 1996 neuplatnilo atraktívne ustanovenie zákona o boji

proti praniu špinavých peňazí  oprávňujúce osobu, ktorá zis-

tila pranie  špinavých  peňazí a oznámila ho orgánu  činnému

v trestnom  konaní, na  vyplatenie podielu  akejsi odmeny na

odňatom majetku.

 

     V roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky schválila

aj novelizácie Trestného  zákona a Trestného poriadku, ktoré

smerujú  proti organizovanému  zločinu. Aj  tieto vznikli na

pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré

v tom čase viedol minister  nominovaný SDĽ. Do Trestného zá-

kona bol  zavedený osobitný trestný  čin legalizácie príjmov

z trestnej  činnosti - § 252 Trestného zákona. Štatistiky za

rok 1996 hovoria za všetko. Podľa tohto ustanovenia sa zača-

lo  trestné  stíhanie proti 22 osobám v 14 trestných veciach

a na súde neskončilo ani jedno konanie.

 

     V prípade realizovaných  trestných stíhaní išlo výlučne

o manipuláciu  s  odcudzenými  motorovými  vozidlami,  takže

žiadne odhalenie prania špinavých peňazí v klasickej podobe.

Rovnako dopadli aj  osobitné inštitúty zavedené novelizáciou

Trestného poriadku, ako sú  použitie agenta, legendy u sved-

ka, odpočúvania a záznam telekomunikačnej prevádzky, zaiste-

nie účtu a podobne. V roku 1996, a táto prax pokračuje v ro-

ku 1997, sa v praxi používa iba odpočúvanie a záznam teleko-

munikačnej prevádzky.

 

     Samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky kon-

štatuje, že pre účinnejší  postih prania špinavých peňazí je

nevyhnutné  skvalitňovať  a  dobudovávať  príslušnú rezortnú

špecializáciu  vrátane  personálneho  zabezpečenia a výchovy

špecialistov. Nič také sa, žiaľ, nedeje. Skôr  opak je prav-

dou.

 

     O praní špinavých peňazí treba hovoriť nielen preto, že

je jednou z foriem  kriminálnych aktivít organizovaného pod-

svetia, ale najmä preto,  že je cestou nebezpečného prenika-

nia špinavých  peňazí do legálneho finančného  systému. A za

špinavými peniazmi, vážené dámy a páni, stoja špinaví ľudia,

ktorí po nadobudnutí ekonomickej moci vstupujú do politické-

ho systému. (Potlesk.)

 

     Tento životne  nebezpečný proces pre  podstatu štátu už

začal. Experti majú ten názor, že slovenská privatizácia bo-

la  a stále  je  eldorádom  prania  špinavých  peňazí, ktoré

vznikli  nielen u nás, ale  najmä v zahraničí. Odhaľovanie a

likvidácia  špinavých  peňazí je najlepším spôsobom, ako bo-

jovať s organizovaným  zločinom, ktorý potrebuje legalizovať

svoje  obrovské zisky. Boju  proti praniu  špinavých  peňazí

mieni preto Strana demokratickej  ľavice ako prípadná vládna

strana venovať prioritnú pozornosť pri potieraní organizova-

ného zločinu. Pranie špinavých peňazí je medzinárodným prob-

lémom, preto k nemu treba pristúpiť aktívne a podporiť všet-

ky  aktivity medzinárodných  inštitúcií, ako  je Rada Európy

a Európska únia, vychádzajúce z Dohovoru  Rady Európy o pra-

ní špinavých  peňazí z roku 1990 a Smernice  Európskej  únie

o ochrane pred využívaním finančného systému na pranie peňa-

zí z roku 1991.

 

     Vážené  dámy a páni, tak  ako k organizovanému  zločinu

patrí pranie špinavých peňazí, tak k nemu patrí aj korupcia.

Korupcia je najúčinnejším spôsobom prepájania organizovaného

zločinu s politickým a štátnym systémom. Nemám na mysli bež-

nú korupciu, ktorá sa  stala súčasťou nášho každodenného ži-

vota, ale  korupciu v rozsahu a spôsobmi, ktoré umožňuje iba

obrovský obrat organizovaného zločinu, a korupciu, ktorá ro-

bí zázraky v štátnej správe, či už miestnej alebo ústrednej,

pri rozhodovaní o lukratívnych  štátnych zákazkách, pri ude-

ľovaní rozličných povolení,  korupciu, ktorá nahlodala poli-

cajný a súdny aparát, korupciu, ktorá urobila z privatizácie

to, čo dnes z nej  máme. Bezprostredný a vzájomný  vzťah ko-

rupcie a organizovaného zločinu, ktorý ňou ohrozuje podstatu

tohto štátu, zdôrazňuje aj rezolúcia číslo 1 o prepojení ko-

rupcie a organizovaného  zločinu, ktorú  tento  rok  prijala

pražská konferencia európskych ministrov spravodlivosti. Re-

zolúcia výslovne hovorí, že boj proti organizovanému zločinu

musí nevyhnutne zahŕňať aj adekvátny zásah proti korupcii.

 

     Ako sme proti korupcii  zasiahli na Slovensku? Povedzme

si niečo o tomto.

 

     Strana demokratickej ľavice  pozorne sleduje predovšet-

kým plnenie  vládneho  programu Čisté  ruky prijatého v roku

1995. Jeden  môj kolega trefne  premenoval tento program  na

program  "Ruka ruku  myje", a nie Čisté  ruky. Tento  vládny

program nie je  vôbec splnený, a to  hovorím s plnou vážnos-

ťou. Stačí, ak uvediem nasledujúce skutočnosti.

 

     V rokoch 1995-1996 mala  vláda pripraviť a predložiť na

rokovanie Národnej rady 35 návrhov právnych predpisov z rôz-

nych oblastí,  ktoré mali vytvoriť  právne bariéry korupcie.

Z 35 návrhov boli spracované len 4, z toho na  zákone o kon-

flikte záujmov pracovali  najmä experti Strany demokratickej

ľavice.  Zarážajúce však  je, vážené  dámy a  páni, že vláda

v rámci  projektu Čisté  ruky napríklad  navrhuje schválenie

zákona, uložila si to  ako vlastnú úlohu, predloženie návrhu

zákona, na  základe ktorého by  bol Najvyšší kontrolný  úrad

oprávnený kontrolovať  Fond národného majetku  pri nakladaní

so zvereným  majetkom. Je to  absurdné. Strana demokratickej

ľavice predkladá na každej schôdzi  tento návrh zákona, a vy

ho neustále odmietate napriek tomu, že vláda to má vo svojom

programe Čisté ruky.

 

     Nepochopiteľné sú aj návrhy vlády na posilnenie ustano-

vení Trestného  zákona o úplatkárstve v programe Čisté ruky,

keď  vláda  predložila  presne  opačný  návrh a trestný  čin

úplatkárstva úplne vypustila z Trestného zákona v roku 1995.

Teraz nevieme, či máme brať  program Čisté ruky úplne vážne,

alebo je to nejaký smiešny papier pre vtipkárov.

 

     Takáto  právna  úprava,  ktorá  neobsahuje  trestný čin

úplatkárstva, nemá  vo svete  obdobu. Prieči  sa  predstavám

Rady  Európy a Európskej  únie o boji  proti  korupcii, a čo

je najdôležitejšie,  podľa  slovenských  trestných  expertov

sa v praxi  vôbec neosvedčila. V roku 1994 - pokiaľ  platilo

ustanovenie o trestnom čine  podplácania, to znamená aktívne

úplatkárstvo, aj poskytovanie úplatku, aj prijímanie úplatku

- bolo za úplatkárstvo právoplatne odsúdených 30 osôb. V ro-

ku 1995, keď  nadobudla  právoplatnosť  uvedená  novelizácia

Trestného  zákona,  keď  sme  vypustili  trestný čin dávania

úplatkov, to  bolo už len 21 osôb a v roku 1996 iba 13 osôb.

A štatistiky za rok 1997 hovoria ešte o menšom počte, ako je

13 ľudí.

 

     O vysokom stupni amaterizmu pri predkladaní tejto nove-

lizácie svedčí aj to, že napríklad v roku 1996 bolo podaných

niekoľkotisíc  podaní a sťažností od občanov, ale len v šty-

roch prípadoch išlo o oznámenie o úplatkárstve. Ani jedno sa

nepotvrdilo. Vypustenie trestného  činu podplácania neviedlo

teda k zvýšeniu počtu odsúdených osôb za prijímanie úplatkov

tým, že osoby dávajúce  úplatky budú poskytovať orgánom čin-

ným v trestnom  konaní  informácie o osobách, ktoré  úplatky

prijali  alebo  výslovne  žiadali.  Novelizácia  mala presne

opačný  efekt a viedla k zníženiu  počtu  osôb  odsúdených a

k rozmachu korupcie.

 

     Plne si uvedomujeme, do akej miery korupcia prenikla do

politického,  ekonomického a právneho  systému.  Ak bude ko-

rupčný trend pokračovať, je  iba otázkou času, kedy korupcia

úplne pohltí politické a štátne štruktúry.

 

     Niektoré problémy  súvisiace s korupciou a úlohy vyplý-

vajúce z vládneho programu Čisté  ruky môžeme vyriešiť už na

tejto schôdzi Národnej rady. Chybu vypustenia trestného činu

podplácania  môžeme napraviť  schválením návrhu  novelizácie

Trestného zákona, ktorý som  predložil a ktorý nesleduje nič

iné iba návrat do  právneho stavu platného pred nadobudnutím

účinnosti novelizácie z roku 1995. Dúfam, že táto iniciatíva

nebude opäť  odmietnutá len z politických dôvodov, ako je už

tradíciou v tomto parlamente.

 

     Mali by sme prejaviť aj  úctu k vládnemu programu Čisté

ruky a urýchlene zaradiť do programu rokovania Národnej rady

návrh zákona, na základe  ktorého by Najvyšší kontrolný úrad

mal možnosť kontrolovať aktivity Fondu národného majetku pri

spravovaní  zvereného  majetku. Opakujem. Ide o jednu zo zá-

kladných úloh, ktoré si tento vládny program vytýčil.

 

     Zástupcovia Národnej rady Slovenskej republiky v medzi-

národných inštitúciách, najmä v Rade Európy, by mali aktívne

podporovať myšlienku prijatia Rámcového dohovoru Rady Európy

o korupcii a presadzovať, aby  slovenské  vnútroštátne právo

upravujúce verejné obstarávanie vyhovovalo požiadavkám Smer-

nice Európskej únie o verejných zákazkách.

 

 

 

     Strana demokratickej ľavice chápe korupciu ako problém,

ktorý nie je možné riešiť len prostriedkami trestného práva,

hoci  represia  zohráva v boji  proti  nej  dôležitú  úlohu.

V prípade, že Strana demokratickej ľavice sa bude po voľbách

1998 zúčastňovať na výkone vládnej moci, bude

 

     1. presadzovať  antikorupčné  opatrenia  personálneho a

majetkového charakteru v polícii a štátnej správe,

 

     2. dbať na  dodržiavanie  ústavného  zákona o konflikte

záujmov, ktorý je dnes bezprecedentne porušovaný,

 

     3. presadzovať zriadenie osobitných antikorupčných zlo-

žiek vybavených osobitnými právomocami v boji proti korupcii

a súčasne dbať, aby takéto osobitné právomoci boli využívané

len na účely ich poskytnutia,

 

     4. neopomínať význam  mediálneho pôsobenia  na  občanov

s cieľom ich zapojenia do antikorupčných aktivít.

 

     Vážené dámy a páni, čo  nám vyplýva z informácií, ktoré

som uviedol?

 

     a) Boj s organizovaným zločinom, s praním špinavých pe-

ňazí a korupciou vyžaduje súhrn opatrení personálneho, mate-

riálneho, inštitucionálneho a právneho charakteru. Tieto mu-

sia byť sprevádzané opatreniami, ktoré očistia dôveryhodnosť

a akcieschopnosť tých orgánov, ktoré sú bezprostredne určené

na boj s organizovaným zločinom, či už priamo, alebo nepria-

mo.  Statoční  odborníci  nesmú  byť  vytláčaní z polície  a

z ďalších  štátnych  orgánov nekompetentnosťou, pocitmi bez-

radnosti z existujúcej  situácie a spoločenským nedocenením.

Štátne orgány  sa musia  usilovať o získanie dôvery občanov,

pretože len pri poskytovaní informácií a dôkazov od právnic-

kých a fyzických osôb, či  už ako poškodených, alebo len ako

svedkov, budú schopní účinne zakročiť. V súčasnosti nie sme,

vážené dámy a páni, schopní efektívne s organizovaným zloči-

nom bojovať.

 

     b) Detaily navrhovaných opatrení určí analýza súčasného

stavu a štruktúry  organizovaného zločinu,  ktorú žiadame od

vlády Slovenskej republiky v korektnom termíne do konca feb-

ruára 1998. Iný postup nie je možný. Bolo by úplne nelogické

rozhodovať o veci bez základnej znalosti jej obsahu a formy.

 

     c) Absolútne  nevyhnutným sa zdá  zriadenie autonómneho

pracoviska na boj s organizovaným zločinom so všetkými nále-

žitosťami a oprávneniami a s celoslovenskou pôsobnosťou. Len

také pracovisko, ako som ho definoval pri hodnotení súčasné-

ho odboru  Prezídia Policajného zboru  Slovenskej republiky,

bude  schopné  zbierať  a  vyhodnocovať  potrebné informácie

o podsvetí a navrhovať najefektívnejší spôsob boja proti ne-

mu.  Netreba sa  obávať ani  výnimočných oprávnení udelených

takémuto pracovisku  za predpokladu, že  budú prijaté garan-

cie, aby  zverená právomoc nebola  zneužívaná na iné  účely,

ako je potieranie organizovaného zločinu.

 

     d) Potrebné sú aj legislatívne  zmeny, ale tie sa nesmú

stať fetišom. Vláda Slovenskej republiky robí zásadnú chybu,

ak problém  organizovaného zločinu mieni  riešiť iba balíkom

navrhovaných  zákonov, ktoré  sú bez  ďalších  opatrení iné-

ho ako  právneho  charakteru impotentné. O návrhoch  zákonov

o cestovných dokladoch v štátnej službe policajtov, pomocní-

kov Policajného  zboru, nových oprávneniach  policajtov, CBS

a obligatórnej väzbe môžeme diskutovať,  ale samotné nič ne-

riešia.  Práve naopak.  Niektoré z týchto  návrhov  zákonov,

ktoré predložila  vláda Slovenskej republiky,  vyvolali ešte

väčší  pohyb v oblastiach, kde  by sme  ako soľ  potrebovali

stabilitu. Nikoho nestraším. My  sme obviňovaní, že opozícia

straší. Straší  vláda Slovenskej republiky,  ak navrhuje iné

nevýhodnejšie riešenie odchodného  pre policajtov, ktoré vy-

volalo reakciu prípravy na odchod z polície  najmä u najskú-

senejších  policajtov.  Nedovoľme,  aby v súčasnej  situácii

odišlo z polície 1 000, 1 500 policajtov  s dlhoročnými  po-

znatkami z boja proti kriminalite.

 

     V politickej  oblasti vyvoláva veľké  pochybnosti návrh

na zavedenie tzv. obligatórnej väzby. Ak má byť určená obli-

gatórná väzba len na boj s organizovaným zločinom, načo bolo

dobré navrhnúť, že sudca bude  povinný dať do väzby osobu aj

v prípade  podozrenia zo  spáchania trestného  činu, ako  je

napríklad  rozvracanie  republiky  alebo  iného  politického

trestného činu, ktorý nemá s organizovaným zločinom nič spo-

ločné? Rozumné  návrhy Strana demokratickej  ľavice a verím,

že aj ostatné opozičné strany nepochybne podporia.

 

     e) V súvislosti s organizovaným  zločinom  sa Slovensko

musí viac otvárať  smerom k medzinárodnej spolupráci. Strana

demokratickej  ľavice, a opäť zdôrazňujem, verím,  že aj os-

tatné opozičné strany ponúkajú svoje dobré medzinárodné kon-

takty na využitie. Analýza účinnosti a dosahu opatrení proti

organizovanému zločinu,  praniu špinavých  peňazí a korupcii

obsiahnutých v zákonoch Národnej rady  číslo 247, 248 a 249,

o ktorú žiadame vládu Slovenskej  republiky v bode 2 navrho-

vaného uznesenia, by mala  reagovať aj na zosúladenie týchto

opatrení s najvýznamnejšími medzinárodnými dokumentmi prija-

tými na pôde Rady Európy,  Európskej únie a Organizácie Spo-

jených  národov. Okrem  už spomínaného  Dohovoru Rady Európy

o praní  špinavých  peňazí z roku 1990 a Smernice  Európskej

únie o ochrane pred  využívaním finančného systému na pranie

peňazí z roku 1991 mám na mysli aj globálny Akčný plán proti

organizovanému nadnárodnému zločinu prijatý v roku 1994 Val-

ným zhromaždením Organizácie Spojených národov.

 

     Slovensko sa musí zapojiť aj do výmeny informácií o or-

ganizovanom  zločine s inými  krajinami,  pretože nadnárodný

charakter  zločinu  si  vyžaduje  aj  nadnárodné  opatrenia.

V tejto súvislosti by sme už  dnes, ak by sme mali autonómne

pracovisko na boj s organizovaným  zločinom s celoslovenskou

pôsobnosťou, mohli postupovať pri  zbere a spracúvaní infor-

mácií  podľa existujúcej  medzinárodnej  metodiky. Aj tu vie

byť Strana demokratickej ľavice nápomocná.

 

     Ako sme boli informovaní,  diskusiu vo vládnej koalícii

vyvolal bod 3 nášho  uznesenia, kde žiadame vládu Slovenskej

republiky, aby v súčinnosti s riaditeľom  Slovenskej  infor-

mačnej služby  zhodnotila stav a formy prerastania organizo-

vaného zločinu  do štátnomocenských štruktúr  Slovenskej re-

publiky.  Vyspelé  demokratické  krajiny  uznávajú  tézu, že

v Európe sa  zmenila atmosféra na  výkon typickej spravodaj-

skej činnosti. Právne  predpisy týchto krajín  kladú na prvé

miesto - zoberme si Francúzsko, Taliansko, Nemecko, môžem to

presne  dokladovať -, kladú na  prvé  miesto v povinnostiach

tajných služieb  spoluprácu s ďalšími  orgánmi v boji  proti

organizovanému zločinu, lebo je  to práve on, ktorý ohrozuje

demokratické štáty.

 

     Slovenská informačná služba  so svojím technickým vyba-

vením a možnosťami  danými miliardovým rozpočtom  by sa tiež

mala začať venovať užitočnejším veciam, ako je naháňanie ča-

rodejníc. Keďže sme  presvedčení o prerastaní organizovaného

zločinu  do štátnomocenských  štruktúr Slovenskej republiky,

očakávame od  Slovenskej informačnej služby  primeranú reak-

ciu.

 

     Vážené  dámy a páni, opakovane  zdôrazňujem,  nemienili

sme a ani nemienime  vytĺkať z organizovaného  zločinu poli-

tický kapitál. Ponúkame možnosť rozumnej diskusie a hľadania

východísk.  Navrhované uznesenie  považujem za  dobrý základ

prijatia účinných  opatrení. Ak je v tomto  parlamente poli-

tická vôľa bojovať s organizovaným zločinom - a ja verím, že

je -, pusťme sa do práce, a nie do vzájomného osočovania sa.

Toho si ešte v iných súvislostiach užijeme naozaj dosť.

 

     Na záver chcem podať návrh na doplnenie uznesenia, kto-

ré je  uvedené  pod  číslom 818. Navrhujem, aby sme v bode 3

tohto  uznesenia začali  tento  odsek  slovami "v súčinnosti

s riaditeľom  Slovenskej  informačnej  služby" a potom  bude

pokračovať  text, ktorý  je  uvedený v návrhu  uznesenia pod

číslom 818. Tým  úplne  stotožníme  obidva návrhy  uznesení,

jedno, ktoré predložil výbor, a druhé, ktoré predložila sku-

pina poslancov za opozičné strany.

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  to bol jediný

poslanec prihlásený za kluby. Za poslancov sa hlási ešte raz

pán  Robert  Fico  a  pán  poslanec  Benčík. (Hlas z pléna.)

Sťahuje. Ďakujem.

 

     Takže najskôr  pán poslanec Benčík a  potom tí páni po-

slanci, ktorí sa chcú prihlásiť.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

     vážená pani ministerka,

 

     škoda, že  tu nesedí pán minister  vnútra, možno, že by

ho to mohlo zaujímať, alebo dokonca  by ho to aj malo zaují-

mať. My sme ho včas vyrozumeli, slušne požiadali.

 

 

     Kolega Fico podrobne rozviedol problematiku organizova-

ného zločinu.  Ukázal na vážny  stav, na nežiaducu  dynamiku

a tendenciu, ktorá, ak sa  včas nezobudíme, môže ohroziť zá-

klady organizácie spoločnosti, bezpečnosť štátu, ale aj bez-

pečnosť ľudí. Aj k organizovanému  zločinu sa nejako pristu-

puje podľa schémy: Problémy sú,  ale však problémy sú aj in-

de. Prečo nie je záujem  ísť k podstate veci? Komu prospieva

natierať veci na ružovo, veci  zahmlievať a seba samých, ale

najmä verejnosť  zavádzať v štýle,  veď veci riešime,  a keď

vypuklým problémom sa venujeme  nedostatočne? Ak o pálčivých

veciach v hospodárstve, zdravotníctve, školstve - nechcem to

dramatizovať, len pripomínam - a vede nevenujeme  dostatočnú

pozornosť, tak  sa bezprostredná situácia  nemení, ak mlčíme

o týchto veciach, ak zavádzame a v prospech veci málo urobí-

me.

 

     Nehnevajte sa,  mne to pripomína  nedávnu minulosť, keď

sa veci, nahromadené problémy zakrývali,  keď sa k tomu pri-

jímali bombastické uznesenia "akože" na riešenie, a podstata

stále unikala. Uvediem príklad. Koncom roku 1994 boli prija-

té výraznejšie  zmeny v trestnoprávnych normách. Ich podsta-

tou bolo  zvýšiť najmä  účinnosť  trestného konania, a to aj

preto, že po roku 1989 sa výrazne zvýšil počet trestných či-

nov,  ale  počet  odsúdených  páchateľov v porovnaní s rokom

1989 sa  nezvýšil. Čiže  výrazne  sa zhoršila  objasnenosť a

z celkového počtu  skutočných páchateľov  trestných činov sa

dostala pred súd ani nie tretina. A tak neodhalením páchate-

ľov, t. j. dvoch  tretín, sa  ukazuje, že  sa  na  Slovensku

oplatí páchať trestnú činnosť a ako sa hovorí, s jedlom ras-

tie chuť, rozširuje sa potom rad páchateľov, ktorí opakovane

páchajú trestnú činnosť. A či chceme, alebo  nechceme, reci-

díva je veľmi vhodným  sociálnym podhubím kriminálneho sprá-

vania sa a odtiaľ je potom len krok k organizovanému zločinu.

 

 

 

     Bolo preto  potrebné a dovoľte  mi, kolegovia, pripome-

núť, že vládne  vyhlásenie s tým počíta, že  sa zvýši funkč-

nosť a výslednosť  orgánov Policajného  zboru  zameraného na

odhaľovanie a zvýšenie  objasnenosti trestných  činov. To sa

za  posledné  tri  roky  neuskutočnilo. Žijeme v sebaklame a

problém sa stáva vypuklým tak,  že exekutíva rada ponúka le-

gislatívnou cestou zdanlivé riešenie. Verejnosť sa uspokojí,

veci ostávajú po starom, t. j. neriešené.

 

     Len  pripomínam známu  záležitosť, ako  riešiť korupciu

zrušením skutkovej  podstaty  podplácania. Bola o tom tu reč

a pripomínam to  pre tých, ktorí mi  tu vtedy argumentovali,

že argumenty sú síce správne, ale skúsme to. Dva roky, ktoré

odvtedy prešli, nám dali za  pravdu, že sa postih páchateľov

v tejto oblasti neprejavil. Alebo  známa kauza okolo takzva-

ného zákona na ochranu republiky,  ktorým sme si viac poško-

dili, ako pomohli.

 

     Hovorím to aj preto, že aj na tejto schôdzi sa na prog-

rame objavujú návrhy, hoci niektoré, priznávam, sú opodstat-

nené, čo  mi však prekáža,  že sa účelovo preceňujú, a tieto

návrhy  zákonov  sa vydávajú  za také, ktoré  vraj  riešia a

prispievajú k riešeniu  organizovaného  zločinu. Vydávať zá-

kon trebárs o pomocníkoch  Policajného  zboru za prostriedok

boja  proti organizovanému  zločinu je  podľa mňa  nezmysel.

Tento zákon má a môže mať  význam pri  ochrane verejného po-

riadku, môže zohrať svoju úlohu pri odhaľovaní drobných krá-

deží v záhradkách, na dvoroch, v bytoch, ale  nevydávajme to

za všeliek a nevydávajme  tento návrh  zákona za taký, ktorý

prispeje k organizovanému zločinu.

 

     Ináč pre mňa je trochu bizarné na tom to, že dnes taký-

to návrh obhajujú aj tí, ktorí na vlne antikomunizmu sa pod-

statne podieľali na zrušení pomocnej stráže Verejnej bezpeč-

nosti.

 

     Jedným slovom, základný  problém boja proti organizova-

nému zločinu nespočíva - a pretože sme na pôde zákonodarného

zboru, podčiarkujem  nespočíva - výhradne a jedine len v le-

gislatívnej  oblasti. Zo strany  výkonnej moci, a všímam si,

že sa to stáva módou pánov ministrov, že ak sú problémy, tak

sa snažia vyhovárať, že  to zapríčinil parlament. Problém je

najmä v personálnych  otázkach, v  kvalifikácii, problém  je

v materiálnom vybavení  týchto  orgánov a v neposlednom rade

aj v kompetentnom riadení, ktoré  podľa môjho názoru sa nemá

vyčerpávať len  sústavnou a častou  nekoncepčnou reorganizá-

ciou. To sú  podstatné otázky, ktoré - či  chceme, alebo ne-

chceme - vplývajú na účinnosť boja proti organizovanému zlo-

činu. Podľa môjho názoru by  bolo na prospech veci pri spra-

covaní budúcej  správy, ktorá sa  má podľa návrhu  uznesenia

predložiť, venovať  patričnú pozornosť aj  týmto, povedal by

som, prozaickým otázkam.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi Benčíkovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, to bol posledný

prihlásený písomne. Pýtam sa, či  sa tí, ktorí sú na tabuli,

hlásia do rozpravy, alebo aj s faktickými poznámkami. Všetci

do rozpravy.

 

     Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     veľmi  nerád účelovo  predkladám svoje  názory a názory

svojich kolegov, ale poprosil by som, keby sa teraz aj tele-

vízna kamera, pokiaľ môže, trošičku  sústredila na to, čo si

dovolím vám prečítať.

 

     "Vážený pán predseda,

 

     Slovenská národná strana má záujem uskutočniť v čo naj-

kratšom  čase monotematické  stretnutie predsedov parlament-

ných politických strán, ktorého účelom bude posúdenie systé-

mových opatrení na zlepšenie  bezpečnostnej situácie v našej

spoločnosti. Slovenská národná strana navrhuje uskutočniť čo

najskôr stretnutie  na úrovni podpredsedov  strán a expertov

v danej oblasti a v nadväznosti  na výsledky  ich  rokovania

pripraví  stretnutie   predsedov  parlamentných  politických

strán.

 

     Vážený pán  predseda, veríme, že  pochopíte naše úsilie

smerujúce k riešeniu  celospoločenských problémov,  akým ne-

sporne je i nárast  kriminality a alarmujúce  zhoršenie bez-

pečnostnej situácie  našich občanov. Sme  presvedčení, že je

vecou našej spoločnej  zodpovednosti voči spoločnosti hľadať

riešenia tejto  situácie, a to bez  ohľadu na úzke stranícke

záujmy. Stanovisko z Vašej  strany k nášmu  návrhu očakávame

na faxovom čísle 366 188, pričom  miesto a termín stretnutia

budú upresnené po vzájomnej dohode zúčastnených strán.

 

     Bratislava 19. februára 1997."

 

 

     Dámy a páni, musím konštatovať,  že na túto výzvu odpo-

vedali, myslím, všetky politické strany. Strany vládnej koa-

lície pozitívne privítali túto  iniciatívu a strany opozície

otvorene či  menej  otvorene sa k tejto iniciatíve  obrátili

chrbtom.

 

     Z tohto pohľadu treba vidieť, aj keď nesporne nesmierne

veľmi dôležitú iniciatívu poslancov, ktorí iniciovali zvola-

nie mimoriadnej  schôdze k tejto tematike,  ale treba tu vi-

dieť aj súvislosti s blížiacim sa koncom nášho volebného ob-

dobia. Pretože ak budeme  hovoriť o boji s kriminalitou, tak

boj s kriminalitou musí byť podporovaný reálne, a nie vystú-

pením, resp. slovnými vystúpeniami.

 

     Nesmierne si  vážim nášho  kolegu pána  poslanca Fica a

myslím si,  že súhrn, ktorý  urobil, je veľmi  hutný a veľmi

obsažný, ale  je len konštatačný.  Obávam sa, že  sa zámerne

vyhol niektorým veľmi dôležitým otázkam, ktoré si bolo treba

položiť. Prečo je situácia taká, aká je? Prečo orgány zodpo-

vedné za boj s kriminalitou sú čiastočne neefektívne? Obávam

sa, že odpoveď na túto otázku je jedna z kľúčových odpovedí,

ktorá vedie k riešeniu situácie, v ktorej sa nachádzame.

 

     Zabudli sme  zrejme na to, kto  podporuje únik informá-

cií, kto podporuje nelegálne nahrávanie telefónnych rozhovo-

rov, či snahu o diskreditáciu osôb zodpovedných práve za boj

s kriminalitou. Myslím si, že príslušnú aféru si veľmi dobre

pamätáme. Pamätáme sa, kto spochybňoval Slovenskú informačnú

službu, kto - povedal by  som - dopredu poznal vinníkov pred

tým, než ešte bolo vyšetrovanie.  Kto, keď polícia urobí po-

vedzme  niekde  príslušnú  raziu, kričí o policajnom  štáte,

hoci podobné razie sú bežné všade vo svete.

 

     Tých, ktorí  to náhodou nevedia,  si dovolím upozorniť,

že pokiaľ  dopravná polícia v Spojených  štátoch niekoho za-

staví, tak ten si nedá ani  len dolu ruky z volantu, pretože

naňho mieri revolver, vystúpi na vyzvanie z auta, položí ru-

ky na  strechu a nechá sa  prehľadať. Pán Boh ho  chráň, aby

siahol  do vrecka. Keď naša  polícia  zatkne  niekoho, a ten

sa bráni  zatknutiu, a keď  polícia použije donucovacie pro-

striedky, tak  je to práve naša  drahá opozícia, ktorá začne

kričať o neprimeranom zásahu polície.

 

     Myslím si,  že o tom, čo  je neprimeraný zásah polície,

by sa mohli presvedčiť aj na televíznych kanáloch, keď vidí-

me, ako  rozháňa napríklad v Európskej  únii polícia  demon-

štrantov. Naposledy to  bolo v Bruseli. Pokiaľ by niečo také

urobila u nás polícia, tak je za to krik ešte aj v Patagónii

a na  Ohňovej zemi.  Ale pokiaľ  polícia naozaj  nebude môcť

použiť donucovacie prostriedky, tak, vážení kolegovia z opo-

zície, o boji s kriminalitou  len rozprávate. Pretože ak po-

licajt - a povedzme si to  rovno - aj  prichytí  niekoho pri

trestnom  čine a privedie ho pred  sudcu a sudca ho nechá na

slobode, dotyčný sa  vráti dokončiť  príslušný  trestný čin.

Policajt ho znova predvedie a sudca ho znova pustí na slobo-

du, presnejšie, bude ho stíhať na slobode, tak je to skutoč-

ne demoralizácia Policajného zboru.

 

     Pán poslanec Fico sa veľa venoval  otázke špinavých pe-

ňazí. Ale  vážne, páni  kolegovia z opozície, nespomínate si

na  výrok istého  premiéra  istej  krajiny, ktorá  sa mnohým

z vás ešte  dodnes zdá strateným  rajom, že nepozná  špinavé

peniaze? Nehovorme preto, že  je to nejaká výsada Slovenskej

republiky, ale skôr,  že je to  import, ktorý k nám prišiel.

Zabudli sme na to, ako  toto všetko začínalo. Zabudli sme na

nehoráznu amnestiu, keď boli skutočne zločinci, nie politic-

kí väzni,  ale skutočne zločinci  najhrubšieho zrna pustení.

Zabudli sme na to, že,  bohužiaľ, aj dnes sa ešte poniektorí

tí, ktorí chodili štvať  väzňov do Leopoldova, bijú  do pŕs,

že oni sú tí praví demokrati.

 

 

     Dámy  a páni, a pokiaľ  si naozaj  nepozrieme  rovno do

tváre a každý sa nepozrie  rovno do zrkadla, tak potom musím

považovať aj vystúpenie pána kolegu  Fica - napriek tomu, že

si ho  nesmierne vážim, napriek  tomu, že situácia  je veľmi

kritická a veľmi  si vážim  to, že  sme vôbec  otvorili túto

otázku na pôde  Národnej rady a začali  sme o nej rokovať -,

bohužiaľ, za predvolebné vystúpenie.

 

     Ale prosím, verím,  že sa hlboko  mýlim a potom sa pánu

Ficovi a celej Strane  demokratickej ľavice ospravedlním, ak

skutočne priložia ruku k dielu, ale takisto aj všetky ostat-

né opozičné politické strany, ak miesto toho, aby spochybňo-

vali tie zložky, ktoré majú bojovať za bezpečnosť Slovenskej

republiky, miesto  toho, aby si museli  tieto zložky chrániť

svoje  informácie aj  pred poslancami,  aby neboli  vynesené

von,  ak miesto  toho naopak  prispejú svojimi  informáciami

k boju s organizovaným zločinom.

 

     Dámy a páni, to je jediná cesta, ako sa s organizovaným

zločinom vysporiadať,  ale to znamená, že  každá jedna poli-

tická strana - podčiarkujem každá  jedna - musí nadradiť boj

s organizovaným zločinom nad svoje politické ambície.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Prokeš.

 

     Ďalej je v rozprave  prihlásený pán poslanec Bugár, ale

najskôr s faktickou poznámkou pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcel by  som zareagovať na kolegu  Prokeša. V podstate

ako keby zaznela výčitka voči  opozičným stranám, že sme ne-

reagovali na list SNS. Mám pocit, že list išiel celkom inde.

Obávam sa, že práve koalícia má v rukách všetky mocenské pá-

ky. A vyzývať  nás, aby sme vám pomohli  pri riešení zločin-

nosti - obávam  sa, že nevieme presne ako,  ale budeme o tom

diskutovať. Mám pocit, že by  ste list mali písať predovšet-

kým  do vlastných  radov, lebo  diskutovať o takomto  vážnom

probléme bez  účasti kompetentných ministrov,  je úplne zby-

točné. Preto sa pýtam, kde je minister vnútra, kde je minis-

ter spravodlivosti a ďalší. Tam by som skôr smeroval list.

 

     A ešte k tomu  maličká  poznámka. Ak ste  spomenuli, že

tieto negatíva prišli k nám  zo Západu, mám pocit, že kolega

Fico hovoril aj o domácich zločincoch.

 

     To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážený pán predseda,

 

     dovoľte  mi ešte,  aby som  aj ja  zareagoval na  môjho

predrečníka pána poslanca Prokeša.

 

     K tomu listu, pán poslanec, len toľko. Aj my sme dosta-

li tento  list. Samozrejme, SNS nám poslala takúto pozvánku,

ale potom napríklad váš predseda pán Slota, ktorý momentálne

pri  prerokúvaní  takejto závažnej otázky nie je ani prítom-

ný, navrhol pri prerokovaní správy o bezpečnostnej  situácii

v Slovenskej republike  za rok 1995, aby sa o tom len hlaso-

valo a výbor Národnej rady  po 15 minútach rokovania o tejto

správe len  hlasoval a odsúhlasil  ešte aj uznesenie,  ktoré

nebolo  vôbec  do  tohto  materiálu  dodané cez ministerstvo

vnútra, nie je o čom hovoriť.

 

     Druhá záležitosť. Hovoríte,  že za zvolaním mimoriadnej

schôdze treba vidieť blížiace sa voľby. Pán poslanec Prokeš,

práve opoziční poslanci boli tí, ktorí viackrát navrhovali -

ak si pozrieme len posledný rok, minimálne na každej druhej,

ak nie na rokovanie každej schôdze - bod, ktorý práve smero-

val k tomu, aby sme  zamedzili otázkam, o ktorých momentálne

rokujeme. Bohužiaľ,  väčšina to neschválila,  neschválili to

poslanci vládnej koalície.  To je tá sila, ktorú  máte v ru-

kách.

 

     A k samotnej  téme. Organizovaný  zločin je sprievodným

javom každného štátu, a to  bez rozdielu na stupeň jeho sta-

bility, úroveň jeho  legislatívy a účinnosť práce jeho orgá-

nov činných v trestnom  konaní. Fakt, že sa  snaží získať čo

najväčšiu hospodársku, ale aj politickú moc, že nepozná hra-

nice, s využitím každej legislatívnej medzery sa rýchlo udo-

mácni  práve v krajinách s transformujúcou  sa  legislatívou

a ekonomikou, malo za zákonitosť to, že po spadnutí tzv. že-

leznej opony tento organizovaný zločin hľadal nové trhy prá-

ve v krajinách strednej a východnej Európy.

 

     Prvé náznaky prítomnosti zárodkov organizovaného zloči-

nu na  Slovensku sa začali  prejavovať  už v roku 1992, a to

hlavne v ekonomickej kriminalite formou nezákonného získava-

nia poistného za falošné  faktúry. To boli tie známe prípady

tzv. fakturantov, ale aj  rastom krádeží motorových vozidiel

na objednávku. Citeľnejšiu prítomnosť organizovaného zločinu

u nás  bolo  možné  zaregistrovať  paralelne s naštartovaním

neprehľadnej a nekontrolovateľnej  privatizácie, a to hlavne

na prelome  rokov 1993-1994. Enormný nárast  korupcie, a tým

aj vydierateľnosti  vysokých  štátnych úradníkov v súčasných

privatizačných aférach, dá sa povedať, práve pomohol udomác-

neniu sa tohto organizovaného  zločinu tu  na Slovensku. Or-

gány činné v trestnom  konaní stáli nepripravené pred trest-

nými činmi.  Nielenže nemali dostatočnú  oporu v legislatíve

v boji proti novým druhom  trestných činov, ale aktéri orga-

nizovaného zločinu sa vyzbrojili aj najschopnejšími právnik-

mi, čo, samozrejme, znechutilo prácu policajtov proti nim.

 

     Prvá, na vtedajšie obdobie  adekvátna reakcia zo strany

výkonnej a zákonodarnej  moci  bolo prijatie noviel Trestné-

ho  poriadku  číslo 247/1994 Z. z., Trestného  zákona  číslo

248/1994 Z. z. a  zákona  číslo 249/1994 Z. z. o boji  proti

legalizácii  príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných

foriem trestnej činnosti.

 

     Po parlamentných  voľbách v roku 1994 Národná rada Slo-

venskej republiky zo začiatku ešte reagovala na čoraz inten-

zívnejšie  prejavy  organizovaného  zločinu, a to  uznesením

číslo 69 z 20. januára 1995 k Programovému  vyhláseniu vlády

Slovenskej republiky, keď žiadala  vládu v bode C 14 centra-

lizovať  riadenie  boja s organizovaným  zločinom  a vylúčiť

zbytočné medzičlánky a v bode C 15 predložiť  Národnej  rade

Slovenskej republiky konkrétne kroky  zamerané na  boj s or-

ganizovaným  zločinom.  A  navyše, 10. 5. 1995 k  informácii

o bezpečnostnej situácii v Slovenskej  republike za rok 1994

Národná  rada Slovenskej  republiky prijala  uznesenie číslo

123, v ktorom zaviazala vládu, citujem: "V polročných inter-

valoch informovať  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť o účinnosti prijatých opatrení v bo-

ji proti organizovanému zločinu." Ešte raz zdôrazňujem, bolo

to 10. 5. 1995. Dnes sú od tohto dátumu dva roky a skoro eš-

te ďalších 6 mesiacov, a bol by som  zvedavý, keby napríklad

predseda výboru  pre obranu a bezpečnosť vyhodnotil účinnosť

práve týchto prijatých opatrení. Toto sme zatiaľ nemali mož-

nosť si tu vypočuť.

 

     Stupňujúca sa činnosť  organizovaného zločinu v posled-

nom období,  vrátane enormného zvýšenia  počtu vymáhania vý-

palného, vrážd, výbuchov, ako aj neschopnosť orgánov činných

v trestnom konaní úspešne zasiahnuť proti týmto trestným či-

nom, nám vnucuje otázku, kde sa stala  chyba a ako ju napra-

viť.  Ak Národná  rada Slovenskej  republiky reagovala  pred

troma rokmi správne, prečo vláda Slovenskej republiky nebola

schopná zrealizovať napríklad spomínané novely Trestného zá-

kona, Trestného  poriadku a tzv. zákona proti organizovanému

zločinu z roku 1994? Akou mierou prispel k rozšíreniu a sta-

bilizácii organizovaného zločinu fakt, že ministerstvo vnút-

ra nesplnilo,  ba dokonca neustále  porušovalo uznesenie Ná-

rodnej rady smerujúce k centralizácii boja proti organizova-

nej kriminalite?

 

     V roku 1995 vtedajší  minister vnútra pán Hudek dokonca

zaradil ďalší  medzičlánok do riadenia  boja s organizovaným

zločinom. No počas svojho ministrovania pán minister ignoro-

val bod C 15 uznesenia  Národnej rady  Slovenskej  republiky

číslo 69 z 20. januára 1995. Ako som už  hovoril, v tom bode

Národná rada  Slovenskej republiky žiadala  vládu Slovenskej

republiky predložiť  Národnej rade konkrétne  kroky zamerané

na boj s organizovaným zločinom.

 

     Taktiež by bolo žiaduce  preskúmať, aký je podiel nedo-

statočne pripravenej reorganizácie  Policajného zboru na ná-

raste organizovanej kriminality, hlavne ak  je známe, že  po

reorganizácii:

 

     1. Boli zrušené niektoré kompetencie alebo väčšina kom-

petencií  Prezídia  Policajného  zboru  Slovenskej republiky

a boli oslabené kriminálne služby.

 

     2. Na krajských úradoch  Policajného zboru boli zrušené

tretie odbory úradov vyšetrovania, ktoré sa zaoberali vyšet-

rovaním organizovaného zločinu.

 

     3. Reorganizácia odčerpala  financie potrebné na zabez-

pečenie  činnosti  polície  najmä  na  okresných  úrovniach,

dôsledkom čoho je obmedzenie napríklad používania motorových

vozidiel, o čom hovoril aj  pán  poslanec Fico.  Ale takisto

dôsledkom toho je  nedostatok finančných prostriedkov naprí-

klad na kancelárske potreby, o ktorých sme hovorili na minu-

lej schôdzi Národnej rady.

 

     4. Odchádza najviac  policajtov s dlhodobou praxou. Kým

v roku 1996 za prvých 8 mesiacov v priemere  odišlo  mesačne

76 policajtov, v roku 1997 za to isté skúmané obdobie odišlo

v priemere  mesačne 92 policajtov, čo je  mesačne o 16 poli-

cajtov viac. A nemusím  zdôrazňovať, že  odchádzajú práve tí

skúsenejší s 10- až 20-ročnou policajnou praxou.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, aby  sme nehovorili  len

o zodpovednosti výkonnej zložky, musíme  sa zamyslieť aj nad

tým, prečo Národná rada  Slovenskej republiky neurobila viac

pre  zastavenie  organizovaného  zločinu, ktorý v budúcnosti

môže bezprostredne  ohroziť aj demokratické  piliere Sloven-

skej republiky. Prečo Národná  rada Slovenskej republiky ne-

využila svoju kontrolnú funkciu voči vláde Slovenskej repub-

liky, ak  tá nie je  schopná, možno ani  ochotná, postupovať

v súlade so  svojím  programovým vyhlásením. Stačí si naprí-

klad prečítať z programového  vyhlásenia na  strane 71 časť,

ktorá  hovorí,  a  teraz citujem, "o dôslednom  presadzovaní

programu Čisté ruky a o zvýšení  morálky a disciplíny, o be-

zúhonnosti a nepodplatiteľnosti v štátnych orgánoch".

 

     Pokles právneho vedomia občanov je priamo úmerný pokle-

su právneho vedomia  nimi zvolených politických predstavite-

ľov. Hlavne, ak sa niektorí z nich  obohacovali pomocou pri-

vatizácie a sú  známe - ako to bolo  uverejnené v niektorých

masmédiách - ich kontakty s aktérmi  podsvetia. Nedôslednosť

a neochota  poslancov  prispievať k odhaleniu privatizačných

prechmatov, ako aj nedovoleného vývozu obilia a z ich strany

nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky je priamym dôka-

zom toho, že  zákony sa dajú  obísť a vlastne toto využívajú

aktéri organizovaného zločinu. Či nie je priamym návodom pre

šéfov organizovaného  zločinu  kde a ako  si zabezpečiť bez-

trestnosť  to, že  na Slovensku  je  možné z hocijakých,  aj

z politických dôvodov zastaviť a uložiť vyšetrovanie vraždy?

Ako asi  vplýva dvojtvárnosť vládnej  politiky na potláčanie

organizovaného zločinu, ak v programovom  vyhlásení sa hovo-

rí, citujem, "predpokladáme,  že prokurátori budú pružnejšie

a nekompromisnejšie  reagovať  na  prejavy  nezákonnosti", a

pritom o necelé dva roky  nato sú títo  vyšetrovatelia pruž-

ne a nekompromisne odvolávaní z jednotlivých prípadov, ktoré

riešia, a to na základe, môžeme  povedať, nepriameho  zásahu

generálneho prokurátora?

 

     A ďalej,  azda nebolo cynické od  Národnej rady - znovu

pripomínam, že  väčšinu v Národnej rade  máte vy, vážení po-

slanci a poslankyne vládnej  koalície -, keď o bezpečnostnej

situácii v Slovenskej republike za rok 1996 sme museli roko-

vať v neskorých  nočných hodinách, aby sme to už mali za se-

bou? A napriek stúpajúcemu trendu trestných činov patriacich

do  skupiny organizovaného  zločinu  Národná  rada vo svojom

uznesení číslo 595 z 21. 3. 1997 konštatovala, citujem: "Vy-

týčené priority zamerania činnosti  Policajného zboru v roku

1997 a pripravované a realizované  opatrenia  na  potláčanie

organizovaného zločinu považuje za správne a adekvátne hlav-

ným bezpečnostným  rizikám." Toto ste odsúhlasili vy, vážené

kolegyne a kolegovia. Čo dodať?  Stačil len polrok a poslan-

ci, tí,  ktorí hlasovali za takéto  uznesenie, zmenili svoje

stanovisko? Alebo treba hľadať toto rýchle a nedôstojné pre-

rokovanie tohto  bodu niekde inde?  Bolo potrebné predbehnúť

opozíciu? Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky sa

musí zaoberať  touto otázkou. Nestačí  len prijať uznesenia.

Uznesenia musia byť prekontrolované, či boli splnené. Ak ne-

boli splnené, samozrejme, vláda Slovenskej republiky musí za

to zodpovedať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pittner.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

     pán generálny prokurátor,

 

     keď hovoríme o organizovanom zločine, aj tu platí stará

zásada, ktorú počúvam od  deväťdesiateho roku, že peniaze tu

hrajú rolu až v prvom rade.

 

     Organizovaný zločin predstavuje  vskutku špecifický typ

mnohostrannej trestnej činnosti,  ktorá vykazuje rad formál-

nych rysov  zhodných s podnikateľskou činnosťou  organizova-

nou za  účelom dosahovania maximálnych ziskov  bez ohľadu na

použité prostriedky a oblasti  podnikania. Reaguje na štruk-

túru  spoločenského  dopytu  plynúcu či  už z nedostatočného

uspokojovania, alebo umelo  vyvolávanú. Výraz priemysel zlo-

činu (crime industry) veľmi výstižne  charakterizuje prirov-

nanie  organizovaného  zločinu k špecifickej  podnikateľskej

aktivite organizovanej podľa  modelu  prosperujúceho podniku

s tým rozdielom, že sa tu neprihliada na normy, ktoré stano-

vuje spoločnosť. Primárne je organizovaný zločin zameraný na

poskytovanie tovaru alebo služieb, ktoré sú zákonom obmedze-

né, prípadne  celkom zakázané, ale v spoločnosti  vzniká  po

nich trvalý dopyt, a to i pod maskou oficiálneho odmietania.

 

     Z tohto  dôvodu, tak ako to spomenul  pán poslanec Fico

a pán poslanec  Bugár, sa opozičné strany  viackrát a, žiaľ,

neúspešne usilovali o to, aby  sa Národná rada otázkou orga-

nizovaného zločinu  zaoberala. A keďže sme videli stav taký,

aký je, 7. novembra opozičné  strany združené v SDK usporia-

dali verejný celoštátny seminár o problematike organizované-

ho zločinu, jeho  prejavoch, organizácii a možnostiach  jeho

eliminácie  spolu s ďalšími témami,  ktoré na to  nadväzujú.

Pozvali sme aj  predstaviteľov ministerstva vnútra, Prezídia

Policajného zboru, Policajnej akadémie.  Žiaľ, títo páni pre

nedostatok času,  pre pracovnú zaneprázdnenosť  nám väčšinou

písomne oznámili,  že sa nemôžu dostaviť.  Ale za veľké plus

považujem to, že sa  dostavili pracovníci prokuratúry, i keď

vojenskej, a pracovníci  súdov. Ich účasť bola veľkým príno-

som. Ale  musím povedať, že je  na škodu, keď sa  na takomto

stretnutí nezúčastnili i pracovníci  toho rezortu, bez pôso-

benia  ktorého si  neviem predstaviť  úspešnosť zápasu proti

organizovanému zločinu.

 

     Chcem tiež povedať, že síce o organizovanom zločine ho-

voríme až v poslednom období, a ako to nedávno v televíznych

Krokoch povedal pán štátny  tajomník Polka, dokonca sa v po-

slednom období najmä západní odborníci zmieňujú o tejto rea-

lite ako o organizovanej  kriminalite. Ale bez ohľadu na ná-

zor je naozaj  potrebné, aby sme si ustálili určitú termino-

lógiu a aby sme si  potom  ustálili aj určité právne dosahy,

ktoré  takáto terminológia  má na  boj proti  organizovanému

zločinu. Z tohto dôvodu  sme sa  zaoberali týmito problémami

i na spomínanej celoštátnej konferencii.

 

 

     Ale tiež chcem povedať niečo iné. Vzhľadom na skúsenos-

ti  západných  demokratických  krajín s problematikou, ktorú

poznali pri  transformácii  ekonomík - povedzme  aj v takých

oblastiach, ako to  bolo v dvadsiatych a tridsiatych  rokoch

v USA v súvislosti s prohibíciou -, už v deväťdesiatom  roku

som ako minister vnútra zaviedol odbor závažnej kriminality,

na  ktorý sa  postupne  nabaľovali  ďalšie  činnosti. V roku

1991 som zaviedol Úrad na ochranu ekonomických záujmov, kto-

rý bol  neskôr pretransformovaný na  názov odbor alebo  Úrad

finančnej  polície a, chvalabohu, takto  funguje až doteraz.

Chcem  len povedať,  že chybou, a zásadnou chybou, je, že sa

v oblasti budovania práve toho - ako hovorí pán poslanec Fi-

co - autonómneho odboru  nepokračovalo. Ba naopak, reorgani-

záciou od 1. 1. 1997 vlastne tento  odbor stratil svoju ope-

rabilitu tým, že tri regionálne pracoviská boli  vyňaté spod

centrálneho  riadenia  a  pracovníci  zaradení do okresných,

resp. krajských oddelení všeobecnej kriminality.

 

     Ale chcem tiež trošku  namietať pánu poslancovi Ficovi,

ak spomínal len pána ministra Hanzela, ktorý sa naozaj veľmi

efektívne a veľmi účinne podieľal aj so svojimi spolupracov-

níkmi na  vypracovaní tých zákonov, ktoré  Národná rada Slo-

venskej republiky ku koncu vlády Jozefa Moravčíka tu, v tom-

to parlamente, prijala. Okrem pána ministra Hanzela tam veľ-

kú prácu vykonal aj vtedajší generálny prokurátor so svojimi

spolupracovníkmi. Bolo  by zlé, ak by  som nepovedal, že bez

súčinnosti pracovníkov ministerstva vnútra, ktorí sa na tej-

to  práci  podieľali  takisto  významným, možno rozhodujúcim

spôsobom - ale to by  mohli  zase vyčítať mne, že  to príliš

zdôrazňujem -, by zákon o boji proti  organizovanému zločinu

a praniu špinavých peňazí atď. nebol uzrel svetlo sveta.

 

     Ak som vypočítaval aktivity od roku 1990, tak aj z tých

dôvodov, aby sme vyzdvihli  podiel tých pracovníkov rezortov

a generálnej prokuratúry, ktorí si už vtedy uvedomovali tie-

to riziká, a aby sme ich jednoducho nenechali bokom.

 

     Ak mi dovolíte, chcem sa ale sústrediť na to, čo tu az-

da ešte nebolo  povedané. Pokiaľ ide o charakteristiku orga-

nizovaného zločinu, až na niektoré  spresnenia - ale v tejto

chvíli to nie je potrebné - sa stotožňujú s tou charakteris-

tikou, ktorú podal hlavne pán poslanec Fico.

 

     Chcel by som sa ale zamerať na to, akým spôsobom fungu-

je mechanizmus organizovaného  zločinu. Funguje podľa medzi-

národných  skúseností v troch  fázach. Ale  pre nás, pre vý-

chodný blok, je dôležité, aby  sme si uvedomili aj nultú fá-

zu, fázu, keď činnosť  zločineckých organizácií po roku 1989

možno charakterizovať  nástupom transformácie spoločenských,

ale hlavne  ekonomických procesov. Je  to fáza uchytenia  sa

organizovaného  zločinu  prostredníctvom  legálne  založenej

a prevádzkovanej činnosti. Ak by  som to trochu zjednodušene

charakterizoval,  tak tie  fázy možno  potom charakterizovať

takto:

 

     Fáza  uchytenia sa  zločineckých organizácií  prostred-

níctvom legálne založenej a prevádzkovanej činnosti - v tej-

to  fáze  sa  využíva  prechod  od uzatvoreného  totalitného

k otvorenému  demokratickému  spoločenskému poriadku priamym

vstupom  kapitálu k legálnej činnosti. Využíva nedokonalosti

kontrolných finančných mechanizmov prechodného stavu právnej

úpravy podnikania a nepripravenosti polície, orgánov činných

v trestnom konaní a ďalších  orgánov štátnej správy k elimi-

nácii jej vstupu. Nebezpečenstvo tejto fázy je v tom, že pre

ďalšie fázy  má už organizácia  čiastočne vybudované legálne

pôsobisko a prostriedky získané  trestnou činnosťou, a to už

v predchádzajúcom  komunistickom režime,  kde fungovala sivá

ekonomika, korupcia, veksláctvo. Ako som nedávno uviedol, je

známa aj kniha známeho - ako ho vtedajšia propaganda označi-

la - ďatelinkového generála pána Šejnu, ktorý ku koncu svoj-

ho života v osemdesiatych  rokoch vo  svojej knihe spomienok

uvádza aj to, ako medziiným v Petržalke  pod kontrolou Štát-

nej  bezpečnosti  fungovalo  školiace  stredisko, do ktorého

príslušných kandidátov  delegovalo medzinárodné komunistické

hnutie pre obchod s drogami. Išlo o to a ide o to, že aj po-

znatky, ktoré  súvisia s tým, akým spôsobom sa dostávala na-

príklad Čína k finančným prostriedkom cez syndikáty medziná-

rodných zločineckých organizácií a podobne, sú tiež  opísané

v tejto knihe.

 

     Takisto "uliate" peniaze,  či už  zo strany  rozviedky,

kde ich postupne dostávali do obehu rezidenti, sú dostatočne

známe až na to, že chýbalo dôsledné vyšetrenie týchto trans-

formácií.  Takisto peniaze, ktoré  medzinárodné komunistické

hnutie "ulialo" do Kanady a do rôznych  iných medzinárodných

bánk, doteraz  pôsobia v našej ekonomike.  Žiaľbohu, opäť sú

to veci, ktoré neboli dostatočne vyšetrené.

 

     Ďalšia fáza, fáza  stabilizácie v štruktúrach kriminál-

neho podsvetia je charakterizovaná tým, že organizácia pácha

rôznu trestnú činnosť s cieľom dosiahnutia  väčších ziskov a

v prostredí dáva  najavo svoju  prítomnosť, a to práve už tu

spomínaným vydieraním, nezákonným vymáhaním dlhov, násilnými

útokmi, ozbrojenými  lúpežami, pašovaním,  obchodom s bielym

mäsom, pouličným predajom drog, vraždami a podobne.

 

     Ale tá najnebezpečnejšia fáza, vážené pani poslankyne a

páni poslanci - tu chcem  povedať, že pred ňou  naša spoloč-

nosť stojí -, je fáza konsolidácie, kde organizácia posilňu-

je svoju pozíciu a plánuje  budúcu činnosť súbežne s vykoná-

vaním trestnej činnosti tak, ako v období prvej fázy. V tom-

to období je  už aktívna v obchodoch väčšieho rozsahu - dro-

gy, štiepny  materiál, zbrane - a snaží sa  skryto napríklad

korupciou či  zjavne  vraždami verejných  osôb, a to  nielen

policajtov, ale  aj  sudcov,  politikov a podobne o získanie

väčšieho vplyvu v spoločnosti a moci a za týmto účelom pácha

sériu  vrážd verejných  osôb. Je  len otázkou  času, kedy sa

popri vraždách navzájom si  konkurujúcich mafiánov, žiaľ, ak

sa rýchlo táto spoločnosť nestane  aktívnou v boji s organi-

zovaným zločinom, môžeme dostať aj do situácie, ktorú medzi-

národná teória pozná.

 

     Posledná fáza  je fáza integrácie,  fáza zlegalizovania

ziskov, ktorá dovoľuje organizácii  integrovať sa do spoloč-

nosti a dokonca kontrolovať časť spoločenských i politických

aktivít. Svoje zisky  legalizuje  prostredníctvom  verejných

investícií do bankovej sféry, výrobných a obchodných činnos-

tí,  ale i do  súkromných  masmédií, umenia,  charitatívnych

činností a podobne.

 

     Ak by som sa teraz mal sústrediť na to, ako vidím prob-

lematiku boja proti organizovanému zločinu z hľadiska samot-

nej polície, dovoľte mi k tomu povedať aspoň pár slov.

 

     Bolo by  potrebné, aby policajné  prezídium vypracovalo

podrobný rozbor situácie v oblasti organizovaného zločinu na

území Slovenska, a to z troch  základných pohľadov na situá-

ciu:  pohľad na  aktivity jednotlivých  kriminálnych skupín,

teritoriálny  pohľad a pohľad na  problematiku  jednotlivých

druhov organizovanej trestnej činnosti.

 

     Všeobecný pohľad zasahujúci  až do konkrétností polícia

má. Má zaevidovaných okolo 40 až 50 skupiniek  alebo skupín,

má zaevidované  ich prepojenie a má  zaevidované ďalšie sku-

točnosti. Je len potrebné,  aby sa získal dostatočný prehľad

aj z pohľadu hľadísk, o ktorých som hovoril.

 

     Je možné všeobecne  konštatovať, že organizovaný zločin

na Slovensku už pôsobí. Jeho sprievodné  javy sa už opísali.

Táto  činnosť je  spojená s rastom  vyhrážok, zastrašovania,

násilia  aj  na  rodinných  príslušníkoch, s rastom  únosov,

nástražnými  výbušnými  systémami,  organizovanými krádežami

automobilov a vraždami na objednávku. Páchateľmi  sú často i

zahraniční občania, ktorí túto trestnú činnosť vykonávajú na

objednávku. O tom  polícia tiež  vie. Dochádza k nelegálnemu

obchodu  so zbraňami,  ktoré smerujú  do rizikových  oblastí

a do podsvetia.  Všimnite si dnešnú tlač,  kde sa upozorňuje

na to, že máme vyše 100 rôznych organizácií, ktoré sa zaobe-

rajú  predajom  zbraní.  Preukazuje  sa i pašovanie a ponuka

predaja  štiepnych  a  strategicky  využiteľných  materiálov

pochádzajúcich z bývalého  Sovietskeho zväzu. Cieľovými kra-

jinami sú  predovšetkým rizikové oblasti  totalitných krajín

tretieho sveta.

 

     V oblasti  nelegálnej  migrácie sa  Slovenská republika

stala najmä  prestupnou stanicou a príležitosťou  pre prevá-

dzačov. Organizovaná  prostitúcia je  spojená s únosmi,  ob-

medzovaním  osobnej  slobody  a zneužívaním  mladistvých. Je

tiež zaznamenaný  nárast vo falšovaní domácej,  no najmä za-

hraničnej meny, a opäť musím  povedať, že  polícia i v tomto

smere  dosahuje pozoruhodné  výsledky. Nedávno  ste sa mohli

dočítať v tlači o odhalení  falšovateľskej dielne maďarských

forintov na našom území. V oblasti drog  už Slovenská repub-

lika nie je využívaná len na  ich tranzit, ale je už ako od-

bytisko.  Na čiernom  trhu je  možné získať  ľubovoľnú drogu

a za nižšie ceny ako v zahraničí.

 

     Netransparentnosť  privatizácie  vedie  ku  korupcii na

všetkých stupňoch  štátnej správy. A vytváranie  vrstvy zbo-

hatlíkov  vedie aj k zločinnému zápasu o získanie rozhodujú-

ceho vplyvu v jednotlivých odvetviach, v štátnej správe, ale

i v politike a spoločnosti.

 

     Dovoľte mi teraz poukázať na tri fázy reinvestície ale-

bo realizácie a reinvestície zisku  organizovaných zločinec-

kých skupín.

 

     Ak ide o fázu  tvorby zisku, k tejto  fáze možno jedno-

značne priradiť tieto formy a metódy trestnej činnosti:

 

     - kriminalitu spojenú s organizovanou prostitúciou, ha-

zardnými hrami a podobne, obchod s ľudskými bytosťami, vymá-

hanie poplatkov za takzvanú ochranu, nezákonné vymáhanie dl-

hov,

 

     - majetkovú kriminalitu - to sú rôzne krádeže automobi-

lov, umeleckých a starožitných  predmetov a ich ilegálny vý-

voz  do  cudziny,  krádeže  vlámaním, krádeže prepravovaných

nákladov v kamiónovej, železničnej,  leteckej a poštovej do-

prave,

 

     - kriminalitu  spojenú s výrobou, prepravou a distribú-

ciou drog a psychotropných látok,

 

     - falšovanie  dokumentov, šekov, peňazí a mincí,  nele-

gálny obchod so starožitnosťami a umeleckými predmetmi,

 

     - ilegálnu  prepravu a sprostredkovanie práce za odmenu

cudzincom,

 

     - počítačovú kriminalitu,

 

     - obchod so zbraňami, výbušninami a strategickými suro-

vinami a ich pašovanie cez hranice,

 

     - ekonomickú kriminalitu,  hospodárske podvody, porušo-

vanie hospodárskej vernosti,  insolventné  delikty, úžerníc-

tvo,  devízové a colné  delikty,  delikty  proti  autorskému

a vynálezcovskému právu a podobne,

 

     - obecnú  kriminalitu,  ktorú  charakterizuje  vražda a

vraždy podnikateľov, násilné  formy konkurenčného boja medzi

zločineckými štruktúrami a podobne.

 

     K fáze realizácie zisku  možno jednoznačne priradiť na-

sledujúce formy a metódy trestnej činnosti:

 

     - kriminalitu  spojenú s prenikaním do štruktúr štátnej

správy  prostredníctvom  korupcie (Som rád,  že pán minister

nedávno  vo svojom  prejave na  toto nebezpečenstvo  verejne

upozornil.),

 

     - závažnú  hospodársku  kriminalitu  vzťahujúcu  sa  na

ovládnutie ekonomických  procesov a vznik paralelných ekono-

mických  štruktúr v privatizácii, v reštitúcii, vo  verejnej

súťaži, v štátnych zákazkách a podobne,

 

     - legalizáciu  finančných  prostriedkov  pochádzajúcich

z kriminálnej  trestnej  činnosti, a to  je to  známe pranie

špinavých peňazí (Polícia vie aj o takýchto veciach, vie, že

tu existujú určité prevádzky  cudzincov, ktoré vykazujú taký

obrat, že ak by tam sedelo  dvakrát toľko ľudí 24 hodín den-

ne, také tržby nie sú  schopní urobiť. To je klasická práčka

špinavých peňazí.),

 

     - finančnú a daňovú kriminalitu,

 

     - kriminalitu  na úseku bankovníctva,  burzových obcho-

dov, odvodu daní a poplatkov.

 

     Posledná fáza  je fáza reinvestície  zisku, tzv. spätná

väzba. Ide o fázu  reinvestovania finančného zisku do foriem

a metód  trestnej činnosti  zahrnutých do  prvej fázy tvorby

zisku. Podotýkame,  že ide o reinvestovanie  finančných pro-

striedkov do ďalšieho rozvoja zločinnosti, čo je spojené tak

s takzvaným praním  špinavých peňazí, ako  najmä s budovaním

paralelnej ekonomiky a ovládnutím štátnej správy.

 

     Je zrejmé, že i v tejto  fáze príde k rôznym kompetenč-

ným  sporom a napríklad  pri  praní  špinavých  peňazí príde

v rámci konkurenčného stretnutia zločineckých skupín zákoni-

te k vraždám.

 

     Postup proti organizovanému zločinu možno vybojovať len

dostatočne početným, odborne a takticky  vyspelým zoskupením

štátnej bezpečnostnej štruktúry, ktorá bude  jednotne a cen-

trálne riadená na území celého štátu. Vzhľadom na nadnárodný

charakter  organizovanej  kriminality  je  potom nutné klásť

značný dôraz i na jednotný postup všetkých európskych krajín

a medzinárodnú spoluprácu.

 

     Ak som tu napríklad spomínal zákon číslo 249/1994 Z. z.

o boji  proti  legalizácii  príjmov z najzávažnejších, najmä

organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách  niekto-

rých ďalších zákonov, viackrát  som opakoval, beriem vás ako

svedkov, že som tu  počas troch rokov interpeloval ministrov

vnútra, ktorí sa za ten  čas vystriedali, kedy zavedú inšti-

túty, ktoré  tento zákon predpokladá,  do práce jednotlivých

orgánov činných v trestnom konaní.

 

     Musím povedať,  že podľa informácií, ktoré  máme, v ok-

tóbri 1997 sa naozaj začala určitá intenzívna činnosť na mi-

nisterstve vnútra, resp. v rezorte.  Ale čím je táto činnosť

sprevádzaná? Bol som tam dva  alebo trikrát vo funkcii mini-

stra v troch vládach a dvakrát v kontinuite a musím povedať,

že stará rivalita medzi  úradníkmi ministerstva a pracovník-

mi, ktorí boli vytvorení po  roku 1990 ako funkcionári poli-

cajného prezídia, pretrváva. Aj  reorganizácia, ktorá sa tam

teraz deje a ktorá sleduje  vyhodnotenie medzi štyrmi možný-

mi variantmi, je vlastne klasickou  ukážkou toho, čo sme po-

znali pri  reorganizáciách za socializmu.  Škatule, škatule,

hýbte sa!  To, čo má  dať 4. sekcia  do 3. sekcie,  ale v 3.

sekcii to urobiť tak, aby úradníci na ministerstve mali mož-

nosť  do toho  nekvalifikovane hovoriť,  nepoznajúc problém,

lebo nie sú v teréne.

 

     Ak z tohto hľadiska  nebude mať policajné prezídium vy-

tvorený  samostatný odbor,  či už  ho nazveme "organizovanej

kriminality" alebo "boja  proti  organizovanému zločinu", ak

tento odbor nebude  mať centrálne  riadenie a ak tento odbor

nebude  mať  silnú  spravodajskú  zložku a silnú  analytickú

zložku, ak  tento odbor tak, ako  je to v prípade  Úradu fi-

nančnej polície, nebude mať  zabezpečené to, aby v jednotli-

vých krajoch, okresoch vysunutí pracovníci tohto odboru pod-

liehali pod personálnu a riadiacu právomoc riaditeľovi také-

hoto odboru, ten boj bude  opäť nulitný. Nulitný z toho hľa-

diska a nevedúci k výsledkom,  že sa tam nebude môcť zaviesť

funkčnosť a významnosť  policajného agenta kvôli dekonšpirá-

cii. Kvôli tomu, že nebudú rýchle prevody informácií. To, že

sa  predpokladajú  presuny  medzi  jednotlivými informačnými

systémami, je síce dobrá vec,  ale nepovedie to k efektívnej

práci týchto ľudí, ak  nebudú krytí ustanoveniami, ktoré zá-

kon predpokladá.

 

     Samozrejme,  je tu  otázka ochrany  svedka, otázka boja

proti praniu špinavých peňazí,  pretože doteraz banky nie sú

ochotné v tomto  smere  spolupracovať  s políciou,  a ďalšie

otázky - kontrola  dodávky a podobne. Z tohto hľadiska chcem

povedať len  jedno. My ako opozícia  od začiatku, na rozdiel

od niektorých názorov, ktoré tu tlmočil pán poslanec Prokeš,

sme  podporovali a podporujeme  funkčnosť  polície, preto aj

budeme hovoriť o našom  zdesení z toho, akým spôsobom dokáže

jeden  paragraf taký  dobrý a významný  zákon,  ako je zákon

o štátnej  službe, celkom  znegovať. Budeme  však hovoriť aj

o iných veciach. Aj o tom,  prečo v novele zákona o Policaj-

nom zbore sa navrhuje zrušenie odsekov 2 a 3 v § 6, teda od-

sekov,  ktoré  definujú  funkčnosť a kompetencie policajného

prezídia a policajného prezidenta.

 

     Ak o týchto veciach hovorím, tak, vážení, sami si urob-

te obraz, či  je to preto, že chcem  vytĺkať politický kapi-

tál, alebo preto, lebo o tom hovorím od roku 1990.

 

 

     Z tohto  hľadiska  chcem  požiadať  vás  všetkých - bez

ohľadu na to, či ste  koaliční, či opoziční poslanci -, uve-

domme si, do akého rizika nás organizovaný zločin vedie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda,

     pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že prerokúvame  jeden z najdôležitejších bo-

dov  programu tejto  schôdze, ktorý  má svoj vnútropolitický

a nepochybne i zahraničnopolitický význam. O to viac ma pre-

kvapili na  úvod niektoré  pasáže z vystúpenia  generála An-

drejčáka,  pretože  snaha spolitizovať  iniciatívu generálom

nikdy nebola vlastná, a myslím si, že vo výslužbe  by nemala

byť  dvojnásobne, aj  keď takúto  iniciatívu prejavujú možno

podporučíci či nadporučíci.

 

     Mrzí ma to o to  väčšmi, lebo výbor, ktorý vediete, pán

poslanec, už dávno mal  sám iniciovať prerokovanie tejto té-

my, pretože sa tu stali udalosti, ktoré sme donedávna vídali

iba v Chobotnici či v iných filmoch. A aj niektoré zdôvodne-

nia i predstaviteľov štátnej správy, či  už sa to týka mini-

sterstva  vnútra alebo  aj iných  rezortov, sú  prinajmenšom

smiešne. Ak v stráženej  nemocničnej  izbe je zastrelený po-

vedzme  svedok a odôvodnenie je také, že tí,  ktorí ho strá-

žia, ho strážili len pred  tým, aby tam neprišli ďalší sved-

kovia, tak prepáčte, ale to stanovisko skutočne nemôže nikto

zobrať  vážne. Hovorím o tom  preto, aby  sme si  uvedomili,

koľko nás tu v súčasnom období sedí, rokujeme o takej závaž-

nej téme v poloprázdnej  sále a domnievam sa,  že by tu mali

sedieť predstavitelia  aj ďalších rezortov. Ak  sa tu hovorí

napríklad o kriminalite v oblasti  financií, ak sa tu hovorí

o kriminalite, ktorá je  organizovaná v rôznych štruktúrach,

ako to pomenoval môj predrečník, malo by to podľa mňa zaují-

mať aj ďalších ministrov vlády. Považujem to za dehonestujú-

ce, keď  tomu venujeme takú malú  pozornosť zo strany zodpo-

vedných funkcionárov. (Potlesk.)

 

     Myslím si, že vážnosť tejto témy sme svojho času vyjad-

rili  prijatím už  spomínaného  zákona  číslo 249/1994 Z. z.

o boji  proti  legalizácii  príjmov z najzávažnejších, najmä

organizovaných foriem trestnej činnosti, pričom je jasné, že

tento zákon  bol prijatý v dobrej  viere, že  sa stane istou

bariériou, ktorá by mala zamedziť ďalšiemu rastu už vtedy sa

rozmáhajúceho organizovaného zločinu, prania špinavých peňa-

zí, keď  chcete, i kriminality v oblasti financií. Treba po-

vedať,  že sme  sa k tomuto  zákonu  seriózne dlhodobo alebo

pravidelne  nevrátili.  Dodnes  chýba  akékoľvek zhodnotenie

efektívnosti realizácie ustanovení tohto  zákona a dodnes sa

ani v jednej správe  systematicky  nevenuje pozornosť možným

úvahám  de lege  ferenda či konkrétnym  krokom,  ktoré treba

urobiť v inej oblasti v nadväznosti na tento zákon.

 

     To nie je len naša vec. Hovorím o tom  preto, lebo kon-

ferencia,  ktorá sa  organizovala pod  záštitou Rady  Európy

12. až 14. decembra 1996, poukázala na to, že tento zákon si

vyžaduje spresnenie technických a procedurálnych mechanizmov

jeho uplatňovania v praxi a je zrejme  preto  tak málo efek-

tívny.

 

     Keď už hovorím o tom, že naša téma má i medzinárodnopo-

litický význam,  rád by som sa  spýtal pána ministra vnútra,

ale i pána  ministra spravodlivosti, či  program akcií proti

korupcii,  ktorý bol  prijatý Výborom  ministrov Rady Európy

v novembri 1996, bol  rozpracovaný na  naše podmienky. A keď

áno, tak ako. Rád by som  tiež počul odpoveď, či sme pripra-

vení tento program doviesť do konca.

 

     Táto otázka je namieste aj preto, lebo 10. a 11. októb-

ra  sa v Štrasburgu  konal 2. summit  predsedov  vlád a hláv

štátov  Rady Európy,  teda za  účasti  všetkých 40 členských

štátov plus štátov pozorovateľov, ktorý v bode 3 plánu akti-

vít nazvanom Bezpečnosť  osôb v odseku 2 hovorí  tiež o úlo-

hách v boji proti  korupcii a organizovanému  zločinu. Chcem

tým povedať, že nejde iba o našu akúsi vnútropolitickú zále-

žitosť z toho pohľadu, že i naša republika sa stala, ako sme

  počuli, nielen  cestou, ale  dnes i konzumentom  rôznych

produktov organizovaného zločinu.

 

     V tejto  súvislosti, teda v súvislosti  so štrasburským

summitom, je namieste úloha do konca roka prijať zásady ale-

bo princípy,  ktoré sa budú  neskoršie aplikovať vo  vnútro-

štátnej právnej praxi a súčasne by vnútroštátna prax mala už

v tejto  oblasti pripravovať  celý rad  opatrení, ktoré budú

konkrétne v boji proti organizovanému zločinu.

 

     Rád by  som tiež počul  odpoveď na otázku,  kedy budeme

ratifikovať Dohovor o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a kon-

fiškácii ziskov z organizovaného  zločinu.  Tento dohovor je

už dlhší čas  predložený  na podpis a bolo  by namieste, aby

sme sa k nemu vrátili a aby sme  práve z hľadiska postavenia

našej vlasti i navonok,  ale predovšetkým z hľadiska plnenia

právno-ochranných činností štátu dovnútra prijali opatrenia,

ktoré budú kompatibilné práve s uvedeným dohovorom.

 

     Téma organizovaného  zločinu sa stala  témou nadštátnou

a myslím si, že jej treba venovať osobitnú pozornosť. Os sú-

boja so zločinom sa vedie zrejme po línii vyšetrovateľ alebo

polícia, prokurátor a súdy. Chcem vo svojom ďalšom vystúpení

povedať niekoľko  poznámok, viac-menej konkrétnych,  lebo si

myslím, že všeobecné poznámky už odzneli.

 

     Programové vyhlásenie  vlády  hovorí o tom, že sa  majú

vytvárať  právne a inštitucionálne  predpoklady  na boj pro-

ti drogám. Súčasne hovorí o tom, že boj  proti  drogám sa má

riadiť  centralizovane s vylúčením  medzičlánkov. Ak  je  to

tak, prečo napríklad  predkladaný návrh novely  zákona číslo

171/1993 Z. z. o Policajnom zbore  nemení aj § 4 ods. 3 tak,

aby sa  medzi osobitné služby popri  službe ochrany určených

osôb a finančnej službe zaradila aj protidrogová služba? Ide

nepochybne o najlepšie organizovaný  zločin. Odpoveď pre mňa

ostáva  dosť  veľkou  neznámou  najmä v kontexte  prijímania

opatrení, ktoré vyplývajú pre nás z našich vnútorných záväz-

kov, vrátane dokumentu o programe Čisté ruky.

 

     Naproti tomu je známe, že sústavnými organizačnými zme-

nami sa práca protidrogovej  jednotky atomizuje a aj oslabu-

je. Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

221/1996 Z. z. o územnom a správnom  usporiadaní  Slovenskej

republiky sa vytvorila nová organizačná štruktúra Policajné-

ho zboru a má sa  vybudovať  alebo sa  vybudovalo, buduje sa

79 nových okresných riaditeľstiev  Policajného zboru a 8 no-

vých krajských riaditeľstiev.

 

     Súbežne  bolo prijaté  opatrenie, ktorým  sa od  1. 12.

1996 zriadili  protidrogové  oddelenia  krajských  riaditeľ-

stiev. Ale táto globálna  zmena organizačnej štruktúry Poli-

cajného  zboru sa  dotkla aj  protidrogovej jednotky, ktorej

počet tabuľkových  miest  sa znížil o 36 miest, a to v pros-

pech  novovzniknutých protidrogových  oddelení dolu. Neviem,

či práve toto je tá  forma, ktorá znamená posilnenie centra-

lizovaného riadenia proti tomuto druhu organizovaného zloči-

nu.

 

 

     Od 1. 7. 1997 bola zmenená aj vnútorná štruktúra odboru

kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru a v rámci no-

vovzniknutého Úradu kriminálnej polície boli jeho jednotlivé

súčasti vrátane národnej protidrogovej jednotky pretransfor-

mované na  odbory. Znamená to  teda funkčné poníženie  podľa

mňa  významom i platom. Pýtam sa,  kto v súčasných  podmien-

kach bude ochotný ostať v tejto  štruktúre, v tomto zapojení

Policajného zboru a kto má istotu pri týchto zmenách, že bu-

de môcť službu vykonávať  dlhodobo a na profesionálnej úrov-

ni. Myslím si,  že rovnako sú nám známe  snahy o podriadenie

protidrogovej jednotky kriminálnej polícii. To môže znamenať

rozkrytie tejto  jednotky v súvislosti s inou  trestnou čin-

nosťou.

 

     Boj  proti drogám  je totiž  natoľko špecifickým úsekom

boja s organizovaným zločinom, ktorý si žiada osobitné metó-

dy práce, napríklad prienik  do uzavretých komunít, ktoré sú

často veľmi dobre  zorganizované, a príslušníci týchto komu-

nít hovoria  často iným, napríklad  albánskym jazykom. Tento

druh kriminality  sa vyznačuje vysokým  stupňom konšpiratív-

nosti,  páchatelia sú  dobre technicky  vybavení a spravidla

majú silné finančné zázemie a často aj medzinárodné prepoje-

nie. Práve  preto  treba, ak  to nebolo  jasné, aby sa touto

činnosťou zaoberali nielen zložky  Policajného zboru, ale aj

Slovenskej  informačnej  služby.  Myslím si, že je potrebné,

aby sa uznesenie doplnilo v zmysle už predloženého návrhu.

 

     Niekoľko  poznámok  k  fungovaniu  súdov,  pretože - či

chceme, či  nechceme - objavili  sa prípady, ktoré  sú nevy-

svetliteľné,  keď  sudcovia  skutočne  rozhodli o prepustení

páchateľov,  ktorým podľa  vyjadrení vyšetrovateľov,  ale aj

podľa  vyjadrení ďalších  zložiek  činných v trestnom konaní

bolo preukázané, že sa dopustili závažnej trestnej činnosti.

Myslím si, že súdmi sa  treba nanovo zaoberať práve po usku-

točnených  zmenách. Totiž  koncepcia stabilizácie  súdnictva

Slovenskej republiky sa stala základným podkladom pre legis-

latívne a organizačné  zabezpečenie činnosti  výkonného súd-

nictva. Možno povedať, že napriek zmenám vedúcich predstavi-

teľov tohto rezortu, teda  štátnej správy, sa táto koncepcia

uplatňovala od roku 1992 až do roku 1995.

 

     Vývoj spoločnosti si však v súdnictve  vyžadoval spres-

niť  niektoré  úlohy, resp. koncipovať  nové. Namiesto  toho

však vedenie ministerstva spravodlivosti  po roku 1995 upus-

tilo od  ďalšej realizácie koncepcie  stabilizácie súdnictva

a bez dlhodobejších komplexných predstáv pristúpilo k zásad-

ným zmenám. V rámci týchto  zmien  neboli spracované  žiadne

analýzy stavu agendy a jej možného vývoja, neboli vypracova-

né náležité  podklady o materiálnom, personálnom a finančnom

zabezpečení  činnosti  súdov v nových  podmienkach. A neboli

ani celkom jasné predstavy o riešeniach, ktoré boli predkla-

dané. Dokonca si myslím,  že boli neúplné, často neprofesio-

nálne.

 

     Reorganizácia súdnictva bola a je zdôvodňovaná politic-

ky pod heslom Priblížiť  súdnictvo k občanovi. Toto krédo je

však v kontexte zmien, ktoré nastali, skôr zavádzajúce. Súdy

dodnes nie sú personálne  ani technicky vybavené. Atomizácia

súdov na  úrovni okresov a vytváranie  nových súdov  vlastne

ukazuje, že to nemalo  zmysel. Iba v malej časti agendy detí

a maloletých mohla  táto zmena priniesť  prospech, teda pri-

blížiť súdnictvo bližšie k občanovi. Myslím si však, že ten-

to cieľ bolo možné riešiť vytváraním detašovaných pracovísk.

Vytváraním malých  súdov, ktoré vlastne  mali vytvoriť pred-

poklady  na  priblíženie  sa k občanom, stalo  sa to, že  sa

tieto  súdy  priblížili k obžalovaným, k tým, ktorí  páchali

trestnú  činnosť, a nie k obetiam. V konečnom  efekte neboli

súdy  priblížené k  tomu  občanovi,  ktorý sa  domáha súdnej

ochrany,  ale  k tomu,  voči  komu  sa  vedie  konanie či už

v trestnom alebo civilnom procese.

 

 

     Vytváranie nových súdov na úrovni  okresov a krajov bez

súbežného zvýšenia počtu  sudcov a administratívnych pracov-

níkov nutne prinieslo aj  problémy v ich personálnom obsade-

ní. Novovznikajúce súdy bolo možné personálne obsadiť iba za

cenu oslabenia  doteraz  existujúcich súdov. V oblasti admi-

nistratívy výkonu súdnictva aj také špecificky zamerané čin-

nosti,  ako sú  zapisovatelia alebo  vedúci oddelení, správa

samotných  spisov,  súdna  tajomníčka  atď. nemôžu vykonávať

osoby, ktoré neabsolvujú osobitné školenia či prax. Na novo-

vytvorených  pracoviskách bolo  podľa mojej  mienky potrebné

takúto prípravu urobiť. Na novovytvorených súdoch bolo nutné

tiež vytvoriť vedenie súdov,  teda ich štátnu správu zloženú

z predsedu,  podpredsedov  a  príslušného  administratívneho

aparátu. Funkcie  predsedov a podpredsedov  museli byť, inak

to ani  nemohlo byť, obsadené  sudcami z príslušných  súdov,

a tak z počtu  výkonných  sudcov  ubudli tí,  ktorí boli  do

týchto funkcií vymenovaní najmä na krajských súdoch.

 

     Myslím si, že nemožno obísť, že pod kepienkom vymenova-

nia predsedov a podpredsedov nových krajských súdov bola vy-

konaná aj personálna previerka vedení všetkých krajských sú-

dov  za účinného  pôsobenia aj  subjektov vládnej  koalície.

V tomto smere sa zrejme politickému hodnoteniu nevyhneme. Je

fakt, že pretrváva stav,  keď funkcie sudcov na novovzniknu-

tých súdoch nie sú buď  obsadené, alebo sudcovské funkcie na

krajských súdoch sú obsadzované funkčne mladými sudcami. De-

je sa tak na úkor okresných súdov, ktoré sú naďalej rozhodu-

júcim činiteľom  výkonného súdnictva. Argumentácia,  že máme

vysoký počet  sudcov na počet  obyvateľov, v súčasnom období

neobstojí. Máme nepochybne aj najviac sporov na jedného sud-

cu, a aj preto je potrebné  prekročiť to magické číslo a ba-

riéru 1 100 sudcov, ktorá sa za každú cenu drží.

 

     Hovorím o tom preto, aby sme mysleli na tieto opatrenia

i v súvislosti s prijímaním  rozpočtu, lebo  bude  potrebné,

aby sme v súvislosti s bojom  proti  organizovanému  zločinu

zhodnotili pripravenosť jednotlivých štruktúr, ktoré sú čin-

  v trestnom  konaní, aj  na nové  podmienky. Pri  hľadaní

opatrení na nápravu treba brať do úvahy aj tieto skutočnosti.

 

     Preto by  som chcel navrhnúť uznesenie,  ktoré dodám aj

písomne, a to doplniť bod 4, ktorý by znel takto:

 

     "Analyzovať súčasný stav výkonu služby v polícii i pro-

kuratúre a súdnictve a v nej  zhodnotiť  pripravenosť na za-

bezpečenie úloh vyplývajúcich z opatrení proti organizované-

mu zločinu."

 

     Takýto  návrh  uznesenia má svoj  zmysel i s ohľadom na

to, že  sa ozvali  hlasy, a to už  nielen v polícii,  ale aj

v prokuratúre a súdnictve, že sa rozmáha korupcia.

 

     Chcem  sa poďakovať  všetkým tým  statočným policajtom,

sudcom i prokurátorom, ktorí  sa  nebáli a v tomto  zložitom

období nastavili  svoje krky. Ale  treba sa súčasne  pozrieť

pravde do očí. Ak  odchádza  okolo 3 000 policajtov, a podľa

našich informácií viac ako 1 000 z kriminálnej  polície, tak

je to hrozivý stav, pretože  na ich miesta môžu nastúpiť len

mladí,  neskúsení  amatéri,  o ktorých  pochybujem, že  budú

schopní sa vyrovnať s týmto závažným  javom súčasnej spoloč-

nosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec, k vašej  poznámke, pokiaľ ide o doplnenie

toho, čo navrhoval aj pán poslanec Fico, o súčinnosti s ria-

diteľom Slovenskej informačnej služby, to nie je také jedno-

duché. Keď si pozriete  zákon o Slovenskej informačnej služ-

be, máte v ňom  presne  náplň práce. Ak Slovenská informačná

služba zistí niečo, čo sa  týka kriminálnej činnosti, je po-

vinná okamžite to dať Policajnému zboru a vyšetruje Policaj-

ný zbor. A niektoré  problémy,  ktoré pri tom  zistí, by sme

možno museli prerokúvať tu  na schôdzi, mimo verejnosti. Nie

je to také jednoduché.  Preto návrh o Slovenskej informačnej

službe v rámci tohto uznesenia je iný.

 

     Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na Slovensku sa stalo  zlým zvykom označovať inak zmýš-

ľajúcich a politických  oponentov  vládnucej  moci zradcami,

janičiarmi a nepriateľmi  Slovenska. Nepriateľmi mladej Slo-

venskej republiky sa  to u nás len tak  hemží. Slovenská re-

publika má  však iba jedného  skutočného nepriateľa. Je  ním

organizovaný zločin.  Odborníci  na štát a právo upozorňujú,

že všeobecne rozšírená kriminalita môže ohroziť samotné fun-

govanie štátu,  že organizovaný zločin  sa môže stať  vážnym

konkurentom a protivníkom  štátnej  moci,  ktorú paralyzuje,

čím likviduje  civilizované spoločenské pomery,  teda právnu

istotu, spravodlivosť, slobodu a ľudské  práva. Organizovaný

zločin totiž čerpá svoju moc práve parazitovaním na štátnych

inštitúciách, ktoré využíva, korumpuje a zároveň ich rozkla-

dá a robí ich bezmocnými.

 

     Doktor de Genarra,  ktorý  viedol  taliansku Directione

investigativa antimafie, oprávnene  upozornil, že zločinecká

organizácia  sa  usiluje  čeliť  štátu  ako rovnocenný súper

a prenikať do "establishmentu"  prostredníctvom tajných spo-

jení s predstaviteľmi  verejnosti a zvolenými orgánmi do tej

miery, že kriminálna  skupina môže neutralizovať kohokoľvek,

kto odoláva jej  vôli. V Taliansku to  platilo 40 rokov. Do-

vtedy, kým  niekoľko nahnevaných  sudcov s nasadením osobnej

statočnosti  dokázalo  prepojenia  predstaviteľov politiky a

štátu s mafiou a korupciu pri  zadávaní štátnych objednávok.

Vieme, že to v Taliansku viedlo k politickej revolúcii a zá-

niku tradičných vládnucich politických strán.

 

     Prečo o tom rozprávam? Lebo  aj pred piatimi rokmi osa-

mostatnivšia sa slovenská štátnosť stála pred tendenciou or-

ganizovaného zločinu  skrotiť, podriadiť si štát, resp. nie-

ktoré jeho orgány. Schopnosť štátu čeliť náporu  organizova-

ného zločinu nesúvisí iba so silou polície, vždy súvisí pre-

dovšetkým s morálkou  tých, ktorí štát reprezentujú, a s ich

ochotou rešpektovať  zásadu, že štátny orgán  môže robiť iba

to, čo mu  ústava a zákony predpisujú, že  štátny orgán musí

dodržiavať zákony. Len čo  štátne orgány a ich  predstavite-

lia opúšťajú túto zásadu,  rozkladajú právne vedomie a otvá-

rajú  priestor na  pôsobenie iných, nepísaných noriem. Preto

nerešpektovanie  rozhodnutia  Ústavného  súdu  30. septembra

1997 na  zasadnutí našej Národnej  rady Slovenskej republiky

znamená oslabenie  štátu a posilnenie tých, ktorí jeho auto-

ritu odmietajú rešpektovať.

 

     Ešte  nebezpečnejšia, kolegyne a kolegovia, je iná vec.

Štátnou  politikou v tejto  krajine  sa  po 3. a 4. novembri

1994 stalo vytváranie klientského systému ako nástroja upev-

ňovania  moci.  Klientizmus  znamená  prepojenie politickej,

ekonomickej a mediálnej moci, v rámci  ktorej  držitelia po-

litickej  moci sprostredkúvajú  svojim klientom  uspokojenie

ich záujmov,  majetkových i hospodárskych, a tí sa  im za to

finančne  odvďačujú,  pričom  sa  obchádzajú platné predpisy

a nerešpektujú  sa princípy  slobodnej hospodárskej  súťaže,

rovnosť šancí, rovnosť pred zákonom.

 

 

     Médiá  zapojené do  tohto systému  odpútavajú pozornosť

verejnosti od jeho fungovania. Jednoducho, v klientskom sys-

téme sa  vytvára skupina privilegovaných, ktorí  sú v hospo-

dárskej súťaži zvýhodňovaní, a takýmto spôsobom sa vytvárajú

aj zdroje na podporu politiky,  ktorá im to umožňuje. Tým sa

posilňuje tieňová ekonomika a do politického a hospodárskeho

života  sa vkráda  korupcia,  či  už priama, alebo nepriama.

A táto korupcia, ako to už predo mnou povedal môj kolega Fi-

co, je živnou pôdou organizovaného zločinu.

 

     Klientizmus,  kolegyne a kolegovia, sa  najbrutálnejšie

prejavil v privatizácii. Tá  sa po prijatí protiústavnej no-

vely zákona o veľkej privatizácii v novembri 1994 stala úpl-

ne  nekontrolovateľnou  a  neprehľadnou.  Deväť mužov priamo

riadených  špičkami vládnucich  politických  strán - ako  to

priznal v rádiu Twist  počas lanskej júnovej koaličnej krízy

predseda Združenia robotníkov  Slovenska - dostalo právomoci

neobmedzene rozhodovať o tom, komu a za čo sa  dajú kusy ná-

rodného majetku. Nemá význam  opakovať notoricky známe veci,

že opozícia bola vyradená z kontroly orgánov Fondu národného

majetku, že sa viackrát  odmietol návrh  zákona Strany demo-

kratickej ľavice,  aby sa Fond národného majetku dostal  pod

kontrolu  Najvyššieho  kontrolného  úradu.  Privatizácia  sa

zvrhla na arizáciu, na otvorené zvýhodňovanie úzkych skupín,

vrátane politických špičiek.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  nevymýšľam si. Moje poznatky

a poznatky mojich kolegov z klubu Strany demokratickej ľavi-

ce verejne  potvrdili predstavitelia vládnej  koalície. Pod-

predseda Združenia robotníkov Slovenska a prezident Prezídia

Fondu  národného  majetku  Štefan Gavorník pre Pravdu 29. 1.

tohto roku povedal, že  medzi skutočnými nadobúdateľmi sú aj

vysoko postavení  politici, že o nich vie, ale nepovie, a ak

by sa  rozhodol písať pamäti,  tak by nestihol  dokončiť ani

prvú kapitolu a bolo by po ňom. Nie  je to náhodou  nechcené

svedectvo o organizovanom zneužívaní právomocí verejnými či-

niteľmi? Nie je to  priame popretie volebného programu Zdru-

ženia robotníkov Slovenska, v ktorom sa hovorí, že "privati-

zácia nesmie  byť legislatívnou formou  rozkrádania štátneho

majetku, že treba odstrániť  bezprácne a korupčné obohacova-

nie sa jednotlivcov, účelových záujmových skupín a zneužíva-

nie funkčného postavenia"?

 

     Otvorený bol aj náš ctený  kolega Ducký, ktorý v Trende

číslo 40 v roku 1996 povedal,  že ide o prirodzenú vec, lebo

každá vláda na svete dáva tým, ktorí s ňou spolupracujú. Do-

dávam, že  dáva takým spôsobom, že  predseda tejto vlády ani

nevie, kto je vlastníkom  strategického podniku Nafta Gbely.

Pán poslanec Moric to v denníku SME povedal úplne najvýstiž-

nejšie. Zdôraznil,  že "víťaz  berie všetko", že "neexistuje

spravodlivá  privatizácia", "všetci"  podľa  neho "vieme, že

jediným kritériom bola vernosť".

 

     O tom, ako sa  privatizácia  organizovala, som  hovoril

už na 8. schôdzi  Národnej rady  Slovenskej republiky 11. 7.

1995, keď sa prerokúvala  ďalšia novelizácia zákona o veľkej

privatizácii. Nikto z prítomných  vládnucich poslancov vtedy

nevyvrátil moje  slová. Preto sa dnes  obmedzím iba na prak-

tický príklad, ktorý svedčí o klientizme, o nanajvýš pochyb-

nom utváraní nových vlastníckych vzťahov.

 

     Mám tu  kópie dvoch zmlúv.  Jedna zmluva je  o uzavretí

budúcej kúpnej  zmluvy, uzavretá  podľa § 289 Obchodného zá-

konníka, a druhá je dohoda o sponzorstve. V tej prvej zmluve

sa hovorí, že  zaviazaný SELEKT Slovakia, VŠÚ, Bučany sa za-

väzuje v budúcnosti - v prípade, ak odkúpi od Fondu národné-

ho majetku Slovenskej republiky najmenej 51 % akcií SELEKTU,

výskumného a šľachtiteľského ústavu - predať kupujúcemu 35 %

skutočne  nadobudnutých akcií  spoločnosťou SELEKT Slovakia,

VŠÚ, a. s., Bučany. Zaviazaný sa zaväzuje uzatvoriť s opráv-

neným kúpnu zmluvu na prvej akcii do 30 dní odo dňa nadobud-

nutia vlastníctva k akciám z Fondu  národného  majetku. A tá

dohoda o sponzorstve je medzi SELEKTOM Slovakia, VŠÚ, Bučany

a predstaviteľkou Okresného výboru Združenia robotníkov Slo-

venska v Trnave, kde  sa  SELEKT zaväzuje,  že v prípade, ak

v rámci druhej vlny privatizácie nadobudne vo verejnej súťa-

ži, resp. priamym predajom od Fondu národného majetku 97 ak-

cií  akciovej  spoločnosti SELEKT, VŠÚ, poskytne  každoročne

počas obdobia účinnosti tejto dohody finančné prostriedky vo

výške 500 tisíc korún v prospech  Združenia  robotníkov Slo-

venska, a to na  účely prezentácie politických aktivít Zdru-

ženia robotníkov Slovenska.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dohoda o sponzorstve

medzi SELEKT Slovakia, VŠÚ, a. s., Bučany a Združením robot-

níkov Slovenska,  nie je žiadnym zdrapom  papiera, ale doku-

mentom o tom, ako sa  legalizuje korupcia strany, ktorá pred

voľbami  v roku 1994 vykrikovala  heslá  proti  privatizácii

a vo volebnom  programe protestovala, citujem,  "proti prak-

tickej beztrestnej korupcii veľkého rozsahu, či už ide o po-

litické subjekty,  manažmenty alebo funkčne  silných jednot-

livcov".

 

     Spolu so  zmluvou o uzavretí  budúcej kúpnej zmluvy  sa

verejnosti naplno ukázal mechanizmus korupcie vo veľkej pri-

vatizácii, ktorý  je zakrytý šatôčkami  právnych dokumentov.

Nefungovalo to celkom jednoducho? Ak si chcel ako občan Slo-

venskej  republiky alebo  ako právnická  osoba privatizovať,

musel si sa najprv zaviazať  politickým "bossom" z niektorej

vládnucej strany, ktorí vystupujú ako sprostredkovatelia, že

im budeš sponzorovať stranu. Zároveň si sa musel zmluvne za-

viazať, že potom, ako ti vo Fonde národného majetku odklepnú

predaj akcií, časť týchto akcií odpredáš spoločnosti s ruče-

ním obmedzeným, ktorá je len čistou náhodou blízka niektorej

vládnucej strane a ktorá sa  tiež zaviaže, že bude sponzoro-

vať vládnucu stranu.

 

 

     Ak k tomu pridáme dobrovoľne povinné objednávky na rek-

lamu  zo strany  nových  vlastníkov v reklamných agentúrach,

ktoré čistou náhodou robili a zrejme budú robiť volebnú kam-

paň  vládnucim  stranám, kruh sa  uzatvára. A občan, ktorému

sľúbili účasť na privatizácii  cez "kupónku" a zamestnanecké

akciové spoločnosti, sa môže uspokojiť s odškodnením v podo-

be dlhopisov, ktoré sú vo Fonde národného majetku spoľahlivo

kryté jeho  nelikviditou. Skutočne, lekcia  z politickej mo-

rálky.

 

     Pýtam sa: Môžu mať politické sily, ktoré takýmto spôso-

bom organizujú vytváranie vrstvy  bohatých, záujem na potlá-

čaní organizovaného  zločinu v tejto  krajine? Môžu mať  tí,

ktorí  vytrvalo  ignorujú  upozornenia  predsedu Najvyššieho

kontrolného úradu,  že štátny majetok  sa u nás  rozkráda vo

veľkom, záujem na zrušení klientského systému, vďaka ktorému

sami zbohatli a stali sa  mocnými? Pritom  klientizmus  nemá

iba podoby, ktoré som uviedol. Prejavuje sa napríklad účelo-

vým odpúšťaním daní či už na základe účelových zákonov, ale-

bo na základe využitia  kompetencií ústavného činiteľa. Pre-

javuje sa  napríklad tak, že  ústavný činiteľ využije  svoje

právomoci a súkromnej  firme, v ktorej je dominantným vlast-

níkom, dá  zľavu na prepravných tarifách.  Prejavuje sa tak,

že v správnej  rade Železníc  Slovenskej  republiky pôsobili

ľudia, ktorí prostredníctvom  svojich firiem vykonávali čin-

nosť, ktorá  konkurovala predmetu činnosti  Železníc Sloven-

skej republiky.

 

     Kolegyne  a kolegovia,  príkladov by  som mohol uvádzať

veľmi veľa. Záver je jednoznačný. Žiadne posilnenie právomo-

cí polície nám v boji proti organizovanému zločinu nepomôže,

ak neodstránime v tejto  krajine klientský systém, ktorý vy-

tvorili súčasné  vládnuce strany, a ak sa stále budú ututlá-

vať trestné činy a ignorovať zistenia Najvyššieho kontrolné-

ho úradu. Práve klientský systém zlikvidoval zárodky normál-

nej  hospodárskej  súťaže a vytvoril  eldorádo pre  korupciu

a pranie čiernych  peňazí. A tento systém  nie je dosť dobre

možné  demontovať s tými, ktorí  ho  vytvorili, ktorí z neho

žijú a ktorí si na ňom vybudovali súčasné mocenské pozície.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, to bol posledný

poslanec v rozprave.  Končím  preto  rozpravu k tomuto  bodu

programu. Pýtam sa pána poslanca  Andrejčáka, či sa chce vy-

jadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     budem len veľmi stručný.  Dúfam, kým skončím, dá kolega

Fogaš návrh k tomu bodu 4.

 

     Chcel by  som povedať asi  toľko. Absolvovali sme  vše-

obecnú rozpravu a vyhovorili sme sa. Vyhovorili sme sa hlav-

ne negatívne na  nás všetkých. Z pozície - a tak som  chápal

zámer -, že  včas, vopred  Národná rada  upozorní vládu, aby

pripravila veľmi užitočný a potrebný  krok, sme skĺzli k to-

mu, že sme vláde nepovedali, čo od nej chceme, iba sme pove-

dali, čo a ako hodnotíme.

 

     Vážim si  vystúpenie pána poslanca  Pittnera, lebo keby

povedal,  že navrhujem,  aby v tejto  štruktúre  bola správa

analyzovaná, tak  by to bol  metodický návod. Čakal  som, že

buď budú  návrhy, kto a akou  formou sa chce podieľať na vy-

pracovaní tohto materiálu, aby  sme potom neskĺzli do kriti-

ky, že sme tam chceli mať niečo celkom iné, ako nám predkla-

dajú autori.  Dúfam však, že k  tomuto ešte nájdeme spoločnú

vôľu.

 

     V priebehu rozpravy boli podané dva návrhy. Jeden podal

pán poslanec Figeľ, ktorý navrhuje doplniť v bode 3...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Či Fico, ospravedlňujem sa, ktorý navrhuje v bode 3 ve-

tu začať  znením: "V súčinnosti s riaditeľom  Slovenskej in-

formačnej služby a", potom  pokračovať textom, ktorý tam má-

te, "na základe doterajších poznatkov."

 

     Druhý návrh dal pán  poslanec Fogaš, ktorý navrhuje do-

plniť  uznesenie o bod 4 v tomto znení: "Analyzovať  súčasný

stav  výkonu služby v polícii, v prokuratúre i v súdnictve a

v tomto dokumente zhodnotiť ich pripravenosť na zabezpečenie

úloh vyplývajúcich z opatrení prijatých vládou, Národnou ra-

dou i na medzinárodnom poli proti organizovanému zločinu."

 

     Pán predseda, z toho  vyplýva,  že by sme  mali trikrát

hlasovať, dvakrát samostatne o doplnkoch a jedenkrát  celko-

vo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžete uviesť hlasovanie.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Prosím hlasovať o návrhu pána poslanca Fica k doplneniu

bodu 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o... (Hlasy  z pléna.)  Vyzval  som prihláse-

ných, ak  neboli prítomní, tak som  rozpravu skončil. (Hlasy

z pléna.) Ale mám to tu  napísané, pozrite sa do rokovacieho

poriadku, keď  prihlásený nie je v miestnosti, tak  rozpravu

ukončím.

 

     (Neutíchajúce hlasy.)

 

     Páni poslanci, pán poslanec  Vavrík nebol v miestnosti.

Mám ho tu riadne  zapísaného. Prosím, pán poslanec, pokraču-

jeme v hlasovaní. Toto hlasovanie ešte neplatí.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán  predseda, prosím  hlasovať o  návrhu pána poslanca

Fica k doplneniu bodu 3 tak, ako bolo uvedené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána  poslanca Fica, ktorý bol

prečítaný. Prosím, hlasujeme o  doplňujúcom návrhu k uznese-

niu pána poslanca Fica.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali tento doplňujúci návrh.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Týmto hlasovaním je uznesenie  identické s pôvodným ná-

vrhom, čo bol aj náš zámer. Ďakujem.

 

     Prosím  hlasovať o bode 4, ktorý  navrhol pán  poslanec

Fogaš.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca Fogaša. Prečítajte to.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ešte raz prečítam, text znie: "Žiadame vládu analyzovať

súčasný stav výkonu služby v polícii, v prokuratúre i v súd-

nictve a v tomto dokumente zhodnotiť ich pripravenosť na za-

bezpečenie úloh  vyplývajúcich z opatrení  prijatých vládou,

Národnou radou i medzinárodným  dokumentom proti organizova-

nému zločinu."  Pardon, tu je  na "medzinárodnom poli",  nie

dokumentom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Prezentujme sa a budeme hlasovať o tomto návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali aj tento návrh na doplnenie

uznesenia.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Môžeme prikročiť k celkovému hlasovaniu v zmysle týchto

dvoch schválených doplnkov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o uzne-

sení ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem pánu predsedovi Andrejčákovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,

ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kon-

trolný úrad Slovenskej republiky  predložiť stanovisko k ná-

vrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1998.

 

     Návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky bol

rozdaný ako tlač 833. Návrh prednesie pán predseda Maxon.

 

     Pán poslanec Vavrík má procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Pán predseda, procedurálne protestujem voči vášmu kona-

niu. Ako riadne prihlásenému  poslancovi  do rozpravy mi ne-

bolo udelené slovo. Vaše tvrdenie,  že som bol mimo sály, je

nepravdivé. Nezdvihol  som svoju telesnú  schránku zo svojej

stoličky a celý čas som  sedel na svojom mieste. Ak tvrdíte,

že som  opustil miestnosť, a preto  som nebol vyvolaný, žia-

dam, aby bol konfrontovaný  záznam televíznych kamier, resp.

kamier, ktoré  snímajú poslanecké lavice. A žiadam, aby  ste

urobili  nápravu, aby  neboli poslanci  nevyvolaní, ak  boli

prihlásení do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre,  pán  poslanec. O tomto  bode  programu  sa bude

prakticky  ešte raz  rokovať od  šiestej hodiny.  Budete mať

možnosť  prihlásiť sa. Ak som vás ozaj  nevidel, beriem to a

ospravedlňujem sa.  Ale vy ste  tu vtedy nesedeli.  Ak je to

však tak, ospravedlňujem sa.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     len pre záznam mi dovoľte,  aby som v mene poslaneckého

klubu DÚ a ďalších poslaneckých klubov protestoval proti to-

mu, že  minister vnútra nezaujal  stanovisko k takej  vážnej

téme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžete mať len procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcem, aby to bolo v zápise. To je procedurálne. A žia-

dam, aby ste zabezpečili vystúpenie ministra vnútra na mimo-

riadnej schôdzi k tejto problematike.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Národná   rada  Slovenskej   republiky  na  decembrovej

schôdzi má prerokovať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky na rok 1998.

 

     Podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom  kontrolnom  úrade Slo-

venskej republiky na požiadanie Národnej rady Slovenskej re-

publiky  vypracúva pre  jej potreby  Najvyšší kontrolný úrad

stanovisko k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni, návrh uznesenia, v ktorom Ná-

rodná rada žiada Najvyšší kontrolný úrad o vypracovanie sta-

noviska, máte ako tlač číslo 833.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Hrušovský,  procedurálny návrh? Pán posla-

nec Csáky? (Hlas z pléna.) Tomuto nerozumiem.

 

     Dajte slovo pánu poslancovi Hrušovskému.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  predsedajúci,  chcel  som  požiadať  o polhodinovú

prestávku po odhlasovaní tohto bodu programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pristúpime k uzneseniu, ktoré predniesol predseda výbo-

ru  pán Maxon.  Ide o uznesenie, ktorým  Národná  rada žiada

Najvyšší kontrolný úrad o vyjadrenie sa k zákonu o rozpočte.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, na žiadosť klubov je do

17.00 hodiny prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v rokovaní  ďalším  bodom  programu,

ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriad-

ku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom pois-

tení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvo-

vých, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v zne-

ní neskorších predpisov.

 

     (Šum v sále.)

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  788. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny  pani Oľga Kelto-

šová.

 

     Prosím pani ministerku o vystúpenie.

 

 

 

Ministerka práce, socálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa  článku 40 Ústavy  Slovenskej  republiky má každý

právo na  ochranu zdravia. Na  základe zdravotného poistenia

majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na

zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

 

     Preto navrhujem podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Národnej rade Slovenskej republiky, aby

sa uzniesla na skrátenom  legislatívnom konaní o vládnom ná-

vrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriad-

ku v znení neskorších predpisov, ako aj zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom pois-

tení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvo-

vých, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v zne-

ní neskorších predpisov.

 

     Podotýkam, že s predloženým  návrhom na skrátené legis-

latívne konanie vyjadril súhlas Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci na svojom

rokovaní 6. októbra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu môjho návr-

hu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  poveril  ako spoločnú spravodajkyňu

pani poslankyňu Aibekovú. Prosím, aby informovala o priebehu

prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som vám  predniesla informáciu Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, tlač 788.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1807 z 22. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené  legislatívne  konanie o vládnom  návrhu zákona,  ktorý

pred chvíľočkou zdôvodnila ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny pani Oľga Keltošová,  na prerokovanie Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci v termíne do 7. novembra 1997.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej 44. schôdzi výboru dňa 6. novembra 1997. Výbor súhla-

sil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom návrhu zákona (tlač 788) a odporučil  Národ-

nej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť

súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej

republiky prerokuje v skrátenom  legislatívnom konaní na 35.

schôdzi.

 

     Súčasťou informácie  je aj návrh  na uznesenie Národnej

rady Slovenskej  republiky, preto mi  dovoľte, aby som  pod-

statnú časť z neho uviedla.

 

     "Národná rada  Slovenskej  republiky  podľa § 89 ods. 1

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky na návrh vlády súhlasí s tým, že prerokúvaný vládny návrh

prerokuje Národná rada Slovenskej  republiky v skrátenom le-

gislatívnom konaní na 35. schôdzi."

 

     To by bolo odo mňa ako od spoločnej spravodajkyne všet-

ko.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že

za klub KDH sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mikolášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa väčšmi dotknúť tohto zákona až vtedy, keď bude

v prvom čítaní schválený. Ale  chcem povedať a zopakovať to,

čo hovorili kolegovia pri schvaľovaní programu tejto schôdze

o probléme skráteného legislatívneho konania.

 

     Myslím si,  že v tomto prípade  zákon, ktorý chce vláda

predložiť, má  takú povahu, že  mu treba venovať  dostatočnú

pozornosť. Treba nájsť systémové riešenia. A systémovým rie-

šením určite bude, aby výkony, ktoré sa požadujú od zdravot-

níckych  zariadení, od  jednotlivých poskytovateľov zdravot-

nej starostlivosti, boli  platené z prostriedkov tej ustano-

vizne, ktorá tieto výkony  žiada, to znamená Sociálnej pois-

ťovne. Preto, keď mi dovolíte, vystúpim znova pri prerokúva-

ní merita  veci. Teraz chcem  len naznačiť alebo  navrhujem,

aby nebolo toto skrátené legislatívne konanie akceptované.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, nemám  viac písomných

prihlášok.  Pýtam sa,  či sa  ešte chce  niekto prihlásiť do

rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ftáčnik. Uzatvá-

ram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Pani  ministerka, pokiaľ  viem, i keď  sa  problematika

v prerokúvaní novely Liečebného  poriadku týka Sociálnej po-

isťovne,  ale  nie  ste  ministerkou  zdravotníctva, a musím

s údivom  konštatovať, že  túto novelu  predkladá ministerka

práce  a sociálnych  vecí, hoci  táto problematika  výsostne

patrí do rezortu ministerstva zdravotníctva. Niečo sa zmeni-

lo?

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vaša faktická  poznámka môže byť k vystú-

peniu pána poslanca Mikolášika, a nie k tomuto.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Možno som sa zle prihlásil, alebo som vám nepovedal, že

som sa chcel spýtať  procedurálnou otázkou navrhovateľa. Tak

sa pýtam  už teraz, pretože určite  bude pani ministerka ho-

voriť v záverečnom  slove, čo spôsobilo  tú nezvyklú vec, že

tento zákon, ktorý je vlastne opravou toho predchádzajúceho,

tej  predchádzajúcej novely, nepredkladá, tak  ako v minulom

rokovaní, minister zdravotníctva,  ale ministerka práce, so-

ciálnych vecí a rodiny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     budem prezentovať troška odlišný názor, ako prezentoval

môj predrečník,  ktorý hovoril, že nie  je potrebné skrátené

konanie. V tomto  prípade  musím povedať, že z tých 16 návr-

hov,  ktoré  predložila  vláda, mi v tomto  prípade najmenej

prekáža, že bude skrátené konanie.

 

     Ale rád  by som vám  vysvetlil, prečo si  myslím, že je

nedobré, že vôbec došlo k tomu, aby sme sa týmto zákonom za-

oberali. Súvisí to totiž s vami, ktorí sedíte v strednom ra-

de a ste príslušníkmi vládnej  koalície. Rád by som vám pri-

pomenul ten moment, vážené kolegyne  a kolegovia, keď ste sa

rozhodli, že  nebudeme odkladať tretie  čítanie, tak ako  to

predpokladá zákon,  napriek tomu, že  sme  schválili v tomto

zákonodarnom zbore pri druhom  čítaní 46 pozmeňujúcich návr-

hov. Pani spravodajkyňa bola tiež spravodajkyňou, predložila

návrh a vy ste bez ďalšieho rozmyslu schválili návrh, aby sa

skrátilo, aby sa hneď prešlo k tretiemu čítaniu, pretože ste

nechceli  počúvať a nepočúvali ste  hlasy, ktoré  predniesol

pán kolega Komlósy, ktorý upozorňoval  na to, že nikto z nás

nemal čas prečítať si 46 pozmeňujúcich návrhov, aby posúdil,

či tam  náhodou  nedošlo k nejakej vecnej alebo  inej chybe,

ktorá sa má odstrániť a opraviť v treťom čítaní.

 

     Pán predseda  Národnej rady sa obracal  na mňa, keď som

si dovolil  v treťom čítaní vystúpiť,  načo vlastne vystupu-

jem, a upozorňoval ma, že  nie je potrebné školiť poslancov,

že vedia, načo je tretie čítanie.

 

     Áno, vážení kolegovia, boli ste spupní, boli ste namys-

lení, ale ukázalo  sa, že ste boli babráci.  (Hlasy v sále.)

A spôsobili ste to, kolegovia... To sú vážne slová. Vážim si

slová a vysvetlím vám prečo. Ako vysvetlíte, prosím vás, to-

to? Cestoval som vo vlaku s mladým robotníkom, ktorý pracuje

na stavbe Národnej banky. Povedal mi: "Bol som minule práce-

neschopný a doktor mi  povedal, že mi nevypíše práceneschop-

nosť, až keď si zaplatím šek na 30 korún, a potom vraj môžem

prísť a budem mať PN-ku."  To ste  urobili,  kolegovia. Toto

urobila  Národná rada  tým, že  jednoducho neschválila návrh

alebo názor, aby sme si  dali časový priestor a posúdili, či

náhodou nie sú v zákone  vecné alebo legislatívne chyby. Po-

dľa mňa,  toto môže byť dobrým  poučením pre všetkých, ktorí

sa budú ponáhľať.

 

 

     Je to vecná chyba, viem, že to nie je legislatívna chy-

ba, ale vecnú chybu bolo možné nájsť, ak by bol na to časový

priestor.  Ak  schválite 46 pozmeňujúcich  návrhov a vzápätí

schválite návrh,  aby sa hneď o zákone  rozhodovalo v treťom

čítaní, nie  je absolútne žiadny priestor,  aby si ktokoľvek

stihol 46 návrhov podrobne preštudovať a posúdiť, či nedošlo

k legislatívnej alebo k inej chybe. Takýto je problém. Preto

dnes rokujeme o tom, aby sme zahasili problém. Ako vysvetlí-

me ľuďom,  ktorí dnes chodia  po návrh na  práceneschopnosť,

návrh na liečenie, že k takejto  chybe došlo? Spôsobili sme,

že sme  síce zobrali túto  povinnosť zdravotným poisťovniam,

ale  nedali sme  ju Sociálnej  poisťovni, čo  by bolo  jedno

z možných riešení alebo by sme jednoducho tento návrh nepri-

jali. To znamená, na plénum sa dostala vecne nedomyslená vec

a mohli sme ju, netvrdím, že sme ju museli, ale mohli sme ju

objaviť v treťom čítaní.

 

     Rád by som  vás upozornil, aby ste pamätali  na to, keď

budeme apelovať, aby sa vo vážnych zákonoch, kde je veľa ná-

vrhov, konalo tretie čítanie, pretože len v takom prípade sa

dá prísť na  chyby tohto druhu a zabrániť  tomu, aby sme me-

siac na  to, ako sme prijali  zákon, museli prijímať novelu,

a to ešte v skrátenom  konaní,  ktoré má byť  výnimočným ná-

strojom na prerokovanie legislatívnych návrhov zákonov.

 

     Kolegyne a kolegovia, tie tvrdé slová som zvolil preto,

lebo odmietam niesť za to zodpovednosť. Apeloval som v tomto

parlamente  na  vaše  svedomie a na  to, aby  ste  vytvorili

priestor na prerokúvanie zákona v treťom  čítaní, tak ako to

predpokladá rokovací  poriadok. Ak som  vás tým urazil,  ne-

chcel som to urobiť. Ale spomeňte si na to, keď budeme roko-

vať o ďalších  vážnych veciach, aby  ste sa dotkli konkrétne

ľudí, ich potrieb a záujmov.

 

     Chcem urobiť ešte jednu  poznámku, pretože nemienim vy-

stupovať k ďalším 15 skráteným konaniam.

 

     Keď som si prečítal návrh programu tejto schôdze, musím

vám povedať, že som bol  šokovaný. Šokovaný z toho, že tento

štát je v ohrození. V ohrození preto, lebo  keď si prečítate

§ 89 ods. 3, tak skrátené  konanie sa používa  vtedy, keď sú

ohrozené základné  práva a slobody, keď  je ohrozená bezpeč-

nosť občanov, keď hrozia štátu mimoriadne hospodárske škody.

Tým, že  vláda  schválila 16 skrátených  konaní - toto jedno

dajme nabok, vysvetlili  sme si, prečo k nemu  prišlo -, ale

tých 15 skrátených konaní nasvedčuje, že štát je v ohrození,

že sa  tu deje čosi nenormálne.  Áno, je to tak.  Pamätám si

totiž, že kolega Cabaj  informoval o tom, že bude mimoriadna

schôdza, na  ktorej by sme  schválili prvé čítania  zákonov,

tak ako  to predpokladá rokovací poriadok.  Teraz sa pustíme

do neprebádanej veci, keď budeme na kolene za týždeň vyrábať

zákony, budeme ich  schvaľovať a prijímať a tomu bude zodpo-

vedať aj ich  kvalita. Nie na to sme  prijímali rokovací po-

riadok, aby  sme takto postupovali. Ešte  raz opakujem, štát

je  podľa  všetkého v ohrození. A chcem  sa  opýtať,  kto ho

ohrozuje. Musím odpovedať, ohrozuje ho vládna koalícia.

 

     (Prejavy nesúhlasu v sále a zároveň potlesk.)

 

     Vládna koalícia - vysvetlím,  čo mám na mysli. Ohrozuje

ho vládna koalícia svojou neschopnosťou presadiť svoje ciele

a zámery normálnou procedurálnou parlamentnou cestou.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Slovo  má pani  poslankyňa Aibeková  ako spravodajkyňa,

ktorá má právo sa ku všetkému vyjadriť.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Bola som spoločnou  spravodajkyňou k Liečebnému poriad-

ku, a preto som považovala  za svoju morálnu povinnosť vziať

si spravodajstvo aj k tomuto  bodu programu. Je mi veľmi ľú-

to, že taký erudovaný poslanec, za ktorého som doteraz pova-

žovala pána poslanca Ftáčnika, sa  zníži k urážkam, a ani si

nedá námahu,  aby si pozrel výsledky  hlasovania o Liečebnom

poriadku.

 

     Vážený pán poslanec, za  ten pozmeňujúci návrh, bolo to

v spoločnej  správe, ste  hlasovali aj  vy. (Potlesk.)  Čiže

výsmech je aj  voči vám. (Ruch v sále.)  Nechcela som reago-

vať, ale  vy ste povedali, že to spôsobila koalícia, stredný

rad, čo  si vyprosujem. Nechcela  som hovoriť k  tejto téme.

Ale novinári neurobili nič iné  ako to, že tento problém ho-

dili na krk len  koalícii. Pritom  problém vznikol vo výbore

pre zdravotníctvo a sociálne  veci,  kde sa predovšetkým  za

túto zmenu zasadzovali opoziční poslanci ako lekári a my sme

za to hlasovali. Oni sa k tomu našťastie aj dnes hlásia. Ale

medzitým som  si musela  vypočuť a prečítať plno  urážlivých

slov v novinách, kde nás  nazývali hlupákmi, a pritom si ni-

kto nedal  námahu a nikto  sa vo výbore  nespýtal, ako tento

problém  vznikol,  pretože z vecného  hľadiska  by  skutočne

platbu  za sociálne  výkony mala  platiť Sociálna poisťovňa.

Ale  keďže  tento  problém  nebol  doriešený,  tak  preto tu

dochádza k tejto urýchlenej novele. Situáciu na trhu vlastne

využili  odštátnení lekári,  ktorí začali  žiadať platbu  za

tieto výkony priamo od pacientov. Keď tento problém vznikol,

myslím si, že je povinnosťou parlamentu, aby ho aj napravil.

 

     O probléme môžeme diskutovať a my o ňom v našom gestor-

skom výbore  skutočne hodiny a hodiny rokujeme. Ale, pán po-

slanec, skutočne,  tento návrh bol v spoločnej  správe, čiže

vôbec sa netýkal tretieho čítania, v druhom čítaní na zákla-

de 15 podpisov odzneli  celkom iné pozmeňujúce návrhy, ktoré

tento problém  nespôsobili. Čiže buďte vecný,  prosím, a keď

sa niečo stalo, neotĺkajte to o hlavu  koalícii, ale vstúpte

sami  do svojho  svedomia. Vy  ste za  to rovnako hlasovali,

zdržal sa iba jeden jediný poslanec, a to bol poslanec HZDS.

Prosím, povedzme si túto pravdu tak, ako je. (Potlesk a ruch

v rokovacej miestnosti.)

 

     Samozrejme, že  spoločnú správu som  konzultovala s od-

borníkmi. Písomne  som si dala bod  po bode spracovať nielen

v legislatíve ministerstva zdravotníctva,  ale aj v legisla-

tíve Národnej  rady. Čiže nehovorte,  že sa tu  pristupovalo

nezodpovedne. Skutočne som k Liečebnému poriadku pristupova-

la maximálne  zodpovedne. Dostala som  za to pochvalu  aj od

opozičných poslancov. Tento problém  sme nespôsobili tým, že

by sme sa tomu dostatočne nevenovali, pretože to bolo v spo-

ločnej správe a na spoločnú  správu  ste mali nielen hodiny,

ale dni a mohli ste si  tento problém  dôkladne preštudovať.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Chcel by som vystúpiť, pán predseda, v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      som  uzavrel  možnosť  prihlásenia  sa do rozpravy.

(Hlasy z pléna.)

 

     Pán poslanec, máte faktickú poznámku.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Nepamätám sa,  že by ste boli  uzatvorili rozpravu, ale

zrejme máte pravdu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To azda nie je pravda.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Toľko  lapsusov ste  tu už  urobili, pán  predseda, tak

môže byť pravda aj niečo iné, ako tvrdíte vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte hovoriť k diskutujúcemu, a nie ku mne.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Dovoľte  mi veľmi  stručne uviesť toto. Predovšetkým si

myslíme, že  ide o nesystémovú  zmenu, ktorú dnes  predkladá

vláda bez ohľadu na to, kto hlasoval v priebehu schvaľovania

tohto zákona.

 

     To, o čom  ideme  dnes  rokovať, schválili legislatívci

ministerstva  zdravotníctva a aj legislatívci Národnej rady.

Myslím si, pani ministerka, keď  si pozriete zákon o Sociál-

nej poisťovni, že vytvára dostatočný priestor na to, aby So-

ciálna poisťovňa platila veci, ktoré si objednáva u zdravot-

níkov. Tento  návrh je zavádzajúci a nie je správny. Vo svo-

jom  odôvodnení ste  sa vôbec  nevenovali práve  tejto časti

a veľmi ľahko ste to vyriešili tým, že súčasné zákonodarstvo

nedovolí toto hradiť Sociálnou  poisťovnou. Podľa mňa to nie

je pravda. Ale pretože si určite schválite skrátené legisla-

tívne konanie, vystúpime potom s expertízou, že Sociálna po-

isťovňa  zo  zákona  podľa § 38,  ktorý  hovorí  o používaní

správneho fondu,  môže tieto veci  hradiť, ale zase  hádžete

horúci zemiak nesolventnosti na zdravotníkov. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     pokiaľ  ide o obsah  vystúpenia  pána poslanca Ftáčnika

v prvej časti - význam tretieho čítania, myslím si, že je to

jasné každému,  kto si preštudoval rokovací  poriadok. To je

prvá časť môjho vystúpenia.

 

     Druhá časť - použitím  výrazu "babráci, vy ste babráci"

sa  cítim  urazený a v súlade s rokovacím  poriadkom  žiadam

oficiálne ospravedlnenie sa pána poslanca od rečníckeho pul-

tu. (Potlesk.)

 

     Inak budem nútený postúpiť  celú vec mandátovému a imu-

nitnému výboru na ďalšie konanie. To je všetko. (Prejavy ne-

súhlasu v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani  doktorka Aibeková,  myslím si,  že celý  problém,

ktorý sa otvára, je  problémom urýchleného rokovania k týmto

záležitostiam. Liečebný poriadok má ešte aj ďalšie nedostat-

ky,  ktoré sa  ukazujú  práve v období,  keď sa  tento zákon

uplatňuje v praxi. Vieme,  že nedostatky sa týkajú napríklad

preskripcie liekov v kontakte s pacientom v prvom slede, tý-

kajú sa niektorých organizačných  záležitostí, a práve tieto

nedostatky sa  budú objavovať aj ďalej.  Som presvedčený, že

Liečebný poriadok sa bude novelizovať ešte mnohokrát. A pre-

to si myslím, že urýchlené rokovanie formou skráteného kona-

nia k takému vážnemu zákonu, ktorý sa týka zdravia nás všet-

kých, by nemalo byť  prípustné a mali by sme tomuto problému

venovať dostatok času.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážená pani spravodajkyňa,

 

     rád by som stručne zareagoval na vaše vystúpenie. Chcem

vám povedať, že som vôbec nehovoril o veci samej. V tej veci

mám rovnaký názor ako vy, a preto som hlasoval za ten návrh,

že by platby, o ktorých hovoríme, mala zabezpečovať Sociálna

poisťovňa. Čiže  názor, ktorý ste  tu prezentovali, podpisu-

jem, preto  som za ten návrh  hlasoval. Ale chcem povedať...

(Hlasy v sále.) Moment, vyjadril som sa k veci, a čas mi be-

ží, rád by som to dokončil a veľmi vecne bez nejakej urážky.

 

     Vyjadroval som sa k tomu, že  ako poslanec som si aj ja

a mnoho ďalších kolegov, ktorí si chceli pozrieť veci, ktoré

boli schválené - a to sa dopredu nikdy nevie, ktoré schvále-

né budú a ktoré  nebudú -, chcel  som  preštudovať, porovnať

a možno by sme  prišli na tú chybu. Nič iné  som nepovedal a

z toho som  obvinil  všetkých  kolegov, ktorí veľmi rýchlo a

s takým nejakým  nadhľadom hlasovali za to,  že poďme rýchlo

hlasovať, lebo chceme mať  Liečebný poriadok uzavretý. O tom

som hovoril pri pulte, ale k veci samej som sa nevyjadroval.

Pretože v tom mám rovnaký  názor ako vy, pani spravodajkyňa,

a verím,  že  ho  uplatníme v prvom,  druhom a treťom čítaní

o návrhu, ktorý nám teraz predložila vláda.

 

     Čiže moje  vystúpenie smerovalo k tomu,  aby sme naozaj

tu procedúru, o ktorej teraz hovoril kolega Švec, nenáhaňali

tam, kde je to nenáležité, lebo sa môžu stať chyby, ktoré by

sme možno boli schopní jednoducho odhaliť, keby sme si na to

dali čas.  Nič iné nás nenáhaňa,  len naša vlastná zodpoved-

nosť za kvalitu  zákonov. Keď sa takto budeme  na veci poze-

rať, budeme zhodní medzi koaličnými aj opozičnými lavicami.

 

     Chcem povedať, že nie som človek, ktorý sa snaží vytvá-

rať nejaké konfrontácie, a reagujem  na vyhlásenie alebo vý-

zvu pána poslanca Sečánskeho tým,  že nemám problém, aby som

sa ospravedlnil a ospravedlňujem  sa všetkým tým, ktorých sa

môj výrok  dotkol. Nemám s tým žiadny  problém,  ale prosím,

aby sme sa navzájom počúvali.  To som hovoril minule, to ho-

vorím teraz a budem  to hovoriť    dovtedy, kým si v tomto

nenájdeme nejaké porozumenie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     pán poslanec Sečánsky  žiadal ospravedlnenie od rečníc-

keho pultu od pána  poslanca Ftáčnika. Pán poslanec Ftáčnik,

chcem povedať, že aj ja sa pripájam k pánu poslancovi Sečán-

skemu, aby  ste sa ospravedlnili od  rečníckeho pultu. To je

po prvé.

 

     Po druhé, nie my sme  dali sťažnosť na Ústavný súd, ús-

tavnú sťažnosť,  aby sa Liečebný poriadok  prijímal vo forme

zákona.  Samozrejme,  celé  konanie  mohlo  byť veľmi rýchle

a promptné, keby sa bolo bývalo  postupovalo tak, ako sa po-

stupovalo  predtým. To  znamená, že  sa mohol  prijímať inou

právnou formou  ako touto, lebo je  naozaj veľmi nepraktická

a z hľadiska zabezpečenia  zdravotnej starostlivosti občanov

najmenej vhodná, i keď v súlade s ústavou, tak ako je to te-

raz.

 

     A po tretie, už raz  som povedal, pán poslanec Ftáčnik,

že sa hráte na osvetového dôstojníka parlamentu, vznášate sa

kdesi ako olympský boh Hermes... (Hlasy z pléna.), ktorý je-

diný je  schopný tlmočiť to,  aké sú rozhodnutia  parlamentu

múdre, alebo nie  celkom v súlade s vašou  predstavou o múd-

rosti poslancov. V tomto prípade by bolo naozaj  načase, aby

ste sa prestali  hrať na osvetového  dôstojníka a aby ste sa

zbavili reziduí z vašej bývalej funkcie pred rokom 1989.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikolášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem reagovať na  vyjadrenie pani spoločnej spravodaj-

kyne. Vôbec si nespomínam na to, že by poslanci opozície bo-

li zodpovední za to, za čo zodpovedná vláda. Vláda má v tom-

to prípade  zákonodarnú iniciatívu. Z Liečebného poriadku sa

vynechalo platenie úkonov za sociálne záležitosti. Určite to

nie je zodpovednosť opozičných poslancov. Chceme, aby to bo-

lo koncepčne  riešené, ale určite to  nie je tak, že  by sme

azda my opoziční poslanci žiadali, aby sa to celkom vynecha-

lo, aby si  občania u lekárov museli za  tieto úkony platiť.

Od tohto sa určite ostro dištancujem.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

 

     mám procedurálny návrh podľa § 34 rokovacieho poriadku,

aby Národná rada  požiadala podľa § 20 ods. 3 pána  ministra

zdravotníctva o účasť  na dnešnom  rokovaní. (Potlesk.) Táto

právna povinnosť  vyplýva z článku 85 Ústavy  Slovenskej re-

publiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Beriem to, ale ako viete,  pán minister je v zahraničí.

Preto je tu pani ministerka  práce, sociálnych vecí a rodiny

poverená, aby to navrhla.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Budeme pokračovať.

 

     Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Práve sme sa dozvedeli, že pán minister je v zahraničí,

hoci to mohla povedať alebo  pani ministerka, či vy pri uvá-

dzaní tohto zákona. Preto  dávam procedurálny návrh, aby sme

preložili tento bod programu, keď tu bude pán minister zdra-

votníctva, vzhľadom na to,  že chybu, ktorú vlastne riešime,

teraz  spôsobilo  ministerstvo  zdravotníctva, a nie  žiadni

opoziční poslanci ani parlament. (Reakcia poslancov.)

 

     Neskáčte mi, kolegovia, do reči, nechajte ma dohovoriť,

lebo hodiny idú pomaličky. Buďte takí láskaví.

 

     Čiže dávam procedurálny návrh, lebo ma tu prerušujú ko-

legovia, aby sme  presunuli ten bod - neviem,  kedy bude mi-

nister zdravotníctva na území tohto  štátu -, aby sme prero-

kúvali tento bod vtedy,  keď tu bude minister zdravotníctva,

a žiadam,  aby sa o tomto  mojom  procedurálnom  návrhu dalo

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh. Budeme hlasovať o tomto návr-

hu pána poslanca Lauka.

 

     Prosím, pezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže stratili sme pár minút. Budeme pokračovať.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, keďže sa  už nikto ne-

hlási s faktickou pripomienkou, končím rozpravu.

 

     Pýtam sa pani ministerky, či chce vystúpiť.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     len  veľmi  stručne.  Podľa  rokovacieho poriadku vlády

predkladala som tento  materiál v súlade s rokovacím poriad-

kom ako iniciatívny. Na tom istom pléne máte schválený prog-

ram, kde minister financií  iniciatívne predkladá dve novely

zákona o Sociálnej poisťovni. Vláda to môže urobiť, takže ja

to iniciatívne predkladám.

 

     Pokiaľ ide - to je  odpoveď  pre pána  poslanca Lauka -

o otázku  skráteného legislatívneho  konania, myslím  si, že

pán poslanec Ftáčnik - aj  keď dosť razantným spôsobom - vy-

svetlil  opodstatnenosť skráteného  legislatívneho  konania,

najmä  pokiaľ ide o to,  aby  negatívne  dosahy, pokiaľ  ide

o platby za určité tzv. zdravotné úkony, nepociťoval občan.

 

     A k tým  ostatným, pán  poslanec  Šagát,  potom v rámci

rozpravy k samotnému  zákonu vysvetlím  okolnosti, o ktorých

ste hovorili.

 

      Takže prosím o podporu skráteného legislatívneho kona-

nia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pani spravodajkyne, či ešte chce vystúpiť.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale vzhľadom  na atmo-

sféru, ktorá  sa tu vytvorila, musím  vystúpiť a obhájiť mi-

nisterstvo zdravotníctva.

 

     Tieto body, o ktorých dnes rokujeme, ministerstvo zdra-

votníctva v Liečebnom poriadku nepredložilo. Vznikli skutoč-

ne ako iniciatívne návrhy vo  výbore pre zdravotníctvo a so-

ciálne veci.  Preto si myslím, že  je našou povinnosťou, aby

sme tieto body  vrátili späť. A veľmi ma  mrzí, pán poslanec

Švec, že vy ako lekár s veľkým uznaním vo verejnosti  nepod-

porujete skrátené legislatívne  konanie. Dúfam, že nechcete,

aby občania u odštátnených  lekárov prvého kontaktu platili.

Som veľmi  rada a dúfam, že  podporíte skrátené legislatívne

konanie, pretože preto vzniklo.

 

     Páni poslanci  Mikolášik a Lauko, je tu spoločná zodpo-

vednosť parlamentu, a nie  vlády, pretože vládny návrh neob-

sahoval tieto  dva paragrafy, o ktorých  rokujeme. Práve na-

opak, našli podporu u nás vo výbore a ako hovorím, boli pre-

rokované  so zodpovednými  pracovníkmi legislatívy.  Ale pán

poslanec  Ftáčnik celú  situáciu obrátil  teraz úplne niekam

inam a začal tým, že sa  obrátil na stredný rad, čiže na po-

slancov HZDS, a preto som mu povedala, že aj on je zodpoved-

ný za toto a svojej zodpovednosti sa nemôže vzdať.

 

     Takže navrhujem, aby sme toto uznesenie, ktoré som pre-

čítala, prijali a aby sme  odporučili návrh, aby postúpil na

skrátené legislatívne konanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani spravodajkyňa.

 

     Takže  pristúpime k hlasovaniu  o uznesení, ktoré  bolo

prečítané.  Ide o uznesenie, ktorým  Národná  rada vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto zákona v skrátenom konaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 7 poslanci.

 

     Takže sme odsúhlasili skrátené konanie.

 

     Pristúpime teda k prvému čítaniu

 

     o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 98/1995 Z. z. o

Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zá-

kon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových  a občianskych zdravot-

ných poisťovní v znení neskorších predpisov.

 

     Tento návrh ste dostali ako tlač 789. Návrh na pridele-

nie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národnej

rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1808.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj teraz tento

návrh zákona odôvodní pani ministerka Keltošová.

 

     Prosím, pani ministerka, o vaše zdôvodnenie.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako sa už povedalo,  dôvodom predloženia tohto vládneho

návrhu je najmä zabrániť negatívnym dosahom na občanov v sú-

vislosti s úhradami za  zdravotné  výkony potrebné na  účely

sociálneho zabezpečenia. Tieto si  totiž po schválení zákona

číslo 251/1997 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady číslo

222, musia občania platiť  sami. Vylúčením úhrad zdravotných

výkonov  potrebných  na  účely  sociálneho zabezpečenia, ne-

uhrádzanie  zdravotných  výkonov  súvisiacich s posudzovaním

zdravotnej spôsobilosti nezamestnaných na  prácu, ako aj no-

voustanovený prechod povinnosti  ďalšej úhrady ústavnej sta-

rostlivosti zo zdravotného poistenia  na príslušný orgán so-

ciálneho zabezpečenia  alebo na obce v takom prípade, ak ne-

utvoria  podmienky na  poskytovanie pomoci  osamelo žijúcemu

poistencovi odkázanému na pomoc v rámci sociálnej starostli-

vosti, treba považovať za nesystémový krok.

 

     V prvom prípade ide  navyše o porušenie ústavného práva

občana  na  ochranu  zdravia,  v druhom  prípade  prenesením

pôsobnosti na príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, t. j.

na okresný úrad a krajský úrad, vznikne dosah na štátny roz-

počet uprostred rozpočtového roka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prosím o pokoj.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Podľa § 113 zákona  číslo 100/1988 Zb. o sociálnom  za-

bezpečení v znení neskorších  predpisov  sú zdravotnícke za-

riadenia povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť

zdravotný  stav občanov,  podávať lekárske  nálezy, posudky,

správy o priebehu choroby a potrebné  podklady, ktoré sú po-

trebné  pri rozhodovaní v oblasti  sociálneho  zabezpečenia.

Diagnostikovanie choroby a hodnotenie  zdravotného  stavu je

vo výlučnej  pôsobnosti  príslušných lekárov v zdravotníctve

spojené so zodpovednosťou za obsah lekárskeho nálezu, posud-

ku, správy o priebehu choroby a za určenie potrebnej liečby.

 

     Na základe  toho možno konštatovať, že  ide o neoddeli-

teľnú súčasť poskytovania  zdravotnej starostlivosti a napĺ-

ňania liečebného  účelu a až v nadväznosti na to môže pokra-

čovať  lekárska posudková  činnosť sociálneho  zabezpečenia,

ktorej obsahom je posudzovanie zdravotného stavu a pracovnej

schopnosti  občana v rozsahu ustanovenom  zákonom Slovenskej

národnej rady číslo 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho

zabezpečenia v znení  neskorších predpisov.  Na zabezpečenie

tohto postupu je potrebné opätovne upraviť ustanovenia o vy-

konávaní zdravotných výkonov  na účely sociálneho zabezpeče-

nia a ich  konkretizáciu  aj v prílohách  zákona o Liečebnom

poriadku tak, ako boli účinné do 30. septembra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Opäť dávam slovo pani poslankyni Aibekovej, ktorá je aj

v prvom čítaní určená výborom ako spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona (tlač 789) ako spravodajkyňa určená Výborom Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci.

 

     Predmetný  návrh zákona  bol zaradený  do programu  35.

schôdze na  prvé čítanie na základe  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne

konanie, ktoré  sme pred chvíľou  schválili. Predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.  Predpokladám, že  prípadné  zmeny a spresnenie návrhu

zákona budú predložené v rozprave  najmä v rámci druhého čí-

tania  vo  výboroch  Národnej  rady  Slovenskej  republiky a

v rámci druhého a tretieho  čítania na schôdzi Národnej rady

Slovenskej  republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu

zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1808 z 22. októbra 1997 prideliť  v druhom  čítaní  na

prerokovanie okrem ústavnoprávnemu výboru aj Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet a menu a,

samozrejme, výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 18. novembra 1997, vrátane gestorského.

 

 

 

     Ak tento návrh schválime, navrhujem, aby sa druhé číta-

nie v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo 19. no-

vembra ako prvý bod programu.

 

     Ďakujem pekne. To je spoločná správa.

 

     Pán predseda, skôr ako otvoríte rozpravu, chcela by som

poprosiť kolegov z KDH, aby sa  nesprávali  takým arogantným

a vyrušujúcim spôsobom, pretože  tu naozaj spravodajca potom

nemôže pracovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Páni  poslanci, poslankyne,  otváram  rozpravu k tomuto

bodu programu s konštatovaním, že som  nedostal  žiadnu pri-

hlášku. Preto sa pýtam, či  sa niekto hlási do rozpravy. Pán

poslanec Šagát a pán  poslanec  Mikolášik. Uzatváram možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Šagáta.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     dovoľte mi, aby som krátko povedal názor na uvedenú no-

velu Liečebného poriadku, krátko, myslím tentoraz úplne váž-

ne.

 

 

     Je skutočne  prekvapujúce, zarážajúce, ešte  by sa dalo

povedať niekoľko  ďalších prívlastkov, že  kľúčový zákon re-

formy zdravotníctva  prednáša z poverenia  vlády pani minis-

terka, z poverenia vlády  tak urobil  pán štátny tajomník vo

výbore. Myslím si, že žiadny minister by si nemal vziať mož-

nosť urobiť  novelu zákona, keď je  to jeden z najzákladnej-

ších zákonov, ktorý robí zdravotnú politiku štátu. Ale je to

tak a analyzujme, prečo k tomu došlo.

 

     Tu prebiehala diskusia, kto ako rýchlo hlasoval a za čo

hlasoval. Ako iste viete,  my sme novelu Liečebného poriadku

odmietali aj termínovo. K 1. októbru v priebehu  rozpočtové-

ho roku robiť finančný  zásah do systému zdravotného poiste-

nia, do podmienok platenia za výkony je absolútne nesystémo-

vé. Veľmi ste sa ponáhľali  bez toho, aby sme momentálne ho-

vorili o obsahovej  časti toho zákona. A ako  vidno z nových

poznatkov,  musím  vám  povedať, že  pravdepodobne v januári

alebo februári  prídeme s novelou my, pretože vydokladujeme,

aké miliónové škody tento zákon len v liekovej politike pri-

niesol, prináša a bude prinášať. A potom som zvedavý, kto si

zoberie na zodpovednosť v tejto snemovni a z predkladateľov,

keď vydokladujeme miliónové straty  na liekoch, kto tu potom

ako bude  rozprávať, kto je  za čo zodpovedný a kto  nahradí

tie peniaze. To som veľmi zvedavý.

 

       nebudem  hovoriť o iných  medicínskych  nezmysloch,

ktoré  sa tam  dostali, ale "es kommt der Tag" - príde deň a

budeme tu o tom hovoriť.  Potom budem prosiť, aby vláda opäť

delegovala  pani  ministerku  práce,  aby  prišla predkladať

a odôvodňovať ten zákon.

 

     Nesystémovú zmenu, o ktorej  sme hovorili vo výbore Ná-

rodnej rady,  prijal aj pán štátny  tajomník, pretože nás vo

výbore Národnej rady informoval, že ministerstvo práce a so-

ciálnych  vecí v rámci systémových  zmien v sociálnej  sfére

chce zmeniť aj  posudkovú činnosť a chce ju  platiť. My sme,

samozrejme, iniciovali  túto zmenu, aby  tieto výkony platil

objednávateľ,  pre ktorého  potreby sú  tieto výkony robené,

iniciovali sme dopredu a systémovú zmenu sme v zákone o Lie-

čebnom poriadku urobili. Ak bolo  potrebné urobiť B, keď sme

urobili  A, ak  bolo potrebné  urobiť následnú  legislatívnu

zmenu, čo je otázne, a treba,  aby to pani ministerka tu vy-

svetlila,  mali  na  to  upozorniť legislatívci ministerstva

zdravotníctva. A pravdepodobne  ani pani spoločná spravodaj-

kyňa tentoraz nebude proti mne argumentovať.

 

     Všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré prešli  vo výbore, sa

prijali len  vtedy, ak boli pozitívne  odkonzultované s pra-

covníkmi legislatívcami ministerstva  zdravotníctva. To zna-

mená inkompetentnosť,  nezhoda  tohto zákona s inými, aby to

vyvolalo dokonca  následky, že občan  musí za niečo  platiť,

absolútne neprichádzala do úvahy.

 

     Potom tu bol druhý  stupeň legislatívnej kontroly, a to

bola Národná  rada. A nehnevajte sa,  určite sa ministerstvo

práce malo  možnosť dozvedieť o tom, čo  sa  tu v parlamente

deje, keď  sa prerokúva tento  zákon, a mohli  sa tieto veci

vyriešiť hneď, ak teda boli zle formulované.

 

     Ale vo výbore v druhom  čítaní, pretože vy si to schvá-

lite, samozrejme, budem argumentovať, ako je možné, pani mi-

nisterka, že  zákon o Sociálnej  poisťovni v § 38 - môžem sa

mýliť, lebo tu  nemám ten zákon -, v § 38, ktorý  určuje, na

čo  sa má  použiť správny  fond, hovorí,  že správny fond sa

používa na financovanie  činnosti orgánov Sociálnej poisťov-

ne. V § 3 sú  vymenované orgány Sociálnej poisťovne, kde po-

tom v ich činnosti - asi v § 8 - je  napísaná  aj  posudková

činnosť.

 

     My zastávame  názor, že v rámci  posudkovej činnosti na

to, aby ste ju mohli  vykonávať, musíte vyžadovať určité do-

klady vrátane  lekárskych správ, a preto  je celkom legisla-

tívne možné, zo zákona možné, aby Sociálna poisťovňa hradila

výkony. Samozrejme,  ak sme v roku 1997, a odvody  štátu  do

Sociálnej poisťovne sú na úrovni, ak sa veľmi  nemýlim, 10 %

minimálnej mzdy z roku 1994, pričom  Sociálna poisťovňa pri-

šla asi o 4 miliardy korún, ak sme v štádiu, že ministerstvo

financií  chce skrátiť  správny fond  Sociálnej poisťovne zo

4 na 3 %, tak, samozrejme,  že dnes, keď Sociálnej poisťovni

tečie do topánok, ale keď zdravotnej bude do konca roka chý-

bať 5 miliárd, treba nájsť peniaze ako zaplatiť tieto výkony

neštátnym lekárom,  ktorí odmietajú dnes  zadarmo niečo uro-

biť. Ale  nehnevajte sa, nemožno sa  im diviť, pretože musia

platiť kúrenie, prenájmy, pracovné sily, ktoré zamestnávajú,

a nemôžu dnes  sponzorovať štát. Už ho  dosť sponzorujú tým,

že  od 20. skoro  každého  mesiaca robia  bez toho, aby mali

hradené výkony, a nechcime nad to ešte vypisovanie podkladov

na sociálne  zabezpečenie, aby to hradili  alebo robili grá-

tis.

 

     Myslím si teda, že súčasný  stav zákona o Sociálnej po-

isťovni plne  postačuje na to,  aby sa mohli  hradiť výkony,

ktoré sa  spájajú so sociálnym  zabezpečením, a vôbec nie je

dôvod dávať sem túto novelu. To je prvá vec.

 

     Krátko mi ešte dovoľte, aby som spomenul prípravu záko-

na o Liečebnom poriadku. Iste  viete, že pán minister Soboňa

to riešil nižšou právnou normou,  bola to len vyhláška 220 a

221, a urobil to na základe expertného posudku pána doc. Cu-

pera, ktorý tvrdil, že takto je to možné riešiť. Odborári to

rozporovali na  Ústavnom súde, musel sa  prijať zákon o Lie-

čebnom poriadku, tak ako to jasne definuje aj pre neprávnika

ústava, že  sa zdravotná  starostlivosť poskytuje bezplatne,

tak ako to vymedzuje zákon o zdravotnom poistení.

 

     Takže, ak sme sa dostali napríklad v minulosti do vákua

a niekoľko  mesiacov  nebol  zákon, a to od  januára do mája

1995, vieme, kto bol za tým. Vzhľadom na to, čo som uviedol,

že je legislatívna úprava, aby  to mohla platiť Sociálna po-

isťovňa, je to systémové,  aby to platila, pretože neobstojí

to, čo  ste, pani ministerka, uviedli,  až na niekoľko výni-

miek,  že výkon,  ktorý  sa  spája s vyšetrením  pacienta na

potreby posudkovej činnosti, nemôže sa vylúčiť, že nie je aj

liečebný. V niektorých  prípadoch sa môže  aj pri tomto zis-

tiť, že  je porušený zdravotný  stav a vyžaduje  liečbu, ale

tieto veci sa dajú riešiť iným spôsobom.

 

     Na  základe  uvedeného  dávam  návrh  na uznesenie, aby

v zmysle rokovacieho poriadku, v zmysle § 73 ods. 3 písm. a)

Národná rada tento zákon vrátila vláde na prepracovanie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, s faktickou po-

známkou sa hlási ešte pán  poslanec Cuper, ale chcem upozor-

niť, že je 18. hodina a musíme prerušiť túto schôdzu a začať

36. schôdzu.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán Šagát,

 

     povedal  som už v predchádzajúcom,  že  nevidím  dôvod,

prečo by mal byť zakaždým Liečebný poriadok v parlamente no-

velizovaný, a za tým si stojím. To je môj  názor. Aj v iných

krajinách je taký princíp,  že Ústavný súd nemôže posudzovať

všetky zákony. Pravda, u nás  je situácia iná, aj litera zá-

kona možno tak hovorí, že má to byť prijaté zákonom. Ústavný

súd  vám v tom vyhovel, dosiahlo  sa iba to, že  sa spomalil

proces zavádzania  nových liekov a iných liečebných postupov

do praxe. Ak sa vám to páči, to je váš problém.

 

     Nevnucujte svoj  názor a svoje  predstavy tomuto parla-

mentu a všetkým občanom tohto štátu, že sú najoriginálnejšie

a najmúdrejšie. V  konečnom dôsledku nie  je nikde povedané,

že kvalita  zákona závisí od  toho, kto návrh  prečíta alebo

prednesie v tomto parlamente,  lebo zákon je výsledkom neja-

kého procesu, a najmä  teda príprava  návrhu zákona, a preto

ja mám  tiež  iný  názor a predstavu o tom. A nakoniec  vaše

vystúpenia v tomto  parlamente, ktoré  sú znáškou všeličoho,

naozaj môžu  človeku aj zdravotne ublížiť,  preto sa snažím,

keď vy  rozprávate v tomto  parlamente, nesedieť, ale  vedel

som, že ma napadnete, tak som pre istotu chvíľu tu sedel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel by som ešte k vystúpeniu pána poslanca Šagáta do-

plniť jednu  vec, pretože spomínal  spôsoby, ako sa  vlastne

legislatívne zabezpečilo prijímanie tohto zákona, a chcel by

som ešte upozorniť na jeden zákon. Každý zákon musí podpísať

premiér. Vzniká otázka, keď  ministerstvo práce a sociálnych

vecí zbadalo, že je tu problém, prečo premiér nevrátil zákon

na opätovné prerokovanie v Národnej rade tak, že by o to po-

žiadal prezidenta. Toto mi nie je jasné.

 

     Po druhé, chcel by  som doplniť vystúpenie pána poslan-

ca,  že takýmto  riešením vzniká  aj technický  problém. Ako

viete, poisťovne sa na príkaz ministra  zdravotníctva  musia

dohodnúť s pracovníkmi  vo výkone  zdravotníckeho  povolania

o rozsahu prác,  ktoré budú finančne  platené. Inými slovami

o počte  bodov, ktoré  lekár môže  nabodovať. Pýtam  sa, keď

20. v mesiaci lekár skončí svoju bodovaciu činnosť a 21. bu-

de treba  vypísať dôchodkový nález, kto  ho zaplatí, pretože

zdravotná poisťovňa ho nezaplatí. Zaplatí len v tom rozsahu,

v ktorom je  dohodnuté s lekárom,  že dostane finančné  pro-

striedky.

 

     Opakujem  znovu, že  je legislatívny  priestor v zákone

o Sociálnej poisťovni, aby posudkovú činnosť v plnom rozsahu

hradila zo svojich zdrojov.  Nepochybne podkladom pre posud-

kovú činnosť je lekárske  vyšetrenie. Nepochybne má právo zo

zákona toto vyšetrenie  zaplatiť. A pýtam sa vlastne sám se-

ba, prečo to tá poisťovňa doteraz nerobí. Takže mám taký po-

cit, že by sa to mali  spýtať aj pacienti, prečo museli pla-

tiť lekárom a prečo to nezaplatila za nich Sociálna poisťov-

ňa. Ale minimálne tie dve  vážne otázky, o ktorých som hovo-

ril, sa vynárajú pred nami.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne a páni poslanci, prerušujem 35. schôdzu

Národnej rady.

 

     (Bolo prerušené rokovanie 35. schôdze NR SR,  začalo sa

rokovanie 36. schôdze NR SR a po jej skončení sa pokračovalo

v rokovaní 35. schôdze NR SR.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci a pani poslankyne,

 

     budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze.

 

     Do rozpravy bol prihlásený ešte pán poslanec Mikolášik.

Prosím pána poslanca, aby predniesol svoje pripomienky a ná-

vrhy.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Tešil som sa na  vystúpenie pána ministra Krajčiho, ale

keď ideme tak veľmi rýchlo, tak sa teda vráťme k zdravotníc-

kym problémom.

 

     V čase, keď chýbajú  peniaze v zdravotných poisťovniach

- najmenej 5 miliárd chýba do konca roka -, je napätá situá-

cia vo financovaní  zdravotníctva. Koniec koncov dôkazom to-

ho bol aj posledný výbor  pre zdravotníctvo a sociálne veci,

v tom istom  čase máme tu predlohu,  ktorá vlastne rieši fi-

nancovanie  zdravotníctva alebo  časti výkonov,  ktoré robia

zdravotnícke zariadenia pre  účely Sociálnej poisťovne znova

na účet zdravotných poisťovní.

 

     V dôvodovej  správe je povedané,  že vypisovanie tlačív

na pracovnú neschopnosť, na kúpele, na stanovovanie zdravot-

ného stavu  za účelom čiastočnej  a inej invalidity je neod-

deliteľná súčasť zdravotnej starostlivosti. Teraz po tom, čo

krátko platí  novela Liečebného poriadku od 1. 10. tohto ro-

ku, vidíme celkom dobre, že je to oddeliteľná súčasť, že le-

kári veľmi dobre vedia, že sa to dá oddeliť od ostatnej čin-

nosti a že takýmto spôsobom  veľmi ľahko môžu oddelene pova-

žovať to, čo je priamo v terapii a prevencii a čo je vypiso-

vanie tlačív pre Sociálnu poisťovňu. Takže tento argument ma

napríklad vôbec nepresvedčil.

 

     Ale základná  otázka, vážené dámy a  vážení páni, znie,

čo vlastne  primalo, čo vás primalo  predložiť do parlamentu

tento materiál v takom  krátkom čase - keď  si uvedomíme, že

dnes máme 11. novembra, čiže od 1. 10. tohto roku, keď platí

posledná novela Liečebného poriadku,  ktorú sme tu tak ťažko

schvaľovali -, čo  také  vážne  sa prihodilo,  že tak rýchle

treba novelizovať. Som rád, že  sa novelizuje, ale ja to len

chcem podčiarknuť. Musí to byť  určite veľmi vážna vec, lebo

inokedy nedokonalosti iných zákonov,  aj ich novely, vám tr-

vajú oveľa dlhšie. Napríklad keď pán premiér svätosväte sľú-

bil, že bude - čo ja viem - zákon o používaní  jazykov  men-

šín, a dodnes ho nemáme. Tam sa akosi neponáhľate tak rýchlo

novelizovať. Čiže niečoho ste sa asi trošku zľakli.

 

     Tým, že z poslednej  novely o Liečebnom poriadku, ktorý

platí  od 1. 10., úplne  vypadlo  platenie  za výkony, ktoré

potrebuje pre svoju činnosť práve Sociálna poisťovňa, vlast-

ne vznikla  nová situácia, že za  tieto úkony, keďže neplatí

ani zdravotná poisťovňa - nie je to možné podľa ostatnej no-

vely Liečebného poriadku - a neplatí ani  Sociálna  poisťov-

ňa, tak to vlastne dopadá na  občanov. Vôbec sa z toho nete-

ším, ale je to  obyčajný obranný reflex poskytovateľov zdra-

votnej starostlivosti,  ktorí si účtujú  tú minimálnu úhradu

za takýto úkon vykonaný v ambulancii.

 

     Spomeňte si  na sadzby u právnikov. Keď prídete k neja-

kému právnikovi a pýtate si  radu  alebo nejaké  potvrdenie,

alebo čokoľvek, čo sa týka  kompetencie notára alebo právni-

ka-advokáta, tam sa platí 600 korún, 800 korún za desať-pät-

násť minút odbornej činnosti. U lekárov je to 14 korún alebo

15 korún za vypísanie tlačiva práceneschopnosti.

 

     Čiže toto vás primalo, že  sa občania hnevajú, že došlo

k takejto novej situácii. Samozrejme,  to by mohlo znížiť aj

vašu prestíž. A lekári, ktorí  sú v takom prvom pláne terčom

hnevu, takého  spravodlivého hnevu občanov, si uvedomujú, že

nie sú to lekári, ktorí sú na príčine, ale snáď niekto iný.

 

     Takisto chcem  podotknúť, že odporúčam,  aby sa konečne

pristúpilo k systémovému riešeniu tohto problému, aby sa ko-

nečne oddelilo platenie týchto úkonov od systému zdravotného

poistenia, aby  naozaj platil objednávateľ. Je  to úplne lo-

gické, je to prirodzené. Prosím vás, keby ste sa zamerali na

úvahy, ako to  riešiť, ako sa to dá  urobiť zo Sociálnej po-

isťovne. To, že Sociálna  poisťovňa v návrhoch na budúci rok

má mať  znížený správny fond a že si počína horšie  ako pred

rokom, keď mala skôr  zisky, sme zaregistrovali. Mnohých po-

slancov, aj opozičných,  navštívili riaditelia okresných po-

bočiek  Sociálnej  poisťovne a informovali o tom, že  sa So-

ciálna poisťovňa  dobre nemá. Chápem  to, ale je  ináč takou

iróniou,  že  túto  novelu  Liečebného poriadku iniciatívnym

spôsobom predkladá  práve rezort, ktorý si  háji svoju kožu,

ale rezort zdravotníctva, ktorý by  si na druhej strane tiež

svoju kožu mal hájiť, tu jednoducho nie je zastúpený, a ini-

ciatívne to predkladá rezort,  ktorý sa chce zbaviť platenia

tejto položky.

 

     A na záver  by som chcel povedať, že  skutočne podľa aj

teraz platných predpisov je možné  na to použiť správny fond

Sociálnej poisťovne aj v priebehu finančného roku, nemusí to

byť len v nadväznosti na  zákon o štátnom rozpočte. Aj teraz

by sa dalo dohodnúť, aby  to bolo hradené zo správneho fondu

Sociálnej poisťovne.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem len reagovať a v podstate  doplniť vystúpenie ko-

legu doktora Mikolášika a poukázať na to, že okrem minister-

stva práce,  sociálnych vecí a rodiny  tunelujú financovanie

zdravotníctva okrem iného aj rezorty ministerstva spravodli-

vosti, vnútra, obrany a školstva, ktoré taktiež nepreplácajú

zdravotné výkony neliečebného  charakteru pre súdy, políciu,

prokuratúru, vojsko a školstvo, tak  ako je  to  určené prí-

slušným zákonom. Dúfam, že nevystúpia s iniciatívnymi návrh-

mi na  legislatívne zmeny v Liečebnom  poriadku, aby sa toto

taktiež prenieslo na bedrá nášho ťažko skúšaného zdravotníc-

tva.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte predseda výboru pán Hofbauer - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Mikolášik, nepochopil som celkom dobre ako

s touto kauzou a s touto problematikou súvisí jazykový zákon

pre menšiny.  Ale keď ste ho  spomenuli, tak uveďte, prosím,

kedy sa k tomu predseda  vlády zaviazal a komu. Nezavádzajte

verejnosť. V živote to nepovedal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  nemôžete reagovať na  faktickú poznámku.

(Šum v sále.) Nemá na koho, lebo predtým vystúpil on.

 

     Páni poslankyne, páni poslanci,  keďže sa nikto nehlási

s faktickou poznámkou, končím rozpravu k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozpra-

ve.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     znovu opakujem to, čo som  povedala pri návrhu na skrá-

tené  legislatívne konanie,  prečo predkladá  naše minister-

stvo.

 

     Podľa rokovacieho  poriadku vlády môžem  predložiť ini-

ciatívny návrh, tak ako poslanci môžu predkladať iniciatívne

návrhy zákonov, resp. noviel právnych predpisov. Čiže v tom-

to by som nevidela problém.

 

     V čom  vidím problém, je to, že zrejme  pri dobrej vôli

pomôcť zdravotným poisťovniam navrhovatelia, nie vláda, lebo

vo vládnom návrhu Liečebného poriadku  to nebolo - znovu pre

verejnosť  opakujem -,  zrejme v dobrej viere  navrhovatelia

nepochopili  zložitosť alebo  spletitosť právnych  predpisov

v sociálnom zabezpečení, keď  navrhli určitú čiastkovú nove-

lu, ktorá nemala prepojenie  povedzme priamo na Sociálnu po-

isťovňu, a preto došlo k tomuto úkazu, že platia občania.

 

     Takže chcela  by som vás len  upozorniť, páni poslanci,

ako znie napríklad Liečebný  poriadok, ktorý má svoju prílo-

hu, v ktorej je  nový  zoznam zdravotných výkonov,  ktorý je

uvedený v prílohe  číslo 1 k zákonu  číslo 251/1997, kde ste

neurobili zmeny.

 

     Som za  komplexnú právnu úpravu,  som za to,  aby zákon

o posudkovej službe čím skôr uzrel svetlo sveta, ale nemôže-

me robiť čiastkové úpravy tak,  aby to nemalo prepojenie po-

vedzme aj na samotný Liečebný poriadok a jeho prílohy.

 

     A teraz vás prosím,  páni poslanci, najmä lekári, ktorí

ste namietali  moje vystúpenie alebo  zastupovanie Sociálnej

poisťovne a vlády v tomto prípade. V prílohe číslo 1 v časti

B 3 a v časti B 4  ste ponechali zdravotné výkony, ktoré vám

odcitujem, ktoré sú hradené  zo zdrojov zdravotných poisťov-

ní. V bode 60 ste napríklad ponechali, že ide o výkon, ktorý

sa uhrádza zo  zdravotného poistenia, komplexného vyšetrenia

všetkých  orgánových systémov  vrátane anamnézy,  základných

antropometrických vyšetrení,  rád, dokumentácie, vypracovaní

denného pracovného záznamu, zdravotnej  karty a takisto, kto

toto komplexné vyšetrenie  vykazuje. A vykazuje ho napríklad

v tomto prípade aj praktický lekár pre dospelých pri posúde-

  zdravia napríklad  pri voľbe  povolania, pri  nástupe do

práce a podobne.  To nikomu neprekáža, že to  zostáva v Lie-

čebnom poriadku.

 

     Ďalej, v bode 71 ste  ponechali  ako  výkon  vystavenie

hlásenia choroby z povolania,  profesionálnej otravy a iného

poškodenia zdravia  pri práci, ale aj  potvrdenie o návšteve

lekára, klinického  logopéda alebo klinického  psychológa na

preplatenie cestovného a iné  jednoduché potvrdenia a hláse-

nia. To všetko zostalo  v Liečebnom poriadku. (Hlasy poslan-

cov.)  No veď  áno, ale  keď chcete  robiť systémové  zmeny,

nechajte ma dohovoriť.  V bode 74 sa ponechal  ako výkon vy-

stavenie regresného hlásenia a hlásenia  úrazu pre účely So-

ciálnej poisťovne, ktorá prepláca  úrazové poistenie. V bode

75b - ja  vám len vyčítam  nedokonalosť  vašej predlohy, keď

už chcete robiť novelu - vystavenie potvrdenia o spôsobilos-

ti na  prácu a štúdium v zahraničí,  potvrdenie  pre potreby

cudzineckej polície u osôb,  ktoré majú priznaný štatút ute-

čenca,  alebo sú  na území  Slovenskej republiky  na základe

medzištátnych dohôd. V bode 79a: Vystavenie lekárskej správy

- dávajte  pozor -  v niektorom  zo svetových  jazykov alebo

preklad zo  svetového jazyka. Aj to je  podľa  vás zdravotný

výkon, ktorý  tam zostal. V  bode 79b: Používanie  svetového

jazyka  -  angličtina,  francúzština,  ruština, španielčina,

čínština, arabský jazyk - pri komunikácii s pacientom. Aj to

hradia zdravotné poisťovne.

 

     Takže sa pýtam, ak všetky tieto veci, ktoré ste nechali

v prílohe Liečebného poriadku, sa hradia zo zdrojov zdravot-

nej  poisťovne - napríklad  používanie  angličtiny, arabčiny

v styku s pacientom -, tak  sa pýtam, prečo  potom len tieto

určité úkony pre Sociálnu poisťovňu.

 

     Takže odmietam tieto návrhy,  odmietam tento váš posla-

necký návrh.

 

     Pokiaľ ide o zdroje  Sociálnej poisťovne, tie sú určené

zákonom, na  čo sú. A do  správnych nákladov toto jednoducho

zadeliť nemôžete. To by ste  museli novelizovať zákon 274 aj

v tej časti, ktorá hovorí o  správnom fonde. A to ste neuro-

bili. Čiže  ja skutočne toto  vidím ako dobrý  návrh v snahe

pomôcť  zdravotným poisťovniam,  ale ako  legislatívne veľmi

nepodarený  aj vrátane  toho, čo  som povedala,  čo obsahuje

príloha k Liečebnému poriadku.

 

     A pokiaľ ide o objednávateľov, o tom sa  môžeme rozprá-

vať  pri návrhu  zákona o posudkovej  službe a môžeme  ďalej

uvažovať aj o tom, že pri novom zákone o sociálnom poistení,

ktorý  je  hotový v paragrafovom  znení, môžeme  zvažovať aj

o ďalších možnostiach. Ale nie v tejto podobe a nie v takej-

to - povedala  by som - dosť nedokonalej  právnej forme, ako

ste to navrhli.

 

     A ešte  na záver poznámku.  Pán poslanec Šagát,  pokiaľ

ide o to, že - aby som bola presná - ja hádžem horúci zemiak

nesolventnosti zdravotných poisťovní  na Sociálnu poisťovňu,

pán poslanec, prepáčte, ale  bolo to za vášho ministrovania,

keď ste  rozdelili Národnú poisťovňu  na zdravotnú poisťovňu

a Sociálnu poisťovňu a keď  ste  vy navrhli pluralitu,  bez-

medznú  pluralitu  zdravotných  poisťovní. Je  mi ľúto. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa  pani spoločnej spravodajkyne, či  sa chce vy-

jadriť k rozprave.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Iba veľmi  stručne. Vystúpili iba  dvaja páni poslanci.

Pán poslanec  Šagát, ktorý navrhoval  vrátiť tento návrh  na

prepracovanie, o čom budeme  hlasovať, pán Mikolášik nepred-

niesol žiaden návrh.

 

     Veľmi ma  mrzí, že obidvaja zvrtli  tento vecný problém

do politickej roviny. Skutočne, myslím  si, že je snaha par-

lamentu o nápravu  situácie v zdravotníctve a sociálnom  za-

bezpečení, máme k nej takisto pristupovať vecne a myslím si,

že preto je namieste, aby sme prijali ten návrh, ktorý odpo-

rúčal gestorský výbor, aby návrh prešiel do druhého čítania.

Takže naozaj tu ide o vecnú  problematiku a zbytočné je spo-

litizovávanie tohto problému.

 

     Prečítam tie  návrhy, ktoré sú v spoločnej  správe, tak

ako ich odporúčal gestorský  výbor, a to odporučiť predmetný

návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, a to v ústavnopráv-

nom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore

pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý navrhujeme ako ges-

torský. Potom budeme hlasovať o lehotách, ktoré sú navrhova-

né do 18. novembra, vrátane gestorského.

 

     Takže môžeme, pán predseda, hlasovať o týchto návrhoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže budeme  hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom  poriadku a potom budeme  hlasovať o návrhu pána

poslanca Šagáta, ak neprejde tento návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Najprv budeme hlasovať o odporúčaní predmetný návrh zá-

kona prerokovať v druhom čítaní a prideliť ho ústavnoprávne-

mu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre

zdravotníctvo a sociálne  veci, ktorý je  určený ako gestor-

ský.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

 

     Pani poslankyňa, musíme pristúpiť ešte k druhému hlaso-

vaniu.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým sa  návrh pána poslanca Šagáta stáva bezpredmetným.

Postupujeme správne. Najskôr je spoločná správa, takže druhé

hlasovanie by malo byť o lehotách.

 

     Navrhujem, aby výbory, ktorým sme ho určili, prerokova-

li tento  vládny návrh zákona  do 18. novembra 1997, vrátane

gestorského. A ak je možné,  pán predseda, navrhujem, aby sa

druhé čítanie v Národnej  rade Slovenskej republiky uskutoč-

nilo 19. novembra  ako prvý bod programu. Ale  ak sa to nedá

spolu, tak o tomto potom budeme hlasovať osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

 

     Čiže hlasujeme o tomto  návrhu  pani poslankyne. Budeme

hlasovať o pridelení tohto návrhu gestorskému výboru a o ur-

čení lehôt.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor  aj lehotu výborov na preroko-

vanie návrhu v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem aj  ja všetkým prítomným za  trpezlivosť a spo-

luprácu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     kým ukončíme  rokovanie, chcem vám len  oznámiť, že pán

podpredseda Húska ráno o 8.00 hodine zvolal integračný výbor

(hlas z pléna), spoločný  euro-slovenský výbor.  Tí páni po-

slanci,  ktorí ste  členmi tohto  výboru, máte  materiály na

zajtrajšie rokovanie pred sebou na stole. Prosím, aby ste si

ich preštudovali.

 

 

     Ešte, ale to je už mimo rokovania, pán poslanec Mikolá-

šik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Viem, že na seba  nemôžem reagovať. Predseda výboru pán

Hofbauer vedel,  že nebudem  môcť  hneď reagovať, a preto mu

chcem pripomenúť,  ak má kratšiu pamäť,  že pán premiér pred

spoločným  parlamentným  výborom,   kde  som  sedel,  sľúbil

v krátkom čase prijatie zákona o používaní jazyka menšín. Vy

tam nesedíte, takže si to vyžiadajte, je to v zápisoch.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     stretneme sa po tomto prerušení  zajtra ráno o 9.00 ho-

dine.

 

     Dovidenia. Dobrú noc.

 

                    Druhý deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     12. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram druhý  deň rokovania 35. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Aj dnes pred začatím vám prečítam mená poslancov, ktorí

sa ospravedlnili za neprítomnosť  na dnešnom rokovaní. Sú to

páni  poslanci Rosival, Farkas,  Andel, Slota a pán poslanec

Hrnko, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

 

     Pristúpime k piatemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon  číslo 143/1992 Zb.

o plate  a odmene  za  pracovnú  pohotovosť v rozpočtových a

v niektorých  ďalších  organizáciách a orgánoch v znení  ne-

skorších predpisov.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 812 a súčasťou  tohto návrhu

je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej republiky  novelu zákona

uvedie pani ministerka Keltošová.

 

     Prosím, pani ministerka.

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prekladám  návrh  zákona,  ktorým  sa  mení zákon číslo

143/1992 Zb. o plate a odmene  za pracovnú pohotovosť v roz-

počtových a  v niektorých  ďalších  organizáciách a orgánoch

v znení  neskorších predpisov, v súlade s uznesením Ústavno-

právneho  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo

385 z 30. januára 1997, ktorým  sa odporúčalo  vláde Sloven-

skej  republiky, citujem: "Orientovať  termíny  predkladania

návrhov právnych predpisov  súvisiacich s návrhom zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o štátnom  rozpočte na rok

1998 tak,  aby pri schvaľovaní  zákona o štátnom rozpočte na

rok 1998 nadobudli záväznosť súčasne s týmto zákonom."

 

     Z dôvodu ustanovenia precíznejšieho mechanizmu uplatne-

nia  upravených stupníc platových taríf, aby nedošlo k ohro-

zeniu  základných  ľudských  práv,  je  potrebné  podľa § 89

ods. 1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky navrhnúť  Národnej rade Slovenskej  republiky, aby

sa uzniesla na skrátenom  legislatívnom konaní o vládnom ná-

vrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 143/1992 Zb. o plate

a odmene za  pracovnú  pohotovosť v rozpočtových a v niekto-

rých  ďalších  organizáciách  a orgánoch v znení  neskorších

predpisov, tak, aby tento  nadobudol účinnosť súčasne so zá-

konom o štátnom rozpočte na rok 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návr-

hu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Ako spoločný spravodajca za výbor bol určený pán posla-

nec Derfényi. Prosím, pán  poslanec, aby ste nás informovali

o priebehu prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legis-

latívne konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zá-

kon číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene  za pracovnú pohoto-

vosť v rozpočtových a v niektorých  ďalších  organizáciách a

orgánoch v znení neskorších predpisov (tlač 812).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1859 z 5. novembra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené  legislatívne  konanie  o vládnom  návrhu  zákona (tlač

812) na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne  veci v termíne  do 7. no-

vembra 1997.

 

     Výbor  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci prerokoval

predložený návrh na svojej 44. schôdzi 6. novembra 1997. Vý-

bor súhlasil s predloženým  návrhom vlády na skrátené legis-

latívne konanie o vládnom návrhu zákona a odporučil Národnej

rade  Slovenskej  republiky s predloženým  návrhom  vysloviť

súhlas s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej

republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tej-

to schôdzi.

 

 

     Zároveň  by  som  chcel  predniesť  návrh na uznesenie,

v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  na návrh  vlády

súhlasí s tým, že vládny  návrh zákona, ktorým sa mení zákon

číslo 143/1992  Zb. o plate a odmene za  pracovnú pohotovosť

v rozpočtových a v niektorých  ďalších organizáciách a orgá-

noch v znení  neskorších predpisov (tlač 812), Národná  rada

Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom ko-

naní na 35. schôdzi.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým, že som do rozpravy nedostal žiadnu

písomnú  prihlášku. Preto  sa pýtam,  či sa  niekto hlási do

rozpravy.

 

     Konštatujem, že nie. Uzatváram  možnosť prihlásiť sa do

rozpravy, a tým považujem rozpravu aj za skončenú.

 

     Pani  ministerka zrejme  nebude mať  žiadne stanovisko,

ani pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste dali hlasovať

o vašom návrhu.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste uviedli hlaso-

vanie o uznesení, ktoré je  súčasťou  informácie, ktorú  po-

slanci dostali v písomnej podobe a ktorú som prečítal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať o uznesení, tak ako ho prečítal

pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo so 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky na

návrh vlády vyslovila súhlas, že tento zákon budeme prerokú-

vať v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním

 

     o vládnom návrhu  zákona, ktorým  sa  mení  zákon číslo

143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú  pohotovosť v roz-

počtových a v niektorých  ďalších  organizáciách  a orgánoch

v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 813, návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1857.

 

     Z poverenia vlády aj  teraz návrh bude zdôvodňovať pani

ministerka Oľga Keltošová.

 

     Preto ju prosím, aby nás oboznámila s návrhom.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     návrh zákona,  ktorým sa mení zákon  číslo 143/1992 Zb.

o plate  a  odmene  za  pracovnú  pohotovosť  v rozpočtových

a v niektorých ďalších  organizáciách a orgánoch v znení ne-

skorších predpisov, predkladám v súlade s uznesením ústavno-

právneho výboru, ktoré som už  citovala, číslo 385 z 30. ja-

nuára 1997. Týmto  návrhom sa veľmi  stručne ustanovujú pod-

mienky na  úpravu stupníc platových  taríf zamestnancov roz-

počtovej sféry.

 

     V § 23 sa vkladá za písmeno a) písmeno b), ktoré znie:

 

     "b) stupnice  platových  taríf vydané  podľa písmena a)

upravené v závislosti od  predpokladaného  vývoja priemernej

mesačnej  mzdy  zamestnanca v podnikateľskej  sfére v bežnom

roku po prerokovaní s reprezentatívnymi zástupcami zamestná-

vateľov a s reprezentatívnymi zástupcami zamestnancov."

 

     Termín uplatnenia upravených stupníc platových taríf sa

určí zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

 

     Ďakujem za pozornosť a znovu prosím o podporu tohto ná-

vrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Za výbory  je určený ako spoločný  spravodajca opäť pán

poslanec Derfényi. Prosím ho,  aby nás informoval o priebehu

prerokovania návrhu vo výboroch.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystú-

pil  pri rokovaní v prvom  čítaní o vládnom  návrhu  zákona,

ktorým  sa  mení  zákon  číslo 143/1992 Zb. (tlač 813),  ako

spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Predmetný návrh  zákona bol zaradený  do programu tejto

schôdze na  prvé čítanie na základe  uznesenia Národnej rady

Slovenskej  republiky k návrhu  vlády,  ktoré sme schválili.

Návrh  spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti

zákona uvedené v  § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  o rokovacom  poriadku, ako  aj náležitosti určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa  ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predlo-

žený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1857 zo 4. novembra 1997 prideliť  ho v druhom  čítaní

na prerokovanie  okrem ústavnoprávneho výboru  aj výboru pre

financie, rozpočet a menu a výboru  pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citova-

ným návrhom predsedu Národnej  rady Slovenskej republiky Vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre zdravotníctvo

a sociálne  veci, pričom  odporúčam, aby  výbory, ktorým bol

návrh zákona  pridelený, ho  prerokovali v lehote do 18. no-

vembra 1997, vrátane gestorského výboru.

 

     Ďalej navrhujem, aby sa druhé a tretie čítanie uskutoč-

nilo 19. novembra 1997 ako druhý bod programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Do  rozpravy som nedostal žiadnu písomnú

prihlášku. Preto  sa pýtam, či  sa niekto hlási  do rozpravy

z pléna.

 

     Konštatujem, že na svetelnej tabuli sa hlási do rozpra-

vy pán poslanec Fico, pán poslanec Rea a pán poslanec Kováč.

Tým končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Fica o vystúpenie.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     budem naozaj  veľmi stručný. Bude  to skôr súbor  dvoch

alebo troch  otázok, ktoré  budú smerovať k pani ministerke.

Chcem  najmä povedať,  že vládny  návrh zákona,  ktorý teraz

prerokúvame v prvom čítaní,  legalizuje faktický stav z roku

1997, keď vláda podľa môjho názoru porušila ustanovenie § 23

písm. b) zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene  za pra-

covnú pohotovosť, pretože  upravila stupnice platových taríf

pre štátnych zamestnancov v neskorších termínoch.

 

     Zákon v § 23 písm. b) celkom  jasne  hovorí, že  úprava

stupníc platových taríf  musí byť s účinnosťou od 1. januára

nasledujúceho roka. Keďže napríklad pre učiteľov došlo k ta-

kejto  úprave k 1. 5. 1997, u ostatných  štátnych  úradníkov

k 1. 7. 1997, chcem sa spýtať pani ministerky, ako vysvetlí,

že  vláda  postupovala v rozpore s § 23 písm. b) zákona, keď

takto upravila na rozdiel od  znenia § 23 stupnice platových

taríf.

 

     Ďalej sa  domnievam, že uvedený  postup v praxi, myslím

v roku 1997, znamenal, že  platy týchto zamestnancov nekopí-

rovali ani  ročný rast inflácie. To  bol určite dôvod, prečo

sme prijali takú právnu  úpravu v zákone číslo 143/1992 Zb.,

ktorá vyžadovala, aby tieto stupnice boli upravované s účin-

nosťou  od 1. januára  daného  roku. Podľa  nášho názoru  by

schválenie takého návrhu zákona,  ako je predkladaný, zname-

nalo krok späť, pretože v zákone o štátnom rozpočte môže byť

potom termín úpravy stupnice  platových taríf každý rok cel-

kom iný,  čo bude znamenať  veľké problémy. Vedel  by som si

predstaviť,  že by  vláda ponúkla  nejaký ústupový  variant,

ktorý by  umožňoval, aby sa  úprava stupníc platových  taríf

uskutočňovala k nejakému inému termínu ako je 1. január prí-

slušného  nasledujúceho roku,  ale takáto  možnosť tu, žiaľ,

nie je.

 

     Prvá otázka teda znie, prečo vláda postupovala v rozpo-

re so zákonom.

 

     Druhá otázka je, ako sa vláda vyrovnala s pripomienkami

Konfederácie odborových zväzov, ktorá v pripomienkovom kona-

ní vyjadrila absolútne zásadný  nesúhlas s týmto návrhom zá-

kona.

 

     Chcem preto v mene  poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky za Stranu demokratickej ľavice povedať, že sme ne-

podporili ani  návrh na skrátené  legislatívne konanie, lebo

nevidíme dôvod, a už vôbec  nebudeme podporovať tento  návrh

zákona, pretože je naozaj  krokom späť v existujúcej právnej

úprave.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Druhý  je do  rozpravy  prihlásený predseda  výboru pán

Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     keďže prerokúvame  vládny návrh zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 143/1992 Zb. o plate a  odmene  za pra-

covnú pohotovosť, podčiarkujem v rozpočtových a v niektorých

ďalších organizáciách a orgánoch v znení  neskorších predpi-

sov, a v rozhodnutí  pána predsedu Národnej rady  Slovenskej

republiky je prideliť návrh výborom na prerokovanie v druhom

čítaní, chcem dať len návrh  v rozhodnutí v bode a) prideliť

ho ešte na prerokovanie  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti.

Rozpočtové organizácie tvoria predmet  aj nášho záujmu práce

vo výbore, preto rozširujem návrh na rozhodnutie o pridelení

prerokovania návrhu zákona aj v našom výbore.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Kováč je prihlásený ako  ďalší a posledný

poslanec do rozpravy.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

 

     myslím si,  že táto novela bude  len legalizovať proti-

právne kroky  vlády pri úprave  platových taríf zamestnancov

rozpočtových  organizácií a niektorých  ďalších organizácií.

Ale povedzme ten veľmi učený  obal, ktorý je v paragrafe, po

slovensky: Od 1. januára  sa platy v rozpočtových  organizá-

ciách zvyšovať nebudú. To  je vlastne preložené do slovenči-

ny, pretože  ak by sme dodržali  predchádzajúce znenie § 23,

tam bola jasne stanovená úprava platových taríf od 1. januá-

ra. Teraz to nebude.

 

     Mám jednu otázku. Keďže  som nemohol k vášmu vystúpeniu

vystúpiť s faktickou poznámkou, musím vystupovať v rozprave,

ale mám  jednu otázku. Nepochybne práce  na zákone o štátnom

rozpočte sú pri konci, lebo  vieme, že mal byť schválený te-

raz v utorok, ale nie  je, ale  predpokladáme,  že najneskôr

v piatok  bude schválený,  pretože  v  sobotu ráno  musí byť

v parlamente. Nepochybne,  pani ministerka, viete  dátum, ku

ktorému bude prijatá úprava platových taríf, ako je navrhnu-

tá v tomto zákone. Moja otázka znie, aby ste boli taká dobrá

a v záverečnom slove povedali, kedy budú podľa návrhu zákona

o štátnom rozpočte navrhnuté úpravy platových taríf v zákone

o štátnom rozpočte.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Keďže  nie je  ani faktická  poznámka, končím  rozpravu

k tomuto bodu programu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce

vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Predovšetkým by som chcela  povedať, vážený pán predse-

da, vážené pani poslankyne,  páni poslanci, že úprava plato-

vých taríf zamestnancov sa  uskutočňovala v 12-mesačných in-

tervaloch. Dokonca pri  niektorých skupinách zamestnancov aj

skôr. Môžem uviesť príklad: V roku 1996 bolo zvyšovanie pla-

tov v rozpočtových  a v niektorých  príspevkových  organizá-

ciách k 1. 7. V roku 1997 pri  učiteľoch, ako  ste povedali,

k 1. 4., u lekárov to bolo  takisto  skôr, podobne ako u os-

tatných. To  znamená, úprava  sa udiala  znovu k 1. 7. Je to

12-mesačný  interval. Môžeme sa  sporiť o to, či  12-mesačný

interval mal byť od 1. 1. k 1. 1., alebo od 1. 7. k ďalšiemu

roku k 1. 7.

 

     V prípade učiteľov, aj v prípade  štátnej správy a prí-

spevkových organizácií nemôžem súhlasiť s tým, že zvyšovanie

ich platov sa nevyrovnalo inflácii. Inflácia bola udržiavaná

okolo 6, dokonca  pod 6 a zvyšovanie  platov  išlo o 7 až 10

percentuálnych bodov. Nie je  pravda, čo ste uviedli. Zvýše-

nie platov prekrylo, resp. zvýšilo o 2 a 3 % mieru inflácie.

 

     Aké  budú alebo  kedy  budú  zvyšované  platy v štátnej

správe, v rozpočtových a v príspevkových organizáciách, mys-

lím si, že o tom je predčasné hovoriť. Dostanete návrh štát-

neho rozpočtu. Materiál, ktorý  ide do vlády, nebudem zatiaľ

komentovať. Neviem, ako ho vláda schváli. Ale som presvedče-

ná o tom, že  ako v rokoch 1995, 1996 a 1997, tak  aj v roku

1998 vláda dodrží 12-mesačný  interval, pri niektorých zlož-

kách bude dokonca tento interval skrátený pod 12 mesiacov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť k rozprave. Nie.

 

     Môžeme hneď pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Pán poslanec Weiss bude hlasovať s náhradou kartou, ako

mi teraz oznámil.

 

     Pristúpime k prvému hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený  pán predseda, v zmysle § 83 ods. 3 písm. c) od-

porúčam predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať.

 

     Hlasujeme za  to, aby tento  zákon bol daný  do druhého

čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada  sa uzniesla, že

vládny návrh tohto zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pán  poslanec,  môžeme  pristúpiť  k druhému hlasovaniu

s tým, že  najskôr budeme  hlasovať o návrhu, ktorý  dal pán

poslanec Rea.

 

Poslanec P. Derférnyi:

 

     Vážený pán  predseda, v rozprave  vystúpil pán poslanec

Rea a v zmysle § 37 rokovacieho poriadku dám hlasovať o tom,

aby tento návrh zákona bol pridelený aj Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Hlasujeme o žiadosti pána predsedu Reu, aby tento zákon

bol daný aj jeho výboru  na prerokovanie. Žiada, aby aj jeho

výbor, ktorému som nenavrhol  prideliť tento zákon, ho mohol

prerokovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh zákona bude  prerokúvať aj výbor pána pred-

sedu Reu.

 

     Ale musíme ešte hlasovať o ďalšom návrhu. Nech sa páči,

pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 odporúčam, aby  tento návrh zákona

bol pridelený  ústavnoprávnemu výboru, výboru  pre financie,

rozpočet a menu, výboru  pre zdravotníctvo a sociálne veci a

výboru  pre verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti

s tým,  že gestorským  výborom bude  výbor pre zdravotníctvo

a sociálne veci v zmysle vášho rozhodnutia, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A ešte musíte povedať lehoty, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalej odporúčam, aby pridelené  výbory tento zákon pre-

rokovali v lehote do 18. novembra 1997, vrátane  gestorského

výboru, a aby druhé a tretie  čítanie sa uskutočnilo 19. no-

vembra 1997 ako druhý bod programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborov na pre-

rokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne pani  ministerke aj pánu spoločnému spra-

vodajcovi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, ďalším bodom

nášho programu má byť

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v zne-

ní neskorších predpisov.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač 779 a súčasťou návrhu vlády

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Na prednesenie tohto návrhu  zákona v Národnej rade bol

určený vládou minister financií a podpredseda vlády pán Ser-

gej Kozlík. S ľútosťou konštatujem, že zatiaľ tu nie je. Po-

kiaľ mám informáciu, išiel  na zasadnutie Národnej rady, tak

možno je už niekde v budove.

 

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, vyhlasujem 10-minútovú

prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme rokovať o tlači číslo 779.

 

     Prosím podpredsedu vlády a  ministra financií pána Ser-

geja Kozlíka, aby nám tento návrh uviedol.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     v prvom  rade  by som  sa chcel  tomuto ctenému  grémiu

ospravedlniť  za meškanie,  ale na  ministerstve financií je

momentálne záverečné rokovanie v zmysle Medzinárodného meno-

vého  fondu, tak  som sa  trošku oneskoril.  Prosím ešte raz

o prepáčenie.

 

     Dovoľte mi uviesť úvodné slovo k návrhu na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa mení

a  dopĺňa zákon Slovenskej Národnej  rady číslo 317/1992 Zb.

o dani z nehnuteľností v znení  neskorších  predpisov s tým,

že pre vznik a zánik  daňovej povinnosti je vždy rozhodujúci

stav k 1. januáru  zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendár-

ny rok. K tomuto dátumu musí  byť súčasne účinné aj všeobec-

ne  záväzné  nariadenie  obce o dani z nehnuteľností,  ktoré

je  obec  povinná  v súlade s § 6 zákona  číslo 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení v znení  neskorších  predpisov vyvesiť na

úradnej tabuli  najmenej 15 dní pred  dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Vo  všeobecne záväznom nariadení  obec každoročne

vo svojom územnom obvode upravuje sadzby dane z nehnuteľnos-

tí, hodnoty koeficientov a úľavy na dani z nehnuteľností.

 

     Keďže  predkladaný  vládny  návrh novely  zákona o dani

z nehnuteľností spresňuje ustanovenia  zákona o predmete da-

ne, o daňovníkoch, daňových priznaniach, zavádza daň z bytov

a spresňuje vykonávanie kontrol  dodržiavania ustanovení zá-

kona, je  so zreteľom na  rozhodujúci  termín 1. január nad-

chádzajúceho  zdaňovacieho obdobia  akútne prijať predloženú

novelu zákona s primeraným  časovým predstihom. Aby táto ča-

sová  nadväznosť  negatívne  neovplyvnila v roku 1998 príjmy

obcí a nemala  nepriaznivý dosah  na daňovníkov tejto  dane,

odporúčam Národnej rade prerokovať predmetný návrh v skráte-

nom legislatívnom konaní v súlade s návrhom vlády Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca výboru bol určený pán poslanec

Baránik. Prosím ho, aby nás oboznámil s návrhom výboru.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s informáciou Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu o výsledku  prerokovania návrhu  na skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o da-

ni z nehnuteľností v znení  neskorších predpisov. Je to tlač

779.  Výbor svojím  uznesením  číslo 516 zo  dňa 6. novembra

1997 ma určil za spravodajcu  výboru a zároveň poveril pred-

ložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  informáciu o vý-

sledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1805 z 22. októbra 1997 pridelil návrh na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb.

o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, na pre-

rokovanie Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu predložený  návrh vlády na skrátené legisla-

tívne konanie prerokoval a v prijatom  uznesení číslo 516 zo

6. novembra 1997 konštatuje:

 

     1. Vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností v znení neskorších predpisov, vychádza z požiadavky

ďalšieho spresňovania riešenia zdaňovania tej skupiny vlast-

níkov  bytov v bytovom dome, ktorí  byty nadobudli do vlast-

níctva podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a záko-

na číslo 42/1992 Zb. o úprave  majetkových  vzťahov a vyspo-

riadaní majetkových  nárokov v družstvách v znení neskorších

predpisov.

 

     2. Správcovia  dane, ktorými sú obce,  sú povinní podľa

tohto zákona výšky sadzieb dane  hodnoty koeficientov a úľa-

vy dane z nehnuteľností upraviť vo všeobecne záväznom naria-

dení obce s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacie-

ho  obdobia. K tomuto  dátumu  musí byť  účinné aj všeobecne

záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností, ktoré je po-

vinný správca dane vyvesiť na  úradnej tabuli najmenej na 15

dní. Jedine  táto časová  nadväznosť - skrátené legislatívne

konanie - negatívne neovplyvní príjmy obcí v roku 1998.

 

     Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  prerokovať vládny  návrh zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších pred-

pisov, v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     3. Prideliť  uvedený  návrh zákona  na prerokovanie  do

17. novembra príslušným výborom a do 18. novembra gestorské-

mu výboru.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s konštatovaním,  že nemám písomné  pri-

hlášky. Preto sa  pýtam, či sa niekto hlási  z pléna. Kto sa

hlási, zatlačí tlačidlo. Pán poslanec Palacka. Hlási sa ešte

niekto?

 

     Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Palacku.

 

 

 

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     najskôr chcem len povedať,  že som sa prihlásil písomne

na prezencii, čiže zrejme niečo nefunguje, keď ste nedostali

moju prihlášku.

 

     Chcem sa  vyjadriť k návrhu vlády  na skrátené legisla-

tívne  konanie o zákone o dani z nehnuteľností.  Na  úvod mi

dovoľte odcitovať príslušný paragraf z rokovacieho poriadku.

 

     Odsek 1 hovorí: "Za  mimoriadnych  okolností, keď  môže

dôjsť k ohrozeniu základných  ľudských  práv a slobôd  alebo

bezpečnosti alebo ak hrozia  štátu značné hospodárske škody,

Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom le-

gislatívnom konaní o návrhu zákona."

 

     A odsek 2 hovorí: "O skrátenom legislatívnom konaní mô-

že Národná  rada rozhodnúť aj vtedy,  ak si rozhodnutie Rady

bezpečnosti  OSN  o akciách  na zabezpečenie  medzinárodného

mieru a bezpečnosti vydané  podľa článku 41 Charty Organizá-

cie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona."

 

     Myslím si, že druhý  odsek zjavne neprichádza do úvahy.

Azda  by mohol  prichádzať do  úvahy prvý  odsek, ale  musím

konštatovať, že ani v samotnom zákone, ani v dôvodovej sprá-

ve, ani vo vystúpení pána podpredsedu vlády som nenašiel je-

diný vecný argument, ktoré ustanovenie z tohto prvého odseku

§ 89 rokovacieho poriadku má vláda na mysli.

 

     Vláda,  tak ako  všetci ostatní,  pozná kalendár, pozná

lehoty z rokovacieho poriadku a je povinná  ich rešpektovať.

Rokovací  poriadok  je zákon a nemôžeme z neho  robiť trhací

kalendár. Myslím si, že nie  je dôvod, aby vláda, ktorá pri-

pravuje zákony s patričným  predstihom, nebrala do úvahy to,

kedy sa  končí rok, kedy  je daňové obdobie,  kedy sú jednak

daňovníci alebo správcovia  dane povinní pripraviť príslušné

opatrenia. Buď  sa tomu  prispôsobí a predloží zákony  včas,

alebo sa účinnosť  zákonov odloží. Ale nie je  možné z toho,

že vláda nepozná kalendár,  prenášať zodpovednosť na Národnú

radu, aby v chvate v skrátenom konaní prerokúvala celú sériu

zákonov.

 

     Chcem povedať, že, samozrejme, náš klub takéto skrátené

legislatívne  konanie  nemôže podporiť, a vyzývam aj Národnú

radu, aby zodpovednosť za vládu nebrala na seba.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, keď sa nikto nehlási s faktickou poznám-

kou, končím  rozpravu k tomuto bodu  programu. Pýtam sa pána

podpredsedu vlády a ministra  financií, či  sa chce vyjadriť

k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     nespochybňujem  pripomienku  pána poslanca Palacku. Je,

samozrejme, vždy  dobré, ak sú zákony  typu daňových zákonov

predkladané v dostatočnom  časovom predstihu.  Myslím si, že

v značnej  miere sa vláda o to snaží. Ale treba si uvedomiť,

že v priebehu  roka  vzniká  mnoho legislatívnych  aktov, je

schvaľovaných  mnoho legislatívnych  úprav, ktoré  vo svojom

dôsledku potom majú dosah aj na určitú legislatívu, ktorá sa

vzťahuje k daňovým  zákonom, a mnohokrát, pokiaľ  chceme vy-

chytať všetky relevantné momenty, ktoré sa viažu na nové da-

ňové úpravy, vlastne nám to vytvára situáciu, že s konečnými

zneniami po niekoľkých kolách pripomienok a zachytávaním no-

vých  momentov,  ktoré  v priebehu  roka  vznikajú, dochádza

k tomu, že viaceré, najmä daňové zákony prichádzajú až v sa-

motnom závere roka, či už je to v súvislosti so štátnym roz-

počtom, alebo v súvislosti aj s takými krokmi, ako je otázka

konania k zákonu o dani z nehnuteľností.

 

     Vo svojom  vstupnom vystúpení som uviedol,  že na vznik

a zánik daňovej povinnosti je vždy rozhodujúci stav k 1. ja-

nuáru zdaňovacieho obdobia. To znamená,  že nie je možné od-

kladať tento zákon trebárs na 1. február, alebo 1. apríl, či

podobný termín. A druhá vec,  ktorú som uviedol, že v zmysle

zákona o obecnom zriadení musí obec vyvesiť na úradnej tabu-

li najmenej 15 dní pred  dňom nadobudnutia  účinnosti  tohto

zákona príslušné  relevantné ustanovenia. To  je teda hlavný

dôvod a myslím si, že ten  dôvod je hodný zreteľa na to, aby

Národná rada prijala návrh na skrátené legislatívne konanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu poslanca  Baránika, či

sa  chce vyjadriť.  Ak  nie,  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu

o návrhu uznesenia, ktorým Národná  rada vyslovuje súhlas so

skráteným legislatívnym konaním k tomuto vládnemu návrhu.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

 

     Hlasujeme o súhlase k návrhu  vládneho zákona na prero-

kovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto návrhu zákona v skrátenom legis-

latívnom konaní.

 

     Môžeme pristúpiť hneď k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 780. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom

1806.

 

     Aj v  prvom čítaní bude návrh  zdôvodňovať minister fi-

nancií a podpredseda vlády pán Sergej Kozlík. Prosím ho, aby

nás oboznámil s dôvodmi.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej  rady vládny návrh zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších

predpisov.

 

     V rámci daňovej reformy bola od 1. januára 1993 zákonom

Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností v znení neskorších  predpisov zavedená daň z nehnu-

teľností. Uvedený zákon bol  medzičasom už päťkrát novelizo-

vaný. Novelami tohto zákona  sa spresňovalo najmä vymedzenie

predmetu dane, základu dane, ako  aj sadzieb dane a rozširo-

vali sa právomoci obcí ako správcov tejto dane.

 

     Poznatky s aplikáciou ustanovení zákona o dani z nehnu-

teľností v praxi však nasvedčujú  tomu, že je potrebné i na-

ďalej v záujme  jednotnosti  spresňovať  viaceré ustanovenia

zákona, najmä pri vymedzení pojmu daňovníka dane z pozemkov,

ako aj  dane zo stavieb, ak  sú v spoluvlastníctve viacerých

daňovníkov.

 

     Navrhuje sa aj úprava koeficientu, ktorým sa prenásobu-

je sadzba dane v obciach, ktoré  sa stali od roku 1996 kraj-

skými mestami, na koeficient 4,0. V súvislosti s nadobúdaním

bytov do osobného vlastníctva sa vytvára nová skupina vlast-

níkov bytov v bytových  domoch. Keďže v týchto prípadoch ide

tiež o vlastníkov nehnuteľností, je potrebné túto skutočnosť

legislatívne riešiť aj z hľadiska zdanenia. V novele sa pre-

to navrhuje kvalifikovať byt na účely zákona o dani z nehnu-

teľností  ako nehnuteľnosť.  Navrhovanej  dani z bytov  budú

podliehať tí vlastníci bytov, ktorí ich nadobudli podľa oso-

bitných právnych predpisov, najmä  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 182/1993 Z. z. v znení zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 151/1995 Z. z. a zákona

číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiada-

ním  majetkových  nárokov  v družstvách  v znení  neskorších

predpisov. Zároveň sa však  navrhuje ponechať päťročné oslo-

bodenie od tejto dane podobne, ako je to aj v súčasnosti pri

dani zo stavieb.

