Stenografická správa o 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze

 

                    Prvý deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                    30. septembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 33. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pre-

zentovali.

 

     Prítomných je 95 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná  rada  Slovenskej  republiky je

schopná prijímať svoje rozhodnutia.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie z rokovania dnešnej schôdze požiadali títo poslan-

ci: pán  poslanec Pribilinec a pani  poslankyňa Schmögnerová

a na zahraničnej ceste je pán poslanec Slobodník.

 

     Na 33. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú páni poslanci a poslankyne  Mária Bartošíková

a Gyula  Bárdos, náhradníkmi  budú pán  poslanec Anton Juriš

a pani poslankyňa Terézia Chlebová.

 

     Podľa § 24 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku navrhu-

jem program 33. schôdze tak, ako ste ho dostali v pozvánke.

 

 

     Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zme-

ny alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že na ná-

vrh príslušného  gestorského  výboru sa v návrhu  uvádza, že

správu o menovom vývoji pod  bodom 43 uvedie guvernér Národ-

nej banky Slovenska a správu o hospodárení  Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne, ktorá je pod bodom 55, uvedie predseda jej

správnej rady. Na to, aby títo  páni mohli predniesť  návrhy

a správy, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem preto,

aby sme tento súhlas  vyslovili schválením programu ako cel-

ku, samozrejme,  pokiaľ niekto z  pánov poslancov nepredloží

iný návrh.

 

     Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku vystúpenie pána poslanca, ktorý chce zmeniť alebo do-

plniť program, trvá jednu minútu.

 

     Páni  poslanci a  pani poslankyne,  konštatujem, že  na

svetelnej tabuli sú mená  pánov poslancov, ktorí chcú navrh-

núť doplnenie programu. Prvý je pán poslanec Šimko.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     v memorande priloženom k slovenskej žiadosti o členstvo

v Európskej únii z 27. júna 1995 sa uvádza, že  strategickým

cieľom  Slovenskej republiky  je stať  sa plnoprávnym členom

Európskej únie v časovom horizonte okolo roku 2000. Nazdávam

sa, že tento strategický cieľ by mohol byť základom medziná-

rodnoprávneho konsenzu rozhodujúcich  politických síl, ktoré

sú dnes v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Vzhľadom  však na  posudok, ktorý  vypracovala k  tejto

žiadosti komisia,  sa ukazuje, že tento  strategický cieľ je

vážnym spôsobom ohrozený. Preto  navrhujem do programu zara-

diť rokovanie o vytvorení  podmienok na vstup Slovenskej re-

publiky do  Európskej  únie a aby sme o tomto  bode rokovali

v piatok ako o prvom bode programu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej, pani poslankyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán predseda, za slovo.

 

     Navrhujem, aby za  terajší bod 26 uvedený v pozvánke na

schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky  bol zaradený no-

vý bod - návrh skupiny poslancov na vrátenie majetku Živene,

tlač 565.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Pán poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     navrhujem ako nový bod 20 zaradiť tlač 713, vrátený ná-

vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky o opatreniach v oblasti rozhlasového a te-

levízneho vysielania, ktorý  vrátil prezident Slovenskej re-

publiky na žiadosť vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že

zákon je  potrebné prerokovať a rozhodnúť sa, ako budeme po-

stupovať. Navrhujem,  aby sme o  ňom rokovali vo  štvrtok 9.

októbra o 9.00 hodine ráno. Bude v programe ako bod 20, kto-

rý sa prerokuje vo štvrtok 9. októbra o 9.00 hodine ráno.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     podávam návrh zaradiť do programu schôdze Národnej rady

ako bod 49 tlač číslo 440.  Je to návrh skupiny poslancov na

vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej  informačnej službe v znení

zákona číslo 72/1995 Z. z.

 

     Podstatou tohto návrhu je, aby v kontrolnom orgáne Slo-

venskej informačnej služby bola zastúpená každá v parlament-

ných voľbách zlegalizovaná politická sila, teda všetky, kto-

ré majú v Národnej rade zastúpenie. Táto zásada z koaličného

hľadiska už existuje, veď do tohto orgánu v našom prípade do

výboru na základe  pomerného  zastúpenia Národnou radou boli

už odsúhlasení poslanci z každej koaličnej strany - z Hnutia

za  demokratické  Slovensko,  zo  Slovenskej národnej strany

a Združenia robotníkov  Slovenska. (Ozval sa  zvuk časomiery

a poslanec bol automaticky prerušený.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     z  poverenia výboru  pre zdravotníctvo  a sociálne veci

navrhujem  zaradiť na  rokovanie 33. schôdze  Národnej  rady

Slovenskej republiky ako bod číslo 1 návrh  na uznesenie Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky k  návrhu na  predloženie

správy na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec A. Národa:

 

     Materiál máte  pred sebou. Je  to na základe  uznesenia

výboru pre  zdravotníctvo a sociálne veci.  Ide o správu mi-

nistra zdravotníctva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V poriadku. Je to tam.

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     navrhujem zaradiť do programu 33. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, keby  ste hovorili  bližšie k mikrofónu,

nepočujem.

 

Pán poslanec E. Rózsa:

 

     Navrhujem zaradiť do programu 33. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky ako bod  číslo 12 návrh skupiny poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Ná-

rodnej rady  o používaní jazykov národnostných  menšín a et-

nických skupín, a to parlamentnú tlač 441.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ako bod 47 programu  schôdze navrhujem zaradiť informá-

ciu o transplantačnom programe Slovenskej republiky.

 

     Nešťastný  prípad  odberu  kože  vyvolal  mnohé etické,

právne, ale aj ďalšie otázky spojené s transplantačným prog-

ramom v našej krajine. Pokiaľ ide o tento program, najväčšmi

sa preukázal absolútny  nedostatok informácií. Preto navrhu-

jem, aby  sme sa touto otázkou  zaoberali - ako to  bolo na-

príklad aj pri problematike pohlavného zneužívania - osobit-

nou informáciou o právnych,  etických, materiálnych a perso-

nálnych  problémoch  tohto  transplantačného  programu.  Ide

o dokument, ktorý  bol  vypracovaný v spolupráci s minister-

stvom zdravotníctva a na  jeho príprave sa zúčastnili všetci

najvýznamnejší experti na  transplantácie  na Slovensku. Len

čo bude  tento bod zaradený  do programu, všetkým  poslancom

bude rozdaná táto príslušná informácia.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, kto má predložiť túto informáciu?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Predkladám ju iniciatívne ja, je pripravená.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budete ju predkladať vy?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Áno, ja ju predložím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

 

     na základe  pokynov príslušných vládnych  orgánov sa od

20. septembra tohto roku zaviedla do praxe povinnosť preuka-

zovať certifikátmi prakticky všetok dovážaný tovar pri vstu-

pe  na naše  územie. Tým  sa vyvolal  na všetkých hraničných

priechodoch, ako i na  zodpovedných štátnych úradoch bezpre-

cedentný chaos. Skúsenosti z minulého  týždňa potvrdzujú, že

príslušné orgány - colnice,  Úrad pre normalizáciu a meranie

a štátne skúšobne - neboli  na túto situáciu dostatočne pri-

pravené. Pokračovanie tejto  situácie môže spôsobiť obrovské

škody dovozcom, prepravcom i výrobcom. V niektorých  komodi-

tách môže nastať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte 20 sekúnd, navrhnite.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Navrhujem na zajtra ako prvý bod programu zaradiť návrh

uznesenia, ktorým požiadame vládu Slovenskej republiky o po-

zastavenie povinnosti vyžadovať certifikáty do 31. 12. 1997.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujeme zaradiť do dnešného programu zákon o sociál-

nom zabezpečení vojakov na prvé čítanie. Je to tlač 759.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zaradiť na dnešnú schôdzu?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Zaradiť do programu schôdze s tým, že sa výbor stretne,

alebo sa to ošetrí výbormi v priebehu schôdze.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aké je číslo tlače?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Myslím si, že 759.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Končím možnosť dať návrhy na doplnenie a zmenu programu

s tým, že pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

 

     Ako prvý predniesol návrh  pán  poslanec Šimko. Navrhu-

je, aby sme prijali uznesenie Národnej rady, v ktorom by sme

hovorili o vytvorení podmienok na vstup Slovenskej republiky

do  Európskej únie.  A navrhuje  to na  piatok ráno ako prvý

bod.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 66 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh nebudeme zaraďovať.

 

     Druhý návrh  mala pani poslankyňa  Bartošíková a žiada,

aby sme za bod 26 zaradili  návrh zákona, v ktorom sa hovorí

o vrátení domu Živeny. Je to tlač 565.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     O tomto probléme budeme rokovať.

 

     Ďalší návrh  mal pán poslanec Ftáčnik,  aby sme ako bod

číslo 20 zaradili tlač 713,  ktorý by mal byť prerokovaný 9.

októbra o 9.00 hodine. Ide o  vrátený  zákon prezidentom re-

publiky, ktorý sa týka vysielania rozhlasu a televízie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

 

     Nezaradili sme tento bod do programu.

 

     Ďalej,  pán poslanec  Köteles navrhuje  doplniť program

bodom číslo 39 (tlač 440). Ide o novelu zákona 46/1993 Z. z.

a zákona 72/1995 Z. z.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nebudeme rokovať ani o tomto bode programu.

 

     Predseda výboru  pán Národa navrhuje, aby  sme dnes ako

prvý bod  programu prijali uznesenie,  návrh ktorého predne-

sie. Ide o predloženie správy  na schôdzu Národnej rady Slo-

venskej republiky, informovanie  o financovaní zdravotníctva

za rok 1997, ktorú má predniesť minister zdravotníctva.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod sme prijali.

 

     Pán poslanec Rózsa žiada, aby  sme ako bod číslo 12 za-

radili tlač číslo 441. Je to návrh jazykového zákona menšín.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento návrh na nový bod programu.

 

     Pán poslanec Fico navrhol, aby  sme ako bod 47 zaradili

informáciu o transplantačnom  procese  prebiehajúcom na Slo-

vensku. Túto informáciu prednesie on sám.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 65 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento bod sme nezaradili do programu.

 

     Pán poslanec Moric žiada,  aby sme do programu zaradili

tlač 759. (Ruch a hlasy v pléne.)

 

     Pardon. Najskôr pán poslanec Palacka žiada, aby Národná

rada prijala uznesenie, v ktorom navrhne vláde, aby pozasta-

vila vyžadovanie certifikátov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh do programu.

 

     A teraz budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Morica.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Pán  poslanec  Moric  povedal...  (Nezrozumiteľný  hlas

z pléna.) No veď treba hlasovať. Ale pán poslanec Ftáčnik má

pravdu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasovali 10 poslanci.

 

     Nebudeme o tom rokovať.

 

     Páni poslanci a pani poslankyne, mne sa ťažko kontrolu-

je, keď poviete  len tlač. Ak zákon vôbec  nie je v Národnej

rade a nespĺňa  lehoty, tak o tom nabudúce  nedám ani hlaso-

vať. Teraz som bol trochu zaskočený.

 

     Schválili  alebo  neschválili  sme  doplnky do dnešného

programu. Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu o návrhu prog-

ramu ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili program dnešnej schôdze.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

 

     návrhu  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej republiky

k predloženiu  správy  ministra zdravotníctva na 33. schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci prednesie jeho predseda. Návrh

bol zaradený ako tlač 757.

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     predkladám  informáciu Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre  zdravotníctvo a sociálne  veci o prerokovaní

informácie o aktuálnych problémoch a súčasnej  finančnej si-

tuácii v zdravotníctve.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci prerokoval  na svojej 42. schôdzi vý-

boru dňa 18. septembra 1997 informáciu o aktuálnych  problé-

moch a súčasnej finančnej situácii v zdravotníctve. V infor-

mácii bolo zahrnuté obsahové zameranie rokovaní  podpredsedu

vlády a  ministra financií Slovenskej  republiky s ministrom

zdravotníctva  Slovenskej republiky,  so zástupcami zdravot-

ných poisťovní a zástupcami  poskytovateľov  zdravotnej sta-

rostlivosti o financovaní  zdravotnej  starostlivosti v roku

1997,  ktoré sa  konali na  Ministerstve financií Slovenskej

republiky.

 

     Na rokovaní výboru k uvedenému  materiálu boli prítomní

štátny  tajomník Ministerstva  financií Slovenskej republiky

Peter  Stanek,  štátny  tajomník  Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky Štefan  Zelník, zástupcovia zdravotných

poisťovní  a zástupcovia  stavovských organizácií.  Výbor po

rozprave konštatoval, že  rokovania na Ministerstve financií

Slovenskej  republiky  sa  uskutočnili 21. 7. 1997  a 31. 8.

1997. Informácia predložená výboru obsahuje krátkodobé opat-

renia a neobsahuje  závery, ktoré  vzišli z rokovania 10. 9.

1997. Ďalšie  rokovanie  podľa  informácií sa má  uskutočniť

2. 10. 1997.

 

     Vzhľadom na predpokladané  strednodobé a dlhodobé opat-

renia vo  financovaní zdravotnej  starostlivosti v roku 1997

s cieľom zosúladenia potrieb zdravotných zariadení s reálny-

mi zdrojmi zdravotných poisťovní, ako aj prípadné návrhy le-

gislatívnych opatrení Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  zdravotníctvo a sociálne veci  ma poveril, aby som

navrhol zaradiť na 33. schôdzu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky bod  programu správu ministra  zdravotníctva Sloven-

skej republiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v ro-

ku 1997.

 

     Predkladám návrh na  uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky z 30. septembra 1997 k návrhu na predloženie sprá-

vy na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky  na návrh Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci podľa § 128 ods. 1 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky  žiada ministra zdravotníctva Slo-

venskej  republiky,  aby  v lehote  do 15 dní na 33. schôdzu

predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o finan-

covaní zdravotnej  starostlivosti v roku 1997 tak, aby mohla

byť  prerokovaná na  tejto schôdzi  Národnej rady Slovenskej

republiky ako posledný bod programu."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  počuli ste ná-

vrh.

 

     Otváram k  tomuto bodu programu rozpravu.  Pýtam sa, či

sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto roz-

pravu končím.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho prečítal

predseda výboru a ako ho máte pred sebou pod číslom 757.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Samozrejme, že toto uznesenie musí prejsť na prerokova-

nie do výborov a potom určíme jeho prerokovanie.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády  Slovenskej republiky na  skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zákon

číslo 463/1991 Zb.  o  životnom  minime v  znení  neskorších

predpisov a o zmenách v poskytovaní  niektorých štátnych so-

ciálnych dávok.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako tlač 737 a súčasťou tohto

návrhu je aj uznesenie.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

ministerka práce, sociálnych  vecí a rodiny pani Oľga Kelto-

šová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v súlade s § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky predkladám návrh  na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa mení

zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom  minime v znení  neskor-

ších predpisov a o niektorých zmenách v poskytovaní štátnych

sociálnych dávok.

 

     Vzhľadom na splnenie podmienky rastu životných nákladov

zamestnaneckých domácností v nižšom príjmovom pásme od pred-

chádzajúceho určenia súm životného minima je potrebné zvýšiť

sumy  životného  minima v súlade s § 7 zákona číslo 463/1991

Zb. o životnom  minime v znení  zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 277/1993 Z. z. s účinnosťou  od 1. no-

vembra 1997. Navrhujeme  tiež  zvýšiť  hornú hranicu príjmu,

ktorá je jednou z podmienok nároku na prídavky na deti a zá-

roveň zvýšiť  príspevok na úhradu potrieb  detí v pestúnskej

starostlivosti, ako aj odmenu pestúna.

 

     Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci poveril  pani Martu Aibekovú, aby nás

informovala  o priebehu  prerokovania tejto  novely vo výbo-

roch.

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som predniesla informáciu Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legis-

latívne konanie o vládnom  návrhu zákona,  ktorý uviedla mi-

nisterka práce, sociálnych  vecí a rodiny pani Oľga Keltošo-

vá.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím číslo 1735 z 11. septembra 1997 pridelil návrh  vlády na

skrátené legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona, kto-

rým  sa  mení  zákon  číslo 463/1991 Zb. o  životnom  minime

v znení neskorších  predpisov a o zmenách v poskytovaní nie-

ktorých štátnych sociálnych dávok na prerokovanie Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci v termíne do 26. septembra 1997.

 

     Určený výbor Národnej  rady Slovenskej republiky prero-

koval predložený návrh vlády na  svojej 42. schôdzi 18. sep-

tembra 1997. Výbor  súhlasil s predloženým  návrhom vlády na

skrátené  legislatívne  konanie o predmetnom  vládnom  návr-

hu zákona a odporučil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh

zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skráte-

nom legislatívnom konaní na 33. schôdzi. Súčasťou informácie

je aj návrh na uznesenie, ktoré si dovolím prečítať:

 

     "Národná rada  Slovenskej  republiky  podľa § 89 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky  na návrh  vlády Slovenskej  republiky  súhlasí s tým, že

vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb.

o životnom  minime v znení neskorších  predpisov a o zmenách

v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dávok prerokuje

v skrátenom legislatívnom konaní na 33. schôdzi."

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, dúfam,  že všetci schválime

toto uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  aj k tomuto bodu prog-

ramu, aj keď nejde o konkrétne  prerokovanie zákona, ale len

o schválenie ku skrátenému konaniu, otváram rozpravu.

 

     Konštatujem,  že do  rozpravy sa  nikto nehlási. Končím

preto možnosť vystúpiť v rozprave.

 

     Pýtam sa pani ministerky,  či sa chce vyjadriť. Nechce.

Pani spravodajkyňa Aibeková tiež sa nechce vyjadriť.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré

máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto  návrhu  uznesenia

ešte dodávam návrh, aby v prípade  rozhodnutia Národnej rady

po prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v druhom čí-

taní sa druhé a tretie čítanie konalo na tejto schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

 

     Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon číslo

463/1991 Zb. o životnom  minime v znení neskorších predpisov

a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dá-

vok.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 738. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu pod číslom 1736.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

prednesie pani ministerka Oľga Keltošová.

 

     Prosím, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     za obdobie júl 1995, keď bolo posledné zvýšenie súm ži-

votného minima, až máj 1997 vzrástli  životné náklady v níz-

kopríjmových zamestnaneckých domácnostiach o 11,9 %, čím do-

šlo k splneniu podmienky na  úpravu súm životného minima po-

dľa § 7 zákona číslo 463/1991 Zb. o životnom minime.

 

     Doteraz platné sumy  životného minima navrhujeme zvýšiť

v priemere o 10,7 %, vychádzajúc  pritom z čistých peňažných

príjmov  na obyvateľa  podľa  štatistiky  rodinných účtov za

1. štvrťrok 1997, ktoré  dosiahli v domácnostiach zamestnan-

cov sumu 4 460 Sk. V priemernej  štvorčlennej  domácnosti sa

takto zvýši životné  minimum z doterajších 7 000 Sk na 7 750

Sk. V snahe zachovať počet  nezaopatrených detí, na ktoré sú

vyplácané prídavky  na deti, navrhuje  sa tiež zvýšiť  hornú

hranicu príjmu, ktorá je podmienkou vzniku nároku na prídav-

ky na deti.

 

     Zatiaľ čo v júli 1996 bolo viac ako 699 tisíc poberate-

ľov prídavkov na deti v prospech 1 335 000 detí, v júli 1997

poklesol  počet  poberateľov  na 654 938 poberateľov,  čo je

pokles o viac 45 000 poberateľov. Pritom  možno konštatovať,

že priemerný počet poberateľov  prídavkov na deti za mesiace

január až jún 1997 predstavoval celkovo 630 524 poberateľov,

čo  dovoľuje konštatovať  ešte väčší  pokles poberateľov  za

sledované obdobie - január až jún tohto roka.

 

     Ďalšou navrhovanou  zmenou v predkladanom návrhu zákona

je  vytvoriť lepšie  ekonomické podmienky  na pestúnsku sta-

rostlivosť, a to zvýšením príspevku na úhradu potrieb dieťa-

ťa v pestúnskej  starostlivosti, ako aj  zvýšením odmeny pre

pestúna.

 

     V súčasnosti sa výška  príspevku na úhradu potrieb die-

ťaťa v pestúnskej starostlivosti  rovná výške sumy potrebnej

na zabezpečenie výživy a ostatných základných životných pot-

rieb  dieťaťa  ustanovenej  zákonom číslo 463/1991 Zb. o ži-

votnom  minime v znení  neskorších  predpisov  odstupňovanej

podľa veku dieťaťa od 1 130 Sk mesačne  pre dieťa do 6 rokov

veku, 1 590 Sk mesačne  pre nezaopatrené dieťa  nad 15 rokov

veku.  Po navrhovanom  zvýšení  sa  bude výška  príspevku na

úhradu  potrieb  dieťaťa v pestúnskej  starostlivosti rovnať

1,6-násobku sumy  potrebnej na zabezpečenie  výživy a ostat-

ných základných osobných potrieb dieťaťa, ako ustanovuje zá-

kon o životnom  minime, a to už aj v nadväznosti  na zvýšenú

sumu  životného minima  podľa článku I predkladaného  návrhu

zákona. Výška príspevku na  úhradu potrieb dieťaťa v pestún-

skej starostlivosti bude teda od 2 000 Sk mesačne  pre dieťa

do 6 rokov  veku, čo je 1,6-násobok  sumy 1 250 Sk, do 2 816

Sk mesačne pre  nezaopatrené dieťa nad 15 rokov  veku, čo je

1,6-násobok sumy 1 760 Sk. Ide  teda o zvýšenie o 870 Sk me-

sačne pre dieťa do 6 rokov veku a o 1 226 Sk mesačne pre ne-

zaopatrené dieťa nad 15 rokov veku.

 

     Okrem pestúna za každé dieťa zverené do pestúnskej sta-

rostlivosti, ktoré  má nárok na príspevok  na úhradu potrieb

dieťaťa, predstavuje v súčasnosti polovicu sumy potrebnej na

zabezpečenie  výživy  a ostatných  osobných  potrieb  občana

ustanovenej  osobitným predpisom, teda plus 735 Sk  mesačne.

Podľa predkladaného návrhu sa odmena pestúna na každé zvere-

né dieťa  zvýši z 0,5 na 0,8-násobok  sumy  potrebnej na za-

bezpečenie  výživy a ostatných  základných  osobných potrieb

občana, a to sumy  zvýšenej podľa článku I predkladaného ná-

vrhu zákona 1 639 Sk. Predstavuje to zvýšenie odmeny pestúna

o 569 Sk  mesačne zo 735 mesačne  na 1 304 na  každé zverené

dieťa.

 

     Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je prefero-

vať náhradnú rodinnú starostlivosť  vo forme pestúnskej sta-

rostlivosti, a to aj u starých  rodičov, ktorá je neporovna-

teľná s inštitucionálnou formou náhradnej výchovy, ktorou je

ústavná výchova. Súčasťou navrhovanej preferencie pestúnskej

starostlivosti je aj  zrušenie ustanovenia, ktoré umožňovalo

poskytovať odmenu pestúnom - starým rodičom  len v prípadoch

osobitného zreteľa. Dosiaľ ide o prípady, keď  čistý mesačný

príjem pestúna - starého rodiča je  nižší ako 2 800 Sk, a ak

ide o manželskú dvojicu, príjem je  nižší ako 4 000 Sk. Toto

ustanovenie zákona navrhujeme vypustiť.

 

     Ďakujem  za pozornosť  a dúfam,  že tento  návrh zákona

podporíte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani ministerka.

 

     Aj v tomto bode programu  výbor určil za spoločnú spra-

vodajkyňu pani poslankyňu Aibekovú.

 

     Prosím,  pani  poslankyňa,  oboznámte  nás s výsledkami

prerokovania vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona,  ktorý uviedla ministerka  práce, sociálnych vecí

a rodiny pani Oľga Keltošová, ako spravodajkyňa určená Výbo-

rom  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     Predmetný návrh  zákona bol zaradený  do programu tejto

schôdze na  prvé čítanie na základe  uznesenia Národnej rady

Slovenskej  republiky,  ktorý  sme  pred chvíľočkou prijali,

k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne

konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.

 

     Ako spravodajkyňa k prvému  čítaniu si osvojujem stano-

visko, že  predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej  stránky

všetky náležitosti návrhu zákona uvedené  v § 67 a 68 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ako i náležitosti  určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Ako spravodajkyňa výboru podľa § 73 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky odporúčam, aby  sa Národná rada Sloven-

skej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) roko-

vacieho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na tom,

že po  rozprave odporučí predložený  návrh zákona prerokovať

v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1736 z 11. septembra

1997 vládny  návrh prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie

okrem ústavnoprávneho výboru aj  výboru pre financie, rozpo-

čet a menu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 1. októbra 1997, vrátane gestorského výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým, že som dostal písomnú prihlášku za

klub Maďarskej koalície a prihlásená je pani poslankyňa Edit

Bauerová.

 

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     nie po prvýkrát sa stáva,  že sa pred Národnú radu dos-

táva  návrh zákona,  ktorý prichádza  oneskorene, a Národnej

rade neostáva nič iné len podporiť tento zákon.

 

     Prečo  tvrdím, že  prichádza oneskorene?  Zo štatistík,

ktoré ministerstvo  práce predkladá v  dôvodovej správe, vy-

plýva, že od vstupu do  účinnosti sa zvýšili životné náklady

zamestnaneckých domácností o 11,9 %. Možno ste si všimli, že

pani  ministerka  vo  svojej  predkladanej  správe  hovorila

o tom, že tieto  údaje sú z konca  mája. Dnes je koniec sep-

tembra. Zákon  vstúpi do účinnosti 1. novembra. To  znamená,

že obdobie  od mája do  novembra vôbec nebude  týmto zákonom

pokryté.

 

     Sledujúc  vývoj zákonodarstva  ohľadne životného minima

treba konštatovať  záležitosť, ktorá nás vôbec  nectí, že sa

táto situácia  opakuje  fakticky od prípadu k prípadu, dá sa

povedať, že z roka na rok, ale tento zákon sa, žiaľ, neobja-

vuje z roka na rok na tejto pôde, hoci by si zaslúžil pozor-

nosť. Nie preto, že by  bolo žiaduce, aby  inflácia išla tak

rýchlo. Vôbec nie. Ale preto, že máme určité podlžnosti voči

občanom, ktorí žijú na úrovni životného minima.

 

     Hovorím  to aj  preto,  lebo  približne pred  rokom som

predstúpila pred toto plénum - neviem  koľkýkrát - s návrhom

uznesenia, aby sme  zaviazali ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny  na novelizáciu  vyhlášky o sociálnej  odkáza-

nosti,  ktorá  od roku 1993 nebola  novelizovaná. Pritom ide

o špeciálne  zvýšenie  životného  minima u ľudí, ktorí  majú

fakticky  náklady  na  živobytie   vyššie  ako  bežný  občan

v dôsledku dietetického  stravovania. Vtedy som  dostala asi

takú odpoveď, že od 1. júla tohto roku vstúpi  do platnosti,

resp. bude  predložený Národnej rade  nový  zákon o životnom

minime, ktorý  bude rozlišovať jednak  sociálne minimum, ži-

votné minimum a existenčné minimum.

 

     O  projekte spracúvania  konceptu životného  minima tým

spôsobom, že by sa založilo  na normatívnom a relatívnom vý-

počte životného minima, bolo popísané veľmi veľa. Tento pro-

jekt bol vypracovaný na ministerstve už v roku 1995. Napriek

tejto novej koncepcii dnes tu máme opäť iba novelizáciu sta-

rého zákona o životnom minime, navyše novelizáciu, ktorá ne-

zodpovedá  tomu, čo  je  napísané v dôvodovej  správe, a ani

druhej  vete § 7 zákona  číslo 463 o životnom  minime z roku

1991. Druhá  veta  znie takto: "Zvýšenie sa vykoná  tak, aby

podiely súm životného minima  pre jednotlivé typy domácností

na osobu  vo vzťahu k priemerným  čistým peňažným príjmom na

obyvateľa za posledný rok ostali primerane zachované."

 

     V dôvodovej správe sú k tomuto  uvedené dva oporné úda-

je, a to údaje za prvý  štvrťrok, keď je evidentné, že prie-

merné príjmy sú z celého roka najnižšie. Ak by sme relevant-

né údaje  porovnali, tak ako to  zákon predpokladá, s ročným

príjmom alebo ročným priemerom, zistili  by sme, že suma ži-

votného minima na osobu, keby  sme brali do úvahy robotnícke

domácnosti - vybrala som to predovšetkým kvôli pánu podpred-

sedovi Ľuptákovi, aby bolo zreteľné, o čo ide, a je mi ľúto,

že nie je tu -, v roku 1995 tvorilo 44,3 % k priemernému me-

sačnému  čistému  peňažnému  príjmu v robotníckych domácnos-

tiach, v roku 1996 39,7 % a v roku 1997 na základe toho úda-

ju, ktorý  je  uvedený v dôvodovej  správe, 36,5 %. Tak ešte

raz: 44 % v roku 1995, v roku 1996 39,7 % a na základe tohto

nového návrhu v novej sume je to 36,5 %.

 

 

 

     Pokiaľ by sme porovnali  jednoosobovú  domácnosť  v po-

rovnaní s podobným základom, v roku 1995 je to 65,7 %, v ro-

ku 1996 58,9 % a v roku 1997 za prvý  štvrťrok 54 %. To zna-

mená, že tento odsun, neustály odsun a nepokrývanie medziob-

dobí, ako aj nebratie do úvahy citovanej druhej vety  zákona

o životnom  minime v § 7 vedie  fakticky k tomu, že  nie  sú

zachované proporcie, ktoré boli  pôvodne stanovené. Teda nie

je možné tvrdiť, že druhá veta zákona sa napĺňa. V tejto sú-

vislosti je už potom nanajvýš  zarážajúce to, čo sa nachádza

v dôvodovej  správe na  strane 5,  že Ministerstvo  financií

Slovenskej  republiky  nesúhlasí z dôvodu  nárokov  na  pro-

striedky štátneho  rozpočtu s navrhovanými zmenami článku II

a článku III návrhu zákona. Neviem to ináč interpretovať ako

tak, že ministerstvo financií  nesúhlasí s naplnením zákona.

Myslím si, že je to takmer neuveriteľné.

 

     Ale pretože predložený návrh zákona nenapĺňa druhú vetu

§ 7 zákona 463/1991 Zb. o životnom  minime, na  základe tých

čísel, ktoré som uviedla, ktoré pochádzajú z oficiálnej šta-

tistiky rodinných  účtov, navrhujem pani  ministerke zvážiť,

či nezoberie  zákon naspäť a neupraví  navrhované sumy  tak,

aby sa  tento predkladaný návrh dostal  do súladu so zákonom

o životnom minime.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Za kluby  nemám nikoho písomne prihláseného,  ale z po-

slancov sa prihlásil pán poslanec Volf.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladaný návrh novelizácie  zákona o životnom minime

vyzerá na prvý pohľad populárne. Zvyšuje životné minimum pre

dospelú osobu zo  súčasnej  hodnoty 2 180 Sk na 2 410 Sk. Za

týmto zvýšením je však niekoľko skutočností, ktoré novelizá-

ciu tejto populárnosti rýchlo zbavia.

 

     1. V roku 1996 bola dokončená nová a z hľadiska výpočtu

oveľa  dôslednejšia metodika  stanovovania životného minima.

Vychádzala zo sledovania cca 200 komodít  tovarov najčastej-

šej a najnutnejšej spotreby v nízkopríjmových skupinách oby-

vateľstva. Podľa tejto metodiky  by hodnota životného minima

už v roku 1996 dosiahla hodnotu 2 800 Sk na dospelého občana

a v tom zmysle aj  vláda pripravila návrh novelizácie zákona

o životnom minime.

 

     2. Je zarážajúce, že napriek takmer dvojročnej práci na

dokonalejšej  metodike  spolu s odbormi  vláda dala opätovne

prednosť zastaranému a pre sociálne slabých občanov nevýhod-

nejšiemu  mechanizmu valorizácie  životného minima.  Jediným

vysvetlením je snaha šetriť na  tých, ktorí toho majú najme-

nej a živoria na hranici sociálnej únosnosti.

 

     3. Posun termínu  účinnosti tejto valorizácie životného

minima  z  marca 1997 na  november 1997 je  ďalším  šetrením

prostriedkov v štátnom rozpočte,  ale aj ďalším uberaním pe-

ňazí z vreciek tých najodkázanejších.

 

 

 

     4. Od  životného minima sa  odvíja celý rad  sociálnych

dávok, vrátane prídavkov na deti. Znamená to, že neprimerane

nízkym životným minimom  sa niekoľkokrát ochudobňujú viaceré

slabé rodiny. Výška sociálnych dávok, výška prídavkov na de-

ti sú, a to všetci dobre vieme, na nedôstojnej a nedostatoč-

nej úrovni už teraz a súčasným  zvýšením sa tento fakt prak-

ticky  nezmení. Nakoniec, mimochodom, prídavky  na deti mali

byť upravené už od 1. 7. tohto roku.

 

     5. Navrhovateľ veľmi dobre  vie, že výška životného mi-

nima, ktorú navrhuje, v žiadnom prípade nezodpovedá súčasným

minimálnym životným nákladom  po všetkých opatreniach, ktoré

tieto náklady neustále zvyšujú.

 

     Na balíček  ekonomických opatrení mala  vláda odpovedať

celkom iným  spôsobom, zvýšením  životného  minima  aspoň na

3 000 Sk, čo by aspoň trocha mohlo pomôcť  vyrovnať neúmerné

ekonomické a sociálne zaťaženie najnižších príjmových skupín

obyvateľstva. Keďže to nespravila,  zostáva len jedna úvaha.

Súčasná nepriaznivá bilancia štátneho rozpočtu vyvolaná hos-

podárskou politikou tej istej vlády jej  to nedovoľuje. A po

druhé, a  to je oveľa  závažnejšie, zrejme si  populárnejšie

kroky, ústretovejšie voči sociálne  slabým necháva až na vo-

lebný rok, aby ich pre seba zhodnotila do priaznivých voleb-

ných výsledkov.

 

     Záver je z toho  jednoduchý. Vládna koalícia uprednost-

ňuje  svoj  volebný  úspech v budúcom  roku  pred  slušným a

dôstojným životom občanov tejto  krajiny, pred dohodou s od-

bormi a zamestnancami, ale aj pred  svojím  vlastným progra-

mom. A to je záver naozaj smutný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nemám písomne prihláse-

ného žiadneho poslanca. Preto sa  pýtam, kto sa hlási z plé-

na. Ako  prvý sa hlási pán  poslanec Brocka. Konštatujem, že

sa z pléna nehlási viac poslancov, preto prosím pána poslan-

ca o vystúpenie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     aj keď moji predrečníci vlastne  už to zásadné k tomuto

vládnemu  návrhu zákona  povedali, keďže  je to  téma, ktorá

zaujíma občanov, zaujíma aj  vás  politikov, dovoľte mi ešte

niekoľko poznámok, aj keď sa možno budem opakovať.

 

     Priznám sa, že aj mňa  zarazilo, že v predloženom vlád-

nom návrhu  zákona je poznámka o tom, že ministerstvo finan-

cií vlastne s dvoma tretinami predloženého návrhu zákona ne-

súhlasí.  Návrh  zákona s takýmto  rozporom  alebo s takouto

poznámkou sme ešte v parlamente nemali. A pritom sa ešte ho-

vorí, že z dôvodu  zvýšeného  čerpania prostriedkov štátneho

rozpočtu.

 

     Ale na druhej  strane sa v dôvodovej správe jasne hovo-

rí,  že ani  touto úpravou  životného minima  sa nezakladajú

zvýšené nároky  na schválený štátny rozpočet.  Naopak, v so-

ciálnej sfére tento rok  bude ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny šetriť oproti schváleným prostriedkom do tejto

oblasti.

 

     Ale dovoľte mi po poriadku.  Ako to vyzerá s našou eko-

nomickou situáciou, o tom  hovoria nielen štatistické údaje,

ale hovoria o tom aj  konkrétne  opatrenia vlády.  Vláda za-

čiatkom  leta  pred  dovolenkami s účinnosťou  od 1. augusta

rozhodla o zvýšení  cien  elektriny, o zvýšení  koncesionár-

skych  poplatkov, tepla  pre domácnosti, o zvýšení  vodného,

stočného, o zvýšení cien  benzínu a nafty. Schválením novely

zákona číslo 1/1992 Zb. o mzde sa  rozhodla celoplošne regu-

lovať mzdy. Vláda tým  vysiela signál obyvateľom, najmä tým,

ktorých príjmy sú nízke, že budú ešte nižšie.

 

     K balíku týchto ekonomických opatrení však treba pripo-

čítať i ďalšie, o ktorých vláda nehovorí ako o balíku ekono-

mických  opatrení, a pritom  porušuje  zákon. Konkrétne  ide

o zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení neskor-

ších predpisov. V § 7 tohto zákona sa hovorí, že vláda zvýši

sumy životného minima vládnym nariadením, ak index životných

nákladov zamestnaneckých domácností v nízkom príjmovom pásme

vzrastie od posledného  určenia týchto  súm aspoň o 10 %. Od

júla 1995, keď sa  tieto sumy  naposledy upravovali, životné

náklady vzrástli nie o 10, ale o 15 %. Vláda až 2. septembra

schválila novelu zákona o životnom  minime, ale s účinnosťou

od 1. 11. Akú úroveň dosiahne index životných nákladov k to-

muto dátumu? 16, 18 % ? Pripomínam, že podmienka 10-percent-

ného  zvýšenia životných  nákladov bola  splnená na začiatku

tohto roka.

 

     Je to veľmi zaujímavý prístup vlády. Ak ide o inkasova-

nie v štátnom rozpočte od  občanov, tak účinnosť opatrení je

od 1. augusta, keď to štátny rozpočet potrebuje. Ak však ide

o inkasovanie občanov od štátu, ako v tomto prípade, keď bo-

li podmienky splnené vo februári tohto roka, tak účinnosť je

navrhovaná od 1. 11. Aké sú dôsledky pre občanov z nedodrža-

nia  zákona o životnom  minime  vládou Slovenskej republiky?

Všeobecné zníženie životnej  úrovne, najmä sociálne slabých,

konkrétne v mzdovej  oblasti u tých,  ktorí pracujú za nízku

mzdu, u poberateľov  dávok, ktoré sa  odvodzujú od životného

minima,  napríklad sociálneho  dôchodku, dôchodku,  ktorý je

jediným zdrojom príjmu, ďalej dávok pestúnskej starostlivos-

ti, všetkých dávok sociálnej starostlivosti z dôvodu sociál-

nej odkázanosti, ale najmä  prídavky na deti. Pre niektorých

to znamenalo, že dostávali a dostávajú nižšie nevalorizované

dávky, pre iných stratu nároku.

 

     Vláda takýmto postupom na jednej strane zlepšila bilan-

ciu  štátneho rozpočtu,  znížila výdavky  štátneho rozpočtu,

ale na druhej strane ukrátila rodiny s deťmi iba v tomto ro-

ku, odhadujem, o takmer 2 mld. korún. Rodiny s nezaopatrený-

mi  deťmi, ktoré  vďaka  tomuto  postupu  vlády  stratili od

1. júla  tohto roku nárok na  prídavky na deti alebo  na ich

časť,  pripravila v absolútnom  vyjadrení o ďalšie  desiatky

miliónov aj v budúcom roku až do 1. 7. 1998.

 

     V roku  1996 síce klesol  počet  rodín s nezaopatrenými

deťmi, ktoré poberali sociálne dávky, o 12 %,  ale nebolo to

znakom zlepšenia ich sociálnej situácie. Rast príjmov v roku

1996 a neupravené životné  minimum spôsobili to, že stratili

nárok na sociálne dávky  či  prídavky na deti. Reálne príjmy

oproti  predchádzajúcemu roku  sa zvýšili  minimálne. Je  to

ďalší  príklad, ako vláda "zlepšuje" sociálnu situáciu - ne-

skoro a iba  na papieri.  Aj toto  je súčasť  letného balíka

ekonomických opatrení vlády a výraz jej rodinnej politiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, tým  sme skončili roz-

pravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa preto pani minister-

ky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     dovoľte mi,  aby som sa vyjadrila k niektorým  námetom,

ktoré  tu odzneli z radov  opozičných  poslancov, protestom,

prípadne pripomienkam.

 

     V prvom rade by som  chcela potvrdiť, áno, pracujeme na

úprave nového zákona o životnom minime s tým, že pôvodne bo-

lo predpokladané jeho schválenie od 1. 7. 1997. V nadväznos-

ti na nový zákon o životnom minime bol pripravovaný aj zákon

o sociálnej  pomoci, ktorý  bez životného  minima nemôže byť

prijatý. A to by som chcela  trošku objasniť aj pre pána po-

slanca Volfa, že nebol pripravovaný bez konzultácií s odbor-

mi. Je  pripravovaný aj naďalej - paragrafované  znenie  so-

ciálnej pomoci. Ale pre nás bolo dôležité to, že tie subjek-

ty, teraz nemyslím Konfederáciu odborových zväzov, ale zväzy

zdravotne  postihnutých občanov,  grémium tretieho  sektora,

pripomienkovali účinnosť zákona o sociálnej pomoci s tým, že

by mala byť posunutá na 1. 1. 1998. Čiže nový zákon o život-

nom minime plus  zákon o sociálnej  pomoci sme  preložili na

1. 1. 1998 z pôvodne predpokladanej účinnosti od 1. 7. 1997,

a tým  sme  teraz  pristúpili k vypracovaniu  novely  zákona

o životnom  minime,  kde  navrhujeme  to,  čo som predniesla

v úvodnom slove.

 

     Chcela by som povedať, že  návrh novely zákona o život-

nom minime nepredstavuje len samotné  zvýšenie súm životného

minima, ale aj ich násobky, čo je, povedala by som, nadstav-

ba bežného zákona o životnom  minime, násobky pre jednotlivé

dávky  sociálnej starostlivosti.  Neupravujeme len absolútne

sumy, ale upravujeme aj násobky pre potrebu jednotlivých dá-

vok, o ktorých som hovorila, a to prídavky  na deti, prípla-

tok k prídavkom na deti a ďalej  upravenú pestúnsku starost-

livosť, či pre dieťa v pestúnskej starostlivosti, kde zvyšu-

jeme aj  násobok pre pestúna,  rozširujeme okruh poberateľov

dávok pre pestúna  aj na starých rodičov, čo  tu tiež dosiaľ

nebolo. Nedá  sa povedať, že  by sme len  mechanicky zvýšili

životné minimum a s tým by  sme sa uspokojili. Ide aj o ďal-

šie dávky sociálnej  starostlivosti, ktoré správne pomenoval

pán poslanec Brocka, a všetky majú väzbu na životné minimum.

Čiže nedochádza k šetreniu peňazí, pretože sme jednak určili

násobky, zvýšenie súm životného  minima, vyššie oproti dote-

raz poberaným sumám a takisto  rozširujeme okruh poberateľov

dávok. To  je pre vás  jedna zásadná argumentácia,  že vláda

nešetrí na schválenom  balíku - ako vy hovoríte -, ktorý bol

určený na životné minimum.

 

     Pokiaľ ide o výhradu  pani poslankyne Bauerovej, že zá-

kon o životnom minime sa neobjavuje  každý rok a že si u nás

nezasluhuje takú  pozornosť na pôde Národnej  rady. Pani po-

slankyňa, plne s vami súhlasím. Chcela by som povedať len na

občerstvenie pamäti, že v roku 1994 vláda tiež  neupravovala

životné minimum, hoci vznikol nárok v októbri 1994. Je prav-

da, že to bolo po voľbách a mali ste iné starosti, ale mohli

ste dať  nariadenie vlády o úpravách  životného minima v ok-

tóbri 1994, čo  Moravčíkova  vláda  neurobila. Zvýšila síce,

ale  len  prídavky  na  deti.  Všetky  ostatné dávky, ako sú

dôchodky, ktoré  sú jediným zdrojom príjmu, a ostatné dávky,

o ktorých  tu hovoríme,  povedzme  pestúnska  starostlivosť,

neboli v roku 1994 upravované, hoci  takisto  podľa  štatis-

tických  údajov  v októbri 1994 prekročili  životné  náklady

10-percentnú hranicu. Súhlasím s vami, pani poslankyňa. Bolo

to treba upraviť aj v roku 1994.

 

     Ďalej by som chcela povedať, že tento zákon, ktorý máme

dnes pred  sebou, má veľmi krátku  životnosť. Stáli sme pred

rozhodnutím, či  predložiť na dva mesiace  úpravu týchto dá-

vok, to znamená  na november a december, alebo  počkať až na

schválenie zákona o životnom  minime. Myslím  si, že tým, že

táto  snemovňa schválila  vo Všeobecnej  pokladničnej správe

v rozpočte na  tento rok 545 mil. korún na  účely  životného

minima, tým, že predkladám teraz tento návrh na posledné dva

mesiace,  a  tým,  že  robíme  určité nadštandardné zvýšenia

oproti predpokladanému zvýšeniu  životného minima, o ktorých

som už hovorila, vláda svoju úlohu splnila aj voči tým obča-

nom, ktorí neočakávali, že by prípadne ich dávky boli takis-

to zvyšované.

 

     Myslím si,  že tento postup  vlády bol korektný.  A tak

ako nám prikazuje zákon, novelizujeme pôvodný  zákon nie na-

riadením vlády, ako to odznelo v niektorých výboroch, preto-

že dosiaľ od 26. novembra 1963 sa prvé zvýšenie súm uskutoč-

nilo zákonom.  Čiže aj pri ďalšom  zvyšovaní súm podľa nášho

názoru nemôžeme novelizovať zákon o životnom minime nariade-

ním  vlády, tobôž  ak ide  ešte aj o ďalšie  dávky sociálnej

starostlivosti, ktoré poskytuje štát  nad rámec zákona o ži-

votnom minime.

 

     Toľko na vysvetlenie. Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pýtam sa  pani Aibekovej ako spravodajkyne,  či sa chce

vyjadriť k rozprave. Áno.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Iba  veľmi stručne,  keďže v  rozprave vystúpili  traja

poslanci. Nebol mi celkom  jasný návrh pani poslankyne Baue-

rovej na vrátenie zákona, či to bola iba otázka. Pretože na-

ozaj sa mi  zdá z jej vystúpenia paradoxné  na jednej strane

kritizovať, že  vláda predložila zákon  neskoro a na  druhej

strane navrhovať, aby zákon vzala ministerka späť, čím by sa

termín ešte oddialil.

 

     Chcem upozorniť,  že za tejto  súčasnej vlády sa  zákon

o životnom  minime  upravuje  už tretíkrát. A naposledy, keď

bol  upravovaný, to  bolo znovu  za Mečiarovej  vlády v roku

1995. Zvážme  mnohé pripomienky, ktoré tu  odzneli na šetre-

nie, ukracovanie, nedanie atď.

 

     Pán poslanec  Volf obvinil  vládu z populistických kro-

kov, ale na druhej strane dal jeden absolútne nereálny a po-

pulistický návrh, aby životné minimum bolo 3 000 Sk. Súčasná

suma minimálnej  mzdy je 2 700 Sk. Myslím  si, že  by sa vám

občania poďakovali, tí, ktorí pracujú, aj keď ich je skutoč-

ne nepatrné  percento, ktorí majú  minimálnu mzdu na  úrovni

zákonom stanovenej, a vy by  ste dali životné minimum triti-

síc korún. Iste aj vy chodíte medzi občanov. Na jednej stra-

ne vieme, že naozaj je skupina  ľudí, ktorá žije iba z tejto

dávky a potrebuje ju k životu. Na druhej  strane nám občania

poukazujú na  to, že poberajú  tieto dávky ľudia,  ktorí ich

neužívajú na to, na čo by mali. Napríklad v rodinách s deťmi

vieme, že mnohé tieto dávky  sa nedostanú deťom, ale ich ro-

dičia prepijú. Preto aj  ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny robilo experiment na východnom Slovensku s tým, aby

sa tieto dávky dostali naozaj tam, kam patria.

 

     Pán  poslanec Brocka  pomiešal na  jednej strane reálne

čísla s rôznymi  demagogickými výpadmi.  Myslím si, že  jeho

analýza bola vecná, ale pomiešaná aj s nepravdivým tvrdením,

že  napríklad vláda  celoplošne uplatňuje  mzdovú reguláciu.

Vieme, že je to trochu inak a bola by som rada, keby na pôde

tohto parlamentu odzneli veci pravdivo.

 

 

     Myslím si,  že sa môžem  iba  vrátiť k uzneseniu, ktoré

som navrhla, aby sa zákon dostal do druhého čítania, aby na-

ozaj od 1. novembra  mohli byť  tieto zvýšenia zrealizované.

Čiže potom v uznesení navrhnem, tak ako som na začiatku pre-

čítala, ktorým výborom by sa  mal zákon dostať na prerokova-

nie a v akom termíne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o ná-

vrhu podanom  podľa ustanovenia § 73  ods. 3 rokovacieho po-

riadku.

 

     Prosím, pani poslankyňa, aby ste predniesli návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Je návrh, aby okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  ho prerokoval  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet a  menu a Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne  veci, ktorý  navrhujem, aby  bol gestorským výborom,

a navrhujem, aby ho všetky výbory prerokovali v lehote do 1.

októbra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pani poslankyňa, ale najskôr budeme hlasovať podľa

§ 73 ods. 3 o tom, aby sme prešli k druhému čítaniu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby

sme o návrhu zákona rokovali v druhom čítaní.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že predmetný návrh zákona prerokuje-

me v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pani poslankyňa,

o pridelení zákona výborom a lehotách na prerokovanie.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Keďže  som ho  prečítala, nebudem  znovu opakovať. Boli

určené  tri výbory, gestorský  výbor a lehota  do 1. októbra

1997, vrátane gestorského výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste návrh.  Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.

Hlasujeme o návrhu, ktorým je návrh zákona pridelený výborom

a určená lehota.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský  výbor aj lehoty výborom na preroko-

vanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa,  aj vám, pani minister-

ka.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje prvé čítanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona o úprave  dôchodkov  priznaných

v roku 1998.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 734. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1732.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

uvedie pani ministerka Oľga Keltošová.

 

     Prosím ju, aby nás oboznámila s návrhom.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     pravidelne každý rok predkladáme  návrh zákona o úprave

dôchodkov na  ďalší kalendárny rok, v tomto  prípade  na rok

1998, ktorého  cieľom je  upraviť výšku dôchodkov, ktoré bu-

dú priznané v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 1998

tak,  aby  tieto  dôchodky  svojou  výškou  nezaostávali  za

dôchodkami priznanými pred 1. januárom 1998.

 

 

     Úprava novopriznávaných dôchodkov  je nevyhnutná vzhľa-

dom na existujúci spôsob výpočtu dôchodku, ktorý je založený

na statickej redukcii priemerného mesačného zárobku rozhodu-

júceho pre  výšku dôchodku. Úprava dôchodkov  sa vzťahuje na

starobné  dôchodky, invalidné  dôchodky, čiastočné invalidné

dôchodky, dôchodky za výsluhu  rokov, vdovské dôchodky a si-

rotské  dôchodky  priznané  podľa zákona  číslo 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

 

     Takáto  úprava  výšky  novopriznávaných   dôchodkov  od

1. januára 1998 bola  realizovaná zákonmi aj v predchádzajú-

com období, a to vždy,  keď boli  zvýšené  dôchodky z dôvodu

splnenia podmienok, ktoré ustanovuje zákon číslo 46/1991 Zb.

o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.

 

     Prosím o podporu tohto zákona.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     V tomto bode programu bol ako spravodajca určený za vý-

bory a  gestorský výbor predseda  výboru pán Národa.  Prosím

ho, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

zákona o úprave dôchodkov priznaných  v roku 1998 (tlač 734)

ako spravodajca určený Výborom  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko,  že  predmetný  návrh  spĺňa z formálno-právnej  stránky

všetky náležitosti návrhu zákona uvedené  v § 67 a 68 zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky, ako i náležitosti určené

v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska si vás dovo-

lím  informovať,  že  predložený  návrh  zákona sa predkladá

z dôvodu zamedzenia  rozdielnej výšky dôchodkov,  ktoré budú

priznané v roku 1998, v porovnaní s výškou dôchodkov prizna-

ných  pred 1. januárom 1998.  Úprava  dôchodkov  sa navrhuje

jednotnou  percentuálnou výmerou 61,5 % a pevnou sumou urče-

nou v závislosti  od  druhu  priznaného  dôchodku.  Starobné

dôchodky, invalidné  dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa

navrhujú zvýšiť pevnou sumou 751 Sk mesačne. Pri čiastočných

invalidných  dôchodkoch,  vdovských  dôchodkoch a sirotských

dôchodkoch sa  pevná suma určuje  podielom, ktorým sa  tieto

dôchodky vymeriavajú.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predlože-

né v rozprave v rámci druhého  čítania  vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho číta-

nia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  Národná rada  Slovenskej republiky sa

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1732 z 11. septembra

1997 návrh  prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 4. novembra 1997, gestorský výbor do 7. novembra.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto  bodu  programu s konštatovaním,  že  som  nedostal

žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási

do rozpravy.

 

     Konštatujem, že nie,  preto uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy. Dávam slovo  pani ministerke, ak sa chce vy-

jadriť. Pani ministerka sa nechce vyjadriť, ani pán poslanec

Národa.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať najskôr

podľa § 73 ods. 3.

 

     Nech sa páči, prečítajte návrh podľa toho paragrafu.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Budeme hlasovať s tým, že odporúčam, aby sa Národná ra-

da Slovenskej  republiky uzniesla v zmysle  citovaného para-

grafu rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky na tom, že ho po rozprave odporučí do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že predmetný  zákon sme navrhli pre-

rokovať v druhom čítaní.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďalej navrhujem  v zmysle § 74  ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky prideliť ho v druhom čítaní na preroko-

vanie okrem Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky aj  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu.  Za gestorský výbor navrhujem Vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci a termín prerokovania do 1. októbra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o pridelení predmetného  návrhu zákona

do výborov, o určení gestorského výboru a lehôt.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor aj príslušné  lehoty na prero-

kovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne,  pán spoločný spravodajca,  aj vám, pani

ministerka.

 

     Môžeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a

o zmene niektorých zákonov.

 

     Ide tiež o prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 736. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1734.

 

 

     Opäť prosím  pani ministerku Keltošovú,  ktorú poverila

vláda, aby nám predniesla návrh tohto zákona.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     úprava  výšky  minimálnej  mzdy,  ktorá  je  obsiahnutá

v predkladanom vládnom návrhu  zákona, zohľadňuje predovšet-

kým vývoj životných nákladov a spotrebiteľských cien v obdo-

bí od poslednej úpravy výšky minimálnej mzdy, ktorá bola vy-

konaná k 1. aprílu 1996 až  do  konca mája 1997.  Zároveň sa

prihliada  aj na  očakávaný prírastok  spotrebiteľských cien

v ďalšom období roku 1997.

 

     Navrhovaná výška minimálnej mzdy zachováva jej doteraj-

ší predstih pred sumou životného minima pre jednotlivca, ako

aj pre  pár. Predloženým vládnym  návrhom zákona sa  súčasne

mení aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestna-

nosti v znení  zákona  číslo 70/1997 Z. z., a to v ustanove-

niach týkajúcich sa výšky  odvodu za neplnenie povinného po-

dielu zamestnávania občanov  so zmenenou pracovnou schopnos-

ťou. Ďalej sa týmto vládnym návrhom mení zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 274 o Sociálnej poisťovni v znení

neskorších predpisov.

 

     Navrhovanou  zmenou  sa mení ustanovenie o vymeriavacom

základe  na  určenie  poistného  plateného  štátom za určený

okruh osôb. Návrh zákona bol v júli 1997 predložený na roko-

vanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej repub-

liky, do dnešného dňa však nebol prerokovaný.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, pán predseda výboru Ná-

roda dal správne hlasovať, len sa pomýlil v dátume. V návrhu

na uznesenie je napísané tak, ako má byť - do výborov 4. no-

vember a 7. november.

 

     Ako spoločný spravodajca pre tento bod programu bol ur-

čený pán  poslanec Pavol Derfényi, preto  ho prosím, aby nás

oboznámil s výsledkami prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     pani ministerka,

     vážená snemovňa,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade  s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystú-

pil pri rokovaní  Národnej rady v prvom čítaní o vládnom ná-

vrhu zákona,  ktorým sa mení zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej  mzde  a o zmene

niektorých zákonov (tlač 736) ako spoločný spravodajca urče-

ný Výborom  Národnej rady Slovenskej  republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko,  že  predmetný  návrh  spĺňa z formálno-právnej  stránky

všetky náležitosti návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona

Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené

v legislatívnych pravidlách.

 

 

     Z vecného hľadiska si vás dovoľujem informovať, že cie-

ľom predloženého  návrhu  zákona  je zvýšiť  minimálnu  mzdu

z doterajších 2700 Sk mesačne  na 3000 Sk mesačne a zo 14,60

Sk na 16,60 Sk za odpracovanú  hodinu pri určenom 42,5-hodi-

novom  týždennom pracovnom  čase. Návrh  zákona zasahuje  do

troch právnych noriem a novelizuje  ich. Sú to: zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimál-

nej  mzde, zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

387/1996 Z. z. o zamestnanosti a zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

 

     Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 1998. Predpokla-

dám, že  prípadné zmeny a návrhy  budú predložené v rozprave

v rámci druhého čítania vo výboroch  Národnej rady a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Vzhľadom na  oprávnenia, ktoré pre  mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporú-

čam,  aby  sa  Národná  rada  Slovenskej  republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  na tom,

že odporučí predložený návrh  zákona prerokovať v druhom čí-

taní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 64 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky  v súlade s rozhodnutím  predsedu  Ná-

rodnej  rady číslo 1734 z 11. septembra 1997 návrh  prideliť

v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky aj  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali v lehote do 4. novembra a gestorský výbor do 7. no-

vembra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu. Za kluby sa  písomne neprihlásil nikto.

Z poslancov je prihlásený pán poslanec Hanker.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, dovoľte mi pove-

dať  len v stručnosti  filozofiu  predloženej  zmeny  zákona

k úprave výšky minimálnej mzdy podľa vládneho návrhu zákona,

ktorým  sa  mení  zákon  Národnej  rady Slovenskej republiky

o minimálnej mzde a o zmene niektorých zákonov.

 

     Pri návrhu úpravy výšky minimálnej mzdy na 3 000 Sk me-

sačne, resp. 16,20 Sk za každú odpracovanú hodinu, sa vychá-

dzalo z doteraz  uplatňovaných  zásad na úpravu výšky  mini-

málnej mzdy v podmienkach  Slovenskej republiky. To znamená,

že sa zohľadnil vývoj  životných nákladov a spotrebiteľských

cien od poslednej úpravy výšky  minimálnej mzdy, a to jednak

skutočnosť, ako aj očakávaný prírastok spotrebiteľských cien

do konca roku 1997.

 

     Pokladám  za správne,  že návrh  výšky minimálnej  mzdy

zachováva jej doterajší predstih pred sumou životného minima

pre jednotlivca  navrhovanou v novele  zákona číslo 463/1991

Zb. o životnom  minime v znení neskorších predpisov vo výške

2 410 Sk mesačne.

 

     Pri stanovení navrhovanej účinnosti  od 1. januára 1998

sa  prihliadalo  už  na  uzavreté  kolektívne  zmluvy na rok

1997,  ako aj  na  možné  dosahy na  štátny  rozpočet v roku

1997. Pri určovaní výšky minimálnej mzdy sa prihliadalo tak-

tiež na to, že nie  všetky odvetvia, odbory  alebo zamestná-

vatelia  môžu  uplatňovať  akúkoľvek  vysokú  minimálnu mzdu

a v niektorých  prípadoch  by jej  neprimerane určená  výška

mohla mať následne nepriaznivý vplyv na zamestnanosť.

 

     Vo  vzťahu k  uplatneniu  zákona  číslo 248/1997 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-

ne  za  pracovnú  pohotovosť a o priemernom  zárobku v znení

neskorších predpisov, a následne vo vzťahu k návrhu prísluš-

ného nariadenia  vlády v súvislosti s usmerňovaním  miezd by

neprimerané zvýšenie minimálnej mzdy  mohlo viesť k nežiadu-

cej nivelizácii  miezd, a to  predovšetkým u zamestnávateľov

hospodáriacich so stratou.

 

     Možnosť dohodnúť výšku minimálnej mzdy, ktorá presahuje

ustanovenú úroveň v zákone, je obsiahnutá priamo v § 6 záko-

na. Treba  konštatovať, že túto  možnosť  využili v minulých

rokoch, aj v roku 1997, viaceré  odborové a zamestnávateľské

zväzy v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a táto možnosť

platí aj  pre zamestnávateľov v rámci jednotlivých  podniko-

vých zmlúv.

 

     U zamestnávateľov,  u  ktorých  nie  sú  v kolektívnych

zmluvách upravené mzdové  náležitosti zamestnancov, sú okrem

minimálnej  mzdy  určenej v zákone  nariadením  vlády  číslo

43/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovené minimál-

ne  mzdové  tarify,  ktoré  predstavujú  sústavu minimálnych

miezd pre rôzne pracovné činnosti.

 

     Vládnym  návrhom  tohto  zákona  sa zabezpečuje plnenie

jednej z úloh  realizačného  projektu  koncepcie ceny  práce

schváleného vládou  Slovenskej republiky uznesením  číslo 43

zo dňa 14. januára 1997. Z uvedených  dôvodov odporúčam jeho

zaradenie do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     To  bol posledný  poslanec, ktorý  vystúpil v rozprave.

Pýtam sa, či  sa chce niekto prihlásiť do  rozpravy z pléna.

Konštatujem, že  je to pán  poslanec Košnár. Ak  sa už nikto

nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Košnára.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     skupina poslancov Strany demokratickej  ľavice už v no-

vembri 1995 podala návrh  novely  zákona o mzdách, ktorý mal

umožniť zvýšenie minimálnej mzdy, a navrhovali  sme vtedy aj

istý mechanizmus valorizácie minimálnej mzdy. Vecne sme tie-

to  návrhy opakovane  uplatňovali aj  pri prerokúvaní zákona

90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.

 

     Nazdávali sme  sa a nazdávame sa,  že minimálna mzda je

dynamická veličina, ktorá musí  reagovať na vývoj v ekonomi-

ke, v sociálnej oblasti a podobne, lebo je to cena práce za-

mestnanca, ktorá zabezpečuje jeho  životný štandard na mini-

málnej,  spoločenským  konsenzom  dosiahnutej  alebo uznanej

hranici. Má zabezpečiť  reprodukciu pracovnej  sily a pokryť

životné potreby pracovníkov. Vo  väčšine krajín sa minimálna

mzda prispôsobuje  buď rastu spotrebiteľských  cien, aby ne-

došlo k poklesu  jej reálnej  hodnoty, alebo  rastu priemer-

ných  miezd,  aby  nedochádzalo k nežiaducim zmenám v úrovni

a štruktúre nominálnych miezd.

 

     Treba povedať,  že u nás  funkciu reprodukcie pracovnej

sily minimálna mzda neplní v tej  výške, v akej je platná od

polovice minulého roka, a neplní  túto funkciu  tak vzhľadom

na infláciu, ako  aj  vzhľadom na rast priemerných mesačných

miezd. Vo  vyspelých krajinách sa podiel  minimálnej mzdy na

priemerných  nominálnych  mzdách  pohybuje od 66-75 %, u nás

tento podiel klesol - teda  pomer minimálnej mzdy k priemer-

nej nominálnej mzde - zo 62 % v roku  1990 na  súčasných, ak

sa nemýlim, približne 33 %. Aj to  sú dôvody, ktoré  hovoria

za to,  že minimálnu mzdu  treba upraviť. Len  je otázka, či

k úprave minimálnej mzdy má  dochádzať vždy novelizáciou zá-

kona o minimálnej mzde, alebo či nemá byť zavedený priamo zo

zákona istý  mechanizmus, spôsob, ktorý  by stanovoval kedy,

za akých podmienok a ktorý by aj približne limitoval, o koľ-

ko sa má minimálna mzda zvýšiť.

 

     Treba povedať, že v súčasnosti uvažované zvýšenie mini-

málnej mzdy - nechcem  hovoriť o vecných  otázkach, tie budú

predmetom pri  druhom čítaní,  ale dovoľte mi  povedať -, že

uvažované zvýšenie minimálnej mzdy približne o 11 % a uvažo-

vané zvýšenie  životného minima, o ktorom  sme rokovali pred

chvíľočkou, neposilňuje motivačné  pôsobenie mzdy. Skôr nao-

pak. V súčasnosti pri výške minimálnej mzdy 2 700 Sk je čis-

tý príjem jej  poberateľa 2 327 Sk a výška  životného minima

na jednu osobu  je 2 180 Sk, takže  rozdiel v prospech mini-

málnej mzdy je  len 147 Sk. To je  terajší momentálne platný

stav.  Prirodzene,  nemotivuje to k práci, k tomu, aby ľudia

mali záujem sa zamestnávať.  Nemotivuje k zvyšovaniu rozdie-

lov  medzi  výškou  príjmov,  ktoré  možno  získať bez práce

v rámci sociálnej pomoci a podpory odvodené od súm životného

minima.

 

     Pri navrhovanej výške životného  minima v zákone, ktorý

je prerokúvaný, a pri navrhovaných  výškach  minimálnej mzdy

v posudzovanom zákone sa síce tento rozdiel zvýši, teda roz-

diel medzi čistou minimálnou  mzdou a medzi životným minimom

na osobu na 235 Sk, čo je  síce o niečo viac ako rozdiel vy-

čísľovaný teraz, ale pri  pripravovaných úpravách alebo pri-

pravovanej zmene odpočítateľných položiek pri dani z príjmu,

napríklad  pokiaľ ide o cestovné a podobne, nazdávame sa, že

bude navrhovaná výška rozdielov medzi výškou životného mini-

ma a výškou minimálnej mzdy pôsobiť dokonca demotivačne.

 

     Na rozdiel  od zákona o životnom minime, ktorý obsahuje

mechanizmus jej valorizácie,  a už tu bola  reč o § 7, ktorý

tento mechanizmus  zakotvuje, zákon o minimálnej mzde takéto

ustanovenie - čo je  paradox - neobsahuje.  Súvislosť  medzi

životným minimom a minimálnou mzdou, myslím si, že je natoľ-

ko evidentná, že by  bolo zbytočné opakovať podrobnejšiu ar-

gumentáciu.

 

     Preto sa nazdávame, že je  potrebné aj v zákone o mini-

málnej mzde upraviť mechanizmus, stanoviť podmienky, kedy sa

minimálna mzda upraví a akým spôsobom sa má upraviť tak, aby

zostal  jej  pomer k priemernej  nominálnej  mzde  primerane

zachovaný. Teda  použiť dikciu, aká  je použitá aj  v zákone

o životnom minime.

 

 

 

     Vecne v tomto zmysle  klub poslancov Strany demokratic-

kej ľavice bude navrhovať v druhom  čítaní príslušné úpravy.

V prvom čítaní podporíme posunutie alebo zaradenie tohto ná-

vrhu zákona do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Neostáva mi nič iné, len  sa spýtať pani ministerky, či

sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som len stručne zhrnula poznatky, ktoré

mám vo väzbe  na životné minimum plus na  zákon o minimálnej

mzde.

 

     V prvom  rade by som chcela  spresniť informáciu, ktorú

dal pán poslanec Košnár, že  tento zákon nemotivuje a zvýše-

nie minimálnej mzdy by malo byť upravené valorizačným mecha-

nizmom. Chcela  by som  povedať,  že takmer v polovici člen-

ských štátov Európskej únie  vôbec nemajú zákon o minimálnej

mzde a nepokladajú sa zato za nedemokratické štáty. Čiže ani

v Bielej knihe, ani v iných  právnych predpisoch sa neukladá

členským a už vôbec nie asociovaným krajinám, aby postupova-

li  tak alebo  onak, a vôbec, aby prijali zákon o minimálnej

mzde. A tu si myslím, že  je dosť široká parketa na vyjedná-

vanie v rámci  kolektívneho  vyjednávania o mzdách medzi so-

ciálnymi partnermi, t. j. medzi zamestnávateľmi a zamestnan-

cami, resp. odborármi.

 

     Čiže znovu by som zopakovala z dôvodovej  správy aj pre

informáciu médií, že minimálna mzda  na Slovensku je dnes už

pomaly len  fiktívnou  veličinou, pretože  ju poberá 208 za-

mestnancov z rozpočtovej  sféry, čo je 0,06 %.  A pokiaľ ide

o odborové zväzy, tak poviem, že  Kovo malo na tento rok do-

hodnutých 3 700 Sk bez ohľadu  na zákon, strojári si dohodli

3 500 Sk, energetici 3 150 Sk, odborári  jadrovej energetiky

dokonca 3 940 Sk, lesné  hospodárstvo 4 000 Sk ako minimálnu

mzdu, technicko-hospodárski zamestnanci 3 540 Sk, drevársky,

nábytkársky a celulózovo-papierenský priemysel 3 900 Sk atď.

Nevidím dôvod, aby sme prijímali nejaké špeciálne opatrenia,

pokiaľ  je tu  liberalizácia v kolektívnom  vyjednávaní, aby

sme sprísňovali kritériá  pre zamestnancov alebo zamestnáva-

teľov.

 

     V tomto návrhu zákona sa skôr teraz viažeme alebo chce-

me vyjadriť určitú väzbu na  zákon o zdravotnom poistení, na

zákon o Sociálnej poisťovni,  kde potrebujeme určiť konštan-

tu,  minimálnu mzdu  zákonom, aby  sme mohli  ďalej pracovať

s minimálnou mzdou ako so  špeciálnou kategóriou. Myslím si,

že je  to vec parlamentu,  je to vec  konsenzu, dohody, kedy

a akú výšku minimálnej mzdy určí  na ďalšie účely. A tiež by

som bola nerada, pán poslanec, keby sa miešal pojem životné-

ho minima, resp. keby sa spájal pojem životného minima a dá-

vok na neho naviazaných iba s asociálmi.

 

     V predkladanom návrhu životného  minima o jeho zvýšení,

čo som  teraz pred krátkou chvíľou  uvádzala, hovoríme práve

o občanoch, ktorí sú  ekonomicky činní. "Vďaka" vyjednávaniu

v kolektívnych zmluvách  na tento rok  dosiahli vyšší príjem

z ekonomickej činnosti, ako povoľuje  doterajší zákon o prí-

davkoch na deti, čím sa dostali nad toto príjmové pásmo. Oni

sa tam dostali vlastným pričinením, resp. pričinením ich od-

borárskych zástupcov a zamestnávateľskej povoľnosti. Hovorí-

me o ľuďoch, ktorí sú aktívne činní a ktorým chceme cez prí-

davky na deti znovu prispieť pri výchove nezaopatrených detí.

 

     Ak hovoríme  vo väzbe na životné  minimum, že zvyšujeme

príspevky v pestúnskej starostlivosti, to sa takisto nedotý-

ka asociálnych skupín. Hovoríme o pestúnoch a o deťoch, kto-

ré chceme z detských  domovov  umiestniť do pestúnskej  sta-

rostlivosti. A už vonkoncom by som nespájala životné minimum

s ľuďmi, ktorým sa nechce pracovať, pretože hovoríme o rodi-

čovskom príspevku a hovoríme o dôchodkovom zabezpečení práve

tam,  kde je  dôchodok ako  jediný  zdroj  príjmu a sociálny

dôchodok. Čiže nebol to vhodný príklad porovnávania životné-

ho minima s minimálnou mzdou.  Ide o dve úplne odlišné kate-

górie. Konkrétne  ani minimálna mzda,  ani predkladaný návrh

zákonov o životnom minime  sa nedotýka časti pestúnskej sta-

rostlivosti, prípadne ďalších dôchodkov asociálnych skupín.

 

     Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pán poslanec  Derfényi, chcete sa  vyjadriť k rozprave?

Ak nie, môžeme hneď pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Budeme najskôr  hlasovať podľa § 73  ods. 3 rokovacieho

poriadku.

 

     Prosím, pán poslanec, aby ste prečítali návrh.

 

 

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda, dovoľte mi,  aby som v zmysle § 73

ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  odporučil  predložený

návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Hlasuje-

me o tom, aby tento návrh  zákona bol prijatý na druhé číta-

nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Nikto sa nezdržal hlasovania.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať, že  sme  zákon  číslo 90/1996 Z. z.

o minimálnej  mzde a o zmene  niektorých  zákonov navrhli na

prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu.

 

     Pán spoločný spravodajca, prečítajte návrh.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda, v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národ-

nej rady o rokovacom poriadku odporúčam v súlade s rozhodnu-

tím predsedu  Národnej rady v  druhom čítaní prideliť  tento

návrh zákona na  prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru

pre financie, rozpočet a menu a za gestorský výbor navrhujem

výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Zároveň  odporúčam,

aby ho výbory  prerokovali v lehote do 4. novembra a gestor-

ský výbor do 7. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať. Počuli ste návrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a príslušné  lehoty výborom na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pánu  poslancovi  aj pani  ministerke, ktorá je

iste spokojná. Naproti tomu asi nebude spokojný pán minister

financií. (Potlesk.)

 

     Podľa schváleného programu nasleduje

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992

Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 745 a súčasťou návrhu

vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z dôvodu potreby riešenia  dlhovej služby štátneho roz-

počtu a rozšírenia trhu  dlhopisov v roku 1997, ale aj v na-

sledujúcom období  je potrebné, aby sa  Národná rada Sloven-

skej  republiky uzniesla  na skrátenom  legislatívnom konaní

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskorších predpi-

sov podľa § 89 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Kým  sa navrhovaná  novela v skrátenom  konaní schváli,

predpokladá  sa, že  dôjde  aj k určitému  zvýšeniu  príjmov

štátneho rozpočtu v roku 1997, ale opäť podotýkam, že zásad-

ným problémom je otázka  rozšírenia trhu dlhopisov a možnosť

riešiť problémy dlhovej služby.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa  bola určená pani poslankyňa

Iveta Nováková. Preto ju prosím,  aby nás oboznámila s prie-

behom prerokovania návrhu vo výbore.

 

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1729 z 11. septembra  1997  pridelil  návrh  vlády  na

skrátené legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona, kto-

rým  sa mení  a dopĺňa  zákon  číslo  286/1992 Zb. o daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 746), na prero-

kovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu v termíne do 26. septembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval predložený návrh vlády na skráte-

né legislatívne  konanie 26. septembra 1997 a v prijatom uz-

nesení číslo 499 odporučil Národnej rade Slovenskej republi-

ky vysloviť súhlas s návrhom  vlády na skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon  číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení  neskor-

ších predpisov, na 33. schôdzi Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu  programu. Do rozpravy

som nedostal žiadnu prihlášku ani za kluby, ani za jednotli-

vých poslancov. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem

rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vy-

jadriť. Zrejme nie. Pani spravodajkyňa zrejme takisto nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré

máte v predloženom  návrhu vlády. K tomuto  návrhu uznesenia

dodávam ešte návrh, aby v prípade  rozhodnutia Národnej rady

o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní sa dru-

hé a tretie čítanie konalo ešte na tejto schôdzi.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni  poslanci, môžeme sa pre-

zentovať a budeme hneď hlasovať.  Hlasujeme o tom, aby tento

návrh bol prerokovaný formou skráteného konania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní na 33. schôdzi.

 

     Môžeme preto pristúpiť k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 286/1992 Zb. o daniach  z príjmov v  znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 746. Návrh na

pridelenie vládneho  návrhu zákona na  prerokovanie vo výbo-

roch Národnej  rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

pod číslom 1729.

 

     Z  poverenia vlády  aj v  tomto prípade  návrh zdôvodní

podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

     Prosím pána podpredsedu vlády,  aby nás oboznámil s ob-

sahom návrhu.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     na rokovanie Národnej rady  predkladám návrh novely zá-

kona o daniach z príjmov. Cieľom tejto novely je úprava zda-

ňovania štátnych dlhopisov osobitného druhu cenného papiera,

ktorého výnos v súčasnosti nepodlieha dani. Dlhopisy vydáva-

né inými subjektmi, nie štátom, v súčasnosti podliehajú tej-

to dani. V súčasnosti  platný systém zdaňovania štátnych dl-

hopisov  vychádza v danom  období z verejného  záujmu  štátu

podporiť vybrané priority prostredníctvom  daní, čo bolo vy-

jadrené aj v roku 1993 oslobodením určitých príjmov od daňo-

vej povinnosti.

 

     Je potrebné zdôrazniť, že na druhej strane má štát prá-

vo  vykonať  aj  opak a odoprieť  výhody  plynúce  napríklad

z oslobodenia tiež  vo verejnom záujme,  ak toto rozhodnutie

smeruje k odstráneniu  disproporcií a nerovnakých podmienok.

Príkladom toho je práve v súčasnosti uplatňovaný systém zda-

ňovania dlhopisov emitovaných  štátom, z ktorých výnosy ply-

núce sú oslobodené  od dane z príjmov, pričom výnosy plynúce

z emisie  dlhopisov iných  subjektov podliehajú  dani. Týmto

spôsobom sa v skutočnosti  preferuje predaj štátnych dlhopi-

sov  pred  ostatnými.  Predkladaná  novela  zákona o daniach

z príjmov,  ktorou sa  ruší oslobodenie  výnosov zo štátnych

dlhopisov, ak  plynú právnickým osobám,  má za cieľ  zrovno-

právniť spôsob zdanenia štátnych dlhopisov s ostatnými dlho-

pismi, a to i napriek tomu, že vo všeobecnosti všetky výnosy

ako  súčasť  príjmov z kapitálového  majetku zostanú zdanené

osobitnou nižšou sadzbou dane.

 

     Touto zmenou zdanení sa  zároveň napomáha vytvárať rov-

naké podmienky konkurenčného prostredia pri umiestňovaní dl-

hopisov ostatných emitentov. V  podstate by táto novela mala

priniesť ako  ďalší významný faktor  otvorenie trhu štátnych

dlhopisov pre zahraničné právnické  osoby, pretože pri plat-

nosti  zmlúv  o  zabránení  dvojakého  zdanenia  v  podstate

s väčšinou vyspelých krajín  dochádza k situácii, keď zahra-

ničné  právnické osoby  napriek vysokým  výnosom zo štátnych

cenných  papierov  nemajú  záujem o tieto dlhopisy,  pretože

dochádza k ich zdaneniu v ich materských krajinách pri dote-

rajšom oslobodení  od zdanenia výnosov,  kde poväčšine tieto

sadzby sú podstatne vyššie ako na Slovensku.

 

     Takže cieľom je aj  rozšíriť trh so štátnymi dlhopismi,

kde napriek tomu, že  štátny dlh alebo zadlženosť Slovenskej

republiky je v porovnaní s inými krajinami pomerne nízka, na

druhej strane  koncentráciou riešenia dlhovej  služby do po-

merne krátkeho obdobia predsa sa len tento problém v jednot-

livých rozpočtových rokoch javí  ako vypuklý. To znamená, že

účasť viacerých  najmä právnických  osôb na trhu so štátnymi

dlhopismi môže viesť v konečnom  dôsledku k zníženiu výnoso-

vej miery dlhopisov, a tým  aj k podstatnému zlacneniu a ze-

fektívneniu dlhovej služby štátu.

 

     Návrh novely  zákona predpokladá zdaniť  výnosy plynúce

zo štátnych dlhopisov, ak  ich splatnosť nastala po nadobud-

nutí účinnosti novely, t. j. obvyklým  spôsobom uplatňovaným

pri zmenách zákonov v priebehu  zdaňovacieho obdobia. Rozho-

dujúcim okamihom pre zdanenie je teda deň realizácie príjmu,

ktorého  spôsob  zdanenia  je  upravený  zákonom  o  daniach

z príjmov, a  nie deň vydania  dlhopisu. Z uvedeného  dôvodu

teda  nejde o  právnu retroaktivitu,  ale o zmenu  podmienok

zdaňovania v priebehu zdaňovacieho obdobia.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady a poslankyne, poslan-

ci, verím, že predložená novela zákona prispeje k vytváraniu

ekonomicky zdravého konkurenčného prostredia a zároveň zjed-

notí spôsob zdanenia výnosov dlhopisov s ostatnými vyspelými

štátmi Európy. Preto prosím o podporu tejto novely.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodaj-

kyni pani Novákovej.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení  neskorších predpisov (tlač 746)

ako spravodajkyňa výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu.

 

     Na úvod vás informujem o skutočnosti, že  predmetný ná-

vrh zákona  bol doručený poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky v stanovenej lehote,  čím sa splnili podmienky ur-

čené v § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Ako  spravodajkyňa si k prvému  čítaniu osvojujem stano-

visko, že  predmetný návrh spĺňa  z formálno-právnej stránky

všetky náležitosti návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako

i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby

sa Národná rada Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73

ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku  na tom, že po rozprave

odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1729 zo dňa 11. septem-

bra 1997 návrh prideliť v  druhom čítaní na prerokovanie ok-

rem Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet  a menu  ešte Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za ges-

torský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu

Národnej rady  výbor pre financie,  rozpočet a menu,  pričom

odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho

prerokovali v lehote do 7. októbra a gestorský výbor v leho-

te do 8. októbra.

 

     Pán predseda,  návrh na druhé  a tretie čítanie  sme už

vlastne odsúhlasili, čiže k tomu sa už nebudem vyjadrovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu programu takisto s kon-

štatovaním,  že nemám  písomné prihlášky,  ale hlási  sa pán

poslanec Košnár. Pýtam  sa, či sa ešte niekto  hlási do roz-

pravy. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     týmto vládnym návrhom zákona sa ruší pre právnické oso-

by  oslobodenie výnosov  zo štátnych  dlhopisov od zdanenia.

Proti tomu nemožno, prirodzene, nič namietať a treba uvítať,

že sa egalizujú podmienky zdaňovania výnosu štátnych dlhopi-

sov s dlhopismi emitovanými  inými emitentmi. Ale proti čomu

treba rozhodne namietať,  je retroaktívne zdaňovanie. Namie-

tať proti tomu, že dodatočne  sa zdania výnosy z už emitova-

ných štátnych dlhopisov, ktorých splatnosť bude po dni účin-

nosti tohto  zákona. Je to zásah,  ktorý dodatočne mení pod-

mienky zmluvy medzi emitentom a nadobúdateľom tohto štátneho

cenného papiera. Teda mení podmienky platné pri nákupe dlho-

pisov, ale aj podmienky pri obchodovaní s už emitovanými dl-

hopismi, a je otázka, či aj technicky je to prakticky reali-

zovateľné bez narušenia práva  a zásad daňovej spravodlivos-

ti, lebo daňová povinnosť by sa vzťahovala na posledného ma-

jiteľa štátneho dlhopisu, ktorý nakupoval tento štátny dlho-

pis  od predchádzajúceho  majiteľa s  vedomím, že kapitálový

výnos tohto cenného papiera  nepodlieha zdaneniu, ako to za-

vádza tento zákon.

 

     Problém reálneho základu  dane je osobitne komplikovaný

a výrazný  pri tých  cenných papieroch,  ktoré sú  emitované

americkým spôsobom aukcie, teda pri rôznych nákupných cenách

a pri rôznych výnosových  mierach. Principiálnym východiskom

je, samozrejme, upustiť od  retroaktívneho zdaňovania a zda-

ňovať iba výnosy z novoemitovaných štátnych dlhopisov. Vtedy

sa však nezíska očakávaný výnos 700 miliónov korún pre štát-

ny rozpočet v tomto roku -  ak sa mýlim, tak prosím, aby ste

mi to vyvrátili -, čo je skutočným zmyslom tejto novely a čo

je dôvodom na skrátené legislatívne konanie.

 

     Zdanenie  výnosov  zo  štátnych  dlhopisov sa premietne

v zdražení  refinancovania  schodku  štátneho  rozpočtu a je

otázne, či 15-percentná daň z kapitálového výnosu na príjmo-

vej strane štátneho rozpočtu vykompenzuje toto zdraženie re-

financovania schodku štátneho  rozpočtu na výdavkovej strane

štátneho rozpočtu. Navrhujem preto, aby sa Národná rada Slo-

venskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), že

vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi - vláde - na dopraco-

vanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Košnárovi. Rozpravu uzatváram.

Pýtam sa  pána podpredsedu vlády a  ministra financií, či sa

chce vyjadriť.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     mám  len krátku  poznámku k tej  retroaktivite.  Už som

vysvetlil, že nepokladáme dátum účinnosti dňom vyhlásenia za

retroaktivitu, že podobným spôsobom sa uplatňujú daňové, ce-

nové zmeny a rôzne iné  typy zmien. Dňom vyhlásenia sme rea-

lizovali aj elimináciu uplatnenia  dane pri štátnych dlhopi-

soch v roku 1993 a vtedy nikto  nenamietal, že  ide o retro-

aktívne uplatnenie.  Ale podobne sa dane  uplatňujú na mnohé

iné trebárs nehnuteľnosti, mnohé  iné aktivity, a takisto sa

daňové  zmeny vyhlasujú  nejakým dňom  účinnosti alebo  dňom

vyhlásenia.  Takže  nejde o nejakú  mimoriadu  zmenu v celej

procedúre postupu.

 

     Druhá vec  je, že v bode 2 predkladanej  novely  zákona

v článku I riešime problém  tých výnosov zo štátnych dlhopi-

sov, ktoré sa vzťahujú na  štátne dlhopisy platné pred nado-

budnutím účinnosti  tohto zákona, teda  na výnosy vzťahujúce

sa na  takéto výnosy, to  znamená, že odstraňujeme  aj tento

problém, kde by skutočne  retroaktivita vznikala, a teda po-

kladám novelu zákona v tomto  zmysle za vyváženú. To, či ide

o americkú, alebo holandskú aukciu - ten problém zdaňovania,

pokiaľ by existoval, tak nie  je rozhodujúci z hľadiska ter-

mínu účinnosti. Existoval by aj v tom  aktuálnom časovom ho-

rizonte,  ale tento  problém nevidíme  tak, ako  ste ho, pán

poslanec, postavili.

 

     Takže odporúčam,  vážená Národná rada,  schváliť novelu

predkladaného  zákona v  tom znení,  ako bola  predložená vo

vládnej predlohe.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pani poslankyňa Nováková, chcete  sa vyjadriť? Pani po-

slankyňa sa nechce vyjadriť v rozprave. Takže môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

     Najskôr by sme mali hlasovať o návrhoch, ktoré predkla-

dá výbor, a potom  budeme  hlasovať o návrhoch, ktoré vzišli

z rozpravy. Takže, prosím,  pani poslankyňa, budeme hlasovať

podľa § 73 ods. 3 zákona.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Hlasujeme  podľa § 73 zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky o  rokovacom poriadku s tým,  že Národná rada Slo-

venskej republiky  sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b)

rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že odporučí návrh

zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pán poslanec Košnár, o  vašom návrhu zrejme už hlasovať

netreba, pretože bol opačný. Takže môžeme pristúpiť k druhé-

mu  hlasovaniu v rámci  prvého  čítania, a to je  hlasovanie

podľa § 74 ods. 1 a 2. Prosím, prečítajte návrh výboru.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Výbor odporúča v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky a v súlade s rozhodnutím  predsedu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky návrh prideliť v druhom čí-

taní na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu  výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie. Za gestorský výbor  navrhuje Výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  financie, rozpočet a menu a termíny

- ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu

a  podnikanie  s termínom  do 7. októbra a  gestorský  výbor

v lehote do 8. októbra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S tým, že druhé a tretie čítanie sa uskutoční 9. októb-

ra 1997.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní ešte na 33. schôdzi.

 

     Ďakujem  pekne,  pán  minister,  aj  vám, pani spoločná

spravodajkyňa.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     vládny  návrh  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  145/1995 Z. z.

o správnych  poplatkoch v znení neskorších  predpisov - prvé

čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 702, návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1698.

 

    Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

zákona prednesie  podpredseda vlády a  minister financií pán

Kozlík.

 

     Prosím, pán minister, môžete nás oboznámiť s návrhom.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predložený  návrh  novely  zákona  číslo 145/1995 Z. z.

o správnych poplatkoch  sa vypracoval ako  iniciatívny návrh

na  základe  požiadaviek  zainteresovaných  orgánov  štátnej

správy. Je výsledkom  rozsiahleho prípravného i pripomienko-

vého konania. Schvaľovanie  nových a novelizovaných právnych

predpisov v rokoch 1996 až 1997 na rôznych  úsekoch činnosti

štátnej  správy, ktoré  úzko  súvisia s vyberaním  správnych

poplatkov,  bolo  nevyhnutné  premietnuť aj v tejto oblasti.

Ide  najmä o úseky  cestnej  dopravy, pozemných komunikácií,

zdravotnej starostlivosti,  poľovníctva, udeľovania štátneho

občianstva Slovenskej republiky a ďalšie.

 

     Vzhľadom na súčasnú konštrukciu  zákona o správnych po-

platkoch možno uviesť, že až 204 zmien a doplnení sa navrhu-

je  vykonať  priamo v sadzobníku  správnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. V ustanoveniach

zákona sa navrhuje vykonať len  tie zmeny a doplnenia, ktoré

odstránia doterajšie  aplikačné nejasnosti a smerujú k zjed-

noteniu praxe pri vyberaní  správnych poplatkov. V predlože-

nom návrhu sú zapracované  všetky zásadné požiadavky zainte-

resovaných orgánov štátnej správy.  Zvážili sa aj ďalšie ich

odporúčania a prevažná  väčšina sa  aj  akceptovala.  Nebolo

však  možné  pristúpiť  na  všeobecné  zvýšenie  doterajších

sadzieb  poplatkov o 50 až 100 % a ani na  návrhy  smerujúce

k rozšíreniu  generálneho oslobodenia  od všetkých správnych

poplatkov.

 

     Nebolo a nie je  účelom  zákona o správnych  poplatkoch

neúmerne finančne zaťažovať poplatníkov. Správny poplatok by

mal zodpovedať  primeranej úhrade nákladov  správneho orgánu

spojených s jeho činnosťou.  V súvislosti s rozširovaním ge-

nerálneho oslobodenia od  všetkých správnych poplatkov ďalej

zastávame  názor,  že  prípadné  odôvodnené  oslobodenie  od

správnych poplatkov by sa malo priradiť ku konkrétnej polož-

ke sadzobníka, čo sa aj v predloženom návrhu rešpektovalo.

 

     V nadväznosti na novelu  zákona o lotériách a iných po-

dobných  hrách  sa  opakovane  prehodnotili  niektoré sadzby

správnych poplatkov za úkony a konania spojené s realizáciou

tohto  zákona a po posúdení  všetkých  finančných povinností

prevádzkovateľov lotérií a iných  podobných  hier voči štátu

a obciam navrhujeme upraviť sadzby  poplatkov uvedené v bode

123 návrhu, nová položka 109a nasledovne:

 

     V  písmene a)  sa za  vydanie oprávnenia  na prijímanie

stávok navrhuje poplatok 1 000 korún  vzhľadom na to, že ide

o fyzické osoby zamestnancov stávkových kancelácií a pôvodne

navrhovaný poplatok by  znemožnil fungovanie týchto kancelá-

rií. V písmene b) sa  za predĺženie uvedeného oprávnenia na-

vrhuje poplatok 500 korún, a to z dôvodov uvedených pri pís-

mene a).  V písmene c) ide  len o jednoduchý administratívny

akt, ktorý spočíva vo  vydaní identifikačnej karty výherného

prístroja, keď  už prevádzkovateľ uhradil  za povolenie pre-

vádzkovania výherného  prístroja 40 tisíc korún,  a preto sa

navrhuje  poplatok vo  výške 500 korún, a v písmene d) sa za

vydanie  náhradnej  identifikačnej  karty  navrhuje poplatok

rovnaký ako  za vydanie pôvodnej identifikačnej  karty, a to

500 korún.

 

     Z hľadiska finančného dosahu na štátny rozpočet Sloven-

skej republiky prijatím navrhovanej novely zákona možno oča-

kávať mierne zvýšenie príjmov, a to najmä z dôvodu zavedenia

viac ako 70 nových spoplatňovaných úkonov a konaní.

 

     Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh novely záko-

na  o  správnych  poplatkoch  odporúčam  schváliť  s tým, že

pôvodne  navrhovaný dátum  nadobudnutia účinnosti  zákona so

zreteľom na  ďalší priebeh legislatívneho  procesu odporúčam

posunúť na 1. november 1997.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja.

 

     Takisto aj  v tomto bode programu  je spoločnou spravo-

dajkyňou pani poslankyňa Nováková,  preto ju prosím, aby nás

oboznámila s výsledkom prerokovania návrhu vo výboroch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpila pri rokovaní Národ-

nej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návr-

hu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 145/1995 Z. z. o správnych  poplat-

koch v znení neskorších  predpisov, ako spravodajkyňa Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre financie rozpočet

a menu.

 

     Na úvod vás  informujem o skutočnosti, že predmetný ná-

vrh zákona  bol doručený poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky v stanovenej lehote,  čím sa splnili podmienky ur-

čené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel  ho zaradil  na rokovanie  tejto schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky o rokovacom  poriadku,  ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím dôjde  k dopracovaniu tohto návrhu záko-

na.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky a v súlade s rozhodnutím  predsedu Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 1698 z 27. augusta

1997 návrh  prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu ešte  týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu  a národnosti, Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor pre

financie,  rozpočet a  menu, pričom  odporúčam, aby  výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 4. novembra a gestorský výbor v lehote do 7. novembra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Otváram k tomuto bodu  programu  rozpravu s konštatova-

ním, že  som nedostal žiadnu  prihlášku za kluby  ani od po-

slancov. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Pán poslanec  Rózsa. Konštatujem, že  viac nikto, preto

uzatváram  možnosť prihlásiť  sa do  rozpravy a  prosím pána

poslanca Rózsu o vystúpenie.

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

      dovoľte mi niekoľko nezvyklých  slov k tomuto vládnemu

návrhu, ktorý má síce veľmi  pekné meno, ale po sedliacky by

som  to  označil  ako  návrh  na  okrádanie  občanov. Z čoho

vychádzam? Vychádzam z toho, že  orgány štátnej správy sú na

to,  aby slúžili  obyvateľstvu, aby  vykonávali tú právomoc,

ktorú  majú  podľa  zákona,  ale  aby  to  vykonávali v mene

a v prospech  občanov.  Celá  štátna  správa  je vydržiavaná

z daní poplatníkov. A teraz  prakticky tento  návrh pán pod-

predseda  vlády zdôvodňoval  hlavnou argumentáciou,  že prí-

slušné orgány štátnej správy žiadajú revíziu doterajších vý-

šok poplatkov a zavedenie  nových poplatkov, a dokonca pove-

dal, že  dôjde k takému  miernemu zvýšeniu príjmov  štátneho

rozpočtu.

 

     Moja argumentácia je opačná. Argumentácia taká, že tie-

to  správne poplatky,  sadzobník správnych  poplatkov, treba

generálne znížiť, lebo situácia je taká, že občania sa v sú-

časnom období už ani neobracajú na orgány štátnej správy nie

preto, že by nepotrebovali  určité konanie v týchto veciach,

ale preto, že nemajú  peniaze zaplatiť tieto správne poplat-

ky. A teraz ešte  vychádzame s návrhom  zvýšenia  týchto po-

platkov.

 

     V správnom konaní aj tak  sú, podľa ich postavenia, ob-

čania  vystavení na  ľubovôľu týchto  orgánov štátnej správy

a teraz prakticky niežeby štátna správa slúžila občanom, ale

pristupuje k nim ako k obchodným partnerom a za všetku prácu

musia platiť.

 

 

     Vzhľadom na tieto skutkové  okolnosti dovolím si navrh-

núť ctenej  Národnej rade podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokova-

cieho poriadku, aby návrh vrátila vláde, resp. navrhovateľo-

vi  na  dopracovanie  so  všeobecným  zameraním  na zníženie

správnych poplatkov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Takže končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam sa

pána podpredsedu  vlády a ministra financií,  či sa chce vy-

jadriť k rozprave. Nechce sa vyjadriť.

 

     Pani poslankyňa Nováková sa tiež nechce vyjadriť, takže

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Najskôr budeme hlasovať  podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Odporúčam,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporúča návrh

zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Počuli sme návrh. Budeme sa prezentovať a hneď

aj hlasovať.  Hlasujeme  podľa § 73 ods. 3 zákona s návrhom,

aby sme zákon prijali do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže môžem  konštatovať, že Národná  rada sa uzniesla,

že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národ-

nej rady  Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správ-

nych  poplatkoch  v  znení  neskorších  predpisov, prerokuje

v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pani poslankyňa,

podľa § 74 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     V súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Sloven-

skej republiky  odporúčam  návrh prideliť v druhom čítaní na

prerokovanie  nasledujúcim výborom  Národnej rady Slovenskej

republiky:  Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky  pre  obranu a bezpečnosť

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody.

 

     Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpo-

čet a menu a odporúčam,  aby výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený, ho prerokovali v lehote  do 4. novembra a gestor-

ský výbor v lehote do 7. novembra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Počuli ste návrhy.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem teda konštatovať, že Národná rada pridelila návrh

zákona  výborom, určila  gestorský výbor  a príslušné lehoty

výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pani spravodajkyni.

 

     Môžeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé

čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 21/1992 Zb. o bankách  v znení  neskorších predpisov a

zákon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 1/1993 Z. z.

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 735. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1733.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

zákona zdôvodní pán podpredseda vlády a minister financií.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     návrh  zákona,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa zákon číslo

21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, vypraco-

vali vo vzájomnej spolupráci ministerstvo financií a Národná

banka Slovenska podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok

1997.

 

     Zmeny navrhované v novele zákona vychádzajú z odporúča-

ní OECD a umožňujú zosúladenie zákona s prvou bankovou smer-

nicou Rady  Európskeho  hospodárskeho spoločenstva z 12. de-

cembra 1997 a čiastočne aj s druhou bankovou smernicou tejto

rady z 15. decembra 1979.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Podstata navrhovaných zmien sa sústreďuje na oblasť po-

voľovacieho konania. V záujme  priblíženia sa k právnym nor-

mám Európskej únie v danej oblasti a zjednodušenia povoľova-

cej činnosti sa v predkladanom návrhu zákona navrhuje nahra-

denie  dvojstupňového povoľovacieho  konania jednostupňovým,

to znamená,  že dve časovo oddelené  konania na udelenie sú-

hlasu Národnou bankou na založenie banky a následne na povo-

lenie výkonu bankových činností sa spoja do jedného adminis-

tratívneho konania so súhlasom pôsobiť ako banka, pričom vý-

kon bankových činností  sa v udelenom povolení podmieni spl-

nením stanovených podmienok.

 

     V  záujme vyššej  transparentnosti povoľovacej činnosti

sa ruší pri posudzovaní  žiadosti posudzovanie kritéria eko-

nomickej účelnosti  vzniku novej banky  alebo pobočky zahra-

ničnej banky.

 

     Ďalej v záujme  zrovnoprávnenia  zahraničných subjektov

s domácimi osobami sa navrhuje odstrániť potrebný súhlas pri

dosiahnutí a prekročení 3-percentného limitu majetkového po-

dielu právnickej osoby na už založenej banke.

 

     V súlade s druhou bankovou  smernicou  sa zvyšuje limit

na zvyšovanie  kapitálu v už  založenej  banke na 10, 20, 33

a 50 %. Akceptovanie týchto zmien je žiaduce z hľadiska pri-

jatia Slovenskej republiky do OECD. Predkladaný návrh zákona

sa sústreďuje na uvedené zmeny pri súčasnom zosúladení súvi-

siacich ustanovení a spresnení ich znenia.

 

     Okrem týchto  troch zmien odporúčaných  orgánmi OECD sa

vykonávajú v návrhu  zákona niektoré ďalšie  zmeny a doplnky

nesúvisiace  s implementáciou  práva  Európskej  únie, ktoré

však nie sú v rozpore s  ním. Ide napríklad o postupy regis-

trácie bánk a pobočiek  zahraničných bánk, definuje sa pojem

ovládaná a ovládajúca osoba, spresňujú a sprísňujú sa postu-

py Národnej banky voči  bankám s nedostatkami vo svojej čin-

nosti.

 

     V článku II návrhu zákona  je spracovaný návrh na dopl-

nenie  zákona  Národnej   rady  Slovenskej  republiky  číslo

1/1993 Z. z. Cieľom novely tohto zákona je zosúladenie záko-

na o Zbierke  zákonov s niektorými  zákonmi, na základe kto-

rých ministerstvá a ostatné  ústredné  orgány štátnej správy

Slovenskej republiky  vydávajú opatrenia, ktoré  by vzhľadom

na svoj obsah mali mať všeobecne záväzný charakter. Schvále-

nie  navrhovanej  novely  umožní  ministerstvám  a  ostatným

ústredným orgánom štátnej správy  vydávať popri výnosoch ako

všeobecne záväzných predpisoch i opatrenia, ktoré budú vydá-

vané  v  Zbierke  zákonov  Slovenskej  republiky uverejnením

oznámenia alebo ich úplného znenia, ak tak ustanoví osobitný

zákon.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, na záver vystú-

penia  opakovane dávam  do pozornosti,  že navrhované  zmeny

smerujú k zbližovaniu nášho  bankového práva s právnymi nor-

mami v krajinách s vyspelými  ekonomikami, a preto odporúčam

predkladaný návrh zákona schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Lysák.

Ale poslanca Lysáka nevidím. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže bude 5 minút  prestávka, kým nájdeme pána spoloč-

ného spravodajcu.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Pro-

sím spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby...

 

     (Šum a hlasy z pléna.)

 

     Pán predseda výboru, budeme hlasovať o novom spravodaj-

covi, ak je nedorozumenie s výborom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme pokračovať v rokovaní. Prosím  teda pána poslan-

ca  Lysáka ako  spoločného spravodajcu,  aby nás  informoval

o priebehu prerokovania vládneho návrhu vo výboroch.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     ospravedlňujem sa za nezavinené  zdržanie a dovoľte mi,

aby som  vás oboznámil s rozhodnutím  predsedu Národnej rady

z 11. septembra o návrhu  pridelenia  vládneho návrhu zákona

na prerokovanie vo výboroch  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Podľa  rozhodnutia predsedu  Národnej rady  sa navrhuje

Národnej rade Slovenskej republiky

 

     a) prideliť  vládny návrh  zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa  zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách  v znení  neskorších

predpisov a zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

1/1993 Z. z. o Zbierke  zákonov  Slovenskej republiky  (tlač

735), a to na prerokovanie  Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  financie,  rozpočet a menu a Výboru  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie,

 

     b) určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestor-

ský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu, lehotu na  prerokovanie  vo výboroch  do 4.

novembra 1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Aj tu konštatujem, že som nedostal žiad-

nu písomnú prihlášku za kluby  ani od jednotlivých pánov po-

slancov a poslankýň.  Preto sa pýtam, či sa  niekto hlási do

rozpravy.

 

     Konštatujem,  že sa  nikto nehlási  do rozpravy,  preto

končím možnosť prihlásiť sa.  Pýtam sa pána podpredsedu vlá-

dy, či sa  chce vyjadriť. Nechce. Pán poslanec  Lysák sa ne-

chce vyjadriť, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

      Budeme hlasovať najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku. Prosím, aby ste prečítali návrh, pán spra-

vodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Odporúčam postúpiť tento návrh do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme  podľa § 73 ods. 3

s tým, že výbor navrhuje pokračovať  v rokovaní o návrhu zá-

kona v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme tento  návrh zákona  odsúhlasili na

prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Budeme ešte hlasovať  podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o ro-

kovacom poriadku.  Prosím, pán poslanec,  aby ste prečítali,

ktorým výborom sa návrh prideľuje a aké lehoty sú určené.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Na prerokovanie sú  určené Ústavnoprávny výbor Národnej

rady,  Výbor  Národnej  rady  pre  financie, rozpočet a menu

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor je určený vý-

bor pre financie, rozpočet a menu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte sú tam lehoty, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     A pokiaľ ide o lehoty, zopakujem, že na prerokovanie vo

výboroch je odporúčaný návrh do 4. novembra 1997 a v gestor-

skom výbore do 7. novembra 1997.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste návrh,  páni poslanci  a poslankyne. Budeme

o ňom hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže konštatujem, že Národná rada odsúhlasila pridele-

nie návrhu zákona, určila gestorský  výbor aj lehoty na pre-

rokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán podpredseda vlády, aj vám, pán poslanec.

 

     Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vlád-

nom návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon  číslo

172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 730 a súčasťou návrhu

vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z  poverenia vlády,  keďže ministerka  školstva je mimo

republiky, návrh zdôvodní pán minister Sitek.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     na základe uznesenia vlády číslo 621 z 26. 8. 1997 vlá-

da predkladá v zmysle § 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

návrh na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vy-

sokých  školách v znení  neskorších  predpisov. V zmysle § 9

ods. 1 zákona Národnej rady  číslo 350/1996 Z. z. sa v pred-

kladacej správe v návrhu vlády  uvádzajú dva dôvody na skrá-

tené  legislatívne konanie  o vládnom  návrhu novely zákona,

a to:

 

     1. Absolventi magisterského štúdia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     ...budú môcť ešte v tomto roku žiadať o vykonanie rigo-

róznej skúšky podľa § 21 ods. 2 zákona  číslo 172/1990 Z. z.

v znení neskorších  predpisov, nakoľko sa  schválením novely

zákona vytvoria podmienky pre vysoké  školy a fakulty na fi-

nančné zabezpečenie rigorózneho konania.

 

     2. Schválením vládneho návrhu  novely zákona sa utvoria

legislatívne podmienky na  umožnenie povolenia použiť príjmy

vysokých škôl z prijímacieho  konania na zabezpečenie vlast-

nej prevádzky nevyhnutnej na zabezpečenie výchovno-vzdeláva-

cieho  procesu  vo  zvyšných  mesiacoch  roka  1997, nakoľko

v dôsledku zvýšených prevádzkových nákladov - energia, voda,

poplatky za  telekomunikácie a podobne - zostáva  na pedago-

gický proces minimum finančných prostriedkov.

 

     V tejto súvislosti sa obraciam na vás so žiadosťou, vá-

žené poslankyne  a vážení poslanci, aby  ste podporili tento

návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návr-

hu novely zákona o vysokých školách.

 

      Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  určený za gestorský výbor

pán poslanec Tarčák.

 

     Prosím, pán poslanec, oboznámte  nás s prerokovaním ná-

vrhu vo výboroch.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som podal  informáciu Výboru Národnej

rady  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru  a šport o prerokovaní

vládneho návrhu na skrátenie  legislatívneho konania o vlád-

nom návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo 172,

ktorý máte ako tlač 730.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

1730 z 11. septembra 1997 pridelil  návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení

neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 730, na prerokova-

nie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport v termíne do 26. septembra 1997.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený ná-

vrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom návrhu

zákona  prerokoval  na svojej 45. schôdzi  dňa 17. septembra

1997 a v prijatom uznesení  číslo 455 zo 17. septembra odpo-

ručil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky vysloviť súhlas

s predmetným návrhom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k týmto návrhom. Do rozpravy sa písom-

ne neprihlásil  nikto. Konštatujem, že z pléna  sa hlási pán

poslanec Ftáčnik. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási. Ak nie,

uzatváram  možnosť  prihlásiť  sa do  rozpravy a prosím pána

poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     mám len  dve stručné  poznámky k návrhu na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon o vysokých  školách.  Nebudem sa  vyjadrovať

k veci  samej, to  znamená k zavedeniu  poplatkov  za určité

úkony, ktoré vykonávajú vysoké školy,  ale vyjadrím sa k to-

mu, či je odôvodnené, alebo  nie je odôvodnené, aby sa tento

zákon prerokúval v skrátenom  konaní. Ak  by sme postupovali

mimo skráteného  konania a zákonu udelili  tie lehoty, ktoré

sme  pred chvíľou  odhlasovali  pri iných  návrhoch zákonov,

t. j. 4. a 7. novembra, mohol by sa zákon prijať v normálnom

legislatívnom  konaní na  najbližšej schôdzi  Národnej rady,

ktorá sa začína 11. novembra. Podľa odôvodnenia, ktoré pred-

kladá vláda, by došlo podľa  nej, a  takto  píše v zdôvodne-

ní, k ohrozeniu základných  ľudských práv, pretože tí, ktorí

sa uchádzajú o absolvovanie  rigoróznej skúšky,  ak by nebol

tento zákon  rýchlo prijatý, by nemohli  toto svoje právo u-

platniť.

 

     Myslím si, že to nie  je celkom pravda, pretože samotný

proces rigoróznych skúšok si bude vyžadovať istý čas a či sa

začne, resp. sa začne o mesiac skôr, alebo mesiac neskôr, je

možné podať  prihlášky na uskutočnenie  rigoróznych konaní a

skúšky pripraviť a zorganizovať vtedy, keď budú na to fakul-

ty pripravené.

 

     Otázkou  je, či  je legislatívne  zabezpečené po novele

zákona, ktorú sme urobili v tomto parlamente v minulom roku,

konanie rigoróznych skúšok samostatnou vyhláškou.

 

     Čo sa týka hospodárskych škôd, ku ktorým by údajne malo

prísť, tak toto tvrdenie vyvracia  sama vláda v tlači, ktorú

máme prerokúvať ako ďalší bod programu, t. j. pri zákone ako

takom. Tam vláda  píše, že  vysoké školy vytvorili k 31. 8.,

t. j. takmer k tretiemu štvrťroku, viac ako 75 % plánovaných

príjmov. Vláda odhaduje, že do  konca roka sa tie príjmy na-

plnia do výšky 220 mil. Sk, čo o viac ako 35 mil. Sk prekra-

čuje plánované príjmy, a tieto  nadpríjmy, teda to, čo školy

boli schopné  získať navyše, by  mohlo ministerstvo financií

jednoduchým rozpočtovým  opatrením vrátiť  na vysoké školy a

kryť im tak náklady na prijímacie konanie, ktoré je už dávno

za nami.

 

 

     To znamená, ak naň boli vynaložené prostriedky vo výške

23 mil. korún, je možné, aby ministerstvo financií reagovalo

na  plnenie  príjmov  na  vysokých  školách, ktoré predbieha

plán,  a tieto  navyše získané  príjmy ponechalo rozpočtovým

opatrením vysokým školám, a nebolo  by treba ponáhľať sa ta-

kýmto spôsobom, pretože aj tak toto rozpočtové opatrenie bu-

de treba urobiť, pretože peniaze, ktoré boli vybrané od štu-

dentov  za prijímacie  konanie v tomto  školskom  roku, teda

niekedy v máji, v júni  minulého roku, aj  tak boli odvedené

do štátneho rozpočtu. Teda ani toto nie je dôvod, tie hospo-

dárske škody, údajné hospodárske škody, ktoré by mali urých-

liť prerokovanie tohto zákona.

 

     Preto si myslím, že by  sme nemali podporiť návrh vlády

na skrátené konanie, mali by sme ho teda zamietnuť. V ďalšom

bode rozhodnúť o prvom čítaní v lehotách, tak  ako pri iných

zákonoch,  ktoré  sme  dnes  prerokúvali, a  na  novembrovej

schôdzi môže byť tento vládny návrh zákona schválený.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou k  vystúpeniu pána poslanca Ftáč-

nika sa hlási pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Každá koruna,  ktorá plynie do  rozpočtu vysokých škôl,

je  dobrá. Len  rád by  som upozornil  na podiel  finančných

prostriedkov, ktoré vysoké  školy z tohto rozhodnutia získa-

jú. Z príjmov za prijímacie  pokračovanie  plynie Komenského

univerzite okolo 6 mil. korún. Ak pripočítame  ešte poplatky

za  doktorandské  štúdium,  za vydávanie  diplomov a ďalších

certifikátov,  položka  vzrastie  na 6,5 mil. korún v jednom

akademickom roku. Keď rozpočet Univerzity Komenského je jed-

na miliarda  korún, tak  tento  podiel tvorí 0,6 % rozpočtu.

Takže,  aby  sme  vedeli,  o čom  hlasujeme,  keď  hlasujeme

o skrátenom konaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže  do rozpravy  nebol už  nikto prihlásený,  nie sú

ani faktické poznámky, končím rozpravu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Pán minister sa nechce vyjadriť k rozprave. Pýtam sa spoloč-

ného spravodajcu pána Tarčáka, či sa chce vyjadriť k rozpra-

ve. Nechce sa vyjadriť.

 

     Takže pristúpime k hlasovaniu.  Budeme hlasovať o návr-

hu, ktorý máte predložený. K tomuto návrhu uznesenia dodávam

ešte návrh, aby v prípade rozhodnutia Národnej rady o prero-

kovaní uvedeného  vládneho návrhu  zákona v druhom čítaní sa

druhé a tretie čítanie konalo ešte na 33. schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o návrhu  aj o mojom

dodatku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skráte-

nom legislatívnom konaní na 33. schôdzi.

 

     Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

 

     Ešte máme  čas do 17.00 hodiny,  takže môžeme pristúpiť

k prvému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách  v  znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 731. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1731.

 

     Prosím pána ministra Siteka, aby sa ujal slova pri odô-

vodnení návrhu zákona.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 342/1996

Z. z., ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo  172/1990 Zb.

o vysokých školách  v znení zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 41/1994 Z. z. a o zmenách  názvov niektorých

vysokých škôl,  ktorý nadobudol  účinnosť 20. novembra 1996,

je  veľkým legislatívnym  prínosom na  zabezpečenie ďalšieho

rozvoja vysokého školstva v Slovenskej republike vo všetkých

jeho oblastiach.

 

     Po takmer  ročnej aplikácii  zákona v praxi sa  ukazuje

potreba doplniť tento zákon najmä o tie ustanovenia, ktorými

sa riešili niektoré ekonomické  problémy vysokých škôl a fa-

kúlt súvisiace so zabezpečením  ich úloh, napríklad prijíma-

nie uchádzačov o vysokoškolské  štúdium, konanie rigoróznych

skúšok a obhajob rigoróznych  prác  vyplývajúcich pre vysoké

školy a fakulty zo zákona, ktoré nie sú finančne zabezpečené

v ich  rozpočtoch,  pretože  priamo  nesúvisia s výkonmi  vo

výchovno-vzdelávacom procese, a to prostredníctvom  legisla-

tívneho  riešenia  možnosti  výberu  príspevkov od fyzických

a právnických osôb na úhradu nákladov spojených s ich zabez-

pečením.

 

     Zámer vypracovania návrhu novely zákona o vysokých ško-

lách vznikol  na porade s rektormi  vysokých škôl,  ktorá sa

uskutočnila 9. júla tohto roku za účasti zástupcov Minister-

stva financií Slovenskej republiky. Cieľom tejto porady bolo

nájsť východisko pri riešení ekonomických problémov vysokých

škôl a fakúlt súvisiacich  so vzrastajúcim vynakladaním roz-

počtových prostriedkov na zabezpečenie prijímania uchádzačov

o vysokoškolské  štúdium a nových úloh  konania  rigoróznych

skúšok a obhajob  rigoróznych  prác  pre  absolventov magis-

terského  štúdia podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 172/1990 Zb.

v znení neskorších predpisov.

 

     Na základe dôvodov uvedených  vo všeobecnej časti dôvo-

dovej správy  sa v návrhu  novely zákona navrhuje,  aby časť

nákladov fakulty  alebo vysokej školy, ak  sa nečlení na fa-

kulty, spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov o vy-

sokoškolské  štúdium, konania  rigoróznej  skúšky a obhajoby

rigoróznej  práce a vydania  diplomu o priznaní profesijného

akademického titulu, uhrádzala fyzická alebo právnická osoba

formou príspevku.

 

 

     Podľa citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 písm. a) záko-

na číslo 303/1995 Z. z. minister  financií môže povoliť v o-

dôvodnených prípadoch použitie  príjmov rozpočtových organi-

zácií, teda  aj vysokých škôl, súvisiacich so službami  plne

financovanými  zo štátneho  rozpočtu alebo  ktoré rozpočtové

organizácie  dokážu svojou  činnosťou ovplyvniť.  Tým, že sa

otázka možnosti výberu príspevkov od fyzických a právnických

osôb na úhradu nákladov spojených s uvedenými činnosťami vy-

sokých škôl legislatívne upraví v navrhovanej novele zákona,

sa zabezpečí, aby tieto príjmy sa zo strany ministerstva fi-

nancií považovali za odôvodnené  prípady, čím sa naplní pod-

mienka na povolenie ich  použitia podľa citovaného ustanove-

nia zákona o rozpočtových pravidlách.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Tarčák, máte znovu slovo ako spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Zb. o rokovacom po-

riadku Národnej  rady Slovenskej republiky  vystúpil v prvom

čítaní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších

predpisov, ktorý  máte ako tlač 731,  ako spravodajca určený

Výborom  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny návrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon číslo

172, bol doručený poslancom  Národnej rady Slovenskej repub-

liky dňa 11. septembra 1997, čím boli  splnené podmienky ur-

čené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky,

t. j. doručenie návrhu zákona  najmenej 15 dní pred schôdzou

Národnej rady.  Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1

zákona o rokovacom  poriadku, a podľa  legislatívnych pravi-

diel ho zaradil ho na prerokovanie tejto 33. schôdze.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky o rokovacom  poriadku,  ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z obsahovej stránky si myslím, aj keď ide o legislatív-

nu  úpravu,  ktorá sa - ako možno  pán poslanec Švec povedal

správne, ale  to je rôzne  na jednotlivých vysokých  školách

- dotýka 0,3 %, možno niekde 1 %, i keď táto  novela nerieši

zásadným  spôsobom  problémy  vysokých  škôl,  napriek  tomu

i v súvislosti s tým, že sme to prisľúbili na výjazdovom za-

sadnutí poslancov v Prešove rektorom vysokých škôl, že tento

problém chceme riešiť, po konzultáciách s ministrom financií

a s jeho ministerstvom alebo  úradníkmi na jeho ministerstve

sa dospelo k názoru, že je potrebné prijať túto legislatívnu

úpravu,  aby mohli  tieto prostriedky,  ktoré vynaložili  na

prijímacie konanie, ostať na vysokých školách. Myslím si, že

každá koruna  alebo každý milión,  ktorý ostane na  vysokých

školách, je  dobrý a je mimoriadne  potrebný v tomto období,

keď situácia  na vysokých školách  je, čo sa  týka financií,

veľmi náročná.

 

     Z toho hľadiska mi dovoľte,  aby som sa obrátil na vás,

aby  sme posúdili a prijali  tento  predmetný  návrh zákona.

Predpokladám, že  prípadné zmeny a spresnenia  návrhu zákona

budú predložené v rozprave.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh záko-

na, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vyso-

kých školách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 1731 z 11. septembra 1997 ho pri-

deliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru

Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre

financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdela-

nie,  vedu, kultúru  a šport.  Za gestorský  výbor navrhujem

v súlade s citovaným  návrhom  predsedu  Národnej rady Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým je návrh

zákona  pridelený,  ho  prerokovali do 7. októbra, gestorský

výbor v lehote do 8. októbra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram k tomuto  bodu  programu  rozpravu. Do rozpravy

som nedostal písomnú prihlášku ani  za kluby, ani od poslan-

cov. Preto sa pýtam, či  sa niekto hlási z pléna. Zaznamená-

vam pána poslanca Šveca, pána poslanca Ftáčnika.

 

 

     Takže konštatujem, že sa už  nikto viac nehlási do roz-

pravy. Uzatváram  možnosť prihlásiť sa do  rozpravy a prosím

pána poslanca Šveca.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán predseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     argumentácia, že týmto zákonom sa budú riešiť ekonomic-

ké problémy vysokých škôl, je  podľa môjho názoru nie logic-

ká. Ak  vychádzame zo skutočnosti,  že vysokým školám  chýba

v tomto kalendárnom roku 680 miliónov korún na prevádzku, na

základné  výkony, ktoré  vysoké školy  sú povinné vykonávať,

tak celková suma, ktorá sa získa uplatnením tohto zákona, je

skutočne minimálna. Ja podporím  tento návrh zákona hlasova-

ním,  samozrejme, pretože  každá koruna,  ako som  spomenul,

ktorá ide do pokladnice vysokých škôl, sa mnohonásobne zhod-

notí vo výchovno-vzdelávacom  procese a vo vedeckom výskume.

Je  to skutočne  najlepšia investícia,  to si  musíme všetci

uvedomiť.

 

     Veľmi by som ale  prosil predkladateľa, či by nezvážil,

aby sa  konečne využila príležitosť, aby  sa konečne vysokým

školám dalo to, čo im umožní naďalej kvalitne vykonávať svo-

ju činnosť a podstatným  spôsobom pomôže prijať viac študen-

tov. Domnievam  sa, že na to  sú schodné cesty, len  to chce

dobrú vôľu. Jednou cestou je, aby sa novelizoval zákon o ne-

ziskových organizáciách,  kde by sa  vysoké školy explicitne

definovali ako neziskové organizácie,  aby sa vysokým školám

umožnilo vykonávať verejnoprospešnú činnosť  za úhradu a aby

sa tieto finančné prostriedky,  ktoré sú všade v legislatíve

Európskej  únie definované  ako tzv.  druhý rozpočet,  mohli

voľne použiť na vedeckopedagogickú činnosť vysokých škôl.

 

     Keby sa nám toto podarilo  dokázať, tak sa ušetria pro-

striedky štátneho rozpočtu, pretože týmto spôsobom by vysoké

školy vedeli pokryť 20 % svojho  rozpočtu. Štátu by sa ušet-

rilo tých 680 miliónov  korún  každoročne a vysoké  školy by

mohli oveľa efektívnejšie pracovať v prospech budúcnosti na-

šich mladých ľudí.

 

     Môj  návrh na  záver adresujem  predkladateľovi: zvážiť

stiahnutie  tohto  návrhu,  jeho  dopracovanie a predloženie

v podobe, ako som naznačil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, máte slovo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem pokračovať tam, kde kolega poslanec Švec skončil.

Chcem navrhnúť  formálne podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sme

hlasovali o vrátení zákona na dopracovanie v tej logike, aby

sme prišli s účinnejšími nástrojmi na riešenie finančnej si-

tuácie vysokých škôl, než je  len zbieranie poplatkov za ad-

ministratívne úkony,  pretože toto je príliš  malý krok, aby

sme si mohli myslieť, že sme pomohli vysokým školám.

 

     Hovorilo  sa tu  o 680 miliónoch  korún.  Ja by som rád

pripomenul tejto snemovni, že  už vlastne štvrtý alebo piaty

rok sa usilujeme v rôznych  podobách zákona alebo novely zá-

kona o vysokých školách  pretlačiť myšlienku, ktorá v súčas-

nej situácii  tiež mohla znamenať významnejší  balík do roz-

počtu vysokých škôl, a to odpustenie dane z príjmov z hospo-

dárskej činnosti, ktorú vysoké školy robia v prospech podni-

kateľskej sféry.  Sú z nej zdaňovaní  tak ako všetky ostatné

subjekty a koluje  tu  návrh,  ktorý v rôznych  podobách bol

pripravený a predkladaný, aby daň z príjmov právnických osôb

ostala  vysokým školám,  ak sa  použije na  rozvoj vedeckého

výskumu, pedagogickej činnosti, čiže  nie priamo na podnika-

nie,  aby nedošlo  k nerovnováhe  podnikateľských subjektov.

Tento návrh je podľa  našich prepočtov, pretože vysoké školy

sú schopné  si ročne zarobiť  podľa záverečného účtu,  ktorý

predkladá ministerstvo školstva  každoročne výboru pre vzde-

lanie,  vedu, kultúru a šport,  niečo  okolo  150 mil. korún

z mimorozpočtových zdrojov.  Tá suma by  mohla približne 1,5

až 2-krát vzrásť, to znamená, mohlo by to byť  niekoľko sto-

miliónov korún, ktoré by prišli do rozpočtu navyše.

 

     Druhé  riešenie  naznačil  kolega,  ktorý hovoril predo

mnou, a to je zaradenie vysokých škôl ako verejnoprospešných

organizácií, ktoré  by mali osobitné  daňové pravidlá, ktoré

by zohľadňovali  skutočnosť, že tieto  inštitúcie vykonávajú

vzdelávaciu a vedeckovýskumnú  činnosť, ktorá  sa nedá ničím

iným nahradiť. Ak by sme si zvolili tento model, iste by bo-

lo treba prepočítať, čo by  to priamo znamenalo, ale malo by

to podstatne vyššie efekty,  než má predložený návrh zákona.

Preto je  potrebné vrátiť ten zákon  predkladateľovi a prísť

s niečím, čo bude skutočnou pomocou, a nie nejakou malou od-

robinkou,  ktorá  má  vlastne  nasýtiť  hladné ústa vysokých

škôl. Preto predkladám alebo  spresňujem ten návrh, ktorý tu

bol predložený, pretože predpokladám, že predkladateľ dobro-

voľne alebo samostatne nestiahne ten návrh, aby Národná rada

tento návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátila na dopracova-

nie.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. S  faktickou poznámkou sa pri-

hlásil pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Ftáčni-

ka.  Nepochybne je  to veľmi  lákavá idea,  aby mohli  školy

prostredníctvom hospodárskej činnosti získavať peniaze pria-

mo pre seba. Len rád by  som upozornil, že potom by s rovna-

kou  požiadavkou mohli  prísť aj  iné inštitúcie,  napríklad

v rezorte ministerstva zahraničných vecí, najmä tie inštitú-

cie, ktoré máme v zahraničí, napríklad tam, kde ministerstvo

zahraničných vecí  vlastní byty a môže ich prenajímať, a po-

tom by to išlo späť do rezortu ministerstva zahraničných ve-

cí. Takto by sme mohli pokračovať a otázka znie, keby sme to

zobrali celkovo, aký  chaos v štátnom rozpočte z toho vznik-

ne. Myslím  si preto, že  návrh pána Ftáčnika  na stiahnutie

predloženého materiálu s takýmto odôvodnením neobstojí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte s  faktickou poznámkou na  posledného rečníka pána

Ftáčnika sa hlási pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Chcel by  som doplniť pána poslanca  Ftáčnika v tom, že

totiž všetky prostriedky, ktoré získavajú vysoké školy z ve-

rejnoprospešnej alebo hospodárskej činnosti, idú automaticky

do štátneho rozpočtu. To znamená, že podľa súčasnej legisla-

tívy  túto  záležitosť  nerieši  prípadné zdaňovanie ziskov,

pretože tie idú, ako  som spomenul, do štátneho  rozpočtu, a

toto zákon jednoducho neumožňuje.  Legislatíva sa musí upra-

viť celá, a pokiaľ nebude  upravená  celá, tak tento problém

sa nebude dať riešiť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Končím rozpravu k tomuto bodu  programu a pýtam sa pána

ministra, či sa chce vyjadriť  k rozprave. Nie. Pán spoločný

spravodajca Tarčák? Nech sa páči.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     nechcem  vyvolávať polemiku,  ale treba  si uvedomiť tú

skutočnosť, že tu máme predložený návrh. Je to krátka novela

a rieši  iba časť  toho,  čo  sa týka  financovania vysokých

škôl. Z formálnej legislatívno-technickej  stránky tu už ne-

môžu ísť takým zásadným  spôsobom pripomienky alebo dopraco-

vanie, aby  sme dostali úplne  iný nový materiál.  Na to, čo

hovoríme, či  by mohli ostať nadpríjmy  na vysokých školách,

treba zmeniť alebo vytvoriť  úplne novú legislatívu, pretože

vysoké školy by potom museli  ísť podľa úplne nového zákona,

nie podľa rozpočtových pravidiel pre rozpočtové organizácie.

Je to taká náročná legislatívna  úprava, že to vyžaduje nový

zákon.

 

 

     Môžeme vyvolať diskusiu o  tom, či poplatky, či ďalšie,

či štúdium napríklad aj našich  občanov za úplatu a podobne.

To je veľmi široký a zložitý problém, ktorý si myslím, že je

potrebný, je nutný a je nevyhnutné, aby sa na ňom pracovalo,

aby bol prijatý. Ale neviem si  predstaviť, že by sme ho vy-

pracovali za  nejaký týždeň, dva,  mesiac. Preto by  som bol

rád, keby sme  sa sústredili na to, čo  je predložené. Tu je

jednoduchá úprava,  novela, ktorá rieši jeden  problém, a to

sú poplatky.  Nehovorím, že to rieši  zásadne problémy vyso-

kých škôl, ale istým spôsobom rieši a pomáha. Keby sme osta-

li v tejto rovine, lebo ak by sme rozvinuli diskusiu do šir-

ších súvislostí,  to je diskusia  na dlhší čas.  Čiže by som

prosil, aby sme sa vrátili k tomu, čo som navrhol a v zmysle

i toho,  čo prezentoval  jeden  predrečník i druhý,  že chce

pomôcť a bude hlasovať za to,  aby sme hlasovali o tom, lebo

návrh zákona alebo  novely je taký stručný a  rieši iba túto

maličkú časť tých problémov, ktoré vysoké školy majú.

 

     Preto odporúčam,  aby sme neprijali ani  jeden návrh na

stiahnutie, ale  naopak, aby sme  hlasovali. Ale keďže  boli

prednesené, tak budeme hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ak ste skončili, pristúpime k hlasovaniu. Najskôr bude-

me  hlasovať  o návrhoch,  ktoré  predkladajú  výbory, potom

o tých  návrhoch,  ktoré  predložili  poslanci. Takže budeme

hlasovať  najskôr  podľa § 73 ods. 3 zákona  o rokovacom po-

riadku. Prosím, pán spravodajca, prečítajte návrh.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúčam, aby  sa Národná rada  Slovenskej republiky uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  na tom,

že prerokuje  vládny  návrh zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách v znení neskor-

ších predpisov v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Týmto sa Národná rada uzniesla, že vládny návrh zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých

školách v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čí-

taní.

 

     Budeme hlasovať po druhýkrát podľa § 74 ods. 1, 2.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Hlasujeme o tom, aby  sme pridelili v druhom  čítaní na

prerokovanie predložený návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru

pre financie,  rozpočet a menu, výboru  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s ci-

tovaným návrhom  predsedu Národnej rady  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

pričom odporúčam, aby výbory,  ktorým je návrh zákona pride-

lený, ho prerokovali do 7. októbra a gestorský výbor v leho-

te do 8. októbra 1997.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A že v treťom čítaní bude prerokovaný na tejto schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Takže konštatujem, že Národná rada schválila pridelenie

zákona výborom, gestorskému výboru, aj určila lehoty.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spra-

dajca.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, o 17.00 hodine

máme prerušiť 33. schôdzu a začať rokovanie 31. schôdze. Pý-

tam sa, či chcete prestávku, alebo budeme pokračovať hneď.

 

     Pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán predseda, chcem oznámiť, že zajtra o 8.00 hodine sa

koná  spoločné  rokovanie troch  výborov k zákonu o životnom

minime. Je to ústavnoprávny  výbor, výbor pre financie, roz-

počet a menu a výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  nasleduje 15-minútová  prestávka. O 17.15 hodine

začneme. Prosím všetkých o účasť.

 

                    Druhý deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      1. októbra 1997

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram druhý  deň rokovania 33. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z rokova-

nia  dnešnej schôdze  sa ospravedlnili  poslanci Pribilinec,

Schmögnerová, Hanker a Slobodník.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k dvanástemu bodu

programu, ktorým je druhé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného ob-

dobia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh ústavného  zákona ste dostali  pred prvým čítaním

ako tlač 672 a spoločnú správu  výborov schválenú gestorským

výborom máte ako tlač 672a.

 

     Za skupinu poslancov návrh  odôvodní pán poslanec Tibor

Cabaj.

 

     Prosím, pán poslanec, môžete nás oboznámiť s návrhom.

 

     (Šum v miestnosti.)

 

    Pani poslankyne,  páni poslanci, prosil by  som o pokoj

v rokovacej sále.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som do  druhého čítania uviedol  návrh

ústavného zákona  skupiny poslancov o skrátení volebného ob-

dobia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Myslím si,  vážené kolegyne, kolegovia,  že moje úvodné

slovo môže byť veľmi krátke, a to z jednoduchého dôvodu. Pri

uvádzaní zákona do prvého čítania som podrobne uviedol všet-

ky dôvody, ktoré viedli skupinu poslancov k predloženiu toh-

to návrhu ústavného zákona.

 

     Myslím si, že môžem  stručne zhrnúť základné argumenty.

Vychádzali sme zo skutočnosti, že tu už bola vytvorená urči-

tá tradícia  na konanie  parlamentných volieb v mesiaci jún.

Tak  to bolo v rokoch 1990, 1992.  Po  parlamentnom  prevra-

te v roku 1994 Národná  rada Slovenskej republiky 149 hlasmi

rozhodla o konaní predčasných  parlamentných volieb 30. sep-

tembra a 1. októbra. Tým sa narušil vlastne aj systém, ktorý

bol prijatý a zaužívaný  na júnový termín. Skupina poslancov

vychádzala aj  zo skutočnosti, že v roku 1994 po predčasných

voľbách do termínu riadnych  komunálnych volieb bolo iba se-

dem týždňov. Jednak to bolo  krátke obdobie na prípravu, ale

možno sme vychádzali aj zo skutočnosti, že do určitej  miery

- prepáčte mi za výraz - naši voliči  boli už určitým spôso-

bom "uvolení", a preto  sa na komunálnych voľbách zúčastnilo

veľmi malé percento oprávnených voličov.

 

     Niekedy je až skoro zarážajúce,  aj keď je to podľa zá-

kona, že v niektorých  mestách bol  trebárs primátor zvolený

9 percentmi  hlasov  preto,  že  bola  veľmi  malá účasť. Aj

z tohto dôvodu sme predložili návrh ústavného zákona.

 

     Ďalší argument, ktorý sme uviedli, je ten, že pokiaľ sa

konajú voľby v jesennom termíne,  je veľmi krátke obdobie na

prípravu ďalších materiálov. Ak by sme vychádzali zo skutoč-

nosti, tak  ako to bolo v roku 1994, do roku 1995 sme prešli

rozpočtovým provizóriom.  To isté nám hrozí  aj teraz. Ak by

sa voľby konali prvý októbrový  týždeň 1998, vláda by nespl-

nila zákon o rozpočtových  pravidlách, ktoré hovoria, že ná-

vrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok treba pred-

ložiť do 15. novembra a následne potom ho prijíma parlament.

To znamená, že naši nástupcovia, ktorí prídu do tohto parla-

mentu, budú musieť riešiť  otázku rozpočtového provizória na

rok 1999.

 

     Toto  boli  také  hlavné  argumenty,  s ktorými  sme sa

stretli. Ale zaujímavé argumenty  zazneli pri prerokovaní vo

výboroch,  tak ako  som mal  možnosť tento  návrh za skupinu

poslancov obhajovať. V argumetácii  zo strany opozičných po-

slancov  ma najviac  prekvapilo tvrdenie,  že možno  by bolo

vhodnejšie radšej zvažovať, aby sme  posunuli komunálne voľ-

by  na mesiac  marec 1999, čím by  sme  zabezpečili polročné

preklenovacie obdobie.

 

     Dovoľte mi, tak ako som hovoril vo výboroch, aby som aj

teraz povedal ako jeden z tých, ktorí pôsobili v samospráve,

že ak  nie sme schopní zrieknuť  sa štyroch mesačných platov

v záujme toho, aby sme vytvorili dobrú východiskovú pozíciu,

tak nezasahujme a nemiešajme ešte aj otázky v samospráve. Ak

prebiehajú voľby v novembri, tak  ako to bolo  doteraz v sa-

mospráve, tak  do konca roka si samospráva  prijme  rozpočet

a riadne funguje. Ak zanášame svoje tendencie a svoje názory

do veľkej politiky, prosím, nemiešajme to aj do komunálnej.

 

 

     Preto ešte  raz chcem poprosiť všetkých  tých, ktorí sú

ochotní zrieknuť sa štyroch mesačných platov a podporiť ten-

to návrh, a za skupinu poslancov verím, že nájdeme podporu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cabajovi.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  určený pán poslanec Milan

Sečánsky. Prosím ho, aby  podľa § 80 ods. 2 zákona o rokova-

com  poriadku nás  informoval o priebehu  prerokovania tohto

návrhu vo výboroch.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako  gestorský výbor  k  tomuto  bodu programu  pri rokovaní

o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-

ky na vydanie  ústavného  zákona o skrátení  volebného obdo-

bia Národnej rady  Slovenskej republiky vám v súlade  s § 70

ods. 1 zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky o rokova-

com  poriadku podáva  túto spoločnú  správu výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 641

z 24. júna  tohto roku pridelila návrh  skupiny poslancov na

vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národ-

nej rady všetkým výborom  Národnej rady Slovenskej republiky

okrem mandátového a imunitného  výboru,  výboru pre nezluči-

teľnosť záujmov a výboru pre európsku integráciu.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  predmetný návrh  ústavného

zákona v lehote, ktorá  bola určená uznesením Národnej rady.

Gestorký výbor  nedostal do 25. septembra  tohto roku žiadne

stanoviská poslancov Národnej rady,  ktorí nie sú členmi vý-

borov,  ktorým bol  návrh  zákona  pridelený, a to v  súlade

s § 75 ods. 2 a s § 79 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústav-

ného zákona o skrátení  volebného obdobia  Národnej rady od-

porúčali schváliť tieto výbory:  Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre  zdravotníctvo a sociálne veci uznesením

číslo 348 z 18. septembra 1997, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre obranu a bezpečnosť  uznesením číslo 306

zo 17. septembra 1997 a Výbor  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky pre  financie, rozpočet a  menu uznesením  číslo 479

z 24. septembra 1997.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústav-

ného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady neod-

porúča schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

životné  prostredie a  ochranu prírody  uznesením  číslo 263

z 18. septembra 1997.

 

     So zreteľom  na skutočnosť, že  na schválenie uznesenia

výboru k návrhu ústavného  zákona v súlade s § 52 ods. 3 a 4

v nadväznosti na § 37 ods. 2 rokovacieho  poriadku  Národnej

rady je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých

poslancov výboru,  neprijali k predmetnému  návrhu ústavného

zákona  platné uznesenie  tieto výbory:  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, ktorý o tom rokoval  19. septembra 1997, Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo - rokova-

nie zo dňa 9. septembra 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

rokoval 17.  septembra 1997, Zahraničný  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorý rokoval 8. septembra 1997, Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a  šport  dňa 17. septembra  1997 a Ústavnoprávny výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorý  rokoval 16. sep-

tembra 1997.

 

     Z uznesení výborov  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktoré som uviedol, nevyplývajú  žiadne pozmeňujúce alebo do-

plňujúce návrhy k návrhu ústavného zákona.

 

     Gestorským výborom bol určený ústavnoprávny výbor. Ten-

to výbor prerokoval dňa 25. septembra 1997 stanoviská  výbo-

rov k návrhu skupiny poslancov  Národnej rady na vydanie ús-

tavného  zákona o skrátení  volebného  obdobia Národnej rady

vyjadrené v uzneseniach, ktoré boli uvedené v tejto správe.

 

     Treba povedať, že na schválenie uznesenia aj gestorské-

ho výboru k návrhu ústavného zákona je potrebná trojpätinová

väčšina. Z celkového  počtu 15 poslancov Ústavnoprávneho vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  bolo na  rokovaní

prítomných 10 poslancov.  Za  návrh  záverečného  stanoviska

gestorského výboru hlasovalo 6 poslancov a 4 poslanci hlaso-

vali proti tomuto návrhu, teda  návrh nebol prijatý. Iný ná-

vrh záverečného stanoviska nebol prednesený.

 

     Z toho dôvodu Ústavnoprávny výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky konštatuje, že  neprijal k návrhu skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústav-

ného zákona o skrátení  volebného obdobia Národnej rady Slo-

venskej republiky záverečné  stanovisko v zmysle § 79 ods. 3

písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky na  vydanie ústavného zákona

o skrátení volebného obdobia Národnej rady, to je tlač, kto-

rú máte pred sebou, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  ako gestorského

výboru - uznesenie číslo 469 z 25. septembra 1997.

 

     Dámy a páni, zároveň vás chcem informovať, že mám pove-

renie  gestorského výboru  požiadať o skrátenie  lehôt podľa

§ 79 ods. 5 zákona o  rokovacom  poriadku.  Tieto  lehoty sú

uvedené pre prípad, že  vzídu nejaké doplňujúce alebo pozme-

ňujúce návrhy na tomto pléne, v § 83, 84 a v § 86 rokovacie-

ho poriadku.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu  programu. Do rozpravy

som  dostal  dve  písomné   prihlášky  za  poslanecké  kluby

- z klubu SDĽ a KDH. Je to pán  poslanec Benčík a pán posla-

nec Šimko.

 

     Prosím, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     návrh ústavného zákona je legislatívno-technicky jedno-

duchým, zrozumiteľným a dobre  pripraveným návrhom a z tohto

hľadiska nemám k jeho zneniu pripomienky.

 

     Ale  dôvody, ktoré  predkladatelia na  presadenie tohto

návrhu uvádzajú,  sú podľa nás  neopodstatnené a nie  sú ani

presvedčivé.  Predovšetkým nám  prekáža, že  sa zasahuje  do

platnej ústavy.  Nepovažujeme čiastkové zásahy  do ústavy za

racionálne,  a týka  sa to  aj skrátenia,  resp. predsunutia

termínu volieb.  Posledné voľby do Národnej  rady boli demo-

kratické, boli v súlade s ústavou, a hoci  k vláde  ako opo-

zičný subjekt máme výhrady, je  táto vláda legitímna a patrí

jej  vyčerpať stanovený  čas,  aby  mohla plniť  svoj vládny

program a v demokratickom  politickom  súťažení mohla zložiť

účet zo spôsobu a výsledkov  volieb za celé volebné obdobie.

To je po prvé.

 

     Ďalším argumentom  je, že voľby do  Národnej rady a sa-

mosprávnych orgánov sa konajú v krátkom časovom období. Skú-

senosti z posledných volieb,  keď to bolo podobné, potvrdzu-

jú a tiež  aj názory  samosprávnych  orgánov v súčasnosti to

nepovažujú za problematické a za relevantné.

 

     A nakoniec  sa argumentuje  tým, že  bude potrebné včas

pripraviť a schváliť štátny rozpočet na rok 1999. Prípad, že

rozpočet nebude  schválený včas, je  legislatívne dostatočne

pokrytý rozpočtovým provizóriom. Chcem vám povedať, že podľa

našich ekonómov  vzhľadom na reálny  stav hospodárenia štátu

s prihliadnutím na nekoncepčnosť - ktokoľvek  bude vo vláde,

či súčasná koalícia, alebo bude pozmenená - každá vláda bude

musieť zásadne zmeniť štruktúru a previazanosť štátneho roz-

počtu. A na prípravu  takýchto zásadných zmien, ktoré rozpo-

čet bude potrebovať, pre novú vládu bude potrebné dlhšie ča-

sové obdobie.

 

     Vychádzajúc z uvedenej  argumentácie návrh na skrátenie

volebného obdobia poslanci klubu SDĽ nepodporia.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Šimko. Medzitým s faktickou

poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán poslanec Benčík,

 

     naše hnutie nenavrhuje skrátenie v pravom zmysle slova,

ale  vrátenie sa k pôvodnému  termínu volieb, k takému, aký

pôvodne bol v rokoch 1990 a 1992. Som jedným z mála pamätní-

kov týchto volieb a práve k zmene termínu  prišlo v dôsledku

mimoriadneho  termínu v roku 1994, a to v dôsledku zvrhnutia

legitímnej  vlády a predčasných volieb. My  sa len usilujeme

napraviť a  vrátiť stav do  pôvodného, ako to  bolo v rokoch

1990 a 1992. To je prvá vec.

 

     Druhá vec - to nie je  záchranná pomoc  pre našu vládu,

ale je  to pozitívny krok pre  ktorúkoľvek vládu, ktorá bude

inštalovaná po voľbách, lebo dobre viete, že také krátke ob-

dobie, aké je od októbra  do konca  kalendárneho roku na zo-

stavenie  štátneho rozpočtu pre absolútne  ľubovoľnú zostavu

vlády, je obdobie  krátke. Toto  sú naše  hlavné argumenty a

mrzí ma, ak sa tieto fakty prekrúcajú na čosi iné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     Ústavný  súd  Slovenskej  republiky  svojím rozhodnutím

z 23. júla 1997 s konečnou  platnosťou  vyslovil, že Národná

rada  Slovenskej republiky  prijatím uznesenia  číslo 482 zo

4. decembra 1996 porušila Ústavu Slovenskej republiky. Záro-

veň  stanovil povinnosť  Národnej rady  tento stav napraviť.

Vládna väčšina  to svojím  hlasovaním 30. septembra 1997 od-

mietla urobiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máme iný bod programu.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Poslanci za strany Slovenskej demokratickej koalície sa

preto z úcty  k základným  pravidlám  fungovania  štátu a na

znak protestu voči správaniu sa vládnej väčšiny rozhodli pre

čiastočný bojkot parlamentu.

 

     (Ruch v miestnosti.)

 

     V tomto prípade pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov

na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky sme sa rozhodli tento čias-

točný bojkot uplatniť. Budeme  sa podieľať na práci Národnej

rady pri rokovaní o tomto  návrhu, ale nebudeme o ňom hlaso-

vať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk a hlasy poslancov.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Páni  poslanci,  nemám  viac  poslancov prihlásených do

rozpravy. Pýtam  sa preto, či sa  niekto hlási. Konštatujem,

že nie, preto uzatváram  možnosť prihlásiť sa a konštatujem,

že sa končí aj rozprava.

 

     Pýtam sa pána poslanca Cabaja, či sa chce vyjadriť.

 

     Áno, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že k tomuto návrhu  nie je čo dodať. Na úvod

to povedal pán Benčík, že  návrh zákona je dobre pripravený,

vyjadril svoju spokojnosť.

 

     Samozrejme, chcem  reagovať aj na  vystúpenie, v ktorom

uviedol alebo podcenil tie dôvody,  ktoré sme za skupinu po-

slancov uviedli. Prečo to podporujeme a prečo hľadáme rieše-

nie? Aby tí, ktorí prídu po nás, mali skutočne lepšiu výcho-

diskovú pozíciu bez ohľadu na to, kto to bude.

 

     Samozrejme, každý  má na to  svoj  názor a každý k tomu

pristupuje zo  svojho uhla pohľadu. Chcem  len povedať jednu

vec. Vôbec sme nič nenechali na náhode. A keď hovorí, že sa-

mosprávy súhlasia,  aby to  zostalo v tomto krátkom termíne,

môžem mu povedať aj inú skutočnosť. Pri príprave tohto návr-

hu sme rokovali so zástupcami Združenia miest a obcí Sloven-

ska a práve  oni boli  ochotní akceptovať návrh, ktorý pred-

kladáme za skupinu poslancov, a neboli ochotní prijať návrh,

keď sa zvažovalo, že by sa trebárs predsunuli komunálne voľ-

by alebo  niečo podobné. Dokonca by  možno za určitých okol-

ností súhlasili, ak by parlament o tom rozhodol, že by voľby

v budúcnosti mohli byť v neskoršom termíne, ale  treba pove-

dať to, čo nám povedali, aby sme si láskavo tieto slová uve-

domili,  že je  oveľa slušnejšie,  ak tí,  ktorí majú  právo

o tom  rozhodovať, rozhodnú  sami o  sebe, než  by radšej to

bremeno posunuli na niekoho  iného. Bohužiaľ, v tomto parla-

mente je  zrejme zvykom radšej  to posúvať na  toho druhého.

Preto aj zástupcovia Združenia  miest a obcí Slovenska týmto

spôsobom návrh podporili a  podporila ho aj Asociácia primá-

torov a starostov, s ktorými  sme takisto o tejto téme hovo-

rili.

 

     Čo sa týka pána Šimka,  myslím si, že keď nepoviem nič,

bude to najlepšia odpoveď na vystúpenie hodné práve jeho.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v rozprave  vystúpil  k tomuto  návrhu prakticky  jeden

poslanec, pán poslanec Benčík za SDĽ, ktorý odmieta čiastoč-

ný zásah do ústavy. Mimoriadne s ním súhlasím. Odmietam aké-

koľvek čiastočné  zásahy do ústavy. Vždy  hovorím, že ústava

sa má meniť systémovo,  premyslene, na základe urobenej ana-

lýzy a na základe  zistenia politickej vôle jednotlivých po-

litických strán, ktoré sú v parlamente. Toto prijímam. Lenže

tento návrh ústavného zákona podľa mňa nie je zásahom do ús-

tavy, lebo nemení ústavu ani jedným  jediným slovíčkom. Kli-

nec po  hlavičke trafil pán poslanec  Hofbauer, keď povedal,

že ide o návrat  štvorročnej  lehoty,  pokiaľ ide o začiatok

plynutia do konca jari, skrátka do júna. Ide o obnovenie jú-

novej tradície skončenia  volebného obdobia parlamentu. Mys-

lím  si, že  je to  fakticky nepomerne  vhodnejší termín ako

september alebo október.

 

     Ak ste si všimli,  tak tu treba vyzdvihnúť predovšetkým

tri argumenty. Dovoľte mi, aby  som ich zopakoval. Ak by na-

ozaj boli voľby v septembri, tak prejudikujeme  hospodárenie

podľa provizórneho rozpočtu. Nie je možné, aby v takom krát-

kom čase,  do 15. novembra,  nová vláda zostavila  rozpočet.

Ide o získanie dostatočného priestoru na vypracovanie kvali-

fikovaného návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Po druhé, osobne si  myslím na základe mojich skúsenos-

tí, že  je dobré zväčšiť časový  odstup parlamentných volieb

od komunálnych. Potom príprava komunálnych volieb bude unáh-

lená a môže utrpieť aj jej kvalita.

 

     A po  tretie, veľmi  rád  sa vraciam k tejto myšlienke.

Myslím si,  že tradícia júnových volieb  by sa skutočne mala

u nás stať  tradíciou. Pokúsme sa zvážiť,  či tento návrh je

dobrý, alebo nie, bez toho, aké politické tričká si oblieka-

me. Nazdávam  sa, že voľby v júni prospejú  predovšetkým Ná-

rodnej rade a všetkým poslancom Národnej rady.

 

     Pokiaľ ide o pána poslanca Šimka, samozrejme, je to va-

še právo blokovať, bojkotovať  alebo nebojkotovať parlament.

Len vy,  ktorí sa vyhlasujete  za gestorov dodržania  Ústavy

Slovenskej  republiky, za  ktorú ste  nehlasovali, vám treba

vždy pripomínať  túto ústavu. (Potlesk a ruch v pléne.) Pro-

sím,  nechajte ma  dopovedať. Prakticky  túto ústavu princi-

piálne porušujete tým, že  odmietate všetky inštitúty, ktoré

sú v ústave, ktoré sa týkajú činnosti Národnej rady, tým, že

ju idete blokovať. Tak ju blokujte. (Opätovný ruch v sále.)

 

     Pán  predseda,  využívam  právo  spoločného spravodajcu

a navrhujem, aby  sme  podľa § 84 ods. 1 zákona  o rokovacom

poriadku  pristúpili k hlasovaniu. Prečítam ho: "Ak v druhom

čítaní neboli schválené nijaké  pozmeňujúce a doplňujúce ná-

vrhy, pristúpi sa v treťom  čítaní k hlasovaniu o návrhu zá-

kona ako o celku."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli  ste návrh  pána  spoločného  spravodajcu. Bude-

me  hlasovať na  základe § 84 ods. 1, čiže  budeme  hlasovať

o predloženom návrhu zákona.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, kto je za návrh, tak

ako je predložený v zákone predkladateľmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme neschválili návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie ústavného zá-

kona o skrátení  volebného obdobia  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem, páni poslanci.

 

 

     Budeme hneď pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 387/1996 Z. z.

o zamestnanosti v znení zákona číslo 70/1997 Z. z.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Vládny návrh  ste dostali ako tlač  číslo 718. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady rozhodnutím predsedu  Národnej rady pod číslom

1701.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie pán minister Sitek.

 

     Pán poslanec Harach, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     ide o  zákon, ktorého filozofia sa  značne dotýka škol-

ského systému ako celku, čo v tomto zákone nie je vysvetlené

a mala  by to  vysvetliť samotná  pani ministerka  školstva.

Preto  navrhujem, aby  sme odložili  prerokúvanie tohto bodu

dovtedy, keď pani ministerka  školstva bude prítomná. Myslím

si, že je to celkom korektný návrh.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ide len o prvé čítanie, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     To je jedno. To je filozofia zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Haracha.

 

     Pán poslanec Harach navrhuje,  aby zákon predkladal re-

zortný minister. Pán minister Sitek bol poverený vládou, aby

ho predložil v zastúpení pani ministerky, ktorá je na zahra-

ničnej služobnej ceste.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Budeme pokračovať.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám  vám na  prerokovanie návrh  zákona o ďalšom

vzdelávaní a o zmene  zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky  číslo 387/1996 Z. z. o  zamestnanosti  v znení  zákona

číslo 70/1997 Z. z.

 

     Predkladaný návrh zákona schválila vláda Slovenskej re-

publiky na svojom rokovaní dňa 15. júla 1997. Ďalšie vzdelá-

vanie sa upravuje zákonom v tých intenciách, aby zodpovedalo

celkovým  zmenám  v  spoločnosti,  požiadavkám  vyplývajúcim

z trhu práce,  zo štrukturálnych  zmien v ekonomike, ale  aj

z meniaceho sa postavenia jednotlivca v spoločnosti.

 

     Ďalšie vzdelávanie zahŕňa vzdelávanie, ktorým sa učast-

ník druhou cestou vzdelávania  pripravuje na získanie stupňa

vzdelania. Vydávanie dokladov o získanom stupni vzdelania je

v kompetencii  základných, stredných a vysokých  škôl  podľa

osobitných predpisov.  Do ďalšieho vzdelávania  patrí aj od-

borné vzdelávanie a príprava,  ktorými účastník získava lep-

šie predpoklady na osobné uplatnenie  sa na trhu práce a do-

klady o získanom vzdelaní  vydávajú jeho absolventom ustano-

vizne ďalšieho vzdelávania, ktoré sú akreditované podľa toh-

to zákona. Tieto doklady o vzdelaní majú celoštátnu platnosť

a podľa návrhu zákona majú povahu verejnej listiny.

 

     Tretím druhom ďalšieho vzdelávania je záujmové, občian-

ske a iné  vzdelávanie, v ktorom  môže rozvíjať svoje osobné

záujmy či  vytvoriť vlastné  vzťahy a postoje k spoločnosti.

Osvedčenie  o  absolvovaní  vzdelávania  vydáva ustanovizeň,

ktorá   vzdelávaciu  aktivitu   uskutočňuje.  Tieto  doklady

o vzdelaní majú celoštátnu platnosť a nemajú povahu verejnej

listiny.

 

     Ďalšie vzdelávanie  budú v rámci  svojej pôsobnosti po-

skytovať  školské i mimoškolské vzdelávacie ustanovizne pro-

stredníctvom vzdelávacích aktivít.

 

     Návrh  zákona  rozlišuje  akreditované a neakreditované

vzdelávacie ustanovizne.  O ich akreditácii  rozhoduje Mini-

sterstvo školstva Slovenskej republiky prostredníctvom Akre-

ditačnej komisie ministerstva  školstva pre ďalšie vzdeláva-

nie.  Akreditačnú  komisiu  zriaďuje  minister  školstva ako

svoj poradný orgán.

 

     Podmienkami  na  vydanie  potvrdenia  o  akreditácii sú

vzdelávanie ako predmet  činnosti, projekt vzdelávacej akti-

vity a pedagogické  dokumentácie, kvalitné lektorské a mate-

riálno-technické zabezpečenie vzdelávacej aktivity. Potvrde-

nie o akreditácii sa vydáva na dobu určitú. Akreditácii pod-

ľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie aktivity, ktoré vy-

konávajú  vzdelávanie podľa  osobitných predpisov, napríklad

o požiarnej ochrane, o prevádzke  na pozemných komunikáciách

a podobne.

 

     Na  akreditované vzdelávacie  aktivity môžu ustanovizne

získať časť nákladov spojených  so vzdelávaním z iných zdro-

jov, predovšetkým z rozpočtu Národného úradu práce najmä pre

oblasť rekvalifikácie, z prostriedkov zamestnávateľských or-

ganizácií alebo aj účelovo  určené dotácie  zo štátneho roz-

počtu.  Medzi zdroje  financovania návrh  zákona zaraďuje aj

úhrady  účastníkov vzdelávania,  prostriedky rozpočtov obcí,

prostriedky nadácií a iných právnických a fyzických osôb.

 

     Účastníkom ďalšieho vzdelávania  v akreditovaných vzde-

lávacích  ustanovizniach  budú  poskytované  pracovné  úľavy

v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrh záko-

na predpokladá účinnosť zákona od 1. 1. 1998.

 

     Pán predseda, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spravodajca bol určený  pán poslanec Milan Ftáčnik.

Prosím ho, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania návrhu

vo výboroch.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  podľa § 73 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spoločný spravodaj-

ca, ktorého navrhol navrhnutý  gestorský Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Zákon, ktorý prerokúvame, spĺňa podľa posúdenia predse-

du  Národnej  rady  Slovenskej  republiky všetky požiadavky,

ktoré na zákon kladie zákon  o rokovacom poriadku, to zname-

ná, že bol včas  doručený, spĺňa  formálne náležitosti, kto-

ré určuje § 67 a 68 zákona,  ako aj  náležitosti  podľa § 70

ods. 1.

 

     Zákon, ktorý máme pred sebou, rieši pomerne vážnu prob-

lematiku  ďalšieho  vzdelávania,  ktorou  sa  chce  vytvoriť

štvrtý  stupeň  popri  základnom,  strednom a vysokoškolskom

vzdelaní,  vlastne  možnosť  rozšíriť  obzor pre absolventov

týchto jednotlivých stupňov štúdia.

 

     To,  čo sa v zákone  nejaví  ako  celkom domyslené,  je

otázka vzdelávania alebo ďalšieho vzdelávania, to znamená tá

časť, ktorá je v § 3 charakterizovaná ako príprava na získa-

nie stupňa  vzdelania. V tomto bode  totiž zákon zasahuje do

existujúcich zákonov o základných, stredných a vysokých ško-

lách a vlastne  sa prekrýva.  Ak niekto  chce  získať stupeň

vzdelania, mal  by ho získavať  podľa existujúcich školských

zákonov. Pretože  ťažko určiť tú  deliacu čiaru, keď  niekto

napríklad skončí strednú školu,  nedostane sa na vysokú ško-

lu, či  môže podľa tohto  navrhovaného zákona získať  stupeň

vzdelania  povedzme  na vysokej  škole, a prečo je to ďalšie

vzdelávanie, a nie riadne  vysokoškolské štúdium. V tomto je

deliaca čiara vykreslená v zákone pomerne neostrá.

 

     Takisto vzniká vlastne otázka, že týmto spôsobom by sme

zaviedli platené vzdelávanie, keby sme to stiahli len na tú-

to časť.  Teda platené získavanie  ďalšieho stupňa vzdelania

napriek tomu,  že naša  ústava hovorí,  že vzdelávanie v zá-

kladných a stredných školách je bezplatné a na vysokých ško-

lách podľa schopností  jednotlivca a možností spoločnosti do

súčasného  stavu  napriek  programovému  vyhláseniu vlády je

takisto bezplatné.

 

     Čiže ak by tento zákon  pokrýval len tú časť rekvalifi-

kácií, to  znamená prehĺbenia existujúceho  vzdelania, resp.

toho tzv. záujmového vzdelávania, kde si vlastne rozširujeme

štúdiom a ďalším  vzdelávaním  svoj  obzor, ale  nezvyšujeme

vlastnú kvalifikáciu  alebo nezískavame nový  stupeň vzdela-

nia, bol by to zrejme priestor, ktorý zákon mal pokrývať, čo

sa vlastne od neho očakávalo.

 

     Toto  prekrývanie s existujúcimi  zákonmi o základných,

stredných a vysokých  školách nie  je podľa môjho  skromného

názoru domyslené a bolo by  ho treba v zákone presnejšie do-

pracovať. Je mi jasné, že v prvom  čítaní sa nebudú predkla-

dať  konkrétne zmeny  ani  pozmeňujúce  návrhy. Tie  sa budú

odohrávať pravdepodobne v druhom a treťom čítaní o tomto ná-

vrhu zákona.

 

     Chcem na záver tohto vystúpenia ako spravodajcu s ohľa-

dom  na oprávnenia,  ktoré pre  mňa  vyplývajú z § 73 zákona

o rokovacom poriadku, odporučiť, aby sa Národná rada Sloven-

skej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) a vrátila

predložený vládny návrh zákona na dopracovanie.

 

     Ak by bol prijatý iný  návrh, samozrejme, máte pred se-

bou písomne predložené znenie rozhodnutia predsedu, v ktorom

navrhuje pridelenie  zákona  výborom i príslušné lehoty, ale

to je vlastne nad rámec toho, čo som navrhol.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým, že do rozpravy sa zatiaľ nikto pí-

somne  neprihlásil.  Mená  napísané  na  tabuli považujem za

prihlášky do rozpravy. Je to pán predseda Paška a pán posla-

nec Szigeti.  Ďakujem, nikto viac.  Končím možnosť prihlásiť

sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Pašku.

 

     Môžete  vymazať mená  zo svetelnej  tabule, ak  by boli

faktické pripomienky.

 

 

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na odôvodnenie novely zákona, ktoré predniesol

pán minister Sitek v zastúpení  pani ministerky Slavkovskej,

a vzhľadom na to,  že považujem za potrebné, aby  sa o tomto

návrhu ďalej rokovalo, dovolím si navrhnúť iný návrh uznese-

nia, ako predniesol pán spoločný spravodajca Ftáčnik.