 

     Zmeny  zákona si  vyžiadalo  aj  nové územné  a správne

usporiadanie  Slovenskej  republiky. Z dôvodu kvalitnejšieho

výkonu  správy  tejto  dane  bolo  nevyhnutné v novele  tiež

spresniť ustanovenia zákona o daňovom priznaní, výrube daní,

penalizácii a vykonávaní kontroly. So zreteľom na uvedené sa

pristúpilo mimo plánu legislatívnych  úloh vlády na rok 1997

k vypracovaniu novely  zákona o dani  z nehnuteľností. Návrh

zákona reaguje  na návrhy obcí a  miest Slovenskej republiky

a prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.

 

     V predkladanom návrhu  sú zohľadnené pripomienky, ktoré

boli v súlade  so sledovanými  zámermi a viedli k vecnému  a

legislatívnemu spresneniu zákona.

 

     V návrhu  novely zákona sú  zapracované závery Legisla-

tívnej rady  vlády, závery z rokovania  vlády Slovenskej re-

publiky, ktorá návrh novely  prerokovala a schválila na svo-

jom zasadnutí 14. októbra 1997. Keďže  prevažne ide o legis-

latívno-technické  spresnenia  a  v súvislosti  so zavedením

zdaňovania bytov o ponechanie  päťročného oslobodenia od da-

ne, neočakáva  sa výraznejšie zvýšenie  príjmov do rozpočtov

obcí. Určité zmeny však  možno predpokladať v krajských mes-

tách vo väzbe na opravu koeficientu.

 

 

 

 

     Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade, aby pred-

ložený návrh  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností

v znení neskorších predpisov, schválila.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca aj pre toto čítanie bol určený

pán poslanec Baránik. Prosím ho,  aby nás oboznámil s návrh-

mi, ktoré vzišli z výborov.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej

rady  číslo 317/1992 Zb. o dani  z nehnuteľností v znení ne-

skorších  predpisov,  ako  spravodajca  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Pripomínam, že  predmetný návrh zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb.

o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, bol do-

ručený poslancom Národnej rady  Slovenskej republiky v rámci

skráteného legislatívneho konania.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho  navrhol zaradiť na  rokovanie 35. schôdze  Národnej

rady slovenskej  republiky v rámci skráteného legislatívneho

konania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v zne-

ní neskorších predpisov, rieši závažnú spoločenskú problema-

tiku, ktorú  je potrebné upraviť  spôsobom, ako sa  navrhuje

v predmetnom návrhu zákona.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnený návrh záko-

na budú predložené v rozprave  najmä v rámci druhého čítania

vo  výboroch  Národnej  rady Slovenskej  republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím dôjde k dopracovaniu  tohto návrhu záko-

na.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností

v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1806 zo dňa 22. októbra

1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu ešte  týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie a Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky  výbor pre

rozpočet,  financie a menu,  pričom  odporúčam, aby  výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 17. novembra odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej

republiky a gestorský výbor v lehote do 18. novembra 1997.

 

     To je všetko, pán predseda. Prosím vás, aby ste otvori-

li diskusiu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu s tým,  že do rozpravy  som nedostal

žiadne písomné prihlášky ani za kluby, ani za poslancov. Pý-

tam sa  preto, či sa  niekto hlási z  pléna. Podľa svetelnej

tabule konštatujem, že je to  pán poslanec Rea, pán poslanec

Gaľa a pán poslanec Ásványi.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  uzatváram mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy a prosím  predsedu výboru pána

Reu, aby predniesol svoje návrhy.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     hostia,

 

     tak ako v predchádzajúcom mojom návrhu, aj teraz si do-

volím navrhnúť na doplnenie rozhodnutie pána predsedu Národ-

nej rady číslo 1806 o vládnom  návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb.

o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Odôvod-

ňujem to tak, že tento  zákon je jedným z hlavných ekonomic-

kých nástrojov obcí a aj náš výbor plní funkciu miestnej sa-

mosprávy. Z toho dôvodu navrhujem, aby rozhodnutie bolo roz-

šírené v bode a) - prideliť  okrem tu  uvedených  výborov aj

výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Prosím pána poslanca Gaľu o vystúpenie.

 

 

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Ctená snemovňa,

 

     realizáciou nového  územného a správneho  členenia Slo-

venskej republiky  vznikli špecifické požiadavky  na funkcie

miest, ktoré sú krajskými sídlami. Krajské sídla zabezpečujú

funkcie,  prostredie, verejné  služby, a to  najmä  hromadnú

dopravu,  dopravné  stavby,  bývanie a ubytovanie, čistenie,

odpady, sociálne služby a podobne, vo väčšom rozsahu ako iné

mestá. Súvisí  to s počtom  obyvateľov, ktorí nemajú  trvalé

bydlisko v týchto mestách, napríklad študenti, vojaci, úrad-

níci, zamestnanci a podobne.

 

     Systém financovania z podielových daní pre krajské mes-

tá je nedostatočný a nediferencovaný. Je potrebné prijať zá-

kon, ktorý  by priniesol  trvalým a nemenným spôsobom  vyšší

podiel z daní  pre  mestá, a aby  podiel pre  krajské  mestá

zohľadnil vyšší počet obyvateľov,  ktorí využívajú ich služ-

by, a zodpovedal terajším i budúcim kompetenciám miest.

 

     Nedostatočný  objem finančných  prostriedkov z podielo-

vých daní spôsobuje, že  mestá vykrývajú potreby z vlastných

rozpočtov  predajom  majetku a zadlžovaním  sa. Tento postup

nezaručuje základnú  reprodukciu a neumožňuje  rozvoj infra-

štruktúry. Z účtovného hľadiska  potom niekedy vyzerá hospo-

dárenie miest ako prebytkové,  čo vo svojej argumentácii vy-

sokí  štátni  úradníci  zneužívajú, pričom v skutočnosti ide

o finančné prostriedky, ktoré je potrebné splatiť, napríklad

úvery, obligácie a podobne.

 

     Návrh predkladanej novely o dani z nehnuteľností zapadá

do rámca legislatívnych aktov,  ktorých cieľom je dostať sa-

mosprávy  do polohy  vykonávateľov vôle  štátnych úradníkov,

pričom samosprávni  predstavitelia sú tí,  ktorí budú znášať

nespokojnosť občanov ako dôsledok týchto aktov bez toho, aby

mali k dispozícii adekvátne  nástroje na zabezpečenie verej-

ných služieb. Do rámca  takýchto legislatívnych aktov zapadá

napríklad zníženie dotácií do tepelného  hospodárstva o 30 %

so spätnou platnosťou od 1. 7. 1997.

 

     Z nášho pohľadu ide teda o nesystémový krok. Je potreb-

  reforma daňového  systému, ktorá  zabezpečí daňové toky,

ale  aj kompetencie  vo výrube  daní tak,  ako je to obvyklé

v okolitom svete. Novela navyše ukladá obciam povinnosť pri-

jať všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. 1. 1997.

Národná rada Slovenskej republiky pripravuje takto každoroč-

ne vianočný darček samosprávam  vo forme mimoriadnych zastu-

piteľstiev, ktoré, aj keď  sa zvolávajú v technicky najkrat-

ších  možných  termínoch,  majú za  následok porušenie záko-

na číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v časti § 6 ods. 3.

Nová daň z bytov podľa novely takisto popudí nových vlastní-

kov bývalých obecných bytov proti samosprávam.

 

     Z uvedených dôvodov  neodporúčam ctenej snemovni presu-

núť zákon do druhého čítania a zamietnuť týmto spôsobom jeho

prerokúvanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ásványi.

 

 

 

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     v predchádzajúcom bode rokovania  Národná rada dosť ne-

rozvážne  súhlasila s prerokúvaním  vládneho  návrhu zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších pred-

pisov, v skrátenom legislatívnom konaní.  Totiž všetky okol-

nosti, ktoré  obsahuje tento zákon, boli  známe počas celého

roka 1997, a ani v tomto  prípade nie je ohrozená  Slovenská

republika. Kritizovať  tento postup parlamentu  je neúčinné.

Teraz je dôležité hovoriť o samotnom návrhu zákona.

 

     V predkladacej  správe v tlači 779 a v samotnom  návrhu

zákona opodstatnenosť  novely zákona sa  zdôvodňuje potrebou

spresnenia podmienok  zdaňovania nových vlastníkov  bytov po

ich  prevedení  do  vlastníctva  fyzických  osôb.  Keďže daň

z nehnuteľností je spravovaná obcami,  obce sú povinné upra-

viť  všeobecne  záväzné  nariadenie o spôsobe a  podmienkach

zdaňovania  nehnuteľností na rok 1998 s účinnosťou od 1. ja-

nuára. To znamená  počkať na zverejnenie a účinnosť pozmeňu-

júceho zákona, prepracovať záväzné nariadenie, prerokovať ho

vo finančnej komisii, v rade obce a napokon v zastupiteľskom

orgáne, vyvesiť na oznamovacej tabuli na 15 dní, a keď nebu-

dú námietky a pripomienky  zo strany občanov, záväzné naria-

denie nadobudne  účinnosť 15. dňom vyvesenia. Toto všetko sa

má udiať  do 1. januára 1998. Sami  posúďte, či je  to možné

splniť do tohto dátumu, veď dnes je už 12. novembra. Inak by

nové podmienky  zdaňovania neboli platné.  Tak prikazuje zá-

kon.

 

     Aj daňovníci by sa mali  oboznámiť s novým  nariadením,

s novou povinnosťou  pre čerstvých majiteľov  bytov o podaní

daňového  priznania do 31. januára 1998 a aj s možnosťou ná-

roku na  oslobodenie od platenia  dane za byt  na päť rokov.

V prípade omeškaného podania daňového priznania zákon naria-

ďuje uplatnenie penále vo výške 10 % z vypočítanej dane.

 

     Pýtam sa: Je únosné z pohodlnosti alebo neprezieravosti

niekoho kompetentného uvádzať do stresu 150 poslancov Národ-

nej rady, úradníkov, starostov a poslancov  skoro 3 000 obcí

a miest na Slovensku a ešte k tomu aj všetkých nových daňov-

níkov do  časovej tiesne a finančného  ohrozenia z penále za

omeškanie?

 

     Predkladacia správa zdôvodňuje skrátený postup s obavou

o záujmy  obcí,  aby  neboli ovplyvnené a krátené ich príjmy

v roku 1998. Táto argumentácia  obstojí iba v nepatrnej čas-

ti. Vzniká  síce nová kategória  daňovníkov a nový druh dane

z nehnuteľností - daň z bytov a nebytových  priestorov v by-

tovom dome, t. j. v stavbe na bývanie, to  je terajší pojem,

kde bol odkúpený aspoň jeden byt. Ale nositeľ dane, vlastník

bytu, je od platenia tejto dane oslobodený na päť rokov rov-

nako podľa teraz platného aj podľa navrhovaného nového záko-

na. Teda  obec nebude mať z tejto zmeny  dane  žiadny príjem

navyše.

 

     Podľa teraz  účinného zákona daň  zo stavieb slúžiacich

na bývanie zaťažuje správcu týchto nehnuteľností, t. j. obec

alebo ňou vytvorený bytový podnik. Tento podnik neplatí daň,

lebo nemá na to prostriedky. Keby platil, tak by to bolo len

prelievanie prostriedkov  obce z jedného  vrecka do druhého.

Naopak, bytové  družstvá budú  naďalej  platiť daň, resp. po

prevode družstevného bytu do  vlastníctva fyzickej osoby na-

stupujú daňové prázdniny, čo  znamená zníženie príjmov. Osem

krajských  miest bolo  sídlom  kraja v priebehu  celého roka

1997 a bol pre nich  platný koeficient 3,5-násobku na zvýše-

nie základnej  sadzby  dane, ale s možnosťou  zvýšenia alebo

zníženia sadzby v jednotlivých častiach mesta alebo v závis-

losti od spôsobu využívania nehnuteľnosti. Návrh zákona zvy-

šuje koeficient pre krajské  sídla na 4. Samozrejme, platilo

a naďalej bude  platiť oslobodenie od  platenia dane na  päť

rokov v prípade odkúpených bytov.

 

     Aké  môže  byť  to  očakávané  zvýšenie  príjmov týchto

miest? A toto má vyvážiť  očakávaný rozpor z časového vyhro-

tenia uplatnenia nového zákona. Ak ešte pripomeniem technic-

ké a legislatívne nedostatky  návrhu zákona, ktoré po ďalšom

nerozvážnom hlasovaní  parlamentu sa budú  konzultovať a na-

právať v rámci druhého čítania.

 

     Spomeniem ešte  paradox, že návrh  zákona chce napraviť

výrazové, slovné chyby, ktoré v poslednom  znení zákona boli

už opravené. Myslím si, že  právom môžem konštatovať, že ná-

vrh zákona je napriek mnohomesačnému meškaniu jeho predlože-

nia zle  pripravený, a preto  odporúčam v zmysle § 73 ods. 3

písm. a) rokovacieho  poriadku vrátiť  zákon na dopracovanie

a predloženie  kedykoľvek v priebehu  roka 1998, samozrejme,

bez  nárokovania skráteného  legislatívneho konania.  Žiadna

obec nebude ani bohatšia, ani chudobnejšia v roku 1998 a tá-

to právna úprava nebude nikomu chýbať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Ásványi.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, to bolo posledné vystú-

penie v rámci rozpravy. Preto  končím rozpravu k tomuto bodu

programu.

 

     Pýtam sa pána podpredsedu vlády a ministra financií, či

sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     pozorne som si vypočul vystúpenia poslancov. V podstate

neodzneli nijaké zásadnejšie  zmeny, návrhy na zmeny v pred-

kladanej vládnej predlohe novely zákona. Myslím si, že nove-

la je z technickej stránky dobre pripravená.

 

     Druhá vec  je, ktorú som vysvetľoval  už vtedy, keď Ná-

rodná  rada schvaľovala  skrátené legislatívne  konanie. Do-

mnievam sa,  že k tomuto  vyjadrila svoje  stanovisko. Znovu

opakujem, že  ak bude zákon  schválený v dostatočnom časovom

predstihu, je  ešte dostatočný priestor  na to, aby  sa obce

mohli štandardným  spôsobom vyrovnať so  znením novely, obo-

známiť s novými  opatreniami  občanov, a teda korektne od 1.

januára môže novela zákona vstúpiť do platnosti.

 

     Spomínali  sa tu  aj niektoré  širšie pohľady  na vzťah

štátu a obcí. Myslím si, že sme na  jednej  lodi. Podobne aj

štát  sa musí vyrovnať s určitými problémami výstavby infra-

štruktúry,  s  problémami  dlhových  služieb,  financovania.

A v podobnej  situácii sú obce a mestá. Permanentne  hľadáme

rovnováhu medzi  štátom a obcami.  Vyjadrujeme to každoročne

v štátnom rozpočte tým, že transfery štátu do rozpočtov obcí

rastú  rýchlejšie, ako  je priemer  rastu výdavkov  štátneho

rozpočtu.

 

     Pán poslanec, v roku 1996, pokiaľ  ide o štátny  rozpo-

čet, bol rast výdavkov 6 %, tých  vecných, a rast transferov

štátneho rozpočtu vo vzťahu k mestám, obciam bol 10 %. Tento

rok, teda na rok 1998 návrh štátneho rozpočtu, ak dáme bokom

dlhovú službu, v podstate  počíta so znížením výdavkov. Bude

pomerne tvrdá reštrikcia  jednotlivých rozpočtových kapitol,

ale pre  obce a mestá  zvyšujeme transfery v návrhu štátneho

rozpočtu o 400 miliónov, zo 6 600 mld. na 7 mld. Sk. Nechcem

polemizovať o tom, či je to dosť. Samozrejme, každý má pred-

stavu, že  by chcel viac.  A ako sa  delíme o finančné  pro-

striedky, tak  sa musíme  deliť  aj o zodpovednosť v oblasti

vývoja nákladov. To je hlavný dôvod, prečo sme pristúpili ku

kráteniu  dotácií o 30 %  do  konca roka 1997, pretože plnou

váhou nehospodárnosť alebo na  druhej strane aj vysoké zisky

výrobcov tepla - v nejednom prípade to bolo aj 40 % - jedno-

ducho boli  odnárokované  vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.  To

platí už  druhý rok, keď  miesto 1,9 mld., ktoré  mal štátny

rozpočet rozpočtované  ako dotáciu na  tepelné hospodárenie,

už v minulom roku dotácia prekročila 4 mld. Sk a nebolo jed-

noduché ustať štátny  rozpočet. V tomto roku sa to zopakova-

lo, keď čerpanie dotácií už v prvom polroku prevýšilo objem,

ktorý mal štátny rozpočet vyčlenený v rámci dotácií.

 

     Čiže štát, obce, aj rôzne medzičlánky, aj výrobcovia sa

musia spoločne podieľať na  tom, aby sa hospodárne nakladalo

s teplom.  Keď chodím  po uliciach,  večne vidím  pootvárané

okná na panelákoch, na úradoch, prekuruje sa. To znamená, sú

veľké rezervy v celom tepelnom systéme. Je to  naša spoločná

zodpovednosť, nie všetko zvaľovať len  na štát a štátny roz-

počet. Treba  hľadať určité efektívne  riešenia. Ale podobne

treba dlhodobo hľadať tento  vzťah, aj pokiaľ ide o posilňo-

vanie daňových príjmov obcí. Aj týmto zákonom, touto novelou

vlastne posilňujeme majetkové príjmy alebo príjmy obcí z ma-

jetkových daní. Je to  perspektívna vec s 5-ročným odkladom.

Tam, kde sme zvýšili na 4,0 koeficientu, priamo už v budúcom

roku  v  krajských  mestách  čiastočne  posilňujeme príjmové

zložky rozpočtov  miest a obcí.  Samozrejme, je to  dlhodobá

úloha.  Je to  dlhodobá úloha  aj presunu  majetku zo správy

štátu do majetku obcí. Teraz  sa trebárs rieši otázka podra-

dených vodárenských sústav, samozrejme,  spolu s istým obje-

mom dotácií, to znamená aj finančných zdrojov, tak, aby obce

postupne majetok, ktorý spravujú,  rozširovali, ale aj s is-

tými  transfermi, ktoré  dosiaľ na  správu takýchto systémov

vyčleňoval štátny rozpočet.

 

     Opakujem, nie je to vec jednej vlády. Dokonca to nie je

vec ani jednej  generácie. Problém prerozdeľovania kompeten-

cií a finančných vzťahov medzi štátom a obcami bude dlhodobý

a bude veľmi bolestný.

 

     Prosím o podporu predloženej  novely zákona, tak ako je

vládna predloha.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť k rozprave. Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     chcel by som reagovať  na pripomienku, ktorá bola vzne-

sená v tom zmysle, či je  oprávnené, aby sme tento návrh zá-

kona prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Ak sa pozeráme na predchádzajúci zákon, aj na tento zá-

kon a, samozrejme, aj na ďalšie, z jednotlivého postu sa nám

môže  zdať,  že  je  to  zbytočné,  že  sa zbytočne zaťažuje

a znervózňuje  parlament a v tomto  prípade  aj obce. Ale ak

zvážime problém komplexne, tak potom si musíme uvedomiť jed-

no, že tieto  návrhy zákonov, hlavne  daňové zákony, súvisia

so štátnym rozpočtom, a preto musia byť paralelne so štátnym

rozpočtom aj schvaľované, pretože od schválenia týchto záko-

nov sú podmienené príjmy  štátneho rozpočtu. Preto považujem

návrh vlády na skrátenie  legislatívneho konania v tomto ob-

dobí  za  správne,  a preto  vás  prosím, aby  ste súhlasili

s prerokovaním zákona v druhom čítaní.

 

     Pán predseda, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  budeme hlasovať.  Prvé  hlasovanie  je podľa § 73

ods. 3 rokovacieho poriadku.

 

     Tento návrh zo spoločnej správy znie, pán poslanec...

 

Poslanec M. Baránik:

 

     ...aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

 

     Prosím, pán  spravodajca, aby ste  pristúpili k druhému

hlasovaniu.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda, navrhujem, aby ako gestorský výbor

bol určený  výbor  pre financie, rozpočet a menu, ďalej, aby

bol prerokovaný v Ústavnoprávnom  výbore  Národnej rady Slo-

venskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo Výbore

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíte dať ešte hlasovať aj o lehotách.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Odporúčam, aby  bol v gestorskom  výbore prerokovaný do

18. novembra a v ostatných  výboroch do 17. novembra  vráta-

ne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže aby bol prerokovaný ešte na tejto schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Schválili sme aj tento návrh.

 

     Prosím, aby  ste ešte dali  hlasovať o návrhu  predsedu

výboru pána Reu.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     ďalej navrhujem na základe návrhu, ktorý predniesol pán

predseda Rea, aby tento  návrh v druhom čítaní prerokoval aj

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu  a  národnosti  v  termínoch,  ktoré boli

schválené už predtým.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona  výborom, určila  gestorský  výbor a lehoty  výborom na

prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, v mene poslaneckých klubov DÚ, KDH

a MKDH navrhujem  zmenu  programu v tom zmysle, aby  body 9,

10, 11 a 12 schváleného programu boli stiahnuté z rokovania.

Ide o tlač 764, 765, 801 a 802. Prosím, aby sa o tomto  pro-

cedurálnom návrhu hlasovalo bez rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, páni  poslanci, počuli ste  návrh pána poslanca

Kováča. Pán poslanec vystúpil za tri kluby, takže si to nej-

dem ďalej overovať. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

 

     A navrhujete ich potom  na ďalšiu schôdzu? (Odpoveď po-

slanca z pléna.) Nie, len stiahnuť z 35. schôdze.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

     Budeme hneď pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 566/1992 Zb.  o  Národnej  banke  Slovenska

v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 764 a súčasťou návrhu

je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej republiky aj tento návrh

uvedie a zdôvodní podpredseda  vlády a minister financií pán

Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán minister, aby ste nám uviedli váš návrh.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 566/1992 Zb. o  Národnej  banke

Slovenska v znení  neskorších  predpisov,  vyplýva z potreby

zosúladiť proces  prípravy tvorby štátneho  rozpočtu na prí-

slušný rozpočtový  rok s prípravou a tvorbou rozpočtu Národ-

nej banky.

 

     Samozrejme, celého problému sa obšírnejšie dotknem, keď

budem zdôvodňovať vlastnú novelu tohto zákona. Ale v skratke

poviem, že  ide predovšetkým o to, aby sa  začal  rozlišovať

tzv. bežný  rozpočet Národnej banky,  to znamená prevádzkový

rozpočet, ktorý slúži na  vlastný výkon činnosti, platy, in-

vestície, bežné kapitálové výdavky, tak ako ho schvaľuje Ná-

rodná rada,  prípadne iné autority štátu  pre iné inštitúcie

- a Národná banka nie je  nič iné ako inštitúcia  štátu -, a

oddeliť ho  od vlastného výkonu  menovej politiky, ktorá  je

suverénnym  rizikom, je  plne garantovaná  štátnym rozpočtom

bez ohľadu  na to, ako skončí  výsledok hospodárenia v tomto

okruhu, či je plusový, mínusový, v plnom rozsahu sa zúčtová-

va so štátnym rozpočtom.

 

     Na  rok 1998 nechceme už  definovať  pre  Národnú banku

žiadny  záväzný  ukazovateľ  odvodu. V tom je  zásadná zmena

prístupu vzťahu štátneho  rozpočtu k Národnej banke. Na dru-

hej strane  ideme s určitými novelami  ustanovení o Národnej

banke Slovenska,  ktoré, podotýkam, plne  zodpovedajú krité-

riám  vyspelých západoeurópskych  krajín. Samozrejme,  každá

takáto zmena môže vyvolať  rôzne politické tlaky. Myslím si,

že aj na Slovensku ich  zbytočne vyvolala. Samozrejme, je tu

priestor na  diskusiu. V rámci  diskusie  už priamo k novele

zákona je možné si tieto veci vyjasniť.

 

     Teda zdôrazňujem prečo  skrátené konanie. V nadväznosti

na termíny schvaľovania  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky na rok 1998 je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky, aby sa Ná-

rodná rada  Slovenskej republiky uzniesla na  tom, že vládny

návrh zákona, ktorým sa mení  zákon číslo 566/1992 Zb. o Ná-

rodnej banke  Slovenska v znení neskorších predpisov, prero-

kuje v skrátenom legislatívnom konaní. Chcem požiadať, váže-

né poslankyne, poslanci, o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu poveril  ako spoločného spravodajcu pána po-

slanca  Lysáka, aby  nás  oboznámil s priebehom prerokúvania

návrhu a s návrhmi výborov na ďalšie rokovanie.

 

Poslanec L. Lysák:

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

o výsledku  prerokovania  na  skrátené  legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým  sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 566/1992 Zb. o  Národnej  banke

Slovenska  v  znení  neskorších  predpisov,  ako  je uvedený

v tlači 764.

 

     Vláda nám predložila návrh  zákona, ktorý sleduje veľmi

dôležitý zámer - prehĺbenie súčinnosti ministerstva financií

a Národnej banky Slovenska pri tvorbe a realizácii hospodár-

skej politiky a menovej politiky v užšej súčinnosti.

 

     Výbor ma svojím uznesením číslo 404  zo dňa 20. 3. 1997

určil za spravodajcu  výboru a zároveň ma  poveril predložiť

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  informáciu o výsledku

prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1782 z 10. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne  konanie o vládnom  návrhu  zákona, ktorým

sa  mení  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

566/1992 Zb. o Národnej  banke  Slovenska v znení neskorších

predpisov (tlač 764),  na prerokovanie  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu predložený  návrh vlády na skrátené legisla-

tívne konanie prerokoval a v prijatom  uznesení číslo 519 zo

6. novembra  tohto roku konštatuje, že  vládny návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v zne-

ní neskorších predpisov, reaguje na potrebu:

 

     1. urýchliť transformáciu ekonomiky Slovenskej republi-

ky a bankového sektora,

 

     2. zosúladiť proces prípravy, tvorby a realizácie štát-

neho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok s tvorbou rozpočtu

Národnej banky Slovenska,

 

     3. upraviť limit na poskytnutie úveru Slovenskej repub-

like z 5 % na 10 % na krytie výdavkov v hospodárení štátneho

rozpočtu v priebehu roka  nákupom štátnych pokladničných po-

ukážok.

 

     Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky:

 

     1. Podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  prerokovať vládny  návrh zákona,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 566/1992 Zb. o Národnej  banke  Slovenska v znení neskor-

ších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     2. Prideliť uvedený návrh  zákona na prerokovanie výbo-

rom. Pôvodne  sme vo výbore  schvaľovali  termíny do 12. no-

vembra 1997 príslušným  výborom  a do 14. novembra 1997 ges-

torskému výboru. Tieto termíny už  zrejme nie sú reálne. Bu-

dem teda odporúčať  v prvom čítaní, ak tam  návrh zákona po-

stúpi, aby sme upravili tieto termíny - ak budete súhlasiť -

na 17., resp. 18. novembra tohto  roku, t. j. výbory ho pre-

rokujú do 17. novembra 1997 a gestorský  výbor do 18. novem-

bra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu.  Do rozpravy  som dostal  jednu písomnú

prihlášku od pána poslanca Palacku.

 

     Prosím, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     opäť nám vláda predkladá návrh sa skrátené legislatívne

konanie o zákone o Národnej banke Slovenska. Dovoľte mi pre-

to opäť  citovať prvý odsek  § 89 rokovacieho  poriadku: "Za

mimoriadnych  okolností,  keď môže dôjsť k ohrozeniu základ-

ných ľudských práv a slobôd alebo  bezpečnosti alebo ak hro-

zia štátu značné hospodárske škody,  Národná rada sa môže na

návrh vlády uzniesť na  skrátenom legislatívnom konaní o ná-

vrhu zákona."

 

     Druhý odsek, ktorý sa týka Rady bezpečnosti OSN ani ne-

budem citovať, ten zjavne neprichádza do úvahy.

 

     Opäť musím konštatovať, že  ani v dôvodovej správe, ani

v odôvodnení  pána  podpredsedu  vlády  som  nenašiel žiadny

dôvod, ktorý je v súlade s § 89 zákona o rokovacom poriadku.

Opäť konštatujem, že rokovací poriadok  je známy už rok, ka-

lendár poznajú aj malé deti. Nie  je dôvod, aby sa vláda zo-

budila o päť minút  dvanásť a prenášala  zodpovednosť na po-

slancov Národnej rady.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, ak  odsúhlasíte  aj tento

návrh, opäť porušíte rokovací  poriadok, a môžem povedať, že

ani ja, ani moji kolegovia z klubu porušovanie zákona nepod-

poríme.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bol jediný poslanec  písomne prihlásený do rozpravy.

Pýtam sa, či sa niekto hlási z pléna. Nikto. Končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána  ministra a podpredsedu vlády, či sa chce

vyjadriť. Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v úvodnom slove o návrhu na skrátené legislatívne kona-

nie som uviedol dôvod, prečo navrhujeme Národnej rade prero-

kovať novelu zákona o Národnej banke v skrátenom konaní. Zá-

sadný dôvod je ten, že  sa pripravuje návrh štátneho rozpoč-

tu, ktorý je zásadným dokumentom štátu, a chceme jasne vyme-

dziť vzťah štátneho rozpočtu a Národnej banky iným spôsobom,

to  znamená nezakladať  pre Národnú  banku povinnosť odvodu.

Chceme od seba oddeliť výkon menovej politiky a výkon bežné-

ho hospodárenia  Národnej banky tak, aby  nedochádzalo k ich

prelínaniu. Teda de facto  chceme urobiť Národnú banku nezá-

vislú od  vlastných  prevádzkových  nákladov - ak to mám vy-

jadriť lapidárne. Keďže  finišuje príprava  štátneho rozpoč-

tu, opakujem, ako jedného zo základných kameňov ekonomického

fungovania štátu v roku 1998, je  vážny dôvod na to, aby sme

v predstihu niektoré zákony, ktoré  sa viažu k štátnemu roz-

počtu, schválili. Prosím o podporu skráteného konania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Pán spoločný spravodajca  sa nebude vyjadrovať. Pristú-

pime hneď k hlasovaniu. Budeme hlasovať...

 

Poslanec L. Lysák:

 

      ...o návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky k návrhu vlády  Slovenskej republiky na skrátené legis-

latívne konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zá-

kon  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 566/1992 Zb.

o Národnej  banke  Slovenska v znení  neskorších  predpisov,

tlač 764.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

      Ak  mi dovolíte,  dočítam to.  Národná rada Slovenskej

republiky podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republi-

ky súhlasí... (Hlasy v sále.) Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Môžeme preto pristúpiť hneď k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej ban-

ke Slovenska v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 765.

 

     Návrh na pridelenie vládneho  návrhu zákona na preroko-

vanie výborom  Národnej  rady máte v rozhodnutí predsedu Ná-

rodnej rady pod číslom 1783.

 

     Aj tento  zákon z poverenia  vlády Slovenskej republiky

prednesie pán podpredseda vlády a minister financií.

 

     S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda, navrhujem, aby ste vyhlásili krát-

ku  prestávku a pozvali  guvernéra  Národnej banky, prípadne

povereného predstaviteľa Národnej banky, aby bol prítomný na

rokovaní o Národnej banke, lebo je to dôležitý zásah.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  počuli ste návrh,  dám o ňom  hlasovať.

Pán guvernér určite príde na druhé a tretie čítanie.

 

     (Medzitým prišiel guvernér Národnej banky. Hlasy v sále

a potlesk.)

 

     Pán guvernér, bol protest, že pri tomto zákone nesedíte

v Národnej rade.  Vy nie ste  povinný sedieť, ale  keďže ste

prišli, ďakujem vám. Môžeme pokračovať.

 

     Prosím, pán podpredseda vlády,  aby ste nám uviedli ná-

vrh.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     vážený pán guvernér Národnej banky,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky

číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  prosím o pokoj v roko-

vacej miestnosti.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     ...neskorších  predpisov,  ktorý  upravuje schvaľovanie

rozpočtu Národnej banky Slovenska.

 

     Zmena  spočíva v tom, že  banková  rada  Národnej banky

Slovenska bude schvaľovať návrh prevádzkového rozpočtu, kto-

rý guvernér  Národnej banky predloží  na schválenie Národnej

rade  Slovenskej  republiky  a  zdôvodní  ho v jej orgánoch.

Úprava tvorby a schvaľovania rozpočtu Národnej banky zároveň

zreálni tvorbu, prijatie a realizáciu  zákona o štátnom roz-

počte.

 

     Súčasný právny stav, keď Národná rada schvaľovala ročnú

správu o výsledku  hospodárenia Národnej  banky bez možnosti

v čase jeho tvorby, tvorby rozpočtu bežného alebo prevádzko-

vého rozpočtu,  bez možnosti hovoriť do  tohto rozpočtu, bol

iba formálnym, dodatočným aktom.  Myslím si, že je dôležité,

aby Národná banka Slovenska  výkonom menovej politiky nebola

nútená riešiť aj problémy  financovania bežnej prevádzky Ná-

rodnej banky, či už sa týka platov, či sa týka bežných kapi-

tálových výdavkov. Myslím si, a aj  vláda si myslí, že treba

oddeliť od  seba tieto dva  okruhy. Tým sa  vlastne môže do-

siahnuť  zvýšenie nezávislosti  Národnej banky  predovšetkým

tým, že prevádzkové náklady  budú existovať ako osobitný od-

delený  okruh, ktorý  bude, samozrejme,  schvaľovaný orgánmi

Národnej  rady  a  nebude  včleňovaný  alebo súčasťou celého

okruhu  rozpočtu Národnej  banky,  to  znamená aj  tých pro-

striedkov alebo tých zdrojov, ktoré používa Národná banka na

bežnú menovú politiku.

 

     Treba si uvedomiť jedno. Výsledky hospodárenia Národnej

banky, pokiaľ  ide o výkon menovej  politiky, ktorá je nedo-

tknuteľná z hľadiska kompetencie Národnej banky, nie sú tzv.

suverénne riziká, to  znamená bez  ohľadu na to,  či je toto

hospodárenie v menovom okruhu ziskové, alebo je kladné, ale-

bo záporné,  je vysporadúvané so štátnym  rozpočtom. V tejto

súvislosti chceme zmeniť vzťah  štátneho rozpočtu k Národnej

banke. Na rozdiel od rokov 1996 a 1997 predpokladáme, že Ná-

rodnej banke už nebudeme  rozpočtovať nejaký odvod. Výsledok

menového  okruhu  so   štátnym  rozpočtom  bude  automaticky

v zmysle príslušných zákonov vyrovnávaný tak, ako to bolo aj

dosiaľ. Ale  okrem toho Národná banka  by mala mať garanciu,

s akými prevádzkovými prostriedkami v danom roku bude hospo-

dáriť. Nepokladám za rozumné, aby boli tieto dva okruhy zlú-

čené a paradoxne - nemyslím  si, že  sa  to tak  deje - môže

kdesi v podvedomí pri  realizácii menovej politiky potom byť

aj určitá turbulencia v tom,  že treba v rámci doteraz urče-

ného balíka  hospodárenia Národnej banky  riešiť aj problémy

s prevádzkovým hospodárením tejto inštitúcie.

 

     Domnievam sa, že ide o inštitúciu štátu, tak ako pozná-

me mnohé ďalšie inštitúcie, ktoré  by mali mať aj určité ob-

medzenia, určité jasne stanovené kritériá, ktorými by sa ta-

ká autorita, ako je Národná rada, mala zapodievať. Uznám, že

sú to 2 až 3 % celkového  otáčania  finančných  prostriedkov

alebo prostriedkov,  ktorými Národná  banka v rámci menového

okruhu disponuje,  ale aj tak  je to takmer  miliarda korún,

ktorá ide na prevádzku tejto inštitúcie.

 

     Nemyslím si, že by sme v návrhu novely zákona z pozície

vlády  žiadali niečo  absurdné. Podobne  vo viacerých kraji-

nách, uvádzame  to v dôvodovej správe,  či Španielsko, Fran-

cúzsko a mnohé ďalšie krajiny, schvaľujú prevádzkové rozpoč-

ty svojich centrálnych bánk.

 

     V prípade, že do 31. decembra bežného roka Národná rada

Slovenskej republiky neschváli rozpočet Národnej banky - ho-

voríme o prevádzkovom  rozpočte -, bude sa rozpočtové hospo-

dárenie od 1. januára  rozpočtového roka do termínu schvále-

nia rozpočtu spravovať určitým rozpočtovým provizóriom podľa

návrhu rozpočtu predloženého Národnej rade Slovenskej repub-

liky guvernérom  Národnej banky. V prípade nesplnenia pláno-

vaného hospodárskeho výsledku Národnej  banky, ak bude súvi-

sieť s menovou politikou Národnej banky, už som vysvetľoval,

že to  nie je v žiadnom  prípade degradácia orgánov Národnej

banky a Národnej rady, myslím si, že sú kompetentné posúdiť,

čo je a nie je v záujme  stability  meny. Spájať kompetenciu

bankovej  rady pri  schvaľovaní bežného  alebo prevádzkového

rozpočtu s nezávislosťou  Národnej  banky v menovej politike

je neopodstatnené.

 

     Novela zákona sa netýka  hlavnej  úlohy  Národnej banky

ustanovenej v § 2 a jej právomocí pri  zabezpečovaní  stabi-

lity meny.  Samozrejme, nezávisle od pokynov  vlády v zmysle

§ 12 ods. 2 netýka sa ani nástrojov menovej regulácie, ktoré

Národná banka  používa  podľa § 18, jej  právomocí v devízo-

vom hospodárstve v zmysle § 28 a 29 ani  ďalších  činností a

oprávnení Národnej banky.

 

     V období transformácie našej ekonomiky, ktoré je nároč-

né na zostavenie štátneho rozpočtu a obťažné z hľadiska udr-

žovania rovnováhy medzi príjmami a výdavkami v priebehu roz-

počtového roka, pokladáme za potrebné zvýšiť limit na posky-

tovanie  krátkodobého  úveru v Slovenskej  republike nákupom

štátnych pokladničných poukážok,  podotýkam krátkodobé výky-

vy, z 5 % na 10 % z príjmov  štátneho  rozpočtu  v uplynulom

roku. Takto  podobne majú stanovené  limity ďalšie transfor-

mačné krajiny. Určitým  zosmiešňujúcim spôsobom sa hovorilo,

že sme  sa priblížili k Rumunsku,  ktoré má 10-percentný li-

mit.  Podotýkam, že  pred niekoľkými  mesiacmi tento problém

riešil aj Parlament Českej republiky.

 

     Vyrovnaný  štátny rozpočet,  ako aj  udržiavanie perma-

nentnej rovnováhy medzi príjmami a výdavkami je ideálom kaž-

dej vlády,  ale reálny život  tento ideál zatiaľ  neumožňuje

splniť. Problémy s vnútornou  zadlženosťou  nemajú len mladé

štáty, navyše  štáty s transformujúcou sa ekonomikou s prob-

lémami pri  správe daní bez fungovania  systému štátnej pok-

ladnice, ale tieto problémy majú aj bohaté štáty s dlhoročne

budovanou trhovou ekonomikou a s vysokou konkurenčnou schop-

nosťou.

 

     Tým, že  vláda navrhuje zvýšenie  rozsahu úverov, ktoré

som spomínal, na krátkodobé  prekrytie  rozpočtových výkyvov

z maximálnych 5 % na možných 10 %, nerobí  tak s vedomím, že

chce  povýšiť deficitné  hospodárenie štátneho  rozpočtu nad

úroveň schválenú  Národnou  radou v rámci rozpočtového roka,

ale robí  tak preto, aby v tomto  období  aj týmto opatrením

pomohla obnovovať makroekonomickú a mikroekonomickú rovnová-

hu. O možnom poskytnutí  úveru Národnou bankou Slovenska ná-

kupom štátnych pokladničných poukážok rozhoduje napokon ban-

ková rada. Nie je to povinnosť Národnej banky vyplývajúca zo

zákona, ale možnosť  Národnej banky, tak ako to  bolo aj do-

siaľ.

 

     Ďalšou navrhovanou zmenou v predkladanej novele je zvý-

šenie počtu členov  bankovej  rady z 8 na 10 a jej zloženie.

Členmi bankovej rady budú guvernér, 2 viceguvernéri, 2 vrch-

ní riaditelia  Národnej banky  Slovenska a 5 ďalší členovia.

Títo z dôvodu posilnenia  nestrannosti pri prijímaní rozhod-

nutí bankovej rady nebudú  zamestnancami Národnej banky, ale

odborníkmi z oblasti  finančníctva a bankovníctva.  Na návrh

ministra financií po prerokovaní s guvernérom Národnej banky

ich bude vymenúvať za členov bankovej rady vláda  Slovenskej

republiky. Chcem  zdôrazniť, že všetky  obmedzenia, ktoré sa

vzťahujú na členov bankovej rady  aj v súčasnosti, že to ne-

smú byť členovia vlády, to  znamená, je to oddelené, banková

rada naďalej bude z hľadiska zloženia členov prísne oddelená

od vlády.  Ostáva to zachované podobne  ako v ďalších vyspe-

lých krajinách. Netreba ísť ďaleko,  stačí sa pozrieť do Ra-

kúska.

 

     Podobne funguje mnoho bankových rád vo vyspelých západ-

ných krajinách, a v žiadnom prípade sa nemá na zreteli neja-

ké oklieštenie nezávislosti centrálnej banky vo výkone meno-

vej politiky.  Ale na druhej strane  sa touto novelou dopĺňa

zloženie  bankovej  rady  aj o nezávislých  odborníkov  mimo

okruhu Národnej banky.  Zdôrazňujem, veľká väčšina vyspelých

západných krajín má takýto režim zakotvený v príslušných zá-

konoch. Môžem pripomenúť Japonsko, ktoré len v týchto dňoch,

pred pár dňami menilo  zákon o centrálnej banke, kde doteraz

aj guvernéra,  aj bankovú radu  schvaľovala vláda. Prechádza

na európsky  model, kde ale  naďalej vláda schvaľuje  členov

bankovej rady, kde sa konečne oddelil výkon menovej politiky

od činnosti  vlády. Je to vyspelé  Japonsko. Veľká Británia,

kde bol guvernér Národnej banky viac-menej podriadený minis-

trovi financií, riešila tento problém pred pár mesiacmi. Ce-

lá Európa a vyspelý svet smeruje k posilňovaniu nezávislosti

centrálnej banky. Nepopierame to ani my. Na druhej strane vo

výkonoch  centrálnych bánk  sa hľadá  modus vivendi,  určitá

spoločenská  dohoda a určité  východiská,  ktoré robia  túto

činnosť nielen nezávislou, ale aj objektívnou.

 

     Odlišnosť pohľadov  na cesty riešenia  problémov trans-

formujúcej sa ekonomiky je pochopiteľná a z rozšírenia počtu

členov bankovej  rady si nemyslím, že  je logické vyvodzovať

závery o podriadení Národnej  banky vláde alebo ministerstvu

financií pri formovaní menovej  politiky. Či by mala banková

rada 5 členov bez 2 vrchných riaditeľov úsekov Národnej ban-

ky, ako to odporúčali niektoré inštitúcie, alebo pôjdeme na-

vrhovaným rozšírením na 10 členov, v podstate tento predkla-

daný návrh je kompromisom medzi vládou a Národnou bankou.

 

 

     V tejto veci nejde o počty,  ale ide o to, aby rozhodo-

vanie  bankovej  rady  nevyplývalo z početnej prevahy priamo

kmeňových pracovníkov Národnej banky, ktoré  sú s ňou v pra-

covnom pomere, ide o to, aby prijaté rozhodnutia najmä v me-

novej politike boli prijímané po fundovanej diskusii zo šir-

ších národohospodárskych hľadísk a boli akceptované väčšinou

členov bankovej  rady. Zodpovednosť za  správne a objektívne

rozhodovanie zákon nesníma zo  žiadneho člena bankovej rady,

či už bude pracovníkom  Národnej banky, alebo inej expertnej

inštitúcie.

 

     V tomto smere by som rád  povedal, že v médiách v uply-

nulých týždňoch odznelo  mnoho poloprávd, mnoho nekompetent-

ných vyjadrení i zámerných  zavádzaní.  Určite to neprispelo

k dobrému pohľadu na  Slovenskú republiku. Opäť zdôrazňujem,

že predkladaná novela komplexne vo videní aj platného zákona

o Národnej banke sa nijakým významnejším spôsobom neodchyľu-

je od štandardov vyspelých západných krajín.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci,  prosím o podporu no-

vely tohto  zákona, ale aj v zmysle  určitého doplnku, ktorý

bude prednesený pánom spoločným spravodajcom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Teraz dám slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslanco-

vi Lysákovi.

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke  Slovenska v znení

neskorších  predpisov (tlač 765), ako spravodajca Výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky  pre financie, rozpočet a

menu.

 

     Dovoľte mi pripomenúť, že  predmetný návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska v znení  neskorších

predpisov, bol doručený  poslancom Národnej  rady Slovenskej

republiky v rámci skráteného legislatívneho čítania.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona  spĺňa náležitosti § 70 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky a navrhol ho zaradiť  na rokovanie 35.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skrátené-

ho legislatívneho konania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ako i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 566/1992 Zb.  o  Národnej  banke  Slovenska

v znení  neskorších  predpisov,  rieši  závažnú  spoločenskú

problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa na-

vrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Kolegyne,  kolegovia, v návrhu  vlády  na zmenu  zákona

číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke vidím predovšetkým snahu

o zosúladenie postupu tak ministerstva  financií, ako aj Ná-

rodnej banky Slovenska v intenzívnejšej kooperácii pri tvor-

be a uskutočňovaní  hospodárskej a menovej  politiky ako in-

tegrálnej súčasti tejto  zásadnej národohospodárskej politi-

ky. Myslím  si, že stojí za  to pripomenúť, že aj  pri veľmi

kritickom  hodnotení  Slovenskej  republiky  Európskou úniou

alebo jej  inštitúciami  všetci súhlasia s tým, že  výsledky

slovenskej ekonomiky svedčia o jej pozitívnom trende.

 

     Chcel by som v tejto  súvislosti pripomenúť, že Národná

banka Slovenska vykonala naozaj seriózny kus práce pri utvá-

raní menových  programov a pri ich  uskutočňovaní od jej ne-

dávneho vzniku. To treba priznať. A fakt je ten výsledok, že

slovenská koruna  odolala nejednému náporu  od jej samotného

vzniku, keď sa hlásala tendencia devalvovať o 30, dokonca aj

o 50 %. Je stabilná a mám taký dojem, že aj napriek tomu, že

boli  veľké tlaky, ktorým mnohé  susedné  krajiny neodolali,

slovenská koruna  ostala pevná. To je  naozaj zásluha aj Ná-

rodnej  banky, ale  predovšetkým - a myslím si jednoznačne -

celkovej  ekonomickej  politiky a výsledkov v Slovenskej re-

publike.

 

     Navrhované úpravy na rozšírenie a zmenu štruktúry časti

bankovej rady a zvýšenie limitu  na poskytnutie úveru z 5 na

10 % na  krytie  výdavkov  v hospodárení  štátneho  rozpočtu

a schvaľovanie rozpočtu Národnej banky do určitej miery vná-

šajú nové prvky do  vzťahov ministerstva financií a Národnej

banky. Do istej miery je to možno aj pochopiteľné, že Národ-

ná banka  si svoju doterajšiu  naozaj  silnú pozíciu a vôľu,

ktorú mala, obhajuje.

 

     Som presvedčený, že v tomto pohybe dôjde k takému zblí-

ženiu, ako sa  doteraz vždy dosiahlo, a že  nijaké možno po-

hľady trošku  odlišné na začiatku  na riešenie či  už otázky

zostavy bankovej rady, alebo niektoré ďalšie aspekty nepôjdu

na úkor celkového pozitívneho vývoja tak celkovej slovenskej

ekonomiky, ako aj samotného menového vývoja.

 

     Vzhľadom na  to predpokladám, dámy a  páni, že prípadné

zmeny a spresnenia  návrhu  zákona,  ktoré  budú  predložené

v rozprave najmä v rámci  druhého čítania vo výboroch Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky a v rámci druhého a tretieho

čítania na schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky, pri-

spejú k tomu, aby sa  tento návrh zákona spresnil a dopraco-

val.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky,  že po rozprave odporučí

návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 566/1992 Zb.  o  Národnej  banke  Slovenska

v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 1783 zo dňa 10. 10. 1997

v druhom čítaní prideliť návrh na prerokovanie  okrem Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre financie, rozpočet

a menu  aj Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným

návrhom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a odporúčam, aby  ústavnoprávny výbor, ktorému by bol

návrh zákona pridelený, ho prerokoval v lehote do 17. a ges-

torský  výbor do 18. 11. 1997. Súčasne  odporúčam, aby tento

bod bol zaradený ako tretí 19. 11. 1997 na tejto schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť

k rozprave. Pán poslanec Filkus má najprv faktickú poznámku.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Naozaj to nie je vynútené,  ale je to vecne zdôvodnené.

Pre ďalší priebeh  rokovania - diskusie je to  pre mňa veľmi

rozhodujúce vedieť. Pán podpredseda vlády, minister financií

naznačil  ponímanie rozpočtu  Národnej  banky v dvoch dimen-

ziách - rozpočet na prevádzkové  náklady a rozpočet toho, čo

potrebuje na menovú stabilitu.  Spravodajca sa tohto ani ne-

dotkol. Chcem len vedieť, či máte v úmysle rozpočet, tak ako

je uvedený  vo vládnom návrhu  zákona, rozvetvovať na  tieto

dve časti, alebo nie. Dôvod: 4 roky  postavenia agenta meno-

vej stability Národnej banky  ukázali veľmi pozitívne posta-

venie Národnej  banky. To mohla urobiť  len preto, starať sa

tak o menovú stabilitu ako doteraz, ak mala dostatočný balík

peňazí, pokiaľ ide o menovú  stabilitu. Ten dostatočný balík

peňazí  bol v rozpočte  Národnej  banky  nie v prevádzkových

nákladoch tejto banky. Preto je  veľmi dôležité z tohto hľa-

diska tento problém vysvetliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán minister, môžete odpovedať hneď alebo potom, keď sa

budete vyjadrovať k rozprave, ako chcete.

 

     Inak do  rozpravy som dostal písomné  prihlášky z klubu

SDĽ - pani poslankyňa Schmögnerová a od pána poslanca Palac-

ku.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Keďže som  bol priamo vyzvaný, vážený  pán predseda Ná-

rodnej rady,  vážená Národná rada,  opätovne zdôrazňujem, že

ide o otázky  prevádzkových  nákladov  Národnej banky. Vláda

ani Národná rada nijako nemôže ovplyvniť náklady alebo zdro-

je, s ktorými pracuje Národná  banka, pretože s nimi nakladá

vo vlastnej  kompetencii, má rad  nástrojov, ktorými si  vie

vytvárať finančné predpoklady na operácie, ktoré sú potrebné

pre menovú politiku.

 

     Vážený  pán  poslanec  Filkus,  ja  by  som povedal, že

úspešná politika  Národnej  banky  nie je len v tom, že sama

kvalitne pracuje. Myslím si, že je  aj v tom, že tu existuje

korektná spolupráca  medzi  vládou a Národnou bankou, že  tu

existuje aj cieľavedomá  hospodárska politika vlády, pretože

bez nej by žiadna centrálna banka nedokázala udržať stabili-

tu meny.

 

     Takže, rád by som poukázal aj na tento  rozmer, ale to,

čo  ste, pán  poslanec, chceli  počuť - jednoznačne  nám ide

o prevádzkový rozpočet  Národnej banky. Ani  my, ani Národná

rada nijakým  spôsobom nevie ovplyvniť  bežný výkon činnosti

menovej národnej  centrálnej banky, a povedal som, že  tento

okruh je automaticky naviazaný na štátny rozpočet. Je tu ab-

solútna garancia štátneho rozpočtu a jeho aktívny či pasívny

výsledok sa automaticky zúčtováva so štátnym rozpočtom. Tak-

že ide nám o bežné hospodárenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Takže, vážení  páni poslanci, pani  poslankyne, za klub

SDĽ vystúpi pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     človek niekedy nevie, či  vie čítať, alebo nevie čítať,

ale máme  pred sebou tlač  číslo 765, zákon,  ktorým sa mení

zákon  Národnej rady  Slovenskej  republiky o Národnej banke

Slovenska v znení neskorších  predpisov a v bode 1 je uvede-

né, že slovo "rozpočet" sa nahrádza slovami "návrh rozpočtu"

a v bode 6 sa hovorí rovnako o rozpočte - návrh rozpočtu Ná-

rodnej  banky  Slovenska.  Pán  minister,  neviem  teda, kto

vlastne predkladá  tento zákon, keďže vy hovoríte o prevádz-

kovom  rozpočte  a  návrh  zákona  hovorí  veľmi jednoznačne

o rozpočte.  Preto, prirodzene,  nemôžem  vychádzať z ničoho

iného ako z návrhu  zákona, ktorý sme všetci  dostali do rúk

ako tlač číslo 765.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     15. júla 1995 Európska komisia odsúhlasila Agendu 2000,

s ktorou o deň neskoršie oboznámil Jacques Santer členov Eu-

rópskeho  parlamentu. V časti týkajúcej  sa žiadosti Sloven-

skej republiky o členstvo v Európskej  únii sa dočítame, ci-

tujem: "Vo  svetle týchto úvah dospela  komisia k záveru, že

Slovensko vzhľadom na  nestabilitu inštitúcií, ich chýbajúce

zakorenenie v politickom  živote a nedostatky  vo  fungovaní

jeho demokracie uspokojivým  spôsobom nespĺňa politické pod-

mienky vytýčené Európskou radou. Táto  situácia je o to viac

poľutovaniahodná,  že Slovensko  by mohlo  splniť ekonomické

kritériá v strednodobom horizonte  a je pevne odhodlané pre-

vziať acquis communautaire atď."

 

     Dochádzam však  čoraz k presvedčivejšiemu záveru, že za

existujúcej vlády Slovensko  nesplní ani politické kritériá,

no  okrem toho  sa nepriblíži,  ale vzdiali  od ekonomických

kritérií Európskej únie, ako i od acquis communautaire. Keby

sa Agenda 2000 pripravovala neskoršie, jej hodnotenie by ne-

pochybne zohľadnilo kritické zhoršenie hospodárskej situácie

na Slovensku  za posledný rok a medzi  príkladmi divergencie

v aproximácii hospodárskej legislatívy by  sme si mohli pre-

čítať i túto novelizáciu  zákona o Národnej banke Slovenska.

Je pre mňa skutočne  nepochopením, takmer som nechcela veriť

vlastným  ušiam, keď  pán poslanec  Lysák v úvode  vo svojom

vystúpení  hodnotil  výsledky  slovenského  hospodárstva ako

uspokojivé. Vážení, zrejme si zakrývate  oči, ale asi nie až

tak veľmi,  pretože vieme, ako stojí  príprava štátneho roz-

počtu, a vieme, že kalkulujete s predčasnými voľbami. Nie je

to náhoda. Vonkoncom to nie je náhoda.

 

     Stanovisko Európskej  komisie k žiadosti Slovenskej re-

publiky o členstvo v Európskej únii  sa na adresu  priprave-

nosti  Slovenska  na  vstup  do  Európskej  únie v časti 3.3

Ekonomická menová únia uvádzajú nasledujúce požiadavky:

 

     1. Odmietnutie akéhokoľvek  priameho financovania defi-

citu verejného sektora - rozumej  štátneho rozpočtu, rozpoč-

tov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní atď. centrál-

nou bankou.

 

     2. Nezávislosť centrálnej banky.

 

     3. Určenie cenovej stability ako  prvoradého cieľa cen-

trálnej banky.

 

     Ďalej sa uvádza, že plnenie konvergenčných kritérií nie

je predpokladom  členstva v Európskej únii, ale sú, citujem,

"kľúčovými  referenčnými bodmi  makroekonomickej politiky o-

rientovanej  na stabilitu".  Návrh  zákona o Národnej  banke

Slovenska, ako rozvediem podrobnejšie, je v rozpore so všet-

kými troma požiadavkami Európskej komisie.

 

     V stanovisku  Európskej  komisie, opakujem, predloženom

15. júla tohto  roku, sa  ešte  centrálna  banka hodnotí ako

- citát, "od vlády do veľkej  miery nezávislá", i keď sa do-

dáva, že ustanovenia  zákona o Národnej banke Slovenska ešte

stále  nezabezpečujú  kompatibilitu  so  zmluvou o Európskej

únii, t. j. Maastrichtskou zmluvou. Po prijatí návrhu zákona

nezávislosť   Národnej  banky   Slovenska  bude  jednoznačne

spochybniteľná. Inými slovami,  okrem prvého kodanského kri-

téria,  ktoré hovorí o demokracii,  sa  ako  dôvod vylúčenia

Slovenskej  republiky  z negociačného  procesu  bude uvádzať

i kritérium 4, ktoré hovorí o oddanosti  cieľom hospodárskej

a menovej  únie, a  čiastočne aj  kritérium 2, ktoré  hovorí

o transformácii hospodárstva.

 

     Vážené dámy a páni,  ak odhlasujete tento zákon, potvr-

díte,  že ste  rezolúciu Národnej  rady Slovenskej republiky

k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od začiatku

pokladali za frašku.

 

     Pri  kodanskom  kritériu 1 ste  toho názoru,  že za zlý

imidž Slovenskej republiky v  zahraničí je zodpovedná opozí-

cia.  Opakujete to  príliš často.  Uisťujem vás,  že v tomto

prípade už  nebudete môcť vymyslieť  žiadne výhovorky. Zákon

o Národnej banke Slovenska  predkladá totiž vláda Slovenskej

republiky.

 

      Som presvedčená, že značná časť vládnych poslancov nie

je dostatočne  informovaná, o čo v návrhu  zákona o Národnej

banke Slovenska ide, a zrejme si neuvedomuje ani to, že tým-

to návrhom  zákona sa už naozaj  prekročil povestný Rubikon.

Možno súhlasiť, že kľúčové nie je to, že návrh zákona je ne-

kompatibilný  s legislatívou  Európskej  únie  a že  doložka

o zlučiteľnosti v dôvodovej správe je nekvalifikovaná. Dvere

do Európskej únie sú už  zabuchnuté a zabuchla ich táto vlá-

da. Rovnako ako do OECD. Kľúčové je to, aké  nepriaznivé dô-

sledky môže mať zákon  na hospodárstvo Slovenskej republiky.

A o tom treba hovoriť.

 

     Po prvé. V bodoch 1 až 6 sa navrhuje, aby  rozpočet Ná-

rodnej banky  Slovenska schvaľovala Národná  rada Slovenskej

republiky. Čo je v pozadí tohto návrhu? Presvedčenie, že Ná-

rodná  banka Slovenska  má pomáhať  štátnemu  rozpočtu, a to

tak, že sa bude odvádzať zisk do štátneho rozpočtu. Dnes sme

si vypočuli, že sa chce odstúpiť od, žiaľbohu, už zaužívanej

niekoľkoročnej praxe, že sa dopredu predpíše odvod zisku Ná-

rodnej banky Slovenska v zákone o štátnom rozpočte.

 

     Prax  však bola doposiaľ  iná.  Zatiaľ  zákon o štátnom

rozpočte nemáme  na stole. Takže  môžem sa znovu  vrátiť len

k tomu, čo tu už bolo skúsenosťou, že pri každom zostavovaní

štátneho rozpočtu sa diskutovalo o výške  odvodu zisku z Ná-

rodnej banky Slovenska, ktorý  sa v konečnom dôsledku uzáko-

nil v zákone o štátnom rozpočte. Napríklad i tak voluntaris-

ticky, ako to presadil  pre tohtoročný rozpočet pán predseda

výboru pre  rozpočet financie a menu,  ktorý napokon nemohol

odhadnúť útok na slovenskú korunu na jar tohto roku a zrejme

nemohol ani veľmi odhadnúť náklady na sťahovanie nadbytočnej

likvidity  Národnej banky  Slovenska, aby  sa dodržal menový

plán tohto roku.

 

     Tak ako to nemohol  odhadnúť pán poslanec Maxon v minu-

lom roku,  tak to nie  je schopná odhadnúť  ani Národná rada

Slovenskej republiky, a dokonca v plnom  rozsahu ani Národná

banka Slovenska.  Preto v priebehu  roka mení Národná  banka

Slovenska rozpočet  niekoľkokrát v závislosti od konkrétneho

menového vývoja,  od potrieb  použitia  nástrojov na jeho u-

smernenie.

 

     Častokrát musí banková rada rozhodovať promptne, aby sa

neohrozila stabilita koruny. Bolo  by krajne nezodpovedné im

preto túto možnosť odobrať a zvyšovať už i tak vysoké riziko

menového vývoja. Fakt, že  vláda tak vehementne chce previa-

zať štátny  rozpočet s rozpočtom Národnej banky, práve teraz

nasvedčuje, že vláda je už v koncoch. Za tri  roky vládnutia

dokázala štátne  financie, najmä v posledných  dvoch rokoch,

riadne podkopať. Preto zrejme  prichádza s týmto návrhom zá-

kona práve teraz.  Ak nie, rada by som  počula iné vysvetle-

nie.

 

     Mnohí z vás  možno sú  proti  vysokým  mzdám, ktoré 

v Národnej  banke Slovenska.  Môžeme to  pochopiť, že  sa to

niekomu  nepáči. Ale  položím vám  otázku. Vážení kolegovia,

vážené kolegyne, koľkokrát ste  uplatnili svoje námietky pri

prerokúvaní ročnej  správy o výsledku  hospodárenia Národnej

banky  Slovenska v časti  prevádzkový  rozpočet, ktorý,  mi-

mochodom, ako sme  si to znovu mohli vypočuť, tvorí 2 až 3 %

celkového rozpočtu  Národnej banky Slovenska?  Iste, ak podá

niekto návrh, v ktorom  vylepší  túto predlohu, pretože  ako

chápem, ste jednoducho odhodlaní  ísť až na okraj priepasti,

ak ju  aspoň trochu zmiernite spôsobom,  že slovo "rozpočet"

v  dvoch bodoch nahradíte slovom "prevádzkový rozpočet". Ne-

pochybne túto malú zmenu podporíme.

 

     Podľa § 2 zákona o  Národnej  banke  Slovenska  hlavnou

úlohou  Národnej banky  Slovenska je  zabezpečenie stability

meny. Zmyslom Národnej banky  Slovenska je teda nie produko-

vať zisk,  ale zabezpečovať menovú  stabilitu. Národná banka

Slovenska je inštitúcia, ktorú  nemožno posudzovať podľa do-

siahnutého zisku, ale podľa toho, ako sa uberá inflácia, aký

je vývoj  cien, aký je vývoj  stability kurzu devízových re-

zerv, vývoj  bežného účtu, platobnej  bilancie a podobne. Za

tým účelom  Národná banka Slovenska podľa  zákona o Národnej

banke  Slovenska určuje  menovú  politiku. Po prijatí návrhu

zákona bude  kľúčová úloha Národnej  banky Slovenska prinaj-

menšom ohrozená.

 

     Vrátim  sa k argumentácii  pána  ministra financií,  že

prevádzkový  rozpočet - podotýkam znovu, že  v návrhu zákona

o prevádzkovom rozpočte sa nehovorí - sa schvaľuje napríklad

vo Francúzsku,  Španielsku. Dôvodová správa  nehovorí o pre-

vádzkovom rozpočte, ale hovorí o rozpočte. Ak sa teda aj ar-

gumentuje Francúzskom či Španielskom, treba zároveň dodať aj

toto: Predpokladá sa, že  Francúzsko i Španielsko vstúpia do

tretieho stupňa menovej únie. Podľa Maastrichtskej zmluvy sa

jednoznačne  požaduje, aby členské  štáty, ktorých centrálne

banky sa ešte riadia  inštrukciami vlády, prispôsobili svoju

legislatívu tak, aby sa  zaručila úplná nezávislosť centrál-

nej banky. U nás sa však ide postupovať presne opačne.

 

     Prvým  krokom bolo - pripomeňme si - schválenie  zákona

o Eximbanke, ktorého škodlivého  dôsledky na menovú politiku

sa zatiaľ neprejavili vo väčšom  rozsahu iba preto, že vláde

sa nedarí  zvýšiť aktíva Eximbanky takou  rýchlosťou, s akou

to  zamýšľala  urobiť.  Pripomeňme si,  že zákon o Eximbanke

oslabil aj kompetencie bankového dohľadu nad Eximbankou.

 

     Ďalším krokom je pripravovaná  novela zákona o bankách,

ktorá sa má  prerokúvať v prvom čítaní na  tejto schôdzi Ná-

rodnej rady, kde sa chce doplniť § 36 o nový odsek 6, kde sa

navrhuje zvýšiť ingerencia  ministerstva financií pri tvorbe

a použití opravných  položiek k pohľadávkam  štátnych peňaž-

ných ústavov. Je to v rozpore s tým, čo uviedol pán minister

financií.

 

     Po druhé. Okrem finančnej nezávislosti by Národná banka

Slovenska mala zostať i personálne nezávislá. Tento druh ne-

závislosti je však v protiklade s bodmi 3 a 4 návrhu zákona.

Prečítajme si  zdôvodnenie toho, prečo  chce vláda vymenovať

päť  členov  bankovej  rady. Citujem: "Doterajšie fungovanie

bankovej rady vzhľadom na jej personálne zloženie umožňovalo

jednostranný pohľad na formovanie  zásadných menových a kur-

zových  rozhodnutí Národnej  banky  Slovenska a nástrojov na

ich vykonanie." Uvedomme si ale, že guvernéra a viceguverné-

rov vymenúva prezident na návrh nikoho iného ako vlády, a to

po schválení  Národnou radou Slovenskej  republiky. Vrchných

riaditeľov a ostatných  troch členov  bankovej rady vymenúva

znovu vláda na návrh guvernéra. Právomoci vlády sú teda evi-

dentné.

 

     Prečo sa  teda chce rozšíriť  banková rada? Môžeme  len

uvažovať, že možno preto, že sa nechce čakať, kým vyprší zá-

konné funkčné obdobie členov  bankovej rady, ktorí možno ne-

konajú celkom v intenciách  vlády. Pripustím, že môžu vznik-

núť odlišné názory medzi vládou a Národnou bankou Slovenska.

Je to  skutočne obvyklé, že  môžu mať  vlády a ich centrálne

banky na niektoré otázky  rozdielny náhľad. Zákon o Národnej

banke Slovenska v § 12 však umožňuje, aby na rokovaní banko-

vej rady  sa mohol zúčastňovať s poradným  hlasom člen vlády

poverený vládou.  Pán minister financií,  dovoľte mi položiť

vám  otázku. Koľkokrát ste sa v záujme koordinácie finančnej

a menovej politiky,  ku ktorej sa zaviazala  vláda vo svojom

programovom vyhlásení, priamo  zúčastnili na rokovaní banko-

vej rady?

 

     Po tretie. V bode 5 sa navrhuje zvýšiť  stanovený limit

5 % príjmov štátneho rozpočtu, do výšky ktorého môže Národná

banka Slovenska poskytnúť  krátkodobý úver štátnemu rozpočtu

nákupom štátnych pokladničných poukážok, na 10 %. Je to bez-

prostredná reakcia na neschopnosť vlády prefinancovať rastú-

ci  deficit v roku 1997 na  domácom  peňažnom  trhu. Musím a

nemôžem  nepoložiť  otázku: Predpíšete  Národnej  banke Slo-

venska i  cenu, za ktorú má  Národná banka Slovenska kupovať

štátne pokladničné poukážky? Ak  budete chcieť byť vo svojej

logike  konzekventný, mali  by ste  to urobiť.  Lenže tým sa

umožní ešte väčšia finančná nedisciplinovanosť štátu.

 

     Pán minister,  znovu by som  vám rada položila  otázku.

Ako  je to  možné, že  pri raste  hrubého domáceho produktu,

ktorý sa od roku 1994 pohybuje - vtedy skoro 5 % a teraz me-

dzi 6 až 7 %, je  štátny rozpočet deficitný a rastie tak vý-

razne zadlženosť  štátu? Je rast  hrubého domáceho produktu,

nebodaj, fingovaný alebo je  to ministerstvo financií, ktoré

zlyháva  vo svojich  funkciách, napríklad  pri výbere  daní,

prípadne colných  poplatkov, za ktoré  nesie prostredníctvom

daňových úradov a colníc zodpovednosť?

 

     Chcela by som sa v tejto súvislosti vás opýtať, keď ste

v rozhovore pre Národnú obrodu dňa  23. 8. 1994 uviedli, ci-

tujem: "zrejme bude musieť nastúpiť  úverová emisia Národnej

banky Slovenska, ktorá by nemusela byť úročená konečným úro-

kom", mali  ste na mysli takýto  postup? Inými slovami, mali

ste na mysli tlačenie  nekrytých peňazí? V stanovisku Národ-

nej banky Slovenska sa však  hovorí, znovu citujem: "V prak-

tickom výkone  menovej politiky jedinou  možnou reakciou Ná-

rodnej banky Slovenska na navrhovanú zmenu bude sterilizácia

týchto  dodatočných zdrojov  späť do  bankového sektora,  čo

spôsobí ďalšie zvýšenie úrokových  sadzieb s následným dosa-

hom i na štátny rozpočet."

 

     Znamená to, že ak sa dnes priemerná úroková miera pohy-

buje nad 20 %, v budúcom roku, myslím si, že to nie je "dob-

rá správa" pre podnikateľský  sektor, ktorý nemôže čakať, že

dôjde k akémukoľvek zníženiu  úrokových mier. Znamená to, že

takýto  postup ešte  viac zabrzdí  proces reštrukturalizácie

v podnikovej  sfére a v strednom  a  dlhodobejšom  horizonte

zhorší ešte viac  konkurencieschopnosť slovenského hospodár-

stva, a koniec koncov nepomôže ani štátnej pokladnici.

 

     Zhrniem. Prijatie návrhu  novelizácie zákona o Národnej

banke Slovenska možno prirovnať k prijatiu uznesenia, ktorým

ste zbavili  poslanca Gauliedera poslaneckého  mandátu. Pre-

slávili ste tento štát v negatívnom zmysle, v danej situácii

to  bolo v politickej  sfére.  Prijatím tejto  novely zákona

preslávite v takomto  negatívnom zmysle  Slovenskú republiku

v hospodárskej sfére.

 

     Znovu mi dovoľte, pán minister, ešte jednu otázku a zá-

roveň aj jedno konštatovanie. Možno je to osobné. Kedysi som

oceňovala určitú dávku profesionalizmu, ktorú ste nepochybne

zvykli prejavovať. Dnes sa mi zdá, že nosíte už iba politic-

ké tričko.  Je vám naozaj ľahostajné,  že týmto návrhom pri-

spejete k zhoršeniu ratingu Slovenskej republiky? Myslím si,

že všetci, ktorí čítate noviny, ste si už prečítali, čo avi-

zuje ratingová  agentúra Moodyřs Investors,  a myslím si,  že

nie je to žiadne privolávanie nešťastia, že zrejme takto bu-

dú reagovať aj iné ratingové agentúry.

 

     Vážení, my sme oveľa  zodpovednejší ako vy, ktorí vlád-

nete, a ubezpečujem vás, že  ma to vonkoncom neteší, ale nie

je to  výsledkom môjho vládnutia, ale  vášho vládnutia. (Po-

tlesk.)

 

     Pán minister, je vám ľahostajné, že týmto zákonom ohro-

zujete makroekonomickú stabilitu  Slovenskej republiky? Uve-

domujete si, že sa tým  dostávate do protirečenia i s vlast-

ným programovým vyhlásením, v ktorom  ste sa vy a vaša vláda

zaviazali,  znovu  citujem: "eliminovať  impulzy  narúšajúce

stabilitu a rovnovážnosť  vývoja, predovšetkým  inflačné im-

pulzy"? Chcela by  som sa vás opýtať, či  nevyvodíte z tohto

pre seba závažné konzekvencie.

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovoľte mi,  aby som v  zmysle § 73  zákona o rokovacom

poriadku odporučila  prijať uznesenie Národnej  rady Sloven-

skej republiky  nepokračovať v rokovaní  tohto návrhu zákona

v druhom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyňa, podľa  vašich strašných  vízií, ktoré

máte vždy, keď  vystupujete aj v novinách, zrejme  by sme už

aj v tejto  miestnosti  svietili  podľa vás  lúčmi, keby  to

všetko bola pravda.

 

     Ďalej je  do diskusie prihlásený  pán poslanec Palacka.

Predtým sa s faktickou  poznámkou hlási  predseda výboru pán

Hofbauer.

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pani poslankyňa, vaše  vystúpenia obvykle hýria bombas-

tickými tvrdeniami a ešte bombastickejšími vyhláseniami. Ne-

bolo to inakšie ani teraz. Mňa veľmi mrzí, že neviem, ako sa

volá ústredné velenie Strany demokratickej ľavice, neumožni-

lo vášmu poslancovi, teda poslancovi vášho klubu pánu Petro-

vi Magvašimu  cestu do Španielska,  ktorú vykonal výbor  pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tam by ste sa mohli

aj vy, aj váš klub dozvedieť v podstate zaujímavejšie infor-

mácie, ako ste tu tvrdili vo svojich  víziách o stratách ra-

tingovej pozície Slovenska Národnej  banky z titulu prijatia

navrhovaného zákona. Sú to úplné nezmysly.

 

     Španielska  republika, o pozícii  ktorej v rámci Európ-

skeho  spoločenstva  nepochybuje,  myslím  si,  vôbec  nikto

a ktorá  patrí k jedným z pilierov  Európskej  únie, má  ne-

smierne suverénnu a zvrchovanú  pozíciu svojej národnej ban-

ky. A to sme si  teda overovali. Španielska strana zdôrazňo-

vala  naprostú suverénnosť,  naprostú zvrchovanosť, naprostú

nedotknuteľnosť pozície  tejto svojej národnej  banky. A keď

sme sa pýtali na systém  obsadzovania bankovej rady, tak nám

s počudovaním povedali: No predsa celú bankovú radu vymenúva

a navrhuje vláda v Španielsku. A ktorí sú nezávislí? Akí ne-

závislí? Všetkých členov bankovej rady vymenúva vláda.

 

     Takže,  pani  poslankyňa,  nepúšťajte  tu dymové clony,

ktoré neexistujú, a nestrašte tu víziami, ktoré nie sú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     stretávame sa už roky s katastrofickými scenármi. V po-

slednom období som mal už taký dojem, že prestanú. Nemám ta-

ký dojem, že ja by som bol maľoval na ružovo stav slovenskej

ekonomiky.  Ale rozvoj  slovenskej ekonomiky,  jej dynamiku,

kvalitu veľmi starostlivo ohodnocuje  práve Európska únia aj

OECD. A ak ste čítali materiál  aj ďalej, tak ste mohli pre-

čítať,  že Slovensko  plní ekonomické  výsledky a ekonomické

podmienky vstupu do Európskej únie.

 

     Naopak, myslím si, že ak sa to vyhlasuje týmto spôsobom

- katastrofickým scenárom navonok,  idete úplne inakšie, ako

tu uvádzala predsedníčka švédskeho parlamentu. Myslím si, že

aj vy  ste tam boli  prítomná, nespomeniem si  teraz presne.

Ona úplne jednoznačne  povedala: Svojho času sme si uvedomi-

li, či to bola socialistická vláda, alebo terajšie, že všet-

ci sme Švédi a všetci vystupujeme  za švédske  hospodárstvo.

Aj v tomto prípade, nehnevajte sa, ale nálepkovať podpredse-

du Kozlíka,  že nosí teraz iba  stranícke tričko, je streľba

už naozaj vedľa. Pretože práve v tomto prípade výsledky eko-

nomiky  Slovenska  takisto  niekto  robí,  niekto  formuluje

a niekto garantuje.  Ak sa také niečo  tvrdí o podpredsedovi

vlády, to  je možné  urobiť v rámci rozpravy. Ale skutočnosť

je úplne odlišná. Ja si myslím, že vy to viete, ale treba to

aj povedať, aby si to  aj každý konečne uvedomil. Vy obviňu-

jete  podpredsedu zo  straníckeho  trička a sama  ste začali

tým, aká je situácia, ako nás hodnotia vonku, a Slovensko za

terajšej vlády  sa do európskych štruktúr  nedostane. To, že

to tvrdí jeden alebo nejaká inštitúcia, nie je všetko. A ho-

voriť to,  že Slovensku táto vláda  zabuchla dvere do Európ-

skej únie, konečne treba si uvedomiť, že toto je niečo úplne

iné a patrí  na iné fórum, nie sem  pri prerokúvaní výsostne

ekonomickej  témy, i keď to  nemožno  oddeliť. A tvrdiť  ako

ekonómka  na záver,  že tento  zákon ohrozí  makroekonomickú

stabilitu Slovenskej republiky - mám taký dojem, že si treba

zachovať určitú mieru súdnosti aj pri tom straníckom tričku,

ktoré každý z nás nosí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickými poznámkami sú prihlásení ďalší.

 

     Prosím, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

     vážené pani poslankyne,

 

     naozaj chápem  pani  poslankyňu Schmögnerovú, a dokonca

vyjadrujem úprimné  uznanie za jej  obavu o to,  že nebudeme

prijatí do nadnárodných štruktúr. Štyridsať rokov nás ochra-

ňovala  pred  buržoáznymi  vplyvmi  buržoáznych ekonomík, je

celkom prirodzené, že teraz nás začína do nich tlačiť. Obdi-

vujem aj jej majstrovské  ekonomické a finančnícke myslenie.

Veľmi dobre  si pamätám, keď  sa po marcovom  prevrate stala

ona zodpovedná za financie, ako majstrovsky zaradila, s pre-

páčením za výraz, hajzlový  papier  medzi  luxusné  tovary a

zvýšila DPH šmahom  ruky  zo 6 % na 24 %, a dnes  tak nonša-

lantne obhajuje  opozičnú ekonomickú pozíciu,  ako keby bola

zjedla všetky ekonomické múdrosti tohto sveta.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem sa vyjadriť zase vecne a súvisí to aj s...

 

     Chcem diskutovať, môžem?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte faktickú poznámku.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     No nemôžem, lebo mi tu hučia.

 

     Ide mi, viete, aj o svedomie bývalého ministra financií.

Chcem hovoriť k zvýšeniu možnosti rozsahu krátkodobého úveru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vypli ste si mikrofón.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem vám.

 

     Zvýšenie  možnosti využitia  krátkodobého úveru,  ktoré

bude stanovené zákonom o Národnej banke Slovenska, by mi bo-

lo ako ministrovi financií veľmi pomohlo v roku 1994, preto-

že skutočne, a toto by som  nedával do polohy - zlá, horšia,

lepšia vláda -, každý minister financií, ak má toto zázemie,

vtedy poskytnutie možnosti krátkodobého úveru zo strany ban-

ky na krytie  časti deficitu je ohromný  nástroj. A veľmi mi

nepomohlo v roku 1994, keď  sme nedostávali z Národnej banky

priebežne tie  peniaze, ktoré sme mali  dostávať. Čiže chcem

to dostať do určitej takej úrovne vecného charakteru. Sú ve-

ci, ktoré, ak  sa dostanú do zákona z tohto  pohľadu, nebudú

zlé. A v tomto prípade ide o možnosť dosiahnuť pre spomínané

ciele krátkodobý úver vo väčšom rozsahu ako doteraz.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže nie  sú faktické poznámky, ale  ešte pán poslanec

Palacka by  mal vystúpiť v rozprave.  Približuje sa dvanásta

hodina, pýtam  sa preto, či  budeme pokračovať ďalej,  alebo

bude prestávka.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Takže po vystúpení pána  poslanca Palacku bude prestáv-

ka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené dámy a páni,

     vážený pán podpredseda vlády, ktorý tu nie je,

 

     kým sa  dostanem k samotnému obsahu  zákona, dovoľte mi

krátku  poznámku k predošlému  bodu,  kde som  namietal voči

procedúre schvaľovania  tohto zákona. Keďže  pán podpredseda

vlády vystúpil až po rozprave, nemal som možnosť reagovať.

 

     Chcem  povedať,  že  pán  podpredseda  vlády ako hlavný

dôvod, prakticky jediný  dôvod skráteného legislatívneho ko-

nania, uviedol okolnosť,  že sa  teraz finišuje  na príprave

štátneho rozpočtu a na schválenie štátneho rozpočtu je tento

zákon nevyhnutný.

 

     Verím,  že ani  pán  podpredseda  vlády si  nemyslí, že

príprava  štátneho rozpočtu  je mimoriadna  okolnosť. Predsa

to, že  sa pripravuje štátny rozpočet,  sme všetci vedeli aj

pred mesiacom,  aj pred  dvoma,  aj pred rokom. A preto opäť

musím konštatovať, že dôvody, ktoré  sú v zákone o rokovacom

poriadku, nie sú naplnené. Tam sa jasne hovorí, za mimoriad-

nych  okolností. Schválenie  štátneho rozpočtu  nie je mimo-

riadna okolnosť.

 

     K samotnému návrhu zákona. V dôvodovej  správe k tomuto

zákonu sa príliš voľne a nelogicky  používajú pojmy nezávis-

losť,  nestrannosť,  jednostrannosť.  Napríklad  na strane 3

dôvodovej správy je uvedené, citujem: "Doterajšie fungovanie

bankovej rady vzhľadom na jej personálne zloženie umožňovalo

jednostranný pohľad na formovanie  zásadných menových a kur-

zových  rozhodnutí Národnej  banky  Slovenska a nástrojov na

ich vykonanie." Ak sa uvažuje  tak, že  jednostranný  pohľad

znamená pohľad v smere stability  slovenskej meny, tak je to

pravda, ale ja to považujem  za pozitívum a chvályhodnú vec,

že toto  je ten jednostranný pohľad  bankovej rady. Ak teraz

vláda chce ten jednostranný pohľad rozšíriť o pohľad v smere

rozpočtovej politiky, tak naopak,  považujem za veľmi nebez-

pečné a nevhodné takýmto  spôsobom meniť jednostranný pohľad

bankovej rady.  Rozšírenie o pohľad  vlády alebo rozpočtovej

politiky je ohrozením základných cieľov  Národnej banky ale-

bo úloh  Národnej banky  podľa § 2 zákona o Národnej  banke.

Hlavným cieľom Národnej banky je slovenská mena.

 

 

 

     Aby  som tú  rozpornosť, tú  nelogickosť zdokumentoval,

dovoľte  mi  citovať z dôvodovej  správy k pôvodnému  zákonu

o Národnej banke. Vláda vtedy  odôvodňovala zákon o Národnej

banke Slovenska aj týmito argumentmi, citujem: "Návrh zákona

o Národnej banke Slovenska bol spracovaný na základe poznat-

kov o ústredných  bankách v priemyselne  vyspelých  štátoch,

konzultácií s predstaviteľmi  Medzinárodného  menového fondu

a Svetovej  banky. Predkladaný  návrh zákona  vytvára právne

predpoklady  na činnosť  Národnej banky  Slovenska ako štan-

dardnej banky, inštitúcie, ktorá je  relatívne  nezávislá od

výkonnej a zákonodarnej moci  štátu. Prezident republiky vy-

menúva guvernéra a viceguvernéra  banky s cieľom  zabezpečiť

personálnu nezávislosť  vedenia banky od  výkonnej moci štá-

tu."

 

     Ďalší citát: "Vzhľadom na informácie, ktoré majú členo-

via bankovej rady k dispozícii, nie je žiaduce, aby pôsobili

v ďalších inštitúciách."

 

     Toto boli  citáty z pôvodnej dôvodovej  správy k zákonu

o Národnej banke.

 

     Teraz vláda v dôvodovej  správe k tejto novele argumen-

tuje takto: "Z dôvodu posilnenia  nezávislosti bankovej rady

piati  ďalší členovia  nebudú zamestnancami  Národnej banky,

ale budú  to uznávaní  odborníci z iných finančných a peňaž-

ných inštitúcií, výskumu, prípadne  vysokých  škôl na menovú

problematiku a bankovníctvo."

 

       prvá  dôvodová  správa  je  zhodou  okolností práve

päťročná z novembra 1992, táto druhá je z novembra 1997. Len

pripomínam, že  vládu  aj vtedy  tvorilo HZDS a jej predseda

bol ten istý ako dnes. Neviem preto pochopiť, prečo sa zrazu

používajú presne opačné  argumenty ako v roku 1992. Dnes pre

nezávislosť práve treba, aby  polovicu bankovej rady vymeno-

vala vláda z iných inštitúcií, a pred  piatimi  rokmi to bol

práve dôvod na to, aby to tak nebolo.

 

     Takisto nechápem odôvodnenie z dôvodovej správy k tomu-

to návrhu zákona, kde sa hovorí: Ukazuje sa potrebné v obdo-

bí transformácie  ekonomiky, ktoré je  náročné na rozpočtové

hospodárenie a obťažné na udržiavanie permanentnej rovnováhy

medzi príjmami a výdavkami  štátneho  rozpočtu, zvýšiť možný

rozsah krátkodobého úveru  poskytnutého Národnou bankou Slo-

venskej  republiky nákupom  štátnych pokladničných  poukážok

späť na 10 % príjmov štátneho rozpočtu v minulom roku.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, ako  je  možné, že  dnes,

v ôsmom roku transformácie a v piatom roku  samostatnej Slo-

venskej republiky je zrazu obdobie transformácie také nároč-

né a ťažké, že teraz musíme zvýšiť limit úveru Národnej ban-

ky? Pred  piatimi rokmi  nám to  stačilo, v čase, keď v roku

1993 rozpočtové hospodárenie bolo asi najťažšie. V prvom ro-

ku samostatnej Slovenskej republiky nám stačilo 5 % a teraz,

keď vlastne sa napĺňa hospodársky zázrak, tak zrazu potrebu-

jeme zvýšiť úver na 10 %. Nechápem, ako  toto  môže súvisieť

s argumentmi vlády.

 

     Preto sa pripájam k návrhu  pani poslankyne Schmögnero-

vej a žiadam tiež, aby  Národná rada odsúhlasila návrh podľa

rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tom-

to návrhu zákona v druhom čítaní. Myslím si, že pokračovanie

v ďalšom  čítaní alebo  schválenie predloženého  návrhu tak,

ako ho  vláda navrhla, je  ohrozením  menovej stability a je

nezodpovedným krokom voči občanom Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné

vystúpenie z poslancov prihlásených písomne. Pýtam sa preto,

kto sa hlási do rozpravy z pléna. Konštatujem, že pán posla-

nec Vaškovič.

 

     Končím  možnosť prihlásiť  sa do  rozpravy. S faktickou

poznámkou vystúpi ešte pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by  som upozorniť pána poslanca  Palacku na jednu

skutočnosť. Neviem,  či je o tom  informovaný, alebo nie, že

do roku 1992 sme nemali v podstate ani jedného experta, kto-

rý by bol pripravený na riešenie problémov menovej politiky,

devízovej  politiky a, samozrejme, politík,  ktoré  vykonáva

Národná banka. A preto za  tejto situácie, keď sa tvoril zá-

kon o  Národnej banke, skutočne sa  mohlo stať, keďže neboli

nejaké  praktické skúsenosti a tí tvorcovia, ktorí pracovali

na tomto zákone, určite nemali praktické skúsenosti, nemohli

tento zákon dokonale pripraviť. Na základe päťročných skúse-

ností sa ukazuje potreba urobiť niektoré zmeny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Odpoviem na otázku doktora Palacku, ktorý sa pýta, pre-

čo teraz. Na to je,  podľa môjho názoru, jednoduchá odpoveď.

Ten, kto  rozkradol národný majetok, nemôže  robiť dobrú ná-

rodnú  finančnú a hospodársku politiku,  ak chce siahnuť  na

národné financie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  Nováková nám chce  predniesť jeden oz-

nam. Potom bude prestávka do 14.00 hodiny.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  mi, aby  som vás v mene  prednostov  okresných

úradov v Rimavskej Sobote, Rožňave a Revúcej srdečne pozvala

na výstavu s názvom Gemer-Malohont sa predstavuje, ktorá  sa

koná v súčasných  dňoch v termíne  od 11. novembra až do 14.

novembra  v  Národnom  osvetovom  centre  v  Bratislave. Ide

o prezentáciu histórie,  ako aj súčasného  kultúrneho spolo-

čenského a podnikateľského života troch okresov južného Slo-

venska. Zároveň  vás pozývam do vstupnej  haly Národnej rady

Slovenskej republiky, kde pri tejto príležitosti si vás spe-

vom a tancom dovoľuje pozdraviť folklórny súbor Háj z Rimav-

skej Soboty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujeme za pozvanie.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem pre-

stávku do 14.00 hodiny a odporúčam  prijať pozvanie pani po-

slankyne Novákovej.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní 35. schôdze.

 

     Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vaškovič.

 

     Prosím pána poslanca.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     moje vystúpenie bude krátke, pretože si myslím, že moji

predrečníci vyjadrili aj moje myšlienky...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj, počúvajte pána poslanca.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Nedá mi nepovedať niekoľko ďalších poznámok k navrhova-

nému zákonu. Pán podpredseda  vlády  vystúpil v takom duchu,

ako  keby o nič  nešlo, že  je to  úplne  neškodná  novela a

vlastne zabezpečuje len  intenzívnejšiu spoluprácu medzi mi-

nisterstvom financií a Národnou  bankou Slovenska. Žiaľbohu,

ako čítam túto novelu, či odpredu, alebo odzadu, ako ju ana-

lyzujem, či hlboko, alebo  povrchne, hľadám účel toho, prečo

vlastne táto novela je tu, mám  taký pocit, že ani v dôvodo-

vej správe,  ani vo vašom vystúpení,  pán podpredseda, neza-

znela tá pravá príčina.

 

     Všetci vieme,  že Národná banka  Slovenska je najlepšie

fungujúcou inštitúciou  v tomto - nechcem  uraziť, chcel som

povedať slovo  marazme, ale myslím si,  že je to neadekvátne

slovo, tak som sa zastavil - v tomto nie  príliš vhodnom in-

štitucionálnom rámci.  Teraz som ukázal,  ako sa to  isté dá

povedať inými slovami.

 

     Za celé  obdobie nebola kritika ani  na menovú politiku

Národnej banky  Slovenska, ani na  formálne alebo neformálne

vzťahy medzi ministerstvom a Národnou bankou Slovenska. Pre-

to si myslím, že predložený  návrh podľa môjho názoru nie je

opodstatnený. Zazneli tu rôzne  diskusie, resp. pán podpred-

seda ten  najväčší  problém, ktorý  podľa mňa v tomto návrhu

je, a to je otázka schvaľovania rozpočtu Národnej banky Slo-

venska, celý  tento problém zjemnil. Ale  ja sa pýtam, prečo

potom v tejto  novele  nebolo  jednoznačne napísané,  že ide

o prevádzkový  rozpočet. Ak  by išlo o prevádzkový  rozpočet

v skutočnosti, tak si myslím, že  nikto z nás by nemal prin-

cipiálne  výhrady voči  tomuto paragrafu.  Ale pôvodný zámer

podľa mňa bol iný, a to  sa pokúsim dokázať na ďalších dvoch

zmenách, ktoré sa tu navrhujú.

 

     Takisto  súhlasím s tým, že  proces  vymenovania členov

bankovej rady sa nakoniec deje aj tak prostredníctvom vlády.

Bez tohto procesu nie je možné schváliť člena bankovej rady.

Druhá otázka  je, či je  také dôležité, kto  navrhuje členov

bankovej  rady. A tretia otázka  je, či to  majú byť externí

spolupracovníci. Slovo "nezávislosť" je v tomto  duchu  vždy

relatívne a ja by  som skôr  použil slovo "externí" členovia

bankovej rady. Samozrejme, všelijaké  modely  na tomto svete

existujú, aj takýto je možný, ale neviem pochopiť jednu vec,

prečo je desaťčlenná, čiže má  párny počet, a pritom sa odo-

berá právomoc  guvernérovi  Národnej banky v prípade, že  je

hlasovanie 5:5, mať právo  rozhodujúceho hlasu. Toto je vec,

ktorá vlastne urobí túto bankovú radu nefunkčnou. Takýto mo-

del neexistuje nikde na svete. Ak mi ukážete jeden zákon, že

bankové rady vo svete majú  párny počet a že guvernér Národ-

nej banky  nemá rozhodujúci hlas, tak  potom sa  budeme môcť

o tom rozprávať, ale  aj tak tento princíp podľa  mňa je ne-

prijateľný. Ak náhodou aj v nejakej krajine existuje, tak to

bude  nesmierne konsenzuálna  krajina, ktorou  táto krajina,

žiaľbohu, nie je ani tak skoro nebude. Čiže takéto modely sú

podľa  mňa  neprípustné. Čiže to  je druhý  závažný problém,

ktorý keď sa nedorieši, tak  podľa mňa  stavia túto inštitú-

ciu do zlého svetla.

 

     Ale čo  je najdôležitejšie, prečo sa  vlastne robí táto

novela, je otázka  šialených  deficitov, ktoré tu vyrábate a

ktoré nie ste schopní za normálnych okolností prefinancovať.

A takisto je problém na  peňažnom trhu predať štátne poklad-

ničné poukážky,  sú s tým problémy.  Problém je v deficitnom

financovaní. Čiže zvýšenie nákupu  do svojho portfólia v Ná-

rodnej banke Slovenska z 5 na 10 %, to je podľa mňa základný

problém tejto novely.

 

     Vy ste tu, pán podpredseda,  hovorili o tom, že sú kra-

jiny,  kde to  existuje. Spomenuli  ste Rumunsko,  to nie je

najvhodnejší príklad, a Českú republiku. Lenže, povedzme, ak

v Českej republike  bola táto možnosť  principiálne legisla-

tívna, tak na druhej strane  musíte povedať nielen A, ale aj

B, že česká vláda veľmi rigidne a tvrdo sleduje  princíp vy-

rovnaného rozpočtu, a keď sa sleduje takýto princíp, tak tam

môže byť napísané aj 40 %, a to neprekáža. Ale v prípade, že

vláda je nezodpovedná a vyrába deficitné financovanie ad ab-

surdum, tak v takomto prostredí je najlepšie dať to percento

čo najnižšie. Väčšina krajín  tak európskych, ako aj postko-

munistických má toto percento pod 5 %, okrem Rumunska. Česká

republika takisto už zmenila túto normu.

 

     Čiže toto je  argument, ktorý z Českej republiky nie je

podľa môjho  názoru dôležitý, pretože  tam je iná  filozofia

rozpočtovej  politiky. Ale  dôležitá  je    skutočnosť, že

nakupovať štátne  pokladničné  poukážky v takej výške, ktorá

by v prepočte tohto roku znamenala, že by Národná banka Slo-

venska mohla nakupovať  okolo 16 mld., to už nie je normálne

opatrenie, a každý vie, že to už nie je krátkodobý úver, ale

že je tam systémová porucha. A tu potom treba odstrániť sys-

témovú poruchu,  ktorú nevyrieši  zvýšenie na 10 %. Ešte ani

to by nebolo dôležité. Dôležité je ale to, že pokiaľ Národná

banka Slovenska, aj  keď bude mať túto možnosť  ísť do 10 %,

naďalej  bude  uskutočňovať  neutrálnu  menovú politiku, tak

opäť nič sa nedeje z hľadiska vpúšťania peňazí do ekonomiky,

deje  sa iba z toho  hľadiska, že  pre súkromný  sektor bude

k dispozícii  menej peňazí,  pretože tým  Národná banka musí

sterilizovať objem  prostriedkov, a tým  ich súkromný sektor

nebude mať toľko k dispozícii. Čiže toto je nebezpečné z to-

ho hľadiska, že sa tu otvára priestor na ďalšie nezodpovedné

vyrábanie deficitov. Toto je základný  problém, že ak by Ná-

rodná  banka uskutočňovala  naďalej neutrálnu  politiku, tak

jediné subjekty, ktoré na to doplatia, je súkromná sféra.

 

     Ale druhá možnosť je, že  sa tu nechce uskutočňovať ne-

utrálna menová politika a pôjde sa na tzv. expanzívnu menovú

politiku, a v tom prípade je to už úplne v inej polohe. Čiže

ja tu v princípe z ekonomického  hľadiska  absolútne nevidím

dôvod pre takúto zmenu. Myslím si, že problémy, ktoré tu sú,

treba riešiť úplne iným spôsobom, a nie cez túto novelu.

 

     Preto  si myslím,  že táto  novela je  zbytočná, že nám

zbytočne robí aj tak trošku  zlý obraz smerom do zahraničia,

pretože je to krok späť. Povedzme  si to, že je to krok späť

a v princípe sa nevyriešia ani tie problémy, ktoré podľa mňa

ste tu nepovedali a ktoré  možnože sa touto novelou sledujú.

To  sú moje  pripomienky k  tomuto návrhu  zákona, ktoré som

veľmi jasne musel povedať. A zdá  sa mi, že táto novela bola

úplne zbytočná,  že je nezmyselná, že  Národná banka funguje

dobre, že  ak má byť lepšia  koordinácia s ministerstvom fi-

nancií, tak ju treba robiť iným spôsobom ako cez zákon. Taká

jemná  súčinnosť, ako je skvalitnenie  intenzity, sa nerieši

zákonným  spôsobom. Je  svetová rarita  to, čo  ste tu,  pán

spravodajca,  povedali, to  nemôžem brať  ako seriózny argu-

ment. Preto poslanci Demokratickej  únie túto novelu v pred-

loženej forme nepodporia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Reagujúc na  vystúpenie pána poslanca  Vaškoviča by som

chcel povedať, že s ním úplne  súhlasím, že som takisto pre-

svedčený, že  guvernér Národnej banky  Slovenska by mal  mať

rozhodujúci hlas v prípade  rovnosti  hlasovania v rade. Ale

na druhej strane, pokiaľ ide o párny  počet členov tejto ra-

dy, tak, pán poslanec Vaškovič, dovolím si vás ubezpečiť, že

prax ukazuje,  že v takýchto orgánoch  vždy aspoň jeden člen

chýba, a tým sa  vlastne zvyšuje  pravdepodobnosť, keď je zo

zákona daný párny počet, že v skutočnosti sa zíde nepárny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu. Pýtam sa, či sa  chce k rozprave  vyjadriť

pán minister.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     zaznelo niekoľko expresívnych vystúpení k novele zákona

o Národnej banke.  Rád by som  túto diskusiu  upokojil. Táto

novela má svoje pragmatické, racionálne jadro a vôbec si ne-

myslím, že je dôvod na zbytočne volené expresívne slová.

 

     Pokiaľ ide o výhrady,  ktoré zazneli zo strany opozície

a ktoré  vlastne išli  ďaleko za  rámec pripravovanej  alebo

predkladanej novely, opäť by som  priblížil  trebárs novelu,

ktorú prijala teraz pred niekoľkými dňami národná rada v Ja-

ponsku vo väzbe  na to, že je celosvetový  trend, a vôbec to

nepopierame, že centrálne banky prechádzajú do určitej auto-

nómnej polohy, pokiaľ sa týka realizácie menovej politiky.

 

     Podotýkam, Slovenská republika je ďaleko, ďaleko vpredu

oproti mnohým západným krajinám. Ani táto novela nemení túto

pozíciu Slovenskej  republiky. Takže ak  zacitujem, čo teraz

riešilo Japonsko v národnej rade, tak vlastne menili existu-

júce zákony, ktoré umožňovali vláde nariaďovať zmeny v mone-

tárnej politike, to znamená, rušili  sa tieto zákony, čím sa

zúžil  rozsah priameho  vplyvu vlády  na monetárnu politiku.

Nová  legislatíva  stanovila  dva  základné ciele centrálnej

banky v rámci jej  nezávislosti.  Centrálna banka bude  pri-

spievať k zdravému  rozvoju národného hospodárstva prostred-

níctvom udržiavania  cenovej stability a druhý  základný bod

- centrálna banka bude prispievať k udržiavaniu usporiadané-

ho úverového systému zabezpečovaním hladkého krytia nákladov

pre finančné  inštitúcie. Sú to nesporne  chvályhodné body a

bol by som rád, keby v niektorých  prípadoch, najmä ten dru-

hý, platil aj pre podmienky Slovenskej republiky.

 

     Čo sa týka dosiahnutia týchto cieľov, nový zákon zmenil

v Japonsku  štruktúru centrálnej  banky. Bude  existovať len

jeden rozhodovací orgán - banková rada - to na Slovensku má-

me už štyri či päť  rokov - pozostávajúci z guvernéra, dvoch

viceguvernérov a 6 členov finančných a ekonomických expertov

pôsobiacich mimo vládnej štruktúry.

 

     Takže, vážené dámy, páni, 3 pracovníci  centrálnej ban-

ky, 6 nezávislých  mimovládnych  expertov.  My tu ponúkame 5

členov  Národnej  banky, 5 nezávislých  expertov a  staviame

Slovensko do pozície absolútne  sa vymykajúcej moderným štá-

tom. Bol by  som teda rád, aby sme sa  vrátili späť na pevnú

zem a na báze  zákonov  vyspelej západnej krajiny,  ktoré sa

prijímali pred niekoľkými týždňami. Všetci členovia bankovej

rady v Japonsku  budú vymenovaní vládou  na obdobie 5 rokov.

Všetci členovia rady. Zasadnutia  rady budú môcť navštevovať

dvaja zástupcovia vlády, ktorí nebudú môcť hlasovať. V tomto

je obdobný systém ako na Slovensku. Na Slovensku sa môže zú-

častňovať na rokovaní bankovej rady jeden poverený člen vlá-

dy bez hlasovacieho práva. Takže  prosil by som, keby sme sa

vrátili v tých  strmých  hodnoteniach  tejto novely  opäť na

zem.

 

     Ak mi tu pani  poslankyňa Schmögnerová kládla kopu otá-

zok a pokúšala sa mi  robiť rôzne hodnotenia, chcem pripome-

núť, že už nie je vedúcou  môjho krúžku na vysokej škole, že

nepotrebujem od  nej vystavovať  vysvedčenia, a bývala vľúd-

nejšia,  keď bola  asistentka na  Vysokej škole ekonomickej.

Ale chcem jednu vec povedať. Samozrejme, že vystupujem záro-

veň ako člen vlády a zároveň aj ako predstaviteľ  politickej

strany, ktorú reprezentujem vo vláde, aj v tomto parlamente,

takisto ako  pani Schmögnerová reprezentuje  svoju politickú

stranu  tu v tomto  parlamente.  Pokiaľ sa  pýta, ako  stojí

príprava štátneho  rozpočtu, tak stojí, ale  stojí na pevnom

bode v tom zmysle, že v piatok predpokladám schválenie štát-

neho rozpočtu a odovzdanie parlamentu, tak ako ukladá zákon.

Samozrejme, okolo  schvaľovania rozpočtu bývajú  vždy turbu-

lencie. Nie je  to po prvýkrát, čo sa  hovorí o odvolaní mi-

nistra financií. Takisto minulý  rok, kto si pamätá, takisto

pri schvaľovaní v roku 1996, a všetci  ministri  financií sa

s tým musia naučiť žiť pred štátnym rozpočtom.

 

     Druhá vec je, že štátny rozpočet je pripravený v kvali-

te, prináša niektoré  úplne nové  rozmery, prináša  register

investícií, register vedeckovýskumných úloh, a najmä prináša

európsky model definovania  schodku štátneho rozpočtu, ktorý

opozícia akosi  stále nevie stráviť. A prekvapuje  ma u pána

poslanca Vaškoviča, že stále si neuvedomuje, čo je štandard-

ný model štátneho rozpočtu, a najmä schodku štátneho rozpoč-

tu.

 

     A dotknem sa ešte toho, že tu opäť zbytočne expresívny-

mi slovami hovoril o šialených deficitoch. Vážený pán posla-

nec, tento  rok aj v budúcom  roku budeme  realizovať úhradu

deficitu z roku 1991, a určite sa k nemu  nebude  hlásiť pán

Čarnogurský. To znamená, aj  takýto deficit budeme usporadú-

vať. A nehovorím  to ako kritiku,  pán poslanec Čarnogurský,

nevidím ho tu, hovorím to ako konštatovanie. Okrem iného bu-

deme, samozrejme, riešiť  deficity  spred roku 1990, ešte sú

tam nejaké splátky, a podobne aj deficity ďalších rokov. Ale

podotýkam,  nie účtovné  deficity, ale  fiškálne časti  tých

schodkov, ktoré v rokoch 1989 až 1996 a ešte  aj v roku 1997

vzniknú. Bol by som veľmi rád, keby si najmä poslanci opozí-

cie lepšie osvojili rozdiely  medzi fiškálnymi účtovnými de-

ficitmi, pretože v novinách si  skutočne  mnoho ráz prečítam

kopu nezmyslov z hľadiska definovania schodkov štátneho roz-

počtu.

 

     Bola tu otázka, koľkokrát  som sa zúčastnil na rokovaní

bankovej rady. My sme  zvolili iný systém. Minister financií

už rok  dostáva všetky materiály  bankovej rady. Predtým  to

nie celkom fungovalo, ale  obnovili sme činnosť tzv. finanč-

nej rady,  na ktorej sa zúčastňuje  guvernér Národnej banky,

viceguvernéri  plus prípadne niektorý prizvaný  špecialista,

za ministerstvo financií minister financií, štátni tajomníci

a prizvaní špecialisti. Podotýkam, už  nie s hlasmi poradný-

mi, ale radíme sa  skutočne o aktuálnych problémoch menovej,

rozpočtovej politiky. Nie vždy  sa používajú slová, pri kto-

rých by sa dávali na ústa  servítky, ale podotýkam to, že aj

v niektorých zložitých situáciách sme preklenuli, myslím si,

pozitívnym spôsobom niektoré negatívne trendy, čo naznačuje,

že sa  vieme dohodnúť a vieme  niektoré problémové veci rie-

šiť. Takže funguje  komunikácia medzi ministerstvom financií

a Národnou bankou a funguje  na úrovni finančnej rady, ktorú

pokladám za podstatne priechodnejšiu aj priebojnejšiu z hľa-

diska nachádzania riešení.

 

     Čo sa týka ďalších problémov, je zbytočné, pani poslan-

kyňa  Schmögnerová,  tu citovať  noviny z roku 1994 a neviem

z koľkých rokov,  to by sme  si tu mohli  vykladať o rôznych

citáciách novín. Ale konkrétne, ak ste tu spomínali špeciál-

nu emisiu  trebárs  smerovanú v tom čase, tiež  sme korektne

diskutovali  s Národnou  bankou o takýchto  možnostiach.  Aj

v západných krajinách  existujú a existovali v minulosti ta-

kéto  príklady špeciálnych  emisií, ktoré,  samozrejme, boli

zahrnuté do  celého menového okruhu, to  znamená, že nemohli

byť vyňaté z menového  okruhu a momentálne  trebárs cez špe-

ciálnu  emisiu, cez  špeciálny menový  okruh riešime trebárs

zmenkové  systémy financovania  exportu a poľnohospodárstva.

To znamená  aj v súčasnosti takýto  okruh, samozrejme, v ob-

medzenom rozsahu, Národná banka realizuje, ale je, samozrej-

me, súčasťou celého menového rámca.

 

     Čo sa  týka tých pripomienok,  že je 10-členná  banková

rada. No musia sa dohodnúť,  pán poslanec Vaškovič, musia sa

dohodnúť, aj  keď budú sedieť  tri dni. To  je celá podstata

toho  návrhu, pretože  mnohé opatrenia  sa, samozrejme, bez-

prostredne dotýkajú či rozpočtového,  či fiškálneho, či ďal-

ších  okruhov  hospodárskej  politiky  štátu,  a  teda treba

o nich diskutovať, treba povedať,  aké dôsledky môžu vyvolať

v iných oblastiach, pretože menová  politika pôsobí ako che-

mická terapia,  opatrenia vlády pôsobia  ako chirurgické ná-

stroje.  Treba medzi  tým hľadať  určité spoločné  pôsobenie

tak, aby ten organizmus, ktorým je národné hospodárstvo, po-

kiaľ treba riešiť niektoré problémy, vlastne nebol  ohrozený

tým,  že súbežne  pôsobia bez  nejakej koordinácie  aj jeden

nástroj - trebárs menová  reštrikcia, aj selektívne nástroje

vlády, ktoré takisto  vedú k určitým reštriktívnym dôsledkom

trebárs pri  ich  realizácii v tej podobe, ako  boli prijaté

pre druhý polrok 1997.

 

     Ak si tu, pán poslanec Vaškovič, definoval politiku Ná-

rodnej  banky v roku 1997 ako  neutrálnu a použil si výrazy,

že ak má  byť ďalej neutrálna, tak to  predsa nie je pravda.

Národná banka  robila od 2. polroku 1996 absolútne  reštrik-

tívnu politiku. Sledovala ciele, ktoré mali zmysel, ale zno-

vu vždy  musí byť  debata o tom, či  je možné dosahovať  tie

ciele len jednostrannou  reštrikciou Národnej banky, pretože

menová  politika ako  chemická terapia  môže ohroziť  ďalšie

orgány, nielen  miesto zhubného nádoru,  ale opatrenia vlády

ako selektívne môžu pri  včasnom zákroku ten nádor odstrániť

bez toho,  že by  došlo k ohrozeniu  iných orgánov tela - ak

volím  takýto  popis  fungovania  nástrojov  Národnej  banky

a vlády. Národná banka znížila vývoj M2 z 20 % začiatku roka

1996, zo 16 % polroka 1996 na niečo nad 11 % do nejakého ok-

tóbra 1997.  To znamená, že tam  bol absolútny pokles vývoja

agregátu M2, za 1. polrok 1997 nebola poskytnutá koruna úve-

rov navyše pre nikoho, vôbec všeobecne koruna úverov najviac

v rámci  národného  hospodárstva. V 2. polroku sa reštrikcia

začína zmierňovať, samozrejme, aj pod vplyvom opatrení, kto-

ré prijala vláda. Takže teraz len prechádza Národná banka na

neutrálnu politiku a už sme mali intenzívne rokovania v rám-

ci finančnej rady o tom, ako skoordinovať rozpočtovú politi-

ku  na báze  štátneho  rozpočtu  pripravovaného na rok 1998,

a dospieť v tých rokovaniach k tomu, aby Národná banka v ro-

ku 1998 definovala svoju menovú politiku ako neutrálnu. Tak-

že, pán poslanec, v tom ťa  chcem vyviesť z omylu  podľa to-

ho, čo som počul v tvojom vystúpení.

 

     Čo sa týka problému štátneho rozpočtu a toho, že tu bo-

li vyzdvihované príklady Českej  republiky, my teraz prechá-

dzame na model  Českej republiky v roku 1998 a ja sa už "te-

ším na to", možnože sa aj na to teším, keď opoziční poslanci

vystúpia  so  zdrvujúcou  kritikou  návrhu štátneho rozpočtu

1998, kam sa to uberáme, ako chceme zatĺcť pred Národnou ra-

dou a občanmi tzv. šialené schodky štátneho rozpočtu. Takže,

ak poviem o štátnom rozpočte Českej republiky na rok 1997, a

samozrejme, tak sa  robí i v roku 1998,  tak Česká republika

predpokladá v tomto  roku fiškálny  schodok 11 mld. korún po

tých úpravách,  ktoré urobila česká  vláda a český parlament

v polroku 1997 nadväzne na negatívny vývoj rozpočtu, a okrem

toho revolvuje 25 mld. tzv. istiny  splátok  dlhovej služby.

To znamená na pomery, tak ako my ich máme v štátnom rozpočte

Slovenskej  republiky,  Česká  republika  plánuje schodok 25

mld. revolving plus 11 mld. fiškál, 36 mld. deficitu štátne-

ho rozpočtu, tzv. účtovného.

 

     Ak  poviete, vážení  páni  poslanci z opozície,  že ten

schodok je šialený, ja vám to neberiem. My takisto plánujeme

tento rok 36,9 mld. korún  účtovného  schodku a v rámci neho

11 mld. fiškálneho  schodku a 25 a niečo mld. revolvingu dl-

hovej  služby. Naučte  sa s tým  láskavo  žiť a bude  to len

v prospech  Slovenskej republiky,  pretože keď  sme sa tento

rok pokúsili  odlíšiť fiškálny a účtovný  schodok, z opozič-

ných  novinárov  nikto  neakceptoval,  absolútne sa vyťahuje

a do sveta vypúšťa len účtovný schodok. Samozrejme, Medziná-

rodný menový fond a ďalší,  čo sa týka štátneho rozpočtu, si

to očisťujú, ale po svete  bežia informácie, tam sa nerozli-

šuje, aký je  to schodok, či je to  fiškálny  alebo účtovný,

a permanentne sa vyťahujú len údaje o účtovnom schodku.

 

     Čo sa týka krátkodobého  financovania výkyvov vo finan-

covaní štátneho rozpočtu, už dnes Národná banka niekoľkokrát

či v minulom roku, či v tomto roku prekročila povolený limit

5 %, ktorý je zo zákona,  koľko môže mať v portfóliu krátko-

dobých štátnych cenných papierov. Viackrát sa to stalo. Tak-

že pokiaľ zvyšujeme 5-percentný limit na 10-percentný limit,

jednoducho  sme ekonomika v transformácii. Tieto jednorazové

výkyvy  sa dejú.  Preto na  to reagovala  aj Česká republika

a povýšila takisto túto možnosť na 10 %, aby sme teda rieši-

li tie krátkodobé výkyvy  na základe skúsenostného poznania,

na základe skúseností na tú úroveň, ktorá sa v priebehu roka

bežne objavuje.

 

     Na druhej strane je  vláda viazaná konečným koncoročným

deficitom, to  znamená tým schodkom,  ktorý musíme preukázať

v parlamente pri konečnom zúčtovaní  štátneho rozpočtu, a to

je v účtovnom  vyjadrení 36,9, vo  fiškálnom 11 aj niečo mi-

liardy korún. Veľmi by som  prosil, pretože tu odznela potom

taká  zmienka zo  strany opozičných  poslancov, že  ak ideme

s takýmito krokmi, tak prečo vlastne obviňujeme opozíciu, že

zhoršuje obraz  Slovenska v zahraničí. Chcem  povedať, že to

robí a že to  robí cielene a zámerne a presne  tak, ako  vy-

stúpila  opozícia, ako  prezentuje novelu  zákona o Národnej

banke v zahraničí, nekorektným spôsobom. Pretože dva mesiace

vo všetkých médiách upozorňujem, že  nám ide o riešenie bež-

ného hospodárenia,  čo sa týka Národnej  banky Slovenska, že

nám nejde o menový okruh.  Hovoril som to viackrát v televí-

zii, viackrát v médiách, napriek tomu permanentne v zahrani-

čí  mystifikujete  túto  novelu  zákona a hovoríte o tom, že

chceme  zo strany  vlády absolútne  dirigovať Národnú banku.

Nie je tomu tak, nie je to pravda.

 

     Takže opakujem znovu, že  ideme s návrhom novely, ktorá

úplne korešponduje s absolútnou  väčšinou  západných krajín,

vyspelých západných  krajín. Pokúsil som sa  to doložiť tre-

bárs úplne  poslednými  zmenami v Japonsku, ktoré je  členom

OECD a bezpochyby je  zaradené k vyspelým  západným demokra-

tickým krajinám.

 

     Takže, vážené  pani poslankyne, páni  poslanci, opäť by

som chcel podporiť zaradenie tejto novely do ďalšieho legis-

latívneho konania  Národnej rady. Pokiaľ  treba niečo spres-

niť, je možné, samozrejme, aj v zmysle  toho, čo sa tu pove-

dalo. Ak sú pochybnosti trebárs o tom, o aký rozpočet Národ-

nej banky nám ide, je  to možné ešte, samozrejme, v legisla-

tívnom konaní upresniť.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pýtam sa, či sa chce v rozprave vyjadriť pán spravodaj-

ca.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     mám tri stručné poznámky.

 

     Pán Palacka, ktorého názory si v podstate vždy pozorne,

tak ako iných, vypočujem, niektoré sme aj odporúčali prijať,

tentoraz  tvrdil, že ide o nezodpovedné ohrozenie základných

cieľov fungovania Národnej banky Slovenska. Nielen jemu, ale

všetkým, ktorí majú  obavu, by som chcel vyjadriť,  že ak by

som to pociťoval nielen ja, ale je tu dosť takých predstavi-

teľov  ekonómov  aj v strednom  rade, aj v krajných  radoch,

ktorí by toto  zabrdzili. Ja by som bol  prvý v tomto smere,

ak by som cítil, že by toto malo ohroziť samostatné fungova-

nie, efektívne fungovanie Národnej banky Slovenska.

 

     Pán kolega  Vaškovič hovoril, ak som  si dobre pozname-

nal, že  Česká republika je rigidná,  pokiaľ ide o vyrovnaný

rozpočet. Áno.  Vážení, už aj  pán  Wiersma opravil a myslím

si, že to bolo na náš popud, svoje hodnotenie v tom, že dob-

ré výsledky Slovenska sa  dosiahli napriek oveľa horším pod-

mienkam na začiatku. Toto hovorí  za všetko, a preto si mys-

lím, že v tomto  prípade  porovnávať sa s Českou  republikou

nie je náležité. Minimálne takto povedané.

 

     A posledná  otázka, že hlavný  dôvod tohto  zákona, pán

kolega, vidíte v tom, že  chceme ísť na rozvojovú ekonomiku.

Myslím si, že nielen  tento zákon, ale všetky predchádzajúce

sú na to dobré a budeme  ich podporovať v každom prípade, ak

ide o rozvojovú ekonomiku. Chceme  ísť do Európskej únie ako

rovnocenný partner.  A budeme takí len  vtedy, keď slovenská

ekonomika bude mať vyššiu dynamiku ako doteraz.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.  Budeme hlasovať najskôr podľa

§ 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spoloč-

ného spravodajcu, aby uviedol toto hlasovanie.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  odporúčam návrh zákona,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 566/1992 Zb. o Národnej  banke  Slovenska v znení neskor-

ších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy v sále.)

 

     Pani Schmögnerová,  to je až potom.  Najskôr sa hlasuje

o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, potom o pozme-

ňujúcich návrhoch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec, na vysvetlenie.  Keď sa pri druhom hlaso-

vaní navrhuje,  ktoré výbory a v akom čase  návrh prerokujú,

medzitým sa hlasuje aj o tom, keď z pléna niekto navrhne, že

ho navrhuje prerokovať aj v jeho výbore.

 

     Takže pristúpime k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 1783 zo dňa 10. októbra 1997 odporú-

čam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu aj Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Gestorský výbor predkladá návrh. Prosím, budeme sa pre-

zentovať a hlasovať. A ešte lehoty, pán poslanec, ste nepre-

čítali z návrhu gestorského výboru.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

a aby ústavnoprávny  výbor, ktorému bol  pridelený tento ná-

vrh, ho prerokoval do 17. a gestorský výbor do 18. novembra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme  sa  prezentovať a hneď  aj hlasovať.  Hlasujeme

podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku o pridele-

ní návrhu jednotlivým výborom,  gestorskému výboru a o leho-

tách, dokedy tieto výbory majú návrh prerokovať.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     To značí,  že je to  málo na to,  aby mohlo byť  uznané

hlasovanie. Prosím, zopakujem hlasovanie.

 

     Prosím, budeme sa znovu prezentovať a budeme hlasovať.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Je to  opäť málo. Konštatujem, že  toto hlasovanie neu-

možňuje rozhodnúť o navrhnutom uznesení.

 

     Takže schválili sme zákon do  druhého čítania s tým, že

sme zatiaľ nepotvrdili návrh  predsedu Národnej rady, pokiaľ

ide o pridelenie jednotlivým výborom.

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku, ak Národná

rada nie je schopná sa uzniesť o...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Platí môj návrh.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     ...návrh  predsedu platí  automaticky, čiže  nie je po-

trebné dať znovu o tom hlasovať.  Treba si to prečítať v zá-

kone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to v rokovacom  poriadku. (Hlasy v sále.) Prosím? Vy

ste neprečítali lehoty? Navrhol  lehoty.  Prečítajte lehoty,

pán spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ak dovolíte,  ešte raz to prečítam.  Za gestorský výbor

bol navrhnutý výbor pre financie, rozpočet a menu a aby ten-

to  výbor návrh  prerokoval  do 18., ústavnoprávny  výbor do

17. novembra. Súčasne som chcel odporúčať, aby návrh bol za-

radený na túto schôdzu ako bod 3 na 19. novembra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu. Lehoty

sú dané. Každý predseda výboru  má vo svojej právomoci z ro-

kovacieho poriadku určiť lehotu aj zajtra.

 

     Ďakujem, pán poslanec, páni poslanci porozumeli.

 

     Teraz prerokujeme

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako tlač 801. Súčasťou návrhu

je aj uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vláda predkladá  na rokovanie Národnej  rady Slovenskej

republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

     Hlavný zámer návrhu vychádza z potreby posilnenia príj-

movej časti štátneho rozpočtu a súbežne aj z potreby plnenia

národného programu prispôsobovania právneho poriadku Sloven-

skej  republiky k právu Európskej  únie v oblasti nepriameho

zdaňovania.

 

     Navrhovanou novelou sa očakáva zvýšenie príjmu štátneho

rozpočtu v roku 1998 cca o 2,2 mil. Sk. Vzhľadom  na uvedenú

skutočnosť  je potrebné,  aby uvedená  novela bola schválená

tak, aby nadobudla  účinnosť od 1. januára 1998. Vláda preto

podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky schválila návrh,  ktorým požiadala, aby sa

Národná rada Slovenskej republiky  uzniesla na skrátenom le-

gislatívnom konaní o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty v znení neskorších

predpisov.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  predložený návrh na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, odporúčam schváliť

a zabezpečiť tak predpoklady na to, aby návrh zákona nadobu-

dol účinnosť od 1. januára 1998 v súlade s návrhom  štátneho

rozpočtu na rok 1998.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa  bola určená pani poslankyňa

Mária Bartošíková, aby nás informovala o výsledku prerokova-

nia tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vláda Slovenskej republiky sa  obrátila so svojím návr-

hom na  Národnú radu Slovenskej republiky  vo veci skrátenia

legislatívneho  konania k vládnemu návrhu  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty v znení neskorších

predpisov.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1827 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády

na skrátenie legislatívneho konania v predmetnom  návrhu zá-

kona Výboru Národnej Slovenskej  republiky pre rozpočet, fi-

nancie a menu s tým,  aby výbor  určil svojho  spravodajcu a

predložil Národnej rade  Slovenskej republiky stanovisko vý-

boru k tomuto návrhu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu predložený  návrh vlády na skrátené legisla-

tívne konanie prerokoval 6. novembra 1997 a v prijatom uzne-

sení číslo 517 konštatuje, že vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty v znení neskorších

predpisov, vychádza z potreby čiastočného riešenia súčasného

vývoja v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súčasne i z po-

treby  plnenia národného  programu prispôsobovania  právneho

poriadku v Slovenskej republike k právu Európskej únie v ob-

lasti vnútorného trhu, kde  nepriame dane patria medzi prio-

rity. Pozri: Biela kniha, kapitola 22 - nepriame zdaňovanie.

 

     Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky:

 

     1. podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  prerokovať vládny  návrh zákona,

ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej

republiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani  z  pridanej  hodnoty

v znení neskorších predpisov, v skrátenom  legislatívnom ko-

naní,

 

     2. prideliť uvedený návrh  zákona na prerokovanie urče-

ným  výborom  do 12. novembra 1997 a gestorskému  výboru  do

14. novembra 1997. S ohľadom  na skutočnosť, že tento termín

je nereálny, dovoľujem si  odporučiť Národnej rade, aby svo-

jím rozhodnutím hlasovaním tento  termín pozmenila na reálny

termín, t. j. 17. novembra určeným výborom a gestorskému vý-

boru do 18. novembra 1997.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Pani poslankyne,  páni  poslanci, pristúpime k rozprave

k tomuto zákonu,  čiže otváram rozpravu. Do  rozpravy sa pí-

somne prihlásil pán poslanec Palacka a pán poslanec Bajan.

 

     Prosím pána poslanca Palacku.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     je to ďalší návrh  vlády na skrátené legislatívne kona-

nie, a preto chcem využiť príležitosť, keďže v tom predošlom

bode pri  skrátenom legislatívnom konaní  tu nebol pán  pod-

predseda vlády. Chcem opäť odcitovať prvý odsek § 89, preto-

že ma asi dosť dobre  nerozumel. "Za mimoriadnych okolností,

keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd

alebo  bezpečnosti,  alebo  hrozia  štátu značné hospodárske

škody, Národná  rada sa môže  na návrh uzniesť  na skrátenom

legislatívnom  konaní." Druhý  odsek opäť  nečítam, lebo  je

zjavne irelevantný.

 

     Pán podpredseda vlády  pri predošlom prípade argumento-

val tým, že hlavným dôvodom na predloženie návrhu na skráte-

né legislatívne  konanie je okolnosť, že  sa pripravuje a má

sa schváliť  návrh zákona o štátnom  rozpočte. Túto okolnosť

nespochybňujem,  ale spochybňujem  to, že  je to  mimoriadna

okolnosť. Opakujem, v § 89 sa  jasne hovorí  za mimoriadnych

okolností.

 

     Pán  podpredseda vlády,  zrejme viete,  že schvaľovanie

štátneho rozpočtu nie je mimoriadne,  nie je to žiadna mimo-

riadna okolnosť. To, že sa pred koncom roka schvaľuje štátny

rozpočet, ste vedeli aj vy, aj my všetci, včera, predvčerom,

pred  mesiacom, pred  polrokom, stále.  Jednoducho povinnosť

predložiť rozpočet je daná  zákonom, lehota je daná zákonom.

Rokovací poriadok takisto hovorí o lehotách. Čiže žiadna mi-

moriadna okolnosť tu neexistuje. Ak vláda k štátnemu rozpoč-

tu potrebuje iné zákony, vedela  to vopred, mala zákon dodr-

žiavať a predložiť iné návrhy  včas tak, aby boli v Národnej

rade schválené.

 

     Čiže opakujem, schválením skráteného legislatívneho ko-

nania, vážené  kolegyne, kolegovia, porušujete  rokovací po-

riadok, žiadne ustanovenia nám nedovoľujú schvaľovať skráte-

né legislatívne konanie o týchto návrhoch.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     samozrejme  všetko to,  čo povedal  pán kolega Palacka,

môžeme podčiarknuť, ale  obávam sa, že je to  tak všetko, čo

máme momentálne v rukách. Ale chcel by som na prísloví Práca

kvapná - málo platná spomenúť len niektoré perly z tohto ná-

vrhu zákona, ku ktorému sa chcem vyjadriť, ak  teda pôjde do

prvého čítania.

 

     Predkladateľ nám  tu pred  nejakým  časom  hovoril, ako

chceme racionalizovať  energiu jedným dychom,  druhým dychom

navrhuje merače  tepla dať do 23 % DPH. Budeme sa škrabať za

uchom, resp. niektorí kolegovia zo Združenia robotníkov Slo-

venska, ako dáme ďalšiu miliardu  do stavebníctva, a pre is-

totu sme  dali stavebné  práce zo 6 % do 23 %. Ale za vrchol

považujem  skutočnosť, pretože  ide vyslovene o niektoré lo-

bistické návrhy, že sme z 23-percentnej dane dokázali prera-

diť do 6-percentnej  činnosť herní a stávkových  kancelárií.

Samozrejme, k tomu budem hovoriť  pri prvom čítaní, ale jed-

noducho  vám k tomu blahoželám a tvrdím, že  tento zákon nie

je vylepšiteľný, a preto si myslím, že by nemal ísť do prvé-

ho čítania,  takže navrhujem ho  stiahnuť z rokovania.  (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Ďalej sa nehlási nikto ani s faktickou poznámkou, tak-

že končím rozpravu. Pýtam sa pána podpredsedu vlády a minis-

tra financií, či sa chce  vyjadriť. Pán minister sa chce vy-

jadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     momentálne  sa  nebudem  vyjadrovať k obsahu, o tom  sa

môže viesť  diskusia pri ďalšom legislatívnom  konaní, a do-

mnievam  sa, že  návrh novely  je vyvážený.  Podstatu, prečo

riešime otázku zrýchleného konania, som sa pokúšal vo vstup-

nom slove  povedať. Štátny rozpočet  je vážna vec,  je vážna

hospodárska záležitosť. Každé schvaľovanie štátneho rozpočtu

je  svojím  spôsobom  mimoriadna  udalosť. Jeho neschválenie

alebo prípadne, ak dospejete k tomu, žeby  tam bolo provizó-

rium, je mimoriadnou udalosťou pre  každý štát a tento návrh

novely  rámcuje štátny  rozpočet. Takýchto  návrhov zákonov,

ktoré budú v podstate  rámcovať  štátny rozpočet, bude  ešte

viac, nakoľko zo zákona o rokovacom  poriadku  Národnej rady

nie je možné s týmito novelami ísť súbežne s návrhom štátne-

ho rozpočtu,  ako to bolo v minulých  rokoch. Komplex týchto

zákonov musíme dokázať riešiť, teda schvaľovať pred prijíma-

ním  vlastného  zákona  o  štátnom  rozpočte.  Preto  prosím

o skrátené konanie tejto novely zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani spoločná  spravodajkyňa sa nechce  vyjadriť, takže

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.  Budeme hlasovať o návrhu uz-

nesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas

so skráteným  legislatívnym konaním o  tomto vládnom návrhu.

 

     Prosím, keby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     Je nás len 70, ktorí sa prezentovali.

 

     Takže toto hlasovanie nie je dostatočné.

 

     Budeme opakovať hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, do 15.30 hodiny  bude

prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, uplynula lehota daná na

prestávku. Prosil by som vás všetkých, aby ste sa vrátili do

rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 35. schôdzi Národ-

nej rady.

 

     Prosím o pokoj v sále. Budeme sa najskôr prezentovať.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Prosím,  budeme sa  ešte raz  prezentovať, prišli dvaja

poslanci. Takže  prezentujme sa. To sú  tí dvaja, čo prišli,

takže keď to spočítam, je to dobre. Meškal trnavský Pacifik.

(Smiech v sále.)

 

     Prosím, zrušte to, je to zlé hlasovanie.

 

     Takže, prosím, prezentujme sa.

 

     Pani poslankyne,  páni poslankyne, ak nás  bude málo aj

pri tomto  prezentovaní, počkám 15  minút a preruším  dnešné

rokovanie do zajtra.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Čakacia lehota 15 minút.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, uplynul čas prestávky,

prosím, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, prosím,  poslednýkrát

dávam prezenciu. Prosím, aby ste sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Robíte všetko  preto, aby ste  ešte aj na  Štedrý večer

sedeli  na ďalšej  schôdzi v tejto  miestnosti.  To sa  týka

všetkých klubov.

 

     Poslednýkrát sa prezentujme.

 

     Prezentovalo sa 68 poslancov.

 

     Ďakujem, pokračujeme zajtra o 9.00 hodine.

 

     Prerušujem schôdzu do zajtra rána do 9.00 hodiny.

 

                    Tretí deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     13. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať tretím dňom rokovania 35. schôdze Ná-

rodnej rady.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dnešné-

ho zasadnutia sa písomne ospravedlnili  páni poslanci Pacola

a Farkas a pán poslanec Hrnko a podpredseda  Húska sú na za-

hraničných cestách. Poobede ešte niektorí poslanci odídu.

 

     Predtým, ako budeme pokračovať podľa bodov programu, sa

hlásia pán poslanec Magvaši a pán podpredseda Ľupták.

 

     Podľa rokovacieho poriadku  má prednosť pán podpredseda

Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže sa objavilo v tlači, aj  dnes tu už bol šum okolo

predaja  akcií  Slovenských  elektrární,  navrhujem, aby nám

zajtra ráno prišiel pán minister vysvetliť, či je to skutoč-

ne pravda, alebo nie. Aby sme neboli na pochybách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda myslí ministra Česneka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, pána ministra Česneka, aby prišiel toto vysvetliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Súhlasím s tým, čo povedal pán podpredseda Ľupták. Mys-

lím si, že o tom nemusím  dať ani hlasovať, alebo ak chcete,

dám. Ale chcem  požiadať, aby to nebolo  ráno o 9.00 hodine,

pretože  od 9.00 do 11.00  hodiny  vláda  rokuje o rozpočte.

Takže treba, aby sa zistili všetky okolnosti, aby sme nemali

dezinformácie, ale  riadnu informáciu. Preto  navrhujem, aby

to bolo zajtra, ale o 12.00 alebo o 13.00 hodine.

 

     Ešte pán podpredseda chce niečo doplniť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dnes je hodina otázok a odpovedí, tak na nej by nám mo-

hol pán minister odpovedať.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v mene poslaneckých klubov  za Stranu demokratickej ľa-

vice, Demokratickej  únie, Kresťanskodemokratického hnutia a

Maďarskej koalície podľa § 24 ods. 5 sme takisto  chceli na-

vrhnúť, aby  pán minister Česnek zajtra  predložil ústnu in-

formáciu o predaji 820 tisíc  akcií  Slovenských elektrární,

a. s., v nadväznosti  na uplatňovanie  zákona číslo 192/1995

Z. z. s tým, že zároveň treba zabezpečiť účasť ministra pri-

vatizácie Slovenskej republiky pána Bisáka a prezidenta Fon-

du národného majetku pána Gavorníka. To je po prvé.

 

     Po  druhé, v zmysle § 24 ods. 4 navrhujem, aby  bod 45,

ktorý sa zaoberá návrhom skupiny poslancov na vydanie ústav-

ného zákona o zabezpečení  strategických záujmov štátu v od-

vetviach plynárenstva a energetiky,  bol zaradený ako nasle-

dujúci po  prerokovaní informácie o predaji 820 tisíc  akcií

Slovenských elektrární.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     O tomto druhom návrhu musím  dať hlasovať. (Hlasy v sá-

le.) Musím  dať hlasovať o zmene  programu, pán poslanec. To

sa nedá nič robiť. Ale ja s vami súhlasím.

 

     Len ide zase o to, že tu  je návrh, aby to bolo dnes po

hodine otázok, a tam je  návrh na zajtra.  Tiež sa prikláňam

skôr k zajtrajšku, keďže ešte by mali referovať dvaja minis-

tri a prezident fondu a všetko, čo navrhol. Je potrebné, aby

nám ozaj dali informáciu, a nie dezinformáciu. Takže priklá-

ňam sa k týmto  návrhom, ale v takom  poradí, ako to povedal

pán poslanec Magvaši na základe vystúpenia pána podpredsedu.

Zajtra o 13.00 hodine.

 

     Prosím, mám dať o tom hlasovať, alebo  pripravíme uzne-

senie, že  je s tým súhlas? (Hlasy z pléna, aby  sa hlasova-

lo.)

 

     Hlasujeme o tom, aby zajtra o 13.00 hodine podal infor-

máciu Národnej rade pán  minister Česnek, pán minister Bisák

a prezident fondu. (Hlasy z pléna.) Ide len o informáciu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem.

 

     Teraz budeme hlasovať o tom,  aby po tomto bode progra-

mu, ktorým  je tlač 801, sme  pristúpili k prerokovaniu bodu

45, aby nasledoval tento bod.

 

     Bod 45 bude nasledovať po prerokovaní bodov 11 a 12.

 

     Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Odsúhlasili sme aj tento návrh.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     pristúpime k bodu, ktorý  sme včera prerušili pred hla-

sovaním o návrhu  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení  neskorších predpisov (tlač 801).

Prerušili  sme  ho  preto,  že  sme neboli uznášaniaschopní.

Pristúpime teda opäť k hlasovaniu o uznesení Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Hlasujeme o súhlase s návrhom vlády.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Preto môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  289/1995 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 802. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1828.

 

     Z poverenia vlády aj v tejto časti rokovania bude pred-

kladať návrh podpredseda vlády a minister  financií pán Koz-

lík. Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste oboznámili s ná-

vrhom.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predložený návrh zákona  novelizuje zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo 298/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý svojou problema-

tikou patrí medzi prioritné  oblasti aproximácie práva podľa

článku 70 Európskej dohody o pridružení, ako i podľa odporú-

čaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Eu-

rópy na  integráciu do vnútorného  trhu Európskej únie,  ob-

siahnutých v Bielej knihe.

 

     Hlavným dôvodom navrhovaných legislatívnych úprav záko-

na je prebiehajúci proces prispôsobovania právnej úpravy da-

ne z pridanej hodnoty sekundárnej legislatíve Európskej únie

v tejto oblasti. Postupné kroky  aproximačného procesu v ob-

lasti dane z pridanej hodnoty sú obsiahnuté v národnom prog-

rame prispôsobovania právneho  poriadku Slovenskej republiky

k právu Európskeho  spoločenstva a Európskej  únie v oblasti

vnútorného trhu, ktorý schválila vláda  Slovenskej republiky

uznesením číslo 99 zo 4. februára 1997.

 

 

     Poznatky z aplikácie tohto  zákona v praxi, ako i vznik

a rozvoj  nových  foriem  podnikateľských  aktivít  vyžadujú

spresňovanie právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v záujme

jednotnej interpretácie a praktickej aplikácie zákona. Záme-

rom predkladaného návrhu novely  zákona je najmä dosiahnutie

ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pri-

danej hodnoty k právu Európskej  únie,  zvýšenie výnosu dane

z pridanej hodnoty, a to  predovšetkým úpravou zoznamu tova-

rov a služieb podliehajúcich zníženej sadzbe  dane v nadväz-

nosti na smernice Európskej únie  vymedzujúce tovary a služ-

by, ktoré sa môžu zdaňovať zníženou sadzbou dane, spresnenie

a doplnenie niektorých  ustanovení  zákona o dani z pridanej

hodnoty, predovšetkým v oblastiach,  kde v súčasnosti nie je

možná  jednoznačná interpretácia  zákona, napríklad  pri fi-

nančných činnostiach a osobitne pri faktoringových službách.

 

     Najzásadnejšou  zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty

a najvýraznejším krokom v procese približovania tohto zákona

k 6. smernici  Európskej únie, ktorá  je základnou smernicou

upravujúcou oblasť dane z pridanej hodnoty v Európskej únii,

je nové znenie prílohy číslo 1 zákona, ktorá obsahuje zoznam

tovarov a služieb  podliehajúcich  zníženej  sadzbe dane. Do

tohto zoznamu sa  navrhuje  zaradiť v súlade s prílohou H 6.

smernice,  ktorá obsahuje  zoznam  tovarov a služieb,  ktoré

môžu podliehať zníženej sadzbe dane, ďalšie potraviny a pro-

dukty na použitie pri príprave potravín.

 

     Súčasne sa do základnej  sadzby dane presúvajú niektoré

tovary a služby, ktoré sa nemôžu  zdaňovať  zníženou sadzbou

dane, napríklad slnečné kolektory, domáce prístroje na úpra-

vu  vody, katalyzátory,  stroje a prístroje  na  filtrovanie

a čistenie vzduchu a iných plynov, merače množstva spotrebo-

vaného tepla, vodomery na teplú a studenú vodu. Ďalej, čo sa

týka služieb, ide o služby  súvisiace s ťažbou ropy a plynu,

telekomunikačné služby, právne služby, služby daňového pora-

denstva, technické skúšky a analýzy.

 

     Nadväzne na 6. smernicu, ktorá  hovorí o tom, že pokiaľ

podiel reklamy, inzercie erotického, pornografického zamera-

nia dosahuje významný podiel v knihách, brožúrach, novinách,

časopisoch a iných periodikách,  navrhuje táto novela prera-

diť do základnej sadzby  aj knihy, brožúry, noviny, časopisy

a iné periodiká, pokiaľ v nich reklama a inzercia, pornogra-

fia a erotické zameranie predstavujú viac ako 10 % celkového

obsahu.

 

     Chcem ešte  upozorniť - v rámci  včerajšej diskusie  tu

prišlo k určitému  šumu -, že prevádzky  herní  nepodliehajú

zdaňovaniu daňou z pridanej  hodnoty ani v tejto novele, ani

v základnom zákone. Bola tam istá duplicita, že základné pa-

ragrafové znenie zákona o dani z pridanej hodnoty vylučovalo

lotérie a prevádzky herní z dane z pridanej hodnoty. Bolo to

tam duplicitne, preto z tej položky, konkrétnych  menovitých

položiek sa vypúšťajú prevádzky  herní. Lotérie, herne a iné

hry podliehajú zdaňovaniu iným systémom, než je daň z prida-

nej  hodnoty,  tie  režimy  zdaňovania  sú priamo definované

v zákone o lotériách a iných  hrách. Teda, aby  v tomto zby-

točne nebola polemika.

 

     Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty bude

mať v konečnom  dôsledku pozitívny dosah  na príjmy štátneho

rozpočtu, a to vo  výške cca 2,2 mld. Sk, pokiaľ  sa  prijme

komplexne. Zvýšený  výnos dane sa  zabezpečí predovšetkým zo

zmeny zdaňovania telekomunikačných služieb.

 

     Vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu predloženého

zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pani poslankyňa Bartošíková je  aj v tomto čítaní spra-

vodajkyňou. Preto nás oboznámi s výsledkami prerokovania ná-

vrhu vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani  z  pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (máme ju ako tlač 802),

a aby som  vystúpila ako spravodajkyňa  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Pripomínam, že predmetný návrh  zákona o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady  Sloven-

kej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodno-

ty, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republi-

ky v  rámci skráteného legislatívneho  konania. Predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky posúdil,  či návrh zákona

spĺňa  náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho navr-

hol zaradiť  na rokovanie 35. schôdze  Národnej rady Sloven-

skej republiky v rámci skráteného legislatívneho konania.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto  prvému  čítaniu  konštatujem,  že  predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného hľadiska si myslím, že predložený návrh záko-

na, ktorým sa mení  zákon Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 289 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších pred-

pisov, rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť

iba spôsobom,  ako sa navrhuje v predmetnom  návrhu  zákona.

Predpokladám,  že  prípadné  zmeny, spresnenia návrhu zákona

prebehnú pri rokovaniach vo výboroch a v rámci druhého číta-

nia Národnej rady Slovenskej  republiky, čím môže dôjsť, po-

kiaľ  bude taká  vôľa, k dopracovaniu  alebo k prijatiu  po-

zmeňujúcich návrhov.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu vyplývajú z § 73 rokovacieho  poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky, odporúčam,  aby Národná  rada Slovenskej

republiky  sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokova-

cieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí

návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čí-

taní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky a v súlade s  rozhodnutím predsedu Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky  číslo 1828 zo dňa 27. ok-

tóbra 1997 návrh  prideliť v druhom  čítaní na  prerokovanie

okrem Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu ešte nasledujúcim výborom: Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie a Výboru Národnej rady  Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

pričom odporúčam v súlade s tým, čo som povedala pri skráte-

nom legislatívnom konaní, aby  bol návrh zákona pridelený na

prerokovanie v lehote do 17. novembra všetkým výborom, ktoré

som vymenovala, a gestorskému  výboru do 18. novembra  tohto

roku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, môžem teda otvoriť roz-

pravu. Do rozpravy za klub SDĽ sa prihlásila pani poslankyňa

Schmögnerová, za klub Maďarskej  koalície pani Edit Bauerová

a za MKDH pán poslanec Gyula Bárdos.

 

     Prosím pani poslankyňu Schmögnerovú.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     nepochybne novelizácia zákona o dani z pridanej hodnoty

je vždy  veľmi závažnou otázkou, pretože  sa dotýka prostre-

dia, v ktorom žijeme a, samozrejme, má aj úzke súvislosti so

štátnym rozpočtom. Nesedí tu pán poslanec Cuper, prirodzene,

zrejme ho nezaujímajú argumenty, ale  včera sa vrátil k zvy-

šovaniu  dane z pridanej  hodnoty,  ktoré sa odohralo v roku

1994. To len naznačuje, že skutočne je to otázka, ktorá pre-

trváva v pamäti, aj v jeho  pamäti pretrvalo  to,  že v roku

1994 došlo  k  niektorým  chybám  pri  preraďovaní produktov

z nižšej do základnej daňovej sadzby.

 

     Pomôžem si  jednou replikou  na citát z Národnej obrody

spred dvoch  dní, keď sa  tu sediaci pán  minister vyjadril:

"Nie je dobrá vláda, ktorá nerobí chyby." Moja replika na to

by  bola, že  nie je  dobrá vláda,  ktorá nenapravuje chyby,

ktoré urobí. My sme, ako  viete, chybu, ktorá sa vtedy usku-

točnila, okamžite opravili. Nebudem  vysvetľovať, ako k tomu

došlo, ale chybu sme  opravili. A aby som vám dala ďalší ar-

zenál, stala sa  vtedy aj iná chyba, že  sme pri spotrebných

daniach zaťažili  vyššou spotrebnou daňou  ťažké vykurovacie

oleje, čo  ste vy nedávno  urobili bez mihnutia  oka. Ale aj

vtedy, keďže  sme si neskôr zvážili  možné dôsledky, aj túto

chybu sme  napravili, a potom sme  zvýšenie spotrebných daní

pri - ľudovo hovoriac - mazute dali na správnu mieru.

 

     Rok 1994 je pre  nás  veľmi dôležitý, pretože  vtedy sa

skutočne urobili niektoré opatrenia  týkajúce sa dane z pri-

danej hodnoty, a v tom  čase  vtedajšia opozícia vo volebnej

kampani to  veľmi efektívne využila.  A pokiaľ si  listujete

v tlači z roku 1994, prečítate  si nepochybne  veľa  sľubov,

ktoré vtedy zazneli predovšetkým z úst politikov z Hnutia za

demokratické  Slovensko a Slovenskej národnej strany - nese-

dí tu pán Prokeš, mohla by som ho rovnako citovať -, kde sme

- pardon, nesedeli ste na svojom mieste, takže som vás nevi-

dela, ďakujem, že ste mi ho ukázali. Takže  skúste si trošku

pozrieť, trošku si nalistovať, kde ste  skutočne lákavo sľu-

bovali znižovanie dane z pridanej hodnoty, a sľubovalo to aj

HZDS, a na druhej strane  ste veľmi kriticky posudzovali to,

čo  urobila  vtedajšia  vláda.  Hovorili  ste o asociálnosti

atď., ale po celý  rok ste z toho kroku, ktorý vám vtedy ne-

pochybne priniesol veľa  politických  bodov, ťažili. A ak sa

pozriete na výber  daní z pridanej  hodnoty v roku 1995, bol

výrazne lepší  ako v roku 1996, po kroku, keď ste pristúpili

k určitým  posunom pri  dani z pridanej  hodnoty,  keď došlo

k nižšiemu zaťaženiu daňou dane z pridanej hodnoty, čo bolo,

prirodzene,  reakciou na  dobré  výsledky v štátnom rozpočte

v roku 1995.

 

     Vtedy som upozorňovala na to,  že to bude mať negatívne

dosahy na celkový podiel dane z pridanej hodnoty na príjmoch

štátneho rozpočtu. Ukázalo sa, že  je to pravda. Tento dosah

sme čakali, ale  čo sme všetci nečakali, že  ho bude sprevá-

dzať aj  zhoršený výber dane z pridanej  hodnoty. Ukázala sa

podstatne nižšia efektívnosť výberu  dane z pridanej hodnoty

a časté úniky, najmä pri vývoze, tzv. "vratky" dane z prida-

nej hodnoty, ktoré boli nadhodnotené atď.

 

     Tento návrh  zákona zdôvodnil pán  minister troma argu-

mentmi. Prvý,  že treba zvýšiť príjmy  do štátneho rozpočtu.

Voči tomu nemožno namietať,  pretože každé presuny z nižších

do vyšších  daňových sadzieb, každé  vyššie daňové zaťaženie

za  predpokladu, že  sa nezhorší  výber dane, by malo mať za

následok zvýšenie  príjmov do štátneho  rozpočtu. Ukazuje to

na to, že zrejme sa štátny  rozpočet už prvý, druhý a budúci

tretí  rok dostáva  do komplikovanej  situácie, keď  dokonca

vláda pozostávajúca z dvoch subjektov, ktoré vo voľbách sľu-

bovali výrazné zníženie daňového zaťaženia, sa rozhodla, do-

konca v roku, ktorý  predchádza voľbám, pristúpiť k zvýšeniu

daňového zaťaženia.

 

     Druhý dôvod,  ktorý uviedol, sa  týka aproximácie práva

k Európskej únii. Toto nemožno len tak obísť. Treba si polo-

žiť  otázku, v akom  smere  aproximujeme právo,  či je tempo

aproximácie  vyrovnané a či v niektorých  prípadoch, tak ako

si to hospodárstvo vyžaduje, netreba prispôsobiť aproximáciu

konkrétnym potrebám a požiadavkám  slovenského hospodárstva.

A zároveň i položiť  ďalšiu otázku, prečo  sa niekde snažíme

aproximovať rýchlejšie a inde  nieže  neaproximujeme, ale sa

výrazne odkláňame  od legislatívy Európskej  únie. Včera sme

mali na  pretrase jeden takýto  príklad, a to  bol váš návrh

zákona o Národnej banke  Slovenska, ale  mohla by som uviesť

mnohé ďalšie - o strategických podnikoch, revitalizácii atď.

 

     Treba  ešte položiť  ďalšiu otázku,  či je  to skutočne

tak, ako  sa zdôvodňuje, že sa  približujeme v týchto prípa-

doch k legislatíve  platnej v Európskej  únii. Chcela by som

uviesť, že priemerná neznížená sadzba dane z pridanej hodno-

ty v štátoch Európskej únie  je 15-percentná, my máme zatiaľ

23-percentnú, takže  sa približujeme vlastne  len v tom,  že

chceme preraďovať do základnej  sadzby a neponechať niektoré

produkty a služby v zníženej  sadzbe, a chcela  by som dodať

i to, že mnohé  štáty  Európskej  únie majú  dokonca  tretiu

- oficiálne sa nehovorí, že je  to tretia sadzba, ale jedno-

ducho nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty, čo iste pán mi-

nister tiež  vie, a dotýka sa  základných potravín. Ako prí-

klad, ktorý  rada používam, pretože sa  ním trošku zaoberám,

je Veľká Británia.

 

     Takže treba si položiť otázku, či skutočne v prípadoch,

ktoré ste uviedli a ktoré  sú v dôvodovej správe vymenované,

sa musíme  tak rýchlo  približovať k zákonodarstvu Európskej

únie. Či v danom prípade, keďže  naša daň z pridanej hodnoty

je  najvyššia medzi  štátmi Európskej  únie, to  znamená, že

- šepkajú mi, že Švédsko má vyššiu - pôjdeme touto cestou.

 

     Dovoľte mi, aby som sa aj konkrétne vyjadrila k jednot-

livým  položkám,  ktoré  návrh  zákona  predpokladá presunúť

z jednej  do druhej  daňovej  sadzby. Navrhované  presuny sú

obojsmerné, treba však povedať, že presuny do zníženej daňo-

vej  sadzby  sú z hľadiska  spotrebiteľa, ktorý  je konečným

platiteľom  dane z pridanej  hodnoty,  veľmi nepodstatné, ja

som presvedčená, že bude o nich podrobnejšie hovoriť môj ko-

lega.

 

     Preto by som sa chcela  skôr dotknúť presunov, ktoré sú

presunmi zo zníženej daňovej  sadzby do základnej. Skúsme sa

na niektoré podrobnejšie pozrieť.  Pán minister financií nám

včera často dával za príklad  Japonsko.  Myslím si, že mnohé

veci sa možno učiť i od Japonska, ale možno že by nebolo zlé

učiť sa napríklad i to, že v Japonsku, ak chcete dostať sta-

vebné povolenie na stavbu rodinného  domu, musíte mať v pro-

jekte zabudované, že budete  používať na produkciu elektriny

slnečné kolektory. Keby Japonci zaťažovali slnečné kolektory

23-percentnou daňou z pridanej  hodnoty, som presvedčená, že

by si asi ľudia pomysleli,  že vo vláde existuje veľmi skra-

tové myslenie.

 

     Hovorím o tom aj preto,  že staviame veľmi nákladné za-

riadenia na produkciu elektriny, pričom isté možnosti, ktoré

nám pri  použití reprodukovateľných zdrojov  jednoducho sama

príroda ponúka, nevyužívame dostatočne,  ale i preto, že ako

viete,  slnečné  kolektory  vyrába  slovenský podnik. Zatiaľ

v prevažnej miere musí tento  podnik vyvážať. Možno keby sme

postupovali presne opačne, keby  sme motivovali ľudí, naprí-

klad keby  sme znížili alebo  dokonca v niektorých prípadoch

dotovali ceny - ani to  sa nedá vylúčiť - slnečných kolekto-

rov, pomohli by sme nielen slovenskému výrobcovi, ale predo-

všetkým sami sebe a ochrane životného prostredia.

 

     Skúsme  hovoriť  o  ďalších.  Veľmi  dôležité sú merače

množstva spotrebovaného  tepla, vodomery na  teplú a studenú

vodu. Zvlášť dôležité je povšimnúť  si to v súvislosti s ne-

dávno publikovanou smernicou o teple, o ktorej hovoril včera

aj pán minister. Viete, pán minister, pre mňa bolo prekvape-

ním, že  ste zdôvodňovali túto  smernicu tým, že  chodíte po

uliciach a vidíte otvorené okná, ako ľudia vetrajú prehriate

byty  do ulice.  Ja by  som skutočne  takýto príklad  nebola

uviedla, pretože si myslím, že vláda by nepochybne mala ope-

rovať kvalifikovanejšími  argumentmi (potlesk) a mala by asi

číslami vyjadriť,  ako vyzerá stav  vykurovania v Slovenskej

republike.

 

     Dnes nie je momentálne čas  na to, aby som detailnejšie

rozviedla, čo  sa tu vlastne  ide diať, ale  viem uviesť, že

pri treťom spôsobe výroby  tepla, mimochodom bol podporovaný

ministerstvom financií  do konca roku,  to pre spotrebiteľov

tepla, čiže  pre domácnosti bude  znamenať  záťaž okolo 4 až

5 tisíc Sk navyše. Čo však  treba vážne pripomenúť je, že vy

ste vlani predsa schválili zákon o štátnom rozpočte, kde bo-

lo jasné, v akom  rozsahu  budú dotácie na  teplo, a my  sme

vtedy upozorňovali,  že v porovnaní s  dotáciami v roku 1996

ide o zníženie  takmer o 2 miliardy a že  bude  to mať dosah

buď na cenu tepla, alebo na obmedzovanie dodávok tepla. Vte-

dy  ste nato  nereagovali. Ale  predsa ministerstvo financií

malo možnosť  reagovať začiatkom roka, alebo  keď ste čakali

na vývoj rozpočtu, tak rozhodne  ste mohli reagovať už v pr-

vých mesiacoch  roka. Vy ste  však  reagovali v čase, keď už

takmer prevažná  časť dotácií na teplo v priebehu  roka bola

vyčerpaná a reagovali ste  ešte navyše retroaktívne. Nepohli

ste  s regulovanou  cenou  tepla - a v koho  rukách  zostáva

čierny Peter? Áno, zvýšili ste ceny  tepla o 10 %, ale pred-

pokladám, že aspoň  také prepočty máte, že viete,  že to ani

pri najlacnejšie vyrábanej tepelnej energii nepokrýva nákla-

dy, ktoré budú po znížení dotácie na výrobu tepla.

 

     Ďalší z produktov, ktorý sa navrhuje presunúť zo zníže-

nej do  základnej sadzby, sú služby  pôšt a telekomunikácií.

Dovoľte mi, aby som sa pri tom trošku zastavila a pomohla si

publikáciou Infotrendy, ktorá je prílohou týždenníka Trendy,

kde sa  na margo tohto zvyšovania  uvádza: "Ministerstvo fi-

nancií Slovenskej  republiky  navrhlo a vláda Slovenskej re-

publiky schválila návrh na preradenie telekomunikačných slu-

žieb zo 6-percentnej do 23-percentnej sadzby dane z pridanej

hodnoty.  Zvýšenie dane  sa okrem  telefonovania a faxovania

v pevnej či mobilnej telefónnej sieti" - čiže bude sa to tý-

kať všetkých  vás, vážení páni vládni  poslanci, ktorých mo-

bilné telefóny nám zvonia v rokovacej sále - "sa týka aj dá-

tových prenosov vrátane pripojenia do Internetu, pagingových

služieb, prenosu televízneho a rozhlasového signálu, šírenia

káblovej televízie a rozhlasu po drôte.

 

     Slovenské  telekomunikácie Bratislava  boli návrhom za-

skočené a vyjadrili obavu, že  vyššie zdanenie zníži ich vý-

nosy, pretože zákazníci zrejme  zareagujú tak, že budú menej

telefonovať. Cenníky operátorov mobilných sietí by sa v prí-

pade prijatia novely zákona o dani z pridanej hodnoty v par-

lamente nemali zmeniť,  pretože takmer  všetky ceny uvádzajú

bez dane z pridanej hodnoty. Mesačné účty užívateľov by však

pod vplyvom vyššej dane z pridanej hodnoty narástli o 17 %."

 

     Mohla by som povedať, že ja mobil nemám, mňa to nevzru-

šuje, ale dôležitejšie je iné.  Dôležitejšie je to, že sa to

bude týkať telefonických poplatkov a že sa to bude napríklad

týkať aj prenosu televízneho,  rozhlasového signálu, ale do-

konca aj  použitia Internetu. Určite  niektorí iní budú  ho-

voriť o pripravovanom  zvýšení dane z pridanej  hodnoty  pri

periodickej tlači zo 6 na 23 %. Mimochodom, pán minister, vy

dobre viete, že ani toto nie  je v súlade s približovaním sa

k právu Európskej únie. Chcem však poukázať, že keď si zobe-

riete uvádzané komunikačné prostriedky plus periodickú tlač,

jednoznačne treba  povedať, že zrejme táto  vláda sa usiluje

o čo najnižšiu informovanosť národa.

 

     Je totiž veľmi dobre známe, že zvýšenie dane z pridanej

hodnoty pri periodickej tlači  výrazne neprispeje k zníženiu

deficitu  štátneho rozpočtu.  Takže skutočný  zámer vlády je

zrejme iný.  Dostatočne sa v médiách už  pertraktovalo,  aký

dosah bude  mať zvýšenie dane z pridanej  hodnoty pri perio-

dickej  tlači zo 6 na 23 % na cenu  tlače. Chcela by som len

citovať  názor  predsedu  Združenia  vydavateľov periodickej

tlače, ktorý hovorí, žeby si to vynútilo zvýšenie cien novín

a časopisov,  čo by  prinieslo ďalšie  zaťaženie občanov, čo

vieme, ale zároveň aj výrazný  pokles nákladov tlače, a zna-

menalo by  to vlastne, že  predpokladaný prínos do  štátneho

rozpočtu by  bol výrazne nižší. A tiež  poškodenie mena Slo-

venska vo svete, pretože takéto opatrenie a takáto výška da-

ne z pridanej hodnoty pre  tlač nemá obdobu v demokratických

krajinách.

 

     Ďalší z produktov,  resp. služieb,  ktorý  sa  navrhuje

preradiť zo  zníženej do zvýšenej daňovej  sadzby, sú služby

poisťovníctva - nebudem  sa tým detailne  zaoberať -, ale aj

služby  súvisiace s daňovým  poradenstvom, a čo je vážne, aj

právne služby. Myslím si, že pri tomto sa treba zastaviť.

 

     Predpokladám, že aj iní poslanci ste dostali stanovisko

Slovenskej  advokátskej komory,  Komory komerčných právnikov

Slovenskej republiky a Komory  patentových zástupcov k vlád-

nemu návrhu. Dovoľte mi, aby som z neho odcitovala. "Zarade-

ním do kategórie 23-percentnej dane z pridanej hodnoty by sa

právne služby považovali za luxusné, čo je zarážajúce. Navy-

še pôjde o zdraženie, ktoré  si nebude môcť dovoliť prevažná

časť  obyvateľstva. Právo  na poskytovanie  právnych služieb

profesionálnym  spôsobom    občan  garantované  článkom 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo svojich dôsledkoch by

tento zákon  viedol k negácii  ústavou zaručených základných

ľudských práv a slobôd, ktorých právo na právnu pomoc je in-

tegrálnou súčasťou  najmä na obhajobu  v trestných veciach."

Ešte o kúsok ďalej: "Príjmy, ktoré sa zvýšením dane z prida-

nej hodnoty za právne služby získajú, sú z hľadiska štátneho

rozpočtu  celkom  bezvýznamné a zanedbateľné.  Naopak, veľmi

citlivo sa dotknú ekonomického postavenia občanov, najmä ob-

čanov s najnižšími príjmami, pričom dostupnosť právnych slu-

žieb pre túto skupinu obyvateľov je problematická, upozorňu-

je na ňu aj ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí."

 

     Podľa našich vedomostí nikde na  svete nie je za posky-

tovanie právnych služieb 23-percentná  daň z pridanej hodno-

ty, ako  ju navrhuje predkladaná novela.  Napríklad v Českej

republike je daň z pridanej hodnoty 5 %, t. j. znížená sadz-

ba, ktorá je o percentuálny  bod nižšia ako v Slovenskej re-

publike.

 

     Nemôžem pri tejto príležitosti  nespomenúť aj ten fakt,

že práve  táto vládna koalícia  rozhodla o tom, že zastavila

kupónku a zmenila ju na  dlhopisovú  privatizáciu. Neurobila

však ďalšie kroky, ktorými by donútila aj fondy, ktoré odku-

povali kupónové  knižky  najmä od dôchodcov,  aby si zároveň

svoje vzťahy s nimi vyrovnali, a to čo najrýchlejšie. Medzi-

tým uplynulo niekoľko rokov, takže niektoré fondy, napríklad

Fond  dôchodcov dnes  vyžaduje od  dôchodcov, aby  zaplatili

nielen 1 050 Sk, resp. 750 Sk, ak to teda bol naozaj dôchod-

ca, ale  žiada aj advokátske poplatky,  poplatky za použitie

právnych služieb. Chcem vás  upozorniť, že títo ľudia, ktorí

žijú z dôchodkov, na to  nemajú. Ak si nevyrovnajú svoje po-

dlžnosti v krátkom čase a medzitým dôjde k ďalšiemu zvýšeniu

cien právnych  služieb, zvýši sa počet ľudí, ktorí  budú ne-

šťastní. Vy  ste totiž schválili  zákon o exekútoroch, ktorý

umožňuje, aby do ich  domácností prišli exekútori, aby takým

spôsobom  vymohli pohľadávky  fondov, ktoré,  mimochodom, sú

formálne v súlade so zákonom.

 

     Poukázala som, prirodzene, iba na niektoré dôsledky no-

velizácie zákona o dani z pridanej  hodnoty a som presvedče-

ná, že iní poukážu na  ďalšie alebo prehĺbia moju argumentá-

ciu. Myslím si však, že i to, na čo som  upozornila, mi dáva

za pravdu, aby som predniesla  návrh, aby tento zákon posla-

necká snemovňa neodporučila do druhého čítania.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani poslankyni.

 

     Ďalej je  prihlásená  pani  poslankyňa  Edit Bauerová a

s faktickou poznámkou medzitým predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani poslankyňa, tradične  zmiešavate jablká s briketa-

mi. Takže raz si už definitívne vyjasnite, či chcete navariť

kompót, alebo  pripravovať palivo, pretože to,  čo sme si tu

od  vás v oblasti  médií a reklamy  vypočuli, je  jednoducho

hrubé  skresľovanie. Noviny,  tlač, médiá  nemajú dominantnú

úlohu propagovania  predaja výrobkov a  služieb. To je  čosi

iné. Majú úplne  iné postavenie a inú pozíciu. Ak výrobcovia

vyrábajú a predávajú a sprostredkovatelia  poskytujú služby,

sprostredkúvajú predaj výrobkov, tak  je to zahrnuté do ceny

výrobkov, znášajú to výrobcovia a predajcovia, a nie čitate-

lia novín. To, čo tvrdíte, je úplný nezmysel. Reklama je sú-

časť reťazca: výroba, distribúcia, predaj.  Nie je  reťazcom

médií. Takže  prichádza k zásadnému  miešaniu. Keď si človek

kúpi noviny a dve tretiny textu sú tam reklamy a ponuky slu-

žieb,  to  nie  je  rozširovanie  informácií, ale jednoducho

fakt, že človek a čitateľ, občan  si kupuje čosi iné, než čo

sa mu v stánkoch ponúka.

 

     A druhá vec - kupónová privatizácia. Buďte taká láskavá

a pri svojich vystúpeniach upozornite aj  na to, že pri zru-

šení kupónovej privatizácie díleri za kupónové knižky vlast-

ne  ponúkali čosi,  na čo  nemali právo,  pretože "kupčenie"

s kupónovými knižkami nemá oporu v zákone. Vstupovali do ri-

zika, ktoré je ich rizikom, a to prenášajú teraz na občanov,

ktorým oni  ponúkali  svoje služby a vnucovali im ich. Takže

to je vec, za ktorú  nenesie táto vláda zodpovednosť a rizi-

ko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Hodnotím ako dobrú tú časť prejavu pani poslankyne, kde

konečne po prvý  raz som z jej úst počula, že vysoko ohodno-

tila výsledky politiky,  hospodárskej politiky Vladimíra Me-

čiara v roku 1995. Takže to  som si  vybrala, a  to ma teší.

Ináč musím  povedať, pani poslankyňa, že  som sa chystala na

začiatku vášho prejavu ísť  robiť nejakú vhodnú prácu, ktorú

vo výbore mám, pretože som vedela, že z vašej strany to bude

len kritika, ktorá nie je  jednoducho hodnotením toho, čo by

sa dalo zlepšiť. Spomínam si presne,  keď sme my boli v opo-

zícii, ako som bola nešťastná z vami predkladaného návrhu na

daň z pridanej hodnoty. Do vášho návrhu sa dostali napríklad

rybie a diétne  výrobky, kde sa  dostalo verejné stravovanie

a kde sa dostali aj hygienické výrobky, z čoho som bola veľ-

mi nešťastná, že považujete napríklad toaletný papier za lu-

xusný tovar.

 

     Čo sa týka slnečných kolektorov, cez prestávku sa môže-

me o tom porozprávať. Poviem vám, ja som si slnečné kolekto-

ry chcela dať  namontovať, čiže vysvetlím vám, ako  je to so

slnečnými  dňami v Bratislave, ako je  to s cirkulujúcim mé-

diom, aby vám dané kolektory  nezmrzli, a ako je to finančne

náročné. Návratnosť slnečných  kolektorov s cenami, ktoré sú

v našej republike, je 26 rokov. Takže myslím si, že ste zvo-

lili takisto veľmi nevhodný príklad.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Ja by som tiež  rád upozornil pani poslankyňu Schmögne-

rovú,  že v roku 1994,  tuším, že  to  bolo v auguste  alebo

v septembri,  bol som v Poprade,  keď  vznikla  akcia fondov

predávať a kupovať kupónové knižky, aj keď bolo vtedy verej-

nosti známe, že zatiaľ  nebola schválená kupónová privatizá-

cia - jej druhá vlna. Upozorňovali sme veliteľa polície, aby

zabránili tomuto podvodu, pretože  sme predpokladali, že ide

o rafinovaný  podvod oklamania  nevinných ľudí, predovšetkým

starších a Rómov. Samozrejme, na polícii sme dostali oznáme-

nie, že občan  má právo  uzavrieť zmluvu s kýmkoľvek, kto je

ochotný s ním zmluvu  uzavrieť, a že polícia  nemôže zasaho-

vať. Zmierili sme  sa s tým, lebo je  to pravda. To znamená,

že ľudia naleteli na podvody, a za tie  podvody nemôže vláda

zodpovedať. Okrem toho tým,  že bola zrušená kupónová priva-

tizácia, občania dostali náhradu vo forme dlhopisov, za kto-

ré ručí štát, a v budúcom roku sa začnú vyplácať.

 

     Druhý  problém, na  ktorý by  som vás  chcel upozorniť,

že  kritizujete všetko,  čo je  uvedené v  tomto zákone, ale

treba si  uvedomiť jedno, že to  je súčasť prípravy štátneho

rozpočtu a štátny  rozpočet má dve  stránky: príjmovú aj vý-

davkovú. Ak hovoríte o tejto príjmovej stránke a kritizujete

ju, treba sa  potom pozrieť aj na výdavkovú  zložku. A keďže

vieme, že  nám rastú sociálne výdavky,  tak štát musí nejako

hľadať alebo vláda hľadať  zdroje na krytie týchto výdavkov.

A okrem toho by som vás rád upozornil ešte na ďalšiu skutoč-

nosť, a to je to, že veľmi rada kritizujete to, čo autor ne-

mal v úmysle. To sa robilo v päťdesiatych rokoch. Myslím si,

že teraz by sme mali  viac argumentovať, než si vymýšľať zlé

úmysly autorov predkladaných návrhov.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     je nepochybné,  že týmito zákonmi, o ktorých  rokujeme,

Národná  rada začala  vlastne  rokovanie o štátnom rozpočte.

Hovoríme fakticky o tom, ako naplniť príjmovú stranu štátne-

ho rozpočtu. V tejto súvislosti nám ale nič iného nezostáva,

ako konštatovať, že sa posúva  ďalšie daňové bremeno na oby-

vateľstvo. Chápem  vládu, že sa  pokúša ísť cestou  ľahšieho

odporu, vyberať tie dane, ktoré  sú ľahko vyberateľné, a daň

z pridanej hodnoty nepochybne k takémuto typu daní patrí. Na

dani z pridanej  hodnoty nie sú také nedoplatky  ako pri da-

niach z príjmov právnických  osôb, ktoré sú jednak nevymáha-

né alebo daňové úrady  dávajú úľavy, alebo dokonca minister-

stvo financií dáva úľavy v takom rozsahu, že príjmová strana

štátneho rozpočtu sa náležite nenaplní.

 

     Preto som to chcela povedať  na úvod, aby sme si uvedo-

mili, o čom  hovoríme, keď presúvame  veľmi vážne položky do

položiek so  zvýšenou  sadzbou dane z obratu. Chcela  by som

poukázať na tri, resp. štyri takéto súvislosti.

 

     V prvom  rade sa chcem  vyjadriť k záležitosti  presunu

periodík do intervalu 23-percentnej dane z pridanej hodnoty.

V dôvodovej správe sa hovorí,  že ide o dosiahnutie ďalšieho

pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hod-

noty k právu  Európskej  únie.  Vzniká potom  otázka, ako je

možné, že vo všetkých európskych krajinách, členských kraji-

nách Európskej  únie,  sú dane v porovnaní s 23 % minimálne.

Porušujú azda smernicu Európskej únie?

 

     Dovoľte  mi, aby  som vás  upozornila na  správu, podľa

ktorej Európsky parlament v októbri prijal rezolúciu týkajú-

cu sa  tlače v Európe. V tejto  rezolúcii parlament zreteľne

vyzýva Európsku komisiu a orgány členských  krajín na spolu-

prácu pri znížení dane z pridanej hodnoty v rámci harmonizá-

cie predpisov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, vzťahu-

júcej sa na denníky a periodickú tlač na teritóriu Európskej

únie. Cieľom  rezolúcie je znížiť  daň z pridanej hodnoty na

čo najnižšiu mieru, a ak je  to možné, tak až na nulovú hod-

notu.

 

     Chcela by som uviesť  na správnu mieru jednu informáciu

alebo omyl niektorých koaličných  poslancov, ktorí sa vyjad-

rili, že  ide o rozdelenie  periodík  na verejnoprávne a ko-

merčné  periodiká, a tým je  zdôvodnené aj  toto  opatrenie.

Chcela by  som upozorniť, že neexistujú  verejnoprávne a ko-

merčné periodiká. Právna  úprava jednoducho nepozná verejno-

právne periodiká. Sú len  komerčné periodiká, ktoré sa líšia

iba tým, či  sú naozaj založené na komerčnej  báze, alebo sú

podporované  zo štátneho  rozpočtu. Je  celkom evidentné, že

toto zvýšenie  dane z pridanej  hodnoty nepostihne Slovenskú

Republiku ani  Hlas ľudu, pretože tieto  periodiká sú zhodou

okolností podporované zo štátneho  rozpočtu, z balíka, ktorý

je určený na podporu národnostných kultúr.

 

     Chcela by som uviesť  porovnanie Švajčiarska so Sloven-

skom. Minimálna  mzda v Slovenskej republike je 2 750 Sk, vo

Švajčiarsku je to 2 700 frankov. Jeden  výtlačok novín v sú-

časnosti  v  Slovenskej  republike  stojí 0,25 %  minimálnej

mzdy, vo  Švajčiarsku 0,1 %. Po  zvýšení to mesačne vychádza

tak, že slovenský občan zaplatí 6 až 8,7 % v tom lepšom prí-

pade, v horšom  prípade podľa  niektorých  prepočtov až 15 %

minimálnej mzdy za dennú tlač, pričom bude kupovať iba jedny

noviny, vo  Švajčiarsku to vychádza na 2,7 %. Uvádzam  tieto

čísla preto, lebo mnohí z vás ešte nedávno za métu považova-

li Švajčiarsko. Viem, že citátmi je možné podporiť okrem pa-

dajúceho mosta všetko.

 

     Citát, ktorý uvediem, nechcem  použiť na podporu svojho

stanoviska,  iba na  ozrejmenie toho,  ako sa  cíti v týchto

dňoch novinárska  obec na Slovensku. Možno  azda na niektoré

výnimky. "Vládny návrh zvýšenia  dane z pridanej hodnoty pre

tlač na smrtonosných 23 %, ak 10 % obsahu  novín bude tvoriť

inzercia či reklama, je  bezprecedentným škrtidlom, pod kto-

rým dodýcha ústavné právo slobody  tlače, ale i právo občana

na prístup k informáciám."

 

     Chcela by  som vás upozorniť, že  rozpočty rodín na zá-

klade  údajov, ktoré  ministerstvo  práce a sociálnych  vecí

uviedlo v dôvodovej správe  návrhu zákona o životnom minime,

ukazujú, že do 2,2 životného  minima, čo naozaj nie je možné

považovať  za nejakú  bohatú vrstvu,  toto je  veľmi skromná

úroveň spotrebných možností, je 83 % slovenských rodín, kto-

ré majú deti.  Ak k tomu pridáte mladé  rodiny, ktoré nemajú

na bývanie, ak k tomu  pridáte dôchodcov, tak je celkom evi-

dentné, že spotrebné zvyklosti sa  vyznačujú tým, že v prvom

rade  sa znižujú  výdavky  na  kultúru a služby. Zvážte,  čo

spôsobí takáto  úprava. Takáto úprava  môže vrhnúť Slovensko

na koniec 19. storočia, keď  sa v rodinách čítali iba kalen-

dáre.

 

     S veľkým  dôrazom chcem toto  povedať, pretože dôsledky

takýchto krokov budú nedozerné. Týka sa to i niektorých ďal-

ších služieb, ktoré  vyzdvihla pani poslankyňa Schmögnerová.

Týka sa to napríklad i poskytovania právnych služieb. Článok

47 Ústavy  Slovenskej  republiky v odseku 2 hovorí: Každý má

právo na  právnu  pomoc v konaní pred súdmi,  inými štátnymi

orgánmi alebo  orgánmi verejnej správy  od začiatku konania,

a to  za podmienok  ustanovených  zákonom.  Ak sa  zvýši daň

z pridanej hodnoty na právne  služby na 23 %, bude to, samo-

zrejme, v súlade so zákonom.  Ani Ústavný súd nenájde žiadnu

chybu, žiadne  protiústavné  súvislosti v tejto záležitosti.

Iba základné  právo  zakotvené v ústave sa zrelativizuje  do

tej miery,  že fakticky bude  nedostupné a nepraktizovateľné

pre rozhodujúce a veľké vrstvy obyvateľstva.

 

     Moja tretia poznámka sa týka telekomunikačných služieb.

Pani  poslankyňa Schmögnerová  tiež uviedla,  že dnes  to už

nemožno považovať  za luxus. Mne  je úprimne  ľúto a neviem,

ako sa pozriete do očí vašim voličom, starým ľuďom, pre kto-

rých v čase choroby, v čase zimy možno je to jediné spojenie

so svetom. Čo urobia  vysoké školy? Čo urobia vysokoškoláci,

ktorí po  možnosti mať otvorené  okno do sveta  cez Internet

budú  zase v komunikácii odmedzení?  Samozrejme, sú aj  dnes

obmedzení, lebo v nevykúrených  učebniach  nie je možné  se-

dieť. To je jedna záležitosť. Ale obmedziť túto službu, túto

možnosť  byť v kontakte so  svetom, myslím  si, že  na konci

20. storočia by sme nemali robiť.

 

     Na základe toho, čo som uviedla, na základe ďalších sú-

vislostí, na ktoré zrejme poukážu moji kolegovia, navrhujem,

aby návrh zákona bol vrátený  na prepracovanie. Ak tento môj

návrh neprejde, prosím, aby  uznesenie v bode A bolo zmenené

v tom zmysle, aby tento návrh  zákona bol pridelený do všet-

kých výborov. Za svoj výbor  chcem dôvodiť iba tým aspektom,

že je  potrebné prehodnotiť tento návrh  napríklad aj z hľa-

diska použitia  recyklovaných surovín. Z tohto dôvodu by som

chcela požiadať pána predsedu,  aby vytvoril primerané a ná-

ležité možnosti na rokovanie výborov, aby sa výbory nezvolá-

vali počas rokovania schôdze  Národnej rady, keď rokuje plé-

num, alebo cez obedňajšiu prestávku, pretože to považujem za

nenáležité.  Pri takýchto  návrhoch zákona,  kde je potrebné

pracovať aj  so starým  predpisom a porovnávať s novým návr-

hom, to chce určitý čas a určitú časovú rezervu na preštudo-

vanie týchto  návrhov vo výboroch. Preto  ho žiadam, aby vy-

tvoril náležitý a dôstojný priestor na rokovanie výborov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

 

     Mám len poznámku k vašej žiadosti, že ja nezvolávam vý-

bory, to  je vyslovene v právomoci  predsedov výborov, a nie

mňa. Áno, dúfam, že tie miestnosti sú primerané.

 

     Ďalej  sa do  rozpravy prihlásil  za MKDH  pán poslanec

Gyula  Bárdos. Medzitým s faktickou  poznámkou  pán poslanec

Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som len pani kolegyňu poslankyňu upozorniť, že

porovnávanie Slovenska so Švajčiarskom, a hlavne v tejto ob-

lasti, ktorú  ona spomenula, je  také, ako porovnávať  oráča

s veliteľom tanku. Švajčiarsko, ktoré dlhodobo niekoľko sto-

ročí buduje  svoju trhovú ekonomiku,  je na úrovni  svetovej

špičky, a my, ktorí sme nastúpili budovanie trhovej ekonomi-

ky, sme úplne na začiatku a riešime v mnohých prípadoch det-

ské problémy, s ktorými sa trhové ekonomiky dávno vyrovnali.

Preto porovnanie absolútne nesedí a myslím si, že by sme ta-

kéto porovnávania pri reálnom hodnotení našich vzťahov nema-

li ani robiť, lebo  nevedú k ničomu, len zbytočne zavádzajú.

To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte s faktickou  poznámkou  vystúpi  pán predseda Hof-

bauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pani  poslankyňa uplatňuje  metódu, ktorá  sa tu  často

používa, že poslanec si nahodí tézu a sám s ňom zápasí a bo-

juje, sám svoju  tézu vyvracia. Takže, dovoľte mi, neodznela

tu žiadna deľba tlače na  verejnoprávnu a komerčnú. Táto hy-

potéza znela z vašich úst. To je po prvé.

 

     Druhou vecou je tvrdenie, že Slovenská Republika a Hlas

ľudu sú  podporované a financované zo štátneho rozpočtu Slo-

venskej republiky, je jednoducho lož. Jednoducho lož a ja si

vyprosujem  takéto  tvrdenia z úst  Maďarskej  koalície  ako

predstaviteľ vedenia Združenia novinárov Slovenskej republi-

ky.

 

     Po tretie, ak porovnávate niektoré údaje Slovenskej re-

publiky so Švajčiarskom, som jeho veľký priateľ a veľký stú-

penec, ale potom buďte taká láskavá a porovnávajte aj ďalšie

fakty, pokiaľ, samozrejme, viete, o čom  je  reč. Porovnajte

produkciu  Slovenska a Švajčiarska, porovnajte  produktivitu

na jedného občana Slovenskej republiky a Švajčiarska, porov-

najte ceny nehnuteľností vo Švajčiarsku a na Slovensku, ceny

bytov vo Švajčiarsku a na  Slovensku, ceny bytových domov vo

Švajčiarsku a na Slovensku. Takže nevytrhávajte jeden nezmy-

sel. A ešte porovnajte jednu drobnosť. Porovnajte národnost-

nú politiku  vo Švajčiarsku a na Slovensku. To by bolo veľmi

zaujímavé.

 

     Ďakujem. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Vážený pán predseda,

     pán vicepremiér,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     najprv by  som využil príležitosť, aby  som reagoval na

pána  predsedu Hofbauera.  Pán kolega,  vo svojom  vystúpení

môžem reagovať  a môžem povedať,  že nie pani  kolegyňa Edit

Bauer spomínala  druhé Švajčiarsko, ale pán  premiér. To po-

rovnanie prichádza odtiaľ.  A druhá vec, nie je  lžou to, čo

povedala o Slovenskej Republike a Hlase ľudu a o ďalších pe-

riodikách, ale je to pravda, a vy zavádzate, pán predseda.

 

     Keďže nie som odborníkom  na ekonomické otázky, v mojom

vystúpení sa budem orientovať iba na časť, ktorá sa týka da-

ne z pridanej  hodnoty pre tlač, lebo to  považujem za celo-

spoločenský problém, a veľmi vážny problém.

 

     Rokovanie 35. schôdze Národnej rady, jej celý doterajší

priebeh a odhlasovaný  program s množstvom skrátených legis-

latívnych konaní,  je dôkazom toho, že  vládna koalícia zne-

užíva svoju  parlamentnú väčšinu na  prevalcovanie všetkého,

čo jej  stojí v ceste  pri dosiahnutí svojich  úzko straníc-

kych, skupinových, resp. koaličných  cieľov. Necelý rok pred

parlamentnými voľbami vládna a parlamentná koalícia zrýchli-

la tempo prijatia tých návrhov zákonov, ktoré majú napomáhať

dosiahnutie jej ďalších mocenských ambícií. Do série takých-

to návrhov zapadá aj prerokúvaný návrh zákona, ktorým sa me-

ní a dopĺňa zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty v znení neskorších

predpisov.  V tomto  návrhu,  zvlášť v prílohe,  je  viacero

zmien, v ktorých  je zabalená  politicky  motivovaná účelová

zmena, a to zvýšenie dane z pridanej hodnoty pre väčšinu no-

vín a časopisov na 23 %.

 

     Slovenský syndikát novinárov, Združenie vydavateľov pe-

riodickej tlače  na Slovensku sa jasne,  jednoznačne a vidi-

teľne vybielenými titulnými stranami vyjadrili k návrhu vlá-

dy. Takisto aj veľká časť, drvivá väčšina verejnosti odmieta

návrh, ktorý  je hrubým zásahom do  slobody prejavu a tlače,

teda slobodného  šírenia  informácií. K domácim protestom sa

pripojili aj medzinárodné organizácie, ktoré taktiež upozor-

ňujú na nebezpečenstvo prerokovanej  novely zákona na plura-

litu informácií a na slobodu prejavu a tlače. Nebudem spomí-

nať a opakovať to, čo kolegyňa Edit Bauer povedala, porovna-

nie, ako je to v iných štátoch.

 

     Žiaľ, v tomto prípade tu neplatí analógia, že sa spomí-

najú iné krajiny,  kde sa to rieši úplne  iným spôsobom, ako

to chce  riešiť súčasná vládnuca garnitúra.  Žiaľ, vláda od-

mietla zaoberať sa žiadosťou vydavateľov o prehodnotenie ná-

vrhu  zákona, v ktorom  chce  periodickej  tlači  zvýšiť daň

z pridanej  hodnoty zo 6 % na 23 %, ak  viac ako 10 % obsahu

novín bude tvoriť inzercia, reklama, erotika alebo pornogra-

fia. Tu by som sa  zastavil, lebo v Slovenskej republike ne-

môže existovať  pornografia ani pornografická  inzercia, veď

taká činnosť  má za následok stratu  slobody podľa Trestného

zákona. Takže je tu možnosť, keď takéto niečo tu je, zasiah-

nuť a § 205 to umožňuje.

 

      Vláda veľmi  dobre vie, čo  by spôsobilo na  Slovensku

prijatie tejto  novely. Zákonite by  prišlo k zvýšeniu cien,

k zníženiu nákladu a k následnému zániku periodík a o plura-

lite názorov a slobody tlače by  sme mohli hovoriť iba v mi-

nulom čase. Je zarážajúce, že pôvodný návrh týkajúci sa dane

z pridanej hodnoty periodickej  tlače práve minister kultúry

Ivan Hudec  navrhol  zmeniť na likvidačných 10 %. V demokra-

tickom, normálne fungujúcom štáte by také niečo práve minis-

trovi kultúry ani nenapadlo. Ale  na Slovensku je to tak, že

práve ten minister, ktorý by  mal hájiť záujmy svojho rezor-

tu, dá prednosť úzkym  straníckym záujmom pred celospoločen-

skými záujmami. V prípade ministra  kultúry  Ivana Hudeca sa

nemôžeme ani čudovať, veď  jeho doterajšia činnosť je kompa-

tibilná s jeho návrhom v minulosti na zvýšenie dane z prida-

nej hodnoty  pre  periodickú tlač. A jedna poznámka.  Mal sa

kde naučiť, ešte predtým v lone svojej bývalej strany, tieto

metódy, ktoré používa teraz v rámci HZDS.

 

     V žiadnom prípade neobstojí tzv. argumentácia, pre kto-

rú by sa mala udiať  navrhovaná zmena. Táto účelová zmena má

jednoznačne  likvidačný charakter  pre jednotlivé periodiká,

má slúžiť koaličným zámerom a  je zásahom do slobody prejavu

a tlače.  Pán minister  Hudec a vláda  Slovenskej  republiky

chcú  znemožniť pluralitu  informácií, lebo  prijatie návrhu

v súčasnej ekonomickej a sociálnej  situácii bude mať za ná-

sledok znemožnenie  toku pluralitných  informácií k občanom.

A práve o to tu ide. Chcete  vytvoriť priestor  iba pre vaše

úzko stranícke, resp. koaličné informácie a chcete si týmto

rozhodnutím pripraviť pôdu na  ďalšie obdobie. Také niečo tu

už bolo.  Vaše snahy sú jasné  a pre demokratickú pluralitnú

a otvorenú  spoločnosť absolútne  neprijateľné. Preto  podľa

§ 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho  poriadku takisto navrhujem

v mene klubu MK, MKDH vrátiť návrh zákona predkladateľovi.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  to bol posledný v roz-

prave za kluby. Kým  vyvolám pánov  poslancov, ktorí sa ešte

písomne prihlásili, pán poslanec  Hofbauer vystúpi s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec, nerád sa  vraciam k tematike, ktorá tu už

bola pertraktovaná  aj spoza rečníckeho  pultu, aj faktickou

poznámkou. Ale ja  si vyprosujem, aby ste tvrdili, že finan-

covanie  Slovenskej Republiky  je zo  štátneho rozpočtu. Nie

je to tak, opakovane  tvrdím, že tu hovoríte lož. Ak toto vy

tvrdíte, že je to pravda, tak je to maďarská  pravda. To nie

je reálna pravda.

 

     Čo sa  týka tvrdenia, že  medzinárodné organizácie pro-

testujú, informujte, ktoré  medzinárodné organizácie a proti

čomu protestujú.  Veď to sú úplné  nezmysly. Preštudujte  si

tabuľky daňového  zaťaženia tlače a podielov  reklám v tlači

a médiách v jednotlivých európskych štátoch vyspelých krajín

a zistíte, že ničím vládny návrh  z toho nevybočuje. Tá hra-

nica 50 % je diskutabilná, samozrejme, a je možné v rozprave

o nej hovoriť, či je optimálna, alebo či tá 10-percentná nie

je maximalistická. Ale pokúsme sa v rozprave držať faktov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže teraz  vystúpi pán  poslanec Šimko. (Hlasy v sále.)

 

     Tak pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem.

 

     Chcela by som potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Bár-

dos a uviesť na správnu  mieru informáciu pána poslanca Hof-

bauera. Totiž fond Pro Slovakia z prostriedkov, ktoré sú ur-

čené zo  štátneho rozpočtu na  podporu kultúry národnostných

menšín, podporuje Slovenskú Republiku  aj Hlas ľudu na vydá-

vanie tzv. národnostnej prílohy. Zo všetkých oficiálnych in-

formácií, ktoré prenikajú o rozdelení prostriedkov fondu Pro

Slovakia, z informácií, ktoré boli poskytnuté Maxovi van der

Stoelovi, je  celkom  evidentné a nespochybniteľné, že tieto

noviny dostávajú prostriedky zo  štátneho rozpočtu. A prosím

pána Hofbauera, aby si to overil predtým, než nás tu obviňu-

je, že  klameme. To jednoducho nie  je pravda. Pán Hofbauer,

overte si vaše informácie, lebo ináč zavádzate vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem.

 

     Klamete, pani  Bauerová, vy aj  pán Bárdos. Vyhlasujem,

že  Slovenská Republika  vydáva národnostné  noviny, ale len

výrobné náklady  si môže vyúčtovať.  Nemôže si tam  pripísať

ani 1 % zisku. To si overte vy, máte túto možnosť. To je ta-

ká podpora, že nič z toho  redakcia nemá. (Ruch v sále.) Dva

roky som prosil vládu, aby za novinovú stranu, ktorú týžden-

ne uverejňuje  Slovenská Republika zo  zasadnutia vlády, aby

za tieto informácie platila  ako za inzerciu. Vychádzali sme

zo skúsenosti maďarskej vlády,  ktorá takto platí maďarskému

denníku celonovinovú stranu ako  inzerciu. To je podpora. Ja

som, žiaľ, s touto  žiadosťou neuspel, takže klamete, pokiaľ

ide o vaše tvrdenie, že vláda podporuje denník Slovenská Re-

publika.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené  dámy a páni z opozície,  zamieňate si  niektoré

základné pojmy v masmediálnej  politike.  Túto celú situáciu

okolo dane z pridanej  hodnoty rozvirujete v prospech akejsi

plurality  názorov a plurality  vyjadrovanej v novinách. Do-

konca sa  hovorí o základných občianskych  právach. No to sú

veľmi silné, krásne a vznešené  slová, ale sú  to iba slová.

Pretože vy tak dobre poznáte,  darmo sa smejete, pán Langoš,

vám sa takto smiali v Košiciach, ako som sa dočítala od pána

Rumla v českej tlači, ktorý bol  na vašom mítingu. Ale vy sa

tak stále usmievate a koľko  ľudí máte za  sebou. Ale to len

tak na margo. Chcem tým povedať len to, že tu hovoríte o ta-

kýchto veciach, ktoré vôbec nesúvisia s tlačou. V Českej re-

publike  skrachoval  Telegraf, v Českej  republike  krachuje

Práca a ukazuje sa, že  iba tie noviny budú vychádzať, ktoré

majú  za sebou  silný ekonomický  zahraničný kapitál.  Veľmi

dobre  viete, páni a dámy, že  všetky  noviny v zahraničí, a

napokon  už aj u nás, sú profilované, tie,  ktoré sú mienko-

tvorné,    stranícky  profilované,  neexistuje nijaký taký

hybrid, ktorý  by sa mohol  tváriť nezávisle. Tak  nehovorte

o akejsi  nezávislosti, o pluralite a neviem o čom. Chránite

si iba svoje mešce, nič viac.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem reagovať  ešte, samozrejme, na  poslanca Bárdosa,

ktorý zabudol povedať niektoré veci ohľadom tej národnostnej

prílohy. To len na ozrejmenie tým poslancom, ktorí tu vystu-

pujú a zavádzajú.

 

     Bohužiaľ, je to pravda. V minulom roku  dostala Sloven-

ská Republika 7,8 milióna  korún za národnostnú prílohu. Sa-

mozrejme, aj o tom môžeme hovoriť, že to je len jedna strana

katastrofálne preložená do štyroch  jazykov, tak to aj vyze-

rá. Môžeme hovoriť o tom, že bolo jedno obdobie, keď Sloven-

ská  Republika  napríklad  uverejňovala  platené  veci, celú

stranu  rôznych  rezortov,  jednotlivých  ministerstiev, ale

viete, mne  sa zdá, že to,  čo sa tu momentálne  deje, je tá

hra s národnostnou kartou. Táto  otázka, to je len malý seg-

ment.  My nehovoríme o tých  otázkach, ktoré  sa  týkajú len

tejto  národnostnej  prílohy, ale hovoríme o tom, ako ste sa

snažili predtým, pred dvoma  rokmi, pred rokom, zaviesť tzv.

etickú samoreguláciu,  ako ste sa snažili  zvýšiť aj v minu-

losti práve  daň z pridanej hodnoty  pre tlač. Nepodarilo sa

to, tak teraz to chcete urobiť  preto a práve pri tých novi-

nách, ktoré, dá sa povedať, nie sú po vôli vládnej koalícii.

O tom je reč, a nie o maďarskej karte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže, nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Budem  tiež hovoriť len k návrhu

zvýšiť daň tlačovinám.

 

     Dámy a  páni, asi tu  nie je nikto,  kto by si  úprimne

myslel,  že tento  návrh vyplynul  z ekonomicko-rozpočtových

potrieb štátu. Predseda  jednej z koaličných strán to 6. no-

vembra tohto roku pre  Pravdu celkom jednoznačne povedal. Na

otázku o zvýšení dane z pridanej  hodnoty pre noviny s neza-

budnuteľnou prostorekosťou vyjavil  základný zámer, citujem:

"Novinárom treba pritvrdiť muziku. Buď  budú písať ako  tre-

ba..." a nedokončil, povedal len, že pravdu.

 

     Samozrejme tým,  kto určuje, čo je  pravda, je ten, kto

má silu likvidačnú daň novinárom  odhlasovať. Ale to je pes-

nička  stará ako  história. Nikto  nikdy nezavádzal  cenzúru

s tým, že by do sveta  vytrúbil, ako sa bojí kritického slo-

va. I tí najväčší  diktátori  ju zavádzali "v záujme  svojho

ľudu a pravdy", tej svojej pravdy.

 

     A toto, čo tu dnes prerokúvame, sa rovná zavedeniu eko-

nomickej cenzúry. Sudca  Ústavného súdu Slovenskej republiky

doktor Ján Drgonec vo svojej skvelej knižke o tlačovom práve

píše,  citujem: "K zvláštnostiam  tlačového  práva patrí, že

vždy, keď  sa štátna moc  ocitne v postavení,  že nemôže za-

siahnuť do slobody prejavu spôsobom známym z minulosti, náj-

de si spôsob nový."

 

     V roku 1863 v Rakúskej  monarchii to bolo napríklad vy-

tvorenie prekážok na rozširovanie tlače. V roku 1997 na Slo-

vensku je to daň z pridanej  hodnoty. Tak ako to dnešní pri-

vatizéri robia so  sprivatizovanými podnikmi, podobnú schému

zavádza  navrhovaná  novela  do  ústavou zaručených ľudských

a občianskych práv. Zavedením neúmernej dane ide vytunelovať

praktickú realizáciu slobody prejavu.

 

     Ale nemyslite si, dámy a  páni, ktorí ste rozhodnutí za

návrh hlasovať,  že vám to niekto,  kto má elementárne demo-

kratické cítenie, zhltne. Márne si potom budete navrávať, že

nás ten západný svet nechápe.  Práve naopak, dobre nás chápe

a vie, že  sa tu utvárajú mechanizmy  na obchádzanie základ-

ných práv a slobôd ľudí. Pravda, o západný svet  nám v tejto

chvíli  asi ani  nemusí ísť.  Predovšetkým by  nám malo  ísť

o nás tu na Slovensku. Ide sa tu pritvrdiť muzika novinárom.

Azda ešte v prvom kroku to nezávislú tlač celkom nezlikvidu-

je, len niektoré tituly. Tým  ostatným však jasne dávate na-

javo, že tú svoju nezávislosť nesmú príliš preháňať.

 

     Pán Ľupták to povedal skutočne veľmi zrozumiteľne: "Buď

budete písať  ako treba..." Je to zavedenie ekonomického ná-

stroja na oživenie autocenzúry.  Teda nič nového pod slnkom.

Bolo by naivitou myslieť si,  že si tieto dôsledky navrhova-

teľ dostatočne  neuvedomil. Veď práve  kvôli týmto dôsledkom

vláda túto novelu navrhla. Každým takýmto opatrením sa obno-

vuje mechanizmus existenčného  strachu  známy z obdobia tzv.

konsolidácie  komunistického  režimu. Počíta s tým, že ľudia

po desaťročia navyknutí na  stereotypy správania, pri ktorom

každý  mal čosi,  čo mohol  stratiť, postupne  sklonia hlavy

a začnú si  hľadieť len na  svoju rodinu a  skromnú kariéru.

Myslím si, že hanbiť by sa mali tí, ktorí takúto novelu chcú

schváliť. (Potlesk.)

 

     Takéto kroky  oživujú v občanoch zbabelosť.  Dnes sa to

robí novinárom. Signál, ktorý sa tým dáva tlači, hovorí veľ-

mi zrozumiteľnou rečou - kroťte  sa a niektorí dáko prežije-

te. Možno si  aj ktosi namýšľa, že sa  takto veľmi elegantne

vyrovná s politickým súperom. Zatvorí ústa kritikom, či hoci

iba pozorovateľom činov  mocných a komentátorov ich zámerov.

Ten, kto  to chce, si  azda ani nepripúšťa,  že zároveň láme

dušu národu, ktorého má plné ústa.

 

     Ak nám  november pred ôsmimi  rokmi priniesol čosi,  čo

malo skutočnú hodnotu, tak  to bola príležitosť začať odzno-

va. Príležitosť zbaviť sa  strachu ako základného regulátora

života občianskej spoločnosti. Iba  postupne sa z prachu za-

budnutia začala vynárať schopnosť  ľudí rozhodovať si o svo-

jom živote suverénne bez príkazov a dekrétov, bez autocenzú-

ry a strachu. Začala sa  utvárať  skutočná občianska spoloč-

nosť.

 

     Navrhovaná novela  zákona o dani z pridanej hodnoty nie

je len  rana medzi oči  nezávislým médiám. Má  to byť lekcia

národu, lekcia skláňania sa  pred mocnými, pred vami, vážené

kolegyne a kolegovia, ktorí ste  rozhodnutí  za túto  novelu

hlasovať. Tak,  ako sa skláňate  vy pred vašimi  politickými

šéfmi. Toto je koncepcia moci, ktorá sa tu znova zavádza.

 

     Ctená  Národná rada,  osloboďme sa  od takejto  logiky.

Ustrašenému národu sa síce zdanlivo  ľahko vládne, ale je to

cesta do pekla. Osudy všetkých  autoritatívnych režimov  nám

poskytujú dostatok  odstrašujúcich dôkazov. Nadviažme  na tú

nádej novembrových  námestí spred ôsmich  rokov a navrhovanú

novelu odmietnime. Je zlá a škodlivá.

 

     Ak by neprešli návrhy, ktoré boli už podané predo mnou,

navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla

podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom  poriadku  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, že v rokovaní o návrhu zá-

kona,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon  číslo 289/1995 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty, nebude pokračovať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže najskôr faktické poznámky.

 

     Pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Vážený pán kolega Šimko,

 

     vaša výzva neplatiť koncesionárske poplatky, nepočúvať,

nepozerať Slovenskú televíziu,  nepočúvať Slovenský rozhlas,

ktorý,  mimochodom, vyšiel  víťazne nad  Twistom, pokiaľ ide

o uverejňovanie objektívnych  správ, vaša výzva  nečítať na-

príklad z vášho hľadiska  opozičné noviny - Slovenskú Repub-

liku, to je klasický prípad  cenzora. Ja som zažil ako novi-

nár  cenzorov. Toto  robili cenzori  za totality.  Boh chráň

Slovensko pred  takýmito ľuďmi, ktorí  by mali riadiť  alebo

istým spôsobom likvidovať médiá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

 

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán Šimko, váš pohľad na súčasnú žurnalistiku je účelo-

vo skostnatený.  Chápem to, pretože  to politicky využívate,

ale chcela by som vám povedať toľko, že sme sa tu mali pred-

sa zaoberať  niečím iným. Viete veľmi  dobre, že noviny pre-

stali  uverejňovať protest,  pretože sa vydavatelia  dohodli

s pánom poslancom Maxonom, a myslím si, že sme mohli debato-

vať o týchto veciach, ako sa dohodli, ako postupovať v tomto

smere. Načo takéto tragické vízie, aké vy tu máte? Ale chcem

vám pripomenúť, keď sa  tak veľmi oháňate západnými demokra-

ciami, výrok jedného veľmi známeho francúzskeho spisovateľa,

básnika Lea Faire, ktorý povedal  o novinách: "Noviny sú je-

dom, v ktorom sa vyčerpávajú demokracie."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predovšetkým je  mi veľmi ľúto,  že úprava sadzby  dane

z pridanej hodnoty  je predmetom nekorektnej  diskusie a ne-

objektívneho hodnotenia. Tak ako  už moja kolegyňa povedala,

rokoval som  ako predseda gestorského  výboru a aj  ako pod-

predseda poslaneckého  klubu HZDS a RSS s viacerými  vydava-

teľmi. Rokoval  som s predsedom Združenia vydavateľov perio-

dickej tlače na Slovensku  pánom Nemečkom. Na základe infor-

mácií, ktoré som dostal z tohto  rokovania, o základných in-

formáciách som  podal informáciu v našom poslaneckom  klube.

Takto objektívne a korektne  budem informovať aj členov ges-

torského  výboru. Súčasne  som prezentoval,  podotýkam, svoj

názor,  žeby bolo  optimálne  vrátiť  sa k pôvodnému návrhu,

ktorý vymedzoval 50-percentnú hranicu reklamy. Keď som tento

svoj názor  prezentoval, tak som hovoril,  že sa budem tento

názor snažiť presadiť aj v našom  poslaneckom klube a v klu-

boch koalície.

 

     Dámy a  páni, ak sa diskusia  bude vyvíjať takýmto sme-

rom,  nemám reálnu  šancu s týmto  mojím  názorom  pozitívne

uspieť.  Tak  ak  nám  ide o vec  samu,  prosím,  diskutujme

o úprave dane z pridanej hodnoty v iných položkách. Nedisku-

tujme už o návrhu na zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty

pri periodickej tlači.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže som tu bol viackrát  spomenutý, som veľmi rád, že

pán Bárdos  aj pán Šimko  priznali, že je  tu sloboda tlače.

Lebo do  zahraničia vytrubovali, aká  je tu nesloboda  tlače

a naraz priznali, že tú slobodu tlače chceme potlačiť. Takže

vidíte, ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vyjadrujem rozhodný  nesúhlas s vládnym návrhom zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty. Je

každému  zrejmé,  že  vláde v tomto prípade ide o dvojjediný

cieľ:  zakryť  výsledky  zlého  hospodárenia  vlády a lacným

spôsobom získať 2 miliardy Sk na úkor slobodnej a nezávislej

tlače a zároveň v roku parlamentných, prezidentských a komu-

nálnych volieb hospodársky a finančne zničiť tlač, ktorá ob-

jektívne a nezávisle od vlády informuje našu verejnosť o si-

tuácii  v krajine.  Takýmto  spôsobom  budú  zničené  všetky

ústredné denníky a periodiká, ako aj celá regionálna tlač.