 

     Navrhujem,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na  tom, že prerokuje

vládny návrh zákona o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 387/1996 Z. z. o za-

mestnanosti v znení zákona  číslo 70/1997 Z. z. v druhom čí-

taní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím  pána  predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 1701 z 27. augusta

1997 prideliť v druhom čítaní uvedený návrh zákona na prero-

kovanie Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor si dovoľujem navrhnúť v súlade s ci-

tovaným návrhom  predsedu Národnej rady  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

pričom odporúčam, aby výbory,  ktorým je návrh zákona pride-

lený, ho  prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský  výbor

v lehote do 7. novembra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Szigeti.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     predložený  návrh  zákona o ďalšom  vzdelávaní a o zme-

ne zákona Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 387/1996

Z. z. o zamestnanosti v znení zákona  číslo 70/1997 Z. z. má

podľa  predkladacej správy  zabezpečiť utvorenie komplexného

systému  celoživotného  vzdelávania,  vrátane legislatívnych

a finančných podmienok na jeho  uskutočňovanie v praxi. Ďal-

šie  vzdelávanie, podobne  ako všade  vo všetkých  krajinách

sveta, je  organickou súčasťou celoživotného  vzdelávania aj

u nás, a preto  štát musí  vytvoriť podmienky na  uplatnenie

práva občanov v každom veku života získať potrebné vzdelanie

alebo ho zmeniť, doplniť či rozšíriť.

 

     Vzhľadom na to, že na Slovensku osobitný právny predpis

pre  oblasť  celoživotného  vzdelávania  doteraz absentoval,

predložený návrh zákona je skutočne opodstatnený a potrebný,

ale o obsahu a jednotlivých paragrafoch sa dá polemizovať.

 

     Počas mojej pedagogickej práce jednak ako riaditeľ ško-

ly alebo ako radový učiteľ som sa mnohokrát dostal do situá-

cie, keď predovšetkým mladým ľuďom, ktorí po skončení istého

typu strednej školy si  chceli po niekoľkých rokoch rozšíriť

svoje  vzdelanie - napríklad  získať  maturitu  alebo  niečo

iné -,  som nemohol vyhovieť z jednoduchého  dôvodu,  že ne-

existovali a dodnes  neexistujú normy,  predpisy týkajúce sa

ďalšieho vzdelávania.

 

     Keď vychádzame z toho, že v dnešných časoch vzhľadom na

preplnenosť trhu  práce sa človek  počas svojho života  musí

niekoľkokrát rekvalifikovať, tak  predložený návrh zákona je

skutočne potrebný. Teda zákon je potrebný, ale domnievam sa,

že niektoré  jeho paragrafy nereagujú dosť  pružne na požia-

davky dneška.  Mám  výhrady  predovšetkým k paragrafom 5, 6,

7 a 8, kde sa hovorí o akreditácii vzdelávacích ustanovizní,

o akreditačnej komisii, o podmienkach  akreditácie a o vydá-

vaní dokladov o vzdelaní. Podľa môjho názoru treba poskytnúť

väčšie kompetencie jednotlivým  ustanovizniam ďalšieho vzde-

lávania a znížiť  právomoci ústredných  štátnych orgánov pri

akreditácii vzdelávacích ustanovizní.

 

     Z uvedených dôvodov návrh zákona o ďalšom  vzdelávaní a

o zmene  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení  zákona číslo 70/1997

Z. z. navrhujem vrátiť na prepracovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, do  rozpravy už nemám

nikoho prihláseného.  Nikto sa nehlási  ani s faktickou  po-

známkou. Uzatváram rozpravu.

 

 

     Pýtam sa pána ministra, či  sa chce vyjadriť. Pán mini-

ster sa  nechce vyjadriť. Pán  spoločný spravodajca sa  chce

vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem len  formálne zareagovať na  rozpravu a upozorniť

- keby sa také niečo stalo aj v budúcnosti - váženého kolegu

pána poslanca Pašku, ale aj  ďalších, že nebolo potrebné čí-

tať, ktorým  výborom a v akej  lehote treba  prideliť návrh,

pretože  podľa § 74 rokovacieho  poriadku, ak  Národná  rada

rozhodne, že sa návrh prerokuje v druhom čítaní, rozhodujúci

je návrh  predsedu, ktorý máme  všetci v laviciach,  čiže sú

tam uvedené aj výbory, aj lehota. Iba ak by pán poslanec na-

vrhoval inú lehotu alebo iné výbory, ktorým treba návrh pri-

deliť. To sa nestalo. Čiže nebolo potrebné čítať návrh. Roz-

hodujúci  je návrh  predsedu, tak  hovorí zákon,  tak budeme

rozhodovať.

 

     Len toľko moja  poznámka k rozprave. Inak vlastne v nej

zazneli dva rôzne  návrhy, o ktorých rozhodneme, samozrejme,

hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, chcem vám oznámiť, že od tejto chvíle bu-

dem hlasovať s náhradnou kartou číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už to mám napísané. Ďakujem.

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku. Prosím pána  spravodajcu, aby uviedol jed-

notlivé návrhy.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ako prvý bol  predložený  návrh, aby  podľa § 73 ods. 3

písm. a) sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zá-

kona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Navrhujem, aby sme

o tomto návrhu hlasovali ako o prvom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No, nie je to celkom tak. Prosím, prezentujme sa a hla-

sujme.  Hlasujeme o návrhu  pána  spravodajcu, ktorý hovorí,

aby sme zákon vrátili.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Tento návrh  predniesol v rozprave aj pán poslanec Szi-

geti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale najskôr sme mali hlasovať o návrhoch predsedu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Keďže taký  istý návrh podal  aj pán poslanec  Szigeti,

nie je potrebné o ňom hlasovať.

 

      Budeme hlasovať o návrhoch...

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán  predseda,  pretože  tento  návrh  neprešiel, bude-

me hlasovať o návrhu  pána poslanca  Pašku z rozpravy, ktorý

navrhuje  podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby  sa  Národná  rada

uzniesla, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom číta-

ní. Prosím, aby ste dali hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada  sa uzniesla, že predmetný

zákon prerokujeme v druhom čítaní.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, navrhujem, aby sme teraz hlasovali o tom,

ktoré výbory prerokujú návrh  zákona a v akej lehote a ktorý

výbor  bude gestorský.  Je  to  uvedené vo  vašom rozhodnutí

1701, že to bude 5 výborov Národnej rady s tým, že gestorský

výbor bude výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Leho-

ty sú do 4. novembra a 7. novembra pre gestorský výbor. Pro-

sím, aby ste dali o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Je  tu druhé hlasovanie v rámci

tohto  bodu o pridelení návrhu  zákona  výborom, gestorskému

výboru a o lehotách na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, gestorskému  výboru a určila aj  lehoty na prerokova-

nie.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán poslanec.

 

     Štrnásty bod programu, ktorým je prvé čítanie o

 

     vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Ar-

mády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

 

     prednesie minister  pán Sitek s tým,  že ste ho dostali

ako tlač 706 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na

prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predse-

du pod číslom 1667.

     Prosím pána ministra Siteka, aby predniesol návrh.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na rokovanie  Národnej rady Slovenskej  republiky pred-

kladám vládny  návrh zákona, ktorým  sa mení zákon  Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Ar-

mády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

     Do vládneho návrhu novely zákona sa premieta nová úpra-

va organizácie  štátnej správy na úseku  obrany zakotvená vo

vládnom návrhu Branného zákona, ktorý je zaradený do progra-

mu rokovania Národnej rady  Slovenskej republiky. Z toho dô-

vodu je potrebné, aby sa vojenské správy, to znamená okresné

vojenské správy a úrady vojenských správ, ako orgány štátnej

správy na  úseku obrany organizačne  vyčlenili z Armády Slo-

venskej  republiky  a  podriadili  ministerstvu  obrany  ako

ústrednému orgánu štátnej správy. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pozornosť.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Keďže ministerstvo obrany okrem iného zabezpečuje obra-

nu Slovenskej republiky, výstavbu a riadenie  Armády Sloven-

skej republiky,  je potrebné, aby  koordináciu činnosti jed-

notlivých druhov vojsk  armády a vojenských správ zabezpečo-

valo prostredníctvom štátneho tajomníka.

 

    Návrh nebude  mať dosah na štátny  rozpočet a nevyžiada

si nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem za pozornosť a  prosím vás o prerokovanie pred-

loženého návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Spravodajcom za výbory a gestorský výbor bol určený pán

poslanec Urban,  preto ho prosím, aby  nám predniesol správu

o priebehu prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som podľa  § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zria-

dení Armády Slovenskej republiky v znení  neskorších predpi-

sov,  ako spravodajca  určený navrhnutým  gestorským Výborom

Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej re-

publiky dňa 25. júla 1997, čím boli splnené podmienky určené

§ 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j.

doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, na ktorej  sa uskutoční jeho

prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho zaradil na rokovanie 33. schôdze  Národnej rady Slo-

venskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálno-právnej stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam  názor, že predmetný pred-

ložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá

veľmi úzko súvisí s návrhom Branného zákona a nadväzuje naň.

 

     V predkladanej novele sa  navrhuje zosúladiť novú orga-

nizáciu štátnej  správy upravovanej návrhom  Branného zákona

tak, že sa vojenské správy ako orgány štátnej správy organi-

začne vyčleňujú z Armády  Slovenskej  republiky a podriaďujú

sa Ministerstvu obrany Slovenskej republiky.

 

     Návrh Branného zákona je dôvodom aj ďalšej zmeny, podľa

ktorej  sa ustanovenie o prísahe  vojakov  navrhuje  zrušiť.

Podľa novej  úpravy bude vojenská  prísaha upravená jednotne

pre všetkých vojakov ozbrojených síl v Brannom zákone.

 

     Novela zákona určuje postavenie Generálneho štábu Armá-

dy  Slovenskej republiky  vo vzťahu k iným  orgánom  štátnej

správy v nadväznosti na zákon Slovenskej národnej rady číslo

347/1990 Zb. o organizácii  ministerstiev a štátnych ústred-

ných  orgánov  štátnej  správy Slovenskej  republiky v znení

neskorších predpisov, z ktorého je  zrejmé, že  Ministerstvo

obrany Slovenskej republiky je ústredným orgánom na zabezpe-

čovanie obrany Slovenskej republiky.  Z tohto  dôvodu je po-

trebné, aby  výstavbu a riadenie Armády Slovenskej republiky

a koordináciu  medzi  jednotlivými  druhmi  vojsk vojenskými

správami a vojenskými  zariadeniami zabezpečovalo  Minister-

stvo obrany Slovenskej  republiky prostredníctvom jeho štát-

neho tajomníka.

 

     Termín nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje 1. de-

cember 1997.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím sa vytvoria podmienky na prípadné dopra-

covanie tejto novely.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku  Národnej

rady Slovenskej  republiky uzniesla na  tom, že po  rozprave

odporučí vládny návrh zákona,  ktorým sa mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Ar-

mády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pre-

rokovať v druhom čítaní.

 

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.  Odporúčam, aby návrh predsedu Národ-

nej rady  na pridelenie a lehotu  prerokovania návrhu zákona

Národná rada Slovenskej republiky podľa § 74 schválila.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že  som do rozpravy nedostal  žiadnu písomnú prihlášku.

Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z pléna. Pán posla-

nec Sečánsky má len otázku. Pán poslanec Čarnogurský. (Hlasy

z pléna.) Dvaja  sú prihlásení? Záznam som  dostal až teraz,

čiže mením svoje pôvodné rozhodnutie. Do rozpravy sa písomne

prihlásil pán poslanec Kanis a  pán poslanec Moravčík s tým,

že ešte pred rozpravou môže  vystúpiť s otázkou pán poslanec

Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán minister, nerozumiem celkom 6. bodu novely: "Na če-

le generálneho  štábu je štátny  tajomník ministerstva obra-

ny." Podľa mojich skúseností  na čele generálneho štábu musí

byť profesionálny vojak. Vzťahuje sa  to aj na funkciu štát-

neho tajomníka?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kanis, nech sa páči.

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení kolegovia,

 

     možno viacerí  sa pamätáme na 16. december 1992, keď sa

prijímal zákon číslo 3/1993 Z. z. o zriadení  Armády Sloven-

skej  republiky,  keď  dominovala  zodpovednosť  voči novému

vznikajúcemu štátu. História znenia  tohto zákona je krátka,

ale už  dosť dramatická, čo naznačuje,  že práve tento zákon

má bezprostrednú súvislosť so závažnými otázkami moci v tom-

to štáte.

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, chcel  by som  vás

vyzvať, aby sme tak ako 16. decembra 1992 zodpovedne pristu-

povali aj k návrhu tohto  zákona, k návrhu, ktorý prerokúva-

me, tak ako sa na  zákonodarný zbor v našom mladom samostat-

nom štáte patrí.

 

     Prvá novela  zákona  číslo 3/1993 Z. z. riešila  otázku

miesta Armády  Slovenskej  republiky v systéme obrany, úlohy

armády, vzťahy vlády a armády, zriadenie  generálneho štábu,

kompetencie generálneho štábu v rámci  Armády Slovenskej re-

publiky. Táto  novela vlastne  vychádzala z toho, že už bola

prijatá obranná doktrína,  strategická koncepcia obrany Slo-

venskej republiky,  koncepcia výstavby armády  do roku 2000.

Začala sa cieľavedomá transformácia Armády Slovenskej repub-

liky a jej  súčasťou  bolo tiež, že k 1. septembru 1994 bolo

reorganizované  ministerstvo  obrany  a  zriadený  generálny

štáb.

 

     Zriadenie generálneho štábu bolo vyvolané istými kompe-

tenčnými problémami  medzi ministerstvom  obrany a vtedajším

veliteľstvom  Armády  Slovenskej  republiky,  komplikovanými

vzťahmi medzi  veliteľmi v rámci riadiacej sféry veliteľstva

armády, v oblasti  kompetencií a podriadenosti a rovnako  aj

tým, že  zahraniční partneri nejednoznačne  chápali veliteľ-

stvo armády, pretože vo väčšine európskych armád je zaužíva-

ný pojem a vlastne funguje štruktúra generálneho štábu.

 

     Na základe  platných legislatívnych  noriem a záväzných

dokumentov  na výstavbu  armády postupne  došlo k rozdeleniu

a spresneniu predmetných kompetencií medzi ministerstvom ob-

rany a generálnym štábom, a to bolo  charakteristické aj pre

druhú novelu, pre zákon číslo 166/1995 Z. z., kde však tieto

veci ostali takpovediac mimo  hlavnej pozornosti a pozornosť

sa sústredila predovšetkým na spôsob vymenovania a odvoláva-

nia náčelníka generálneho štábu. Možno si na to pamätáte, že

v rámci  tej istej  schôdze  došlo k opätovnému prerokúvaniu

zákona pri  využití kompetencií, ktoré  má prezident Sloven-

skej republiky v rámci procesu tvorby zákonov.

 

     Tento spor  spočíval  predovšetkým v tom, že bol  vtedy

prijatý nový § 2b ods. 7 zákona 166/1995 Z. z., ktorý  znel:

"Náčelníka generálneho štábu vymenúva  a odvoláva vláda Slo-

venskej republiky  na návrh ministra."  Nález Ústavného súdu

zo 7. novembra 1996 však  hovorí o tom, že toto znenie para-

grafu  nie je v súlade s článkom 102 písm. g) a j) a s člán-

kom 119 písm. k) Ústavy  Slovenskej  republiky. Podľa  iných

zákonov teda vyplývalo, aby Národná rada Slovenskej republi-

ky uviedla do súladu s ústavou tento paragraf do 6 mesiacov.

Dosiaľ sa tak nestalo. Má  to súvislosť s prerokúvanou nove-

lou v tom, že navrhovaná novela (tlač 706) neuvádza do súla-

du s ústavou  znenie zákona  číslo 166/1995 Z. z., ktoré me-

dzitým stratilo  na základe nálezu  Ústavného súdu účinnosť,

teda  neuvádza  do súladu s ústavou, ale naopak,  robí tento

nález zbytočným tým, že mení štruktúru v rámci rezortu obra-

ny.

 

     Navrhovaná novela obsahuje dva druhy zmien.

 

     Prvé, ktoré možno rešpektovať, sú zmeny, ktoré sa týka-

jú problémov, ktoré  sú a ktoré treba napraviť.  Ide o zmeny

vyjadrené vo vládnom návrhu (tlač 706) pod  bodom 1, pod bo-

dom 2 a pod  bodom 8. Týka sa to  vojenských správ, ktoré by

sa týmto návrhom novely  dostali do kompetencie riadenia mi-

nisterstva obrany, a navrhovaný  bod 8 chce, aby  sa § 7 vy-

pustil zo  znenia zákona, čo znamená,  že vlastne prísaha by

vypadla z tohto zákona.

 

     Oveľa závažnejšie sú zmeny, ktoré tvoria  druhú skupinu

a ktoré možno charakterizovať tak, že  aj keď sa to výslovne

nekonštatuje,  ide v podstate  o premenu  generálneho  štábu

takpovediac na  jednu zo sekcií  ministerstva  obrany, čo má

viditeľnú  súvislosť  práve v postavení  a  v kompetenciách,

dokonca aj v personálnom obsadení náčelníka generálneho štá-

bu. Do tejto skupiny zmien patria navrhované zmeny pod bodmi

3, 4, 5, 6 a sčasti aj 7, to  je iba nesprávna  reagencia na

nález Ústavného súdu.

 

     Aby sme sa dostali za hranice názvu paragrafov a čísel,

ktoré nemusia znamenať pre poslanca veľa, ak nemá k dispozí-

cii text, ktorého sa týkajú, dovolím si istý komentár k tým-

to bodom.

 

     V bode 3 by aj bolo  možné  súhlasiť s návrhom, pravda,

vypadol z pôvodného znenia generálny štáb.

 

     V bode 4 sa navrhuje  vypustiť § 2b odsek 4, ktorý  mal

toto znenie: "Generálny štáb  je hlavným orgánom velenia ar-

mády."

 

     Bod 5 - v § 2b sa navrhuje nový odsek, ktorý je uprave-

ný tak,  že namiesto "generálny štáb"  je tam uvedené "mini-

sterstvo obrany ako koordinátor činností a úloh jednotlivých

druhov vojsk armády". To,  čo povedal pán spravodajca, treba

spresniť v tom zmysle, že  tie činnosti sú rozmanité a treba

rozlišovať v podstate  procesy  velenia  od procesov štátnej

správy, kde je ministerstvo obrany plne kompetentné.

 

     No a napokon podstata, ktorá je uvedená v bode 6, podľa

tohto návrhu znie: "Na čele  generálneho štábu je štátny ta-

jomník ministerstva obrany." Pôvodne to znelo takto: "Na če-

le  generálneho štábu  je náčelník  generálneho štábu, ktorý

velí vojskám armády, je  podriadený ministrovi, ktorému zod-

povedá za výkon svojej funkcie."  Myslím si, že pôvodná for-

mulácia je úplne presná.

 

     Vážená Národná rada, ide najmä o zmeny, ktoré sa týkajú

§ 2b ods. 5 a 6, ktoré  možno charakterizovať ako pokračova-

nie v presadzovaní istého byrokratického nazerania na spôsob

uplatňovania moci v podobe obmedzovania a okliešťovania prá-

vomoci  prezidenta, v tomto  prípade  ako hlavného  veliteľa

ozbrojených síl. Konkrétne, aby najvyššieho vojenského funk-

cionára  štátu, profesionálneho  vojaka, nevymenoval  prezi-

dent,  ale vláda.  To  bolo  vyjadrené  už v predchádzajúcej

úprave, ktorú Ústavný súd  kvalifikoval ako úpravu v rozpore

s ústavou. Vlastne  za týmto účelom  sa do čela  generálneho

štábu navrhuje  štátny tajomník a súčasne sa mu priraďuje aj

náplň práce.

 

     Hneď na začiatku treba povedať, že z toho vyplývajú ta-

ké komplikácie, až sa trošku  divím tomu, ako je vôbec možné

prísť s takýmto návrhom bez toho, aby v dôvodovej správe bo-

la čo len jedna jediná  veta o najpodstatnejšej, doslova mo-

censkej záležitosti, ktorá sa tu presadzuje.

 

     Uvedený  nesúhlas  chcem  oprieť predovšetkým o to,  že

spor neslobodno viesť v rovine, v ktorom  štáte vymenuje ná-

čelníka  generálneho  štábu  prezident a v ktorom  vláda  či

parlament.  Spôsoby  sú  v  rôznych  armádach  rôzne. Musíme

vychádzať z ústavnoprávneho stavu, ktorý je v Slovenskej re-

publike a  ktorý sa týka aj  záležitostí organizácie obrany.

Teda  spor nie  je v  tomto. Náčelník  generálneho štábu  je

v drvivej väčšine západoeurópskych štátov najvyššia vojenská

funkcia  v štáte,  teda nie  politická funkcia.  Obyčajne ju

zastáva  profesionálny vojak - generál,  ktorý  má najvyššie

vojenské odborné vzdelanie a nepochybne desaťročné skúsenos-

ti z velenia vojenským súčastiam.

 

     Rezorty  obrany  obyčajne  riadia a kontrolujú  civili,

pričom ide o politickú  funkciu. Funkcie  ministra obrany sa

menia na základe výsledkov volieb pri zmene politickej moci.

Ministri obrany však nevelia  armádam. Velenie na rozdiel od

riadenia nie je politické  rozhodovanie, ale spôsob realizá-

cie rozhodnutí v podmienkach  armády, v podmienkach ozbroje-

ných síl. Minister-civil aj v Slovenskej republike riadi re-

zort obrany, t. j. koordinuje  činnosť a úlohy  armády a os-

tatných zložiek  rezortu, ktoré nie sú  súčasťou Armády Slo-

venskej republiky. Civil, či už minister alebo štátny tajom-

ník, však nemôže koordinovať jednotlivé druhy vojsk - pozem-

né vojsko, letectvo, PVO -, lebo je to takpovediac určené do

kompetencií profesionálnych vojakov.

 

     Ak by  sa zmeny, ktoré  sú v tomto  návrhu  takpovediac

skryté, presadili, myslím si, že by z toho  vzniklo niekoľko

problémov aj  ohľadne toho, ako by  mohol civilný štátny ta-

jomník ako náčelník generálneho  štábu veliť, vydávať vojen-

ské rozkazy a ďalšie  veci. A keď si  zoberieme návrh zákona

o vojenskej  službe, ktorý  budeme prerokúvať  neskôr, je to

v rozpore aj s obsahom tohto zákona.

 

     Ako vidieť, všetky platné i navrhované  právne normy so

štátnym tajomníkom - civilom, ktorý je  na čele  generálneho

štábu, nepočítajú.  Je to úplne  neorganické riešenie, ktoré

je v rozpore s právnymi  normami, ktorými dnes rezort obrany

disponuje.

 

     Nechcem uvádzať ďalšie veci, pretože je lepšie, keď bu-

dú prípadne uvedené v druhom čítaní.

 

     Chcel by som však upozorniť  na to, že v rezorte obrany

oprávnene panuje  nespokojnosť s tým,  že tento rezort  nemá

stabilizované svoje  finančné zdroje. Myslím  si, že aj  pri

zásahoch  a  pri  reguláciách  ministerstva  financií sa ne-

zohľadňuje práve  istá výnimočnosť postavenia  tohto rezortu

a potreba stability jeho finančných  zdrojov. Hovorím to len

preto, že aj v rezorte sú názory, ktoré sa opierajú o to, že

účasť náčelníka generálneho štábu vo vláde by azda mohla ne-

jako materiálne, finančne pomôcť presadzovaniu záujmov armá-

dy. Treba povedať,  že je to ilúzia. Ak  chceme riešiť tento

problém, ktorý je často predmetom na zasadaniach bezpečnost-

ného  výboru, a napokon  už  niekoľkokrát  bol  nanesený  aj

v Národnej rade, stabilitu zdrojov  určených  pre rezort ob-

rany treba zabezpečiť v štátnom rozpočte a procedúrach, kto-

ré sa potom so štátnym rozpočtom dejú. Ináč povedané, aby sa

finančná regulácia netýkala tohto rezortu vzhľadom na to, že

mu  spôsobuje len  škodu, nič  iné. Potom  by bolo,  pravda,

efektívnejšie uplatniť aj  nový systém plánovania, programo-

vania a rozpočtovania.

 

     Vážení priatelia,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     musíme počítať aj s tým, že  sme v období, v ktorom nie

sú rozhodnuté, ale  skôr otvorené  niektoré veci, a to je aj

otázka zvolenia či nezvolenia  prezidenta. Pre systém obrany

pri súčasnom ústavnoprávnom riešení je to pozícia mimoriadne

významná.

 

     Chcel by som upozorniť na ľudovú múdrosť, ktorá hovorí,

že reťaz je taká silná, aké je silné jej najslabšie ohnivko.

Obrana štátu  musí počítať aj s teoreticky  najhoršou situá-

ciou. A tou najhoršou  teoretickou situáciou v tomto prípade

pre systém  obrany je aj to,  ak by posty, ktoré  sú kľúčové

v tomto  systéme,  neboli  obsadené.  Aj z tohto  dôvodu, aj

z tohto hľadiska sa treba pozerať na prípadné postavenie ná-

čelníka generálneho štábu. Ide totiž o to, že súčasný náčel-

ník generálneho štábu by  aj v prípade nezvolenia prezidenta

zostal na svojom mieste. Lebo ak by nebolo prezidenta, nemal

by kto podľa Ústavy  Slovenskej republiky a nálezu Ústavného

súdu náčelníka generálneho štábu vymenovať a odvolať. Náčel-

ník generálneho štábu by teda zostal reprezentantom neutrál-

nej pozície a neutrálneho vnútropolitického pôsobenia Armády

Slovenskej republiky.

 

     A  preto mi  dovoľte vysloviť  názor. Zdá  sa mi, že ak

v tomto ústavnom  právnom stave - teda potom - nemožno odvo-

lať náčelníka generálneho štábu, ak by nebol prezident, skú-

ša sa  možnosť zmeny štruktúry tak,  aby vlastne táto kompe-

tencia  bola obídená.  Domnievam sa,  že to  nie je správne.

A nejde už len o zmenu  štruktúry moci, ale ide  aj o to, že

tento problém sa týka  samotných koaličných partnerov súčas-

nej vládnej koalície.

 

     Na záver mi dovoľte povedať, že prerokúvaná novela pri-

náša straníckomocensky motivovaný  obsah, ktorý znamená ego-

istické stranícke mocenské  zmeny v prospech jedného subjek-

tu. A to sa negatívne týka nielen systému obrany, nielen po-

litického spektra  na Slovensku, ale  aj koaličných vládnych

spojencov - Slovenskej národnej  strany a Združenia robotní-

kov Slovenska.  Verím, že spoločnými  silami zdravého rozumu

tomuto nezodpovednému zámeru zabránime.

 

     Vážení priatelia, vzhľadom na to,  že v tomto návrhu je

obsiahnutá aj  zmena ohľadom zaradenia  okresných vojenských

správ  do kompetencie  ministerstva obrany,  čo považujem za

potrebné a za  vhodné, dovolím si iba s dôrazom  na túto po-

trebnú zmenu odporučiť, aby  tento návrh zákona bol zaradený

 

do druhého  čítania. To však znamená,  že si viem predstaviť

aj iné riešenie, čiže ak niekto dá návrh, aby nebol zaradený

do druhého čítania, podporím ten návrh, ak bude vyslovený.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     koncepcia tohto návrhu zákona a s ním  súvisiaceho tiež

Branného  zákona  je  mylná a nebezpečná. Armáda - v tom sa,

myslím  si, zhodneme všetci - musí  byť politicky nezávislá,

nestranícka a vysoko  profesionálna. Zlúčením funkcie náčel-

níka  generálneho  štábu  a  funkcie  štátneho  tajomníka je

s touto  zásadou v ostrom protiklade.  Štátny tajomník patrí

medzi vysokých  štátnych funkcionárov. Tieto  posty sa obsa-

dzujú politicky. Štátny tajomník je  politik. Tým sa na čelo

veliteľského zboru dostáva osoba, ktorá tak či tak prezentu-

je  záujmy politickej  strany alebo  politického zoskupenia.

Vzniká veľké nebezpečenstvo, že  sa politický zápas prenesie

do armády. A to je, myslím si, pre nás všetkých nezlučiteľné

s chápaním modernej armády.

 

     Nestrannosť a politická  nezávislosť armády je garanto-

vaná aj  tým, že vrchným veliteľom  ozbrojených síl je hlava

štátu, ktorá stojí nad politickými stranami. Z toho vyplýva-

jú aj vymenúvacie právomoci hlavy štátu. Tento návrh  zákona

a návrh Branného zákona spochybňuje tento mechanizmus.

 

     Koncepcia spolitizovania armády sa  prejavuje aj v ďal-

ších ustanoveniach zákona. Tento zákon spolu s Branným záko-

nom je postavený na chybnej  konštrukcii, ktorá môže byť pre

našu krajinu osudová. Tento  návrh zákona je svojím spôsobom

protislovenský,  pretože nás  vzďaľuje od  rodiny vyspelých,

civilizovaných štátov.

 

     Odporúčam preto, aby tento zákon bol vrátený, prepraco-

vaný, t. j. neodporúčam, aby bol  prijatý na druhé  čítanie.

Prosím, aby ste to registrovali ako návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej už nemám nikoho  písomne prihláseného. Predtým sa

prihlásil pán poslanec Čarnogurský a pán poslanec Andrejčák.

 

     Uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     predložená novela  zákona o zriadení  Armády Slovenskej

republiky obsahuje dve problematické miesta. Ale predtým eš-

te treba povedať, že  základnou úlohou Armády Slovenskej re-

publiky je  obrana zvrchovanosti a územnej  celistvosti Slo-

venskej republiky. Aby armáda mohla plniť túto svoju základ-

nú a prvoradú povinnosť, musí byť schopná jednak zjednocovať

občanov bez ohľadu na politický, náboženský názor či iné ná-

zory a taktiež  musí byť  organizačne  usporiadaná  tak, aby

mohla  plniť túto  svoju funkciu  účelne pri  daných možnos-

tiach,  prostriedkoch, ľudských  zdrojoch a podobne,  aby čo

najpružnejšie vedela reagovať na vzniknuté  situácie a popri

tom, aby si zachovávala aj určitú organizačnú, finančnú sta-

bilitu a svoj vzťah k základným ústavným inštitúciám štátu.

 

     Predložená  novela zákona  sa spreneveruje  práve týmto

požiadavkám na  úlohy, ktoré má plniť  Armáda Slovenskej re-

publiky. V prvom  rade treba povedať, že ak  armáda má plniť

tieto úlohy,  mala by byť  naozaj nepolitická, aby  skutočne

všetci  občania Slovenskej  republiky mohli  bez akýchkoľvek

vnútorných zábran vykonávať službu v armáde a takýmto spôso-

bom prispieť k obranyschopnosti Slovenska. Zárukou apolitic-

kosti  armády  je, aby  funkcionári  armády  a  predovšetkým

dôstojnícky zbor armády neboli zapojení do politických strán

a vlastne nevykonávali politické funkcie.

 

     Predložený návrh zákona sa spreneveruje tejto požiadav-

ke tým, že zlučuje  funkciu  náčelníka  generálneho  štábu a

funkciu  štátneho  tajomníka  ministerstva obrany. Treba po-

vedať, že  funkcia náčelníka generálneho štábu  je rýdzo od-

borná funkcia, rýdzo odborná  vojenská funkcia, kde sa vyža-

duje predovšetkým dokonalá vojenská kvalifikácia, schopnosť,

preverenie, a prakticky túto funkciu môže vykonávať iba pro-

fesionálny vojak, kým funkcia štátneho tajomníka ktoréhokoľ-

vek  ministerstva,  samozrejme  aj  ministerstva  obrany, je

funkciou politickou, ktorá sa prejavuje vo svojom politickom

charaktere už  tým, že štátneho  tajomníka ministerstva volí

vláda. Zlúčenie týchto dvoch funkcií znamená narušenie oboch

systémových prístupov, to znamená  rýdzo odborné velenie ar-

mády  generálnym  štábom  a podriadenými  zložkami a naopak,

politické riadenie alebo presadzovanie  politiky vlády aj do

riadenia a spravovania armády prostredníctvom ministra obra-

ny. Zlúčením  týchto dvoch celkom  odlišných funkcií vznikne

miešanina,  ktorá odborne  nebude fungovať.  Politicky možno

áno, ale odborne určite nie.

 

     Druhý moment, ktorý  taktiež zavádza nesystémové rieše-

nie  do armády,  je ustanovenie,  podľa ktorého  koordináciu

činností a úloh jednotlivých druhov vojsk armády, vojenských

správ a vojenských  zariadení zabezpečuje ministerstvo obra-

ny.  Ako môže  ministerstvo obrany  zabezpečovať koordináciu

činností a úloh jednotlivých  druhov vojsk? Predsa minister-

stvo obrany nie je na to ani odborne vybavené.

 

     V  tejto  súvislosti  skôr  bokom  podotýkam, že jedným

z neduhov organizácie armády na Slovensku je to, že generál-

ny štáb a ministerstvo obrany vlastne dublujú niektoré svoje

činnosti, aj niektoré svoje organizačné zložky, a tým dochá-

dza k zbytočnému jednak  predražovaniu aparátu armády a jed-

nak, samozrejme, k narušovaniu funkčnosti riadenia armády.

 

     Ale rovnako  je nelogické a neúčelné, aby  ministerstvo

obrany zabezpečovalo koordináciu  činnosti vojenských správ.

Vojenské správy na 80 % zabezpečujú  mobilizačné úlohy armá-

dy. A predstavte si, že vojenské  správy  budú podliehať mi-

nisterstvu obrany, pre ktoré  vykonávajú - hovorím odhadom -

asi 20 % svojich úloh, budú  podliehať  ministerstvu obrany,

ale práve v okamihu mobilizácie,  keď celá tá vojenská maši-

néria by mala pracovať rýchlo,  účinne, práve vtedy  by mali

vojenské správy  zabezpečovať mobilizáciu záloh  pre armádu,

ktorú riadi  generálny štáb. Aký chaos  môže nastať! A práve

takýto organizačný princíp zavádza  do riadenia armády pred-

ložená novela zákona.

 

     Nazdávam sa preto, že  novela zákona je doslova škodli-

vá. Predložená  novela  zákona  doslova  škodí  funkčnosti a

účelnej organizácii  Armády  Slovenskej  republiky,  a preto

túto novelu zákona je potrebné zamietnuť. Zamietnutím novely

tohto zákona zabezpečíme to,  že Armáda Slovenskej republiky

bude môcť pokračovať vo svojej doterajšej činnosti a vo svo-

jej doterajšej štruktúre, ktorá je neobyčajne úspešná.

 

     Armáda  Slovenskej republiky  je vlastne najúspešnejšou

inštitúciou nášho  štátu. Prejavuje sa to  nielen v priesku-

moch  verejnej mienky,  teda nielen  doma, kde  má najvyššie

ocenenie  alebo najvyššiu  podporu medzi  obyvateľstvom, ale

prejavuje sa to aj v medzinárodnom postavení alebo účinkova-

ní aspoň jednotlivých jednotiek  slovenskej armády, keď slo-

venskí vojaci pri medzinárodných cvičeniach, súťažiach a po-

dobne  dosahujú, povedal  by som,  nadpriemerný počet víťaz-

stiev  nad  svojimi  konkurentmi z iných štátov.  A preto ak

chceme zachovať  úspešnú dráhu Armády  Slovenskej republiky,

je potrebné, aby sme zamietli túto novelu zákona.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     chcem  reagovať na  pána poslanca  Čarnogurského. Musím

dopovedať to, čo pán Čarnogurský veľa slovami okolo toho za-

mlčal. Áno, ide o otázku toho, či armáda bude jednotná, ale-

bo bude rozdelená na dve časti.

 

 

     V každom demokratickom štáte  armádu v čase mieru riadi

civilný minister  obrany a jemu podliehajúce zložky, teda aj

náčelník generálneho  štábu. To sa objavilo  aj v materiáli,

ktorý bol poslaný poľskej  vláde a poľskému parlamentu Orga-

nizáciou o bezpečnosti a spolupráci, keď Poľsko  schvaľovalo

novú ústavu a  Poľsku bolo odporúčané, že ak  sa chce dostať

do západných  transatlantických štruktúr, nemôžu  byť silové

rezorty a iné rezorty  riadené prezidentom  republiky v čase

mieru, ale všetky rezorty  musia byť podriadené ministerkému

predsedovi a vláde, vrátane náčelníka generálneho štábu. Iba

v čase vojny toto právo má prejsť na hlavu štátu.

 

     Toto naša ústava síce nerobí,  ale tento spor sa dostal

aj  pred Ústavný  súd Slovenskej  republiky, kde  som mal tú

česť  zastupovať Národnú  radu. I keď Ústavný  súd  rozhodol

veľmi šalamúnsky a podelil  právomoci, tak to  bolo aj v ku-

loároch ústne vysvetlené, že musel  vyvážiť politické vzťahy

medzi prezidentom a vládou. Tak či  tak si myslím, že v kaž-

dom demokratickom štáte armáda v čase mieru musí byť podria-

dená  ministerskému  predsedovi  a  vláde,  pretože vláda je

kontrolovaná parlamentom. Hlava štátu najmä v Slovenskej re-

publike nezodpovedá  nikomu a nemôže mať  armádu pod kontro-

lou, lebo ju môže zneužiť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ešte s  faktickou poznámkou sa hlási  pán poslanec Pro-

keš.

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     K vystúpeniu  pána poslanca Čarnogurského  by som chcel

len toľko poznamenať, že ma  veľmi prekvapuje, lebo som ešte

z opozície nikdy  nepočul návrh, že áno, ten zákon má chyby,

radi sa zúčastníme na jeho dopracovaní a podporíme ho. Treba

povedať, že  tento zákon nerieši len  otázku vzťahu štátneho

tajomníka a náčelníka generálneho  štábu, ale aj druhé otáz-

ky, a v prípade, že táto novela bude zamietnutá, vieme veľmi

dobre, čo  hovorí  náš  rokovací  poriadok o možnosti  znova

otvoriť otázky, ktoré sú v tomto návrhu riešené.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Do rozpravy je prihlásený ešte pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     nechcel som vystupovať v rozprave, ale na základe prie-

behu rozpravy  by mi nestačilo  reagovať formou pripomienky,

preto volím takúto formu.

 

     Samozrejme, tak  ako je v našej  Národnej rade  zvykom,

nech podáme  akýkoľvek  návrh s akýmkoľvek  obsahom, s akým-

koľvek kladným vplyvom, stále  je našimi opozičnými kolegami

označovaný ako zlý, protizákonný,  protiústavný. A teraz pán

kolega Moravčík  dokonca povedal, že návrh  zákona je proti-

slovenský. Myslím si, pán kolega Moravčík, že protislovenská

bola vaša činnosť, keď ste  dovolili prvýkrát a zatiaľ jedi-

nýkrát, aby  štátnym tajomníkom, za  ktorého pán Čarnogurský

tak pekne  horlil, bol  vojak z povolania, aj  keď iný zákon

vojakovi  zakazuje  politickú  činnosť.  KDH  začalo s touto

činnosťou. Potom aj pán  generál Sabol, ktorý robil štátneho

tajomníka za KDH, pochopil,  radšej z armády odišiel, preto-

že mu to prostredie už zrejme nemohlo tolerovať.

 

     Chcel by som  povedať, nerobme vedu z toho,  čo nie je.

Nevyrábajme strašiakov. V roku 1993 som  niekoľkokrát žiadal

vtedajšieho a terajšieho  premiéra  vlády,  aby ministerstvo

obrany ako veľký zložitý  rezort mal dvoch štátnych tajomní-

kov - jedného  civilného a jedného  vojenského. Okrem  iného

práve preto,  že generálny štáb  vtedy pod velením  veliteľa

armády bol 120 km ďaleko a jeho postavenie bolo treba posil-

niť.

 

     Náš zákon o štátnej  správe, resp. o organizácii minis-

terstiev - ten kompetenčný - považuje štátneho  tajomníka za

človeka, ktorý je druhý v rezorte. Dokonca mu priznáva právo

zastupovať ministra  vo vláde a  vo výboroch Národnej  rady.

Preto si  myslím,  že nerobme a nehľadajme v tom, či sa bude

volať  náčelník  generálneho  štábu  alebo  štátny tajomník,

žiadny  bočný úmysel a nerobme z toho  problém,  prosím vás.

Dnes je  náčelník  generálneho  štábu  štvrtým-tretím  mužom

v rezorte obrany. Je minister, štátny tajomník a vedúci úra-

du, ktorých v tejto  hierarchii definuje  zákon. Áno, aj keď

nemá právo priamo vydávať rozkazy, ale je tretím definovaným

mužom, lebo koordinuje orgán,  ktorý je náčelníkovi generál-

neho štábu nadriadený. Myslím si, že vyzdvihnutie jeho úrov-

ne na  funkciu štátneho tajomníka  posilní pozíciu náčelníka

generálneho štábu. Ani názov nie je problémom.

 

     Chcem len  pripomenúť, že odmietam  názor, že keď  bude

vymenovaný vládou, bude spolitizovaná armáda. Potom je armá-

da spolitizovaná v Nemecku, pretože  tam  dokonca vláda  ani

nevymenúva náčelníka generálneho štábu, ale robí to minister

obrany. Ale aj minister  obrany je podriadený premiérovi. Ak

by sme  túto myšlienku rozvíjali,  tak je to  ešte podstatne

lepšie, ako to majú v Spolkovej republike Nemecko.

 

     Dal  by sa odmietnuť každý  návrh, ktorý  bol umelo vy-

zdvihnutý, a preto mi dovoľte,  aby som zakončil takýmto ná-

vrhom. Pouvažujme o tom, či  nebude  lepšie rozmýšľať,  akým

spôsobom sa venovať návrhom  zákonov, ktoré predložila vláda

a spracovalo ministerstvo obrany, ktoré v týchto dňoch bude-

me prerokúvať,  či sa nesústrediť na  ich obsah, na prospeš-

nosť  jednotlivých položení,  resp. navrhovaných paragrafov,

v prospech Slovenska, a nevyužívajme ich  ako nástroj  poli-

tického boja voči koalícii. Myslím si, že by sme urobili as-

poň  úspešný  alebo  užitočný  krok  pre Slovenskú republiku

a jej armádu, o ktorú si robíme  veľké  starosti, ale ktorej

tak veľmi zatiaľ nepomáhame.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nikto sa  nehlási s faktickou  poznámkou, môžem skončiť

rozpravu k tomuto bodu.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, o chvíľu bude 12.00 ho-

dín,  tak urobíme  prestávku. Alebo  budeme hlasovať? (Hlasy

z pléna: Hlasovať.) Hlasovať? Dobre.

 

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nechce sa vyjadriť. Pán  spoločný spravodajca sa chce vyjad-

riť k rozprave? Nechce.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som konštatoval, že v rozprave vystúpi-

li štyria  poslanci. Z rozpravy odznel  jediný návrh od pána

poslanca Moravčíka, a to neodporúčať  Národnej  rade Sloven-

skej republiky zaradiť návrh  zákona o Armáde Slovenskej re-

publiky do druhého čítania.

 

     Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto ná-

vrhu pána poslanca Moravčíka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán  poslanec. Ale keby ste  najskôr prečítali ná-

vrh, ktorý je daný z  výborov, o ktorom musíme hlasovať naj-

skôr a potom o ostatných. Hlasuje sa v poradí.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Čiže  návrh Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť: Odporúča sa  Národnej rade  Sloven-

skej  republiky  podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  po-

riadku, aby sa uzniesla na tom, že odporúča vládny návrh zá-

kona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o tom, že ten-

to  návrh  zákona  prerokujeme  v druhom  čítaní  podľa § 73

ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky

sa uzniesla,  že vládny  návrh  zákona, ktorým  sa  mení zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky  číslo 3/1993  Z. z.

o zriadení  Armády Slovenskej  republiky v  znení neskorších

predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda, týmto  návrh poslanca Moravčíka je

bezpredmetný. Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pri-

delení  návrhu  zákona  výborom v zmysle vášho  rozhodnutia,

podľa ktorého gestorským výborom  pre tento zákon bude výbor

pre obranu a bezpečnosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, ale ešte musíte pre-

čítať aj lehoty, termíny, dokedy ho výbory prerokujú.

 

 

Poslanec I. Urban:

 

     Áno, prosím, aby to bolo doplnené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte tam napísaný presný dátum.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Je to do 10. novembra.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, máte tam návrh.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Prideliť vládny návrh zákona,  ktorým sa mení zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 3/1993 Z. z. o zria-

dení  Armády Slovenskej  republiky, na prerokovanie ústavno-

právnemu výboru  do 4. novembra 1997 a v gestorskom  výbore,

vrátane  prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov,

do 7. novembra 1997 odo dňa  pridelenia  Národnou radou Slo-

venskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona  výborom, určila  gestorský výbor  a lehoty  výborov na

prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  prerušujem schôdzu.

Pokračovať budeme o 14.00 hodine  prvým čítaním Branného zá-

kona.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé

čítanie o

 

     vládnom návrhu Branného zákona.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 705. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v  rozhodnutí predsedu Národnej rady čís-

lo... (Ruch a šum v sále.)

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj. Máte dosť priestorov mi-

mo rokovacej miestnosti, kde sa dá aj kričať.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky návrh tohto zá-

kona prednesie minister obrany pán Ján Sitek.

 

     Prosím pána ministra.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na rokovanie  Národnej rady Slovenskej  republiky pred-

kladám vládny návrh Branného zákona.

 

     Predkladaný vládny návrh zákona  vymedzuje úlohy a zlo-

ženie ozbrojených síl, zakotvuje inštitút brannej povinnosti

pre občana ako povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať vojen-

skú službu v záujme  štátu na zabezpečenie obrany Slovenskej

republiky  rešpektovaním  základných  ľudských práv a slobôd

zaručených  Ústavou  Slovenskej  republiky  a  vymedzuje ich

rozsah  vrátane  možnosti dobrovoľne prevziať  brannú povin-

nosť.

 

     Ďalej vládny  návrh podrobne upravuje  odvodové konanie

a umožňuje  vykonávanie  pravidelných  odvodov a dodatočných

odvodov v termínoch,  ktoré  určí  ministerstvo obrany, a za

brannej pohotovosti  štátu podľa potrieb  ozbrojených síl aj

vykonanie mimoriadnych odvodov.

 

     Pokiaľ ide o druhy  vojenskej služby, návrh zavádza pri

rešpektovaní Ústavy Slovenskej republiky nový pojem "povinná

vojenská  služba",  ktorý zahŕňa  základnú  službu, náhradnú

službu a zdokonaľovaciu službu, pričom dĺžka trvania zostáva

nezmenená.

 

 

 

 

     Ďalšia  vojenská služba  sa člení  na prípravnú službu,

profesionálnu službu a mimoriadnu službu, ktorá sa vykonáva,

ak boli nariadené mimoriadne  opatrenia a za brannej pohoto-

vosti štátu.

 

     Zákon  ďalej upravuje  určenie, povolanie,  nástup, od-

klad, výkon, prerušenie, nahradzovanie a prepustenie z výko-

nu vojenskej  služby a ustanovuje podmienky  na udelenie od-

kladu  nástupu,  oslobodenia a odpustenia  výkonu  vojenskej

služby. Upravuje vytváranie  záloh  ozbrojených síl, ohlaso-

vaciu povinnosť a vojenskú  evidenciu vojakov, podmienky vy-

cestovania a vysťahovania občanov do  cudziny, vstup občanov

do vojenskej služby ozbrojených  síl iných štátov, započíta-

nie vojenskej služby a určuje podmienky nariadenia mimoriad-

nych opatrení.

 

     Samostatná  časť návrhu  zákona je  upriamená na úpravu

organizácie štátnej správy na úseku obrany, ktorej výkon bu-

dú zabezpečovať ministerstvo  obrany, úrady vojenskej správy

ako druhostupňový orgán a okresné  vojenské správy ako prvo-

stupňový orgán. Zároveň sa  vymedzuje ich pôsobnosť, organi-

zácia a financovanie.

 

     Realizáciou navrhovanej právnej úpravy nevzniknú požia-

davky na štátny rozpočet, ani zvýšený nárok na pracovné sily

a organizačné zabezpečenie.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie prilo-

ženého vládneho návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený predseda výboru pán

Andrejčák.

 

     Prosím ho, aby predniesol návrh.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní  vládneho návrhu  Branného zákona (tlač 705). Ako

spravodajca určený gestorským Výborom  Národnej rady Sloven-

kej republiky pre obranu a bezpečnosť som splnomocnený pred-

niesť toto stanovisko.

 

     Predložený návrh Branného zákona bol doručený poslancom

Národnej rady  Slovenskej  republiky  dňa 25. júla 1997, čím

boli splnené  podmienky  určené § 71 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky, to znamená  najmenej 15 dní pred

schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čí-

tanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh  Branného  zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70

ods. 1 zákona, a podľa legislatívnych  pravidiel ho  zaradil

na rokovanie 33. schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky

v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny  návrh  Branného  zákona  rieši závažnú problematiku,

ktorú možno upraviť len spôsobom,  ktorý sa navrhuje v pred-

metnom návrhu zákona.

 

     Len na ilustráciu mi dovoľte stručne vysvetliť nasledu-

júce: Návrh  zákona vymedzuje zloženie  ozbrojených síl Slo-

venskej republiky, definuje ich  úlohu  na vlastnom území aj

pri  pôsobení v zahraničí, určuje  obsah  vojenskej prísahy,

definuje brannú povinnosť  občanov Slovenskej republiky, ur-

čuje  spôsob, formy a financovanie  odvodov, definuje  novým

spôsobom vojenskú službu, určuje podmienky nástupu a ukonče-

nia vojenskej služby,  stanovuje vojenské hodnosti, definuje

mobilizáciu v Slovenskej  republike a stanovuje  organizáciu

štátnej správy na úseku obrany.

 

     Rozsiahlu  polemiku, až  zosmiešňovanie autorov  zákona

vyvolal návrh  zaviesť brannú povinnosť pre  ženy, resp. pre

časť z nich. Dovoľte mi  uviesť  pre správne  pochopenie len

krátku zmienku o tomto programe.

 

     Po prvé, návrh zákona  uloží brannú povinnosť ženám len

za brannej pohotovosti štátu, to  znamená v období po vyhlá-

sení mobilizácie alebo vyhlásení vojny. Návrh zákona neumož-

ňuje vyžadovať túto povinnosť v inom období.

 

     Po druhé, zákon presne definuje dôvody, pre ktoré nemô-

že byť ženám branná povinnosť uložená.

 

     Po tretie,  vo všetkých doterajších  vojnách pri vedení

bojovej činnosti  na vlastnom území  boli občania zo  zákona

povinní podieľať sa na vojnových opatreniach, ženy nevyníma-

júc. Návrh  zákona, ktorý dnes posudzujeme,  pre časť z nich

definuje bližšie formu, ktorá  vymedzuje ich povinnosti, ale

aj ich práva a hlavne povinnosť štátu voči nim.

 

     Uznávam,  že aj  tu vidieť  istý dôsledok  benevolencie

štátu, ktorú zaviedol štát  prijatím zákona o civilnej služ-

be. Musíme totiž  počítať s tým, že pri dlhšom trvaní pocitu

vonkajšieho  ohrozenia  zákon o civilnej  službe bude časťou

mužskej populácie zneužitý, a títo sa vyhnú  vojenskej služ-

be. Okrem toho je nutné rátať  aj s tým, že spolu s vyhláse-

ním  mobilizácie  bude  realizovaná v našich  podmienkach aj

istá  miera  evakuácie  obyvateľstva z ohrozených  oblastí a

z týchto oblastí nie je možné  použiť ani časť mužskej popu-

lácie na pomocné činnosti  pre armádu. V týchto priestoroch,

iste to chápete, určite nebude možné ani ženy zaviazať bran-

nou povinnosťou.  Preto teda musíme chápať,  že takéto právo

štátu bude  využité  len v takých oblastiach, ktoré  priamou

očakávanou bojovou činnosťou nebudú ohrozené.

 

     Som  presvedčený, že  sa navrhovatelia s touto  otázkou

v § 6, 30 a 35 dostatočne jasne vysporiadali.

 

     Vládny návrh Branného zákona  reaguje na zásadné zmeny,

ktoré nastali po roku 1989 v živote našej spoločnosti, či už

spomeniem prijatie Ústavy Slovenskej republiky alebo samotný

vznik suverénneho  štátu, ale aj  skrátenie základnej služby

z 24 na 12 mesiacov. Zmenilo  sa územné a správne usporiada-

nie  Slovenska. Tieto,  ale  aj  ďalšie zmeny  spôsobili, že

uplatňovanie predchádzajúceho zákona sa stávalo čoraz zloži-

tejšie a je nutné ho definovať po novom.

 

 

 

     Návrh Branného  zákona sa stane  teda základným právnym

predpisom, od ktorého sa rozvíja spracovanie ďalších návrhov

zákona, a to návrhu zákona o vojenskej službe, návrhu zákona

o peňažných náležitostiach vojakov,  návrhu zákona o sociál-

nom zabezpečení a ďalšie.

 

     Návrh zákona v oblasti  ozbrojených síl plne rešpektuje

ženevské  dohody,  ktorými  je  Slovenská  republika viazaná

najmä v otázke zloženia úloh ozbrojených síl - Zmluvu o kon-

venčných  ozbrojených silách,  kde je  definovaný počet osôb

a zbraňových systémov v našich ozbrojených silách.

 

     Budem  odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať

uznesenie,  aby Národná  rada po  všeobecnej rozprave  návrh

prerokovala v druhom čítaní.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.  Odporúčam, aby návrh predsedu Národ-

nej rady na pridelenie a lehoty prerokovania zákona vo výbo-

roch Národná rada podľa § 74 schválila.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s konštatovaním,  že do rozpravy som dos-

tal jednu  písomnú prihlášku za  klub, a to  je pán poslanec

Kanis.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     Branný zákon má špecifické  postavenie v obrannom záko-

nodarstve. Je to jeden zo  základných zákonov v tejto oblas-

ti. Dáva odpoveď na otázku,  prečo si štát zriadil ozbrojené

sily, všeobecnú brannú  pohotovosť alebo profesionálnu armá-

du,  jej početnosť  až po  mobilizáciu. Obsahuje  mechanizmy

praktického  uskutočnenia  týchto  úloh.  Z neho  vychádzajú

a naň nadväzujú ďalšie právne normy. Tak je tomu aj teraz.

 

     Nový Branný  zákon  sa pripravuje  od roku 1994 a spolu

s ním aj ďalšie tri zákony:  o vojenskej službe, o peňažných

náležitostiach, o sociálnom  zabezpečení  vojakov.  Široká a

osobitne vojenská verejnosť,  vrátane ich rodín, netrpezlivo

očakáva  prijatie týchto  už toľkokrát  sľubovaných zákonov.

Neprijatie alebo komplikácie s prijímaním Branného zákona by

pravdepodobne viedli k neprijatiu alebo k ďalšiemu odloženiu

prijatia ostatných troch zákonov.

 

     Predložený návrh Branného zákona  je teda potrebný, mu-

sím však konštatovať, že má isté slabé miesta či už koncepč-

nej,  alebo  politicko-bezpečnostnej  povahy. Pri  porovnaní

všetkých štyroch zákonov je, prirodzene, tento zákon najvše-

obecnejší.

 

     V čom  vidím  základné problémy  návrhu nového Branného

zákona. Na začiatok niekoľko všeobecnejších poznámok.

 

     Po prvé, v návrhu zákona  sú celé pasáže spracované po-

dľa môjho  názoru dobre a možno  ich bez komplikácií prijať.

Nebudem sa  nimi ďalej zaoberať,  beriem ich ako  to, na čom

treba stavať. V návrhu  zákona, a často sa  to konštatuje aj

v dôvodovej  správe, sú  celé časti  viac-menej prevzaté  zo

starého zákona, a to aj tam,  kde by vari  bolo  podľa môjho

názoru potrebné  uskutočniť isté zmeny.  V návrhu zákona  sú

oproti  starému  zákonu  urobené  zmeny,  o  ktorých  nie je

v dôvodovej správe  ani zmienka, žiadne  vysvetlenie, pričom

nejde len o pozitívny posun,  ale niekedy skôr naopak a for-

mulácie v starom  zákone v týchto prípadoch sa  mi javia ako

lepšie.

 

     Nakoniec  jedna  domnienka.   Tvorcovia  návrhu  zákona

v úsilí, aby prešli najmä ďalšie z osobného hľadiska vojakov

dôležitejšie tri zákony, sa  až príliš usilovali nový Branný

zákon ani  tak príliš novým nerobiť,  nesústreďovať naň prí-

lišnú pozornosť, nenavrhovať nové modernejšie riešenia, lebo

by zrejme  mohli  vzbudiť  isté  zdržanie  celého  procesu a

v tomto prípade  je, myslím si, všeobecný  záujem bez ohľadu

na politické  strany, aby  tieto zákony a v kvalitnej podobe

prešli.

 

     Hneď na úvod dôvodovej správy sa uvádza, že starý Bran-

ný  zákon  nezodpovedá súčasnému politickému a hospodárskemu

systému ani  právnemu poriadku, s čím  možno vysloviť jedno-

značný  súhlas. Vzápätí  ako  dôkaz  sa však  uvádzajú štyri

hlavné zmeny, ktoré sa v oblasti bezpečnosti a obrany udiali

od roku 1989 a ktoré si tak  vyžadujú nový  zákon, a nie iba

jeho novelu. Už toto  odôvodnenie potreby nového zákona azda

mohlo byť presnejšie, pretože po  prvé, tento návrh nie cel-

kom vystihuje povahu a  hĺbku spoločenských i bezpečnostných

zmien, ktoré po roku 1989 nastali. Pritom uvádzané zmeny bo-

li ošetrené novelami Branného zákona, respektíve takto by sa

dala ošetriť napríklad aj zmena územnosprávneho usporiadania

Slovenskej  republiky.  Skutočné  dôvody  na prijatie nového

Branného  zákona, ktorému  by predchádzala  široká diskusia,

však uvedené nie sú, a teda ani takto sa k spracovaniu záko-

na nepristupovalo.

 

     Po  druhé,  podobnú  podobu  základného  zákona, akú má

Branný zákon, majú prinajmenej ešte dva zákony - zákon o ob-

rane, zákon  číslo 40/1961 Zb. o obrane ČSSR a zákon o orgá-

noch jej riadenia, toho času ústavný zákon číslo 10/1969 Zb.

o Rade obrany  štátu. Návrh Branného zákona  sa však ani len

nezmieňuje o týchto zákonoch jestvujúcich  či eventuálne no-

vopripravovaných, a to  ani v takých  prípadoch,  kde  sa to

žiada. Nový  Branný  zákon  zriaďuje  orgány  štátu na úseku

obrany, úrady  vojenskej  správy a okresné  vojenské správy,

pričom sa vôbec nezmieňuje o ich vzťahu napríklad k okresným

radám obrany  štátu, ako to  je podľa § 10 ústavného  zákona

číslo 10/1969 Zb.

 

     Po tretie, sú viaceré  odlišnosti medzi platným a navr-

hovaným Branným zákonom, ktoré sú prinajmenej otázne a ktoré

by sa zrejme mali stať predmetom aj návrhov v druhom čítaní.

Ide o tieto problémy: čo tvorí  ozbrojené sily v čase mieru,

v čase mimoriadnych opatrení, mobilizácie, eventuálne v čase

vojny, čo odlišuje  ozbrojené  sily štátu od iných verejných

či súkromných ozbrojených zborov, čo je zvláštna služba, kto

je oprávnený vyhlásiť mimoriadne opatrenia, mimoriadne odvo-

dy, mobilizáciu a kto môže tieto zrušiť alebo odvolať.

 

     Chcem upozorniť aj  na to, že  podľa § 32 ods. 3 návrhu

nového Branného zákona sa  ani v čase mimoriadnych opatrení,

mobilizácie  nestávajú  ani  počas  tohto  času príslušníkmi

ozbrojených síl  príslušníci polície, ani pohraničnej, Zboru

väzenskej a justičnej stráže,  Železničnej polície a Sloven-

skej informačnej služby.

 

     V návrhu  zákona  sa  nerieši, kam  patria vojenské zá-

chranné útvary civilnej ochrany v prípade mobilizácie a voj-

ny. V zákone číslo 42/1994 Z. z. o civilnej  ochrane  obyva-

teľstva sa  síce hovorí o vojakoch v činnej  službe určených

na civilnú  ochranu, pričom sa  toto  opiera o § 30 platného

zákona číslo 76/1959 Zb. o niektorých  služobných  pomeroch,

ide však o vojakov v činnej  službe, ktorí sú pridelení mimo

ozbrojených síl na plnenie úloh obranného charakteru (§ 30).

A čo verejné  mestské  obecné  ozbrojené  zbory, verejné po-

žiarne profesionálne ochranné zbory a iné? Zákon to nerieši.

 

     Po štvrté. Návrh Branného  zákona preberá niektoré veci

z vojenského či  armádneho  zákonodarstva a nie vždy úspešne

ich aplikuje  aj na ostatné ozbrojené  sily. Alebo  ináč ide

o zmeny, doplnky,  ktoré v terajšom  Brannom zákone nie  sú.

Napríklad § 2. Ak pôvodné  podstatné  poslanie armády brániť

ponecháme tak, ako  je, a rozšírime ho aj  na ostatné zložky

ozbrojených  síl,  vojsko  ministerstva  vnútra a Železničné

vojsko,  potom sa  potláča významné  poslanie týchto zložiek

- ochrana. Ak ponecháme,  citujem "odstraňovanie následkov",

čo je voči  armáde správne, potom to už  nestačí voči ďalším

zložkám, lebo tam chýba  predchádzanie, čo je napríklad bež-

nou mierovou úlohou Železničného vojska. Z uvedeného sa lep-

šie pochopí  aj názor, že  vojenská prísaha, prísaha  vojaka

armády sa nemôže bez istých  úprav použiť ako prísaha aj pre

ostatných príslušníkov ozbrojených síl.

 

     Po  piate.  Už  dnes  sa  diskutuje  o § 6 v súvislosti

s brannou povinnosťou žien za istých okolností. Môj predreč-

ník, kolega Andrejčák, sa k  tejto veci takisto vyjadril. Je

to aj v starom zákone,  mám pocit, lepšie  riešené. V návrhu

nového  Branného zákona  je implicitne  obsiahnutý aj  tento

možný výklad: Zatiaľ čo pre občanov mužov je stanovené záko-

nom, koho možno povolať, kedy, ako, eventuálne koho nie, po-

tom u žien ako keby o tom, ktorú  povolať  a ktorú nie, roz-

hodoval dôstojník okresnej vojenskej správy. Zdôrazňujem, že

aj takýto  možný výklad znenie  poskytuje. Treba práve  túto

časť formulovať precízne a jednoznačne.

 

     Po šieste.  Uvediem  niektoré otázky, o ktorých sa pred

časom diskutovalo  alebo diskutuje, avšak  nový Branný zákon

ich  neriešením obchádza,  resp. zachováva  status quo.  Ide

skôr o ilustráciu predošlých všeobecných hodnotení než o ná-

vrhy na zmeny. Vojenské hodnosti v starom Brannom zákone nie

sú uvedené.  Sú v inom  zákone, do ktorého  patria. V návrhu

tohto posudzovaného  zákona sú v § 34 úplne  osamotené, lebo

všetko ostatné k nim - kto, ako  ustanovuje, vymenúva, povy-

šuje atď., je v zákone o vojenskej službe. Vojenské hodnosti

treba dať k týmto ostatným pasážam v inom zákone. Opäť je to

asi z úsilia mať rovnaké  hodnosti pre všetky druhy ozbroje-

ných síl.

 

     Okrem toho  potrebuje naša armáda  rovnaké množstvo vo-

jenských hodností,  ako mala v  predošlých desaťročiach? Po-

trebuje  štyri stupne  nižších dôstojníkov?  Potrebujeme mať

štyri generálske hodnosti? Nemohli  by sme využiť nový zákon

na to,  aby sme niektoré vojenské  hodnosti premenovali? Na-

príklad veliteľ brigády, brigádny generál, aj keď chápem, že

sú  to dve  rôzne línie v tomto  prípade. Vojenský  rozpočet

schvaľuje Národná  rada Slovenskej republiky,  počty vojakov

zostali na vláde. Myslím si, že aj tu bolo možné hľadať kon-

krétnejšie vyjadrenie.

 

     Už dlhšie  sa prejavovalo úsilie,  aby vyslanie každého

vojenského pozorovateľa, dve či  tri vojenské lietadlá s po-

sádkou na  letecký deň alebo  čatu vojakov na  niekoľkodňové

cvičenie v zahraničí  nemusela vždy  schvaľovať Národná rada

Slovenskej  republiky, eventuálne  naopak, aby  Národná rada

Slovenskej republiky  musela schvaľovať prijatie  každej cu-

dzej jednotky útvaru, napríklad práporu a viac, na naše úze-

mie. Táto vec  sa mohla riešiť aj v Brannom  zákone. Už nie-

koľko  rokov sa s touto  otázkou  zaoberáme.  Myslím si,  že

Branný zákon k tomu dáva priestor, aby to bolo právne vyjad-

rené a riešené  definitívne  tak, aby  sa mohlo  efektívne a

dostatočne rýchlo o týchto veciach rozhodovať.

 

     Podľa návrhu zákona je  hlavnou úlohou a náplňou úradov

vojenskej správy riadiť okresné  vojenské správy. Prečo však

Úrad vojenskej správy Bratislava má riadiť 8 okresov, zostá-

vajúce 2 Topoľčany a Prešov  zostávajúcich  vyše 80? Chápem,

že je tu dáka štruktúra v armáde, ale túto  vec treba zrejme

takisto domyslieť a nekopírovať  iba štruktúru, ktorá tu je.

 

     Návrh  zákona  sa  stotožňuje s revolučným  rozhodnutím

z roku 1990 o zrušení vojenskej prípravy vysokoškolákov. Bo-

lo to pohodlné, ale nebolo to moderné riešenie čo do systému

bezpečnosti a obrany. Cesta k získaniu  nadpriemernej  časti

mladej mužskej populácie do služby v armáde alebo v ozbroje-

ných silách,  kam absolventi vysokých  škôl vo veľkej  miere

patria, je iná. V návrhu Branného zákona sa však fixuje skôr

úniková cesta k civilnej službe, k náhradnej službe. Takisto

návrh zákona poskytuje šancu,  aby orgány obrany bezpečnosti

spolu so  zástupcami organizácie mládeže  vysokoškolákov po-

núkli lepšie riešenie, ako je tomu teraz, a myslím si, že aj

svet takéto riešenia pozná.

 

     Na záver. Návrh nového  Branného zákona zohľadňuje nové

spoločenské skutočnosti. Nie vždy  ich však úspešne v nových

konkrétnych formuláciách rieši. Z niektorých úprav, odchýlok

od pôvodného zákona sa dá usudzovať, že dochádza opäť k ďal-

šiemu obmedzovaniu právomoci prezidenta ako hlavného velite-

ľa  ozbrojených síl.  Sú tu  zavedené nové  opatrenia, ktoré

môže vyhlasovať  iba na návrh  vlády. Čo ak  sa vláda nezíde

alebo ak nepodá návrh včas? Aj pri mimoriadnych opatreniach,

pri mobilizácii a v stave vojny je prezident a zostáva hlav-

ným veliteľom  len istej časti ozbrojených  síl, zborov. Os-

tatným  ozbrojeným zložkám  naďalej velia  iné subjekty, re-

zortní ministri, resp. vláda alebo primátori miest. K nahra-

deniu  tejto  mnohokoľajnosti v riadení  ozbrojených zložiek

v čase  mieru, ale  najmä v čase  ohrozenia a vojny  by bolo

takisto treba zopár konkrétnych návrhov.

 

     Chcel by som na  záver zdôrazniť, že podporujem zarade-

nie návrhu tohto zákona do druhého  čítania s tým, že v ďal-

šom procese budú problémy, o  ktorých som tu hovoril, v kon-

krétnych formuláciách a návrhoch vyriešené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Vystúpili všetci  poslanci, ktorí boli  zapísaní. Takže

sa pýtam, kto sa hlási z pléna. Píšem si pani poslankyňu Sa-

bolovú. Ak  nikto viac, končím možnosť  prihlásiť sa do roz-

pravy a prosím pani poslankyňu Sabolovú, aby vystúpila.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegovia, kolegyne,

 

     návrh zákona, ktorý momentálne  prerokúvame v prvom čí-

taní, Branný zákon,  týka sa v jednej  časti, a to v § 6, aj

brannej povinnosti žien. Z tohto  dôvodu som sa rozhodla vy-

stúpiť.

 

     Ako vieme,  tento návrh zákona  bol schválený vo  vláde

bez pripomienok, a tým sme ho dostali na stôl do parlamentu.

Návrh zákona  umožňuje brannú povinnosť žien  len za brannej

pohotovosti  štátu. Vzniká  1. januára  roku, v ktorom  žena

dovŕši 18. rok, a trvá do 31. 12., v ktorom  žena dovŕši 60.

rok. Nevzťahuje sa na tehotné  ženy a ženy, ktoré sa starajú

o deti do 15 rokov, ženy  s nepriaznivým  zdravotným  stavom

alebo dlhodobo zdravotne postihnuté. Slovensko sa takto dos-

talo v porovnaní s inými krajinami východnej Európy  na prvé

miesto tým, že chce uzákoniť  brannú povinnosť žien. A žiada

sa  podotknúť, že  nielen východnej  Európy, ale  kultúrneho

a civilizovaného sveta vôbec, či už to porovnávame z hľadis-

ka prítomnosti, alebo historicky.  Pri zohľadnení tejto sku-

točnosti vyzerá potom  urputné presadzovanie neutrality nie-

ktorých pravoverných slovenských politikov veľmi pochybne.

 

     Vráťme sa však trochu naspäť do čias reálneho socializ-

mu, o ktorom  sa často hovorí, že ženu  degradoval na úroveň

výkonného stroja, že ju  zbavil prirodzených ženských vlast-

ností, tvrdo siahol do inštitútu rodiny, manželstva, prevrá-

til systém hodnôt naruby tak, že hodnota materstva a výchovy

detí sa  pokladala za vedľajšie, miestami  až menejcenné po-

slanie. Ak žena  zostala s deťmi  doma a venovala sa ich vý-

chove, automaticky sa znižoval  jej status quo. Nehovorím už

o vysokoškolsky  vzdelaných ženách, ktoré, ak sa starali len

o výchovu dieťaťa,  hovorilo sa, že  nič  nerobia v prospech

spoločnosti a boli úplnými čudáčkami. Napriek tomu však vte-

dajší predstavitelia vlády ženu do armády nepovolali, ak ne-

rátame  neúspešný  pokus  v roku 1951, keď  skutočne  takýto

predpis existoval.

 

     Tento experiment, ktorého obdobu nenájdeme nikde v his-

tórii  kultúrnych  národov,  trval  presne  jeden  rok, a to

v školskom roku 1951/1952. Vojenský  výcvik žien na vysokých

školách  sa uskutočňoval  na úkor  odborných predmetov,  nie

však na úkor marxizmu. Na  každej fakulte vysokej školy boli

vojenské katedry. Iniciatíva  na zrušenie brannej povinnosti

žien v tom období prišla  od ministra zdravotníctva a od mi-

nistra  školstva. Vtedy  brannú povinnosť  žien zrušili sami

komunisti.

 

     Dnes základné práva žien matiek nevedia obhájiť ani na-

še tri  ministerky vo vláde: pani  ministerka školstva, pani

ministerka zahraničných  vecí a na  môj veľký úžas  ani pani

ministerka práce, sociálnych  vecí a rodiny. Dôkazom toho sú

aj informácie,  že návrh nového  Branného zákona prešiel  vo

vláde bez  pripomienok a vláda ho schválila bez pripomienok.

Najmä od pani ministerky práce,  sociálnych vecí a rodiny by

občan očakával istú vnútornú dispozíciu a zmysel pre rodinu.

 

     Chcem len zdôrazniť, že nech by funkciu tohto minister-

stva zastával  ktokoľvek, občianskou a morálnou  povinnosťou

tohto človeka je presadzovať a hájiť záujmy všeobecného dob-

ra, a nie iba  partikulárnej  časti spoločnosti. Ide  naozaj

o nezvyčajné a svojrázne  riešenie  problému v našej spoloč-

nosti, napríklad  pri zlej demografickej  situácii, o ktorej

sa toľko píše. Uchlácholiť v tomto prípade nemožno  zdanlivo

nevinne znejúcim argumentom, že branná povinnosť žien vzniká

po  vyhlásení mobilizácie  ozbrojených síl,  vojnového stavu

alebo po vypovedaní vojny, ani to, že ženy v armáde by vyko-

návali len také úlohy, na ktoré sú svojím zamestnaním spôso-

bilé, napríklad ošetrovanie  ranených, administratívne práce

alebo príprava  stravy. Chcem upozorniť len  na jednu malič-

kosť, o ktorej sa skryto mlčí.  Nepochybujem o tom, že ak by

zákon schválil parlament, vzápätí by nasledovala aj smernica

podrobne  upravujúca  spôsob  brannej  prípravy žien. Armáda

predsa nepustí  medzi seba totálnych  analfabetov. A tak  sa

oblúkom prinavrátia rozličné  školenia a obávam sa tu použiť

aj silnejší výraz - akýsi vojenský výcvik.

 

     Návrh zákona o brannej  povinnosti  žien prezrádza čosi

viac. Vypovedá o jej  tvorcoch. Práve  ich neschopnosť usku-

točňovať dobré ľudské vzťahy vnútri spoločnosti ohrozuje po-

koj a mier. Preto sa nazdávam, že by sa najmä ženy teraz ma-

li zmobilizovať k bojovej pohotovosti, ale nie v armáde, ale

vo sfére, ktorá  je im vlastná. Ak sa  pozrieme do histórie,

sú to práve ženy, ktoré dávali ľudskú dimenziu tomuto svetu.

Spolupodieľajú sa na vytváraní  civilizácie lásky. Vedia, že

cena  ľudského života  je nevyčísliteľná.  Nikto iný nepozná

tak  hodnotu života  ako žena  matka. Nie  často za cenu ne-

smiernych obetí a utrpenia klíči nový život.

 

     Výchova dieťaťa od jeho najútlejšieho veku až po dospe-

losť patrí  k najtvorivejším ľudským činom,  preto matka za-

mieta akúkoľvek myšlienku na zbrojenie a už vonkoncom neuva-

žuje o tom, že by  svoj záujem  akýmkoľvek  spôsobom spájala

s armádou. Dosť na tom, že trpí už len pri predstave, že jej

syn bude mať niekedy v rukách zbraň, aby ňou zabil syna inej

matky. Akákoľvek vojenská doktrína  je preto cudzia jej uva-

žovaniu. Chcieť od ženy, aby sa prepodstatnila na mužskú ro-

lu, je číry nezmysel. A očakávam teda, že naši slovenskí mu-

ži, dokonca aj tí v parlamente, sa nás zastanú. Alebo budeme

musieť hľadať pomoc niekde inde?

 

     Na záver chcem povedať, že  navrhnem vo výbore pri dru-

hom čítaní, aby boli z Branného zákona, z návrhu zákona, vy-

pustené paragrafy týkajúce sa brannej povinnosti žien.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem  povedať, že s pani  poslankyňou  vrelo súhlasím,

s tým, čo  hovorila. Ja som takisto  odporcom toho, aby ženy

vôbec nosili zbraň. Pokiaľ nejde, samozrejme, o nejakú špor-

tovú zbraň. Ale na druhej strane musím upozorniť aj na stále

silnejúci a už  nad  mieru  únosnosti sa  dostávajúci  zápas

v Rade Európy  za zrovnoprávnenie  mužov a žien, ktoré  vedú

predovšetkým ženské  organizácie. A nie je  mi celkom jasné,

keď sa v iných prípadoch  Rade Európy tak  zaliečavo - aspoň

naša opozícia - podriaďuje, tak  prečo v tomto tiež nevychá-

dza nad  rámec  boja  Rady  Európy o zrovnoprávnení  mužov a

žien.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Pani kolegyňa,  prosím  vás pekne, v zákone, ktorý  ste

práve istým  spôsobom kritizovali, sa hovorí,  že žena môže,

nie že musí. Môže, a presne sú vymenované okolnosti, za kto-

rých by to mala. A nejde o bojové pôsobenie. (Výkriky z plé-

na.) Presne sú tam vymedzené okolnosti, a nie je  to v bojo-

vej činnosti.  Väčšinou sú to  záležitosti, ktoré sa  týkajú

ošetrovania vojakov atď. O to je to miernejšie, toto vlastne

zmierňuje  tento zákon,  pretože presne  je vymenované, kedy

a ako - môžete, a nie musíte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto  bodu programu.  Pán minister,  chcete sa vyjadriť?

Pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca tiež nie.

 

     Takže môžeme pristúpiť, pán spravodajca, k hlasovaniu.

 

     Najskôr budeme  hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schvá-

lila návrh rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej re-

publiky o pridelení vládneho...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  najskôr  budeme  hlasovať o § 73 ods. 3,

ktorý hovorí...

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pardon, ospravedlňujem sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...že Národná rada prijme  uznesenie, že zákon preroku-

jeme v druhom čítaní. Takže, prosím.

 

     Prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento  návrh zákona

budeme prerokúvať v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže môžem konštatovať, že sme tento bod programu pri-

jali s rozhodnutím zaradiť ho do druhého čítania.

 

     Môžeme  pokračovať druhým  hlasovaním, pán spravodajca,

to je § 74 ods. 1 a 2.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Navrhujem schváliť uznesenie, v ktorom  predseda Národ-

nej rady vydáva rozhodnutie o návrhu pridelenia vládneho ná-

vrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej

republiky:

 

     a) prideliť vládny návrh  Branného zákona (tlač 705) na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

 

     b) určiť k uvedenému  návrhu zákona ako gestorský Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky  pre obranu a bezpečnosť

a lehotu na prerokovanie  vládneho návrhu zákona vo výboroch

do 4. novembra 1997, v gestorskom  výbore vrátane prerokova-

nia  a schválenia  spoločnej  správy  výborov do 7. novembra

1997 odo dňa pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, počuli sme návrh. Prezentujme sa a budeme hlasovať

o pridelení návrhu zákona do výborov, určení gestorského vý-

boru a lehotách na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Takže môžem  konštatovať, že Národná rada predmetný zá-

kon pridelila  výborom, určila gestorský výbor  aj lehoty na

prerokovanie.

 

     Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

 

      Môžeme pristúpiť  k ďalšiemu bodu  programu, ktorým je

takisto prvé čítanie, a je to

 

     vládny návrh zákona o vojenskej službe.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 712. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1669.

 

     Aj tento  návrh zákona z poverenia  vlády prednesie mi-

nister obrany pán Sitek.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na  rokovanie  Národnej  rady  Slovenskej republiky vám

predkladám  vládny  návrh  zákona o vojenskej službe,  ktorý

upravuje právne vzťahy vojakov ozbrojených síl k štátu súvi-

siace  so  vznikom,  zmenami a skončením  vojenskej  služby.

Predložený  návrh  zákona   nahradí  doterajší  zákon  číslo

76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení

neskorších predpisov. Svojím obsahom vytvára právne podmien-

ky na postupnú profesionalizáciu  vybraných funkcií v Armáde

Slovenskej republiky tak, ako  to predpokladá Programové vy-

hlásenie vlády Slovenskej republiky.

 

 

     Základným cieľom návrhu zákona je transparentným spôso-

bom  upraviť právne  vzťahy občanov  vykonávajúcich vojenskú

službu v ozbrojených  silách, a to osobitne  služobný  pomer

profesionálnych vojakov, osobitne  služobnú povinnosť nepro-

fesionálnych  vojakov, t. j. vojakov  základnej,  náhradnej,

zdokonaľovacej, mimoriadnej a prípravnej  služby, a osobitne

právne postavenia žiakov a študentov vojenských škôl.

 

     Návrh zákona o vojenskej  službe nadväzuje na vymedzené

pojmy a niektoré ustanovenia  návrhu Branného zákona a spolu

s ním  tvorí integrovaný  právny rámec  pre ďalšie súvisiace

vládne návrhy  zákonov. Návrh zákona  definuje a rozvíja zá-

kladné atribúty vojenskej  služby profesionálnych a neprofe-

sionálnych vojakov. Svojou  konštrukciou a vecným obsahom je

v mnohých  smeroch  novým,  progresívnym  právnym predpisom,

ktorý sa od doterajšej právnej  úpravy odlišuje v celom rade

pojmov a ustanovení.

 

     Za najvýznamnejšie možno označiť definovanie služobného

pomeru ako  právneho vzťahu medzi  občanom a štátom určeného

výlučne pre profesionálnych  vojakov, konštituovanie služob-

nej kariéry, personálnej  zálohy a kvalifikačných predpokla-

dov vzdelávania,  vzdelania a kvalifikačných  požiadaviek na

výkon funkcie profesionálneho  vojaka, vymedzenie základných

práv a povinností vojaka,  ustanovenie procesných otázok sú-

visiacich s konaním vo  veciach služobného pomeru, definova-

nie  foriem  a  obsahu  rozkazu  uplatňovaných v podmienkach

ozbrojených  síl, ustanovenie  inštitútu vojenských  medailí

a čestných odznakov, vymedzenie  základných podmienok výkonu

vojenskej služby v zahraničí a konštituovanie inštitútu bez-

pečnosti a ochrany zdravia vojakov pri výkone služby.

 

     Vážený  pán predseda,  pani poslankyne,  páni poslanci,

ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predložené-

ho vládneho návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     K tomuto bodu programu bol  za výbor určený ako spravo-

dajca  pán Hubert  Kraus.  Prosím  ho preto,  aby predniesol

správu z prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom  poriadku vystúpil pri

prvom čítaní o vládnom návrhu  zákona o vojenskej službe ako

spravodajca navrhnutý gestorským  Výborom Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Na úvod vás chcem  informovať taktiež o skutočnosti, že

predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Sloven-

skej republiky  dňa 5. augusta 1997, čím  boli  splnené pod-

mienky určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky,  to znamená  doručenie návrhu  zákona najmenej 15

dní  pred schôdzou  Národnej rady  Slovenskej republiky,  na

ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a po-

dľa  legislatívnych  pravidiel  ho zaradil  na rokovanie 33.

schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky  v rámci prvého

čítania.

 

 

      Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku.

 

     Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vlád-

ny návrh zákona o vojenskej službe rieši závažnú problemati-

ku,  ktorá úzko  nadväzuje na  predchádzajúci návrh branného

zákona,  ktorý je  tiež  predmetom,  resp. bol  pred chvíľou

predmetom  nášho  rokovania a rieši  problematiku, ktorú  je

možné upraviť spôsobom, ako  sa navrhuje v predmetnom návrhu

zákona. Návrh zákona si postavil  za cieľ v súlade s Progra-

movým vyhlásením vlády Slovenskej  republiky z roku 1995 pri

zohľadnení  súčasného  stavu a podmienok u nás vytvoriť  zá-

kladný právny  rámec, ktorý bude  vychádzať z predstavy  po-

stupnej profesionalizácie funkcií v Armáde Slovenskej repub-

liky smerujúcej k jej budovaniu na modernú profesionálnu ar-

mádu.

 

     Návrh si  ďalej  kladie za cieľ  jasným  spôsobom upra-

viť právne   vzťahy  občanov vykonávajúcich vojenskú  službu

v ozbrojených silách.  Novým prístupom rieši  služobný pomer

profesionálnych vojakov k štátu, osobitne rieši služobnú po-

vinnosť  vojakov  vykonávajúcich  základnú  službu, náhradnú

službu, zdokonaľovaciu  službu a prípravnú  službu, tzv. ne-

profesionálni vojaci voči štátu. Osobitne upravuje aj právne

postavenie žiakov a študentov  vojenských škôl. Návrh zákona

právne upravuje  skutočnosť, že v ďalšom období budú vykoná-

vať vojenskú službu v ozbrojených silách dve kategórie voja-

kov, a to vojak profesionál ako svoje zamestnanie na základe

dobrovoľne prevzatého záväzku a vojaci ostatných neprofesio-

nálnych kategórií  budú vykonávať ako  svoju služobnú povin-

nosť na základe návrhu Branného zákona.

 

 

     V návrhu zákona boli  plne akceptované ustanovenia Lis-

tiny základných  ústavných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej

republiky.

 

     Po  všeobecnej  rozprave  budem v  súlade s § 73 ods. 3

písm. c) navrhovať,  aby Národná  rada  Slovenskej republiky

predmetný  návrh  zákona  prerokovala  v  druhom čítaní. Pán

predseda,  môžete otvoriť  všeobecnú rozpravu  k tomuto bodu

programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, aj v tomto prí-

pade pri  otvorení rozpravy zisťujem,  že mám jednu  písomnú

prihlášku od pána poslanca Kanisa.

 

     Prosím, pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     potvrdzujem slová mojich  predrečníkov, že veľmi potre-

bujeme  takto  zameraný a poňatý zákon. Jeho  vypracovanie a

najmä  prijatie  bude  znamenať istý  prelom v celej  tvorbe

obranného a bezpečnostného  zákonodarstva, a to hneď z dvoch

hľadísk. Filozofia  aj vypracovanie návrhu  zákona v nemalej

miere postihuje  náš celospoločenský pohyb  za posledné roky

od totality k demokracii, pluralite,  slobode aj v takej ne-

demokratickej inštitúcii, akou je armáda.

 

     Návrh zákona vrátane celej  dôvodovej správy je spraco-

vaný kvalitne, miestami príkladne.  Zákon je hutný, formulá-

cie jasné, odôvodnenia presvedčivé.  Je zrejmé, že návrh zá-

kona  sa  vypracúval  zodpovedne a zrejme  aj v nejakej inej

zostave, ako to bolo pri  návrhu Branného zákona. Rozdiel je

v kvalite obidvoch zákonov, sú takpovediac rozdielom triedy.

Na duch tohto  návrhu  ukazujú aj pasáže a paragrafy, v kto-

rých sa používajú také pojmy ako podanie, zápisnica, nazera-

nie do spisov, dôkazy,  amnestia, náhradné voľno, bezpečnosť

a ochrana zdravia,  ktoré v súvislosti s obsahom  zákona  sú

ako nové pojmy v armádnom prostredí.

 

     Ilustrácia a odkazy na riešenie podobných otázok v Poľ-

sku, Belgicku, Maďarsku  či v USA, ako  je  tomu v dôvodovej

správe,  sú  funkčné  a  svedčia o zodpovednom  a fundovanom

prístupe k  spracovaniu návrhu zákona.  Tak ako každý  návrh

zákona,  aj tento  je možné  vylepšiť, urobiť  kvalitnejším.

Preto pár pripomienok a návrhov už v tomto štádiu prvého čí-

tania.

 

     Dávam na  zváženie, že § 77 vzbudzuje  otázku, prečo je

voľno na opustenie posádky najvyšším druhom odmeny pre voja-

kov základnej a podobnej služby a vyššou než napríklad mimo-

riadne povýšenie.

 

     V  piatej časti  chýba organicky  tam patriaci paragraf

o vojenských hodnostiach, ktorý je nesprávne uvedený v návr-

hu Branného zákona.

 

     V § 129 odporúčam  doplniť,  aby sa vyslanie  vojaka na

služobnú  cestu  nariaďovalo  písomným  vojenským  rozkazom.

Problematický je § 189 ods. 1, kde sa odporúča zrušiť aj ná-

lez Ústavného súdu číslo 4 z roku 1997. To je  práve ten ná-

lez súdu, ktorý sa týka toho, kto vymenúva a odvoláva náčel-

níka generálneho štábu. Myslím  si, že obyčajný zákon nemôže

zrušiť tento nález Ústavného súdu,  azda by ho mohol spraviť

zbytočným, ale to predpokladá, že prejde novela zákona číslo

3/1993 Z. z., o ktorej  sme tu debatovali  ako o prvom z vo-

jenských  zákonov. Upozorňujem  na tento  rozpor, ku ktorému

zrejme dôjde a treba naň  pamätať v prípade  toho, že novela

zákona číslo 3/1993 Z. z. neprejde v takom znení, ako je na-

vrhovaná.

 

     Vážnym problémom  je však to, že  ani v Brannom zákone,

ani v tomto  zákone o vojenskej  službe sa  bližšie neurčujú

vojská Ministerstva  vnútra  Slovenskej republiky a nenašiel

som jediný odkaz na právnu  normu ohľadom týchto vojsk. Mys-

lím si, že tento problém treba skutočne doriešiť. V dôsledku

toho ani odborníci nevedia, ktoré ozbrojené zložky minister-

stva  vnútra  patria  do vojsk, a teda i do ozbrojených  síl

Slovenskej republiky, a ktoré nepatria.

 

     Návrh tohto zákona sa nevzťahuje na najväčšiu ozbrojenú

zložku ministerstva vnútra, na Policajný zbor, ktorý má svoj

vlastný zákon číslo 410/1991  Zb. o služobnom pomere príluš-

níkov Policajného zboru.

 

     Do vojsk ministerstva vnútra, a teda ani do ozbrojených

síl, nepatria ani vojaci, dôstojníci začlenení, v skutočnos-

ti  zapožičaní  vo  vojenských  útvaroch  civilnej  ochrany.

Dochádza tak k nenormálnym  situáciám. Príslušníci vojsk mi-

nisterstva vnútra  sa riadia Branným  zákonom, týmto zákonom

o vojenskej službe a podobnými  normami pre všetky ozbrojené

sily, avšak  ich nadriadení, ak si  pozrieme vyhlášku minis-

terstva  vnútra  číslo 283/1991 (§ 1, § 3 ods. 1), sa týmito

zákonmi neriadia,  lebo nie sú  príslušníkmi ozbrojených síl

podľa týchto zákonov.

 

     Ďalšie veci a rozpory sa týkajú opäť prezidenta Sloven-

skej republiky  ako hlavného veliteľa ozbrojených  síl aj vo

vzťahu k príslušníkom vojsk  ministerstva vnútra. Myslím si,

že tieto veci treba komplexne doriešiť, pretože tieto návrhy

zákonov  skutočne tvoria  istý komplex  súvisiacich zákonov,

a treba koncepčne postihnúť tieto problémy.

 

     Vo vojenskom disciplinárnom práve je takisto istý nesú-

lad.  Na jednej  strane sa  vzťahuje iba  na vojakov (§ 74),

podliehajú mu iba vojaci, civili nie (§ 75). Na druhej stra-

ne ho voči vojakom môžu  používať, t. j. disponujú vojenským

disciplinárnym právom aj civili,  môžu vydávať vojenské roz-

kazy,  udeľovať disciplinárne  odmeny, ukladať disciplinárne

tresty, a to v prípade,  keď sú na  čele  služobného orgánu,

(§ 75 ods. 3 a iné). Domnievam  sa,  že by  bolo  vhodnejšie

tento problém ošetriť výnimkou v zákone a sformulovať ho ako

vymenúvanie civilných funkcionárov s takouto právomocou.

 

     Pritom treba konštatovať,  že vlastne takýchto funkcio-

nárov, teda civilov, civilných riadiacich funkcionárov, pri-

búda a bude  pribúdať. Zrejme  príslušné  normy  by mali byť

veľmi presné.  Musím však podotknúť aj  to, že návrh zákona,

zrejme je to aj istou  situáciou, v ktorej armáda je, vzhľa-

dom teda na päťročný vývoj, ktorý  tu je, nedostal sa až tak

ďaleko, ako  je to možné aj v iných  armádach, kde  existujú

vojenské stavovské organizácie,  práporčíci, dôstojníci, po-

slucháči  vojenských akadémií,  ktoré majú  isté samosprávne

funkcie a právomoci v oblasti  vojenskej  disciplíny, vojen-

skej cti a morálky. Treba, aby konceptori zákona zvážili, či

by to bolo únosné, alebo nie.  Osobne si myslím, že by sa to

dalo urobiť a bolo by to aj prínosom.

 

     Keďže  okrem  návrhu  zákona  sú  vlastne Národnej rade

predložené aj takpovediac  mimo legislatívneho procesu jedna

vyhláška a dva výnosy, zrejme sa  tým  sleduje, aby poslanci

mali prehľad o tom, ako  sa to  bude  konkretizovať. Mám tam

celý rad  pripomienok. V dobrej viere  ich pri druhom čítaní

odovzdám, v podstate nech zvážia  tí, ktorí robia zákon, na-

koľko sa dajú akceptovať alebo sa nedajú akceptovať.

 

     Na  záver odporúčam  podporiť návrh  zákona o vojenskej

službe v  zmysle jeho zaradenia do  ďalšieho štádia, teda do

druhého čítania.

 

   Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nemám viac prihlásených

do rozpravy. Pýtam sa, či  sa chce niekto z pléna prihlásiť.

Pán poslanec Moric.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     materiál, ktorý nám bol  predložený, je síce veľmi roz-

siahly,  ale je  prehľadný. Komplexne  upravuje všetky druhy

vojenskej služby a vlastne  občania, ktorí  nastupujú na vo-

jenskú službu až teraz, majú v jednom  alebo v dvoch predpi-

soch možnosť  sa vlastne presne dozvedieť  svoje práva a po-

vinnosti, či už ide o základnú, náhradnú, alebo zdokonaľova-

ciu  službu. Keďže  tento zákon  vyjadruje potreby,  súčasné

potreby  občanov Slovenskej  republiky pri  nástupe na tieto

druhy služby, je prehľadne spracovaný, odporúčam, aby sme ho

prerokovali v druhom čítaní.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ak sa nehlási nikto  s faktickou poznámkou, končím roz-

pravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa pána ministra, či sa

chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca tiež nie.

 

     Takže  môžeme  pristúpiť  k  hlasovaniu. Najskôr budeme

hlasovať podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Nech sa páči, predneste návrh, pán poslanec.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) odporúčam Národnej rade

Slovenskej  republiky  prerokovať   predmetný  návrh  zákona

v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste  návrh. Budeme  hlasovať o návrhu prerokovať

tento zákon v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  návrh na prerokovanie

tohto zákona v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pán poslanec.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Áno, v súlade s § 74 zákona o rokovacom poriadku budeme

hlasovať o uznesení na základe rozhodnutia predsedu Národnej

rady číslo 1669 a v tomto uznesení prideliť vládny návrh zá-

kona o vojenskej službe  Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy,  Výboru Národnej  rady pre  zdravotníctvo, sociálne veci

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  obranu

a bezpečnosť. K uvedenému návrhu  zákona určiť ako gestorský

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre  obranu a bez-

pečnosť a lehotu na prerokovanie  vo výboroch do 4. novembra

1997 a v gestorskom výbore do 7. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže  prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pridelení

predmetného zákona  výborom  Národnej rady, o určení gestor-

ského výboru a lehoty na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Takže môžem konštatovať, že Národná rada sa uzniesla na

návrhu prideliť tento zákon výborom a určiť aj lehoty.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Podľa schváleného programu nasleduje

 

     vládny návrh zákona o peňažných náležitostiach vojakov.

 

     Je to prvé čítanie.

 

     Vládny  návrh  zákona ste dostali  ako tlač 722 a návrh

pridelenia  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

v Národnej rade rozhodnutím predsedu Národnej rady ako číslo

1726.

 

     Tento zákon  prednesie tiež minister  obrany pán Sitek,

tak ako ho poverila vláda.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na  rokovanie  Národnej  rady  Slovenskej republiky vám

predkladám  vládny návrh  zákona o peňažných  náležitostiach

vojakov. Účelom návrhu je  zvýšiť motiváciu a stimuláciu ob-

čanov pre profesionálnu službu v Armáde  Slovenskej republi-

ky. Zrušenie samostatného systému  odmeňovania vojakov z po-

volania prijatím zákona číslo 143/1992 Zb. o odplate a odme-

ne za  pracovnú  pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďal-

ších  organizáciách a orgánoch bolo  jednou z príčin,  ktorá

negatívne  ovplyvnila  stabilizáciu kádrov v armáde a systém

personálnej práce v nej.  Spolu s vysokou náročnosťou služby

tým prišlo k strate  motivácie, predovšetkým mladých dôstoj-

níkov a práporčíkov. Výsledkom je  trvalo  vysoký počet  od-

chádzajúcich vojakov z povolania.

 

     Súkromný sektor i peňažné ústavy  ponúkajú príslušníkom

armády lukratívnejšie platové podmienky. Úlohou predloženého

návrhu je  zastaviť tento  negatívny vývoj v personálnom za-

bezpečení  armády. Navrhuje sa  preto úprava peňažných nále-

žitostí  vojakov  tak,  aby sa  prerušilo  obdobie stagnácie

a reálnych platov a zabezpečil sa podľa ekonomických možnos-

tí aj  do budúcnosti ich nárast.  Zvyšuje sa úroveň diferen-

ciácie odmeňovania  profesionálnych  vojakov v závislosti od

vykonávanej funkcie. Ťažiskom  návrhu je premietnutie špeci-

fík výkonu profesionálnej vojenskej  služby do systému odme-

ňovania.

 

     Navrhované zložky služobného  príjmu odrážajú náročnosť

výcviku v poľných  podmienkach  výkonu  dozornej, strážnej a

poriadkovej služby,  zvýšenú mieru rizika  ohrozenia zdravia

alebo života  pri výcviku a obmedzenia  vyplývajúce z povin-

nosti plniť  osobitné úlohy na  zabezpečenie brannej pohoto-

vosti štátu alebo pri vyhlásení mimoriadnych opatrení. Návrh

zahŕňa aj  právnu úpravu poskytovania  peňažných náležitostí

vojakov v základnej službe, náhradnej službe, zdokonaľovacej

službe, žiakom a študentom vojenských škôl. Predložený návrh

zákona korešponduje s predstavou o postupnom budovaní moder-

nej  profesionálnej armády,  pričom zohľadňuje  súčasný stav

transformácie Armády  Slovenskej  republiky a jej ekonomické

podmienky a možnosti Slovenskej republiky.

 

     Vážený  pán predseda,  pani poslankyne,  páni poslanci,

ďakujem za pozornosť a prosím vás o prerokovanie predložené-

ho vládneho návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

 

     Slovo má teraz pán poslanec  Danko, ktorý je určený ako

spravodajca.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní o vládnom  návrhu  zákona o peňažných  náležitos-

tiach vojakov (tlač 722) ako  spravodajca  určený navrhnutým

gestorským  Výborom Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej re-

publiky dňa 11. septembra 1997, čím  boli splnené  podmienky

určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schô-

dzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé číta-

nie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel  ho  zaradil  na  rokovanie  33. schôdze  Národnej rady

v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, ako i náležitosti  určené  v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh

zákona  o peňažných  náležitostiach  vojakov  rieši  závažnú

problematiku, ktorá  veľmi úzko nadväzuje  na návrh Branného

zákona,  ktorý je  tiež predmetom  nášho  rokovania, a rieši

problematiku, ktorú je možné  upraviť spôsobom, ako sa navr-

huje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  myslím si,  že navrhovaný

zákon o peňažných náležitostiach  vojakov je práve tým záko-

nom, po ktorom teraz  najviac volajú príslušníci Armády Slo-

venskej  republiky. Myslím  si, že  všetky  doterajšie úpra-

vy platových  náležitostí vojakov nedostatočne  zohľadňovali

všetky peripetie  vojenskej  služby, z ktorých spomeniem len

napríklad obmedzený výkon niektorých  ústavných práv, ako je

obmedzené petičné právo, vojak v služobnom pomere nesmie byť

členom  politickej strany,  obmedzeným spôsobom  sa môže zú-

častňovať na  politických akciách bez  rovnošaty, nemôže za-

kladať  odborové organizácie,  nemá právo  na štrajk, nesmie

vykonávať inú zárobkovú činnosť, nesmie podnikať.

 

     Okrem týchto  obmedzených ústavných práv  život vojakov

ovplyvňujú faktory, ako je výkon funkcie v miestach v súlade

s potrebami ozbrojených síl, a nie podľa  vlastného  výberu,

byť dosiahnuteľný pri vyhlásení vyšších stupňov pripravenos-

ti, časovo neobmedzený výkon služby a mnohé ďalšie iné.

 

     Všetky tieto skutočnosti vyvolali potrebu pripraviť zá-

kon o peňažných náležitostiach vojakov, ktorý už bude rozli-

šovať ohodnotenie vojakov vykonávajúcich profesionálnu služ-

bu, základnú,  náhradnú a zdokonaľovaciu službu,  ako aj pe-

ňažné náležitosti  žiakov a študentov vojenských škôl. Budem

odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať  uznesenie,

aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave

návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.  Odporúčam, aby návrh predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  na pridelenie a lehotu prero-

kovania  návrhu  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

podľa § 74 Národná rada schválila.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže po otvorení rozpravy konštatujem, že pán poslanec

Kanis má permanentku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     riešenie otázky peňažných  náležitostí vojakov ozbroje-

ných síl Slovenskej republiky, výška ktorých je niekoľko ro-

kov neodôvodniteľne nižšia než u príslušníkov iných ozbroje-

ných zborov,  napríklad polície, považujem  za potrebnú, do-

konca naliehavú. Či sa to  malo udiať v podobe predkladaného

návrhu zákona, alebo v podobe  inej, ktorou mohla byť naprí-

klad stručná  podoba časti či  oddielu v zákone  o vojenskej

službe a  podrobnosti v rezortnej  právnej norme, to  je vec

druhá.  Zdá  sa,  že  úsilie  mať  na  plat zákon, prevážilo

z dôvodov nedobrých skúseností za posledné roky.

 

     Z armády odchádzajú pomerne skúsení dôstojníci stredné-

ho veku a vo väčšom množstve, než v akom do nej  prichádzajú

noví, mladí a tiež  neskúsení  dôstojníci. O nič  lepšia, ak

nie ešte horšia, je  situácia u poddôstojníkov a práporčíkov

v ďalšej,  eventuálnej  profesionálnej  službe.  Vynárajú sa

pritom dve  otázky. Prvá, či predložený  návrh zákona pomôže

riešiť tento vážny problém neprimeraného zaostávania v odme-

ňovaní vojakov a ich  odchodu z armády. A druhá, či by tieto

problémy v konkrétnej podobe s možnosťou  pružne reagovať na

pohyby miezd, inflácie a podobne  lepšie neriešila vnútrore-

zortná právna norma.

 

     Zákon sa predsa len  pomalšie a ťažšie mení a prispôso-

buje  novým finančným  i  menovým  pomerom. Návrh  zákona je

spracovaný pomerne dobre, prehľadne a jasne a v zásadnom sú-

lade s Branným zákonom a so zákonom o vojenskej službe i sú-

časnými návrhmi, o ktorých sme rokovali. Kde je rozpor, uve-

diem ho v ďalšej časti svojho vystúpenia.

 

     Dôvodová správa by bola asi funkčnejšia, ak by uvádzala

ustanovenia jednotlivých  paragrafov a zároveň ich zdôvodňo-

vala. Počas posudzovania a schvaľovania  návrhu zákona v Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky by  sa podľa môjho  názoru

mal upraviť jeden nesúlad,  eventuálne neúplný súlad navrho-

vaného  zákona s už  posudzovanými  návrhmi  zákonov,  t. j.

Branného zákona a zákona o vojenskej  službe. Tento nesúlad,

istá nepresnosť koncepčnej povahy je zrejmejšia, keď sa dob-

re porovná obsah § 1 ods. 1 s obsahom § 2 navrhovaného záko-

na, t. j. zákon o peňažných  náležitostiach pre všetkých vo-

jakov, či už druhov  ozbrojených  síl alebo druhov vojenskej

služby, resp. v § 2 nejde o všetkých vojakov. Chýbajú vojaci

prípravnej  služby a zároveň naopak,  hovorí sa  aj o jednej

skupine nevojakov, žiakov vojenských  škôl, ktorí nie sú ani

vojakmi základnej  alebo inej povinnej  vojenskej služby, ak

vychádzame z Branného zákona,  ani vojakmi prípravnej služby

s príslušnými časťami návrhu Branného  zákona a zákona o vo-

jenskej službe.

 

     Branný  zákon je  všeobecnejšia právna  norma, a pokiaľ

bude schválený v predloženej podobe, potom zákony naň nadvä-

zujúce musia tento Branný  zákon dôsledne ctiť. Takže naprí-

klad dikcia študent vojenskej vysokej školy  alebo profesio-

nálny vojak (§ 63 predloženého návrhu zákona) nie je v súla-

de s Branným zákonom ani  so zákonom o vojenskej službe. Iba

na prvý pohľad ide pri pojme študent vojenskej vysokej školy

o súhrnný pojem pre pojmy  vojak základnej služby, vojak ná-

hradnej  služby, vojak  prípravnej služby.  Vojaci základnej

služby väčšinou nie sú študentmi vysokej vojenskej školy. Ak

ide o zákon o platoch, o služnom pre  všetkých  vojakov, tak

nech  sú v ňom  postupne  rozobrané  všetky  druhy vojenskej

služby v pojmoch podľa práve navrhovaného Branného zákona.

 

     Upozorňujem  na  to  tvorcov,  konceptorov,  aby  sa aj

v ďalšej časti  práce so zákonom tieto  veci dali do súladu.

A naopak, ak sú v takto  poňatom zákone obsiahnuté ustanove-

nia aj o skupine  mladých  ľudí, ktorí  nie  sú vojaci - ide

o žiakov nižších  ročníkov vojenských škôl,  osobitne stred-

ných vojenských škôl - potom nech sa v § 1 rozšíri pôsobnosť

a účel tohto zákona čo len  jednou polvetou okrem na vojakov

aj na túto skupinu občanov nevojakov.

 

     Problémy,  ktorých  pozitívne  riešenie  by prispelo ku

kvalite navrhovaného zákona. Niekoľko takýchto problémov na-

črtávam v podobe  otázok a odporúčaní. Otázky: u vojakov zá-

kladnej náhradnej  atď. služby je výška  služného závislá od

dosiahnutej  hodnosti. Je  dobrým vojakom,  získal príslušnú

vojenskú odbornosť, je ustanovený do veliteľskej funkcie, no

stále ešte nemá vyššie služné. Je povýšený do vyššej hodnos-

ti, napríklad desiatnika, čatára, a zvýši sa mu služné podľa

dosiahnutej hodnosti. Celé je to teda založené na predpokla-

de, povyšovaní  sú dobrí a schopní  vojaci, najnižší velite-

lia, a tým sa zvyšuje aj ich služné.

 

     Hodnosť nejde subjektívne vykladať, ak dáva zákonný ná-

rok na vyššie služné. U vojakov  profesionálov však tomu tak

nie je. Prečo? Prečo  príplatok za  vojenskú hodnosť, naprí-

klad kapitán má 2 600 Sk, tvorí  nie  príliš významnú zložku

celkového príjmu dôstojníka?  Prečo u priemerného dôstojníka

s veliteľskou či riadiacou právomocou,  ktorý má dobrý výkon

služby a 10 či 15-ročnú prax,  je časť jeho platu za hodnosť

obyčajne na treťom a štvrtom mieste? Veď aj u dôstojníkov by

mal platiť predošlý predpoklad. Kto dosiahol vyššiu hodnosť,

ten je lepším, plní náročnejšie úlohy, má požadovanú odbornú

kvalifikáciu. Toto  platí len do istej  miery, nie však vše-

obecne. Dôsledkom toho je, že neraz dôstojník nižšej hodnos-

ti  má nielen  trochu, ale  aj neporovnateľne  vyšší celkový

plat než dôstojník,  ktorý má o jeden i o dva  stupne vyššiu

hodnosť. Je to aj tým,  že podiel funkčného platu, príplatku

na riadenie, osobného príplatku a u starších aj príplatku za

výsluhu rokov je z celkového  balíka peňazí na platy vojakov

taký veľký, že príplatok na hodnosť sa až stráca, a teda ne-

motivuje.

 

     Ak sa pre platy vojakov pripravil nový zákon, po prija-

tí ktorého sa na nich  nebude vzťahovať zákon číslo 143/1992

Zb. ani nariadenie vlády  číslo 249/1992 Zb., upozorňujem na

§ 75 návrhu zákona, prečo sa rozhodujúci podiel platu vojaka

nevložil podobne ako u vojakov základnej služby na dosiahnu-

tú  hodnosť, v ktorej je a malo  by  byť  sústredené všetko:

dobrý výkon služby, absolvovanie  príslušných škôl a kurzov,

príslušný  počet rokov  služby a  skúseností, ustanovenie na

vyššie a náročnejšie funkcie.

 

     Vážení kolegovia, návrh  zákona predpokladá celkový ná-

rast výdavkov na peňažné  náležitosti o 36,7 % oproti súčas-

nosti. Otázka  je, prečo sa celé  toto zvýšenie vzťahuje iba

na vojenských  profesionálov, prečo sa  neupravujú, teda ne-

zvyšuje aj služné u vojakov základnej, náhradnej či zdokona-

ľovacej služby,  prečo nie u vojakov  prípravnej služby. Ani

v dôvodovej správe  to nie je  vysvetlené, len konštatované,

že výška sa u nich nemení. Prečo musí takmer každý vojak Ar-

mády Slovenskej republiky prežiť 12 mesiacov základnej služ-

by ako vec cti podľa  článku 25 Ústavy  Slovenskej republiky

len za  väčšej či menšej  finančnej podpory svojich  rodičov

a prečo nevyužívame príležitosť  spojenú so schvaľovaním no-

vého zákona a odsúhlasením  zvýšenia finančných prostriedkov

na rok 1998, aby sme mysleli aj na obyčajných vojakov a ten-

to stav zmiernili?

 

     Nadhodený  nárast celkových  finančných prostriedkov na

platy vojakov  od účinnosti tohto zákona  sa prejaví tak, že

diferencie, odstupňovanie výšky platov sa zväčšia. Všeobecne

s tým možno súhlasiť, platová nivelizácia sa neznáša s kapi-

talizmom a s profesionalizujúcou  sa armádou. Vzniká otázka,

prečo  sa  tento  nárast  vzťahuje  predovšetkým  na stredné

a vyššie skupiny vojenských  profesionálov, prečo sa návrhom

zákona neodstránil aspoň  čiastočne súčasný limitujúci prob-

lém. Muži po vojenskej základnej službe nechcú slúžiť v ďal-

šej službe  po príslušnom doškolení  ako poddôstojníci alebo

práporčíci, pretože  ich nástupné platy, ako  aj platy v pr-

vých rokoch sú dnes až priveľmi nízke. Prečo sa nedarí plniť

transformačnú úlohu armády  zvýšiť podiel práporčíkov a zní-

žiť podiel dôstojníkov? Nie je to práve pre ich pomerne níz-

ke platy? Tak prečo to prijímaním nového zákona nezmeníme.

 

     Príklad môžem uviesť podľa  nástupného platu vojaka ab-

solventa strednej  školy s maturitou. V platovej triede dos-

tane 5 000 Sk, hodnostný príplatok 1 400 Sk, prídavok na vý-

sluhu rokov, príplatok na riadenie, osobný príplatok, ostat-

né príplatky, spolu  to tvorí 8 000 Sk.  Podľa  môjho názoru

podľa navrhovaného zákona 8 000 Sk brutto plus ubytovanie vo

vojenskej  slobodárni nepriláka  do armády  priemernú a nad-

priemernú  časť  mladej  mužskej  populácie,  ktorá má úplné

stredné vzdelanie. Z tohto stavu sú dva možné dôsledky:

 

     1. že ani v ďalších rokoch nevytvoríme túto tak potreb-

nú a veľkú skupinu vojakov nad 3 až 5 či 10 rokov služby,

 

     2. že ju  síce  vybudujeme,  avšak bez  možnosti výberu

a bude zložená z ľudí, ktorí sa inde nevedeli uplatniť.

 

     Teda opäť znie otázka, akú chceme mať armádu.

 

     Niektoré  formulácie v návrhu  zákona  používajú termín

môže,  teda  obsahujú v sebe  výklad, že  ide o fakultatívnu

dávku, pretože  pojem môže v sebe  obsahuje aj pojem nemusí,

napríklad § 10 ods. 4, a dôvodová  správa  to  nevysvetľuje,

treba to opraviť, spresniť formuláciami musí, náleží, patrí,

dostane alebo dákou vhodnejšou.

 

     V § 68 sa uvádza,  kto priznáva peňažné náležitosti vo-

jakom - buď služobný orgán,  alebo ním  poverený  vedúci za-

mestnanec.  Po  schválení  tohto  zákona, v ktorom  je veľká

väčšina zložiek služného vojaka stanovená pevne ako nároková

suma, je nie celkom náležité použiť obrat, že vojakovi ktosi

priznáva plat v takej a takej výške. Veľkú časť svojho služ-

ného musí dostať  z tohto zákona. Orgán rozhoduje  len o fa-

kultatívnych sumách a sumách, ktoré sú udané v istom finanč-

nom  rozpätí. A je tu aj druhá vec.  Je  to administratívno-

personálna stránka, teda personálny rozkaz, vrátane funkcie,

platu a podobne. Tu však  zákon o vojenskej  službe  nepozná

orgán vedúci zamestnanec, ako to je napríklad v civilnom zá-

kone číslo 143/1992 Zb., ale termíny služobný orgán, nadria-

dený vojak. V tomto zmysle odporúčam upraviť aj § 68.

 

     Na záver, vážená Národná  rada, chcem zdôrazniť, že ná-

vrh zákona je vcelku dobre  spracovaný. Na rozdiel od návrhu

zákona o vojenskej  službe  tento nie  je koncipovaný s per-

spektívou a  istou stratégiou na odôvodnenú  zmenu, ale skôr

na súčasný  aktuálny stav, a  niekde aj na  jeho zachovanie.

Myslím si, že  by sme si mali osvojiť,  že ohodnotenie práce

vojakov by  rozhodne nemalo byť  nižšie, ako je  ohodnotenie

príslušníkov polície. Žiaľ, v dnešnom stave už k tomu došlo,

a treba to  napraviť a prekonať. Vyjadrujem  svoj osobný ná-

zor, že  prijatím tohto zákona  sa prijme  štruktúra a výška

služného vojenských profesionálov,  ktorá nezabráni rozsiah-

lemu  odchodu  dôstojníkov  strednej  generácie  vzhľadom na

priemerné platy a výhody výsluhového dôchodku, ktorý je ešte

dosť ďaleko, nezabráni sa ich odchodu do civilu.

 

     Napriek  týmto skutočnostiam,  ale vzhľadom  aj na  tie

ocenenia, ktoré sú  adekvátne a ktoré som povedal, navrhujem

alebo súhlasím s tým, aby tento návrh zákona bol zaradený do

druhého čítania a pomohlo by mu, keby niektoré tie problémy,

ktoré som tu naznačil a uviedol, boli novými  formuláciami a

riešeniami prekonané.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Takže nemám viac písomných prihlášok. Na tabuli sa páni

poslanci  hlásia do  rozpravy. Pán  poslanec Moric  sa hlási

s faktickou poznámkou.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

 

     Môžem len konštatovať, že som  veľmi rád, že sa pán po-

slanec Kanis  takto vyslovuje k tomuto  zákonu, pretože  mám

naozaj možnosť  hovoriť s predstaviteľmi mnohých armád teraz

vo svete a porovnávať. Naposledy  som mal takú možnosť v Tu-

recku. Hovoríme spolu, samozrejme, o postavení armády, o po-

stavení vojakov, ale  hovoríme aj o peniazoch, aj o platoch.

Skoro som z nôh  spadol, keď tam vidím  na autách, kde okrem

ŠPZ sú ďalšie tabuľky, kde vidíte, či je to jednohviezdičko-

vý, dvoj-, troj- alebo štvorhviezdičkový generál, kde vidíte

výťahy, ktoré sú len pre  generálov a admirálov. To znamená,

že tam armáda a predstavitelia armády majú nenormálne vysoké

postavenie.

 

     V súčasnej situácii, keď u nás Armáda Slovenskej repub-

liky má naozaj velikánsku  dôveryhodnosť, by bolo  potrebné,

aby dôstojníci slovenskej armády  mali náležité platy, ktoré

by zodpovedali postaveniu Armády  Slovenskej republiky v na-

šej spoločnosti.  Možnože  žold vojakov, t. j. ten  základný

príjem na nižších stupňoch nie je  taký, aký by mal byť, ale

rozdeľovať môžeme len to, čo máme. Chcel by som sa dožiť na-

ozaj toho ešte za svojho  života, aby možno aj generáli slo-

venskej armády mali,  aj keď ich nie je  veľa, svoje výťahy,

aby mali svoje  autá so svojimi šoférmi. Tak  sa zvýrazní aj

postavenie slovenskej armády v slovenskej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán Čarnogurský, nech sa páči, môžete vystúpiť.

 

     Tým uzatváram aj možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     v sérii tzv. vojenských  zákonov máme pred sebou štvrtý

z nich - zákon o peňažných náležitostiach vojakov. Je naozaj

načase, že tento zákon pred nami leží, pretože slovenskú ar-

mádu - hoci, a to nie my, ale  dokonca  niektoré  zahraničné

zdroje - označujú za najúspešnejšiu armádu z postkomunistic-

kých štátov, ale z hľadiska  platového ocenenia rozhodne me-

dzi najocenenejšie nepatrí.

 

     Platová úroveň profesionálnych vojakov slovenskej armá-

dy je nižšia ako  platová úroveň dôstojníkov profesionálnych

vojakov v okolitých štátoch - povedzme Česko, Maďarsko, Poľ-

sko. Samozrejme, je tu otázka, prečo ministerstvo obrany ča-

kalo až na tento zákon alebo rieši vec zákonom, prečo to ne-

mohlo riešiť svojím platovým  poriadkom, pán minister, ktorý

by bol  schopný riešiť platové  náležitosti aj mimo  zákona,

mimo osobitného  zákona. Okrem toho tým,  že platové náleži-

tosti vojakov z povolania sa riešia zákonom, na jednej stra-

ne to poskytuje vojakom určitú istotu, samozrejme, na druhej

strane opätovne vnáša do platového ocenenia vojakov istý ri-

gidný prvok, to znamená, že meniť platovú úroveň, meniť pla-

ty, rôzne  odmeny a podobne,  jednoducho peňažné náležitosti

vojakov,  bude oveľa  obťažnejšie vzhľadom  na to,  že sa to

rieši zákonom, ako keby sa to riešilo či vládnym nariadením,

alebo nariadením ministra obrany, alebo dokonca ešte nejakou

nižšou právnou normou, pretože rozhodujúce je to, ako minis-

terstvo obrany v rámci  správy  svojej kapitoly rozpočtu vy-

člení peniaze na peňažné náležitosti vojakov.

 

    Prosím, rieši sa to  týmto spôsobom, spôsobom zákona. Je

to nakoniec taktiež riešenie, a možno očakávať, že toto rie-

šenie formou zákona predsa len viacej stabilizuje osobnú si-

tuáciu vojakov z povolania, ako je tomu v súčasnosti. Príliš

veľa vojakov z povolania odchádza z armády, je pomerne veľká

fluktuácia aj v nižších  armádnych  zložkách, a preto je po-

trebné zvýšiť  platovú úroveň  vojakov z povolania, aby  sme

dosiahli vyššiu  stabilizáciu armády, aby  sme súčasné dobré

výsledky armády, ktoré sú,  dokázali udržať aj do budúcnosti

a vniesť do armády spokojnosť, stabilitu a, samozrejme, lep-

šie  podmienky na  plnenie náročných  úloh. Z  toho hľadiska

podporujem tento zákon a poslanci KDH budú hlasovať za tento

zákon.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj ja ďakujem.

 

     Keďže  sa nikto  nehlási s  faktickou poznámkou, končím

rozpravu. Pýtam sa pána ministra,  či sa chce vyjadriť. Nie.

Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ak dovolíte, len veľmi stručne. Konštatujem, že existu-

je aj  téma, na ktorej  sa v tejto snemovni vie  dohodnúť aj

opozícia, aj koalícia. To je téma obrany tohto štátu. S veľ-

kou satisfakciou to konštatujem.  Reakcia na  pána Čarnogur-

ského, prečo  sa to robí  zákonom: Skutočne neviem,  ale môj

odhad je,  že je to  preto, lebo ak  chceme zdvihnúť platové

pomery vojakov, najprv dáme rozpočet armáde, a keď zdvihneme

platy, tak im zoberieme z výcviku, výzbroje atď. Keď prijme-

me zákon, tak už robíme ďalší systémový krok, ktorý musí byť

premietnutý do plánu rozpočtu na budúci rok a z toho sa musí

vychádzať, že jednoducho takéto nároky  na platy budú, a po-

tom sa z toho odvíja  ďalej výzbroj, výcvik atď. Trafil som,

pán minister? Asi tak to bude. Hovoríme o armáde.

 

     Všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, je to tak, pán spravodajca.

 

     Takže, ak ste skončili,  môžeme pristúpiť k prvému hla-

sovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku. Pro-

sím, predložte návrh.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený  pán predseda,  odporúčam v súlade s § 73 ods. 3

písm. c) prijať  uznesenie, aby Národná  rada Slovenskej re-

publiky  po  všeobecnej  rozprave  návrh  zákona prerokovala

v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme návrh, páni poslanci a pani poslankyne. Pre-

zentujme sa a budeme hlasovať. Hlasujeme o tom, aby sme ten-

to návrh zákona zaradili do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme zaradili tento zákon do druhého čítania.

 

      Pán poslanec, môžeme prejsť k druhému hlasovaniu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem  Národnej rade  Slovenskej republiky prideliť

vládny  návrh  zákona o peňažných  náležitostiach vojakov na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

obranu  a bezpečnosť.  Súčasne navrhujem  určiť k  uvedenému

vládnemu  návrhu zákona  ako gestorský  Výbor Národnej  rady

Slovenskej  republiky  pre  obranu a bezpečnosť a lehotu  na

prerokovanie vo  výboroch do 4. novembra 1997 a v gestorskom

výbore do 7. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada prijala a rozdelila

zákon do výborov, určila gestorský výbor aj lehoty na prero-

kovanie.

 

     Podľa  schváleného  programu  nasleduje  osemnásty bod,

ktorý máme prerokovať, a je to druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou

republikou o zmenách priebehu  štátnej hranice po vodohospo-

dárskych  úpravách  vykonaných  na  hraničných riekach Ipeľ,

Slaná a Roňava.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako  tlač 688, v ktorom je aj

návrh uznesenia predsedu Národnej rady.

 

     Návrh v tomto prípade prednesie pán minister Krajči.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne a páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     od roku 1966 do roku 1989 sa na základe súhlasu vtedaj-

ších vlád oboch štátov zrealizovalo 14 samostatných stavieb,

úprav korýt hraničných tokov na  riekach Ipeľ, Slaná a Roňa-

va. Cieľom  úprav korýt týchto  tokov bolo upraviť  odtokové

pomery tak,  aby  nedochádzalo k pravidelným záplavám poľno-

hospodárskych pozemkov a nehnuteľností obyvateľov priľahlých

obcí oboch štátov.

 

     Podľa platnej Zmluvy medzi Československou republikou a

Maďarskou republikou o úprave  režimu na štátnych hraniciach

z roku 1956, ktorá  aj v súčasnosti  určuje priebeh  štátnej

hranice  medzi   našimi  štátmi,  spoločná   štátna  hranica

prechádza strednicou  koryta hraničného vodného  toku. Podľa

tejto  zmluvy  a zároveň  podľa  medzinárodných  pravidiel a

zvyklostí priebeh  štátnej hranice na  hraničnom vodnom toku

má umožniť a zabezpečiť rovnocenný prístup a využívanie vody

v tokoch obom štátom.

 

     Preložením koryta tokov sa  platný priebeh štátnej hra-

nice nezmenil.  Došlo však k oddeleniu  časti štátnych území

oboch štátov, sťažilo sa, resp. znemožnilo využívanie pozem-

kov na oddelených častiach územia ich vlastníkmi a užívateľ-

mi z vlastného  štátneho územia.  Taktiež oba zmluvné  štáty

nemajú rovnocenný prístup k vode a možnosť jej využívania na

upravených úsekoch hraničných vodných tokov.

 

     Podľa platnej právnej úpravy meniť priebeh štátnej hra-

nice  je možné  len na  základe dohody  zmluvných štátov. Na

uzavretie zmluvy o zmenách priebehu štátnej hranice po vodo-

hospodárskych úpravách  sa zaviazali príslušné  orgány oboch

štátov pri vyslovení súhlasu s vodohospodárskymi úpravami.

 

     Zmenou priebehu štátnej hranice došlo k oddeleniu časti

štátnych  území s výmerou 209,44 ha. Nejde o súvislú  plochu

štátnych území, ale o 295 samostatných plôch, z ktorých naj-

väčšia má výmeru 22,8 ha. A najmenšie  majú  výmeru 1 m2 na-

príklad v katastrálnom území obce Slovenské Nové Mesto v ok-

rese Trebišov.

 

     Hraničné  dokumenty, ktoré  sú podľa  článku VII ods. 1

zmluvy  jej neoddeliteľnou  časťou, sú  vám k  dispozícii na

nahliadnutie. Na základnú  orientáciu o zmenách štátnej hra-

nice pred  rokovaním o zmluve ste  dostali schematický náčrt

a zoznam lokalít,  ktorých sa zmena  štátnej hranice dotýka.

Oddelené plochy štátnych území  sú vzájomne vyrovnané, vykú-

pené v prospech  zmluvných štátov, a tým  pripravené na odo-

vzdanie  druhému  zmluvnému  štátu.  Plochy štátneho územia,

ktoré prejdú do vlastníctva Slovenskej republiky, budú včle-

nené do katastrálnych území priľahlých obcí.

 

     Vláda Slovenskej  republiky s návrhom  zmluvy vyslovila

súhlas uznesením  číslo 326 7. mája 1996. Na  základe splno-

mocnenia prezidentov oboch  štátov zmluvu podpísali ministri

vnútra republík v Bratislave  dňa 25. apríla 1997. Zmluva sa

uzavrie na dobu neurčitú a zmluvné  strany ju nemôžu vypove-

dať. Po nadobudnutí platnosti zmluvy vyznačenie nového prie-

behu  štátnej  hranice  zabezpečia  príslušné  orgány  oboch

zmluvných štátov.

 

     Maďarský parlament vyslovil so  zmluvou a zmenami štát-

nej hranice  súhlas dňa 24. júna tohto roku. Maďarská repub-

lika tak splnila ústavné a medzinárodnoprávne predpoklady na

nadobudnutie platnosti  zmluvy a je pripravená na výmenu ra-

tifikačných listín. Zmluva je  pripravená v súlade s normami

a zásadami medzinárodného práva, s právnym poriadkom Sloven-

skej republiky a je v súlade  so záväzkami, ktoré Slovenskej

republike  vyplývajú  z  uzatvorenia  medzinárodných  zmlúv.

Zmluvu možno charakterizovať ako  štandardnú zmluvu o úprave

štátnych hraníc zmluvných štátov.

 

     Dovoľujem si vás ubezpečiť, že na prijatie zmluvy čaka-

jú  nielen obyvatelia  niektorých obcí  Maďarskej republiky,

ale aj  obecné orgány a obyvatelia  slovenských obcí,  najmä

Salka, Pastovce, Ipeľský Sokolec,  Veľká Ves, Trenč, Sloven-

ské Nové Mesto a ďalšie,  ktorým súčasný stav sťažuje riadne

hospodárenie na pozemkoch a bráni rozvoju územia obcí.

 

     Vážené pani poslankyne a poslanci, v kontexte uvedeného

dovoľujem  si vám  odporučiť, aby  ste so  zmluvou vyslovili

súhlas.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Ako spravodajca  bol určený pán  poslanec Juriš. Prosím

ho preto,  aby nás oboznámil o priebehu  prerokovania návrhu

vo výboroch.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti,  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky,  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky pre

pôdohospodárstvo a Zahraničného výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky o výsledku  prerokovania návrhu na vyslovenie

súhlasu Národnej rady Slovenskej  republiky so Zmluvou medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o zmenách prie-

behu štátnej  hranice po vodohospodárskych  úpravách vykona-

ných na hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou

republikou o zmenách priebehu  štátnej hranice po vodohospo-

dárskych  úpravách  vykonaných  na  hraničných riekach Ipeľ,

Slaná a Roňava  pridelil  predseda  Národnej rady Slovenskej

republiky svojím rozhodnutím číslo 1668 z 5. augusta 1997 na

prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Za-

hraničnému výboru Národnej  rady Slovenskej republiky. Záro-

veň  určil k uvedenému návrhu  ako gestorský Výbor  Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu  a národnosti a lehotu  na  prerokovanie  vo výboroch

stanovil do 19. septembra 1997.

 

     Všetky výbory,  ktorým bol návrh  na vyslovenie súhlasu

Národnej rady Slovenskej republiky so  Zmluvou medzi Sloven-

skou  republikou a Maďarskou  republikou o zmenách  priebehu

štátnej hranice po  vodohospodárskych úpravách vykonaných na

hraničných riekach Ipeľ, Slaná a Roňava pridelený, ho prero-

kovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas. Gestor-

ský výbor na svojej  schôdzi konštatoval, že žiadne pozmeňu-

júce a doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanove-

nej lehote  predložené neboli. Gestorský výbor  dňa 17. sep-

tembra 1997 prijal uznesenie, v ktorom  súhlasí s návrhom na

vyslovenie  súhlasu a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporučil Národnej

rade Slovenskej  republiky predložený návrh  v treťom čítaní

schváliť. To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že som nedostal žiadnu  písomnú prihlášku. Pýtam sa, či

sa niekto hlási z pléna. Ak nie, rozpravu končím.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Nechce.  Pán spoločný  spravodajca  sa  tiež nechce vyjadriť

k rozprave.

 

 

     Takže môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Nech sa páči, pán

spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Prečítam návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžete. Budeme hlasovať o  návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná  rada Slovenskej  republiky  podľa  článku 86 písm. e)

vyslovuje  súhlas so  Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a

Maďarskou  republikou o zmenách priebehu  štátnej hranice po

vodohospodárskych úpravách vykonaných  na hraničných riekach

Ipeľ, Slaná a Roňava. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

    Maďarská  koalícia  nechce  podporiť  zmluvu.  Kolegovia

v maďarskom parlamente ju odhlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     (Potlesk.)

 

     Takže sme potvrdili a prijali navrhované uznesenie.

 

     Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je pr-

vé čítanie o

 

     vládnom návrhu ústavného zákona o zmene hranice Sloven-

skej republiky s Maďarskou republikou.

 

 

     Opakujem, páni poslanci, je  to ústavný zákon, potrebu-

jeme pri hlasovaní trojpätinovú väčšinu.

 

     Vládny  návrh  ústavného  zákona  ste  dostali ako tlač

689, návrh na pridelenie vládneho návrhu ústavného zákona na

prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predse-

du Národnej rady číslo 1671.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej republiky aj tento návrh

zákona prednesie minister vnútra pán Krajči. Prosím, pán mi-

nister Krajči, môžete ho predniesť.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predložený  návrh  ústavného   zákona  bol  vypracovaný

v nadväznosti na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďar-

skou republikou o zmenách  priebehu štátnej hranice po vodo-

hospodárskych  úpravách  vykonaných  na  hraničných  riekach

Ipeľ, Slaná a Roňava. Návrh vychádza z článku 3 ods. 2 Ústa-

vy  Slovenskej republiky,  podľa ktorého  hranice Slovenskej

republiky sa  môžu meniť len ústavným  zákonom. Prijatie ús-

tavného zákona, obsahom ktorého je súhlas Národnej rady Slo-

venskej  republiky  so  zmenami  štátnej hranice zakotvenými

v uvedenej  zmluve, je  predpokladom nadobudnutia  platnosti

zmluvy. Tá ma nastať  podľa jej textu  prvý deň štvrtého me-

siaca po výmene ratifikačných listín.

 

     Nadobudnutie platnosti bude predstavovať ukončenie pro-

cesu začatého na  našom území v roku 1965 so súhlasom  vlády

Československej socialistickej republiky s vohodospodárskymi

úpravami na hraničných riekach  Ipeľ, Slaná a Roňava. Celko-

ve bolo  upravených 57,191 kilometrov Ipľa, 0,400 kilometrov

Slanej a 3,016 kilometrov  Roňavy. Realizované úpravy zabrá-

nili  každoročným  záplavám  na  ploche 4 400 ha a vytvorili

podmienky na využívanie priľahlých poľnohospodárskych pozem-

kov.

 

     V dôsledku úprav došlo k výmene časti územia Slovenskej

republiky a Maďarskej  republiky, a to po 209,4393 ha z kaž-

dej zmluvnej strany, teda plochy vymenených území sú vzájom-

ne  vyrovnané. V  uznesení vlády  Slovenskej republiky číslo

326 zo 7. mája 1996 bolo uložené  predsedovi Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky tieto zmeny pre-

mietnuť do katastra Slovenskej republiky.

 

     Z uvedeného  vyplýva, že  predložený  návrh je v súlade

s Ústavou  Slovenskej republiky a prijatie  tohto  ústavného

zákona je opodstatnené. Na  základe toho odporúčam návrh ús-

tavného zákona schváliť v predloženom znení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Spoločným spravodajcom v tomto prípade je pán Peter Br-

ňák,  predseda ústavnoprávneho  výboru. Prosím  ho, aby  nám

predniesol návrh, tak ako bol prerokovaný vo výboroch.

 

Poslanec P. Brňák:

 

      Vážený pán predseda,

      vážený pán minister,

      vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73  ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu

ústavného zákona o zmene  hranice Slovenskej republiky s Ma-

ďarskou republikou (tlač 689)  ako spravodajca určený Ústav-

noprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný  vládny návrh  zákona bol  doručený poslancom Národnej

rady Slovenskej republiky dňa 7. augusta 1997, čím boli spl-

nené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky, t. j. doručenie  návrhu  zákona najmenej

15 dní pred schôdzou  Národnej rady Slovenskej republiky, na

ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 71 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky a podľa  legislatívnych pravi-

diel, a zaradil  ho na  rokovanie 33. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky o rokovacom  poriadku,  ako i náležitosti

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z  vecného hľadiska  konštatujem, že  predložený vládny

návrh ústavného  zákona o zmene hranice Slovenskej republiky

s Maďarskou republikou nadväzuje  na Zmluvu medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou o zmenách priebehu štátnej

hranice po vodohospodárskych  úpravách vykonaných na hranič-

ných riekach  Ipeľ, Slaná a Roňava (tlač 688), s ktorou  sme

pred  chvíľou vyslovili  súhlas. Preto  je potrebné  upraviť

právne pomery  vyplývajúce z predmetnej zmluvy spôsobom, ako

sa navrhuje v uvedenom návrhu ústavného zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh ústavného záko-

na o zmene hranice Slovenskej republiky s Maďarskou republi-

kou prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky  číslo 1671 zo dňa 11. 8. 1997

prideliť ho v druhom  čítaní na prerokovanie všetkým výborom

Národnej rady Slovenskej republiky  okrem Mandátového a imu-

nitného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky,  Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre nezlučiteľnosť funk-

cií štátnych  funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre európsku integráciu.  Za gestorský výbor navr-

hujem v súlade s citovaným  návrhom  predsedu Národnej  rady

Slovenskej republiky Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým bol

návrh zákona  pridelený, ho  prerokovali v lehote do  4. 11.

1997 a gestorský výbor v lehote do 7. 11. 1997.

 

     Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návr-

hu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Pán predseda, ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa

pýtam, či sa niekto hlási z pléna. Ak nie, uzatváram v tomto

momente možnosť prihlásiť sa a končím  rozpravu s otázkou na

pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie, pán spoločný

spravodajca tiež nie.

 

     Prosím, pristúpme k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda,  navrhujem v zmysle návrhu,  ktorý som u-

viedol v rámci spoločnej  správy, aby  ste viedli hlasovanie

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku s tým, že

uvedený návrh ústavného zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o návrhu,

aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže konštatujem,  že sme tento  návrh zákona zaradili

do druhého čítania.

 

     Prosím, pán poslanec, môžeme pristúpiť k druhému hlaso-

vaniu.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ako druhé hlasovanie navrhujem,  pán predseda, aby uve-

dený návrh ústavného zákona bol pridelený na rokovanie všet-

kým výborom Národnej rady  Slovenskej republiky okrem Mandá-

tového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre nezluči-

teľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady

pre európsku  integráciu s tým, aby  ako gestorský výbor bol

navrhnutý Ústavnoprávny  výbor Národnej rady  Slovenskej re-

publiky s lehotami  pre výbory do 4. 11. 1997 a pre garančný

gestorský výbor do 7. 11. 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, môžeme hlasovať. Prosím,  prezentujme sa a hlasuj-

me. Pokiaľ naši šprintéri k hlasovaniu nedobehli, tri pätiny

sú potrebné až v druhom a treťom  čítaní, takže tu nám stačí

nadpolovičná väčšina.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže konštatujem, že Národná rada sa rozhodla tento ná-

vrh zákona  prerokovať v druhom  čítaní s uvedením  výborov,

gestorského výboru a lehôt.

 

     Ďakujem pekne, pán minister aj pán spoločný spravodajca.

 

 

 

     V  rokovaní  budeme  pokračovať  ďalším  bodom programu,

ktorým je takisto druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na vyslovenie  súhlasu  Národnej rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Rakúskou

republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách.

 

     Návrh ste  dostali  ako tlač 717, v ktorom  je aj návrh

uznesenia Národnej  rady. Spoločnú správu  výborov schválenú

gestorským výborom máte ako tlač 717a.

 

     Aj pri predkladaní tohto  návrhu vláda poverila obozná-

miť s ním Národnú radu pána ministra Krajčiho.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Národná rada Slovenskej  republiky schválením programo-

vého vyhlásenia vlády z januára 1995 súčasne  vyjadrila svoj

súhlas so zapájaním  Slovenskej  republiky  do humanitných a

záchranných akcií, a to  na mnohostrannom i dvojstrannom zá-

klade s dôrazom na rozvoj vzťahov so susednými štátmi. V sú-

lade  s  úlohami  uvedenými  v tomto vyhlásení  ministerstvo

vnútra začalo  rokovania so susednými  štátmi Slovenskej re-

publiky s cieľom vytvoriť  potrebnú zmluvnú základňu na spo-

luprácu v oblasti civilnej ochrany.

 

     Zmluva, ktorá  je predkladaná Národnej  rade Slovenskej

republiky na vyslovenie súhlasu s jej uzatvorením, je ďalším

krokom k utvoreniu komplexného zmluvného systému so susedný-

mi štátmi na riešenie otázok spojených s materiálnym, perso-

nálnym a organizačným zabezpečením vzájomnej pomoci vo forme

záchranných lokalizačných a likvidačných  prác za účasti síl

a prostriedkov susedných  krajín v prípade  vzniku mimoriad-

nych udalostí veľkého rozsahu,  ktorých dôsledky možno mini-

malizovať len spoločným úsilím.

 

     Pôvodný zámer  uzavrieť s rakúskou  stranou medzivládnu

dohodu bol nerealizovateľný, pretože spolková vláda Rakúskej

republiky  nedisponuje kompetenciami  pri riešení  dôsledkov

mimoriadnych udalostí ako vláda Slovenskej republiky. Rieše-

nie situácie po vzniku  mimoriadnych udalostí je na rakúskej

strane v právomoci jednotlivých krajinských vlád, ktoré však

nemajú partnera na slovenskej strane.

 

     Z toho  dôvodu  jediným riešením  bolo uzavretie prezi-

dentskej zmluvy  medzi  Slovenskou republikou a Rakúskou re-

publikou. Táto  možnosť je daná  rozhodnutím prezidenta Slo-

venskej  republiky  číslo 205 z 30. augusta 1993 o prenesení

právomoci dojednávať niektoré  medzinárodné zmluvy na vládu.

Návrh na uzavretie predmetnej zmluvy vláda Slovenskej repub-

liky schválila  svojím  uznesením číslo 409 z 10. júna 1997.

Zmluva bola  podpísaná  vo Viedni  dňa 11. júna 1997 štátnym

tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorého splnomoc-

nil na podpis prezident Slovenskej republiky.

 

     Medzinárodnopolitické pozadie významu predmetnej zmluvy

má širší kontext daný aktivitami Organizácie Spojených náro-

dov v oblasti  humanitárnej  pomoci v krízových  situáciách.

Uvedené aktivity  sa  rozvíjajú v súlade s rezolúciou  číslo

46/182 z 19. decembra 1991 Valného zhromaždenia OSN o posil-

není koordinácie humanitnej  pomoci pri mimoriadnych udalos-

tiach, ktorá  sa stala bezprostredným  podnetom na zapojenie

Slovenskej republiky do týchto aktivít.

 

 

     Ako  príklad  možno  uviesť  pristúpenie k projektu OSN

o využívaní vojenských  prostriedkov a prostriedkov civilnej

ochrany pri záchranných  akciách vytvorením Národnej komisie

medzinárodnej  dekády  znižovania  nebezpečenstva prírodných

katastrof. Treba sem  zaradiť i Dohodu s vládou Ruskej fede-

rácie o spolupráci v oblasti  civilnej  ochrany a  vzájomnej

pomoci pri mimoriadnych udalostiach, ktorá vstúpila do plat-

nosti koncom roka 1995, ako  aj Dohodu medzi  vládou Sloven-

skej republiky a vládou  Maďarskej  republiky o spolupráci a

vzájomnej pomoci  pri katastrofách, ktorá  bola v Bratislave

podpísaná 21. apríla 1997.

 

     V súčasnosti v štádiu  príprav  na uzavretie sú  ďalšie

obdobné dohody, a to s vládou Ukrajiny, Českej a Poľskej re-

publiky. Ide o prezidentskú zmluvu, ktorá je v súlade s nor-

mami a zásadami  medzinárodného  práva, s právnym  poriadkom

Slovenskej  republiky i so  záväzkami  vyplývajúcimi z iných

medzinárodných zmlúv, ktoré už Slovenská republika uzavrela.

Preto podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky

odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas

s jej uzatvorením.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj ja vám.

 

     O prerokovaní  tohto návrhu vlády vo  výboroch a o tom,

či gestorský  výbor odporúča, alebo  neodporúča vysloviť sú-

hlas s uvedenou  zmluvou, nás  bude informovať pán  poslanec

Marián Vanko, ktorý bol  určený ako spravodajca. Prosím, pán

spoločný spravodajca, môžete vystúpiť.

 

 

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej ra-

dy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republi-

kou  a Rakúskou  republikou o spolupráci a vzájomnej  pomoci

pri katastrofách, tlač 717.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Rakúskou

republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci  pri katastrofách

(tlač 717) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky  svojím  rozhodnutím  číslo 1706 z 2. septembra 1997 na

prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

verejnú správu,  územnú  samosprávu a národnosti, Výboru Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky  pre  obranu a bezpečnosť

a Zahraničnému  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky.

Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu,  územnú  samosprávu a národnosti  predloženú  zmluvu

prerokoval na svojom  zasadnutí 17. septembra 1997, vyslovil

s ňou súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou

o spolupráci a vzájomnej  pomoci  pri  katastrofách vysloviť

súhlas.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

predloženú zmluvu prerokoval na svojom  zasadnutí 8. septem-

bra 1997 a vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky  podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Rakúskou

republikou o spolupráci a vzájomnej  pomoci pri katastrofách

vysloviť súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť  predloženú  zmluvu prerokoval na svojom zasadnu-

tí 17. septembra 1997. Vyslovil  súhlas a odporučil Národnej

rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou repub-

likou a Rakúskou  republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci

pri katastrofách vysloviť súhlas.

 

     Zároveň  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť ako  gestorský výbor uznesením číslo 309

z 29. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh uznesenia Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o Zmluve medzi Slovenskou re-

publikou a Rakúskou  republikou o spolupráci a vzájomnej po-

moci pri katastrofách. Určil  poslanca Mariána Vanka za spo-

ločného spravodajcu  výborov a poveril ho predniesť spoločnú

správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

a  navrhnúť  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  hlasovať

o predmetnej zmluve ihneď po skončení rozpravy k nej.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou tejto spoločnej správy.

 

     Spoločnú správu podpísal Ing. Imrich Andrejčák, predse-

da  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť.

 

     V Bratislave 29. septembra 1997.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s konštatovaním,  že som nedostal do roz-

pravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto

hlási teraz do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa

do rozpravy a končím aj rozpravu s tým, že sa pýtam pána mi-

nistra, či sa chce vyjadriť k uvedenému problému.

 

     Pán minister  sa nechce vyjadriť,  pán spoločný spravo-

dajca  tiež nie,  takže  pristúpime k hlasovaniu  podľa § 84

ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku a bude to prakticky tre-

tie čítanie o tomto návrhu vlády.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky  vystúpil na rokovaní Národnej

rady Slovenskej republiky v treťom čítaní o návrhu na vyslo-

venie súhlasu Národnej rady  Slovenskej republiky so Zmluvou

medzi Slovenskou  republikou a Rakúskou  republikou o spolu-

práci a vzájomnej  pomoci  pri  katastrofách  (tlač 717) ako

spravodajca  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1706 z 2. septembra 1997 pridelil  návrh na vyslovenie

súhlasu na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu a bez-

pečnosť a Zahraničnému výboru  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky, pričom ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokova-

li predmetný návrh v stanovenej lehote.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to nemusíte  čítať. Hlasujeme o navrhova-

nom uznesení, ktoré ste  prečítali. Budeme hlasovať o návrhu

uznesenia,  ktorým Národná  rada Slovenskej  republiky podľa

§ 86 písm. e) vyslovuje  súhlas so  Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Rakúskou  republikou  o spolupráci  a vzájomnej

pomoci pri katastrofách.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj pánu poslancovi.

 

     Nasleduje dvadsiaty prvý bod programu, a to je

 

     informácia o riešení  kompenzácie  majetkovej  ujmy ob-

čanov  Slovenskej  repubiky a o riešení infraštruktúry  osád

U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej

štátnej hranice a výmenou časti štátnych území.

     Informáciu ste  dostali ako tlač 687 a spoločnú  správu

výborov ako tlač 687a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Aj v tomto prípade prosím pána ministra Krajčiho, ktorý

je poverený vládou, aby informáciu uviedol.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi na úvod vás informovať, že Zmluva medzi Slo-

venskou republikou a Českou  republikou o spoločnej  štátnej

hranici, s ktorou Národná rada Slovenskej republiky vyslovi-

la  súhlas 7. februára 1996,  bola  ratifikovaná a nadobudla

platnosť 25. júla tohto roku.

 

     Zmluva  určila  definitívny  priebeh  spoločnej štátnej

hranice a zmeny v jej  priebehu v porovnaní s generálnym vy-

medzením štátnej hranice v roku 1993. Môžeme konštatovať, že

uvedeným  dňom  má  Slovenská  republika jednoznačne určené,

vyznačené a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republi-

ky a medzinárodnoprávnym  poriadkom upravené  štátne hranice

so všetkými susednými štátmi.

 

     Dňom 25. júla nadobudli platnosť aj zmeny priebehu spo-

ločnej  štátnej hranice.  Vzájomne vymieňané  časti štátnych

území s výmerou 452 ha prešli pod  zvrchovanú  správu zmluv-

ných štátov. V uvedený deň sa uskutočnilo  formálne odovzda-

nie vymieňaných  štátnych  území.  Osada U Sabotov  je  dnes

štátnym   územím   Slovenskej   republiky.   Administratívne

a správne sa  stala súčasťou obce  Vrbovce v okrese  Myjava.

Časť osady Sidónia sa stala štátnym územím Českej republiky.

 

     V intenciách uznesenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky zo  dňa 7. februára 1996 - prosím,  aby ste si opravili

rok na obálke materiálu -,  ktorým vyslovila súhlas so Zmlu-

vou o spoločnej  štátnej hranici a záväzku vlády  Slovenskej

republiky z roku 1995 obyvateľom  osád, vláda začiatkom júna

tohto roku schválila konkrétny návrh na kompenzáciu majetko-

vej ujmy  občanom a na riešenie  infraštruktúry a komunálnej

vybavenosti  dotknutých osád  zo štátneho  rozpočtu v rokoch

1997 až 1999.

 

     Kompenzácia  majetkovej  ujmy,  ktorá  vznikla  občanom

v  čase  od 1. januára 1993 do  dňa  nadobudnutia  platnosti

Zmluvy o spoločnej štátnej hranici, bude poskytnutá vo forme

jednorazovej finančnej sumy oprávnenej osobe prostredníctvom

rozpočtu príslušného okresného úradu  najneskôr do konca ok-

tóbra tohto roku. Na  posudzovanie žiadosti obyvateľov o po-

skytnutie kompenzácie majetkovej  ujmy boli zriadené komisie

pod vedením prednostov okresných úradov v Myjave a Trenčíne.

Postup a zásady schválené  vládou, podľa ktorých komisie ko-

najú,  vylučujú  duplicitné  odškodnenie  obyvateľov osád zo

strany oboch  republík. Výška finančnej  sumy na kompenzáciu

majetkovej ujmy  bola  určená na  základe  analýzy poznatkov

ústredných orgánov štátnej správy,  okresných úradov a orgá-

nov samosprávy obcí o problémoch  obyvateľov osád počas viac

ako päť  rokov, keď slovensko-česká štátna  hranica bola iba

generálne vymedzená.

 

     Vláda  zo štátneho  rozpočtu na  rok 1997 a taktiež  na

ďalšie roky  vyčlenila finančné prostriedky  na riešenie in-

fraštruktúry a komunálnej  vybavenosti osád.  Cieľom je, aby

obyvateľom osád  boli vytvorené životné  podmienky na úrovni

obcí,  ku ktorým  sú  administratívne a správne  pričlenené.

Konkrétne riešenie,  ktoré vláda prijala, je  zrejmé z mate-

riálu a jeho príloh.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám

odporučiť, aby ste predmetnú informáciu vzali na vedomie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Dám  slovo pánu  poslancovi Reovi,  ktorý nás  oboznámi

s prerokovaním informácie vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás zoznámil  so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú sprá-

vu,  územnú  samosprávu a národnosti,  Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

o výsledku prerokovania informácie o riešení kompenzácie ma-

jetkovej ujmy  občanov Slovenskej  republiky a o riešení in-

fraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmena-

mi slovensko-českej štátnej hranice a výmenou častí štátnych

území.

 

     Informáciu o riešení  kompenzácie majetkovej ujmy obča-

nov  Slovenskej republiky  a o riešení  infraštruktúry  osád

U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej

štátnej  hranice a výmenou  časti  štátnych  území  pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo 1665 z 25. júla 1997 na prerokovanie Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú sa-

mosprávu a  národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Zároveň  určil v uvedených  informáciách  ako gestorský

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a národnosti a lehotu  na prerokovanie vo

výboroch stanovil svojím rozhodnutím do 19. septembra 1997.

 

     Všetky výbory, ktorým bola informácia o riešení kompen-

zácie majetkovej ujmy občanov  Slovenskej republiky a o rie-

šení infraštruktúry osád U Sabotov a Sidónia v súvislosti so

zmenami  slovensko-českej  štátnej  hranice a výmenou  časti

štátnych území pridelená, ju prerokovali v stanovenej lehote

a odporučili ju  svojimi uzneseniami Národnej  rade vziať na

vedomie.

 

     Gestorský  výbor na  svojej  schôdzi  dňa 17. septembra

1997 prijal  uznesenie, v ktorom  predmetnú informáciu berie

na  vedomie a odporučil  Národnej  rade Slovenskej republiky

predloženú informáciu taktiež zobrať na vedomie. Zároveň ur-

čil spoločného spravodajcu  výborov a konštatoval, že žiadne

pozmeňujúce a žiadne doplňujúce  návrhy k navrhovanému uzne-

seniu v stanovenej lehote  gestorskému výboru predložené ne-

boli.

 

     Dovoľte mi,  aby som vám  predložil návrh na  uznesenie

k tejto informácii o riešení kompenzácie majetkovej ujmy ob-

čanov  Slovenskej republiky a o riešení infraštruktúry  osád

U Sabotov a Sidónia v súvislosti so zmenami slovensko-českej

štátnej hranice a výmenou  časti štátnych území, kde Národná

rada Slovenskej republiky berie  na vedomie túto informáciu,

ktorú som ako spoločný spravodajca predniesol.

 

     Pán predseda, skončil som.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Aj v tomto prípade po otvorení rozpravy konštatujem, že

sa nikto nehlási  do rozpravy. Preto sa pýtam,  či sa niekto

hlási teraz.  Pán poslanec  Filkus, a tým  uzatváram možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

 

     ste určite  prekvapení, prečo som sa  prihlásil do roz-

pravy. Chcem vám vopred povedať a anticipujem závery, že ne-

mám nikoho ani U Sabotov, ani v Sidónii. Ale  keď som si po-

zrel tabuľku číslo 2 - a to už zodpovedá  tomu môjmu fiškál-

skemu alebo fiškusovskému, alebo neviem akému princípu, fil-

kusovskému -, veľmi  ma zaujalo,  čo sa z výdavkov  štátneho

rozpočtu dáva  pre ľudí, ktorých  postihlo rozdelenie územia

bývalej Českej  a Slovenskej Federatívnej  Republiky, v Slo-

venskej republike a v Českej republike.

 

     A teraz  chcem povedať aj  toto: Nikdy som  sa nebil do

pŕs len preto,  že som  Slovák. Otca mám z Očovej,  matku zo

Slovenského Pravna a ja som sa narodil v Bratislave. Ale keď

si  pozriem, že  osada Sidónia  na jednu  oprávnenú osobu na

poskytnutie kompenzácie majetkovej ujmy na riešenie primera-

ného bývania  na území Slovenskej republiky  poskytuje 2 mi-

lióny a  osada U Sabotov na 74 ľudí  poskytuje 13,3 milióna,

tak som si pomyslel, či  sme tým Slovákom nedali málo. Samo-

zrejme, teraz mi poviete, oni majú infraštruktúru, my sme im

do toho započítali  cesty, vodovody atď. Ale stále  sa mi to

nezdá. A preto by som bol  veľmi rád počul, aj vo výbore sme

o tom diskutovali a chcel som,  ale nepočul som do detailov,

ako to vyzerá. Tu sú na jednu  osobu 2 milióny. Tam je na 74

osôb 13 miliónov.  Prečo?  Zase  sme  uhovorili  tých našich

úprimných,  spokojných,  málo  odvážnych,  málo sebavedomých

a veľmi skromných Slovákov, že dostanú menej? Rád by som po-

čul vysvetlenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemáte žiadny návrh, pán poslanec?

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Mám  návrh,  aby  predovšetkým  pán  minister alebo pán

spravodajca vysvetlili, prečo k tejto disproporcii dochádza.

Ak je to len v infraštruktúre, teda infraštruktúra je rovna-

ká tam, ako je tam, tak  potom by som bol jednoznačne za to,

aby sme osade U Sabotov pridali podstatne viac, ako dostali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Lenže čo to je pridali? Koľko ste navrhli pridať?

 

Poslanec R. Filkus:

 

     To znamená nie 13,3, ale 23,3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto sa nehlási ani s faktickou poznámkou. To znamená,

že končím rozpravu k tomuto bodu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Chcel  by som  odpovedať na  pripomienku pána  poslanca

Filkusa v tom zmysle, že  suma 2 mil. Sk je rozdelená na po-

skytnutie  kompenzácie  majetkovej  ujmy  a poskytnutie pro-

striedkov na obstaranie primeraného  bývania. Kým všetci ob-

čania žijúci v osade U Sabotov majú primerané bývanie, býva-

jú v osade U Sabotov,  obyvateľka, ktorá sa  rozhodla  odísť

z územia Českej republiky z osady Sidónia, potrebuje náhrad-

né ubytovanie. Na zakúpenie dnes primeraného náhradného uby-

tovania, teda rodinného domu, v ktorom táto obyvateľka býva-

la, je potrebná suma minimálne 1,5 mil. Sk, aby sme jej moh-

li kompenzovať túto majetkovú ujmu.

 

     Ostatné kompenzácie  sú porovnateľné s tým,  že v osade

U Sabotov sme dávali na dospelú  osobu, myslím si, 300 tisíc

a na dieťa 200 tisíc a u tejto obyvateľky Sidónie je 500 ti-

síc. Čiže rozdiel je 200 tisíc korún v tomto porovnaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Ani nie tak vyjadrenie, ale  dal by som pánu poslancovi

Filkusovi aj také akési ubezpečenie, že pri prerokovaní toh-

to materiálu v našom výbore, v tom uznesení, ktoré tu nie je

celé, je  ďalšie poverenie pre  skupinu poslancov, ktorí  na

príslušnom krajskom úrade budú potom sledovať tok prostried-

kov. Prípadne aj z práce poslancov v teréne môže vzísť neja-

ký návrh, ktorý by  sme potom, pochopiteľne, ešte prerokova-

li. Ale  dnes sme tu  o tom ďalej  nehovorili. Váš návrh bol

všeobecne zvýšiť len o 10 mil. Sk.

 

     Podotýkam, ako povedal aj pán  minister, že osada U Sa-

botov sa  stala z českej osady  slovenská, ale naopak, osada

Sidónia sa  dostala do Českej  republiky, takže dom  tej ob-

čianky, jej nehnuteľnosť sa stala súčasťou územia Českej re-

publiky. Ona si musí nehnuteľnosť  obstarať tu. (Hlas z plé-

na.) No tak  čo sa už stane, je to,  myslím si, zmluva medzi

Slovenskou a Českou republikou.

 

     Môžeme dať hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To znamená,  že buď pán  poslanec Filkus stiahne  návrh

sumy, ktorú povedal, keďže je tu také vysvetlenie, alebo bu-

deme musieť potom do uznesenia  dať odporúčanie vláde na ta-

kéto riešenie. (Hlas poslanca  Reu: Mám to poznamenané.) Bu-

deme musieť dať hlasovať o vašom návrhu.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Filkusovi.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Mechanizmus, ktorý  mi vysvetľuje pán  poslanec Rea, že

poslanci môžu ešte dodatočne prísť s určitými požiadavkami a

môžu zvýšiť túto sumu, to je v čom, ako je to?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  to je také  isté, ako ste  vy predniesli

teraz. Schvaľujeme len  uznesenie - berieme na vedomie. Čiže

prikázať vláde  nemôžeme, len jej môžeme  dať do pozornosti,

že si myslíme, že by bolo treba...

 

Poslanec R. Filkus:

 

     A garancia je teda v čom?

 

Poslanec J. Rea:

 

     Dáme  návrh na  také  isté  uznesenie,  aké  ste navrh-

li v istej  abstraktnej  výške 10 miliónov,  keď poslaneckým

prieskumom zistíme,  že to má byť  istá suma, konkrétnejšia.

Takým istým postupom ako vy navrhneme prostredníctvom výboru

a Národnej rady vláde žiadosť, o ktorej ste hovorili aj vy.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dobre, tak svoj návrh sťahujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

 

     Uveďte uznesenie, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     uznesenie som pri predkladaní spoločnej správy prednie-

sol. Je súčasťou prílohy spoločnej správy 687a, tak ho nebu-

dem ďalej čítať. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať. Hlasujeme o návrhu na

uznesenie Národnej  rady tak, ako  ho máte pred  sebou a ako

ho prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Nikto sa nezdržal hlasovania.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie  k informácii

o riešení kompenzácie majetkovej ujmy občanov Slovenskej re-

publiky a o riešení infraštruktúry  osád U Sabotov a Sidónia

v súvislosti so zmenami  slovensko-českej  štátnej hranice a

výmenou časti štátnych území.

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi aj spravodajcovi.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 664 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 664a.

 

     Vládny návrh zákona aj v tomto prípade odôvodní pán mi-

nister Gustáv Krajči.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh  zákona o Spoločnej  zdravotnej poisťovni,

ktorý je  predmetom dnešnej rozpravy,  predpokladá zriadenie

Spoločnej zdravotnej poisťovne splynutím Poisťovne minister-

stva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskej zdravotnej pois-

ťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne, ktorá bude vy-

konávať zdravotné poistenie pre  zákonom vymedzený okruh po-

istencov.

 

     Zároveň návrh upravuje  organizáciu, financovanie a vy-

konávanie  zdravotného poistenia, na  základe ktorého sa po-

skytuje  zdravotná starostlivosť.  Odôvodnenie potreby novej

právnej úpravy, ako aj  jednotlivých ustanovení návrhu záko-

na je  podrobne  rozvedené v dôvodovej  správe, preto mi do-

voľte pred  prerokovaním predmetného návrhu povedať len nie-

koľko poznámok.

 

     Základným cieľom predkladanej  právnej úpravy je zabez-

pečiť skvalitnenie služieb poskytovaných poistencom zlučujú-

cich sa poisťovní. Spoločná  zdravotná poisťovňa umožní zvý-

šenú  dostupnosť k službám  poisťovne a optimalizáciu  siete

zmluvných poskytovateľov  zdravotnej starostlivosti. Ponúkne

možnosť  poskytovania špecifickej  zdravotnej starostlivosti

pre  poistencov, ktorí  vzhľadom na  služobné alebo pracovné

zaradenie vykonávajú mimoriadne  psychicky i fyzicky náročné

povolania s tlakom na ich zdravotný stav.

 

 

     Špecifická zdravotná starostlivosť  bude zameraná najmä

na vykonávanie preventívnych  zdravotných opatrení. Vytvore-

nie Spoločnej zdravotnej poisťovne umožní úspešnejšie sa vy-

rovnávať s rastúcimi  nákladmi na  zdravotnú  starostlivosť,

poskytne lepšiu ochranu  poistencov pred krajnými situáciami

existenciou väčších  finančných rezerv a umožní tiež vyvinúť

intenzívnejší  tlak na  poskytovateľov zdravotnej starostli-

vosti v záujme  zvýšenia kvality  služieb a zníženia ich ná-

kladov.  Významným prínosom  zriadenia Spoločnej  zdravotnej

poisťovne z dlhodobého pohľadu bude aj zvýšenie hospodárnos-

ti, väčšia finančná  efektivita, posilnenie princípu solida-

rity a v neposlednom  rade tiež zjednodušenie administratívy

pre  platiteľov  poistného  a pre poskytovateľov  zdravotnej

starostlivosti.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, pred prerokova-

ním vládneho  návrhu zákona mi  dovoľte vysloviť poďakovanie

za pozornosť, ktorú ste tomuto zákonu venovali pri jeho pre-

rokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady.

 

     V tejto súvislosti by  som chcel bližšie objasniť dôvo-

dy, ktoré viedli k súčasnému  zneniu vládneho návrhu zákona,

najmä  pokiaľ  ide  o  špecifickú  zdravotnú  starostlivosť.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nejde o tzv. nadštan-

dardnú zdravotnú starostlivosť, ale o starostlivosť úzko sú-

visiacu s výkonom povolania, ktoré je vykonávané vo verejnom

záujme.

 

     Príslušníci  Policajného  zboru, Zboru väzenskej a jus-

tičnej stráže, Slovenskej  informačnej služby, vojaci Armády

Slovenskej republiky, ako aj zamestnanci Železníc Slovenskej

republiky  vykonávajú  služby  v záujme  celej  spoločnosti.

Zdravotný stav uvedenej skupiny  osôb musí pritom spĺňať ur-

čité presne stanovené požiadavky. Prehľad o zdravotnom stave

policajtov, vojakov a železničiarov a  sledovanie  zmien, ku

ktorým dochádza počas výkonu  služby, poskytuje cenné infor-

mácie a podklady  na prijatie  účinných opatrení smerujúcich

k zlepšeniu ich zdravotného stavu.  Toto je možné len pravi-

delným vykonávaním preventívnych lekárskych prehliadok.

 

     Zabezpečenie špecifickej  zdravotnej starostlivosti pre

uvedenú  skupinu  osôb  prostredníctvom Spoločnej zdravotnej

poisťovne je  potrebné považovať za  prejav solidarity celej

spoločnosti voči nim, tak  ako  platí v systéme  zdravotného

poistenia solidarita  zdravých s chorými, bohatých s chudob-

nými. Prejavom solidarity v systéme zdravotného poistenia je

v súčasnosti  i  prerozdeľovanie  vybraného  poistného medzi

jednotlivými zdravotnými poisťovňami.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, na záver mi do-

voľte vysloviť presvedčenie,  že schválenie predloženého ná-

vrhu  zákona  prispeje k racionalizácii  systému zdravotného

poistenia v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Belan.

Prosím pána poslanca Belana,  aby nás oboznámil s výsledkami

prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, chcem pozdraviť na bal-

kóne ako hostí dôchodcov zo  Skalice. Prajem im veľa zdravia

a všetko najlepšie. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec, môžete predniesť informáciu.

 

 

 

Poslanec J. Belan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 80 ods. 2 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v druhom  čítaní o vládnom návrhu

zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni (tlač 664) ako spra-

vodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  uznesením z 24. júna

1997 číslo 638 pridelila  vládny  návrh  zákona  o Spoločnej

zdravotnej poisťovni (tlač 664) na  prerokovanie týmto výbo-

rom Národnej rady  Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne  veci a Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre  obranu a bezpečnosť ako ges-

torskému výboru.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal platné uznesenie k návrhu zákona.

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh

schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi dali: Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Z uznesení  výborov vyplývajú  pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy, ako sú uvedené v tlači 664a. O pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch Národnej rady Slovenskej republiky gestor-

ský výbor odporúča  hlasovať  spoločne o bodoch 1 až 23 a 25

až 28 a schváliť ich, a bod 24 neschváliť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona o Spoločnej  zdravotnej  poisťovni (tlač 664)

vyjadrené v ich uzneseniach uvedených pod bodmi 1 až 28 spo-

ločnej správy a v stanoviskách poslancov z gestorského výbo-

ru vyjadrených v rozprave  k návrhu zákona odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky:

 

     a) podľa § 79 písm. e) zákona o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej  rady schváliť  návrhy,  ako  sú  uvedené v spoločnej

správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

 

     b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona  o  rokovacom  po-

riadku Národnej  rady po schválení  návrhov uvedených v spo-

ločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

 

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o vládnom  návrhu zákona o Spoločnej zdravot-

nej poisťovni bola schválená  uznesením Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a bezpečnosť  číslo 310 dňa

30. septembra 1997.

 

     Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu  programu. Dostal  som

jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Romana Kováča.

 

     Prosím, pán poslanec Roman Kováč, môžete vystúpiť.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi, aby som vás  oboznámil so stanoviskom k to-

muto zákonu za poslancov strán Slovenskej demokratickej koa-

lície. Najprv uvediem  dôvod a potom  uvediem aj spôsob, ako

sa k tomuto zákonu postavíme.

 

     Ústavný  súd  Slovenskej  republiky  svojím rozhodnutím

z 23. júla tohto roku s konečnou platnosťou vyslovil, že Ná-

rodná  rada  Slovenskej  republiky  prijatím uznesenia číslo

482 zo 4. decembra porušila Ústavu Slovenskej republiky. Zá-

roveň stanovil povinnosť Národnej  rady tento stav napraviť.

Vládna väčšina  to svojím  hlasovaním 30. septembra 1997 od-

mietla urobiť.

 

 

     Poslanci za strany Slovenskej demokratickej koalície sa

preto z úcty k základným  pravidlám  fungovania  štátu a  na

znak protestu voči správaniu sa vládnej väčšiny rozhodli pre

čiastočný bojkot parlamentu.

 

     V tomto  prípade pri  rokovaní o vládnom návrhu  zákona

o Spoločnej zdravotnej poisťovni sme sa rozhodli tento čias-

točný bojkot uplatniť. Budeme  sa podieľať na práci Národnej

rady pri rokovaní o tomto  návrhu, ale nebudeme o ňom hlaso-

vať. Nebudeme o ňom  hlasovať aj  preto, že považujeme tento

zákon za  protiústavný. Vytvára dve  nerovnaké skupiny pois-

tencov pred  zákonom a v prípade,  že bude schválený, vopred

oznamujeme, že  podáme podnet na Ústavný  súd, aby preskúmal

tento zákon z hľadiska súladu s ústavou.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale nenavrhli ste žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návr-

hy, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Ľupták - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem len  reagovať na pánov  poslancov, ktorí si  dali

taký pekný  názov - Slovenská demokratická  koalícia, a Slo-

vensko  nechceli. Nechceli  ústavu, nechceli  nič v prospech

Slovenska. Dnes sa vydávajú za veľkých Slovákov. Vydávate sa

za veľkých demokratov. Keď  chcete bojkotovať, choďte v mene

Božom domov, načo ste tu. (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa, či sa niekto  hlási do rozpravy. Pán poslanec

Danko, pani poslankyňa Gbúrová.

 

     Pán poslanec Danko, najskôr  je prihlásená pani poslan-

kyňa  Gbúrová. Uzatváram  možnosť prihlásenia  sa ďalších do

rozpravy.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážený pán minister,

 

     vyjadrím  sa k vládnemu  návrhu  zákona pod  číslom 664

o Spoločnej zdravotnej  poisťovni  len veľmi  stručne, keďže

som určité výhrady a pripomienky  tlmočila v rozprave vo vý-

bore pre  zdravotníctvo a sociálne veci.  Z toho dôvodu upo-

zorním iba na niekoľko skutočností.

 

     Chcela by  som upozorniť na  to, že tento  zákon, možno

viac ako ktorýkoľvek iný zákon obsahuje alebo dokonca kóduje

princíp  sociálnej  nerovnosti v tom  najpodstatnejšom, a to

v zdraví  každého občana,  ktoré je,  myslím si,  rovnocenné

v tom, či  ide o solventného, alebo o nesolventného  občana,

každý ochorie rovnako a problémy choroby a zdravia sú u kaž-

dého s rovnakými dôsledkami. Tento  zákon totiž v rámci jed-

nej  poisťovne porušuje  princíp rovnosti,  porušuje princíp

solidarity a vytvára občanov dvoch kategórií. Prvú kategóriu

tvoria pracovníci a príslušníci rezortov, ktorým sú poskyto-

vané špecifické nadštandardné služby, a druhú kategóriu tvo-

ria poistenci jednotlivých poisťovní,  ale nie sú zamestnan-

cami uvedených rezortov.

 

     Hneď na úvod chcem odmietnuť stanovisko tých politikov,

ktorí podstatu  sociálnej rovnosti  vidia v nerovnosti a de-

klarujú ju  aj zákonnou normou.  Tento zákon možno  nechtiac

najviac odhalil  kastovníctvo a nebezpečný  trend k sociálne

prudkej polarizácii  spoločnosti. Nie som  za rovnostárstvo.

To v minulosti viedlo k nivelizácii ľudských schopností. Ale

porušenie  sociálnej  rovnosti v oblasti  zdravia je  opačný

extrém a jeho dôsledky sú rovnaké.

 

     Ak mi dovolíte, spomeniem veľmi stručne tie najpodstat-

nejšie výhrady, ktoré mám voči uvedenému zákonu.

 

     Najmä v § 3 dochádza k porušeniu  zákona číslo 273/1994

Z. z. o zdravotnom  poistení,  keď je poisťovaná  len určitá

skupina osôb, a navyše nie je stanovené, čo s osobami, ktoré

sú v tomto  čase poistené v týchto  poisťovniach a nespadajú

do tohto výberu § 3 ods. 1 zákona číslo 273/1994 Z. z. Týmto

vládnym  návrhom sa  porušuje rovnosť  zdravotných poisťovní

pred zákonom podľa § 29 ods. 2 zákona číslo 273/1994 Z. z.

 

     Ďalej sa porušuje možnosť voľného výberu zdravotnej po-

isťovne pre občana Slovenskej republiky-poistenca podľa § 26

ods. 1 zákona číslo 273/1994  Z. z. Navyše, opätovne sa roz-

poruje nerovnoprávnosť u inštitúcie, ktorej poistenci by bo-

li  zamestnancami  terciálnej  sféry  financovanej  z peňazí

štátneho rozpočtu.

 

     A nakoniec vo väzbe na paragrafy 4, 5 a 6 uvedeného zá-

kona  chcem povedať,  že ak  je pre  rezort nutná špecifická

zdravotná starostlivosť, bolo by hádam vhodné a správne, aby

si ju rezort hradil z vlastných zdrojov. Myslím si, že ak by

bol postavený tento problém  takto, čiastočne by sa vyriešil

princíp sociálnej rovnosti a solidarity.

 

 

 

     Porušenie základného zákona o zdravotnom poistení číslo

273/1994 Z. z. a zároveň  Ústavy Slovenskej republiky a práv

občana na voľný výber  zdravotnej poisťovne a zdravotníckeho

zariadenia, keďže, ako som  povedala, zvýhodňuje určitú sku-

pinu  ľudí voči  inej skupine,  porušuje princíp  solidarity

v zdravotnom  poistení,  keď  každý  prispieva podľa svojich

možností, ale dostáva za to potrebnú zdravotnú starostlivosť

bez ohľadu na to, koľko dáva.

 

     Vážení páni poslanci, to sú dôvody, pre ktoré navrhujem

zákon 644 neprijať. Klub  poslancov  za Stranu demokratickej

ľavice nemôže tento typ zákona podporiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  len sa chcem opýtať, či dávate návrhy

na zmenu uvedených paragrafov, o ktorých ste hovorili. Je to

možné, ak je 15 podpisov. Nenavrhujete zmenu? Ďakujem.

 

     Pán poslanec Danko, nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     podávam podľa § 82 ods. 2 zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky doplňujúci návrh.

 

     V § 11 ods. 3 návrhu sa prvá veta za slovami "vojenskej

škole" končí bodkou, vypúšťajú  sa slová "alebo  dňom vzniku

poistenia v inej zdravotnej poisťovni".

 

     Máte to  uvedené v dôvodovej  správe, každý ju  má pred

sebou, nepovažujem za nutné to  čítať. Ale trvám na tom, aby

zdôvodnenie bolo uvedené v zápise (Príloha číslo 1.).

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pýtam sa, či má niekto faktickú poznámku.

 

     Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,

 

     veľmi sa ospravedlňujem, že takto procesne vstupujem do

tohto bodu rokovania, ale v spoločnej správe je jedna chyba.

Ide teraz o to, či budeme  trvať na  úprave spoločnej správy

v zmysle uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu.

 

     Vecne ide o to, že v pôvodnom vládnom návrhu nebola za-

kotvená dikcia, že  riadiace a správne orgány zlučujúcich sa

poisťovní sa automaticky stávajú  orgánmi budúcej jednej po-

isťovne. Na základe pripomienok legislatívneho odboru Kance-

lárie Národnej  rady sa to dostalo  do spoločnej správy. Náš

výbor s tým nesúhlasil a na tom  stanovisku ďalej trváme, že

je neobvyklé,  aby priamo v zákone  bolo uvedené, že pôvodné

orgány sa stávajú súčasne orgánmi novovzniknutého subjektu.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže  chcete opraviť  spoločnú správu.  Ale o spoločnej

správe vždy hlasujete vo výbore,  to znamená, že o návrhu na

opravu spoločnej správy  musíme dať  hlasovať aj tu v Národ-

nej rade.

 

     Páni poslanci a pani  poslankyne, rozprava sa skončila.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Pán minister sa chce vyjadriť. Prosím.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     z rozpravy  vyznelo niekoľko pripomienok  týkajúcich sa

tohto  zákona.  Dovoľte  mi,  aby  som  reagoval na niektoré

z nich.

 

     Po prvé  chcem upozorniť, že do  tohto stavu existovali

tri  zdravotné poisťovne:  Zdravotná poisťovňa  ministerstva

vnútra, ministerstva obrany a Železničiarska zdravotná pois-

ťovňa, ktoré mali ustanovenie  o špecifickej zdravotnej sta-

rostlivosti zakotvené vo  svojich zákonoch. Toto ustanovenie

sme  prevzali z právnych  noriem,  ktoré dosiaľ  existovali.

Vychádzali sme z toho, že zdravotný stav policajtov, vojakov

a železničiarov musí  spĺňať určité presne  stanovené požia-

davky a ich  nedodržaním vzniká  nebezpečenstvo ohrozenia či

už činnosti  Policajného zboru, Armády  Slovenskej republiky

alebo Železníc Slovenskej republiky.

 

     Po druhé  by som chcel upozorniť  alebo poukázať na pa-

ragrafy 3, 4 a 5, ktoré  hovoria  o  špecifickej  zdravotnej

starostlivosti, že  ide predovšetkým o preventívne  lekárske

prehliadky, ktoré  sú pre túto  skupinu ľudí nevyhnutné.  Na

porovnanie chcem povedať, že z hľadiska  sledovania prácene-

schopnosti týchto dvoch skupín  poistencov, z hľadiska vyko-

návania preventívnych  prehliadok máme u príslušníkov  Poli-

cajného zboru o 100 % nižšiu  práceneschopnosť  ako u ostat-

ných skupín,  čím sa šetria  značné finančné prostriedky  na

túto zdravotnú starostlivosť.

 

     Prehľad o zdravotnom  stave  týchto  osôb a  sledovanie

zmien,  ku ktorým  dochádza počas  výkonu služby,  poskytuje

cenné  informácie a podklady na  prijatie účinných  opatrení

smerujúcich k zlepšeniu  ich  zdravotného  stavu. A  toto je

možné  len pravidelným  vykonávaním preventívnych lekárskych

prehliadok a sledovaním štatistických ukazovateľov.

 

     Preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby

zvážila verejný záujem týchto  skupín poistencov a podporila

zákon. V prípade, že  by sme nerozlišovali špecifickosť nie-

ktorých  profesií, stačila  by v rámci  Slovenskej republiky

jedna národná zdravotná poisťovňa, ktorá by všetkým poskyto-

vala rovnaké štandardné služby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám.

 

     Pýtam sa  poslanca Belana, či  sa chce ako  spravodajca

vyjadriť k rozprave. Nie. Tak môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy.

 

 

Poslanec J. Belan:

 

     Návrhy  zo spoločnej  správy - spoločne budeme hlasovať

o bodoch 1 až 22 a 25 až 28, bod 23 bude vyňatý na samostat-

né hlasovanie a bod 24 gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh. Hlasujeme o bodoch...

 

Poslanec J. Belan:

 

     ...o bodoch 1 až 22 a 25 až 28, ktoré  gestorský  výbor

odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a hlasujme o bodoch,  ako ich

prečítal spoločný spravodajca. Je to odporúčanie gestorského

výboru.

 

     Budeme  sa  prezentovať  a hlasovať o bodoch  spoločnej

správy tak, ako ich prečítal pán poslanec Belan. Sú to všet-

ky body okrem bodov 23  a 24, ktoré gestorský výbor odporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali tieto body spoločnej správy.

 

 

Poslanec J. Belan:

 

     Bod 24 neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme samostatne o bode 24.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Tento bod sme neschválili.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Bod 23 je návrh  výboru pre  financie, rozpočet a menu,

ktorý odporúča  vypustiť v § 31 odsek 2 písmeno  a) a v § 31

odsek 2 písmeno b).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme samostatne  o bode 23. A  výbor navrhuje, aby

sme tento bod schválili.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Aby sme  schválili časť § 31 ods. 2 a § 31 ods. 4 - tie

dva body na návrh výboru pre financie, rozpočet a menu.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, mali  by ste aj hlasovať. Ani  ste sa ne-

prezentovali, ani ste nehlasovali.  Keď niektorý výbor navr-

huje niečo  vypustiť, tak potom zrejme  navrhuje aj schváliť

ten jeho návrh.

 

     Prosím, budeme sa ešte  raz prezentovať a budeme hlaso-

vať. Hlasujeme o bode 23 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec

 

     Prijali sme bod 23.

 

Poslanec J. Belan:

 

     To sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoloč-

nej správy  vyplývajúce z rozpravy.  A teraz, pán  predseda,

mám poverenie gestorského výboru,  aby sme prikročili k tre-

tiemu čítaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Pán poslanec, musíme ešte hlasovať o návrhu pána poslan-

ca Danka. Pán poslanec Danko...

 

Poslanec J. Belan:

 

     Pardon. Pán poslanec Danko dal návrh, ktorý majú písom-

ne všetci poslanci, a odporúčam...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ide o  návrh v § 11 ods. 3, kde  prvá  veta  za slovami

"vojenskej škole" sa končí bodkou a vypúšťajú sa slová "ale-

bo dňom vzniku poistenia v inej zdravotnej poisťovni".

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj návrh poslanca Danka z rozpravy.

 

Poslanec J. Belan:

 

     To boli už ozaj všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 

     Teraz mám poverenie z výboru, aby sme prikročili k tre-

tiemu čítaniu o zákone ako celku. Prosím, aby ste dali o tom

hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o tomto  návrhu spoločného  spravodajcu. Pro-

sím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Páni poslanci, prosím, budeme hlasovať ešte raz. Hlasu-

jeme o návrhu  pána  spoločného  spravodajcu,  aby  sme hneď

pristúpili k tretiemu  čítaniu. Nebolo nás  dosť. To nie je,

že neprešiel.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prerušujem  rokovanie

o tomto bode programu. Budeme v ňom pokračovať až zajtra.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu  programu. Je to prvé  číta-

nie o

 

     vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 728. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1739.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  tento návrh

prednesie pán minister Ivan Hudec.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí hostia,

 

     v zmysle plánu legislatívnych úloh vláda Slovenskej re-

publiky vám dáva na posúdenie návrh zákona o divadelnej čin-

nosti.

 

     Presvedčenie vlády Slovenskej republiky o nevyhnutnosti

predložiť vám na posúdenie návrh zákona o divadelnej činnos-

ti vychádza predovšetkým z uvedomenia si mimoriadneho posta-

venia divadelnej tvorby v našich národných dejinách. V čase,

keď  vrcholili  úsilia  o  likvidáciu  tohto  národa, keď sa

v školách prestali  používať  slovenské slová,  stali sa po-

slednými  baštami  verejného  oslavovania  našej  reči chrám

a divadlo. Divadlo, ktoré  ľudia  hrali  z lásky a ochoty  a

ktoré presviedčalo,  že  slovenská reč nie  je nijakým  pod-

radným jazykom páriov, ale  má rovnakú schopnosť umožniť in-

telektuálnu komunikáciu i emotívne vzruchy ako reč MoliŤrova

či Shakespearova. A teda ak v časoch minulých divadlo pomoh-

lo prežiť  nežičlivé obdobie štátotvornému  národu, osvojila

si vláda Slovenskej republiky presvedčenie, že je našou spo-

ločnou úlohou  pomôcť divadlu, aby  prekonalo  vír spôsobený

ekonomickou transformáciou celej časti Európy.

 

     Sochár, spisovateľ či hudobný skladateľ môže totiž tvo-

riť aj v časoch  nežičlivých,  môže svoje diela  odložiť pre

ďalšie generácie v presvedčení,  že raz nájdu svojho obdivo-

vateľa, že sa im raz podarí splniť svoje estetické poslanie.

Divadlo  ako  umenie,  ktoré  vzniká kolektívne, sústredeným

úsilím viacerých tvorivých individualít, je len  umením kon-

krétnej chvíle. Nie je možné dielo odročiť, ak prepasie oka-

mih, v ktorom diváka malo  možnosť osloviť. Už tú chvíľu nik

nevráti a nezopakuje. Tvorivý kolektív, ktorý sa pri prípra-

ve a uvádzaní inscenácie  zíde,  sa tiež už  nikdy nestretne

v rovnakej situácii. A napokon divák, ktorý je jediným dôvo-

dom, adresátom a súčasne  spolutvorcom  divadelnej aktivity,

sa  ako  ďalší  kolektívny  partner s vlastnými  sociálnymi,

psychologickými, intelektuálnymi a rozličnými inými paramet-

rami tiež nikdy neopakuje.

 

     V tejto jedinečnosti divadelnej tvorby vidím druhú prí-

činu, kvôli ktorej vám  navrhujem zaoberať sa návrhom zákona

nazerajúceho na divadlo a divadelnú  činnosť ako na umeleckú

tvorbu a nielen  ako na  druh  komerčnej  aktivity.  Nie je,

žiaľ, v silách doterajšej platnej zákonnej normy, teda záko-

na Slovenskej  národnej  rady  číslo 36/1978 Zb. v znení ne-

skorších  predpisov,  zabezpečiť  tieto  dve základné úlohy.

Stará zákonná úprava totiž  implementovala skutočnosť, že po

roku 1948 sa divadlo  stalo súčasťou ideologických nástrojov

pôsobenia na spoločnosť a znárodnením  či poštátnením  všet-

kých divadiel vytvorila existenčnú závislosť divadla od štá-

tu. Zakotvila celý  systém ideologických kontrolných opatre-

ní, ktoré nie je možné odstrániť kozmetickými úpravami, teda

zmenami či doplnkami zákona číslo 36/1978 Zb.

 

     Nový zákon by mal definovať divadlo ako kultúrnu a ume-

leckú ustanovizeň, nazerať na divadelné  umenie ako na samo-

statný umelecký druh a charakterizovať divadelnú činnosť ako

aktivitu predovšetkým umeleckej povahy. Zákon zakotvuje rov-

noprávnosť  všetkých druhov  divadelných  aktivít a činností

bez ohľadu  na jazyk, v ktorom  sa predstavenia  uvádzajú, a

ďalšie špecifiká, medzi ktoré v prvom rade zaraďujeme insce-

nácie určené  deťom a dospievajúcim divákom. Zákon oprávňuje

štátne  orgány  vytvorené v súlade  so súčasnou legislatívou

zriaďovať  štátne  profesionálne  divadlá a vytvárať im pod-

mienky  na činnosť a osobitne  ukladá  Ministerstvu  kultúry

Slovenskej  republiky  ako  jednému z možných  zriaďovateľov

štátnych  profesionálnych divadiel,  aby ich prostredníctvom

zabezpečilo  plynulý a vyvážený  rozvoj  všetkých základných

divadelných žánrov, teda aj  finančne náročnej opernej, spe-

vohernej a baletnej tvorby.

 

     Zákon umožňuje, aby popri  divadlách, ktoré pôsobia ako

štátne a predovšetkým umelecké  ustanovizne, vznikali aj di-

vadlá neštátne ako zariadenia  rozmanitých právnických a fy-

zických osôb a rámcovo definuje aj neprofesionálnu divadelnú

činnosť  ako dôležitú  zložku a súčasť  divadelných aktivít.

Zákon  napokon  zaväzuje   všetkých  zriaďovateľov  divadiel

sústreďovať  potrebné  odborné  informácie a dokumenty nevy-

hnutné na výskum v určených organizáciách.

 

     Predkladaný návrh zákona jasne zdôrazňuje nezastupiteľ-

né postavenie  umeleckých  individualít a umelcov, ktorí pô-

sobia v kolektívnych telesách. Pseudodemokratickú  kategóriu

v pracovných  divadlách,  ktorá  stavala  na roveň profilovú

umeleckú autoritu i pomocný personál, nahrádza rešpektovanie

skutočného  postavenia jednotlivých  umeleckých a pracovných

kategórií  súhrnne spolu  vytvárajúcich  podmienky  na vznik

a šírenie umeleckých  divadelných  diel. V nadväznosti na to

zákon otvára možnosť diferencovaného prístupu aj v odmeňova-

ní umelcov a zamestnancov divadiel.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon o divadelnej činnosti  ako všeobecne platná norma

nechce zasahovať do výlučných kompetencií jednotlivých zria-

ďovateľov a predpisovať im  akési unifikované vzorce vnútor-

ných  úprav a mechanizmov. Sústreďuje  sa preto  len  na tie

okruhy problémov, ktoré ako  všeobecný právny predpis dokáže

riešiť. Je úlohou  jednotlivých zriaďovateľov štátnych diva-

diel, aby v rámci svojej kompetencie vystupovali ako garanti

slobodného a demokratického rozvoja divadelného umenia a aby

svojou činnosťou vytvárali optimálne  podmienky na maximálnu

efektívnosť jednotlivých divadiel.

 

     Tým, ktorý  sa rozhodnú zriadiť  neštátne divadlá, teda

obciam,  občianskym združeniam  či individuálnym  divadelným

podnikateľom,  zákon  umožňuje  uchádzať  sa o jeho  podporu

z verejných zdrojov svojou formou grantov určených na podpo-

ru vybraných druhov divadelných aktivít.

 

     Nazdávam sa, že prijatím  predloženého návrhu zákona by

urobila Národná rada Slovenskej republiky zásadný krok, kto-

rý slovenskému  divadelnému umeniu umožní  vstúpiť do moder-

nej, umeleckými  výsledkami i organizačnou štruktúrou, prog-

resívnej súčasti našej kultúry.

 

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni poslanci, v mene  vlády

Slovenskej republiky vám predkladám návrh  na to, aby sa za-

čalo rokovať o tomto  návrhu  zákona v druhom  čítaní už nad

konkrétnym textom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o schválenie toh-

to návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Dávam slovo pani  spravodajkyni Ľudmile Muškovej, ktorú

určil gestorský výbor, aby nás oboznámila s jeho návrhom.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpila v pr-

vom  čítaní o vládnom  návrhu  zákona o divadelnej  činnosti

(tlač 728) ako  spravodajkyňa určená  Výborom Národnej  rady

Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny  návrh zákona o divadelnej  činnosti bol  doručený

poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septem-

bra 1997, čím boli splnené podmienky  určené § 72 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie ná-

vrhu zákona  najmenej 15 dní  pred začatím schôdze  Národnej

rady Slovenskej republiky, na  ktorej sa uskutoční jeho prvé

čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho zaradil na rokovanie tejto 33. schôdze Národnej rady

na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej  republiky o rokovacom  poriadku  Národnej rady, ako

i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený vládny

návrh zákona o divadelnej činnosti rieši závažnú problemati-

ku,  ktorú je  potrebné  upraviť  spôsobom, ako  sa navrhuje

v predmetnom návrhu zákona.  Predpokladám, že prípadné zmeny

a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä

v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej

republiky a v rámci  druhého a tretieho  čítania  na schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu

tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na  tom, že prerokuje

vládny návrh zákona o divadelnej činnosti v druhom čítaní.

 

     Pán predseda, z mojej strany je to všetko. Môžete otvo-

riť rozpravu k tomuto bodu programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu. Oznamujem vám,  že do rozpravy  som

nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, či sa teraz hlási

niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie. Končím rozpravu.

 

     Pýtam sa  pána ministra, či  sa chce vyjadriť.  Nemá sa

k čomu vyjadriť. Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne. Tak-

isto nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.  Najskôr pristúpime k hlasova-

nia podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, pani  poslankyňa, uveďte hlasovanie  podľa § 73

ods. 3.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Navrhujem  hlasovanie  ako  spravodajkyňa výboru  podľa

§ 73 zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby

Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona prero-

kovala v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o tom, aby sme

tento zákon odporučili na prerokovanie do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému hlasovaniu, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1739 z 12. septembra

1997 návrh  prideliť v druhom čítaní  na prerokovanie Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh záko-

na pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský

výbor v lehote do 7. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli sme návrh. Prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     Hlasujeme o pridelení  tohto  návrhu  výborom, o určení

gestorského výboru a lehotách na prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme  tento návrh zákona pridelili

výborom a gestorskému výboru a určili sme lehoty na preroko-

vanie.

 

     Nasleduje opäť prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona o Slovenskom národnom divadle.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 729. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom

1740.

 

     Z  poverenia vlády  nám tento  zákon predkladá minister

kultúry pán Ivan Hudec.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vzácni hostia,

 

     právna  existencia Slovenského  národného divadla  bola

prvýkrát legislatívne zakotvená až v roku 1978 zákonom číslo

36/1978 Zb. o divadelnej  činnosti.  Uvedená  právna  úprava

však nezodpovedá významu a postaveniu  Slovenského národného

divadla v divadelnej kultúre  Slovenskej republiky. Z týchto

dôvodov sa javí potrebné  uzákoniť Slovenské národné divadlo

v samostatnom zákone.

 

     Navrhovaná  právna  úprava  komplexne  upravuje predmet

činnosti, postavenie, spôsob financovania a kategorizuje di-

vadelných umelcov Slovenského  národného divadla, čím nadvä-

zuje  na zákon o divadelnej  činnosti, v  ktorom  sa bližšie

upravujú tieto vzťahy ako svetového predstaviteľa divadelnej

kultúry v Slovenskej republike.  V záujme preklenutia absen-

cie  právnej úpravy  sa  navrhovaná  právna úprava  javí ako

opodstatnená.

     S prihliadnutím na  uvedené vláda  Slovenskej republiky

žiada Národnú radu Slovenskej  republiky o rokovanie o tomto

návrhu a prosím pani poslankyne a pánov poslancov, aby odpo-

ručili tento vládny návrh zákona do druhého čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pani poslankyňa Mušková je určená aj v tomto prípade za

spravodajkyňu.  Preto ju  prosím, aby  nám predniesla správu

z výborov.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky vystúpila v pr-

vom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskom národnom di-

vadle (tlač 729) ako spravodajkyňa  určená  Výborom Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny návrh zákona o Slovenskom národnom divadle bol do-

ručený poslancom Národnej rady  Slovenskej republiky dňa 12.

septembra 1997, čím  boli  splnené  podmienky  určené v § 72

ods. 1 zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, t. j. do-

ručenie vládneho návrhu zákona  najmenej 15 dní pred začatím

schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky,  na ktorej  sa

uskutoční prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho zaradil  na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajkyňa Národnej  rady Slovenskej  republiky

k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmet-

ný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti

návrhu zákona  uvedené v § 67 a v § 68 zákona  Národnej rady

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako

i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Predložený  vládny návrh  zákona o Slovenskom  národnom

divadle rieši závažnú problematiku,  ktorú je potrebné upra-

viť spôsobom,  ako sa  navrhuje v predmetnom návrhu  zákona.

Predpokladám, že  prípadné  zmeny a spresnenia návrhu zákona

budú predložené najmä v rozprave v rámci  druhého čítania vo

výboroch a na pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na  tom, že prerokuje

vládny návrh  zákona o Slovenskom národnom  divadle v druhom

čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Páni  poslanci, otváram  rozpravu. Do  rozpravy som ani

v tomto prípade nedostal písomnú  prihlášku. Pýtam sa preto,

či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie. Uzatvá-

ram rozpravu.

 

     Pán minister zrejme nebude vystupovať, ani pani spoloč-

ná spravodajkyňa.

 

     Môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu  podľa § 73 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Odporúčam,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle  spomínaného paragrafu  na tom, aby  tento

návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme  tento návrh zákona určili do

druhého čítania.

 

     Môžete pokračovať, pani spravodajkyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán  predseda,  súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky  o rokovacom po-

riadku Národnej  rady Slovenskej  republiky v súlade s vaším

rozhodnutím  číslo 1740 z 12. septembra 1997 prideliť v dru-

hom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona Ústavnoprávne-

mu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport. Za  gestorský výbor navrhujem v  súlade s citovaným

návrhom predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky  Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým je návrh

zákona pridelený, ho  prerokovali do 4. novembra 1997 a ges-

torský výbor v lehote do 7. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a opäť  hlasovať. Máme druhé hla-

sovanie v rámci tohto zákona s tým, že  hlasujeme, ktoré vý-

bory budú  prerokúvať tento návrh  zákona, ktorý výbor  bude

gestorský a aké budú lehoty na jeho prerokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme aj v tomto druhom hlasovaní prijali

návrhy pani spravodajkyne.

 

 

     Môžeme  pristúpiť hneď  k nasledujúcemu  bodu programu,

ktorým je takisto prvé čítanie o

 

     vládnom návrhu Autorského zákona.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 747. Návrh na pride-

lenie vládneho návrhu zákona  na prerokovanie výborom Národ-

nej rady v rozhodnutí predsedu Národnej rady ako číslo 1741.

 

     Vláda aj na predloženie tohto zákona poverila ako pred-

kladateľa pána ministra  Ivana Hudeca. Preto  ho prosím, aby

nám predniesol návrh.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vzácni hostia,

 

     predkladaný návrh zákona má utvoriť legislatívny základ

na komplexnú úpravu autorskoprávnych vzťahov a vzťahov s ni-

mi súvisiacich a im príbuzných. Reaguje na nové  technické a

technologické javy v oblasti  literárnej, vedeckej a umelec-

kej  tvorby  nielen  u  nás,  ale  aj  v zahraničí. Vychádza

z princípu slobody duchovnej tvorby a potreby účinnej ochra-

ny jej výsledkov v súčasných  podmienkach transformácie eko-

nomiky. Svojím poňatím a obsahom  tvorí dôležitú súčasť slo-

venského právneho  poriadku v špecifickej oblasti duchovného

vlastníctva.

 

     Dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona okrem súčas-

nej liberalizácie obchodu a slobody  tvorby, rozvoja nástro-

jov  softvéru a  hardvéru je  nepochybne aj  Európska dohoda

o pridružení Slovenskej  republiky k Európskej  únii, kde sa

Slovenská republika zaviazala  na vypracovanie takej právnej

normy,  ktorá  bude  plne  aproximovaná s právnymi  úpravami

v oblasti autorského práva a jemu  príbuzných práv členských

krajín Európskej únie.

 

     Predložený   návrh  zákona   vo  svojich  ustanoveniach

zohľadňuje uvedené  fakty a tiež  vývoj a realitu  autorsko-

právnej teórie a praxe v medzinárodnom kontexte pri zachova-

ní národných špecifík odzrkadľujúcich vysokú úroveň vedecko-

teoretického, ale aj  spločenskopraktického  zázemia v našej

krajine. Medzinárodná spolupráca  Slovenskej republiky v ob-

lasti kultúry,  vedy, vzdelania a obchodu,  účasť a členstvo

v medzinárodných  organizáciách, najmä VIPO, ONPI, a predpo-

kladané členstvo v Európskej únii si vyžadujú zladenie nášho

právneho  poriadku s právom  Európskej  únie so  zreteľom na

medzinárodnú  ochranu  autorského  práva  a  jemu príbuzných

práv.

 

     Poskytnutie rovnocennej  úrovne autorskoprávnej ochrany

v rozsahu a kvalite, na  ktorú sa Slovenská republika zavia-

zala  medzinárodnými  dohovormi  -  ide o Všeobecný  dohovor

o autorskom práve, o tzv. Bernský dohovor, tzv. Rímsky doho-

vor a tzv. Ženevský  dohovor -, je predpokladom na napĺňanie

všestrannej spolupráce.

 

     Predložená právna úprava zohľadňuje a zapracúva odporú-

čania smerníc Rady Európskych spoločenstiev o právnej ochra-

ne počítačových programov, o právnej  ochrane databáz, o ná-

jomnom a výpožičnom práve. Napĺňa taktiež záväzok vyplývajú-

ci pre Slovenskú republiku z dvojstrannej  medzinárodnej Do-

hody so  Spojenými štátmi  americkými o obchodných vzťahoch,

postihuje aj všeobecné všetranné  možnosti a predpoklady ob-

chodu v súlade s podmienkami TRIPS, čo je  Dohoda o obchode,

relevantnej z aspektu duševného vlastníctva.

 

     Transformovanie týchto zásadných princípov do navrhova-

nej právnej úpravy je jedným z hlavných nástrojov boja proti

pirátstvu, ktoré v súčasnosti vážne  poškodzuje či už legál-

nych výrobcov, distribútorov alebo iných používateľov autor-

ských diel.

 

     Predpokladaná právna úprava  plne akceptuje aj smernicu

Rady  Európskych spoločenstiev,  ktorou sa  zriaďuje trvanie

autorského práva a niektorých príbuzných práv, tzv. všeobec-

ná  lehota trvania  autorského práva  na 70 rokov  po  smrti

autora alebo 70 rokov po tom, ako sa dielo oprávnene zverej-

nilo. Trvanie  príbuzných práv sa  stanovuje  na 50 rokov po

udalosti, ktorá spôsobí plynutie príslušného obdobia.

 

     Ďalej návrh zákona transformuje základné princípy smer-

nice  Rady Európskych  spoločenstiev o koordinácii  určitých

pravidiel autorského práva používaného pri satelitnom vysie-

laní a káblovej retransmisii.

 

     Základom na vypracovanie tohto  návrhu zákona bol mode-

lový návrh autorského  zákona vypracovaný Svetovou organizá-

ciou duševného vlastníctva a tiež  odporúčania a pripomienky

zahraničných expertov vypracované v rámci vzájomných konzul-

tácií. Navrhovaná právna úprava,  spôsob jej vykonávania ne-

predpokladá zvýšené nároky na  štátny rozpočet  ani na vyda-

nie  vykonávacieho  predpisu a  je v plnom  súlade s Ústavou

Slovenskej republiky.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni poslanci, v mene  vlády

Slovenskej republiky  sa na vás  obraciam so žiadosťou,  aby

ste  prijali  rokovanie o návrhu  tohto  zákona a aby ste ho

odporučili na druhé čítanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán minister.

 

     Dám  slovo pánu  poslancovi Jánovi  Feketemu, ktorý bol

určený za spravodajcu.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní o vládnom návrhu Autorského zákona, ktorý poznáme pod

tlačou  číslo 747,  ako spravodajca  určený Výborom Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny návrh Autorského zákona bol doručený poslancom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky 12. septembra 1997, čím bo-

li splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej

15 dní pred začatím  schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho zaradil  na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

zákona spĺňa z formálno-právnej  stránky  všetky náležitosti

návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky, ako  i náležitosti  určené v legislatívnych

pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený vládny

návrh autorského zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je

potrebné upraviť len spôsobom,  ako sa navrhuje v predmetnom

návrhu zákona.

 

     Aby som sa trochu odpútal od suchopárnosti textu, ktorý

si vyžaduje rokovací poriadok, chcem tak trochu v štýle pars

pro toto odcitovať niekoľko drobností, ktoré môžu metaforic-

ky naznačiť, aký dôležitý a podnetný je tento  zákon, zákon,

ktorý sa očakáva najmä v kruhoch umeleckej sociéty.

 

     Tak napríklad vec, ktorá sa  týka  honorárovej politiky

medzi spisovateľmi. Vydavateľ po dohode s autorom slovesného

diela určí vo vydávateľskej  zmluve výšku percenta ako formu

odmeny autorovi. Táto výška  sa vypočíta z celkových finanč-

ných nákladov na vydanie diela, nesmie však klesnúť pod 13 %

z týchto nákladov. Vydavateľ je povinný takto percentami ur-

čenú minimálnu odmenu uhradiť autorovi  bez ohľadu na preda-

ný počet rozmnoženín diela. Dalo by sa povedať, že ide o ta-

kú malú revolúciu v honorovaní spisovateľskej práce.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím dôjde k dopracovaniu  tohto návrhu záko-

na.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na  tom, že prerokuje

vládny návrh autorského zákona v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1741 z 12. septembra

1997 prideliť  návrh zákona v druhom  čítaní na prerokovanie

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh záko-

na pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský

výbor v lehote do 7. novembra 1997.

 

     Pán predseda, to je všetko. Môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto  bodu  programu. Do rozpravy

som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa

teraz niekto  hlási do rozpravy.  Ak nie, uzatváram  možnosť

prihlásiť sa do rozpravy a rozpravu tým aj končím.

 

     Zrejme  sa pán  minister nebude  chcieť vyjadriť,  niet

k čomu, ani pán spoločný spravodajca.

 

     Môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Budeme hlasovať najskôr

podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Pán predseda,  povedali ste to za  mňa, iba dodávam, že

naším hlasovaním posunieme návrh zákona do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme návrh prerokovať zákon v druhom čítaní.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej republiky  číslo 1741 z 12. septembra 1997 odporúčam

prideliť v druhom  čítaní na  prerokovanie  predložený návrh

zákona Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh záko-

na pridelený, ho prerokovali do 4. novembra 1997 a gestorský

výbor v lehote do 7. novembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Nikto sa nezdržal hlasovania.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor aj lehoty.

 

     Ďakujem vám, pán minister, aj vám, pán spoločný spravo-

dajca.

 

     Dvadsiatym šiestym bodom programu je prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa mení  a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení  neskorších  predpisov a zákon  Národnej  rady

Slovenskej  republiky  číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom  kon-

trolnom úrade Slovenskej republiky.

 

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 742 a návrh jeho pri-

delenia na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhod-

nutí predsedu číslo 1712.

 

     Za skupinu  poslancov návrh zákona  uvedie pán poslanec

Benčík,  ale najskôr  s procedurálnym  návrhom sa  hlási pán

poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, v mene  poslaneckého klubu DÚ žia-

dam o 20-minútovú prestávku na poradu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je 17.53 hodín, do 18.15 hodiny bude prestávka.

 

     Pán poslanec Poliak chce slovo.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem oznámiť  členom  mandátového a imunitného výboru,

že zajtra je rokovanie o 7.00 hodine v miestnosti  číslo 30.

Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby sa rokovanie pléna za-

čalo o 10.00 hodine, aby sme stihli prerokovať program.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už je  určený program o 9.00  hodine. Schválili sme to,

nemôžem to meniť.

 

     Pán poslanec Rea.

 

 

Poslanec J. Rea:

 

     Prosím členov  výboru pre verejnú správu  na krátke za-

sadnutie výboru. Máme prerokovať  ešte zákon o Živene, ktorý

pani podpredsedníčka predloží na rokovanie.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, budeme pokračovať. Ako

som oznámil, k tlači 742 je ako predkladateľ  za skupinu po-

slancov určený pán poslanec Benčík.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka, aby nám predniesol návrh.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste venovali

pozornosť pánu predkladateľovi.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     asi mnohí budete so mnou súhlasiť, že privatizácia tzv.

národného  majetku hýbe  slovenskou spoločnosťou.  Je jadrom

súčasnej politiky,  je jadrom svárov  nielen názorového, ale

i majetkového rozdelenia spoločnosti. A kto je pri moci, ur-

čuje pravidlá hry. Na škodu štátu a občanov napriek tomu, že

všetky politické  subjekty bez výnimky  tvrdili transparent-

nosť a spravodlivosť, ak sa v tomto procese o spravodlivosti

dá  vôbec  hovoriť.  A  privatizácia  v prospech ekonomickej

prosperity, už  vieme, že je  to ilúzia. Skutočnosť  je iná.

Ale nemám v úmysle  dramatizovať už  aj tak vyhrotenú situá-

ciu.  Skôr vám  chcem pragmaticky  navrhnúť mechanizmus, ako

zabrániť  tomu, aby  Fond národného  majetku ako organizácia

sui  generis mohla  byť  kontrolovaná  a nemohla  šafáriť so

štátnym vlastníctvom.

 

     Navrhujem vám dve malé novely, a to novelu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu  na iné osoby v znení  neskorších  predpisov a

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

 

     Podľa týchto malých noviel  bude Fond národného majetku

nie  vlastníkom  štátneho  majetku,  ale  bude ho spravovať,

a tak  bude celá  činnosť Fondu  národného majetku podliehať

ústavne  nezávislému  kontrolnému  orgánu - Najvyššiemu kon-

trolnému úradu. V tomto smere by  som sa mohol odvolať už na

naše skoršie iniciatívy alebo aj na snahy Združenia robotní-

kov Slovenska, ktoré bolo  ochotné kvôli tomuto problému me-

niť aj ústavu, ale ani oni, ani my sme sa podpory nedočkali.

Jednoducho nebolo dosť  politickej vôle privatizáciu kontro-

lovať.

 

     Hoci sa tento  proces chýli ku  koncu a každý politický

subjekt by podľa môjho názoru mal mať záujem na objektívnych

a nestranných informáciách o tom,  čo sa  so sprivatizovaným

majetkom  deje  najmä  tam, kde  neboli uhradené  doterajšie

pohľadávky, alebo ako sa dodržuje platný právny stav v tomto

procese v tých  prípadoch, keď  doteraz  majetok  ešte nebol

privatizovaný.  Stručne povedané,  takéto zavedenie kontroly

nad Fondom národného  majetku je v prospech  hospodárnosti a

je proti  korupcii, ale zároveň  neprináša  výhodu ani škodu

žiadnemu politickému  hnutiu alebo strane.  Preto, možno som

naivný, verím,  že návrh by  mohol v podstate každý podporiť

najmä tým, že by sa návrh zaradil do druhého čítania.

 

     Prípadné legislatívne alebo  aj vecné otázky, samozrej-

me, v medziach  predloženého návrhu, tak ako je  to v súlade

s rokovacím poriadkom, bude možné  riešiť v druhom čítaní, a

uisťujem vás, že sa stretnete s ústretovosťou predkladateľov.

 

     Ak by napriek tomu mal niekto odmietavý postoj k tomuto

návrhu, poučený už zo spôsobu rokovania nášho parlamentu po-

korne prosím o primeranú argumentáciu.

 

     Odporúčam návrh schváliť do druhého čítania.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Cingel je určený ako spravodajca výboru.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky  na  vydanie  zákona, ktorým  sa  mení  a dopĺňa zá-

kon číslo 92/1991 Zb. o prevode  majetku  štátu na iné osoby

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom  kontrolnom

úrade Slovenskej republiky (tlač 742), ako spravodajca urče-

ný  navrhnutým gestorským  výborom Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Predložený návrh (tlač 742)  bol doručený poslancom Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky dňa 8. 9. 1997,  čím boli

splnené podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh spĺňa  náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej  republiky, a podľa legis-

latívnych pravidiel ho zaradil  na rokovanie 33. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republiky,

ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh rieši závažnú spoločenskú  problematiku, ktorú je pot-

rebné upraviť  tak, ako sa  navrhuje v návrhu  zákona. Preto

budem odporúčať v súlade s § 73 ods. 3 prijať uznesenie, aby

Národná rada po všeobecnej rozprave návrh prerokovala v dru-

hom čítaní.

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.  Odporúčam, aby návrh predsedu Národ-

nej rady na pridelenie a lehoty na prerokovanie Národná rada

podľa § 74 schválila.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa pre-

to, či sa niekto  hlási do rozpravy z pléna. Konštatujem, že

nie, preto  uzatváram možnosť prihlásiť  sa z pléna,  čím sa

rozprava končí.

 

     Pán poslanec  Benčík sa zrejme  nebude chcieť vyjadriť,

predpokladám, že ani pán spoločný spravodajca.

 

     Preto  môžeme pristúpiť  k hlasovaniu.  Budeme hlasovať

najskôr podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, aby ste predniesli návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predseda, odporúčam, aby návrh zákona bol predlože-

ný na druhé čítanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  tento návrh  zákona nezaradili do

druhého čítania.

 

     Ďakujem, pán predkladateľ, aj vám, pán spoločný spravo-

dajca.

 

     Dvadsiaty siedmy bod programu je tiež prvé čítanie o

 

     návrhu skupiny  poslancov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky  na vydanie  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona  ste dostali ako  tlač 748. Návrh  na jeho

pridelenie výborom Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu

pod číslom 1713.

 

     Za skupinu poslancov prednesie návrh aj v tomto prípade

pán poslanec Benčík.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

     (Hlasy a šum v pléne.)

 

     Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     v každom prípade sa blížia voľby do Národnej rady v ro-

ku 1998 a predpokladá sa, aby boli v súlade s ústavou, demo-

kratickými zákonmi a priniesli očakávané výsledky. Odporúča-

me,  aby  malou  nevyhnutnou  novelou  platného zákona číslo

80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady sme to do-

siahli. Považujeme za vhodné, aby pravidlá hry boli včas ur-

čené. Zamedzí sa tým  možným špekuláciám so zmenou volebného

systému v období tesne pred parlamentnými voľbami.

 

     Schválenie novely by polictickým  stranám a hnutiam za-

ručilo právnu istotu a pokojnú prípravu na voľby 1998. Chcem

zdôrazniť, že navrhovaný  postup zachováva doterajší propor-

cionálny volebný  systém, ku ktorému sa  hlási, pokiaľ viem,

väčšina  parlamentných politických  strán. Druhá  časť zmien

vyplýva a je odvodená  od novej organizácie miestnej štátnej

správy a odstraňujú  sa  niektoré  najvypuklejšie  problémy,

ktoré  sa  objavili v súvislosti s poslednými  parlamentnými

voľbami. Predovšetkým odporúčame vytvoriť v súlade s územným

členením štátu 8 volebných  obvodov. Má  to praktický význam

v tom, že  štátna správa má  k tomu technicky  a organizačne

najbližšie, je najfunkčnejšia z týchto útvarov. To po prvé.

 

     Po druhé, všimol som si,  že všetky politické  subjekty

zdôrazňujú, aby bol poslanec  čo najbližšie k voličom. Práve

v týchto volebných krajoch bude  každý volič vedieť, koho má

za poslanca, a poslanec, kto ho volil a v ktorom obvode bude

pôsobiť. Organizácia  volieb bude ďalej  zodpovedať tomu, že

namiesto ministerstva vnútra  niektoré konkrétne kompetencie

preberú krajskí prednostovia. S tým súvisí aj to, že navrhu-

jeme zníženie maximálneho počtu kandidátov v rámci volebného

kraja.  Dosiaľ vo  veľkých štyroch  krajoch  bolo 50 a teraz

postačí 30 kandidátov.

 

     Pamätáte sa,  že po voľbách  vznikli dva traumatizujúce

politicko-právne  spory  týkajúce  sa  petícií predkladaných

podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona. Mám na mysli petičné hár-

ky Demokratickej únie a Združenia robotníkov Slovenska. Tie-

to spory  pôsobili negatívne na činnosť  parlamentu i na ve-

rejnosť. Navrhujeme, aby bolo zavedené tzv. námietkové kona-

nie, ktoré v prípade sporu zveruje konečné rozhodnutie o pe-

tícii súdu. Navrhovaný mechanizmus  je identický s námietko-

vým konaním týkajúcim sa zápisov do zoznamu voličov.

 

     Navrhujeme zrušiť aj poslednú novelizáciu volebného zá-

kona, kde sa nerešpektuje vôľa voličov vyjadrená v prednost-

nom hlasovaní a vytvára priestor na posilňovanie vplyvu apa-

rátov politických strán.

 

     Jedna poznámka. Navrhovaný zákon,  tak ako je konštruo-

vaný v bode 11, by uplatnil aj zvýšené volebné náklady. Pre-

tože  ministerstvo  financií  odmieta  zvýšené  náklady, sme

ochotní  v  druhom  čítaní  tento  bod  stiahnuť, aby neboli

v tomto smere rozpory.

 

     Prosím vás o podporu. Myslím  si, že by to pre upokoje-

nie politickej atmosféry bolo dobré a v každom prípade by to

prispelo k tomu,  aby sa  politické  strany  a hnutia  mohli

v pokojnejších  podmienkach pripravovať  na politickú  súťaž

o hlasy voličov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Spravodajca,  ktorého určil  navrhnutý gestorský výbor,

je pán poslanec Cuper. Prosím  ho, aby nás oboznámil s návr-

hom z výboru.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej

rady Slovenskej  republiky v prvom  čítaní o návrhu  skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Slovenskej národnej ra-

dy číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej  národnej  rady

v znení neskorších  predpisov (dostali ste to ako tlač 748),

ako spravodajca  určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slo-

venskej republiky dňa 9. 9. 1997, čím boli splnené podmienky

určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred zača-

tím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa

uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho zaradil  na rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálno-právnej  stránky  všetky náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej  rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako i náležitosti  určené v legislatívnych  pravid-

lách.

 

     Z vecného  hľadiska  však zastávam  stanovisko v súlade

s navrhovateľom iba v tom, že predmetná právna úprava je na-

ozaj veľmi  dôležitá a potrebná. Myslím  si v súlade s pred-

kladateľom,  že  tu  bude  snaha  najmä  zo  strany opozície

v predmetnej oblasti istým spôsobom  sa snažiť o volebné po-

stupy, ktoré nebudú v súlade  so zákonom a s Ústavou Sloven-

skej republiky. Mimochodom, o tejto skutočnosti by nasvedčo-

valo  už aj  predmetné uznesenie  americkej delegácie, ktoré

iste  bolo prednesené  na zasadnutí  OEEC vo  Varšave v máji

tohto  roku, kde  sa jednoznačne  konštatovalo, že  na voľby

Slovenskej republiky majú  byť ustanovení pozorovatelia OEEC

ako v niektorých balkánskych krajinách.

 

     Samozrejme, preto si myslím,  že predmetný návrh je nie

celkom komplexný a nereaguje  na niektoré skutočnosti, alebo

dovolím  si  upozorniť  poslancov,  že  niektoré skutočnosti

v doterajšom zákone  aj v zákone o referende umožňovali opo-

zícii neústavný postup. Predovšetkým je  podľa  môjho názoru

nedostatočne upravená skutočnosť  zastúpenia v Ústrednej re-

ferendovej  komisii. V každom demokratickom  štáte  ústrednú

referendovú komisiu netvoria  zástupcovia politických strán,

ale zástupcovia najvyššieho súdu  danej krajiny, alebo voľby

riadi ministerstvo  vnútra. Nie je mysliteľné,  aby sa poli-

tické strany takýmto spôsobom, ako  sa to stalo pri uskutoč-

ňovaní referenda v Slovenskej  republike, postavili nad štát

a diktovali štátnym  orgánom svoju vôľu.  Využívala sa najmä

skutočnosť, že v Ústrednej  referendovej komisii bolo nadpo-

lovičné zastúpenie zástupcov opozície.  Aby sa tomu predišlo

aj vo voľbách, je potrebné uvažovať o zmene tohto postupu.

 

     Môj osobný názor je taký, že Ústrednú referendovú komi-

siu by nemali tvoriť zástupcovia politických strán, ale mali

by ju tvoriť sudcovia Najvyššieho súdu, ako je  to v prípade

Poľska, Maďarska alebo iných krajín. Samozrejme, to je jeden

z vážnych  dôvodov,  prečo  navrhovaná  právna  úprava, inak

v ostatných častiach  potrebná, nie je  dokonalá a nevytvára

potrebné mechanizmy, aby zo strany opozície nedošlo k vytvá-

raniu  zbytočných káuz a, samozrejme, k politickým nátlakom,

aké sa robili v prípade uskutočňovania referenda.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, predpo-

kladám, že  prípadné zmeny a spresnenie  návrhu zákona  budú

predložené v rozprave, najmä v  rámci druhého čítania vo vý-

boroch Národnej  rady Slovenskej republiky, ak  sa tam návrh

dostane, a potom v druhom a treťom  čítaní na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

neodporučí návrh skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej národnej rady v znení neskorších predpisov, preroko-

vať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady Slovenskej  republiky  číslo 17l3 zo dňa 8. 9. 1997

prideliť ho v druhom  čítaní na prerokovanie všetkým výborom

okrem Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre  nezlučiteľnosť  funkcií  štátnych funkcionárov a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnopráv-

ny  výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky, ak  by zákon

prešiel  do druhého  čítania, pričom  odporúčam, aby výbory,

ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho  prerokovali v lehote

do 4. 11. 1997 a gestorský výbor do 7. 11. 1997.

 

     Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návr-

hu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihláš-

ku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Pán poslanec Rózsa sa hlási s faktickou poznámkou.

 

     Nech  sa  páči,  síce  faktická  poznámka  môže byť len

v rozprave k tomu, kto reční, rozpravu nemáme, ale prosím.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Je to procedurálny návrh, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     v mene klubu poslancov Maďarskej koalície žiadam na po-

radu klubu 30-minútovú prestávku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ľupták. Zapnite mikrofón pánu podpredsedo-

vi.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Rózsa, vaši  poslanci predsa vyhlásili, že

tu  nebudú  prítomní,  budú  ignorovať  toto zasadnutie. Tak

o čom je reč? Vážení, nechcete tu byť, dovidenia, v mene Bo-

žom už choďte a nerozprávajte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Ftáčnik  za  klub  SDĽ zrejme  tiež žiada

prestávku.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, chcem sa pridať k tomu návrhu, ale s tým,

že ak je o 10 minút 19.00 hodín, aby sme  pokračovali zajtra

a neurčovali  dĺžku prestávky,  teda zobrali  si prestávku 9

minút a pokračovali zajtra o 9.00 hodine. Taký je návrh náš-

ho klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať, ale bodom prog-

ramu, ktorý sme schválili  už pri schvaľovaní celého progra-

mu, kde sme konkrétne určili hodinu a deň.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Rešpektujeme to, ale potom  by prišlo na rad pokračova-

nie tohto bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasíte s tým, nemusím dať hlasovať.

 

     Ešte pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Mňa len mrzí, že sa  viackrát stalo, že SDĽ predkladala

zákony, a nemala tu svojich ľudí. Tak sa  pýtam, kde sú vaši

poslanci. Pán  Weiss, neotvárajte si na  mňa ústa. Pýtam sa,

kde sú vaši poslanci. (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, zajtra budeme pokračo-

vať o 9.00 hodine programom  tak, ako som pred chvíľou pove-

dal. Najskôr o poisťovniach o 9.00 hodine, ako sme to odhla-

sovali pri schvaľovaní programu.

                    Tretí deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      2. októbra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže už  je tu aj  pani ministerka, otváram  tretí deň

rokovania 33. schôdze Národnej rady.

 

     Z dnešnej  schôdze sa ospravedlnili  pán poslanec Jozef

Pribilinec, pani poslankyňa  Schmögnerová, pán poslanec Han-

ker a pán poslanec Csáky.

 

     Prosím,  aby sme  sa prezentovali,  aby som  zistil, či

môžeme prijímať aj rozhodnutia. Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

 

     Môžeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon číslo

463/1991 Zb. o životnom  minime v znení neskorších predpisov

a o zmenách v poskytovaní niektorých štátnych sociálnych dá-

vok.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 738 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 738a.

 

     Vládny návrh, tak ako pri prvom čítaní, predloží minis-

terka práce,  sociálnych vecí a rodiny  Slovenskej republiky

pani Oľga Keltošová.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako viete, o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení zá-

kon číslo 463/1991 Zb. o životnom  minime v znení neskorších

predpisov a o zmenách v poskytovaní  niektorých štátnych so-

ciálnych dávok, rokovali v druhom čítaní výbory Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky, a to  Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie,

rozpočet a menu a Výbor  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Ako zo spoločnej správy  výborov Národnej rady o prero-

kovaní uvedeného  vládneho návrhu  zákona  z 1. októbra 1997

vyplýva,  odporúča  sa  Národnej  rade  Slovenskej republiky

vládny  návrh  zákona (tlač 738) schváliť  po  jeho doplnení

o nový  článok IV, ktorým  sa  mení  a  dopĺňa  zákon  číslo

100/1988 Zb.  o  sociálnom  zabezpečení  v znení  neskorších

predpisov, s pozmenením názvu  vládneho návrhu zákona. S na-

vrhovaným doplnením  sa stotožňujem a  prosím vás o  podporu

uvedeného návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani ministerke.

 

     Spoločnou  spravodajkyňou je  pani poslankyňa Aibeková.

Prosím, aby nás oboznámila  s výsledkami prerokovania návrhu

vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy poslankyne,

     páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zá-

kona, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom mi-

nime v znení neskorších  predpisov a o zmenách v poskytovaní

niektorých štátnych  sociálnych dávok, vo  výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 699

z 30. septembra 1997 po  prerokovaní vládneho návrhu zákona,

ktorým sa  mení zákon  číslo 463/1991 Zb. o životnom  minime

v znení neskorších  predpisov a o zmenách v poskytovaní nie-

ktorých štátnych sociálnych dávok,  v prvom čítaní rozhodla,

že podľa § 73 ods. 3 písm. c)  zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 350/1996 Zb. o rokovacom  poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky prerokuje uvedený materiál

v druhom čítaní a prideľuje vládny  návrh zákona  podľa § 74

ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie trom výborom Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu  výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci.

 

     Gestorský  výbor nedostal  žiadne stanoviská  poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú členmi výborov,

ktorým  nebol  návrh  zákona  pridelený,  oznámené  v súlade

s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, prerokovali ur-

čené  výbory 1. októbra 1997.  Ústavnoprávny  výbor súhlasil

s predloženým návrhom  zákona a odporúča  Národnej rade Slo-

venskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor pre financie,

rozpočet a menu súhlasil s predloženým  návrhom zákona a od-

porúča  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  návrh  zákona

schváliť. Výbor  pre zdravotníctvo a  sociálne veci súhlasil

s predloženým návrhom  zákona a odporúča  Národnej rade Slo-

venskej republiky  návrh zákona  schváliť s doplňujúcimi ná-

vrhmi.  Návrhy  sú  uvedené  v  spoločnej  správe  pod bodmi

1 až 3 a všetci poslanci  ich majú v písomnej podobe predlo-

žené, preto ich nebudem čítať.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu  zákona, ktorý  prerokúvame, prerokoval  tento vládny

návrh zákona a súhlasil, aby bol prijatý s tými pozmeňujúci-

mi návrhmi, ktoré sú uvedené.

 

     Gestorský výbor konštatoval,  že doplňujúci návrh týka-

júci sa článku IV, uvedený pod bodmi 1 a 2 spoločnej správy,

rozširuje predložený návrh zákona, a preto odporúča Národnej

rade Slovenskej  republiky  dať hlasovať o tomto návrhu  ako

o prvom.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 94 ods. 3 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky súhlasí, aby sa za článok

III vložil článok IV,  ktorý novelizuje zákon číslo 100/1988

Zb. o sociálnom zabezpečení. V prípade súhlasu Národnej rady

Slovenskej  republiky gestorský  výbor odporúča  hlasovať en

bloc o bodoch 1 a 2 spoločnej  správy  a  osobitne  hlasovať

o bode 3 spoločnej správy.

 

     Pán predseda,  po otvorení rozpravy by  som navrhla dať

hlasovať o bode, ktorý  navrhuje  gestorský výbor, týkajúcom

sa článku IV, že môže dôjsť k doplneniu zákona 100/1988, ako

o prvom a  po tomto súhlase  dať hlasovať o  bodoch tak, ako

ich navrhoval gestorský výbor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

Nemám písomnú  prihlášku do rozpravy, preto  sa pýtam, či sa

niekto hlási.  Pani poslankyňa  Bauerová a viac nikto.  Čiže

len pani poslankyňa Bauerová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa

ďalej do rozpravy.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v súvislosti s prerokúvaným  návrhom  predkladám  návrh

uznesenia Národnej rady, v ktorom Národná rada by  požiadala

ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny o urýchlenú nove-

lizáciu vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-

ny Slovenskej republiky z 20. októbra 1993 o sociálnej odká-

zanosti číslo 243/1993 Zb. v § 1 ods. 3 a 4 valorizáciou dá-

vok v nich uvedených  so zohľadnením skutočnosti, že životné

náklady od roku 1994 vzrástli o 28 % vrátane  mája tohto ro-

ku. Po  druhé, žiada predložiť na  rokovanie 34. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky správu o sociálnej situácii

obyvateľstva.

 

     Svoje  návrhy by  som chcela  stručne zdôvodniť  zhruba

nasledovne. Pri prvom čítaní zákona som uviedla niektoré sú-

vislosti svojho prvého návrhu.  Ide o právny predpis, ktorým

sa vykonáva tento zákon, a ide o niektoré  dávky, o ktoré sa

automaticky  zvyšuje v určených  prípadoch  životné minimum,

suma životného minima. Keďže do dnešného dňa nebol predlože-

ný nový  systém sociálnych dávok, je  potrebné, aby sa tieto

dávky o tieto sumy zvýšili,  resp. sa zvýšili o valorizované

sumy.  Ide o sociálne  odkázaných  občanov, ktorých  životné

náklady sú vyššie najmä v dôsledku dietetického stravovania.

A vzhľadom na to, že v uplynulých rokoch práve táto vyhláška

nebola  novelizovaná a neboli novelizované  ani dávky, ktoré

by zvyšovali životné minimum,  pričom od ustanovenia, od vy-

dania  tejto  vyhlášky  sa životné  náklady  zvýšili  takmer

o 30 %, je nanajvýš  vhodné, aby práve tieto najchudobnejšie

osoby boli primerane sociálnymi dávkami podporené.

 

     Vzhľadom na niektoré úkazy,  ktoré sú pomerne alarmujú-

ce,  ide  o pretrvávajúci  prepad  v spotrebných  výdavkoch,

o pretrvávajúci prepad v reálnej  hodnote miezd a dôchodkov,

podľa môjho  názoru  je potrebné,  aby Národná rada  venova-

la  pozornosť sociálnej  situácii obyvateľstva. Čo nevidieť,

v programe bude nasledovať zelená  správa, kde oprávnene Ná-

rodná rada ako taká,  nielen výbor, venuje zvýšenú pozornosť

určitému sektoru  národného hospodárstva a  súvislostiam si-

tuácie tohto  sektora. V danej  súvislosti si myslím,  že je

plne oprávnené a je našou povinnosťou, aby sme venovali pri-

meranú  pozornosť aj  celkovej sociálnej  situácii obyvateľ-

stva, pretože sú niektoré úkazy,  ktoré hovoria o tom, že sa

alarmujúco rozširuje chudoba a hrozí určité roztrhnutie spo-

ločnosti na  bohatých a na chudobných.  Predpokladám, že ide

o taký závažný problém, ktorý môže hroziť vznikom sociálnych

konfliktov.

 

     Preto  si myslím,  že musí  byť naším  záujmom, aby sme

sa touto otázkou zaoberali s primeranou vážnosťou. Preto vás

prosím, aby ste takýto návrh uznesenia podporili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Takže  je to návrh uznesenia.

Áno? (Odpoveď poslankyne z pléna.) Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa  hlási pani poslankyňa Kolesá-

rová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcela by som zareagovať na  to, že v našom výbore bola

prerokúvaná analýza o sociálnej  situácii  obyvateľstva Slo-

venskej republiky a chcela  by som  poprosiť pani ministerku

vzhľadom na vysoké kvality tohto materiálu... (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     ...o čom by  sa mohli  presvedčiť aj  ostatní  poslanci

v prípade,  keby  každý  poslanec  tento vynikajúci materiál

dostal. Táto správa je veľmi  obsažná a treba povedať, že sa

materiál z roka  na  rok skvalitňuje, a myslím si, že  spĺňa

medzinárodné  štandardy v dnešnej dobe.  Preto sa prihováram

k pani poslankyni Bauerovej v tom zmysle, aby všetci poslan-

ci túto správu dostali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

 

     Keďže  sa  nikto  nehlási s faktickou poznámkou, končím

rozpravu k  tomuto bodu programu. Pýtam  sa pani ministerky,

či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     k pripomienkam  pani poslankyne Bauerovej,  resp. k jej

návrhu na uznesenie:

 

     V prvej časti, pokiaľ ide o valorizáciu životného mini-

ma novelizáciou vyhlášky, tieto  vaše námety, pani poslanky-

ňa,  sú už  zakomponované v novom  zákone o životnom  minime

a pokiaľ ide o diétne stravovanie, zároveň aj v zákone o so-

ciálnej pomoci.  Takže dostanete v dohľadnom  čase do parla-

mentu obidva  predpisy, preto neodporúčam  hlasovať za tento

bod, pokiaľ ide o novelu vyhlášky z roku 1993.

 

     V tom  druhom bode, kde  navrhujete  správu o sociálnej

situácii prerokovať v parlamente,  tak ako povedala pani po-

slankyňa Kolesárová, gestorský výbor ju pred zhruba mesiacom

prerokoval, predpokladám, že aj zástupca vášho klubu je člen

tohto  výboru a bolo by  dobre, keby  odovzdával  informácie

o programe výboru v rámci  vášho poslaneckého klubu. Napriek

tomu súhlasím s tým, aby  táto  správa o sociálnej  situácii

bola nie prerokovaná - ak potrebujete, aj prerokovaná -, ale

som skôr za to, aby každý poslanec ju dostal do lavíc, s tým

súhlasím. Takže  to uznesenie by sa  malo mierne modifikovať

alebo netreba  vôbec prijímať uznesenie. Ja  sa tu môžem za-

viazať, že vám na meno pošlem každému do schránky túto sprá-

vu o sociálnej situácii.

 

     Takisto, pokiaľ ide o vaše  katastrofické vízie možných

sociálnych výbuchov na Slovensku vo väzbe na sociálnu situá-

ciu v oblasti poskytovania dávok,  mohla by som doplniť ini-

ciatívne  túto správu o sociálnej  situácii  ďalšou správou,

ktorá hovorí o počte  poberateľov dávok sociálnej starostli-

vosti  na Slovensku  za prvý  polrok tohto  roku v porovnaní

s tým istým obdobím v roku  minulom. Nebudem to tu rozšírene

preberať. Sami  sa presvedčíte o tom, že  počet  poberateľov

dávok,  či jednorázových  alebo opakovaných,  výrazne klesá,

čím chcem vyvrátiť vaše tvrdenie o tom, že sociálna situácia

na Slovensku je pred kolapsom.

 

     Takže v tomto zmysle by  som  neodporúčala hlasovať  za

uznesenie, ktoré  tu bolo predložené. A  keďže neboli žiadne

ďalšie pripomienky,  pán predseda, ďakujem za  slovo a znovu

prosím poslancov o podporu vládneho návrhu zákona o životnom

minime.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Aibeková, chcete  sa vyjadriť? Nie. Tak

sa potom pýtam, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, pán predseda. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a, tak

ako som  uviedla na záver svojej  spoločnej správy, požiadam

parlament, aby najskôr vyjadril súhlas podľa § 94 ods. 3 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky s tým,  aby Národná rada

vyjadrila súhlas,  aby sa  za článok  III vložil  článok IV,

ktorý novelizuje zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabez-

pečení. Táto vsuvka sa  týka iba sprecíznenia termínu vyplá-

cania dávok dôchodkov, ktoré sú ako jediný zdroj príjmu. Má-

te to všetci v písomnej  podobe predložené. Takže najskôr by

sme mali hlasovať o tomto súhlase a potom o bodoch spoločnej

správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, môžeme. Gestorský výbor odporúčal s návrhom súhla-

siť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať.  Prosím,  prezentujme  sa a hlasujme.

Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh gestorského výboru prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne. Teraz by  sme mohli hlasovať podľa odpo-

rúčania gestorského  výboru en bloc o bodoch 1 a 2 spoločnej

správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme sa znovu prezentovať a hneď hlasovať. Tak-

isto ide o odporúčanie gestorského výboru schváliť ustanove-

nia zo spoločnej správy výborov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Posledným bodom spoločnej správy je bod 3. Takisto ges-

torský výbor ho odporúčal schváliť. Tento bod 3 má náväznosť

na body 1 a 2 a  ide  iba o úpravu v  názve  zákona v zmysle

prijatého  pozmeňujúceho  návrhu.  Takže  gestorský výbor ho

tiež odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme  takisto o odporúčaní gestorského vý-

boru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda, tým  sme vyčerpali všetky pozmeňu-

júce návrhy uvedené v spoločnej  správe. Keďže v rozprave na

základe 15 podpisov  neboli dané  žiadne pozmeňujúce návrhy,

pani poslankyňa Bauerová navrhla iba uznesenie, ktoré môžeme

schváliť až  po prijatí zákona  ako celku, týmto  bolo druhé

čítanie ukončené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto vládnom ná-

vrhu zákona.

 

     Aj  tu je  potrebné, aby  sme otvorili  rozpravu. Preto

otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pý-

tam sa, či sa niekto  hlási z pléna. Nikto sa nehlási, preto

končím možnosť prihlásiť sa a uzatváram aj rozpravu.

 

     Musím sa opýtať pani ministerky, či sa ešte chce vyjad-

riť. Nie. Ani pani spoločná spravodajkyňa. Takže opäť neboli

prijaté žiadne pozmeňujúce  návrhy podľa § 86 zákona o roko-

vacom poriadku.

 

     Môžeme pristúpiť, pani spoločná spravodajkyňa, k hlaso-

vaniu o tomto zákone ako celku. Áno?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, môžeme pristúpiť k hlasovaniu ako celku.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

ako celku aj s návrhmi, ktoré sme schválili v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že sme  schválili vládny návrh záko-

na, ktorým sa mení zákon číslo 463/1991 Zb. o životnom mini-

me v znení  neskorších  predpisov  a o zmenách v poskytovaní

niektorých štátnych sociálnych dávok.

 

     Ďakujem pekne,  pani ministerka, aj  vám, pani spoločná

spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ak dovolíte, pán predseda, musím ešte prečítať návrh na

uznesenie, ktoré  predložila pani poslankyňa  Bauerová. Dala

dva návrhy, ale v druhom návrhu,  myslím si, že došlo k zho-

de, lebo naozaj  správu o sociálnej situácii dvakrát do roka

dostáva gestorský výbor a podľa rokovacieho poriadku má kaž-

dý poslanec právo vyžiadať si tento materiál. Ale ak chcete,

tak dám aj o tomto  vašom druhom návrhu  hlasovať. Závisí to

od vás.

 

     Takže  návrh  uznesenia - prvý  bod  bol: "Národná rada

Slovenskej republiky žiada ministerku práce, sociálnych vecí

a rodiny o urýchlenú  novelizáciu vyhlášky Ministerstva prá-

ce, sociálnych vecí a rodiny  Slovenskej republiky z 20. ok-

tóbra 1993  o  sociálnej  odkázanosti  číslo 243/1993 Z. z.,

najmä v § 1 ods. 3 a 4 valorizáciou  dávok v nich  uvedených

so zohľadnením skutočnosti, že  životné náklady od roku 1994

vzrástli o 28 %."

 

     Nechávam na Národnú radu, ako sa zachová k tomuto uzne-

seniu, ale pani ministerka  dala, myslím si, jasné vysvetle-

nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ale s tým, pani poslankyňa, že žiada nie minister-

ku,  ale vládu.  Dobre?  Je  to podľa  rokovacieho poriadku.

A dátum, pokiaľ ste to dali na 34. schôdzu, podľa rokovacie-

ho poriadku navrhujem do 30  dní. Súhlasíte s tým? (Súhlasná

odpoveď poslankyne Aibekovej.) Pretože  inak by som hlasoval

proti. Takže so zmenou a s tými návrhmi, ktoré som povedal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Keďže pani poslankyňa Bauerová trvá na tom, aby sa hla-

sovalo aj o jej druhom  návrhu, ktorý znie, že žiada predlo-

žiť  na rokovanie  - ale  znovu ten  termín bude  musieť byť

upravený, tak ako navrhoval  pán predseda, vzhľadom k plynu-

tiu lehôt -, takže navrhuje predložiť na rokovanie pléna Ná-

rodnej rady správu o sociálnej situácii obyvateľstva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh na uznesenie.

 

     Takže ešte raz ďakujem  pani ministerke aj pani spoloč-

nej spravodajkyni.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem  poďakovať  poslancom  za  vzorovú spoluprácu, za

100-percentný súhlas celej Národnej  rady. Ale chcela by som

ešte využiť túto príležitosť a požiadať novinárov, keďže na-

písali nesprávne,  že sme  prijali  už aj zákon o minimálnej

mzde - bolo  odsúhlasené iba prvé čítanie a posun  zákona do

druhého čítania -, pretože nám  to potom spôsobuje vo výbore

problémy, keďže sa obyvatelia dožadujú tohto zákona.

 

     Takže chcela by som iba  tieto omyly a nesprávnosti na-

praviť a požiadať  novinárov, aby  opravili  túto informáciu

v takomto zmysle.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teraz budeme pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie záko-

na, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej rady

číslo 80/1990 Zb. o  voľbách  do  Slovenskej  národnej  rady

v znení neskorších predpisov.

 

     Máte  ho ako  tlač 748.  Rokovanie sme  včera prerušili

pred rozpravou.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu programu  s tým, že som

do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

 

     Prosím pánov  predkladateľov a pána  spoločného spravo-

dajcu, aby zaujali svoje miesta.

 

     Opäť sa pýtam, či sa  niekto hlási do rozpravy. Ak nie,

končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pýtam sa pána pred-

kladateľa, či sa chce vyjadriť. Áno.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     opozičný poslanec a predkladateľ legislatívnych predlôh

v našich poslaneckých podmienkach musí  byť rád, ak poslanec

vládnej  koalície  uzná,  že v niečom môže  byť náš návrh aj

dobrý. Pán  spravodajca Cuper  uznal dôležitosť a časovú ak-

tuálnosť návrhu  novely volebného zákona.  Len potom neviem,

prečo s takýmto návrhom vláda  mešká a svoj návrh zatiaľ ne-

predkladá.

 

     Pokiaľ ide o výhrady  voči tomuto návrhu, ktoré uviedol

pán Cuper, ak budú konkrétne,  môžeme o nich v druhom čítaní

diskutovať. To, čo  však naznačil a čo som  počul aj z iných

zdrojov, nabáda k zvýšenej pozornosti a opatrnosti. Voľby sú

totiž vecou  predovšetkým a hlavne občanov-voličov a aj kon-

trola zákonnosti a najmä demokratického priebehu volieb pat-

rí predovšetkým im prostredníctvom politických strán a poli-

tických hnutí. Je samozrejmosťou, že štátne orgány v prípra-

ve a v priebehu volieb majú významnú, dokonca nezastupiteľnú

úlohu, ale vymedzovať im  prioritné a vrchnostenské postave-

nie, je scestné. Oblúkom sa  totiž môžeme tým vrátiť k tomu,

aby za občana opäť o všetkom  rozhodoval štát, a preto veľmi

zle znejú  slová, podľa ktorých  vláda a štátne  orgány budú

zárukou demokratických  volieb. Budem rád,  ak si štát  bude

plniť svoje povinnosti, ale nebude obmedzovať práva občanov.

 

     Kolegovia a kolegyne, odporúčam, aby ste návrh podpori-

li.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Budem stručný. Pôvodne som  myslel, že nebudem vystupo-

vať,  ale scestná  logika pána  predkladateľa alebo zástupcu

predkladateľov ma vedie k tomu,  že aj ja musím povedať svoj

názor.

 

     Spochybňovať týmto spôsobom úlohu  štátu vo voľbách nie

je v súlade s demokratickými  princípmi  a pravidlami. Nikto

nevylučuje z volieb ani politické strany. Ich nezastupiteľné

miesto je v okresných a krajských  komisiách, okrskových ko-

misiách.  Ale v každom  demokratickom  štáte nijaká ústredná

komisia sa  neskladá z politických strán, a už vonkoncom jej

právomoci nemôžu spočívať v tom, aby politické strany naria-

ďovali, mohli nariaďovať štátnym orgánom. Vedúca úloha stra-

ny sa  skončila. V niektorých  ústavách je dokonca  na to aj

poistka, pán  poslanec Benčík. Najmä  vo francúzskej ústave,

kde je  jasne povedané, že  politické strany sa  nikdy nesmú

postaviť nad štát, ani vo voľbách.

 

     Takže nehovorme o tom, že  váš návrh je dokonalý. Najmä

po tom, čo sa odohralo aj  vo Varšave, ďalej najmä to, čo sa

odohráva sústavne okolo ministra  vnútra zo strany opozície,

je práve podnetom na to, aby sme sa zamysleli, aby sme také-

to problémy nemali po voľbách.

 

     To je všetko. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Môžeme pristúpiť k prvému  hlasovaniu, a to je hlasova-

nie podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli návrh.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam nezaradiť,  aby sa  Národná rada Slovenskej

republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave  neodporučí návrh  skupiny poslancov  Národnej rady

Slovenskej  republiky  na  vydanie  zákona,  ktorým  sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 80/1990 Zb.

o voľbách  do Slovenskej  národnej  rady v znení  neskorších

predpisov.

 

     Neodporúčam ho teda zaradiť do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať, pán  poslanec. (Šum v sále.)  Prosím,

pán poslanec ide dať hlasovať podľa  § 73 ods. 3 a povie ná-

vrh. (Reakcia poslancov.) Však  ho povedal, nie? (Nezrozumi-

teľná odpoveď poslancov.)

 

     Dobre. Pán poslanec Ftáčnik namieta interpretáciu návr-

hu na hlasovanie. Prosím, aby ste spresnili svoj návrh.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Môžem spresniť. Teda odporúčam, ak to chce pán poslanec

Ftáčnik počuť, podľa § 73 zaradiť zákon  do druhého čítania.

(Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čo navrhujete, pán poslanec? Aby sme všetci rozumeli.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ešte raz budem čítať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pokoj.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky - ak chcete, pán  Ftáčnik, počuť -, odporúčam,  aby  sa

Národná  rada  Slovenskej  republiky  uzniesla v zmysle § 73

ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky na  tom, že po  rozprave - čo už bolo urobené

- odporúča návrh skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej národnej rady v znení neskorších predpisov, preroko-

vať v druhom čítaní. Ale ja to neodporúčam. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže váš návrh je  odporúčanie na prerokovanie v druhom

čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Ďakujem pekne, pán predkladateľ, aj pán spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem aj ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať dvadsiatym ôsmym bodom programu, kto-

rým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien.

 

     Keďže som už ohlásil tento zákon, budeme rokovať o tom-

to zákone. Bol som upozornený, že som mal uviesť zákon, kto-

rý sme  včera nedokončili. Je to  pravda, ale keď som  to už

ohlásil, poďme k tomuto zákonu.

 

     Zákon bol  podaný ešte 4. decembra  minulého roku, teda

pred účinnosťou  nového zákona o  rokovacom poriadku. Budeme

o tomto  návrhu zákona  rokovať, pokiaľ  ide o  legislatívny

postup,  podľa príslušných  ustanovení zákona  číslo 44/1989

Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 565 a spoločnú správu

ako tlač 565a.

 

     Za skupinu poslancov tento návrh prednesie pani poslan-

kyňa Bartošíková.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     navrhovaný zákon skupiny poslancov, uznávajúc historic-

ké zásluhy  prvého ženského spolku na  Slovensku, reaguje na

požiadavku  Živeny,  spolku  slovenských  žien, ako právneho

nástupcu Živeny, na vrátenie  majetku ako základného predpo-

kladu na oživenie ich činnosti.

 

     Živena, spolok slovenských žien,  vznikol pred viac ako

128 rokmi ako spolok pre  vzdelávanie žien. Mal ženám pomôcť

dostať sa z ich dovtedajšieho postavenia a mal pomôcť zabrá-

niť šíreniu odnárodňovania. Program Živeny vychádzal z dobo-

vých potrieb.  Cieľom bolo stmelenie  slovenských žien, sta-

rostlivosť o vzdelávanie žien a dievčat, zakladanie dievčen-

ských vychovávacích  ústavov a opatrovní, ich vedenie a pod-

porovanie,  rozvíjanie publikačnej  činnosti, zbieranie diel

slovenskej umeleckej tvorivosti.

 

     Živena, to bolo hnutie so silným národnobuditeľským ak-

centom.  Nenapodobňovalo meštianske  ženské hnutia  vo svete

v boji o volebné práva, ale usilovalo o zabezpečenie prístu-

pu žien  k vzdelaniu. Predstaviteľky hnutia  na Slovensku po

boku mužov vystupovali  ako reprezentantky celonárodných zá-

ujmov, angažovali sa za  národné povedomie žien, za zachova-

nie  slovenského jazyka,  za vzdelávanie  žien v materinskom

jazyku a za spoločné záujmy národa.

 

     Živena  dlhý čas  nemala na  realizáciu svojich  cieľov

dostatočné  hmotné  zabezpečenie.  Bola  odkázaná na zbierky

a drobné dary.  Až neskôr začali  Živenu podporovať americkí

Slováci a získala aj podporu štátnych inštitúcií.

 

     Prvými literárnymi a vydavateľskými  činmi  Živeny boli

almanachy Živeny. Prvý vyšiel v roku 1872, druhý o 13 rokov.

Nasledovali 4 letopisy Živeny a od roku 1910 začal vychádzať

časopis Živena. Od roku 1929 sa k časopisu prikladali v hár-

koch románové prílohy pod  názvom Knihy Živeny. Vydavateľské

družstvo Živena,  ktoré  založil v Martine otec Zory  Jesen-

skej, vydalo  celkom 101 zväzkov,  z toho 62 v edícii  Knihy

Živeny a 7 zväzkov ročne v edícii  Romány Živeny. Okrem diel

Vansovej, Šoltésovej, Timravy, Podjavorinskej a ďalších slo-

venských spisovateliek to boli  preklady diel svetovej lite-

ratúry.

 

     Živena zabezpečovala šírenie hodnotných kníh v odboroch

a zakladanie  príručných  knižníc.  Organizovala prednáškovú

a výchovnú činnosť. Po oslobodení  sa zameriavala na vybudo-

vanie škôl  pre ženy. Vznikla  sieť dvojročných škôl  Živeny

pre  ženské  povolania  a  činovníčky  spolku.  Organizovala

päťmesačné kurzy varenia a šitia,  ale aj rečové kurzy. Pre-

zentovala výrobky ľudového umenia na  výstavách doma i v za-

hraničí a umožňovala ich odpredaj. Vytvorila hodnotnú zbier-

ku týchto výrobkov, dnes je v depozitoch viacerých múzeí.

 

     Vyvrcholením jej  úsilia  bolo  vybudovanie  sociálneho

ústavu  Milana  Rastislava  Štefánika v Martine  v roku 1926

z prostriedkov získaných  darom od americkej ligy Česko-slo-

venského  červeného  kríža a príspevku  štátu. Mesto  Martin

prispelo darovaním  pozemku. Bol vystavaný za  necelé 4 roky

a vychovával sociálne a zdravotné pracovníčky a učiteľky pre

školy Živeny. Dnes je v nej stredná  zdravotná škola. V roku

1931 sa Živena púšťa do  stavby sociálneho domu ako praktic-

kého  pracoviska  Štefánikovho  ústavu.  Prostriedky získava

z pôžičiek,  subvencií, darov a príspevkov  odborov  Živeny.

Dokončená bola v roku 1933.  Ide o budovu v Martine, predtým

na Horváthovej ulici 8,  teraz Hviezdoslavovej ulici 21. Bu-

dova bola  v roku 1953 zoštátnená a v  súčasnosti  je  v nej

umiestnené Metodické centrum odboru školstva v Martine, kto-

ré ale už počíta s premiestnením do iných priestorov.

 

     Ďalšiu budovu  Živeny  vo Zvolene  na Námestí SNP 602/3

nadobudol  spolok kúpou  pozemku a  starého domu,  na mieste

ktorého  postavil  dvojposchodovú  budovu  gazdinskej  školy

a kina Živena. Bolo to v roku  1931. Budova bola v roku 1956

zoštátnená, prešla  najskôr na Česko-slovenský  štátny film,

neskôr  bezodplatným prevodom  na mesto  Zvolen. Koncom roku

1996 mesto Zvolen budovu odpredalo. Vstúpiť do nových vlast-

níckych vzťahov  dnes nie je  možné, preto po  zistení tejto

skutočnosti a s vedomím predstaviteliek Živeny už predklada-

teľky návrhu zákona v novom znení  § 1 ods. 1 vrátenie tejto

budovy nenavrhujú.

 

     Predkladateľky návrhu zákona  po zistení nových skutoč-

ností a na základe potreby spracovať do legislatívnej podoby

pripomienky  vlády  ako   základnej  podmienky  jej  súhlasu

s predloženým návrhom  zákona stiahli  návrh z rokovania de-

cembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pozme-

ňujúce  návrhy prijaté  výbormi reagujú  na novú  skutočnosť

a na pripomienky vlády. Nemenia vecnú podstatu pôvodného ná-

vrhu zákona.

 

     Predmetom nového znenia zákona  je teda vrátenie budovy

na terajšej Hviezdoslavovej ulici 21 v Martine, bývalého so-

ciálneho domu, s priľahlými  pozemkami, tak  ako to definuje

§ 1 ods. 1 pozmeňujúcich návrhov. Ostatné ustanovenia určujú

podmienky a spôsob odovzdania uvedeného majetku.

 

     Návrh zákona bol predložený v novembri 1996 a bude pre-

rokúvaný podľa vtedajšieho rokovacieho poriadku.

 

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, sme si vedomé toho, že pri-

jatie  zákona o vrátení  majetku  Živene, spolku slovenských

žien, bude ďalšou legislatívnou  výnimkou z pravidla, že ma-

jetok sa  vracia v zmysle reštitučného  zákona fyzickým oso-

bám. Živena však  nemá prostriedky na to, aby  si aspoň túto

poslednú budovu odkúpila. Navrhnúť takéto riešenie si vzhľa-

dom na ich finančné možnosti, ale hlavne z úcty k dlhoročnej

obetavej  práci stoviek žien - predstaviteliek a členiek Ži-

veny netrúfame.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, prosím,

aby  ste  zvážili,  či  podporou  predloženého návrhu zákona

môžete umožniť  nasledovníčkam, členkám terajšej  Živeny po-

kračovať v činnosti ich predchodkýň.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa Bartošíková.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Cuper.

 

     Pán  poslanec  Cuper,  prosím,  aby  ste nám predniesli

správu z výborov a návrh. Opakujem, že rokujeme podľa staré-

ho zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu k tla-

či 565a Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k návrhu sku-

piny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie

zákona Národnej rady Slovenskej  republiky o vrátení majetku

Živene, spolku slovenských žien.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o vrátení  majetku  Živene,  spolku  slovenských  žien (tlač

565), predseda  Národnej rady svojím  rozhodnutím číslo 1708

zo dňa 3. septembra 1997 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport na prerokovanie do 26. septembra 1997 s tým,

že na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky  určil ako príslušný  Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky a súčasne určil,  aby sa

skoordinované  stanoviská výborov  Národnej rady  Slovenskej

republiky premietli do spoločnej správy.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie  neprijali  uznesenie o výsledku

prerokovania návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Sloven-

skej  republiky na  vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien,

lebo podľa § 48 ods. 1 zákona  Národnej  rady  číslo 44/1989

Zb. o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov nevyslovila s tým súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu a Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport vyjadrili s návrhom  zákona súhlas a odporučili

ho schváliť s týmito zmenami a doplnkami:

 

     1. § 1 ods. 1 by  mal znieť takto: "Živene, spolku slo-

venských žien, sa vracia budova v Martine na Hviezdoslavovom

námestí číslo 21 so zastavanou plochou, popisné číslo 312/2,

312/3, z  katastrálneho  územia  Martin, zapísané  na  liste

vlastníctva číslo 573, ktorá bola odňatá."

 

     Vážené pani  poslankyne a páni poslanci,  myslím si, že

každý z vás dostal návrh,  aby sme zracionalizovali naše ko-

nanie, nebudem  čítať celý tento  návrh. Máte ho  každý pred

sebou ako tlač 565. Ako spoločný spravodajca výborov odporú-

čam za návrh hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

 

Pán poslanec J. Cuper:

 

     A, samozrejme, prijať  všetky ostatné, teda pozmeňujúce

návrhy, ktoré sú v bodoch 1 až 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je všetko, pán poslanec?

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Pýtam sa,  kto sa hlási do rozpravy.

Konštatujem, že sa nikto  nehlási do rozpravy, preto uzatvá-

ram rozpravu.

 

     Pýtam sa  pani poslankyne Bartošíkovej, či  sa chce vy-

jadriť. Nie. Pán poslanec Cuper asi tiež nie, keďže rozprava

nebola. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím,  pán  spoločný   spravodajca,  budeme  hlasovať

najskôr o bodoch zo  spoločnej  správy, tak ako  sú uvedené.

Prosím, aby ste v tomto zmysle uvádzali hlasovanie. Opäť ho-

vorím, že hlasujeme a rokujeme podľa starého rokovacieho po-

riadku.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda, keďže  v rozprave nebol iný návrh,

navrhujem, aby  sme en bloc hlasovali o bodoch  zo spoločnej

správy 1 až 6.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Počuli  ste návrh spoločného spravodajcu.

Hlasujeme o bodoch zo spoločnej  správy 1 až 6. Pán spoločný

spravodajca navrhuje  hlasovať en bloc  s odporúčaním návrhy

prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme tieto body zo spoločnej správy prijali.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda, keďže ďalšie pozmeňujúce ani dopl-

ňujúce návrhy neboli, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone

ako celku aj s tými  pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme odhla-

sovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu záko-

na ako celku v znení schválených dodatkov zo spoločnej sprá-

vy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Odporúčam návrh schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je podľa starého rokovacieho poriadku.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme dámam vrátili majetok.

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa Bartošíková, aj  vám, pán po-

slanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážení páni poslanci, aj ja  vám veľmi pekne ďakujem za

ústretové gesto  voči ženám a najmä  ich spolkovej činnosti.

Dúfam, že to prispeje k rozvoju tradičnej spolkovej činnosti

slovenských žien na prospech celej slovenskej spoločnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Prejavili ste  sa ako  priateľ

dám.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, chcem veľmi pekne poďakovať

všetkým za  podporu predloženého návrhu  zákona i za  výrazy

ocenenia činnosti Živeny, tak ako odznievali vo výboroch pri

prerokúvaní návrhu zákona.

 

     Ďakujem ešte raz.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja.  Pán  poslanec  tým negoval  svoj názor

o jazde v ľavom prúde.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teraz pristúpime k tretiemu čítaniu, ktoré sme nedokon-

čili  včera, o vládnom  návrhu zákona o Spoločnej zdravotnej

poisťovni.

 

     Prosím  predkladateľa  aj  spoločného  spravodajcu, aby

zaujali svoje miesta.

 

     Súčasne otváram rozpravu k tomuto bodu s konštatovaním,

že  nemám  žiadnu  písomnú prihlášku. Preto  sa pýtam, či sa

niekto hlási do rozpravy.  Ak nie, uzatváram možnosť prihlá-

siť sa do rozpravy.

 

     Pýtam sa ešte pána ministra, či sa chce vyjadriť. Včera

sa chcel, dnes nie. Pán spoločný spravodajca  tiež sa nechce

vyjadriť. (Hlasy z pléna.) Rozprava nebola.

 

     Prosím, pán  spoločný  spravodajcu, keďže v tomto číta-

ní neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 záko-

na o rokovacom  poriadku  pristúpime  k hlasovaniu o vládnom

návrhu ako celku.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Gestorský  výbor  odporúča Národnej rade Slovenskej re-

publiky podľa § 79 ods. 4 písm. f)  zákona o  rokovacom  po-

riadku  po schválení  návrhov  uvedených v spoločnej  správe

a v rozprave návrh zákona ako celok schváliť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím,  budeme  sa  prezentovať  a hlasovať. Hlasujeme

o návrhu ako celku. Je to zákon o Spoločnej zdravotnej pois-

ťovni.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Aj ja ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je

 

     zákon  z 1. júla 1997 o  vojenských  obvodoch  a zákon,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 222/1996 Z. z. o organizácii  miestnej  štátnej  správy a

o zmene  a doplnení  niektorých  zákonov  v znení neskorších

predpisov.

 

     Tento zákon  vrátil Národnej rade  prezident republiky.

Materiál ste dostali ako tlač 714. Jeho  súčasťou je rozhod-

nutie prezidenta  Slovenskej  republiky zo dňa 16. júla 1997

o vrátení  zákona, ako  aj  schválený  zákon z 1. júla 1997.

Spoločnú správu máte ako tlač 714a.

 

     Zákon  som  svojím  rozhodnutím  zo 16. júla 1997 číslo

1660 pridelil na  prerokovanie  príslušným  výborom Národnej

rady s tým, že ako  gestorský bol určený Výbor Národnej rady

pre obranu a bezpečnosť.

 

     Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku - ak pre-

zident republiky  vráti  zákon s pripomienkami Národnej rade

na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čí-

taní s tým, že predmetom  rokovania  sú iba pripomienky pána

prezidenta. Preto pristúpime hneď k druhému čítaniu o uvede-

nom vrátenom zákone. Vrátenie  zákona má odôvodniť prezident

Slovenskej  republiky,  zaslal mi však  list z 26. septembra

1997, ktorý znie:

 

     "Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom na  môj vopred pripravený  program Vám oznamu-

jem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráte-

ného  zákona z 1. júla 1997 o vojenských  obvodoch a zákona,

ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 222/1996 Z. z. o organizácii  miestnej  štátnej  správy a

o zmene a doplnení  niektorých  zákonov  v znení  neskorších

predpisov.

 

     Ďalej  žiadam,  aby  Národná  rada Slovenskej republiky

rozhodla v súlade s mojimi pripomienkami uvedenými v rozhod-

nutí zo 16. júla 1997.

 

     S pozdravom Michal Kováč."

 

     Dávam preto slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslan-

covi Dankovi a prosím ho,  aby nám podal správu o výsledkoch

prerokovania tohto zákona vo výboroch.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  o prerokovaní  zákona

z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa me-

ní zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 222/1996

Z. z. o organizácii miestnej štátnej  správy a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrá-

tený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Odporúčam, aby sme šetrili čas. Všetci máte tento návrh

pred sebou. Ak súhlasíte, nebudem čítať tento návrh, lebo ho

máte. Odporúčam,  ak budete súhlasiť, aby  Národná rada Slo-

venskej republiky  schválila uznesenie, v ktorom  zákon z 1.

júla 1997 o vojenských  obvodoch a zákon, ktorým sa mení zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 222/1996 Z. z.

o organizácii  miestnej  štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých  zákonov  v znení  neskorších  predpisov, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

Národnou  radou  Slovenskej  republiky, schválila v pôvodnom

znení.

 

     Súčasne žiadam, aby znenie spoločnej správy bolo uvede-

né v zázname tejto schôdze. (Príloha číslo 2.)

 

     Všetko, pán predseda.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu programu.  Nedostal som  písomné prihlášky. Pýtam

sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že sa nikto

nehlási do rozpravy, preto končím rozpravu.

 

     Pán spoločný spravodajca, chcete  sa vyjadriť k rozpra-

ve? Chce sa vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ak dovolíte, pán predseda, len  jednu vetu by som pove-

dal, že je mi veľmi ľúto, že tento zákon alebo takéto stano-

visko k tomuto zákonu vyjadril hlavný veliteľ Armády Sloven-

skej republiky.

 

     To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, pán  spoločný spravodajca, či môžeme

pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Áno, môžeme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať podľa toho, ako prezident republiky dal

pripomienky v časti 3 svojho rozhodnutia.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, môžete uvádzať hlasovanie.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán  predseda, odporúčam, aby  Národná rada Slo-

venskej republiky prijala uznesenie tohto znenia:

 

     "Uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky k zákonu

z 1. júla 1997 o vojenských obvodoch a zákona, ktorým sa me-

ní zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 222/1996

Z. z. o organizácii miestnej štátnej  správy a o zmene a do-

plnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrá-

tený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 714)

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku  87

ods. 3 Ústavy Slovenskej  republiky po opätovnom prerokovaní

schvaľuje zákon z 1. júla 1997 o vojenských  obvodoch  a zá-

kon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 222/1996 Z. z. o organizácii  miestnej  štátnej správy

a o zmene a doplnení  niektorých  zákonov v znení neskorších

predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím. (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ale gestorský výbor navrhuje,  nie prezident. Tu sa Ná-

rodná rada, pán poslanec Mikloško, riadi závermi gestorského

výboru, a nie  názormi  pána  prezidenta. Tak  je to zatiaľ.

(Smiech a potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci,  vysvetlili sme si nedorozumenie.

Prosím, hlasujme.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Odporúčam, samozrejme, prijať toto uznesenie.

 

     Pán predseda, nefunguje mi zariadenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Prijali sme toto uznesenie.

 

     Pýtam sa pána spoločného  spravodajcu, aké má návrhy na

prerokovanie zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec J. Danko:

 

     V treťom  čítaní nie sú  žiadne návrhy. Odporúčam,  aby

uznesenie  bolo prijaté  tak, ako  bolo navrhnuté gestorským

výborom.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme teraz v treťom čítaní hlasovať o vrátenom zákone

ako celku, nie o uznesení, či Národná rada Slovenskej repub-

liky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republi-

ky uvedený  zákon po opätovnom  prerokovaní v znení schvále-

ných pripomienok schvaľuje.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, či

Národná rada po opätovnom prerokovaní tento zákon schvaľuje.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom  prerokovaní  schválila zákon z 1. júla 1997 o vo-

jenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  číslo 222/1996 Z. z. o organizácii

miestnej štátnej  správy a o zmene a doplnení niektorých zá-

konov v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pekne, páni poslanci.

 

     Budeme pokračovať ďalším bodom  programu, ktorým je te-

raz druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona o kolektívnej  správe práv podľa

autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 648 a spoločnú

správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 648a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní  minister kultúry pán Ivan

Hudec.

 

     Prosím, pán minister, môžete nám predniesť návrh.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona je nevyhnut-

nosť zákonnej úpravy postavenia organizácií, ktoré vykonáva-

jú  kolektívnu správu  práv  podľa  autorského  zákona, a to

najmä  práv autorov,  výkonných umelcov,  výrobcov zvukových

a zvukovo-obrazových  záznamov,  rozhlasových  a televíznych

organizácií.

 

     Pre  všetky tieto  práva, ktoré  sú súčasťou  duševného

vlastníctva, treba  vytvárať dostatočné nástroje  na ochranu

záujmov ich nositeľov, ale  vytvárať aj podmienky  na fungu-

júce trhové  hospodárstvo. Kolektívna správa  spočíva v tom,

že organizácia fungujúca obyčajne vo vymedzenej oblasti tvo-

rivej činnosti nositeľa  týchto práv zastupuje. Zastupovanie

pozostáva predovšetkým z toho, že  za neho  uzatvára  dohody

o použití predmetov ochrany, vyberá za takéto použitie odme-

ny a náhrady  a zodpovedá  za ich  spravodlivé  rozdeľovanie

zastupovaným subjektom, prípadne tieto odmeny a náhrady súd-

ne vymáha.

 

     Pri tejto vážnej poznámke by  som rád dodal, že súčasne

z týchto  vybraných finančných  prostriedkov si organizácia,

ktorá spravuje tieto práva, zráža  istú finančnú sumu na vý-

kon tejto  svojej činnosti. Je  to veľmi dôležitá  poznámka,

pretože by som sa rád potom vyjadril k niektorým navrhovaným

pozmeňujúcim návrhom.

 

     Potreba právnej úpravy je daná tým, že štát je garantom

dodržiavania autorských práv v zmysle medzinárodných dohovo-

rov:  Všeobecný  dohovor o autorskom  práve, Bernský dohovor

o ochrane  literárnych  a  umeleckých  diel,  Rímsky dohovor

o ochrane  výkonných  umelcov,  výrobcov  zvukových záznamov

a rozhlasových a televíznych  organizácií a Ženevský dohovor

o ochrane  výrobcov  zvukových  záznamov  proti nedovolenému

rozmnožovaniu ich zvukových záznamov.

 

     Navrhovanou právnou  úpravou, ktorá  zabezpečí a upraví

praktický výkon a ochranu  autorských práv a jemu príbuzných

práv  kolektívnou formou,  Slovenská republika  spĺňa povin-

nosť, na ktorú sa zaviazala v článku 67 a v článku 124 Doho-

dy o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii, keďže

inštitút kolektívnej správy je v súčasnosti vzhľadom na veľ-

ký rozsah  používania predmetov  ochrany v mnohých prípadoch

jedinou možnou formou výkonu práv priznaných autorským záko-

nom.  Táto skutočnosť  bude mať  priaznivý vplyv  aj na  boj

s nelegálnymi formami použitia predmetov ochrany.

 

     Navrhovaná práva úprava  vytvorením inštitútu kolektív-

nej správy  zabezpečuje praktickú realizáciu  práv, ktoré sa

v niektorých  oblastiach  dajú  uskutočniť  len s neúmernými

ťažkosťami, alebo ich nositelia práv  prakticky vôbec nemôžu

uskutočňovať  sami. Takouto  oblasťou je  napríklad právo na

odmenu a náhradu z nenahraných nosičov podľa § 13 autorského

zákona, ktorý  priamo ustanovuje povinnosť  oprávnených sub-

jektov uplatňovať si  práva prostredníctvom takýchto organi-

zácií.

 

     Ďalšou oblasťou, v ktorej  sa individuálna ochrana práv

vykonáva  len  s  neprimeranými  ťažkosťami,  je nedivadelné

predvádzanie diela  výrobkov, tzv. verejné  produkcie, tele-

vízne a rozhlasové vysielanie, satelitné vysielanie a káblo-

vá retransmisia. V návrhu  zákona  sú zohľadnené odporúčania

Európskej únie v tých častiach, ktoré sa dotýkajú predmetnej

problematiky,  najmä smernica  Rady Európskych spoločenstiev

pre  oblasť satelitného  vysielania a  káblovej retransmisie

a smernica Rady európskych spoločenstiev  o nájomnom a výpo-

žičnom práve.

 

     Pri spracovaní tohto návrhu  zákona sa využila porovná-

vacia  štúdia  Svetovej  organizácie  duševného vlastníctva,

ktorá obsahuje prehľad právnej úpravy kolektívnej správy au-

torských práv a jemu  príbuzných práv v niektorých krajinách

Európskej  únie:  Dánsko,  Nemecko,  Španielsko, Francúzsko,

Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo  Veľkej Británie a Severného

Írska. Vo všetkých týchto krajinách je právna úprava v hlav-

ných črtách rovnaká, vychádzajúca z rovnakých  zásad a prin-

cípov, a štátny súhlas pri udeľovaní oprávnenia alebo súhla-

su na vykonávanie takejto činnosti je podmienkou.

 

     Chcel by som na  záver svojho krátkeho vystúpenia podo-

tknúť jednu  skutočnosť. Súhlasím a možno  akceptovať všetky

pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené v spoločnej správe

a bol s nimi vyjadrovaný  alebo odporúčaný súhlas okrem jed-

ného zastavenia, ktoré by som si dovolil vysvetliť.

 

     V bode 7 sa navrhuje veľmi vážna zmena oproti pôvodnému

návrhu. Pravdaže,  čo prijme parlament, to  bude platiť. Ale

bol by som  rád, aby bolo jasné, čo sa bude prijímať. V nami

navrhovanej právnej  úprave by sa  malo vytvoriť konkurenčné

prostredie pre viaceré agentúry, ktoré budú vykonávať správu

autorských práv.  Je to nesmierne  dôležité preto, lebo  na-

príklad terajší stav je taký, že mne ako členovi spisovateľ-

skej organizácie asi pred rokom  napríklad - ako príklad ho-

vorím - doručila  Lita návrh zmluvy, v ktorej  sa uvádza, že

percento  odvodu finančných  prostriedkov, ktoré  vyplýva zo

zastupovania pre Litu, je až 11 %, pretože nejestvuje nijaká

iná organizácia. Pravdaže, toto monopolné  postavenie je pre

Litu  nesmierne výhodné,  a keď  si stanoví  ponuku na 15 %,

mnoho autorov má iba dve možnosti: Nechať sa zastupovať tou-

to  monopolnou  organizáciou  alebo  sa  nenechať zastupovať

vôbec, čo potom znamená tie nevýhody, pre ktoré vôbec takýto

zákon sa prijíma.

 

     V bode 7 sa navrhuje iné znenie ods. 7 § 7, v ktorom sa

hovorí, že  môže vzniknúť síce viac  organizácií, ktoré budú

spravovať kolektívne autorské práva, ale musí sa dohodnúť na

výške odmeny, čiže sa opäť petrifikuje monopol alebo kartel,

lebo toto  je obchodná  činnosť a asi nebude nezaujímavá, ak

teda prijmete  návrh autorského  zákona aj v tom ustanovení,

kde sa  určuje 13 % celkových  nákladov na  autorskú odmenu.

Bude  to veľmi  zaujímavé a lukratívne a  jednoducho  nebude

možné, autor bude  opäť v situácii, že bude odkázaný na uni-

fikovanú odmenu, a celkom iste  ako každý kartel sa vždy do-

hodne na nevýhodných podmienkach pre autora.

 

     Ak by sme ponechali tento pozmeňujúci návrh, nič by sme

nezmenili. Po prvé, ponechali by sa v tejto situácii, v akej

sú, monopolné postavenia jednotlivých organizácií, a nemohli

by napríklad efektívne vstúpiť, či už povedzme umelecké fon-

dy,  ktoré  uvažovali o tom,  že by  vykonávali túto činnosť

v prospech autorov bez toho, že by uvažovali o zisku z tejto

činnosti, pretože tak je celkom  prirodzené, že sa kráti od-

mena autorovi,  ktorého zastupujú, a  vôbec vytvára sa  pro-

stredie, v ktorom  nebude  záujem  zakladať takéto agentúry,

pretože aj tak sa musí ona  dohodnúť na výške odmeny, a jed-

noducho  autor nemá  nijaký stimul,  aby povedzme  vypovedal

terajšiu zmluvu a podpísal inú zmluvu, kde krátenie jeho od-

meny, ktoré si príslušná  agentúra zmluvne nárokuje, je pod-

statne nižšie.

 

     Veľmi pekne by som  prosil, aby ste  zvážili tieto sku-

točnosti. Ak rozhodnete tak, že sa prijme bod 7 zo spoločnej

správy, prijmete  ho. Opakujem, budete  petrifikovať terajší

stav a autorov alebo nositeľov práv postavíte do veľmi nevý-

hodnej situácie, v ktorej sa  teraz nachádzajú. Ak by ste ho

však neprijali,  vytvoríte konkurenčné  prostredie, v ktorom

je možnosť vzniku nových agentúr, alebo povedzme inštitúcií,

ktoré už  jestvujú, a mohli by  prevziať túto agentúrnu čin-

nosť. Vytvorením  konkurenčného prostredia sa  dá predpokla-

dať, že by možno až na polovicu klesli zmluvne určené nároky

agentúr za zastupovanie.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poďakoval za všet-

ky návrhy a podnety, ktoré  zlepšujú  text tohto zákona, aby

som  vám poďakoval  za prácu  vo výboroch  nad týmto zákonom

a poprosil vás o prijatie tohto návrhu zákona v druhom číta-

ní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pán  poslanec  Ján  Fekete  bol  určený ako spravodajca

z výborov. Prosím, aby nás  oboznámil s priebehom prerokova-

nia vo výboroch.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľujem si prečítať  spoločnú správu výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zá-

kona o kolektívnej  správe  práv  podľa  autorského zákona a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona  Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

vyššie uvedeného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

640 z 24. júna 1997 pridelila  vládny návrh  zákona o kolek-

tívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a dopl-

není niektorých zákonov (tlač 648) na prerokovanie týmto vý-

borom  Národnej rady  Slovenskej republiky:  Ústavnoprávnemu

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport. Uvedené  výbory prerokovali predmetný  návrh zákona

v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     2. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Ďalej gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokova-

nia o vládnom návrhu  zákona  nedostal žiadne stanoviská  od

poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s  týmito pozmeňujúcimi a  doplňujúcimi návrhmi. Nebudem

ich čítať, bolo by to dlhé.  Máte ich pred sebou v materiáli

648a.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať takto:

 

     a) spoločne o  bodoch 1,  2, 3,  4, 5,  7, 8,  9  a  10

a schváliť ich,

 

     b) osobitne o bode 11 a schváliť ho,

 

     c) jednotlivo o bodoch 6 a 12 a neschváliť ich.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o kolektívnej  správe práv  podľa  autorského  zákona

a o zmene a doplnení  niektorých zákonov (tlač 648) vyjadre-

ných v ich  uzneseniach pod bodom 3 tejto  správy a v stano-

viskách poslancov gestorského  výboru vyjadrených v rozprave

k návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1997 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky  návrh zákona o kolektív-

nej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhov  uvedených v tejto správe, schváliť. To  je

všetko.

 

     V tejto  chvíli si vás dovoľujem  upozorniť, že v mate-

riáli, ktorý máme  pod číslom 648a za bodom 11 vypadol  text

"gestorský výbor  odporúča schváliť". Nie  je tam, stalo  sa

nedorozumenie, takže  si ho treba doplniť.  Ešte raz - "ges-

torský výbor odporúča schváliť".

 

     Na záver si ešte  dovolím prečítať uznesenie 459 Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport z 25. septembra 1997. Obmedzím  sa iba  na časť

c), ktorá je v tomto prípade najdôležitejšia.

 

     "Výbor  určuje  poslanca  Jána  Feketeho  za spoločného

spravodajcu výborov a poveruje ho, aby

 

     1. predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národ-

nej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a

 

     2. predložil Národnej  rade Slovenskej republiky návrhy

a  postupoval  podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2  a § 86 zákona

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky  (t.  j.  prikročiť  k  tretiemu  čítaniu

a k hlasovaniu o zákone ako  celku v ten istý deň, ak nebudú

schválené žiadne pozmeňujúce návrhy z rozpravy)."

 

     To je všetko, pán predseda. Môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  poslanec. Chcem  sa len  spýtať na

stanovisko k vystúpeniu pána ministra k bodu 7. Budete dávať

návrh na samostatné hlasovanie?  (Odpoveď spravodajcu z plé-

na.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu s tým,  že do rozpravy  sa hlási ako

prvý pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán  predseda, bod 7 spoločnej  správy o vládnom

návrhu autorského zákona, pardon, zákona o kolektívnej sprá-

ve autorských práv navrhujem na osobitné hlasovanie. Zdôraz-

ňujem, mám tu aj 15 podpisov a splnomocnenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Písomne ako prvý sa  do rozpravy prihlásil pán poslanec

Ftáčnik.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, môžete predniesť svoje návrhy.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vzhľadom  na  to,  že  predložený  návrh zákona vyvolal

v gestorskom výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport ži-

vú diskusiu, nebudem tu teraz v celej šírke reprodukovať tú-

to diskusiu. Chcem len upozorniť na niektoré body, ktoré eš-

te  zostali  akoby  nedopovedané  a  vlastne  sa  ich dotkol

v úvodnom slove aj pán minister.

 

     Najväčšiu diskusiu vyvolala otázka, či sa majú poskyto-

vať informácie ministerstvu a umeleckým zväzom, ako to navr-

hovala pôvodná dikcia  návrhu zákona v § 7  ods. 1 písm. d).

Gestorský výbor našiel riešenie, ktoré je, myslím si, prija-

teľné a je uvedené v spoločnej správe pod bodom 5, a navrhol

ho prijať.  Takisto sme  v gestorskom výbore navrhli  ďalšie

odporúčania na zlepšenie návrhu zákona.

 

     V tomto svojom vystúpení by som chcel upozorniť ešte na

dve otázky, ktoré podľa môjho  názoru môžu byť riešené inak,

než je navrhované v zákone či v spoločnej správe.  Začnem od

toho bodu, ktorého sa dotkol pán minister a širšie a obsiah-

lejšie nám vysvetlil, ako vidí  otázku výšky odmien a náhrad

za použitie predmetov ochrany podľa § 3 ods. 2 písm. d). Ide

o káblový prenos, teda práva  chránené pri káblovom prenose,

kde pôvodná dikcia bola gestorským  výborom v bode 7 spoloč-

nej správy  navrhnutá trochu inak  a ja vám  chcem predložiť

ešte jedno riešenie.

 

     Moje riešenie vychádza z direktívy Európskych spoločen-

stiev o koordinácii určitých  pravidiel týkajúcich sa autor-

ského práva a práv vzťahujúcich  sa k autorskému právu apli-

kovateľných na satelitné vysielanie a opakovaný káblový pre-

nos.  Tu opakovaný  káblový prenos zastupuje slová  "káblová

retransmisia", ktorú naše  ministerstvo používa  ako preklad

z anglického "cable retransmission". Táto  direktíva je spo-

mínaná  aj v doložke  zlučiteľnosti,  na  ktorú  sa odvoláva

v zmysle zákona o rokovacom  poriadku  ministerstvo kultúry,

ale musím konštatovať, že nie je implementovaná alebo uplat-

nená v navrhovanom zákone  úplne. Totiž táto direktíva obsa-

huje v sebe princíp zmluvnej voľnosti, že autor sa môže roz-

hodnúť, s ktorou organizáciou  uzavrie zmluvu o ochrane svo-

jich práv. A ak tých organizácií je viac, európska direktíva

mu garantuje, že si môže vybrať,  ktorá z nich to bude. Naša

konštrukcia v § 7 ods. 7 hovorí, že  vlastne  to  je  dohoda

všetkých. A pán minister  naznačil,  že sa to  často deje na

úkor autora. Zrejme preto bolo povedané, aby si on, teda au-

tor, mohol vybrať, ktorá  organizácia bude chrániť jeho prá-

va.

 

    Preto navrhujem  tento pozmeňujúci návrh  podporený pod-

pismi 15 poslancov, ktorý, samozrejme, odovzdám písomne spo-

ločnému spravodajcovi. Navrhujem, aby sme v § 5 ods. 8 dopl-

nili text za prvou vetou nasledovne: "Ak bolo oprávnenie vy-

konávať  kolektívnu  správu  práv v oblasti podľa § 3 ods. 2

písm. b)" - ide o káblovú  retransmisiu - "udelené  viacerým

organizáciám  kolektívnej správy,  nositeľ práv  sa slobodne

rozhodne, ktorú organizáciu poverí na zastupovanie pri výko-

ne svojho práva podľa osobitného zákona." Tu je odkaz na au-

torský zákon. Súčasne, ak by sme toto prijali, by sme museli

vypustiť § 7 ods. 7 a ostatné odseky § 7 prečíslovať.

 

     Odôvodnenie, ktoré je tu  uvedené a ktoré som pripravil

písomne, som  už vlastne povedal, že  sa tým plne zosúlaďuje

text,  resp. ochrana  práv v  oblasti káblovej  retransmisie

s direktívou 93/83 EEC a vlastne  odstráni sa nesúlad, ktorý

v tejto  chvíli s uvedenou  direktívou - s  jej  kapitolou 3

článkom 9 odsekom 2 v návrhu zákona existuje.

 

     Moja druhá pripomienka alebo druhý pozmeňujúci návrh sa

týka § 7 ods. 6. Paragraf 7 ods. 6 navrhovaného zákona hovo-

rí o tom, ako sa určuje výška odmien. Môj návrh je taký, aby

sme z tohto  paragrafu  vypustili  písmená a), b) a c) a po-

nechali  jediné písmeno,  ktorého označenie  by sa  zrušilo.

Z hľadiska legislatívneho by to bolo znenie § 7 ods. 6, kto-

ré hovorí o tom, že by  jediným  kritériom, ktoré sa  má zo-

hľadniť pri určovaní výšky odmeny, bol rozsah a miera použi-

tia predmetov  ochrany, tak ako to  predpokladá aj minister-

stvo kultúry v písmene d).

 

     Ak si prečítate  písmená a), b) a c), tak si, prirodze-

ne, položíte otázku, čo to  vlastne znamená. V písmene a) je

navrhované, že výška odmeny sa určuje od toho, aký to má ma-

jetkový význam  pre nositeľa práv. Čo  to znamená? Neviem na

to celkom odpovedať, či výška odmeny sa má určiť podľa toho,

aký to má pre mňa význam,  pre mňa ako prijímateľa tej odme-

ny. To znamená, že tieto kritériá sú definované veľmi nejas-

ne a ani dôvodová správa nedáva odpoveď na to, ako ich prak-

ticky implementovať alebo prakticky uplatňovať pri dohadova-

ní výšky odmeny. Nepochybne sa kritériá tu spomínané pri do-

hadovaní výšky odmeny spomínajú,  ale je možné ich vykladať,

ak budú stanovené zákonom veľmi široko a subjektívne a prav-

depodobne by dohadovanie o výške odmeny skončilo väčšinou na

súde, čo  by nebola dobrá prax,  pretože by vzniklo zbytočne

veľa súdnych sporov. Je lepšie,  ak je tu priestor na dohodu

ochrany organizácií a používateľov autorských diel.

 

 

     Navrhujem teda z § 7 ods. 6 vypustiť  prvé  tri písmená

a zrušiť označenie  písmen v tomto  paragrafe s odôvodnením,

ktoré som  vám prečítal. Odovzdávam  pozmeňujúce návrhy pánu

spoločnému spravodajcovi. Predpokladám, že  sa k nim vyjadrí

aj pán minister,  aj jemu by som chcel  venovať jednu kópiu,

aby mohol zaujať stanovisko v záverečnom slove, či je prija-

teľné takýmto spôsobom upraviť zákon, alebo nie.

 

     Kolegyne a kolegovia, ďakujem za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, len  pre  moju  informáciu - to platí aj

vtedy, keď budeme hlasovať za bod 7, že nie § 7?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán spoločný spravodajca navrhol bod 7 spoločnej správy

na osobitné hlasovanie. Ak ho zamietneme, platí dikcia, kto-

rú obhajoval  pán minister v úvodnom  slove. Ja  som navrhol

inú dikciu,  čiže je ešte stále  aj táto  moja dikcia v hre.

Je to vlastne tretia  verzia. Jedna obsahuje pôvodné znenie,

jednu dáva výbor v spoločnej správe a tretie som navrhol ja,

aby sme zvážili, ktorá z nich najlepšie vystihuje potreby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem.  To bolo len  pre moju informáciu,  aby

som si zapísal.

 

     Takže to bol prvý aj  posledný vystupujúci v rámci roz-

pravy zapísaný do zoznamu. Pýtam sa, či sa niekto ešte hlási

do rozpravy. Pán poslanec Moravčík  sa hlási s faktickou po-

známkou. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto do rozpravy. Nie.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Na  podporu argumentácie  pána poslanca  Ftáčnika chcem

uviesť,  že  pán  minister  pri  uvádzaní  návrhu zákona bol

trochu nepresný v tom, že autorské ochranné organizácie, te-

da kolektívni správcovia práv, sú ziskové organizácie. To sú

neziskové  organizácie, sú  to vlastne  dobrovoľné združenia

autorov,  takto pôsobia.  To  znamená,  že aj  prípadný zisk

z činnosti týchto organizácií sa potom rozdeľuje, resp. majú

z toho prospech autori.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ak dovolíte, začnem odzadu. Áno, agentúry, ktoré zastu-

pujú  autorov, sú  momentálne neziskové  organizácie. Ale je

rozdiel, či množstvo finančných prostriedkov, ktoré ony zís-

kavajú, koľko ich ide na vnútornú spotrebu, a či tá výška je

vysoká alebo malá. To je veľmi podstatné.

 

     Po druhé, chcem povedať k druhému  návrhu pána poslanca

Ftáčnika, že táto otázka bola  veľmi živo diskutovaná už pri

príprave návrhu a pri  porovnávaní s takto platnými právnymi

normami v zahraničí  sú takto  formulované. Vysvetlím  jeden

z nich, aby bolo jasné, prečo sa napríklad  rozlišuje zisk a

význam. Jednoducho  je rozdiel, či  autor  podpíše s nejakým

vydavateľom napríklad  generálnu dohodu alebo  či v podmien-

kach viacerých  agentúr podpíše zastupovanie  na jedno dielo

alebo na všetky  diela, ktoré vydá, alebo na  sériu diel. To

je ten význam. Pretože, samozrejme, tam môže potom tá zastu-

piteľská organizácia  iným spôsobom pristupovať,  hoci podľa

momentálneho zisku môže ísť o tú istú záležitosť.

 

     Takže  neodporúčam, aby  sa prijali  pozmeňujúce návrhy

v druhom  odseku, v tej druhej  časti  návrhu  pána poslanca

Ftáčnika.

 

     Vedeli by  sme si predstaviť aj  presnejšiu dikciu, ale

konzultanti  nás upozornili,  že by  nebolo vhodné,  aby sme

hľadali  inú dikciu,  pretože dobre  vieme, že  podľa našich

pristúpených dohovorov sa v podstate uplatňujú tieto pravid-

lá recipročne. To znamená, že  keď bude dochádzať k iným vý-

kladom iného  textu v tejto našej  právnej právne, tak práve

tam môže prísť k nejakým  diskrepanciám. Možno, že mohli au-

tori krajín Európskeho spoločenstva  hľadať nejaký lepší po-

jem. Vysvetlenie som povedal, jednoducho sú to už dlhou pra-

xou overené fakty, ktoré takisto ovplyvňujú výšku odmeny.

 

     Čo sa týka prvého návrhu, vládny návrh zákona nezakazu-

je vznik  viacerých  organizácií, a naopak,  výber neurčuje,

komu sa musí  prihlásiť o ochranu. Všetkým tým, ktorí prejdú

riadnym konaním, zaregistrujú sa v podstate  na ministerstve

a jednoducho vykonávajú  svoju činnosť. My  opakujeme to, čo

je v zákone  vyjadrené  iným  spôsobom. Vynechaním  odseku 7

v § 7  by sme síce  zákonom nepredpísali kartel,  ale by sme

tak ticho naznačili, že je možný.

 

     Takže si myslím, že to podstatne nemení význam a zmysel

týchto legislatívnych návrhov, a preto by som odporúčal, aby

sa neprijímali  tieto návrhy. Pravdaže,  ako rozhodne plénum

Národnej rady, to je vo vašej právomoci, tak sa to potom bu-

de musieť rešpektovať.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán  spoločný  spravodajca  sa  chce  vyjadriť? Ak nie,

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Podľa § 83 ods. 4 budeme  musieť počkať, budeme  musieť

tieto materiály  rozmnožiť a až po 24 hodinách  budeme môcť,

pán predseda, hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Keďže boli predložené  nové návrhy na základe pod-

pisu 15 poslancov, ktoré  musia  byť rozdané  poslancom a až

potom budeme  môcť  hlasovať o tomto zákone v tomto  čítaní,

prípadne v ďalšom.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spra-

vodajca.

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona o telesnej  kultúre a o zmene a

doplnení zákona číslo 455/1991  Zb. o živnostenskom podnika-

ní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 668 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte

ako tlač 668a.

 

     Vládny návrh zákona zdôvodní minister obrany.

 

     Pán minister Sitek, prosím,  môžete nás oboznámiť s ná-

vrhom.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     Ministerstvo  školstva  Slovenskej  republiky predkladá

vládny návrh zákona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení

zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní  v znení

neskorších predpisov.

 

     Na základe úlohy zo záznamu 91. rokovania vlády Sloven-

skej republiky z 22. 10. 1996 bod 13 predkladá na  rokovanie

nové znenie návrhu zákona.

 

     Účelom predloženého návrhu zákona  je vo väzbe na dote-

rajšie uplatňovanie platnej právnej úpravy v praxi a získané

poznatky osobitne s ohľadom  na nové  územné a správne uspo-

riadanie Slovenskej republiky a organizáciu miestnej štátnej

správy rámcové  ustanovenie úloh obcí,  občianskych združení

a iných právnických  osôb a fyzických osôb pôsobiacich v ob-

lasti telesnej kultúry.

 

     Predložený  návrh  obsahuje   aj  novelu  zákona  číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom  podnikaní  v znení neskorších

predpisov, ktorá  reaguje na  zmeny v činnostiach, v ktorých

sa môže podnikať na úseku telesnej kultúry, a vypúšťa konce-

sované živnosti, ktoré majú charakter viazanej živnosti a sú

zahrnuté do novoformulovaných viazaných živností.

 

     Návrh  zákona ďalej  ustanovuje zriadenie  Akreditačnej

komisie  ako poradného  orgánu ministerstva  školstva, ktorá

bude na základe podmienok  určených zákonom odporúčať minis-

terstvu vydanie potvrdení o  akreditácii pre vzdelávacie za-

riadenia v oblasti telesnej kultúry.

 

     Čo sa týka podnikania v oblasti telesnej kultúry, práv-

nická alebo  fyzická osoba môže  podnikať v oblasti telesnej

kultúry podľa  osobitných predpisov, napríklad  Obchodný zá-

konník a živnostenský  zákon. Tento  právny stav sa  návrhom

zákona nemení, bol platný aj doteraz.

 

     Návrh  zákona  tiež  zohľadňuje  medzinárodné dokumenty

o športe, predovšetkým Európsku chartu o športe.

 

     Znenie  navrhovaného  zákona je v súlade s Ústavou Slo-

venskej republiky a nie  je v rozpore s medzinárodnými zmlu-

vami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská

republika viazaná.

 

     Predložené znenie návrhu nemá  vplyv na štátny rozpočet

ani na  rozpočty obcí a nezakladá  nárok na zvýšenie pracov-

ných síl.

 

     Zásadné  pripomienky ústredných  orgánov štátnej správy

a občianskych združení boli v návrhu uplatnené a návrh záko-

na sa na rokovanie predkladá bez rozporov.

 

     Ministerstvo  školstva Slovenskej  republiky súhlasí so

všetkými pripomienkami  uvedenými v informácii o vládnom ná-

vrhu tohto zákona, ktorý vypracovala Kancelária Národnej ra-

dy Slovenskej republiky - legislatívny odbor.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Môžem  požiadať spoločného  spravodajcu, ktorým  je pán

poslanec Pavol Halabrín, aby  nám predniesol správu o prero-

kovaní návrhu vo výboroch a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o te-

lesnej kultúre  a o zmene  a doplnení zákona  číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní v znení  neskorších predpisov

(tlač  668) vo  výboroch Národnej  rady Slovenskej republiky

v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením čís-

lo 651 z 26. júna 1997 pridelila  vládny  návrh zákona o te-

lesnej kultúre  a o zmene  a doplnení zákona  číslo 455/1991

Zb. o  živnostenskom podnikaní v znení  neskorších predpisov

na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu

výboru, výboru  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a ná-

rodnosti, výboru  pre zdravotníctvo a sociálne  veci, výboru

pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali v leho-

te určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gestorský  výbor konštatuje,  že do  začiatku rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slo-

venskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujú-

cimi návrhmi, ktoré vám nebudem čítať, máte ich všetci v ma-

teriáli 668a.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor

odporúča hlasovať  nasledovne: spoločne  hlasovať o bodoch 1

až 8, 10  až 13, 17 až 20,  23 až 26 a o bode 28 a  schváliť

ich. Jednotlivo  hlasovať o bodoch 14, 15, 21 a 27 a taktiež

ich schváliť  a spoločne  hlasovať o bodoch 9, 16, 22  a ne-

schváliť ich.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov  vyjadrených v uzneseniach uve-

dených pod  bodom 3 tejto správy a v stanoviskách  poslancov

gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k návrhu  zákona

podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady odpo-

rúča Národnej  rade Slovenskej republiky návrh  zákona o te-

lesnej  kultúre a o zmene a doplnení  zákona  číslo 455/1991

o živnostenskom  podnikaní v znení  neskorších  predpisov  a

v znení  schválených  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhov

uvedených v tejto správe schváliť.

 

     Predmetná  spoločná  správa o návrhu  zákona o telesnej

kultúre a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnika-

ní v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport, ktorý bol gestorským výborom, číslo 460 dňa

25. septembra 1997 a toto  uznesenie  je prílohou tejto spo-

ločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s konštatovaním, že  som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

Pani  poslankyňa Ďurišinová.  Ak nikto  viac, končím možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pani poslankyňu Ďurišinovú, aby predniesla svoje

návrhy.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     táto schôdza  ide takým rýchlym  tempom, takže som  ne-

predpokladala, že tento návrh zákona  pôjde už dnes na roko-

vanie. Obmedzím sa teda na pomerne stručné vyjadrenie k nemu.

 

     Ako si viacerí pamätáte, keď bol predložený návrh záko-

na v Národnej rade v prvom čítaní, v rozprave som v podstate

k tomuto návrhu  vystúpila len ja. Môžem  povedať, že len na

osobný príhovor niektorých, či  už koaličných poslancov, som

nakoniec svoje, dá sa  povedať, tvrdé stanovisko a neodporu-

čenie do druhého čítania  pozdržala s tým, že teraz rokujeme

o tomto druhom návrhu zákona.

 

     Stále si však myslím, to  som povedala už pri prvom ná-

vrhu čítania, že tento návrh, ktorý telovýchovná obec očaká-

va  ako  soľ,  nespĺňa - aspoň  pre  mňa a myslím si, že pre

väčšinu  telovýchovných  odborníkov a pracovníkov - patričné

kritériá. V tomto novom zákone sa v podstate oproti pôvodné-

mu zákonu  reaguje alebo novo sa  upravuje Akreditačná komi-

sia, ktorá vlastne určuje, kto môže a kto  nie školiť  či už

trénerov, telovýchovných  pracovníkov, rozhodcov atď.  To je

také, povedala by som, pozitívum a nóvum v tomto zákone, ale

v ďalších častiach tento návrh zákona v podstate reaguje len

na nové územnosprávne členenie a postavenie telesnej kultúry

v ňom.

 

     Myslím si, že tento  zákon mohol byť oveľa kvalitnejší,

mohol zahŕňať - vtedy som  poskytla a teraz  navrhujem kole-

gom, ktorí by mali záujem, možnosť naštudovať si legislatív-

ne normy v iných krajinách -, naozaj sme mohli niektoré dob-

ré  veci zapracovať  do nášho  návrhu zákona,  ako napríklad

vrcholový šport  ako taký a tak  ďalej a  tak ďalej. Nestalo

sa. Znova kritika do vlastných  radov. My sme zvolali po pr-

vom čítaní  športovú komisiu. Komisia sa  zišla. Mali sme tu

odborníkov z telesnej kultúry a v konečnom dôsledku dali nám

svoje stanoviská,  ale prišli  prázdniny, dovolenky a už sme

sa znova nezišli, aby  sme tieto materiály znova prerokovali

a aby sme sa to snažili vyriešiť. Takže problém ostal na na-

šom  garančnom výbore.  Pokúsili sme  sa ten  zákon zlepšiť.

Uvedomujeme si, že žiadny zákon v podstate nie je perfektný,

ale niektoré veci naozaj ešte v ňom chýbať budú.

 

     Tak ja  si dovolím dať  tri návrhy, okrem  toho, čo pán

spoločný spravodajca  navrhol v spoločnej  správe, čo prijať

a čo neprijať. Samozrejme, mám  podpísaný patričný počet po-

slancov pod tromi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložím.

 

     Môj prvý pozmeňujúci návrh by sa týkal § 5 ods. 2, kto-

rý  navrhuje ten nový odsek 2 nahradiť novým textom v znení:

"Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky organizačne

zabezpečuje  prostredníctvom svojich odborných telovýchovno-

-lekárskych  zariadení  preventívnu a liečebnú starostlivosť

o registrovaných  športovcov a osobitne o športových  repre-

zentantov Slovenskej republiky a talentovanú mládež a podie-

ľa sa na antidopingových aktivitách."

 

     Ako  zdôvodnenie  uvádzam,  že  zmena  textu  sa opiera

v časti  preventívneho  ovplyvňovania  zdravého obyvateľstva

o znenie  Národného programu  podpory zdravia,  ak sa znenie

týka preventívnej a liečebnej  starostlivosti  o registrova-

ných  športovcov, osobitne športových reprezentantov Sloven-

skej republiky a talentovanej  mládeže. Jej výkon sa predpo-

kladá - a to je to  nové v tomto  návrhu - zabezpečiť v špe-

cializovaných  odborných  zdravotníckych  zariadeniach. Vám,

ktorí sa okolo telesnej kultúry a športu trošku viacej akti-

vizujete, tak možno sa vám doniesla do uší informácia, že je

dosť silná tendencia zrušiť telovýchovné lekárstvo ako také.

Telovýchovné lekárstvo - viacerí  lekári, ktorí ste tu, vie-

te, - je naozaj veľmi  špecifický odbor v medicíne ako takej

a bolo by veľmi hrubou chybou,  keby sme pomohli k tomu, aby

sa niečo také v našej spoločnosti udialo.

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som v  mojom aj vo vašom mene pozdravil

na balkóne starostov miest Bavorska, ktorí sú na návšteve na

Slovensku. (Potlesk.)

 

     Ďakujem. Môžete pokračovať.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Dovoľte teda, aby som predniesla svoj druhý pozmeňujúci

návrh. Za  doterajší § 9 by  sa vložil  nový § 10 a ďalej by

sa, samozrejme,  ostatné paragrafy prečíslovali.  Tento nový

§ 10 by sa volal Vzťahy medzi orgánmi štátnej správy a zdru-

ženiami telesnej  kultúry. Máte pred  sebou spoločnú správu,

tam niektoré body sú  vynechané z pôvodného návrhu, ktorý je

v spoločnej správe v § 10, ale vzhľadom  na  to, že niektoré

odseky - hlavne prvý, druhý  a myslím  si, že štvrtý - viac-

-menej  majú  určite  svoj  zmysel a sú  prebrané v podstate

z Európskej charty o športe, ale  majú len akúsi deklaratór-

nu podobu, navrhujem, aby nový § 10 mal len štyri odseky.

 

     "(1) Orgány  štátnej správy spolupracujú a v súčinnosti

so  združeniami telesnej  kultúry rozvíjajú  mravné a etické

princípy v telesnej  výchove, športe  a turistike a  chránia

pred postupmi, ktoré sú  protiprávne zakázané alebo znevažu-

júce.

 

     (2) Občianske združenia a iné právnické osoby na zákla-

de dohody sa podieľajú  na zabezpečovaní niektorých úloh te-

lesnej kultúry, ktoré podľa tohto zákona vykonávajú ústredné

orgány štátnej správy uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d).

 

     (3) Štát podporuje prípravu a účasť športovcov v repre-

zentácii Slovenskej republiky.  Orgány štátnej správy spolu-

pracujú  pri zabezpečovaní  podmienok a  prostriedkov na ich

prípravu a lekársku starostlivosť,  ako i uvoľňovanie repre-

zentanta z výkonu služieb v ozbrojených zložkách." To sa tý-

ka aj vás, pán minister.

 

     "(4) Športovcom alebo kolektívom, ktoré  dosiahli mimo-

riadne športové  výsledky alebo  hodnotenia v medzinárodných

alebo v domácich  športových  súťažiach  a fyzickým  osobám,

zvlášť aktívnym v telesnej  kultúre, môžu byť udelené vyzna-

menania a odmeny. Druhy  vyznamenaní, postup a výšku  odmien

upraví osobitný zákon."

 

     Odôvodnenie som už v podstate povedala.

 

     A môj tretí  pozmeňujúci návrh  by sa týkal § 13, to je

vôbec  v  celej  našej  spoločnosti  jedna z najcitlivejších

stránok, a  to je aj financovanie  v tomto konkrétnom zákone

telesnej kultúry.  Viacerí kolegovia si  pamätáte, že stále,

keď prerokúvame návrh štátneho rozpočtu, každý lobuje za ten

svoj rezort. V pôvodnom zákone  198 z roku 1990 nebolo defi-

nované, že do telesnej  kultúry  musia ísť aj prostriedky zo

štátneho rozpočtu. V spoločnej správe je návrh - bola by som

rada, ak by sa prijal, ale  ak by sa neprijal, tak potom na-

vrhnem svoj -, kde sa  hovorí o tom, že zdrojmi financovania

telesnej kultúry sú najmä - v bode a) - "prostriedky štátne-

ho rozpočtu" a je tam 0,5 %.

 

     Vy, ktorí  ste boli v minulom  volebnom období v parla-

mente, viete,  že keď sa  pripravoval zákon o  štátnom fonde

telesnej kultúry, tak toto bola veľmi citlivá otázka a až na

niektoré tlaky  alebo ústupky, aby  sme ten zákon  mohli ako

taký prijať, tak  sme nakoniec  tých 0,5 % neprijali. Ak mám

správne informácie,  tak 0,5 % zo  všetkých štátnych fondov,

ktoré u nás  zatiaľ existujú, je iba vo  fonde Pro Slovakia,

a aj tak sa ešte nestalo - ak mám  správne informácie -, aby

sa tých 0,5 % naplnilo.  Veľmi by som fandila športovcom ako

takým, aby  sa to podarilo,  ale ak by  neprešiel ten návrh,

tak môj pozmeňujúci návrh by  bol v podstate totožný s návr-

hom v spoločnej správe. V § 13: "Zdrojmi financovia telesnej

kultúry sú najmä" - iba písmeno a) by bolo iné - "prostried-

ky štátneho rozpočtu" - tam by bol odkaz  3, ktorý  sa ďalej

odvoláva na  rozpočtové pravidlá. Vynechalo by  sa 0,5 %. To

je pozmeňujúci návrh v spoločnej  správe, ktorý pán spoločný

spravodajca odporúča prijať.

 

     Ďakujem. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pani poslankyňa.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tarnóczy.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Pani poslankyňa, som rád, že ste prijali filozofiu kro-

kov k prijímaniu tohto zákona a pripájam  sa verejne k vašim

pozmeňujúcim  návrhom,  pretože  ich  sám  tiež považujem za

správne. Oslovujem tiež svojich  kolegov v takom zmysle, aby

tento zákon bol prijatý.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nie sú žiadne faktické  poznámky, preto končím rozpravu

k tomuto bodu.

 

     Pýtam sa pán ministra, či  sa chce vyjadriť k rozprave.

Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     tak ako už hovoril pán  spoločný spravodajca a pani po-

slankyňa Ďurišinová,  tento  zákon je  veľmi dôležitý z toho

hľadiska, že  telesná  kultúra a v podstate všetky  športové

aktivity sú veľmi dôležitou  prevenciou, a to nielen k akti-

vitám, ktorými  sa potom zaoberá ministerstvo  vnútra - čiže

sa  pácha  kriminalita, rozširujú sa  tu drogy -, ale  vôbec

tento zákon rieši aj vrcholový šport, v ktorom naši športov-

ci v poslednom  období dosiahli  veľmi dobré výsledky.  Čiže

v podstate môžem tento váš návrh podporiť.

 

     A dobre viete, môžete si  to prečítať, čo sa týka orgá-

nov a organizácií  na úseku telesnej kultúry, je  tam aj mi-

nisterstvo obrany, ktoré vytvára podmienky pre náš vrcholový

šport. A dobre viete, že  športovci, ktorí sa zúčastnili pod

zástavou  Slovenskej republiky  na olympijských  hrách a do-

siahli medaily,  boli to armádni športovci.  Čiže snažíme sa

vytvárať podmienky a aj prostriedky na to, aby cez šport bo-

la úspešná  reprezentácia vonku. Ale je  to predovšetkým po-

trebné novelizovať v tomto  zákone vzhľadom  na to, že šport

má tradície na Slovensku a treba tieto podmienky vytvárať aj

odspodu,  aby potom  reprezentácia mohla  byť  úspešná a aby

mohla dosahovať výsledky a vzorne reprezentovať našu krajinu

v zahraničí a, samozrejme, aj doma.

 

     Čiže podporujem tento návrh aj s pozmeňujúcimi návrhmi,

ktoré boli prednesené.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán spoločný spravodajca, chcete  sa vyjadriť k rozpra-

ve? Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť v rozprave.

 

     Mali by sme pristúpiť k hlasovaniu, ale je tu návrh pa-

ni  poslankyne  Ďurišinovej,  ktorý  má  byť  podaný písomne

a podpísaných 15 poslancov. Takýto návrh je potrebné doručiť

všetkým  poslancom Národnej  rady  a  môžeme o  ňom hlasovať

najskôr 24 hodín po  rozdaní, ak  gestorský  výbor nenavrhne

niečo iné podľa § 83 ods. 4, ale  potom o tom  musí hlasovať

Národná rada.  Takže gestorský výbor  navrhol, alebo nenavr-

hol?  Tak  budeme  musieť  prerušiť  rokovanie o tomto  bode

s tým,  že  prosím,  aby  boli  návrhy  na pozmeňujúce zmeny

v tomto zákone rozdané poslancom a budeme hlasovať o ňom eš-

te na tejto schôdzi.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán poslanec.

 

     Môžeme  pristúpiť k  ďalšiemu bodu  programu, ktorým je

druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu  na vyslovenie  súhlasu so  Zmluvou o  základoch

vzťahov a spolupráci medzi  Slovenskou republikou a Uzbeckou

republikou.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  660, v ktorom  je aj návrh

uznesenia Národnej  rady. Správu o prerokovaní návrhu uvede-

nej zmluvy v zahraničnom výbore máte ako tlač 660a.

 

     Na predloženie návrhu Národnej  rade bola vládou určená

pani ministerka Kramplová, preto  ju prosím, aby nás obozná-

mila s návrhom.

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     milé dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som uviedla návrh na vyslovenie súhlasu

so Zmluvou o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Uzbeckou republikou.

 

     Návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou sa predkladá Ná-

rodnej rade v súlade s článkom 86 písm. e) Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého do pôsobnosti  Národnej rady  patrí

pred ratifikáciou vysloviť  súhlas s medzinárodnými politic-

kými zmluvami.

 

     V dňoch 16. a 17. januára 1997 sa uskutočnila  návšteva

prezidenta  Uzbeckej republiky v Slovenskej republike. Počas

tejto návštevy prezidenti oboch krajín podpísali 16. januára

Zmluvu o základoch vzťahov a spolupráci medzi Slovenskou re-

publikou a Uzbeckou  republikou. Ide  v podstate o  základnú

politickú zmluvu medzi štátmi, na základe ktorej sa bude ďa-

lej rozvíjať vzájomná spolupráca.

 

     Uzbekistan sa v súčasnosti najviac usiluje o samostatnú

a nezávislú politiku spomedzi stredoázijských republík. Jeho

obrovské nerastné  bohatstvo vytvára jednu  z najperspektív-

nejších  ekonomík v tomto  regióne.  Mimoriadnym impulzom na

rast ekonomicko-politickej pozície tejto  krajiny je aj úzka

spolupráca so Spojenými štátmi americkými. Uzbecká republika

uzavrela  základnú  zmluvu o priateľstve  a spolupráci medzi

iným aj s Maďarskom, Poľskom, Francúzskom, ale aj Nemeckom.

 

 

     Uvedená  zmluva zároveň  nahradí doteraz  vo vzájomných

vzťahoch síce formálno-právne platnú, avšak politickým vývo-

jom už dávno prekonanú  zmluvu, teda Spojeneckú zmluvu medzi

Československou  republikou a  Sovietskym  zväzom  podpísanú

v roku 1970.  V rámci sukcesie právneho  nástupníctva do me-

dzinárodných  zmlúv Slovenská  republika prevzala  po Českej

a Slovenskej  Federatívnej  Republike  aj  politické  zmluvy

uzatvorené  s  bývalými  socialistickými  štátmi.  Na druhej

strane po  rozpade Sovietskeho  zväzu v roku 1991 podpísaním

alma-atských dohôd o vzniku SNŠ  sa členské štáty SNŠ zavia-

zali  naďalej plniť  záväzky  vyplývajúce  pre nich z týchto

zmlúv.

 

     Návrh  textu  zmluvy  predložený  uzbeckou  stranou bol

upravený  slovenskou stranou  tak, aby  bol kompatibilný  so

zahraničnopolitickým smerovaním Slovenskej republiky zamera-

ným  na vstup  do transatlantických  bezpečnostných a európ-

skych štruktúr. Uzbecká strana  takýto protinávrh textu pri-

jala.

 

     Predložená  zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slo-

venskej republiky a všeobecne  záväznými právnymi predpismi,

ako aj so záväzkami  prevzatými inými medzinárodnými zmluva-

mi. Záväzky vyplývajúce zo zmluvy sú vzájomné a vyvážené.

 

     Vláda návrh na  dojednanie základnej zmluvy prerokovala

a schválila  svojím uznesením  číslo 27 zo  dňa  14. januára

1997.

 

     Ministerstvo  zahraničných vecí  Uzbeckej republiky  7.

mája oznámilo, že parlament  Uzbeckej republiky vyslovil 25.

apríla 1997 súhlas so zmluvou o spolupráci so Slovenskou re-

publikou.  Zároveň Ministerstvo  zahraničných vecí  Uzbeckej

republiky potvrdilo, že uzbecká strana je pripravená k výme-

ne ratifikačných listín.

 

 

     Na základe  uvedeného navrhujem, aby  Národná rada Slo-

venskej  republiky vyslovila  súhlas so  Zmluvou o základoch

vzťahov a spolupráci medzi  Slovenskou republikou a Uzbeckou

republikou.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani ministerka.

 

     Prosím pani poslankyňu Alicu  Bielikovú, aby nás infor-

movala o tom, ako výbory prerokovali tento návrh vlády.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážení páni ministri,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  prečítala správu Zahraničného

výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslo-

venie  súhlasu  so Zmluvou o základoch  vzťahov a spolupráci

medzi  Slovenskou  republikou  a  Uzbeckou  republikou (tlač

660).

 

     Návrh  na  vyslovenie  súhlasu  so  Zmluvou o základoch

vzťahov a spolupráci medzi  Slovenskou republikou a Uzbeckou

republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej repub-

liky  svojím rozhodnutím  číslo 1612 zo dňa 11. júna 1997 na

prerokovanie do 26. septembra 1997  Zahraničnému  výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky a  určil, aby tento  výbor

podal správu. Zahraničný výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou na

svojej  62. schôdzi výboru  dňa 8. septembra 1997.  Vyslovil

s ním súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

podľa článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslo-

viť s predmetnou zmluvou súhlas.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým, že do rozpravy som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku  ani od klubu, ani od poslancov. Pýtam sa,

či sa niekto hlási do  rozpravy. Ak nie, končím možnosť pri-

hlásiť sa do rozpravy.

 

     Pýtam sa  pani ministerky, či sa  chce vyjadriť. Zrejme

nie, nie je k čomu. Takisto spoločná spravodajkyňa.

 

     Takže môžeme uviesť hlasovanie.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovoľte mi, aby som vám prečítala návrh na uznesenie.

 

     "Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 2. ok-

tóbra 1997 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slo-

venskej republiky so Zmluvou o základoch vzťahov a spoluprá-

ci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republikou

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku  86

písm. e) Ústavy  Slovenskej  republiky  vyslovuje súhlas  so

Zmluvou o základoch  vzťahov a  spolupráci  medzi Slovenskou

republikou a Uzbeckou republikou."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, sme  v treťom čítaní,

budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slo-

venskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej

republiky  vyslovuje súhlas  so Zmluvou o základoch  vzťahov

a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Uzbeckou republi-

kou.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Uznesenie sme prijali.

 

     Ďakujem pani ministerke aj pani poslankyni.

 

     Ďalším bodom je opäť druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej rady  Slovenskej

republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 677, v ktorej  je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

z gestorského výboru máte ako tlač 677a.

 

     Tento návrh  z poverenia vlády takisto  uvedie pani mi-

nisterka Kramplová.

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Slovenská  republika po  rozdelení Českej  a Slovenskej

Federatívnej Republiky sukcesovala do mnohostranných a dvoj-

stranných zmlúv, ktorých jednou zo zmluvných strán bola Čes-

ká a Slovenská Federatívna Republika. Sukcesia sa uskutočni-

la na  základe vyhlásenia  Národnej rady z 3. decembra 1992,

v zmysle ktorého  sa považuje Slovenská republika  od 1. ja-

nuára 1993 za  viazanú týmito  zmluvami. Nie je  potrebné zo

strany  Slovenskej  republiky  nijakým  ďalším právnym aktom

znova potvrdzovať záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republi-

ku zo zmlúv, do ktorých  po Českej a Slovenskej Federatívnej

Republike sukcesovala.

 

     Na základe  medzinárodných  zvyklostí však v súčasnosti

prebieha  proces  posúdenia  bilaterálnej  zmluvnej základne

s jednotlivými štátmi sveta. Výsledkom  tohto procesu je vy-

pracovanie, samozrejme na základe dohody, zoznamu dvojstran-

ných zmlúv, ktoré by mali zostať v platnosti, prípadne  kto-

ré  by sa  mali z dôvodu  neaktuálnosti,  prekonanosti a ne-

funkčnosti zrušiť. V rámci  tohto procesu je nutné rešpekto-

vať vnútroštátne zásady  na zrušovanie platnosti medzinárod-

ných zmlúv, a to  z hľadiska, či ide  o zmluvy prezidentské,

alebo o zmluvy rezortné, alebo vládne.

 

     Vo  vzťahu k  Španielskemu kráľovstvu  bola sukcesia do

zmlúv  bývalej  Českej a Slovenskej  Federatívnej  Republiky

potvrdená  nótou 18. decembra z roku 1992. Dňa 11. júna 1996

sa uskutočnilo v Madride expertné rokovanie, na ktorom stra-

ny posúdili 20 dvojstranných  zmluvných  dokumentov a zhodli

sa na tom, že platných je 14 zmluvných dokumentov, z ktorých

navrhujú aj naďalej zachovať v platnosti 12 a platnosť dvoch

právnych  zmluvných dokumentov  treba zrušiť.  Ide o Dohovor

medzi  Československou republikou  a Kráľovstvom španielskym

o vydávaní zločincov a právnej  pomoci  vo veciach trestných

a  Protokol k Dohovoru  medzi  Československou  republikou a

Kráľovskom španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci

vo veciach trestných.

 

     Zmluvy, pri ktorých sa  navrhuje ukončenie ich platnos-

ti, stratili opodstatnenie a význam v súčasných podmienkach,

boli prekonané. V súčasnosti sa  nevykonávajú a tiež z dôvo-

du, že boli sčasti  nahradené Európskym dohovorom o vydávaní

a Európskym  dohovorom o  vzájomnej pomoci  v trestných  ve-

ciach.

 

     Vláda svojím uznesením zo 6. mája 1997 zobrala na vedo-

mie správu o výsledku  expertných  rokovaní a stav  zmluvnej

základne medzi  Slovenskou  republikou a Španielskym kráľov-

stvom a vyslovila  súhlas s ukončením platnosti oboch zmluv-

ných dokumentov.

 

     Ako som uviedla,  na ukončenie platnosti prezidentskej,

teda zmluvy pri schvaľovaní  ktorej sa pred jej ratifikáciou

vyžaduje súhlas  Národnej rady, je  potrebný opätovný súhlas

Národnej rady na jej zrušenie.

 

     V  zmysle uvedeného  predkladám Národnej  rade návrh na

vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Dohovoru medzi Čes-

koslovenskou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní

zločincov a právnej pomoci  vo veciach trestných a Protokolu

k Dohovoru  medzi Československou  republikou a  Kráľovstvom

španielskym o vydávaní zločincov a právnej pomoci vo veciach

trestných.

 

     Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky schvá-

lila predložený návrh  uznesenia a vyjadrila tak svoj súhlas

s ukončením tejto dohody.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka, aj ja.

 

     Aj v tomto bode programu  bola určená za spoločnú spra-

vodajkyňu pani  poslankyňa Alica Bieliková.  Prosím, aby nás

informovala o návrhu gestorského výboru.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Vážená pani ministerka,

     páni ministri,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vystúpila v druhom čítaní k tomuto

bodu a prečítala vám spoločnú správu.

 

     Spoločná  správa  Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky  a  Zahraničného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky o výsledku  prerokovania  návrhu na vy-

slovenie súhlasu Národnej rady  Slovenskej republiky s ukon-

čením platnosti medzinárodných zmlúv

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ukončením  platnosti medzinárodných zmlúv pride-

lil predseda Národnej rady  Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1614 zo dňa 11. júna 1997 na  prerokovanie do

19. septembra 1997 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky a Zahraničnému  výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky.  Zároveň určil Zahraničný  výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky ako príslušný podať  správu o vý-

sledku prerokovania  návrhu v určených výboroch v termíne do

26. septembra 1997.

 

     Obidva  uvedené výbory  prerokovali  návrh v stanovenej

lehote, vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej

rade Slovenskej republiky vysloviť  súhlas s ukončením plat-

nosti medzinárodných  zmlúv. Zahraničný výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky v bode  B svojho uznesenia odporúča Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky zároveň terminologicky po-

zmeňujúci  návrh v tomto znení: V slovenskom  názve medziná-

rodného dokumentu  zameniť slovo "dohoda"  slovom "dohovor".

V pôvodnom texte v českom jazyku je použité  slovo "úmluva",

ktorému  v diplomatickej  terminológii  nie je  ekvivalentom

slovo dohoda, ale slovo dohovor.

 

     Gestorský výbor odporúča túto jazykovú úpravu schváliť,

táto jazyková úprava neznamená vecnú zmenu, zapracoval ju do

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o prerokovaní návrh na vyslovenie súhlasu Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky s  ukončením platnosti me-

dzinárodných zmlúv bola schválená uznesením Zahraničného vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 30. sep-

tembra 1997.

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem za prednesenie správy, pani poslankyňa.

 

     Pani ministerka  sa zrejme nebude  vyjadrovať, ani pani

spravodajkyňa.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Opäť budeme hlaso-

vať podľa článku 84 ods. 1 o rokovacom poriadku a pristúpime

k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

 

     Nech sa páči, budete uvádzať hlasovanie.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 88 ods. 3 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  vystúpila  v treťom čítaní

o návrhu na vyslovenie súhlasu  s ukončením platnosti medzi-

národných zmlúv ako spravodajkyňa určená Zahraničným výborom

Národnej rady  Slovenskej republiky a prečítala vám návrh na

uznesenie.

 

     "Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 2. ok-

tóbra 1997 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slo-

venskej republiky s ukončením platnosti medzinárodných zmlúv

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku  86

písm.  e)  Ústavy   Slovenskej  republiky  vyslovuje  súhlas

s ukončením platnosti Dohovoru  medzi Československou repub-

likou a Kráľovstvom španielskym o vydávaní zločincov a práv-

nej pomoci vo veciach  trestných, Protokolu k Dohovoru medzi

Československou republikou a Kráľovstvom španielskym o vydá-

vaní zločincov a právnej pomoci vo veciach trestných."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  počuli ste návrh uzne-

senia,  ako nám  ho predniesla  pani spoločná spravodajkyňa.

Budeme hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani ministerke aj vám, pani spravodajky-

ňa. (Potlesk.)

 

     Nasleduje

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom vy-

užívaní Dunaja.

 

     Je to takisto druhé a tretie čítanie.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako  tlač 675, v ktorom je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 675a.

 

     Návrh  vlády z poverenia  vlády  prednesie pán minister

Jozef Zlocha.

 

     Prosím, pán minister, oboznámte nás s návrhom.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     reprezentanti krajín v povodí  Dunaja a zástupcovia Eu-

rópskej únie podpísali  dohovor 29. júna 1994 v Sofii. Doho-

vor nadobudne platnosť 90 dní po dni uloženia deviatej rati-

fikačnej listiny  alebo listiny o prijatí,  schválení a pri-

stúpení.  Doteraz  dohovor  ratifikovalo 6 krajín, v ďalších

troch krajinách prebieha tento proces.

 

     Mnohostranná spolupráca  sa bude týkať  prevencie, kon-

troly a  obmedzovania vplyvov presahujúcich  hranice štátov,

špecifických opatrení na ochranu vodných zdrojov, obmedzova-

nia emisií, stanovovania cieľov  a kritérií akosti vody, in-

ventúry emisií, programov  monitorovania, výmeny informácií,

konzultácií a povinnosti podávania správ, ochrany poskytova-

ných informácií, informovania  verejnosti, výskumu a vývoja,

zabezpečovania havarijných plánov a vzájomnej pomoci.

 

     Cieľom  spolupráce je  dosiahnutie trvalo  udržateľného

a vyrovnaného  vodného hospodárstva,  zlepšenia kvality  po-

vrchových  a podzemných  vôd a ich racionálneho  využívania.

K splneniu týchto  cieľov by mal  prispieť aj Národný  akčný

plán Slovenskej republiky pre povodie Dunaja, ktorý bol vlá-

dou prerokovaný a vzatý na  vedomie 12. augusta tohto  roku.

Sú v ňom stanovené krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele.

 

 

     Uvediem aspoň niektoré z krátkodobých cieľov:

 

     - zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných

odpadových vodách o 25 %,

 

     - minimalizovanie  využívania podzemných vôd  na hospo-

dárske účely, maximálne 10 % súčasného stavu,

 

     - zavedenie opatrení na podporu zadržiavania vody,

 

     - zavedenie  opatrení  na meranie  spotreby  vody a jej

zníženie, ako aj zníženie strát vo vodovodných sieťach,

 

     - podpora budovania čistiarní  odpadových vôd a kanali-

zácií a

 

     - prijatie zákona o vodách.

 

     Do povodia Dunaja patrí  celé územie Maďarskej republi-

ky,  podstatná  časť  územia  Rakúska,  Rumunska, Slovinska,

Chorvátska, Slovenska a významných  častí  Českej republiky,

Bulharska a Ukrajiny. Okrem toho  treba tam zaradiť alebo sú

zaradené aj časti štátov  bývalej Federatívnej republiky Ju-

hoslávia a malej  časti Albánska, Talianska,  Poľska a Švaj-

čiarska.