 

     Osobitne citlivým problémom  bude zánik jediného maďar-

ského denníka Új Szó,  jediného celoštátneho týždenníka Sza-

bad  újság a troch  dvojjazyčných  regionálnych  týždenníkov

Csallóköz - Žitný ostrov, Komáromi lapok - Komárňanské listy

a Garammente - Pohronie.

 

     Na tomto  vládnom návrhu sú smutné  hlavne dve veci. Po

prvé, že Slovensko má ministra kultúry, ktorý sa z fázy úte-

kov zadným vchodom dostal už  do fázy šikanovania svojho re-

zortu. Ale aj minister je  človek a aj jemu sa môže stať, že

nervovo nedokáže  zvládnuť zverené  úlohy a začne sa správať

abnormálne. V tomto prípade sa  to dá rýchlo riešiť jeho vý-

menou. Oveľa  horšie ale je,  keď takéto správanie  nachádza

väčšinovú podporu vo  vláde, ako sa to, žiaľ,  stalo v tomto

prípade. Máme  teda  do činenia s vládou, ktorá  už stratila

súdnosť a namiesto  toho, aby riešila  stále väčšie problémy

spoločnosti a ekonomiky,  venuje  sa  nezmyselným  vyhrážkam

tlači. Titulné  strany väčšiny  domácej tlače z minulých dní

sú rukolapným dôkazom, že predstavitelia vlády a vládnej ko-

alície sa dostali do  otvoreného  konfliktu s drvivou väčši-

nou nezávislej tlače, a tým si vlastne vystavili vysvedčenie

sami sebe.

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, deje  sa to všetko

v čase, keď  vláda presviedča  Európu o svojom dobrom úmysle

integrovať sa  do Európy. Deje  sa to však  farizejsky, lebo

výsledkom bude zánik slobody slova a zánik národnostnej tla-

če.

 

     A teraz k ostatným  častiam návrhu. Snahy o prispôsobe-

nie úpravy  dane z pridanej  hodnoty v legislatíve Európskej

únie, odstránenie niektorých protirečení a uverejnenie v zá-

kone sú chvályhodné. Súhlasíme so zaradením kapitol z oblas-

ti potravín do nižšej sadzby  dane. Nechápeme však, aké zvý-

šené príjmy štátneho rozpočtu očakávate od zvýšenia dane pre

slnečné  kolektory a na merače  tepla a na  vodu. Návratnosť

slnečných kolektorov, tak ako hovorila pani kolegyňa poslan-

kyňa, aj v súčasnosti je veľmi  dlhá, a preto do nich inves-

tujú len skutoční nadšenci využívania obnoviteľných zdrojov.

V iných krajinách to riešia dotáciami, a vy, naopak, zhoršu-

jete situáciu. Bol by som zvedavý, aký postoj k tomu zaujal,

resp. zaujíma minister Zlocha.

 

     Takisto zvýšenie nákladov na merače pôsobí proti racio-

nalizácii  spotreby, čo  znamená zvýšenie  celospoločenských

nákladov. Dokonca chcete zvýšiť tieto náklady presne v obdo-

bí, keď  dôsledkom nečakaného zníženia dotácií  na teplo na-

stala ťažko zvládnuteľná situácia v oblasti diaľkového vyku-

rovania.

 

 

     Všeobecne k snahám o preradenie rôznych kapitol do vyš-

šej sadzby dane za účelom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu

by som chcel uviesť, že by  to bolo prijateľné iba vtedy, ak

by to bolo spojené s racionalizáciou  výdavkov štátneho roz-

počtu. Mňa ste  zatiaľ o tom nepresvedčili. Aj keď s onesko-

rením,  ale  nakoniec  hádam  dostaneme  do parlamentu návrh

štátneho rozpočtu  na rok 1998 a budem  zvedavý, akú odpoveď

dostaneme v ňom na túto požiadavku.

 

     A ešte niečo k bodom 12 a 13. To,  že  pri  preverovaní

skutočných  vývozov vláda  navrhuje, aby  daňové úrady okrem

jednotnej  colnej  deklarácie  kontrolovali  aj iné doklady,

poukazuje  na otvorenú  nedôveru voči  fungovaniu Ústredného

colného riaditeľstva. Túto problematiku by ste ale mali rie-

šiť nie na  tejto úrovni a nie cez daňové  úrady. Ale keď už

volíte  túto  formu, navrhujem,  aby § 37 ods. 2 neobsahoval

taxatívne vymenovanie  dokladov, ktoré môžu  okrem jednotnej

colnej deklarácie požadovať daňové úrady. Napríklad takto sa

môže stať, že podnikateľ obchod realizuje bartrovým spôsobom

alebo sa s partnerom dohodne,  že vzájomný obrat budú bilan-

covať len  po určitom období. Ako  môže potom daňovému úradu

predložiť doklad o platbe zo zahraničia za vyvezený tovar?

 

     Tento príklad, ale aj ostatné, ktoré som zdôvodňoval na

základe uvedených skutočností, ma  vedú k tomu, že navrhujem

zákon vrátiť na prepracovanie predkladateľovi.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

 

     Ďalej sa do rozpravy ako posledný písomne prihlásil pán

poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     ospravedlňujem  sa, keď  ma nebude  veľmi rozumieť. Asi

ide chrípka aj na nás. Nie sme imúnni voči všetkému.

 

     Dovoľte mi,  aby som sa  vyjadril k predmetnej  novele.

Veľa sa  hovorí o tejto novele  predovšetkým v súvislosti so

zvyšovaním sadzby  dane z pridanej  hodnoty pri  periodickej

tlači a publikáciách. Naozaj,  predrečník už povedal, podpo-

rovať vo  verejnosti túto argumentáciu  odkazom na pornogra-

fiu je naozaj nemiestne, pretože to rieši Trestný zákon. Len

na  pobavenie malá  príhoda, ktorá  sa mi  stala predvčerom.

Pravdepodobne nejaký  snaživec, ktorý chcel  skúpiť aj Petr-

žalské noviny,  sa vyjadril, že  ak ich nepredá,  doplatí na

to, pretože ide daň z pridanej  hodnoty. Takže bolo by dobré

inštruovať takýchto snaživcov dole  tým, že Petržalských no-

vín sa  to nebude týkať, pretože  sa distribuujú zdarma. Ale

to len  na margo toho,  čo spôsobuje aj  diskusia okolo toho

zákona.

 

     Vrátim sa  k tomu, čo  som včera naznačil,  pretože pán

minister sa toho dotkol, a pokúsim sa mu vysvetliť, že nemal

úplne pravdu. Uvedomujem si, že je to ťažké, ale napriek to-

mu sa o to pokúsim.

 

     Ak som spomenul lotérie a hry, tak som, samozrejme, ne-

predpokladal, že  to vyvolá až taký  záujem. Nakoniec som sa

musel  na to  bližšie  pozrieť. A čo  som  nenašiel v zákone

o dani z pridanej hodnoty! Podľa § 34 zákona číslo 289 o da-

ni z pridanej hodnoty  je prevádzkovanie lotérií a podobných

hier dokonca  úplne oslobodené od  dane. Je to  postavené na

roveň § 32, kde sú oslobodené  služby zdravotnej  starostli-

vosti, § 33, kde sú oslobodené  služby  sociálnej starostli-

vosti. Takže,  pán minister hovoril o tom, že  sa to zdaňuje

ináč. Áno, je tam iná sadzba zo zisku, nie z dane z pridanej

hodnoty. Z výťažku, pán minister. Nemá význam v tejto chvíli

hovoriť o  inom zákone. Ináč je  zdaňovaný výťažok, teda daň

z výťažku  nie  je  daň  z pridanej  hodnoty,  naozaj o dani

z pridanej  hodnoty je  možné hovoriť  len v jednom  zákone,

a to hovoríme o zákone číslo 289. Takže  sa pýtam, ak robíme

poriadok v dani z pridanej  hodnoty, prečo  ho  už neurobíme

generálne a nezrušíme § 34 - teda, keby sme chceli robiť po-

riadok.

 

     Vrátim  sa k tomu, čo sa  tu povedalo o približovaní sa

k Európe na margo zvyšovania dane z pridanej hodnoty pri me-

račoch tepla.  Už teraz je situácia  absolútne neúmerná. Tí,

čo  pracujú s teplom, veľmi  radi sa vyhovárajú  na vyhlášku

číslo 206 ministerstva hospodárstva, ktorá bolo niekoľkokrát

novelizovaná, vydávaná, zrušená a opäť  vydaná, ktorá hovorí

o tom, že  napriek našej snahe zo  zákona alebo z povinnosti

mať merače bol určitý čas, keď táto vyhláška hovorila o tom,

že merače vôbec nemusia byť. Situácia  je teraz  taká, že ak

chceme vôbec zaviesť merače tepla, správcovia domov namontu-

  na teplo  napríklad prietokomery.  Pre mňa  nie je merač

tepla ten, ktorý mi zráta,  koľko pretečie teplej vody, pre-

tože  ak nenabieha od určitého stupňa, znamená to, že prvých

100 alebo 150 litrov mi zmeria  akože teplú vodu, a občan to

zaplatí. Tak  hovorme o meračoch bimetalových, takých, ktoré

naozaj slúžia  veci. Ergo, prečo nie  je záujem prinútiť ra-

cionalizovať  energiu aj  tým, že  by sme  možno na rok, dva

alebo tri  oslobodili touto základnou  sadzbou merače tepla.

Tomu by  som rozumel, že  je to príspevok  k racionalizácii.

Nemusí to  byť donekonečna, ale  viem si predstaviť,  že ako

vstup do diskusie o teple by sme s tým mohli začať.

 

     Nedostal som odpoveď v úvodnom  entrée pána ministra na

stavebné práce.  Ak je to  približovanie sa k  Európe, pýtam

sa, či je to naozaj  tak, pretože zaťažiť stavebné práce zá-

kladnou sadzbou v tomto čase, keď nie sú peniaze na investí-

cie, sa mi nezdá najšťastnejšie,  ak použijem v tejto chvíli

najmiernejšie označenie, lebo včera  sme už boli upozornení,

že sme niektorí veľmi agresívni.

 

     Samozrejme, potichučky  sa sem dostali  veci, ktoré sme

sa  predtým horko-ťažko  snažili dať  do poriadku.  Typickým

príklad je položka 22021000, pre nás normálnych voda vrátane

minerálnych  vôd a sódoviek s prísadou  cukru. Pamätáte  si,

niekto dostal, aj by som  vedel povedať kto, teda prešlo cez

výbor zníženie dane z pridanej hodnoty na sladené minerálky.

Samozrejme, vláda sa  spamätala a 19. júna 1996 vydala zákon

číslo 200, ktorým túto  položku zaradila medzi základné. Te-

raz  sa potichučky o tom nehovorí, dokonca ani  nie je odkaz

na zrušenie tohto  zákona, a zaradilo sa to medzi položky so

zníženou sadzbou. Tiež by bolo možno dobré vedieť, čo viedlo

vládu práve k tomu, že práve  túto položku  takýmto spôsobom

prehodnotila. Predpokladám, že  to budú predovšetkým kvanti-

fikačné argumenty.

 

     V nových položkách  sa hovorí okrem  iného aj o tom, že

- budem teraz veľmi konkrétny - písacie stroje boli v polož-

kách, ktoré boli znížené, teda  zaťažené  zníženou  sadzbou,

predovšetkým tie,  ktoré slúžili postihnutým  občanom. Pýtam

sa, prečo toto obmedzenie bolo vypustené a bude táto znížená

sadzba na  všetky písacie stroje, resp.  stroje  slúžiace na

text.  Tieto  drobnosti,  možno  navonok  drobnosti, hovoria

o tom, že predpokladám, aj som  to možno včera povedal ináč,

že jednotlivé  tlaky určitých skupín boli  také silné, že sa

premietli do návrhu tohto  zákona. Samozrejme, pán minister,

predpokladám, že s tým  nebudeš súhlasiť, ale jednoducho na-

ozaj to trčí z tohto návrhu zákona.

 

     Takže  základné  otázky,  prečo  merače, prečo stavebné

práce. O novinách hovorili už predrečníci. A ak teda hovorí-

me o lotériách, prečo  nie  je odvaha naozaj  ich zdaniť ako

každú  podnikateľskú  činnosť  základnou  sadzbou? Nehovorím

o výťažku, resp. o dani z výťažku. Keby  sme na tieto otázky

dostali odpoveď,  možno by to spresnilo  pohľad na tento zá-

kon, ale z pohľadu  nás  je, samozrejme, tento  návrh zákona

neprijateľný, pretože nerieši túto oblasť systémovo.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, to  bol posledný  pán

poslanec zapísaný v rozprave do zoznamu. Pýtam sa, či všetci

napísaní na svetelnej tabuli sú prihlásení do rozpravy alebo

s faktickými poznámkami.

 

     Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Nechcem zasahovať do  ekonomických oblastí, pretože ne-

zvyknem vystupovať k témam, kde sa  necítim  doma, ale chcem

poďakovať pánu  poslancovi Bajanovi za  jeho  vecný tón a za

to, že naozaj  pristupoval k tejto problematike pragmaticky.

A tiež mu ďakujem za to, že povedal, že o problémoch sa dis-

kutuje,  pretože  jeho  predrečníci  vystupovali demagogicky

a húdli si len svoju nôtu za použitia argumentov, ktoré mno-

hé skutočne  ani nepatria na pôdu  parlamentu. Presne vysti-

hol, že  sa diskutuje, čiže aj o toľko  kritizovanej položke

4901 sa stále vedie diskusia.

 

     Myslím si,  že naozaj tie výroky,  ktoré tu predtým od-

zneli, sú nedôstojné hlavne po vystúpení pána poslanca Maxo-

na, ktorý veľmi vecne povedal,  že rokoval so zástupcami vy-

davateľov tlače  aj so zástupcami  novinárov. A nepamätám si

jeden zákon v parlamente, že by prešiel bez diskusie a že by

parlament neuplatňoval svoje  pozmeňujúce návrhy. Myslím si,

že aj v takomto  prípade sa to  udeje, a dúfam, že potom po-

hľad na tento predložený návrh zákona bude iný.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Zapisoval som si mená  predtým, ako sa zmenilo poradie.

Zapísal som takto: pán poslanec  Palacka,  druhý bol pán po-

slanec Dzurinda, potom pán  poslanec Vaškovič, Košnár, Kováč

a Černák. Áno? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpra-

vy.

 

     Ako prvý z prihlásených je pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom na to, že predrečníci  už povedali o tomto ná-

vrhu zákona dosť, môžem byť veľmi stručný. Chcem sa vyjadriť

najmä k podstatnej časti tohto návrhu zákona, a to je vlast-

ne jeho  príloha, ten asi 10-stranový zoznam položiek, čo sa

ako bude zdaňovať.

 

     Pre tých, ktorí si nedali ešte tú námahu a neprešli po-

ložku za položkou, chcem  uviesť takú stručnú rekapituláciu.

Tých niekoľko  desiatok zmien oproti  pôvodnému alebo predo-

šlému zneniu zákona vidím v štyroch skupinách.

 

     Prvou je  tá zmena  položky - knihy, noviny,  časopisy,

v ktorých inzercia a erotika presahuje viac ako 10 %. Nebu-

dem k tomu  hovoriť to, čo už hovorili  moji predrečníci, na

tú krátku diskusiu, ktorá tu bola pred chvíľou vo forme fak-

tických poznámok, však chcem povedať  jedno. Teraz sme v pr-

vom čítaní.  Tu nemôžeme  rokovať o tom, ako  diskutoval pán

poslanec  Maxon s vydavateľmi. Tu  môžeme  hovoriť o tom, čo

nám predložila vláda. Vláda  nám predložila návrh, ktorý ho-

vorí  o 10-percentnej  hranici  inzercie,  a  myslím  si, že

v tomto znení, ako ho vláda predložila, ide o útok na slobo-

du tlače.

 

     Takisto chcem  povedať, že je  veľmi nepochopiteľné, že

vláda alebo  vládna koalícia sa na  jednej strane vyjadruje,

že Európa nám nebude  diktovať, nebudeme vazalmi Európy, ale

keď príde takýto návrh zákona, tak neváha sa zaštítiť európ-

skymi smernicami, smernicami Európskej únie, napríklad o da-

ni z pridanej hodnoty. Ťažko  mi asi aj pán minister vysvet-

lí, ako je možné, že  smernica hovorí o výraznom podiele in-

zercie reklamy erotiky, a 10 % je hranica, ktorú uvádza vlá-

da vo  svojom  návrhu. Ani  malým  školákom nevysvetlíte, že

10 % je výrazný podiel. Toľko  teda k návrhu na zmenu sadzby

pre noviny, časopisy, knihy.

 

     Ďalšia skupina  položiek je vlastne  isté zjednodušenie

v oblasti  potravín. Je pravda a je chvályhodné, že niektoré

položky  sa z doterajšej 23-percentnej  sadzby  presúvajú do

6-percentnej. Chcem však uviesť  príklady, ktorých sa to tý-

ka. Sú to napríklad lososy, žraloky, kaviár. Nemyslím si, že

toto je  práve naliehavé, aby sa  tieto položky preradili do

nižšej daňovej sadzby. Napriek tomu chcem oceniť, že zjedno-

dušením sadzobníka sa pomôže  podnikateľom, ktorí nebudú mu-

sieť o týchto položkách zvlášť rozhodovať.

 

     Ďalšia skupina položiek - to  sú tie merače tepla a po-

dobné prístroje, zariadenia,  ako už o nich tu  bola reč. Tu

chcem len uviesť toľko, že  je opäť veľmi paradoxné, keď pán

minister včera argumentoval vo vzťahu k rušeniu 30 % dotácií

na teplo tým, že sa  má šetriť. Všetci, celá spoločnosť máme

šetriť teplom. Zároveň dnes  predkladá zákon, ktorý zdražuje

merače tepla, ktoré by  priamo  tomu šetreniu mohli  pomôcť.

Považujem to za veľmi  neodôvodnený návrh vlády. Opäť zašti-

ťovanie sa európskymi smernicami v tejto súvislosti neobsto-

jí. Rovnako sa to  týka napríklad xenonových výbojok, slneč-

ných kolektorov. Myslím si, že odvolávka na ekologické a tr-

hové hospodárstvo v našej ústave tiež v tejto súvislosti nie

je naplnená.

 

     Poslednou  položkou alebo  skupinou položiek,  ktoré sa

preraďujú z nižšej do vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty,

  služby, najmä telekomunikačné a niektoré iné - finančné,

peňažné poradenstvo a podobne. Aj pán minister vlastne uvie-

dol,  že očakávaný  príjem štátneho  rozpočtu sa  má odohrať

práve tu v položke  telekomunikačných  služieb. Toto  jediné

je racionálny argument na predloženie tohto zákona, potom to

ale povedzme priamo, že chceme zvýšiť cenu telekomunikačných

služieb. Nezakrývajme sa všelijakými smernicami, nezakrývaj-

me sa  inými úpravami dane z pridanej  hodnoty. Povedzme, že

vláda nie  je schopná naplniť svoje  príjmy vyžadovaním pla-

tobnej  disciplíny, daňovej  disciplíny od podnikateľov, tak

chce chýbajúce zdroje vyžmýkať  od občanov vo forme zvýšenej

ceny za  telekomunikácie. Toto je jediný  dôvod, prečo vláda

tento zákon predložila.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     aj ja budem hovoriť o dani z pridanej  hodnoty na tlač,

lebo je to vážna vec. Vážna vec vyvoláva vážne reakcie a ne-

pokladám za seriózne pacifikovať diskusiu nejakým vydieraním

v zmysle buďte ticho a možno nejaký  halier prihodíme. Zákon

je na papieri, a treba hovoriť o tom, čo je na papieri. No a

čo je  na papieri? Na  papieri  je návrh, aby v 6-percentnej

sadzbe  dane z pridanej  hodnoty zostali  aj knihy, brožúry,

letáky a  podobné tlačiarenské výrobky,  avšak okrem tlačia-

renských  výrobkov, v ktorých  reklama,  inzercia a erotické

a pornografické zameranie predstavuje jednotlivo alebo spolu

viac ako 10 % z celkového obsahu tlačiarenského výrobku.

 

     Chcem povedať, že táto formulácia je v prvom rade veľmi

zmätková a nekvalifikovane  napísaná. Nekvalifikovane je na-

písaná preto, lebo na  Slovensku nemôže existovať ani porno-

grafia,  ani pornografická  inzercia. Jej  šírenie sa trestá

stratou slobody podľa § 205 Trestného zákona.

 

     Takže  odkaz predkladateľovi  zákona, ale  aj vám,  pán

poslanec  Smolec, čo  ste v hlavnom  spravodajskom vysielaní

Slovenskej  televízie  šermovali  a  strašili  pornografiou,

znie:  "Šírenie  pornografie  treba  trestať, nie zdaňovať."

(Potlesk.) Alebo treba toto  ustanovenie chápať ako nepriamu

novelu § 205 Trestného  zákona a podporu šírenia pornografie

súčasnou vládou? (Potlesk.)

 

     To boli argumenty o tom, že formulácia je naozaj nekva-

lifikovaná. A prečo je zmätková? Formulácia je zmätková pre-

to, lebo  vláda mieša  hrušky s jablkami. Krajšie to povedal

kolega poslanec  Hofbauer, že  mieša hrušky s briketami. Re-

klama je jedna vec, erotika a pornografia je druhá vec.

 

     V zmysle vystúpenia kolegu  Maxona mám ústretový návrh.

Na  noviny a časopisy  dajme  nulovú sadzbu  dane z pridanej

hodnoty a na erotickú  literatúru takú  sadzbu, ktorá vykom-

penzuje zníženie  sadzby dane z pridanej  hodnoty pre noviny

a časopisy na nulu. (Potlesk.) Potom budeme spokojní všetci,

nepochybne aj vy, pán poslanec Smolec.

 

     Pýtam  sa však,  ako môžu  žiť najmä  regionálne noviny

a časopisy bez reklamy, keď štát  sa o ne nestará vôbec, ne-

dáva na ne ani  deravý groš a ľudia majú také platy, ako ma-

jú. K čomu zvýšenie dane z pridanej  hodnoty na noviny a ča-

sopisy povedie? Jednoznačne k likvidácii  nezávislej slobod-

nej tlače. A to je podľa  mňa zámerom  príslušného ustanove-

nia. Vládna  moc chce brániť  slobodnému šíreniu informácií,

preto má tendenciu jeden druh slobodných médií vypínať, dru-

hý druh slobodných nezávislých médií likvidovať ekonomicky.

 

     Dámy a páni, zdá sa  mi, že máme podarenú vládu. Robot-

níkom obmedzuje  mzdy a zároveň im zvyšuje ceny,  už aj toho

základného, a to je denná  tlač. Takýto prístup je proti zá-

ujmom širokých vrstiev obyvateľstva. Preto my, ktorých voli-

li ľudia, by sme mali byť proti takýmto návrhom vlády.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej v rozprave  vystúpi  pán  poslanec Vaškovič,  ale

s faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán Dzurinda, osobne som  veľmi potešený, že kresťanský

poslanec je expertom na pornografiu a na erotiku. Zrejme ste

k tomu nútený, boli ste expertom na ekonomiku, teraz ste ex-

pertom na národnú suverenitu, chcete  byť aj expertom na se-

xualitu a na  erotiku a pornografiu. Nechcem sa  vás spýtať,

lebo  nemôžete odpovedať,  ale viete,  aký rozdiel  je medzi

pornografiou a propagáciou erotických  salónov? Čo je to, ak

sa v reklamnom  posolstve objavujú  lákadlá na isté  spôsoby

- poviem  to veľmi  slušne - milovania?  Takže  viete, ja tú

hranicu dakedy  nevidím, i keď  nie som kresťanský  politik,

môžem byť v tom voľnejší, a nie tak viazaný. Vy ste kresťan-

ský politik a vy by ste osobitne mali mať záujem, aby sa no-

viny od takýchto posolstiev  vyčistili. Ste zástancom získa-

vania peňazí aj cez takéto posolstvá.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Rád by som sa  vyjadril k niektorým výrokom predneseným

tu v parlamente. Poviem  vám,  vážené  kolegyne a kolegovia,

úprimne, že od čias zo  začiatku päťdesiatych rokov, keď ako

politik vystupoval Karol Bacílek, o ktorom bolo známe, že to

bol  potratový politik,  som toľko  nezmyslov a nelogickosti

vo výrokoch politikov nepočul.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     myslím si, že  sa tu už povedalo veľa  myšlienok. Ja by

som chcel povedať len niekoľko  pocitov nielen k tejto nove-

le, ale aj k ďalším, a ušetrím čas  pri vystúpeniach ďalších

noviel, ktoré  súvisia s prerokúvaním  štátneho  rozpočtu, a

pri ďalších už nevystúpim.

 

     Tentoraz si požičiam vašu teóriu dvojitého metra, ktorú

používa podľa vás zahraničie pri hodnotení vývoja demokracie

v Slovenskej republike. Mne sa zdá, že vláda používa dvojitý

meter vo vnútri  tejto krajiny - ten jeden  meter má na oby-

čajných občanov  tejto  krajiny, a druhý meter má  na tvorbu

tzv. kapitálotvornej vrstvy,  po slovensky povedané "rýchle-

ných zbohatlíkov".

 

     Myslím si, že v inej polohe by sa posudzovali tieto zá-

kony, keby do tohto  parlamentu vláda bola predložila zákony

a my by  sme boli veľmi  privítali a podporili  ich, keby to

boli zákony, ktoré by  bránili tunelovaniu investičných fon-

dov, konkrétne  Harvardského a VÚB kupónu - všetci viete, že

sme  prišli o akcie, ktoré  sme  tam  mali -,  keby ste boli

predložili krátku novelu na ochranu malých vlastníkov, to by

sme  boli veľmi  ocenili, keby  ste boli  predložili novely,

ktoré  zabránia  transferom  ziskov,  ktoré  sa  uskutočnili

v tejto spoločnosti,  keby ste neumožňovali  masívne odklady

daní, keby ste  prostredníctvom noviel zabezpečili podstatne

efektívnejšiu kontrolu daní, čiže celkove povedané, keby ste

boli pripravili legislatívne normy, ktoré zabezpečia finanč-

nú disciplínu v tejto krajine. Potom by nebolo treba naháňať

do príjmovej časti  rozpočtu prostriedky prostredníctvom ta-

kýchto zákonov.

 

     Takisto si myslím, že o tých veciach, o ktorých som ho-

voril,  hovoria aj  smernice  Európskej  únie. Čiže  raz vám

smernice  Európskej  únie  vyhovujú a v prípadoch,  ktoré sú

podľa  mňa trikrát  dôležitejšie pre  občanov tejto krajiny,

zrazu nie sú až také dôležité.

 

     Svoje vystúpenie by som uzavrel  asi tým, že by som vás

prosil, keby ste ešte v závere svojho volebného obdobia uro-

bili všetko pre  to, aby tieto novely prišli  do života, aby

sme nemali pocit, že táto  vláda pracuje len pre novozbohat-

líkov a nerobí nič pre občanov tejto krajiny.

 

      Ďakujem veľmi pekne.

      (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  pán poslanec Košnár.

Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcem sa kolegovi Vaškovičovi veľmi, veľmi poďakovať za

to, čo  povedal, že sa vyjadril o investičných  fondoch tak,

ako sa vyjadril,  pretože ja to tvrdím od  roku 1991, že in-

vestičné fondy boli inštitúcie,  ktoré sa zmocnili prevažnej

časti majetku, a že kupónová privatizácia bola jednou z naj-

stupídnejších foriem privatizácie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  bezprostredne začal tam, kde skon-

čil môj ctený kolega Baránik, a pripomenul mu, že to, čo tak

výstižne  nazval vo  vzťahu ku  kupónovej privatizácii, mala

vláda v programovom  vyhlásení. A dovoľte mi, aby som mu ale

dal plne za  pravdu v tom, že hlavný  motív, že tento návrh,

ktorý teraz prerokúvame, treba vidieť v súvislosti s prípra-

vou štátneho rozpočtu. Áno, je to naozaj tak, a preto mi do-

voľte, aby som k tomu povedal pár slov.

 

 

     Túto  novelu a skrátenie  legislatívneho  konania o nej

vláda zdôvodňuje najmä potrebou  zvýšiť príjmy štátneho roz-

počtu v budúcom roku  približne o 2,2 mil. Sk, čím by sa mal

zvýšiť výnos tejto dane  tými navrhovanými úpravami. Dovoľte

mi pripomenúť, že v roku 1996 bol skutočný výnos z tejto da-

ne, dane  z pridanej  hodnoty, 48 600 mil. Na tento  rok  sa

rozpočtovalo 55 mld. a podľa  úvah  o pripravovanom  štátnom

rozpočte na  budúci rok, ktoré  sú nám dostupné,  sa uvažuje

s výnosom 64 250 mil. Sk.

 

     Dovoľte mi  poznamenať, aj keď to  nie je bezprostredne

k veci,  že aj  napriek očakávanému  rastu hrubého  domáceho

produktu a očakávanej 6-percentnej  inflácii  je to priveľmi

odvážny zámer a dá sa naplniť  iba vtedy, ak  by sa stal zá-

zrak v daňovej  disciplíne a efektívnosti  správy  daní. Ale

sme už pristarí na to, aby  sme verili na rozprávky a na zá-

zraky, rovnako ako  sme pristarí na to, aby  sme mohli vážne

uveriť, že budeme druhým  Švajčiarskom. Tá téma tu zaznieva-

la. Dovoľte  mi, aby som sa  odvážil povedať, že by  sa mala

vynájsť nová  značka na ceste k druhému Švajčiarsku: "Pozor,

padá štátny rozpočet!" (Potlesk.)

 

     Ako podporný dôvod na novelizáciu vláda uvádza aj snahu

priblížiť  tento  zákon k smerniciam  Európskej únie,  ktoré

rámcujú tovary a služby  podliehajúce  zníženej sadzbe dane.

O tomto hovorili moji kolegovia, predrečníci. Dovoľte mi po-

vedať, že je to falošný dôvod. Rovnako ako je falošné tvrde-

nie, že zaradenie niektorých  položiek z potravinárskych ka-

pitol do 6-percentnej  sadzby z doterajšej 23-percentnej vy-

tvorí  priestor na  zníženie  ich  cien. Aj  naše skúsenosti

z preradenia  nealkoholických  nápojov - pamätáme  sa na  to

veľmi dobre - z 23-percentnej sadzby do 6-percentnej sadzby,

žiaľ, sú také, že sa to  neprejavilo v tom, že by sa znížila

cena, ale jednoducho sa  zvýšili zisky obchodníkov. A navyše

to, čo sa  preraďuje  do 6-percentnej sadzby - už o tom bola

reč -, sú skutočne  bezvýznamné  tovary, ktoré sú mimo spot-

rebného koša  bežného  občana - vnútornosti z koní, somárov,

múl a mulíc - pozor! - lososov,  žralokov,  úhorov, artičoky

a kapary, indické  datle a jabĺčka, kešu, sušená papája, ze-

lený  cirok, múka a krupica  zo sága, kaviár a niekoľko ďal-

ších produktov. Som si istý,  že ani pri našich poslaneckých

platoch nebudeme  svojim vnúčatám  dávať na desiatu do školy

miesto mastného chleba a jabĺčka  chlieb s lososom alebo ka-

viárom a indické jabĺčka, kešu a podobne.

 

     Ale, prosím,  beriem. Pripomínam len,  že sme mali  pri

prerokúvaní novely  zákona o dani z pridanej hodnoty v minu-

losti, keď sa znižovala 25-percentná sadzba na 23-percentnú,

oprávnené vyargumentované návrhy, ktoré  by boli riešili daň

z pridanej  hodnoty základného  okruhu potravín  rastlinného

pôvodu slovenskej proveniencie a ktoré by boli vytvorili iné

predpoklady na terajšie riešenia.

 

     Ale dovoľte mi, aby som  sa vrátil k vlastnej téme. Sa-

mozrejme,  daň z pridanej  hodnoty  je  nepriama  daň, ktorú

v cene tovaru  či služby v konečnom  dôsledku zaplatí občan.

Prostredníctvom sadzby tejto dane  zvádza občan svoj nerovný

zápas s vládnou mocou aspoň o udržanie svojej životnej úrov-

ne a objemu a primeranej  štruktúry  svojej spotreby.  Treba

povedať, že prostredníctvom tohto  návrhu novely zákona núti

vláda občana, aby plátal  diery v štátnom rozpočte, obrovské

výpadky dane z príjmu  právnických osôb, daňové úniky, colné

úniky a aby financoval  jednoducho nezodpovedné, nedobré ša-

fárenie a hospodárenie so štátnymi prostriedkami. To je sku-

točný zmysel tohto vládneho návrhu  zákona o dani z pridanej

hodnoty.

 

     Už tu bolo  dosť povedané o tom, aký  dosah bude mať na

občana aj navrhované preradenie  tovarov do základnej sadzby

a celého radu  služieb. Nebudem sa k tomu  vyjadrovať.  Plne

súhlasím s príkladmi a argumentáciou, ktorá  tu odznela. Iba

ma zaráža, že v tovaroch, ktoré  budú zaťažené 23-percentnou

sadzbou, sú  aj čističky  odpadových vôd  pre  rodinné domy.

Vieme o tom, že  existujú a už sú úspešne odskúšané a inšta-

lované - a nie ďaleko od Bratislavy - systémy, ktoré  sú mi-

moriadne lacné, sú to čističky odpadových vôd priamo pri ro-

dinných domoch, a zrazu sa ide  urobiť  takýto zásah. Zaráža

ma, že sa do  23-percentnej dane zaraďujú niektoré prístroje

pre nevidiacich. Dobre si  to všimnite, prosím, a porovnajte

terajší zoznam so 6-percentnou daňou s navrhovaným zoznamom.

O meračoch tepla, vodomeroch, kolektoroch sa tu hovorilo.

 

     Najdrastickejší  dosah  na  občana  bude mať navrhované

zvýšenie na 23-percentnú sadzbu služieb pôšt a telekomuniká-

cií, a teda zvýšenie cien, čo má zabezpečiť najviac z očaká-

vaného prínosu  pre štátny rozpočet.  Ale to urobí  okrem už

uvádzanej  vecnej argumentácie  povedzme telefonovanie ťažko

dostupným, napríklad pre dôchodcov,  osamelých a chorých od-

kázaných na  kontakt s inými  ľuďmi. Tie silácke  reči o ex-

presnom rozšírení  telefónov do takmer  každej domácnosti na

Slovensku,  ktoré som  si nevymyslel  ja, ale  som ich čítal

a počul z úst iných, tieto  sľuby sa rozplynuli a títo ľudia

po probléme, odkiaľ telefonovať  v prípade potreby, budú mať

aj problém za čo telefonovať. A napokon dôsledky navrhovanej

novely  pocíti a zaplatí  občan  aj nepriamo prostredníctvom

zvýšenia dane z pridanej hodnoty a cien služieb peňažníctva,

poisťovníctva atď., o čom tu už bola reč.

 

     Dovoľte mi,  aj keď to nie  je - povedal by  som - moja

parketa, povedať, že osobitne nehoráznym je návrh zdaniť no-

viny, časopisy a periodiká  tak, ako sa to  navrhuje v tomto

vládnom návrhu. Je to hanebný návrh, ktorý ekonomicky, daňo-

vo a cenovo zlikviduje väčšinu novín financovaných z reklamy

a inzercie. Pre mňa má  jasne politické pozadie. Zvolebnieva

sa.  Vonkoncom nepodozrievam  ministerstvo financií,  že pri

jeho návrhu  do vlády, pokiaľ  ide o túto konkrétnu položku,

sledovalo rýdze ekonomické  ciele a že si veľmi dobre uvedo-

movalo, že sa pri takej vysokej hranici 50 % vlastne dostane

do štátnej kasy  menej, ako sa tam dostáva  teraz. Ale poli-

tickí "jastrabi"  vo vláde  dostali a využili šancu  ukázať,

akú chcú mať slobodu tlače a ako informovaného a manipulova-

teľného voliča.

 

     Pretože už tu boli návrhy  vrátiť tento návrh zákona na

dopracovanie, ako  aj návrh zastaviť  pokračovanie rokovania

o tomto návrhu, nebudem podávať  ďalšie návrhy. Ak prejde do

druhého  čítania, budem  sa  usilovať o vecné  pripomienky a

vecné pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej je do rozpravy pripravený pán poslanec Kováč. Pán

poslanec Kováč  tu nie je, tak  vystúpi pán poslanec Černák.

Pán poslanec Kováč stráca poradie.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som len k predchádzajúcemu rečníkovi podotknúť

niekoľko slov.  Myslím si, že  otázka  dane a otázka slobody

tlače sú dve veci, ktoré  spolu nesúvisia, pretože každé no-

viny môžu  vychádzať s väčším  či menším  rozsahom  reklamy.

Ale sloboda  tlače a kultúra  dialógu  medzi tzv. slobodnými

médiami a zákonodarným  zborom sa prejavuje napríklad spôso-

bom, aký tu prezentovali vyslovene politickým hyenizmom pred

Národnou radou. Tá daň nie  je zase taká vysoká, pán kolega,

aby  zlikvidovala slobodu  tlače, ako  to bolo  prezentované

a ako ste spomenuli aj vy.

 

     Priznám sa, že som vôbec nebol naklonený, aby sa zvyšo-

vala daň z pridanej  hodnoty  pre  časopisy a noviny, ale po

spôsobe vystúpenia istej  časti predstaviteľov týchto médií,

práve pre ich nekultúrnosť,  pretože vychádzali s nátlakovou

akciou miesto toho, aby otvárali dialóg, si myslím, že vôbec

nejde o slobodné médiá. Pretože na Slovensku sú všetky médiá

síce nezávislé od štátu, ale sú nesmierne závislé od svojich

vydavateľov a už vôbec si nevšímajú svojich čitateľov. Mies-

to toho, aby ich  oslovovali svojím spravodajstvom, sú nosi-

čom reklamy. A nevidím dôvod, prečo by nemohol ten, kto dáva

reklamu  do časopisov,  zaplatiť aj  zvýšenú  daň z pridanej

hodnoty.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     sme pri prvom čítaní zákona,  ktorý je v poslednom čase

veľmi diskutovaný a ktorého jedna časť je dokonca nosnou té-

mou  našich dnešných  diskusií.  Dovoľte  mi, aby  som veľmi

stručne upozornil ešte aj  na niektoré ďalšie problémy tejto

novely. Keďže je novela v prvom čítaní, budem veľmi stručný.

Položím niekoľko otázok pánu  podpredsedovi vlády. Naše sta-

novisko už  deklaroval kolega Viliam  Vaškovič, že zaradenie

do druhého čítania nepodporíme. Nepodporíme ho nielen preto,

že vidíme  vo zvyšovaní  dane z pridanej hodnoty  útok proti

novinám, a tam sa javí  nejaký  priestor na možný kompromis,

ktorý by bol prijateľný, ale aj preto, že duch  tejto novely

je zásadne proti duchu práva  Európskej únie, hoci tak často

sa novela odvoláva na komparáciu s Európskou úniou.

 

     Osobne  som  bol  iritovaný,  keď  som  si prečítal, že

v preradení z nižšej sadzby  do vyššej  sadzby sa nachádzajú

aj slnečné kolektory. Pamätáte  si, niekoľkokrát sme na túto

tému vystupovali ako bývalí  zamestnanci podniku ZSNP, či už

pani spravodajkyňa Bartošíková, alebo ja. Alternatívne zdro-

je energie sú všade  vo svete  podporované  nízkou  sadzbou,

pretože nadväzne potom majú väzbu na  energetickú koncepciu,

o ktorej tak často v parlamente  hovoríme. Celé preraďovanie

zo 6-percentnej do vyššej sadzby  je podľa mňa snahou nahra-

bať pár  miliónov do štátneho  rozpočtu, ktoré potom  uniknú

druhým kanálom z vreciek  občanov a takisto zo štátneho roz-

počtu. Ergo, všade  vo svete to, čo je  zdravé, čo podporuje

zdravé žitie, zdravú výživu, to, čo je ekologické, to, čo je

potrebné na  vzdelanie, sa  nezdaňuje základnou sadzbou, ale

zníženou. Naša novela, ktorá hovorí o tom, že mince, slnečné

kolektory, čističe vzduchu, merače  množstva paliva a všetky

veci, o ktorých kolegovia hovorili, ide opačným trendom.

 

     Pán  Kozlík  ako  minister  financií mohol detailnejšie

rozpracovať  časť správy,  ktorá  hovorí o vplyve  na štátny

rozpočet. Celkovo  sa len hodnotí,  že táto novela  prinesie

2,2 mld. korún do štátneho rozpočtu, a hovorí sa, že prevaž-

ná časť z toho  prínosu bude  plynúť zo zvýšenia telekomuni-

kačných poplatkov. Ocenil by  som, keby pán podpredseda Koz-

lík povedal,  koľko prinesie zvýšenie  telekomunikačných po-

platkov, či  to je 80 % alebo 90 % z tej sumy, a koľko drob-

ných prinesú tak tvrdo kritizované iné úpravy.

 

     No a dovoľte mi, už hovorili moji predrečníci o prílohe

a o stupniciach. Veľmi  ma  zaujala    časť  novely, ktorá

v bode 9 hovorí o tom, že sa nebudú zdaňovať prevody predaja

podielov v obchodných  spoločnostiach. Pán podpredseda vlády

si asi na to pamätá, z tohto fóra  som aj ja hovoril niekoľ-

kokrát o tom,  že pri  súčasnom  spôsobe  privatizácie príde

tretia  vlna privatizácie.  Dostanú to  do rúk  nakoniec tí,

ktorí  sú globálni  hráči,  ktorí  daný trh  ovládajú, vedia

v ňom vytvárať pracovné príležitosti. Ale rozdiel medzi pri-

vatizáciou, ktorú robí súčasná vládna koalícia, a tou treťou

vlnou  bude v tom, že  paniaze, ktoré mali  skončiť vo Fonde

národného majetku, skončia v súkromných  vreckách,  či už vo

vrecku pána Póra, ktorý včera veľkoryso oznámil, že je majo-

ritným majiteľom Nafta Gbely, alebo Alexandra Rezeša.

 

     A ja sa  pýtam, prečo  by za  predaje  svojich podielov

v obchodných spoločnostiach nemali platiť  dane. Prečo sa to

vypúšťa?  Prečo sa  odkúpenie peňažnej  pohľadávky dáva tiež

ako nezdanená  položka? Pán podpredseda, myslím  si, že tých

pár  drobných, ktoré  chcete získať,  hľadáte na  nesprávnom

mieste, keď ich hľadáte u občanov Slovenskej republiky. Vre-

lo by som vám odporúčal, aby ste sa pozreli na veľkoprivati-

zérov typu pán Rezeš, pán  Vladimír Pór a ďalší. Táto novela

zvádza k tomu, že tam,  kde sú nastrčení ľudia, ktorí priva-

tizovali, po  voľbách sa to bude rýchlo obieľovať, a dokonca

za to nezaplatia ani daň.

 

     To sú tri hlavné dôvody, ktoré  nás vedú k tomu, že ne-

podporíme prechod  do druhého  čítania a budeme žiadať,  aby

ministerstvo financií akceptovalo naše požiadavky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, je  po 12.00  hodine.

Prestávka  bude do 14.00 hodiny.  Budeme  pokračovať hodinou

otázok a po hodine otázok dokončíme tento bod programu. Ešte

je prihlásený  pán poslanec Kováč, ktorý  bol pred pánom po-

slancom Černákom, ale nebol tu.

 

     Ďakujem, prajem vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram poobed-

ňajšie rokovanie schôdze Národnej rady.

 

     Chcem pripomenúť, že je bod

 

     hodina otázok.

 

     Takisto  chcem pripomenúť,  že budeme  postupovať podľa

§ 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Zo  všetkých  písomných  otázok  poslancov  podaných do

stredy do 12.00 hodiny  overovatelia schôdze vyžrebovali po-

radie otázok,  ktorými sa budeme  riadiť. Tieto otázky  boli

oznámené aj na vývesnej tabuli.

 

     Pripomínam, že  na otázky pánov  poslancov a poslankýň,

ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, chcem ospravedlniť pána

premiéra Mečiara,  ktorý sa na  dnešnej hodine otázok  nezú-

častní. Ospravedlnil  sa za neúčasť na  tomto bode programu.

Prosím  preto zastupujúceho,  pána podpredsedu  Kalmana, aby

ospravedlnil  ministrov, ktorí  nie sú  prítomní, a povedal,

kto bude za nich odpovedať na otázky.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi ospravedlniť  niektorých neprítomných členov

vlády z dôvodu ich  zahraničných pracovných  ciest a oznámiť

poverených ministrov, ktorí ich budú zastupovať. Neprítomné-

ho ministra životného prostredia pána Zlochu bude zastupovať

minister hospodárstva pán  Česnek. Ministra pôdohospodárstva

pána Baca bude zastupovať minister vnútra pán Gustáv Krajči.

Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jasovského bu-

de zastupovať minister zdravotníctva pán Javorský a ministra

výstavby a verejných prác  pána Mráza bude zastupovať minis-

ter pre správu a privatizáciu národného majetku pán Bisák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám pekne, pán podpredseda.

 

     Môžeme hneď  pristúpiť k otázkam,  ktoré vám kladú  po-

slanci.

 

     Pán poslanec  Köteles  sa pýta: "Na stretnutí premiérov

v Györi 15. 8. 1997 a neskôr niekoľkokrát v STV ste sa - ako

pán premiér - vyjadrili, že od školského roku 1997/1998 bude

doriešený problém dvojjazyčných  vysvedčení. Kedy a ako mie-

nite tento sľub dodržať?"

 

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom  na to,  že podobných  otázok je  viac, presne

10, dovolím si na túto otázku odpovedať trošku širším spôso-

bom a pokúsim sa o jej komplexnosť. Prv ako  budem konkrétne

odpovedať, dovoľte mi ešte dve-tri poznámky. Dovoľte mi, aby

som citoval zo zápisu zo  stretnutia premiéra Mečiara s pre-

miérom Hornom: "Takisto sa  nebudem zaväzovať k dvojjazyčným

vysvedčeniam. Je to vnútorná vec Slovenskej republiky. Dávam

svoje slovo,  že v budúcom školskom  roku to nebude problém,

ale nie ako záväzok voči Maďarskej republike."

 

     Ďalšia  poznámka. Prosím  vás, vydávaním  školských vy-

svedčení v štátnom jazyku  Slovenskej  republiky nie je  do-

tknuté právo detí,  občanov Slovenskej republiky, príslušní-

kov  národnostných  menšín  na vzdelávanie v ich materinskom

jazyku  v súlade s článkom 34 Ústavy  Slovenskej  republiky.

K zrušeniu  vydávania a používania dvojjazyčných  vysvedčení

pre školy s vyučovacím  jazykom národností pristúpilo Minis-

terstvo školstva Slovenskej republiky postupne po nadobudnu-

tí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

270/1995 Z. z. o štátnom jazyku  Slovenskej  republiky podľa

ustanovenia § 3 ods. 3 písm. a). Citujem: "V štátnom  jazyku

sa  vydávajú zákony,  nariadenia vlády  Slovenskej republiky

a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, vrátane predpi-

sov  orgánov územnej  samosprávy, rozhodnutia  a iné verejné

listiny." Koniec citátu príslušného zákona. A takouto verej-

nou  listinou je  bezpochyby aj  vysvedčenie. Vysvedčenie je

verejná listina, ktorá  osvedčuje významné právne skutočnos-

ti, ako  je ukončenie  štúdia v základných a stredných  ško-

lách za  príslušné obdobie, kvalifikácia a odborná  spôsobi-

losť občana. Z uvedeného vyplýva, že vysvedčenia sa môžu vy-

dávať len v štátnom jazyku.

 

     Vážení páni poslanci, tí, ktorí ste túto otázku položi-

li, vydávaním  školských  vysvedčení v štátnom  jazyku k po-

rušeniu Ústavy  Slovenskej  republiky - článkov 11, 12, 13 a

34 - nedošlo a nedochádza. To najmä preto, že v uvedenom do-

kumente sa vzťah štátu k verejným listinám neupravuje. K po-

rušeniu Ústavy Slovenskej republiky v článku 2 ods. 2, ktorý

ukladá štátnym  orgánom  konať iba  na základe ústavy, v jej

medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý  ustanoví zákon, by do-

chádzalo vtedy, keby Ministerstvo školstva Slovenskej repub-

liky v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku  Slovenskej republiky ne-

zabezpečovalo vydávanie školských vysvedčení v štátnom jazy-

ku.

 

     Ústavný súd  Slovenskej republiky na  základe posúdenia

podnetu opozičných poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o nesúhlase  väčšiny s časťou zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 270/1995 Z. z.  o  štátnom  jazyku

s Ústavou  Slovenskej  republiky  na verejnom  zasadnutí dňa

9. septembra 1997 vyniesol rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje aj

na vydávanie úradných listín v štátnom jazyku. Týmto rozhod-

nutím  Ústavný  súd  Slovenskej  republiky  potvrdil, že § 3

ods. 3 písm. a) zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku

Slovenskej republiky je v súlade s Ústavou Slovenskej repub-

liky.  Podľa  tohto  ustanovenia  sa  okrem  iného  vydávajú

v štátnom jazyku  aj verejné listiny,  ktorými sú tiež,  ako

som už uviedol, školské  vysvedčenia. To znamená, že školské

vysvedčenia sa musia vydávať v štátnom jazyku.

 

     Na  stretnutí v Györi premiér  Mečiar  predsedovi vlády

Maďarskej republiky pánu Hornovi  sľúbil, že v budúcom škol-

skom roku otázka dvojjazyčných  vysvedčení, tak ako  som na-

značil, v  Slovenskej republike nebude  problémom. Takto vy-

jadrenú  vôľu v rozhovore  prediskutovali  ako  unilaterálny

prejav dobrej vôle riešiť vnútornú vec Slovenskej republiky,

a nie ako záväzok Slovenskej republiky prijatý na bilaterál-

nej úrovni.

 

     V súvislosti  so všeobecne záväznými  platnými právnymi

normami Slovenskej republiky treba pripomenúť, že každý, kto

podlieha jurisdikcii na území Slovenskej republiky a porušu-

je právny  poriadok, musí  počítať s následným  postihom. Ak

došlo k porušeniu zákona i v tomto prípade, premiér či vláda

nemôže do  tohto procesu zasahovať, ale  platí príslušný zá-

kon.

 

     Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súčasnosti

zvažuje riešiť problematiku  dvojjazyčných vysvedčení takto.

Predpokladá  vydať usmernenie  Ministerstva školstva Sloven-

skej republiky, ktoré bude  určovať, že na základe požadova-

nia  zákonného zástupcu  žiaka alebo  plnoletého  žiaka môže

riaditeľstvo školy vydať výpis o klasifikácii žiaka z klasi-

fikačného katalógu v jazyku  národnostnej menšiny. Tento vý-

pis bude podpisovať riaditeľ príslušnej školy a triedny uči-

teľ žiaka a bude opatrený podlhovastou pečiatkou, podotýkam,

nie úradnou.  Poznamenávam, že tieto výpisy  nebudú mať cha-

rakter verejnej listiny a budú slúžiť len na vlastnú potrebu

žiadateľa  a  budú  sa  vydávať  za  poplatok  podľa  zákona

o správnych poplatkoch. Toľko  zatiaľ z úvahy riešenia tohto

problému, resp. riešenia tohto záväzku.

 

     Pokiaľ ide o memorandum, to  je súčasť jednej z otázok.

Predpokladám, že ste si všetci pozorne  prečítali memorandum

a iste viete,  že samotný  zákon o používaní jazykov  národ-

nostných menšín v Slovenskej republike zatiaľ neexistuje. Je

tu však súbor minimálne 12 právnych  predpisov, ktoré priamo

upravujú  používanie  jazykov  národnostných  menšín,  ktoré

upravujú túto oblasť a zároveň  pokrývajú aj všetky medziná-

rodné záväzky nášho štátu. Nie je správne stotožňovať či po-

rovnávať pojmy práv na  používanie materinského jazyka a po-

vinnosti vydávať  úradné listiny v štátnom  jazyku. Právo je

možnosť, ktorú môže občan  využiť, ale nemusí. Vydávanie vy-

svedčení v štátnom jazyku stanovuje zákon a nijako tým neob-

medzuje právo používania materinského jazyka osôb patriacich

k národnostným menšinám. Pre vašu informáciu, ale predpokla-

dám, že  to skutočne  viete, v memorande je  uvedených spolu

26 právnych noriem.

 

     Toľko, vážený pán predseda,  na otázky, týkajúce sa po-

užívania dvojjazyčných vysvedčení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Kötelesa, či  odpoveď pána pod-

predsedu stačí, alebo mu chce dať k tejto problematike dopl-

ňujúcu otázku.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážená vláda,

 

     ďakujem za odpoveď pána podpredsedu vlády. Považujem ju

za prvú  konkrétnu odpoveď na  otázku z tejto  problematiky.

Takisto ľutujem,  že nemôže byť  prítomný pán premiér,  lebo

som presvedčený,  že len on by  dokázal odpovedať na otázky,

ktoré  jasne  ukazujú,  aké  rozpory  existujú  medzi sľubmi

a skutočným  dianím v Slovenskej  republike.  Veď na nápravu

tejto problematiky z úst vládnych činiteľov viackrát odzneli

sľuby. Napríklad pán premiér to sľúbil v relácii "Ako ďalej,

pán predseda vlády", sľúbil to  pán štátny tajomník  Šesták,

sľúbila  to pani  Tóthová na  stretnutí s pánom  Max van der

Stoelom. Takisto za tragédiu súčasného diania alebo politic-

kého života považujem to, že  tí pedagógovia, ktorí v súlade

Ústavou Slovenskej republiky alebo 70-ročnou praxou vydávali

dvojjazyčné vysvedčenia,  sú teraz trestaní.  Za mesiac sep-

tember a október nedostali osobné hodnotenia, alebo boli od-

volaní a prepúšťaní, napríklad ako pán Tóth v Rožňave.

 

     Chcel by som položiť otázku, či vôbec vláda chce vyrie-

šiť túto  otázku, ktorá  existuje inak v maďarských a inoja-

zyčných školách, napríklad  v bilingválnych školách vydávali

dvojjazyčné vysvedčenia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte ešte 15 sekúnd.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     ...a takisto či  občianske  preukazy  patria do skupiny

verejných listín, ktoré  sú vydávané  takisto dvojjazyčne, a

som presvedčený, že dosiaľ ich nikto neodmietol prevziať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, uplynul váš limit.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Pokiaľ  ide o zákon o používaní  jazykov  národnostných

menšín, myslím si, že je na tomto fóre všeobecne jasná polo-

ha a pozícia  vlády Slovenskej  republiky. Myslím si,  že je

v tomto smere určitá zhoda, alebo v prevažnej väčšine parla-

mentu zhoda v tom, na čom  sme sa dohodli, alebo časť parla-

mentu sa dohodla. Nakoniec ste to akceptovali aj vy v súvis-

listi so závermi,  myslím si, že to bolo  V. zasadnutie Spo-

ločného parlamentného výboru  Európskej únie  a Národnej ra-

dy Slovenskej republiky. V odporúčaní  číslo 3 sa hovorí, že

sa zváži  - teraz budem parafrázovať,  pretože to nemám pred

sebou -, že vláda Slovenskej republiky prehodnotí na základe

odporúčaní  expertov  Európskej  komisie a posúdi  príslušnú

právnu normu.

 

     S týmito zásadami alebo s týmto  opatrením sme sa obrá-

tili na Európsku komisiu listami pani podpredsedníčky Tótho-

vej i ďalšími  kontaktmi pri  osobných rozhovoroch. Skutočne

čakáme, kedy sa k tomuto vyjadria experti Európskej komisie.

A myslím si,  že aj práve  vypracované a vo  vláde schválené

Memorandum Slovenskej republiky k tomuto problému, ktoré sme

opäť  poslali všetkým  členským krajinám  Európskej komisie,

veľvyslancom, ale aj priamo expertom, resp. priamo Európskej

komisii, urýchli rozhodnutie expertov Európskej komisie sku-

točne  dokonale  posúdiť  súčasný  právny  stav, o ktorom si

myslíme, že momentálne  vákuum v tomto smere nie je, urýchli

posúdenie a na základe tohto urýchlenia aj dajú  jednoznačné

stanovisko.

 

     Chcem vás  ubezpečiť, že tento problém  je otvorený, že

ho bude vláda i naďalej  sledovať v zmysle  dohovoru a urči-

tých ďalších požiadaviek Európskej komisie. Aj dnes konkrét-

ne  som  rokoval s pani  Daylovou v  súvislosti s  prípravou

partnerstva na vstup. Sú tam určité politické podmienky pri-

jatia určitých  záväzkov, určitých právnych  noriem v súvis-

losti s COOPř98 a podobne. Už dnes sme hovorili, že o týchto

otázkach budeme  rokovať, dohodneme sa. Nevylučuje  sa aj tá

alternatíva, že na tomto procese, tak ako je stále otvorený,

budeme robiť.

 

     Pokiaľ ide o určité  postihy,  ako ste naznačovali, 

som sa o tom zmienil, každý, kto porušuje platné právne nor-

my v tejto spoločnosti, je povinnosťou toho, kto tieto práva

dodržiava, vyvodiť  aj určité opatrenia.  Na základe skutoč-

nosti, o ktorej ste  hovorili v súvislosti s novou identifi-

kačnou kartou, že je tam angličtina, pokiaľ viem, niekedy sa

dohodlo, resp. vychádzalo sa  zo skutočnosti  už aj v súvis-

losti s integráciou  Európskej  únie a v súvislosti  so vše-

obecne platným a uznávaným  anglickým jazykom  vo svete. Ale

viac-menej si myslím, že na túto otázku konkrétne môže - te-

raz som sa dozvedel, že  interpelácie nebudú - odpovedať mi-

nister vnútra pán Krajči.

 

     Toľko považujem za potrebné odpovedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Druhú otázku  kladie pán  poslanec Figeľ a pýta sa: "Po

rozhodnutí summitu NATO v Madride o nepozvaní Slovenskej re-

publiky na  členstvo v NATO premiér  okrem iného povedal, že

sme získali čas. Ako  má slovenská verejnosť rozumieť tomuto

výroku?"

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Chcem  zdôrazniť, že  strategické smerovanie Slovenskej

republiky  do  euroatlantických  politických,  ekonomických,

hospodárskych a bezpečnostných  štruktúr,  vrátane  získania

plnoprávneho členstva v NATO, bolo a zostáva naďalej priori-

tou a základnou  trvalou požiadavkou,  orientáciou Slovenska

prakticky od jej vzniku. Ani súčasná vláda Slovenskej repub-

liky  od tejto  priority  neustupuje,  nemení nič  na svojom

strategickom smerovaní ako v praktických činnostiach, tak aj

v samotných požiadavkách.  Naopak, na naplnenie  tohto prio-

ritného národného a štátneho  záujmu táto vláda prijala celý

rad veľmi dôležitých  strategických rozhodnutí a systémových

opatrení. Ich výsledkom je, že Slovenská republika ako celok

a Armáda Slovenskej republiky...

 

 

     (Ozval sa zvuk časomiery,  ktorý naznačil, že vyhradený

čas na odpovede premiéra uplynul.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda,  uplynul  čas, ale  začali sme o 14.05

hodine, takže máte ešte čas 5 minút.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Slovenská republika  ako celok a zvlášť  Armáda Sloven-

skej republiky je svojou obsahovou úrovňou plne porovnateľná

s ostatnými štátmi, uchádzačmi o plnoprávne členstvo v NATO.

Dokonca  som  presvedčený,  že v niektorých  smeroch  našich

partnerov predstihujeme.

 

     Po skončení madridského summitu NATO  sme vyhlásili, že

jeho závery, teda rozhodnutie o rozšírení považujeme za his-

torický prelom  pri vytváraní novej  európskej bezpečnostnej

architektúry, za začiatok procesu rozširovania a upevňovania

pásma stability, bezpečnosti a prosperity  na európskom kon-

tinente, za príspevok k upevneniu mieru nielen v Európe, ale

aj vo svete.

 

     V tomto kontexte považujem závery summitu pre Slovenskú

republiku za  významné nielen tým,  že aliancia po  prvýkrát

ponúkla členstvo štátom  strednej a východnej Európy, ale aj

tým, že týmto historickým summitom  sa ešte len začal proces

jeho rozširovania. Je spoločnou  úlohou  nás všetkých urobiť

všetko  pre to, aby Slovenská republika  využila nastávajúce

obdobie k ešte lepšej, kvalitnejšej a všestrannejšej prípra-

ve na svoje budúce plnoprávne členstvo v aliancii. O tom, že

samotná procedúra vstupu je veľmi náročný proces, myslím si,

že to všetci vieme, svedčia výsledky predvstupových rokovaní

našich partnerov. Dokonalé poznanie  týchto javov a procesov

bude pre nás veľmi prospešné.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda. Pán poslanec  Figeľ má právo

doplniť túto otázku svojou novou otázkou.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel som počuť odpoveď na  otázku, aký čas sme to zís-

kali a na čo ho  chceme  využiť, alebo na čo  ho chce vládna

koalícia využiť. Totiž, podľa môjho  názoru čas sa nedá zís-

kať. Čas je nám daný do  správy a buď ho využijeme na dobro,

na úžitok, alebo je stratený. Chcem povedať, že  počas troch

rokov ste čas  využili asi tak, že keď  sme pred tromi rokmi

bezpochyby patrili k favoritom, že naše meno vyslovovali na-

raz, jedným dychom spolu s Českou republikou, Poľskou repub-

likou a Maďarskom, tak dnes nás ani nespomínajú, ale ak, tak

negatívne.

 

     Integrácia do  Európskej únie a  NATO, ako ste  správne

povedali, patrí k národným a štátnym  záujmom  Slovenska, je

súčasťou programu  vlády. Ale to, čo  sa dialo pred referen-

dom, počas referenda,  po Madride, a dokonca aj  teraz - dám

aj  otázku - potvrdzuje, že  ani  záujmy  integrácie nie 

prioritou a ani  skutočné  slovenské  záujmy, ale  akési iné

skupinové záujmy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale máte položiť otázku.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Moja otázka  smeruje vlastne k tomu,  že doplním citát.

Citát neprítomného premiéra zo 14. júla v druhej časti znie:

"My si zase jasne musíme odpovedať na otázku, čo chceme. Má-

me dvojročný  odklad." Moja doplňujúca  otázka, pán vicepre-

miér, znie: "Odpovedajte jasne,  nielen sebe, ale celej spo-

ločnosti, čo  chceme a načo  chceme využiť takzvaný  získaný

odklad pre Slovensko."

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Pán poslanec, myslím  si, že pristupovanie ktorejkoľvek

krajiny do NATO nie je futbalový  zápas, v ktorom sa raz hrá

na jednu  bránu, raz na  druhú bránu, a vždy väčšinou niekto

vyjde ako víťaz. Na tento  proces sme sa skutočne zodpovedne

pripravovali. Rozhodnutie summitu je také, aké je. Nepoveda-

li nám,  že končíme. Nepovedali nám,  že nie sme pripravení.

Vybrali si iných, o ktorých rozhodli. Je to ich právo. Uzná-

vame, že  v tomto smere  boli tieto krajiny  asi lepšie, keď

ich zobrali. Toto rozhodnutie  musíme chápať v takomto poní-

maní.

 

     Na druhej strane máme teraz  možnosť. Ak si dobre pamä-

tám, ďalšie kolo rozhodovania o  prijímaní bude v roku 1999.

Máme teda priestor, aby  sme ešte dotiahli niektoré momenty,

ktoré je nutné nevyhnutne dotiahmuť v súvislosti s pričleňo-

vaním, aby sme sa poučili i  z ďalších krajín, ktoré sa budú

postupne pričleňovať  k NATO, aby sme  tento čas využili dô-

sledne tak, aby sme splnili z každej stránky všetky podmien-

ky, aby ďalšie kolo  prijímania bolo pre Slovenskú republiku

úspešné.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Otázky kladú páni  poslanci pod číslami 3 až 7 a všetky

sa týkajú dvojjazyčných vysvedčení. Myslím si, páni poslanci

Bárdos, Boros, Csáky, Ásványi a Bugár, že môžeme  upustiť od

odpovede. Áno? (Súhlas poslancov  z pléna.) Ďakujem. A nako-

niec sme skončili aj 15 minútami.

 

     Ďakujem vám, pán podpredseda, za odpovede. (Potlesk.)

 

     Pristúpime k otázkam poslancov, ktoré kladú jednotlivým

členom vlády.

 

     Pán  poslanec  Komlósy  sa  pýta  pána ministra Bisáka:

"Vzhľadom na postavenie a kompetencie  vás a vášho minister-

stva kedy sa rozhodnete podať návrh na zrušenie ministerstva

a vy osobne demisiu?"

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     vážený parlament,

 

     aj s dostatočnou  dávkou tolerancie,  vážený pán posla-

nec, nemôžem považovať váš názor  za otázku, skôr za nevyda-

renú invektívu.  Chápem, že invektíva  môže mať svoj  určitý

esprit, ale v tomto prípade,  myslím si, že nepatrí to tohto

rangu.  Svedčí skôr o úrovni  poznania  legislatívneho rámca

privatizačného procesu.

 

     V tejto miestnosti reagovala Národná rada novelou záko-

na 92 v tomto roku  na nález  Ústavného  súdu, podľa ktorého

rozhodovanie  o  privatizácii   priamym  predajom  prechádza

z Fondu  národného  majetku  na  vládu Slovenskej republiky.

Podklady, návrh na výberové  konanie v rozhodnutí o privati-

zácii pripravuje  pre vládu ministerstvo  privatizácie. Toto

vydáva  všetky  ostatné  rozhodnutia o privatizácii. Taktiež

posudzuje privatizačné projekty,  ich posúdenie je základným

predpokladom na to, aby  ten-ktorý podnik mohol byť zaradený

do privatizácie.

 

     Z toho, čo som povedal, je zrejmé, že celý legislatívny

rámec  privatizačného  procesu  vychádza z toho, že inštitú-

ciou,  ktorá je  tu nevyhnutná,  je ministerstvo  pre správu

a privatizáciu  národného majetku.  Na základe  toho, čo som

hovoril, musím  konštatovať, že nemám  dôvod na to,  aby som

dával návrh na zrušenie ministerstva, ale ani moju demisiu.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pán poslanec Komlósy, chcete dať doplňujúcu otázku?

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Priznám sa, pán minister, že v mojej otázke bola štipka

irónie, ale chcel som vás skôr vyprovokovať k väčšej aktivi-

te,  alebo skôr  upozorniť vás  na to,  že vy  ako  minister

a tiež vaše  ministerstvo by malo  vyvíjať väčšie úsilie  na

získanie tej pozície v procese privatizácie, ktorá minister-

stvu patrí.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím o otázku.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Mám dve  minúty, pán predseda,  nemusíte vždy upozorňo-

vať. Na konci dám ešte otázku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte dve ninúty na otázku.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Na Slovensku  je to už  tak, že ústredný  orgán štátnej

správy, ktorý by mal koordinovať a riadiť privatizáciu, nemá

s týmto procesom už skoro nič spoločné. Nerešpektujú sa roz-

hodnutia  ministerstva pre  privatizáciu. Len  na ilustráciu

chcem uviesť,  že v pláne  legislatívnych úloh vlády  na rok

1997 figuruje ministerstvo pre  správu a privatizáciu národ-

ného majetku len dvakrát. Jedenkrát v návrhu nariadenia vlá-

dy a druhýkrát v novelizácii, a to  ešte  vo  februári 1997.

Odvtedy ani v legislatívnom procese ministerstvo nič nerobí.

Aj vzhľadom  na túto vašu  pasivitu  dochádza k takým javom,

ako sme  sa dozvedeli z dnešných  novín. Mierim  na odpredaj

820 tisíc  kusov akcií  Slovenských elektrární, a. s. Aj keď

nepriamo vašou pasivitou ste však zapríčinili to, že niekto-

rí ľudia - pravdepodobne prívrženci hnutí, ktoré sú v koalí-

cii vo vláde - ukradli od občanov Slovenskej republiky tieto

akcie. Ako  to chcete vysvetliť  širokej verejnosti, občanom

Slovenskej republiky?

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Pán poslanec, to, čo  som hovoril o poznaní legislatív-

neho  rámca, bohužiaľ,  platí  aj  pri vašej  druhej otázke.

Môžem  vás  ubezpečiť,  že  ministerstvo iniciatívne pracuje

v rámci legislatívy  schválenej v Národnej rade, v rámci zá-

kona,  ktorý  bol  schválený v roku 1994, a toho,  ktorý bol

schválený v roku 1997.

 

     Pokiaľ ide o kauzu, o ktorej  hovoríte, je to  majetok,

ktorý je v portfóliu Fondu  národného majetku. Svoj názor na

§ 28 som v  Národnej rade vysvetlil. Môžete si  ho pustiť zo

záznamu. V súčasnosti legislatívny  rámec  hovorí o tom,  že

§ 28 je  otázkou rozhodovania Fondu  národného majetku. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Košnár kladie  otázku pánu ministrovi Čes-

nekovi: "Budovaním podzemného  zásobníka zemného plynu Gaja-

ry-Báden k 14 rokov trvajúcemu problému s pitnou vodou v Ga-

joroch pribudnú  ďalšie ohrozenia. Čo  urobí minister hospo-

dárstva a štátny podnik  Slovenské plynárne, aby sa zmierni-

li?"

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     je skutočnosťou, že  pred 14 až 15 rokmi  prišlo k zne-

čisteniu podzemných vôd v oblasti  Gajár a väčšina studní sa

vlastne týmto stala pre  zásobovanie obyvateľov pitnou vodou

nepoužiteľná. Nie je tam, žiaľbohu, vybudovaný vodovod, voda

sa musí dovážať.

 

     Ďalej, žiaľ, je to, že podľa informácie získanej na od-

bore  životného  prostredia  Okresného  úradu Malacky zatiaľ

obec nemá  vyriešenú ani spracovanú  projektovú dokumentáciu

na výstavbu  obecného vodovodu a koncepčne  nie je doriešený

ani zdroj  vody. Zhoršenie kvality podzemných  vôd je, samo-

zrejme, dávané do súvislosti aj s banskou činnosťou akciovej

spoločnosti Nafta Gbely. V prípade, že  vplyvom  predchádza-

júcej banskej činnosti - ťažbou ropy, ťažbou zemného plynu -

prišlo na katastrálnom území obce k banským škodám, a za ta-

ké sa podľa § 36 banského  zákona číslo 44 považuje i zníže-

nie výdatnosti zdrojov spodných vôd alebo zhoršenie ich kva-

lity, samozrejme, za túto  škodu zodpovedá organizácia, kto-

rej činnosťou bola táto škoda spôsobená. Vyrovnanie banských

škôd riešia  všetky  právne  predpisy a špeciálne § 37 tohto

zákona, ktorý aj uvádza postup riešenia.

 

     V prípade, že znalecký posudok preukáže príčinnú súvis-

losť  medzi  zhoršením  pitnej  vody,  zhoršením  výdatnosti

a banskou  činnosťou,  samozrejme, je  možné,  aby  si  obec

uplatňovala svoje nároky v akciovej  spoločnosti Nafta Gbely

alebo jej  predchodcu. V tomto  smere  musím povedať, že mi-

nisterstvo  hospodárstva neprevzalo  žiadne záväzky  za túto

spoločnosť.

 

     Ale chcel by som poznamenať,  že v súvislosti s ukončo-

vaním ťažby v tejto  oblasti je  pripravovaný zámer ďalšieho

využitia práve  na to, čo bolo v otázke  zadané, na podzemné

uskladňovanie zemného plynu. Chcel by som povedať, že samot-

ný investičný zámer i projekt je podrobený  procesu posudzo-

vania vplyvov na životné prostredie, ktorý zohľadňuje pripo-

mienky  občanov,  zastupiteľských  orgánov v dotknutých  ob-

ciach. A aj v tom prípade, ak náhodou obec Gajary neuplatni-

la nejaké pripomienky, je  možné, aby boli ďalej uplatňované

u investora a požiadavkou  priamo  na  prijatie  príslušných

opatrení  možno upozorniť  dozorné orgány,  ktoré majú tieto

kompetencie, a vlastne je možné stavbu i zastaviť.

 

     Podľa môjho názoru dáva legislatíva Slovenskej republi-

ky dostatočne  veľké možnosti obecnému  zastupiteľstvu i sa-

motným občanom  na ochranu  verejných a individuálnych záuj-

mov hlavne v oblasti životného  prostredia. Chcel by som ale

ubezpečiť, že ak je spravený posudok  na projekt a aj na po-

užité  technológie,  tak v súčanosti    musia  zohľadňovať

všetky kritériá  ochrany životného prostredia,  teda aj pod-

zemných vôd, aby nedochádzalo k ich znečisťovaniu.

 

     Chcel  by som  sa pokúsiť  navrhnúť aj  aktuálny postup

riešenia. Za najsprávnejší postup by som považoval  koncepč-

ne  doriešiť systém  zásobovania obce  Gajary pitnou  vodou,

vypracovať  príslušnú  projektovú  dokumentáciu - dá  sa  aj

zrýchleným tempom -, zabezpečiť na to zodpovedajúce finančné

krytie prostredníctvom Západoslovenských vodární a kanalizá-

cií a je možné, samozrejme,  uplatniť aj požiadavku na zdru-

ženie finančných prostriedkov  spolu s akciovou spoločnosťou

Nafta Gbely. Podľa informácií,  ktoré mám z ministerstva ži-

votného prostredia, je možné požiadať aj o prostriedky z vo-

dohospodárskeho fondu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán  poslanec Košnár,  ste spokojný  s odpoveďou, alebo

chcete dať doplňujúcu otázku?

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcem poďakovať pánu ministrovi. Ak mi dovolíte, mal by

som aj doplňujúcu otázku.

 

     Podľa mojich informácií projektová dokumentácia na spo-

ločný vodovod pre obce Gajary, Jakubov a Kostolište zo zdro-

ja pitnej vody Malacky-Vampil  je vypracovaná a Okresný úrad

Malacky vydal 1. apríla  tohto  roku  rozhodnutie o povolení

líniovej  stavby.  Problém  je  len v združení  prostriedkov

a vo financovaní tejto stavby.

 

     Obec Gajary pristúpila  k formulovaniu svojho stanovis-

ka, k zámeru na budovanie podzemného zásobníka zemného plynu

Gajary-Báden s veľkým porozumením a súčasne formulovala svo-

je  námety alebo  požiadavky na  isté kompenzačné opatrenia,

ktoré sa  týkajú ako stavby vodovodu  alebo finančnej účasti

na stavbe vodovodu, tak aj iných ohrození, napríklad ohroze-

nia z výronu  plynu, z požiarov a podobne, napríklad  požia-

davky na príspevok na  vybavenie strojového parku požiarneho

zboru atď.

 

     Je zrejmé  aj z toho, čo ste povedali, pán minister, že

riešenie si vyžaduje združenie prostriedkov a istú koordiná-

ciu mnohých rezortov a orgánov štátnej správy. Chcem sa spý-

tať na váš názor, kto je kompetentný ujať sa takejto koordi-

nácie, ak je o to záujem, pretože postoj vedenia, manažmentu

akciovej spoločnosti Nafta Gbely je postojom, ktorý je ťažko

akceptovateľný. Jednoducho, je ignorantský.

 

     Ďakujem.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Informácia,  ktorá je  takisto poskytnutá ministerstvom

životného  prostredia, hovorí o tom, že 8. 11. bolo  aj spo-

ločné rokovanie. Myslím si,  že s pomocou  ministerstva hos-

podárstva a ministerstva  životného prostredia  stavby tohto

druhu môže koordinovať a môžem  aj za ministerstvo hospodár-

stva koordináciu  alebo spoluprácu na  koordinácii prislúbiť

už teraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Tretiu otázku kladie pán poslanec Brocka pani minister-

ke Keltošovej: "Prečo je v Ústave  sociálnej  starostlivosti

v obci Veľký Blh v okrese Rimavská Sobota zastavené prijíma-

nie nových chovancov, a to od minulého roka?"

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v Ústave sociálnej  starostlivosti pre mentálne postih-

nuté dospelé ženy je momentálny stav 120 obyvateliek. Naria-

dením okresného  hygienika sme museli  rešpektovať podlahovú

plochu 8 štvorcových  metrov, čo  vychádza na 83 obyvateľov.

Ešte stále máme nadstav. Momentálne je podlahová plocha 5,4.

 

     Ďakujem. Skončila som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pán poslanec Brocka, chcete dať doplňujúcu otázku?

 

     (Hlas poslanca Brocku: Áno, pán predseda.)

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     V minulom roku a v prvej polovici tohto roka bola v ús-

tave  vykonaná rozsiahla  rekonštrukcia. Boli  vymenené a na

hotelový spôsob upravené sociálne zariadenia luxusnými baté-

riami, mramorovými podlahami. Ústav je, podotýkam, umiestne-

ný v historickom  kaštieli s rozsiahlym  parkom. V blízkosti

tohto kaštieľa je rekreačná  oblasť s vodnou nádržou. Pritom

boli vyvíjané snahy na  zväčšenie plochy spravovaných pozem-

kov. Keďže ste niekoľkokrát od rekonštrukcie, pani minister-

ka, tento  ústav  navštívili, obyvatelia v obci a v okolí sa

obávajú, že ústav má slúžiť  iným zámerom, aké plní v súčas-

nosti. Preto sa pýtam,  koho privatizačným zámerom bude slú-

žiť tento  objekt. Pýtam sa preto  teraz, lebo po privatizá-

cii, ako máme skúsenosť, to  nebude môcť zistiť ani pán pre-

miér.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pani ministerka, môžete odpovedať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     hlboko ma dojíma vaša  starostlivosť o osud obyvateliek

v tomto ústave. Ubezpečujem vás, že  pokiaľ  som ministerkou

ja, nedošlo a ani nedôjde k privatizácii. Na rozdiel od vás,

ktorý ste dňa 20. apríla 1994 predali Dom dôchodcov na Ulici

Fraňa Kráľa v Bratislave magistrátu na úplne iné účely, kto-

rý ste v roku 1994  previedli  len v okrese Dunajská  Streda

4 objekty pre mentálne postihnutých, za ktoré štát teraz mu-

  platiť buď  vysoký prenájom,  alebo ste  dokonca nechali

obyvateľky z jedného objektu vysťahovať vojakmi.

 

     Ďakujem, pán predseda, skončila som.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Štvrtú otázku kladie pán poslanec Košnár pánu ministro-

vi Bacovi. Za pána ministra Baca bude odpovedať pán minister

Krajči. A otázka znie: "Haváriou  Nafta Gbely a ich prevádz-

kou bola kontaminovaná  voda i pôda v Gajaroch.  Obec je bez

zdrojov pitnej vody, bez vodovodu a peňazí. Čo môžete v tej-

to veci urobiť?"

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     obec Gajary patrí medzi  obce, ktoré doteraz nemali vy-

budovaný verejný  vodovod na  zásobovanie  obyvateľov pitnou

vodou. Jediným definitívnym riešením je zabezpečenie prívodu

pitnej  vody z oblasti s vyhovujúcou  vodou. V snahe  riešiť

zásobovanie obcí Jakubov a Gajary pitnou vodou Západosloven-

ské vodárne a kanalizácie,  štátny podnik, Bratislava zabez-

pečili  vypracovanie projektovej  dokumentácie s orientačným

finančným nákladom 20 mil. Sk na prívod  vody z úpravne vody

v Malackách a vodovodné  siete v obci  Gajary s nákladom cca

25 mil. Sk.

 

     V zmysle uvedeného môžem  konštatovať, že príslušný vo-

dárenský podnik pripravil na realizáciu stavbu riešiacu uve-

dený problém. Vzhľadom na to,  že v zmysle kompetenčného zá-

kona je okrem iného otázka ochrany podzemných vôd a riešenie

odstraňovania havárií v pôsobnosti  gestora zákona o vodách,

t. j. ministerstva životného  prostredia, odporúčam, aby za-

bezpečenie  finančných prostriedkov  bolo prednostne riešené

z prostriedkov  subjektu,  ktorý  haváriu  spôsobil, pretože

podľa platnej legislatívy ten,  kto spôsobil haváriu, je po-

vinný na vlastné náklady odstrániť jej následky v súčinnosti

s týmto ministerstvom.

 

     Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Máte doplňujúcu otázku, pán poslanec?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Chcem len konštatovať to, čo som uviedol pri poďakovaní

pánu ministrovi Česnekovi, že  si to zrejme vyžaduje koordi-

náciu, sa  potvrdzuje. Pán minister Česnek  asi nemal dosta-

točné informácie, keď hovoril,  že neexistuje projektová do-

kumentácia. Tá existuje, bola vyfinancovaná ZVAK-om. Pán mi-

nister Krajči v zastúpení pána ministra Baca o tejto skutoč-

nosti vie.  Čiže skutočne treba, aby  mal ktosi koordinujúcu

úlohu, aj pokiaľ ide o vzájomnú  previazanosť, informovanosť

rezortov.

 

     Predpokladajúc, že je to  tak, som takúto otázku kládol

navyše ešte  aj pánu neprítomnému  ministrovi životného pro-

stredia, ktorý, samozrejme, situáciu veľmi dôkladne pozná aj

zo svojej osobnej  návštevy v tejto lokalite. Zriekam sa do-

plňujúcej otázky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán  poslanec Švec pani ministerke

Slavkovskej: "Výučba na  novozriadených vysokých školách ne-

môže byť začatá bez toho,  aby sa neporušil zákon o vysokých

školách. Ako mienite riešiť legislatívny chaos pri zriaďova-

ní vysokých škôl?"

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     (Ruch a vrava v sále.)

 

     vysoké  školy, na ktoré sa, pán poslanec,  pýtate, boli

zriadené zákonom. Pri ich zriaďovaní nebol žiadny chaos. Zá-

kony o zriadení  boli prijaté  demokratickou cestou demokra-

tickým parlamentom. V čase, keď sa novela zákona...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, zavoláte si vládu, aby vám odpovedala na

otázky, a potom nepočúvate odpovede.

 

     Ešte raz, pani ministerka.

 

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vysoké  školy, na ktoré sa, pán poslanec,  pýtate, boli

zriadené zákonom. Pri ich zriaďovaní nebol žiadny chaos. Zá-

kony o ich zriadení  boli prijaté demokratickou cestou demo-

kratickým  parlamentom. V čase  prerokúvania  novely  zákona

172 v parlamente  ste mali možnosť aj vy,  pán poslanec, tak

ako ktorýkoľvek iný poslanec,  podať podnet na jeho  zlepše-

nie,  ak si  myslíte, že  novela nie  je dobrá.  Chaos okolo

zriaďovania vysokých  škôl spôsobili masmédiá.  Na minister-

stvo školstva  nebol podaný žiadny podnet, týkajúci sa pred-

metnej otázky, ktorý by bolo potrebné riešiť, ani od poslan-

cov Národnej rady, ani konkrétne od vás, pán poslanec.

 

     Ministerstvo školstva  trvá na tom, že  zákon číslo 172

o vysokých školách v znení  neskorších predpisov nebol poru-

šený a zapísaní študenti  do prvých ročníkov príslušných fa-

kúlt novozriadených vysokých škôl sú prijatí podľa citované-

ho zákona. Majú všetky práva a povinnosti  ako študenti štu-

dujúci na iných vysokých školách. Môžu prestúpiť na inú ško-

lu, prípadne  po skončení štúdia  pokračovať v doktorandskom

štúdiu  na inej  škole. Študenti  predmetných škôl nadobudli

svoje práva dobromyseľne, čo z hľadiska  právnej teórie zna-

mená, že ich práva im nemôže odňať ani súd. Novoprijatí štu-

denti na novozriadených vysokých školách, opakujem, sú riad-

nymi  študentmi. Nechajte  ich, pán  poslanec, aby  sa mohli

v spokojnej,  tvorivej,  akademickej  atmosfére  vzdelávať a

pripravovať na budúce povolanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pán poslanec Švec, budete  mať doplňujúcu otázku? (Hlas

poslanca J. Šveca: Iste, pán predseda.)

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani ministerka, musím  konštatovať, žiaľ, že nepoznáte

svoj vlastný  zákon a nepoznáte  svoju vlastnú novelu.  Pani

ministerka, zrejme nepoznáte  znenie § 3 ods. 3 vašej vlast-

nej novely zákona, podľa ktorého štatutárny orgán vymenovaný

ministerstvom školstva a orgánom  vysokej školy je štatutár-

nym orgánom vysokej školy, a nie fakulty. S tým iste so mnou

budete súhlasiť. Ale, vy, pani ministerka, pravdepodobne ne-

viete, že podľa § 18 ods. 2 zákona o vysokých školách o pri-

jatí uchádzača  na štúdium nerozhoduje  rektor, alebo štatu-

tárny zástupca, ale dekan. To je dikcia novely vášho zákona.

Nepoznáte znenie § 18 ods. 1 o tom, kto  určuje podmienky na

prijatie uchádzača na štúdium.

 

     Odcitujem  celý odsek 1, ktorý  znie: "Občan    právo

študovať na  vysokej škole vo zvolenom  študijnom odbore, ak

má úplné  stredné vzdelanie a preukáže  potrebnú spôsobilosť

na  toto  štúdium. Hľadiská" - to zdôrazňujem - "pre určenie

potrebnej spôsobilosti a spôsoby overovania schvaľuje na ná-

vrh  dekana akademický  senát fakulty."  Takže nie  pán doc.

Szelepcsényi má problém, ale vy máte problém, pani minister-

ka, že ste predložili takúto deravú novelu zákona o vysokých

školách. Pán  doc. Szelepcsényi prijíma  študentov v rozpore

s týmto  paragrafom. To  je predsa  úplne evidentné. Problém

nemá on, problém máte  vy, pani ministerka. Novozriadená vy-

soká škola  nemá akademický senát,  ktorý by schválil  návrh

dekana na prijímacie pokračovanie, nemá dekana, ktorý prijí-

ma  študentov,  štatutárny  zástupca  nemôže  naplniť znenie

§ 3 ods. 3 vašej novely... (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani ministerka, môžete odpovedať, ak chcete.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem  pekne. Otázka nebola položená,  takže nemám na

čo odpovedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Michalec kladie otázku pánu ministrovi Bi-

sákovi: "Z akých dôvodov bola pozastavená privatizácia a do-

kedy bude trvať tento stav?"

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     pán poslanec, nemôžem  súhlasiť s tvrdením, že privati-

zácia bola pozastavená. Nie je to  pravda. Ak sa vám zdá, že

dynamika sa nejakým spôsobom spomalila, je to dané v podsta-

te tým, že viac-menej druhá  vlna privatizácie je pri konci.

Fond národného majetku postupne predáva  zo svojho portfólia

majetkové účasti  podnikov, ktoré boli jednak  ešte z prvej,

ale hlavne z druhej vlny privatizácie.

 

     Pokiaľ  ide o ministerstvo, dokončili  sme  druhú  vlnu

z hľadiska posudzovania privatizačných projetkov a vydávania

tých privatizačných rozhodnutí, na ktoré sme boli kompetent-

ní, k 30. 6. minulého roku a v následnosti  sa  pripravovala

koncepcia niektorých sociálne  náročných odvetví, myslím tým

zdravotníctvo, Slovenskú automobilovú dopravu, Vodárne a ka-

nalizácie. V tomto roku  sme zabezpečovali posudzovanie pro-

jektov a vydávanie rozhodnutí na reprivatizačné projekty, na

ktoré Fond  národného majetku do  účinnosti nálezu Ústavného

súdu  nestihol  vydať  rozhodnutia. Išlo o 45 privatizačných

projetkov,  na ktoré  už boli  vydané rozhodnutia,  resp. na

niektoré z hľadiska  toho, že sa  menila majetková podstata,

sa  privatizačné  projekty  prepracúvajú.  Niektoré z týchto

podnikov boli medzičasom zaradené do likvidácie.

 

     Postup  privatizácie  na rok 1997 bol daný a  schválený

harmonogramom postupu privatizácie na  rok 1997 a ďalšie ro-

ky, ktorý bol  schválený vo vláde, bol prerokovaný  aj v Ná-

rodnej rade.  Môžem vás  informovať,  že v súčasnosti zo 112

zdravotníckych zariadení, ktoré sú zaradené do privatizácie,

sú vo  väčšine už privatizačné  projekty odovzdané na minis-

terstvo, chýba ich 29. V 20 prípadoch bolo skončené posudzo-

vanie a tieto  projekty  boli  zadané na  výberové  konanie.

Predpokladám, že pracovná komisia,  ktorá navrhuje výber na-

dobúdateľa, bude robiť závery ešte v tomto mesiaci s tým, že

na prvé projetky by mala  vláda vydať rozhodnutie o privati-

zácii začiatkom decembra.

 

     Pokiaľ ide o Vodárne a kanalizácie, tu sme  taktiež po-

súdili väčšie množstvo projektov.  Príklady môžem menovať zo

Západoslovenského kraja, kde sme realizovali prevody na časť

obcí zo závodu Trenčín, Komárno, Trnava, z Východoslovenské-

ho kraja  Košice, Stará Ľubovňa, Spišská  Nová Ves. V súčas-

nosti sa pripravujú projekty pre  Žilinu a projekty na diaľ-

kové vodovody pre okresy Komárno a Trenčín. Čiže nedá sa po-

vedať, že je privatizácia  zastavená. Postupuje sa podľa ča-

sového harmonogramu a celková  príprava  bola prerokúvaná vo

vláde.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Michalec, stačila vám odpoveď?

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Môžeme prikročiť k ďalšej  otázke, ktorú kladie pán po-

slanec Švec  podpredsedovi vlády pánu  Kalmanovi: "Nádej, že

Slovenská republika bude  prizvaná k rozhovorom o pridružení

do Európskej únie medzi prvými krajinami strednej Európy, sa

rozplýva. Ako budete na tento vývoj reagovať z titulu svojej

funkcie podpredsedu vlády pre integráciu Slovenskej republi-

ky do Európskej únie?"

 

     Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.

 

 

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     veľmi pekne  vám ďakujem za otázku,  ktorú ste mi dali,

aj keď si tiež dovolím  povedať, že má určitý osobný podtón.

Ale svoje vysvetlenie posuniem  predsa len do vecnej polohy.

Som totiž presvedčený, že pri hodnotení takého závažného po-

litického  problému,  ako  je  oblasť  európskej integrácie,

a tým i budúcnosť celej Slovenskej republiky, by sme sa mali

všetci  pridržiavať určitej  vecnosti, reálnosti  a vypustiť

akékoľvek osobné názory, pocity.

 

     Ak sledujeme  alebo ak posudzujeme reálne šance jednot-

livých asociovaných  krajín v súvislosti s hodnotením na lu-

xemburskom summite, vidíme aj  skutočnosť, že názory jednot-

livých členských krajín Európskej  únie, ale aj asociovaných

krajín sa rôznia. Rôznia sa v názoroch na prijímanie členov,

resp. na  začatie  rozhovorov, rôznia  sa z hľadiska  tempa,

počtu  jednotlivých asociovaných  krajín. Zatiaľ vychádzame,

resp. vy zatiaľ vychádzate z posudku Európskej komisie, kto-

rý je  taký, aký je,  to znamená, odporúča  päť krajín okrem

Slovenskej  republiky.  Napriek  tomu  som  sa  niekoľkokrát

k tejto problematike  vyjadroval a zdôrazňoval,  že počkajme

si do  samotného rozhodnutia  luxemburského  summitu a potom

budeme zvažovať, potom sa budeme prispôsobovať novej reálnej

situáii, ktorá v tomto smere nastane.

 

     V prípade, ak nás prijmú  na začatie rozhovorov, k čomu

sa v poslednom čase prikláňa  čoraz viac názorov aj v zahra-

ničí, sme  schopní nastúpiť na  tento vlak, pretože  už dnes

máme vybudované negociačné tímy, pripravujeme taktiku, stra-

tégiu rozpracovania, sme  pripravení na  to, aby sme  závery

luxemburského summitu v plnej  miere a vo veľkej dôslednosti

rozpracovali a začali ich postupne realizovať. V prípade, ak

to tak  nebude, budeme sa musieť  opätovne prispôsobiť novej

situácii, o ktorej  som    čiastočne  hovoril v súvislosti

s tým, že Európska komisia predkladá určitý nový model part-

nerstva na vstup, stálej  konferencie a podobne, kde vlastne

chce  týmto spôsobom  urýchliť a uľahčiť  situáciu ostatných

krajín, ktoré nebudú prizvané v prvom kole.

 

     Dovolím si  ešte jednu poznámku.  Ak som predtým  začal

futbalom, chcem povedať, že  poznám veľa futbalových zápasov

a iných  športových  podujatí,  kde z predkola, kvalifikácie

alebo z dodatočných zápasov  boli v konečnom dôsledku víťazi

olympijských  turnajov, majstrovstiev  sveta alebo jednotli-

vých turnajov. Nevylučujem ani túto skutočnosť aj u nás. Zá-

pas  bude proste  pokračovať. Mnoho  futbalových zápasov  sa

predĺžilo a nakoniec sa zatlieskalo jednému aj druhému súpe-

rovi.

 

     Pokiaľ ide o moju  situáciu, nie  som si vedomý, vážení

páni poslanci, že by som sa niektorú z úloh, ktorou ma pove-

ril parlament Slovenskej  republiky, vláda Slovenskej repub-

liky, nesnažil dôsledne  realizovať v každodennej praxi. Nie

som  si vedomý  toho, že  by som  do súčasnosti v súvislosti

s integračnými krokmi  spôsobil nejakú závažnú  chybu, ktorá

ublížila  Slovenskej republike.  Napriek tomu  otázku, ktorú

ste mi postavili, ponechajme  zatiaľ do luxemburského summi-

tu. Potom sa k tomu vyjadrím.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam  sa, či  pán  poslanec  chce dať  ešte doplňujúcu

otázku.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Dovolím si predsa len  pánu podpredsedovi vlády položiť

otázku, ak sa k nej dostanem.

 

     Ďakujem veľmi  pekne pánu podpredsedovi,  ktorého osobu

si mimoriadne vážim, ale predsa len musím konštatovať, že po

podpise  Dohody o pridružení a najmä po ratifikácii Asociač-

nej dohody krajín strednej Európy bola ako prvá etapa integ-

račného procesu definovaná príprava na rozhovory o pridruže-

ní asociovaných krajín k Európskej únii cestou transformácie

ekonomiky,  demokratizácie  spoločnosti a aproximácie  práva

s právom Európskej únie.

 

     Vy ako podpredseda vlády  pre integráciu Slovenskej re-

publiky  do Európskej  únie nesiete  zodpovednosť  za úspech

alebo neúspech tejto prvej  etapy, ktorá je nakoniec naplne-

ním programového  vyhlásenia vašej vlády  na volebné obdobie

1994-1998. Túto zodpovednosť nesiete ako voči vláde, tak vo-

či nám, členom parlamentu, poslancom Národnej rady, ale pre-

dovšetkým voči občanom.

 

     Moja otázka znie: "Ako chce vláda pokračovať v najbliž-

šom  období,  aby túto  prvú  etapu  naplnila, aby  sme boli

čo najskôr  prizvaní k rokovaniam o pridružení?" Ponúkam vám

svoju pomoc a myslím si, že všetci  zodpovední ľudia v tejto

spoločnosti v tomto budú nápomocní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Pán poslanec, svojej osobnej zodpovednosti som sa nikdy

nevyhýbal, nevyhýbam,  ani sa nebudem vyhýbať, aj  keď chcem

podotknúť, že  za otázku integrácie,  ak si zoberieme  zákon

o kompetenciách jednotlivých  ministerstiev, ostatných orgá-

nov štátnej správy,  presvedčíme sa aj o tom,  kto všetko je

v konečnom  dôsledku za  to zodpovedný,  vrátane parlamentu.

Tým väčšmi, ak  sa pozrieme na to, čo sa  nám v posudku pre-

dovšetkým vytýka, čo od nás v posudku predovšetkým požadujú,

aby sme najmä v politických  kritériách usmernili určitý vý-

voj v rámci  demokratického  procesu. Ak sa  na to  pozeráme

z tohto pohľadu,  musíme si jednoznačne  postaviť otázku, či

je to  pozícia vlády, alebo je  to pozícia parlamentu, alebo

je to pozícia niekoho iného, politických strán a podobne.

 

     A pokiaľ ide o vašu ďalšiu otázku, tak ako doteraz vlá-

da Slovenskej  republiky - a hodnotilo sa  to aj v posudku -

plnila úlohy, a tak  ako doteraz sme zodpovedne pristupovali

k integračným krokom, tak  budeme v týchto intenciách pokra-

čovať aj v budúcom období. Som presvedčený, že Slovenská re-

publika patrí do Európskej  únie. Som presvedčený, že Európa

potrebuje Slovensko. Som presvedčený, že Slovenská republika

v Európskej únii bude. A na  to musíme všetci spoločne spra-

viť kroky, vyvinúť spoločné úsilie, aby sa tak stalo čo naj-

rýchlejšie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ešte máme dve minúty.  Otázka pána poslanca Brocku pani

ministerke  Slavkovskej  znie: "Čo  bolo  dôvodom schválenia

projektu nového  stravovacieho systému na  školách, ktorý sa

realizuje od 1. septembra 1997, a čo je jeho obsahom?"

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     nový  model  organizácie  výroby  jedál  v zariadeniach

školského stravovania bol pripravený  na základe úloh vyplý-

vajúcich  pre  rezort  školstva z uznesenia vlády  číslo 593

z roku 1995, opatrenie číslo 9, a to je koncepcia spoločného

stravovania  detí a mládeže v školských  zariadeniach v nad-

väznosti na súčasné ekonomické podmienky a možnosti, taktiež

na základe uznesenia  vlády číslo 30 zo 16. 1. 1996, a to je

materiál Akčný plán pre prostredie a zdravie obyvateľov Slo-

venskej republiky, časť Nevyhovujúca energetická a biologic-

ká hodnota stravy pripravovaná pre deti a mládež v školských

jedálňach. V súvislosti s plnením týchto úloh sme prikročili

k novému  modelu  stravovania, ktorého  prvoradou  úlohou je

zabezpečiť  efektívnejšiu  výrobu  kvalitnejšej, chutnejšej,

energeticko-biologicky  hodnotnejšej  stravy z kvalitnejších

surovín s dodržaním nových  odporúčaných výživných dávok pre

obyvateľov Slovenskej republiky, obohatenej o doplnkové jed-

lá v potravinovej skladbe: mlieko, ovocie, čerstvá zelenina.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  ministerka, ďakujem  vám pekne.  Je 15.05  hodín.

Uplynula hodina, počas ktorej  môžeme klásť otázky a počúvať

odpovede. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi a ministrom.

 

     Vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku. Budeme pokračo-

vať o 15.15 hodine.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nech sa páči do

rokovacej sály, budeme pokračovať.

 

     Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Kováč.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ľutujem, že tu nie je  pán minister, pretože mojím prí-

spevkom mali byť  vlastne otázky, ktoré by som  mu rád polo-

žil, ale v tejto chvíli neviem, komu ich mám položiť, aby mi

na ne vedel odpovedať potom vo svojej záverečnej reči.

 

     Moja prvá  otázka znela v tom  zmysle, či  ministerstvo

financií vie o tom, že ministerstvo zdravotníctva pripravilo

výborný materiál s textom Program ozdravenia výživy obyvate-

ľov Slovenskej republiky. Týmto programom chce  odpovedať na

katastrofálny stav alebo na veľmi  zlý stav v strednej dĺžke

života a navrhuje  tu isté  opatrenia, ktoré  by  mali viesť

k zlepšeniu stavu. Opatrenia, pochopiteľne, nie sú ekonomic-

ky formulované. Ale napriek tomu  si dovolím niektoré z nich

citovať:

 

     "Do roku 2010 je  potrebné napríklad znížiť príjem tuku

o 30 %, znížiť príjem soli o 50 %, znížiť  príjem cukru o 30

až 40 %, zvýšiť príjem zeleniny, ovocia, ovocných štiav, ze-

leninových štiav" atď. tak, ako je to na stranách 2 a 3 toh-

to materiálu.  Keď si ho prečítate,  zistíte, že materiál je

veľmi  dobre zostavený a je návodom,  ako  zlepšiť zdravotný

stav populácie  Slovenska. Keď som si prečítal  návrh novely

zákona o dani z pridanej hodnoty a najmä prílohu, jednoznač-

ne mi  vyplýva, že jedno ministerstvo  nevie, čo robí druhé.

Inak by  sa nemohlo stať,  že by minister  financií nevyužil

poznatky o správnej výžive obyvateľstva a nesprehľadnil dane

z pridanej hodnoty tak, aby  zdravé potraviny, tie, ktoré sú

odporúčané výživármi, prešli do  nižšej dane z pridanej hod-

noty, a naopak, tie, ktoré sú  škodlivé, aby  prešli do vyš-

šej. Pretože aj tento ekonomický nástroj je možné použiť.

 

     Z toho mi potom vyplýva otázka, na ktorú neviem, kto mi

odpovie, ale  azda niekto, prečo  ovocné a zeleninové šťavy,

ktoré sa považujú  za jeden z najzdravších prvkov výživy, sú

zaradené  do vysokej  taxy, ale  naopak, niektoré potraviny,

ako sú potraviny s vysokým  obsahom škodlivých tukov, ako sú

potraviny s vysokým obsahom solí,  sú zaradené práve do niž-

šej  kategórie. Ako  keby sme  chceli ekonomickými nástrojmi

donútiť slovenského občana, aby sa zdravo  stravoval čo naj-

nezdravšie. To je prvá otázka.

 

     Pán minister, chcel som sa spýtať, či poznáte tento ma-

teriál, ktorý vypracovalo ministerstvo zdravotníctva, preto-

že sa v ňom hovorí o tom,  aká má byť zdravá výživa, ale vô-

bec sa to neodráža práve v zákone o dani z pridanej hodnoty.

A preto som  mal istú pochybnosť, či by nebolo  potrebné do-

hodnúť sa so zdravotníkmi a trošku zmeniť tento zákon v tom,

aby to, čo je zdravé, bolo zaradené do nízkej dane, a to, čo

nie je zdravé, do vysokej dane, aby sme  aj tento ekonomický

nástroj vedeli použiť.

 

     Druhá  otázka: Do  akej miery  má ministerstvo financií

vykalkulovaný vplyv svojich  rozhodnutí alebo  vplyv svojich

návrhov nie na štátny  rozpočet, ale povedzme zaradenia sta-

vebných  služieb do  vyššieho pásma  daní? Aký  to bude  mať

vplyv na cenu bytu? Či to  máme chápať ako príspevok na roz-

voj bývania, taký, aký je normálne, alebo - povedzme s istým

druhom irónie - či to má byť príspevok, ako o ňom hovoril na

poslednej hodine otázok pán premiér? Pretože v každom prípa-

de zvýšenie dane z pridanej  hodnoty v oblasti stavebnej vý-

roby nepochybne zdraží byty, a tým zase zvýši hodnotu, ktorú

bude musieť mladá rodina za tento byt zaplatiť.

 

     A konečne  tretia otázka, ktorá sa  rovnako týka vzťahu

tohto  zákona k  občanovi, je  otázka zvýšenia,  teda presun

spojových poplatkov  do kategórie 23 %. Viem, že je to jedna

z najvyšších priorít pre vládu, pretože je tam najvyšší prí-

jem dane z pridanej hodnoty. Ale do akej miery takéto zvýše-

nie postihne občana, a to najmä občana - teraz budem hovoriť

špeciálne -, rodiny nízko príjmové, dôchodcov a občana zdra-

votne postihnutého? Do akej miery postihne takéto nariadenie

alebo takáto úprava daní inštitúcie, ktoré úzko spolupracujú

s týmito občanmi  a sú nútené  spojové služby používať?  Na-

príklad chcem  povedať  to, že  sa vypláca mesačne 1 400 000

dôchodkov a zaradenie  spojových  poplatkov do 23-percentnej

skupiny  výrazne  zdraží túto činnosť. A na druhej strane sa

v inom zákone navrhuje, aby sa správne poplatky, teda správ-

ny fond  tejto poisťovne znížil.  Pýtam sa, odkiaľ  sa na to

vezmú peniaze.

 

     Inými slovami, sú to vlastne tri okruhy problémov. Jed-

ny sa týkajú zdravia, druhé  sa týkajú mladých rodín a býva-

nia a tretie  sa týkajú  postihu  občana a špecificky týchto

troch kategórií práve zvýšením dane z pridanej hodnoty. Mys-

lím si,  že tento zákon,  okrem toho, že  postihuje alebo je

navrhnuté, aby postihol tlač,  bude výrazným spôsobom posti-

hovať občana.

 

     A konečne, pán minister, rád by som vám položil posled-

nú otázku.  Viem, že na  tú otázku asi  neodpoviete. Ale kto

navrhol hranicu 10 % reklamy? Či vám tento človek vysvetlil,

čo je to reklama. Či vám  tento človek vysvetlil, že ak bude

zákon takto prijatý, dnešným  dňom prestanú existovať všetky

odborné časopisy, ktoré žijú a môžu publikovať odborné člán-

ky len preto, že uverejňujú  aj reklamy. Ako špecifický prí-

klad vám uvediem zdravotnícke odborné časopisy, ktoré dôver-

ne poznám. A či vám tento  človek vysvetlil, čo je to inzer-

cia. Lebo v tom  prípade, ak  nie, by som vám  chcel položiť

otázku,  či inzeráty,  ktoré si  podávajú občania, napríklad

tí, ktorí hľadajú zamestnanie,  sa rátajú za inzerciu. Podľa

všetkého, tak ako to médiá  uvádzajú, je to inzercia. Chceme

povedať,  že  budeme  pomáhať  našim  nezamestnaným tak, aby

služba médií, ktorá im pomáha hľadať zamestnanie, bola drah-

šia? Toto bude náš príspevok k riešeniu nezamestnanosti? Má-

me množstvo časopisov, ktoré  uverejňujú inzeráty, ktoré vy-

konávajú službu občanom zadarmo.  Myslím si, že slovo inzer-

cia absolútne do tohto návrhu nepatrí.

 

     Pán minister, budem veľmi rád,  keď budete môcť vo svo-

jom záverečnom vystúpení odpovedať na moje otázky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Keďže už nikto nie  je prihlásený do rozpravy, vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať  stanovisko pán podpredseda vlá-

dy?

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte  mi  reagovať  na  pomerne rozsiahle vystúpenia

viacerých poslancov, poslankýň. Niekde som trošku aj prekva-

pený smerovaním  ich vystúpení. Možno  je asi potrebné  pod-

statne viac hovoriť o daňovom systéme a asi je dobré, že mi-

nisterstvo financií ide s televíznymi cyklami, ktorými chce-

me  občanom a, samozrejme, aj  poslancom približovať  všetky

okruhy daní. Mám  pocit, že práve na novele  dane z pridanej

hodnoty sa táto potreba podstatne markantnejšie prejavuje.

 

     Dovoľte mi  rad za radom, ako  niektoré pripomienky za-

zneli, bez zbytočne expresívnych slov reagovať na pripomien-

ky. Mnohé svojím  charakterom presahovali, veľmi presahovali

rámec tejto novely, a teda  aj moje vystúpenie presiahne rá-

mec tejto novely.

 

     V prvom rade pani poslankyňa Schmögnerová namietala, že

Slovenská republika má už teraz neúmerne vysokú daň z prida-

nej hodnoty oproti európskym  krajinám alebo vyspelým kraji-

nám a že daň z pridanej hodnoty  Európskej únie sa bežne po-

hybuje okolo 15 %.

 

     Vážená Národná rada, 15 % je snom Európskej únie, ktorý

dosiahne možno niekedy v roku 2010 podľa  toho,  čo sa teraz

deje v krajinách západnej Európy. Naopak, je trend postupné-

ho zvyšovania  dane z pridanej hodnoty.  Vo viacerých západ-

ných krajinách  to spravili  práve z dôvodu určitej  recesie

v ekonomikách a potreby naplniť štátne rozpočty. Sadzby dane

z pridanej hodnoty sa bežne pohybujú  na úrovni 18, 20-22 %,

v severských  krajinách  dokonca  na  úrovni 25 %. Slovenská

sadzba dane z pridanej hodnoty, tá základná je 23 %, znížená

sadzba je 6 %. Myslím si, že sa pohybujeme na hornej hranici

priemeru európskych sadzieb.

 

     Čo sa týka toho, že máme neúmerné daňové zaťaženie, da-

ňová kvóta, nehovorím o poistnej  kvóte, daňová kvóta v Slo-

venskej republike  sa podieľa na hrubom  domácom produkte 26

percentami,  čo je  na úrovni  priemeru vyspelých  západných

krajín. Opäť je množstvo  najmä severských krajín, ktoré ma-

jú daňové  zaťaženie podstatne vyššie,  ako je daňová  kvóta

Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ ide o kritiku, že  chceme ísť do presunu teleko-

munikačných sadzieb  do základnej  sadzby dane, celá záleži-

tosť má zase isté súvislosti. Vyspelé západné krajiny už ro-

ky alebo viacero  rokov majú mnohé  základné potreby - elek-

trickú energiu, teplo, telekomunikačné  služby, mnohé ďalšie

služby - v základnej vyššej sadzbe, my ich máme  už desiatky

rokov v zníženej sadzbe.  Medzičasom smernice Európskej únie

priamo zavádzajú ako úzus, že  tieto služby musia byť do is-

tého obdobia presunuté do základných sadzieb.

 

     Prednedávnom ste  mohli postrehnúť, že  Česká republika

menila sadzbu dane, zvyšovala  sadzbu dane elektrickej ener-

gie prechodom zo zníženej  do základnej sadzby dane. Podobné

kroky robia Maďari. Je otázka každej krajiny, aký prístup si

zvolí. My sme sa  rozhodli v rámci aproximácie dane z prida-

nej  hodnoty nejsť  na tie  najcitlivejšie položky,  akou je

trebárs elektrická energia, a zvolili sme v rámci tých polo-

žiek telekomunikačné služby, ktoré predsa len svojím charak-

terom  nemajú až  taký charakter základnej životnej potreby,

ako trebárs teplo alebo elektrická energia.

 

     To isté na margo toho,  že sme vyradili niektoré polož-

ky, ako napríklad solárne  zariadenia, merače tepla, zo zní-

ženej sadzby do základnej. Na margo toho musím povedať jedi-

nú vec. Predovšetkým reálne  ceny tepla elektrickej energie,

teplej vody  by mali byť  tým hlavným leitmotívom,  prečo sa

zavádzajú  merače, prečo  sa prechádza  na solárne  systémy.

A to je  podstata riešenia, nie hľadať  rôzne kľučky, daňové

oslobodenia,  ktoré  nevedú k ničomu  inému, len  viac-menej

k špekuláciám, ak nemáme zreálnené ceny týchto médií.

 

     Ak máme plné ústa vstupu  do Európskej únie, vážené po-

slankyne, poslanci, to sú aj určité nepopulárne  opatrenia a

jednoducho bude potrebné postupom  času v ďalších rokoch po-

kračovať v zbližovaní  sadzieb dane z pridanej  hodnoty, ale

v tej nepopulárnej  polohe, to znamená  prechodu mnohých sa-

dzieb zo zníženej sadzby do základnej.

 

     Prosil by  som predovšetkým opozičných  poslancov, keby

teraz dali trošku pozor, ktoré sadzby vôbec môžu byť v zmys-

le Európskej  únie v znížených sadzbách.  Sú to predovšetkým

potraviny  pre  potrebu  ľudí,  zvierat  atď.,  dodávky vody

- v žiadnom prípade nie  napríklad dodávky elektrickej ener-

gie, tepla -, farmaceutické produkty. Potraviny aj farmaceu-

tické  produkty v znížených  sadzbách  máme. Ďalej zdravotné

vybavenie  na zmiernenie  alebo liečenie  invalidity - tieto

opäť náš sadzobník obsahuje -, doprava cestujúcich, poskyto-

vanie pôžičiek knižnicami novín,  periodík, pokiaľ sa v pod-

statnej časti  nevenujú záležistiam reklamy.  Tohto problému

sa ešte dotknem. Sú to  vstupy na výstavy, do divadiel, kín,

príjem  služieb,  vysielania  rozhlasom,  televíziou, služby

poskytované spisovateľmi, skladateľmi, dodávky stavieb, pre-

stavieb bývania  za predpokladu, že  je to súčasť  sociálnej

politiky.

 

     Na margo toho, že sa tu dlho rozprávalo o tom, že vyra-

ďujeme stavebné činnosti zo zníženej sadzby, prosím vás pek-

ne, to nie je predmetom  položiek sadzobníka. Priamo, keď si

otvoríte  zákon, § 10 - sadzby  dane, prosím vás pekne, páni

poslanci, poslankyne, pozrite si ten  zákon, v § 10 sa hovo-

rí, že sadzba dane pri  dodaní stavby zatriedenej podľa prí-

slušného  predpisu do  príslušného odberu  a pri poskytovaní

stavebných prác atď. je 6 % vrátane  tovarov, ktoré sa pevne

zabudúvajú ako  súčasť  stavby. Vôbec  nič, pokiaľ ide o zá-

kladné náležitosti  stavebných  činností, nemeníme a zostáva

to naďalej v 6-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty.

 

     Ešte pokiaľ  nie je veľa tých  položiek, ktoré v zmysle

Európskej únie môžu byť v znížených sadzbách dane z pridanej

hodnoty, je to ubytovanie  poskytované hotelmi. Spomeňte si,

pred dvoma  rokmi sme riešili tento  problém a presúvali sme

ubytovacie služby do zníženej sadzby.

 

     Ďalej sú  to dodávky tovarov na  použitie v poľnohospo-

dárskej produkcii s vylúčením  základných  prostriedkov, ta-

kých, ako sú stroje alebo  budovy. Potom dodávky  tovarov na

charitatívne  účely, služby  poskytované pohrebnými ústavmi,

poskytovanie  lekárskej  zubnej  starostlivosti  a  nakoniec

služby spojené s čistením ulíc, zberu odpadu a podobne.

 

     Prosím vás pekne, je to celý okruh, ktorý Európska únia

pripúšťa  uplatňovať v znížených  sadzbách.  Ešte sme  veľmi

vzdialení naším,  aj teraz navrhovaným  sadzobníkom, od tvr-

dosti, v akej sa  príslušné  sadzby  dane z pridanej hodnoty

uplatňujú v krajinách Európskej únie.

 

     Čo sa  týka určitej kritiky  pani poslankyne Bauerovej,

najmä  toho,  že  ministerstvo  financií  dáva  daňové úľavy

a potom tu nie je dostatočný príjem štátneho rozpočtu a hľa-

dáme  cesty prostredníctvom  zvyšovania daní,  chcem dôrazne

opäť informovať, vážení poslanci,  poslankyne, o tom, že mi-

nisterstvo  financií nemá  žiadne kompetencie  na odpúšťanie

daní a neodpúšťa  dane. Čo sa  týka základných okruhov daní,

ako je daň z príjmov, daň z pridanej  hodnoty, spotrebné da-

ne, zákony  vôbec neumožňujú odpúšťanie týchto  daní od roku

1994. A ďalej sú niektoré menšie druhy daní, predovšetkým sa

to týka  prevodu nehnuteľností, cestných  daní, kde z dôvodu

tvrdosti môže  správca dane, nie  ministerstvo financií, ale

príslušný daňový úrad urobiť určité odpustenie, ak by proste

išlo o ohrozenie spôsobilosti  finančného prežitia občana či

subjektu, alebo  keď ide o dôchodcov, aby nebola  tá tvrdosť

- trebárs  prevodu  nehnuteľnosti - neprimeraná,  čo sa týka

tejto dane.

 

     Počas troch  rokov, čo som  vo funkcii, bolo  vybraných

500 miliárd daní a správcami  bolo odpustených zhruba 50 mi-

liónov korún.  Keď to poviem  na pochopiteľné čísla,  je to,

ako keby sme z 10 000 korún odpustili 1 korunu.

 

     Prosím vás  pekne, ak sa demagogicky  - nemôžem to inak

nazvať - rozpútala kampaň  proti ministerstvu financií, bola

postavená na vode.

 

     Ďalšia vec  sa týka pokút, penále.  Tu je potrebné pri-

stúpiť k ďalším legislatívnym úpravám. Ale ani pokuty, pená-

le nikdy nie sú  ministerstvom financií alebo správcami daní

bezo zvyšku odpúšťané. Vždy sa sleduje, aby postih toho, kto

sa oneskoril, trebárs v platbe, bol primeraný tomu, koľko je

napríklad  úročenie plus  podstatne niekoľkonásobne  zvýšená

sankcia, ak by peniaze točil  v banke. Presne takýmto spôso-

bom sa uplatňujú sankcie vo vyspelých západných krajinách.

 

     Pokiaľ ide o pána  poslanca Bajana, otázky stavebníctva

som,  dúfam, dostatočne  vysvetlil. Lotérie  alebo prevádzky

herní som tu takisto spomínal.  Lotérie a iné hry podliehajú

celkom inému  systému zdaňovania.  Na druhej strane prevádz-

kovatelia herní sú  uvádzaní v zákone o dani z pridanej hod-

noty, lebo  sú platcami dane z  pridanej hodnoty, nie preto,

že by priamo tento systém podliehal zákonu o dani z pridanej

hodnoty. Znovu  opakujem, podliehajú  iným  formám daní a sú

stanovené osobitným zákonom.

 

     Dovoľte mi reagovať na ďalšiu otázku, ktorú otvoril pán

poslanec Kováč. Pán poslanec,  nepoznám, samozrejme, tie po-

ložky  zdravej výživy,  ale nevidím  dôvod spochybňovať,  ak

v 6-percentnej sadzbe máme všetky  zásadné položky, ktoré sa

dotýkajú  zdravej výživy: ryby, mlieko, mäso atď. Je otázka,

že sú to kumulované položky, to znamená, že všetky komodity,

ktoré slúžia  na výrobu potravín,  držíme v zníženej  sadzbe

6 %. Takže v tomto nevidím dôvod. Boli tu zosmiešňované nie-

ktoré položky, nad ktorými sa možno pousmiať - šupy citruso-

vých plodov, melónov a podobne,  ale je to jedine otázka to-

ho, že  tieto veci takto  rieši colný  sadzobník a sadzobník

dane z pridanej hodnoty  reflektuje alebo rešpektuje spôsoby

zatrieďovania v rámci  colných  sadzobníkov. Sú tam niektoré

špecificky definované položky, ale podotýkam, mnohé položky,

ktoré možno aj hľadáte, sú vlastne súčasťou kumulovaných po-

ložiek, tak ako sú uvádzané v sadzobníku nižších sadzieb da-

ne z pridanej hodnoty.

 

     Pokiaľ  ide  o  najväčšmi  pertraktovanú  otázku, je to

otázka zdanenia kníh, novín,  periodík  atď., ktoré majú ur-

čitý závažný podiel predovšetkým  reklamy. Diskusia vo vláde

nebola jednoduchá a priamočiara. Odmietam, že by sa tu pros-

te jednoznačne  vyzdvihovala osoba pána  ministra Hudeca ako

nositeľa  nejakej myšlienky  neprimeraného zníženia  podielu

reklamy. Vláda analyzovala tento problém z podstatne širších

aspektov. Je známe, že sme  istý odhad robili na pozícii mi-

nisterstva financií  na úrovni 50 %. Vo vláde sa diskutovalo

trošku z iných  aspektov. Je  paradoxné, že v čase, keď  sme

v demokratickej spoločnosti a je  jasné, že médiá majú abso-

lútny priestor a absolútnu voľnosť, myslím si, že sa pohybu-

jú v absolútne  demokratickom  prostredí,  je otázka,  či by

mienkotvorné médiá mali primárne žiť z prostriedkov reklamy,

alebo by  mali byť skôr  schopné zabezpečovať svoju  činnosť

z toho, že ich akceptujú  občania a kupujú si ich jednoducho

v stánkoch, a či sa v dnešných časoch médiá vlastne nestáva-

jú vazalmi poskytovateľov reklám  alebo prostriedkov na rek-

lamu. V tomto zmysle prebiehala diskusia vo vláde. Samozrej-

me, posudzovali sa rôzne námety, predovšetkým  ako primerané

by malo byť percento reklamy  - iste, pokiaľ ide o pornogra-

fiu, dvojnásobne -, ale  primárnym problémom je problém rek-

lamy.

 

     A odporúčam, páni poslanci, pani poslankyne, pozrieť si

analýzy, ktoré publikoval Český  ekonom asi pred štvrťrokom,

štyrmi mesiacmi, kde uvádzal, ako sa podieľajú na finančných

objemoch reklamy jednotlivé inštitúcie, jednotlivé právnické

osoby. Je to nesmierne zaujímavé  čítanie. Viem, ako na Slo-

vensku vyzerá  trh reklamy. Z 20 najväčších  finančných pri-

spievateľov na reklamu len dva subjekty sú slovenské, 18 os-

tatných sú  medzinárodné, nadnárodné spoločnosti. A spomedzi

40 najväčších  slovenských podnikov je tam  možno šesť alebo

osem. Teraz  presne neviem. Myslel som  si, že je to  tak na

Slovensku, ale z toho  prehľadu, ktorý publikoval Český eko-

nom, som  zistil, že vlastne toto  je smerodajné pre západo-

európske krajiny, Českú republiku, Maďarsko atď. To znamená,

a je to zaujímavé, že rovnaké nadnárodné spoločnosti sa opa-

kujú či na  Slovensku, či  vo Francúzsku, či v Holandsku. Sú

to tie  isté spoločnosti, ktoré  najväčšími objemami vlastne

finančne pôsobia  na reklamnom trhu, a teda ovplyvňujú médiá

v jednotlivých štátoch.

 

     Toto bola diskusia, ktorú sme vo vláde viedli, a myslím

si, že o tomto treba  normálne verejne hovoriť. Sme demokra-

tický štát. A nie  zvoliť metódu naháňania, upaľovania boso-

riek. Bol by som rád, keby v tomto zmysle bol vnímaný vládny

návrh.  Vláda dospela k tomu,  že  primeraný  objem reklamy,

ktorý by  udržal príslušné médium  nezávislé od poskytovate-

ľov, finančných poskytovateľov reklamy, je 10 %. Samozrejme,

Národná rada to bude posudzovať.  Je to vládna predloha. Ale

bol by  som rád, keby  sme nie tak  zjednodušene, poviem, aj

trošku tupo  posudzovali tento problém, ako  bol vlastne me-

dializovaný v poslednom období. A už celkom  odmietam perso-

nifikáciu tohto  problému  vo vzťahu k niektorému ministrovi

vlády. Prosím aj v tomto  zmysle nazerať na predloženú nove-

lu.

 

     Som ešte  dlžný odpoveď na jednu  otázku, myslím si, že

mi ju dával  pán poslanec Černák. Možno mi  ešte niečo ušlo,

ale pokúšam sa zachytiť  podstatu: Koľko vlastne predstavuje

podiel príjmu  štátneho rozpočtu v tejto  novele? Pokiaľ ide

o telekomunikácie, je to  okolo 90 %. Samozrejme, je to pod-

statná položka v rámci príjmov štátneho rozpočtu.

 

     Ešte pokiaľ ide o kritiku  zo strany pána poslanca Koš-

nára, citoval tu niektoré položky. Upozorňujem  opäť, je na-

šou snahou potraviny a komodity slúžiace na výrobu jedál dr-

žať v 6-percentnej  sadzbe bez ohľadu na to,  ako smiešne tá

položka vyznieva. A to, že sme  posilnili  položky, mohol by

som tu  definovať, ktoré  všetky  sme rozšírili v rámci toho

kumulatívneho znenia jednotlivých položiek potravín a podob-

ných produktov v dani z pridanej  hodnoty. Je  to aj  dohoda

alebo  nadväzujeme na  závery rokovania  vlády so  Združením

podnikateľov Slovenska, kde sme takisto prisľúbili, že bude-

me tieto  potravinárske položky držať a rozšírime  ich počet

v rámci zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, toľko  som pokladal za po-

trebné povedať na spresnenie diskusie o novele zákona o dani

z pridanej hodnoty. Opäť by som  chcel poprosiť o ďalšie le-

gislatívne konanie tejto novely.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si povedať záverečné slovo pani poslankyňa Barto-

šíková?

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     pán  podpredseda  vlády  pomerne  rozsiahlo reagoval na

rozpravu, ktorá odznela k návrhu zákona. Dovoľte však aj mne

niekoľko poznámok.

 

     Potreba jednotného daňového systému v záujme zachovania

rovnakých  podmienok v hospodárskej súťaži  doviedla krajiny

Európskeho spoločenstva k tomu, že  všetky, ktoré chcú k to-

muto spoločenstvu pristupovať, núti k tomu, aby prispôsobila

aj legislatívu v oblasti  daňovej politiky legislatíve plat-

nej v týchto krajinách.

 

     Zavedenie novej daňovej sústavy  znamená pre každý štát

v roku, v ktorom ju  zaviedol, určitý  otras, hlavne dosahom

zákonov, ktoré majú spotrebný  charakter. V roku 1993 zname-

nala  pre našu  republiku 23-percentnú  mieru inflácie. Teda

z pochopiteľných  dôvodov krajiny  využívajú možnosť rôznych

únikov alebo  zvýhodnených sadzieb pre  určité služby, ktoré

považujú za svoju prioritu alebo za také, ktoré by mali sil-

ný sociálny dosah.  Ale aj v tejto oblasti  je určitý časový

harmonogram, ktorý  núti tieto krajiny  tvrdo sa prispôsobiť

dodatku k smernici k dani  z pridanej hodnoty a tým tovarom,

tým službám, ktoré pán podpredseda  vlády citoval, ako tova-

rom a službám, ktoré smú mať zvýhodnenú sadzbu dane.

 

     Ak majú  krajiny takýto  harmonogram, v prvom rade pri-

stupujú k presunu tých položiek  zo zvýhodnenej  sadzby dane

do základnej sadzby, ktoré buď majú menší dosah čo do rozsa-

hu, alebo ich možno korigovať množstvom záujmu o tieto služ-

by. Prosím,  aby sme takto  chápali  potrebu a aj postup pri

približovaní sa k smernici. Takto  som chápala aj ja vyňatie

určitých  tovarov a služieb, ktoré  nepatria  do zvýhodnenej

sadzby dane, a ich presunutie do základnej sadzby dane.

 

     K niektorým konkrétnym  podnetom v rozprave. Porovnáva-

nie krajín, ich daňového  zaťaženia vyberaním určitých polo-

žiek a  porovnávaním len týchto položiek  nie je správne po-

rovnávanie, pretože nevytvára celkový a reálny obraz. Ak ho-

voríme o Veľkej Británii, že  má nulovú sadzbu dane na tlač,

tak si musíme  zároveň aj povedať, že má základnú sadzbu da-

ne  na  telekomunikačné  služby. A Veľká  Británia  má okrem

týchto daní, ktoré sú v Európskej únii uplatňované, celý rad

tzv. národných  daní, ktorými rieši  problémy svojej spoloč-

nosti. Je to napríklad daň, ktorou riešila nezamestnanosť.

 

     Rada by  som sa ešte  vyjadrila k pojmu  oslobodenie od

dane v súvislosti s prevádzkovaním hier. Sú určité činnosti,

ktoré jednoducho nie je možné  prepočítať v ich miere prida-

nej hodnoty.  Medzi takéto činnosti  patrí napríklad činnosť

učiteľa,  činnosť lekára,  činnosť úradníka,  ale aj činnosť

prevádzkovania hry. To ale znamená, že takýto subjekt nie je

platiteľom dane z pridanej  hodnoty. Čo  to znamená? Znamená

to, že v okamihu, keď  tento  subjekt nakupuje  služby alebo

tovary, nemôže  si uplatniť odpočet na  štátnom rozpočte, je

konečným spotrebiteľom, a preto všetky služby a tovary, kto-

ré nakupuje pre potrebu svojej činnosti, už nakupuje zaťaže-

né daňou z pridanej hodnoty vo  výške 23 %, alebo v prísluš-

nej výške, v akej je ten materiál alebo služba zaradená. Či-

že  ide o skryté  zdanenie  daňou z pridanej  hodnoty v tých

činnostiach, ktoré  nie je možné  prepočítať a ktoré  nie je

možné ako  pridanú hodnotu zdaniť.  Prosím, uvedomme si,  že

pri prevádzkovaní hier  nezdaňujeme iba prevádzkovanie hier,

lebo ho  nevieme vypočítať, ale zdaňujeme  všetky vstupy ná-

kladov, ktoré sú na túto prevádzku potrebné, počnúc strojmi,

energiou, nájomným - jednoducho všetko.

 

     Ešte malá pripomienka k právnym  službám. Určite ste si

všimli, že právne služby skutočne  nie sú zaradené v tom do-

datku 6. smernice, ktoré  smú byť zaťažené zvýhodnenou sadz-

bou dane.  Ťažko možno povedať, že  krajiny, ktoré majú túto

službu zaťaženú  základnou sadzbou dane, sú  krajiny, kde sú

ohrozené  ľudské práva.  Zároveň  tiež  hovorím, že  nie daň

a daňový  systém  je  určujúcim  momentom dostupnosti týchto

služieb, ale cena. A trh  musí aj v týchto službách povedať,

kedy je cena na najvyššej  úrovni a kedy klesá o služby záu-

jem. Ďalej si treba uvedomiť, kto je platiteľom dane. Plati-

teľom dane je subjekt, ktorý v troch nasledujúcich mesiacoch

po sebe dosiahne príjem 750 000 Sk.

 

     To je všetko. Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem poverenej členke výboru.

 

     Nech sa páči, pán Roman Kováč má procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci, v mene nášho klubu žiadam 10-minútovú

 prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre,  nech  sa   páči,  bude  10-minútová  prestávka.

O 16.10 hodine pokračujeme.

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani poslankyne, poslanci.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci, pristúpime k hlasova-

niu.  Najskôr  budeme  hlasovať  o návrhu  podľa § 73 zákona

o rokovacom  poriadku.  Prosím  poverenú  členku výboru, aby

uviedla návrh.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     budeme rozhodovať o návrhu Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, ktorý odporu-

čil Národnej rade Slovenskej  republiky, aby prijala uznese-

nie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby predložený vládny ná-

vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon o dani z pridanej

hodnoty, bol prerokovaný Národnou radou v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán  predsedajúci, tým je  bezpredmetné hlasovať

o návrhu pani  poslankyne Schmögnerovej, ktorá  navrhla, aby

sa nepokračovalo  ďalej v rokovaní o tomto  vládnom  návrhu,

a aj o návrhoch  pánov poslancov Bárdosa a Nagya  a pani po-

slankyne Bauerovej, ktorí navrhovali, aby sa predmetný návrh

zákona vrátil vláde na prepracovanie.

 

     Vážený pán predsedajúci, pristúpime k hlasovaniu o tom,

či v zmysle § 74 ods. 1 pridelíme  výborom  na  prerokovanie

tento návrh  zákona, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohos-

podárstvo a ako gestorskému výboru výboru pre financie, roz-

počet a menu s tým, aby  predmetný návrh  prerokovali do 17.

novembra, ako  už odznelo v mojom úvodnom slove, a gestorský

výbor, aby ho prerokoval do 18. novembra 1997.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, podľa § 74 ods. 1 a 2

zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu

predsedu  Národnej rady  na pridelenie  tohto návrhu výborom

a určenie gestorského výboru, ako  aj určenie lehoty na jeho

prerokovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci, hlasovali  sme o návrhu, ktorý

predložil gestorský  výbor k tomuto  vládnemu návrhu zákona.

Je potrebné ešte hlasovať o návrhu, ktorý v rozprave predlo-

žila pani poslankyňa Bauerová, ktorá žiadala, aby bol pride-

lený ostatným výborom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Bauerovej. Ako

ste počuli, žiada, aby tento zákon bol pridelený všetkým vý-

borom, nielen  tým, ktoré boli  navrhnuté predsedom Národnej

rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Mandátovému a imunitnému  výboru  nie,  ani výboru pána

Húsku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, samozrejme, nič nebráni

tomu, aby  si to výbory zobrali  bez toho, že by  to išlo do

spoločnej správy, aby sa poslanci z iných výborov zúčastnili

na rokovaniach výborov, kde bude tento návrh prerokovaný.

 

     Ďalším bodom programu je, tak ako sme ho dnes zmenili,

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie ústavného zákona o zabezpečení strategických

záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 766.

 

     Návrh  na pridelenie  na prerokovanie  výborom Národnej

rady Slovenskej republiky máte pod číslom 1767, tak ako roz-

hodol predseda Národnej rady.

 

     Za skupinu poslancov  tento návrh prednesie podpredseda

Národnej rady Slovenskej republiky Ján Ľupták.

 

     Pán podpredseda, prosím, oboznámte nás s návrhom.

 

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     súčasný  stav zabezpečenia  strategických záujmov štátu

v odvetviach plynárenstva a energetiky  rieši zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení

záujmov  štátu pri  privatizácii strategických  spoločností.

Vzhľadom na to, že súčasný  zákon číslo 192/1995 Z. z. nedo-

statočne chráni záujmy štátu  a širokej verejnosti, navrhuje

sa predloženým ústavným  zákonom úplne zabrániť privatizácii

v odvetví plynárenstva a energetiky.

 

     Ústavný zákon o zabezpečení strategických záujmov štátu

v odvetviach plynárenstva a energetiky má v uvedených odvet-

viach zabezpečiť záujmy a vlastnícke práva Slovenskej repub-

liky a obmedziť možnosti  prevodu majetku štátu podľa zákona

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby, keďže oblasť  plynárenstva a energetiky je z hľadiska

zabezpečenia potrieb spoločnosti rozvoja národného hospodár-

stva a verejného  záujmu  prioritná. Z uvedených  dôvodov je

nevyhnutné, aby tieto odvetvia  boli len vlastníctvom štátu.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou  Slovenskej re-

publiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

 

     Finančné dôsledky  na štátny rozpočet  boli prerokované

s Ministerstvom financií Slovenskej republiky s tým záverom,

že  predložený návrh  zákona nezakladá  žiadne negatívne fi-

nančné dôsledky na štátny rozpočet a rozpočet obcí. Realizá-

cia zákona  si nevyžaduje nárast počtu  pracovných síl a ani

jeho organizačné zabezpečenie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda, aj ja.

 

     Dávam teraz slovo  spoločnému spravodajcovi, ktorým bol

určený pán poslanec Ján Ducký.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu  zákona  o zabezpečení  strategických  záujmov

štátu (tlač 766) ako  spravodajca navrhnutý gestorským výbo-

rom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 766)  bol doručený poslancom Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky dňa 6. októbra 1997, čím

boli splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1  zákona Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v od-

vetviach energetiky a plynárenstva  spĺňa  náležitosti podľa

§ 70 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, a podľa  legislatívnych  pravidiel  ho zaradil na

rokovanie 35. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky na

prvé čítanie.

 

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom  poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky

a určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona  rieši závažnú spoločenskú  problematiku, ktorú

je potrebné upraviť tak, ako sa to navrhuje v návrhu zákona.

Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať  uznesenie,

aby Národná rada po  všeobecnej rozprave návrh zákona prero-

kovala v druhom čítaní.

 

     Prosím, vážený pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona.

 

     Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridele-

nie  výborom a určenie lehoty  na prerokovanie  Národná rada

podľa § 74 schválila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu s tým, že do  rozpravy som dostal dve písomné pri-

hlášky, a to za klub  SDĽ a klub  DÚ. Za  klub  SDĽ ako prvý

vystúpi pán  poslanec Magvaši, za klub  DÚ pán poslanec Čer-

nák.

 

     Prosím pána poslanca Magvašiho.

 

 

 

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     aj dnešné ráno, keď som navrhol doplniť program rokova-

nia dnešnej  schôdze, ukázalo, aká  veľmi citlivá je  otázka

energetických  a plynárenských  podnikov.  Pochopiteľne,  že

klub Strany  demokratickej  ľavice takýto  návrh víta, i keď

hľadáme dôvod, prečo chce byť tento návrh zákona ako ústavný

zákon. V dôvodovej správe tohto zákona, žiaľ, nie je vysvet-

lený dôvod,  prečo to tak je.  Myslím si, že by  sa patrilo,

aby sa zdôvodnilo, prečo by  mal byť takýto návrh zákona ús-

tavným zákonom.

 

     Ak ide predkladateľom o to, aby dokumentovali vôľu toh-

to parlamentu trojpätinovou väčšinou spustiť lavínu privati-

zácie, myslím si, že takýto zámer je vcelku správny, pretože

odvetvia plynárenstva a energetiky  sú odvetviami, ktoré ne-

majú len čisto podnikateľský  charakter. Tieto odvetvia majú

charakter aj výsostne verejného záujmu a z tohto hľadiska by

nemala byť len nadpolovičná väčšina na rozhodnutie ako spus-

tiť  privatizačný proces  nielen  v dnešnej  chvíli,  ale aj

v budúcnosti. To znamená, že  musí byť oveľa väčší spoločen-

ský záujem a spoločenská dohoda o tom, ako privatizovať pod-

niky v týchto odvetviach.

 

     Dovolím si  povedať, že  ani  vo svete, ani v Európskej

únii nejestvuje  jednotný názor, ako  privatizovať tieto od-

vetvia.    krajiny, a veľmi  výrazné  krajiny  v Európskej

únii, ktoré majú bohaté  trhové hospodárstvo, ale energetiku

a plynárenstvo  majú v rukách štátu.  To znamená, že  sa ani

neodchyľujeme od poznania vyspelých  ekonomík. Myslím si, že

z tohto hľadiska aj  tento návrh má svoje jadro,  aby sme sa

v určitej eufórii,  ktorá mnohých z nás,  myslím si, niekedy

chytá, nedopustili  kroku, ktorý môže  veľmi výrazne narušiť

verejné záujmy našej spoločnosti.

 

     Očakávam, že by bolo  dobré, aby predkladatelia vysvet-

lili, prečo tento zákon chcú predložiť ako ústavný zákon.

 

     Chcel by som sa na  príklade vrátiť k jednej skutočnos-

ti, ktorá  bola nakoniec aj  predmetom  dnešného rána. Podľa

toho sme vlastne žiadali  poskytnúť zajtra informáciu od mi-

nistra  hospodárstva, a to je  to, že  zákon  číslo 192/1995

Z. z. o zabezpečení  záujmov štátu  pri privatizácii strate-

gicky dôležitých  štátnych  podnikov a akciových spoločností

- píše sa v dôvodovej  správe - je nedostatočný  na  to, aby

zabránil možnosti privatizácie.

 

     Dovolím si povedať, že, žiaľ, tento zákon sa v reálnos-

ti nedodržiava predovšetkým  zakladateľom, pôvodným zaklada-

teľom štátnych  podnikov, a preto  bola aj moja  požiadavka,

aby túto informáciu  predložil minister hospodárstva. Vychá-

dzam z toho,  že  podľa § 2 ods. 3 tohto  zákona  nemôžu byť

predmetom privatizácie akcie  Slovenských elektrární, a. s.,

ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond.

 

     Po ďalšie, v § 4 ods. 2 sa hovorí o tom, že v akciových

spoločnostiach s trvalou  alebo dočasnou  majetkovou účasťou

fondu sa prevedie  do 30 dní odo dňa  účinnosti tohto zákona

výkon  práv a povinností  akcionára  na ústredný  orgán. Pod

pojmom ústredný orgán sa predpokladá zakladateľ podľa pôvod-

ného zákona o štátnom  podniku, to znamená ministerstvo hos-

podárstva.  A ďalej, v § 5 ods. 2  sa  hovorí, že  opatrenia

zakladateľa podľa odseku 1, ako aj jeho rozhodnutia o nakla-

daní s akciami takto  vzniknutej akciovej spoločnosti si vy-

žadujú predchádzajúci  súhlas vlády. To  znamená, keď prišlo

k predaju a prevodu  akcií, tak sa  pýtam, či to prerokovala

vláda. Ak nie, potom bol prevod  akcií v rozpore s týmto zá-

konom.

 

     Po druhé, minister  hospodárstva,  ktorý je  zakladateľ

a správca týchto akcií, nie Fond národného majetku, si nepl-

nil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona. Ak sa tu

píše, že  súčasný zákon číslo 192/1995 Z. z. je  nedokonalý,

neznamená to, nie že je nedokonalý, ale orgány štátnej sprá-

vy a ústredné orgány štátnej  správy si neplnia svoje úlohy,

ktoré im vyplývajú zo zákona. (Potlesk.)

 

     Chcel by  som navrhnúť pozmeňujúci  návrh k rozhodnutiu

predsedu  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1768,

a to v bode B ods. 2 navrhujem lehotu na prerokovanie vo vý-

boroch  určiť do 13. 12. 1997 a v gestorskom  výbore  do 15.

12. 1997. Teda tak, aby sme potom mohli využiť § 24 ods. 5 a

v urýchlenom konaní  prerokovať tento návrh  zákona, lebo si

myslím, že v tomto  prípade skutočne  ide o ohrozenie hospo-

dárskych záujmov tohto štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi niekoľko  vecných pripomienok k predloženému

návrhu zákona. Aj ja som  si položil otázku, podobne ako môj

predrečník  Peter Magvaši:  Prečo ústavný  zákon? Veď  zákon

o zabezpečení  strategických  záujmov  štátu je v platnosti,

platí napriek tomu, že osobne som niektoré jeho časti kriti-

zoval.

 

     V § 2, ktorý  hovorí o tom, že  sa nemôže  privatizovať

energetika, presne  povedané  Slovenské elektrárne a krajové

rozvodové závody a plynárne, platí. Mám si teda odpovedať na

túto položenú otázku tak, že ústavný zákon sa bude menej po-

rušovať ako  zákon  platný v súčasnosti? Skôr sa  mi to javí

tak. Mohol by som vymenovať niekoľko zákonov, ktoré sa poru-

šujú, najmä tento zákon, ktorý napriek tomu, že v § 3 hovorí

o tom, že je potrebné zabezpečiť záujem štátu pri privatizá-

cii VSŽ Košice,  Slovnaft  Bratislava, Duslo  Šaľa,  Matador

Púchov, SCP Ružomberok a Nafta Gbely, veselo sa privatizova-

li. Takže člena vládnej koalície  vedú k tomu negatívne skú-

senosti z toho, ako sa dodržiava zákon, keď navrhuje ústavný

zákon?

 

     Rád by som mu povedal,  že zákon o konflikte záujmov je

ústavný zákon a tiež  sa porušuje. Teda na  túto tajničku je

odpoveď asi v tom, že je to istá taká nedôvera voči tomu, čo

bude v  budúcnosti. (Hlasy v sále.) A preto  to  zabetónujme

ústavným zákonom, aby bolo 90 potrebných hlasov na jeho zme-

nu.  Dobre, sú  to pravidlá  hry, ktoré  som ochotný prijať.

Viem, čo  bude v budúcnosti, resp. aby som  sa presne vyjad-

ril, viem, čo budeme  presadzovať, ak získame dôveru občana,

ale pripúšťam, že vládna koalícia  môže mať k tomu nedôveru.

A preto  rozmýšľajte  spolu so mnou,  či tento zákon - my ho

nakoniec podporíme, Janko -, ale či  tento zákon  bude plniť

to, čo si od neho navrhovateľ sľubuje.

 

     Preto by som rád pripomenul  to, o čom sme hovorili pri

zákone,  ktorý  hovorí o zabezpečení  strategických  záujmov

štátu pri privatizácii niektorých dôležitých podnikov, a to,

že po prvýkrát v legislatíve Slovenskej republiky sa v tomto

zákone použilo slovo  privatizácia. Hovoríte o privatizácii,

ale odvolávate sa na zákon,  ktorý v celom svojom  texte ne-

používa slovo privatizácia. Hovorí o prevode majetku. A pre-

to sa veľmi ľahko môže stať, ak by sme si zobrali ponaučenie

z toho, keď Ústavný súd rozhodol  o tom, že privatizovať ne-

môže Fond  národného majetku, ale  vláda, tak sa  na základe

§ 28 predávajú  akcie, ktoré sú majetkom fondu, a oblúkom sa

obišiel nález Ústavného súdu.

 

     Preto by  som zákonodarcom vrelo odporúčal,  aby si zo-

brali  špičkových  právnikov a vo  výboroch v druhom  čítaní

upravili tento text zákona tak, aby nehovoril o privatizácii

a o správe  majetku  podnikov, ktorý  majú zverený,  ale aby

presne vystihol ich úmysel. Lebo v dôvodovej správe sa hovo-

rí o tom, že súčasný zákon nedostatočne chráni záujmy štátu,

a tento je lepší. Zatiaľ som  však nenašiel jediné slovo, že

by bol  lepší. A preto  prosím, aby ste  vo výboroch urobili

kroky, aby bol  lepší. A to nehovorím o tom,  že je tam mož-

nosť navŕšenia kapitálu, možnosť čiastočnej privatizácie.

 

     Dovoľte mi,  aby som sa dotkol  ešte jednej veci, ktorá

prichádza do úvahy a ktorú je potrebné riešiť, a to je otáz-

ka  prenájmu. Prečo  nové predstavenstvo  Incheby, alebo  to

kvázi  predstavenstvo,  tak  bojovalo,  aby získalo pečiatku

a aby aspoň  na niekoľko dní, možno  na niekoľko hodín mohlo

rozhodovať o Inchebe? No preto, že  by bolo  nejakou zmluvou

o prenájme na 99 rokov za korunu  presunulo  celý majetok na

IMBU a potom si už môže Incheba robiť, čo chce.

 

     A tento zákon vôbec nebráni  tomu, aby boli použité po-

dobné praktiky,  aby sa jednoducho majetok  prenajal na dlhý

čas za nízke  peniaze a zákon bude platný.  Aj ústavný zákon

bude platný, ale účel vôbec nebude sledovať. Druhá vec, kto-

rú klub Demokratickej únie žiada, je urobiť také kroky, kto-

ré by riešili aj prenájom časti alebo celých podnikov.

 

     No a ešte mi dovoľte  podporiť tú časť vystúpenia Petra

Magvašiho, ktorá poukázala na to,  že dnešný prevod akcií je

len kvapkou, nemá hodnotu  ani poldruha celého percenta, ale

keď  kvapka kvapká,  tak  nakvapká  celý stalagmit.  Ak toto

ostane bez odozvy, ak takéto  bezprecedentné porušenie všet-

kých  zákonov,  ktoré  hovoria o zabezpečení  záujmov  štátu

v oblasti energetiky, bude porušené, spustí to lavínu, ktorá

vyprázdni a vytuneluje - to  je taký špeciálny termín, ktorý

veľmi presne vystihuje to, čo sa deje v podnikoch -, vytune-

luje podniky, a ten, kto príde k exekutívnej moci po voľbách

- o tom nerozhodneme  my, o tom  rozhodne  občan -, tak  ten

nájde prázdne škrupinky.

 

     Janko, pán podpredseda, pán predkladateľ, ak máte snahu

zabrániť tomu, aby skutočne z lukratívnych štátnych podnikov

ostali prázdne  škrupiny, prosím, aby potom  pri diskusii vo

výboroch v druhom  čítaní boli  zohľadnené naše pripomienky.

Ak zákon bude  spĺňať veci, o ktorých som  hovoril, sme pri-

pravení ho podporiť. Podporíme ho do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja.

 

     Len vám chcem povedať, že  nie je obava o budúce voľby.

Minulý  týždeň, viete,  že boli  komunálne voľby primátorov,

starostov  a poslancov a 58 % starostov  a  primátorov  bolo

z HZDS a 48,8 % poslancov  do týchto zastupiteľstiev z HZDS.

A ostatné strany boli ešte zastúpené po 5 % a 10 % ZRS, roľ-

níci, nezávislí. Nemyslím si, že preto bol koncipovaný tento

zákon, ale preto, aby sa zachoval majetok.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Nie preto bol tak komentovaný tento zákon.

 

     Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.

 

     Písomne nebol nikto z poslancov prihlásený do rozpravy.

Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Pán poslanec

Palacka. (Hlasy v sále.) Ale potom, keď som povedal, že kon-

štatujem, že sa nikto do rozpravy neprihlásil.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán  predseda, prihlásil som  sa, len zariadenie

má istú odozvu, takže sa to objavilo o pár sekúnd neskôr.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem podať jeden procedurálny návrh k uzneseniu o tom-

to bode. Súhlasím s tým, že  tento zákon sa prerokuje v dru-

hom čítaní.  Chcem však požiadať, aby  ho prerokovali aj iné

výbory, a myslím si, že  najmä výbor pre životné prostredie,

pretože energetika a plynárenstvo  bezprostredne so životným

prostredím súvisí.  Čiže dávam návrh do  uznesenia, že okrem

tých výborov, ktoré sú navrhnuté,  ho prerokuje v druhom čí-

taní výbor pre životné prostredie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení  páni poslanci,  končím možnosť  prihlásiť sa do

rozpravy.

 

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k roz-

prave.

 

     Nech sa páči, pán predkladateľ.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budem  reagovať  len v krátkosti.  Pán poslanec Magvaši

položil otázku, ale hneď na ňu prakticky aj odpovedal, takže

nemám o čom hovoriť.

 

     Myslím si, tak ako  bolo povedané, že  vyspelé  krajiny

v trhovej ekonomike  majú v štátnych  rukách, alebo štát 

v rukách  energetiku a plynárenstvo. Teraz  som  sa stretol,

vážené pani poslankyne, páni poslanci, s poslancami z Veľkej

Británie,  ktorí jednoznačne  povedali, že  majú teraz veľký

problém, pretože v energetike, v stočnom, ale aj v plynáren-

skom priemysle je veľký nárast cien a mzdy nemajú úmerné to-

mu, aby  mohli platiť také  vysoké ceny. Rozmýšľajú  doslova

o zoštátnení týchto odvetví. Takže nie je o čom hovoriť.

 

     To, čo povedal pán poslanec  Černák - áno, v druhom čí-

taní možno  pripomienkovať, na to ide  zákon do výborov, aby

ste ho pripomienkovali. A myslím si, že má na to právo každý

poslanec.  Čím bude  zákon lepší  alebo podložený  viacerými

pripomienkami, tým  bude v praxi, povedal  by som, odolnejší

voči tomu, aby nebol zneužitý.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené dámy a páni,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     život je  asi na to, aby  sme sa až do  smrti čudovali.

Čudovali sa  aj tým, ktorí  buď majú krátku  pamäť, alebo ju

nechcú mať.

 

     Slovenské elektrárne ako  akciová spoločnosť vznikli 1.

11. 1994. Ak  si dobre spomínam, tak na  návrhu je podpísaný

pán kolega  Magvaši ako minister. Fond  národného majetku sa

preberal novou  mocou, myslím si, 4. 11. Medzitým v tom roz-

hodnutí bolo aj napísané, že 3 % hodnoty majetku Slovenských

elektrární prechádzajú na Reštitučný investičný fond. V § 24

zákona  číslo 248/1992 Zb. o investičných  spoločnostiach  a

fondoch je jasne napísané,  že hodnota verejne obchodovateľ-

ných cenných  papierov  podľa § 7 ods. 1 rovnakého  emitenta

nesmie tvoriť viac ako 10 % v podielovom fonde alebo majetku

investičného  fondu, čo  je aj  Reštitučný investičný  fond.

V tomto  prípade  to bolo porušené vtedajšou vládou a podiel

bol vyšší o 3 %.

 

     Fond národného majetku Slovenskej republiky uvádzal te-

raz  do súladu  neporiadok alebo  nezákonnosť držania týchto

akcií a musím povedať, že  aj informátor, aj agent boli bab-

ráci, pretože  Fond národného majetku  nepredával akcie, ale

kúpil z RIF-u. (Ruch v sále.) Opakujem, kúpil. Pokiaľ chcete

vedieť, či je  to pravda, tak si pozrite  výpis zo Strediska

cenných papierov  zo 7. 11., keď  si informátor nevšimol, že

je to  poznačené na účte fondu  znamienkom plus. Počas obeda

som si dal námahu a vybral som  si nový výpis z 12. 11., kde

je to  už aj  rozpísané a pripísané Fondu národného majetku.

Čiže  nič sa  nepredalo,  ale  Fond národného  majetku kúpil

z RIF-u tak, aby  bol  daný  objem  majetku z elektrární  na

RIF-e do súladu so zákonom, ktorý táto ctená poslanecká sne-

movňa i s vašimi  hlasmi prijala. (Potlesk.) Je  mi to ľúto,

ale som rád, že je to tak.

 

     Teraz mi dovoľte zareagovať na niektoré vystúpenia a na

určitú citlivosť. Prečo tento zákon ako ústavný? Zrejme naši

kolegovia z koalície postihli zložitosť situácie. Myslím si,

že obidvaja  predrečníci - aj  pán  poslanec  Černák, aj pán

poslanec Magvaši - správne  vycítili, o čo ide v tomto záko-

ne. V tomto zákone ide o to, aby sa tieto odvetvia už nemoh-

li stať  predmetom špekulácie vládnej moci,  ako sa to stalo

v máji 1994, keď vo vašej  vláde  bol návrh  na privatizáciu

24-percentného  podielu Slovenského  plynárenského priemyslu

a 16 % elektrární. (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

     Pokiaľ ste zvedaví, môžete ku mne prísť a vytiahnem vám

kompletný materiál aj s podpismi z môjho  trezoru. Áno, toto

by sa nemalo opakovať. Reagujem  na to, čo povedali predreč-

níci, pán poslanec. Zobral som  to na vedomie, a keby neboli

hovorili tak, ako hovorili, moja reakcia by nebola.

 

     Samozrejme,  že vo  svete sú  na to  rôzne názory a som

rád, že bezbrehá snaha o liberalizáciu a privatizáciu dostá-

va iné  dimenzie aj v Európskej únii, pretože vás môžem obo-

známiť s tým,  že Európska únia dala na  rozhodcovský súd do

Luxemburgu Gas de France, francúzsku štátnu plynárenskú spo-

ločnosť, s tým, že monopol  poškodzuje ciele a záujmy Európ-

skej únie. Čuduj sa, svete, Gas de France  vyhral tento roz-

hodcovský  súd a rozhodnutie  je,  že  monopol  nie  je vždy

v rozpore s cieľmi Európskej únie a francúzska strana to do-

kumentovala práve cenou plynu, ktorá je u nich, v monopolnej

organizácii, nižšia  ako v privátnych firmách.  Je dobre, že

sa to takto vyvíja a názory sa takto navzájom triedia.

 

     Neviem, prečo bol toľkokrát  skloňovaný môj nástupca vo

funkcii ministra, minister  hospodárstva. Nikdy nič s preda-

jom akcií nemal, dokonca to zo zákona nemá v kompetencii. On

mal uložený výkon  vlastníckych práv. Ale za to, čo sa dialo

vo fonde, si musí zodpovedať  fond, a nie minister hospodár-

stva.

 

     Poznámka o informátorovi, samozrejme,  platí aj na pána

poslanca Černáka, lebo  varí z vody, a nesype  tam ani kore-

nie, ani soľ, ale veľmi  často  zlý úmysel, ako to bolo dnes

dokumentované a ako vám to dokazujem.

 

     Predpokladám, že generálny riaditeľ Slovenských plynár-

ní oficiálne - keby som bol na jeho mieste - zažaluje redak-

cie tých novín, ktoré túto informáciu  pustili (Hlasy z plé-

na.), pardon,  Slovenských  elektrární, lebo v týchto  dňoch

elektrárne predávajú svoje bondy na európskych trhoch. A ta-

káto informácia, ktorá už dvakrát obletela svet, určite zna-

mená zníženie  predajnosti a ďalšiu  ekonomickú stratu tohto

štátu. (Ruch v pléne.) Samozrejme,  predpokladám, že toho sú

si vedomí, pokiaľ sú tí ľudia svojbytní, ktorí takéto infor-

mácie píšu do novín. Na týchto prípadoch alebo na tomto kon-

krétnom prípade vidíme, ako sa  reči hovoria a chlieb sa je,

ako  sa  rozchádzajú  slová a činy. Je smutné, keď  hovoríme

o stratégii,  začneme  krásnymi  slovami a sledujeme celkom,

celkom iný cieľ.

 

     Som rád, že je to tentoraz  tak, ako som  vám to zdoku-

mentoval, a že je súlad  so zákonom a Fond národného majetku

má 820 000 akcií  pripísaných na  svojom konte. Súčasný stav

majetkového  účtu  je  takýto:  základné  imanie Slovenských

elektrární 41 804 300 tis. Sk, to  je 100 %. Rozdelenie  ak-

cií: reštitučný fond  po tejto úprave 0,93 %, 388 678 akcií,

účasť Fondu národného majetku 40 15 623 tis.,  to je 95,72 %

a Slovenský  plynárenský  priemysel 1 400 mil., čo je 3,33 %

so zvláštnou  zmluvou o nemožnosti  manipulovať s týmito ak-

ciami. Takáto je definitívna  pravda a je po celodennej kau-

ze.

 

     V tejto chvíli len toľko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, teraz budeme

hlasovať v prvom  hlasovaní podľa § 73 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku.

 

     Prosím,  pán spoločný  spravodajca, aby  ste ostali pri

pulte a uviedli hlasovanie.

 

     Budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3. Pán spoločný spravo-

dajca prečíta odporučenie výboru na toto hlasovanie.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom  na to,  že aj  vláda Slovenskej  republiky sa

stotožnila s týmto návrhom a prerokovala ho  na svojom roko-

vaní  dňa 28. októbra, odporúčam a navrhujem  Národnej  rade

Slovenskej republiky  takýto postup: prideliť  návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie ús-

tavného  zákona o zabezpečení  strategických  záujmov  štátu

v odvetviach plynárenstva  a energetiky na  prerokovanie Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  to je druhé  hlasovanie. Prvé hlasovanie

je podľa § 73 ods. 3 s tým, že výbor navrhuje prerokovať ná-

vrh zákona v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby

bol tento zákon prerokovaný v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme zaradili tento bod programu do dru-

hého čítania.

 

     Pán  poslanec, môžeme  pristúpiť k druhému  hlasovaniu,

kde budeme hlasovať na základe § 74.

 

     (Hlasy o tom, že spravodajca už návrh prečítal.)

 

     Prosím, hlasujeme o pridelení  do výborov. (Ruch a hla-

sy v rokovacej miestnosti.) Teraz hlasujeme o návrhu výboru.

Potom budeme  hlasovať ďalej. Hlasujte tak,  ako povedal pán

poslanec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Návrh zákona sme pridelili výborom, ktoré boli navrhnu-

té.

 

     Teraz budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslan-

ca Palacku. Pán poslanec Palacka žiada, aby bol zákon prero-

kovaný aj vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  bola tam ešte

navrhnutá lehota. (Hlas poslanca  Duckého: Na skrátenie.) To

nie je na skrátenie, je  to len navrhnutá lehota, aby výbory

návrh prerokovali  do 13. decembra a gestorský  výbor do 15.

decembra. Myslím si, že tak znel návrh.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Ďakujem, pán spravodajca, aj vám, pán predkladateľ.

 

     Prosím, aby ste zapli  mikrofón pánu podpredsedovi Ľup-

tákovi, ktorý žiada o slovo.

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pokoj, páni poslanci.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na základe toho, že pán poslanec Ducký podal informáciu

o akciách, ktoré boli predávané,  myslím si, že pán minister

Česnek nemusí  zajtra prísť. Na návrh  nášho klubu navrhujem

stiahnuť tento návrh.

 

     (Neutíchajúce hlasy a ruch v rokovacej sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto predseda klubu HZDS  pán Cabaj, rovnako aj SNS.

Prosím, budeme  hlasovať o návrhu, ktorý  predložili tri po-

slanecké kluby.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Kto je za  to, aby

sme návrh,  ktorý bol doobeda  prednesený v poslaneckej sne-

movni, stiahli?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Stiahli sme  tento bod zo  zajtrajšieho programu, ktorý

mal byť o 11.00 hodine, lebo  informáciu, ktorú  poslal Fond

národného majetku, prečítal pán poslanec Ducký.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Fogaš chce  niečo povedať. Má procedurálny

návrh.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Problém je v tom, že toto rozhodnutie je chybné, preto-

že zodpovedný  voči Národnej rade je  minister, nie poslanec

Národnej rady.  Čiže minister je ten,  kto tu mal zodpovedať

na otázky, ktoré sú kladené. A keby  sme si to trošku uváži-

li, tak  by sme dali zadosť  aj  formálnoprávnej pozícii mi-

nistra voči  parlamentu. To, čo urobil  pán poslanec Ľupták,

ešte neznamená, že sme urobili krok, ktorý je rozumný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš, ďakujem.  Ale keď tento návrh pred-

nášal pán podpredseda Ľupták  ako predkladateľ, pán poslanec

Magvaši s tým súhlasil.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Čakal som, že budeme o tom  hlasovať. Vidím, že ani pán

poslanec Magvaši s tým nesúhlasí.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Magvaši hovorí, že nedával súhlas.

 

     Dobre, pôjdeme ďalej.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a

tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 803. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh zdôvodní

minister financií a podpredseda vlády pán Sergej Kozlík.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani

z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

vychádza z potreby  čiastočného  riešenia  súčasného  vývoja

príjmovej časti štátneho  rozpočtu a súbežne i z potreby pl-

nenia  Národného programu  prispôsobovania právneho poriadku

Slovenskej republiky k právu Európskeho  spoločenstva Európ-

skej únie v oblasti vnútorného  trhu, kde nepriame dane pat-

ria medzi priority.

 

 

     Navrhovanou  novelou sa  zvýšením sadzieb  dane očakáva

zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu o  cca 1 mld. korún, s čím

sa v štátnom rozpočte počíta na rok 1998 len za predpokladu,

že novela nadobudne účinnosť 1. januárom 1998.

 

     Vzhľadom na  uvedenú  skutočnosť je žiaduce  podľa § 89

ods. 1 zákona  Národnej  rady   Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla

na skrátenom  legislatívnom  konaní o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku  a  tabakových

výrobkov v znení neskorších predpisov. Týmto je možné zabez-

pečiť  predpoklady na  nadobudnutie účinnosti  predkladaného

návrhu  zákona  od 1. januára 1998, a tým  posilniť príjmovú

časť štátneho rozpočtu v roku 1998.

 

     Vážené dámy, páni, prosím o podporu skráteného konania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda.

 

     Ako spravodajca za výbor bol určený pán poslanec Rudolf

Filkus.

 

     Prosím, pán  poslanec, aby ste nás  informovali o návr-

hoch, ktoré boli prerokované vo výbore.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     mojou najväčšou úlohou bude  teraz upriamiť vašu pozor-

nosť... (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, pani poslankyne a páni poslanci.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Samozrejme, ide o tabak a tabakové  výrobky. Vyzerá  to

tak, že  tu nikto nefajčí.  Myslím si, že  úloha spravodajcu

najmä v súvislosti  so skráteným  legislatívnym  konaním  je

v tom, aby  presvedčil, že skrátené  legislatívne konanie je

skutočne potrebné. I keď ide o formálnu  vec, treba to vecne

zdôvodniť, pretože ako spravodajca chcem mať tiež čisté sve-

domie. Samozrejme,  to, čo treba z hľadiska  prokolu,  potom

"odverklíkujem".

 

     Teraz by som bol rád, keby som vás presvedčil, že skrá-

tené legislatívne konanie je  potrebné, najmä po diskusiách,

ktoré tu boli, že v  § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky to nie je, x-krát sme počuli, že to ne-

zodpovedá dvom možnostiam, ktoré sú tam uvedené. Samozrejme,

v tej jednej, či je  to národohospodársky  nebezpečené alebo

nevyhnutné, v tejto súvislosti možno použiť argument, že ke-

by sme neurobili tento krok,  tak by príjmy do štátneho roz-

počtu boli o 1 miliardu nižšie, a to by  bola škoda za pred-

pokladu rovnakej spotreby  tabaku a tabakových výrobkov. Ve-

del by som to dať do tejto kategórie a viem to dať aj do ka-

tegórie nevyhnutnosti,  že je to  potrebné, pretože skutočne

ide o novú koncepciu, ide o priblíženie sa podmienkam Európ-

skej únie. A nakoniec, príjmová časť štátneho rozpočtu urči-

te  bude potrebovať  miliardu  korún  za predpokladu,  že sa

spotreba  nezmení. Pritom  však nevylučujem,  že spotreba sa

môže zmeniť. Môžu prísť  všelijaké iné faktory, ktoré spôso-

bia a ovplyvnia túto spotrebu.  V tejto súvislosti mám čisté

svedomie z hľadiska  skráteného  legislatívneho  konania. To

som chcel zdôrazniť.

 

     A teraz by  som prečítal to, čo je  potrebné z hľadiska

protokolu bez toho, aby som zdržoval.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1829 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne  konanie o vládnom  návrhu  zákona, ktorým

sa mení  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a tabakových  vý-

robkov v znení neskorších  predpisov (tlač 803), na preroko-

vanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu.

 

     Po prvé. Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené

legislatívne konanie prerokoval a v prijatom  uznesení číslo

518 zo  dňa 6. novembra 1997 konštatuje,  že  súčasný  vývoj

v príjmovej časti  štátneho  rozpočtu, ako i potreba plnenia

Národného programu prispôsobovania právnenu poriadku Sloven-

skej republiky právu krajín  Európskej únie v oblasti zdaňo-

vania tabakových výrobkov spotrebnou daňou si vyžaduje úplné

prepracovanie koncepcie  zdaňovania  tabaku a tabakových vý-

robkov spotrebnou daňou.

 

     Zámerom predkladaného návrhu  zákona je zvýšenie výnosu

spotrebnej  dane z tabaku a tabakových  výrobkov  čiastočnou

úpravou  sadzieb  dane  z  cigariet v smere  ich priblíženia

k minimálnym  sadzbám dane  stanovenej smernicou  rady číslo

92/1979 EEC.

 

 

     Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokovať vládny návrh  zákona v skrátenom legislatívnom

konaní.

 

     Po druhé, prideliť  udelený  návrh zákona na prerokova-

nie do 12. novembra 1997 príslušným výborom, do 14. novembra

gestorskému  výboru. 12. november pre  príslušné výbory, 14.

november pre gestorský výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým,  že do rozpravy som dostal písomnú

prihlášku od pána poslanca Palacku.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     zase prečítam  rokovací poriadok, lebo zase  je to taký

istý návrh. Skrátené legislatívne  konanie sa môže konať po-

dľa § 89 za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohroze-

niu  základných  ľudských  práv a slobôd  alebo  bezpečnosti

alebo ak  hrozia štátu  značné hospodárske  škody, môžeme sa

uzniesť  na skrátenom  legislatívnom konaní.  Chcem to znovu

pripomenúť, pretože opäť je to návrh, ktorý  podľa môjho ná-

zoru nespĺňa tieto podmienky.

 

     Ak pán  spravodajca tvrdí, že  má čisté svedomie,  lebo

hrozia  značné hospodárske  škody, opäť  si dovolím vysloviť

nesúhlas. Nie  je mimoriadna okolnosť  to, že sa  pripravuje

novela zákona o spotrebnej  dani. Predsa ministerstvo finan-

cií to  vie dávno. Nedozvedelo sa  to včera, ani predvčerom.

A takisto je  to celkom inak s tými  značnými  hospodárskymi

škodami. Ak sa zákon neprijme  dnes, tak sa prijme v normál-

nom  legislatívnom  konaní  povedzme o mesiac, ale  to vôbec

neznamená, že spotrebná daň z tabaku sa nebude vyberať. Bude

sa vyberať  tým, že sa dodržia  zákonné lehoty. Naozaj neob-

stojí tvrdenie,  že hrozia značné  hospodárske škody. Je  to

len dôkaz šlendriánstva, ktoré zneužíva parlamentnú väčšinu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  keďže  nemám žiadnu

prihlášku do rozpravy, končím rozpravu k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či  sa chce vyjadriť k zá-

konu.

 

     Nech sa páči, pán predkladateľ.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

     vážený pán poslanec Palacka,

 

     takisto ako som uviedol  pri ostatných malých novelách,

chcem povedať, že štátny  rozpočet je mimoriadne vážnym hos-

podárskym aktom. A pokiaľ  nemá jasné rámcované príjmy, môže

byť nevyvážený a ako taký by mohol znamenať aj značné škody.

Teda  pokladám  túto  malú  novelu  zákona  za potrebnú pred

schvaľovaním štátneho rozpočtu.

 

     Prosím,  aby  Národná  rada  prijala  alebo akceptovala

skrátené konanie k tejto novele.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec Filkus sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem sa  vyjadriť, samozrejme, k jedinému  vystúpeniu,

ktoré bolo.

 

     Myslím si  toto. Samozrejme, ak  sa miliarda, ktorá  sa

predpokladá do príjmu štátneho  rozpočtu - samozrejme, to je

ex post -, môže byť miliarda, nemusí byť miliarda. Ale práve

preto, aby sa  mohlo o tom vecne podiskutovať,  aby sa mohlo

porozmýšľať, či to  bude  nejaký  príjem do  príjmovej časti

štátneho rozpočtu, alebo nie, no  tak práve  preto to musíme

pustiť do  výborov, a práve  preto to musíme skoro pustiť do

výborov, lebo chceme získať do  rozpočtu na budúci rok ďalší

príjem. (Hlasy z pléna.) To  je taká  politickoembryologická

diskusia. (Potlesk a smiech.) Ani nechcem, hanbím sa, hanbím

sa.

 

     A potom chcem povedať, teraz už za vec, za ktorú sa ne-

hanbím a ktorú zase  myslím úprimne.  Tento parlament je pod

takým tlakom všelijakých uskorených  vecí, ktoré tu prerokú-

vame, ale  aj vláda je pod  takým tlakom, že by  sme mali...

(Hlasy z pléna.) Prosím? Aká vláda? Myslím si, že je  to mi-

moriadny tlak z pohľadu legislatívy aj vo vláde, aj v parla-

mente a tu  by sme  mali aj my konať v rámci - nechcem teraz

povedať ústretovosti -, ale riadneho vykonávania svojich po-

vinností. A keď napríklad vieme, čo nám to urobí v rozpočte,

tak by sme to mali podporiť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť

k hlasovaniu o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada na ná-

vrh vlády vyslovuje súhlas  so skráteným legislatívnym kona-

ním o tomto vládnom návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prosím, aby sme nerobili  obštrukciu, aj tak raz budeme

musieť o tom hlasovať. Ide len o prvé čítanie.

 

     (Neutíchajúci ruch a šum v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo  312/1993 Z. z. o spotrebnej

dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Vládny  návrh máte  pred  sebou  ako tlač 804. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady Slovenskej republiky pod číslom 1830.

 

     Opäť prosím pána podpredsedu vlády Sergeja Kozlíka, aby

nám z poverenia vlády uviedol tento návrh.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     predložený návrh zákona  novelizuje zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani

z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

ktorý  patrí  spolu s ostatnými  spotrebnými  daňami a daňou

z pridanej hodnoty medzi prioritné oblasti aproximácie práva

podľa  článku 70 Európskej  dohody o pridružení, ako i podľa

odporúčaní prípravy asociovaných krajín strednej a východnej

Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej  únie, ob-

siahnutý v Bielej knihe, kapitola 22 - Nepriame zdaňovanie.

 

     Zámerom predkladaného  návrhu zákona je  najmä zvýšenie

výnosu spotrebnej  dane z tabaku a tabakových výrobkov čias-

točnou úpravou sadzieb dane pri  cigaretách v smere ich pri-

blíženia sa k minimálnym  sadzbám dane stanoveným  smernicou

rady číslo 92/1979.

 

     Zámerom  predkladataľa  bolo  ich  priblíženie  k zrov-

noprávneniu  daňového zaťaženia  cigariet  s dĺžkou do 70 mm

s daňovým zaťažením cigariet s dĺžkou  nad 70 mm, to znamená

z 0,30 na 0,45 Sk za kus a z 0,60 na 0,73 Sk za  kus.  Vláda

Slovenskej republiky  pri prerokúvaní tohto  návrh schválila

zvýšenie  sadzieb  dane  pri  cigaretách  s  dĺžkou do 70 mm

vrátane z 0,30 na 0,50 Sk za  kus a pri  cigaretách s dĺžkou

nad 70 mm z 0,60 na 0,80 Sk za kus, ktoré navrhuje schváliť.

 

     Súčasne  je  potrebné  dať  do  pozornosti v súvislosti

s procesom aproximácie,  že v predkladanej  novele zákona sa

zatiaľ nenavrhuje  zavedenie tzv. kombinovanej  sadzby dane,

ktorá pozostáva zo špecifickej  dane stanovenej pevnou sumou

dane na jednotku  množstva a dane  ad valorem, t. j. percen-

tom z ceny. Celkové daňové zaťaženie spotrebnou daňou má po-

dľa smernice Európskej únie predstavovať minimálne 57 % rea-

lizačnej  ceny.  Zavedenie  kombinovanej  sadzby si vyžaduje

rozsiahlejšiu zmenu spôsobu zdaňovania so súbežným zavedením

odporúčaných  spotrebiteľských cien  cigariet, na  čo je po-

trebné dlhšie časové obdobie na prispôsobenie sa podnikateľ-

skej spotrebiteľskej verejnosti.

 

     Z navrhovanej novely zákona  sa očakáva zvýšenie príjmu

do štátneho rozpočtu okolo 1 mld. Sk ročne.

 

     Predloženú novelu zákona  odporúčame schváliť a navrhu-

jeme prerokovať ju v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vystúpi pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dovoľte mi, aby som vystúpil pri tomto rokovaní o prvom

čítaní. Samozrejme, vychádzam z toho,  že druhé a tretie čí-

tanie je stále na to, aby sa mnohé veci korigovali. Takisto,

keby sme si to boli  uvedomili aj pri predchádzajúcich záko-

noch, tak sme si mohli  ušetriť veľa času a ja to chcem uro-

biť v tejto súvislosti.

 

     Predmetný návrh  zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej

dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších pred-

pisov, bol doručený poslancom  Národnej rady v rámci skráte-

ného legislatívneho konania.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej  rady o rokovacom  poriadku  Národnej rady Slovenskej

republiky, a podľa legislatívnych pravidiel ho navrhol zara-

diť na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky v rámci skráteného legislatívneho konania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálnej stránky  všetky  náležitosti návrhu zákona

uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky o ro-

kovacom  poriadku  Národnej  rady, ako i náležitosti  určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky 312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a taba-

kových výrobkov v znení neskorších  predpisov, rieši závažnú

spoločenskú problematiku,  ktorú je potrebné  upraviť spôso-

bom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Nechcem opakovať tri rozhodujúce  východiská, o ktorých

hovoril pán  podpredseda vlády a minister  fianncií, ale  si

myslím, že  je to práve  to vecné vysvetlenie  nevyhnutnosti

úpravy a novelizácie tohto zákona.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím  dôjde k dopracovaniu tohto návrhu záko-

na.

 

     S ohľadom  na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodaj-

cu výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej  rady Slovenskej

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave návrh záko-

na, ktorým sa mení  zákon Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových

výrobkov v znení neskorších  predpisov, odporučí  prerokovať

v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady Slovenskej  republiky číslo 1830 zo dňa 27. októbra

1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu ešte  týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo. Za gestorský výbor  navrhujem v súlade s citovaným ná-

vrhom predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh záko-

na pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. 11. 1997 a ges-

torský výbor v lehote do 18. 11. 1997.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu. Dostal som jednu  písomnú  prihlášku za

klub KDH od pána poslanca Šimka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Bude to k tomuto  zákonu,  aj keď to  zo začiatku možno

tak nebude vyzerať. Preto vás  prosím, aby ste ma neprerušo-

vali.

 

     Dámy a páni,

 

     Ústavný  súd  Slovenskej  republiky  svojím rozhodnutím

z 23. júla 1997 s konečnou  platnosťou  vyslovil, že Národná

rada  Slovenskej republiky  prijatím uznesenia  číslo 482 zo

4. decembra 1996 porušila Ústavu Slovenskej republiky. Záro-

veň  stanovil Národnej  rade povinnosť  tento stav napraviť.

Vládna väčšina  to svojím  hlasovaním 30. septembra 1997 od-

mietla urobiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, rokovací poriadok hovorí, že máte hovoriť

k veci.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Poslanci  za  všetky  opozičné  kluby  sa  preto z úcty

k základným pravidlám fungovania štátu a na znak...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tento bod programu je o niečom inom.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     ...protestu voči  správaniu sa vládnej väčšiny rozhodli

pre čiastočný bojkot parlamentu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  viete, že vás mám  upozorniť a potom vám

vziať slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     V tomto  prípade  pri rokovaní o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku  a  tabakových

výrobkov  v znení  neskorších  predpisov (tlač 804),  sme sa

rozhodli tento čiastočný bojkot uplatniť. Budeme sa podieľať

na práci Národnej rady pri  rokovaní o tomto návrhu, ale ne-

budeme o ňom hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, pýtam sa,  kto sa chce

prihlásiť do rozpravy, pretože nemám písomné prihlášky.

 

     Konštatujem, že nikto. Preto uzatváram rozpravu.

 

     Pýtam sa  pána podpredsedu vlády,  či sa chce  vyjadriť

k rozprave. Nechce sa vyjadriť.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť.

 

     Áno, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel by som poďakovať pánu  Šimkovi, že som si nemusel

robiť žiadne poznámky, ani závery. O to táto funkcia spravo-

dajcu bola významnejšia.

 

     (Smiech predsedu Národnej rady a potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať, vážení páni poslanci, pani poslankyne.

Prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

 

     Pristúpime k hlasovaniu najskôr podľa § 73 ods. 3 záko-

na o rokovacom poriadku. Prosím,  aby ste uviedli návrh, pán

poslanec.

 

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Národná rada Slovenskej republiky  sa uzniesla v zmysle

§ 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky na tom, že  po rozprave odporučí návrh zá-

kona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabako-

vých  výrobkov  v  znení  neskorších  predpisov,  prerokovať

v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať podľa § 73 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku s tým, aby návrh zákona bol pri-

delený do druhého čítania.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Je nás málo, páni poslanci, pani poslankyne.

 

     Páni poslanci, aj tak  budeme o tomto zákone rozhodovať

či teraz, zajtra, alebo o týždeň, alebo o mesiac. Myslím si,

že je zbytočný takýto postoj, keď to ide do druhého čítania.

Skutočne to považujem teraz za  neseriózne. To sa týka všet-

kých.

 

     Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme ešte raz.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme, ak  nechcete byť na

Štedrý deň v parlamente.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Je nás stále málo.

 

 

     Asi  budeme posielať  vianočné darčeky  všetci, ako sme

tu, poštou. (Hlas z pléna.) Prosím?

 

     Najtrápnejšie na tom  je, že sa to netýka  len nás, ale

sa to týka všetkých občanov Slovenskej republiky.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Môžem ako spravodajca niečo povedať, pán predseda?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je 5-minútová prestávka. Môžete  hovoriť, pán poslanec.

(Smiech v sále.)

 

     (Vystúpenia poslancov počas prestávky.)

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Toto nepovažujem za výraz politickej sily, ani politic-

kého rozumu. A to, čo  som v súvislosti s politickým rozmýš-

ľaním  embrya povedal  predtým, korigujem  to. Je  to trošku

viac. Lebo  toto je, prosím vás  pekne, skutočne novelizácia

zákona, ktorá zasahuje bezprostredne  do spotreby  všetkých,

no nie všetkých, ale občanov, nielen tých fajčiarov, ale ro-

dín. A je to zákon,  ktorý  si treba  všimnúť. Samozrejme si

myslím, že v rámci druhého a tretieho  čítania budeme zľava,

sprava, spredu  dostávať  signály, čo s ním robiť a čo s ním

nerobiť. Ale v každom prípade sa to týka spotrebnej oblasti.

A myslím si, že by si to mal všimnúť každý politik bez ohľa-

du na to, kam patrí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dúfam,  že  všetci,  čo  tak  radi  píšu do Rady Európy

a kade-tade, napíšu aj to, ako sa správajú k občanom Sloven-

skej republiky, keď ide o zákony, ktoré  sa týkajú nás všet-

kých.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Je prestávka, môžeme si klebetiť. Najlepšie, ak sa roz-

čuľujú tí,  ktorí tak radi  hovoria z ich  pohľadu o pekných

veciach.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti.

 

     Ešte  raz prosím,  páni poslanci,  pani poslankyne, aby

sme sa vrátili, budeme hlasovať.

 

     Ak budete utekať, môžete si zlomiť nohu. Radšej seďte.

 

     Pán  poslanec  Fogaš,  ak  nechcete  hlasovať, nechajte

aspoň poslankyne, ktoré chcú hlasovať.

 

     Tak ešte raz, páni poslanci, pani poslankyne, ktorí ste

mimo rokovacej miestnosti, prosím, aby ste sa vrátili, bude-

me pokračovať v 35. schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Vlastne teraz sa len

prezentujme.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Chýbajú traja poslanci. Do 18.00 hodiny máme ešte 5 mi-

nút.

 

     Pred voľbami budete mať  možnosť ukazovať hárky, kto sa

ako zúčastňoval na hlasovaní.

 

     Je tu návrh, aby som dal do 19.00 hodiny prestávku a po

19.00 hodine  budeme pokračovať. Návrh dal  pán poslanec Fo-

gaš.

 

     Ľubo, však si dal návrh,  že bude prestávka  do siedmej

a potom pokračujeme? (Reakcia poslanca Fogaša.) Dobre.

 

     Budeme hlasovať  posledný raz. Prosím, prezentujme sa a

hlasujme.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre, počkám do 18.00 hodiny.

 

     Keby to bolo hlasovanie  v rámci druhého čítania, nepo-

viem, ale ide len o hlasovanie  na zaradenie. Ozaj považujem

za nie dobré takéto rozhodnutie tých, ktorí nechcú hlasovať.

 

     Blíži sa 18.00 hodina - posledné zvonenie.

 

     Prosím, budeme  sa prezentovať a hlasovať. Je 18.00 ho-

dina, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,

 

     konštatujem, že nie sme  schopní sa uznášať. Prerušujem

dnešnú schôdzu  do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme  pokračovať

podľa schváleného programu.

 

     Ďakujem. Prajem  vám, ktorí ste  tu, dobrú  noc a dobré

sny, tým ostatným to horšie.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     14. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme

pokračovať v rokovaní 35. schôdze  Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Z dnešnej schôdze sa  ospravedlnili páni poslanci Paco-

la, Volf, Klein, Borovský, Polák a pán poslanec  Kňažko. Pán

poslanec Polák je tu, bude  ospravedlnený až v poobedňajších

hodinách. Zo služobnej cesty by sa mal v priebehu dňa vrátiť

pán poslanec Hrnko a podpredseda Húska.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     včera sme hovorili aj o tom, že dnes od 9.00 hodiny za-

sadá vláda, prerokúva rozpočet. Na tomto zasadnutí je nevyh-

nutné, aby bol minister financií a podpredseda vlády Kozlík,

o ktorého bodoch programu by sme mali rokovať, preto navrhu-

jem, aby sme pokračovali 23. bodom programu a nasledujúcimi,

ktoré predkladá minister vnútra.

 

     Pýtam sa, páni poslanci, či s tým súhlasíte. (Šum v sá-

le.)

 

     Páni poslanci,  ešte raz sa pýtam,  či súhlasíte s tým,

alebo nie. § 38 ods. 2 umožňuje predsedovi Národnej rady, že

o procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej ra-

dy, sa môže rozhodnúť aj  bez hlasovania. V takom prípade sa

predsedajúci  poslancov  opýta,  či niektorý z nich požaduje

hlasovanie. Ak čo len jeden poslanec požaduje hlasovať o ná-

vrhu, postupuje sa  podľa § 39. Čiže na  tejto strane sa po-

slanci vyjadrili, že nesúhlasia, preto  musím dať o tom hla-

sovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby

teraz predkladal návrhy zákonov  minister vnútra, a to záko-

ny, ktoré sú pod bodom 23 a nasledujúce. Budeme musieť potom

čakať, páni poslanci, kým vláda neskončí rokovanie.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali ešte  raz a hlasovali.

Ešte raz  prosím, páni poslanci, prezentujme  sa a hlasujme.

Prosím, aby sme si neblokovali rokovanie celej 35. schôdze.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     (Šum v sále.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa ešte raz pre-

zentovať. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Páni poslanci,  keďže  uplynulo 30 minút od stanoveného

termínu začatia  schôdze, prerušujem  schôdzu s tým, že zvo-

lávam  poslanecké  grémium o 5 minút v rokovacej  miestnosti

v priestoroch predsedu Národnej  rady. Po poslaneckom grémiu

budeme pokračovať. Prosím poslanecké grémium, aby sa okamži-

te zišlo v priestoroch predsedu Národnej rady.

 

 

 

     (Po zasadnutí poslaneckého grémia.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mali  sme dvakrát  rokovanie poslaneckého  grémia. Boli

návrhy zo strany koaličných  aj opozičných poslaneckých klu-

bov. Chcem len  povedať, že  sme sa  nedohodli. Opozícia ne-

prijala  návrhy  koalície a koalícia  návrhy opozície, takže

sme v tej  situácii, v akej  sme  boli pred  začatím dnešnej

schôdze. Zdôvodňovať to nebudem, určite vám predsedovia klu-

bov oznámili, aký bol priebeh rokovania.

 

     Preto,  páni poslanci,  budeme pokračovať,  tak ako sme

začali, s tým,  že musím zistiť  prezenciu a po zistení pre-

zencie budeme  hlasovať o tej  zmene návrhu, ktoré  dali tri

kluby,  aby sme  najskôr  rokovali o predkladaných novelách,

ktoré predkladá minister vnútra.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

 

     Páni poslanci, konštatujem, že  budeme pokračovať v ro-

kovaní 35. schôdze s tým, že  dávam hneď návrh, o ktorom bu-

deme hlasovať.

 

     Hlasujeme o tom, aby sme  body programu zmenili tak, že

budeme  prerokúvať body  programu, ktoré  predkladá minister

vnútra.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Chýba 1 poslanec.

 

     Pán poslanec Kováč chce niečo povedať? Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v mene poslaneckých klubov KDH, DÚ a Maďarskej koalície

-MKDH dávam  návrh, aby sme z rokovania  vypustili  body 15,

16, 17, 18, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 33, 34 a 36. Ide

v prevažnej väčšine o zákony, kde je navrhované skrátené le-

gislatívne konanie, a tak, ako sme  oznámili  na poslaneckom

grémiu, nevidíme dôvod, prečo by sa o týchto zákonoch nemoh-

lo rokovať v normálnom legislatívnom konaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Páni  poslanci, pani poslankyne,  prosím, budeme

hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.

 

     Prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     Pán poslanec Cabaj nehlasuje?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh, pán poslanec.

 

     Prosím, páni  poslanci, budeme sa  ešte raz prezentovať

a hlasovať o návrhu, ktorý som  predniesol, s tým, že budeme

rokovať  najskôr o zákonoch, ktoré  predkladá  pán  minister

vnútra.

 

     Pán poslanec Mikloško, máte procedurálny návrh? (Nezro-

zumiteľná odpoveď poslanca.)

 

     Ja viem, ale najskôr dám hlasovať o tomto procedurálnom

a potom o jeho. Takže  budeme najskôr hlasovať o procedurál-

nom  návrhu a potom o procedurálnom pána Mikloška, ak ho po-

dá.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tej zme-

ne programu,  aby pán minister Krajči  mohol predniesť svoje

návrhy.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Ľutujem. Nie sme schopní sa uznášať.

 

     Pán  poslanec Mikloško,  celkom som  nerozumel. Zapnite

mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, neprešlo hlasovanie o tom, že máme preho-

diť body  pána ministra Krajčiho na  rokovanie. Ideme ďalej,

veď...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Súhlasím, len som  povedal, že musíme zavolať pána

ministra financií. Teraz skončili vládu. Každú chvíľu tu bu-

de.

 

     Páni poslanci, budeme mať 15 minút prestávku. Idem ešte

skontrolovať, či pán minister už odišiel.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  prosím,  aby sme sa

najskôr len prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mali sme mať v pondelok výbory celý deň a v utorok doo-

beda k tým zákonom, ktoré prerokujeme. Keďže po toľkých hla-

sovaniach... (Šum v sále.) To sa takto  nerobí, páni poslan-

ci. Dal som zistiť prezenciu a z toho budem vychádzať.

 

     Prosím, páni poslanci, ešte raz sa prezentujme.

 

     Pán poslanec Hrušovský ma uhovoril.

 

     Prítomných je 83 poslancov.

 

     Takže, páni poslanci,  pani poslankyne, môžeme pokračo-

vať  v rokovaní  tejto  schôdze  s tým, že  budeme  hlasovať

najskôr o mojom pozmeňujúcom návrhu,  aby sme rokovali o zá-

konoch, ktoré predkladá minister  vnútra, keďže pán minister

financií tu nie je.

 

     Prosím,  prezentujme  sa a hlasujme.  Je to  inak návrh

troch klubov, nie môj.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

 

 

 

     Prosím,  páni  poslanci,  budeme  pokračovať dvadsiatym

tretím bodom programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o cestovných dokladoch.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  787. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády návrh prednesie pán minister Krajči.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

sa predkladá vládny návrh  na skrátenie legislatívneho kona-

nia o vládnom  návrhu zákona o cestovných  dokladoch. Vládny

návrh sa  predkladá vzhľadom na to,  že bezprostredne súvisí

s balíčkom  vládnych návrhov  zákonov, ktoré  sú predkladané

v súvislosti s prijatými opatreniami  na boj proti najzávaž-

nejším druhom trestnej činnosti.

 

     Pokiaľ ide o vecnú stránku,  ktorá je týmto vládnym ná-

vrhom zákona riešená, táto  plne odôvodňuje skrátenie legis-

latívneho  procesu  podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej  rady Slovenskej  republiky, a to vo  vzťahu

k základným  ľudským  právam  a  slobodám,  osobitne k právu

slobodne vycestovať mimo územia  Slovenskej republiky a vrá-

tiť sa späť.

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené  odporúčam predmetný návrh vládneho

zákona na skrátenie v legislatívnom konaní a odporúčam tento

zákon schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť určil za spravodajcu  pána poslanca Vanka. Pro-

sím ho preto, aby  predstúpil a oboznámil nás s návrhmi jeho

výboru.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     prednášam vám  informáciu Výboru Národnej  rady Sloven-

skej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokova-

nia návrhu vládneho zákona na skrátenie legislatívneho kona-

nia  o vládnom  návrhu  zákona o cestovných  dokladoch (tlač

787).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1811 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona o cestov-

ných  dokladoch (tlač 787) na  prerokovanie  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť v termíne

do 7. novembra 1997.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť  prerokoval  predložený  návrh  vlády na svojej

42. schôdzi výboru dňa 7. novembra 1997. Súhlasí s predlože-

ným návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o cestovných  dokladoch (tlač 787) a odporučil

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  s predloženým návrhom

vysloviť  súhlas s tým, že vládny  návrh zákona Národná rada

Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom ko-

naní na 35. schôdzi.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej republiky

z novembra 1997 k návrhu  vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom  návrhu  zákona o cestovných dokladoch (tlač

787)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh  zákona o cestovných  dokladoch  (tlač 787)  prerokuje

v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi."

 

     Pán predseda, to je všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu  programu. Nedostal som

písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási. Nikto

sa nehlási. Uzatváram možnosť...

 

     Kričíš, ale  na tabuli si nebol,  pán poslanec. Pán po-

slanec Fogaš, ja som už uzavrel možnosť prihlásiť sa. Dobre,

poslednýkrát.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prosím,  aby ste  ma nechali  pokračovať vo  vystúpení.

Úplne v dobrom  zmysle slova som sa hlásil,  tlačil som tla-

čidlo, a stále sa to  na tabuli  neobjavovalo.  Preto som sa

ozval.

 

     Máme sa vyjadriť k tomu, či tento návrh zákona je zrelý

na prerokovanie v skrátenom konaní,  pretože o to tu v tejto

chvíli ide. A podstata  môjho vystúpenia bude veľmi zrozumi-

teľná.

 

     V skrátenom konaní by  sme mali prerokúvať návrhy záko-

nov, ktoré  sú takého charakteru, že  si vyžadujú neodkladnú

úpravu. Návrh zákona o cestovných dokladoch do značnej miery

preberá doterajšiu právnu úpravu a iba v niektorých častiach

stanovuje odchýlne postupy. Niet  vzťahu tohto zákona k roz-

počtu. Z dôvodovej správy vyplýva, že si to dokonca nevyžia-

da ani žiadne náklady. Nuž, teda sa pýtam predkladateľa, pá-

na ministra a vlády, aké sú  dôvody na to, aby sme tento zá-

kon prerokovali v skrátenom konaní. Je to jeden z tých, kto-

ré, myslím si, by sme  mohli v pokoji prerokovať v normálnom

legislatívnom procese za normálnych podmienok, a preto odpo-

rúčam, aby sme návrh na skrátené konanie neschválili.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto sa nehlási do rozpravy.

 

     Pýtam sa, či sa pán minister chce vyjadriť.

 

     Áno, nech sa páči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol dôvody, ktoré nás viedli

k tomu, aby sme požiadali o skrátenie legislatívneho konania.

 

     Po  prvé,  spoločensky  nežiaduca  emigrácia  cudzincov

najmä z ekonomicky slabších a politicky  nestabilných krajín

na území  Slovenskej republiky sa nemalou  mierou podieľa na

páchaní závažnej, najmä organizovanej kriminality. V dôsled-

ku aj  toho dochádza v návrhu  zákona o cestovných dokladoch

k sprísneniu  právnej úpravy  prekračovania štátnej  hranice

v § 4. Túto možno  prekračovať len na hraničných priechodoch

určených pre medzinárodný  styk v čase ich prevádzky, ak me-

dzinárodná zmluva neustanovuje  inak. Týmto rigoróznym usta-

novovaním dôjde k odstráneniu pretrvávajúcich  nezrovnalostí

v otázke výkladu  zákonností, resp. nezákonností prekračova-

nia  štátnej  hranice a spolu s posilnením  štátnej  hranice

o niekoľko desiatok  vojakov základnej služby  aj k zvýšeniu

ochrany štátnej hranice. Navrhované ustanovenie  je potrebné

urýchlene prijať.

 

     Po  ďalšie, doterajšia  platná právna  úprava vydávania

cestovných  dokladov  osobám  mladším ako 15, resp. 18 rokov

nedostatočne chráni  práva rodičov. Vzhľadom  na narastajúci

počet únosov  detí v niektorých okolitých  krajinách v snahe

vytvoriť právne  bariéry páchaniu takejto  trestnej činnosti

u nás navrhuje sa urýchlene prijať novú úpravu.

 

     A po  tretie, chcem povedať, že  končí termín platnosti

federálnych pasov k 1. 1. 1998 a nový  zákon vyrieši aj túto

otázku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán spoločný  spravodajca sa zrejme  nebude vyjadrovať,

takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, kto-

rým Národná rada na návrh  vlády vyslovuje súhlas so skráte-

ním legislatívneho konania. Uznesenie bolo prednesené.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali návrh vlády.

 

     Pristúpime preto k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 775. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Ná-

rodnej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1812.

 

     Z poverenia vlády aj v tomto  čítaní bude zákon zdôvod-

ňovať minister vnútra pán Gustáv Krajči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

sa  predkladá vládny  návrh  zákona o cestovných  dokladoch,

ktoré pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na

základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1997.

 

     Platný zákon číslo 216/1991 Zb. o cestovných  dokladoch

a cestovaní do zahraničia bol novelizovaný po rozdelení Čes-

kej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vzniku samostatnej

Slovenskej republiky zákonom Národnej rady Slovenskej repub-

liky  číslo 67/1994 Z. z.  Týmto  zákonom  bol  zákon  číslo

216/1991 Zb. obsahovo  čiastočne prispôsobený novým podmien-

kam, v ktorých sa odzrkadlil vznik Slovenskej republiky.

 

     Vo vládnom  návrhu zákona je  rešpektované základné ús-

tavné právo občana na jeho vycestovanie a slobodný návrat do

Slovenskej republiky. Za účelom uplatnenia tohto práva navr-

hované paragrafové  znenia stanovujú podmienky  na vydávanie

slovenských cestovných  dokladov, pričom sa  tieto primerane

vzťahujú i na osoby bez štátnej príšlušnosti s trvalým poby-

tom na  území Slovenskej republiky.  Predložený vládny návrh

zákona  novo vymedzuje  vzťah, ktorý  vzniká medzi držiteľom

cestovného dokladu a štátom. Ustanovuje, že cestovné doklady

sú verejnou listinou vo vlastníctve štátu.

 

 

     Vzhľadom na význam predloženého návrhu zákona o cestov-

ných  dokladoch a jeho aktuálnosť  pre občanov je  potrebné,

aby všetky podrobnosti a údaje, ktoré sa vyžadujú na vydanie

cestovných dokladov,  boli upravené  priamo v zákone. Z toho

dôvodu predložený vládny  návrh zákona nepredpokladá vydanie

vykonávacieho  predpisu a obsahuje všetky  údaje týkajúce sa

vydávania cestovných dokladov, ako i údaje, ktoré sa zapisu-

jú do cestovných dokladov.

 

     V predloženom návrhu vládneho zákona sa predpokladá za-

viesť nový inštitút - odobranie cestovného dokladu. Jeho za-

vedením je daná možnosť získať  od občana neplatný alebo cu-

dzí cestovný  doklad, ktorý je majetkom  štátu, v prípadoch,

ak občan nesplní povinnosť  odovzdať svoj neplatný alebo cu-

dzí cestovný doklad. Účelom  odobrania cestovného dokladu je

predovšetkým zaviesť právny nástroj, ktorým sa zmenší pries-

tor na neoprávnené používanie neplatných cestovných dokladov

ich držiteľmi, cudzích cestovných dokladov a predovšetkým sa

získa dôkazný prostriedok v súvislosti s konaním o priestup-

ku.

 

     Vládny návrh  zákona je tiež  rozšírený o nové skutkové

podstaty, ktoré postihujú rôzne formy zneužívania cestovného

dokladu, ako aj úmyselné vyhnutie alebo odmietnutie podrobiť

sa  kontrole  cestovných  dokladov  pri prekračovaní štátnej

hranice. Vládny návrh zákona o cestovných dokladoch obsahuje

tiež nevyhnutné zmeny, ktoré vychádzajú predovšetkým z prak-

tických poznatkov útvarov, ktoré uplatňujú tento teraz plat-

ný zákon.  Vládny návrh zákona sa  predkladá vzhľadom na to,

že  je súčasťou  balíka vládnych  návrhov zákonov,  ktoré sú

predkladané v súvislosti s prijatými opatreniami na boj pro-

ti najzávažnejším, najmä  organizovaným formám trestnej čin-

nosti.

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené  odporúčam s vládnym návrhom zákona

o cestovných dokladoch  vysloviť v prvom čítaní súhlas a po-

stúpiť ho do ďalšieho  ústavného prerokovania v druhom číta-

ní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pán  poslanec  Vanko  bol určený  aj v tomto prípade za

spoločného spravodajcu, preto ho  prosím, aby nás informoval

o návrhoch výboru.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní o vládnom  návrhu  zákona o cestovných  dokladoch

(tlač 775) ako spravodajca  určený navrhnutým gestorským Vý-

borom Národnej  rady Slovenskej republiky pre  obranu a bez-

pečnosť.

 

     Predložený vládny  návrh zákona o  cestovných dokladoch

(tlač 775) bol uznesením  Národnej rady Slovenskej republiky

schválený na  prerokovanie v skrátenom  legislatívnom konaní

na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh zákona o cestovných dokladoch spĺňa náležitosti

podľa § 70 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku, a na základe  uznesenia  Národnej rady

Slovenskej republiky ho zaradil na rokovanie 35. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu  vyslovujem stanovisko, že predmetný

návrh zákona z formálnoprávnej  stránky spĺňa všetky náleži-

tosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z hľadiska  vecného zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona o cestovných  dokladoch rieši závažnú problema-

tiku, ktorú  je možné upraviť len  spôsobom, ako sa navrhuje

v predmetom návrhu zákona.

 

     Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s ústavou, ústav-

nými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh

zákona  je v súlade so  všetkými  medzinárodnými dokumentmi,

ktorými je Slovenská republika viazaná, ktoré upravujú prob-

lematiku cestovania  do zahraničia. Pri  jeho vypracovaní sa

vychádzalo z právnych úprav vydávania cestovných dokladov vo

vyspelých demokratických  krajinách, najmä z právnej  úpravy

platnej v Spolkovej republike Nemecko.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s konštatovaním,  že sa nikto do rozpravy

písomne neprihlásil.  Preto sa pýtam, či  sa niekto hlási do

rozpravy.

 

     Ďakujem pekne.  Uzatváram možnosť prihlásiť  sa do roz-

pravy a pýtam sa pána  ministra, či sa chce vyjadriť. Nechce

sa vyjadriť, pán poslanec Vanko takisto nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predseda, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c)

prijať  uznesenie, aby  Národná rada  po všeobecnej rozprave

prijala  návrh na  prerokovanie predmetného  zákona v druhom

čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať najskôr  podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku o návrhu, ktorý je vo výboroch, a ten znie,

aby Národná rada tento zákon prerokovala v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Takže  sme v prvom  hlasovaní  zaradili tento  zákon do

druhého čítania.

 

     Bude druhé hlasovanie.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku a v súlade s prijatým uznese-

ním  Národnej rady  Slovenskej republiky  odporúčam prideliť

návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti,  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu

a bezpečnosť a Zahraničnému výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Za gestorský výbor  navrhujem v súlade s uznesením ges-

torského  výboru  termín  prerokovania  vo výboroch, vrátane

gestorského výboru, do 28. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  hlasujeme o tom, ktorý

výbor bude gestorský, a o lehotách v rámci druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme hlasovaním pridelili  návrh zákona

gestorskému výboru, výborom Národnej rady a určili aj termín

na prerokovanie.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, aj keď sme mali od rána

obedňajšiu prestávku, je 12.00 hodín, čas na obed. Podľa ná-

vrhu všetkých poslaneckých klubov - pán poslanec Mikloško mi

to potvrdzuje,  že je hladný - navrhujem  prestávku do 13.00

hodiny. Čiže budeme pokračovať o jednej hodine poobede.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni   poslanci,  budeme  pokračovať

v prerušenej schôdzi.

 

     Chcem  sa na  začiatku ospravedlniť,  že som  neprišiel

včas, ale  mal som stretnutie s ministrom  zahraničných vecí

Dánskej republiky. Takže prosím o ospravedlnenie.