 

     Vody Dunaja a jeho  prítokov  spolu vytvárajú ekosystém

s vysokou ekonomickou, sociálnou a ekologickou hodnotou. Du-

naj a jeho prítoky sú zdrojom pitnej vody a tiež zdrojom vo-

dy  pre  poľnohospodárstvo,  priemysel,  rybné hospodárstvo,

cestovný  ruch  a rekreáciu,  výrobu  elektrickej  energie a

plavbu. Sú však aj recipientom  pre odpadové vody v regióne,

ktorý má plochu viac ako 800 tisíc km2, a kde  žije viac ako

84 miliónov obyvateľov. Je preto logické, že bol vypracovaný

environmentálny program  pre povodie Dunaja a že bol pripra-

vený aj Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní

Dunaja.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda tento dohovor  schválila už v roku 1994. Chcel by

som požiadať  aj vás, aby  ste s ním  vyslovili súhlas. Jeho

ratifikáciou nevzniknú  osobitné nároky na  štátny rozpočet,

pretože programy budú  financované z rozpočtu všetkých zain-

teresovaných rezortov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Zlochovi.

 

     Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol ur-

čený  pán poslanec  Jozef  Pokorný.  Bude nás  informovať aj

o tom, či  výbory odporúčajú vysloviť  súhlas alebo nesúhlas

s touto zmluvou.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

 

     dovoľte mi,  aby som  vám v druhom čítaní prečítal spo-

ločnú  správu o výsledku  prerokovania  návrhu na vyslovenie

súhlasu  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  s  Dohovorom

o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom vy-

užívaní  Dunaja pridelil  predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky na  prerokovanie  svojím  rozhodnutím z júna tohto

roku štyrom výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre pôdohos-

podárstvo, Zahraničnému výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ži-

votné prostredie  a ochranu prírody. Súčasne  určil ako ges-

torský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  pre životné  prostredie a ochranu

prírody.

 

     Výbory  prerokovali  predmetný  návrh  v druhom  čítaní

v určenom termíne. Termíny prerokovania sú uvedené v spoloč-

nej správe, ktorú máte  pred sebou. Všetky výbory odporučili

Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohovo-

rom.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody uznesením  číslo 260 z 18. sep-

tembra 1997 odporučil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej ra-

dy Slovenskej republiky s Dohovorom o spolupráci pri ochrane

a trvalom využívaní Dunaja. Tento  súhlas je podľa článku 86

písm. e) Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pokornému.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s konštatovaním,  že nemám písomné  pri-

hlášky, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pán minister sa zrejme  nebude vyjadrovať, ani pán spo-

ločný spravodajca.

 

     Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku vystúpil v treťom  čítaní a z poverenia ge-

storského  výboru pre  životné  prostredie a ochranu prírody

vám prečítal text návrhu na uznesenie.

 

     "Uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky k návrhu

na  vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady Slovenskej republiky

s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Du-

naja

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm.

e) Ústavy Slovenskej republiky  vyslovuje súhlas s Dohovorom

o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, počuli  ste návrh  na

uznesenie. Budeme o ňom hlasovať.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Hlasujeme

o návrhu uznesenia na vyslovenie  súhlasu s Dohovorom o spo-

lupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky Dunaj.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi aj vám, pán poslanec.

 

     Môžeme  pristúpiť  hneď k nasledujúcemu  bodu programu,

ktorým je tiež druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému do-

datku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozó-

novú vrstvu.

 

     Návrh vlády máte ako tlač  715 a spoločnú správu schvá-

lenú gestorským výborom ako tlač 715a.

 

     Aj v tomto prípade  vláda poverila pána ministra Jozefa

Zlochu, aby nám predniesol návrh.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister pre životné prostredie SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     16. septembra, teda pred dvoma týždňami uplynulo 10 ro-

kov od  podpísania Montrealského  protokolu o látkach, ktoré

porušujú ozónovú vrstvu. Možno  povedať, že vtedy sa vlastne

začal  účinnejšie  riešiť  jeden z najzávažnejších problémov

ľudstva  v oblasti  životného prostredia,  možno povedať, že

jeden z najvážnejších globálnych problémov.

 

     Po krátkom čase sa ukázalo, že prijaté opatrenia na re-

guláciu látok,  ktoré porušujú ozónovú vrstvu, nie sú dosta-

točne  prísne  opatrenia,  aby  nastal  žiaduci obrat. Preto

v roku 1990 bol najskôr  prijatý  Londýnsky  dodatok k Mont-

realskému protokolu a v roku 1992 v Kodani boli ďalšie úpra-

vy a zmeny, ktoré  rozširujú zoznam látok podliehajúcich re-

gulácii a urýchľujú vylúčenie ich výroby a spotreby.

 

     Slovenská republika sa  pripojila k opatreniam zakotve-

ným  vo  Viedenskom  dohovore o ochrane  ozónovej  vrstvy  a

v Montrealskom  protokole o látkach, ktoré  porušujú ozónovú

vrstvu zeme, k prvému  sukcesiou v roku 1993 a k Londýnskemu

dodatku v roku 1994. Zo zhodnotenia situácie v spotrebe kon-

trolovaných  látok  podľa  Kodanského  dodatku Montrealského

protokolu vyplýva,  že sú vytvorené  základné predpoklady na

pristúpenie Slovenskej republiky k tomuto dodatku.

 

     Pristúpenie k dodatku  nemá  vplyv  na štátny  rozpočet

a vzhľadom na dlhé časové obdobie na prispôsobenie aj podni-

kateľská  sféra môže  prejsť postupne  na alternatívne látky

po dožití jestvujúcich zariadení.

 

     V dňoch 9. až 17. septembra 1997 sa  v Montreali  usku-

točnilo 9. stretnutie  strán Montrealského  protokolu o lát-

kach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, na ktorom sa zúčastnila

aj  delegácia Ministerstva  životného prostredia  Slovenskej

republiky. Na tomto stretnutí  sa prijali ďalšie sprísňujúce

úpravy a zmeny k Montrealskému protokolu v smere rýchlejšie-

ho postupného vylúčenia  látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu

Zeme.  Rokovalo sa  najmä o metylbromide, kde  boli  prijaté

prísnejšie regulačné opatrenia úpravou protokolu, pričom ko-

nečný rok vylúčenia - rok 2005 zostal  nezmenený. Nebola do-

siahnutá dohoda o prísnejších opatreniach a skoršom vylúčení

spotreby neplnohalogénovaných uhľovodíkov. Bola však prijatá

zmena  vo forme  dodatku k  protokolu týkajúca  sa zavedenia

účinného licenčného  systému v záujme zamedzenia nelegálnych

obchodov s kontrolovanými látkami. Boli prerokované aj opat-

renia, ktoré sa premietli  do ďalších rozhodnutí strán, kto-

rých splnením  sa priblíži  konečný cieľ - záchrana ozónovej

vrstvy.

 

     Na bezproblémové  plnenie a plynulé  vylúčenie spotreby

látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme je potrebné na Slo-

vensku prijať  aj zákon o ochrane  ozónovej vrstvy, ktorý po

zapracovaní pripomienok Legislatívnej  rady vlády Slovenskej

republiky bude zakrátko predložený  na rokovanie vlády a ná-

sledne potom aj vám, poslancom Národnej rady, na schválenie.

 

     Zákon už rieši zavedenie účinného licenčného systému na

zamedzenie nelegálnych obchodov a spĺňa zmenu protokolu pri-

jatú na 9. stretnutí  strán v Montreali. Prijatie zákona vy-

tvorí priaznivé  prostredie na  zabezpečovanie  všetkých me-

dzinárodných záväzkov v tejto oblasti. Pristúpením ku Kodan-

skému dodatku sa Slovenská republika  práve v roku 10. výro-

čia podpísania  Montrealského  protokolu o látkach porušujú-

cich ozónovú vrstvu  pripojí k ostatným rozvinutým krajinám,

ktoré už Kodanský dodatok ratifikovali.

 

     Bol by som tiež veľmi  rád, vážené pani poslankyne, vá-

žení páni poslanci, keby ste s pristúpením ku Kodanskému do-

datku vyslovili súhlas.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Aj k tomuto  bodu programu bol  určený pán poslanec Po-

korný ako spravodajca.

 

     Prosím ho, aby nám predniesol návrh z výborov.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem pekne za udelenie slova.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som opäť v druhom  čítaní prečítal spo-

ločnú  správu o výsledku  prerokovania  návrhu na vyslovenie

súhlasu Národnej rady Slovenskej  republiky s prístupom Slo-

venskej republiky ku Kodanskému dodatku Montrealského proto-

kolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s prístupom Slovenskej republiky ku Kodanskému do-

datku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozó-

novú vrstvu, pridelil predseda  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  na  prerokovanie  svojím  rozhodnutím z 27. augusta

1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie, Zahraničnému  výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Sú-

časne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu

Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody.

 

     Výbory  prerokovali  predmetný  návrh  v druhom  čítaní

v určenom termíne.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody uznesením  číslo 261 z 18. sep-

tembra 1997 odporučil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej ra-

dy Slovenskej republiky s prístupom  Slovenskej republiky ku

Kodanskému dodatku Montrealského  protokolu o látkach, ktoré

porušujú ozónovú  vrstvu. Rovnako toto  odporučenie vysloviť

súhlas s prístupom bolo  konštatované uznesením aj v ďalších

výboroch, ktoré ho dostali na prerokovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie názoru výboru.

 

     Otváram rozpravu. Nikto sa neprihlásil, preto sa pýtam,

či sa niekto hlási teraz. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa

do rozpravy, končím rozpravu a pýtam sa pána ministra, či sa

chce  vyjadriť. Zrejme  nie. Pán  spoločný spravodajca  tiež

nie.

 

     Takže  môžeme  pristúpiť,   pán  spoločný  spravodajca,

k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám v treťom čítaní v súlade s § 88

ods. 3 z poverenia gestorského výboru predniesol návrh uzne-

senia Národnej rady Slovenskej  republiky k návrhu na vyslo-

venie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom

Slovenskej  republiky  ku  Kodanskému  dodatku Montrealského

protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prí-

stupom Slovenskej republiky  ku Kodanskému dodatku Montreal-

ského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Počuli ste návrh uznesenia. Budeme hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrh uznesenia sme schválili.

 

     Takže ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spra-

vodajca, aj vám, pani poslankyne, páni poslanci.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, blíži  sa 12.00 hodina,

ale máme ešte jeden dohovor, a keďže je tu pán minister hos-

podárstva, skúsme prerokovať ešte tento bod programu.

 

     Takže budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  s Dohodou  o prístupe  Rumunska k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode.

 

     Je to takisto druhé a tretie čítanie.

 

     Návrh máte ako tlač 690 a správu gestorského výboru pod

číslom 690a.

 

     Prosím,  pán minister  Česnek, aby  ste nás  uviedli do

problematiky.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám predložil  návrh na vyslovenie

súhlasu s Dohodou o prístupe  Rumunska k Stredoeurópskej do-

hode o voľnom obchode.

 

     Keďže ide o formu  prezidentskej zmluvy, podlieha rati-

fikácii a pred podpísaním  ratifikačných  listín prezidentom

Slovenskej republiky musí byť schválená aj parlamentom.

 

     Prístup Rumunska k Stredoeurópskej  dohode o voľnom ob-

chode podporili  predsedovia vlád krajín  CEFTA počas samitu

v Jasnej v septembri 1996 na základe tej skutočnosti, že Ru-

munsko spĺňa  kritériá pre  prístup k Stredoeurópskej dohode

o voľnom  obchode  a  súhlasili  vtedy  so začatím rokovania

o prístupe Rumunska k CEFTA.

 

     Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 255 z 8. ap-

ríla 1997 súhlasila s uzavretím  Dohody o prístupe  Rumunska

k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

 

 

     Dohoda  o  prístupe  Rumunska k Stredoeurópskej  dohode

o voľnom obchode obsahuje nové protokoly pod číslami 14, 15,

16 a 17  týkajúce sa  liberalizácie  obchodu s priemyselnými

výrobkami medzi krajinami CEFTA a Rumunskom.

 

     Protokol 14 týkajúci sa  zrušenia ciel medzi Slovenskou

republikou a Českou republikou  na jednej strane a Rumunskom

na druhej strane obsahuje  listinu citlivých položiek, zahŕ-

ňajúcu 6 položiek  kapitoly 87 colného  sadzobníka  Motorové

vozidla, pre ktoré budú clá zrušené do konca prechodného ob-

dobia  stanoveného v CEFTA,  teda do 1. januára 2001, a vzá-

jomná obchodná výmena s ostatnými priemyselnými výrobkami je

plne liberalizovaná.

 

     Uvedený stav liberalizácie  obchodu s priemyselnými vý-

robkami  je výsledkom  uplatňovania uzatvorenej bilaterálnej

Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Rumun-

skom a nebude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu

zníženia ciel.

 

     Dohoda o prístupe ďalej  obsahuje  protokoly 18, 19, 20

a 21, ktoré sa týkajú liberalizácie obchodu s potravinársky-

mi a poľnohospodárskymi  výrobkami, ktoré upravujú poľnohos-

podárske  koncesie medzi  zmluvnými stranami  CEFTA a Rumun-

skom.

 

     Protokol 18 upravuje výmenu poľnohospodárskych koncesií

medzi  Českou  republikou a Slovenskou  republikou na jednej

strane a Rumunskom na strane druhej.

 

     V súlade  so závermi konferencie  ministrov poľnohospo-

dárstva  krajín  CEFTA, ktorá bola 5. 12. 1996 v Bratislave,

požadovali  krajiny  CEFTA  od  Rumunska prijatie spoločných

listín A  (výrobky s nulovým clom),  B (výrobky so spoločným

zníženým clom), ako aj  doplnkového  protokolu číslo 3 CEFTA

bez výnimky.

 

     Počas rokovaní  Rumunsko  požiadalo o uplatňovanie vyš-

ších ciel pre dve výnimky z listiny A a štyri výnimky z lis-

tiny B s ich postupným znižovaním na úroveň stanovenú v lis-

tinách A a B do konca  roku 1998, pričom rumunská strana vy-

pracovala  analýzu  na   zdôvodnenie  uplatňovania  výnimiek

z listín A a B.

 

     Bilaterálne  prílohy  C a D  protokolu 18  sú  prevzaté

z Dohody o voľnom obchode  medzi Slovenskou republikou a Ru-

munskom,  pričom  bolo  dosiahnuté  prehĺbenie liberalizácie

formou zníženia ciel a zvýšenia kvót na už poskytnuté konce-

sie.

 

     V dohode  o prístupe sa taktiež  ponechávajú výhody ob-

siahnuté v bilaterálnej  Dohode o voľnom  obchode v  oblasti

verejného obstarávania,  ide o článok 12  dohody a colníckej

spolupráce - článok 11.

 

     Na základe platnosti interného  nariadenia číslo 90 mi-

nistra priemyslu a obchodu  Rumunska  budú sa v roku 1997 na

obchod s Rumunskom vzťahovať kvantitatívne obmedzenia dovozu

a opatrenia majúce  rovnocenný  účinok s výnimkami, ktoré sú

uvedené v prílohe 8 dohody o prístupe. Rumunsko  bude do 31.

decembra 1997 uplatňovať úplný  zákaz vývozu na nerastné pa-

livá, drevo,  vlákniny z dreva, železo a oceľ, meď,  hliník,

olovo,  zinok a  výrobky z týchto  prvkov.  Zároveň bude  aj

kvantitatívne obmedzenie vývozu  vybraných priemyselných vý-

robkov, surové kože, železo a oceľ, meď, hliník a ich výrob-

ky.

 

     Záverečné ustanovenia  podmieňujú predbežné vykonávanie

Dohody o prístupe Rumunska k Stredoeurópskej dohode o voľnom

obchode od 1. júla 1997 splnením  rumunských  vnútroštátnych

právnych podmienok.  Listom ministra  priemyslu a obchodu zo

dňa 28. mája 1997 rumunská strana oznámila, že splnila všet-

ky vnútorné právne postupy nutné pre vstup Dohody o prístupe

Rumunska k Stredoeurópskej  dohode o voľnom obchode do plat-

nosti podľa článku 14 ods. 3 tejto dohody.

 

     Dvojstranná  Dohoda o voľnom  obchode  medzi Slovenskou

republikou a Rumunskom uzatvorená 11. novembra 1994 sa nebu-

de od 1. júla 1997 uplatňovať, pretože  táto dvojstranná do-

hoda je do Dohody o prístupe  Rumunska k CEFTA s dohodnutými

liberalizačnými úpravami zapracovaná.

 

     Dohoda  o  prístupe  Rumunska k Stredoeurópskej  dohode

o voľnom obchode bola  podpísaná 12. apríla 1997 v Bukurešti

za účasti ministrov zodpovedných za zahraničný obchod.

 

     Vážené pani poslankyne a  páni poslanci, dovolím si od-

porúčať, aby  ste vyslovili  súhlas s Dohodou o prístupe Ru-

munska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Spoločný  spravodajca pán  poslanec Ducký  nás oboznámi

s prerokovaním tohto  návrhu vo výboroch  aj nám povie,  aké

odporúčania má pre nás gestorský výbor.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prero-

kovania návrhu  na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Sloven-

skej republiky s Dohodou o prístupe  Rumunska k Stredoeuróp-

skej dohode o voľnom obchode  vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh na vyslovenie súhlasu uznesením  číslo 1631 z 23. júna

1997 na prerokovanie do 19. septembra tohto roku týmto výbo-

rom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, Zahraničnému  výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky a Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie.  Ako gestorský

výbor  určil Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie s  lehotou  do 26.

septembra 1997 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy

výborov.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote a gestorský  výbor prerokoval a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku  spoločnú správu

výborov  k  návrhu  skupiny  poslancov  uznesením  číslo 424

z 24. septembra 1997.

 

     Iné  výbory  Národnej  rady  Slovenskej republiky návrh

skupiny poslancov neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí nie sú  členmi uvedených výborov, svoje sta-

noviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval návrh 24. septembra 1997 v druhom

čítaní a odporučil uznesením číslo 469 Národnej rade Sloven-

skej republiky vysloviť súhlas.

 

     Zahraničný  výbor  prerokoval  návrh  8. septembra 1997

v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 258 Národnej ra-

de Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slo-

venskej republiky vysloviť súhlas s dohodou.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. septem-

bra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 415 Ná-

rodnej rade  Slovenskej  republiky podľa  článku 86 písm. e)

Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

k parlamentnej tlači neboli predložené.

 

     Gestorský výbor  na základe rokovania  výborov Národnej

rady v  súlade s § 78 ods. 4 písm. f)  rokovacieho  poriadku

odporúča  Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky vysloviť súhlas s uza-

vretím dohody a prijať uznesenie, ktoré máme všetci v prílo-

he.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu  programu. Nedostal som

písomnú prihlášku. Chce sa  niekto prihlásiť z pléna? Nikto.

Končím možnosť prihlásenia.

 

     Pán minister zrejme sa nebude vyjadrovať, ani pán spo-

ločný spravodajca, preto prosím, aby sme pristúpili k hlaso-

vaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky  vyslovuje súhlas s Dohodou o prístupe Rumun-

ska k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať, že  sme navrhované uznesenie schvá-

lili.

 

     Ďakujem pánu ministrovi, pánu spravodajcovi aj vám, pá-

ni poslanci, poslankyne, a prajem vám dobrú chuť.

 

     Budeme  pokračovať o  14.00 hodine  hodinou odpovedí na

otázky.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky podľa programu

 

     hodinou otázok.

 

     Na začiatku  vás chcem oboznámiť, že  namiesto pána mi-

nistra Krajčiho  bude na jeho otázky  odpovedať pán minister

Jasovský, namiesto pána ministra  Liščáka takisto pán minis-

ter Jasovský, namiesto ministra  Mráza minister Česnek a na-

miesto ministerky Slavkovskej minister Sitek.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme hneď k čítaniu

otázok.

 

     Ako prvú otázku kladie pán poslanec Švec a pýta sa pána

premiéra: "Kam chce vládne hnutie smerovať Slovensko, ak nie

do Európskej únie?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     aj interpelácie, aj otázky  sú kladené predsedovi vlády

v súvislosti s činnosťou vlády, a nie s činnosťou politické-

ho hnutia, ktorého je členom. V danom  prípade, ak je záujem

o túto  konzultáciu,  veľmi  rád  vychádzam  pánu poslancovi

v ústrety a na stredu budúci týždeň pozývam politické strany

na rokovanie o vstupe do Európskej únie. Znovu pozvanie bude

platné pre všetkých, ktorí chcú prísť. (Potlesk.)

 

     Ale predsa  len zo zdvorilosti  pánu poslancovi odpove-

dám, že  Hnutie za demokratické  Slovensko nemá iný  program

a inú alternatívu ako Európska únia, a veľmi ľutuje, že opo-

zícia mu v tom nepomáha. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pýtam sa pána poslanca, či mu stačí odpoveď.

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán predseda, prosím o primeraný čas, aby som mohol po-

dať doplňujúcu otázku pánu premiérovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte na to minútu. Už vám meriam čas.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán premiér, veľmi pekne ďakujem za túto priamu a jasnú

odpoveď,  ktorá je  ale v príkrom  rozpore  so stanoviskami,

ktoré  prednášajú vaši  čelní predstavitelia  na verejnosti.

Mali sme  nedávno možnosť počuť pána  Hofbauera v Slovenskej

televízii,  ktorý  hovoril o niečom  celkom inom. Znevažoval

integračný  proces,  hovoril  o rôznych  hegemónoch, hovoril

o Európskej únii ako o niečom, čo by malo byť postrachom pre

Slovensko a pre jeho integračnú tendenciu.

 

     Prosím vás,  vysvetlite mi, či táto  demagógia je v in-

tenciách  toho, čo  hovoríte vy,  či je  tento proces naozaj

postrachom pre Slovenskú republiku.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Nie som hovorcom pána  poslanca Hofbauera, vie si svoje

názory vysvetliť  sám. Preto by  bolo dobré, keby  ste sa na

jeho stanoviská pýtali jeho.

 

     Zrejme máte na mysli - pravdepodobne sa domnievam - te-

levíznu reláciu,  ktorú som zhodou  okolností i ja  pozeral,

kde bol pán Fogaš, pán Prokeš a pán Hofbauer, pričom vo svo-

jich záveroch  jasne  definoval zámer Hnutia za demokratické

Slovensko  ísť  smerom k Európskej  únii a pritom v diskusii

vyslovil názor na riziká alebo prekážky, ktoré na tejto ces-

te treba prekonať, na to, čo by mohlo byť inšie. Takéto prá-

vo slobody názoru v Hnutí  za demokratické Slovensko má kaž-

dý. Sme zvyknutí na  to, že názory vyslovujeme individuálne,

ale potom dohodnuté závery  plníme kolektívne. To je, myslím

si,  jedna zo  základných zásad  demokratického usporiadania

tohto hnutia. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Druhú otázku pánu premiérovi kladie  pán poslanec Duka-

-Zólyomi a znie: "Blíži sa luxemburský summit. Aké konkrétne

kroky mieni vláda urobiť,  aby sa naplnili požiadavky Európ-

skej únie a odstránili  sa  nedostatky  vymenované v posudku

Európskej  komisie v oblasti  demokratizácie  a zabezpečenia

práv národnostných menšín, resp. aby sa naplnili odporúčania

4. schôdze spoločného výboru a kodanské kritériá?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Odporúčania,  ktoré prijal  Spoločný parlamentný výbor,

sú nasledovné:

 

     1. Politickým stranám vládnej koalície a predstaviteľom

opozície v Národnej rade - obnoviť politický dialóg na úrov-

ni parlamentných  klubov s cieľom pripraviť príslušné legis-

latívne a exekutívne opatrenia  na prehĺbenie fungovania de-

mokratického systému.

 

     Páni poslanci opozície, prosím,  aby ste to chápali ako

pokyn i pre vás. Vláde z tohto úlohy žiadne nevyplývajú. Ho-

vorí sa tu aj o koalícii, ale aj o opozícii ako rovnocenných

zložkách.

 

 

     2. Predsedom  parlamentných  klubov - rokovať a na báze

nového  rokovacieho poriadku  presadiť vytvorenie osobitných

kontrolných výborov na dohľad nad spravodajskými službami na

princípe pomerného zastúpenia.

 

     Myslím si,  že v tomto  smere ste urobili,  ak si môžem

dovoliť vysloviť hodnotiaci názor, čo  je pre vládu vždy ri-

ziko, keď  hodnotí  Národnú  radu, že ste  urobili veľký po-

krok v tom, že sú  dohodnuté  číselné kvóty  medzi opozíciou

a koalíciou, koľko ľudí bude zastúpených. Ale čo je nezhoda,

je o osobách, kde strany  vládnej koalície hovoria: S rados-

ťou podporíme zástupcov opozície, u ktorých  bude záruka, že

nebudú porušovať povinnosti vyplývajúce zo zákona o utajova-

ných skutočnostiach a u ktorých bude záruka, že nemali v mi-

nulosti a nemajú  teraz kontakty  so spravodajskými službami

iných štátov. Ak  tieto dve záruky koalícia vie  dať a pred-

staví ľudí, ktorí tieto dve podmienky spĺňajú, predpokladám,

že poslanci strán vládnej  koalície s radosťou budú hlasovať

za účasť zástupcov opozície v týchto inštitúciách.

 

     3. Na úrovni vlády - v spolupráci s expertmi  Európskej

únie pripraviť legislatívne riešenie problematiky používania

jazykov  národnostných  menšín a súčasne  odporučiť Národnej

rade Slovenskej republiky zabezpečiť prijatie príslušnej le-

gislatívy.

 

     Tento tretí bod je vo vývoji. Vláda Slovenskej republi-

ky sa  tým zaoberá, rokoval  som i so  zástupcami opozičných

strán za okrúhlym  stolom a pýtal som sa, čo  má byť v tomto

zákone. Pritom ste mi nikto nevedeli povedať čo, len ste ve-

deli, kto ho má predložiť, teda vláda. (Hlas z pléna.)

 

     Pán poslanec,  ste aj vysokoškolský pedagóg,  veď už od

vás sa čaká voľajaká úroveň.

 

 

     Pokiaľ ide o to, tak som sa takisto obrátil na Európsku

úniu so žiadosťou, aby pomocou expertov dokázali, v čom Slo-

venská republika by mala prijať  novú zákonnú úpravu a v čom

je neupravenosť  tohto právneho stavu. Ďalej  som sa obrátil

na pána  Maxa van der  Stoela, ktorý má  otázky národnostnej

politiky v OBSE. Požiadal som  ho o stanovisko, aby mi ozná-

mil, ktoré  veci majú byť  vyriešené týmto zákonom.  Hovoril

len o klauzule 20 %, nič  iné. Ostatné veci považuje za pri-

merané vývoju Slovenskej republiky a za nadštandardné. Ďalej

nám Európska únia oznámila, že svojich expertov nám poskytne

až vtedy, keď bude návrh  zákona, ale nechcú posielať exper-

tov na hodnotenie tohto stavu.  Tento zákon bol aj predmetom

rokovania na mojom stretnutí s premiérom vlády Maďarskej re-

publiky a bola mu daná  otázka, resp. moje konštatovanie, že

veľmi radi prijmeme ten istý zákon, ktorý má Maďarská repub-

lika, že prosím,  aby mi ho poskytol, že  garantujem, že Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  prijme ten istý text, ktorý

je identický s textom  Maďarskej republiky.  Dovoľte mi, aby

som vám  oznámil, že Maďarská  republika nemá žiaden  takýto

zákon.

 

     Takže my máme  záujem, aby sa tieto veci  riešili v sú-

vislosti s európskym  právom a európskym  štandardom, nie so

subjektívnymi predstavami niektorých politikov alebo politi-

károv o tom, čo je právo alebo ako by to malo vyzerať. Expe-

rimenty pre  etnickú  neznášanlivosť ani  cez zákon o jazyku

robiť nebudeme. Sú hranice,  ktoré rešpektovala vláda a reš-

pektovať bude, sú zákony, ktoré rešpektovala vláda a rešpek-

tovať bude.

 

     Pýtame sa Európskej únie,  prečo nechce menšinový zákon

od maďarskej vlády, od českej vlády, od poľskej vlády. Prečo

je to  špecialita len pre  Slovensko. Alebo je  to pôsobenie

maďarskej loby v týchto inštitúciách? Pýtame sa takisto, keď

takýto zákon, prečo ho  nemajú viaceré štáty Európskej únie.

Pýtame sa  takisto, keď Slovenská  republika a parlament ga-

rantovali a schválili  návrh  úpravy  garantujúci práva osôb

patriacich k národnostným menšinám,  charta bola tu v parla-

mente schválená, prečo Európska únia hovorí o garancii práv,

lebo výkon práv a právo  nie je to  isté, keď ostatné  štáty

Európskej  únie ani  túto normu  neprijali. Čiže  my v tomto

smere  konzultujeme s Európskou úniou,  prečo dvojitý meter,

prečo právny  stav  Slovenska nie  je vyhovujúci, a na to od

Európskej únie odpoveď nedostávame.

 

     Pokiaľ  ide  o návrh  politických  strán  zastupujúcich

v parlamente Maďarskú koalíciu, ktoré predložili návrh také-

ho zákona, je neakceptovateľný,  lebo znamená v podstate za-

vedenie dvojjazyčnosti  na celom území.  Ďalej musíme zobrať

neúspech, ktorý utrpeli opozičné strany v konaní na Ústavnom

súde v Košiciach, ktorý v otázke  návrhov jasne úplnú väčši-

nu, takmer  všetko zamietol a v jednej nie práve najpodstat-

nejšej veci uznal, že nie je  celkom v súlade so zákonom, čo

vláda jasne prehodnocuje.

 

     Čiže otázka stojí tak, že nie na Slovensku nie je ocho-

ta obohatiť doteraz platné zákony o nový zákon, ale sa pýta-

me, čo  má byť v tomto  zákone. Má  ísť o vytvorenie  nového

právneho štandardu?  Ak áno, tak  pre celú Európu.  Alebo má

ísť o aplikáciu terajších právnych noriem zhrnutých z takmer

dvoch desiatok právnych noriem do jednej? I to je možné. Len

je otázka, či je to účelné a čo sa týmto predpisom zmení.

 

     Ak je snaha vytvoriť si na základe tohto zákona základ-

ňu k voľbám a vytvoriť  predstavu  utláčanej menšiny, k tomu

sa vláda Slovenskej republiky prepožičať nenechá. Nezabúdaj-

me  na to,  že prezident  tohto štátu  pri prijímaní  zákona

o jazyku štátu vyhlásil, že ak  zistí čo len v jednom prípa-

de, že dochádza k porušovaniu  práv menšín, sám sa obráti na

Ústavný súd. Pán prezident sa doteraz na Ústavný súd neobrá-

til. Jasne  kooperuje a spolupracuje s opozíciou, čiže pred-

pokladám, že ani opozícia, ani on nezistili takéto porušova-

nie práva,  ktoré by malo  za následok zhoršenie  postavenia

národnostných  menšín.  Takže,  vážení, niet z tejto  strany

o čom rokovať.

 

     Pokiaľ ide o prehodnotenie návrhu textu zákona a ostat-

né, je to v expertíznom konaní. Kedy to skončí, uvidíme. Ma-

teriál bol postúpený aj  Rade vlády Slovenskej republiky pre

národnostné menšiny. S výnimkou dvoch  poslancov  zastupujú-

cich strany  Maďarskej koalície, myslím  tých neznášanlivých

alebo ortodoxných, tí odišli preč, ostatní povedali, že taký

zákon  Slovenská republika  nepotrebuje, pre  všetky ostatné

menšiny je ten dnešný existujúci právny stav vyhovujúci.

 

     Takže riešime na expertnej úrovni, rokujeme aj s Európ-

skou úniou, aj s Radou Európy, aj s medzinárodnými odborník-

mi a pýtame sa na obsah práva, na zmysel a úpravu týchto na-

riadení. Preto  vec považujem za doteraz  otvorenú a aktívne

rozpracovanú. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Duku-Zólyomiho, či sa chce ešte

spýtať, alebo mu stačí táto odpoveď. (Odpoveď poslanca.)

 

     Pán Duka-Zólyomi má doplňujúcu otázku.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  premiér,  napriek  vášmu  "úprimnému"  rozboru som

presvedčený, že vláda a vládna koalícia nechce alebo nedoká-

že priznať,  že áno, existujú  na Slovensku najmä  politické

nedostatky a problémy, že z vašej strany neexistuje politic-

ká vôľa ich korigovať a odstrániť.

 

     Nemyslíte si, že ste  kritizovaním a vyvrátením záverov

expertov Európskej komisie, resp. dokazovaním toho, že všet-

ko je tak v poriadku v tejto krajine, ako je, zvolili skres-

lenú a nepravdivú  cestu? Podľa vás je u  nás skutočná demo-

kracia, ale predvčerom vaša parlamentná väčšina bez mihnutia

oka ignorovala rozhodnutie Ústavného súdu a potvrdila ďalšie

pretrvávanie protiústavného stavu v Národnej rade.

 

     Čas  súri. Opäť  sa pýtam,  pán premiér,  aké konkrétne

kroky navrhujete, aby vaša  parlamentná väčšina naplnila tri

veľmi zjednodušené odporúčania  Spoločného parlamentného vý-

boru tak,  aby výsledok bol  obojstranný uspokojivý konsenz.

Zatiaľ nevidíme tieto kroky.

 

     Základom  demokracie je  aj právna  istota menšín.  Ste

presvedčený, že systematickou paralýzou možností a práv men-

šín v oblasti kultúry, školstva a používania  jazyka sa udr-

žia vami toľkokrát hlásané, ale nedefinovateľné nadštandard-

né práva menšín, resp.  sa priblíži táto krajina požiadavkám

členských štátov Európskej únie?

 

     V oblasti  politických kritérií Európskej  únie je veľa

nevyriešených problémov a nedostatkov. Ani vo vládnom hodno-

tení posudku Európskej komisie sa  nehovorí o tom, akými me-

tódami a  spôsobom ich vláda mieni  napraviť a korigovať. Do

decembrového summitu je už málo času.

 

     Pán premiér, vy ste sám sľúbili, že áno, jazykový zákon

musí byť  taký, ale musí byť  taký, aby vyhovel národnostným

menšinám.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, pýtate  sa ma, čo si myslím,  aký mám ná-

zor. Môj starý pán učiteľ  mi vždy vravievali, že "pre myseľ

nik nevisel". Tak ma nechajte, nech si myslím a nevisím. Ale

toto je súkromná vec vnútorná.

 

     Pokiaľ ide o konanie,  ktoré ako predseda vlády vykoná-

vam, smeruje  celý čas k tomu, aby bol vykonaný systém záruk

a garancií  pre všetkých  občanov tohto  štátu na realizáciu

ich práv a ochrany ich práv.

 

     Pokiaľ ide o vašu odvolávku  na Ústavný súd, dovolím si

povedať, že vy nemôžete v jednom prípade hovoriť, že ustano-

venia Ústavného súdu platia a v druhom prípade neplatia. Tak

zoberte  si rozhodnutie  Ústavného  súdu,  na ktorom  ste vy

a kresťanskí demokrati, ktorí vás podporili, utrpeli totálnu

porážku, bolo to totálne fiasko filozofie vášho chápania ná-

rodnostnej jazykovej  politiky. Ak sa  oháňate autoritou Ús-

tavného súdu, tak sa, prosím, o ňu oprite.

 

     Pokiaľ ide o postup, ktorý  vláda  Slovenskej republiky

zvolila, smeruje  aj k tomu, aby  sa prijalo isté memorandum

vlády Slovenskej republiky, ktoré  zhromaždí celú platnú le-

gislatívu  Slovenskej republiky,  postúpi ju  Európskej únii

a počkáme na  ich  stanovisko, analýzy a rozbory. Pretože my

chceme vyhovieť Európskej  únii a nepotrebujeme dlhotrvajúci

proces vysvetľovania si názorov.

 

     Ďalej, pokiaľ ide o legislatívu Európskej únie, sám ho-

voríte o tom, že  má  nedostatky. Ale v medzinárodnom  práve

platia i záväzky, platia zásady,  platia normy a my sme hod-

notení podľa toho, ako plníme záväzky z Kopenhagenu. A ak sa

pamätáte, pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky som pred

vami stál v Národnej rade, držal som v rukách dva texty. Je-

den text  Ústavy Slovenskej republiky, jeden  dokument z Ko-

penhagenu, čítal  som  jeden i druhý a upozorňoval  som vás,

v čom všade sú vaše požiadavky mimo tohto rámca.

 

     Takže ak európske normy  majú isté zvyklosti pre národ-

nostné menšiny, všade vytvorili jednotný štandard, my vieme,

že sme nad, tak my sa  budeme toho, čo je nadštandardne pri-

znané, držať,  ale vytvárať nový právny  systém v poriadkoch

a vzťahoch k menšinám väčšinových  skupín - na Slovensku ex-

perimenty s týmto  nebudú. Tieto  experimenty  nyilašiovci a

horthyovci už raz robili v rokoch 1938-1939, viedli k tragé-

dii Maďarov i Slovákov na Slovensku. Toto nie je cesta tejto

vlády.  Myslite si,  čo chcete,  bude to  tak, ako  hovorím.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán premiér.

 

     Čas vyhradený na otázky poslancov uplynul. Ďakujem pánu

predsedovi vlády.

 

     Pristúpime k odpovediam členov  vlády na otázky poslan-

cov.

 

     Prvú otázku kladie  poslanec Juriš ministrovi Jasovské-

mu: "V Dubnici nad Váhom je železničné priecestie v dezolát-

nom stave. Možno si niekto myslí, že je to malý problém, ale

pre obyvateľov  Dubnice nad Váhom, najmä  tých, čo bývajú za

priecestím, je to veľmi vážny  problém. Pýtam sa, dokedy ta-

kýto stav bude trvať."

 

     Odpovie pán minister Jasovský.

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     v sieti  Železníc Slovenskej republiky  je zabudovaných

k 31. 12. 1996  celkom 2 498 kusov  priecestných konštrukcií

v takejto skladbe  podľa druhu priecestnej  konštrukcie: Ide

o nespevnené vozovky s ochrannými  rámami v počte 260 kusov,

o priecestia  s výdrevou  v počte 1 304 kusov,  o priecestia

s asfaltovým  povrchom v počte 427 kusov, o priecestia s pa-

nelovou  výplňou  v počte 400 kusov,  o priecestia  oceľovo-

-gumové v  počte 72 kusov,  o priecestia  celogumové v počte

6 kusov a priecestia celodláždené v počte 25 kusov.

 

     Z toho  na  tratiach 1. a 2. kategórie  je zabudovaných

celkom 656 priecestných konštrukcií v tejto skladbe: Nespev-

nených vozoviek s ochrannými  rámami je 39 kusov, priecestie

s výdrevou 323 kusov,  priecestia s asfaltovým  povrchom 127

kusov,  priecestia  s panelovou  výplňou  v počte 113 kusov,

priecestia oceľovo-gumové v počte 38 kusov, celogumové prie-

cestie je  jedno a celodláždených priecestí  je 14. Pri kom-

plexnej rekonštrukcii  železničného zvršku, kde  je potrebné

rekonštruovať aj príslušné  priecestie, je dodržiavaná zása-

da, že na  tratiach 1. a 2. kategórie  v závislosti od množ-

stva finančných prostriedkov sú zabudovávané priecestné kon-

štrukcie oceľovo-gumové. Na  ostatných tratiach sú zabudová-

vané  priecestné  konštrukcie  s  povrchom asfaltovým, resp.

s panelovou výplňou.

 

     Železnice  Slovenskej  republiky  vynakladajú  ročne na

komplexné rekonštrukcie  finančné prostriedky vo  výške 5 až

10 miliónov korún, v rámci údržby je to približne 5 miliónov

korún ročne.

 

     Úpravu železničného  priecestia v Dubnici  nad Váhom je

nevyhnutné  vykonať  ako súčasť rekonštrukcie a modernizácie

zhlavia, v rámci  ktorej sa urobí,  uskutoční výmena 6 kusov

výhybiek  na betónových  podvaloch. Pri  rekonštrukcii dôjde

k zvýšeniu nivelety koľaje o 20 cm, a tým aj nivelety súčas-

ného priecestia. Rekonštrukcia  vyžaduje náklad minimálne 11

miliónov korún. Rekonštrukcia bola zaradená do plánu na ten-

to rok, ale pre  nedostatok finančných prostriedkov Železníc

Slovenskej  republiky  jej  realizácia  je  presunutá na rok

1998. Bezpečnosť dopravy a občanov  nie je z titulu nepriaz-

nivého technického stavu  priecestia bezprostredne ohrozená.

Železnice Slovenskej republiky  vykonajú na predmetnom prie-

cestí nevyhnutné opatrenia na zachovanie bezpečnosti do času

realizácie plánovanej definitívnej rekonštrukcie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Juriša, či  mu stačí táto odpo-

veď.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Bolo to dosť vyčerpávajúce,  čo sa týka počtu priecestí

v Slovenskej republike a problémov  Železníc  Slovenskej re-

publiky. Je mi  jasné, ale odpoveď je tu,  že v budúcom roku

to  bude skončené.  To ma  potešuje. A dúfam, že  aj občanov

Dubnice nad Váhom.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže odpoveď stačila.

 

     Druhú otázku kladie pani poslankyňa Belohorská pánu mi-

nistrovi Mrázovi, ktorého zastúpi pán minister Česnek. Je to

otázka: "Pri výjazde poslancov v Žilinskom kraji sme navští-

vili Základnú školu Žilina-Hájik. Údajne dostali 20 miliónov

korún na dostavbu druhého stupňa. Kedy im budú uvoľnené?"

 

     Prosím, pán minister, o odpoveď.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa názoru  pána ministra Mráza by v tomto  období už

bolo užitočnejšie, aby bola  otázka priamo venovaná pani mi-

nisterke školstva,  pretože už pri  tvorbe štátneho rozpočtu

na rok 1997 sa rátalo s tým, že  financie  na realizáciu vý-

stavby základných škôl z bývalej komplexnej bytovej výstavby

už boli  rozpočtované v kapitole  ministerstva školstva. Ale

ministerstvo  výstavby a verejných prác  kompletnú  databázu

bývalej komplexnej bytovej  výstavby, vrátane objektov rozo-

stavaných  základných škôl,  odovzdalo ministerstvu školstva

ešte na konci roku 1995. Avšak  pridelené prostriedky na rok

1997 boli v  objeme 140 miliónov  korún a vlastne boli podľa

požiadaviek rozdelené na jednotlivé stavby.

 

     Na základe rozhodnutia ministerstva školstva do zoznamu

bola zaradená aj stavba 32-triednej  Základnej školy Žilina-

-Hájik a na rok 1997 je  tam celkový finančný objem 8 milió-

nov korún. Tieto prostriedky v zmysle listu ministerstva fi-

nancií, ktorý je datovaný z 12. mája 1997, boli  predispono-

vané investorovi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

 

     Pýtam sa  pani poslankyne Belohorskej,  či bola pre  ňu

odpoveď postačujúca.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Môžem povedať, že áno,  postačujúca hlavne pre obyvate-

ľov tohto sídliska. Škola je dosť vzdialená od Žiliny. Je to

sídlisko, kde toho času  býva 6 000 mladých obyvateľov, kto-

rí, samozrejme, majú dostatok detí na zaplnenie tejto školy.

Išlo o dostavbu  pavilónu F, ktorý  slúžil pre druhý stupeň.

Do konca tohto roku by uvedené sídlisko malo mať 10 000 oby-

vateľov, ale zatiaľ má len prvý stupeň. Takže verím, že budú

určite spokojní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalšiu otázku kladie  poslanec Köteles ministrovi Hude-

covi. Pýta sa: "Konkrétne odkedy  dotácie z fondu Pro Slova-

kia patria do kategórie utajovaných skutočností?"

 

     Prosím pána ministra o odpoveď.

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     milí hostia,

 

     všetky údaje o poskytnutí prostriedkov z fondu Pro Slo-

vakia za rok 1996, tak ako  som sľúbil  na tomto pléne, boli

publikované pred niekoľkými týždňami. Nemôžem za to, že ste,

pán poslanec Köteles,  nezaregistrovali túto skutočnosť. Ale

tak ako boli publikované výsledky za rok 1996, budú publiko-

vané aj za rok 1997. Ak dovolíte, vrátim sa však alebo budem

mať aj odpoveď na politickú farbu vašej otázky.

 

     Neustále medializujete problém financovania menšinových

kultúr iba cez jeden zlomok, ktorý tento štát dáva na rozvoj

menšín.  Stále sa  obraciate na  jednu zložku,  jednu jedinú

zložku, a to  je tá,  ktorá tvorí  dodatkové  finančné  pro-

striedky  na financovanie  menšinových kultúr  na Slovensku.

Nevnímate vyše miliardovú finančnú sumu, ktorá je poskytova-

ná  na rozvoj  menšín prostredníctvom  rozpočtu ministerstva

školstva.  Odmietate alebo  nechcete vidieť  finančné zdroje

takmer pol  miliardy korún, ktoré  štát poskytuje na  rozvoj

menšinových kultúr  prostredníctvom štátneho  rozpočtu v re-

zorte kultúry. Zaujíma vás 58-miliónová suma a tú medializu-

jete,  o nej  stále hovoríte,  pretože táto  suma sa  skladá

z dvoch častí. Jej poskytovanie môže ísť dvoma časťami:

 

     Prvá, že sa poskytujú či už grantovým spôsobom alebo na

základe prijatých programových  vyhlásení vlády, alebo iných

uznesení vlády,  že sa poskytujú na  základe podpory rozvoja

menšinových kultúr prostredníctvom príspevkových a rozpočto-

vých organizácií ministerstva kultúry, alebo sa poskytujú na

zmluvnom základe tým organizáciám,  ktoré by mali tvoriť do-

plnkové aktivity, ktoré slúžia na podporu a rozvoj menšín na

Slovensku.

 

     Len tak  mimochodom, zabúdate si všimnúť,  že počas po-

sledných  dvoch  rokov  vzniklo  múzeum  židovskej  kultúry,

vzniklo múzeum menšinovej kultúry pre karpatských Nemcov, že

vzniklo múzeum  pre kultúru menšín  maďarských národnostných

skupín,  že vzniklo  a vzniká  múzeum pre  rómske etniká, že

vzniká múzeum pre chorvátsku  menšinu, že vznikol Dom menši-

nových  kultúr, kde, si myslím, by veľmi  vhodne a príkladne

mohli spolupracovať všetky menšiny  na základe úprimnej sna-

hy o rozvoj  kultúry  menšín, a nie na ciele, ktoré, žiaľbo-

hu,  nie sú  zriedkavosťou  pri  využívaní  finančných  pro-

striedkov  niektorými skupinami,  ktoré  si žiadajú finančnú

podporu štátu.

 

     Tak ako uvidíme aj z niektorých ďalších dokumentov, som

presvedčený, že isté transformačné problémy, ktoré naša spo-

ločnosť celkom prirodzene má a ktoré  vytvárajú zvýšený tlak

na  rozpočet aj v rezorte  kultúry, sa  jednoducho  odrážajú

v činnosti  všetkých kultúrnych  aktivít na  Slovensku. A to

nie je  špecifikum Slovenskej republiky.  Tak jednoducho nie

je možné  vyňať istú skupinu,  nedotknuteľnú skupinu, ktorej

sa  budú jej zvýšené nároky - nie vždy oprávnené zvýšené ná-

roky, nie vždy s jasným  použitím na kultúrne účely - posky-

tovať v nadmernej  miere, možno  ešte aj vo zvyšujúcej sa, a

iným nie.

 

     Upozorňujem  ešte raz,  nezavádzajme verejnosť vyňatými

časťami a povedzme  rovno, aká  je  celková  suma na podporu

kultúry menšín na Slovensku, že  je okolo 1,5 miliardy korún

ročne, že priemerné financovanie podľa počtu obyvateľov hlá-

siacich sa k menšinám na Slovensku je 18 korún na osobu, kým

u ostatnej populácie 15 korún na osobu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa pána Kötelesa, či mu stačí odpoveď, alebo chce

dať doplňujúcu otázku.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Pán minister,  bol som zvedavý  na Štátny fond  kultúry

Pro Slovakia a túto naivne znejúcu otázku  som položil v tej

domnienke, že inak by to nebolo  predstaviteľné, aby v práv-

nom štáte  minister vlády už  pomaly tretí rok  protizákonne

odmietal  oficiálnou cestou  zverejniť hospodárenie štátneho

fondu, za čo je ako minister zodpovedný.

 

     Pán minister kultúry, napriek tomu, že vás plne zaväzu-

je uznesenie výboru Národnej  rady a interpelácie poslancov,

doposiaľ ste  tvrdošijne odmietali - dodal by som, že proti-

zákonne - predložiť  poslancom  oficiálny a konkrétny zoznam

rozdelenia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu kultúry

Pro Slovakia,  teda oboznámiť občanov  Slovenskej republiky,

ako narábate s verejnými finančnými prostriedkami.

 

     Už v prvom roku vášho ministrovania boli vyslovené váž-

ne podozrenia, že štátny fond  kultúry je zneužívaný na pro-

vládne a stranícke  účely. Z tohto  štátneho fondu bol alebo

je dotovaná  stranícka tlač, napríklad  Slovenská republika,

Hlas  ľudu,  už  skrachovaná  Nová  smena  mladých.  Takisto

z týchto  prostriedkov sú  financované  štvavé a viacjazyčné

publikácie, ktoré vzhľadom na fakt, že o nich nie je záujem,

potom sú  zadarmo rozdávané  napríklad v Národnej rade alebo

v štátnych orgánoch.

 

 

 

     Z prostriedkov určených na menšinové kultúry sú vydáva-

né knihy o poľovníckych dobrodružstvách pôvodne extrémne ra-

dikálneho, ale po straníckom neúspechu zrazu provládneho ma-

ďarského politika Györgya Gyimesiho alebo veľkoryso podporo-

vaná jeho  stranícka nadácia  Zmierenie. Z tohto hľadiska za

tragédiu súčasného spoločenského  života považujem odvolanie

istého pracovníka najvyššieho  kontrolného úradu, ktorý, ako

mu to diktovala profesionálna  česť, s veľkou dávkou osobnej

statočnosti poukázal na  protizákonné nehospodárne šafárenie

vo vašom  fonde. Rozpis pridelených  finančných prostriedkov

v Literárnom týždenníku, navyše, po včerajšom upozornení pá-

na premiéra o nespoľahlivosti našej tlače...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec, uplynul váš čas.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Budem mať krátku odpoveď a ak dovolíte aj krátky komen-

tár.

 

     Pán poslanec  Köteles, donesiem vám  jeden výtlačok ce-

loštátne rozširovaného periodika, kde sa tieto veci publiko-

vali, uverejnili.  Nie je to  len pre poslancov  parlamentu,

ale pre všetkých občanov tohto štátu.

 

     A ak dovolíte, tie vaše  označenia, zato, že jedna sku-

pina je taká  alebo iná, teda ak je  pluralita a je demokra-

cia,  prečo sa  nemôže aj  občas z iného názorového  spektra

uchádzať o podporu v rámci podpory  menšinových  kultúr? Kto

si chce  vytvoriť monopol na  používanie štátnych finančných

prostriedkov  na kultúru?  Pýtam sa:  Má to  byť také nejaké

spoločenské združenie,  občianske združenie, ktoré  bude vy-

hlasovať čosi o brúsení kôs a vyháňaní niekoho do hôr? Ak si

myslíte takúto vec, je to vaša  vec. Neberiem vám to. Ale ja

si to nemyslím.

 

     Ďakujem. To je všetko.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán  poslanec Hrnko ministrovi Si-

tekovi: "Aké aktivity  vyvíja Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky na  podporu exportu výrobkov  slovenských zbrojár-

skych podnikov?"

 

     Pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     situácia po rozdelení  Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky v oblasti vývoja a výroby  výzbroje bola veľmi ne-

priaznivá  a zložitá  zo  stránky  ekonomickej a  sociálnej.

Okamžité zastavenie výroby zbrojnej techniky v roku 1991 ma-

lo za následok stratu trhov, ktoré boli ihneď obsadené inými

dodávateľmi. Ďalším negatívnym dôsledkom  bolo okolo 100 000

kvalifikovaných odborníkov bez práce v regiónoch Dubnica nad

Váhom,  Martin, Detva,  Snina, Strážske,  Považská Bystrica,

Prakovce a v ďalších. Tieto škodlivé následky sa týkali pre-

dovšetkým výrobnej oblasti.

 

     Keď  beriem do  úvahy negatívne  skutočnosti, ktoré sme

zdedili po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Repub-

liky, možno  vyjadriť spokojnosť  s dosiahnutými  výsledkami

predovšetkým vo vývoji vojenskej techniky. Armáda Slovenskej

republiky  prostredníctvom svojich  vývojových ústavov, špe-

cialistov Ministerstva  obrany Slovenskej  republiky a Gene-

rálneho štábu Armády Slovenskej  republiky veľmi úzko spolu-

pracuje pri predkladaní požiadaviek  na vývoj, zúčastňuje sa

na  podnikových  kontrolných,  ale  predovšetkým  vojenských

skúškach.  Vojenské  skúšky  predvádzajú  príslušníci armády

v zložitých  poveternostných  a  terénnych  podmienkach. Ich

výsledky spracuje príslušná komisia - Rada pre vedecko-tech-

nický  rozvoj Ministerstva  obrany Slovenskej  republiky. Po

prerokovaní mi predloží návrh na zaradenie do výzbroje, kto-

rý je prvým predpokladom úspešného exportu.

 

     Za  mojej  pôsobnosti  ministra obrany  som už schválil

niekoľko  desiatok návrhov  na zavedenie  do výzbroje Armády

Slovenskej republiky, a to  nielen výzbroje, munície, ale aj

dopravnej spojovacej ženijnej techniky, techniky a materiálu

logistického, leteckého a zdravotníckeho  zabezpečenia, rov-

nošiat a ďalšie. Bolo by zdĺhavé vyčerpávajúcim spôsobom vy-

menovať všetko, ale  zdôrazním najdôležitejšie. Zaviedli sme

do armády  samohybnú  kanónovú húfnicu Zuzana (155), odmíno-

vacie prostriedky Božena a Belarty, 98 mm mínomet, panciero-

vý kolesový  transportér  Tatrapan, niekoľko  druhov cvičnej

munície, výcvikové trenažéry, rovnošaty a ďalšie veľmi dôle-

žité programy sú v etape náročných skúšok.

 

     Všetkým  zahraničným delegáciám  na Ministerstve obrany

Slovenskej republiky a Generálneho  štábu  Armády Slovenskej

republiky  je  poskytovaný  odborný  výklad  prostredníctvom

príslušných odborníkov vo vojenských útvaroch, vo vojenských

výskumných ústavoch, vo  vojenských opravárenských podnikoch

i vojenských  výcvikových priestoroch.  Na dopravu delegácií

sú  poskytované  vojenské  pozemné  a  letecké dopravné pro-

striedky z limitu armády. Každé dva roky Ministerstvo obrany

Slovenskej  republiky organizuje  výstavu vojenskej techniky

v Trenčíne. Počas výstav vojenskej  techniky doma i v zahra-

ničí a pri stretnutiach s politickými a vládnymi  predstavi-

teľmi  kladieme  dôraz  na  propagáciu  výrobkov slovenského

zbrojárskeho priemyslu i Slovenskej  republiky vôbec. Kladne

reagujeme na žiadosť zbrojárskych  podnikov a obchodných or-

ganizácií  o účasť  odborníkov  armády  na  rokovaniach doma

a v zahraničí.  Značnú propagáciu našich  výrobkov vojenskej

techniky zabezpečuje náš ženijný  prápor v krajinách bývalej

Juhoslávie.

 

     Armáda má  značný vplyv aj na  kvalitu výroby vojenskej

techniky. Prostredníctvom zástupcov  vojenskej správy vo vý-

robných podnikoch kontroluje priebeh technologického procesu

i kontrolu finálneho výrobku. Táto činnosť je veľmi dôležitá

pri exporte vojenskej techniky.  Za hlavný problém považujem

oblasť výroby, ale predovšetkým predaja výzbroje a vojenskej

techniky.  Jej predaj  je poznamenaný  stratou našich trhov,

všeobecným znižovaním armád a finančným nákladom na armády.

 

     Vážny negatívny  vplyv má skutočnosť,  že predaj zbraní

v bývalej Českej a Slovenskej  Federatívnej Republike reali-

zovala obchodná spoločnosť  OMNIPOL v Prahe, ktorá mala prí-

slušné  kontakty a skúsenosti. Čiastočne  si  túto  situáciu

komplikujeme  sami. Vytvorením  niekoľkých akciových spoloč-

ností a spoločností s ručením  obmedzeným vznikla ťažko kon-

trolovateľná a škodlivá konkurencia.  Za úspešnej pomoci Mi-

nisterstva obrany  Slovenskej republiky štátna  akciová spo-

ločnosť Armex  uzatvorila kontrakty na  dodávku odmínovacích

prostriedkov Božena, Belarty, BVP 2  a pripravuje  sa export

zbraňového  systému  Zuzana,  ktorý  sa v súčasnosti  rieši.

V tomto smere by mal nápravu doniesť pripravený návrh zákona

o exporte zbraní, munície a vojenskej techniky.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu ministrovi.

 

     Pýtam sa pána poslanca Hrnka, či mu stačila odpoveď.

 

     Pán Hrnko ešte chce reagovať.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Pán minister,

 

     je  to na  jednej strane  pekné, že  sa armáda  takýmto

spôsobom stará, aby sa naša zbrojná výroba, ktorá bola v ro-

ku 1990 strašným spôsobom ničená a do značnej  miery aj zni-

čená, sa  znova revitalizovala. Ale napriek  tomu si myslím,

že by bolo treba určitým spôsobom aj medzi orgánmi a organi-

záciami, ktoré majú  na starosti  túto výrobu, t. j. v rámci

rezortov, ale aj v rámci DMD Holdingu a Armexu, urobiť viac.

A najmä či  si v blízkej budúcnosti  budeme môcť jednoznačne

povedať, že medzi týmito  rezortmi a organizáciami už je ne-

jaká aspoň  takáto súčinnosť, aby to  mohlo fungovať, aby sa

táto výroba znova  rozvinula, aby  sa v Martine znova začalo

produkovať. A nielen v Martine,  ale aj v  ostatných  podni-

koch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán minister, budete odpovedať?

 

 

 

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Čo sa týka vzťahov medzi Armexom a medzi Holdingom, tak

si treba  uvedomiť, že Armex  je štátna akciová  spoločnosť,

ktorá je zložená z piatich ministerstiev, to je ministerstvo

obrany, ministerstvo vnútra,  ministerstvo hospodárstva, mi-

nisterstvo financií a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomu-

nikácií. A v podstate  bola zriadená na to,  aby sa väčšinou

koordinoval obchod so špeciálnou technikou.

 

     Čo sa týka akciovej spoločnosti Holding, tak zakladate-

ľom  je  ministerstvo  hospodárstva  a  predovšetkým by malo

koordinovať  oblasti vývoja,  výroby  tejto špeciálnej tech-

niky a výskumu. To znamená, že tieto dve organizácie by mali

úzko spolupracovať. Čo sa  týka aktivít alebo podpory úspeš-

nej spolupráce, ministerstvo  obrany v podstate na každú za-

hraničnú návštevu, čo sa týka prezentácie jednak v zahraničí

a jednak doma v oblasti  vojenskej techniky, pozýva obidvoch

zástupcov z týchto spoločností a, samozrejme, tak ako som už

povedal vo svojom príhovore,  toto by mal podstatne vyriešiť

zákon o exporte špeciálnej techniky, ktorý je práve v legis-

latívnej príprave.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ďalšiu otázku  kladie pán poslanec Bugár.  Je to otázka

na  ministra Krajčiho,  ktorého dnes  zastupuje pán minister

Jasovský. Otázka znie: "Podľa vás, aký účel spĺňa pravidelná

akcia  tzv. kukláčov v Dunajskej  Strede? Čo od nej očakáva-

te?"

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     v súvislosti  s  nepriaznivou  bezpečnostnou  situáciou

v okrese Dunajská Streda po línii násilnej a majetkovej kri-

minality v tomto  roku a po  výskyte  mimoriadne  brutálnych

trestných  činov, vrážd  začiatkom  mesiaca  august 1997 bol

prijatý súbor opatrení na pozitívne ovplyvnenie  bezpečnost-

nej situácie a eliminovanie protiprávnych javov.

 

     V rámci súboru vykonávaných bezpečnostných opatrení bo-

lo vykonaných i osem  represívno-bezpečnostných akcií na te-

ritóriu  Okresného riaditeľstva  Policajného zboru  Dunajská

Streda príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Dunajská Streda a Krajského  riaditeľstva  Policajného zboru

Trnava. V priebehu týchto policajných akcií v mestách Dunaj-

ská Streda, Veľký Meder a Šamorín  bolo skontrolovaných cel-

kom 2 635 motorových  vozidiel, 2 719 osôb,  bolo  predvede-

ných 72 osôb, zaistených 11 motorových  vozidiel, zaistených

7 zbraní v ilegálnej držbe,  zistených 15 poznatkov z násil-

nej a majetkovej trestnej činnosti, zadržaných celkom 13 vo-

dičských preukazov, z toho 6 za alkohol, bolo  zadržaných 54

osvedčení o evidencii vozidiel a boli uložené blokové pokuty

v hodnote 59 900 korún. Z uvedeného  počtu  kontrolovaných a

predvedených  osôb  bolo  z tzv. podsvetia  okresu  Dunajská

Streda celkom 15 osôb. Jedna osoba  bola vzatá  do väzby pre

trestný  čin  nedovoleného  ozbrojovania  podľa § 185 ods. 1

Trestného zákona, ale na základe rozhodnutia sudcu Krajského

súdu v Trnave bola  prepustená v priebehu 10 dní a toho času

je  stíhaná na  slobode. Od  týchto osôb  bolo zaistených  6

osobných motorových  vozidiel, kde je  podozrenie, že pochá-

dzajú z krádeže, boli  zaistené 3 strelné zbrane v ilegálnej

držbe. Ďalšie 4 kusy krátkych strelných zbraní boli zaistené

od osôb z okolia  Banskej Bystrice, Prievidze, Rimavskej So-

boty a Žiliny.

 

     Analýzou nápadu trestnej  činnosti po  línii násilnej a

majetkovej  kriminality  je možné  konštatovať,  že v obvode

Okresného  riaditeľstva Policajného  zboru Dunajská  Streda,

avšak  najmä v okresnom  meste  došlo k  výraznému  zníženiu

spáchaných trestných  činov až o 50 % v porovnaní s predchá-

dzajúcim  obdobím, t. j. pred  realizáciou  súboru opatrení.

Zvýšený  výkon policajnej  služby, vykonávané  akcie v rámci

súboru opatrení na eliminovanie protiprávnych javov v okrese

Dunajská  Streda sú  zo strany  verejnosti prijímané kladne.

Jednoznačne prevažuje priaznivý ohlas medzi obyvateľmi mesta

a okresu Dunajská Streda. Všetky vykonávané opatrenia vráta-

ne policajných akcií sú vykonávané v súlade so zákonom o Po-

licajnom zbore.

 

     V realizácii opatrení sa bude pokračovať i v budúcnosti

vo vzťahu k vývoju  bezpečnostnej situácie v okrese Dunajská

Streda. Policajné  akcie boli vykonávané  nepravidelne v zá-

vislosti  od  vývoja  bezpečnostnej  situácie.  Taktiež boli

orientované opäť v závislosti od vývoja prvkov bezpečnostnej

situácie do rôznych miest v okrese Dunajská Streda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pán poslanec Bugár, stačila vám odpoveď, alebo sa chce-

te na niečo spýtať?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  minister, viem,  že sa  pýtam niekoho  iného a ten

zodpovedný tu nie je. Ale nehnevajte sa, pýtal som sa len na

jednu  konkrétnu akciu.  Vy ste  tu vymenovali  osem. Ak  si

niekto myslí,  aj pán minister vnútra,  že na kontrolu stavu

technických vozidiel a na  odobratie vodičských preukazov sú

potrební tzv. kukláči, tak je  na omyle. Dokonca  vám  môžem

povedať moje zistenia skutočností, o ktorých sa hovorí v Du-

najskej Strede. Takisto ako  každý občan jednak mesta Dunaj-

ská Streda a jednak  väčšina občanov  okresu Dunajská Streda

vie a pozná, kto je konkrétne  - aj osoba - aktérom  organi-

zovaného zločinu,  tak predpokladám a pevne  verím, že tieto

poznatky má aj polícia. Ak ale má tieto poznatky, nehnevajte

sa, načo  je 2 700 kontrol?  A pritom tieto kontroly  sú tak

šťastne urobené,  že pokiaľ zastavia  napríklad vodičku žen-

ského pohlavia, mieria  na ňu samopalom. Čo to  je za akcia?

To je zastrašovanie.  Ako je možné, že vedľa  školy v Dunaj-

skej Strede, aj adresu vám môžem povedať, sa robí takáto ak-

cia, pritom títo "kukláči" sú  vyslovene na dvore tejto ško-

ly. Ako  sa to mohlo stať?  A, samozrejme, mohol by  som vám

povedať ešte ďalšie  veci, ale mám dve minúty,  už ani toľko

nie. Môžem  uviesť ešte ďalší  poznatok z môjho zistenia, že

sa občania, bohužiaľ, už neboja len mafie, ale už sa boja aj

polície. A chcem veriť, že toto nebolo vaším cieľom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister,  pokiaľ nie ste pripravený  na tú otázku,

pán poslanec môže podať  interpeláciu. Ale pán premiér hovo-

rí, že je schopný odpovedať na túto otázku.

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Som  veľmi  prekvapený  postojom pána  poslanca k tejto

otázke, pretože mám taký dojem, že stojí na strane organizo-

vaného  zločinu proti  tomu,  aby  orgány štátu,  stojace na

strane  zákona, zasahovali  zákonom predpísaným  spôsobom na

území štátu. (Potlesk.)  Takzvaní "kukláči" predstavujú prí-

slušníkov, ktorí sú pripravovaní  na boj s ťažkou kriminali-

tou. V prípade, že je  podozrenie na ktoromkoľvek území štá-

tu, zasahujú a budú zasahovať.  Majú  špeciálny odborný  vý-

cvik. Ak  príde podozrenie, tak na  tom mieste sa vyskytovať

budú. To  je jedno, pán poslanec,  či sa vám to  páči, alebo

nepáči. A prepáčte, v mene desiatok tisíc  slušných policaj-

tov v tomto  štáte  protestujem  proti tomu,  že porovnávate

strach z mafie  so strachom z polície. Áno, polícia predsta-

vuje  autoritu  zákona,  predstavuje  autoritu štátnej moci.

Treba ju vedieť rešpektovať, treba  sa vedieť pred ňou sklo-

niť. Ale  to je neporovnateľné s najhrubším  kriminálnym zr-

nom, ku ktorému vy idete klásť znamienko rovnosti.

 

     Pokiaľ  ide o územnú  reorganizáciu  Policajného zboru,

bola urobená práve preto, aby v každom  kraji vznikli vysoko

pripravené útvary s vysokou  odbornou prípravou, schopné bo-

jovať s akýmikoľvek  druhmi mafií s nasadením  života. K ľu-

ďom, tzv. kukláčom, mám  hlbokú úctu,  pretože sú pripravení

práve na boj proti drogám, na boj proti organizovanej krimi-

nalite, proti vraždám, proti ohrozovaniu osobného života ob-

čanov. A  vy by ste sa  mali poďakovať za to,  že títo ľudia

s nasadením  vlastného  života  aj v okrese Dunajská  Streda

čistia háveď, ktorá tam robí paseku. (Potlesk.)

 

     Preto som  prekvapený, keď poslanec  Národnej rady dáva

tieto veci  do kontrapunktu. Ak by  porušovali zákony štátu,

prosím, poďme  sa o tom rozprávať.  Ale nevytýkajme niekomu,

že ide vystupovať na ochranu občanov maďarskej  národnostnej

menšiny v duchu a podľa zákonov Slovenskej republiky. Pokiaľ

ide o tieto útvary a otázky,  vážení, budú zasahovať i v os-

tatných  krajoch. Vláda  ich podporuje,  dôveruje im, pokiaľ

neprekročia hranicu zákona. Sme radi,  že už sú ľudia, ktorí

sa môžu postaviť proti  vrahom, zabijakom, proti prepravova-

čom drog, že sú technicky tak  vybavení, že môžu s nimi zvá-

dzať  rovnocenný zápas.  Buďme na  nich hrdí.  Umožňujme ich

činnosť a nerobme  takéto  kroky - nedôstojne  sa  správať a

znižovať význam ich činnosti.

 

     Nezabúdajte, že kriminalita dosahuje také brutálne roz-

mery, že dnes ohrozuje  obrovské množstvo občanov tohto štá-

tu. Aj vy tým, že bránite polícii v riadnom výkone činnosti.

My ju  podporujeme, aby ju  vykonávala. (Potlesk.) Preto  si

myslím, že majme úctu k policajtom. Včera som im v mene vlá-

dy túto úctu vyslovil, dnes  znovu potvrdzujem, vláda má hl-

bokú  úctu, dôveru  a bude  sa starať  o odbornú a technickú

pripravenosť, o sociálne  zabezpečenie, materiálne vybavenie

tzv. kukláčov ako  ľudí, ktorí  predstavujú  maximálnu mieru

sebaobetovania,  pretože  idú  do  stretnutí,  kde  ohrozujú

vlastný život,  maximálnu mieru sebaobetovania  na boj proti

kriminalite  všetkých druhov. A prečo chodia v tých maskách?

Preto, aby ich nikto nenasnímal, nenafilmoval a neboli potom

podniknuté vraždy, útoky na ich rodinu. Takže budú, sú a ďa-

kujeme, že dnes pôsobia. Vláda Slovenskej republiky ich pod-

poruje. A ak vy  podporujete, pán  poslanec, iné druhy, tie,

ktoré sú kriminálne zložky, a  prekáža vám, že tieto sú štá-

tom potláčané, nemám k tomu  čo povedať. Hovoríte sám za se-

ba. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán premiér,  ak ostanete na mieste,  je tu ešte ďalšia

otázka pána poslanca Bugára, ktorú  ste začali. Má na ňu od-

povedať minister Krajči. Myslím si,  že ju zodpoviete. Je to

otázka: "Považujete z pohľadu  Policajného  zboru Slovenskej

republiky za prínos nové územnosprávne členenie?"

 

     Premiér môže odpovedať kedykoľvek za svojho ministra.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážení,  ministrov na  odpovede určuje  predseda vlády.

Mohli by ste rozhodnutie zmeniť, keď budete v tejto pozícii.

Dúfam, že nebudete ani  po budúcich voľbách. (Smiech a hlasy

z pléna, potlesk.) Urobíme všetko pre to, aby to tak nebolo.

(Potlesk.) Ešte to takto bude 5 rokov.

 

    Pokiaľ ide o otázky územného usporiadania, vychádzajú zo

zásady rešpektovať krajské  usporiadanie Slovenskej republi-

ky, decentralizovať viaceré  inštitúcie a organizačné zložky

na území krajov  tak, aby každý kraj bol  schopný v priebehu

niekoľkých minút akcie proti najrôznejším druhom organizova-

nej kriminality.

 

     Ďalej boli prijaté zásady na to, aby sa odbremenila ad-

ministratíva okresov s tým, že  sa posilnili zložky vo výko-

ne. Táto tendencia pokračuje a zanedlho vám predložíme návr-

hy  zákona, podľa  ktorého všetky  administratívne činnosti,

administratívnosprávne činnosti,  občianske preukazy, vodič-

ské  preukazy, kontrola  vozidiel, zbrojné  preukazy by mali

odísť z Policajného  zboru do štátnej  správy, aby policajti

plnili len policajné úlohy a ich sily a zdroje neboli viaza-

né inými úkonmi, ktoré môžu dobre robiť civilné osoby.

 

     Ďalej sme v týchto  zložkách organizačných zmien museli

rešpektovať i veľkostné  pomery jednotlivých  okresov. Takže

je rozdiel povedzme medzi  prihraničným okresom, pretože ten

okrem  ochrany  obyvateľstva v príslušnom  počte zabezpečuje

ešte aj ochranu štátnej hranice, kde počty sú iné, a rozdiel

je medzi vnútrozemskými okresmi,  kde sa dôsledne rešpektuje

princíp:

 

     a) počtu obyvateľov,

 

     b) percento  výskytu  spoločensky  nebezpečných činov a

skutkov,

 

     c) predpokladané tendencie vývoja do budúcnosti.

 

     Z takto stanovených kritérií boli prijaté zásady, podľa

ktorých boli policajné útvary  rozčlenené a bolo decentrali-

zovaných viac ako 2 000 príslušníkov, ktorí prešli do týchto

nižších zložiek  zo zložiek Policajného riaditeľstva, minis-

terstva vnútra, čo je, myslím si, naprosto správny počin.

 

     Pokiaľ ide o vyššie  zložky boja proti kriminalite, za-

oberajú  sa  kvalifikovaným  celoštátnym  zločinom. Existujú

špecifické útvary a tento systém zatiaľ z hľadiska schopnos-

ti  zasahovať výrazne  posilnil  akcieschopnosť  polície. Ak

ich vybavíme ešte technickými  prostriedkami, t. j. helikop-

térami  na  let a videnie v noci, technickými  prostriedkami

umožňujúcimi zásah i proti palebným silám, tak myslím si, že

budú schopní na ktoromkoľvek  území kraja po zaznení signálu

do pol hodiny byť na mieste,  kde sa kriminalita pácha. A to

už je veľmi silné. A sú schopní robiť uzáver  na území celé-

ho  kraja. To  už sú  veci, ktoré  sme predtým nikdy nemali,

ktoré dnes umožnia v podstate vyššiu efektívnosť.

 

     Prednedávnom som  mal  stretnutie s riaditeľmi všetkých

policajných  útvarov  Slovenskej  republiky.  Bolo  to dobré

stretnutie. Včera som bol na otvorení školského roku v Poli-

cajnej akadémii a rozoberali  sme úlohy, ktoré pred Policaj-

ným zborom v oblasti kriminality stoja. A takisto si myslím,

že to bolo dobré.

 

     Takže  organizačné zmeny  nemajú žiaden  iný cieľ,  ako

umožniť efektívnejší boj  priamo na mieste s korupciou, kri-

minalitou, ohrozovaním  života, s drogami, s obchodom so že-

nami, s útokmi  na majetok, s útokmi  na  životy a s mnohými

inými druhmi. Ja len prosím,  aby sme dodržali jednu občian-

sku zásadu,  ktorá zo zákona platí  pre každého. Každý občan

Slovenskej republiky je povinný  pomáhať pri odhaľovaní kri-

minality. To sa vzťahuje aj na poslancov Národnej rady. Pre-

to chcem poprosiť, aj keď  páni poslanci využili právo neho-

voriť o poznatkoch, ktoré  získali ako  poslanci, ale ak ide

o vraždy, prosím  vás, dajte na stôl  argumenty, budú objek-

tívne prešetrené. Keď ich máte. Ak ich nemáte, bohužiaľ, po-

tom je to sebapropagácia, a nie boj s kriminalitou.

 

     Slovenská  republika  čelí  mnohým  činom  v súvislosti

s internacionalizáciou   zločinu.  Slovenská   republika  je

schopná tento zápas dôsledne  nastúpiť a realizovať. Predpo-

kladám v dohľadnom čase výrazné zlepšenie v oblasti krimina-

lity. Ak hodnotíme roky 1997 a 1996 predtým s inými, tak po-

čet je menší o 40 tisíc skutkov. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Bugára, či  chce dať doplňujúcu

otázku, ale máme už len 4 minúty. Začali sme o 14.04 hodine.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán premiér, nebudem hovoriť smerom k vášmu podriadené-

mu, ale  priamo k vám. Pýtal som sa na  niečo iné. Znovu ste

odpovedali tak, ako je to zvykom.  Hovorili ste o tom, o čom

sa vám ľahšie hovorí. Nehnevajte sa. Keď hovorím o reorgani-

zácii a o dosahoch na policajtov, tak mám na mysli napríklad

to, čo sme zistili aj poslaneckými prieskumami, že v niekto-

rých  okresoch - hovorím o Trnavskom kraji - policajti žobrú

o kancelársky papier. V Trnavskom kraji chýba vyše 40 milió-

nov korún, lebo peniaze sa použili na iné účely. Reorganizá-

cia napríklad zobrala  ekonomickú samostatnosť vyšetrovačke.

Tým, samozrejme, ohrozila  aj funkčnosť vyšetrovačky. Takže,

pán premiér, ak hovoríme o tom, že ak  opozičný poslanec ide

kontrolovať a chce pomôcť  práve policajtom,  tak ho neobvi-

ňujte. A vyprosím si, aby  ste obviňovali mňa, aby ste obvi-

ňovali  hocikoho. Najprv  to  dokážte a potom  hovorte o ve-

ciach, o ktorých ste tu hovorili pred chvíľočkou.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Predchádzajúca  otázka  bola   zodpovedaná.  Vráťme  sa

k tej, čo je teraz.  Vyšetrovačka zostala naďalej nezávislou

štruktúrou vo vnútri Policajného zboru. Nie je riadená poli-

cajným prezidentom. Je riadená  priamo riaditeľom odboru vy-

šetrovania polície. To si vyžaduje procesná zásada, kde spo-

jenie kriminálnych činností a vyšetrovacích činností je roz-

delené  práve v dôsledku toho,  aby neboli  zneužívané v ne-

prospech  občana. Následne  na to  ide kontrola prokuratúrou

a rozhodnutie súdom.  Občan by mal  mať garancie, že  nebude

táto  činnosť zneužitá  proti nemu.  A rozdelenie ekonomické

nie  je urobené  tak, ako  tvrdíte, pretože  táto samostatná

zložka má svoje samostatné  útvary v rámci rozpočtovej kapi-

toly ministerstva vnútra.

 

     Pokiaľ ide o jednotlivé  útvary Policajného zboru, áno,

prichádzajú do nových objektov,  prichádzajú do nových stre-

dísk, prichádzajú na nové pracoviská, potrebujú vybudovať aj

technické zariadenia,  výpočtovú  techniku a všetko ostatné,

ale práve preto, že toto ešte všetko všade nie je, je to vý-

voj, ktorý je nastúpený a ktorý pokračuje, a v dohľadnom ča-

se budú všetky kraje vyriešené už naprosto upokojivo, podob-

ne aj okresy. Tak majme úctu k tým ľuďom, ktorí i v takýchto

podmienkach pracujú, a nepýtajme sa ich, prečo pracujú. Buď-

me radi, že pracujú.

 

     Pokiaľ ide o poslanecké prieskumy, viem, že sa toto ro-

dí ako  huby po daždi. Za  kvalifikovaný poslanecký prieskum

považujeme ten prieskum, ktorý je vykonávaný:

 

     a) členmi príslušného výboru,

 

     b) s poverením  podpísaným príslušným  predsedom výboru

alebo predsedom parlamentu.

 

     Všetky ostatné veci  neuznávame za kvalifikovaný posla-

necký prieskum a je to len sebareklama a sebapropagácia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár, mali  ste limit na otázku, položili

ste ju, počúvajte.

 

     Ak  pán premiér  skončil, ďakujem  pekne, pán  premiér.

(Potlesk.)

 

     Do hodiny odpovedí na  otázky nám ostáva necelá minúta.

Preto  pani poslankyne,  páni poslanci,  končím bod programu

hodina otázok. Vyhlasujem prestávku do 15.15 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať podľa schváleného programu bodom

 

     písomné odpovede  členov  vlády Slovenskej republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

podané na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Materiál máte ako tlač 756.

 

     Skôr ako udelím slovo  prvému prihlásenému do rozpravy,

chcem požiadať tých poslancov,  na interpelácie ktorých máme

predložené  odpovede členov  vlády, aby  vo svojom vystúpení

vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelu-

júci počas rozpravy nevyjadrí  svoju nespokojnosť, má sa za-

to, že s odpoveďou  súhlasí. Z dôvodu  prehľadnosti  prosím,

aby ste  pri svojom vystúpení  uviedli číslo, pod  ktorým sa

odpoveď člena vlády v tlači 756 nachádza.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Hlási sa  pán Rózsa, pán Ftáčnik, pán

Černák, pán Köteles. Ako prvý je pán Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

     vážení páni ministri,

 

     nie som spokojný s odpoveďou  ministra vnútra pána Gus-

táva Krajčiho, pokiaľ  ide o odpoveď  pod číslom 13. Pán mi-

nister mi odpovedal síce listom, ale nie na moju otázku. Ne-

žiadal som totiž vysvetlenie ku  kauze obec Terek a obec Ta-

lózs, lebo takéto obce v Slovenskej republike neexistujú.

 

     Ďalej pokiaľ ide o určenie a priznanie, že Ministerstvo

vnútra  Slovenskej  republiky  nevedie prehľad o uplatňovaní

práv obcí podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona číslo 191/1994

Z. z., za  túto úprimnosť som  povďačný. Z toho som ale zis-

til, že  pánu ministrovi vnútra  ustanovenie tohto paragrafu

nie je  známe, zrejme to  nečítal, lebo inak  by neodpovedal

takýmto neadekvátnym spôsobom.

 

     Pokiaľ  ide o odpoveď na  moju  interpeláciu  pod bodom

číslo 14, odpoveď ministerky  školstva Evy Slavkovskej pova-

žujem za nedostatočnú najmä preto, že síce zo stránky rozsa-

hu asi  na štyroch stranách  rozvádza svoje vlastné  názory,

ale pýtal som  sa na otázku, ako sa  plní v rezorte školstva

ustanovenie § 6 ústavného  zákona  číslo 23/1991 Zb., ktorým

sa uvádza  Listina  základných práv a slobôd do  života. Len

pre ctených  poslancov a poslankyne uvádzam,  že tento para-

graf  hovorí o tom, že  tie normy, zákony,  nariadenia a vy-

hlášky,  ktoré  sú v rozpore s článkom 11 Ústavy  Slovenskej

republiky a Listinou základných ľudských práv a slobôd, majú

byť do jedného roka anulované. Pýtal som sa, ako plní minis-

terstvo školstva túto úlohu, či ich anulovalo a ktoré.

 

     Pokiaľ ide o ďalšiu  otázku - ako  sa plnia ustanovenia

článkov 12 a 15 Zmluvy  o dobrom  priateľstve  a priateľskej

spolupráci medzi Slovenskou  republikou a Maďarskou republi-

kou z 19. marca 1995, tieto jednotlivé články uvádzajú urči-

té prevzaté záväzky zo strany oboch zmluvných partnerov a ja

som žiadal  odpoveď na túto realitu, a nie  politické vývody

a prezentovanie politických  názorov o týchto otázkach. Žia-

dal som odpoveď podľa elementárnej zásady pacta sunt servan-

da, ako sa plnia tie zmluvy. Preto nie som spokojný a nepri-

jímam túto odpoveď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

 

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nepovažujem za dôstojné pokračovanie tohto poobedia, ak

na hodine otázok boli prítomní všetci členovia vlády, ktorí,

samozrejme, nie sú ospravedlnení, a v tejto chvíli sa ich tu

nachádza päť. To sa netýka  vás, vážená pani ministerka, vá-

žení ministri,  ktorí ste tu, ale  kolegov, ktorí si zvolili

na poobede iný program, hoci majú viesť rozpravu s poslanca-

mi o odpovediach na interpelácie a vypočuť  si ďalšie inter-

pelácie poslancov. Je to jeden  štvrtok zhruba za dva až tri

mesiace, takže si myslím, že by  ste si ten čas mohli nájsť.

Opakujem nie tí, ktorí tu sedíte, ale tí, ktorí tu nesedíte.

 

     Začnem  interpeláciou, ktorá  je  uvedená v zozname pod

číslom 1, a je to odpoveď  na interpeláciu,  ktorú mi poslal

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jasovský. Pýtal

som sa ho dve otázky,  ktoré sa týkali predaja, resp. zmluvy

s Ruskou federáciou o dodávke  námorných  plavidiel, kde pán

minister odpovedá, že nebolo možné túto otázku riešiť takým-

to spôsobom, teda uzavretím zmluvy, pretože nie je vyriešená

celkove otázka deblokácie medzi Slovenskou republikou a Rus-

kou federáciou. Chcem ho upozorniť, že zmluva mala byť práve

podkladom na to, aby štátne orgány mohli konať a aby Sloven-

sko mohlo znížiť dlh Ruskej federácie voči Slovenskej repub-

like dodávkou plavidiel, ktoré sú vysoko ziskové, pokiaľ ich

Slovenská  republika  získa.  V zmluve  v článku 1 ods. 2 sa

uvádza, že po schválení tohto  projektu by na každé plavidlo

bola urobená samostatná zmluva s právami a povinnosťami kaž-

dej zo  zúčastnených strán, to  znamená pri výstavbe  týchto

lodí na území Ruskej federácie.

 

 

     K informácii,  ktorú uvádza pán  minister, že ceny  ta-

kýchto lodí by boli o 20 % vyššie, ako sú ceny svetové, uvá-

dzam len článok 3 odsek 1 zmluvy, kde  sa hovorí o konštruk-

cii ceny v súlade s dohodou vlád Slovenskej republiky a Rus-

kej federácie,  čiže z ničoho  nevyplýva, že by  to malo byť

takýmto spôsobom predražené, ako naznačuje pán minister. Mu-

sím konštatovať, že zrejme ten, kto spracúval odpoveď na tú-

to  interpeláciu,  nebol  podrobne  oboznámený  so  zmluvou.

A chcel by som sa pána ministra, ak by tu sedel, opýtať, aby

nám vysvetlil, k čomu  došla pracovná skupina, ktorú ustano-

vil na  doriešenie tejto problematiky,  pretože po odpredaji

niektorých lodí potrebujú naše  lodenice dodávku ďalších lo-

dí.

 

     V druhej časti chcem povedať, a tá sa týkala privatizá-

cie akciovej spoločnosti Slovenská  plavba a prístavy, ktorá

podľa  môjho názoru - a v tom sa  líšime s pánom ministrom -

vznikla porušením zákona o strategických podnikoch s tým, že

nebol vyrovnaný štátny  majetok s existujúcim štátnym podni-

kom  Slovenská  plavba  dunajská,  Štátnou plavebnou správou

a Slovenskou plavbou a prístavy, a. s. Delimitácia  sa usku-

točnila až  niekoľko mesiacov po vzniku  tejto akciovej spo-

ločnosti. Vy ste, pán minister,  keďže ste odpoveď písali 5.

augusta, už  vedeli o výsledku kontroly  Fondu národného ma-

jetku a zástupcov  kontrolných  orgánov  vášho  ministerstva

v tejto  akciovej spoločnosti.  Iste je  vám známe,  že táto

kontrola  zistila  závažné  nedostatky v riadení vrcholového

manažmentu a porušenie záväzných právnych predpisov.

 

     Musím povedať, že nie je  celkom pravda to, čo uvádzate

vo svojej odpovedi, že štát má zabezpečený vplyv na túto ak-

ciovú spoločnosť, ktorá je  podľa zákona Národnej rady stra-

tegickým podnikom, pretože  zastúpenie ministerstva dopravy,

pôšt a telekomunikácií v dozornej  rade  je len  jediným zá-

stupcom  ministerstva oproti  piatim zástupcom  fondu a trom

zamestnancom akciovej spoločnosti. Mám  informácie o tom, že

sa uskutočnilo rokovanie medzi  vaším ministerstvom a Fondom

národného majetku,  kde bol návrh  na rekonštrukciu dozornej

rady, a to v takom pomere, aby štyroch zástupcov malo minis-

terstvo, štyroch fond a štyroch akciová spoločnosť Slovenská

plavba a prístavy.

 

     Do dnešného dňa sa  však neuskutočnilo požadované valné

zhromaždenie, ktoré by túto rekonštrukciu schválilo, a v zá-

ujme  potrebného riešenia  katastrofickej ekonomickej situá-

cie, v súlade s obsahom príkaznej zmluvy, sa pustilo do hľa-

dania konkrétnych riešení. Takto, keďže sa nekoná, sa prehl-

buje zlý hospodársky výsledok, ktorý  za prvý a druhý štvrť-

rok tohto roku predstavuje podľa oficiálnych údajov predsta-

venstva Slovenskej plavby a prístavov 73 miliónov korún, ale

v skutočnosti bude omnoho vyšší. Pýtam  sa teda, kedy sa po-

hne s týmito  problémami a či má štát  vôbec záujem zachovať

jediného  lodného  dopravcu  na  Slovensku  v  zmysle zákona

o strategických podnikoch.

 

     Keďže nemôžem  byť  spokojný s odpoveďou pána ministra,

navrhujem,  aby  Národná  rada  Slovenskej republiky prijala

nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žia-

da ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby  Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie podal  informáciu o hospodárskom výsledku

akciovej spoločnosti  Slovenská plavba a prístavy a o zabez-

pečení vplyvu štátu na tento podnik  ako jediného strategic-

kého vodného dopravcu na Slovensku do 31. 1. 1998.

 

     Ďalšia  časť  môjho  vystúpenia  sa  týka interpelácie,

resp. odpovedí uvedených  pod bodom 2 a pod  bodom 30, ktoré

mi poslali minister pre  správu a privatizáciu národného ma-

jetku a prezident Prezídia Fondu národného majetku. Problém,

myslím si, veľmi dobre  poznáte, je to privatizácia akciovej

spoločnosti  Palivá Bratislava,  podniku, ktorý  má na  prvý

pohľad len 50 zamestnancov, ale ktorí už 5 mesiacov štrajku-

jú preto,  aby sa domohli  rešpektovania  zákona a naplnenia

programového vyhlásenia  vlády. Podľa odpovedí  ministra pre

správu a privatizáciu národného  majetku jeho vplyv sa skon-

čil v tom  momente, keď  ministerstvo v súlade s platnou le-

gislatívou  rozhodlo o návrhu  na  privatizáciu, to  znamená

na privatizáciu tejto  akciovej spoločnosti - zamestnaneckej

spoločnosti s ručením obmedzeným  PALGAST, ktorú si utvorili

zamestnanci uvedeného podniku.

 

     Žiaľ, niekoľko dní po rozhodnutí, resp. niekoľko mesia-

cov po rozhodnutí, bola prijatá  novela zákona o veľkej pri-

vatizácii,  podľa ktorej  sa Fond  národného majetku necítil

viazaný týmto rozhodnutím ministerstva, hoci dovtedajšia le-

gislatíva ho k tomu zaväzovala, a prijal ponuku inej spoloč-

nosti, ktorá  mala záujem o  privatizáciu podniku, ktorý  sa

nachádza v lukratívnej  zóne dunajského prístavného regiónu.

Neskôr táto spoločnosť odstúpila od privatizácie a zostal tu

teda stav, že je tu  platné rozhodnutie ministerstva na pri-

vatizáciu, neochota  fondu s týmto niečo  urobiť a navyše je

tu štrajk 50 robotníkov a zamestnancov akciovej spoločnosti.

 

     Myslím si, že je nevyhnutné,  aby sa čo najskôr prijalo

nejaké rozhodnutie. Nie som kompetentný na to, aby som pove-

dal, aké to rozhodnutie má byť, ale predlžovanie toho stavu,

kedy  sa nekoná,  kedy  sa  tento podnik  vlastne pripravuje

tichým spôsobom na likvidáciu, pretože jeho zákazky vzhľadom

na blížiacu sa vykurovaciu sezónu preberajú iné spoločnosti,

možno  menej pripravené  na  to,  aby splnili  potreby škôl,

zdravotníckych zariadení a ďalších subjektov, ktorým dodával

tento podnik príslušné palivo, jednoducho je možné, že je to

zámer.

 

     Myslím si,  že takýto zámer  by sme nemali  podporovať,

a preto navrhujem, aby sme k  tejto časti, alebo k tejto od-

povedi, prijali uznesenie, ktoré by znelo nasledovne: Národ-

ná rada Slovenskej republiky odporúča Fondu národného majet-

ku,  aby v zmysle  zákona  rozhodol o privatizácii  akciovej

spoločnosti Palivá  Bratislava do 31. 10. 1997 a ukončil tak

5 mesiacov  trvajúci štrajk  zamestnancov podniku,  ktorí sa

domáhajú rešpektovania  zákona a naplnenia  programového vy-

hlásenia vlády.

 

     Moja posledná časť alebo posledná časť môjho vystúpenia

sa týka  odpovede pod  bodom 4, ktorú mi  poslala ministerka

školstva  vo vzťahu k publikácii M. S. Ďuricu - Dejiny  Slo-

venska a Slovákov.  To je  tiež problém, o ktorom sa už nie-

koľkokrát diskutovalo aj na pôde tohto parlamentu  mojou in-

terpeláciou niekedy  zo začiatku tohto roku,  ale aj mnohými

článkami v tlači, naposledy vyjadrením predsedu vlády v Bru-

seli, kde prisľúbil stiahnuť túto publikáciu zo škôl.

 

     Pani ministerka vo svojej odpovedi píše, že táto publi-

kácia sa nebude používať vo vyučovacom procese, ale neinfor-

muje, či je pripravená túto publikáciu zo škôl stiahnuť. Môj

názor je taký, že publikácia do  škôl v tejto podobe, ako je

predložená, nepatrí, a preto navrhujem, aby Národná rada od-

poručila ministerstvu školstva stiahnuť doplnkovú publikáciu

M. S. Ďuricu - Dejiny  Slovenska  a Slovákov  zo  základných

škôl.

 

     Kolegyne a  kolegovia, iste máte lepšie  témy na disku-

siu, ale aj tak vám ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec,  tak  nesúhlasíte s tými odpoveďami? Áno,

nesúhlasíš. Musíme dať o tom hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy ministerky,

     členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     položil som tri interpelácie,  dostal som tri odpovede.

Dve také vyhýbavé, ale namietam len proti odpovedi číslo 27,

ktorú som dostal od  pána ministra Jasovského. Pána ministra

Jasovského  som sa  pýtal, prečo  železnice, ktoré  sa topia

v strate, ktoré majú dlžobu 7 miliárd korún, veľkodušne dali

zľavu na  prepravu košickej VSŽ,  resp. firme, ktorá  pre ne

dopravu  zabezpečuje, v čase,  keď  táto najprosperujúcejšia

slovenská firma  zrejme asi nepotrebuje  investovať dovnútra

do  firmy,  pretože  kupuje  futbalistov, štadióny, lietadlá

a rozhadzuje miliardy, ktoré zarobí huta mimo huty.

 

     Otázka bola prečo, koľko a či  vie o tom, že tieto pro-

striedky sú fakturované  do Lichtenštajnska a až tak sa vra-

cajú.

 

     Pán minister síce nemá s  tým zrejme  zatiaľ nič do či-

nenia, pretože je vo funkcii  krátko, ale neodpovedal mi ani

na jednu z položených otázok.  Na dvoch stranách mi odpovedá

a ja vám tie čísla poviem, pretože rád sa podelím s vami, že

VSŽ robí okolo 14 mil. ton  prepravy, čo  je presná štvrtina

celoslovenského tovaru, ktorý sa prepravuje na nákladnej že-

leznici, že na širokorozchodnej je  zľava 60 % oproti bežným

tarifám, že  na  suroviny  na trati  Čadca-Haniska,  Plaveč-

-Haniska  je  zľava 56,68 % oproti  bežným  tarifám a že  na

expedíciu  hotových  výrobkov, predovšetkým  Haniska-Plaveč,

Haniska-Čadca  a Haniska-Lúky  pod Makytou,  sú rôzne zľavy,

rádovo okolo 15 %.

 

 

     Pán  minister mi  neodpovedal, prečo  železnice v čase,

keď samy potrebujú, poskytli  takpovediac skoro priamu dotá-

ciu okolo 1 miliardy korún  firme,  ktorá podľa všetkého tie

prostriedky nepotrebuje. Pán minister mi lakonicky odpovedal

poslednou vetou, že firma  Trade trans rail Spedition, spol.

s r. o., Košice je slovenská. Tak pokiaľ by potreboval bliž-

šie informácie, poviem mu, že v tejto  firme medzi majiteľmi

figurujú chorvátske mená. Možno  pod vplyvom posledného týž-

dňa vám čosi urobí ten  náznak chorvátskej stopy v našom že-

leznom  gigante. A pokiaľ by  mal záujem,  tak mu  poviem aj

o tom, že taká  istá firma s presne takým  istým menom Trade

trans rail Spedition GMBH Vadúz  veselo  fakturuje a vlastne

využíva zľavu,  ktorú dali železnice subjektu,  ktorý je re-

gistrovaný v Slovenskej republike.

 

     Takže, kolegyne a kolegovia, hoci  pro forma hlasovaním

rozhodnete,  že tá  odpoveď je  správna, pro  forma namietam

proti tejto odpovedi a prosím, aby sa o tom hlasovalo. Je to

odpoveď číslo 27.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

 

     na 30. schôdzi som  interpeloval pána ministra kultúry.

Pán minister  mi odpovedal. Je  pravdou, že nie  na položené

otázky. Interpeloval  som pána ministra,  aby predložil kon-

krétny zoznam, konkrétny a oficiálny zoznam dotácií zo Štát-

neho fondu Pro Slovakia. To  ste už počuli. Takisto som žia-

dal, aby  predložil konkrétny zoznam  dotácií  za roky 1995,

1996 a za prvý polrok  1997 na menšinové kultúry. Pán minis-

ter mi neodpovedal. Žiadal som odpoveď na otázku, na základe

akých kritérií a koncepcií  podporovalo Ministerstvo kultúry

Slovenskej  republiky v tomto  období  jednotlivé  menšinové

kultúrne zväzy. Dostal som zásady  z fondu Pro Slovakia. Keď

som prelistoval zase informáciu  o stave pridelených finanč-

ných prostriedkov, nenašiel som tam skoro nič. Je pravda, že

je tam napríklad ako bonbónik Hnutie mládeže pre demokratic-

ké Slovensko a niektoré  obce, napríklad Terchová alebo Šia-

torská Bukovinka, s niekoľkomiliónovými sumami. Pýtal som sa

pána ministra,  či vôbec existuje  koncepcia na zabezpečenie

ďalšej existencie a rozvoj  menšinových  kultúr v Slovenskej

republike. Odpoveď na túto  otázku som nedostal. Veľmi ľutu-

jem. Takže  odpoveď pána ministra na  otázku číslo 5 nemôžem

prijať.

 

     Odpoveď  pani ministerky  na otázku,  podľa akých zásad

bol obsadený na IV. konferencii predstaviteľ vládnych úradov

pre národnostné menšiny v  strednej a východnej Európe, zne-

la, že tento  pán bol  István György. Beriem  na vedomie, že

jeho  osobná povaha  a doterajšia  činnosť predurčovala, aby

spoľahlivo  splnil takéto  dôležité úlohy.  Ostatné odpovede

beriem na vedomie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Švec, už  som síce uzavrel prihlásených do

rozpravy, ale neboli ste tu, neviete o tom.

 

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy ministerky,

     vážení páni ministri,

     dámy a páni,

     ctení hostia,

 

     vyslovujem  nespokojnosť  s  odpoveďou  pani ministerky

školstva  na moju  štvrtú  interpeláciu v tej  iste veci pod

číslom 15, ktorá sa týka vracaní návrhov na vymenúvanie pro-

fesorov vysokých škôl pani ministerkou späť na vysoké školy.

 

     Štyrikrát som interpeloval pani ministerku a žiadal som

ju v tej istej veci o vyjadrenie,  na základe  akého  zákona

a na základe akého paragrafu vracia návrhy na profesúry späť

na vysoké školy. Dodnes som odpoveď na túto veľmi jednoduchú

otázku  nedostal.  Preto  odmietam  odpoveď pani ministerky,

ktorá je všeobecná a nekonkrétna, a prosím Národnú radu Slo-

venskej republiky, aby prijala nasledovné uznesenie:

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada  ministerku

školstva  Slovenskej republiky  pani Evu  Slavkovskú, aby do

30. októbra 1997 predložila  Národnej rade Slovenskej repub-

liky  informáciu o zákone a príslušnom  paragrafe, ktorý  ju

oprávňuje vracať návrhy  na vymenovanie vysokoškolských pro-

fesorov späť na vysoké školy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-

me Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme osobitne

hlasovať o jednotlivých  písomných odpovediach  členov vlády

na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokoji-

vé. Prosím pánov poslancov, pani poslankyne, aby sa dostavi-

li do rokovacej sály, budeme hlasovať.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o odpovedi  pána ministra  Krajčiho na  otázku pána poslanca

Rózsu.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme  hlasovať, či Ná-

rodná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Krajčiho na od-

poveď pána poslanca Rózsu.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Prosím pani poslankyne, pánov poslancov.

 

     Nech sa páči, budeme  ešte raz hlasovať. Prezentujme sa

a hlasujme o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu poslancovi

Rózsovi.

 

     Prezentovalo sa 66 poslancov.

 

     Ešte raz  sa prezentujme. Keď nás nebude dosť, pôjdeme ďalej.

Nech sa páči, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  odhlasujeme si

to zajtra, keď  nás  bude dosť. A vy v mene Božom môžete ísť

tiež. (Smiech a hlasy z pléna.)

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     ďalším bodom programu sú

 

     interpelácie poslancov.

 

     na úvod chcem  pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona

o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavu-

je poslanca  povinnosti odovzdať písomne  svoju interpeláciu

predsedovi Národnej rady  Slovenskej republiky. Upozorňujem,

že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady ne-

nahrádza  povinnosť  poslanca  doručiť  písomné znenie ústne

prednesenej interpelácie  predsedovi Národnej rady.  V tejto

súvislosti chcem požiadať poslancov,  aby písomné znenie in-

terpelácie doručili  predsedovi Národnej rady  cez podateľňu

Kancelárie Národnej rady.

 

     Do interpelácie máme prihlásených päť poslancov.

 

     Nech  sa páči,  ako  prvý  vystúpi pán  poslanec Sopko.

Pripraví sa pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     iste sa pamätáte, že už na májovej schôdzi Národnej ra-

dy sme  upozorňovali na veľké problémy  na Železniciach Slo-

venskej  republiky, na  zlé  hospodárenie v tejto  najväčšej

štátnej  organizácii.  Niekoľkokrát  po sebe  sme otvorene a

veľmi kriticky aj v tomto  našom kolektíve hovorili o katas-

trofálnom stave finančného  hospodárenia Železníc Slovenskej

republiky.

 

     Poukazovali sme  na to, že hospodársky  výsledok sa ne-

ustále zhoršuje, že v rozborových  materiáloch Železníc Slo-

venskej republike sú úmyselne skresľované údaje o zadlženos-

ti železníc,  že sa tam  udomácnili veľmi nezdravé  praktiky

a že Železnice Slovenskej republiky  sú vo finančnej, ale aj

v obrovskej morálnej kríze.

 

    Nemlčali sme a nebudeme  mlčať o zistených informáciách,

pretože zistenie Najvyššieho kontrolného  úradu, ale aj zis-

tenia  vnútornej  rezortnej  kontroly  ministerstva dopravy,

pôšt a telekomunikácií sú  alarmujúce, a zastávame názor, že

široká  verejnosť  musí o nich  vedieť aj  napriek tomu,  že

príslušné orgány činné v trestnom konaní ani zo zistení, ani

z priamych podnetov a oznámení Najvyššieho kontrolného úradu

nevyvodzujú žiadne dôsledky. (Ruch v sále.)

 

     Ukazovatele úrovne hospodárenia Železníc Slovenskej re-

publiky  ukazujú v posledných  rokoch na  neustály  pokles a

tieto tendencie  vývoja pokračujú aj v  tomto roku. Tvrdíme,

že je to dôsledok nekoncepčnej a nepremyslenej obchodnej po-

litiky železníc.  Pre mňa je dodnes  záhadou, prečo doteraz,

za celé to obdobie, mlčal  minister financií pán Sergej Koz-

lík, ktorý o nezdravej finančnej situácii aj o zlom hospodá-

rení musel vedieť, a prečo neinformoval vládu Slovenskej re-

publiky o možných dôsledkoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

      Vážení páni  poslanci, pani poslankyne,  prosím trošku

pokoja.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Prečo  nenavrhol  vláde  Slovenskej  republiky ozdravné

opatrenia  na  urýchlené  riešenie  celého  súboru problémov

a ťažkostí.

 

     Do katastrofálneho stavu sa Železnice Slovenskej repub-

liky  dostali  postupne v priebehu  rokov vládnutia súčasnej

vlády, t. j. po roku 1995. Ešte aj dnes  pretrvávajú tenden-

cie zakryť  finančné  machinácie a praktiky zlého hospodáre-

nia, o ktorých vedel bývalý minister dopravy, pôšt a teleko-

munikácií Alexander Rezeš, ale  aj spomínaný minister finan-

cií Sergej Kozlík a o ktorých už  dnes určite vie aj súčasný

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jozef Jasovský.

Napriek tomu, že finančné škandály sú z veľkej časti širokej

verejnosti prostredníctvom tlače známe, nepredložil generál-

ny riaditeľ  Železníc Slovenskej republiky  pán Michal Lazar

informáciu o rozsahu organizovaných  krádeží ani o skutočnom

stave hospodárskej  krízy, o skutočných  finančných stratách

v hospodárení železníc.

 

     Ako poslanec Národnej rady chcem vedieť, aké stanovisko

zaujíma  minister financií  Sergej Kozlík,  ale aj  minister

dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jasovský k trestnej čin-

nosti na Železniciach Slovenskej republiky, ale aj to, prečo

tieto ministerstvá  tolerovali nepriaznivý stav  v ekonomike

Železníc Slovenskej republiky prakticky až do abdikácie Bar-

tolomeja Sinaja z funkcie generálneho riaditeľa železníc.

 

     Vážená Národná  rada, z tlače už  vieme, že na Železni-

ciach Slovenskej republiky  bola vykonaná mimoriadna hĺbková

kontrola hospodárenia s majetkom  štátu aj kontrola dodržia-

vania  všeobecne platných  záväzných  predpisov a vnútorných

predpisov železníc.

 

 

     Kontrolná skupina ministerstva  dopravy, pôšt a teleko-

munikácií na základe  rozhodnutia pána ministra kontrolovala

niekoľko  oblastí - realizáciu  majetkových  vkladov, predo-

všetkým finančných, na ktoré  sme viackrát upozorňovali, fi-

načné operácie,  úvery, rôzne  výpomoci a iné súdne transak-

cie, ďalej  zmluvné vzťahy pri  uzatváraní majetkových vkla-

dov,  ale rovnako  plnenie opatrení,  ktoré prijal generálny

riaditeľ, ale aj opatrení prijatých na odstránenie nedostat-

kov zistených Najvyšším kontrolným úradom.

 

     Pokiaľ mám správne  informácie, dôsledne bolo kontrolo-

vané obdobie rokov 1995 a 1996, to znamená obdobie pôsobenia

vo funkcii bývalého ministra  pána Alexandra Rezeša. Ale sú-

časne bolo kontrolované obdobie,  alebo bolo to obdobie, keď

sa vo funkciách postupne  menili traja generálni riaditelia:

pán Albert  Vereš, pán Milan Chúpek  a pán Bartolomej Sinaj.

Som presvedčený, že protokol  o výsledkoch kontroly obsahuje

veľmi závažné informácie, ktoré sú pre nás všetkých zaujíma-

vé a ktoré sú aj  zrkadlom práce vlády Slovenskej republiky,

ale predovšetkým bývalého ministra  Alexandra Rezeša, a tvr-

dím, že aj ministra financií Sergeja Kozlíka.

 

     Hospodársky vývoj na  Železniciach Slovenskej republiky

nie  je  len  záležitosťou  správnej  rady  železníc,  ktorá

v zmysle zákona číslo 258/1993 Z. z., ale aj v zmysle Štatú-

tu Železníc Slovenskej republiky má dohliadať na hospodársku

činnosť  železníc a má  schvaľovať  ročný podnikateľský plán

hospodárenia železníc. Akí odborníci vlastne boli a sú člen-

mi správnej  rady tohto najvyššieho  orgánu Železníc Sloven-

skej republiky, ak pripustili dnešný stav? Veď členov správ-

nej rady vymenúva a odvoláva  minister dopravy, pôšt a tele-

komunikácií, ktorý,  samozrejme, je členom  vlády Slovenskej

republiky. Mali to byť odborníci z odvetvia dopravy, mali to

byť odborníci z oblasti financií, mali to byť ľudia s veľkou

hospodárskou praxou aj odborníci z hospodárskeho práva.

 

     Dnes sa môžeme a právom  pýtame, plnili túto úlohu, do-

zerali na činnosť Železníc Slovenskej republiky alebo využí-

vali svoje funkčné postavenie pre vlastné podnikateľské úče-

ly? Kto je vlastne dnes osobne zodpovedný za porušovanie ce-

lého radu všeobecne záväzných predpisov aj interných predpi-

sov pri rozhodovaní o realizácii majetkových vkladov? Kto je

dnes osobne zodpovedný za nedodržiavanie zákona Národnej ra-

dy číslo 258/1993 Z. z. o Železniciach  Slovenskej republiky

pri  posudzovaní  výsledkov  hospodárenia a pri  posudzovaní

hospodárskych krokov, ktoré sú vo výlučnej pôsobnosti správ-

nej rady? Kto pripustil konflikt záujmov predsedov správnych

rád pána Ing. Igora Klesniaka a pána Ing. Viktora Špakovské-

ho, ktorí  prostredníctvom vlastných firiem  vykonávali takú

činnosť, ktorá  konkurovala predmetu činnosti  Železníc Slo-

venskej republiky?

 

     Kto pripustil a kto  toleroval  krajne závažnú finančnú

situáciu na Železniciach Slovenskej republiky? Prečo sa kon-

cepčne neriešila finančná situácia a súvisiace problémy? Aké

sú dnes  dôsledky dlhodobého neriešenia  príčin nepriaznivej

situácie, ale rovnako  nadmernej úverovej zaťaženosti želez-

níc  aj  zlej  úverovej  politiky?  Kto  pripustil neplnenie

zmluvných záväzkov medzi štátom  a medzi Železnicami Sloven-

skej republiky, čo je tiež jedna z príčin ohrozenej prevádz-

kyschopnosti Železníc Slovenskej republiky?

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, o týchto  veciach sme hovo-

rili už v máji  tohto roku. Tieto a ďalšie  otázky ma viedli

k tomu, že dnes formou interpelácie žiadam ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií pána Jasovského, aby zverejnil proto-

kol o výsledkoch kontroly vykonanej kontrolnou skupinou sek-

cie kontroly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na

základe vlastného  rozhodnutia číslo 7 z roku 1997 a aby ve-

rejne zaujal  stanovisko k trestnej činnosti na Železniciach

Slovenskej republiky.

 

     Rovnako žiadam  informáciu o tom,  akú právnu zodpoved-

nosť uplatnil pán minister voči zodpovedným osobám za ziste-

né nedostatky. Žiadam to aj v rámci proklamovaného boja pro-

ti organizovanej kriminalite, o ktorej tak presvedčivo hovo-

ril pred malou chvíľou  predseda vlády Slovenskej  republiky

pán Mečiar.  Som presvedčený, že aj  v tomto prípade pôjdeme

dôsledne za tým, aby sa vinníci a iniciátori tejto obrovskej

kauzy došetrili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi.

 

     Pán poslanec Fogaš. Pripraví sa pán Gaľa.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážení ministri

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predo  mnou odznel  príspevok, ktorý  poukázal na hrubé

porušovanie  zákona  a  následné  škody  na železniciach. Ja

chcem poukázať  na škody, ktoré  vznikajú na kultúrnych  pa-

miatkach. My tu totiž často s veľkým pátosom hovoríme o Slo-

vensku, o tom,  ako sme naň hrdí, a pritom  zabúdame, že to,

čo máme, je potrebné udržiavať.

 

     Budem hovoriť o Haličskom zámku.  V roku 1955 bol napo-

sledy reštaurovaný a vtedy boli reštaurované i maľby v hlav-

nej zasadacej sále. Vtedy to bolo naposledy a dnes je vlast-

ne 42 rokov od poslednej reštaurácie a zámok potrebuje obno-

vu. V roku 1965 bol v draho  opravenom  zámku zriadený ústav

sociálnej starostlivosti. Jeho chovanci a personál sa stara-

li aspoň o okolie  zámku a o základnú údržbu.  No po ich od-

chode 1. októbra 1993, keď sa  presťahovali  do novej budovy

v Lučenci, začalo všetko chátrať.

 

     Ak by  ste sa teraz, pán  minister, odhodlali navštíviť

tento zámok, privítajú vás holé a ošarpané múry, rozbité ok-

ná, nepríjemný  zápach a večné ticho.  Ticho, na ktoré zámok

nebol  nikdy  zvyknutý.  Jeho  múry  poznali  smiech, radosť

i plač, i krik. Dnes tieto múry  ticho stoja a mlčia a týmto

tichom  vyjadrujú  pravdu o nás aj o vás, teda  aj o štátnej

správe, ktorá je povinná sa o tento zámok starať. Mlčia, ho-

ci by  mohli toľko rozprávať. Veď  tieto múry poznajú všetky

roky života zámku.

 

     Pamiatky,  ktoré  boli  samozrejmou  súčasťou vybavenia

zámku, sú roztrúsené po  okolí a o osudoch umeleckohistoric-

kých  zbierok, galérií  obrazov, knižníc a bohatých  zbierok

zbraní  nevieme dnes  nič. Sú na neznámom mieste.  Ale i na-

priek tomu možností, ako využiť takú peknú budovu, sám zámok

a jeho  okolie, je  málo. Myslím  si, že  len hlavná sála sa

v tejto chvíli ako jediná zachovala vo svojej pôvodnej podo-

be, hoci  zub času ju už,  ako i celý zámok  ohlodáva. Pýtam

sa, kto zastaví tento vlak. Tu už nepomôžu slová ani odpove-

de na papieri, ale pomôžu činy.  A práve tieto činy, pán mi-

nister Hudec, čakám. Prosím  vás, nebuďte ľahostajný k tejto

výzve a kompetentne, prosím,  konajte. Nedovoľte, aby na nás

budúce generácie  spomínali v zlom, aby  odsúdili nás a dali

nás na roveň  barbarov. Prosím vás o odpoveď  na otázku, kto

zastaví nivočenie Haličského zámku, aký bude jeho ďalší osud

a čo mieni urobiť váš rezort  pre to, aby sa táto historická

pamiatka zachovala i pre budúce generácie.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Fogašovi.

 

     Nech sa páči, pán Gaľa. Pripraví sa pán Bugár.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľujem si obrátiť sa v rámci  interpelácií na minis-

tra financií Sergeja Kozlíka a ministra  zdravotníctva Ľubo-

míra Javorského s otázkou, aké konkrétne závery a aké termí-

ny boli prijaté dnes na jednom z ďalších opakovaných rokova-

ní predstaviteľov  uvedených rezortov so  Združením zdravot-

ných  poisťovní. Cieľom  týchto rokovaní  malo byť  riešenie

krízového  stavu vo  financovaní  slovenského zdravotníctva.

O tom, že  situácia je krízová, sa dúfam, nemusíme  navzájom

v tejto snemovni presviedčať. Nie je účelom interpelácie ro-

biť siahodlhé  analýzy, ale určite nielen  mňa, ale všetkých

poslancov i občanov  Slovenska  zaujíma,  ako a hlavne  kedy

dôjde zo  strany ministerstva  financií a ministerstva zdra-

votníctva v spolupráci s ďalšími kompetentnými organizáciami

k náprave stavu v tomto rezorte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

 

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     interpelujem premiéra Slovenskej  republiky vzhľadom na

to, že odpovedal v mene svojho ministra vnútra. Pán premiér,

vy ste pri okrúhlom  stole s opozičnými politickými stranami

naznačili, citujem: "Ak  chcete kriminalizovať politiku, tak

to  budete mať."  Dnešné  vaše  vystúpenie svedčí o tom,  že

v týchto intenciách  budete pokračovať až  do volieb. To  je

jedna moja poznámka smerom k vášmu vystúpeniu.

 

     Druhá poznámka smeruje k tomu, že aj vy takisto ako váš

minister vnútra tvrdíte niečo iné, čo v zákonoch nemá žiadnu

podstatu. Pán premiér, aj vy hovoríte o tom, aká je kvalifi-

kovaná poslanecká kontrola  alebo poslanecký prieskum. Chcel

by som rozšíriť  vaše právne  vedomie o to, že budem citovať

z rokovacieho  poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky,

a to § 127: "Národná rada, výbory, alebo poslanci vykonávajú

kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými

predpismi a týmto  zákonom.8O)" Pod  odkazom 80 je § 12 pís-

mená g), ch) a j)  zákona  Slovenskej  národnej  rady  číslo

45/1989 Zb.

 

     Dovoľte mi, aby som z  tohto paragrafu a z tohto zákona

odcitoval body:

 

     "ch) poslanci sú oprávnení najmä  požadovať od vedúcich

ostatných štátnych  orgánov a vedúcich  organizácií informá-

cie,  vysvetlenia a podklady  potrebné  na výkon poslaneckej

funkcie,

 

     j) zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi

Slovenskej národnej rady, ak sú na to poverení."

 

     Vzhľadom na to, pán premiér, že váš minister vnútra vy-

dal vnútorný interný predpis, v ktorom  znemožňuje poslancom

vykonávať poslanecký  prieskum  podľa bodu g) a ch),  žiadam

vás, aby ste zariadili u vášho pána ministra vnútra, aby dal

toto nariadenie - interný  predpis do  súladu so zákonmi. To

je jedna poznámka k tejto záležitosti.

 

     Druhá poznámka. Vaša interpretácia, ale, dá sa povedať,

aj interpretácia vášho pána ministra vnútra ohľadom toho, že

garančný  výbor  musí  splnomocniť  poslanca  na  poslanecký

prieskum, nemá  oporu v žiadnom zákone.  Stačí hociktorý vý-

bor, a dokonca  poslanec  sám  si môže  urobiť prieskum,  ak

prieskum nie  je zorganizovaný Národnou  radou alebo orgánmi

Národnej rady, ako som to čítal pred chvíľočkou.

 

     Pán minister  vnútra a pán  premiér, pred mesiacom  som

robil poslanecký  prieskum v Trnavskom kraji. V jednotlivých

okresoch som  sa stretol s tým,  že okresní riaditelia Poli-

cajného zboru okamžite jednak  si pýtali takéto poverenie od

garančného  výboru, ktoré  ešte  raz  hovorím, v zákone nemá

žiadnu oporu, a jednak po  tom zistení, že  takéto poverenie

neexistuje, niektorí  dokonca sa odvolávali  na to, že  môžu

hovoriť  so mnou  len  vo  všeobecnej rovine,  ako napríklad

priamo v kraji pán krajský riaditeľ Policajného zboru.

 

     Ale napriek  tomu, že ma brzdili  vo výkone poslaneckej

funkcie, zistil som tie záležitosti,  na ktoré som sa snažil

v hodine  otázok upriamiť  aj vašu  pozornosť. Bohužiaľ, na-

miesto toho, aby ste odpovedali konkrétne na konkrétne otáz-

ky,  zasa ste  hovorili mimo,  zasa ste  hovorili o veciach,

o ktorých sa vám hovorí najľahšie.

 

     Ešte raz, ak dovolíte, v rámci reorganizácie skutočnos-

ti sú úplne iné, ako ste tvrdili. Reorganizácia, ako som ho-

voril, jednak minula obrovské  financie, ktoré teraz chýbajú

polícii v jednotlivých okresoch, chýbajú  na okresných veli-

teľstvách,  nemajú  na  obnovu  automobilového parku, nemajú

dostatočné technické vybavenie, nemajú  na benzín, stáva sa,

že  polícia alebo  dopraváci z okresu,  alebo  aj iné zložky

nemôžu ísť do  terénu bez toho, aby dostali priamo súhlas od

svojho nadriadeného, aby teda  mohli minúť benzín. Nemajú na

kancelársky papier, ako som hovoril, žobrú od podnikateľov.

 

     Pýtam sa vás, pán premiér, a zároveň aj vás, pán minis-

ter vnútra, čo mienite  urobiť, aby polícia mala zabezpečené

všetky náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby mohla vyko-

návať svoju  funkciu. Ako som zistil,  len v Trnavskom kraji

chýba vyše 40 mil. Sk na  to, aby polícia mohla byť funkčná.

Zobrali  ste ekonomickú  samostatnosť vyšetrovačke.  Ako som

upriamil vašu pozornosť na to,  tým ste ohrozili aj funkcia-

schopnosť vyšetrovačky.

 

     A dovoľte mi ešte sa  opýtať, dokedy bude takéto naria-

denie v platnosti, ktoré  brzdí v práci poslanca, brzdí teda

vykonávať poslaneckú činnosť poslancov opozície.

 

     Pán premiér, očakávam, že  vaša kladná odpoveď príde do

30 dní,  ako vám to  ukladá zákon. Zatiaľ  totiž ani zákonné

lehoty z vašej strany neboli dodržané.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Bugárovi.

 

     O slovo požiadal pán  minister Hudec. Asi chce reagovať

na pána poslanca Fogaša.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie - interpe-

láciu pána poslanca Fogaša, potreboval som si overiť niekto-

ré skutočnosti,  aby som tak  mohol urobiť hneď,  pretože si

myslím, že ide o veľmi vážnu interpeláciu a súhlasím s konš-

tatovaním pána poslanca Fogaša.

 

     Treba povedať, že stav kultúrnych pamiatok na Slovensku

je naozaj vo veľmi zlom  stave. Na otázku, kto zastaví nivo-

čenie kaštieľa v Haliči, odpoviem  jednoducho.  Ten, kto za-

staví nivočenie aj všetkých ostatných veľmi vzácnych kultúr-

nych pamiatok. Ministerstvo kultúry pripravilo veľmi dôsled-

nú analýzu stavu nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Sloven-

sku. Táto správa hovorí, že pamiatková zadlženosť Slovenskej

republiky - pretože doteraz  poznáme všelijaké  zadlženosti,

napríklad veľmi známa je environmentálna, každý rok sa pred-

kladá "zelená správa", ktorá  tiež o čomsi  takomto hovorí -

pamiatková zadlženosť Slovenskej republiky je, bohužiaľ, vy-

soká, približne ako náš štátny rozpočet za jeden rok.

 

     Je vykonaná veľmi podrobná analýza stavu kultúrnych pa-

miatok v držbe alebo vo  vlastníctve  štátu, vo  vlastníctve

obcí a vo vlastníctve iných  právnických osôb a vo vlastníc-

tve fyzických  osôb. Táto správa bola  predložená Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport.

 

     Ak dovolíte,  pán poslanec, ak taký  návrh podáte a Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  ho schváli, som schopný do-

plniť ho o aktuálne údaje a predložiť  trebárs do týždňa Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, pretože to pokladám za ta-

ký nesmierne dôležitý údaj a také dôležité informácie, ktoré

sa veľmi škodlivo pre kultúrne pamiatky prekrývajú inými is-

te veľmi dôležitými a takisto neriešenými vecami, ktoré pred

sebou máme.

 

     Tento stav kultúrnych pamiatok sa častokrát označuje za

nejaké  dedičstvo tých  rokov, oných  rokov. Nie, jednoducho

ten stav kultúrnych pamiatok a jeho deštrukcia a stupeň jeho

deštrukcie je spôsobený  už niekoľkými stáročiami. Bohužiaľ,

od toho  okamihu, keď sa  prestali  využívať na svoj pôvodný

účel  obyčajne vždy nastúpi  deštrukčný proces. A teda nerád

by som bol, aby sa  v tejto súvislosti nejako hľadali nejakí

základní vinníci. Jednoducho je to stav, aký je, tak ako sme

pred 20 rokmi  hovorili  iba v úzkych  teoretických  kruhoch

o otázkach životného  prostredia, dnes už o tom  vieme veľmi

veľa.

 

     Dnes, žiaľ, je táto  otázka  veľmi súrna, urgentná kaž-

dým rokom.  Dokonca máme expertízu, ktorá  hovorí o tom, aká

je perspektíva neriešenia tohto  stavu, alebo ako možno rie-

šiť tento  stav v rozličných programoch,  v rozličných reži-

moch. Aký  bude stav týchto  pamiatok a aké  budú vyžadované

náklady,  keď  sa,  povedzme,  tento  stav  pokúsime  riešiť

v priebehu 10, 15, 20 rokov.  Je to štúdia, ktorá je, myslím

si, veľmi zaujímavá a pre poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky nesmierne dôležitá, najmä vtedy, keď budú rozhodo-

vať o niektorých zákonoch,  pretože, samozrejme, očakávať od

štátneho rozpočtu,  že to všetko utiahne, je nezmysel. A tie

zákony musia hovoriť  najmä o tom, že je  možné vytvoriť iné

režimy  na záchranu  týchto kultúrnych  pamiatok, ich obnovu

a vytvorenie  takého režimu,  aby plnili  svoju funkciu  ako

kultúrne pamiatky, pretože ide o veľmi významné predmety ná-

rodného  kultúrneho dedičstva  presahujúce význam  národného

kultúrneho dedičstva, lebo sú  európskym aj svetovým kultúr-

nym dedičstvom.

 

 

     Tak ja s veľkou radosťou vítam tento záujem o stav kul-

túrnych pamiatok, nielen o túto  jedinú, ale o všetky ostat-

né, a som  ochotný, ak  sa  prijme  také uznesenie, vo veľmi

krátkom  čase predložiť  Národnej rade  Slovenskej republiky

analýzu tohto stavu a náčrt, resp. úvahy o tom, ako by vyze-

rali jednotlivé režimy riešenia tejto otázky.

 

     Chcem požiadať a využiť túto  príležitosť aj na to, aby

sa bral ohľad pri prijímaní napríklad zákonov o správe štát-

neho majetku,  zákonov daňových alebo  iných zákonov. Vedeli

by sme určiť kategórie jednotlivých právnych predpisov, kto-

ré by sa mali týkať toho, aby sme dosiahli dodatočné finanč-

né zdroje mimo rozpočtu. Zatiaľ je náš legislatívny stav re-

latívne  veľmi rigidný a neumožňuje  pružnejšie  reagovať na

súčasné potreby v oblasti nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

 

     S  tým súvisí  aj stav  hnuteľných kultúrnych pamiatok.

Takisto  sme  sa  pokúsili  urobiť  dôslednú  inventarizáciu

v tejto oblasti. Myslím si, že  sa nám podarila, v tých hru-

bých cifrách ju môžeme poskytnúť  tak, aby sme videli, že aj

tu treba prijať celý rad legislatívnych opatrení, treba pri-

jať aj rad exekutívnych opatrení  tak, aby sa trebárs zabrá-

nilo nežiaducemu  vývozu a častokrát nezákonnému vývozu hnu-

teľných kultúrnych pamiatok zo Slovenska, aby sa zabezpečila

aktualizácia oceňovania týchto pamiatok atď. atď. Sú pripra-

vené tri právne normy, ktoré  sú v legislatívnom procese, je

to zákon o národnom  kultúrnom dedičstve,  zákon o kultúrnej

krajine a pamiatkach a zákon o  zbierkových  fondoch galérií

a múzeí, ktoré sa pokúšajú presne toto riešiť, a najmä v ob-

lasti hnuteľných kultúrnych pamiatok by mohli znamenať námet

na dosť uspokojivé riešenie v legislatívnej oblasti.

 

     Takže vítam túto  interpeláciu, pán poslanec, odpovedám

ešte  raz. Ten  zastaví nivočenie  Haličského kaštieľa,  kto

zastaví  nivočenie všetkých  ostatných kultúrnych  pamiatok,

nehnuteľných aj hnuteľných, lebo aj  také spomínate, a je to

možné urobiť len na základe  dôslednej analýzy a celého kom-

plexu  legislatívnych a výkonných  opatrení,  ktoré je možné

uskutočniť. Pravdaže, závisí to aj od druhu vlastníctva, zá-

visí to aj od iných okolností. Myslím si, že aj krátka minu-

losť nám na to poskytuje dosť námetov. Je to pružnejšie rie-

šenie v oblasti napríklad dlhodobého prenájmu alebo odpreda-

ja týchto kultúrnych pamiatok  za istých podmienok, zvýšenie

sankcií za  nedodržiavanie istých pravidiel  využívania kul-

túrnych pamiatkových ochrán, ale  aj režimu využívania, pre-

tože keď  je niečo vzácnou  kultúrnou  pamiatkou a napríklad

slúži trebárs  aj v Anglicku  alebo vo Francúzsku  ako sídlo

povedzme predstaviteľom štátnej  moci, tak  je vždy možnosť,

aby  táto kultúrna  pamiatka bola  dostupná aj  občanom toho

štátu alebo návštevníkom, turistom.

 

     Prosto, toto  je celý komplex otázok,  ktorý treba rie-

šiť. Máme pripravené návrhy a vítam túto interpeláciu aj ako

možno urýchľujúci  podnet, ktorý by tieto  veci dokázal rie-

šiť. Takže, pán poslanec,  ak navrhnete nejaké uznesenie Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, aby  som predložil tento

materiál vám všetkým  do pléna, s radosťou tak  učiním aj vo

veľmi krátkom čase.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Pán minister,  ešte treba, aby ste  nezabudli aj na pí-

somnú odpoveď.

 

     Neviem, pán Fogaš, nie je  to v rokovacom poriadku, ale

nech sa páči - faktická poznámka.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcem sa poďakovať ministrovi za pružnú reakciu na moju

interpeláciu. Je jeden z mála z tých, ktorí reagovali priamo

na schôdzi.  Napriek tomu chcem  poprosiť o písomnú  odpoveď

týkajúcu sa Haliča,  lebo viem, že si to  žiada možno dlhšiu

prípravu. A  súčasne by som rád  požiadal pána ministra, aby

nám predložil  správu, ktorú spomínal,  ktorá analyzuje stav

kultúrnych pamiatok, a ja verím, že Národná rada bude schop-

ná sa  zhodnúť na uznesení, ktoré  umožní sanovať potreby na

záchranu kultúrnych pamiatok. Bol  by som rád, pán minister,

keby ste to urobili počas  tejto schôdze, aby sme eventuálne

mohli navrhnúť zaradenie tejto správy do schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Milan Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     mám štyri stručné  interpelácie, z toho dve na ministra

kultúry, dve na ministerku školstva.

 

     Vážený  pán  minister - oslovujem  teda najprv ministra

kultúry - je mi známe, že sa pripravuje filmový projekt k 5.

výročiu  samostatnosti  alebo  vzniku  Slovenskej  republiky

o kniežaťovi Pribinovi. Vzhľadom na  to, že je prakticky za-

čiatok  októbra a blíži sa  spomínané  výročie,  mali by byť

práce na tomto filmovom projekte vo veľmi pokročilom štádiu,

ale je mi známe, že sú tam isté problémy. Chcem sa opýtať na

to, akým spôsobom, alebo ako  hodnotíte stav prác, teda sce-

náristických, a finančné zabezpečenie, o ktorom podľa mojich

informácií mala rokovať aj vláda Slovenskej republiky.

 

   Druhá  interpelácia,  adresovaná  ministrovi  kultúry, je

rovnako stručná.

 

     Vážený pán  minister, dovoľujem si  vás  požiadať o váš

názor na aktivity Matice  slovenskej vo vzťahu k presťahova-

niu ostatkov  exponenta Hlinkovej gardy  pána Geraldínyho na

Národný  cintorín v Martine. Ako  tieto  aktivity  hodnotíte

a či podľa vás nedošlo k porušeniu štatútu  Národného cinto-

rína v Martine, pretože  podobný názor vyslovila Rada národ-

nej kultúry v Martine.

 

     Na pani ministerku školstva adresujem jednu stručnú in-

terpeláciu.

 

     Vážená pani  ministerka, kedy bude  platná alebo účinná

vyhláška o rigoróznych  skúškach, pretože novelizáciu zákona

o vysokých školách, ktorá umožnila začatie rigorózneho kona-

nia, sme  schválili už dávnejšie, teraz  je v parlamente zá-

kon, ktorý má zabezpečiť platenie, ale samotná vyhláška, te-

da podmienky uskutočňovania  rigoróznych skúšok chýbajú. Po-

dotázkou tejto interpelácie môže  byť, vážená pani minister-

ka, kedy si urobíte poriadok vo svojom legislatívnom odbore,

aby ste takto  nemeškali s predpismi, ktoré sa  od vážho mi-

nisterstva očakávajú.

 

     Moja druhá  otázka sa týka informácií,  ktoré sa týkajú

dvoch agentúr, ktoré zriadilo ministerstvo školstva k 1. ap-

rílu 1996. Jedna  je  agentúra  Rozlet, ktorej  ministerstvo

v zriaďovacej listine určilo, že  to bude agentúra na zabez-

pečenie  starostlivosti o potulujúce sa deti  do 15 rokov na

území Bratislavy a v krajských mestách, a druhou je agentúra

Editor, ktorej v zriaďovacej listine určilo ministerstvo, že

to bude agentúra na vydávanie pomocnej literatúry pre potre-

by  doškoľovania,  kurzov,  seminárov,  školení, doplnkových

štúdií ako štátna príspevková organizácia.

 

     Tlačou prebehla informácia, a ja ju mám doloženú písom-

ne,  že obom  týmto  agentúram  bol prevedený  majetok štátu

v hodnote po 8 mil. Sk.  Pritom  novinári, ktorí  pátrali po

činnosti týchto  agentúr, zistili, že  na adresách uvedených

v zriaďovacej  listine ani  jedna z týchto  agentúr nesídli.

Chcem sa opýtať, vážená pani ministerka, v interpelácii, aké

sú výsledky činnosti týchto agentúr po jedenapolročnej exis-

tencii a ako  je možné, že štát previedol  štátny majetok na

agentúry, ktoré  nesídlia na mieste, resp.  na adrese, ktorú

uvádzajú vo svojich zriaďovacích listinách, resp. pri získa-

vaní identifikačného čísla príslušnej organizácie pri regis-

trácii ako právnickej osoby.

 

     Toľko moje interpelácie.

 

     Samozrejme, odovzdám ich v zmysle  rokovacieho poriadku

aj písomne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, písomné interpe-

lácie sme  vyčerpali. Prosím, chce sa  ešte niekto prihlásiť

ústne? Pán Rósza, pán Prokeš.

 

     Ďakujem. Tým uzatváram ústne prihlásenie.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     neodňateľným právom každého  poslanca je podávať inter-

peláciu na vládu Slovenskej republiky,  na členov vlády a na

iné  ústredné  orgány  štátnej  správy.  Využívam toto svoje

oprávnenie a interpelujem  vládu, zdôrazňujem  vládu Sloven-

skej republiky. Dávam otázku  a prosím vyčerpávajúce vysvet-

lenie, aké kroky urobila  vláda Slovenskej republiky v kauze

Ondreja  Nemčoka, štátneho  tajomníka ministerstva školstva,

keď konal protiprávnym  postupom a vo  veci prebieha konanie

pre podozrenie z trestného činu  podľa § 198 písm. a) Trest-

ného zákona.

 

     Túto interpeláciu podávam preto, lebo v obrane pán Nem-

čok  aj pani  ministerka školstva  zdôvodňuje postup, proti-

právny postup pána štátneho tajomníka, že konal v zmysle uz-

nesenia vlády Slovenskej republiky číslo 56, 845, 768 a 459.

 

     Preto prosím,  aby na túto  interpeláciu som dostal  od

vlády Slovenskej republiky v 30-dňovej lehote odpoveď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Rózsovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     moja interpelácia  je určená ministrovi  vnútra, prezi-

dentovi republiky ako súčasti výkonnej moci a takisto každé-

mu občanovi tejto republiky. Pôvodne som nechcel vystúpiť so

svojimi  úvahami týkajúcimi  sa kauzy  Gaulieder, ale dnešné

urážlivé  vyjadrenie  pána  prezidenta  na adresu poslancov,

ktorí si dovolili zachovať vlastný  názor a nedali si ho vy-

meniť, ako voľakedy si nechávali vymeniť poslanci názory, ma

núti, aby som tu svoje úvahy zverejnil.

 

     Vyjdime z faktov, ktoré charakterizujú kauzu Gaulieder,

podpísaný  abdikačný  list,  vystúpenie  pána  Gauliedera tu

v pléne, ktorým odvolával toto svoje rozhodnutie a rozhodnu-

tie Ústavného súdu. Ak vyjdeme z toho, že pán Gaulieder nik-

dy nespochybnil svoj abdikačný list, a pripusťme dokonca, že

ho podpísal niekedy v dávnejšej minulosti, že tento dokument

nie  je právne  záväzný, tak  je minimálne  morálne záväzný.

A obraz,  ktorý nám  predkladá opozícia,  je vlastne obrazom

amorálneho  človeka, človeka,  ktorému úplne  chýba cit  pre

zodpovednosť. A tohto  človeka opozícia  obhajuje a používa,

skrývajúc sa za zákon vlastne obhajuje amorálnosť. Ak to do-

vedieme ďalej,  tak zistíme, že to  rovno smeruje k rozkladu

spoločnosti, pretože morálka vlastne neznamená žiadnu hodno-

tu.

 

     Nanešťastie tento obraz,  ktorý nám predkladá opozícia,

a v tomto  smere sa ale  čudujem predovšetkým predstaviteľom

tej  časti opozície,  ktorí sami  seba pasujú  za kresťanov,

pretože tak vlastne konajú, keď  obhajujú  takéhoto človeka,

v príkrom rozpore  so základmi kresťanstva, a hádam by si to

mohli všimnúť aj predstavitelia  cirkví, ktorí takýmto poli-

tikom robia predvolebnú kampaň.  Ale nanešťastie tento obraz

má niekoľko dier  napriek tomu, že nám to  tu opozícia vehe-

mentne predkladá, nie je  schopný totiž vysvetliť hysterické

vystupovania  pána Gauliedera  v tejto  sieni, keď odvolával

svoj abdikačný  list, a nie je  schopná vysvetliť ani výbuch

pred domom pána Gauliedera. Hovorím nanešťastie je tento ob-

raz  falošný, pretože  úvahy, ktoré  berú do  úvahy aj tieto

skutočnosti, ktoré som uviedol, sú omnoho desivejšie.

 

     Predpokladajme na chvíľku, že  abdikačný list pána Gau-

liedera  bol skutočným  prejavom jeho  slobodnej vôle, lenže

pán Gaulieder sa dostal do  istého súkolesia, keď už nekonal

zo svojej vlastnej vôle, ako by tomu naznačovalo jeho hyste-

rické  vystupovanie. Jeho  vystupovanie, spôsob vystupovania

v tejto sieni bol totiž v príkrom  rozpore s tým, čo tvrdil.

A kto poznal pána Gauliedera ešte  pred rokom, iste mi dá za

pravdu, že bol všeličo, ale nie hysterik.

 

     A preto skúsme uvažovať ďalej. Pán Gaulieder si myslel,

keď vstupoval do istej hry, že je James Bond 007, ale  zrazu

s hrôzou zistil,  že je obyčajný pešiak,  ktorý má na chrbte

napísané  Po použití zničte.  A preto tu svojím vystupovaním

dával najavo,  že jeho odvolávanie abdikačného  listu nie je

prejavom  jeho slobodnej  vôle,  a doslova dával  najavo, že

chce, aby  jeho abdikácia bola  prijatá. Pretože scenár,  ku

ktorému vedú  tieto úvahy, smeruje k tomu, že pán  Gaulieder

mal ostať  členom tohto parlamentu, za nejaký čas, možno nie

dlhý, by skončil ako Remiáš a HZDS by bolo  obvinené z poli-

tickej vraždy. Pretože opozícia si tento scenár už vyskúšala

v kauze  Remiáš a zistila jednu zaujímavú  vec, že slovenský

národ ešte stále nie je  natoľko zblbnutý, aby prijal to, čo

sa mu len hovorí bez toho, aby sa nad tým zamyslel. A každý,

kto sa zamyslel nad kauzou Remiáš, prišiel na to, že vlastne

neexistuje  dôvod,  prečo  by  ho  mala Slovenská informačná

služba likvidovať, alebo prípadne táto vláda, že žiadny úži-

tok jej z toho  neplynie.  A preto bolo  treba vytvoriť taký

scenár, aby  sa zdala pravdepodobná napríklad  pomsta za to,

že pán Gaulieder opustil hnutie a nechcel odísť z tohto par-

lamentu.

 

     To by vysvetľovalo jeho hysterické vystupovanie tu, ale

dá sa vysvetliť aj výbuch pred jeho domom. Bolo to upozorne-

nie pánu Gauliederovi,  že hra sa ešte neskončila a že on je

povinný  hrať túto  hru ďalej.  Preto sa  obrátil na Ústavný

súd, preto  sa obrátil na Štrasburg.  Táto snemovňa väčšinou

hlasov poslancov, ktorí mali  tú drzosť podľa pána preziden-

ta, že si zachovali svoje vlastné presvedčenie  napríklad aj

v tom, že pán Gaulieder konal  zo slobodnej vôle, keď podpí-

sal abdikačný  list, a nekonal zo  slobodnej vôle vtedy, keď

tu  vystupoval, rozhodla,  že napriek  tomu tento  scenár sa

nemôže naplniť tak, ako som ho predostrel. Lenže pán Gaulie-

der dnes veľmi veľa vie, pánu Gauliederovi podľa mojej mien-

ky nehrozí  smrť vo vybuchnutom  aute, ale skôr  autonehoda,

padnutá škridla, prípadne ho  zrazí električka, pretože pri-

veľa vie. Obávam sa a vychádzam z toho, aký  hysterický krik

spustila naša opozícia, najmä niektorí členovia, ktorí sedia

tu v dolných  laviciach, v kauze  Remiáš, keď avizovali bom-

bastické odhalenia, ktoré potom vždy spľasli ako prepichnutý

balón, obavám sa,  že opozícia  ani v jednom z týchto prípa-

dov, ktorých obraz som vám predostrel, nevychádza v žiadnych

pekných farbách,  pretože buď obhajuje  amorálnosť a chce ju

zaviesť do spoločenského života, k čomu sa pridal pán prezi-

dent a, bohužiaľ, odobril to aj Ústavný súd, alebo je za tým

ešte horší scenár. A ja sa  obávam, že vykladať zákon v roz-

pore s morálkou znamená rozbiť spoločnosť, jej základy, pre-

tože základy spoločnosti stoja na morálnych zásadách.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa členov vlády, či chcú hneď odpovedať na inter-

pelácie poslancov.  Ak áno, chcem ich  zároveň požiadať, aby

svoju odpoveď dali  poslancom aj v písomnej forme. Keďže tak

nie je,  na záver chcem  požiadať členov vlády,  tých, ktorí

predniesli odpoveď na dnešnej  schôdzi ústne, aby podali po-

dľa zákona o rokovacom  poriadku písomnú odpoveď na interpe-

lácie v stanovenej lehote do 30 dní.

 

     Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme

v ďalšom programe, a to je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 684, v  ktorom je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 684a.

 

     Návrh  vlády uvedie  minister zdravotníctva  Slovenskej

republiky pán Ľubomír Javorský.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     etické  postoje k zdraviu  a zdravotnej  starostlivosti

v súčasnosti v Slovenskej republike  odrážajú  aktuálny stav

vedeckých poznatkov aj mravné cítenie nášho obyvateľstva. Po

novembri 1989 sa  začala  otázkam  etiky v medicíne  venovať

väčšia pozornosť, nakoľko v minulosti to bola  oblasť podce-

ňovaná a neriešená. Svetový trend akceptovať etiku ako filo-

zofiu mravnosti v medicíne  dostal širšiu  podporu v šesťde-

siatych rokoch definovaním  základných princípov medicínskej

etiky.

 

     Slovenské zdravotníctvo v rámci formovania etických po-

stojov k zdraviu a k zdravotnej  starostlivosti zriadilo Ús-

tav medicínskej etiky a bioetiky ako združené pracovisko In-

štitútu pre  ďalšie vzdelávanie  pracovníkov v zdravotníctve

a Lekárskej  fakulty  Univerzity  Komenského.  Nadviazali sa

tiež medzinárodné kontakty o etike v medicíne s takými orga-

nizáciami,  ako  je  Svetová  zdravotnícka  organizácia  OSN

a UNESCO. Rada Európy od  roku 1992 vytvorila skupinu exper-

tov, aby pripravila návrh dohovoru o bioetike.

 

     Výsledkom bol návrh  Dohovoru o ľudských právach a bio-

medicíne, ktorý  schválil riadiaci výbor  pre bioetiku počas

zasadnutia v Štrasburgu 6. júla 1996. Na jeho vypracovaní sa

podieľali  okrem oficiálnych  zástupcov jednotlivých  štátov

Rady Európy aj vybraní experti rôznych profesií. Parlamentné

zhromaždenie odsúhlasilo  prijatie  tohto dokumentu 26. sep-

tembra 1996 a výbor  ministrov  rozhodol o jeho  prijatí 19.

novembra 1996.

 

     Postoj Slovenskej republiky k jednotlivým článkom a pa-

ragrafom vychádza z rešpektovania Ústavy Slovenskej republi-

ky, doteraz platných zákonov, ako aj mravných a kresťanských

tradícií  nášho národa a Listiny  základných  ľudských  práv

a slobôd.

 

     Najproblematickejšou oblasťou  bola oblasť legislatívy,

lebo v jednotlivých  štátoch je  vypracovaná  na  rozličných

stupňoch. Preto  výsledný a schválený  dokument definuje len

určitý rámec pre národné legislatívy, určité bioetické mini-

mum na  ochranu ľudských  práv a ľudskej dôstojnosti, pričom

ponecháva zákonodarcom jednotlivých štátov dostatočný pries-

tor  na upresnenie  etických  zásad a noriem,  ktoré by boli

v zhode s mravným a právnym cítením svojich národov.

 

     Veľvyslanci členských štátov  Rady Európy podpísali do-

hovor 4. apríla 1997 v Španielsku. Vláda Slovenskej republi-

ky uznesením číslo 240 z 1. apríla 1997 poverila  podpísaním

uvedeného  dohovoru veľvyslankyňu  Slovenskej republiky  pri

Rade Európy pani Vieru Strážnickú.

 

     Pristúpenie k navrhovanému  dokumentu v Slovenskej  re-

publike  si  nevyžiada  zásadné  legislatívne zmeny, nakoľko

problematika riešená v tomto dohovore je u nás právne zabez-

pečená. Záväzky z neho  vyplývajúce si  nevyžiadajú nárok na

štátny rozpočet ani nárast pracovných síl.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľujem si vás požiadať o podporu a vyslovenie súhla-

su so znením tohto závažného dokumentu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím určenú spoločnú  spravodajkyňu výboru poslankyňu

pani Aibekovú, aby informovala Národnú radu o výsledku roko-

vania  výborov o návrhu  vlády, a najmä o tom, či  gestorský

výbor  svojím uznesením odporúča, alebo  neodporúča Národnej

rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o výsledku  prerokovania návrhu

vlády na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1658 zo 16. júla 1997 pridelil návrh vlády na vyslove-

nie súhlasu  Národnej rady Slovenskej  republiky s Dohovorom

o ľudských právach a biomedicíne na prerokovanie v lehote do

19. septembra 1997 výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky: ústavnoprávnemu, výboru pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci ako gestorskému výboru v lehote do 26. septembra 1997.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň ur-

čil citovaným  rozhodnutím k uvedenému návrhu vlády ako ges-

torský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci.

 

     Ústavnoprávny  výbor  prerokoval dňa 16. septembra 1997

návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky s Dohovorom o ľudských  právach a biomedicíne, vyslovil

s ním súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť s dohovorom súhlas.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval predložený  návrh dňa 8. septembra 1997, vyslovil

s ním súhlas a odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť s dohovorom súhlas.

 

     Výbor pre  zdravotníctvo a sociálne  veci ako gestorský

výbor prerokoval  návrh dňa 8. septembra 1997. Gestorský vý-

bor konštatoval, že všetky výbory, ktorým bol predložený ná-

vrh pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, vyslovili

s ním súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky

vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republi-

ky s dohovorom súhlas.

 

     Ďalej konštatoval,  že žiadne  pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy v stanovenej lehote  neboli predložené. Gestorský vý-

bor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslove-

nie súhlasu  Národnej rady Slovenskej  republiky s Dohovorom

o ľudských  právach a biomedicíne a podľa § 88 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o rokovacom poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  odporučil Národnej rade

Slovenskej republiky s predloženým  návrhom v treťom  čítaní

vysloviť súhlas.

 

     Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia, kde sa

konštatuje odporúčanie, aby Národná rada Slovenskej republi-

ky podľa článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vy-

slovila  súhlas s prerokúvaným  Dohovorom o ľudských právach

a biomedicíne.

 

     To  je všetko  zo spoločnej  správy, pán  predsedajúci.

Môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Aibekovej  za podanie správy

a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu výbo-

rov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne  nemám nikoho prihláseného do

rozpravy. Ústne sa prihlásil pán  poslanec Fico. Ak sa ďalej

nikto nehlási, uzatváram ústne prihlásenie sa.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte  mi niekoľko  poznámok k návrhu  na  vyslovenie

súhlasu  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  s  Dohovorom

o ľudských  právach a biomedicíne. Samozrejme,  môžem v mene

poslaneckého klubu  Strany demokratickej ľavice  povedať, že

návrh v plnej miere podporíme, pretože ide o významný medzi-

národný dohovor, ktorý vnáša  úplne nové princípy do proble-

matiky biomedicíny, a je veľmi  dobré, že  sa v krátkom čase

stane súčasťou nášho vnútroštátneho práva.

 

     Keď sme tento návrh  prerokúvali v ústavnoprávnom výbo-

re, kritizoval som obsah úvodnej informácie k tomuto návrhu.

Som  rád, že  pán minister  niektoré veci  objasnil, pretože

presne  povedal, kto  schválil  tento  dohovor, že  bol teda

schválený v Parlamentnom zhromaždení  Rady Európy a potom vo

výbore ministrov, pretože v samotnom  vlastnom návrhu na pr-

vej strane sa konštatuje, že návrh dohovoru schválil riadia-

ci výbor pre bioetiku. Hovorím to preto, lebo v Parlamentnom

zhromaždení  Rady Európy  aktívne pracuje  skupina poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorá sa vo výboroch aj

v samotnom pléne Parlamentného  zhromaždenia Rady Európy zú-

častnila na pozmeňujúcich návrhoch, aj pri samotnom schvaľo-

vaní tohto dohovoru.

 

 

 

     Veľmi rád  by som privítal,  vážený pán minister,  keby

táto informácia bola zaradená  aj do tohto parlamentného ma-

teriálu, aby nedochádzalo potom k určitým dezinformáciám.

 

     Druhá poznámka sa týka rovnako informácií, ktoré sú ob-

siahnuté v samotnom parlametnom materiáli, pretože tu sa ho-

vorí, že samotný dohovor, keďže  bol prijatý až v roku 1996,

nemá presne definovaný postoj k možnosti klonovania ľudských

zárodkov,  dá sa  však  dedukovať z tohto  dohovoru, že toto

klonovanie nepripúšťa. Chcem  informovať aj poslancov Národ-

nej rady, aj pána ministra, že Parlamentné zhromaždenie Rady

Európy prerokovalo osobitný dodatkový  protokol k tomuto do-

hovoru, ktorý bude predmetom rokovania Výboru ministrov, kde

sa výslovne zakazuje klonovanie.  Takže aj možno táto infor-

mácia by mohla byť zaradená do tohto materiálu. Nie je žiad-

ny problém  dostať sa k podrobnostiam  postupu Parlamentného

zhromaždenia Rady Európy.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, rozpracovanie tohto dohovoru

vo vnútroštátnom práve nebude jednoduchá vec, pretože budeme

musieť  reagovať  vo  viacerých  právnych  predpisoch, ktoré

upravujú  či už  zdravotnú starostlivosť,  alebo iné oblasti

týkajúce sa medicíny a bioetiky, princípy, ktoré  sú obsiah-

nuté v tomto návrhu dohovoru.

 

     Ako som sa už pokúšal na začiatku tejto schôdze zaradiť

do programu informáciu o transplantačnom programe, chcem vás

informovať, aj  vás, pán minister,  že v spolupráci s vašimi

ľuďmi na  vašom ministerstve  vznikla  táto  správa o trans-

plantačnom programe,  teda nie je to  niečo, čo je vytrhnuté

z kontextu, a existuje  súhrnná správa o právnych, materiál-

nych a personálnych problémoch súvisiacich s transplantačným

programom. Myslím si, že veľmi vhodne nadväzuje na problema-

tiku tohto dohovoru, pretože  aj dohovor sa zaoberá otázkami

odberu  orgánov či  už pre  liečebné, alebo  vedeckovýskumné

ciele. Preto  dúfam, že postup,  ktorý zvolíme pri  zaradení

tohto materiálu, mám na mysli správu o transplantačnom prog-

rame, do  rokovania Národnej rady, bude  úspešný a že nebude

prekážkou  jeho prerokovania  to, že  ho predkladá  opozičný

poslanec. Pretože opakujem, tento  materiál vznikol za účin-

nej spolupráce s pracovníkmi ministerstva zdravotníctva.

 

     Ďakujem pekne. To je všetko k tomuto materiálu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť  pán minister Javorský? Nie. Ďa-

kujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výbo-

rov pani Aibeková?

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Keďže predo mnou  vystúpil v rozprave pán poslanec Fico

a trochu nám  vytýkal, že sme  nezaradili do programu  tejto

schôdze materiál, ktorý spracoval, chcem oceniť prácu, ktorú

pán poslanec Fico urobil  na spracovaní tohto materiálu. Po-

zorne som si vypočula jeho  vystúpenie v televízii a ďakujem

mu, že sa podujal na  spracovanie takéhoto materiálu, ale ja

som navrhovala  a navrhujem opačný postup.  Keďže zo 150 po-

slancov  máme iba  zopár  lekárov a tento  materiál a  vôbec

problematika transplantácie si naozaj vyžaduje veľmi odborný

prístup aj  lekárov, aj zástupcov  rôznych asociácií, komôr,

ktorí v zdravotníctve pracujú, tak som mu navrhovala a znovu

navrhujem, aby tento materiál bol prerokúvaný najskôr vo vý-

bore  pre  zdravotníctvo a sociálne  veci, kde  to môže  byť

v iných priestoroch, ako máme k dispozícii, lebo výbor roku-

je vo veľmi stiesnených priestoroch,  kde by sme pozvali ok-

rem pána  poslanca zástupcov, ktorých  som vymenovala. Samo-

zrejme, zástupcov ministerstva  zdravotníctva, ktorých vyme-

noval on, a aby sme sa podrobnejšie touto problematikou zao-

berali, a potom  prijali aj  príslušné  uznesenie a mohli sa

zaoberať týmto materiálom v pléne.

 

     Takže takúto  ponuku dávam a dúfam,  že ju pán poslanec

prijme, pretože naozaj podporujem  tú myšlienku, ktorú pred-

niesol, že  sa týmito problémami treba  zaoberať a prípadne,

ak to bude nutné, aj  spracovať nejakú novelu. Myslím si, že

aj pán minister túto iniciatívu iba podporí. Takže to by bo-

lo z mojej strany všetko.

 

     Žiadne  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy  v zmysle mate-

riálu neodzneli.  Bola tu skôr požiadavka  na pána ministra,

aby isté doplnenia ešte  zaradil. Preto podľa môjho uváženia

by sme mohli prejsť do tretieho čítania a tento materiál od-

porúčam, aby Národná rada schválila.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Je to správny návrh.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu  čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločnú

spravodajkyňu výborov, aby uviedla hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Na začiatku som už prečítala uznesenie. Všetci poslanci

ho majú  ako súčasť spoločnej správy.  Takže zostáva nám iba

v zmysle tohto uznesenia  vysloviť súhlas s Dohovorom o ľud-

ských právach a biomedicíne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

podľa článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslo-

vuje  súhlas s Dohovorom o ľudských  právach a  biomedicíne.

Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     Ešte počkáme. Nebude to  platné. Počkáme, kým prídu po-

slanci do rokovacej sály. Prosím pánov poslancov a poslanky-

ne, budeme hlasovať. Toto  bude neplatné, lebo poslanci boli

vonku.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem spoločnej spravodajkyni aj pánu ministrovi.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, a to je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu  Národnej rady Slovenskej

republiky s uzavretím Európskej dohody o hlavných vnútrozem-

ských vodných cestách medzinárodného významu.

 

     Návrh  vlády  ste dostali ako  tlač 720, v ktorom je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 720a.

 

     Návrh vlády uvedie pán minister dopravy, pôšt a teleko-

munikácií Slovenskej republiky pán Jasovský.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem informovať Národnú  radu Slovenskej republiky, že

sa mi  vyhrážal neznámy človek  tu pred touto  sálou za moje

vystúpenie. Označil sám seba za priateľa Remiáša a sľúbil mi

rozbiť hubu a označil ma za  vraha, akým je Lexa. Myslím si,

že je  naozaj načase, aby Národná  rada prijala také opatre-

nia, aby  skutočne nemohli byť  aspoň na pôde  Národnej rady

poslanci napádaní.

 

     Ďakujem.

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pokoj, vážení. Pokoj.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

 

 

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Jasovský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     z poverenia  vlády Slovenskej republiky  vám predkladám

návrh  na vyslovenie  súhlasu s uzavretím  Európskej  dohody

o hlavných  vnútrozemských  vodných  cestách  medzinárodného

významu.

 

     S uzavretím  tejto  dohody  vláda  Slovenskej republiky

súhlasila uznesením číslo 246 na svojom  zasadnutí 8. apríla

1997. Odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomoc-

niť ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií  Slovenskej re-

publiky na podpis dohody s výhradou ratifikácie.

 

     Táto dohoda bola pripravovaná v zmysle Deklarácie o eu-

rópskych vodných cestách, o vodnej  doprave prijatej v Buda-

pešti 11. septembra 1991 na ministerskej  konferencii o naj-

naliehavejších otázkach európskej  vnútrozemskej  vodnej do-

pravy, ako aj z iniciatívy konferencie  ministrov dopráv eu-

rópskych krajín a príslušných orgánov Európskej hospodárskej

komisie Organizácie Spojených národov.

 

     Práce na dohode sa vo výbore Európskej hospodárskej ko-

misie  OSN pre  vnútrozemskú vodnú  dopravu  ukončili v roku

1995. Zásluhou  práce  slovenskej  delegácie  na zasadaniach

hlavnej pracovnej skupiny pre  vnútrozemskú dopravu bola za-

radená medzi hlavné  vnútrozemské vodné cesty medzinárodného

významu pripravovaná Vážska vodná  cesta a dostala označenie

E 81. Dohoda bola schválená 19. januára 1996 na 58. zasadnu-

tí Výboru OSN pre vnútrozemskú dopravu a je otvorená na pod-

pis v období od 1. 10. 1996 do 31. 10. 1997.

 

 

     Na základe poverovacej  listiny pána prezidenta Michala

Kováča  z 28. mája 1997 som  podpísal  túto  dohodu 23. júna

1997 v priebehu konania 3. Paneurópskej konferencie o dopra-

ve v Helsinkách. Zároveň ju podpísali  ministri dopravy Fín-

ska, Švajčiarska, Nemeckej  spolkovej republiky, Chorvátskej

republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky, Moldavskej

republiky a Rumunskej  republiky. Minister dopravy Litovskej

republiky dohodu podpísal 25. 6. 1997.

 

     Podľa informácie  zo Stálej misie  Slovenskej republiky

v Ženeve zo 6. augusta 1997 dohoda  zatiaľ nenadobudla plat-

nosť.  Pred Helsinskou  konferenciou dohodu  podpísal aj zá-

stupca Luxemburského kniežatstva 20. 1. 1997.

 

     V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky bolo

uvedené, že  vláda podporí splavnenie Váhu  ako vodnej cesty

medzinárodného  významu v rámci  integrovanej  celoeurópskej

siete  vodných  ciest.  Podpísaním a pristúpením k Európskej

dohode o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárod-

ného významu, kde Vážska vodná cesta je zahrnutá pod označe-

ním E 81 s možnosťou prepojenia  na Odru, sa tá časť progra-

mového vyhlásenia vlády začne napĺňať.

 

     Slovenský úsek Dunaja magistrálnej vodnej cesty s ozna-

čením E 80 spĺňa prevádzkové kritériá na vodných cestách ka-

tegórie E uvedených v prílohe 3 predkladanej dohody.

 

     Technické a prevádzkové  charakteristiky verejných prí-

stavov Bratislava,  Komárno a Štúrovo  zaradených medzi prí-

stavy medzinárodného významu kategórie E sú v súlade s usta-

noveniami III prílohy tejto dohody. Pripravovaná Vážska vod-

ná cesta, ako  aj prístavy na nej sa  budú budovať podľa po-

žiadaviek prílohy III dohody.

 

 

 

     Zástupcovia Ministerstva dopravy,  pôšt a telekomuniká-

cií  Slovenskej republiky  na zasadnutiach  výborov OSN  pre

vnútrozemskú  vodnú  dopravu  budú  požadovať  a presadzovať

preklasifikovanie Vážskej  vodnej cesty do  kategórie magis-

trálnych vodných  ciest ako  súčasť  vodnej cesty E 30 podľa

klasifikácie uvádzanej v Európskej dohode o hlavných vnútro-

zemských vodných cestách medzinárodného významu.

 

     V záujme zvýšenia medzinárodnej vodnej dopravy v Európe

a s cieľom, aby sa vodné cesty Slovenskej republiky plne za-

pojili do  tejto celoeurópskej siete  medzinárodných vodných

ciest, žiadam, vážený pán  predseda Národnej rady Slovenskej

republiky,  vážené  pani  poslankyne,  vážení páni poslanci,

o vyjadrenie  vášho  súhlasu  s  uzavretím  Európskej dohody

o hlavných  vnútrozemských  vodných  cestách  medzinárodného

významu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Jasovskému a  prosím ho,  aby

zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca

Jaroslava Fidrika, aby informoval  Národnú radu o výsledkoch

rokovania vo výboroch o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či

gestorský výbor svojím  uznesením odporúča, alebo neodporúča

Národnej rade vysloviť súhlas s uzavretím uvedenej Európskej

dohody.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fidrik.

 

 

 

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslove-

nie súhlasu  Národnej rady Slovenskej  republiky s uzavretím

Európskej dohody  o hlavných vnútrozemských  vodných cestách

medzinárodného významu (tlač 720)  vo výboroch Národnej rady

v druhom čítaní.

 

      Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a podnikanie  v súlade s § 79 ods. 1 zá-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o prerokovaní návrhu  na vyslovenie súhlasu Národnej

rady  Slovenskej  republiky  s  uzavretím  Európskej  dohody

o hlavných  vnútrozemských  vodných  cestách  medzinárodného

významu.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

návrh na  vyslovenie súhlasu uznesením  číslo 1707 z 2. sep-

tembra 1997 na prerokovanie  do 19. septembra 1997 Zahranič-

nému výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie s lehotou do 26. septembra tohto roku na prero-

kovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote a gestorský  výbor prerokoval a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho  poriadku spoločnú správu

výborov  k  návrhu  skupiny  poslancov  uznesením  číslo 423

z 24. septembra tohto roku. Iné výbory Národnej rady Sloven-

skej republiky  návrh skupiny poslancov  neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

poslanci, ktorí nie sú členmi výboru uvedení v časti I, svo-

je stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Výbory, ktorým bola pridelená  parlamentná tlač na pre-

rokovanie, zaujali tieto stanoviská.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval návrh 8. septembra 1997 v druhom čítaní a odporu-

čil uznesením  číslo 286 Národnej  rade Slovenskej republiky

podľa článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslo-

viť súhlas s uzavretím dohody.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 19. septem-

bra 1997 v druhom čítaní a odporučil uznesením číslo 421 Ná-

rodnej rade  Slovenskej  republiky podľa  článku 86 písm. e)

Ústavy Slovenskej republiky vysloviť  súhlas s uzavretím do-

hody.

 

     Pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  výborov a poslancov

k parlamentnej tlači neboli predložené.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky

vysloviť súhlas s uzavretím dohody a prijať uznesenie, ktoré

máte v spoločnej  správe gestorského výboru.  Ak bude treba,

tak ho prečítam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Fidrikovi  za podanie správy a

prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rozpravu o tomto  bode programu. Do rozpravy sa

písomne zatiaľ nikto neprihlásil, preto sa pýtam, či sa chce

niekto  ústne prihlásiť.  Ak nie,  uzatváram možnosť podania

ústnych prihlášok. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Chce sa v rozprave vyjadriť pán minister Jasovský? Nie.

Ďakujem. Želá si záverečné  slovo spoločný spravodajca výbo-

rov? Nie. Ďakujem.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločné-

ho spravodajcu výborov, aby uviedol hlasovanie.

 

Poslanec J. Fidrik:

 

     Vlastne  už som  prečítal, že  gestorský výbor odporúča

prijať  uznesenie: Národná  rada Slovenskej  republiky podľa

článku 86 písm. e)  Ústavy  Slovenskej  republiky  vyslovuje

súhlas s uzavretím  Európskej  dohody o hlavných  vnútrozem-

ských vodných cestách medzinárodného významu.

 

     Pán podpredseda, dajte hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

podľa článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslo-

vuje súhlas s uzavretím  Európskej dohody o hlavných vnútro-

zemských vodných cestách medzinárodného významu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Vážené  pani poslankyne, páni poslanci, dávame 20-minú-

tovú prestávku. Vydržte, všetko sa dozviete.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Prestávka bola, aby ste  si trocha oddýchli, pán posla-

nec. (Prejavy  nesúhlasu v sále.)

 

     Počúvajte, nikoho neponižujte. Ako kresťania by ste ma-

li byť tak citoví ľudia...  Prosím vás (výkriky z pléna), vy

ste...

 

     Ďakujem pekne. Dovidenia. Vyznamenávate sa.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      3. októbra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram štvrtý deň  rokovania 33. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali tí-

to poslanci: pán Jozef  Pribilinec,  pani Schmögnerová, páni

Hanker, Csáky, Kraus a Borovský.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 65 poslancov.

 

     Nech sa  páči, ešte raz  sa budeme prezentovať,  neboli

sme uznášaniaschopní.

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

 

     Ďakujem. Sme uznášaniaschopní.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie o bode písom-

né odpovede členov vlády  Slovenskej republiky na interpelá-

cie poslancov  Národnej rady Slovenskej  republiky podané na

30. schôdzi  Národnej  rady Slovenskej  republiky (tlač 756)

sme včera neukončili.

 

     Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-

me Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme osobitne

hlasovať o jednotlivých  písomných odpovediach  členov vlády

na interpelácie, ktoré interpelujúci považujú za neuspokoji-

vé.

 

     Najskôr budeme hlasovať o odpovedi pána ministra vnútra

Slovenskej republiky  Gustáva Krajčiho na  interpeláciu pána

poslanca Rózsu, s ktorou vyslovil nespokojnosť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či Národná  rada sú-

hlasí s odpoveďou pána ministra Krajčiho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Národná rada potvrdila túto odpoveď.

 

     Ďalej budeme  hlasovať o odpovedi pani ministerky Slav-

kovskej pod bodom 14 pánu poslancovi Rózsovi, či Národná ra-

da súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Žiadam  skrutátorov,  aby sčítali, koľko je v sále prí-

tomných poslancov.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pri sčítaní

skrutátormi bolo 108 poslancov prítomných v sále.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Nie, pán  Roman Kováč, chcete mať  svoje práva a povin-

nosti nechcete mať.

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Nevykrikujte, pani zlatá, buďte kultúrna. Chcete kultú-

ru vnášať, a sama nie ste kultúrna.

 

     Nech sa páči, pán Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, len rád  by som sa vás spýtal,

podľa akého paragrafu chcete  použiť číslo, ktoré vám zadali

skrutátori, pretože  zákon o rokovacom poriadku, ktorý upra-

vuje hlasovanie v § 39 a predchádzajúcich, takýto  mechaniz-

mus nepozná.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Súhlasím, ale  ak ste v sále,  tak buď sa prezentujete,

buď bojkotujete,  buď  odídete preč,  alebo ste v sále. Tiež

ste platený od daňových poplatníkov, pán poslanec.

 

     (Prejavy nespokojnosti a ruch v sále.)

 

     Buďte pokojný,  prosím vás, nikto sa  vás nepýtal. Máte

právo sa prihlásiť.

 

     Ešte raz sa budeme prezentovať  a budeme hlasovať o od-

povedi pani ministerky Slavkovskej. Hlasujte za, prosím, keď

sme tu.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Vážení  páni poslanci,  pani poslankyne,  dávam 5 minút

na prestávku. Po 5 minútach, ak nebudeme uznášaniaschopní...

 

     (Po prestávke.)

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do

rokovacej sály.

 

     Ešte  raz  budeme  hlasovať o odpovedi pani  ministerky

Slavkovskej na otázku pána poslanca Rózsu.

 

     Prezentujte sa a hlasujte.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prejdeme k ďalšiemu bodu programu, a to je  druhé číta-

nie o vládnom  návrhu zákona o kolektívnej správe práv podľa

autorského zákona a o zmene a doplnení  niektorých  zákonov,

tlač 648, ktoré sme včera prerušili pred hlasovaním.

 

     Pozmeňujúce  a doplňujúce  návrhy  z rozpravy  k tomuto

vládnemu návrhu zákona vám boli písomne rozdané.

 

     Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Feketeho, či môže-

me pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov

a potom k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

z rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Áno, pán podpredseda. Budeme hlasovať spoločne, tak ako

to odporučil  náš  výbor, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9 a 10.

Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o návrhoch zo spoločnej  správy a ges-

torský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Čiže  tieto pozmeňujúce  návrhy gestorského  výboru sme

prijali.

 

      Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďalej budeme  hlasovať o bode 11. Gestorský výbor odpo-

rúča aj tento bod schváliť.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalšom návrhu,  ktorý predniesol pán

spoločný spravodajca. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Pán podpredseda, ďalej budeme jednotlivo hlasovať o bo-

doch 6 a 12. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať tak, ako  pán spravodajca uviedol. Nech

sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže tieto návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Zo spoločnej správy nám už  zostal iba bod 7, ktorý bol

v rozprave  navrhnutý  na  osobitné  hlasovanie. Teda budeme

hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať o bode číslo 7 spoloč-

nej správy. Gestorský výbor ho neodporúča?

 

Poslanec J. Fekete:

 

     To už  bolo v rozprave, tak  by som sa tu  nemal k tomu

vyjadrovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pardon, to je z rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Posledné dva  návrhy v rozprave mal  pán poslanec Ftáč-

nik. Pýtam sa ho, či chce, aby sme hlasovali osobitne o jeho

dvoch  bodoch, alebo  spoločne. (Odpoveď  poslanca z pléna.)

Jednotlivo. Takže budeme  hlasovať o pozmeňujúcom návrhu po-

slanca Ftáčnika číslo 1. Môžem ho prečítať. V § 5 ods. 8 do-

plniť text  za prvou vetou  nasledovne: "Ak bolo  oprávnenie

vykonávať kolektívnu správu práv v oblasti  podľa § 3 ods. 2

písm. d) udelené  viacerým organizáciám  kolektívnej správy,

nositeľ práv sa slobodne  rozhodne, ktorú organizáciu poverí

na zastupovanie pri výkone svojho práva podľa osobitného zá-

kona 1." A ďalej vypustiť § 7 ods. 7. Ostatné odseky prečís-

lovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať o prvom  pozmeňujúcom  návrhu

pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Druhý a posledný  pozmeňujúci  návrh  poslanca Ftáčnika

znel takto: "Z § 7 ods. 6 vypustiť  písm. a), b) a c) a zru-

šiť označenie písmen."

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o druhom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Ftáčnika tak, ako ste počuli.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vyčerpali sme všetky body  zo spoločnej správy, aj tie,

ktoré zazneli v rozprave.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pýtam sa pána spoločného  spravodajcu, aké má návrhy na

pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Už minule som prečítal, že  tam bola jedna podmienka na

to, aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu. Tá bola spl-

nená, tak si myslím, že môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.  Dávam o tomto  návrhu spoločného spravo-

dajcu hlasovať, aby sme mohli pokračovať v treťom čítaní.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zá-

kona o kolektívnej  správe  práv  podľa  autorského zákona a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Otváram rozpravu  o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto navrhuje opravu legislatívno-technických, alebo jazy-

kových chýb.

 

     Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstrá-

neniu chýb vzťahujúcich sa na schválenie pozmeňujúceho alebo

doplňujúceho návrhu v druhom čítaní, alebo návrh na opakova-

nie v druhom  čítaní môže podať  najmenej 30 poslancov. Majú

poslanci takéto návrhy?

 

     Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skon-

čenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o  vládnom  návrhu  zákona  ako celku

v znení schválených návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ko-

lektívnej správe podľa autorského zákona a o zmene a doplne-

ní niektorých zákonov.

 

     Vážené  pani  poslankyne, páni poslanci, v rokovaní 33.

schôdze Národnej rady budeme  pokračovať hlasovaním o pozme-

ňujúcich a doplňujúcich  návrhoch k vládnemu  návrhu  zákona

o telesnej  kultúre  a  o  zmene  a  doplnení  zákona  číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov.

 

     Pozmeňujúce návrhy z rozpravy k tomuto  vládnemu návrhu

zákona vám boli písomne rozdané.

 

     Pýtam  sa  spoločného  spravodajcu  pána  Halabrína, či

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     (Odpoveď spoločného spravodajcu z pléna.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 83 ods. 3 záko-

na o rokovacom  poriadku  Národnej  rady pristúpime  najskôr

k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej  správy výborov a potom

pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hoch z rozpravy.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov  pána  poslanca

Halabrína, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďakujem.  Skôr  ako  začnem  uvádzať  hlasovanie, chcem

oboznámiť mojich kolegov, že dnes sa stretol gestorský výbor

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, prerokoval pozmeňujúce

návrhy, ktoré  predložila pani poslankyňa  Ďurišinová, a jej

pozmeňujúce  návrhy  pod  číslami 1 a 2 odporúča  schváliť a

pozmeňujúci návrh číslo 3 iba v prípade, že nebude schválený

bod číslo 27 zo spoločnej  správy. Takže teraz môžeme hlaso-

vať o návrhoch zo spoločnej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Navrhoval som, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1 až

8, 10 až 13, 17 až 20, 23 až 26 a o bode 28 spoločnej správy

a tieto schválili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, tak ako

ich pán spoločný spravodajca predniesol. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďalej boli navrhnuté na  spoločné hlasovanie body 9, 16

a 22 spoločnej  správy a tieto navrhuje  gestorský výbor ne-

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch  zo spoločnej

správy. Gestorský výbor ich neodporučil schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Zo spoločnej  správy nám zostávajú  ešte štyri hlasova-

nia.  Gestorský výbor  dal návrh  na hlasovanie  jednotlivo.

Najprv je to bod číslo 14 spoločnej  správy. Gestorský výbor

ho odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom bode spoločnej správy. Gestor-

ský výbor ho odporúča schváliť.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Bod číslo 15 gestorský výbor taktiež odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 15. Gestorský výbor ho od-

porúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Bod číslo 21 gestorský výbor takisto odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 21. Gestorský výbor ho od-

poručil schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Posledné hlasovanie zo spoločnej správy je o bode číslo

27, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať  o bode číslo 27. Gestor-

ský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Zostali nám pozmeňujúce  návrhy pani poslankyne Ďuriši-

novej.  Body  číslo 1 a 2 gestorský  výbor  odporúča takisto

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme sa  prezentovať a budeme hlasovať.  Pýtam sa, či

spoločne o obidvoch, alebo samostatne.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Môže byť spoločne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme  hlasovať. Gestorský výbor odporu-

čil tieto návrhy schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže sme prijali obidva pozmeňujúce návrhy pani poslan-

kyne Ďurišinovej.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 3 stráca opodstatnenosť, preto-

že bol schválený bod číslo 27 spoločnej správy.

 

     Odporúčam na základe uznesenia gestorského výboru návrh

zákona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom  podnikaní v znení  neskorších

predpisov schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa  spoločného spravodajcu, aké má  návrhy na po-

kračovanie  prerokovania  zákona  v  treťom  čítaní.(Odpoveď

spoločného spravodajcu z pléna.)

 

     Dávam hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu, aby zá-

kon mohol ísť do tretieho čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zá-

kona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení  zákona  číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní  (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode  programu. Pýtam sa, či  niekto navrhuje opravu

legislatívno-technických, alebo jazykových chýb. Nikto.

 

     Pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstrá-

neniu  chýb vzťahujúcich  sa na  schválené pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo návrh na opakovanie

druhého čítania  môže predložiť  najmenej 30 poslancov. Majú

poslanci takéto  návrhy? Tiež nie.  Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci  tohto čítania  neboli žiadne pozmeňujúce

návrhy, podľa § 86 zákona  o rokovacom  poriadku  pristúpime

k hlasovaniu  o  vládnom  návrhu  zákona  ako  celku v znení

schválených návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o te-

lesnej  kultúre a o zmene a doplnení  zákona  číslo 455/1991

Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnostenský  zákon) v znení

neskorších predpisov. (Potlesk.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme tridsiatym deviatym  bodom programu, ktorým

je druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu  na vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Spojeného  kráľovstva  Veľkej Británie a Severného Írska

o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 719, v  ktorom je aj

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú

správu  výborov schválenú  gestorským výborom  máte ako tlač

719a.

 

     Návrh vlády uvedie podpredseda vlády a minister finan-

cií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Nakoľko je na ceste,  dávam 5-minútovú prestávku. Každú

chvíľu je tu.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nech sa páči do

rokovacej sály, budeme pokračovať.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda, uveďte návrh.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou

Spojeného  kráľovstva  Veľkej  Británie  a  Severného  Írska

o vzájomnej administratívnej pomoci colných správ.

 

     Uzatvorenie dohody je aktuálne v súvislosti s presadzo-

vaním trhového hospodárstva a vzniknutou potrebou zabezpečiť

kontrolu  pravosti a obsahovú správnosť  listín a písomností

predkladaných na colné konanie.  Účelom tejto dohody je pro-

stredníctvom spolupráce medzi  colnými správami zabrániť po-

rušovaniu colných  predpisov a zabezpečiť správne vymeriava-

nie a vyberanie  cla, daní a iných  platieb, a tým  zamedziť

kráteniu príjmov do štátneho rozpočtu.

 

     Predkladaný  návrh  pozostáva  z 25 článkov. Jednotlivé

články vymedzujú predmet, formu a rozsah spolupráce a výmenu

skúseností a informácií  v činnosti  colných  správ,  hlavne

v súvislosti s nezákonným  dovozom  tovaru a nedovoleným ob-

chodom s omamnými a psychotropnými  látkami, ako aj prevero-

vanie porušovania colných  predpisov vrátane možností využi-

tia získaných  informácií a písomností  aj na účely  súdneho

konania.

 

     Uzavretie  tejto dohody  nebude mať  negatívny vplyv na

štátny rozpočet  ani na zmeny v personálnom  obsadení colnej

správy. Predpokladá sa naopak pozitívny vplyv na štátny roz-

počet v dôsledku  úspešnejšieho boja proti  colným a daňovým

únikom.

 

     Pred ratifikáciou dohody  prezidentom Slovenskej repub-

liky  predkladám túto  dohodu na  odsúhlasenie Národnej rade

Slovenskej republiky, pretože oblasť poskytovania informácií

do zahraničia,  ktorá je predmetom úpravy  tejto dohody, nie

je  detailne  upravená  v zákone  Národnej  rady. Navrhovaná

zmluvná úprava  je v súlade so  všeobecne záväznými zásadami

medzinárodného práva a so  záväzkami z iných platných dohôd.

Na  vykonávanie tejto  dohody sú  splnomocnené colné  správy

oboch štátov.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  na základe uvedeného odporú-

čam, aby  návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Sloven-

skej  republiky s Dohodou medzi  vládou Slovenskej republiky

a vládou  Spojeného  kráľovstva  Veľkej Británie a Severného

Írska o vzájomnej administratívnej  pomoci colných správ bol

prijatý.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím určenú  spoločnú spravodajkyňu výborov poslanky-

ňu pani Bartošíkovú, aby  informovala Národnú radu o výsled-

koch  rokovania vo  výboroch o tomto  návrhu  vlády a  najmä

o tom, či  gestorský výbor svojím  uznesením odporúča, alebo

neodporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     z poverenia  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu  predkladám Národnej rade Slo-

venskej republiky spoločnú správu  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Ústavno-

právneho výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

o prerokovaní  návrhu  na  vyslovenie  súhlasu Národnej rady

Slovenskej republiky s Dohodou  medzi  vládou Slovenskej re-

publiky a vládou Spojeného  kráľovstva Veľkej Británie a Se-

verného  Írska o vzájomnej  administratívnej  pomoci colných

správ. Máte ju ako tlač 719.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Spojeného  kráľovstva  Veľkej Británie a Severného Írska

o vzájomnej  administratívnej pomoci  colných správ pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo 1702 z 27. augusta 1997 na prerokovanie Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ob-

ranu a bezpečnosť. Zároveň  určil k uvedenej dohode ako ges-

torský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

predloženú dohodu prerokoval na svojom zasadnutí 16. septem-

bra 1997, vyslovil súhlas a odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky s Dohodou  medzi  vládou Slovenskej republiky

a vládou  Spojeného kráľovstva  Veľkej  Británie a Severného

Írska o vzájomnej administratívnej  pomoci colných správ vy-

sloviť súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu a

bezpečnosť predloženú dohodu  prerokoval na svojom zasadnutí

17. septembra 1997, vyslovil súhlas a odporučil Národnej ra-

de  Slovenskej republiky s Dohodou  medzi  vládou Slovenskej

republiky a vládou  Spojeného  kráľovstva  Veľkej Británie a

Severného Írska o  vzájomnej administratívnej pomoci colných

správ vysloviť súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  predloženú dohodu prerokoval  na svojom za-

sadnutí 26. septembra 1997, vyslovil  súhlas a odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej republiky a vládou  Spojeného kráľovstva Veľkej Bri-

tánie a Severného Írska o vzájomnej  administratívnej pomoci

colných správ  vysloviť súhlas.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie,  rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor  uznesením

z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky k návrhu  na vyslovenie sú-

hlasu  Národnej rady  Slovenskej  republiky s Dohodou  medzi

vládou  Slovenskej republiky a vládou  Spojeného  kráľovstva

Veľkej Británie a Severného Írska o vzájomnej administratív-

nej pomoci colných správ.

 

     Vážená Národná rada, mám  poverenie výboru navrhnúť Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej doho-

de ihneď po skončení rozpravy  k nej. Návrh na uznesenie Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  vyslovuje Národná

rada  súhlas s uvedenou  dohodou,  máte v prílohe  spoločnej

správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni  Bartošíkovej za podanie správy

a prosím ju, aby zaujala  miesto určené pre spravodajcov vý-

borov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode  programu.  Do  rozpravy  som písomne nedostal

žiadnu  prihlášku. Pýtam,  či  sa  do rozpravy  hlási niekto

z poslancov ústne. Nikto.  Uzatváram možnosť podania ďalších

ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Ďakujem pánu predsedovi vlády.

 

     Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výborov

poslankyňa Bartošíková? Nie?

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 84 ods. 1 záko-

na o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tom-

to návrhu vlády.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hla-

sovanie.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     v súlade s § 88 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  musí Národná rada hlasovaním

vysloviť  súhlas s uznesením k návrhu  na vyslovenie súhlasu

Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Sloven-

skej republiky  podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej

republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou  Spojeného kráľovstva  Veľkej  Británie a

Severného Írska o  vzájomnej administratívnej pomoci colných

správ.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky  vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej republiky a vládou  Spojeného kráľovstva Veľkej Bri-

tánie a Severného Írska o vzájomnej  administratívnej pomoci

colných správ.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, nasleduje druhé

a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  so Zmluvou  medzi Slovenskou republikou a Poľskou

republikou o spolupráci a vzájomnej  pomoci v colných  otáz-

kach.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako  tlač 652, v ktorom je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 652a.

 

     Návrh vlády uvedie podpredseda  vlády a minister finan-

cií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     predkladám na rokovanie Národnej  rady návrh Zmluvy me-

dzi vládou  Slovenskej  republiky a vládou Poľskej republiky

o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach. Vzhľadom

na skutočnosť, že doteraz  platná dohoda medzi vládou Česko-

slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o spolupráci

a vzájomnej pomoci v odbore  colníctva,  uzavretá vo Varšave

v roku 1958, bola pri inventarizácii zmluvnej základne medzi

ministerstvami zahraničných vecí Slovenskej republiky a Poľ-

skej republiky  dňa 8. júla 1993 zrušená, bolo  potrebné le-

gislatívne  upraviť spoluprácu  v tejto  oblasti. Zohľadňuje

nové podmienky súvisiace s  prechodom oboch štátov na trhovú

ekonomiku.

 

     Cieľom tejto zmluvy je  najmä vzájomné poskytovanie in-

formácií o pravosti dokladov, na základe ktorých sa vymeria-

vajú clá, dane a iné platby, vrátane určovania colnej hodno-

ty ako základu na ich výpočet, a tým zabrániť kráteniu príj-

mov do  štátneho rozpočtu, ako aj  výmena informácií a doku-

mentov o pohybe osôb a tovaru cez colné priechody na spoloč-

ných štátnych hraniciach.

 

     Zmluva  ďalej  umožňuje  výmenu skúseností a informácií

z činnosti  colných  správ,  najmä v súvislosti s nezákonným

dovozom tovaru a omamných a psychotropných látok, poskytova-

nie možnosti  využitia získaných  informácií a dokumentov aj

na účely správneho a súdneho konania.

 

     Uzavretie  tejto zmluvy  nebude mať  negatívny dosah na

štátny rozpočet ani na  zmeny v personálnom zabezpečení col-

nej služby. Predpokladá sa  naopak pozitívny dosah na štátny

rozpočet v dôsledku úspešnejšieho  boja proti colným a daňo-

vým únikom.

 

     Pred ratifikáciou zmluvy  prezidentom Slovenskej repub-

liky túto  predkladám na odsúhlasenie  Národnej rade Sloven-

skej republiky, pretože zákon Národnej rady číslo 180 z roku

1996 detailne  neupravuje oblasť poskytovania  informácií zo

zahraničia, čo je predmetom  úpravy tejto zmluvy. Zmluva ne-

vyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a ne-

dotýka  sa záväzkov  iných medzinárodných  zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná.

 

     Vážené dámy, páni, na  základe uvedeného odporúčam, aby

návrh na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Slovenskej repub-

liky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou repub-

likou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach bol

prijatý.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi Kozlíkovi.

 

     Prosím určenú  spoločnú spravodajkyňu výborov  pani po-

slankyňu Bartošíkovú, aby informovala Národnú radu o výsled-

ku rokovania výborov o tomto návrhu  vlády a najmä o tom, či

gestorský výbor svojím  uznesením odporúča, alebo neodporúča

Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Pán podpredseda Národnej rady,

     pán podpredseda vlády,

     pani kolegyne, páni kolegovia,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o spolupráci a vzájomnej  pomoci v colných  otáz-

kach (tlač  číslo 652) pridelil predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky  svojím  rozhodnutím  číslo 1595 z 3. júna

1997 na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky. Zároveň  určil k uvedenej

zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval predloženú zmluvu na  svojom zasadnutí 8. septem-

bra 1997, vyslovil  súhlas a odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky  podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o spolupráci a vzájomnej  pomoci v colných  otáz-

kach vysloviť súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  predloženú zmluvu prerokoval  na svojom za-

sadnutí 26. septembra 1997, vyslovil  súhlas a odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Poľskou republikou o spolupráci a vzájomnej po-

moci v colných otázkach vysloviť súhlas.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením čís-

lo 492 z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov

Národnej rady Slovenskej republiky,  ako aj návrh na uznese-

nie Národnej rady Slovenskej  republiky k návrhu na vyslove-

nie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej  republiky so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spoluprá-

ci a vzájomnej pomoci v colných otázkach.

 

     Zároveň ma výbor poveril navrhnúť Národnej rade Sloven-

skej republiky hlasovať o predmetnej zmluve ihneď po skonče-

ní rozpravy k nej.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou spoločnej správy.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni  Bartošíkovej za podanie správy

a prosím ju, aby zaujala  miesto určené pre spravodajcov vý-

borov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode  programu.  Do  rozpravy  písomne nemám nikoho

prihláseného, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto

z poslancov ústne. Nikto.  Uzatváram možnosť podania ďalších

ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode  programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť  pán podpredseda vlády? Nie. Ďa-

kujem. Žiada si záverečné slovo spoločná spravodajkyňa výbo-

rov pani Bartošíková. Nie. Ďakujem.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hla-

sovanie.

 

     Budeme hlasovať, pani poslankyne,  páni poslanci, o ná-

vrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky po-

dľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje

súhlas so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Poľskou re-

publikou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pani poslankyni i pánu podpredsedovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k ďalšiemu bodu  programu, ktorým je druhé a

tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  s Dohodou  medzi  vládou  Slovenskej  republiky a

vládou Egyptskej  arabskej  republiky  o podpore a vzájomnej

ochrane investícií.

 

     Návrh  vlády  ste dostali ako  tlač 707, v ktorej je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 707a.

 

     Návrh vlády uvedie podpredseda  vlády a minister finan-

cií Slovenskej republiky pán Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v rámci legislatívneho postupu schvaľovania medzinárod-

ných dohôd sa na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky predkladá Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky

a vládou  Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej

ochrane investícií.

 

     Dohoda  vychádza  zo  štandardných  podmienok obdobných

dohôd,  ktoré už  Slovenská  republika  uzatvorila s druhými

štátmi. Dohoda poskytuje obojstranné  záruky ochrany pre in-

vestorov a ich  investície na  území štátu  druhej  zmluvnej

strany. Poskytuje nerušený prevod  výnosov z investícií, ako

aj iných platieb vzťahujúcich sa na investície.

 

     Dohoda rieši aj prípadné  spory, ktoré  by mohli  even-

tuálne vyvstať pri nakladaní s investíciami, ktoré by inves-

tor mohol  považovať za porušenie svojich  práv. Dohoda bola

schválená vládou  Slovenskej republiky  dňa 4. februára 1997

uznesením  číslo 88 z roku 1997 a podpísaná v Káhire 30. ap-

ríla 1997.

 

     Prosím Národnú radu o súhlas s touto dohodou.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu

pani Novákovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch ro-

kovania výborov o tomto návrhu  vlády a najmä o tom, či ges-

torský výbor svojím uznesením odporúča, alebo neodporúča Ná-

rodnej rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Egyptskej  arabskej  republiky o podpore a vzájomnej  o-

chrane investícií pridelil predseda Národnej rady Slovenskej

republiky svojím  rozhodnutím  číslo 1662 z 22. júla 1997 na

prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Za-

hraničnému výboru Národnej  rady Slovenskej republiky. Záro-

veň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Všetky  tri výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky

predloženú  dohodu  prerokovali a odporučili  Národnej  rade

Slovenskej  republiky  vysloviť s ňou  súhlas. Zároveň Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 488 z 26. septem-

bra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky,  ako aj návrh na  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej

rady Slovenskej  republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou  Egyptskej  arabskej  republiky o podpore

a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Zároveň ma poveril a navrhujem Národnej rade Slovenskej

republiky  hlasovať o predmetnej  dohode  ihneď po  skončení

rozpravy k nej.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Novákovej  za podanie správy

a prosím ju, aby zaujala  miesto určené pre spravodajcov vý-

borov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto  bode programu.  Do  rozpravy  písomne nie  je nikto

prihlásený, preto  sa pýtam, či sa  hlási do rozpravy niekto

z poslancov  ústne. Nie.  Uzatváram možnosť  podania ďalších

ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nie.

Ďakujem.  Žiada si  záverečné slovo  spoločná spravodajkyňa?

Nie. Ďakujem.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hla-

sovanie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej

republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej repub-

liky vyslovuje súhlas s Dohodou  medzi vládou Slovenskej re-

publiky  a  vládou  Egyptskej  arabskej  republiky o podpore

a vzájomnej ochrane investícií."

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky  vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slo-

venskej  republiky  a  vládou  Egyptskej  arabskej republiky

o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pekne pani spoločnej  spravodajkyni a pánu pod-

predsedovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane inves-

tícií.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 708, v  ktorom je aj

návrh  uznesenia  Národnej  rady.  Spoločnú  správu  výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 708a.

 

     Návrh vlády uvedie podpredseda  vlády a minister finan-

cií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     Ministerstvo  financií  Slovenskej  republiky  postupne

napĺňa zámery zahraničnej politiky vlády Slovenskej republi-

ky v rámci bilaterálnych vzťahov s druhými štátmi. K takýmto

vzťahom  patrí aj  dohoda medzi  vládou Slovenskej republiky

a vládou Kubánskej  republiky o podpore  a vzájomnej ochrane

investícií.

 

     Dohoda poskytuje obojstranné  záruky ochrany pre inves-

torov a ich investície na  území štátu druhej zmluvnej stra-

ny. Poskytuje  nerušený  prevod výnosov z investícií, ako aj

iných platieb vzťahujúcich sa na investície. Dohoda rieši aj

prípadné spory, ktoré by mohli eventuálne vyvstať pri nakla-

daní s investíciami, ktoré by  investor  mohol považovať  za

porušenie svojich práv.

 

     Dohoda bola  schválená vládou Slovenskej  republiky dňa

5. mája 1996 uznesením  číslo 370/1996  a  zmenou  uznesenia

vlády číslo 777 z roku 1996. Zmena  uznesenia bola spôsobená

poverením iného splnomocnenca na  podpis dohody. Dohoda bola

podpísaná dňa 22. marca 1997 v Havane.

 

     Vážená Národná rada, prosím o súhlas s touto dohodou.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  spoločnú spravodajkyňu  výborov poslankyňu pani

Novákovú, aby informovala Národnú  radu o výsledkoch rokova-

nia výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský

výbor svojím  uznesením odporúča, alebo  neodporúča Národnej

rade vysloviť súhlas s uvedenou dohodou.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vlá-

dou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane inves-

tícií pridelil  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím rozhodnutím  číslo 1662 z 22. júla 1997 na prerokova-

nie Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému

výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky. Zároveň určil

k uvedenej dohode ako gestorský  Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Všetky  tri výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky

predloženú  dohodu  prerokovali a odporučili  Národnej  rade

Slovenskej  republiky  vysloviť s ňou  súhlas. Zároveň Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 490 z 26. septem-

bra 1997 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-

venskej republiky,  ako aj návrh na  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej

rady Slovenskej republiky s Dohodou  medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Kubánskej republiky o podpore a vzájomnej

ochrane investícií.

 

     Na základe  poverenia gestorského výboru  navrhujem Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky hlasovať o predmetnej doho-

de ihneď po skončení rozpravy k nej.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Novákovej.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy pí-

somne nie  je nikto prihlásený. Hlási  sa niekto do rozpravy

ústne?  Nikto.  Uzatváram  možnosť  podania  ďalších ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda? Nie. Žiada

si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Nech sa

páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím pani spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla

hlasovanie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh

na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa člán-

ku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky vyslovuje súhlas

s Dohodou medzi vládou Slovenskej  republiky a vládou Kubán-

skej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ús-

tavy Slovenskej  republiky  vyslovuje súhlas s Dohodou medzi

vládou  Slovenskej  republiky  a vládou Kubánskej  republiky

o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem pani poslankyni aj pánu podpredsedovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

 

     návrhu na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Tureckou

republikou o zamedzení dvojakého  zdanenia a zabránení daňo-

vému úniku v odbore daní z príjmov.

 

 

     Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 693, v ktorom je

aj  návrh uznesenia  Národnej rady.  Spoločnú správu výborov

schválenú gestorským výborom máte ako tlač 693a.

 

     Návrh vlády uvedie podpredseda  vlády a minister finan-

cií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     predkladám na rokovanie Národnej  rady návrh Zmluvy me-

dzi Slovenskou  republikou a Tureckou republikou o zamedzení

dvojakého zdanenia a zabránení  daňovému úniku v odbore daní

z príjmov. S Tureckou  republikou doposiaľ nebola uzatvorená

zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. V snahe zmluvne upra-

viť vzťahy v oblasti  medzinárodného  zdanenia a prispôsobiť

sa novým podmienkam, obe krajiny sa rozhodli podpísať zmluvu

o zamedzení dvojakého zdanenia.

 

     Uzatvorenie zmluvy a jej  vykonávanie prispeje k prehĺ-

beniu hospodárskej spolupráce s Tureckou republikou a k roz-

voju vzájomných obchodných vzťahov. Zmluva je vypracovaná na

základe vzorovej  zmluvy OECD a jej  ustanovenia sú  obvyklé

pri dojednávaní podobných medzinárodných daňových zmlúv.

 

     Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie

fyzických a právnických osôb  tak, aby nedochádzalo k dvoja-

kému zdaneniu tých istých  príjmov podľa platnej sústavy da-

ňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných

daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

 

 

     Zmluva by  mala podporiť vzájomnú  spoluprácu zmluvných

štátov a jej využívaním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie

rozdelenie  práva na  daň z jednotlivých  príjmov  medzi oba

zmluvné štáty.

 

     Dvojaké zdanenie je  nežiaduce, pretože neúmerne daňovo

zaťažuje fyzické a právnické  osoby. Ide predovšetkým o zda-

ňovanie príjmov  zo stavebných, montážnych a iných činností,

z využívania patentov a priemyselných práv, technických zna-

lostí a skúseností,  výrobnotechnických  poznatkov,  úrokov,

majetkových účastí, výrobnej a technickej kooperácie a iných

zdrojov.

 

     Zamedzenie dvojakého zdanenia zahŕňa  tiež príjmy z vy-

užívania autorských  práv k literárnym, umeleckým a vedeckým

dielam a príjmy výkonných umelcov.

 

     Táto  zmluva sleduje  elimináciu dvojakého  zdanenia na

jednej strane, ale aj  vzájomnú spoluprácu týchto krajín pri

zabraňovaní daňových únikov na strane druhej. Princíp zdaňo-

vania nehnuteľného majetku a príjmov z jeho užívania zostáva

zachovaný, t. j. majetok sa  zdaňuje tam, kde sa tento maje-

tok nachádza.

 

     Celkový prínos plynúci z uzatvorenia tejto zmluvy o za-

medzení  dvojakého zdanenia  bude závisieť  od tempa rozvoja

jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

 

     Zmluva sa predkladá  pred ratifikáciou prezidentom Slo-

venskej republiky na odsúhlasenie Národnej rade, pretože od-

lišne upravuje  daňové  povinnosti organizácií a občanov ako

ustanovenia daňových zákonov zmluvných štátov.

 

     Zmluva  nevyžaduje  zmeny v právnom  systéme Slovenskej

republiky a nedotýka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

     Vážené  poslankyne,  poslanci,  prosím o podporu  tejto

zmluvy.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím určenú spoločnú  spravodajkyňu výborov pani Bar-

tošíkovú, aby informovala Národnú  radu o výsledkoch rokova-

nia výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský

výbor svojím  uznesením odporúča, alebo  neodporúča Národnej

rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou

republikou o zamedzení dvojakého  zdanenia a zabránení daňo-

vému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 693) pridelil pred-

seda Národnej  rady Slovenskej republiky  svojím rozhodnutím

číslo 1659 zo 16. júla 1997 na  prerokovanie Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

a Zahraničnému  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky.

Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

predloženú zmluvu prerokoval na  svojom zasadnutí 8. septem-

bra 1997, vyslovil súhlas a odporučil  Národnej rade Sloven-

skej republiky  podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Tureckou

republikou o zamedzení dvojakého  zdanenia a zabránení daňo-

vému úniku v odbore daní z príjmov vysloviť súhlas.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  predloženú zmluvu prerokoval  na svojom za-

sadnutí 26. septembra 1997, vyslovil  súhlas a odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Tureckou  republikou o zamedzení dvojakého zda-

nenia a zabránení  daňovému  úniku  v odbore  daní z príjmov

vysloviť súhlas.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením čís-

lo 496 z 26. septembra 1997 schválil spoločnú správu výborov

Národnej rady Slovenskej republiky,  ako aj návrh na uznese-

nie Národnej rady Slovenskej k návrhu  na vyslovenie súhlasu

Národnej rady  Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Sloven-

skou republikou a Tureckou  republikou o zamedzení dvojakého

zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,

tlač číslo 693a. Určil ma ako spoločnú spravodajkyňu a záro-

veň ma poveril predniesť  Národnej rade Slovenskej republiky

návrh, aby  hlasovala o predmetnej zmluve  ihneď po skončení

rozpravy k nej.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou k tejto  spoločnej  správe, máte ju  všetci pred

sebou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni  Bartošíkovej za podanie správy

a prosím ju, aby zaujala  miesto určené pre spravodajcov vý-

borov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či sa hlási  niekto z po-

slancov. Keďže nemám písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy

nehlási  nikto,  uzatváram  možnosť  podania ďalších ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády? Nie.

Ďakujem.  Žiada si  záverečné slovo  spoločná spravodajkyňa?

Nie. Ďakujem.

 

     Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov, aby uviedla hla-

sovanie.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážená Národná rada,

 

     k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Tureckou

republikou o zamedzení dvojakého  zdanenia a zabránení daňo-

vému úniku v odbore  daní z príjmov  Národná rada Slovenskej

republiky podľa  článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou

a Tureckou  republikou o zamedzení dvojakého  zdanenia a za-

bránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

 

     Prosím, pán podpredseda, aby  ste o znení tohto uznese-

nia Národnej rady Slovenskej republiky dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky vyslovuje súhlas  so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Tureckou  republikou o zamedzení dvojakého zda-

nenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

 

     Ďakujem pani spoločnej  spravodajkyni, aj pánu podpred-

sedovi vlády.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom programu je

 

     správa o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za 1. polrok 1997.

 

 

     Správu vlády ste dostali ako tlač 726 a spoločnú správu

výsledkov jej prerokovania vo výboroch ako tlač 726a. Súčas-

ťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Správu  uvedie  podpredseda  vlády  a minister financií

Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím ho, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi zhodnotiť  vývoj rozpočtového  hospodárenia

štátu za 1. polrok 1997.

 

     Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky za 1. pol-

rok 1997 sa skončilo schodkom 13,2 mld. Sk, podotýkam účtov-

ným schodkom, čo je 35,8 % z rozpočtovaného  účtovného defi-

citu. Celkové  príjmy štátneho rozpočtu  dosiahli 38,5 mld.,

čo je 45,9 % ročného  predpokladu.  Oproti  rovnakému  obdo-

biu  minulého  roka  boli  príjmy  štátneho  rozpočtu nižšie

o 1 mld. Sk.

 

     Za 1. polrok tohto roku  sa daňové príjmy splnili v ob-

jeme 64,6 mld. Sk, to  znamená  na 41,8 % ročného  rozpočtu.

V porovnaní s časovým  predpokladom  zaostali  daňové príjmy

z dôvodu nižších príjmov  dane z príjmov právnických osôb za

1. polrok o 12,7 mld. Sk a v medziročnom  porovnaní o 3 mld.

Sk. Dane z príjmov  právnických osôb  dosiahli 12,5 mld. Sk,

čo je 55,9 % celkového rozpočtu a oproti minulého roku je to

viac o 2,6 mld. Sk.  Dane z príjmov  právnických osôb sa do-

siahli vo výške 9,6 mld. Sk, čo predstavuje plnenie 23,7 %.

 

     Nižšie príjmy pri tejto dani oproti tomu istému obdobiu

minulého roka  predstavujú 8,9 mld. Sk.  Súvisí to  najmä so

zúčtovaním ročného predpisu daní v podnikateľskej  sfére, čo

je podrobne  objasnené v predkladanej  správe. Podotýkam, že

nakoľko  výpadok  daňových  príjmov sa v rozhodujúcej  miere

viaže na daň z príjmov právnických osôb, ministerstvo finan-

cií vykonalo podrobné analýzy  kontroly v rozhodujúcich sub-

jektoch, na  ktoré sa toto nenaplnenie  dane z príjmov práv-

nických osôb viaže. Nebolo zistené porušenie predpisov. Pre-

dovšetkým vo vývoji dane z príjmov právnických osôb sa odrá-

ža investičný  rast Slovenskej republiky,  ktorý vlastne po-

kračuje už tretí rok v mierach,  ktoré sa pohybujú nad 30 %.

Chcem  zdôrazniť, že  investičný rast  sa koncentruje predo-

všetkým do súkromnej sféry, v ktorej  predstavuje podiel ob-

staraných investícií 64 % z celkových obstaraných investícií.

 

     V Slovenskej  republike napríklad rast  obstaraných in-

vestícií  štátneho vládneho  sektora  predstavuje  len 18 %,

sektora obyvateľstva 12 %, takže koncentrácia  investícií je

predovšetkým v podnikateľskej  sfére. Druhou  stranou  tejto

rovnice sú,  samozrejme, otázky daňových  základov alebo zá-

kladne pre daňové odvody s dôsledkom potom aj v znížení dane

z príjmov právnických  osôb. Maximálnou mierou  sa to dotýka

takých podnikov, ako je Slovenský plynárenský priemysel, ako

sú telekomunikácie,  Slovenské  elektrárne a niektoré ďalšie

významné  podniky slovenského  priemyslu, ktoré  prechádzajú

veľkým investičným rastom.

 

     Druhým významným rozmerom toho neplnenia predpokladané-

ho plnenia  dane z príjmov právnických  osôb je ozdravovanie

portfólia  našej  bankovej  sústavy,  kde  cez tvorbu rezerv

opravných položiek  takisto  dochádza k významnému vplyvu na

zníženie odvodov  do štátneho rozpočtu. Podotýkam, nie je to

v nesúlade so zákonom. Na druhej strane je veľmi zložité pri

zakladaní štátneho rozpočtu predpokladať, ako sa podnikateľ-

ské  subjekty pri  tvorbe  rezerv a opravných  položiek budú

správať, takže  tie kroky  predovšetkým v bankovej sfére  na

posilnenie rozsahu opravných položiek a rezerv  znamenali vo

svojom dôsledku aj zníženie odvodov do štátneho rozpočtu. Na

druhej strane je významné,  že dochádza k vytvoreniu predpo-

kladov na ozdravenie portfólia našich bánk.

 

     Pokiaľ ide o daň z príjmov  vyberanej  zrážkou,  tá do-

siahla skutočný výnos 3 mld. Sk, plnenie  je v miernom pred-

stihu a predstavuje 51,7 %.  Dane  z majetku  dosiahli  sumu

446 mil. Sk, plnenie je na 49,6 %.  Domáce  dane  na tovary

a služby dosiahli  ku koncu  júna  objem 35,9 mld. Sk, čo je

plnenie na 45,5 %. V  rámci nich  plnenie  štátneho rozpočtu

z výnosov dane z pridanej hodnoty bolo vo výške 26,1 mld. Sk

a medziročné plnenie na 47,5 %, pričom dosiahnutá skutočnosť

je oproti minulému roku vyššia o 5,2 mld. Sk. Spotrebné dane

dosiahli úroveň 9,7 mld. Sk, čo je plnenie na 40,6 %, oproti

minulému roku je to zvýšenie o 376 mil. Sk.

 

     Pokiaľ ide o colné príjmy, za 1. polrok dosiahli úroveň

2,8 mld. Sk, plnenie na 47,6 %. Určité nižšie plnenie cla je

odrazom uplatňovania globálnej  colnej politiky, ktorej rea-

lizácia  znamená pri  aproximácii k Európskej únii  neustále

znižovanie colných sadzieb či  už v zmysle Uruguajského kola

Svetovej  obchodnej  organizácie, alebo v systéme uplatňova-

ných  colných  preferencií  a medzinárodných  dohôd o zónach

voľného obchodu.

 

     Nedaňové príjmy dosiahli  sumu 6,6 mld. Sk, kde je pre-

plnenie v rámci časového plnenia štátneho rozpočtu a plní sa

na 54,7 %.

 

     Príjmy z podnikania a vlastníctva  majetku boli splnené

na 31,7 %, absolútne  predstavujú 1,1 mld. Sk.  Sem patrí aj

odvod voľného  zostatku zisku Národnej  banky Slovenska roz-

počtovaný v objeme 1,1 mld. Sk,  pričom Národná  banka za 1.

polrok odviedla 20 mil. Sk.

 

     Splnený bol osobitný  odvod zisku Slovenských plynáren-

ských  podnikov  uhradený v sume 1 mld. Sk v alikvotnej pol-

ročnej sume z pôvodných rozpočtovaných 2 mld. Sk celoroku.

 

     Administratívne a iné  poplatky a  platby  dosiahli 2,5

mld. Sk,  t. j. plnenie na 44,8 %. Iné  nedaňové  príjmy do-

siahli objem 2,8 mld. Sk a došlo teda k prekročeniu plánova-

ných  zámerov.

 

     Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu, skutočné výdav-

ky štátneho  rozpočtu sa realizovali v objeme 91,7 mld. Sk a

ich  plnenie  dosiahlo 44,1 %.  Dosiahnutá  skutočnosť  bola

oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššia o 6,1 mld. Sk.

Treba  povedať, že  napriek vyšším  výdavkom oproti minulému

roku vzhľadom  na príjmy štátneho  rozpočtu bola uplatňovaná

regulácia výdavkov, takže týmto  sa zabezpečil rozsah výdav-

kov a najmä  vývoja deficitu  štátneho  rozpočtu v súlade so

zámermi štátneho rozpočtu.

 

     Bežné  výdavky na  verejnú spotrebu  obyvateľstva štátu

boli  realizované v objeme 35,9 mld. Sk s plnením na 42,5 %.

Bežné transfery  boli  realizované v objeme 36,5 mld. Sk, čo

je 49,4 % ročného rozpočtu.  Pokiaľ sa týka kapitálových vý-

davkov s ročným  rozpočtom 21,4 mld. Sk, dosiahli  v skutoč-

nosti za polrok 11,1 mld. Sk pri plnení na 52,1 %.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi informovať o vývoji  štátneho rozpočtu - ak-

tuálny stav za prvých deväť mesiacov tohto roka.

 

     Kumulované  príjmy od  začiatku  roka  dosiahli 125 153

mil. Sk, kumulované výdavky 153 121 mil. Sk, deficit štátne-

ho  rozpočtu,  účtovný  deficit, predstavoval 27 968 mil. Sk

s tým, že od konca prvého  polroka do konca septembra v pod-

state na  základe opatrení ministerstva  financií prebiehala

určitá dynamizácia daňových príjmov, predovšetkým boli aktu-

alizované rozpisy preddavkov na základe výsledkov 1. polroka

1997, keď  rast  tvorby  hospodárskeho  výsledku, medziročný

rast  za 1. polrok  predstavoval 7 %, takže  robili  sme cez

správcov  daní  analýzy  jednotlivých  subjektov a dodatočne

došlo k sprísneniu rozpisu preddavkov, podobne  k sprísneniu

niektorých  kontrolných  mechanizmov  predovšetkým v oblasti

spotrebných daní.

 

     Boli prijaté aj niektoré opatrenia na úrovni vlády pre-

dovšetkým  riešením  úpravy spotrebnej dane z uhľovodíkových

palív a mazív,  ktoré  parlament  schválil a s účinnosťou od

augusta sa realizuje toto  opatrenie, ale v neposlednom rade

teda kompletné  prehĺbenie systému  správy a výberu daní  má

určitý akceleračný vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu.

 

     Chcem podotknúť ďalšiu záležitosť,  že vo vývoji účtov-

ného  schodku je  premietnutá aj  určitá akcelerácia splátok

dlhovej služby, ktorá sa  koncentrovala predovšetkým do tre-

tieho kvartálu a podobne v treťom kvartáli bol určitý nárast

výdavkov spojený  predovšetkým so sociálnymi  opatreniami či

s úpravami  miezd,  alebo  úpravami  dôchodkov,  čo sa vtedy

všetko prejavovalo  aj v určitej akcelerácii  schodku s tým,

že to  vytváralo aj isté  problémy v riešení  dlhovej služby

a krytia schodku štátneho rozpočtu v období tretieho kvartá-

lu tohto roka.

 

     Už v ďalšom období predpokladáme určité zmiernenie tla-

ku. Vláda prijala viazanie výdavkov štátneho rozpočtu v roz-

sahu 5 mld. Sk.  Pokiaľ  sme  prepočítali  výpadok  príjmov,

v podstate sa  zredukoval  oproti výsledkom 1. polroka 1997,

keď k 30. 9. výpadok  príjmov  štátneho rozpočtu sa pohybuje

na  úrovni  zhruba  medzi 6-7 mld. Sk,  čo pri 5-miliardovom

viazaní výdavkov  štátneho rozpočtu a v určitom rastovom po-

hybe príjmov štátneho rozpočtu  naznačuje, že sú predpoklady

na naplnenie zámerov štátneho rozpočtu, tak ako Národná rada

tie zámery schválila pre rok 1997.

 

     Vážené dámy, páni, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády a pánu ministrovi.

 

     Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, roz-

počet a menu  poslanca  pána  Maxona, aby  podal  informáciu

o výsledkoch prerokovania predloženej správy vo výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážené dámy a páni,

 

     správu o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za 1. polrok 1997 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej

republiky rozhodnutím číslo 1705 z 2. septembra 1997 všetkým

výborom Národnej  rady Slovenskej republiky  na prerokovanie

do 19. septembra 1997. Ako  gestorský  výbor určil  predseda

Národnej rady Slovenskej republiky  Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, ktorý pri-

pravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného ma-

teriálu.

 

     V súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pridelenú  správu o plnení štátneho rozpočtu

Slovenskej  republiky za 1. polrok  1997 prerokovali  výbory

Národnej rady Slovenskej republiky s týmto výsledkom: Všetky

výbory prerokovali predloženú  správu a posudzovali čerpanie

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok z pohľa-

du príslušných rozpočtových  kapitol. Všetky výbory preroko-

vali a zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Sloven-

skej republiky správu o plnení  štátneho rozpočtu za 1. pol-

rok zobrať na vedomie, okrem Výboru Národnej rady pre život-

né prostredie a ochranu prírody.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a Výbor  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť  odporučili Národnej rade Slovenskej

republiky vziať na vedomie  aj informáciu o súhrne rozpočtov

na rok 1997 schválených obecnými zastupiteľstvami.

 

     Päť výborov Národnej rady  Slovenskej republiky - Výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti, Výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Výbor  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre obranu a bezpečnosť vo svojich uzneseniach konštatovali,

že celkové príjmy  boli dosiahnuté  vo výške 78 499 mil. Sk,

celkové  výdavky  boli  dosiahnuté vo  výške 91 708 mil. Sk,

rozpočtové  hospodárenie  sa  skončilo  účtovným schodkom vo

výške 13 209 mil. Sk, pričom  fiškálny  schodok predstavoval

5 456,9 mil. Sk.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky  doplniť do vládou  navrhovaného uznesenia do

časti B bod 3 tohto znenia: "Vláda Slovenskej republiky v 1.

polroku nezabezpečila zodpovedné  nakladanie s prostriedkami

daňovníkov a hospodárenie podľa rozpočtu."

 

 

     Výbor  Národnej  rady  pre  financie,  rozpočet  a menu

schválil svojím uznesením spoločnú správu výborov, ktorú vám

tu teraz predkladám, na čo  ma náš výbor poveril. Súčasne ma

poveril navrhnúť postup pri  hlasovaní o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať návrh

hlasovať o predmetnej  správe  ihneď  po  ukončení  rozpravy

k nej.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, návrh  na uznesenie Národnej

rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi  a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu. Písomne sa  prihlásili za klub  SDĽ

Jozef Košnár,  za DÚ Viliam  Vaškovič, ďalej Viliam  Sopko a

Rudolf Filkus. Uzatváram písomné podanie.

 

     Teda nech sa páči, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     posudzovaná správa o plnení  štátneho  rozpočtu za prvý

polrok tohto roku jasne svedčí o tom, že zámery programového

vyhlásenia vlády sa v tejto oblasti nedosahujú a že vo vývo-

ji štátnych financií došlo k výraznému  zhoršeniu oproti ob-

dobiu, v ktorom vláda  koncipovala svoje programové vyhláse-

nie, i oproti minulému roku, roku 1996.

 

     Verejné, najmä štátne financie  nie sú zdravé a choroba

sa mení na chronickú.  Vo vynakladaní neproduktívnych výdav-

kov  pretrváva  neracionalita  a  plytvanie.  Vládne výdavky

rýchle rastú napriek tomu,  že dochádza k ich "odľahčovaniu"

na úkor iných súčastí verejných rozpočtov, na úkor sociálnej

a zdravotných  poisťovní i na  úkor  rozpočtov obcí. Celková

zadlženosť Slovenskej republiky rastie a dlhová služba pohl-

cuje veľkú časť výdavkov štátneho rozpočtu.

 

     Vláda sľúbila, že rozpočtovú politiku založí na princí-

pe nezvyšovania daňového zaťaženia a postupne ho bude znižo-

vať. Z tohto  hľadiska sa  nazdávam, že doba  pre nový zákon

o daniach z príjmu, v ktorom by sa konkretizoval a premietol

tento zámer vlády, už dávno  dozrela. Jeho prijatie možno až

vo  volebnom  roku, teda v roku 1998, potvrdzuje,  čo sme už

dávno  avizovali, že  to  má  byť istý  predvolebný bonbónik

hlavne vo vzťahu k daňovému zaťaženiu fyzických osôb.

 

     Vláda prisľúbila,  že obmedzí možnosti  vzniku daňových

únikov,  ale  rozsah  tieňovej  ekonomiky  je stále obrovský

a táto tieňová ekonomika sa vyznačuje čoraz výraznejšími čr-

tami  gangsterizmu, banditizmu,  protizákonnosti, jednoducho

nerešpektovania  elementárnych znakov,  ktoré charakterizujú

civilizovanú spoločnosť.

 

     Systém správy  daní a kontroly nie  je dostatočne efek-

tívny, ako o tom svedčia jednak daňové výpadky a jednak celý

rad subjektívne motivovaných úľav, odkladov a podobne. Sprá-

va teda  dokumentuje  zhoršujúci sa stav v ekonomike Sloven-

skej  republiky a zlý stav v štátnych  financiách.  Aktuálny

stav k 30. septembru 1997, ako ho v troch  základných ukazo-

vateľoch  charakterizoval  pán  podpredseda  vlády,  je síce

v absolútnych číslach, pochopiteľne, vyšší ako stav zachyte-

ný  za 1. polrok, ale   výrazne  horší  je najmä  z hľadiska

schodku štátneho rozpočtu.

 

     Znepokojujúce je to, že oproti minulému roku 1996 za 1.

polrok tohto roku ide o absolútne menší príjem štátneho roz-

počtu v 1. polroku, ale o absolútne  vyššie výdavky štátneho

rozpočtu  v 1. polroku 1997 oproti 1. polroku 1996.  Výpadky

daňových príjmov za 1. polrok  boli 12,7 mld. Sk, z toho pri

dani z príjmov právnických osôb 8,9 mld. Sk. Napriek regulá-

cii výdavkov, o ktorej  sa zmieňoval  pán podpredseda vlády,

najvyššie  čerpanie  výdavkov za 1. polrok  je v kapitolách,

ktoré  oproti  roku 1996 boli  najviac  zvýšené, a v kapito-

lách, ktoré toto najvyššie percentuálne  zvýšenie zaznamena-

li už aj v roku 1995.

 

     Schodok  štátneho  rozpočtu  teda  hrozivo narastá, pán

podpredseda vlády  informoval, že je k 30. septembru  zhruba

28 mld., chýba tam pár  miliónov. A nazdávame sa, že napriek

dobrej snahe a úsiliu i vyhláseniam,  že sa  neprekročí roz-

počtovaný objem  schodku 36,9 mld. Sk, je podľa nášho názoru

iluzórne predpokladať dodržanie  rozpočtovaného podielu roz-

počtového i fiškálneho schodku  vo vzťahu k hrubému domácemu

produktu.

 

     Podľa nášho názoru z tejto  situácie pramení aj rad ne-

systémových opatrení  vlády v tomto roku,  ako aj opatrenia,

s ktorými uvažuje alebo ktoré  zvažuje pre rok 1998. Rozpoč-

tovú filozofiu  podľa nám dostupných informácií  na rok 1998

vláda  zamýšľa  založiť  na  reštrikcii  zdrojov na sociálne

a mzdové účely, na reštrikcii zdrojov či výdavkov do rôznych

podporných programov i do rozsiahlych infraštruktúrnych pro-

jektov, predovšetkým však, citujem "na usmerňovaní dopytovej

sily obyvateľstva", konkrétne na  mzdovej regulácii, na zvý-

šení sadzieb dane z pridanej  hodnoty, na zvýšení niektorých

spotrebných daní a zavedení ďalších spotrebných daní. Tým sa

má  kompenzovať proklamovaná,  prisľúbená a iste  aj poctivo

zamýšľaná  snaha znížiť  daňové zaťaženie  obyvateľstva, ale

kompenzovať toto zaťaženie  obyvateľstva priamymi daňami cez

jeho zaťaženie nepriamymi daňami, cez daň z pridanej hodnoty

a spotrebné dane. Znepokojuje nás to, lebo toto usmerňovanie

dopytovej sily obyvateľstva, teda kúpnej sily obyčajných ľu-

dí, zamestnaneckých domácností, sa  pripravuje za stavu, keď

podiel spotreby domácností na  hrubom domácom produkte je na

Slovensku  zo všetkých okolitých transformujúcich  sa krajín

najnižší.

 

     Klub  poslancov Strany  demokratickej ľavice nepovažuje

navrhované uznesenie Národnej rady k správe o plnení štátne-

ho rozpočtu za 1. polrok  1997 za primerané vážnosti problé-

mov v štátnorozpočtovej  oblasti. Toto  uznesenie navrhujeme

doplniť o časť C, ktorá znie:

 

     C. žiada  vládu  na  novembrovú  schôdzu  Národnej rady

predložiť

 

        1. analýzu aktuálneho stavu ekonomiky Slovenskej re-

publiky a základnú stratégiu riešenia jej problémov,

 

        2. podrobnú informáciu o zámeroch  rozpočtovej poli-

tiky Slovenskej republiky na rok 1998, o stave rozpracovania

štátneho  rozpočtu  na rok 1998 a o štruktúre jeho príjmov a

výdavkov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     dnes  prerokúvame  plnenie  rozpočtu za 1. polrok 1997.

Posudzovanie  jeho vývojových  trendov má  však svoj  základ

v kvalite legislatívneho a inštitucionálneho rámca, v kvali-

te minulých rozpočtov a v doterajšom vývoji ekonomiky.

 

     Aká je  realita  rozpočtu za 1. polrok? Príjmy dosiahli

úroveň 78,4 mld. Sk, čo je 45,9 % z ročného rozpočtu, výdav-

ky dosiahli výšku 91,7 mld. Sk,  čo je 44,1 % z ročného roz-

počtu. Účtovný schodok predstavoval 13,2 mld. Sk.

 

     Základným  problémom  plnenia schváleného rozpočtu v 1.

polroku je  vývoj v oblasti  príjmov, predovšetkým neplnenie

dane z príjmu, ktorá sa plní  len na 36,8 %. Vzhľadom na to,

že sa do  konca roka  očakáva  výpadok tejto  dane v rozsahu

8 až 10 miliárd, celkové príjmy v roku 1997 dosiahnu pravde-

podobne úroveň  roku 1996. V tejto situácii, ak vláda nechce

prekročiť už aj tak  neúnosný deficit štátneho rozpočtu, jej

neostáva nič  iné ako  regulácia a reštrikcia  príjmov alebo

regulácia výdavkov, alebo dodatočné zvyšovanie  daní - usku-

točňuje obidvoje.

 

     Charakteristickým  znakom vývoja  príjmov štátneho roz-

počtu počas vášho doterajšieho vládnutia je ich hlboká stag-

nácia.  Príjmy  v roku 1995 dosiahli 163,1  mld. Sk,  v roku

1996 166,3 mld. Sk a podobná  úroveň  sa očakáva  aj v tomto

roku. Zatiaľ  čo hrubý domáci  produkt s najväčšou pravdepo-

dobnosťou za roky 1995 až 1997 vzrastie v nominálnej hodnote

o 28,1 % a v absolútnej výške o 145 miliárd, príjmy zazname-

návajú počas týchto troch rokov prakticky nulový rast.

 

     Príčiny tohto javu podľa  môjho názoru sú takéto. Para-

metre  daňového systému  nie sú  optimálne nastavené. Správa

daní je problematická. Daňová disciplína nízka. Daňové úniky

vysoké. Hospodárenie  podnikateľskej sféry má  zhoršujúcu sa

tendenciu. Za  tieto problémy nesie  značný podiel zodpoved-

nosti súčasná  vláda, ktorá v tejto  oblasti nebola  schopná

realizovať ani  ciele stanovené vo  vlastnom programovom vy-

hlásení.

 

     Celková  úroveň výdavkov  štátneho rozpočtu za tri roky

presahuje príjmy vo výške 70,8 mld. Sk, ktoré sú kryté pomo-

cou drahého a krátkodobého  financovania,  čo znižuje reálne

použitie výdavkov v jednotlivých  rokoch a vytvára  obrovské

napätie na peňažnom trhu. Zo správy nie je jasné, ako sa za-

bezpečuje  financovanie minuloročného  deficitu. V štruktúre

výdavkov  je značné  pnutie, viac-menej  plošné financovanie

verejnej sféry, kde na  jednej strane chýbajú prostriedky na

nevyhnutné verejné služby, na druhej strane existujú závažné

nedostatky v hospodárení s rozpočtovými prostriedkami.

 

     Je  viac ako  jasné, že  jedinou  cestou v konsolidácii

štátneho  rozpočtu je  optimalizácia parametrov jednotlivých

daní, jednoduchosť, zrozumiteľnosť a motivačné pôsobenie da-

ní, daňová  disciplína. Ďalej zatvorenie  kanálov pre daňové

úniky, prísne, ale objektívne a apolitické  fungovanie daňo-

vých inštitúcií, zníženie deficitov štátneho rozpočtu, tvor-

ba podmienok  na ich stredné a dlhodobé  financovanie,  pod-

statná zmena štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu, pravidel-

né audity a finančná  disciplína,  zníženie spotreby štátnej

správy a podstatne vyššie  efekty z jednej koruny investova-

nej vo  verejných financiách, tiež  decentralizácia financií

a efektívnejšie fondové hospodárenie.

 

 

 

     Žiaľ, súčasná  vláda v tomto  smere urobila veľmi  málo

a je naivné očakávať, že pri súčasnej filozofii hospodárskej

transformácie, ktorá je  podriadená účelovým politickým cie-

ľom, k nejakej zmene  dôjde. Preto poslanci Slovenskej demo-

kratickej koalície na znak  protestu voči správaniu sa vlád-

nej  väčšiny  sa  rozhodli  uskutočniť  čiastočný  bojkot aj

v tomto prípade a nezúčastníme sa na hlasovaní o tejto sprá-

ve.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujeme.

 

     Nech sa páči, pán Sopko. Potom sa pripraví pán Filkus.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vystúpenie som  si vypočul so značným  záujmom a veľkou

pozornosťou a domnievam sa, že si  zaslúžilo  pozornosť, keď

už pre nič iné, tak preto,  že odznievalo z tých istých kru-

hov, ktoré ešte pred dvoma rokmi rozkrúcali petíciu Žiadame,

čo nám patrí v súvislosti s 2. vlnou kupónovej privatizácie.

Ak by sme vás, vážení páni poslanci, v tom čase boli rešpek-

tovali a poslúchli, tak by  sme boli v takom istom ekonomic-

kom prepadlisku, ako je Česká republika, ktorú ste nám dáva-

li tri roky za žiariaci  vzor. Nepočúvali sme vás a, chvala-

bohu, nebudeme vás počúvať ani teraz.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

 

     prerokúvame správu o plnení  štátneho rozpočtu za obdo-

bie 1. polroka 1997. Z nášho pohľadu predložená správa doku-

mentuje  zlý  stav v štátnych  financiách. Vystupoval k tomu

pán poslanec Jozef Košnár za celý náš poslanecký klub.

 

     Chcem len poukázať na  problémy, ktoré súvisia s ťažis-

kovými úlohami rozpočtovej politiky štátu na rok 1997, ktoré

sú v úvode predloženej správy charakterizované pod bodom c).

To znamená podpora nových aktivít hospodárskej politiky roz-

vojového  charakteru s využitím kombinovaného spôsobu finan-

covania, rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov vrátane ra-

cionálneho využívania záruk za bankové úvery.

 

     Ak  túto  tézu  dávam do  súvislosti s tým, čo  sa deje

v Železniciach Slovenskej  republiky, aj s tým, čo  sa  deje

v oblasti vnútroštátnej autobusovej dopravy v Slovenskej re-

publike, vyznieva to prinajmenšom paradoxne. V hromadnej au-

tobusovej doprave je nepriaznivá  situácia. Treba povedať aj

preto, lebo  krajské úrady v rozpočtových  kapitolách krajov

nemajú finančne  vykrytý úbytok tržieb  spôsobený sociálnymi

zľavami  pre určité  skupiny obyvateľov.  Spôsobuje to veľké

napätie u dopravcov, ktorí  sú podnikateľskými  subjektmi, a

spôsobuje  to aj  veľké starosti  pre riaditeľov  dopravných

podnikov. Inými slovami,  obrovskú ťarchu zodpovednosti pre-

niesol minister  financií Sergej Kozlík  na prednostov kraj-

ských úradov.

 

     Problém finančného vykrývania sociálnych zliav zo štát-

neho rozpočtu  prostredníctvom krajských úradov  bol riešený

na niekoľkých stretnutiach  za účasti zástupcov Ministerstva

financií Slovenskej republiky, Ministerstva  dopravy, pôšt a

telekomunikácií Slovenskej republiky  aj Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky. Treba povedať, že nebol doriešený. Ani

dodnes  nie sú  ujasnené podmienky,  ktoré sú  nevyhnutné na

priznanie a čerpanie týchto dotácií  aj napriek tomu, že sme

prednedávnom oslavovali už jeden  rok po reorganizácii štát-

nej správy a jeden rok od začatia práce a činnosti okresných

aj krajských úradov.

 

     Podľa pána ministra Sergeja Kozlíka v hospodárení štát-

neho rozpočtu sme dosiahli vcelku priaznivé výsledky. Tak sa

hovorí v správe, ale naďalej a všade je nedostatok verejných

financií, naďalej sa rušia  autobusové spoje do obcí a naďa-

lej kvôli nedostatku financií pre podniky Slovenskej autobu-

sovej dopravy trpí obyvateľstvo odkázané na hromadnú autobu-

sovú  dopravu. Vinníci tohto stavu  môžu byť len dvaja - Mi-

nisterstvo financií Slovenskej  republiky alebo krajské úra-

dy. Nikto iný.

 

     Rovnakým problémom  je osobná železničná  doprava. Nie-

koľkokrát odznelo, že Železnice Slovenskej republiky od roku

1995 sústavne zaznamenávajú  klesajúci hospodársky výsledok.

Zopakujem to. Kým v roku 1994 vykazovali  takmer 1,2 mld. Sk

zisku, v roku 1996 to  už bola polmiliónová strata, ale pre-

dovšetkým 1,5-miliónový hospodársky prepad oproti plánované-

mu hospodárskemu  výsledku. Ale pre nás  podstatné je to, že

nepriaznivý  vývoj  pokračuje aj v roku 1997. V 1. štvrťroku

Železnice  Slovenskej republiky  vykázali stratu  takmer 1,3

mld. Sk. Za obdobie 1. polroku strata vysoko narástla. Dosa-

huje takmer 3 mld. Sk, presnejšie povedané 2 979 mil. Sk.

 

     Dnes  nebudem  analyzovať  hospodársky  stav v železni-

ciach, ani  hľadať príčinu nepriaznivej  finančnej situácie.

O niektorých aktuálnych problémoch som hovoril včera v rámci

interpelácie.  Skôr  chcem  poukázať  na následky neriešenia

tejto kritickej  situácie, ktorej vinníkom  podľa mňa nie je

len správna rada železníc,  nie je len zakladateľský rezort,

ale veľký podiel zodpovednosti  za stav finančnej a úverovej

situácie má aj ministerstvo  financií a vláda Slovenskej re-

publiky. O vývoji, prudkom náraste bankových úverov, prudkom

náraste finančných výpomocí  najmä v roku 1996 a v 1. štvrť-

roku 1997 veľmi dobre vedeli a tolerovali či prehliadali be-

nevolentný prístup správnej rady a prekračovanie kompetencií

generálnych riaditeľov v oblasti úverovej politiky.

 

     Ak by sme analyzovali  príčiny a dôvody vzniku súčasnej

finančnej situácie v Železniciach Slovenskej republiky, zis-

tíme,  že ekonomické  postavenie železníc  je nepriaznivé aj

v dôsledku neplnenia  zmluvných záväzkov medzi  štátom a Že-

leznicami Slovenskej republiky.

 

     Súčasný stav doslova ohrozuje prevádzkyschopnosť želez-

níc a v konečnom dôsledku  sa všetko odráža vo výške cestov-

ného, v kvalite služieb, intenzite  spojov aj v kultúre ces-

tovania. Podľa zákona číslo 258/1993 Z. z. Železnice Sloven-

skej republiky  sú povinné  dodržať zmluvu o službách vo ve-

rejnom záujme.  Na druhej strane štát  musí vykrývať straty,

ktoré železniciam vzniknú pri  plnení ich povinností v rámci

uvedenej dohody. Zmluva na rok 1997 bola  podpísaná 27. feb-

ruára 1997. V každom prípade by sa mala plniť. Každý, kto je

len trošku zainteresovaný do hospodárskej situácie železníc,

dobre vie, že bez ďalšieho úverového financovania a bez stá-

lej finančnej podpory  nebudú Železnice Slovenskej republiky

schopné plniť svoje prevádzkové záväzky a napĺňať investičný

program.

 

     Preto  mám na  záver otázku  na pána  ministra financií

Sergeja Kozlíka, ako je to vlastne s ďalším financovaním že-

lezníc, ako  je to vlastne so  štátnou zárukou pre Železnice

Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky  dala súhlas pánu ministrovi

Jasovskému, že  môže  rokovať o ďalšom zahraničnom úvere  vo

výške 200 mil. USD. Ale súhlas  na rokovanie  nie je štátnou

zárukou, a pokiaľ  viem, úverová zmluva  do vlády Slovenskej

republiky predložená nebola. Takže spresňujem otázku: Ako je

to s ďalším financovaním železníc a ako je to so štátnou zá-

rukou na bankový úver pre Železnice Slovenskej republiky?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Sopkovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda parlamentu,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v tejto  súvislosti nie  je nič ľahšie, či prijať alebo

neprijať  správu  za jún v septembri. To už  je určitá minu-

losť. Či  ju prijať, alebo  nie, v tom  nevidím problém. Ale

problém vidím v niečom inom - uvedomiť si súčasný veľmi váž-

ny stav ekonomiky. Rád by  som hovoril aj pre pani Kolesáro-

vú, ja ju vždy počúvam. My sme taká spoločnosť na kauzy. Nie

sme  spoločnosť na  problémy, ktoré  nás tlačia.  A toto  sú

problémy, ktoré nás skutočne veľmi tlačia, a chcem zdôrazniť

význam vážnej ekonomickej situácie.  Ale nechcem ho len kri-

tizovať. Chcem  povedať aj svoj  názor, čo by  sa ďalej malo

robiť.

 

     Chcem sa dotknúť  troch  problémov: vnútornej ekonomic-

kej nerovnováhy, vonkajšej  nerovnováhy, problému postavenia

bánk, a už to skoro dávam  do pozície  parazitovania komerč-

ných bánk  na štátnom  rozpočte, a potom problém  vytláčania

podnikateľských aktivít vládnymi.

 

     K prvému  problému - vnútorná  nerovnováha. Samozrejme,

hlavným faktorom a reprezentantom  vnútornej  nerovnováhy je

štátny rozpočet, ktorý v súčasnosti  ukazuje 27,9 mld. defi-

citu. Už aj z pozície ministra financií viem, že ten deficit

koncom roka sa podstatne zlepší  a možno 36,9 mld. dodržíme.

Ale v každom prípade je to ohromné ekonomické riziko ďalšie-

ho vývoja. Poviem prečo. Nielen preto, že znovu bude potreb-

né tento deficit splatiť, znovu do toho zapojiť medziiným aj

komerčné  banky a,  samozrejme,  Národnú  banku  Slovenska a

v poslednej miere  to zasiahne spotrebiteľa. Ale  aj pre iné

dôvody. Vnútorná nerovnováha odrážajúca sa cez deficit štát-

neho rozpočtu je napríklad najmä preto, že sa neplnia príjmy

štátneho  rozpočtu,  v ktorých  dane  predstavujú  viac  ako

90-percentný podiel.

 

     Viacerí ste  poukázali na to,  že daň z  príjmov je tou

Achillovou pätou, daň z príjmov právnických osôb koncom júna

prezentuje iba 24 % ročného predpokladu. Na celkovom výpadku

daní sa  spomínala cifra 12,7 mld. Sk. Ale  čo je mimoriadne

zaujímavé a čo si treba uvedomiť,  je to, že na dani z príj-

mov právnických osôb bankový  sektor participuje 6 miliarda-

mi. Banky nezaplatili  to, čo mali zadané, pokiaľ  ide o daň

z príjmov 6 mld. Dozvedeli sme sa to pri diskusiách so štát-

nym tajomníkom ministerstva zdravotníctva. A to je vážna vec.

 

 

     Ďalej  poviem o tom výhodnom  postavení komerčných bánk

vo vzťahu k deficitu štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že ich

postavenie sa  zlepšuje z hľadiska  množstva  peňazí, z hľa-

diska toho, že sa  dostávajú na trh a ponúkajú  viac peňazí,

za ktoré berú napríklad v posledných dňoch štátne pokladnič-

né poukážky za úrok vo výške 24 % alebo 26 %. A, samozrejme,

z toho dôvodu môžu poskytovať zvýšené úroky za rôzne vklady.

Určite ste zistili,  ak máte nejaké  vklady v bankách, že za

posledné dni sa zvýšil úrok. No preto, že štát, vláda ponúk-

la týmto komerčným bankám: Kúpte  štátne pokladničné poukáž-

ky, kryte nám,  pomôžte nám kryť deficit aj  za tento vysoký

úrok, ktorý sa pohybuje od 24 do 26 %. Aj preto  upozorňujem

na deficit štátneho rozpočtu ako na jeden mimoriadny faktor,

ktorý ovplyvňuje ekonomickú nerovnováhu z vnútra ekonomiky.

 

     Daň z príjmov fyzických osôb sa  plní až na 76 %. Čo mi

to ukazuje? Ukazuje  mi to, že by som  veľmi rád vedel, keby

ministerstvo financií vypracovalo - ani nie dodatočne vypra-

covalo, nejdem tu dávať úlohy -, ale keby sa sústavne zaobe-

ralo  analýzou  podielu  jednotlivých  subjektov právnických

osôb na  výpadku daní. To znamená  akciové spoločnosti, ese-

ročky a iné  podnikateľské subjekty.  Treba monitorovať, kde

to  je, prečo  sa dane  fyzických osôb  plnia na  rozdiel od

právnických osôb.

 

     Pokiaľ ide o  riešenie problémov vnútornej nerovnováhy,

ktoré sa dotýkajú výdavkov, veľmi pozitívne kvitujem, že mi-

nister financií  tu robí vyslovene rázne  kroky. Mnohí si to

neuvedomujete.  Uvedomujete si  to len  vtedy, keď  hovoríme

o sociálnych  otázkach, o školských,  o zdravotných, o vzťa-

hoch k poisťovni. Začalo  sa to  návrhom rozpočtových škrtov

o 5 miliárd Sk. To sa mu,  myslím si, podarilo. Ale teraz sú

ďalšie kroky vo vzťahu k sociálnym veciam. Viete, že sme ma-

li plný balík návrhov  na riešenie sociálnych problémov. Sám

zastávam názor, že by som  venoval oveľa viac tolerancie, aj

tej rozpočtovej, pokiaľ ide o sociálnu  stránku vývinu našej

spoločnosti, a dával viac  priestoru a obrátil by som pozor-

nosť predovšetkým na pridrahú inú  verejnú správu, ale aj na

výpadok daní, ktorý deformuje deficit štátneho rozpočtu.

 

     Pán Sopko sa pýtal, ako je to napríklad so železnicami.

Z toho titulu, a to považujem tiež za správny krok, že obno-

va železníc sa má udiať bez štátnych prostriedkov. Samozrej-

me, má to aj pozitíva,  aj negatíva. Ale z hľadiska rozpočtu

a z  hľadiska udržania  ekonomickej rovnováhy  to má  význam

a nemožno ministrovi financií zazlievať, že to robí.

 

     Takisto považujem za vhodné, že  zo 16 mld. Sk na diaľ-

nice  sa použije len 10 mld. Sk. Nie som  proti diaľniciam a

nikdy som  nebol, ale v tejto etape prehnať získavanie dlho-

dobého efektu z diaľnic je  najmä v tejto etape neadekvátne.

To sú tiež kroky, ktoré považujem v rámci riešenia problémov

vnútornej ekonomickej nerovnováhy za potrebné a dôležité. Čo

dodávam alebo čo môže byť posudzované ako konštruktívne, ur-

čite odporúčam  neustále monitorovať výpadok  daní z príjmov

právnických osôb a predovšetkým bankového sektora.

 

     O vonkajšej nerovnováhe budeme  hovoriť aj v súvislosti

s menovým vývojom. Ale chcem povedať, že schodok bežného úč-

tu platobnej bilancie na HDP predstavuje viac ako 10 %, a to

už je mimoriadne rizikové. Samozrejme, z tohto pohľadu vláda

uvažuje, robí zásahy, kroky,  ktoré však doteraz neprinášajú

žiaduci efekt. Dovoz síce celkovo poklesol, ale pasívne sal-

do je aj tak mimoriadne vysoké. Nerovnováha vonkajšieho cha-

rakteru je založená najmä  na schodku bežného účtu platobnej

bilancie. Tam  sa dajú  robiť  kroky a ešte budeme o tom ho-

voriť pri menovom vývoji.

 

     Určite som doteraz nepočul  napríklad o probléme, ktorý

nazývam vytláčaním podnikových aktivít  vládnymi. Ako som na

to prišiel? Čistý úver vláde za 1. polrok  vzrástol o 9,7 %,

ale úver  pre  podniky a obyvateľstvo  vzrástol len o 1,2 %.

Tam sa celkom jasne  prejavuje, že vládne aktivity vytláčajú

podnikové aktivity. A toto  je nebezpečný trend, ktorý spolu

s tým, že je v obehu stále menšie množstvo peňazí a komerčné

banky - čo je prirodzené - veľmi rady  za vysoký  úrok kúpia

aj štátne pokladničné poukážky, čo vedie k tomu, že podnika-

teľská sféra,  ale najmä drobní a  strední podnikatelia majú

stále menej nielen priestoru, ale aj peňazí na oživenie svo-

jej činnosti.

 

     Správanie sa komerčných bánk vo vzťahu  k štátnemu roz-

počtu. Viem, že je to  bezprostredne problém vzťahu aj k Ná-

rodnej banke Slovenska, ale,  samozrejme, ide o sprostredko-

vaný  vzťah  obidvoch - Národná  banka  Slovenska a komerčné

banky - k štátnemu  rozpočtu. Vláda, resp. minister financií

v tejto etape  veľmi rád  ponúka - a pravdepodobne  nemá iné

východisko - kúpu štátnych pokladničných poukážok aj pri vy-

sokom úroku. Ale to je  vec, ktorá komerčné banky dostáva do

situácie, že využívajú súčasnú  etapu stáleho zmenšovania sa

množstva peňazí a dostáva to už formu parazitovania na štát-

nom rozpočte.

 

     Keď  zhrniem,  nemám  nič  proti  prijatiu tejto správy

v takej forme, v akej je,  ale odporúčam  podstatne  viac sa

zaoberať otázkami  tých faktorov, ktoré  pôsobia na vnútornú

a vonkajšiu nerovnováhu, a  najmä zastaviť vytláčanie podni-

kateľských aktivít vládnymi.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Filkusovi.

 

     Vyčerpal som všetky písomné  prihlášky. Pýtam sa, či sa

niekto  hlási ústne.  Nech sa  páči, pán  poslanec Černák sa

hlási ústne.  Pán poslanec Baránik. Tým  končím možnosť pri-

hlásenia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán Černák.  Koľko toho máte, pán Černák?

(Hlas z pléna.) O 12.00 hodine skončíme. Dobre.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     zásadné stanovisko Demokratickej únie formuloval kolega

Vaškovič.  Ja sa  obmedzím na  položenie niekoľkých  otázok,

ktoré chápem ako otázky,  ktoré je potrebné prediskutovať na

pôde Národnej rady.

 

     Viete, mnoho sme už hovorili o koncepčnosti ekonomickej

politiky, o opatreniach  vlády. Ak  si  spomeniete  na veľké

diskusie  okolo  registračných  pokladníc,  okolo depozitov,

okolo  zavedenia  certifikátov,  okolo  opatrení, ktoré mali

zlepšiť vymáhanie  daňových pohľadávok, a keď  si ich neskôr

porovnáte s účinnosťou  alebo so  skutočným stavom, sami  si

zrejme urobíte záver. Ak si  pán podpredseda vlády dá tú ná-

mahu a pozrie sa na diskusiu, ktorá bola v roku 1993 pri no-

velizácii zákona o tom, že štátne pokladničné poukážky nebu-

dú zdaňované, v ktorej vystúpil pán kolega Košnár a ja, upo-

zorňovali sme  na to, že  komerčné banky pôjdu  do tejto po-

hodlnej oblasti a zisk, ktorý  dosiahnu, nebude zdanený a že

sa jednoznačne zníži priestor pre podnikateľov, úvery, ktoré

budú poskytované podnikateľskej  sfére, budú ochudobnené. Po

piatich rokoch dal za pravdu týmto hlasom aj pán podpredseda

vlády a v tomto smere sa zaviedla aspoň malá novelizácia.

 

     Viete, mohli by sme  hovoriť o mnohých položkách, ktoré

sú v tejto  správe. Mohol by  som sa opýtať, ako  sa využilo

17 miliónov korún, za ktoré sú financovaní zmocnenci pre ob-

chod s Ruskou  federáciou. Osobne  necítim  žiadne zlepšenie

v zahraničnom obchode s Ruskou federáciou. Podľa môjho názo-

ru nie je účelne využité ani 3,4 milióna korún, ktoré sú da-

né na sekretariát zmocnenca pre automobilový priemysel, pre-

tože okrem existujúcich  strojárenských kapacít na Slovensku

nebude nová automobilka. Sú to  utópie a možno aj snaha nie-

kde si vytvoriť priestor  na dodávanie karosárskych plechov.

Ale tí, ktorí o tom snívajú, čím skôr  sa zobudia a čím skôr

prestanú mrhať prostriedky zo štátneho rozpočtu, tým lepšie.

 

     Nechcem hovoriť o takýchto  takpovediac perličkách, ale

skôr by som sa opýtal na miliardy. Už moji predrečníci hovo-

rili o komerčných  bankách. Pán podpredseda  vlády iste vie,

že dal 2 mld. Sk  zo štátneho rozpočtu na oživenie, ozdrave-

nie portfólia komerčných bánk a tie sa mu  odvďačili tak, že

využili novelizáciu zákona a začali tvoriť oprávky a vlastne

6 miliárd korún, ktoré mali  prísť do štátneho rozpočtu, ne-

prišli. Takže  summa summarum banky,  ktoré sú prezamestnané

a ktoré budujú paláce po  celom Slovensku, dominanty, medené

strechy a mosadzné  zábradlia, stáli  štátny rozpočet  tohto

roku 8 mld. Sk, ale neodzrkadlilo  sa to na ich stave, nedo-

stavili sa adekvátne výsledky v ozdravení.

 

     Pán kolega Kozlík si  určite spomenie, ako som kritizo-

val nové územnosprávne členenie, a spomenie si na to, ako ma

uistil, že zákon  môže platiť od 1. 1., pretože  náklady ne-

presiahnu 1 miliardu korún, ktorá v tom čase bola v rezerve.

Nuž sa pýtam: 2,9 miliardy korún, ktoré išli na nové budovy,

nových úradníkov, nové autá, nové okresy, boli účelne využi-

té prostriedky?

 

     Dámy a páni, pán štátny  tajomník Stanek u nás povedal,

že sa, žiaľ, stretávajú s tým, že mestá a konkrétne subjekty

o 100 až 200 % predražujú  budovy, ktoré  predávajú  štátnej

správe. No a je tento štát  dojná krava? Dokedy bude VSŽ ro-

biť daňový únik? Navrhoval som holdingový zákon, resp. nove-

lizáciu  daňového zákona. Majú  dcéru, ktorá obchoduje s ne-

hnuteľnosťami, za  tú  nakupujú  nehnuteľnosti, pomaličky im

patria celé parcely okolo Slavína a ďalšia tretina Bratisla-

vy. A o to  znižujú dane, ktoré mali  vyprodukovať v hlavnej

činnosti, ktorá  mala byť  zdanená, a potom so  ziskom si už

mohli robiť, čo chceli. Prečo je prestup futbalistov platený

zo  štátnych peňazí,  zo štátnych  železníc? Teraz  hovoríme

o tom, či dať 200 miliónov USD do  železníc,  alebo nie. Ale

že 5,5 mld. zmeniek, z ktorých polovička dokonca  nebola ani

v účtovnej evidencii Železníc  Slovenskej republiky, rôznymi

cestami  nakoniec skončila  vo futbale.  To netrápi ministra

financií a podpredsedu vlády? Na moju otázku pán kolega, te-

da štátny  tajomník  Stanek povedal, že 30-40 % z HDP je po-

diel šedej ekonomiky.

 

     Bol som na kontrole na  daňovom úrade a obyčajné  úrad-

níčky mi  hovorili: Pán Černák, príde  sem podnikateľ, ktorý

dlhuje 5 000 Sk, mešká dva dni a klepe sa, aby  nedostal po-

kutu. A potom sem príde  chlap, ktorý dlhuje 50 miliónov ko-

rún, ponúka nám čosi, aby sme to "spasili", a keď to "nespa-

síme", tak povie: Vybavím to ináč.  A čo je tragédia, o dva,

o tri dni  príde telefonát a ten  prípad buď  sa ináč rieši,

alebo ho  zoberie iný referent,  alebo ho zoberie  iný úrad.

Dokonca sa u nás  vo výbore  hovorilo o tom, že  je bežné až

100-percentné odpustenie  daňových  povinností, a to nie tým

drobným, ktorí by to možno  potrebovali, ale tým, ktorí dis-

ponujú  miliardami,  ktorí sa vozia v drahých autách,  ktorí

prelievajú  peniaze na  off-shore do  zahraničia a  smejú sa

tejto krajine z prostredia, ktoré je im legislatívne umožne-

né.

 

     A teraz tri otázky na záver.

 

     Som nervózny zo zahraničnej zadlženosti Slovenska. Blí-

ži sa k hranici 10 mld. USD. Ak túto hranicu prekročíme, ne-

dostaneme už pôžičku, len  pôžičky na podporu menovej stabi-

lity. Slovensko, ktoré nastupovalo s veľmi nízkou zadlženos-

ťou, s dobrými  podmienkami, sa  dostáva  predovšetkým v ko-

merčnej sfére do takej  oblasti, že zahraničná zadlženosť je

obrovská. Ako chce pán minister riešiť tento problém?

 

     Druhý problém,  ktorý ma trápi, je  otázka, ako sa bude

kryť schodok štátneho rozpočtu.  Novelizácia zákona o Národ-

nej banke,  ktorú vláda schválila,  zvádza k tomu,  že vláda

chce  zrejme  použiť  pri rokovaní s Národnou  bankou aj iné

prostriedky, ako sú ekonomické kritériá.  Ale aj tak si mys-

lím, že to bude zrejme málo, aby sa kryl finančný schodok na

konci roka.

 

     No a zásadná otázka je,  pán minister, vy ste zdôvodňo-

vali odvolanie ústredného daňového riaditeľa tým, že nevyka-

zoval príliš  veľkú aktivitu pri  vymáhaní daňových pohľadá-

vok. Zrejme  aj vy máte tie  isté informácie, ktoré zbierame

v teréne aj  my - prepojenie na  šedú ekonomiku, odpúšťanie,

dávanie odkladov -, to sú  neduhy, s ktorými  budete  musieť

bojovať.  Finančná  polícia,  kontroly,  daňové  úrady sa už

zrejme dostávajú do vleku  udalostí a na mnohé veci sa poze-

rajú len ako štatisti. Úprimne, v dobrom  sa pýtam, prečo sa

nerealizuje program Čistých rúk, a pýtam sa, ako chce minis-

terstvo financií  začať bojovať s  touto rakovinou, s  touto

burinou, pretože prostriedky, ktoré  unikajú, pán štátny ta-

jomník odhadol  na 30 % a ja osobne  si myslím,  že  sú ešte

možno vyššie.

 

     Pán podpredseda vlády,  zhrniem tri otázky: zadlženosť,

ako sa bude finančne kryť schodok a ako začnete bojovať pro-

ti vplyvu  šedej ekonomiky a nelegálnych  štruktúr na štátny

rozpočet.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel som  sa iba opýtať  pána Černáka, dokedy  si bude

pliesť  tribúnu  v tomto  parlamente s tribúnou  folklórnych

slávností vo Východnej. Toto nie je folklórna slávnosť, toto

je parlament Slovenskej republiky. To je po prvé.

 

     Po druhé, neviem, kto si stavia vily s bazénikmi v oko-

lí Slavína.  Poznám jednu  nevkusnú  na Červeňovej, z ktorej

plynú finančné prostriedky práve  na podporu vystúpení poli-

tikov najdemokratickejšieho  novovzniknutého  hnutia na Slo-

vensku. A pokiaľ  viem, v Bratislave  okrem  Štrkovca - par-

don, ešte je tu Rača - nieto ani jedného  starostu, ani pri-

mátor Bratislavy nepatrí do vládneho hnutia alebo k politic-

kým subjektom  vládneho hnutia. A mám  taký dojem, že spolu-

práca starostov  pri predaji a prideľovaní  pozemkov v mest-

ských častiach Bratislavy s niektorými politikmi opozície by

tiež možno  stála za drobnohľadové  preskúmanie. A mohli  by

sme sa všeličo aj dozvedieť, ak  by sme sa, pravda, pán Čer-

nák, zaoberali takou  politikou, akou tá najdemokratickejšia

koalícia, čo sa živí iba špinením každého a za každú cenu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Aj ja som sa prihlásil.

 

     Pán Černák, vo viacerých  veciach súhlasím s tvojím ná-

zorom, ale vieš, hovorím, že vždy to musí hovoriť čistý člo-

vek. Ten má právo o tom hovoriť. Keď si bol ministrom, veľmi

dobre vieš, čo máš. Už som  ti to povedal aj desaťkrát. Tak-

že takí ľudia nemôžu o tomto hovoriť.

 

     Ďakujem.

 

     Je obedňajšia prestávka do 14.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pani poslankyne, pánov  poslancov, aby sa dosta-

vili do rokovacej sály, budeme pokračovať.

 

     Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  vyjadril k správe  hodnotiacej

polročné výsledky plnenia štátneho rozpočtu.

 

     Na úvod by som rád  povedal, že hospodárske výsledky za

1. polrok  tohto roku sú vcelku  priaznivé a pokračuje trend

kladných  hospodárskych  výsledkov z predchádzajúcich rokov.

Treba si uvedomiť,  že hrubý  domáci produkt vzrástol o 6 %,

v nominálnych cenách o 10 %, inflácia má len 6 %, rezervy sa

šplhajú na 7 mld. USD,  podiel spotreby obyvateľstva na hru-

bom domácom  produkte patrí k najväčším  na svete a dosahuje

úroveň približne 80 %, v niektorých mesiacoch a v niektorých

rokoch aj 84 %. Pravdou je, že je to  čiastočne  na úkor in-

vestícií a úspor obyvateľstva, čo nie je pozitívna črta.

 

     V poslednom  období sa zrýchlilo aj  tempo rastu vývozu

a rozdiel medzi vývozom a  dovozom sa znížil. Predpokladáme,

že možno v septembri bude platobná bilancia vyrovnaná.

 

     Podľa môjho názoru máme v sociálnej oblasti príliš veľa

vymožeností, a to je na  úkor  ekonomiky, čo  ma ako ekonóma

trošku trápi. Bol by som radšej, keby išlo viac prostriedkov

do ekonomiky, a tým sme  mohli  roztáčať ekonomický  rast na

rýchlejšie obrátky, ako je to teraz.

 

     K zadlženosti  by som chcel  povedať toľko. Tak  ako je

uvedené v správe, zadlženosť vlády klesá, ale rastie zadlže-

nosť podnikovej  sféry. Myslím si, že  je to pozitívna črta.

A toto by sme nemali odsudzovať.

 

     Pri  plnení  štátneho rozpočtu je, samozrejme, množstvo

problémov. Sú  hlavne v tom, že  príjmy rastú pomalšie alebo

sa neplnia oproti predpokladaným a výdavky  ako  vždy sa pl-

nia  rovnomerne.  Samozrejme,  v niektorých  prípadoch došlo

k enormnému preplneniu výdavkov v oblasti bežných výdavkov a

investičných výdavkov za rezorty ministerstva výstavby a mi-

nisterstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

 

     Z ekonomických problémov, ktoré  by pomohli získať viac

zdrojov a oživiť  ekonomiku,  chcel  by som  spomenúť  aspoň

niektoré, a to je predovšetkým  oživenie  toku peňazí. Tu by

bolo potrebné prijať nejaké opatrenia okrem toho, že sa bude

realizovať zákon o revitalizácii podnikov, ktorý by mal oži-

viť tie  podniky, ktoré dnes bránia  alebo zhoršujú nám toky

peňazí, a malo by to prispieť k zrýchleniu  tokov  peňazí, a

tým aj ozdraviť túto časť našej ekonomiky. Prihováral by som

sa za to, aby sme prijali nejaké opatrenia, podobne ako Čes-

ká republika, ktorá v poslednom  období prijíma legislatívnu

normu, ktorá určuje, že platby nad 500 000 môžu byť len bez-

hotovostné.

 

     Už  pri hodnotení  záverečného účtu  som uviedol  jeden

prípad, ktorý  poznáme z nášho Ústredného daňového riaditeľ-

stva, že v našich  podmienkach sa  vyskytujú prípady ako ten

všeobecne  známy,  že od 7.00 hodiny  rannej do 16.00 hodiny

odpoludnia jeden  kufrík so 7 miliónmi  vymenil 8 majiteľov.

To znamená, že bezhotovostné platby  sú u nás pomerne značne

rozšírené, čo je na  úkor príjmov štátneho rozpočtu, pretože

ide o príjmy neevidované.

 

     Pri  vykazovaní príjmov  štátneho rozpočtu  je niekoľko

problémov. Badať úsilie  vykazovať schodok v podnikateľských

subjektoch.  Ústredné daňové  riaditeľstvo eviduje  niekoľko

firiem,  ktoré  nie  sú  zaevidované,  ale fakticky existujú

a sústreďujú  sa len  na vydávanie a fabrikovanie  falošných

dokladov na daňové podvody. V tejto súvislosti treba uviesť,

že množstvo prípadov je takých,  kde daňové úrady a Ústredné

daňové riaditeľstvo podá trestné oznámenie, to skončí na sú-

de a na 90 % tieto  procesy  končia  tak, že prehrá  žalobca

a vyhráva neplatič daní. Musí nás to zaujímať z toho dôvodu,

že  potom sa  nám menia  názory na  nezávislosť našich súdov

a na ich reálnu závislosť. Skutočne  by bolo potrebné sa tým

seriózne zapodievať,  pretože toto je  jedna z vážnych  bŕzd

poriadku v ekonomike a, samozrejme,  pri  plnení príjmov  do

štátneho rozpočtu.

 

     Materiálna základňa  na rast príjmov  existuje, pretože

hrubý domáci produkt, ako  som povedal, v nominálnych cenách

v tomto  polroku  alebo v predchádzajúcom  polroku  vzrástol

o 10 %. To  znamená - ako  predo  mnou  hovoril pán poslanec

Filkus -,  že by primerane  tomu mali vzrásť  aj príjmy. Ale

tie nerastú.  Rastú príjmy obyvateľstva,  rastú reálne mzdy.

To  znamená, že  skutočne materiálna  základňa rastu príjmov

je, čo vidieť aj z príjmov daní fyzických osôb, ktoré enorm-

ne rastú,  ale na druhej  strane nerastú príjmy  právnických

osôb. Ako  to už bolo povedané a ja to  opakujem,  že hlavná

rezerva  je v bankovej  sfére, ktorá  dlhuje v tomto  zmysle

6 mld. Sk do štátneho rozpočtu.

 

     Treba povedať, ako správne povedal pán podpredseda vlá-

dy, že súčasne sa  tým rieši zlepšenie portfólia  obchodných

bánk, ale  chýbajú prostriedky pre  štátny rozpočet. Neviem,

ako je možné hodnotiť tento problém, pretože v jednom prípa-

de dochádza k pozitívnej črte a v druhom  prípade k negatív-

nej. Ale myslím  si, že v tomto prípade by  sme sa mali viac

zamerať na to, že banky by sa mali predsa len inak  správať.

Myslím  si, že  boli prijaté  opatrenia, aby  sa nedostatok,

ktorý bol, napravil, aby sa príjmy od právnických osôb, pre-

dovšetkým od obchodných  bánk, predsa  len  dostali v druhom

polroku tohto roku do štátneho rozpočtu.

 

     Úniky sú aj v spotrebných  daniach. Máme informácie, že

množstvo tovaru k nám aj od  nás - hlavne alkoholu a niekto-

rých ďalších produktov atraktívnych z hľadiska príjmov spot-

rebných  daní - uniká, pretože  prechádzajú  pomimo  colných

priechodov. Ale stávajú sa prípady, že aj cez colné priecho-

dy jeden kamión je evidovaný a prejdú ďalšie  dva. Ale tieto

prípady, tieto praktiky sú už dosť známe a, samozrejme, col-

ná správa sa nevie s tým vysporiadať. Keď sme v minulom roku

schvaľovali  colný  zákon,  tak  bol  návrh, ktorý pochádzal

z Ústredného daňového  riaditeľstva, aby colníci  mali právo

colnej kontroly na celom  území štátu. Samozrejme, tento ná-

vrh ako pozmeňujúci a doplňujúci  návrh k colnému zákonu ne-

prešiel. A, samozrejme, colné úrady kontrolujú len cez colné

priechody. To znamená, že určitá časť prechádza, o čom sved-

čí aj situácia na našich  trhoviskách, kde je množstvo tova-

ru, ktoré neprešlo cez colnú kontrolu.

 

     V súvislosti s aplikáciou registračných pokladníc treba

povedať, že  zohrávajú pozitívnu úlohu, hoci  aj tu dochádza

k mnohým prechmatom,  pretože mnoho podnikateľov  je takých,

ktorí zneužívajú a neevidujú všetky príjmy cez evidenciu re-

gistračných pokladníc.

 

     Domnievam sa,  že v súvislosti  so zabezpečením príjmov

štátneho rozpočtu je potrebné,  aby nám lepšie fungovali da-

ňové  úrady. Pri  poslaneckom prieskume  na daňových úradoch

sme zistili celý rad  nedostatkov a problémov, ktoré by bolo

potrebné riešiť. Jedným z nich je nedostatočné technické vy-

bavenie  daňových úradov,  pretože majú  zastaranú techniku,

ktorá  neumožňuje  prepojenie s colnými  úradmi. Ale vybaviť

daňové  úrady  výpočtovou  technikou by  si vyžiadalo  aspoň

2 mld. Sk a momentálne  ministerstvo financií takýmto rozsa-

hom prostriedkov nedisponuje. Bolo  by potrebné riešiť tento

problém  cez osobitný  účet, aby  daňové úrady  mohli získať

prostriedky na ďalšom dovýbere daní, na znížení nedoplatkov,

odhaľovaní  ďalších  neplatičov atď., aby  si mohli vyriešiť

svoje problémy v oblasti personálnej. Pretože niektoré daňo-

vé úrady sú slabšie personálne vybavené, majú málo kontroló-

rov a toto  zneužívajú mnohí  podnikatelia, ktorí vedia,  že

daňové úrady  nestačia vykonať daňovú  kontrolu, a preto  sú

veľmi ľahostajní k plneniu svojich daňových povinností.

 

     Ďalej je relatívne nízka úroveň odmeňovania na daňových

úradoch, z toho  dôvodu je vysoká fluktuácia, čo  je tiež na

škodu veci, pretože pri  rýchlom obmieňaní pracovníkov daňo-

vých úradov sa znižuje kvalita ich výkonu.

 

     A tretí problém, ktorý s tým súvisí, je problém hmotnej

zainteresovanosti, a preto by som  prosil  pána ministra fi-

nancií a podpredsedu vlády, aby premyslel systém, ako zvýšiť

zainteresovanosť cez osobitný účet, kde by daňové úrady moh-

li získať zdroje na riešenie svojich problémov.

 

 

 

     Vážené dámy a páni, pozerať  sa na naše problémy, ktoré

dnes  máme, a vidieť  ich  len z pohľadu  polroka,  by  bolo

vrcholne nereálne a nespravodlivé. Spomínali sa tu napríklad

problémy dopravy. Ale veľmi dobre sa pamätám, vážené kolegy-

ne a kolegovia, že už v roku 1975 vtedajší  minister dopravy

Ing. Šutka sa vzdal  funkcie na federálnom ministerstve dop-

ravy len z toho dôvodu,  že ministerstvo dopravy nemalo dos-

tatok zdrojov  na riešenie svojich  problémov. A ten problém

v doprave, žiaľ, pretrváva dodnes, preto ho nemôžeme vidieť,

ako keby to bol  dnešný problém spôsobený nedostatkom peňazí

v tomto roku a podobne.

 

     Mohol by som uviesť celý  rad prípadov. Ak sa napríklad

spomína, že je korupcia atď., som  presvedčený, že je korup-

cia, a pomerne  veľká, ale to  nie je nový jav,  to je starý

jav. Pamätáme  si, kedy vzniklo heslo: "Kto nekradne, okráda

svoju rodinu." Toto by sa dalo rozobrať do detailov, aby sme

videli, aký bol stav v minulosti a aký stav je dnes, aby sme

mohli  zhodnotiť, aká je konkrétna  situácia. Samozrejme, to

nie je zmyslom môjho vystúpenia,  preto sa tým nechcem zapo-

dievať.

 

     Chcem povedať  len toľko, že  ministerstvo financií, aj

keď bol  pán minister znovu  viackrát kritizovaný, vynakladá

enormné úsilie, aby sa  ozdravila finančná situácia a finan-

cie štátu. A toto treba oceniť. Prijali sme viac systémových

opatrení - aj keď sú často kritizované, že nie sú systémové,

ale sú  systémové -, ktoré prinesú  pozitívne výsledky v ne-

skoršom období.  Domnievam sa, že  ak začnú tieto  systémové

opatrenia účinne pôsobiť a budú  prijaté aj niektoré ďalšie,

ktoré sú už v štádiu  prípravy, dokážeme vytvoriť také pred-

poklady, aby sa podstatne  zvýšili príjmy štátneho rozpočtu,

a tieto zdroje použiť na  riešenie problémov, ktoré nás bez-

prostredne trápia, ktoré sú naliehavé a musíme ich riešiť.

 

 

     Vážené dámy a páni, prosím  vás, pozerajte sa na správu

o plnení  štátneho rozpočtu  za 1.  polrok  reálne a z tohto

pohľadu  vás žiadam,  aby ste  sa  kladne  postavili k tejto

správe a odsúhlasili ju.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na to, že  platný rokovací poriadok neumožňuje

po  skončení  rozpravy  alebo v priebehu hlasovania vystúpiť

s faktickou poznámkou alebo nejakou  otázkou, robím to práve

teraz vzhľadom na to, že v spoločnej  správe je síce uvedená

zmienka o návrhu  Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre životné prostredie a ochranu prírody, ale v písomnom ma-

teriáli, pokiaľ ide o návrh uznesenia, toto nie  je uvedené.

Preto sa pýtam pána spoločného spravodajcu, či o tomto návr-

hu nehodláme hlasovať, alebo áno.

 

     Ak nie, potom dávam do  pozornosti vám aj  pánu spoloč-

nému spravodajcovi, že podľa § 36 ods. 1 rokovacieho poriad-

ku  sa hlasuje o každom  predloženom  návrhu.  A pokiaľ  ide

o ustanovenie § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak sú stano-

viská jednotlivých  výborov rozdielne, potom  je povinnosťou

gestorského  výboru pôsobiť  na ich  zjednotenie. Nemám také

vedomosti, že by  bolo k tomu došlo. Preto  nám neostáva nič

iné ako to, že treba  hlasovať podľa § 37 ods. 1 rokovacieho

poriadku o návrhu Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre životné  prostredie a ochranu prírody  ako o doplňujúcom

návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, tým sme vyčer-

pali  rozpravu k  tomuto bodu  programu. Vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     len  stručne by  som reagoval  na niektoré  vystúpenia.

Väčšina vystúpení sa týkala  predovšetkým výpadku daní práv-

nických osôb. Chcem opäť  zdôrazniť, že vláda a, samozrejme,

osobitne  ministerstvo financií  podrobne prechádzali nielen

analýzu výpadku  podľa  štruktúry, či ide o právnické osoby,

alebo či  ide o fyzické  osoby, teda  hovoríme o právnických

osobách, to  znamená  o spoločnostiach s ručením  obmedzeným

alebo štátne firmy atď., ale išli sme do konkrétnych firiem,

individuálnych dát. To znamená, že presne vieme, kde výpadky

vznikli.  Komentoval  som  ich  aj  podľa niektorých veľkých

priemyselných  podnikov. Vieme  presne aj  podľa konkrétnych

typov bánk, kde cez odpočty, kde cez dodatočné korekcie, kde

znížením základne tento problém vznikol.

 

     Treba povedať, že  takýmto problémom prechádzajú všetky

svetové ekonomiky v určitých  cyklických výkyvoch. Slovenská

ekonomika stojí na prahu  významnej reštrukturalizácie a fe-

nomén  investícií, fenomén  ozdravovania  podnikov a bánk je

vlastne nosným fenoménom, ktorý sa potom významne podieľa aj

na formovaní príjmov štátneho rozpočtu. Povedal som, že boli

síce  nejaké zistenia  daňových únikov,  ale boli  minimálne

oproti  určitému zníženiu  dane z príjmov  právnických osôb.

Tento vývoj sa teda  neopiera o obchádzanie daňových predpi-

sov, ale  skôr o vývoj ekonomiky.  Má národohospodársky roz-

mer, keď na jednej strane rovnice stoja investície, kroky na

ozdravenie  podnikov, bánk či cez  rezervy tvorbou opravných

položiek, na  druhej strane rovnice sú  príjmy štátneho roz-

počtu  a najmä  na tej  stránke  daní z príjmov  právnických

osôb.

 

     Fakt  je ten,  že sme  zachytili tento  pohyb s tým, že

vláda prijímala osobitné opatrenia. Nie je jednoduché medzi-

ročne odhadnúť, ako sa  môže odraziť vývoj rastu investícií,

vývoj ďalších ozdravných faktorov  na plnení dane z príjmov.

Myslím si, že  sme to zachytili a v oveľa  lepšej podobe ako

mnohé iné  krajiny, že rozpočtový systém  štátu sa nezrútil.

Naopak, určitými opatreniami sme  dokázali a dokážeme zachy-

tiť celý rozpočtový vývoj a dostať ho do rámca, ktorý Národ-

ná rada  ako základné parametre  pre vládu schválila  koncom

minulého roka.

 

     Chcem definovať, že nenaplnenie plánovaného objemu dane

z príjmov právnických osôb treba chápať nie ako daňový únik,

ale ako štrukturálny faktor. Bol  by som veľmi rád, keby ste

si, vážené  pani poslankyne, páni poslanci,  osvojili, že tu

nie je niečo protispoločenské.  Samozrejme, pre ministra fi-

nancií je  to problém z hľadiska  financovania štátneho roz-

počtu, ale na druhej strane je to významný štrukturálny fak-

tor, ktorý v strednodobom  hľadisku  bude napomáhať trvalej-

šiemu a verím, že  zdravému  rastu  tejto ekonomiky.  Pokiaľ

treba rozlišovať medzi krátkodobými a dlhými efektmi, v tom-

to prípade ide o určitý vplyv, ktorý by mal mať dlhodobý po-

zitívny účinok.

 

     Spomínal som rast obstaraných investícií, rezerv oprav-

ných položiek. Opäť je dôležité, keď si banky  vytvárajú ur-

čitý  objem zdrojov,  ktoré potom  môžu efektívne  využiť na

svoje  ozdravenie,  aby  bola  príslušná  legislatíva, ktorá

spustí tieto mechanizmy, či  je to otázka revitalizácie pod-

nikov alebo novela zákona o konkurze a vyrovnaní, kde banko-

vá sféra môže efektívne uplatniť 7 miliárd, ktoré sa tu spo-

mínali, v rámci  ozdravných  procesov. Ale jedno je isté, že

v rámci  konštrukcie  štátnych rozpočtov sa musíme s tým na-

učiť žiť. Je to významný fenomén,  ale verím, že ho už tento

rok, síce s veľkými  ťažkosťami, prekonáme a v budúcom  roku

to musíme zohľadniť aj v konštrukcii  štátneho rozpočtu, kde

určite  budeme rozpočtovať  menší  výnos z dane  právnických

osôb,  ako to  bolo v predchádzajúcich  rokoch  práve s pri-

hliadnutím na spomínaný fenomén.

 

     Pokiaľ ide o kritiku  nedostatku verejných financií, či

v oblasti autobusovej dopravy, železníc,  ale to sa týka ce-

lého verejného  sektora, tento  problém bol, je a vždy bude.

Z oblasti verejného sektora,  financovania verejného sektora

bude vždy oveľa viac, radovo viac požiadaviek. Sú to dvojná-

sobky požiadaviek, nielen  otázky nejakých radovo niekoľkých

miliárd korún, a to sa, samozrejme, týka aj sektora zdravot-

níctva a ďalších  sektorov, kde treba  postupom času pritvr-

dzovať  mechanizmy  uplatnenia  verejných  zdrojov a ponímať

faktor efektívneho  použitia verejných zdrojov ako ďalší vý-

znamný rastový impulz v tomto štáte.

 

     Pokiaľ tu bola priama otázka na financovanie železníc a

otázky garancie zo strany vlády  na 200-miliónový úver v do-

lároch na finančnú konsolidáciu železníc, tento projekt ešte

raz prejde cez  ministerstvo financií a cez  vládu s tým, že

železnice musia  garantovať svojím finančným  plánom návrat-

nosť týchto  prostriedkov. V opačnom  prípade nepodpíšem ako

minister financií  túto tranžu napriek  tomu, že vláda  dala

určitú právomoc  železniciam a ministerstvu  dopravy rokovať

ohľadne finančného partnera v tejto tranži. Žiadna iná  vlá-

dou  garantovaná tranža  nie je  na  programe  dňa a v tomto

zmysle som rokoval aj s predstaviteľmi ministerstva dopravy,

že si  nepredstavujem - a v tomto  zmysle  presadzujem tento

postoj aj na úrovni vlády -, že sa budú opäť roztáčať nejaké

významné akcie,  ktoré budú klásť  vysoké nároky na  verejné

zdroje.  Aj pri  tomto objeme  prostriedkov budeme vyžadovať

časový harmonogram splácania a pevný finančný rámec hospodá-

renia železníc.

 

     Čo sa týka upozorňovania na vážnosť hospodárskej situá-

cie, rozpočtovej situácie - hospodárska situácia, rozpočtová

situácia je vždy vážna v každom štáte a v každom čase. Nikdy

som to neskrýval. Pokiaľ  sa schvaľujú štátne rozpočty, vždy

sú robené  na doraz a akýkoľvek  výkyv, samozrejme, pozname-

náva rozpočtové hospodárenie štátu. Vláda a ministerstvo fi-

nancií sú potom na  to, aby konkrétnymi opatreniami zachytá-

vali prípadný  negatívny vývoj, a pokiaľ  je zase pozitívny,

aby sme  nevytvárali neprimeranú nadspotrebu.  Myslím si, že

od roku 1995, pokiaľ  sme mali prebytkové hospodárenie štát-

neho rozpočtu v 1995 alebo  pokiaľ sme dokázali stlačiť plá-

novaný deficit, vláda nikdy  nešla do vyčerpania príslušných

položiek toho nenaplneného deficitu.

 

     Pokiaľ ide o problém  vytláčania súkromného sektora ak-

tivitami  vlády,  protestoval  by  som  proti stavaniu tohto

problému do kontrapunktu. Pokiaľ  nejde o prostriedky, ktoré

sa minuli v nejakej sociálnej spotrebe alebo v priamej spot-

rebe, pokiaľ  sú smerované do rozvoja  infraštruktúry, sú to

aktivity, kde sú vlastne zapájané cez vládou financovanú ve-

rejnú infraštruktúru súkromné firmy. To znamená, spoločne sa

podieľajú na tomto rozvoji, takže podnikateľská sféra dostá-

va príležitosť vstúpiť aktivitami do verejných výdavkov a je

to, samozrejme, aj významný rozvojový rámec. Nie je to možné

od seba oddeľovať.

 

     Druhá vec  je, ako sa  tento fenomén  prejavuje v rámci

úverových  vzťahov. Ale  treba si  uvedomiť, že  sme takisto

v roku 1997 v osobitnej  situácii, keď práve v roku 1996 eš-

te niekedy v júni  umožnila  Národná banka určitou voľnejšou

menovou politikou nárast  agregátu F2 o 20 %, nesporne  bolo

správne  stlačiť vývoj  menovej politiky,  ale za  jeden rok

stlačiť rast menových agregátov na polovičku z 20-percentné-

ho rastu s menovým plánom na 10 %, to zatrasie každou ekono-

mikou a každým rozpočtovým hospodárením.

 

     A hľadáme spôsoby, ako pri menovej reštrikcii, ktorá má

plošný charakter,  zároveň ustáť aj  rozpočtové hospodárenie

a zároveň udržať  predpoklady ekonomického rastu.  Nie je to

jednoduché. Ale prvý polrok ukázal,  že zatiaľ sa nám to da-

rilo zabezpečovať s tým, že  vláda  prišla s radom selektív-

nych opatrení, ktorými  chceme v rokovaniach s Národnou ban-

kou primať Národnú banku k tomu, aby zmiernila plošnú menovú

reštrikciu, pretože zabezpečujeme už predovšetkým znižovanie

obchodného deficitu,  ktorý bol hlavným  problémovým okruhom

na prelome rokov 1996-1997, a takisto niektorými ďalšími ob-

medzeniami v spotrebe,  či už  tlakom na  mzdovú  reguláciu,

tlakom  na výdavky  štátneho rozpočtu a niektorými  cenovými

úpravami. To všetko znamená,  že tlačíme na stránku spotreby

a chceme čiastočne uvoľniť menovú  reštrikciu, ktorá by mala

potom nadväzne  znamenať aj zmiernenie tlaku  na rast úroko-

vých mier a výnosov  štátnych dlhopisov. To, samozrejme, ne-

možno dosiahnuť  za jeden mesiac.  Ale prognóza by  mala byť

pozitívna.

 

     Pokiaľ som v Hongkongu  zvolal finančnú  radu za účasti

Národnej banky a veľkých  komerčných  bánk, tak sme  vlastne

robili určitú prognózu, že v 4. kvartáli  by sme  mohli pre-

lomiť ten  vývoj výnosových a úrokových sadzieb a malo by už

dochádzať k postupnému znižovaniu. Tým chcem odpovedať aj na

jednu z otázok pána poslanca Černáka. Predstava financovania

schodku štátneho rozpočtu, kde  práve z dôvodu časového roz-

líšenia dlhovej služby štátu,  kde splátky dlhovej služby sa

koncentrovali  do 3. kvartálu,  práve  tam  koncom augusta a

v septembri  nám  akcelerovali  problémy  s  krytím  dlhovej

služby, čo  sa objavilo, samozrejme,  aj v raste  výnosových

sadzieb štátnych dlhopisov a  pokladničných poukážok, že po-

stupne už v najbližších dňoch dôjde k prelomeniu tohto feno-

ménu a postupnému zmierňovaniu tlaku na peňažný okruh z hľa-

diska krytia štátneho dlhu.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie  otázky, otázky  daňových  úradov a

určitého tlaku na ďalšie zvyšovanie a efektívnosť správy vý-

beru daní, to je permanentná  úloha. Nemyslím si, pán posla-

nec Černák, že treba  kriticky stavať trebárs otázky zavede-

nia registračných pokladníc. To  bola určite správna záleži-

tosť.  Sme  najďalej v majetkových  priznaniach  v porovnaní

s inými tranzitívnymi ekonomikami. Máme už dve kolá za sebou

a pokúšame sa s tým aktívne na  daňových  úradoch  pracovať.

A majetkové dane by mali byť dane, kde sa postupom času bude

orientovať  smerovanie v daňovej transformácii.  Podobne sme

boli jednými z prvých,  ktorí zaviedli označovanie alkoholu,

cigariet. Nesporne pôjdeme do ďalšieho prehlbovania informa-

tiky. V podstate máme určitý  model, ktorým by sme tento rok

posilnili daňovú informatiku o 1 mld. Sk. Budeme  prvou eko-

nomikou, prvým štátom, ktorý  zavedie štátnu pokladňu, ktorú

by sme chceli už pokusne spustiť v druhom polroku 1998.

 

     Čo  sa týka  otázky zdaňovania  dlhopisov, pán poslanec

Černák, možno  si  pamätáš, ale v roku 1993 bola  trošku iná

situácia  ako v tomto roku. Vtedy  sme rušili zdanenie štát-

nych dlhopisov z jediného  jednoduchého dôvodu, že nebol zá-

ujem zahraničných právnických osôb o skupovanie štátnych dl-

hopisov  Slovenskej republiky,  lebo sme  vtedy ešte  nemali

kredit,  nemali sme  príslušné ratingové  ohodnotenia, preto

sme sa  museli plne spoľahnúť na  domáce subjekty. Preto sme

zrušili zdanenie a naše banky vzali do svojho  portfólia vý-

znamné objemy štátnych dlhopisov. V tom  období to bol dobrý

krok. Ale momentálne sme v situácii, keď je istá reštrikcia,

keď domáci peňažný trh nie  je v stave saturovať, revalvovať

revolving štátnej dlhovej služby, to znamená, že chceme roz-

šíriť dlh o zahraničné  právnické osoby, ktoré javia záujem.

A tu práve bola blokácia v súvislosti s existujúcimi zmluva-

mi o zabránení dvojakého zdanenia, čo obmedzovalo zahraničné

právnické osoby v nákupe  našich dlhopisov, štátnych dlhopi-

sov,  lebo boli  zdaňovaní vo  svojich materských  krajinách

vyššími sadzbami, ako keď my zavedieme  zdanenie 15-percent-

nou sadzbou.  Toto je  dôvod, a nie ten, ktorý si viac-menej

uvádzal vo svojom vystúpení.

 

     Pokiaľ sa tu spomínal obchod s Ruskou federáciou, musím

povedať, že dochádza k významnému pohybu, keď za osem mesia-

cov  rast zahraničného  obchodu, vývoz  Slovenskej republiky

oproti minulému  roku je 7 %. Takže po  istej  stagnácii za-

čiatkom roku 1997, ale i v roku 1996 začína  dochádzať k po-

hybu.  A naopak,  práve zmocnenci,  ktorých vláda vymenovala

pre obchod s Ruskou  federáciou a prechod z úrovne  vlády na

jednotlivé kraje vo vzťahu k regiónom-guberniám  znamená na-

štartovanie významných  obchodných pohybov. A  zaujímavé je,

že nás začínajú nasledovať Nemci, ktorí sú veľmi dobrými ob-

chodníkmi na ruskom trhu,  takže tento príklad analyzujú ne-

meckí obchodníci a máme  avízo, že takisto začínajú rozvíjať

medziregionálne kontakty s Ruskou federáciou.

 

 

 

     Pokiaľ ide o ozdravenie bánk, tie 2 miliardy, ktoré sme

plánovali v štátnom rozpočte  na rok 1997, sme nevynaložili.

To je plánovaný objem prostriedkov, ktoré sme jednoducho ne-

vynaložili, ale  banky si to  vlastnými účtovnými operáciami

vlastne vytvorili aj tak tým 7-miliardovým neodvedením alebo

znížením odvodov  dane z príjmov tým, že si  vytvorili  prí-

slušné  rezervy a opravné položky.  Takže tento problém  ne-

existuje. Ale  druhá vec je, že  vznikli opravné položky, na

ktoré  treba vytvoriť  mechanizmy. Tieto  mechanizmy sme  už

vytvorili, aby  banky efektívne vstúpili  do ozdravenia svo-

jich úverových portfólií.

 

     Čo sa týka vkladu  do nového  územnosprávneho členenia,

myslím si, že je to vklad jednorazový, ktorý sa v budúcnosti

vráti. Určite  územnú štátnu správu  treba ďalej precizovať,

ale mala by znamenať v dlhodobom pohľade zefektívnenie celej

štátnej správy, keď berieme, že  budeme postupne  prenášať a

ďalej pokračovať v prenose centrálnych kompetencií na územnú

štátnu správu a samosprávu.

 

     Pokiaľ bola položená otázka o vývoji odpúšťania istiny,

pokút, penále,  chcem zdôrazniť, že v tých  základných okru-

hoch daní - dane z príjmov,  dane z pridanej  hodnoty, spot-

rebné dane - je vylúčené  zo zákona odpúšťať istinu. A mini-

ster financií neodpustil ani korunu.  Iná vec sú pokuty, pe-

nále. Len si treba uvedomiť, že pokuty, penále majú zničujú-

ci charakter, tak ako sú  zatiaľ stavané v platných zákonoch

v niektorých  typoch daní,  že nemajú  charakter úroku alebo

sankčného úroku, ale boli ešte v tom  prvotnom období posta-

vené nesmierne vysoko.  Pokiaľ ministerstvo financií odpúšťa

pokuty,  penále, tak  vždy len  do určitej  výšky a v každom

prípade zachovávame to v úrovni  toho, čo musia zaplatiť ako

pokuty, penále príslušné podnikateľské subjekty, zhruba úro-

veň úrokov, ktoré by museli hradiť, pokiaľ by to kryli neja-

kým bankovým úverom.

 

     Zahraničná zadlženosť - jej vývoj spomínal pán poslanec

Baránik, nebudem sa toho  dotýkať. Tento problém správne po-

menoval.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, prosil  by som, keby tento

materiál mohol byť prijatý v znení navrhovaného uznesenia.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

 

     Žiada si  záverečné slovo pán  poslanec Maxon, spoločný

spravodajca?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     predovšetkým by som chcel poďakovať tým, ktorí prejavi-

li ochotu načúvať problémom súvisiacim  so štátnym rozpočtom

za 1. polrok 1997.

 

     Chcel by som ešte na úvod povedať k procedurálnej zále-

žitosti, ktorú namietal pán poslanec Rózsa. Áno, samozrejme,

budeme  hlasovať v súlade s § 37 ods. 1 o návrhu,  ktorý  je

z výboru pre ochranu životného  prostredia. Chcel by som ale

zdôrazniť, že  gestorský výbor sa  dohodol na tom  uznesení,

ktoré je  prílohou. Ale o tomto  návrhu, samozrejme,  budeme

hlasovať.

 

     Pokiaľ ide o samotnú  správu o plnení štátneho rozpočtu

za 1. polrok  a rozpravu  k nej,  chcel by  som  uviesť,  že

v závere tejto  správy sú jasne definované  aj riziká vývoja

štátneho rozpočtu.  Vzhľadom na to, že  je dosť veľký časový

odstup od hodnoteného obdobia po dnešný deň, keď túto správu

prerokúvame,  jednoznačne možno  povedať, že  sa už spravili

v tomto smere aj zásadné opatrenia na zlepšenie rozpočtového

hospodárenia v druhom polroku a v tomto období napriek tomu,

že schodok  štátneho rozpočtu je taký,  ako uviedol pán pod-

predseda vlády.

 

     K vecným pripomienkam, ktoré tu odzneli v rozprave, do-

volil by som si zdôrazniť naozaj niekoľko mimoriadne dôleži-

tých skutočností,  na ktoré by  sme sa mali  v ďalšom vývoji

rozpočtového hospodárenia... (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     ...na ktoré by sme sa mali v ďalšom vývoji rozpočtového

hospodárenia maximálne sústrediť.

 

     Z môjho pohľadu nemožno súhlasiť s niektorými konštato-

vaniami, ktoré  tu boli povedané. Jednak,  že komerčné banky

za zdaňovacie obdobie k 30. 6. mali odviesť do štátneho roz-

počtu 6 mld. Sk, ale neodviedli ich. Tak buď mali  odviesť a

mali tam tie prostriedky  byť, alebo musíme jasne pomenovať,

že ide o novelu  zákona o dani z príjmu a  potom  musíme  za

týmito 6 miliardami hľadať to, čo tu bolo niekoľkokrát pove-

dané, že komerčné banky si zlepšujú svoje úverové portfólio.

Ak je toto analogicky pravda,  že komerčné banky si zlepšujú

svoje úverové portfólio, tak sa potom musíme komerčných bánk

pýtať, ako  je to možné,  že cena peňazí  rastie. Ak sa  ich

úverové portfólio  zlepšuje, tak cena peňazí  by mala analo-

gicky  klesať. Ak  je teda  problémom ceny  peňazí priebežný

schodok štátneho  rozpočtu, 20-dňové štátne  pokladničné po-

ukážky, štátny dlh, tak  musíme povedať, že takýmto riešením

v ďalšom období v krytí schodku štátneho rozpočtu postupovať

nemôžeme a musíme hľadať iné  zdroje na krytie schodku štát-

neho rozpočtu.

 

     Ak  napríklad  aj v správe  za 1. polrok  hovoríme,  že

v oblasti daní z príjmov  predovšetkým  právnických osôb vý-

znamnú úlohu zohrala skutočnosť, že k 31. 12. 1996 bol horší

hospodársky výsledok podnikateľských subjektov, ako sa pred-

pokladalo, tak ak hovoríme o cene peňazí, ak hovoríme o 27 %

za štátne pokladničné poukážky a za štátne  dlhopisy, tak je

potrebné  povedať, že  hospodársky výsledok  podnikateľských

subjektov k 31. 12. bol horší aj preto, že sa významnou mie-

rou do  tohto hospodárskeho výsledku  premietla v nákladovej

položke cena peňazí.

 

     Dámy a páni,  o tomto  probléme  hovorím  preto, že sme

v začarovanom kruhu a v celom  tomto kruhu sú komerčné banky

a Národná banka Slovenska. Ak  sa z tohto kruhu nedostaneme,

tak tento problém  jednoducho efektívne nedokážeme vyriešiť.

Mám informácie, pán podpredseda  vlády o nich hovoril, že sa

v týchto veciach už veľmi intenzívne pracuje. Z tohto miesta

by som chcel povedať, aby sa na tom pracovalo ešte intenzív-

nejšie.  Jednoducho musíme  hospodársky vývoj  v podnikateľ-

ských subjektoch smerovať tak,  aby mali záujem byť efektív-

ni, ale aby nemuseli byť efektívni preto, aby živili komerč-

né banky.

 

     Ďalší problém v oblasti komerčných  bánk je - a to tiež

treba povedať veľmi otvorene a tiež treba hľadať isté mecha-

nizmy  -, že  je tu  skupina bánk,  ktoré objektívne úverové

portfólio nemajú dostatočne kvalitné.  To znamená, že objek-

tívne potrebujú zdroje na to,  aby si toto úverové portfólio

zlepšovali. Presne vieme, o ktoré banky ide. Ale je tu veľká

skupina  bánk, ktorá  má  úverové  portfólio  absolútne  bez

problémov, a nevieme ich primať k tomu - je to  problém, tie

mechanizmy sú v trhových  podmienkach  veľmi zložité -,  ale

nevieme ich primať k tomu, aby poskytovali peniaze za prija-

teľnú cenu. Prispôsobili sa  jednoducho tým našim, ktoré ma-

jú možno objektívne, možno  subjektívne problémy, ale jedno-

ducho  sa prispôsobili.  Chcem tým  povedať, že  je to veľká

skupina menších bánk, ktoré  dnes majú obchodné rozpätie mi-

moriadne veľké a aj mimoriadne  veľké  výnosy z pôsobenia na

našom peňažnom  trhu. Ak je  pravdou, čo hovorím,  tak potom

naozaj v oblasti správy daní musíme dávať veľmi dobrý pozor,

aby tieto komerčné banky boli pod drobnohľadom a správca da-

ní by mal zabezpečiť, aby boli efektívnym príjmom do štátne-

ho rozpočtu.

 

     Poviem ešte dve veci. Osobne  si nemyslím, že sa správa

daní na  Slovensku zhoršila. Myslím si,  že správcovia daní,

daňové úrady zlepšujú svoju robotu. A druhé, čo  chcem pove-

dať, je skutočnosť,  že vôbec nie som  presvedčený o tom, že

by sme mali daňové  úrady zainteresovať na dodatočných výno-

soch prostredníctvom dorubkov daní prostredníctvom  penále a

z týchto zdrojov  zabezpečiť  ďalšie  dovybavenie  či už in-

formačnej siete  daňových úradov alebo aj na pohyblivú zlož-

ku  hmotnej zainteresovanosti  pracovníkov daňových  úradov.

V žiadnom prípade nie som za tento mechanizmus. Naopak, mys-

lím si, že by sme sa mali maximálne sústrediť a koncentrovať

na  to, aby  sme v štátnom  rozpočte  pre oblasť správy daní

a ciel zabezpečili taký objem prostriedkov, aby tieto inšti-

túcie  mohli  optimálne  fungovať,  aby  boli dobre vybavené

a aby v týchto inštitúciách nebola fluktuácia. Myslím si, že

predovšetkým daňové úrady by mali byť zainteresované na tom,

aby  efektívne, spravodlivo  spravovali dane,  ale v žiadnom

prípade by nemali byť zainteresované na tom, aby išli cestou

dorubkov a penále a boli na tomto objeme zainteresované.

 

     Vážené  dámy,  páni, možno, že  prvá časť, o ktorej som

hovoril, sa bude analogicky týkať aj správy o menovom vývoji

Slovenskej  republiky.  Myslím  si,  ak  by  sme trojuholník

- podnikateľská sféra,  komerčné  banky a Národná banka Slo-

venska - vedeli  efektívne  vyriešiť,  ak by  sme našli  iné

spôsoby  krytia  štátneho  dlhu,  predovšetkým  z dlhodobých

zdrojov, tak to by boli  významné impulzy na  zlepšenie jed-

nak rozpočtového hospodárenia a posilnenie  ekonomického vý-

voja na Slovensku.

 

     Dámy a páni, to je z mojej strany všetko.

 

     Pán predsedajúci, môžeme hlasovať o pozmeňujúcich návr-

hoch, ktoré odzneli v rozprave a ktoré sú  predmetom spoloč-

nej správy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré máte predložené.

 

     Prosím  pána  poslanca  Maxona,  aby uvádzal hlasovanie

o návrhu uznesenia vrátane  pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhov.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     v súlade s § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku v spoločnej

správe je jeden  pozmeňujúci návrh. V súlade s týmto ustano-

vením budeme o ňom hlasovať ako o prvom.  Je to  pozmeňujúci

návrh Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre životné

prostredie a  ochranu  prírody a znie: "Vláda Slovenskej re-

publiky v 1. polroku  1997 nezabezpečila zodpovedné naklada-

nie s prostriedkami  daňovníkov a hospodárenie podľa rozpoč-

tu."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Počuli  ste  pána  spravodajcu Maxona. Budeme

hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Návrh výboru pre životné prostredie sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V rozprave odznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca

Košnára na doplnenie uznesenia o časť C, kde žiada  vládu na

novembrovú schôdzu Národnej  rady Slovenskej republiky pred-

ložiť

 

     1. analýzu aktuálneho stavu ekonomiky Slovenskej repub-

liky a základnú stratégiu riešenia jej problémov,

 

     2. podrobnú informáciu o zámeroch  rozpočtovej politiky

Slovenskej republiky na rok 1998 v stave rozpracovania štát-

neho rozpočtu na rok 1998 a v štruktúre príjmov a výdavkov.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Počuli ste návrh. Vážené pani poslankyne, poslanci, bu-

deme hlasovať o pozmeňujúcich  návrhoch pána poslanca Košná-

ra.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, budeme pokračo-

vať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať o návrhu uznesenia Národ-

nej rady k správe o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej re-

publiky za 1. polrok 1997, ktorý je prílohou tlače 726a.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o návrhu  uznesenia  ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Prezentujme sa ešte raz, nech sa páči.

 

     Prezentovalo sa 70 poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže niektorí  poslanci sú už unavení,  nie sú v lavi-

ciach,  tvrdo pracovali,  končím dnešné  rokovanie. Nie  sme

uznášaniaschopní.

 

     V rokovaní 33. schôdze  Národnej rady Slovenskej repub-

liky budeme  pokračovať v utorok 7. októbra 1997 o 10.00 ho-

dine.

 

     Dovidenia. Ďakujem.

 

                    Piaty deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      7. októbra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram piaty deň 33. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie  neúčasti z dnešného  rokovania  písomne požiadali

títo poslanci: pán poslanec  Pribilinec, pán poslanec Hanker

a pán poslanec Slobodník je na zahraničnej služobnej ceste.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Ďakujem. Prezentovalo sa 88 poslancov.

 

     Rokovanie o bode správa o plnení štátneho rozpočtu Slo-

venskej republiky  za 1. polrok 1997 sme v piatok  prerušili

pred hlasovaním o návrhu  uznesenia k tomuto  bodu programu,

pretože Národná rada nebola uznášaniaschopná. Chcem pripome-

núť, že o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sme hlasova-

li už v piatok.

 

     Pristúpime  teda k hlasovaniu o návrhu  uznesenia  tak,

ako ho máte uvedené v spoločnej správe výborov. Teraz budeme

hlasovať o návrhu  uznesenia ako  celku v znení  schválených

zmien a doplnkov.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Ma-

xona, aby hlasovanie uviedol.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  predložil návrh na  uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátne-

ho rozpočtu Slovenskej republiky za 1. polrok 1997.

 

     Národná rada Slovenskej republiky:

 

     A. konštatuje, že

 

        1. celkové príjmy  štátneho rozpočtu boli dosiahnuté

vo výške 78 499,2 mil. Sk,  čo je 45,9 % z ročného rozpočtu,

a celkové výdavky boli dosiahnuté vo výške 91 708,3 mil. Sk,

čo je 44,1-percentné plnenie z ročného rozpočtu,

 

        2. rozpočtové  hospodárenie  Slovenskej  republiky k

30. 6. sa skončilo účtovným  schodkom vo výške 13 209,1 mil.

Sk, pričom fiškálny schodok predstavoval 5 456,9 mil. Sk;

 

     B. berie na vedomie

 

        1. správu o plnení  štátneho  rozpočtu  za 1. polrok

1997,

 

        2. informáciu o súhrne  miestnych  rozpočtov  na rok

1997 schválených obecnými zastupiteľstvami.

 

     Vážené dámy, vážení páni, to je návrh uznesenia k tlači

číslo 726.

 

     Pán predsedajúci,  prosím,  aby ste o tomto návrhu dali

hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o uznesení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Ďakujem.

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej  republiky k správe o  plnení  štátneho  rozpočtu

Slovenskej republiky za 1. polrok 1997.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám pripomenul,  že sme neuzavreli

bod  písomné odpovede  členov vlády  Slovenskej republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

(tlač číslo 756), ktoré sme  prerokovali  vo štvrtok  minulý

týždeň.  Tento bod  sme dvakrát  prerušili, lebo  sme neboli

uznášaniaschopní. V rozprave  vystúpili títo piati poslanci:

pán Rózsa, pán Ftáčnik, pán Černák, pán Köteles a pán Švec.

 

 

     Podľa § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadri-

li nespokojnosť s odpoveďou členov vlády na svoje interpelá-

cie. Z uvedeného dôvodu budeme osobitne hlasovať o jednotli-

vých  písomných  odpovediach  členov  vlády na interpelácie,

ktoré interpelujúci považujú za neuspokojivé.

 

     Chcem vám pripomenúť, že  Národná rada už vyjadrila sú-

hlas s odpoveďou ministra vnútra Slovenskej republiky Gustá-

va Krajčiho na interpeláciu pána poslanca Rózsu.

 

     Teda  pristúpime k  hlasovaniu  o  odpovedi  ministerky

školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej na interpelá-

ciu poslanca pána Rózsu uvedenú v tlači pod číslom 14.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme, či Národná ra-

da súhlasí s odpoveďou pani ministerky pánu Rózsovi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Čiže Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas

s odpoveďou ministerky školstva pani Slavkovskej na interpe-

láciu pána poslanca Rózsu.

 

     Ďalej v rozprave  vystúpil pán  poslanec Milan Ftáčnik,

ktorý  vyjadril  nespokojnosť s odpoveďou  ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií  Slovenskej republiky pána Jasovského

uvedenou v tlači  pod číslom 1 a odporúča,  aby sme  prijali

uznesenie, ktorého  text nám prečíta. Pán  poslanec, nech sa

páči.

 

     Prosím, zapnite mu mikrofón.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     k tejto interpelácii  som navrhol nasledovné uznesenie:

"Národná rada Slovenskej  republiky žiada  ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií, aby  Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie podal

informáciu o hospodárskom výsledku akciovej spoločnosti Slo-

venská  plavba a prístavy a o zabezpečení  vplyvu  štátu  na

tento podnik ako jediného  strategického vodného dopravcu na

Slovensku do 31. januára 1998."

 

     Prosím, keby ste o tom dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa  páči, budeme sa prezentovať a budeme  hlasovať

o návrhu uznesenia pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

prijala uznesenie navrhované pánom poslancom Ftáčnikom.

 

     Prosím  pána poslanca  Ftáčnika, aby  nám prečítal text

ďalšieho navrhnutého uznesenia k odpovedi ministra pre sprá-

vu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pá-

na Bisáka  uvedenú v tlači  pod číslom 2, s ktorou  vyjadril

nespokojnosť. Prosím, aby nám prečítal text uznesenia.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     mám  teda návrh  ďalšieho uznesenia,  ktoré znie takto:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča  Fondu národného

majetku, aby v zmysle  zákona rozhodol o privatizácii akcio-

vej spoločnosti Palivá, Bratislava do 31. 10. 1997 a ukončil

tak päť mesiacov trvajúci štrajk zamestnancov podniku, ktorí

sa  domáhajú rešpektovania  zákona a  naplnenia programového

vyhlásenia vlády."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dávam hlasovať o tomto uznesení pána poslanca Ftáčnika.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

prijala uznesenie navrhované poslancom pánom Ftáčnikom.

 

     Pán poslanec Ftáčnik navrhuje prijať aj uznesenie k od-

povedi ministerky  školstva Slovenskej republiky  pani Slav-

kovskej uvedenej v tlači pod číslom 4, s ktorou vyjadril ne-

spokojnosť. Prosím, aby prečítal text navrhovaného uznesenia.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Posledné  uznesenie, ktoré  som navrhol,  sa týka mini-

sterstva školstva. Znie: "Národná rada  Slovenskej republiky

odporúča ministerstvu školstva stiahnuť doplnkovú publikáciu

M. S. Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov zo škôl."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať. Nech sa  páči, prezentujme sa a budeme

hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

prijala uznesenie navrhované pánom poslancom Ftáčnikom.

 

     Ďalej v rozprave  za neuspokojivú  označil poslanec pán

Černák odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slo-

venskej  republiky pána  Jasovského na  interpeláciu uvedenú

v tlači pod  číslom 27. Budeme  hlasovať o odpovedi ministra

dopravy,  pôšt a telekomunikácií  Slovenskej  republiky pána

Jasovského na interpeláciu pána poslanca Černáka.

 

     Prezentujme sa a budeme hlasovať o tom, či Národná rada

súhlasí, alebo nesúhlasí s odpoveďou pána ministra.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže Národná rada vyjadrila súhlas s odpoveďou ministra

dopravy, pôšt a telekomunikácií  pána Jasovského na interpe-

láciu pána poslanca Černáka.

 

     Za neuspokojivú označil pán poslanec Köteles odpoveď na

interpeláciu ministra kultúry  Slovenskej republiky pána Hu-

deca  uvedenú v tlači  pod  číslom 5. Budeme  teda  hlasovať

o odpovedi ministra kultúry Slovenskej republiky pána Hudeca

na interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky vy-

jadrila  súhlas s odpoveďou ministra kultúry  pána Hudeca na

interpeláciu poslanca Kötelesa.

 

     Pán poslanec Köteles za neuspokojivú označil aj odpoveď

na interpeláciu ministerky  zahraničných vecí Slovenskej re-

publiky pani Kramplovej uvedenú v tlači pod číslom 6. Budeme

hlasovať o odpovedi  ministerky zahraničných vecí Slovenskej

republiky  pani  Kramplovej  na  interpeláciu  pána poslanca

Kötelesa.

 

     Nech sa páči, budeme  sa prezentovať a budeme hlasovať,

kto súhlasí s odpoveďou pani ministerky.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky vy-

jadrila súhlas s odpoveďou ministerky zahraničných vecí pani

Kramplovej na interpeláciu poslanca Kötelesa.

 

     Ako posledný v rozprave k tomuto bodu programu vystúpil

pán poslanec Švec, ktorý za neuspokojivú označil odpoveď mi-

nisterky školstva Slovenskej republiky pani Slavkovskej uve-

denú v tlači pod číslom 15. Odporúča, aby  sme prijali uzne-

senie, ktorého text prosím, aby nám prečítal.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi Švecovi.

 

     Nie je  tu. Odhlasujeme uznesenie,  ktoré prečítal, keď

tu bol minule.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

      (Poslanec Fogaš hovorí z pléna, že návrh uznesenia ne-

pozná.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Akože nepoznáš? Veď  si ho počul, keď to  tu čítal. Len

si vtedy asi nebol prítomný, pán Fogaš.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

prijala uznesenie navrhované pánom poslancom Švecom.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento

bod programu za skončený.

 

     Ďakujem vám a odovzdávam slovo pánu podpredsedovi Ande-

lovi, ktorý bude viesť schôdzu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     pokračujeme bodom

 

     správa  o  menovom  vývoji  v  Slovenskej  republike za

1. polrok 1997.

 

     Správu  Národnej  banky  Slovenska  máte predloženú ako

tlač  číslo 724 a spoločnú  správu  výborov  ako tlač  číslo

724a, ktorej  súčasťou je aj  návrh uznesenia Národnej  rady

Slovenskej republiky.

 

     Správa sa podala  podľa § 3 ods. 1 zákona  Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej  banke

Slovenska, na základe ktorého je Národná banka Slovenska po-

vinná podávať Národnej rade správy o menovom vývoji.

 

     Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Vladimí-

ra Masára, aby správu uviedol.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Takže môžem začať?

 

     Vážený pán predsedajúci...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prepáčte, pán guvernér.

 

     Prosím, pán Černák.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený  pán podpredseda,  hlásil som  sa hneď,  ako ste

oznámili  uvedenie  tohto  bodu.  Keďže v poslednom  čase sú

rôzne názory na Národnú banku a menový vývoj i stabilitu me-

ny a ministerstvo  financií  presadzuje  kroky, ktoré  podľa

môjho názoru  môžu ohroziť stabilitu  meny, žiadam, aby  pri

tomto  bode bol  prítomný  aj  podpredseda vlády  pán Kozlík

a vyhlásiť prestávku  dovtedy, kým nebude  prítomný a nebude

ochotný odpovedať na otázky poslancov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, dávam o tomto návrhu pána poslanca Černáka

hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme, či sme  za

návrh  pána poslanca  Černáka. Pán  poslanec Černák navrhol,

aby pri  predložení tejto správy bol  prítomný i podpredseda

vlády pán Kozlík.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že návrh,  ktorý predniesol  pán poslanec

Černák, nebol schválený.

 

     Pán guvernér, máte slovo, nech sa páči.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľujem si predložiť na  rokovanie Národnej rady Slo-

venskej republiky v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska

správu o menovom vývoji za 1. polrok 1997.

 

 

 

     Správa podrobne analyzuje základné aspekty menového vý-

voja v hodnotenom  období. Vzhľadom  na nedostupnosť štatis-

tických údajov o vývoji hrubého domáceho produktu za 1. pol-

rok 1997 k dátumu predloženia  správy  do Národnej rady Slo-

venskej republiky správa charakterizuje iba niektoré tenden-

cie ekonomického vývoja Slovenskej republiky.

 

     Vo svojom  úvodnom slove by som  rád sústredil vašu po-

zornosť na rozhodujúce  oblasti makroekonomického a menového

vývoja v 1. polroku 1997,  obohatené o pohľad na súčasný me-

nový vývoj a jeho otvorené otázky.

 

     Základné  trendy makroekonomického  vývoja v Slovenskej

republike  prejavujúce  sa  už  v  roku 1996 pokračovali  aj

v prvej  polovici tohto  roka. Hrubý  domáci produkt naďalej

dosahuje vysoké tempo  rastu a jeho reálny prírastok v prvom

polroku je 6 %. Najdôležitejším  prvkom  jeho rastu  bol tak

ako v roku 1996 domáci dopyt vo všetkých jeho zložkách.

 

     Najdynamickejšou zložkou domáceho dopytu aj v tomto ro-

ku bola tvorba fixného kapitálu,  pričom ale v štruktúre in-

vestícií  medziročne  poklesol  podiel  strojov  a zariadení

v prospech  stavebných  investícií. Z hľadiska nevyhnutnosti

urýchlenej  reštrukturalizácie mikrosféry v smere  produkcie

s vyšším podielom pridanej hodnoty  toto nemožno pokladať za

pozitívny trend.  Miera  investícií vo  výške 36,7 % naďalej

výrazne prekračuje mieru úspor, ktorá je 25,9 %, pričom mie-

ra úspor má od roku 1996 klesajúci  trend. Dôsledkom je zvy-

šovanie zahraničnej  zadlženosti a na uspokojovanie domáceho

dopytu sa využívajú zdroje zo zahraničia.

 

     Domáci dopyt  zvyšoval i vývoj verejného sektora, ktorý

bol  charakteristický  neustále  sa  prehlbujúcim  deficitom

štátneho rozpočtu. Deficit štátneho  rozpočtu aj napriek re-

gulácii rozpočtových výdavkov dosiahol ku koncu júna hodnotu

13,2 mld. Sk, ale už  koncom  augusta sa takmer zdvojnásobil

na hodnotu 24,3 mld. Sk. Tento  prehlbujúci sa trend rozpoč-

tového  hospodárenia  pokračoval i  v septembri a rozpočtový

deficit dosiahol v septembri hodnotu približne 28 mld. Sk.

 

     Vývoj rozpočtového hospodárenia v tomto roku zaznamená-

va odlišný trend oproti minulým  rokom a je spôsobený predo-

všetkým nenapĺňaním daňových príjmov. Za varujúce, a to nie-

len z pohľadu  fiškálneho, ale i menového,  možno  považovať

vysoké nenapĺňanie daní z príjmov právnických osôb, spôsobe-

né  okrem iného  poklesom vyprodukovaného  zisku v kategórii

nefinančných organizácií s 20 a viac pracovníkmi.

 

     V tejto kategórii podnikov je takmer polovica organizá-

cií  stratových. Je  to  presne 45,2 % organizácií.  Konečná

spotreba  štátnej správy  sa medziročne  reálne zvýšila  len

o 2,8 %. Pri jej  hlbšom  analyzovaní musíme však  zohľadniť

skutočnosť, že jej nárast v prvom polroku 1996 ovplyvnil do-

voz v rámci deblokovaných  pohľadávok  Slovenskej republiky.

Po očistení o uvedené  deblokácie by  dynamika rastu vládnej

spotreby v prvom polroku 1997 vykazovala výrazne vyššie hod-

noty - približne 17 % medziročne v stálych cenách.

 

     Reálny  prírastok hrubého  domáceho produktu  prevýšila

v hodnotenom  období i konečná spotreba  domácností, kde sme

zaznamenali  nárast o 7,4 %. Bola  ovplyvnená i pokračujúcim

vysokým prírastkom reálnych miezd,  pričom sa naďalej prehl-

boval negatívny  rozdiel medzi rastom reálnych  miezd a pro-

duktivitou práce. Táto tendencia je  zrejmá už od roku 1995,

a to i v podnikoch, ktoré dlhodobejšie vykazujú stratu.

 

     Vývoj reálnej ekonomiky sprevádzal naďalej vysoký defi-

cit bežného účtu platobnej bilancie. Pozitívom uvedeného ob-

dobia oproti predchádzajúcemu roku je opätovné, i keď zatiaľ

nevýrazné  oživenie  zahraničného  dopytu,  čo  sa prejavuje

rýchlejším rastom prírastku vývozu tovaru pred dovozom tova-

rov a pokračuje i v ďalších mesiacoch tohto roka.

 

     Schodok bežného účtu platobnej bilancie sa v prvom pol-

roku 1997 medziročne  zvýšil o 9,2 mld. Sk a jeho  podiel na

hrubom  domácom  produkte  vzrástol z 8,6 % v prvom  polroku

1996 na 10,9 % ku koncu  júna 1997. I v nasledujúcich mesia-

coch vývoz rastie rýchlejšie  ako dovoz. Aj napriek negatív-

nemu vývoju bilancie služieb a výnosov je reálny predpoklad,

že podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na hrubom

domácom produkte bude  ku koncu roka 1997 nižší  ako v pred-

chádzajúcom roku. Predpokladáme, že nedosiahne hodnotu, kto-

rá bola prognózovaná v menových cieľoch na rok 1997.

 

     Pretože hodnota dovozu  tovarov a služieb neustále ras-

tie, posúva  sa nahor aj  hranica bezpečných devízových  re-

zerv. V súčasnosti devízové rezervy Národnej banky Slovenska

kryjú 2,8-mesačný  dovoz a mesačný podiel  krytia sa od mája

nemení. Každé zvyšovanie deficitu bežného účtu musí byť teda

financované zahraničnými zdrojmi.

 

     V  tejto  súvislosti  je  závažné  zníženie tempa rastu

priamych investícií na krytí  deficitu bežného účtu a zvyšo-

vanie podielu úverov do  podnikovej a bankovej sféry. Vysoký

podiel úverov zo zahraničia  spôsobuje zvyšovanie hrubej za-

hraničnej zadlženosti, ktorá  dosiahla k 30. 6. 1997 hodnotu

takmer 9 mld. amerických dolárov.

 

     Od vzniku Slovenskej republiky došlo práve v 1. polroku

1997 k najvýraznejšiemu nárastu zahraničného dlhu Slovenskej

republiky - došlo k nárastu o 1,2 miliardy  amerických dolá-

rov.  Pokiaľ bude  podobný  vývoj  pokračovať i v 2. polroku

1997, koncom roka 1997 je reálne očakávať prekročenie 10-mi-

liardovej štatistickej hodnoty zahraničného dlhu Slovenska.

 

     Ročná  miera inflácie  meraná indexom  spotrebiteľských

cien  vzrástla z 5,4 % na konci  roka 1996 na 6,2 % v júni a

koncom  augusta sa zvýšila na 6,5 %. Vývoj  inflácie má teda

opačný trend ako v predchádzajúcom roku, keď inflácia klesa-

la.  V súčasnosti  má mierne  rastúci trend.  Tento vývoj je

ovplyvnený  najmä rastom  cien poľnohospodárskych  výrobkov,

niektorými administratívnymi krokmi prijatými vládou Sloven-

skej republiky v priebehu roka a tiež zmenou spotrebného ko-

ša na výpočet inflácie.

 

     Zvýšenie celkovej úrovne spotrebiteľských cien bolo vy-

volané aj rýchlejším rastom cien neobchodovateľných komodít,

ktoré nepodliehajú cenovej  regulácii a netlmia ich ani ceny

dovážaných  produktov. Národná  banka Slovenska  pokračovala

i v 1. polroku 1997 dôsledne v menovej politike zameranej na

udržanie vnútornej a vonkajšej  stability  slovenskej koruny

a prostredníctvom realizácie menových  cieľov aj na zmierňo-

vanie domáceho dopytu, a tým aj nerovnováhy zahraničného ob-

chodu.

 

     Dôsledkom výkonu  menovej  politiky bol klesajúci trend

základných menových agregátov pri udržiavaní stabilného kur-

zového vývoja. Medziročný  rast peňažnej zásoby predstavoval

koncom júna 13,1 % a koncom augusta 13,5 %, pričom jej vývoj

v súčasnosti môžeme hodnotiť ako veľmi blízky k ročným meno-

vým cieľom. Rovnaký vývoj  zaznamenali aj čisté domáce aktí-

va, ktorých prírastok koncom júla bol 13,1 % a koncom augus-

ta 12,5 % oproti 19,6 % koncom roka 1996.

 

     Nemôžeme byť však spokojní  so štruktúrou čistých domá-

cich aktív,  keď ich rovnováha vzhľadom  na expanzívny vývoj

verejného sektora je vyrovnávaná výrazným poklesom prírastku

úverov podnikom a obyvateľstvu. Ich medziročný prírastok do-

siahol koncom júna 9,7 % a koncom augusta 5 %. Prichádza tak

k Národnou  bankou Slovenska  avizovanému vytláčaniu súkrom-

ných  investícií verejným  sektorom, čo  bude mať  negatívny

vplyv na ďalšiu produkčnú schopnosť reálnej ekonomiky. Počas

1. polroka 1997 až 70 % z prírastku  domácich  úverov tvoril

nárast čistého úveru vlády.

 

     Zámery Národnej banky  Slovenska ovplyvňoval domáci do-

pyt znižovaním  dynamiky vývoja  menových agregátov a aktív-

nym riadením likvidity obchodných bánk mal vplyv aj na vyso-

kú úroveň a volatilitu úrokových sadzieb v priebehu hodnote-

ného obdobia.

 

     Situáciu na  medzibankovom  peňažnom trhu v máji a júni

ovplyvnili  kurzové  špekulácie  voči  slovenskej  korune zo

strany zahraničných i domácich  subjektov. Z dôvodu udržania

stability  meny na  vývoj v kurzovej  oblasti  Národná banka

Slovenska reagovala opatrnou menovou politikou pri prefinan-

covaní obchodných bánk, čím  sa špekulácie podarilo obmedziť

a kurz slovenskej  koruny sa v tomto  období podarilo udržať

na želateľnej úrovni.

 

    Nedostatok likvidity bankového sektora v máji a čiastoč-

ne v júni zapríčinil  výrazné obmedzenie obchodovania na me-

dzibankovom trhu,  prudké zvýšenie úrokových  sadzieb na me-

dzibankovom trhu  depozít a pozastavenie  ich kótovania, ne-

plnenie  povinných minimálnych  rezerv zo  strany obchodných

bánk, ako aj problémy s financovaním  deficitu štátneho roz-

počtu.

 

     Po upokojení situácie na  devízovom trhu v druhej polo-

vici júna sa peňažný trh začal postupne dostávať do rovnová-

hy, čo sa prejavilo aj v poklese úrokových sadzieb na medzi-

bankovom trhu  depozít. Úroveň sadzieb  na peňažnom trhu  je

však oproti inflácii i naďalej veľmi vysoká. Prispôsobujú sa

jej postupne i úrokové  sadzby z primárnych  vkladov,  čo by

malo mať pozitívny vplyv na zastavenie poklesu miery úspor.

 

     Na druhej strane musím konštatovať, že je to predovšet-

kým  dôsledkom  expanzie  verejného  sektora, vysokého rastu

miezd a menovej politiky, ktorá pôsobí korigujúco v prospech

opätovného nastolenia rovnováhy s cieľom udržania stabilného

menového prostredia. Národná banka  Slovenska pokladá za ne-

vyhnutné riešiť príčiny tohto  stavu, nie následky. Riešením

nie je  financovanie vnútorného dlhu či  už krátkodobého, či

dlhodobého zahraničím, ale  zosúladenie jednotlivých súčastí

makroekonomických  politík. Z tohto dôvodu  by Národná banka

Slovenska privítala zmenu  rozpočtovej politiky prezentovanú

aspoň vyrovnaným  štátnym  rozpočtom na rok 1998 vrátane vý-

davkov na dlhovú  službu a prebytok fiškálneho hospodárenia.

Podobná tendencia  by mala byť i v dôchodkovej  oblasti, kde

je  potrebné  nielen  dôsledne  podriadiť prírastky reálnych

miezd produktivite práce, ale i znížiť ich  rastové hodnoty.

V tomto prípade by nastalo postupné zosúladenie rozpočtovej,

menovej a mzdovej  politiky v smere  zníženia  dopytu a jeho

vzájomného previazania s reálnou produkciou ekonomiky.

 

     Pozitívny  vplyv týchto  krokov by  bolo vidieť  nielen

v znížení deficitu  bežného účtu platobnej  bilancie, ale aj

v postupnom znížení úrokových sadzieb na peňažnom a úverovom

trhu, čím by sa aj jednotlivé zložky vnútornej rovnováhy za-

čali harmonizovať. Pokiaľ nepríde k zásadným krokom v oblas-

ti štátneho  rozpočtu a miezd, Národná  banka Slovenska bude

musieť jej dostupnými nástrojmi pôsobiť na nastoľovanie rov-

nováhy i za cenu vysokej hladiny úrokových sadzieb.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, ďakujem

za pozornosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán guvernér.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca La-

dislava Lysáka,  aby podal  správu o výsledkoch rokovania vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán guvernér Národnej banky,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie a  Výboru  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre pôdohospodárstvo o výsledku

prerokovania správy o menovom  vývoji v Slovenskej republike

za 1. polrok 1997 (tlač 724).

 

     Správu  o  menovom  vývoji  v  Slovenskej  republike za

1. polrok 1997 pridelil  predseda  Národnej rady  Slovenskej

republiky rozhodnutím  číslo 1704 z 2. septembra 1997 Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie do

19. septembra 1997. Ako  gestorský výbor  určil predseda Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, ktorý pripra-

vil spoločnú správu o výsledku  prerokovania uvedenej správy

vo výboroch.

 

     V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. sep-

tembra 1997 číslo 1704 uvedené  výbory Národnej rady Sloven-

skej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Sloven-

skej republike  za 1. polrok 1997 s týmto  výsledkom: výbory

Národnej rady Slovenskej  republiky, ktoré predloženú správu

prerokovali, ju svojimi uzneseniami  zhodne zobrali na vedo-

mie a odporučili  Národnej rade  Slovenskej republiky správu

o menovom  vývoji v Slovenskej  republike  za 1. polrok 1997

vziať na vedomie.