 

     Môžeme pokračovať v našom rokovaní, a to bodom

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zboru.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 781. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

zákona odôvodní minister vnútra pán Krajči.

     Prosím, pán minister, aby  ste nás oboznámili s dôvodmi

predloženia tohto návrhu.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

sa predkladá  vládny návrh na  skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zboru.

 

     Vládny návrh  zákona o pomocníkoch Policajného zboru sa

predkladá vzhľadom na to, že je súčasťou balíka vládnych ná-

vrhov zákonov, ktoré sú predkladané v súvislosti s prijatými

opatreniami na boj proti najzávažnejším organizovaným formám

trestnej činnosti. Vládny návrh zákona rovnako bezprostredne

súvisí s pripravovaným vládnym návrhom zákona o štátnom roz-

počte Slovenskej republiky na rok 1998.

 

     Pokiaľ ide o vecnú stránku,  ktorá je týmto vládnym ná-

vrhom zákona riešená, tá  plne odôvodňuje skrátenie legisla-

tívneho procesu podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej  rady, a to vo  vzťahu k základným  ľudským  právam

a slobodám, ako aj vo vzťahu k bezpečnosti  občanov na území

Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam predmetný vládny návrh na

skrátené legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona o po-

mocníkoch Policajného zboru schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Za výbor ako spravodajca bol určený pán poslanec Fedor.

Prosím, aby  nás oboznámil s návrhmi, ktoré  boli  vo výbore

prerokované.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol informáciu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť o vý-

sledku  prerokovania návrhu  vlády na  skrátené legislatívne

konanie ohľadom návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zbo-

ru (tlač 781).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1813 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pomocní-

koch Policajného zboru (tlač 781) na prerokovanie Výboru Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky  pre  obranu a bezpečnosť

v termíne do 7. novembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť prerokoval  predložený návrh vlády  na svojej 42.

schôdzi výboru dňa 7. novembra 1997. Výbor  súhlasil s pred-

loženým  návrhom  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom  návrhu  zákona  o  pomocníkoch  Policajného zboru

(tlač 782) a odporučil  Národnej  rade  Slovenskej republiky

s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh

zákona o pomocníkoch Policajného  zboru Národná rada Sloven-

skej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na

35. schôdzi.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky zo

14. novembra 1997 k návrhu  vlády  na skrátené  legislatívne

konanie o vládnom  návrhu  zákona o pomocníkoch  Policajného

zboru (tlač 781)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona o pomocníkoch Policajného zboru (tlač 782) pre-

rokuje v skrátenom legislatívnom konaní."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, mala  by byť rozprava,

preto otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do roz-

pravy, keďže som nedostal  žiadnu písomnú prihlášku. Konšta-

tujem, že nie, preto uzatváram  možnosť prihlásiť sa do roz-

pravy.

 

     Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme

nie, nie je k čomu.  Takisto pán spoločný spravodajca. Takže

môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu o uznesení.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Pán  predseda,  prosím,   aby  ste  uviedli  hlasovanie

o prednesenom návrhu uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o uznese-

ní, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ktorí ste mimo rokova-

cej miestnosti, prosím, aby  ste sa sem dostavili. Hlasujeme

o uznesení, ktorým Národná rada  Slovenskej republiky má vy-

sloviť súhlas na skrátenie tohto  konania. Ide o zákon o po-

mocníkoch Policajného zboru.

 

     Prosím, páni poslanci, pani  poslankyne, budeme sa ešte

raz prezentovať a hneď hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Bude 10-minútová prestávka do trištvrte na dve.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti.

 

     Medzitým, pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám po-

vedať, že  na rokovaní s pánom ministrom  zahraničných  vecí

Dánskeho  kráľovstva  na  jeho  žiadosť  sme  sa dohodli, že

o 15.30 hodine chce  hovoriť s  predstaviteľmi  zahraničného

výboru. O 15.30 hodine, pretože o 16.00 hodine musí odísť na

letisko. Súhlasil som s tým.  Takže o 15.30 hodine na polho-

dinu prerušíme rokovanie, aby mohol s vami diskutovať.

 

     Teraz budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, skúsme sa prezentovať.

Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, v utorok začalo plénum a v stredu už koa-

lícia nebola schopná dať dokopy 76 ľudí. Ak ste unavení, po-

vedzte,  ja  prinesiem - mám  ešte z výbavy  uteráky - froté

uterák, dám vám ho, hodíte uterák. Nevládzete vládnuť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak to  by bolo asi  ťažko. Nevládali by  sme asi potom

hodiť ani ten uterák.

 

     Pán podpredseda Ľupták chce niečo povedať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán  poslanec  Mikloško,  aj Hitlerovi  radili, a vojnu

prehral.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj pani poslankyňa Belohorská chce niečo povedať.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Rada by som pomohla pánu  Mikloškovi. Keď má výbavu, ja

mu budem hľadať niekoho k tej výbave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak  niekto len  teraz prišiel  do rokovacej miestnosti,

ani neuverí, že  je tu taká dobrá  nálada, a nič dobré sa tu

nedeje.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik chce niečo  povedať, ale nemusíte

ma predbiehať s rokovacím  poriadkom, viem,  čo chcete pove-

dať. Ja tú schôdzu o chvíľu skončím, nebojte sa.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Chcem povedať, že nálada môže byť dobrá, ale náš postup

v prípade, že  nás nie je  dosť, upravuje rokovací  poriadok

a nedáva vám možnosť skončiť schôdzu, iba ju prerušiť. Môže-

me hľadať to  riešenie. Je to na vás,  aby ste ho uplatnili.

Inak neviem, ako sa pohneme ďalej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Veľmi ma mrzí, že práve,  keď sme dospeli k istej doho-

de, že je možné  doplniť  aj kontrolné  orgány  na  kontrolu

Slovenskej  informačnej služby  a Vojenského  spravodajstva,

vlastne  parlament nie  je uznášaniaschopný a nebudeme  môcť

ani tieto body naplniť, hoci práve opozícia na tom trvá.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ducký.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Chcel som poďakovať pánu poslancovi Ftáčnikovi za radu,

lebo keby tu bol od rána, tak  by vedel, že od rána to pred-

seda robí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa ešte

raz prezentovali a aby sme  zobrali  vážnosť tejto situácie.

Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  moja snaha je asi már-

na.

 

     Páni  poslanci, teraz  skutočne poslednýkrát  sa budeme

prezentovať. (Ruch v sále.) Prezentujme  sa, a keď to nevyj-

de, preruším schôdzu. Roman, skús aj druhou rukou.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov. (Potlesk.)

 

     Myslím si, že  to nie je na potlesk, je  to skôr na za-

plakanie.

 

     Poďme, páni poslanci, budeme  hlasovať o uznesení, kto-

rým schvaľuje Národná rada žiadosť vlády na skrátené konanie

zákona, ktorý sme prerokúvali.

 

     Prosím, prezentujte  sa a hlasujte.  Prezentujeme  sa a

hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  prijali návrh  vlády na skrátenie

legislatívneho konania tohto vládneho návrhu zákona.

 

     Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o pomocníkoch Policajného zboru.

 

     Vládny návrh ste dostali  ako tlač 782. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vo výboroch Ná-

rodnej rady máte v rozhodnutí predsedu číslo 1814.

 

     Z poverenia vlády návrh  zákona prednesie  pán minister

Krajči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

sa predkladá  vládny  návrh zákona o pomocníkoch Policajného

zboru, ktorý  bol vypracovaný v zmysle  uznesenia vlády Slo-

venskej republiky číslo 28, ktorým bol schválený plán legis-

latívnych úloh vlády na rok 1997. Cieľom vládneho návrhu zá-

kona je  vytvoriť právny rámec na  možnosť účasti verejnosti

pri plnení úloh Policajného  zboru najmä pri ochrane života,

zdravia a bezpečnosti osôb,  majetku, práv a slobôd občanov,

ochrane verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky a ochrane štátnej hranice.

 

     Nová právna  úprava, ktorá zrušila  zákon číslo 40/1974

Zb. o Zbore národnej  bezpečnosti, inštitút pomocníkov Poli-

cajného zboru nekonštituovala a ani nevytvorila podmienky na

účasť verejnosti na plnení úloh Policajného zboru. Predmetný

návrh tento nedostatok sa snaží dať do žiadaného stavu.

 

     Vládny návrh zákona sa predkladá  vzhľadom na to, že je

súčasťou balíka  vládnych  návrhov  zákonov, ktoré  sú pred-

kladané v  súvislosti s prijatými  opatreniami na boj  proti

trestnej činnosti.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam  s vládnym návrhom zákona

o pomocníkoch  Policajného zboru vysloviť v prvom čítaní sú-

hlas a  postúpiť ho na ďalšie  ústavné prerokovanie v druhom

čítaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím pána Fedora, aby  ako spravodajca nám predniesol

návrhy z výboru.

 

 

 

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

priadku Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpil v prvom

čítaní o vládnom  návrhu  zákona  o pomocníkoch  Policajného

zboru (tlač 782) ako  spravodajca  určený gestorským Výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Predložený vládny návrh zákona o pomocníkoch Policajné-

ho zboru (tlač 782) bol  uznesením  Národnej rady Slovenskej

republiky schválený na  prerokovanie v skrátenom legislatív-

nom konaní na 35. schôdzi Národnej rady  Slovenskej republi-

ky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ho

zaradil  na rokovanie 35. schôdze  Národnej rady  Slovenskej

republiky na prvé čítanie.

 

     Ako spravodajca prerokúvaného  zákona si osvojujem sta-

novisko, že predmetný  návrh  zákona spĺňa z formálnoprávnej

stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68

zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z hľadiska  vecného zastávam stanovisko,  že predložený

vládny  návrh  zákona o pomocníkoch  Policajného zboru rieši

závažnú problematiku,  ktorú je možno upraviť len  spôsobom,

ako sa navrhuje v predmetnom  návrhu zákona. Tento návrh zá-

kona reaguje  na záujem občanov  prispieť k riešeniu  pocitu

vlastnej bezpečnosti a prispieť v boji proti  organizovanému

zločinu.

 

     Zákon presne vymedzuje aktivity  občanov, ktorí sa budú

zúčastňovať v spolupráci s príslušníkmi  Policajného  zboru.

Ide hlavne o tieto  aktivity:  ochrana  života a bezpečnosti

osôb, majetku, práv a slobôd občanov, zabezpečenie verejného

poriadku, dohliadanie na bezpečnosť a plynulosť cestnej pre-

mávky, ochrana  štátnej  hranice a v neposlednej miere účasť

pri odhaľovaní trestných činov a zisťovanie ich páchateľov.

 

     Verím, že prijatie tohto  návrhu zákona sa stane jedným

z mnohých pripravovaných  opatrení v boji proti najzávažnej-

ším formám trestnej činnosti,  ktoré v súčasnom období otra-

vujú život našej spoločnosti.

 

     Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s tým,  že do rozpravy  som dostal jednu

písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Pittnera.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

 

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     veľmi ma prekvapilo, keď pán minister uvádzal vo svojom

zdôvodnení o skrátení  legislatívneho konania  ako dôvod to,

že ide o zákon,  ktorý má riešiť problematiku organizovaného

zločinu. Prekvapilo ma  to z toho dôvodu, že  nech som čítal

ten zákon akokoľvek, koniec koncov  už z jeho nadpisu to vy-

plýva, ak tento zákon si  prečítame, tak zisťujeme, že on má

- a to vyplýva zo znenia  tohto zákona - na starosti poriad-

kovú a dopravnú  situáciu v spolupráci s príslušníkmi  polí-

cie. To po prvé.

 

     Po ďalšie, ako si dovolím  poukázať ďalej, skôr sa obá-

vam,  že zaradenie  našich občanov  do takejto  služby práve

v tomto čase môže byť zneužité organizovaným zločinom na to,

aby si mohol vytvoriť svoje informačné pozadie.

 

     Dovoľte mi však, aby som  bol  stručný a vecný, aby som

poukázal na štyri dôvody, pre  ktoré za náš klub KDH nebudem

odporúčať prijatie tohto zákona.

 

     Prvý dôvod je ten, že ešte máme v živej pamäti nie prí-

liš vydarené účinkovanie pomocnej stráže Verejnej bezpečnos-

ti v nedávnom režime. Tento  smutný zážitok by som mohol do-

kumentovať  na viacerých  príkladoch, ako  napríklad, že sám

opitý príslušník tejto  pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti

išiel oznámiť traktoristu, ktorý  oral na poli, že požil al-

koholické  nápoje, a potom  tento  traktorista bol  vyradený

z práce.

 

     Ale čo je  vážnejšie, je to, že v živej  pamäti ľudí sú

tie charakteristiky,  ktoré raz  pán minister - teraz už ne-

viem, či v súkromnom rozhovore  so mnou, alebo v nejakom ve-

rejnom  vystúpení - povedal, no  áno, tá  žalobaba  na štyri

písmená, to je PS VB.

 

     Jednoducho, bolo to obdobie, ktoré  je ešte v živej pa-

mäti verejnosti, keď títo  ľudia slúžili vyslovene ako žalo-

baby, a to nie na  ochranu verejného poriadku a dopravy, ale

na účely ŠtB, či išlo o oznamovanie ľudí s čiernymi zakáľač-

kami v päťdesiatych a šesťdesiatych  rokoch, či išlo o ozna-

movanie učiteľov,  ktorí chodili  do kostola a podobne. Toto

povedomie vo verejnosti je. A ak polícia  chce úspešne bojo-

vať s organizovaným zločinom,  tak jeden z prvých predpokla-

dov je, aby  si získala verejnosť na svoju  stranu. Týmto si

ju nielenže  nezíska, ale opäť sa  vnesie moment podozrieva-

vosti.

 

     Druhý moment,  vážnejší, je ten, že  títo ľudia tým, že

budú pridelení  príslušným útvarom polície,  budú jednoducho

s nimi v styku a je tu obrovské riziko úniku utajovaných in-

formácií. Veď aj v súčasnosti vidíte, ako rôzne akcie, ktoré

robí polícia - posledne na južnom Slovensku proti tamojšiemu

prejavu organizovaného  zločinu -, boli zmarené  tým, že po-

dozriví sa o nej dozvedeli skôr, ako tam polícia prišla. To-

to riziko  bude o to väčšie, ak títo  ľudia budú rozmnožovať

rady tých, ktorí sa môžu o takýchto veciach dozvedieť.

 

     Ďalšia záležitosť je tá, že samotný organizovaný zločin

môže  týchto  ľudí  prinútiť k tomu rôznymi  spôsobmi i pro-

striedkami, aby  im takéto informácie poskytovali,  či už za

odmenu, alebo vyhrážkami.

 

     Tretí dôvod súvisí s tým, že my ako keby sme ignorovali

existenciu obecnej  polície. Obecná polícia  na Slovensku má

už svoje niekoľkoročné  trvanie a ukazuje sa, že  má i dobré

i zlé stránky.  Naša skúsenosť. Ale  práve z tohto dôvodu si

myslím, že oveľa  úspešnejšie a účinnejšie by bolo predložiť

návrh novely zákona o obecnej  polícii, ktorý by túto opráv-

ňoval k takým úkonom, ktoré teraz zo zákona nemôže robiť, ba

dokonca úkony, ktoré si môže podľa tohto návrhu zákona dovo-

liť robiť príslušník týchto pomocných síl, si nemôže dovoliť

obecný policajt napriek tomu,  že prechádza oveľa prísnejším

testovaním, školením, skúškami, ako  sa predpokladá pre prí-

slušníkov týchto pomocných síl.

 

     A posledný dôvod, ale ten  pokladám v našej situácii za

veľmi  dôležitý, je  ten, že  sa tu  predpokladá vyčleniť zo

štátneho rozpočtu  na účely tejto  služby 50 miliónov korún.

Nazdávam  sa, že v čase,  keď riadna  polícia  nemá dostatok

prostriedkov ani na benzín, pohonné hmoty a ďalšie technické

vybavenie, nehovoriac o rovnošatách, ktoré evokujú predstavu

bývalej Verejnej bezpečnosti, je  jednoducho luxusom dať ta-

kýchto 50 miliónov na túto  službu, ktorá podľa môjho názoru

nesplní tie účely, na ktoré by sme ju schvaľovali.

 

     Preto za klub KDH oznamujem,  že z týchto dôvodov nebu-

deme hlasovať za prijatie zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Keďže už  nemám nikoho prihláseného  do rozpravy, pýtam

sa, či  sa niekto chce  prihlásiť do rozpravy.  Na tabuli sú

mená s faktickými  poznámkami, alebo  do  rozpravy? (Odpoveď

z pléna.) Áno,  ale do rozpravy je  najskôr pán poslanec Bu-

gár. Kto  je ešte z tých,  ktorí sú na tabuli,  do rozpravy?

Pán  poslanec Vavrík.  Ešte niekto?  Ak nie,  končím možnosť

prihlásiť  sa  do  rozpravy s tým, že s faktickou  poznámkou

vystúpi pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by  som zareagovať na pána  kolegu poslanca pred-

rečníka. Skutočne, v niektorých  veciach možno hovoril opod-

statnene. Ale divím sa, že takto rozprával bývalý pán minis-

ter, keď sám musí  vedieť, že pomocníci Verejnej bezpečnosti

sa podieľali na odhaľovaní  kriminality až 40 percentami. On

ako bývalý minister  to musí vedieť, že je  to pravda, ak má

ešte poznatky z tohto obdobia.  Ale čudujem sa tomu, že ešte

len ten zákon ideme prijímať a už majú  obavy z toho, akú to

bude mať  účinnosť. Ja si  práve myslím, že  už teraz to 

veľmi dobrú  účinnosť, lebo určitá skupina  ľudí už teraz sa

bojí toho, že budú  pomocníci a že budú znova odhaľovať tých

ľudí, ktorých odhaľovali aj v minulosti.

 

     Myslím si, že toto je  veľmi potrebné, aby to bolo pri-

jaté, aby policajti i s pomocnou  strážou mohli vonku spolu-

pracovať s občanmi, lebo  nie všade  treba vidieť iba čerta,

ale aj výchovné prostriedky sú výchovnými aj pre policajtov.

Myslím  si, že  každý jeden  poslanec, ktorý  sa zamyslí nad

týmto zákonom, hlása to, ako  je potrebné bojovať proti kri-

minalite. Myslím si, že tu má práve možnosť preukázať sa.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ja zase na rozdiel od môjho kolegu pána Garaia k vystú-

peniu pána poslanca Pittnera musím  povedať, že sa vôbec ne-

čudujem jeho vystúpeniu, pretože predpokladám, že pán posla-

nec Pittner naozaj vie, čo znamená boj s kriminalitou, a vie

veľmi dobre, že žiadna polícia  na svete sa bez spolupracov-

níkov jednoducho nezaobíde. Ak niekto bojuje proti tomu, aby

sa vytvorila sieť spolupracovníkov,  tak v podstate sa snaží

znemožniť prácu  polície. Myslím si, že je  potrebné  dať si

to do súvislosti  aj s vehementným  úsilím dostať z opozície

- teraz  myslím z radov  poslancov - niektorých  konkrétnych

ľudí  do kontrolných  orgánov pre  kontrolu činnosti tajných

služieb,  teda  Slovenskej  informačnej  služby a Vojenského

spravodajca, a pritom  je u nich veľmi  málo  pravdepodobné,

alebo je veľmi malá záruka,  že práve oni nebudú vynášať ta-

kéto informácie von. Je teda istý logický rozpor vo vystupo-

vaní pána poslanca Pittnera, keď  sa na jednej strane obáva,

že pomocníci  polície by mohli byť  tými, ktorí vynášajú von

tajné informácie, a na druhej  strane sa  vehementne  snaží,

aby ľudia, u ktorých nie je záruka, že tak nebudú robiť, bo-

li členmi orgánov kontrolujúcich  práve tie služby, kde uta-

jovaných skutočností je viac než dosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     budem  len veľmi  stručne reagovať  na vystúpenie  pána

poslanca Pittnera.

 

     Chcel by som povedať, že túto otázku sme predkladateľom

položili, pretože sme očakávali,  že budú výhrady voči argu-

mentácii, že sa budú podieľať na boji s kriminalitou. Oni sa

budú nepriamo. Uvoľnime ruky polícii, aby konečne robila to,

čo má, a oni budú  robiť tie veci, ktoré  sú v návrhu zákona

definované. Ale, samozrejme, priamo  sa podieľať nebudú, ne-

majú na to prípravu, ani oprávnenie.

 

     Chcem ešte reagovať na to - neporovnávajme ich s pomoc-

nou  strážou Verejnej  bezpečnosti. Vy,  pán poslanec,  máte

dostatok poznatkov,  že to bolo úplne  inak organizované, že

toto je záležitosť miestna,  teda miestnych veliteľov, ktorí

poznajú situáciu, poznajú  ľudí a práve autoritu týchto ľudí

budú využívať. Keď hovoríte o výhradách a obavách z informá-

cií, chápem vás, ale  myslím si, že viac  informácií - a dô-

vernejších než tie, ktoré vy  prezentujete - máte od štátnej

polície. Títo policajti  nemôžu v budúcnosti nikomu povedať,

lebo sa k nim jednoducho  nedostanú. Alebo nie sú tie infor-

mácie pravdivé a potom táto obava je zbytočná.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcela by som pánu poslancovi Pittnerovi pripomenúť len

to, že  verím, že iste pozná  praktiky týchto mužov bývalého

režimu a teraz porovnáva  nové zákony  aj s touto činnosťou.

Je len smutné, že niektoré  veci z bývalého režimu, ktoré sa

mu hodia do kariet, používa sám a podpíše sa aj pod isté vy-

šetrenia,  ale pritom  vie, akým  spôsobom tieto  vyšetrenia

v minulosti boli zneužívané.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ja na  rozdiel od mojich  predrečníkov som veľmi  dobre

rozumel argumentácii pána poslanca Pittnera, aj tomu, čo ho-

voril, pretože väčšina z nás  je tu starších, alebo tých, čo

si pamätajú fungovanie. Jednoducho, o tomto  hovoril pán po-

slanec Pittner.

 

     Chcel by som pánu kolegovi Prokešovi, ktorému som nero-

zumel, ani  pánu  Garaiovi - jeho argumentácii -, na základe

toho, čo  povedal pán poslanec Pittner,  povedať, že je roz-

diel medzi  pomocníkom a informátorom. To som chcel povedať.

Mám taký pocit, že niektorí v tejto miestnosti si pletú doj-

my s pojmami. Nedivím sa,  že to robí pani kolegyňa Belohor-

ská, ale divím sa chlapom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to je už  tretí s faktickou poznámkou, ku

ktorému sa vyjadrujete.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Pittner vyjadril obavu zo sledovania čier-

nych zakáľačiek a návštev  kostola. Keďže Slovenská demokra-

tická koalícia je odhodlaná vyhrať voľby, tak predpokladáte,

že tí pomocníci sa budú  zaoberať touto prácou pod vaším ve-

dením?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, týmto končím rozpravu.

Pýtam sa  pána  ministra, či  sa chce vyjadriť. (Ruch sále.)

Opravujem. Samozrejme,  že nie, pretože do  rozpravy je pri-

hlásený pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tiež  som hľadal  filozofiu  návrhu, v čom  spočíva, čo

chce dosiahnuť navrhovateľ týmto  zákonom. Musím povedať, že

sa stotožňujem a stotožňujeme sa s tými  výhradami, ktoré tu

povedal pán poslanec Pittner. Tiež som si všimol, že pán mi-

nister vtedy,  keď  zdôvodňoval, prečo treba v skrátenej le-

gislatívnej lehote tento návrh prijať a zaradiť, tak hovoril

o tom, že  práve pomocníci Policajného zboru  by mali nejako

napomáhať v boji proti organizovanému  zločinu. Aj tu som si

všimol, že pri prvom čítaní už tento argument nespomínal, na

rozdiel od  spoločného spravodajcu, ktorý  aj naďalej tvrdí,

že práve pomocníci by mali  napomáhať v boji proti organizo-

vanému zločinu. Pýtam sa, ak je to tak, prečo sa nevyužívajú

práve tie  služby, o ktorých  hovoril napríklad aj  poslanec

Pittner. Nemám  na mysli len  obecnú políciu, ale  napríklad

zložky civilnej bezpečnostnej služby, ktoré konajú podľa zá-

kona a  nerobia inú činnosť.  Práve títo ľudia  sú vyškolení

a odborne spôsobilí.

 

     Nemyslím si, že - nehnevajte  sa za výraz - poloamatéri

alebo  neodborne pripravení  ľudia by  mali pomáhať polícii,

Policajnému zboru. Podľa  návrhu pomocníci Policajného zboru

majú  napomáhať pri  plnení úloh  Policajného zboru. Dokonca

bez prítomnosti policajtov by mali možnosť požadovať preukaz

totožnosti, odňať zbraň, zakázať vstup na určené miesto. Pý-

tam sa, ak to budú  robiť a nebudú dostatočne odborne vyško-

lení, kde je bezpečnosť občana a kde je zabezpečená ich bez-

pečnosť. A vzhľadom  na to, že v tejto  norme je  napísané a

predpokladá sa,  že odborná príprava  týchto ľudí sa  skladá

alebo sa bude skladať zo skúšky zo základného ústavného prá-

va, z trestného  práva, z priestupkového  práva a základných

znalostí tohto  zákona, tak na základe  čoho títo ľudia budú

mať možnosť použiť napríklad chmaty, chvaty, údery, kopy se-

baobrany, obušky?  To nie je  len tak, že  niekto dostane do

ruky práve takéto pomôcky a potom to použije, ale pritom ne-

vie, aké zranenia to môže  vyvolať u osoby, proti ktorej vy-

stupuje.

 

     No a ešte raz musím povedať,  že na rozdiel od pána po-

slanca Garaia, ktorý asi má dobré znalosti z PS VB, nemyslím

si, že takáto norma by  pomohla  proti organizovanému zloči-

nu. On  totiž tvrdil, že práve  pomocníci Policajného zboru,

a teraz  ho citujem,  "budú  znova  odhaľovať tých  ľudí ako

v minulosti". Nehnevajte  sa, pán kolega, ale  myslím si, že

nie tých  ľudí treba odhaľovať,  ale tých, ktorí  momentálne

páchajú  trestný  čin. A to  nie sú  tí z minulosti. Ich  je

zlomok. Odhalili pomocníci, teda  PS VB, napríklad môjho ot-

ca,  ktorý doma  zakáľal prasce,  ale neodovzdal  kožu. Tých

chcete odhaľovať?

 

     Takže si myslím, že tento zákon nie je dopracovaný, nie

je  premyslený aj z toho  dôvodu, čo  som  hovoril napríklad

o odbornej príprave, a preto v mene poslancov Maďarskej koa-

lície navrhujem, aby bol vrátený na dopracovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán poslanec Bugár, ak ste sa cítili dotknutý touto mo-

jou  poznámkou -  myslím si,  že  zákon v rokoch 1948, 1953,

1968, 1977, 1989 aj 1997 platil  pre každého  človeka. Ak sú

porušované  zákony a neakceptujú  sa,  tak  nevzniká  právny

štát, ale chaos v tom štáte. A to  porušujú  obyčajní ľudia.

Zákony si treba ctiť a vážiť v každom režime. To po prvé.

 

     Po  druhé, poznám  civilnobezpečnostné  služby v Nových

Zámkoch a mohol by som menovať  aj v ďalších  iných mestách,

v ktorých strážili  objekty, a dôležité  objekty, a samy ich

vykrádali. A ich majitelia alebo ich šéfovia sú dnes za mre-

žami, ako sa hovorí, tam, kde aj skutočne patria. Ja som mal

na mysli  ľudí, ktorí aj predtým  robili kriminálnu činnosť,

schovávali sa za civilnobezpečnostnú  službu, takisto vykrá-

dali a vykrádajú. Zoberme si  teraz bankovníctvo, tam sú ci-

vilnobezpečnostné služby po zuby ozbrojené, ale vykrádajú sa

banky bez toho, aby tam  zostala nejaká stopa. V skutočnosti

sa divím niektorým  pánom, prečo sa tomu bránia.  Ja sa tomu

nebránim, ani nemám prečo sa tomu brániť. Ja sa nebojím. Ne-

porušil som zákon ani vtedy,  ani teraz, a tiež mám nejakých

tých dní už za sebou, tak ako pán poslanec Lauko povedal, že

tiež sa na niektoré veci pamätám. Ten, kto neporušuje zákon,

nemusí sa o nič báť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Vavrík bude vystupovať v rámci rozpravy.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     pán minister,

 

     skutočne len pár poznámok, lebo veľa vecí tu odznelo.

 

     V úvodnom slove pán minister Krajči hovoril, že predlo-

ha tohto zákona súvisí s balíkom opatrení, ktoré sú namiere-

  proti organizovanému  zločinu. Keď  si pozorne prečítame

dôvodovú správu a paragrafové  znenie tohto  zákona, z ducha

tohto zákona vyplýva, že by malo ísť skôr o činnosť pomocní-

kov, ktorá  smeruje k napomáhaniu skôr  dopravnej  polícii a

poriadkovej polícii, a že v žiadnom prípade  pomocníci - ako

tu odznelo z faktických  poznámok - nemajú odhaľovať trestnú

činnosť a kriminálnu činnosť. Na  to sú podľa všetkého úplne

iné inštitúty.  Ak mali kolegovia, ktorí  hovorili o tom, že

majú odhaľovať  aj trestnú činnosť,  to je všeobecná  povin-

nosť, ktorá patrí všetkým občanom. Ak vedia o páchaní trest-

nej činnosti, majú oznámiť, ale na to nepotrebujeme pomocní-

kov.

 

     Ďalej, tiež  sa mi zdá, že pomocníkom zákon a parlament

dáva príliš veľké kompetencie, ktoré nie sú vôbec koherentné

s tým, akú  odbornú spôsobilosť príslušní  občania, ktorí by

týchto pomocníkov mali vykonávať, mali absolvovať - prísluš-

nú odbornú spôsobilosť. Napríklad hovorilo sa tu o tom alebo

v zákone sa tiež píše, že pomocníci budú môcť používať donu-

covacie  prostriedky - rôzne  hmaty, chvaty,  pričom v para-

grafoch, kde  sa hovorí o odbornej  spôsobilosti, sa  hovorí

len  o  právnych  predpokladoch,  o  znalosti  tohto zákona,

o znalosti  priestupkového  zákona,  ale o nejakej  odbornej

spôsobilosti v tejto oblasti sa vôbec nehovorí.

 

     Keď si  spomeniem, ako sme pred  pár mesiacmi s kolegom

Bajanom predkladali  návrh novely o obecnej polícii, kde sme

podobné kompetencie navrhovali, aby o ne boli rozšírené prá-

vomoci mestských polícií, parlament  nemienil o tejto novele

rokovať. V prvom  čítaní ju zamietol,  pričom obecné polície

  fungujú 5 rokov, majú  svoje  technické  vybavenie, majú

viacnásobne obťažné  skúšky odbornej spôsobilosti pred orgá-

nom, ktorý  ustanovuje Policajný zbor. Teda  nie je vôľa dať

obecným a mestským  políciám  právomoci,  ktoré mienime  dať

doslova občanom,  ktorí sa  prihlásia z chodníka, aby týchto

pomocníkov vykonávali.

 

     Ďalej  moja poznámka  je k tomu, čo    kolega Pittner

spomínal, že mám dojem, že  na políciu vynakladá štátny roz-

počet pomerne  nižšie zdroje, akú  pozornosť a aké zdroje by

si  polícia vyžadovala.  Nemáme dosť  peňazí na organizovaný

bezpečnostný Policajný zbor, ale  na pomocníkov hľadáme ďal-

šie peniaze v rozpočte, čo sa mi tiež nezdá systémové.

 

      Azda na záver by som  sa chcel opýtať, aké predpoklady

počtov naplnenia počtov pomocníkov z celoslovenského pohľadu

  ministerstvo vnútra.  Dovolím si  voľne citovať štátneho

tajomníka pána Polku, ktorý v nedeľu v Krokoch tvrdil, že už

na mítingoch sa veľa občanov hlási za pomocníkov polície. Ak

sa to  dá, boli by sme  radi, keby nám bolo  zodpovedané, na

akých mítingoch sa hlásia pomocníci. Ide o mítingy Hnutia za

demokratické Slovensko? Budú to  pomocníci, ktorí budú vybe-

raní na týchto mítingoch?

 

     Z týchto dôvodov sa nám zdá, že tento zákon nie je cel-

kom  systémovo  pripravený a poslanecký  klub  Demokratickej

únie nepodporí tento návrh zákona. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     ospravedlňujem  sa, že  sa druhýkrát  hlásim, ale musím

reagovať.

 

     Som veľmi rád, že odznela iba jedna skutočná pripomien-

ka k obsahu zákona, ktorú povedal pán poslanec Bugár, že na-

vrhuje, aby  sa tam dopracovala  odborná príprava. Iste  pán

minister na to pristúpi.  Ostatné pripomienky neboli k pred-

metu zákona, takže som rád,  že všetci tento zákon schválime

do druhého čítania.

 

     Už len  jednu  poznámku. Robiť z toho vedu,  čo povedal

pán Vavrík,  že to nie je  systémový prístup, nehnevajte sa,

rád by som sa s vami na túto tému teoreticky porozprával, čo

je to systémový prístup.

 

     Ešte jednu malú poznámku.  Samozrejme, viete veľmi dob-

re, pretože sme o tom hovorili, že niektoré kompetencie ten-

to pomocník  Policajného zboru bude  mať len za  prítomnosti

policajta v uniforme, a to  je aj dôvod, prečo  ich dostal a

prečo ich  napríklad nemôže dostať  mestská polícia. Pretože

si  neviem predstaviť,  aby  som  sa naspamäť  učil uniformy

všetkých mestských policajtov  Slovenskej republiky, aby som

vedel,  kedy tá  uniforma je  policajná a kedy  nepolicajná,

ktorá ma v noci zastavuje na ceste.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán  kolega  Vavrík,  myslím  si,  že  pri prvom čítaní

- nechcem poučovať - mali by sa  tomu zákonu,  ak je chybný,

vytknúť nejaké systémové chyby.  Ak som dobre zapisoval, tak

vy ste oponovali,  že títo pomocníci by sa  nemali starať do

trestných činov,  povedali ste, že každý  občan má právo na-

hlásiť trestný čin a bojovať proti trestnému činu. Na druhej

strane ste ale povedali,  že pomocníci môžu používať chmaty,

chvaty. No tak to by som sa pozrel, ak ma niekto napadne ako

občana, aby som nemohol používať chmat alebo chvat a aby som

sa díval na  neho, ako mi dá jednu  cez papuľu. Čiže takisto

ako každý občan  by mal oznámiť, aj ten,  takisto v podstate

každý občan môže používať chmaty alebo chvaty, aj ten pomoc-

ník,  ktorý by  mal  pomáhať  polícii. Inak  sa... (Poznámky

z pléna.) Prečo s obuškom? Ak ty máš k tomu blízko - naháňať

sa s obuškom, tak ja k tomu blízko nemám. Ja som slušný člo-

vek.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, teraz som ukon-

čil rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     z vystúpení, ktoré tu  odzneli, skutočne musím povedať,

že najhutnejšie bolo vystúpenie  pána Pittnera, ktorý v šty-

roch bodoch zhodnotil  to, čo nás viedlo k tomu, keď  sme sa

rozhodovali, či tento  zákon predložiť,  alebo  tento  zákon

nepredložiť.

 

     Samozrejme, že v spoločnosti  ešte rezonuje predchádza-

júci systém so svojimi pomocníkmi alebo pomocnou strážou Ve-

rejnej bezpečnosti a vtedajšími praktikami. Treba však pove-

dať, že dnešná  situácia je úplne iná. Nachádzame  sa v inej

republike, s inými zákonmi, s iným  systémom a skutočnosť je

tá, že  skôr občania sa domáhajú  viacerých možností aktívne

spolupracovať s políciou, aby si  mohli  riešiť veci,  ktoré

dnes priamo riešiť nemôžu.

 

     Čo sa  týka únikov informácií, môžem  vás ubezpečiť, že

títo pomocníci Policajného zboru nebudú mať prístup k infor-

máciám, ktoré  by mohli ohroziť akúkoľvek  akciu, ktorú pri-

pravuje Policajný zbor. Budú využívaní predovšetkým, tak ako

bolo  spomínané, pre  otázky verejného  poriadku, to znamená

poriadkovej polície,  dopravnej  polície a hraničnej polície

s tým,  že budú  sčasti odbremeňovať  policajtov, ktorí budú

stavaní do hliadok, a budú im pomáhať pri výkone tejto služ-

by.

 

     K tretiemu bodu, prečo  nedošlo k posilneniu práv obec-

ných polícií,  sčasti už bolo  odpovedané, ale chcel  by som

poukázať na  jednu skutočnosť, prečo  sme sa tento  inštitút

pomocníka Policajného zboru rozhodli predložiť. Je v tom, že

nie v každej obci alebo v každom meste existuje obecná polí-

cia. Nie v každom  meste alebo v obci  majú dostatok finanč-

ných prostriedkov na to, aby si mohli vlastnú obecnú políciu

založiť. V týchto  obciach a mestách sa dá  využiť  inštitút

pomocníka tak,  aby sa títo ľudia  spolu so štátnou políciou

zapájali do tejto činnosti.

 

     A čo sa týka  finančných prostriedkov pomocníka, o kto-

rých hovoril pán Pittner, musím povedať, že je to vždy menej

vynaložených finančných prostriedkov, ako keby sme išli ces-

tou  zvyšovania  počtov  príslušníkov v mestských  políciách

alebo zvyšovaním počtov policajtov v štátnej službe. To zna-

mená, že je to skutočne  lacnejší a plošnejší záber, a preto

sme sa rozhodli aj tento model vyskúšať.

 

     Okrem toho  chcem povedať, že  tento inštitút pomocníka

polície je  uplatňovaný aj v iných  demokraticky rozvinutých

krajinách, ktoré  sa za tento  inštitút nehanbia a  bežne ho

využívajú.

 

     Rád by som sa vyjadril k niektorým ďalším otázkam.

 

     Čo sa týka pána Bugára, že by sme niektoré tieto zodpo-

vednosti preniesli na  civilnobezpečnostné služby. Pán Bugár

sám veľmi  dobre vie, že to nie je  možné, pretože tieto ci-

vilnobezpečnostné  služby  majú  iné poslanie a nemôžu robiť

a vykonávať tieto činnosti. Pokiaľ ide o § 13 a 14 - kontro-

lovať  dokumenty a odňať  zbraň -, tak tento paragraf hovorí

jasne, že pomocník  to smie robiť  len vtedy a pri tých oso-

bách, ktoré sa bezprostredne nachádzajú na mieste činu alebo

ktoré môžu prispieť k objasneniu  skutočností  dôležitých na

odhalenie  tohto trestného  činu. To  znamená, on  len vtedy

môže využiť tento inštitút, keď  sa nachádza na mieste činu,

kde bol  spáchaný trestný čin.  Ináč toto oprávnenie  nemôže

použiť. Použiť ho môže a pomáhať môže  niektoré činnosti vy-

konávať len  priamo v súčinnosti a priamo s príslušníkom Po-

licajného zboru.

 

     Čo sa týka kompetencií  pre obecné polície, pánu Vavrí-

kovi azda  toľko,  že  pripravujeme  aj  novelu o obecných a

mestských  políciách v súčinnosti so Združením  miest a obcí

Slovenska. Tieto rokovania prebiehajú ďalej a verím, že náj-

deme aj  tam spoločnú reč,  aby všetky tieto  inštitúty boli

použité  na zlepšenie  bezpečnostnej situácie  na Slovensku.

Keď sa často  hovorí, či tento zákon pomôže  aj v boji proti

organizovanej kriminalite, viete,  všetko so všetkým súvisí.

Organizovaná kriminalita začína od malých priestupkov, ktoré

sa potom nevšímavosťou rozrastajú  do väčších rozmerov až do

skutočne organizovaných  skupín. Predsa aj  kontroly na ces-

tách,  ktoré slúžia  na kontrolu  kradnutých vozidiel  alebo

prepravovaných tovarov, slúžia na to, aby sme odhaľovali or-

ganizované skupiny. Aj ochrana hranice proti prevádzaniu ne-

legálnych migrantov napomáha k  tomu, aby sme bojovali proti

organizovanej kriminalite. Takže v  súčinnosti s tým odporú-

čam, aby bol tento zákon v parlamente schválený.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť. Nie.  Môžeme hneď  pristúpiť k hlasovaniu. Prosím,  aby

ste ho uvádzali v zmysle návrhov výboru.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom  po-

riadku odporúčam v súlade s prijatým uznesením Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prijať

uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uz-

nesenie na prerokovanie predmetného návrhu v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať. Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď

aj  hlasovali. Hlasujeme o návrhu  podľa § 73 ods. 3 rokova-

cieho poriadku, tak ako  ho predniesol  pán spoločný spravo-

dajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený  pán  predseda, súčasne  odporúčam v zmysle § 74

ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky v súlade s pri-

jatým  uznesením prideliť  návrh  zákona v druhom  čítaní na

prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

ako gestorskému výboru.

 

     Za gestorský  výbor navrhujem v súlade s uznesením ges-

torského výboru termín prerokovania vo výboroch Národnej ra-

dy v druhom čítaní do 27. novembra 1997 a v gestorskom výbo-

re do 28. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme hlasovať, tak ako ste počuli v návrhu pána

spravodajcu.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky pri-

delila návrh zákona výborom a určila gestorský  výbor aj le-

hoty na prerokovanie vo výboroch.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 233/1995 Z. z. o súdnych  exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplne-

ní ďalších zákonov.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 783 a súčasťou návrhu

je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia vlády aj  tento zákon nám zdôvodní minister

vnútra pán Krajči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

      na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky

sa predkladá  vládny návrh  na skrátenie  legislatívneho ko-

nania o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zá-

kon Národnej  rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych exekútoroch a exekučnej  činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Vládny návrh zákona sa predkladá  vzhľadom na to, že je

súčasťou balíka vládnych návrhov  zákonov, ktoré sú predkla-

dané v súvislosti s prijatými  opatreniami na boj proti naj-

závažnejším,  najmä organizovaným  formám trestnej činnosti.

Vládny návrh zákona rovnako bezprostredne súvisí s pripravo-

vaným  vládnym  návrhom zákona o štátnom rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1998.

 

     Pokiaľ ide o vecnú stránku,  ktorá je týmto vládnym ná-

vrhom zákona riešená, táto  plne odôvodňuje skrátenie legis-

latívneho  procesu  podľa § 89 ods. 1  zákona  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej  rady Slovenskej  republiky, a to vo  vzťahu

k základným  ľudským právam  a  slobodám,  ako aj  vo vzťahu

k bezpečnosti občanov na území Slovenskej republiky.

 

     Platná  právna úprava  nedostatočným spôsobom  upravuje

oprávnenia príslušníkov Policajného  zboru Slovenskej repub-

liky v boji s trestnou  činnosťou. Je preto  potrebné  tieto

oprávnenia rozšíriť, zdokonaliť, a to čo v najkratšom možnom

čase. Návrh znovu upravuje  oprávnenie policajta na snímanie

identifikačných znakov, právo  policajta odňať zbraň, opráv-

nenie policajta zakázať vstup  na určené miesto alebo priká-

zať  zotrvať na určitom mieste, oprávnenie policajta pri od-

haľovaní daňových únikov  a nezákonných finančných operácií.

Uvedené ustanovenia je potrebné urýchlenie prijať.

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam predmetný vládny návrh na

skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom  zbore v znení  neskor-

ších  predpisov a zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 233/1995 Z. z. o súdnych  exekútoroch a exekučnej čin-

nosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ako spravodajca výboru bol určený opäť pán poslanec Fe-

dor. Prosím ho, aby nás informoval o návrhoch z výboru.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som prečítal informáciu Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku

prerokovania návrhu  vlády na skrátené  legislatívne konanie

o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore v znení  neskorších  predpisov a zákon  Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekúto-

roch a exekučnej  činnosti  (Exekučný  poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (tlač 783).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1815 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpi-

sov  a  zákon  Národnej   rady  Slovenskej  republiky  číslo

233/1995 Z. z. o súdnych  exekútoroch  a exekučnej  činnosti

(Exekučný  poriadok) a o zmene  a doplnení  ďalších  zákonov

(tlač 783) v termíne do 7. novembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť prerokoval  predložený návrh vlády  na svojej 42.

schôdzi výboru dňa 7. novembra  1997. Výbor súhlasil s pred-

loženým  návrhom  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 171/1993 Z. z. o Po-

licajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo 233/1995 Z. z. o  súdnych

exekútoroch  a  exekučnej  činnosti  (Exekučný  poriadok)  a

o zmene a doplnení  ďalších  zákonov (tlač 784), a odporučil

Národnej  rade  Slovenskej  republiky s predloženým  návrhom

vysloviť súhlas s tým, že vládny  návrh zákona  Národná rada

Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom ko-

naní na 35. schôdzi. Dovoľte  mi, aby som vám prečítal návrh

na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky zo

14. novembra 1997 k návrhu  vlády  na skrátené  legislatívne

konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych  exekútoroch a exekučnej  činnosti  (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 783)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 233/1995 Z. z. o súdnych  exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplne-

ní ďalších  zákonov (tlač 784), prerokuje v skrátenom legis-

latívnom konaní na 35. schôdzi."

 

     Pán  predseda,  prosím,   aby  ste  uviedli  hlasovanie

o prednesenom návrhu uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Najskôr musím otvoriť  rozpravu s tým, že oznamujem pá-

nom poslancom, že do  rozpravy som nedostal písomnú prihláš-

ku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Nikto sa  nehlási do rozpravy,  preto uzatváram možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán minister,  chcete sa vyjadriť? Zrejme  nie. Ani pán

spoločný spravodajca.

 

     Takže môžeme teraz pristúpiť k hlasovaniu o tom uznese-

ní, ktoré ste nám prečítali.

 

     Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať

o uznesení, tak ako ho prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, ešte raz sa budeme pre-

zentovať a hneď hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     V miestnosti bol aj pán poslanec Pokorný, preto prosím,

ešte raz sa prezentujme a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná

rada vyslovuje súhlas so skráteným konaním k tomuto zákonu.

 

     Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zá-

kon Národnej  rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych exekútoroch a exekučnej  činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Tlač tohto  zákona ste  dostali ako číslo 784, návrh na

pridelenie vládneho  návrhu zákona na  prerokovanie vo výbo-

roch ste dostali ako číslo 1816.

 

     Z poverenia  vlády aj tento  zákon uvedie pán  minister

Krajči.

 

     Prosím pána ministra.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

predkladám vládny návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych exekútoroch a exekučnej činnosti.

 

     Vládny návrh zákona  vychádza z potrieb policajnej pra-

xe, najmä z požiadavky zvýšenia účinnosti boja s organizova-

ným  zločinom, a to vytvorením  takých  právnych  inštitútov

a opatrení,  ktoré umožnia  účinne prenikať  do kriminálneho

prostredia, a tak napomôžu ako jedno z opatrení k účinnejšej

ochrane  bezpečnosti  osôb a majetku.  Na tieto  účely sa vo

vládnom návrhu  zákona zavádzajú nové inštitúty,  ako sú na-

príklad oprávnenie Policajného zboru pri odhaľovaní daňových

únikov a nezákonných operácií  vstupovať do miest slúžiacich

na podnikanie,  rozšírenie používania informačno-technických

prostriedkov, inštitút  agenta, kriminálneho  spravodajstva,

predstieraný prevod vecí, ako i vytvorenie podmienok na och-

ranu svedka.

 

     Vládny návrh zákona okrem uvedeného reaguje i na nevyh-

nutnosť novelizovať ustanovenie o zaistení vecí, pretože do-

terajšie  znenie  ustanovenia § 21 neumožňuje  zaistené veci

ďalej realizovať. Tento návrh vytvára možnosti na to, aby sa

predbežne zaistené  veci, o ktoré vlastne  nemá záujem alebo

si ich do jedného roka od zaistenia ani po výzve neprevezme,

stali zo  zákona majetkom  štátu a v zmysle  zákona o správe

majetku štátu  sa s nimi  potom mohlo naložiť  podľa potrieb

spoločnosti, resp. sa mohli veci vydražiť.

 

     Vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 171/1993 a zákon Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 233/1995 o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou balíka vládnych

návrhov zákonov, ktoré sú  predkladané v súvislosti s prija-

tými opatreniami na boj  proti najzávažnejším, najmä organi-

zovaným formám trestnej činnosti.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam s vládnym návrhom zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 171 a zákon číslo 233

o zmene a doplnení ďalších  zákonov, vysloviť v prvom čítaní

súhlas a postúpiť ho na ďalšie ústavné prerokúvanie v druhom

čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Aj pri  tomto zákone výbor určil  za spoločného spravo-

dajcu  pána poslanca  Fedora. Prosím  so, aby  nás oboznámil

s obsahom návrhu výboru.

 

 

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych  exekútoroch a exekučnej  činnosti  (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 784), ako spravo-

dajca navrhnutý gestorským  výborom Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 171/1993

Z. z. o Policajnom  zbore v znení neskorších predpisov a zá-

kon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej  činnosti (Exekučný poria-

dok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, bol uznesením Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky schválený  na prerokovanie

v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriad-

ku, a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republi-

ky ho zaradil na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

 

     Ako spravodajca  si osvojujem stanovisko,  že predmetný

návrh  spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, ako  i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z hľadiska  vecného zastávam stanovisko,  že predložený

vládny  návrh zákona  rieši závažnú  problematiku, ktorú  je

možné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom ná-

vrhu zákona. Návrh priamo  reaguje na zmeny, ktoré vyplynuli

z novely  Trestného  poriadku,  zákona  o  bankách  a zákona

o súdnych exekútoroch a exekučnej  činnosti, a má jasne uká-

zať  na miesto  Policajného  zboru v boji  proti tejto forme

protispoločenskej činnosti.

 

     Verím, že prijatím tohto vládneho návrhu zákona urobíme

výrazný krok pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných fi-

nančných operácií a iných podobných trestných činov.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu  s tým, že do  rozpravy som dostal pí-

somnú prihlášku od pána poslanca Pittnera za KDH.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     na  rozdiel od  predchádzajúceho návrhu  zákona v tomto

prípade by som povedal, že  všetkými desiatimi by som ho od-

porúčal na prijatie, až na istý paragraf, ku ktorému sa vrá-

tim na záver.

 

     Pokiaľ ide o tento zákon,  naozaj môže zohrať veľmi po-

zitívnu a veľmi  účinnú  úlohu v boji  proti  organizovanému

zločinu, ale aj v boji proti tým deliktom, ktoré postihujeme

v oblasti finančnej polície, najmä  tým, že finančná polícia

v tomto  zákone  dostáva  oprávnenia,  ktoré  môžu maximálne

zefektívniť jej prácu.

 

     Ale v ďalšom kole - ak  to pôjde do ďalšieho kola - bu-

dem zvažovať  pripomienky, ktoré sa  budú týkať trebárs  ná-

sledných  odsúhlasení,  tak ako je  to pri použití ITP alebo

iných úkonov, ktoré možno síce z núdze urobiť aj pred získa-

ním takéhoto súhlasu, ale  potom príslušný kompetentný orgán

musí rozhodnúť, či nešlo o nesprávny postup. Mám tu na mysli

to, že finančná polícia má veľmi dobré argumenty, a som rád,

že toto sa tu predkladá, pokiaľ ide o zisťovanie rôznych da-

ňových únikov,  podvodov s dokumentáciou atď.  Ak by sa tra-

dičným  spôsobom malo  vyžadovať schvaľovanie  takého úkonu,

tak by  sa mohlo stať,  že podnikateľ stratí  doklady, alebo

oznámi, že  bol vykradnutý, a práve  doličné doklady  nebudú

k dispozícii. To sú už skúsenosti, ktoré už finančná polícia

v tomto smere má.

 

     Pokiaľ ale  ide o to,  že predsa len  vstup do bytu  je

veľmi  limitovaný a  vidíte v terajšom  zákone  o Policajnom

zbore, aké úkony musia byť najskôr splnené, aby policajt mo-

hol do bytu kedykoľvek vstúpiť, tu sa mi vidí, že predsa len

finančná polícia je až zase príliš uvoľnená vo svojich náro-

koch, vo svojich požiadavkách voči spoluobčanom. Preto hovo-

rím, že tam sa pravdepodobne budeme zamýšľať nad nejakou po-

istkou.

 

     Ďalej neviem dosť dobre, či ten inštitút agenta chápeme

rovnako,  pán  minister, pretože v  zákone 249/1994 Z. z. sa

hovorí o policajnom  agentovi, kde  sa  predpokladá,  že ide

o príslušníka Policajného  zboru, ktorý pracuje  pod krytím.

Tu v niektorých odsekoch však  hovoríte o agentovi bez toho,

aby ste ho bližšie  špecifikovali, a odvolávate sa na dohodu

s ministerstvom financií pri  čerpaní prostriedkov na krytie

činnosti takéhoto agenta. Mňa to vedie potom k predstave, či

tu nehovoríme o dvoch druhoch  agentov. O tých, ktorí sú po-

licajní agenti, ako ich predpokladá  zákon 249, a tých, kto-

rých policajná  prax má za  informátorov a nemusia  byť prí-

slušníkmi Policajného zboru. Toto by som prosil, aby ste nám

vo svojom vystúpení ozrejmili.

 

     Trochu som  znepokojený tým, že  sa zavádza nový  odsek

v § 10, kde sa policajtovi necháva na úvahu, či zákrok, kto-

rý podniká,  bude úspešne vykonaný.  Ak nadobudne presvedče-

nie, že nebude úspešne vykonaný, tak ho nemusí vykonať. Obá-

vam  sa,  aby  to  policajtov  neviedlo k alibizmu. Vy  síce

v dôvodovej správe  hovoríte o tom,  že v prípade  hromadnej

bitky atď. policajti,  ktorí zvážia, že je to  nad ich sily,

nemusia ten zákrok vykonať,  pretože jeho úspešnosť je spor-

ná. Lenže všetci, ktorí s políciou máme alebo mali sme svoju

skúsenosť, vieme, že práve občania  sa sťažujú na to, že po-

licajt  je  vtedy  tam, keď o nič nejde,  a keď o niečo ide,

utečie, alebo ho nevidno. To by som tiež chcel ešte, aby sme

to zvážili.

 

 

     Takisto sa mi  vidí, že  nie sú dostatočné z takého lo-

gického  hľadiska ustanovenia o vypustení  daktyloskopických

snímaní a potom sú zaradené - mám  na mysli § 19 ods. 2 - do

nového § 20a, ale ten už hovorí o cudzincoch. Či tam by tiež

nebolo dobré nejako to posúdiť.

 

     Pokiaľ  ide o problematiku  vytláčania  občanov, tak my

sme pri prerokúvaní tohto  zákona v roku 1991 či v roku 1992

to vytláčanie nechali  robiť koňmi z toho dôvodu,  že kôň je

oveľa menej nebezpečný pre občana ako radlice a motorové vo-

zidlá, ktoré sa používali alebo sa používajú aj v niektorých

častiach demokratického  sveta. Mne sa vidí,  že to znovuza-

vádzanie vytláčania motorovými vozidlami  je azda predsa len

trochu drastické.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner, vôbec  nechcem, aby ste ďalej ne-

hovorili, ale vás chcem o niečo požiadať. Toto všetko budeme

uplatňovať v druhom čítaní, a teraz máme to stretnutie s mi-

nistrom a bude treba ešte niektorú vec odhlasovať.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Tak skončím, nechcel som dávať návrhy, len upozorňujem.

 

     Na záver chcem povedať to,  čo pre nás robí tento zákon

- a hovorím teraz za klub KDH - sporným, to je  to ustanove-

nie § 6, kde chcete  zrušiť ustanovenia o prezidentovi Poli-

cajného zboru, o jeho vymenovaní, o jeho podriadenosti. Obá-

vam sa, pán minister, že  ak by ste nechali toto ustanovenie

bez  zmeny a  že by  ste ho  presadili, tak  vlastne tým  sa

dostávame do situácie, keď celá táto spleť myšlienok prestá-

va mať odborné zázemie a stane  sa to, čo sa stalo pri armá-

de, že  sa zruší funkcia náčelníka  generálneho štábu a pre-

vezme ju politický  činiteľ. A tu opäť tým,  že ideme zrušiť

týmto zákonom funkciu policajného  prezidenta, i keď vysvet-

ľujete, že ju nerušíte, to, čo  nie je v zákone, vlastne ne-

existuje, a týmto  by to neexistovalo, obávam sa,  že tým by

bol pre nás ten zákon potom neprijateľný.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Páni poslanci Fogaš a Vavrík  sa ešte hlásia do rozpra-

vy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Páni poslanci,  keďže náš výbor  má stretnutie, urobíme

polhodinovú prestávku. O 16.00 hodine by sme však mali skon-

čiť. Alebo môžeme v rozprave ďalej pokračovať a potom urobí-

me prestávku.

 

     Kým ste tu všetci, páni poslanci, chcel by som dať hla-

sovať, keďže rokovací poriadok hovorí,  že o 16.00 hodine by

sme mali končiť, aby sme dnes výnimočne skončili o 17.00 ho-

dine.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Kto  je za, aby sme

rokovali do 17.00 hodiny?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, bude polhodinová pres-

távka do 16.00 hodiny.

 

     Prosím  členov zahraničného  výboru, aby  sa zúčastnili

na  tomto  stretnutí a po  skončení prosím,  aby ste sa hneď

o 16.00 hodine vrátili do rokovacej miestnosti.

 

     (Po prestávke.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     jedna pani poslankyňa tu nie  je, pretože si utekala po

hlasovaciu kartičku, takže budem to brať do úvahy, ale bojím

sa, že to nepomôže.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali. (Hlasy z pléna, že nie

je potrebné.)  Dobre, nebudeme hlasovať,  pokračujeme v roz-

prave.

 

     Do  rozpravy je  prihlásený  pán  poslanec Vavrík a pán

poslanec Fogaš.  Takže, pán poslanec  Vavrík, nech sa  páči.

(Hlas z pléna.) Opačne? Ja to mám tak napísané.

 

     Pán poslanec Fogaš, nech sa páči.

 

     Ale na tabuli bolo opačné poradie - Vavrík a Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     ďakujem poslancovi Filkusovi za to, že obhájil moju po-

zíciu, ale mrzí ma, že pán predseda Gašparovič to stále pre-

súva na druhé miesto, ale, samozrejme, tentoraz je to mysle-

né v dobrom.

 

     Chcel by som rovnako  ako moji predrečníci podporiť ná-

vrh zákona, ktorý  je predložený v tom zmysle  slova, že ide

o právny predpis, ktorý  nepochybne vytvára lepšie podmienky

na vyrovnanie sa s negatívnymi  javmi, ktoré sa týkajú orga-

nizovaného zločinu, terorizmu, a chcem  k tomu pridať, že by

bolo vhodné,  aby sme  rozlíšili i boj proti  drogám. Ide mi

totiž  o to,  aby sme  práve týmto  návrhom zákona vytvorili

lepšie a údernejšie predpoklady  na súboj so všetkými štruk-

túrami  zločinnosti, ktorá sa u nás pácha, a vytvorili dobré

predpoklady aj  na to, aby  sme práve prijatím  tohto zákona

posilnili kompetencie, právomoci patričných zložiek.

 

     V súvislosti s posilňovaním  boja proti  drogám sa opäť

vrátim k programovému vyhláseniu  vlády, ktorý ukladá vytvá-

rať právne  inštitucionálne predpoklady na  boj proti drogám

a zaviesť, pokiaľ je  to možné  - voľne  to  parafrázujem -,

centralizované  riadenie boja  proti  drogám s vylúčením me-

dzičlánkov.  Myslím si preto, že by  bolo potrebné,  aby sme

v tomto zákone už v článku I, najmä potom v § 4 ods. 3 medzi

tými zložkami,  ktoré majú viesť osobitný  súboj so zložkami

s organizovaným  zločinom, uviedli i protidrogovú  jednotku.

Myslím si, že sme dosť neskoro prišli na to, že finančnú po-

líciu treba takýmto spôsobom  centralizovane riadiť a osamo-

statniť. Bolo by dobré, aby sme si už teraz uvedomili, že je

to  potrebné i v súvislosti  s vedením  boja  proti  drogám.

I keď, samozrejme,  môže byť námietka, že  vieme tento zámer

skryť  pod  organizovaný  zločin,  všeobecne pod kriminalitu

a podobne.

 

     Myslím si,  že poznámky, ktoré  tu  odzneli z úst môjho

predrečníka, sú i z mojej strany  často  otáznikmi a pán mi-

nister na ne odpovie, preto môžem byť stručnejší.

 

 

 

     Mám však jednu otázku k § 37 ods. 7, v ktorom sa vlast-

ne ustanovuje, že Policajný  zbor bude môcť použiť informač-

no-technické  prostriedky aj  bez predchádzajúceho písomného

súhlasu  sudcu podľa  odseku 2, ak dá  na to  písomný súhlas

osoba, ktorej práv a slobôd sa  to týka, teda do ktorej práv

a slobôd sa zasahuje. Je to  nóvum, je to výrazné posilnenie

možnosti použiť informačno-technické prostriedky. Je to však

aj ustanovenie, ktoré môže byť za istých podmienok zneužíva-

né, najmä ak by sme si nevysvetlili, čo to znamená skončenie

použitia informačno-technických prostriedkov po tom, čo oso-

ba, ktorá pôvodne súhlas dala, ho už ďalej odmieta. V zákone

sa síce uvádza, že Policajný zbor je povinný  skončiť použí-

vanie  informačno-technických  prostriedkov  ihneď,  ale ani

dôvodová správa  nevysvetľuje, čo pod  tým pojmom rozumieme,

či hneď, ako  sa to oznámi, alebo hneď,  ako je to technicky

možné, alebo kedy  to vlastne je. Bolo by  dobré, aby sme si

tento pojem  vysvetlili už teraz, pretože  inak to môže zvá-

dzať k tomu, že dobrý  úmysel zákonodarcu sa môže dostať pod

tlak predovšetkým tých, ktorí veľmi radi porovnajú tento zá-

kon s dodržiavaním základných práv a slobôd.

 

     Myslím  si, že  pozmeňujúce návrhy  predložíme v ďalšom

čítaní. Bol by som rád, aby ste, pán minister, odpovedali na

isté poznámky, ktoré som vo svojom prejave uviedol.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

 

 

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážená Národná rada,

     pán predseda,

     pán minister,

 

     návrh novely zákona o Policajnom zbore je jedna z dvoch

noriem, ktorú vláda  predkladá, ktorá  vyzerá, že má ratio a

systémový prístup, ale napriek tomu  chcem k trom veciam vy-

sloviť alebo  otvoriť polemiku, prípadne otázky  na pána mi-

nistra vnútra,  aby sme sa potom  vedeli definitívne rozhod-

núť, ako náš poslanecký klub podporí príslušnú novelu.

 

     Bolo tu  už spomínané, že v bode 3 predloženého  návrhu

novely zákona sa  berie kompetencia prezidentovi Policajného

zboru a prakticky týmto sa degraduje celkové postavenie Pre-

zídia Policajného  zboru ako takého.  Degraduje sa policajné

prezídium na  úroveň ostatných útvarov  ministerstva vnútra.

A prezidenta už, samozrejme, nebude vymenúvať vláda, tak ako

je to doposiaľ. Touto novelou  sa prakticky v rezorte vnútra

završuje zasahovanie, následne možné zasahovanie politických

funkcionárov do odborného riadenia polície.

 

     Druhé naše  poznámky  smerujú k tomu, čo hovoril aj pán

kolega Fogaš.  Totiž používanie ITP bez predchádzajúceho sú-

hlasu kompetentného  sudcu sa nám  javí ako istý  prielom do

ústavných práv občanov. Chcem len  upozorniť na akciu v Ban-

skej  Bystrici, kde  podobným  nasadením ITP boli odpočúvané

isté osoby,  súd nakoniec nevydal súhlas a tieto  informácie

boli zneužité Slovenskou informačnou službou.

 

     Tretí,  ale  nie  nedôležitejší  moment  našich  výhrad

a otázok smeruje k bodu 44, čiže k § 69, kde predmetná nove-

la  navrhuje, aby  Slovenská informačná  služba mala možnosť

priamej  manipulácie s informačnými  systémami  polície. Ide

o vkladanie, pozmeňovanie údajov týchto rôznych informačných

systémov polície. My netvrdíme, že netreba kryť agentov taj-

nej služby, ale aby si  tieto zásahy priamo robila Slovenská

informačná  služba, to  sa nám  zdá  nevhodné a neprípustné.

Predpokladáme, že polícia by mala  robiť tieto zásahy, a nie

priamo Slovenská informačná služba.

 

     K týmto trom momentom máme  výhrady. Prosili by sme ich

objasniť a boli by sme radi, keby aj k týmto pán minister vo

svojej záverečnej reči vyjadril svoje stanovisko.

 

     Pre túto chvíľu ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný výstup.

Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási do rozpravy. Vlastne nemô-

že, ja som to už uzavrel. Takže končím rozpravu.

 

     Pýtan sa pána ministra, či chce odpovedať na otázky.

 

     Nech sa páči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som rád, že sme aspoň  pri jednom zákone našli spoločnú

reč, pretože  aj opozícia hodnotí,  že tieto ustanovenia 

potrebné na to, aby sme  zvýšili kompetencie polície a účin-

nejšie zasahovali v boji proti organizovaným formám trestnej

činnosti.

 

     Zaujmem stanovisko k niektorým odzneným veciam tak, aby

sme mohli do druhého čítania ísť už azda bez rozporov.

 

     Ak sa v tomto zákone  používa pojem agent, ide o agenta

v zmysle zákona Národnej rady číslo  249/1994 Z. z., to zna-

mená, že nejde o dvoch  agentov, ako sa domnieval pán posla-

nec Pittner. Pravdepodobne spojil inštitút agenta s inštitú-

tom informátora, ktorého používa Policajný zbor inými forma-

mi. Čiže ide o agenta v  zmysle zákona 249. Domnievam sa, že

podrobnejšie môžeme  diskutovať o jeho poznámke pri prerokú-

vaní v druhom čítaní.

 

     Pokiaľ ide o ďalšiu poznámku pána Pittnera k vypusteniu

niektorých ustanovení § 6 - tento bod sa opakuje u pána Vav-

ríka - platného zákona, chcel  by som povedať, že ich vypus-

tením sledujeme  rigorózne naplnenie  ustanovenia § 5 ods. 2

platného  zákona o Policajnom zbore,  podľa ktorého minister

vnútra okrem iného zriaďuje útvary Policajného zboru, určuje

ich náplň a vnútornú  organizáciu. Mám  na mysli skutočnosť,

že na  čele Prezídia Policajného zboru  ako jednej zo sekcií

ministerstva vnútra bude generálny  riaditeľ tak, ako v prí-

pade iných sekcií ministerstva s tým, že názov prezident Po-

licajného zboru zostane i naďalej ako pojem zachovaný.

 

     Na  dokreslenie  poukazujem  aj  na  platnú organizačnú

štruktúru, ktorú som schválil a ktorá pojem  prezident Poli-

cajného zboru akceptuje v plnom rozsahu. Myslím si, že tento

inštitút nie je potrebné z praxe Policajného zboru vypúšťať.

Často sa  argumentuje tým, že je  to otázka prenikania poli-

tického vedenia do  odborných funkcií prezidenta Policajného

zboru. Chcem povedať, že aj v prípade vymenovania prezidenta

Policajného zboru vládou Slovenskej republiky sa často hovo-

rí, že je  to politický krok, pretože aj  vláda je politický

orgán, takže nevidíme dôvod, prečo by sme to nemohli upraviť

tak, ako to navrhujeme.

 

     Celkom na  záver sa dotknem  aj poznámky pána  poslanca

Pittnera k inštitútu snímania daktyloskopických znakov podľa

§ 20a. Toto ustanovenie sa  vzťahuje na všetky osoby zaiste-

né, zadržané, zatknuté alebo obvinené z úmyselného trestného

činu, a nie iba na cudzincov. To znamená, že na všetkých ob-

čanov - v § 20a. A pokiaľ ide o vytláčanie motorovými vozid-

lami, toto  ustanovenie  navrhujeme rozšíriť z dôvodu nevyh-

nutnej potreby  policajnej praxe. Pokiaľ ide o jeho prípadnú

neprimeranosť, ako uvádzal pán Pittner, domnievam sa, že na-

vrhované ustanovenie dostatočne  garantuje, resp. ustanovuje

hranice použitia vytláčania motorovými vozidlami. Navyše ob-

dobné inštitúty  sa bežne  používajú aj v ostatných demokra-

tických krajinách.

 

     Čo sa týka poznámok, ktoré mal pán Fogaš - národná pro-

tidrogová  jednotka a právne  inštitúty,  predpoklady v boji

proti drogám - myslím si, že vláda Slovenskej republiky pri-

jala dostatok  inštitútov, ktoré riešia  tento vážny problém

boja proti  drogám. Ide o Vládny  program boja proti drogám,

Výbor ministrov proti drogám a Fond boja proti drogám. V Po-

licajnom zbore je to národná protidrogová jednotka, ktorá má

zvláštne  postavenie z hľadiska štruktúr  policajného prezí-

dia, a preto  sme  riešili  jeho postavenie  tak, ako  je to

v tomto zákone.

 

     Čo sa  týka nasadzovania ITP aj  bez súhlasu sudcu, pán

Fogaš myslel odsek 7, keď o tento  úkon požiada sám poškode-

ný. Ide hlavne o ľudí, ktorí sú vydieraní alebo sú zastrašo-

vaní prostredníctvom telefónov, a sami by  chceli, požiadajú

o to, aby tieto ITP boli nasadené, aby mohli pracovníci ope-

račným spôsobom zistiť, kto volá, a prípadne zasiahnuť proti

týmto páchateľom.  Takže myslíme si,  že tento inštitút  nám

zatiaľ  chýbal  a  je  potrebné  ho  rozšíriť. Prosím? (Hlas

z pléna.) On musí dať súhlas, áno, musí dať súhlas.

 

     Ďalej, čo  sa týka pána  Vavríka, tam bolo  odpovedané.

ITP sa odpájajú  ihneď po  nahlásení, že dotyčný s tým nesú-

hlasí. Ak sa používa  nasadenie ITP bez súhlasu sudcu, je to

v zákone presne  stanovené, za akých  podmienok - v prípade,

že do 24  hodín sudca nedá súhlas - sa musia  tieto nahrávky

komisionálne za účasti sudcu zničiť.

 

     No a v § 69 je  uvedené, že  doklady, resp. doklady pre

agentov spravodajskej  služby alebo ľudí,  ktorí pracujú pod

legendou, ostávajú v kompetencii ministra vnútra.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán spoločný spravodajca sa bude vyjadrovať k spoločnej

rozprave? Nežiada si slovo,  takže môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu. Prosím, aby ste ho uviedli.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani kolegyne, kolegovia,

 

     odporúčam  v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o ro-

kovacom poriadku prijať uznesenie,  aby Národná rada prijala

návrh na prerokovanie predmetného zákona v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Budeme hlasovať,  tak ako uviedol  pán spoločný spravo-

dajca, podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Začíname sa zlepšovať. (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že sme schválili  zaradenie návrhu do dru-

hého čítania.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s prijatým uzne-

sením Národnej rady Slovenskej  republiky prideliť návrh zá-

kona v druhom čítaní  na prerokovanie týmto výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  obranu

a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

 

     Za gestorský výbor  navrhujem v súlade s prijatým uzne-

sením Národnej rady Slovenskej republiky termín prerokovania

vo výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky v druhom čí-

taní do 18. novembra 1997, v gestorskom výbore do 19. novem-

bra 1997.

 

     Pán  predseda,  prosím,   aby  ste  uviedli  hlasovanie

o prednesenom návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto ná-

vrhu zákona do výborov a gestorskému výboru a o lehotách.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom,  určila gestorský výbor  aj lehotu výborov  na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem vám, páni poslanci, pani poslankyne.

 

     Ešte máme  28 minút, preto  pristúpime k ďalšiemu  bodu

programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zbo-

ru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justič-

nej stráže  Slovenskej  republiky a Železničnej polície Slo-

venskej republiky.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 785. Súčasťou  tohto

návrhu je aj uznesenie Národnej rady.

 

     Aj tento návrh  zákona z poverenia vlády Slovenskej re-

publiky uvedie minister Krajči.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

predkladám  vládny  návrh  na  skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu  zákona o štátnej službe príslušníkov Poli-

cajného zboru,  Slovenskej informačnej služby,  Zboru väzen-

skej a justičnej  stráže Slovenskej  republiky a Železničnej

polície Slovenskej republiky.

 

     Návrh sa predkladá vzhľadom na to, že bezprostredne sú-

visí s balíčkom vládnych  návrhov zákonov, ktoré sú predkla-

dané v súvislosti s prijatými  opatreniami na boj proti naj-

závažnejším,  najmä organizovaným  formám trestnej činnosti.

Vládny návrh zákona rovnako bezprostredne súvisí s pripravo-

vaným vládnym  návrhom zákona o štátnom  rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1998.

 

     Pokiaľ ide o vecnú stránku,  ktorá je týmto vládnym ná-

vrhom zákona riešená, táto plne odôvodňuje skrátené legisla-

tívne konanie procesu podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k základným

ľudským právam a slobodám.

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam predmetný vládny návrh na

skrátené  legislatívne  konanie   o  vládnom  návrhu  zákona

o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru  väzenskej a justičnej stráže Slo-

venskej republiky a Železničnej polície Slovenskej republiky

schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Znovu  prosím pána  poslanca Fedora,  aby nás oboznámil

s výsledkami prerokovania  vo výbore, pretože  bol určený za

spoločného spravodajcu.

 

Poslanec A. Fedor:

 

      Vážený pán minister,

      vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

 

      dovoľte mi,  aby som predniesol  informáciu Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť

o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatív-

ne konanie o vládnom návrhu zákona o štátnej službe prísluš-

níkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zbo-

ru väzenskej a justičnej stráže  Slovenskej  republiky a Že-

lezničnej polície Slovenskej republiky (tlač 785).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1817 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného  zboru, Slovenskej informač-

nej  služby, Zboru  väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície  Slovenskej  republiky (tlač

785) na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť v termíne do 7. novembra 1997.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť prerokoval  predložený návrh vlády  na svojej 42.

schôdzi výboru dňa 7. novembra 1997. Výbor  súhlasil s pred-

loženým  návrhom  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu zákona o štátnej službe  príslušníkov Poli-

cajného zboru,  Slovenskej informačnej služby,  Zboru väzen-

skej a justičnej stráže  Slovenskej  republiky a Železničnej

polície Slovenskej republiky (tlač 786) a odporučil Národnej

rade  Slovenskej  republiky s predloženým  návrhom  vysloviť

súhlas s tým,  že vládny návrh zákona o štátnej  službe prí-

slušníkov Policajného zboru,  Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej  stráže  Slovenskej  republiky a

Železničnej polície Slovenskej republiky prerokuje v skráte-

nom legislatívnom konaní na 35. schôdzi.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Návrh uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky zo

14. novembra 1997 k návrhu  vlády na  skrátené  legislatívne

konanie o vládnom návrhu  zákona o štátnej službe príslušní-

kov Policajného zboru,  Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže  Slovenskej  republiky a Želez-

ničnej polície Slovenskej republiky (tlač 785)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona o štátnej  službe príslušníkov Policajného zbo-

ru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justič-

nej stráže  Slovenskej republiky a Železničnej  polície Slo-

venskej republiky (tlač 786)  prerokuje v skrátenom legisla-

tívnom konaní na 35. schôdzi.

 

 

     Pán predseda,  prosím, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu s konštatovaním, že  som nedostal pí-

somnú prihlášku, ale zrejme na  tabuli sa hlási pán poslanec

Benčík. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     tak ako  väčšina návrhov legislatívnych  predlôh, ktoré

vláda  navrhla  na  skrátenie legislatívneho  konania na 35.

schôdzi, ani tento nespĺňa kritériá na takýto postup. Nie je

mimoriadna  okolnosť,  keď môže dôjsť k ohrozeniu základných

ľudských  práv a slobôd, nie  je  ohrozená  bezpečnosť štátu

a nehrozia hospodárske  škody. Chcem vám  len pripomenúť, že

v takýchto  prípadoch sa  môže Národná  rada na  návrh vlády

uzniesť na skrátenom konaní. Ale na tejto schôdzi, ak vás je

dosť, tak schvaľujete skrátené konania ako na bežiacom páse.

A predpokladám, že schválite aj tento.

 

     Z vecnej  stránky mám výhrady k metodologickej  stránke

a postupu prípravy a schvaľovania  tejto  predlohy. Je totiž

logické  postupovať  vždy  od všeobecného k špecifickému. Je

teraz pripravovaný zákon o verejnej službe. Legislatívna ra-

da teraz  schválila už návrh  zákona o štátnej  službe. A my

teraz  ideme schvaľovať  zákon o štátnej  službe Policajného

zboru. Ten,  kto trochu vie, ako  sa má pripravovať legisla-

tívny proces, tak vie, že  je to nelogický postup, čo svedčí

o improvizácii a svedčí o nekoncepčnosti.  To sme sa však už

pri tejto vláde naučili.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Končím rozpravu k tomuto bodu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či  sa chce vyjadriť. Nechce sa

vyjadriť. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

 

     Budeme hlasovať o uznesení. Prosím, budeme sa prezento-

vať a budeme hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     To znamená, že hlasovanie nie je dostatočné.

 

     Musíme hlasovať ešte raz.

 

     Prosím, páni poslanci,  pani poslankyne, prezentujme sa

a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dnešný deň rokovania končím a prerušujem 35. schôdzu do

utorka.

 

     V utorok  začneme ráno o 9.00 hodine s tým, že v ponde-

lok by mali byť výbory k tým zákonom, ktoré sme prerokovali.

 

     V pondelok dovidenia. Príjemnú sobotu a nedeľu.

 

                    Piaty deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     18. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, prosím všetkých, ktorí

sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali miesta v rokovacej

sále, budeme  pokračovať v rokovaní 35. schôdze Národnej ra-

dy.

 

     Prosím, páni  poslanci, pani poslankyne, aby  sme sa na

začiatok prezentovali. V súčasnosti ešte zasadá jeden výbor.

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

 

     Otváram piaty  deň rokovania 35. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 z dnešnej  schôdze  sa  ospravedlnili

páni poslanci  Bajan a Slota a doobeda  pán poslanec Slobod-

ník, ktorý je na zahraničnej ceste. Pán poslanec už je tu.

 

     Pokračovať  na  tejto  schôdzi  budeme  tak, že najskôr

ukončíme  rokovania  o  návrhoch,  ktoré  predkladá minister

vnútra Slovenskej republiky, a po  nich pristúpime k tým ná-

vrhom,  ktoré bude  predkladať podpredseda  vlády a minister

financií.

 

     Prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

 

     Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne kona-

nie o vládnom návrhu o štátnej  službe príslušníkov Policaj-

ného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a

justičnej stráže Slovenskej  republiky a Železničnej polície

Slovenskej republiky (tlač 785) sme v piatok  prerušili pred

hlasovaním z dôvodu, že  Národná rada nebola uznášaniaschop-

ná.

 

     Predtým, ako  pristúpime k hlasovaniu,  prosím pána mi-

nistra Krajčiho, aby zaujal miesto určené pre predkladateľov

a spravodajcov, a prosím aj pána spoločného spravodajcu, aby

uviedol hlasovanie k tomuto  návrhu  zákona. Budeme hlasovať

o uznesení Národnej rady o návrhu vlády na súhlas so skráte-

ným legislatívnym konaním.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh uznesenia Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky z 18. novembra 1997 k návrhu

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona o štátnej  službe príslušníkov  Policajného zboru, Slo-

venskej  informačnej  služby,  Zboru  väzenskej  a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Slovenskej

republiky (tlač 785).

 

     "Národná rada  Slovenskej  republiky  podľa § 89 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky  na návrh  vlády Slovenskej  republiky  súhlasí s tým, že

vládny návrh zákona o štátnej službe príslušníkov Policajné-

ho zboru, Slovenskej  informačnej  služby, Zboru väzenskej a

justičnej stráže Slovenskej  republiky a Železničnej polície

Slovenskej republiky (tlač 786) prerokuje v skrátenom legis-

latívnom konaní na 35. schôdzi."

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli ste návrh uznesenia.  Prosím, aby sme sa prezen-

tovali a budeme hneď hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Konštatujem, že nás je  málo. Chýba výbor pána predsedu

Národu, ktorý zasadá.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme sa znovu prezen-

tovať, pretože z výboru prišli poslanci. Prosím, prezentujme

sa a hlasujme o návrhu uznesenia k skrátenému konaniu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Môžeme teda pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Po-

licajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzen-

skej a  justičnej stráže Slovenskej  republiky a Železničnej

polície Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 786. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1818.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  tento  návrh

predloží pán minister vnútra.

 

     Prosím, pán  minister, keby ste nás  oboznámili s návr-

hom.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

sa predkladá vládny návrh zákona o štátnej službe príslušní-

kov Policajného zboru,  Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej  stráže Slovenskej  republiky a Želez-

ničnej polície  Slovenskej republiky, ktorý  bol vypracovaný

na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej repub-

liky na rok 1997.

 

     Vládny  návrh  zákona  novým  spôsobom  upravuje právne

vzťahy a postavenie  príslušníkov Policajného zboru, Sloven-

skej informačnej služby, Zboru  väzenskej a justičnej stráže

a Železničnej polície pri výkone štátnej služby.

 

     Právny vzťah príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Že-

lezničnej polície  sa zakladá k štátu. Vládny  návrh  zákona

reaguje na súčasnú spoločensko-politickú a ekonomickú situá-

ciu Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policaj-

ného zboru a k ďalším službám, ktoré som tu vymenoval, aj na

výsledky  vykonanej  analýzy  doterajšej  právnej úpravy ich

služobného pomeru od roku 1970.

 

     Z analýzy  jednoznačne  vyplýva,  že úlohy  vyplývajúce

z doterajších právnych predpisov  kladú na príslušníkov uvá-

dzaných zborov vysoké nároky  na ich psychickú odolnosť, fy-

zickú zdatnosť, profesionálnu  odbornosť, bezúhonnosť a tak-

mer permanentnú pripravenosť plniť povinnosti ustanovené zá-

konom pri ochrane života, bezpečnosti osôb a majetku. V tej-

to súvislosti sa žiada zdôrazniť, že na rozdiel od prevažnej

väčšiny iných profesií v štátnej správe sú práve príslušníci

Policajného zboru zo zákona povinní i v čase mimo služby vy-

konať služobný  zákrok, úkon alebo inú  povinnosť, aby zame-

dzili ohrozeniu alebo poškodeniu zákonom chránených záujmov.

 

     Na príslušníkov  Policajného  zboru a Zboru väzenskej a

justičnej stráže  Slovenskej  republiky sú kladené spoločen-

sky  očakávané vysoké  nároky, pričom  pri výkone  služby sa

nepredpokladá zlyhanie ľudského faktora ani v osobitne záťa-

žových situáciách,  napríklad pri ohrození  života a zdravia

osôb a ich samých.

 

     Súčasná  právna úprava  služobného pomeru  príslušníkov

Policajného  zboru,  Slovenskej  informačnej  služby,  Zboru

väzenskej  a  justičnej  stráže  a  Železničnej  polície 

v niektorých  smeroch zaostáva  za reálnou  potrebou a nezo-

hľadňuje niektoré riziká, ktoré výkon služby v nových spolo-

čenských podmienkach prináša.

 

     Navrhovaná koncepcia  štátnej služby má  preto vytvoriť

podmienky, aby  štátnoslužobný vzťah pre  príslušníkov Poli-

cajného zboru a ďalších  zborov  nebol len  zamestnaním, ale

stal sa pre nich poslaním s výraznými prvkami profesionálnej

hrdosti a spolupatričnosti k tomuto  špecifickému povolaniu.

To však možno od nich očakávať len vtedy, ak budú mať zabez-

pečené  primerané  právne a sociálne  istoty,  zodpovedajúce

hmotné a sociálne  zabezpečenie a ak  bude primerane ocenená

ich dlhoročná náročná a riziková práca.

 

     Z týchto  dôvodov sa vo vládnom  návrhu zákona navrhuje

zmena doterajšej  právnej úpravy služobného  pomeru tak, aby

zodpovedala potrebám  príslušníkov  Policajného zboru a ďal-

ších zborov,  ktorých sa tento zákon  týka, odrážala súčasné

spoločenské pomery a dávala pocit istoty, že budú aj so svo-

jimi rodinami zabezpečení.

 

     V tejto súvislosti sa  žiada poukázať na skutočnosť, že

tieto požiadavky v určitej  miere  spĺňa už aj zákon Sloven-

skej  národnej  rady  číslo 410/1991 Zb. o služobnom  pomere

príslušníkov Policajného zboru, a tak nová úprava nebude vy-

kazovať taký výrazný rozdiel, ako  je to v prípade navrhova-

nej  právnej úpravy  verejnej  služby, resp. štátnej  služby

v porovnaní s úpravou vykonávania Zákonníkom práce.

 

     Právna úprava služobného pomeru príslušníkov Policajné-

ho  zboru,  Slovenskej  informačnej  služby, Zboru väzenskej

a justičnej  stráže a  Železničnej  polície  si po  celý čas

pôsobenia  Zákonníka práce  zachovala mnohé charakteristické

kvalitatívne znaky štátnoslužobného pomeru. Potvrdením tejto

skutočnosti  je  aj  pripravovaná  právna  úprava postavenia

štátnych úradníkov v Slovenskej  republike,  ktorá v mnohých

navrhovaných  inštitútoch preberá  právnu úpravu  postavenia

príslušníkov Policajného zboru a ďalších služieb.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona, zákon  o štátnej službe príslušní-

kov  Policajného  zboru a ďalších  služieb, ktorých  sa týka

tento zákon, v porovnaní napríklad s platnou právnou úpravou

v zákone číslo 410/1991 Zb. najmä:

 

     a) odstraňuje prvky nútenej práce,

 

     b) zavádza inštitút definitívy na tých policajtov, kto-

rí budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné predpoklady,

 

     c) výrazne posilňuje stabilitu  policajtov, a to predo-

všetkým ich primeraným ocenením počas štátnej služby, ako aj

po skončení štátnej služby - prídavok k dôchodku,

 

     d) výrazne posilňuje odbornosť policajtov, a to tým, že

sa takmer nepripúšťajú výnimky v stálej štátnej službe,

 

     e) výrazne  rozširuje  povinnosti policajtov  vo vzťahu

k inštitútu definitívy,

 

     f) mení spôsob  uplatňovania  disciplinárnej  právomoci

a prispôsobuje ju demokratickým princípom.

 

     V neposlednom rade vládny  návrh zákona odstraňuje tiež

niektoré existujúce právne medzery, napríklad zavádza inšti-

tút skončenia  štátnej  služby z dôvodu straty štátneho  ob-

čianstva, resp. z dôvodu  spáchania úmyselného trestného či-

nu.

 

     Pri  príprave vládneho  návrhu  zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného  zboru a ďalších  vymenovaných slu-

žieb sa  vychádzalo z obdobnej právnej  úpravy v Poľskej re-

publike, Maďarskej republike,  Nemeckej spolkovej republike,

v Grécku,  zo služobnej  pragmatiky Českej  republiky. Ďalej

bol návrh  zákona  porovnaný s legislatívou OECD a PHARE. Na

právnu úpravu sa nevzťahuje Biela kniha.

 

     Vládny  návrh zákona  sa predkladá  vzhľadom na  to, že

bezprostredne  súvisí s balíkom  vládnych  návrhov, ktoré sú

predkladané v súvislosti s prijatými opatreniami na boj pro-

ti najzávažnejším, najmä  organizovaným formám trestnej čin-

nosti, a to vo vzťahu  najmä k zabezpečeniu sociálnych istôt

príslušníkov vrátane ich rodín.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené  odporúčam s vládnym návrhom zákona

o štátnej službe príslušníkov  Policajného zboru, Slovenskej

informačnej  služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Že-

lezničnej polície Slovenskej republiky  vysloviť v prvom čí-

taní  súhlas a postúpiť ho  na ďalšie  ústavné  prerokovanie

v druhom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  gestorský  výbor za

spravodajcu určil pána poslanca Fedora. Prosím ho preto, aby

nás oboznámil s návrhmi, ktoré vo výboroch prerokovali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov

Policajného  zboru,  Slovenskej  informačnej  služby,  Zboru

väzenskej a justičnej stráže  Slovenskej  republiky a Želez-

ničnej polície  Slovenskej  republiky (tlač 786) ako spravo-

dajca určený gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Predložený návrh  zákona o štátnej  službe príslušníkov

Policajného  zboru,  Slovenskej  informačnej  služby,  Zboru

väzenskej a justičnej stráže  Slovenskej  republiky a Želez-

ničnej polície Slovenskej republiky (tlač 786) bol uznesením

Národnej rady Slovenskej republiky schválený na prerokovanie

v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ho

zaradil  na rokovanie 35. schôdze  Národnej rady  Slovenskej

republiky do prvého čítania.

 

     Ako spravodajca prerokovaného  zákona si osvojujem sta-

novisko, že predmetný  návrh  zákona spĺňa z formálnoprávnej

stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny  návrh zákona  rieši závažnú  problematiku, ktorú  je

možné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom ná-

vrhu  zákona.  Cieľom  navrhovanej  právnej  úpravy je novým

spôsobom usporiadať právne vzťahy súvisiace so vznikom, zme-

nami a skončením štátnej služby, ako i postavenie príslušní-

kov Policajného zboru,  Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže  Slovenskej  republiky a Želez-

ničnej  polície  Slovenskej  republiky.  Právny vzťah týchto

príslušníkov sa zakladá k štátu.

 

     Návrh reaguje na súčasnú spoločensko-politickú a ekono-

mickú situáciu Slovenskej republiky. Všetci dobre vieme, aké

vysoké nároky sú na týchto  príslušníkov vzhľadom na ich fy-

zickú zdatnosť, psychickú odolnosť, profesionálnu odbornosť,

bezúhonnosť a permanentné  ohrozenie  pri  ochrane  života a

bezpečnosti osôb a majetku.

 

     Navrhovaná  koncepcia štátnej  služby má  vytvoriť také

podmienky,  aby  štátnoslužobný  vzťah  sa stal celoživotným

poslaním s výraznými prvkami profesionálnej hrdosti a spolu-

patričnosti. To všetko je možné  očakávať len vtedy, ak budú

mať budúci  profesionáli zabezpečené primerané  právne a so-

ciálne istoty, zodpovedajúce hmotné a sociálne zabezpečenie,

a ak bude  ocenená ich dlhoročná  náročná a riziková  práca.

A práve tento zákon, podľa môjho názoru, tieto podmienky za-

bezpečuje.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, otváram týmto rozpravu

k tomuto bodu  programu s konštatovaním,  že som dostal  dve

písomné prihlášky do rozpravy. Za  klub KDH od pána poslanca

Pittnera a za klub ZRS od pána poslanca Krausa.

 

     Prosím, pán poslanec Pittner, môžete vystúpiť.

 

 

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     prerokúvaný zákon,  návrh zákona o štátnej  službe, bol

prijímaný v období, keď  pracovníci, či už príslušníci Poli-

cajného zboru, alebo ostatných  vymenovaných zborov s veľkou

nádejou očakávali, akým spôsobom a ako tento zákon o štátnej

službe bude spĺňať ich  oprávnené požiadavky. Žiaľbohu, hneď

v úvode,  hneď pri  prvom  čítaní,  musím sa  pozastaviť nad

niektorými vecami, ktoré azda sa budú dať prerokovať v tejto

Národnej rade a upraviť  podľa  nášho zmyslu pre  spravodli-

vosť, ale  bude tu jedno ustanovenie,  ktoré, obávam sa, nás

povedie k tomu, že nebudeme  môcť s týmto návrhom zákona sú-

hlasiť.

 

     Pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktoré, myslím si, je mož-

né potom v ďalšom čítaní  upraviť na  základe  pozmeňujúcich

návrhov, ide o tieto. Keďže ide  tu o návrh zákona o štátnej

službe a táto sa má  stať  definitívou, potom  bude potrebné

túto definitívu v návrhu zákona v jednotlivých ustanoveniach

upraviť  a zakotviť,  či    pôjde o problematiku  prechodu

z prípravnej  štátnej služby  do stálej  štátnej služby,  či

pôjde o problematiku  doplnenia, alebo získania predpísaného

vzdelania, alebo o problematiku  bezúhonnosti  občana, ktorý

sa uchádza o službu v Policajnom  zbore a v iných  vymenova-

ných organizáciách, alebo ďalšie problémy.

 

     Pre nedostatok času a preto, aby sme pružnejšie rokova-

li, dovoľujem si upozorniť na tú skutočnosť, ktorá tento ná-

vrh zákona robí úplne problematickým. Je to problematika od-

chodného. Možno ste už viacerí zaregistrovali, akým spôsobom

k tomu pristupujú príslušníci  týchto zborov, najmä polície,

ich  odbory, ale  aj v našich  diskusiách,  ktoré odzneli už

v predchádzajúcich  bodoch  rokovaniach, nesúhlasíme s týmto

ustanovením najmä  z tohto dôvodu: Pokiaľ  ide o ustanovenie

o odchodnom,  žiadame zachovať  súčasný platný  právny stav,

pretože zachovaním súčasného  platného právneho stavu zabrá-

nime odchodu starých skúsených  odborníkov. Naozaj sa ukazu-

je, že okolo 2000 a možno i viac  skúsených príslušníkov Po-

licajného zboru je pripravených odísť, ak tento návrh zákona

prejde v tejto polohe, v akej je predložený.

 

     Ide o to, že odchodné je síce odmenou príslušníka Poli-

cajného  zboru a ostatných vymenovaných  organizácií za jeho

službu, ale my predsa dobre vieme, že tak, ako sa menia pod-

mienky v práci Policajného zboru,  kde sú stále viac odstra-

ňované administratívne funkcie a kde zostávajú nanajvýš ria-

diace funkcie a potom  funkcie výkonné, príslušníci Policaj-

ného zboru, ktorí dovŕšia  štyridsať a viac rokov, ak nemajú

možnosť získať také postavenie, ktoré by im ich opotrebovaný

zdravotný stav  dovoľoval, sú nútení odchádzať  do iného za-

mestnania. A práve z týchto  dôvodov  je dôležité, aby tento

nárok na  odchodné im bol  ponechaný potiaľ, pokiaľ  spĺňajú

všetky ostatné podmienky stanovené zákonom. Ak sa tak nesta-

ne, tak  príslušníci odídu, a odídu  práve tí,  ktorí dávajú

zmysel a funkčnosť  Policajnému  zboru.  Odídu tí,  ktorí sú

skúsení.  Z tohto  hľadiska prosím,  aby ste  dobre zvážili,

akým spôsobom sa zachováme voči polícii.

 

     A na záver len opakujem: nie je to stanovisko opozície,

ktorá z nejakých politických  dôvodov by chcela sťažovať si-

tuáciu koalícii. Je to stanovisko, ktoré sme všetci poslanci

dostali okrem iného aj od policajných odborov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi.

 

     Pán poslanec Kraus je druhý prihlásený do rozpravy.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem sa snažiť, aby som  sa teda neopakoval s tými ve-

cami, ktoré tu už predo mnou odzneli od môjho predrečníka.

 

     Začal by som tým, že v piatok sme prijímali zákon o Po-

licajnom zbore,  kde sme sa  prakticky všetci bez  ohľadu na

to, či sme opozícia, alebo  koalícia zhodli na tom, že tento

zákon je potrebný a prakticky  všetci  od neho čakáme väčšiu

akcieschopnosť Policajného zboru pri jeho náročnej službe.

 

     Ako  odmena alebo  protihodnota by  mal byť  teda zákon

o štátnej službe Policajného zboru a ostatných zložiek, kto-

ré sú v tomto zákone  vymenované, a tento  zákon by  mal byť

takou protiváhou a mal by  byť odmenou alebo nárokovou zlož-

kou tých policajtov, ktorí odchádzajú od polície po skončení

služobnej  činnosti.  Bohužiaľ,  musím  tiež konštatovať, že

predložený návrh zákona nespĺňa  očakávanie napriek tomu, že

bol dlho očakávaný v radoch  Policajného zboru, nespĺňa oča-

kávanie v mnohých paragrafoch  tohto zákona, čo vyjadrili aj

napríklad riaditelia krajských  úradov policajných zborov 6.

septembra v Liptovskom Jáne  na spoločnom pracovnom zasadnu-

tí. Ale mal som možnosť diskutovať,  tak ako aj mnohí z vás,

aj s rôznymi funkcionármi  či okresných, či krajských riadi-

teľstiev, a musím povedať, že či u radových policajtov, ale-

bo u funkcionárov Policajného zboru tento zákon je prijímaný

v takejto podobe, ako je  predložený, dosť negatívne, a dalo

by sa povedať s určitou dávkou nervozity.

 

     Nebudem sa už opakovať, čo  sa týka odchodného - § 207,

lebo to  je jeden z paragrafov v tomto  zákone, o ktorom  sa

najviac diskutuje, pretože policajti  sú toho názoru, a mys-

lím si, že s tým sa  dá stotožniť, pokiaľ od nich vyžadujeme

plnenie náročných  úloh, že odchodné je  zavedené a prevzaté

podľa európskych  polícií, podľa  zákonov o európskych polí-

ciách, a tento inštitút má zabezpečovať stabilizáciu a moti-

váciu  policajtov. Tento  inštitút by  mal zohľadňovať okrem

iného  aj, tak  ako už  bolo povedané,  stratu spoločenského

postavenia po odchode  policajtov z policajnej služby hlavne

z toho dôvodu,  že ich poslanie počas  služby je represívne,

a potom  ťažko  nachádzajú  ďalšie  spoločenské  uplatnenie,

najmä napríklad po predčasnom odchode z Policajného zboru zo

zdravotných dôvodov.

 

     Druhou  takou  dosť  diskutovanou  otázkou v Policajnom

zbore  ohľadne tohto zákona je prechod z jednotlivých druhov

služieb, čiže stálej alebo  prípravnej služby. Tento sa opäť

uskutočňuje podľa predloženého návrhu zákona na základe slu-

žobného hodnotenia spracovaného  nadriadeným, a teda vykona-

nie  skúšky pred  odbornou komisiou,  myslím si,  že by bolo

lepšie a objektívnejšie, aby  sa zachovala objektivita a is-

tota policajta.

 

     V súčasnosti sa stále trápime s problémom, že je akútny

nedostatok vzdelaných  policajtov a do dnešného dňa sa nepo-

darilo ešte tento problém vyriešiť. Aj v súčasnosti viac ako

3 000 policajtov nespĺňa  kvalifikačné predpoklady vzdelania

pre zastávanú funkciu. Väčšina z nich si tento  kvalifikačný

predpoklad dopĺňa štúdiom na  príslušných školách. Avšak za-

radenie takéhoto policajta do  prípravnej služby, myslím si,

že je pre takéhoto policajta diskriminujúce, lebo vo väčšine

prípadov sú to skúsení policajti s dlhoročnou  praxou a boli

ustanovení do funkcie na základe svojich odborných skúsenos-

tí. Tak ako  už bolo povedané, je odôvodnená  obava, že táto

tvrdá  sankcia voči  policajtom, ktorí  študujú, spôsobí, že

budú odchádzať zo zastávaných funkcií tam, kde splnia kvali-

fikačný  predpoklad,  aby  boli  zaradení  do stálej štátnej

služby.

 

     Ďalší problém,  na ktorý by som  chcel poukázať, je ob-

lasť  platového systému a oblasť  ukladania  disciplinárnych

trestov. Čo  sa týka platového  systému, v návrhu  zákona je

opäť riešený formou nárokových a nenárokových zložiek platu,

pričom keď hovoríme o tzv. definitíve, plat policajta by mal

byť riešený  tak ako v iných krajinách  Európskej  únie, na-

príklad v Nemecku, tak, že nie je ovplyvniteľný jediným slu-

žobným funkcionárom.  Myslím si, že  aj nadriadení policajta

sú iba  ľudia tak ako  v iných rezortoch  alebo v podnikoch,

alebo kdekoľvek.  Aj tu sa  môže prejaviť určitá  obľúbenosť

alebo neobľúbenosť policajta u nadriadeného, a hádam  niekde

tam by  sa potom dala  hľadať  aj možnosť  korupcie  zvnútra

u polície. Či si  budeme hovoriť tak alebo tak,  aj ten nad-

riadený je iba človek so  svojimi dobrými aj zlými vlastnos-

ťami.

 

     Posledná  oblasť, ktorej  by som  sa chcel  dotknúť, je

ukladanie disciplinárnych trestov a odvolávanie sa voči nim.

Opäť tu rozhoduje sám nadriadený. Absentuje tu komisia, kto-

rá by bola zárukou  prešetrenia rozhodnutia možnosti odvolať

sa na súd, tak ako o tom hovorí aj v osobitnej časti pre po-

líciu Deklarácia Rady Európy číslo 690 z roku 1991.

 

     Vážená  Národná rada,  som si  vedomý toho,  že v takej

zložke, ako  je polícia, nemôže vládnuť  nejaká bezbrehá de-

mokracia,  že je  to prakticky  nemožné. Myslím  si však, že

tieto oblasti,  ktoré som  spomenul,  sa dajú vyriešiť. A na

druhej strane sa už nemôžeme  vrátiť ani k časom, keď platil

článok 1, že veliteľ má vždy  pravdu, a pokiaľ v článku 2 sa

hovorí, že nemá pravdu, platí článok 1. Myslím si, že týmito

vecami sa dá zaoberať, hlavne s tým odchodným, ale aj ostat-

nými paragrafmi, ktoré som  tu spomínal. Pokiaľ sa doriešia,

myslím si, že bude možné potom tento zákon podporiť.

 

     Klub Združenia robotníkov Slovenska hlasovaním bude od-

porúčať, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čí-

taní. Pri konečnom hlasovaní sa  potom zváži podľa toho, aký

kompromis sa nájde a ktoré doplňujúce, resp. pozmeňujúce ná-

vrhy budú prijaté.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne a páni poslanci, to bol posledný disku-

tujúci v rámci rozpravy. Pýtam  sa preto, či sa hlási niekto

z pléna do rozpravy. Mám za to, že tí, ktorí sú na svetelnej

tabuli, sa  hlásia do rozpravy alebo  s faktickou poznámkou.

Takže, pán poslanec Sopko do rozpravy, pán poslanec Bugár do

rozpravy. Ďakujem.

 

     Uzatváram možnosť  prihlásiť sa do  rozpravy s tým,  že

s faktickou  poznámkou sa  ešte predtým  hlási pán  poslanec

Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo. Ide skôr o inú ako fak-

tickú poznámku. Písomnú prihlášku  do rozpravy som vám pred-

ložil v piatok, keď sme končili.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, akceptujem to. Doniesli  ste mi ju vlastnoručne na

papieri. Takže v rozprave je  aj pán poslanec Vavrík. Prosím

pána poslanca Vavríka, po ňom pán poslanec Sopko a potom pán

poslanec Bugár.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  schôdzu  bude ďalej

viesť pán podpredseda Húska.  Ja musím prijať zahraničnú de-

legáciu.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predložená tlač 786, skrátene  povedané zákon o štátnej

službe príslušníkov  štátnych bezpečnostných síl,  je vcelku

zákon, ktorý odborná  verejnosť a verejnosť ako-taká už dlh-

šie očakávala, a nemáme k nemu  vážne výhrady  okrem jednej,

ktorá je veľmi dôležitá. Odznela už  od predrečníkov. Takou-

to  jednou, podľa  nášho názoru  hrubou chybou  pokaziť taký

prijateľný zákon by nebolo  dobré. Samozrejme, chcem hovoriť

o tom, čo  už hovorili  predchodcovia, o § 207, o odchodnom,

kde okrem  toho, čo sa  už povedalo, že  odchodné policajtom

z terajších 16 platov  tento  zákon  uvažuje skrátiť  len na

10-násobok platu,  okrem tohto prípadu  skracuje odchodné aj

tým policajtom, ktorí nesplnia tieto tri podmienky. Voľne si

ich dovolím pretransformovať, ako sú citované v § 207. Poli-

cajt dostane  odchodné: 1. ak dovŕši  vek, ktorý mu nárokuje

odchod na  starobný dôchodok, 2. pri  reorganizáciách, 3. ak

ho lekár uzná nespôsobilým na výkon tejto funkcie.

 

     Dnešná platná norma odstupné poskytuje aj iným policaj-

tom,  ktorí majú  odslúženú  predpísanú  dĺžku v policajných

službách, a táto časť policajtov z toho úplne vypadá. To len

chcem zdôrazniť, že ide nielen o krátenie odchodného, ale aj

o diskrimináciu  policajtov, ktorí  ešte nedovŕšia  nárok na

odchod do starobného dôchodku alebo ktorí neodchádzajú z po-

licajných služieb z dôvodu  reorganizácie, alebo zo zdravot-

ných dôvodov.

 

     Práve tento paragraf, teda podľa názoru nášho poslanec-

kého klubu,  obmedzuje základné sociálne  istoty policajtov,

ktoré im boli dané v poslednej  norme, ktorá hovorí o týchto

dávkach, a boli totožné s európskym právom alebo so zvyklos-

ťami v okolitých  európskych  vyspelých  krajinách. Preto sa

domnievame, že takáto úprava, ak by bola prijatá, by demoti-

vovala činnosť  policajtov, demotivovala by ich k pasivite a

nemali by  záujem  práve o to, čo parlament vypovedal minulý

týždeň, aby  všetky bezpečnostné zbory  boli schopné na  boj

s organizovaným zločinom.

 

     Druhá, i keď menej dôležitá  vec, o ktorej by som chcel

hovoriť, je ustanovenie, v ktorom  sa hovorí, že vo funkcii,

v rôznych policajných  funkciách môžu byť  len tí policajti,

ktorí dovŕšili príslušné vzdelanie.  Samozrejme, s týmto ar-

gumentom treba súhlasiť, ale treba  hovoriť o tom, či aj re-

zort, štát, resp. vláda vytvorili podmienky, aby tí policaj-

ti, ktorí zastávajú tieto funkcie, mám na mysli predovšetkým

funkcie v útvaroch vyšetrovania, môj predrečník o tom už ho-

voril, ktorí majú dlhoročnú prax a skúsenosti, teraz z dôvo-

dov teda nesplnenia vzdelania budú musieť odísť, a máme oba-

vu, že Policajná akadémia nestihla vyprodukovať alebo vyško-

liť dostatok odborníkov práve pre oblasť vyšetrovania, ktorí

by boli rovnocennými nástupníkmi tých policajtov, ktorí síce

vzdelanie nemajú,  ale po x-ročnej, teda  dlhodobej praxi si

precízne vykonávajú svoju činnosť.

 

 

 

     Splnomocnenie zo zákona pre ministra vnútra, že môže za

vyšetrovateľa určiť aj iného  policajta, ktorý nespĺňa vzde-

lanie  právneho smeru,  ale má  iné vysokoškolské vzdelanie,

v nás  vzbudzuje dojem,  že za  vyšetrovateľov poveriť iných

vysokoškolákov, doktorov prírodných vied, inžinierov, nie je

celkom v poriadku. Vyšetrovatelia by skutočne mali mať práv-

ne vzdelanie, ale podľa nášho  názoru ešte nenastal čas, aby

sme terajších  vyšetrovateľov poslali preč  zo svojich funk-

cií, lebo nemáme dostatok nových.

 

     Toto sú  dva momenty, na  ktoré by sme  chceli počuť od

pána ministra Krajčiho  odpoveď, že ako to vidí  on a rezort

a či je  vôľa nejakým spôsobom  prispôsobiť aspoň ten  para-

graf, ktorý hovorí o odchodnom pre policajtov.

 

     V závere  môjho vystúpenia mi dovoľte,  aby som navrhol

a zároveň žiadal o zaradenie tejto tlače 786 na prerokovanie

okrem navrhnutých výborov aj do týchto dvoch výborov: do vý-

boru pre  zdravotníctvo a sociálne  veci, najmä  teda z toho

titulu, že ide o sociálne  istoty  policajtov, preto predpo-

kladám, že by bolo vhodné, aby sa tento výbor zaoberal touto

problematikou. A po  druhé, navrhujem a zároveň  žiadam, aby

tento  materiál prerokoval  aj výbor  pre životné prostredie

a ochranu  prírody. Tam,  bohužiaľ, nemám  žiadne racionálne

zdôvodnenie, prečo by tento výbor mal prerokovať tento mate-

riál, ale minimálne  dôvod je ten, že poslanci, ktorí chceli

pracovať v iných  výboroch, v ktorých by sa  mohli  vyjadriť

k tomuto bodu materiálu, boli preradení práve do tohto výbo-

ru. Vo výbore pre  životné  prostredie pôsobia dvaja  bývalí

ministri vnútra, preto by som prosil, aby skutočne tento ná-

vrh ste  podporili, aby tento bod, tento  materiál o štátnej

službe prerokoval aj výbor pre životné prostredie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec  Sopko a pripraví sa pán poslanec

Bugár ako posledný v rozprave.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážení poslanci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     podľa informácií,  ku ktorým som sa  dopracoval po pre-

študovaní vládneho návrhu zákona, som zistil, že pripomienky

k vládnemu návrhu  zo strany príslušníkov  Policajného zboru

najviac smerujú k § 207, ktorý určuje  podmienky odchodného.

Takže vlastne  vo svojom vystúpení chcem  nadviazať na pred-

rečníkov, hlavne na pána poslanca Huberta Krausa.

 

     Ako to vyplýva z výkladu ustanovenia § 207 o odchodnom,

toto má  byť jedným z hlavných  motivačných, stimulačných aj

garančných  faktorov  výkonu  štátnej  služby policajtov. Po

skončení služobného  pomeru má mať  charakter dlhodobého za-

bezpečenia, má  mať výrazný charakter  sociálnej  dávky a má

napomôcť  preklenúť  okamžité  nepriaznivé  dosahy skončenia

služby v ozbrojených zboroch,  ale rovnako riešiť materiálne

otázky, ktoré sú s tým  spojené. Preto nie celkom chápem na-

vrhovateľa, prečo viaže odchodné na splnenie podmienok náro-

ku na starobný dôchodok pri uvoľnení podľa § 191.

 

     V tomto prípade si  paragrafové znenie odchodného odpo-

ruje zámerom  tohto ustanovenia napomôcť  preklenúť okamžité

nepriaznivé  dosahy skončenia  služby v ozbrojených  zboroch

a riešiť materiálne otázky s tým  spojené. V každom inom za-

mestnaní sa odchodné vypláca  po skončení pracovného pomeru.

Prečo by to tak nemalo byť aj u policajtov pri skončení slu-

žobného pomeru?

 

     Ak  berieme do  úvahy situáciu  policajta pri požiadaní

o uvoľnenie zo  služobného pomeru, odchodné  je aktuálne pri

skončení služobného pomeru, a nie až po dovŕšení dôchodkové-

ho veku, ak má plniť tie  zámery, pre ktoré je vlastne takto

navrhované. Ak  si zoberieme napríklad policajta  vo veku 45

rokov, ktorý    odslúžených 20 alebo 25 rokov, tento poli-

cajt má ešte šancu zaradiť sa do inej práce, a toto odchodné

mu  vlastne výrazne  pomôže adaptovať  sa na  nové podmienky

a preklenúť okamžité nepriaznivé dosahy skončenia služby. Ak

by policajt po 25 rokoch štátnej služby požiadal o uvoľnenie

a ku dňu skončenia služobného pomeru by dovŕšil 45 rokov ve-

ku, odchodné je pre neho aktuálne  ihneď, a nie aby čakal až

do 55 rokov  svojho veku, keď má nárok na starobný dôchodok.

Tento policajt sa vlastne nemusí ani tých 55 rokov  veku do-

žiť.  Pretože,  ako  je  zo  štatistík  známe,  policajti sa

v priemere dožívajú najkratšieho veku spomedzi všetkých pra-

covných skupín.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ak sa navrhovateľ obáva vý-

razného odchodu dlhoročných  skúsených policajtov z aktívnej

služby, čo dokazuje aj prax, tak to iba preto, lebo nemá ta-

ké právne a sociálne istoty a zabezpečenie, ktoré si vyžadu-

je štátna služba. K hromadným  odchodom nebude dochádzať, ak

policajt bude  riadne zaplatený a bude  náležite počítané aj

na právne a sociálne  istoty a zabezpečenie, ku ktorým patrí

aj spomínané odchodné. Ak bude aj odchodné výrazným motivač-

ným, stimulačným a garančným  faktorom,  migrácia policajtov

bude na  minime a bude  aj nižší tlak  na rozpočtovú oblasť.

Zvážme, prosím, aj tieto pripomienky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo  má ako  posledný účastník  rozpravy pán poslanec

Bugár.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážená Národná rada,

 

     pán minister v úvodnom vystúpení hovoril o tom, že ten-

to  návrh zákona  bol pripravený  na základe  legislatívneho

plánu vlády.  Ja ešte dodám,  že tento návrh  sa pripravoval

viac ako dva  roky. Práve z tohto dôvodu  nechápem a nemôžem

pochopiť, prečo  tento návrh bol zaradený  do skráteného le-

gislatívneho konania. No  ale to už je za  nami. Zároveň pán

minister  hovorí a tvrdí, že  tento návrh zákona  po prijatí

bude mať charakter definitívy.  Musím ale poznamenať, že po-

kiaľ nedôjde k zmenám v tomto  zákone, tak  tento zákon bude

znamenať definitívny koniec Policajného zboru a bude pôsobiť

destabilizujúco. Aj vysvetlím prečo.

 

     Tu už  moji kolegovia predrečníci  hovorili k dvom  ve-

ciam, ktoré  tento zákon, dá  sa povedať, predurčuje  na to,

aby v polícii vyvolal alebo v radoch policajtov vyvolal nut-

kanie odísť predčasne, ešte pred platnosťou tohto zákona, do

dôchodku.  Je to  jednak  zrušenie  výnimky z kvalifikačných

predpokladov. Ako sa tu už  uviedlo, viac ako 3 000 policaj-

tov momentálne nespĺňa kvalifikačné predpoklady a musím, sa-

mozrejme,  poznamenať aj  to, že  Policajná akadémia  má len

ohraničené možnosti  ponúknuť im možnosť  získať tieto pred-

poklady, a zase na  druhej strane práve z poslaneckých prie-

skumov máme také informácie, že tí policajti, ktorí povedzme

študujú na  pedagogickej fakulte alebo aj  na iných školách,

teda na vysokých školách, nemajú vo väčšine prípadov podporu

svojich nadriadených, dokonca svoje  štúdium, dá sa povedať,

robia na úkor svojej dovolenky. To je jedna záležitosť.

 

     Druhá záležitosť je to spomínané odchodné. Musím pozna-

menať, že  je to asi najväčšia  suma alebo najväčší argument

pre daného policajta, ktorý už  dlhší čas slúži v radoch Po-

licajného  zboru. Ak bude  tento  návrh zákona prijatý v tej

forme, ako  je predkladaný, je predpoklad,  že odíde, ako už

tu bolo  spomínané,  minimálne 2 000 policajtov. A  teraz si

vypočítajme, aký to bude mať  dosah  na štátny rozpočet. Mi-

nimálne na  jedného policajta, ak  spĺňa všetky predpoklady,

je to okolo tých 150 000 korún. Ak by odišlo len 600-700 po-

licajtov,  to je 100 miliónov  korún zo  štátneho  rozpočtu.

V prípade, keby  odišli tí, ktorí  budú ukrátení na  základe

vášho rozhodnutia, vážení poslanci  Národnej rady, tak je to

300 miliónov korún zo štátneho rozpočtu.

 

     Na jednej strane nemáme, alebo ak chcete, môžem to tak-

to povedať, nemáte snahu prijať zákon, ktorý by pôsobil sta-

bilizačne a nespôsobil by, dá  sa povedať, takéto výdavky zo

štátneho rozpočtu, na druhej  strane máte snahu prijať zákon

napríklad o  pomocníkoch Policajného zboru,  ktorý vyvolá zo

štátneho rozpočtu  financie  minimálne približne 50 miliónov

korún.

 

     Ešte hádam  len toľko, a to  je moja posledná poznámka,

že v skutočnosti tí policajti, ktorí majú skúsenosti a robia

v Policajnom zbore a práve reorganizáciou nemajú zabezpečené

všetky svoje potreby, mali by aspoň v tomto zákone mať urči-

tú ochranu,  mali by mať stabilizačné  prvky v tomto zákone,

lebo práve oni sú tí, ktorí  môžu napomáhať,  ako to správne

poznamenal minister vnútra, môžu pomôcť v boji proti organi-

zovanému  zločinu. A nemyslím si, že  vaším cieľom je prijať

zákon,  ktorý  by  destabilizoval  Policajný  zbor, ktorý by

okamžite vyvolal ten efekt, že skúsení policajti by opustili

rady Policajného zboru, a tým by  oslabili vlastne pôsobenie

Policajného zboru.

 

     Prosím vás, aby  ste v druhom a treťom čítaní, a hlavne

v druhom čítaní hlasovali za pozmeňujúce návrhy, ktoré už tu

boli  predznamenané, pozmeňujúce  návrhy ohľadne kvalifikač-

ných predpokladov a tzv. odchodného.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pán  poslanec  Andrejčák. Potom pán

poslanec Vanko.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

 

     len stručne by som chcel reagovať prakticky na všetkých

predrečníkov a uistiť  ich o tom, že každý  námet, ktorý od-

znel, bude ešte prerokovaný tak, aby maximálne došlo ku zho-

de alebo ku zhode parlamentu v názore  na tento zákon, a som

presvedčený, že bude prijatý. Ale dovoľte mi, aby som využil

skutočnosť, že ani jeden z  poslancov, ani jeden z poslanec-

kých klubov nepredniesol žiadnu  námietku k podstate zákona,

že vlastne  sa rozchádzame s predkladateľom  iba v názore na

tvrdosti zákona, aby som spracovateľom  zablahoželal k dobre

pripravenému zákonu.  Som rád, že  jednomyseľne všetky kluby

súhlasia s podstatou  tohto  zákona a že bude  pri hlasovaní

priechodný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Vanko - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Mám krátku poznámku k predrečníkovi pánu poslancovi Bu-

gárovi. Pán  poslanec Bugár s veľkým  pokojom, rozvahou, sa-

mozrejmosťou vyslovil jednu vetu:  Ak bude prijatý tento zá-

kon, je  to koniec Policajného zboru.  Chcem poukázať len na

to, že  pán poslanec Bugár  to určite  nehovoril v emóciách,

v skratkovom konaní, ale  rozvážne, premyslene vyslovil túto

vetu, a pritom určite prinajmenšom musí pochybovať o tom, že

by  zanikol Policajný  zbor, ak  by sa  prijal tento  zákon.

Chcem poukázať na to, že sa tu prednášajú vety, výroky alebo

súdy takým  spôsobom, že ak by  tu bol nezaujatý pozorovateľ

alebo poslucháč a vypočul  si takto pokojne prednesenú vetu,

prinajmenšom by  mal z toho problémy,  či je pravdivá, alebo

nie je pravdivá.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia,  vystúpil  posledný  elektronicky prihlásený

v rozprave.  Vyhlasujem rozpravu  o tomto  bode programu  za

skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť ešte pán minister?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     veľmi ma teší dojímavá starostlivosť opozičných poslan-

cov o našich policajtov, čo je úctyhodné, aj to, že odborový

zväz polície  skutočne preukázal svoje  schopnosti a svojimi

lobistickými  schopnosťami sa dostal do všetkých klubov, tak

ako sme sa v podstate  dohodli, keď sme tento zákon predkla-

dali spolu s nimi. Chcem povedať len jedno, že keď sme tento

zákon  pripravovali, zvažovali  sme, čo  by tento  zákon mal

priniesť policajtom a čo by mal priniesť aj štátu preto, aby

policajti zodpovednejšie vykonávali svoju službu.

 

     Po prvé, sledovali sme dva ciele. Prvý bol stabilizačný

prvok u policajtov hlavne  preto, aby nám policajti neodchá-

dzali z Policajného  zboru z rôznych dôvodov na vlastnú žia-

dosť preto, že napríklad im  nebola daná funkcia alebo že sa

nestotožňujú s nariadením svojho nadriadeného, alebo z iných

malicherných dôvodov tým, že preňho  je výhodné odísť, a nie

ostať v Policajnom zbore. Zákon 410 to takto stanovil a kto-

rýkoľvek policajt,  keď sa rozhodol odísť  na základe svojho

vlastného  rozhodnutia, dal  žiadosť o odchod  zo služobného

pomeru, dostal  odchodné a išiel robiť inú profesiu, niekedy

aj na opačnú stranu hranice.

 

     Preto sme zvažovali,  ako stabilizovať týchto pracovní-

kov, a preto aj § 207 do  určitej  miery  stabilizuje a dáva

predpoklady, aby policajti zotrvali v Policajnom zbore, pre-

tože vychovať jedného policajta skutočne nie je ľahké. Okrem

vzdelania,  ktoré  mu  poskytne  ministerstvo  vnútra, resp.

štát,  je to  potom aj  prax, ktorú  získa v priebehu svojej

služby, a po získaní  tejto praxe  jednoducho odíde. Čiže tu

treba hľadať aj tú druhú  stránku tejto veci. Samozrejme, že

sme ochotní pristúpiť na to, aby sme hľadali možnosti rieše-

nia pre tých policajtov, ktorých sa to týka. Dovoľte mi, aby

som dal na pravú mieru čísla policajtov, o ktorých sa tu ho-

vorilo aj v súvislosti s bodom 1 tejto schôdze o organizova-

nej kriminalite a boli tam dané nepravdivé údaje.

 

     Dovoľte  mi teda,  aby som  vás informoval.  Do 5 rokov

služby v Policajnom  zbore  pracuje 6 045 policajtov,  to je

31,10 %  príslušníkov Policajného zboru,  nie ako komentoval

pán Fico 70 %. Od 5-10 rokov  to je 4 749 policajtov, to  je

24 %, od 10-15 rokov to  je 2 161 policajtov, to je 11,12 %,

od 15-20 rokov to je 2 460 policajtov, teda 12 - skoro 13 %,

od 20-24 rokov to je 2 014 policajtov, to  je 10,36 %, a nad

24 rokov  to  je 2 006 policajtov, to  je 10,3 %. Takéto  je

rozloženie síl.

 

     Samozrejme,  že  chceme  stabilizovať  tých policajtov,

ktorí slúžia viac ako 20 rokov služby, a preto sme sa snaži-

li riešiť  ich finančné náležitosti  inými formami. Odchodné

je akési prilepšenie pri odchode do dôchodku. Chcem povedať,

že služobný príjem policajtov sa  skladá z 18 položiek, máte

to v § 84, a všetky  tieto  položky  výrazne dvíhame, akurát

jedna položka ostala  sporná, a to je odchodné, o ktorej te-

raz hovoríme. Myslím si, že vieme vyriešiť aj tento problém.

 

     Čo sa týka ostatných pripomienok v druhom čítaní, vieme

sa dohodnúť, pretože sú to pripomienky, ktoré sa dajú rýchle

realizovať.

 

     Druhá pripomienka, ktorá  rezonovala, bola otázka výni-

miek zo vzdelania. Tu by som chcel povedať, že tieto výnimky

zo vzdelania  boli policajtom signalizované  už niekoľko ro-

kov. Niektorí to nebrali na vážnu váhu, a preto keď sa tento

paragraf alebo  inštitút  objavil v zákone o štátnej službe,

vznikla  určitá panika,  pretože  by  mali byť  preradení do

prípravnej služby. V procese  alebo priebehu šiestich rokov,

keď budú  preradení do prípravnej služby,  môžu si tento ne-

dostatok  nahradiť.  Keď  dovolíte,  najviac  sa tu hovorilo

o tom, že sa to dotkne vyšetrovateľov. Zase by som vám pove-

dal čísla, ako to vyzerá.

 

     Počet vyšetrovateľov, ktorí  nespĺňajú kvalifikáciu, je

221, z toho  má vek nad 45 rokov 73, to znamená  automaticky

dostávajú výnimku zo vzdelania,  pretože majú 10 rokov praxe

a vek nad 45 rokov. Študuje 35 a nad 45 rokov študujú dvaja.

To  znamená, že  ostáva 111 vyšetrovateľov, ktorí  nespĺňajú

kvalifikačné predpoklady, a títo  majú možnosť si toto vzde-

lanie veľmi rýchle doplniť.

 

     Čo sa  týka školských systémov  alebo sústav, ktoré  to

môžu poskytnúť,  samozrejme, máme rezortnú  školu, Policajnú

akadémiu, ktorá ročne je  schopná vyškoliť 130 policajtov so

špecializáciou - dajme tomu - na  vyšetrovateľov. Máme  pri-

pravené  opatrenia, že  umožníme všetkým,  ktorí majú záujem

študovať. Okrem toho máme  záujem o to, aby policajti študo-

vali aj  na civilných školách právnického  smeru, a právnic-

kých fakúlt  je na Slovensku  dostatok. Je jasné,  že nemáme

záujem o inžinierov, strojárov  alebo poľnohospodárov, a keď

si takéto  vzdelanie policajt dopĺňa alebo  robí, tak nemôže

mať nárok na študijné výhody z ministerstva vnútra.

 

     Toľko k tým pripomienkam,  ktoré odzneli. Myslím si, že

v druhom čítaní si povieme niečo viac.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo  poverený člen výboru, pán po-

slanec Fedor?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem uviesť len veľmi krátku poznámku k vystúpeniu pá-

na kolegu Krausa. V podstate tejto problematiky sa dotkol aj

pán  minister,  a to je § 275 - preradenie  policajta, ktorý

nespĺňa  kvalifikačné  predpoklady,  do  prípravnej  štátnej

služby. V podstate  ide o to,  že je to na  obdobie 6 rokov,

kde tento  policajt má šancu si  vzdelanie doplniť, ale zase

na druhej strane tým policajtom vlastne ide o to, aby nemali

znížený príjem. V takomto prípade tento problém rieši § 280,

ktorý hovorí,  že ak pri realizácii  ustanovení tohto zákona

dôjde k rozdielu súčtu funkčného platu a prídavku za výsluhu

rokov oproti súčtu funkčného platu a prídavku za výsluhu ro-

kov a príplatku  za nevykonávanie  podnikateľskej a inej zá-

robkovej činnosti  podľa doterajších predpisov,  poskytne sa

policajtovi doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého

rozdielu. Čiže tam je to  riešené, akurát že je preradený do

tejto prípravnej štátnej služby, no  ale do určitej miery ho

to musí aj motivovať, aby  si zvýšil vzdelanie. Takže to len

v krátkosti toľko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Teda  pristúpime k  hlasovaniu. Najprv  budeme hlasovať

o  návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku. Prosím pána  povereného člena, aby ná-

vrhy uviedol.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm c) zákona o roko-

vacom  poriadku prijať  uznesenie, aby  Národná rada prijala

návrh na prerokovanie predmetného zákona v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s prijatým  uznesením Národnej

rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čí-

taní na prerokovanie týmto  výborom Národnej rady Slovenskej

republiky: Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky pre obranu a bezpečnosť ako ges-

torskému výboru.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     (Hlas z pléna.)

 

     Lehoty ste už uviedli, pán poslanec?

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Ešte je tu pozmeňujúci návrh pána  poslanca Vavríka. Až

po ňom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  budeme hlasovať  podľa návrhu  predloženého

povereným členom výboru, a to  najprv o pridelení do jednot-

livých výborov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, ako to predniesol v návrhu poverený člen výboru a ur-

čila gestorský výbor na  prerokovanie návrhu zákona v druhom

čítaní.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     V rozprave bol ešte prednesený pozmeňujúci, resp. dopl-

ňujúci návrh pána poslanca Vavríka, ktorý navrhoval, aby bol

tento návrh zákona prerokovaný  aj vo výbore pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci, to  sme schválili pred chvíľou, a záro-

veň vo výbore pre životné  prostredie a ochranu prírody. Po-

dľa § 74 o tomto návrhu rozhoduje Národná rada bez rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Tu chcem  ešte  poznamenať, že existuje § 75 ods. 2, že

poslanci, ktorí nie sú členmi  výborov, ktorým bol návrh zá-

kona  pridelený, môžu  svoje stanovisko  oznámiť gestorskému

výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážení prítomní,

 

     za gestorský výbor  navrhujem v súlade s prijatým uzne-

sením Národnej rady Slovenskej republiky termín prerokovania

vo výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky v druhom čí-

taní  do 27. novembra 1997, v  gestorskom  výbore do 28. no-

vembra 1997.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o navrhnutých

termínoch, ktoré predložil pán poverený člen výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada určila  lehotu výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných slu-

žieb a podobných  činností a o zmene a doplnení zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský zákon)

v znení  neskorších  predpisov  a  o doplnení  zákona  číslo

65/1965 Zb. Zákonníka  práce v  znení  neskorších  predpisov

(zákon o súkromných bezpečnostných činnostiach).

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 805.  Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

predkladáme  vládny návrh  na skrátené  legislatívne konanie

o vládnom návrhu  zákona o prevádzkovaní  súkromných bezpeč-

nostných  služieb a podobných  činností a o zmene a doplnení

zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení

neskorších  predpisov a o doplnení zákona  číslo 65/1965 Zb.

Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona sa predkladá  vzhľadom na to, že je

súčasťou balíčka vládnych návrhov zákonov, ktoré sú predkla-

dané v súvislosti s prijatými  opatreniami na boj proti naj-

závažnejším,  najmä organizovaným  formám trestnej činnosti.

Vládny návrh zákona rovnako bezprostredne súvisí s pripravo-

vaným vládnym  návrhom  zákona o štátnom rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1998.

 

     Pokiaľ ide o vecnú  stránku, ktorá sa týmto vládnym ná-

vrhom zákona rieši, plne odôvodňuje skrátenie legislatívneho

procesu podľa § 89 ods. 1 Národnej rady číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

a to vo vzťahu k základným ľudským právam a slobodám, ako aj

vo vzťahu k bezpečnosti občanov na území Slovenskej republi-

ky.

 

     Doterajšia platná právna úprava  je iba rámcová a nedo-

statočná, a preto je  potrebné podrobiť rozhodujúce súkromné

činnosti na ochranu osôb a majetku  bez ohľadu na to, či ide

o podnikateľskú, alebo vlastnú potrebu verejnoprávnemu reži-

mu. Tým dôjde k vyňatiu týchto činností z pôsobnosti živnos-

tenského  zákona. Neustále  zvyšovanie podielu  zamestnancov

existujúcich  civilných  bezpečnostných  služieb  na páchaní

najmä  závažnej  a  organizovanej  trestnej  činnosti  vedie

k potrebe právnej úpravy  celého procesu prevádzkovania súk-

romných bezpečnostných služieb a podobných činností, osobit-

ne  k  úprave  podmienok  vydávania  licencií fyzickým alebo

právnickým  osobám. Ďalším  dôvodom, ktorý  vedie k  potrebe

právnej úpravy procesu prevádzkovania súkromných bezpečnost-

ných služieb, je aj  skutočnosť, že doterajšia platná právna

úprava neumožňovala ministerstvu vnútra primerane rozhodovať

o licenciách na prevádzkovanie bezpečnostných služieb, vyko-

návať štátny  dozor nad nimi,  či prerokúvať nimi  spôsobené

správne delikty.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam predmetný vládny návrh na

skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o pre-

vádzkovaní  súkromných  bezpečnostných  služieb  a podobných

činností  a o zmene a  doplnení  zákona  číslo 455/1991  Zb.

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a do-

plnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka  práce v znení ne-

skorších predpisov schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi Krajčimu a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     S procedurálnou informáciou vystúpi ešte predseda výbo-

ru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Mám len procedurálnu  pripomienku. Prosím vás, poslanci

výboru pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, o 13.00

hodine  nezabudnite, o 13.00 hodine  bude  kratučká  schôdza

v miestnosti číslo 30.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Výbor  Národnej rady  pre  obranu a bezpečnosť  poveril

poslanca Mariána Vanka, aby informoval o výsledku prerokova-

nia tohto návrhu vo výbore.  Prosím pána poslanca Vanka, aby

podal informáciu.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     prednášam správu Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť o výsledku  prerokovania návrhu

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a po-

dobných činností a o zmene  a doplnení zákona číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných čin-

nostiach - tlač 805).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1832 z 29. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o prevádz-

kovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činnos-

tí a o zmene a doplnení  zákona číslo 455/1991 Zb. o živnos-

tenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 805) na

prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť v termíne do 7. novembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť prerokoval  predložený návrh vlády  na svojej 42.

schôdzi výboru dňa 7. novembra 1997. Výbor  súhlasil s pred-

loženým  návrhom  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu  zákona o prevádzkovaní  súkromných bezpeč-

nostných  služieb a podobných  činností a o zmene a doplnení

zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní v znení

neskorších  predpisov (tlač 805) a odporučil  Národnej  rade

Slovenskej republiky s predloženým  návrhom  vysloviť súhlas

s tým, že vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej repub-

liky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schô-

dzi.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh uznesenia k návrhu vlády  na skrátené legislatív-

ne konanie o vládnom  návrhu  zákona o prevádzkovaní súkrom-

ných bezpečnostných  služieb a podobných  činností a o zmene

a doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podni-

kaní v znení neskorších predpisov (tlač 805)

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády  Slovenskej republiky  súhlasí s tým, že  vládny

návrh zákona o prevádzkovaní  súkromných bezpečnostných slu-

žieb a podobných  činností a o zmene a doplnení zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (tlač 805) prerokuje

v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi.

 

     To je všetko. Prosím o otvorenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vankovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som

nedostal žiadne  písomné prihlášky. Pán  poslanec Pittner sa

prihlásil do rozpravy elektronicky?

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ja som písomne prihlásený, to vám asi služba nedala.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Dobre, priatelia,  preveríme to. O chvíľu  to overíme,

aby sme podľa toho postupovali.

 

     Pán poslanec  Kanis, tiež ste  prihlásený? (Odpoveď po-

slanca Kanisa, že elektronicky.) Elektronicky. Dobre.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Chcem ospravedlniť službu, ja som do rozpravy prihláse-

ný k zákonu, teda  nie ku skrátenému legislatívnemu konaniu.

Ospravedlňujem sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže nie teraz. Ďakujem pekne.

 

     Keďže nemám nijaké ďalšie  písomné prihlásenia, je mož-

nosť teraz sa prihlásiť elektronicky alebo ústne. Pán posla-

nec Kanis sa hlási, ďalší sa nehlásia. (Hlasy z pléna.)

 

     Takže  v danom  prípade nemáme  nikoho prihláseného  do

rozpravy. S ohľadom na  toto  vyjasnenie vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Zrejme pán minister  nepotrebuje zaujať stanovisko. Po-

dobne pán poslanec Vanko.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada na návrh vlády  vyslovuje súhlas so skráteným le-

gislatívnym  konaním o tomto vládnom  návrhu zákona. Prosím,

budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Nie je dostatok zúčastnených  na hlasovaní. Pozývam pá-

nov  poslancov k hlasovaniu. Bude  sa  hlasovať o návrhu  na

skrátené legislatívne konanie. Pozývam  vás, vážené pani po-

slankyne a páni poslanci, na hlasovanie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada na návrh vlády  vyslovuje súhlas so skráteným le-

gislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona o prevádzkovaní  súkromných bez-

pečnostných  služieb a podobných  činností a o zmene a dopl-

není  zákona  číslo 455/1991 Zb. o  živnostenskom  podnikaní

v znení  neskorších  predpisov  a  o doplnení  zákona  číslo

65/1965 Zb. Zákonníka  práce v znení  neskorších  predpisov,

tzv. zákona o súkromných bezpečnostných činnostiach.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 806. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1833.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

uvedie minister vnútra Slovenskej republiky pán Gustáv Kraj-

či.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

predkladáme vládny  návrh  zákona o prevádzkovaní súkromných

bezpečnostných služieb a podobných činností. Cieľom predkla-

daného vládneho návrhu zákona je právne upraviť činnosť súk-

romných bezpečnostných služieb a podobných činností, nakoľko

doterajšie  skúsenosti z fungovania  bezpečnostných  služieb

nasvedčujú tomu,  že ich činnosť  nie je doteraz  dostatočne

právne upravená, resp. možno  priamo  povedať, že doterajšia

právna úprava je iba rámcová.

 

     Táto  skutočnosť jednoznačne  nasvedčuje prijatiu novej

špecifickej úpravy činnosti pri ochrane osôb a majetku. Túto

skutočnosť jednoznačne potvrdzujú i poznatky získané z dote-

rajšej  činnosti  súkromných  bezpečnostných  služieb, podľa

ktorých sa tieto služby pomerne  často a svojím spôsobom do-

konca  zámerne  pokúšajú  ovplyvňovať  právne pomery tretích

osôb. Charakteristickým príkladom  takéhoto ovplyvňovania je

ochrana osôb a majetku.  To všetko podstatnou mierou ovplyv-

nilo  zámer ministerstva  vnútra ako  tvorcu vládneho návrhu

upraviť  legislatívny status  súkromných bezpečnostných slu-

žieb a podobných činností.

 

     Vládny návrh zákona vychádza najmä z týchto princípov:

 

     - z princípu  podrobenia rozhodujúcich  súkromných čin-

ností na ochranu osôb a majetku  bez ohľadu  na to, či ide o

podnikateľskú, alebo vlastnú potrebu verejnoprávnemu režimu,

 

 

     - z princípu  vyňatia rozhodujúcich súkromných činností

na ochranu osôb a majetku z pôsobnosti živnostenského zákona,

 

     - z princípu vybavovania osôb, ktoré vykonávajú súkrom-

né bezpečnostné činnosti osobitnými oprávneniami,

 

     - z princípu  zakotvenia právomoci orgánov ministerstva

vnútra rozhodovať o licenciách na prevádzkovanie bezpečnost-

ných služieb štátneho dozoru nad nimi a pri prerokúvaní nimi

spôsobených správnych deliktov.

 

     Tieto princípy zohľadňujú  špecifickú povahu podnikania

v predmetnej oblasti, ako aj  tomu zodpovedajúce dosahy. Pri

príprave vládneho návrhu zákona boli využité odporúčania Ra-

dy Európy číslo 19 o organizácii prevencie zločinnosti, oso-

bitne boli akceptované odporúčania, podľa ktorých je potreb-

  právne  upraviť  povoľovanie,  prevádzkovanie súkromných

bezpečnostných služieb tak, aby  ich činnosť neoprávnene ne-

zasahovala  do  funkcie  polície,  neohrozovala slobodu osôb

a verejný poriadok a aby umožňovala zabezpečenie pravidelné-

ho dozoru na zodpovedajúcej  úrovni nad činnosťou súkromných

bezpečnostných služieb.

 

     Predmetný vládny návrh zákona  je súčasťou balíka práv-

nych  predpisov  obsahujúcich  ustanovenia  dôležité pre boj

proti  najzávažnejším, najmä  organizovaným formám  trestnej

činnosti.

 

     Vážený pán  predsedajúci, vážené pani  poslankyne, páni

poslanci, vzhľadom na uvedené  odporúčam s predloženým vlád-

nym návrhom zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných

služieb a podobných  činností na  dnešnom  rokovaní vysloviť

v prvom  čítaní  súhlas a súčasne  ho odporúčam  postúpiť na

prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona a prosím ho, aby zaujal  miesto  určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý

gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Ma-

riánovi Vankovi.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený  pán predsedajúci,

     vážený pán  minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní o vládnom  návrhu zákona o prevádzkovaní  súkrom-

ných bezpečnostných  služieb a podobných  činností a o zmene

a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podni-

kaní v znení neskorších  predpisov a o doplnení zákona číslo

65/1965 Zb. Zákonníka  práce v znení  neskorších  predpisov,

tlač 806, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výbo-

rom Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bezpeč-

nosť.

 

     Predložený návrh zákona (tlač 806) o prevádzkovaní súk-

romných bezpečnostných služieb a podobných činností a o zme-

ne a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona čís-

lo 65/1965 Zb. Zákonníka  práce v znení neskorších predpisov

bol uznesením  Národnej rady Slovenskej  republiky schválený

na  prerokovanie  v  skrátenom  legislatívnom  konaní na 35.

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

a na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ho

zaradili na  rokovanie 35. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky do prvého čítania.

 

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k to-

muto prvému čítaniu vyslovujem  stanovisko, že predmetný ná-

vrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky  náležitosti zá-

kona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny návrh zákona rieši  závažnú problematiku, ktorú možno

upraviť len  spôsobom, ako sa  navrhuje v predmetnom  návrhu

zákona.

 

     Pán  predsedajúci,  pán  minister  dostatočne vysvetlil

dôvody, pre ktoré sa má prerokovať návrh tohto zákona, preto

prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vankovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Do všeobecnej

rozpravy sa písomne prihlásil  ako poverený rečník poslanec-

kého klubu KDH pán  poslanec Pittner. Ďalší neboli prihláse-

ní.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Pittner, môžete sa ujať slo-

va.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     na  úvod chcem  povedať, že  tento návrh  zákona bol do

plánu legislatívnych úloh zaradený  už v januári tohto roka,

preto ma prekvapuje, že až  koncom roka sa predkladá spraco-

vaný návrh, a navyše ma prekvapuje  ešte i to, že taký dôle-

žitý zákon,  ktorý, mimochodom, veľmi  radi vítame, tým,  že

zrejme  bol  vyvolaný  celkovou  činnosťou  opozície,  ktorá

v poslednom období veľmi  výrazne upozorňuje na organizovaný

zločin a jeho dosahy,  podnietil konečne aj príslušných pra-

covníkov ministerstva vnútra, aby si začali plniť svoje úlo-

hy. Je to niečo, čo si myslím, že stojí za povšimnutie.

 

     Ako som však v úvode  povedal, súhlasím s tým, že tento

návrh zákona sa vôbec spracoval, i keď zároveň  dodávam, ne-

robme si ilúzie, že toto by mal byť zákon, ktorý zamedzí or-

ganizovanému zločinu. V každom  prípade  ale môže byť  veľmi

užitočný a môže svoju úlohu zohrať aj v boji proti organizo-

vanému zločinu, najmä  pokiaľ ide o jeho základné formy: vy-

máhanie výpalného, prípadne dlhov  nezákonným spôsobom a po-

dobne.

 

     Chcem ale povedať, že pri  druhom čítaní, do ktorého ho

za klub  KDH odporučíme, chceme,  aby potom boli  predsa len

prerokované určité pripomienky.

 

 

 

     Jedna z takých základných pripomienok je, že tento nový

zákon o civilnobezpečnostnej  službe nemôže  bez povšimnutia

obchádzať živnostenský zákon a v tých častiach, v ktorých sa

ho týka, bude potrebné urobiť  také opatrenia, aby jeden zá-

kon nenegoval zákon iný.

 

     Potom sú tu ďalšie veci, na ktoré už teraz upozorňujem.

Je  to otázka  preukazovania spoľahlivosti  žiadateľa, ďalej

problematika žiadosti právnickej  osoby o udelenie licencie,

problematika prevádzkovania  bezpečnostnej služby, problema-

tika  pozastavenia výkonu  oprávnenia podnikať, problematika

odňatia licencie,  najmä v súvislosti  prípadného skutku na-

plneného zamestnancom, a potom zodpovednosti celej organizá-

cie,  problematika povinností  strážnej služby, problematika

obmedzenia činností  strážnej služby, ďalej  činnosť súkrom-

ných detektívov, ktoré sme v predchádzajúcom režime nepozna-

li.  Bežne v demokratických  krajinách  táto služba existuje

a ustanovenia v návrhu  zákona o tejto  službe bude potrebné

si tiež  bližšie všimnúť a prípadne  prijať  tie pozmeňujúce

návrhy, ktoré k tomu navrhneme.

 

     Potom  je to  problematika veľmi pálčivá - problematika

sídla organizácie a jej filiálok,  najmä v súvislosti s tým,

že orgány  verejnej správy sa majú  za zakladateľa osvedčiť,

avšak  filiálkami môže  nastať skutočnosť,  ktorá by  takéto

osvedčenie mohla rušiť.

 

     Toto sú  asi okruhy problémov,  ku ktorým si  potom pri

druhom čítaní v mene klubu KDH dovolím podať pozmeňujúce ná-

vrhy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Keďže nemám ďalšieho  písomne prihláseného ako zástupcu

jednotlivých poslaneckých  klubov a ani nemám v zozname reč-

níkov  prihlásených  do  rozpravy  písomne,  konštatujem, že

všetci  písomne prihlásení  poslanci už  vystúpili. Pýtam sa

teda, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Je to pán posla-

nec Kanis.

 

     Zaznamenávam to a uzatváram  zápis do rozpravy elektro-

nickým prihlásením alebo ústne.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     zmyslom  zákona o prevádzkovaní  súkromných bezpečnost-

ných  služieb  a  podobných  činností  je ustanoviť základný

právny  rámec na  činnosť súkromných  bezpečnostných služieb

a podobných činností. Z tohto  hľadiska treba aj napriek to-

mu, že  je tu isté  časové meškanie, zodpovedne  pristupovať

k tvorbe tohto zákona aj preto, že vlastne jeho prerokúvanie

urýchlil istý vývoj v slovenskej spoločnosti.

 

     Ide o závažnú problematiku, ktorá zrejme mala byť práv-

ne upravená už skôr, ale keďže  je tomu tak, že teraz k tomu

pristupujeme po  prvýkrát, treba povedať, že  azda v procese

tvorby tohto  zákona mohli byť lepšie  využité tie organizá-

cie,  ktoré  majú  do činenia s touto  činnosťou, a ich rady

alebo návrhy by  azda mohli prispieť k tomu,  aby sa dôsled-

nejšie predchádzalo tým negatívnym skutočnostiam a skúsenos-

tiam, ktoré vzišli aj z prostredia súkromných bezpečnostných

služieb.

 

     Mám na mysli predovšetkým to, že by bolo treba ešte za-

pojiť do  procesu  tvorby Združenie  ochrany majetku a osôb,

kde vlastne  ide o organizáciu,  ktorá združuje viac  ako 50

fyzických a právnických osôb, ktoré sa zaoberajú bezpečnost-

nými službami.  Takisto by sa asi  dali využiť sekcie civil-

ných bezpečnostných služieb,  ktoré fungujú pri regionálnych

kanceláriách  Slovenskej  obchodnej  a  priemyselnej komory.

Myslím si, že by prospelo aj v tomto štádiu  zákona ešte ich

zaangažovať  alebo  dať  im možnosť  vyjadriť sa k niektorým

konkrétnym veciam.

 

     Keďže  takisto za  klub SDĽ  osvedčujem, že podporujeme

jeho zaradenie  do druhého čítania, dovolím  si vyjadriť iba

niekoľko základných pripomienok v záujme toho, aby navrhova-

teľ tieto veci ešte domyslel  alebo aby v rámci výborov, cez

ktoré prejde tento návrh zákona, najmä gestorského, sa tieto

veci ešte riešili.

 

     Ide mi o tieto základné pripomienky.

 

     V návrhu  zákona sa viackrát používa  pojem verejný zá-

ujem,  ktorý však  je istým  spôsobom vyjadrený  aj v ústave

v článku 20 ods. 4 a potom v ustanovení  pri  referende, ale

pre potreby právnej úpravy  tejto problematiky by zrejme ne-

zaškodilo  presnejšie  precizovať  tento  pojem,  pretože sa

s ním v návrhu zákona viackrát narába a je tam dosť takpove-

diac voľný.

 

     Takisto mám  pripomienku k tomu,  aby sa spresnili  tie

vyjadrenia, kde sa hovorí o priestupkoch vyskytujúcich sa na

viacerých úsekoch správy. Bolo by  asi potrebné aj túto poj-

movú abstraktnosť konkretizovať.

 

 

 

     Z predkladaného textu však vyplýva aj to, že za spoľah-

livú nemožno považovať osobu,  ktorá sa dopustila priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu. Zdá  sa mi, že pri takomto

posudzovaní spoľahlivosti by sme  mohli konštatovať, že toto

ustanovenie  zákona by  bolo nadmieru  tvrdé. Bolo  by možné

uviesť viacero  príkladov, kde by bola  jasná práve tvrdosť,

ak by teda  išlo iba o priestupok proti občianskemu spoluna-

žívaniu.

 

     Je diskutabilné,  či nie je  pomerne veľkým zásahom  do

práva občana  slobodne podnikať, ak  sa pri týchto  službách

prevádzkovateľ  obmedzuje iba  na jedinú  podnikateľskú čin-

nosť. Myslím si, že  nemožno automaticky porovnávať štátnych

zamestnancov a zamestnancov týchto súkromných bezpečnostných

služieb. Je  to predsa len  troška iné, zrejme  treba zvážiť

túto otázku. S tým takisto  súvisí, že v návrhu tohto zákona

sa takpovediac obmedzuje počet zamestnancov pri výkone tejto

činnosti. V slovenskom  právnom  poriadku  neexistuje norma,

ktorá  by stanovovala  alebo obmedzovala  počet zamestnancov

pri výkone podnikateľskej činnosti.  Ak sa tu stanovuje, tak

potom treba zdôvodniť,  možno má svoju logiku to,  ak sa ob-

medzuje počet držiteľov strelných  zbraní alebo podobne. Ale

obmedzovať  takpovediac podnikanie  počtom zamestnancov, no,

nezdá sa mi to, že by to bolo v súlade s ústavou a s právnym

poriadkom.

 

     Navrhovateľ  zákona  sa  v ustanovení § 22 ods. 2 snaží

preniesť na prevádzkovateľa zodpovednosť za konanie jeho za-

mestnancov. To  je, samozrejme, dobrý zámer  vzhľadom na tie

skutočnosti, ktorých  sme boli svedkami,  ale zdá sa,  že je

isté špecifikum v tom, ak  sa táto požiadavka kladie na pre-

vádzkovateľa, teda jeho zodpovednosť za konanie jeho zamest-

nanca aj mimo výkonu jeho služby, to je už sporná vec.

 

     Ak by sme akceptovali takúto dikciu zákonného ustanove-

nia, mohla  by byť prevádzkovateľovi  odňatá licencia naprí-

klad i v prípade, ak by  sa jeho zamestnanec v čase osobného

voľna alebo riadnej dovolenky dopustil trestného činu, dajme

tomu  opilstva. Neviem,  či navrhovateľ  teda sleduje takéto

prísne  kritériá, alebo či si neuvedomil to, že asi  nemožno

prenášať zodpovednosť na prevádzkovateľa, ak došlo k poruše-

niu povinnosti  mimo pracovného procesu.  Upozorňujem na to,

že asi  by táto otázka mala  byť takisto zohľadnená. Prosím,

ak je to v pracovnom procese  vo výkone služby, ale ak je to

v časovom voľne zamestnanca, tak je  to podľa mňa dosť prob-

lematické,  pretože prevádzkovateľ  jednoducho nemôže  niesť

zodpovednosť za všetkých svojich  zamestnancov v čase aj ich

osobného  voľna. Jednoducho  to by  asi potom  malo dôsledky

takpovediac pre všetky takéto služby.

 

     Keď som  hovoril o právne  spornom obmedzení na  jedinú

podnikateľskú činnosť, podľa môjho názoru vyplýva z toho, že

asi  by bolo  treba vypustiť  celé  ustanovenie § 25, kde je

koncentrovaná táto otázka. No  sporné je, samozrejme, aj to,

že ak  navrhovateľ v tomto  návrhu zákona pri  zabezpečovaní

činnosti strážnej služby  nedovoľuje používať výstražné zna-

menia, je  to  v rozpore s ustanovením § 127 zákona 315/1996

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, kde zákonodarca

umožňuje udeliť výnimku. Čiže tieto dva zákony treba takisto

dať nejakým spôsobom do súladu.

 

     No a napokon posledná pripomienka k tomu, že chápem zá-

mer navrhovateľa, aby polícia  mala možnosť prístupu k zápi-

som a písomným  materiálom  vedeným  súkromnou bezpečnostnou

službou, teda prevádzkovateľom. Lenže ak by to malo byť tak,

ako je to  teraz, že toto právo  má každý policajt, mám taký

pocit, že je to predsa len už príliš veľká právomoc polície,

a musíme rešpektovať aj to, že  nie všetci policajti sú tak-

povediac  poctiví,  poriadni, a preto  môže  vzniknúť  obava

o eventuálnom úniku informácií. Preto  podľa môjho názoru je

namieste, aby slovo "každý" bolo nahradené slovom "poverený"

alebo "oprávnený". Ale nie každý,  lebo jednoducho sa vám do

vecí, ktoré majú takpovediac  istý charakter tajomstva, môže

namontovať každý policajt, čo  si myslím, že ani navrhovateľ

nesleduje.

 

     Na záver - zákon je  veľmi  potrebný, v  mene klubu SDĽ

vyslovujem súhlas s jeho zaradením do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Konštatujem,  že  tým  vystúpil  posledný prihlásený do

rozpravy. Uzatváram a vyhlasujem rozpravu o tomto bode prog-

ramu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     len  krátko, keď  dovolíte, budem  reagovať na niektoré

vystúpenia. Sme radi, že ste  všetci potvrdili, že tento zá-

kon je potrebný. Chcel by som dať len na pravú mieru niekto-

ré vyhlásenia, ktoré mal pán  Pittner, že zákon bol zaradený

do legislatívneho plánu práce vlády. Áno, s termínom do kon-

ca roku 1997. Pretože situácia je vážna, rozhodli sme sa po-

žiadať o skrátené legislatívne konanie, a tým urýchliť tento

proces.

 

 

     Čo sa týka pripomienok,  ktoré odzneli, samozrejme, bu-

deme sa nimi vážne zaoberať. Niekoľkokrát sme sedeli k tvor-

be  tohto zákonu.  Chcem  povedať,  ktoré dôvody  nás k tomu

viedli, a sami zvážte.

 

     Čo sa týka vážnosti situácie, súčasný  stav je taký, že

na Slovensku je registrovaných  asi 2 600 civilnobezpečnost-

ných  služieb.  Keď počítame, že  každá z nich má len 10 za-

mestnancov,  pritom  niektoré  majú  aj 400 aj 500, tak  nám

vychádza, že počet ozbrojených  ľudí, ktorí pracujú v týchto

CBS,  je  vyšší  ako  počet  príslušníkov Policajného zboru.

Z toho dôvodu je, samozrejme, jasné a nutné, že sa musí ten-

to proces  dostať pod kontrolu ministerstva  vnútra, aby ne-

dochádzalo k zneužívaniu napríklad  strelných zbraní, ako sa

to stalo v mnohých  závažných trestných činoch, kde prísluš-

níci CBS priamo páchali závažnú trestnú činnosť.

 

     Po druhé, prečo sme požiadali o skrátenie legislatívne-

ho  konania. Preto, že pokiaľ  zákon  nadobudne  účinnosť od

1. 1. 1998 na základe  správnych lehôt, ktoré  sú pri podaní

na  zaregistrovanie  novej  súkromnej  bezpečnostnej služby,

tento  proces bude  trvať 6 mesiacov, to  znamená  praktickú

účinnosť pocítime od 1. 7. 1998. Preto som  rád, že ste pod-

porili skrátené legislatívne konanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie,

ďakujem.

 

 

 

     Teda priatelia, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme

hlasovať o návrhoch  podaných podľa  ustanovenia § 73 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, presne, ako  ste povedali. Ja to ešte

zopakujem.  Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať

uznesenie, aby  Národná rada vo  všeobecnej rozprave prijala

návrh na prerokovanie predmetného zákona v druhom čítaní.

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v súlade s prijatým uznese-

ním Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh v dru-

hom čítaní na prerokovanie  týmto výborom Národnej rady Slo-

venskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo, sociálne veci a rodinu a Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a  bezpečnosť. Za gestorský

výbor navrhujem v súlade s prijatým uznesením  Národnej rady

Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre obranu a bezpečnosť.

 

     V gestorskom výbore boli  navrhnuté termíny na preroko-

vanie do 18. novembra. Podľa  terajšej situácie, že nepokra-

čujeme tak,  ako sa predpokladalo,  ako spoločný spravodajca

navrhujem  termíny  do 27. novembra  vo výboroch a gestorský

výbor prerokuje návrh do 28. novembra.

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme teda hlasovať o ná-

vrhoch gestorského  výboru na pridelenia  do druhého čítania

výborom a o návrhu termínov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hla-

sovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky  číslo 312/1993 Z. z. o spo-

trebnej dani z tabaku a  tabakových výrobkov v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Ide o tlač číslo 804 v prvom čítaní. Chcem  pripomenúť,

že návrh  uviedol podpredseda vlády a minister  financií pán

Sergej Kozlík a spravodajcom bol  člen  výboru pre financie,

rozpočet a menu poslanec Rudolf Filkus.

 

     Teraz pristúpime  k hlasovaniu. Najprv  budeme hlasovať

o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3.

 

     Prosím, pán spravodajca.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Zostali nám dva resty.  Jeden rest je zaujať stanovisko

k uzneseniu, pokiaľ ide o § 73, priechodnosť  do druhého čí-

tania, a ďalšie uznesenie podľa § 74, to je prijať stanovis-

ko k tomu, komu prideliť tento materiál.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Kartičku na hlasovanie si zoberte.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Môžem formulovať návrh na prvé uznesenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Najskôr by sme mali  hlasovať o návrhoch podaných podľa

§ 73 ods. 3.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Áno,  budem presne  citovať a aj  odporúčať. Odporúčam,

aby sa  Národná rada Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle

§ 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  Národnej rady na

tom, že po rozprave - už  bola - odporučí návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

312/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z tabaku a tabakových  vý-

robkov v znení neskorších  predpisov prerokovať v druhom čí-

taní. Ide o priechodnosť do druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  návrhu,

ktorý predniesol pán spoločný spravodajca pre druhé čítanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom a na určenie gestorského

výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

 

     Vzhľadom na  rozhodnutie  Národnej rady o skrátenom le-

gislatívnom konaní  prosím pána spravodajcu, aby navrhol le-

hotu pre druhé čítanie,  ktorú gestorský výbor pre financie,

rozpočet a menu odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona

v príslušných výboroch.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Takisto moje odporúčanie je v zmysle § 74 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  v  súlade s rozhodnutím

predsedu  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 1830 zo

dňa 27. októbra 1997 prideliť  návrh v druhom čítaní na pre-

rokovanie okrem Výboru Národnej  rady pre financie, rozpočet

a menu ešte  týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady,  Výboru  Národnej  rady  pre hospodárstvo privatizáciu

a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

 

     Súčasne za gestorský výbor navrhujem v súlade s citova-

ným návrhom predsedu Národnej  rady Slovenskej republiky Vý-

bor Národnej rady pre financie,  rozpočet a menu, pričom od-

porúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh  zákona pridelený, ho

prerokovali v lehote - vzhľadom  na  to, že  prišlo k tomuto

presunu, kde pôvodné lehoty treba, samozrejme, zmeniť, navr-

hujem, aby tri výbory, ktoré som spomínal, návrh prerokovali

do 19. 11. 1997 a gestorsky výbor do 20. 11. 1997.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej pois-

ťovni v znení  neskorších  predpisov a zákon  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 387/1996 Z. z. o  zamestnanosti

v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako  tlač číslo 795. Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda vlády a minister  financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon o Sociálnej poisťovni

a zákon o zamestnanosti,  bezprostredne súvisí s realizáciou

verejných rozpočtov od 1. januára 1998 a schvaľovacím proce-

som zákona o štátnom rozpočte na rok 1998.

 

     V prípade Sociálnej poisťovne sa novela týka platieb zo

strany Národného  úradu práce a tvorby  správneho  fondu So-

ciálnej poisťovne. V prípade zákona o zamestnanosti sa navr-

hované  úpravy  týkajú  hospodárenia  Národného úradu práce,

a najmä tvorby a výšky jeho  správneho fondu. V oboch prípa-

doch sa  sleduje situácia, aby  sa znížila tvorba  správnych

fondov  aj v nadväznosti na  vybudovanie  základných vecných

predpokladov na  fungovanie oboch  inštitúcií a posilnili sa

výdavky orientované  na základnú činnosť. To  znamená, že sa

zabezpečuje vyššia  tvorba rezervného fondu  Sociálnej pois-

ťovne, resp. základného fondu  Národného úradu práce na úkor

správnych fondov.

 

     Chcem len pre názornosť  uviesť, ako sa vyvíjali, akými

indexmi,  objemy  správnych  fondov  Národného  úradu práce,

predtým to  boli, samozrejme, úrady práce  a Sociálnej pois-

ťovne. Za úrady práce  náklady  správnych  fondov rástli me-

dzi rokom 1995 a 1994 o 67 %, medzi rokom 1996 a 1995 o 44 %

a očakávanie  medzi  rokom 1997 a 1996 je 68 %. Takéto  prí-

rastky pokladáme  za neprimerané. Podobne v Sociálnej  pois-

ťovni prírastok medzi rokmi 1995 a 1994 je 20 %, medzi rokmi

1996 a 1995 je 28 %, očakávanie 1997 a 1996 je 50 %.

 

     Takže  to je  dôvod, prečo  navrhujeme, samozrejme, cez

skrátené konanie, potom sa k tomu vyjadrím ešte pri predkla-

daní  konkrétnej novely,  prečo pokladáme  úpravu sadzieb za

akútnu a plne odôvodnenú.  Podľa navrhovaných pravidiel hos-

podárenia  by  mali  obe  uvedené  inštitúcie  hospodáriť od

1. januára  1998. Z toho  vyplýva, že skrátené  legislatívne

konanie zákona, ktorým sa  upravujú spomínané zákony, je ne-

vyhnutné a prosím o jeho podporu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády a prosím ho, aby

zaujal určené miesto pre navrhovateľov.

 

     Výbor Národnej  rady  pre zdravotníctvo a sociálne veci

poveril  poslanca  pána  Miroslava  Michalca, aby informoval

o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím pána poslanca, aby podal informáciu.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  podal informáciu o prerokovaní zá-

kona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  čís-

lo 274/1974 Z. z. o Sociálnej  poisťovni v znení  neskorších

predpisov a zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení  zákona číslo 70/1997

Z. z.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1821 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o So-

ciálnej poisťovni v znení  neskorších predpisov  a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 387/1996 Z. z. o za-

mestnanosti v znení  zákona  číslo 70/1997 Z. z. (tlač 795),

na  prerokovanie Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre  zdravotníctvo a sociálne  veci v termíne do 7. novembra

1997.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej 44. schôdzi výboru dňa 6. novembra 1997. Výbor súhla-

sil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady o Sociálnej  poisťovni a zákon Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 387/1996 Z. z. o  zamestnanosti

v znení zákona číslo 70/1997 Z. z., a odporučil Národnej ra-

de Slovenskej  republiky s predloženým  návrhom vysloviť sú-

hlas s tým, že vládny návrh  zákona  Národná rada Slovenskej

republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na tej-

to schôdzi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím pána  poslanca, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som zatiaľ písomne nedostal záznam o prihlásených do rozpra-

vy. To znamená, písomne sa  nikto nehlási do rozpravy. Pýtam

sa teda, či  sa do rozpravy hlási niekto  ústne, alebo elek-

tronicky. Uzatváram  možnosť podania ústnych  alebo elektro-

nických prihlášok k tomuto bodu.

 

     Na základe toho vyhlasujem  rozpravu o tomto bode prog-

ramu za skončenú.

 

     Nepredpokladám, že by chcel pán podpredseda vlády alebo

pán spoločný spravodajca zaujať stanovisko.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu

o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada na  návrh vlády vy-

slovuje  súhlas so  skráteným legislatívnym  konaním o tomto

vládnom návrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni v znení  neskorších  predpisov a zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  387/1996 Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 796. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1822.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie podpredseda vlády a minister  financií Slovenskej re-

publiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy, páni,

 

     pri uvedení parlamentnej tlače  číslo 795 som v skratke

naznačil  hlavné príčiny,  ktoré viedli  vládu k predloženiu

návrhu novelizácie zákonov uvedených pod parlamentnou tlačou

číslo 796. Dovoľte mi, aby  som sa teraz týchto príčin bliž-

šie dotkol.

 

     V prípade Sociálnej poisťovne sa novela týka platieb zo

strany Národného  úradu práce a tvorby  správneho  fondu So-

ciálnej  poisťovne. Navrhuje  sa upraviť  vymeriavací základ

pre poistné  platené Národným úradom  práce za osoby,  ktoré

poberajú hmotné  zabezpečenie v nezamestnanosti. Doteraz ur-

čoval vymeriavací základ zákon o štátnom rozpočte.

 

     Národná rada Slovenskej  republiky schválila prednedáv-

nom zákon, ktorým sa zakotvila  pre štát pevná suma vymeria-

vacieho základu poistného  do Sociálnej poisťovne, rovnajúca

sa 2 700 korunám. Článok I bod 1 predloženého  návrhu zabez-

pečuje, aby štát a Národný úrad práce mali vo vzťahu k plat-

bám za určené osoby rovnaký vymeriavací základ.

 

     Ďalej  sa navrhuje  upraviť tvorbu  správneho fondu So-

ciálnej poisťovne zo 4 % na 3 % zo sumy poistného. Konštruk-

cia návrhu súčasne umožňuje  bezproblémový spôsob správy So-

ciálnej poisťovne,  prírastky, indexy som uviedol  už v pre-

došlom vystúpení,  aj na začiatku  roka, pokiaľ sa  nezačína

tvorba správneho fondu. Zároveň  sa upravuje spôsob naklada-

nia so zostatkom tohto fondu na konci roka.

 

     Na rozdiel  od zdravotných  poisťovní a Národného úradu

práce sa navrhuje, aby zostatok správneho fondu bol prevede-

  do rezervného  fondu, ktorý  je spoločný  pre dôchodkové

a nemocenské poistenie. Vo vzťahu k Národnému úradu práce sa

upravuje tvorba správneho fondu len vo väzbe na príspevky na

poistenie v nezamestnanosti, teda nie na plné zdroje základ-

ného fondu.

 

     V tomto roku sa tento fond tvorí vo výške 17 % z celého

základného fondu. Návrh  na rok 1998 je 15 % zo zdrojov prí-

spevkov  na poistenie v nezamestnanosti. Obdobne ako pri So-

ciálnej poisťovni sa upravuje spôsob nakladania so zostatkom

prostriedkov  správneho  fondu - posilniť  tvorbu základného

fondu.  Novely majú  spoločný  prvok v tom,  že sa obmedzuje

rozsah tvorby a následne aj použitia správnych fondov s cie-

ľom posilniť  základné a rezervné  fondy. V uplynulom období

si podľa nášho názoru obe inštitúcie, to znamená aj Sociálna

poisťovňa, aj Národný úrad  práce, vybudovali potrebné tech-

nické zázemie, a preto je možné  náklady na  správu v týchto

inštitúciách redukovať proti ich  novým požiadavkám a stabi-

lizovať ich na určitej úrovni, ktorá sa v podstate odvíja od

skutočnosti roku 1997.

 

     Vážené  dámy  poslankyne,  páni  poslanci,  prosím  vás

o prijatie predloženého návrhu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi vlády za  uvedenie vládneho

návrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre na-

vrhovateľov.

 

     Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý

gestorský výbor  pre zdravotníctvo a sociálne veci, pánu po-

slancovi Miroslavovi Michalcovi.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady  Sloven-

skej  republiky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni

v znení neskorších predpisov a zákon  Národnej  rady Sloven-

skej republiky  číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení

zákona číslo 70/1997 Z. z. (tlač 796) ako spravodajca určený

Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh  zákona bol zaradený do  programu 35. schôdze do

prvého čítania na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky k návrhu  vlády na  skrátené legislatívne konanie,

ktoré sme pred chvíľou schválili.

 

     Ako  spravodajca k prvému  čítaniu si  osvojujem stano-

visko, že predmetný  návrh  spĺňa z formálnoprávnej  stránky

všetky náležitosti návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky, ako i náležitosti určené

v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny

a spresnenie návrhu zákona budú  predložené v rozprave najmä

v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky a v rámci  druhého a tretieho  čítania  na schôdzi

Národnej rady  Slovenskej republiky, čím sa  tento zákon do-

pracuje.

 

     Vážený pán predsedajúci, žiadam o otvorenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému  spravodajcovi a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Do všeobecnej

rozpravy som  znova nedostal zoznam  prihlásených poslancov.

Na základe toho sa teda  obraciam na pánov poslancov, kto sa

prihlasuje ústne alebo elektronicky.  Je to pán poslanec Fo-

gaš a pán poslanec Kováč.

 

     Ďakujem. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych ale-

bo elektronických prihlášok do  rozpravy k tomuto bodu prog-

ramu a dávam slovo  prvému z ústne prihlásených pánu poslan-

covi Fogašovi.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     prerokúvame ďalší z balíka návrhov, ktoré nie sú dosta-

točne  dodiskutované, a ďalší z balíka návrhov, ktoré sledu-

jú jediný cieľ, a to  je hľadať zabezpečenie finančných pro-

striedkov do rozpočtu na úkor iných.

 

     Domnievam sa, že je potrebné nie hľadať mechanizmy rov-

nosti medzi štátom a ďalšími subjektmi, ktorým umožníme zní-

žiť vymeriavací  základ, ale je potrebné  skôr hľadať mecha-

nizmy, ktoré umožnia, aby aj  štát sa stal rovnocenným s os-

tatnými subjektmi,  to znamená, aby  platil z väčšieho vyme-

riavacieho základu,  prípadne väčšie  percento z toho istého

vymeriavacieho základu.

 

     Čo sa totiž stane? Navrhovanou  zmenou § 16 sa  znižuje

základňa na výpočet poistného plateného Národným úradom prá-

ce, čím sa znížia  zdroje obidvoch základných fondov Sociál-

nej poisťovne o 827 mil., pričom v základnej  forme nemocen-

ského poistenia o 122,8 mil. a v základnom fonde dôchodkové-

ho zabezpečenia o 704,2 mil. korún.

 

     Myslím si, že navrhovaná  zmena je nesystémovým zásahom

do  platenia poistného a v konečnom  dôsledku  bude  Národný

úrad práce ďalším subjektom,  zdôrazňujem slovo ďalším, pre-

tože už sme ich urobili cez rozpočet viacero, vo zvýhodnenom

postavení v porovnaní  s ostatnými  platiteľmi  poistného, a

preto takúto zmenu treba odmietnuť.

 

     Už teraz sú platby štátu z vymeriavacieho  základu 15 %

z 2 700 korún  neprijateľné. Vieme, že poisťovne  sa dostali

do ťažkostí, a čím  ďalej budeme rozširovať okruh subjektov,

ktoré budú mať  vymeriavací  základ 15 % z 2 700 korún, teda

rovnaký ako štát, tým horšie podmienky pre ne vytvoríme.

 

     Zdá sa, že primerané by bolo postupovať inak, a to tak,

že by sa na základe serióznej kvantifikácie prepočtu i odha-

du do budúcnosti zvýšilo to percento až do výšky 50 %, ak má

zostať základ 2 700. Myslím si, že i ďalšia úprava, ktorá sa

v tomto návrhu zákona navrhuje, znamená vlastne určitý zásah

vo veľmi  nevhodnom období do  činnosti Sociálnej poisťovne.

Navrhované zníženie možnosti tvorby  správneho fondu z urče-

ného základu by totiž v najbližších dvoch-troch rokoch mohlo

výrazným spôsobom zasiahnuť do postupu transformácie sociál-

nej sféry, v ktorej, ako vieme,  sa pripravuje  základná im-

plementácia  zákona o sociálnom  poistení, v rámci neho nové

činnosti, ako i príprava  informačného  systému na založenie

centrálnej databázy klientov ako základu pre osobné účty po-

istencov.

 

     Ide tiež o vyrovnanie  sa  so  zmenami v územnosprávnom

členení  Slovenskej  republiky  a  o zabezpečenie  výkonu vo

všetkých sídlach  novovzniknutej štátnej správy,  teda novo-

vzniknutých okresov. Keď sme  pri prijímaní zákona o územno-

správnom členení upozorňovali na to, že si vlastne tento po-

čin vyžiada  ďalšie investície, teda nielen  3-4 mld., ktoré

sa tu  deklarovali, tak sme  boli označovaní za  ľudí, ktorí

majú  nejaké strašidelné  čísla  získané z nejakých zdrojov,

ktoré nie sú seriózne.

 

     Ukázalo sa, že tak pri  súdnictve, ako aj pri ostatných

štruktúrach štátnej správy sú  náklady podstatne vyššie, než

sa pôvodne predpokladali.  Zvýšenie základných fondov, ktoré

by z tohto titulu, teda z titulu novely, prichádzalo do úva-

hy, vlastne zásadným spôsobom neovplyvní ich platobnú bilan-

ciu, avšak zásadným spôsobom zasiahne do prevádzkyschopnosti

celej inštitúcie.

 

     Myslím si, že polemický  je i návrh ustanovenia, ktorým

sa vlastne ukladá presun prostriedkov správneho fondu do re-

zervného fondu, a to do konca tohto roku. V čom je ten prob-

lém?  Totiž problém  je v tom, že  prevody  finančných  pro-

striedkov v Sociálnej poisťovni  prichádzajú do  úvahy až po

schválení návrhu  účtovnej uzávierky Sociálnej  poisťovne za

príslušný rok Národnou radou  Slovenskej republiky. A to sa,

ako vieme, uskutočňuje v mesiacoch  apríl až máj bežného ro-

ku, a teda som prekvapený,  že teraz zákonom sa má rozhodnúť

o nejakých presunoch.

 

     Treba tiež pripomenúť, že nevyčerpaný zostatok správne-

ho fondu môže v súlade s pravidlami  financovania a hospodá-

renia v Sociálnej  poisťovni Sociálna  poisťovňa vlastne po-

užiť  predovšetkým  na   financovanie  investičných  aktivít

s prioritou zásadnej  obnovy  výpočtovej techniky a finančne

náročných rekonštrukcií budov.  Možnosť akumulácie vlastných

zdrojov financovania vo svojej podstate vlastne popiera sys-

tém financovania, teda koncom  roku za každú cenu vyčerpajme

všetko, pretože potom nám peniaze zoberú.

 

     Ak by sme zvolili tento model, myslím si, že by to bolo

veľmi nesprávne.  Myslím si teda,  že schválením navrhovanej

novely sa  môže stať, že  sa vlastne takto  obráti jej snaha

zbytočne neplytvať finančnými  prostriedkami proti nej samej

a postupne sa  vlastne stane to,  že sa zamedzí  vybudovaniu

komplexno-informačného  systému Sociálnej  poisťovne ako zá-

kladných podmienok a nástrojov na implementáciu zákona o so-

ciálnom poistení, ktorý sme tu schválili.

 

     Zdá sa teda,  že by sme sa mali  zaoberať zákonom o So-

ciálnej  poisťovni a Sociálnou  poisťovňou z iných  hľadísk,

predovšetkým z tých, či nie  je náhodou čas, aby sme zrovno-

právnili štát a subjekty, ktoré  sme  zvýhodnili s ostatnými

subjektmi, a nie pripočítavali  alebo  vytvárali ďalšie sub-

jekty, ktoré budú platiť tiež nižší základ.

 

     Myslím si, že moje poznámky naznačujú, že s navrhovanou

novelou  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

274/1994 Z. z. v znení  neskorších zmien a doplnkov nebudeme

súhlasiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi.

 

     Dávam slovo  druhému a zároveň poslednému  elektronicky

prihlásenému do rozpravy.

 

     Pán poslanec Kováč, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som komentoval  predovšetkým dôvodovú

správu, z ktorej by  sme sa  mali dozvedieť, prečo minister-

stvo financií plánuje takéto zmeny.  Budem z nej citovať je-

diný dôvod, pre ktorý sa znižujú 4 % na 3 % - a teraz prečí-

tam, čo je tam napísané: "Upravuje sa  tvorba správneho fon-

du Sociálnej poisťovne zo 4 % na 3 % zo sumy  poistného, zá-

roveň sa upravuje spôsob nakladania so zostatkom tohto fondu

na konci  roka a posilňuje sa  tvorba rezervného fondu. Kon-

štrukcia návrhu umožňuje bezproblémový spôsob správy Sociál-

nej poisťovne aj na začiatku roka, pokiaľ sa nezačína tvorba

správneho fondu."

 

     Chcem  sa spýtať,  prosím,  ktorí z vás  ste  pochopili

dôvod, prečo to  nemajú byť 4 %, ale prečo  to majú byť 3 %.

Jednoducho z dôvodovej správy a, žiaľ, ani z vystúpenia pána

podpredsedu napriek  tomu, že nám tu  ukazoval indexy rastu,

nevyplýva, prečo  by malo dôjsť k takejto  radikálnej zmene.

Prečo hovorím radikálna  zmena? Zodpovedný národohospodár si

musí  uvedomiť, že  priebežný systém  financovania Sociálnej

poisťovne je systém, ktorý je odsúdený na zánik alebo zmenu,

pretože veľmi dobre musíme vedieť o tom, ako vyzerá demogra-

fická krivka na Slovensku. Veľmi dobre vieme, že nám do pen-

zijného veku dorastajú ročníky tesne povojnové, ktoré sú ge-

neračne veľmi bohaté, že príde  druhá generačná vlna, a zod-

povední pracovníci vedia, že  Sociálna poisťovňa musí prejsť

transformáciou. Na tú transformáciu  musí mať finančné zdro-

je. Ak je  schopná si ich naakumulovať, myslím  si, že je to

správne.

 

     Na druhej strane mi dovoľte,  aby som nesúhlasil so su-

mou 15 % na správny  fond v Národnom  úrade práce. A vysvet-

lím, prečo. Ak ste si  pozreli, už máme v laviciach rozpočet

fondu, teda rozpočet finančných prostriedkov Národného úradu

práce, kde  sa  kalkuluje s príjmom  asi 10,5 mld. na budúci

rok. Ak si z toho vyrátate 15 %, je to 1,5 mld. Ak si pripo-

čítate 3 % zo zisku, ktorý  bude mať  Sociálna poisťovňa, čo

je asi 60 mld., je to 1,8 mld. A teraz  sa snažme  rozlíšiť,

čo robia tieto dve inštitúcie.

 

     Jedna  inštitúcia sa  stará o 300 tisíc nezamestnaných,

druhá  inštitúcia  vypláca 1 400 tisíc  dôchodkov.  Stará sa

o zber  dôchodkov, stará  sa o ich spracovanie,  vedie  naše

osobné účty, a tu treba  skutočne  zložiť poklonu  Sociálnej

poisťovni, ktorá  to dokázala. Ale  aby som ten  prípad ešte

skomplikoval,  pozreli ste  sa, vážené  kolegyne, kolegovia,

koľko má správnych nákladov Fond životného prostredia, ktorý

určite nemá väčšiu klientelu, ako je, keď poviem veľmi veľa,

nech je to 500 starostov, viac  ich nie je, veď máme na Slo-

vensku 2 800 obcí, a toľko  peňazí  nie je? Má 15 %, nie 3 %

ako Sociálna poisťovňa. To po prvé.

 

     Po  druhé, dnes  sa navrhuje,  že zostatok  na správnom

fonde sa  prevedie do rezervného fondu  tejto poisťovne. Tak

sa to  navrhuje v tomto  zákone. Chcem sa  spýtať a požiadať

pána predsedu, kto zaplatí  penále, ktoré poisťovňa bude mu-

sieť uhradiť  za neuhradené alebo  nerealizovateľné dodávky,

ktoré má dohodnuté už na budúci rok.

 

     Navyše si myslím, že  poisťovňa nie je rozpočtová orga-

nizácia.  To je  jednoducho verejnoprávna  inštitúcia, ktorá

nieže má právo, ale má  povinnosť plánovať na niekoľko rokov

dopredu. Lesníci, školáci a poisťovne  sú organizácie  alebo

orgány, ktoré musia kalkulovať na 20 - 30 rokov dopredu, nie

z roka na  rok, tak ako  to robí štátny  rozpočet. Musia mať

dlhodobý výhľad. A tu nie je možné každý rok im zobrať - to,

čo ste si usporili vo  vašom správnom fonde, nemôžete použiť

na budúci  rok, my vám to  musíme zobrať a prevediete  to do

rezervného fondu.  Ako môžu plánovať  rozvoj tejto organizá-

cie?  Naprosto  nezmyselné  ustanovenie, a teda som  zásadne

proti takémuto riešeniu.

 

     A  po tretie,  dovoľte mi  uviesť vari  ten najvážnejší

dôvod. Dnes v tejto chvíli prebiehala ráno a bude pokračovať

na obed diskusia vo výbore  pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci o novele Liečebného poriadku, kde sa navrhuje, aby všetky

lekárske  služby, ktoré  sú robené  na objednávku  alebo pre

potreby  Sociálnej poisťovne,  nehradil objednávateľ,  čo by

vám asi logicky napadlo, ale  aby to zaplatili zdravotné po-

isťovne. Tie zdravotné poisťovne, ktoré skončia v tomto roku

podľa  vyjadrenia na  spoločnom  sedení s deficitom  asi 4,5

mld., tie  zdravotné poisťovne, ktorým  štát veľkoryso upra-

vil - a to sa, prosím, podržte - upravili sme im vymeriavací

základ tak, že za každého  poistenca, za ktorého je štát po-

vinný platiť  do zdravotnej poisťovne, im zvýšime  na budúci

rok odvod - a teraz  počúvajte - mesačne o 1,16 Sk. Za 1 ko-

runu a 16 halierov  nepoužijete ani  verejné toalety, aj tam

je suma vyššia.

 

     Pretože tento  problém, ktorý je veľmi  vážny a týka sa

problematiky novelizácie dvoch zákonov, a nie, ako sa minis-

terstvo práce a sociálnych vecí domnieva, jedného, ale treba

novelizovať  dva zákony,  nikto novelu  toho ďalšieho zákona

sem nepredložil. Pretože tento  problém nie je doriešený, my

navrhujeme iné riešenie. Vieme, že ľudia nemôžu zostať v si-

tuácii, aby si platili vypísanie práceneschopnosti 9 hodnote-

ním. Dobre, nech do konca tohto  roku to  zaplatia zdravotné

poisťovne, ale  od budúceho roku  jediné systémové riešenie,

že keď objednávam, platím. Keď si objednáte napríklad opravu

auta, no  tak ju musíte zaplatiť,  to nemôže zaplatiť niekto

druhý. Bohužiaľ, toto platí aj v poistných systémoch.

 

     A to je tretí, veľmi vážny dôvod, pretože zatiaľ nie je

rozhodnuté, kto to bude platiť.  A Sociálna poisťovňa má je-

dinú možnosť, z ktorého fondu by mohla platiť požiadavky po-

sudkovej služby na zdroje, a to je práve  správny fond, pre-

tože zákon o sociálnom  poistení hovorí, že posudková služba

sa  platí z prostriedkov  správneho  fondu. Preto  si myslím

- nie znižovať o 1 %, ale ak si  budú  platiť tieto vyšetre-

nia, ktoré sú pre nich  nutné, pre ich ďalšiu činnosť, potom

im to percento budeme musieť zvýšiť nie na 4, ale vyššie.

 

     Odporúčam  teda, aby  sme  tento  zákon v tejto  chvíli

vôbec neprijali, dokonca si myslím, že by sme sa s ním nema-

li vôbec  zaoberať, až potom, keď  prijmeme rozhodnutie, ako

to bude vyzerať s problémom, ktorý vyplynul z novely Liečeb-

ného poriadku,  pretože keď urobíme dnes  rozhodnutie, že to

posúvame, dávame  tým jasne najavo, že  teda zdravotné pois-

ťovne to budú platiť doživotne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, uviedol som tri podľa môjho

názoru veľmi vážne dôvody, ktoré svedčia o ďalšom - možno to

teraz nazvem veľmi silno, odpustite mi to slovo - pokuse vy-

tunelovania Sociálnej poisťovne. Ospravedlňujem sa, pán pod-

predseda, nie je to vytunelovanie, ale veľmi to nápadne pri-

pomína tento postup. Myslím si, žeby sme takýto zákon nemali

prijať. Sú tu tri vážne a podľa mňa veľmi vážne dôvody, kto-

ré sa potom budú týkať aj poistencov.

 

 

     Navyše si myslím, že žiadny zástupca poistencov - a ten

jediný je  oprávnený  rozhodovať o tom, ako sa  použijú pro-

striedky - žiadny zástupca  poistencov, žiadny ten, ktorý si

platí  na dôchodok,  nedal súhlas  na to,  aby sa  jeho pro-

striedky použili  na platbu penále, pretože  sa poslanci do-

hodli nejako inak.  To teda nie! Ktorí z vás, ktorí z vašich

spolupracovníkov dal takýto pokyn poisťovni - zaplaťte z mo-

jich peňazí, ktoré tam odvádzam, pretože to sú moje finančné

zdroje.  Zaplaťte z týchto  prostriedkov  penále, pretože sa

poslanci rozhodli,  že bude zmenené percento  fondu. To nie,

vážení.

 

     Myslím si,  že moje dôvody  sú dosť presvedčivé  na to,

aby sme takýto zákon neprijali, a odporúčam, aby sme sa tým-

to zákonom vôbec ďalej nezaoberali, nech zostane 4-percentný

fond, a naopak prijali zákon, ktorý radikálnym spôsobom zní-

ži správny  fond Národného úradu  práce, ktorý považujem  za

absolútne premrštený. Upozorňoval  som na to  už pri prijatí

zákona, že vtedy  to bolo 17 %, tento rok vlastne tento úrad

získal 1,7 mld. na svoju správnu činnosť. Získal takmer toľ-

ko, ako  budeme ponúkať na budúci  rok celej Sociálnej pois-

ťovni, ktorá okrem  dôchodkov zabezpečuje nemocenské poiste-

nie,  pripravuje sa  na úrazové  poistenie, čo  nebude lacná

vec, a na budúci rok by malo prejsť do obehu. Páni, neurobme

neuvážený krok, ktorý túto poisťovňu položí na kolená, je to

jedna z mála inštitúcií, ktorá  funguje v tomto  štáte, neu-

robme krok, ktorý ju znefunkční.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi krátko reagovať na vystúpenia.

 

     Čo sa  týka vystúpenia pána  poslanca Fogaša, bola  tam

hneď na začiatku  jedna chyba. V tejto  novele  zákona nejde

o zabezpečovanie zdrojov  do rozpočtu, ide  o riešenie efek-

tívnosti hospodárenia verejných rozpočtov. Uvádzal som to už

z hľadiska strany výdavkov číslami o raste nákladov na sprá-

vu verejnoprávnych inštitúcií a znovu ich zopakujem, aby bo-

lo zrejmé, o čo ide. V tomto  zmysle  by som  reagoval aj na

vystúpenie pána poslanca Romana Kováča. Čo sa týka jeho pri-

pomienky, že  správne náklady Národného úradu  práce, ak som

dobre postrehol, sú príliš vysoké, s radosťou vezmem akýkoľ-

vek návrh na ďalšie percentuálne zníženie nákladov na Národ-

ný úrad práce. Vývoj na správu úradov práce, keď si pozname-

náte, koho to zaujíma, v roku 1994 to  bolo 426 mil., v roku

1995 to bolo 712 mil., index 67 % rastu, v roku 1996 to bolo

1 026 mil., index  rastu 44 %, rozpočet, odhad  roku 1997 je

1 727 mil., to je index rastu 168 alebo o 68 % a predpoklad,

návrh Národného úradu  práce je 1 630 mil. Predpokladáme, že

ani  skutočnosť v roku 1997 nebude  taká, ako  bol rozpočet,

a navrhujeme teda ako primerané 1 261 mil., a tu by sa možno

dalo tiež polemizovať, či to nie je neprimerané.

 

     Takže  veľmi  rád,  pokiaľ  budú  diskusie vo výboroch,

a môže sa  zobrať do úvahy už  skutočnosť, ktorá bude určite

v ďalších mesiacoch, to znamená  dlhší časový rad roku 1997,

my sme ešte poznali len  údaje za 1. polrok, trebárs Sociál-

nej a zdravotnej poisťovne.  Čo sa týka Sociálnej poisťovne,

vývoj výdavkov na správu je 949 mil. za rok 1994, 1 144 mil.

za rok 1995, to bol  rast o 20 %, rok 1996 je 1 460 mil., to

je  percentuálne o 28 %, rozpočet  očakávania v roku 1997 je

2,2 mld. Sk. Predpokladáme, že  sa nenaplnia takisto ako pri

Národnom úrade  práce. Pokiaľ by sa naplnili, je  to 51-per-

centný medziročný  rast a návrh Sociálnej poisťovne, priate-

lia, je 2 660 mil. Sk, čo je zase  index, pánbohhovie, 30 %.

Takže zo strany ministerstva  financií to pokladáme za abso-

lútne neprijateľné. Robili sme  kalkulácie za tieto verejno-

právne systémy a navrhujeme cez naše percentuálne sadzby pre

Sociálnu poisťovňu 2 mld. Sk správneho fondu.

 

     Samozrejme, všetko je vo vývoji. Akceptujem pripomienku

pána poslanca  Romana Kováča v tom  zmysle, že môže vzniknúť

istá nová situácia pri  schvaľovaní vzťahu zdravotných a so-

ciálnych poisťovní. Je to možné, pretože to bude predchádzať

schváleniu  spomínanej novely,  schvaľovaniu týchto percent,

alebo je  možné teda zohľadňovať  tento vzájomný vzťah.  Na-

priek tomu si myslím, že základňa alebo samotný návrh minis-

terstva  financií  a  vládnej  predlohy  je opodstatnený. Je

predsa absurdné, aby verejnoprávne inštitúcie išli s takýmto

tlakom na svoju správu.

 

     Takže niečo sa dá ešte  vo výboroch zohľadniť, čo život

prinesie  priamo v parlamente, čo  sme  nemohli, samozrejme,

predpokladať, ale v každom  prípade požiadavky týchto verej-

noprávnych fondov sú absolútne  neúmerné, medziročný rast je

neúmerný.  Naopak, beriem si ako  osobnú výhradu,  že sme už

skôr do  toho agresívnejšie z pozície  ministerstva financií

nevleteli, že sme skôr, teda v minulých  rokoch pri schvaľo-

vaní štátneho rozpočtu kalkulovali skôr vzťah k štátu priamo

do fondov, ktoré sú smerované  na krytie výdavkov či sociál-

neho poistenia, či iných druhov poistenia, to znamená vyjad-

rovanie vzťahu  štátu  smerom k zdrojom  poisťovní, a že sme

nie dosť dôrazne išli aj smerom do vývoja správnych fondov.

 

     To znamená, že  správanie týchto verejnoprávnych inšti-

túcií je  také, že stavajú neštandardné  budovy na najatrak-

tívnejších  pozemkoch  jednotlivých  miest,  je to nesmierne

drahé. Keby to bola len výpočtová technika, keby to bola len

informatika.  Nie je  im dobrý  prenájom v budovách  štátnej

správy.  Mnohí  páni  poslanci  ma  tu  aj  oslovovali  pred

schôdzou, počas  schôdze, v minulých dňoch,  dokonca aj dnes

s určitými poznatkami  o absolútnej  nehospodárnosti v rámci

správy jednotlivých fondov. Pokiaľ  to nemám preukázané, ne-

vystupujem  s tým,  ale možno  by tu  bol námet pre Najvyšší

kontrolný  úrad. Takže  som nútený  trvať na  tom, že  treba

pristúpiť k zníženiu tých percent, čo sa týka správnych fon-

dov, možno v rámci diskusie vo výboroch zohľadnením toho as-

pektu, ktorý spomínal pán poslanec Kováč, ale aj aspektu to-

ho Národného úradu práce, pokiaľ náklady na správu sú nepri-

merané. Ocením akýkoľvek podnet v tomto smere.

 

     Čo sa týka kritiky  zúčtovania  zostatkov smerom do re-

zervy alebo priamo do  jednotlivých použiteľných fondov mimo

správneho fondu, musím povedať jednu vec, že štátny rozpočet

je takisto  verejnoprávnym rozpočtom alebo  verejným rozpoč-

tom, pardon, ktorý musí  uvažovať takisto minimálne v stred-

nom,  ak nie v dlhodobom  výhľade, podlieha  takisto  ročnej

uzávierke, takisto ročným uzávierkam a zúčtovaniu podliehajú

kapitoly  štátneho  rozpočtu,  ktoré  takisto musia uvažovať

mnoho rokov dopredu. Nemyslím si,  pán poslanec Kováč, že by

otázka penále bola až taká akútna, pokiaľ nepríde k neprime-

raným objednávkam  najmä zo strany  Sociálnej poisťovne. Mám

takú informáciu - nabudila ich  táto  zmena, preto  požiadam

Najvyšší kontrolný úrad o dôkladnú  previerku správania nie-

ktorých verejnoprávnych fondov.

 

     Druhá vec je, samozrejme, že podobné kroky podniknem zo

strany  kontrolných  inštitúcií  ministerstva  financií, ale

domnievam sa,  že rozpočty, správne  fondy všetkých verejno-

právnych inštitúcií tohto typu sú dostatočné, pokiaľ sa budú

správať zdržanlivo, do istej miery rozumne na to, aby vykry-

li všetky normálne  akcie, ktoré  potrebujú  pre informatiku

a pre niektoré ďalšie veci.  Samozrejme, môžu postupovať nie

všade len  platbami hneď v cash, tých veľkých balíkov, ktoré

súvisia s daným problémom, tu možno využiť aj určité úverové

vzťahy. Spolu s pani  ministerkou  Keltošovou  práve riešime

pre Sociálnu  poisťovňu veľmi výhodnú  ponuku Svetovej banky

na dotiahnutie informatiky. To znamená, že niektoré veci  je

možné aj rozložiť  do času a riešiť inými spôsobmi než pria-

mymi veľkými balíkmi peňazí v rámci  daného bežného hospodá-

renia.

 

     Pokiaľ tu bola zmienka o fonde životného prostredia, že

má správne  náklady 15 %, opäť  privítam akúkoľvek ponuku na

redukciu. Treba ale objektívne povedať jednu vec, že základ-

ňa  pre  výpočet  správneho  fondu  životného  prostredia je

cca z jednej miliardy, tých 15 %, a výpočet  trebárs pre So-

ciálnu poisťovňu je hrubo povedané zo 70 mld., takže výpočty

verejnoprávnych inštitúcií tohto typu základne sú oveľa vyš-

šie než  fondu životného prostredia,  čím ale vôbec  nechcem

vyvracať, že  aj správne náklady  fondu životného prostredia

sú či nie sú príliš vysoké. Samozrejme, pokiaľ budú argumen-

ty, veľmi  rád sa pridám k  tomu, že by sa  aj tento správny

fond čiastočne redukoval.

 

     Takže,  vážené  poslankyne,  poslanci, v tomto duchu by

som prosil o podporu a ďalšie  legislatívne  konanie s touto

vládnou predlohou novely zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si záverečné slovo pán poslanec Michalec? Nie.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  urobíme pokus, aby sme to

odhlasovali.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o návr-

hoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Prosím povereného člena, aby uviedol návrhy.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí pred-

metný návrh zákon prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia,  prosím, prezentujme sa a

vzápätí hlasujme o prednesenom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom a na určenie gestorského

výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom

na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom kona-

ní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie,

ktorú gestorský výbor pre  zdravotníctvo a sociálne veci od-

porúča určiť na prerokovanie návrhu zákona v príslušných vý-

boroch.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej  republiky číslo 1822 z 27. 10. 1997 odporúčam návrh

prideliť v druhom čítaní  na prerokovanie okrem Ústavnopráv-

neho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne  veci.  Za  gestorský  výbor  navrhujem

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 19. 11. 1997 a gestorský výbor do 20. 11. 1997.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch na

pridelenie do gestorského výboru a do výborov a o lehotách.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi  vlády a spoločnému spravo-

dajcovi.

 

     Pardon, kolegyne a kolegovia, je tu návrh, aby sme ešte

prerokovali skrátené konanie. Ide o

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte

na rok 1997 a o zmene a doplnení  niektorých  zákonov, zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách v znení  zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zákon  Slovenskej

národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom  fonde kultúry Pro

Slovakia v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako  tlač číslo 797. Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda  vlády a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     ďakujem pekne za možnosť uviesť  tento zákon - návrh na

skrátenie konania ešte pred obedom. Dúfam, že to nebude dlho

trvať a popoludní sa môže  prejsť priamo k návrhu novely zá-

kona.

 

     Vážené dámy, páni,

 

     návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony o štátnom rozpočte

na rok 1997, o rozpočtových  pravidlách a Štátnom fonde kul-

túry  Pro  Slovakia,  bezprostredne  súvisí  so schvaľovaním

štátneho  rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov  na rok 1998.

Novelizáciou zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 sa sledu-

je zníženie zadlženosti štátu.  Po odsúhlasení Národnou ban-

kou  Slovenska sa  na základe  tejto novely  nebudú evidovať

sporné pohľadávky uplatňované voči Slovenskej republike.

 

     Rozpočtové pravidlá definujú  schodok štátneho rozpočtu

len vo fiškálnej rovine a takto je po prvýkrát pripravený už

návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok.

 

     Novelizáciou zákona o Štátnom  fonde kultúry Pro Slova-

kia  sa umožní  riešiť  prijímanie a splácanie  úverov týmto

fondom  na účely  aspoň čiastočného  riešenia akútneho stavu

niektorých kultúrnych pamiatok a zariadení.

 

 

 

     Prijatie  uvedených noviel  zákonov podmieňuje prijatie

zákona o štátnom rozpočte. Z uvedeného  vyplýva, že skrátené

legislatívne konanie je potrebné a prosím o jeho podporu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pove-

ril poslankyňu Evu Garajovú, aby informovala o výsledku pre-

rokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím pani poslankyňu, aby podala informáciu.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu ma svojím uznesením  číslo 520 zo dňa 6. no-

vembra 1997 určil za spravodajkyňu výboru a zároveň ma pove-

ril predložiť Národnej  rade Slovenskej republiky informáciu

o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1823 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

386/1996 Z. z. o štátnom  rozpočte  na  rok 1997 a o zmene a

doplnení niektorých zákonov,  zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 303/1995 Z. z.  o  rozpočtových  pravidlách

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  čís-

lo 386/1996 Z. z. a zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

95/1991 Zb. o Štátnom  fonde  kultúry  Pro  Slovakia v znení

neskorších  predpisov na  prerokovanie Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu predložený  návrh vlády na skrátené legisla-

tívne konanie  prerokoval a v prijatom uznesení číslo 520 zo

6. novembra 1997 konštatuje,  že úpravou príslušného ustano-

venia zákona o štátnom rozpočte sa zabezpečí, že:

 

     1. Národná banka  Slovenska legislatívne dorieši neevi-

dovanie  sporných pohľadávok  uplatňovaných voči  Slovenskej

republike, resp.  Národnej  banke  Slovenska, ktoré  súvisia

s rozdelením bilancie bývalej Štátnej banky československej,

 

     2. sa priblíži  systém  vykazovania  výdavkov a schodku

štátneho rozpočtu vo fiškálnej rovine,

 

     3. Štátny  fond Pro Slovakia zvýši  svoje zdroje, ktoré

bude možné zabezpečiť pre štátny  fond už v rozpočtovom roku

1998.

 

     Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky:

 

     1. podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady  Slovenskej  republiky  prerokovať  vládny návrh zákona

v skrátenom legislatívnom konaní,

 

     2. prideliť  uvedený  návrh zákona  na prerokovanie  do

20. novembra 1997 príslušným  výborom a do 21. novembra 1997

gestorskému výboru.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni  a prosím ju, aby zaujala

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu s tým, že nemám písomné

prihlášky do  rozpravy. Pýtam sa, či  sa niekto hlási ústne,

alebo elektronicky. Ak nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode

programu  za skončenú.  Nepredpokladám, že  sa chce vyjadriť

pán podpredseda vlády ani pani spoločná spravodajkyňa. Bude-

me preto hlasovať.

 

      Vážené  kolegyne, kolegovia,  pristúpime k  hlasovaniu

o návrhu uznesenia,  ktorým Národná rada na  návrh vlády vy-

slovuje  súhlas so  skráteným legislatívnym  konaním o tomto

vládnom návrhu zákona.

 

     Prosím, kolegyne a kolegovia,  prezentujme sa a vzápätí

hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Priatelia, nebolo nás dosť na hlasovanie. Urobíme pokus

ešte pred obedňajšou prestávkou o jedno hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, ďakujem  za  spoluprácu a

vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Prosím, aby

ste sa dostavili presne na odpoludňajšie rokovanie. Začíname

presne o 14.00 hodine.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam všetkých  do rokovacej miestnosti.  Mali by sme

pokračovať. Nielenže nastal čas  pokračovania, ale už 20 mi-

nút uplynulo z času vymedzeného na odpoludňajšie rokovanie.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  386/1996 Z. z.

o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení  niekto-

rých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravidlách v znení zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zá-

kon  Slovenskej  národnej  rady  číslo 95/1991 Zb. o Štátnom

fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 798. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1824.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie podpredseda vlády a minister  financií Slovenskej re-

publiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     pri uvedení parlamentnej tlače  číslo 797 som v skratke

naznačil  hlavné príčiny,  ktoré viedli  vládu k predloženiu

návrhu novelizácie zákonov uvedených pod parlamentnou tlačou

číslo 798.  Dovoľte mi, aby som  teraz tieto príčiny bližšie

charakterizoval.

 

     Novelizácia zákona o štátnom  rozpočte na rok 1997 sle-

duje  doriešenie problematiky,  ku ktorej  sme pristúpili už

pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu na tento rok. Pred-

metom zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 v § 3 ods. 3 je,

že nemožno  evidovať záväzky vlády na  účtoch Národnej banky

Slovenska,  ak ide  zo strany  vlády o neuznané  pohľadávky.

K realizácii tohto kroku malo dôjsť od 1. júla 1997. Národná

banka  však  oznámila,  že  formulácia  obsiahnutá  v zákone

o štátnom rozpočte nie je jednoznačná, čo jej údajne neumož-

ňuje uvedenú operáciu  vykonať. V záujme toho, aby sa v prí-

pade zdĺhavých  rokovaní s Národnou  bankou neohrozil termín

operácie, navrhuje sa  prijať formulácia navrhovaná Národnou

bankou.

 

     Pokiaľ by  sa však táto novela  zákona neprijala do 31.

12. 1997, evidencia týchto  sporných pohľadávok by skreslila

rozpočtové výsledky a vzťahy  roku 1997. Po prijatí  návrhu,

ktorý formulovala Národná banka Slovenska, už nebudú existo-

vať dôvody na prípadné  ďalšie spochybňovanie tejto operácie

a nebudú sa evidovať sporné pohľadávky uplatňované voči Slo-

venskej republike  na účtoch  Národnej  banky. Teda v zásade

nejde o novú  problematiku, ale o spresnenie a možnosť prak-

tickej realizácie toho, čo Národná rada schválila už v rámci

zákona o štátnom rozpočte na rok 1997.