 

     Zo  strany výborov  Národnej rady  Slovenskej republiky

ani poslancov  neboli  predložené iné stanoviská, pripomien-

ky, či  pozmeňujúce  alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75

ods. 2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky. Gestorský výbor  schválil spoločnú správu uznese-

ním číslo 486 zo dňa 25. septembra 1997. Určil  poslanca La-

dislava Lysáka  za spoločného spravodajcu  výborov. Výbor ho

poveril predniesť spoločnú správu  výborov na schôdzi Národ-

nej rady  Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slo-

venskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhoch,  ktoré  vyplynuli z rozpravy a hlasovať

o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

 

     Zároveň navrhol Národnej  rade Slovenskej republiky po-

dľa § 26 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky  vysloviť  súhlas,  aby guvernér Národnej

banky Slovenska Vladimír Masár správu uviedol a mohol vystú-

piť v rozprave na  schôdzi Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou tejto spoločnej správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, môžeme pristúpiť k rozprave.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do

rozpravy  za kluby  sa  mi  prihlásil pán  poslanec Vaškovič

z Demokratickej únie a pani  poslankyňa Schmögnerová zo SDĽ.

Ďalej sa prihlásili páni poslanci Filkus a Lysák.

 

     Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predložená  správa  má  už  tradične vysokú vypovedaciu

úroveň. Musím konštatovať, že už dávno som nepočul také kva-

lifikované vystúpenie, ako ho uskutočnil  pán guvernér, také

podrobné  hodnotenie  makroekonomického  vývoja v Slovenskej

republike a vecné hodnotenie.

 

     Správa  Národnej  banky  Slovenska za 1. polrok hodnotí

vývoj ekonomiky, platobnej bilancie verejného sektora, meno-

vú politiku,  finančné  trhy a vývoj v bankovom  sektore. Za

základné črty  hospodárskeho a menového  vývoja v 1. polroku

Národná banka Slovenska považuje  rast domáceho dopytu, pre-

hlbovanie deficitu bežného  účtu platobnej bilancie, problé-

mový vývoj  štátneho rozpočtu, mierny rast  inflácie a rých-

lejší nárast miezd v porovnaní s produktivitou práce.

 

     Dovolil by som si k tomu  pridať aj pokles miery úspor,

rast  medzipodnikovej zadlženosti a platobnej  neschopnosti,

nedostatočné  tempo ozdravovania  úverovej štruktúry komerč-

ných bánk, pokles efektívnosti  investícií a zhoršovanie vý-

menných relácií v zahraničnom obchode.

 

     Tieto tendencie jednoznačne potvrdzujú tézu, že súčasná

vládna moc uprednostnila kvantitatívny rast hrubého domáceho

produktu  pred  transformáciou  ekonomiky a kvalitou  rastu,

pochybné krátkodobé  výsledky pred dlhodobým  stabilným ras-

tom. Nepriaznivý  vývoj v oblasti bežného účtu platobnej bi-

lancie a vo vývoji  schodku i jeho  financovaní  ovplyvňuje,

samozrejme,  aj  charakter  menovej  politiky Národnej banky

Slovenska.

 

     Národná  banka Slovenska  sa pomocou  nástrojov menovej

politiky snažila racionálne vplývať na výšku domáceho dopytu

a vývoj zahraničných obchodných  vzťahov. Postupným znižova-

ním dynamiky menových agregátov a riadením likvidity obchod-

ných  bánk však  nevyhnutne  ovplyvnila  úroveň i volatilitu

úrokových sadzieb. V máji  sa Národnej banke Slovenska poda-

rilo odraziť útok na  slovenskú korunu zamedzením refinanco-

vania obchodných  bánk a intervenciou v prospech  slovenskej

koruny. Cenou  za kurzovú stabilitu  sú však vysoké  úrokové

sadzby  na  medzibankovom  trhu,  neplnenie povinných rezerv

v niektorých mesiacoch a pokles devízových rezerv.

 

     V budúcnosti o vývoji kurzu rozhodne skutočnosť, či re-

álna ekonomika bude schopná  tieto rezervy tvoriť. Najzávaž-

nejším  problémom je  prehlbovanie nerovnováhy  bežného účtu

platobnej bilancie. Hlavnou príčinou je prehlbovanie defici-

tu obchodnej  bilancie a pasívne  saldo v bilancii  služieb.

Taktiež vývoj kapitálového a finančného účtu, ale hlavne je-

ho štruktúra, kde krátkodobý kapitál  predstavuje 67 % a ob-

jem priamych investícií na  Slovensku je mizivý, predstavuje

značné riziká do budúcnosti.

 

 

     Vývoj bežného účtu platobnej  bilancie a úroveň kapitá-

lových tokov preto viedla v 1. polroku k zníženiu devízových

rezerv Národnej banky Slovenska o 8,3 mld. Sk. Celková hrubá

zadlženosť koncom mája predstavovala skoro 9 mld. amerických

dolárov a na obyvateľa dosiahla 1 601 dolárov. Zvýšenie hru-

bého  zahraničného  dlhu za 5 mesiacov o 22,3 mld. Sk, najmä

krátkodobé zadlženie  komerčných bánk, nemožno  považovať za

priaznivé.

 

     A teraz sa dostanem k problému, ktorý  vyvoláva napätie

medzi vládou a Národnou bankou Slovenska. Vývoj čistej pozí-

cie  vládneho sektora,  ktorá  sa  počas 1. polroka  zvýšila

o 9,8  mld., bol v rámci  čistých domácich  aktív  najväčším

prorastovým zdrojom na tvorbu  peňažnej zásoby. Ide o zjavné

vytláčanie podnikateľských investícií a aktivít vládnymi zá-

mermi. Zatiaľ čo čistý úver  vláde od začiatku roka vzrástol

o 9,7 %, rast úverov  podnikom a obyvateľstvu  vzrástol  len

o 1,2 %. Som  hlboko  presvedčený o tom,  že názor  Národnej

banky  Slovenska, že o čo  expanzívnejší je  vývoj  štátneho

rozpočtu, o to opatrnejšia musí byť menová politika centrál-

nej banky, je správny.

 

     Opatrná menová politika však  vplýva na výšku úrokových

sadzieb, čo následne ovplyvňuje náklady financovania štátne-

ho rozpočtu. Riešením však  nemôže byť uvoľnená menová poli-

tika. Súbežný expanzívny rast úverov, ako aj pozície vládne-

ho sektora nemôže nemať iné ako negatívne následky v obchod-

nej  bilancii, v cenovom  vývoji  a v kvalite  investovania.

Rozlaďuje hospodárstvo a ohrozuje  kvalitu rastu. Pre zdravý

ekonomický rast je potrebné zaviesť protrhovo pôsobiaci eko-

nomický systém,  pripraviť účinné opatrenia,  ktoré podporia

tvorbu produktov s vyššou mierou pridanej hodnoty.

 

     Takáto strategická operácia si nevyhnutne vyžaduje udr-

žanie relatívne stabilného makroekonomického prostredia. Fi-

lozofia vlády je zrejme  diametrálne odlišná. V tomto zrejme

spočívajú názorové rozdiely  medzi Národnou bankou Slovenska

a vládou.  Vláda si  je zrejme  už vedomá  toho, že  balíček

opatrení nepovedie k očakávaným  výsledkom a potrebuje nájsť

spoluvinníka za pravdepodobné hospodárske neúspechy. Obetným

baránkom sa  zrejme stane Národná  banka Slovenska za  svoju

principiálnu menovú politiku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dámy a páni, kvôli záznamu  chcem povedať, že s náhrad-

nou kartou číslo 2 dnes  hlasuje pán poslanec Ftáčnik, s ná-

hradnou kartou číslo 1 pán poslanec Juriš.

 

     Teraz v rozprave  vystúpi pani  kolegyňa  Schmögnerová.

Nech sa páči.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

     vážený pán guvernér,

 

     dovoľte  mi, aby  som  sa  vyjadrila za  klub poslancov

Strany demokratickej  ľavice k prednesenej  správe o menovom

vývoji.

 

     Charakteristickou  črtou  slovenského  hospodárstva  je

prehlbujúca sa vnútorná i vonkajšia nerovnováha v ňom. Je to

veľmi závažná nová črta  vo vývoji slovenského hospodárstva,

s ktorou sa  treba veľmi starostlivo  zaoberať. Vnútorná ne-

rovnováha sa predovšetkým ukazuje v dvoch rovinách: v rovine

finančného  hospodárenia tzv.  všeobecnej  vlády  a v rovine

rastúcej alebo aspoň neklesajúcej medzipodnikovej zadlženos-

ti.

 

     Výsledky štátneho rozpočtu za prvých osem mesiacov jed-

noznačne ukazujú, ako sa narušili štátne financie. Žiaľbohu,

aj hospodárenie štátnych fondov a niektorých ďalších súčastí

tzv. všeobecnej vlády poukazuje na rastúci deficit vo verej-

ných financiách. Štátne fondy  vykázali deficit za prvý pol-

rok 1,6 mld. korún,  hospodárenie Fondu národného majetku je

prebytkové iba preto, že  sa doň započítavajú aj prostriedky

z privatizácie,  ktoré sú  uložené na  účte ministerstva pre

správu a  privatizáciu národného majetku.  Budeme rokovať aj

o výsledku  hospodárenia  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne,

o ktorom vieme, že je tiež negatívny.

 

     Výrazne za prvý  polrok vzrástla vonkajšia nerovnováha.

Číslo uvádzajúce, že bežný účet platobnej bilancie sa takmer

vyšplhal na 11 % z hrubého  domáceho  produktu, je  skutočne

alarmujúce. I keď sme  mali možnosť  pozrieť si vývoj zahra-

ničného obchodu  za prvých osem mesiacov,  ktorý ukazuje, že

opatrenia vlády krátkodobo  zrejme zabrzdili nárast deficitu

v zahraničnom obchode, je nám všetkým  jasné, za akú cenu sa

toto zabrzdenie dosiahlo. Za  cenu takmer rozkladu hospodár-

skej sféry.

 

     Aké  sú faktory  narastajúcej  nerovnováhy v slovenskom

hospodárstve? Národná banka Slovenska ich identifikovala ako

predovšetkým rast domáceho dopytu. Je skutočne veľmi dôleži-

té, aby sme sa starostlivo pozerali na štruktúru tohto domá-

ceho dopytu. Predovšetkým je  to rast spotreby štátu. Číslo,

ktoré uviedol pán guvernér po  očistení deblokácií z 1. pol-

roka 1996, ktoré  ukazuje, že  rast konečnej spotreby  štátu

predstavuje za 1. polrok 17 %, je skutočne  číslo mimoriadne

alarmujúce.

 

 

     Iste, treba si všímať  aj rast konečnej spotreby domác-

ností a žiaden národohospodár nebude mať námietky voči tomu,

že dlhodobo je veľmi  potrebné, aby produktivita práce pred-

stihovala rast reálnych miezd. Žiaľbohu, situácia je tu ove-

ľa zložitejšia a asi by  sme mali  detailnejšie  poznať, ako

dochádza k nadmernej mzdovej a príjmovej diferenciácii v ná-

rodnom hospodárstve a aké skupiny  sú zodpovedné za rast ko-

nečnej spotreby domácností.

 

     Výrazne vzrástli  aj investície. Opäť  je oveľa dôleži-

tejšie - ako na  celkový  rast investícií - pozrieť sa aj na

štruktúru týchto investícií. A myslím si, že je konečne čas,

aby  vláda prehodnotila  svoju investičnú  politiku, keď  sa

prevažná časť investícií dostáva  do vládneho sektora. Sú to

investície na veľké  infraštruktúrne projekty, ktoré sloven-

ské hospodárstvo jednoducho kapacitne nie je schopné uniesť.

 

     Aké sú dôsledky nerovnovážneho rozvoja slovenského hos-

podárstva? Mali  sme  možnosť  vypočuť  si aj fakt, že v po-

rovnaní s lanským rokom v polovici roka  dochádza k určitému

obratu v nepriaznivom smere. Namiesto poklesu dochádza k ná-

rastu cien, i keď zvyšovanie cien ešte nepochybne nie je ko-

nečné a nie je možno ešte až tak dramatické. Treba si uvedo-

miť, že veľký podiel na ňom mali administratívne zásahy, ad-

ministratívne zvyšovanie cien,  pokračujúca deregulácia, ale

aj v druhom  polroku, čo ešte  zatiaľ sme, pravdaže, nemohli

v hodnotenom materiáli  mať, odrazí sa na  zvyšovaní cien aj

zavedenie dovoznej  prirážky a tradične ďalší rast cien poľ-

nohospodárskej produkcie,  aj keď ten  treba hodnotiť zrejme

oveľa  opatrnejšie, keďže  ceny poľnohospodárskej  produkcie

ešte zďaleka nekopírujú rast  cien vstupov pre poľnohospodá-

rov.

 

     Ďalším dôsledkom, o ktorom sme mali možnosť už dnes ho-

voriť, je rast zahraničnej  zadlženosti. Dôležité nie je len

to,  ako  výrazne  vzrástla  absolútna zahraničná zadlženosť

Slovenska,  ale  aj  fakt,  ktorý  si  asi málo uvedomujeme,

o koľko sa zvýšila  dlhová služba  do zahraničia a aký to má

negatívny dosah na celkový vývoj platobnej bilancie a aký to

bude mať  negatívny dosah do  budúcnosti. Fakt, že  vnútorná

zadlženosť vlády dosahuje hodnotu  zhruba asi 81 mld. korún,

ku ktorej ešte treba pripočítať zahraničnú zadlženosť vlády,

sa výrazne odráža na  negatívnych výsledkoch v rozpočte štá-

tu. To  je ale otázka  nielen tohtoročného rozpočtu,  ale aj

otázka čoraz vážnejšia pre budúci rok a pre nasledujúce roky.

 

     Za  prvý polrok  poklesli  devízové  rezervy o viac ako

454 mil. amerických dolárov. Tento trend nútil Národnú banku

Slovenska za skutočnosti, že nedošlo k výraznému rastu pria-

mych zahraničných investícií, obracať sa na zahraničné zdro-

je. Uvedomme si, že takýto postup bude znamenať ďalšie zadl-

žovanie štátu do zahraničia. Fakt,  že za prvý polrok priame

zahraničné  investície  predstavovali len 1 mld. Sk, je sku-

točne alarmujúci.

 

     Na  druhej  strane  slovenské  investície do zahraničia

predstavovali 2 mld. korún. Na jednej strane vieme pochopiť,

že niektoré podnikateľské  subjekty expandujú do zahraničia,

na  druhej  strane  neviem pochopiť a v žiadnom  prípade ne-

pochopím  vládu Slovenskej  republiky, ktorá  dokonca v júni

tohto  roka  prerokovala  dokument,  ktorý  sa nazýval Návrh

opatrení na podporu vývozu  slovenských investícií do zahra-

ničia. Je pre mňa skutočne prekvapujúce, ak vláda Slovenskej

republiky podporuje vývoz  pracovných príležitostí do zahra-

ničia. Myslím si, že asi pod  slnkom by sme takúto inú vládu

nenašli.

 

     Počas prvého  polroka sa nepochybne  znížil kredit slo-

venskej  koruny napriek  tomu, že  Národná banka  Slovenska,

myslím si, že veľmi  profesionálne zvládla tlaky, ktoré boli

na slovenskú korunu najmä v prvom štvrťroku, resp. až do má-

ja. To však neznamená, že za zhoršujúcich sa podmienok, kto-

ré na Slovensku sú, sa  tieto tlaky opakovať nemusia a nebu-

dú. Je  to pre nás  veľmi varovný signál,  že ak sa  nezmení

vnútorná politika, vlastne sme bezbranní voči podobným ťahom

zahraničných finančných inštitúcií.

 

     Čo robí Národná banka Slovenska? Je v situácii, keď jej

iné nezostáva  iba reagovať na  nezodpovednú politiku vlády.

Základné príčiny  tohto  vývoja, o ktorých sme hovorili,  sú

totiž dve.  Je to predovšetkým vládna  politika v časti roz-

počtovej  alebo celkovo  fiškálnej politiky,  ale je  to, po

druhé,  aj  neadekvátna  reštrukturalizácia  podnikateľského

sektora,  pre ktorú,  žiaľ, vláda  Slovenskej republiky  ne-

vytvára priaznivé podmienky. Výsledok je potom na tácni tak,

ako sme o ňom už hovorili.

 

     Ako prinútiť  vládu začať  rozumne konať? Myslím si, že

v tomto prípade  Národná banka Slovenska  postupuje rozumne.

Rozumne v tom, že sa rozhodla nezvyšovať prefinancovanie de-

ficitu štátneho rozpočtu. Ak prejde novelizácia zákona o Ná-

rodnej banke Slovenska, ktorá ju prinúti zvýšiť financovanie

deficitu štátneho  rozpočtu z 5 % príjmov  štátneho rozpočtu

na 10 % príjmov  štátneho rozpočtu,  následok toho bude ešte

väčšia finančná nedisciplinovanosť vlády.

 

     Druhý krok, ktorý bol dôsledkom politiky Národnej banky

Slovenska, je  krok, ktorý, prirodzene,  nemôže byť pre  nás

žiaduci. Sú to vysoké úrokové sadzby na peňažnom trhu, ktoré

sú dôsledkom politiky Národnej banky Slovenska reagujúcou na

politiku vlády.

 

     Za situácie, keď prevažnú časť úverových zdrojov, 9,7 %

nárastu úverových zdrojov odčerpáva vláda a na celú podnika-

teľskú  sféru a sektor  domácností  pripadlo  iba 1,2 %,  je

zrejmé, že  investície sa dostávajú do  sféry, kde v žiadnom

prípade nie je zaručená efektívnosť investovania. Pokračova-

nie takéhoto trendu môže byť z hľadiska budúceho vývoja slo-

venského hospodárstva mimoriadne nepriaznivé.

 

     Treba si  všimnúť i fakt,  že  dochádza k poklesu miery

úspor. Prečo? Odkiaľ majú finančné inštitúcie získavať dlho-

dobé zdroje? Rozvrátil sa v podstate  finančný trh a pokles-

la aj  miera úspor obyvateľstva. Treba  ale položiť niekoľko

otázok, čo vláda urobila  práve preto, aby naopak podnietila

úspory  obyvateľstva.  Predovšetkým  sa  treba opýtať, prečo

napriek tomu,  že je to už  viac ako rok, keď  bol schválený

zákon o doplnkovom  dôchodkovom  pripoistení, k dnešnému dňu

konečne aspoň druhá doplnková  poisťovňa dostala licenciu od

vlády rozbehnúť doplnkové pripoistenie. Pritom je veľmi dob-

re známe, že  práve toto je jeden zo  zdrojov dlhodobých fi-

nančných prostriedkov.

 

     Aká je  situácia v hypotekárnom úverovaní?  V roku 1995

sme  schválili  novelizáciu  zákona o bankách. Jej podstatnú

časť tvorilo hypotekárne úverovanie. Pripomeňme si, že vtedy

som navrhla  uznesenie Národnej rady, ktorým  sme chceli za-

viazať vládu, aby pripravila  vládne nariadenie, v ktorom by

finančne podporovala  hypotekárne úverovanie. Je  to opatre-

nie, ktoré už niekoľko rokov  beží napríklad v Českej repub-

like. Vtedy ste za to  nehlasovali, pretože ste povedali, že

to je automatické, že vláda  do troch mesiacov takéto vládne

nariadenie  pripraví. Dnes  máme na  krku koniec  roka 1997,

žiadne takéto vládne nariadenie nie  je. To je jeden z dôvo-

dov, iste  že nie jediný,  ktorý brzdí rozvoj  hypotekárneho

úverovania, inými slovami akumulovania dlhodobých zdrojov.

 

     Pozitívny  nárast  bol  naopak  pri vkladoch stavebného

sporenia, ktorý sa podieľal na prírastku termínovaných vkla-

dov viac ako 36 %. Chvalabohu,  že aspoň v tomto sa podarilo

zabrániť rozbitiu  stavebného sporenia, ktoré,  ako si dobre

pamätáte, vládna koalícia pripravovala.

 

     Pokračovala  liberalizácia devízového  hospodárstva. Už

v decembri roku 1996 Národná banka Slovenska prijala v tomto

smere niektoré  opatrenia, okrem iného  aj opatrenie, ktorým

sa  zrušilo  vývozné  povolenie  pri  vývoze devízových pro-

striedkov. Medzitým sa pripravila novelizácia zákona, ktorou

sa zruší limit vývozu zahraničnej meny.

 

     Iste, keď  sa pozrieme na  priemerné prostriedky, ktoré

si vymieňajú za zahraničnú valutu naši občania, nemusíme mať

strach. Na  druhej strane chcem  upozorniť na to,  že takýto

postup liberalizácie devízového  hospodárenia prirodzene vy-

tvára možnosť  prelievania ziskov z privatizácie do zahrani-

čia. Veľmi by ma zaujímalo, akým spôsobom sa realizuje moni-

torovanie pohybu  vývozu peňazí za  hranice. Existuje mecha-

nizmus preverovania  dodržiavania limitu na  vývoz zahranič-

ných peňazí a aké sú skúsenosti v tomto smere? Častokrát to-

tiž prijmeme  zákonné opatrenia, ktorých  dodržiavanie je už

druhoradá záležitosť.

 

     Chcela by som sa  ešte krátko dotknúť rozvoja bankového

sektora a pravidiel obozretného podnikania, teda ďalšej čas-

ti správy, ktorú predložila Národná banka Slovenska. Nemôžem

sa nedotknúť vývoja vlastníckych vzťahov v bankovom sektore.

Spomínate si na mnohé diskusie, ktoré tu odzneli, keď sme sa

snažili novelizovať zákon o strategických podnikoch, keď sme

chceli presadiť, aby sa  zabránilo privatizácii štyroch naj-

väčších finančných inštitúcií.

 

     Upozorňovali sme na rôzne nebezpečenstvá, ktoré sú spo-

jené s tým, ak by sa novými vlastníkmi finančných inštitúcií

stali predstavitelia podnikateľskej  sféry. Musím však skon-

štatovať,  že model vytvárania finančno-priemyselnej oligar-

chie sa úspešne  napĺňa. Či je to však úspech  pre slovenskú

spoločnosť, to  je už ťažko  povedať. Myslím si,  že by bolo

načase, aby sme žiadali zvýšiť jednak dozor bankového dohľa-

du nad situáciou  práve v tých finančných inštitúciách, kto-

rých dominantnými vlastníkmi sa stali veľké podniky, a záro-

veň by  sme mali žiadať,  aby Národná banka  Slovenska a jej

bankový dohľad starostlivo a myslím si so zvýšenou pozornos-

ťou dozeral na to, či  sa dodržujú pravidlá obozretného pod-

nikania práve v týchto inštitúciách.

 

     Mali  sme možnosť  prečítať si o tom,  ako sa  porušujú

niektoré pravidlá bankového  zákona, napríklad limity posky-

tovania  bankových úverov  individuálnym žiadateľom,  osobám

blízkym atď.  Veľmi by ma zaujímalo, či sa to vzťahuje aj na

tie finančné  inštitúcie, ktorých vlastníkmi  sa stali práve

veľké priemyselné podniky. Aby  som zopakovala, bola udelená

licencia pre AG banku, a. s., Banská Bystrica, medzi  novými

vlastníkmi  sú také  podniky, ako  je Slovakofarma Hlohovec,

SCP Ružomberok, Nafta Gbely a ďalšie.

 

     Predpokladám,  že ste  si všimli  ďalšie pohyby,  ktoré

nastali v bankovej sfére. Uvediem  aspoň jeden z nich, pohyb

v Dopravnej  banke. Ako  viete, pôvodne  táto banka  vznikla

vlastne z iniciatívy vlády, osobitne ministerstva pre dopra-

vu a spoje. Medzitým sa rozhodlo o zvyšovaní základného ima-

nia v tejto banke, ale ministerstvo sa vyjadrilo, že na zvy-

šovaní základného kapitálu sa  podieľať nebude, inými slova-

mi, dalo  na tácni možnosť práve  priemyselným podnikom, aby

dosiahli v banke majoritu. Ide  predovšetkým o VSŽ a spoloč-

nosti, ktoré sú blízke Východoslovenským železiarňam. Po In-

vestičnej a rozvojovej banke  sa Dopravná banka stáva druhou

bankou, ktorú ovládajú VSŽ a s nimi  spriaznené spoločnosti.

Znovu treba položiť otázku, do  akej miery sa v týchto troch

bankách, dnes  už teda v AG,  Investičnej a rozvojovej banke

a Dopravnej banke, dodržiava limit individuálnej čistej úve-

rovej zaangažovanosti klientov.

 

     Situácia v Slovenskej sporiteľni uniká pozornosti tejto

poslaneckej  snemovne, a myslím si,  že je to  na škodu veci

z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že Slovenská spori-

teľňa má  naďalej monopolný, pravdepodobne  asi 80-percentný

podiel na trhu sporiteľov a že Slovenská  sporiteľňa rozhod-

nutím tejto snemovne je strategickým podnikom.

 

     V Slovenskej  sporiteľni v treťom  a štvrtom  štvrťroku

1996 sa podarilo získať podiely v niekoľkých desiatkach pod-

nikov od Fondu národného  majetku. Tieto podiely odkúpila za

prostriedky  sporiteľov. Medzitým  Slovenská sporiteľňa časť

týchto podielov  odpredala. My, pravdaže,  nevieme, za akých

podmienok  ich  odpredala.  Uvediem,  že napríklad odpredala

svoj podiel v Harmaneckých papierňach a v ďalších podnikoch.

 

     Slovenská  sporiteľňa hospodári s prostriedkami indivi-

duálnych sporiteľov. Myslím si, že  by bolo načase, aby nie-

len bankový dohľad,  ale predovšetkým ministerstvo financií,

ktoré zo  zákona vystupuje ako zakladateľ,  by malo skutočne

informovať,  či pri  týchto transakciách  boli alebo  neboli

poškodené záujmy drobných sporiteľov.

 

     Vzrástli  rizikovo  vážené  aktíva o 11,6 %, z toho  je

väčší podiel práve tých, ktoré sú hodnotené vyššou rizikovou

váhou, váhou 0,5 %. Prečo? Čo sa  za tým  skrýva? Sú to pre-

dovšetkým privatizačné úvery alebo niektoré iné úvery?

 

     Keď sme novelizovali zákon o bankách, v § 44a bolo uve-

dené,  že vláda  má uskutočniť  reštrukturalizáciu vybraných

finančných  inštitúcií. Od roku 1995, t. j. od času schvále-

nia tohto  zákona, uplynuli viac  ako dva roky.  Ku dnešnému

dňu  vláda v tomto  smere  neurobila nič.  Ak sa nazdáva, že

prijatie zákona o revitalizácii je krokom k reštrukturalizá-

cii bankového sektora, a najmä finančnej reštrukturalizácii,

je na veľkom omyle.

 

     Na záver by som chcela povedať niekoľko slov o postave-

ní Národnej banky Slovenska.

 

     Táto poslanecká snemovňa  vždy tlieskala Národnej banke

Slovenska za výsledky, ktoré Národná banka Slovenska dosiah-

la. Tlieskali spolu opoziční  poslanci aj koaliční poslanci.

Dnes koaličná časť poslancov  snemovne už asi tak vehementne

tlieskať nebude. Mali by  však prestať tlieskať predovšetkým

vláde Slovenskej republiky, ktorá svojou finančnou politikou

núti Národnú banku Slovenska  uskutočňovať takú menovú poli-

tiku, ktorej  výsledky sú popri  priaznivých, že sa  im darí

udržiavať kurz koruny a infláciu, aj, prirodzene, nepriazni-

vé. Cena,  ktorú platíme tak,  ako to povedal  už predo mnou

pán poslanec Vaškovič, je totiž vysoká. Sú to vysoké úrokové

sadzby, ktoré ďalej  budú spomaľovať reštrukturalizáciu pod-

nikovej sféry.

 

     Je najvyšší čas, aby vláda prehodnotila svoju politiku,

lebo vedie  Slovenskú republiku do  pasce, do pasce  vysokej

hrubej zadlženosti, do  pasce hlbokej vnútornej nerovnováhy.

Jednoznačne treba povedať, že  kroky, ktoré vláda Slovenskej

republiky chystá, ktorými chce obmedziť nezávislosť Národnej

banky Slovenska, nie sú  namierené proti Národnej banke Slo-

venska, sú namierené proti záujmom slovenského hospodárstva.

 

     Vláda v tomto  smere už  urobila niekoľko krokov.  Prvý

bol, keď táto poslanecká snemovňa na jej pokyn prijala zákon

o štátnom  rozpočte  číslo 386/1996 Z. z., ktorým  sa určila

úroveň  úročenia pohľadávok  štátu Národnej  banke Slovenska

a úverov poskytovaných Národnou  bankou Slovenska vláde Slo-

venskej republiky. Teraz vláda schválila návrh novely zákona

o Národnej banke Slovenska. Ním  chce prinútiť Národnú banku

Slovenska ďalej zvyšovať financovanie deficitu štátneho roz-

počtu a navrhuje aj ďalšie kroky. Kladiem si otázku, čo bude

ďalej. Myslím si, že je to závažná otázka, na ktorú si bude-

me musieť dať odpoveď.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená snemovňa,

 

     pozorne si vypočujúc vo vystúpení v rozprave informácie

pani kolegyne Schmögnerovej chcem konštatovať, že pani kole-

gyňa využila  správu o menovom vývoji,  ktorú predniesol pán

guvernér Národnej banky Slovenska, aj túto rozpravu na útoky

voči vláde Slovenskej republiky.

 

     O vierohodnosti argumentov, ktoré uviedla, možno pochy-

bovať. Chcel by som ako príklad uviesť jeden z nich, keď ako

údajný nedostatok  vlády a vládnej  politiky v tejto oblasti

vytkla pokles  devízových rezerv v prvom  polroku o viac ako

400 mil. korún. Aj keď  pán guvernér vo svojej úvodnej reči,

vo svojom úvodnom vystúpení  uviedol príčiny tohto javu, po-

prosil by som ho, aby  vo svojom záverečnom vystúpení infor-

moval ešte raz pani poslankyňu o úspešných intervenciách Ná-

rodnej banky Slovenska v prvom polroku v súvislosti s útokmi

na slovenskú korunu,  ktoré  sa diali. A o tom, že tento jav

poklesu devízových rezerv bol  skutočne prechodný, svedčí aj

výška devízových  rezerv k súčasnému dátumu.  Takisto by som

poprosil pána guvernéra, aby uviedol výšku devízových rezerv

Národnej  banky Slovenska,  komerčných bánk,  ako aj  celého

bankového okruhu, povedzme, k 30. septembru 1997.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej s faktickou  poznámkou vystúpi  pán poslanec Hof-

bauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani  poslankyňa, z tých  vecí,  ktoré  ste  vyhlásili,

s niektorými  som ochotný  súhlasiť, napríklad  predovšetkým

s tým, že veľa veciam nerozumiete.  Je to skutočne tak, pre-

tože ak dávate dohromady  zahraničnú zadlženosť štátu so za-

dlženosťou podnikovej sféry, tak miešate hrušky s briketami.

To je  predsa úplný nezmysel.  Ak si podnik  zoberie úver zo

zahraničia a nepotrebuje  na to ani  štátnu garanciu, tak to

nie je zadlženie štátu. To je práve naopak pozitívny príklad

prítoku zahraničných  financií do našej  sféry. Je možná  aj

iná forma,  samozrejme, že ten podnik  predá časť svojho po-

dielu  zahraničiu a takým spôsobom  sem prídu finančné  pro-

striedky, ale to  je tá forma menej šťastná,  pretože tým sa

súčasne slovenská ekonomická sféra  oberá o možnosť prínosov

z tejto ekonomickej oblasti.

 

     Druhá  oblasť, ktorú  uvádzate, je,  že vysoká  úroková

miera je reakciou bánk na  postoj vlády. Tu si trúfam opono-

vať,  pretože ak  súbežne ide  zníženie zisku  bánk, ak  ide

údajne rast  rezervných  fondov  týchto  bánk, súbežne s tým

ide rast úrokovej miery týchto bánk? Nie je tu náhodou neja-

ký nožnicový efekt, ktorý je úplne rozporný? Kde sa prepadá-

vajú finančné prostriedky bánk, ak nie do rezervných fondov?

Ak rezervné fondy rastú, ako to, že rastú úrokové miery? Tak

na toto by som veľmi rád počul aj reakciu pána guvernéra Ná-

rodnej banky Slovenska, pretože tam vnímam syndróm, že banky

sa nesprávajú  bankovnícky, ale úžernícky.  Ale to nedávajte

do vienka vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážený pán guvernér,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     žiaľ, neodpustím si poznámku, čo som urobil pri štátnom

rozpočte. Teraz pri správe  ju trošku rozvediem. Potrebovali

by sme dve  komory v tomto parlamente. Jednu,  ktorá sa bude

zaoberať  kauzami a mimoriadnymi  schôdzami, a druhú komoru,

ktorá bude  mať záujem o rozvoj  ekonomiky Slovenska a celej

spoločnosti. (Potlesk.)

 

     Myslím si, že situácia v našej  ekonomike je mimoriadne

vážna a mimoriadne  kritická. Nechcem  ju  dramatizovať, ale

chcem povedať prečo a chcem  pripomenúť, čo by sme  mali ro-

biť. Myslím si, že jednoducho  budem hovoriť krátko a možno,

že nastanú  skraty, ale môžeme potom  ešte o tom diskutovať.

Jednoducho si myslím, že je  ohrozená stabilita meny. A táto

stabilita meny  je ohrozená preto, že  existujú určité mimo-

riadne rizikové  východiská, ktoré chcem  stručne analyzovať

a navrhnúť, čo robiť ďalej.

 

     Kolegyňa Schmögnerová  hovorila o vnútornej a vonkajšej

nerovnováhe. Áno, tieto rizikové  východiská sú v rámci vnú-

tornej a vonkajšej nerovnováhy. Chcem niektoré z nich spome-

núť, tie,  o ktorých sa  tu doteraz nehovorilo.  Predsa však

musím spomenúť, že ak schodok  bežného účtu platobnej bilan-

cie presahuje 10 % hrubého  domáceho produktu, tak to je mi-

moriadne rizikové. Ďalej, deficit štátneho rozpočtu - to sme

si  tiež  povedali - teraz je  skoro 29 mld., bol 27,9 mld.,

keď sme minulý týždeň rokovali, teraz ide okolo 29 mld.

 

     Ale v tejto súvislosti  chcem súčasne poprosiť a formu-

lovať ako  otázku pre pána guvernéra.  Pri tomto ohnisku mám

na  mysli výpadok  daní z príjmov v rámci  príjmov  štátneho

rozpočtu. Okrem iného  sme hovorili, že  ide o 12,7 mld. vý-

padku daní. Z toho, a to som si  potvrdil  osobne u štátneho

tajomníka Staneka, ako aj u podpredsedu vlády a ministra fi-

nancií Kozlíka, výpadok daní  bánk je 6 mld. Bol by som rád,

keby pán guvernér  zaujal k tomuto  stanovisko - k výpadku 6

mld. daní bánk, či je to tak, alebo o čo tu vlastne ide.

 

     Ďalšie  ohnisko, na ktoré  treba  obrátiť  osobitnú po-

zornosť, je  vysoký podiel úverov zo  zahraničia. Ide o tých

9 mld., ktoré ste citovali,  pán guvernér. Samozrejme, to by

nám na jednej  strane malo pomôcť, ale keď  si zoberiete bi-

lanciu výnosov, rozdiel medzi úrokmi, ktoré dostávame a kto-

ré platíme, tak tam vidíte zase pasívne saldo. Čiže bilancia

výnosov prispieva tiež k tomu, že celkové pasívne saldo pla-

tobnej bilancie je veľmi rizikové.

 

     Pridávam  jeden ďalší  moment, ktorý  sa tu nespomínal,

a súčasne dávam ako otázku a prosím odpoveď, ak bude pán gu-

vernér ochotný. V riadení  likvidity bánk sa neurobil žiadny

konkrétny  krok a peňazí je  stále menej. Je  to tak? Ja  ju

úmyselne takto staviam, aby sme si mohli na ňu v ďalšej dis-

kusii odpovedať.

 

     Ďalšie  riziko, ktoré nemôžeme obísť, je predstih rastu

priemernej nominálnej mesačnej mzdy pred rastom produktivity

práce o 5,5 % v tomto polroku. Minulý rok sme hovorili o re-

gulačných  opatreniach, ktoré  vychádzali zo  základu 1,2 %.

Teraz  ide o 5,5 %.  Samozrejme,  aby  som  bol  presný, ide

o priemyselné  podniky s 20 pracovníkmi a viac. Ale v každom

prípade je to riziko, ktoré si treba všimnúť.

 

     Ešte je jedno rizikové východisko, ktoré sa tu nespome-

nulo, a ja ho opakujem. Je to vytláčanie podnikových aktivít

vládnymi,  že tieto  vládne organizácie  dostávajú... Poviem

číslo, čistý  úver vlády  vzrástol o 9,7 % pre podniky a pre

obyvateľstvo 1,2 %. To je jednoznačná tendencia. Tiež by som

bol rád, keby mi to  pán guvernér buď potvrdil, alebo vyvrá-

til.  Vytláčanie  podnikových  aktivít  vládnymi  je  jedným

z vážnych faktorov, keď sa chceme oprieť o stredných a drob-

ných podnikateľov a chceme od nich, aby nám pomohli pri oži-

vení ekonomiky.

 

     To  sú  riziká a ohniská,  ktoré podľa  mňa jednoznačne

ohrozujú  stabilitu meny.  Čo urobiť?  Samozrejme, stabilita

meny je ohrozená aj v iných  podmienkach. Nedramatizujem si-

tuáciu, ale  treba urobiť kroky,  už skoré kroky.  Aké by to

mali byť?

 

     Príjmová časť štátneho rozpočtu, najmä dane, to je oso-

bitná časť príjmov, ktorej sa  podľa mňa, najmä dani z príj-

mu, o ktorej sme už hovorili x-krát, nevenuje dostatočná po-

zornosť najmä z pohľadu  kontroly platenia  daní. Toto treba

zosilniť. To, čo sme  hovorili o monitorovaní, prisľúbil pán

podpredseda vlády,  áno, ale je  to krok, na  ktorý nesmieme

zabudnúť v tomto  parlamente. Pozrieť sa  na štátny rozpočet

aj z hľadiska  výdavkov. Štátna  správa je neustále  ohromne

drahá. Ja by som vyňal v tejto etape kapitolu zdravotníctva,

školstva a sociálneho rezortu.  Všetko ostatné by som podro-

bil prísnej analýze a znížil výdavky štátneho rozpočtu.

 

     Relácie medzi  rastom produktivity práce  a priemerných

miezd, najmä v tých  podnikoch, ktoré  majú 20 a viacej pra-

covníkov, v priemysle, ale nie  takou  reguláciou, ktorú sme

schválili. Zákon je schválený,  uvidíme, čo nám to prinesie.

Samozrejme,  že  sa  teraz  naďalej hrdíme makroekonomickými

výsledkami a hovoríme o raste hrubého domáceho produktu, za-

se máme tých 6 %, ale je nám potrebný takýto veľký rast hru-

bého domáceho produktu, keď sa vyvíja najmä zásluhou domáce-

ho dopytu? Rastu domáceho dopytu? Bude toto naďalej naša de-

víza - neustále dokazovať, že rast hrubého domáceho produktu

už  nám  nerastie o 6,3 %, už  nám  rastie o 6 %, 6,1 %, ale

štruktúra je ovplyvnená  bezprostredne rastom domáceho dopy-

tu,  ktorý  kryjeme v podmienkach  pasívneho salda platobnej

bilancie relatívne veľkým podielom dovozu?

 

     Otázka pre pána guvernéra - rád by som bol, keby sme si

to pri tejto príležitosti tiež povedali, či naďalej zostane-

me pri fixnom menovom kurze.  Stabilita meny je naozaj ohro-

zená a čo budeme robiť. Samozrejme, nechcem znervózňovať ani

nechcem  uvažovať  v  tejto  súvislosti  o  devalvácii,  ale

o opatreniach  a  o  mechanizmoch,  ktoré  máme poruke. Toto

všetko  sú možné  kroky,  ktoré  sú mojím  názorom, nemusíte

s tým súhlasiť, ale dávam ich do  hry, aby sme sa týmto zao-

berali. My,  samozrejme, sme správu aj  vo výbore dobre pre-

diskutovali, pozitívne ju  hodnotili. Takisto mimoriadne po-

zitívne hodnotím túto správu aj na tejto úrovni.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Kolegyne, kolegovia,

     vážený pán guvernér,

     vážení hostia,

 

     chcem podobne, ako to bolo v minulých prípadoch, oceniť

kvalitu predkladanej správy, pretože  dáva pohľad na kvanti-

tatívne i kvalitatívne stránky,  aj keď, samozrejme, v takom

rozsahu, ako bola daná. Taký  zložitý súbor problémov nie je

možné  náležite rozviesť.  To  sa  nakoniec odráža  potom aj

v diskusii. Niektoré pripomienky, ktoré tu zazneli, možno by

neboli zazneli, neboli by také  málo kvalifikované, ak by tu

bola predsa  len širšia analýza.  Ja ani doteraz,  ani teraz

nemienim ani tlieskať, ani plieskať, to nie je môj štýl, ale

chcem predsa  len uviesť, že terajší  menový vývoj je, samo-

zrejme, odlišný od minulého  roka a je odrazom celkového vý-

voja ekonomiky. A súčasne chcel by som zdôrazniť to, čo pla-

tí a v čom sa zrejme  všetci zhodneme, že menový vývoj veľmi

výrazne ovplyvňuje stabilitu meny, ale aj celej ekonomiky.

 

     Myslím  si, že  ak  budeme  aj nabudúce  hodnotiť tieto

otázky, možno  bude účelné, aby sme sa pri tejto analýze se-

rióznejšie  pozreli na  hodnotenie stavu ovplyvňovaného roz-

dielnymi  vnútornými a vonkajšími  podmienkami.  Možno to by

prispelo k plnosti správy pre nás.

 

     Pokiaľ ide o terajší polrok, ktorý hodnotíme, z vnútor-

ných činiteľov  to bolo  najmä to,  že v roku 1996 bol veľmi

nepriaznivý  vývoj účtu  platobnej bilancie.  A potom ďalej,

pokiaľ ide o tento rok,  mierny nárast inflácie, najmä čo si

myslím, že sme neočakávali, nárastom cien potravín, istý ná-

rast, ako už bolo spomínané, schodku  štátneho rozpočtu. Ale

čo je naozaj znepokojujúce pre každého, kto to sleduje, roz-

tváranie nožníc  medzi rastom priemerného  mesačného zárobku

a rastom produktivity práce, už to  tu aj kolega Filkus spo-

menul, o vyše 5,5 %. To,  myslím si, je dominantný alebo je-

den z dominantných problémov v našej ekonomike.

 

     Čo si tiež vyžaduje oveľa serióznejší pohľad, je otázka

výrazného  poklesu  objemu  stavebnej produkcie v zahraničí.

Tam je to až o celú štvrtinu menej, hoci vnútroštátna rástla

o 7 %. Celé toto odvetvie má teda nepriaznivý vývoj.

 

     Súhlasím tiež s hodnoteniami, že  negatívny  vývoj, po-

kiaľ ide o príjem  najmä v oblasti daní od právnických osôb,

a to  je pravda,  že sme  to vo  výbore seriózne rozoberali,

treba  podrobiť  štrukturálnej analýze a podrobnej  kritike,

aby to  nebolo  len všeobecné.  To je  nielen  povedzme tých

6,5 mld., pokiaľ ide o bankový  sektor, ale aj v rámci nich,

aj v rámci produkčnej  sféry  by sme sa  mohli pozrieť oveľa

hlbšie na túto problematiku.

 

     K pozitívnym javom, a to tiež treba vždy zvažovať, pat-

rí  nárast  produkcie v priemysle - v dominantnom  odvetví -

oproti júnu 1996 o takmer 4 %. A možno  aj zvrat, hoci mier-

ny, pokiaľ ide o zahraničný  obchod a nárast dynamizácie ex-

portu, hoci mierny, môže signalizovať  to, po čom všetci vo-

láme. Dúfam, že by to malo byť aj signálom k tomu, aby veľké

saldo, ktoré nás tu mýli  alebo trápi, sa predsa len zmenšo-

valo. Pokiaľ ide o saldo, myslím si, že menej pozornosti sme

venovali tomu, že najmä poľnohospodárska produkcia alebo ob-

lasť poľnohospodárstva sa tam podieľa veľmi výraznou mierou,

až 8,8 mld. Pri očakávaných pozitívnych pohyboch 27-percent-

ný podiel by mohol  predsa len znamenať prijateľnejší pohyb,

ak sa to  podarí riešiť. Istý nárast peňažnej  zásoby a nie-

ktoré  ďalšie  pohyby v tejto oblasti, dúfam, že sú signálom

k tomu, po čom všetci voláme a budeme volať aj naďalej.

 

 

     Už sa  tu spomínalo, a správa to naozaj solídne uvádza,

že zo zahraničných vplyvov veľmi citeľne zasiahla aj sloven-

skú ekonomiku  menová kríza tak v Českej  republike,  ale aj

v ďalších štátoch.  A slovenská koruna, možno  sme si to ani

tak neuvedomovali, bola v máji naozaj vystavená takým silným

špekulatívnym  aktivitám  či už zahraničných  alebo domácich

subjektov, že  treba naozaj  oceniť v tomto prípade,  že tak

Národná banka, ale myslím si,  že ani pán guvernér sa neura-

zí, ak pripomeniem, v súčinnosti s vládou  Slovenskej repub-

liky reagovala  primerane na vysoký dopyt po devízových pro-

striedkoch. A tento primeraný postup sa aj náležite odrazil,

a to  najmä tak,  že sa  zamedzilo refinancovanie obchodných

bánk. Aspoň ja to tak vnímam, že sa intervenovalo v prospech

koruny najmä zo strany  Národnej banky. Takže hladina výmen-

ného kurzu slovenskej koruny sa v prvom polroku takmer neme-

nila. Naozaj kurz slovenskej koruny zostal stabilný. Možnože

to niekomu kole oči. Ale na  druhej strane pravdou je to, že

cenou za  túto stabilitu slovenskej koruny  sa stali úrokové

sadzby. To už je negatívum najmä na medzinárodnom trhu peňa-

zí. Aj zvýšenie minimálnych rezerv, zníženie obchodných bánk

a aj  istý pokles  devízových  rezerv  Národnej banky v čase

kurzových špekulácií.

 

     Pokiaľ ide o pokles devízových rezerv Národnej banky na

záver polroka - pán guvernér, predpokladám, že  tých 450 mi-

liónov korún, čo  tam bol istý pokles, ak  si dobre pamätám,

znamenalo predsa, že zatiaľ zostáva stále 2,8-násobok krytia

mesačného  dovozu  tovaru a služieb. Teda v tejto polohe nie

je to  nejaká krízová situácia.  I keď, samozrejme,  nie sme

s tým spokojní. Ale devízové rezervy  v bankách boli už vyš-

šie o 1 mld. A zrejme tam možno očakávať trend, ktorý je pre

nás pozitívum.

 

     Chcel  by som,  dámy  a  páni, konštatovať,  že napriek

zhoršeným podmienkam slovenská koruna obstála a menový vývoj

je, samozrejme,  veľmi zložitý, od  minulého roku rozdielny,

ale vcelku  pozitívny za predpokladu  uskutočnenia viacerých

opatrení,  ktoré je  nutné, aby  Národná  banka v súčinnosti

s vládou uskutočnila.  Ja osobne okrem toho,  čo tu spomínal

kolega Filkus alebo niektorí ďalší,  vidím, že je nutné, aby

sa  okrem  niektorých  parciálnych  nástrojov  na posilnenie

účinnosti v niektorých oblastiach ekonomiky pokračovalo ove-

ľa dôraznejšie v realizácii  tých  štruktúrnych zmien, ktoré

môžu zásadne zmeniť nepriaznivý  vývoj medzi mzdami, produk-

tivitou práce a súčasne vytvárať prostriedky na ďalšiu dyna-

mizáciu rozvoja  slovenskej ekonomiky. Na  rozdiel od kolegu

Filkusa, tretíkrát už ho spomínam, nech to berie nie ako mí-

nus,  ale v tom,  že  dynamika  rastu  slovenskej  ekonomiky

- a to sa týka aj kolegyne  Schmögnerovej -, to nie sú kvan-

tá, to nie sú kvantitatívne ukazovatele.

 

     Ak Slovensko uvažuje - a my to myslíme vážne - so vstu-

pom do Európskej únie,  ak chceme dosiahnuť vyššiu výkonnosť

slovenskej  ekonomiky, aká je žiaduca, z terajších 41 % (bez

úsmevu, bez výsmechu), treba, aby sme túto dynamiku udržali.

Ináč naozaj nie je šanca,  aby sme reálne dosiahli výkonnosť

a efektívnosť  tých ekonomík,  medzi ktorými  sa chceme  ako

rovnocenný partner pohybovať.

 

     Myslím si, že  naozaj nie je ani zámerom  vlády, aby sa

preferovali kvantitatívne ukazovatele, ako to spomínal kole-

ga Vaškovič.

 

     Pokiaľ ide o niektoré  poznámky, že vláda vedie Sloven-

skú republiku,  jej ekonomiku do  pasce - hádam  do pasce ju

vedú tí, ktorým oveľa menej  záleží na vývoji ekonomiky Slo-

venska, než by sa patrilo.

 

     Ešte k poznámke, ktorá  zaznela k vysokému podielu úve-

rov zo zahraničia. Nebral by som to za mínusové v tom prípa-

de, ak tieto úvery znamenajú investície do produkčnej sféry,

aby to, čo sme tu  spomínali, znamenalo  výrazné  zvýšenie a

pokračovanie revitalizácie a štruktúrnych  zmien najmä v od-

vetviach zbrojného priemyslu,  ktorý nám tak "dobrodincovia"

zdegradovali.

 

     Záverečná poznámka  sa týka niektorých  náznakov, ktoré

zachytávam ohľadne možnej devalvácie. Nech už by bolo čokoľ-

vek, nech ktokoľvek z nás, kolegyne a kolegovia, môže mať na

kohokoľvek z nás tu, ako sme, či na vládu iný názor, ale ta-

kýto nežiaduci samovražedný postup  môže zvoliť len ten, kto

naozaj chce  podpíliť túto ekonomiku, tento  štát. Ale musím

vyhlásiť,  že toto  bude  zároveň  aj podpílenie  konára pod

vlastnými nohami, pod vlastným  zadkom. Dúfam, že toto nikto

nechce.

 

     Vzhľadom na  to, že - tak ako som spomínal a aj  iní sa

takto vyjadrili -, správa celkove  vystihuje  stav, ktorý tu

je,  uvažuje aj  s niektorými  opatreniami, ktoré  verím, že

Národná banka spoločne s  vládou uskutoční, slovenská ekono-

mika prekoná tieto niektoré existujúce riziká, odporúčam tú-

to správu Národnej banky o menovom vývoji prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     S  faktickou  poznámkou  sa  prihlásila pani poslankyňa

Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dlhujem  jedno  vysvetlenie  pánu  poslancovi Lysákovi.

Pousmiala som sa  iba nad tým, keď ste  uviedli, že vláda to

myslí vážne so vstupom do Európskej únie. Ale súhlasím s va-

mi, že slovenské hospodárstvo  musí napredovať vysokou dyna-

mikou, ak má zmenšovať veľkú medzeru, ktorá je medzi sloven-

ským HDP na hlavu a priemerom HDP v Európskej únii. Dôležité

však je aj  to, aká je štruktúra toho  rastu, aká je kvalita

toho rastu. O tom ste nehovorili.

 

     Veľmi pekne vám ďakujem, že ste vysvetlili pánu poslan-

covi Líškovi, ako je to s poklesom  devízových rezerv Národ-

nej banky Slovenska. Bola by som veľmi ocenila, keby ste bo-

li ešte aj doplnili vysvetlenie pre pána poslanca Hofbauera,

pretože  zahraničná zadlženosť  je zahraničnou  zadlženosťou

podnikovej  sféry a vlády. Za  posledné obdobie výrazne  na-

rástlo jedno i druhé. A  treba  si uvedomiť,  že sa nemôžeme

radovať napríklad z toho,  že výrazne vzrastá zahraničná za-

dlženosť podnikovej  sféry. Gro zahraničnej  zadlženosti Ma-

ďarska, Poľska je práve v podnikateľskej sfére. Je s ňou to-

tiž  spojené  výrazné  devalvačné riziko a je  to, čo som aj

upozorňovala, veľmi nepriaznivý  dosah na platobnú bilanciu,

pretože treba platiť aj dlhovú službu.

 

     Dôležité je  ale uvedomiť si, že  cesta nie je získavať

vysoké zahraničné  úvery, ale cestou je  získavať priame za-

hraničné investície. Upozorňovali sme na to, že privatizova-

né podniky  na druhom stupni sa  budú odpredávať do zahrani-

čia. To sa aj deje. Prečo sa tomu, páni poslanci, dnes čudu-

jete? Bohužiaľ, rozdiel je v tom, že kým prostriedky predtým

mohli ísť  do rozpočtu Fondu národného  majetku, dnes idú do

vrecka prvostupňových privatizérov. A to sme práve nechceli.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Lysák, povedali  ste, že nejakí dobrodinci

zdegradovali náš  zbrojný priemysel. Zaujímalo  by ma, koľko

tankov, prípadne obrnených transportérov, prípadne iných po-

dobných zbrojných systémov bolo vyrobených a predaných či vo

vnútri, alebo do zahraničia za súčasnej vlády.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou ďalej  vystúpi pán poslanec Glin-

ský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Na  Slovensku je  robustný ekonomický  rast, ešte vyšší

rast reálnych miezd a rodinných  príjmov pri plánovanej níz-

kej inflácii. Napriek tomu musím  súhlasiť s názorom, že si-

tuácia v našej  ekonomike je  mimoriadne  vážna a mimoriadne

kritická,  najmä v ohrození  stability  meny. Najzávažnejšie

príčiny vidím  okrem pádu českej koruny  a českého hospodár-

stva aj v správaní slovenskej opozície, protivládnych médií,

odborov, ale aj v divergencii medzi vládou a Národnou bankou

Slovenska, ktorá v poslednom období vyplávala na povrch.

 

     Ak napríklad Národná banka Slovenska v záujme stability

makroekonomického prostredia  dlhodobo a neustále žiada zní-

žiť neúmerne  vysoký rast reálnych miezd,  opozícia a odbory

celou svojou  politickou a mediálnou mocou  tomu zúrivo brá-

nia. Zároveň  útočia na pozíciu  meny aj každodenným  úsilím

o politickú  nerovnováhu  a  destabilizáciu.  Je to kolotoč.

Opozícia sa stará o destabilizáciu politického a makroekono-

mického prostredia, Národná banka  Slovenska, aj podľa dneš-

ného  vyjadrenia pána  guvernéra, bez zmeny vládnej politiky

v oblasti miezd a rozpočtu  bude držať vysokú hladinu úroko-

vých sadzieb.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni,  dovoľte mi, aby som privítal  deti zo Zá-

kladnej školy z Omšenia, ktoré sa prišli pozrieť na naše ro-

kovanie. (Potlesk.)

 

     Ďalej s faktickou  poznámkou vystúpi  pán poslanec Čer-

nák.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán kolega  Lysák vo svojom vystúpení  hovoril o zahra-

ničnej zadlženosti a celkom priaznivo sa vyjadroval o zahra-

ničnej zadlženosti komerčnej podnikovej  sféry. Pred ním po-

dobne pán kolega Hofbauer. Prekvapilo ma, že predseda hospo-

dárskeho výboru  sa takto optimisticky  pozerá na zahraničnú

zadlženosť,  pretože pri  nevytváraní rezerv,  pri tlaku  na

stabilitu meny sa môže táto vysoká zadlženosť komerčnej sfé-

ry pri zmene kurzu nepriamo vrátiť v obrovskom tlaku na ceny

a vyvolávať inflačný tlak.

 

 

 

     Takže  kolegovia, na strane 3 v úvode sa hovorí, že pre

stabilitu meny nie je  dôležitá absolútna výška rezerv cent-

rálnej banky, resp. že dôležitejšia  je schopnosť  ekonomiky

tieto rezervy  vytvárať. Pokiaľ podniková  sféra neinvestuje

do vysokých technológií, do marketingu,  do kvality a do ex-

portu, zadlženosť  sa môže vrátiť  nepriaznivo ako bumerang.

Formou  faktickej poznámky  položím otázku,  ktorú som chcel

pánu guvernérovi položiť. Najviac ma v jeho vystúpení zauja-

la  časť - zosúladenie  makroekonomickej  politiky a hovoril

o zosúladení predovšetkým rozpočtovej politiky s menovou po-

litikou. Vrelo súhlasím, ale nepovažujem za reálne, a zrejme

ani pán guvernér, aby sme budúci rok dosiahli vyrovnaný roz-

počet. Preto moja otázka je, aká je hranica, ktorú by Národ-

ná banka  považovala za únosnú  a či plánované  legislatívne

zmeny vo svojom konečnom  dôsledku neohrozia stabilitu meny,

pretože chcú hovoriť aj o tom,  do akej výšky sa môže finan-

covať deficit štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Pán kolega  Lysák, bohužiaľ, ľutujem,  vy nemôžete fak-

tickou poznámkou reagovať sám na seba, teda na svoje vlastné

vystúpenie, ale keďže ste spoločný spravodajca, máte možnosť

sa vyjadriť v záverečnom slove.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Hlásim sa do diskusie.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, keďže  všetci poslanci, ktorí boli písomne

prihlásení  do rozpravy, už vystúpili,  pýtam sa, či sa chce

niekto  ústne prihlásiť  do rozpravy.  Pán poslanec Baránik,

pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Maxon.

 

     Dámy a páni, uzatváram  možnosť podania ďalších ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto  bodu programu. Keďže sú pri-

hlásení  do rozpravy  ešte traja  poslanci, po procedurálnej

poznámke, ktorú  má pán poslanec  Kováč, vyhlásim obedňajšiu

prestávku a stretneme  sa na  rokovaní  opäť o 14.00 hodine.

Ešte predtým dávam slovo pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Pán kolega, máte slovo.

 

     Prosím pokoj, páni.

 

Poslanec R. Kováč:

 

      Vážený pán  predsedajúci, v tejto chvíli  sa chcem za-

stať práva pána poslanca Lysáka vystúpiť, pretože podľa § 27

ods. 8 spravodajcovi sa počas rozpravy udelí slovo, kedykoľ-

vek o to požiada. Pán  poslanec Lysák sa prihlásil, takže má

právo vystúpiť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  máte pravdu, ale on v tomto  momente chcel

reagovať sám  na seba, tak  by sme vlastne  porušili zásadu.

Ale možnosť som mu nezobral, môže vystúpiť ako spravodajca.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  obedňajšiu  prestávku do 14.00

hodiny. Teda o 14.00 hodine sa stretneme a budeme pokračovať.

 

     Želám vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní rozpra-

vou. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Baránik a pripra-

ví sa pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán guvernér,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa aj  ja vyjadril k správe o meno-

vom vývoji, ktorú nám predložil pán guvernér Národnej banky.

 

     Pri hodnotení tejto správy treba  vidieť, že má tri po-

hľady.

 

     V prvom pohľade hodnotí  vývoj ekonomiky, a to hodnote-

nie  je  vysoko  reálne,  zodpovedá objektívnej skutočnosti,

ktorá je charakteristická pre túto etapu ekonomického rozvo-

ja v našej  ekonomike. Druhý pohľad  je, že hodnotí účinnosť

menovej politiky. K tejto časti  správy treba povedať, že aj

tá je vysoko reálna a poukazuje na pozitíva a negatíva meno-

vej  politiky, ktorú  realizuje Národná  banka v  súčinnosti

s ministerstvom financií, aj keď  je prevaha úsilia Národnej

banky. A tretí pohľad,  to je hodnotenie účinnosti nástrojov

menovej  politiky. To  je odborný  pohľad. Národná  banka má

prehľad,  ako  ten-ktorý  nástroj  menovej  politiky pôsobí.

A v takomto rozsahu venuje tomuto nástroju pozornosť.

 

 

 

     Pri hodnotení vývoja ekonomiky  správa poukazuje na po-

zitívne aj negatívne črty. Z pozitívnych čŕt  treba na prvom

mieste uviesť, že došlo k zhodnoteniu  našej meny, čo je vý-

znamná črta doterajšieho obdobia, a to  zhodnotenie o 6,9 %,

a ak sa zohľadní aj vplyv českej koruny, tak je to 9,4 %. To

je skutočne  výsledok pozitívneho vývoja  ekonomiky, ale sú-

časne práce Národnej banky.

 

     Ďalšia pozitívna  črta je rast peňažnej  zásoby o 13 %,

ktorý  predstihuje vývoj  hrubého domáceho  produktu, ale na

druhej strane treba úprimne povedať, že aj pri takomto raste

peňažnej  zásoby, čo  je na  škodu veci,  monetárna politika

prestala pôsobiť s takou  razanciou, ako pôsobila v predchá-

dzajúcich  dvoch rokoch.  Treba  to  skutočne brať  do úvahy

a vyvodzovať závery, ako túto  negatívnu črtu monetárnej po-

litiky prekonať. Myslím si, že úsilie Národnej banky v tomto

zmysle treba hodnotiť tiež vysoko pozitívne.

 

     Ďalšia pozitívna črta  je, ale tá je taká,  že ju možno

hodnotiť aj  opačne, že rastie spotreba  pred úsporami. Rast

spotreby hodnotíme pozitívne, ale to, že klesá podiel úspor,

zase nie je pozitívnou črtou. Ale v tejto etape, keď sa usi-

lujeme o rast životného  štandardu obyvateľstva, tak z tohto

pohľadu  je  tento  aspekt  pozitívny. Z národohospodárskeho

hľadiska, ak nám klesajú úspory, to je negatívna črta.

 

     Keďže našej  ekonomike chýbajú dlhodobé  peniaze, pozi-

tívne  treba hodnotiť  stavebné sporenie,  predovšetkým jeho

vplyv na rast termínovaných vkladov s dlhodobou záväznosťou,

čo je, samozrejme, významné pre peňažný a kapitálový trh.

 

     Zvýšil sa podiel zahraničného kapitálu v našej ekonomi-

ke.  Je to  predovšetkým tým,  že obchodné  banky a niektoré

podnikateľské  subjekty prijímali  zahraničné úvery.  Tak aj

táto črta vývoja ekonomiky tu bola hodnotená negatívne. Ja a

podľa môjho  názoru aj tí, ktorí sa so mnou stotožnili pred-

tým, hodnotím túto črtu  pozitívne, pretože zahraničný kapi-

tál nám  doposiaľ chýbal, chýba  nám aj teraz  a bude zrejme

chýbať aj v najbližšej  budúcnosti, bude ho nedostatok, pre-

tože  máme  vysoké  nároky  na  potrebu  kapitálu, hlavne na

štrukturálne zmeny, ktoré nás v ekonomike očakávajú.

 

     V minulosti sme sa s pochybnosťou  dívali na to, ako sa

naše subjekty zadlžovali v zahraničí, ale pravdou je, že ce-

lá svetová ekonomika v podstate žije na úver, a ide o podni-

kateľské subjekty, kde zrejme  banky poskytujú úvery len tým

záujemcom, ktorí sú  solventní a kde je istota,  že tie pro-

striedky budú podľa platných zmlúv aj vrátené. Keďže to robí

podnikateľská sféra, preto hodnotím túto črtu pozitívne.

 

     Ďalej  treba pozitívne  hodnotiť úsilie  Národnej banky

o efektívnejšie hospodárenie obchodných bánk. V minulom roku

došlo k presunu aktív do zahraničia o 35 mld., komerčné ban-

ky na  devízovom  fixingu nakúpili  prostriedky za 10,3 mld.

korún, čím došlo k poklesu  devízových rezerv. Neviem, či sa

to viaže v súvislosti s tým, že Národná  banka sa  usilovala

odraziť útok na našu menu a či tieto  akcie sa navzájom pod-

mieňujú, alebo je to v rozpore. Zo správy sa nedalo posúdiť,

nech je to tak, alebo onak,  ale pravdou je, že by bolo chy-

bou, ak  by naše obchodné  banky nakupovali na  domácom trhu

zahraničnú menu a tú ukladali v peňažných  ústavoch v zahra-

ničí. To by som takúto činnosť obchodných bánk neschvaľoval.

 

     Národná  banka vyvinula  maximálne  úsilie, a to  treba

skutočne vysoko  oceniť, o udržanie  pevného menového kurzu.

Aj keď tu boli námietky proti  tomu, či je dobré, že Národná

banka udržuje  pevný menový kurz, myslím  si, že vzhľadom na

charakter našej ekonomiky, že je  malá, otvorená a tak ďalej

a že  sme v transformačnom  období,  úsilie  Národnej  banky

o pevný menový kurz je pozitívnym výsledkom jej práce.

 

 

      Zahraničná zadlženosť nám vzrástla, ale poklesla zadl-

ženosť vlády, a to tiež  treba  hodnotiť ako  pozitívnu črtu

ekonomiky. Sporný je problém - bol niekoľkokrát  nadhodený -

vytláčania  súkromných investícií  alebo investícií podnika-

teľského sektora štátnymi investíciami.  To sa môže hodnotiť

aj pozitívne, aj negatívne, ale  ak by sme  rozobrali do de-

tailu, na čo sa použili štátne investície, potom zrejme ten-

to názor môžeme zmeniť.

 

     Ak sa tieto prostriedky  použijú predovšetkým na inves-

tovanie do infraštruktúry, myslím  si, že to nemôžeme hodno-

tiť negatívne,  pretože skutočne potrebujeme  vytvoriť pred-

poklady na rozvoj podnikateľských  aktivít a tie dobudovaním

infraštruktúry by sme nemohli vytvoriť. Viem, že vo všetkých

štátoch tento problém narobil  množstvo ťažkostí, ale všetky

štáty sa s týmto problémom vyrovnali a musíme sa aj my s ním

vyrovnať.

 

     Okrem toho sú v tom  zahrnuté aj prostriedky, ktoré idú

na modernizáciu technického  vybavenia štátneho aparátu, da-

ňovej sústavy, colnej sústavy atď., kde sa používa výpočtová

technika nakúpená zo zahraničia, ďalej školstva, zdravotníc-

tva atď.  Ak by sme toto  očistili a mali prehľad,  som pre-

svedčený, že budeme túto  črtu, to znamená vytláčanie podni-

kateľského  sektora štátnymi investíciami v tejto etape tiež

hodnotiť ako pozitívnu črtu.

 

     Negatívne v dôsledku takýchto opatrení, ktoré boli pri-

jaté, došlo k nárastu  úrokových mier, a to  skutočne nie je

pozitívna, to je negatívna črta číslo 1. Ani presun aktív do

zahraničia tiež by sa nemal hodnotiť pozitívne.

 

     K  tomu, že  existuje u  nás relatívne  veľa stratových

podnikov, treba uviesť, že dochádza k vykazovaniu stratovos-

ti  aj umele,  to znamená,  že niektoré  organizácie, aby sa

vyhli daňovým povinnostiam, udržujú svoju ekonomiku na úrov-

ni stratovosti aj tak, že realizujú  fiktívny  nákup akcií a

iných cenných papierov, aby  udržali pasívnu bilanciu. To je

záležitosť daňových úradov, aby takéto prechmaty podnikateľ-

ských subjektov odhaľovali a vyvodzovali z toho dôsledky.

 

     Pri raste množstva  peňazí došlo k poklesu úverov, a to

je ďalšia negatívna črta, pretože nevytvárame tým predpokla-

dy na podnikateľské aktivity. A ak to spojíme s tým, že cena

peňazí vzrástla, tak to je skutočne na škodu nášho ekonomic-

kého vývoja.

 

     Pripomienka,  že  vláda  v tomto  období  uprednostňuje

krátkodobé efekty  pred  dlhodobými, je v rozpore s tým, ako

realizuje vláda  investičnú politiku, to  znamená, že vkladá

veľkú masu prostriedkov do dlhodobých investícií, ktoré zač-

nú donášať efekty  až v neskoršom období. Preto  by som toto

neakceptoval,  pretože na  tento problém  sa treba  dívať aj

z tohto hľadiska, čo sa sleduje príslušnými opatreniami vlá-

dy v oblasti investičnej výstavby.

 

     Vnútorná  nerovnováha je v ekonomike  spôsobená  jednak

narušením tokov peňazí,  ďalej platobnou neschopnosťou, tak-

tiež rastom  spotreby a podobne,  ale opatrenia, ktoré  boli

prijaté v prvom polroku  tohto roku, predovšetkým schválenie

zákona o revitalizácii, schválenie  zákona o mzdovej regulá-

cii, by mali prispieť k  liečeniu týchto negatívnych čŕt vý-

voja  našej ekonomiky.  Tí, ktorí  kritizujú toto opatrenie,

súčasne  kritizovali, keď  sme prijímali  uvedené opatrenia,

ktoré mali pomôcť liečiť vnútornú nerovnováhu v ekonomike.

 

     Kritizoval  sa tu  vývoz kapitálu  do zahraničia. Podľa

môjho názoru všetky podnikateľské subjekty, ktoré vývoz rea-

lizujú, to  hodnotia pozitívne. Treba si  uvedomiť jedno, že

ak má k nám prichádzať zahraničný kapitál, ktorý potom odvá-

dza efekty do materskej krajiny, je potrebné, aby sme podpo-

rovali vývoz nášho kapitálu do zahraničia a tak vyvážili as-

poň malou  mierou  vývoz efektov z našej ekonomiky.  Spojené

štáty, ako je vám všeobecne známe, profitujú predovšetkým na

vývoze kapitálu  do zahraničia. Ak sú z vnútornej  ekonomiky

schodkové, majú ohromné efekty z vývozu  kapitálu a jeho pô-

sobenia v zahraničí. Myslím si, že aj my sa musíme o to usi-

lovať, a preto by sme vývoz kapitálu mali akceptovať a nema-

li kritizovať, ale práve  naopak, hodnotiť pozitívne a pomá-

hať podnikateľským subjektom, ktoré realizujú túto politiku.

 

     K nerovnováhe na vnútornom  trhu prispieva aj relatívne

vysoký podiel sociálnych dávok, ktoré naša spoločnosť posky-

tuje.  Prijali sme  zákon o životnom  minime,  ktorý prehĺbi

tento  problém,  pretože  zvýši  výdavky  do sociálnej sféry

o ďalšie dve miliardy. Ak  zvážime, aké prostriedky pohlcuje

v našej  ekonomike sociálna  sféra, tak  si musíme  uvedomiť

jedno, že  sociálna sféra spotrebúva  taký rozsah prostried-

kov, ktorý je nad rámec potenciálu našej ekonomiky.

 

     Napriek rôznym  problémom, ktoré  máme v ekonomike a ku

ktorým často  prispieva i banková sféra, treba úprimne pove-

dať, že  bankový sektor sa u nás  teraz  formuje, a hoci  sú

niektoré negatívne  črty, ktorých sa  dopustil, treba vcelku

vývoj bankového sektora hodnotiť  pozitívne. Som za udržanie

pevného  kurzu  meny v súčasnom  období, opakujem  to znovu,

vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky, na možnosti špekula-

tívneho kapitálu, ktorý by nám mohol spôsobiť problémy, a na

vplyv, ktorý nie je nepodstatný, a to je nižšia  konkurenčná

schopnosť našej produkcie.

 

     K  pripomienke, že  hrubý domáci  produkt je  spôsobený

alebo ťahaný rastom domáceho  dopytu, treba úprimne povedať,

že áno, je to pravda, ale  na to vplýva enormný rast dovozu,

predovšetkým spotrebného tovaru. Preto je potrebné pozitívne

hodnotiť prijaté opatrenia, ktoré boli zamerané ako protiim-

portné opatrenia, ktoré by mali zabrániť tomuto problému.

 

     Vážené dámy  a páni, správu o menovom  vývoji  Národnej

banky hodnotím vysoko pozitívne a chcem upozorniť, že vystú-

penie pána  guvernéra bolo pozitívne hodnotené,  a to nielen

v tomto prípade, ale že v každom jeho vystúpení, ktoré dopo-

siaľ v parlamente mal, prezentoval  svoju  vysokú odbornosť,

za čo mu treba vyjadriť uznanie.

 

     Ďakujem za  pozornosť a žiadam  vás, aby ste  podporili

a schválili správu o menovom vývoji, ktorú predložila Národ-

ná banka.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pán poslanec  Dzurinda a pri-

praví sa pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán guvernér,

 

     rád by som začal tam, kde skončil pán poslanec Baránik,

a chcel by som  oceniť  nielen obsiahlosť prerokúvanej sprá-

vy, ale aj jej pravdivý,  vecný, konkrétny obsah. Myslím si,

že ponúka  ucelený  obraz o stave a vývoji nielen slovenskej

meny, ale aj slovenskej ekonomiky.

 

     Omnoho viac  ako dobrý vecný obsah  správy si však našu

pozornosť a ocenenie  zasluhuje takpovediac  finálny produkt

činnosti Národnej banky Slovenska, ktorou je nepochybne níz-

ka  inflácia, ktorú  sme na  Slovensku  zaznamenali v prvých

šiestich  mesiacoch tohto  roku. Úroveň  priemernej inflácie

6,1 % je naozaj  dobrá, a je  to  výsledok  pozoruhodný o to

viac, keď  si uvedomíme, že k 30. júnu  bol  rekordne vysoký

deficit štátneho rozpočtu, keď sa naďalej prehlbovalo zápor-

né saldo našej zahraničnoobchodnej  bilancie i celkovej pla-

tobnej bilancie. O to viac  ten výsledok treba ohodnotiť ako

dobrý a nádejný.

 

     Zo správy je podľa  môjho názoru evidentné jedno, vláda

rozhadzuje peniaze a Národná banka Slovenskej republiky robí

všetko pre to, aby slovenská mena bola pevná a stabilná. Som

presvedčený, že pre toto  konštatovanie správa ponúka dosta-

tok podkladov. Samozrejme, tento  dobrý výsledok sa dosahuje

aj za cenu istých obetí. Viacerí ste poukazovali na nedosta-

tok peňazí v komerčných bankách,  na rozpor medzi dopytom po

peniazoch a ponukou týchto  peňazí, čo vytláča potom úrokové

sadzby na úroveň, ktorú zaznamenávame. Dôležité však je, sa-

mozrejme, poznať príčinu tohto  vytláčacieho efektu, a to je

podľa môjho názoru veľká spotreba predovšetkým vlády Sloven-

skej republiky.

 

     V správe  sú však aj  vážne signály, ktoré  znepokojujú

a ktorým sa  treba venovať viac.  Ja za taký  výrazný signál

považujem narastanie celkového vonkajšieho hrubého zadlžova-

nia Slovenskej republiky. Toto zadlžovanie narástlo za 5 me-

siacov z hodnoty 7 810 miliónov  korún na 8 480 miliónov ko-

rún a podľa aktuálnych  súčasných informácií je toto zadlže-

nie už za hranicou 9 miliárd korún.

 

     Rád  by  som  využil  vašu  prítomnosť,  pán  guvernér,

a chcel by som sa vás  opýtať v tejto súvislosti, kde vidíte

hranicu,  istú bezrizikovú  alebo s únosným  rizikom  videnú

hranicu celkového hrubého zadlžovania sa slovenskej ekonomi-

ky. (Hlasy z pléna.)  O doláre, áno,  samozrejme.  Opravujem

sa, ak som hovoril o korunách, áno. (Hlasy z pléna.) Americ-

ké doláre - ešte presnejšie  upresnenie.  Ďakujem pekne. Sa-

mozrejme, že ide o vyše 9 miliárd amerických dolárov. Takže,

pán guvernér, keby  ste boli taký láskavý a  uviedli, či Ná-

rodná banka  Slovenska vidí istú  účelnú hranicu, alebo  nie

neúmerne rizikovú hranicu narastania tohto hrubého zahranič-

ného dlhu slovenskej  ekonomiky a aby ste uviedli aj nástro-

je, páky, ktorými je  možné čeliť prekročeniu tejto hranice,

za ktorou by mohli  nastať neúmerné komplikácie pri splácaní

týchto  pôžičiek. Ale,  samozrejme, aj  celkové konzekvencie

v konečnom dôsledku  spôsobujúce tlak na  slovenskú menu, na

infláciu a ďalšie súvislosti.

 

     A rád by  som sa ešte na vás obrátil  aj s druhou otáz-

kou, ktorá  súvisí s rastúcim vládnym  dlhom. Vieme, že slo-

venská vláda  míňa stále viacej peňazí.  Vieme o mnohých in-

vestičných aktivitách, ktoré stoja  veľa peňazí, a v posled-

nom období sa  objavilo v laickej, ale aj v odbornej  verej-

nosti diskutovanie o tom, ako uhradiť to, čo už bolo vykona-

né na  diaľničných  stavbách v Slovenskej  republike, to, čo

treba ešte v tomto programe v tomto roku a v rokoch nasledu-

júcich  vykonať.  Vieme, že časť peňazí v nedávnej minulosti

bola obstaraná Industrial Bank of Japan na vykrytie už vyko-

naných prác. Vieme, že vláda  sa nádeja, že zvyšok peňazí na

tento  rok získa  umiestnením obligácií  cenných papierov na

zahraničných trhoch.

 

     Chcel by som sa vás,  pán guvernér, opýtať alebo popro-

siť o informáciu,  ako stojí  umiestnenie  týchto  obligácií

v objeme 5 a 6 miliárd korún na zahraničných trhoch, akú ro-

lu v tomto hrá Národná banka Slovenska. Stretli sme sa s in-

terpretáciami aj v našom výbore pre rozpočet, financie a me-

nu, kde sa hovorilo o tom, že Národná banka Slovenska je má-

lo aktívna pri umiestňovaní  týchto obligácií. Keby ste boli

taký láskavý a podali  nám  informáciu aj v tejto  aktuálnej

oblasti. Rád sa pripájam ku všetkým tým, ktorí chcú hlasovať

za prijatie tejto správy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ďalej  vystúpi pán  poslanec  Maxon. Pardon,

s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Baránik.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcel by som len upozorniť na  to, že keď sa tu hovorí,

že vláda  rozhadzuje peniaze, že  sme zrejme  nečítali - tí,

ktorí to tvrdia - správu o plnení  štátneho rozpočtu, preto-

že tam je, že výdavky  sa neplnia, sú nižšie, ako predpokla-

dal rozpočet na tento rok.  Len dva rezorty prekročili svoje

výdavky, a to  ministerstvo  výstavby v bežných  výdavkoch a

ministerstvo dopravy v investičných výdavkoch. Rozpor, ktorý

je v štátnom rozpočte, vyplýva  z toho, že sa neplnia príjmy

z daní, hlavne  z daní právnických osôb.  Takže vláda neroz-

hadzuje  peniaze, ale práve  naopak,  usiluje sa o maximálne

plnenie štátneho rozpočtu.

 

     To je všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán kolega Maxon.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán guvernér,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi  na úvod niekoľko  konštatovaní a pár pripo-

mienok k záverom, ktoré sú uvedené v správe o menovom vývoji

Slovenskej republiky  za 1. polrok.  Dovoľte mi, aby  som vo

svojom vystúpení  veľmi  krátko nadviazal  na tému, o ktorej

som hovoril pri predchádzajúcom bode rokovania. Je to správa

o plnení štátneho rozpočtu za 1. polrok 1997.

 

     Samozrejme, kto  študoval správu o menovom  vývoji Slo-

venskej republiky za 1. polrok, nemôže  opomenúť skutočnosť,

že Národná  banka Slovenska počas  tohto hodnoteného obdobia

podstatne dôslednejšie a možno  povedať i razantnejšie koor-

dinovala  svoju  činnosť  na vnútornú i vonkajšiu  stabilitu

slovenskej meny. Súhlasím s tým,  ako je to uvedené v správe

o menovom vývoji, že na  udržanie stabilného výmenného kurzu

je potrebná dostatočná výška rezerv centrálnej banky. Rovna-

ko súhlasím i s konštatovaním, že  rezervy  centrálnej banky

sú mimoriadne dôležité, omnoho dôležitejšie však je zabezpe-

čiť taký stav slovenskej ekonomiky, aby bolo možné tieto re-

zervy vytvárať.

 

     K tomuto by  som si dovolil jednu poznámku,  že ak teda

s týmto konštatovaním súhlasíme, a ja súhlasím s tou  pripo-

mienkou, že  slovenská ekonomika tie  rezervy, ktoré Národná

banka vo svojej menovej  politike doposiaľ potrebovala, slo-

venská ekonomika  doposiaľ dokázala vytvárať,  myslím si, že

by to tak malo byť i v budúcnosti.

 

     Chcel by som sa obrátiť na pána guvernéra Národnej ban-

ky Slovenska, aby vo  svojom záverečnom vystúpení formuloval

svoj názor na skutočnosť, že po prvýkrát v procese transfor-

mácie  slovenskej  ekonomiky  spotrebiteľské  ceny  potravín

prestali plniť tlmiaci faktor rastu miery inflácie. Chcel by

som toto stanovisko pána guvernéra počuť predovšetkým preto,

že v odborných  kruhoch sa  rôznia  názory  na dôvody, prečo

k tejto situácii došlo.

 

     Za pozitívne, samozrejme,  hodnotím, že centrálna banka

sa  naďalej  snažila  svojou  menovou  politikou  racionálne

ovplyvňovať domáci  dopyt a prostredníctvom  domáceho dopytu

aj vývoj zahraničnoobchodnej bilancie.  To treba v predlože-

nej správe hodnotiť veľmi pozitívne.

 

     Na margo pani poslankyne Schmögnerovej by som chcel po-

vedať - a odznelo to,  myslím, aj z vystúpenia pána poslanca

Baránika - a hovorím to  ako člen  koalície,  že parlamentná

koalícia sa  rozhodujúcou mierou  zaslúžila o to, že princíp

a inštitút stavebného sporenia ako možného zdroja dlhých pe-

ňazí naďalej v súlade s tým, ako to bolo pri schvaľovaní zá-

kona o štátnom  rozpočte na rok 1997, funguje.  Takže to len

taká  krátka reflexia  na skutočnosti,  ktoré uvádzala  pani

poslankyňa Schmögnerová a nemalo toto jej tvrdenie opodstat-

nenie.

 

     Chcel by som povedať ešte niekoľko slov, a zdôraznil to

aj sám  pán guvernér Národnej banky  Slovenska, ako aj mnohí

predrečníci, ktorí konštatovali,  že schváleným a realizova-

ným rozpočtovým  hospodárením sú podnikateľské  aktivity vy-

tláčané vládnymi aktivitami. Toto je možné, samozrejme, zdo-

kumentovať istou expanziou štátnych  výdavkov na úkor podni-

kateľského sektora.

 

     Dovoľte mi, prosím, k tejto  skutočnosti uviesť dve po-

známky.  Ak vládne  výdavky  smerujú  do  aktivít s budúcimi

efektmi, treba tento  vývoj hodnotiť menej kriticky. To zna-

mená, že ak chceme povedať, že štátny rozpočet je expanzívny

z hľadiska štátneho  sektora, myslím si,  že kto to  chce aj

vecne  zdokumentovať,  mal  by  predložiť  analýzu štruktúry

týchto vládnych výdavkov.

 

     Moja druhá  poznámka súvisí so  skutočnosťou, že naozaj

sme v procese  transformácie a časť vládnych výdavkov, ktoré

sú financované  do dnešného dňa z rozpočtových  zdrojov,  by

v normálnej ekonomicky fungujúcej vyspelej trhovej ekonomike

mala  byť  financovaná z prostriedkov  podnikateľskej sféry.

Takže ak na jednej  strane expanzia vládnych výdavkov, potom

treba poukázať  aj na skutočnosť, že  štát vlastne v mnohých

odvetviach a v mnohých aktivitách supluje podnikateľskú sfé-

ru. O dôvodoch, prečo  to  tak je, samozrejme,  mohli by sme

dosť intenzívne diskutovať.

 

     Dámy a páni, dovoľte mi ešte  niekoľko  postrehov k po-

stojom centrálnej banky, teda  Národnej banky Slovenska. Po-

stoje Národnej banky Slovenska  ako centrálnej banky v žiad-

nom  prípade nehodnotím  ako korektor  kritizovanej, dokonca

bolo uvedené zlej rozpočtovej  politiky. Osobne by som chcel

nadobudnúť presvedčenie, že je to snaha o harmonizáciu meno-

vej a fiškálnej politiky Slovenskej republiky.

 

     Dámy  a páni,  je zrejmé,  že centrálna  banka všade vo

svete - a Slovensko nevynímajúc - má zákonom  uložené zabez-

pečiť menovú stabilitu. Toto  jej poslanie je priamo uvedené

v § 2, kde sa hovorí,  že hlavnou úlohou Národnej banky Slo-

venska je  zabezpečenie  stability meny. Za týmto účelom Ná-

rodná banka Slovenska určuje menovú politiku. Prirodzene, že

je potrebné  skonštatovať, tak ako to  bolo zhodné zo strany

koalície aj opozície, že v tomto smere Národná banka Sloven-

ska splnila,  spĺňa, a predpokladáme, aj bude  spĺňať  svoju

pozíciu.

 

     Vznikla tu však diskusia, ktorá sa zrejme asi odvíja od

§ 12 zákona o Národnej  banke  Slovenska, kde sa  uvádza, že

Národná banka  Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

podporuje  hospodársku politiku  vlády. Takže  ak na  jednej

strane zodpovedá za menový program,  menovú politiku, v § 12

má uvedené, že Národná banka Slovenska podporuje hospodársku

politiku, a čo je veľmi dôležité,  túto hospodársku politiku

vlády  podporuje nezávisle  od  vlády.  Priamo sa  to uvádza

v ods. 2 tohto paragrafu, to  znamená, že Národná banka Slo-

venska je  iniciatívnou inštitúciou aj  na podporu hospodár-

skej politiky vlády.

 

     Teraz, ak dovolíte, keď  som uviedol tieto skutočnosti,

vrátil by som sa ešte k § 2 zákona o Národnej banke  Sloven-

ska, kde sa v odseku d) uvádza: "Vykonáva  dozor nad vykoná-

vaním bankových  činností v rozsahu  upravenom týmto zákonom

a stará sa o bezpečné  fungovanie a účelný  rozvoj bankového

systému." A tu je niekoľko  poznámok, o ktorých by som chcel

hovoriť.

 

     Je veľmi  zložité, v akom kontexte  máme chápať bankový

systém. Okrem iného Národná banka Slovenska v rámci bankové-

ho dohľadu má tú kompetenciu,  aby sa starala aj o hospodár-

nosť pri  bankových operáciách, hospodárnosť  pri vykonávaní

bankových činností. Ak sa vrátim k tým údajom, o ktorých som

hovoril v piatok, a budem citovať predstaviteľov rezortu mi-

nisterstva financií, že komerčné banky mali  odviesť a neod-

viedli 6 mld., že výnos zo  štátnych  pokladničných poukážok

komerčných bánk je 7 mld., tak teraz by som si dovolil polo-

žiť otázku pánu guvernérovi, ako sa dokážeme s týmto problé-

mom vyrovnať. Ja totiž v tomto  období nemôžem povedať inak,

ako postavenie komerčných bánk hodnotiť alebo súčasnú situá-

ciu komerčných bánk hodnotiť ako parazitovanie na priebežnom

schodku štátneho  rozpočtu. Ak hovoríme o bankovom  dohľade,

ak hovoríme aj o štátnom  dozore, ktorý, samozrejme, nepatrí

Národnej banke  Slovenska, ale patrí  ministerstvu financií,

chcel by som od pána guvernéra vedieť jeho názor, ako sa do-

kážeme s týmto základným problémom vyrovnať.

 

     Ja  som sa  teda v istom  kontexte  vyjadril, že  tento

prístup komerčných bánk je  istým spôsobom, nechcem povedať,

že podporovaný, ale Národná  banka Slovenska podľa môjho ná-

zoru má na  tom istý, nechcem povedať, že  podiel, ale má na

to  istý vplyv. Je to  teda  predovšetkým  metodika hľadania

zdrojov, iných zdrojov ako zdrojov komerčných bánk na krytie

priebežného schodku štátneho rozpočtu.

 

     Chcel by  som teda súčasne  vedieť, i keď Národná banka

Slovenska by v tomto smere  nebola emitentom, či sa teda ne-

uvažuje, aby sa štátny dlh, prípadne priebežný schodok štát-

neho rozpočtu kryl aj dlhopismi alebo štátnymi pokladničnými

poukážkami vydávanými pre fyzické osoby.

 

     Prirodzene, veľmi veľkým problémom z hľadiska bankového

dohľadu  je stanovenie  povinných minimálnych  rezerv. Je to

teda  veľmi  dôležitý  inštitút,  ale  ich optimálne určenie

vlastne stanovuje potom aj ceny, pardon, stanovuje nie cenu,

ale  objem zdrojov  pre  vnútornú  ekonomiku, a v súvislosti

s povinnými minimálnymi rezervami  vzhľadom na tie štatisti-

ky, ktoré  sledujeme v ekonomickej tlači,  za celé hodnotené

obdobie málokedy  dosiahli 100 %. Takže chcel by som sa pána

guvernéra Národnej banky spýtať, aký je výnos Národnej banky

Slovenska z úroku pri  neplnení povinných minimálnych rezerv

a do akej miery Národná banka Slovenska využíva zákonnú mož-

nosť účtovať až trojnásobok diskontu za porušenie alebo teda

nedodržanie objemu povinných minimálnych rezerv.

 

     Chcel by  som záverom skonštatovať,  že v prvej  časti,

ktorá je vlastne meritom dnešného rokovania, možno konštato-

vať  činnosť Národnej  banky Slovenska  ako veľmi pozitívnu.

V druhej časti som  formuloval  niekoľko otázok, na ktoré by

som veľmi rád počul odpoveď  aj v súvislosti a v nadväznosti

na isté  legislatívne  návrhy, ktoré by v krátkej budúcnosti

mali byť na stole  poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Pán guvernér, vopred pekne  ďakujem za zodpovedanie mo-

jich otázok.

 

     Vážené dámy a páni, vám ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem ešte raz reagovať  na ten problém vytláčania pod-

nikateľských  aktivít vládnymi,  pretože pán  poslanec Maxon

v trochu inej polohe tento problém vysvetľoval.

 

     Uviedol som určité číslo,  ktoré ukazuje, že čistý úver

vlády v 1. polroku bol  osemkrát  väčší ako  úver poskytnutý

obyvateľom a podnikom, podnikateľskej  sfére.  To samo osebe

už čosi hovorí. Samozrejme,  keby nebola tendencia do budúc-

nosti, že  sa táto relácia  zoslabí, bol by  som nespokojný.

Teraz  nebudem  hovoriť o tom,  čo pre  nás drobní a strední

podnikatelia v oživení  ekonomiky  znamenajú.  My  sa o nich

chceme a budeme  opierať. Ale chcem  povedať, ten vzťah bude

ešte horší.  Zo 16 mld. na diaľnice sa  použije  zo štátneho

rozpočtu len 10 mld. Samozrejme, tí, ktorí sú už rozbehnutí,

budú diaľnice robiť.  Nie som proti nim, som  proti tomu, že

teraz je etapa ekonomiky, kde  nemôžem narábať len s dlhodo-

bými efektmi. Potrebujem to  prinajmenšom kombinovať s krát-

kodobými.

 

 

     Ďalej, obnova železníc sa  má uskutočňovať bez štátnych

prostriedkov, bez  koruny zo štátneho  rozpočtu. Toto všetko

bude vytvárať  zase ešte väčší  tlak na tie  aktivity, ktoré

budú vytláčať  stredných a drobných  podnikateľov z možnosti

poskytnutia úverov. Čiže to nie je jednoduchá otázka. A toto

je problém, s ktorým sa budeme musieť nejako chytiť za pásy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     S veľkým záujmom som si vypočul vystúpenie pána predse-

du výboru  pre  financie, rozpočet a menu, pretože som pred-

pokladal, že naznačí cestu aj  do budúcnosti, ako hľadať vy-

váženie makroekonomických politík. O tom som sa  nedozvedel,

žiaľ, ani slovo. Skôr teda označenie istého podielu a vplyvu

na parazitovaní komerčných bánk na deficite štátneho rozpoč-

tu znelo pre mňa dosť  alibisticky od predsedu výboru, ktorý

je v Národnej rade za to zodpovedný. Keby bol sedel pán pod-

predseda Kozlík pri tomto bode, mohol hovoriť sám, a nemusel

teda hovoriť ústami predsedu príslušného výboru.

 

     Pán kolega,  ak si urobíte  čas a prelistujete  si naše

vystúpenia pri menových vývojoch, pri rozpočte a ak si zobe-

riete  naše pripomienky  pri legislatívnych  úpravách, ktoré

umožnili komerčným  bankám tvoriť oprávky  na úkor toho,  čo

malo ísť do  rozpočtu, tak by ste videli,  že na tento stav,

ktorý ste dnes kritizovali, sme upozorňovali v našich vystú-

peniach pred  tromi rokmi, pred  dvoma rokmi aj  pred rokom.

Takže teraz vidím snahu hodiť zodpovednosť na niekoho iného,

a nie na toho, kto je za priame rozpočtové hospodárenie zod-

povedný.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho ro-

kovania za skončenú.

 

     Pán guvernér, chcete sa vyjadriť k rozprave?

 

     Nech sa páči.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tých otázok bolo naozaj veľmi veľa. Budem sa snažiť as-

poň stručne na väčšinu z nich  zodpovedať. Dopredu sa ospra-

vedlňujem, ak niektorá odpoveď  nebude podľa pánov poslancov

vyčerpávajúca alebo ak na niektorú otázku nebudem odpovedať.

Samozrejme, sme  pripravení poskytnúť ďalšie  informácie po-

slancom písomne.

 

     Ako k prvým  by  som  sa chcel  vyjadriť k otázkam pani

poslankyne Schmögnerovej. Čo sa týka vlastníckeho vývoja ko-

merčných bánk, viackrát sa diskutovalo aj na pôde parlamentu

o tom, či je vhodné, aby veľkí investori alebo veľké podniky

boli vlastníkmi  komerčných bánk, alebo nie.  Či je vhodnej-

šie, aby to boli malé podnikateľské subjekty. My sme upozor-

ňovali už  vtedy na jednu  skutočnosť. Samozrejme, že  každá

forma vlastníctva prináša so sebou určité výhody a nevýhody.

Treba sa snažiť  riziká z jednotlivých foriem vlastníctva do

určitej  miery  eliminovať a využiť  prednosti  jednotlivých

štruktúr  vlastníctva. Teda  pod  prednosťami  rozumiem, aby

vlastnícka štruktúra pozitívne vytvárala predpoklady na fun-

govanie tej-ktorej komerčnej banky.

 

     Ale chcem  upozorniť aj na  niečo iné. Keď  povieme, že

veľkí slovenskí akcionári nie  sú akceptovateľní, keď povie-

me, že  malí slovenskí akcionári, ktorí  nemajú dostatok fi-

nančných prostriedkov, sú neakceptovateľní, tak potom dochá-

dza k stavu, ktorý je citeľný v slovenskom bankovom sektore,

že akceptovateľní sú vlastne len zahraniční investori. Je to

vidieť na vývoji zahraničných investícií v bankovom sektore,

že  napriek  tomu,  že  neposkytujeme  alebo  sme neposkytli

v poslednom  období licenciu  žiadnej zahraničnej  komerčnej

banke,  pomer  zahraničných  investícií  na bankovom sektore

celkom na Slovensku už prekročil 38 %. Takže to  tiež hovorí

o určitom vývoji. Samozrejme, môžeme hovoriť, či je priazni-

vý, alebo nepriaznivý.

 

     Čo sa týka sledovania plnenia kritérií obozretného pod-

nikania, samozrejme, že centrálna banka alebo bankový dohľad

sleduje  všetky  komerčné banky  aj z pohľadu plnenia krité-

rií obozretného  podnikania,  vyhodnocujeme  tieto  kritériá

a v prípade  neplnenia určitých kritérií  individuálne potom

konzultujeme s komerčnými bankami a žiadame zjednanie nápra-

vy v oblasti neplnenia  týchto  kritérií. Samotný vývoj  ko-

merčného bankovníctva  na Slovensku dáva za  pravdu tomu, že

nedošlo  zatiaľ k žiadnym  systémovým  poruchám  v komerčnom

bankovníctve, to  znamená, že aj v spolupráci s bankovým do-

hľadom sa  nám darí držať bankový  sektor v stabilnej situá-

cii.

 

     Ďalšie otázky sa týkali  vývoja devízových rezerv, naj-

prv poviem konkrétne údaje. Posledné devízové rezervy Národ-

nej  banky Slovenska,  ktoré sú  známe, predstavujú  asi 3,1

mld. amerických  dolárov. K tomu  devízové rezervy bankového

sektora predstavujú  približne 3,8 mld. amerických  dolárov,

to znamená devízové rezervy celého bankového sektora sa blí-

žia k 7 mld. amerických  dolárov a predstavujú  asi 6,9 mld.

amerických dolárov. Už v mesiaci august devízové rezervy Ná-

rodnej banky Slovenska pokrývali trojmesačný objem dovozov.

 

     Problém nie  je v tom, aký  je samotný objem devízových

rezerv  Národnej banky  Slovenska. Viackrát  som hovoril, že

naša stratégia v oblasti tvorby devízových rezerv sleduje aj

otázku efektívnosti budovania devízových rezerv. To znamená,

že nechceme zbytočne cez ďalšie zadlžovanie budovať devízové

rezervy a touto formou vlastne aj neefektívne vytvárať tieto

devízové rezervy, pretože vždy úrok, ktorý platíme za pôžič-

ku,  je  vyšší  ako  úrok,  ktorý dostaneme - depozitný úrok

v zahraničí. V súčasnosti korigujeme našu stratégiu v oblas-

ti budovania devízových rezerv aj s aktivitami vlády.

 

     Aj pán poslanec Dzurinda hovoril o tom, že sa pripravu-

je  teraz na  prefinancovanie  diaľníc a niektorých  ďalších

vládnych projektov emisia bondov na medzinárodných kapitálo-

vých trhoch, čiže rátame, že  tieto peniaze budú takisto po-

užité na posilnenie devízových rezerv Národnej banky Sloven-

ska, samozrejme, nie prvotne,  ale druhotne odpredajom devíz

do centrálnej banky cez fixing. Takže naozaj by bolo zbytoč-

né, aby teraz centrálna banka  emitovala ďalšie bondy na za-

hraničných kapitálových trhoch a touto formou budovala alebo

zvyšovala devízové rezervy. Myslíme  si, že držíme objem de-

vízových rezerv  v postačujúcej výške aj  vzhľadom na otázku

efektívnosti.

 

     Takisto sa treba pozerať aj na otázku zadlženosti. Áno,

na jednej strane rastie zadlženosť,  naozaj je už cez 9 mld.

amerických dolárov,  ale na druhej strane  rastú aj devízové

rezervy. Keď vezmeme do úvahy, že  je to takmer 7 mld. dolá-

rov v slovenskej  ekonomike a porovnáme  to s obdobiami, keď

sme mali síce nižšiu zadlženosť, ale aj na strane aktív boli

nižšie devízové rezervy. Netreba  to vidieť ani príliš opti-

misticky, ani príliš tragicky. Samozrejme, malo by byť záuj-

mom nás všetkých, aby naša zahraničná pozícia bola čo najvy-

rovnanejšia a aby dynamika rastu zadlženosti bola čo najniž-

šia, prípadne aby sme sa  dostali do obdobia prebytkov v za-

hraničnej oblasti.

 

     Pán poslanec Hofbauer sa  vyjadril ohľadne bánk, pričom

použil termín úžernícke banky. Naozaj je to trošku silný po-

jem. V čom je problém  vysokých  úrokových sadzieb? Treba si

uvedomiť, že peniaze na trhu môžeme považovať za určitý druh

tovaru,  to  znamená,  že  podliehajú  dopytovej a ponukovej

strane. Ak je na strane  dopytu a ponuky značná nerovnováha,

tak automaticky sa to  odráža v cene tovaru, v tomto prípade

v cene  peňazí a pod  cenou  peňazí môžeme  rozumieť úrokové

sadzby. Vysoké očakávania súkromného  sektora v oblasti úve-

rov,  vysoké očakávania  verejného  sektora v oblasti úverov

a reálna tvorba zdrojov v našej ekonomike nie sú v rovnováhe

a automaticky  sa prejavujú  aj vo  zvyšovaní úrokových  sa-

dzieb. K tomu  ešte sú pridružené aj ďalšie  efekty, ako na-

príklad bol  útok na slovenskú  korunu, ktorý sa  takisto do

určitej miery  podpísal na zvýšení  úrokových sadzieb. Takže

toto sú hlavné fakty, ktoré zvyšujú úrokové sadzby, to napä-

tie na finančnom trhu medzi  ponukou a možnosťami, a nie ne-

jaké príživnícke správanie sa komerčných bánk.

 

     Môžem vám  povedať, že v podstate  komerčné banky  majú

takisto veľa problémov spôsobených týmito vysokými úrokovými

sadzbami. O určitej ziskovosti na  tejto zlej situácii by sa

dalo hovoriť vtedy, keby  komerčné banky získavali zdroje za

starých podmienok a poskytovali úvery za dnešných podmienok.

Ale dobre viete, že predsa  tie vysoké úrokové sadzby na me-

dzibankovom trhu  sú sadzby, ktoré musia  platiť aj komerčné

banky, to znamená, že komerčné banky takisto získavajú zdro-

je za  podstatne vyšších podmienok,  ako to bolo  pred rokom

alebo  pred dvoma.  Takisto pri  držaní určitej  marže musia

poskytovať aj úvery pri vyšších úrokových podmienkach.

 

     Mohli by sme z tohto pohľadu - kto zarába  viacej a kto

zarába  menej na  tejto situácii - rozdeliť  banky  do dvoch

skupín. Sú to zdravé banky a sú to banky, ktoré so sebou ne-

sú problém  reštrukturalizácie. To sú hlavne  tie tri banky,

ktoré majú  poznačenú kvalitu úverového  portfólia socializ-

mom. Tým, že nemali riešené  tieto problémy, naozaj ich čin-

nosť je  na hranici efektívnosti,  teda ich reálna  marža je

minimálna. Druhá  vec je, že banky, ktoré  majú čisté úvero-

vé portfólio - sú to väčšinou  zahraničné banky, ktoré zača-

li svoju  činnosť v rokoch 1991, 1992 a v ďalších  rokoch -,

v týchto  bankách je  reálna marža  veľmi blízka  nominálnej

marži a dá  sa povedať, že tieto banky  sa pomerne efektívne

podieľajú na prefinancovaní štátneho  rozpočtu aj iných úve-

rových aktivít a sú naozaj  vysoko  ziskové. Ale  problém je

v tom, že, bohužiaľ,  konkurencieschopnosť našich komerčných

bánk, myslím tie tri  veľké komerčné banky, nebola podporená

do takej miery, ako  sa predpokladalo - ukončením reštruktu-

ralizačného procesu.

 

     Ďalej, pán poslanec Filkus. Som prekvapený, že viackrát

tu bol spomenutý v súvislosti s príjmovou  stránkou štátneho

rozpočtu  výpadok  kvôli  neplneniu  odvodov  zo strany bánk

v objeme 6 mld. Sk. Je to  pre mňa neznáme číslo. Podľa ana-

lýzy, ktorú spravila Národná  banka Slovenska na základe zá-

kona o štátnom rozpočte,  ktorý je platný na rok 1997 a kto-

rý dal určité  úľavy v odvodových  povinnostiach  komerčných

bánk voči štátnemu rozpočtu, predpokladáme alebo podľa tejto

analýzy  sme vypočítali,  že tento  nižší odvod  do štátneho

rozpočtu by za prvý polrok  mohol predstavovať asi 52,7 mil.

Sk, a nie 6 mld. Som prekvapený  tým číslom 6 mld. aj z toho

dôvodu, že v roku 1996 bankový  sektor  odviedol do štátneho

rozpočtu 596,3 mil. Sk, takže  asi  nemohlo  dôjsť k poklesu

6 mld. oproti 596 mil., lebo to by musel štátny rozpočet do-

platiť vyše 5 mld. korún  spätne do bankového sektora. Prob-

lém plnenia  príjmov štátneho rozpočtu  je podľa mňa  niekde

inde a v úvodnom slove  som  na to upozornil. Je  to problém

neziskovosti vyše 40 % organizácií, o ktorých  som v úvodnom

slove hovoril.

 

     Ďalej tu  bola otázka  mzdovej  regulácie. Áno, Národná

banka Slovenska takisto upozorňovala na nesúlad medzi rastom

miezd a produktivitou  práce a kroky, ktoré  vláda  spravila

v tomto smere, podporujeme, považujeme ich za potrebné a na-

ozaj treba dať do súvislosti  rast miezd s vývojom produkti-

vity práce a s ďalšími reálnymi ukazovateľmi ekonomiky.

 

     Čo sa týka vytláčania  podnikových aktivít vládnymi ak-

tivitami, je úplne  prirodzené, že v tom jednom peňažnom ko-

láči čím väčší je podiel jedného sektora, tým menší musí byť

podiel druhého  sektora, to znamená,  čím väčšia je  verejná

spotreba, tým nižšia musí byť súkromná spotreba. Samozrejme,

môžeme hovoriť o tom, či sú efektívnejšie aktivity verejného

sektora alebo súkromného sektora. Všeobecne vychádzame z to-

ho, že v trhovej  ekonomike sú efektívnejšie súkromné inves-

tície ako  verejné investície. Nikto  nepochybuje o tom,  že

potrebujeme  diaľnice,  že  potrebujeme  iné infraštruktúrne

projekty. Na druhej strane treba  sa na tieto investície po-

zerať aj z pohľadu  návratnosti, či  potrebujeme alebo či je

vhodné dávať  obrovské balíky len  do dlhodobých investícií,

to znamená tam, kde  návratnosť je niekoľko desaťročí, alebo

či nie  je dobré investovať aj  do rýchlonávratných aktivít,

ktoré by hlavne mohli veľmi efektívne podporiť exportné mož-

nosti slovenskej ekonomiky.

 

     Ďalej pán poslanec  Filkus hovoril o daniach, či sa ve-

nuje dostatočná  pozornosť daňovej oblasti. Ja  by som chcel

takisto  poukázať, že  podľa nás  jedným z problémov  vývoja

štátneho rozpočtu je práve príjmová  oblasť. Kým v roku 1993

príjmy štátneho rozpočtu - teda  dali sme to na porovnateľnú

bázu -, očistené od  zdravotných poisťovní, sociálnych pois-

ťovní, clearingu  predstavovali  asi 103,8 mld. Sk, za  prvý

polrok 1997 príjmy predstavovali 78,5 mld. Sk. Keď to vezme-

me  ako reálny  pomer  voči  hrubému domácemu  produktu, tak

v roku 1993 sa príjmy  štátneho rozpočtu podieľali na hrubom

domácom  produkte 28,1 %, ale za  prvý polrok 1997 už  je to

len 25,6 %. Tu naozaj  vidíme určitý problém,  ktorý sa, sa-

mozrejme, negatívne odráža potom aj v deficite štátneho roz-

počtu so všetkými negatívami aj  pre menovú politiku, o kto-

rých sme tu hovorili.

 

     Pán Filkus  sa ešte pýtal  na našu  stratégiu v oblasti

kurzovej  politiky. Naša  stratégia je  jednoznačná a myslím

si, že  čitateľná. Ciele Národnej  banky Slovenska na  tento

rok vyjadrené v menovom  programe sme nezmenili, to znamená,

máme  dva základné  ciele na  tento rok:  udržanie vnútornej

a vonkajšej stability slovenskej  koruny. Vnútorná stabilita

slovenskej koruny  je vyjadrená plánovanou  mierou inflácie,

vonkajšia stabilita  slovenskej koruny je  vyjadrená držaním

fixného  kurzu voči  košu  tvrdých  mien v rámci stanoveného

fluktuačného pásma,  ktorý je teraz  plus-mínus 7 %.  Myslím

si, že všetky kroky Národnej banky Slovenska v tejto oblasti

potvrdzujú, že považujeme dosiahnutie týchto cieľov za reál-

ne a že naozaj chceme tieto ciele dosiahnuť.

 

     Nemyslíme si, že riešenie súčasných problémov je v kur-

zovej oblasti. Podľa mňa slovenská koruna nie je nadhodnote-

ná, to  znamená, že kurz  slovenskej koruny je  postavený na

reálnom základe. Problém slovenskej  ekonomiky je vo vysokej

spotrebe. Vysoká spotreba sa dá  znížiť aj iným spôsobom ako

kurzovou  oblasťou. Na  druhej strane  sú skúsenosti krajín,

ktoré  sa snažili  riešiť zníženie  domácej spotreby pohybom

kurzu, a nedosiahli tieto efekty.

 

 

     Minulý  týždeň som  bol na  zahraničnej pracovnej ceste

v niektorých krajinách juhovýchodnej  Ázie, ktoré sa snažili

riešiť ekonomické problémy  práve uvoľnením kurzovej politi-

ky, a môžem povedať, že  povedzme v Indonézii  napriek  pri-

bližne 25-percentnému znehodnoteniu domácej meny naďalej ma-

jú  značné  problémy s vysokými  úrokovými sadzbami, naďalej

majú problémy s deficitom obchodnej bilancie. Snažme sa rie-

šiť  problémy  tam, kde sú, a to je  vysoká  spotreba, a nie

tam, kde nie sú, čiže v oblasti znehodnotenia meny.

 

     Pán poslanec  Dzurinda sa pýtal, že  kde je asi hranica

akceptovateľnej  zahraničnej zadlženosti.  Je veľmi  zložité

odpovedať na túto otázku, pretože  každá krajina je do urči-

tej miery špecifická a odpoveď  na túto otázku by nám dávali

viaceré pohľady. Spomeniem aspoň niektoré. Je veľmi dôležité

sledovať  objem zahraničnej  zadlženosti absolútne, povedzme

k hrubému domácemu produktu.  Ďalšie kritérium je sledovanie

zahraničnej  zadlženosti k exportnej výkonnosti danej ekono-

miky. Veľmi dôležité je sledovať dynamiku vývoja zahraničnej

zadlženosti, ďalej  dôležité je sledovať  použitie zahranič-

ných zdrojov, to znamená, či to ide na investície, či to ide

na spotrebu.  Samozrejme, čím je  zahraničná zadlženosť niž-

šia, tým vytvára  stabilnejšie predpoklady pre makroekonomi-

ku.

 

     Dnes zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky v obje-

me vyše 9 mld. amerických dolárov presahuje už 40 % z hrubé-

ho domáceho  produktu. Samozrejme, že toto zvýšia  aj nákla-

dy dlhovej  služby v devízovej  oblasti. Značná časť výnosov

exportu potom musí byť používaná na splácanie úrokov z tých-

to dlhov. Takže boli by  sme takisto radi, keby vysoká dyna-

mika  rastu zahraničnej  zadlženosti, ktorú  sme zaznamenali

v roku 1997, bola podstatne  nižšia. Je vhodné, aby po urči-

tom období, ktoré si transformácia ekonomiky  vyžaduje, pri-

šli obdobia, keď by táto zahraničná zadlženosť bola stabili-

zovaná a postupne splácaná. To isté sa týka vnútorného dlhu.

Vnútorný dlh verejného sektora  predstavuje asi 110 mld. Sk.

Všetko, čo som povedal o zahraničnom trhu, sa týka aj situá-

cie na vnútornom trhu.

 

     Čo sa týka zdrojov na diaľnice, Národná banka Slovenska

v tejto  operácii  vystupuje v súlade  so zákonom  ako agent

štátu. To  znamená, pomáhame manažovať  túto operáciu. Podľa

mojich posledných informácií v súčasnosti prebieha rokovanie

s Nomurou ohľadne získania zdrojov  alebo emisií týchto bon-

dov na  zahraničných kapitálových trhoch a podľa  posledných

informácií  tieto  bondy  by mali  byť umiestnené v priebehu

posledných mesiacov tohto  roka na zahraničných kapitálových

trhoch.

 

     Pán poslanec  Maxon sa pýtal na  vplyv cien poľnohospo-

dárskych produktov  na infláciu. Áno, môžeme  povedať, že po

určitom období, keď  ceny poľnohospodárskych produktov pôso-

bili  stabilizujúco na  vývoj inflácie,  dochádza k obdobiu,

keď vývoj cien poľnohospodárskych produktov pôsobí akceleru-

júco  na vývoj  inflácie. Určite  je to  pôsobenie viacerých

faktorov. Jedným z faktorov  je neustála dynamika rastu cien

vstupov do poľnohospodárstva. Je úplne prirodzené, že po ur-

čitých obdobiach nižšieho rastu cien poľnohospodárskych pro-

duktov prichádza  obdobie vyššieho rastu.  Samozrejme, že je

tu  vplyv vyšších  úrokových sadzieb,  je tu  vplyv reálnych

problémov  v  poľnohospodárstve.  V prípade  potreby  môžeme

predložiť hĺbkovejšiu analýzu tohto problému.

 

     Čo sa  týka parazitujúceho postavenia  bánk, to som  sa

snažil vysvetliť ešte pri otázke pána poslanca Hofbauera.

 

     Ďalšie otázky  poznamenané nemám, takže sa ospravedlňu-

jem, ak som na niektoré zabudol.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na záver by som chcel povedať, že opäť ďakujem za slová

uznania tejto správe. Som rád, že tento materiál vyvolal ta-

kú diskusiu, ako vyvolal. To  znamená, že mu venujete značnú

pozornosť.  Považujem za  veľmi dôležité,  že o ekonomických

problémoch Slovenska sa hovorí  otvorene. Je úplne prirodze-

né, že táto otvorenosť  diskusie vyvoláva aj určitú konfron-

táciu názorov. Treba si uvedomiť,  že všetci, ako tu sedíme,

máme  spoločný  záujem,  aby  ekonomika Slovenskej republiky

prosperovala. Z tohto pohľadu je  veľmi dôležité, aby sme sa

snažili nájsť čo najefektívnejšie nástroje a cesty, ako rie-

šiť ekonomické  problémy, s ktorými  sa dnes musí  slovenská

ekonomika vyrovnať.

 

     Naozaj, aj našu správu  sme nechceli uvádzať ani príliš

optimistický, ani sme nechceli problémy dramatizovať. Snaži-

li sme sa vám poskytnúť  reálne informácie o ekonomickej si-

tuácii Slovenskej  republiky. Chcel by  som povedať, že  tie

problémy, ktoré  dnes rieši Slovensko,  musia riešiť aj  iné

úspešne sa transformujúce ekonomiky,  takže nie je to nijaké

špecifikum  transformačného  procesu  slovenskej  ekonomiky.

Slovensko má  tú výhodu, že  zatiaľ celý tento  proces sa dá

nazvať riadeným a je pod kontrolou.

 

     Takisto na základe rozhovorov so zástupcami Medzinárod-

ného menového fondu počas  mojej minulotýždňovej cesty možno

konštatovať, že pozitívne boli hodnotené posledné kroky vlá-

dy v oblasti  zmiernenia  alebo  snahy zmiernenia  problémov

v oblasti  štátneho  rozpočtu,  problémov v oblasti deficitu

obchodnej bilancie, problémov v oblasti dynamiky rastu miezd

alebo zníženia súkromnej spotreby. Takže očakávame, že tieto

opatrenia vlády spolu s realizáciou  menovej politiky vytvo-

ria predpoklady na  urýchlené stabilizovanie slovenskej eko-

nomiky. Určité pozitíva vidieť už vo vývoji peňažných makro-

agregátov, ktoré sa nám po vyše 12 mesiacoch podarilo dostať

na približne  projektované hodnoty. Určité  pozitíva sa snáď

už  prejavujú systémovo  aj vo  vývoji zahraničného obchodu,

ktorý bol ťažiskovým problémom slovenskej ekonomiky.

 

     Takže naozaj v súčasnosti treba spojiť sily na riešenie

týchto problémov, ktoré sú  spojené s transformáciou sloven-

skej ekonomiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán guvernér.

 

     Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán guvernér,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     zaznelo v podstate celkom  seriózne hodnotenie aj z úst

šiestich vystupujúcich, niektorých pripomienkujúcich, aj te-

raz v závere  pána guvernéra. V podstate súhrnne možno pove-

dať, že pri všetkých problémoch, ktoré tu existovali a exis-

tujú podobne ako v ďalších  ekonomikách, slovenská koruna je

pevná, udržiava  si relatívne  stabilný kurz. A chcel by som

veriť a verím, že podobne ako  teraz v tejto diskusii aj pri

výrazne odlišných názoroch sa  budú hľadať spôsoby riešenia,

ako toto dosiahnuť.

 

     Vyzerá celkom ináč takýto  prístup k riešeniu a predpo-

kladám, že bude ešte oveľa lepší. A chcel by som aj apelovať

na prítomného guvernéra, aby tie otázky a prípadne uvažované

pnutie a zložitosti,  pokiaľ ide  o  ministerstvo  financií,

prípadne  ďalšie inštitúcie,  bolo riešenie  tak ako doteraz

- konštruktívne. Som presvedčený,  že slovenská ekonomika má

šancu tieto problémy postupne prekonať.

 

     Dovoľte mi  súčasne využiť túto  možnosť a telegraficky

reagovať na niektoré poznámky, ktoré boli po mojom vystúpení.

 

     Pokiaľ ide o pána  Filkusa, myslím si, že  tam bolo do-

statočne  reagované, pokiaľ ide o štátne a podnikateľské ak-

tivity. Tam je to naozaj spojená  nádoba. A pokiaľ ide o vý-

razné aktivity do infraštruktúry,  do diaľníc, do produkčnej

sféry, neverím,  že by niekto bol  spôsobilý toto označiť za

negatívum.

 

     Pokiaľ ide o pani kolegyňu  Schmögnerovú - nárast  úve-

rov: štátne, súkromné. To by  si naozaj žiadalo seriózne ro-

zobrať  túto problematiku.  Ale ak  dovolíte, ja  to zhrniem

syntetizovane. Ak  by napríklad veľký  podnik Slovnaft alebo

niektorý ďalší prijal vstup  zahraničného kapitálu, mohol by

to byť SHELL alebo aj niektorý  ďalší, pokladalo by sa to za

vstup zahraničného kapitálu. Brali by sme to, nech by to bo-

lo 10 mld. - samozrejme, to je prehnané, len pre ľahkosť po-

sudzovania -, ako pozitívum. Ak  ale ten istý náš podnik zo-

berie úver, tento úver postupne splatíme, toto nie je v tej-

to polohe. Vzrástla nám úverová zaťaženosť, ale majetok zos-

táva u nás. Rezultáty sú u nás. Čiže ak v tejto polohe vidí-

me úverové  zaťaženie podnikateľskej sféry,  ale aj štátnej,

nemyslím si, že by sme sa v tomto nedokázali zhodnotiť.

 

     Pán kolega Čarnogurský nie  je tu. Mal žartovnú otázku,

koľko sa vyviezlo tankov. Myslím si, že on by skôr na to ve-

del odpovedať,  pretože viacerí spôsobili,  že možno tretina

nákladov  na nezamestnanosť,  ktorú niektorí  odhadujú okolo

30 až 40 mld., pripadá práve na škody, ktoré vznikli konver-

ziou. A pokiaľ ide o konkrétne  čísla, on  to určite  lepšie

vie, lebo sa o túto problematiku intenzívne zaujíma, ako sme

mali možnosť sledovať.  Myslím si, z toho, čo  som počul, že

štát nevyviezol ani jeden, pokiaľ ide o staršie typy a zále-

žitosti. A pokiaľ  ide o slovenské  firmy,  predpokladám, že

môžu mu dať údaje, ak by  chceli, ale zrejme si tiež overia,

či druhá strana by bola  ochotná, aby takéto informácie boli

poskytnuté.

 

     Pán Glinský mal konštruktívne poznámky.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky  pána Černáka - zahraničná za-

dlženosť a spôsobilosť ekonomiky vytvárať rezervy na ich re-

alizáciu, k tomu nemám nejaké osobitné výhrady. Jednoznačne,

znovu sa  vraciam k tomu,  ak sa dosiahne  ten zásadný zvrat

v štruktúrnych zmenách realizáciou tých výrobných programov,

ktoré sú perspektívne z hľadiska  Slovenska, toto je princi-

piálne  riešenie.  Nech  to  znie  zatiaľ  neurčito, ale  či

ide o metalurgiu, strojárstvo, automobilový priemysel  alebo

niektoré ďalšie, ale najmä  tie odvetvia, ktoré majú vlastnú

surovinovú základňu alebo prevažnú, tam je riešenie. Len po-

tom je možné hovoriť o dlhodobom zabezpečení rastu.

 

     Posledná krátka poznámka kolegovi Filkusovi, ktorý spo-

mínal, že by bral  zvýšenie a riešenie štátneho rozpočtu ok-

rem zdravotníctva a školstva. So školstvom súhlasím, ale po-

kiaľ ide o zdravotníctvo, my  sme to vo výbore pre financie,

rozpočet a menu  preberali. Kolegyne, kolegovia,  za tri po-

sledné roky vzrástli výdavky na lieky zo 4,5 mld., toho roku

sa už predpokladá 10 mld. Nemyslím si, že  je to  zdravý vý-

voj. Už sme  sa aj dohodli, že týmto  otázkam budeme venovať

pozornosť.

 

     Pokladal som  za potrebné aspoň  tieto otázky čiastočne

komentovať.

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľujem  si v súlade s uzne-

sením gestorského výboru z 26. septembra tohto roku navrhnúť

postup pri  hlasovaní a hlasovať o predmetnej  správe  ihneď

po ukončení  rozpravy k  nej. Navrhujem hlasovať o uznesení,

tak ako ho  máme všetci k dispozícii, že  "Národná rada Slo-

venskej republiky..."

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, ďakujem.

 

     Prejdeme k hlasovaniu. Samozrejme, teraz môžete uvádzať

hlasovanie. Nezaregistroval som žiadne návrhy, zmeny, dopln-

ky do uznesenia. Myslím si,  že sa nemýlim. Neboli. (Odpoveď

spravodajcu, že nijaké návrhy neboli.)

 

     Takže, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Dovoľte mi uviesť návrh uznesenia Národnej rady Sloven-

skej republiky zo 7. 10. k správe o menovom vývoji v Sloven-

skej republike za 1. polrok 1997 (tlač 724).

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie na vedomie

správu o menovom vývoji v  Slovenskej republike za 1. polrok

1997."

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu

uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila uznesenie k správe  Národnej banky Slovenska o me-

novom vývoji v Slovenskej republike za 1. polrok 1997.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem aj ja za súčinnosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     O slovo požiadal podpredseda parlamentu pán Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     považujem za potrebné vás  informovať o tom, že sme do-

stali jednu informáciu pre  Národnú radu Slovenskej republi-

ky.  Totiž v tlačovom  servise  Tlačovej agentúry Slovenskej

republiky bola  podaná informácia agentúry Reuters, o ktorej

bola zmienka vo všetkých alebo  vo väčšine našej dennej tla-

če, o tom, že  Predsedníctvo ministrov zahraničných vecí Eu-

rópskej  únie  zaujalo  stanovisko k postupu Národnej  rady.

V tých informáciách - čítam z Pravdy - sa uvádza, že agentú-

ra  Reuters v stanovisku  ministrov  zahraničných vecí člen-

ských štátov  uvádza: "Ignorovaním rozhodnutia Ústavného sú-

du, a tým aj jeho  autority slovenský parlament vysoko vyvo-

láva pochybnosti o jeho túžbe upevniť demokraciu a vládu zá-

kona na Slovensku." A tak ďalej.

 

     Sú tam  potom uvádzané tie stanoviská.  Dostali sme pre

Národnú radu  rýchly, bleskový telegram  Veľvyslanectva Slo-

venskej republiky v Bruseli, v ktorom  sa doslova  uvádza ku

deklarácii  luxemburského predsedníctva  ku kauze Gaulieder,

teda Predsedníctva ministrov zahraničných vecí.

 

     Dovoľte  mi, aby  som  citoval: "Vzhľadom  na to, že sa

v slovenskej  tlači zo dňa 7. 10. 1997 objavili dezinterpre-

tácie ohľadne údajného stanoviska ministrov zahraničných ve-

cí  pätnástky o deklarácii  Predsedníctva  Európskej únie zo

4. 10. 1997, zastupiteľský úrad si považuje za povinnosť do-

dať, že  Rada ministrov zahraničných vecí  Európskej únie na

svojom zasadnutí v pondelok 6. 10. nevenovala politickej si-

tuácii na  Slovensku  žiadnu  zmienku a na základe  overenia

z viacerých  luxemburských zdrojov  deklarácia samotná,  ale

ani Slovensko na rokovaní ministrov nebolo spomenuté. Publi-

kovanie deklarácie v sobotu  vo večerných  hodinách predchá-

dzalo jej  odsúhlasenie cez sieť  Kornetu. Luxemburské pred-

sedníctvo si  dalo záležať na tom,  aby sa deklarácia nijako

nedotkla vlády Slovenskej republiky,  ale aby bola jasne ad-

resovaná na Národnú radu, aby bolo jasné, že nejde o poslan-

ca  Gauliedera, lebo  sú si  vedomí, že  je to  kontroverzná

osobnosť, ale že ide o spätosť  poslaneckého mandátu ako ta-

kého a inštitútu  Ústavného súdu.  Luxemburské predsedníctvo

nepovažovalo za potrebné túto otázku na Rade ministrov otvá-

rať a neotvorila ju ani  žiadna z delegácií. Je pravdepodob-

né, že novinári kombinovali  informácie z rôznych európskych

fór alebo čerpali z kuloárnych  výmen názorov korešpondentov

zahraničných tlačových  agentúr s členmi  niektorých delegá-

cií."

 

     Vážení priatelia, hovorím to len preto, lebo si myslím,

že máte byť o tom informovaní,  je to zase forma systému Jó-

bových správ,  pomocou ktorých, ak dajaké  Jóbove správy nie

sú, tak sa jednoducho vymyslia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     O slovo požiadal pán predseda Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda,

 

     dovoľte mi,  aby som oznámil,  že poslanecké  kluby MK,

MKDH, KDH a DÚ ma žiadajú, aby som predložil návrh uznesenia

Národnej  rady,  kde navrhujú  rokovať o uznesení v priebehu

tejto  schôdze  pod bodom 8, starý  bod 51 - návrh na  voľbu

členov osobitných kontrolných orgánov s tým, že žiadajú, aby

sme  do programu  zaradili  hlasovanie o dvoch  uzneseniach.

V jednom  uznesení navrhujú  zmeniť počet  členov Osobitného

kontrolného výboru  Národnej rady na  kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby z 8 na 9 a takisto  druhé uznese-

nie toho istého znenia pri Vojenskom spravodajstve z 8 na 9.

 

     Chcem len oznámiť  členom  týchto  klubov, že  rokovací

poriadok v § 24 ods. 5 hovorí,  že ak  tri  kluby majú návrh

v priebehu  schôdze, kedykoľvek  ho môžu  navrhnúť. Predseda

Národnej rady s tým už  nemá  nič spoločné,  pretože program

bol schválený. Preto, keďže som  to dostal, tak to čítam. Ak

to budete považovať za návrh týchto klubov, potom musíte bez

rozpravy o tomto návrhu hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem, pán predseda.

 

     Teda, dámy a páni, budeme  sa prezentovať a budeme hla-

sovať o tom, či súhlasíme so  zaradením  tohto bodu programu

na  naše rokovanie.  (Hlasy z  pléna.) To,  čo prečítal  pán

predseda. (Šum v sále.)

 

     Priatelia, pokoj. Necháme toto  prebehnúť a budeme hla-

sovať ešte raz.

 

     Takže, dámy a páni,  opakujem ešte raz. Budeme hlasovať

o tom, či ako bod rokovania zaradíme tieto uznesenia.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme,

či ste za zaradenie tohto bodu programu na naše rokovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme neschválili návrh  troch poslanec-

kých klubov, aby sme rokovali o voľbe členov osobitných kon-

trolných orgánov, teda uznesenia.

 

     Ďakujem.

 

     Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     množiaci sa a čoraz  brutálnejší postup v oblasti orga-

nizovaného zločinu, keď sa organizovaný zločin neváha napad-

núť aj  nemocnice, nás vedie k nasledujúcemu  návrhu.  Podľa

§ 24 ods. 5 v mene  poslaneckých  klubov DÚ,  KDH, SDĽ, MKDH

a MK  žiadam o zaradenie  dvoch  bodov na  program rokovania

33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Bod prvý: Informácia ministra  vnútra o aktuálnej  bez-

pečnostnej situácii.

 

     Bod druhý: Rozprava pléna  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o aktuálnej bezpečnostnej situácii.

 

     Navrhujem, aby  tieto body boli  prerokované zajtra po-

obede. (Reakcia poslancov.) To nie je rozprava k informácii,

pretože viem, že informácia nemôže  mať rozpravu, a preto je

to samostatný bod. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Presne tak, pán kolega, minister má právo na 15 dní.

 

     Zapnite, prosím, pána Kováča. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pätnásť dní platí pri správe,  ale ja žiadam o informá-

ciu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, v poriadku.

 

     Dámy a páni, počuli ste  návrh pána kolegu Kováča. Pro-

sím, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.

 

     Prosím, pán poslanec Andrejčák. (Šum v sále.)

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ak dovolíte, páni poslanci, mám tu informáciu predlože-

nú do výboru o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike

a jej  riešení za 1. polrok 1997. Zajtra  ráno  ju  môže mať

každý na stole. Chcem len pripomenúť...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega, to je o ničom. To je o inom. (Ruch

v sále.)

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a hlasujme o prvom  návrhu

pána kolegu Kováča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 61 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Kováča nepre-

šiel, takže je bezpredmetné hlasovať o druhom návrhu. (Hlasy

v sále.)

 

     Dobre, v poriadku. Čiže budeme hlasovať o druhom návrhu

pána poslanca Kováča.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme s tým, že pán

poslanec Kováč  to žiada na  zajtrajšie odpoludnie. (Odpoveď

poslanca Kováča, že poobede.) Poobede.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že ani tento druhý návrh pána poslanca Ko-

váča sme neprijali.

 

     Pán Duka-Zólyomi - procedurálny návrh.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda,  došlo asi k nedorozumeniu, lebo  ja  som

vám  odovzdal v mene týchto klubov  návrh uznesenia pre prí-

pad, ak by sa dostal  tento bod do nášho programu rokovania.

A teraz som  chcel  navrhnúť na základe, alebo v zmysle § 24

v mene týchto klubov nový bod pod názvom návrh na zmenu poč-

tu členov  osobitných kontrolných výborov  pre Slovenskú in-

formačnú službu a Vojenské  spravodajstvo. Ja som vás nepro-

sil o to, aby ste to  vy  predložili. Hovorím to  preto, aby

potom nebolo neskoro, ak by  to prešlo, že nemáte text uzne-

senia. Len toto som chcel povedať, aby bolo jasné.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Ale o tom sme vlastne už hlasovali.

 

     Dámy a páni, v rokovaní  budeme pokračovať prerokúvaním

bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako zelená správa.

 

     Správu o  poľnohospodárstve a potravinárstve  v Sloven-

skej republike 1997 ste dostali ako tlač číslo 739,

 

     správu  o  lesnom  hospodárstve  v Slovenskej republike

1997 ako tlač číslo 740 a

 

     správu  o  vodnom  hospodárstve  v Slovenskej republike

1997 ako tlač 741.

 

     Máte rozdané  aj spoločné správy ku  všetkým trom mate-

riálom ako tlač 739a, 740a a 741a. K spoločným  správam máte

pripojené aj návrhy uznesení  Národnej rady, ktoré predkladá

výbor pre pôdohospodárstvo.

 

     Vzhľadom na úzku nadväznosť uvedených troch správ výbor

pre  pôdohospodárstvo  podľa § 24 ods. 4 zákona  o rokovacom

poriadku odporúča zlúčiť úvodné slová a rozpravu k týmto bo-

dom s tým, že o návrhu  uznesenia  ku každému z nich  budeme

hlasovať osobitne.

 

     Dámy a páni, prosím, prosím, buďme tichšie.

 

     Podľa § 24 ods. 4 rokovacieho  poriadku o tomto  návrhu

budeme hlasovať bez rozpravy.

 

     Prosím,  prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o  zlúčení

úvodného slova a rozpravy k týmto trom správam. A, samozrej-

me, o uzneseniach budeme samostatne hlasovať, to je jasné.

 

     Priatelia, tichšie by som prosil.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že s návrhom  výboru  o zlúčení  rozpravy

k týmto bodom programu sme vyjadrili súhlas. Pristúpime pre-

to k rokovaniu.

 

     Prosím  ministra pôdohospodárstva  Slovenskej republiky

pána Petra Baca, aby správu uviedol.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     dámy a páni,

 

     v zmysle uznesenia  Národnej rady  Slovenskej  republi-

ky...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, zachovajte  pokoj v rokovacej miestnosti. Ak

sa chcete medzi sebou rozprávať,  nech sa páči, opustite ro-

kovaciu miestnosť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Podobne ako v predchádzajúcich,  aj v tohtoročnej v po-

radí už piatej zelenej správe sa analyzujú a hodnotia hospo-

dárske  výsledky  za subjekty v poľnohospodárstve a potravi-

nárstve, výsledky v transformačnom a konsolidačnom procese a

celkový  súčasný stav  poľnohospodárstva a potravinárstva na

Slovensku v kontexte s vývojom a stavom základných makroeko-

nomických  ukazovateľov  hospodárstva  Slovenskej  republiky

i v medzinárodnom porovnávaní za rok 1996 a podľa dostupných

údajov i za 1. polrok 1997.  Súčasne  sa predstavuje organi-

začnoprávna a podnikateľská  štruktúra, stav  základných vý-

robných  činiteľov  i rozsah  medzinárodnej  hospodárskej  a

vedecko-technickej spolupráce. Na  základe poznatkov z dote-

rajšieho vývoja sa v záverečnej  časti zelenej správy upres-

ňujú koncepčné zámery, aktualizujú a navrhujú  sa nové opat-

renia v oblasti  ekonomických a obchodných  nástrojov, v ob-

lasti  legislatívy, regionálnej  politiky i v ďalších oblas-

tiach.

 

     Predkladanú správu  prerokovala a schválila  vláda Slo-

venskej  republiky  na  svojom  zasadnutí 2. septembra 1997.

25. 9. 1997 ju prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre  financie, rozpočet a menu a 29. 9. tohto  roku

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodár-

stvo a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre životné

prostredie a  ochranu prírody. Poslanci  predkladanej správe

vyjadrili pri prerokovaní podporu.

 

     V analytickej a hodnotiacej  časti  správy  sa vychádza

z dlhodobých cieľov a koncepčných  zámerov koncepcie a zásad

agrárnej  politiky,  z  úloh  programového  vyhlásenia vlády

v oblasti pôdohospodárstva. Hodnotí sa v nej  pôsobenie eko-

nomických a obchodných nástrojov a plnenie opatrení vyplýva-

júcich z minuloročnej zelenej správy.

 

     S ohľadom na narastajúci rozsah  zelenej správy a s tým

spojenú časovú náročnosť a časté pripomienky sa na rokovanie

Národnej rady Slovenskej republiky predkladá správa o poľno-

hospodárstve a potravinárstve v podobe súhrnu, čo je vlastne

skrátená verzia základnej správy,  ktorá tvorí jeho prílohu.

V súhrne  sú podstatné  informácie vrátane  bilancie potreby

zdrojov  na riešenie  finančných problémov poľnohospodárstva

i na vytvorenie ucelenej predstavy o jeho súčasnej situácii.

 

     Vývoj a prevládajúce  vývojové  tendencie  najmä za po-

sledné dva  roky naznačujú, že  realizáciou zámerov agrárnej

koncepcie a opatrení vlády prezentovaných každoročne v zele-

nej správe spolu s postupnou adaptáciou našich poľnohospodá-

rov na podmienky trhovej ekonomiky sa vplyvy predchádzajúce-

ho krízového  vývoja v poľnohospodárstve  výrazne  zmenili a

situácia sa konsoliduje pri  súčasnej prehlbujúcej sa regio-

nálnej a podnikovej diferenciácii. Podarilo sa zastaviť eko-

nomický i reprodukčný  rozklad a vo vývoji sa zreteľne a po-

stupne vo väčšom rozsahu prejavujú prvky oživovania.

 

     Z hodnotenia roka 1996 a 1. polroka tohto roku  vyplýva

viacero  pozitív  konsolidačného  procesu a celkového vývoja

poľnohospodárstva. V prvom  rade by som  rád spomenul, že o-

proti niekoľkým rokom dozadu je tu  evidentný  záujem o hos-

podárenie  na pôde,  o trh s pôdou,  o prenájom  pôdy. Došlo

k zníženiu straty  poľnohospodárstva z 2,8 mld. o 7 % oproti

roku 1995 a až o 75 % oproti  roku 1992.  Zvýšil  sa  podiel

podnikateľských subjektov, ktoré ukončili hospodárenie v ro-

ku 1996 so ziskom  oproti  minulému  roku o 6 bodov a takmer

o polovicu  oproti  roku 1992. V  roku 1996 pokračoval  rast

hrubej  poľnohospodárskej  produkcie  a  medziročné zvýšenie

v bežných  cenách  predstavuje  rast 7,5 % poľnohospodárskej

produkcie a  rast potravinárskej  produkcie o 8,3 %. Celkové

investície do poľnohospodárstva  sa v bežných cenách zvýšili

o 21,3 % a výrazný  rast zaznamenali predovšetkým investície

do potravinárskeho priemyslu, až o 46, 8 %.

 

     Chcel by som poukázať, že táto dynamika sa ešte výrazne

zvýšila  podľa predbežných  výsledkov, ktoré  máme za  tento

rok. Bol zavŕšený právny  rámec procesu transformácie poľno-

hospodárskych  družstiev i privatizácie  štátnych  majetkov.

Pokročila stabilizácia agropotravinového trhu, ďalej sa roz-

šíril a skvalitnil  sortiment potravinovej ponuky, spotrebi-

teľské ceny potravín za minulý  rok rástli o polovicu pomal-

šie ako ceny ostatných nepotravinárskych tovarov. S výnimkou

spotreby mlieka sa presadzuje tendencia skvalitňovania výži-

vy obyvateľstva smerom k racionálnej  výžive odporúčanej le-

kármi. Rastie  spotreba ovocia a zeleniny,  najmä v čerstvom

stave, rastie spotreba  hydinového mäsa, jedlých rastlinných

tukov a olejov a klesá spotreba tukov živočíšneho pôvodu.

 

     V tejto súvislosti chcem využiť dnešnú príležitosť, aby

som vyslovil úprimné poďakovanie vám, poslancom Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, za váš prínos pri realizácii konso-

lidačného procesu, a to  či už prijímaním agrárnej koncepcie

alebo  jej napĺňaním,  napríklad pri  schvaľovaní významných

legislatívnych  noriem a opatrení, ktoré každoročne predkla-

dáme v súvislosti so zelenou správou, najmä však za posledné

dva roky, keď došlo k zvýšeniu rozpočtových zdrojov pre poľ-

nohospodárstvo o 3,84 mld. Sk a k zvýšeniu  mimorozpočtových

zdrojov o 1,43 mld. Sk. Toto treba mimoriadne oceniť a treba

priznať, že  toto zvýšenie je výsledkom  zhody na tejto pôde

v parlamente.

 

     Ešte raz aj osobne mi dovoľte,  aby som vám, dámy a pá-

ni, všetkým  za túto  podporu a pomoc veľmi pekne poďakoval.

Rovnako  si oceňujeme  aj osobnú  angažovanosť poslancov pri

bežnom riešení najmä regionálnych problémov, ale aj pri pre-

sadzovaní opatrení celoštátneho charakteru.

 

     Otvorene  však  treba  povedať,  že dosiahnuté výsledky

napriek týmto všetkým opatreniam, najmä v ekonomickej oblas-

ti  a v oblasti  financovania  poľnohospodárstva, nenapĺňajú

celkom naše predstavy a nezodpovedajú ani vloženým finančným

prostriedkom z  rozpočtových  zdrojov. Treba k tomu pozname-

nať, že  zdroje, ktoré som spomínal,  to zvýšenie, boli pre-

dovšetkým  na tento  rok a, samozrejme, že  sa  nemohli ešte

prejaviť v hospodárskom  výsledku  minulého roka, ani sa ne-

mohli naplno prejaviť v hospodárskych  výsledkoch za 1. pol-

rok tohto roku. Takže z toho  hľadiska nie je nám možné ešte

túto účinnosť perfektne odmerať.

 

     Preto ešte  stále pretrvávajú  dôsledky a prejavy nega-

tívnych  krízových  dosahov v dôsledku  pokračujúcej cenovej

disparity, keď  ceny výrobných vstupov  rastú rýchlejšie ako

ceny  poľnohospodárskej produkcie,  ktoré potom  neuhrádzajú

výrobcom vložené  náklady. Ako som  už uviedol, za  prvých 9

mesiacov tohto roku  sa ukazuje, že táto situácia  sa už vy-

rovnáva.

 

     Z negatív  by som ďalej chcel  spomenúť odchod značného

počtu  kvalifikovaných  odborníkov,  vysoké ceny a ťažkú do-

stupnosť  úverov  a  tiež  neschopnosť nezanedbateľnej časti

podnikov adaptovať  sa na nové,  tvrdé ekonomické podmienky.

To sú rozhodujúce vplyvy a príčiny pokračujúcich neracionál-

nych úspor na výrobných vstupoch a následnej nižšej efektív-

nosti  výroby a jej  stratovosti,  na platobnej neschopnosti

a vysokej zadlženosti, na nedostatočnej obnove fixného kapi-

tálu,  najmä  poľnohospodárskej  mechanizácie a technológií,

a nakoniec aj na prehlbujúcej sa disparite medzi priemernými

zárobkami v poľnohospodárstve s ostatnými  ekonomickými  od-

vetviami. Všetko spolu sú to  faktory, ktoré v súhrne brzdia

konsolidačný a celkove i transformačný proces.

 

     S ohľadom na uvedené  problémy a v záujme  urýchlenia a

úspešného  ukončenia  stabilizačného  procesu s prechodom na

model rozvoja sú orientované  aj opatrenia v tohtoročnej ze-

lenej  správe.  V porovnaní  s predchádzajúcimi  rokmi  majú

opatrenia dve charakteristické črty. Sú výraznejšie oriento-

vané na  podnikateľskú  sféru a jej samosprávne  orgány a sú

v nej minimalizované ďalšie návrhy na rozpočtové zdroje, keď

z kvantifikácie  potrieb finančných  zdrojov na zabezpečenie

výroby a reprodukciu  poľnohospodárstva  okrem uplatňovaných

nástrojov  zefektívňovania  výroby a predpokladaných zdrojov

na revitalizáciu vyplýva potreba zvýšenia vo výške 0,6 mld.,

ale najmä z tých  dôvodov,  ktoré som už  spomenul, že došlo

k zvýšeniu  hlavne na  tento rok a súčasná  úroveň  štátneho

rozpočtu aj z tých dôvodov,  že bolo zvýšené pre poľnohospo-

dárstvo na  tento rok v takom  objeme, neposkytuje nové mož-

nosti.

 

     V oblasti  normotvornej činnosti  počítame s dokončením

procesu  prípravy a schvaľovania už  rozpracovaných  zákonov

a s dokončením harmonizácie základnej legislatívy s legisla-

tívou Európskej únie v oblasti vnútorného trhu. V súčasnosti

máme v rôznom stupni rozpracovania, resp. schvaľovania tieto

zákony: zákon o poľnohospodárstve, zákon o veterinárnej sta-

rostlivosti,  zákon o ekologickom  poľnohospodárstve,  zákon

o skladiskovom a tovarovom záložnom liste, zákon o šľachtení

a plemenitbe  hospodárskych  zvierat, zákon o výžive rastlín

a zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú  niektoré zákony upravu-

júce vlastníctvo k pozemkom.

 

     V rámci aktualizácie  ekonomických nástrojov navrhujeme

zvážiť  možnosť  rozšírenia  oslobodenia  od dane  z príjmov

na obdobie  3, resp. 5  rokov aj na  novozačínajúcich  samo-

statne  hospodáriacich  roľníkov  zaregistrovaných  po  roku

1995.

 

     Ďalšie z cenových opatrení  pri surovom kravskom mlieku

uvažuje so  zvýšením pevnej ceny mlieka  na úroveň, ktorá sa

dohodne v rámci expertného  rokovania, ktoré sa ešte neskon-

čilo.

 

     Na základe doterajších  skúseností a požiadaviek podni-

kovej  praxe sa  uvažuje zriadiť  fond katastrofických škôd.

Jeho zdroje  by tvorili príspevky  podnikateľských subjektov

a komerčných  poisťovní a tiež dotácie Ministerstva pôdohos-

podárstva Slovenskej republiky.  Naďalej počítame s uplatne-

ním vrátenia dane za naftu v doterajšom objeme 1,4 mld. Sk.

 

     Nové možnosti vznikajú alebo  vznikli a veríme, že pod-

nikateľská sféra  ich využije, a sme  pripravení pomôcť  pri

realizácii uplatnení ducha a litery  zákona o revitalizácii.

Vypracovali sme v tomto  smere určitú metodickú pomôcku, mo-

dely a podľa  nášho  vedomia v súčasnosti desiatky,  keď nie

stovky podnikateľských  subjektov pracujú na  tom, aby tento

zdroj a kanál  zlepšenia a stabilizovania  svojej  finančnej

situácie využili.

 

     Na  zlepšenie dostupnosti  úverov z komerčných  bánk sa

počíta s bonifikáciou úrokov zo štátneho podporného fondu do

výšky diskontnej  sadzby na ďalší  investičný rozvoj. Návrhy

úprav a opatrení v dotačnej politike sú zamerané na zvýšenie

efektívnosti poskytnutých prostriedkov a na stimuláciu záme-

rov v znevýhodnených oblastiach, na zakladanie výrobno-odby-

tových združení, na vybrané intenzifikačné vstupy stabilizá-

ciou chovu  hoväzieho dobytka, na  propagáciu spotreby agro-

produktov z domácej  produkcie a na repkové semeno na výrobu

oleja Mero.

 

     Úplne  novým je  opatrenie na  motiváciu a stabilizáciu

absolventov odborných škôl  zamestnať sa v poľnohospodárskej

výrobe a zotrvať tam. Ide o poskytnutie dotácie k mzde, a to

v prvom roku vo výške 50 % ročného mzdového objemu a vo výš-

ke 25 % ročného objemu v ďalšom roku.

 

     Z opatrení  v domácom  a zahraničnom  agrárnom  obchode

uvediem ako  príklad návrh na  ustanovenie centrálnej marke-

tingovej organizácie, zriadenie fondu  na podporu odbytu do-

mácich výrobkov a prebudovanie  veľkoobjemových tržníc s ag-

ropotravinárskymi produktmi. Na ochranu domáceho slovenského

trhu pre slovenských agropodnikateľov alebo pre podnikateľov

zo Slovenskej republiky táto  Národná rada Slovenskej repub-

liky prijala  tri významné  zákony o antidumpingu, o ochrane

pred  nežiaducimi  dovozmi  a  pred  subvencovanými dovozmi.

Efektívnosť ich pôsobenia však  je priamo úmerná miere anga-

žovanosti  podnikateľskej  sféry  a  samosprávy  a verím, že

v tomto smere sa dosiahne  zásadný zvrat, pretože doteraz je

prakticky nulová reakcia na  túto mimoriadne významnú príle-

žitosť pre podnikateľské kruhy.

 

     Rad ďalších opatrení sa v správe navrhuje v oblasti re-

gionálnej politiky, vedy,  vzdelávania, poradenstva a infor-

matiky. Navrhované  opatrenia sa v prevažnej miere zakladajú

na  mobilizácii  vlastných  možností  rezortu.  Podľa našich

predstáv vytvárajú predpoklady na  plynulý postup konsolidá-

cie a postupnú stabilizáciu trhového poľnohospodárstva.

 

     Predložená  správa o poľnohospodárstve a potravinárstve

v Slovenskej republike má ambíciu poskytnúť čitateľom, a te-

da v prvom rade poslancom  Národnej  rady ucelenú informáciu

o situácii v týchto  odvetviach a analyzuje  príčinné súvis-

losti vývoja. Opatrenia v návrhovej časti podľa nás vytvára-

jú predpoklady na podporu ďalšej stabilizácie a rozvoja poľ-

nohospodárstva pri rešpektovaní  celkového potenciálu ekono-

miky Slovenskej republiky.

 

     Preto vám, vážení páni poslanci, odporúčam podporiť na-

vrhované opatrenia a verím, že  zámery a opatrenia tohto do-

kumentu podporíte aj pri rozhodovaní v ďalších aktoch, ktoré

sa budú  prijímať v tejto  súvislosti v Národnej  rade, a to

predovšetkým pri schvaľovaní štátneho  rozpočtu na rok 1998,

za čo by som vám chcel už teraz poďakovať.

 

 

     Správa o lesnom  hospodárstve  Slovenskej  republiky sa

zameriava na  hodnotenie plnenia cieľov  lesníckej politiky,

najmä na  zachovanie a zveľaďovanie lesov, na ochranu lesa a

krajiny, plnenie ich verejnoprospešných funkcií, transformá-

ciu vlastníckych  vzťahov a tiež na ekonomiku lesného hospo-

dárstva.

 

     Lesné  hospodárstvo  Slovenskej  republiky  v roku 1996

vytvorilo  hrubý domáci  produkt  v hodnote 8,2 mld., čo  je

"len" 1,4 % hrubého domáceho produktu. Tento podiel na tvor-

be hrubého domáceho produktu však neobsahuje verejnoprospeš-

né efekty lesov, ktoré  najmenej trojnásobne prevyšujú efekt

produkčnej funkcie lesov, ale,  žiaľ, ekonomicky sa nereali-

zujú. Treba taktiež poukázať v tejto súvislosti na ten fakt,

že prevažne na domácej  drevnej surovine je založená produk-

cia drevospracujúceho priemyslu, ktorý  sa na hrubom domácom

produkte podieľa viac ako 7 percentami. Takmer 90 % z celko-

vého objemu predaja dreva sa realizovalo na domácom trhu.

 

     Žiaľ, pretrváva nepriaznivý  zdravotný stav lesov. Zní-

ženie  imisného zaťaženia  lesov sa  prejavuje len postupne.

Vládou schválené ozdravné opatrenia sa nedostatočne realizu-

jú predovšetkým z dôvodov  nedostatku  potrebných finančných

zdrojov.  Naďalej je  vysoký podiel  náhodných ťažieb predo-

všetkým ako dôsledok mimoriadnych kalamít, ktoré, myslím si,

nemusím nikomu predstavovať. Všetci  sa pamätáte, že v prie-

behu 8 minút v minulom roku  len na Osrblí nám viac  ako mi-

lión kubíkov dreva  spadlo na zem a vo  veľkej miere sa zne-

hodnotilo. Z týchto dôvodov preto náhodné ťažby predstavova-

li v minulom  roku až skoro 60 %. Toto  má veľmi ťažký vplyv

na ceny a celkové zhodnocovanie dreva. Hlavne z týchto dôvo-

dov sa znižuje potom kvalita vyťaženého dreva a, žiaľ, v po-

rovnaní s rokom 1990 napríklad  podiel  ihličnatých  výrezov

klesol v minulom roku o 12 % a podiel listnatých o 8 %.

 

 

     Z výsledkov  hodnotenia  plnenia  úloh,  ktoré  sme vám

predložili v správe, je  zrejmá určitá konsolidácia a stabi-

lizácia v tomto odvetví.  Zastavila sa tendencia poklesu vý-

konov lesnej  pestovateľskej  činnosti, vytvorili sa predpo-

klady dosahovania vyššej kvality pri obnove lesa, uplatnenia

systému hodnotenia  výsledkov v podmienkach dlhodobej výroby

príslušným orgánom štátnej  správy lesného hospodárstva. Za-

čal sa realizovať program zalesňovania pôd nevyužiteľných na

poľnohospodársku výrobu,  zalesnilo sa 580 ha poľnohospodár-

skej pôdy, do lesnej pôdy sa zaradilo 1 700 ha pozemkov poľ-

nohospodárskej pôdy, ktoré boli prevažne samonáletom súce na

preregistrovanie do lesného fondu. Došlo k výraznejšiemu ob-

medzeniu  holorubného  hospodárskeho  spôsobu.  Uplatnila sa

primeranejšia a účinnejšia  koncepcia ochrany  lesného fondu

s dôrazom  na vylúčenie  nezákonných  ťažieb a ochranu  pred

lesnými  požiarmi.  Uplatnením  inštitútu  odborného lesného

hospodára sa zabezpečila  kontinuita v odbornom obhospodaro-

vaní lesov s ohľadom na vlastnícke a užívacie vzťahy.

 

     Privatizácia vybraných činností bola v lesnom hospodár-

stve v podstate  ukončená. Výrazne  pokročila reprivatizácia

lesov a ku koncu minulého  roku z požadovanej výmery 940 000

ha bolo vlastníkom  vrátených 783 000 ha, čo je  83 %. V ob-

chode s drevom sa  vykonali opatrenia na účinnejšie uplatne-

nie trhových princípov, treba  povedať, že v zásade významne

v prospech  lesov  hospodárov.  Na  domácom trhu pretrvávajú

problémy s finančnými tokmi.  Pohľadávky v podobe splatnosti

za dodané  drevo predstavovali len  v štátnych organizáciách

ku koncu roku 560 mil. a za 1. polrok 1997 ešte vzrástli, čo

mimoriadne narušuje  platobnú a finančnú  stabilitu všetkých

producentov dreva, pestovateľov lesa, samozrejme, s negatív-

nymi dôsledkami na riadne hospodárenie v lesnom hospodárstve.

 

     Vážne  problémy  sú v celkovej  ekonomickej a finančnej

situácii. Žiaľ, aj úroveň  cien surového dreva realizovaného

za  rok 1996 poklesla. Je  to aj z tých  dôvodov, ktoré  som

uviedol, že  percentuálne zastúpenie lepších,  teda kvalita-

tívne vyšších  tried sa v dôsledku  vysokých kalamít znížilo

zhruba o jednu desatinu.

 

     Pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1997 sa požia-

davky uplatnené v zelenej  správe akceptovali čiastočne, keď

sa poskytlo 500 mil. priamo  dotácií  pre lesné hospodárstvo

a 50 mil. dodatočne z rozpočtovej  rezervy vlády ako podpora

na odstraňovanie prvej časti kalamitných škôd na Horehroní.

 

     Pretože nedostatok finančných zdrojov na krytie zdôvod-

nených potrieb lesného hospodárstva pretrváva a nie je reál-

ne ani v budúcnosti  získať  potrebné zdroje zvýšením  ťažby

dreva,  ani zlepšením  jeho sortimentnej  štruktúry, ukazuje

sa,  že bude  potrebné  prikročiť k prehodnoteniu  stratégie

a koncepcie rozvoja lesného hospodárstva.  Ide o zmenu dote-

raz uplatňovaných  priorít v prospech  posilnenia produkčnej

produkcie pred  verejnoprospešnými  funkciami lesov s cieľom

postupne zvýšiť  hospodárske  prínosy z lesa na financovanie

ochrany, na financovanie obnovy a na pestovanie lesa.

 

     Správa nakoniec  vyúsťuje  do  aktualizovaných cieľov a

nástrojov  štátnej  lesníckej politiky za rok 1998. Dôraz sa

kladie na legislatívne opatrenia,  ekonomické nástroje a ob-

chodnú politiku.  Významnou úlohou je  ochrana lesného fondu

a pokračovanie procesu reprivatizácie v súlade so schváleným

postupom. S ohľadom na  predpokladané reálne ekonomické mož-

nosti sa navrhuje  aj prehodnotenie intenzity obhospodarova-

nia lesov v marginálnych  oblastiach a prijatie  opatrení na

zosúladenie záujmov ochrany prírody s obhospodarovaním lesov

s cieľom eliminovať neúnosné ekonomické vplyvy.

 

     Zo zákonov, ktoré máme pred sebou v tomto a budúcom ro-

ku v oblasti lesného hospodárstva, čo je zvlášť príslušné na

túto pôdu, mi dovoľte, aby  som spomenul, že máme v príprave

zákon o lesnom hospodárstve,  ďalej nový zákon o poľovníctve

a pracujeme a v krátkom čase pripravíme a predložíme osobit-

ný zákon o lesných  cestách,  ktorý rieši problematiku  odo-

vzdávania lesných  ciest  postavených v minulosti na neštát-

nych pozemkoch, pretože  všetky doterajšie pokusy usporiadať

tento problém  mimo osobitného zákona  stroskotali. Rozhodli

sme sa  vo vláde, že tento  problém pripravíme parlamentu na

riešenie formou zákona.

 

     Správa o lesnom hospodárstve  bola prerokovaná vo výbo-

roch  Národnej  rady, v tých  istých ako o poľnohospodárstve

a našla  podporu v zámeroch, ako  aj v nástrojoch  lesníckej

politiky  na podmienky  realizácie v budúcom  roku. Očakávam

preto, že  závery, ktoré boli  prijaté v parlamentných výbo-

roch, sa  stretnú s porozumením pri  jej dnešnom prerokúvaní

aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  správa o vodnom hospodárstve

Slovenskej republiky za minulý  rok obsahuje základné infor-

mácie o stave a smerovaní  tohto odvetvia, ktoré zabezpečuje

pre spoločnosť nezastupiteľné úlohy predovšetkým v zásobova-

ní  obyvateľstva a hospodárstva  pitnou  a úžitkovou  vodou,

v odkanalizovaní a čistení komunálnych odpadových vôd a veľ-

mi  významné  úlohy v ochrane  pred  povodňami, o čom sme sa

v tomto roku  mali veľmi dobrú  možnosť presvedčiť, že  táto

úloha  je  mimoriadne  aktuálna a treba jej  plynule venovať

významnú pozornosť.

 

     Počet obyvateľov zásobovaných  pitnou vodou z verejných

vodovodov  vzrástol v minulom  roku  na  takmer 80 % a počet

obyvateľov bývajúcich v domoch  pripojených na verejnú kana-

lizáciu na 53 %. Nepriaznivá  situácia v zásobovaní vodou je

osobitne v 21 okresoch, kde je  pod  hodnotou 70 % celkového

počtu obyvateľov. Na zlepšenie  tohto stavu sa realizujú vý-

znamné stavby,  predovšetkým Vranov, Trebišov - prívod vody,

ktorá  je v štádiu  dokončovania,  prívod  vody a vodovodnej

siete v obciach v ochrannom  pásme  jadrovej  elektrárne Mo-

chovce a vodné dielo Turček - rozšírenie  úpravne pitnej vo-

dy.

 

     Pretrváva zaostávanie výstavby  kanalizácie a čističiek

odpadových vôd za vodovodmi.  Podiel obyvateľov v bývajúcich

domoch pripojených  na verejnú  kanalizáciu v 13 okresoch je

pod úrovňou 30 %. Je to dedičstvo najmä nekomplexného rozvo-

ja sídiel v období  pred rokom 1990. Spomínam  to aj napriek

pozitívnym parametrom, ktoré máte  hlavne v súhrnnej správe,

kde prezentujeme až 60-percentný nárast investičného majetku

od roku 1989. To znamená, že v tomto zložitom transformačnom

období vodné hospodárstvo bolo skutočne v mimoriadnom rozvo-

ji, napriek tomu tie výsledky  sú také, že nemôžeme byť spo-

kojní.

 

     Aj  keď všetky  disponibilné  investičné  zdroje v roku

1996 boli účelovo  smerované predovšetkým  na znižovanie ro-

zostavanosti,  bolo  možné  dokončiť  len  obmedzený  rozsah

zdravotnovodohospodárskych investícií. Na  úseku vodných to-

kov v roku 1996 pokračovali  práce na dostavbe Vodného diela

Gabčíkovo pri zvýšenom ohľade  na ekologické potreby priľah-

lého územia, na vodnom diele Selice a vo vysokom štádiu roz-

pracovanosti je vodná elektráreň na vodnom diele Žilina, kde

počítame do konca roka so začatím prevádzky.

 

     V investičnej  oblasti  na plnenie  rozvojových zámerov

bola  vykvantifikovaná  potreba  finančných  prostriedkov na

tento rok v objeme 4 mld. Sk, pričom účasť štátu na financo-

vaní vodohospodárskych  stavieb  predstavovala takmer 1 mld.

Sk ročne. Za tejto  situácie prevažnú časť investícií finan-

cujú vodohospodárske  podniky z vlastných zdrojov, z úverov,

zo združených prostriedkov a tiež zo štátnych fondov. V sna-

he  riešiť  tento problém sa  okrem iného  zriadil k termínu

1. 7. 1997 Slovenský vodohospodársky podnik, ktorého zámerom

je aj zvýšenie  miery samofinancovania vodného hospodárstva,

a tým aj zníženia nárokov na štátny rozpočet.

 

     Postupným zavádzaním  normatívov  opráv a údržby chceme

zvýšiť  starostlivosť štátnych  podnikov o zverený  majetok.

Pri dôslednom uplatnení normatívov  by sa však vodohospodár-

ske podniky  dostali v jednom  hospodárskom roku do  straty,

ktorá je  vyčíslená na viac ako 1 mld. Sk za rok. Uvedené je

možné  postupne riešiť,  tak  ako  predkladáme  aj v správe,

uplatnením vecnej regulácie cien povrchovej pitnej a odkana-

lizovanej vody. Druhé riešenie je v spoplatnení odberov pod-

zemnej vody vo výške jednej koruny za m3 od roku 1996. Navr-

hovaným  spoplatnením - to je  tretie  riešenie - využívania

hydroenergetického  potenciálu  vodných  tokov,  čím sa môžu

v dostatočnej miere rozšíriť možnosti štátneho vodohospodár-

skeho fondu na podiele financovania týchto vodohospodárskych

aktivít.