 

     Druhý  okruh problematiky  sa týka  rozpočtových pravi-

diel. Ani v tomto  prípade nejde o zásadne  nový návrh pred-

kladaný  Národnej rade.  Ide o dotiahnutie  tých  prístupov,

ktoré sme  riešili už pri  schvaľovaní štátneho rozpočtu  na

rok 1997. V roku 1997 sa  pristúpilo  k definovaniu  schodku

štátneho rozpočtu  tak v pokladničnom, ako  aj fiškálnom vy-

jadrení. Po tomto medzikroku sa navrhuje, aby sa od 1. janu-

ára definoval schodok štátneho  rozpočtu už len vo fiškálnej

pozícii.

 

     Tento návrh  dôslednejšie kopíruje súčasnú  prax vyspe-

lých krajín a je v súlade s metodikou Medzinárodného menové-

ho fondu. Súčasne vylúči  možnosť zámeny oboch schodkov. Na-

vrhovaná  novela  rozpočtových  pravidiel  definuje  schodok

štátneho rozpočtu v jeho fiškálnej pozícii ako rozdiel príj-

mov a výdavkov štátneho  rozpočtu, pričom vstupom do rozpoč-

tovania  výdavkov kapitoly  Štátny dlh  sú výdavky  štátneho

rozpočtu  nezaťažené  splátkami  istín z prijatých  vládnych

úverov a emitovaných štátnych  dlhopisov. Príjmovú časť roz-

počtu kapitoly Štátny dlh tvoria príjmy zo splátok z poskyt-

nutých úverov a úrokov z nich.

 

     Predmetná  novela  zákona o rozpočtových  pravidlách je

ústretová aj na prípravu  nábehu skúšobných overovaní nového

systému  štátnej  pokladnice,  s  ktorými  počítame od 1. 7.

1998. Ďalšie  úpravy vo väzbe  na systém štátnej  pokladnice

budú pripravené osobitne.

 

 

     Faktorom, ktorý výrazne podporuje prijatie tejto novely

o rozpočtových pravidlách, je skutočnosť, že v tejto metodi-

ke je pripravený už aj návrh štátneho rozpočtu na nasledujú-

ci rok. V žiadnom  prípade,  chcem  zdôrazniť, nejde o snahu

zahmlievať skutočný stav  rozpočtového hospodárenia. Ktokoľ-

vek chce,  objem  splátky  istín  sa dozvie z § 14 o štátnom

rozpočte na rok 1998.

 

     Novelizáciou zákona o Štátnom  fonde kultúry Pro Slova-

kia sa spresňuje a dopĺňa  tvorba zdrojov a v nadväznosti na

to aj použitie prostriedkov tohto fondu a možnosť prijímania

bankových úverov. Z prostriedkov fondu sa budú následne tie-

to úvery  aj splácať. Umožní sa  tým dokončovanie a riešenie

absolútnych stavov významných kultúrnych pamiatok a zariade-

ní. Akútnych stavov - opravujem, nie absolútnych.

 

     Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že

podporíte prijatie týchto noviel.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi vlády za  uvedenie vládneho

návrhu zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre na-

vrhovateľov.

 

     Dávam  slovo  poverenej  členke,  ktorú určil navrhnutý

gestorský výbor pre financie,  rozpočet a menu, pani poslan-

kyni Eve Garajovej.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ďakujem pekne.

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na

rok 1997 a o zmene a doplnení  niektorých zákonov, zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o roz-

počtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej  národnej

rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry  Pro Slovakia

v znení neskorších predpisov ako spravodajkyňa Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Pripomínam, že  predmetný návrh zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  čís-

lo 386/1996 Z. z. o štátnom  rozpočte  na rok 1997 a o zmene

a doplnení niektorých  zákonov,  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových  pravid-

lách v znení zákona Národnej  rady Slovenskej republiky čís-

lo 386/1996 Z. z. a zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo

95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení ne-

skorších  predpisov,  bol  doručený  poslancom Národnej rady

v rámci skráteného legislatívneho konania.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel navrhol  zaradiť ho na  rokovanie 35. schôdze  Národnej

rady Slovenskej republiky v rámci  skráteného legislatívneho

konania.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto  prvému  čítaniu  konštatujem,  že  predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 386/1996 Z. z. o štátnom rozpoč-

te na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých  zákonov, zá-

kon Národnej  rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z.

o rozpočtových pravidlách v znení  zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 386/1996 Z. z. a zákon  Slovenskej

národnej rady číslo 95/1991 Zb. o Štátnom fonde  kultúry Pro

Slovakia v znení neskorších  predpisov  rieši závažnú spolo-

čenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako

sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zá-

kona budú  predložené v rozprave v rámci  druhého čítania vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhé-

ho a tretieho čítania na  schôdzi  Národnej rady  Slovenskej

republiky, čím môže prísť k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku, odporúčam,  aby sa  Národná

rada  Slovenskej  republiky  uzniesla  v  zmysle § 73 ods. 3

písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon,  tak  ako som    uviedla, v znení

všetkých  zákonov a všetkých predpisov,  prerokovať v druhom

čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1824 zo dňa 27. októbra

1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu ešte Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Za gestorský výbor v súla-

de s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky navrhujem  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu. Odporúčam, aby výbory, ktorým

bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 20. novembra a

gestorský výbor v lehote do 21. novembra.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa,  a prosím, aby ste zau-

jali miesto pre spravodajcov.

 

     Teraz otváram rozpravu o danom bode programu.

 

     Do všeobecnej  rozpravy mám písomne  prihláseného v zo-

zname poslancov-rečníkov pána poslanca Kötelesa. Nikto ďalší

sa písomne  neprihlásil. Na základe  toho  dávam  slovo pánu

poslancovi  Kötelesovi a zároveň sa pýtam,  či sa ešte hlási

niekto do rozpravy ústne, alebo elektronicky.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán podpredseda,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som sa  zameral iba na jednu časť pred-

kladaného zákona, presnejšie na novelizáciu zákona o Štátnom

fonde Pro Slovakia.

 

     Vážení  poslanci, v tomto bode  mám  určité pochybnosti

o nutnosti  skráteného  legislatívneho  konania,  o dôvodoch

spoločného  predkladania  týchto zákonov, prečo teraz a z a-

kých dôvodov predkladala vláda  novelizáciu zákona o Štátnom

fonde Pro Slovakia  spolu s ďalšími  dvoma zákonmi. Je prav-

dou, že také isté pochybnosti  vyvolali vo mne aj navrhované

zmeny o možnostiach  využívania bankových  úverov pre Štátny

fond Pro Slovakia. Takisto aj formulácia v dôvodovej správe,

podľa ktorej, teraz citujem:  "Dopĺňa sa tvorba zdrojov, ako

aj použitie  prostriedkov  fondu o možnosť prijímania banko-

vých úverov  fondov a následne splácania  týchto úverov fon-

dom."

 

     Vážená Národná rada, som  presvedčený, že fondy, hlavne

štátne fondy, pri svojich činnostiach a iniciatívach by mali

jednoznačne  vychádzať len  z tých  finančných prostriedkov,

ktoré  majú  k dispozícii,  neplánovať  do  neurčita, a brať

k tomu ešte  aj bankové úvery.  Proti doplneniu prostriedkov

fondu  pokutami za  poškodenie kultúrnych  pamiatok nemôžeme

nič namietať, osobne ich podporujem. Veď práve tento fond je

vytvorený na obnovu a spoločenské využitie kultúrnych pamia-

tok. Popri tom som ale nútený vás upozorniť, že napriek via-

cerým interpeláciám a uzneseniam Národná rada Slovenskej re-

publiky doposiaľ  nemá k dispozícii  presný a oficiálny pre-

hľad o využití  týchto  prostriedkov. Z tohto dôvodu by bola

nezodpovednosť zo strany  poslancov, aby bez náležitého pre-

hľadu o čerpaní týchto prostriedkov odsúhlasili ďalšie príj-

my do tohto fondu.

 

     Som presvedčený,  že aj zo  strany ministerstva kultúry

existuje záujem, aby sme čím  skôr vyvrátili fámy o nezodpo-

vednom šafárení s týmito  prostriedkami.  Z tohto dôvodu  by

som predložil  návrh na uznesenie  Národnej rady, ktorým  by

sme získali  prehľad o Štátnom fonde  Pro Slovakia. Potom už

poznajúc finančnú činnosť fondu a zodpovedné využitie týchto

prostriedkov by sme mohli odsúhlasiť aj navrhované zmeny.

 

     Návrh na uznesenie Národnej rady:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky vychádzajúc zo svo-

jej zodpovednosti za  najefektívnejšie využívanie prostried-

kov štátneho rozpočtu žiada  ministra kultúry Slovenskej re-

publiky, aby  do čítania návrhu  zákona o Štátnom  fonde Pro

Slovakia predložil do Národnej  rady správu o činnosti fondu

a konkrétny zoznam  poskytnutých dotácií za  roky 1995, 1996

a za prvý polrok 1997."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne a zároveň  konštatujem, že tým bol vyčer-

paný zoznam písomne prihlásených. Pýtam  sa, či sa ešte nie-

kto hlási elektronicky, alebo ústne do rozpravy.

 

     Keďže nie, uzatváram  možnosť podávania ústnych prihlá-

šok a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vysloviť pán podpredseda vlády? Nie.

Ďakujem.

 

     Chce  sa  vysloviť  pani  poslankyňa ako spravodajkyňa?

Nie. Ďakujem.

 

     Pristúpime  teda k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať

o  návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku.

 

     Prosím pani spravodajkyňu, aby uvádzala návrhy.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Podľa § 73 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúčam,  aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  po-

riadku sme odporučili návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon Národnej rady Slovenskej republiky... atď. atď. všetky

zákony, ktorých sa tento návrh týka, do druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Počuli sme návrh pani spravodajkyne.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Konštatujem,  že to  nie je  uznášaniaschopné množstvo.

Pokúsime sa zmobilizovať. (Zvolávanie poslancov do rokovacej

sály.)

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pozývam  vás do rokovacej

miestnosti na hlasovanie.

 

     Faktická poznámka - predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel som len upozorniť, že v tejto  chvíli ešte rokuje

výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Takže bo-

lo by korektné, keby sme ich  upozornili na to, že sa hlasu-

je.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pokúsime  sa ich  dostať na  naše rokovanie.  Prosil by

som, aby z organizačného  útvaru ich informovali, že pristu-

pujeme k  hlasovaniu, ak by bolo  možné prerušiť ich rokova-

nie, aby sme mohli hlasovať.

 

     Skúsime zopakovať hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Pán poslanec Cabaj, vás teraz prosím, aby ste išli zor-

ganizovať tých  kolegov. Odišiel aj  pán predseda. Pravdepo-

dobne musíme  brať na vedomie, že  ešte neskončili rokovanie

a z tých dôvodov vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  prosím,  zaujmite  svoje

miesta, budeme hlasovať.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia,  budeme  hlasovať v prvom

hlasovaní  podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom

poriadku tak, ako to navrhla pani spravodajkyňa.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom a na určenie gestorského

výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Vzhľadom na  rozhodnutie  Národnej rady o skrátenom le-

gislatívnom  konaní prosím  pani spravodajkyňu,  aby navrhla

lehoty pre  druhé čítanie, ktoré gestorský  výbor pre finan-

cie, rozpočet  a menu odporúča určiť  na prerokovanie návrhu

zákona v príslušných výboroch.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport do 20. novembra, gestorský  výbor, t. j.

výbor pre financie, rozpočet a menu do 21. novembra.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o  návrhu,

ktorý predniesla pani spravodajkyňa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Teraz nasleduje návrh vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa...

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Pán Köteles navrhol uznesenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte, je  tu ešte návrh  uznesenia, ktorý predložil

pán poslanec Köteles v rozprave.

 

     Nech sa páči, uveďte ho, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Chcem  vopred  povedať,  keď  dovolíte,  že ľutujem, že

v návrhu pána Kötelesa nemôžem  upraviť gramatické a štylis-

tické chyby, takže sa ospravedlňujem všetkým, ale musím pre-

čítať to uznesenie v takom znení, ako ho pán Köteles predlo-

žil. Len  chcem ešte poznamenať,  pán Köteles, že  so svojou

úrovňou slovenského jazyka by ste u mňa nezmaturovali.

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky vychádzajúc zo svo-

jej zodpovednosti za  čím najefektívnejšieho využívania pro-

striedkov štátneho rozpočtu  žiada ministra  kultúry Sloven-

skej republiky, aby do druhého čítania návrhu zákona o Štát-

nom fonde Pro Slovakia predložil do Národnej rady Slovenskej

republiky správu o činnosti fondu a konkrétny zoznam poskyt-

nutých dotácií za roky 1995, 1996 a za prvý polrok 1997."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  pozmeňujúci  návrh  uznesenia,  ktorý

predložil pán poslanec Köteles, nebol prijatý.

 

     Ďakujem.

 

     Teraz nasleduje

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990

Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 799.  Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda  vlády a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís-

lo 530/1990 Zb. o dlhopisoch  v znení  neskorších  predpisov

zosúlaďuje právnu úpravu týkajúcu sa dlhopisov s požiadavka-

mi na členstvo Slovenskej  republiky v OECD. Harmonogram li-

beralizačných krokov v rámci kapitálového účtu platobnej bi-

lancie  bol  schválený  vládou uznesením  číslo 400 zo 4. 6.

1996. Uvedený  materiál a z neho  vyplývajúce požiadavky  na

legislatívne zmeny bol prerokovaný  na zasadaní výborov OECD

s tým,  že z nich  vyplývajúce  požiadavky majú  byť splnené

najneskôr ku dňu prijatia Slovenskej republiky za člena OECD.

 

     Predložený návrh rieši požiadavku liberalizácie vydáva-

nia dlhopisov zahraničnými osobami so sídlom v štátoch Orga-

nizácie  pre hospodársku  spoluprácu a rozvoj  na slovenskom

kapitálovom trhu a požiadavku  liberalizácie vydávania dlho-

pisov  tuzemcami na  kapitálových trhoch  štátov Organizácie

pre hospodársku  spoluprácu a rozvoj bez povolenia minister-

stva  financií  pri  dlhopisoch so  splatnosťou 3 roky alebo

dlhšou a zároveň umožňuje  ministerstvu financií ako emiten-

tovi štátnych dlhopisov rozhodnúť o ich podobe.

 

 

     Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 ods. 1 záko-

na Národnej  rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady, aby sa Národná rada uzniesla na skrátenom le-

gislatívnom konaní o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení ne-

skorších predpisov. Týmto je možné predísť situácii, keď pri

prerokúvaní splnenia podmienok na členstvo Slovenskej repub-

liky v OECD nebudú  splnené podmienky liberalizácie dohodnu-

tej medzi  Slovenskou republikou a OECD,  ktoré sa Slovenská

republika zaviazala splniť najneskôr ku dňu prijatia Sloven-

skej republiky za člena OECD.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám, pán podpredseda, a prosím, zaujmite miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu poveril  pani poslankyňu Ivetu Novákovú, aby

informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1825 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon  číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení

neskorších predpisov,  na prerokovanie Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre rozpočet

a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne kona-

nie prerokoval a v prijatom  uznesení  konštatuje, že vládny

návrh zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990

Zb. o dlhopisoch  v znení  neskorších  predpisov  zosúlaďuje

právnu úpravu dlhopisov s právnou normou obsiahnutou v záko-

ne o cenných  papieroch a devízovom zákone s požiadavkami na

členstvo  Slovenskej  republiky  v  OECD.  Navrhovaná právna

úprava zákona o dlhopisoch vyplýva z liberalizačných opatre-

ní požadovaných OECD pri  posudzovaní  pripravenosti Sloven-

skej republiky na prijatie do tejto organizácie.

 

     Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky:

 

     1. podľa  § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  prerokovať vládny  návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopi-

soch v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom

konaní,

 

     2. odporúča prideliť uvedený návrh zákona na prerokova-

nie v termíne  do 20. novembra 1997 príslušným  výborom a do

21. novembra 1997 gestorskému výboru.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Dostal som zo-

znam poslancov-rečníkov  prihlásených do rozpravy,  a to pí-

somne prihlásený je pán poslanec Gabriel Palacka z KDH. Ďal-

ších nemám písomne prihlásených.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     aj  pánu  ministrovi  financií  chýbalo moje vystúpenie

v predpoludňajšej rozprave k bodom o skrátenom legislatívnom

konaní, preto  by som chcel túto  moju nedôslednosť napraviť

a vyjadriť sa k návrhu  vlády na skrátené legislatívne kona-

nie o návrhu zákona o dlhopisoch. Nebudem už citovať rokova-

cí poriadok,  lebo som ho  citoval niekoľkokrát, chcem  opäť

len pre  poriadok pripomenúť, že  to, či vládny  návrh spĺňa

náležitosti alebo  podmienky  uvedené v § 89 rokovacieho po-

riadku, nie je na uváženie snemovne, ale je to na konkrétnej

vecnej argumentácii, ktorá podmienka rokovacieho poriadku je

splnená. Takúto  argumentáciu  som nevidel v návrhu ani  som

nepočul vo vystúpení pána ministra, preto si myslím, že ten-

to návrh nemôžeme prerokovať v skrátenom legislatívnom kona-

ní, nespĺňa mimoriadne okolnosti, ktoré sú uvedené v zákone.

Odporúčam preto, aby sme o takomto návrhu nehlasovali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nemám  ďalších písomne  prihlásených do  rozpravy, teda

ukončujem vystúpenie písomne prihlásených. A teraz sa pýtam,

či sa ešte niekto hlási do rozpravy ústne, alebo elektronic-

ky.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec Palacka,

 

     domnievam sa, že prístupový proces do OECD je nesmierne

vážnou záležitosťou,  ktorá sa bytostne  dotýka záujmov Slo-

venskej  republiky, plus  novela zákona  rieši určitý  režim

emisie dlhopisov,  ktoré sa potom budú viazať  aj k riešeniu

financovania štátneho rozpočtu, spôsob emisie, určovania to-

ho,  kto bude  realizovať potom v tých  praktických  krokoch

emisiu dlhopisov, najmä pre fyzické  osoby. Takže v tom kon-

texte štátneho rozpočtu, v kontexte najmä  prístupového pro-

cesu do  OECD, kde Slovenská republika  je v špecifickom po-

stavení, viackrát som to tu v parlamente hovoril, že na roz-

diel od  Maďarskej republiky, Českej  republiky, Poľskej re-

publiky sa od nás vyžaduje nielen prijímať zákony, implemen-

tovať, ale  dokonca aj preukázať  funkčnosť niektorých záko-

nov. Okrem iného sa to teda  týka aj novely zákona o cenných

papieroch. Takže, pokiaľ máme  záujem v reálnom čase uzatvo-

riť,  zavŕšiť  prístupový  proces  do  OECD,  sme  nútení aj

v skrátených  termínoch realizovať  novely príslušných záko-

nov.

 

 

     Preto prosím parlament o podporu skráteného legislatív-

neho konania.

 

     Ďakujem  pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán podpredseda vlády.

 

     Žiada si záverečné slovo pani poslankyňa Nováková? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada na návrh vlády  vyslovuje súhlas so skráteným le-

gislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Ďakujem.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

 

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 800. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1826.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie podpredseda  vlády a minister financií Slovenskej re-

publiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     Slovenská  republika  prechádza  v  súčasnosti  obdobím

transformácie ekonomiky a procesom integrácie do Organizácie

pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Európskej únie. Integ-

rácia a z nej vyplývajúce prepojenie slovenského kapitálové-

ho trhu so zahraničnými  kapitálovými trhmi si vyžaduje, aby

bol náš kapitálový trh vymedzený rovnakými zákonmi a pravid-

lami, akými  sa riadia účastníci  kapitálových trhov štátov,

ktoré sú členmi týchto organizácií. V záujme ďalšieho rozvo-

ja slovenskej ekonomiky v procese jej  transformácie je zdo-

konaliť podmienky na prístup  zahraničných investícií, k čo-

mu má  prispieť aj navrhovaná  právna  úprava  zákona  číslo

530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

 

     Zámerom predkladaného návrhu je zosúladiť právnu úpravu

týkajúcu sa dlhopisov s požiadavkami  na členstvo Slovenskej

republiky v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

 

 

     Uvedený návrh predkladám  na základe harmonogramu libe-

ralizačných  krokov v rámci kapitálového  účtu platobnej bi-

lancie, ktorý bol schválený  vládou Slovenskej republiky uz-

nesením číslo 400/1996.

 

     Predložený návrh rieši požiadavku liberalizácie vydáva-

nia dlhopisov zahraničnými osobami  so sídlom v štátoch OECD

na  slovenskom kapitálovom  trhu a požiadavku  liberalizácie

vydávania dlhopisov tuzemcami na  kapitálových trhoch v štá-

toch OECD bez povolenia ministerstva financií pri dlhopisoch

so splatnosťou 3 roky a dlhšou.

 

     Okrem liberalizačných opatrení  požadovaných OECD navr-

hovaná novela zavádza výnimku pre štátne dlhopisy a umožňuje

ministerstvu financií ako emitentovi štátnych dlhopisov roz-

hodnúť o ich  podobe. V súčasnosti  môžu byť dlhopisy vydané

iba v zaknihovanej podobe,  to znamená, že evidencia dlhopi-

sov môže  byť vedená iba Strediskom cenných papierov, Brati-

slava v databáze. Predmetné  znenie sa navrhuje v súvislosti

so zamýšľanou  emisiou štátnych dlhopisov  pre fyzické osoby

v listinnej podobe, ktoré boli  na základe skúseností s pre-

dajom povodňových štátnych dlhopisov v Českej republike pre-

ferované najmä z dôvodu, že  boli vydané v listinnej podobe.

Podotýkam, že podobná pozitívna skúsenosť je aj v Poľsku.

 

     Predložený návrh  zákona ďalej umožňuje  rozšíriť okruh

osôb, ktoré môžu zabezpečovať primárny predaj dlhopisov.

 

     Návrh zákona  je spracovaný v súlade  so smernicami Eu-

rópskej únie.  Navrhovaná právna úprava  zákona o dlhopisoch

nebude mať  dosah na štátny  rozpočet a nebude  mať nárok na

pracovné sily, organizačné  zabezpečenie a je v súlade s Ús-

tavou Slovenskej  republiky, inými  zákonmi a medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  vám, pán  podpredseda. Nech  sa páči, zaujmite

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Teraz dávam slovo poverenej  členke, ktorú určil navrh-

nutý  gestorský výbor  pre  financie,  rozpočet a menu, pani

poslankyni Ivete Novákovej.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb.

o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho  navrhol  zaradiť na rokovanie 35. schôdze  Národnej

rady Slovenskej  republiky v rámci skráteného legislatívneho

konania.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky,  ako i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 530/1990

Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, rieši závažnú

spoločenskú problematiku,  ktorú je potrebné  upraviť spôso-

bom, ako sa navrhuje v predmetnom  návrhu zákona. Predpokla-

dám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú pred-

ložené v rozprave najmä v rámci  druhého čítania vo výboroch

Národnej rady  Slovenskej republiky a v rámci druhého a tre-

tieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slo-

venskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) ro-

kovacieho  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

tom, že  po rozprave odporučí  návrh zákona, ktorým  sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení ne-

skorších predpisov, prerokovať v druhom  čítaní. Súčasne od-

porúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku v súlade s rozhodnutím pred-

sedu Národnej  rady Slovenskej republiky  číslo 1826 zo  dňa

27. októbra 1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie

okrem Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie,  rozpočet a menu ešte  Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky.  Za  gestorský  výbor navrhujem

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky  výbor pre financie  rozpočet a menu,  pričom

odporúčam, aby  ústavnoprávny výbor prerokoval  návrh zákona

v lehote  do 20. novembra a gestorský  výbor v lehote do 21.

novembra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som ne-

dostal  žiadnu  prihlášku,  to  znamená,  že v danom prípade

prejdeme na ústne alebo elektronické prihlásenie.

 

     Pán poslanec Palacka, nech sa páči, máte slovo.

 

     Zároveň uzatváram možnosť  podania ďalších ústnych pri-

hlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem sa  vyjadriť k obsahu návrhu  zákona o dlhopisoch

a chcem oceniť jeho racionálny  charakter a pozitívne smero-

vanie. Môžem povedať, že aj  klub KDH, samozrejme, chce, aby

sa Slovensko  čo najskôr  integrovalo  do OECD - Organizácie

pre hospodársku  spoluprácu a rozvoj, a preto vítame  takýto

návrh zákona. Budeme mať k nemu síce nejaké doplňujúce návr-

hy, ale sme pripravení ho podporiť.

 

     Mrzí ma  však, že sa aj  tento zákon tak ako  mnohé iné

prerokúva v podstate nedôstojným spôsobom pri porušovaní ro-

kovacieho  poriadku. Nebudem  sa  vracať k predošlému  bodu,

chcem len upozorniť na drobné protirečenie. Pán predkladateľ

teraz okrem iného povedal, že tento zákon, návrh zákona, ne-

bude mať  dosah na štátny rozpočet,  keď predtým v predošlom

bode  tvrdil,  že  aj  kvôli  štátnemu  rozpočtu  sa prijíma

v skrátenom legislatívnom konaní. Mrzí  ma, že nie o mnohých

návrhoch  zákonov  môžem  povedať  pozitívne,  že  sú krokom

správnym smerom, ale tento  jeden návrh zákona môžeme podpo-

riť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce  k  vystúpeniu  zaujať  stanovisko pán podpredseda

vlády? Nie. Ďakujem.

 

     Žiada si slovo pani  spoločná spravodajkyňa? Nie. Ďaku-

jem.

 

     Tak pristúpime k hlasovaniu. Prvé hlasovanie bude usku-

točnené najprv o návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73

ods. 3 rokovacieho poriadku.

 

     Môžeme začať, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     odporúčam,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

tak, že odporúča návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení  neskorších  predpi-

sov, prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, počuli sme návrh.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom v druhom čítaní a na ur-

čenie gestorského  výboru, ako aj na  určenie lehoty na jeho

prerokovanie.

 

     Vzhľadom na  rozhodnutie  Národnej rady o skrátenom le-

gislatívnom  konaní prosím  pani spravodajkyňu,  aby navrhla

lehotu pre  druhé čítanie, ktoré gestorský  výbor pre finan-

cie, rozpočet a menu  odporúča určiť  na prerokovanie návrhu

zákona v príslušných výboroch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďakujem.

 

     V druhom čítaní odporúčam na prerokovanie Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a menu

a ústavnoprávnemu výboru s tým, že ústavnoprávny výbor by ho

prerokoval v lehote  do 20. novembra a gestorský  výbor  pre

financie, rozpočet a menu v lehote do 21. novembra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto pred-

loženom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu  zákona Slovenskej  národnej  rady  číslo 24/1991 Zb.

o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali  ako tlač 793. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda vlády a minister  financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky je umožnené prerokovať v skrátenom

konaní návrh zákona, ktorým  sa mení zákon Slovenskej národ-

nej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení  neskor-

ších predpisov.

 

     Upravuje hranicu časti prijatého poistného zo zákonného

poistenia zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou moto-

rového vozidla, ktorá je  určená na úhradu nákladov právnic-

kých  osôb pôsobiacich v oblasti  záchrany  ľudských životov

a materiálnych hodnôt v cestnej doprave z 5 % na 8 %.

 

     Navrhovaná zmena zákona  vychádza z koncepcie budovania

komplexných  záchranných  systémov v cestnej  doprave, ktorá

patrí do  pôsobnosti rezortu Ministerstva  vnútra Slovenskej

republiky, a zvýšenie  prostriedkov z prijatého  predmetného

zákonného  poistenia je  potrebné z dôvodu  rozšírenia počtu

záchranných  systémov a zvýšenia  finančnej  náročnosti  ich

prevádzkovania, nevyžiada si však  žiadne finančné nároky na

štátny rozpočet.

 

     V podstate ide o to, že pre  záchranné  systémy, ako je

Slovakia, ako sú vodné  záchranné systémy, požiarnici a nie-

ktoré ďalšie systémy, pre ktorých sú tieto prostriedky urče-

né, predsa len tých zdrojov nie je dostatok a mnohé hodnoty,

ktoré  tieto systémy  zachraňujú, v podstate  znižujú škody,

rozsah  škôd,  ktoré  musia  poisťovne  uhrádzať  najmä teda

v rámci zákonného poistenia, takže preto už v minulosti par-

lament  vydefinoval  hranicu 5 % a v priebehu  roka a pol sa

ukazuje potreba túto hranicu zvýšiť.

 

     Druhá vec je tá, že  toto rozdeľovanie, táto hranica je

určená  pre rok 1998, blíži  sa  záver  roka, to znamená, že

opäť sa  bude podľa početnosti  záchranných systémov, počet-

nosti zásahov, ktoré konajú, a určitej dôležitosti podľa to-

ho, ako tú situáciu pozná ministerstvo vnútra, prerozdeľovať

objem prostriedkov. Takže to  je dôvod, prečo navrhuje vláda

skrátené konanie k tejto drobnej úprave.

 

     Vzhľadom na naliehavosť  riešenia financovania komplex-

ných  záchranných  systémov  v cestnej  a ďalšej  záchrannej

službe odporúčam prijať skrátené legislatívne konanie k tej-

to novele.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám,  pán podpredseda  vlády, a prosím, aby ste

zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pove-

ril poslanca Martina Oravca,  aby informoval o výsledku pre-

rokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     výbor ma svojím uznesením číslo 522 zo dňa  6. novembra

1997 určil za spravodajcu  výboru a zároveň ma poveril pred-

ložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky  informáciu o vý-

sledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore pre financie,

rozpočet a menu.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1819 z 27. októbra 1997 pridelil  návrh vlády na skrá-

tené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa

mení zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o po-

isťovníctve v znení  neskorších  predpisov,  na prerokovanie

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu predložený  návrh vlády na skrátené legisla-

tívne konanie prerokoval a v prijatom  uznesení číslo 522 zo

dňa  6. novembra 1997 konštatuje,  že  vládny  návrh zákona,

ktorým sa mení zákon  Slovenskej národnej rady číslo 24/1991

Zb. o poisťovníctve v znení neskorších  predpisov,  upravuje

hranicu  časti  prijatého  poistného  zo zákonného poistenia

zodpovednosti za  škodu spôsobenú prevádzkou  motorového vo-

zidla, ktorá je určená  právnickým osobám na úhradu nákladov

spojených  so zaobstarávaním  prostriedkov na  záchranu ľud-

ských  životov  a  materiálnych  hodnôt  v  cestnej  doprave

z 5 % na 8 %.

 

     Navrhovaná  zmena vychádza  z koncepcie  budovania kom-

plexných záchranných systémov v cestnej doprave, ktorá patrí

do pôsobnosti  Ministerstva  vnútra  Slovenskej republiky, a

uvažuje sa s rozšírením  počtu záchranných systémov a zvýše-

ním finančnej  náročnosti ich prevádzkovania.  Výbor zároveň

odporučil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  podľa § 89

ods. 1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky:

 

 

     1. prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon

Slovenskej  národnej  rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve

v znení neskorších predpisov, v skrátenom  legislatívnom ko-

naní,

 

     2. prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie - bolo

to pôvodne do 12. a do 14. novembra, ale teraz do 19. novem-

bra 1997 príslušným  výborom a  do 20. novembra 1997 gestor-

skému výboru.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem,  pán poslanec,  a prosím,  zaujmite miesto pre

spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som dostal  zoznam poslancov a v tomto  zozname  mám písomne

prihláseného pána poslanca Gabriela Palacku z KDH. Týmto zá-

roveň uzatváram zoznam písomných  prihlášok a potom bude na-

sledovať  uzatvorenie záznamu  ústnych alebo  elektronických

prihlášok.

 

     Slovo má pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     samozrejme, uvedomujem  si, že ak  bude v sále dostatok

koaličných poslancov, tak si akýkoľvek vládny návrh odsúhla-

síte. Pre  poriadok však chcem povedať,  že opäť tento návrh

na  skrátené legislatívne  konanie nespĺňa  podmienky zákona

o rokovacom poriadku. Samozrejme,  nemám námietky voči tomu,

či záchranné systémy budú  mať, alebo nebudú mať pridelených

viac peňazí. V tomto bode  nejde o to. Ide o to, prečo tento

návrh nebol pripravený vládou včas tak, aby sa  dodržali zá-

konné lehoty na riadne prerokovanie. Keďže toto nebolo uspo-

kojivo doložené, nemôžeme takýto  návrh na skrátené legisla-

tívne konanie podporiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem, že vystúpil posledný písomne prihlásený do

rozpravy. Uzatváram  zároveň možnosť ústneho  alebo elektro-

nického  prihlásenia  pánom  poslancom  Fogašom  a poslancom

a predsedom výboru pánom Reom.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fogaš, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     podľa § 89 sa skrátené legislatívne konanie má uskutoč-

ňovať iba vtedy, ak sú  mimoriadne okolnosti, v ktorých môže

dôjsť k ohrozeniu  základných ľudských  práv a slobôd  alebo

bezpečnosti,  alebo hrozia  štátu značné  hospodárske škody.

Iba vtedy  je namieste, aby  sa Národná rada  na návrh vlády

uzniesla  na skrátenom  legislatívnom konaní.  Myslím si, že

v tomto  prípade skutočne  nehrozí ani  jedno, dokonca štátu

nehrozí v danom  prípade temer nič.  Domnievam sa tak preto,

že tento návrh zákona je unáhlený, a najmä návrh na skrátené

konanie nepovažujem ani za kvalifikovane vypracovaný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ako posledný elektronicky  prihlásený má slovo poslanec

a predseda výboru pán Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     nebudem sa vyjadrovať k zákonu, ale poprosím spoločného

spravodajcu, aby si poznačil  na hlasovanie doplňujúci návrh

k rozhodnutiu pána predsedu Národnej rady... (Hlasy v sále.)

 

     Takže sa ospravedlňujem, už som  asi tretí v tomto par-

lamente, čo predbiehame udalosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, vyhlasujem  rozpravu o tomto  bode programu za

skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     opäť ide o jednu z tých  malých  noviel,  ktoré rámcujú

štátny  rozpočet. Nedomnievam  sa, že  by nešlo aj o bezpeč-

nosť. Pán  poslanec Fogaš úplne  nevylúčil bezpečnosť, pove-

dal, že nie úplne. A aj štátu, pretože  záchranné systémy sa

dotýkajú bezprostredne  každého  občana v momente, keď príde

k autohavárii,  prípadne  vznikne  nejaký  kolaps  niekde na

Oravskej priehrade, prípadne niekde inde, alebo požiar. Tak-

že dotýka sa to bezpečnosti  občana, nadväzne určite aj štá-

tu. Ale  podstatná  vec je v tom, že  definujeme určité pro-

striedky aj v rámci štátneho rozpočtu. Trebárs pre požiarni-

kov Bratislavy, požiarnikov Košíc zo zákona definujeme urči-

  objemy prostriedkov  všeobecne pre  požiarne zbory  mimo

týchto okruhov, ale nie všetko definuje štátny rozpočet, nie

všetko môže na seba štátny  rozpočet prevziať.

 

     Pokúsil som  sa naznačiť - už vlastne predbieham úvodné

slovo k vlastnej predlohe  novely -, že sa tu musí podieľať,

že musí  ísť o určité  viaczdrojové financovanie záchranných

a podobných systémov sčasti niečo štátny rozpočet, niečo po-

isťovne, ktoré proste garantuje a o ktorých prostriedky tak-

isto v prípadoch takýchto  náhlych udalostí ide. Samozrejme,

niekde aj občan, ktorý kde-tu  si tú službu uhradí, takže je

viaczdrojové financovanie.

 

     Definujeme  v  štátnom  rozpočte  isté  objemy v súlade

s tým, čo teraz v skrátenom konaní opäť ako uzatvorený okruh

chceme mať  pre celý systém  garantované. To je  teda hlavný

dôvod.

 

     Myslím si, že ide o naliehavú potrebu, ide o určité vy-

jadrenie vzťahu k bezpečnosti občana a štátu, a preto prosím

o podporu skráteného konania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si záverečné slovo pán poslanec Oravec? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada na návrh vlády  vyslovuje súhlas so skráteným le-

gislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona  Slovenskej národnej  rady číslo

24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 794. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1820.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie podpredseda vlády a minister  financií Slovenskej re-

publiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     už len v takom  skrátenom  podaní by som  uviedol návrh

vládneho  zákona, ktorým  sa mení  zákon Slovenskej národnej

rady  číslo 24/1991 Zb. o  poisťovníctve v znení  neskorších

predpisov, ktorý upravuje  hranicu časti prijatého poistného

zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pre-

vádzkou motorového vozidla, ktorá je určená na úhradu nákla-

dov právnických osôb pôsobiacich v oblasti záchrany ľudských

životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave z 5 % na 8 %.

 

     Navrhovaná zmena zákona  vychádza z koncepcie budovania

komplexných  záchranných  systémov v cestnej  doprave, ktorá

patrí do  pôsobnosti rezortu Ministerstva  vnútra Slovenskej

republiky, a zvýšenie  prostriedkov z prijatého  predmetného

zákonného  poistenia je  potrebné z dôvodu  rozšírenia počtu

záchranných  systémov a zvýšenia  finančnej  náročnosti  ich

prevádzkovania. Nevyžiada si finančné  nároky na štátny roz-

počet.

 

     Na ilustráciu len uvediem, že nárast zásahov záchranné-

ho systému  Slovakia v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 je

31 880, že rastom motorovej dopravy rastie počet zásahov.

 

      Takéto  systémy    bezpodmienečne  potrebné,  pokiaľ

chceme  rozvíjať turistický  ruch, a teda  takáto  zábezpeka

v rámci  Slovenskej  republiky  musí  existovať. Samozrejme,

spomínal som, že do týchto zásahov v neposlednom rade sú za-

tiahnutí aj požiarnici, niektoré ďalšie systémy, to  znamená

dochádza k určitému, ale  nemyslím si, že neoprávnenému roz-

šíreniu celého systému záchranných  služieb.

 

     Z tohto  dôvodu,  že súbežne  sa tento  systém viaže na

štátny  rozpočet, pretože  musíme definovať,  aké zdroje pre

záchranné systémy  na jednej strane cez  štátny rozpočet, na

druhej strane cez isté príspevky systému  poisťovníctva budú

reálne v roku 1998.

 

     Prosím schváliť predložený návrh novely zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem,  pán podpredseda  vlády, za  uvedenie vládneho

návrhu  zákona, a prosím, aby ste  zaujali miesto určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý

gestorský výbor pre financie,  rozpočet a menu, pánu poslan-

covi Martinovi Oravcovi.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady vystúpil  pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom ná-

vrhu zákona,  ktorým sa mení zákon  Slovenskej národnej rady

číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpi-

sov, ako spravodajca Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Pripomínam, že  predmetný návrh zákona,  ktorým sa mení

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťov-

níctve v znení neskorších  predpisov, bol doručený poslancom

Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skráteného legis-

latívneho konania.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a pod-

ľa legislatívnych pravidiel navrhol  ho zaradiť na rokovanie

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci skrá-

teného legislatívneho konania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, ako  i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Slovenskej národnej rady

číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpi-

sov,  rieši závažnú  spoločenskú problematiku,  ktorú je po-

trebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu

zákona. Predpokladám, že prípadné  zmeny a spresnenia návrhu

zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čí-

tania  vo výboroch  Národnej  rady   Slovenskej  republiky a

v rámci druhého a tretieho  čítania na schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu  tohto návrhu

zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky,  odporúčam, aby  sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b)

rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

tom, že  po rozprave odporučí  návrh zákona, ktorým  sa mení

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 24/1991 Zb. o poisťov-

níctve v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čí-

taní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade  s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1820 zo dňa 27. októbra

1997 prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu ešte Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným

návrhom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh záko-

na pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. 11. 1997 a ges-

torský výbor v lehote do 20. 11. 1997.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pán  poslanec, a prosím, zaujmite miesto

pre spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som

písomne nedostal žiadnu prihlášku, teda pristupujeme k poda-

niu prihlášok ústne alebo  elektronicky. Zaznamenávam, že sa

hlási pán poslanec Fogaš, pán poslanec Palacka, pán poslanec

Vaškovič a poslanec a predseda výboru pán Rea.

 

     Uzatváram  tým  možnosť  podania  ďalších ústnych alebo

elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Dávam slovo  prvému elektronicky prihlásenému.  Pán po-

slanec Fogaš, máte slovo.

 

     Pripraví sa pán poslanec Palacka.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     páni ministri,

 

     dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok k predlo-

he zákona.

 

     Napriek tomu, že spravodajca  uviedol, že predmetný ná-

vrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 68, a te-

da má aj náležitosti  riadne predloženého návrhu novely. Do-

mnievam sa,  že takéto náležitosti nespĺňa.  Povedal by som,

že je hanba, že príde takto zdôvodnený návrh do Národnej ra-

dy. Dôvodová správa podľa § 68 má totiž  obsahovať zhodnote-

nie  súčasného  stavu,  najmä  zo  spoločenskej, ekonomickej

a právnej stránky s uvedením  dôvodov potreby novej zákonnej

úpravy.

 

     Vážený pán podpredseda vlády, nič  sa tam o tomto nedo-

čítame. Absolútne  nič. Je tam  jedna veta, ktorá  pokračuje

ďalej, a tá hovorí o tom, že sa to nedotkne štátneho rozpoč-

tu. Rovnako by tam mal  byť uvedený spôsob vykonávania, hos-

podárske a finančné dosahy  najmä vo vzťahu na rozpočet - to

tam je -, ale  nárok na  pracovné sily, to tam  skutočne nie

je, najmä keď pribúdajú záchranné systémy, o ktorých ste ho-

vorili, pričom ja si myslím, že žiadne nepribudli, ani orga-

nizačné zabezpečenie, ani rozbor ďalších otázok nevyhnutných

na  všestranné posúdenie  návrhu zákona.  Jednoducho v tomto

návrhu zákona, v tejto  predlohe  nie je uvedené  nič, čo sa

žiada, aby  bolo  uvedené v súvislosti s uplatňovaním zákona

o rokovacom poriadku. To po prvé.

 

     Po druhé. Myslím si, že  by sa žiadalo, aby sme dostali

odpoveď už teraz  na to, o koľko sa  zvýšila finančná nároč-

nosť, o koľko sa zvýšila - chcem číslo nie dopravné nehody -

finančná  náročnosť uskutočňovania  záchranného systému, ako

hospodári existujúci  záchranný  systém, lebo je  len jeden,

s tým, čo mu doteraz bolo  pridelené, a myslím si, že inves-

tície do motorových vozidiel, zvyšovanie bezpečnosti cestnej

premávky  tiež znamenali  zníženie škôd,  čo nakoniec  sa dá

tiež možno vyčísliť.

 

     Myslím si,  že by bolo  dobre, aby ste  povedali, koľko

teda pribudlo záchranných systémov,  keď dôvodová správa ho-

vorí o tom, že sa  rozširuje počet záchranných systémov. Po-

dľa mne  dostupných informácií je  tu jeden-jediný záchranný

systém, a to je systém  Slovakia, ktorý skutočne odvádza kus

dobrej a poctivej  práce, ale jednoducho  nechápem, prečo sa

predkladá návrh  zákona, ktorý vlastne  nemá dimenzie, ktoré

má mať, a súčasne  sa  zvyšuje  dokonca až o 60 % odvod  pre

tento jeden-jediný záchranný systém.

 

     Súčasne sa  pýtam, pán podpredseda vlády,  prečo sa ne-

rieši systém platenia zákonného  alebo povinne zmluvného po-

istenia komplexne, keď už ste  sa chceli dotknúť tejto otáz-

ky. Správne ste poznamenali, že  tie pôvodné čísla mali pla-

tiť až do roku 1998, a myslím si  teda, že bol čas pripraviť

seriózny návrh zákona a o ňom  diskutovať. Teda ide o to, že

kedy  sa vlastne  zruší monopol  jedinej komerčnej poisťovne

pri vyberaní tohto poistenia, pretože pokiaľ ma pamäť nekla-

me,  tak vykonávanie  zákonného poistenia  bolo na prechodné

obdobie, zdôrazňujem prechodné, zverené jednej komerčnej po-

isťovni, ale táto poisťovňa dokonca mala viesť oddelene evi-

denciu preto,  aby sa neskoršie  zriadila úrazová poisťovňa,

ktorá by aspoň tiež vyberala povinné zmluvné poistenie.

 

     Myslím si teda,  že by bolo rozumné, keby  sme v súvis-

losti s poistením, ale i riešením problémov, možných problé-

mov, lebo si myslím, že v záchrannom systéme nie sú, v cest-

nom záchrannom  systéme, súčasne zvážili  celkové postavenie

inštitútu  zákonného poistenia a prípadne rozložili toto po-

istné aj  pre ostatné komerčné  poisťovne, a potom zaviedli,

aby  každá z  nich odvádzala  určitú sumu,  čo by tiež mohlo

ekonomicky riešiť problém záchranného systému.

 

     Žiaľbohu,  na tieto  otázky v predloženom  návrhu  niet

žiadnej odpovede, a preto  nevidím dôvod,  prečo by sme mali

pokračovať v druhom čítaní tohto návrhu zákona, a odporúčam,

aby sme návrh spravodajcu  na odporučenie do druhého čítania

neprijali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Slovo má pán poslanec Palacka  a pripraví sa pán posla-

nec Vaškovič.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     chcem  plne potvrdiť  prakticky všetky  námietky, ktoré

odzneli vo vystúpení môjho predrečníka, a tiež si myslím, že

nie je dostatočne odôvodnené prerokovanie tohto návrhu záko-

na. Dokonca si myslím, že išlo o určité nedorozumenie aj pri

vysvetlení pána podpredsedu vlády, ktorý tu spomínal živelné

katastrofy, požiare  alebo Oravskú  priehradu. Ak  dobre čí-

tam, v dôvodovej  správe sa  hovorí, že sa  upravuje hranica

časti prijatého  poistného zo zákonného  poistenia zodpoved-

nosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kto-

rá je určená právnickým  osobám na úhradu nákladov spojených

so zaobstarávaním prostriedkov na záchranu ľudských životov,

materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Tak ako pán Fogaš, aj

moje informácie hovoria, že ide  vlastne naozaj len o cestný

záchranný systém Slovakia, ktorý  je súkromnou firmou, ktorý

robí  komerčné  činnosti,  okrem  záchrany ľudských životov,

prevod časti  poistného, to znamená - z komerčnej  poisťovne

transformujeme časť  peňazí do komerčnej  firmy, a nie je tu

absolútne žiadne  odôvodnenie, prečo  sa tak robí, prečo ta-

káto suma, prečo sa to zvyšuje.

 

     Nie je jasné, ako s týmito peniazmi hospodári daná fir-

ma, nie je jasné, koľko peňazí vyberie na poplatkoch, preto-

že vieme, že nerobí všetko len nezištne, ale vyberá poplatky

za svoje  služby, nie je  jasné,  ako sa s týmito v podstate

verejnými  peniazmi, ktoré sú  odvádzané  zo  zákona, zo zá-

konného  poistenia,  efektívne  narába. Bez  takejto analýzy

nie je možné podporiť  takýto návrh zákona, ktorý jednoducho

zvýši odvod peňazí o 60 % a nepovie sa, prečo, komu z jednej

súkromnej firmy  do druhej súkromnej firmy.  A opakujem, zdá

sa mi, že s požiarnymi  útvarmi v Bratislave, v Košiciach to

nemá nič spoločné. Čiže bol by  som rád, keby sme o tomto...

(Hlas z pléna.) Poisťovňa je súkromná firma, Slovenská pois-

ťovňa je akciová spoločnosť, ktorá má aj súkromných vlastní-

kov, a záchranný systém Slovakia, pokiaľ viem, je čisto súk-

romná organizácia.

 

     Takže myslím  si, že nie je  dôvod, aby sme pokračovali

v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Slovo má  pán poslanec Vaškovič a  pripraví sa poslanec

a predseda výboru pán Rea ako posledný prihlásený do rozpra-

vy.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     moje vystúpenie bude veľmi  stručné, pretože v podstate

predrečníci  vyjadrili to,  čo som  chcel povedať. Zdôrazním

len jednu vec,  že bolo by dobré, keby  nám do Národnej rady

prichádzali materiály  na takej úrovni, aby  sme tu nemuseli

zbytočne strácať čas s takýmito vystúpeniami.

 

     Vážený  pán  podpredseda  vlády,  predkladacia  správa,

resp. dôvodová  správa, tak, ako je  tu uvedená, je vrcholom

amaterizmu vášho ministerstva. Na vašom mieste by som takýto

materiál  nikdy  neposunul  do vlády a nechal  by som vašich

úradníkov pripraviť serióznu podkladovú  správu, ktorá by na

tieto otázky, ktoré tu položil  pán poslanec Fogaš a pán po-

slanec  Palacka, odpovedala  na papieri  na dvoch  stranách,

a mohli by sme  potom o nich diskutovať. Toto,  čo je tu, je

urážkou poslancov Národnej rady. Takýto zákon jednoducho mu-

sí mať serióznu analýzu, musíme  tu dostať podklady, a navr-

hujem, aby ste túto chybu napravili aspoň tým, že do druhého

čítania nám takéto podklady predkladateľ do výborov prinesie.

 

     Ďakujem vám za ústretovosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán kolega Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

 

     teraz vystúpim  v reálnom čase  k prerokovaniu vládneho

návrhu zákona a obmedzím sa  iba na podanie doplňujúceho ná-

vrhu.

 

     V rozhodnutí  číslo 1820 pána  predsedu  Národnej  rady

Slovenskej republiky z 27. októbra, kde sa v bode A navrhuje

prideliť vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení zákon Sloven-

skej národnej rady číslo 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení

neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, navrhujem

doplniť ešte aj výbor  pre verejnú správu, územnú samosprávu

a národnosti, pretože záchranný systém  má do svojho systému

zahrnuté aj požiarnictvo a požiarnictvo je zahrnuté do kapi-

toly  ministerstva  vnútra,  jeho  civilno-správneho  úseku.

Preto náš výbor chce, aby sme prerokovali tento vládny návrh

zákona a akosi ho  skomparovali  aj s predloženou  kapitolou

štátneho rozpočtu civilno-správneho úseku ministerstva vnút-

ra.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem, že vystúpili všetci prihlásení rečníci.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Myslím si, že  aj z toho, čo hovoril  pán poslanec Rea,

ale  najmä z toho, čo hovoril  pán poslanec Vaškovič, jedno-

ducho  vyplýva,  že podľa § 73 ods. 3 písm. a) treba  vrátiť

návrh  zákona na  dopracovanie vláde.  To je  všetko, čo som

chcel povedať a odovzdám to aj písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vo faktickej to nejde, pán poslanec, a tobôž ako juris-

ta by ste to nemali.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi reagovať  na predchádzajúce vystúpenia. Pre-

dovšetkým čo sa týka  záchranného systému Slovakia, podlieha

kontrolnému  auditu.  Uviedol  som tu  nárast  počtu zásahov

31 880 v priebehu jedného  roka so zvýšením  výdavkov o 44,6

mil. korún - medziročný rast  výdavkov. Kto sleduje situáciu

okolo záchranného systému, vie, že pred mesiacom vlastne do-

končili budovanie siete a vlastne ich systém už obsiahol ce-

  územie Slovenskej  republiky. Samozrejme,  je to spojené

s výdavkami, ale tento systém podlieha kontrolnému auditu.

 

     Čo sa týka toho, že ide o škody, ktoré  sa viažu na mo-

torové vozidlá, to  sú aj lode, to znamená,  viažu sa tam aj

vodné záchranné  systémy, ďalej čo  sa týka požiarnikov, 

v mnohých prípadoch  potrebné požiarne zásahy,  takže účast-

níkmi  celého systému  sú nielen  záchranný systém Slovakia,

ale i ďalšie zásahové jednotky,  ktoré patria pod iné systé-

my, pod iné štruktúry, preto  hovoríme o väčšom počte. Samo-

zrejme, čo sa týka znalosti celého systému aj čo sa týka bu-

dúceho prerozdeľovania prostriedkov,  predpokladáme, že ges-

ciu bude  mať ministerstvo vnútra,  ešte minulý rok  to bolo

ministerstvo financií.

 

     Samozrejme, môžu  byť rôzne námietky voči  tomu, v akom

širokom rozsahu má byť sprievodná  správa, išlo o zmenu per-

cent. Ospravedlňujem  sa teda, uvedomujem si,  že mohli nie-

ktoré údaje, ktoré som  teraz hovoril, byť súčasťou predkla-

daného materiálu. Takže odporúčal by  som, alebo na to druhé

čítanie určite zástupcovia ministerstva financií vo výboroch

budú mať toto na papieri  písomne, ale uvádzam to teda ústne

z hľadiska odpovede poslancom,  ktorí vzniesli určité pripo-

mienky.

 

     Takže  opätovne odporúčam  ďalšie legislatívne  konanie

tejto novely zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si záverečné slovo pán poslanec? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so zaradením toh-

to vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Prosím, môžem predniesť návrh uznesenia?

 

     V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  odporúčam návrh zákona,

ktorým sa mení zákon  Slovenskej národnej rady číslo 24/1991

Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, prerokovať

v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o predloženom

návrhu pána spravodajcu.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom a na určenie gestorského

výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Vzhľadom na  rozhodnutie  Národnej rady o skrátenom le-

gislatívnom konaní prosím pána  spravodajcu, aby navrhol le-

hotu pre druhé čítanie,  ktorú gestorský výbor pre financie,

rozpočet a menu odporúča určiť na prerokovanie návrhu zákona

v príslušných výboroch.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 1820 zo dňa 27. októbra 1997 navrhu-

jem prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu ešte Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným

návrhom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu. Lehoty schválime potom,  po pozmeňujúcom návrhu pána

predsedu Reu.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o návrhu

na pridelenie jednotlivým výborom na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom a určila gestorský výbor na prerokovanie návrhu zákona

v druhom čítaní.

 

     Nech sa páči, uveďte teraz návrh.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Na základe doplňujúceho návrhu predsedu výboru pána Reu

odporúčam, aby  sa uvedený vládny  návrh zákona pridelil  na

prerokovanie aj výboru pre verejnú správu, územnú samosprávu

a národnosti.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  návrhu,

ktorý predniesol pán  poslanec Rea a ktorý navrhol pán spra-

vodajca na prerokovanie v príslušnom výbore.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Reu bol akceptovaný

a návrh bol pridelený do príslušného výboru.

 

     Teraz prosím o uvedenie  termínov alebo lehôt zasadania

výborov.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridele-

ný, ho  prerokovali v lehote do 19. 11. 1997 a gestorský vý-

bor v lehote do 20. 11. 1997.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada  rozhodla o lehotách pre

výbory na prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Podľa schváleného  programu  pristúpime k ďalšiemu bodu

programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 141/1961

Zb. o trestnom konaní súdnom, tzv. Trestný poriadok, v znení

neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 778.  Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti Slovenskej  republiky pán Jozef Liš-

čák.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda  Národnej rady Slovenskej repub-

     liky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu

zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  Trestný poriadok, sa pred-

kladá  v  súlade  s  ustanovením  § 89  ods. 1 zákona  číslo

350/1996 Z. z., podľa ktorého za mimoriadnych okolností, keď

môže  dôjsť k ohrozeniu  základných  ľudských  práv a slobôd

alebo bezpečnosti, alebo ak  hrozia štátu značné hospodárske

škody, Národná rada sa môže  na návrh vlády uzniesť na skrá-

tenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

 

     Všetci sme svedkami toho, že aktivita kriminálnych živ-

lov rastie. Objavujú sa nové formy páchania trestnej činnos-

ti, do  ktorej preniká agresivita, brutalita,  ale aj vysoká

forma organizovanosti. Vzhľadom na naliehavosť riešenia tej-

to nebezpečnej situácie, keď môže  dôjsť i k ohrozovaniu zá-

kladných ľudských  práv a slobôd a bezpečnosti  občanov, na-

stala situácia, ktorú  predpokladá i ustanovenie § 89 ods. 1

zákona  číslo 350/1996 Zb., ktorá je  dôvodom  na požiadanie

o skrátené legislatívne konanie.

 

     Vláda Slovenskej republiky sa uzniesla, aby Národná ra-

da  Slovenskej republiky  schválila návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie  podľa už spomínaného  ustanovenia § 89

ods. 1  rokovacieho poriadku v záujme  ochrany práv a slobôd

našich občanov.  Preto prosím o podporu  návrhu na  skrátené

legislatívne konanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  ministrovi a prosím ho, aby zaujal

miesto pre navrhovateľov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady poveril predsedu vý-

boru pána  poslanca Petra Brňáka, aby  informoval o výsledku

prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

ústavnoprávnemu výboru  vládny návrh zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  Trestný poriadok s tým,  aby  ústavnoprávny  výbor

zaujal  stanovisko k návrhu  vlády  na skrátené legislatívne

konanie.

 

     Ústavnoprávny výbor predmetný  návrh prerokoval na svo-

jej 96. schôdzi  dňa 4. 11. 1997 a  svojím  uznesením  číslo

496 vyslovil súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne

konanie o vládnom  návrhu  zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa

Trestný poriadok. Zároveň  ústavnoprávny výbor odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, aby návrh vlády Slovenskej

republiky na skrátené legislatívne konanie schválila.

 

     Pán predsedajúci, skončil som.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne a prosím,  aby  ste  zaujali  miesto pre

spravodajcov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som ne-

dostal žiaden návrh a s ohľadom na to konštatujem, že môžeme

teraz zapísať ústne  alebo elektronicky prihlásených poslan-

cov.

 

     Keďže sa  nikto nehlási do  rozpravy, uzatváram možnosť

podania a zároveň vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Nepredpokladám, pán  minister, že by  ste chceli zaujať

stanovisko, takisto pán spravodajca.

 

     Teda pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým

Národná rada  na návrh vlády  vyslovuje súhlas so  skráteným

legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme neboli uznášaniaschopní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam všetkých, ktorí sa

nachádzajú mimo rokovacej miestnosti alebo nestihli hlasova-

nie, aby sa zúčastnili na opakovaní hlasovania.

 

     Prosím,  vážené kolegyne  a kolegovia,  budeme opakovať

hlasovanie  o  skrátení  konania.  Môžeme,  pán spravodajca?

Môžeme.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujeme, že Národná rada  na návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní.

 

     Pristúpime k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 141/1961 Zb. o trestnom  konaní  súdnom, tzv.  Trestný

poriadok, v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 773. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1781.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister spravodlivosti  Slovenskej republiky pán Jo-

zef Liščák.

 

     Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda  Národnej rady Slovenskej repub-

     liky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh  novely Trestného  poriadku sa  predkladá vlastne

mimo  schváleného  plánu  legislatívnych  úloh  vlády na rok

1997. A z akých dôvodov? Takmer každý deň sme svedkami toho,

že aktivita kriminálnych  živlov rastie neuveriteľným spôso-

bom. Objavujú  sa stále nové  formy páchania najzávažnejších

trestných  činov. Do  trestnej činnosti  prenikla brutalita,

agresivita, cynizmus najhrubšieho zrna.

 

     V našich  podmienkach  ide  predovšetkým o organizované

trestné  činy vydierania, únosov, vrážd, protiprávneho vybe-

rania poplatkov za tzv. ochranu, zvyčajne  nazývané výpalné.

Ide o násilné konania organizovaných skupín alebo hrozbu ná-

silím s cieľom získať  predovšetkým finančný  alebo iný pro-

spech  za  použitia  takýchto  prostriedkov, ktoré vzbudzujú

u osôb, proti ktorým sú namierené, oprávnené obavy o ich ži-

vot, zdravie, majetok, životy,  zdravie ich najbližších, ich

rodín. Cítime tiež, že je  tu silný tlak verejnosti vyrovnať

sa s problémami  súvisiacimi s páchaním  závažných trestných

činov a následným využívaním  inštitútu väzby v trestnom ko-

naní.

 

     Účelom väzby je zabrániť obvinenému, aby maril a sťažo-

val vykonávanie dôkazov, prípadne  zabrániť obvinenému v do-

konaní trestného činu, resp. v pokračovaní páchania trestnej

činnosti. Musíme reagovať  na vzniknutú nepriaznivú situáciu

vo vývoji kriminality hraničiacej  neraz s kriminálnym tero-

rizmom. Musíme reagovať na novú kvalitu a dimenziu trestného

činu.  Kriminalitu nie  je možné  zlikvidovať, ako  sa mnohí

mylne domnievajú. My sa však  domnievame, že včasnou a adek-

vátnou reakciou je možné ju aspoň čiastočne obmedziť.

 

     Predkladaná novela  Trestného poriadku má  za cieľ teda

umožniť, aby pri  najzávažnejších trestných činoch uvedených

v § 62 ods. 1 Trestného zákona a v § 235 ods. 2 a 3 Trestné-

ho  zákona sudca  vzal do  väzby toho  obvineného, u ktorého

dôkazy nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, za ktorý je obvi-

nený  stíhaný, že  ho spáchal, a konanie  obvineného  napĺňa

znaky  skutkovej podstaty  niektorého z trestných  činov 

mnou spomínaných.

 

     Opäť zdôrazňujem,  že tento postup  bude možný len  pri

veľmi závažných trestných činoch s vysokým stupňom spoločen-

skej  nebezpečnosti, ktoré    taxatívne  vymenované v § 62

ods. 1 a v § 235 ods. 2 a 3 Trestného zákona.

 

     Rád by som zdôraznil, že cieľom tejto novely je chrániť

občana,  reagovať na  nebezpečnú situáciu,  ktorá vo  vývoji

kriminality vzniká. Osobná sloboda  jedinca je ústavne zaru-

čená a pri zásahu do nej sa musí dbať na jej podstatu a zmy-

sel, a tieto  obmedzenia sa  môžu  použiť  len na ustanovený

alebo  stanovený cieľ.  Podľa navrhovaného  ustanovenia § 67

ods. 1 teda  súd  vezme  obvineného do  väzby, pokiaľ dôkazy

nasvedčujú  tomu, že  sa stal  skutok, za  ktorý je obvinený

stíhaný, že ho spáchal  obvinený a konanie obvineného napĺňa

znaky skutkovej  podstaty  niektorého z týchto trestných či-

nov.

 

     Sudca teda bude i v týchto  prípadoch vždy zvažovať, či

existujú dôkazy,  ktoré nasvedčujú tomu, že  sa stal skutok,

že ho spáchal obvinený a že napĺňa  znaky skutkovej podstaty

niektorého z trestných činov už uvedených. Navrhovanému zne-

niu ustanovenia § 67 je potrebné  venovať  zvýšenú pozornosť

v celom rozsahu i pri vecnom  rozbore v prípade výčitiek sú-

ladu či nesúladu s našou ústavou.

 

     Podľa navrhovaného ustanovenia teda  nebude sudca v po-

zícii úradníka, ako sa mnohí domnievajú, ktorý väzbu povinne

odklepne bez rozhodnutia. Nie, toto tvrdenie  je neopodstat-

nené, pretože navrhované ustanovenie § 67 sudcovi len pomôže

pri rozhodovaní vyhnúť sa prípadnému nátlaku pri rozhodovaní

o uvalení väzby, ako  sme mohli  sledovať v poslednom období

v mnohých prípadoch.

 

     Chcel by som  na záver  povedať pár slov k textu návrhu

novely Trestného  poriadku, pričom poznamenávam,  že riešime

problém  spôsobom, ktorý  nie  je  neobvyklý v legislatívnej

praxi. Ono v skutočnosti ani o obligatórnu  väzbu nejde. Od-

volávame sa na § 62, nakoľko  tento stanovuje, čo je závažný

trestný  čin, resp. ktoré sú  závažné  trestné  činy. Nebolo

cieľom pripravovaného návrhu  Trestného poriadku bojovať há-

dam proti nepriateľom republiky. Je samozrejmé, že ak sa vy-

žadujú v prípade uvalenia  väzby dôkazy, nasvedčujú tomu, že

sa stal skutok, za ktorý je obvinený stíhaný, že ho spáchal.

Ide o väzbu, ktorá má  popísané všetky znaky v mojom úvodnom

slove. Preto žiadam o podporu tohto návrhu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi  za uvedenie vládneho ná-

vrhu zákona.

 

     Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pá-

nu poslancovi Brňákovi.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovoľte mi,  aby som v súlade s ustanovením § 73 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky  o rokovacom po-

riadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej repub-

liky v prvom čítaní o vládnom  návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom  konaní súdnom,

Trestný poriadok, v znení  neskorších  predpisov (tlač 773),

ako spravodajca určený  Ústavnoprávnym výborom Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný  vládny návrh  zákona bol  doručený poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky v rámci  skráteného legislatívneho

konania.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriad-

ku, a podľa  legislatívnych pravidiel zaradil  ho s predchá-

dzajúcim  súhlasom  ústavnoprávneho  výboru zo 4. 11. 1997 a

súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky so skráteným le-

gislatívnym konaním z 18. 11. 1997 na  rokovanie 35. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálnoprávnej  stránky všetky náležitosti

uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i nále-

žitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporú-

čam,  aby  sa  Národná  rada  Slovenskej  republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky na tom,  že po rozprave  odporučí

vládny  návrh zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

141/1961 Zb. o  trestnom  konaní  súdnom, Trestný  poriadok,

v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1781 zo dňa 10. októbra

1997 prideliť  ho v druhom čítaní  na prerokovanie okrem Ús-

tavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky aj

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bez-

pečnosť. Za  gestorský výbor  navrhujem v súlade s citovaným

návrhom predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky Ústav-

noprávny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky, pričom

odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho

prerokovali v lehote do 27. 11. 1997 a  gestorský  výbor  do

28. 11. 1997.

 

     Vážený pán  predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto  mojom

návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Pán predsedajúci,  ďakujem, skončil som, a pokiaľ  teda

môžem, požiadal by som o vystúpenie v rozprave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi a  prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Do všeobecnej  rozpravy som dostal  zoznam prihlásených

poslancov-rečníkov. Ako  prvý  prihlásený do rozpravy je po-

verený člen poslaneckého klubu DÚ pán Roman Vavrík. Druhý je

prihlásený poslanec a predseda výboru pán Brňák za HZDS.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Do rozpravy sa ešte bude možné prihlásiť ústne.

 

     Dávam slovo  prvému z písomne prihlásených pánu poslan-

covi Vavríkovi.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     k návrhu  novely Trestného poriadku,  ktorým sa zavádza

alebo sa navrhuje  zaviesť tzv. obligatórna väzba, máme via-

cero poznámok a pripomienok.

 

     Predkladaný  vládny návrh  zásadným spôsobom  prelamuje

fakultatívnosť v rozhodovaní o vzatí osoby  do väzby. Európ-

sky dohovor o ochrane  ľudských  práv a základných  slobôd a

taktiež  Ústava Slovenskej  republiky v článku 17 ods. 3 a 4

hovorí iba o povinnosti  sudcu zadržanú alebo zatknutú osobu

v zákonnej lehote vypočuť a rozhodnúť  buď o vzatí do väzby,

alebo o prepustení na  slobodu. Teda medzinárodná zmluva ani

ústava neprikazujú, resp. nezaväzujú sudcov určitým spôsobom

rozhodnúť,  ako sa  to predkladá  vo vládnom  návrhu novely.

Prijatím  novely v predkladanom znení  sa možno dôvodne  do-

mnievať o protiústavnosti jej obsahu.

 

     Ďalej by som chcel  pripomenúť, že existuje odporúčanie

Výboru ministrov Rady Európy pre jednotlivé štáty nezakotvo-

vať  vo  svojich  právnych  poriadkoch  tzv. povinnú  väzbu.

V právnych poriadkoch vyspelých štátov, ako sú Spojené štáty

americké, Nemecko, Francúzsko,  Taliansko, Rakúsko, Švédsko,

je vzatie  do väzby formulované len  na fakultatívnych dôvo-

doch, v podstate rovnakých ako v súčasnej slovenskej právnej

úprave.  Ani v jednom z týchto  štátov  nie je  obligatórna,

resp. povinná väzba.

 

     V návrhu  nového znenia § 67 ods. 1 Trestného  poriadku

sa predpokladá  konštatovanie súdu o spáchaní skutku a dôka-

zoch, že ho spáchal obvinený. Toto konštatovanie na začiatku

vyšetrovania je v určitom zmysle v rozpore s ústavou, a teda

zásadou  prezumpcie  neviny, ako  je to  uvedené v článku 50

ods. 2 ústavy. Taktiež v tomto paragrafe sa predpokladá vza-

tie do väzby pri spáchaní trestných  činov podľa § 62 ods. 1

Trestného poriadku a taktiež v § 235, ktorý  hovorí o vydie-

raní. Veľká väčšina trestných činov podľa tohto paragrafu má

však  iný  charakter   ako  organizovanej  kriminality.  Ide

o trestné činy  proti republike podľa  prvej hlavy Trestného

zákona. Spomeniem len niektoré: vlastizrada, rozvracanie re-

publiky. Hľadáme opäť - pán  minister, poprosil by som potom

odpoveď - hľadáme opäť  vnútorného nepriateľa? Chceme použiť

tieto paragrafy pri prípadných politických procesoch?

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Môžem pokračovať, pán predsedajúci?  Bolo by utópiou sa

domnievať, že  organizovaná kriminalita sa  vyrieši prijatím

tejto  novely, resp. prijatím  jedného  jediného ustanovenia

Trestného poriadku, pri ktorom  navyše veľmi dôvodne predpo-

kladáme protiústavnosť. Problém  stíhania obvinených na slo-

bode, a nie vo väzbe, však nemožno vidieť iba z pohľadu sud-

cov, že sudca neakceptuje návrh na vzatie do väzby obvinené-

ho, údaje zo štatistiky kriminality hovoria iným jazykom.

 

 

     V roku 1996 bolo z 3 800 zadržaných  osôb  predložených

2 650 návrhov na  vzatie do väzby, pričom súd  vzal do väzby

2 336 osôb, to znamená, že ide zhruba o 11,7 % návrhov, kto-

ré sudcovia  neakceptovali. Podiel  osôb, u ktorých súd  ne-

akceptoval návrh na vzatie do  väzby, sa v posledných rokoch

pohybuje v rozpätí 10-12 % a nemožno ho jednoznačne hodnotiť

ako neprimerane nízky či  neprimerane vysoký, ale ako zodpo-

vedajúci úlohe a postaveniu nezávislých súdov v trestnom ko-

naní, berúc  do úvahy najmä zásadu  voľného hodnotenia dôka-

zov, ktorou sa spravujú všetky orgány činné v trestnom kona-

ní.

 

     Treba si tiež uvedomiť, že zo zadržania osoby neprepúš-

ťa len súd. V roku 1996 bolo už zo spomínaných 3 800 zadrža-

ných osôb  prepustených 1 475 osôb.  Z tohto počtu prepustil

zo zadržania vyšetrovateľ 1 050  osôb, čo je 71 %, príslušný

prokurátor 114 osôb, čo je 8 %, a súd  spomínaných 310 osôb,

čo je 21 %.

 

     Riešenie problému náš poslanecký  klub vidí v jeho kom-

plexnom prístupe.  Spomeniem niektoré momenty,  ktoré by sme

dali na zváženie pánu ministrovi.

 

     Po  prvé, predĺženie lehoty zadržania  podozrivej osoby

z terajších 24 hodín, ktorá je podľa našich zistení najkrat-

šou v Európe. Pochopiteľne, nutná je však i zmena príslušné-

ho článku ústavy. Prípadná  dlhšia lehota  umožní dôslednej-

šie zadokumentovať  príslušné  podozrenie a nazhromaždiť do-

statok dôkazov na objektívne rozhodnutie sudcu. Toto by veľ-

mi pomohlo našim vyšetrovateľom a našej polícii.

 

     Po druhé,  do Trestného poriadku by  bolo možné zaviesť

postup,  že ak  sudca nebude  akceptovať návrh  na vzatie do

väzby a prokurátor zotrvá na  svojom návrhu, obvinený sa ne-

prepustí na slobodu, ale opätovne o jeho návrhu na vzatie do

väzby rozhodne súd vyššieho stupňa, čím sa zaručí vyššia ob-

jektivita  v  rozhodovaní  a  vylúči  sa  možnosť prípadného

ovplyvňovania sudcu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte, pán poslanec, len  na chvíľu by som požiadal,

prosím vás,  tam pri operačnom pulte  nemôžu dobre pracovať,

lebo keď sa  tam debatuje a často sa  frekventuje cez dvere,

tak to vyrušuje toho, kto tam pracuje. Keby ste sa premiest-

nili niekde inde a menej  používali priechod dverí do sused-

nej miestnosti. Ide o to, aby sme vytvorili podmienky aj pre

našich spolupracovníkov za monitorovacím a štatistickým pul-

tom.

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Napokon  po  tretie,  dávame  na  zváženie ministerstvu

spravodlivosti, či  nie je vhodné,  že na aktuálne  riešenie

problematiky napríklad takzvaného  výpalného postačuje nove-

lizácia súčasného  znenia  ustanovenia § 67 ods. 2 Trestného

poriadku, ktoré  je už v podstate  dnes - ľudovo  povedané -

poloobligatórnou  väzbou, a  to doplnením  tohto ustanovenia

o trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 2 alebo 3 Trestné-

ho zákona.

 

     To sú naše tri konštruktívne námety na vylepšenie tejto

normy, a preto  na záver  prvého čítania  navrhujem, aby po-

dľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku použitím písmena

a) bol tento návrh  novely zákona vrátený predkladateľovi na

prepracovanie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má  ďalší písomne prihlásený  poslanec a predseda

výboru pán Brňák.

 

     Predtým faktická poznámka - pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán  poslanec Vavrík,  väzba má  svoje legálne  dôvody,

o ktorých hovoril  pán minister. Ak by  sa prijal váš návrh,

aby prokurátor mal možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu sud-

cu o nezobratí  do väzby, o tom by  rozhodoval Najvyšší súd,

tak potom páchateľ trestného činu by mal dosť času na dokon-

čenie trestného činu alebo  na marenie tejto činnosti. Nepo-

važujem tento váš návrh za správny a za možný.

 

     Ďalej, kladiete nám tu  za vzor právo Spojených štátov.

Mohli by ste nám povedať, v koľkých  štátoch USA sa vykonáva

trest smrti? U nás sa nevykonáva tento trest. Tam platí prá-

vo precedensu, u nás toto  právo  neplatí. My  súdime presne

podľa zákona, jedine podľa zákona, podľa ničoho iného nie.

 

     A  nakoniec som  mal dojem  aj z  toho vášho názoru, že

podľa vašej mienky je najlepšie nerobiť nič na tomto úseku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     myslím si,  že je potrebné oceniť  snahu ministra spra-

vodlivosti a vlády, že  sa snažia nachádzať efektívne spôso-

by, ktorými by bolo možné aspoň čiastočne eliminovať organi-

zovaný zločin na území Slovenska. Osobne ale nie som stúpen-

com  mechanického   prispôsobovania  trestnoprávnych  noriem

v praxi formou per partes, pretože takéto riešenia budia do-

jem nerozhodnosti, nekoncepčnosti a náhodnosti.

 

     Viem si  predstaviť, že aj doteraz  platná úprava väzby

podľa ustanovenia § 67 Trestného  zákona by mohla byť dosta-

točne efektívna, ak by sa  mala plniť vôľa zákona a nedochá-

dzalo by zo  strany tých, ktorí o väzbe  rozhodujú, k rôznym

excesom neprávnej povahy, v dôsledku  ktorých páchatelia or-

ganizovaného zločinu  nezotrvajú vo väzbe,  hoci by tam  zo-

trvať mali, a takto sa v konečnom  dôsledku zmaria dôkazy na

určenie viny a trestu. Takéto  prípady  sa dnes  už tradujú,

a to nielen v odbornej verejnosti,  ale na druhej strane ne-

existuje  dostatočne  efektívny  spôsob,  ako vinníkov tohto

stavu brať na zodpovednosť. Ak by napríklad v radoch sudcov-

ského zboru existoval dostatočne silný vnútorný pocit na to,

aby sa sami sudcovia dokázali cestou napríklad samosprávneho

disciplinárneho konania  vyrovnať s takýmito  prípadmi, a to

až návrhmi na  odvolanie sudcu z funkcie, ak  by neplatil aj

tu ten čertovský stavovský princíp lege artis, myslím si, že

aj doterajšia úprava  podmienok  väzby by bola  dostatočná a

nemuselo  by sa  uvažovať o väčšej  konkretizácii  podmienok

väzby vo veciach organizovaného zločinu.

 

     Všetky  tieto trestné  činy vzhľadom  na svoju  povahu,

podstatu  a charakter  ich  páchania  predpokladajú v zásade

uloženie väzby aj podľa doterajšej úpravy, avšak ako už bolo

povedané, v týchto prípadoch  sa účel väzby míňa sledovanému

účinku. Na druhej strane  musím povedať, že právne významným

spôsobom preukázať napríklad sudcovi, že neoprávnene niekoho

prepustil z väzby alebo odmietol vziať do väzby, nie je také

jednoduché, a to  o to  zvlášť, ak  by mali  preňho vyplynúť

z tohto stavu vážne konzekvencie.

 

     V Českej republike podľa mediálnych informácií bolo pre

porušenie pracovných  povinností odvolaných na  základe dis-

ciplinárneho  konania 10 sudcov a v súčasnosti je podaný ná-

vrh ministerky  spravodlivosti na odvolanie  ďalšieho sudcu,

ktorého údajným pričinením, resp. pasivitou bol z väzby pre-

pustený štvornásobný vrah.

 

     Na Slovensku ani o jednom takomto prípade neviem. Ak by

v slovenských  podmienkach  došlo k širšej  celospoločenskej

kontrole,  k celospoločenskému  tlaku,  a tým aj k obnaženiu

takýchto porušení pracovných  povinností pri svojvoľnom pre-

pustení  obvineného z väzby alebo  pri svojvoľnom odmietnutí

vzatia do väzby, myslím si, že aj stavovsky kreovaný discip-

linárny orgán pre sudcov by nepochybne konal väčšmi v záujme

občanov tejto spoločnosti.

 

     K tomuto by  mohli napríklad  pomôcť  médiá,  ktoré ale

v tejto chvíli skôr držia ochrannú ruku nad sudcami, súdmi a

takto nepriamo  aj nad prípadnými  excesmi ich činnosti.  Aj

preto je v tejto chvíli  celospoločensky  žiaduce, aby v ma-

fiánskych prípadoch organizovaného zločinu  sa u nás použili

nie celkom  štandardné postupy, medzi  ktoré môže patriť  aj

zjednoznačnenie dôvodov  väzby v prípadoch značne denervujú-

cich túto spoločnosť. Podotýkam,  že osobitné dôvody na uva-

lenie väzby v zmysle predkladanej  novely je podľa môjho ná-

zoru  potrebné  viazať na páchanie  trestných činov, v užšom

zmysle slova spadajúcich pod trestný čin vydierania, tu pat-

rí napríklad aj takzvané výpalné, a v širšom zmysle slova na

trestné činy tvoriace organizovaný zločin.

 

     Z týchto dôvodov si preto myslím, že prvohlavové trest-

  činy by  tu nemali  patriť, a toto  budeme  navrhovať aj

v ústavnoprávnom výbore. Neodpustím  si ale poznámku viažucu

sa na  Jóbove zvesti niektorých opozičných  politikov a opo-

zičnej tlače v súvislosti s ich konštatovaním, že predklada-

ná novela je smerovaná primárne práve na prvohlavové trestné

činy a ich  prípadné  politické  zneužitie. Neviem,  či  vás

niektorých opozičných kolegov v tomto smere ťaží a morí sve-

domie, že teda cítite, že  ste sa mohli dopustiť niečoho, čo

by mohlo naplniť niektorú  prvohlavovú skutkovú podstatu tam

uvedených trestných činov, ale  zatiaľ jediný, kto navrhoval

trestné  stíhanie v týchto  citlivých  trestných činoch, bol

pán prezident.

 

     Na druhej  strane tieto prvohlavové trestné  činy sú už

obsiahnuté v terajšom znení  ustanovenia 67 ods. 2 Trestného

zákona, to  znamená, že aj  keby sme neprijali  túto novelu,

tak  je podľa  terajšej úpravy  možné uložiť  väzbu na tieto

citlivé prvohlavové trestné činy. Ale o to zrejme permanent-

ným hlásateľom Jóbových zvestí ani tak nejde.

 

     Ďalšie  podľa môjho  názoru  účelové  tvrdenie v súvis-

losti s touto novelou a, toto tvrdil aj pán poslanec Vavrík,

spočíva v tom, že vraj má ísť o obligatórnu väzbu, čo by bo-

lo aj v rozpore s odporúčaním  Výboru  ministrov R 80 z roku

1980 o väzbe, v zmysle  ktorého sa konštatuje,  že väzba ne-

smie byť povinná.  V tomto smere mal svoje  argumenty aj pán

minister v úvodnom slove a dovolím si aj ja uviesť poznámku.

 

     O povinnú obligatórnu väzbu  by v súvislosti s predkla-

danou novelou išlo vtedy, ak by súd, resp. sudca boli povin-

  rozhodnúť o väzbe  obvineného v prípade, ak  orgán činný

v trestnom  konaní  toto  navrhne  z  dôvodu  podozrenia  zo

spáchania  niektorého z tam  uvedených  trestných činov. Súd

ale nie  je povinný takémuto  návrhu vyhovieť, pretože  sám,

podotýkam, sám musí zhodnotiť, či dôkazy nasvedčujú tomu, že

sa stal  skutok, za ktorý  je obvinený stíhaný,  že ho ďalej

spáchal obvinený a že  konanie obvineného napĺňa znaky skut-

kovej  podstaty  niektorého z uvedených  trestných činov. Ak

súd nebude presvedčený o naplnení všetkých spomenutých pred-

pokladov uloženia väzby, samozrejme,  že ju neuloží a, samo-

zrejme, že nemožno v takomto prípade hovoriť o nútenej alebo

obligatórnej väzbe. Takže v žiadnom  prípade nejde ani o nú-

tenú, ani o obligatórnu väzbu. Potiaľ vecnoprávna argumentá-

cia.

 

     Ak by som  mal vysloviť politickopragmatické stanovisko

k uvedenej novele,  samozrejme, po jej  čiastočnej modifiká-

cii, o ktorej som  hovoril,  tak táto novela  by mala slúžiť

ako strelka v kompase  pre tých  sudcov, ktorí napríklad pri

trestnom postihu výpalného buď zo strachu, alebo zo zištných

dôvodov doteraz  neukladali väzbu na  obvinených, v dôsledku

čoho  viac-menej objektívne  nebolo možné  usvedčiť takéhoto

páchateľa právne významnými dôkazmi.

 

     A celkom na záver  ešte jednu poznámku. Predkladaná no-

vela zákona má  ambíciu, to znamená, že sa  na druhej strane

nemusí  naplniť, byť kamienkom v tvoriacej sa  mozaike  boja

s organizovaným zločinom. Sama  osebe nie je samospasiteľná,

sama osebe nie je ani ničím významná.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

 

     Konštatujem, že  všetci písomne prihlásení  poslanci už

v rozprave  vystúpili. Mám  zaznamenaného prihláseného  ešte

pána  poslanca  Hrušovského,  ktorý  sa  elektronicky hlási,

a pravdepodobne aj pán poslanec  Fico. (Odpoveď poslanca, že

sa hlási do rozpravy  aj s faktickou  poznámkou.) Zaznačujem

si pána poslanca Ficu.

 

     Uzatváram týmto  možnosť podania ďalších  ústnych alebo

elektronických  prihlášok do  rozpravy.

 

     Teraz s faktickou poznámkou  vystúpi pán poslanec Fico,

a potom nasleduje v rozprave pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán poslanec Brňák, hovorili ste o odborných ve-

ciach a vychádzali ste z toho, že väčšina  ľudí v parlamente

odborným  veciam  nerozumie.  Je  to  celkom logický prístup

z vašej strany. Ale chcem  vám povedať, že vaša argumentácia

o tom, že  nejde o obligatórnu  väzbu, nebola správna.  Vraj

nejde o obligatórnu  väzbu  preto,  lebo sudca  musí súčasne

zistiť splnenie podmienok, že  dôkazy nasvedčujú tomu, že sa

stal skutok atď.  atď. Ale ako právnik musíte  vedieť, že do

väzby je možné zobrať iba  obvinenú osobu a nikoho iného. Na

to, aby ste niekoho mohli obviniť, musíte mať splnené presne

tie  podmienky, ktoré  sú uvedené  ako určitý prídavok k od-

seku 1 v § 67, takže  to je tam  úplne zbytočne, úplne navy-

še, to nemení nič na  podstate, že ide o typickú obligatórnu

väzbu, a vaša  argumentácia v tomto  prípade nemá  absolútne

žiadne opodstatnenie.

 

     Druhá vec, ktorú ste  povedali, že vraj terajšia právna

úprava  umožňuje dať  človeka do  väzby, ak  spácha niektorý

z prvohlavových trestných činov. Áno, vtedy, ak je minimálna

sadzba 8 rokov. Lenže podstatný rozdiel je v tom, že v plat-

nej právnej  úprave  ide o možnosť, teda  ide o fakultatívnu

väzbu, a v tom, čo  je navrhované, ide o obligatórnu  väzbu,

kde musí. Takže neporovnávajme  veci, ktoré sa nedajú porov-

nať, a nebalamuťme hlavy poslancom  len preto, lebo sa nero-

zumejú odborným veciam.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som tiež za poslanecký klub Kresťansko-

demokratického hnutia vyjadril  nesúhlas s predloženou nove-

lou Trestného poriadku.

 

     Taktiež by som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Br-

ňáka a položil by som si otázku, načo potom predkladáme túto

novelu na schválenie do  tohto parlamentu, ak tie podmienky,

o ktorých on hovoril, už spĺňa dnešný Trestný poriadok. Teda

načo  dávame a načo hovoríme o obligatórnej  väzbe, keď toto

v dnešnom Trestnom poriadku už máme upravené.

 

     Konkrétne by som sa ale zameral na predložený návrh zá-

kona.

 

     Pán minister, nemáte pravdu, keď hovoríte, že súdu zos-

tane priestor na to, aby  mohol voľne hodnotiť dôkazy, ktoré

vznesie orgán  činný v trestnom  konaní, prípadne prokurátor

vtedy, keď žiada súd o vzatie  do väzby. Keď si pozorne pre-

čítame navrhované  znenie, tak  nám z toho vychádza,  že súd

nemôže hodnotiť dôkazy, súd z tohto navrhovaného znenia musí

zobrať do väzby toho, koho orgán činný v trestnom konaní ob-

viní z uvedených skutkových  podstát trestných činov, a nemá

možnosť  voľného dokazovania,  či všetky  dôkazy nasvedčujú,

alebo nenasvedčujú  tomu, aby bolo možné  uvaliť túto väzbu,

pretože orgán  činný v trestnom konaní  spolu s prokurátorom

rozhodne o tom, či sa vznáša obvinenie. Ak sa vznáša obvine-

nie a prokurátor  dospeje k názoru, že treba požiadať o uva-

lenie väzby, tak povie aj  dôvody, na základe ktorých takúto

žiadosť podáva. A súd v tomto  prípade je už z tohto procesu

dokazovania mimo tohto rámca  dokazovania, teda musí rešpek-

tovať  tie  dôkazné  prostriedky,  ktoré  vyšetrovateľ spolu

s prokurátorom v priebehu toho konania získali, a na základe

týchto  dôkazov súd  musí zobrať  obvineného do  väzby. Musí

zobrať  obvineného  do väzby, musí, o tom ma  nepresvedčíte,

pretože takto je to v navrhovanej novele uvedené.

 

     Považujem tento inštitút za výrazný zásah do sudcovskej

nezávislosti a nebudem sa opakovať už o nekompatibilite tej-

to navrhovanej  novely s normami Európskej  únie, pretože už

ich  tu spomínal  pán poslanec  Vavrík, spomínal  ich aj pán

poslanec Brňák.

 

     Preto neodporúčam prijať  túto novelu Trestného poriad-

ku. Okrem toho,  ona skutočne môže byť zneužitá.  Som za to,

aby  sme  hľadali  formy a prostriedky  boja s organizovaným

zločinom, myslím si, že každému  jednému z nás v tejto roko-

vacej sále o to ide. Ale pýtam sa, prečo sa tam dostali také

prvohlavové trestné činy, o ktorých ste už, pán poslanec Br-

ňák,  hovorili.  Ešte  pomaly  nezaschol  atrament na novele

Trestného zákona,  ktorý vzbudil veľkú  pozornosť v demokra-

tickej Európe, a  znovu sa tu už objavuje  niečo podobné, čo

budí minimálne dojem, že sa  tu chce niekto takýmto spôsobom

skutočne vyrovnávať s politickým protivníkom.

 

     Hľadajme, pán  poslanec Sečánsky, metódy,  ako ochrániť

sudcu pred istými rizikami,  ktorým je vystavený. Tie riziká

vidím dvojaké:  riziko je jednak ponuka  úplatkov a korupcia

sudcov a na druhej  strane  je to aj  fyzický strach sudcov,

ktorí majú  rozhodnúť o väzbe  takýchto zločincov, ktorí 

usvedčení z trestných činov. Viem si predstaviť, aby sme za-

čali  uvažovať nad  ochranou, nad  ústavnou ochranou sudcov.

Proste, skúsme  sa zamyslieť nad tým,  či nezaviesť inštitút

osobnej ochrany sudcu, či  neposkytnúť sudcom štátnu ochran-

ku, a takto ochrániť sudcu  od istého rizika, ktorému je vy-

stavený.

 

     Takže z týchto dôvodov sa pripájam k procedurálnemu ná-

vrhu, ktorý predniesol pán poslanec Vavrík.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nikomu z nás nepatrí  hodnotiť, či predložený návrh zá-

kona je v rozpore s ústavou,  alebo nie je v rozpore s Ústa-

vou Slovenskej  republiky. Na toto je  oprávnený iba Ústavný

súd Slovenskej republiky, takže  nechcem začať moje vystúpe-

nie takýmto  kategorickým hodnotením, ale  chcem povedať, že

predložený návrh zákona vyvoláva veľmi veľa právnych, ústav-

ných  otázok, ktoré sú spojené s medzinárodným právom, a rád

by som tieto otázky postavil pánu ministrovi spravodlivosti.

 

     Na  úvod chcem  povedať, že  dnes možno  vziať osobu do

väzby z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku,

a tie dôvody  sú všeobecne akceptovateľné vo  svete. Teda je

tu  dôvod, že  páchateľ ujde  alebo sa  bude skrývať,  ďalší

dôvod,  že bude  pôsobiť na  svedkov, alebo spoluobvinených,

takejto väzbe hovoríme kolúzna väzba, alebo že bude pokračo-

vať v trestnej činnosti.

 

     Ak si zoberieme ktorýkoľvek  trestný poriadok alebo po-

dobný  právny  predpis v zahraničí,  zistíme, že  tieto  tri

štandardné dôvody väzby sa  prakticky všade uvádzajú. V roku

1993 sme  uskutočnili  novelizáciu Trestného  poriadku, a to

zákonom číslo 178, a v Národnej  rade  Slovenskej  republiky

sme schválili zákon, ktorým  sme zaviedli inštitút poloobli-

gatórnej väzby. Tento inštitút  už v roku 1993 vyvolal rôzne

diskusie a rôzne problémy. Spočíva  v tom, že sudca môže zo-

brať obvineného  do  väzby aj bez existencie troch štandard-

ných  dôvodov alebo  jedného z troch  štandardných  dôvodov,

ktoré sú uvedené v § 67 Trestného  poriadku, a to  vtedy, ak

ide o trestný  čin, na  ktorý zákon stanovuje  trest odňatia

slobody s dolnou hranicou najmenej 8 rokov.

 

       touto novelizáciou  Trestného  poriadku v roku 1993

sme  výrazne  ustúpili  od  osvedčenej  formy právnej úpravy

väzby, ktorá sa, ako som povedal, tradične viaže na existen-

ciu určitých zákonných dôvodov. Do novelizácie Trestného po-

riadku uskutočnenej  zákonom číslo 178 z roku 1993 bolo síce

možné vziať do väzby obvineného aj vtedy, ak mu hrozil vyso-

ký trest, ale museli  existovať dôvody upravené alternatívne

v písmenách a) až c) § 67 ods. 1 Trestného poriadku. Noveli-

zácia  nalomila túto  zásadu fakultatívnej  väzby a zaviedla

inštitút  poloobligatórnej väzby.  Opakujem, tento  inštitút

vyvolal veľa diskusií, možno  aj veľa problémov, ale nemožno

povedať, že by išlo o právnu  úpravu, ktorá by dnes narážala

na Ústavu Slovenskej republiky  alebo iné medzinárodné doku-

menty, pretože stále je to  väzba, kde sa sudca môže rozhod-

núť, či zoberie páchateľa do väzby, alebo nezoberie.

 

     Vláda Slovenskej republiky dnes  prichádza s návrhom na

uzákonenie obligatórnej väzby v plnom zmysle slova. Čo je na

tejto legislatívnej iniciatíve zaujímavé a aké otázky by som

v súvislosti s ňou rád  postavil  pánu ministrovi spravodli-

vosti.

 

     Táto legislatívna iniciatíva  sa veľmi často prezentuje

ako prostriedok  boja s organizovaným  zločinom. Áno, my  si

plne uvedomujeme potrebu upraviť  situáciu, keď sudcovia bez

vážnejších dôvodov nevzali do väzby alebo po nejakom krátkom

čase prepustili z väzby  osoby, proti  ktorým bol zozbieraný

závažný dôkazný  materiál  svedčiaci o tom, že naozaj  došlo

k spáchaniu závažného trestného činu.  Toto si plne uvedomu-

jeme. Nie  sme však presvedčení, že  riešenie tohto problému

spočíva v tom, že zavedieme do Trestného poriadku obligatór-

nu väzbu v plnom  význame slova. Chcel by  som  povedať: Ty-

pické pre Národnú radu Slovenskej republiky, ale aj pre celú

spoločnosť je, že vznikne v spoločnosti problém a na problém

vždy reagujeme  iba zákonom, a myslíme  si, že tento problém

je týmto vyriešený.

 

     Neustále  poukazujem na  bývalých vekslákov,  ktorí nám

ponúkali valuty alebo menili valuty  do roku 1989 za výhodné

kurzy, oveľa  výhodnejšie, ako boli v bankách. Čo sme urobi-

li?  Jediné, čo  sme urobili,  sprísnili sme  trestný postih

týchto ľudí, pozatvárali sme niektorých vekslákov, ale o pol

hodinu na ich mieste stál  iný vekslák, pretože to bolo fan-

tasticky  ekonomicky  zaujímavé.  To  trestné  právo s týmto

problémom nič neurobilo. Po roku 1990, keď sa postupne upra-

vili kurzy a keď už  dnes nie je  veľký rozdiel medzi kurzom

na  čiernom trhu a bankovým  kurzom, sa  nám  zrazu veksláci

v pravom  zmysle slova  stratili. Čiže,  ak máme  ekonomický

problém, riešme ho ekonomickými prostriedkami. Ak máme prob-

lém boja s organizovaným  zločinom, nestačí, ak budeme nove-

lizovať iba Trestný poriadok a zavedieme  obligatórnu väzbu.

Je to príliš málo. Na právne kroky musia nadväzovať inštitu-

cionálne,  personálne,  materiálne  kroky atď. Čiže  nerobme

z prijímania  zákonov v Národnej rade  Slovenskej  republiky

fetiš.

 

     Kladiem  otázku pánu  ministrovi spravodlivosti,  ktorá

nakoniec už  bola postavená, prečo  sa má obligatórna  väzba

vzťahovať  na  všetkých  obvinených,  ktorí    obvinení zo

spáchania trestného činu  uvedeného v § 62 Trestného zákona.

Povedzme si  niečo o tomto paragrafe.  Paragraf 62 Trestného

zákona bol zaradený do Trestného  zákona už v roku 1961, keď

nadobudol  účinnosť úplne  nový Trestný  zákon. Účelom alebo

úmyslom zákonodarcu  bolo dať do jednej  skupiny, ktorá bola

vyjadrená § 62 Trestného  zákona, závažné  trestné činy, pá-

chatelia  ktorých môžu  byť prepustení  podmienečne z výkonu

trestu odňatia slobody až po dvoch tretinách uloženého tres-

tu. Toto je jediný dôvod, prečo vznikol § 62 Trestného záko-

na. Žiadny iný dôvod zákonodarca nemal. A preto sú aj v § 62

Trestného zákona  rôznorodé trestné činy:  vlastizrada, roz-

vracanie republiky,  vyzvedačstvo atď., pretože  vzhľadom na

úmysel zákonodarcu malo logiku dať všetky tieto trestné činy

dohromady  a viazať  podmienečné  prepustenie  odsúdených za

tieto trestné činy až po dvoch tretinách vykonaného trestu.

 

     Kladiem  otázku, čo  majú  tieto  trestné činy,  ako je

vlastizrada,  rozvracanie republiky,  vyzvedačstvo, spoločné

s organizovaným zločinom, ak vychádzame z toho, že novelizá-

cia Trestného poriadku je určená  len na boj s organizovaným

zločinom. Neverím  alebo nie som  celkom presvedčený, že  by

sme mali teraz strašiť, že to bol nejaký úmysel  alebo niečo

iné. Domnievam sa, že to bola chyba pri príprave tejto nove-

lizácie zákona, a rád počúvam, čo  hovorí  predseda ústavno-

právneho výboru, že je tu zhoda v tom, že prinajmenšom treba

okruh trestných činov  uvedených v § 62 Trestného zákona zú-

žiť a uvažovať iba o trestných činoch, ktoré sú bezprostred-

ne spájané s organizovaným zločinom.

 

     Malo by ísť najmä o trestné činy, ktoré pokryjú krádeže

áut, ktoré pokryjú obchodovanie s drogami, ktoré pokryjú ná-

silie, ktoré sa používa v rámci organizovaného zločinu, krá-

deže starožitností,  pranie špinavých peňazí,  jadrový mate-

riál, zbrane a obchod so ženami. To sú oblasti organizované-

ho zločinu,  na ktoré sa slovenský  organizovaný zločin, ale

aj  skupiny, ktoré  tu pôsobia  zo zahraničia,  najčastejšie

orientuje.

 

     Druhá otázka alebo druhá  pripomienka, ku ktorej by som

rád počul  názor pána ministra spravodlivosti,  je aj určitý

paradox, ktorý vyplýva z tejto právnej úpravy. Zaujímavé je,

že sme zaviedli poloobligatórnu väzbu, kde sudca môže zobrať

páchateľa do väzby, ak je  obvinený z trestného činu, kde je

dolná hranica minimálne  osem rokov, a nemusí mať žiadne iné

dôvody. Teda sudcovi stačí,  že je niekto napríklad obvinený

z vraždy, a nemusí skúmať, či mu páchateľ ujde, alebo sa bu-

de skrývať, alebo či bude  pôsobiť na svedkov, alebo či bude

pokračovať  v  trestnej  činnosti.  Samotný  fakt  obvinenia

z trestného činu vraždy mu  umožňuje zobrať takéhoto človeka

do väzby. Opakujem, trestná sadzba je minimálne osem rokov.

 

     Avšak prichádzame s návrhom  zaviesť obligatórnu väzbu,

kde  sudca  musí  dať  obvineného  do  väzby, ak je obvinený

z niektorého z trestných činov, ktoré sú uvedené v § 62. Zo-

berme si jeden z týchto trestných činov, a to sa týka viace-

rých trestných činov  uvedených v tomto paragrafe. Napríklad

skrátenie dane  podľa § 148  ods. 5 Trestného  zákona. Tu sa

stanovuje minimálna  sadzba - dolná  hranica päť rokov.  Tak

teda  máme  dolnú  hranicu  päť  rokov,  musíme ho poslať do

väzby. Ale máme minimálnu  hranicu osem rokov, nemusíme, ale

môžeme ho dať do väzby. Čiže  je tu veľký nepomer, je to pa-

radox, podľa mňa na toto  by mal reagovať pán minister spra-

vodlivosti a vysvetliť, či  sa zaoberali vzťahom poloobliga-

tórnej  väzby a trestnými  činmi,  ktoré    uvedené v § 62

Trestného zákona.

 

     Po tretie, chcem sa spýtať pána ministra, ako sa vyrov-

nali autori tohto návrhu zákona - hoci poviem to veľmi otvo-

rene, viem, že tento návrh zákona ideovo nevznikol na minis-

terstve  spravodlivosti, ale  vznikol niekde inde, minister-

stvo spravodlivosti  bolo vykonávateľom tejto idey  - ako sa

vyrovnali autori tohto návrhu zákona s bohatým argumentačným

materiálom,  materiálom  rekodifikačných  komisií,  ktoré tu

pôsobia od roku 1990.

 

     Vážené  dámy a páni, od roku 1990 sú v rámci česko-slo-

venskej  federácie, v rámci Slovenskej republiky už desiatky

kodifikačných a  rekodifikačných komisií. Ja som  bol v pia-

tich. V piatich rekodifikačných komisiách vrátane komisie na

úrovni federácie.  Od roku 1990 v rámci  Trestného  poriadku

hovoríme o tom, či zaviesť, alebo aký význam by malo zavede-

nie obligatórnej väzby. A musím povedať, že argumentačné ma-

teriály z týchto  komisií jednoznačne  odmietajú obligatórnu

väzbu a sú tam  uvádzané rôzne  odborné argumenty, nie poli-

tické, odborné argumenty. Preto sa pýtam, ako  sa autori ná-

vrhu zákona vyrovnali s týmto argumentačným materiálom.

 

     Ďalej sa  chcem spýtať... Pán Ľupták,  nech sa páči, ak

tomu rozumiete,  pustím vás k mikrofónu,  poďte nám to povy-

svetľovať,  máte tendenciu  sa  vyjadrovať k veciam,  ktorým

vôbec nerozumiete, tak, prosím  vás, nechajte ma pokojne ho-

voriť. Chcem  sa opäť spýtať v štvrtej  otázke pána ministra

spravodlivosti, načo  je potrebná poloobligatórna  väzba, ak

pri aplikácii § 67 ods. 2 Trestného poriadku - to je poloob-

ligatórna  väzba, teda, že môže  zobrať osobu do väzby -, je

možné osobu zobrať do väzby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu.

Veď predsa,  ak si zoberieme trestné  činy, ktoré sa páchajú

pri organizovanom zločine, tak  nič nebráni sudcovi, aby ta-

kúto osobu zobral do väzby, a vôbec nemusí skúmať, či došlo,

alebo nedošlo k naplneniu dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku

1 písm. a) až c).

 

     Ďalej. Nepáči sa mi, pán minister, doložka zlučiteľnos-

ti, pokiaľ ide o vzťah  tohto návrhu  zákona s právom Európ-

skej únie. Európsky dohovor o ľudských právach a ďalšie nor-

my, ktoré boli prijaté na pôde Rady Európy, sú normami, kto-

ré uznáva Európska únia ako normy upravujúce oblasť ľudských

práv. Preto sa bolo  treba  vyrovnať v doložke zlučiteľnosti

aj s otázkou, v akom  súlade je  návrh  zákona  predovšetkým

s týmito normami  prijatými na pôde  Rady  Európy. Áno, bolo

prijaté  odporúčanie  Výboru  ministrov  Rady  Európy z roku

1990, ktoré hovorí, že väzba  je opatrenie výnimočné a nikdy

nesmie byť povinné. Uznávam, je to odporúčanie Výboru minis-

trov Rady Európy a v rámci doložky zlučiteľnosti nebolo tre-

ba sa zaoberať týmto odporúčaním, ale bolo treba sa zaoberať

vzťahom návrhu  novelizácie  Trestného poriadku k Európskemu

dohovoru o ľudských právach a vzťahom k protokolom tohto Eu-

rópskeho dohovoru o ľudských právach.

 

     Som za  to, aby sme  hľadali nejaké riešenia,  ktoré tu

nastali. Úplne chápem pána ministra, ak ho netešia situácie,

keď sudcovia niekedy prepustia  obvineného z väzby, alebo ho

tam ani nezoberú, a sú  naozaj nahromadené dôkazy, ktoré po-

ukazujú na to, že mohlo dôjsť k páchaniu trestného činu, ve-

ľakrát spojeného s organizovaným  zločinom.  Nie nadarmo sme

hovorili v rámci  diskusie o organizovanom  zločine o korup-

cii a o ďalších  veciach. Hovorme, prosím  vás, o týchto ve-

ciach úplne, ale úplne otvorene. Aj ja som proti mechanické-

mu prenášaniu  určitých inštitútov z cudzieho  práva do slo-

venského práva.  Naozaj nejde  preniesť niečo z práva Spoje-

ných štátov  amerických, to  je úplne iný angloamerický sys-

tém práva, a vopchať to do európskeho kontinentálneho systé-

mu práva. Ale ak porovnávame tieto dva právne systémy, musím

povedať jednu  poznámku pánu doktorovi  Sečánskemu. No ja by

som  neporovnával Slovensko  so Spojenými  štátmi americkými

kvôli  trestu smrti,  pretože sa  domnievam, že  možno trest

smrti nám  práve chýba. Takisto by  som netvrdil, že Spojené

štáty rozhodujú na základe precedensov a Slovensko nie. Dob-

re viete, pán  doktor, že  precedensy na  Slovensku významne

ovplyvňujú súdnu prax, hoci  máme v porovnaní s inými štátmi

písané právo.

 

     Pán minister, chcem sa vás spýtať, či by sa vám nepáči-

lo riešenie,  keby sme ponechali  iba poloobligatórnu väzbu,

teda mohol  by zobrať do  väzby aj vtedy,  keby nemal dôvody

uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) až c). Môžeme uvažovať o zní-

žení trestnej sadzby na päť rokov, aby sa nám tam dostali aj

trestné činy, ktoré  sú dnes  uvedené v § 62, bolo by tam aj

krátenie daní atď. atď., a uvažovali  by  sme o situácii, že

prokurátor by naozaj mal  možnosť podať opravný prostriedok,

po prvé, proti rozhodnutiu,  teda najmä proti opatreniu sud-

cu, keď  nezoberie obvineného do väzby.  Takýto opravný pro-

striedok by mal odkladný účinok, čo by znamenalo, že by oso-

ba musela zostať  naďalej vo väzbe, nestalo by  sa to, na čo

upozorňoval  pán doktor  Sečánsky,  že  by nám  ďalej páchal

trestnú činnosť  alebo by ovplyvňoval  svedkov, a s konečnou

splatnosťou by  rozhodoval nadriadený súd.  A myslím si,  že

potom by sme mohli byť  spokojní, keby aj nadriadený súd po-

vedal áno,  je dôvod na to,  aby osoba bola vo  väzbe, alebo

nie je dôvod, aby osoba bola  vo väzbe. Myslím si, že takéto

riešenie by bolo  korektné a vyhli by sme  sa rôznym problé-

mom, ktoré nám vznikajú v súvislosti s obligatórnou väzbou.

 

     Mám poverenie, vážené dámy a páni, od poslaneckého klu-

bu  Strany  demokratickej  ľavice,  oznámiť,  že vzhľadom na

problémy, ktoré vyvoláva táto právna úprava, na pochybnosti,

ktoré máme v súvislosti s touto  právnou úpravou, nebude po-

slanecký klub SDĽ podporovať  zaradenie  tohto návrhu zákona

do druhého čítania, hoci sme  pripravení vecne a korektne sa

k otázkam vyjadrovať aj navrhovať konkrétne riešenia.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou vystúpi poslanec a predseda výbo-

ru pán Cuper, potom pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     nejako  nie som  zástancom obligatórnej  väzby, a preto

som si so záujmom vypočul argumenty obidvoch strán k navrho-

vanej právnej úprave. Nevyjadroval by  som sa k tomu, iba ma

donútili niektoré tvrdenia pána  poslanca Ficu, ktoré, samo-

zrejme,  nedopovedali všetko,  takže musím  dopovedať, alebo

cítim povinnosť dopovedať to ja.

 

     Pán  poslanec Fico,  tiež  by  som mohol  tebe postaviť

otázku, akými inými prostriedkami môže vláda v demokratickom

a právnom štáte riešiť problémy,  ak nie právnymi. Nestretol

som sa s inou dikciou právneho štátu ako s takou. Tu nám na-

hováraš, že sa dá aj  inými prostriedkami riešiť problém ob-

ligatórnej väzby  alebo boja proti kriminalite.  Viem, že vy

tento zákon jednoducho nepodporíte preto, že je oveľa ľahšie

navrhovať mimoriadne  schôdze a robiť  spoločenskú klímu, že

sa snažíme bojovať proti kriminalite formou prijímania alebo

navrhovania uznesení, ktoré nič  neriešia, ale vláda má zod-

povednosť za  vládnutie v tomto  štáte a jej  povinnosťou je

prijímať praktické  kroky. A tieto  praktické kroky sa  inak

nedajú realizovať v demokratickom a právnom štáte iba formou

zákona.

 

     Samozrejme, táto diskusia bola  dosť široká. Zaujala ma

myšlienka pána poslanca Hrušovského. Áno, sudcovia môžu dos-

tať osobitnú ochranu, ale to  nie je riadne súdnictvo, je to

mimoriadne  súdnictvo. Také  existuje v Španielsku,  kde  je

súdnictvo bojujúce proti terorizmu... (Uplynul čas vymedzený

na faktickú poznámku.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Prokeš, nech  sa páči - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Súhlasím s pánom poslancom Ficom v tom zmysle, že aj na

Slovensku by  sa mohol obnoviť  trest smrti. Nemyslím  to vo

všeobecnosti, ale ako  poslednú odvolaciu inštanciu, pretože

ten, kto je dnes zobraný na doživotie do väzenia, v podstate

je ďalej už beztrestný. Ale na druhej strane by som mu veľmi

rád položil  otázku, ako sa vlastne  zlučuje filozofia toho,

že o väzbe dnes rozhoduje  sudca a v jeho navrhovanom spôso-

be, keby existoval inštitút odvolania,  mal by o tom rozhod-

núť vlastne nadriadený súd. To znamená, že by musel zasadnúť

súd a rozhodnúť o tom či áno, alebo nie, zatiaľ čo na nižšej

inštancii o tom  rozhoduje jedna osoba.  Tam sa totiž začína

meniť filozofia. Ale  súčasne  som veľmi rád, že v mnohom sa

líšime od  Spojených štátov, pretože  by som sa  nerád dožil

toho, aby u nás právny  poriadok  umožňoval, aby  niekto bol

a súčasne nebol  vrahom, tak ako  sa to  stalo v Simpsonovom

prípade v Spojených štátoch.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Mala by som možno len také trochu ľudské hľadisko k pá-

nu poslancovi Ficovi. V tejto sále je veľmi veľa ľudí, ktorí

odborne nie  sú na primeranej  výške. Vidieť, že  nezapriete

v seba kantora. Len  by som vás prosila o  jednu vec. Môžete

mať pravdu v tom, odborne  ste  erudovaný. Nechám  si od vás

vysvetliť váš náhľad na danú  vec. Ale nechajte aj právo po-

slancom, aj  keď sa obraciate  na podpredsedu tohto  cteného

parlamentu, aby si občas zafrflal, tak ako aj pri iných prí-

padoch to urobia mnohí z nás. Takže nielen on sa do toho ne-

rozumie, ale aj  mnohí ostatní. A od vás  ako od mladého po-

slanca by sa možno patrilo, aby ste preukázali trochu aj úc-

tu voči veku, aj voči postaveniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže sme  všetky prihlášky už  absolvovali, vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Áno.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán podpredseda  Národnej rady Slovenskej repub-

     liky,

     vážení páni poslanci,

     vážené pani poslankyne,

 

     neviem, či som zachytil všetky otázky, ktoré mi tu boli

adresované, ale budem sa snažiť  odpovedať aspoň na tie pod-

statné. Mám uľahčenú  situáciu u pána poslanca Ficu, pretože

on, ako mi kládol otázky, tak  si aj sám odpovedal. Takže mi

prepáč, pán  poslanec Fico, ale ja  na niektoré otázky odpo-

viem a na  niektoré  určite  nie, pretože  si sám odpovedal.

S niektorými odpoveďami doslova  teoreticky súhlasím. Ale to

by bolo na  inú akademickú debatu, a nie  zaťažovať tu všet-

kých.

 

     Chcel by som upozorniť na  to, že som nepoznal, nevidel

a neviem o existencii rekodifikačných komisií. Ak pán posla-

nec Fico  alebo niektorí ďalší  boli v rekodifikačných komi-

siách, na tie sa dávno  zabudlo, tie sa dávno rozpadli, ešte

v Prahe sa  rozpadli. Neviem o žiadnej  rekodifikačnej komi-

sii,  ktorá by  fungovala tu  na Slovensku,  tak ako  začali

pôsobiť na  Slovensku v roku 1995 rekodifikačné  komisie pod

mojím vedením.

 

     Mnohí teoretici i praktici, sudcovia a prokurátori, ale

aj z akademickej pôdy mi odmietli byť členmi rekodifikačných

komisií a priori zásadne preto, aby náhodou nevstúpili hádam

na nejakú politickú pôdu, ktorá by bola pre nich nevyhovujú-

ca. Prosil som, vyzýval som mnohokrát, aby sa tak stalo. Na-

koniec rekodifikačné komisie úspešne zvládli aspoň prvú eta-

pu, a to máme po  druhom čítaní vlastne v Legislatívnej rade

Trestný zákon, neviem, ako ho  poslanci  budú hodnotiť,  ale

dielo je na svete. Touto cestou by som chcel poďakovať všet-

kým tým,  ktorí sa zúčastňovali na  tomto procese a nedávali

ruky  preč. Takže  som  nepoznal,  nevidel a ani  neviem, či

existovali  nejaké  rekodifikačné  komisie  predtým, než som

prišiel na ministerstvo spravodlivosti.

 

     Teraz by  som sa chcel  dotknúť bod po  bode niektorých

vecí, ktoré považujem za  nutné vysvetliť. Samozrejme, že tu

nemôžem držať dvojhodinovú prednášku.  Ale k prvému príspev-

ku.  Údajne  sa  zásadným  spôsobom prelamuje fakultatívnosť

väzby. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že tak ne-

robíme. Neprelamujeme zásadným spôsobom.  Dokázal to pán po-

slanec Fico, že máme poloobligatórnu väzbu už za sebou pred-

chádzajúcou novelou.  Nič takého dnes  nerobíme. Pokračujeme

v tom,  že rozširujeme  túto poloobligatórnosť  väzby ďalším

spôsobom, čo  je  v  súlade s článkom 17 ods. 4. Samozrejme,

tento článok nepripúšťa úplnú obligatórnu väzbu, ale upravu-

je len fakultatívnu.

 

     Podobným  spôsobom, ako  sa  to  stalo v prvom  prípade

poloobligatórnej  väzby  spomínanej  pánom  Ficom,  podobným

spôsobom ideme do veci aj  teraz. Rovnako článok 1 rozhodnu-

tia číslo 18 odporúčania  Rady  výboru ministrov uvádza,  že

väzbu v priebehu  konania je potrebné  pokladať za výnimočné

opatrenie. Nikdy nemôže byť povinná a nesmie vykazovať znaky

trestu. V nadväznosti na nami pripravovaný návrh znenia § 67

ods. 1 je však  potrebné  uviesť, opakujem, zdôrazňujem,  že

ani v našom  prípade  nejde o čistú obligatórnu  väzbu, teda

povinnú väzbu, ktorá by umožňovala... Prosím vás, pán posla-

nec Benčík,  keď chcete, tak sa  prihláste a poďte si  tu vy

povedať. Áno?  To je váš názor.  Môj názor je ten,  že nejde

o čisto obligatórnu väzbu, ktorá  by umožňovala uvaliť väzbu

len za to, že bolo  vznesené obvinenie pre niektorý z uvede-

ných trestných činov. Súd vezme obvineného do väzby len vte-

dy, ak je trestne stíhaný za niektorý z trestných činov uve-

dených v § 62 alebo 235, pokiaľ  dôkazy  nasvedčujú tomu, že

sa stal skutok.

 

     A teraz chcem upozorniť na súčasnú právnu úpravu. Všet-

ci hovoríte o § 67, o dôvodoch väzby. Ale predsa § 68 Trest-

ného poriadku hovorí o tom, že vziať do väzby možno len oso-

bu, pri ktorej bolo vznesené obvinenie a rozhodnutie o väzbe

sa musí odôvodniť skutkovými  okolnosťami. Čo sú to skutkové

okolnosti? Skutkové okolnosti sú vlastne dôkazy. Ak mám tie-

to skutkové  okolnosti, tak môžem uvaliť  väzbu. Keď ich ne-

mám, nesmiem.  Podobným spôsobom riešime aj  my novelu § 67,

keď vytvárame  priestor  sudcovi na  to, aby mohol a nemusel

uvaliť väzbu. Pokiaľ tieto skutkové okolnosti má, my ich na-

zývame dôkazmi. Možnože  nešťastne, možnože v ústavnoprávnom

výbore tam kde-čo  pravdepodobne  zmenia, aj v podobe týchto

dôkazov. Tak  uvedieme skutkové okolnosti, ktoré  sú už dnes

v § 68 evidentne uvedené.

 

     V tej súvislosti sa tu spomínalo, že takáto väzba alebo

podobná neexistuje nikde na  okolí. Chcem zacitovať z rakús-

keho trestného  poriadku. Rakúsky  trestný  poriadok v § 18O

ods. 1 hovorí, kedy môže byť uvalená väzba, v odseku 2, kedy

sa uvalí,  nehľadiac na prípady odseku  3, a dokonca, pokiaľ

ide o trestnú sadzbu, hovorí v § 197a, že vyšetrovacia väzba

musí byť  uvalená v prípadoch, ak  zákon ukladá najmenej de-

saťročný  trest. Čo  je to  iné? To  je tiež poloobligatórna

väzba v rakúskom trestnom poriadku.

 

     Nehľadáme vnútorného nepriateľa.  Ja tu dokonca verejne

vyhlasujem, že sa nebudem brániť ani tomu, ak vypadnú z § 62

tie skutkové podstaty, o ktorých teraz novela hovorí, preto-

že vôbec  nebolo úmyslom toho,  aby sme hľadali  politického

nepriateľa, aby sme mu strpčovali život. Zišli sme sa v Ban-

skej Bystrici, ako  pravidelne robíme, predstavitelia rezor-

tov vnútra, spravodlivosti, generálny prokurátor, podpredse-

da Najvyššieho súdu, a uvažovali  sme o tom, ako pomôcť sud-

covi. Prečo? Z akých  príčin? Podľa navrhovaného ustanovenia

totiž nebude sudca v pozícii úradníka, ako sa to tu naznaču-

je, ktorý väzbu povinne odklepne bez rozhodnutia, pretože sú

tu skutkové okolnosti, ktoré musí skúmať. Ak ich nebude mať,

nemôže uvaliť väzbu.

 

     Čiže jednoznačne  nejde o obligatórnu väzbu. Navrhované

ustanovenie § 67 ods. 1 sudcovi  len pomôže  pri rozhodovaní

vyhnúť sa  prípadnému nátlaku. Prečo  sme zvolili tento  po-

stup? Osobne sám  z praxe viem, čo znamená  nátlak na sudcu.

A teda,  ak sa  spomínalo napríklad  vo vyhlásení  Združenia

sudcov Slovenska,  že odmietajú obligatórnu väzbu,  mám 80 %

sudcovského zboru, a mám to vyhlásenie aj pri sebe, ktorí sú

za takýto spôsob, za  takúto formu obligatórnej väzby. Takže

vidíme, že máme rozdielne názory na  vec. Ale som za to, aby

sa, samozrejme, vysvetlili.

 

     Pokiaľ ide o návrhy 1 až 3, počujem  ich prvýkrát v po-

dobe úvodného príspevku od pána poslanca Vavríka. Som za to,

aby  sme diskutovali,  samozrejme, aj  na pôde  ministerstva

spravodlivosti, aj hocikde inde,  len aby sme pomohli stavu,

ktorý je u nás, aby  sme ho proste začali odstraňovať. Darmo

sa budem vyhrážať sudcom  disciplinárnym konaním, ktoré vie-

te, že je u nás  zákonom upravené. Dokonca vedieme kárne po-

kračovanie proti dvom  sudcom z posledných prípadov. Nemôžem

ich, samozrejme,  menovať, ani nechcem, ale  či je to dosta-

točný spôsob  sankcionovania tých, ktorí  si nesplnili svoju

zákonnú povinnosť, neviem. Ale zasa musíme nechať aj na sud-

covi, aby rozhodol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedo-

mia, nielen podľa  zákona, pretože on podľa skutkových okol-

ností musí vedieť, či je väzba nutná, alebo nie. My nemôžeme

obmedzovať jeho rozhodovaciu právomoc, a hlavne nesmieme za-

sahovať do jeho nezávislosti aj v tomto smere.

 

     Pokiaľ ide o pána poslanca Hrušovského, existuje ústav-

ná ochrana sudcov. Veď vieme,  že napríklad dve trestné veci

v Košiciach  mi  sudcovia  doslova  odmietali  prerokúvať zo

strachu o svoj  život, o  svoje  zdravie,  o zdravie a život

svojich príbuzných,  boli pod psychickým  tlakom. V prípade,

že sudca požiada  ministra vnútra, je právna  úprava taká, a

je dôvod  na osobnú  ochranu, minister  vnútra  môže sudcovi

prideliť osobnú  ochranu. Je tu ale  obava, upozorňujem vás,

vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, že niektoré

skutky, ktoré budú prerokúvané na našich súdoch, sú prerokú-

vané za  takého psychického stavu  samotných sudcov, ale  aj

spoločenského tlaku  atmosféry, že niektoré  veci budeme mu-

sieť pravdepodobne - nechcem  predbiehať udalosti - prerokú-

vať, neviem či nie v kasárňach, alebo niekde inde.

 

     Pokiaľ ide o pána  poslanca Fica,  na niektoré veci som

odpovedal.  Zabudol  spomenúť § 68  Trestného poriadku,  keď

spomínal tieto  skutkové  okolnosti. Nejde o obligatórnu vec

v pravom zmysle slova. A § 62 - trestné činy  vysokej spolo-

čenskej nebezpečnosti - veď keď si nalistujete § 62 Trestné-

ho zákona,  tak zistíte, že úvodné  skutkové podstaty trest-

ných  činov, to  je jednoznačne  na väzbu.  Predsa pri  tých

skutkoch, o ktorých  hovoríte, že  sú to trestné  činy proti

republike, by  asi už nikto  neuvažoval o uvalení väzby. Sa-

mozrejme, nemáme  vo väznici ani vo  väzbe ani jedného poli-

tického väzňa. O tom všetci veľmi dobre viete.

 

     Neviem, či  som vyčerpal všetky otázky,  ale snažil som

sa pokryť  všetko to, čo  som považoval za  podstatné. Samo-

zrejme, že asi v ústavnoprávnom  výbore budeme mať ešte via-

cej času, aby sme o veciach konzultovali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, vážený pán minis-

ter, rád by  som aspoň v krátkosti reagoval  na niektoré vy-

stúpenia z rozpravy.  Myslím si,  že  najviac  konštruktívne

vystúpenie bolo  skutočne vystúpenie pána  poslanca Vavríka,

ktorý v závere svojho vystúpenia navrhol istý model riešenia

tejto ťaživej situácie. Myslím si, že by sa dalo uvažovať aj

o takej úprave, o ktorej hovoril,  ale je tam, bohužiaľ, ten

problém právne  oveľa zložitejší  práve v tej súvislosti, že

by musela  byť zmenená samotná  Ústava Slovenskej republiky,

a to sa v túto chvíľu javí byť ako značne problematické. Ale

pro futuro je to návrh iste nie zlý z hľadiska uvažovania.

 

     Pokiaľ  ide o názor  pána  poslanca  Hrušovského v mene

poslaneckého klubu KDH, neberiem mu  ho, teda je to jeho ná-

zor, je  to jeho tvrdenie, i keď  musím v tejto  situácii u-

viesť, že napríklad  aj podpredseda Kresťanskodemokratického

hnutia pán  Palko formuloval vo svojom  článku v médiách iný

názor, ako  teraz  prezentoval pán  poslanec Hrušovský, a že

prezentoval taký názor, že v zásade by akceptoval túto práv-

nu úpravu, pokiaľ by tam  neboli niektoré trestné činy týka-

júce sa povedzme prvohlavovej problematiky trestného zákono-

darstva.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie  pána  poslanca Fica, chcem  ho

ubezpečiť, že nebolo zmyslom môjho vystúpenia niekoho ohuro-

vať, naopak, osobitne jemu  chcem povedať, že osobne nechcem

byť ani rečníckym trestnoprávnym narcisom. Myslím si, že mo-

je vystúpenie smerovalo k tomu - a koniec  koncov nebolo ani

akousi jednoznačnou a nespochybniteľnou podporou predložené-

ho vládneho návrhu, ale bolo skôr akýmsi pokusom, ako z tej-

to situácie vyjsť pri zachovaní si tej známej desiatky.

 

     Osobne chcem  polemizovať s názorom  pána poslanca Fica

a koniec koncov aj pána poslanca Hrušovského v tom smere, že

skutočne je minimálne, netvrdím to ako objektívnu pravdu, je

minimálne sporný názor, ak sa  budeme teraz sporiť, že čo je

to obligatórna alebo nútená  väzba. Či táto obligatórnosť sa

má viazať na  úvodné znenie týchto  ustanovení § 67, teda na

to, že v doterajšom § 67 sa hovorí  "obvinený  môže byť vza-

tý", či  týmto je vyjadrená fakultatívnosť  alebo, a teda že

v novonavrhovanom  znení hovoríme,  že v  takom prípade "súd

vezme",  či v tomto  chápeme  obligatórnosť väzby,  alebo či

skutočne  táto obligatórnosť  je v niečom  inom.  Osobne som

presvedčený o tom,  že  táto  obligatórnosť  alebo  nútenosť

väzby, i keď neexistuje  komentár ani k uvedenému stanovisku

Rady ministrov, kde sa hovorí o tejto nútenej väzbe, že táto

nútená  väzba sa  neviaže na  slovné spojenie  "môže zobrať"

alebo "vezme", ale táto nútenosť alebo obligatórnosť sa via-

že skôr  na to, o čom  hovoril v časti svojho  vystúpenia aj

pán poslanec Hrušovský, keď uviedol, že sudca je tu postave-

ný do roviny akéhosi  administratívneho pracovníka, ktorý má

vykonať vôľu povedzme prokurátora.

 

     S týmto názorom nesúhlasím. Naopak, myslím si, že práve

nepriamo pán poslanec Hrušovský potvrdil to, čím som zdôvod-

ňoval ja, to znamená, že  sudca podľa navrhovanej dikcie ne-

musí  vyhovieť prokurátorovi,  nemusí vyhodnotiť  tak dôkazy

alebo  túto skutočnosť,  ako mu  predkladá prokurátor. Sudca

naopak  si prečíta  zdôvodnenie  prokurátora, a ak  bude mať

akékoľvek aj malé pochybnosti, tak proste nebude rešpektovať

tento postoj prokurátora, a v takom  prípade podľa môjho ná-

zoru je jeho vôľa slobodná, a nie je tento  sudca nútený ni-

čím, a nie je ani tým administrátorom.

 

     Na  dokreslenie toho  si dovolím  uviesť jeden príklad.

Ako iste viete, v Českej  republike je podobná právna úprava

z predchádzajúcej federácie  terajšieho § 67 Trestného záko-

na. Podľa terajšieho znenia  sa hovorí o fakultatívnosti, že

obvinený  môže byť  zobratý do  väzby, ak  sú splnené a), b)

alebo c),  teda kolúzna väzba, alebo  môže ovplyvňovať sved-

kov, alebo môže páchať ďalšiu trestnú činnosť.

 

     Pýtam sa,  toto je skutočne  fakultatívna väzba? Osobne

s tým názorom  nesúhlasím. Myslím si,  že ak súd  na základe

svojho sudcovského  kódexu, svojho sudcovského  stavu zistí,

že  obvinený  napĺňa  niektorú  z  týchto  skutočností alebo

z týchto predpokladov, to znamená, že ak zistí, že by uvede-

  páchateľ vzhľadom  na minulé  alebo iné  pôsobenie mohol

opätovne páchať takúto trestnú činnosť, ak by nebol vzatý do

väzby, podľa môjho názoru  sudca nerozhoduje, či ho zoberie,

alebo nie, ale  sudca v takomto prípade je  povinný tak uro-

biť.

 

     Veď na základe čoho  by potom terajšia ministerka spra-

vodlivosti Českej republiky dala návrh na odvolanie sudcu za

to, že márne  uplynula lehota - myslím - štyroch rokov alebo

nie  štyroch rokov,  proste tej  maximálnej dĺžky  väzby, že

svojou pasivitou  sa sudca  pričinil o to, že tento páchateľ

musel byť  prepustený z väzby.  Veď ak by  tieto dôvody boli

fakultatívne, ak by sudca mohol,  ale na druhej strane nemu-

sel takto  rozhodovať, tak predsa  ministerka spravodlivosti

nemôže dať  návrh na jeho  zbavenie sudcovského mandátu,  na

zbavenie sudcovského  postu za to, že  opomenul túto skutoč-

nosť.

 

     Čiže skutočne si myslím, že  aj keď sa hovorí, že sudca

môže v takýchto  prípadoch niekoho vziať do väzby,  že sa to

neviaže na  jeho voluntarizmus, to  znamená na to,  či chce,

alebo  nechce, ale  na posúdenie  tých ďalších predpokladov,

ktoré, ak sú naplnené, tak jednoznačne sudca tak musí konať.

Veď ak  ja budem vedieť, že  nejaký trojnásobný recidivista,

voči ktorému je vznesené obvinenie z trestného činu, má ten-

denciu páchať túto trestnú činnosť ďalej, ja si predsa nemô-

žem sadnúť  a povedať to, čo  tvrdíte vy. Je síce  možné, že

bude páchať túto trestnú činnosť,  ale podľa tohto zákona je

to  fakultatívne a ja ho  do  väzby  nedám. Veď takto predsa

postupovať nemôžeme. Čiže skutočne  si myslím, že obligatór-

nosť alebo  nútenosť  väzby je o niečom inom,  nie o slovnom

spojení "môže  zobrať" a "vezme", ale  obligatórnosť je daná

práve tým, o čom hovoril  pán poslanec Hrušovský, či urobíme

zo sudcu poštára, to  znamená akéhosi administratívneho pra-

covníka. Ale  zase podotýkam, podľa môjho  názoru a hlbokého

presvedčenia v danom prípade o tohto  poštára nejde, pretože

sudca slobodne rozhodne o tom,  či tie dôvody, o ktorých ho-

vorí prokurátor, sú skutočne  vážne, či sú skutočne naplnené

a na základe toho k tomuto pristúpi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu. Začneme  prvým hlaso-

vaním.  Najskôr budeme  hlasovať o návrhoch  podaných  podľa

ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán  predsedajúci, budeme  hlasovať ako o prvom  návrhu

o tom, či  Národná rada Slovenskej  republiky s poukazom  na

ustanovenie § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky odporúča tento návrh do druhé-

ho  čítania. Podotýkam  pre presnosť,  že tu  bol prednesený

ďalší návrh, ktorý predniesol pán poslanec Vavrík, ktorý na-

vrhoval vrátiť  predkladateľovi uvedený návrh  na dopracova-

nie,  ale v zmysle  postupnosti  ako o prvom  dáme  hlasovať

o mojom  návrhu.  Pokiaľ  tento  neprejde,  bude sa hlasovať

o návrhu pána poslanca Vavríka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o návrhu,

ktorý predložil pán spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďalším  návrhom je  uznesenie, ktorým  by Národná  rada

pridelila uvedený návrh vládneho  zákona na rokovanie ústav-

noprávneho výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako ges-

torský výbor bude vystupovať ústavnoprávny výbor a lehoty na

prerokovanie uvedeného vládneho návrhu zákona navrhujem sta-

noviť  vo  výbore  pre  obranu a bezpečnosť  do 27. 11. 1997

a v gestorskom ústavnoprávnom výbore do 28. 11. 1997.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Počuli sme návrh jednak s vymedzením určenia gestorské-

ho výboru a výborov,  ktoré majú prerokúvať danú problemati-

ku, a zároveň určenie lehoty na prerokovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne za spoluprácu  pánu ministrovi a pánu po-

slancovi Brňákovi.

 

     Nasleduje prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 759, návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1775.

 

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Ján Sitek.

 

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     účelom vládneho  návrhu  zákona o sociálnom zabezpečení

vojakov je  vytvoriť systém motivačných,  stimulačných a ga-

rančných činiteľov  pozitívne  ovplyvňujúcich personálne za-

bezpečenie  Armády Slovenskej  republiky. Systém  sociálneho

zabezpečenia vojakov sa navrhuje vytvoriť ako systém štátne-

ho zabezpečenia s tým, že  poistné  na nemocenské  poistenie

a dôchodkové  zabezpečenie  vojakov z povolania  sa bude ako

doposiaľ poukazovať  na osobitné  účty, z ktorých sa budú u-

hrádzať náklady na dávky a služby podľa predkladaného zákona.

 

     Ak vojak z povolania nesplní podmienky nároku na výslu-

hový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, odvedie sa

poistné na dôchodkové  zabezpečenie Sociálnej poisťovni. Na-

vrhované riešenie tým  umožní prechod profesionálneho vojaka

do civilného systému dôchodkového poistenia, ak nesplní pod-

mienky nároku podľa tohto zákona.

 

     Okrem nemocenského a dôchodkového  zabezpečenia vojakov

predkladaný návrh zákona upravuje  aj tradičné inštitúty so-

ciálneho zabezpečenia vojakov, ako je kúpeľná liečba, rekre-

ácia a vojenské pohreby.

 

     Osobitne chcem zdôrazniť, že ak by sa sociálne zabezpe-

čenie vojakov neriešilo navrhovaným spôsobom, bolo by na za-

istenie obdobnej úrovne takéhoto zabezpečenia potrebné vyna-

ložiť oveľa viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Podrobné

údaje sú uvedené v dôvodovej správe.

 

     Predložený návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov

zohľadňuje  stav transformácie  Armády Slovenskej republiky,

pričom zohľadňuje ekonomické podmienky a možnosti Slovenskej

republiky.  Navrhnutý  model  je  blízky modelu uplatňovania

najmä vo francúzskych a talianskych ozbrojených silách.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     ďakujem vám za pozornosť  a prosím o prerokovanie pred-

loženého vládneho návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona a prosím ho, aby zaujal  miesto určené  pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánu poslancovi Mariá-

novi Vankovi.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom  čítaní vládneho  návrhu  zákona o sociálnom zabezpečení

vojakov (tlač 759) ako  spravodajca  určený  navrhnutým ges-

torským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obra-

nu a bezpečnosť.

 

     Predložený návrh (tlač 759) o sociálnom zabezpečení vo-

jakov bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej repub-

liky dňa 7. októbra 1997, čím boli splnené  podmienky určené

zákonom Národnej  rady Slovenskej republiky  na prerokovanie

v prvom čítaní.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny  návrh  zákona o sociálnom  zabezpečení vojakov spĺňa

náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona  Národnej  rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, a podľa  legislatívnych  pravidiel  zaradil ho na

rokovanie 35. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky do

prvého čítania.

 

     Ako spravodajca  príslušného  gestorského výboru a spo-

ločný spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomu-

to prvému čítaniu vyslovujem  stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako aj náležitosti  určené v legislatívnych pravid-

lách. Z vecného hľadiska  zastávam stanovisko, že predložený

vládny návrh rieši závažnú problematiku, ktorú možno upraviť

len spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Vážený pán predsedajúci,  nakoľko predkladateľ, pán mi-

nister  obrany,  dostatočne  vysvetlil  dôvody na prijatie a

prerokovanie tohto zákona, prosím, aby ste otvorili všeobec-

nú rozpravu k tomuto zákonu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem vám,  pán  poslanec, a prosím, aby ste  zaujali

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoz-

nam  poslancov-rečníkov  prihlásených  do rozpravy, v ňom je

jedna písomná prihláška pána poslanca Pavla Kanisa ako pove-

reného člena poslaneckého klubu SDĽ.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     zákon o sociálnom  zabezpečení vojakov dotvára štvoricu

navzájom  prepojených a doplňujúcich  sa  zákonov. Tvoria ho

Branný  zákon,  zákon o vojenskej  službe, zákon o peňažných

náležitostiach vojakov a zákon o sociálnom zabezpečení voja-

kov. Z toho vyplýva jedna  dôležitá vec, ktorú by sme nemali

stratiť zo zreteľa, aby tieto zákony, hoci by boli aj prija-

té v rozdielnom  čase, mali účinnosť k rovnakému  dňu. Ak by

tomu tak nebolo, tak by to spôsobilo zrejme istý chaos, pre-

tože  ak by  sa prijal  zákon o vojenskej  službe so skoršou

účinnosťou ako zákon o sociálnom  zabezpečení vojakov a boli

by podľa neho prepustení  vojaci zo služobného pomeru, potom

by  nedostali  žiadne  odstupné,  žiadne výsluhové príspevky

alebo  dôchodky,  pretože nový zákon o vojenskej službe ruší

doterajšiu právnu  normu o týchto sociálnych  dávkach a nová

právna norma - zákon o sociálnom zabezpečení vojakov by ešte

nenadobudla právnu  účinnosť. Takých príkladov  by mohlo byť

viac. Ale hovorím to hneď na začiatok, pretože je to význam-

ná pripomienka.

 

     Predložený návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov

má isté  odlišnosti  od tých  ostatných troch, o ktorých som

hovoril.  Nie  je  jediným  pre  príslušnú problematiku, ale

z viacerých zákonov a noriem vyberá len niektoré oblasti so-

ciálneho zabezpečenia vojakov a sústreďuje  ich do osobitné-

ho, v podstate ďalšieho  zákona. Pôvodné východiskové zákony

sa prijatím  tohto zákona nerušia ako  také, len ich vybrané

časti. Tento  návrh zákona sa  nevzťahuje na všetky  skupiny

vojakov, na  všetky druhy vojenskej služby,  ale iba či skôr

predovšetkým na profesionálnych  vojakov a v niečom sa vzťa-

huje aj na nevojakov, t. j. manželky, deti vojakov a podobne.

 

     Treba súhlasiť s tým, že  sa takýto návrh zákona vypra-

coval a že sa predkladá,  pretože je potrebný aj vzhľadom na

problémy príslušnej predmetnej  oblasti, ktorú zákon upravu-

je. Podľa môjho názoru je  potrebné posilniť tie oblasti so-

ciálneho zabezpečenia, ktoré sú  bezprostredne spojené s vo-

jenskou službou  alebo ňou  ovplyvnené  osobitne u profesio-

nálnych  vojakov,  ktorá je  namáhavejšia a zdraviu a životu

nebezpečnejšia ako  iné bežné pracovné  činnosti a zamestna-

nia. Takto  to vnímajú, hodnotia a upravujú  aj  vo všetkých

vyspelých demokratických štátoch.

 

     Zákon síce ustanovuje, že prípadné chýbajúce prostried-

ky sa budú  hradiť zo štátneho rozpočtu, avšak  chcel by som

upozorniť,  že  doterajší  stav,  ako  aj  navrhovaný  zákon

vychádza z toho a je  taký, že  príjmy  prevyšujú výdavky na

účely tohto zákona a prebytky  sa odvádzajú do štátneho roz-

počtu.

 

     Navrhované  zvýhodnenie sociálneho  zabezpečenia profe-

sionálnych vojakov vo vybraných  oblastiach nie je paušálne,

ale výsluhové,  čiže má aj istý  stimulačný a motivačný fak-

tor.  Osobitne v oblasti  výsluhového  zabezpečenia sa  jeho

rozdielna výška  riadi podľa dvoch zásad - podľa času profe-

sionálnej vojenskej služby v zmysle  zásady  čím viac  rokov

služby, tým  väčšie opotrebovanie  vojaka a menšia šanca  sa

dobre zamestnať v civile, a podľa druhej zásady,  výšky slu-

žobného príjmu.

 

     Je preto v poriadku, ak  bol takto koncipovaný a vypra-

covaný návrh zákona, ako sa to uvádza aj vo všeobecnej časti

dôvodovej správy. Nie je však v poriadku, že súčasné predlo-

žené znenie návrhu zákona nie celkom zodpovedá tomuto pôvod-

nému zámeru, a to  najmä ohľadne zásady výsluhového zabezpe-

čenia, teda čas služby a výška príjmu, ktoré sú vo viacerých

paragrafoch zákona  nerešpektované, čo súvisí  aj so zásahmi

vlády do  návrhu tohto zákona. Je  potrebné vojakom a verej-

nosti  povedať, vysvetliť a zrejme aj  rozdiskutovať v tomto

parlamente, čím vláda odôvodňuje pomerne rozdielne podmienky

príslušníkov  polície a príslušníkov  armády.  Myslím si, že

obidva  návrhy týchto  zákonov, aj  ten, čo  sa týka vojakov

profesionálov, aj čo sa týka  policajtov, by sme mali vidieť

práve v hľadaní miery  podobnosti podmienok a istým spôsobom

odmeňovania riešiť  túto mieru. Bolo  by azda vhodné,  ak by

navrhovateľ k tomuto  návrhu  zákona  pripojil  aj  rezortný

právny predpis, ktorý má  ustanoviť isté dôležité podrobnos-

ti, pretože bez tohto právneho predpisu sa môžeme, samozrej-

me, domnievať,  ale bolo by to  rozhodne lepšie, keby takýto

právny predpis bol priložený.

 

     Závery  chcem vyjadriť  predovšetkým v dvoch  polohách.

Jednak  teda, čo  sú prednosti  predloženého návrhu  zákona.

Medzi  tie prednosti  patrí to,  že do  jedného zákona zhŕňa

niekoľko oblastí sociálneho zabezpečenia vojakov, ktoré boli

dosiaľ takpovediac roztrúsené v niekoľkých právnych normách.

Teda prináša  väčší prehľad o právnej  úprave sociálneho za-

bezpečenia vojakov. Ďalej ako  prednosť treba oceniť, že od-

straňuje doterajšiu hornú hranicu výsluhového príspevku ale-

bo dôchodku, ktorou je najvyššia výmera starobného dôchodku.

Podľa  navrhovaného zákona  je táto  hranica relatívna, teda

maximálne 75 % z redukovaného  platového základu. Prednosťou

je  aj  to,  že  návrh zákona  administratívne  zjednodušuje

prechod od  času po skončení služobného  pomeru do času fak-

tického starobného  dôchodku tým, že  výsluhový dôchodok na-

hrádza výsluhový príspevok aj  starobný dôchodok. No a pred-

nosťou  je aj  to, že o niečo  zvýhodňuje  niektoré sociálne

dávky  vojakov, ako  aj  rodín  vojakov, napríklad v prípade

smrti vojaka, oproti terajšej všeobecnej norme.

 

     Mám  pocit, že  medzi nedostatky  návrhu zákona  patria

tieto skutočnosti: Ak bude zákon schválený v predloženej po-

dobe, zrejme nenadchne tisíce dôstojníkov a ich rodiny, pre-

tože očakávajú lepší zákon. Očakávajú menšie redukcie a vyš-

šie sumy. To je pravda  problém finančných zdrojov, ktoré sa

počítajú v rozpočte aj na realizáciu tohto zákona. Nedostat-

kom zrejme  je aj to, že  zásady vyplácania výsluhového prí-

spevku od 5 do 20 rokov služby sa v zásade od terajšej úpra-

vy len neveľmi odlišujú, teda neveľmi sa zlepšujú.

 

     Výška výsluhových  dôchodkov za službu  nad 20 rokov je

tak zredukovaná, že je približne rovnaká ako u vojakov, kto-

rí odišli  zo služobného pomeru pred  prijatím tohto zákona.

Môžem  uviesť príklad.  Ak maximálny  dôchodok vojaka, ktorý

odišiel zo  služobného pomeru pred  účinnosťou tohto zákona,

bude bez pár korún 7 000 Sk mesačne, ak podľa  nového zákona

odíde zo služobného pomeru vojak, ktorý mal priemerný mesač-

ný plat 18 000  za rok 1996 a v ozbrojených  silách odslúžil

22 rokov, potom dostane  mesačný výsluhový dôchodok vo výške

6 000 korún,  to je o tisíc  korún menej  ako u tých,  ktorí

odišli pred  účinnosťou tohto zákona. Ak  mal priemerný plat

20 000 korún a 22  rokov  služby, výška jeho výsluhového dô-

chodku bude 6 250 korún, to je o 750 korún menej ako u tých,

ktorí odišli pred účinnosťou tohto zákona.

 

     Takto zredukovaný  výsluhový dôchodok až  tak neprekáža

tomu, kto odišiel do civilu vo  veku 45 až 50 rokov, zamest-

nal  sa a dostáva  primeranú  mzdu. Oveľa  horšie je to však

v prípade, ak sa takýto dôchodok  stane v staršom veku jedi-

ným  zdrojom obživy.  Zákon sľubuje,  že úprava  výsluhových

dôchodkov bude podobná, ako  sa doposiaľ každoročne upravujú

ostatné  sociálne  dôchodky a dávky,  eventuálne  teda  rast

príjmov, a ako sa zohľadňuje ročná inflácia.

 

     Na  konci by  som mohol  uvedené zhrnúť  asi do  týchto

viet. Životná úroveň vojenských  dôchodcov meraná výškou ich

výsluhového dôchodku  nebude zásadne odlišná,  nebude omnoho

vyššia od životnej úrovne  ostatných dôchodcov. To je výsle-

dok predloženého  zákona v prípade  jeho schválenia. Je  ale

pravdou, že bude istá  neveľká skupina vojenských dôchodcov,

ktorí budú mať dôchodky nepomerne  vyššie. Pôjde o tú skupi-

nu vojakov,  ktorí  odslúžili 28 a viac  rokov a za posledný

kalendárny rok poberali vysoký plat, pretože zastávali vyso-

ké a najvyššie funkcie. Pre  nich je tento zákon celkom pri-

jateľný. Návrh  zákona ako celok  je v niektorých  aspektoch

lepší ako doterajšia právna  úprava, a preto ho v mene klubu

Strany demokratickej ľavice odporúčam na druhé čítanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi.

 

     Keďže jediný zápis na  zozname poslancov bol pán posla-

nec Kanis, nemám ďalších  prihlásených, konštatujem, že pri-

hlásený  poslanec už  v rozprave  vystúpil. Pýtam  sa, či sa

hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne alebo elektronic-

ky. Pán poslanec Moravčík.  Zaznamenávam a zároveň uzatváram

možnosť prihlásenia do rozpravy.

 

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     v dôvodovej  správe k návrhu  zákona sa konštatuje,  že

návrh vychádza z analýzy  objektívnych záujmov  štátu na za-

bezpečení  potrieb obranyschopnosti vlasti, na profesionali-

zácii Armády Slovenskej republiky a z analýzy dosahov rieše-

nia sociálneho zabezpečenia  profesionálnych vojakov. Perso-

nálna situácia  Armády Slovenskej  republiky  nie je z tohto

hľadiska  priaznivá, nedarí  sa obsadzovať  funkcie vojakov,

ktorí  vojenskú  službu v ozbrojených  silách vykonávajú ako

svoje zamestnanie. V dlhodobom priemere sa obsadenosť týchto

funkcií pohybuje okolo 70 %, ak mám dobré údaje. Ešte dokon-

ca  nižšie. Tento  stav je  nepriaznivý vo  vzťahu k obrany-

schopnosti  Slovenskej  republiky a  vo  vzťahu k požiadavke

profesionalizácie ďalších funkcií v Armáde Slovenskej repub-

liky.

 

     Návrh zákona je predložený na prerokovanie a schválenie

do  Národnej  rady s veľkým  oneskorením. Bol  spracovaný už

v roku 1995 a vojenská  verejnosť s veľkým záujmom očakávala

jeho predloženie  zo strany vlády do  parlamentu na schvále-

nie. Vojaci z povolania v ňom  videli  perspektívu  riešenia

ich ďalšej služby v armáde.  Je nutné podotknúť, že vojenská

verejnosť veľmi  podrobne poznala text  návrhu  zákona o so-

ciálnom zabezpečení z roku 1995, preto s obavami  predpokla-

dala, že  odďaľovanie jeho schválenia  bude mať za  následok

zásadné redukcie v zákone.  Obavy sa skutočne naplnili, pre-

tože došlo k výrazným  úpravám v zabezpečovaní vojakov a ich

rodinných príslušníkov.

 

     Reštrikčné  opatrenia sú  zrejme dôsledkom  nenaplnenia

ekonomických predpokladov vlády, ktoré si vo vládnom progra-

me vytýčila.  Po neprijatí Slovenska  do NATO je  reštrikčne

upravený návrh zákona o sociálnom zabezpečení vojakov ďalším

nepriaznivým  krokom voči  vojakom  napriek  tomu, že armáda

obetavo  plní svoje  úlohy, ktoré  sú pred  ňu postavené, aj

v náročných podmienkach nedostatočného finančného krytia, za

čo jej patrí česť. Dôsledkom  toho je už teraz značná nespo-

kojnosť a sklamanie príslušníkov armády aj z tohto navrhova-

ného textu zákona.

 

     Zákon je potrebný, konkrétne pripomienky, konkrétne ná-

vrhy na zlepšenie  prednesieme v druhom čítaní. Sme toho ná-

zoru, že tento zákon treba prerokovať čo najskôr, a preto ho

budeme odporúčať do druhého čítania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     tak ako moji predrečníci  zvýraznili, je potrebné tento

vládny  návrh  zákona  prijať, lebo v podstate  ide o  zákon

v balíku tzv. sociálnych zákonov. V ďalšom programe je zákon

o peňažných náležitostiach  vojakov z povolania. To znamená,

že by  som prosil pánov  poslancov a celú  Národnú radu, aby

prijala účinnosť zákona spoločne, lebo jeden zákon nadväzuje

na druhý. Takou strechou je  Branný zákon, ktorý takisto bu-

deme prerokúvať  a, samozrejme, čo sa  týka vojenskej verej-

nosti, tento zákon veľmi  potrebuje, lebo naplnenosť na niž-

ších stupňoch, čo sa týka  veliteľov čiat, je podstatne niž-

šia, ako tu povedal môj predrečník. Samozrejme, že budem ho-

voriť v tom ďalšom zákone o peňažných náležitostiach vojakov

z povolania, kde v podstate tento priestor je väčší.

 

     A čo sa týka sociálnych istôt, tak si myslím, že armáda

musí mať také sociálne istoty a postavenie vojakov, ktoré je

adekvátne k plneniu úloh, ktoré  si armáda plní voči obrany-

schopnosti vlasti.

 

     Čiže, odporúčal  by som, aby tento  vládny návrh zákona

Národná rada schválila a odporučila do druhého čítania.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.

 

     Priatelia, pristúpime k hlasovaniu. Pozývam  pánov  po-

slancov  do  rokovacej  miestnosti.  Najskôr budeme hlasovať

o  návrhoch  podaných  podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona

o rokovacom poriadku.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  dovolil by  som si zopakovať

návrh  ako  spravodajca.  Odporúčam  v  súlade s § 73 ods. 3

písm. c)  prijať uznesenie, aby  Národná rada po  všeobecnej

rozprave  prijala návrh  na prerokovanie  predmetného zákona

v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Počuli sme návrh, ktorý predniesol pán spravo-

dajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh zákona o sociálnom  zabezpečení vojakov prerokuje v dru-

hom čítaní.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky v súlade s prija-

tým uznesením Národnej republiky Slovenskej republiky pride-

liť ho v druhom čítaní  na prerokovanie týmto výborom Národ-

nej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť. Posledný je uvedený ako gestorský výbor.

 

     Ďalej, navrhujem za gestorský  výbor v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky určiť le-

hotu prerokovania  vo výboroch do 27. novembra 1997 a v ges-

torskom výbore  do 28. novembra 1997. Prosím, aby  ste  dali

o tomto návrhu hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli  sme návrh  prednesený spravodajcom  o pridelení

návrhu do výborov a do gestorského výboru a o termínoch pre-

rokovania.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor  a príslušné lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Moment, je tu upozornenie, že nešlo o skrátené konanie,

a teda lehoty, ktoré boli navrhnuté, musia mať rozsah najme-

nej 35 dní. Z týchto  dôvodov budeme musieť upraviť túto le-

hotu a, samozrejme, aby to  bolo  úplne aj formálne správne,

budeme hlasovať o takto upravenej lehote.

 

     Prosím, aby  ste návrh lehoty znova  po tomto spresnení

predniesli.

 

     Nech sa  páči, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vzhľadom na  uvedené  skutočnosti v rozpore s uznesením

výboru navrhujem iné termíny na  prerokovanie, a to vo výbo-

roch do 23. januára 1998 a v gestorskom výbore do 29. januá-

ra 1998.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Koniec kon-

cov to je stanovený termín do. Je možné ho potom spresniť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada prijala  príslušné lehoty

na  prerokovanie  zákona  vo výboroch a v gestorskom  výbore

v druhom čítaní.

 

     Pristúpime  k ďalšiemu  bodu programu,  ktorým je druhé

čítanie o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Ar-

mády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 706 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 706a.

 

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej

republiky pán Ján Sitek.

 

     Prosím, pán minister, máte slovo.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Ar-

mády  Slovenskej  republiky v znení neskorších predpisov, sa

premieta nová úprava organizácie štátnej správy na úseku ob-

rany zakotvená  vo vládnom návrhu  Branného  zákona. Z tohto

dôvodu je  potrebné, aby sa  vojenské  správy, t. j. okresné

vojenské správy a úrady  vojenských správ ako orgány štátnej

správy na  úseku obrany organizačne  vyčlenili z Armády Slo-

venskej  republiky a podriadili  ministerstvu  obrany ako ú-

strednému orgánu štátnej správy.  V tomto vládnom návrhu zá-

kona sa  takisto uvažuje aj  so zmenou postavenia  náčelníka

generálneho štábu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem  za pozornosť a prosím vás o prerokovanie pred-

loženého vládneho návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi a prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre navrhovateľov.

 

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Urbanovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o ro-

kovacom poriadku informoval Národnú  radu o výsledku rokova-

nia výborov o tomto  vládnom  návrhu  zákona a aby odôvodnil

návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení hostia,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám uviedol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 3/1993 Z. z. o zriadení  Armády  Slovenskej

republiky v znení  neskorších predpisov, (tlač 706) vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 712

zo dňa 1. októbra 1997 pridelila  vládny návrhu zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

3/1993 Z. z. o zriadení  Armády Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali návrh  zákona v lehote urče-

nej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory

o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanovisko od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi  návrhmi  podali tieto

výbory: Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť. Z uznesení  výborov  Národnej  rady Slovenskej

republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

     1. K článku I bodu 6 (§ 2b ods. 6)

 

     Navrhované znenie § 2b ods. 1 upraviť takto:

 

     "(1) Armáda sa organizačne  člení na Generálny štáb Ar-

mády  Slovenskej  republiky  (ďalej len "generálny štáb") na

vojenské zväzy,  vojenské zväzky, vojenské  útvary, vojenské

jednotky, vojenské  zariadenia, vojenskú  políciu a vojenské

spravodajstvo."

 

     Zavádza sa skratka "generálny štáb".

 

     Tento návrh  navrhol Ústavnoprávny výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     2. K článku I bodu 6 (§ 2b ods. 6)

 

     Navrhovaný text § 2b zakončiť čiarkou a doplniť slovami

"ktorý velí vojskám Armády Slovenskej republiky".

 

     Podľa stanoviska  oboch výborov nie  je vhodné vypustiť

veliteľskú funkciu osoby postavenej na čelo generálneho štá-

bu, keďže  sa v takomto  prípade zdá, že  vzniká isté vákuum

medzi ustanovením  článku 102 písm. j) Ústavy Slovenskej re-

publiky, podľa ktorého prezident je hlavným veliteľom ozbro-

jených síl, a výkonom  veliteľskej  funkcie v armáde,  ktorá

doteraz patrila osobe postavenej na čelo generálneho štábu.

 

     Ústavnoprávny výbor  aj Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  obranu a bezpečnosť  odporúča návrh schváliť,

gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     3. K článku II

 

     V  článku II slová "1. decembra 1997" nahradiť  slovami

"1. januára 1998".

 

     Ide o stanovisko, ktoré  vychádza z toho, že navrhovaná

novela  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

3/1993 Z. z. a návrh Branného  zákona úzko súvisia a na seba

nadväzujú. Preto je potrebné, aby oba tieto zákony nadobudli

účinnosť v rovnaký deň.

 

     Je to  stanovisko ústavnoprávneho výboru  aj Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu bezpečnosť. Ges-

torský výbor ho odporúča schváliť.

 

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré dostal...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spravodajca, myslím si, že netreba čítať celé uzne-

senie, ale informovať o celkovom rozhodnutí výborov.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Takže, pán predsedajúci, vyčerpal  som tú časť, ako na-

vrhujete vy. Prosím, aby ste  otvorili rozpravu v druhom čí-

taní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Prosím,  aby ste  zaujali miesto určené

pre spravodajcov výboru.

 

     Teraz  otváram rozpravu o tomto  bode  programu. Dostal

som zoznam poslancov-rečníkov prihlásených do rozpravy, a to

za poslanecký klub SNS  vystúpi pán poslanec Prokeš. Zároveň

v zozname rečníkov je uvedený aj pán poslanec Čarnogurský za

KDH. Teda v takomto poradí vystúpia písomne prihlásení.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol  pozmeňujúci návrh skupiny

poslancov - a prosím  kolegu  Kanisa, ktorý neskôr  vystúpi,

aby podrobnejšie uviedol tento pozmeňujúci návrh. Predpokla-

dal som, že poradie vystupovania bude opačné, že bude vystu-

povať najprv on.

 

     Skupina poslancov v návrhu,  ktorý máte pred sebou, na-

vrhuje vypustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 4.

 

     Ďalej,  nahradiť v texte § 2b ods. 5 textom: "Koordiná-

ciu činnosti a úloh  armády,  vojenských  správ a vojenských

zariadení zabezpečuje ministerstvo obrany."

 

     Zaradiť v § 2b nový  odsek 6: "Koordináciu  činnosti  a

úloh jednotlivých druhov  vojsk a príslušných vojenských za-

riadení zabezpečuje generálny štáb."

 

     Prečíslovať pôvodný odsek 6 na odsek 7.

 

     Ďalej  vypustiť z návrhu  zákona (tlač 706) bod 6 a vy-

pustiť z návrhu zákona (tlač 706) bod 8.

 

     Prijatím tohto  pozmeňujúceho návrhu bude  platiť dote-

rajší právny stav, to znamená, že Generálny štáb Armády Slo-

venskej republiky  bude hlavným orgánom  velenia Armády Slo-

venskej republiky.  Na čele generálneho  štábu bude náčelník

generálneho  štábu, ktorý  bude veliť  vojskám armády,  bude

podriadený ministrovi obrany, ktorému bude zodpovedať za vý-

kon svojej  funkcie, a bude ho  vymenúvať a odvolávať prezi-

dent Slovenskej republiky. Tento návrh  je aj v súlade s ná-

lezom  Ústavného súdu  Slovenskej  republiky  číslo 4 z roku

1997 Z. z.

 

     Dovoľte mi ďalej k spoločnej správe požiadať ctené plé-

num, aby pozmeňujúci návrh  pod bodom 1 prijalo, pod bodom 2

odmietlo a pod bodom 3 prijalo.

 

 

     Dámy a páni, som presvedčený, že takouto úpravou jednak

bude navrhnutá úprava v súlade s Ústavou Slovenskej republi-

ky a navyše to prospeje obranyschopnosti našej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Kanis, to  je prihláška ústne alebo elek-

tronicky do rozpravy? (Odpoveď poslanca Kanisa z pléna.)

 

     Do rozpravy. Dobre. Urobím záznam.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský, máte slovo.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     v dôvodovej  správe  k návrhu  novely  vládneho  zákona

o zriadení Armády Slovenskej republiky sa uvádza, že potreba

novely zákona vyplynula z odlišného  riešenia postavenia or-

gánov štátnej správy  na úseku  obrany - vojenské správy - a

tiež  vytvorenia efektívnejších  väzieb medzi  Ministerstvom

obrany Slovenskej republiky a generálnym štábom  súvisiacich

so zabezpečením úloh na úseku obrany štátu. Ďalej sa v dôvo-

dovej správe uvádza, že ministerstvo obrany je ústredným or-

gánom štátnej  správy na zabezpečenie  obrany Slovenskej re-

publiky,  výstavbu a  riadenie Armády  Slovenskej republiky.

V týchto intenciách - uvádza  dôvodová správa - je potrebné,

aby  koordináciu  činnosti a úloh  jednotlivých druhov vojsk

armády, vojenských správ a vojenských zariadení zabezpečova-

lo Ministerstvo obrany  Slovenskej republiky prostredníctvom

jeho štátneho tajomníka.

 

     K tomuto návrhu novely sa možno vyjadriť z dvoch aspek-

tov. Jedným je odborný a druhým je politický. Pri zhodnotení

jedného aj druhého aspektu  dôjdeme k záveru o neopodstatne-

nosti návrhu tejto novely.

 

     Odborný pohľad na novelu hovorí o tom, pokiaľ ide o za-

radenie vojenských správ, že  absolútne prevažná väčšina ak-

tivít a úloh vojenských správ, ako aj generálneho štábu sme-

ruje dovnútra armády, asi 80 %.

 

     Ani ustanovenie štátneho  tajomníka ministerstva obrany

na  čelo generálneho  štábu by  zásadným spôsobom  nezmenilo

postavenie generálneho štábu voči orgánom štátnej správy. To

by sa zmenilo jedine v prípade, keby teoreticky bol generál-

ny štáb začlenený pod ministerstvo obrany ako jeho súčasť.

 

     Ak vojenské správy na 80 % plnia úlohy  smerom dovnútra

armády, to znamená voči  Generálnemu štábu Armády Slovenskej

republiky, ich podriadenosť pod Ministerstvo  obrany Sloven-

skej republiky vytvorí úplne neúčelnú a nelogickú väzbu, keď

prevažnú väčšinu svojich aktivít budú prostredníctvom minis-

terstva obrany, čiže okľukou vykonávať smerom ku generálnemu

štábu. Skúsme si predstaviť,  aký chaotický stav môže nastať

v čase, keď  by vojenské správy museli  práve najviac a naj-

účelnejšie pracovať, a to v prípade brannej pohotovosti štá-

tu. V takom prípade táto  neúčelná väzba by mohla mať priamo

zničujúce dôsledky.

 

     Pokiaľ ide o šéfa generálneho štábu, náčelníka generál-

neho štábu,  novela tým, že  zavádza štátneho tajomníka  ako

náčelníka  generálneho štábu  alebo spája  funkciu náčelníka

generálneho  štábu s  funkciou štátneho  tajomníka, narušuje

zásadu jednotného  riadenia a opätovne  by vniesla chaos  do

organizácie  vrcholného  orgánu velenia armády - generálneho

štábu.

 

     Vyplýva to z toho, že  podľa  súčasnej ústavnej  úpravy

náčelníka generálneho  štábu vymenúva  prezident republiky a

naproti tomu  štátneho  tajomníka  vymenúva vláda. Skúsme si

predstaviť, čo by sa  stalo, ak prezident republiky určitého

kandidáta jednoducho  odmietne vymenovať za  náčelníka gene-

rálneho štábu,  naproti tomu vláda  odmietne vymenovať alebo

zvoliť za  štátneho tajomníka toho kandidáta  na funkciu ná-

čelníka generálneho štábu, ktorého chce alebo je ochotný vy-

menovať prezident.

 

     Nastane situácia, keď  jednoducho náčelníka generálneho

štábu  nebude možné  vymenovať. Opäť  si skúste  predstaviť,

k akým dôsledkom  to povedie, a to  teraz hovorím bez ohľadu

na súčasnú  situáciu, myslím si, súčasný  vzťah medzi prezi-

dentom republiky a vládou či predsedom vlády. To  znamená aj

keby tieto  vzťahy boli v podstate normálne a zodpovedali by

ústavnej úprave,  aj v takom prípade  takýto stav, čiže roz-

dielne rozhodnutia prezidenta republiky a vlády môžu nastať,

to znamená, že môže nastať úplne chaotická situácia pri ria-

dení armády,  keď by nebolo možné  vymenovať náčelníka gene-

rálneho  štábu. Nazdávam  sa, že  každý, komu  leží na srdci

účelné fungovanie Armády Slovenskej republiky, musí hlasovať

proti takejto  úprave, ktorá sa  prieči elementárnym zásadám

manažérstva a účelného riadenia organizácie, v tomto prípade

armády.

 

     To bol  odborný pohľad. Politický pohľad  na novelu na-

značuje evidentnú snahu vlády dostať pod svoju kontrolu ria-

denie  a velenie  armády prostredníctvom  generálneho štábu.

Generálny  štáb  bol  doteraz  určitým  spôsobom autonómnym,

vojensko-odborným orgánom  riadenia a velenia armády bez po-

litických vplyvov.  Celkom úspešne sa  podarilo udržať gene-

rálny štáb mimo súčasného konfliktu medzi prezidentom repub-

liky a predsedom vlády. Zárukou tohto autonómneho a odborné-

ho postavenia generálneho štábu  bolo aj ustanovenie zákona,

podľa ktorého  náčelníka generálneho štábu  vymenúval prezi-

dent republiky ako nadstranícky ústavný činiteľ. Novelou zá-

kona  by  prešla  kompetencia  vymenovať  funkcionára, ktorý

priamo riadi  armádu, na vládu  Slovenskej republiky, čo  je

vlastne len opakovanou snahou vládnej koalície z novely čís-

lo 166/1995, kde  sa v § 2b článku 7 hovorilo, že  náčelníka

generálneho štábu  vymenúva a odvoláva  vláda Slovenskej re-

publiky na návrh ministra. Táto novela neskôr stratila účin-

nosť výrokom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

     Nebezpečenstvo spolitizovania armády cestou vplyvu vlá-

dou dosadeného politika je v prípade schválenia novely znač-

né. S tým  je spojené  tiež  nebezpečenstvo  použitia Armády

Slovenskej republiky  nad rámec Ústavy  Slovenskej republiky

v prípade vzniku krízovej situácie, napríklad zmanipulovania

či zmarenia volieb v budúcom roku.

 

     Rovnako sa  takto objavuje nebezpečenstvo  na politické

zneužitie domobrany.  Domobrana je rozkazom  ministra obrany

v súčasnosti organizačne zahrnutá  pod Generálny štáb Armády

Slovenskej  republiky. Existuje  iba jej  organizačné jadro,

ktoré v prípade aktivovania  domobrany organizuje jej zmobi-

lizovanie. Domobrana môže byť  vytvorená v prípade mobilizá-

cie výnimočného stavu a v prípade mimoriadnej situácie. Plní

rôzne úlohy, ako napríklad  ostrahu a ochranu dôležitých ob-

jektov a podobne.  Medzi jednu z jej úloh  patrí aj v súčin-

nosti s políciou  zabezpečovať  organizovanosť a poriadok na

teritóriu. V prípade schválenia tejto novely by aj domobrana

podliehala pod štátneho tajomníka ministerstva obrany schvá-

leného vládou Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ  predkladateľ, čiže  vláda Slovenskej  republiky

argumentuje  tým, že  vojenské správy  sa majú  stať orgánom

štátnej  správy, toto  začlenenie vojenských  správ je možné

riešiť tak,  že sa jednoducho na  oblasť plnenia úloh vojen-

ských správ  prenesie právomoc výkonu štátnej  správy, čo je

možné podľa zákona.

 

     Celá novela  zákona číslo 3/1993 je  postavená na dvoch

zmenách, a to zmene podriadenosti generálneho štábu namiesto

náčelníkovi generálneho štábu na štátneho tajomníka ministra

obrany, a druhá  na prechode  podriadenosti vojenských správ

z generálneho  štábu  na  ministerstvo  obrany. Všetky zmeny

a doplnky  paragrafov len  technicky realizujú  tento zámer.

Keďže v tejto novele nejde o účelné zmeny, ktoré by prinies-

li lepšiu organizáciu a riadenie ozbrojených síl, ale sledu-

jú politické ovládnutie  riadenia ozbrojenej zložky, navrhu-

jem tento návrh  zákona zamietnuť a poslanci za  KDH, ako aj

za DÚ  a poslanci zo strán  združených v Slovenskej demokra-

tickej koalícii budú hlasovať proti tomuto zákonu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     nie je k čomu vystupovať. Argumenty,  ktoré  pán Čarno-

gurský tu vysypal, sú všetky dobre známe. Táto kauza sa vle-

čie už najmenej tri roky zásluhou práve KDH, ale kvôli pamä-

ti  národa,  pretože  raz  budú  historici  študovať záznamy

z týchto schôdzí, musím povedať tiež podstatnú pravdu.

 

     Pán Čarnogurský, nestrašte voľbami,  že armáda by mohla

byť zneužitá na manipulovanie volieb. Vy ste s tou manipulá-

ciou začali cez pána Hoyera vo Varšave. To treba aj histórii

odkázať. Túto  nebezpečnú politickú kauzu  ste rozpútali vy.

Vy ste chceli tento štát degradovať na balkánsky štát, ktorý

nie je  schopný urobiť slobodné a demokratické  voľby. Takže

ja vecne hovorím o tom, čo ste  povedali vy, že  armáda môže

byť v tomto štáte  zneužitá  na manipulovanie volieb.  Je to

veľmi nebezpečná hra, ktorú  ste začali, pán Čarnogurský, už

vo Varšave. Opakujem vám to ešte raz a kvôli pamäti národa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Poslanec a predseda  výboru  pán  Andrejčák -  faktická

poznámka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ja by som prosil slovo v rozprave.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Už som uzavrel rozpravu.  Keď som zaznamenával pána po-

slanca  Kanisa,  ktorý  sa  prihlásil  elektronicky, tak som

oznámil, že je uzavretá. Môžete vystúpiť s faktickou poznám-

kou.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ospravedlňujem  sa, prehliadol  som to,  preto využijem

a poviem to v čase faktickej poznámky.

 

     Prosím  vás,  je  pravda v tom, že ide o dve veci.  Len

pripomínam, možno som v tejto miestnosti jediný človek, kto-

rý vie, čo je to miestna  vojenská správa, či je to okresná,

krajská, alebo ako sa volá. Viem, kto tam robí, čo robí, aký

to má dosah, aké má súvislosti. A preto toto nie je problém.

Keď chce štát zrušiť vojenské správy, tak ich zruší, tak ako

tie štáty, ktoré ich nemajú, a urobí náborové strediská, keď

chce mať  také silné postavenie  ako v Rakúsku,  urobí si to

podľa  svojho. Argumenty,  ktoré sa  odvolávajú na  vojenské

správy organizačnými opatreniami, sa dajú dať dohromady, nie

je to problém.

 

     Čo sa týka náčelníka  štábu. Keď Slovensko nebolo nebo-

jaschopné vtedy,  keď sa táto funkcia  volala veliteľ Armády

Slovenskej republiky  a robil ju  generál Humaj, nebude  ani

teraz.  A vážení  páni kolegovia  z opozície,  keby vám išlo

o to, tak by  ste navrhli iba jednu vec - pridať jeden para-

graf k tejto novele, že štátny tajomník, ktorý velí generál-

nemu štábu, musí mať vojenské vzdelanie a musí to byť profe-

sionálny vojak. Vy to nenavrhujete,  ale táto novela je sen-

začným materiálom na to, aby sme sa zase politicky podozrie-

vali, vysvetľovali, bojovali. A o to asi ide aj v tejto roz-

prave.

 

     Ešte  mám 27 sekúnd, pán  poslanec,  chcem  ich využiť.

Chcem pripomenúť, že ani to, kto vymenúva, nie je rozhodujú-

ce. Bol som veliteľom pluku,  vymenoval ma minister, a musel

som poslúchať ďalších dvoch. A v Českej republike v západnom

okruhu boli dokonca medzi ministrom, ktorý vymenúval velite-

ľa  pluku, ešte  traja generáli,  ktorých museli  poslúchať.

Takže  ani to,  páni, nie  je dôležité.  Dôležité je, ako to

chceme urobiť, aká je politická vôľa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Stop. Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, posledný,  ktorý vystúpi

v rozprave, je pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     je to  druhé čítanie a myslím si, že kto pozorne sledo-

val priebeh prvého čítania, tak mohol počuť všetky argumenty

za a proti a mohol zvážiť, čo je presvedčivejšie a čo nie je

presvedčivejšie. Budem veľmi stručný a takpovediac iba v zá-

kladnom  sa  vyjadrím  k  návrhu  zákona  (tlač 706), ako aj

k spoločnej správe, a dovolím si zopakovať ešte niektoré ve-

ci po pánu poslancovi Prokešovi, ktoré tu povedal.

 

     V návrhu  zákona (tlač 706) body 1 a 2, sčasti  aj 3 sa

týkajú problematiky okresných  vojenských správ. Môžem pove-

dať, že je to vec názoru,  či majú byť pod ministerstvom ob-

rany, alebo  pod generálnym štábom. Každé  riešenie má svoje

plusy a mínusy, pretože  okresné  vojenské správy vykonávajú

aj  činnosť, ktorá  je mimo  kompetencie generálneho  štábu.

Myslím  si, že  ten problém  sa dá  riešiť tým,  že tam bude

adekvátna forma súčinnosti ministerstva obrany a generálneho

štábu, lebo ani jedna inštitúcia sa takpovediac bez tej dru-

hej v tomto nepohne.

 

     Nepovažujem túto otázku za  kľúčovú, okolo ktorej by sa

mala krútiť debata o vojenskej politike. Sú tam, samozrejme,

ďalšie zákonné  normy, ktoré túto vec  riešia. Myslím si, že

oveľa závažnejšia je problematika, ktorá súvisí s iným poní-

maním generálneho  štábu a iným ponímaním náčelníka generál-

neho štábu. Nie je teraz čas rozvádzať to, ale v prvom číta-

ní tieto veci boli podľa mňa dostatočne zdôvodnené.

 

     V samotnej spoločnej správe je  v bode 1 istým spôsobom

napravený aj  nedostatok, ktorý  je v bode 3 návrhu  zákona.

Podľa  môjho  názoru v návrhu  zákona sú rozhodujúce  body 4

a 6. Preto aj skupina  poslancov sa takpovediac rozhodla po-

dať tieto  pozmeňujúce  návrhy, pretože jej ide o to, aby sa

zachoval doterajší stav a doterajšia  kompetencia. Poviem to

otvorene, podľa môjho názoru, ak  by prešiel tento návrh zá-

kona, tak  sa výrazne znižuje  pôsobnosť a funkcia  ministra

obrany. Ak  jeho štátny tajomník velí  vojskám a bude chodiť

do vlády,  tak sa pýtam, čo  to bude za ministra.  To je len

jedna vec.

 

     Druhá vec je, že ten,  ktorý bude veliť vojskám, sa do-

stane do dvojitého podriadenia.  Jednu vec už riešil Ústavný

súd  svojím nálezom,  keď povedal,  že náčelníka generálneho

štábu vymenúva a odvoláva prezident ako hlavný veliteľ, a tu

zrazu sa dostane ďalšia  podriadenosť pod vládu. Prirodzene,

keď nebude prezident, vznikne z toho  nový takpovediac  kon-

flikt. Načo si ho máme fabrikovať? To riešenie, ktoré je, je

jednoduchšie a podľa  môjho  názoru  lepšie, a netreba robiť

žiadne komparácie, ako to je v iných  krajinách alebo ako to

tu bolo. Ústavnoprávny stav, ktorý je teraz, aj to riešenie,

je  podľa  môjho  názoru  dobré,  a preto  skupina poslancov

v pozmeňujúcich  návrhoch navrhla  vypustiť z návrhu  zákona

(tlač 706) bod 4 a  navrhla  vypustiť z návrhu  zákona (tlač

706) bod 6.

 

     K pozmeňujúcim návrhom číslo 2, 3 a 4. Myslím si, že je

možné o nich hlasovať spoločne, pretože to tvorí istý celok,

ušetríme tým čas. A pána  spravodajcu aj váženú Národnú radu

chcem upozorniť na to, že vznikla istá komplikácia v tom, že

návrh zákona  požaduje v bode 7 v § 2b ods. 7 vypustiť. Kon-

krétne išlo o ten úsek, o znenie, o ktorom  Ústavný súd roz-

hodol,  takpovediac, že porušuje ústavu.  Toto  znenie bolo:

"Náčelníka generálneho  štábu vymenúva a odvoláva vláda Slo-

venskej republiky na návrh ministra."  Keďže nález Ústavného

súdu  toto odmietol  ako protiústavné,  do šiestich mesiacov

mala  Národná  rada  urobiť  nápravu.  Keďže  ju do šiestich

mesiacov  neurobila, celú  vec chápeme  tak, že  automaticky

stratila platnosť. Ale dali sme návrh, aby sa vypustil z ná-

vrhu zákona bod 7, a tým vzniklo  takpovediac dvojaké vypus-

tenie.

 

     Preto, pán spravodajca, v mene skupiny poslancov sťahu-

jeme náš pozmeňujúci  návrh v bode 6 a ponechávame, teda sme

za to,  aby platil pôvodný  bod 7 v návrhu  zákona, t. j. že

§ 2b ods. 7 sa vypúšťa. Tým sa dá zadosť aj nálezu Ústavného

súdu a veci sa nekomplikujú.

 

     Posledný sporný bod má takýto charakter. V návrhu záko-

na v bode 8 sa navrhuje  vypustiť § 7, v ktorom  je  vlastne

prísaha, obsah  prísahy v Armáde  Slovenskej republiky. Dnes

je to riešené  tak, že sa tu navrhuje  vypustiť to zo zákona

o armáde a presunúť to do Branného zákona.

 

     Chcem len  upozorniť na jednu  vec, že prísaha  vojakov

Armády Slovenskej  republiky je iná ako  prísaha vojakov že-

lezničného  vojska alebo  vojsk ministerstva  vnútra, čo  je

v Brannom zákone. Čiže myslím si, že  ak je toto zákon o Ar-

máde  Slovenskej republiky,  má to  svoju logiku,  aby práve

v ňom  bola  prísaha  vojakov  Armády  Slovenskej republiky,

a preto je tam náš pozmeňujúci návrh 7 vypustiť v návrhu zá-

kona (tlač 706) bod 8.

 

     Vážení kolegovia, vážené kolegyne, to sú návrhy za sku-

pinu poslancov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ak dovolíte, mám len naozaj veľmi krátku poznámku.

 

     Vidíte, že som mal pravdu,  keď som hovoril, že aj táto

novela nám  poslúži na to,  aby sme sa  politicky prekárali.

Pán kolega Kanis to použil,  keď argumentoval, čo to bude za

ministra, keď  bude mať štátneho  tajomníka, čo môže  ísť do

vlády.  Tak čo  sú to  za traja  ministri, ktorí  majú dvoch

štátnych tajomníkov a obidvaja  majú právo namiesto ministra

ísť do  vlády, pretože máme jednoducho  takýto zákon? Ani tu

sa v tomto štvrtom ministerstve nič nestane.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Prokeš ešte má faktickú poznámku.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Doplnil by som  pána Kanisa, resp. k jeho vystúpeniu by

som  upozornil spoločného  spravodajcu, že  keď som  uvádzal

tiež tento pozmeňujúci  návrh, resp. pozmeňujúce návrhy dané

skupinou poslancov, tak som neuviedol ten bod 6, ktorý navr-

hol vypustiť  pán Kanis, čiže  nedošlo ku kontraverzii.  Môj

návrh je úplne zhodný s návrhom,  ktorý dal pán Kanis. A rád

by som zdôraznil jednu vec, že dvaja štátni tajomníci, ktorí

chodia do vlády, je jedna  vec a dvojitá podriadenosť vo ve-

lení armády je druhá vec. Takže si myslím, že tu došlo k is-

tému nedorozumeniu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Figeľ, nech sa páči.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

 

     Chcel som pánu Kanisovi  pripomenúť, že sa zrejme zabu-

dol spýtať pána Andrejčáka, či  si je naozaj vedomý toho, čo

povedal predtým, že je tu zrejme jediný, ktorý rozumie tomu,

čo sú  miestne vojenské  správy. To znamená, implikujem,  že

ani minister nevie o tom, čo  sa predkladá v zákone. Je tiež

v tejto miestnosti.

 

     A po druhé, či pán Kanis pochopil, prečo koalícia nena-

vrhuje riešenie  na ten rozpor,  ktorý pán Andrejčák  presne

popísal, že keď sa na čelo generálneho štábu dostane iný než

vojak alebo nevojak. Prečo vy máte odpovede, ale nenavrhuje-

te riešenia  do zákona tak,  aby tam nebol  rozpor s ústavou

alebo s normálnym logickým vývojom oddelenia moci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Pokračovať  budeme  zajtra o 10.00 hodine. Predtým budú

pravdepodobne ešte zasadať výbory.

 

     Chcem ešte upozorniť, že zajtra okrem dokončenia hlaso-

vania o tomto návrhu zákona  bude vládny návrh zákona o Lie-

čebnom poriadku ako prvý bod, ďalej ako druhý bod vládny ná-

vrh zákona o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpoč-

tových a v niektorých  ďalších organizáciách a orgánoch, ako

tretí bod návrh na  voľbu ďalších členov Osobitného kontrol-

ného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kontrolu

činnosti Slovenskej informačnej služby a ďalej návrh na voľ-

bu ďalších  členov  Osobitného  kontrolného  výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  na kontrolu  činnosti Vojenského

spravodajstva.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Uviedol  som, že  dokončíme  hlasovanie o tomto bode, a

potom nasledujú ďalšie v takom  poradí, ako som hovoril. Sa-

mozrejme,  je možné,  že  ešte  ďalšie úpravy  potom vyplynú

z rokovania.

 

     Ďakujem pekne.

 

     (Šum v pléne.)

 

     Pán poslanec Moric, je to na dobrú noc? Nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predsedajúci,  prosím vás, nemohli  by sme hlasovať

dnes? Aký je dôvod, aby sme o tom dnes nehlasovali?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, už sme  takéto rozhodnutie povedali. Hlasuje

sa zajtra.

 

     Na základe toho uzatváram dnešné rokovanie. Pokračujeme

zajtra o 10.00 hodine, predtým ešte budú pracovať výbory.

 

     Ďakujem.

 

                   Šiesty deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     19. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram šiesty deň  rokovania 35. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni ma písom-

ne požiadali títo poslanci: Vladimír Bajan a Ján Slota.

 

     Dámy a páni, prosím, keby  ste si mohli sadnúť na svoje

miesta a prosil by som o pokoj v rokovacej miestnosti. Ďaku-

jem vám za pochopenie.

 

     Dámy a páni, prosím,  aby ste sa prezentovali stlačením

hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

 

     Dámy a páni, rokovanie o vládnom  návrhu zákona, ktorým

sa  mení  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

3/1993 Z. z. o zriadení  Armády Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov (tlač 706) sme  skončili s tým, že roz-

prava k tomuto bodu programu bola ukončená.

 

 

     Teraz sa pýtam pána ministra  Siteka, či sa chce k roz-

prave vyjadriť. Ďakujem, nie.

 

     Pýtam sa, či si želá záverečné slovo pán spoločný spra-

vodajca. Nie. Ďakujem.

 

     Dámy a  páni, prosím, skutočne  je tu veľký  šum. Buďte

takí dobrí, upokojte sa.

 

     Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Moment.  Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime najskôr k hla-

sovaniu o návrhoch zo spoločnej  správy výborov a potom pri-

stúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

z rozpravy.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     v rozprave  vystúpili  traja  poslanci  Národnej  rady,

z ktorých dvaja  vlastne písomným podaním  splnili podmienku

podpisov 15 poslancov pri podaní pozmeňujúceho návrhu k tla-

či číslo 706 a jeden poslanec  navrhol - bol to pán poslanec

Čarnogurský - tento  návrh stiahnuť a vrátiť ho vláde na do-

pracovanie.  Pretože podľa  zákona o rokovacom  poriadku 

tento návrh  prednosť, prosím, aby ste  dali najprv hlasovať

o tom, že Národná rada súhlasí s tým, aby bol návrh  vrátený

na dopracovanie podľa návrhu pána poslanca Čarnogurského.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Prosím, ostaňte pri riadiacom pul-

te.

 

     Podľa rokovacieho poriadku, ako som povedal, najprv bu-

deme  hlasovať o spoločnej  správe a potom o návrhoch z roz-

pravy. Pán kolega Čarnogurský - o jeho návrhu sa hlasuje ako

o prvom. Takže budeme pokračovať a budeme hlasovať o spoloč-

nej správe.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Budeme hlasovať o prvom bode spoločnej správy, v ktorom

sa navrhuje zmeniť  znenie § 2b ods. 1. Každý má  pred sebou

návrh spoločnej správy. Návrh gestorského výboru je schváliť

tento návrh.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

Poslanec I. Urban:

 

     V druhom bode  spoločnej  správy  navrhol Ústavnoprávny

výbor Národnej rady a Výbor  Národnej rady pre obranu a bez-

pečnosť zmenu v § 2b ods. 6. Gestorský  výbor navrhuje tento

návrh schváliť.

 

     Prosím, pán  predsedajúci, aby  ste dali o tomto hlaso-

vať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     V  treťom bode  spoločnej správy  navrhol Ústavnoprávny

výbor Národnej rady aj Výbor Národnej rady pre obranu a bez-

pečnosť zmeniť termín účinnosti zákona z 1. decembra 1997 na

1. január 1998. Gestorský  výbor navrhuje tento návrh schvá-

liť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návr-

hu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 132 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pristúpime k návrhu  pána poslanca Čarnogurského, ktorý

navrhol  vrátiť tento  zákon vláde  na dopracovanie. Prosím,

aby ste dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže už  prechádzame k hlasovaniu o pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré vyšli z rozpravy?

 

Poslanec I. Urban:

 

     Áno.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech  sa páči,  dámy a  páni, prezentujme  sa a zároveň

hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Čarnogurský.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

 

     Konštatujem, že  návrh pána poslanca  Čarnogurského sme

neschválili.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pristúpime k  pozmeňujúcim  návrhom 15 poslancov k bodu

1. Poslanci  navrhujú vypustiť z návrhu  zákona bod číslo 4.

Výbor pre  obranu a bezpečnosť sa  zaoberal aj touto otázkou

a vyjadril k tomu negatívne stanovisko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     A to je čí návrh, prosím?

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pozmeňujúci  návrh je vypustiť z návrhu zákona bod čís-

lo 4.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ďalšie tri body pozmeňujúcich  návrhov, teda návrhy pod

bodmi 2, 3, 4 veľmi  úzko spolu súvisia,  preto aj navrhova-

teľ, pán poslanec Kanis, navrhuje spojiť hlasovanie o týchto

bodoch. Navrhuje sa v bode 2 nahradiť text § 2b ods. 5 novým

textom,  v bode 3 zaradiť v § 2b nový  odsek  číslo 6, a  ak

tieto návrhy  prejdú, tak sa potom  musí prečíslovať pôvodný

odsek 6 na odsek 7.

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste o tom dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

 

Poslanec I. Urban:

 

     V bode 5 sa navrhuje vypustiť z návrhu  zákona bod čís-

lo 6.

 

     Prosím, aby ste o tomto dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Bod číslo 6 pán poslanec Kanis za skupinu poslancov na-

vrhol stiahnuť z hlasovania, preto pristúpime až k bodu čís-

lo 7, kde sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona bod číslo 8.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa, prosím, a zároveň hlasujme.

 

     Priatelia,  pokoj. Môžem  krútiť hlavou,  aj ty  krútiš

hlavou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predsedajúci, tým  sme vyčerpali všetky pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy poslancov.

 

     V mene  gestorského  výboru v zmysle § 84 ods. 2, ktorý

navrhol, aby  po schválených pozmeňujúcich  návrhoch Národná

rada rokovala ihneď v treťom čítaní, prosím, aby ste o tomto

návrhu dali bez rozpravy hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, počuli ste návrh spoločného spravodajcu.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  návrh pána spoločného  spravodajcu sme

prijali.

 

     Teda prikročíme k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady  Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Ar-

mády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode  programu a

zároveň  sa pýtam, či  niekto  navrhuje opravu legislatívno-

technických  alebo jazykových chýb. Majú poslanci takéto ná-

vrhy? Nie.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu ako celku, samozrejme,

v znení schválených návrhov.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

3/1993 Z. z. o zriadení  Armády Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov.

 

     Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

 

     Procedurálny návrh?  Prosím, nech sa  páči, dajte slovo

pánu poslancovi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dávam procedurálny  návrh. V zmysle § 24 ods. 5 rokova-

cieho  poriadku  poslanecké  kluby  Maďarská koalícia, MKDH,

SDĽ, KDH a DÚ predkladajú návrh na  zaradenie nového bodu do

programu 35. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky na-

sledujúceho  znenia: "Návrh uznesenia Národnej  rady Sloven-

skej republiky o zmene  počtu  členov osobitných kontrolných

výborov na  kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby

a Vojenského spravodajstva."

 

     Tento  bod  navrhujeme  zaradiť  ako  bod 70 programu a

prerokovať ho ešte dnes pred návrhom na voľbu členov Osobit-

ného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, o tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpra-

vy.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

     Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 98/1995 Z. z. o

Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych  zdravot-

ných poisťovní v znení neskorších predpisov.

 

     Pán kolega Hrušovský sa  hlási s procedurálnou otázkou.

Podľa všetkého  by som mu teraz  nemal dať slovo, ale  on sa

zrejme prihlásil ešte vtedy, keď tam bol prehľad hlasovania.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda,

 

     pri  schvaľovaní programu  tejto schôdze  na návrh pána

podpredsedu parlamentu Húsku sme  schválili aj bod programu:

Voľby členov  osobitných  kontrolných výborov. A tak, ako je

uvedené v programe tejto schôdze, teraz by sme mali preroko-

vať tieto  body programu, teda  voľby do týchto  kontrolných

orgánov.  Toto nebolo  zaradené na  dnešný deň,  tak ako  je

v programe uvedené, v stredu dopoludnia budú prebiehať voľby

členov osobitných kontrolných výborov.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     O slovo požiadal predseda parlamentu. Priatelia, pokoj.

Pán predseda parlamentu má slovo.

 

     Prosím, zapojte pána predsedu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský,

 

     keďže ja som viedol schôdzu, keď sa zostavoval program,

chcem povedať,  že sme schválili, že  tento bod, ktorý pred-

kladá pani  ministerka, bude prerokovaný ako  prvý v stredu.

To je dnes, a tak je to schválené v programe. A pán podpred-

seda Húska navrhoval, aby v stredu  doobeda sme dovolili or-

gány. Presne takto to bolo odhlasované.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda, za  vysvetlenie. Skutočne to tak

bolo.

 

     Budeme pokračovať v našom rokovaní.

 

     Dámy a páni, vládny návrh zákona ste dostali pred prvým

čítaním ako tlač číslo 789a a spoločnú správu výborov schvá-

lenú gestorským výborom máte ako tlač 789a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní ministerka práce, sociál-

nych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v stručnosti uviedla návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 98/1995 o Liečebnom  poriadku v znení  neskor-

ších predpisov a dopĺňa zákon  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financo-

vaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní  rezortných,  odvetvových, podniko-

vých a občianskych zdravotných  poisťovní v znení neskorších

predpisov.

 

     Podľa doterajšieho prerokúvania v jednotlivých výboroch

tento návrh zákona, ktorý  predkladáme, by mal nájsť podporu

aj v pléne.  Chcela by som sa, ak  dovolíte, vyjadriť k nie-

ktorým názorom, ktoré odzneli počas rokovania výborov. Znovu

opakujem a som o tom pevne presvedčená, že omylom, ku ktoré-

mu došlo, ak by sme  tento omyl nenapravili, zaťažili by sme

tým občana. Takisto som presvedčená,  že to ani jeden z vás,

poslancov, nemal v úmysle pri hlasovaní o Liečebnom poriadku

v júli tohto roku.

 

     K niektorým častiam, ktoré sa navrhujú zmeniť z pohľadu

legislatívneho  odboru Kancelárie  Národnej rady  Slovenskej

republiky, by som chcela uviesť,  že po rokovaniach s minis-

terstvom zdravotníctva sme dospeli k názoru, že v niektorých

častiach by  sa dali ich návrhy  akceptovať. Konkrétne v bo-

doch 3 a 4 Kancelárie  Národnej rady  Slovenskej  republiky,

jej  legislatívneho odboru, si  myslíme,  že by  mohlo dôjsť

k úprave. Rozvediem to podrobnejšie neskôr.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  vás však popro-

siť, aby  ste v prvom bode  legislatívneho odboru Kancelárie

Národnej  rady neakceptovali  pripomienku, pretože  táto ide

nad rámec predkladanej novely Liečebného poriadku. Podľa ro-

kovacieho poriadku Národnej rady v § 94 ods. 2 sa hovorí, že

ak predkladaná  novela ide nad rámec  pôvodného zámeru, nemá

sa dať dokonca o tomto bode ani hlasovať. Takže ja sa nebrá-

nim tomu, ak ministerstvo zdravotníctva v rámci väčšej nove-

ly Liečebného poriadku predloží  úpravy, ktoré sú v informá-

cii legislatívneho  odboru, je to na  vás, či ich schválite,

alebo neschválite, ale s filozofiou obsahu  tohto predklada-

ného návrhu prvý bod nemá  nič spoločného. A hovorím, navyše

ide proti § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie  názory, ktoré odzneli vo výboroch,

v bode 3 stanoviska Národnej rady  sme súhlasili - pani spo-

ločná  spravodajkyňa zrejme  prednesie k tomu  svoje  návrhy

alebo  doplnky, ale  znova by  som chcela  poprosiť, aby ste

v prílohe Liečebného poriadku číslo 1, rímska I časť B/4 pri

výkone číslo 74 na konci  textu ponechali "bytové účely". To

znamená potvrdenia na  bytové účely, ktoré sa budú hradiť zo

zdrojov zdravotných poisťovní.

 

     Chcela by som apelovať na vás, najmä na poslancov ľavi-

covej  časti  spektra  politických  strán,  aby tieto výkony

nechali na úhradu zdravotným poisťovniam, pretože potvrdenia

na bytové účely, keď  dešifrujem, sú to potvrdenia okresného

hygienika o zdravotnej škodlivosti alebo neškodlivosti bytu.

A v takýchto  bytoch, ktoré sú zdravotne  škodlivé alebo ne-

škodlivé, zvyčajne nebývajú milionári. Takže by som poprosi-

la - týchto potvrdení radovo nie sú tisíce -, keby ste, pro-

sím, ponechali  aj tento doplnok,  ktorý v pôvodnom  vládnom

návrhu bol, aby ste to ponechali aj na bytové účely.

 

     Z mojej  strany je to všetko,  pán predsedajúci. Prosím

znova o podporu nášho návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pani ministerka,  sadnite si na

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     (Z pléna sa hlásil poslanec.)

 

     Bohužiaľ, teraz podľa  rokovacieho poriadku vám nemôžem

dať slovo, pán kolega.

 

     Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výbo-

rov poslankyni Marte  Aibekovej a prosím ju, aby  podľa § 80

ods. 2 rokovacieho  poriadku informovala  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona. Odô-

vodní nám návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

 

     Vážená pani ministerka,

     vážené dámy poslankyne,

     páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesla spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona (tlač 789), ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 98/1995 Z. z. o Lie-

čebnom poriadku v znení  neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z.

 

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 773

z 11. novembra 1997 po prerokovaní  vládneho  návrhu zákona,

ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej

republiky  (tlač 789), v prvom  čítaní  rozhodla  podľa § 73

ods. 3  písm. c) zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky, že  prerokuje uvedený  materiál v druhom

čítaní, a pridelila vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citované-

ho zákona na prerokovanie  trom výborom: Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej  rady Slovenskej republiky,  výboru pre finan-

cie, rozpočet a menu a výboru  pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, ktorý bol zároveň navrhnutý ako gestorský.

 

     Vládny návrh zákona odporúčali schváliť Výbory Národnej

rady Slovenskej republiky, a to:

 

     Ústavnoprávny výbor, ktorý  prerokoval predložený návrh

zákona  17. novembra 1997, súhlasil s predloženým  návrhom a

odporučil  Národnej rade  Slovenskej  republiky vládny návrh

zákona schváliť. Výbor pre  financie, rozpočet a menu prero-

koval návrh  zákona 17. novembra 1997, vyslovil s ním súhlas

a odporučil Národnej rade  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona  schváliť. Výbor  pre  zdravotníctvo a sociálne  veci

prerokoval  vládny  návrh zákona 18. novembra 1997, vyslovil

s ním súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

návrh zákona  schváliť s pripomienkami. S uvedeným stanovis-

kom výboru nesúhlasila tretina  prítomných členov výboru po-

dľa § 52 zákona číslo 350/1996 Z. z. a žiadala  pri preroko-

vaní  uvedeného  návrhu  zákona  schváliť pripomienky. Tieto

pripomienky sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 a 2 na

strane 2 a 3. Z uznesenia  Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vyplýva 5 pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odpo-

ručil schváliť.  Sú uvedené v spoločnej  správe pod bodmi 1,

2, 3, 4 a 5.

 

     Gestorskému výboru podal poslanec  Pavol Kanis v súlade

s § 75 ods. 2 dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský

výbor sa týmito návrhmi  zaoberal a neodporúčal ich schváliť

po odbornom stanovisku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky. Tieto návrhy sú uverejnené v spoločnej správe bod

bodmi 1 a 2, takže ich nebudem čítať, sú na strane 4.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriad-

ku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 273/1994 o zdravotnom  poistení,

i uznesení uvedených  pod bodom 3 tejto  správy a stanovisku

gestorského výboru odporúča  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vládny návrh zákona schváliť s uvedenými pripomienkami.

 

     Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich  návrhoch takto: body 2 a 3 en bloc, os-

tatné body  jednotlivo. K tým ostatným  bodom sa vyjadrovala

aj pani ministerka, je naozaj  potrebné hlasovať o nich jed-

notlivo.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky o prerokovaní  vládneho  návrhu zákona (tlač

789) bola  schválená uznesením výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne  veci pod číslom

380/1997.  To je  komplet spoločná  správa, tak  ako ju máte

uvedenú aj v písomnej podobe.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa. Nech  sa  páči, sadnite  si  na

miesto určené pre spoločného spravodajcu.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode nášho prog-

ramu. Keďže som písomne nedostal žiadnu prihlášku, pýtam sa,

či sa chce niekto ústne, alebo elektronicky prihlásiť. Je tu

pán kolega Lauko. Chce procedurálny návrh. V poriadku. Pýtam

sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť.

 

     Dámy a páni, uzatváram  možnosť podania ďalších ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

 

     podľa § 34 rokovacieho poriadku poslanci majú právo po-

dávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania

veci. Nebudem  tu opakovať známe veci  ohľadne novely zákona

o Liečebnom poriadku, ale vo vystúpení pani ministerka hovo-

rila o tom,  že žiada túto ctenú snemovňu,  aby vypustila zo

spoločnej  správy bod,  kde sa v § 40a hovorí, že na základe

zdravotného poistenia sa uhrádzajú zdravotné výkony potrebné

na  účely  sociálneho  zabezpečenia  poskytnuté  do  31. 12.

1997. Zdá sa mi  neobjektívne, keďže ide o zákon o Liečebnom

poriadku, že tu nie  je zástupca ministerstva zdravotníctva.

Nezaznamenal som v tom ruchu, či ste tu ospravedlnili minis-

tra zdravotníctva, prečo tu nesedí, ale keď pán minister ná-

hodou nie je v republike, tak má štátneho tajomníka.

 

     Čiže  môj procedurálny  návrh je  takýto: Odložiť alebo

prerušiť prerokúvanie  tohto bodu dovtedy,  dokiaľ tu nebude

pán minister, alebo štátny  tajomník z ministerstva zdravot-

níctva, pretože vec sa ich  bytostne týka. Samozrejme, že sú

to problémy,  ktoré sa týkajú  tak ministerstva  práce a so-

ciálnych vecí, ako ministerstva  zdravotníctva. Preto by som

prosil,  aby tu  sedel  niekto z ministerstva zdravotníctva.

Preto dávam tento procedurálny návrh  a žiadam, aby sa o ňom

hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, o takomto  návrhu  hlasujeme bez rozpravy.

Pristúpime  teda k hlasovaniu o návrhu,  ktorý predložil pán

kolega Lauko.

 

     Prosím poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby prišli na hlasovanie.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a zároveň  hlasujem o  návrhu,

ktorý predniesol pán poslanec Lauko. Ide o to, aby sa o tom-

to návrhu  zákona rokovalo iba  za prítomnosti buď  ministra

zdravotníctva, alebo štátneho tajomníka.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Štátny  tajomník nemôže  predkladať, ani  sa vyjadrovať

v rokovacej sále k zákonom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani  kolegyňa,  netreba  komentovať,  ak  odhlasujeme,

môžeme, to je jeho procedurálny návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh poslanca Lauka sme neschválili.

 

     Budeme pokračovať v rozprave. O slovo sa hlásil pán po-

slanec Šagát.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážená pani ministerka,

 

     dovoľte mi,  aby som ešte využil  túto možnosť, aj keď,

samozrejme, neovplyvním priebeh hlasovania, aby som vás upo-

zornil na  jeden zásadný fakt,  ktorý možno treba  opakovane

zdôrazniť.

 

     Pri  hlasovaní  o novele  Liečebného  poriadku  nedošlo

k žiadnemu omylu zo strany poslancov. Dovoľte mi, aby som to

vysvetlil, prečo si to myslím, a pravdepodobne aj právni ex-

perti by mohli k tomu zaujať stanovisko, je tu aj pán docent

Cuper, je  tu aj pán  doktor Sečánsky. Ako  iste viete, táto

systémová zmena, aby výkony potrebné pre sociálne zabezpeče-

nie  hradila Sociálna  poisťovňa, a nie zdravotná  poisťovňa

alebo zdravotné  poisťovne, sa pripravovala  niekoľko rokov.

Dôkazom toho je, že sme v roku 1995 - dobre počujete -, pre-

to, keď ma stretol pán  profesor Baránik a povedal, preboha,

akú "blbosť" sme  to odhlasovali - odpustil som  mu tých 500

korún za ten český výraz -, povedal  som mu, že  žiadnu "bl-

bosť" sme tu  neodhlasovali. Od roku 1995 je  známe, že pre-

behla  novela  zákona  číslo 273 v podobe  zákona číslo 231,

ktorý mám so sebou, v ktorom  sme urobili novelu § 4 ods. 2,

v ktorom sa vypustili  slová "na účely sociálneho zabezpeče-

nia", a vlastne sme len pri novele Liečebného poriadku tohto

roku dostali  do súladu Liečebný  poriadok s novelou  zákona

číslo 273 v znení zákona číslo 231.

 

     Ak teda v našom výbore - a tam boli nejakí  svedkovia -

pán štátny tajomník tvrdil,  že ministerstvo práce a sociál-

nych vecí  sa až koncom septembra  dozvedelo, čo sme vlastne

v parlamente spáchali,  nie je to  pravda, je to  klam. Táto

legislatívna  zmena  bola  dávno  pripravovaná,  odrazila sa

v novele zákona 273. Logickým vyústením týchto snáh bola no-

vela  Liečebného poriadku,  ktorú sme  schválili tohto roku.

A to, čo dnes ideme urobiť, je nesystémové bez ohľadu na to,

kto má koľko peňazí a odkiaľ sa to bude hradiť.

 

     Rovnako, keď  ste si prečítali  stanovisko, a to nie je

môj výmysel,  ktorý vždy tu  musím niečo hovoriť,  čo nie je

v súlade s vládnymi  návrhmi, keď  si  prečítate  informáciu

legislatívno-právneho  odboru v druhom  odseku,  tak aj títo

legislatívci, ktorí  asi nemajú dôvod  hovoriť inak, ako  je

litera zákona,  tvrdia, že z dôvodovej  správy nie je jasné,

prečo na riešenie tohto stavu,  stavu, kto čo má platiť, nie

je možné primerane novelizovať  zákon o sociálnom zabezpeče-

ní. Ak neobstojí  to, čo  sme  tvrdili  vo výbore,  že zákon

o Sociálnej  poisťovni v § 38 a,  myslím, 4 a 10 - môžem  sa

mýliť -, to sú paragrafy, ktoré hovoria o správnom fonde So-

ciálnej poisťovne, z ktorého  sa hradí činnosť orgánov pois-

ťovní, a orgánmi poisťovní  sú aj pobočky, ktoré zabezpečujú

posudkovú činnosť, a teda na tú činnosť musia ísť peniaze zo

správneho fondu, ak  je toto slabé, tak sme  mali vstúpiť do

zákona o sociálnom poistení.

 

     Preto znovu  opakujem: najzákladnejší zákon o Liečebnom

poriadku - to je kuchárska  kniha, ako sa varí v zdravotníc-

tve, kto  za čo platí, koľko  sa dopláca a tak  ďalej -, nám

ide novelizovať iný rezort, a to  ministerstvo práce. Gratu-

lujem. Skutočne gratulujme si. A zase  ministerstvo financií

sem príde a bude novelizovať  zákon o Sociálnej  poisťovni a

znižovať správny fond. Takto sme dopadli.

 

     Vraciam sa k meritu veci. Nejde o omyl, kategoricky to-

to odmietam. Toto sa chystalo,  malo to odraz v našej legis-

latívnej činnosti v roku 1995, dokončilo sa v roku 1997. Sa-

mozrejme,  nevyhovuje to,  násilne to  prekrúťme, vráťme  to

naspäť tam,  kde to bolo.  Nech sa páči,  ja budem hlasovať,

samozrejme, aj náš klub proti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi teraz pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     K vystúpeniu pána poslanca Šagáta by som rád len pozna-

menal, že možno má systémovo  pravdu, ale v takom prípade si

musím položiť otázku,  prečo - keď je situácia  taká, ako on

hovoril,  keď  vlastne  na  návrh  príslušného výboru prišlo

k takému stavu, že sa vypustili slová, že to platí zdravotná

poisťovňa - neurobili aj  ďalší systémový krok a nepresunuli

to do Sociálnej poisťovne. V podstate dalo by sa povedať, že

pán Šagát ospravedlňuje to, že v podstate  občania na to do-

platili a že museli  si platiť za vypísanie práceneschopnos-

ti. A to sa mi nezdá systémovým opatrením, pán kolega Šagát.

Myslím si, že ak ste toto  všetko vedeli, tak malo byť vašou

povinnosťou, povinnosťou poslanca  pripraviť novelizáciu zá-

kona o Sociálnej poisťovni,  aby nedošlo k istej legislatív-

nej  diere a aby príslušná  povinnosť  bola  nielen odbúraná

z jednej poisťovne, ale aj pripnutá k inej poisťovni.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pani kolegyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ja by som pánu kolegovi Šagátovi povedala: Viete, dlho,

veľmi dlho bude  trvať, kým sa napraví vaše pôsobenie na mi-

nisterstve. Vy  viete elegantne  povedať s plnou hrôzou,  čo

nevedel urobiť druhý, ale neviete obhájiť to, čo ste urobili

vy. Vy ste  urobili zo zdravotníctva trh, a bude dlho trvať,

kým sa  tieto veci dostanú  do riadnej a bežnej  zosúladenej

praxe.

 

     Pán kolega,  vy okrem toho,  že s vašou  nenávisťou ste

odvolali 36 riaditeľov nemocníc,  ste v zdravotníctve neuro-

bili nič  dobrého. Tak buďte  tak láskavý, keď  niekto druhý

navrhuje niečo, čo sa dá  urobiť v prospech pacientov, aspoň

to  nebojkotujme. Všetci  vieme, že  budete hlasovať  proti.

Len, preboha,  aspoň neovplyvňujte takýmto  hnevom aj ostat-

ných.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec, vy tu obviňujete  vládu, že sa správa ne-

zodpovedne. Vlani v lete cez  prázdniny  som veľmi naliehavo

potrebovala predpísať jeden životne  dôležitý liek na Kramá-

roch, na  detskej klinike, v ktorej  pôsobíte ako prednosta.

Nenašla som jediného lekára, ktorý  by bol schopný, ktorý by

bol kompetentný.  Chcela som vyhľadať  vás, povedali mi,  že

tam nie ste. Večer z televízie som sa dozvedela, že ste boli

na tlačovej konferencii Demokratickej  únie. Prosím vás pek-

ne, od  človeka, ktorý sa sám  nespráva zodpovedne, sa ťažko

prijíma kritika zodpovednosti.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Očakával som, že sa bude hovoriť k veci, a preto by som

rád doplnil to, čo hovoril  pán poslanec Šagát, a nedopúšťal

sa  osobných invektív  ako predchádzajúce  dve predrečníčky.

Myslel som si, že budú hovoriť k veci.

 

     Chcem  podotknúť  jednu  vec. Zmena v tom,  že lekárske

úkony smerujúce do sociálneho zabezpečenia nebude uhradzovať

zdravotná  poisťovňa, bola  prijatá v  roku 1995.  Čuduj sa,

svete, vláda nevrátila tento zákon na prerokovanie parlamen-

tu, pretože zrejme  súhlasila s touto zmenou. Neskôr sa táto

zmena dala do súladu s Liečebným poriadkom, ktorý bol prija-

tý v tomto roku, a opäť,  čuduj sa, svete, nám štátny tajom-

ník povie, že oni sa to dozvedeli až 1. októbra. To znamená,

že nečítajú prijaté zákony.

 

     Ako to,  že keď sa im  to zdalo, že to  je nepriechodné

alebo nie je to možné, prečo nepredložili zákon prostredníc-

tvom predsedu vlády a prezidenta a prečo  nevrátili zákon do

parlamentu? Takže nehádžte, prosím, veci na parlament. Vláda

je tu úplne vinná, pretože realizuje  zákony a má v ruke ten

posledný krok, ktorým môže zákon zase vrátiť.

 

     A ďalšia otázka.  My sa teraz k tomu  vraciame a musíme

novelizovať dva zákony, aby  to platili zdravotné poisťovne,

tie zdravotné poisťovne, ktoré skončia s dlhom 4,5 miliardy.

Táto akcia stojí ročne  pol miliardy: vypisovanie týchto pa-

pierov a i hradenie  tejto činnosti.  Pýtam sa, prečo minis-

terstvo práce, sociálnych  vecí a rodiny v súlade s obidvoma

schválenými  novelami  nepristúpilo  k  návrhu  zmeny zákona

o Sociálnej poisťovni  tak, aby to  Sociálna poisťovňa mohla

hradiť. Podľa nášho výkladu už terajšie ustanovenia v návrhu

zákona o Sociálnej  poisťovni stačia na  to, aby si Sociálna

poisťovňa plnila  svoju povinnosť a tieto  veci hradila. Pa-

cient nemusel platiť nič.  Povinná to bola zaplatiť Sociálna

poisťovňa zo zákona.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem na  argumenty pána kolegu  Šagáta povedať to,  že

táto systémová zmena, o ktorej hovoril, sa mala udiať nie tu

v parlamente, ale na úrovni ministerstva zdravotníctva a mi-

nisterstva  práce, sociálnych vecí a rodiny. Bohužiaľ, musím

konštatovať,  že  táto  systémová zmena  sa na  týchto dvoch

úrovniach neudiala z jedného  dôvodu,  pretože páni ministri

sa nevedia  dohodnúť. Preto to musí  riešiť parlament, preto

to navrhli  poslanci a, bohužiaľ,  keď to navrhli  poslanci,

tak druhý krok ministerstvo  práce, sociálnych vecí a rodiny

nebolo schopné urobiť.

 

     A po  ďalšie. Keďže ste  neodsúhlasili môj procedurálny

návrh, tak mi dovoľte, aby som  konštatoval, že pán minister

zdravotníctva, tak  ako nebol na lekárskej  komore, keď mala

svoj snem, tak nemá záujem o prerokovanie Liečebného poriad-

ku, pretože tu nie je, a poslanci z vládnej koalície to jed-

noducho hlasovaním  potvrdili, že im to  je jedno. Prepáčte,

je to  absurdná vec, keď  zákon z rezortu ministerstva zdra-

votníctva sa prerokúva v parlamente, a keď ho  zastupuje iný

člen vlády. Ja mám chuť dať návrh, aby to vždy tak bolo, aby

tu prišiel ten, ktorý  nemá kompetencie, aby ten predkladal.

Do tejto situácie sa dostávame  vďaka tomu, že tu nesedí ni-

kto  z ministerstva  zdravotníctva, hoci  ide o veľmi  vážne

a konfliktné veci,  ktoré sú rozporované  medzi jednotlivými

ministerstvami. A je mi ľúto, že tu nesedí nikto z minister-

stva zdravotníctva. Obávam sa,  že nabudúce už nebudem navr-

hovať, aby tu sedel pán minister, ale aby tu nikdy nebol ten

pán minister zo  zasadania tejto vlády, ktorý to  má na sta-

rosti.

 

     Do takejto absurdnej situácie ste nás dostali tí, ktorí

ste nehlasovali za to, aby tu sedel pán minister.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Mikolášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem doplniť kolegu Šagáta v tom zmysle, že naozaj je-

ho vystúpenie bolo presné, a ja chcem  dodať ešte ďalšiu zá-

ležitosť. Viete, že v správe - je to len pre  kolegov, ktorí

neboli v gestorskom výbore -, v spoločnej správe 789a sa na-

vrhuje celkom  správne a som rád,  že je to tak,  § 40a, ale

platnosť tohto ustanovenia bude zatiaľ len do 31. 12. Na mo-

ju otázku vo výbore, či je pripravený zákon, či je priprave-

ná norma,  aby v budúcnosti skutočne  prevzala platby za so-

ciálne úkony Sociálna poisťovňa,  som nedostal odpoveď a ve-

rím, že sa vláda pousiluje a v skrátenom legislatívnom kona-

ní v decembri ešte takéto opatrenie prijme.

 

     A na otázku, či tu  má sedieť pán minister, samozrejme,

prerokúvame Liečebný poriadok. Pán minister nebol na výbore,

pretože bolo povedané, že je na zahraničnej ceste, ale on je

zrejme na nejakej permanentnej zahraničnej ceste, keď tu ne-

sedí s nami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Šagát, snemovňa by skutočne tieto problémy

tu riešiť nemusela, ale riešiť musí, pretože to sú v podsta-

te iba dôsledky vášho  ministerského pôsobenia z čias Morav-

číkovej vlády - roztrhnutia jednej poisťovne na dve a vzniku

zmätkového stavu  ďalších poisťovní, vďaka  čomu teraz zdra-

votníctvo má  neriešiteľné alebo ťažko  riešiteľné problémy.

A my presne postupujeme podľa  systému, aký bol za socializ-

mu, že socializmus naliehavo riešil problémy, ktoré by nikdy

neboli, keby socializmu nebolo. Aj my tu teraz riešime prob-

lémy, ktoré ste navarili v podstate vy.

 

     Vy ste veľmi zaujímaný poslanec, pretože poukazujete na

nedostatky stále  kdesi inde. Skúste sa  pozrieť, ako vyzerá

prevádzka  najväčšej  bratislavskej  nemocnice  Kramáre, kde

práve vy  ste boli  dlhoročným riaditeľom. Táto nemocnica má

hrdý predikát "Kramáre na máre".  Ja osobne som tam dopravo-

val ťažko  zraneného pacienta v deň  pracovného voľna po do-

pravnej nehode. Trištvrte hodiny  na rýchlom lekárskom ošet-

rení po ňom neštekol ani  pes. Sestrička telefonovala s fra-

jerom a na moje výhrady, čo sa s týmto pacientom deje, pove-

dala: No nič, informovala  som a čakám. Ak  by tento pacient

mal vnútorné zranenia, dávno vykrváca. Takže ak chcete robiť

poriadky, urobte ich vo svojej vlastnej profesii, kde ste vy

zodpovedný. Je tam taký neporiadok, že to nemá obdobu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani Chlebová.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ja som si tu s počudovaním  vypočula  jednu informáciu,

že pán kolega Šagát  vykonáva funkciu prednostu detskej kli-

niky. Chcem sa, prosím, spýtať, či zákon o konflikte záujmov

platí  pre všetkých,  alebo len  pre niektorých.  Pretože si

myslím, že  ja osobne, keď  tento zákon nadobudol  účinnosť,

som rozviazala  pracovný pomer. Myslím  si, že to  platí pre

všetkých, a teda aj pre pána  kolegu Šagáta, a nie, že potom

tu vystupuje  takým spôsobom, kto všetko  tu čo urobil. Však

tieto následky, ktoré on spôsobuje,  sa vlastne vlečú aj ďa-

lej.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Roman Kováč, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ešte by som chcel  doplniť pána poslanca Šagáta. Myslím

si, že každý z nás by  mal siahnuť do svojej pamäti, a najmä

pán poslanec Hofbauer. Pán  poslanec Šagát nie je riaditeľom

nemocnice od roku 1993, ale sú tam riaditelia, ktorých v ro-

ku 1994 tam dosadil pán minister Javorský.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec,  viete, že porušujeme  rokovací poriadok.

Na čo reagujeme?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja doplňujem,  aby sme vedeli, o čom  rozprávame. Takže

predsa len si myslím, že  všetci veľmi netrpezlivo čakáme na

odpoveď  pani  ministerky,  prečo  vláda nevyužila možnosti,

ktoré má s vrátením  zákona, a prečo sa  vláda  snaží, resp.

ministerstvo práce,  sociálnych  vecí a rodiny, vrátiť tento

problém na bedrá zdravotných poisťovní, ktoré nebudú schopné

toto finančne vykryť, a niekto tú  dlžobu, tých 4,5 miliardy

bude musieť zaplatiť. To jednoducho nejde. A prečo to nerobí

Sociálna poisťovňa?  Je mi jasné, že  keď prichádza pani mi-

nisterka s návrhom, resp.  minister financií s návrhom, zní-

žiť  fond, z  ktorého by   sa to  dalo uhrádzať,  to znamená

správny fond  zo 4 % na 3 %, je  mi teraz  táto  snaha vlády

jasná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Páni kolegovia, samozrejme, aj pani kolegyne, máte prá-

vo hlásiť sa s faktickými pripomienkami. Uvedomme si, že do-

obeda musíme  prerokovať ešte jeden sociálny  zákon a musíme

hlasovať, tak ako sme sa dohodli. Prosím vás pekne, nestrie-

ľajme sa zbytočne. Odteraz budem veľmi rigorózny, ak náhodou

budete reagovať, môžete spomenúť pána kolegu Šagáta, ale bu-

dete reagovať na svojho kolegu, ktorý vystúpil vo forme fak-

tickej poznámky, okamžite vám zoberiem slovo.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán doktor  Šagát určite dobre  vie, že môže  vykonávať

popri poslaneckej funkcii aj povolanie lekára v nemocnici.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Zoberte, prosím,  slovo pánu kolegovi.  Buďme seriózni.

Dohodli sme sa. Iste všetci  poznáme možnosti, čo môže robiť

poslanec. Môže  robiť, koľko chce,  keď neberie za  to toľko

a toľko peňazí, je to  všetko v poriadku. (Ruch v sále.) Ale

prosím vás pekne, ste  mimo rokovacieho poriadku, ona reago-

vala na Šagáta, vy reagujete na to. Prosím, upokojte sa.

 

     Pán profesor Švec, máte slovo.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dovolím si reagovať  na vás. Ja by som  vás veľmi pekne

prosil, keby ste prerušili príspevky poslancov, ktoré sú in-

vektívami a nehovoria k veci.  Budeme  vám všetci  veľmi po-

vďační.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V poriadku, beriem do úvahy. Ďakujem za upozornenie.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu  o tomto bode za ukon-

čenú.

 

     Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani minister-

ka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     som tiež za vecnú diskusiu, takže poďme k predkladanému

návrhu zákona.

 

     Predovšetkým námietka, že Sociálna  poisťovňa má zo zá-

kona na to vytvorené  podmienky, aby uhrádzala tieto platby.

Pán poslanec Šagát sa odvolával na § 4 a 10, ktoré nič neho-

voria o platbách v zákone 274.  Mám ho tu pred sebou. A ešte

tu je § 38, odcitujem: "(1) Správny fond je určený na krytie

výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov  Sociálnej poisťov-

ne." Pre  úplnosť môžem z tohto  istého zákona odcitovať, čo

  to orgány  Sociálnej poisťovne.  "Samosprávnymi orgánmi"

atď. "je  správna rada, dozorná rada,  výkonnými orgánmi ús-

tredie a  pobočky." Činnosť orgánov - či výkonných, či samo-

správnych - je upravená  ďalej v tom istom  paragrafe, ktorý

som vám citovala,  zoberte si zákon. Je to §  5, 6, 7 a ďal-

šie. Mám ho pred sebou,  pán poslanec, nebudem vás presvied-

čať, viem čítať. Takže máte ho  zrejme aj vy, ak o ňom hovo-

ríte. Takže v § 38 správny  fond je určený výlučne na krytie

výdavkov  súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťov-

ne.  Tvorí  sa  najviac  vo  výške 4 atď. a ods. 3 "finančné

prostriedky  správneho  fondu  možno  investovať so súhlasom

správnej rady".

 

     Takže toľko k možnosti  Sociálnej poisťovne a súčasného

právneho stavu, aby mohla hradiť tieto náklady.

 

     Chcela by  som upozorniť, že pokiaľ  ide o rozpočet So-

ciálnej  poisťovne na  tento  rok,  ten ste  schvaľovali vy.

A v priebehu rozpočtového roka,  či štátneho rozpočtu, alebo

rozpočtov verejných fondov, podľa zákona o rokovacom poriad-

ku aj  keby sme  upravili paragraf, o ktorom hovoríte, ktorý

je v tom  znení, ako som povedala, aj  keby sme ten paragraf

spresnili do tej podoby, ako ste mali urobiť vy, ak ste uro-

bili tento krok, aj tak by sa to viazalo na rozpočet Sociál-

nej poisťovne, ktorý  sa schvaľoval v minulom roku. Čiže ta-

deto cesta nevedie, podľa môjho  názoru. Dovoľte mi, aby som

vás upozornila, páni poslanci, že...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon, pani ministerka.

 

     Bol som upozornený, že vás mám upozorňovať, ak sa bude-

te správať neslušne, resp.  budú zaznievať invektívy. Žiadal

by som poslancov, aby sa správali slušne, aby nevykrikovali,

keď rozpráva pani ministerka. Predsa v rozprave a vo faktic-

kých pripomienkach  sa mohli vyjadriť,  alebo mohli vyjadriť

svoj názor.

 

     Pán kolega Švec, beriem si  za svoje, čo ste mi poveda-

li. Upozorňujem  poslancov, aby nevykrikovali  ako malé deti

v materskej škôlke.

 

     Pani ministerka, môžete pokračovať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďalej chcem upozorniť pánov  poslancov a pani poslanky-

ne, že v predkladanom  návrhu  zákona v článku II - Prechod-

né ustanovenia máte vyčíslené všetky právne predpisy a pome-

nované, ktoré navrhujeme v tomto  smere v súvislosti s týmto

návrhom  zákona upraviť.  Pokiaľ ide o článok III, trváme na

tom,  aby  tento  zákon  nadobudol  účinnosť dňom vyhlásenia

vzhľadom  na všeobecný  záujem občanov,  aby nemuseli  ďalej

platiť. Dúfam, že aspoň v tomto ma podporíte.

 

     Chcela by  som ešte ďalej povedať  pár slov, pokiaľ ide

o systémovosť alebo nesystémovosť poslaneckého návrhu.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, nechcem  vás unavovať,

ale v prvom čítaní som spochybnila systémovosť tohto návrhu,

pretože v tom istom  Liečebnom poriadku ste ponechali, znovu

citujem, v bode 60 - "vypracovanie denného pracovného zázna-

mu zdravotnej karty sa vykazuje  aj u praktického lekára pre

dospelých ako výkon, ktorý  sa hradí zo zdravotných poisťov-

ní, pri posúdení zdravia, napríklad pri voľbe povolania, pri

nástupe do práce a podobne". Tam nie  je objednávateľ? - Pý-

tam sa. Jediným objednávateľom  má byť len Sociálna poisťov-

ňa? A ďalej "systémovo". V bode 71 ste  ponechali  ako výkon

vystavenie  hlásenia  choroby  z  povolania,  profesionálnej

otravy,  iného  poškodenia  zdravia  pri  práci,  potvrdenie

o návšteve  lekára,  klinického  logopéda  alebo  klinického

psychológa, na  preplatenie  cestovného a iné jednoduché po-

tvrdenia a hlásenia  bez bližšej  konkretizácie. Takisto ako

zdravotné výkony. V bode 74 sa ponechal ako výkon vystavenie

regresného  hlásenia a hlásenia  úrazu  príslušnej poisťovni

- teraz mám  na mysli Slovenskej  poisťovni. V bode 75b: vy-

stavenie potvrdenia o spôsobilosti na  prácu a štúdium v za-

hraničí,  potvrdenie  pre  potreby  cudzineckej  polície ako

zdravotný výkon u osôb, ktoré majú priznaný štatút utečenca,

alebo sú na území Slovenskej republiky na základe medzištát-

nych dohôd. Všetko ako zdravotné  výkony. V bode 79a: vysta-

venie lekárskej správy v niektorom zo svetových jazykov ale-

bo preklad zo svetového jazyka - tiež zdravotný výkon. V bo-

de 79b: používanie svetového  jazyka, čiže tlmočenie pri ko-

munikácii  s pacientom,  uvedené  angličtina,  francúzština,

ruština,  španielčina, čínština,  arabský jazyk.  Všetko vý-

sostne zdravotné výkony platené zo zdravotného poistenia.

 

     Prepáčte, tomuto ja nehovorím systémový prístup k danej

novele zákona, a preto trvám  na tých návrhoch, ktoré som tu

predniesla. Chcem  upozorniť ďalej pánov  poslancov, že spo-

ločne s ministrom zdravotníctva a s jeho rezortom je pripra-

vený návrh lekárskej posudkovej služby, v ktorom budeme rie-

šiť  aj  trecie  plochy,  nedorozumenia,  ktoré vznikajú pri

úhrade jednotlivých výkonov. Čiže  som presvedčená o tom, že

aj pri  tomto navrhovanom  zákone o posudkovej službe budete

mať dosť  času a priestoru sa vyjadriť - kompetentní lekári,

prípadne  aj ďalší  - k navrhovaným  zmenám,  ktoré spoločne

pripravujeme. A nechcem teraz  už rozširovať okruh pripomie-

nok, ktoré tu odzneli, resp. vzájomných invektív.

 

     Pán poslanec Šagát, je mi  veľmi ľúto, ale rozbitím bý-

valej Národnej  poisťovne - teraz  hovorím vyslovene pragma-

ticky zo skúseností za  uplynulé roky -, umožnením pluralit-

ného systému v zdravotných  poisťovniach  došlo k chaosu pri

registrácii jednotlivých  poistencov v jednotlivých poisťov-

niach. Musím  vás upozorniť, páni poslanci,  že teraz sa za-

vádza centrálny register poistencov na ministerstve zdravot-

níctva.  Pri predbežnej  kontrole poistencov  registrovaných

v 11 zdravotných  poisťovniach sa zistilo, že  v mesiaci máj

registrovali  všetky  zdravotné poisťovne 5 650 785 poisten-

cov, čo je o zhruba pol  milióna viac, ako má celá Slovenská

republika  občanov. V ďalšom  kole  sa    začali poisťovne

správať  racionálne,  to    všetko  dôsledky  vašej novely

a rozbitia Národnej poisťovne. V júni už  bol počet obyvate-

ľov Slovenskej republiky  registrovaných v zdravotných pois-

ťovniach  len 5 408 000,  ale ešte  stále  nad reálny počet,

a momentálne podľa štatistických údajov  je na Slovensku len

5 378 948. Nespomínala by som to, keby sa tu hovorilo  alebo

nehovorilo o tom, či Sociálna poisťovňa má na uhrádzanie vý-

konov, alebo nemá. Má,  pretože Sociálna poisťovňa má poria-

dok. V Sociálnej poisťovni je  systém, je tam register pois-

tencov, ktorý nemôže nikto  spochybniť. Je jedna, v doplnko-

vom dôchodkovom  poistení je pluralita.  Ale vy ste  zvolili

túto cestu,  pán poslanec, takže  ja som povinná  uviesť pre

snemovňu aj tieto údaje.

 

     Vážené  pani poslankyne,  poprosím vás  znovu o podporu

tohto návrhu zákona s tým,  že by som takisto prosila podpo-

riť dátum účinnosti dňom vyhlásenia.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam  sa, či  si  želá  záverečné slovo  pani spoločná

spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi iba veľmi stručne sa vyjadriť k tomuto prob-

lému, ktorý snemovňa rieši v druhom čítaní.

 

     Som rada, že pani ministerka mnohé veci dala na správnu

mieru, že problém riešenia  sociálnych výkonov a zdravotných

výkonov, keďže sa prelínajú, je veľmi zložitý. Nasvedčuje to

naozaj  niekoľkohodinová  diskusia,   ktorá  odznela  nielen

v parlamente, ale  predovšetkým u nás vo výbore pre zdravot-

níctvo a sociálne veci. A uisťujem pánov poslancov, že budem

iniciovať stretnutie kompetentných pracovníkov, ktorí sa ma-

jú k tejto problematike vyjadriť, aby sa nám takéto situácie

v parlamente neopakovali.

 

     V rozprave vystúpil s referátom iba jeden poslanec, pán

poslanec Šagát, ktorý nedal  žiaden pozmeňujúci návrh. Potom

s faktickými poznámkami vystúpilo 9 poslancov. Mňa prekvapi-

lo, že  teraz pán poslanec  obhajoval to, čo  sme riešili vo

výbore, pretože  naozaj sme vtedy  pristupovali so serióznou

analýzou a chceli sme urobiť niečo v prospech zdravotníctva.

Žiaľ, keď sa objavili v tlači  články, ktoré toto všetko ho-

dili na plecia koalície, a tak nás, bohužiaľ, aj v prvom čí-

taní oslovil pán poslanec Ftáčnik - ja tie urážlivé slová tu

nebudem opakovať -, vtedy sa nenašiel  nikto z opozície, kto

by sa zastal stanoviska, ktoré odznelo v našom výbore. Vtedy

vám politicky vyhovovalo, že nás novinári osočili a pouráža-

li. Ani na moju požiadavku na tieto médiá, keď som reagovala

a upozornila  na nesprávnosť,  sa nikto z nezávislých  médií

neozval. Takže som rada, že  tu tieto slová odzneli, pretože

naozaj  za tento  pozmeňujúci návrh  hlasovali všetci  vtedy

prítomní poslanci  okrem jedného jediného,  ktorý sa zdržal.

Takže preto  je potrebné prijať  túto novelu, aj  keď naozaj

o mnohých veciach je ešte možné ďalej diskutovať, aby sa ne-

dialo to,  čo sa deje  teraz, aby nemuseli  občania za tieto

výkony  platiť. Preto  podporujem a prosím aj  všetkých  vás

prítomných, aby ste aj vy túto novelu podporili.

 

     Pán predsedajúci,  môžeme prejsť k  hlasovaniu. Zo spo-

ločnej správy budem postupne...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni,  podľa § 83 ods. 3  zákona o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime najskôr

k hlasovaniu o návrhoch zo  spoločnej správy výborov a potom

pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hoch, ak takéto z rozpravy vyšli.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie uvádzala.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Gestorský  výbor  odporučil  en  bloc  hlasovať za body

2 a 3 s tým, že bod 2 je potrebné iba mierne upraviť, preto-

že pri prepisovaní  vypadlo v časti Príloha číslo 1 - vložiť

ešte "I."  A v texte  "a konzultácia  pacienta s ošetrujúcim

lekárom" má vypadnúť "s". Takto to bolo u nás vo výbore pri-

jaté, ale nedopatrením pri prepise tieto dve zmeny tam nebo-

li zapracované.

 

     Takže na  základe odporúčania výboru  pre zdravotníctvo

a sociálne veci odporúčam, aby  sme o bodoch 2 a 3 hlasovali

en bloc. Gestorský výbor odporúčal tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme  podľa návrhu, ktorý

predložila pani poslankyňa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme schválili jednomyseľne.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme  pristúpiť  k hlasovaniu o bode 1, ku ktorému sa

pani ministerka  vyjadrila, že  nie je v náplni, resp. nebol

obsiahnutý v pôvodnej novele,  ktorý predkladala, ale vo vý-

bore  bol tento bod  1 odsúhlasený aj zástupcom ministerstva

zdravotníctva, a preto si gestorský výbor osvojil stanovisko

schváliť bod číslo 1 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme  pristúpiť k bodu 4,  ktorý  odporúčal gestorský

výbor schváliť, ale pani ministerka ho pripomienkovala, tak-

že nechávam na poslancoch,  aby zvážili pripomienku pani mi-

nisterky a nechám snemovňu rozhodnúť o tomto bode samostatne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Bod 5 odporúčal gestorský výbor schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán predsedajúci, spoločná správa obsahuje ešte dva ná-

vrhy,  ktoré  predniesol  pán  poslanec  Kanis,  ale ten ich

v parlamente s 15 podpismi síce dodal, ale nepredniesol, tak

je bezpredmetné o nich hlasovať. Výbor ich neschválil.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým sme prešli všetky body spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže v skrátenom  legislatívnom konaní  sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných  ustanovení zákona o rokovacom

poriadku pre  druhé a tretie čítanie,  pristúpime k tretiemu

čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 98/1995 Z. z. o

Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych  zdravot-

ných poisťovní v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu  legislatívno-technických alebo jazy-

kových chýb. Chcem upozorniť, že pozmeňujúce alebo doplňujú-

ce návrhy  smerujúce k odstráneniu  chýb vzťahujúcich sa  na

schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v druhom číta-

ní alebo návrh na  opakovanie druhého čítania môže predložiť

najmenej 30 poslancov.

 

     Pýtam sa, či majú páni  poslanci takéto návrhy. Ak nie,

vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

 

     Keďže v rámci  tohto čítania  neboli žiadne pozmeňujúce

návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky pristúpime k hlasovaniu o vládnom návr-

hu zákona ako celku, samozrejme, v zmysle schválených zmien.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V úvode som  prečítala  stanovisko  gestorského výboru,

ktorý odporúčal tento návrh zákona schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

98/1995 Z. z. o Liečebnom  poriadku v znení neskorších pred-

pisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení, financovaní  zdra-

votného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a ob-

čianskych zdravotných  poisťovní v znení  neskorších predpi-

sov.

 

     Pani ministerka, ďakujem.

 

 

 

     Dámy a páni,

 

     teraz pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon číslo

143/1992 Zb. o plate a  odmene za pracovnú pohotovosť v roz-

počtových  a v niektorých  ďalších  organizáciách a orgánoch

v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali, prosím, pred prvým čí-

taním ako tlač 813 a spoločnú správu  výborov schválenú ges-

torským výborom máte ako tlač 813a.

 

     Vládny návrh odôvodní ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím, aby sa pani ministerka ujala slova.

 

     (Hlasy v sále.)

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Tak čo teraz?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán kolega Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán  podpredseda, iba  procedurálna otázka.  Môžete nám

vysvetliť, podľa  čoho teraz postupujeme?  Ako bol schválený

tento postup?

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  postupujeme  podľa toho,  že ak o 10 minút

schválime  tento  zákon,  proste  pôjdeme  hlasovať, ak nie,

o 10 minút  dvanásť preruším a budeme  hlasovať, tak ako sme

sa dohodli doobeda. Bude to doobeda o 10 minút dvanásť. Môže

to byť tak? Môže to byť tak, kolegyne, kolegovia?

 

     Nech sa páči, pán Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, bolo by  dobré, teraz úplne vážne, aby

sme vedeli,  ako bude pokračovať  program napríklad poobede,

pretože posledné tri dni vôbec  nie je zrejmé, o čom rokuje-

me, ako rokujeme. Je  to všetko poprehadzované. Takže infor-

mujme sa navzájom, nech sa vieme na jednotlivé body programu

pripraviť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, všetko je zrejmé. Myslím si, že na stole je

program, čo sme prerokovali a čo ešte prerokúvať budeme.

 

     Pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán podpredseda, chcem upozorniť, že o 10 minút dvanásť

začať voľby  je veľmi nevhodný čas,  pretože sú zvolané nie-

ktoré výbory na dvanástu hodinu,  konkrétne aj náš, a myslím

si,  že  je  potrebné  vytvoriť  určitý  priestor, aby voľby

dôstojne prebehli a aby sa aj  výbory mohli  zísť, keď už je

to zvolané.  Čiže ak máme  pristúpiť k voľbe, navrhujem, aby

sme to urobili teraz a potom je možné  pokračovať v prerokú-

vaní zákona, alebo sa dohodnúť  na tom, že to pôjde popolud-

ní. Ale tak to nemôže byť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, páni, zatiaľ čo máme tieto faktické poznámky, už

sme možno mohli aj tento zákon prerokovať.

 

     Pán kolega Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán podpredseda, v mene poslaneckého  klubu Demokratic-

kej únie žiadam 20-minútovú prestávku.

 

     (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani ministerka, ospravedlňujem sa.

 

     Dámy a páni,

 

     podľa schváleného programu, keďže sme si to dohodli do-

obeda, pristúpime k návrhu na voľbu ďalších členov osobitné-

ho kontrolného orgánu. (Šum v sále.)

 

     Páni kolegovia, však chcete to,  na čom sme sa dohodli.

Môžem dopovedať, Béla? Budeš taký dobrý, alebo si pôjdeš sem

sadnúť a viesť schôdzu?

 

     Nech sa páči, poď. (Reakcia  poslanca z pléna.) Tak buď

taký  dobrý a drž hubu a krok, hej? (Prejavy nesúhlasu v sá-

le.)

 

     Chceli sme dodržať  rokovanie dnes predpoludním. Myslel

som si, že to prebehne za desať minút. Ak nie, prosím, chce-

li ste, aby sa doobeda rokovalo, pristúpme k tomu, ako pove-

dali, ideme rokovať.

 

     Samozrejme, podľa  rokovacieho poriadku jeden  klub po-

žiadal o 20-minútovú prestávku.

 

     Nech sa páči, dávam slovo pánu Dukovi-Zólyomimu.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Maďarská  koalícia a poslanecký  klub  MKDH sa  pripája

k žiadosti o 20-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Hrušovský takisto.

 

     Pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda Gašparovič,

 

     ja vás  prosím ako predsedu Národnej  rady, dbajte, aby

predsedajúci  dodržiaval rokovací  poriadok. Komentovať jed-

notlivé výroky poslancov - povedať "držte hubu a krok", nad-

väzovať dialóg -, na to predsedajúci  nemá právo.  Má jedno-

ducho len udeľovať slovo.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Prosím členov  výboru pre  obranu a bezpečnosť, aby  po

vyhlásení prestávky do 5 minút sa zišli vo výbore.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem prestávku. Rokovať budeme odpo-

ludnia o 13.30 hodine.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani  poslankyne, páni poslanci, do roko-

vacej sály, budeme pokračovať.

 

     Nech sa páči, pani  poslankyne, páni poslanci, zaujmite

svoje miesta, pokračujeme v rokovaní.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k

 

     návrhu na  voľbu ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby.

 

 

 

     Vzhľadom na to, že ďalším bodom je

 

     návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva,

 

     podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom  poriadku  podávam

návrh, aby sme zlúčili  rozpravu o uvedených bodoch programu

s tým, že  hlasovanie vykonáme naraz  osobitnými hlasovacími

lístkami. O tomto návrhu hlasujeme bez rozpravy.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpra-

vy o uvedených bodoch programu.

 

     Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na to, že zatiaľ opakovane parlamentná väčšina

neakceptovala  návrh na  zmenu počtu  členov osobitných kon-

trolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej

služby a Vojenského  spravodajstva, a tým  možnosť  zabezpe-

čenia  účasti všetkých  štyroch opozičných subjektov v tých-

to výboroch, konštatujeme, že  sa nenapĺňa  ustanovenie § 60

ods. 2 zákona  o  rokovacom  poriadku.  Súčasný  stav, t. j.

8-členné  výbory,  v ktorých    vládna  koalícia  teraz má

5-člennú prevahu a pre opozíciu zostávajú len tri miesta, je

teda protizákonný. Okrem toho vyjadrujeme nesúhlas s tým, že

šiestim  členom  Osobitného  kontrolného  výboru na kontrolu

činnosti Vojenského spravodajstva zostáva naďalej tzv. nezá-

vislý poslanec, ktorý nemôže  zastupovať žiadny opozičný po-

slanecký klub Národnej rady.

 

     Z týchto dôvodov  poslanci  klubu  Maďarskej koalície a

MKDH sťahujú svojich  kandidátov - pána poslanca Lászlóa Kö-

telesa a pána poslanca  Lászlóa Ásványiho. V prípade, že  by

Národná rada predsa súhlasila so zmenou počtu členov  týchto

výborov z 8 na 9 tak,  že pre opozičné poslanecké kluby budú

garantované štyri miesta, znovu navrhneme svojich kandidátov

do osobitných  kontrolných výborov. Súčasne  vyhlasujeme, že

to všetko  robíme v záujme  naplnenia odporúčania Spoločného

parlamentného výboru a v záujme  Slovenska, v záujme zlepše-

nia jeho integračných šancí do Európskej únie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda a predsedajúci, dovoľte mi, aby som

poďakoval Maďarskej koalícii za jej ústretovosť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tiež som sa prihlásil.

 

     Pán Duka-Zólyomi,  len si myslím, že  nezávislí by mali

zastupovať nás všetkých, nielen maďarskú menšinu, alebo ZRS,

alebo HZDS, ale všetkých.

 

     Nech sa páči, ešte pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom aj na túto  ústretovosť Maďarskej koalície dá-

vam pozmeňujúci návrh, aby sme hlasovali o uznesení, že oso-

bitné kontrolné výbory budú mať 7-členné zastúpenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     To je procedurálny návrh, dáme o ňom hlasovať.

 

     Nech sa páči, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci a pán predseda, to ako máme tomuto ro-

zumieť? Veď predsa boli  politické rokovania, už tri mesiace

nám tu  pílite uši s tým, aby sme  konečne  dali kandidátov,

a teraz zmeníte z 8 na 7? Prepáčte, nerozumiem tomuto návrhu

toho najsilnejšieho a najinteligentnejšieho  klubu,  akým je

HZDS. Pán Cabaj, keby ste to mohli nejako zdôvodniť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Belohorská, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ale ja si myslím, pán  Mikloško, že my sme ešte doteraz

vašich nestiahli, my sme ich len niekedy zamietli, a z vašej

strany, zo  strany  opozície    opakovane  boli  kandidáti

stiahnutí a hlavne pred  dosť závažnými rokovaniami v zahra-

ničí.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Čarnogurský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci,

 

     tento návrh nemôže Národná  rada teraz prerokúvať, pre-

tože to nie je na programe  tohto bodu. Možno si pamätáte na

predpoludnie dnešného dňa, pán poslanec Duka-Zólyomi dal ná-

vrh na hlasovanie, rokovanie o počte  členov týchto výborov.

Ten návrh bol zamietnutý,  nedostal sa na program rokovania,

nie je na programe  rokovania, a preto teraz nemôžeme hlaso-

vať o tom, koľko členov majú tieto výbory. Preto o vašom ná-

vrhu nemôžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský,

 

     pán Duka-Zólyomi dával takisto  návrh, aby sme odhlaso-

vali počet 9 namiesto 8. Hlasovali sme o tom, a neprešlo to.

Ale pán poslanec Cabaj, pokiaľ  som počúval, tak nedával ná-

vrh, aby sme hlasovali, len  povedal, že navrhuje 7. Len ho-

voril, že on potom navrhuje 7,  ale nepovedal, aby sme o tom

hlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, tak nehlasujeme.

 

     Ešte pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, ešte  raz si zopakujme sled

udalostí.  Pán poslanec  Čarnogurský to  povedal presne. Bol

návrh na  zaradenie  bodu o zmene  počtu. Neprešiel. V tomto

bode, kde  je  voľba, nemáme  možnosť o tom rokovať. A ak to

pán Cabaj navrhuje zo žartu, tak nech zváži, čo v tomto par-

lamente povie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Pokračujeme ďalej.

 

     Návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti  Slovenskej informačnej  služby ste  dostali ako  tlač

823.

 

     Nové znenie a návrh  na voľbu ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti  Vojenského spravodajstva ste  dostali ako

tlač 824.

 

     Otváram rozpravu o týchto  bodoch programu. Písomne ne-

mám nikoho prihláseného. Hlási sa niekto do rozpravy?

 

     Keďže nikto, vyhlasujem rozpravu  o týchto bodoch prog-

ramu za skončenú.

 

     Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom  poriadku tajne sa

hlasuje v prípadoch ustanovených  ústavou, zákonom pri voľbe

alebo odvolaní alebo ak sa na tom  uzniesla Národná rada bez

rozpravy. Na  zvolenie členov  výboru v tajnom hlasovaní  sa

vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Pristúpime teda k voľbe členov  osobitného  kontrolného

výboru.  Pripomínam, že  svoju  voľbu  vyjadríte tak,  že na

príslušnom  hlasovacom lístku  pri každom  mene a priezvisku

zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete - za, proti,

zdržal sa. Platný je len  ten hlasovací lístok, na ktorom je

zakrúžkovaná  alternatíva "za" viac  ako u dvoch kandidátov.

Hlasovací lístok sa neupravuje  prečiarknutím alebo iným zá-

sahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlaso-

vací lístok, ktorý  nie je  upravený v súlade s volebným po-

riadkom alebo  ktorý je prepisovaný  alebo doplňovaný, alebo

ak pri  niektorom mene nie je  vyjadrená vôľa zakrúžkovaním.

Hlasovacie lístky sú farebne rozlíšené.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví.

 

     Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem sa spýtať ako  overovateľ, či sú natlačené lístky

s dvoma menami, alebo s tromi?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     S dvoma.

 

     (Akt tajnej voľby.)

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní.

 

     Prosím  povereného  overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom  poriadku Národnej  rady oznámil Národnej

rade počet  vydaných neplatných a neodovzdaných  hlasovacích

lístkov, ako  aj u každého kandidáta  počet poslancov, ktorí

hlasovali  za navrhnutého  kandidáta, ktorí  hlasovali proti

navrhnutému kandidátovi, a počet poslancov, ktorí sa zdržali

hlasovania.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu ďalších  členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo

vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích líst-

kov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo odovzdaných

125 platných hlasovacích  lístkov, 11 neplatných hlasovacích

lístkov a všetci poslanci odovzdali hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že  pri voľbe kandidáta Františka

Javorského  hlasovalo za 100 poslancov, proti 16, zdržalo sa

9 poslancov. Za kandidáta Milana  Kňažka hlasovalo za 96 po-

slancov, proti 18, zdržalo sa 11 poslancov.

 

     Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Vojenského  spravodajstva je  potrebný súhlas  nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za

ďalších členov  Osobitného kontrolného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-

dajstva zvolení poslanci  František Javorský a Milan Kňažko.

(Potlesk.)

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu ďalších  členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby

bolo vydaných a poslanci  si osobne prevzali 136 hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby bolo odovz-

daných 121 platných hlasovacích  lístkov, 15 neplatných hla-

sovacích lístkov a všetci  poslanci odovzdali hlasovací lís-

tok.

 

     Overovatelia zistili, že pri  voľbe kandidáta Jána Lan-

goša hlasovalo za 47 poslancov,  proti 61 poslancov, zdržalo

sa 13  poslancov. Za kandidáta  Milana Vavríka hlasovalo  za

108 poslancov, proti 6, zdržalo sa 7 poslancov.

 

     Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovič-

nej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol zvo-

lený  za člena  Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby poslanec Roman Vavrík.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem za oboznámenie s výsledkami voľby.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila Romana Vavríka za ďalšieho člena Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Ďalej konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky

zvolila pána Javorského a pána Kňažka za ďalších členov Oso-

bitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

 

Poslane T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol jeden procedurálny návrh

v mene troch  klubov, a to klubov HZDS, ZRS a SNS, a to, aby

sme  teraz prerokovali  návrh na  voľbu podpredsedu Národnej

rady Slovenskej republiky (tlač 847).

 

     A zároveň mi dovoľte, aby  som predniesol aj jednu fak-

tickú poznámku, a to, že  ešte pred hlasovaním som poďakoval

za ústretovosť poslancom Maďarskej koalície.

 

     Dovoľte mi, aby som  vysvetlil tú  skutočnosť, ako bolo

myslené to poďakovanie za  ústretovosť. Skôr ako sme pristú-

pili k hlasovaniu,  vyhlasovali zástupcovia Maďarskej koalí-

cie, že v prípade, ak nebude Národná rada ochotná akceptovať

návrh na zmenu počtu na 9, stiahnu  svojich kandidátov a ne-

zúčastnia  sa hlasovania.  Ja som  ich priamo  požiadal, aby

svojich  kandidátov nesťahovali,  že majú  všeobecnú podporu

v našom poslaneckom klube. Vďaka  tomu, že týchto kandidátov

stiahli,  nemáme doplnené  osobitné kontrolné  výbory. (Ruch

v sále.) Dovoľte mi, aby som dokončil tú myšlienku, že prav-

depodobne  zástupcovia Maďarskej  koalície nemysleli  vážne,

keď hlasovali za uznesenie  vo vzťahu k Európskemu parlamen-

tu, že chceme všetky tie  problémy, ktoré nám boli vyčítané,

doriešiť.  Alebo to  mám pochopiť  tak, že  počas prestávky,

ktorá bola  cez obed, im SDK sľúbilo  podstatne  viacej, ako

sme im my boli schopní dať?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Beriem názor  pána Cabaja za bernú  mincu a dovoľte mi,

aby som navrhol nový bod  programu v mene poslaneckého klubu

Maďarská  koalícia, MKDH a DÚ na zajtra na 16.00 hodinu. Ná-

zov bodu programu: Doplnenie  Osobitného  kontrolného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky na činnosť Slovenskej in-

formačnej  služby. A  ak  tento  bod  prejde, o 20 minút sme

ochotní navrhnúť do tohto výboru pána Bélu Bugára.

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Veľmi stručne chcem reagovať na  to, čo povedal pán Ca-

baj.  Odmietame tieto  obvinenia. Držali  sme sa  princípov,

základov toho, čo je v rokovacom poriadku. Žiadna ochota ne-

bola, aby sa zabezpečil taký stav, ktorý má byť podľa týchto

ustanovení, to  znamená štyri miesta pre  opozíciu. Takže my

nie po  prvýkrát, ale ak  treba, nie poslednýkrát  sa budeme

držať týchto  zásad. Nechcem, aby sa  to vysvetľovalo nejako

inakšie, pán kolega Cabaj.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Ak dovolíte, ešte jednu  poznámku. Môžeme brať ako pro-

cedurálny môj návrh, pokiaľ takýmto spôsobom sa niečo navrh-

ne vtedy, keď tu budeme  mať pred sebou predložený materiál.

Ak by tu bol písomný  materiál na kandidáta, ktorý bol dote-

raz predložený, mohli sme sa  na túto tému baviť, ale zatiaľ

nemáme predložené nič, tak nemáme o čom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predsedajúci, navrhol som zaradiť nový bod. Navrhol

som to preto  na zajtra na 16.00 hodinu, aby sme mali 24 ho-

dín. To  znamená o 20 minút, ak tento  bod bude odsúhlasený,

dáme návrh pánu predsedovi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Prokeš.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia,

 

     považujem to  za celkom zbytočné, pretože  sa to skončí

ako dnes, že svoj návrh potom stiahnu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán Csáky, dali ste návrh, dám o tom hlasovať.

 

     Najprv bol návrh pána Cabaja, aby sme uskutočnili voľbu

pána podpredsedu.

 

     Nech sa páči, budeme o návrhu pána Cabaja hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     (Potlesk.)

 

     Ešte budeme  hlasovať o návrhu pána  Csákyho. Pán Csáky

dal návrh zaradiť na zajtra na 16.00 hodinu voľbu člena kon-

trolného výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 7 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Ďakujem, teda sme si odsúhlasili bod

 

     Voľba nového podpredsedu Národnej rady.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná rada Slovenskej republiky na svojej ustanovujú-

cej schôdzi určila, že  bude mať štyroch podpredsedov. Dopo-

siaľ boli zvolení len traja podpredsedovia Národnej rady.

 

     Návrh na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky ste dostali ako tlač 847.

 

     Prosím poslanca,  pána Antona Hrnka,  aby návrh odôvod-

nil.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  na  ustanovujúcej

schôdzi 3. novembra 1994 uznesením  číslo 7 určila, že  bude

mať štyroch podpredsedov. Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slo-

venskej  republiky  Národná  rada  Slovenskej  republiky  na

schôdzi 3. novembra 1994 uznesením  číslo 9 zvolila  za pod-

predsedov Národnej  rady Slovenskej republiky  Augustína Ma-

riána Húsku a Jána Ľuptáka. Pán  Húska je za Hnutie za demo-

kratické Slovensko, pán Ľupták  za Združenie robotníkov Slo-

venska. Na schôdzi 13. decembra 1994 uznesením číslo 37 zvo-

lila za  podpredsedu Národnej rady  Slovenskej republiky Ma-

riána Andela za Slovenskú národnú stranu.

 

     Z určených  štyroch podpredsedov Národnej  rady Sloven-

skej republiky doteraz jeden podpredseda Národnej rady nebol

zvolený. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vykonať voľbu jedné-

ho podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pod-

predsedov  Národnej rady  Slovenskej republiky  volí Národná

rada  Slovenskej republiky  tajným hlasovaním  nadpolovičnou

väčšinou hlasov všetkých poslancov.

 

     I vzhľadom na to, že sa v tlači objavili rôzne vyhláse-

nia, i vzhľadom na to, že bola dotknutá aj moja osoba z hľa-

diska mojej cti a rôznych  príjmov, ktoré by  som údajne mal

mať mimo svojho poslaneckého  platu, dôsledne vyhlasujem, že

tento návrh  nepredkladám za opozíciu  tohto parlamentu, ale

predkladám ho  za skupinu, teda  niekoľkých poslancov, ktorí

sú v tomto parlamente ako nezaradení, i keď to nebude pomer-

  zastúpenie, pretože  takého  pomerné  zastúpenie v tomto

parlamente bolo len raz. Na 1. ustanovujúcej schôdzi Sloven-

skej národnej rady,  myslím si, že to bolo 9. volebné  obdo-

bie, nám bolo vyložené, prečo  je dokonca nevhodné, aby bolo

pomerné zastúpenie, pán Mikloško si určite spomenie. Nie som

stúpencom pomerného zastúpenia v orgánoch Národnej rady, ale

myslím  si, že  aj nezaradení  poslanci by  mohli mať  slovo

v tomto parlamente a tento krok by mohol byť takým malinkým,

malinkým krôčikom smerom od jednofarebného zloženia predsed-

níctva, resp. vedenia  parlamentu, k trošku malinkej, malin-

kej dúhe.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi a  prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru, aby Ná-

rodnej rade podal stanovisko výboru k tomuto návrhu na voľbu

podpredsedu Národnej rady.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ústavnoprávny výbor sa dnes ráno zaoberal touto otázkou

a prijal nasledovné uznesenie.

 

     "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh na voľbu  podpredsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky a

 

     A. súhlasí s návrhom na voľbu podpredsedu Národnej rady

Slovenskej republiky,

 

     B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na

voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky v súla-

de s § 59 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky schváliť."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode programu.  Do rozpravy  písomne zatiaľ  nie je

nikto prihlásený.

 

     Ústne sa  hlási pán  Hrušovský a pán Weiss. Tým  končím

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som  vám v mene  poslaneckých  klubov

Kresťanskodemokratického  hnutia,  Maďarskej  koalície a De-

mokratickej  únie oznámil,  že sa  nezúčastníme na hlasovaní

pri  voľbe pána  Filkusa na  funkciu podpredsedu parlamentu.

Chcem vám  len pripomenúť jednu  skutočnosť, že ak  poslanec

koaličnej politickej strany sa rozhodne vystúpiť z poslanec-

kého klubu, tak koaliční poslanci zbavia tohto poslanca man-

dátu. Ak ale opozičný poslanec prestúpi do iného poslanecké-

ho klubu alebo sa stáva nezávislým, tak sa rozhodnete ho po-

výšiť do  funkcie  podpredsedu. (Potlesk.) Z tohto dôvodu sa

odmietame zúčastniť  na takejto politickej  fraške, ktorú tu

organizujete.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Chcem povedať, že rozdiel  medzi mnou a určitým poslan-

com koaličnej  strany, o ktorej hovoril pán poslanec Hrušov-

sý, je, že som nepodpísal reverz, nepodpísal abdikačný list,

nešiel som na politický trh s mojím  hlasom a nebol som ini-

ciátorom ničoho.  To je podstatný  rozdiel  medzi mnou a tým

koaličným poslancom, ktorého spomínal. A preto si myslím, že

neprislúcha ani úrovni pána  poslanca Hrušovského, aby hovo-

ril o politickej fraške.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     mnohé z  toho, čo som  chcela povedať, povedal  vlastne

už pán poslanec Filkus.

 

     V prvom  rade som chcela  povedať a upozorniť  pána po-

slanca Hrušovského, že my  sme Gauliedera nezbavili mandátu,

vy to veľmi dobre viete, ale veľmi radi  používate túto for-

muláciu. A pána poslanca Filkusa si vážime nie preto, že od-

niekiaľ vystúpil  alebo niekam prestúpil,  ale vážime si  ho

predovšetkým ako človeka, osobnosť.  A že sme schopní hlaso-

vať aj za  takéhoto človeka, to je dôkaz  toho, že si vážime

aj ľudí z opozície, ale len  tých, ktorí si našu úctu zaslú-

žia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk a šum v pléne.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Len netreba v parlamente pískať, pán Bugár.

 

     Nech sa páči, pani Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Chcela by som doplniť  môjho kolegu, pána poslanca Hru-

šovského, že nebolo nutné ani u pána poslanca Filkusa podpi-

sovať akýsi reverz, pretože už minulý týždeň ako spravodajca

vládnych návrhov zákona  pri skrátení legislatívneho konania

veľmi  presviedčal opozíciu,  že sú  to veľmi  dobré návrhy,

a treba hlasovať,  čiže myslím si, že  to nemusí byť písomný

reverz, ale stačí aj verejné  vystúpenie v parlamente, ktoré

ho jasne pričlení k vládnej koalícii.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Som rád,  že vládna koalícia si  začína vážiť poslanca,

len je  smutné, že až vtedy, keď vystúpi z opozičného klubu.

Chvíľu vám to trvalo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Lauko.  (Hlasy z pléna.) Tak  pán Mikloško. Neviem,

ako to zase tam preskakuje.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prosil by som, keby nám HZDS dalo nejaký zoznam poslan-

cov z opozície, ktorých si  vážia a ktorých nie, a my sľubu-

jeme, že podľa toho budeme kandidovať do rôznych funkcií.

 

     (Hlasy a smiech z pléna.)

 

Podpredseda NR SR  J. Ľupták:

 

     Vy ste na prvom mieste, pán Mikloško.

 

     Pán Lauko.

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som doplniť môjho  kolegu Hrušovského o to, že

si počkám na prvé hlasovanie, ktoré bude robiť nový podpred-

seda, lebo vyzerá to tak, že ho koalícia zvolí, a podľa toho

hlasovania  budem posudzovať  jeho nezávislosť  alebo závis-

losť.

 

Podpredseda NR SR  J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Kňažko, nech sa páči.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     rád by som prispel  do galérie týchto faktických pozná-

mok s tým, že si myslím,  že  zbytočne sa tu  vytvára nejaká

koalično-opozičná prestrelka. Treba sa pozerať na javy v na-

šej politike konečne už pozitívne. Chcel by som vysloviť hl-

boké a pevné  presvedčenie, že  nikto v tejto  Národnej rade

ani z koalície, ani z opozície  nezapadne vhodnejšie do tro-

jice Húska, Andel, Ľupták ako práve pán Filkus.

 

     Blahoželám, Rudo.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Len nie  je dobré, keď niekoho  ponižujeme. Skôr sa po-

zrime sami na seba.

 

     Nech sa páči, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcel  som iba  pánu Kňažkovi  vysloviť úprimnú  ľútosť

(hlasy z pléna) nad tým, že mu pán Čarnogurský ukradol revo-

lúciu, lebo  na námestí  farizejsky tvrdil, že jemu  ukradli

nežnú revolúciu... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Takže bude to asi tak aj s tým vaším podpredsedníctvom.

Musíte si ho zaslúžiť, vzbudiť dôveru. Ono sa nedáva zadarmo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Weiss, nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ctené dámy,

     vážení páni,

 

     voľba štvrtého podpredsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky má svoju históriu.  Veľakrát sme počuli, že opozícia

vraj nikdy  nenavrhla svojho kandidáta na  tento post. Chcem

tu povedať  za poslanecký klub  Strany demokratickej ľavice,

že to nie je pravda, pretože sme navrhli, keď bolo prvé kolo

hlasovaní o funkcionároch parlamentu, pána docenta Fogaša za

podpredsedu parlamentu, a jednoducho  vládna koalícia mu ne-

dala svoje hlasy.

 

     Preto voľba pána poslanca Filkusa za podpredsedu Národ-

nej rady nebude  môcť byť z politického hľadiska chápaná ako

nejaké ústretové gesto vládnucej koalície voči opozícii, ako

krok, ktorý dáva parlamentnej  opozícii šancu podieľať sa na

riadení parlamentu.  Nie je to možné  takto chápať preto, že

kolegyne a kolegovia z vládnucej  koalície, prosím, neurazte

sa, veľmi  radi hovoríte o uplatňovaní  dvojakého metra, ale

v tomto prípade naozaj sa  uplatňuje dvojaký meter. Ak jeden

poslanec vystúpi z vládnucej  koalície, tak je nazvaný zrad-

com, janičiarom, a dokonca sa kvôli politickej sankcii proti

takémuto poslancovi nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu.

Ťažko sa poškodí povesť Slovenskej republiky vo svete, nechá

sa bokom národnoštátny záujem, len aby tento poslanec bol za

svoje vystúpenie z klubu  vytrestaný. A keď vystúpi poslanec

z iného klubu - z opozičného, tak  to  privítate frenetickým

potleskom, a napokon dôjde k tomu, že bude navrhnutý za pod-

predsedu parlamentu.

 

     Za poslanecký  klub  Strany demokratickej  ľavice chcem

povedať, že sa na hlasovaní zúčastníme, ale túto kandidatúru

nepodporíme, pretože to nie je kandidát za opozíciu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Ján Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem len pripomenúť  pánu Weissovi, poslancovi Weisso-

vi,  že nehovoril  pravdu. Pán  poslanec Weiss,  veľmi dobre

viete, že pán docent Fogaš dostal 27 hlasov.

 

     A v mene poslaneckého  klubu  Združenia robotníkov Slo-

venska musím protestovať proti  vášmu výroku, čo ste poveda-

li, lebo Združenie  robotníkov  Slovenska podporilo pána do-

centa Fogaša  ako kandidáta na  post podpredsedu parlamentu.

Takže nezavádzajte verejnosť ani parlament. Hovorte skutočne

pravdu, a keď nemáte  pred  sebou hlasovacie lístky,  tak si

to môžete zo záznamov vybrať, a nezavádzajte, že vládna koa-

lícia. To si vyprosím!

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

 

     Doteraz som bol presvedčený, že voľby sú v Národnej ra-

de tajné. Z výroku pána poslanca Weissa vyplýva, že vie, kto

ako hlasoval a v tom  prípade  musím vzniesť protest. Zrejme

budeme musieť protestovať aj  proti overovateľom, ktorí boli

vtedy pri voľbách, keď pán  poslanec Weiss vie, kto ako hla-

soval. Za seba môžem povedať  to isté, čo povedal pán Garai,

že som podporil pána docenta Fogaša, a z toho mi vyplýva, že

vlastne opozícia  hlasovala proti. Takže  je mi veľmi  ľúto.

A chcel by som  mu ešte povedať to, že  on už bol podpredse-

dom, tak nech nezávidí druhým. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Baránik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem sa tiež prihlásiť k  tým, ktorí hlasovali za pána

docenta Fogaša  za podpredsedu Národnej rady.  (Smiech v sá-

le.)

 

     Ale chcel by som súčasne upozorniť na to...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení, počúvajte, toto je vážne.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     ...že  bolo  mi  úprimne  ľúto,  keď  pán Volf vystúpil

z klubu  Spoločnej  voľby. A k pánu poslancovi Filkusovi  by

som chcel  povedať, že pána  Filkusa poznám prakticky  štyri

desaťročia. Boli  sme priatelia. Vážil  som si ho  ako osob-

nosť, a preto budem zaňho hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Otázočka pánu poslancovi Weissovi na jeho vystúpenie.

 

     Už pán  Prokeš uviedol, že je  podozrivé, ako pán Weiss

vie, ako  kto hlasoval. Pýtam  sa, nie je  podozrivé, že pán

Weiss  vie, ako  bude hlasovať  každý člen  jeho politického

zoskupenia? Totiž, ak sú tajné voľby, poslanec hlasuje podľa

svojho vedomia a svedomia. Zrejme toto u nich neplatí a pla-

tí imperatívny mandát. Je to tak, pán Weiss? (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani Ďurišinová. Teraz idú z druhého súdka.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Ctený parlament,

 

     neviem, či si pamätáte,  keď sme volili podpredsedu Ná-

rodnej rady, vtedy náš klub Spoločná voľba mal 18 poslancov.

Zatiaľ, ktorí sa prihlásili z vládnej koalície, mám taký po-

cit, že tento parlament by mal mať viac ako 150 členov, kto-

rí sa prihlásili k tomu, že pána poslanca Fogaša volili. Ale

to je vedľajšie.

 

     Pán poslanec Hrnko, chcela by som sa vás opýtať, vo va-

šom vystúpení ste povedali, že ste sám podpísaný pod návrhom

na voľbu pána podpredsedu, ale  povedali ste vo svojom úvod-

nom slove  aj to, že pán  poslanec Filkus bude reprezentovať

nezávislých poslancov...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nie. Nepovedal to. Nepovedal to.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     ...viacerých nezávislých  poslancov. Tiež som  sa včera

rozprávala s viacerými, keď sa  mi dostal tento návrh na la-

vicu, a ja  vám zase môžem povedať, že  viacerí povedali, že

nechcú, aby ich reprezentoval pán poslanec Filkus.

 

     Ďakujem.

 

     (Šum a hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     nerada by som, aby v týchto faktických prestrelkách za-

padla moja do úzadia. V súvislosti s príhovorom pána poslan-

ca Weissa chcem predovšetkým  osloviť pána bývalého poslanca

Františka Gauliedera, ktorý sa nachádza v Národnej rade.

 

     František, chcem ťa poprosiť, aby si v záujme Slovenska

konečne ukončil kauzu o poslaneckom  mandáte, ktorá slúži na

očierňovanie  Slovenskej  republiky v zahraničí a aby si ve-

rejne  vyhlásil,  že  si  sa  poslaneckého  mandátu skutočne

vzdal, o čom som osobne  presvedčená.  Aby moja výzva nebola

iba prázdne gesto a aby som dokázala...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     ...že ju myslím úprimne, chcem vyhlásiť, že ak tak uro-

bíš, vzdávam sa svojho mandátu i ja. Možno ti to  pomôže pri

rozhodovaní.  Zároveň sa  chcem ospravedlniť  mojim voličom,

nechcem hazardovať s ich dôverou, ale chcem teda urobiť prá-

ve opak. Záleží mi na Slovensku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Nakoľko vypuklo  takmer všeobecné vyhlasovanie,  kto je

akým kamarátom s pánom profesorom Filkusom, môžem ubezpečiť,

že  som  sa s ním veľa  razy  poškriepil a nezhodol, a môžem

ubezpečiť, že sa s ním  budem škriepiť aj  naďalej, a dúfam,

že sa  budeme škriepiť ešte veľmi  dlho v poslaneckých lavi-

ciach, a to pri plnej  korektnosti zhody, no aj rozdielnosti

názorov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som všetkých  poprosil, aby sme sa vrá-

tili k veci a nevyjadrovali  svoje názory, kto ako hlasoval.

Ak sme ctili,  že tajné hlasovanie je tajné,  nechajme si to

pre seba.  Kto ako  hlasoval, k tomu by sme sa  nemali ďalej

vyjadrovať, a pristúpme k veci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Pokorný.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Len veľmi stručne.  Pani poslankyňa Ďurišinová oslovila

niektorých nezávislých poslancov, preto jej chcem odpovedať,

že som  jeden z tých,  ktorí podporujú návrh  na podpredsedu

pána poslanca Filkusa. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Černák.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Mám skôr otázku na pána predsedu Gašparoviča. Pán pred-

seda,  u  nás  v  klube    kópie listov, ktorými požiadali

o vstup do klubu Demokratickej únie páni poslanci Volf a pán

poslanec Juriš. Takže chcem sa  opýtať, aké je ďalšie pokra-

čovanie, pretože to už bolo pred šiestimi týždňami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení,  vyhlasujem rozpravu  o tomto  bode programu za

skončenú.

 

     Pán predseda, chceš odpovedať? Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Černák,  musíte sa  opýtať vášho predsedu

klubu. On vám povie, my sme sa o tom spolu rozprávali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k voľbe podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Chcem pripomenúť, že podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slo-

venskej republiky sa podpredsedovia Národnej rady Slovenskej

republiky  volia  tajným  hlasovaním  nadpolovičnou väčšinou

hlasov všetkých poslancov.  Postupovať budeme podľa schvále-

ného volebného poriadku.

 

     Pripomínam, že svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasova-

com lístku pri každom  mene a priezvisku kandidáta zakrúžku-

jete tú  alternatívu, za ktorú  hlasujete: za, proti, zdržal

sa. Hlasovací lístok sa  neupravuje prečiarknutím alebo iným

zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hla-

sovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným po-

riadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo doplňovaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví. Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu.

 

     (Tajné hlasovanie.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení poslanci,  pýtam sa, či

ešte  niekto z vás má  vykonať akt tajného  hlasovania. Ešte

poslanci KDH,  myslím si,  že neboli  hlasovať.  Neboli ste?

Nejdete? Dobre, ďakujem, vaša vôľa.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová. Bola si? Dobre. Som rád, že

keď aj proti, ale že ste boli hlasovať. To je správne.

 

     Pán Ducký, bol si hlasovať? Áno?

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za ukončené.

 

     Prosím  overovateľov,  aby spočítali hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené poslankyne, poslanci, pokračujeme v rokovaní.

 

     Prosím povereného  overovateľa, aby  podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky oznámil  počet vydaných hlasovacích  lístkov, počet po-

slancov,  ktorí hlasovali  za navrhovaného  kandidáta, ktorí

hlasovali  proti navrhnutému  kandidátovi, počet  poslancov,

ktorí  sa zdržali  hlasovania, ktorí  neodovzdali hlasovacie

lístky, a počet neplatných hlasov.

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážená Národná rada,

 

     prečítam vám  zápisnicu o tajnom  hlasovaní o návrhu na

voľbu podpredsedu Národnej  rady Slovenskej republiky, ktoré

sa konalo 19. 11. 1997.

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu na  voľbu podpredsedu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si

osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov.

 

     Po spočítaní hlasov  overovatelia Národnej rady Sloven-

skej republiky zistili, že v tajnom  hlasovaní na voľbu pod-

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo odovzdaných

90 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatné hlasovacie líst-

ky a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili,  že pri voľbe  Rudolfa Filkusa za

podpredsedu Národnej rady  Slovenskej republiky hlasovalo za

76 poslancov (potlesk), proti 9 poslancov,  zdržalo sa 5 po-

slancov.

 

     Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy  Slovenskej  republiky na

zvolenie podpredsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky je

potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom  hlasovaní bol Ru-

dolf Filkus zvolený za  podpredsedu Národnej rady Slovenskej

republiky. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem za oboznámenie s výsledkami voľby.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní poslanca Rudolfa Filkusa za podpred-

sedu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi,  aby som v mojom  mene, ale  aj v mene  vás

všetkých  poprial novozvolenému  podpredsedovi Národnej rady

pánu  Rudolfovi  Filkusovi  veľa  tvorivých  síl  a úspechov

v práci v Národnej  rade. Súčasne  prosím  pána podpredsedu,

aby zaujal miesto, ktoré je pre neho určené.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení  zákon  číslo

143/1992 Zb. o plate a odmene  za pracovnú pohotovosť v roz-

počtových  a v niektorých  ďalších  organizáciách a orgánoch

v znení neskorších predpisov.

 

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 813 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 813a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní ministerka práce, sociál-

nych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako som povedala už v mojom úvodnom slove pri prvom čí-

taní návrhu zákona, ktorým sa  mení zákon číslo 143/1992 Zb.

o plate a odmene  za  pracovnú  pohotovosť  v rozpočtových a

v niektorých  ďalších organizáciách  a orgánoch  v znení ne-

skorších predpisov, predkladám tento  návrh v súlade s uzne-

sením...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     ...Ústavnoprávneho  výboru  Národnej   rady  číslo  385

z 30. januára  1997, v ktorom  sa odporúča vláde  Slovenskej

republiky  orientovať termíny  predkladania návrhov právnych

predpisov súvisiacich s návrhom zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o štátnom  rozpočte na rok 1998  tak, aby pri

schvaľovaní zákona o štátnom  rozpočte na rok 1998 nadobudli

záväznosť  súčasne s týmto zákonom.  Vzhľadom na to,  že pri

rokovaniach vo výboroch neboli vznesené zásadné pripomienky,

predpokladám, že zosúladenie odporúčania ústavnoprávneho vý-

boru číslo 385 pomôže pri hlasovaní, a prosím týmto o podpo-

ru tohto návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ju, aby  zaujala miesto určené pre navrhova-

teľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Pavlovi  Derfényimu a prosím  ho, aby  podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o prerokovaní vládneho návrhu zá-

kona, ktorým sa mení zákon  číslo 143/1992 Zb. o plate a od-

mene za  pracovnú  pohotovosť v rozpočtových  a v niektorých

ďalších organizáciách a orgánoch v znení  neskorších predpi-

sov (tlač 813) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republi-

ky v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci ako  gestorský  výbor podáva Národnej

rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona čís-

lo 350/1992 Zb. o rokovacom  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  túto spoločnú správu  výborov o prerokovaní

uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 775

z 12. novembra 1997 v prvom  čítaní  rozhodla, že  prerokuje

uvedený zákon v druhom čítaní, a pridelila vládny návrh pod-

ľa § 74 ods. 1 citovaného  zákona na  prerokovanie  ústavno-

právnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbo-

ru pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výbo-

ru pre zdravotníctvo a sociálne  veci a zároveň za gestorský

výbor  určila Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Gestorský  výbor  nedostal  do 18. novembra 1997 žiadne

stanoviská poslancov, ktorí sú  členmi výborov, ktorým nebol

návrh zákona pridelený. Vládny  návrh zákona, ktorým sa mení

zákon  číslo 143/1992 Zb., prerokovali uvedené výbory v sta-

novenej lehote. Uvedené výbory vyslovili s predloženým návr-

hom súhlas a odporučili  Národnej  rade Slovenskej republiky

vládny  návrh zákona  schváliť. Gestorský  výbor na  základe

stanovísk  výborov, z ktorých  nevyplynuli  žiadne konkrétne

doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky bola schválená uznesením výboru Národnej rady

pre  zdravotníctvo a sociálne veci  ako  gestorského  výboru

číslo 381 z 18. novembra 1997.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode  programu.  Do  rozpravy  nemám písomne nikoho

prihláseného. Hlási sa niekto ústne?

 

     Nech sa páči, pán Roman Kováč.

 

     Hlási sa  ešte niekto? Ak nie,  uzatváram možnosť ústne

sa prihlásiť.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     prerokúvame zákon, ktorý  bude určovať pracovníkom roz-

počtovej sféry, kedy dôjde k úprave ich platových taríf. Do-

terajšia zákonná úprava bola taká, že  to bolo vždy k 1. ja-

nuáru.  To vždy,  samozrejme, neplatí,  pretože vlani  už to

neplatilo, v tomto roku ten 1. január takisto neplatil, tak-

že zákon bol porušený.

 

     Chcem ale  upozorniť na jednu vec,  že schvaľujeme takú

verziu zákona, kde  rozhodnutie o tom, kedy bude úprava pla-

tových taríf, je  ponechané  na vláde, resp.  vláde a parla-

mentu, nie teda na zákone, ale vláde a parlamentu, každý rok

to bude inak, a môže sa stať, že to bude nie 1. januára, ale

bude to 31. decembra, lebo  aj vtedy to bude spĺňať pravidlá

zákona. Doteraz teda pracovníci,  ktorí robili v rôznych ka-

tegóriách či  už v robotníckych,  či v oblasti  pedagogickej

a ďalších, vedeli, že 1. januára majú zákonný nárok na úpra-

vu  taríf. Dnes  to nebudú  vedieť. Pýtal  som sa  vo výbore

predkladateľa,  kedy vlastne  bude ten  termín, pretože  ne-

pochybne zákon o štátnom rozpočte už bol dávno vo vláde pre-

rokovaný. Dnes to teda našťastie vieme, mohli sme si to pre-

čítať, že  takýto návrh je robený  pre  učiteľov 1. 6. a pre

ostatných pracovníkov 1. 7., a dokonca  je  napísané,  že tá

úprava bude 10 % u pedagogických  pracovníkov a 7 % u ostat-

ných pracovníkov, to znamená,  že to veľmi pravdepodobne ne-

bude kryť ani infláciu, takže zase klesne reálna mzda v tej-

to oblasti.

 

     Chcem len povedať, že  dávame oproti pôvodnej úprave do

rúk istú  dávku neistoty pre pracovníkov  štátnej a verejnej

správy. Dávku neistoty v tom  zmysle, že nebudú vedieť, akým

spôsobom  sa budú ich  platy upravovať. My sme od  roku 1994

ubezpečovaní - nebojte sa, je tu  koncepcia sociálnej trans-

formácie a máme  predložený a  spracovaný  zákon  o verejnej

službe, a už bude predložený.  Aj teraz sme boli ubezpečova-

ní, že je to dočasné opatrenie. Nuž, vláda posledné dva roky

nedodržala  zákon, neurobila to 1. januára. Pravdepodobne by

to bez začervenania urobila aj v roku 1998, a my by sme síce

mohli protestovať, ale bolo by  to veľmi málo platné, preto-

že, tak ako vieme, v roku  1998 by mal predsa len byť schvá-

lený dlho  očakávaný  zákon o štátnej a verejnej službe, kde

by mali  byť práve tieto  veci veľmi striktne  zakotvené, to

znamená, valorizácia týchto platových taríf.

 

     Preto neodporúčam, aby sme  vôbec takýto zákon prijíma-

li, a naopak  si  myslím,  že by  bolo správne, keby zostala

v platnosti pôvodná dikcia, to  znamená k 1. januáru úpravou

platových taríf. Vláda totiž  vie, že takýto zákon existuje,

a vláda, ak zodpovedne pripravovala  rozpočet, tak ako hovo-

ria, od augusta nad ním  sedeli, mala veľmi starostlivo kal-

kulovať s tým, že treba od 1. januára upravovať platy, upra-

vovať platové  tarify. Zrejme už v auguste vedela, že to tak

nebude, že sa tie platy v januári  upravovať nebudú, a preto

teraz prichádza s týmto zákonom, a preto  prichádza v zákone

o štátnom rozpočte s takýmito zvýšeniami.

 

 

     Ak v tejto chvíli neprejde  môj návrh, aby sme nepokra-

čovali v rokovaní o tomto zákone, domnievam sa, že máme ešte

priestor pri schvaľovaní  zákona o štátnom rozpočte, aby sme

dátumy z 1. 6. a 1. 7. premenili na 1. 1. a aby sme tých 7 %

a 10 % upravili tak, aby bola prinajmenšom v tej oblasti 7 %

krytá inflácia.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Dovoľujem si využiť inštitút  faktickej poznámky a nad-

viazať na  predrečníka pána poslanca  Kováča, ktorý spomínal

zákon o štátnej službe, a chcem  formou otázky poprosiť pani

ministerku, keby v záverečnom slove mohla informovať poslan-

cov o stave zákona o štátnej  službe. Jeden zákon máme pred-

ložený, týka sa ozbrojených zložiek, druhý zákon, ako vieme,

schválila  vláda, myslím  si, minulý  týždeň, ale  to, čo ma

osobitne  zaujíma, je  kategória pedagogických  pracovníkov,

teda učiteľov a zamestnancov školstva,  či sú, alebo nie sú,

a ak nie sú,  tak kedy budú krytí  zákonom o štátnej službe.

Ministerstvo informovalo výbor  pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, že  aj pedagógovia budú krytí  zákonom, keď sa budú

riešiť ostatní štátni  zamestnanci. Podľa mojich doterajších

informácií,  samozrejme,  zákon  ešte  nemáme, teda učitelia

v tom nie sú. Keby ste mohli, pani ministerka, popri tom, že

budete  reagovať na  zákon, dotknúť  sa aj  tejto súvisiacej

otázky, o ktorej hovoril predrečník pán poslanec Kováč.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže  už nemám  nikoho prihláseného  do rozpravy, chce

zaujať stanovisko pani ministerka?

 

     Nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Najprv by som chcela  odpovedať pánu poslancovi Kováčo-

vi. Pán poslanec, nestrašte, zvyšovanie, tak ako je napísané

v štátnom rozpočte, platov  zamestnancov rozpočtových a prí-

spevkových organizácií je 7 až 10 %, pri  ozbrojených  zlož-

kách 15 %. Predpokladaná  miera inflácie  je 6 %. O čom roz-

právate, o akom prepade  reálnej  mzdy? To je  moja prvá po-

známka.

 

     Druhá. Chcela  by som povedať,  že vláda pri  zvažovaní

termínov vychádzala z nábehovej krivky príjmov štátneho roz-

počtu. O tomto  som už hovorila vo výbore,  kde pán poslanec

Fico mi vytkol, a právom,  že som v prvom čítaní nereagovala

na jeho poznámku, kde  išlo o úvahu, či zvyšovať platy od 1.

1. s vedomím  možnej inflácie 6 až 7 %, čiže zvýšiť od 1. 1.

o 6 %, alebo zvýšiť v dvanásťmesačnom intervale od roku 1996

od 1. 7. do 1. 7. 1998 o viac ako o 7 %, povedzme o 10 % pre

učiteľov.  Teda 10 % pre  učiteľov  od 1. 6, 7 % pre  štátnu

správu od 1. 7. Od 1. 4., a to tu  pán poslanec Kováč nespo-

menul, hoci  je to tiež v návrhu  štátneho  rozpočtu, je tam

15 %, myslím si, od 1. 4. pre  ozbrojené zložky. Čiže aj ná-

behová krivka  rozpočtu a jednotlivých  parciálnych zákonov,

ktoré pôvodne  mali  byť v zákone o verejnej  službe tým, že

tzv. silové  zložky si urobili  vlastné právne predpisy,  na

ktoré sa vzťahujú aj  iné termíny valorizácie, teda zvyšova-

nia  ich platu,  prechádzame postupne  etapou zmien právnych

predpisov  jednotlivo, to  znamená ozbrojené  zložky, štátna

služba, s tým, že  chceme  predložiť  na budúci  rok v prvom

štvrťroku  zákon o verejnej  službe, v ktorom chceme  určité

ustanovenia zosúladiť  so zákonom o štátnej službe, ktorý už

vláda schválila  tak, aby sme plynule  prešli v rámci zákona

o verejnej službe, a aby sme  teda  prešli a obsiahli aj os-

tatných zamestnancov v tzv. verejnom sektore.

 

     Vy, ktorí ste v parlamente dlhšie, viete, aj pán posla-

nec Ftáčnik to vie, že  niektoré ustanovenia zákonov sa môžu

prijímať tak, že sa stretávajú v tom sieťovom grafe v jednom

bode. To  znamená, že aj  zákon o štátnej  službe môže potom

v  určitých  ustanoveniach - a musí  byť - doplnený  zákonom

o verejnej službe a zároveň s novým Zákonníkom práce. Takže,

v tom sieťovom grafe sa  tieto tri zákony stretnú. Nezabudli

sme na to, že  na budúci rok aj bez toho, že  by zákon o ve-

rejnej službe  už bol schválený,  treba učiteľom valorizovať

platy o 10 % od 1. 6., tak ako je to v návrhu  štátneho roz-

počtu, s tým, aby nemali znova problémy, aké mali počas let-

ných mesiacov. Vieme, že tam dochádzalo k určitým diskrepan-

ciám.

 

     Takže, toto  je moja odpoveď.  Dúfam, že vám  to zatiaľ

stačilo.

 

     Zákon o verejnej službe  je pripravený, zákon o štátnej

službe je vo  vláde schválený a nový Zákonník  práce je pred

dokončením. Budú to posledné tri veľmi ťažké zákony spolu so

zákonom o sociálnej  pomoci, to  je iná  sféra, a so zákonom

o sociálnom poistení,  kde reformu končíme.  Znovu opakujem,

zákon o verejnej službe mohol byť prijatý vcelku, vláda roz-

hodla  inak, čiže  ideme systémom  postupných  krokov v roku

1998 a v roku 1999, najmä pokiaľ ide o Zákonník práce.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Žiada si záverečné  slovo spoločný spravodajca výborov?

Nie.

 

      Pýtam sa  pána spoločného spravodajcu,  či môžeme pri-

stúpiť k hlasovaniu.

 

      Áno. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Pán predsedajúci, v rozprave  odznel jeden pozmeňujúci,

resp. procedurálny návrh, ktorý  predniesol pán poslanec Ko-

váč. Prosím ho, aby ma  doplnil, či som ho správne pochopil.

Procedurálny návrh je v tom, aby sme nepokračovali v rokova-

ní o ňom. Podľa § 83 rokovacieho  poriadku  musíme  hlasovať

najprv o tomto procedurálnom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci,  prosím, aby ste pri-

šli do rokovacej sály. Budeme hlasovať o návrhu pána poslan-

ca Kováča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Čiže tento návrh neprešiel.

     Pán spoločný  spravodajca, môžeme pristúpiť  k hlasova-

niu?

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Nie. Pristúpime k tretiemu  čítaniu. Keďže v druhom čí-

taní neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy ani spoločná správa

ich nemá, prosím, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných  ustanovení zákona o rokovacom

poriadku pre druhé a tretie  čítanie, pristúpime teda k tre-

tiemu čítaniu o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zákon

číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene  za pracovnú  pohotovosť

v rozpočtových a v niektorých  ďalších organizáciách a orgá-

noch v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram k tomuto bodu rozpravu.  Do rozpravy nie je ni-

kto prihlásený. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť. Keďže

nikto, uzatváram rozpravu.

 

     Keďže  pozmeňujúce  alebo  doplňujúce  návrhy smerujúce

k odstráneniu chýb vzťahujúcich  sa na schválenie pozmeňujú-

cich alebo doplňujúcich  návrhov v druhom čítaní alebo návrh

na  opakovanie druhého  čítania môže  predložiť  najmenej 30

poslancov, pýtam sa, či majú poslanci ešte takéto návrhy.

 

      Nemá nikto. Vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona  o rokovacom poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených návrhov, ale neboli žiadne.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci, v zmysle uznesenia gestorského

výboru odporúčam tento vládny návrh zákona schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 5 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení zákon  číslo 143/1992 Zb. o  plate a odmene  za

pracovnú  pohotovosť v rozpočtových  a v niektorých  ďalších

organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v programe 35. schôdze Národnej rady pokračujeme druhým

čítaním o

 

     vládnom návrhu Branného zákona.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 705 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 705a.

 

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej

republiky pán Ján Sitek.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vládny  návrh  Branného  zákona,  ktorý vymedzuje úlohy

a zloženie ozbrojených  síl, zakotvuje inštitút  brannej po-

vinnosti pre občana ako povinnosť podrobiť sa odvodu a vyko-

nať vojenskú  službu v záujme  štátu na zabezpečenie  obrany

štátu, na zabezpečenie obrany Slovenskej  republiky pri reš-

pektovaní základných ľudských práv a slobôd zaručených Ústa-

vou Slovenskej republiky a vymedzuje jej rozsah vrátane mož-

nosti dobrovoľne prevziať brannú povinnosť. Ďalej vládny ná-

vrh podrobne upravuje odvodné konanie a umožňuje vykonávanie

pravidelných odvodov a dodatočných odvodov v termínoch, kto-

ré určí ministerstvo  obrany, a za brannej pohotovosti štátu

podľa potrieb ozbrojených síl  aj vykonanie mimoriadnych od-

vodov. Pokiaľ  ide o druhy  vojenskej služby, návrh  zavádza

pri rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky nový pojem "po-

vinná vojenská služba", ktorý v sebe zahŕňa základnú službu,

náhradnú  službu a zdokonaľovaciu  službu,  pričom jej dĺžka

trvania zostáva nezmenená.

 

     Ďalšia  vojenská služba  sa člení  na prípravnú službu,

profesionálnu službu a mimoriadnu službu, ktorá sa vykonáva,

ak boli nariadené mimoriadne  opatrenia a za brannej pohoto-

vosti štátu. Návrh zákona ďalej upravuje určenie, povolanie,

nástup, odklad, výkon, prerušenie, nahradzovanie a prepuste-

nie z výkonu vojenskej služby a ustanovuje podmienky na ude-

lenie odkladu  nástupu, oslobodenia a odpustenia  výkonu vo-

jenskej služby.

 

     Ďalej upravuje vytváranie  záloh ozbrojených síl, ohla-

sovaciu  povinnosť a vojenskú  evidenciu  vojakov, podmienky

vycestovania a vysťahovania občanov  do cudziny, vstup obča-

nov do vojenskej služby  ozbrojených síl iných štátov, zapo-

čítavanie vojenskej služby a určuje podmienky nariadenia mi-

moriadnych opatrení.

 

     Samostatná  časť návrhu  zákona je  upriamená na úpravu

organizácie štátnej správy na úseku obrany, ktorej výkon bu-

dú zabezpečovať ministerstvo  obrany, úrady vojenskej správy

ako druhostupňový  orgán a okresné vojenské správy ako prvo-

stupňový orgán. Zároveň sa  vymedzuje ich pôsobnosť, organi-

zácia a financovanie.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďakujem za pozornosť a prosím vás  po prerokovaní vlád-

neho návrhu Branného zákona odporučiť ho na schválenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovate-

ľa.

 

     Dávam slovo  predsedovi výboru pre  obranu a bezpečnosť

poslancovi  Imrichovi  Andrejčákovi a prosím  ho,  aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú

radu o výsledkoch rokovania vo  výboroch o tomto vládnom ná-

vrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výbo-

ru.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

713 zo  dňa 1. októbra 1997 pridelila  vládny návrh Branného

zákona na prerokovanie týmto  výborom  Národnej rady Sloven-

skej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru

Národnej rady pre verejnú správu, územnú samosprávu a národ-

nosti a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvede-

né výbory prerokovali uvedený  návrh zákona v lehote určenej

uznesením Národnej rady.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský vý-

bor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zá-

kona dostal návrh skupiny  poslancov HZDS, členov Výboru Ná-

rodnej rady pre obranu a bezpečnosť podané podľa § 75 ods. 4

zákona Národnej  rady  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku. Máte ho uvedený v tlači 705a. V súlade s § 79 ods. 4

písm. e) výbor k tomuto stanovisko nezaujal.

 

     3. K predmetnému návrhu  zákona zaujali výbory Národnej

rady tieto stanoviská.

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali tie-

to výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej

rady  pre  verejnú  správu,  územnú  samosprávu a národnosti

a Výbor  Národnej  rady pre  obranu a bezpečnosť. Z uznesení

výborov  Národnej rady  uvedených pod bodom III tejto správy

vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy uvedené v oddiele

IV tlače 705a. Dovoľte mi, aby som ich nečítal, ale aby boli

uvedené v stenografickej správe.

 

     (K § 6 ods. 1 - v písmene a) na konci pripojiť odkaz na

§ 11 v zátvorkách a v písmene  c) na konci pripojiť odkaz na

§ 30 v zátvorkách. Navrhované doplnky sú v súlade s legisla-

tívnotechnickou úpravou ustanovenia pod písmenom b).

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť.

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.)

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať takto:

 

     a) spoločne  o bodoch 1, 2,  3, 4, 5, 6,  7, 8, 10, 12,

13, 14, 15, 16, 17, 18, 19,  20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27,

29, 31, 32, 33 a navrhuje ich schváliť.

 

     b) spoločne o bodoch 9 a 28 a tieto gestorský výbor na-

vrhuje neschváliť.

 

     c) jednotlivo o bode 30 - gestorský výbor navrhuje ten-

to bod schváliť.

 

     d) jednotlivo o bode 34 a tento neschváliť.

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré dostal, podľa § 79 ods. 4 zákona o ro-

kovacom  poriadku schválil  túto spoločnú  správu a odporúča

Národnej rade:

 

     a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona  o  rokovacom  po-

riadku schváliť  návrhy, ako sú  uvedené v spoločnej  správe

a ako ich odporúča gestorský výbor,

 

     b) podľa  toho istého  paragrafu ods. 4 písm. f) zákona

o rokovacom poriadku  po schválení návrhov  uvedených v spo-

ločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  toľko  zo spoločnej správy.

Žiadam, aby som mohol vystúpiť v rozprave ako prvý.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi  a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne sú prihlásení traja poslanci,

a to pán Andrejčák, pani Belohorská a pani Sabolová.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Národná rada Slovenskej republiky rokuje o súbore záko-

nov rezortu  obrany. Na úvod chcem  povedať, že ministerstvo

obrany vlastne už od  svojho vzniku pracovalo so striedavými

úspechmi na vypracovaní nových zákonov v oblasti obrany. Kto

chce prácu  tohto ministerstva iba haniť,  má dobrú príleži-

tosť, a ako  vidíme, niektorí z nás ju  aj využívajú. Objek-

tívne  však treba  povedať, že  ministerstvo obrany začínalo

bez jediného znalca legislatívy,  bez skúseností, ako riadiť

jednotlivé sekcie  ministerstva. Tento rezort bol jednoducho

nový a všetko  sa začínalo.  Postupne v priebehu  existencie

rezortu sa menili predstavy o názvoch a obsahu zákonov, kto-

ré majú vzniknúť, alebo dokonca,  ktoré sa už začali spracú-

vať. Postupne sa získavali  znalosti o zákonoch, ich skladbe

a princípoch v západoeurópskych  štátoch. Postupne  sa ľudia

v sekciách  ministerstva, veliteľstva  armády, resp.  neskôr

generálneho štábu učili vypracúvať návrhy zákonných noriem.

 

     Rád by som pripomenul, že na vlastnej škode, niekedy aj

bez podpory a pochopenia, ľudia pracovali, prepracúvali, za-

vrhli už  urobené a začínali odznova.  Nevyčítajme im, že sa

dlho  učili, lebo  sme iných,  lepších nevedeli  nájsť. Dnes

môžeme hodnotiť, že práca,  ktorú vykonali, nebola márna. Do

druhého  čítania v Národnej rade  Slovenskej  republiky  sme

schválili všetky predložené návrhy. Kvôli  predstave o množ-

stve  práce  zhrniem  iba  čísla,  lebo  sú veľmi zaujímavé.

V piatich zákonoch, ktoré boli schválené v prvom čítaní, sme

schválili  znenie 436 paragrafov. A to  ešte vieme, že zákon

o Rade národnej  bezpečnosti je tiež  pripravený. Čo je  ale

hlavné, je to, že Národná  rada v návrhoch  zákonov  nenašla

chyby v podstate zákonov a všetky schválila do druhého číta-

nia. Je prirodzené, že v priebehu  druhého čítania  vo výbo-

roch aj v pléne môžu byť a budú rôzne názory predovšetkým na

mieru všeobecnosti alebo prílišnú podrobnosť znenia paragra-

fov, na prísnosť alebo benevolenciu, ktorú tam navrhovatelia

dali, na  mieru výhod alebo  nevýhod  pre občanov, na obsah,

formuláciu alebo poradie  paragrafov, na obsah a úroveň prá-

vomoci v zákonoch, na výhody a privilégiá príslušníkov armá-

dy atď.

 

     Už rokovania  vo výboroch ukázali, že  viac ako odborné

stanoviská, než štátny záujem sú často presadzované politic-

ké prístupy.  Vidíme rôzny výklad  paragrafov a často aj ich

prekrucovanie podľa politickej potreby alebo vzťahu k vláde,

čo je na úkor veci  samej. Časť doteraz vyslovených protiar-

gumentov je zrejme aj vedome vyslovená inak, než v dôvodovej

správe autori a predkladatelia  vysvetľujú. Človek má dojem,

že vysvetlenia v dôvodovej  správe  sa ani nečítajú.  Pritom

vieme, že pre neodborníka v tomto odbore a v práve je vlast-

ne v dôvodovej správe podrobné vysvetlenie.

 

     Ale už sme  takí a asi ani dlho  iní nebudeme. Možno až

tí, ktorí  nás nahradia v ďalších  volebných obdobiach.  Ako

dôkaz mi  dovoľte ukázať príklad nie  vecného, nie funkčného

alebo nie štátnického, ale  vyložene straníckeho a propagan-

distického prístupu k riešeniu  jednej z otázok, a to otázky

brannej povinnosti žien. V predloženom návrhu Branného záko-

na je tak nazvaná. Prakticky už od času, keď bol návrh záko-

na  schválený  vo vláde, bola  spustená  prudká a nevyberaná

propagandistická  kampaň o tom, že  vláda  Vladimíra Mečiara

chce zaviesť brannú povinnosť  pre ženy. Všetky médiá, ktoré

ovplyvňuje naša opozícia, takmer  denne píšu o tomto rozhod-

nutí a doslova  vyvolávajú  strach z následkov, kreslia Slo-

vensko ako čiernu škvrnu v Európe.

 

     Dokonca takéto vyhlásenia dávajú aj tí bývalí federálni

poslanci, ktorí 10. marca roku 1992 hlasovaním vo Federálnom

zhromaždení Českej a Slovenskej  Federatívnej  Republiky po-

tvrdili v zákone  brannú povinnosť  pre ženy v Českej a Slo-

venskej  Federatívnej  Republike.  Chcete,  vážení poslanci,

zverejniť  vaše  hlasovanie k tomuto  zákonu  vo  Federálnom

zhromaždení? Myslím si, že to  nie je dnes problém. Pripomí-

nam, že aj Slovenská národná rada v roku 1992 vedela, že ta-

káto povinnosť v Brannom zákone federácie číslo 331/1992 Zb.

bola zavedená. Zvádzať dnes  zavedenie brannej povinnosti na

dnešnú slovenskú vládu a na nás je bohapustým farizejstvom.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia,  dovoľte mi, aby som

to dokázal, aby  ste vy aj ľudia, ktorí  budú čítať v budúc-

nosti tieto dokumenty, verili.

 

     Dovoľte  mi  prečítať  z § 5 zákona  číslo 331/1992 Zb.

V tomto paragrafe Branného zákona federácie sa hovorí:

 

     "(1) Brannej povinnosti podliehajú v medziach ustanove-

nia odseku 2 občania Českej a Slovenskej Federatívnej Repub-

liky vynímajúcich tých, ktorí  používajú na jej území diplo-

matické a konzulárne výsady a imunity." To znamená, že platí

pre všetkých občanov.

 

     "(2) Branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom

občan dovŕši 17 rokov" - preskakujem nedôležité veci pre to-

to  tvrdenie -, "trvá do 31. decembra  roku, v ktorom  občan

dovŕši 60 rokov."

 

     A v odseku 3 sa hovorí: "Ženám sa môže uložiť odvodná a

služobná povinnosť len v dobe brannej pohotovosti štátu, po-

kiaľ ju neprevzali dobrovoľne."

 

     Jediný  rozdiel je v tom,  že v slovenskom návrhu tohto

nového zákona je napísané  ako súhrnná  branná  povinnosť, a

nie samostatne odvodná a služobná, ale nič sa na tom nemení.

 

     Dovoľte mi, aby  som citoval § 4, a dokázal to: "Branná

povinnosť  záleží  na  povinnosti a) odvodnej, b) služobnej,

c) na  zvláštnu  službu a d) na  osobné  úlohy  pre  potreby

ozbrojených síl."

 

     V § 10 ods. 1 sa  hovorí: "Odvodná povinnosť" - aby som

vysvetlil pojem - "záleží na povinnosti podrobiť sa úradnému

konaniu, ktorého účelom je rozhodnúť o povinnosti  na vojen-

skú činnú službu. Vzniká buď zo zákona ako odvodná pravidel-

ná povinnosť, alebo mimoriadna." To je tá časť, ktorá sa tý-

ka žien.

 

     V odseku 2 potom je  definovaná  takto: "Odvodná povin-

nosť obsahuje povinnosť ustanoviť sa  na zápis a odvod, prí-

padne na preskúšanie, podrobiť  sa predpísanému konaniu, po-

čítajúc do  toho potrebné lekárske,  prípadne nemocničné vy-

šetrenie,  ako i vyšetrenie  zvláštnych  osobných schopností

a vlastností dotyčnej osoby,  tzv. výberové vyšetrenie. Oso-

ba, ktorá má odvodnú povinnosť, nazýva sa branec."

 

     Dovoľte mi,  aby som ozrejmil  aj obsah pojmu  služobná

povinnosť, aby nebola zle pochopená, ako ju tam definuje zá-

kon.  Je  to § 20 zákona 331, ktorý v odseku 1 hovorí: "Slu-

žobná povinnosť je povinnosť vojakov včas nastúpiť a vykonať

vojenskú službu." Potom v odseku 2 písm. g) mimoriadna služ-

ba - a sú citované paragrafy, na ktoré sa odvoláva jej prie-

beh.

 

     Čo hovorí  návrh Branného zákona. Náš  návrh, ktorý po-

sudzujeme, v odseku 4 hovorí,  že  okresná  vojenská  správa

nemôže uložiť brannú  povinnosť  podľa  odseku 2 rozhodnutím

o uložení brannej povinnosti len za brannej pohotovosti štá-

tu, ak  ju neprevzala dobrovoľne.  Možno menej problémov  by

bolo, keby  namiesto výrazu brannej povinnosti  alebo za ním

v zátvorke bolo  napísané, že sa takáto  žena musí  podrobiť

odvodu a vykonať mimoriadnu vojenskú službu. To je totiž de-

finované v § 6 ods. 1, keď  zákon  vysvetľuje, že branná po-

vinnosť je povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky po

a) podrobiť sa odvodu, po b) vykonať povinnú vojenskú službu

alebo inú službu namiesto povinnej a po c) vykonať mimoriad-

nu vojenskú službu.

 

     Nebudem  hľadať  ďalšie  alebo  nebudem  uvádzať  ďalší

výklad a zdôvodnenie, že o nič nového v tomto  zákone nejde.

Dovoľte mi, aby som k tomuto urobil stručné závery.

     Prvý záver  je ten, že  Slovenská republika nie  je tou

čiernou ovcou  Európy ani nedemokratickým  štátom, ktorý za-

vádza brannú povinnosť, len  vláda Slovenskej republiky ešte

nedošla k rozhodnutiu, a teda ešte  nenavrhla parlamentu do-

teraz  platnú brannú  povinnosť žien  zrušiť už  teraz a jej

prípadné zrušenie odložila.

 

     Po druhé, položme si  otázku, prečo naši opoziční part-

neri zvolili takúto propagandistickú  taktiku. Myslím si, že

je to preto, lebo považujú nás, teda členov koalície, za me-

nej rozumných, než sú sami.  Nie som presvedčený, že urobili

správny záver ani správne rozhodnutie, zvlášť,  keď sme pred

voľbami. Naopak.  Som presvedčený, že  náš volebný tím  bude

umne využívať  postupne každý citát,  ktorým prekrútili sku-

točnosť v súvislosti s brannou povinnosťou žien, použije eš-

te dnes platný zákon  Federálneho zhromaždenia aj hlasovanie

našich kolegov v predvolebnej  kampani. Ale  nielen o našich

politických kolegoch, ale aj o výrokoch a záveroch tých pra-

covníkov médií a ich  spolupracovníkov, ktorí vedome klamali

občanov alebo  zavádzali nepravdivé správy  občanom do vedo-

mia. Iste  aj dnešné rokovanie dá  dostatok podkladov na ob-

dobnú propagandu.

 

     Po tretie, som presvedčený, že objektívne mohla prebeh-

núť veľmi rozumná  debata na tému  Vznikla  už taká  bezpeč-

nostná situácia v strednej Európe,  že si môže Slovensko do-

voliť zrušiť  takto v zákone platnú  brannú povinnosť? Ak by

sme ju nakoniec nezrušili, mohli sme aspoň ukázať perspektí-

vu, kedy a za akých podmienok to môže Slovensko urobiť. Oby-

vatelia Slovenska  by isto ocenili, že  sme hľadali riešenie

a považovali by prácu poslancov za  užitočnú pre nich aj pre

budúcnosť Slovenska.

 

     Dnes sme v situácii, že musíme do volieb vyvracať všet-

ky už vyslovené a napísané nepravdy.  Nie je to však v tejto

otázke  všetko, som  presvedčený, že  návrh Branného zákona,

ktorý posudzujeme, je humánnejší k ženám, než je dnes platný

zákon.

 

     Dovoľte mi stručný dôkaz. Vrátim  sa k § 10 zákona, od-

seku 4, ktorý hovorí, kto je  oslobodený z vojenskej služby,

teda  aj  dnešných  žien. Je  to  definované  takto, citujem

z § 10 ods. 4: "Od povinnosti ustanoviť sa na odvod sú oslo-

bodené  osoby  bez  končatiny,  nevidomé, hluchonemé, hluché

a nemé, pozbavené  spôsobilosti na právne  úkony, postihnuté

chybou, ktorá ich robí  trvalo neschopnými samostatne sa po-

hybovať, postihnuté nevyliečiteľnou a život ohrozujúcou cho-

robou."

 

     Dovoľte mi, aby som pripomenul, že v novom zákone v § 6

ods. 5 pre ženy  dávame oveľa výhodnejšie podmienky, pretože

pokiaľ táto branná povinnosť zostane, chceme vylúčiť z bran-

nej povinnosti: tehotnú  ženu, ženu, ktorá  sa trvalo  stará

o dieťa  mladšie ako 15 rokov, ženu, ktorá  sa stará o dieťa

staršie ako 15 rokov a ktoré je dlhodobe postihnuté, vyžadu-

je zvláštnu  starostlivosť, ženu, ktorá  je rozhodnutím súdu

ustanovená za  opatrovníka osoby a tak  ďalej a ešte  ďalšie

obmedzenia, ktoré či už v gestorskom výbore, alebo v jednot-

livých výboroch vznikli a ďalšie sú aj predmetom poslanecké-

ho návrhu.

 

     Dovoľte mi urobiť záver k tomuto porovnaniu.

 

     Návrh Branného zákona, ktorý  teraz posudzujeme, je hu-

mánnejší k ženám než platný  zákon, ktorý platí ešte z fede-

rácie. Taká je pravda,  vážená slovenská snemovňa, a nebudem

nazývať poslancov menovite, ktorí tvrdili niečo iné. Odporú-

čam niektorým kolegom naozaj vážiť slová, keď ideme vyslovo-

vať svoje sľuby alebo  hodnotenia, a neškodiť vedome Sloven-

sku len preto, aby sme  sa istým spôsobom dotkli politického

protipartnera. Nedával som si za  cieľ hovoriť o všetkom ani

vyvracať doteraz vyslovené nepravdivé výroky v médiách alebo

počas  rokovania výborov.  Ale myslím  si, že  toto minister

obrany, ktorý predkladá zákon v mene vlády, vecne  vyvráti a

presvedčí Národnú radu, aby sme navrhovaný zákon schválili.

 

     Napriek  skutočnosti, že v spoločnej správe, ktorú ges-

torský  výbor  schválil, je 34 pripomienok, som presvedčený,

že je možné a potrebné tento  zákon schváliť. A môžeme aj my

posudzovať, ako to bude v budúcnosti a podľa  zákona s bran-

nou povinnosťou, ktorú sme v návrhu  precítili ako podstatne

zvýhodnenú.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

      Vážený pán predsedajúci,

      vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     veľmi ťažko sa mi vystupuje ako političke z toho istého

koaličného hnutia po prejave, ktorý  tu odznel. O to ťažšie,

že boli vymenovaní hlavne opoziční poslanci, ktorí sa pohra-

li s týmto  zákonom. Budem vážiť každé jedno  slovo, aby to,

čo som povedala, bolo  politicky únosné, pretože nebudem do-

kazovať, kto  je viac  presvedčený o tom, že  treba podporiť

tento zákon, ktorý zapadá presne do legislatívneho plánu zá-

konov  Armády  Slovenskej  republiky,  ktorú  nielen my, ale

všetci občania  tohto štátu dávajú na  prvé miesto v tabuľke

svojej dôvery. So všetkou úctou k spracovateľom tohto zákona

chcem uistiť v mene tých, ktorí tento zákon opakovane podro-

bili veľmi kvalitnej  diskusii a debate, že ženy, tie, ktoré

mali prístup, a tie, ktoré boli  prístupné debate,  sú o nič

nie  menšie vlastenky  ako chlapi,  ktorí podliehajú brannej

pohotovosti.

 

     Tento zákon bol prerokúvaný a diskutovaný po prerokova-

ní vo  vláde v júli a v auguste, naposledy 25. augusta, čiže

možno v období, keď sa  druhé  matky zaoberali  prázdninami,

v Koordinačnom výbore pre problematiku žien pri ministerstve

práce, sociálnych vecí a rodiny, o ktorom  vieme, že na čele

je pani ministerka  Keltošová a ktorý združuje všetky zastú-

penia  žien, všetky  ženské organizácie,  ako aj  zástupkyne

a zástupcov z rozličných ministerstiev, ktoré k problematike

žien majú čo hovoriť.

 

     Okrem toho tento zákon  prešiel aj debatou v parlament-

nom klube žien a musím  povedať, že aj  ako predsedníčka ne-

vládnej organizácie Demokratickej únie žien Slovenska opako-

vane  tento zákon  prebehol  diskusiou v našej  organizácii,

ktorá združuje k dnešnému dňu viac  ako 54 tisíc žien na ce-

lom Slovensku. Čiže  uisťujem vás,  že každý, a už dúfam, že

keď budeme hovoriť o svojej  osobe, nikto nepochybuje o tom,

že cítim  vlastenectvo aspoň na tej  istej úrovni ako bývalý

minister obrany  pán Andrejčák alebo všetci  tu prítomní ako

tu sedíte v sále. Ale jednoducho je to tak. Neobstojí to, že

to  bolo v zákone  doteraz.  Nechcem si  brať príklad z toho

vtipu, ktorý bude hovoriť, ja  mám alibi, ja som tam nebola.

Ja som v 1992, vtedy v marci, keď bol prijímaný a odhlasova-

ný tento zákon, nesedela vo federálnom parlamente, do ktoré-

ho som nastúpila až po  voľbách 1992, takže vtedy som nemala

tú možnosť sa k nemu  vyjadriť, ako mám  možnosť sa vyjadriť

dnes.

 

     Ale skutočne  si myslím, že  branná povinnosť  žien 

byť na úrovni dobrovoľnosti, ženy nemáte dávať do tej situá-

cie, že nejaký  úradník - muž na krajskom  úrade alebo v od-

vodovej  komisii bude  môcť, alebo  nebude musieť  ju vyzvať

k mobilizácii. Uisťujem  vás, že všetky  tie profesie, ktoré

vyznačujete, že zo ženskej  strany potrebujete mať zdravotné

sestry, sekretárky a upratovačky, sú skutočne dehonestáciou,

ak budeme hovoriť o rovnoprávnosti žien a mužov v spoločnos-

ti. Nikdy som si nemyslela, že žena bude dobrá ako šéfka de-

lostreleckej  divízie, ani  si vôbec  nemyslím, že  normálny

chlap, aj keď akokoľvek sa  snaží, je schopný vykúzliť teplo

domova, tak  ako ho vie vykúzliť  žena, ale jednoducho robme

to skutočne tak, že tá, ktorá si trúfne a chce si zmerať si-

ly s chlapom aj možno v hranične  mužských  profesiách, nech

to skúsi. Ale nesúhlasím, a bývalý  pán minister a pán pred-

seda branno-bezpečnostného výboru to veľmi dobre vie, že ne-

súhlasím s tým, že sa vykazuje štatistika žien v armáde poč-

tom. Zaujíma  ma štruktúra. Zaujíma  ma, kde sú  tie ženy na

postoch aj v armáde či už  ako civilky,  alebo ako činné vo-

jačky zamestnané. A uisťujem vás,  že ak sa podpisuje zmluva

so ženou, ktorá v mieri zobrala na seba zodpovednosť stať sa

príslušníčkou  armády, nič  vám nebráni,  aby tento záväzok,

samozrejme, pokračoval aj v prípade ohrozenia štátu.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, po  tomto  úvode,  ktorý,

znovu opakujem, sa mi veľmi  ťažko  predkladal, pretože keby

bol kolegiálny  prístup z vašej strany,  mohli sme byť tohto

ušetrení,  odovzdala som  pripomienky za  koordinačný výbor,

odovzdala  som pripomienky  za parlamentný  výbor, odovzdala

som pripomienky  za seba dostatočne  zavčasu na to,  aby som

bola pozvaná  na prerokúvanie ja alebo  členka Národnej rady

Slovenskej republiky a predsedníčka Parlamentného klubu žien

pani Bartošíková  na rokovanie, keď sa  tento zákon vo vašom

výbore prerokúval. Tak mi nezostávalo nič iné, ako pristúpiť

k tomu, čo  som urobila. Je  odovzdaný návrh pätnástich  po-

slancov a chcela by som požiadať o jednu vec, aby pripomien-

ka číslo 1, teda  k § 6 ods. 4 a 5,  bola daná na samostatné

hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Belohorskej.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v prvom čítaní pri  prerokúvaní  návrhu Branného zákona

(tlač 705) som sa vyjadrila k zaradeniu paragrafov o brannej

pohotovosti žien. Do tohto návrhu bola v § 6 ods. 4 zahrnutá

časť, že okresná vojenská správa môže uložiť žene brannú po-

vinnosť za brannej pohotovosti štátu. Vláda aj napriek tomu,

že tam  sedia štyri ženy  ministerky,  schválila tento návrh

zákona bez pripomienok. Ešte aj pri prvom čítaní  mnohé pani

poslankyne kývali  hlavou, keď som hovorila,  že je potrebné

vypustiť § 6 z návrhu zákona, a dnes asi pri tlaku verejnos-

ti, hlavne  ženskej, žiadajú práve aj  pani poslankyňa Belo-

horská, aj iné poslankyne a poslanci  vypustenie § 6. Aj keď

neskôr, ale predsa.

 

     Slovensko  sa v porovnaní s inými  krajinami  východnej

Európy dostalo  na prvé miesto tým,  že chce uzákoniť brannú

povinnosť žien. A preto pevne verím, že v návrhu zákona, pri

hlasovaní o návrhu zákona  brannú  povinnosť žien vypustíme.

O tom, aké pokusy o zaradenie tejto povinnosti boli v päťde-

siatych rokoch, som hovorila v prvom čítaní.

 

     Úloha ženy, a práve  výraznejšie za brannej pohotovosti

štátu, je  niekde  inde, je v rodine, v civilnom  svete, kde

môže svojou osobitou schopnosťou udržiavať dobré vzťahy, po-

koj a mier a prinášať nevyčísliteľné hodnoty do života, kto-

ré budú chýbať práve v tomto období.

 

     Keďže tento návrh zákona nebol zaradený do všetkých vý-

borov,  podporujem  pozmeňujúci  návrh  na  vypustenie § 6 a

v nadväznosti na to úpravu § 14 a § 30, ktorý predložili pa-

ni poslankyňa Belohorská a pán poslanec Čarnogurský.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Písomne už nemám nikoho prihláseného. Na tabuli sú mená

poslancov, ktorí sa hlásia do  rozpravy. Sú to pán Čarnogur-

ský, pán Danko, pán Kanis  a pán Kraus. Týmto uzatváram mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     prerokúvame vládny návrh  Branného zákona. Tento vládny

návrh novelizuje staršie predpisy,  niektoré až z konca šty-

ridsiatych rokov, a prispôsobuje  danú  problematiku brannej

povinnosti  obyvateľstva  súčasným  spoločenským podmienkam.

Ako  celok  možno  konštatovať, že  je  to  pozitívny krok a

z tohto hľadiska  predloženie  návrhu Branného zákona schva-

ľujem. Predsa by som však chcel poukázať na niektoré ustano-

venia tohto návrhu Branného zákona, ktoré ako by boli predsa

len  poplatné  staršiemu  spôsobu  myslenia alebo jednoducho

prekonanému stavu  najmä našej armády a  miesta našej armády

v spoločnosti a v štáte.

 

     Predovšetkým  chcem konštatovať,  že Armáda  Slovenskej

republiky,  hoci si  veľmi úspešne  plní svoje poslanie, tak

v domácej verejnej mienke, ako  aj pri medzinárodných cviče-

niach  zaujíma  veľmi dobré umiestnenie,  predsa táto Armáda

Slovenskej republiky je koncipovaná na vyšší stav, než hádam

naša republika potrebuje, ale  samozrejme, vždy je ťažko po-

vedať, čo potrebujeme a čo nie, ale v každom prípade na eko-

nomické možnosti nášho štátu.

 

     Skutočnosť je taká, že oficiálne formálne máme v armáde

46 000 mužov,  ale v skutočnosti máme  takmer o 10 000 mužov

menšiu armádu, pretože  nemáme  finančné  prostriedky na vy-

držiavanie  takejto  armády. Napríklad  len v tomto roku ne-

boli  pozvané do  armády tisíce  odvedených brancov, pretože

armáda nemá dostatok finančných prostriedkov na výcvik tých-

to brancov a všetko,  samozrejme, čo s tým  súvisí. K tomuto

sa  vrátime alebo  aj ja  sa vrátim  pri prerokúvaní  návrhu

štátneho rozpočtu na budúci rok. Ale teraz ide o problemati-

ku Branného zákona.

 

     Od  roku 1990 prakticky  armáda  nepozýva záložníkov na

záložné  cvičenia. V minulom  roku  pozvala určité minimálne

množstvo, ktoré v žiadnom prípade neznamená zvrat v neuteše-

nej situácii.

 

     Čiže toto je skutočný  stav slovenskej armády, ktorá sa

znižuje vlastne  živelným spôsobom tak,  že nemá peniaze  na

udržiavanie plánovaného stavu, a teda v skutočnosti udržiava

nižší stav, ale predložený návrh Branného zákona vychádza zo

stavu akoby 46-tisícovej armády.  Pretože iba takto si možno

vysvetliť  udržiavanie brannej  povinnosti žien  za určitých

podmienok, to znamená za brannej pohotovosti štátu, a vekový

rozsah brannej povinnosti u mužov do šesťdesiatich rokov ve-

ku, ako aj rozsah vojenských cvičení.

 

     Ale najskôr k brannej  povinnosti  žien. Brannú pohoto-

vosť žien  obsahuje § 6 ods. 4 a 5 návrhu  zákona.  Nazdávam

sa, že toto ustanovenie možno vypustiť z návrhu zákona, a to

hovorím bez  toho, aby bola  dotknutá obranyschopnosť armády

alebo obranyschopnosť štátu aj za brannej pohotovosti štátu.

Musíme si  uvedomiť, že ženy nemajú  žiadny vojenský výcvik,

nechodia, samozrejme, ani na tzv. záložné  cvičenia. To zna-

mená, že ak by za brannej pohotovosti štátu nastúpili do ar-

mády alebo boli  povolané do armády, v armáde  by skôr zava-

dzali a, samozrejme, boli  by vystavené zvýšenému ohrozeniu,

pretože by nemali za sebou žiadny výcvik.

 

     Možno konštatovať, že za brannej pohotovosti štátu ženy

povolané  do armády  by vykonávali  zrejme prevažne pracovné

úlohy, čiže nejakú prácu. Ale  túto prácu alebo pracovnú po-

vinnosť obyvateľstva za brannej  pohotovosti štátu možno na-

riadiť aj civilným spôsobom.  Samozrejme, súvisí to s prija-

tím zákona o výnimočnom stave a s prijatím ústavného zákona,

ktorý by urovnal cestu k prijatiu zákona o výnimočnom stave.

Ale, samozrejme, práve pri prerokúvaní takéhoto návrhu záko-

na či  ústavného, ako aj  zákona o výnimočnom  stave by bola

príležitosť, aby boli  podmienky na to, aby sme  sa my, táto

snemovňa, ale prípadne aj širšia verejnosť, podrobnejšie za-

oberali podmienkami, za akých  možno takúto pracovnú pohoto-

vosť alebo pracovnú  povinnosť nariadiť. Prerokúvanie súčas-

ného návrhu  zákona také podmienky  nevytvorilo, samozrejme,

ani v procese prípravy tohto zákona, ani tu v tejto snemovni

zatiaľ prinajmenšom nezazneli príspevky,  ktoré by sa zaobe-

rali  podmienkami výkonu  brannej povinnosti  žien v prípade

brannej pohotovosti štátu,  ktorá by pravdepodobne spočívala

v práci, a ako toto  prípadné pracovné  nasadenie žien možno

zariadiť inak,  civilnejšie, s väčším  ohľadom na postavenie

ženy v spoločnosti a, samozrejme, s väčším ohľadom aj na to,

že ženy neabsolvujú žiadny vojenský výcvik, a to znamená, že

v armáde by boli vystavené zvýšenému nebezpečenstvu.

 

     Ak by som chcel  zhrnúť dôvody proti brannej povinnosti

žien, zhrnul by som ich do  troch bodov, a síce, že ženy ne-

majú výcvik, teda v čase  mimo brannej pohotovosti štátu, čo

muži majú.  Nemajú, iba tie,  ktoré sú dobrovoľne  v armáde.

Ženy by boli v dôsledku toho vystavené zvýšenému nebezpečen-

stvu za brannej pohotovosti štátu a prípadnú pracovnú povin-

nosť žien za brannej pohotovosti štátu možno riešiť aj inak.

Z tohto hľadiska som veľmi rád, že pozmeňujúci návrh k pred-

loženému vládnemu návrhu, ktorý  obsahuje aj návrh na vypus-

tenie tejto brannej povinnosti žien, obsahuje aj pozmeňujúci

návrh, ktorý podala skupina poslancov na čele s pani poslan-

kyňou  Belohorskou.  Čiže môj prvý  návrh spočíva v tom, aby

z návrhu zákona boli  vypustené  ustanovenia § 6 ods. 4 a 5,

ktoré obsahujú brannú povinnosť  žien za brannej pohotovosti

štátu.

 

     Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy  sa týkajú vekového roz-

sahu brannej  povinnosti. V zásade  zákon zakotvuje, vlastne

zotrváva na súčasnom stave brannej povinnosti od 18 rokov do

60 rokov  veku u mužov.  Z toho, čo  som  povedal o súčasnom

stave slovenskej armády, vyplýva,  že takáto dlhá branná po-

vinnosť, myslím  si, čo do veku, nie je  potrebná a je možné

znížiť ju na 55 rokov veku ako  hornú  hranicu. To  by sa na

mňa ešte vzťahovalo, ešte nemám toľko. Ale sú na to minimál-

ne dva dôvody. Jeden dôvod  spočíva v tom, že naozaj nie sme

schopní udržiavať takú veľkú  armádu, o čom najlepšie svedčí

to, že vlastne v skutočnosti udržiavame oveľa nižšiu armádu,

než ktorú by sme mohli  podľa medzinárodných zmlúv. A ďalej,

že nepozývame na vojenské cvičenia záložníkov.

 

     Pán minister,  ak to nie  je vojenské tajomstvo, bol by

som rád, keby ste oznámili snemovni, koľko záložníkov absol-

vovalo  vojenské  cvičenia  povedzme  za  uplynulých 5 rokov

existencie Armády Slovenskej republiky.  Bude to veľmi nízke

číslo, a preto je vonkoncom  nepotrebné,  aby branná pohoto-

vosť trvala  až do  šesťdesiateho  roku veku tým  viacej, že

záložníci,  keď nie  sú pozývaní  na vojenské  cvičenia, tak

postupne strácajú potrebné návyky, vlastne strácajú vojenskú

kvalifikáciu, a to  znamená, že najmä vo veku povedzme od 55

do 60 rokov ich vojenská  použiteľnosť  je čisto teoretická.

To si povedzme. A preto navrhujem, aby v § 6 ods. 2 posledná

veta  znela: "Branná  povinnosť trvá  do  31. decembra roku,

v ktorom občan dovŕši 55 rokov veku, ak ďalej nie je ustano-

vené inak." A nadväzné ustanovenie § 12 ods. 2 znie: "Povin-

nosť podrobiť  sa pravidelnému odvodu vzniká  brancom 1. ja-

nuára roku, v ktorom  dovŕšia 18 rokov  veku, ak sa  v rámci

dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti nepodrobili odvodu

už skôr,  a trvá do 31. decembra  roku, v ktorom  dovŕšia 55

rokov veku." Je to totožné  znenie, aké  je v návrhu zákona,

iba veková hranica je znížená na 55 rokov veku.

 

     Vojenské  cvičenia, ako  som  povedal, v skutočnosti sa

vôbec nerobia, čo je veľmi  smutné, ale napriek tomu predlo-

žený návrh zákona zakotvuje  pomerne vysokú časovú mieru ab-

solvovania  vojenských  cvičení, a to 12 týždňov u mužstva a

poddôstojníkov a 16 týždňov u práporčíkov, dôstojníkov a ge-

nerálov. Navrhujem, aby sa táto  povinnosť znížila na 8 týž-

dňov u mužstva  a dôstojníkov a na 12 týždňov u práporčíkov,

dôstojníkov a generálov a v tomto zmysle upraviť ustanovenie

§ 26 ods. 2 predloženého návrhu zákona. Nazdávam sa, že pri-

jatie  týchto pozmeňujúcich  návrhov nielenže  nezníži boja-

schopnosť slovenskej armády, ale naopak, tým, že ju priblíži

realite, tým, že ju  priblíži reálnym ekonomickým možnostiam

nášho  štátu a nášho  hospodárstva,  sa bojaschopnosť Armády

Slovenskej republiky zvýši. K tomu smerujú tieto návrhy.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pani Gbúrová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem len veľmi  stručne technickou poznámkou poďakovať

za vystúpenie  pánu poslancovi Čarnogurskému,  ktorý navrhol

vypustiť § číslo 6. A chcela  by som  zdôrazniť jednu, hádam

dosť podstatnú  poznámku. Myslím si, že  je potrebné zásadne

rozlišovať medzi možnosťou žien  pracovať a pôsobiť v armáde

a medzi brannou povinnosťou žien. Možnosť pracovať a pôsobiť

v armáde totiž  vylúčila diskrimináciu medzi  mužmi a ženami

v ozbrojených zložkách a súvisela s newyorskou dohodou z ro-

ku 1953,  ktorá sa týkala politických práv žien a zamedzenia

diskriminácie  pohlaví v oblasti  zamestnanosti.  Išlo okrem

iného o zvýraznenie  rozdielu medzi možnosťou pracovať a pô-

sobiť v armáde a brannou povinnosťou.

 

     (Vystúpenie poslankyne bolo prerušené.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím, ešte raz zapojte pani poslankyňu Gbúrovú.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Chcem len upozorniť na to, že práve pojmy možnosť a po-

vinnosť boli  veľmi striktne a precízne  rozlíšené aj v nie-

ktorých  ústavách vyspelých  európskych  štátov a rovnako aj

v ich  branných zákonoch.  Tak je  to  napríklad v Spojených

štátoch amerických, v Nemecku,  Rakúsku, vo Veľkej Británii,

Nórsku, Dánsku, Portugalsku a Španielsku. Ako  vzor je možné

uviesť Nemecko,  ktoré v ústave  zakázalo ženám nosiť  zbraň

a povolilo im pracovať iba v takých civilných zložkách, kto-

ré súvisia so zdravotníckou pomocou.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tada nechcete ísť do armády? Dobre.

 

     Nech sa páči, pán Danko.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi,  aby som  predniesol návrh 15 poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky na  zmenu a doplnky k vlád-

nemu návrhu Branného zákona (tlač 705) k § 59 v nasledujúcom

znení: V § 59 slová "1. decembra 1997" nahradiť  slovami "1.

apríla 1998".

 

     Zdôvodnenie: Finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na

krytie zvýšených nákladov v dôsledku  tohto zákona, sú v ná-

vrhu štátneho  rozpočtu  predkladaného vládou v kapitole VPS

rozpočtované od 1. apríla 1998.

 

     Skončil som, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     dnes v rámci  hlasovania o vládnom  návrhu zákona číslo

3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky sme roz-

hodli, že súčasťou tohto  zákona bude naďalej prísaha vojaka

Armády Slovenskej republiky. Aj v návrhu  Branného zákona je

v § 5 vojenská prísaha v troška odlišnom znení. Chcel by som

objasniť tento rozdiel.

 

     Rozdiel je predovšetkým v tom,  že kým v zákone o zria-

dení armády sa prísaha  začína "Ja, vojak  Armády Slovenskej

republiky", v Brannom zákone  sa začína "Ja, vojak  ozbroje-

ných síl". Zmena je ešte v jednej vete, kde v zákone o armá-

de táto veta znie takto: "Budem sa riadiť ústavou, ústavnými

zákonmi a zákonmi, budem  dodržiavať  ustanovenia vojenských

poriadkov."  V Brannom  zákone je  formulácia takáto: "Budem

dodržiavať ústavu, zákony, všeobecne záväzné právne predpisy

a vojenské predpisy."

 

     Vážené kolegyne,  vážení  kolegovia, od 1. januára 1993

dosiaľ  vojaci v samostatnej  Slovenskej  republike skladali

prísahu v dvoch rozdielnych  zneniach. Vojaci Armády Sloven-

skej  republiky skladali,  skladajú a budú  skladať  prísahu

podľa § 7 zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky. Vo-

jaci  železničného vojska a vojska  ministerstva vnútra však

skladali prísahu podľa  zákona o niektorých služobných pome-

roch číslo 76/1959 Zb.

 

 

     Konceptori nového Branného zákona  chceli v ňom poskyt-

núť formuláciu prísahy, ktorú  by skladali všetci vojaci bez

ohľadu, či patria k Armáde Slovenskej republiky, železničné-

mu vojsku alebo k vojsku  Ministerstva vnútra Slovenskej re-

publiky. Je to dobrý úmysel, lenže nerealizovateľný vzhľadom

na rôzne poslanie  Armády Slovenskej republiky, železničného

vojska a vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako

aj vzhľadom na rôznu  úroveň a kvalitu právnej úpravy, ktorá

sa ich týka.

 

     Znenie § 5 z návrhu  Branného zákona je obsahom šité na

Armádu Slovenskej  republiky, ale nie je  presné ohľadne po-

slania a úloh železničného vojska a vojsk Ministerstva vnút-

ra Slovenskej republiky. Úlohou armády je brániť, ale úlohou

uvedených  nearmádnych súčastí  ozbrojených síl  je ochrana,

náprava, ako  aj predchádzanie rôznym  negatívnym skutočnos-

tiam.

 

     A čo  sa týka kvality,  rôznej kvality právnej  úpravy,

existencie  a  pôsobnosti  súčastí  ozbrojených  síl,  možno

uviesť príklad, že vojsko ministerstva vnútra pôsobí vlastne

na báze starých federálnych zákonov, napríklad podlieha síce

Policajnému zboru, ten však nie je súčasťou ozbrojených síl,

hoci Policajný zbor má svoj zákon. Vojsko ministerstva vnút-

ra nemá  svoju veliacu štruktúru,  ktorá by bola  podriadená

hlavnému veliteľovi.

 

     Celkovo možno konštatovať, že  tu existuje celý rad ne-

jasností, ak nechceme povedať, že je tu aj právny chaos. Mo-

hol by som uviesť  príklady v novom Brannom zákone a starom,

čo sa riešilo a čo  sa nerieši. Napríklad v starom bola for-

mulácia "zložená z ozbrojených  síl v čase mieru", tento ná-

vrh zákona  prináša takisto  formuláciu v § 3, že  ozbrojené

sily tvorí  armáda, vojsko ministerstva  vnútra a železničné

vojsko. V čase mimoriadnych opatrení starý zákon riešil túto

vec v § 46, 47, kde  boli aj verejné ozbrojené zbory povolá-

vané k zvláštnej službe na návrh vlády, tiež ochranné zbory,

a dokonca jednotlivci, jednotlivé osoby. V § 35, 36 to rieši

aj nový zákon.

 

     Odlišnosť ozbrojených síl, ako som ju tu rozoberal, te-

da v § 2 v starom zákone podliehala vojenskému veleniu a po-

dľa § 46 počas obdobia zvláštnej služby podliehali vojenskej

disciplíne a súdnej  právomoci aj iní,  ktorí boli prizvaní.

Tento návrh Branného zákona túto otázku nerieši. Nerieši ani

otázku, čo je zvláštna  služba. Vznikajú tu takpovediac isté

nejasnosti, ktoré, myslím si, sú spôsobené sčasti aj tým, že

tu ešte nie je k dispozícii zákon o Rade národnej bezpečnos-

ti,  zákon o obrane, z ktorého  mali v podstate  vyplývať aj

tieto veci.

 

     Viaceré nejasnosti  vznikajú aj z toho, že návrhu Bran-

ného zákona, ako som povedal, nepredchádza prijatie ústavné-

ho  zákona o Rade  národnej  bezpečnosti  a zákona o obrane.

V konečnom dôsledku  to má aj istý  súvis s problémom obsahu

prísahy. Problém dvoch trochu  odlišných znení prísahy v zá-

kone  číslo 3/1993 Z. z. a v novom  návrhu  Branného  zákona

skupina poslancov  chcela riešiť  vypustením § 5. Ten  návrh

ste dostali do lavíc. Po konzultácii s legislatívcami Minis-

terstva obrany Slovenskej republiky  však za lepšie riešenie

považujeme zachovanie § 5 v návrhu Branného zákona s tým, že

ho rozumieme takto: V Armáde Slovenskej  republiky bude prí-

saha prebiehať  podľa zákona číslo 3/1993  Z. z., teda podľa

novely, ktorú sme schválili a  ostalo to podľa toho, ako sme

hlasovali, v železničnom vojsku a vojsku Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky bude prebiehať  prísaha podľa § 5 Bran-

ného zákona.

 

     Zrušením  starého  Branného  zákona a vypustením § 5 by

totiž železničné vojsko a vojsko ministerstva  vnútra ostalo

bez  zákonného podkladu  na prísahu.  Tento kompromis volíme

istým spôsobom aj preto, že podľa nášho názoru bude potrebné

v budúcich zákonoch o železničnom  vojsku a vojsku minister-

stva vnútra, ktoré funguje stále  bez zákonnej úpravy a kto-

rého postavenie je veľmi nejasné  aj v týchto návrhoch záko-

nov,  ktoré prerokúvame,  formulovať aj  prísahu, ktorá bude

zodpovedať  úlohám  a  poslaniu  týchto  nearmádnych súčastí

ozbrojených  síl. Preto  si dovolím  upozorniť ctenú Národnú

radu, že pozmeňujúci  návrh k Brannému zákonu, ktorý sme dá-

vali podpísaný pätnástimi poslancami,  sťahujeme, ale s upo-

zornením o prísahe, ako som povedal.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kraus.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     aj keď verím, že  podporíme návrh pani poslankyne Belo-

horskej, podávam jeden  pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh,

ktorý sa týka § 6 ods. 5 písm. b) a c) vládneho návrhu záko-

na (tlač 705). Doplňujúci  návrh znie: V § 6 ods. 5 písm. b)

a c) na konci pripojiť slová "vrátane  ženy, ktorej dieťa je

umiestnené v zariadení sociálnej starostlivosti z dôvodu pl-

nenia povinnej školskej dochádzky, sústavnej prípravy na po-

volanie alebo z iných vážnych dôvodov".

 

     Branná povinnosť  sa nebude môcť  uložiť ženám uvedeným

v § 6 ods. 5 písm. b) a c) ani  v prípade  umiestnenia v za-

riadení sociálnej starostlivosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     pozorne  som si  vypočul všetkých  rečníkov, ktorí mali

námietky voči predloženému návrhu zákona, a v podstate až na

dve pripomienky  vlastne  väčšina týchto pripomienok rezono-

vala v súvislosti s brannou povinnosťou žien v prípade bran-

nej pohotovosti štátu.

 

     Samozrejme, o tom rozhodne  Národná rada. Treba v tomto

smere vysvetliť fakt, že  vlastne zákon, ktorý je pripravený

v takomto znení, v podstate  zmäkčuje náležitosti alebo pod-

mienky pri brannej povinnosti žien v prípade brannej pohoto-

vosti štátu  alebo tzv. mobilizácie. To  znamená, že doteraz

platili  prísnejšie  kritériá  a  vychádzali  sme vlastne aj

z tohto návrhu, kde sme tieto kritériá podstatne zmäkčili.

 

 

     Čo sa týka žien v Armáde  Slovenskej republiky, nemôžem

celkom súhlasiť s pani  poslankyňou Belohorskou, že nezastá-

vajú adekvátne  miesta. Zastávajú adekvátne  miesta, majú aj

vysoké hodnosti. Mal som  možnosť navštíviť náš ženijný prá-

por  v Juhoslávii,  kde ženy  zastávajú významné  miesto, so

zbraňou, a v podstate sú na takej istej úrovni ako muži. Či-

že žiadna diskriminácia žien v armáde nie je.

 

     Čo sa týka pána poslanca Čarnogurského, mal pripomienky

v súvislosti  s  počtom  vojakov,  ktorý  je podľa konvencie

ozbrojených síl v Armáde  Slovenskej republiky. Nemal presné

čísla, nie je  to až o 10 tisíc  menej. Samozrejme, máme ta-

buľkových 46 667 a v  podstate nie  je  naplnenosť  všetkých

z hľadiska finančných prostriedkov, ale  nie je to 10 tisíc.

Tie čísla má nepresné.

 

     Čo sa týka straty vojenskej odbornosti, tak je fakt, že

po šiestich rokoch, keď vojak nenastúpi  na cvičenie, stráca

vojenskú odbornosť, lebo vojenskú odbornosť, ktorú nadobudol

počas základnej  vojenskej služby, neprecvičuje.  Ale v pod-

state, tak ako som už zvýraznil, vzhľadom na to, že finančné

prostriedky nie sú, prvýkrát záložníci cvičili v minulom ro-

ku, na čo sme vyčlenili určité finančné prostriedky.

 

     V podstate neboli nejaké vážne pripomienky. Pripomienky

ohľadne žien nechám na Národnú  radu, len vysvetľujem to, že

podmienky brannej  povinnosti žien, ktoré sú  v tomto návrhu

zákona, podstatne zmäkčujú podmienky, ktoré boli dosiaľ.

 

     Čo  sa týka  pána poslanca  Danka, ktorý  navrhol zmenu

termínu, chcem  vysvetliť fakt, že  tento zákon je  potrebné

prijať - je to vládny návrh zákona - v termíne do 1. 12., aj

keď viem, že to nebude  asi možné z hľadiska mechanizmu. Ale

potom je tu ďalší termín, a to  je 1. 1. 1998, keď tento ba-

lík zákonov  ide a je to  potrebné, lebo je to  taká strecha

zákonov. A s odôvodnením, ktoré  podal, nebudem s ním súhla-

siť, lebo sa mi zdá, že v dôvodovej  správe na strane 4 prvá

veta znie,  že "tento zákon nemá  dosah na štátny rozpočet".

To je po prvé.

 

     A po  druhé, vo Všeobecnej pokladničnej  správe pre re-

zort ministerstva obrany sa na  tento rok nepočíta s finanč-

nými prostriedkami. Čiže tá argumentácia nie je pravdivá. To

znamená, že  návrh zákona nemá  dosah  na rozpočet a vo Vše-

obecnej pokladničnej správe ministerstvo  obrany na rok 1998

nedostalo finančné prostriedky.

 

     Vzhľadom na to, že  všetci predrečníci potvrdili prija-

tie  tohto  zákona, a vzhľadom  na to,  ešte raz hovorím, že

tento Branný  zákon je tzv. nosným  zákonom, lebo presne vy-

medzuje pravidlá, a v podstate  ďalší zákon, ktorý príde, to

je zákon o vojenskej  službe a zákon o peňažných  náležitos-

tiach, je v podstate  pokračovaním tohto legislatívneho pro-

cesu,  ktorý je v armáde,  prosil by  som  Národnú radu, aby

podporila tento zákon, tak ako je predložený.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 83 zaujal  stanovisko

k predloženému návrhu. Mojou povinnosťou podľa ods. 1 je po-

žiadať o hlasovanie v prípade,  keby bol daný návrh na odlo-

ženie rokovania alebo nepokračovania,  čo konštatujem, že sa

nestalo.

 

     Mojou povinnosťou je upozorniť  na súvislosti s návrhom

zákona, s  uvedenými bodmi v spoločnej  správe a návrhmi po-

slancov. Preto mi dovoľte túto povinnosť si splniť.

 

     Je predložený návrh  skupiny 15 poslancov, o ktorom ho-

vorila pani poslankyňa Belohorská.  Má tri body, ktoré obsa-

hujú vybratie brannej povinnosti  žien z celého návrhu záko-

na. Gestorský výbor k tomuto návrhu, ktorý bol rovnaký a po-

daný skupinou poslancov, nemal právo zaujať stanovisko. Keď-

že znamená podstatný zásah do zákona, navrhujem o ňom hlaso-

vať ako o prvom. Podávam takýto návrh.

 

     Vzhľadom na  to, že v odseku 3 sa  hovorí, že sa rokuje

o pozmeňujúcich  návrhoch, tak  po návrhu na vyňatie brannej

povinnosti žien,  ktorý predložila pani  poslankyňa Belohor-

ská, ak bude schválený,  bude bezpredmetný návrh skupiny po-

slancov, ktorý predniesol pán poslanec Kraus. Uvediem ho po-

tom ako druhý a nebral by sa do úvahy.

 

     V podstate by sa týmto návrhom nehlasovalo ani o bode 1

návrhu pána poslanca Čarnogurského. Dovoľte mi však, aby som

k tomu zaujal stanovisko.

 

     Práve zámer znížiť početný stav armády nás núti k tomu,

aby branná povinnosť trvala do 60 rokov. Dovoľte mi, aby som

vás požiadal, nemeňme stanovisko odborníkov generálneho štá-

bu a ministerstva, ktorí  dobre  zvažovali, prečo trvajú  na

60 rokoch a neskracujme to.  Je to  na  úkor  bojaschopnosti

záloh. Odborne to nemá  nič spoločné s tým, že keď je menšia

armáda, nie  sú cvičenia, nebudú vycvičení.  To je presne aj

návrh číslo 3 a 4. Celkom  iné dôvody vedú k tomu, prečo vo-

jaci navrhujú  obdobia v zákone. To  je počet cvičení. Jednu

poznámku. Poznám  situáciu v Bavorsku, kde niektoré vojenské

zväzy, ktoré sú založené  na predurčených mobilizačných jed-

notkách, cvičia každý 1 až 2 mesiace 1-2 dni, ale to má tra-

díciu spojenú aj so stretávaním  sa Bavorákov, ktorí si radi

oddýchnu od žien a splnia vojenské cvičenia. Naši vojaci ne-

našli odvahu  navrhovať takú benevolenciu, ale  počet dní je

objektívne spočítaný na udržanie spôsobilosti ovládať zbrane

po celý čas brannej  povinnosti, resp. pokiaľ sa bude obyva-

teľstvo predurčovať do bojových jednotiek.

 

     Len  pripomínam, že  neobstojí ani  návrh alebo odborne

nie je  zdôvodnený návrh, o ktorom  hovoril pán poslanec Ka-

nis, čo sa týka dôvodov vojenskej prísahy. Vážení páni, vyše

50 % vojakov  možno nikdy v živote počas  vojny neuvidí, ako

sa strieľa, pretože vyše 50 % zmobilizovaných  vojakov  budú

tylové  útvary a zariadenia, rôzne  evakuačné atď. - nechcem

robiť odbornú  prednášku. Teda to, že  vojaci budú mať jednu

prísahu  takú, pretože sú v uniforme a strieľajú, druhí inú,

pretože  sú v uniforme a nestrieľajú, tretí  celkom  inú, je

právny chaos, ktorý sme  dnešným rozhodnutím v návrhu zákona

o armáde urobili.

 

     Som  presvedčený, že  prísahu, ktorú  sme dnes odmietli

zrušiť v zákone o armáde, v maximálne  krátkom  čase, až  to

bude možné, resp. do nástupu nových povolancov, budeme vybe-

rať a ponecháme  pre ozbrojené  sily túto, lebo  je správna.

Nanajvýš by sme mohli uvažovať,  či budeme v budúcnosti pri-

sahať,  tak ako v niektorých  západných  štátoch,  na ústavu

tohto štátu,  ale nie inak a nie  podľa toho, či  vojak bude

bojovať v prvej  línii,  alebo v tyle.  To je  úplne rovnaké

znenie.  Bola by  to výnimka  vo svete,  ktorú svet nepozná.

A preto  si myslím,  že návrhy,  ktoré ste  predložili, majú

celkom iný odborný dôvod.

 

 

 

     Ešte  som  povinný  potom  pred  hlasovaním o spoločnej

správe zaujať  stanovisko k návrhu pána  poslanca Danka, kde

skupina poslancov navrhuje - som medzi nimi aj ja - nahradiť

termín 1. aprílom.

 

     Vážení páni,  spočítajte si, čo  čaká štruktúry velenia

ministerstva, generálny  štáb v súvislosti  so zmenou kompe-

tencií a zavedenia systému podľa tohto Branného zákona. Ťaž-

ká drina minimálne dva-tri  mesiace. Ak dáme  účinnosť skôr,

prestane  platiť terajší  Branný zákon,  nový nebudú schopní

realizovať. Má to vplyv aj na financie, aj keď nie vo veľkej

miere,  ale  má.  Termín 1. apríl je  zdôvodnený a práve bol

zdôvodnený  na základe  toho,  čo  všetko treba  urobiť, aké

obrovské  množstvo  dokumentácie  treba  prerobiť  v  armáde

a v ozbrojených silách, aby platila podľa tohto zákona.

 

     Toľko moje stanovisko podľa § 83 ods. 3.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov, aby hlasovanie

uvádzal.

 

     Pardon, ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán Kanis.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pokoj, vážení.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci, podľa § 83 ods. 3, ak v druhom

čítaní neboli na schôdzi  Národnej rady podané nijaké pozme-

ňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o ná-

vrhoch zo spoločnej správy. Ak boli podané, predsedajúci za-

bezpečí ich doručenie a hlasovanie. Preto navrhujem, aby sme

najprv hlasovali o návrhoch,  ktoré som  uvádzal pred hlaso-

vaním o spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Podľa § 83 ods. 3 musíme  hlasovať  najprv  o spoločnej

správe.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Páni poslanci,  preto mi dovoľte reagovať  na návrh po-

slancov takto. Na začiatku som uvádzal, že navrhnem hlasovať

spoločne o súbore návrhov. Dovoľte mi zmeniť toto stanovisko

a vysvetliť spôsob hlasovania.

 

     Navrhnem hlasovať  spoločne  najprv o bodoch 2, 3, 4, 7

a 8, ktoré    vlastne predmetom  návrhu skupiny poslancov.

Body uvedené v spoločnej správe pod poradovými číslami 2, 3,

4, 7 a 8 sú obsahom návrhu skupiny poslancov, ktoré podávala

pani  Belohorská. Tie  budú samostatne.  Potom ostatné  body

tak, ako som ich uvádzal, a to body 1, 5, 6, 10 až 29, potom

31, 32 a  33. (Hlasy v sále.) Vaše  návrhy, pani poslankyňa,

ktoré sú uvedené tu, sú obsiahnuté  alebo sa  týkajú spoloč-

nej správy, a to bodov 2, 3, 4, 7 a 8, ktoré  budú vyňaté zo

spoločného hlasovania a dané spolu  ako balík. Ak ich schvá-

lime, bude platiť branná povinnosť  žien naďalej. Ak ich od-

mietnete - nemám právo povedať stanovisko -, dôjde aj k hla-

sovaniu o vašom návrhu. Pred hlasovaním to ešte poviem.

 

     Navrhujem, aby sme začali hlasovanie o bodoch 2, 3 a 4,

7 a 8 spoločnej  správy. Páni  kolegovia, pani  kolegyne, ak

ich  schválite, bude  platiť branná  povinnosť žien naďalej,

tak ako je navrhnutá v zákone. Týchto päť bodov. Nemám právo

povedať k tomu  stanovisko, len  upozorňujem, že sú  to tie,

a preto sú  dané spoločne. Navrhujem o nich  teraz  hlasovať

spoločne.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Nemôžem? Dobre.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, pred hlasovaním

si pýta  slovo pán predseda Gašparovič.  Chce podať procedu-

rálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, mám  dva alternatívne

procedurálne  návrhy. Buď  si tri  kluby vypýtajú prestávku,

aby sme si to dali dohromady, pretože vyzerá to tak, že hla-

sovanie môže  byť  zmätkové. Alebo  navrhujem, aby sme o tom

hlasovali zajtra ako prvý bod programu. Dovtedy sa dá dohro-

mady celé hlasovanie, aby  sme neurobili chybu. Nemusíme dať

o tom hlasovať,  ak je jednoznačný  súhlas s mojím  návrhom,

ale povedzte s ktorým. Prestávka, alebo zajtra?

 

     (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Myslím si, že bolo dosť pozmeňujúcich návrhov a bolo by

správne, aby sa to spracovalo  a zajtra ráno sa to predloži-

lo a potom by sa aj  hlasovalo. Súhlasíte s tým? Dám  hlaso-

vať, kto je za to. Bol to procedurálny návrh, aby sme zajtra

ráno o tomto hlasovali.

 

     Nech  sa  páči,  prezentujme  sa  a hlasujme. Hlasujeme

o tom, aby sa zajtra ráno hlasovalo o tomto zákone, o pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhoch ako prvý bod programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o vojenskej službe.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 712 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 712a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister obrany Slovenskej

republiky pán Ján Sitek.

 

     Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh  zákona o vojenskej službe upravuje právne

vzťahy vojakov  ozbrojených síl k štátu,  súvisiace so vzni-

kom, zmenami a skončením vojenskej služby.

 

     Predložený vládny návrh  zákona nahradí doterajší zákon

číslo 76/1959 Zb. o niektorých  služobných  pomeroch vojakov

v znení neskorších predpisov.  Svojím obsahom vytvára právne

podmienky  na postupnú  profesionalizáciu vybraných  funkcií

v Armáde Slovenskej  republiky tak, ako  to predpokladá Pro-

gramové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

 

     Základným cieľom vládneho návrhu zákona je transparent-

ným  spôsobom upraviť  právne vzťahy  občanov vykonávajúcich

vojenskú službu v ozbrojených silách, a to osobitne služobný

pomer  profosionálnych vojakov,  osobitne služobnú povinnosť

neprofesionálnych vojakov, t. j. vojakov  základnej, náhrad-

nej, zdokonaľovacej, mimoriadnej a prípravnej služby, a oso-

bitne právne postavenie žiakov a študentov vojenských škôl.

 

     Návrh zákona o vojenskej  službe nadväzuje na vymedzené

pojmy a niektoré ustanovenia vládneho návrhu Branného zákona

a spolu s tým tvorí integrovaný  právny rámec pre ďalšie sú-

visiace vládne návrhy zákonov.  Návrh zákona definuje a roz-

víja  základné  atribúty  vojenskej  služby  profesionálnych

a neprofesionálnych  vojakov.

 

     Svojou konštrukciou a vecným  obsahom je v mnohých sme-

roch novým a progresívnym právnym predpisom, ktorý sa od do-

terajšej právnej úpravy odlišuje v celom rade pojmov a usta-

novení. Za najvýznamnejšie možno označiť definovanie služob-

ného pomeru ako právneho vzťahu  medzi občanom a štátom, ur-

čeného  výlučne pre  profesionálnych vojakov, konštituovanie

služobnej kariéry, personálnej zálohy a kvalifikačných pred-

pokladov  vzdelania a kvalifikačných  požiadaviek  na  výkon

funkcie  profesionálneho vojaka,  vymedzenie základných práv

a povinností vojaka, ustanovenie  procesných otázok súvisia-

cich s konaním vo veciach služobného pomeru, definovanie fo-

riem a obsahu rozkazov  uplatňovaných v podmienkach ozbroje-

ných síl,  ustanovenie inštitútu vojenských  medailí a čest-

ných odznakov, vymedzenie základných podmienok výkonu vojen-

skej  služby v zahraničí a konštituovanie  inštitútu bezpeč-

nosti a ochrany zdravia vojakov pri výkone služby.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     prosím vás o  prerokovanie predloženého vládneho návrhu

zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Hubertovi  Krausovi a prosím  ho, aby  podľa § 80

ods. 2 o rokovacom  poriadku  informoval  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby

odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

 

 

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona o vojenskej službe (tlač 712)  vo výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 714

zo dňa 1. októbra 1997 pridelila  vládny návrh  zákona o vo-

jenskej službe  na prerokovanie týmto  výborom Národnej rady

Slovenskej  republiky: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh záko-

na v lehote určenej  uznesením Národnej  rady Slovenskej re-

publiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanovisko od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť  s pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi  návrhmi: Ústavno-

právny výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obra-

nu a bezpečnosť.

 

     Gestorský výbor  odporúča schváliť zo  spoločnej správy

tieto pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8,

9, 10, 11, 12,  13, 15, 16, 17, 18, 19, 20,  21, 22, 23, 24,

25, 26, 27, 29, 30, 31, 32,  33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40,

41, 42, 43, 44, 45, 46, 47,  48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55,

56, 57, 58, 59, 60, 61, 62 a 63.

 

     Tieto pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy odporúča gestor-

ský výbor schváliť.

 

     Bod číslo 28 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

     Vzhľadom na  to, že sme  dnes prerokovali vládny  návrh

zákona o zriadení  Armády  Slovenskej  republiky a boli  tam

prijaté niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, navrhujem,

aby  sme zo  spoločnej  správy  samostatne  hlasovali o bode

5 a o bode 14 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi  a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode programu.  Písomne nemám  nikoho prihláseného.

Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Čarnogurský, ďalej

páni poslanci  Marián Vanko, Jozef Rea a Hubert Kraus. Týmto

uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán Kraus.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovolím si predložiť iba jeden pozmeňujúci návrh skupi-

ny  poslancov k vládnemu  návrhu  zákona o vojenskej  službe

(tlač 712) v § 190 slová "1. december 1997" nahradiť slovami

"1. apríl 1998". Finančné  prostriedky, ktoré sú potrebné na

krytie zvýšenia nákladov v dôsledku tohto zákona, sú v návr-

hu  štátneho rozpočtu  predkladaného vládou  v kapitole Vše-

obecná pokladničná správa rozpočtované od 1. apríla 1998.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     predložený  vládny  návrh  zákona o vojenskej službe je

opätovne novelizáciou starších predpisov tejto problematiky.

Tieto staršie predpisy  ešte z päťdesiatych  rokov vychádza-

li, samozrejme, z iných spoločenských  podmienok, a preto je

správne a načase, že  ministerstvo  obrany prichádza s návr-

hom nového  zákona. V zásade  chcem povedať, že  tento zákon

kluby poslancov KDH a DÚ podporia. Chcel by som však predlo-

žiť niektoré  pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že zlep-

šia tento zákon.

 

     V § 9 ods. 2 návrhu  zákona navrhujem  doplniť na konci

vety slová  "uvedené v § 8". V tomto  paragrafe  sa upravuje

možnosť  získavania  informácií  o  občanovi,  ktorý požiada

o prijatie do  služobného pomeru. A  navrhované znenie alebo

navrhovaný  doplnok limituje  možnosť získavania  informácií

o občanovi, ktorý požiadal o prijatie do služobného  pomeru,

len na skutočnosti uvedené v § 8 zákona. Zabráni sa tak prí-

padnému získavaniu  informácií o takomto  občanovi nad rámec

potrieb na prijatie do služobného pomeru v armáde.

 

     V § 72 odsek 2 doterajšieho  návrhu  navrhujem nahradiť

textom: "V súvislosti s výkonom služby vojak nesmie prijímať

dary  alebo iné  výhody vyššej  než symbolickej  hodnoty, ak

tento zákon neustanovuje inak."

 

     Toto  ustanovenie obsahuje  všeobecný zákaz  prijímania

darov vojakmi, čo by na prvý pohľad vyzeralo dobre, ale sku-

točnosť  je taká,  že určité  dary sa  dokonca patrí prijať.

A sú to také dary, ktoré sa dávajú napríklad na konci vojen-

ských cvičení. Ide o symbolické  makety lietadiel a podobne.

Dokonca aj  veliteľ môže  podľa § 77 o disciplinárnych odme-

nách vojakovi udeliť vecný dar  ako druh odmeny. To znamená,

doterajšie znenie § 72 ods. 2  by bolo vlastne v rozpore po-

vedzme s § 77, ale prinajmenšom by aj  uvádzal do neistoty a

pomykova vojakov pri  takýchto spoločenských príležitostiach

- je nemecké príslovie, ktoré hovorí, že malé darčeky udržu-

jú priateľstvo -, keď je celkom  bežné a v súlade aj s etic-

kými požiadavkami  na armádu, aby vojak  mohol prijať takéto

drobné darčeky a, samozrejme, ich aj dávať.

 

     A preto opakujem, navrhujem zmeniť § 72 ods. 2, ako som

povedal.

 

     V § 111 ods. 3 - na  konci § 111 ods. 3 navrhujem dopl-

niť slová "alebo  primeraná  finančná náhrada,  ak do 30 dní

nebolo možné náhradné voľno udeliť".

 

     Toto ustanovenie obsahuje náhradné voľno za prácu vyko-

návanú nadčas. Ale keďže v súčasnosti je armáda obsadená tak

na 70 % a v mnohých útvaroch je dokonca nevyhnutné vykonávať

veľké množstvo nadčasovej práce, za  ktorú nie je možné ude-

liť náhradné voľno, pretože by  to bol začarovaný kruh, lebo

náhradné voľno by len ďalej zvýšilo potrebu vykonávania nad-

časovej práce, navrhujem, aby  sa náhradné voľno buď udelilo

do 30 dní od vzniku nároku, alebo ak nie, tak potom, aby bo-

lo možné vyplatiť finančnú náhradu.

 

     A konečne § 129 ods.4 - na konci § 129 ods. 4 navrhujem

doplniť  slová "alebo primeraná  finančná  náhrada, ak do 30

dní nebolo možné náhradné voľno udeliť". Súvisí to s ustano-

vením, ktoré som uviedol predtým.

 

     Nazdávam sa,  že prijatie týchto  pozmeňujúcich návrhov

zlepší  zákon, ktorý  ako  celok  je dobrý, a vytvorí lepšie

podmienky výkonu služby v Armáde Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vanko. Keďže tu pán poslanec

Vanko nie je, stráca poradie. (Hlasy z pléna.) Je tu.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predsedajúci, po konzultácii so spravodajcom

sťahujem svoju prihlášku do diskusie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Rea, nech sa páči.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení  sa dotknem  iba  bodu 28 spoločnej

správy,  ktorú pán  spoločný spravodajca  navrhuje do  bloku

neschváliť. Dávam návrh, aby sme  hlasovali o tomto bode sa-

mostatne a prosím, aby sme  ho  schválili. Je tam  zdôvodne-

nie toho, že ak  vojakom s osobitnými stravovacími požiadav-

kami vo vzťahu k náboženským  zvyklostiam nemožno zabezpečiť

stravovanie,  budú  dostávať  finančnú  náhradu  za nedodanú

stravu. Takýto  bol môj pôvodný návrh  vo výbore, ale nepre-

šiel. A potom sme spolu s legislatívou ministerstva upravili

návrh  tohto  paragrafu  tak,  že  "ak vojakovi s osobitnými

stravovacími požiadavkami  vo vzťahu k náboženským  zvyklos-

tiam  nemožno  zabezpečiť  stravovanie  vo vojenskom útvare,

služobný orgán zabezpečí  takéto stravovanie zmluvným spôso-

bom s civilnou organizáciou".

 

     A bod 3 tohto paragrafu  by znel: "Ak stravovanie podľa

ods. 1, 2 nemôže  zabezpečiť nadriadený služobný orgán voja-

kovi  so  zníženou  zdravotnou  kvalifikáciou alebo vojakovi

s osobitnými stravnými požiadavkami  vo vzťahu k náboženským

zvyklostiam,  premiestni  tohto  vojaka  do iného vojenského

útvaru,  ktorý takéto  stravovanie môže  zabezpečiť." Je  to

v zmysle  ústavy a zabezpečenie  ľudských  práv podľa článku

24 ústavy.

 

     Prosil by som,  aby sme aj  túto možnosť a právo, ktoré

takémuto vojakovi  vyplýva z ústavy, umožnili. Nejde tu, pán

podpredseda, o vegetariánov, ale  napríklad aj o ortodoxných

Židov, ktorí  jedia "kóšer" stravu a vo vojenskom  útvare by

sa vojakom  zabezpečilo, aby sa  mohli stravovať aj  takouto

"kóšer" stravou.

 

     Prosím, i keď  to  vyvolalo  možno na  mnohých  tvárach

úsmev, aby sme bod 28 spoločnej správy, ktorý je k § 58, vy-

ňali na samostatné hlasovanie. Na rozdiel od gestorského vý-

boru odporúčam, aby sme takúto zmenu podporili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, takže bod 28 vyňať na osobitné hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Hrnko má faktickú poznámku.

 

Posalnec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcel by  som vystúpiť k jednej  veci, ktorú predniesol

ešte pán Hubert Kraus, ak mi to bude dovolené.

 

     Pán poslanec Kraus  spolu s 15 poslancami navrhuje, aby

sa účinnosť zákona odložila na 1. apríla. Nezdá sa mi to lo-

gické, pretože všetky návrhy  zákonov, ktoré predložila vlá-

da, boli  predložené k 1. 12., a pán minister nám  vo výbore

dokumentoval, že  je to tak v zmysle  vládneho  uznesenia vo

vláde dohodnuté a že je  to aj pokryté finančnými prostried-

kami, resp. tieto zákony si nevyžadujú finančné prostriedky.

Chcel by  som požiadať ctenú snemovňu,  aby podporila bod 37

spoločnej správy...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, ale už som uzavrel zoznam prihlásených do

rozpravy, nemôžete dávať pozmeňujúce návrhy.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Nedávam, len chcem podporiť bod 37 zo spoločnej správy,

ktorý hovorí o tom, aby bola účinnosť tohto zákona od 1. ja-

nuára a aby ho podporila aj snemovňa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. To je už v spoločnej správe.

 

     Ďakujem.

 

     Pán Sečánsky, nech sa páči - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Mám len jednu otázku na  pána Reu. Neviem si dosť dobre

predstaviť, ako možno  zabezpečiť osobitné stravovanie voja-

kovi, ktorý bude napríklad na cvičení v hore alebo na lazoch

počas dvoch mesiacov alebo podobne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budú sa chytať raky. (Smiech.)

 

     Ďakujem.

 

     Pán Andrejčák, ako to varíte na vojne?

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     No, chcel  by som povedať, že  ak slúži dôstojník alebo

vojak, ktorý má  diétu, tak pre vojenskú správu  je to prob-

lém. Je to výnimka zo služby a je to na úkor vojenskej služ-

by, a preto  sa neprikláňam k tomu,  aby  sme  dávali nejaké

ďalšie privilégiá.

 

     Ale chcem povedať veľmi  vážnu poznámku k peniazom. Vá-

žení, ako predsedovia výborov  sme boli u ministra financií,

kde  nás  zoznámil s materiálom,  ktorý  vláda  schválila, a

s tým, že finančné prostriedky na  nové zvýšenie platov a na

nové zákony,  ktoré ideme schvaľovať,  sú vo Všeobecnej  po-

kladničnej správe  plánované od 1. 4. Požiadal  nás, aby sme

zabezpečili, že k tomuto termínu bude platnosť zákonov, lebo

sú pokryté finančnými  prostriedkami. Dovtedy nemá slovenská

vláda vyčlenené financie na tieto  prostriedky. Tak je to aj

v návrhu, ktorý ste včera dostali. Tvrdenia pánov ministrov,

nech sa na mňa nehnevajú, že  je to inak, nie je pravda. Ma-

teriál už máme v Národnej rade. Je to tá hrubá farebná kniž-

ka a tam je jednoznačne uvedený termín 1. apríl.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím spoločné-

ho spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Chcete záverečné slovo, pán minister? Nech sa páči.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     podporujem všetky  pozmeňujúce  návrhy, ktoré sú v spo-

ločnej správe, tak ako sa k nim vyjadril gestorský výbor. Čo

sa  týka tej  zmeny  navrhnutej 15 poslancami  ohľadom zmeny

účinnosti tohto  zákona, myslím si,  že je tu  jedna zásadná

vec. Je to vládny návrh  zákona. Tento návrh zákona, ako vi-

díte, ministerstvo obrany  nepredkladá v legislatívnom skrá-

tení,  ani ostatné  zákony, ktoré  dostala Národná  rada, sa

nepredkladajú v skrátenom legislatívnom  konaní. Čiže sme si

v podstate  splnili  podmienky a termíny  tak, ako  ich bolo

potrebné predložiť do Národnej rady.

 

     Chcem  len zvýrazniť,  že tento  zákon, tak  ako  to je

v dôvodovej správe napísané, nemá  vplyv na štátny rozpočet.

Však ministerstvo  financií sa k tomuto  vyjadrovalo a tento

vládny  návrh  zákona  podporilo. A v podstate  je to  návrh

vládneho zákona. Zákon,  ktorý pôjde k 1. 4., či ktorý  bude

mať vplyv na štátny rozpočet,  je až nasledujúci zákon, a to

je návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov z povola-

nia. Ak tu niekto niečím argumentuje,  tak potom je to v ne-

súlade s argumentáciou v dôvodovej  správe, s tým, čo  pred-

kladalo ministerstvo  obrany, a s tým, čo podporilo aj mini-

sterstvo financií. Tak je to tam napísané.

 

     Bol som  na prerokúvaní  vládneho  návrhu rozpočtu a vo

Všeobecnej pokladničnej správe ministerstvo obrany nedostalo

ani korunu. Tak neviem, prečo  tu niekto argumentuje tým, že

je to  pokryté vo Všeobecnej pokladničnej  správe z hľadiska

prijatia nejakého  zákona. Tento  zákon je v podstate ďalším

zákonom, tak  ako tu bolo  povedané, že legislatívne  právne

normy platia ešte z federácie, a vlastne nadväzuje na Branný

zákon a nemá vplyv na štátny rozpočet.

 

     Myslím si, že Armáda Slovenskej republiky je najdôvery-

hodnejšia inštitúcia tejto spoločnosti a má 73 %. Nechcel by

som, aby tu bola argumentácia, že to má vplyv na štátny roz-

počet, a preto tieto zákony budú prijaté neskôr. Armáda čaká

všetky zákony. Pozorne sleduje  každý deň, kedy tieto zákony

nadobudnú účinnosť.  Ak sa budeme  baviť o peniazoch, tak sa

môžeme baviť v nasledujúcom zákone,  ktorý bude mať vplyv na

štátny rozpočet. Ale tento zákon nemá vplyv na štátny rozpo-

čet. Je to uvedené aj v dôvodovej  správe a bolo to odsúhla-

sené ministerstvom financií.

 

     A čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu predniesli

poslanci pán  Čarnogurský a pán  Rea, v podstate  návrh pána

poslanca  Čarnogurského z  hľadiska prijímaných  darov možno

akceptovať, že sa to bližšie špecifikuje. Pokiaľ ide o podá-

vanie informácií, ponechal by som to alebo navrhol  ponechať

tak, ako  to je vo vládnom  návrhu zákona. Lebo dnes  sa nám

stáva, že príde vojak alebo  branec na brannú odvodovú komi-

siu,  odvodová  komisia  má na  neho čas 10 alebo 15 minút a

v podstate  musí rozhodnúť,  či je  branec schopný vojenskej

služby,  alebo  nie  je  schopný.  Keď    menej informácií

a z dnešného hľadiska, ako dnes komisia postupuje -, môže sa

stať, že  môžeme prijať vojaka, ktorý  je závislý trebárs na

drogách  alebo nejakých  iných okolnostiach.  Čiže  čím máme

viac informácií z hľadiska brannej povinnosti a počas výkonu

vojenskej služby, tým je to lepšie.

 

     Ešte raz by som poprosil  Národnú radu, aby prijala ná-

vrh zákona, tak ako je predložený, so zmenou vyplývajúcou zo

spoločnej správy.  Aj výbor  pre obranu a bezpečnosť sa dlho

zaoberal účinnosťou tohto návrhu a prijal, alebo  lepšie po-

vedané, poslanci  vo výbore pre  obranu a bezpečnosť prijali

termín 1. 1.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie.

 

     Keďže z rozpravy nevyplynul  žiaden návrh na dopracova-

nie alebo vrátenie zákona,  pýtam sa pána spoločného spravo-

dajcu,  či  môžeme  pristúpiť  k  hlasovaniu. (Hlas poslanca

Krausa: Áno.)

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov, aby hlasovanie

uvádzal.

 

Poslanec H. Kraus:

 

      Nebudem teraz  čítať všetky body, len tie, ktoré budem

odporúčať schváliť a ktoré nie. Zo spoločnej  správy gestor-

ský výbor odporúča schváliť body...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už si  ich čítal, pán spoločný  spravodajca. Myslím si,

že ich len potvrdíme, netreba ich všetky čítať.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Každý ich  má pred sebou. Okrem  tých troch, ktoré budú

vyňaté  na  osobitné  hlasovanie,  gestorský  výbor navrhuje

všetky ostatné body zo spoločnej správy schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Ide tu o taký

problém. Tento zákon je,  tuším, tretí alebo štvrtý vojenský

zákon v poradí. Jeden zákon, zákon o zriadení armády sme od-

hlasovali, hlasovanie o predchádzajúcom  Brannom zákone bolo

odložené na zajtra, ale tento zákon nadväzuje na predchádza-

júci Branný  zákon a istým  spôsobom aj na  zákon o zriadení

armády. A teraz nemáme  zatiaľ zosúladenie,  keď vlastne ne-

vieme, v akej  podobe bude  prijatý  Branný  zákon,  lebo sa

o ňom bude hlasovať až zajtra,  tak dosť ťažko môžeme hlaso-

vať o tomto zákone, pretože tam môže dôjsť k zmätkom. Viete,

že tie ustanovenia nebudú navzájom  so sebou hrať. A dokonca

neviem, či by sme mohli zajtra hneď po Brannom zákone hlaso-

vať o  tomto zákone bez  toho, aby sme  mali pred sebou  to,

v akej podobe sme schválili  Branný zákon. Navrhujem, aby sa

odložilo  hlasovanie o tomto  zákone  po hlasovaní o Brannom

zákone, ale nie hneď.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     K tomu sa  mal pán  minister  tiež  vyjadriť, predsa to

ovláda lepšie. Ale je to nový návrh.

 

     Pán Andrejčák, nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pripájam sa k návrhu  pána poslanca Čarnogurského, pre-

tože základným  zákonom je Branný zákon,  vážení, až od neho

sa odvíjajú  všetky  ostatné a od neho musí  byť odvinutá aj

platnosť. Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Čarnogur-

ského, hlasovať o vojenských zákonoch  po schválení Branného

zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  o ňom  hlasovať zajtra  odpoludnia po schválení

Branného zákona, ale rozhodneme sa potom, pretože to skutoč-

ne treba urobiť  tak, ako ste povedali. Treba  dávať o tomto

hlasovať, alebo nie? Nie, je jednotný názor. Tak zajtra roz-

hodneme.

 

     Pán Kanis, nech sa páči.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán  podpredseda, chcem  povedať, že  tie prvé  zákony,

ktoré  tu boli  navrhované, z ich  znenia  sa  vychádzalo aj

v ďalších  zákonoch. Došlo však k závažným  zmenám.  A teraz

ideme ako  rýchlik. Myslím si,  že treba do  toho ešte podať

viaceré návrhy,  ak chceme, aby to  nebolo v nejakých rozpo-

roch.  Zdá sa  mi, že  toto je  veľký zhon,  ktorý bude  mať

dôsledky v tom, že vznikne chaotický stav.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Však sme povedali.

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Viem, ale  vy odsúvate len hlasovania.  Mám taký pocit,

že  napríklad už  aj v  rozprave by  bolo treba vybalansovať

zmeny nejakými  inými pozmeňujúcimi  návrhmi. A k tomu nedo-

chádza. Ak sa uzavrie rozprava o týchto veciach, nie je šan-

ca, aby sme podávali návrhy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Viem, čo ste teraz hovorili. Minister môže zajtra otvo-

riť rozpravu. Pán minister môže otvoriť rozpravu.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Myslím si,  že by bolo oveľa  lepšie postupovať tak, že

sa pri týchto veciach neuzatvorí rozprava.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už som  ju uzavrel. Ale  pán minister bude  mať možnosť

rozpravu otvoriť. Ja som uzatvoril rozpravu, už sa malo hla-

sovať.

 

     Ale hovoríme o návrhu pána Čarnogurského. Pán Andrejčák

sa priklonil k tomuto návrhu.

 

     Nech sa páči, pán Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci a pán minister,

 

     myslím si, že by bolo dobré, keby dozajtra  legislatív-

ci ministerstva obrany, ktorí zrejme spracúvali tieto zákony

a detailne  ich poznajú,  si prešli  pozmeňujúce návrhy  pri

schválení textu zákona o zriadení armády, pozmeňujúce návrhy

k Brannému  zákonu a,  samozrejme, potom  text tohto  zákona

a ďalších,  ktoré ešte  majú nasledovať, a keby  vypracovali

pre vás nejaký  podklad v tom prípade, keď  budú prijaté tie

a tie pozmeňujúce návrhy k Brannému  zákonu, aký to má dosah

na tento zákon a eventuálne na ďalšie. Myslím si, že najlep-

šie to  môžu urobiť práve  legislatívci ministerstva obrany,

až na  to, že by  ste ich zrejme  mali teraz asi  zavolať do

práce, pretože oni to najlepšie ovládajú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

      Áno, myslím si, že je  to v kompetencii pána ministra.

Máte pravdu,  pán poslanec. Teda súhlasíme  s tým, že zajtra

by sa o tomto zákone hlasovalo. A pán minister má ešte potom

možnosť otvoriť zajtra rozpravu, ak by bolo treba. Prekladá-

me tento návrh nazajtra.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán minister, ostaňte tu, ešte sa bude rokovať o penia-

zoch.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona  o peňažných náležitostiach voja-

kov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 722 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 722a.

 

     Aj tento  vládny návrh zákona  odôvodní minister obrany

Slovenskej republiky pán Ján Sitek.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     účelom  vládneho návrhu  zákona o peňažných  náležitos-

tiach  vojakov  je  zvýšiť  motiváciu  a  stimuláciu občanov

o profesionálnu službu v Armáde Slovenskej republiky.

 

     Zrušenie samostatného systému odmeňovania vojakov z po-

volania prijatím zákona  číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene

za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších

organizáciách a orgánoch  bolo  jednou z príčin, ktorá nega-

tívne ovplyvnila stabilizáciu  kádrov v armáde a systém per-

sonálnej práce v nej. Spolu s vysokou náročnosťou služby tým

došlo k strate  motivácie  predovšetkým  mladých dôstojníkov

a práporčíkov. Výsledkom je  trvalo vysoký počet odchádzajú-

cich vojakov z povolania. Súkromný  sektor i peňažné  ústavy

ponúkajú príslušníkom armády lukratívnejšie platové podmien-

ky.

 

     Úlohou predloženého návrhu  je zastaviť tento negatívny

vývoj v personálnom  zabezpečení  armády.  Navrhuje sa preto

úprava peňažných  náležitostí vojakov tak,  aby sa prerušilo

obdobie stagnácie reálnych platov a zabezpečil sa podľa eko-

nomických možností  aj do budúcnosti ich  nárast. Zvyšuje sa

úroveň  diferenciácie  odmeňovania  profesionálnych  vojakov

v závislosti od vykonávanej funkcie.

 

     Ťažiskom návrhu je  premietnutie špecifík výkonu profe-

sionálnej vojenskej služby do systému odmeňovania. Navrhova-

  zložky  služobného  príjmu  odrážajú  náročnosť  výcviku

v poľných podmienkach, výkonu dozornej, strážnej a poriadko-

vej služby, zvýšenú mieru rizika ohrozenia zdravia alebo ži-

vota pri výcviku a obmedzenia vyplývajúce z povinností plniť

osobitné úlohy  pri zabezpečovaní brannej  pohotovosti štátu

alebo pri vyhlásení mimoriadnych opatrení.

 

     Návrh  zahŕňa aj  právnu úpravu  poskytovania peňažných

náležitostí  vojakov v základnej  službe,  náhradnej službe,

zdokonaľovacej službe, žiakom a študentom vojenských škôl.

 

     Predložený návrh zákona korešponduje s predstavou o po-

stupnom budovaní modernej  profesionálnej armády, pričom zo-

hľadňuje súčasný stav transformácie Armády Slovenskej repub-

liky aj ekonomické  podmienky a možnosti Slovenskej republi-

ky.

 

     Vážená Národná rada, prosím  vás o prerokovanie predlo-

ženého vládneho návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Jánovi Dankovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2

zákona o  rokovacom poriadku informoval  Národnú radu o  vý-

sledku rokovania  výborov o tomto  vládnom  návrhu  zákona a

aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona o peňažných  náležitostiach vojakov (tlač 722)

vo výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky v druhom čí-

taní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 715

zo dňa 1. októbra 1997 pridelila  vládny návrh  zákona o pe-

ňažných náležitostiach vojakov na prerokovanie týmto výborom

Národnej  rady Slovenskej  republiky: Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v leho-

te určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné

výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatu-

je, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal

žiadne stanovisko od poslancov podané  podľa § 75 ods. 2 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh  schváliť  bez  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhov

dal Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     2. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh  schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi dali

Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky, Vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Výbor Národnej  rady  Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených  pod bodom 3 tejto  správy  vyplývajú  pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v tlači 722a. Prosím

uviesť ich do zápisu, nebudem ich čítať.

 

(1. K § 2

 

     Text § 2 upraviť nasledovne:

 

                           "§ 2

 

     (1) Peňažnými náležitosťami profesionálnych vojakov sú

 

         a) služobný príjem,

         b) osobitné poplatky a odmeny,

         c) zahraničný príspevok,

         d) odmena za pohotovosť,

         e) ďalší služobný príjem,

         f) jednorazová peňažná výpomoc,

         g) náhrady pri služobných cestách,

         h) odlučné,

         i) náhrady cestovných výdavkov,

         j) príspevok pri presťahovaní.

 

     (2) Peňažnými náležitosťami vojakov v základnej službe,

náhradnej službe a v zdokonaľovacej službe sú

 

         a) služobné,

         b) zástupné,

         c) príplatok za velenie,

         d) príplatok za službu  v sťažených a zdraviu škod-

livých podmienkach.

 

     (3) Peňažnými  náležitosťami  žiakov a študentov vojen-

ských škôl sú

 

         a) vreckové,

         b) služné,

         c) študijný príspevok,

         d) príplatok za velenie."

 

     Ide o legislatívnotechnickú úpravu navrhovaného ustano-

venia, ktorá v súlade s dôvodovou  správou  zodpovedá požia-

davke na taxatívny výpočet jednotlivých druhov peňažných ná-

ležitostí pre jednotlivé kategórie vojakov, a je aj v záujme

lepšej prehľadnosti poskytovaných peňažných náležitostí.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

2. K § 5 ods. 3

 

     Za slovom "ustanoví" vložiť slová "a dopĺňa".

 

     Týmto doplnkom sa má previazať  ustanovenie ods. 3 s u-

stanovením ods. 4, v ktorom  sa nachádza riešenie na prípad,

že katalóg nie je úplný z hľadiska  zaraďovania nových funk-

cií,  čo  následne  vyžaduje  doplňovanie  vydaného katalógu

v pôsobnosti ministerstva.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

3. K § 18 ods. 1

 

     V piatom  riadku slovo "pripravenosti"  nahradiť slovom

"pohotovosti".

 

     Ide o nahradenie termínu použitého v návrhu zákona ter-

mínom, ktorý  sa v praxi  používa (plán uvádzania do vyšších

stupňov pohotovosti).

 

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

4. K § 18 ods. 2, 3 a 4

 

     V ustanovení § 18 s názvom "Príplatok za bojovú pohoto-

vosť" je  navrhnuté v ods. 2 a 3 poskytovať  zvýšenie  tohto

príplatku za výkon kontrolnej činnosti a príslušníkom útvaru

rýchleho  nasadenia a Vojenskej  polície.  Vecne však  tieto

zvýšenia  nesúvisia s ods. 1.  V podstate  ide  o samostatný

príplatok.

 

     Na základe toho  navrhujeme vypustiť znenie doterajších

ods. 2 a 3 a ods. 4 označiť ako ods. 2. Doplniť nové ustano-

venie § 23 a 25 nasledovne:

 

                           "§ 23

 

         Príplatok príslušníkom Vojenskej polície

 

     (1) Profesionálnemu  vojakovi, ktorý plní  úlohy vojen-

ského policajta, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu jeho ži-

vota  alebo zdravia,  alebo k iným  závažným  rizikám, patrí

príplatok vo výške 500 až 3 000 Sk mesačne.

 

     (2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý má priznaný prípla-

tok podľa ods. 1, nepatrí príplatok podľa § 18.

 

 

     (3) Okruh  činností a výšku príplatku  v rámci rozpätia

podľa  ods. 1 pre jednotlivé  činnosti ustanoví ministerstvo

vnútorným predpisom.

 

                           § 24

 

          Príplatok za výkon kontrolnej činnosti

 

     Profesionálnemu vojakovi, ktorého  výkon služobnej čin-

nosti je spojený s mimoriadnou psychickou záťažou pri výkone

kontrolnej  činnosti  podľa osobitného  predpisu12), sa môže

poskytnúť príplatok až do výšky 800 Sk mesačne.

 

                           § 25

 

     Príplatok príslušníkom útvaru rýchleho nasadenia

 

     Profesionálnemu vojakovi, príslušníkovi útvaru rýchleho

nasadenia, ktorého výkon služobnej činnosti je spojený s ri-

zikom  ohrozenia  zdravia  alebo  života,  sa môže poskytnúť

príplatok až do výšky 1 000 Sk mesačne.

 

     Ďalšie ustanovenia od § 23 prečíslovať.

 

     Nevyhnutná  úprava    legislatívnotechnický charakter

a nemení pôvodný zámer  predkladateľa, nezvyšuje ani neredu-

kuje finančné nároky. (Úprava § 23 je v súlade s požiadavkou

náčelníka správy Vojenskej polície  generálneho štábu a sta-

noviskom ministerstva obrany.)

 

     Výbor Národnej  rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

5. K § 28

 

     Navrhujeme ods. 1 v § 28 upraviť takto:

 

     "(1) Kvalifikačné predpoklady vzdelania potrebné na vý-

kon funkcie  sú uvedené v prílohe  číslo 1. Kvalifikačné po-

žiadavky na výkon funkcie  môže ministerstvo ustanoviť v ka-

talógu funkcií (§ 5)."

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

6. K § 29

 

     V § 29 ods. 1 navrhujeme text písm. b) upraviť takto:

 

     "b) začal štúdium, ktorého absolvovaním si doplní pred-

písané vzdelanie a riadne pokračuje v štúdiu".

 

     V § 187 ods. 1 vládneho návrhu zákona o vojenskej služ-

be je ustanovená možnosť  pre profesionálnych vojakov, ktorí

boli ustanovení  do funkcie pred účinnosťou  zákona o vojen-

skej službe a na jej výkon nespĺňajú kvalifikačné predpokla-

dy a kvalifikačné  požiadavky, aby  predpísanú  kvalifikáciu

získali  do piatich  rokov od  účinnosti  zákona o vojenskej

službe, alebo v lehote  piatich rokov  začali štúdium na jej

získanie.

 

     § 29 ods. 1 vládneho návrhu  zákona na rozdiel od § 187

ods. 1 zákona o vojenskej  službe nepamätá na tých profesio-

nálnych vojakov, ktorí začnú štúdium, ktorým získajú predpí-

sanú kvalifikáciu až po účinnosti zákona o peňažných náleži-

tostiach vojakov.

 

     Týmto ustanovením by došlo k diskriminácii v odmeňovaní

vojakov, ktorí  začali štúdium pred účinnosťou  zákona o pe-

ňažných náležitostiach  vojakov, a vojakov, ktorí začnú štu-

dovať až po účinnosti tohto  zákona, a aj k strate motivácie

doplniť si predpísanú kvalifikáciu.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

7. K § 38

 

     Za slovo "podľa" vložiť slovo "určených".

 

     Ide o spresnenie nárokov na náhradu cestovných výdavkov

v tom smere,  že sa síce uhrádzajú  v preukázanej výške, ale

iba vtedy, ak je  výška v súlade s určeným  prepravným náro-

kom.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

8. K § 49 ods. 1 písm. a) a písm. d)

 

     Za slovo "pridelený" vložiť slovo "primeraný".

 

     Týmto doplnkom sa má dosiahnuť presnejšie určenie bytu,

ktorý je profesionálny vojak povinný prijať.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

9. K § 51

 

     V § 51 ods. 1 za slovo "príslušenstvo" odporúčame  vlo-

žiť  odkaz číslo 28) a v poznámke  pod  čiarou  uviesť tento

text:

 

     "28) § 1a písm. g) vyhlášky  Ministerstva financií Slo-

venskej republiky  číslo 465/1991 Zb. o cenách  stavieb, po-

zemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osob-

ného užívania  pozemkov a náhradách za  dočasné užívanie po-

zemkov v znení neskorších predpisov."

 

     Doterajšie odkazy 28 až 35 označiť ako odkazy 29 až 36.

 

     Navrhovaný odkaz na platný  právny predpis, ktorý defi-

nuje  príslušenstvo  bytu,  umožní  jednotnú aplikáciu tohto

ustanovenia, pretože samotný  návrh zákona definíciu príslu-

šenstva bytu neuvádza.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

10. K § 54

 

     Začiatok druhej vety odporúčame upraviť takto: "Inak sa

zo služobného príjmu zráža len".

 

     Ide  o formulačnú  úpravu v záujme  jednotného  výkladu

tohto ustanovenia.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

11. K § 69

 

     Navrhujeme  ustanovenie § 69 upraviť  takto:  Za  slovo

"náležitostí"  doplniť text "a náhrady  cestovných  výdavkov

pri cestách do škôl a kurzov v zahraničí".

 

     Návrh má  legislatívnotechnický charakter a  nemení pô-

vodný zámer predkladateľa, naopak, zabráni dvojakému výkladu

ustanovení § 42 a 43 návrhu zákona.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

12. K § 72

 

     Za text § 72 vložiť nový § 73 tohto znenia:

 

                           "§ 73

 

     Ak je súčet tarifného platu34) a jeho zvýšenia35) podľa

doterajších predpisov vyšší ako súčet funkčného platu a prí-

davku za výsluhu rokov podľa  tohto zákona, poskytne sa pro-

fesionálnemu vojakovi  doplatok k služobnému príjmu vo výške

vzniknutého rozdielu. Doplatok  sa poskytuje profesionálnemu

vojakovi do času, kým  sa rozdiel neodstráni, najdlhšie však

do  skončenia  výkonu  funkcie,  ktorú  začal vykonávať pred

účinnosťou tohto zákona."

____________________

34) § 7 ods. 1, § 7a, §  7b a § 7d nariadenia vlády SR číslo

    249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpoč-

    tových a v niektorých  ďalších  organizáciách a orgánoch

    v znení neskorších predpisov.

 

35) § 7 ods. 3 nariadenia vlády SR číslo 249/1992 Zb. o pla-

    tových pomeroch  zamestnancov v rozpočtových a v niekto-

    rých ďalších organizáciách v znení neskorších predpisov.

 

     Doterajší § 73 a nasledujúce a doterajšie  poznámky pod

čiarou číslo 34 a 35 prečíslovať.

 

     Navrhnuté ustanovenie má  za cieľ zabrániť eventuálnemu

poklesu základných  častí služobného príjmu  pri výkone nie-

ktorých funkcií. Navrhované ustanovenie tak zosúlaďuje pred-

ložený návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov s ná-

vrhom  zákona o štátnej  službe  a návrhom  zákona o štátnej

službe policajtov.

 

     Prípadné finančné dosahy je možné pokryť z prostriedkov

v návrhu zákona vyčlenených na  netarifné  zložky platov bez

ďalších nárokov na štátny rozpočet.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

     níctvo a sociálne veci a

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

12. K § 77

 

     Vzhľadom na časové dispozície prerokúvania návrhu záko-

na,  zabezpečovania podpisov  ústavných činiteľov  a napokon

redakčného spracovania textu  zákona nepovažujeme navrhovanú

účinnosť  1. decembra  1997 za  reálnu. Za  primeraný termín

účinnosti považujeme 1. január 1998.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre  financie,

     rozpočet a menu

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

K prílohe číslo 1

 

     V prílohe  číslo 1 v 5. platovej triede v časti poddôs-

tojníci a práporčíci text bodu 5.01 upraviť takto:

 

     "5.01. Komplexné velenie čate (skupine, zmene, stanici,

pracovisku, uzlu)".

 

     Charakteristiky  platových  tried a príklady pracovných

činností sú v niektorých prípadoch zhodné pre funkcie pláno-

vané pre práporčíkov aj dôstojníkov, odlišujú sa však kvali-

fikačným predpokladom vzdelania  podľa zložitosti obsluhovej

techniky. Takýmto príkladom je aj príklad pracovnej činnosti

5.01 pre  práporčícke  funkcie a príklady činností 1.01  pre

dôstojnícke  funkcie.  Z uvedeného  dôvodu  navrhujeme  text

príkladov činností zjednotiť.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre obranu a

     bezpečnosť

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.)

 

     Gestorský výbor po  prerokovaní pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov, ktoré dostal:

 

     1. podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schva-

ľuje túto spoločnú správu,

 

     2. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

 

        a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom po-

riadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej  správe a

ako ich odporúča gestorský výbor,

 

        b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom po-

riadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe ná-

vrh zákona ako celok schváliť.

 

     Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi  a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne  nemám nikoho prihláseného do

rozpravy. Kto  sa hlási ústne?  Pán poslanec  Moravčík a pán

poslanec Andrejčák.

 

     Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     Armáda  Slovenskej  republiky  patrí  medzi inštitúcie,

ktoré si  naplno získali dôveru  nášho  obyvateľstva a ktoré

šíria česť a dobré  meno  Slovenskej republiky aj  vo svete.

Kvalita armády do značnej  miery závisí od ľudského faktora,

od ľudských zdrojov, preto si myslím, že tento zákon je dob-

rým krokom. Napriek tomu zastávam názor, že je možné vykonať

pre skvalitnenie práve  ľudského faktora  armády ešte viac a

je to v našich silách.

 

     Zákon, tak  ako bol predložený, má  tiež podporu posla-

neckých  klubov za KDH a Demokratickú  úniu, ale  navrhujeme

ešte jeho niektoré  zmeny. V § 27 ods. 1 navrhujeme  upraviť

znenie tohto  odseku takto: "Ďalší  služobný príjem sa  určí

ako súčet  funkčného platu, hodnostného  príplatku, prídavku

za výsluhu rokov a príplatkov priznaných mesačnou sumou."

 

 

     Vládna predloha  uvažuje o tom, že  ďalší služobný prí-

jem, jeho  výška sa určí  vždy v zákone o štátnom  rozpočte.

Myslím si, že v záujme stability armády je potrebné stabili-

zovať aj príjmy vojakov. Myslím  si, že sa to pozitívne pre-

javí. Návrh, ktorý predkladáme, má práve takýto zámer.

 

     Ďalšie návrhy sa  týkajú  príloh číslo 2, 3 a 6. V prí-

lohách číslo 2 a 3 sa upravujú platové triedy a funkčné pla-

ty.  Podľa mojich  informácií tieto  návrhy boli vypracované

ešte v  roku 1996 a vtedy reálne  zodpovedali pomerom a tiež

súvislostiam  so  systémom  odmeňovania u nás. Odvtedy  však

došlo k valorizácii tarifných platov, táto valorizácia pred-

stavuje ročne 7 %. Odporúčam práve z tých dôvodov, ktoré som

uvádzal všeobecne, upraviť funkčné platy tak, ako je to uve-

dené v mojom písomnom návrhu.

 

     Pán minister, potom vám to predložím.

 

     V  prílohe číslo 6 je  odstupňované  odmeňovanie  podľa

jednotlivých  funkcií s tým, že  sa dodržiava  suma 2 000 Sk

ako rozdiel medzi jednotlivými  stupňami. Je to porušené iba

v jednom prípade, a to práve v bodoch 2 a 3. Preto navrhuje-

me upraviť sumu 5 000 Sk na sumu 6 000 Sk.

 

     V prílohe číslo 6, kde sa uvádzajú  rôzne funkcie a pe-

ňažné vyjadrenie, ktoré sa potom započítava do peňažných ná-

ležitostí, nie je vyjadrená  funkcia náčelník základne, hoci

podľa mojich  informácií táto funkcia  reálne existuje, teda

veliteľ alebo náčelník základne.

 

     Uvedomujem si, že všetky tieto návrhy predstavujú urči-

tú záťaž pre štátny rozpočet v prípade, keby boli akceptova-

né, podľa mojich odhadov  okolo 200 alebo 300 mil. Sk ročne.

Vzniká  prirodzená otázka,  odkiaľ vziať  tieto prostriedky.

Ale myslím si, že je  tu veľmi jednoduchá odpoveď. Slovenská

informačná služba má v návrhu rozpočtu vymedzenú sumu, vyme-

dzený rozpočet v rozsahu okolo 1 mld. Sk. Armáda  Slovenskej

republiky nám robí česť, o Slovenskej  informačnej službe to

nemožno povedať. Armáda Slovenskej republiky nás chráni, ne-

možno to  povedať o Slovenskej informačnej  službe. Skôr som

presvedčený o tom, že nás  prenasleduje, a nielen  poslancov

opozície, ale aj poslancov vládnej koalície.

 

     Aj keď nesúhlasíte s mojím  tvrdením, myslím si, keď si

urobíme  zdravú  analýzu,  normálnu  analýzu, môžeme dospieť

jednoznačne k záveru, že 1 miliarda pre Slovenskú informačnú

službu je príliš veľa a chýbajúcich 200-300 miliónov pre Ar-

mádu Slovenskej  republiky by boli  oveľa lepšie investície.

Preto si  myslím, že takýto  návrh  možno akceptovať a budem

rád, keď získam preň aj vašu podporu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

 

     Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Mám len  jednu otázku, ktorú  by mi mohol  pán poslanec

Moravčík zodpovedať. Sú to prílohy  zákona, ktoré nie sú sú-

časťou zákona. Neviem,  či sa môže o nich  hlasovať v pléne.

(Hlasy z pléna.) Ale my nemôžeme hlasovať o prílohe.

 

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážení pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prihlásil som  sa do rozpravy  práve kvôli tomu,  že je

chybný prístup  legislatívy ministertsva obrany.  Ako súčasť

do tohto zákona navrhuje  jednotlivé prílohy. Schválenie zá-

kona s prílohami  znamená, že  Národná rada bude  rozhodovať

o každej chybe v platovom predpise, ktorý je inak záležitos-

ťou ministra.  Dnes je situácia  taká, že musím  podať návrh

- ráno  bude rozdaný - napríklad  s týmto  znením: V prílohe

číslo 1 zákona o peňažných  náležitostiach  vojakov v  stati

Charakteristika platových tried, poradové  číslo 1 - platová

trieda doplniť pod symbol 105 výkon funkcie obsluhy a osádky

bojového  vozidla alebo  tanku,  v  stati 203 doplniť  výkon

funkcie špecialistu v obsluhe a osádke bojového vozidla ale-

bo tanku.  Pretože podľa tohto návrhu  zákona a jeho prílohy

ľudia, ktorí  majú byť  profesionálni v armáde, teda strelec

tanku, vodič  tanku, dostanú o 2 000 korún  zo zákona menej,

ako  je  priemerný  plat  v  Slovenskej  republike. A pokiaľ

z tohto zákona nezrušíme prílohu,  musíme o každom jednotli-

vom fukcionárovi rozhodovať zákonom.

 

     Pripomínam, ak  vezmete prílohu  číslo 1 platovú triedu

1, tak zistíte,  že Armáda  Slovenskej  republiky  sa skladá

z ľudí,  ktorí  pracujú  pri počítačoch,  v tajnej  spisovni

a v úradovni,  ale nemá  bojové útvary.  Preto si myslím, že

treba zvážiť  aj tento návrh. Som  pripravený ráno ho podať,

aby sme od tohto  zákona oddelili všetky navrhované prílohy,

ktoré by  neboli súčasťou zákona.  To je jedna  pripomienka.

Samozrejme, k tomuto platu, ktorý predstavuje u pôddostojní-

ka špecialistu  bojového vozidla, čo je jediná možnosť,  ako

ušetriť  na prevádzkových  nákladoch  armády - a pripomínam,

obrovské peniaze. Jeho plat by sa  podľa tohto zákona prvých

päť  rokov  skladal z dvoch  častí: hodnostného a funkčného,

dohromady o 2 000 Sk menej ako  priemerný  plat v Slovenskej

republike, plus nadčasy. Vážení, takto nedostaneme profesio-

nálov do armády. Preto volím takúto formu.

 

     Podávam druhý návrh so skupinou poslancov - dostali ste

ho    rozmnožený - k § 77, aby  v § 77 slová "1. decembra"

boli nahradené  slovami "1. apríla 1998"  práve v súvislosti

s týmito peniazmi.

 

     Ďakujem.

 

     A prepáčte,  využijem, aby som v rozprave  reagoval  na

pána poslanca Moravčíka, pretože takúto otázku som dostal aj

od žurnalistov. Trošku ju otočili.  Vážení, ak je pravda, že

zo Slovenskej informačnej služby  uniká toľko správ, tak po-

trebuje ešte viac peňazí, aby tam zostali len takí dobrí ľu-

dia, ktorí nikomu  nič nepovedia a zvlášť nie  tým, ktorí to

nesmú vedieť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť a zaujať stanovisko pán mi-

nister? (Hlasy z pléna.)

 

     Tento zákon má tiež nadväznosť na predchádzajúci. Ak je

to tak, vážení, aj hlasovanie o tomto zákone by sme mali po-

nechať nazajtra  po tých  vojenských zákonoch, ktoré tu boli

postupne odzneli.

 

     Ďakujem,  pán  minister,  pán  spoločný spravodajca, za

dnešnú úmornú prácu.

 

     Vážení poslanci, keďže  by  mali  nasledovať ďalšie zá-

kony, ale pán minister Zlocha  nie je prítomný, neostáva nám

nič iné len dnes skončiť. Legislatívci  dopracujú pripomien-

ky.

 

     Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

 

     Dobrú noc. Dnešné rokovanie končím.

 

                   Siedmy deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     20. novembra 1997

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram siedmy deň  rokovania 35. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti z dnešného  rokovania písomne po-

žiadali títo poslanci: Vladimír  Bajan, Ján Slota a Miroslav

Pacola.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, aby sme

sa prezentovali stlačením tlačidla.

 

     Prosím,  prezentujte sa,  vážené pani  poslankyne, páni

poslanci.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Ďakujem. Chýba nám jeden hlas.

 

     Ak  sú poslanci  mimo  rokovacej  sály, prosím,  aby sa

prišli prezentovať.

 

     Prezentujte sa, páni poslanci,  pani poslankyne, či sme

uznášaniaschopní, alebo nie.

 

     Ďakujem. Prítomných je 77 poslancov.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, včera  pred hlasovaním

sme  prerušili  rokovanie o vládnom  návrhu Branného  zákona

(tlač 705).

 

     Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, prosím  pána ministra

Siteka  a  predsedu  výboru  pre  obranu  a  bezpečnosť pána

Andrejčáka, aby zaujali miesta pre navrhovateľa a spravodaj-

cov výborov.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu. Áno.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     môžeme prikročiť k hlasovaniu. Mám  len jednu  poznámku

pre kolegov z nášho klubu - bod 8, o ktorom som  podával vy-

svetlenie, zaraďujem do spoločného hlasovania. Patrí na dru-

hé miesto.

 

     Vážená Národná rada, vzhľadom na to, že je podaný jeden

zásadný návrh,  ktorý je v rozpore  so spoločnou správou, na

základe požiadavky poslancov som vybral body spoločnej sprá-

vy 2, 3, 4 a 7 - o každom bode dám hlasovať samostatne. Spo-

ločne  potom navrhnem  snemovni  hlasovať o bodoch spoločnej

správy 1, 5, 6, 8, 10 až 29, 31, 32 a 33 a schváliť ich. Na-

vrhnem spoločne hlasovať o bodoch 9 a 28, ktoré v gestorskej

správe sú  navrhnuté neschváliť. Jednotlivo  hlasovať o bode

34 a bode 30. Potom  prikročíme k hlasovaniu o ostatných ná-

vrhoch  poslancov,  ktoré  nebudú v znení  spoločnej  správy

predtým schválené.

 

     Prosím, pán predsedajúci, navrhujem hlasovať samostatne

o bode spoločnej správy číslo 2, ktorú gestorský výbor navr-

huje schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať, tak  ako uviedol pán spoločný

spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento  pozmeňujúci  návrh  sme  neprijali, pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem samostatne hlasovať o bode 3 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o  bode 3 spoločnej  správy, tak  ako

uviedol pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Pokoj, pán Hrnko, nemôžete vykrikovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem samostatne hlasovať o bode 4 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný

spravodajca sa k tomu nevyjadruje.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ani tento návrh sme neprijali.

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem samostatne hlasovať o bode 7 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 7 spoločnej  správy. Nech sa pá-

či, prezentujme sa a hlasujme. Ženy nechcú ísť do armády.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Ani tento návrh neprešiel.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem spoločne  hlasovať o bodoch  spoločnej správy

1, 5, 6, 8, 10 až 29, 31, 32, 33. Gestorský  výbor  odporúča

schváliť všetky tieto body.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme spoločne hlasovať, tak  ako pán spoločný spravo-

dajca prečítal návrhy. Osmička bola vyňatá.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Osmička je v spoločnom hlasovaní. Je to správne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Okrem osmičky.

 

     (Ruch a hlasy v sále.)

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Nie, navrhol  som takto, pani  poslankyňa. Navrhujem tu

ja. Je to správne takto.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem spoločne  hlasovať o bodoch 9 a 28. Gestorský

výbor tieto body navrhuje neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o ďalších  pozmeňujúcich  návrhoch  zo

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ich navrhol ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ani tieto návrhy sme neprijali.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem jednotlivo  hlasovať o bode 34. Gestorský vý-

bor ho navrhuje neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať,  tak ako uvádza pán spo-

ločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem jednotlivo  hlasovať o bode 30. Gestorský vý-

bor odporúča tento bod schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Jednotlivo  hlasujeme o bode 30. Gestorský výbor ho od-

porúča schváliť.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Tým bolo skončené hlasovanie o bodoch spoločnej správy.

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o návrhu  skupiny  poslancov,

ktorý predložila  pani poslankyňa Belohorská.  V jej návrhu,

ktorý obsahuje tri body, bod 1 a 2 boli  prakticky v spoloč-

nej správe schválené a bod 3 je doplnkom  tohto návrhu. Jeho

schválením bude vypustená branná povinnosť žien v plnom roz-

sahu. Prosím o hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu  pani poslankyne

Belohorskej.

 

     (Šum v sále.)

 

     Pokoj, pokoj, vážení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 6 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Schválením bodov spoločnej správy a tretieho bodu návr-

hu skupiny poslancov stáva sa návrh skupiny poslancov, ktorý

predložil  pán poslanec  Kraus, bezpredmetný.  Netreba o ňom

hlasovať.

 

     Nechávam hlasovať  o návrhoch, ktoré  predložil pán po-

slanec Čarnogurský. Vzhľadom na to, že  tu nie je, sa ho ne-

môžem  spýtať, či  súhlasí so  spoločným hlasovaním.  Budeme

o jeho bodoch  hlasovať samostatne. Bod  číslo 1 jeho návrhu

bol  už vlastne  odhlasovaný v doterajšom  hlasovaní,  preto

o ňom netreba hlasovať.

 

     K bodu 2, v ktorom  navrhuje v § 6 ods. 2 brannú povin-

nosť do 55 rokov, som včera  zaujal stanovisko,  že z vojen-

ského odborného  hľadiska je to  nevýhodné. Prosím o začatie

hlasovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Čarno-

gurského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Tým, že nebol schválený bod 2 návrhu skupiny poslancov,

ktorý predložil pán poslanec  Čarnogurský, nemôže nastať si-

tuácia, ktorá je v bode 3, a preto o nej netreba hlasovať.