 

     V oblasti transformácie  podnikov Vodární a kanalizácií

nastal výrazný obrat od konca roka 1996. Odvtedy dostal ten-

to proces pomerne dynamický, až veľmi dynamický spád. Od za-

čiatku  roka do konca  augusta 1997 požiadalo 560 obecných a

mestských zastupiteľstiev o prevod majetku vodovodov a kana-

lizácii na obce, tak ako  je to schválené v koncepcii, ktorú

prijal  tento parlament.  V roku 1997 bolo  treba  vynaložiť

- dovoľte mi, aby som to  pripomenul - mimoriadne úsilie po-

čas povodní, a to najmä v povodiach  rieky  Váh, Morava, Du-

naj, Tichý Potok, Kysuca, a tak zabrániť stratám na životoch

a vyšším stratám na majetku.

 

     Dovoľte mi,  aby som aj touto  cestou poďakoval všetkým

profesionálom  priamo zainteresovaným  na týchto aktivitách,

ale  aj mnohým  dobrovoľníkom a vám  osobne,  páni poslanci,

ktorí  ste sa  angažovali pri  riešení tejto  veľmi náročnej

a zložitej situácie.

 

     Treba tiež  povedať, že v súvislosti s touto  situáciou

bude treba realizovať rozsiahle  rekonštrukčné práce na vod-

ných tokoch a objektoch,  aby boli pripravené opätovne plniť

svoju funkciu, a mnohé práce,  ktoré si už vyžaduje normálny

proces starnutia,  hlavne fyzického starnutia  mnohých vodo-

hospodárskych  diel, ktoré  majú protipovodňovú  ochranársku

funkciu.

 

     V legislatívnej  oblasti  pripravujeme  návrhy  zákonov

o verejných  vodovodoch  a  verejných  kanalizáciách,  zákon

o rybárstve a následne  nadväzné  normy,  predovšetkým normy

o využívaní a spoplatnení hydroenergetického potenciálu - čo

som už spomínal - ako jedného kľúčového zdroja na financova-

nie investičnej  činnosti a údržby investícií vo vodnom hos-

podárstve. Postup prác na týchto zákonoch je však podmienený

prijatím zákona o vodách,  ktorý pripravuje ministerstvo ži-

votného prostredia.

 

     Správu o vodnom  hospodárstve Slovenskej republiky pre-

rokovala  vláda  Slovenskej  republiky 2. septembra a pripo-

mienky k  nej boli v predkladanej správe zohľadnené. Takisto

správu prerokovali  tie isté výbory Národnej rady Slovenskej

republiky  ako  predchádzajúce  správy a dávajú vám  k tejto

správe pozitívne odporúčanie na prijatie tejto správy.

 

     Dovoľte mi  ešte raz, vážený  pán  predsedajúci, dámy a

páni, aby som vám poďakoval za čas, ktorý ste venovali prob-

lematike pri štúdiu týchto správ,  za aktívny prístup k rie-

šeniu myšlienok, ktoré sú v správach, vo výboroch, a aby som

sa vám dopredu poďakoval za aktivitu pri prerokúvaní dnes.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo pána Delingu, aby nám podal infor-

máciu o výsledkoch prerokovania  uvedených správ vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mojou úlohou je, tak  ako sme to odhlasovali, predniesť

vám tri spoločné správy o prerokovaní, jednak tlače 739, po-

tom tlače 740 a tlače 741.

 

     Dovoľte  mi, aby  som predniesol  spoločnú správu troch

výborov, a to Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky pre životné  prostredie a ochranu prírody a Výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  pôdohospodárstvo

k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej re-

publiky za rok 1997.

 

     Túto  správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej

republiky  svojím  rozhodnutím  číslo  1728  z 11. septembra

1997 výborom, ktoré som čítal a ktoré  predkladajú túto spo-

ločnú správu.

 

     Za  gestorský  výbor,  ktorý  pripravil spoločnú správu

o výsledkoch prerokovania uvedeného  materiálu, ako aj návrh

uznesenia Národnej rady, určil  predseda Národnej rady Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Priebeh rokovania tejto správy vo výboroch bol takýto:

 

     Všetky výbory,  ktorým bola  správa o poľnohospodárstve

a  potravinárstve  Slovenskej  republiky 1997 pridelená,  ju

prerokovali v stanovenom  termíne. Výbor  Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre životné  prostredie a ochranu prírody

ju vzal na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre  financie, rozpočet a menu  ju  taktiež  vzal na vedomie

a odporučil Národnej rade tiež vziať  na vedomie a Výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo vzal

túto  správu na  vedomie a odporučil ju  Národnej  rade tiež

vziať na vedomie. Súčasne odporučil Národnej rade, aby odpo-

ručila vláde Slovenskej republiky:

 

     a) rozpracovať  úlohy  vyplývajúce z časti C správy pod

názvom "Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na podmien-

ky realizácie  koncepčných zámerov v roku 1998" do "Harmono-

gramu vecného a časového  zabezpečenia  konkrétnych opatrení

a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní sprá-

vy v Národnej rade Slovenskej republiky,

 

     b) hodnotiť  plnenie  "Harmonogramu  vecného a časového

zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré

vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady, a to v ter-

míne  máj 1998,  resp. v rámci  správy o poľnohospodárstve a

potravinárstve za rok 1998,  ktorá bude prerokovaná v Národ-

nej rade,

 

     c) zvážiť možnosť

 

        1. v časti C 2.1 upraviť výšku  pevnej ceny surového

kravského mlieka na 7,75 Sk za  jeden liter a prémiu za kva-

litu mlieka z 1,05 Sk za  liter  na 1,55 Sk  za liter mlieka

nadväzne na objektivizované vlastné náklady,

 

        2. v časti C 2.6 tejto  správy  doplniť  zo štátneho

rozpočtu  nedostatok  zdrojov  v poľnohospodárstve  vo výške

2,6 mld. Sk.

 

     Súčasne  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

pôdohospodárstvo  si vo  svojom uznesení  prijal organizačné

opatrenia na kontrolu uvedených úloh.

 

     Zároveň  gestorský výbor  uznesením  číslo 284 schválil

spoločnú správu výborov Národnej rady k správe o poľnohospo-

dárstve  a  potravinárstve  Slovenskej  republiky  a poveril

predsedu výboru predniesť na  schôdzi Národnej rady spoločnú

správu týchto troch výborov.

 

     Prílohou tejto spoločnej správy  je návrh na uznesenie,

všetci ho,  samozrejme, máte v tejto  spoločnej správe,  kde

Národná rada

 

     A. berie na vedomie uvedenú správu,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1. rozpracovať  úlohy  vyplývajúce  z časti C správy

"Aktualizácia nástrojov agrárnej  politiky na podmienky rea-

lizácie  koncepčných  zámerov  v roku 1998" do "Harmonogramu

vecného a časového zabezpečenia  konkrétnych opatrení a úloh

na rok 1998",  termín do 30 dní po  prerokovaní správy v Ná-

rodnej rade,

 

        2. hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového

zabezpečenia  konkrétnych  opatrení  na  rok 1998", ktoré zo

správy  vyplývajú, ako  aj z uznesenia  Národnej  rady, a to

v termíne máj 1998, resp. v rámci správy o poľnohospodárstve

a potravinárstve v roku 1998,

 

 

        3. zvážiť možnosť

 

           a) v časti C 2.1  upraviť výšku pevnej ceny suro-

vého kravského mlieka na 7,75 Sk za liter a prémiu za kvali-

tu mlieka z 1,05 Sk na 1,55 Sk  nadväzne  na objektivizované

vlastné náklady,

 

           b) v časti C 2.6 doplniť zo štátneho rozpočtu ne-

dostatok zdrojov poľnohospodárstva vo výške 2,6 mld. Sk.

 

     Toľko k spoločnej správe výborov o správe v poľnohospo-

dárstve a potravinárstve.

 

     Dovoľte  mi, aby  som vás  teraz zoznámil  so spoločnou

správou výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky: výboru

pre financie, rozpočet a menu, výboru pre životné prostredie

a ochranu  prírody a výboru  pre  pôdohospodárstvo k  správe

o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 1997.

 

     Aj túto  správu pridelil predseda  Národnej rady svojím

rozhodnutím číslo 1728 z 11. septembra  výborom, aby ju pre-

rokovali a predložili  spoločnú  správu.  Za gestorský výbor

bol určený  predsedom Národnej rady  výbor pre pôdohospodár-

stvo.

 

     Priebeh rokovania bol v týchto výboroch nasledujúci:

 

     Všetky výbory, ktorým bola  táto správa o lesnom hospo-

dárstve  pridelená,  ju  prerokovali  v stanovenom  termíne.

Všetky uvedené výbory ju vzali  na vedomie a zároveň odporu-

čili takisto Národnej rade Slovenskej republiky, aby ju vza-

la na vedomie.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody vo svojom uznesení navyše žiada

ministra  pôdohospodárstva  zhodnotiť  stav  rozpracovanosti

tých  úloh v bode C správy o lesnom  hospodárstve Slovenskej

republiky v  roku 1997, ktoré  nie sú termínované  alebo ich

termínovanie presahuje  júl 1998, v termíne  máj 1998. Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdohospodárstvo od-

poručil Národnej  rade, aby odporučila  vláde Slovenskej re-

publiky:

 

     1. rozpracovať  úlohy  vyplývajúce z časti C správy  vo

forme "Aktualizácia  zámerov a nástrojov  lesníckej politiky

na podmienky realizácie v roku 1998" do "Harmonogramu vecné-

ho a časového  zabezpečenia konkrétnych  opatrení a úloh  na

rok 1998" v termíne do  30 dní  po prerokovaní  tejto správy

v Národnej rade,

 

     2. hodnotiť  plnenie  "Harmonogramu  vecného a časového

zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré

vyplývajú zo správy a z uznesenia Národnej rady, a to v ter-

míne máj 1998, resp. v rámci  správy o lesnom  hospodárstve,

ktorú bude Národná rada prerokúvať v roku 1998.

 

     Súčasne  výbor pre  pôdohospodárstvo prijal organizačné

opatrenia vo  svojej kompetencii na  kontrolu plnenia uvede-

ných úloh.

 

     Tento gestorský výbor uznesením číslo 284 schválil spo-

ločnú správu uvedených  troch výborov k správe o lesnom hos-

podárstve a takisto  poveril  predsedu  výboru  predložiť  a

predniesť na schôdzi Národnej  rady spoločnú správu výborov,

ako  i návrh  uznesenia, ktorý  je prílohou  tejto spoločnej

správy. V podstate to uznesenie má 2 časti:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie  na vedomie  správu o lesnom hospodárstve Slo-

venskej republiky,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1. rozpracovať  úlohy  vyplývajúce z  časti C správy

"Aktualizácia zámerov a nástrojov lesníckej politiky na pod-

mienky  realizácie  v roku 1998" do "Harmonogramu  vecného a

časového  zabezpečenia  konkrétnych  opatrení a úloh na  rok

1998" v termíne  do 30 dní po prerokovaní  správy v Národnej

rade,

 

        2. zhodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časové-

ho zabezpečenia  konkrétnych  opatrení a úloh  na rok 1998",

ktoré vyplývajú  zo správy a z uznesenia Národnej rady. Ter-

mín máj  1998, resp. v rámci  správy, ktorá bude prerokovaná

v Národnej rade v roku 1998.

 

     Ďalej  mi dovoľte,  aby som  vás zoznámil  so spoločnou

správou výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody,  ako aj výboru pre pôdo-

hospodárstvo o správe o vodnom  hospodárstve  Slovenskej re-

publiky v roku 1997.

 

     Túto správu pridelil predseda Národnej rady svojím roz-

hodnutím číslo 1728 z 11. septembra uvedeným výborom na pre-

rokovanie a tieto predkladajú  túto spoločnú správu. Za ges-

torský výbor, ktorý pripravil správu o výsledkoch prerokova-

nia, bol určený predsedom Národnej rady výbor pre pôdohospo-

dárstvo.

 

     Priebeh rokovania vo výboroch bol nasledujúci:

 

     Všetky výbory, ktorým táto správa o vodnom hospodárstve

Slovenskej republiky za rok 1997 bola pridelená, ju preroko-

vali v stanovenom termíne, vzali  ju na vedomie a odporučili

Národnej rade Slovenskej republiky správu o vodnom hospodár-

stve Slovenskej republiky 1997 tiež vziať na vedomie.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie a ochranu  prírody vo  svojom  uznesení číslo 268

z 29. septembra 1997 žiada  vládu Slovenskej republiky pred-

ložiť zákon o vodách  do Národnej  rady Slovenskej republiky

v termíne do 30. októbra 1997. Súčasne žiada ministra finan-

cií Slovenskej  republiky o poskytnutie správy o povodňových

škodách v Slovenskej republike za  rok 1997 v termíne do 30.

októbra 1997.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby vo

svojom uznesení odporučila vláde Slovenskej republiky:

 

     a) rozpracovať  úlohy  vyplývajúce z časti C správy pod

názvom "Aktualizácia nástrojov  vodohospodárskej politiky na

podmienky  realizácie  koncepčných  zámerov v roku 1998"  do

"Harmonogramu  vecného a časového  zabezpečenia  konkrétnych

opatrení a úloh na rok 1998" v termíne do 30 dní po preroko-

vaní správy v Národnej rade,

 

     b) hodnotiť  plnenie  "Harmonogramu vecného  a časového

zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré

vyplývajú zo  správy a z uznesenia  Národnej rady Slovenskej

republiky v termíne máj 1998, resp. v rámci  správy o vodnom

hospodárstve Slovenskej republiky za rok 1998.

 

     Súčasne gestorský výbor prijal organizačné opatrenia na

kontrolu uvedených  úloh a svojím uznesením číslo 284 schvá-

lil spoločnú  správu všetkých troch výborov,  ako aj uznese-

nie, ktorým  som bol poverený predložiť  vám spoločnú správu

na tejto schôdzi, ako aj návrh uznesenia.

 

     Pokiaľ ide o návrh uznesenia, ktorý máte priložený, to-

to uznesenie  je v návrhu,  že Národná rada  pri prerokovaní

správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie túto správu,

 

     B. odporúča vláde Slovenskej republiky

 

        1. rozpracovať  úlohy z časti C vo forme "Aktualizá-

cie nástrojov vodohospodárskej  politiky na podmienky reali-

zácie koncepčných zámerov v roku 1998" do "Harmonogramu vec-

ného a časového zabezpečenia  konkrétnych opatrení a úloh na

rok 1998" v termíne do 30 dní po prerokovaní správy v Národ-

nej rade,

 

        2. hodnotiť plnenie "Harmonogramu vecného a časového

zabezpečenia konkrétnych opatrení a úloh na rok 1998", ktoré

vyplývajú  zo  správy,  ako  aj z uznesenia  Národnej  rady,

v termíne máj 1998, resp. v rámci  správy o vodnom hospodár-

stve.

 

     To je návrh alebo prerokovanie spoločných správ.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, máte teda tieto

návrhy aj vo svojich laviciach alebo pri sebe.

 

     Zároveň  by  som  chcel,  vážený  pán predsedajúci, aby

v rozprave predkladatelia,  ktorí budú dávať  určité návrhy,

mi ich  predložili písomne a potom  vo svojom záverečnom vy-

stúpení  zoznámim  pánov  poslancov aj s postupom hlasovania

k týmto uzneseniam.

 

     Ďakujem pekne, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Delingovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o týchto bodoch  programu. Do rozpravy  písomne je prihláse-

ných 5 poslancov.

 

     Ako prvá  je prihlásená pani Lazarová.  Pripraví sa pán

poslanec Lysák.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vzhľadom na  to, že diskusia o všetkých  troch častiach

zelenej správy je spoločná, dovoľte  mi vyjadriť sa k druhej

časti správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za

rok 1997, ktorá hodnotí  dosiahnuté výsledky v oblasti záso-

bovania  vodou,  odkanalizovania, využitia  vodných  tokov a

prebiehajúcej transformácie vo vodnom hospodárstve.

 

     Pri hodnotení povrchových  vodných zdrojov sa konštatu-

je, že z vodohospodárskeho hľadiska je v priebehu roka veľmi

nepriaznivá veľká rozkolísanosť  väčšiny našich tokov. Preto

na zabezpečenie väčších hospodárskych požiadaviek na vodu je

potrebné budovať zásobné vodné  nádrže, ktoré akumulujú vodu

v čase prebytočných prietokov a zlepšujú prietoky v čase ne-

dostatku vody.

 

     Nezastupiteľnú úlohu zohrali vodné nádrže pri tohtoroč-

ných povodniach. Na katastrofálnom priebehu tohtoročných po-

vodní sa  napríklad na rieke Morave  podpísala najmä tá sku-

točnosť, že v jej povodí nie sú vybudované potrebné priehra-

dy ani vodné nádrže.

 

     Pri tejto príležitosti mi dovoľte vyzdvihnúť najmä Vod-

né dielo Gabčíkovo-Čuňovo, vďaka ktorému  obyvatelia Žitného

ostrova,  ale najmä  Maďarskej republiky,  obrazne povedané,

ani nevedeli, že dajaké  záplavy v Strednej Európe  zapríči-

ňujúce takmer  nevyčísliteľné škody  vôbec  boli. Myslím si,

že aj tu v parlamente  Slovenskej  republiky je potrebné vy-

sloviť uspokojenie nad skutočnosťou, že sudcovia Medzinárod-

ného súdneho  dvora v Haagu  nepodľahli dlhoročnej dezinfor-

mačnej nátlakovej kampani  šírenej  najmä z maďarskej strany

všetkými možnými  prostriedkami a masmediálnymi cestami, ale

na základe nezávislého odborného preskúmania faktov a objek-

tívnej skutočnosti  vyslovili rozsudok v podstate v prospech

Slovenska. Nesmieme však zabúdať  ani na mužov, ktorí, pove-

dané slovami Jerguša Ferka, s obrovským nasadením zachránili

pre  Slovensko, čo sa len  dalo. Príhodnejšia  chvíľa na ich

spoločenské ocenenie už nikdy nebude. Je najvyšší čas udeliť

vysoké štátne vyznamenania  Júliusovi Binderovi, Petrovi Da-

nišovičovi,  Petrovi  Tomkovi,  Igorovi Muchovi a Dominikovi

Kocingerovi, a to s plnou parádou.

 

     Vážený  pán minister  Baco, dávam  vám ako  ministrovi,

ktorému spadajú vodné nádrže pod  rezort, tento návrh do po-

zornosti a pevne verím, že aj vďaka vám bude v čo najkratšom

čase zrealizovaný.

 

     Požiadavka  výstavby  vodárenských  sústav,  prednostne

v oblastiach s nedostatkom kvalitnej pitnej vody, je v súla-

de s Programovým  vyhlásením vlády  Slovenskej republiky. Za

týmto účelom sa realizuje, ako tu už bolo povedané, aj stav-

ba  Vranov-Trebišov s prívodom  vody  zo  Stariny s termínom

uvedenia do prevádzky v roku 1997.

 

     V rokoch 1996 a 1997 pokračovala tiež príprava výstavby

vodnej nádrže Tichý potok. Bolo vykonané posúdenie jej vply-

vov na životné prostredie podľa  EIA, čo je jedným z podkla-

dov pre rozhodnutie o začatí výstavby. Žiaľ, medzi minister-

stvami  pôdohospodárstva a životného  prostredia  sa doteraz

nedospelo k zhode a odsun  začatia  výstavby  vodnej  nádrže

Tichý  potok  vyvoláva  potrebu  prioritne  riešiť opatrenia

v oblasti  zastupujúceho  provizórneho  odberu vody v Tichom

potoku. Provizórne  riešenie je  však vždy  len provizórne a

zbytočne sa odčerpávajú  veľké finančné  zdroje, ktoré by sa

oveľa efektívnejšie mohli použiť na vybudovanie definitívne-

ho  zdroja pitnej  vody pre  Košice a Prešov, ku  ktorému sa

skôr či neskôr bude musieť pristúpiť.

 

     Riešenia,  ktoré nám  ponúkajú rôzne  mimovládne zelené

organizácie  financované  v  rámci  nadácií  zo zahraničných

zdrojov,  že napríklad  na prítokoch  Torysy treba vybudovať

3 824 jednometrových priehradok, plus 45 malých  vodných ná-

drží, plus 31 odberných  objektov a tomu zodpovedajúci počet

ochrany  hygienických pásiem, by  vzbudzovali úsmev, keby to

neviedlo k takým  katastrofálnym situáciám ako pri tohtoroč-

nej povodni,  keď uvoľnené  brvná z "x" priehradok už posta-

vených  pánom Ing. Kravčíkom z peňazí  nadácií zohrali veľmi

negatívnu  podpornú úlohu  pri deštrukcii mosta s následnými

negatívnymi dôsledkami tohtoročnej  povodne v obci Tichý po-

tok. (Viacerí  členovia SZA tam  boli  prítomní a videli tie

brvná.) Niektorým zahraničným kruhom zrejme mimoriadne zále-

ží na zmarení výstavby vodnej nádrže Tichý potok a napojenie

práve  miest  Prešova a Košíc  na túto  vodnú nádrž,  keď sú

ochotné venovať,  ako  sme sa  dopočuli, ďalších 76 miliónov

pánu inžinierovi  Kravčíkovi na jeho  deštriktívnu činnosť a

na všetky aktivity  smerujúce k zmareniu výstavby vodnej ná-

drže Tichý Potok.

 

     Preto mi  dovoľte  ako predsedníčke  výboru pre životné

prostredie a ochranu  prírody  vysloviť  svoj názor na  túto

problematiku.  Obraciam  sa  súčasne  na  ministra životného

prostredia pána  Zlochu s prosbou,  aby nebral môj  diskusný

príspevok osobne. Je všeobecne známe, že nielen doma, ale aj

na všetkých zahraničných cestách vysoko vyzdvihujem kvalitnú

prácu ministerstva  životného prostredia a osobitne pána mi-

nistra. Ale v tejto jednej otázke  mám iný  názor a v záujme

čo najlepšieho vyriešenia uvedenej  pálčivej otázky si dovo-

lím tento svoj názor predniesť.

 

     Na  jednej  strane  ministerstvo  životného  prostredia

ubezpečuje  širokú verejnosť,  že na  východnom Slovensku je

dostatok kvalitnej  pitnej vody a na druhej strane sú tu vý-

razné varovné signály od hygienikov, že na základe nekvalit-

nej, hygienicky  nevyhovujúcej vody  dochádza u obyvateľstva

východného Slovenska k zvýšenej dojčenskej úmrtnosti, ako aj

chorobnosti a úmrtnosti  dospelého obyvateľstva.  Je otázne,

či na základe údajov vychádzajúcich:

 

     1. Z terajšej maximálnej výdatnosti  vodných zdrojov je

možné tvrdiť,  že na východnom  Slovensku je vody  dosť, keď

preukázateľne v nie takej dávnej  minulosti v období suchých

rokov dochádzalo ku katastrofálnej situácii v zásobovaní vo-

dou obyvateľov nášho druhého najväčšieho mesta Košíc, ako aj

Prešova. Výdatnosť  zdrojov sa posudzuje  dnes, keď bolo  za

sebou viacero mokrých rokov,  pričom sa do toho započítavajú

všetky, aj  tie najmenšie zdroje. Aká  bude výdatnosť týchto

zdrojov v období sucha, je veľmi diskutabilné. Pokiaľ sa vý-

datnosť väčších  zdrojov zníži, malé  zdroje zrejme vyschnú.

Je všeobecne  známe, že je zaznamenaný  trend poklesu výdat-

nosti  zdrojov  podzemných  vôd  a  ich  zásob  v súvislosti

s vplyvmi klimatických zmien, ktoré sa prejavili aj v oblas-

tiach východoslovenského regiónu.

 

     2. Rozptýlenosť  výskytu  zdrojov  vody na veľkých plo-

chách s nízkou  výdatnosťou značne  obmedzuje, až znemožňuje

rozsiahle  využívanie  takýchto  zdrojov  vody.  Vyžaduje si

zriadiť veľký rozsah  rozdrobených pásem hygienickej ochrany

a znevýhodňuje ekonomiku zachytávania rozdrobených zdrojov a

ich prevádzkovania.

 

     3. Doterajšie  hodnotenie  využiteľných  zdrojov vody a

zásob podzemných vôd  vychádza z princípu ich maximálne mož-

nej ťažiteľnosti.  Zatiaľ však nie je  akceptovaný dosah ta-

kejto exploatácie na ekológiu. V rade území exploatácia pod-

zemných vôd ťažko narúša ekológiu najmä v suchých obdobiach.

 

     4. Kvalitatívne  parametre a hygienické  zásady  značne

limitujú využiteľnosť zdrojov podzemných vôd  na zásobovanie

obyvateľstva. Opakujem, kvalitatívne, nie kvantitatívne. Ve-

die to k vyraďovaniu časti využívaných a limitovanému využí-

vaniu zdokumentovaných a nevyužívaných  zdrojov  vody. Z po-

dobného prehodnotenia jednotlivých lokalít vo východosloven-

skom  regióne vyplynulo,  že je  nevyhnutné niektoré súčasné

zdroje vody z uvedených  dôvodov vyradiť v zmysle  uznesenia

vlády  Slovenskej  republiky  číslo 30/1996 a špecifikovania

vykonaného špecializovaným Štátnym  zdravotným ústavom v Ko-

šiciach, čo predstavuje  takmer dvojnásobnú kapacitu pripra-

vovanej vodárenskej nádrže Tichý Potok na Toryse.

 

     Ministerstvo životného  prostredia Slovenskej republiky

vo svojich  bilanciách berie v prevažnej  miere do úvahy iba

kvalitatívne hľadiská. Pritom riziko z vody pre zdravie ľudí

vyplýva  nielen  z  jej  nedostatočného  množstva, ale najmä

z jej nevhodnej  kvality. Hygienické orgány  zistili, že hy-

gienicky nevhodné zdroje vody dodávajú  do východoslovenskej

vodárenskej sústavy  okolo 1 200 litrov  za sekundu. Zdraviu

nebezpečné sú aj priame odbery zo stredných tokov riek záso-

bujúcich Bardejov, Svidník, Stropkov, Vranov a Rožňavský ok-

res. Aj takéto zdroje pitnej vody by bolo potrebné v čo naj-

skoršom čase odstrániť. Ak by sa rešpektovali v plnom rozsa-

hu kvalitatívne a hygienické zásady,  potom by už musela byť

veľká časť zdrojov vyradená. Ale  tým, že sa naďalej trpí aj

využívanie provizórnych a často  aj nekvalitných a nevyhovu-

júcich zdrojov vody s  vedomím možných rizík, potom takzvane

nehrozí kvantitatívny nedostatok vody.

 

     Treba si uvedomiť aj  ďalšiu skutočnosť. Hygienické po-

vedomie určitej časti obyvateľov,  najmä Rómov, na východnom

Slovensku nie je práve  najvyššie, a preto zabezpečiť posta-

čujúce a kvalitné  hygienické  ochranné  pásma okolo mnohých

malých vodných  zdrojov roztrúsených po celom  území, ako aj

úpravu vody v nich je  naozaj problematické a takmer nereál-

ne. Je známe, že mnohí obyvatelia Tichého Potoka majú posta-

vené  hnojiská priamo  pri potoku a do  potoka  odvádzajú aj

všetky domáce odpady. Zabezpečenie  úpravy vody a potrebného

ochranného pásma okolo jedného  vodného zdroja je však možné

neustále kontrolovať, s preto je realizovateľné.

 

     Ministerstvo životného prostredia  poukazuje na skutoč-

nosť, že vodovodné potrubie od Strážskeho po Michalovce leží

v zemi a v súčasnosti sa vôbec  nevyužíva. Aj  keď bude toto

potrubie v dohľadnom čase napojené  na prívod vody zo Stráž-

skeho, budú  ním zásobované  Michalovce a oblasť Medzibodro-

žia, ale  nie  Košice a Prešov. Kvalitnou  vodou  zo Stariny

a prípadne z iných vodných zdrojov  bude možné po vybudovaní

vodnej  nádrže Tichý  Potok bezproblémovo  zásobovať ostatné

mestá a obce východného Slovenska aj v obdobiach sucha.

 

     Nie je taký jednoznačný  ani argument, že podzemnú vodu

tu častokrát nie je potrebné vôbec upravovať. Zdroje podzem-

nej vody situované v náplavoch  znečistených riek pri Horná-

de,  Ondave, Laborci,  Latorici a Uhu považujú  hygienici za

nevhodné, pretože infiltráciou z riek sa dostávajú do pitnej

vody látky s nebezpečným  neskorým  účinkom. Z finančnej pô-

žičky, ktorá  už  bola k dispozícii - a predpokladám,  že aj

teraz je -, sa plánuje  vybudovať  okrem vodnej nádrže Tichý

Potok aj prepotrebné čistiace  stanice odpadových vôd a oko-

litému obyvateľstvu sa  vybudujú na náklady Vodohospodárskej

výstavby hygienické zariadenia, to  znamená kúpeľne, WC, ka-

nalizácia, žumpy, ako aj líniové stavby a cesty, čím sa pod-

statne zvýši aj životná  úroveň tamojšieho obyvateľstva. Ná-

zorným príkladom je obec  Gabčíkovo, ktorá je dnes najlepšie

vybudovanou obcou na Slovensku.

 

     Na druhej strane je  zrejmé, že požiadavka ministerstva

životného  prostredia, aby  boli tieto  peniaze venované  na

overenie a preskúmanie podzemných  zdrojov vody a na vybudo-

vanie vodovodov a kanalizácie,  je takisto nereálna, pretože

finančné pôžičky zo zahraničia sú  účelovo viazané a z domá-

cich  zdrojov tieto  práce nateraz  financovať nemôžeme.  Je

tiež  otázne, či  by sa  po overení a preskúmaní  podzemných

zdrojov vody nezistilo, že sú nedostatočné a takto vynalože-

né investície by nakoniec boli umŕtvené.

 

     Prebehli oponentúry troch  výskumných projektov riešia-

cich  problematiku zásobovania  východného Slovenska  pitnou

vodou. Väčšina oponentov,  vysoko kvalifikovaných odborníkov

sa zhodla  na stanovisku, že  najvhodnejšie a najschodnejšie

riešenie je  vybudovanie vodnej nádrže  Tichý Potok. Nehovo-

riac už o tom, že  keby v tomto roku vodná nádrž Tichý Potok

bola už vybudovaná, nemuselo  prísť k takým ťažkým materiál-

nym škodám, ktoré postihli občanov východoslovenského regió-

nu pri tohtoročných povodniach.

 

     Taktiež si dovolím ako lekárka povedať, že sa bagateli-

zuje varovanie hygienikov, ako aj výskyt syndrómu Poterovej.

Čo to znamená? Že sa  rodia mŕtvi novorodenci s nevyvinutými

obličkami a nosom. Na začiatku posledného desaťročia v prie-

behu dvoch rokov patológovia  zistili na východnom Slovensku

18 takýchto  mŕtvonarodených  novorodencov.  Samozrejme,  že

zdraviu škodlivá výroba sa už dávnejšie odstránila, ale hod-

noty v materskom  mlieku žien z oblasti Trebišova a Michalo-

viec ešte stále prekračujú  limit v hodnotách polychlórových

difenylov,  ktoré spôsobujú  práve tento  syndróm Poterovej.

Nie je zanedbateľný ani výskyt infekčných črevných onemocne-

ní, žltačiek, nádorových ochorení, zvýšenej úmrtnosti obyva-

teľstva v trebišovskej oblasti. Vyhlasovať tieto skutočnosti

za strašenie je, mierne povedané, podivuhodné. Nehovoriac už

o tom, že  nekvalitná voda môže  mať genetické dosahy  aj na

ďalšie generácie.

 

     Z uvedeného  vyplýva, že odporúčaný  alternatívny návrh

ministerstva životného  prostredia, tzv. nulový variant, iba

okrajovo rešpektuje záverečné hodnotiace stanoviská vypraco-

vané v rámci posudzovania vodárenských koncepcií východoslo-

venského  regiónu v zmysle  zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  číslo 127/1994 Z. z., ako aj  výsledky  odborných

oponentských  rokovaní a seminárov k vodárenským  koncepciám

východoslovenského  regiónu a výstupy  spoločného  elaborátu

ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva  životného pro-

stredia z roku 1995.

 

     Je však nesporné, že terajší stav zásobovania kvalitnou

vodou je  nedostačujúci a obyvateľov  ako  celého východného

Slovenska, tak  veľkomiest  Košíc a Prešova je potrebné  za-

bezpečiť  dostatkom  hygienicky  vyhovujúcej  vody, a to  aj

v suchých  obdobiach.  Nedovoľme,  aby  otázka vodnej nádrže

Tichý  Potok sa  spolitizovala tak,  ako bola  spolitizovaná

výstavba vodnej nádrže  Gabčíkovo-Nagymaros a aby pri otázke

zásobovania obyvateľov východného  Slovenska kvalitnou vodou

prevážili  osobné názory,  ale aby  bola riešená  na základe

zodpovedných posudkov  skutočných a nepodplatiteľných odbor-

níkov. Preto  aj touto cestou apelujem  na pracovníkov mini-

sterstva životného  prostredia, aby znovu  preskúmali všetky

údaje  a  ukazovatele,  a  najmä  najnovšie  údaje o škodách

vzniknutých v danom  regióne  po  tohtoročných  povodniach a

prehodnotili  svoje  negatívne  stanovisko k výstavbe vodnej

nádrže Tichý Potok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážená pani predsedníčka výboru pre životné prostredie,

 

     tej časti vášho génia, ktorú dobyli Avari, odporúčam do

pozornosti jeden taký krátky  príbeh, ktorý uviedla verejno-

právna Slovenská televízia. Do  pozornosti preto, aby ste sa

venovali aj takýmto veciam.  Slovenská televízia uviedla ako

obrovskú pozoruhodnosť  príbeh o kapitálnom sumcovi, ktorého

vytiahli,  tuším, z priehrady v Domaši. Ten  príbeh  je  ale

o inom. Rybár hodil vlasec, o ktorý zavadil sumec. Samozrej-

me, sumec vlasec pretrhol. Toho sumca vytiahol na slučke po-

tápač. Slovenská televízia to uviedla ako príkladný čin pyt-

liactva. Toto bolo číre  pytliactvo. Verte mi, pani predsed-

níčka, to uviedla verejnoprávna televíza bez komentára. Ver-

te mi, keby sa všetci slovenskí potápači ponorili do sloven-

ských vôd, tak do týždňa na Slovensku niet jediného sumca.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     nedá mi, aby som  nezareagoval na vystúpenie pani kole-

gyne Lazarovej. Budem veľmi  stručný, pretože takisto pochá-

dzam z oblasti, ktorá bola kvôli pitnej vode pre Východoslo-

venský kraj z vodárenskej  nádrže Starina vysťahovaná. Samo-

zrejme, dá  sa v prevažnej  väčšine s tým,  čo ste povedali,

súhlasiť. Ale na druhej strane  treba povedať, že štát v ta-

komto prípade musí dať záruky ľuďom, ktorých sa to priamo či

nepriamo dotkne, pretože v oblasti vodárenskej nádrže Stari-

na 7 dedinám, tisíckam ľuďí, do dnešného dňa štát nezaplatil

žiadnu ujmu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa  ďalej hlási pán poslanec Hof-

bauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Trošku sa čudujem, že sa vôbec bavíme o takej samozrej-

mej veci, akou je rezerva pitnej vody pre Slovenskú republi-

ku a pre  všetkých  jej  obyvateľov.  Slovensko  predstavuje

predsa strechu Európy, z ktorej  máme presne len toľko vody,

koľko zadržíme. To, čo nám odtečie, nemáme. Ďakujem kolegyni

Lazarovej za jej  vystúpenie. Aj keď nie vždy  zvyknem s ňou

súhlasiť, v tomto smere bezvýhradne áno.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ďalej vystúpi  pán poslanec Lysák a pripraví

sa pán poslanec Pál Farkas.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pre doktora  Sečánskeho a ďalších  mám návrh, či  by sa

nejako nedal v našom rokovacom  poriadku nájsť spôsob, ak sa

vystúpenia týkajú zhodného problému, aby bola daná tomu dru-

hému vystupujúcemu  možnosť urobiť akúsi  pauzu alebo odsun.

Zatiaľ z toho zrejme nebude  nič, a preto sa pokúsim modifi-

kovať niektoré úvahy o tom,  čo predo mnou zaznelo, ale, sa-

mozrejme, z inej polohy.

 

     Najprv k celkovým zeleným správam. Chcem podobne ako vo

výbore  pre financie, rozpočet a menu, kolegyne a kolegovia,

oceniť kvalifikované, fundované analytické materiály, ktoré,

priznám sa,  by som veľmi  rád v tejto  podobe videl aj  pre

hospodárstvo,  priemysel a niektoré  ďalšie  rezorty.  Chcem

oceniť, že tento  rezort urobil to, čo  máloktorý iný, a to,

že nerozbil svoju vedeckovýskumnú základňu. Myslím si, že to

je dôsledok racionálneho postupu. A to preto, že dáva nielen

súhrn  problémov a výsledkov, ale  dáva aj  návrh  východísk

k riešeniam, ktoré sú tu uvedené.

 

     Napriek tomu by som  chcel poprosiť pána ministra Baca,

aby uviedol svoj názor na to, že poľnohospodárstvo alebo ce-

lý jeho rezort, alebo to, čo patrí do jeho oblasti, sa pred-

sa len  podieľa na pasívnom salde  skoro 27 percentami, vyše

8,8 miliardami.  To je značná  váha a mám taký dojem,  že je

vhodné, aby sa to svojím spôsobom objasnilo.

 

     Ďalej by som chcel zdôrazniť to, čo som uvádzal v našom

výbore, a bol by som rád, aby si to všimli aj prítomní pred-

stavitelia strojárstva a ďalších  súvzťažných  odvetví. Mrzí

ma, že mi už bohaté a čisto čierne vlasy zošediveli odvtedy,

čo sa  naozaj veľmi dôsledne snažím  nie na základe vymýšľa-

nia, ale na základe serióznych analýz presvedčiť tých produ-

centov strojov a zariadení, ktorí nedokázali doteraz koncen-

trovať  pozornosť  na  odvetvia  poľnohospodárstva a lesného

hospodástva  a možno  sčasti  aj  vodného  hospodárstva. Ide

o odvetvia - spomínal som  to v predchádzajúcom vystúpení -,

ktoré majú vlastnú surovinovú  základňu  permanentne sa opa-

kujúcu. Keby  tak, ako to  robíme my, postupovali  Japonci a

ďalší, vôbec by neboli tam, kde sú.

 

     Samozrejme, predtým som  registroval, že produkcia špe-

ciálnej a ťažkej techniky bola výhodnejšia. Naopak, teraz sa

stretávame s názorom  a  čudujem  sa  poľnohospodárom  alebo

predstaviteľom tohto dôležitého rezortu,  že sú málo dôrazní

v tom, že  akceptujú názor: Keď už  iní majú vyvinuté stroje

a zariadenia, či  už  Američania,  Kanaďania  alebo niektorí

ďalší v Európe, tak čo už my teraz. Ak by sme rozmýšľali tak

- muchy, zjedzte ma -, tak už tu nie sme. Mám taký dojem, že

keby sme  neboli  povedzme v automobilovom  priemysle v roku

1968 špekulovali,  nerobili domáce  rozbroje - myslím si, že

sa vtedy uvažovalo  vyrábať Alfa Romeo -, tak  kde sme teraz

mohli byť! To isté môžeme  hovoriť o strojoch a zariadeniach

pre tieto odvetvia. Dávam to do pozornosti a bol by som veľ-

mi rád,  keby sa na  toto reagovalo, ak  môžem poprosiť, pán

minister.

 

     Pani Lazarová vo svojich opodstatnených úvahách uvádza-

la aj hygienické návyky na  východe. Myslím si, že návyky na

východe či v strede, alebo  na západe Slovenska  sú rovnaké.

Závisí od  toho, či berieme do  úvahy  tých na koncoch a za-

čiatkoch dediny, alebo tých druhých. Vážení, toto treba brať

do úvahy a každý z nás  by mal  byť trošku  seriózny. Takéto

veci neznášam nielen ja, ale aj ďalší.

 

     Teraz k samotnej  problematike hornotoryskej priehrady.

Viacerí  sme boli  účastníkmi stretnutia,  kde sme hodnotili

povodeň na  hornej Toryse. Vážení,  každý z vás,  kto nie je

z tohto kraja,  pozná meno Tichý Potok,  ešte potom Kravčík,

ešte potom starostka Tichého Potoka atď., ktorá, mimochodom,

najprv zavolala médiá a až potom  povodňovú službu. Túto ob-

lasť jednoducho  ovládame. Tým by som chcel demonštrovať, že

naozaj povodne nepostihli ten jeden domček, pod ktorým sa to

prepadlo alebo  pár domov vedľa veľkého  zrázu, ale aj horné

obce, či už  ide o Vyšné a Nižné  Repáše, Torysky, Tichý Po-

tok, Brezovicu nad Torysou, Torysu,  Krivany atď., až po Sa-

binov a ďalej. A tá bezmedzná obetavosť, vážení, ktorá potom

nasledovala, sa týkala presne  toho a takto sa demonštrovala

slovenská súdržnosť a solidarita. Okamžite v tom čase všetky

inštitúcie a ľudia, ktorí boli k dispozícii, pomáhali riešiť

situáciu, aby zabránili ďalším škodám.

 

     Ale čo je dôležité a čo je záver toho, čo som chcel po-

vedať. Vážení, všetkým týmto škodám, všetkým, ktoré boli vy-

číslené - len tie doteraz známe, na vyše 110 mil. Sk pri ob-

ciach a občanoch -, sa dalo  predísť. Predísť vtedy, keby sa

bola vybudovala  hornotoryská  priehrada v rokoch 1992-1996,

ako sa to predpokladalo.  Keď sme veľmi seriózne diskutovali

s ľuďmi okolo tejto problematiky, doslova sa na nás obracali

- a možno aj kolegovia z opozície  budú s tým súhlasiť -, že

ľudia hundrú, nie sú  spokojní s nedostatočnou informovanos-

ťou o tom, či naozaj  hrozí  záplava, možné  nešťastia atď.,

keď sa táto priehrada postaví.

 

     Chcem vám povedať, že aj ja som patril k tým, ktorí pá-

nu  Binderovi  svojho  času  omieľali,  či  naozaj je pravda

a nehrozí, ak sa pod Čiernou horou - to je hora medzi Brezo-

vicou a Tichým  Potokom - postaví  priehrada, že sa zaplavia

celé nasledujúce dediny,  predovšetkým Brezovica nad Torysou

a ďalšie. Potvrdil a existujú seriózne analýzy, také, aké sa

robili okolo  Gabčíkova, že sa  po predchádzajúcich skúškach

našlo miesto, ktoré garantuje stabilitu a bezchybnosť fungo-

vania priehrady.  Myslím si, že  aj nám poslancom,  hoci sme

týmto otázkam  doteraz nevenovali takú  pozornosť, neuškodí,

ak týmto  otázkam venujeme ešte  pár minút, aby,  ak sa bude

o tomto ešte hovoriť, sme boli predsa len viac informovaní.

 

     Pokiaľ ide o vybudovanie priehrady, ktorú  viacerí spo-

chybňujú.  Myšlienka využiť  horné vody  Torysy je  stará už

niekoľko desaťročí. A keď je  nedostatok kvalitnej vody - je

známe, že je to celosvetový problém -, malo by nás tešiť, že

ešte máme  na Slovensku lokalitu, kde  je možné získať vodu,

ktorá má všetky atribúty ekologicky čistej. Je z čistej kra-

jiny, plne zodpovedajúcej požiadavkám na pitné účely.

 

     Neviem, vážení - a možno  aj vy ďalší -, neviem  pocho-

piť, ako mohlo dôjsť k tomu, že silnej kampani pána Kravčíka

a jeho spolku  bolo dané toľko priestoru,  keď jeho tvrdenia

naozaj nie sú technicky náležite podložené.

 

     Zhrniem poznatky, ktoré som získal. Pádne dôvody ma ve-

dú k tomu, aby som jednoznačne odporúčal a poprosil vás, vá-

žené kolegyne a kolegovia, aby sme naozaj zvážili a podpori-

li čo najskoršie vybudovanie hornotoryskej priehrady. Naozaj

toryskej priehrady, tak ako  sa hovorí oravská alebo akákoľ-

vek, lebo  Tichý Potok nič nehovorí.  Možno práve to niekedy

vyzýva k averzii.

 

     Po prvé je to protipovodňová ochrana. Je to ochrana ži-

votov a majetku občanov  voči tomu, čo sa teraz stalo, a zá-

chrana rozsiahleho, celého územia na hornom toku Torysy.

 

     Vážení, len stručne. Povodne  tam existujú, sú známe od

nepamäti. Zo 17. a 18. storočia a na začiatku  minulého sto-

ročia sú podložené fakty, že len v našej dedine, v Brezovici

nad Torysou, sa  utopilo vyše 40 ľudí, vo  vyšších i nižších

dedinách až po Sabinov vyplavovalo  celé, aj nové časti obcí

a aj niektoré  nepríjemné veci, vrátane obsahu  krýpt, čo sa

uvádza v dokumentoch. Pokiaľ ide o škody, ktoré  tam vznikli

teraz, chcel by som  zdôrazniť - spomínal som cifru 110 mil.

Sk, niečo  vyše 110 mil. Sk. To sú  len tie  čísla, ktoré sú

uvedené z domov,  mostov, ciest a podobne. Ale  keby  ste sa

pozreli vy, ako  ste tu, vlastnými očami na  tú spúšť, na tú

zdevastovanú  veľkú plochu,  každý by  odhadol, že  škody sú

mnohonásobne vyššie. Znovu hovorím škody, ktoré nemuseli byť.

 

     Pokiaľ ide o druhý dôvod,  ktorý ma viedol k tomuto ná-

vrhu, je  zásobáreň  pitnej vody.  Kolegyňa Lazarová v tejto

súvislosti hovorila  už o viacerých  náležitostiach. Vážení,

tá voda - je to možno  zhoda okolností - je totiž nielen pre

Košice a Prešov, je aj  pre všetky okolité obce, ktoré dote-

raz nemajú náležité zdroje  čistej vody, nielen okolo Micha-

loviec a niektorých ďalších.

 

     A ešte  taká perlička. Vážení, pozeral  som sa na staré

historické  pramene a viete, od  čoho odvodzujú názov  rieky

Torysa? Z keltského  thor iza,  to znamená  krištáľová  voda

alebo čistá voda. Myslím si, že  by to malo osloviť aj tých,

ktorí sú v tejto  oblasti odporcami,  aby uvádzané veľmi se-

riózne posúdili.

 

     Len v krátkosti poviem,  pretože nepokladám za potrebné

opakovať to, čo tu bolo  spomínané, že pre nedostatok pitnej

vody v Košiciach a Prešove bola  vodná nádrž  Starina po do-

končení presmerovaná  do týchto  miest. A mali by  ste počuť

ľudí v okolí  Michaloviec a ďalších, ako ich irituje, že mu-

sia chodiť po  čistú, zdravú, pitnú vodu pre  deti ďaleko do

niektorých  ďalších  zdrojov.  Vážení,  to  nie  je vôbec na

smiech, to sú každodenné problémy ľudí, ktorí prišli o zdroj

čistej vody, a pritom z toryskej priehrady by  voda samospá-

dom zabezpečila celú túto oblasť.

 

 

     Tretí dôvod je ekologický.  Je prirodzené, že prestavi-

telia najvýchodnejších okresov žiadajú presmerovanie Stariny

a doslova kričia: "My nie sme ľudia, aby ste nám zabezpečili

zdravú vodu?" Tak sa skutočne musíme k tomu vyjadriť.

 

     Štvrtý dôvod,  ak dovolíte, pre mňa  ako ekonóma je na-

ozaj  mimoriadne  dôležitý a mal  by byť  tiež dôležitý  pre

všetkých, ktorí tomu aj  teraz venujú trochu pozornosti. Po-

čas výstavby vodného diela  na hornej Toryse sa predpokladá,

že by sa na ňom podieľalo okolo 4 tisíc ľudí. Štyritisíc no-

vých  pracovných miest!  Naozaj, vážení,  toto sme  seriózne

prešli. Či už to bude  priamo vo výstavbe, doprave, obsluhe,

ubytovaní, stravovaní a podobne.  Vážení, tá oblasť je prie-

myselne  totálne  zanedbaná, a to z toho dôvodu, že Berzevi-

ciovci, slávny rod, z ktorého  bol aj prvý predseda Akadémie

maďarských vied,  nedovolili, aby sa  cez ich pozemky  už od

Torysy viedla železničná trať. Teda od Krivian sa to odtoči-

lo smerom na Poľsko a celé  železničné premostenie smerom na

Poprad, ktoré  by sme nutne teraz  potrebovali, nebolo a nie

je. Preto tam niet ani priemyslu.

 

     A myslím si,  že tu je ten priestor  nielen pre nás po-

slancov, pre ministrov, ale  aj pre poslancov nižších rangov

a pre ostatných  na to, aby sme  na zabezpečenie týchto pra-

covných miest  naozaj využili svoj  vplyv a, povedal by som,

vytvorili si aj istý priestor možno pre svoje pozície v tom-

to priestore.  Vážení, tým, že by sa tam  stavala priehrada,

bola by dostupná ťažká technika,  ktorá tam nepríde, keby sa

priehrada nestavala, či už ide o vybudovanie základov spolo-

čenských,  športových, turistických,  podnikateľských objek-

tov, dobudovanie cestnej siete, ale  aj plyn a niektoré ďal-

šie náležitosti.

 

     Pokiaľ ide o piaty dôvod - pomaly sa blížim k záveru -,

je to podpora rozvoja  celého regiónu hornej Torysy, regiónu

naozaj pekného, ale nesmierne chudobného.

 

     Ešte pár poznámok k obavám, ktoré existovali zo záplav.

Myslím si, že to netreba preceňovať, pretože by sme sa muse-

li báť všetci, ktorí žijú pod  Oravskou priehradou, Starinou

alebo niektorými ďalšími. Ale aj žart s tými 3 800 priehrad-

kami. Skutočnosť naozaj potvrdila, ako to bolo  povedané, že

bolo  smiešne, ako  kmene stromov  plávali. Nakoniec rozbili

mosty. To nie je riešenie. A úvahy, ktoré sa niektorí snaži-

li predniesť aj s vážnou  tvárou, pokiaľ ide o dopady striel

z vojenského  priestoru, odzneli  rovnako úsmevne  ako brvná

z priehradok.

 

     Myslím si, že by sme tu mali zobrať do úvahy to, čo som

spomínal - technické,  ekonomické,  ekologické  náležitosti,

ale aj to, že ľudia, ktorí  tam žijú nad aj pod predpoklada-

nou priehradou, okrem pár ľudí hmotne zainteresovaných a ne-

jakých takých, ktorí sa vždy  nájdu, ľudia, ktorí sú serióz-

ni, naozaj  očakávajú a hovoria:  Prečo už neprestanete  ho-

voriť a prečo tú priehradu nevybudujete?

 

     Z toho, čo som  spomínal, vyplýva, že  zabezpečenie ži-

votov a majetku, zásobovanie obcí a miest na celom východnom

Slovensku kvalitnou  vodou, lacnejšia voda  z toryskej prie-

hrady  pre oblasti  Prešova a  Košíc, zvýšenie zamestnanosti

a náklady na ochranu života a majetku na kvalitnú vodu, kto-

ré stúpajú každým dňom, hovoria za to, aby toryská priehrada

bola vybudovaná bez ďalšieho otáľania.

 

     Vážení, pár krikľúňov a zaťatých  odporcov za to, čo sa

stalo alebo  môže sa stať,  neponesie dôsledky. To  sa týka,

kolegyne a kolegovia, poslankyne a poslanci, nielen  poklad-

nice štátu, nielen regiónu, ale  týka sa to nás všetkých. Aj

teraz.

 

     Na  záver otázka  pre  pána  ministra, ako vidí možnosť

urýchleného začatia riešenia, a to aj v súvislosti s tým, čo

spomínal kolega  Pacola, pretože aj  otázka, ktorú spomínal,

patrí k jedným,  ktoré nám ľudia v tomto  regióne dávajú pri

diskusiách.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Sa-

bolová.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán  poslanec  Lysák,  aj  keď  pochádzate z Brezovice,

z kraja, kde  hovoríte o vodárenskej nádrži  Tichý Potok, za

celé obdobie, pokiaľ  som v parlamente, nikdy ste sa k tejto

téme  ani verejne,  ani nijako  nevyjadrovali, čo  ma trošku

prekvapuje. A prekvapila ma aj vaša iniciatíva zorganizovaná

práve v obci Brezovica, keď ste hovorili, že tam bola disku-

sia o povodni. Bohužiaľ, tá  diskusia  sa viedla celkom iným

smerom a bola to asi  vaša osobná predvolebná kampaň v tejto

obci spolu s pánom Binderom,  ktorý hovoril len o veľmi zná-

mych  skutočnostiach a informáciách, ktoré  verejnosť a sta-

rostovia z tohto kraja poznajú.  Na tej akcii bolo veľmi za-

ujímavé, že ju zorganizovala  štátna správa, ale zástupcovia

ministerstva životného prostredia ako jediného rezortu, kto-

rí sa vyjadrili  negatívne k tejto stavbe, tam neboli zastú-

pení. Bola to akcia skutočne ako predvolebný míting s plnými

stolmi jedenia a pitia. Bola veľká škoda, že ste po prestáv-

ke s pánom Binderom odišli a na vlastnej diskusii, ktorá ma-

la prebiehať na tému povodní, ste sa už ani vy, ani pán Bin-

der ako  hlavný strojca  tejto vodárenskej nádrže  nezúčast-

nili.

 

     Mnohí starostovia uvádzali, že  sa podmieňuje súhlas na

výstavbu Tichého  Potoka aj tým, že  ak budú súhlasiť, potom

bude aj  dostatok zdrojov na  infraštruktúru a obce  sa budú

môcť rozvíjať. Ani takýto argument neobstojí. Hovoríte o za-

mestnanosti. Vidíme, ako  zamestnanosť obyvateľov stúpla pri

stavbe tunela pod  Braniskom. A myslím si, že to bude presne

takisto, že  budú vybrané firmy, ľudia  a organizácie, a nie

ľudia z tohto okolia, aj keby sa táto stavba stavala.

 

     Ešte ste hovorili, že  treba urobiť seriózne analýzy...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Koniec, uplynul vám čas, pani poslankyňa.

 

     Ďalej sa s faktickou  poznámkou  prihlásil pán poslanec

Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Vidím na  rezortnom pánu ministrovi,  že nie je  celkom

rád, že sa  mu správa o pôde mení na  správu o vode, ale na-

priek tomu poviem k tomu pár slov.

 

     Tichý Potok je  problém geologický, problém stavbársky,

vodohospodársky,  ekonomický,  sociologický a v konečnom dô-

sledku politický. Geologický je v tom smere, či podložie Ti-

chého Potoka  vydrží záťaž, nevydrží  záťaž. Vodohospodársky

problém - treba vodu, netreba  vodu. Ekonomický problém - sú

peniaze, nie sú peniaze. Sociologický problém - súhlasia ľu-

dia, nesúhlasia ľudia. A politický problém - kto o tom v ko-

nečnom dôsledku rozhodne. Rozhodne o tom ktosi, kto na to dá

definitívny placet. Tu len prípomínam, že tak ako v konečnom

dôsledku o Gabčíkove, aj o Tichom Potoku rozhodla vláda Jána

Čarnogurského v čase, keď bola pri moci.

 

     Otázka Tichého Potoka sa dá riešiť niekoľkými spôsobmi.

Je to  veľká nádrž s kapacitou 640 litrov  za  sekundu, malá

nádrž na  Škapovej s kapacitou 120, v Kravčíkove  priehradky

s 2 300, 900, 500,  neviem  koľko,  nestavať  povedzme  nič,

resp. stavať odberné miesta atď. Museli by sme to analyzovať

- je dosť vody, nie je dosť  vody, je dosť vody na Zemplíne,

kde je otrávený trojuholník Zemplín Chemlon - Bukóza - Chem-

ko. Mohli by sme sa baviť  o rôznych veciach, ale v konečnom

dôsledku chcem povedať, že sú tu dve hľadiská. Rozhodne, ako

hovorí pán  poslanec Lysák, výstavba  by priniesla do  tohto

regiónu  stavebné, hospodárske,  ekonomické a iné  aktivity.

To, či je potrebná voda, musíme zvažovať z toho  pohľadu, či

je voda na Zemplíne otrávená, alebo nie je otrávená. Voda na

hornej Toryse je zdravá,  je čistá. Trojuholník... (Ozval sa

zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Mohol by som aj pokračovať,  aby som si na úvod ušetril

čas.

 

 

     Chcel  by som  len pánu  kolegovi Lysákovi  povedať pár

pripomienok k tomu, čo povedal a čo som počul aj v Brezovici

v jeho vystúpení. Je vidieť, že sa naozaj prvýkrát vážnejšie

zainteresoval do tohto problému, lebo  tvrdiť, že ide o eko-

logicky čistú vodu alebo čistú vodu z čistej krajiny, to nie

je celkom  tak. Mali by ste  poznať, že existuje  projekt, a

práve splachové  vody po veľkých  dažďoch sa budú musieť od-

vádzať, čiže bude sa musieť  vybudovať ešte ďalšia priehrada

medzi Olšavicou a Nižnými  Repášmi a tunelom do rieky Marge-

cianky do povodia Hornádu. Tam je komplikovanejšia situácia,

nie je to také ideálne, ako ste povedali. Ale proste to pri-

jímam, že ste to povedali z neznalosti konkrétnej situácie.

 

     Po druhé ide o to, škoda, že ste  tam neboli  do konca.

Boli by  ste sa od  vodohospodárov dozvedeli, že  pravdou je

to, že v priemere 22 % dodanej  vody pre mestá Košice a Pre-

šov sa púšťajú cez deravé  potrubie do podložia. V kvantita-

tívnom  vyjadrení to  znamená, že  toľko vody,  koľko dodáme

z Tichého  Potoka do  rozvodnej vodovodnej  siete, sa stráca

v podzemí miest  Košice a Prešov. Čiže  moja predošlá koreš-

pondencia aj s prítomným pánom  ministrom viedla k tomu, aby

sme dali  časť peňazí, ktoré sú  plánované na výstavbu tohto

projektu, v prvom  rade na  opravu vodovodných sietí,  ktoré

vytvárajú takéto obrovské straty.  To sa dosiaľ, samozrejme,

neprijalo, nerealizovalo.

 

     Mrzí ma,  že ani vy, ani  pani Lazarová ste nespomínali

ešte ďalšieho  oponenta, a to je  ministerstvo obrany, ktoré

nie ľahkovážne, ale s plnou  vážnosťou... (Ozval sa zvuk ča-

somiery.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, uplynul vám čas.

 

 

     Pani Sabolová. Zapnite, prosím, mikrofón pani poslanky-

ni Sabolovej.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem.

 

     Rada by som ešte zvýraznila tri momenty. Hovoríte o se-

rióznych analýzach, pán poslanec, ale  je veľmi na škodu ve-

ci, že sa  práve do výboru pre životné  prostredie, ktorý by

sa tiež  mal  zaoberať touto  problematikou, žiadne seriózne

materiály ani z ministerstva  pôdohospodárstva,  ani z mini-

sterstva  životného prostredia  oficiálne nedostali.  Ide tu

o dôležitú vec,  keď treba mať koncepciu  pre politické roz-

hodnutie, pretože  musí to byť  rozhodnutie, ktoré presvedčí

občanov, že je tá potreba. Zatiaľ takéto materiály ani obča-

nia oblastí, ktorých sa dotýka  vodná nádrž, ale ani občania

z Prešova a Košíc nedostali. Sú čísla, s ktorými sa argumen-

tuje, ale nikto nám ich na papier do parlamentu nepredloží.

 

     Prečo sa nedala investícia aj do inej alternatívy? Pre-

čo len  do  tejto  vodárenskej  nádrže? Netvrdím a nikdy som

netvrdila, že je stopercentne dobrá alternatíva pána Kravčí-

ka, ale ak chceme niečo porovnať, musí byť finančná investí-

cia aj  do inej alternatívy  taká vysoká, ako  do Binderovej

alternatívy.

 

     A ešte hovoríte o Starine. Prečo sa vlastne Starina ne-

dotiahla a nedali  sa  investície a prostriedky tak, aby Mi-

chalovce a Trebišov  mali  zabezpečený  prívod vody? Veď tam

tiež  rezort ministerstva pôdohospodárstva i životného  pro-

stredia, ktorý dáva aj dotácie na tieto stavby, mohol pokoj-

ne zabezpečiť  vodu pre toto  územie, pretože Starina  slúži

pre tieto oblasti.

 

 

     A ešte jedna otázka na pána ministra, pretože sa tu ho-

vorí veľa o Tichom  Potoku a zúžili sme  debatu o vodohospo-

dárskej správe na  časť Tichý Potok. V akom  štádiu sú teraz

stavebné prípravy, keď hovoríme, že je už neskoro začať sta-

vať túto vodnú  nádrž? V akom stave je  celá príprava? Koľko

sa preinvestovalo? A čo sa  vlastne  plánuje, akým  spôsobom

chcete toto rozhodnutie prijať či už  vo vláde, či tu v par-

lamente,  alebo vôbec,  či sa  chcete vo  výbore pre životné

prostredie... (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čas, pani poslankyňa.

 

     Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ospravedlňujem sa ctenej snemovni za to, že som si vzal

ešte  jednu faktickú  poznámku, ale  nebol by  som rád, keby

otázka Tichého  Potoka bola vnímaná ako  rozpor medzi koalí-

ciou a opozíciou. V podstate môžeme hovoriť o tom, že rozpor

existuje aj  na úrovni vlády  medzi ministerstvom pôdohospo-

dárstva a ministerstvom  životného  prostredia,  kde sú roz-

dielne názory  povedzme na potrebu  vody, ako  som o nej ho-

voril v predošlom vstupe, kde musíme vyhodnotiť potrebu vody

vcelku, ale diagnostikovať  aj to, či je voda  zdravá, či je

otrávená, a musíme sa zaoberať rôznymi ďalšími stanoviskami.

Opakujem, v konečnom dôsledku  bude nutné rozhodnúť politic-

ky.

 

     Pán poslanec  Lysák, mrzí ma, ale  musím sa zastať pani

starostky z Tichého Potoka. Táto  mladá dievčina si plne za-

stala úlohu  starostky pri udalostiach, ktoré  nastali v sú-

vislosti so  záplavami. Držala sa veľmi  statočne, a tvrdiť,

že pozvala do Tichého Potoka  najprv médiá a potom príslušné

orgány štátnej  správy, resp. ľudí, ktorí  pri tejto povodni

mali čo robiť s vodou, viete čo, dovoľte mi, aby som s týmto

nesúhlasil. Je to mladé dievča, ktoré sa plne zasadilo o to,

aby Tichý Potok dostal to, čo mu patrí, či akútne pri zápla-

vách alebo aj v ďalšom vývoji.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ctihodná  snemovňa, väčšina  poslancov si pravdepodobne

nespomína  na situáciu s vodou  na  východnom  Slovensku asi

pred 15 rokmi, keď bola  voda v Košiciach 2 až 4 hodiny den-

ne, aj to v noci, a keď obyvatelia boli  odkázaní na to, aby

si v tom  čase nabrali  vodu do vedierok a spláchli záchody.

V tom čase  bol pretek o výstavbu  vodárenskej nádrže s pre-

smerovaním na prvoradé  riešenie priority problematiky Košíc

a ďalších miest. Ak sa tu bavíme o tom, že vodu netreba, tak

to vo mne  vyvoláva hlboký  pocit začudovania, a tí, čo toto

tvrdia, domnievam sa, že sú asi menej čistotní než tí, ktorí

sú čistotnejší a vodu  potrebujú. Rád  by som pripomenul ob-

lasti Veľkého Krtíša, Lučenca, Rimavskej Soboty. To bola ta-

kisto  katastrofálne  nedostatková  oblasť,  kde voda nebola

z jednoduchého  dôvodu, že  sú tam  také geologické  pomery,

ktoré neumožňujú tvorbu kvalitnej podzemnej pitnej vody. Tá-

to oblasť  žije a padá  na vodárenských nádržiach  Klenovec,

Hriňová, Malinec.  Keby tieto vodárenské  nádrže neboli, tak

táto časť južného Slovenska je bez vody.

 

     Domnievam sa, že skutočne maríme čas. Veľmi by som uví-

tal, keby si pán minister  Baco urobil k tejto rozprave svoj

profesijný záver, čo nepochybne aj spraví.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, chcel by som sa ospravedlniť poslancom, kto-

rí boli poverení svojím poslaneckým klubom vystúpiť. Zlúčili

sme totiž rozpravu a ja som  ozaj nie v zlom úmysle prepiso-

val prihlásených  poslancov a, bohužiaľ,  dal som  ich v tom

poradí, ako boli zapísaní, ale až za poslancov, ktorí nie sú

klubmi poverení vystúpiť.  Prosím, zoberte moje ospravedlne-

nie, ozaj to nebolo v zlom úmysle.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví

sa pán poslanec Koncoš.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     máme pred  sebou  správu o poľnohospodárstve a potravi-

nárstve  Slovenskej  republiky,  ktorá  hodnotí súčasný stav

nášho poľnohospodárstva,  jeho  postavenie v národnom hospo-

dárstve a hodnotí  dosiahnuté pozitíva, ale  poukazuje aj na

niektoré negatíva, ktoré vo  veľkej miere ovplyvnili dosiah-

nuté výsledky v roku 1996.

 

     Rok čo rok prerokúvame  takzvanú zelenú správu, a práve

preto je  namieste pouvažovať nad  tým, čo sa  vôbec zmenilo

v našom poľnohospodárstve za posledné obdobie, či sa podari-

lo tejto vláde niečo vyriešiť z nahromadených problémov toh-

to  odvetvia  národného  hospodárstva a či predložená zelená

správa naznačí spôsoby, metódy a cesty vyriešenia pretrváva-

júcich problémov v poľnohospodárstve.

 

     Ak si zvolíme takéto  hodnotiace kritériá, veru, v hod-

notení musíme byť skeptici,  veď z hľadiska pôsobenia ekono-

mickej  politiky v súčasnom  období  poľnohospodárstvo patrí

medzi najzložitejšie rezorty našej  ekonomiky. Je síce prav-

da, že predložená zelená správa  je rok čo rok obsiahlejšia,

poskytuje  rôzne  pohľady  na  prerokovanú problematiku, ale

problémy poľnohospodárov ostávajú naďalej nevyriešené. Chýba

nám dobre premyslená, ekonomicky opodstatnená poľnohospodár-

ska  politika, ktorá  vychádza z potrieb  našej  spoločnosti

a našich poľnohospodárov.

 

     Momentálny  stav je  veľmi  nepriaznivý a nevyhovujúci.

Problémy tohto odvetvia sú  veru veľké a pretrvávajúce. Roz-

voj je málo dynamický, ba  skôr žiadny, vzťahy nadmieru zlo-

žité a ťažko  zvládnuteľné, o čom  svedčia aj dosiahnuté vý-

sledky tohto odvetvia za uplynulý rok.

 

     Z makroekonomického hľadiska vplyv poľnohospodárstva na

dosiahnuté ukazovatele národného  hospodárstva neustále kle-

sá. Kým v roku 1989 podiel  poľnohospodárstva  na hrubom do-

mácom  produkte robil 9,4 %, v roku 1994 6,65 %, v roku 1995

ešte 5,63 %, vlani už iba 4,7 %. Iba za posledný rok sa zní-

žil približne o 1 %.

 

     Podiel poľnohospodárstva  na pridanej hodnote  mal tiež

naďalej klesajúcu  tendenciu, zatiaľ čo v priemysle a v ďal-

ších odvetviach národného hospodárstva vzrástol.

 

     Ďalej  podiel  poľnohospodárstva  na celkových investí-

ciách mal taktiež klesajúcu  tendenciu a efektívnosť vkladov

do poľnohospodárstva bola aj  naďalej nepriaznivejšia ako vo

väčšine  odvetví  národného   hospodárstva.  Aj  nízky  rast

spotreby materiálu, energie a služieb v tomto odvetví, ktoré

sú výrazne nižšie ako v ďalších  odvetviach národného hospo-

dárstva, poukazuje na určitú stagnáciu.

 

     V  poľnohospodárstve nepretržite  klesá priemerný  evi-

denčný počet pracovníkov. Za posledných 6 rokov poklesla za-

mestnanosť v poľnohospodárskej  prvovýrobe  približne  o 235

tisíc osôb,  teda z poľnohospodárstva  odišlo  vyše 60 % za-

mestnancov.  Žiaľ,  boli  medzi  nimi aj vysokokvalifikovaní

a schopní odborníci, ktorých je teraz v rezorte najväčší ne-

dostatok. Tí, ktorí v rezorte  ostali  pracovať, nie sú však

dostatočne zárobkovo motivovaní, veď  za posledné obdobie sa

výrazne prehĺbili rozdiely v odmenách v tomto odvetví. Žiaľ,

priemerná mesačná mzda jedného poľnohospodára dosiahla v mi-

nulom roku iba okolo 80-percentnú  úroveň priemerných mesač-

ných miezd dosiahnutých v národnom hospodárstve.

 

     Podiel  agropotravinárskeho sektora  na celkovom zahra-

ničnom obchode  sa výrazne  znížil  oproti  predchádzajúcemu

obdobiu.  Vo  vývoze  zo 6,4 % v roku 1995 na 5 % a v dovoze

z 9,2 % na 7,8 %. Dovoz poľnohospodárskych výrobkov a potra-

vín výrazne ovplyvnili niektoré opatrenia zo strany vlády na

ochranu domáceho trhu. O tom, že tieto  opatrenia neboli do-

stačujúce, svedčí aj fakt, že od roku 1997 bola opätovne za-

vedená dovozná  prirážka. Aj z uvedeného  vyplýva, že výcho-

diskom z tohto  nepriaznivého  stavu v oblasti  zahraničného

obchodu  by mala  byť efektívna  proexportná politika, ktorá

nám, veruže,  chýba. Záporné saldo  zahraničného obchodu ra-

pídne narastá do ťažko ovládateľných výšok. Niektoré ochran-

né opatrenia  sú potrebné a opodstatnené, ale  nie  sú a ani

nebudú úspešné z dlhodobého  hľadiska  bez efektívnej proex-

portnej politiky podporovanej zo štátneho rozpočtu.

 

     Ochrana domáceho trhu s už realizovanými opatreniami zo

strany vlády môže znamenať iba zmiernenie vplyvu negatívneho

salda zahraničného obchodu na celkové národným hospodárstvom

dosiahnuté výsledky, ale iba na  krátke obdobie a iba týmito

opatreniami  bezpečne  nevyriešime  tento  závažný  problém.

Oproti tomu efektívna proexportná politika by znamenala rie-

šenie  na ďalšie a dlhšie  obdobie a výrazne  by  pomohla aj

producentom poľnohospodárskych produktov.

 

     Od roku 1993 negatívne  saldo zahraničného obchodu neu-

stále  rapídnym tempom  narastá  ako  vo vzťahu  ku krajinám

Európskej únie,  tak aj vo vzťahu  ku krajinám CEFTA. Zmeniť

tento stav  môžeme iba  spomínanou  proexportnou politikou a

treba neustále hľadať a  monitorovať nové exportné možnosti,

nové trhy, najmä v krajinách Európskej únie, a v neposlednom

rade zo  strany štátneho rozpočtu oveľa  a oveľa výraznejšie

podporiť export.

 

     Ďalším závažným  nedostatkom v oblasti zahraničného ob-

chodu s poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami je aj to,

že nedokážeme využiť poskytnutý  široký rámec exportných ko-

moditných možností. Väčšinou sa  vyvážajú suroviny a poloto-

vary,  najmä obilie,  mlynárenské výrobky,  mlieko a vajcia,

ale na druhej strane sa dovážajú už hotové, finálne výrobky,

potraviny, ktoré idú priamo na spotrebu bez využitia domácej

pracovnej sily. Tieto otázky sú v súčasnosti veľmi aktuálne,

hlavne pokiaľ ide o zabezpečenie  dohodnutých cieľov a záve-

rov úspešného  zavŕšenia  rokovania v rámci uruguajského ko-

la GATT, resp. VTO, alebo v súvislosti s našou  deklarovanou

snahou o vstup do európskych hospodárskych štruktúr.

 

     Poľnohospodárstvo bude zrejme  jednou zo závažných pre-

kážok vstupu do  týchto štruktúr nielen pre nás,  ale aj pre

ďalšie asociované  krajiny. Oproti iným  cteným  mojim kole-

gom, ktorí už dávnejšie vyhlásili, že naše poľnohospodárstvo

je  najlepšie pripravené  na vstup  do spomínaných hospodár-

skych štruktúr, mám  na to iný a opačný  názor. Ešte nie sme

vôbec pripravení na takýto vstup.

 

     Do spoločnej poľnohospodárskej  politiky Európskej únie

nemôžeme  vstupovať s poddimenzovanou a podhodnotenou poľno-

hospodárskou politikou a bude  potrebné našu politiku harmo-

nizovať s politikou Európskej únie, kde sú rozhodujúce pevne

stanovené kvóty,  cenové záruky, úroveň  domácej a exportnej

podpory a hlavne  liberalizácia zahraničného obchodu. Takáto

úroveň  poľnohospodárskej výroby  si vyžaduje  stabilizované

pomery, potrebnú výkonnosť odvetvia a pevne vybudované trhy.

Mám taký pocit, že všetky tri spomínané predpoklady ešte ne-

máme zabezpečené, ale  dobrou a efektívnou poľnohospodárskou

politikou zo  strany vlády, ktorá,  žiaľ, v súčasnosti  ešte

stále absentuje, sú dosiahnuteľné.

 

     V  mikroekonomickej  oblasti  alebo  v mikroekonomickej

sfére sú dosiahnuté výsledky  väčšinou tiež negatívne. Vlani

okrem stavu hydiny naďalej pokračoval pokles znižovania sta-

vov  hospodárskych  zvierat. V roku 1995 sa  stavy  ako  tak

ustálili, ale v roku 1996 došlo k ďalšiemu znižovaniu stavov

hospodárskych  zvierat. Samozrejme, odzrkadľuje sa to  aj na

živočíšnej a trhovej  produkcii  poľnohospodárskych podnika-

teľských subjektov a bezpečne to  bude mať  priamy  vplyv na

cenu živočíšnych produktov u nás.

 

     Celková produkcia  jatočných zvierat tvorila okolo 50 %

produkcie roku 1989. Výrazné nedostatky  sú aj v úžitkovosti

hospodárskych zvierat. Dosiahnuté výsledky značne zaostávajú

za potenciálnymi produkčnými schopnosťami daného biologické-

ho  materiálu. Dynamika  rastu úžitkovosti  je nízka. Takýto

stav do  značnej miery zavinil aj  akútny nedostatok finanč-

ných prostriedkov na nákup  kvalitných osív, sadív či biolo-

gického  materiálu,  ale  aj subjektívny  faktor, a niekedy,

buďme otvorení, zlyháva aj odborná stránka veci.

 

     V rastlinnej výrobe sú dosiahnuté  hektárové úrody neu-

spokojivé. Sú síce už o niečo  vyššie ako v predchádzajúcich

rokoch, ale sú hlboko  pod úrovňou produkčnej schopnosti da-

ného biologického materiálu. Najväčšie problémy sa ukazovali

pri pestovaní  ovocia a zeleniny, ale  aj pri pestovaní ďal-

ších poľných kultúr. Táto  výroba je nadmieru ovplyvnená do-

vozom viackrát menej hodnotnej,  ale vďaka výrazným dotáciám

zo strany  exportujúcej krajiny, samozrejme,  lacnejšej pro-

dukcie zo zahraničia.

 

     Dosiahnuté hospodárske výsledky  hospodárskych a poľno-

hospodárskych subjektov  za rok 1996 sú  už o niečo priazni-

vejšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale netreba ich prece-

ňovať.  Treba za  tým  vidieť  aj úbytok  počtu  pracovníkov

v poľnohospodárstve a rast  nákupných  cien  alebo na druhej

strane  aj neustále  klesajúci finančný  majetok a likviditu

podnikov.

 

     Kladný hospodársky výsledok súhrnne dosiahli, žiaľ, len

obchodné spoločnosti, teda hospodárske jednotky, kde sa zme-

nil  celkový  vzťah k poľnohospodárskej  výrobe.  V činnosti

tých  subjektov  prevláda  odbornosť,  profesionálny prístup

a rentabilita výroby. Poľnohospodárske družstvá a štátne ma-

jetky, kde povedzme niekedy absentuje podobný prístup k poľ-

nohospodárskej výrobe, sú, česť výnimkám, naďalej stratové.

 

     Azda najvážnejším ekonomickým  problémom súčasného poľ-

nohospodárstva  je,  že  záväzky  podnikateľských subjektov,

hlavne  poľnohospodárskych  družstiev  a štátnych  majetkov,

rástli a rastú rýchlejšie ako pohľadávky. V roku 1996 záväz-

ky dosiahli  už skoro neúnosnú mieru,  sú trojnásobne vyššie

ako pohľadávky. Podstatnú časť týchto záväzkov tvoria záväz-

ky  po lehote  splatnosti, čím  sa poľnohospodárske družstvá

a štátne majetky  väčšinou dostávajú do  dlhodobej platobnej

neschopnosti.

 

     Ďalším ekonomickým deštruktívnym  javom nášho poľnohos-

podárstva je to, že v roku 1996 nepretržite pokračoval ďalej

pokles počtu poľnohospodárskych strojov a zariadení. Súčasný

strojový park je značne zastaraný, fyzicky a morálne opotre-

bovaný. Podiel novonadobudnutých strojov je nízky, ale treba

poznamenať, že sa nakupujú  kvalitnejšie a výkonnejšie stro-

je.

 

     Bohužiaľ, ani  v roku 1996, tak  ako v predchádzajúcich

rokoch, nebola zo  strany podnikateľských subjektov zabezpe-

čená ani  jednoduchá reprodukcia základných fondov, čo pred-

určuje ďalší rozvoj  tohto  veľmi dôležitého odvetvia národ-

ného hospodárstva. A keď ešte k tomu  pridáme aj to, že väč-

šia  časť existujúcich  strojov a zariadení  bola ohodnotená

v starých cenách a odpisy týchto strojov sú vyrátané a odvo-

dené z nižších  cien, stojíme  veru pred vážnym  ekonomickým

problémom, ktorý môže mať ďalekosiahle následky aj v procese

nášho pričlenenia sa k spoločnej  poľnohospodárskej politike

Európskej únie.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, prerokovaná  správa o poľno-

hospodárstve a potravinárstve  Slovenskej republiky  mapuje,

hodnotí súčasný stav v našom poľnohospodárstve. Predovšetkým

je obsiahlo vypracovaná. Na jednej strane vyzdvihuje pozití-

va a na druhej  strane iba  konštatuje niektoré najvážnejšie

a najvýraznejšie  negatíva a  problémy v  poľnohospodárstve.

Ale napriek  niektorým pripraveným opatreniam  zo strany re-

zortu a vlády Slovenskej  republiky, ktoré sú potrebné, jed-

noznačne  nenaznačuje  cestu,  spôsoby a metódy  odstránenia

týchto pretrvávajúcich  negatív a problémov,  čím sa nezmení

súčasný nevyhovujúci stav v poľnohospodárstve.

 

     Verím,  že to  nie je  jednoduchá úloha.  Existuje síce

parlamentom odsúhlasená  rezortná agrárna koncepcia,  ale zo

strany vlády Slovenskej  republiky naďalej absentuje dlhodo-

bá,  dobre  premyslená a dosiahnutými  výsledkami  podložená

celková  hospodárska  koncepcia, o ktorú  by sa  opierala aj

spomínaná agrárna koncepcia. V štátnom rozpočte nie sú voľné

prostriedky, ale odborníci a poľnohospodárska verejnosť prá-

vom očakávajú, že v dohľadnom čase dôjde k priaznivým zmenám

vo  vzťahu k odvetviu  poľnohospodárstva.  Právom  sú  teraz

sklamaní, lebo prerokovaná zelená správa celkový stav v poľ-

nohospodárstve hodnotí pozitívne, čo nie je v súlade so sku-

točným stavom.

 

     Právom sme očakávali, že v predloženom materiáli už bu-

dú naznačené určité kroky k zlepšeniu celkového stavu v poľ-

nohospodárstve, ktoré  by mali  byť uskutočnené v roku 1998.

Bolo by to reálne aj vzhľadom na tvorbu návrhu štátneho roz-

počtu na rok 1998. Žiaľ, nestalo sa a nemôžeme  počítať  ani

s tým,  že sa v dohľadnom  čase zmení  celkový  vzťah  vlády

k poľnohospodárstvu. Aj z tohto  vyplýva,  že poľnohospodári

naďalej budú  musieť niesť na vlastných  bedrách celú ťarchu

súvisiacu s politicko-ekonomickou  premenou našej spoločnos-

ti, pokiaľ  ide o zabezpečenie tzv. lacných  potravín. Je to

podľa  nás nespravodlivé.  Ostáva otvorenou  otázkou, dokedy

naše poľnohospodárstvo vydrží tento  nesmierny tlak a kde je

takzvaná hranica únosnosti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Koncoš a pripraví

sa pán poslanec Boros.

 

 

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     myslím si, že pán kolega  Filkus mal asi pravdu, keď sa

včera  zmienil o tom, že  sme spoločnosťou, ktorú  zaujímajú

predovšetkým kauzy,  menej už riešenia  vážnych ekonomických

problémov. Svedčí o tom nakoniec aj mediálny záujem o prero-

kúvanie zelených správ a, bohužiaľ, nielen v tomto roku, ale

aj v predchádzajúcich rokoch. Neviem, pán minister, či nebu-

deme musieť vyrobiť v poľnohospodárstve na budúci rok nejakú

kauzu,  aby sme  záujem verejnosti  a médií  nejako zvýšili.

(Hlasy z  pléna.) Alebo môžeme  prerokovať zelené správy  vo

výbore, takpovediac pri okrúhlom stole, kde možno aj opatre-

nia, ktoré  by sa prijali  na základe určitého  konsenzu, by

boli dôslednejšie a výraznejšie.

 

     Predložená správa za  agrokomplex, ktorá je vypracovaná

na  veľmi dobrej  kvalitatívnej  úrovni s využitím  bohatého

faktografického materiálu - ako každoročne -, dáva primeraný

obraz o postavení  slovenského  poľnohospodársko-potravinár-

skeho komplexu a načrtáva  aj nástroje usmerňovania jeho vý-

voja. Pôjde len o to, aby  sme spoločne hľadali aj na úrovni

Národnej rady možnosti pozdvihnutia jeho úrovne, lebo v tom-

to odvetví je ešte stále čo naprávať, a aby sme na problémy,

o ktorých sa tu dnes  hovorí, pamätali najmä pri schvaľovaní

zákona o štátnom rozpočte.

 

     O  zložitosti  vývoja  svedčí  aj  fakt,  že  v  rokoch

1996-1997, tak  ako hovoril pán minister,  sa zvýšili zdroje

vo väzbe na  štátny  rozpočet o 3,8 mld. Sk a mimorozpočtové

zdroje  sa  zvýšili o 1,43 mld. Sk, tržby o ďalších 1,1 mld.

Sk, ale hospodársky výsledok  prvovýroby oproti roku 1995 sa

v roku 1996 zlepšil  len  nepatrne, o 200 mil. Sk. Zaujímavý

je aj  vývoj v 1. polroku 1997, keď  je  strata 2,8 mld. Sk,

dokonca o 200 mil. vyššia ako za rovnaké obdobie pred rokom.

Vo  výhľade hospodárskeho  výsledku ku  koncu tohto  roka sa

však očakáva strata  len 1 mld. Sk, čo  je na základe vývoja

za 1. polrok dosť prekvapujúca prognóza. Zrejme má minister-

stvo pôdohospodárstva aktuálnejšie informácie, ako sú uvede-

né v predloženej analýze.

 

     Stagnácia hospodárskeho výsledku  odvetvia pri zvýšenej

štátnej podpore je spôsobená hlavne trvalým disproporciálnym

vývojom cien  výrobných prostriedkov vstupujúcich  do výroby

a cien  poľnohospodárskych výrobkov.  Predovšetkým tu  treba

hľadať aj sústavne sa prehlbujúcu platobnú neschopnosť v re-

zorte. Situácia je mimoriadne  zložitá najmä v tomto období,

keď sa tok peňazí takmer celkom zastavil, a to napriek zberu

úrody, za ktorú nemá  kto veľakrát zaplatiť. Táto skutočnosť

sa už niekoľko rokov  opakuje bez náznaku trvalejšieho zlep-

šenia.  Skôr  naopak, v tomto  roku, tak  ako o tom  hovoril

predchádzajúci  rečník poslanec  pán Farkas,  je peňazí ešte

menej, objem pohľadávok najmä po lehote splatnosti sa zvýšil

oproti polroku 1996 o 22 % a takisto  aj  záväzky  po lehote

splatnosti sa  zvýšili  za porovnateľné  obdobie o 17 %. Bez

dramatizovania to poukazuje takmer na kolapsovú situáciu.

 

     Jednou z príčin  tohto stavu je  aj zanedbanie možnosti

vytvorenia  kapitálového  reťazca  a  prepojenia  prvovýroby

- spracovania, obchodu a spotrebiteľa - v procese privatizá-

cie. Do tohto rozbitého reťazca vstupuje v súčasnosti príliš

veľa tretích sprostredkujúcich osôb, čo v konečnom  dôsledku

zvyšuje  ceny potravín,  ale nezvyšuje  príjmy prvovýrobcov.

Chybou je aj to, že podniky spracovateľského priemyslu a od-

berateľské  podniky  služieb  sa  privatizovali väčšinou pre

osoby bez kapitálovej zdatnosti a nečudo, že im  chýbajú fi-

nancie na platby za nakupované suroviny a možno aj zdroje na

splátky do Fondu národného majektu.

 

     Okrem  problémových platieb  za surovinu  sú existenčne

ohrozené aj  samotné podniky - pozri  čerstvý príklad  Novo-

fructu  Nové Zámky.  Domnievam sa,  že ak  sa noví vlastníci

nepričinia o horizontálnu  integráciu  svojich  firiem, tre-

tia  vlna  privatizácie  pre  zahraničné  monopoly u jedných

a bankroty u ďalších sú predo dvermi. Obdobná situácia je vo

veľkoobchodných podnikoch, ktoré  sa v rámci demonopolizácie

atomizovali, čím stratili  konkurencieschopnosť a na sloven-

ský trh s potravinami  veľmi dravo začínajú prenikať mamutie

veľkoobchodné  firmy, samozrejme,  kryté zahraničným kapitá-

lom, diktujúc tak prvé podmienky obchodu s potravinami.

 

     Ak  som  sa  dotkol  privatizácie,  len tak mimochodom,

v správe  sa uvádza,  že k polroku 1997 bolo zo 462 podnikov

zaradených  do privatizácie  sprivatizovaných 414 so základ-

ným imaním 50,5 mld. Sk. Bolo by zaujímavé vedieť, v koľkých

podnikoch má  podiel prvovýroba, prípadne koľko  osôb sa po-

dieľalo na  privatizácii 50-miliardového majetku, a ešte za-

ujímavejšie,  ako sa  plnia podmienky  privatizačných zmlúv.

Myslím si,  že takéto informácie by  mali byť celkom logicky

zverejňované.

 

     Domnievam sa, že  absentujúce kapitálové prepojenie pr-

vovýroby a spracovateľov sa podieľa  ako jeden z faktorov aj

na pomerne veľkých výkyvoch v zásobovaní trhu, čo je typické

v tomto období pri jatočných ošípaných, kde sa odbytová cena

vyšplhala v poslednom období na 53 až 55 Sk za  kilogram ži-

vej hmotnosti. Nečudo, že  takéto zvýšenie cien sa prejavuje

aj na  spotrebiteľských  cenách, keď v 40. týždni  napríklad

cena bravčového  stehna v priemere za  Slovensko bola 159,40

Sk a v priebehu 2-3 týždňov  vzrástla o 3,5 %. Dokonca v Ko-

šiciach je táto cena 175 Sk a sú bežné rozdiely aj v ďalších

sortimentoch v spotrebiteľských cenách medzi regiónmi, medzi

krajmi 20 i viac korún.

 

     V živočíšnej výrobe je vôbec zložitá situácia. Nerenta-

bilnosť tohto  odvetvia spôsobila, že už  nie sú prázdne len

jednotlivé maštale,  ale bez života  ostali celé hospodárske

dvory, a to veľmi často  aj v produktívnych oblastiach. Deje

sa tak hlavne tam, kde  sa zlikvidovali družstvá a noví uží-

vatelia  pôdy  nemajú, pravdaže, záujem o stratovú a  navyše

rizikovú výrobu. Tento jav je  však veľmi častý aj v spriva-

tizovaných štátnych majetkoch, kde nadobúdatelia tiež uteka-

jú od  podnikateľských rizík, navyše,  ak za predaj  zvierat

hoci  aj pod  cenu - veď  nakoniec  ich aj  pod cenu  kúpili

- prídu rýchlo k hotovým peniazom.

 

     Poľnohospodárstvo tak naďalej zostáva jedným z rozhodu-

júcich  odvetví  produkujúcich  nezamestnanosť.  Pretrváva a

sústavne sa prehlbuje  disparita  medzi priemernými zárobka-

mi v poľnohospodárstve  a v ostatných  odvetviach  hospodár-

stva. O tom som však dosť podrobne hovoril pri nedávnom pre-

rokúvaní zákona o mzdovej regulácii.

 

     Mnohé  ďalšie  problémy   súčasného  stavu  sú  uvedené

v predloženej správe, o mnohých hovorili a ešte budú hovoriť

kolegovia.

 

     Pravdaže, je aj čo pochváliť. O tom sa  tiež môžeme do-

čítať a budeme počuť.  Doteraz prijaté opatrenia na stabili-

záciu odvetvia  sa prejavili vo zvyšovaní  úrod v rastlinnej

výrobe a na cestu  stabilizácie nastúpili aj niektoré, spra-

vidla aj v predošlom  období ekonomicky silné podniky, ktoré

sa nerozdeľovali a netrieštili.

 

     Musíme  však pripustiť,  že ekonomický  úpadok odvetvia

ako celku, tak ako predpokladala koncepcia rozvoja poľnohos-

podárstva a potravinárstva z roku 1993, sa len čiastočne za-

stavil, resp. nezastavil sa  a neobnovila sa jeho stabilita.

Situácia  je o to  zložitejšia,  že  potreba a spôsob úhrady

zdrojov nie je v predkladanej správe  primerane precizovaná,

v čom je  najväčšia slabina  správy i navrhovaných opatrení.

Podľa kalkulácií ministerstva  pôdohospodárstva zostáva rie-

šiť nedostatok zdrojov na rok 1997 a budúce roky len vo výš-

ke 4,23 mld. Sk. Podľa  prepočtov  Zväzu  poľnohospodárskych

družstiev, ale zaujímavé, že aj podľa prepočtov Ministerstva

pôdohospodárstva  Slovenskej republiky  uvádzaných v predoš-

lých  dvoch  verziách  zelenej  správy  je  schodok  zdrojov

až 10,1 mld. Sk. Podľa  návrhov v predloženej  správe  by sa

mal riešiť schodok  vo výške  zdrojov 4,4, resp. 5,4 mld. Sk

s 1 miliardou uvažovanou  na revitalizáciu. Nedoriešený teda

zostáva rozdiel 4,7, resp. 5,7 mld. korún.

 

     V zhode so  Zväzom poľnohospodárskych družstiev Sloven-

skej republiky zastávam názor, že v danej hospodárskej situ-

ácii  sa dodatočné  zdroje do  agrokomplexu dajú  získať len

kombináciou zvýšenia zdrojov zo  štátneho rozpočtu a cenovej

úhrady  za poľnohospodárske  výrobky so  súčasným vytvorením

podmienok  pre  horizontálnu i vertikálnu integráciu dodáva-

teľsko-odberateľských vzťahov,  posilnením zmluvných obchod-

ných vzťahov, riešením nového  postavenia aj napríklad Štát-

neho fondu  trhovej regulácie. Domnievam  sa, že tento  fond

v poľnohospodárstve treba prebudovať na  orgán, ktorý by bol

kompatibilný svojimi právomocami s Intervenčným výborom zná-

mym z Európskej únie, ktorý je zameraný na podporu vnútorné-

ho a vonkajšieho trhu a s tým súvisiacu koncepčnú orientáciu

zmien v metódach,  nástrojoch a inštitucionálnom zabezpečení

regulácie trhu, vrátane vývozu a dovozu. Na tento účel treba

vypracovať a predložiť novelu zákona o Štátnom fonde mzdovej

regulácie poľnohospodárstva.

 

     Obnovenie integračných  vzťahov a kapitálového prepoje-

nia pri získaní dodatočných zdrojov na reprodukciu výrobných

fondov v prvovýrobe a v spracovateľskom  priemysle a obchode

by výrazne posilnilo konkurencieschopnosť  všetkých podnika-

teľských  subjektov,  čo je spolu s nevyhnutným zvýšením in-

tenzity  výroby  prvý  predpoklad  vstupu do Európskej únie.

V tejto oblasti sa žiada iniciatívnejší prístup aj bankových

domov a ich väčšie pochopenie pre osobitosti podnikateľského

prostredia v agrokomplexe.  Dlohodobosť  výrobného  procesu,

jeho biologický charakter si vyžaduje aj dlhodobé poskytova-

nie úverov a ostatných  zdrojov práve  na reprodukciu výrob-

ných  fondov. Aj v tak  často  spomínanej  Európskej únii je

bežné, že poľnohospodári nakupujú techniku a modernizujú vý-

robu viac-menej cez úvery. Tieto  sú však poskytované v prí-

pade výstavby na 20 až 25 rokov, pri nákupe  strojov na 5 až

10 rokov.

 

     Som si  vedomý kapitálovej sily  našich komerčných bánk

i súčasných rizík menového vývoja. Aj preto treba prijať no-

vý zákon o osobitných  podmienkach úverovania, ktorý by tiež

riešil  úverovanie  biologických a vybraných potravinárskych

zásob. Oceňujem, že kvôli zvládnutiu transformačného procesu

aj rezort navrhuje množstvo kvalitatívne nových opatrení, už

pánom ministrom spomínaný  zákon o poľnohospodárstve a zákon

o skladiskovom  záložnom liste a tovarovom  záložnom  liste,

ale aj  množstvo nových prístupov.  Bolo by žiaduce,  aby sa

novo  upravilo  poskytovanie  dotácií  zo štátneho rozpočtu,

hlavne, aby  bol na systémové a niektoré  ďalšie dotácie zá-

konný nárok, čím by sa posilnil okrem iného aj program Čisté

ruky. V tejto súvislosti si dovolím predložiť návrh na dopl-

nenie  správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v Sloven-

skej republike za rok 1997 predloženej vládou Slovenskej re-

publiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     V časti C "Aktualizácia agrárnej  politiky na podmienky

realizácie koncepčných  zámerov v roku 1998" v bode 1 Zámery

a opatrenia v legislatívnej a normotvornej  činnosti navrhu-

jem v mene  skupiny poslancov doplniť  písm. h) návrh zákona

o osobitných  podmienkach  úverovania  v poľnohospodárstve a

písm. i) návrh zákona o zmene Štátneho fondu trhovej regulá-

cie na Intervenčný výbor.

 

     V poslaneckom klube SDĽ  očakávame, že Ministerstvo fi-

nancií  Slovenskej  republiky  bude  aj...  (Zvuk spadnutého

pohára.) Prepáčte, ospravedlňujem sa.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pozrite sa, čo nám tí družstevníci robia. (Smiech.)

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Preto, že je to voda.

 

     V poslaneckom klube SDĽ  očakávame, že ministerstvo fi-

nancií bude aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1998

aspoň také  ústretové ako pred  rokom. Mali by  to zaručovať

proklamované  makroekonomické výsledky  hospodárstva Sloven-

skej republiky. Dúfam, že  sú nepodložené správy o pripravo-

vanom  znížení výdavkov  rozpočtu pre  kapitolu ministerstva

pôdohospodárstva práve z iniciatívy finančného rezortu. Mož-

ný  rozvoj agrokomplexu  totiž závisí  nielen od mobilizácie

jeho vnútorných rezerv, ale aj alebo dokonca najmä od celko-

vého ekonomického  prostredia v štáte vrátane objemu dotácií

a, samozrejme, aj kúpnej sily obyvateľstva.

 

     Niekoľko poznámok k lesníctvu. Už v úvode správy o les-

nom hospodárstve sa konštatuje poškodenie lesov v Slovenskej

republike na výmere  viac ako 400 000 ha len vplyvom imisné-

ho zaťaženia. V rámci  Európy  majú viac  poškodené lesy len

v Poľsku a v Českej republike. Zároveň sa v správe konštatu-

je, že  projekty preventívnych a nápravných  opatrení nie sú

finančne kryté.

 

     Od roku 1993 je platné uznesenie Národnej rady k vyčle-

neniu  finančných prostriedkov  zo Štátneho  fondu životného

prostredia na úhradu časti  nákladov spojených s realizáciou

bioprojektov  a  na  odstraňovanie  následkov  znečisťovania

ovzdušia na lesné ekosystémy v minimálnom rozsahu 50 % zdro-

jov  prijatých z odplát  za znečisťovanie  ovzdušia. Tá istá

úloha sa opakuje v bode B2 uznesenia vlády Slovenskej repub-

liky číslo 302 z 30. apríla 1996, kde bol  termín plnenia do

31. 12. 1996. Z mojich informácií, ale aj z opakovaného pri-

jatia  uznesenia vládou  Slovenskej republiky  usudzujem, že

ministerstvo životného prostredia predmetné uznesenie Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky a tiež  vlády  nerešpektuje

a neplní. Vzhľadom  na verejnoprospešné funkcie  lesov klesá

výmera hospodárskych  lesov a zvyšuje sa  práve výmera lesov

s verejnoprospešným významom.

 

     Zabezpečovanie  verejnoprospešných   funkcií  lesov  sa

uskutočňuje v krajinách  Európy  formou  štátnych objednávok

alebo  inak riešenou  podporou zo  strany štátu.  U nás  sa,

žiaľ, tento  trend neuskutočňuje, hoci  na druhej strane  aj

zákonom 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa sprís-

nil režim  ochrany lesov a doteraz  nie je vyriešená náhrada

ekonomickej ujmy pre vlastníkov a užívateľov lesa vyplývajú-

ca z obmedzeného obhospodarovania  lesov. Aj lesnícka verej-

nosť oceňuje  snahy štátu o starostlivosť v chránených  kra-

jinných územiach a najnovšie  vyhlásenie či pripravované vy-

hlásenie  dvoch nových  národných parkov.  Popri snahe  však

treba zabezpečiť aj finančné krytie nákladov na ochranu prí-

rody a krajiny a náhradu  spomínanej  ekonomickej ujmy. Inak

sa snaha stáva len planým rojčením bez konkrétnych výsledkov

a starostlivosť o ochranu krajiny je tak prospechom síce pre

všetkých, ale  záťažou len pre  úzku skupinu ľudí,  ktorí sa

o lesy starajú.

 

     Z ďalších prijatých zámerov v zelených správach z minu-

lých rokov  sa opakujú a neplnia  zámery v legislatívnej ob-

lasti, a to  najmä  vypracovanie  komplexnej právnej  úpravy

o lesnom hospodárstve a poľovníctve.  Napríklad už v zelenej

správe z roku 1993 boli  zámery  pripraviť nový lesný zákon.

V tohtoročnej zelenej správe sa opäť navrhuje vypracovať tú-

to komplexnú  právnu úpravu. Ak si  uvedomíme, že návrhy ta-

kých dôležitých  právnych  noriem a súvisiacich predpisov by

mali  prejsť aj  diskusiou v odbornej  verejnosti, lesníckej

verejnosti, domnievam sa, že termíny sú dosť nereálne.

 

     V oblasti  daňovej politiky sa  nerealizovali návrhy na

uplatnenie  zelenej nafty v lesníctve, podobne  ako v poľno-

hospodárstve,  ktoré  boli v správe v predchádzajúcom  roku.

Zdá sa, že zelená správa  za lesné hospodárstvo je vo vzťahu

k štátnemu rozpočtu pasívna a rešpektuje skôr stanoviská mi-

nisterstva financií ako potreby lesníctva.

 

     Lesné  hospodárstvo  má v súčasnosti  zníženú  finančnú

stabilitu, preto každoročne vyčlenenú  sumu zo štátneho roz-

počtu vo výške približne 500 miliónov  korún treba aspoň va-

lorizovať o inflačné trendy.

 

     Správa sa len veľmi stručne venuje prácam spoločenského

významu, medzi ktoré patrí podpora výstavby, opravy a údržby

objektov lesotechnických meliorácií a bystrín. Napríklad po-

drobnejšia analýza  tohtoročných záplav poukazuje  aj na za-

nedbanie týchto činností kvôli všeobecnému nedostatku finan-

cií.

 

     V zelenej správe 1997 za lesníctvo sa nespomína význam-

ná novela  zákona  číslo 229/1991 Zb. o pôde v znení neskor-

ších predpisov, ktorá rieši problém obhospodarovania štátne-

ho lesného majetku. Správa tohto  majetku je v krajinách Eu-

rópskej únie priamo  zverená obhospodarovateľom lesnej pôdy.

Viem, že ministerstvo  pôdohospodárstva predložilo návrh no-

vely tohto zákona do vlády Slovenskej republiky, preto zdvo-

rilo žiadam pána ministra o podanie  informácie o ďalšom po-

stupe  pri jej  prerokúvaní. V tomto roku  sa uskutočnila po

krátkom čase už druhá reorganizácia riadenia lesníctva. Obá-

vam sa, že  niektoré kroky boli v nej  motivované skôr poli-

ticky ako logicky, bez  adekvátnej prípravy a patričného od-

borného  zdôvodnenia,  čo  neprospeje  ekonomickej stabilite

lesných podnikov.

 

     Na záver treba konštatovať,  že napriek dobrej odbornej

úrovni spracovania zelená správa ostáva v časti C bez odpoč-

tu vykonaných  opatrení v predchádzajúcom období. Neobsahuje

analýzu neplnenia zámerov a neobjektivizuje  reálne predpok-

lady na plnenie nových cieľov.

 

     Ak mi  dovolíte, uvediem  ešte  niekoľko slov k vodnému

hospodárstvu. Aj táto správa  je v porovnaní s predchádzajú-

cimi rokmi poznačená rukou výskumníkov a myslím si, že s po-

zitívnym vplyvom  na jej úroveň. Z vecného  hľadiska  aj na-

priek  Programovému  vyhláseniu  vlády  Slovenskej republiky

zostávajú aj vo vodnom  hospodárstve zásadné otázky nevyrie-

šené. Tento stav  neumožňuje uplatňovať štátnu vodohospodár-

sku politiku v prebiehajúcom procese transformácie aj v ďal-

ších užívateľských rezortoch, čo  už teraz komplikuje rieše-

nie vzťahových  otázok s vodným hospodárstvom  najmä pri vy-

užívaní energetických diel. A tak určité  improvizovanie re-

zortu  vedie k odďaľovaniu  transformácie  vodného hospodár-

stva, lepšie povedané, vodohospodári v rezorte robia, čo mô-

žu, ale naďalej absentuje základný nástroj fungovania odvet-

via,  ktorým je  zákon o vodách. Aj  správa  sa na viacerých

miestach dotýka stavu rozpracovanosti tohto zákona.

 

     Podľa získaných informácií má  najbližšie k pravde text

na strane 59 správy, keď na  základe  príkazu ministra pôdo-

hospodásrstva pripravuje zákon o vodách tento  rezort takpo-

vediac  vo vlastnej réžii s tým, že ústredným  orgánom štát-

nej správy bude  ministerstvo pôdohospodárstva. Toto pasova-

nie sa za ústredný prgán je  už zjavné aj z textu správy, čo

je tak trochu v rozpore s platným kompetenčným zákonom.

 

     Spracovatelia správy priznávajú,  že absencia tohto zá-

kladného zákona  neumožňuje prijať nadväzujúce  zákony o ve-

rejných  vodovodoch a verejných  kanalizáciách, o rybárstve,

o využívaní hydroenergetického  potenciálu, viaceré nariade-

nia vlády,  všeobecné predpisy. K tomu  treba pripraviť celý

komplex nadväzujúcich zákonov, vládnych nariadení a všeobec-

ných  predpisov, ktoré  by vymedzili  kompetencie ústredného

orgánu  štátnej správy, užívateľských rezortov, jednotlivých

článkov riadenia štátnej správy, obcí, samospráv a samotných

užívateľov  vody  pri  realizácii  vodohospodárskej politiky

štátu, ako aj záväzné postupy transformácie a fungovania od-

vetvia v trhových podmienkach. Len  aby sme sa rozumeli, do-

dávam,  že  za  vypracovanie  vodohospodárskeho zákona nesie

gesciu ministerstvo životného prostredia.

 

     Môžeme teda  konštatovať, že plnenie  vládneho programu

v oblasti vodného hospodárstva je v súčasnosti na veľmi ten-

kom ľade alebo dokonca na vode.

 

     Napriek  naznačeným  problémom s transformáciou vodného

hospodárstva treba oceniť vodohospodárov a podniky povodí za

zvládnutie situácie  pri letných  povodniach. V tejto súvis-

losti však predsa len prenikajú  či šíria  sa aj nepodložené

správy o chybách  pri organizovaní  protipovodňovej  ochrany

najmä v súvislosti s evakuáciou Piešťan. Bolo by preto vhod-

né,  aby pán  minister ešte  raz vysvetlil  okolnosti, ktoré

viedli k evakuácii Piešťan, prípadne  objasnil, kto a na zá-

klade akých informácií dal  príkaz na toto opatrenie. Osobne

ho rešpektujem a chápem.

 

     Napriek  niektorým  kritickým  vyjadreniam,  ktoré  som

uviedol, pokladám za  potrebné poďakovať ministrovi pôdohos-

podárstva,  resp. ministerstvu  pôdohospodárstva, jeho vede-

niu, generálnym riaditeľom sekcií, ale aj ďalším zúčastneným

organizáciám, výskumným  ústavom v rezorte, samosprávnym or-

ganizáciám, ktoré pripomienkovali jednotlivé predkladané va-

rianty zelenej správy, za  vypracovanie a predloženie týchto

správ nie vo svojom mene, ale v mene poľnohospodárov, lesní-

kov a vodohospodárov, ktorých  vo Výbore  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre pôdohospodárstvo a v samotnej Národnej

rade zastupujem. Bodaj by si príklad ministerstva pôdohospo-

dárstva osvojili do budúcnosti aj ďalšie rezorty.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Boros.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Vážený pán podpredseda,

     pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     je  potrebné uznať,  že dôkladné  preštudovanie zelenej

správy stojí skutočne za námahu.  Ako už mám vo zvyku, začí-

nam s pozitívami, ktoré si podľa mňa zasluhujú zmienku.

 

     Zelená správa je predložená prakticky za rok 1996 a zá-

roveň slúži  ako východiskový koncept na  ďalší rok, teda na

rok 1998. V tomto má  skutočne  ministerstvo sťaženú  úlohu,

lebo prakticky bežiaci rok 1997 ešte nie je dokonale štatis-

ticky ani inak zachytený. Sú len, samozrejme, už dosť objek-

tívne predpoklady, ako to v tomto roku s naším agrárnym sek-

torom skončí.

 

     Správa je objemná a detailná, potvrdzuje nepopierateľný

fakt, že v budove  ministerstva pôdohospodárstva sedia úrad-

níci a analytici, ktorí sú  schopní podať ucelený a detailný

obraz o stave rezortu. Tabuľky, porovnávacie metódy absolút-

nych  a  relatívnych  súvislostí  sú prehľadné, zrozumiteľné

a čitateľné. Až natoľko čitateľné, že napriek povinne preja-

venému erárnemu  optimizmu je z nej  nad slnko jasnejšie, že

rezortu a vláde sa naďalej nedarí plniť si bezo zvyšku svoje

základné zámery. Som teda nútený konštatovať, že v tejto ro-

vine už  vonkoncom nestačí spomenutá  analytická a rozborová

schopnosť na papieri, pretože skutočná realizačná činnosť je

zrejme nie celkom dostatočná. Skrátka a jasne, úroveň samot-

nej správy nedokáže a nemôže natoľko zahmliť oči súdneho či-

tateľa, aby nevidel skutočnú biedu tohto nosného rezortu.

 

     Dovolím  si  vyzdvihnúť  iba  niekoľko číselných údajov

z tabuliek zelenej  správy, ktoré aj  pre zarytých nositeľov

ružových okuliarov musia znamenať vážne varovanie.

 

     Podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte či-

ní 4,7 %, napriek  tomu investície z národného  hospodárstva

iba 2,8 %. Samozrejme, to  nie je vina nášho rezortu. Oproti

roku 1995 došlo k poklesu o 0,6 %. Pokles  exportných schop-

ností, podiel na mínusovom salde vývozu a dovozu je skutočne

vysoký, čo sa týka agropotravinárskeho komplexu, a to už bo-

lo spomenuté predo mnou. Ale to zase súvisí na jednej strane

s nedostatočnými  investíciami, pretože  prepočítaná potreba

investícií  je 9,7 mld. a  skutočne  investovaných  bolo 3,2

mld. Je  tu daná neschopnosť  jednoduchej reprodukcie výrob-

ných  fondov.  Je  tu  pokles  hmotného investičného majetku

o ďalších 8 %. Spomínal sa tu aj opotrebovaný strojový park,

ktorý  napríklad v rastlinnej výrobe  činí  vyše 77 %. To sú

objektívne čísla zo správy.

 

     Naďalej pretrváva vysoká platobná neschopnosť. V prvot-

nej platobnej  neschopnosti je 63 % subjektov. I keď sa zní-

žil pomer ziskových a stratových podnikov už pod 50 %, pred-

sa nemôže  nikoho z nás  uspokojiť to, že  iba 633 subjektov

podnikajúcich v poľnohospodárstve na 962 tisoch  ha má  zisk

vyše 1 miliardy  korún, ale na druhej strane  stále ešte 587

subjektov na 886 tisoch ha má stratu 2 830 miliónov. Toto je

skutočne neuspokojujúci údaj pre súdneho pozorovateľa.

 

     Bola spomínaná disparita miezd.  Súvisí s inými vecami,

a preto ju  neberiem kriticky voči  nášmu rezortu. Žiaľbohu,

náš rezort sa musí naďalej pýšiť neslávnym prvenstvom vo vý-

žive  rastlín, kde  nielen v rámci  Európskej  únie, ale  aj

v rámci CEFTA  máme najnižšiu výživu,  čistých živín NPK  na

hektár 45,5 kilogramov.

 

     Naďalej sa otvárajú cenové nožnice. Ceny poľnohospodár-

skych  produktov  vzrástli o 4,7 %, kým vstupy do prvovýroby

narástli dvojnásobne. Ide o objektívne  faktory, tie posled-

né, ktoré skutočne veľmi nepriaznivo ovplyvňujú životaschop-

nosť a produkčnosť nášho rezortu. Samozrejme, všetko nemôže-

me naivne zvaliť iba na  samotný rezort. To ani nechcem. To-

tiž hospodárska politika celej  vlády, a zvlášť jej posledné

chaotické, diletantské a krátkodobé kroky - pozri certifiká-

ty - brzdia zdravý vývoj celého hospodárstva a v rámci toho,

samozrejme, aj agrárneho  sektora. Nenásytné vrecká privati-

zérov odčerpávajú tak  prepotrebný kapitál na skutočnú tran-

sformáciu, na modernizáciu a oživenie aspoň minimálneho toku

peňazí  aj v  našom rezorte.  Takže summa summarum, žije  sa

z podstaty, na úkor  najbližšej - obyvateľmi ešte stále málo

registrovanej - i ďalšej budúcnosti.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, celkovo je možné konštato-

vať, že  stav  agropotravinárskeho  komplexu a v rámci  neho

hlavne poľnohospodárskej  prvovýroby  je mimoriadne nepriaz-

nivý až do takej miery, že môže byť ohrozená  doteraz s veľ-

kým vypätím udržiavaná  funkčnosť  odvetvia. Verte mi, že to

vonkoncom nie je milé konštatovanie  ani pre mňa. Niekedy sa

cítim ako v uzavretom  začarovanom  kruhu, z ktorého  sa bez

účinného  prispenia  aj  ostatných  rezortov, a vôbec  oveľa

efektívnejšieho,  spravodlivejšieho a účinnejšieho  riadenia

celého národného hospodárstva  vládou, jednoducho nedostane-

me. Také milieu, vládou  vytvorené prostredie, ktoré je spo-

jené  s  politickým  izolacionalizmom,  samozrejme,  prekáža

zdravému fungovaniu  trhových  mechanizmov aj v agropotravi-

nárskom komplexe a je rozhodujúcim dôvodom jeho biedy.

 

     Ale zároveň by som  chcel vyzdvihnúť jeden dôležitý as-

pekt predloženej zelenej správy. Ide o vzťah, resp. prípravu

na pridruženie sa k Európskej  únii. V tomto životne dôleži-

tom bode  pre náš agropotravinársky  komplex treba pozitívne

hodnotiť snahy  rezortu  pôdohospodárstva v oblasti legisla-

tívnej prípravy  pridruženia sa k Európskej únii. Táto práca

a  snaha  v aproximácii  k Európskej  únii  by  mohla a mala

inšpirovať  správanie sa  celej  našej  vlády aj v ostatných

úsekoch. Samozrejme, naďalej je ale otázna praktická pripra-

venosť  agrárneho  sektora,  dotačného  systému, technických

a ďalších podmienok, ktoré asi, žiaľ, ani zďaleka nie sú za-

tiaľ pripravené na vstup do Európskej únie.

 

     Niečo mi  dovoľte  povedať k časti C - Aktualizácia ná-

strojov agrárnej  politiky v roku 1998. Aj tu musím  pripus-

tiť, že  sa skutočne objavujú  prvé náznaky dobre  mienených

návrhov, teda aj z môjho pohľadu, a bolo by  treba azda viac

akceptovať  zo  strany  ministerstva - až by  to bolo  možné

- pripomienky záujmových, resp. stavovských združení, ako je

napríklad Slovenská priemyselná  poľnohospodárska a potravi-

nárska komora. Ako prvé  hneď pri  garantovanom  nákupe ceny

mlieka sa podporuje jej zvýšenie, čo sa viacnásobne zjednalo

na 7,75 Sk za liter.

 

     V oblasti daní  podporujem zámer ministerstva oslobodiť

tých  súkromne hospodáriacich  roľníkov, ktorí  začali alebo

chcú začať  hospodárenie po roku 1995. Môže tu byť  námietka

od  niektorých samospráv,  že tým  vlastne odčerpáme  nejaký

príjem. Toto sa však dá  ľahko vyvrátiť zo štatistiky, ktorá

je v správe tiež veľmi presná. Počet súkromne hospodáriacich

roľníkov je spolu 7 581, priemerná hektárová  výmera je 15 a

podiel  z  celkovej  obhospodarovanej  pôdy  je  iba  4,8 %.

A z toho počtu je 4 600 subjektov hospodáriacich do 5 ha, čo

je len 0,36 % pôdy. Myslím si, že to nemôže ohrozovať príjmy

miestnych  samospráv, ktoré sú v inom oveľa viac ohrozené zo

strany štátneho rozpočtu.

 

     K fondu katastrofických škôd. Je to skutočne veľmi dob-

rý zámer, ktorý  je podporovaný aj z mojej strany. Je v tom,

samozrejme, určitá  dávka irónie, že je  to navrhnuté po ži-

velných pohromách predošlých rokov, kde zase napriek platné-

mu uzneseniu  tohto  parlamentu a početným sľubom zo  strany

vlády ostalo uvoľnenie prostriedkov planým a už nikdy nespl-

neným sľubom voči hospodáriacim na pôde. V tomto bode, žiaľ-

bohu, poľnohospodárska obec bola podvedená. Nehovorím, že je

to z viny nášho ministerstva. Asi nie.

 

     Po štvrté by som  sa chcel dotknúť asi najcitlivejšieho

a najkritickejšieho bodu  poľnohospodárskej politiky, ktorým

je dotácia,  dotačná politika a hlavne  dotačné tituly.  Som

nútený  znova  opakovať,  že  pokiaľ  rezort a vláda  nie sú

schopné alebo  nechcú vypracovať taký  dotačný systém, ktorý

je jasný, pevný, perspektívny a právne  nárokovateľný a kto-

rý sa neupína rigidne  na udržiavanie neefektívnej poľnohos-

podárskej činnosti v znevýhodnených oblastiach, tak ťažko sa

možno dočkať  zlepšenia. Samozrejme, tým vôbec nie som proti

tomu, ba podporujem to, že udržanie vidieckeho osídlenia mu-

sí byť  zabezpečené zo strany  štátneho rozpočtu, ale  na to

existujú  celkom iné, účinné  nástroje.  Nie je  to nutné na

úkor rezortu pôdohospodárstva.

 

     Nemôžeme očakávať zlepšenie stavu rezortu ani rast kon-

kurencieschopnosti a nadväzné  zlepšenie  exportného  salda,

pokiaľ  tvrdohlavo odmietame  adekvátnu podporu intenzívnych

produkčných oblastí.  Nastávajúci systém dotácií  nemôže byť

takto účinný a z tohto pohľadu je len a len škodlivým a kon-

traproduktívnym. V týchto intenciách  zase súhlasím so záme-

rom ministerstva  pod bodom 2/6 spomínanej  kapitoly upraviť

kritériá poskytovania dotácií v znevýhodnených oblastiach za

účelom ich  využitia. Kľúčové slovo  je tu skutočne  na "ich

využitia", aby to nebolo automaticky zneužité nie na produk-

ciu,  ale len  ako dar  zo štátneho  rozpočtu. Možno  som to

sformuloval trošku ostrejšie, ale určite sa to deje aj takým

štýlom. Takže je veľmi vítané,  že ministerstvo sa na to po-

zrie a postaví si  oveľa prísnejšie kritériá na dosledovanie

dosahu tejto pomoci.

 

     Na záver, vážená snemovňa, mi dovoľte veľmi krátke zhr-

nutie. Podľa mojej mienky  je nevyhnutné razantné posilnenie

prílevu  finančných zdrojov  do agropotravinárskeho komplexu

a hlavne  do poľnohospodárstva,  rázne zlepšenie dostupnosti

úverových  zdrojov - všetci to  vlastne vieme, ale  treba to

zdôrazňovať -, priaznivejšie daňové  podmienky  hlavne  zase

v prvovýrobe. Bol by som úprimne spokojný aj v mene obyvate-

ľov a poľnohospodárov, keby sa  konečne splnila pod bodom 49

na strane 13 sľúbená  osobitná  pozornosť problémovým poľno-

hospodárskym oblastiam, ako  napríklad oblasť Humenného, Ri-

mavskej  Soboty, Trebišova a na  počudovanie  Komárna. Samo-

zrejme,  je to  tiež širšia  súvislosť, pretože  ide vlastne

o úlohu vlády, ktorá to  potom rozčleňuje pre jednotlivé re-

zorty. Lenže s pompéznymi výjazdmi  vlády a riešeniami v za-

ostalých oblastiach v predchádzajúcich  rokoch mám veľmi ne-

blahé skúsenosti,  pretože zo sľubov,  ktoré tam odzneli, sa

prakticky nič  nesplnilo. Teraz chcem len  veriť, že zase sa

to nerozplynie do stratena a aspoň niečo, keď už nie všetko,

bude z toho aj realizované.

 

     Podporujem  návrh alebo  názor viacerých,  už aj  predo

mnou odznených pripomienok, aj komory, že štátne fondy musia

zlepšiť svoju kladnú regulačnú  činnosť a nemajú slúžiť sta-

ticky a neúčinne  ako doteraz.  Podporujem návrh, ktorý  je,

myslím si, v spoločnej  správe. Ide o valorizáciu  dotačných

prostriedkov o 2,5 mld. Sk na  budúci rok. Kde sa nájdu pro-

striedky, to, samozrejme, už nie  je moja vec, ani parlamen-

tu, ale výkonnej moci vlády.

 

     Považujem za  potrebné pripomenúť ctenej  snemovni pri-

veľmi, až  okato ťahajúce sa  riešenia  reštitúcií v prípade

urbariátov a komposesorátov. Viem, že sú  tam aj  objektívne

prekážky  ako dokazovanie  vlastníctva, resp.  účasti  atď.,

ale 28-percentné vybavovanie je skutočne málo.

 

     Na  záver  ešte  jedna  poznámka.  Veľmi  ma prekvapilo

- a určite nie  som sám - pri prerokúvaní  zelenej správy vo

výbore pre  pôdohospodárstvo tvrdenie pána  ministra, ktoré,

samozrejme, považujem  za pravdivé, že  do revitalizácie, na

ktorú má  vraj v štátnom  rozpočte agropotravinársky komplex

k dispozícii 1 mld. Sk,  bol doteraz predložený jeden jediný

projekt! Jednoducho  tomu nerozumiem. Že by  boli také silné

informačné bariéry,  alebo až taký  neuveriteľný nezáujem až

po uši zadlžených poľnohospodárskych subjektov? Voľačo mi tu

skutočne nesedí a mám  taký  dojem, že novovytvorené  orgány

štátnej  správy  na krajských, resp. nižších  úrovniach  asi

znova a vážne sklamali. Ich  pôsobenie je asi presne opačné,

ako by malo byť. Brzdia, sú na prekážku, brzdia jednak rých-

ly a pružný  presun  informácii a riešenie vecí.  Ak v tomto

smere nemám pravdu, budem veľmi rád, keď mi to bude vyvráte-

né.

 

     To je asi  všetko, čo som chcel k  zelenej správe pove-

dať.

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Hlásite sa s faktickou  poznámkou?  Pán kolega, neviem,

či budete môcť vystúpiť s faktickými poznámkami, lebo zrejme

budeme musieť  vypnúť vnútorný okruh  Philips, pretože voda,

ktorá sa vyliala, spôsobuje  skrat, ktorý spôsobil aj píska-

nie v reproduktoroch. Skúsime to?

 

     Nech sa páči, pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

     (Chrčanie z reproduktorov.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vypnite to, prosím, dôjde k nejakým škodám.

 

     Prosil by som  ťa, si muž, máš mužný  hlas, skús to bez

mikrofónu, alebo choď tam  dolu. (Poslanec Hofbauer sa vzdal

faktickej poznámky.) Dobre, ďakujem.

 

     Priatelia, keďže vystúpili  všetci poslanci, ktorí boli

písomne prihlásení do rozpravy, pýtam sa, kto sa  hlási úst-

ne. Pán Rosival, ďalej páni Baránik, Novák, Köteles a Delin-

ga.

 

     Ďakujem,  uzatváram  možnosť  podania  ďalších  ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Čiže prihlási-

li sa  páni poslanci Rosival, Baránik,  Novák, Köteles a De-

linga.

 

     Nech sa páči, pán kolega Rosival, máte slovo.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vo svojom vystúpení chcem jednak oceniť prerokúvanú ze-

lenú správu,  ďalej priradiť  otáznik k niektorým pozitívnym

tendenciám uvedeným v správe,  po tretie pripomenúť dlhodobé

ťažkosti  poľnohospodárstva, ktoré  sa nepodarilo  odstrániť

ani v roku 1996, po štvrté zdôrazniť nutnosť upraviť niekto-

ré  nástroje agrárnej  politiky na  budúci  rok a konečne sa

tiež vyjadrím krátko k správe o lesnom hospodárstve.

 

     Rád by som vyzdvihol vysokú úroveň správy o poľnohospo-

dárstve a potravinárstve v Slovenskej  republike. Správa ob-

sahuje množstvo veľmi dobre  spracovaných údajov o štruktúre

rezortu, o rôznych  výrobných činiteľoch vo výžive obyvateľ-

stva, ekonomické  údaje, údaje o regionálnej  politike a ko-

nečne  aj aktualizáciu  nástrojov  agrárnej  politiky v roku

1998. Vecná a analytická  časť  správy si zaslúži  ocenenie.

Táto  časť  správy  uvádza  viaceré  skutočnosti, ktoré však

svedčia o dlhodobo veľmi  ťažkej, nepriaznivej situácii pre-

dovšetkým v poľnohospodárskej  prvovýrobe, ale  aj v niekto-

rých  častiach  potravinárstva.  Správa  prináša viaceré ne-

priaznivé fakty jednak o výrobe, jednak o ekonomike, vrátane

pretrvávajúcej stratovosti poľnohospodárskej výroby.

 

     Napriek tomuto sa zelená správa ako celok hodnotí pozi-

tívne a pozitívne sa hodnotí  aj  vývoj v agropotravinárskom

komplexe. Domnievam sa, že  celkové  pozitívne  hodnotenie a

viaceré  výrobné  a  ekonomické  údaje  uvedené v správe  sú

vo vzájomnom protiklade.  Medzi  pozitívnymi  tendenciami sa

v správe  napríklad uvádza,  že v  minulom roku  sa  znížila

strata  poľnohospodárstva  na 2,6 mld. Sk  v porovnaní s 2,8

mld. Sk,  ktoré  poľnohospodárstvo  stratilo v roku 1995. Za

uplynulé  tri  roky, vrátane  roku 1994, stratilo  poľnohos-

podárstvo  spolu 8,8 mld. Sk. Vyzdvihovať  zmenšenie  straty

o 200 miliónov a označovať toto za pozitívnu tendenciu sa mi

zdá  nenáležité, keď  negatívnou skutočnosťou  je strata 2,6

mld. Sk za jeden rok.  Túto stratu pokladám za oveľa význam-

nejšiu, ako je zmenšenie o 200 miliónov.

 

     Za  pozitívnu tendenciu  sa vydáva  tiež skutočnosť, že

52 % podnikateľských  subjektov v poľnohospodárstve dosiahlo

v uplynulom roku  zisk. Negatívny hospodársky  výsledok však

malo až 48 % subjektov. O pozitívnej  tendencii  by  sa dalo

hovoriť, keby  sa počet subjektov s negatívnym  hospodárskym

výsledkom približoval k 30 % alebo 25 %. Hospodársky  výsle-

dok ako základný syntetický ukazovateľ mal v stratových pod-

nikoch  hodnotu  mínus 3 200 Sk na hektár. Takúto  priemernú

stratu  vyprodukovala  takmer polovica (48 %) poľnohospodár-

skych subjektov v uplynulom roku. Ziskové  podniky  vykázali

zisk  len 1 100 Sk  na hektár a celý  priemerný  hospodársky

výsledok bol v roku 1996 záporný,  teda priemerná  strata na

hektár bola takmer 1 000 Sk.

 

     Medzi pozitívami sa ďalej uvádza, že celkové investície

do poľnohospodárstva v bežných  cenách sa  zvýšili o 21,3 %.

Ak sa však pozrieme na toto číslo z pohľadu celkových inves-

tícií v národnom hospodárstve, zistíme, že podiel investícií

v poľnohospodárstve  sa v uplynulom  roku  znížil a bol  len

2,8 % z celkových  investícií. Toto  percento je veľmi nízke

pri 4,7-percentnom podiele poľnohospodárstva na hrubom domá-

com produkte a asi pri 70-percentnej opotrebovanosti strojo-

vých, technických a technologických zariadení.

 

     Na záver tejto časti  môjho vystúpenia - pozitívne ten-

dencie uvedené v správe  nie sú presvedčivé. Zdôrazňujem, že

sú v rozpore s názorom  mnohých predsedov  družstiev či súk-

romne hospodáriacich roľníkov,  alebo iných členov manažmen-

tov podnikateľských subjektov. Títo  hovoria o veľmi vážnej,

alarmujúcej  situácii v poľnohospodárstve. Hovoria tak možno

preto, lebo veľmi ťažko  znášajú súčasné výrazné spomalenie,

takmer zastavenie už predtým  pomalých finančných tokov. Do-

voľujem si upozorniť, že je to v protiklade s jedným z hlav-

ných cieľov opatrení na rok 1996, ktorým bolo zlepšenie toku

finančných prostriedkov.

 

     Teraz niekoľko slov k dlhodobým ťažkostiam nášho rezor-

tu.  Prerokúvaná správa  spomína aj  pretrvávajúce negatívne

javy, ku ktorým patrí  predovšetkým vývoj cien. Rýchlejší je

vývoj cien, za ktoré  kupujú poľnohospodári chemikálie, hno-

jivá, osivá, stroje, technológie, energie, služby, ako cien,

za ktoré poľnohospodári  predávajú svoje produkty. Otváranie

takzvaných cenových  nožníc sa dlhodobo  nedarí zastaviť. Aj

v uplynulom roku vzrástli  ceny vstupov do poľnohospodárstva

o 9,4 %, avšak ceny  poľnohospodárskych produktov sa zvýšili

medziročne len o 4,7 %. Cenové  nožnice sú najvážnejšou prí-

činou, pre ktorú mnoho  subjektov hospodári so stratou. Ceny

často nekryjú ani vynaložené náklady.

 

     Ďalšími nepriaznivými skutočnosťami sú nedostatok kapi-

tálu, vysoká zadlženosť poľnohospodárskych podnikov, platob-

ná neschopnosť,  takmer zastavené finančné  toky, nedostatok

úverov. Poľnohospodárstvo sa už v minulom roku nachádzalo vo

vážnej finančnej  kríze a tiež v odbytových ťažkostiach. Do-

šlo k výpredaju majetku väčšiny podnikov. Zaostáva technolo-

gická  modernizácia,  pod  únosnú  mieru  sa  znížili úpravy

a údržba strojov a stavieb. Klesajú  hektárové  výnosy v dô-

sledku znižujúcej sa zásoby živín v pôdach. Je ohrozený chov

hovädzieho dobytka.

 

     To, čo  som povedal, nie je  úplný výpočet mimoriadnych

ťažkostí  v poľnohospodárstve.  Túto časť  svojho vystúpenia

uzavriem konštatovaním,  že doteraz použité  nástroje poľno-

hospodárskej politiky neboli také  účinné, aby zastavili vý-

robný a ekonomický úpadok poľnohospodárstva.

 

     Po  opísaní  tejto  vážnej  situácie  si v ďalšej časti

svojho vystúpenia  dovolím niekoľko  poznámok k aktualizácii

nástrojov  agrárnej  politiky  na rok 1998. Dovolím  si pod-

čiarknuť návrhy uznesení, ktoré predniesol pán predseda ges-

torského výboru a dovolím si  požiadať ctenú snemovňu o pod-

poru dvoch návrhov,  ktoré boli  prečítané v bode C a v bode

D, to znamená  zvážiť v časti C 2.1 úpravu  výšky ceny suro-

vého kravského  mlieka na 7,75 Sk a prémiu za kvalitu mlieka

z 1,05 Sk  na 1,55 Sk nadväzne  na  objektivizované  vlastné

náklady. Ďalej  sa domnievam, že je  potrebné schváliť návrh

uvedený v časti C 2.6, a to  doplnenie  zo štátneho  rozpoč-

tu  nedostatok zdrojov  poľnohospodárstva vo  výške 2,6 mld.

Sk. Podporenie týchto dvoch návrhov je opodstatnené a vychá-

dza  aj z analýzy  napríklad  Zväzu poľnohospodárskych druž-

stiev, ktoré  odhaduje potrebu finančných  zdrojov na budúci

rok vo výške 10 mld. Sk. Podľa  iných  odhadov je táto výška

14,5 mld. Sk. Dovolím si pripomenúť  názor, ktorý tu prezen-

toval pán poslanec Koncoš v septembri minulého roku, keď ho-

voril o  tom, že v poľnohospodárstve  celkovo chýba  17,5 až

19,2 mld. Sk.

 

     Moja posledná poznámka sa týka nástrojov agrárnej poli-

tiky prijatých na  rok 1997 a navrhovaných na  rok 1998. Mi-

nisterstvu tu nemožno uprieť  snahu o určité hľadanie a náj-

denie  nových, účinnejších  nástrojov, z ktorých  viaceré sú

vhodné, prijateľné. Medzi  takéto patria napríklad opatrenia

v domácom a zahraničnom  obchode, v organizovaní trhu s poľ-

nohospodárskymi komoditami, opatrenia navrhnuté smerom k sa-

mospráve,  či  vo  zvýšení  zamestnanosti mladých odborníkov

a v iných oblastiach.

 

     Vážené dámy a páni,  toľko k správe o poľnohospodárstve

a potravinárstve.

 

     Dovoľte mi niekoľko poznámok k správe o lesníctve.

 

     Predpokladám, že správa o lesnom hospodárstve v Sloven-

skej  republike má  byť vypracovaná  metódou zhodnotenia do-

siahnutých  výsledkov a ich porovnaním  so zásadami  štátnej

politiky v lesníctve, so zámermi odvetvovej stratégie a kon-

cepcie a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Pri týchto porovnaniach možno  konštatovať toto: Výška dotá-

cií zo štátneho rozpočtu  pre lesné hospodárstvo v porovnaní

s rokom 1990 poklesla v absolútnych  hodnotách takmer na po-

lovicu. Podiel investícií do  lesného hospodárstva na celko-

vých investíciách v hospodárstve Slovenskej republiky je vý-

razne  pod  úrovňou  potreby.  V  roku 1995 dosiahol 0,4 % a

v roku 1996 0,27 %, pritom  stupeň  opotrebovania  strojov a

zariadení je veľmi nepriaznivý. Obnova hmotného investičného

majetku sa zabezpečuje v podstate  z vlastných zdrojov, a tá

neumožňuje ani jednoduchú reprodukciu.

 

     Ciele a úlohy vyplývajúce zo stratégie a koncepcie roz-

voja  lesníctva na  Slovensku a zo zásad  štátnej  lesníckej

politiky Slovenskej republiky  sú spracované do realizačných

programov, ktoré sú finančne  mimoriadne náročné, a keďže je

nedostatok finančných prostriedkov, plnenie týchto programov

je nedostačujúce a zdroje Štátneho  fondu  zveľaďovania lesa

na tieto úlohy nestačia.

 

     Podobne  úlohy  vyplývajúce  z  programového vyhlásenia

vlády, hlavne ozdravné opatrenia v lesoch, sa pre nedostatok

finančných prostriedkov realizovali  len v obmedzenom rozsa-

hu. Z uznesenia  vlády sa  nerealizovala  úloha ministerstva

životného prostredia, aby sa legislatívne riešilo poskytova-

nie 50 % prostriedkov  získaných  za znečisťovanie  ovzdušia

späť  na nápravné  opatrenia v lesoch  poškodených imisiami.

Podobne nenadobudlo účinnosť vládne nariadenie o podmienkach

a spôsoboch úhrady majetkovej ujmy, zákon číslo 287/1994 Zb.

o ochrane  prírody a krajiny. Pretože  nedostatok finančných

zdrojov na  krytie odôvodnených potrieb  pre lesné hospodár-

stvo pretrváva a vyhliadky nie sú sľubné ani do budúcich ro-

kov, je žiaduce prehodnotiť stratégiu a koncepciu lesníctva,

ďalej  zásady štátnej  lesníckej politiky.  Pre toto  hovorí

tiež skutočnosť, že nie je  reálne získať v požadovanom roz-

sahu chýbajúce zdroje na krytie nákladov od subjektov obhos-

podarujúcich lesy.

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni, z technických  dôvodov končím dnešné roko-

vanie 33. schôdze  Národnej rady  Slovenskej  republiky. Po-

kračovať budeme  zajtra o 9.00 hodine  rozpravou. V rozprave

vystúpia  páni  poslanci  Baránik,  Novák,  Köteles, Delinga

a Figeľ.

 

     Ďakujem. Želám príjemnú dobrú noc.

 

 

                   Šiesty deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      8. októbra 1997

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,

 

     otváram šiesty deň  rokovania 33. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie neúčasti  na dnešnom rokovacom dni  ma písomne po-

žiadali títo poslanci: pán  Jozef Pribilinec, pán Jozef Pro-

keš a na zahraničnej  služobnej ceste  je poslanec pán Dušan

Slobodník.

 

     Dámy a páni,

 

     budeme pokračovať rozpravou o zelenej správe. V rozpra-

ve má vystúpiť ešte päť  poslancov. Ako prvý vystúpi pán po-

slanec Baránik.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     hodnotená zelená správa skladajúca sa z troch častí, čo

je  obvyklý  spôsob  hodnotenia  práce  pôdohospodárstva, je

spracovaná, ako sa predo mnou  už celý rad diskutujúcich vy-

jadril, na veľmi  dobrej úrovni vo všetkých častiach, posky-

tuje reálny pohľad na ekonomiku,  ale aj na opatrenia, ktoré

vykonáva v mene  vlády ministerstvo  pôdohospodárstva. Je to

výsledok vysoko profesionálnej práce a odráža sa v nej aj tá

skutočnosť, na  ktorú sme už viackrát  upozornili, že minis-

terstvo  pôdohospodárstva  ako jeden z mála rezortov napriek

deštrukčným snahám, ktoré...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím vás pekne,  zachovajte dekórum. Ak sa

chcete rozprávať, nech sa  páči, opustite parlament, rokova-

ciu miestnosť,  choďte na chodbu. Ale  je to skutočne urážka

toho, kto tu vystupuje. Dodržujme základné morálne normy.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Opakujem ešte raz, že úroveň  správy, ktorá je na vyso-

kej úrovni, je taká aj preto, že ministerstvo  pôdohospodár-

stva je jeden z mála rezortov, ktorý v období deštrukcie vý-

skumnovývojovej  základne nedovolilo  deštruovať vlastnú ve-

deckovýskumnú  základňu, za  čo treba  vyjadriť ministerstvu

vďaku.

 

     Správa  charakterizuje  súčasný  stav pôdohospodárstva,

ktoré sa pomaly zviecha po útlme a prepade  začiatkom deväť-

desiatych rokov. Prejavuje sa to v pomalom  raste  úrodnosti

pôdy a v pomalom  raste  úžitkovosti. Samozrejme, parametre,

ktoré tieto  vzťahy charakterizujú, sú ešte  ďaleko za úrov-

ňou, ktorá  sa dosahovala pred revolučnou  zmenou, ktorá na-

stala v roku 1989. Všetko toto spôsobuje, že úroveň efektív-

nosti v pôdohospodárstve  je v súčasnosti  relatívne nízka a

z toho sú odvodené aj nízke mzdy pracovníkov v pôdohospodár-

stve, čiže to znamená, že cena práce v pôdohospodárstve dnes

patrí medzi najnižšie v celej  štruktúre národného hospodár-

stva.

 

     Vzhľadom  na široký  diapazón diskusie,  ktorý tu  bol,

všetci diskutujúci predo mnou kladne  hodnotili správu a vý-

ledky, ktoré ministerstvo  pôdohospodárstva vo svojich troch

odvetviach dosahuje. Nechcem sa o tom  zmieňovať, chcem  len

upozorniť na niektoré problémy, čo  by som si želal, aby mi-

nisterstvo tomu venovalo väčšiu pozornosť.

 

     Zachovala sa nám tradičná  štruktúra, ktorá sa tu vybu-

dovala v šesťdesiatych  a sedemdesiatych  rokoch.  Domnievam

sa, že táto štruktúra v minulosti  bola efektívna, ale v sú-

časnosti vzhľadom  na konkurenciu na našom  trhu je situácia

trošku iná, a efektívnosť  sa výrazne  znížila. Svedčí o tom

aj to, že prakticky polovica poľnohospodárskych podnikov ne-

vykazuje pozitívne hospodárske výsledky. Preto odporúčam mi-

nisterstvu  pôdohospodárstva, aby  venovalo väčšiu pozornosť

vecnej predstave o reštrukturalizácii,  ktorá by lepšie vyu-

žila prírodné  podmienky, ktorými disponuje  naše pôdohospo-

dárstvo.

 

     Zrejmé je to aj z jedného ukazovateľa, ktorý by som rád

vyzdvihol, a to je podiel  pridanej hodnoty na celkových vý-

konoch poľnohospodárskych závodov.  Tak napríklad podľa ceny

pôdy v kategórii 1 až 15 sa dosahuje podiel pridanej hodnoty

na celkových výkonoch len 21 %, čo je  skutočne veľmi nízke.

Pri ostatných, to znamená tých, ktoré sú  zaradené  do kate-

górie 16 až 20, sa  dosahuje 32 %. Aj to  je  nízke, pretože

priemer v národnom hospodárstve je v tomto  roku 38 až 40 %,

a treba v tejto  súvislosti  povedať,  že  podiel z pridanej

hodnoty na výkonoch vo vyspelých trhových ekonomikách sa po-

hybuje od 50 % a vyššie.

 

 

     Taktiež odporúčam venovať väčšiu pozornosť príprave od-

borníkov na riadenie firiem a poskytovaniu poradenských slu-

žieb. Zo správy vidieť, že  sa tomuto problému venuje pozor-

nosť, ale  podľa osobných  skúseností v kontakte s manažérmi

v poľnohospodárskych závodoch som sa presvedčil o tom, že im

chýbajú základné  informácie o tom, ako  sa má riadiť poľno-

hospodárska  firma  v  podmienkach  trhovej  ekonomiky. Rast

cien,  ktorý  nastal v poľnohospodárskej  prvovýrobe napriek

tomu, že mal vplyv  alebo inicioval rast inflácie, považujem

za pozitívnu črtu.

 

     Treba  si uvedomiť,  že  prvovýroba v poľnohospodárstve

najviac utrpela v reťazci potravín a doposiaľ ceny alebo ce-

nové nožnice,  ktoré tu pôsobia,  najviac negatívne postihli

práve  poľnohospodársku prvovýrobu.  Preto sa  domnievam, že

toto opatrenie,  ktoré je dôsledkom  pozitívnej práce minis-

terstva pôdohospodárstva, treba  považovať za racionálne na-

priek tomu, že čiastočne sa tým iniciovala aj inflácia. Ten-

to vplyv v tejto časti rastu cien na infláciu nemôže byť ne-

jaký výrazný.

 

     V lesnom  hospodárstve  odporúčam venovať väčšiu pozor-

nosť pestovaniu lesa. Ako je vám všeobecne známe, v minulos-

ti sa o tomto  probléme pomerne  veľa hovorilo, ale vzhľadom

na systém, ako sa  pracovalo v lesoch, to znamená, že sa ťa-

žilo  predovšetkým holorubom,  máme rozsiahle  plochy lesov,

ktoré nie  sú zalesnené, a sú  problémy v zalesňovaní. Práca

pri výsadbe lesa je náročná a bez pomoci štátu tento problém

lesné závody  samy nedokážu zvládnuť.  Vzhľadom na budúcnosť

a na význam lesa pre budúcu  ekológiu alebo pre ekológiu na-

šej spoločnosti  hlavne v budúcnosti  žiadam vás, pán minis-

ter, aby ste tomuto problému venovali zvýšenú pozornosť.

 

     Opatrenia, ktoré  sú v správe uvedené  na zlepšenie si-

tuácie, hlavne finančnej  situácie poľnohospodárskych podni-

kov, považujem za správne, a preto ich podporujem.

 

     Rád by som sa vyjadril k diskusii, ktorá tu odznela.

 

     Vážené dámy a páni, trošku ma  mrzí, že mnohí z nás za-

búdajú na to, čo sa u nás v minulosti udialo, a to je to, že

dnes budujeme trhové hospodárstvo. Mnohí z vás ste hodnotili

veľmi pozitívne prácu ministerstva, ale otrasne ste kritizo-

vali prácu  vlády. Vážení páni,  prebuďte sa. Vláda  už dnes

nepracuje v podmienkach centrálne riadenej ekonomiky. Mysle-

nie mnohých z  vás je ešte na tejto  úrovni, aspoň podľa vy-

stúpení, ktoré  tu boli  prednesené. V odvetví pôdohospodár-

stva vláda má len tri priame  nástroje, a to sú dotácie, re-

gulované ceny a fond  trhovej  regulácie. Všetko ostatné  sú

len nepriame nástroje,  ktoré využíva predovšetkým minister-

stvo pôdohospodárstva v mene vlády.

 

     To znamená, že ak chválite ministerstvo pôdohospodárst-

va a nadávate na vládu, to znamená, že zrejme je chyba v lo-

gike, pretože to  tak nie je. Treba si  uvedomiť, že v pôdo-

hospodárstve na 97 % pôdy  pracujú súkromné firmy. To zname-

ná, že vláda tam skutočne v podstate nemá nijakú ingerenciu,

a preto nemožno za niektoré negatívne javy, ktoré v pôdohos-

podárstve  sú, ktoré  sú dôsledkom  práce z minulosti  alebo

nesprávnych  opatrení v minulosti, obviňovať  súčasnú vládu.

Napríklad pán poslanec Boros kritizuje certifikáty, ale neu-

vedomuje si, že certifikáty sú  práve na to, aby najviac po-

mohli  poľnohospodárstvu,  pretože  najviac  je ohrozený trh

potravín v našom  trhovom priestore, a certifikáty  sú práve

na to zamerané, aby tomu zabránili.

 

     Ďalej  by som  ešte odporúčal  venovať väčšiu pozornosť

spolupráci pôdohospodárstva a strojárstva, aby sa pôdohospo-

dárstvo  stalo významným  trhom pre  našu strojársku výrobu.

Viem, že  strojárstvo je v zlej situácii, ale spolupráca na-

vzájom by pomohla.

 

     Vzhľadom na to, že správa skutočne reálne vystihuje si-

tuáciu  v pôdohospodárstve,  načrtáva rôzne  problémy, ktoré

treba riešiť, a reprezentuje súčasne súbor opatrení, ako to-

mu predísť  alebo ako zdokonaliť  systém riadenia, považujem

správu za racionálnu, a preto ju odporúčam prijať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť, ale súčasne vás ešte poprosím

o malú pozornosť, aby som  podal návrh na uznesenie Národnej

rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k zapožičaniu štát-

neho vyznamenania - Kríža Milana Rastislava Štefánika. Návrh

uznesenia je takýto:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky podáva  podľa § 12

ods. 2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach v znení zákona číslo

151/1997 Z. z. podnet vláde Slovenskej republiky, aby podala

prezidentovi Slovenskej republiky návrh na zapožičanie štát-

neho vyznamenania podľa § 6 Kríž Milana Rastislava Štefánika

I. triedy Ing. Dr. h. c. Júliusovi Binderovi, prof. Dr. Ing.

Dr. h. c. Petrovi  Danišovičovi, Dr. Petrovi  Tomkovi a Ing.

Dominikovi  Kocingerovi  za  záchranu  značných materiálnych

hodnôt, ako i za mimoriadne  významné  šírenie dobrého  mena

Slovenskej republiky v zahraničí pri realizácii Vodného die-

la Gabčíkovo-Čunovo a za úspešnú  obhajobu  tohto diela pred

Medzinárodným súdnym  dvorom v Haagu v spore s Maďarskou re-

publikou."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Novák.

 

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     vážení hostia,

     kolegyne, kolegovia,

 

     správa  ministerstva  pôdohospodárstva o poľnohospodár-

stve,  potravinárstve,  lesnom a vodnom  hospodárstve  alebo

ako sme si ju  pomenovali - zelená správa - komplexne analy-

zuje, charakterizuje a hodnotí  súčasný stav a navrhuje, ako

ďalej. V rozborovej a návrhovej časti nadväzuje na koncepciu

a zásady agrárnej  politiky z roku 1993. Považujem  však  za

potrebné zdôrazniť, že zelená  správa nie je štátnym plánom,

tak ako sa tu doteraz dosť veľa diskutujúcich snažilo ju za-

mieňať. Je to analýza a dáva návod na ďalší vývoj. Charakte-

ristika zelenej  správy vychádza z reálnych  finančných mož-

ností štátu, nič nesľubuje, čo by nebolo splniteľné. Považu-

jem  to za  pragmatickú politiku  ministerstva pôdohospodár-

stva, ako aj vlády Slovenskej republiky.

 

     Poľnohospodári  chvália čo  najväčšie zvýšenie štátnych

dotácií.  No reálna  finančná situácia  ich umožňuje zvýšiť,

ako je to v zelenej správe,  iba o 600 mil. Nekritizujem to.

Pripojím sa k tým, a možno sa aj postavím do čela, ktorí bu-

dú prosiť viac o mesiac, keď budeme schvaľovať štátny rozpo-

čet. Ale dovoľte mi pripomenúť, že k 10 mld. sme sa dopraco-

vali sústavným vysvetľovaním a reálnymi požiadavkami.

 

     Popri finančných problémoch  je potrebné ukončiť legis-

latívnu transformáciu  družstiev, najmä tých,  kde sa nedarí

stabilizovať, zintenzívniť proces vytvárania obchodných spo-

ločností a ich podiel na obhospodarovanej pôde, stabilizovať

súkromne hospodáriacich roľníkov, riešiť usporiadanie pozem-

kového  vlastníctva,  najmä  rozdrobenosť  vlastníctva pôdy.

Pripomínam, že  obnovením súkromného vlastníctva  prvá etapa

prechodu  na  trhové  hospodárstvo v poľnohospodárstve  bola

ukončená.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, rozvoj vidieka je problémom

celej Európy,  lenže vidiek nie je  len pôdohospodárstvo, je

to oveľa  zložitejší proces. Tu má  čo hovoriť aj priemysel,

obchod, turistika.  Zelená správa právom  hodnotí rozvoj vi-

dieka a životné  prostredie  na vidieku, ale svojím  dielom,

podielom poľnohospodára.  Poľnohospodárstvo nemôže existovať

bez živého vidieka, bez  rozvoja infraštruktúr a opačne. Mu-

sím pripomenúť, že odlev pracovne  činných ľudí z vidieka je

neprimeraný. A pritom využitie základných prostriedkov v bý-

valých  jednotných  roľníckych  družstvách alebo v terajších

poľnohospodárskych družstvách je iba 60 %.

 

     Otázka výživy  národa je veľmi  aktuálna. Poľnohospodár

zodpovedá a musí zodpovedať za výživu národa. Jeho povinnos-

ťou je  výroba kvalitných farmárskych  výrobkov a k  tomu sa

pridružuje aj  povinnosť štátu byť  na pomoci, aby  kvalitné

výrobky boli aj lacné.  Hoci poľnohospodárstvo vytvára rela-

tívne nízky  podiel na hrubom domácom  produkte, jeho spolo-

čenský prínos je podstatne vyšší,  pretože, ako som už uvie-

dol,  má nenahraditeľný  význam pri  stabilizácii vidieckeho

osídlenia a plní ďalšie  dôležité krajinotvorné a ekologické

funkcie. Dá sa  to vyčísliť aj finančne. Verte  mi, že sú to

miliardy.

 

     V zelenej správe sa presvedčivo poukazuje na nepriazni-

vý stav v poklese hektárových  úrod, na znižovanie počtu ho-

vädzieho dobytka, najmä kráv, ako aj platobnej neschopnosti.

Zlá ekonomika je spôsobená  disproporciou medzi vývojom cien

vstupov  do poľnohospodárskej  výroby a vývojom  farmárskych

cien. Ceny poľnohospodárskych výrobcov sa medziročne zvýšili

o 4,7 %, avšak  ceny vstupov do výroby  vzrástli až o 9,4 %.

Tento cenový vývoj prebiehal  pri súčasnom raste priemerných

miezd o 13,3 %. Zelená  správa konštatuje, že dosahované vý-

sledky v plnom rozsahu nenapĺňajú predstavy o tempe konsoli-

dácie a proces stabilizácie  postupuje oproti koncepčným zá-

merom pomalšie. Výsledky negatívne ovplyvňuje aj cenová dis-

parita.

 

     Kolegyne, kolegovia, mojou snahou je poukázať na posla-

nie a problémy  poľnohospodárov. Na  ďalšej schôdzi Národnej

rady  budeme prerokúvať  štátny rozpočet.  Verím, že  štátny

rozpočet bude  vyhovujúci  pre poľnohospodárov a pomôže pre-

klenúť všetky problémy poľnohospodárov.

 

     Súčasťou zelenej správy je aj správa o vodnom hospodár-

stve. Tento rok bol  krutým rokom k vodohospodárom. Vyčíňala

nám storočná  voda. Očakávali sme  závery haagskeho procesu.

Zvládnutie všetkých problémov, najmä z pohľadu špecializova-

nej štátnej správy, hovorí samo za seba. Tieto problémy pri-

pomínam zámerne, pretože  poslaním vodného hospodárstva Slo-

venskej republiky je  zabezpečovať pre spoločnosť nezastupi-

teľné úlohy najmä v ochrane územia pred povodňami, zásobova-

nie  obyvateľstva,  priemyslu  a  pôdohospodárstva  pitnou a

úžitkovou vodou,  ako aj  spravovať  vodné toky a ochraňovať

životné prostredie.

 

     Štátne podniky obhospodarujú majetok skoro stomiliardo-

vej hodnoty. A v správe sa dočítame, že oproti normatívom na

údržbu sa vydáva o 1,1 mld. menej, čo môže  mať dlhodobé ne-

gatívne vplyvy.  Pritom náklady  zaznamenali rast o 2,3 boda

ako výnosy. Prejavuje sa nedostatok vlastných zdrojov. Zele-

ná správa navrhuje tento problém riešiť urýchleným prechodom

na vecnú reguláciu cien  povrchovej a pitnej vody. Pokiaľ je

to nevyhnutné,  prosím. Ale predsa  by som navrhoval  aj iné

cesty riešenia. Jedna cesta by bola preveriť úverovú a daňo-

vú politiku vo vzťahu k vodohospodárskym zariadeniam, pocho-

piteľne, aj zvýšiť dotácie alebo  prostriedky, tak ako tu už

predrečníci uviedli, na zveľadenie existujúcich vodovodov.

 

     Výraznejší pokrok v ekonomickej konsolidácii nášho poľ-

nohospodárstva predpokladá dosiahnutie vyrovnaného hospodár-

skeho výsledku. A tu aj  my poľnohospodári musíme viac a vý-

raznejšie využívať napríklad aj  zákon o revitalizácii, vyu-

žívať vlastné riešenia,  najmä rast efektívnosti podnikania.

Farmár zbiera úrodu, ekonóm  počíta, politik hodnotí. Tak sú

poznamenané dnešné dni.

 

     Správa je  reálna, vecná a kritická.  Je čo naprávať na

jednej i na druhej strane. Preto prosím pri hlasovaní o pod-

poru, aby neboli problémy pri prijímaní uznesenia.

 

     Na záver,  vážené kolegyne, kolegovia,  dovoľte mi pri-

kloniť sa k tým diskutérom,  ktorí sa poďakovali pánu minis-

trovi, jeho kolegom, vláde za to, že správa je taká výrečná,

pretože slúži aj tým poľnohospodárom,  ktorí sa v nedeľu ob-

čas pozrú  do novín a riadia  sa aj podľa námetov,  ktoré sú

zverejňované a práve preberané zo zelenej správy.

 

     Celkom na  záver mi dovoľte  zareagovať na pána  kolegu

Borosa. Dotklo sa ma  jeho vystúpenie, nemohol som reagovať,

lebo sme  mali zamočený elektronický  systém, využívam preto

na to  tento čas. Ale vyjadrenie  "diletantský prístup vlády

k certifikátom" sa mi fakt nepáči. Pán kolega, dovoľ mi, aby

som ti pripomenul jeden  slovenský citát alebo riekanku. Nie

sme takí bohatí, aby sme  si mohli dovoliť kupovať lacné ve-

ci. Pán kolega, tá riekanka hovorí za všetko.

 

     Ďakujem  za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Nie je tu.

 

     Ďalej nasleduje pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

 

     je  prirodzené, že  naše poľnohospodárstvo  vo všetkých

troch odvetviach, resp. integrovaných  štyroch, je predmetom

každoročného hodnotenia  poslaneckej snemovne, čiže  mu zvý-

razňujeme priestor v spoločnosti. Všetci občania v tomto ob-

dobí, nielen  poľnohospodári, sledujú, ako  naše poľnohospo-

dárstvo obstálo, aké má zámery a ako sa bude inštitucionali-

zovať, ako sa bude vyvíjať v budúcom roku.

 

     Samo osebe  hovorí, že postavenie  poľnohospodárstva je

najviac deklarované,  či máme dostatok potravín,  či sme se-

bestační, či musíme dovážať, či sú primerané ceny a podobne.

Správa jednoznačne hovorí,  že sebestačnosť  našich potravín

meraná najhlavnejšími komoditami  je veľmi dobrá. Veď výroba

mlieka  za  rok 1996 na 113 %, hovädzieho  mäsa  na 103,6 %,

bravčového  mäsa  na 100,2 %,  vajec na 103,7 %, olejnín  na

130,7 %, cukru  dokonca už na 109,6 % - sú  skutočne  čísla,

ktoré  zabezpečujú našu  potravinovú  sebestačnosť a zároveň

nám otvárajú priestor, ako zintenzívniť proexportnú politiku

v agrárnom sektore, ako viac prispieť k zníženiu negatívneho

exportného salda.

 

     Všetky správy,  ktoré v posledných  rokoch prerokúvame,

a najmä tá vlaňajšia,  ale aj  tohtoročná, nezakrýva  žiadny

problém v poľnohospodárstve.  Analyticky  správne  mapuje  a

dôsledne vyhodnocuje jednotlivé štruktúry, kapitálové prepo-

jenie, investície,  pracovné sily, odmeňovanie,  teda všetko

to, čo  sa poľnohospodárstva dotýka každým  dňom. Treba však

povedať, že poľnohospodárstvo sa z roka na rok zlepšuje, čím

sa aj  stabilizuje, i keď  miera  stabilizácie a zlepšovania

nie je taká enormná, ako bola  na prelome dvoch rokov - roku

1994 a 1995.

 

     Myslíme si, že asi v tomto roku výraznejšie zasiahnu do

tohto prelomu tie nástroje, ktoré sme odsúhlasili aj v tejto

snemovni koncom roku 1996 a že teda aj hodnotenie, prirovná-

vanie a posudzovanie  týchto  parametrov  účinnosti dotačnej

politiky, podporných nástrojov, fondov, daňovej politiky bu-

de také súmerné, že  priblíženie sa k prognóze, ktorú uvádza

správa, bude  aj reálne. A preto treba k týmto  hodnoteniam,

ktoré  tu odznievajú, na tejto  polovičnej ceste  roku 1997,

pristupovať s  určitou rezervou, brať ich  ako určitý názor,

nie ako memento, nie ako výslednicu.

 

     A takto  teda ja chápem  aj niektoré vystúpenia,  ktoré

hovoria, že v agropotravinárskom  priemysle nie je ešte taký

stav stabilizácie, aký si  predstavujeme, ale nemôžeme pove-

dať,  že je  tam nedoriešených  veľa vecí.  Tam je veľa vecí

jasne, prozreteľne doriešených,  ale účinnosť  do podnikovej

sféry predsa  musí dopadať rozložene. Veľmi  dobre vieme, že

keď obstaráme novú investíciu,  keď kúpime nový účinný, eko-

nomický a výkonný stroj, či  už je to v traktorových jednot-

kách, či  sú to výkonné zvieratá,  že účinnosť vložených in-

vestícií  sa prejavuje  po niekoľkých  rokoch, prejavuje  sa

v dlhšom meraní, v dlhodobejšom štádiu. A takto treba chápať

aj výkonnosť, aj stabilizáciu  poľnohospodárstva. Je to pro-

ces, ktorý bude trvať roky a ktorý je bezpodmienečne rozbeh-

nutý, a dá sa povedať nezastaviteľný.

 

     Osobitný fenomén a dominujúci fenomén v našom poľnohos-

podárstve  je agrárny  trh.  Tu  treba skutočne  povedať, že

v organizovaní agrárneho trhu štát nie je dominujúci, že do-

minujúce sú  subjekty, podniky, tie, ktoré  majú svoj tovar,

ktoré  obchodujú, ktoré  ho  predávajú a kupujú.  A teda tam

treba rozkladať aj v agrárnom  trhu jeho účinnosť, jeho sta-

bilitu. Vieme veľmi dobre, a správa to uvádza, na akej miere

zodpovednosti a vierohodnosti  funguje  zmluvný  vzťah medzi

dodávateľmi a odberateľmi či  už z krátkodobého, alebo dlho-

dobého hľadiska. Že  to, čo bolo niekedy jasné  a trvalo, že

dnes je  zmluvná základňa veľmi  krátkodobá, mesačná, štvrť-

ročná, nie je dvoj-, troj- alebo päťročná.

 

     A to potrebujeme dosiahnuť, ale  dá sa to dosiahnuť len

dôveryhodnosťou subjektov, ktoré obchodujú medzi sebou, kto-

ré  sú v dennom  styku,  ktoré sa  presviedčajú, či je tovar

kvalitný a ako zaň budú platiť. Jednoznačne treba zvýrazniť,

že obchodovať bez peňazí sa  nedá. Nemáme dnes ešte elektro-

nické  pokladnice  alebo peňaženky, ktoré sú budúcnosťou, že

teda obchodovať sa  musí s krvou, a to  sú peniaze, a myslím

si, že poľnohospodárstvo musí mať rovnaké podmienky obchodo-

vania  ako každý  iný, kto  predáva tovar poľnohospodárstvu,

a že tu musíme vytvoriť tlak medzi subjektmi, ktoré obchodu-

jú, aby boli rovnocenné, to znamená, keď ty poľnohospodár od

nás kupuješ  tovar, tak nemôžeš  platiť okamžite, ale  budeš

platiť tak, ako platíme my iným alebo ako nám platia ostatní.

 

     A tieto pravidlá sa dajú dosiahnuť nie nejakou direktí-

vou štátu, ale dajú sa dosiahnuť vzájomným zmluvným vzťahom,

pochopením  a  organizáciou  agrárneho  trhu medzi podnikmi,

ktoré obchodujú. Bude veľmi dôležité, aby sme rozbehli orga-

nizácie a združenia, ktoré budú dlhodobo a stabilne obchodo-

vať v priestore špeciálnych kultúr - v zelenine, ovocí, kto-

ré budú vytvárať podmienky distribúcie, skladovania, ošetro-

vania a speňažovania  výrobkov v tom období, keď  na trhu sa

dá čo najvýhodnejšie predať a keď je priestor, povedzme, ne-

dostatku alebo keď je priestor najväčšej potreby. V tom máme

rezervy a tu musia  nastúpiť takisto podnikatelia podnietení

aj nami, podnietení zelenou správou, a účinne  stabilizovaní

alebo podporení  mechanizmom či už dotačnej  politiky, alebo

úverovej politiky tak, aby  sa mohli tieto štruktúry distri-

búcie a obchodovania naplno rozbehnúť.