 

     Prikročíme k bodu 4. Je to  návrh k § 26 ods. 2, v kto-

rom navrhuje skrátené obdobie zdokonaľovacej služby. Odborne

vojensky nie  je takýto návrh  zdôvodnený a pre výcvik záloh

je nevýhodný. Prosím o začatie hlasovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom ná-

vrhu pána poslanca Čarnogurského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pozmeňujúci návrh pána  poslanca Danka, ktorý predložil

v mene skupiny  poslancov, t. j. k § 59,  kde sa mení termín

účinnosti  tohto  zákona z 1. decembra na 1. apríl 1998. Za-

ujal som k nemu  stanovisko.  Treba čas na  zvládnutie a fi-

nančné pokrytie. Prosím o začatie hlasovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Danka, aby účin-

nosť tohto zákona platila od 1. apríla 1998.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ak dovolíte, pán  predsedajúci, vykonať kontrolu. Prav-

depodobne by mohlo  dôjsť k nejasnosti o bode 28. Pri hlaso-

vaní som uvádzal  spoločne  hlasovať o bodoch 1, 5, 6, 10 až

29 a potom som dával samostatne hlasovať o bode 28.

 

     Preto potrebujem, aby v stenografickej  správe bolo, že

bod 28 nebol  v spoločnom  hlasovaní  spolu s bodmi 1, 5, 6,

10 až 27, 29, 31, 32, 33, ale bolo o ňom hlasované samostat-

ne, ako je uvedené v správe.

 

     Nežiadam hlasovanie.  To len kvôli  záznamu v stenogra-

fickej správe.

 

     Bod 28 nebol schválený. Bolo samostatné hlasovanie. Bol

spoločne s bodom 9 a tieto  body boli zamietnuté. Na základe

vykonania hlasovania o všetkých bodoch, ktoré boli predlože-

  či  už v spoločnej  správe, alebo v priebehu  rokovania,

môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o návrhu  gestorského výboru,

ktorý odporúča  Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. f) zá-

kona o rokovacom  poriadku po  schválení  návrhov  uvedených

v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Do druhého čítania?

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak z druhého do tretieho čítania. Ďakujem.

 

     Pýtam  sa  spoločného  spravodajcu,  aké    návrhy na

pokračovanie  prerokovania  zákona v treťom  čítaní. Dostali

ste nejaké návrhy?

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Nedostal.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu Branného

zákona.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje  opravu legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb.

 

     Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Pán  predsedajúci,  pred  záverečným  hlasovaním žiadam

20-minútovú prestávku na poradu klubov. Teraz.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pripájam sa k tejto požiadavke.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Stretneme sa presne o 10.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, čas uplynul. Je

už 12 minút po prestávke. Budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby uvádzal hlaso-

vanie o Brannom  zákone. Nech sa  páči, pán spoločný spravo-

dajca.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Bol by som  rád, keby ste nekričali. Nie  sme tu na to.

Nehlásili ste sa.

 

     Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Myslím si,  že druhé čítanie  bolo včera skončené,  len

hlasovanie bolo  odložené na dnes ráno.  (Hlasy v sále.) Ale

veď aj keď  hneď  nemám pravdu, presvedčte ma o tom, ale pri

mikrofóne, nech sa páči, a s pokojnými nervami.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Moric.

 

     (Neustávajúci ruch v miestnosti.)

 

     Pokoj, vážení.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Druhé čítanie sa  končí hlasovaním, konečným hlasovaním

o druhom čítaní. V § 84 sa jasne  hovorí,  že tretie čítanie

môže byť až na druhý deň.  Ak o tom na návrh gestorského vý-

boru rozhodne  Národná rada bez rozpravy,  môže byť aj skôr.

Takýto návrh gestorský výbor nepredniesol a vy ste o ňom ne-

dali ani hlasovať. Prosím vás pekne, ak chcete, aby bolo te-

raz tretie čítanie, nech to navrhne gestorský výbor. Nech sa

gestorský  výbor  zíde a nech to navrhne. Budeme  hlasovať a

potom môže byť tretie čítanie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dodržím  to, vždy to  budem dodržiavať aj  pri

vašich návrhoch. Nech sa páči, gestorský výbor.

 

     Pán spravodajca, boli ste splnomocnený gestorským výbo-

rom, alebo nie?

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán predsedajúci, v texte správy bolo napísané, že ges-

torský  výbor  navrhuje  po  schválení pripomienok poslancov

pristúpiť  k  schváleniu  zákona,  doslova  je tam napísané.

O tom, že by výbor navrhoval, aby to bolo hneď, nie je žiad-

na zmienka.  Nemám takéto oprávnenie. Inak  si myslím, že sa

nič nestane, keď budeme o tom hlasovať  zajtra, dozajtra bu-

deme mať  spočítané, koľko treba času  a peňazí na zavedenie

zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem.  Budeme hlasovať zajtra.  Nakoniec, nám

je to jedno.

 

     Pán poslanec Kanis, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Chcel som len upozorniť ešte pred hlasovaním, že vzhľa-

dom na  schválenie  včerajšieho zákona  číslo 3/1993 sa stal

jeden bod zo spoločnej správy bezpredmetný. Je to bod 14.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Chcel by som ešte ctenú  Národnú radu upozorniť, že pán

spravodajca nehovoril pravdu.  Ovplyvňoval celé toto auditó-

rium, keď  povedal, že tento návrh  Branného zákona, tak ako

je predložený, si vyžiada  zvýšený dosah na štátny rozpočet.

Keby ste  si všetci pozreli všeobecnú  časť dôvodovej správy

na strane 4, tam je  jasne  konštatované, že  návrh Branného

zákona si v tomto roku, ani v nasledujúcich rokoch nevyžiada

zvýšený dosah na štátny rozpočet a zvýšený nárok na pracovné

sily a organizačné zabezpečenie.  Chcel by som poprosiť, aby

pán spravodajca druhýkrát nezavádzal a nepodvádzal.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chcem len upozorniť, pán poslanec Moric, že sa hovorilo

aj v rozprave, že kladie nárok na štátny rozpočet.

 

     (Ruch a hlasy v miestnosti.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pokoj.

 

     Podľa schváleného programu by teraz mali nasledovať ná-

vrhy  zákonov - bod 40 (tlač 755) a bod 41 (tlač 760), ktoré

má uviesť minister  hospodárstva. Pán minister sa ospravedl-

nil z dôvodu naliehavosti  pracovných povinností, na ktorých

je jeho  účasť nezastupiteľná. Uvedené  body sa zaraďujú  na

koniec programu 35. schôdze.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé číta-

nie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o Štátnom  fonde životného pro-

stredia.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 751. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom

1774.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh  zákona

uvedie  minister životného  prostredia Slovenskej  republiky

pán Jozef Zlocha.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci...

 

     (Šum v rokovacej miestnosti.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, pokoj, pokoj!

 

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na  základe  poverenia  vlády  Slovenskej republiky vám

predkladám na rokovanie návrh  zákona o Štátnom fonde život-

ného prostredia.

 

     Štátny fond životného prostredia je dôležitým ekonomic-

kým nástrojom, prostredníctvom ktorého ministerstvo životné-

ho prostredia účinne uvádza do života štátnu environmentálnu

politiku, národný environmentálny akčný program a pomáha od-

straňovať environmentálnu záťaž z  dávnej i menej dávnej mi-

nulosti.

 

     Od roku 1992, odkedy sa zákon o Štátnom fonde životného

prostredia začal uplatňovať,  bolo poskytnutých našim obciam

a mestám viac ako 6 mld. Sk, z toho na vodovody 1,5 mld. Sk,

na  kanalizácie a čistiarne  odpadových  vôd 2,5 mld. Sk, na

ochranu ovzdušia 1,5 mld. Sk - a v tom je  zahrnutá plynofi-

kácia a elektrifikácia -, na  nakladanie  s odpadmi 350 mil.

Sk, na ochranu  prírody a krajiny 50 mil. Sk,  na vedu a vý-

skum 46 mil. Sk a na iné vodohospodárske akcie 45 mil. Sk.

 

     Najdôležitejšou  zmenou oproti  pôvodnému zákonu  číslo

128/1991 Zb. je vnútorné členenie fondu, pretože prostriedky

fondu  sa podľa  tohto návrhu  budú členiť  na skupinu  pro-

striedkov určených  na nenávratné  financovanie a na skupinu

prostriedkov fondu určených na návratné financovanie.

 

     Čiastočne sa zmenia aj  zdroje financovania. Zo skupiny

nenávratného financovania sa budú poskytovať dotácie a gran-

ty. Skupina návratného financovania  bude slúžiť na poskyto-

vanie pôžičiek a úverov, ale s nízkou  úrokovou mierou maxi-

málne 8 % a úvery  budú  stredno- a dlhodobé. Prostriedky zo

Štátneho fondu  životného  prostredia z obidvoch skupín bude

možné použiť na podporu akcií zameraných na dosiahnutie cie-

ľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regio-

nálnej i  na miestnej úrovni,  teda na budovanie  vodovodov,

odkanalizovanie  miest a obcí, výstavbu čistiarní odpadových

vôd, plynofikáciu, budovanie skládok odpadov, ale aj na pod-

poru technológií využívania  druhotných surovín, opatrení na

zníženie  energetickej  náročnosti a šetrenia  energiou,  na

ochranu  prírody a krajiny,  ako  aj na  podporu  výskumných

úloh, vzdelávanie, propagáciu a zvyšovanie ekologického mys-

lenia a konania občanov Slovenskej republiky.

 

     Navrhované riešenie umožní podporovať z nenávratnej do-

tačnej časti  aktivity najmä v malých  obciach, ktoré nemajú

dostatok finančných prostriedkov na budovanie technickej in-

fraštruktúry. Formou výhodných  pôžičiek bude možné podporo-

vať akcie, ktorých zakladateľ - žiadateľ preukáže návratnosť

vynaložených finančných prostriedkov. Zabezpečíme tak konti-

nuitu  finančnej podpory rozostavaných environmentálnych in-

vestícií a tiež plánovanie  podpory vo financovaní počas ce-

lého obdobia výstavby. Táto  zmena filozofie vnútorného čle-

nenia fondu a na ňu  nadväzujúci rozsah zmien viedli k tomu,

že ministerstvo životného prostredia nevypracovalo návrh no-

vely doteraz  platného  zákona, ale  nový zákon, v ktorom sú

uplatnené aj poznatky a skúsenosti z aplikácie tohto zákona.

 

     Návrh  prešiel  medzirezortným  pripomienkovým konaním,

ktoré  bolo  riadne  vyhodnotené. Prerokovala a schválila ho

vláda Slovenskej republiky. Je v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, s ostatnými  zákonmi  a medzirezortnými  zmluvami

- chcel by som opraviť  - medzištátnymi zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná.

 

     Vládny návrh zákona nekladie nové nároky na štátny roz-

počet a na rozpočty obcí.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     verím, že predložený návrh zákona prerokujete a odporu-

číte na ďalší ústavný postup.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona a prosím ho, aby zaujal  miesto určené  pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam  slovo  spravodajcovi,  ktorého  určil navrhovaný

gestorský  výbor pre  životné prostredie a ochranu  prírody,

poslancovi Jozefovi Pokornému.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona o Štátnom fonde  životného prostredia ako spravodajca

určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre život-

né prostredie a ochranu prírody.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný vládny návrh zákona o Štátnom fonde životného prostre-

dia bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republi-

ky dňa 6. 10. 1997, čím boli  splnené  podmienky určené § 72

ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, t. j. do-

ručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej

rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady, a podľa  legislatívnych pravidiel navrhol ho zara-

diť na  rokovanie 35. schôdze  Národnej  rady v rámci prvého

čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu  vyslovujem stanovisko, že  predmetný návrh

spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky  náležitosti návrhu

uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Predkladaný návrh  zákona je prvým  krokom pre inštitu-

cionálne a legislatívne zabezpečenie transformácie jestvujú-

ceho Štátneho  fondu životného prostredia tak,  aby bol kon-

formný s princípmi  trhovej  ekonomiky.  Navrhované riešenie

umožňuje kontinuitu finančnej podpory rozostavaných environ-

mentálnych  investícií a súčasne zakladá  možnosť plánovania

podpory na  celý čas ich výstavby.  Ako hlavný zámer vytvára

organizačné a ekonomické  predpoklady na  naštartovanie  ná-

vratnosti vynakladaných finančných prostriedkov.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave  najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi a  prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode  programu. Písomne nie  je nikto prihlásený  do

rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto  hlási ústne. Pán Kö-

teles. Tým uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Maďar-

ská koalícia vyjadril k predkladanému zákonu o Štátnom fonde

životného prostredia.

 

     Štátny  fond životného  prostredia Slovenskej republiky

vznikol na základe zákona  číslo 128/1991 Zb. zlúčením Štát-

neho  fondu vodného  hospodárstva a Fondu  ochrany  ovzdušia

a rozšírením o sektor odpadového hospodárstva a ochrany prí-

rody.  Prostriedky fondu  sa využívali  na finančnú  podporu

aktivít  v  oblasti  ochrany  životného  prostredia. V tejto

oblasti fond jednoznačne dokázal svoju opodstatnenosť a svo-

ju nenahraditeľnú úlohu vo financovaní ekologických stavieb.

Napríklad menšie obce by bez tejto podpory nedokázali vytvo-

riť ani základnú  ekologickú infraštruktúru, vybudovať vodo-

vody, kanalizácie alebo plynofikovať domácnosti.

 

     Práve z tohto  dôvodu  je  v  súčasnosti  väčší  záujem

o poskytovanie dotácií z fondu. Tento  dynamicky vzrastajúci

trend žiadostí  fond nie je schopný v plnom  rozsahu uspoko-

jiť. Z tohto dôvodu predovšetkým mobilizačným charakterom sú

využívané prostriedky s podmienkou,  aby aj žiadateľ bol po-

vinný vložiť svoje prostriedky do podporovanej akcie.

 

     Vážená Národná rada, predkladaný návrh zákona o Štátnom

fonde životného prostredia vytvorí okrem týchto možností eš-

te jeden  priestor na podporovanie  ekologických investícií,

tzv. skupinu návratného financovania. Táto navrhovaná skupi-

na  návratného financovania  by umožnila  poskytovať pôžičky

a úvery s dlhou dobou  splatnosti a nízkou úrokovou sadzbou.

Navrhovaný je 8-percentný  úrok. Poslanci Maďarskej koalície

jednoznačne podporujú navrhovanú  zmenu filozofie fondu tak,

aby sa okrem skupiny  nenávratného financovania vytvorila aj

skupina návratného financovania.

 

     Je pravdou, že v tejto snahe vlády vidím aj určité pro-

tirečenie. V dôvodovej správe sa  tvrdí, že návrh zákona ne-

kladie nové požiadavky na štátny rozpočet, ale jedným dychom

je  vyslovená požiadavka  na  taký  objem zdrojov,  ktorý by

umožňoval trvale  poskytovať výhodné  pôžičky a úvery. Dodal

by  som,  že v minulom  období  pri  podobnom  návrhu zákona

o vytvorení tzv. návratného  fondu  životného  prostredia sa

počítalo s vytvorením fondu s jednorazovým  štátnym príspev-

kom vo výške minimálne jednej miliardy Sk.

 

     Vážení poslanci, viacerí  odborníci z oblasti životného

prostredia  alebo  predstavitelia  obcí  viackrát  vyslovili

svoju nespokojnosť súvisiacu s faktom,  že aj v tomto návrhu

zákona chýba zámer, aby určitá pevná alebo percentuálna časť

z pokút  za  znečistenie  životného  prostredia bola vrátená

priamo do oblastí zasiahnutých  znečistením.  Uviedol by som

napríklad región okolo VSŽ, Nováky, Vojany atď.

 

     Maďarská  koalícia napriek  tomu podporuje  predkladaný

návrh  zákona s podmienkou, aby  vláda už v budúcom roku vy-

tvorila reálne  podmienky na možnosť  poskytovania úverov aj

zo skupiny návratného financovania.

 

     Z tohto  dôvodu predkladám návrh  na uznesenie Národnej

rady:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky, aby na rok 1998 na začatie návratného finan-

covania zo Štátneho fondu  životného prostredia vyčlenila na

tento účel 1 miliardu Sk."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pani poslankyňu Sabolovú.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     je  veľmi  dobré,  že  po  trojročnom  období prísľubov

dostávame do parlamentu návrh  zákona o Štátnom fonde život-

ného prostredia s tým, že bude možné poskytovať aj výhodnej-

šie úvery pre  obce. Som veľmi rada, že tu  bol aj istý tlak

výboru na to, že tento  zákon treba predložiť. Vieme, že fi-

nančné  prostriedky, ktoré  sú pevne  stanovené, nestačia na

pokrytie potrieb, hlavne na  pokrytie potrieb obcí pri budo-

vaní infraštruktúry. Je veľmi  dobré, že takýto návrh zákona

s návratnými a nenávratnými finančnými možnosťami prišiel do

parlamentu.

 

     V dôvodovej správe  sa však hovorí, že od  roku 1992 sú

požiadavky na dotácie niekoľkonásobne väčšie, dokonca požia-

davky sú 10 až 12-násobne väčšie, ako je možnosť disponibil-

ných zdrojov, a objem  rozostavanosti  environmentálnych in-

vestícií sa stále zväčšuje aj napriek tomu, že snaha rezortu

na rozostavanosť je zrejme znižovať.

 

     Tu by som  rada povedala, že snaha možno  je, ale nikdy

nie je v reálnom  stave, pretože  Štátny fond životného pro-

stredia v mnohých prípadoch  poskytoval dotácie  už s rôznou

účasťou, či 100-percentnou účasťou štátneho fondu alebo per-

centuálne menšou vlastne na  novozačínajúce stavby. Je veľmi

potrebné, aby v obciach, kde základná infraštruktúra nie je,

sa začali  budovať  aj nové  stavby. Ale,  bohužiaľ, takýmto

spôsobom  sa nikdy  rozostavanosť nezníži.  Rozostavanosť na

Slovensku je pri týchto základných stavbách hlavne v obciach

taká vysoká, že ak  nezačneme systematicky pracovať a nezač-

neme systematicky  stavať  priority v jednotlivých okresoch,

tak rozostavanosť bude stúpať, pretože potreby sú, ale stav-

by, ktoré chátrajú, ktoré mohli byť už dávno dokončené, nik-

dy nedokončíme. Viem, že nemôžu byť viazané len na príspevky

zo štátneho  fondu, ale bolo by  potrebné veľmi sa zamyslieť

práve v rezorte, aby sa stanovili priority potrieb, ktoré by

dlhodobo platili.

 

     Tu by som sa vlastne chcela  dotknúť § 4, kde sa hovorí

o použití prostriedkov fondu na  podporu akcií zameraných na

dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky  na ce-

loštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, proste, že ma-

jú byť využívané. Ale  zdôrazňujem, že musia dlhodobo platiť

isté podmienky.  Nemôže sa stať,  že sa každý  rok stanovujú

nové priority  pre podmienky na  dotácie zo štátneho  fondu.

Musia platiť aspoň jedno volebné obdobie. Tento fond je dob-

rý, pozitívny, ale nedá sa odmyslieť od toho, ktokoľvek bude

vo vláde, že je to aj  isté politikum. A preto je dobré, aby

boli priority na prideľovanie dotácií pevne stanovené na ne-

jaké dlhšie obdobie, a potom je to aj kontrolovateľné. Nemô-

že sa stať, že sa tak  bujne začínajú nové stavby, ale ukon-

čujú sa pomaly a vieme,  že v regiónoch sa postupne začínajú

nové stavby.

 

     Čiže by som chcela zvýrazniť, aby rezort, ak bude robiť

vykonávacie  predpisy,  ktoré  bude  požadovať zákon, presne

špecifikoval priority, aby  výbor životného prostredia nemu-

sel každý  rok žiadať, aké  podmienky budú na  tento polrok,

aké podmienky budú na ďalší polrok a tie podmienky sa aj tak

nedodržujú.

 

     Moja otázka  smeruje k naplneniu  zdrojov fondu, či 

nenávratných, alebo návratných. V jednotlivých bodoch sa ho-

vorí, že  časť budú tvoriť  dotácie zo štátneho  rozpočtu aj

v jednej, aj v druhej  časti fondu. Chcela by  som sa spýtať

pána ministra, či je na to  nejaký názor, v akom pomere budú

tieto prostriedky  zo štátneho rozpočtu  prideľované do jed-

notlivých častí, do návratných a nenávratných zdrojov. Možno

odpoveď zaznie, že o tom  rozhodne hlasovanie o štátnom roz-

počte. Ale bola by som rada,  keby nám povedal, aký bude po-

mer. Poviem príklad. Dostaneme  príspevok trebárs 100 milió-

nov korún.  Koľko percent z toho  patrí do návratného, koľko

do nenávratného zdroja? Alebo  aká je predstava ministerstva

v tejto veci?

 

     V ďalšom by  som sa ešte rada dotkla  práve skupiny ná-

vratného  financovania, a to  poskytovania  maximálne 8-per-

centnej  úrokovej sadzby  na  pôžičky a úvery.  Je to  nízka

sadzba, ale chcem sa spýtať, či  nie je možné stanoviť ju na

maximálnu hodnotu 6 %, a to z toho dôvodu, že vieme, že Sta-

vebná  sporiteľňa  poskytuje  pôžičky  práve  na  stavby  so

6-percentnou úrokovou sadzbou. A bolo by to možno dobré, le-

bo vieme, že väčšina pôžičiek  a úverov, ktoré sa budú poža-

dovať od Štátneho fondu  životného prostredia hlavne z miest

a obcí,  bude na  stavby, ktoré  budú slúžiť  väčšiemu počtu

obyvateľov, nie jednotlivcom. Preto  by som odporúčala a bu-

dem navrhovať vo výbore, aby  sme túto výšku úrokovej sadzby

žiadali maximálne 6-percentnú.

 

     Poskytovanie  prostriedkov  fondu v obidvoch  skupinách

musí  byť v súlade s prioritami a cieľmi  stratégie  štátnej

environmentálnej  politiky schválenej  vládou Slovenskej re-

publiky. Zdôrazňujem, že je veľmi dôležité mať jasné priori-

ty aj  v štátnej environmentálnej politike. Potom sa  nemôže

stať, že máme také  podstatné rozdiely v jednotlivých regió-

noch na Slovensku, ktoré sú veľmi  znečistené - dotácie málo

prichádzajú -, ktoré sú  menej  znečistené - dotácie prichá-

dzajú vo veľkom množstve.

 

     Som veľmi rada,  že sa konečne  do zákona v § 6 dostáva

zákonná norma, že ministerstvo formou verejného obstarávania

vyberie banku  na uskutočnenie finančných  operácií súvisia-

cich s použitím  prostriedkov fondu. Dobre  vieme, že sme sa

doteraz  stretávali  vo výbore s výhradami Najvyššieho kont-

rolného úradu, že dochádza k porušovaniu rozpočtových pravi-

diel, že prostriedky zo  Štátneho fondu životného prostredia

nešli priamo z Národnej banky Slovenska na účty, ale prechá-

dzali ďalšou  komerčnou bankou. K tomu sme sa vo výbore nie-

koľkokrát vrátili, vysvetlili sme si, že táto možnosť priamo

z Národnej banky nie  je. Som rada, že to  bude konečne dané

v zákone  a nebude  to vyvolávať  akési dohady  o tom, prečo

práve komerčná banka, a aké transakcie sa tam vyrábajú.

 

     Čiže podporujeme zaradenie tohto  návrhu zákona do dru-

hého čítania s  tým, že vo výbore v  druhom čítaní predložím

pozmeňujúce návrhy k niektorým častiam, o ktorých som tu ho-

vorila.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcel by som pani kolegyňu upozorniť, že požiadavky ob-

cí na komunálne potreby  nikdy v doterajších dejinách neboli

uspokojené a nemôžu byť ani v tomto období, pretože skutočne

niet  toľko  spoločenských zdrojov. Forma  rozostavanosti je

forma nátlaku na miestne a okresné orgány, aby zahrnuli jed-

notlivé akcie do zoznamu na príspevok z fondu životného pro-

stredia. Tak  sa treba tiež  pozerať na tento  problém. Fond

životného prostredia musí mať  priority, podľa ktorých tieto

zdroje rozdeľuje, pretože inak by dochádzalo k chaosu. A to,

že dochádza k zmene priorít v jednotlivých rokoch, je logic-

ké.  Menia  sa  podmienky  vyplývajúce  z vývoja spoločnosti

a mení sa aj situácia v jednotlivých okresoch a krajoch.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi oznámiť,  že poslanecký  klub Demokratickej

únie  bude podporovať  zaradenie vládneho  návrhu zákona  do

druhého  čítania s pripomienkami, ktoré  budú formulované aj

na zasadnutí výboru pre životné prostredie.

 

     Pánu  ministrovi by  som chcela  adresovať tri  otázky,

ktoré súvisia najmä s § 4 a s § 5.

 

     Moja prvá otázka znie, či napríklad vyvolané investície

roľníckych družstiev, ktorých časť sa nachádza v druhom ale-

bo v treťom pásme ochrany kvôli existencii vodohospodárskych

nádrží, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny v dôsled-

ku obmedzení  využívania  pôdy v pásmach hygienickej ochrany

podzemných  zdrojov  vody, obsahuje bod j) zákona. Napríklad

jedno z roľníckych družstiev,  ktoré som nedávno navštívila,

hovorilo o tom, že na tieto  vyvolané  investície, bohužiaľ,

nedostali  žiadne  prostriedky  zo  Štátneho fondu životného

prostredia. Ide o 64 mil. Sk.  Chcem sa teda spýtať pána mi-

nistra, či obsah pomoci pri znášaní finančnej ťarchy pri vy-

volaných investíciách  zahŕňa bod j), alebo by bolo potrebné

formulovať  nové  písmeno v § 4, ktoré  by adresne  hovorilo

o možnosti poskytnúť finančné prostriedky aj na vyvolané in-

vestície napríklad roľníckym družstvám.

 

     V § 4 bod e) sa hovorí, že na zabránenie vzniku a šíre-

nia havárie ohrozujúcej alebo poškodzujúcej životné prostre-

die a odstránenie jej  následkov je možné použiť prostriedky

fondu. Samozrejme, slovo havária môže obsahovať aj ekologic-

ké havárie, ak myslíme napríklad na záplavy, ktoré sa nedáv-

no odohrali. Pán minister, chcem  upozorniť na to, že ak po-

užijeme len  slovo havária a nebudeme  to presnejšie defino-

vať, nemám istotu,  či by si každý pod  tým mohol predstaviť

dajme  tomu aj  záplavy.  Prosím  vystvetliť  to z obsahovej

stránky, či v bode e) je  zaradená aj táto kategória prírod-

ných živelných pohrôm a katastrof.

 

     Moja  posledná  otázka  sa týka § 5. Prostriedky  fondu

možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté. Nepouži-

té prostriedky je žiadateľ  povinný vrátiť fondu. Chcem upo-

zorniť, pán minister, že tu nie je odkaz na žiadnu smernicu,

ktorá  by  hovorila o tom  dokedy. A vieme o tom, že  Štátny

fond životného  prostredia má  problémy práve aj s vymáhaním

tých  prostriedkov, ktoré  sú použité na iný účel. Tu by som

poprosila o vašu  odpoveď, akú predstavu máte vy,  ak tu nie

je odkaz alebo konkrétne navrhnutý  termín, z ktorého by ako

zo  zákona vyplývalo,  že je  potrebné prostriedky  čím skôr

vrátiť Štátnemu fondu životného prostredia.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     To bola posledná prihlásená do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Ešte by som chcela doplniť. Aj moji predrečníci hovori-

li o tom, že je  nedostatok  finančných zdrojov  na pokrytie

akejkoľvek rozostavanosti.  Je to jasné, len  by bolo dobré,

lebo  je to  štátny fond,  aby to štátna  správa  ustrážila,

aby nedávala súhlasy na nové rozostavania.

 

     A chcem sa ešte opýtať, s akou  sumou a s akým príspev-

kom  sa  uvažuje  z  Fondu  národného  majetku v časti 3 § 3

- príspevky poskytnuté z Fondu národného majetku. O koľko sa

zvýši tento  štátny fond, či  to bude podstatná  suma, alebo

bude závislá len od  nejakého výsledku hospodárenia vo Fonde

národného majetku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže už nemám nikoho  prihláseného do rozpravy, vyhla-

sujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister životné-

ho prostredia?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

 

 

 

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by som vás ubezpečiť, že všetky pripomienky, kto-

ré pomôžu zlepšiť  predkladaný návrh zákona, budú pri ďalšom

prerokúvaní zapracované,  aby sme zákon  urobili dobre čita-

teľným,  aby bolo  každému jasné,  na čo  je možné  finančné

prostriedky použiť.

 

     Každý rok  pred zasadaním rady fondu  stanovujeme v do-

statočnom časovom predstihu priority,  podľa ktorých sa bude

rozhodovať o dotáciách. Priority sú  vždy v súlade so schvá-

lenou štátnou environmentálnou politikou. Zvyčajne  na prvom

mieste  máme zabezpečenie  kvalitnej pitnej  vody. Na druhom

mieste  máme  budovanie  kanalizácie a čistiarní  odpadových

vôd.  Medzi ďalšie  kritériá sa  dáva prednostné ukončovanie

stavieb. Tu však, samozrejme, narážame na pomerne veľa prob-

lémov. Rozostavanosť infraštruktúry  alebo technickej infra-

štruktúry je obrovská a náš fond ani zďaleka nemá šancu, aby

pokryl všetky tieto požiadavky.

 

     Každoročne alebo v každom  kole máme napríklad žiadosti

do výšky 15 mld. korún.  Rozpočet nášho fondu je 1 miliarda,

1 200 miliónov korún, takže rozostavanosť sa svojím spôsobom

neustále zväčšuje, a ani  nemôžeme zabrániť starostom a pri-

mátorom, aby  začali tieto stavby stavať.  Môžem vás ubezpe-

čiť, ak sa dáva na prvé miesto novozačínajúca stavba s vyso-

kým objemom alebo s vysokými finančnými nárokmi, tam dotáciu

neposkytujeme. Ale ak je  už stavba rozostavaná, tak dotáciu

poskytnúť môžeme, a to  druhý alebo tretí rok. Rozostavanosť

naším vcelku nie veľkým fondom nemôžeme zlikvidovať.

 

 

     Dovoľte  mi, aby  som uviedol  niekoľko príkladov. Čis-

tiarne  odpadových vôd  a kanalizácie,  ktoré sú rozostavané

a ktoré sa robili ešte  niekedy začiatkom deväťdesiatych ro-

kov, sú robené s obrovskými  finančnými nákladmi. Známa pop-

radská čistiareň odpadových vôd  má rozpočtované náklady asi

960 mil. korún. Prestavaných je,  myslím si, 460 mil. korún.

Je samozrejmé,  že by  sme v podstate minuli  celý rozpočet,

keby sme  chceli sanovať alebo snažiť  sa dokončiť popradskú

čistiareň. V Humennom je  obdobná situácia. Sú tam rozpočto-

vané náklady  vyše 400 mil. korún,  prestavaných je 200 mil.

a, samozrejme, mesto nemá šancu, že to dostavia.

 

     Chyba bola zrejme v tom, že tieto stavby boli projekto-

vané veľkoryso,  možno by sa dal  použiť výraz megalomansky,

s výkonmi  alebo s požadovanou  kapacitou  na rok 2030 alebo

2050. To je, samozrejme, nereálne, pretože rozvoj priemyslu,

zvyšovanie počtu obyvateľov v mestách už nedáva predpoklady,

že by sa to dalo  urobiť. Najlepším príkladom je, myslím si,

aj  čistiareň  odpadových  vôd v Trnave. Vidíme  ju dobre za

benzínovou pumpou  pri Zelenči. Presne neviem,  aké tam boli

rozpočtové náklady, ale je to obrovská stavba a jej kapacita

je využitá na 30 alebo  sotva 40 %. Samozrejme, že  účinnosť

čistenia je zlá a až  teraz sa vlastne obce dávajú dohromady

a budujú kanalizačné zberače, aby tú kapacitu, ktorá tam je,

lepšie využili. Možno bola chyba  aj v tom, že mnohí staros-

tovia a primátori podliehali rôznym agentom, ktorí sa snaži-

li o uplatnenie svojich technológií, a starostovia v tom ča-

se ešte nevedeli posúdiť, či je to potrebné, alebo nie je.

 

     V súčasnosti vás môžem  ubezpečiť, že odborníci z našej

sekcie  ochrany  zložiek  životného  prostredia posudzujú aj

účelnosť príslušnej kapacity. V posledných rokoch sa začína-

jú na Slovensku objavovať  šetriace technológie - povedal by

som - relatívne  lacné. Asi  pred  necelým  mesiacom som bol

v okrese Poprad. Mal som  možnosť pozrieť si čistiareň odpa-

dových vôd v Šuňave a skutočne to je  jeden z veľmi  dobrých

príkladov,  akým  môžeme  pristupovať k riešeniu  problémov.

Náklady na výstavbu čističky  odpadových vôd presiahli niečo

vyše 6 miliónov korún. To je, samozrejme, podstatný rozdiel.

 

     Napriek tomu, že tu  bolo pomerne veľa pripomienok, do-

volím si tvrdiť, že Štátny  fond životného prostredia je asi

najčitateľnejší  fond.  Zákon  pozná  zrejme každý starosta,

každý primátor. Každý rok  uverejňujeme priority, podľa kto-

rých sa  budú prostriedky  rozdeľovať, a uverejňujeme aj zo-

znam obcí, ktoré dostali dotácie,  takže každý má možnosť si

to prekontrolovať.  Okrem toho v rámci  okresov sú vytvorené

pracovné  skupiny,  v  ktorých    napríklad aj zástupcovia

Združenia miest a obcí Slovenska z regiónov, ktorí si stano-

via priority, čo v tom okrese treba riešiť.

 

     Treba si uvedomiť ešte jednu skutočnosť, že rozsah ale-

bo výšku financií, ktoré máme v jednotlivých sektoroch, máme

danú príjmovými časťami. Napríklad,  máme tam sektor ochrany

vôd, sektor ochrany ovzdušia, sektor odpadov, sektor ochrany

prírody. V sektore ochrany ovzdušia - ten je najvyšší - máme

prostriedky,  ktoré získavame  od znečisťovateľov  ovzdušia.

Môžeme dať len toľko, koľko je v tomto sektore. Z toho dôvo-

du aj keď stanovíme prioritu vody, môžeme dať len toľko pro-

striedkov, koľko dostaneme za  vypúšťanie vôd do povrchových

tokov.  Samozrejme, ešte  máme  jednu  sumu, s ktorou môžeme

voľne narábať, a to je príspevok zo štátneho rozpočtu. V na-

vrhovanom zákone uvažujeme s príspevkom zo štátneho rozpočtu

do návratnej  časti aj do nenávratnej.  Samozrejme, že výška

bude závisieť od možností štátu,  ktoré má a, samozrejme, aj

od vás, ako to presadíte pri prerokúvaní rozpočtov.

 

     Okrem tohto počítame s finančnými prostriedkami z Fondu

národného majetku. Predbežne  máme dohovorené, hovorím pred-

bežne, sumu 500 mil. korún. Určite  by to bola dobrá suma na

rozbehnutie celej akcie. Máme prisľúbené finančné prostried-

ky z programu PHARE, máme  už ukončený jeden veľmi zaujímavý

projekt, ktorý bol takisto financovaný z programu PHARE, kde

nám rakúska firma AGIPLAN navrhla spôsob  výberu projektov a

spôsob  financovania. Rokuje sa o príspevku z rakúskeho Eko-

fondu. Asi pred mesiacom sme rokovali so zástupcami Svetovej

banky,  ktorí    takisto  ochotní  poskytnúť finančné pro-

striedky do nášho obratového fondu.

 

     Som veľmi  rád, že v podstate  každý z poslancov, ktorý

vystúpil,  hodnotil význam  tohto fondu  kladne. Skutočne je

veľmi dôležité si uvedomiť,  že dotačnú časť ešte zachováme,

pretože na Slovensku  je pomerne veľa obcí, kde  nie je mož-

nosť zabezpečiť prostriedky hoci na vypracovanie projektu.

 

     Ale zasa na druhej  strane  po dôkladnej analýze, ktorú

sme za posledné dni alebo  posledné mesiace robili, je veľmi

veľa činností, kde môžeme  očakávať návratnosť. Končíme nie-

koľko modelových projektov, ktoré dosť jednoznačne potvrdzu-

jú,  že investície  do energetiky,  do šetrenia  elektrickej

energie a tepla sú veľmi rýchlo návratné. Samozrejme, je tam

oveľa viac možností, ktoré tu nechcem rozvádzať.

 

     Ťažko môžem  odpovedať na všetky otázky,  ktoré ste vy-

slovili. Poznačil som  si ich a môžem vás  ubezpečiť, že pri

prerokúvaní vo  výboroch im budeme  venovať maximálnu pozor-

nosť, budeme sa naozaj snažiť, aby nový zákon o štátnom fon-

de  bol  dobrým  zákonom a aby mohol  byť dobre  uplatňovaný

v prospech našich občanov v obciach a mestách.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

 

     Žiada si k rozprave  zaujať stanovisko spoločný spravo-

dajca pán Pokorný? Nie.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, aby ste

prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať.

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím spravodajcu, aby návrhy uviedol.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     v rozprave neboli vznesené požiadavky na pridelenie ná-

vrhu zákona do výborov.  Bol predložený iba návrh uznesenia,

o ktorom dáme hlasovať na záver. Preto v súlade s § 73 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  na tom,

že odporučí návrh zákona o Štátnom  fonde životného prostre-

dia prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  budeme sa pre-

zentovať a budeme hlasovať. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh  zákona o  Štátnom fonde  životného prostredia prerokuje

v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k druhému  hlasovaniu o návrhu  predsedu Ná-

rodnej rady na pridelenie tohto  návrhu zákona výborom a ur-

čenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho pre-

rokovanie.

 

     Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku v súlade s rozhodnutím pred-

sedu Národnej  rady Slovenskej republiky zo  dňa 7. 10. 1997

navrhujem v druhom čítaní prideliť návrh na prerokovanie ok-

rem  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody  ešte týmto výborom: Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verej-

nú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu  Národnej rady  Slovenskej republiky  Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým bol

návrh zákona  pridelený, ho  prerokovali v lehote do 23. ja-

nuára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  počuli ste ná-

vrh. Nech sa páči, budeme  sa prezentovať a hlasovať o návr-

hu,  aby bol  tento návrh  zákona pridelený  na prerokovanie

jednotlivým výborom a gestorskému výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom a určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil  pán poslanec Kö-

teles,  ktorý predniesol  návrh na  uznesenie Národnej  rady

Slovenskej republiky,  ktorý znie: "Národná  rada Slovenskej

republiky žiada vládu Slovenskej  republiky, aby na rok 1998

na začatie návratného financovania  zo Štátneho fondu život-

ného prostredia vyčlenila na tento účel 1 miliardu Sk."

 

     Takýto je návrh uznesenia  poslanca Kötelesa. To je ná-

vrh na uznesenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, dám o tom hlasovať. Len odkiaľ vziať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi i pánu ministrovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Poliak - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Oznamujem  členom  mandátového a imunitného  výboru, že

dnes zvolávam schôdzu výboru  hneď po vyhlásení prestávky do

miestnosti číslo 30.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

 

     vládnom  návrhu zákona  o ochrane  ozónovej vrstvy Zeme

a o zmene a doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní (živnostenský zákon).

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 808. Návrh na

pridelenie vládneho  návrhu zákona na  prerokovanie vo výbo-

roch Národnej rady máte v rozhodnutí  predsedu Národnej rady

pod číslom 1831.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh  zákona

uvedie  minister životného  prostredia Slovenskej  republiky

Jozef Zlocha.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     jedným z najzávažnejších problémov, ktorým musí ľudstvo

čeliť na konci druhého tisícročia, je ochrana ozónovej vrst-

vy  Zeme. Obavy z narušenia  rovnováhy  ozónu  v stratosfére

vyplývajú z používania  freónov,  halónov, neplnohalogénova-

ných fluórovaných  uhľovodíkov, tetrachlórmetánu, trichlóre-

tánu a ďalších  látok, ktoré  po  vstupe  do stratosférickej

vrstvy ničia ozón, v dôsledku  čoho sa ochranná vrstva sten-

čuje a umožňuje tak prienik škodlivého ultrafialového žiare-

nia na zemský povrch. Biologicky aktívne ultrafialové žiare-

nie vyvoláva vznik kožnej rakoviny a očné zákaly.

 

     V súčasnosti už máme v ovzduší, teda nad  našimi hlava-

mi viac  ako 20 miliónov ton týchto  látok. Odhaduje  sa, že

z nich  do  stratosféry  preniklo 15 % a ozónová  vrstva  sa

stenčila v priemere nad celou zemeguľou o 5 %. Prognózy ďal-

šieho vývoja nie sú priaznivé. Keby sa spotreba látok poško-

dzujúcich ozónovú  vrstvu výrazne neznížila,  očakáva sa, že

v priebehu prvého storočia tretieho  tisícročia dôjde k zme-

nám, ktoré budú nezvratné, a škodám, ktoré  bude ľudstvo len

veľmi ťažko naprávať.

 

     Problematike ochrany ozónovej  vrstvy a látok poškodzu-

júcich ozónovú vrstvu sa  venuje patričná pozornosť na celom

svete a môžem  povedať, že  aj na  Slovensku. Podpísali  sme

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a pristúpi-

li  sme k Montrealskému  protokolu o látkach  poškodzujúcich

ozónovú vrstvu a neskoršie aj k sprísňujúcim dodatkom - lon-

dýnskemu a kodanskému. Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu ne-

vyrábame. V technológiách a zariadeniach budeme používať len

recyklované látky. Všade, kde to  bolo možné, sme ich nahra-

dili alternatívnymi látkami,  prípadne novými technológiami,

ktoré nepoužívajú látky poškodzujúce ozónovú vrstvu.

 

     Doteraz nám však chýba  zákon o ochrane ozónovej vrstvy

Zeme, ktorý vám, vážené  pani poslankyne, vážení pán poslan-

ci,  dnes na  základe poverenia  vlády Slovenskej  republiky

predkladám.  Jeho  súčasťou  je  aj  doplnenie  zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní.  Po schválení tohto

zákona budeme vedieť plne zabezpečiť záväzky, ktoré pre Slo-

venskú republiku vyplývajú z prijatého  viedenského dohovoru

a montrealského protokolu s príslušnými dodatkami.

 

     Zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme upravuje povinnos-

ti právnických a fyzických  osôb,  ktoré vyrábajú, dovážajú,

vyvážajú alebo uvádzajú do  obehu a skladovania látky, ktoré

poškodzujú ozónovú vrstvu  Zeme, a výrobky s obsahom  týchto

látok v súlade s montrealským  protokolom a jeho  londýnskym

dodatkom.

 

     Súčasne sa  v návrhu zákona upravujú  aj práva a povin-

nosti orgánov, ktoré vykonávajú  alebo budú vykonávať štátnu

správu v tejto  oblasti a určujú sa aj termíny konečného zá-

kazu týchto látok a výrobkov.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky  návrh  zákona prerokovala

a schválila na svojom zasadaní dňa 21. októbra 1997.

 

     Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

a s ostatnými  zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná.

 

     Realizáciou  zákona sa  predpokladá príjem  do štátneho

rozpočtu Slovenskej  republiky vo forme  správnych poplatkov

za vydanie  osvedčenia o odbornej  spôsobilosti a za vydanie

súhlasov podľa § 5. Ďalším príjmom do štátneho rozpočtu budú

pokuty za porušenie povinností a správne poplatky za vydáva-

nie licencií.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     verím a dúfam, že predložený  návrh zákona prerokujete,

priaznivo posúdite a odporučíte na ďalší ústavný postup.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zá-

kona a prosím ho, aby  zaujal  miesto určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam slovo  spoločnej spravodajkyni, ktorú  určil ges-

torský Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody, predsedníčke tohto výboru, pa-

ni poslankyni Zore Lazarovej.

 

 

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej  rady v prvom čítaní o vládnom  návrhu  zákona o ochrane

ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení  zákona číslo 455/1991 Zb.

o živnostenskom  podnikaní  (živnostenský zákon) v znení ne-

skorších predpisov (tlač 808) ako  spravodajkyňa  určená Vý-

borom  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný  vládny  návrh  zákona o ochrane ozónovej  vrstvy Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov bol

doručený  poslancom Národnej  rady Slovenskej  republiky dňa

24. 10. 1997, čím boli splnené podmienky  určené § 72 ods. 1

zákona Národnej rady Slovenskej  republiky, čo znamená doru-

čenie návrhu  zákona najmenej 15 dní  pred schôdzou Národnej

rady Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční jeho prvé

čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady o rokovacom poriadku Národnej  rady, a podľa le-

gislatívnych pravidiel  ho  zaradil na rokovanie 35. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu  vyslovujem stanovisko, že  predmetný návrh

zákona  spĺňa z formálnoprávnej  stránky  všetky náležitosti

návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Dnes  je    všeobecne  známe,  že deštrukcia ozónovej

vrstvy Zeme a vznik ozónových  dier patria k najväčším ohro-

zeniam existencie života na  zemeguli, akým ľudstvo kedy če-

lilo. Preto  schválenie uvedeného zákona  prispeje významnou

mierou k pozitívnemu riešeniu  tohto životne dôležitého sve-

tového problému.

 

     Je známe,  že freóny a halóny  vzhľadom na  ich stálosť

majú v modernom  priemysle široké  použitie, ale tým,  že sa

vypúšťajú do vzduchu, výrazne poškodzujú ozónovú vrstvu. Re-

alizácia nevyhnutných opatrení, t. j. vylúčenie týchto látok

z priemyselnej výroby v Slovenskej  republike si vyžiada ne-

malé finančné náklady. Celkové náklady na postupné vylúčenie

kontrolovaných látok do roku 2000 sú vyčíslené  približne na

2,6 mld. Sk. Keďže  tieto náklady  budú v rozhodujúcej miere

- asi 94 % - znášať podnikateľské subjekty, je potrebné, aby

sa nová zákonná norma prijala  čo najskôr, aby sa mohli pod-

nikateľské subjekty na sprísnené podmienky pripraviť.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, otvorte rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa, prosím, aby  ste zaujali miesto určené

pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Keďže  písomne nemám nikoho prihláse-

ného, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Keďže nie, uzatvá-

ram možnosť podania ďalších  prihlášok, lebo nikto sa nehlá-

sil.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať  stanovisko pán minister? Nebola

žiadna rozprava.

 

     Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajky-

ňa? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o ná-

vrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlas spoločnej spravodajkyne  Zory Lazarovej: Ešte po-

trebujem priestor.)

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     S ohľadom na oprávnenie,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí vládny návrh  zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme

a o doplnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom pod-

nikaní  (živnostenský  zákon) v znení  neskorších  predpisov

(tlač 808) prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, prosím, prezen-

tujme sa a hlasujme, tak  ako to pani spoločná spravodajkyňa

uviedla.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná  rada  sa  uzniesla, že tento

vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie  tohto návrhu výborom,  na určenie gestorského

výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Prosím spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 1831 zo  dňa 27. 10. 1997 prideliť

v druhom čítaní  na prerokovanie okrem  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy ešte týmto výborom:  Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej  rady   Slovenskej  republiky  pre   životné  prostredie

a ochranu prírody, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým bol

návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. janu-

ára 1998 a gestorský výbor do 29. januára 1998.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať, tak ako

to pani spoločná spravodajkyňa uviedla.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a príslušné  lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pán minister,  aj vám, pani spravodajky-

ňa. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime

k hlasovaniu o vládnom  návrhu  zákona  o  vojenskej  službe

(tlač 712).

 

     Prosím  pána ministra  Siteka a spoločného  spravodajcu

výborov poslanca  Huberta Krausa, aby  zaujali miesta určené

pre navrhovateľov a spravodajcov.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzal.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Najprv by  sme  pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch  zo spoločnej  správy. O bodoch 1 až

4 spoločnej  správy  navrhujem  hlasovať spoločne, s návrhom

gestorského výboru prijať ich.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech  sa páči,  prezentujme sa  a budeme  hlasovať. Pán

spoločný spravodajca navrhol tieto  body zo spoločnej správy

prijať.

 

     Toto hlasovanie, vážení, neplatí.  Pán minister sa hlá-

sil do rozpravy. Ospravedlňujem  sa. Pán spoločný spravodaj-

ca, zaujmite svoje miesto.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na  to, že  zákon o sociálnom postavení  alebo

zabezpečovaní vojakov, ktorý je v prvom čítaní a neprejde už

k 1. 1. 1998, aby nebolo  vákuum, lebo včera ste vzhľadom na

to schválili termíny, otváram  rozpravu,  aj vzhľadom na to,

že  je  pripravený  návrh 15 poslancov k tejto  problematike

a k ďalšej problematike je pripravený návrh 15 poslancov, čo

sa týka spoločenských hnutí  v rámci umožňovania združovania

v Armáde Slovenskej  republiky a postavenia týchto spoločen-

ských organizácií.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Kto sa hlási do rozpravy?

 

     Pán Kanis, nech sa páči - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Keďže bol tento návrh  podaný dnes, asi musíme hlasovať

o skrátení.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Včera.

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Tento bol podaný dnes. Pán podpredseda, dnes bol podpí-

saný a podaný.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tu je napísané 19. novembra.

 

     Pán poslanec Michalec, chcete  vystúpiť s faktickou po-

známkou, alebo v rozprave?

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Nie, chcel  som vystúpiť s pozmeňujúcim  návrhom, ktorý

je predložený.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Malý moment. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v mene  skupiny 15 poslancov  som včera podal  návrh na

úpravu § 6, a to s tým, že navrhujem vypustiť odseky 4 a 5 a

nahradiť odsekmi 4, 5, 6  a 7. Znenie máte napísané, vysvet-

lím činnosť.

 

     Formulácia odseku 4 by vlastne zakázala na pracoviskách

vo vojenských objektoch a v pracovnom  čase činnosť politic-

kých strán, politických hnutí, činnosť združení nepolitické-

ho charakteru  a odborového charakteru,  ale tým by  vlastne

povolila, že nebola vymenovaná, činnosť združení politického

charakteru. A zmysel zákona je túto činnosť v armáde nedovo-

liť. Preto sa navrhol  odsek 4, kde je napísané o všeobecnom

zákaze,  že činnosť  politických  strán a politických  hnutí

alebo činnosť  združení politického charakteru  je vo vojen-

ských objektoch zakázaná. Potom je odsek 5 - činnosť v zdru-

ženiach  nepolitického  charakteru,  ktoré  majú  profesijný

vzťah k armáde alebo odborový  charakter - tam sa ospravedl-

ňujem za  preklep -, sa nesmie  vykonávať v čase zamestnania

a na pracoviskách, kde si vojaci plnia svoje povinnosti.

 

     V § 6 sa  hovorí o účasti  na  náboženských  obradoch a

v § 7 sa potom hovorí o činnosti združení nepolitického cha-

rakteru, ktoré však majú profesijný vzťah k armáde alebo od-

borový charakter, lebo občianski zamestnanci vojenskej sprá-

vy môžu a sú  združení v odboroch, že  sa môže vo vojenských

objektoch, teda inak povedané kasárňach a štáboch, vykonávať

len v samostatne stojacich budovách vyhradených na  kultúrne

a spoločenské podujatia  alebo v časti  budovy vyhradenej na

tento účel. Je  to preto, že v malých  útvaroch nie je možné

budovať samostatné budovy a tam  je prax taká, že sa vyhradí

časť budovy  so samostatným  vchodom a je vyčlenená na tieto

kultúrne a neslužobné akcie.

 

     Žiadam o pochopenie a podporu tohto návrhu, aby nedošlo

k tomu, že bude možné robiť politickú činnosť v armáde.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Čiže, pán Andrejčák, to bolo to vystúpenie.

 

     Pán Michalec, nech sa páči do rozpravy.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     najprv by som dal hlasovať o skrátenom konaní, keďže to

bolo dnes rozdané, aby mohol byť môj pozmeňujúci návrh zara-

dený v tomto čítaní, či vôbec Národná rada dá súhlas.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale je otvorená rozprava, musíte návrh predniesť v roz-

prave.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     k návrhu  zákona o vojenskej  službe (tlač 712) podávam

pozmeňujúci návrh, a to:

 

     Text § 189 navrhujem upraviť takto:

 

     1.  Zrušujú  sa § 1 až § 24, § 25 ods. 2, § 28 až § 30,

§ 32 a § 34 až § 39  zákona  číslo 76/1959 Zb. o  niektorých

služobných  pomeroch  vojakov  v  znení  zákonného   opatre-

nia Predsedníctva Národného zhromaždenia číslo 165/1964 Zb.,

číslo 59/1969 Zb., číslo 65/1978 Zb.,  zákona  číslo 74/1990

Zb.,  zákona  číslo 228/1991 Zb., zákona  číslo 77/1992 Zb.,

zákona  číslo 226/1992 Zb.,  článku 3 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. a nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky číslo 4/1997 Z. z.

 

 

 

     2. § 1 písm. b),  § 7,  § 10,  § 11 písm. b) a písm. c)

zákona  číslo 480/1992 Zb.  o  hmotnom  zabezpečení  vojakov

a žiakov škôl  ozbrojených síl a ich  zodpovednosti za škodu

v znení článku 10 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 193/1994 Z. z.

 

     Text § 190 navrhujem upraviť takto:

 

     "Tento  zákon  nadobúda  účinnosť  dňom 1. januára 1997

s výnimkou § 32 až § 39 tohto  zákona, ktoré nadobudnú účin-

nosť dňom účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení vojakov."

 

     Odôvodnenie je  takéto: Vzhľadom na to,  že zákon o so-

ciálnom zabezpečení vojakov bol  na zasadnutí pléna Národnej

rady  Slovenskej  republiky 18. novembra 1997 odsúhlasený do

druhého čítania  až na druhú  polovicu januára 1998,  je po-

trebné aj v období do jeho účinnosti zabezpečiť sociálne is-

toty príslušníkov  ozbrojených síl aspoň na  tej úrovni, ako

je to doteraz. Ide totiž o to, že zákon o vojenskej  službe,

ktorý  svojím vecným  obsahom predchádza  zákonu o sociálnom

zabezpečení, nadobudne účinnosť  skôr, a teda vznikne legis-

latívne vákuum na riešenie peňažných dávok, ktoré sú prizná-

vané vojakom z povolania  alebo ich  rodinám v súvislosti so

zánikom služobného pomeru.

 

     Ak nebudú  navrhované  pozmeňujúce návrhy  akceptované,

tak v období od  nadobudnutia  účinnosti  zákona o sociálnom

zabezpečení  vojakov profesionálni  vojaci  vykonávajúci vo-

jenskú službu ako svoje zamestnanie nedostanú pri zániku ich

služobného pomeru  odchodné, výsluhový príspevok,  resp. ich

rodinní príslušníci  nedostanú ani úmrtné.  Rodinní príbuzní

nedostanú ani  úmrtné. Obdobne  tak v uvedenom období nebudú

poberať výsluhový príspevok bývalí vojaci z povolania, ktorí

sú v súčasnosti v zálohe.

 

 

     Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť aj obdobie po

účinnosti  zákona o vojenskej  službe  do  účinnosti  zákona

o sociálnom zabezpečení vojakov v poskytovaní  peňažných dá-

vok týmto skupinám vojakov podľa doterajších predpisov.

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     To  bol posledný  diskutujúci. Želá  si záverečné slovo

pán minister?

 

     Nech sa páči.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili páni

poslanci Andrejčák a Michalec, k návrhu  pána  poslanca And-

rejčáka chcem povedať, že tieto návrhy skvalitňujú a vlastne

rigoróznejšie  vymedzujú  postavenie  profesionálneho vojaka

tak, aby nedošlo k spolitizovaniu  vojenských pracovísk, kde

vojaci plnia služobné povinnosti. Čiže jeho  pozmeňujúce ná-

vrhy odporúčam  prijať. A čo sa týka  pozmeňujúcich  návrhov

pána poslanca Michalca, ide v podstate o to, o čom ste roko-

vali včera, teda aby prijatím  týchto zákonov sa vlastne ne-

vytvorilo  určité vákuum.  Pri zákone o sociálnom  postavení

vojakov, ktorý predkladal  spoločný spravodajca pán poslanec

Vanko, ste  odsúhlasili termín až na 28. januára, lebo podľa

rokovacieho poriadku  až po 30 dňoch  môže byť druhé čítanie

vo výboroch. To  znamená, že by tam bolo  vákuum. Čiže treba

to dať do súladu s tým, že tieto peňažné alebo sociálne dáv-

ky budú  vyplácané  podľa doterajšieho  zákona a potom  budú

vyplácané so zmenou zákona tak,  ako bude prijatý. Kedy bude

prijatý, to nevieme. To znamená, že to treba zosúladiť až do

prijatia zákona o sociálnom postavení vojakov z povolania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani Belohorská.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Som veľmi rada a určite podporím  všetky opatrenia, ako

sa dá pomôcť vojakom a dôstojníkom, ktorí získali taký vyso-

ký kredit v našom štáte. Ale  chcem  upozorniť pána poslanca

Michalca, že  budem veľmi rada, keď  predloží podobný návrh,

čo  sa týka  napríklad aj  poslancov a členov  vlády.  Vieme

o niektorých svojich  kolegoch, ktorí  odišli z našich radov

aj  tragickou smrťou,  aj iným  spôsobom, a tiež ich rodinní

príslušníci,  ich rodiny  ostali zabezpečené  tak, ako každý

iný občan tohto štátu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Juriš - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     V tomto pozmeňujúcom návrhu  je ešte jedna drobná chyba

v bode 2...

 

     (Mikrofón poslanca bol vypnutý.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Jurišovi.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     ...tento zákon nadobúda účinnosť  dňom 1. januára 1997.

To nemôže byť, musí tan byť rok 1998. A potom pri druhom čí-

taní sa  to upraví na deň  účinnosti, keď sme to  dali až na

január. Čiže teraz treba upraviť dátum.

 

     (Hlas ministra Sitka, že je to preklep.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán minister, mali ste  to povedať do mikrofónu. Dobre.

Ďakujem.

 

     Pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, dovoľte mi,  aby som požiadal

o 20-minútovú prestávku na poradu klubu. Vzhľadom  na to, že

je už 11.35 hodín, aby zároveň bola obedňajšia prestávka.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za náš klub žiadam takisto o prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Podporujem tento návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Do 13.30 hodiny je  obedňajšia prestávka. (Hlasy z plé-

na.) Dobre, tak do 14.00 hodiny, do začatia hodiny otázok.

 

     Prosím, pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy a páni, chcel  by som oznámiť členom výboru

pre financie, rozpočet a menu,  že o 12.00 hodine budeme mať

rokovanie výboru.

 

     Ďakujem pekne.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní. Otváram bod programu

 

     hodina otázok.

 

     Chcem  pripomenúť,  že v rokovaní o tomto bode programu

budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Zo  všetkých  písomných  otázok  poslancov  podaných do

stredy do 12.00 hodiny  určení overovatelia schôdze vyžrebo-

vali poradie  otázok na  odpovede, ktorým  sa budeme riadiť.

Vyžrebovanie poradia otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli

pred  rokovacou sálou.  Pripomínam, že  na otázky poslancov,

ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, predseda vlády Sloven-

skej republiky pán Vladimír  Mečiar  ospravedlnil svoju neú-

časť na rokovaní o tomto bode programu. Prosím zastupujúceho

predsedu,  podpredsedu vlády  pána Sergeja  Kozlíka, aby  zo

svojho miesta  oznámil, ktorých členov vlády  určil, že budú

odpovedať na  otázky za neprítomných  členov vlády, prípadne

bude za nich odpovedať sám.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi ospravedlniť  neprítomnosť niektorých členov

vlády a dovoľte  mi oznámiť  mená  ministrov  poverených ich

zastupovaním. Čo  sa týka ministerky  zahraničných vecí pani

Kramplovej, zastupovať ju bude podpredseda vlády pán Kalman,

ministra spravodlivosti  pána Liščáka bude  zastupovať mini-

ster vnútra pán Krajči,  ministerku školstva pani Slavkovskú

bude zastupovať  minister kultúry pán Ivan  Hudec a ministra

dopravy, pôšt a telekomunikácií  pána Jasovského bude zastu-

povať minister  hospodárstva pán  Česnek.  Chcem  ešte podo-

tknúť,  že uvedení  neprítomní ministri  sú na  zahraničných

pracovných cestách.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Teraz pristúpime k odpovediam  predsedu vlády na vyžre-

bované otázky poslancov, položené predsedovi vlády.

 

     Prosím  pána podpredsedu  vlády, aby  zaujal miesto  za

rečníckym pultom a podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré

boli adresované predsedovi vlády,  odpovedal na ne v časovom

limite 15 minút.

 

     Prvú  otázku položil  pán poslanec  Garai: "Nafta Gbely

zavinila, že sa do Gajár  vozí pitná voda. Pomôže vláda Slo-

venskej republiky občanom v Gajaroch?"

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     V nadväznosti na viaceré otázky poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky k riešeniu situácie v zásobovaní obyva-

teľstva obce Gajary pitnou vodou  dovoľujem si uviesť nasle-

dujúce.

 

 

     Pri prieskume ložísk ropy a zemného plynu v oblasti Ga-

jár bolo v minulosti odvŕtané  množstvo naftových vrtov a na

základe pozitívnych výsledkov prieskumu sa v súčasnosti ťaží

ropno-plynonosné  ložisko Gajary-Báden s bilančnými zásobami

ropy 295 tisíc  ton v kategórii Z1 a Z2 a plynu 842 m3 v ka-

tegórii Z1, Z2.

 

     Prieskumom, ťažbou uhľovodíkov a s tým súvisiacimi čin-

nosťami došlo v priebehu 15 rokov ku kontaminácii prírodného

prostredia a podzemných vôd  týmito látkami. Kontaminácia sa

prejavuje vo výskyte nepolárnych extrahovateľných látok, ako

aj netypických aniónov vo vyššom oxidačnom stupni, najmä du-

sičnanov, dusitanov, chloridov a tiež železa a mangánu. Kva-

lita podzemných vôd  je nepriaznivo ovplyvňovaná komunálnymi

odpadovými vodami z obce Gajary, ktorá nemá vybudovanú kana-

lizáciu, ďalej  tiež poľnohospodárskou činnosťou,  kde pôdo-

hospodárske  družstvo nemá  doriešené zneškodňovanie odpado-

vých vôd. Kvalitu podzemných vôd výrazne negatívne ovplyvni-

li  tiež havarijné  zhoršenia kvality  podzemných vôd únikom

väčšieho  množstva  metanu z porušeného  potrubia podzemného

zásobníka  plynu a tiež zriadením a prevádzkou  odkaliska na

deponovanie naftárskych výplachov.

 

     Kvalita  podzemných vôd  v  okolí  obce Gajary,  ako aj

v domových  studniach nevyhovuje  požiadavkám  normy 75 7111

- pitná voda.  Zásobovanie obyvateľstva je  dlhodobo riešené

dovážaním pitnej vody cisternami.  Vzhľadom na tieto skutoč-

nosti problematiku zásobovania pitnou vodou je potrebné rie-

šiť koncepčne privedením vody z vyhovujúcich zdrojov.

 

     Na zásobovanie obce  Gajary bola vypracovaná projektová

dokumentácia na  prívod  pitnej vody z úpravne vody v Malac-

kách a rozvodovej siete verejného vodovodu v obci. Keďže ide

o finančne  náročnú  investíciu  na  zabezpečenie realizácie

tejto stavby, na ktorej sa musí  podieľať  spoločne obec Ga-

jary, Nafta  Gbely a Západoslovenské  vodárne a kanalizácie,

ministerstvo  životného  prostredia  takisto prispeje z pro-

striedkov Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Má pán poslanec Garai, máte doplňujúcu otázku?

 

     Nech sa páči, máte na to dve minúty.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem. Chcel by som položiť doplňujúcu otázku.

 

     Pán premiér alebo ctená vláda,

 

     je  to už  pomaly dvadsať  rokov, čo  sa tam obyvatelia

takto trápia s  pitnou vodou. Táto suma nie  je až taká, aby

slovenská vláda nemohla  vyfinancovať túto pohľadávku. Pred-

stavuje to okolo 80 miliónov Sk. Tak ako ste, pán podpredse-

da, teraz  vymenovali rezorty, ktoré  sa o to budú usilovať,

myslím si, že slovenská vláda  by sa mohla do konca budúceho

roku zaviazať, že týmto občanom  pomôže a vyfinancuje 80 mi-

liónov korún, ktoré sú potrebné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Zdôrazňoval  som, že  ministerstvo životného prostredia

je pripravené v rámci  fondu životného  prostredia v budúcom

roku prispieť na riešenie  situácie s tým, že projektová do-

kumentácia je pripravená. To  znamená, sú predpoklady na to,

že by mohol byť tento problém v budúcom roku riešený.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalšiu otázku položil pán poslanec Weiss: "Ako hodnotí-

te výroky vládnucej Slovenskej  národnej  strany o americkej

židovskej politike a o tom,  že politika  Európskej  únie je

teroristická? Sú zlučiteľné s programom vlády Slovenskej re-

publiky?"

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     nehnevajte sa, ale  nebudem komentovať výroky individu-

álnych predstaviteľov politických  strán, navyše publikované

v denníkoch.  Dotknem sa  otázky  Európskej  únie či otázky,

akú má vláda vlastne pozíciu.

 

     Jednoznačne v koaličných  dohodách, ktoré  sa  viažu na

činnosť vlády, je povedané, že vláda nie je viazaná politic-

kými programami a tobôž  nie individuálnymi výrokmi predsta-

viteľov jednotlivých politických strán. Vláda je viazaná vý-

lučne vlastným  programovým  vyhlásením, a to jasne definuje

pozíciu vlády, smerovanie a usilovanie  sa o vstup do Európ-

skej únie a v tomto zmysle vláda aj koná patričné kroky.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chcete, pán poslanec, položiť podotázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán podpredseda vlády,

 

     vaše vysvetlenie je  oportunistické a alibistické. Slo-

venská  národná  strana  je  jednoducho  súčasťou  vládnucej

koalície, má spoluzodpovednosť za realizáciu vládnej politi-

ky. A takéto vyhlásenia predstaviteľov vládnucich strán vša-

de vo  svete spochybňujú krajinu,  spochybňujú aj Slovensko,

spochybňujú politickú  vôľu tejto vlády,  aby naplnila svoje

programové vyhlásenie. Veľmi ma  mrzí, že nikto z predstavi-

teľov vládnucich strán - HZDS, Združenia  robotníkov Sloven-

ska - sa nedištancoval od týchto výrokov.

 

     Musím sa vás jednoducho spýtať ako predstaviteľa vlády,

či si myslíte, že takéto výroky zlepšia šance Slovenskej re-

publiky  na  to, aby bola prizvaná  do  prvého kola rozhovo-

rov o rozširovaní  Európskej  únie. Jednoducho, nemôžeme  sa

tváriť, že si každý môže rozprávať, čo chce, poškodzovať zá-

ujmy tejto  krajiny a nič  sa nedeje. Ak  je to predstaviteľ

vládnucej strany, tak si  nemôže dovoliť výroky takéhoto ex-

trémistického charakteru.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda, chcete odpovedať?

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

 

     okrem iného, v roku 1994 dostala aj  Strana demokratic-

kej ľavice ponuku účasti vo vláde, a neprijala ju. Neprijala

možnosť prevziať časť zodpovednosti za smerovanie tejto kra-

jiny. Zdôrazňujem a opakujem, že vláda je viazaná - a momen-

tálne  vystupujem ako  predstaviteľ  vlády - výlučne  svojím

programovým vyhlásením. Pán  poslanec Weiss, nepodsúvajte mi

momentálne nejaké individuálne výroky. Môžem opačne povedať,

že tejto krajine neprospieva ani exportovanie zo strany opo-

zície - aj vašej - vnútropolitických  problémov  do zahrani-

čia. Tejto krajine a prístupovým  procesom do Európskej únie

to škodí prinajmenšom tak,  ako možno niektoré neuvážené vý-

roky predstaviteľov rôznych politických strán. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Tiež by som doplnil, ale nemám na to teraz právo. Nikdy

ste nevedeli, kde patríte.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán  poslanec Juriš: "Ochrana prí-

rody podľa  kompetenčného zákona patrí do kompetencie minis-

terstva životného prostredia. Zákon o ochrane prírody a kra-

jiny číslo 287/1994 Z. z. presunul  riadenie TANAP na minis-

terstvo životného prostredia.  Doteraz neprebehli všetky de-

finitácie činnosti na úseku ochranu prírody. Kedy to bude?

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     problematiku  posúdenia súčasnej  situácie v Tatranskom

národnom parku a návrh na  jej zlepšenie  prerokovala  vláda

Slovenskej republiky  dňa 22. októbra  tohto roka. Vláda  po

prerokovaní predloženého materiálu  ministrom životného pro-

stredia a ministrom  pôdohospodárstva uložila obom ministrom

riešiť situáciu v Tatranskom národnom parku ďalším vzájomným

rokovaním. V zmysle  tohto  pokynu  sa uskutočnili rokovania

medzi zástupcami  ministerstva  životného prostredia a mini-

nisterstva pôdohospodárstva, následne  aj rokovania riadite-

ľov Správy národných parkov  Slovenskej republiky a Štátnych

lesov Tatranského národného parku.

 

     V nadväznosti na to ministerstvo pôdohospodárstva vyda-

lo pokyn Štátnym  lesom TANAP spracovať nový návrh na rieše-

nie situácie  ohľadom TANAP-u. Tento  návrh  bol 20. októbra

tohto  roka  predložený  ministerstvu  životného prostredia.

Listom číslo 333 z 11. novembra 1997 ministerstvo pôdohospo-

dárstva  spresnilo a rozšírilo  pôvodný  návrh z 20. októbra

tohto  roka  a  súčasne  uložilo  riaditeľovi Štátnych lesov

TANAP prikročiť k realizácii  dohovoru,  vrátane delimitácie

majetku od Štátnych lesov TANAP na Správu TANAP. V tejto sú-

vislosti  ministerstvo  pôdohospodárstva  požiadalo zástupcu

ministerstva životného prostredia o vydanie obdobného pokynu

riaditeľovi Správy TANAP na realizáciu  zámeru  vrátane pre-

vzatia delimitovaného  majetku. Predpokladá sa, že delimitá-

cia  majetku  pracovníkov  a  finančných  prostriedkov  bude

v TANAP-e ukončená do konca tohto roka.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Chce položiť pán poslanec Juriš doplňujúcu otázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Myslím si, že v jednej vláde za 2 roky  je už  najvyšší

čas, aby  sa spravila takáto  zákonná delimitácia. Najstarší

a najznámejší národný park Vysoké  Tatry si to plne zaslúži,

pretože, aby správa národného parku, čo sa týka ochrany prí-

rody,  nemala dobré  materiálno-technické, personálne  a fi-

nančné vybavenie,  je neúnosné pre celé  Slovensko a pre bu-

dúcnosť  Slovenska, aby  sme sa  mohli  pýšiť a hrdiť  takým

skvostom prírody, akým sú Vysoké Tatry.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalšia otázka  je od pána  poslanca Weisa: "Odporúčania

Spoločného parlamentného výboru  Európskej únie a Slovenskej

republiky ste  svojho času označili za  ultimátum. Trváte na

svojom názore?"

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  si  ctí závery Európskeho

parlamentu aj  parlamentných  výborov a cíti  spoluzodpoved-

nosť za  splnenie troch odporúčaní  Spoločného parlamentného

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Európskeho par-

lamentu a vyvíja úsilie na  ich splnenie. Treba si však uve-

domiť, že vláda má svoj  dosah a mnohé záležitosti nespadajú

do jej  kompetencie, ale spadajú do kompetencie tohto parla-

mentu. To aj na margo položenej otázky.

 

     Čo sa týka prvého  odporúčania - obnoviť politický dia-

lóg parlamentných  strán -, v júli tohto roku predseda vlády

pán Vladimír Mečiar inicioval 1. stretnutie predsedov parla-

mentných politických  strán za okrúhlym  stolom. Počas tohto

stretnutia  boli prijaté  opozíciou aj koalíciou dva návrhy,

ktoré sa podarilo v ďalšom  období splniť. Ďalšie stretnutie

za okrúhlym stolom, ktoré inicioval predseda vlády, sa usku-

točnilo  v októbri  tohto  roka. Z opozičných  parlamentných

strán sa však, žiaľ, na  tomto stretnutí zúčastnil iba pred-

seda Strany demokratickej ľavice.

 

     K druhému odporúčaniu - zloženie nových výborov na kon-

trolu nad  spravodajskými  službami so zastúpením koalície a

opozície - k dohode  dlhý  čas nedošlo z dôvodu  rozdielnych

pohľadov na  pomer  koaličných a opozičných strán, či  to má

byť 5:3, či 4:4. Súčasne  opozícia  navrhla zástupcov, ktorí

neboli principiálne prijateľní pre koaličné strany.

 

     Pokiaľ ide o ďalší vývoj, tak prednedávnom Národná rada

zvolila za ďalšieho člena  Osobitného kontrolného výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby pána Romana Vavríka z Demokratic-

kej únie a ďalej  Národná rada  Slovenskej republiky zvolila

za ďalších dvoch členov Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-

ho spravodajstva poslancov pána  Milana Kňažka z Demokratic-

kej  únie a Františka  Javorského z Kresťanskodemokratického

hnutia. (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

 

     Čo sa týka tretieho odporúčania - pripraviť legislatív-

ne  riešenie na  používanie jazykov  národnostných menšín -,

v rámci splnenia tejto úlohy  vláda Slovenskej republiky ne-

dávno schválila  Memorandum o používaní menšinových jazykov,

ktorého znenie  poskytla  Európskej únii a členským krajinám

Európskej únie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Čas vyhradený  na otázky poslancov  premiérovi uplynul.

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime

k odpovediam členov  vlády na otázky  poslancov, prípadne na

pána generálneho prokurátora.

 

     Prvá otázka  bola položená pánom  poslancom Laukom pánu

ministrovi Krajčimu: "Ako sa zmenila  úrazovosť  chodcov pri

dopravných nehodách  za posledný rok,  ale najmä po  prijatí

novely zákona o pravidlách cestnej premávky na Slovensku?"

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     za obdobie 10 mesiacov roku 1997 bolo  na území Sloven-

skej  republiky  zaevidovaných 2 100 dopravných  nehôd,  pri

ktorých  došlo  ku  kolízii  vozidla  s  chodcom, čiže 3,8 %

z celkového počtu  evidovaných dopravných nehôd.  Pri týchto

nehodách  zahynulo 179 osôb, 616  osôb sa  ťažko  zranilo  a

1 328 osôb sa ľahko zranilo. V porovnaní s tým istým obdobím

vlaňajšieho roka počet nehôd  vzrástol o 49, usmrtených osôb

o 48 a ľahko zranených osôb o 40. Počet ťažko zranených osôb

sa znížil o 24.

 

     Samotní chodci zavinili za 10 mesiacov roku 1997 celkom

1 168 nehôd, čo je o 111 nehôd  menej ako za rovnaké obdobie

roku 1996, a je to 55,6 % z celkového počtu dopravných nehôd,

pri ktorých  došlo ku kolízii  vozidla s chodcom. Pri týchto

nehodách zahynulo 54 osôb, 297 sa  ťažko a 742 sa ľahko zra-

nilo. Okrem usmrtených osôb, kde je  nárast o 8, došlo k po-

klesu  počtu  ťažko  zranených  osôb o 56 a ľahko  zranených

o 65.

 

     Za obdobie  od 1. 4. 1997, keď  nadobudol  účinnosť zá-

kon Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 315/1996 Z. z.

o premávke na pozemných  komunikáciách, do 31. 10. 1997 bolo

na území Slovenskej republiky zaevidovaných 1 581 dopravných

nehôd, pri ktorých došlo ku kolízii vozidla s chodcom, čo je

4,6 % z celkového počtu evidovaných dopravných nehôd v tomto

období. Pri týchto  nehodách zahynulo 120 osôb, 480 sa ťažko

a 1 004 ľahko  zranilo. V porovnaní s rovnakým  obdobím vla-

ňajšieho roka počet dopravných  nehôd vzrástol o 55, usmrte-

ných o 18, ľahko zranených o 37, počet  ťažko zranených osôb

sa znížil o 11. Chodci od 1. 4. 1997 do 31. 10. 1997 zavini-

li 874 nehôd, čo je o  85 nehôd menej v porovnaní s rovnakým

obdobím roku 1996, a je to 55,3 % z celkového  počtu doprav-

ných nehôd, pri ktorých došlo  ku kolízii vozidla s chodcom.

Pri týchto nehodách sa ťažko zranilo 226 osôb a 546 sa ľahko

zranilo.  Usmrtené osoby  zostali na  rovnakej úrovni. Počet

ťažko zranených klesol o 39 a ľahko zranených o 68 osôb.

 

     Najväčší počet  dopravných nehôd, a to 79,3 % je zaevi-

dovaných mimo priechodu pre chodcov  za dobrých rozhľadových

a poveternostných  podmienok. Podľa  miesta  najviac doprav-

ných  nehôd so  zrážkou chodca  je spôsobených v obci  najmä

v stredu, štvrtok a piatok, a to v popoludňajších  hodinách.

Chodci najčastejšie zaviňujú nehody  tým, že vstupujú na vo-

zovku bez toho,  aby sa presvedčili, či tak  môžu urobiť bez

nebezpečenstva.  Vodiči tieto  nehody zaviňujú  najčastejšie

tým, že nedajú prednosť chodcom na priechode alebo neprispô-

sobia  rýchlosť jazdy  na ceste.  Podľa veku  chodca najviac

dopravných  nehôd  zavinili  osoby od 10  do 20 rokov, t. j.

27 %, a deti do 10 rokov 24,6 %. Kategória starších osôb nad

70 rokov je v poradí na 4. mieste a je to 9,3 %.

 

     Pri nehodách zavinených  vodičmi je najčastejšou príči-

nou  nedanie prednosti  chodcom a neprispôsobenie  rýchlosti

jazdy situácii na ceste.

 

     Z uvedeného  vyplýva, že  nehodovosť s účasťou  chodcov

od začiatku roku 1997 vzrástla  výraznejšie v 1. štvrťroku a

miernejšie  po  nadobudnutí  účinnosti  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 315/1996 Z. z. o premávke na po-

zemných komunikáciách. Je to dôsledok výrazného zvýšenia in-

tenzity  cestnej premávky,  ktorej nezodpovedá  priepustnosť

cestnej siete, ale i všeobecnej nedisciplinovanosti účastní-

kov cestnej premávky.

 

     Skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Chce pán poslanec Lauko položiť podotázku?

 

     Nech sa páči, pán Lauko.

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán minister,

 

     zažil som osobne niekoľko zlých situácií na priechodoch

pre chodcov.  Svoju otázku kladiem tiež  na základe žiadosti

mojich voličov, aby sa tento  zákon zmenil alebo lepšie, aby

sa táto sitácia zmenila.  Vznikajú rôzne nebezpečné situácie

na priechodoch pre chodcov. Spomeniem aspoň niektoré. Chodci

vstupujú na priechod náhle a  autá musia prudko brzdiť. Nie-

kedy je to aj akoby naschvál. Aspoň tak to naznačujú taxiká-

ri v mestách. V mestách, kde  sú štyri pruhy na ceste, jedno

auto zastaví, v inom  pruhu  nezastaví, a to  spôsobuje úraz

chodca. Sú situácie, keď vodič auta chodca alebo chodec auto

pre iné stojace auto vo vedľajšom pruhu nevidí. Vtedy chodec

vbehne pod idúce auto. Havárie vznikajú tiež na križovatkách

pri  odbočovaní, keď v jednom  pruhu  autá  dávajú  prednosť

chodcom a v ďalšom  sa   pohnú  a vodiči sa  musia  dohodnúť

v zlomkoch  sekúnd. Často  sa nedohodnú  a vznikajú havárie,

škody, poranenia. Je to, samozrejme, prejav, ako ste označi-

li,  celkovej  spoločenskej  situácie,  nárastu  áut, ale aj

vzniku novej situácie - netolerancie, brutality atď.

 

     V Poprade leží v nemocnici na prístrojoch ťažko zranený

muž, ktorý bojuje o svoj  život a ktorý bol takto zranený na

cestnom priechode v nedávnych  dňoch. V Poprade sa v posled-

ných dňoch stalo niekoľko takýchto ťažkých dopravných nehôd.

 

     Pýtam sa vás preto, pán  minister, keďže k tomu prispel

trochu aj tento zákon a novela tohto zákona, ako  chcete tú-

to situáciu riešiť.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Keď dovolíte, odpoviem takto.

 

     Zákon číslo 315/1996 Z. z. nadobudol  účinnosť od 1. 4.

1997 a za toto obdobie podľa  toho, čo som čítal v štatisti-

ke, sme nezaznamenali výraznejší  nárast, v ktorom by dochá-

dzalo k poškodeniu  chodcov zo  strany vodičov. Ustanovenie,

ktoré sme implementovali do zákona číslo 315 o tzv. absolút-

nej prednosti chodcov, je bežné vo všetkých krajinách Európ-

skej  únie. A keďže Slovenská  republika  implementuje právo

týchto krajín do  svojho práva, zaviedli sme ho  aj do nášho

zákona. Preto budeme ďalej  sledovať vývoj dopravnej nehodo-

vosti v tejto oblasti a, samozrejme, riešiť otázku disciplí-

ny vodičov ukladaním pokút.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ďalšiu  otázku  kladie  pán  poslanec Brocka ministerke

práce,  sociálnych  vecí  a rodiny  pani  Keltošovej: "Ktoré

z ústavných zariadení rezortu ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny sú určené na privatizáciu?"

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     neviem, či som  tu bola minulý týždeň, keď  som z tohto

miesta  vyhlásila,  že žiadne. Ani v minulosti, ani za môjho

súčasného pôsobenia v rezorte ministerstva práce neuvažujeme

o privatizácii.  Dokonca o privatizácii  neuvažuje  ani nová

právna úprava o sociálnej pomoci. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, skončila som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Myslím si, že odpoveď je jasná.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ďakujem  pekne, pani  ministerka, za  vecnú odpoveď  na

mnou položenú otázku. Len mi dovoľte doplňujúcu otázku, keď-

že mám svoju  skúsenosť z kladenia  otázok tu v sále. Minulý

týždeň som vám položil podobnú  otázku a po krátkej odpovedi

ste zneužili svoje záverečné slovo na  to - keď som už nemo-

hol reagovať -, aby ste  túto sálu a prostredníctvom televí-

zie zavádzali aj  občanov informáciami o tom, že  som v roku

1994 predal Domov dôchodcov  na ulici Fraňa Kráľa Magistrátu

Bratislava...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, ale máte dať inú podotázku.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Položím aj otázku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

      Pán poslanec, k veci.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     ...a v okrese Dunajská  Streda som previedol objekty na

iné účely  za asistencie armády.  Pani ministerka, vy  veľmi

dobre viete, že po roku 1991 sú domovy dôchodcov v Bratisla-

ve v majetku  mesta, čiže  magistrátu. V roku 1994 nie mini-

sterstvo práce predalo magistrátu, ale magistrát ministerst-

vu, konkrétne ministerstvu vnútra.

 

     A druhá poznámka je k prevádzaniu objektov v okrese Du-

najská Streda.  Áno, dokonca vám pripomeniem  mená tých obcí

- Vrakúň, Lapakoš a Báč. Ale tieto sťahovania prebehli v ro-

ku 1993, pani ministerka, a vtedy som  nebol ministrom práce

ja, ale ministerkou ste boli vy.

 

     Samozrejme, preto kladiem takúto otázku: Pani minister-

ka, kedy  vám mám veriť  alebo  ako mám  poznať, že hovoríte

pravdu?

 

     Keďže som položil aj ďalšie  otázky v tejto hodine otá-

zok, prosil by som vás, ak čas nevyjde, aby ste mi odpoveda-

li písomne, tak ako o tom hovorí zákon o rokovacom poriadku.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená snemovňa,

     vážený pán poslanec,

 

     na úvod  by som chcela  povedať, že aj  keď to nesúvisí

s pôvodnou otázkou, odpoviem vám s tým, že hneď v prvej čas-

ti informácie, ktoré som  dala, sa ospravedlňujem za nepria-

my,  povedala by  som, atak  na vás,  pretože vy  ste  domov

dôchodcov skutočne nepredali mestu, primátorovi. Vy ste aku-

rát dali  súhlas na to, aby  domov dôchodcov neslúžil svojim

účelom, prevodom  na ministerstvo  vnútra, a to bývalému mi-

nistrovi pánu Pittnerovi. Takže sa ospravedlňujem.

 

     Ale nič to  nemení na veci, že vo  svojom liste z marca

1994 ste  pôvodne  nesúhlasili s prevodom  na  mesto.  O tri

týždne,  v apríli 1994, vás  presvedčili,  zrejme  stranícka

disciplína, že ste zmenili  názor. A pýtam sa, kde boli pre-

sťahovaní  dôchodcovia, ktorí  mali priemerný  vek 85 rokov.

Pretože vy  ste v liste z apríla 1994 dali určité podmienky.

Musím vás upozorniť, pán poslanec,  že pán primátor - a bola

by som rada, keby si to najmä tí starší občania v Bratislave

uvedomili -, magistrát mal  zriadiť  na poskytovanie sociál-

nych služieb občanom špeciálny  domov dôchodcov na Kramároch

na Rozvodnej, ktorý nie je v prevádzke ešte ani dnes. Takže,

ospravedlňujem sa, vy ste len  dali súhlas, aby ich vysťaho-

vali. Vy  ste dali súhlas na  to, aby ľudia, ktorí  tam mali

dožiť, boli rozvezení do  rôznych domovov dôchodcov na území

mesta.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ak  by som  sa ešte  mohla vrátiť  k tým štyrom ústavom

- Ústav sociálnej  starostlivosti pre mládež Topoľníky-Laba-

koš, Ústav  sociálnej  starostlivosti Okoč-Opatovský Skolec,

Ústav sociálnej starostlivosti pre  dospelých Vrakúň a Ústav

sociálnej starostlivosti pre mentálne  postihnuté ženy v Bá-

či. Tieto štyri ústavy, všetky pre mentálne postihnutých ľu-

dí, boli  vaším podpisom nájomnými  zmluvami vydané pôvodným

majiteľom, pričom, pán poslanec, chcem vás upozorniť, že ste

poškodili  štát, pretože  ste podpisovali  napríklad Okoč 8.

augusta 1994 - hoci ste dobre vedeli, že už nebudete vládnuť

ďalej - až  do  roku 2001 zmluvu  na 481 000 Sk ročne.  Čiže

aj keď teraz nájdeme náhradné  riešenie, do roku 2001 budeme

platiť 0,5 mil. majiteľom. To isté platí aj o Ústave sociál-

nej starostlivosti  Vrakúň. 1. novembra  1994, pán poslanec,

ste uzavreli  zmluvu s ukončením v roku 2001. Ročné  nájomné

423 000 Sk. Takže  hovorím, každý nech sa  stará o svoje. Ja

sa starám o to, aby tieto ústavy fungovali, aby sa nedostali

pod takú správu, akú mali za vašej éry. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. To je tak, keď niekto zabúda.

 

     Pán poslanec  Volf kladie otázku  ministrovi spravodli-

vosti  pánu Liščákovi: "Vážený pán  minister,  kedy  vrátite

Fondu národného majetku byt,  ktorý ste nadobudli nezákonným

spôsobom?"

 

     Pán minister, zastupujete, musíte odpovedať.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     "nenachádzam  žiadny dôvod  na to,  aby som  vrátil byt

Fondu Národného majetku,"  hovorí pán minister spravodlivos-

ti, "ktorý som nadobudol zákonným spôsobom na základe kúpnej

zmluvy od Fondu národného majetku.

 

     V tejto  súvislosti považujem za  potrebné uviesť toto.

Je pravdou,  že som odkúpil byt  od Fondu národného majetku,

ktorý bol a je určený  prevažne  pre jeho zamestnancov. Fond

pri nákupe i odpredaji bytov postupoval v súlade so zákonom.

Byt som nezískal zadarmo, ale riadne som ho kúpil. Právo vy-

užívať  primerane vybavený  byt patrí  ústavným činiteľom zo

zákona, konkrétne podľa § 14 a 15 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 120/1993 Z. z. Tento zákon, schvále-

ný poslancami, upravuje platy, paušálne náhrady i ďalšie vý-

davky poslancov Národnej rady, členov vlády, sudcov Ústavné-

ho  súdu Slovenskej  republiky, ostatných  sudcov a predsedu

i podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Litera zákona určuje, že člen  vlády má právo počas vý-

konu svojej  funkcie, ak má  trvalý pobyt mimo  sídla vlády,

bezplatne užívať primerane vybavený  byt. Vláda bytmi nedis-

ponuje, tie sú vo vlastníctve miest a obcí. Mám trvalý pobyt

v Banskej Bystrici.  Od svojho nástupu  do funkcie, teda  od

15. decembra 1994, som  býval v budove ministerstva spravod-

livosti. Je vari v civilizovaných štátoch normálne, aby člen

vlády  býval v kancelárii?  Vari  príchodom do  funkcie  som

stratil právo na rodinný život a zázemie?

 

     Vážený pán  poslanec Volf, vie  verejnosť o tom,  že si

riadne platím  úhrady spojené s bývaním  bez nároku na pred-

platenie, hoci mám na to zákonný nárok? Čo je teda morálnej-

šie, ak si platím  nájomné  za byt, alebo  si nájomné nechám

refundovať? Dokonca  podľa zákona, ktorý  schválili poslanci

Národnej rady Slovenskej republiky, mám nárok aj na primera-

né vybavenie bytu. Pritom zákon nedefinoval a v korunách ne-

vyjadril hodnotu na jeho  vybavenie. Zákonodarca však určite

predpokladal,  že  primerané  vybavenie  bytu bude primerané

postu ústavného činiteľa, a nie povedzme postaveniu úspešné-

ho podnikateľa  alebo radového občana.  To je daň  za riziko

a zodpovednosť navyše, ktorú som  zobral na seba ako ústavný

činiteľ, a nie  občan.  Ak  niekto  nesúhlasí s privilégiami

stanovenými v  zákone, treba  iniciovať  zmenu zákona, a nie

jeho užívateľa.

 

     Pán Volf, vrátili byty  ministri z predchádzajúcej vlá-

dy? Ak by  ich vrátili, potom by sme  nemuseli riešiť to, čo

vás tak mimoriadne, ale  zbytočne zaujíma. Z uvedených dôvo-

dov  nevidím povinnosť  vrátiť mnou  legálne nadobudnutý byt

Fondu Národného majetku."

 

     Skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chce pán poslanec Volf položiť podotázku?

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán neprítomný minister Liščák, ktorý ste zrejme

mali obavu  prísť odpovedať priamo pred  ľuďmi, ale aj ďalší

vážení páni ministri, ktorí ste rovnakým spôsobom  nadobudli

byt z Fondu Národného majetku. Nikto vám neupiera právo, aby

ste získali služobný  byt v čase, keď ste  vo vláde. Nič ne-

bránilo tomu, aby Úrad vlády si žiadal v rozpočte peniaze na

zakúpenie služobných bytov, ktoré by členovia vlády oprávne-

ne  dostali k dispozícii  počas  toho, keď  sú vo vláde. Ale

veľmi ma zaráža, že  pán minister spravodlivosti nepozná zá-

kon, pretože, a chcem citovať, Okresná prokuratúra Bratisla-

va II hovorí, že "Fond národného  majetku v súlade so schvá-

leným rozpočtom  bol oprávnený na to,  aby nadobudol byty do

vlastníctva, ale nie na to, aby predmetné byty odpredal". To

je jasný postoj prokuratúry. Je zvláštne, že to pán minister

nepozná. Chcem sa  ho spýtať ako pána ministra,  ktorý je vo

vláde za Združenie robotníkov Slovenska, či si myslí, že vo-

liči jeho  strany mohli dostať byt  za bezúročnú pôžičku ako

on, a či si myslí, že  skutočne v tomto štáte má platiť dvo-

jaký meter spravodlivosti - jeden pre obyčajných ľudí, ktorí

byt nemajú, a druhý pre pánov ministrov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán Volf, spýtajte sa vášho platiteľa, čo vám dáva veľ-

ké peniaze, aby  vás  podporoval, vašu  ministraničku, koľko

nám dlhuje, tomuto štátu.

 

     (Protesty a hlasy z pléna.)

 

     Ďalší pán poslanec, ktorý položil otázku, je pán posla-

nec Szigeti a pýta sa pani ministerky Slavkovskej: "Vyhláška

ministerstva  školstva  Slovenskej  republiky  z 27. 7. 1984

o poskytovaní  štipendií a hmotného zabezpečenia žiakov gym-

názií a stredných  odborných  škôl  už dávno  stratila svoju

aktuálnosť. Kedy vydá ministerstvo  novú vyhlášku o predmet-

nej problematike?"

 

     Za ministerku Slavkovskú odpovedá pán minister Hudec.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     podpredseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     uznesenie vlády  Slovenskej republiky  číslo 1246 z ro-

ku 1994 uložilo Ministerstvu školstva  Slovenskej  republiky

v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky pripraviť v 1. polroku 1995 legislatív-

ne riešenie poskytovania  sociálnych štipendií v nadväznosti

na  novelizáciu  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku prí-

davku na deti.

 

     Na splnenie  tejto úlohy Ministerstvo  školstva Sloven-

skej republiky  pripravilo v roku 1995 pracovný návrh novely

pôvodnej  vyhlášky o poskytovaní  štipendií a prerokovalo ho

na ministerstve  práce, sociálnych  vecí a rodiny Slovenskej

republiky.  V záveroch z rokovania  Ministerstvo  práce, so-

ciálnych  vecí  a  rodiny  Slovenskej  republiky  odporúčalo

usmerniť  tvorbu  právnej  normy  o  sociálnych  štipendiách

v zmysle uvedeného uznesenia vlády Slovenskej republiky čís-

lo 1243 z roku 1994 iba  na problematiku  vekovej  kategórie

štúdia na vysokých školách. Prosím, opakujem, iba na proble-

matiku vekovej kategórie štúdia na vysokých školách.

 

     Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, tak ako to vyplynulo z rokovania a možného prilo-

ženého záznamu, ktoré  potvrdilo ministerstvo práce, sociál-

nych vecí a rodiny  Slovenskej republiky,  nie je odôvodnené

posúvať vekovú hranicu nižšie. U žiakov stredných škôl, kto-

  spĺňajú podmienku  nezaopatrenosti, sa táto problematika

rieši poskytovaním zvýšených prídavkov  na deti a sociálnymi

príplatkami  rodičom v závislosti od  výšky  príjmu spoločne

posudzovaných osôb a výšky sumy životného minima.

 

     Z týchto dôvodov sa novelizovala vyhláška o poskytovaní

sociálnych štipendií iba pre  vekovú kategóriu študentov vy-

sokých škôl, ktoré by  prispievali na náklady študujúcich na

vysokých školách. Na základe odporúčania Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže Minister-

stvo školstva Slovenskej republiky  vydať vyhlášku po schvá-

lení  nového  školského  zákona len o nadstavbových  formách

štipendií,  napríklad prospechové  štipendium, ktoré predpo-

kladá  poskytovať ako  stimulačné podľa  finančných možností

z vlastného rozpočtu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Chce pán poslanec Szigeti položiť podotázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán minister,

 

     je síce  pravda, že pre  vysokoškolákov štipendiá alebo

pôžičkový fond  je zabezpečený, ale myslím  si, že ak chceme

mať  dobre pripravených  vysokoškolákov, tak  musíme venovať

patričnú pozornosť aj stredoškolákom.  Myslím si, že štipen-

diá všade na svete majú nielen sociálne poslanie, ale aj is-

tý stimulujúci a motivačný charakter.

 

     Myslím si,  že vyhlášku, o ktorej  hovorím, by bolo po-

trebné skutočne  čo najrýchlejšie novelizovať,  lebo stredo-

školákom chýba práve ten  motivačný charakter. A napriek to-

mu, čo ste naznačili, mám informácie - v minulom mesiaci som

pochodil stredné  školy -, že  niektorí stredoškoláci by  na

základe tejto vyhlášky mali mať nárok na poskytnutie sociál-

neho štipendia, no nedostanú  ho z jednoduchého dôvodu, lebo

stredné školy na to nemajú finančné prostriedky.

 

     Moja otázka znie:  Prečo ministerstvo školstva nezabez-

pečuje potrebné finančné  prostriedky na poskytnutie štipen-

dií pre  žiakov stredných škôl, ktorí  na to podľa citovanej

vyhlášky majú nárok?

 

 

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     myslím si, že aktívna populačná politika je iste moder-

nou formou, ako stimulovať také faktory rozvoja spoločnosti,

ktoré sú žiaduce. Nemôžem sa však odvolať na nič iné, len na

citované právne normy, ktoré istým spôsobom zatiaľ ohraniču-

jú možnosti, o ktorých sme  hovorili. Pokladám váš podnet za

veľmi  zaujímavý, ale  myslím si,  že je  takisto podmienený

ekonomickou  prosperitou  tohto  štátu a možnosťami štátneho

rozpočtu.

 

     Stačí, pán poslanec?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ďalšiu otázku položil  pán poslanec Palacka: "Minister-

stvo financií  rozhodlo o krátení 30 % dotácií na teplo. Re-

gulovaná cena  tepla sa nemení.  Kto zaplatí tento  rozdiel?

Alebo sa bude kúriť len každý druhý deň?"

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     ministerstvo financií už dlhodobo upozorňuje na neúnos-

ný stav v systéme výroby, distribúcie tepla, vývoja náklado-

vosti  strát a nadväzne  tlaku,  významného tlaku  na štátny

rozpočet.

 

     Na uvedenie, aby  sme sa dostali  do reálu, v roku 1996

štátny  rozpočet  predpokladal a rozpočtoval  na dotácie  na

teplo 2,6 miliardy  korún, v skutočnosti v roku 1996 sa čer-

palo 4,3 miliardy korún. Už vtedy sme upozorňovali distribu-

térov - obce, mestá -, že  takýto vývoj nie je udržateľný vo

vzťahu k štátnemu rozpočtu, vo  vzťahu k iným skupinám obča-

nov,  ktorí neuplatňujú a nemajú  zabezpečované  vykurovanie

prostredníctvom centrálneho tepla, a takých občanov je 50 %,

len  tých, čo  žijú vo vlastných rodinných  domoch, a ďalšie

veľké percentá, ktoré si takisto zabezpečujú vykurovanie mi-

mo centrálneho vykurovania, to znamená, je to problém veľkej

väčšiny občanov. A teda tlak na štátny rozpočet je absolútne

neúnosný.

 

     Táto situácia pokračovala v 1. polroku 1997, keď rozpo-

čet rozpočtoval 2,6 miliardy  korún a za 1. polrok bolo čer-

panie 2,9 miliardy korún. Nadväzne na opatrenia vlády, ktorá

od 1. 8. rozhodla  o zvýšení  cien  tepla o 10 %, čím v prí-

slušných inštitúciách vytvorila  určité predpoklady na zdro-

jové krytie, pristúpilo  ministerstvo financií k redukovaniu

objemu dotácií v 2. polroku o 30 % oproti  skutočnosti  roku

1996, keď došlo k významnému prevýšeniu rozpočtovaného obje-

mu dotácií. Samozrejme, že je  to veľká príležitosť pre opo-

zíciu  spustiť veľký  krik. Je  to veľká  príležitosť aj pre

mnohé inštitúcie, obce, mestá, aby neprimeraným spôsobom re-

agovali - nehovorím, že všetci, ale  viacerí - a dali to po-

cítiť občanovi  tým, že krátia  trebárs dodávky teplej  vody

alebo určitým spôsobom obmedzujú občanov.

 

     Chcem uviesť, že analýza ministerstva financií ukázala,

že napriek určitým krokom na racionalizáciu dodávok u výrob-

cov  a odberateľov,  vrátane zatepľovania  bytov, zvyšuje sa

objem dodávok  tepla, ako aj vecne  regulované ceny, od kto-

rých sa odvíjal rozsah dotácií. Dôvodom je najmä skutočnosť,

že súčasný  systém ich poskytovania  nemotivoval dodávateľov

a výrobcov  tepla k úsporám, naopak,  väčší  rozsah  dodávok

umožňoval získavať  väčší objem dotácií a väčší  objem zisku

zakalkulovaný vo vecne regulovanej cene.

 

     Na základe  posúdenia celkovej situácie,  keď podľa na-

šich  údajov a, podotýkam, tieto  údaje    zhodné s údajmi

Slovenského  zväzu  bytových  družstiev, v rámci  priemernej

vecne regulovanej ceny cca 250 korún za  gigajoule je zakal-

kulovaný zisk 40 až 50 korún za gigajoule a krátenie dotácií

v druhom polroku tohto roka predstavuje  len 30 korún za gi-

gajoule. Z toho vyplýva, že aj  po krátení dotácií sú v pod-

state vytvorené predpoklady na  krytie úplných vlastných ná-

kladov na výrobu a dodávky tepla a nemalo by dochádzať k pr-

votnej platobnej neschopnosti dodávateľov.

 

     Podľa cenových predpisov 15 % zisku z upravených vlast-

ných nákladov sa má  výlučne použiť na financovanie hmotných

investícií zameraných  na úsporu  nákladov v tepelnom hospo-

dárstve, a teda aj na  znižovanie  cien. Úspora  nákladov sa

dosiaľ neprejavila, pretože ceny  výrobcov tepla narástli od

roku 1993 takmer o 25 %, i keď  ceny  niektorých  vstupov sa

priemerne  zvýšili, priemerne  sa  nezvýšili v nejakom mimo-

riadnom  rozsahu. Z toho je  možné  usudzovať,  že sa  tieto

prostriedky často  používali na iné účely  než na úsporu ná-

kladov a že v nákladoch tepelného hospodárstva sú značné re-

zervy. Napríklad kontrolné orgány, keďže značná časť orgánov

finančnej  kontroly je  zameraná na  oblasť kontroly  tvorby

cien a dodržiavania platnej  cenovej disciplíny, v rámci 305

cenových  previerok u 176 výrobcov v tvorbe  cien  roku 1996

zistili skoro 11 miliónov  korún preukázateľného majetkového

prospechu. Podobne v dosiaľ vykonaných previerkach v 1. pol-

roku to bolo skoro 10 miliónov korún.

 

     Samozrejme,  že limitovanie  dotácií vyvoláva negatívnu

odozvu, pretože vytvára náročnejšie podnikateľské prostredie

vo výrobe tepla. Na otázku, kto má zaplatiť rozdiel v objeme

dotácií,  je jednoznačná  odpoveď z  toho, čo  som  povedal,

z preukazov rentability,  že by ťarchu  tohto opatrenia mali

znášať  výrobcovia  a distributéri z prostriedkov  získaných

racionalizáciou, odstránením  nehospodárnosti a sčasti aj na

úkor časti ich zisku, najmä v kontexte  vykonaného  cenového

opatrenia od 1. 8. V žiadnom prípade by nemali dosahy znášať

obyvatelia, pretože cena pre nich zostala stanovená na úrov-

ni od 1. augusta vo výške 150 korún za  gigajoule. Dosahy na

občanov v podobe  obmedzovania kúrenia,  dodávok teplej vody

sú často vyvolávané umelo zo strany dotknutých subjektov ako

súčasť  nátlaku na  ministerstvo financií  na zrušenie tohto

opatrenia, a niekde majú aj politický nádych.

 

     V otázke zvýšenia ceny tepla vláda maximálne zohľadňuje

sociálne  aspekty  dosahov  na  obyvateľov  s  tým, že môžem

uviesť príklady okolitých krajín.  Česká republika ide od 1.

januára budúceho roku zvýšiť ceny tepla len o 24 %, takto to

uvádza česká  vláda, pretože  pôvodné  návrhy boli o 40-60 %

zvýšenia cien tepla. Čo sa týka dotácií, ak tento rok uvažu-

jeme o 2,6 miliardy korún, český  štátny  rozpočet kalkuluje

200 miliónov a od budúceho  roka od apríla chce dotácie cel-

kom zrušiť. Podobná situácia je v Maďarskej republike. Takže

občan si môže  urobiť obraz o tom, či  sa správame sociálne,

či nie.

 

     Na druhej strane je tu jednoznačná záležitosť, že taký-

to citlivý  problém musí riešiť  spoločne štát  prostredníc-

tvom vyčlenenej dotácie v štátnom rozpočte, ale, samozrejme,

potom  aj  výrobcovia  a distributéri  primeraným  správaním

a znižovaním nákladov, efektívnym hospodárením, ale aj obce,

mestá a, samozrejme, i občan.  Aj  občan  by sa  mal  starať

o to, aby mal príslušné  zariadenia a jednoducho, aby úspor-

nosť nastúpila  na všetkých  miestach, ktoré sa týkajú výro-

by a distribúcie tepla. Je skutočnosťou, a môžete  to  denne

vidieť, ako sú  otvorené okná  na panelákoch a ako sa v mno-

hých prípadoch prekuruje. To znamená, o čom sme  ochotní de-

batovať s distributérmi, s družstvami, obcami, nie  je objem

dotácií,  ale sme  ochotní  diskutovať o precizovaní  celého

systému poskytovania dotácií tak,  aby sme ich efektívnejšie

rozdeľovali, aby motivovali distributérov, výrobcov, jednot-

livé obce, mestá k tomu, aby sa  realizovali  úspory, aby sa

neplytvalo teplom. Je to v záujme  všetkých občanov, pretože

tieto dotácie sa dotýkajú len obmedzeného okruhu občanov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chce pán poslanec Palacka položiť podotázku?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne, pán  minister, za faktografiu. Súhlasím,

že treba vyvíjať tlak na výrobcov, na šetrenie teplom. Bohu-

žiaľ, vy  ste dotácie ubrali  správcom bytov. Tí  nemajú inú

možnosť, len šetriť na dodávke  kúrenia, resp. teplej  vody.

Tých poznatkov zo všetkých miest je veľa. Regulácia kúrenia,

resp. dodávky teplej  vody, sa  začína  uplatňovať prakticky

plošne. Bolo  úmyslom ministerstva financií  otužovať obyva-

teľstvo? Ak ide o úspory v štátnom  rozpočte,  dá sa predpo-

kladať, že  tie ušetrené stámilióny sa  objavia vo zvýšených

nákladoch na zdravotnú  starostlivosť, nemocenské poistenie.

Vo včarajšom televíznom rozhovore sa aj váš hovorca priznal,

že cieľom opatrenia je zaplátať jednu z mnohých dier v štát-

nom rozpočte na úkor peňaženiek občanov.

 

     Vážený  pán minister,  nezdá sa  vám, že  ste spadli do

vlastnej pasce, ktorú ste pripravili populistickým zmrazením

regulovaných cien? Jednoducho to nefunguje. Tlak na výrobcov

sa nevyvíja. A ja sa pýtam,  kto je za to zodpovedný. Naozaj

budeme na  Vianoce  sedieť doma  zabalení v dekách a v kožu-

choch? (Potlesk.)

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Opakujem znovu, že celý systém je taký, že má v podsta-

te otvorený koniec. Jednoducho  treba doň  vstúpiť. Opakujem

znovu, dlhodobo sme upozorňovali jednotlivé inštitúcie, kto-

ré sa podieľajú na teple, že tá koncovka, to riešenie nemôžu

byť len dotácie štátneho rozpočtu. Uviedol som, aké neúmerné

prírastky tlaku sú na  štátny rozpočet. Začínajú, prebiehajú

diskusie o tom, ako efektívnejšie zladiť celý systém. Budeme

o tom hovoriť teraz na  stretnutiach s jednotlivými predsta-

viteľmi zväzov obcí a miest s tým, že budeme zvažovať nielen

to, ako racionálnejšie celý systém  odladiť, ale aj to, akým

spôsobom sa bude v budúcnosti  celý systém cien uberať. Pre-

tože ide o prísne  regionálny problém, ministerstvo financií

bude uvažovať aj o tom, že spolu so sumou dotácií, ktorá mu-

sí do istej miery celý systém prehodnotiť, sa posunie aj ce-

notvorba  smerom  na  obce,  mestá  spolu s objemom  dotácií

s tým, že bude  potom jasný nositeľ v danom  regióne.  Pred-

pokladáme, že v podstate sa zmení aj motivácia. Opakujem, to

riešenie je v rukách  štyroch inštitúcií: štátu, obcí, miest

a príslušných inštitútov, ktoré sa zapodievajú celým režimom

a, samozrejme, aj v rukách občanov.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán minister a podpredseda vlády.

 

     Ďalšiu otázku položil pán poslanec Volf pánu ministrovi

Sitekovi: "Vážený pán minister, kedy vrátite Fondu národného

majetku byt, ktorý ste nadobudli nezákonným spôsobom?"

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     na otázku pána poslanca Volfa odpoviem veľmi stručne.

 

     Neviem, pán  poslanec, o tom,  že by som  získal byt od

Fondu národného  majetku nezákonne. Okresný  úrad Bratislava

III, odbor katastra, 27. 8. 1996 preveril vklad vlastníckeho

práva do  katastra  nehnuteľností v môj prospech na  základe

zmluvy o prevode vlastníctva, ktorú som uzavrel s predávajú-

cim, to znamená s Fondom  národného majetku. Tým som sa stal

právoplatným vlastníkom bytu. Podľa jedného  článku v kúpno-

-predajnej zmluve  som využil právo a výšku sumy som uhradil

v plnej výške Fondu národného  majetku. Na úhradu tejto sumy

som  využil  pôžičku z bankovej  inštitúcie  za  bežný  úrok

s tým, že byt je založený v tejto inštitúcii a záložné právo

bude zrušené až vtedy,  pokiaľ byt nesplatím, pokiaľ nespla-

tím uvedenú pôžičku do roku 2004. Peniaze na tento účel boli

poskytnuté Fondu  národného majetku, ktorý  ich mohol použiť

na výstavbu  ďalšieho bytu. Čiže doteraz  nebolo moje vlast-

níctvo k bytu  orgánmi Slovenskej  republiky, ktoré vo  veci

môžu  rozhodovať  zákonným  spôsobom,  spochybnené. Ešte raz

opakujem, že nemožno hovoriť o nezákonnom spôsobe nadobudnu-

tia bytu od Fondu národného majetku.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, týmto končím bod

programu hodina otázok.

 

     Ešte chcem odpovedať pánu  poslancovi Palackovi, kto to

tu narobil. Boli to poslanci VPN, KDH, Demokratickej strany.

 

     (Krik a hluk v sále.)

 

     Rozbili ste stavebníctvo, poľnohospodárstvo, všetko ste

rozbili. Ďakujem, pán Palacka, sami ste si to zavinili.

 

     Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas pre-

stávky, budeme pokračovať podľa schváleného programu bodom

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

podané na 33. schôdzi.

 

     Páni  poslanci, sadnite  si, prosím  vás. Trošku pokoj!

Upokojte sa.

 

     Materiál ste dostali ako tlač 817 a dodatok k nej.

 

     Skôr ako udelím slovo  prvému prihlásenému do rozpravy,

chcem požiadať tých poslancov,  na interpelácie ktorých máme

predložené  odpovede členov  vlády, aby  vo svojom vystúpení

vyjadrili svoj  postoj a stanovisko k týmto  odpovediam.  Ak

interpelujúci  počas  rozpravy  nevyjadrí s odpoveďou  svoju

nespokojnosť, to  znamená, že s odpoveďou  súhlasí. Z dôvodu

prehľadnosti prosím, aby ste pri svojich vystúpeniach uvied-

li číslo,  pod ktorým sa  odpoveď členov vlády  v tlači 817,

prípadne v jej dodatku nachádza.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Pán Sopko  je prihlásený do interpelácií.  Hlási sa pán

Ftáčnik. Hlási sa ešte niekto do rozpravy k písomným odpove-

diam?

 

     Keďže nie, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     dostal  som odpoveď  od pána  ministra Jána  Jasovského

k mojej  interpelácii, ktorá  sa týkala  Železníc Slovenskej

republiky. Nemôžem sa ani stotožniť, ani uspokojiť s odpove-

ďou na  moju interpeláciu  na 33. schôdzi Národnej rady, po-

kiaľ ide o hospodárenie železníc,  ani pokiaľ ide o výsledky

kontroly.

 

     Odpoveď pána ministra  Jasovského vyznieva veľmi pouču-

júco a vzniknutú situáciu  odôvodňuje okrem iného dôsledkami

globálnych  trendov na  dopravnom trhu a rovnako  dôsledkami

svetových a vnútorných  hospodárskych zámerov.  Preto by som

chcel pánu ministrovi Jasovskému pripomenúť, že záporný hos-

podársky  výsledok  za  rok 1996, ktorý  bol  reprezentovaný

stratou  vo výške 819 mil. Sk pred  zdanením,  podľa  správy

o výsledku hospodárenia bol v prevažnej časti zavinený chyb-

nými finančnými operáciami. Sú  mi známe problémy s nedosta-

točným  krytím straty  pri  výkonoch  vo verejnom  záujme zo

strany štátu voči Železniciam Slovenskej republiky. Známa mi

je  aj skutočnosť,  že tieto  straty  sa  vykrývajú z tržieb

z nákladnej  prepravy. Ale rovnako sú mi  známe aj také fak-

ty, ktoré  svedčia  prinajmenšom o nezodpovednom hospodárení

vrcholového manažmentu Železníc  Slovenskej republiky s pro-

striedkami štátneho rozpočtu a aj s vlastnými zdrojmi.

 

     Uvediem ako  vždy konkrétny príklad.  Železnice Sloven-

skej  republiky v minulom roku 1996 nakúpili  od firmy Euro-

paen Railways 185 starých  použitých nákladných vozňov s od-

súvateľnými bočnými stenami za  celkovú úhrnnú sumu 534 mil.

Sk. Teda keď to  prepočítam,  za jeden vagón zaplatili okolo

2,9 mil. Sk bez cla.  Podobný  vagón z Vagónky  Poprad, teda

novovyrobený vagón z Vagónky je  za 1,9 mil. Sk. To znamená,

že na každom vagóne je  rozdiel 1 milión Sk. Tento prípad je

len jeden z množiny praktizovaných podfukov - ináč sa to ne-

  povedať - v Železniciach  Slovenskej  republiky.  Budeme

hľadať, kto sa týmto obohatil.

 

     Je mi tiež známe, že v Železniciach Slovenskej republi-

ky došlo napríklad v porovnaní s rokom 1993 k poklesu objemu

nákladnej prepravy. Núkajú sa otázky: Analyzoval niekto zod-

povedne príčiny tohto poklesu? Aký má vzťah k tomuto poklesu

prepravy monopolizovanie niektorých špedičných firiem a tiež

niektorých prepravcov? V každom  prípade  tu boli poskytnuté

cenové zvýhodnenia  akvizičnými zľavami. Ako  tieto praktiky

vplývali najmä na pokles  tranzitnej  prepravy? Z informácie

zverejnenej  predstaviteľmi súčasného  vedenia Železníc Slo-

venskej republiky - odznelo to  aj v relácii Kroky -, vyplý-

va, že  súčasné vedenie muselo prehodnotiť  značnú časť pre-

pravných zmlúv  práve kvôli akvizičným  zľavám. Takže je  to

dôsledok zlej obchodnej  politiky Železníc Slovenskej repub-

liky, ktorá  má priamy vplyv na  tržby železníc. Nakoniec to

čiastočne pripúšťa  vo svojej odpovedi  aj pán minister  Ján

Jasovský.

 

     O čo mi ide? Predovšetkým o to, že  parlament aj verej-

nosť by mali  poznať, a treba nám veľmi  jasne vyslať signál

o spôsobe a praktických  krokoch  pri  ozdravovaní  Železníc

Slovenskej  republiky. Súčasťou  toho by  malo byť  aj jasné

a jednoznačné poukázanie na ľudí zodpovedných za tento stav.

To znamená, treba určiť podiel bývalého pána ministra dopra-

vy, pôšt a telekomunikácií  aj  podiel  ďalších  pracovníkov

Železníc Slovenskej republiky, keď  dostali dôveru, aby ria-

dili najväčšiu štátnu organizáciu v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Nie som  spokojný so stanoviskom,  ktoré mi poslal  pán

minister Ján Jasovský.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     stručne sa chcem vyjadriť k odpovediam na interpelácie,

ktoré sú uvedené pod bodmi 6, 8 a 9 v zozname  písomných od-

povedí členov vlády.

 

     K prvej odpovedi pani ministerky Slavkovskej budem veľ-

mi stručný.  Týkala sa vydania  vyhlášky o rigoróznych skúš-

kach. Vzhľadom na to, že tu pani ministerka nie je, obmedzím

sa  len na  konštatovanie, že  ak by  sme takto  postupovali

a čakali s vydaním  vykonávacieho predpisu  na ďalšiu novelu

zákona, vždy  by sa to odďaľovalo,  ako sa to stalo  v tomto

prípade, keď  náš parlament prijal novelu  zákona o vysokých

školách,  ktorou splnomocnil  ministerstvo vydať  vykonávací

predpis o rigoróznych skúškach, a pani ministerka mi v odpo-

vedi píše, že s vykonávacím  predpisom  čakala a stále čaká,

pretože sa  ešte stále len pripravuje,  čakala na schválenie

toho zákona, ktorý upravil platenie za rigorózne skúšky.

 

     To znamená  za to, že  sa vykoná skúška,  za to, že  sa

udelí  príslušný titul,  sa s  vyhláškou  čakalo.  Podľa mňa

hmotno-právne veci  mohli byť dávno hotové,  mohli byť jasné

a po prijatí  príslušnej novely zákona,  ktorá by ustanovila

financovanie, sa mohla urobiť  novela vyhlášky, ktorá by po-

vedala, ako je to s financovaním. Takto sa  vlastne naťahuje

proces, ktorým sme vrátili do nášho právneho poriadku udeľo-

vanie titulov JUDr., PhDr., resp. RNDr., čaká  sa ešte stále

na  to, že  ministerstvo  mešká s vyhláškou, a nie  je možné

jednoducho  pristúpiť k rigoróznym  skúškam  a  k udeľovaniu

týchto akademických titulov. Nemôžem  byť teda spokojný, ale

nežiadam, aby sme o tom hlasovali, lebo predpokladám, že pa-

ni ministerka  so svojím ministerstvom to  zvládne už v nor-

málnom a rozumnom  čase. Ale  to, že  sa  čakalo,  je niečo,

s čím nemôžem byť spokojný. A zrejme nie sú spokojní ani tí,

ktorí čakajú na rigorózne skúšky a na ich konanie.

 

     Odpoveď pod  bodom 8 je od ministra kultúry  pána Ivana

Hudeca na  moju otázku, čo si  myslí o prevezení pozostatkov

exponenta  Hlinkovej gardy  Kolomana Geraldiniho  na Národný

cintorín v Martine. Túto diskusiu adresujem aj jemu, hoci má

teraz  zápalistý rozhovor  s kolegom  poslancom. Bol  by som

rád, keby sa vyjadril, pretože pán minister mi napriek tejto

jasnej otázke odpovedal výpočtom  toho, že Matica slovenská,

ktorá bola iniciátorom tohto kroku, je verejnoprávnou inšti-

túciou, aké  má poslanie, aké  má úlohy podľa  zákona, ktorý

sme schválili v tomto  parlamente. Ale  nikde som sa nedočí-

tal, aký názor má pán minister na túto udalosť. Ak by som ho

dokázal vytrhnúť z rozhovoru s pánom  Smolcom, tak by som sa

ho rád opýtal, aby nám teraz  povedal, čo si myslí o tom, ak

na Národnom cintoríne budú uložené pozostatky aj ďalších ex-

ponentov Hlinkovej gardy, či je  to v súlade s pohľadom Slo-

venskej republiky na históriu a s vyjadreniami predsedu vlá-

dy o rehabilitácii fašizmu. Dúfam, že ma pán minister počul.

 

     Mám od neho ešte jednu odpoveď, a tá sa týka bodu číslo

9, teda odpovede  pod bodom 9, ktorá sa  týkala mojej otázky

vo veci realizácie filmového  projektu o kniežati Pribinovi.

Zdanlivo je to možno  okrajová záležitosť, ktorá nehýbe Slo-

venskou republikou, ale súvisela a myslím si, že  ešte stále

súvisí s blížiacim sa piatym výročím vzniku slovenskej štát-

nosti, ku ktorej mal vzniknúť  film o jednej osobnosti z na-

šich dejín. Tento film bol subvencovaný a je subvencovaný aj

ministerstvom kultúry,  teda sú naň  vynakladané prostriedky

zo štátnych peňazí.

 

     Pán minister mi vo  svojej interpelácii odpovedal, áno,

nakrúca sa  aj tento film. Ale  treba povedať, že skutočnosť

je taká, že žiaden film  sa zatiaľ nenakrúca. Realita je ta-

ká, že  bolo päť scenáristických  pokusov o stvárnenie tejto

témy, ktorá  je iste historicky  náročná a vyžaduje  si svoj

prístup. Po piatich scenáristických  pokusoch bol film zara-

dený do výroby v roku 1996. Začiatkom roku 1997 bol prizvaný

ďalší režisér,  ktorý mal zvládnuť tento  film. Bol prizvaný

ďalší spoluautor a autor novej literárnej prípravy, ktorá sa

opäť skončila posudkom popredného  historika s návrhom zara-

diť film do výroby. Čiže  bol to už, takpovediac, šiesty po-

kus. Projekt  bol pripravený na realizáciu  po vykonaní prí-

pravných prác. Nasledovali určité, dá sa povedať, vykonštru-

ované dôvody zo strany  Štúdia  Koliba, a. s., machinácie, a

dovolím si povedať aj  zavádzanie, ktorým sa dosiahlo zasta-

venie projektu. Nasadil sa ďalší režisér a v poradí nová, už

ôsma  scenáristická  príprava  projektu.  Nasledovalo  rôzne

spochybňovanie a posudzovanie tohto diela, ktoré vlastne is-

tým spôsobom  slúži na to,  aby s podporou  štátnych dotácií

ďalej existovalo Štúdio Koliba, a.s.

 

     Možno povedať, že na projekt kniežaťa Pribinu sa nehos-

podárne preinvestovali nemalé finančné  sumy, ktoré už dosa-

hujú šesťmiestne  cifry s nadväznými deformáciami týkajúcimi

sa určitých pohybov v oblasti  tvorcov, ktorí sa mali podie-

ľať na tomto diele. Ak sa hovorí o ďalších projektoch v Štú-

diu Koliba, treba povedať, že  prakticky na žiadnych sa sku-

točne nepracuje. Na druhej  strane je potešiteľná existencia

iných spoločností, aj súkromných, ktorých produkcia predsta-

vuje hodnotné filmové diela  uvedené s úspechom doma i v za-

hraničí, ktoré úspešne prezentujú našu národnú kultúru. Mys-

lím si, že vám ich netreba predstavovať.

 

     Na  záver  chcem  povedať,  že  tvorba  a výroba filmov

v Štúdiu  Koliba, a. s., je samostatná  kapitola  existencie

tohto  subjektu,  pretože  Štúdio  Koliba prakticky nevyrába

žiadne filmy. Je len  sprostredkovateľom a medzičlánkom toku

peňazí  medzi vládou,  ministerstvom financií, ministerstvom

kultúry, Štúdiom Koliba, a. s., a súkromnou produkciou spol.

s r. o., pričom reťaz pokračuje  ďalej a ďalej, a pohybujeme

sa v kultúrnom  tuneli podnikania  na slovenský spôsob.  Fi-

nančné  prostriedky, ktoré  sa dostanú  na adresu produkcie,

teda k realizátorom, sú riešené  tak, že produkcia je nesol-

ventná skôr, ako  padne klapka  prvého filmovacieho dňa a na

konci tvorivého procesu výslednicou môže byť iba ochudobnené

kultúrne  dielo,  záväzky, pohľadávky a tvorcovia s odretými

ušami. Spokojní  sú len  privatizéri a ich tichí  spoločníci

s ďalším rokom prežitia  prostredníctvom štátnych prostried-

kov.

 

     Chcem povedať, že vyjadrujem svoju nespokojnosť s odpo-

veďou číslo 8 a 9, a prosím, aby sa o tom hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, s tou šestkou súhlasíte? Áno? Ďakujem.

 

     Keďže  sme skončili,  vyhlasujem  rozpravu o tomto bode

programu za skončenú.

 

     Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-

me Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme osobitne

hlasovať o jednotlivých  písomných odpovediach  členov vlády

na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokoji-

vé.

 

     Prosil by som pánov poslancov,  ak sú vo vestibule, aby

prišli do rokovacej sály.

 

     Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského pá-

nu poslancovi Sopkovi, či Národná  rada s odpoveďou pána mi-

nistra súhlasí, alebo nie.

 

     Prezentovalo sa 61 poslancov.

 

     Ešte raz budeme opakovať hlasovanie.

 

     Páni poslanci, prosím vás do rokovacej sály.

 

     Pán poslanec, trochu švihu. Ďakujem.

 

     Ideme sa  prezentovať a budeme hlasovať o odpovedi pána

ministra Jasovského pánu poslancovi Sopkovi.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Ešte raz. Ak vás bude nedostatok, tento bod prerušíme.

 

     Prosím  pánov poslancov  ešte raz,  pretože opoziční sa

neprezentujú.

 

     Nech sa  páči, budeme sa prezentovať  ešte raz a budeme

hlasovať o odpovedi pána ministra Jasovského pánu poslancovi

Sopkovi.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     No, vážení, tento bod sa odloží. Bude sa o ňom hlasovať

buď zajtra, alebo dnes poobede.

 

     Ďalším bodom programu sú

 

     interpelácie poslancov.

 

     Na úvod chcem pripomenúť, že  podľa § 129 ods. 4 zákona

o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú

poslanca  povinnosti  odovzdať  svoju  interpeláciu  písomne

predsedovi Národnej rady  Slovenskej republiky. Upozorňujem,

že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady ne-

nahrádza  povinnosť  poslanca  doručiť  písomné znenie ústne

prednesenej interpelácie  predsedovi  Národnej rady. V tejto

súvislosti chcem požiadať poslancov,  aby písomné znenie in-

terpelácie doručili predsedovi Národnej rady prostredníctvom

podateľne Kancelárie Národnej rady.

 

     Do interpelácií  sa písomne  prihlásilo 11 poslancov, a

to pani Sabolová, pán  Košnár, Weiss, Rusnáková, Boros, Sop-

ko,  Komlósy, Prokeš,  Pokorný, Kvarda,  Harach, Lauko, pani

Rusnáková.

 

     Ako prvá je prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážení kolegovia,

 

     mám niekoľko interpelácií, ale  využívam možnosť, že je

v rokovacej miestnosti pani ministerka Keltošová, preto zač-

nem touto interpeláciou.

 

     Vážená  pani ministerka,  na vaše  ministerstvo bol dňa

31. októbra doručený list pani Vysockej z Košíc. Ide o matku

troch detí, z ktorých  jedno je  ťažko zdravotne postihnuté.

Táto matka tým, že bola ochotná 7 rokov byť s týmto dieťaťom

doma a svedomite sa o neho starať, dosiahla mnohé pokroky vo

vývoji  dieťaťa.  Finančné  pokrytie  takejto starostlivosti

v rodine je ohodnotené niekoľkonásobne nižšie ako starostli-

vosť v ústave.

 

     Chcem sa vás preto, pani ministerka, opýtať, kedy pred-

ložíte do Národnej rady  kompletné legislatívne normy trans-

formácie  sociálnej  sféry a aká  je predstava  ministerstva

pomôcť zlepšiť finančné zabezpečenie rodín s ťažko postihnu-

tými deťmi tak,  aby matky, ktoré chcú zostať  doma a starať

sa o takéto deti, neboli  diskriminované a aby  ústavná sta-

rostlivosť nebola výhodnejšia pred rodinnou výchovou. Koneč-

ne by mal nastať čas,  keď bude statočná materinská starost-

livosť ohodnotená aj štátom.

 

     Zároveň vás chcem požiadať o to, aby ste si aspoň z ča-

su na čas prečítali aj takéto listy a aby  vaša odpoveď bola

adresnejšia. Mnohé  podobné matky potrebujú  vidieť skutočný

záujem.

 

     V prílohe prikladám list pani Vysockej.

 

     Moja druhá interpelácia je pre pána predsedu vlády.

 

     Vážený pán predseda vlády,  Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre životné  prostredie a ochranu prírody už

dňa 13. februára 1997 prerokoval  Tézy  aktualizácie energe-

tickej  koncepcie pre  Slovenskú  republiku  do  roku 2005 a

žiadal  Ministerstvo  hospodárstva  Slovenskej republiky do-

pracovať nedostatočne vypracované porovnanie jadrového a ne-

jadrového  programu riešenia  rozvoja energetiky  Slovenskej

republiky. Toto porovnanie bolo  však z koncepcie celkom vy-

nechané.

 

     Výbor pre  životné  prostredie a ochranu prírody žiadal

uznesením  Ministerstvo  hospodárstva  Slovenskej republiky,

aby vláda Slovenskej republiky predložila Aktualizáciu ener-

getickej  koncepcie  do  Národnej  rady  do  termínu 30. jún

1997. Do dnešného dňa výbor pre životné prostredie a ochranu

prírody tento materiál nedostal. Čo viedlo  vládu Slovenskej

republiky, resp. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej repub-

liky k tomu, že ignoruje  uznesenia  výboru pre životné pro-

stredie a ochranu prírody a nedoručili  tento dôležitý doku-

ment na prerokovanie do výboru?

 

     Žiadam vás preto o zabezpečenie  nápravy. Vláde by malo

záležať na stanovisku čo  najväčšieho počtu poslancov Národ-

nej rady k takému  vážnemu  materiálu, akým je  Aktualizácia

energetickej koncepcie do roku 2005.

 

     Moje ďalšie štyri krátke interpelácie sú adresované pá-

nu predsedovi vlády a trom ministrom. Súvisia už s čiastočne

prerokúvanou témou zlých životných  podmienok a zlého život-

ného prostredia v obci Gajary.

 

     V rokoch 1984 až 1990 dovoz  vody  do  tejto  obce, ako

všetci  dobre viete    aj z dnešných  odpovedí, financoval

okres  Bratislava-vidiek. Voda  sa dovážala  do obce dvakrát

denne, neskôr do roku 1993 jedenkrát denne, ale už z rozpoč-

tu obce. Pre nedostatok  financií v obecnom rozpočte pristú-

pilo obecné zastupiteľstvo k redukcii dovozu na štyrikrát za

týždeň.  Jasne  sa  tu  odzrkadlilo  výrazné  zníženie  dane

z príjmu fyzických osôb po roku 1993, keď odvod dane pre ob-

ce klesol zo 70 % na 29,92 %, okliešťovanie  samosprávy dru-

hou Mečiarovou vládou. Táto daň  je podstatným a istým príj-

mom obcí zo zákona.

 

     Dňa 8. 11. tohto roku  sa  uskutočnilo  v obci  verejné

zhromaždenie  občanov na  tému Realizácia  obecného vodovodu

na  pitnú vodu  vo  vzťahu k činnosti  akciovej  spoločnosti

Nafta  Gbely v katastrálnom  území  Gajary. Dnešná  súkromná

spoločnosť, akciová  spoločnosť Nafta Gbely, požaduje súhlas

obce na výstavbu podzemného zásobníka zemného  plynu Gajary-

-Báden s investičným nákladom 7 mld. Sk.

 

     Nafta Gbely ešte ako  štátny podnik dlhodobo vykonávala

svoju prevádzku na  území obce. V tomto období tu dochádzalo

k mnohým haváriám,  dokonca v roku 1984 k veľkému  úniku me-

tylalkoholu - 50 000 litrov.  Výsledky rozborov vzoriek vody

ukázali ešte v roku 1988 prítomnosť  ropných látok, plynných

uhľovodíkov - metánu a etánu vo všetkých vzorkách.

 

     Obec žiadala v zmysle  nariadenia  vlády Slovenskej re-

publiky číslo 155/1994 Z. z. ods. b) o finančné  prostriedky

na vodovod a čističku odpadových vôd ešte v roku 1994 od ak-

ciovej spoločnosti Nafta Gbely, ktorá  bola v tom čase s ma-

joritnou účasťou Fondu národného majetku, teda štátu. Vzhľa-

dom na túto skutočnosť  aj Západoslovenské vodárne a kanali-

zácie Bratislava nedali súhlas  na stavbu vodovodu z existu-

júcich zdrojov a vlastne sa navyšujú teraz prostriedky, kto-

ré sú  potrebné na túto  stavbu, na hlavný  prívod zo zdroja

Malacky-Vampil. Chcem podotknúť, že  práve na verejnom zhro-

maždení kvalitu tohto zdroja spochybnila pani prednostka Ok-

resného úradu Malacky. A preto ju v liste žiadam o vysvetle-

nie a zároveň aj pána ministra, aby nezavádzali občanov tým,

že na jednej strane je projekt z tohto zdroja pripravený, na

druhej strane  prednostka okresného úradu  spochybní kvalitu

zdroja na verejnom zhromaždení občanov.

 

     Obdivuhodná je  trpezlivosť občanov obce  Gajary, ktorí

už viac  ako 10 rokov žiadajú  ekonomický gigant slovenského

priemyslu  Naftu  Gbely o minimálnu  pomoc. Nielenže  nemajú

pitnú vodu - lebo len o tom sme zatiaľ hovorili -, kanalizá-

ciu, čističku odpadových vôd, ale majú prevádzkou závodu to-

tálne zdevastované miestne  komunikácie a totálne sa zhoršil

zdravotný stav detí. Každé piate  dieťa je choré na prieduš-

ky. A obec nevie  získať  od akciovej spoločnosti  havarijný

plán prevádzok na území obce za účelom informovania obyvate-

ľov atď.

 

     Z týchto dôvodov  prijalo obecné zastupiteľstvo uznese-

nie  ešte v auguste 1996, v ktorom  vymedzilo  podmienky  na

skvalitnenie životného prostredia a nimi podmienilo súhlasné

stanovisko k  zámeru stavby pre  akciovú  spoločnosť. V čase

žiadosti, v lete 1996, ako  všetci dobre vieme, bola akciová

spoločnosť Nafta Gbely  veľmi lukratívne sprivatizovaná. Do-

dnes sa ani my poslanci - aj keď tu zaznelo na poslednej ho-

dine otázok,  že je to aj  pán Pór -, ani  občania Slovenska

nevedia  dopátrať po  menách skutočných vlastníkov. "Neznámy

skutočný vlastník" kúpil akciovú  spoločnosť  nie za jej ak-

tuálnu cenu cca 3,2 mld. Sk, ale len  za pol miliardy. Púšťa

sa do  stavby  podzemného  zásobníka s investičným  nákladom

7 mld. Sk, ale v rozpočte už nie sú financie na skvalitnenie

života obce. Na všetky  vymenované problémy je potrebná cel-

ková suma do 140 mil. Sk.

 

     Na  verejné  zhromaždenie  občanov sa  nikto z akciovej

spoločnosti neunúval.  Dokonca pán generálny  riaditeľ večer

pred zhromaždením  sa ospravedlnil a v liste okrem iného ho-

vorí, že akciová spoločnosť si plní voči štátu všetky povin-

nosti. Pýtam sa,  čo sú povinnosti voči štátu.  Občan už ne-

patrí  k štátu? A to, že  nás, všetkých  občanov  Slovenska,

okradli  privatizéri  akciovej  spoločnosti  Nafta Gbely pri

lukratívnej privatizácii  skoro o 2,7 mld. Sk, to  už nie je

štát? Sľuby  občanom nepomôžu. Je  potrebné urobiť konkrétne

kroky.

 

     A ešte  jedna poznámka. Je zarážajúce,  že takýto vážny

problém  života zrejme  netrápi ani  predsedníčku výboru pre

životné prostredie a ochranu prírody pani doktorku Lazarovú,

ktorá sa už pred časom stretla so starostami obcí okresu Ma-

lacky a bola o problémoch  obce  podrobne informovaná.  Pani

starostke vtedy  povedala, že si musí  osvojiť problém, a až

keď si poslanci vo výbore  problém osvoja, potom sa ním budú

zaoberať. Myslím si, že si ho osvojuje asi dodnes.

 

     A  teraz po  tejto vstupnej  informácii, ktorú  dostane

k dispozícii každý minister, mám  krátke otázky pre predsedu

vlády:

 

     Vážený pán predseda vlády,  za vašej terajšej vlády do-

šlo k lukratívnej  privatizácii  akciovej  spoločnosti Nafta

Gbely. Tento strategický slovenský podnik má svoju prevádzku

aj v katastrálnom území obce  Gajary a je veľkým znečisťova-

teľom územia.  Životné podmienky obyvateľov  sú už dlhý  čas

neúnosné.

 

     Žiadam  vás, pán  predseda vlády,  aby ste  sa zasadili

o poskytnutie financií na zlepšenie životných podmienok oby-

vateľov  obce Gajary,  lebo  len  asi vy  poznáte skutočných

vlastníkov akciovej spoločnosti Nafta Gbely, ktorí môžu roz-

hodnúť o poskytnutí týchto prostriedkov.

 

     V  prílohe  listu  vám  prikladám  podrobnú  informáciu

z poslaneckého dňa.

 

     Otázka pre ministra hospodárstva:

 

     Vážený  pán minister  hospodárstva, žiadam  vás v rámci

interpelácie o informáciu, v akom  stave  je príprava novely

banského zákona, ktorý by  umožnil zo zákona získať finančné

prostriedky pre obec v prípade, že výstavba a prevádzka ban-

ských  diel poškodzuje  životné  prostredie, a tým  ohrozuje

zdravie obyvateľov tohto územia.  Zároveň vás chcem požiadať

o základnú informáciu,  aký pozitívny dosah  bude mať novela

pre obce, aspoň v zásadách.

 

     Vážený pán minister, keďže váš rezort musí niesť zodpo-

vednosť za taký strategický slovenský podnik, akým je akcio-

vá spoločnosť  Nafta Gbely, žiadam vás,  aby ste sa zasadili

o poskytnutie financií na zlepšenie životných podmienok oby-

vateľov obce  Gajary, pretože asi len  vy poznáte skutočných

vlastníkov akciovej spoločnosti, ktorí  môžu rozhodnúť o po-

skytnutí týchto financií. (Opäť príloha.)

 

     Pre pána ministra životného prostredia:

 

     Vážený pán minister, v súčasnom období, keď väčšina ob-

čanov na Slovensku si nevie  predstaviť nemať vodovod s pit-

nou vodou, obyvatelia obce  Gajary zápasia s týmto problémom

viac ako desať rokov. Z tohto dôvodu vás interpelujem a žia-

dam o informáciu, ako  ste s týmto problémom oboznámený a čo

ste v tejto veci  urobili z pozície  rezortu  životného pro-

stredia. Aké je vaše stanovisko:

 

     a) k žiadosti  akciovej spoločnosti  Nafta  Gbely o vý-

stavbu podzemného zásobníka plynu v katastrálnom území Gaja-

ry,

 

     b) aké je vaše  stanovisko k podmienkam Obecného zastu-

piteľstva obce Gajary v uznesení z 26. 8. 1996 pre  súhlasné

stanovisko  obce k tejto stavbe.  Zasadíte  sa o to, aby vý-

stavba  podzemného zásobníka, a teda  súhlas vášho  rezortu,

stavebné  povolenie pre  akciovú spoločnosť  Nafta Gbely bol

podmienený splnením základných životných potrieb obyvateľov?

 

     Vzhľadom na  neúnosnú situáciu v obci  Gajary vás chcem

požiadať o  prioritné poskytnutie dotácie  zo Štátneho fondu

životného  prostredia v roku 1998 s plnou  podporou štátneho

fondu.

 

     Vážený pán minister, žiadam vás aj o informácie, zoznam

obcí, kde  je stav zásobovania  pitnou  vodou - dovoz pitnej

vody - taký hrozivý ako v obci Gajary.

 

     V prílohe interpelácie vám posielam zápis z poslanecké-

ho dňa v obci a  očakávam vašu odpoveď do najbližšieho roko-

vania Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     A posledná interpelácia  pre ministra pôdohospodárstva,

pretože táto záležitosť sa týka aj jeho rezortu.

 

     Vážený pán minister, vzhľadom  na neúnosné podmienky so

stavom pitnej vody, ako aj dlhodobo neriešený problém v obci

Gajary  vás interpelujem a žiadam o vaše  stanovisko, ako aj

o návrh na možné riešenie.

 

     Aké kroky podnikol váš rezort na ochranu zdrojov pitnej

vody v katastrálnom území Gajary pred znečisťovateľom akcio-

vá spoločnosť Nafta Gbely? Aké boli dôvody, že Západosloven-

ské vodárne a kanalizácie nerealizovali zásadné kroky na za-

bezpečenie zdroja pitnej vody pre  obec za také dlhé obdobie

- vyše desať rokov? Čím prispel  váš rezort k zlepšeniu pod-

mienok životného prostredia obyvateľov obce Gajary, keď obec

mala v minulosti dobré a kvalitné zdroje pitnej vody?"

 

     Opäť posielam pánu ministrovi zápis.

 

     Je veľmi zarážajúce, že  vlastne rezorty, o ktorých som

hovorila, v tejto  veci nič  nepodnikli aj napriek  tomu, že

minister životného  prostredia, predsedníčka výboru  pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody boli o tejto veci už skôr

informovaní, ako bolo vôbec možné mne sa zúčastniť na verej-

nom zhromaždení s pánom poslancom Košnárom.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Košnár. Nech sa páči.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Chcete k tomu odpovedať, pán minister?

 

     Prepáčte, pán poslanec.

 

     Máte slovo, pán minister, nech sa páči.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     bolo  by veľmi  zlé, keby  som problematiku zásobovania

vodou v obci Gajary  nepoznal.  Asi pred dvoma  mesiacmi som

túto  obec navštívil a prostredníctvom  viacerých  poslancov

obecného zastupiteľstva, ako aj pani starostky  som sa s ce-

lým problémom ohľadne vody oboznámil.

 

     Obec sa nachádza na území,  pod ktorým je ložisko uhľo-

vodíkov nafty a zemného plynu. Ťaží sa tu už niekoľko desať-

ročí. Nemám presne spočítaný počet studní, z ktorých sa naf-

ta čerpala a z ktorých sa  získaval zemný plyn, ale bolo ich

určite niekoľko  desiatok. Na mape, ktorú  mám k dispozícii,

vidno,  že to  bola pomerne  pravidelná sieť.  Bolo by priam

zázrakom, aby  sa podzemné vody  prítomnosťou alebo existen-

ciou ropno-plynonosného ložiska a jeho ťažbou nejakým spôso-

bom nepoškodili. Skutočne by to bol zázrak.

 

     V obci  dodnes nemajú vodovod. To  znamená, že chyba sa

stala  zrejme niekedy  dávnejšie, pred  viacerými rokmi, keď

tam bola pomerne veľkorysá priemyselná  činnosť a keď  sa už

v tom období vodovod neurobil.

 

     Celé Záhorie je charakteristické vlastne tým, že sú tam

nekvalitné zdroje vody. Ako príklad by som mohol uviesť obec

Gbely, kde je dokonca  vybudovaná úpravňa, ktorá stála okolo

160 miliónov korún, kde sú výdatné vodné zdroje, ale z vrtov

tečie hnedá voda, ktorá sa,  samozrejme, nedá piť. Určite je

to doklad  nekoncepčnej práce v minulosti,  keď sa celé toto

územie neriešilo veľkorysejšie a hlavne so zhodnotením reál-

nej situácie. Na našom  ministerstve máme už spracované pod-

klady. Obec má  pripravený  projekt. Uvažuje sa o tom, že by

sa využila  voda z úpravne v Malackách. Myslím si, že nie je

vhodné spochybňovať kvalitu tejto vody. Z úpravne nemôže byť

do siete  dodávaná nekvalitná voda.  Nemôže byť. Samozrejme,

je  to vec  prešetrenia celého  problému. Akokoľvek hodnotím

situáciu, obec  sama si problém nemôže  vyriešiť. Sám to po-

kladám za hanbu, keď na  konci 20. storočia máme obec, ktorá

má pomerne veľké množstvo obyvateľov, a musíme tam voziť vo-

du  v cisternách. Na  Slovensku  sú takéto  obce, ale  sú to

väčšinou menšie obce alebo sú to len havarijné situácie. Te-

da tu  treba hľadať pôvodcu znečistenia  alebo pôvodcu hava-

rijného stavu.

 

     Koniec koncov  je známe, že  niekedy koncom sedemdesia-

tych alebo osemdesiatych rokov  došlo k úniku väčšieho množ-

stva  kvapalných  uhľovodíkov  a  vlastne  tiež  to prispelo

k poškodeniu a znečisteniu vodných  zdrojov. Teda otázka za-

bezpečenia vody  pre Gajary, a dokonca  pre väčšie  množstvo

obcí na Záhorí sa môže riešiť len komplexne. Určite tam musí

byť účasť štátu, pretože  do privatizácie Nafty Gbely úžitky

z ťažby nafty a plynu mal štát.

 

     Druhý, kto  má asi najväčší podiel  na znečistení tohto

prostredia a poškodení podzemných vodných zdrojov, je podnik

Nafta Gbely. Určite sa musí podieľať pomerne  výraznou sumou

na  riešení tejto  situácie. A potom  by  sme mohli  hovoriť

zrejme o ďalších. Je to  rezort  pôdohospodárstva, ktorý 

v kompetencii otázku zásobovania vodou z vodovodov, teda Zá-

padoslovenské  vodárne a kanalizácie. Samozrejme,  Minister-

stvo životného prostredia Slovenskej republiky sa neodťahuje

od svojej spoluzodpovednosti. V rámci možností, ktoré budeme

mať, sme ochotní prispieť k riešeniu tohto problému.

 

     Uvádzali sa tu viaceré  čísla v súvislosti s tým, koľko

to bude asi stáť. Pracovníci nášho ministerstva mi pripravi-

li dva  údaje. Doprava  vody z úpravne v Malackách do Gajár,

teda  vodovod, vodovodné  potrubie,  bude  stáť 25 miliónov,

rozvod v obci bude stáť 20 miliónov korún, čo bude dohromady

45 miliónov korún. Nemal by  to byť problém pre niekoľko re-

zortov, aby sa s tým vyrovnali.

 

     Chcel by som vás ubezpečiť, vážené pani poslankyne, pá-

ni poslanci, a, samozrejme, aj občanov Gajár, že si to zobe-

riem na  svoje tričko a celý problém  budem  osobne sledovať

a kontrolovať, aby bol v dohľadnom čase vyriešený.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Slovo má pani ministerka Keltošová.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená snemovňa,

 

     konkrétne k danému prípadu  pani Vysockej sa neviem vy-

jadriť,  lebo nemám  pred sebou  jej žiadosť.  Môžem sa však

všeobecne  vyjadriť  zároveň aj k tomu, čo  odznelo v druhej

časti  vašej  otázky,  kedy  budú  pripravené  právne  normy

v oblasti sociálnej pomoci.

 

     Zákon o sociálnej pomoci je hotový, bol v legislatívnej

rade, príde teraz na rokovanie vlády, potom neskôr do parla-

mentu. Tento problém, ktorý sa týka bezprostredne aj prípadu

tejto panej, bude riešený v tomto zákone.

 

     Všeobecne by  som  však chcela  povedať, že zákon o so-

ciálnej pomoci bude riešiť dávky aj v takomto prípade adres-

ne. Čiže  neviem sa vyjadriť, nepoznám  príjem tejto rodiny,

neviem vám povedať, či tento  zákon ošetrí aj toto zdravotne

postihnuté dieťa, lebo neviem, aký príjem má táto rodina. Je

to však na vás, páni poslanci a pani poslankyne, aby ste po-

tom zvážili  aj čas poskytovania  dávok v rámci  možnej sta-

rostlivosti o zdravotne  postihnuté  alebo  ťažko  zdravotne

postihnuté dieťa. Ak navrhujete,  súhlasím s vami, že domáca

starostlivosť  je,   samozrejme,  efektívnejšia,  účinnejšia

vôbec aj u ostatných detí ako ústavné zariadenia.

 

     Chcem však pripomenúť, že Mečiarova vláda, pani poslan-

kyňa, v roku 1995 prispela na neštátne  sociálne  zariadenia

aj súkromným subjektom, kde  poskytujú sociálne služby či už

denným, týždenným, mesačným pobytom, alebo  celoročným. Kon-

krétne,  bola  som v Košiciach,  kde  som  otvárala - zrejme

o tom viete - detské  centrum, ktoré  zriadil pán docent Ko-

zák, ktorý má takisto  postihnuté dieťa, a naše ministerstvo

prispelo na  prevádzku a na zariadenie  tohto centra sumou 9

miliónov korún. Takže dá sa  to riešiť a nemusia všetky deti

ísť do ústavov. Chcela  som tým povedať, že  sa to dá riešiť

aj týmto spôsobom, pokiaľ  je ochota zo strany zriaďovatela,

resp. obce, lebo obce môžu zriaďovať takéto zariadenia alebo

súkromný subjekt.

 

     V každom prípade sa budem vaším podnetom zaoberať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pani ministerka.

 

     Môžeme pristúpiť  k ďalšiemu vystúpeniu, a  to pána po-

slanca Košnára.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     aj  moja  interpelácia,  adresovaná  neprítomnému  pánu

predsedovi vlády,  sa bude týkať problému,  ktorý už tu dnes

viackrát frekventoval, problému  Nafta Gbely, resp. problému

v Gajaroch.

 

     Túto interpeláciu  som mal pripravenú  už pred týždňom,

ale interpelácie sa nekonali. Preto som pred týždňom položil

iba otázky štyrom  zainteresovaným pánom ministrom. Vyžrebo-

vané boli dve otázky. Dostal som  na ne odpovede a aj na zá-

klade týchto  odpovedí, tak  ako som  predpokladal, som usú-

dil, že to chce koordinované úsilie, a preto som mal pripra-

venú interpeláciu, ktorú chcem predniesť aj teraz.

 

     V januári roku 1984 uniklo bývalému koncernovému podni-

ku Nafta Gbely 50 tisíc litrov metylalkoholu do pôdy v Gaja-

roch v lokalite Prašivá. Odvtedy je celá obec Gajary so svo-

jimi  približne 2 600 obyvateľmi  bez  zdrojov  pitnej vody.

V dôsledku tejto havárie a prevádzky  Nafty Gbely sú v povr-

chových a podzemných  vodách  prítomné  ropné látky a plynné

uhľovodíky metánu a etánu.

 

     V  rokoch 1984-1990 sa  do  Gajár  dovážala  pitná voda

z Malaciek dvakrát denne a financoval to bývalý  Okresný ná-

rodný výbor Bratislava-vidiek. Od novembra roku 1990 do kon-

ca roku 1993 pre  nedostatok prostriedkov v obecnom rozpočte

len raz denne a od polovice  roku 1994  sa dováža pitná voda

cisternami len jeden raz počas štyroch dní v týždni.

 

     Predsedu  vlády  interpelujem v tejto  veci preto, lebo

štrnásty rok trvajúci a ďalej sa zhoršujúci  stav sa napriek

vytrvalému úsiliu  obce o riešenie s jednotlivými  minister-

stvami, orgánmi štátnej správy,  Naftou Gbely a inými inšti-

túciami doteraz  nepodarilo vyriešiť. Kolapsu  môže zabrániť

iba ich koordinovaná  súčinnosť a výstavba vodovodu, kanali-

zácie a čističky odpadových vôd.

 

     Projektovú  dokumentáciu na  spoločný vodovod  pre obce

Gajary, Jakubov a Kostolište zo zdroja pitnej vody  Malacky-

-Vampil  financovali Západoslovenské  vodárne a  kanalizácie

Bratislava a Okresný úrad Malacky vydal 1. apríla tohto roku

rozhodnutie o povolení líniovej stavby. V mojej interpelácii

sú vyčíslené  celkové rozpočtové náklady,  nepatrne sa líšia

od údajov,  ktoré uvádzal pred chvíľou  pán minister Zlocha.

Vodovodná sieť v obci Gajary si vyžiada okolo 22-26 mil. Sk.

Peniaze na kanalizáciu má už obec zabezpečené z prostriedkov

PHARE. Stavba vodovodu môže byť financovaná naozaj len zdru-

žením prostriedkov.

 

     Obec  Gajary  od  havárie v roku 1984 veľakrát  žiadala

Naftu Gbely,  ktorá ju  spôsobila a svojou prevádzkou  ďalej

zhoršuje  stav kontamináciou  pôdy  povrchových a podzemných

vôd, o finančnú účasť na stavbe vodovodu. Márne. Vždy dosta-

la zamietavé stanovisko. Napriek  tomu sa obecné zastupiteľ-

stvo s porozumením,  promptne a súhlasne  vyjadrilo k zámeru

akciovej spoločnosti Nafta Gbely vybudovať podzemný zásobník

zemného plynu Gajary-Báden na 500  mil. kubíkov plynu s cel-

kovým nákladom za 7 mld. Sk. Požaduje však, aby akciová spo-

ločnosť Nafta Gbely prijala  kompenzačné opatrenia, ktoré by

zmiernili nepriaznivé dôsledky  jej prevádzky a investičného

zámeru na životné prostredie a riziká ohrozenia života i ma-

jetku obyvateľov Gajár pri haváriách, požiaroch a podobne.

 

     Ministerstvo  životného  prostredia  odporúčalo  takéto

opatrenia  prijať,  najmä   vybudovať  vodovod,  kanalizáciu

a čističku odpadových vôd, ale akciová spoločnosť Nafta Gbe-

ly nezaslala  svoje vyjadrenie. Chcel  by som oceniť  to, čo

povedal  pán  minister  Zlocha,  ako  skutočne konštruktívny

prístup k veci.

 

     Už spomínala kolegyňa Sabolová, s ktorou sme sa spoloč-

ne zúčastnili v Gajaroch na  tomto zhromaždení 8. 11., že na

toto zhromaždenie sa, žiaľ,  pozvaní nedostavili. Prišla iba

pani prednostka Okresného úradu v Malackách.

 

     Občania Gajár sa oprávnene pýtajú:

 

     1. Kto im a ich  obci konečne po 14-ročnej kalvárii po-

môže vyriešiť životný problém, ktorý si sami nespôsobili?

 

     2. Koncernový  podnik  Nafta  Gbely v minulosti výdatne

napĺňal zo svojich ziskov  štátny rozpočet. Po privatizácii,

osobitne  po  tej  škandalóznej,  zisky akciovej spoločnosti

Nafta Gbely  idú najmä inde,  nevieme komu. Čo  urobí vláda,

aby sa z nich niečo vrátilo do Gajár na vybudovanie vodovodu

a obmedzenie ohrozenia obyvateľov?

 

     Tlmočím vám, vážený pán neprítomný premiér, tieto otáz-

ky a s vašou odpoveďou  obyvateľov Gajár rád oboznámim, lebo

chcem veriť, že bude pre nich priaznivá.

 

     Túto interpeláciu postúpim aj prezidentovi Fondu národ-

ného majetku pánu Gavorníkovi, ktorý  mi síce nie je povinný

na interpeláciu odpovedať, ale položím mu zopár otázok, kto-

ré sú v jeho kompetencii. Bol  by som rád, keby aj za pomoci

iných z jeho blízkeho okolia, ktorí sa tu vyslovovali k tej-

to otázke,  sa mne a mojím  prostredníctvom aj občanom Gajár

dostala odpoveď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ďalší je prihlásený pán poslanec Weiss.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by  som interpelovať pána  ministra zdravotníctva

Slovenskej republiky vo veci riešenia problémov poskytovania

zdravotnej starostlivosti, osobitne sekundárnej a následnej,

v okrese Košice-okolie.

 

     Okres Košice-okolie má 112 obcí a asi 115 tisíc  obyva-

teľov, a tým patrí k najväčším okresom v Slovenskej republi-

ke.  Špecifickou zvláštnosťou  tohto okresu  je jeho  územné

rozloženie okolo  Košíc, ktoré nie  je súčasťou okresu.  Na-

priek  tomu sú  sídlom  väčšiny  úradov a inštitúcií  okresu

Košice-okolie rozložených na celom území mesta. Uvedená sku-

točnosť  sa  negatívne  dotýka  aj  poskytovania sekundárnej

a následnej zdravotnej starostlivosti v okrese  zabezpečova-

nej  hlavne  dvoma  zdravotníckymi  zariadeniami: Nemocnicou

s poliklinikou  Košice-okolie  a  Nemocnicou  s poliklinikou

Moldava nad  Bodvou. Z oboch  spomenutých zdravotníckych za-

riadení  má dominantné  postavenie  Nemocnica s poliklinikou

Košice-okolie poskytujúca zdravotnú starostlivosť pre spádo-

vé územie 83 obcí, čo znamená asi 65 tisíc obyvateľov.

 

     V súčasnom období  Nemocnica s poliklinikou Košice-oko-

lie poskytuje  odbornú zdravotnú  starostlivosť v 6 neúčelo-

vých,  starých a schátraných  objektoch - lebo z pôvodných 7

objektov  bol  jeden v rámci  reštitúcií v roku 1997 vrátený

pôvodnému  majiteľovi -, v objektoch  roztrúsených  po území

mesta Košice a veľmi zle  dostupných  prostriedkami mestskej

dopravy.  Nemocnica s poliklinikou  Košice-okolie  disponuje

38 odbornými ambulanciami a jedným  lôžkovým detským oddele-

ním  s kapacitou 45 lôžok,  rozložených  na Mlynskej  ulici,

Bielej ulici, Kováčskej ulici 44, Smetanovej ulici 2, Roose-

veltovej ulici 18, Zbrojníckej  ulici 8, v Čermeľskom údolí,

a navyše, na Poľskej ulici  sú umiestnené hospodárske objek-

ty.

 

     Uvedená nadmerná dislokácia  spôsobuje množstvo organi-

začných a ekonomických problémov  nielen pre pacientov - ide

o nutnosť viacerých časovo náročných  presunov po území mes-

ta, rast výdavkov na cestovné -, ale aj nervozitu zamestnan-

cov a vedenia nemocnice s poliklinikou. Problémom je vzájom-

ná izolácia, nepružný  kontakt medzi jednotlivými oddelenia-

mi, rast nákladov na  údržbu a prevádzku, zvýšené požiadavky

na  personálne zabezpečenie  prevádzkových činností,  ako sú

vrátnici, spojovateľky, kuriči, domovníci, upratovačky, rast

nákladov  na  zvoz  a  rozvoz  biochemického kontaminovaného

zdravotného a iného materiálu a tak ďalej.

 

     Vedenie  nemocnice s poliklinikou v minulom období hľa-

dalo riešenie kritickej situácie dvoma spôsobmi:

 

     a) zabezpečením jedného  kompletného zdravotníckeho za-

riadenia pre potreby Nemocnice s poliklinikou Košice-okolie,

jeden objekt,

 

     b) čiastočnou redukciou počtu objektov zo 7 na 3.

 

     Prvý spôsob  riešenia sa počas rokovaní  ukázal ako ne-

priechodný. V rámci druhého spôsobu riešenia boli predložené

4 alternatívy, z ktorých bola aj  vaším listom z 27. 2. 1996

číslo SZS-771/96-Hap odobrená alternatíva  spočívajúca v re-

konštrukcii objektu na Strojárenskej  ulici číslo 1, Košice.

Táto rekonštrukcia mala byť  zabezpečená z vlastných finanč-

ných zdrojov  získaných odpredajom objektov  uvoľnených cen-

tralizovaním objektov.  K realizácii tohto  zámeru ale nedo-

šlo.  V súvislosti  s prijatím  zákona  číslo 222/1996 Z. z.

o organizácii miestnej štátnej správy totiž prešla zriaďova-

teľská funkcia vo vzťahu k Nemocnici s poliklinikou  Košice-

-okolie z  vášho ministerstva na  Krajský úrad v  Košiciach.

Vedenie  nemocnice s  poliklinikou v  ďalšom období rokovalo

o rozoberanom probléme so zástupcami Okresného úradu Košice-

-okolie a zástupcami krajského  úradu. V tejto súvislosti sa

obrátilo listom z 3. 12. 1996 aj na štátneho krajského leká-

ra, ale na svoje iniciatívy nedostalo pozitívnu odpoveď.

 

     Reorganizácia štátnej zdravotnej správy sa tým negatív-

ne podpísala  na črtajúce sa riešenie  vážnych problémov po-

skytovania odbornej zdravotnej starostlivosti v okrese Koši-

ce-okolie. V medziobdobí sa  situácia pri poskytovaní odbor-

nej  zdravotnej starostlivosti  zhoršila. V okrese  prebieha

odštátňovanie sekundárnej zdravotnej starostlivosti, zhoršu-

je sa ekonomická situácia nemocnice s poliklinikou, prístro-

jová technika ďalej zastaráva,  je nefunkčná, zvyšujú sa ná-

klady na údržbu a opravy objektov, rastie napätie a neistota

medzi zdravotníckymi  pracovníkmi a ostatnými zamestnancami.

Súčasnú  situáciu je  možné  hodnotiť  ako  kritickú a vážne

ohrozujúcu zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti pre oby-

vateľstvo spádového územia nemocnice s poliklinikou.

 

     Na základe uvedeného si  vás dovoľujem požiadať, vážený

pán minister,  aby ste v súčinnosti  so zodpovednými pracov-

níkmi Krajského  úradu v Košiciach v zákonnej lehote predlo-

žili vaše stanovisko k

 

     a) urýchlenému riešeniu spomenutých problémov Nemocnice

s poliklinikou Košice-okolie,

 

     b) k perspektívam komplexného riešenia poskytovania se-

kundárnej  a  následnej  zdravotnej  starostlivosti v okrese

Košice-okolie.

 

     Druhá moja  interpelácia je smerovaná  na pána predsedu

vlády.

 

     Všetky  štáty  vyšehradskej  skupiny    prijali zákon

o odškodnení  obetí nacistickej  perzekúcie. Výnimkou ostáva

práve Slovensko, hoci Slovenský  štát v období druhej sveto-

vej  vojny  prijal  najtvrdšie  rasové protižidovské zákony,

ktoré  kolektívne  postihli  desaťtisíce  slovenských  Židov

deportovaných  do nacistických  koncentračných  táborov. Po-

dľa dostupných  údajov k 30. 9. 1995 žilo na Slovensku 1 233

osôb, ktoré prešli počas  druhej svetovej vojny rôznymi for-

mami rasovej perzekúcie. Z toho 898 osôb bolo násilne odvle-

čených do koncentračných táborov a 335 osôb prežilo iné for-

my rasovej perzekúcie. Vekový priemer týchto ľudí bol 76 ro-

kov. Z toho vyplýva, že  ďalšie odsúvanie odškodnenia na na-

sledujúce roky  by malo vzhľadom na  vysoký vek postihnutých

jednoducho neúnosný efekt.

 

     Verím, vážený pán predseda vlády, že aj slovenská vláda

si uvedomuje túto skutočnosť. Viac ako 50 rokov od ukončenia

druhej svetovej vojny už nejde o právny problém, ale o napl-

nenie morálneho  záväzku demokratického štátu,  ktorý je po-

stavený  na antifašistickej  tradícii Slovenského  národného

povstania, aspoň formou humanitárneho gesta  odškodniť všet-

kých občanov postihnutých nacistickou perzekúciou. Urýchlené

schválenie vhodnej právnej úpravy v Národnej rade Slovenskej

republiky, iniciovanej slovenskou  vládou, by kladne prijala

verejnosť nielen na Slovensku, ale bolo by vysoko ocenené aj

demokratickými vládami v Európe a vo svete.

 

     Prijatie tejto  normy je naliehavé aj  preto, že v roku

1990 pán  predseda vlády tlmočil  predstaviteľom Slovenského

zväzu protifašistických bojovníkov a Ústredného zväzu židov-

ských náboženských obcí Slovenskej republiky, že ak s vládou

Spolkovej republiky Nemecko nebude v krátkom čase dosiahnutá

dohoda o otázke odškodnenia  slovenských  obetí nacistických

perzekúcií počas  druhej svetovej vojny,  bude vláda Sloven-

skej republiky iniciovať prijatie zákona o odškodnení. Uply-

nuli dva roky a tento zákon ešte nebol do parlamentu predlo-

žený. Viem  však, že Ministerstvo  spravodlivosti Slovenskej

republiky pripravilo v júni tohto roku návrh zákona o zmier-

není niektorých krívd osobám  deportovaným počas druhej sve-

tovej vojny do nacistických koncentračných táborov.

 

     Pýtam sa preto pána  predsedu vlády, kedy vláda Sloven-

skej  republiky prijme  politické  rozhodnutia a pošle návrh

zákona do parlamentu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte  mi, aby  som uviedol, že v § 130 ods. 7 zákona

o rokovacom poriadku  je napísané: "Na  interpeláciách musia

byť prítomní všetci členovia vlády." Ako vidím, sú tu dvaja.

"V odôvodnených  prípadoch môže predseda  vlády určiť, ktorý

člen vlády bude za  neprítomného člena vlády na interpelácie

odpovedať."  Takéto  odôvodnenie  tu  nemáme,  ani oznámenie

predsedu vlády,  ako hovorí  ďalej ods. 7, že  bude na tieto

interpelácie odpovedať sám. Pripomínam,  že ide o interpelá-

cie, nie hodinu otázok.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dávam procedurálny návrh, aby sme v tejto chvíli preru-

šili bod Interpelácie a aby predseda  Národnej rady požiadal

predsedu vlády,  alebo osobu, ktorá ho  zastupuje, aby dodr-

žiavali  zákon o rokovacom poriadku - § 130 ods. 7. Keďže je

to procedurálny  návrh, prosím, aby  sme o ňom hlasovali bez

rozpravy.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Zvoláme poslancov.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     A oni odhlasujú, že nebudú rešpektovať zákon.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vaši poslanci  sa tárajú po  mítingoch, tak čo  mám ho-

voriť? Je  to tak. Jedni v Brezne, druhí v Krupine,  tak  sa

nehnevajte. (Hlasy z pléna.)

 

     Nabudúce vám,  pán poslanec, poviem,  keď tu bude  dosť

ľudí, že ak by táto strana vyhrala voľby, prijmeme zákon, že

kto tu nebude čo len hodinu, tak je to absencia ako u robot-

níkov v robote. Nikto nepomôže. Nikto. A nie, že vaši sa bu-

dú túlať po mítingoch, po Brezne, po Krupine, a my sa tu bu-

deme trápiť. (Hlasy v sále.)  Moji sú tu všetci. Paľko, moji

sú tu všetci. Vážení, tak je  to. Každý si pozrime do svojho

hrnca. Paľko, ale KDH si  musí  najviac pozrieť.  Okrem pána

Dzurindu tu nikto nie je. (Šum v rokovacej sále.)

 

     Dám hlasovať o návrhu. Ešte nech páni poslanci prídu.

 

     Ako vidím,  páni ministri sú tu.  Čo vám vlastne chýba?

To je tak, keď sú poslanci v kuloároch, vo vedľajších miest-

nostiach. Tak o čom  hovoríme? Pozrite  sa, jeden, dva, tri,

štyri, päť,  šesť. O čom chceme  hovoriť? Všetci, pravda. Aj

starú mater prišikujeme, nebojte sa nič. (Smiech v rokovacej

sále.) Všetko je tu.

 

     Nech sa páči, myslím si,  že poslanci aspoň prišli dnu,

správne si zaúradoval. Myslím si,  že môžeme ísť ďalej. Dáme

hlasovať, či  môžeme ísť ďalej? Sú  tu páni ministri. Ospra-

vedlnení sú, a  sú tu, takže... (Hlasy z  pléna.) Ja som čí-

tal,  ktorí  ministri    ospravedlnení.  Malý moment. (Šum

v sále.) Pokoj,  páni, hneď to  bude. "O. K."  Vydržte! Nie,

nie, nie, pán poslanec, vydržte!

 

     Pani Kramplová je ospravedlnená, pán Liščák, pani Slav-

kovská, pán Jasovský. Tu sú  papiere. (Hlasy z pléna.) No a?

Toto vám nestačí? (Smiech v rokovacej sále a hlasy z pléna.)

Sám ste z DÚ, traja ste z DÚ a ešte  chcete byť druhí. V pr-

vom rade  hľaďte na svoju disciplínu.  (Hlasy z pléna.) Áno,

je. Áno,  tu je. Hovoril som v prvom  úvode, že  pán premiér

poveril pána Kozlíka, no. Takže ideme ďalej. Dobre, narobili

sme rozruch.

 

     Dám hlasovať - áno, "jak je  libo" - o tom,  že  všetci

ministri a vládni činitelia  podľa rokovacieho poriadku majú

byť na interpeláciách. Tých, čo sú ospravedlnení, som prečí-

tal, vrátane  pána premiéra. Takže všetci  tu nemôžu byť. My

sme za, ale viac nemáme.

 

     Je  tu 65  poslancov -  málo,  neprezentujete  sa. Dáme

spočítať skrutátorom,  ak sú tu,  tak hneď to  bude. Nech sa

páči, páni skrutátori, sčítajte.

 

     Nech berú kufre,  nech idú domov aj ostatní,  čo sú tu.

(Smiech v sále.) Tak o čom je reč, páni?

 

     Pani Belohorská, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Keď už  vyskúšali niektorí páni,  koľko tu máme  členov

vlády, ja by som veľmi rada  vedela, koľkí poslanci sú u vás

dnes ospravedlnení z rokovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, majú absenciu. A tvrdo  budeme trvať, aby skutočne

dostali finančný postih. Koľkí? Hneď to prečítame. Hneď, vy-

držme. Malý  moment. Pán Bajan  je ospravedlnený, pán  Slota

a pán  Pacola. Nikto  iný. Ako  viem, tak  Budaj, pán Budaj,

poslanec sa nachádza... Ale to  nie Budaj, pardon, Budaj nie

je poslanec,  len by chcel byť.  Nebude. (Smiech v rokovacej

sále, potlesk.)

 

     Pán poslanec Šagát  je v Brezne, ako viem,  aj ďalší sú

v Brezne. Tak o čom tu  rečníte? (Hlasy z pléna.) Ajaj! Kde-

že! Na ceste do Brezna. Pán Černák je kde? Nože mi povedzte.

Kde máte ospravedlnenie pre pána Černáka? Maďarská koalícia.

Tí už na juhu robia obštrukcie. Dobre, vážení, dosť bolo.

 

     Pán Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán podpredseda,

 

     bolo to síce humorné, ten  náš dialóg, ale ja sa vrátim

k zákonu, pretože zákon platí pre členov vlády. Čítam to, čo

platí pre ministrov. Prosím,  neprerušujte ma. Na interpelá-

ciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ja som si to

nevymyslel. Vy ste schválili tento rokovací poriadok. V odô-

vodnených  prípadoch môže  predseda vlády  určiť, ktorý člen

vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpo-

vedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Sú tu teda

tri  možnosti. Ja  sa pýtam,  kde sú  všetci členovia vlády,

s výnimkou  tých, čo  sú ospravedlnení.  Kde je podpredseda,

jeden,  druhý? Kde  je  podpredsedníčka a tak  ďalej? Neboli

ospravedlnení.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Máte pravdu,  pán poslanec. Ale  tiež sa pýtam:  Kde sú

vaši poslanci? To je to isté.

 

     Nech sa  páči, budeme sa  prezentovať, budeme hlasovať,

vážení páni poslanci, za návrh pána poslanca Kováča.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Do Brezna  budem volať, aby ich  vyprášili sem do sály,

z Brezna, tých vašich. Sem, nech ich vyženú stade, lebo berú

peniaze ľudí, a tam si do  Brezna idú. (Hlasy z pléna.) Ľup-

ták tam  nechodí cez pracovný čas.  Hneď zavolám našich, aby

tam išli aspoň tridsiati.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Ďakujem. Málo nás. Dva,  štyri, šesť, osem, desať, dva-

násť,  štrnásť,  šestnásť,  osemnásť,  dvadsať,  dvadsaťdva,

dvadsaťštyri, dvadsaťšesť, dvadsaťosem, tridsať, tridsaťdva,

tridsaťštyri,  tridsaťšesť, tridsaťosem,  štyridsať, štyrid-

saťdva, štyridsaťštyri, štyridsaťšesť, štyridsaťosem, päťde-

siat, päťdesiatdva, päťdesiatštyri, päťdesiatšesť, päťdesia-

tosem,  šesťdesiat, šesťdesiatdva,  šesťdesiatštyri, šesťde-

siatšesť, šesťdesiatosem...

 

     Vážení,  nehnevajte sa,  neprezentujete sa, pokračujeme

ďalej.

 

     Nech sa páči, pán Boros.

 

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     páni podpredsedovia,

     pani ministerka,

     páni ministri,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     budem interpelovať predsedu vlády, ktorý je neprítomný,

ale písomne sa moja interpelácia určite k nemu dostane.

 

     Aj keď  je mi jasné,  že okresné úrady  práce sú priamo

v riadení  ministerstva  práce,  sociálnych  vecí  a rodiny,

predsa považujem za nevyhnuté  obrátiť sa so svojou interpe-

láciou priamo na vás,  na predsedu vlády Slovenskej republi-

ky. Ide totiž o záležitosť na prvý pohľad síce rýdzo sociál-

nu, svojím nábojom ale oveľa ďalekosiahlejšiu, o nezamestna-

nosť, a hlavne o prístup k riešeniu nezamestnanosti v okrese

Rimavská Sobota.

 

     Ako je roky smutne známe,  okres Rimavská Sobota je tr-

valým "rekordérom" v Slovenskej republike. Počet nezamestna-

ných sa  pohybuje  neustále  okolo 27 až 30 % práceschopného

obyvateľstva. V tejto súvislosti  je namieste poznamenať, že

všetky  doterajšie  pompézne  výjazdy  vlády mali pramizerný

skutočný účinok. Neplnia sa  opatrenia prijaté vládou a opa-

kovane  prisľúbené na  obnovenie  infraštruktúry a celkového

oživenia priemyslu, pôdohospodárstva, zdravotníctva, služieb

či ďalších životne dôležitých oblastí tejto desaťročia i te-

raz  zanedbanej  prihraničnej  oblasti.  Ba naopak, namiesto

konkrétnej pomoci zo strany vlády sa tamojším obyvateľom vy-

číta neschopnosť podnikať, a dokonca vraj "sa premrháva" mi-

liardová pomoc. Ibaže nikto z obyvateľov  nemá poznatky, kam

a komu je táto pomoc smerovaná.  Zostáva im iba tušenie o o-

kruhu  vyvolených. Posledným  eklatantným príkladom necitli-

vosti a nezáujmu štátnej správy o skutočné  riešenie problé-

mov je  neslýchaný a neľudský prístup  Okresného úradu práce

v Rimavskej Sobote, ktorý v priebehu  minulého týždňa denne,

resp. obdeň, predvolával nezvládnuteľný počet nezamestnaných

z celého  okresu.  Zhromaždený,  ponížený a následne  právom

podráždený dav  sa tlačil v nebezpečnej  panike, len aby ich

všemocný úrad nevymazal z registrácie.

 

     Nechcem  vás, pán  premiér, zaťažovať  opisovaním tohto

nedôstojného a vyložene  výbušného stavu  pred úradom práce.

V zúfalej tlačenici, kde po zásahu polície atmosféra dosiah-

la možno bod lynčovania,  dochádzalo k lámaniu detských rúk,

k potratu,  k početným  zraneniam,  nehovoriac  o  duševných

útrapách ponížených ľudí,  bezmocných žien, ich sprevádzajú-

cich detí, starších ľudí, tých, ktorí dôsledkom nezmyselného

rozhodnutia  okresného  úradu  práce  si  najali  autobus za

vlastné peniaze, pretože pravidelné  spoje sú už tak zriede-

né, že ledva stačia na prepravu ešte zamestnaných, a snažili

sa dostaviť na predvolanie.

 

     Neviem, či riaditeľka okresného  úradu práce pozná a či

si uvedomuje, že aj ju zaväzuje Ústava Slovenskej republiky,

ktorá v článku 19 ods. 1 hovorí: "Každý má právo na zachova-

nie ľudskej dôstojnosti." A neviem ani to, či pani riaditeľ-

ka našla v sebe aspoň štipku sebakritiky a odstúpila zo svo-

jej  funkcie  sama.  Chcem  byť  ale  presvedčený  o tom, že

v opačnom prípade toto urobí jej príslušný nadriadený štátny

orgán.

 

     Vážený pán  premiér, žiadam  vás v mene  všetkých - za-

mestnaných či  nezamestnaných, Slovákov  či  Maďarov, či Ró-

mov, či ostatných občanov okresu Rimavská Sobota, aby ste mi

dali na vedomie, aké konkrétne opatrenie konečne vykoná vlá-

da Slovenskej republiky na zlepšenie neutešeného stavu v ok-

rese Rimavská Sobota. Čakám na vašu odpoveď.

 

     Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Borosovi.

 

     Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

 

     Malý moment, pani ministerka  odpovedá za pána predsedu

vlády.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená snemovňa,

 

     z poverenia premiéra odpovedám  na otázku, teraz už in-

terpeláciu  pána  poslanca s tým,  že  chcem  hneď  na  úvod

uviesť, že k žiadnym lámaniam  detských rúk a potratom nedo-

šlo, mám to prešetrené. A pokiaľ ide o postup pani riaditeľ-

ky, konala v súlade  so  zákonom, ktorý ste  aj vy schválili

v tejto  snemovni, kedy    úrad  práce  plne v kompetencii

predvolávať nezamestnaných,  najmä ak má  podozrenie, že ide

o čiernu pracovnú silu.

 

     Pýtam sa,  pán poslanec, či  vy ste  spokojný s tým, že

tzv. nezamestnaní chodia pracovať načierno, z nášho poistné-

ho berú podporu v nezamestnanosti, a my sa máme na to prize-

rať. Takže k žiadnemu odvolaniu pani riaditeľky nedôjde, na-

opak, navrhnem jej odmenu.

 

     A teraz môžeme prejsť ďalej.  Chcela by som povedať, že

pokiaľ ide o okres Rimavská  Sobota, patrí medzi tie okresy,

ktoré majú viac  ako 20 %, to je  Lučenec, Spišská Nová Ves,

Gelnica,  Trebišov, Veľký  Krtíš, Stropkov,  Levoča, Revúca,

Kežmarok, Vranov nad Topľou, Rožňava, Bardejov, Komárno, Sa-

binov, Michalovce, Sobrance, Poltár a Detva.

 

     Konkrétne pre  Rimavskú  Sobotu v roku 1995 z Fondu za-

mestnanosti bolo  vyčlenených len pre tento  okres nad rámec

rozpočtu 20 miliónov Sk na aktívnu politiku. Na ten istý rok

dostal tento  okres v roku 1995 z Fondu zamestnanosti celkom

186 miliónov Sk. Je mi  ľúto, ale tento okres nemal dostatok

projektov,  ktoré  podnikatelia  nepredložili,  a preto  nie

z nedostatku peňazí v tomto  okrese, ale pre nezáujem podni-

kateľskej sféry  nebolo vyčerpaných 20 miliónov  Sk, a preto

boli vrátené do Fondu  zamestnanosti. Inak v roku 1996 znova

na aktívnu  politiku pre tento okres  bolo vyčlenených 172,6

mil. Sk. Chcem  povedať, že  tento  okres, ale i tie ďalšie,

ktoré som menovala, sú  postihnuté nielen vysokou mierou ne-

zamestnanosti, ale aj  štruktúrou nezamestnaných, nekvalifi-

kovaných alebo nízko kvalifikovaných. Veľmi ťažko sa hľadajú

projekty, kde  by sme mohli  týchto ľudí bez  vzdelania, bez

kvalifikácie,  často iba  so základným  vzdelaním umiestniť,

nehovoriac už o rekvalifikáciách.

 

     Preto znovu chcem len podotknúť, že od 1. januára tohto

roku v tomto okrese  práve pre  týchto nezamestnaných, ktorí

nemajú vzdelanie - a to nerobíme  rozdiely podľa národnosti,

farby  pleti,  ide o kvalifikáciu -, bolo  vytvorených 1 355

verejnoprospešných pracovných miest. Od 10. mája tohto roku,

keď sa okresný  úrad práce so starostami  miest a obcí doho-

dol, v priemere na jednu obec v tomto okrese pripadá podpora

na 10 verejnoprospešných pracovných miest. Keby  títo  ľudia

mali inú  kvalifikáciu, keby mali  ochotu sa rekvalifikovať,

nemuseli by robiť verejnoprospešné práce, pretože aj Národný

úrad práce teraz podľa  novej legislatívy, aj Fond zamestna-

nosti v uplynulých dvoch  rokoch, ako som dokumentovala, pe-

niaze poskytol. Neboli projekty, 20 miliónov  sa muselo vrá-

tiť.

 

     Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, s  faktickou poznámkou vystúpi pán posla-

nec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená pani ministerka,

 

     som rád, že ste mi  hneď odpovedali. Ja som inak smero-

val túto otázku skutočne na  predsedu vlády aj v širších sú-

vislostiach. Samozrejme, že sa týka  vášho rezortu, a to vý-

sostne v tomto konkrétnom prípade.

 

     Musím ale,  žiaľbohu, vyhlásiť, že  som hovoril pravdu,

že tam došlo k panike  ľudí. Nehovorím, že to vyvolala polí-

cia - lámanie rúk a ďalšie poranenia -, to potvrdzujú lekári

jednoznačne, ale aj k potratu, žiaľbohu, došlo a došlo k to-

mu možno v strachu, v panike, v zúfalstve, neviem v čom, ale

tie tisíce  ľudí, ktorí sa  tam tlačili, to  bol jednoznačný

dôvod. Udivuje ma, a vlastne ani neudivuje, že zastávate ta-

kúto  riaditeľku okresného  úradu práce.  Nehnevajte sa,  to

v plnej nahote vlastne odhaľuje vaše "humánne" cítenie. Pre-

tože  keď sa  vžijete do  pozície tých  ľudí, ktorí tam boli

a ktorí boli napádaní ešte aj  policajtmi, bez práce, a deti

mali so sebou, pretože nemali  ich komu doma nechať, neviem,

ako by ste sa vy zachovali.

 

     Takže z môjho hľadiska musím vysloviť veľké poľutovanie

nad vaším vystúpením a budem  musieť to tým našim ľuďom doma

povedať, bez  rozdielu zase  na národnosť a farbu pleti, ako

ste vy povedali, že je  vrcholom arogancie, keď štát, štátny

úradník a ešte aj najvyšší štátny  orgán sa tak stavia k ta-

kej vážnej veci.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prvú interpeláciu mám na pána ministra Jána Jasovského.

 

     Železnice  Slovenskej  republiky  vlastnia tzv. salónny

vozeň, ktorý na trati Košice - Bratislava je  radený k rých-

liku číslo 503 vždy v piatok a k rýchliku  Zemplín číslo 612

vždy v pondelok. Tento tajuplný  salónny  vozeň neslúži  po-

slancom  Národnej rady,  aspoň nie  opozičným, ale  slúži na

prepravu vyšších ministerských úradníkov a, žiaľ, aj ich ro-

dinných príslušníkov.

 

     Podľa  mojich  informácií  je  tu niekoľko zarážajúcich

skutočností. Na Železniciach Slovenskej republiky na  využí-

vanie tohto  priveseného salónneho vozňa  nebola vypracovaná

žiadna záväzná  smernica  alebo štatút, ktorý  by určoval o-

kruh osôb, ktoré v ňom môžu cestovať. Tento okruh osôb podľa

môjho názoru môže určiť len minister dopravy, pôšt a teleko-

munikácií. Salónny vozeň sa jedným slovom využíva ako za cá-

ra. A nie sú to ojedinelé prípady, že v ňom cestujú deti mi-

nisterských  úradníkov, študujúce v Bratislave, aj bez plat-

ného  cestovného lístka  alebo s využívaním  rôznych  zliav,

ktoré by v tomto vozni nemali  platiť. Aj tento vozeň by mal

byť ako každý iný pod dôslednou kontrolou sprievodcu.

 

     Nie je to čudné, keď prakticky v špičke, keď je najväč-

šia frekvencia cestujúcich, keď sú vlaky preplnené a stanice

sú plné, cestujúci s platným  cestovným lístkom sa nedostanú

do vlaku,  na druhej strane osobitný  vozeň pre privilegova-

ných a ich deti je  poloprázdny a cestuje sa v ňom za štátne

prostriedky?  Neškodilo  by  vyšším  ministerským  úradníkom

a pracovníkom  Generálneho riaditeľstva  Železníc Slovenskej

republiky, aby  cestovali v štandardných  vozňoch medzi oby-

čajnými cestujúcimi, aspoň by  poznali skutočný stav v osob-

nej železničnej doprave.

 

     Interpelujem preto pána ministra Jána Jasovského a žia-

dam zverejniť okruh štátnych  úradníkov a osôb, ktorí využí-

vajú salónny vozeň na Železniciach Slovenskej republiky.

 

     Druhú interpeláciu mám na pána ministra financií Serge-

ja Kozlíka.

 

     Už to tu niekoľkokrát odznelo, že Ministerstvo financií

Slovenskej republiky vydalo smernicu, ktorá určuje podmienky

na uplatnenie dotácií k cenám tepelnej energie dodávanej do-

mácnostiam. Táto smernica tiež  určuje spôsob čerpania štát-

nej dotácie. Zarážajúce na celej  tejto veci je to, že smer-

nica  bola zverejnená  až v týchto  dňoch,  ale účinná je so

spätným  dátumom  od 1. júla 1997. Táto  smernica v podstate

úplne  mení postup  prideľovania štátnej  dotácie na  teplo.

A nemali by  sme zastierať, že  svojím účinkom zvyšuje  ceny

tepla pre obyvateľstvo.

 

     Myslím  si, že  je potrebné  pravdivo informovať jednak

nás, poslancov Národnej rady,  ale predovšetkým občanov Slo-

venskej republiky o podstatných  zmenách v poskytovaní dotá-

cie. Predovšetkým o tom, že  na štátnu dotáciu nie je právny

nárok, a o tom, že v podstate  ide o zníženie dotácie o spo-

mínaných 30 %. Tiež o tom, že  daňové  úrady  určia na  prvý

polrok 1997 súhrnný  neprekročiteľný  limit  dotácií, pričom

budú vychádzať  zo skutočnosti uplatnenia  nároku na dotáciu

na druhý polrok 1996, samozrejme,  že zníženého o 30 %. Tiež

o tom, že  príjemcovia dotácií musia  na základe limitovania

dotácií uzatvoriť s dodávateľmi tepelnej energie novú zmluvu

o efektívnej dodávke tepelnej energie. Inými slovami to zna-

mená, že  štátna dotácia v jednotlivých  mestách pokryje len

časť tepla a všetko ostatné teplo bude domácnostiam dodávané

za plnú, nedotovanú cenu.

 

     Táto nová okolnosť si  vynucuje potrebu prijať prvoradé

účinné  opatrenia na  zníženie  odberu  tepla. Ale  aké, keď

všetky  účinné  opatrenia    investične  veľmi náročné? Ak

v konkrétnom  meste v konkrétnom bytovom  fonde zostane spo-

treba tepla  na kúrenie a spotreba  teplej vody  na rovnakej

úrovni ako  vlani, podstatne sa  zmení priemerná cena  tepla

pre obyvateľstvo. Keďže spotreba tepla priamo ovplyvňuje je-

ho priemernú cenu, ktorá bude rozúčtovávaná na všetkých oby-

vateľov, musia správcovia bytového fondu aj nájomníci prijať

okamžité opatrenia na zníženie jeho spotreby, pretože teplo,

ktoré sa ušetrí v ktoromkoľvek byte, znižuje  priemernú cenu

tepla platnú pre všetky byty.

 

     Zmena  postupu  prideľovania  štátnej  dotácie na teplo

a krátenie štátnej dotácie na tepelné hospodárstvo o 30 % sa

takto dotkne výrobcov tepla, správcov bytového fondu a v ko-

nečnom dôsledku užívateľov bytov, teda obyvateľov. V reálnom

živote nám to prináša regulovanie dodávok tepla a teplej vo-

dy do  bytov, to znamená  vypínanie  kúrenia v nočných hodi-

nách. Takéto opatrenia  nie sú ani  systémové a môžu byť len

dočasné.

 

 

     Z postavenia  trpiaceho  a  poškodeného  občana nechcem

získavať žiadny politický kapitál, ale musím konštatovať, že

toto rozhodnutie vlády Slovenskej  republiky o krátení dotá-

cií do tepelného  hospodárstva bez predchádzajúceho časového

upozornenia občanov je nezodpovedný krok. Interpelujem preto

pána ministra financií Sergeja  Kozlíka a žiadam zdôvodnenie

účinnosti  tejto  smernice so spätnou  platnosťou od 1. júla

1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán podpredseda,

     vážený jediný prítomný pán minister,

 

     napriek tomu,  že pani ministerka  Keltošová medzičasom

odišla, aj napriek tomu, že už čiastočne odpovedala na prob-

lematiku, ktorú predniesol môj kolega Boros - už je tu.

 

     Vážená pani ministerka,

 

     aj napriek tomu, že ste čiastočne odpovedali, alebo ste

sa pokúsili  odpovedať na tú  problematiku, ktorú predniesol

môj kolega Boros, prečítam svoju interpeláciu, lebo interpe-

lácia poslanca  Borosa bola smerovaná  na pána premiéra.  Ja

kladiem konkrétne otázky na vás, pretože si myslím, že počin

riaditeľky okresného úradu práce a celá tá problematika oko-

lo tohto  spadá výlučne pod  kompetenciu ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny.

 

     Okres  Rimavská Sobota  je z viacerých  hľadísk  jedným

z najproblémovejších  regiónov  Slovenskej  republiky. Tento

stav už pretrváva niekoľko rokov - aj napriek viacerým uzne-

seniam na vládnej úrovni,  napriek niekoľkým opatreniam jed-

notlivých  rezortov,  ktorých   realizácia  alebo  praktické

uplatnenie  neprináša  žiadaný  citeľný efekt -, pretrváva a

z viacerých hľadísk sa zhoršuje. Ešte smutnejší obraz dosta-

neme, ak  tento okres  porovnáme s veľkou väčšinou ostatných

okresov  Slovenska, ak vezmeme  do úvahy  doterajší  trend a

možnosti  ďalšieho  rozvoja. V tomto prípade by sa skôr dalo

hovoriť o východiskách z krízového stavu tohto okresu.

 

     Jedným z najvypuklejších problémov, ktorý komplikuje aj

tak zložitú situáciu v okrese  Rimavská Sobota a ktorý dlho-

dobo a nesmierne sťažuje život tunajších obyvateľov, je pre-

trvávajúca vysoká nezamestnanosť. Jej vysoká, priam kritická

miera zaraďuje tento región aj podľa starého, aj podľa nové-

ho územného členenia už niekoľko rokov na prvé miesto v rám-

ci celého  Slovenska. Uvedomujem si,  že samotná nezamestna-

nosť, jej percentuálne vyjadrená miera je prejavom a výsled-

kom pôsobenia niekoľkých  nepriaznivých, vzájomne nadväzujú-

cich faktorov,  za odstránenie ktorých,  alebo za zmiernenie

ich dosahu nie je zodpovedné len ministerstvo práce, sociál-

nych vecí a rodiny, ale celá vláda.

 

     Aj vzhľadom na to bola smerovaná interpelácia môjho ko-

legu poslanca  Borosa na predsedu vlády,  lebo sme si vedomí

toho, že v súvislostiach treba interpelovať aj predsedu vlá-

dy, celú vládu, lebo len celá vláda môže riešiť tú situáciu,

ktorá je v Rimavskej Sobote a jej okolí.

 

     Vzhľadom na túto skutočnosť  sa v tejto svojej interpe-

lácii obmedzím  len na udalosti, ktoré  prebehli v Rimavskej

Sobote minulý týždeň na okresnom úrade práce a ktoré spadajú

výlučne do vašej kompetencie.

 

     Ako už  určite viete - a tým, že čo  ste aj  odpovedali

poslancovi  Borosovi, ste  dokázali, že  viete o tej udalos-

ti -, riaditeľka Okresného úradu práce v Rimavskej Sobote sa

rozhodla z nepochopiteľných a doposiaľ  nevysvetlených dôvo-

dov predvolávať všetkých, ktorí  sú vedení v evidencii úradu

ako uchádzači o zamestnanie. Toto  nezodpovedné  rozhodnutie

práve v dôsledku  veľkého  počtu  nezamestnaných, ktorých sa

toto týka, malo za následok, že sa vytvorila v Rimavskej So-

bote situácia,  keď niekoľkotisícový dav  sa doslova dobýjal

na okresný úrad práce, keď v napätej  atmosfére a v dôsledku

oprávnenej rozhorčenosti a nervozite predvolaných dochádzalo

k potýčkam, k vzájomnému napádaniu, k ohrozeniu zdravia. Po-

dotýkam a zdôrazňujem  ešte raz,  že je dokumentovaný  aspoň

jeden prípad,  keď mladá žena potratila  práve tam, pred ok-

resným úradom práce, v tom dave, ktorý sa tam vytvoril.

 

     Na tieto okolnosti, ktoré boli zo strany okresného úra-

du  práce  jednoducho  a  celkom  jednoznačne  predvídateľné

vzhľadom na to, ako  si predvolávali ľudí, nebola upozornená

vopred ani  mestská polícia, ani Policajný  zbor v Rimavskej

Sobote, a teda  hrozilo, že sa  situácia stane nezvládnuteľ-

nou. Ak  zoberieme do úvahy,  že väčšina predvolaných  neza-

mestnaných cestovala do okresného  mesta z vidieka, že linky

autobusovej dopravy v dôsledku ich obmedzenia na minimum ne-

mohli ani pri najlepšej vôli zvládnuť takýto nápor, preto sa

nedôstojné a neľudské pomery  pred úradom práce opakovali aj

na autobusovej stanici, že  Rimavská Sobota nie je veľkomes-

to, kde sa niekoľko tisíc ľudí  len tak stratí, tak to mohlo

dopadnúť ešte horšie.

 

     Vážená pani  ministerka, žiadam  vás o vysvetlenie, aké

dôvody viedli riaditeľku okresného úradu...

 

     Pán poslanec Cingel, keď  ma nechcete počúvať, tak rad-

šej by  ste mali prejaviť  svoju nespokojnosť  vonku a tu ma

nerušiť.

 

     Žiadam o vysvetlenie, aké  dôvody viedli riaditeľku ok-

resného úradu práce k tomu, aby vydala takéto nariadenie, čo

bolo cieľom a s akým výsledkom počítala pri zavedení takejto

praxe. Ďalej, či takéto kroky boli iniciované, alebo dokonca

nariadené  vaším  ministerstvom,  respektíve  či boli vopred

konzultované aj so zreteľom na všetky okolnosti a dosahy ta-

kéhoto rozhodnutia.  Ak nie, ako  hodnotíte počínanie riadi-

teľky a aké  dôsledky  chcete z tohto prípadu  vyvodiť a ako

chcete ďalej postupovať v tejto otázke.

 

     Vzniká tu oprávnené  podozrenie nielen dotknutých osôb,

teda  nezamestnaných,  ale  aj  ostatných  občanov, a nielen

v Rimavskej Sobote a jej okolí, ale  na celom  Slovensku, že

takéto opatrenia a takáto  prax je  zavádzaná len preto, aby

sa  násilným a neľudským  spôsobom  znížil počet evidovaných

uchádzačov o zamestnanie, aby sa  umelo znížilo  štatistické

vykazovanie  percentuálneho podielu  nezamestnaných, aby  sa

takto eliminoval aspoň jeden  ukazovateľ, ktorý poukazuje na

veľmi zložitú  situáciu v okrese  Rimavská Sobota. Som  pre-

svedčený, že to vedie len k zakrývaniu  skutočnosti, ku kla-

maniu  samých seba  a k  zakrývaniu si  očí pred  skutočnými

problémami. Aj keď sa štatistiky dajú rôzne ovplyvniť, reál-

na nezamestnanosť,  ktorá je v Rimavskej  Sobote a jej okolí

už dlhodobo katastrofická, sa takýmto spôsobom určite znížiť

nedá.

 

     Vážená pani ministerka, žiadam na moje konkrétne otázky

konkrétnu odpoveď a dúfam, že  pochopíte naše argumenty a že

ministerstvo bude postupovať tak, aby sa situácia okolo tej-

to  problematiky a  vôbec okolo  nezamestnanosti v Rimavskej

Sobote úspešne vyriešila.

 

     Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani ministerka chce odpovedať alebo reagovať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená snemovňa,

     vážený pán poslanec,

 

     najprv k tej nezamestnanosti v okresoch, kde prekročila

úroveň nezamestnanosti 20 %. Musím  uviesť čísla, aj keď ne-

chcem zaťažovať  snemovňu, že práve v tých okresoch, do kto-

rých sme  nasmerovali pomoc  nad 20 %, ak  porovnávam január

a september, ktoré  sú posledné údaje, tak  môžem uviesť, že

v Komárne v januári  bolo 20,1 %, v septembri 17,6 %. Rimav-

ská  Sobota  v januári 28,4 %, v septembri 27,5 %.  Kežmarok

25,2 % v januári, 21,9 % v septembri, Vranov  nad  Topľou...

Nový zákon platí, pán poslanec, od januára, je mi ľúto. Vra-

nov nad Topľou 24,8 %, v septembri 23,7 %, Svidník mal v ja-

nuári 20,8 % a v septembri 17,8 %. Takže nedá sa povedať, že

by opatrenia, ktoré vláda urobila, a najmä Národný úrad prá-

ce, nezabrali v týchto okresoch, aj  keď - ako ste aj vy po-

vedali - si uvedomujeme  zložitosť, v akej sa  tieto  okresy

nachádzajú. Pán poslanec, určite vám nie je neznámy údaj, že

v Európskej únii  je momentálne 18 miliónov  nezamestnaných,

že je  to problém celoeurópsky,  kde každý desiaty  obyvateľ

Európskej únie je  nezamestnaný. Priemerná miera nezamestna-

nosti, pán poslanec, v Španielsku bola minulý mesiac 22,2 %.

Priemerná miera v Luxemburgu je 4,5 %, alebo 4,6 %.

 

     Čiže  ja  sa  nechcem  vyviňovať z tejto  problematiky,

chcem len poukázať na to,  že aj vyspelé európske štáty, do-

konca členské štáty Európskej únie majú problémy s nezamest-

nanosťou a majú problémy aj s dlhodobou nezamestnanosťou, čo

je aj prípadom Rimavskej  Soboty. Naozaj sa vynasnažíme uro-

biť všetko  pre to, aby sa  tento okres ekonomicky spamätal.

Ale keď - znovu opakujem - tam prišli  peniaze a 20 miliónov

sa vrátilo, lebo neboli projekty, tak sa pýtam, čo ešte viac

môžeme chcieť od správnych  výborov. Pani riaditeľka je ria-

dená generálnym  riaditeľom Národného úradu práce  od 1. ja-

nuára, ja nemám na ňu dosah. Podľa zákona pán generálny ria-

diteľ  riadi krajských  aj okresných  riaditeľov, čiže svoje

stanovisko som už vysvetlila.

 

     Myslím si, že nezamestnaných, ktorí požadujú či už pod-

poru v nezamestnanosti,  alebo dávky sociálnej starostlivos-

ti, treba sledovať, treba ich predvolávať, pretože nehovorme

si tu, že mnohí z nich  dávky a podporu nezneužívajú. A kon-

krétne k Rimavskej Sobote som  si to dala zistiť. Prebiehalo

to tak,  že pani riaditeľka vydala  nariadenie, nie naše mi-

nisterstvo, ani  krajský úrad, my na  to nemáme kompetencie,

má právo zo zákona predvolávať, v zákone sa nehovorí, či len

raz do týždňa, alebo 2-krát do  mesiaca, keď  treba aj každý

deň, a predvolávali ľudí na tzv. časenky. Čiže ak sa tam rá-

no o siedmej alebo o ôsmej všetci zhrnuli, mali časenky tak,

aby tento nával tam nebol.

 

     Znovu opakujem,  ide to aj z našich  daní,  to, čo títo

ľudia dostávajú,  aj z nášho poistného.  A ak je podozrenie,

že ešte aj niekde načierno  pracujú, myslím si, že pani ria-

diteľka konala v súlade so zákonom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     vo  svojej interpelácii  sa obraciam  na premiéra vlády

Slovenskej republiky, ale týka sa všetkých členov vlády.

 

     Vláda Slovenskej republiky dňa 28. októbra 1997 na ini-

ciatívny návrh ministra vnútra  prijala uznesenie číslo 774,

ktorým schválila zoznam budov  pre potreby umiestnenia štát-

nych orgánov  Slovenskej republiky. Do tohto  zoznamu sa do-

stala - verím, že omylom - i budova,  ktorú  využíva Stredné

odborné učilište obchodné v Zlatých Moravciach ako pracovis-

ká praktickej výučby na Štefánikovej ulici  číslo 12, s odô-

vodnením, že  je to pre  potreby  súdu v Zlatých Moravciach.

Takéto odôvodnenie  však nemá  oporu v zákone, pretože podľa

§ 2 ods. 20 zákona 328/1996 Z. z. územný  obvod okresu Zlaté

Moravce spadá  pod Okresný súd  Nitra. Aj keď  som zástancom

zriadenia Okresného  súdu v Zlatých  Moravciach, nemôžem sú-

hlasiť s tým, aby sa  začalo s budovou súdu miesto novelizá-

cie zákona 328/1996 Z. z., a takisto  nepovažujem za vhodné,

aby sa pri tejto novelizácii potom argumentovalo tým, že bu-

dova už je.

 

     Sú však i ďalšie dôvody, pre ktoré sa nádejám, že vláda

Slovenskej republiky prehodnotí svoje  rozhodnutie v jej uz-

nesení číslo 774 a  vyjme budovu praktickej výučby Stredného

odborného učilišťa obchodného v Zlatých Moravciach zo schvá-

leného zoznamu. Niektoré z týchto dôvodov si dovolím uviesť.

 

     Budova je priamo spojená  s areálom školy Stredného od-

borného  učilišťa  obchodného, susedí s areálom ďalšej školy

- gymnáziom, presnejšie so  športoviskami oboch škôl. Priro-

dzene hlučné prostredie športovísk spochybňuje správnosť vý-

beru lokality  pre potreby  súdu. Je pozoruhodné, že  vo vý-

sledku previerky  možnosti umiestnenia Okresného  súdu Zlaté

Moravce, zaslanom dislokačnej komisií, sa pri iných budovách

uvádzajú odhady na rekonštrukciu,  ale pri predmetnej budove

nie. Navyše, tento  zoznam  nie je úplný, chýba v ňom naprí-

klad  budova bývalého  Okresného  súdu v Zlatých Moravciach,

ktorej poschodie  je napojené  na ďalšiu z možných budov, na

bývalý Župný dom  uvádzaný v zozname. Chýba i dvojposchodová

budova bývalého internátu  Stredného odborného učilišťa poľ-

nohospodárskeho  na Ulici 1. mája,  momentálne  nevyužívaná.

Ide o inú budovu, ako je spomínané vo výsledku previerky.

 

     Po ďalšie, v zázname  zo stretnutia zástupcov minister-

stva spravodlivosti, krajského úradu a Okresného úradu Zlaté

Moravce a vedenia Stredného odborného učilišťa obchodného je

uvádzaná iná budova ako  vhodný objekt. Primátor mesta Zlaté

Moravce  ponúka pre  potreby okresného  súdu budovu bývalého

Župného domu. Zástupca  Krajského  úradu v Nitre sa vyslovil

jasne proti odobratiu budovy praktického vyučovania Stredné-

mu odbornému učilišťu obchodnému v Zlatých Moravciach. Pred-

metná budova, známa tiež ako Folmannova vila, je pôvodne ro-

dinný dom. Jeho adaptácia na potreby  praktického vyučovania

si vyžiadala približne 2 milióny Sk. Dovolím si  však vyslo-

viť pochybnosť,  že prakticky bez  úplnej prestavby uvedenej

budovy bude možné ju využívať pre potreby okresného súdu.

 

     Vážený pán premiér,

 

     namiesto uvádzania ďalších dôvodov  dovolím si vás upo-

zorniť na protest proti záznamu Okresného úradu Zlaté Morav-

ce z previerky  umiestnenia  Okresného  súdu Zlaté  Moravce,

ktorý  zaslala riaditeľka  Stredného odborného  učilišťa ob-

chodného na ministerstvo vnútra, a takisto v písomnom podaní

pripojím i názor  vedenia  Stredného  odborného učilišťa ob-

chodného na  odobratie uvedenej budovy. Do  očú bijúci nesú-

hlas  medzi  záznamom  zo  stretnutia zástupcov ministerstva

spravodlivosti, Krajského úradu Nitra, Okresného úradu Zlaté

Moravce a vedenia Stredného odborného učilišťa Zlaté Moravce

a výsledkom  previerky možnosti  umiestnenia Okresného  súdu

Zlaté Moravce  zaslaným dislokačnej komisii  okresným úradom

spolu i s ďalšími  spomínanými dôvodmi priam vnucujú pochyb-

nosti, či skutočným  dôvodom na  odňatie  budovy praktického

vyučovania Stredného odborného učilišťa obchodného sú potre-

by okresného súdu.

 

     Obávam sa, aby po  mnohomiliónových investíciách a cel-

kovej renovácii budovy pod  hlavičkou potrieb Okresného súdu

v Zlatých Moravciach  sa neukázalo, že uvedená  budova je na

daný účel nevhodná a vila bude niekomu odpredaná. Otázkou je

len komu a za čo.

 

     Vážený pán premiér, nielen  uvádzané dôvody, ale i ďal-

šie informácie týkajúce sa diania okolo predmetnej budovy ma

viedli k tejto interpelácii s nádejou,  že vláda  Slovenskej

republiky  prehodnotí  svoje  rozhodnutie a pochopí  potreby

Stredného  odborného  učilišťa  obchodného  v Zlatých Morav-

ciach,  ktoré sú  zároveň i potrebami  mesta  Zlaté Moravce.

Pretože praktické vyučovanie sa robí v tejto  budove tak, že

sa vychádza v ústrety  sociálne  najslabším vrstvám, kuchári

pre nich varia, čašníci sa  pritom učia obsluhovať a takisto

aj kadernícke služby sú pre nich poskytované zdarma.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Pokorný.

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy a páni,

 

     konferencia  Organizácie  Spojených  národov o životnom

prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro v roku

1992, bola vyvrcholením úsilia  viacerých autorít a medziná-

rodných organizácií v oblasti globálnych a environmentálnych

problémov. Na konferencii bolo  predložených 5 rámcových do-

hôd, resp. konvencií Organizácie Spojených národov na podpis

vyše 150 prítomným vládnym  delegáciám,  samozrejme, vrátane

delegácie Slovenskej  republiky. Z týchto  konvencií sa bez-

prostredne dotýka problematiky klimatickej  zmeny, čiže zme-

ny charakteru podnebia v globálnom  rozsahu vplyvom antropo-

génne podmieneného rastu skleníkového efektu atmosféry, Rám-

cový  dohovor  Organizácie  Spojených  národov o klimatickej

zmene a agenda pre 21. storočie. Slovenská  republika podpí-

sala  dohovor v New Yorku 19. mája 1993 a Národná  rada Slo-

venskej republiky ratifikovala spomínaný dohovor 18. augusta

1994. O niekoľko dní, konkrétne 1. decembra  tohto  roku, sa

v japonskom Kjóto  uskutoční 3. konferencia  zmluvných strán

Rámcového dohovu  Organizácie Spojených  národov o klimatic-

kých zmenách.

 

     Pán  minister  Zlocha,  váš  kolega, minister životného

prostredia  Veľkej Británie  pán John  Gummer na konferencii

Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách v Žene-

ve minulý  rok povedal: "Klimatické zmeny  môžu mať pre ľud-

stvo také  katastrofické  dôsledky ako 2. svetová vojna." Ja

osobne súhlasím s týmto názorom, veď tohtoročné povodne, ne-

dávne tropické  horúčavy na Slovensku sú  jasným dôkazom, že

niečo  nie je v poriadku. Klimatológovia a environmentalisti

vedia čo.

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážená vláda,

 

     vo  viacerých parlamentoch  Európy sa  konala všeobecná

rozprava k problematike  klimatických  zmien a boli  prijaté

podporné rezolúcie k zníženiu skleníkových vplyvov na konfe-

rencii v Kjóto. Pretože  informácia o aktivitách  Slovenskej

republiky s cieľom znížiť tzv. skleníkové vplyvy  alebo zní-

žiť skleníkový efekt atmosféry je v týchto  dňoch vysoko ak-

tuálna, interpelujem pána ministra Zlochu a pýtam sa ho, aké

ciele a limity  bude  presadzovať  na spomínanej konferencii

v japonskom Kjóto.

 

     Podľa môjho názoru  otázkam globálnych problémov život-

ného prostredia  by sa mal  náš slovenský parlament  venovať

s rovnakou vážnosťou, ako sa  venuje iným závažným problémom

našej spoločnosti.

 

     Záverom si dovolím navrhnúť  pánu ministrovi a Národnej

rade  Slovenskej  republiky,  aby  pán  minister  po návrate

z konferencie o klimatických zmenách informoval Národnú radu

Slovenskej  republiky o záveroch  konferencie  a o  úlohách,

ktoré z nej vyplynú  pre Slovenskú  republiku. Tiež očakávam

pre vysokú aktuálnosť tejto problematiky, že mi pán minister

odpovie ešte v tomto bode programu dnešnej schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pán minister Zlocha bude odpovedať.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dnes, keď som predkladal  návrh zákona o ochrane ozóno-

vej vrstvy Zeme, som hovoril,  že ľudstvo na prahu 3. tisíc-

ročia čakajú dva mimoriadne vážne problémy, s ktorými sa bu-

de musieť vyrovnať.

 

     Ten prvý problém je  ochrana ozónovej vrstvy Zeme. Dru-

hým  problémom, mimoriadne  vážnym, je  otázka  klimatických

zmien, ktoré sú vyvolávané tzv. skleníkovým efektom. Je sku-

točne  pravda, že  ľudstvo desaťročia,  stáročia produkovalo

množstvo škodlivín,  ktoré sa dostávali do  ovzdušia, do po-

vrchových tokov, do pôdy, do podzemných vôd. Práve v posled-

nom storočí sa tie prejavy začali zvýrazňovať a ľudia sa za-

čali vážne zaoberať, prečo už tá  klíma nie je taká, aká bo-

la, prečo leto nie je letom  poriadnym a zima nie je poriad-

nou zimou a prečo už  to striedanie ročných období je trošku

iné a prečo dochádza k mnohým katastrofickým zmenám v klíme.

 

     Začiatkom sedemdesiatych rokov vedci po dlhých štúdiách

usúdili, že len v tomto storočí každých 15 rokov sa zdvojná-

sobila ťažba surovín, zdvojnásobila  sa výroba ocele, zdvoj-

násobila sa výroba potravín, ale zdvojnásobila sa aj produk-

cia škodlivých  látok, ktoré  sme  vypúšťali do ovzdušia, do

vody, do  pôdy. Samozrejme, prírodné prostredie  sa už ťažko

môže s  tým vyrovnať. V posledných  desaťročiach, stáročiach

sa údaje o stave klímy  monitorujú. Napríklad aj u nás  máme

  skoro  storočné  údaje  o  meraní  teploty,  o vlhkosti,

o zrážkach a podobne. U nás  napríklad za necelých 100 rokov

sa priemerné teploty  zvýšili o 1Ę C. Množstvo zrážok v juž-

nej časti Slovenska sa znížilo o 15 %, v severnej časti Slo-

venska o 5 %.  Hladiny  podzemných  vôd  klesajú a v mnohých

krajinách sveta začína byť  vážnym problémom zásobovanie vo-

dou.

 

     Môžem povedať, že Slovenská republika a rezort životné-

ho prostredia - a treba  povedať, že aj vláda Slovenskej re-

publiky - venujú týmto  otázkam mimoriadnu pozornosť. Podpí-

sali sme prakticky všetky  konvencie, ktoré v oblasti život-

ného  prostredia  platia,  teda aj  konvenciu o klimatických

zmenách. Intenzívne pracujeme  v odborných organizáciách Or-

ganizácie Spojených národov, či už je to v komisii pre trva-

lo udržateľný rozvoj, alebo v programe Organizácie Spojených

národov pre životné prostredie, ktoré má sídlo v Nairobi.

 

     Na prvej konferencii o klimatických zmenách, ktorá bola

v roku 1995 v Berlíne, sme  prijali  záväzok, taký  vnútorný

záväzok, že  do roku 2005 oproti  roku 1989 znížime množstvo

skleníkových plynov o 20 %. Je to  nezáväzný, tzv. torontský

cieľ. Splniť tento cieľ, udržať množstvo skleníkových plynov

do roku 2000 na úrovni  roku 1990, nebude  pre nás  problém,

a to z veľmi  jednoduchého  dôvodu. Po roku 1989 došlo k po-

merne výraznému poklesu výroby,  samozrejme, aj poklesu spo-

treby  elektrickej  energie a produkcia  skleníkových plynov

poklesla  skoro o 30 %. Tie  skleníkové  plyny, to  je  oxid

uhličitý, metán a oxid dusný a ešte  množstvo  iných plynov,

ktoré sa podieľajú na tvorbe skleníkového efektu.

 

     Najväčší význam má, samozrejme, oxid uhličitý, ktorý sa

produkuje najmä v energetike  pri  spaľovaní  uhlia, nafty a

zemného  plynu. Energetika sa na tvorbe  skleníkových plynov

podieľa asi 80 %. Na  tvorbe ďalších plynov, na tvorbe metá-

nu,  sa vo  veľkej miere  podieľa poľnohospodárstvo,  ale aj

chemický priemysel pri preprave  ropy a zemného plynu, ťažba

uhlia, ale aj  ťažba nafty a plynu. Oxid  dusný, ten je naj-

viac  vyprodukovaný v poľnohospodárstve z  prehnojených ťaž-

kých pôd a, samozrejme, aj z energetiky.

 

     Hovoril  som o tom, že sme  prijali tzv. torontský cieľ

a že nebude pre nás problém splniť základnú  požiadavku udr-

žať množstvo skleníkových plynov do roku 2000 na úrovni roku

1990. Na konferencii Organizácie Spojených národov, na mimo-

riadnej plenárnej konferencii, ktorá  bola päť rokov po sve-

tovom summite v Riu de Janeiro, sa konštatovalo, že sa úlohy

neplnia dostatočne a že nepristupujeme vážne k otázke znižo-

vania skleníkových  plynov. Krajiny Európskej  únie sa preto

pokúšajú  pripraviť svoje  krajiny a asociované  krajiny  na

prijatie vážnejších záväzkov, ktoré by mali byť prijaté prá-

ve v Kjóto.  Navrhujú, aby sa do roku  2005 znížilo množstvo

skleníkových plynov o 7,5 % a o ďalších 5 rokov, teda do ro-

ku 2010, o ďalších 7,5 %. Ukazuje sa,  že pre  mnohé krajiny

to nebude  také jednoduché a práve  vyspelé krajiny, ako na-

príklad Spojené štáty americké, jasne deklarovali na plenár-

nom zasadaní,  že tento cieľ  je pre nich  neprijateľný. Pán

prezident Clinton, ktorý vystúpil zo zásadným prejavom, kon-

štatoval, že budú musieť začať  získavať občanov pre to, aby

sa produkcia skleníkových plynov znížila. To je, samozrejme,

len deklaratívne  vyhlásenie a treba povedať, že pokiaľ Ame-

ričania nepodporia snahu krajín Európskej únie, tak sa zrej-

me od  týchto požiadaviek ustúpi.  Je to aj  pravda, pretože

skutočne  Spojené  štáty  americké navrhujú,  aby sa v Kjóto

neprijali záväzné  kritériá, ale aby  sa prijalo konštatova-

nie, že do roku 2000, alebo do päťročného obdobia medzi rok-

mi 2008 a 2012 sa  udrží  produkcia  skleníkových  plynov na

úrovni roka 1990, ale tým sme vlastne nič nevyriešili.

 

     Hovoril som  o tom, že na  Slovensku tejto problematike

venujeme osobitnú pozornosť. Vypracovali sme už druhú národ-

nú klimatickú  správu, môžem povedať,  že máme veľmi  presne

identifikované a definované zdroje znečistenia a zdroje pro-

dukujúce  látky poškodzujúce  ozónovú vrstvu  a látky, ktoré

vyvolávajú klimatické zmeny, a čo teda musíme robiť, aby sme

produkciu znížili, a to napriek tomu, že Slovenská republika

produkuje len 0,2 celkovej  svetovej  produkcie skleníkových

plynov, ale zasa na druhej strane produkciou na jedného oby-

vateľa sme v prvej  dvadsiatke  krajín na svete.  Priemer na

jedného obyvateľa vychádza 11 tón.

 

     A čo teraz môžeme zmeniť? Hovoril som o tom, že najväč-

ší producent týchto látok je  energetika. Teda budeme sa mu-

sieť snažiť  postupne obmedzovať výrobu  elektrickej energie

z pevných palív, teda z uhlia a aj z nafty a zemného plynu.

 

     Pán  poslanec Tarnóczy    zalamuje  rukami, že  sa to

zrejme dotkne  Hornej Nitry. Nie  sú také veľké  zásoby, aby

sme boli takí  optimisti, že aj po roku 2005 budeme  mať ob-

rovské množstvo  uhlia, ktoré by sme  ťažili, ale zrejme do-

vtedy  sa to  baníkov nedotkne.  Dôležité je  ale to, že náš

priemysel,  naše hospodárstvo  je surovinovo  aj energeticky

mimoriadne  vysoko  náročné.  Pri  rôznych hodnoteniach bolo

konštatované, že  by sme  mohli u nás ušetriť  najmenej 20 %

elektrickej energie. A tu  by som chcel odpovedať, konkrétne

odpovedať pánu  poslancovi Pokornému, čo robíme  my, aby sme

prispeli k tým  svetovým záujmom, a možno, aby  sme sa stali

vzorom, ako to treba robiť.

 

     Toho roku realizujeme  niekoľko tzv. modelových projek-

tov, kde si overujeme  možnosť zníženia spotreby elektrickej

energie, a môžem vám povedať, že sme sami veľmi milo prekva-

pení, čo sa všetko dá  robiť. Napríklad v Trenčianskych Tep-

liciach v spolupráci  so  Slovenskými  elektrárňami sa  mení

systém osvetlenia. Žiarovky, ktoré  sa tam používali, sa me-

nia za sodíkové,  ktoré sa u nás  vyrábajú v Dubnici. Ušetrí

sa 54 % elektrickej energie.  Netáram, to sú údaje, ktoré sú

presne namerané, 54 %.

 

     Ďalší pokus - osvetlenie. Vyskúšali sme v Makyte Púchov

zmenu osvetlenia vo výrobnej hale. Zmenili sa žiarivky, nové

sú americkej  výroby. Pri polovičnom počte  žiariviek sa do-

siahne oveľa lepšia svetelnosť. Z predchádzajúcej svetelnos-

ti  od 180 do 320  luxov pri  polovičnom  počte žiariviek sa

získa  svetelnosť 500  až 510 luxov. Životnosť  sa  zvýši zo

7 000 hodín na 16 000 hodín  a zasa, čuduj sa, svete, ušetrí

sa 48 % elektrickej energie.

 

     Keď si človek predstaví tie  haly, ktoré sú u nás, fab-

rík, škôl, nemocníc osvetlené  týmito žiarivkami, tak tu vi-

dím obrovské množstvo pracovných príležitostí a, samozrejme,

aj  už nie  kilowatthodiny, ale  prinajmenšom megawatthodiny

elektrickej energie, ktorú ušetríme.

 

     V Galante sme minulý  rok dali do prevádzky vyhrievanie

1 236 bytov z geotermálnej  energie. Dalo  by sa veľmi ľahko

spočítať, čo všetko  sa ušetrí, teda aké tony  uhlia - je to

okolo 70 000 ton -, a nevyprodukuje  sa veľké množstvo škod-

livín. Dôležité  je to, že  máme  vypočítanú  návratnosť asi

7 rokov a získavame čistú energiu.

 

     Na Slovensku máme viacero oblastí s obrovským potenciá-

lom geotermálnej energie. Predpokladám, že ešte do konca ro-

ka začneme vŕtať hlboký vrt pri Košiciach, v Ďurkove pri Ko-

šiciach, kde  podľa výsledkov  geológie a geofyziky sa pred-

pokladá výskyt vôd s teplotou  okolo 150 stupňov. Tam by sme

mohli skutočne veľmi komplexne využívať tento zdroj energie,

pretože  mohli by  sme vyrábať  elektrickú energiu prostred-

níctvom  výmenníka  teplôt, z ktorého  budeme môcť zásobovať

Košice a široké okolie. Ďalšia možnosť sú športovo-rekreačné

účely, poľnohospodárstvo. A nakoniec ešte aj tú odpadovú vo-

du, už čiastočne ochladenú,  budeme môcť prostredníctvom te-

pelných čerpadiel ešte ďalej využívať.

 

     Tepelné čerpadlá sú ďalší  obrovský zdroj. Máme na Slo-

vensku v podstate tri - jedno v Podhájskej,  jedno  v Bojni-

ciach v kúpeľnom  dome Gabriela a teraz robíme  pokus v Ruž-

bachoch. Sám som bol veľmi prekvapený, keď elektrikári vypo-

čítali,  že za  rok  použitím  tepelného  čerpadla  ušetríme

1 800 000  kilowatthodín elektrickej energie.  To je prinaj-

menšom toľko korún. Pri  zvyšovaní ceny energie, samozrejme,

návratnosť  sa ešte  zvýši. Je  to obrovská  perspektíva pre

Slovensko. Vo Švédsku je v prevádzke 180 000 tepelných  čer-

padiel a vyrobia toľko tepla, že nahradia výkon dvoch blokov

atómovej elektrárne.

 

     Máme,  samozrejme, ďalšie  možnosti. Je  to kombinovaná

výroba tepla a elektrickej energie, zatepľovanie. Ak som ho-

voril o geotermálnych  vrtoch, tak skutočne  na Slovensku je

Podunajská panva, Východoslovenská panva alebo napríklad Le-

vočské pohorie pri Vrbove, kde napríklad máme mimoriadne vý-

datné  vrty s vodou teplou 56 stupňov a používajú  sa len na

chov rýb a v povrchových  bazénoch. V Oraviciach  na  Hornej

Orave je vrt, z ktorého  tečie voda teplá  okolo 70 stupňov,

ale s výdatnosťou viac ako 100 litrov za sekundu, teda je to

možnosť  zásobovať teplom  pomerne veľký  región. Keď  si to

všetko spočítame, nakoniec  vidíme v tom obrovskú perspektí-

vu vytvárania  pracovných príležitostí,  využívania domácich

zdrojov energie,  čistej energie a hlavne  bude to príspevok

nášho malého  Slovenska k tomu, ako  riešiť otázku globálnu,

celosvetovú, teda  produkovať menej látok,  ktoré vyvolávajú

skleníkový efekt.

 

     Možno na prvý  pohľad sa to zdá, že  strašíme. Ráno som

hovoril o ochrane  ozónovej  vrstvy  Zeme, teraz o skleníko-

vých, o klimatických  zmenách. Prognózy,  ktoré    na prvé

storočie tretieho tisícročia,  nie sú priaznivé. Predpokladá

sa, že v zimnom období sa za tých 100 rokov môžu zvýšiť tep-

loty o 3-7 stupňov, v letnom  období o 2-4 stupne. Samozrej-

me, že  to bude znamenať výrazný  posun klimatických pásiem,

predpokladá sa nižšie množstvo  zrážok, ale čo je najhoršie,

očakáva sa  topenie  ľadovcov a snehových  prikrývok. Na to-

to upozornil  znova - môžem  povedať príklad - pán prezident

Clinton na mimoriadnom plenárnom zasadaní Organizácie Spoje-

ných národov, kde hovoril, že pri takýchto klimatických zme-

nách môže potom dôjsť k zvýšeniu hladiny oceánov o 30-50 cm.

A to už bude vážny problém,  pretože to bude úbytok pevniny,

to sa nám  zvýši počet  obyvateľov na km2 a toto všetko môže

vyvolať také zásadné zmeny aj v spolunažívaní medzi krajina-

mi, že to môže byť - myslím, že pán  poslanec Pokorný to ho-

voril -, môže to vyvolať väčšie zmeny, ako boli svetové voj-

ny. Preto  by sme mali  naozaj otázke alebo  týmto globálnym

otázkam týkajúcim sa životného prostredia  venovať veľkú po-

zornosť.

 

     Môžem vás ubezpečiť, že  naše ministerstvo to robí, sa-

mozrejme, robí to  všetko s vedomím a s podporou  vlády. Vý-

sledky, ktoré máme, sú dobré.  Výsledky našej práce sú uzná-

vané  aj  na  medzinárodných  konferenciách.  Naša delegácia

o tomto  všetkom  bude  hovoriť  na 3. svetovej  konferencii

o klimatických zmenách v Kjóto, kde chceme navrhnúť vyspelým

krajinám západnej  Európy tzv. spoločné plnenie  úloh. My by

sme  potrebovali niektoré  technológie, to  sú napríklad tie

tepelné čerpadlá alebo  turbíny, ktoré by sa dali  u nás po-

užiť, takisto by sme potrebovali vyrábať niektorú elektroni-

ku,  ktorá  sa  zabudováva  alebo  prestavuje  do žiariviek,

a mali by sme vyrábať  zrejme modernejšie svietidlá, tak ako

ich  teraz  robia v Dubnici,  aby  sme  mohli  výrazne alebo

väčším svojím dielom prispieť k ochrane životného prostredia

a k zmenšeniu produkcie skleníkových plynov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Harach.

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

     vážení členovia vlády,

 

     dovoľte mi predniesť niekoľko otázok, pripomienok a in-

terpelácií...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, ja som povedal, že minimálne hodinu bude-

te hovoriť.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Prosím?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ja  som povedal  predtým, než  som videl  materiály, že

budete hovoriť najmenej hodinu.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ak si to želáte, tých  problémov v školstve je viac ako

na hodinu, ale tentoraz  mám stručne pripravených sedem otá-

zok a aj ich prednesiem.  Keby tu bola pani ministerka, mys-

lím si, že by bolo záhodno,  aby sme aspoň touto formou roz-

vinuli  dialóg, keď  už nijako  ináč sa  ho rozvinúť nedarí,

a mohli by  sme možno  trošku  aj viac debatovať o otázkach,

ktoré trápia školskú, rodičovskú a celú našu verejnosť.

 

     Školské  stravovanie. Ministerstvo  školstva uzatvorilo

lukratívnu  zmluvu s firmou, ktorá má  meno Magnólia a ktorá

dostala predbežný  kontrakt na 10 rokov  na dodávky potravín

do základných škôl, stredných škôl, proste do kuchýň, jedál-

ní, ktoré sú v školských inštitúciách. Tento projekt sa rea-

lizuje  zatiaľ formou  experimentu. Experiment sa vyhodnotil

so  striedavými  úspechmi.  Zástupcovia firmy a ministerstva

školstva hovoria o tom, že  je to vynikajúca vec. Vedúce je-

dální,  ale  napríklad  aj  rodičia - tu  je  list - hovoria

o tom, že dodávaná strava nespĺňa zákonné normy, celého radu

zákonov, ktoré by som mohol odcitovať alebo je možné odcito-

vať a v písomnej interpelácii budú doložené.

 

     Pýtam sa  preto pani ministerky Slavkovskej,  či má tak

preverené  výsledky tohto  experimentu, aby  mohla pristúpiť

s pokojným  svedomím  alebo s pokojným  svedomím  pristúpila

k podpisu s firmou  Magnólia na 10 rokov na  dodávky v škol-

stve. Vecná stránka tohto projektu je v tom, že napríklad aj

odbory školstva ma upozornili počas poslaneckých prieskumov,

že školské  stravovanie je veľmi dôležité  aj z hľadiska mi-

kroštruktúry vytvárania pracovných miest, dodávateľsko-odbe-

rateľských vzťahov,  hospodárskej  aktivity v danom regióne.

Školy  sú naviazané  na dodávateľov  čerstvej zeleniny, čer-

stvých  potravín,  na  prípravu  jedál  atď. Vedúce jedální,

s ktorými som hovoril na  strednom a východnom Slovensku, ma

upozornili, že nemienia toto  rešpektovať, proste tento pre-

cedens, a budú postupovať iným  spôsobom, ako im ukladá táto

zmluva.

 

     Druhá  časť problému,  súvisiaca s týmto  projektom, je

výberové konanie. Keďže som sa aj napriek svojim požiadavkám

zatiaľ  nedostal k zmluve, k dokumentom,  ktoré  pojednávajú

o výberovom konaní, alebo majú charakterizovať, dokumentovať

výberové konanie, pýtam sa  vás touto formou, pani minister-

ka, či  prebehlo výberové  konanie a akým spôsobom bolo zre-

alizované.

 

     Druhý  okruh  otázok  sa  týka  Slovenskej pedagogickej

knižnice. Slovenská pedagogická knižnica  patrí do siete na-

šich  knižníc  významným  postavením  ako ústredná knižnica,

profilujúca  sa  svojou  činnosťou  na informačné, knižničné

a iné bibliografické služby,  predovšetkým pre sféru učiteľ-

skej a pedagogickej  verejnosti, študentov, predovšetkým fa-

kúlt pripravujúcich učiteľov. Moja  otázka je, aká je súčas-

nosť a najmä aká  je budúcnosť Slovenskej pedagogickej kniž-

nice.

 

     V súčasnosti  dokonca - dovolím si trošku charakterizo-

vať, pretože som bol na osobnej poslaneckej návšteve Sloven-

skej pedagogickej  knižnice - v tomto  objekte sa nekúri, do

požičovne sa  vstupuje v tomto období  už v zimnom oblečení,

v študovniach, ak sedia študenti, tak sedia v zimnom obleče-

ní. Slovom, činnosť je  paralyzovaná. Dôvodom je rekonštruk-

cia  vykurovacieho  zariadenia,  ktorá, dámy a páni a vážená

pani ministerka, začala v týchto  dňoch, hoci prostriedky na

ňu vyčlenené, na túto rekonštrukciu boli alokované v štátnom

rozpočte počas celého tohto roku.

 

     Pre kolegyne a kolegov  na dokreslenie, pretože predpo-

kladám, že na ďalšej schôdzi Národnej  rady  budete hlasovať

o tom, že pani ministerka mi dobre odpovedala, tak by som si

dovolil vysvetliť niektoré vzťahy, ktoré sú tam.

 

     Zatiaľ  nie  celkom  dobre  identifikovaným  vlastníkom

- správcom týchto priestorov  je Univerzitná knižnica. Exis-

tuje dokumentácia, ktorá - opakujem - nie celkom jednoznačne

tieto vlastnícke vzťahy potvrdzuje.  Mám na mysli vlastnícke

vzťahy, v ktorých sídli Slovenská pedagogická knižnica. Uni-

verzitná knižnica pristúpila  po dvoch výberových konaniach,

ktoré  realizovala celé  prázdninové obdobie,  keď je, samo-

zrejme, najvhodnejšie - je  leto, sú  prázdniny - robiť  re-

konštrukciu  vykurovania, tak  realizovali výberové  konanie

a k rekonštrukcii pristúpili teraz.

 

 

     Pani ministerka, mám celkom  priamu otázku najmä z hľa-

diska budúcnosti, týkajúcu  sa Slovenskej pedagogickej kniž-

nice: Zanikne, alebo nezanikne Slovenská pedagogická knižni-

ca? Bude, alebo nebude pričlenená k niektorej z existujúcich

vysokých  škôl? Presťahuje  sa, alebo  sa nepresťahuje dajme

tomu do Nitry, aby bola pripojená i k univerzite v Nitre? Tu

by som chcel povedať,  že Nitrianska univerzita, pochopiteľ-

ne, potrebuje dobrú knižnicu. Ona  ju nakoniec aj má vybudo-

vanú. Rád by som upozornil na to, že tu pôjde o veľkú dupli-

citu fondov, pretože tie fondy, ak nie sú totožné, tak skoro

na 90 % sú  rovnaké,  čiže  presun  Slovenskej  pedagogickej

knižnice do  Nitry až tak veľmi  Nitre nepomôže, ale naopak,

približne - koho by  zaujímalo  presne, z týchto  dokumentov

môžem povedať koľko - nad 15 tisíc návštevníkov, registrova-

ných návštevníkov z Bratislavy i okolia  využíva služby Slo-

venskej pedagogickej knižnice.

 

     Pri  tejto príležitosti  mi nedá  nezopakovať mnohokrát

vám kladenú  otázku, pani ministerka, či  nebolo možné nájsť

priestory vhodné pre Slovenskú pedagogickú knižnicu na teri-

tóriu  Bratislavy alebo  jej okolí.  Mám na  mysli napríklad

priestory materských škôl v Petržalke, ktorých prevod v roz-

pore so zákonom ste kedysi zmluvne podpísali - dá sa povedať

- príspevkovým organizáciám, ktoré vraj  boli zriadené v re-

zorte školstva a o ktorých doteraz nikto nič nevie. Pýtam sa

ináč, pani ministerka, aj v súvislosti so Slovenskou pedago-

gickou knižnicou,  aký príspevok bol  poskytnutý týmto prís-

pevkovým organizáciám, ktoré  boli vami vytvorené, napríklad

Foto-graf v tomto fiškálnom roku. A rád by som si pozrel po-

čas poslaneckého  prieskumu, súvisiaceho s tvorbou  rozpočtu

na  budúci rok,  aký príspevok  dostali a na aký  účel tento

príspevok dostali.

 

     Ďalšia  moja otázka  sa týka  veľmi aktuálneho problému

a súvisí so  Základnou umeleckou  školou v Nitre a Základnou

školou na Baničovej ulici na sídlisku Klokočina v Nitre.

 

     Pani ministerka, dnes dopoludnia som si dovolil navští-

viť túto základnú školu. V čom je problém? Z rozhodnutia re-

gionálnych štátnych orgánov došlo k rozdeleniu a presťahova-

niu Základnej umeleckej školy v Nitre  do viacerých priesto-

rov. V súvislosti s tým  ale bolo potrebné vyprázdniť pries-

tory v Základnej škole na  Baničovej ulici. Dámy a páni, ide

o základnú školu, ktorú navštevujú  deti na 1.-4. stupni, to

znamená  najmenšie  deti v základnej  škole. Ide  o základnú

školu, ktorá je v experimente vo výučbe cudzích jazykov, kde

sa  tieto deti  vyučujú anglický  a nemecký  jazyk počínajúc

vlastne  svojím nástupom  na základnú  školu prvým ročníkom.

Ide o základnú školu, ktorá má takmer rodinný charakter.

 

     Viete, častokrát stačí  prejsť  priestormi školskej in-

štitúcie, aby ste dokázali - možno po rokoch práce v rezorte

- už z prvého pohľadu zistiť, či to, čo je na múroch, na fa-

sádach, či to, čo je vo  vnútri, v triede, je pozlátko, kto-

rým sa  chce čosi zakrývať, alebo  sa za tým aj  skrýva istá

práca, takpovediac, duch tej školy, a doslovne povedané, du-

ša učiteľov, sponzoring, podpora  rodičov, práca i mimo pra-

covného času atď. Základná  škola na  Baničovej ulici takýto

charakter má. Teraz sa ale  udialo to, že z prvého, druhého,

tretieho a štvrtého ročníka sa odčlenili triedy, tieto trie-

dy sú presúvané  síce nie fyzicky ďaleko, ale  predsa len do

prostredia inej školy, v ktorej sa uvoľnili priestory na to,

aby tieto triedy tam mohli byť presunuté.

 

     A teraz,  dámy a páni, sledujme  trošku situáciu, ktorá

tam vzniká, ktorá nie, že je komická, ona je, žiaľbohu, tra-

gická. Základná škola, do ktorej sa presúvajú tieto deti, je

plnoorganizovaná a svoju časť 1-4 má v inej budove, táto zá-

kladná škola  uvoľňuje vo svojej hlavnej  budove triedy, aby

do  nich mohli byť  presunuté  triedy 1-4 z inej  školy, nie

vlastné, z inej budovy tejto školy. Na tej inej škole na Ba-

ničovej ulici sú triedy nie plnoobsadené. To je pre úradníka

štátnej  správy superargument.  On povie,  oni tam  majú 16,

17, 18 detí, to je málo, tak my ich zoberieme inde a tam ich

spojíme a bude v triedach  toľko,  ako v ostatných  školách,

teda 30-33 detí. No ďakujem pekne! Namiesto toho, aby koneč-

ne úradník štátnej školskej  správy začal rozmýšľať, ako na-

príklad, ak sú uvoľnené priestory,  využiť ich na to, aby sa

znížil počet detí v triedach,  keď hneď dá výnimku a zoberie

to na svoje "triko", a tým vytvorí  lepšie podmienky tak pre

prácu učiteľa, ako  aj pre deti. Pani kolegyňa,  na toto pe-

niaze tento štát konečne musí  nájsť. Poviem vám potom, načo

hľadáte  milióny a kde sa strácajú milióny, ale  na toto ich

neviete nájsť.

 

     Tak a teraz sa pozrite na ďalšiu "logickú fintu", ktorá

tam je, lebo navštívil som  aj riaditeľa školy, do ktorej sa

majú deti z Baničovej presunúť.  Ten povedal, áno, my sme sa

s okresným úradom  dohodli, že tu  sa naplnenosť tých  tried

nebude  zvyšovať,  že  zostanú 16-, 17-, 18-početné. Keď som

bol na Okresnom úrade v Nitre,  tak pán prednosta - jemu ty-

pickým spôsobom - povedal: My  tam pani  riaditeľke  pošleme

kontrolu, a keď jej niečo zistíme, tak bude z toho zle. A my

jej tam určite niečo zistíme. To je prístup úradníka štátnej

správy. Ja sa pýtam: Vy už niečo viete? Nie, neviem, ale ur-

čite niečo  zistíme. Napríklad čo?  Napríklad to, že  ona má

nenaplnené triedy. Ja mu hovorím: Pán prednosta, ale na ško-

le, kde sa tie triedy  presúvajú s vaším súhlasom, vraj budú

tie triedy stále 16-, 17-, 18-početné. Pán prednosta, kde to

sme,  jednu riaditeľku  za to,  že má  takýto stav, trestať,

a druhému riaditeľovi tam presúvate  triedy a div ho nejdete

chváliť, že vám zoberie tieto triedy, aby sa uvoľnila lukra-

tívna časť budovy, ktorá bude slúžiť možno na fitnescentrum,

ako  sa vyjadrili  rodičia, alebo  na presun  povedzme tried

základnej umeleckej školy.

 

     Pani kolegyňa, keď už o tom  takto spolu vedieme takýto

pre mňa veľmi zaujímavý dialóg,  či ste si vy preverili mož-

nosť  napríklad integrácie  základnej umeleckej  školy v tej

základnej škole,  do ktorej sa majú  presunúť triedy 1-4? Je

to samostatný trakt, samostatný vstup. Čo bráni odboru škol-

stva, okresnému úradu a riaditeľovi  školy, kam sa majú deti

presunúť, aby sa tam  otvorila integrovaná základná umelecká

škola  integrovaná v prostredí  základnej  školy? Veď  to je

perspektíva. Prečo to neurobia?  Pýtal som sa napríklad kom-

petentných ľudí na okresnom  úrade, aká je populačná krivka:

Povedzte mi  na okresnom úrade, povedzte  mi, vy, pán riadi-

teľ, ako sa bude  vyvíjať populácia. Napríklad nevznikne vám

o dva roky problém, že budete  pozerať, kde by sme našli ne-

jaké triedy,  aby sme mohli umiestniť  nové deviate ročníky?

A on hovorí:  No my to  na rok ešte  vyriešime. Na rok  áno,

pretože na rok  budú mať len dve  tretiny. Ale o dva roky už

budú mať  plné počty deviatych tried  na všetkých základných

školách v celej Nitre a budú hľadať priestory. Čo potom mož-

no  urobia? Potom  znovu "vyrazia"  základnú umeleckú  školu

a budú tam  inštalovať triedy pre deviate  ročníky? Tak toto

je "systémový,  koncepčný" prístup úradníkov  štátnej správy

a spolupráca s niektorými riaditeľmi škôl.

 

     Rodičia  spísali  petíciu,  dámy a páni, rodičia  držia

svojím spôsobom istú stráž nad tým, pretože došlo i k takej-

to veci, že bez ich  vedomia nabehli sťahovacie autá do ško-

ly, naložili nábytok a odviezli do inej školy. Všetci, ktorí

tu sedíme,  by sme mohli  vedieť alebo všetkým  by nám mohlo

byť známe,  že zákon hovorí,  že po zápise  dieťaťa do školy

možno o jeho premiestnení  rozhodnúť len so súhlasom rodičov

toho dieťaťa. Nie je to možné urobiť bez ich súhlasu.

 

     Pri zápise do školy, pri  otváraní školského roku je to

iné. Pýtal som sa prednostu okresného úradu, prečo to neuro-

bia a prečo to nepripravia a neurobia k novému školskému ro-

ku. No odpoveď je typická.  Máme peniaze, tie peniaze potre-

bujeme  preinvestovať, potrebujeme  uvoľniť priestory.  Čiže

žiadny ohľad na  deti, a to sú najmenšie  deti. Žiadny ohľad

na  pracovnoprávne vzťahy,  ktoré tam  platia. Oni potrebujú

uvoľniť priestory, aby mohli preinvestovať peniaze.

 

     Pani kolegyňa, vidíte, tu  sú napríklad peniažky, ktoré

by sa mohli použiť iným spôsobom.

 

     Na mňa veľmi zarážajúco pôsobil vzťah, ktorý sa už pre-

javil u prednostu  okresného  úradu k riaditeľovi  základnej

umeleckej  školy. Dámy a páni, priznám sa, že tam som sa ako

poslanec prejavil  nedôsledne, pretože už  vtedy tento pred-

nosta predo  mnou povedal, že  ak riaditeľ tej  školy neupo-

slúchne jeho  nariadenia, tak on  mu tam pošle  kontrolu, tá

kontrola určite  niečo zistí a  on ho odvolá.  A samozrejme,

tak sa aj stalo. Keď som prišiel do Základnej školy na Bani-

čovej ulici,  pani riaditeľka nemala odvahu,  mala strach sa

s nami dvoma poslancami stretnúť.

 

     Páni a dámy, to je  ľútosť, to  skutočne  tlačí slzy do

očí. To  bola jedna vystrašená žena,  ktorá povedala, že ona

konzultovala s právnikom, že ona  nevie,  či sa  môže s nami

stretnúť, alebo  sa  nemôže s nami  stretnúť a podobne. Toto

musí prestať. Toto konečne  musí prestať! Rodičia zorganizo-

vali petíciu, sú  pripravení ísť hájiť svoju školu.  A ja im

v tom fandím,  držím im  palce a pomôžem, aby  si túto školu

uhájili. Som presvedčený, dámy a páni, aspoň tí, ktorí robí-

te v školstve, že v tomto  prípade, keď sa oboznámite so si-

tuáciou, dáte rodičom a učiteľom za pravdu. Viete, akú fintu

použil okresný úrad na rodičov?  Povedal im, že nebude robiť

presuny zo  školy, že vlastne  sa vytvoria elokované  triedy

jednej školy v inej škole. Keď som si to overoval u riadite-

ľa školy, kam sa majú tie elokované triedy presunúť, ten po-

vedal: Vôbec  nie. Oni prídu  do nášho kmeňového  stavu, tak

žiaci, ako aj učitelia. Takto sa pracuje v Nitre.

 

     Ďalšia otázka na  neprítomnú a ospravedlnenú ministerku

sa  týka vymenovaní  za profesorov,  ktoré už  od roku 1995,

t. j. dva roky, sú na  ministerstve školstva. Ide  dohromady

o 8 návrhov. Medzi týmito návrhmi je napríklad návrh za pro-

fesora doc. Juraja Šterna, CSc., súčasného rektora Ekonomic-

kej univerzity a prezidenta  Slovenskej rektorskej konferen-

cie. Prečo,  pani ministerka, doteraz  tento návrh, tak  ako

vám to ukladá zákon, nebol postúpený prezidentovi Slovenskej

republiky? To  isté  sa vás  pýtam v súvislosti s návrhom na

vymenovanie za profesora doc. ThDr. Františka Tondru, docen-

ta  na Teologickej  fakulte Univerzity  Komenského a biskupa

Spišskej diecézy. Prečo, pani  ministerka, tento návrh nebol

doteraz  predložený  prezidentovi? A dovoľte  mi takú  možno

trošku zaujímavú  otázku, či ste  náhodou o tomto návrhu ne-

rozprávali počas vašej návštevy u svätého Otca v Ríme.

 

     Ďalší okruh otázok alebo veľmi jednoduchá otázka súvisí

s financovaním materských škôl,  základných a stredných škôl

a vysokých  škôl. Pani  ministerka,  asi  nám  všetkým - vám

i mne - sú známe fakty, že na vysoké školy na tento rok chý-

ba 680 miliónov korún na prevádzkové  výdavky a 220 miliónov

na nové univerzity. Dámy a páni,  záleží nám na tom, keď tie

univerzity sú  tu, aby boli  už potom normálne  financované.

Pýtam  sa,  pani  ministerka:  Ako  budete riešiť nedostatok

týchto prostriedkov? Aké kroky  podniknete, kde a ako chcete

tieto peniaze získať?

 

     Na základné a stredné školy,  dovolím si povedať, že to

je  aproximatívne číslo,  ktoré  vychádza z návštev  asi tak

dobrej  dvadsiatky-tridsiatky  okresov,  že v každom  okrese

chýba zhruba od 8-12 miliónov korún. Plus nedostatok  krajov

vedie k orientačnej cene, ktorá  nie je odlišná od iných ro-

kov a vychádza na 420 miliónov  korún, ktoré chýbajú pre zá-

kladné a stredné školstvo.

 

     Toto by sa mohlo týkať aj pána ministra vnútra, pretože

veľmi často  sa na okresných a  krajských úradoch stretávame

s tým,  že  jedny  hovoria:  No,  my  sme tu inštrukciu mali

dostať cez  kraj, ministerstvo vnútra  by malo čosi  povedať

k financovaniu, potom sa  dozvieme, že ministerstvo školstva

s financovaním nič nerobí. Na  priamu otázku štátnemu tajom-

níkovi vo výbore, čo s tým chcete urobiť, odpovie: To už nie

je naša starosť,  to je starosť  krajského úradu. Z tohto sa

konečne - prepáčte za výraz - musíme  nejako "vysomáriť". Tu

niekto jasne nesie z ústavy zodpovednosť, to je ministerstvo

školstva, pani ministerka, a tá musí jednoznačne povedať, čo

chce s týmto problémom robiť.  Hocř ten výkon bude na neviem

akých krajských a onakých úradoch.

 

     Šiesty okruh otázok alebo šiesta otázka sa týka analýzy

- už dnes to  tu trošku odznelo v hodine  otázok a odpovedí,

ale aj v interpeláciách  mojich  predrečníkov. Chcel by  som

poprosiť pani ministerku školstva, keby mohla predložiť ana-

lýzu,  koľko a aké  budovy  boli  uvoľnené  nielen z rezortu

školstva, ale boli  uvoľnené vzdelávacími inštitúciami, teda

aj strednými odbornými učilišťami iných rezortov, pre potre-

by utešene sa rozrastajúcej štátnej administratívy.

 

     Siedma otázka, jednoznačná, úplne jednoduchá, ku ktorej

ma vedie taká poslanecká návšteva na vzdelávaní, na školení,

neviem, ako by som to nazval, ktorého som sa mal možnosť zú-

častniť, a robilo ho  ministerstvo školstva pre vedúcich od-

borov školstva.

 

     Pani kolegyňa, teraz nebudeme  hovoriť o školách na ná-

rodnostne zmiešanom území - i na  ne príde -, ale rád by som

sa priamo  spýtal na postavenie  školskej inšpekcie. Pretože

to, čo ministerstvo predložilo, to boli úvahy o tom, že tam,

kde je  centralistický štát, tam má  inšpekcia jednu polohu,

tam,  kde je  menej centralistický,  nebolo mi  jasné, či sa

myslí centralistický štát, tam má inšpekcia inú polohu a po-

dobne. Ja som z toho nepochopil, akú polohu a aké postavenie

má vlastne školská inšpekcia v našom školskom systéme. Preto

by som poprosil pani ministerku o stručnú informáciu, aké je

postavenie školskej  inšpekcie v súčasnosti  a aká budúcnosť

školskú inšpekciu očakáva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Takmer hodinu, dobre som hovoril.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Peter Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Predrečník vás úplne vyčerpal, budem trošku stručnejší.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení ministri,

 

     podávam  interpeláciu na  pána ministra  zdravotníctva.

Posledné mesiace  sa veľa popísalo  o novele Liečebného  po-

riadku. Veľa sa  popísalo a povedalo v parlamente o zlej si-

tuácii v zdravotníctve. Poslanci  navrhli  zmeny, kde chceli

riešiť problém platieb na sociálne účely, a dostali prísľub,

že sa tieto sociálne účely  dostanú do súčasne prijatého zá-

kona o Sociálnej  poisťovni. Od pána  štátneho tajomníka do-

stali tento prísľub vo výbore. Bohužiaľ, vláda a páni minis-

tri  tento zákon  nepripravili a problém  ostal nevyriešený.

Novela  Liečebného poriadku  ostala bez  súčasného prijatého

zákona o tom,  ako  riešiť  tieto  sociálne  platby. Vznikla

právna diera,  nebolo jasné, kto  tieto platby bude  platiť.

Noviny písali o zlom Liečebnom  poriadku a podobne. Bez pri-

jatého zákona to rezort ministerstva práce a sociálnych vecí

odmietol. Pod tlakom verejnosti a kritiky bola vládna koalí-

cia, vy, páni kolegovia, ste boli donútení pripraviť v krát-

kom čase opravu tohto legislatívneho nezmyslu.

 

     Pán minister,  neprekvapilo ma, že  ste sa nezúčastnili

na rokovaní Lekárskej komory.  Nechceli ste si pravdepodobne

vypočuť kritické slová kolegov - lekárov o vašej práci a ne-

chceli ste si vypočuť kritiku na prípravu zákonov. Naposledy

to bol zákon o Liečebnom poriadku. Ale na tomto rokovaní Le-

kárskej komory odzneli aj kritické slová na pripravované zá-

kony, napríklad na zákon o zdravotnej starostlivosti.

 

     Pán minister zdravotníctva, nechali  ste si od pána mi-

nistra financií vnútiť jeho  názory a metódy na financovanie

potrieb pre zdravotníctvo, a tým  sa prehlbuje kríza v zdra-

votníckych zariadeniach. Nemocnice pod vaším vedením žijú na

pokraji  prežitia. Ako  môže pán  minister financií  hovoriť

o tom, koľko financií potrebuje  zdravotníctvo a zároveň ne-

odznie  od ministra  zdravotníctva, koľko  treba financií na

zdravotníctvo?  Opakovane sme  ako poslanci  upozorňovali na

túto  zlú situáciu  vo financovaní  zdravotníctva. Odozva zo

strany ministerstva bola minimálna. Ukazuje sa to aj v návr-

hu štátneho rozpočtu na budúci rok, kde táto situácia nie je

riešená a zlá  situácia vo  financovaní  zdravotníctva  bude

pretrvávať. Skôr mám dojem z doterajšieho priebehu, aj z ná-

vrhu budúcoročného štátneho rozpočtu,  že pán minister zdra-

votníctva pod vplyvom pána ministra financií chce šetriť bez

ohľadu  na skutočnosť a reálnu situáciu v zdravotníckych za-

riadeniach.

 

     To, pán minister  zdravotníctva, že  nebojujete za svoj

rezort, sa potvrdilo aj včera a pri predchádzajúcom prerokú-

vaní novely zákona o Liečebnom  poriadku. V tomto včera pri-

jatom zákone sa len vracajú  späť platby do stavu pred týmto

nepodarkom spred  niekoľkých mesiacov. Pri  rokovaní v prvom

čítaní, aj včera, ste, pán minister, v parlamente chýbali.

 

     Napriek tomu, že som dal  procedurálny návrh, a vy, ko-

legovia  poslanci, ste  tento návrh  neakceptovali, musím tu

konštatovať, že bez toho, aby  sme sa dozvedeli, kde pán mi-

nister je, pri prerokúvaní jeho zákona tu chýbal. Nečudo, že

prítomná pani ministerka práce,  sociálnych vecí a rodiny si

dovolila lobovať  za svoje záujmy,  aby platby zo  sociálnej

kapitoly neboli schválené. Dovolím si citovať slová pani mi-

nisterky  zo včerajšieho  rokovania: "Pani  poslankyne, páni

poslanci, chcem vás však poprosiť,  aby ste v prvom bode le-

gislatívneho  odboru Kancelárie  Národnej rady neakceptovali

pripomienku, pretože táto ide  nad rámec predkladanej novely

Liečebného poriadku. Podľa rokovacieho poriadku Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  § 94 ods. 2 sa  hovorí, že ak pred-

kladaná novela  ide nad rámec pôvodného  zámeru, nemá sa dať

dokonca ani o tomto bode  hlasovať. Takže ja sa nebránim to-

mu, ak ministerstvo zdravotníctva v rámci väčšej novely Lie-

čebného poriadku predloží úpravy,  ktoré sú v informácii le-

gislatívneho odboru.  Je to na vás,  či schválite, alebo ne-

schválite, ale s filozofiou, obsahom tohto predkladaného ná-

vrhu ten prvý bod nemá nič spoločného, a hovorím, navyše ide

proti § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky." Toľko  citácia pani  ministerky práce, so-

ciálnych vecí a rodiny zo včerajšieho dňa.

 

     Ak dovolíte,  kolegovia poslanci, len  vám pripomeniem,

že § 40a znel: "Na základe zdravotného poistenia sa uhrádza-

jú zdravotné výkony potrebné  na účely sociálneho zabezpeče-

nia poskytnuté do 31. decembra 1997." Toto  chcela  pani mi-

nisterka, aby ste včera  neschválili. Našťastie - dovolím si

povedať -, že ste ju  ako poslanci neposlúchli, čo teda kvi-

tujem. Chýbalo mi v tomto aj stanovisko ministra zdravotníc-

tva. Dovolil by som si,  pán minister, citovať, a tým vyvrá-

tiť slová, ktoré tu odzneli v rozprave pri rokovaní o zákone

o Liečebnom poriadku, že len  poslanci opozície navrhli zme-

ny, čo  sa týka platieb  na sociálne účely.  Pri prerokúvaní

prvýkrát pred niekoľkými  mesiacmi novely Liečebného poriad-

ku, pri jeho uvádzaní  ste povedali, citujem: "Podľa doteraz

platného  zákona  sa  zo  zdravotného  poistenia neuhrádzali

zdravotné  výkony poskytnuté  poistencom, ktoré predchádzali

vystaveniu  lekárskeho potvrdenia,  napríklad pre  žiadateľa

o vodičský preukaz, pri bytových záležitostiach, pri cestách

do cudziny.  Avšak chýbala otázka  úhrady vydávania takýchto

potvrdení. Nanovo  sa upravuje aj  uhrádzanie lekárskych vy-

šetrení a vystavenie  potvrdení o zdravotnej spôsobilosti na

prácu nezamestnaným v tom zmysle, že  tieto  výkony sa uhrá-

dzajú zo zdravotného  poistenia. Účelom predkladaného návrhu

je  aj spresnenie  uznávania osôb  za dočasne  práceneschop-

ných." Myslím  si, že netreba  opakovať argumenty, ktoré  tu

povedal kolega Šagát a kolega Roman Kováč.

 

     Keďže som sa ako poslanec nedočkal v parlamente odpove-

de na otázku, prečo  ste, pán minister zdravotníctva, neboli

v parlamente, keď sa rokuje o zákone z vášho  rezortu, pýtam

sa vás, pán minister, prečo ste  tu včera a pri prvom prero-

kúvaní zákona o Liečebnom  poriadku neboli. Prečo vás zastu-

povala pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, kto-

rej práve  išlo o to,  aby určité  veci v tom zákone  neboli

prijaté? Takisto ma veľmi znepokojuje, pán minister zdravot-

níctva,  neriešenie  problémov  zdravotníctva  na Slovensku.

Preto sa vás  pýtam - vzhľadom aj na to,  čo som si prečítal

v predkladanej  novele a budem k nej  ešte vystupovať, samo-

zrejme, k rozpočtu na budúci rok, kde sa hovorí o tom, že sa

dávajú financie na budúci  rok do zdravotníctva v nezmenenom

množstve, teda nezohľadňujú sa  potreby zdravotníctva -, ako

chcete riešiť krízový stav zdravotníctva na Slovensku.

 

     Druhú interpeláciu,  aj napriek tomu,  že bola položená

táto otázka  na  hodine otázok, si  dovolím upriamiť na pána

ministra vnútra. Pán minister, pri našej diskusii, pri vašej

argumentácii množstvom čísel ste  pri zákone o pozemných ko-

munikáciách alebo pravidlách o pozemných komunikáciách argu-

mentovali tým,  že narástol počet úrazov  zo strany chodcov,

alebo na pozemných komunikáciách, kde boli účastníci chodci.

A druhý argument, ktorý ste použili,  bol ten, že chodci ne-

spôsobili úrazy. Čo si myslím, že je druhoradý, vedľajší ar-

gument,  pretože  krízové  situácie  vznikajú na priechodoch

väčšinou v mestách.  To znamená,  že chodci,  ktorých  zrazí

napríklad auto v dedine, z tejto štatistiky  musia vypadnúť.

Preto by  som vás prosil,  na základe informácií  na polícii

v Poprade, na základe informácií z ďalších  miest Slovenska,

aby ste  sa vážne zaoberali touto  otázkou, najmä po prijatí

zákona, kde  chodci dostali väčšie  právomoci na priechodoch

pre chodcov, aby  ste zhodnotili  tento stav a aby ste - keď

to nestihnete do tridsať dní,  ja budem tolerantný - urobili

nápravu alebo nejaké kroky, aby  sa týchto úrazov stávalo čo

najmenej.

 

     Osobne si myslím a nesúhlasím s pani  podpredsedníčkou,

že to nie je záležitosť reciprocity práva s Európskou úniou.

Myslím si, že je to chápanie a naturel Slovenska, ako k tej-

to veci  pristupujeme. Myslím si, že  aj zo strany minister-

stva vnútra by  bolo treba v tejto veci  urobiť nápravu. Do-

predu vám za takúto aktivitu ďakujem.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa  páči, pani docentka sa  prihlásila ústne. Pri-

hlásil sa ešte niekto ústne?

 

     Pán Ftáčnik. Týmto uzatváram  rozpravu. (Hlasy v sále.)

Rozprava nebude, pani docentka.

 

     Poďme, pán poslanec Ftáčnik.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     ja by  som, samozrejme, dal  prednosť dáme, aj  keď som

rešpektoval,  že zatiaľ  sme si  zvykli prihlasovať  sa pro-

stredníctvom tabule. Ak ste mi dali slovo, prednesiem krátko

svoje interpelácie a budem stručnejší ako kolega Harach. Na-

ozaj to sľubujem, lebo tu  nemám skoro nič napísané, len té-

mu, ktorej sa interpelácia týka. Ale vtedy zrejme tie vyjad-

renia bývajú najdlhšie.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     moja prvá  interpelácia je adresovaná  vláde Slovenskej

republiky a všetkým ministrom,  ktorí majú vo svojom rezorte

stredné  odborné  učilištia. V tomto  parlamente, v Národnej

rade Slovenskej  republiky, sme prijali  uznesenie, v ktorom

sme odporučili vláde Slovenskej republiky neprivatizovať ma-

jetok stredných odborných  učilíšť a ponechať ho pre potreby

školstva. Začínajú  sa množiť signály,  že na ministerstvách

sa opäť pripravujú privatizačné  projekty a niekto má zálusk

na majetok stredných odborných učilíšť. Preto sa pýtam všet-

kých dotknutých členov vlády, ako aj vlády Slovenskej repub-

liky, či tieto zámery sú reálne a či vláda mieni nerešpekto-

vať odporúčanie Národnej rady, ktorá sa vyslovila k privati-

zácii stredných odborných učilíšť.  Inak to znamená, aby ne-

boli privatizované.

 

     Moje  tri  ďalšie  interpelácie  smerujú  na ministerku

školstva, ktorá tu nie je. Preto budem stručný. Viacej napí-

šem písomne.

 

     Prvá  interpelácia je  takpovediac pozitívna  vo vzťahu

k pani  ministerke,  týka  sa  ubytovania lektorov stredných

škôl,  zahraničných  lektorov,  ktorí  prednášajú a učia  na

stredných školách v Bratislave a pri  ktorých dochádza k is-

tým  problémom vo  vzťahu k ich  ubytovaniu  na území mesta,

pretože Dom  zahraničných stykov požaduje,  aby títo lektori

boli  ubytovaní krajskými  úradmi, keďže  stredné školy dnes

patria do pôsobnosti krajských úradov, a chce na tieto mies-

ta ubytovať  lektorov, ktorí  sú v pôsobnosti vysokých škôl,

teda ktorých má v priamej  pôsobnosti ministerstvo školstva.

Viem, pani ministerka, že vy ste  sa zasadili za to, že lek-

tori  dostanú  možnosť  bývať    do  konca  školského roku

1997/1998. Prosil by som vás, keby ste sa písomne vyjadrili,

ako  je  riešené  zabezpečenie  ubytovania  lektorov v tomto

školskom roku a prípadne aj  na budúci  školský  rok, pričom

držím palce vášmu riešeniu, aby to bolo riešené ich ubytova-

ním v priestoroch, kde sa teraz nachádzajú.

 

     Ďalšie  moje  dve  interpelácie    tiež na ministerku

školstva. Jedna z nich je  veľmi stručná. Do verejnosti pre-

nikli  informácie o privatizácii Iuventy,  čo je  zariadenie

určené na  prácu s deťmi, a o privatizácii  Domu slovenských

učiteľov. Pýtam sa, vážená pani ministerka, nakoľko sú prav-

divé tieto informácie a aké sú vaše zámery vo vzťahu k týmto

dvom inštitúciám.

 

     Posledná  interpelácia na  ministerku školstva  sa týka

financovania učilíšť, ktoré zriadili podniky. Mali sme také-

to  učilištia ako  experimentálne po  roku 1990 až  do  roku

1996 a boli financované istým zvláštnym spôsobom, pretože sa

pri ich financovaní štát delil o zodpovednosť s piatimi pod-

nikmi, ktoré nechceli, aby  sa tieto učilištia stali štátny-

mi, ale chceli si ich podržať ako svoje podnikové učilištia.

Náš právny poriadok takéto učilište nepozná napriek tomu, že

ministerstvo  ho v tomto roku vo  svojom návrhu nového škol-

ského zákona chcelo klasifikovať takýmto spôsobom. Bohužiaľ,

pani ministerka školstva  vyriešila financovanie týchto pia-

tich škôl  ako financovanie súkromných  škôl. Myslím si,  že

v žiadnom prípade  nejde o súkromné školy.  Ide o učilištia,

ktoré  sú pri  veľkých podnikoch,  ako je  Slovnaft, Matador

Púchov, Duslo Šaľa, Hydrostav  Bratislava, a to piate mi ne-

vie napadnúť, ale iste  ho do písomnej interpelácie uvediem.

Tieto  podniky jednoducho  majú záujem  vychovávať pre svoje

potreby učňov a študentov, ktorí majú možnosť získať zamest-

nanie priamo v materskom  podniku, a sú pripravené  deliť sa

o zabezpečenie výučby aj finančne  so štátom, kde očakávajú,

že štát  si splní svoje povinnosti  voči teoretickej výučbe,

a oni poskytnú priestory a financie na zabezpečenie praktic-

kého vyučovania.

 

     K tomuto bolo potrebné v zmysle  platného školského zá-

kona vydať vyhlášku o financovaní učilíšť, ktoré sú zriadené

právnickými osobami. Túto vyhlášku  žiadala predložiť aj Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  svojím uznesením z minulého

roku, a do  dnešného  dňa  takáto  vyhláška  na ministerstve

školstva spracovaná nebola. Pýtam  sa pani ministerky prečo.

Či je to neschopnosť ministerstva - ako v mnohých iných prí-

padoch, ktoré  sa týkajú legislatívy -, alebo je  to  nechuť

riešiť a istým spôsobom modelovo upraviť pôsobenie stredných

odborných  učilíšť zriadených  podnikmi, ktoré  by sa  mohli

stať  vzorom  pre  zriaďovanie  stredných  odborných učilíšť

v budúcnosti, v prípade  posilnenia našej ekonomiky, rozvoja

ďalších podnikov, ktoré si budú aj touto formou zabezpečovať

mladý dorast,  ktorý by mohol v  podniku v budúcnosti praco-

vať.

 

     Ďakujem, vážené dámy a páni, za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  poslednému  interpelujúcemu  poslancovi,  pánu

Ftáčnikovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, chcem vás poin-

formovať, že dnes týmto bodom budeme končiť, pretože zasada-

jú výbory, aby sa zajtra  mohli prerokovať zákony. Čiže ráno

začneme troma  vládnymi zákonmi pána  ministra obrany, potom

prejdeme k zákonom pána ministra  vnútra a potom pôjdu záko-

ny,  ktoré uvedie  pán podpredseda  Kozlík. Začíname  o 9.00

hodine.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     V sobotu máme frajerky.

 

     Dobrú noc, dovidenia. Choďte v mene Božom.

 

     (Smiech v sále.)

 

                    Ôsmy deň rokovania

      35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     21. novembra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  ôsmy deň  rokovania 35. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie neúčasti z dnešného rokovacieho dňa ma písomne po-

žiadali títo poslanci: pán poslanec Bajan, pán poslanec Slo-

ta, pán  poslanec Pacola, pán  poslanec Húska, pán  poslanec

Gaľa a asi v odpoludňajších hodinách pani Chlebová.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  prosím vás, aby sme sa

prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Ešte faktickú poznámku má pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem len  oznámiť, že dnes budem  hlasovať s náhradnou

hlasovacou kartou číslo 2.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Teda pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, či

sme uznášaniaschopní. Je piatok, mali by sme byť pružní.

 

     Prezentovalo sa 64 poslancov.

 

     Ešte raz zazvoním. Podľa môjho  sčítania je nás tu viac

ako 76. Teda ešte raz dám prezentáciu.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa.

 

     Pán Ftáčnik, prezentujte sa.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Vážení opoziční, prezentujte sa. Zasadá výbor, preto je

nás menej.

 

     Nech sa páči, prezentujte sa.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Tak počkáme,  keď chcete, máme dnes  čas do polnoci. My

tu budeme, vy choďte.

 

     (Smiech a hlasy z pléna.)

 

     Pán Kočnár, nech sa páči, včera ste boli v Sabine, pre-

zentujte sa.

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov.

 

     Dávam päťminútovú prestávku.

 

     Nech sa  páči do rokovacej sály,  budeme sa prezentovať

a budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  pôjdeme ďalej,

ak pri hlasovaní nebude dostatok hlasov, potom prerušíme.

 

     Rokovanie o vládnom  návrhu Branného  zákona (tlač 705)

sme včera v druhom  čítaní prerušili hlasovaním o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Skôr ako pristúpime k tretiemu čítaniu, prosím pána mi-

nistra Siteka a predsedu výboru  pre obranu a bezpečnosť po-

slanca pána Andrejčáka, aby zaujali miesta pre navrhovateľov

a spravodajcov výborov.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím, teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu Branného zákona.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu  legislatívnotechnických  alebo jazy-

kových chýb.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Michalec.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení, počúvajte.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     na základe § 85 ods. 3 rokovacieho  poriadku skupina 30

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podala návrh na

opakovanie a zaradenie  tohto návrhu zákona  späť do druhého

čítania. V § 59 slová "1. apríl 1998"  nahradiť  slovami "1.

januára 1998".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Áno, to je procedurálny návrh, dám o ňom hlasovať. Hla-

sujeme len o tom, že sa návrh vracia do druhého čítania.

 

     Musíme počkať, overujú kartu pánu poslancovi Černákovi,

v Brezne mu ju zobrali voliči. Musí nám porozprávať, ako bo-

lo.

 

     Teda budeme hlasovať o tom, či zákon vraciame do druhé-

ho čítania  podľa  návrhu 30 poslancov, tak ako  to vyžaduje

rokovací poriadok.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem pekne. Teda sme  vrátili zákon do druhého číta-

nia.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu. Hlási sa niekto?  Pán poslanec Michalec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Michalec.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vo  vrátenom druhom čítaní  návrhu

Branného  zákona (tlač 705) podal  pozmeňujúci  návrh,  a to

skupiny 15 poslancov, k § 59. V § 59 navrhujem slová "1. ap-

ríla 1998"  nahradiť  slovami "1. januára 1998."  Predložený

návrh nemá dosah na štátny rozpočet  na rok 1998 ani na ďal-

šie roky. Termín účinnosti  Branného zákona musí byť rovnaký

ako termín účinnosti novely zákona o zriadení Armády Sloven-

skej republiky, pretože na seba bezprostredne nadväzujú.

 

     Ďakujem, pán predseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

      Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Keďže nie, uzatváram

rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje

opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb.

 

     Nech sa páči, hlasujeme za pozmeňujúci návrh, ktorý dal

pán poslanec Michalec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslanecov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Chcem len  povedať, že  pán  minister sa k rozprave ne-

chcel vyjadriť.  Pýtal som sa  ho. (Hlasy z  pléna.) Bolo to

tak, pán minister? (Odpoveď ministra.) Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, dám hlasovať

o tom, aby tento zákon mohol postúpiť do tretieho čítania.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento zákon sme zaradili do tretieho čítania.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, v treťom čítaní

sa môžu podať návrhy len legislatívnotechnického  charakteru

alebo opravy jazykových chýb. Má niekto takéto návrhy? Keďže

nie, pán spoločný spravodajca, nech sa páči, môžete prečítať

uznesenie.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     podľa  uznesenia  číslo 334 Výboru  Národnej  rady  pre

obranu a bezpečnosť výbor  navrhuje prikročiť k tretiemu čí-

taniu a k hlasovaniu o zákone ako celku v ten istý deň, pre-

tože sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 2. Prosím o uvede-

nie celkového hlasovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  keďže v rámci

tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa

§ 86 zákona o  rokovacom  poriadku  pristúpime  k hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako  celku v znení schválených návr-

hov.

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov. (Potlesk.)

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh Branného zá-

kona.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prerokovanie vládneho návrhu zákona o vojenskej  službe

(tlač 712) sme prerušili s tým, že znovu  otvorenú  rozpravu

o tomto návrhu sme neskončili.

 

     Skôr  ako budeme  pokračovať  v  rokovaní o  tomto bode

programu, prosím pána ministra  Siteka a spoločného  spravo-

dajcu výborov  poslanca  Huberta Krausa,  aby zaujali miesta

určené pre navrhovateľov a spravodajcov výborov.

 

     Teda  pokračujeme v rozprave o tomto  návrhu zákona. Do

rozpravy nemám nikoho prihláseného. Chce sa pán minister vy-

jadriť? Nie. Chce sa vyjadriť pán poslanec Kraus?

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Chcel  by  som  iba  oznámiť,  že  sťahujem  svoj návrh

k účinnosti nadobudnutia platnosti zákona. O tomto mojom ná-

vrhu sa nebude hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spoločný spravodajca sťahuje svoj pozmeňujúci návrh

a nebude sa o ňom hlasovať.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Žiada si záverečné slovo pán minister? Nie. Pýtam sa spoloč-

ného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie v prerokova-

ní návrhu zákona v treťom čítaní. Nemá žiadne.

 

     Budeme hlasovať, aby tento  zákon bol postúpený do tre-

tieho čítania.

 

     (Hlas z pléna, že sa ešte nehlasovalo o spoločnej sprá-

ve ani o pozmeňujúcich návrhoch.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, uvádzajte hla-

sovanie.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  po  skončení rozpravy teraz

pristúpime k hlasovaniu  najprv o pozmeňujúcich  a doplňujú-

cich návrhoch,  ktoré vyplynuli zo spoločnej  správy k tlači

číslo 712a.

 

     Gestorský výbor  odporúča hlasovať spoločne  a schváliť

tieto body  programu zo spoločnej  správy: body 1 až 4, body

6 až 13, body 15 až 27 a body 29 až 63. O týchto  bodoch bu-

deme hlasovať  spoločne s návrhom  gestorského výboru prijať

ich.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať spoločne o bodoch, tak ako ich pán spo-

ločný spravodajca prečítal,  ktoré odporučil gestorský výbor

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Čiže tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme  hlasovať  spoločne aj o bodoch, ktoré gestorský

výbor odporúča  neprijať. Sú to body 5, 14 a 28 zo spoločnej

správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o návrhoch, tak  ako ich pán  spoločný

spravodajca prečítal.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     To  sú všetky  pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy,  ktoré

vyplynuli zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu

o jednotlivých  pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy k tomuto návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pán poslanec Čarnogurský  navrhol  na  podnet 15 poslan-

cov zmenu v § 9 ods. 2 - doplniť na konci vety slová uvedené

v § 8. Všetci máme tieto  doplňujúce návrhy pred sebou. Ges-

torský výbor tento návrh odporúča prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať, tak ako pán spoločný spravodajca uvie-

dol. Gestorský výbor odporučil návrh kladne podporiť. Dokon-

ca si pamätám, že aj pán minister s tým súhlasil.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Mám tu ďalšie  body 2, 3 a 4. Nakoľko pán poslanec Čar-

nogurský nie  je prítomný, aby  som sa ho  opýtal, či môžeme

o týchto bodoch hlasovať  spoločne, a predtým mi oznámil, že

jednotlivo, musíme  sa toho držať. Nechám  hlasovať o bode 2

pozmeňujúceho návrhu  pána poslanca  Čarnogurského s návrhom

gestorského výboru neprijať ho.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o ďalšom pozme-

ňujúcom návrhu pána poslanca Čarnogurského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Hlasujeme o bode 3 pozmeňujúceho  návrhu  pána poslanca

Čarnogurského.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať za ďalší

pozmeňujúci návrh pána poslanca Čarnogurského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Teraz budeme hlasovať  o poslednom štvrtom pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Čarnogurského.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čo to je? Máš to napísané, pán spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Je to  úprava v § 129 ods. 4 - na  konci ods. 4 doplniť

slová "alebo primeraná  finančná náhrada, ak do 30 dní nebo-

lo možné náhradné voľno udeliť".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh  podporený skupinou pätnástich

poslancov podal predseda výboru  pre obranu a bezpečnosť pán

Andrejčák. Je to návrh v § 6 vypustiť  ods. 4 a 5 a nahradiť

ich ods. 4, 5, 6 a 7 v znení,  ktoré máte  každý pred sebou.

Táto úprava precizuje a spresňuje  činnosť politických strán

a nepolitických združení v armáde.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať za návrh pána Andrejčáka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Posledný pozmeňujúci návrh,  ktorý vyplynul z rozpravy,

je od  pána poslanca Michalca,  tiež podporený podľa  zákona

o rokovacom poriadku podpismi 15 poslancov. Ide o zmenu tex-

tu v § 189 a v § 190. Znenie a odôvodnenie  máme  každý pred

sebou, preto môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o tomto pozmeňu-

júcom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca

Michalca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh prešiel.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k prerokovaniu tohto

návrhu v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o vojenskej službe.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto

do rozpravy? Písomne nemám nikoho prihláseného.

 

     Ak nie, týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako celku.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Odporúčanie  gestorského  výboru  je  zákon  ako  celok

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o vo-

jenskej službe.

 

     Ďakujem, pán minister, aj pán spoločný spravodajca.

 

     (Potlesk.)

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     rokovanie o vládnom  návrhu  zákona o peňažných náleži-

tostiach vojakov (tlač 722) sme  skončili s tým, že rozprava

k tomuto bodu programu bola vyhlásená za skončenú. K rozpra-

ve sa ešte nevyjadril  pán minister ani spoločný spravodajca

výborov.

 

     Pán minister, chcete sa vyjadriť?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh  zákona o peňažných náležitostiach vojakov

je vlastne posledným v rámci balíka sociálnych zákonov, kto-

ré predkladá ministerstvo obrany  Národnej rade. Tento zákon

je zo stimulačného hľadiska  veľmi dôležitý, nakoľko od roku

1992 boli zrušené ešte  nariadením vlády Českej a Slovenskej

Federatívnej  Republiky platové  záležitosti, ktoré  vlastne

mali vplyv len na  vojakov z povolania, čiže odmeňovanie vo-

jakov z povolania  prešlo pod  všeobecnú rozpočtovú sústavu.

To znamená, že vojaci sú dodnes odmeňovaní tak ako celá spo-

ločnosť, teda boli znevýhodnení  oproti iným zložkám. Naprí-

klad Policajný zbor a iné zložky majú svoje zákony, kde pla-

tové úpravy idú podľa týchto zákonov. Predtým bolo Federálne

ministerstvo  obrany a  po zrušení  Federálneho ministerstva

obrany tieto veci boli zrušené. Ostatné ministerstvá boli na

Slovensku, ako ministerstvo vnútra a iné zložky, čiže v pod-

state tieto zákony sú ešte  platné. Samozrejme, aj toho času

máte v parlamente návrhy zmien týchto zákonov.

 

 

     Pokiaľ ide o tento  zákon,  treba  vychádzať z toho, že

v poslednom období alebo v posledných  rokoch je veľký odliv

vojakov z povolania, ako som    povedal vo  svojom úvodnom

slove, predovšetkým kvôli  finančnému odmeňovaniu, lebo ban-

kové inštitúcie a iné  podnikateľské subjekty nejakým spôso-

bom zvýhodňujú týchto vojakov, ktorí odchádzajú, lebo im po-

núkajú podstatne vyššie  finančné ohodnotenie a, samozrejme,

aj iné stimulácie. Tento zákon,  ktorý, ako som už zdôvodňo-

val,  má nárok  na štátny rozpočet, je v armádnej verejnosti

veľmi očakávaný aj vzhľadom na  to, že bol pripravovaný k 1.

7. tohto roka, a vlastne aj v kapitole Všeobecná pokladničná

správa boli na tento vládny návrh zákona finančné prostried-

ky.

 

     Čo sa týka filozofie tohto  zákona, viackrát som vo vý-

bore pre obranu a bezpečnosť  dokumentoval to, že na nižších

stupňoch  príslušníkov  armády,  to  znamená  na úrovni čaty

a roty, je dnes naplnenosť veľmi malá. Dá sa povedať, že na-

plnenosť  vojakov z povolania na  týchto  stupňoch je  okolo

20 %, pretože  náležitosti, ktoré v podstate  dnes platia zo

zákona, sú veľmi malé.  Vojaci odchádzajú do lepšieho podni-

kateľského  sektora,  a vlastne  vojak,  ktorý  vyštuduje za

štátne  peniaze vo  vojenských školách,  na ktoré  sa dávajú

veľké  finančné prostriedky,  keď sa  mu neposkytne finančná

stimulácia,  potom odchádza, a štát  naňho dopláca,  lebo mu

nemôže ponúknuť tie náležitosti, ktoré mu ponúka podnikateľ-

ský sektor.

 

     Je to aj z hľadiska toho, že vlastne každý vojak na ur-

čitom stupni  je v podstate  nejakým spôsobom manažér,  lebo

velí jednotke.  Podnikateľský subjekt si ho  otestuje, a keď

vidí, že podáva  dobré výsledky, tak si ho  vyberie. A potom

z hľadiska toho, že mu ponúka lepšie hmotné zainteresovanie,

odchádza do podnikateľského subjektu.

 

 

     Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré zazneli počas rozpravy,

podporujem tieto zmeny, ktoré sú v spoločnej správe zazname-

nané, t. j. ako sa  gestorský  výbor k nim vyjadroval. Chcem

len zvýrazniť fakt, že v prílohe  číslo 1 k tomuto zákonu je

charakteristika platových tried a príklady činností. Požado-

vala  to Legislatívna  rada vlády  Slovenskej republiky. Ide

len o príklady pracovných činností a v zákone v § 5 je jasne

napísané, že  katalóg  funkcií s ich zaradením do  platových

tried v súlade s charakteristikami  platových tried ustanoví

ministerstvo vnútorným predpisom.

 

     Čo sa týka filozofie vôbec tohto zákona, vychádzali sme

z reálnych možností tejto republiky, lebo vieme, že príjmová

zložka je veľmi napätá. Armáda Slovenskej republiky mala po-

žiadavky  na  podstatné  zvýšenie  platových  náležitostí aj

z hľadiska iných finančných súm,  ale vychádzali sme z toho,

že dnes  možnosti štátu sú  dané a musíme  vychádzať z tejto

reality. Chcem len zvýrazniť  fakt, že Armáda Slovenskej re-

publiky má  dnes dôveru 73 % obyvateľov, čiže    najväčšiu

dôveryhodnosť občanov Slovenskej  republiky. A ďalej zvýraz-

niť fakt, že nám robí dobré meno všade aj vo svete.

 

     Chcel  by som  poprosiť Národnú  radu, aby  tento zákon

podporila v takom znení, v akom je, s tými zmenami, ktoré sú

uvedené v spoločnej správe.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     existujú minimálne dva dôvody, prečo je tento zákon ne-

vyhnutné prijať.

 

     Po prvé  preto, že keď ako  členovia branného výboru sa

stretávame so zahraničnými delegáciami, ešte nebolo ani jed-

no  vzájomné  rokovanie,  aby  tam  neodzneli slová vysokého

uznania vojakom a dôstojníkom  Armády  Slovenskej republiky.

I v zahraničí, aj  keď prijímame návštevy u nás  na pôde Ná-

rodnej rady.

 

     Po druhé - má to  odozvu aj v postojoch našej verejnos-

ti. Pán minister citoval prieskumy verejnej mienky, 73 % ob-

čanov dáva  na prvé miesto  Armádu Slovenskej republiky  ako

inštitúciu.  Nesporne je  za tým  kus veľmi  náročnej práce,

tvrdého výcviku, ale aj disciplíny v našej armáde.

 

     Prečo  tento  zákon  musíme  prijať?  Ak ho neprijmeme,

otázkou je, dokedy bude vedieť armáda udržať mladých dôstoj-

níkov, ktorým možno podnikanie poskytuje lepšie životné prí-

ležitosti ako kariéra v armáde,  ak by platil doterajší pla-

tový predpis. Je to pred nami vážna úloha, pred Národnou ra-

dou, ak máme záujem budovať  armádu s nižšími počtami, dobre

vyzbrojenú, s kvalitnými  dôstojníckymi  kádrami.  Preto vás

prosím,  aby sme  tento zákon  podporili. Samozrejme,  treba

brať do úvahy,  že tieto návrhy majú určitý  dosah na štátny

rozpočet a s niektorými  finančnými  prostriedkami sa počíta

až od 1. apríla 1998.

 

 

     Preto tu odznel aj návrh, myslím si, pána poslanca And-

rejčáka, na zmenu účinnosti zákona od 1. apríla 1998. Bol tu

podaný aj návrh skupiny poslancov a prednesený pánom poslan-

com Moravčíkom, ktorý by  výrazným spôsobom zvýšil nároky na

štátny rozpočet pri odmeňovaní  vojakov. Pán poslanec Morav-

čík, poviem to vojenskou  terminológiou, tento návrh považu-

jem za granát hodený  do rozpočtového koša. Minimálne nákla-

dy, ako sme rýchlo prepočítali, by boli o pol miliardy viac,

ako sa počíta v rozpočte. Preto budem odporúčať, napriek to-

mu, že tvrdím a myslím si, že všetci chceme zvýšiť platy na-

šim dôstojníkom, aby sme postupovali ako zákonodarcovia zod-

povedne a pristupovali k tomu  tak, aby sme  brali  do úvahy

možnosti štátneho rozpočtu.

 

     Čo sa týka flexibility  zákona, lebo odznelo v rozprave

aj to,  či je dostatočne  flexibilný a umožňuje ministerstvu

reagovať a vypočítavať  platy jednotlivým vodičom, veliteľom

atď. Áno,  pán minister to  spomenul, je to  dané dostatočne

v § 5 ods. 3, kde  sa hovorí: "a  splnomocňuje  ministerstvo

vypracovať charakteristiky  funkcií a zaradiť  ich do plato-

vých tried."

 

     Pán predseda, tým som  skončil svoj príspevok a prosím,

aby sme uvádzali hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov, aby hlasovanie

uvádzal.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     prosím vás,  aby ste si zobrali  tlač 722a, pretože tam

došlo k omylu. Máme tam dvakrát  bod 12. Prosím vás, aby sme

si druhý bod 12 prečíslovali na bod 13.

 

     A  teraz by  som odporúčal,  aby  sme o všetkých bodoch

spoločnej  správy 1 až 12 hlasovali  spoločne.  Bod 13 vybe-

rieme zo  spoločného hlasovania, pretože je  dotknutý v roz-

prave návrhom pána poslanca Andrejčáka. Týka sa to účinnosti

zákona.

 

     Preto prosím,  pán predsedajúci, aby  ste dali hlasovať

o bodoch 1 až 12 spoločnej správy.  Gestorský výbor odporúča

všetky schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať, tak ako  to spoločný spravodajca navr-

hol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Tento pozmeňujúci návrh zo  spoločnej správy sme prija-

li.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci, budeme hlasovať o bode 13 spo-

ločnej  správy, v ktorom sa v § 77 uvádza, že  za  primeraný

termín účinnosti sa považuje 1. január 1998. Gestorský výbor

ho odporúča schváliť.

 

     Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme  hlasovať. Teraz som dobre nerozu-

mel. Povedali ste, že gestorský výbor ho odporúča schváliť?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Schváliť, áno. Musím čítať  tak, ako to gestorský výbor

uvádza.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, ešte raz, prosím, aby sme tomu všetci rozumeli.

Toto hlasovanie  ruším. (Ruch v sále.)  Prosím, pokoj, počú-

vajte.  Ešte raz,  pán spravodajca,  hlasovanie ešte nebolo,

aby všetci tomu rozumeli.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Keď dovolíte, vysvetlím presne, aby nedošlo k nedorozu-

meniu. Bod 13 je vlastne  zo spoločnej správy. Gestorský vý-

bor odporúčal schváliť, aby bola platnosť zákona od 1. janu-

ára 1998,  ale preto to vytrhujeme,  lebo je tam pozmeňujúci

návrh 15 poslancov  prednesený pánom  poslancom Andrejčákom,

ktorý navrhuje  účinnosť  zákona od 1. apríla 1998. Čiže tí,

ktorí sa  prikláňate k tomu,  že účinnosť zákona  bude od 1.

apríla 1998, budete hlasovať  proti, tí, ktorí sa prikláňate

k tomu, že  od 1. apríla  1998, tak hlasujete  za. Gestorský

výbor odporúča návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tento  pozmeňujúci návrh zo  spoločnej správy pre-

šiel.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Teraz  budeme hlasovať  o návrhu,  ktorý predniesol pán

poslanec  Andrejčák.  Je to  návrh v § 77 slová "1. decembra

1997" nahradiť slovami "1. apríl 1998".

 

     (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tento návrh je bezpredmetný.  Ešte máte nejaké pozmeňu-

júce návrhy?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Moravčíka. Pýtam

sa pána  poslanca Moravčíka, či  môžem dať  hlasovať o tomto

návrhu ako  celku, lebo navzájom je  to prepojené. Osobitne.

Pristúpime k hlasovaniu osobitne na žiadosť pána poslanca.

 

     Prvý jeho  návrh k § 27 ods. 1, máte to pred sebou. Bu-

deme hlasovať o prvom návrhu, ktorý sa týka § 27 ods. 1.

 

     Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     Pán spoločný spravodajca, odporúčate ho?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Nemôžem odporúčať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Budeme  hlasovať o druhom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Moravčíka k prílohe číslo 2. Navrhuje upraviť platové

triedy. Máte  to v tlači. (Hlas  poslanca Moravčíka z pléna,

že sa môže  hlasovať spolu.) Áno, je to logické, čiže budeme

hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 2 a 3 pána poslanca Morav-

číka. Týka sa to platových tried.

 

     Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Štvrtý návrh  pána poslanca Moravčíka je k prílohe čís-

lo 6, bod 2.3 - nahradiť sumu "5 000" sumou "6 000".

 

     Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Čiže tento návrh neprešiel.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Piaty pozmeňujúci návrh pána  poslanca Moravčíka k prí-

lohe  číslo 6 bod 4.1 - doplniť o funkciu "náčelník  základ-

ne".

 

     Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom bode pána poslanca Moravčíka.

 

     Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predsedajúci,  hlasovali sme o všetkých  pozmeňujú-

cich návrhoch  zo spoločnej  správy aj o pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré odzneli v rozprave.

 

     Vážený  pán  predseda,  gestorský  výbor  v zmysle § 83

ods. 4 požiadal o skrátenie lehoty do tretieho čítania a sú-

časne v zmysle § 84 ods. 2 navrhol,  aby sa  skrátila lehota

na prerokovanie  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov, a to

ihneď po druhom čítaní.

 

     Prosím, aby ste o tom nechali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa  páči, budeme hlasovať,  aby tento zákon  mohol

postúpiť hneď do tretieho čítania.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Toto neprešlo, návrh nebol  postúpený do tretieho číta-

nia.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pardon,  pán predsedajúci,  neodsúhlasili sme skrátenie

lehoty, ale ešte sme nehlasovali o postúpení do tretieho čí-

tania. Čiže  bude treba, aby  ste dali  hlasovať o postúpení

zákona z druhého čítania do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. (Šum a hlasy z pléna.) Pokoj. Ja som  tomu rozumel

tak, že pán spoločný  spravodajca naraz uvádzal aj skrátenie

lehoty, aj postúpenie do tretieho čítania. Tak to povedal.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Dobre, 24 hodín je automaticky. Neodsúhlasili sme skrá-

tenú lehotu. Nemusíme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tretie čítanie bude podľa rokovacieho poriadku.

 

     Ďakujem.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa schváleného programu nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych  exekútoroch a exekučnej  činnosti (Exekučný  poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 784 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 784a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej

republiky pán Gustáv Krajči.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na dnešné rokovanie  Národnej rady Slovenskej republiky

predkladáme vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych exekútoroch a exekučnej  činnosti a o zmene  a doplnení

ďalších zákonov.

 

     Vládny návrh zákona  vychádza z potrieb policajnej pra-

xe, najmä z požiadavky zvýšenia účinnosti boja s organizova-

ným  zločinom, a to vytvorením  takých  právnych  inštitútov

a opatrení, ktoré umožnia  účinne  prenikať  do kriminálneho

prostredia, a tak  napomôžu ako  jedno z opatrení účinnejšiu

ochranu  bezpečnosti  osôb a majetku.  Na tieto  účely sa vo

vládnom návrhu  zákona zavádzajú nové  inštitúty, ako naprí-

klad...

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pánov poslancov o pokoj. Počúvajte pána ministra.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     ...oprávnenie Policajného zboru pri odhaľovaní daňových

únikov a nezákonných operácií  vstupovať do miest slúžiacich

na podnikanie,  rozšírenie používania informačno-technických

prostriedkov,  inštitút  agenta,  kriminálne  spravodajstvo,

predstieraný prevod vecí, ako i vytvorenie podmienok na och-

ranu svedka.

 

     Vládny návrh zákona okrem  uvedeného reaguje i na nevy-

hnutnosť  novelizovať  ustanovenie o zaistení  veci, nakoľko

doterajšie znenie  ustanovenia § 21 neumožňuje zaistené veci

ďalej realizovať. Tento návrh vytvára možnosti na to, aby sa

predbežne zaistené veci, o ktoré vlastník  nemá záujem alebo

si ich do jedného roka od zaistenia ani po výzve neprevezme,

stali zo  zákona majetkom  štátu a v zmysle  zákona o správe

majetku štátu  sa s nimi  potom mohlo naložiť  podľa potrieb

spoločnosti, respektíve sa mohli vydražiť.

 

     Vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 171/1993 Z. z. o Po-

licajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo 233/1995 Z. z. o  súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmenách a doplnení ďal-

ších zákonov, je súčasťou  balíka  vládnych návrhov zákonov,

ktoré sú predkladané v súvislosti s prijatými opatreniami na

boj proti najzávažnejším,  najmä organizovaným formám trest-

nej činnosti.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky uvedené v spoločnej správe vý-

borov  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktoré predmetný

vládny návrh  zákona  prerokúvali v druhom  čítaní, s týmito

súhlasím, tak ako sú v spoločnej správe uvedené.

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na uvedené odporúčam vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 171/1993 Z. z. a zákon  číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych  exekútoroch a o doplnení  ďalších zákonov, na  dnešnom

rokovaní Národnej rady Slovenskej  republiky v treťom čítaní

schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Andrejovi  Fedorovi a prosím  ho, aby  podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom poriadku  informoval  Národnú radu

o výsledku rokovania  výborov o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám prečítal spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládne-

ho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore v znení  neskorších  predpisov a zákon  Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekúto-

roch  a exekučnej  činnosti  (Exekučný  poriadok) a  o zmene

a doplnení  ďalších  zákonov (tlač 784) vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky v druhom  čítaní.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť ako  gestorský výbor podáva  Národnej rade Slo-

venskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

792 zo dňa 14. novembra 1997 pridelila  vládny návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom  zbore v znení ne-

skorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych  exekútoroch  a  exekučnej

činnosti  (Exekučný  poriadok) a o zmene a doplnení  ďalších

zákonov na prerokovanie týmto výborom  Národnej rady Sloven-

skej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v leho-

te určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanovisko od po-

slancov  podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prija-

li tieto výbory: Ústavnoprávny  výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti a Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     V týchto  pozmeňujúcich návrhoch je  uvedených 19 bodov

a o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch  gestorský  výbor

odporúča hlasovať spoločne a tieto schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto pre spravodajcov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil jeden diskutujú-

ci - pán poslanec Pittner.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     tak ako pri prvom čítaní i teraz  konštatujem, že navr-

hovaný zákon je nutným a veľmi významným krokom najmä v boji

proti organizovanému zločinu. Dovoľte mi  však v mene 15 po-

slancov v zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho  poriadku predniesť

jeden pozmeňujúci  návrh a vysvetliť ho.  Skôr než ho prečí-

tam, niekoľko slov.

 

     V roku 1990, keď sa  menili  jednotlivé silové rezorty,

pokiaľ ide o rezort vnútra, prijali  sa  opatrenia, ktoré sa

potom premietli či už do novely zákona, alebo do úplne nové-

ho zákona  číslo 171/1993 Z. z., ktoré mali  za cieľ odlíšiť

dovtedajšie chápanie Zboru národnej bezpečnosti v zmysle de-

mokratizačných  procesov po  novembri 1989 od tej  situácie,

pred ktorou  stála naša spoločnosť  po novembri 1989. Jedno-

značne sa  ukázalo, že tak ako  Štátna bezpečnosť sa dovtedy

skrývala pod  všeobecné  znenia zákona o Zbore národnej bez-

pečnosti, tak aj Verejná bezpečnosť takým spôsobom, akým bo-

la riadená v predchádzajúcom režime, nemohla spĺňať tie pod-

mienky, ktoré  stavalo pred našu  spoločnosť to nové,  čo sa

zrodilo v novembri 1989.

 

     Išlo  hlavne o to, aby  polícia  nebola  riadená  či už

z ústredia  nejakej  politickej  strany,  alebo  politickými

predstaviteľmi, ktorých podľa volebných výsledkov budeme mať

rôznych, ako  sa aj ukázalo,  ale aby riadenie  polície bolo

jednoznačne zverené  do odborných rúk,  ale s tým, že, samo-

zrejme,  príslušná vláda  bude  mať v kompetencii  rozhodnúť

o tom, či predstaviteľ takéhoto  riadenia, odborného  riade-

nia polície  má jej dôveru.  Z tohto hľadiska  bolo nutné aj

organizačne tento fakt zakotviť do príslušného zákona. A tak

prišlo  vlastne k ustanoveniu  Policajného  prezídia na čele

s policajným  prezidentom,  ktorý  je  podriadený ministrovi

vnútra, na jeho návrh ho vymenuje vláda, a ktorý riadi polí-

ciu v rozsahu, ktorý vymedzoval zákon.

 

     Odvtedy boli rôzne  diskusie a posledná diskusia sa ne-

sie aj v tom zmysle, že policajný prezident tým, že ho vyme-

nuje vláda, je vlastne tiež  politickou funkciou a že sa ne-

spĺňa  podmienka odborného  vedenia. Nazdávam  sa, že  je to

účelové tvrdenie,  najlepšie je to  vidno na armáde,  kde aj

náčelníka generálneho štábu vymenuje vláda a napriek tomu sa

to nevníma ako politická funkcia. Ide tu o to, aby vymenova-

nie policajného prezidenta vládou skúmalo práve jeho odbornú

spôsobilosť a aby z tejto stránky mal dôveru nielen ministra

vnútra, ktorý návrh predkladá, ale aj vlády.

 

     Z tohto  hľadiska si myslím, že  je celkom správne, aby

sme toto  opatrenie, ktoré nám priniesol  november 1989, ne-

zrušili. V niektorých diskusiách sa  vyčíta i mne, že po ná-

stupe vlády  Jozefa Moravčíka  som z večera do  rána odvolal

dovtedajšieho prezidenta Policajného zboru vraj z toho dôvo-

du, že politicky  nebol príslušný k tejto vláde.  Ale veď to

je  nezmysel. Ak  sa pamätáte  na udalosti z marca 1994, tak

vlastne  polícia už  dlhší  čas, a ukazujú  to aj štatistiky

z toho  obdobia, nielen  že mala  klesajúcu dôveru  občanov,

nielen že  bol najväčší výskyt  trestných činov a  najnižšia

objasnenosť tak  spred roka 1993 a  prvého obdobia 1994, ale

aj po tomto  období. Z tohto hľadiska, ak  sa zamyslíme, ako

vyzerali ulice,  keď prišlo k rozhodnutiu  parlamentu, ktorý

vyslovil nedôveru dovtedajšej vláde Vladimíra Mečiara, ulice

boli vlastne v chaotickom stave, pokiaľ ide o bezpečnosť. Ba

dokonca  na Primaciálnom námestí, ako o tom svedčí aj dobová

tlač,  boli skupiny  ľudí, ktorí  sa zhromaždili  pod heslom

Radšej  občiansku vojnu  ako takéhoto  prezidenta. A navyše,

prišlo tam k inzultáciám  novinárov a k pohonu na novinárov.

A policajný prezident nezasiahol.

 

     Z tohto hľadiska  som odvolal  vtedajšieho  policajného

prezidenta, pretože to bol  preukaz jeho odbornej nespôsobi-

losti. Koniec koncov potvrdilo to  aj to, že nová vláda Vla-

dimíra  Mečiara ho  takisto nevymenovala  do tejto  funkcie.

Preto 15 poslanci, ktorí  predkladáme pozmeňujúci návrh, na-

vrhujeme, aby v bode číslo 3 návrhu  vlády, kde sa navrhuje,

aby sa v § 6 zákona  vypustili odseky 2, 3 a 4 a súčasne  sa

zrušilo  označenie odseku 1, bol  nahradený  naším  návrhom,

v § 6 ods. 2 zákona pozmeniť takto: "Služby Policajného zbo-

ru uvedené v § 4 riadi prezident Policajného zboru v rozsahu

určenom  ministrom vnútra."  Ďalej v § 6 ods. 1, 3 a 4 pone-

chať v pôvodnom znení.

 

     Týmto naším návrhom by  sa zachovala kompetencia minis-

tra vnútra  pri určovaní organizácie  Policajného zboru, ale

i kompetencia  a  pôsobnosť  prezidenta  Policajného  zboru.

Vychádzame tým v ústrety tomu,  čo vo vládnom návrhu zdôvod-

ňuje pán minister vnútra, keď  hovorí o nutnosti vzhľadom na

zmenu organizácie predložiť ten  návrh, ktorý predložil. Na-

zdávam  sa, že  týmto naším  pozmeňujúcim návrhom vychádzame

v ústrety  ministrovi vnútra,  aby mal  právo podľa situácie

určovať kompetencie v riadení  policajnému prezidentovi, ale

na druhej strane, aby  Policajné prezídium a kompetencie po-

licajného prezidenta zostali nezmenené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja pánu Pittnerovi.

 

     Keďže nemám  už nikoho písomne  prihláseného, pýtam sa,

či sa niekto chce prihlásiť ústne.

 

     Pán poslanec Fogaš, nech sa páči.

 

     Ešte sa niekto hlási?

 

     Ak  nie, uzatváram  rozpravu, možnosť  prihlásiť sa  do

rozpravy.

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predsedajúci,

     pán minister,

 

     urobím iba niekoľko stručných  poznámok, pretože k vec-

nej stránke  navrhovaného zákona som sa  vyjadril už v pred-

chádzajúcom vystúpení.

 

     Novela zákona o Policajnom  zbore vytvárala dobré pred-

poklady na  to, aby sme  posilnili postavenie aj  špeciálnej

protidrogovej  služby. Vypracovali  sme pozmeňujúce  návrhy,

ktoré sme  predniesli vo výboroch,  ale neboli  prijaté  na-

priek tomu, že sa zákon navrhoval doplniť o boj proti rozši-

rovaniu, výrobe a distribúcii drog, a napriek  tomu, že naše

návrhy  smerovali k posilneniu  pozície  jednej z významných

služieb, a to je protidrogová  služba. Myslím si, že naproti

tomu zákon vo svojom článku 2 vytvára predpoklady na ochranu

často súkromnoprávnych  záujmov. Exekútor a exekučná činnosť

v súčasnom  období nie  sú predstavitelia  štátu, ale  sú to

viac-menej súkromnoprávne osoby,  prostredníctvom ktorých sa

má zabezpečovať výkon súdnych  rozhodnutí. Vo väčšine prípa-

dov  ide o ochranu  súkromnoprávnych  záujmov, preto nevidím

ako dôvod ponechať ten článok v znení, v akom v súčasnom ob-

dobí je.

 

     Chcem  vyjadriť  presvedčenie,  že zákon, i keď sleduje

ušľachtilé ciele, myslím si,  po prípadnom zvážení a prijatí

i našich  pozmeňujúcich  návrhov, najmä na zmenu § 4 ods. 3,

v ktorej  sme navrhovali,  aby medzi  zvláštne služby  okrem

ochrany určených osôb a služby finančnej polície bola začle-

nená i protidrogová služba, mohol vytvoriť lepšie predpokla-

dy na boj proti drogovým závislostiam a distribúcii i výrobe

drog, ktoré  sa u nás tak  rozširujú. Často totiž rozprávame

o našom  úsilí  posilniť  tento súboj,  ale v skutočnosti sa

stretávame presne s tým čo  aj teraz. Jednoducho naše návrhy

ste odmietli a tvárite sa, že  tento boj  môžeme zvládnuť aj

v rámci úprav, ktoré sa na  tomto úseku udiali. Domnievam sa

teda,  že  je  potrebné,  aby  ste  zvážili i ďalšiu  novelu

a v dalšej novele  zvážili postavenie Národnej protidrogovej

jednotky. Je absurdné, aby bola v budúcnosti podriadená kri-

minálnej službe.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programe za skončenú.

 

     Chce zaujať stanovisko k rozprave pán minister? Áno.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     myslím si, že v tomto  čítaní sa znovu objavili tie ve-

ci, o ktorých  sme už hovorili, a ostali  teda v rozpore dve

záležitosti, otázka § 6 - vymenovania prezidenta Policajného

zboru a kompetencií prezídia a otázka drogovej  služby alebo

Národnej protidrogovej  jednotky. Zvažovali sme  tieto veci.

Dovoľte mi, aby som vyjadril teda naše stanovisko.

 

     Pokiaľ  ide  o  vypustenie  niektorých  ustanovení § 6,

chcem povedať, že ich vypustením sledujeme naplnenie ustano-

venia § 5 ods. 2 platného  zákona o Policajnom  zbore, podľa

ktorého minister vnútra okrem iného zriaďuje útvary Policaj-

ného zboru, určuje ich  náplň a vnútornú organizáciu. Pokiaľ

ide o prezidenta  Policajného  zboru a jeho vymenovanie, za-

chovávame názov  prezident Policajného zboru,  ktorý zostane

i naďalej ako pojem zachovaný. Na dokreslenie chcem povedať,

že aj  platnú organizačnú štruktúru, ktorá  už je schválená,

tento  zákon prebral.  Myslím si,  že tento  inštitút nie je

potrebné z policajnej praxe nejako vylučovať a bude fungovať

aj naďalej. Otázka vymenovania prezidenta, či to bude minis-

ter, alebo vláda, vždy sa to dá spolitizovať, tak ako sme už

niekoľkokrát hovorili, a práve  naopak,  funkcia prezidenta,

pokiaľ je vymenovaný vládou, sa takisto považuje za politic-

kú a spolitizovanú. Takže myslím si, že budeme naďalej trvať

na pôvodnom návrhu.

 

     Čo  sa týka  Národnej protidrogovej  jednotky ako samo-

statnej zvláštnej služby Policajného zboru, v súčasnosti ne-

uvažujeme s odčlenením tejto služby, pretože sa osvedčil mo-

del, ktorý v súčasnosti máme, a skôr  naopak,  chceli by sme

dostať pod jednu strechu  aj ďalšie zvláštne služby Policaj-

ného zboru,  myslím tým aj finančnú  políciu, ktoré by spolu

s kriminálnou políciou vytvorili  jeden silný celok zameraný

na boj proti organizovanej kriminalite.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Želá si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie.

 

     Pán Fogaš, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán minister, ako sa mohlo osvedčiť doterajšie postave-

nie aj činnosť Národnej  protidrogovej jednotky, keď vlastne

prijatím  zákona  o  územnosprávnom  členení  sa  v podstate

štruktúra rozpadla, dostala sa  pod riadenie krajských poli-

cajných riaditeľstiev, a keď  výsledky tohto boja svedčia za

všetko?  Jej ponechanie  v tejto  štruktúre vlastne  vytvára

predpoklady, že títo ľudia budú rozkrytí, a vy viete, aká je

to zložitá záležitosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Fogaš, bol si tu, prečo si nepoložil otázku?

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam  sa spoločného  spravodajcu, či  môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Áno. Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, podľa § 83

ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hla-

sovaniu o návrhoch zo spoločnej  správy výborov a potom pri-

stúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal

hlasovanie.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Pán predsedajúci, v rozprave  vystúpili dvaja poslanci,

s doplňujúcim, resp.  pozmeňujúcim návrhom vystúpil  len pán

poslanec Pittner.

 

 

     Podľa § 83 ods. 4 budeme  najprv  hlasovať o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch  zo spoločnej správy. Gestorský

výbor odporúča  hlasovať o všetkých  bodoch spoločnej správy

1 - 19 spoločne a tieto schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, budeme sa prezentovať a hlasovať o pozme-

ňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Pán  predsedajúci,  v  rozprave  vystúpil  pán poslanec

Pittner,  ktorý  mal  jeden  pozmeňujúci  návrh. Znenie máte

všetci vo svojich laviciach.

 

     Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Pittnera.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Pán  predsedajúci, vyčerpali  sme všetky  návrhy, ktoré

boli  predložené. Na  návrh  gestorského  výboru  podľa § 84

ods. 2 vás  prosím, aby ste  dali hlasovať o postúpení tohto

návrhu zákona do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Ďakujem.

 

     Nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných ustanovení  zákona o rokovacom

poriadku pre druhé a tretie  čítanie, pristúpime teda k tre-

tiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore v znení  neskorších predpisov a zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súd-

nych  exekútoroch a exekučnej  činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne nemám nikoho prihláseného.

 

     Prezentujme sa a hlasujme, aby  zákon mohol ísť do tre-

tieho  čítania. O tom sa  nehlasuje. Ruším toto  hlasovanie.

Nehlasuje sa.

 

     Otvoril som rozpravu.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Pokoj. Nehlási sa nikto.

 

     Pýtam sa, či niekto  navrhuje opravu  legislatívnotech-

nických alebo jazykových chýb.

 

     Keďže nikto, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smeru-

júce k odstráneniu chýb  vzťahujúcich sa na schválené pozme-

ňujúce alebo doplňujúce  návrhy v druhom čítaní, alebo návrh

na opakovanie  druhého čítania môže  predložiť 30 poslancov.

Nikto nemá takéto návrhy.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k  hlasovaniu  o  vládnom  návrhu  zákona ako celku

v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

 

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a v znení neskor-

ších  predpisov a zákon Národnej  rady  Slovenskej republiky

číslo 233/1995 Z. z. o súdnych  exekútoroch a exekučnej čin-

nosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 780 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 780a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej  rady vládny návrh zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších

predpisov.

 

 

     V rámci daňovej reformy bola od 1. januára 1993 zákonom

Slovenskej  národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností v znení neskorších  predpisov zavedená daň z nehnu-

teľností. Uvedený zákon bol  medzičasom už päťkrát novelizo-

vaný. Novelami tohto zákona  sa spresňovalo najmä vymedzenie

predmetu dane, základu dane, ako  aj sadzieb dane a rozširo-

vali sa právomoci obcí ako správcov tejto dane.

 

     Poznatky  miest a  obcí z aplikácie  ustanovení  zákona

o dani z nehnuteľností v praxi však  nasvedčujú  tomu, že je

potrebné i naďalej  spresňovať v záujme  jednotnosti viaceré

ustanovenia zákona, najmä pri vymedzení pojmu daňovníka dane

z pozemkov,  ako aj  dane zo  stavieb, ak  tieto sú v spolu-

vlastníctve viacerých daňovníkov. Navrhuje sa aj úprava koe-

ficientu, ktorým sa prenásobuje sadzba dane v obciach, ktoré

sa stali od roku 1996 krajskými mestami, na koeficient 4,0.

 

     V súvislosti s nadobúdaním  bytov do osobného vlastníc-

tva sa  vytvára nová  skupina bytov v bytových domoch. Keďže

v takýchto prípadoch ide tiež o vlastníkov nehnuteľností, je

potrebné túto skutočnosť aj z hľadiska zdanenia legislatívne

riešiť. V novele sa preto navrhuje kvalifikovať byt na účely

zákona o dani z nehnuteľností  ako nehnuteľnosť. Navrhovanej

dani z  bytov budú podliehať  tí vlastníci bytov,  ktorí ich

nadobudli podľa osobitných  právnych  predpisov, najmä záko-

na Národnej  rady Slovenskej republiky  číslo 182/1993 Z. z.

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

151/1995 Z. z. a zákona  číslo 42/1992 Zb. o úprave majetko-

vých  vzťahov a vyrovnaní  majetkových  nárokov v družstvách

v znení neskorších  predpisov. Zároveň sa  však navrhuje po-

nechať päťročné oslobodenie od  tejto dane obdobne, ako tomu

je aj v súčasnosti pri dani zo stavieb.

 

     Z dôvodu  kvalitnejšieho výkonu správy  tejto dane bolo

nevyhnutné v novele tiež spresniť ustanovenie zákona o daňo-

vom priznaní, výrube daní, penalizácii a vykonávaní  kontro-

ly. Keďže  prevažne  ide o legislatívnotechnické  spresnenia

a v súvislosti so  zavedením  zdaňovania  bytov o ponechanie

päťročného  oslobodenia  od  dane,  neočakáva sa výraznejšie

zvýšenie príjmov do rozpočtov  obcí. Určité zmeny však možno

predpokladať v krajských  mestách nadväzne  na úpravu koefi-

cientu.

 

     Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej

republiky, aby predložený návrh zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 317/1992 Zb. o da-

ni z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, schválila.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládne-

ho zákona a prosím ho,  aby zaujal miesto určené pre spravo-

dajcu.

 

     Dávam slovom určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

Michalovi Baránikovi a prosím ho, aby  podľa 80 ods. 2 o ro-

kovacom poriadku informoval Národnú  radu o výsledku rokova-

nia  výborov o tomto vládnom  návrhu  zákona a aby odôvodnil

návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru  Národnej  rady  pre  financie,  rozpočet a menu  ako

gestorského výboru k tomuto zákonu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 788

z 12. novembra 1997 pridelila  vládny  návrh  zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákona  Slovenskej   národnej  rady  číslo

317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších pred-

pisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a národnosti.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne.  Gestorský výbor nedostal  od začiatku

rokovania o vládnom  návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa

zákon  Slovenskej  národnej  rady  číslo 317/1992 Zb. o dani

z nehnuteľností  v  znení  neskorších  predpisov, stanoviská

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade

s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona prijali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijal Vý-

bor  Národnej  rady  pre  verejnú  správu, územnú samosprávu

a národnosti. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej repub-

liky  návrh  schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi

prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky dňa 17. novembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie rozpočet a menu.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom 3 tejto  správy vyplývajú tieto pozmeňu-

júce  návrhy.  Uvedené    v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8,

9 a 10.

 

     Gestorský  výbor odporúča  schváliť všetky  pozmeňujúce

návrhy okrem  pozmeňujúceho  návrhu číslo 8. O pozmeňujúcich

a doplňujúcich  návrhoch gestorský  výbor odporúča hlasovať.

Gestorský výbor na základe  stanovísk výborov k vládnemu ná-

vrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národ-

nej  rady  číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení

neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod

bodom 3 tejto správy a v stanoviskách  poslancov gestorského

výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súla-

de s § 79 ods. 4, § 83 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej

republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností v znení neskorších predpisov, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky o vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení

a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej rady  číslo 317/1992 Zb.

o dani z nehnuteľností v znení  neskorších  predpisov,  bola

schválená  uznesením  gestorského výboru číslo 537 z 20. no-

vembra 1997. Výbor  určil poslanca Michala  Baránika za spo-

ločného  spravodajcu  výborov. Zároveň ho  poveril predniesť

spoločnú správu výborov na  schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky v druhom čítaní, navrhnúť Národnej rade Slovenskej

republiky  postup  pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhoch, ktoré  vyplynú z rozpravy, a hlasovať o pred-

metnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Pán podpredseda, skončil som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode programu.  Písomne nemám  nikoho prihláseného.

Pýtam sa, či sa chce niekto ústne prihlásiť.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať  stanovisko pán podpredseda vlá-

dy? Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si záverečné  slovo spoločný spravodajca výborov.

Nie. Ďakujem.

 

     Pýtam  sa spoločného  spravodajcu, či  môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhu  spoločnej  správy  výborov

a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby uvádzal

hlasovanie.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     keďže  rozprava  nebola a nevznikli  nijaké pozmeňujúce

a doplňujúce  návrhy,  dávam  hlasovať o návrhoch  uvedených

v spoločnej správe. Odporúčam, aby sme o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe pod  čísla-

mi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 hlasovali spoločne. Gestorský

výbor odporúča uvedené návrhy schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Pozmeňujúci  návrh uvedený v spoločnej správe pod bodom

číslo 8 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh prešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda, keďže  nemáme nijaké ďalšie po-

zmeňujúce návrhy, odporúčam pristúpiť k hlasovaniu o zarade-

ní do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nakoľko v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných  ustanovení zákona o rokovacom

poriadku pre druhé a tretie  čítanie, pristúpime teda k tre-

tiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Slovenskej  národnej rady číslo 317/1992 Zb. o dani z nehnu-

teľností v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram k tomuto bodu  programu rozpravu. Hlási sa nie-

kto? Nikto.

 

     Má niekto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce

k odstráneniu chýb vzťahujúcich  sa na schválenie pozmeňujú-

cich alebo doplňujúcich návrhov v druhom čítaní, alebo návrh

na opakovanie?  Má niekto  podpisy 30 poslancov? Nemá. Ďaku-

jem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k  hlasovaniu  o  vládnom  návrhu  zákona ako celku

v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Gestorský výbor odporúča  návrh schváliť s pripomienka-

mi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej  rady číslo

317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších pred-

pisov.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, i pánu ministrovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej ban-

ke Slovenska v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 765 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 765a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slo-

venskej  národnej  rady číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke

Slovenska v znení  neskorších predpisov, upravuje schvaľova-

nie rozpočtu Národnej banky. Zmena spočíva v tom, že banková

rada Národnej banky bude schvaľovať návrh prevádzkového roz-

počtu, ktorý guvernér Národnej  banky predloží na schválenie

Národnej rade Slovenskej republiky a zdôvodní ho v jej orgá-

noch. Úprava  tvorby a schvaľovania  rozpočtu Národnej banky

zároveň zreálni tvorbu, prijatie a realizáciu zákona o štát-

nom rozpočte.

 

     Súčasný právny stav, keď Národná rada schvaľovala ročnú

správu o výsledku  hospodárenia Národnej  banky bez možnosti

hovoriť do tvorby rozpočtu, bol iba formálnym dodatočným ak-

tom. V prípade, že do 31. decembra bežného roka Národná rada

Slovenskej republiky neschváli rozpočet Národnej banky, bude

sa rozpočtové  hospodárenie od 1. januára  rozpočtového roka

do termínu schválenia  rozpočtu spravovať rozpočtovým provi-

zóriom podľa návrhu rozpočtu predloženého Národnej rade Slo-

venskej republiky guvernérom Národnej banky Slovenska.

 

     Z prípadného  nesplnenia  plánovaného hospodárskeho vý-

sledku Národnej banky, ak bude súvisieť s menovou politikou,

netreba  strašiť a vytvárať rôzne  negatívne  nálady. Spájať

kompetenciu bankovej  rady pri schvaľovaní  bežného rozpočtu

s nezávislosťou Národnej banky v menovej politike je neopod-

statnené.

 

     Novela  zákona sa  netýka hlavnej  úlohy Národnej banky

ustanovenej v § 2 a jej právomocí pri zabezpečovaní stabili-

ty meny nezávisle od pokynov  vlády, netýka sa ani nástrojov

menovej regulácie,  ktoré Národná banka využíva  podľa § 18,

jej právomocí v devízovom  hospodárstve ani ďalších činností

a oprávnení Národnej banky.

 

     V období transformácie našej ekonomiky, ktoré je nároč-

né na zostavovanie štátneho rozpočtu, náročné na udržiavanie

rovnováhy medzi príjmami a výdavkami v priebehu roka, pokla-

dáme  za potrebné  zvýšiť limit  na poskytnutie krátkodobého

úveru v Slovenskej  republike nákupom štátnych pokladničných

poukážok z 5 % na 10 % príjmov štátneho rozpočtu v uplynulom

roku.

 

     K podobnému kroku pristúpila  napríklad aj Česká repub-

lika  pred niekoľkými  mesiacmi.

 

     Vyrovnaný  štátny rozpočet,  ako aj  udržiavanie perma-

nentnej rovnováhy  medzi príjmami a výdavkami  je ideálom aj

tejto vlády, ale reálny život  nie vždy tento ideál umožňuje

splniť. Problémy s vnútornou  zadlženosťou  nemajú len mladé

štáty, navyše s transformujúcou  sa ekonomikou, s problémami

pri správe  daní bez fungovania  systému štátnej pokladnice,

ale i bohaté  štáty s dlhoročne budovanou trhovou ekonomikou

a jej vysokou konkurenčnou schopnosťou.

 

     Vláda tým, že navrhuje  zvýšenie rozsahu úverov z maxi-

málnych 5 % na možných 10 %, nerobí  tak s vedomím, že  chce

povýšiť deficitné hospodárenie  rozpočtu nad úroveň deficitu

schváleného Národnou radou v rámci rozpočtu. Robí tak preto,

aby v tomto období aj navrhovaným opatrením pomáhala obnoviť

makroekonomickú  a mikroekonomickú  rovnováhu. O možnom  po-

skytnutí úveru  Národnou bankou nákupom  štátnych pokladnič-

ných poukážok rozhoduje napokon banková  rada. Nie je to po-

vinnosť Národnej banky vyplývajúca zo zákona, ale možnosť.

 

     Ďalšou  zmenou je  zvýšenie počtu  členov bankovej rady

z 8 na 10 a jej zloženie. Členmi  bankovej  rady budú guver-

nér, dvaja  viceguvernéri, dvaja vrchní  riaditelia Národnej

banky  Slovenska a piati členovia. Títo z dôvodu  posilnenia

nestrannosti pri  prijímaní rozhodnutí bankovej  rady nebudú

zamestnancami Národnej banky Slovenska,  ale odborníci z ob-

lasti finančníctva, bankovníctva. Na návrh ministra financií

po prerokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska ich bu-

de vymenúvať za členov bankovej rady vláda Slovenskej repub-

liky.

 

 

 

     Odlišnosť pohľadov  na cesty riešenia  problémov trans-

formujúcej sa ekonomiky je  pochopiteľná. Avšak z rozšírenia

počtu členov  bankovej rady nie  je možné vyvodzovať  závery

o podriadení Národnej banky  vláde alebo ministerstvu finan-

cií pri formovaní menovej politiky.  Či by mala banková rada

päť  členov bez  dvoch vrchných  riaditeľov úsekov  Národnej

banky, ako to odporúča Medzinárodný menový fond, alebo sedem

členov, ako pôvodne zamýšľalo ministerstvo financií, navrho-

vané rozšírenie na desať  členov je kompromisom medzi vládou

a Národnou bankou. V tejto veci nejde o počty, ale o to, aby

rozhodnutie  bankovej  rady  nevyplývalo  výlučne z početnej

prevahy interných pracovníkov Národnej banky, ktorí sú s ňou

v pracovnom pomere, ale ide o to, aby prijímané rozhodnutia,

najmä v menovej politike,  boli prijímané po fundovanej dis-

kusii zo širších národohospodárskych hľadísk a boli akcepto-

vané väčšinou členov bankovej  rady. Zodpovednosť za správne

a objektívne  rozhodnutie  zákon  nesníme  zo žiadneho člena

bankovej rady, či už  bude pracovníkom Národnej banky, alebo

inej inštitúcie.  Podotýkam alebo zdôrazňujem,  že v žiadnom

prípade členmi  bankovej rady zo zákona  nemôžu byť členovia

vlády.

 

     Chcem  pripomenúť, že  sme vypracovali  za ministerstvo

financií porovnávaciu štúdiu  spolu s renomovanými zahranič-

nými  expertmi. Dostali  ju viacerí  poslanci Národnej rady.

Môžeme ju  poskytnúť aj tlači, pokiaľ  si budú chcieť urobiť

obraz, ako  fungujú vzťahy  centrálnych bánk k iným inštitú-

ciám štátu  v rámci vyspelých západných  krajín. Poviem prí-

klad. Trebárs generálna rada  banky Francúzska má 10 členov.

Guvernéra a dvoch  viceguvernérov vymenúva  vláda na základe

rozhodnutia ministra  hospodárstva a financií - prosím najmä

členov Slovenskej  národnej  strany, aby počúvali - má desať

členov,  pričom  guvernéra  a  dvoch viceguvernérov vymenúva

vláda  na základe  návrhu ministra  hospodárstva a financií,

pričom šiesti členovia rady pre menovú politiku sú aj členmi

generálnej rady. Desiaty člen je zástupca zamestnancov banky

Francúzska, to znamená šesť členov je v podstate nezávislých

členov od pracovného pomeru, vzťahu k banke Francúzska.

 

     Čo sa týka Bundesbanky,  prezident Bundesbanky nemá pri

rovnosti  hlasov  rozhodujúci  hlas.  Podobný  návrh  je  aj

v predkladanom návrhu vládnej  predlohy. Rada nemeckej cent-

rálnej banky má sedemnásť členov, kde okrem prezidenta a vi-

ceprezidenta deviati prezidenti  centrálnych bánk spolkových

krajín a šiesti členovia direktória sú výkonným orgánom cen-

trálnej banky. Šiestich  členov direktória navrhuje spolková

vláda po konzultáciách.

 

     Čo  sa týka  napríklad Španielska,  riadiaca rada banky

Španielska má desať členov. Guvernéra vymenúva kráľ na návrh

predsedu vlády a vláda vymenúva  viceguvernéra  na návrh gu-

vernéra. Ďalších šiestich členov  rady vymenúva vláda na zá-

klade návrhu  ministra financií po  konzultácii s guvernérom

banky. To  znamená, že viac  členov riadiacej rady  banky je

mimo okruhu  Národnej banky  Španielska a vymenúva ich vláda

na návrh ministra financií.

 

     Takže môžem  zaradom citovať ďalšie krajiny, kde v mno-

hých prípadoch prevažujú v bankových radách nezávislí odbor-

níci vymenovaní vládou a nikde  nie je  obava o to, že by to

malo viesť k nejakému  skratu v rámci riadenia alebo zosúla-

ďovania menovej a rozpočtovej  politiky. Takže, prosím, keby

sme  sa oslobodili  opäť od  vyvolávania určitých  vášní nad

predmetným návrhom.

 

     Keď som  uvádzal pri prvom čítaní  tento návrh, hovoril

som, že  je možnosť ešte  vo výboroch spresniť  znenie možno

niektorých  slov, dikciu  niektorých  slov s tým,  že  potom

v rámci  druhého a tretieho  čítania je možné takúto úpravu,

korekciu, nie rozsiahlu, schváliť a že  novela  zákona o Ná-

rodnej banke neznamená žiadny odklon od zásadných celosveto-

vých trendov v postavení  centrálnych  bánk, naopak, naďalej

je v značnom predstihu, autonómnom, nezávislom postavení na-

šej Národnej  banky v porovnaní s naprostou  väčšinou vyspe-

lých západných krajín.

 

     Vážená Národná rada, ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládne-

ho návrhu  zákona a prosím ho, aby zaujal  miesto určené pre

navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

poslancovi Ladislavovi Lysákovi a prosím  ho, aby podľa § 80

ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú radu

o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní vládneho  návrhu zákona, ktorým

sa  mení  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska v znení  neskorších

predpisov (tlač 765) v druhom  čítaní  podľa § 79 ods. 4 zá-

kona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 780

z 12. novembra 1997 rozhodla, že  podľa § 73 ods. 3 písm. c)

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky prideľuje  uvedený návrh na  prerokovanie týmto výborom

Národnej  rady Slovenskej  republiky: Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky a Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu. Uvedené

výbory prerokovali predmetný návrh  zákona v stanovenom ter-

míne.

 

     Gestorský  výbor nedostal do začiatku rokovania o vlád-

nom návrhu  zákona, ktorým sa mení  zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke Slo-

venska  v znení  neskorších predpisov,  stanoviská poslancov

Národnej rady  Slovenskej  republiky  podané v súlade s § 75

ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská.

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť bez  pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov: Ústavno-

právny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky - uznesenie

číslo 498 zo dňa 17. novembra 1997, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu - uznesenie

číslo 534 zo dňa 20. novembra 1997.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom 3 tejto správy nevyplynuli žiadne pozme-

ňujúce a doplňujúce návrhy.

 

     Gestorský  výbor na  základe stanoviska Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky k vládnemu návrhu

zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke  Slovenska v znení

neskorších  predpisov, vyjadreného v jeho uznesení  uvedenom

pod bodom 3 tejto správy a stanovísk  poslancov  gestorského

výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súla-

de s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky  odporúča Národnej rade Slovenskej

republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej ban-

ke Slovenska v znení neskorších predpisov, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 566/1992 Zb. o Ná-

rodnej  banke Slovenska v znení  neskorších  predpisov, bola

schválená uznesením  gestorského  výboru číslo 535 z 20. no-

vembra 1997. Výbor ma  určil za spoločného spravodajcu výbo-

rov. Zároveň ma poveril:

 

     1. predniesť spoločnú správu  výborov na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní,

 

     2. navrhnúť  Národnej rade Slovenskej  republiky postup

pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení  rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi a prosím ho, aby

zaujal miesto.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode programu.  Písomne nemám  prihláseného nikoho,

teda sa pýtam, či sa chce niekto ústne prihlásiť.

 

     Nech sa páči, pán guvernér. Chcete vystúpiť?

 

     Vážené  pani poslankyne,  pán guvernér  sa hlási,  chce

vystúpiť v rozprave. Musíme to odhlasovať.

 

     Prosím vás  preto, prezentujme sa  a hlasujme o tom, či

udelíme slovo pánu guvernérovi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem.

 

     S vystúpením  pána guverného sme  vyjadrili jednoznačný

súhlas.

 

      Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže k diskusii o novele  zákona o Národnej banke Slo-

venska boli uvedené takmer všetky argumenty a keďže oficiál-

ne  stanovisko  Národnej  banky  Slovenska a bankovej  rady,

predpokladám, je pánom poslancom takisto známe, chcel by som

sa vo svojom vystúpení stručne zamerať len na niektoré podľa

mňa ťažiskové momenty.

 

     Vzhľadom na vplyv centrálnej  banky na domácu ekonomiku

a jej vplyv na postavenie štátu  vo vzťahu k zahraničným fi-

nančným a kapitálovým trhom novela zákona o centrálnej banke

je považovaná za výnimočnú  udalosť, vyvolanú vážnymi dôvod-

mi.  Napriek  pozornému  sledovaniu  legislatívneho  procesu

schvaľovania  novely o Národnej  banke  Slovenska nie  sú mi

známe argumenty opodstatňujúce taký  závažný zásah do posta-

venia centrálnej banky, ako  je zmena zákona. Samozrejme, že

priestor  vyčlenený na  pôsobenie centrálnej  banky môže byť

parlamentom kedykoľvek  upravený a je povinnosťou centrálnej

banky vykonávať zákonom stanovené úlohy spôsobom, aký parla-

ment určí.

 

     Hlavné riziko novely vidím v možnej reakcii zahraničia,

ktoré už  zreteľne vyjadrilo  svoj postoj k navrhovaným zme-

nám. Dovolím  si uviesť aspoň  niektoré z nich.  Uvediem bod

číslo 10 zo  správy   misie  Medzinárodného  menového  fondu

z 13. novembra  1997. Vedenie Medzinárodného  menového fondu

vyjadrilo znepokojenie ohľadne  nedávnych legislatívnych ná-

vrhov, ktoré by okresali  nezávislosť Národnej banky Sloven-

ska a zvýšili  by  rozsah  financovania  fiškálneho  schodku

ústrednou bankou.

 

     Toto znepokojenie zdieľajú  aj iné medzinárodné organi-

zácie a kapitálové  trhy, ktoré  považujú  nezávislú Národnú

banku Slovenska  za hlavného garanta toho,  že Slovensko vy-

rieši vnútornú a vonkajšiu  nerovnováhu pri zachovaní stabi-

lity meny. Uvedené návrhy protirečia aj požiadavkám na člen-

stvo v Európskej menovej únii, ako aj súčasným trendom plat-

ným vo svete. Najnovšie výskumy Medzinárodného menového fon-

du navyše potvrdzujú, že krajiny s nezávislou ústrednou ban-

kou majú lepšie hospodárske výsledky.

 

     Čo sa týka financovania schodku ústrednou bankou, nema-

lo  by sa  zvyšovať,  ale  naopak, zmenšovať,  pretože tento

spôsob financovania urýchľuje infláciu a podkopáva stabilitu

koruny.  Navrhovaná legislatívna  úprava by  sa vnímala  ako

krok oslabujúci nezávislé  postavenie Národnej banky Sloven-

ska, a preto by mohla  prispieť k podkopávaniu dôvery na tr-

hoch a k spusteniu útoku voči korune. Toľko citujem zo sprá-

vy misie Medzinárodného menového fondu.

 

     Ďalej by som si dovolil uviesť správu  ratingovej agen-

túry MOODY S z 3. 11. 1997. Budem  citovať len časť týkajúcu

sa  Národnej  banky. "Ďalšie obavy  súvisiace so schopnosťou

krajiny  čeliť uvedeným  negatívnym makroekonomickým trendom

vzbudzuje aj  predpokladaná legislatívna úprava  zameraná na

obmedzenie nezávislosti centrálnej banky."

 

     Najnovšie vyhlásenie kapitálových trhov máme od agentú-

ry IBCA, je to z 19. novembra 1997. Citujem: "Ďalším dôvodom

na obavy je navrhovaná právna úprava, majúca vplyv na fungo-

vanie centrálnej banky, inštitúcie, ktorej nezávislosť dopo-

siaľ pozitívne  ovplyvňovala  ratingové hodnotenie.  Ak bude

takáto  právna úprava  prijatá, môže  predstavovať impulz na

zníženie ratigového stupňa."

 

     Reakcie zahraničných kapitálových a finančných trhov sú

častokrát nevyspytateľné, o čom  sme sa mohli naposledy pre-

svedčiť  aj v priebehu  posledných  týždňov, počas takzvanej

hongkongskej krízy. Takže ťažko  sa nám dnes predpovedá roz-

sah reakcie zahraničia na uvedenú novelu. V prípade zníženia

ratingu Národnej  banky Slovenska a Slovenskej  republiky sa

záväzky a investície Slovenskej  republiky dostávajú z reál-

nej škály do škály špekulatívnej,  čo v praxi znamená jednak

obmedzenie možných zdrojov pre ekonomiku Slovenskej republi-

ky a jednak zvýšenie nákladov  na tieto zdroje. Treba pozna-

menať, že prístup na niektoré významné zahraničné trhy by sa

v prípade zníženia ratingu pre nás významne obmedzil.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     verím, že tak ako  ste doteraz spoluvytvárali priaznivé

prostredie na realizovanie zákonom stanovených úloh Národnou

bankou Slovenska, že aj dnes právne zvážite argumenty žiada-

júce úpravu dnes platného zákona,  ako aj možné riziká súvi-

siace s touto novelou.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu guvernérovi.

 

     Keďže nemám nikoho prihláseného do rozpravy, vyhlasujem

rozpravu o tomto bode  programu za skončenú. Chcete vystúpiť

v rozprave?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi reagovať na vystúpenie pána guvernéra.

 

     V prvom rade chcem zdôrazniť, že Slovenská republika je

transformačnou krajinou, to  znamená, že prechádza nesmierne

zložitým  transformačným  obdobím a mnohé  poučky, ktoré nám

predkladajú  aj významné  medzinárodné inštitúcie,  nie vždy

v tranzitívnych krajinách, v transformačných  krajinách pla-

tia.

 

     Druhá  vec, čo  je nesporné,  že sú  určité veci, ktoré

spoločne platia pre rozvinuté aj tranzitívne krajiny. Za ta-

kúto nesporne  spoločnú vec pokladám  dobrú koordináciu roz-

počtovej menovej politiky, alebo  ak chcete, fiškálnej a me-

novej politiky. Myslím si, že určitá koordinácia rozpočtovej

alebo fiškálnej a menovej  politiky na Slovensku existovala,

ale jej rámce  je možné podstatne prehĺbiť tým,  že do tohto

systému  vstúpi  určitý  okruh  nezávislých  odborníkov, ale

v pravom zmysle slova nezávislých odborníkov, odborníkov ne-

závislých ako  od vlády, ako  aj od inštitútov  vlády, či už

ministerstva financií, či  ministerstva hospodárstva, ale aj

odborníkov nezávislých  od Národnej banky,  ktorí by vlastne

mohli  prehĺbiť poznanie  bankovej rady,  prehĺbiť pohľad na

riešenie problémov.  A za takýchto  odborníkov vláda pokladá

jednoznačne  odborníkov z  hospodárskej sféry,  kde v úplnej

väčšine západných krajín takíto odborníci sú členmi bankovej

rady, a čuduj sa, svete, v mnohých bankových radách majú do-

minujúce postavenie. A v týchto krajinách nie sú žiadne oba-

vy, že by dochádzalo  k nejakému ohrozeniu nezávislosti prí-

slušných centrálnych bánk a vylúčený je vplyv vlády, pretože

ide o renomovaných odborníkov hospodárskej sféry, ktorí, sa-

mozrejme, musia  byť takými, ktorí  nie sú v rôznych  správ-

nych, dozorných  radách, orgánoch podnikov,  bánk, že sú  to

často odborníci viazaní predovšetkým na akademickú sféru, sú

to pracovníci vysokých  škôl a podobne, ale sú to všetko ľu-

dia, ktorí majú absolútnu akceptáciu ako Národnej banky, tak

aj inštitútov vlády, tak aj podnikateľskej sféry.

 

     Takže nikde inde nesmerujeme. Rokoval som o tomto prob-

léme aj s Asociáciou  zamestnávateľských zväzov, majú záujem

takýchto odborníkov pre bankovú radu v tej novej konštelácii

navrhnúť. Chcem  zdôrazniť jedno, že  aj Medzinárodný menový

fond s počudovaním zistil, že  súčasná  banková rada,  okrem

guvernéra a viceguvernérov, je vlastne zložená len z pracov-

níkov Národnej banky, ktorí tam  poberajú plat a sú  vlastne

odvolateľní  manažmentom,  vrcholovým  manažmentom  Národnej

banky. Takže v podstate tá  autonómnosť  prekračuje istý rá-

mec, ktorý je bežný a obvyklý v západoeurópskych krajinách.

 

     Spomínal  som tu  viaceré krajiny,  akým spôsobom  majú

zložené bankové  rady. Ale je veľmi  zaujímavá nielen otázka

zloženia  bankových rád.  Veľmi zaujímavé  je to,  ako sa vo

vyspelých  západných krajinách  rieši menový  program. To je

to, čo Národná banka zdôrazňuje ako absolútne nedotknuteľné.

A náš zákon o Národnej banke aj takto možnosť Národnej banky

koncipovať menové programy stavia ako absolútne nedotknuteľ-

né, autonómne.

 

     Pre zaujímavosť poviem napríklad Veľkú Britániu. Vážená

Národná rada, minister financií určuje menový program Veľkej

Británie. Príkazom ministra financií  je možné na 6 mesiacov

zmeniť výkon menovej  politiky. Ministerstvo financií určuje

kurzovú  politiku a úverovú  politiku, v rámci ktorej  Banka

Anglicka operatívne vyhlasuje denné kurzy a...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení páni poslanci, sledujte pána ministra.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada, my toto vôbec nežiadame...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni  poslanci z Maďarskej koalície, nedebatujte, počú-

vajte!

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     ...a nezávislosť Národnej banky,  toho sa absolútne ne-

dotýkame.  Španielsko, člen  Európskej únie - guvernér Banky

Španielska do  20. septembra bežného roka  zašle vláde návrh

rozpočtu a vláda  ho so  stanoviskom  postúpi  parlamentu na

schválenie. Chce  si niekto z pánov  poslancov osvojiť tento

návrh?  Je to  krajina  Európskej  únie. My  nejdeme takýmto

spôsobom, ale pokladáme tento  parlament za dostatočnú auto-

ritu na to, aby  posudzoval a schvaľoval návrh rozpočtu. Sa-

mozrejme, môžete, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri

hlasovaní vyjadriť odlišný návrh.

 

     Holandsko - návrh  ročnej  uzávierky  rozdelenia  zisku

predkladá riadiaca rada dozornej  rade. Minister financií po

konzultácii s bankovou radou  môže Banke Holandska dať poky-

ny, ktorými koordinuje menovú finančnú politiku.

 

     Podľa nového  zákona o Banke Fínska  už parlamentná do-

zorná rada  neurčuje kurz fínskej marky,  ale na návrh pred-

stavenstva banky o ňom rozhoduje vláda. A takto by som mohol

pokračovať bod za bodom, vyspelá západná krajina za vyspelou

západnou krajinou.

 

     Takže opäť  by som chcel zdôrazniť  jednu vec. Hrozí sa

tu všelijakými ratingmi. Opäť môže byť rozohratá medzinárod-

nopolitická hra  voči Slovensku, podotýkam,  opäť bude abso-

lútne neštandardná.  Ideme s jedným návrhom,  ktorý je abso-

lútne v súlade s tým,  ako  riešia situáciu  vyspelé západné

krajiny.  Naopak, na  príkladoch, ktoré  som tu  tlmočil, je

možné preukázať, že nezávislosť  Národnej banky Slovenska aj

po prijatí - ak bude  prijatá táto novela - ďaleko prevyšuje

nezávislosť  iných centrálnych  bánk vo  vyspelých západných

krajinách.

 

     Vážená Národná rada, ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte sa  do rozpravy hlásil pán  Lysák, ale s faktickou

poznámkou predtým pani Schmögnerová a pán Glinský.

 

     Nech sa páči, pani Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán  minister  financií,  podklad,  ktorý vám pripravil

pracovník, ktorý zabudol uviesť inštitúciu,  a tak sme ho aj

my dostali  na stôl, vychádzal  zo starých údajov.  Medzitým

1. 5. tohto  roku Tony Blaire vyhral voľby.  Ako jeden z pr-

vých krokov Gordon Brown urobil to, že prišiel s ideou nezá-

vislosti  centrálnej  banky  Veľkej  Británie. A dnes  veci,

o ktorých ste  hovorili, sú vo výlučnej  kompetencii Bank of

England.

 

     Druhá závažná  poznámka. Je skutočne otázkou niekoľkých

mesiacov, keď 10 štátov Európskej  únie sa s najväčšou prav-

depodobnosťou  stane  členom  Európskej  menovej únie, ktorá

predpokladá nezávislosť centrálnych bánk, pretože budú kopí-

rovať nezávislosť Európskej centrálne banky.

 

     Schizofrénia, ktorou trpí vaša vláda,  je v tom, že ne-

dokážete vysvetliť,  ako je to  možné, že pri  zvyšovaní DPH

argumentujete nevyhnutnosťou  urýchleného prispôsobovania sa

našej  legislatívy legislatíve  Európskej únie.  Ale v tomto

prípade, keď  skutočne jedna z mála vecí, ktorá tu ešte fun-

guje, to je Národná banka Slovenska, argumentujete zase úpl-

ne opačne, potrebou rešpektovať  ten fakt, že slovenské hos-

podárstvo je  ešte v transformácii.  To, čo ste  tu na záver

predviedli, je vyjadrením xenofóbie  tejto vlády, ktorou na-

kazuje celú slovenskú spoločnosť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     No, neurážajte celú vládu, pani Schmögnerová, to sa ne-

patrí. Povedzte konkrétne koho, a nikdy neurážajte.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcel  by som  podporiť argumentáciu  pána vicepremiéra

Kozlíka. Táto vláda, jej  hospodárska politika si získala za

posledné tri roky maximálne uznanie odborníkov-ekonómov. Me-

nová politika, resp. menová stabilita je len jedna zo súčas-

tí hospodárskej  politiky. Je to  jeden z hlavných nástrojov

úspešnej hospodárskej  politiky. Ja poviem  tvrdé slovo, ale

je zvrátené stavať menovú  stabilitu, resp. menovú politiku,

nad všetky ostatné hospodárske  politiky, resp. úlohu Národ-

nej banky stavať na roveň  vlády, na úroveň hospodárskej po-

litiky vlády. Žiaľ, aj vďaka médiám, vďaka činnosti opozície

vládne v spoločnosti taká hysterická atmosféra, že aj radoví

zamestnanci Národnej  banky sa cítia byť  arbitrami v hospo-

dárskom rozhodovaní na Slovensku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     ak dovolíte, napriek úsmevom, ktoré som videl tu vpravo

na  adresu  pána  poslanca  Glinského,  by  som  chcel práve

zdôrazniť, že aj nie najviac naklonený  Slovensku, samostat-

nému Slovensku,  aj - povedal  by som - tvrdý  alebo  prísny

- presnejšie povedané - Jean Marinus Wiersma, ktorého nemož-

no  pokladať  za  toho,  ktorý  by  robil lacné úkony smerom

k Slovensku, priznal,  že Slovenská republika  napriek oveľa

horším  začiatkom alebo  východiskovým podmienkam,  než mala

Česká republika,  Poľská republika, Maďarská  republika, do-

siahla výsledky, ktoré vzbudzujú rešpekt.

 

 

     Myslím  si, že  mi to  môžu potvrdiť  všetci kolegovia,

ktorí sú vo výbore pre  európsku integráciu. A nakoniec bolo

to  možné  čítať a je  to možné  čítať vo vyhláseniach alebo

prezentácii analýz OECD a niektorých ďalších inštitúcií. Na-

pokon aj v Agende 2000 sa to nespochybňuje.

 

     Ak je toto  pravda a ak je pravda to,  čo sme tu - spo-

ločne  koalícia  aj opozícia - tvrdili a dodnes  tvrdíme, že

Národná banka  Slovenska  vedie a spolu s vládou zabezpečuje

dobrý menový  vývoj, tak toto by malo byť  pre nás všetkých,

ktorí zodpovedáme a zodpovedne  chceme  hlasovať, dominantné

pri hlasovaní o tomto  návrhu  zákona. Ak sa odabstrahuje od

principiálnych  otázok  ktoréhokoľvek  návrhu  zákona, potom

nastupujú  vášne, napätie,  ktoré nič  dobré pre  tento štát

a pre jeho  ekonomiku nemôžu znamenať. Myslím  si, že tak je

to aj v tomto prípade.

 

     Ak dovolíte,  ja som včera rovnako dostal  vo výbore tú

porovnávaciu štúdiu, ktorá  hovorí o pozícii národných bánk,

o zložení bankových rád. To, čo tu hovoril podpredseda vlády

Kozlík,  jednoznačne platí.  Priznám sa,  som  jeden z tých,

ktorí sa  na začiatku veľmi  intenzívne búrili voči  zostave

10 členov bankovej rady. A nie raz som diskutoval tak s pod-

predsedom vlády a ministrom  financií, ako  aj s guvernérom,

aby sme si tieto otázky  objasnili. V skutočnosti, ak sa po-

zrieme na  tú štúdiu, ktorú  máme  viacerí k dispozícii, tak

Francúzsko má 10 členov, Španielsko  má 10 členov atď. Fran-

cúzska  vláda vymenúva  guvernéra a dvoch  viceguvernérov na

základe návrhu ministra  hospodárstva a financií, 6 členovia

  aj  členmi  generálnej  rady  atď.  To isté v Španielsku

- kráľ na návrh predsedu vlády vymenúva guvernéra, vláda vi-

ceguvernéra na návrh guvernéra, ďalších členov rady vymenúva

vláda na základe návrhu ministra  financií. A tak by som mo-

hol pokračovať ďalej.

 

 

     Pokiaľ ide o jeden  zo sporných bodov, otázku štruktúry

a počtu  členov vlády,  myslím si,  že týmto  rozhodnutím sa

autonómne postavenie Národnej banky  Slovenska nenaruší. Sa-

mozrejme, priznám, že aj ja, keby som bol v pozícii guverné-

ra Národnej banky, tak by som  sa každý pohyb smerom k obme-

dzeniu existujúcich právomocí snažil brániť. To by asi robil

každý z nás. Ale to, čo som povedal, pokiaľ ide o organizač-

nú štruktúru bankovej rady, so  zdôraznením toho, čo je pod-

statné, že  ministerstvo financií tam nemá  a nevymenúva ani

jedného z  členov bankovej rady, by  malo byť dominantné. Aj

samotný počet ma zo začiatku  trápil. Ale keď vidím, že ban-

ková rada je tá inštitúcia, ktorá svojimi rozhodnutiami bude

v sebe spájať  princípy a zásady hospodárskej politiky, cel-

kovej a menovej politiky, priklonil som sa k tomuto riešeniu

ako  k racionálnemu.  Tým  skôr,  že toto  riešenie funguje,

a efektívne, v úspešných ekonomikách.

 

     Pokiaľ ide o päť  alebo desať percent vykrývania schod-

ku štátneho rozpočtu, mám taký dojem, že na tom sa zhodla aj

Národná banka  Slovenska s ministerstvom, a ani v našom ges-

torskom výbore nejaké principiálne výhrady voči tomu neboli.

 

     Tretí okruh problémov alebo možných napätí je v oblasti

schvaľovania rozpočtu. Priznám sa, že tam sme to včera nedo-

tiahli. Možno aj ja som mohol venovať viacej pozornosti sek-

retárskej oblasti. Vo výbore sme  dohodli a neboli voči tomu

nejaké výhrady, aby prevádzkový rozpočet, tak ako je to zvy-

kom aj v niektorých ďalších ekonomikách, bol nielen predkla-

daný na informáciu do Národnej rady, ale aby aj bol schvaľo-

vaný.  Platí  to - a podklady  môžeme  dať k dispozícii - aj

v ďalších ekonomikách.

 

     Dominantné je to, čo poviem teraz, dámy a páni, kolegy-

ne  a kolegovia.  Do menového  vývoja ministerstvo  financií

a vláda Slovenskej republiky  zasahovať nebudú. Toto zostáva

v plnej kompetencii Národnej banky  Slovenska. Preto si mys-

lím,  že všetky  pnutia, ktoré  predchádzali tomu  rokovaniu

alebo ktoré ešte teraz prebleskujú, možno dotiahnuť a vyčis-

tiť  malými zmenami  a úpravami,  ktoré je  ešte možné teraz

uskutočniť.

 

     To  je všetko.  Myslím si,  že na  základe toho  môžeme

všetci spokojne hlasovať za tento návrh zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Baránik vystúpi ako posledný

prihlásený.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  dva pozmeňujúce návrhy

k prerokúvanému návrhu zákona.

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh znie takto:  V článku I  sa bod

6 upravuje tak, že v § 38 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá táto

nová veta: "Pri prerokovaní  návrhu  rozpočtu Národnej banky

Slovenska v Národnej rade Slovenskej republiky môžno upravo-

vať len prevádzkové a investičné náklady."

 

     Zdôvodnenie. Keďže  výnosy a náklady v rozpočte  Národ-

nej banky Slovenska do značnej miery súvisia s uplatňovanými

nástrojmi menovej regulácie, ktorými sa zabezpečuje stabili-

ta slovenskej  meny, prípadná zmena  rozpočtu Národnej banky

Slovenska oproti  jeho návrhu sa nemá  dotknúť oprávnení Ná-

rodnej banky Slovenska, ktorými  podľa zákona túto stabilitu

meny zabezpečuje. Navrhované  doplnenie v § 38 ods. 1 umožní

Národnej rade  Slovenskej republiky schvaľovať  rozpočet Ná-

rodnej banky  Slovenska takým spôsobom, aby  vo väčšej miere

prihliadala na koordináciu menovej, finančnej a hospodárskej

politiky. Taktiež  umožní nachádzať variantné  riešenia, aby

sa zvyšovala hospodárnosť  pri čerpaní prevádzkových, inves-

tičných a celkových nákladov. Zároveň upozorňujeme, že navr-

hovaná  zmena nezabráni  Národnej banke  Slovenska vykonávať

také  prerozdelenie  vytvoreného  zisku  do rezervného fondu

a ďalších fondov vytváraných zo zisku a  na ostatné použitie

v rozpočtovanej výške (§ 38 ods. 2), ktoré  umožní  Národnej

banke Slovenska odviesť do štátneho rozpočtu čo najmenší od-

vod voľného zostatku zisku.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh znie  takto: Článok I sa dopĺňa

o bod 7.  V § 39 ods. 1 sa  dopĺňa o ďalšiu  vetu:  "Národná

banka  Slovenska  predkladá  ministerstvu  účtovnú  závierku

v rozsahu, spôsobom a termíne, ktoré určí ministerstvo."

 

     Zdôvodnenie. Doplnenie § 39 ods. 1 o druhú vetu, ktorou

sa  ustanoví povinnosť  Národnej banky  Slovenska predkladať

Ministerstvu financií Slovenskej  republiky účtovnú uzávier-

ku, vychádza z odporúčania  Medzinárodného  menového  fondu.

Takáto prax  je obvyklá v členských  štátoch Európskej únie.

Bez znalostí účtovnej uzávierky Národnej banky Slovenska ako

samostatnej  účtovnej jednotky  nie je  ministerstvo schopné

posúdiť  dosahované  ekonomické  výsledky  bankového sektora

Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy a páni, tieto pozmeňujúce návrhy predkladám

v mene 19 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Uzatváram rozpravu o tomto bode.

 

     Pán Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcem poprosiť, aby ste  rozpravu neuzatvárali, a záro-

veň predkladám podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku návrh,

aby tento pozmeňujúci návrh  alebo tieto dva pozmeňujúce ná-

vrhy boli  predložené gestorskému  výboru a aby sme až potom

pokračovali v rokovaní, keď k nim zaujme stanovisko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Je to procedurálny návrh. Dávam o ňom hlasovať bez roz-

pravy - aby zasadol gestorský výbor a až potom budeme o tom-

to návrhu zákona hlasovať. Čiže to môže byť až v decembri.

 

     Nech sa páči, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže gestorský výbor musí zasadnúť a až potom o tom bu-

deme rokovať.

 

     Tento bod teda momentálne prerušujem.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime  k ďalšiemu  bodu programu,  ktorým je druhé

čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  289/1995 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 802 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 802a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     predložený návrh zákona  novelizuje zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý svojou problema-

tikou patrí medzi prioritné  oblasti aproximácie práva podľa

článku 1 770 Európskej dohody  o pridružení, ako i podľa od-

porúčaní v príprave asociovaných krajín strednej a východnej

Európy na integráciu do  vnútorného trhu Európskej únie, ob-

siahnutých v Bielej knihe.

 

     Hlavným dôvodom navrhovaných legislatívnych úprav záko-

na je prebiehajúci proces prispôsobovania právnej úpravy da-

ne z pridanej  hodnoty v sekundárnej  legislatíve  Európskej

únie v tejto  oblasti. Postupné  kroky aproximačného procesu

v oblasti dane z pridanej  hodnoty sú  obsiahnuté v Národnom

programe prispôsobovania právneho poriadku Slovenskej repub-

liky právu Európskych spoločenstiev, Európskej únie v oblas-

ti  vnútorného  trhu,  ktorý  schválili Slovenskej republike

uznesením číslo 99/1997. Poznatky z aplikácie  tohto  zákona

v praxi, ako i vznik a rozvoj nových  foriem podnikateľských

aktivít vyžadujú spresňovanie právnej úpravy dane z pridanej

hodnoty v záujme jednotnej  interpretácie a praktickej apli-

kácie zákona.

 

     Zámerom predkladaného návrhu novely zákona je najmä do-

siahnutie ďalšieho  pokroku v prispôsobovaní  právnej úpravy

dane z pridanej hodnoty právu Európskej únie, zvýšenie výno-

su dane z pridanej hodnoty, a to predovšetkým úpravou zozna-

mu  tovarov a služieb  podliehajúcich  zníženej sadzbe  dane

v nadväznosti na smernice  Európskej únie vymedzujúce tovary

a služby,  ktoré  sa  môžu  zdaňovať  zníženou sadzbou dane,

spresnenie a doplnenie  niektorých ustanovení  zákona o dani

z pridanej  hodnoty, predovšetkým v oblastiach, kde v súčas-

nosti nie je možná  jednoznačná interpretácia zákona, naprí-

klad pri finančných činnostiach, osobitne pri faktoringových

službách.

 

     Najzásadnejšou zmenou  zákona o dani z pridanej hodnoty

a najvýraznejším krokom v procese približovania tohto zákona

šiestej  smernici, ktorá je základnou  smernicou pre upravu-

júcu oblasť dane z pridanej hodnoty v Európskej únii, je no-

vé znenie prílohy  číslo 1 zákona, ktorá obsahuje zoznam to-

varov a služieb podliehajúcich zníženej sadzbe dane. Do toh-

to zoznamu sa navrhuje zaradiť v súlade s prílohou H šiestej

smernice,  ktorá obsahuje  zoznam  tovarov a služieb,  ktoré

môžu podliehať zníženej sadzbe dane, ďalšie potraviny a pro-

dukty na  použitie pri príprave potravín.  Súčasne sa zo zá-

kladnej sadzby dane presúvajú niektoré tovary a služby, kto-

ré sa  nemôžu zdaňovať zníženou sadzbou  dane, napríklad sl-

nečné kolektory, domáce prístroje  na úpravu vody, katalyzá-

tory, stroje a prístroje  na filtrovanie a čistenie  vzduchu

a iných plynov, merače  množstva spotrebovaného tepla, vodo-

mery na teplo a studenú vodu. Ďalej, čo sa služieb týka, ide

o služby  súvisiace  s  ťažbou  ropy, plynu, telekomunikačné

služby, právne služby, služby daňového poradenstva, technic-

ké služby a analýzy.

 

     Podľa platnej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty sa

všetky knihy, brožúry, noviny, časopisy a iné periodiká zda-

ňujú zníženou  sadzbou  dane 6 %. Podľa návrhu  ministerstva

financií sa  uvažovalo pri týchto  tovaroch s preradením  do

základnej sadzby  dane 23 %, ak  ich reklama, inzercia, por-

nografické a erotické  zameranie  predstavuje  viac ako 50 %

obsahu, čo  predstavuje  zosúladenie  uplatňovania  dane  so

šiestou smernicou Európskej únie. Vládna predloha po rokova-

ní na úrovni vlády navrhla túto sadzbu na úroveň 10 % celko-

vého obsahu.

 

     Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty bude

mať v konečnom  dôsledku pozitívny dosah  na príjmy štátneho

rozpočtu, a to vo výške cca 2,2 miliardy korún, ak sa prijme

komplexne. Zvýšený výnos sa  zabezpečí predovšetkým zo zmeny

zdaňovania telekomunikačných služieb.

 

     Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely záko-

na o dani z pridanej  hodnoty  odporúčam schváliť a pokladám

za potrebné upozorniť na  skutočnosť, že presadzovanie zara-

denia ďalších tovarov a služieb  do zníženej sadzby dane nad

rámec šiestej smernice Európskej únie by znamenalo rozpor so

základným  zámerom tejto  novely, súčasne  zníženie vstupnej

aproximácie  právnej úpravy  tejto  dane s právom  Európskej

únie a nie v poslednej  miere i priamy  dosah na predkladaný

návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok

1998, ktorý bude toto  plénum prerokúvať v priebehu najbliž-

ších dní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím pani spoločnú spravodajkyňu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som z poverenia  Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predloži-

la spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo o prerokovaní  vládneho  návrhu  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení  neskorších

predpisov, ktorú  máme ako tlač  802, v druhom  čítaní podľa

§ 79 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona:

 

                            I.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 783

z 13. novembra 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani z pridanej  hodnoty v znení neskorších

predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne.

 

                            II.

 

     Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom

návrhu zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších  predpisov, žiadne stanoviská po-

slancov Národnej  rady Slovenskej republiky  podané v súlade

s § 75 ods. 2 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o  rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

 

                           III.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie  pre Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh  schváliť  bez  pozmeňujúcich  a doplňujúcich  návrhov

prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo svojím  uznesením číslo 295 zo  17. novembra 1997.

Zároveň podľa § 52 ods. 5 nevyslovili s uznesením výboru sú-

hlas poslanci Koncoš, Boros, Farkas a Poliak, t. j. v prílo-

he číslo 1 k zákonu  zoznam tovarov a služieb podliehajúcich

6-percentnej  sadzbe dane. V položke 4 901 navrhovali vypus-

tiť text "okrem  tlačiarenských  výrobkov,  ktorých reklama,

inzercia,  erotické  a  pornografické  zameranie predstavuje

jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu tla-

čiarenského výrobku". Podobne vypustiť text v položke 4 9O2.

 

     2. Odporúčanie  pre Národnú radu  Slovenskej  republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi  pri-

jal Ústavnoprávny  výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím  uznesením  číslo 503 zo dňa 17. novembra 1997, Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie uznesením číslo 448 zo dňa 18. novembra

1997 a Výbor Národnej rady  Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu uznesením číslo 538 zo dňa 28. novembra

1997.

 

                            IV.

 

     Z uznesení výborov  Národnej rady Slovenskej republiky,

uvedených  pod bodom 3 tejto  správy, vyplývajú  pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy  uvedené v tlači, ktorú  máte pod číslom

802a pod  bodmi 1 až 8 na strane  číslo 3 až 5. Z týchto ná-

vrhov gestorský  výbor odporúča schváliť  návrhy uvedené pod

bodmi 4 až 8, pričom o jednotlivých  pozmeňujúcich  návrhoch

odporúča hlasovať samostatne.

 

                            V.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších  predpisov, vyjadrených v ich uz-

neseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovis-

kách  poslancov  gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave

k tomuto  návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 289/1995 Z. z.  o dani  z pridanej  hodnoty

v znení neskorších predpisov, schváliť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej  republiky o vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

289/1995 Z. z. o dani  z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo

539 z 20. novembra 1997.

 

     Výbor  ma  poveril  predniesť  spoločnú  správu výborov

a navrhnúť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky postup pri

hlasovaní  o  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhoch, ktoré

vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o  predmetnej  správe ihneď

po skončení rozpravy k nej v zmysle § 83 ods. 2, § 84 ods. 2

a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani  spoločnej spravodajkyni a  prosím ju, aby

zaujala miesto určené pre spravodajcov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, do rozpravy mám

prihlásenú písomne pani Lazarovú. Hlási sa niekto ústne?

 

     Hlásite sa do rozpravy,  pán Košnár? Ďakujem. Uzatváram

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán poslanec Národa - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem len oznámiť - a chcem  ešte využiť prítomnosť pá-

nov poslancov a poslankýň -, že hneď po skončení pléna, čiže

po vyhlásení obedňajšej prestávky,  zvolávam na 10 minút vý-

bor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Keďže je piatok, obedňajšiu prestávku máme do 13.00 ho-

diny.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokova-

cej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Do rozpravy je prihlásená pani Lazarová.

 

     Nech sa páči. (Hlasy zo sály.)

 

     Pán minister, prosím vás, aby ste  zaujali svoje miesto

určené pre vás, pretože pani diskutujúca nechce ísť diskuto-

vať, nevidí vás na mieste.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     v bode číslo 20 predkladaného zákona sa navrhuje nahra-

diť doterajšiu prílohu číslo 1 novou prílohou číslo 1, upra-

vujúcou zoznam tovarov a služieb  podliehajúcich sadzbe dane

6 %. V novej  prílohe  číslo 1 zákona v položke  číslo 4 901

a 4 902 sa uvádza, že 6-percentnej sadzbe dane podliehajú aj

knihy, brožúry, letáky a podobné  tlačiarenské výrobky, tiež

v jednotlivých  listoch (v hárkoch), ako aj noviny, časopisy

a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce  inzerciu

alebo reklamy, okrem tlačiarenských výrobkov, v ktorých rek-

lama, inzercia a erotické a pornografické zameranie predsta-

vuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % z celkového obsahu

tlačiarenského výrobku.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi ostro pro-

testovať voči  zneniu ako vládou predkladaného  zákona v po-

ložke číslo 4 901 a 4 902, tak aj návrhu Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý

navrhuje,  že erotický  alebo  pornografický  obsah v týchto

uvedených  tlačovinách  predstavuje  jednotlivo  alebo spolu

viac ako 10 % z celkového obsahu výrobku.

 

     Vážené  pani poslankyne,  poslanci, treba  poukázať pri

tomto na skutočnosť, že v návrhu zákona sa pornografia zara-

ďuje ako rovnocenná kategória medzi inzerciu, reklamu a ero-

tiku, čo je celkom neprijateľné, pretože pornografia sa sama

osebe nesmie uverejňovať. Podľa § 205 zákona  číslo 392/1992

Zb. o ohrozovaní mravnosti je uverejňovanie pornografie uve-

deným spôsobom trestné a trestá sa odňatím slobody až na je-

den  rok, peňažným  trestom alebo  prepadnutím veci. Prosím,

aby si pani  poslankyne a páni poslanci, ktorí budú hlasovať

za tento návrh, uvedomili,  že prijatím zákona v predloženom

znení by  poslanci Národnej rady  uverejňovanie pornografie,

či už v rozsahu 10, alebo viacerých percent, vlastne legali-

zovali.

 

     Myslím si, že nie každému  je jasné, aký je rozdiel me-

dzi  pornografiou a erotikou. Napríklad  časopis Playboy nie

je pornografia. Umelecké akty, ktoré sú uverejňované v Novom

čase, to nie je pornografia, to je  umelecký akt. Ale porno-

grafia podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa definu-

je ako "necudné  zobrazovanie  erotických a pohlavných scén"

a v § 205 o ohrozovaní  mravnosti sa hovorí,  že "je to také

zobrazenie týchto scén, v ktorých sa prejavuje neúcta k člo-

veku a násilie alebo ktoré  zobrazujú sexuálny styk s dieťa-

ťom, so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky".

 

     Keď uzákoníme, že 10 % pornografie  sa môže uverejňovať

v časopisoch  a  novinách, a dokonca  to bude  zdanenie  iba

6-percentnou daňou, to znamená, že buď v novinách SME, alebo

v Slovenskej Republike, alebo v akomkoľvek  časopise sa síce

nesmie uverejňovať veľký,  ale maličký pornografický obrázok

sa uverejňovať  môže, a dokonca to  bude  zdanené iba 6-per-

centnou sadzbou.

 

     Ďalej v paragrafe o ohrozovaní  mravnosti sa hovorí, že

kto písomné pornografické diela,  nosiče zvuku alebo obrazu,

alebo zobrazenia ponúka,  ponecháva alebo sprístupňuje osobe

mladšej ako 18 rokov, potrestá  sa podľa § 205 zákona  číslo

392/1992 Zb., tak ako som to  už predtým uviedla. Čo to zna-

mená? Časopisy a noviny sa predsa prinášajú domov. To zname-

ná, ak by sa v nich uverejňovala pornografia  hoci len 10 %,

tak sa sprístupňuje vlastne deťom od 0 rokov vyššie.

 

     Veľmi apelujem  na vás, páni poslanci,  aby ste prijali

pozmeňujúci návrh skupiny 17 poslancov, ktorí  sme predloži-

li, v ktorom  navrhujeme v prílohe číslo 1 predkladaného zá-

kona v položke číslo 4 901 a 4 902 vynechať  slovo "a porno-

grafické"  a slová  "erotické  zameranie"  nahradiť  slovami

"erotický obsah".

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Písomne nemám do rozpravy nikoho prihláseného. Hlási sa

niekto okrem pána Košnára ústne? Pán poslanec Brňák.

 

     Nech sa páči, pán profesor.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     za skupinu  poslancov podávam pozmeňujúci  návrh, ktorý

sa  týka - taktiež  ako v predchádzajúcom  prípade - prílohy

číslo 1 predmetného zákona.

 

 

     Zmyslom tohto pozmeňujúceho  návrhu je rozšíriť prílohu

o niektoré položky, ktoré potom presne vymenujem. Vychádzame

z toho, že predkladateľ v tomto prípade neprimerane urýchľu-

je  približovanie  právnej  úpravy  dane z pridanej  hodnoty

k právu Európskej  únie, v dôsledku čoho  dôjde k poškodeniu

záujmov štátu vo viacerých sférach.

 

     V snahe  zvýšiť úspory  energií a pribrzdiť zhoršovanie

sa životného  prostredia navrhujeme  ponechať v 6-percentnej

sadzbe, teda nechať v prílohe číslo 1, merače množstva spot-

rebovaného tepla, vodomery na  teplú a studenú vodu, slnečné

kolektory, katalyzátory,  stroje a prístroje  na filtrovanie

a čistenie vzduchu,  domáce prístroje na úpravu  vody a malé

čističky odpadových vôd pre rodinné domy.

 

     V danej sociálnej situácii  pokladáme tiež za predčasné

alebo  unáhlené  zdanenie 23-percentnou sadzbou  periodickej

tlače,  služieb  pôšt a telekomunikácií a právnych  služieb.

Zdanenie služieb daňového  poradenstva základnou sadzbou po-

škodí  malých  podnikateľov a odrazí  sa zrejme  aj na raste

cien. Preto  aj z tejto skupiny  navrhujeme zaradiť položky,

ktoré teraz vymenujem  aj s ich číslom, do  prílohy číslo 1.

Ide o doplnenie prílohy číslo 1 o tieto položky: 4 902 - no-

viny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsa-

hujúce inzerciu alebo reklamy, 84 191 900 - slnečné absorbč-

né kolektory  na  ohrievanie  vody, 84 212 190 - domáce prí-

stroje na úpravy vody a malé čističky odpadových vôd pre ro-

dinné  domy, 84 213 930 - stroje a prístroje  na filtrovanie

a čistenie vzduchu, 84 213 971 - stroje a prístroje  na fil-

trovanie  a  čistenie  iných  plynov  katalytickým procesom,

90 268 091 - elektronické  merače   množstva  spotrebovaného

tepla v domácnostiach, 90 268 099 - ostatné  merače množstva

spotrebovaného  tepla v domácnostiach, 90 282 000 - vodomery

na  teplú a studenú vodu  na spotrebu  vody v domácnostiach,

kód 64 - služby pôšt a telekomunikácií, 7 411 - právne služ-

by, 74 123 - služby daňového poradenstva.

 

     Tento pozmeňujúci návrh odovzdám pani spoločnej spravo-

dajkyni.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     gestorský výbor vo svojej spoločnej správe, tak ako bo-

la oznámená  aj pani  poslankyňou  Bartošíkovou, pod bodom 4

navrhuje isté úpravy týkajúce  sa stanovenia percent  na za-

radenie  tam uvedených  tlačovín do  istých stupňov daňového

zaťaženia.

 

     Následne vystúpila pani  poslankyňa Lazarová, ktorá na-

vrhovala z uvedeného textu  vypustiť slovné spojenie "porno-

grafických". Z hľadiska  technického sa  obávam, že bolo  by

dosť  značne komplikované,  aby sa  dalo  hlasovať o návrhu,

ktorý si odobril gestorský výbor, týkajúci sa bodu 4 spoloč-

nej  správy, pretože  ak by  sme ten  prijali v takom znení,

v akom je, nemohli by sme už  dať hlasovať o návrhu pani po-

slankyne Lazarovej, pretože vlastne tam by sme zakonzervova-

li pojem "pornografický". Ak by  to  bolo v tomto  pojme vy-

jadrené, nie je možné predkladať  iný návrh, ktorý by to zá-

roveň z tohto novoschváleného návrhu žiadal vypustiť.

 

     Preto,  ak dovolíte,  práve v záujme  tohto technického

problému, ale nielen tohto, si dovolím predniesť nasledujúci

návrh, ktorý je  plne identický z hľadiska  obsahu s bodom 4

spoločnej  správy,  pokiaľ  ide  o  prvú  časť. A pokiaľ ide

o druhú časť, tam navrhujem  taktiež vypustiť uvedené slovné

vyjadrenie "alebo  pornografických" a taktiež  navrhujem ne-

viazať tlačoviny, ktoré obsahujú  alebo majú nejaký erotický

obsah, na 10 % a viac,  ale na akýkoľvek rozsah. To znamená,

že aj v matematickom vyjadrení od 0,1 % by mali  takéto tla-

čoviny, prípadne  inzeráty s takýmto obsahom  podliehať zvý-

šenej sadzbe.

 

     Toto zdôvodnenie týchto mojich dvoch návrhov, okrem to-

ho, čo  povedala pani poslankyňa Lazarová,  spočíva v tomto:

Predmetný pozmeňujúci návrh je  viac-menej, ako som už uvie-

dol,  identický s návrhom, ktorý  gestorský  výbor  navrhuje

schváliť. Zmena oproti  tomuto  spočíva v tom, že z textu je

vypustená slovná formulácia "alebo pornografických", ktorého

text priamo  odporuje zneniu trestného  činu ohrozenia mrav-

nosti podľa § 205 Trestného  zákona a ktorý  by  podľa môjho

názoru mal byť explicitnejšie vyjadrený aj pre oblasť trest-

ného postihu.

 

     Druhá zmena oproti  pôvodnému návrhu gestorského výboru

spočíva v tom, že v prípadoch  tlačovín s akýmkoľvek obsahom

erotického obsahu by tieto  automaticky  mali podliehať zvý-

šenej dani z pridanej hodnoty, teda  nie iba nad 10 % presa-

hujúci erotický materiál alebo obsah, ale na akýkoľvek.

 

     Z formálneho  hľadiska si teda  dovolím prečítať, pred-

niesť celý tento  návrh tak, ako by mal  vyzerať, a následne

ho odovzdám pani spravodajkyni.

 

     Zmeniť  položky 4 901 a 4 902  takto,  citujem:  "4 901

- knihy,  brožúry,  letáky  a  podobné tlačiarenské výrobky,

tiež v jednotlivých listoch (v hárkoch), okrem kníh, brožúr,

letákov a podobných tlačiarenských  výrobkov, tiež v jednot-

livých  listoch (v  hárkoch), v ktorých  reklama  a inzercia

predstavuje jednotlivo  alebo spolu  viac ako 50 % celkového

obsahu alebo  spolu viac ako 50 % celkového  obsahu výrobku,

okrem kníh,  brožúr, letákov a podobných  tlačiarenských vý-

robkov,  tiež v jednotlivých  listoch (v hárkoch), v ktorých

sa nachádza erotický obsah."

 

     Položka 4 902 - navrhované  znenie: "Noviny, časopisy a

periodiká,  tiež ilustrované,  prípadne obsahujúce  inzerciu

alebo reklamy, okrem novín, časopisov a periodík, tiež ilus-

trovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu, alebo reklamných,

ktorých reklama a inzercia predstavuje jednotlivo alebo spo-

lu viac  ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem novín, ča-

sopisov a periodík, tiež  ilustrovaných,  prípadne obsahujú-

cich inzerciu, alebo  reklamných, v ktorých sa nachádza ero-

tický obsah."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Roman.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Pán  podpredseda, mám  takú faktickú  poznámku k tomuto

príspevku, ktorý povedal pán predseda Brňák.

 

     Ako z toho vyjdú umelecké časopisy, ktoré povedzme uve-

rejňujú umelecké fotografie? Lebo  existuje erotika v umení.

Viem, že už máme svoje roky, že už všetko považujeme za nie-

čo také, ale v umení sa  erotika používa. Ako to chcete zda-

ňovať? Nie je to celkom jasné,  ako ste to tu navrhli. Možno

vám je to jasné, ale tomu úradníkovi to určite jasné nebude.

To je veľké nebezpečenstvo, čo ste tu otvorili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Myslíte, pán poslanec, striptíz, áno?

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Nie. Ja by som vám to aj vysvetlil.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, nechcem, to bolo len žartom, netreba.

 

     Nech sa páči, pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Domnievam  sa, že  vystúpenie pána  poslanca Brňáka  je

veľmi logické, pretože vlastne zastrešuje problematiku, kto-

rá nebola dobre formulovaná v texte zákona. Ak by sme schvá-

lili pojem "pornografia" v tomto  návrhu  zákona, ktorý dnes

prerokúvame, tak  ju vlastne legitimizujeme,  čo je neprija-

teľné, pretože na inom mieste  legislatívy táto vec je zaká-

zaná.  A k tým  obavám o zdanení - ide o úľavy z dane.  Čiže

domnievam sa, že kto má záľubu v takejto literatúre - a ume-

lecký akt nie je pornografia -, tak nech sa páči. Ale myslím

si, že taký človek na to aj má, aby si to mohol kúpiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som sa spýtať predrečníka,  kto bude určovať,

čo je to  erotický obsah. To budú daňoví  úradníci? Budú mať

na to kvalifikáciu? Budeme  mať nejaké školenie na rozpozná-

vanie erotiky, alebo teda kvalifikáciu?

 

     Zvykne to byť  v zákone uvedené, čo sa  chápe pod týmto

pojmom, teda taká pojmotvorba, pretože  môže byť na to úplne

iný pohľad. A keďže podľa tohto zákona budú postupovať daňo-

ví úradníci,  je veľmi pravdepodobné, že  to bude zneužívané

a každý  daňový úradník  to bude  vysvetľovať iným spôsobom.

Inak  sa bude  chápať  erotika  povedzme v Banskej  Bystrici

a inak v Nitre  alebo - ak by som to tak  povedal - na kraj-

ských daňových úradoch. Preto si myslím, že práve takéto za-

vedenie  ťažkého zdanenia  alebo toho  veľkého zdanenia  pri

erotickom obsahu môže byť zdrojom  možných omylov. To na za-

čiatok.

 

     A po druhé, v mene  klubu by som prosil pred hlasovaním

o 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Brňák, nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel by som doplniť svoje vystúpenie faktickou poznám-

kou v tom  smere - uviedol som to aj  vo svojom vystúpení -,

že pokiaľ ide o pornografiu,  tak pornografia z hľadiska ob-

sahu  je  vymedzená  trestným  zákonodarstvom.  A pokiaľ ide

o erotiku, uvedomujem si, že ani  ja, ani nikto teraz z prí-

tomných by  asi nevedel presne definovať,  čo je to erotika,

pretože pre niekoho môže byť erotikou aj voľne stojaci strom

v prírode.

 

     Domnievam sa,  že o to v danom  prípade  nejde. V danom

prípade  ide o to, či tlačoviny, v ktorých  sa nachádza ero-

tický obsah, majú byť, alebo  nemajú byť zdanené exkluzívnou

daňou, alebo neexkluzívnou daňou. To znamená, že nikto neza-

kazuje ani v umeleckej sfére vydávanie aj takýchto časopisov

s erotickým obsahom,  ale na druhej  strane ten, kto  si ich

bude chcieť kúpiť, zaplatí proste viacej. A myslím si, že na

tom nie je nič zlého.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Bárdos, nech sa páči.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     V mene poslaneckého klubu MK,  MKDH sa pripájam k tomu,

aby pred záverečným hlasovaním bola prestávka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     To isté žiadame aj my, hneď teraz.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Bude  10-minútová  prestávka.  Čo  sa  chcete  radiť 15

minút? Nech sa páči, 5 minút na erotickú, 5 na ďalšiu.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nech sa páči do

rokovacej sály.

 

     Bol si na pornografii? Nejdeš? Nechodíš? A ja som chcel

ísť do domu, a nepodarilo  sa mi. A už  niektoré zlikvidova-

li.

 

     Kde sa nachádza pán minister? Aha, pri dverách.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, rozpravu som

uzavrel.

 

     Chce k rozprave zaujať  stanovisko pán podpredseda vlá-

dy?

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi len krátku  poznámku pred záverečnými hlaso-

vaniami.

     V prvom rade by som chcel opäť zdôrazniť, že predklada-

ná novela zákona o dani z pridanej  hodnoty rieši jednou ra-

nou dve  muchy. Na jednej  strane je to  otázka prístupového

procesu do  Európskej únie, kde Slovenská  republika na roz-

diel od krajín Európskej  únie a príslušných odporučení, keď

Európska únia  vo  zvýhodnenej  sadzbe daní v dnešnom období

už pripúšťa len 17 položiek, ktoré som pri uvádzaní materiá-

lu spomínal, Slovenská republika nad tento rámec má celý rad

významných položiek zaradených vo zvýhodnených sadzbách, keď

len pripomeniem, že to  je tepelná energia, elektrická ener-

gia, tuhé, tekuté palivá, sú to  viaceré  stroje, prístroje,

vojenská technika.

 

     Čo sa týka služieb, sú to služby súvisiace s ťažbou ro-

py, zemného plynu, rôzne druhy opráv, rozvody elektriny, pa-

ry, vody, služby  pôšt a telekomunikácií a podobne.  Keď sme

podali prihlášku do Európskej únie a vstúpili sme do prístu-

pových  procesov  Európskej  únie,  zaviazali  sme sa nielen

k tomu, že našu  legislatívu budeme prispôsobovať, pripodob-

ňovať právu Európskej únie, ale zaviazali sme sa v konkrétne

rozpracovaných  krokoch aj k prijatiu  mnohých  ekonomických

opatrení,  ktoré takisto  približujú  ekonomické  prostredie

prostrediu Európskej únie. Bude to problém, s ktorým sa bude

dlhodobejšie potýkať každá vláda Slovenskej  republiky až do

konečného bodu  reálneho pristúpenia Slovenska  do Európskej

únie. V tomto kontexte  bola  aj pripravovaná novela  zákona

o dani z príjmov právnických osôb.

 

     Takže chcel by som zdôrazniť,  že popri tej otázke rie-

šenia prístupového  procesu k Európskej únii táto novela zá-

kona takisto  predurčuje charakter návrhu  štátneho rozpočtu

na  rok 1998, že sa  významne  podieľa  na definícii príjmov

štátneho  rozpočtu v roku 1998, a preto  chcem požiadať, aby

bola  táto novela,  vážené pani  poslankyne, páni  poslanci,

schválená v navrhovanom  znení v záverečnej  správe, tak ako

ho bude uvádzať pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Čo sa  týka otázky, ktorú  otvoril pán poslanec  Roman,

nesporne je  to závažný problém. Chcel  by som však povedať,

že daňoví  úradníci nebudú  vychádzať z nejakých konkrétnych

pocitov, či to bol pocit krásna, alebo niečoho iného, pokiaľ

ide  o zdanenie  denníkov  či  časopisov,  že  vždy sa  bude

vychádzať z konfigurácie jednotlivých časopisov. To znamená,

Playboy má asi  jasný obsah, aj keď sa v ňom určite  niekedy

nájde  niečo  umelecké. Na druhej  strane, ak je - ja neviem

- nejaký magazín umeleckej fotografie, asi je z tej konfigu-

rácie jasné, že by  nemalo dochádzať k nejakým individuálnym

výkladom pozície  konkrétneho denníka či  mesačníka, aby sme

takisto  nenadsadzovali rovinu  tohto problému.  Takisto asi

Picassa nikto  nebude posudzovať, asi každý  bude mať jasné,

či ide o umenie, alebo či ide o erotiku, ak teda bude niekde

publikovaný v časopise  alebo v niektorom denníku. Opakujem,

ide  o  konfiguráciu  príslušného  denníka  či časopisu, čím

nechcem ten problém zľahčovať, ale myslím si, že dá sa z to-

ho vyjsť.

 

     Na záver, vážená Národná rada, prosím o podporu predlo-

ženej novely v zmysle  záverečnej  správy, ako ju  prednesie

pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Žiada si  záverečné slovo spoločná  spravodajkyňa výbo-

rov? Nie.  Pýtam sa, pani spoločná  spravodajkyňa, či môžeme

pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím pani spoločnú  spravodajkyňu výborov, aby hlaso-

vanie uvádzala.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení pani poslanci, počúvajte!

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Podľa stanoviska  výboru pre financie,  rozpočet a menu

budem uvádzať aj v zmysle  platného rokovacieho poriadku Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky v prvom  rade pozmeňujúce

návrhy, ktoré vzišli z rokovania výborov a sú uvedené v spo-

ločnej správe, ktorú máte pod číslom 802a.

 

     Odporučenie výboru pre  spravodajcu je hlasovať jednot-

livo o jednotlivých bodoch  správy. Odporúčam, pán predseda-

júci, aby  sme hlasovali o pozmeňujúcom  návrhu uvedenom pod

číslom 1, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 1  spoločnej správy. Stanovisko

gestorského výboru je neschváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Čiže tento návrh neprešiel.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pozmeňujúci  návrh uvedený v spoločnej  správe pod čís-

lom 2 odporúča gestorský výbor neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže ani tento pozmeňujúci návrh sa neprijal.

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pozmeňujúci  návrh  uvedený v spoločnej správe  pod bo-

dom 3 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Gestorský

výbor ho neodporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pozmeňujúci  návrh  číslo 4 uvedený v spoločnej  správe

gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     Iba upozorňujem, že k tomu  sú ešte dva pozmeňujúce ná-

vrhy, ale najprv rozhodneme hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu

zo spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, rozumieme.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať. A čo gestorský výbor?

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh prešiel.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pozmeňujúci návrh  pod bodom 5 gestorský výbor odporúča

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pozmeňujúci návrh uvedený pod bodom 6 v spoločnej sprá-

ve gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pozmeňujúci návrh  uvedený  pod bodom 7 gestorský výbor

odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pod číslom

7. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže sme prijali tento návrh.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     K pozmeňujúcemu návrhu číslo 8 vás prosím, aby ste boli

takí dobrí a opravili si chybu, ku ktorej došlo pri prepiso-

vaní. Správny  text  má znieť "právne služby okrem  právnych

služieb  poskytovaných podnikateľským  subjektom". Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Gestorský

výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán  predsedajúci, skončili  sme  hlasovanie o všetkých

pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej  správe ako po-

zmeňujúce  návrhy  zo  zasadnutí  výborov.  Môžeme pristúpiť

k hlasovaniu  o  pozmeňujúcich   návrhoch,  ktoré  vyplynuli

z rozpravy.

 

     Prvá v rozprave  vystúpila  pani  poslankyňa  Lazarová,

ktorej časť  pozmeňujúceho  návrhu je  obsiahnutá už v texte

prijatého  pozmeňujúceho  návrhu  výborov  pod  bodom 4, ide

o erotický obsah. Navyše  navrhuje vynechať slovo "pornogra-

fické" z textácie čísel 4 901 a 4 902.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Lazarovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ako druhý vystúpil v rozprave pán poslanec Košnár, kto-

rý predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Po jeho súhla-

se odporučím o nich  hlasovať v skupinách, tak ako ich pred-

nesiem.

 

     O prvom  pozmeňujúcom  návrhu 4 902 je už  bezpredmetné

hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     K tomuto  bodu už bolo  prijaté znenie. Takže  skutočne

si myslím, že je bezpredmetné o ďalšom návrhu hlasovať, lebo

už sme  sa zhodne, dokonca vysokým  percentom, podpísali pod

nové znenie tohto čísla 4 902 v prílohe číslo 1.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Košnár, v poriadku?

 

Poslanec M. Košnár:

 

     Som povinný odpovedať na  vašu otázku, pán podpredseda.

Ten návrh  bol mienený trošku inak.  Jeho podstatou je pone-

chať status quo.  Ak ste usúdili, že je  to vybavené, beriem

na vedomie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujeme.

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predsedajúci, pretože  návrh v podstate bol prijatý

pod bodom 4 spoločnej správy a čiastočne bol reparovaný pri-

jatím návrhu pani poslankyne Lazarovej a pretože chcem vyjsť

v ústrety, aby  nebol v nejakej vnútornej schizofrénii najmä

po  ideologickej stránke  poslanecký klub Kresťanskodemokra-

tického hnutia, tak sťahujem svoj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán  poslanec  Košnár  predniesol  návrh,  aby  položky

uvedené  podľa  colného  sadzobníka  v prílohe 1 pod  číslom

84 191 900 - slnečné absorbčné kolektory na ohrievanie vody,

84 212 190 - domáce prístroje na úpravu vody a malé čističky

odpadových vôd pre rodinné domy,  tak ako to máte v materiá-

li, ktorý bol odovzdaný, boli vyňaté z 23-percentného zdane-

nia, zostali v prílohe číslo 1.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať za návrh pána poslanca Košnára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

 

     Čiže tento návrh prešiel.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     V druhej skupine v spoločnom hlasovaní rozhodneme o po-

ložke 84 213 930, 84 213 971 - stroje a prístroje na filtro-

vanie, čistenie  vzduchu a iných  plynov katalytickým proce-

som.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Navrhujem  hlasovať  spoločne  o  položkách 90 268 091,

90 268 099, 90 282 000, sú  to merače tepla a vodomery v do-

mácnostiach.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme odsúhlasili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďalší  pozmeňujúci  návrh je skupina 64 - služby pôšt a

telekomunikácií.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, trochu  počúvajme, lebo nebudeme  vedieť, o čom

hlasujeme. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme odsúhlasili. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     O ďalšej položke je  bezpredmetné hlasovať, pretože sme

odsúhlasili nové znenie. Posledná  položka je skupina 74 123

- služby daňového poradenstva.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Procedurálny návrh - pán Maxon.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som  upozorniť na jednu vec, ktorá  sa v tejto

snemovni odohrala, že nepostupujeme v súlade s rokovacím po-

riadkom,  pretože niektoré  návrhy, ktoré  sme schválili, sú

nad rámec novely, ktorá bola vládou predložená.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prečo by boli nad rámec novely?

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom ná-

vrhu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     O poslednom pozmeňujúcom návrhu pána  poslanca  Košnára

- o daňovom poradenstve, právne služby.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pomeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Vážení poslanci, pani poslankyne, keďže v skrátenom le-

gislatívnom konaní sa  nepoužívajú obmedzenia podľa prísluš-

ných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre druhé a tre-

tie čítanie, pristúpine k tretiemu  čítaniu o vládnom návrhu

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 289/1995 Zb. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Prepáčte,  pán predsedajúci,  mám splnomocnenie  výboru

zaujať  stanovisko ako  spoločný spravodajca.  Nežiadala som

o skrátenie a postúpenie do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Mali ste to hneď povedať. To sa nedá ináč.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Veď ja som hovorila, že  nežiadam, ale ste ma nepočúva-

li. Ja som hneď hovorila, že nežiadam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Pán Maxon hovoril, že sme prekročili rámec predloženého

návrhu. V  bode 20 vláda  otvorila prílohu a  my sme zmenili

len  prílohu. Pravda,  pozmenili sme  ju iným  spôsobom, ale

v podstate sme neprekročili rámec.  Čiže ak chcete týmto ar-

gumentovať, tak táto argumentácia  kríva. Odporúčam, aby sme

pokračovali v rokovaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, dovoľte mi,  aby som požiadal

o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vzhľadom na  to, že tu vznikli  určité zmätky, tak tiež

som  sa chcela  pripojiť k  tomu, aby  bola prestávka za náš

klub, aby sa teda ujasnilo, o čo ide.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pretože k tejto  situácii  skutočne  došlo prvýkrát, je

dosť ťažké  sa v tejto  chvíli jednoznačne vyjadriť a zaujať

stanovisko, či v danom prípade,  pokiaľ ide o prílohu zákona

- ja netvrdím, že boli -, ale  pokiaľ  boli nanovo presunuté

niektoré  položky, o ktorých vláda  ani nežiadala, aby  boli

zaradené buď  do 6-percentnej, alebo  do 23-percentnej dane,

je  skutočne otázkou,  či v danom  prípade  ideme nad  rámec

predkladanej novely,  alebo nejdeme. Ja  netvrdím, že je  to

tak alebo  onak, ale z hľadiska spornosti je to určite spor-

né.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Pán  predsedajúci, aj  ja sa  pripájam k požiadavke  na

prestávku na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel  som iba  povedať pánu  poslancovi Benčíkovi,  že

príloha návrhu zákona alebo zákona tvorí jeho integrálnu sú-

časť, to znamená, že musí  byť tak zhodná, ako ju predložila

vláda. Nejde o vykonávací predpis.  Iná situácia by bola, ak

by bola vyhláška alebo nariadenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Keď sa  už viacerí vyjadrili  k tejto problematike,  či

ideme nad rámec, alebo  nejdeme, ja rozširovanie prílohy, že

sme v prílohe pridali  jednotlivé položky, hodnotím takisto,

ako keby sme  do návrhu zákona  navrhli a schválili ešte nad

rámec  navrhnutého znenia  nejaký iný  text. (Hlas  poslanca

Brňáka.)  Akože nie,  pán Brňák?  Do hociktorého  paragrafu,

ktorý  navrhla vláda,  môžeme ešte  pripojiť slová, pripojiť

vety a pripojiť  slová. Takisto  môžeme aj do  tejto prílohy

pripojiť niektoré položky. Hodnotím to analogicky s tým, aká

je prax v predošlej legislatíve.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Kočnár,  ale domov sa  ešte nejde, takže  kufrík si

neneste.

 

     Prosím, pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán poslanec Komlósy, práve o  to ide. Pokiaľ by v kla-

sickom návrhu  novely zákona bol dotknutý  napríklad § 4, vy

tvrdíte, že môžem tento § 4 rošíriť  do akéhokoľvek rozsahu.

Ale to tak nie je. Keď sa predkladá novela zákona a navrhuje

sa novelizovať v § 4 ods. 1 a 2,  môžeme  sa dotýkať v rámci

rokovania výborov  aj pléna len navrhovaných  vecí a ďalších

vecí, ktoré s nimi majú priamu spojitosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Černák.

 

     Pokoj, vážení. Je prestávka do 14.40 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme pokračovať. Nech sa  páči, pani spoločná spravo-

dajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážení páni  poslanci, vážené  poslankyne,  skupina po-

slancov využila ustanovenie § 85 ods. 3 a požiadala o opako-

vanie druhého čítania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Fogaš, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Myslím si, že návrh, ktorý sme dostali v písomnej podo-

be, nie  je v súlade s § 85. Nie je to v súlade, pán predse-

da, darmo  krútiš hlavou. Tretie čítanie  sa má obmedziť len

na tie  ustanovenia návrhu zákona, ku  ktorým  boli v druhom

čítaní  schválené pozmeňujúce alebo  doplňujúce návrhy a iné

pozmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy smerujúce k odstráneniu

chýb, teda iné ako tie, ku ktorým boli schválené pozmeňujúce

návrhy.  A tento  váš návrh  sa vzťahuje  na tie, ktoré boli

schválené. Navyše,  citujem: "Skupina 64 sú služby  zaradené

v základnej sadzbe dane z pridanej hodnoty vo väčšine krajín

Európskej únie." Prosím vás, táto  argumentácia je taká, ako

keby to  bola norma. To nie  je norma Európskej únie.  To je

faktický právny stav v iných krajinách. Skôr by som povedal,

že to  je vnímané politicky  ako odstrašujúci akt  vo vzťahu

k týmto krajinám. Teda podľa mojej mienky my sme sa absolút-

ne nedopustili žiadnej chyby.  Návrh ani nesmeruje k odstrá-

neniu takejto chyby, ale smeruje  k návrhu, ktorý bol schvá-

lený v druhom  čítaní, teda nie je to iný  návrh, a preto je

to  evidentne v rozpore s § 85 ods. 3 rokovacieho  poriadku.

Myslím si teda, že o tomto návrhu ani nemôžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážená  Národná rada, § 85 ods. 3 hovorí: "Iné pozmeňu-

júce a doplňujúce návrhy  smerujúce k odstráneniu iných chýb

a vzťahujúcich  sa na  ustanovenia podľa  ods. 1 a návrh  na

opakovanie  druhého čítania  môže predložiť  najmenej 30 po-

slancov." Návrh, o ktorom  hovoril pán  poslanec Fogaš, ešte

neodznel a môže odznieť iba v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Brňák, nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem reagovať na výhradu,  ktorú vzniesol pán poslanec

Fogaš. Bolo to, myslím, pred dvoma schôdzami parlamentu, keď

podobná situácia vznikla v súvislosti s návrhom, ktorý pred-

kladal pán  poslanec Harach, a dotýkala  sa, myslím, nejakej

knižnice,  že  chcel  návrh  dodatočne v treťom  čítaní  dať

naspäť do druhého čítania. Vtedy na základe požiadavky pred-

sedu Národnej  rady Slovenskej  republiky zasadal k tomu ús-

tavnoprávny  výbor,  ktorý  prijal  usmernenie tohto postupu

a tento postup si následne  odobrila aj Národná rada Sloven-

skej republiky a tvorí pravidlo vnútornej činnosti parlamen-

tu. Ja to tu priamo nemám, ale toto pravidlo, jednoducho po-

vedané, hovorí o tom, že ak 30 poslancov  predloží  návrh na

to, aby sa  vrátila vec do druhého čítania,  bez ďalšieho sa

k tejto skutočnosti dôjde. Teda  takýto výklad bol daný, ta-

kýto výklad bol odsúhlasený aj v rámci Národnej rady Sloven-

skej republiky v zmysle splnomocňujúceho ustanovenia rokova-

cieho poriadku, myslím § 1.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Maxon, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Fogaš, myslím si, že nie je spor o tom, že

30 poslancov  môže vrátiť túto predlohu  do druhého čítania.

O tom, myslím si, že nie je spor, o tom nemožno viesť spor.

 

     V nadväznosti na to mi  dovoľte, aby som citoval výklad

podrobnejších  pravidiel rokovania  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorý sme  schválili k § 85 ods. 3: "V opakovanom

druhom  čítaní  sa  rokuje o návrhu  zákona v znení  doteraz

schválených pozmeňujúcich alebo  doplňujúcich návrhov. Tieto

pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy  možno ďalej meniť a do-

pĺňať. To sa vzťahuje na ustanovenia, ku ktorým neboli dote-

raz schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy."

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pani spravodajkyňa, ustanovenie § 85 evidentne  predpo-

kladá, že  musia byť urobené  dva úkony. Po  prvé, musia byť

predložené  pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy a súčasne návrh

na opakovanie  druhého  čítania. To sú evidentne dva  úkony,

ktoré sa musia naraz urobiť. Čiže nemôže byť najprv návrh na

opakovanie druhého čítania a potom prezradíme, aké sú to tie

iné pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy. To je evidentné z toho

ustanovenia. Slovíčko "a" hovorí  presne o tom, že  návrh na

opakovanie druhého čítania môže  predložiť 30 poslancov, ale

len vtedy, ak pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy smerujú k od-

stráneniu  chýb. To je spojené,  je tam  slovíčko "a". To po

prvé.

 

     A po  druhé, výklad, ktorý spomínate,  pán predseda ús-

tavnoprávneho  výboru, môžeme  akceptovať v tom  jednotlivom

prípade. Áno, podľa mojej mienky  nie je možné každé ustano-

venia zákona vykladať pri každom spore. Ak tu vznikne tento-

raz spor, tak  skúste posúdiť konkrétnu  kauzu a dajte k nej

výklad, ale  nemôžeme raz povedať,  že akýkoľvek pozmeňujúci

návrh jednoducho je v súlade s § 85, ak  vznikne taká situá-

cia, že  sa týka iného návrhu  než  toho, ktorý bol v druhom

čítaní predložený.

 

     Myslím si teda, že je potrebné, keď chcete, aby ste po-

súdili, či tento návrh, ktorý je predložený, zodpovedá § 85.

V žiadnom prípade nie je možné  súhlasiť s tým, že možno od-

deliť dva úkony, teda dať  návrh a pozmeňujúce návrhy. To sa

musí stať  naraz, tak to má  presne  formálnoprávne vyjadriť

aj slovíčko "a" v § 85.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Myslím si, že pán poslanec  Fogaš trošku lavíruje v tom

svojom výklade.  Podľa mňa je to  naozaj otázka výkladu. Ale

jedno treba povedať, a to je podľa  mňa  zásadné, že odsek 3

§ 85 nemožno  vysvetliť  bez súvisu s odsekmi 1 a 2. V odse-

ku 1 sa hovorí, že tretie  čítanie sa obmedzí len na tie us-

tanovenia  návrhu zákona,  ku  ktorým  boli v druhom  čítaní

schválené  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.  Schválené boli.

V treťom čítaní  môže poslanec navrhnúť  len úpravu legisla-

tívnotechnických a jazykových  chýb. Iné pozmeňujúce a dopl-

ňujúce návrhy,  teda mimo  legislatívnotechnických a jazyko-

vých chýb,  môže poslanec  navrhnúť v tom prípade,  ak sa to

vráti do druhého čítania.

 

     Prosím vás, ale iné návrhy mimo týchto chýb, iné pozme-

ňujúce alebo doplňujúce návrhy, máte to v treťom odseku. Te-

da podľa mňa  tento postup je úplne čistý  a správny. To som

chcel povedať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vidíte, páni právnici "a iné", ako vy viete s tým nará-

bať. Čo my  potom, ktorí nie sme právnici?  Takto vy tie pa-

ragrafy krútite.

 

     Pán Maxon, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán poslanec Fogaš, keby ste boli taký dobrý a počúvali

ma. Ak si obstaráte v tejto chvíli  Národnou radou schválené

podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej rady Slovenskej re-

publiky a  prečítate  si výklad k § 85 ods. 3, tak  je  táto

diskusia bezpredmetná.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Myslím si, že tretie  čítanie v prípade, že niekto chce

podať  pozmeňujúci návrh,  má smerovať  jedine k odstráneniu

chýb, k ničomu inému. A my sme pri schvaľovaní pozmeňujúcich

návrhov,  páni kolegovia,  nespravili žiadnu  chybu, my  sme

schválili pozmeňujúci návrh, ktorý vám nevyhovuje, a hľadáte

v tomto schválení pozmeňujúceho  návrhu, ktorý vám nevyhovu-

je, chybu.  Mýlite sa, ak  chcete  uplatniť ustanovenie § 85

o možnosti vrátiť do druhého  čítania tento návrh zákona. To

nie je chyba.

 

     Hovorí sa o odstránení  chýb.  Pán predseda, prečítajte

si prvý  odsek. Hovorí len  o odstránení chýb,  jedine o od-

stránení chýb, nie o tom, že sa môže vrátiť do druhého číta-

nia, aby sme schválili to, s čím vy nesúhlasíte.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     je skutočne zarážajúce to, že v podstate pán kolega Fo-

gaš a pán kolega Hrušovský, ktorí - ak by  chceli ťahať čas,

tak  je v poriadku  ich  vystúpenie - ale doteraz  nepoznajú

všeobecné vnútorné pravidlá, ktoré  si parlament schválil, a

nanovo otvárajú problémy, ktoré boli v minulosti vyriešené.

 

     Dovolím si odcitovať  schválené stanovisko ústavnopráv-

neho výboru k tejto  problematike, ktoré bolo následne odob-

rené ako  všeobecné pravidlo ďalšieho  postupovania Národnej

rady Slovenskej  republiky v súvislosti s týmto  paragrafom.

Toto  stanovisko  hovorí: § 85 ods. 3 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky predpokladá riešenie takých praktických

prípadov, keď sa v rámci tretieho čítania zistí, že preroko-

vaný  návrh zákona  má iné  chyby  ako legislatívnotechnické

a jazykové,  ktoré nie  je  možné  odstrániť v treťom čítaní

podľa § 85 ods. 2 rokovacieho  poriadku. O opakovaní druhého

čítania  rozhodne Národná  rada Slovenskej  republiky bezod-

kladne hlasovaním  po zistení, že  ide o podnet 30 poslancov

a návrh doteraz nebol  uplatnený a nebolo o ňom  rozhodnuté.

Predmetné stanovisko ústavnoprávny výbor schválil svojím uz-

nesením vtedy a vtedy, následne bolo odobrené toto stanovis-

ko aj... (Šum v pléne.)

 

     Ak požiada 30 poslancov vrátiť do druhého čítania, bez-

odkladne sa tak urobí. Kto povedal, že to musí byť spojené?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Vážení, pokoj.

 

     Nech sa páči, pán Fogaš. Ale by sme mali byť miernejší.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Mrzí ma táto diskusia, lebo  si myslím, že by sme mohli

prerušiť schôdzu a debatovať  vedľa a dohodnúť sa na niečom.

Ale, pán poslanec Brňák, vy ste  sám prečítali, že ide o od-

straňovanie chýb. Opakujem argument, že skupina 64 vo väčši-

ne  krajín  DPH  a v ostatných upravujúcich  DPH je zaradená

v základnej sadzbe, to nie je  chyba toho, čo sme odhlasova-

li, čiže nejde o odstraňovanie chýb... (Hlasy z pléna.)

 

     Tu nejde o odstraňovanie chyby, jednoducho tu je podaný

procedurálny návrh, ktorý je v rozpore s § 85. A ja súhlasím

s tým, že musí ísť o iné návrhy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, pokoj, pokoj. Po jednom.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Rád by som poprosil aj kolegu Sečánskeho, aby sa vrátil

k tomu, čo  hovoril. Musí ísť o iné  návrhy, iné pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy, ktoré smerujú k odstráneniu iných chýb,

iných - to je zrozumiteľné - než tých, ktoré  boli schválené

podľa § 85 ods. 1, 2. Ten odsek 3 sa  vzťahuje na obidva od-

seky, preto je to až odsek 3. Myslím si, že presne to si po-

vedal, pán  kolega, že ide o odstraňovanie  chýb,  ale tu sa

nestala chyba. Tu sa nestala chyba, preto protestujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Palacka, nech sa páči.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem naozaj podporiť a zdôrazniť to, že teraz sa baví-

me o § 85 ods. 3, kde sa hovorí o opakovaní druhého čítania.

Ale tam sa hovorí, že je  to možné vtedy, ak ide o odstráne-

nie chýb. Táto snemovňa  normálnou platnou väčšinou odsúhla-

sila a vyjadrila vôľu, že  telekomunikácie  sa budú zdaňovať

6-percentnou sadzbou.  To, že vláda  si myslí niečo  iné, to

nie je chyba legislatívna, ani  žiadna iná. To je jednoducho

iný  názor tejto  snemovne, a nie je  možné  ho spätne znovu

inak meniť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážená  snemovňa, chcel  by som  upozorniť, že vrátenie

zákona do  druhého čítania sa uskutoční  vtedy, keď sa zistí

chyba v treťom čítaní.  Tretie čítanie nebolo otvorené, pro-

sím.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení, ukončme to pomaly, lebo tu budeme do rána.

 

     Nech sa páči, pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcel by som sa vážne opýtať, a nech mi to predkladate-

lia, tých 35 poslancov vysvetlí, k akej inej chybe došlo pri

predchádzajúcom  rokovaní o zákone. Potom  sa  môžeme  baviť

o tom, či sa dá vrátiť, alebo sa nedá vrátiť zákon do druhé-

ho čítania.

 

     Pán predseda  parlamentu, vysvetlite, aká  iná chyba sa

stala.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, pokoj. Vážení, pokoj.

 

     Pani Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ten, koho naučili v škole čítať, si to prečíta v texte,

ktorý je  nad tými podpismi.  Čiže odporúčam čítať  aj text,

nielen to, čo  je pod ním. Možno nám tu  teraz chýba pán po-

slanec  Ftáčnik, aby  nám  vysvetlil  komparáciu s európskou

normou.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení, končím. Budeme hlasovať, či sa tento zákon vrá-

ti. (Šum v pléne.)

 

     Vážení. Vážení, dávam hlasovať,  či tento zákon vrátime

do druhého čítania. Pokoj, vážení, nekričte. Vážení, pokoj.

 

     Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Ešte  raz sa  budeme prezentovať.  Nekričte, vážení. Ak

nás nebude dostatok, skončíme schôdzu.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     O chvíľu  je 16.00 hodín. Právnici  nech sa poradia, do

pondelka majú dosť času.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže na začiatku tejto  schôdze sme určili deň skonče-

nia 35. schôdze na 25. novembra 1997, vyhlasujem 35. schôdzu

za ukončenú.

 

     Ďakujem. Dovidenia.

 

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 16.00 hodine.