 

     Najviac v uhle pohľadu je dotačná politika. Dotačná po-

litika je v poľnohospodárstve  nielen objemom peňazí, ale aj

objemom účinnosti a stability - a sledujú ju, samozrejme, aj

tí, ktorí  sledujú našu republiku  pri začleňovaní sa  alebo

približovaní krajinám  Európskej únie, ale aj  teraz, keď sa

posudzuje naša  republika pri vstupe do  krajín OECD. Myslím

si, že  máme  určité osobitosti,  ktoré v dotačnej  politike

v tomto  transformovanom a prechodnom  období  akceptujeme a

s ktorými  sa  budeme  musieť  postupne  vyrovnať. Nejde len

o masu, ktorá nám chýba k tomu,  aby sme boli na úrovni tých

štátov, ktoré výraznejšie  dotujú poľnohospodárstvo, ale ide

hlavne o účelnosť a účinnosť. Myslím si, že v dotačnej poli-

tike sa prejavuje už táto  účelnosť a účinnosť a že smernice

jednak dotačnej politiky, ktoré sú v rezortnej kuchyni aj na

budúci  rok, zastabilizujú  dotačnú politiku  tak, aby  bola

jasná pre každého podnikateľa  a vedel sa rozhodnúť najmenej

rok-dva predtým, keď chce  podnikať,  čo mu prinesie a s čím

môže počítať v dotačnej politike.

 

     Samozrejme, že je  potrebné dotačnou politikou podporiť

propagáciu  spotreby  agroproduktov  z domácej  produkcie, a

preto výrazne  hodnotím a som rád, že sa  to objavuje v tých

aktualizovaných podmienkach pre budúcnosť, že sa tam objavu-

je aj tá podpora tržniciam, burzám, o ktorých som pred chví-

ľočkou hovoril.

 

     Doteraz sme sa  nevyrovnali nielen v poľnohospodárstve,

ale všeobecne so starými dlhmi. A  myslím si, že je to prob-

lém, ktorý môže zákon o revitalizácii aj nám poľnohospodárom

aspoň sčasti vyriešiť a že  úverová politika a úverová zaťa-

ženosť v budúcnosti v poľnohospodárskych podnikoch poklesne.

Pokiaľ som hovoril ešte o organizovaní agrárneho trhu, chcem

zvýrazniť aj to, že z hľadiska cenovej politiky treba presne

rešpektovať zákony, ktoré  u nás platia, či už  je to zákon,

ktorý organizuje alebo  ktorý vstupuje prostredníctvom Štát-

neho fondu trhovej regulácie do agrárneho trhu a ktorý pres-

ne hovorí, čo je to garantovaná cena, aký má význam a ako sa

stanovuje. Takisto na báze cenového zákona je presne defino-

vané, ktoré ústredné orgány a kedy môžu vyhlásiť druh ceny.

 

     Teda v zelenej správe skutočne môžeme dať len odporúča-

nia, aby  tieto orgány, ústredné  orgány zohľadnili na  báze

analýzy, na báze dôchodkovosti, nákladovosti, či ceny zodpo-

vedajú,  pokiaľ  ide o takéto  nástroje, skutočnosti, a sami

teda pristúpili potom k vyhláseniu druhu ceny či už garanto-

vanej, pevnej,  minimálnej a podobne. Preto  si teda myslím,

že akési nariaďovanie vláde v tomto smere o stanovení pevnej

ceny alebo onakej ceny a jej  výšky nie je v kompetencii ta-

kého orgánu, akým je Národná rada, ale že tu treba vychádzať

z analýz a podkladov, ktoré sú predmetom rokovania minister-

stiev  so samosprávou v tomto  rezorte, či  už komorou alebo

združeniami, a že  tam musí  dôjsť k  dohode o výške,  ktorú

predstavuje potom cena, ktorú treba  vyhlásiť či už na nákup

prostredníctvom štátneho fondu alebo pevnú cenu a podobne.

 

     Chcel by  som skutočne podporiť tie  nástroje, ktoré sa

v aktualizovanej časti všetkých  troch správ výrazne objavu-

jú, a myslím si, že  sú dobre  konštruované. Predovšetkým je

to do tých legislatívnych opatrení a nástrojov, ktoré musíme

v Národnej rade prijať a ktoré nám predloží vláda, resp. ich

môžeme aj  my poslanci iniciovať. Chcel  by som podporiť to,

že rezort chce riešiť aj  iniciatívu mladých ľudí alebo pod-

nietiť mladých ľudí, ktorí  majú záujem o poľnohospodárstvo,

a keďže ocenenie pracovnej sily v našom poľnohospodárstve na

báze vlastníctva je dosť  nízke a nie je dostatok prostried-

kov, treba tento nástroj  skutočne v tomto období prijať ako

nástroj veľmi perspektívny. Takisto sú to nástroje na ochra-

nu trhu alebo aj nástroje  na úľavu, povedzme, tým  podnika-

teľom, ktorí sa rozhodnú do budúcnosti na pôde podnikať.

 

     Myslím si, že máme veľa dlhu v lesnom hospodárstve a tu

rezort pristupuje iniciatívne. Je  potrebná dohoda medzi re-

zortom  životného prostredia,  aby sa  mimorozpočtové zdroje

skutočne  vracali tam,  kde jednotliví  pôsobitelia na  lesy

zhoršujú ich  stav a vlastne  tieto pľúca nášho  štátu akosi

vyraďujú z činnosti. Preto v každom  prípade by sme mali do-

siahnuť, aby  mimorozpočtové zdroje do  lesného hospodárstva

už v roku 1998 boli  reálne a aby budúca správa nehodnotila,

že znovu  sa z nich tam  dostalo len 20, 30 alebo  len 50 %.

Takisto by sme sa mali zasadiť, aby sa v lesnom hospodárstve

presadila tá návratka časti spotrebnej dane nafty, keď bude-

me prerokúvať zákon o minerálnych olejoch a palivách.

 

     Vo  vodnom hospodárstve  jednoznačne hodnotíme  priebeh

transformácie, že ho treba  urýchliť, a myslím si,  že je to

potrebné,  tak ako  je  nastolené v aktualizácii,  pripraviť

koncepciu  vodohospodárskej politiky  pre tretie tisícročie.

 

     Nesúhlasím s takými názormi,  že zelená správa nenazna-

čuje cestu a spôsoby  odstránenia problémov v poľnohospodár-

stve.  Naznačuje ich,  aktualizuje  nástroje a sú  tam tieto

nástroje, len si ich treba dôkladne prečítať. Samozrejme, že

nikto nemôže  viesť v poľnohospodárskom  družstve, obchodnej

spoločnosti či akciovej  spoločnosti  niekoho  za ruku a  či

dosiahne  úžitkovosť 2 000, 3 000 alebo 5 000 litrov,  to je

v jeho rukách, či dosiahne hektárovú úrodu jednotlivých plo-

dín do výšky svojich objektívnych možností, alebo je pod jej

úrovňou, to je v jeho rukách, to mu  nezabezpečí  žiadna do-

tačná politika. Takže to, že tieto nástroje sú dané, ich vy-

užiteľnosť je minimálne v 50-percentnej miere v rukách tých,

ktorí tieto podniky riadia, ktorí  sú ich vlastníkmi a ktorí

zabezpečujú ich chod.

 

 

 

     V tejto  súvislosti, vážené  pani poslankyne a páni po-

slanci, by som si dovolil spresniť návrh, ktorý išiel z ges-

torského  výboru, v spoločnej  správe k správe o poľnohospo-

dárstve a potravinárstve v tom  smere, že by som chcel podať

nový  návrh,  kde v časti B bod 3 pod  písmenom a) navrhujem

prijať takéto znenie:

 

     Bod 3 - zvážiť možnosť:

 

     a) v časti C 2.1 správy upraviť výšku pevnej ceny suro-

vého  kravského mlieka,  prípadne prémiu  za kvalitu  mlieka

nadväzne na objektivizované vlastné náklady v súlade s plat-

ným trhovým poriadkom pre mlieko,

 

     b) v časti C 2.6 správy uplatniť v návrhu štátneho roz-

počtu nedostatok zdrojov pre  poľnohospodárstvo vo výške 2,5

mld. Sk, tak  ako to  požadovala  Slovenská poľnohospodárska

a potravinárska komora.

 

     Toľko z mojej strany k zelenej  správe. Teším sa na to,

že všetci sa pričiníme, aby táto správa bola na dnešnom plé-

ne schválená.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Figeľ.

 

     Pripraví sa pán poslanec Köteles, ktorý predtým stratil

poradie.

 

 

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne, kolegovia,

 

     chcel  by  som  sa  vo  svojom  príspevku krátko pridať

k diskusiám,  ktoré tu  odzneli, hlavne  poznámky, ktoré  sú

viac špecifické. To, čo  mnohí rečníci uviedli ako vážnejšie

problémy slovenského poľnohospodárstva, žiaľ, pretrváva, tie

parametre sú zo správy celkom jasné a viac-menej kopírujú aj

parametre života na Slovensku.

 

     Konkrétne  spomeniem  stratovosť  podnikov.  Je  to  aj

v priemysle, za štyri roky bolo vyše 54 % stále  stratových.

V poľnohospodárstve je to podobné - vysoká platobná neschop-

nosť, zaostávanie príjmov tých,  ktorí pracujú v poľnohospo-

dárstve,  za  ostatnou  ekonomikou,  za ostatnými ekonomicky

činnými obyvateľmi. Tým sa  vytvára alebo prehlbuje neatrak-

tívnosť zamestnania v poľnohospodárstve.

 

     Samostatnou kapitolou sú  nízke investície v agropotra-

vinárskom komplexe, ich klesajúci podiel na celkových inves-

tíciách  na Slovensku. Celkové  investície  na Slovensku  sú

tiež  nízke  oproti  susedom,  napríklad  7-krát  nižšie ako

v Českej  republike, zhruba 10-krát  nižšie  ako v Maďarskej

republike. A týmto sa vytvára budúce zaostávanie poľnohospo-

dárstva v celkovom hospodárstve (hlas z pléna) - áno, zahra-

ničných investícií -,  ale aj v regióne, ak  to berieme pri-

najmenšom v malom višegrádskom alebo v rámci CEFTA.

 

     Mali by sme držať krok aspoň so susedmi, ak chceme udr-

žať v budúcnosti  krok s Európskou úniou, pretože  ak do nej

chceme vstúpiť a, samozrejme,  nie ako chudobní, nielen pre-

to, aby sme dostávali finančnú  solidaritu, ale aby sme boli

schopní konkurovať. Od Európskej únie naozaj viac potrebuje-

me informácie a porovnateľné podmienky pre obchod. Momentál-

ne alebo v budúcnosti, ktorú  chceme  dotvárať spolu, nebudú

potrebné nejaké administratívne opatrenia,  tie sú skôr brz-

dou alebo prekážkou. Chceme,  aby si konkurovali poľnohospo-

dári, a nie úradníci, prípadne ich pečiatky a subvencie.

 

     Do tretice, od Európskej  únie môžeme už teraz dostávať

značnú technickú  pomoc, dokonca aj  investičnú pomoc. Druhá

strana - myslím  Európska únia - od nás  očakáva  oveľa viac

než doteraz jasnú perspektívu, jasnú orientáciu.

 

     Ťaživým problémom  poľnohospodárstva už roky  je trans-

formácia, mnohí sme do  nej politicky vtiahnutí, niektorí aj

osobne,  zdá sa,  ako keby  sme neboli  schopní ju  dokončiť

úspešne. Hovorí o tom  čiastočne aj správa. Súčasná politika

sa na jednej strane snaží zachovať poľnohospodársku podniko-

vú štruktúru z obdobia  kolektivizácie, aj  keď s modernizá-

ciou, aj  keď s istými  opatreniami, ale sú  to veľké celky,

ktoré vlastne prešli len  ledabolo transformáciou. A na dru-

hej strane  pripravuje a prijíma právne  normy, ktoré sú po-

dobné alebo veľmi blízke  európskym normám, čo je chvályhod-

né. Tento vnútorný konflikt prináša súčasné ťaživé výsledky,

ale  aj  budúce  problémy. Zákon  číslo 264/1995 Z. z. tohto

parlamentu, ktorým  sa menil a dopĺňal  zákon  číslo 42/1992

Zb. o úpravách majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových

nárokov v družstvách  sprevádza  množstvo  podaní  na  súdy,

množstvo podnetov pre poslancov.  Sám som adresátom veľa ta-

kýchto podnetov, a dostali sme  sa do situácie, keď ani tre-

tina družstiev  nebola schopná vyrovnať  sa s transformáciou

ani v tom  podaní, ako  to zákon predpokladal.  Ministerstvo

alebo  vláda  dodnes  nevydali  vykonávací  predpis pre túto

problematiku a ona sa naozaj skomplikovala. Tie podania, ti-

síce podaní na súdoch, sú dôkazom ťaživosti tohto stavu.

 

     V takom  prostredí  sa  veľmi  ľahko situácia  zneužíva

schopnejšími  alebo aj "schopnejšími" manažmentmi, ponúkaním

vydieračských  podmienok  alebo  zmlúv.  Napríklad takzvaným

"prebaľovaním": Ak  sa kupuje  tovar v škatuli, tak  škatuľa

zostáva a tovar si zoberie manažment do novej eseročky alebo

do novej firmy, a tým  vlastne prichádzajú podielnici o svoj

podiel v jeho reálnej  hodnote. Pán  minister, chcem sa teda

spýtať, aké  opatrenia ste prijali alebo  ešte chcete prijať

na nápravu tohto stavu, a chcem navrhnúť aj uznesenie, jedno

z troch, ktoré  by malo znieť: "Národná  rada Slovenskej re-

publiky žiada vládu Slovenskej republiky prijať legislatívne

opatrenia na zavŕšenie  procesu transformácie poľnohospodár-

skych družstiev v zmysle trhovo konformných princípov."

 

     Dovoľte mi,  po druhé, povedať pár  slov k dotáciám. Je

to téma  citlivá, možno najcitlivejšia, lebo  ide o peniaze,

je ich nedostatok, je  relatívne malá transparentnosť v roz-

deľovaní, aj keď existujú výnosy, ktoré  to predpisujú, a je

relatívne nízka efektívnosť týchto prostriedkov a ich využí-

vania  osobitne tam,  kde sú  normálne produkčné  podmienky.

Chcel by som za  Kresťanskodemokratické hnutie povedať skrá-

tene, že si vieme  predstaviť efektívnejšiu dotačnú politiku

založenú na niekoľkých princípoch.

 

     Po  prvé, malo  byť jemnejšie  členenie produkčných pá-

siem. Po druhé, malo by nastať zníženie hranice pre nárok na

dotáciu. Po  tretie, mali by  byť viac dotované  výstupy než

vstupy.  Svoje  tvrdenie  opieram  o  naše  poznatky, ale aj

o čerstvú správu "OECD - prehľad poľnohospodárskych politík:

Slovenská republika".  Je to z týchto  dní. Poviem len jednu

vetu zo záveru: "Niektoré z momentálne  aplikovaných nástro-

jov poľnohospodárskej politiky, ako sú dotácie vstupov, môžu

skôr ublížiť ako napomôcť vývoj smerom ku konkurenčnému poľ-

nohospodárskemu sektoru." Táto jedna veta stačí.

 

     Určite by sme ocenili a podporili oveľa viac dotácií na

úvery, pretože tam sa  uplatňuje oveľa viac aj podnikateľské

riziko. V tom prípade treba celkom pokojne povedať, že stačí

menej dávať na štátne úrady,  menej na tajnú službu, možnože

menej strácať preplácaním dovozov,  ktoré predtým niekto vy-

užil ako výhodné  vývozy. Po štvrté, sme za  to, aby dotačnú

politiku  riešil v princípoch zákon, nie výnos  ministerstva

pôdohospodárstva, ale zákon do tej  miery, do ktorej to môže

ošetriť a ponechať flexibilitu na každoročné opatrenia.

 

     Preto navrhujem druhé uznesenie: "Národná  rada Sloven-

skej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a

predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona

o štátnych dotáciách pre pôdohospodárstvo, ktorým sa ustano-

vujú  základné  princípy  a  mechanizmy  ich prerozdeľovania

a základné práva a povinnosti  poberateľov dotácií a orgánov

oprávnených na ich prideľovanie a kontrolu ich použitia."

 

     Ešte  uvediem jednu  vetu k finančnej  politike.  Veľmi

podporujeme uznesenie, v ktorom  sa odporúčajú daňové prázd-

niny pre začínajúcich podnikateľov v agrokomplexe.

 

     A ešte jedna  myšlienka k nepotravinárskej  poľnohospo-

dárskej produkcii. U nás sa začína a verím, že vďaka  moder-

nizácii  a budúcnosti  nášho  poľnohospodárstva v európskych

dimenziách  bude mať  oveľa viac  priestoru značná produkcia

rastlinných  olejov. Stále  je veľký  priestor na  produkciu

iných pohonných  hmôt, osobitne takých, ako  je etanol alebo

metán, teda obnoviteľných zdrojov  energie, ktoré vďaka pro-

dukcii na  vidieku môžu využívať lepšie  miestne zdroje, na-

hrádzať tie  zdroje  energie, ktoré  musíme dovážať a, samo-

zrejme, ich použitie, ich spaľovanie je ekologicky oveľa me-

nej škodlivé pre túto krajinu.

 

     Dovoľte mi, milí kolegovia a kolegyne, ešte pár myšlie-

nok k úlohe  profesijných zväzov a potom k vidieckej proble-

matike. Chceme  podporiť  oveľa intenzívnejší  dialóg vlády,

resp.  exekutívy s profesijnými  združeniami, zväzmi a komo-

rou. Je doslova v záujme vlády, aby mala za partnerov silné,

zdravé  profesijné  zväzy a poľnohospodársku a potravinársku

komoru. Rád by som sa od pána ministra dozvedel v záverečnom

slove, ako  zohľadňuje  vláda námety a pripomienky profesij-

ných zväzov napríklad v tejto  správe, ale aj vo svojej kon-

krétnej  politike. Na  druhej  strane  chcem povedať s celou

vážnosťou, že združenia a zväzy musia byť  pripravené zobrať

na seba väčší podiel zodpovednosti za vývoj v poľnohospodár-

stve a v potravinárskom  sektore, v lesníctve aj  vo  vodnom

hospodárstve.

 

     Na  záver by  som rád  venoval niekoľko  minút tematike

rozvoja vidieka. Som  podpredsedom Výboru Parlametného zhro-

maždenia Rady Európy pre  poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

a táto tematika  je veľmi  vážna a citlivá, osobitne na pôde

Rady Európy, ale aj v Európskej únii. Európska únia sa vážne

zamýšľa nad reorganizáciou spoločnej poľnohospodárskej poli-

tiky na spoločnú vidiecku politiku, pretože udržanie ďalšie-

ho rozvoja  vidieka si vyžaduje  iný prístup, než  tomu bolo

doteraz. Na Slovensku vidiecke obyvateľstvo je zatiaľ - máme

rôzne  definície v Európe, ale aj u nás - ale  ak  zoberieme

sídla  pod 5 000 obyvateľov, tak  predstavuje 42 % celkového

obyvateľstva. V Európe je to viac ako 50 % obyvateľov a viac

ako 80 % povrchu sa dá označiť ako vidiecka oblasť, vidiecky

región.

 

     Ak sa nebude dariť poľnohospodárstvu na vidieku, tak sa

nebude dariť  vidieku ako takému, dariť  ľuďom a dedinám. Aj

na Slovensku pozorujeme javy, ktoré znamenajú odchod mladých

ľudí z vidieka,  prípadne starnutie vidieckeho obyvateľstva.

Pritom vidiek je charakteristický jedinečnou kultúrnou, eko-

nomickou a sociálnou  štruktúrou, má  osobitné zloženie čin-

ností  a  veľkú  rôznosť  krajiny. Poľnohospodárstvo nemožno

z tejto témy  vynechať  alebo  vytesňovať na okraj, ono je a

musí zostať chrbtovou kosťou vidieckej ekonomiky. Samozrejme

vrátane lesného a vodného hospodárstva tam, kde ide o špeci-

fické oblasti.

 

     Myslím si,  že bude rásť význam  vidieka pre voľný čas,

pre osobný rozvoj, pre modernú kvalitu života. Vidiek potre-

buje primeranú  správu prírodných zdrojov,  lebo je väčšinou

ich zdrojom,  potrebuje udržať a zvýšiť  biodiverzitu a kul-

túrnu  tvárnosť krajiny.  Cieľom vidieckej  politiky by malo

byť  podporiť všetkými  možnými spôsobmi  miestne schopnosti

budovania  udržateľného  rozvoja  vo  vidieckych oblastiach,

osobitne  samosprávne, individuálne a kolektívne  iniciatívy

na miestnej  úrovni. Nemôžu byť  tieto politiky úspešné  bez

ľudí, ktorí tam žijú, bez ich participácie.

 

     V správe  sa uvádzajú  osobitné problémy a programy pre

niektoré  okresy väčšinou  severného, východného,  čiastočne

južného Slovenska,  ktoré trpia buď zdedenými,  alebo aj mo-

dernými  nedostatkami v rozvoji.  Chcel  by  som  uviesť, že

väčšinou ide o okresy, ktoré majú zároveň aj najvyššiu mieru

nezamestnanosti, že  ide o okresy,  ktoré majú aj  najnižšiu

mieru zahraničných alebo domácich  investícií a že často ide

o okresy  prihraničné  okolo východných, severných a južných

hraníc Slovenska, ktoré trpeli aj za socializmu, pretože in-

ternacionalizmus sa neprejavoval hospodárskym rozvojom tých-

to okresov, ale len, samozrejme, politickou štafážou, a tie-

to regióny potrebujú zásadnú pomoc aj dnes.

 

     Vidiecka politika musí  zahŕňať aj otvorenú prihraničnú

spoluprácu. Chcel by som tu uviesť jeden dôležitý počin ale-

bo podnet pre slovenský parlament, ale  osobitne pre sloven-

skú exekutívu v tomto čase, pretože  poradie je také, najprv

vláda a potom parlament môžu ratifikovať európske dokumenty.

V máji sme  tu mali  konferenciu o rozvoji vidieka.  Bola to

konferencia Parlamentného zhromaždenia  Rady Európy, teda 40

štátov, a bola následnou  konferenciou po novembrovej konfe-

rencii v Corku v Írsku, kde  Írsko ako  predsednícka krajina

Európskej únie pozvalo nielen  členské krajiny, ale aj mnohé

organizácie preto,  aby sa rozdiskutovala  tematika prechodu

zo spoločnej poľnohospodárskej politiky na spoločnú vidiecku

politiku. My sme v Rade Európy tento trend  zachytili tiež a

v minulom roku v marci v našom  výbore a potom na pléne bola

prijatá jedna podnetná charta, ktorú by som tu rád spomenul.

 

     Je to  Európska charta pre vidiecke  oblasti a obsahuje

konkrétne návrhy, námety a mechanizmy  na individuálny alebo

spoločný postup v tejto  politike. Základný prístup je defi-

novaný  alebo charakterizovaný  ako multisektorový,  pretože

samotný poľnohospodársky prístup k rozvoju vidieka už nesta-

čí, je potrebné integrovane  pozerať na problémy rozvoja vi-

dieka. A druhý základný princíp je subsidiarita. Teda neobe-

rať ľudí, ktorí tam žijú, o možnosť rozhodovať o svojich zá-

meroch,  o investíciách,  o záujmoch  nejakým  byrokratickým

opatrením a posunom  kompetencií  kdesi  vyššie alebo ďalej,

ale budovať na tomto princípe zdravý vidiek.

 

     Charta obsahuje definíciu vidieckych oblastí, definíciu

svojho účelu, ďalej základy  právnej ochrany a ochrany funk-

cií vidieka, ktoré sú ekonomická, ekologická a sociálno-kul-

túrna.  Definuje špecifické  potreby vidieckej  oblasti plus

smernice a opatrenia  pre politiku  vidieckeho  rozvoja.  Po

ďalšie, obsahuje prostriedky a nástroje pre politiku vidiec-

keho  rozvoja,  ktoré  sú  osobitne  právne, administratívne

a finančné.  Zdôrazňuje a rozvíja  princíp  subsidiarity  na

miestne a regionálne pomery.  Zakladá stály výbor pre európ-

ske vidiecke oblasti, kde budú  zastúpení len tí, ktorí budú

partnermi, signatármi tejto charty.

 

     My sme sa aktívne  postavili k tejto problematike práve

touto konferenciou na Slovensku. Často sa cituje aj v súvis-

losti s Corkom, spomína sa  Corkská deklarácia, Bratislavská

deklarácia v tých orgánoch, kde  sa pohybujem, a je to dobré

aj pre Slovensko, ale je to, samozrejme, dobré aj pre budúce

perspektívy. Naša vidiecka politika musí integrovať mladých,

inak odídu preč, podporovať vzdelanie na vidieku, mladé poľ-

nohospodárstvo, mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú, ma-

lé a stredné  podnikanie. Treba oveľa  viac urobiť pre dobré

meno  podnikateľa v poľnohospodárstve. Dôležitým  rámcom  sú

investície. Po ďalšie: nerušiť školy alebo pošty na vidieku.

Udržiavať podľa  možností služby, pretože  bez služieb život

chradne. No a popularizovať výsledky  vedy tak, aby sa k nim

dostali aj začínajúci, aj ľudia, ktorí sú ďalej od centra.

 

     V rámci tohto bodu by  som rád končil tretím návrhom na

uznesenie v tomto znení: "Národná  rada Slovenskej republiky

žiada vládu, aby podporila  prípravný proces prijatia Európ-

skej  charty rozvoja  vidieka tak,  ako ju  modelovo navrhlo

Parlamentné  zhromaždenie Rady  Európy vo  svojom odporúčaní

číslo 1296 z roku 1996."  Je to  vlastne  jeden z posledných

bodov prijatej Bratislavskej deklarácie, preto si myslím, že

aj vďaka  účasti našich expertov, účasti  pána ministra Baca

a mnohých hostí  by bolo dobrým signálom,  keby tento parla-

ment vedel podporiť také uznesenie.

 

     Na záver mi dovoľte  len myšlienku na podporu vidieckej

problematiky  v tomto  parlamente, ale  aj v celej  politike

Slovenskej republiky.  Vidiek - to nie  sú len tieto otázky,

ktoré som  spomínal, potravinárske alebo  krajinotvorba. Vi-

diek - to sú aj hodnoty, na ktorých bolo vybudované  Sloven-

sko. Ak si všimneme mapu zločinnosti v tejto  krajine, ak si

všimneme  mapu  rozvratu   alebo  rozkladu  rodín,  rozkladu

hodnôt, tak je iná pre vidiek a iná pre mestské oblasti. Ži-

vot a udržateľný rozvoj - to  nie sú len ekonomické a ekolo-

gické kategórie. Chcem vás poprosiť,  aby sme si to uvedomo-

vali vždy, keď chceme  diskutovať o udržateľnom rozvoji slo-

venského vidieka.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Rosival.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by  som sa vyjadriť  k tej časti  vystúpenia, kde

hovoril pán  predrečník o financiách. Chcel  by som povedať,

že reálne finančné  možnosti štátu nie sú až  také malé, aby

neumožňovali  poľnohospodárom oprávnene  žiadať zvýšenie fi-

nančných prostriedkov pre tento  rezort. Chcel by som pouká-

zať na niekoľko typov, na niekoľko skutočností.

 

     Včera sme počuli o tom, že sa nenapĺňajú príjmy štátne-

ho rozpočtu. Na tejto schôdzi  sme o tom hovorili, že  chýba

niekoľko miliárd,  ktoré v rozpočte mali  byť. Vo výdavkovej

časti sú nadmerné výdavky na štátnu správu, pripomeniem Slo-

venskú informačnú službu, takmer miliarda korún, pripomeniem

Úrad  práce, ktorý  má na  správny  fond 1,7 miliardy  korún

a toto číslo sa  bude ešte v budúcnosti zvyšovať.  To je vý-

davková  časť. Ďalej  pripomeniem, že  vo vnútri  rezortu je

možné  ušetriť tak,  že  sa  nebudú financovať tie družstvá,

tie poľnohospodárske družstvá, ktoré sú už vo vysokej strate

a prakticky  už dávno  sú alebo mali  byť pred určitým časom

v konkurze.

 

     Ďalej by som chcel povedať to, že pri pevnej cene mlie-

ka,  ktorá  je  navrhnutá  v uznesení,  sa  vychádza  jednak

z vlastných nákladov, ktoré zhromaždil Výskumný ústav ekono-

miky  poľnohospodárstva  a  potravinárstva,  z  úžitkovosti,

z rentability. Suma, ktorá je navrhnutá v uznesení, 7,75 ko-

rún za liter je  veľmi  reálna a vlastne by bolo možné podľa

určitých  prepočtov  žiadať aj  vyššiu cenu, napríklad  9,97

alebo viac  ako 10 korún. Takže si myslím,  že by sme reálnu

cenu, ktorá je navrhnutá v uznesení, mali podporiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou  poznámkou  ďalej  vystúpi  pán podpredseda

Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem len  zareagovať na pána predrečníka,  nie na pána

Rosivala, ale na pána poslanca Figeľa.

 

     Pochádzam z dediny, z dediny od maďarských hraníc, jed-

ným slovom naša obec  hraničila s Maďarskou ľudovou republi-

kou, a dobre  poznám,  aký  rozmach  dediny  nastal  po roku

1957, keď sa u nás založilo  družstvo. Pamätám si aj to, ako

si naši  rodičia líhali do  brázd, aby im  nemohli orať roľu

alebo zjednocovať družstvo, a keď moja mama dlhé roky robila

v družstve ako  dojička, otec ako  radový zamestnanec, vtedy

ešte pohonič. O desať  rokov  povedali: dávno mali  tie role

zobrať, však by sme sa boli  na nich zodrali. A teraz si ži-

jem, mám  zárobok 3 000  korún, dostanem naturálie,  životná

úroveň našej rodiny sa zvýšila. Pamätám si, ako kôrka chleba

alebo  chlieb sa u nás  doma na  dedine  mnohokrát zamkýnal.

Matky zamkýnali pred nami, lebo  nebolo ničoho, keď sme boli

roľníci.

 

     A preto som privítal, keď  v roku 1957 nastala elektri-

fikácia obce, keď sme si vybudovali cestu, keď sme si posta-

vili škôlku, keď sme si  postavili kostol, keď sme si posta-

vili v dedine  obchod. Vážení,  toto  nebol  rozvoj vidieka?

Kultúra prišla  do našej dediny, súbory  Marína, Urpín, film

sa  začal  premietať.  Poznám  takisto  dediny, kde svietili

sviečkou ako u nás  alebo  petrolejkou, petrolej sa  zháňal,

pamätám si, ako sme chodili 20 km do Kostolnej bašty po pet-

rolej, nenašli sme  ho a domov sme sa  vracali v noci. Viem,

aký ťažký bol život roľníkov, a  preto si vážim aj to, že sa

elektrifikácia zaviedla aj tam, kde bolo len 14 domov. Takže

nerozprávajte, že náš vidiek je  horší alebo bude horší, ako

je na Západe.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Pittner, nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec  Figeľ vo svojom príspevku  zrejme pre ne-

dostatok  času, ale  asi aj z iných  dôvodov, sa  nezaoberal

problematikou genézy, akým  spôsobom komunistický režim roz-

víjal dedinu. Tu  chcem povedať, že by bolo  dobré, keby sme

sa pozreli  do prác docenta  Kinku, terajšieho predstaviteľa

NEZES-u, ktorý bol po roku 1968 vylúčený zo všetkých funkcií

len preto, že rozobral  spôsob násilnej kolektivizácie a po-

tom  nemúdreho investovania,  dotovania do poľnohospodárstva

na úkor vedy,  zdravotníctva, priemyslu, jeho reštrukturali-

zácie a podobne. Samozrejme, že  potom v tých rokoch, po ma-

ďarskej revolúcii a po nepokojoch v Poľsku, komunistický re-

žim zmenil svoj postoj k dedine a nastalo to, čo okrem iného

tu povedal pán poslanec Ľupták. Ale za akú cenu? Tú cenu ce-

lá naša spoločnosť ešte doteraz neustále rieši.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Všetko, pán poslanec? Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte raz som sa prihlásil, lebo som nestačil dopovedať.

A keď sa už hovorí o internacionalizme, chcem povedať toľko,

že naša dedina susedí s  Maďarskou ľudovou republikou a naši

ľudia majú prácu v kameňolome v Šiatoroši, mali  prácu v Ko-

vosmalte vo Fiľakove, mali prácu  v Mieri, ktorý sa nový vy-

budoval, mali prácu v Lučenci.  Dnes tieto fabriky sú zavre-

té. Tak sa vás pýtam, čo  sa vlastne stalo? Viete, mal by tu

byť nápis na našej kancelárii, že socializmus s ľudskou tvá-

rou vystriedal  kapitalizmus s holou..., nebudem hovoriť ďa-

lej.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Javorský - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Pán podpredseda, nemám faktickú  poznámku, ale chcel by

som dať  nejaké  doplnenie k návrhu, ktorý tu  predložil pán

Baránik, k návrhu  uznesenia k zapožičaniu štátnych vyzname-

naní. Neviem, či by som to mal urobiť teraz, alebo až potom,

keď sa bude predkladať na hlasovanie samotné uznesenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nie, myslím si, teraz, pretože, keď uzatvorím rozpravu,

nebude šanca.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Ale to  môžeme  iba v rámci faktickej poznámky  tým, že

reagujete na vystúpenie pána kolegu. Hovorte z miesta.

 

     Prosím, zapnite ešte raz na dve minúty pre pána poslan-

ca, pretože ja teraz rozprávam viac ako on.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Navrhujem, aby návrh uznesenia predložený pánom poslan-

com Baránikom  bol doplnený o dvoch kandidátov. V prvom rade

sa  žiada  doplniť o meno  prof. Ing. Igor  Mucha, ktorý bol

vlastne pri tvorbe prvých  ideí výstavby. A ďalej navrhujem,

aby bol zoznam kandidátov  doplnený o meno Dr. Ján Čarnogur-

ský. Aj napriek tomu, že návrhy predošlých kandidátov neboli

zdôvodnené, dovoľte mi, aby som aspoň dvoma vetami zdôvodnil

svoj návrh na doplnenie  Jána Čarnogurského takto: Ako pred-

seda vlády  sa vlastne svojimi  rozhodnými a nekompromisnými

stanoviskami  na  rokovaniach s maďarskou  vládou a s vládou

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zaslúžil o to, že

sa vybudoval variant C Vodného diela Gabčíkovo. Jedno je is-

té, že  nebyť jeho  rozhodnutia a rozhodnutia jeho vlády ani

mená navrhovaných  kandidátov a ich práca by nemali uplatne-

nie  tak, ako  dnes sú  predkladané, ako  ich chceme oceniť.

(Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega Sečánsky, nech sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán  podpredseda,  musím  pripomenúť, že  podľa § 33 vo

faktickej poznámke nemožno dávať žiadne návrhy. To je po pr-

vé.

 

     Po druhé, to nie je procedurálna otázka, čo ste poveda-

li. Podpredseda  Národnej  rady má v zmysle § 28 rokovacieho

poriadku právo vystúpiť kedykoľvek, teda nemožno mu odmeria-

vať čas ako vo faktickej poznámke.

 

     Po tretie,  myslím si, že návrh  na štátne vyznamenanie

by mal byť osobitným bodom programu Národnej rady. A ten sme

si neschválili.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Javorský,  vy nemôžete faktickou poznámkou

reagovať  na pána  Sečánskeho, vidím,  že to  chcete urobiť.

Takže to je bezpredmetné.

 

     Pán poslanec Šimko, nech sa páči. (Hlasy v sále.)

 

     Tak dobre,  dám mu slovo,  ale bude reagovať  proste na

toho, kto vystúpil. Budeme  dodržiavať rokovací poriadok, aj

keď, samozrejme, niektoré veci v našom rokovacom poriadku sú

skutočne nejasné alebo komplikované.

 

     Prosím pokoj, priatelia.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ja mám slovo, pán podpredseda?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nie, pán Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Myslím si,  že nikdy nám  neprospieva, keď predsedajúci

je jasnovidec a vie, čo chce povedať poslanec, ktorý sa hlá-

si o slovo.  Chcem len povedať to, že  som sa prihlásil ešte

do rozpravy. Pán podpredseda, ty  si ma usmernil, že v rámci

pripomienky to tu mám predložiť, a preto by som bol rád, ke-

by moje prihlásenie sa vzalo tak, akože som sa prihlásil eš-

te do rozpravy, ktorá nebola ukončená.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážený pán kolega, rozprava bola dávno uzatvorená, ešte

včera.

 

     Pán Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Podľa § 25 rokovacieho poriadku Národná rada môže roko-

vať o materiáloch, ktoré  dostali  poslanci 24 hodín dopredu

a my sme  nedostali tento návrh  uznesenia 24 hodín dopredu.

Napriek tomu  si myslím, že je  možné o tom  rokovať z čisto

vecných dôvodov, pretože to má svoj význam, ale z toho isté-

ho dôvodu  by som odporúčal, aby  sme umožnili taktiež dávať

k tomuto  návrhu pozmeňujúce  návrhy, pretože  vlastne kvôli

tomu je  tam to ustanovenie,  že 24 hodín  dopredu treba mať

návrhy, aby  sme sa mohli  prihlásiť  do rozpravy a prípadne

dávať  k tomu  pozmeňujúce návrhy.  Tak ak  si chceme  robiť

schválnosti, tak to urobme a  rokujme o tom zajtra, ale mys-

lím si, že by bolo oveľa lepšie, pokiaľ by sme to jednoducho

vybavili takýmto spôsobom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Bola to  vlastne procedurálna otázka,  ale patrila sem.

V poriadku,  súhlasím. Je  to skutočne  komplikované. Myslím

si, že by sme mali pokračovať tak, ako to povedal pán kolega

Sečánsky. To  sú veľmi závažné veci,  ktoré by skutočne mali

byť 24 hodín dopredu.

 

     Dámy  a páni,  toto uznesenie  je bezpredmetné,  zrejme

o ňom nebudeme môcť rokovať, nepatrí sem do tohto bodu. Tou-

to problematikou sa musí zaoberať výbor, výboru to môže pri-

deliť predseda, nie  ja. Takže v podstate, keď  sa bude uvá-

dzať uznesenie, zaujmeme k tomu stanovisko.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles, ktorý je

posledný.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi zaujať  stanovisko k predloženej v poradí už

piatej  zelenej správe.  Zelená správa  je vypracovaná veľmi

podrobne a obsahuje veľa konkrétnych, inak nedostupných úda-

jov.  V týchto  dosť  rozsiahle  rozpracovaných  správach sa

uvádzajú  najdôležitejšie  informácie o postavení, činnosti,

o strategických zámeroch a o ekonomickej  situácii v rezorte

pôdohospodárstva.  Z tohto  dôvodu považujem  za odôvodnené,

aby táto správa spolu s Národnou radou prijatými uzneseniami

bola potom  napríklad v brožovanej forme  dostupná aj širšej

odbornej a laickej verejnosti.

 

     Vážená Národná rada, ako to vyplýva z predloženej sprá-

vy,  pozícia  poľnohospodárstva  v  Slovenskej  republike aj

v súčasnosti je vyššia ako vo vyspelých ekonomikách. Napriek

tomuto výraznému  podielu je pozícia  hlavne  poľnohospodár-

skych prvovýrobcov v spracovateľskom priemysle pomerne nízka

a v obchodnej sfére skoro zanedbateľná.

 

     Práve túto, pre prvovýrobcov vôbec nie lichotivú situá-

ciu charakterizoval  môj brat  pracujúci v poľnohospodárstve

ako efekt rozvojovej krajiny, ktorá lacno predáva svoju pra-

covnú silu, um, zdravie a v našich  podmienkach aj budúcnosť

vidieka. V Košickom kraji  poľnohospodárstvo a hlavne priva-

tizácia  poľnohospodárskych  podnikov  výrazne  prispeli  aj

k smutnému  prvenstvu  vo  forme  najvyššej  nezamestnanosti

v Slovenskej republike a k výraznému poklesu životnej úrovne

občanov. Tento fakt by si zaslúžil aj zvýšenú pozornosť ges-

torského výboru  Národnej rady a samostatnú analýzu prospeš-

nosti o dôsledkoch privatizácie štátnych podnikov na východ-

nom Slovensku. Veď novodobí majitelia v niektorých podnikoch

svoje podniky za niekoľko  mesiacov úspešne zruinovali, pre-

pustili zamestnancov a v rámci  druhotnej  privatizácie roz-

predávajú svoj strojový park alebo za lacné privatizačné ce-

ny získané  podnikové byty predávajú za  vysoké, tzv. trhové

ceny.

 

     Po týchto  problémoch, ktoré ma  ako východniara každo-

denne pália, dovoľte mi krátko sa vyjadriť ku kapitolám les-

níckej a vodohospodárskej  správy  so snahou v krátkosti po-

ukázať na niektoré klady a nedostatky v predloženej správe.

 

     Zelená správa - lesníctvo. Správa  je vypracovaná  pod-

robne, na  veľmi dobrej úrovni. Každá  oblasť a problematika

lesného hospodárstva  je samostatne a prehľadne  zdôvodnená.

Hádam  by sa  žiadalo stručne  komentovať a zdôvodniť  údaje

v tabuľkových častiach, porovnanie rozdielov hlavných hospo-

dárskych  ukazovateľov a základných  finančných ukazovateľov

v neštátnych lesoch Slovenskej republiky a v štátnych.

 

     Treba  si  len  želať,  aby  finančné  potreby uvádzané

v správe  boli  aj  skutočne  splnené.  Tých 255 pracovníkov

v orgánoch miestnej  štátnej správy a viac  ako 40 na minis-

terstve je  veľmi veľa. Pri  predchádzajúcej špecializovanej

štátnej správe  pre lesné úrady bol  plánovaný stav 210 pra-

covníkov. Pri  výmere lesného pôdneho fondu  Slovenska 1 987

tis. ha to  predstavuje 7 796 ha na  jedného pracovníka. Po-

rovnajme to napríklad so Švédskom, ktoré má  podľa tabuľky 1

výmeru lesov 28 mil. ha.  Podľa našich údajov pracuje u nich

v štátnej správe  pre lesy 1 300 pracovníkov a traja  minis-

terskí pracovníci, t. j. 21 tis. ha na  jedného  pracovníka.

A funguje to u nich bez  problémov. To znamená, že podľa ich

výkonnosti by pre Slovensko postačovalo 94 pracovníkov. Naša

štátna správa je pravdepodobne  zavalená aj činnosťami, kto-

ré  pre  hospodárenie v lese  nie sú  podstatné. Pri znížení

počtu pracovníkov na pôvodne plánovaný počet 210 by sa ročne

ušetrilo 6,5 mil. Sk, za ktoré  je možné  napríklad zalesniť

200 ha holín atď.

 

     Navrhujeme  znížiť pracovníkov  na pôvodne  plánovaných

210 a prehodnotiť náplň ich pracovných povinností. Podľa na-

šich  informácií  dotačné  tituly  na zabezpečenie odborného

lesného hospodára  sa vôbec  ani v tomto roku  neposkytovali

napriek tomu, že subjektmi boli  požadované v súlade s plat-

nými všeobecnými  záväznými právnymi  predpismi - zákon Slo-

venskej národnej rady  číslo 131/1991 o Štátnom fonde zveľa-

ďovania  lesa  Slovenskej  republiky,  vyhláška ministerstva

pôdohospodárstva číslo 126/1994. Teda tvrdenia  podľa mojich

informácií nie sú presné.

 

     Nedodržiavanie uvedených právnych predpisov je dôvodom,

prečo ešte 20 % subjektov  nemá odborného lesného hospodára.

Pritom im túto povinnosť ukladá zákon, a teda je vo všeobec-

nom záujme a má byť  za primeranú  náhradu (článok 20 ods. 4

Ústavy  Slovenskej republiky).  Dotácie na  lesnícku činnosť

pre štátne lesy v roku 1997 predstavujú predpoklad 270 Sk na

hektár, pre  neštátne  lesy 144. Výhľad  na rok 1998: štátne

lesy 398 Sk na  hektár, neštátne 190 Sk. Teda  štátne 2-krát

viac. Súkromní vlastníci sa teraz právom pýtajú, prečo.

 

     Pritom, keď porovnáme rok 1996, tržby a výnosy  bez do-

tácií mali  neštátne  lesy 3 851 Sk a štátne lesy  len 3 696

Sk. Hospodársky výsledok bez dotácií v neštátnych lesoch bol

-4,34 Sk a v štátnych  až 75-násobne  horší: -323 Sk na hek-

tár napriek tomu, že  štátne lesy obhospodarujú hodnotnejšie

lesy. Takto  môžeme ísť  údaj  za údajom a vidíme, že štátne

lesy  majú neporovnateľne  horšie ekonomické  výsledky a na-

priek tomu im dávame väčšie dotácie. Mali by sme od nich vy-

žadovať a hľadať rezervy a správať sa ekonomicky. Navrhujeme

dodržiavať dotačné  tituly Štátneho fondu  zveľaďovania lesa

Slovenskej  republiky v znení  jeho  právnych predpisov,  zo

štátnych  prostriedkov platiť  odborného lesného  hospodára,

dbať na rovnosť dotácií a nepreferovať štátne lesy.

 

     Vážení kolegovia, ako  to všetci vieme, vodohospodárska

politika  Slovenskej republiky  už koncepčne,  alebo mala by

byť prioritne  orientovaná na ochranu  podzemných a povrcho-

vých  vôd, na  plynulé  zásobovanie a hospodárne  využívanie

pitnej a úžitkovej vody a ochranu pred povodňami, využívajúc

pritom hydroenergetický potenciál a dopravné možnosti našich

vodných tokov.

 

     V oblasti zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov,

čo je v určitom zmysle  aj garanciou nezávadnej pitnej vody,

už tradične  sme zaostali za susednými  štátmi, a to napriek

tomu, že počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verej-

ných  vodovodov v minulom  roku  vzrástol  oproti  roku 1995

o 33 tis. obyvateľov,  percentuálne o 0,4 % z celkového poč-

tu obyvateľstva, dosiahli  sme 79,8 %, ale podobné údaje na-

príklad z Maďarskej  republiky  sú 84 %, v Českej  republike

viac ako 85 % a v Rakúsku 92 %.

 

     Tradične najnepriaznivejšia  situácia je v  okresoch na

východnom  Slovensku: Vranov nad Topľou 44 %, Košice  okolie

53 %, Gelnica 59 % atď. Osobne  poznajúc  túto  nepriaznivú,

pre civilizovaný život neúnosnú  situáciu na východe Sloven-

ska nechtiac sa musím  stotožniť so stanoviskom tam žijúcich

občanov,  že  kým v roku 1995 tých  necelých 09,5 %, o čo sa

zvýšilo zásobovanie  obyvateľov pitnou vodou,  považovali za

nedostatočný  vývoj, tak v tomto  roku  sú  právom  pobúrení

0,4-percentným zvýšením tohto počtu. Veď v číselnom vyjadre-

ní sme nedosiahli ani  polovicu v porovnaní s predminuloroč-

ným vývojom. Obyvatelia v týchto regiónoch právom očakávajú,

aby sa  ich problémy uprednostnene riešili  zo štátnych pro-

striedkov, hlavne z vodohospodárskeho  fondu. V tejto otázke

podľa mňa najväčšie problémy sú nie vo výstavbe vodnej nádr-

že  Tichý potok,  ale v nedostatočnom  finančnom zabezpečení

vodohospodárskych podnikov a s tým  súvisiacou nedostatočnou

výstavbou nových vodovodov.

 

     K predloženým údajom v správe  by som poznamenal, že po

novom územnom členení tieto  štatistické údaje sú zavádzajú-

ce. Veď  nemôžeme  štatisticky  porovnať  stupeň zásobovania

obyvateľov z verejných vodovodov  ani v tých najhoršie vyba-

vených okresoch, ako  napríklad v okrese Bytča s počtom obcí

11 a  s počtom  obyvateľov 30 tisíc  s podmienkami  v okrese

Košice-okolie s počtom  obcí 112 a obyvateľov  viac  ako 100

tisíc. Z tohto  dôvodu by som  odporúčal, aby pre najbližšiu

zelenú správu najdôležitejšie štatistické údaje boli spraco-

vané regionálne, ale podľa povodí.

 

     Zvýšením počtu obyvateľov  bývajúcich v domoch pripoje-

ných na verejnú kanalizáciu o 32 tis. obyvateľov, o necelých

0,5 %, sme dosiahli 53 % z celého počtu obyvateľstva Sloven-

skej  republiky. Tento  nie veľmi  dobrý pomer, navyše práve

v týchto lokalitách, pod ktorými sa rozprestierajú najväčšie

podzemné zásoby pitnej vody na Slovensku, napríklad pod Žit-

ným ostrovom alebo pod Medzibodrožím, je najnepriaznivejší.

 

     Som presvedčený, že našou základnou povinnosťou voči za

nami nasledujúcim pokoleniam je chrániť toto pomaly už stra-

tegické prírodné bohatstvo. V súčasnosti je potrebné v tých-

to regiónoch čo najrýchlejšie  vybudovať spoľahlivú sieť ka-

nalizácie a čističky odpadových vôd.

 

     Zo správy z tohto hľadiska podľa mňa chýbajú informácie

o ochrane  vodných zdrojov  alebo o stratách  vo vodovodoch.

Slovensko je  právom považované za  vrch Európy, veď  od nás

odtekajú skoro všetky naše rieky. Takže voči susedným štátom

nesieme  obrovskú  zodpovednosť  za čistotu a kvalitu našich

riek. A z tohto  hľadiska v tejto  správe, žiaľ, chýbajú zá-

kladné údaje o kvalite povrchových a podzemných vôd. Sloven-

ská republika po vybudovaní vodonádržných systémov v určitom

zmysle  slova sa stala  zodpovedná  za záplavové vlny, ktoré

vznikajú na  slovenskom  území. V tomto  roku  vodohospodári

v tomto smere obstáli výborne hlavne pri koordinácii naplne-

nia a vypustenia vodných nádrží Oravskej priehrady a Liptov-

skej Mary, aby záplavové vlny nekulminovali na území Sloven-

skej republiky.

 

     Vážená   Národná  rada,   Ústava  Slovenskej  republiky

v článku 20 ods. 4 občanom  jednoznačne  garantuje,  že  vy-

vlastnenie  alebo nútené  obmedzenie vlastníckeho  práva iba

v nevyhnutnej miere  vo verejnom záujme je  možné na základe

zákona za  primeranú  náhradu. Žiaľ, doterajšia  prax  tejto

teórie  je pravým  opakom. Veď z legislatívneho a finančného

hľadiska doposiaľ  nie je vyriešená  náhrada za ujmy,  ktoré

vyplývajú zo zákazu  alebo z obmedzenia hospodárskej a urba-

nizačnej činnosti v pásmach  hygienickej  ochrany okolo vod-

ných zdrojov.

 

     Tento protiústavný stav  nerieši ani predložená koncep-

cia  vodohospodárskej  činnosti  na ďalšie  obdobia. Z tohto

dôvodu navrhujem, aby Národná rada svojím uznesením požiada-

la vládu  Slovenskej republiky, aby  predložila návrh zákona

o odškodnení  majiteľov  nehnuteľností v ochranných  pásmach

vodných zdrojov, ktorí sú obmedzení vo vlastníckych právach.

O tejto problematike som  konzultoval aj so zainteresovanými

vodohospodárskymi odborníkmi. Aj títo odborníci ma ubezpeči-

li, že na základe konkrétneho zákona z ich strany neexistuje

prekážka na finančné uspokojenie vlastníkov.

 

     Vážená  Národná  rada,  pred  dvoma  týždňami uverejnil

Medzinárodný  súd v Haagu  svoje  rozhodnutie v spore  medzi

Slovenskou  republikou  a  Maďarskou  republikou  v sporných

otázkach  okolo výstavby  Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Rozhodnutie súdneho dvora je rozhodnutím snažiacim sa napra-

viť rad nerozumných rozhodnutí na oboch stranách Dunaja. Súd

pritom rešpektoval  súčasný a existujúci  stav a neoficiálne

odporúča nulové  riešenie v otázkach vzájomného odškodnenia.

Z tohto  dôvodu je  nerozumné považovať  toto rozhodnutie za

totálne víťazstvo  jednej strany na  úkor druhej strany.  Je

nerozumné vyhlásiť sa na  titulných stranách novín za víťaza

vo vojne o Gabčíkovo. Nie  som vôbec  presvedčený,  či v ta-

kýchto  nezmyselných legislatívnych  vojnách vôbec  existujú

víťazi, alebo len menej porazení.

 

     Z tohto dôvodu je dôležitá naša spoločná úloha, aby mi-

nister poľnohospodárstva Slovenskej republiky na rokovaniach

s maďarskou delegáciou už  dôstojne mohol reprezentovať naše

a zdôrazňujem celospoločenské  zájmy. Je načase,  aby sme sa

už na oboch stranách Dunaja správali logicky a hlavne ekolo-

gicky.

 

     Vážená Národná rada,  vychádzajúc zo súčasného nepriaz-

nivého  stavu vodohospodárstva  Slovenskej republiky,  ktoré

napriek tomu,  že sa  stará o skoro 100-miliardový  majetok,

zápasí s každodennými problémami, napríklad z finančných dô-

vodov  doposiaľ nie je realizovaná  údržba za viac ako jednu

miliardu, môžem len podporovať snahu,  aby sa v štátnom roz-

počte na budúci  rok v plnej výške zohľadnili požiadavky re-

zortu v tejto oblasti.

 

     A na záver by som predložil návrh na uznesenie: "Národ-

ná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republi-

ky  predložiť  správu o poľnohospodárskych a sociálno-ekono-

mických  dosahoch  privatizácie  poľnohospodárskych podnikov

vrátane štátnych  majetkov na východnom  Slovensku v posled-

ných troch  rokoch. Národná rada  Slovenskej republiky žiada

vládu  Slovenskej  republiky  predložiť  návrh o náhrade  za

ujmy  vyplývajúce z núteného  obmedzenia  vlastníckych  práv

v ochranných pásmach vodných zdrojov."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Čopík.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Nedá mi, aby som  nereagoval na posledného vystupujúce-

ho, pretože hovorí o niečom,  čo nemá celkom dosť dobre pre-

študované. Jednak v zelenej  správe je poukázané na niektoré

veci, ktoré si on zrejme  až tak dobre nenaštudoval a, samo-

zrejme, nemôžu mu byť jasné,  pretože zrejme nie je odborní-

kom v tejto oblasti. Porovnávať  Slovensko so Švédskom a po-

čet pracovníkov v štátnej  správe na  Slovensku so Švédskom,

myslím si, že  je niečo, čo sa ťažko  porovnáva, pretože len

keby poznal, že situácia od čias, keď sa začala reprivatizá-

cia, viac-menej sa zvládla s menším počtom pracovníkov a na-

ďalej sa táto práca zvláda.

 

     Je to práca veľmi náročná, kde pri  odovzdávaní suplujú

štátne lesy aj zamestnanci štátnej správy, kde je ich povin-

nosťou byť  pri takýchto  odovzdávaniach, a navyše, keby od-

konzultoval  niektoré  problémy,  o  ktorých  tu  rozprával,

s pracovníkmi  štátnej  správy,  sám  by  zistil,  že hlavne

v tých oblastiach,  kde je  väčšia lesnatosť a kde je viacej

neštátnych subjektov  hospodáriacich  na lesnej pôde,  by sa

žiadalo ešte zvýšiť stav  pracovníkov v štátnej správe, pre-

tože si treba uvedomiť jedno, že kým niekedy v jednom okrese

hospodárili na pôde 1 až 2 závody  alebo boli aj lesnatejšie

okresy, kde boli aj 3 závody, postačovali na to  dvaja alebo

traja pracovníci. Dnes nie je  možné, aby túto prácu zvládli

pri toľkých subjektoch hospodáriacich na pôde s takým stavom

pracovníkov, ako to  navrhoval on. Myslím si, že  tam by sme

nemali  šetriť, pretože  ešte  do  roku 1948 Slovensko  malo

niektoré veci lepšie urobené ako  do roku 1990, teda po roku

1948, a v súčasnosti sme v tomto veľa dlžní.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Ľupták, nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prepáčte, ale musím reagovať  na Vodné dielo Gabčíkovo,

kde pán Köteles  povedal, že  súd v Haagu rozhodol o nulovom

variante, teda vyrovnanie. Nie je to pravda. Kto dobre počú-

val a počul, rozsudok  som  si síce ešte  ani ja neprečítal,

lebo som ho  nemal v rukách, ale ako  viem zo správ, práveže

sa škody,  ktoré boli spôsobené  tým, že vodné  dielo nebolo

dané do chodu tak, ako malo byť, musia vyrovnať, ale nie nu-

lovým systémom. Toto si len minister Maďarskej republiky po-

vedal na tlačovke a vy ste  zobrali to,  čo povedal minister

Maďarskej republiky. Maďari by boli  teraz radi, aby bol nu-

lový variant, ale  ja si myslím, že  súd v Haagu jasne pove-

dal, že Maďarská republika  nemala právo jednostranne odstú-

piť od zmluvy. A to je dôležité a myslím si, že naši právni-

ci, ktorí  obhajovali na súde v Haagu, aj sudcovia, ktorí sú

nezávislí, rozhodli  správne v prospech  nás, myslím si,  že

máme právo o tom hovoriť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda.

 

     Pán poslanec Čopík, nech sa páči.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Ešte k tej druhej otázke, ku  ktorej  sa takisto vyjad-

ril, musím vystúpiť, kde porovnával neštátne subjekty hospo-

dáriace na  pôde so štátnymi subjektmi.  Treba si proste po-

riadne prečítať  túto správu o lesnom  hospodárstve. Taktiež

by sa tam dočítal, že  obecné lesy, mestské lesy, urbariáty,

cirkevné lesy  sa v súčasnosti  veľmi bránia, aby  sa na ich

pôde  zriaďovali národné  parky, chránené  krajinné oblasti,

pretože práve tieto veľmi  zvyšujú náklady, ktoré zatiaľ nie

sú uhrádzané. Takže  treba  poznať, že napríklad v národných

parkoch  sa ťažba a pestovateľská  činnosť na  jeden  hektár

predražuje o 2 280 korún. Takýchto  lesov  máme na Slovensku

celkom 910 tis. hektárov. A práve je aj ťažko zladiť a apli-

kovať v praxi legislatívne opatrenia, hlavne zákon o ochrane

prírody, so zákonmi, ktoré vyplývajú z platnej lesníckej le-

gislatívy. Tá ujma, ktorá viac-menej vzniká v národných par-

koch,  ochranných lesoch,  chránených krajinných oblastiach,

zatiaľ nie  je zohľadnená. Tu  si myslím, že  tiež štát bude

musieť urobiť zásadné stanovisko,  ako pôjdeme ďalej, či bu-

deme pozerať na  verejnoprospešné a environmentálne funkcie,

alebo či pôjdeme po produkčnej schopnosti, teda ťažiť to, čo

sa dá s tým, že  nevieme zabezpečiť dostatok prostriedkov do

lesného hospodárstva.

 

     Takisto napríklad ťažba v takýchto lesoch, kde sú chrá-

nené krajinné oblasti alebo národné parky, sa predražuje len

na jeden kubík o 115 korún, takže  keby sme to celé zrátali,

dalo by nám to veľmi veľké čísla. Súhlasím s tým, že tak ako

štátnym,  aj neštátnym  subjektom dnes  na Slovensku chýbajú

viac ako 3 miliardy Sk a tu si  budeme  musieť sami už niečo

otvorene povedať, ktorým smerom pôjdeme ďalej.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode rokovania

za skončenú.

 

     Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     veľmi úprimne by som vás chcel poprosiť, aby ste prija-

li moju vďaku za záujem, ktorý prejavili hlavne tí, ktorí sa

zúčastnili na rokovaní a  ktorí sa vyjadrujú k problematike.

Som skutočne povďačný za všetky myšlienky, aj tie, ktoré bo-

li  vyložene kritické  aj dosť  tvrdé, pretože  dáva nám  to

trošku iný  pohľad  na vec a indikuje  nás to k myšlienkam a

postupom, ktoré  možno sme doteraz  ani nemali. Takisto  som

povďačný aj za tie vystúpenia, ktoré boli konštatačné a kto-

ré  viac-menej  vyťahujú  zo správy  negatívne stránky a za-

hmlievajú to, čo je pozitívne. V každom  prípade chcem pove-

dať, že aj takýto syntetický negatívny pohľad je interesant-

ný a dáva  určitú  inšpiráciu,  takže všetky  tieto prístupy

oceňujem.

 

     Osobitne by som však chcel poďakovať za tie vystúpenia,

ktoré prišli s nejakým riešením, s nejakou novou myšlienkou,

s nejakým  návrhom ako  veci  potlačiť  dopredu a ako pomôcť

napredovaniu  odvetvia,  ktoré  do  rezortu pôdohospodárstva

patrí. Čiže ešte raz srdečná vďaka tým, ktorí svojimi návrh-

mi konštruktívne podporili  alebo prispeli novými riešeniami

k napredovaniu. Veľmi  dobre nám  padlo, a to si  ceníme, že

správa ako celok aj v jednotlivostiach  bola  hodnotená pro-

fesijne ako veľmi kvalitne spracovaná, za čo ďakujem.

 

 

     Myslím si, že nie je možné pri tejto správe a pri záve-

roch, napriek rôznym pohľadom na  vec, obísť fakt, že odvet-

via,  ktoré patria  do nášho  rezortu, plnia  svoje základné

funkcie, ktoré majú v  spoločnosti. To znamená, že poľnohos-

podárstvo zabezpečuje potravinovú bezpečnosť Slovenska, kva-

lita, sortiment potravinovej ponuky sa zvyšuje, hospodárenie

v krajine je zabezpečené.

 

     Chcel by  som poprosiť pánov poslancov,  pokiaľ by boli

takí láskaví, môžem obmedziť  svoje vystúpenie na minútu, na

5 minút, pokiaľ vás to nezaujíma,  aby sme sa nejako dohodli

alebo aby ste mi dali nejaký signál, pretože mám taký dojem,

že veľa poslancov veci zaujímajú, len...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, skutočne je tu šum, nemáme úctu k vystúpeniu

ministra Slovenskej republiky. Myslím  si, že základné prin-

cípy parlamentnej morálky by sme mali dodržiavať. Pán kolega

Langoš,  platí to  i pre  vás, ale  vy zrejme  nemáte záujem

o to, či tento parlament bude  robiť dobre, alebo nebude ro-

biť dobre, skôr tak  kritizovať. Prosím vás pekne, skutočne,

ak máte niečo medzi sebou, choďte si to povedať von na chod-

bu, ale v rokovacej  miestnosti buďme  slušní, sme poslanci.

Keby nás ľudia videli, neviem, ako by reagovali.

 

     Nech sa  páči, pán minister, máte  slovo. Ja sa zároveň

ospravedlňujem za týchto poslancov. Pozrite sa, pánom Lango-

šom to ani nemykne.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Dovoľte mi, aby som sa teda  dotkol  niektorých vecných

problémov, ktoré sa v procese prerokovania objavili.

 

 

     Najväčší problém,  samozrejme, je finančný problém, tak

ako v celom  hospodárstve, ako  vo všetkých transformujúcich

sa ekonomikách, pretože  vyriešiť finančnú infraštruktúru je

zo všetkého najzložitejšie. Chcel by som však pripomenúť, že

tie myšlienky, či chýba 14 mld. alebo 17 mld., alebo pol mi-

liardy, nepovažujeme  za kľúčové. Myslím  si, že veľa  povie

to, že v minulom  roku sme  sa zhodli, že je  potreba riešiť

6 mld., a aj diskutujúci z opozície  potvrdili, že  zvýšenie

3,8 mld. plus 1,34 mld. je  aktuálne a že sa  toto  zvýšenie

akceptuje. Takže  myslím si, že  pokiaľ  vychádzame z týchto

proporcií plus teda zvýšené tržby, plus možnosti revitalizá-

cie, vnútorné  rezervy a ďalšie  zdroje, situácia je  naozaj

taká, že by sa mohli v hospodárení  tohto roku významne pre-

mietnuť. A to, čo aj  pán poslanec  Rosival a ďalší poslanci

naznačovali, že v ziskových  podnikoch  by sme vlastne  mali

mať nejaký  cieľ, my sme si  ho nekvantifikovali, ale pokiaľ

by ste ho kvantifikovali na 70 a viac percent, myslím si, že

vďaka tejto podpore v prvom  rade z vašej  strany, zo strany

parlamentu, pretože  vy ste  rozhodovali o štátnom rozpočte,

o zákone o štátnom rozpočte, vďaka tomuto by sa možno v hos-

podárení tohto roku mohol tento cieľ dosiahnuť.

 

     Z toho hľadiska by som chcel hneď prejsť k takej kľúčo-

vej myšlienke, ktorá  tu odznela v smere k štátnemu rozpočtu

pre tento rok aj k tým návrhom. Myslím si, že je veľký  omyl

taký postoj, že to je otázka vlády a vláda nech si s tým ro-

bí, čo chce. Navrhujem dve a pol miliardy zvýšiť. Myslím si,

že nemusím to pripomínať, ale parlament usmerňuje chod vlády

v prvom rade zákonmi, ktoré prijíma, a zákonmi jej teda pri-

kazuje a nedáva jej  žiadnu  alternatívu. Chcem povedať,  že

tak ako  oceňujeme to, že  zákon o štátnom  rozpočte pre rok

1997 zvýšil tieto možnosti pre poľnohospodárstvo, tak to bu-

de riešiť aj zákon pre rok 1998.

 

     Čiže myslím  si, že je takým  lacným trikom búchania do

pŕs v tom  smere, že  nech  vláda  pre poľnohospodárov zvýši

v rozpočte peniaze,  pretože vláda nezvyšuje  peniaze v roz-

počte, o rozpočte  rozhoduje  tento parlament a tento parla-

ment rozhoduje o rozpočte zákonom. Takže to, čo zákon o roz-

počte rozhodne aj v prospech kapitoly poľnohospodárstva, bu-

de platiť. A ja sa teším, že všetci tí, ktorí podporujú toto

zvýšenie,  budú  pri  tomto  zákone  dostatočne zrozumiteľní

a presvedčiví a že presadia tieto zámery. Už vo svojom úvod-

nom slove som včera povedal,  že toto považujem za najcitli-

vejšiu oblasť a že všetkým, ktorí nielen  proklamujú, ale aj

dokážu to zariadiť, vopred ďakujem.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie  myšlienky,  ktoré tu odzneli,  in-

štrumenty na zmenu, ešte raz opakujem, všetky myšlienky veľ-

mi vítam a  budeme sa nimi  zaoberať a využijeme ich, len by

som chcel poprosiť, aby sme  sa nedostali do polohy deklará-

cií, pretože  zmena Štátneho fondu trhovej  regulácie na in-

tervenčný výbor je zásadná zmena. Podľa môjho názoru, pokiaľ

budeme vedieť,  čo sa za touto  myšlienkou vecne skrýva, tak

môžeme o tom  diskutovať, môžeme  sa k tomu  pridať. Takisto

zákon o osobitných  podmienkach úverovania, pokiaľ dostaneme

v tomto smere aspoň nejaký  legislatívny zámer, nejakú ideu,

tak sa touto myšlienkou vieme  zaoberať a vieme ju ďalej po-

sunúť,  rozpracovať a dopracovať. Myslím  si však, že  je na

zváženie deklarovať tu úlohu vláde, aby sa zaoberala zákonom

o osobitných podmienkach úverovania,  keď nikto nedefinoval,

neparametrizoval, čo by sa v tomto zákone  malo riešiť a ako

by sa to malo riešiť, aké ciele by sa mali dosiahnuť. Jedno-

ducho neodmietam tieto zámery a námety, aby sme sa s tým za-

oberali,  ale považujem  to  za  deklaratívne, pokiaľ  je to

v polohe názvu  alebo témy, ktorá  nemá žiadne obsahové  ani

vecné určenie.

 

     Pokiaľ ide o systém  dotácií,  zákonný nárok, chcel  by

som povedať, že definitívne tento problém bude vyriešený pri

štátnej pokladnici. Viete, že  zákon o štátnej pokladnici je

na stole a podľa tohto  zámeru všetky tieto rozpočtové prob-

lémy by mali byť do konca budúceho roku definitívne vyjasne-

né a uzatvorené.

 

     Chcem však povedať, že aj v tomto roku vlastne viac ako

85 % dotácií je nárokovateľných, i keď nie  zákonne,  ale je

v tomto režime nároku, či už ide o dotácie na pôdu, alebo či

ide o  dotácie na podporu hovädzieho  dobytka, alebo dotácie

na podporu vstupov na hnojivá, osivá a agrochemikálie. Všet-

ci, ktorí ste do toho hlbšie zapojení, poznáte, že prakticky

bežia tieto veci normatívne a tak, ako je teda dohodnuté.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie myšlienky, ktoré tu odzneli v smere

zmeny v dotáciách, tieto myšlienky budeme brať do úvahy, bu-

deme ich  zvažovať. Ešte raz  chcem povedať, že  definitívne

postavenie systému  dotácií v celej rozpočtovej  hre sa uza-

tvorí v priebehu  budúceho roku v súvislosti  so štátnou po-

kladnicou.

 

     Pokiaľ ide o mlieko, možnože tým,  ktorí  nie sú priamo

zainteresovaní, sa zdá trošku divné,  že o tejto komodite sa

tu špeciálne hovorí. Tým by  som chcel dať jednu informáciu,

že mlieko  je jediná  komodita v celom agrárnom sektore, kde

sa uplatňuje pevná nákupná cena,  takže myslím si, že mlieko

je preto  stredobodom  pozornosti, a preto sa o  ňom hovorí,

lebo pri ostatných komoditách,  pri všetkých, sú ceny voľné,

pri niektorých komoditách  existuje mechanizmus ochrany sme-

rom k celkovému  alebo k nejakému  totálnemu prepadu  formou

minimálnej ceny. Preto si myslím, že je normálne, že o mlie-

ku sa hovorí. Na druhej  strane sa mi zdá minimálne pritiah-

nuté za vlasy,  aby sa parlament nechal nahovoriť  na to, že

prijme uznesenie o pevnej cene,  ktorú presne určí, a pritom

sa odvolá na to, že by mala byť stanovená podľa objektivizo-

vaných nákladov.  To by som  sa teda potom  musel naozaj po-

zrieť na to, akú nákladovú  štruktúru má na mysli pán posla-

nec Rosival,  keď považuje sumu,  ktorú navrhol, za  produkt

objektivizovaných nákladov.

 

     Myslím si, že naozaj neprislúcha parlamentu, aby sa ba-

vil o týchto konkrétnych veciach. A pokiaľ by to predsa par-

lament posúdil,  že áno, tak si  myslím, že parlamentu potom

prislúcha takéto  rozhodnutie, takého explicitné  závery vy-

jadriť  v zákone.  Takže pokiaľ  sa parlament  chce do tejto

miery angažovať, chce posúdiť  objektívnosť nákladov a meri-

tórne rozhodnúť o výške ceny,  mal by to urobiť zákonom. Sa-

mozrejme,  budeme  to  rešpektovať,  pokiaľ  takýto zákon sa

prijme.  Pokiaľ nás  parlament naďalej  povzbudzuje, aby sme

v súlade s objektivizovanými  nákladmi túto cenu napočítali,

tak sa nemôžeme stotožniť s tým, že to bude to číslo, o kto-

rom sa tu hovorí. Je to jednoducho, myslím si, v tejto polo-

he celé priškrtené a nesystémové.

 

     Pokiaľ ide o zahraničný  obchod, myslím si, že poukazo-

vanie na  vysoký deficit v zahraničnom  obchode je namieste,

a myslím si, že je to vec, ktorá by nás spoločne nejako mala

zaujímať a mali by sme hľadať v tomto smere riešenia. Aj sme

mnohé našli. Chcel by som oceniť a pripomenúť, že tento par-

lament schválil  tri zákony na ochranu  domáceho trhu, to je

zákon o antidumpingu, zákon  na ochranu pred nežiaducimi do-

vozmi a zákon na ochranu  pred dotovanými dovozmi. Okrem to-

ho, ako viete, sme urobili viacej krokov aj v technickej ob-

lasti, že sa teraz  napríklad zakázal dovoz jabĺčok, slivák,

zemiakov,  urobili  sa  iné  systémové  opatrenia, napríklad

v dovoznej prirážke.  Takže povedal by som,  že ochrana slo-

venského trhu pre slovenských producentov sa intenzívne zvy-

šuje a má tendenciu gradovať s tým, že môžem informovať par-

lament, že za august a september sa situácia skutočne výraz-

ne mení a napríklad za august je ten nepriaznivý pomer zhru-

ba vo výške jednej štvrtiny oproti predchádzajúcemu mesiacu,

resp.  oproti  augustu  za minulý  rok, a v septembri  podľa

predbežných  výsledkov  naďalej  táto  tendencia zlepšovania

pokračuje.

 

     K ďalším myšlienkam, ktoré tu odzneli ku škodám, by som

chcel povedať - páni poslanci to určite vedia, neviem, prečo

sa tu operuje s tým, že  škody, ktoré boli, sa nikdy neuhra-

dili. Viete, že v priebehu  alebo do konca septembra sa viac

ako 300 mil. korún  poukázalo na úhradu tých  škôd, ktoré sa

v  parlamente niekoľkokrát pertraktovali. Čiže táto informá-

cia nie je pravdivá.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku k priemyslu, chcel  by som po-

vedať,  že  existuje  združenie a v spolupráci  s priemyslom

existuje združenie  AGRION, kde sú  združení poľnohospodári,

výskum a priemysel, kde  sa  identifikovalo, že  až 60 % po-

trieb, ktoré potrebuje slovenské poľnohospodárstvo, je možné

vyrobiť v našom  priemysle.  Samozrejme,  my sme  zákazníci,

iniciatívu v tom  určitú máme,  ale tie  kľúčové  kroky musí

urobiť  priemysel, pretože  ten prístup,  ktorým sa  doteraz

priemysel  prezentoval,  že dajte nám  objednávku na 5 rokov

dopredu, je  už, bohužiaľ, dávno  preč a takáto  komunikácia

nie je možná. Sám som trošku  prekvapený pasivitou zo strany

priemyslu, lebo,  tak ako som  spomenul, identifikovaných až

60 % potrieb možno vyrobiť doma.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky k lesom,  chcel by som  oceniť

podporu riešenia  finančných otázok. A čo  sa týka myšlienok

správy štátnych  pozemkov, ktoré tu  odzneli, chcem povedať,

že, samozrejme, vláda pripravuje v tomto smere návrh zákona,

zákon bude tu na pôde  parlamentu, bude sa tu schvaľovať. Vy

ho prijmete a vláda bude rešpektovať taký zákon, ktorý tento

parlament prijme.

 

     Mnoho  dobrých rád tu odznelo v smere k lesom a k štát-

nej správe lesov.  K tomu by som chcel  povedať, že skutočne

nie  je  možné  porovnávať  slovenské  lesné hospodárstvo so

švédskym lesným hospodárstvom.  Samozrejme, dá sa porovnávať

aj lesné hospodárstvo na  Sahare so slovenským lesným hospo-

dárstvom alebo so švédskym, ale takéto vývody nie sú pre nás

nič platné. Chcel by som,  aby sme sa držali trošku reality,

ale  myslím  si, že v pripomienkach pána Kötelesa  bolo veľa

inšpiratívneho, i keď si nemyslím,  že je to celkom tak, ale

budeme sa týmito pripomienkami zaoberať. Ďakujem za ne.

 

     Pokiaľ ide o Tichý potok,  chcel by som na začiatku po-

vedať jeden fakt.  V Brezovici  bola päťročná voda a v Repá-

šoch bola dvojročná voda. Nemali by sme sa zahrávať s týmito

ľuďmi a s týmto prostredím, pretože, keď príde päťročná voda

- pozrite sa  vy, ktorí bojujete za  to, aby sa nevybudovala

vodná nádrž na Tichom potoku, na evakuačný plán v Brezovici,

čo sa stane, keď príde storočná voda.

 

     Ešte  raz  zopakujem,  v tomto  roku  bola  v Brezovici

päťročná voda,  ktorá sa môže  vyskytnúť každých päť  rokov.

A ak príde  dvadsaťročná voda, bude to  vyzerať raz tak zle,

ak príde  storočná voda, bude to  vyzerať oveľa horšie. Čiže

nerobme  rukojemníkov z tých ľudí,  prestaňme sa tu  hrať na

politické tričká.

 

     Myslím si a odmietam  tu diskutovať  osobne o zásluhách

jednotlivých politických skupín pri  Gabčíkove. To by sme sa

museli  vrátiť aj  k doktorovi  Husákovi a  k zmluve  z roku

1977. Myslím si, že to nie je dobre. Myslím si, že je obrov-

ská vec  pred svetom, a myslím  si, že aj pre  nás dovnútra,

pre každého z nás, že Slovensko nemá v otázke Gabčíkova roz-

dielne  politické postoje,  že sme  v tomto  smere absolútne

jednotní, to je unikátna vec, je to krásna vec. A myslím si,

že sme  aj preto dosiahli  určité  úspechy a Maďarsko určité

neúspechy  v týchto  rokovaniach, v  rozhodnutí  Haagu, lebo

v Maďarsku je  tento problém politickým  problémom, u nás je

vyložene hospodárskym  a technickým problémom.  Chcel by som

poprosiť všetkých,  aby sme túto situáciu,  ktorá je pre nás

mimoriadne priaznivá, nepokazili  a neskúšajme to rozohrávať

do nejakej inej polohy.

 

     To isté si myslím, že by bolo veľmi dobre, ako sa tu aj

predznačilo zo strany poslanca Gaľa,  čo sa týka Tichého po-

toka. Je  to technický problém. Vodu  na východnom Slovensku

treba, možno ju  dosiahnuť z iných zdrojov, koľko jej treba,

ako sa dá zabezpečiť. Je to technický problém. Tento problém

je techniky zodpovedaný. Samozrejme, že  sa môže o ňom ďalej

diskutovať. Môžu  doň vstupovať nové  problémy, ale nesnažme

sa tam hrať na obyvateľov a na lokalitu, pretože sa to skon-

čí zle a môže sa naozaj stať, varujem pred tým, pretože celé

to riešenie  nie je len otázka  vody pre východné Slovensko,

ale je to aj ochrana života a majetku týchto ľudí. Opakujem,

v tomto roku bola päťročná voda v Brezovici. Keď príde dvad-

saťročná, zamyslite sa nad tým, ako to bude vyzerať.

 

     Čo sa týka nejednotnosti doterajších prístupov, áno, je

pravda, že  ekologické hodnotenie pripraveného  diela sa ne-

skončilo dobre. Druhá  vec je taká, že naďalej  za týmto po-

kračovali a pokračujú argumentácie, a záver je vlastne taký,

že ministerstvo životného prostredia podporuje alebo súhlasí

s tým, že nevyhnutnosť tohto diela je, argumentujú, že je to

asi o tri, štyri roky  neskôr,  ako napočítali naši experti,

ale v tomto nevidím podstatný  problém. Čiže je vlastne zho-

da, že by  sa to malo urobiť zo všetkých  hľadísk, aj z hľa-

diska zásobovania  vodou, aj z hľadiska ochrany ľudí. Otázka

je, či to  má byť  postavené v roku 2003, alebo v roku 2006.

Na tom, myslím si, že sa zhodneme, a pokiaľ budeme komunika-

tívni, že sa nebudeme snažiť vytĺkať z toho nejaké parciálne

víťazstvá. Myslím si, že sa  to dobre skončí, pretože všetky

parciálne víťazstvá  nemajú  iné východisko a iný záver, len

ten, ako malo Gabčíkovo-Nagymaros pre Maďarskú republiku.

 

     V tejto  súvislosti som dostal priamu  otázku o Piešťa-

noch, prečo sme Piešťany  evakuovali. Ústredná povodňová ko-

misia rozhoduje kolektívne, ja som predseda Ústrednej povod-

ňovej komisie. Samozrejme, v tých  dňoch a nociach bolo veľa

hektických chvíľ, keď  sme dostávali informácie a museli sme

prijímať rozhodnutia. V Piešťanoch bolo ešte jedno delikátne

rozhodnutie, a to pustiť vodu  cez obchvatný kanál, v ktorom

sa nachádza  piešťanské bahno, s  tým, že pokiaľ  by sa voda

pustila cez toto  koryto, cez tento kanál, tak  bolo na 90 %

isté, že bahno, ktoré robí Pieštany Piešťanmi, sa zničí a že

jednoducho celé Piešťany týmto natrvalo stratia svoju origi-

nalitu. Bolo viac takýchto situácií, ktoré sme museli zvažo-

vať a brať do úvahy.

 

     Samozrejme, čo sa týka evakuácie, chcem povedať, že tam

bolo bez akýchkoľvek  pododtieňov odborné jednoznačné avízo,

že hrádza, ktorá je  pravostranná, priesaky, ktoré tam vzni-

kali, a deštrukcia  tejto hrádze je v takom  stave, že sa to

môže kedykoľvek  narušiť v takom rozsahu,  že to voda vymyje

a že všetka voda, ktorá tečie, sa navalí do tohto priestoru.

Ako viete, Piešťany sú  chránené zo západnej strany železni-

cou, z južnej strany je tam  príjazd až na diaľnicu, čiže je

to vaňa. Podľa  evakuačného plánu  a podľa  všetkých prognóz

v tomto prípade, že  by sa bola tá hrádza  roztrhla, by bolo

v Piešťanoch v priebehu dvoch hodín 2,3 metra vody - stĺpec.

 

     Takže to  bol dôvod, prečo  Ústredná povodňová komisia,

a ja som sa s tým stotožnil a vydal som potom ten príkaz, sa

rozhodla, že  Piešťany treba evakuovať.  Samozrejme, občania

Piešťan v prvej fáze váhali. Po trištvrte hodine, pokiaľ sme

boli  znova v komunikácii, požiadali  sme  primátora, osobne

som ho žiadal, aby vyhlásil verejným rozhlasom túto informá-

ciu, že po dvoch hodinách  podľa evakuačného plánu v takejto

situácii bude v Piešťanoch 2,3 metra vody. Po odovzdaní tej-

to  informácie nastala  teda hromadná  evakuácia, občania si

uvedomili, o čo ide. Expertne máme potvrdené, že také nebez-

pečenstvo bolo, že sa hrádza mohla roztrhnúť a táto situácia

by bola  nastala. Takže, samozrejme,  dnes viem prehodnotiť,

čo som urobil včera, že som  to mohol urobiť lepšie, ale po-

kiaľ sa týka tohto rozhodnutia, na množstvo informácií a si-

tuáciu, ktorá  bola, myslím si, že  ani dnes by som  sa inak

nerozhodoval.  Navyše chcem  povedať, že  Ústredná povodňová

komisia rozhodla spontánne bez jedného jediného hlasu, ktorý

by sa zdržal alebo bol proti tomu.

 

     Na tému štátnych vyznamenaní,  prepáčte mi, nebudem ho-

voriť. Myslím  si, že je to  taká dôstojná vec, že  to treba

v parlamente riešiť osobitným bodom  programu. Vláda v tomto

smere uvažuje. Je oprávnená  samostatne  konať. Takže pokiaľ

parlament v tomto smere  prijme nejaké odporúčanie pre vládu

alebo dá nejaký návrh, vláda to určite zoberie do úvahy.

 

     Takže chcel  by som vám  ešte raz povedať, vážené dámy,

a vážení páni, aj poukázaním na  závery z Haagu vo veci Gab-

číkovo, že v otázkach agrárnej politiky, v otázkach vodohos-

podárskej politiky, lesníckej politiky  sme nikdy nemali ne-

jaké zásadné rozdiely. Pokiaľ  boli, tak drvivá väčšina par-

lamentu sa vždy  prikláňala ku konštruktívnym  riešeniam, ku

konštruktívnej podpore toho, aby riešenia, ktoré tu prijíma-

me, aktualizácia inštrumentov hospodárskej politiky na budú-

ci rok, boli také, ktoré  pomôžu veci potlačiť dopredu. Mys-

lím si, že je to prirodzené, pretože ide o skutočne spoločný

interes, spoločný záujem.

 

     Na záver mi dovoľte  ubezpečiť vás,  že tak, ako hovorí

aj správa, že závery, ktoré sa tu prijmú, ministerstvo pôdo-

hospodárstva do mesiaca rozpracuje,  vláda ich schváli, spl-

níme. Sme pripravení ich splniť. Všetky  myšlienky, ktoré tu

odzneli, budeme  znova  prehodnocovať, zvažovať a myslím si,

že mnohé z nich ešte využijeme na obohatenie.

 

     Chcel by som pripomenúť, že nie sme v štandardných pod-

mienkach  trhového  hospodárstva. Trhové podmienky  sa veľmi

menia. Bol  som trošku prekvapený  pri predchádzajúcom bode,

ktorý sa tu prerokúval, o menovej  politike, o Národnej ban-

ke Slovenska,  že sa vtedy  nehovorilo o niektorých veciach,

ktoré aj nás práve trápia, pretože súčasťou menovej politiky

sú aj  dosahy na bankový  sektor, napríklad na  tú situáciu,

ktorá je dnes, že vlastne nie sú vôbec dostupné úvery ani za

tie drahé úroky.

 

     K tomu, čo  tu pán poslanec Figeľ načrtol,  že nás OECD

kritizuje, že  máme vysoké dotácie do  vstupov, chcel by som

povedať, že OECD nekritizuje,  OECD konštatuje, OECD - pove-

dal by  som - predstavuje  naše poľnohospodárstvo. A  to, že

dávame napríklad  dnes dotácie na hnojivá  a osivá, nerobíme

preto, že by sme chceli byť v rozpore s nejakými predstavami

liberálneho trhu, ale chcem povedať, že sme toto rozhodnutie

urobili v novembri minulého  roku preto, lebo vzrástli úroky

a úvery neboli dostupné ani za podmienok takých drahých úro-

kov. To znamená, že bolo fiktívne to, na čom sme sa tu vlani

v parlamente dohodli pri zelenej správe, že nebudeme dotovať

vstupy, ale  že budeme dotovať, bonifikovať  úroky z úverov,

za ktoré si budú  poľnohospodári financovať tieto vstupy, sa

stalo neaktuálne. Keby sme boli  zotrvali na tom, jednoducho

tie peniaze, ktoré  by sme na to boli  vyčlenili, boli by sa

minuli cieľa, pretože banky neposkytovali úvery ani za 25 %,

ani v tom prípade, že tam bola bonifikácia úrokov z úverov.

 

     Čiže chcem povedať to, že neštandardná situácia nás ve-

die k tomu, že mnohokrát  musíme suplovať, a riešenia, ktoré

sme tu prijali  alebo na ktorých sme sa  dohodli, musíme ak-

tuálne meniť. Chcel by som  povedať, že pokiaľ bude situácia

taká, ako bola v júni minulého roku, že úroky boli za 12 % a

banky naozaj  nadbiehali klientom, a myslím  si, že taká si-

tuácia do pol roka bude, za tejto situácie sa budeme správať

úplne inak. Samozrejme, potom priama dotácia do cien vstupov

nemá  opodstatnenie a presunieme  túto  podporu, ktorú  máme

v objeme asi 2 mld. korún, na to, aby sme stimulovali priamy

vzťah medzi bankami a dodávateľmi a odberateľmi.

 

     Takže, dámy a páni, ďakujem vám ešte raz za podporu, za

diskusiu a ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie.

 

     Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     veľmi  krátko  poviem,  že v rozprave ku  všetkým  trom

správam  vystúpilo 13 poslancov. Samozrejme,  takmer  všetci

poslanci  ocenili  túto  správu.  Návrhy,  ktoré boli podané

k predmetným správam,  hlavne k návrhom  uznesení, ktoré som

prečítal ako spoločný spravodajca,  podali pán poslanec Kon-

coš, ja som podal takýto  návrh, a pán poslanec Figeľ. Ďalej

boli podané návrhy na uznesenia, a to pánom  poslancom Bará-

nikom a pánom poslancom  Kötelesom. Uznesenie, ktoré podával

pán poslanec Baránik, sa de facto priamo vecne na túto prob-

lematiku  nezameriava. Takže  budem  navrhovať  plénu určitý

systém. A pán poslanec Köteles navrhol samostatné uznesenie,

ktoré sa  dotýka problematiky, takže  budeme o ňom  hlasovať

osobitne.

 

     Toľko na záver ako  spoločný spravodajca, pán predseda-

júci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pristúpime  k  hlasovaniu o návrhu  uznesenia

k správe  o poľnohospodárstve a potravinárstve  v Slovenskej

republike (tlač 739), ktoré máte v tlači 739a. To je tá prvá.

 

     Prosím,  pán  spravodajca,  môžete  uvádzať  hlasovanie

o tomto  návrhu uznesenia  podľa jednotlivých pozmeňujúcich,

resp. doplňujúcich návrhov.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Najprv budeme  hlasovať o podaných návrhoch alebo dopl-

neniach tohto návrhu uznesenia  tak, ako ich jednotliví páni

poslanci v poradí podali.

 

     Pán  poslanec  Koncoš  navrhol  doplniť návrh uznesenia

v časti B bod 3 o podbod c), ktorý  by znel: "V aktualizácii

nástrojov agrárnej politiky na podmienky realizácie koncepč-

ných zámerov v roku 1998 v bode 1 vypracovať..."

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím  vás pekne, číta  sa návrh uznesenia.

Dajte, prosím, priestor pánu  predkladateľovi a buďte ticho,

prosím vás. Veď sa nepočujeme a neviete, o čo ide.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Nie. To  nie je zákon, to  je správa, a v rokovacom po-

riadku sa nič také nepíše.

 

     Najprv sa schvaľuje uznesenie k tejto správe, ako pove-

dal pán predsedajúci. Navrhol som  taký systém, aby sme naj-

prv hlasovali o návrhoch do  tohto návrhu  uznesenia,  ktoré

predniesli páni poslanci. Prvý  návrh predniesol pán Koncoš.

Navrhujem, aby sa hlasovalo o návrhu pána Koncoša, ktorým sa

doplňuje návrh uznesenia, ktorý potom budeme schvaľovať, sa-

mozrejme, ako celok.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, prepáčte, ale je procedurálny návrh od pána

poslanca Rosivala k tomuto uzneseniu.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán predsedajúci,  ďakujem za slovo.  Chcem povedať, že

sa hlasuje  najprv o návrhoch  zo spoločnej  správy, a preto

žiadam, aby sa najprv hlasovalo o spoločnej správe.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     V spoločnej správe nie sú  žiadne návrhy, ale sú návrhy

uznesení, ktoré  som  predniesol.  Pán poslanec Rosival, keď

som uvádzal spoločnú správu,  predniesol som návrhy uznesení

ku  každej spoločnej  správe. A poslanci  predložili  návrhy

k týmto uzneseniam.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Je to v poriadku, priatelia.  Je to v poriadku. Nech sa

páči, pán kolega, pokračujte.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ešte raz prečítam, čo navrhuje pán poslanec Koncoš. Pán

poslanec Koncoš navrhuje v tomto  návrhu uznesenia, ktorý je

v spoločnej správe, doplniť podbod c) - vypracovať návrh zá-

kona o osobitných podmienkach úverovania v poľnohospodárstve

a vypracovať návrh zákona o zmene Štátneho fondu trhovej re-

gulácie  na intervenčný  výbor. To  sú návrhy  pána Koncoša.

Nech sa páči, môžeme o nich hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu pána poslanca Koncoša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  návrh,  ktorý  predložil pán poslanec

Koncoš, sme neschválili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalší  návrh  som  predniesol  ja, a to v časti B bod 3

podbod a) prijať v takomto novom  znení: V časti C 2.1 sprá-

vy upraviť výšku pevnej ceny surového kravského mlieka, prí-

padne prémiu  za kvalitu mlieka  nadväzne na objektivizované

vlastné  náklady v súlade s platným  trhovým  poriadkom  pre

mlieko.

 

     b) V časti C 2.6 správy uplatniť v návrhu štátneho roz-

počtu  nedostatok  zdrojov  pre  poľnohospodárstvo  vo výške

2,5 mld. Sk.

 

     Môžete dať hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň  hlasujme o návr-

hu, ktorý predložil pán poslanec Delinga.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh pána  poslanca Delingu sme schvá-

lili.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalší návrh predniesol pán  poslanec Figeľ k tomuto ná-

vrhu uznesenia, kde navrhuje nový bod, kde Národná rada Slo-

venskej republiky

 

     "C. žiada vládu Slovenskej republiky

 

        1. prijať legislatívne opatrenia na zavŕšenie proce-

su transformácie poľnohospodárskych družstiev v zmysle trho-

vokonformných princípov,

 

        2. vypracovať a predložiť  do  Národnej rady Sloven-

skej republiky  návrh zákona o štátnych  dotáciách pre pôdo-

hospodárstvo, ktorým  sa ustanovujú  základné princípy a me-

chanizmy ich prideľovania a základné  práva a povinnosti po-

berateľov dotácií a orgánov  oprávnených na ich prideľovanie

a kontrolu ich použitia,

 

 

        3.  podporiť  prípravný  proces  prijatia  Európskej

charty rozvoja  vidieka tak, ako ju  modelovo navrhlo Parla-

mentné zhromaždenie  Rady Európy vo  svojom odporúčaní číslo

1296/1996."

 

     Môžete dať hlasovať, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím sekundu.

 

     (Šum v sále a krátka prestávka.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán podpredseda, predniesol som návrh pána poslanca Fi-

geľa do  tohto uznesenia, takže  môžete  dať hlasovať o jeho

návrhu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Figeľ.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  návrhy, ktoré predniesol  pán poslanec

Figeľ, sme neprijali.

 

     Pán kolega, nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Tým  sme  vyčerpali  všetky  návrhy  od pánov poslancov

prednesených v rozprave k návrhu  uznesenia (tlač 739a.) Pán

predsedajúci,  môžete dať  hlasovať o návrhu  uznesenia  ako

celku so schválenými návrhmi alebo dodatkami.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu

uznesenia ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravi-

nárstve v Slovenskej republike. (Potlesk.)

 

     Pristúpime  k hlasovaniu  o návrhu  uznesenia k  správe

o lesnom  hospodárstve  v Slovenskej  republike  (tlač 740),

ktorý máte taktiež predložený v tlači 740a.

 

     Prosím pána poslanca Delingu, aby opäť uvádzal hlasova-

nie o návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán predsedajúci,

     pani poslankyne a páni poslanci,

 

     v rozprave neboli prednesené žiadne návrhy k tomuto ná-

vrhu  uznesenia. Pán  predsedajúci, môžeme  hlasovať o tomto

návrhu uznesenia, tak ako je v spoločnej  správe, ako som ho

predniesol na tejto schôdzi.  Môžeme hlasovať o uznesení ako

celku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu uznesenia ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej  republiky k správe o lesnom  hospodárstve v Slo-

venskej republike. (Potlesk.)

 

     Napokon  budeme  hlasovať  o návrhu  uznesenia k správe

o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike (tlač 741). Ná-

vrh uznesenia ste dostali ako tlač 741.

 

 

 

     Prosím, pán kolega Delinga,  aby ste opäť uvádzali hla-

sovanie o návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ani k tejto  správe, ani k návrhu  uznesenia v rozprave

nebol  prednesený žiadny  konkrétny alebo  doplňujúci návrh.

Môžeme  hlasovať o uznesení ako  celku. Nech  sa  páči,  pán

predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň  hlasujme o návrhu uz-

nesenia ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej  republiky k správe o vodnom  hospodárstve v Slo-

venskej republike. (Potlesk.)

 

     Pán minister, pán spoločný  spravodajca, ďakujem vám za

spoluprácu.

 

     Ešte chce slovo pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán predsedajúci, ešte  pán poslanec Köteles predniesol

návrh  samostatného  uznesenia,  ktorý  sa týka problematiky

k týmto správam. Je nutné, aby  sme hlasovali o návrhu tohto

uznesenia.

 

     Pán  poslanec  Köteles  podal  dva  návrhy pod písmenom

A a B. Pýtam sa, či chce hlasovať o obidvoch osobitne, alebo

môžeme  hlasovať  naraz. (Odpoveď  poslanca z pléna: Osobit-

ne.)

 

     Prečítam vám návrh uznesenia, ktorý znie:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej  republiky o predloženie  správy o poľnohospodárskych a

sociálno-ekonomických  dosahoch  privatizácie poľnohospodár-

skych podnikov  vrátane štátnych  majetkov na východnom Slo-

vensku za posledné tri roky."

 

     Môžete dať hlasovať, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V poriadku,  budeme hlasovať. Prezentujme  sa a zároveň

hlasujme o prvej časti návrhu pána poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvú časť návrhu pána poslanca Kötelesa

sme neschválili.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať.

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalšia časť uznesenia znie takto: "Národná rada Sloven-

skej republiky žiada vládu  Slovenskej republiky o predlože-

nie návrhu  zákona o náhrade za  ujmy vyplývajúce z núteného

obmedzenia  vlastníckych práv v ochranných  pásmach  vodných

zdrojov."

 

     Nech sa páči, môžete dať hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom návrhu pána

poslanca Kötelesa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že ani tento  návrh pána poslanca Kötelesa

sme neprijali.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Keďže  nebol prijatý  ani jeden  návrh, je bezpredmetné

hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.

 

     Ďalej predniesol návrh  pán poslanec Baránik. Samozrej-

me, návrh nie je explicitným  vyjadrením sa k správam, ktoré

sme prerokúvali. Doplnil ho  aj pán poslanec Javorský. Dávam

návrh, pán  predsedajúci, aby sme  na tejto  schôdzi o tomto

uznesení  nehlasovali, resp. môžeme o tom rozhodnúť hlasova-

ním, aby sa tým zaoberali predmetné výbory a aby to bol oso-

bitný bod rokovania pléna Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, vôbec sa nebudeme týmto uznesením zaoberať,

pretože nespĺňa  náležitosti, ktoré takýto  návrh má obsaho-

vať. Je to bezpredmetné.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Tým boli vyčerpané všetky  návrhy, ktoré poslanci pred-

niesli v rozprave.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  spoločný spravodajca. Takisto  ďakujem za

trpezlivosť i vám, pán minister.  Tešíme sa na ďalšiu spolu-

prácu.

 

     Dámy a páni,

 

     podpredseda  vlády a minister  financií  pán Kozlík nás

požiadal o preloženie bodu rokovania, nakoľko dnes večer od-

chádza na zahraničnú cestu. Požiadal nás, aby sme podľa mož-

nosti dnes o 14.00 hodine  zaradili do programu vládny návrh

zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení  neskorších  predpisov. Máte  to

ako tlač číslo 746. Je to druhé čítanie.

 

     Prosil by som,  keby sme mohli o tom  hlasovať, a potom

dám slovo kolegovi Ftáčnikovi.

 

     Prosím, dámy a páni,  prezentujme  sa a hlasujme o tom,

či  budeme súhlasiť,  aby prvým  bodom nášho odpoludňajšieho

rokovania bol návrh zákona, ktorý predkladá pán Kozlík.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  žiadosť  pána  podpredsedu vlády

a ministra financií schválili. Budeme rokovať o návrhu záko-

na o 14.00 hodine.

 

     S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Ftáčnik.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     chcem  predniesť  procedurálny návrh. Podľa § 24 ods. 5

chcem predniesť v mene poslaneckých klubov SDĽ, DÚ, MK, MKDH

a KDH procedurálny  návrh, aby sme zaradili  do programu 33.

schôdze vrátený  návrh zákona, ktorý  vrátil  prezident Slo-

venskej  republiky - máme ho pod tlačou 713 - o neprivatizá-

cii STV 2.

 

     Chcem  vysvetliť,  prečo  znovu  predkladám tento návrh

v mene týchto poslaneckých klubov. Včera rokoval o problema-

tike gestorský výbor, čiže  uzavrel ho rokovaním o spoločnej

správe, môžeme  teda  pristúpiť k hlasovaniu. A ďalej  chcem

uviesť, že ak budeme odkladať problém na novembrovú schôdzu,

môžeme tým spôsobiť problémy  Slovenskej televízii, ktorá má

pripraviť  rozpočet na  rok 1998 a mala  by  vedieť, v akých

podmienkach bude fungovať v roku 1998, čiže malo by byť roz-

hodnuté o tomto  zákone. Navrhujem,  aby  sme  druhé čítanie

o tomto zákone  uskutočnili hneď po  zákone o dani z príjmu,

ktorý bol schválený teraz na 14.00 hodinu. A ak  bude treba,

zajtra o 10.00 hodine - tretie čítanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, počuli ste procedurálny návrh, ktorý pred-

niesol pán poslanec Ftáčnik. O takýchto  návrhoch sa hlasuje

bez rozpravy.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a zároveň  hlasujme o návrhu,

ktorý pán kolega predniesol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Ftáčnika sme schvá-

lili. (Potlesk.)

 

     Dámy a páni,

 

     podľa schváleného programu nasleduje

 

     návrh Rozhlasovej rady na odvolanie ústredného riadite-

ľa Slovenského rozhlasu.

 

     Návrh Rozhlasovej rady ste  dostali ako tlač číslo 743,

správu  o jeho  prerokovaní vo  výbore máte  ako tlač  743a,

v ktorej je aj návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport pani  poslankyňu  Máriu Ďurišinovú, aby  podala

správu o prerokovaní uvedeného návrhu vo výbore.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesla  správu Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport o výsledku  prerokovania návrhu  Rozhlasovej rady na

odvolanie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

 

     Listom  zo dňa 6. júna 1996 pán  Ján  Tužinský  oznámil

predsedovi  Národnej rady  Slovenskej  republiky,  že ku dňu

30. júna 1997 sa vzdáva funkcie ústredného riaditeľa Sloven-

ského rozhlasu.

 

     Rozhlasová  rada prerokovala  vzdanie sa  funkcie podľa

§ 8 ods. 1 zákona  Slovenskej  národnej rady  číslo 255/1991

o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a predlo-

žila Národnej  rade Slovenskej republiky  návrh na odvolanie

Jána Tužinského z funkcie  ústredného  riaditeľa Slovenského

rozhlasu.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím číslo 1724 z 9. septembra 1997 pridelil návrh výboru pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport na  prerokovanie v termíne

do 30. septembra 1997 s tým, že  výbor  podá  Národnej  rade

Slovenskej  republiky  správu o prerokovaní návrhu rady, ako

aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky prerokoval

uvedený návrh  Rozhlasovej  rady na 45. schôdzi a v prijatom

uznesení číslo 448 zo 16. septembra 1997 odporučil  Národnej

rade  Slovenskej  republiky  podľa § 8 ods. 1 zákona Sloven-

skej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase

v znení neskorších predpisov odvolať Jána Tužinského z funk-

cie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

 

     Uznesenie  nebudem  čítať,  máte  ho  priložené v tlači

číslo 743a.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani  kolegyňa.  Prosím,  zaujmite miesto pre

spravodajcov. (Hlasy z pléna.)

 

     Priatelia, skutočne  by bolo dobre,  keby sme zachovali

trošku pokoja v rokovacej miestnosti.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do

rozpravy sa mi písomne nikto neprihlásil. Preto sa pýtam, či

sa niekto do rozpravy hlási ústne.

 

     Keďže  nikto,  zároveň  uzatváram  rozpravu. Vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Pristúpime  k hlasovaniu.  Pani  poslankyňa  Ďurišinová

navrhla,  aby  sa o uznesení  na odvolanie  Jána  Tužinského

z funkcie  ústredného riaditeľa  Slovenského rozhlasu hlaso-

valo verejne, lebo ide o jeho  vzdanie sa funkcie. Dobre ho-

vorím, pani kolegyňa? (Hlas poslankyne Ďurišinovej: Áno.)

 

     Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe

alebo odvolávaní sa hlasuje tajne.  Ak ide o voľbu alebo od-

volanie, Národná rada sa však  môže bez rozpravy uzniesť, že

bude o tejto veci hlasovať  verejne, ak osobitný predpis ne-

ustanovuje  inak. V tomto  prípade  nie je  ustanovené tajné

hlasovanie.  Preto dávam  hlasovať o návrhu  pani poslankyne

Ďurišinovej, aby sme o odvolaní pána Jána Tužinského z funk-

cie ústredného riaditeľa  Slovenského rozhlasu hlasovali ve-

rejne.

 

     Prosím, dámy a páni,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o tom, či budeme hlasovať o odvolaní verejne.

 

     (Šum v sále.)

 

     Priatelia, prosím, pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že o návrhu na  odvolanie  budeme hlasovať

verejne.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia tak, ako ho

máte v tlači 743a.

 

     Prosil by som pani  poslankyňu Ďurišinovú, aby hlasova-

nie uviedla.

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Prečítam teda uznesenie Národnej rady Slovenskej repub-

liky k návrhu Rozhlasovej rady na voľbu ústredného riaditeľa

Slovenského rozhlasu.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky na návrh Rozhlasovej

rady podľa § 8 ods. 1 zákona  Slovenskej národnej rady číslo

255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších pred-

pisov

 

     A. konštatuje, že  Ján  Tužinský  sa listom  zo 6. júna

1997 vzdal funkcie  ústredného riaditeľa Slovenského rozhla-

su;

 

     B. odvoláva na návrh  Rozhlasovej rady podľa § 8 ods. 1

zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Sloven-

skom  rozhlase v znení neskorších  predpisov Jána Tužinského

z funkcie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu."

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu uznesenia, ktorý predniesla pani poslankyňa Ďuriši-

nová.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Konštatujem, že podľa § 8 ods. 3 zákona  Slovenskej ná-

rodnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase Národná

rada Slovenskej republiky odvolala Jána Tužinského z funkcie

ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

 

     Dámy a páni,

 

     pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh  Rozhlasovej rady  na voľbu  ústredného riaditeľa

Slovenského rozhlasu.

 

     Podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej  národnej rady číslo

255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších pred-

pisov ústredného riaditeľa Slovenského  rozhlasu volí na ná-

vrh Rozhlasovej rady Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  číslo 744 a správu o prero-

kovaní návrhu vo výbore pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport

ako tlač číslo 744a.

 

     Prosím poverenú členku výboru pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport  pani poslankyňu  Máriu Ďurišinovú, aby  podala

správu o prerokovaní návrhu Rozhlasovej rady vo výbore.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1724 z 9. septembra 1997  pridelil  návrh  Rozhlasovej

rady na voľbu ústredného riaditeľa  Slovenského  rozhlasu na

prerokovanie Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport v termíne do 30. septembra

1997 s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky

správu o prerokovaní návrhu  rady, ako aj návrh na uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  prerokoval  uvedený návrh Rozhlasovej

rady na 45. schôdzi a v prijatom  uznesení  číslo 449 zo 16.

septembra 1997 konštatoval,  že  návrh  Rozhlasovej rady  je

v súlade s § 8 ods. 1 zákona Slovenskej  národnej rady číslo

255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších pred-

pisov, ako aj s článkom 3 ods. 4 štatútu  Rozhlasovej  rady,

ktorý schválil  predseda Národnej rady  Slovenskej republiky

rozhodnutím  číslo 129 z 23. januára 1995 a odporučil Národ-

nej rade Slovenskej republiky:

 

     1. podľa  § 8 ods. 1 zákona  Slovenskej  národnej  rady

číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších

predpisov zvoliť za ústredného riaditeľa Slovenského rozhla-

su navrhovaného kandidáta Jaroslava Rezníka mladšieho,

 

     2. podľa § 39 ods. 8 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky voľbu uskutočniť  tajným hlasova-

ním.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do

rozpravy  som nedostal  žiadnu písomnú  požiadavku. Preto sa

pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne.

 

     Ak  nie, uzatváram  možnosť podania  ústnych prihlášok.

Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skonče-

nú. Pani kolegyňa Ďurišinová sa nemá k čomu vyjadriť, preto-

že rozprava nebola.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pristúpime  k voľbe

ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu. Podľa § 39 ods. 8

zákona o rokovacom  poriadku pri  voľbe alebo odvolávaní  sa

hlasuje tajne.

 

     Chcem pripomenúť,  že svoju voľbu vyjadríte  tak, že na

hlasovacom lístku pri  mene a priezvisku kandidáta zakrúžku-

jete  tú alternatívu,  za ktorú  hlasujete, teda  za, proti,

zdržiavam sa.  Hlasovací lístok sa  neupravuje prečiarknutím

alebo iným zásahom do  mena a priezviska kandidáta. Neplatný

je  ten  hlasovací  lístok, ktorý  nie je  upravený v súlade

s volebným poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo dopl-

ňovaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví.

 

     Odhlasujeme to, pôjdeme  na obed a oni to zatiaľ zráta-

jú. Je to racionálna práca s časom.

 

     (Priebeh tajného hlasovania.)

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,  pred  obedňajšou  prestávkou sme vykonali

tajné  hlasovanie o voľbe  ústredného  riaditeľa Slovenského

rozhlasu.

 

     Teraz by  som prosil povereného  overovateľa, aby podľa

§ 39 ods. 10 zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky  oznámil počet vydaných  hlasovacích líst-

kov, počet poslancov, ktorí  hlasovali za navrhnutého kandi-

dáta, ktorí  hlasovali proti navrhnutému  kandidátovi, počet

poslancov,  ktorí sa  zdržali hlasovania  alebo ktorí neodo-

vzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     na základe poverenia overovateľov predkladám vám infor-

máciu o výsledku tajného  hlasovania o voľbe ústredného ria-

diteľa Slovenského rozhlasu.

 

     Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ústredného riadi-

teľa Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslanci si osobne

prevzali 90 hlasovacích  lístkov. Overovatelia Národnej rady

Slovenskej  republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľ-

bu ústredného  riaditeľa Slovenského  rozhlasu bolo odovzda-

ných 86 platných hlasovacích lístkov a 4 neplatné hlasovacie

lístky. Žiadny poslanec nevyužil možnosť neodovzdať hlasova-

cí lístok.

 

     Overovatelia zistili, že pri voľbe ústredného riaditeľa

Slovenského  rozhlasu Jaroslava  Rezníka mladšieho hlasovalo

za 74 poslancov,  proti 6 poslancov,  hlasovania sa  zdržalo

6 poslancov.

 

 

     Na  zvolenie ústredného  riaditeľa Slovenského rozhlasu

je potrebný súhlas  nadpolovičnej väčšiny prítomných poslan-

cov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konšta-

tujú, že v tajnom hlasovaní  Jaroslav Rezník mladší bol zvo-

lený za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

v tajnom  hlasovaní zvolila  Jaroslava Rezníka  mladšieho za

ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

 

     Teraz prikročíme k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 286/1992 Zb. o daniach  z príjmov  v znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 746 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom ako tlač 746a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     na rokovanie Národnej rady  predkladám návrh novely zá-

kona o daniach z príjmov. Cieľom tejto novely je úprava zda-

ňovania štátnych  dlhopisov, ktorých  výnos v súčasnosti ne-

podlieha dani.

 

     Dlhopisy vydávané inými subjektmi, nie štátom, v súčas-

nosti podliehajú dani. V súčasnosti platný systém zdaňovania

štátnych  dlhopisov vychádzal v danom období z verejného zá-

ujmu štátu  podporiť vybrané priority  prostredníctvom daní,

čo bolo  vyjadrené aj oslobodením určitých  príjmov od dane.

Je potrebné zdôrazniť, že na druhej strane štát má právo vy-

konať aj  opak a zmeniť,  odoprieť výhody plynúce  napríklad

z oslobodenia tiež vo verejnom  záujme alebo ak toto rozhod-

nutie smeruje k odstráneniu  disproporcií a nerovnakých pod-

mienok.  Príkladom  toho  je práve v súčasnosti  uplatňovaný

systém  zdaňovania dlhopisov  emitovaných  štátom, z ktorých

plynúce výnosy sú oslobodené od daní z príjmov, pričom výno-

sy plynúce z emisie dlhopisov iných subjektov podliehajú da-

ni. Týmto spôsobom je v skutočnosti preferovaný predaj štát-

nych dlhopisov pred ostatnými.

 

     Predkladaná  novela  zákona o daniach z príjmov, ktorou

sa ruší oslobodenie výnosov  zo štátnych dlhopisov, ak plynú

právnickým osobám, má za cieľ zrovnoprávniť  spôsob zdanenia

štátnych dlhopisov s ostatnými  dlhopismi,  pričom platí, že

vo všeobecnosti všetky výnosy ako súčasť príjmov z kapitálo-

vého majetku zostanú zdanené osobitnou  nižšou sadzbou dane.

Touto zmenou zdanenia sa  zároveň napomáha vytváranie rovna-

kých podmienok konkurenčného prostredia pri umiestňovaní dl-

hopisov ostatných emitentov.

 

     Predmetná novela návrhu  zákona tiež prinesie otvorenie

trhu štátnych dlhopisov pre zahraničné právnické osoby najmä

v situácii, keď je tento trh pomerne úzky a sú isté problémy

za tohto stavu s riešením a krytím štátneho rozpočtu a dlho-

vej služby. Zahraničné  právnické osoby  boli dosiaľ vlastne

blokované zmluvami o zabránení  dvojakého zdanenia, a pokiaľ

neboli zdaňované nižšou sadzbou na území Slovenskej republi-

ky,  boli zdaňované  pomerne vysokými  sadzbami v materských

krajinách.  Predpokladáme, a to je  vlastne  základný  zámer

tejto  novely, že  zainteresujeme, prinesieme  motiváciu pre

zahraničné právnické  osoby zúčastňovať sa  na trhu štátnych

dlhopisov.

 

     Návrh novely  zákona predpokladá zdaniť  výnosy plynúce

zo štátnych dlhopisov, ak ich splatnosť  nastala po nadobud-

nutí účinnosti novely, t. j. obvyklým  spôsobom uplatňovaným

pri zmenách zákonov v priebehu  zdaňovacieho obdobia. Rozho-

dujúcim okamihom pre zdanenie je deň realizácie príjmu, kto-

rého spôsob  zdanenia je upravený  zákonom o daniach z príj-

mov, a nie  deň vydania  dlhopisu. Z uvedeného  dôvodu  teda

nejde o právnu retroaktivitu, ale o zmenu podmienok zdaňova-

nia v priebehu zdaňovacieho obdobia.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, prosím o podporu predlože-

nej novely zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výbo-

rov pani  poslankyni Ivete  Novákovej a prosím ju, aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku informovala Národnú

radu  Slovenskej  republiky o výsledkoch  rokovania  výborov

o tomto vládnom návrhu zákona a aby  odôvodnila návrh a sta-

novisko gestorského výboru.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako  gestorský  výbor podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 703

z 30. septembra 1997 pridelila  vládny  návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príj-

mov v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej ra-

dy: Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne, t. j. do 7. októbra 1997.

 

     Gestorský výbor nedostal do  začiatku rokovania o vlád-

nom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, stanoviská

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade

s § 75 ods. 2 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o  rokovacom  po-

riadku.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy Slovenskej republiky kladné  stanoviská a odporúčanie pre

Národnú radu Slovenskej republiky  návrh schváliť v pôvodnom

znení.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 286/1992

Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, vyjad-

rených i v uzneseniach  pod  bodom 3 tejto  správy, a stano-

vísk  poslancov  gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave

k tomuto  návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky od-

porúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh záko-

na schváliť.

 

     Zároveň  mám poverenie  od gestorského  výboru navrhnúť

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  postup  pri hlasovaní

o pozmeňujúcich  a  doplňujúcich  návrhoch,  ktoré vyplynuli

z rozpravy, hlasovať o predmetnej  správe  ihneď po ukončení

rozpravy.

 

     Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani  kolegyňa. Nech sa  páči, zaujmite miesto

určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode nášho prog-

ramu. Písomne som do rozpravy dostal iba jednu prihlášku.

 

     Pán kolega Vaškovič, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predložená  novela  zákona  číslo 286/1992 Zb.  o  dani

z príjmov v znení neskorších predpisov si kladie dva ciele.

 

     Prvý  a najdôležitejší  cieľ  spočíva v potrebe  riešiť

nepriaznivý vývoj v oblasti  príjmov, kde sa očakáva výpadok

cca 8 až 10 mld.

 

     Druhý, ktorý v danej  situácii  prišiel vláde vhod,  je

potreba plnenia národného  programu prispôsobovania právneho

poriadku Slovenskej  republiky k právu Európskej  únie v ob-

lasti vnútorného trhu, kde priame dane patria medzi priorit-

nú oblasť.

 

     Myslím si, že je potrebné pripomenúť, že novela zvýhod-

ňujúca emisie štátnych  dlhopisov oproti ostatným dlhopisom,

ktoré sú zdaňované 15-percentnou  sadzbou dane, bola prijatá

20. 5. 1993. Sledovala jediný cieľ - vyvolať väčší dopyt pri

nákupe štátnych  dlhopisov. V dôvodovej  správe sa priznáva,

že novela nespĺňala  princíp spravodlivosti. Tento diskrimi-

načný moment však nikomu štyri a pol roka neprekážal, preto-

že zľahčoval financovanie deficitu  štátneho rozpočtu a svo-

jím spôsobom prispel k nezodpovednej  tvorbe deficitov štát-

neho rozpočtu.

 

     Dnes nám vláda predkladá novelu, ktorá na jednej strane

je návratom k princípu  spravodlivosti, na druhej strane po-

škodzuje subjekty, ktoré v dobrej vôli  za vtedy daných pod-

mienok nakúpili štátne  dlhopisy a jej hlavným účelom je na-

hnať peniaze do rozpadajúcej sa časti štátneho rozpočtu. Som

hlboko  presvedčený  o  tom,  že  princíp  obchodnej zmluvy,

pri ktorej k zmene podmienok môže  dôjsť iba vtedy, ak sa na

tom dohodnú obe strany, by mal  platiť aj pre vládu. V tomto

prípade vláda  chce zneužiť autoritu  parlamentu, resp. ser-

vilnosť koaličných poslancov, ktorí, predpokladám, že využi-

jú  svoju  silu a prijmú  tento  zákon,  ktorý  je v rozpore

s etikou  podnikania, lebo  tieto služby  preukázali už  pri

podstatne zložitejších prípadoch, keď išlo o desiatky proti-

ústavných  ustanovení viacerých  zákonov. Väčšina parlamentu

tak vyšle  negatívny signál, ktorý môže  znížiť dôveru a ná-

sledne i dopyt po nákupe štátnych dlhopisov v budúcnosti. Je

otázne, či problémy, ktoré môže táto  novela vyvolať, nebudú

nákladnejšie ako prínos do  štátneho rozpočtu z nej vyplýva-

júci.

 

     Preto v dobrej vôli, ale s malou nádejou na úspech, dá-

vam nasledujúci pozmeňujúci návrh.

 

     V bode 2 § 41 doplniť  odsekom 22, ktorý znie: "Ustano-

venie o oslobodení výnosov  zo štátnych dlhopisov sa použije

pre všetky štátne dlhopisy  nakúpené pred nadobudnutím účin-

nosti tohto zákona."

 

     Potom pôjde o bezproblémovú novelu, a nie účelový zákon

zachraňujúci nezodpovednú vládnu  politiku v oblasti príjmov

štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Konštatujem, že  všetci poslanci,  ktorí dali

písomnú prihlášku do rozpravy, vystúpili.

 

     Pýtam sa, dámy a páni, či chce niekto v rozprave vystú-

piť a či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

 

     Ak nie, uzatváram možnosť  podania ďalších ústnych pri-

hlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode nášho programu za skončenú.

 

     Pán podpredseda vlády, chcete sa  vyjadriť k tomuto vy-

stúpeniu?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     myslím si, že pán poslanec Vaškovič vo svojom vystúpení

volil zbytočne expresívne slová. Myslím  si, že sa treba po-

kojne pozerať na tento problém.

 

     Keď sme v minulosti pristupovali k oslobodeniu zdanenia

štátnych  dlhopisov alebo  oslobodenia od  zdanenia štátnych

dlhopisov, v podstate  sme mali  na to vážny  dôvod, pretože

slovenská ekonomika a slovenské  inštitúcie ešte nemali dos-

tatočný  kredit v podmienkach  nového  štátu a  hľadali  sme

spôsob, ako efektívne zapojiť do celého systému financovania

štátneho dlhu a štátneho  rozpočtu domáce podnikateľské sub-

jekty.  Išlo  výlučne o pragmatickú  činnosť, nešlo o žiadny

nezodpovedný krok vlády.

 

     Toto opatrenie  využívalo v priebehu  času viacero vlád

a nekomentujem konanie týchto vlád ako nezodpovedné. Bola to

výlučne pragmatická záležitosť. Podobne aj toto opatrenie má

rýdzo pragmatický charakter v čase, keď potrebujeme rozšíriť

ten priestor a, samozrejme, vytvoriť aj na trhu určité pozi-

tívne podmienky  trebárs na zníženie výnosových mier účasťou

viacerých subjektov na trhu so štátnymi dlhopismi.

 

     Zdôvodnil som,  prečo prichádzame s tým,  že opäť zavá-

dzame zdanenie v nižšej výške  sadzby 15 %. Riešime niektoré

problémy, ktoré by mohli  mať určitý retroaktívny charakter,

v bode 2 predkladanej novely zákona, kde sa hovorí, že usta-

novenie o oslobodení výnosov  štátnych dlhopisov platné pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona  sa použije len v prípa-

doch, ak  ich splatnosť nastala  pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona. Rieši sa tým  spôsob zdanenia výnosov v prípa-

de, ak ich splatnosť  bola do nadobudnutia účinnosti zákona,

avšak k výplate výnosu došlo až po nadobudnutí jeho účinnos-

ti.

 

     Čo sa týka navrhovanej  zmeny, opäť zdôrazňujem, čo som

povedal už  pri zaraďovaní tejto  novely zákona do  programu

rokovania parlamentu, že podobným  spôsobom, ako riešime dá-

tum účinnosti, to znamená dňom vyhlásenia, sa rieši množstvo

iných záležitostí, v dobrej  vôli sa nakupujú nehnuteľnosti,

majetok,  rôzne  spotrebiče,  vykonávajú  sa rôzne činnosti,

pričom  daňové a cenové podmienky  sa poväčšine určujú  dňom

vyhlásenia. Neurčujeme  trebárs  zmeny dane z nehnuteľnosti,

majetku len pre  novonadobudnuté nehnuteľnosti a nehovoríme,

že sa tá zmena nedotýka predtým nadobudnutých nehnuteľností.

Podobne neurčujeme trebárs v cenových zmenách, že zmena cien

elektrickej energie sa nedotýka elektrických spotrebičov na-

kúpených v dobrej vôli pred termínom cenovej úpravy. V tomto

je možné hľadať určité spodobenie.

 

     Ak  sme v minulosti, v roku 1993, postupovali podobne a

prestali sme zdaňovať štátne  dlhopisy dňom vyhlásenia, pre-

tože je jednotný model tohto postupu, tak podobne aj zavede-

nie  zdaňovania štátnych  dlhopisov volíme  dňom vyhlásenia.

 

 

     Preto,  vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, prosím

o podporu predloženej  novely  zákona v tom znení, ako  bola

vládna predloha.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pani  spoločná spravodajkyňa,  pýtam sa,  či chcete mať

záverečné slovo, alebo  pristúpime k hlasovaniu.  Pristúpime

k hlasovaniu. Požiadal by som,  keby sa mohli zatvoriť dvere

do rokovacej miestnosti.

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, podľa 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriad-

ku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pristúpime najskôr

k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov, a potom

pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hoch z rozpravy, ak boli.

 

     Prosil by som pani  spoločnú spravodajkyňu výborov, aby

hlasovanie uvádzala.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, zo spoločnej

správy  nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto pristú-

pime k hlasovaniu o pozmeňujúcom  návrhu,  ktorý  predniesol

pán poslanec Vaškovič a pod ktorým je podpísaných 15 poslan-

cov.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vaškovič.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  návrh,  ktorý  predložil pán poslanec

Vaškovič, sme neprijali.

 

     Pani kolegyňa, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vzhľadom  na to,  že neboli  prijaté žiadne pozmeňujúce

návrhy k vládnemu návrhu  zákona, dávam návrh Národnej rade,

aby sme prešli  hneď do tretieho  čítania a vlastne, aby sme

hlasovali o zákone ako celku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     Priatelia, prosil by som, skutočne, keby bolo menej šu-

mu a menej vyrušovania v rokovacej miestnosti.

 

     Dámy a páni, nakoľko v skrátenom  legislatívnom  konaní

sa nepoužívajú obmedzenia podľa príslušných ustanovení záko-

na o rokovacom poriadku pre  druhé a tretie čítanie, pristú-

pime k tretiemu  čítaniu o vládnom  návrhu zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov

v znení neskorších predpisov.

 

     Dámy a páni, otváram opäť rozpravu o tomto bode progra-

mu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy,

pýtam sa, či  sa niekto z pánov  poslancov a poslankýň hlási

do rozpravy  ústne. Pýtam sa, či  niekto navrhuje opravu le-

gislatívno-technických alebo jazykových chýb.

 

     Dámy a páni, pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smeru-

júce k odstráneniu chýb vzťahujúcich sa na schválenie pozme-

ňujúcich alebo  doplňujúcich  návrhov v druhom čítaní, alebo

návrh na opakovanie druhého  čítania môže predložiť najmenej

30 poslancov. Pýtam sa, či majú poslanci takéto návrhy.

 

     Ak nie,  dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode

za skončenú.

 

     V rámci tohto čítania  neboli podané žiadne pozmeňujúce

návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky pristúpime k hlasovaniu o vládnom návr-

hu zákona  ako celku, samozrejme, v znení  schválených návr-

hov, ale v podstate tu - ak sa mýlim, pani kolegyňa, opravte

ma - žiadne návrhy neboli.

 

     Prosím, dámy a páni,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o vládnom návrhu ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa  mení  a dopĺňa  zákon  číslo 286/1992 Zb. o daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

     Pán podpredseda  vlády, pani kolegyňa,  ďakujem za spo-

luprácu.

 

     Dámy a páni,

 

     ďalším bodom nášho programu je

 

     zákon z 26. júna 1997,  ktorým  sa mení  a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  166/1993 Z. z.

o opatreniach v oblasti  rozhlasového a televízneho vysiela-

nia v znení neskorších  predpisov, vrátený  prezidentom Slo-

venskej  republiky na opätovné  prerokovanie  Národnou radou

Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste  dostali ako tlač  číslo 713. Jej súčasťou

je  rozhodnutie prezidenta  Slovenskej republiky  z 10. júla

1997 o vrátení zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky,

ako aj schválený zákon z 26. júna 1997. Dámy a páni, spoloč-

nú správu výborov máte ako tlač číslo 713a.

 

     Podľa § 81 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku o návrhu

zákona v druhom čítaní môže  Národná rada rokovať najskôr po

uplynutí 48 hodín  od  doručenia  spoločnej správy  výborov.

O skrátení  tejto lehoty  môže na  návrh gestorského  výboru

rozhodnúť Národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý zá-

kon. Vzhľadom na to, že spoločná správa vám bola rozdaná po-

čas dnešnej obedňajšej prestávky, pýtam sa gestorského výbo-

ru pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport, či  Národnej  rade

navrhuje túto lehotu skrátiť.

 

     (Šum v rokovacej sále.)

 

     Nech sa páči, pán Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ako  spoločný spravodajca  musím konštatovať,  že výbor

pre vedu, kultúru a šport sa predmetným  návrhom zapodieval,

ale o lehote nerokoval, pretože nebol vznesený žiaden návrh,

preto nie je v uznesení výboru taká možnosť, že by sme mohli

pristúpiť k tomuto prerokovaniu,  nakoľko gestorský výbor sa

neuzniesol  na tom,  aby sme  nedodržali 48-hodinovú lehotu.

Mňa len  udivuje, že tento  návrh  predkladá jeden z tvorcov

rokovacieho poriadku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, netreba komentovať. Ako spoločný spravodaj-

ca výboru ste sa vyjadrili. Prosil by som teraz predsedu vý-

boru pána Pašku, takisto dostane slovo.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     môžem potvrdiť to, čo povedal pán spoločný spravodajca.

Výbor rokoval o spoločnej  správe, ale  návrh na predloženie

do pléna nebol prednesený a ani sa o ňom nerokovalo, to zna-

mená, že nemohol byť schválený.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,  keďže mi je známe, že  výbor skutočne ne-

prijal k tomuto  návrhu  žiadne  uznesenie, konštatujem,  že

vlastne tento bod nášho programu je bezpredmetný.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Priatelia, niečo som povedal. Vy máte  právo sa dať za-

pnúť a povedať procedurálny návrh. Je tam prihlásený pán po-

slanec Fogaš a pán poslanec Ftáčnik.  Budeme o tom  rokovať.

Sme dospelí ľudia, nebudeme po sebe vykrikovať.

 

     Nech sa páči, slovo má pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     problém  je v tom, že  sme  právoplatne  na návrh troch

poslaneckých klubov  podľa § 24 ods. 5 zaradili tento bod na

program rokovania 33. schôdze.

 

     Po novom sa už nikdy  nemôže opakovať to, čo sa stávalo

predtým, že by sa schôdza skončila prv, než prerokuje všetky

body  programu. Musíme  sa tým  zaoberať, pretože  sme takto

rozhodli, ale lehota, o ktorej  sme hovorili, sa dá skrátiť,

len ak to gestorský výbor urobí. Neurobil to, čiže tento bod

nemôžeme zrejme teraz prerokovať. Treba ho prerušiť a ostáva

v programe našej schôdze, nemožno  sa ním  nezaoberať na 33.

schôdzi. Či to bude tento týždeň, alebo na budúci týždeň, to

nie je  problém poslancov, to  je problém organizácie  práce

Národnej  rady, ale  do programu  schôdze Národnej  rady bol

právoplatne zaradený.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, celkom s vami súhlasím. Povedal som len, že

v tomto momente je rokovanie o tomto  bode bezpredmetné. Dú-

fam, že so mnou súhlasíte - v tomto momente. Ďakujem, že ste

mi dali za pravdu.

 

     Dámy a páni, tak  ako povedal kolega Ftáčnik, samozrej-

me, o tomto bode programu musíme rokovať na 33. schôdzi. Ide

o to,  kedy ho  zaradíme. Ale v tomto  momente  je tento bod

programu bezpredmetný. Z toho dôvodu podľa schváleného prog-

ramu  pristúpime k voľbe  ďalších členov a predsedov osobit-

ných kontrolných výborov.

 

     Ako prvý z uvedených bodov programu je

 

     návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Vzhľadom na to, že ďalším bodom je

 

     návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva,

 

     podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  podávam návrh,  aby sme  zlúčili

rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že aj hlasovanie

vykonáme naraz, ale osobitnými hlasovacími lístkami.

 

     Dámy a páni,  dovoľte  mi,  aby som o mojom  návrhu dal

hlasovať bez  rozpravy. Ale vidím, že  sa hlási pán poslanec

Duka-Zólyomi. Chcem sa spýtať, či je to procedurálna otázka.

Nech sa páči, prosím, dajte  slovo  pánu  poslancovi Dukovi-

Zólyomimu.

 

     (Šum v rokovacej miestnosti.)

 

     Priatelia, prosil  by som  skutočne o pokoj v rokovacej

miestnosti. Však sa navzájom  nepočujeme, nevieme, o čom bu-

deme rokovať. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     včerajšie hlasovanie  Národnej rady opäť  potvrdilo, že

vládna väčšina nemá záujem  akceptovať ustanovenie článku 60

ods. 2 rokovacieho  poriadku, v zmysle ktorého osobitné kon-

trolné výbory sa majú voliť podľa princípu  pomerného zastú-

penia poslaneckých klubov. Ctený  snem odmietol rozšíriť po-

čet členov osobitného kontrolného výboru  na 9, a tým aj ak-

ceptovať najmenší  možný reálny a spravodlivý  pomer vládnej

koalície k opozícii, čiže 5:4. Preto v mene  klubu poslancov

za MK a za MKDH chcem zahlásiť, že stiahneme našich kandidá-

tov - pána poslanca Kötelesa a pána poslanca Ásványiho. Tak-

tiež v mene dvoch klubov  som poverený zahlásiť, že sa nezú-

častníme na voľbách členov osobitných kontrolných výborov...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  je po časovom limite.  Pochopili sme, o čo

ide.

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcem len upozorniť, že možnosť k tejto problematike je

vlastne  otvorená takým  spôsobom,  že  má byť  okrúhly stôl

a pri tomto  okrúhlom stole by mohla  byť predmetom diskusie

aj táto problematika.  Myslím si, že by bolo  dobré, aby sme

najprv vyčerpali všetky možnosti, ktoré máme, takýmto spôso-

bom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Skutočne, teraz máte vyčlenenú  iba minútu, lebo to nie

je faktická  poznámka v rozprave.  Ale, pán kolega,  tak ako

pred vami ďalší kolegovia, nechcem  vám radiť, dajte si ešte

raz minútu. To sa v našom parlamente zaužívalo. Prihláste sa

a môžete dokončiť to, čo ste chceli povedať.

 

     Pán kolega,  chcete ešte pokračovať?  (Odpoveď poslanca

z pléna.) V poriadku, ďakujem.

 

     Dámy a páni, zopakujem môj návrh. Chcel by som, aby sme

o uvedených bodoch, teda o návrhoch  na voľbu ďalších členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva, ako

aj ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej in-

formačnej  služby  podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom  po-

riadku rokovali spoločne, teda o voľbe  členov do osobitných

kontrolných  výborov Národnej  rady Slovenskej  republiky na

kontrolu  činnosti  Vojenského  spravodajstva a na  kontrolu

činnosti  Slovenskej  informačnej   služby  zlúčiť  rozpravu

s tým, že hlasovanie  vykonáme, samozrejme, samostatne, oso-

bitnými hlasovacími lístkami.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujte  sa a hlasujte o návr-

hu, ktorý som vám teraz predniesol.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpra-

vy o uvedených bodoch programu.

 

     Dámy a páni, návrh  na voľbu  ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby ste dostali

ako tlač číslo 698 a návrh na voľbu ďalších členov Osobitné-

ho kontrolného výboru Národnej  rady Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti  Vojenského spravodajstva ste  dostali ako

tlač číslo 699.

 

     Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Keďže som do

rozpravy  nedostal žiadnu  písomnú prihlášku,  pýtam sa vás,

pani kolegyne, páni kolegovia, či sa niekto hlási do rozpra-

vy ústne.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu

za skončenú.

 

     Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky tajne sa hlasuje v prípadoch usta-

novených ústavou, zákonom pri voľbe  alebo odvolávaní, alebo

ak sa  na tom uznesie Národná  rada Slovenskej republiky bez

rozpravy.

 

     Na zvolenie členov výboru v tajnom hlasovaní sa vyžadu-

je súhlas nadpolovičnej  väčšiny  prítomných poslancov. Pri-

stúpime teda k voľbe členov  osobitných kontrolných výborov.

Pripomínam, že  svoju voľbu vyjadríte tak,  že na príslušnom

hlasovacom lístku pri mene a priezvisku  kandidáta zakrúžku-

jete  tú alternatívu,  za ktorú  hlasujete. Teda  za, proti,

zdržiava sa. Teda tak, ako to bolo v predchádzajúcom prípade.

 

     Nakoľko berieme do  úvahy vystúpenie pána Duka-Zólyomi-

ho, musíme  upraviť hlasovacie lístky. Chcel  by som vás po-

žiadať o 10-minútovú prestávku. A prosím, aby sme sa zdržia-

vali v rokovacej miestnosti,  prípadne tak, že keď vyhlásime

hlasovanie, aby  sme sa na tomto  hlasovaní mohli zúčastniť.

Ďakujem vám za pochopenie.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pýtam sa, či môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Hlasovacie

lístky sú pripravené.

 

     Prosím všetkých  poslancov a poslankyne,  ktorí sú mimo

rokovacej miestnosti,  aby sa dostavili  do rokovacej miest-

nosti.

 

     Dámy a páni, ešte  raz  pripomínam, že voľbu  vyjadríme

tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri mene a priezvis-

ku kandidáta  zakrúžkujeme alternatívu, za  ktorú hlasujeme,

teda za, proti, zdržal sa hlasovania.

 

     A chcel by som pozvať  všetkých skrutátorov, aby sa zú-

častnili na hlasovaní a hlasovali prví.

 

     Dámy  a páni,  chcem  ešte  upozorniť na  jeden moment.

Platný je  ten hlasovací lístok,  na ktorom je  zakrúžkovaná

alternatíva  "za" najviac  pri dvoch  kandidátoch. Hlasovací

lístok  sa neupravuje  prečiarknutím  alebo  iným zásahom do

mena, alebo priezviska kandidáta. Neplatný  je ten hlasovací

lístok, ktorý nie je  upravený v súlade s volebným poriadkom

alebo ktorý je  prepisovaný, respektíve doplňovaný. Hlasova-

cie lístky sú rozlíšené farebne.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na  priebeh volieb. Samozrejme, že  ich prosím, aby

hlasovali  ako  prví. Vidím, že  už sme pristúpili k tajnému

hlasovaniu.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Vyhlasujem tajné voľby za skončené.

 

     Prosím  overovateľov,  aby spočítali hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledkoch tajného hlasovania.

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem krátku prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Prosím  povereného  overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky oznámil počet vydaných, neplatných a neodovzdaných hla-

sovacích lístkov,  ako aj pri  každom kandidátovi počet  po-

slancov,  ktorí  hlasovali  za  navrhnutého kandidáta, ktorí

hlasovali proti  navrhnutému  kandidátovi a počet poslancov,

ktorí sa hlasovania zdržali.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Zápisnica o tajnom  hlasovaní o návrhu na voľbu ďalších

členov Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Sloven-

skej republiky  na kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej

služby, ktoré sa konalo 8. októbra 1997

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu ďalších  členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby

bolo vydaných a poslanci  si osobne prevzali 120 hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu  činnosti Slovenskej  informačnej služby  bolo odo-

vzdaných 110 platných  hlasovacích  lístkov  a 10 neplatných

hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia zistili, že  pri voľbe kandidáta Ladislava

Pittnera hlasovalo za 45 poslancov, proti 57 poslancov, zdr-

žalo sa 9 poslancov.

 

     Za  Romana  Vavríka  hlasovalo 55 poslancov,  proti 43,

zdržalo sa 11 poslancov.

 

     Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovič-

nej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že v tajnom hlasovaní za ďal-

ších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej informač-

nej služby nebol nikto zvolený.

 

     Zápisnica o tajnom  hlasovaní o návrhu na voľbu ďalších

členov Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Sloven-

skej  republiky na  kontrolu činnosti  Vojenského spravodaj-

stva, ktoré sa konalo 8. októbra 1997

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na  voľbu ďalších členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo

vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích líst-

kov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo odovzdaných

111 platných  hlasovacích lístkov a 9 neplatných hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia zistili, že pri  voľbe kandidáta Jána Čar-

nogurského  hlasovalo  za 41 poslancov,  proti 62 poslancov,

zdržalo sa 8 poslancov.

 

     Za kandidáta  Milana Kňažka hlasovalo  za 47 poslancov,

proti 55 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

 

     Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Vojenského  spravodajstva je  potrebný súhlas  nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní neboli

za ďalších členov Osobitného kontrolného výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  na  kontrolu  činnosti Vojenského

spravodajstva zvolení kandidáti.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán  kolega,  za oboznámenie s výsledkami vo-

lieb.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky ne-

zvolila ďalších členov  Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Sloven-

skej informačnej služby a takisto  nezvolila  ďalších členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje bod programu

 

     návrh na  voľbu predsedu Osobitného  kontrolného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby.

 

     Vzhľadom na to, že ďalším bodom je

 

     návrh na  voľbu predsedu Osobitného  kontrolného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti Vo-

jenského spravodajstva,

 

     podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady  Slovenskej republiky  podávam návrh,  aby sme  zlúčili

rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že aj hlasovanie

vykonáme naraz, ale samozrejme, osobitnými hlasovacími líst-

kami.

 

     Prosím, budeme o tomto návrhu hlasovať bez rozpravy.

 

     Dámy a páni, opakujem, budeme  hlasovať o zlúčení  roz-

pravy o týchto dvoch bodoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 62 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada v tomto  momente  nie je

uznášaniaschopná.

 

     Skúsim ešte  zopárkrát zazvoniť, i keď  máme smolu,  že

zvonenie počujeme zvoniť iba v rokovacej miestnosti.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  ešte  raz a zároveň  hlasujme

o zlúčení rozpravy o týchto dvoch bodoch.

 

     Ak neodhlasujeme  zlúčenie  rozpravy o týchto dvoch bo-

doch, tak budeme pokračovať samostatne, bude rozprava k jed-

nej aj k druhej  časti a bude samostatné hlasovanie k jednej

aj druhej časti.

 

     Prezentovalo sa 65 poslancov.

 

     To znamená, že ste  vlastne neodsúhlasili návrh na zlú-

čenie spoločnej rozpravy.

 

     Dámy a páni,  otváram  rozpravu k bodu  návrh  na voľbu

predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  na kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej

služby.

 

     Keďže som nedostal žiadnu  písomnú požiadavku na vystú-

penie, pýtam sa, či sa  chce niekto z poslancov prihlásiť do

rozpravy ústne.

 

     Keďže nie, vyhlasujem  rozpravu k tomuto  bodu programu

za skončenú.

 

     Dámy a páni,  pristúpime k hlasovaniu o voľbe  predsedu

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Pri voľbe budeme postupovať podľa schváleného volebného

poriadku. Opäť  pripomínam, tak ako  dvakrát v predchádzajú-

cich prípadoch, resp. trikrát, že svoju voľbu vyjadríte tak,

že  na príslušnom  hlasovacom  lístku  pri mene a priezvisku

kandidáta zakrúžkujete alternatívu, za ktorú hlasujete, teda

za, proti, resp. zdržujem sa. Upozorňujem, že hlasovací lís-

tok sa  neupravuje prečiarknutím alebo iným  zásahom do mena

a priezviska  kandidáta. Neplatný  je ten  hlasovací lístok,

ktorý nie  je  upravený v súlade s volebným  poriadkom alebo

ktorý je prepisovaný, resp. iným spôsobom upravovaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadli na priebeh voľby.  Súčasne ich prosím, aby hlasovali

ako prví.

 

     Páni overovatelia, nech sa páči.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

     Keďže sme tajné hlasovanie skončili, prosil by som ove-

rovateľov, aby spočítali  hlasy a vyhotovili zápisnicu o vý-

sledkoch tajného hlasovania.

 

     Vyhlasujem krátku prestávku, kým spočítajú hlasy.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme

v rokovaní.

 

     Po skončení tajného hlasovania prosím povereného overo-

vateľa, aby  podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom  poriadku

Národnej  rady Slovenskej  republiky oznámil  počet vydaných

hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za na-

vrhnutého kandidáta, ktorí  hlasovali proti navrhnutému kan-

didátovi,  počet  poslancov,  ktorí  sa  zdržali  hlasovania

a ktorí  neodovzdali  hlasovacie  lístky, a počet neplatných

hlasov.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  prečítal zápisnicu o tajnom hlaso-

vaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Slovenskej  informačnej služby,  ktoré sa  konalo 8. októbra

1997.

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobit-

ného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

na kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby bolo vy-

daných a poslanci si osobne prevzali 78 hlasovacích lístkov.

 

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu predsedu  Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu činnosti  Slovenskej informačnej služby  bolo odovzda-

ných 76 platných hlasovacích  lístkov, 2 neplatné hlasovacie

lístky a všetci poslanci odovzdali svoj hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že pri  voľbe kandidáta Igora Ur-

bana  hlasovalo  za 69 poslancov, proti 5 poslancov, zdržali

sa 2 poslanci. Podľa § 15 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na zvo-

lenie predsedu  Osobitného kontrolného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby je potrebný  súhlas nadpolovičnej väčšiny prí-

tomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  na kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej

služby zvolený Igor Urban. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v  tajnom hlasovaní za  predsedu Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby  pána poslanca Igora Ur-

bana.

 

     Ďalším bodom nášho rokovania bude

 

     návrh na  voľbu predsedu Osobitného  kontrolného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti Vo-

jenského spravodajstva.

 

     Návrh na  voľbu predsedu Osobitného  kontrolného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti Vo-

jenského spravodajstva ste dostali ako tlač číslo 701.

 

     Dámy a páni, otváram k tomuto bodu nášho rokovania roz-

pravu. Písomne som nedostal  žiadnu požiadavku. Pýtam sa, či

sa niekto z pánov poslancov hlási do diskusie ústne.

 

     Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

 

     Chcel by som upozorniť na  jedno. Pred pol rokom sme sa

na politickom  grémiu dohodli - bola  to politická dohoda -,

že nepristúpime k voľbe  predsedov  osobitných výborov pred-

tým, ako nebudú kompletné výbory. To je napokon logické, le-

bo  takým spôsobom  je výbor  torzovitý. Vlastne  ostanú tri

voľné miesta,  na ktoré by  tiež mohli poslanci  kandidovať,

aby boli kompletné výbory. Chcel by som upozorniť pána pred-

sedu Gašparoviča na to, že táto dohoda bola, s čím ste vtedy

súhlasili aj vy. A teraz vlastne  automaticky volíme predse-

dov z nekompletného výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Pýtam  sa, či  sa chce  ešte niekto  ústne prihlásiť do

rozpravy.

 

     Ak nie,  dámy a páni,  zároveň končím  rozpravu o tomto

bode nášho rokovania.

 

     Dámy a páni,  teraz  opäť  pristúpime k voľbe  predsedu

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

     Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predse-

dov  výborov volí  Národná rada  Slovenskej republiky tajným

hlasovaním.  Na zvolenie  predsedu výboru  Národnej rady  sa

podľa § 15 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku  vyžaduje sú-

hlas nadpolovičnej väčšiny poslancov.

 

     Budeme postupovať podľa schváleného volebného poriadku.

Opäť pripomínam,  že svoju voľbu  vyjadríte  tak, že na prí-

slušnom  hlasovacom lístku  pri mene a priezvisku  kandidáta

zakrúžkujete alternatívu, za ktorú  hlasujete, teda za, pro-

ti, resp. zdržím sa  hlasovania. Hlasovací lístok sa neupra-

vuje prečiarknutím  alebo iným zásahom do  mena a priezviska

kandidáta. Neplatný  je ten hlasovací  lístok, ktorý nie  je

upravený v súlade s volebným  poriadkom  alebo ktorý je pre-

pisovaný, alebo iným spôsobom doplnený.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví. Po nich pristúpime k hlasovaniu aj my.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Opakujem ešte  raz, návrh na  voľbu predsedu Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti  Vojenského spravodajstva ste  dostali ako

tlač 701.

 

     Dámy a páni, pýtam sa,  má ešte niekto vykonať akt taj-

ného hlasovania.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

 

     Prosím  overovateľov,  aby spočítali hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného  hlasovania. Kým spočítajú hla-

sy, vyhlasujem krátku prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Prosím povereného  overovateľa, aby  podľa § 39 ods. 10

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky oznámil  počet vydaných hlasovacích  lístkov, počet po-

slancov,  ktorí  hlasovali  za  navrhnutého kandidáta, ktorí

hlasovali  proti navrhnutému  kandidátovi, počet  poslancov,

ktorí  sa zdržali  hlasovania, poslancov,  ktorí neodovzdali

hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasovacích lístkov.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  prečítal zápisnicu o tajnom hlaso-

vaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo 8. októbra 1997.

 

 

 

     Na tajné hlasovanie o návrhu  na voľbu predsedu Osobit-

ného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo  vydaných

a poslanci si osobne prevzali 76 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu  predsedu Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo odovzdaných 75

platných hlasovacích  lístkov, jeden neplatný hlasovací lís-

tok a všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Jána Danka

hlasovalo za 71 poslancov,  proti 1 poslanec,  zdržali  sa 3

poslanci.

 

     Podľa § 15 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky na zvolenie pred-

sedu Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na  kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva je

potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

zvolený Ján Danko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v tajnom hlasovaní za  predsedu  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva pána poslanca Jána Danka.

 

     Zároveň by  som chcel požiadať  novozvolených predsedov

výborov, aby zaujali miesta medzi predsedami výborov.

 

     Opakujem ešte raz, nech  sa páči, novozvolení predsedo-

via, máte tam miesta.

 

     Ďalším bodom nášho programu je

 

     návrh na voľbu člena  Dozornej rady Fondu národného ma-

jetku.

 

     S procedurálnou poznámkou sa  hlási predseda výboru pán

Roman Hofbauer.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa na

svojom  rokovaní  uzniesol  na  skrátení lehoty predkladania

tohto materiálu na rokovanie Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Takže prosím pána poslanca  Cingela, aby tento materiál

uvádzal.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Podľa § 37 ods. 1 zákona  číslo 92/1991 Zb. v znení ne-

skorších predpisov  Dozorná rada Fondu  národného majetku sa

skladá zo 7 členov. Predsedu a ďalších 6 členov  volí  alebo

odvoláva na návrh výboru  Národnej rady Národná rada Sloven-

skej republiky tajným hlasovaním. Do Dozornej rady Fondu ná-

rodného majetku je potrebné zvoliť jedného člena.

 

     Návrh na voľbu člena  Dozornej rady Fondu národného ma-

jetku máte ako tlač číslo 758.

 

     Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie  poslanca  Stanislava  Líšku, aby návrh

výboru odôvodnil.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

     Pán kolega Líška, máte odôvodniť návrh. Nie?

 

     Pán kolega Cingel, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     návrh na voľbu člena  Dozornej rady Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  na svojej 2. schôdzi

4. novembra 1994 podľa § 37 ods. 1 zákona  číslo 92/1991 Zb.

o podmienkach  prevodu  majetku  štátu na  iné osoby v znení

neskorších predpisov zvolila za predsedu Dozornej rady Fondu

národného  majetku  Slovenskej  republiky  Igora Máthého, za

podpredsedu dozornej rady Ľubomíra Černého a za ďalších čle-

nov dozornej  rady Stanislava Šárossyho,  Ignáca Prnu, Pavla

Kochana, Jozefa Straňáka a Juraja Spodniaka.

 

     Podľa § 38 ods. 2 zákona  číslo 92/1991 Zb. členom  Do-

zornej  rady  Fondu  národného  majetku Slovenskej republiky

nemôže byť člen vlády Slovenskej republiky a poslanec Národ-

nej rady Slovenskej republiky.  Člen Dozornej rady Fondu ná-

rodného majetku  Jozef Straňák sa 14. decembra 1994 stal po-

slancom Národnej rady Slovenskej  republiky ako náhradník na

neuplatňovaný mandát  poslanca. V dôsledku  toho sa poslanec

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  Jozef Straňák písomne

vzdal  funkcie člena  Dozornej rady  Fondu národného majetku

Slovenskej republiky.

 

     Dozorná rada Fondu  národného majetku Slovenskej repub-

liky  má zákonom  určený  počet 7 členov  vrátane  predsedu.

Vzhľadom  na tieto  skutočnosti je  potrebné zvoliť  jedného

člena Dozornej  rady Fondu národného  majetku Slovenskej re-

publiky.

 

     Podľa § 37 ods. 1 zákona  číslo 92/1991 Zb. predsedu  a

ďalších 6 členov Dozornej  rady Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky  volí tajným hlasovaním  Národná rada Slo-

venskej republiky  na návrh výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Za poslanecké kluby  Národnej rady Slovenskej republiky

predložil návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného

majetku Slovenskej republiky len poslanecký klub Kresťansko-

demokratického  hnutia,  ktorý  navrhol  zvoliť  na uvoľnené

miesto  člena Dozornej  rady Ivana  Mikloša. Poslanecký klub

Strany demokratickej ľavice nepredložil  vlastný návrh a vy-

jadril podporu návrhu, ktorý predložil poslanecký klub Kres-

ťanskodemokratického hnutia. Ostatné poslanecké kluby návrhy

výboru nepredložili. Návrhy  predložené  poslaneckými klubmi

sú v prílohe  parlamentnej  tlače  vrátane základných údajov

a stručného životopisu kandidáta.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  navrhuje,  aby Národná rada

Slovenskej  republiky  v  súlade s § 37 ods. 1 zákona  číslo

92/1991 Zb.  a § 38 ods. 8 zákona  číslo 350/1996 Z. z. roz-

hodla tajným hlasovaním o návrhu na člena Dozornej rady Fon-

du národného majetku Slovenskej republiky.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Nech sa  páči, zaujmite miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Dámy a páni, keďže som  nedostal k tomuto bodu programu

žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto

z poslancov hlási do rozpravy  ústne. Pán poslanec Čarnogur-

ský.

 

     Ak  sa nikto  ďalší nehlási,  uzatváram možnosť podania

ďalších ústnych prihlášok do  rozpravy k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     chcel by som iba  poznamenať k tomuto bodu programu, že

v ňom ide o splnenie  jednej z mála dohôd od okrúhleho stola

zo začiatku júla tohto roku. Vtedy bolo dohodnuté, že opozí-

cia navrhne jedného kandidáta  do Dozornej rady Fondu národ-

ného majetku Slovenskej republiky. Opozícia to týmto dnešným

návrhom  robí a voľbou  alebo  nevoľbou, proste  rozhodnutím

o tomto návrhu sa uvidí, či sa splní aspoň táto jedna dohoda

od okrúhleho stola. Toľko chcem uviesť k tomuto návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     O slovo  požiadal podpredseda Národnej  rady Slovenskej

republiky pán Húska. Podľa rokovacieho poriadku mu udeľujeme

slovo vždy, keď o to požiada.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Áno, potvrdzujem, naozaj to  bol výsledok prvého okrúh-

leho stola. Potvrdzujem to, ale chcem upozorniť, že to nebol

len jediný bod. Body boli v podstate dva. Jeden je už splne-

ný. Išlo o požiadavku, aby ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny predložila  informáciu. Tento bod  je  skutočne vý-

sledkom konsenzu za  okrúhlym stolom a myslím si,  že by sme

sa mali k nemu takto správať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega Čarnogurský, je mi veľmi ľúto, ale vy v pod-

state v rozprave nemôžete reagovať sám na seba. Vlastne áno,

je to udelenie mimoriadneho slova, môžete reagovať faktickou

poznámkou na pána Húsku.

 

     Prosím, dajte slovo pánu Čarnogurskému.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán podpredseda Húska,

 

     chcel by som spresniť, že  sa tam urobili nie dve doho-

dy, ale tri dohody. A okrem tej, čo ste spomenuli, to zname-

ná, že pani ministerka práce,  sociálnych vecí a rodiny mala

predložiť správu,  tento dnešný návrh,  bolo ešte dohodnuté,

že odborníci opozície na  problematiku bytovej výstavby budú

mať možnosť  zúčastňovať sa na  príprave  zákona o bývaní už

v štádiu na ministerstve výstavby a verejných prác.

 

     Poznamenávam, že v auguste a v septembri  tohto roku po

siahodlhom telefonovaní sa prihlásili odborníci prinajmenšom

z KDH. Ja som to osobne dohodol až potom s generálnym riadi-

teľom odboru bytovej politiky ministerstva výstavby a verej-

ných  prác,  ale  keď  tam  prišli,  tak im odmietol prístup

k týmto materiálom s tým, že budú  mať k tomu  prístup až po

schválení návrhu  zákona vo vláde  Slovenskej republiky, čím

nebola zo strany vlády dodržaná táto dohoda. To chcem uviesť

na spresnenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Verím, že toto je začiatok našich viacerých dohôd, kto-

ré dokážeme aj realizovať.

 

     O slovo  sa prihlásil  vlastne s reakciou na vystúpenie

pána podpredsedu pán predseda Maxon.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Predpokladám,  že  výsledok  hlasovania  bude taký, ako

znela dohoda za okrúhlym stolom.  Len pre zápis by som chcel

poznamenať, že by malo  byť povinnosťou aj opozície podieľať

sa na  realizácii  tejto dohody.  Počet poslancov v snemovni

tomu nenasvedčuje.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže sa  už nikto nehlási  ani s faktickou  poznámkou,

vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Na zvolenie člena Dozornej rady Fondu národného majetku

Slovenskej republiky v tajnom  hlasovaní  sa vyžaduje súhlas

nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Pristúpime teda k voľbe člena  Dozornej  rady Fondu ná-

rodného majetku  Slovenskej republiky. Pripomínam,  že svoju

voľbu  vyjadríte  tak,  ak  na  hlasovacom  lístku  pri mene

a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú

hlasujete, teda za, proti, zdržím sa hlasovania.

 

     Priatelia, upozorňujem  aj ľavú stranu.  Pán docent Cu-

per, sme v parlamente a rušíte ma svojím vykrikovaním. Ak sa

neurazíte. Ďakujem  za pochopenie. (Nezrozumiteľný  hlas po-

slanca Cupera.)

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Iné úpravy hlasovacieho lístka  sa považujú za neplatné

hlasovanie.

 

 

     Priatelia, ale platí to skutočne o všetkých. Zachovajme

dekórum v rokovacej miestnosti. Nerušme sa navzájom.

 

     Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným

zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hla-

sovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným po-

riadkom  alebo ktorý je prepisovaný, alebo iným spôsobom do-

plňovaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví. My ostatní,  samozrejme, tiež pristúpime k taj-

nému hlasovaniu.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, pýtam sa, či  má ešte niekto z vás vykonať

akt tajného hlasovania.

 

     Ak nie, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

     Prosím overovateľov,  aby  spočítali hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku  tajného hlasovania.  Zatiaľ vyhlasujem

krátku prestávku.

 

     (Prestávka.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v našom rokovaní.

 

     Prosím overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky oznámil

počet vydaných, neplatných a neodovzdaných hlasovacích líst-

kov, ako  aj pri každom  kandidátovi počet poslancov,  ktorí

hlasovali  za navrhnutého  kandidáta, ktorí  hlasovali proti

navrhnutému kandidátovi, a počet  poslancov, ktorí sa hlaso-

vania zdržali.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som  prečítal zápisnicu o tajnom hlaso-

vaní o návrhu na voľbu  člena  Dozornej rady Fondu národného

majetku  Slovenskej  republiky,  ktoré sa  konalo 8. októbra

1997.

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu člena  Dozornej

rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vyda-

ných a poslanci si  osobne prevzali 112 hlasovacích lístkov.

Po  spočítaní hlasov  overovatelia Národnej  rady Slovenskej

republiky zistili, že v tajnom  hlasovaní na voľbu člena Do-

zornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bo-

lo odovzdaných 111 platných  hlasovacích  lístkov, jeden ne-

platný  hlasovací  lístok a všetci  poslanci svoj  hlasovací

lístok odovzdali.

 

     Overovatelia  zistili, že  pri voľbe  Ivana Mikloša  za

člena Dozornej  rady Fondu národného  majetku Slovenskej re-

publiky  hlasovalo za 65 poslancov, proti 31 poslancov, zdr-

žalo sa 15 poslancov.

 

     Na zvolenie člena Dozornej rady Fondu národného majetku

Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčši-

ny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Ivan

Mikloš zvolený za ďalšieho  člena Dozornej rady Fondu národ-

ného majetku Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána Ivana Mikloša za  člena Dozornej rady Fondu národ-

ného majetku Slovenskej republiky.

 

     Teraz nasleduje

 

     správa  Mandátového a imunitného  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky o výsledku  rokovania vo veci návrhu na

začatie  disciplinárneho konania  proti poslancovi  Národnej

rady Slovenskej republiky za porušenie zákazu zastúpenia pri

hlasovaní.

 

     Správu ste  dostali ako tlač  číslo 754, ku ktorej máte

pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

     Prosím  predsedu  mandátového a imunitného  výboru pána

Antona Poliaka, aby správu výboru uviedol.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám  správu  Mandátového a imunitného výboru

Národnej rady  Slovenskej  republiky o výsledku rokovania vo

veci návrhu na začatie disciplinárneho konania proti poslan-

covi Národnej rady Slovenskej  republiky za porušenie zákazu

pri  hlasovaní. Správa sa  predkladá  Národnej  rade Sloven-

skej republiky na základe § 139 ods. 4 zákona číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Návrh  na začatie  disciplinárneho konania  podľa § 136

ods. 2 písm. b) zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku Národnej  rady Slovenskej republiky  proti poslancovi

za  Slovenskú národnú  stranu Rastislavovi  Šeptákovi, ktorý

počas 27. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky údajne

hlasoval za  poslanca Jána Slotu,  predložila 21. mája  1997

Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky poslankyňa  Eva Rusnáková. V predloženom  návrhu vy-

slovila  poslankyňa  Eva  Rusnáková  podozrenie, že dotyčným

poslancom, ktorý hlasoval za poslanca Jána Slotu, bol posla-

nec Rastislav Šepták.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky  prerokoval návrh  poslankyne Evy  Rusnákovej na 16.

schôdzi výboru  dňa 24. júna 1997 a prijal  uznesenie  číslo

43 v tomto znení:

 

     "Mandátový a imunitný  výbor  Národnej  rady Slovenskej

republiky  podľa  § 136 ods. 1  zákona  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky ne-

začína  disciplinárne  konanie  proti poslancovi Rastislavo-

vi Šeptákovi  za porušenie § 39 ods. 6 zákona číslo 350/1996

Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého sa mal do-

pustiť tým,  že mal údajne hlasovať  za poslanca Jána Slotu.

Návrh na  začatie disciplinárneho konania  neobsahuje žiadny

priamy dôkaz, že skutočne  bol zo strany poslanca Rastislava

Šeptáka  porušený  zákaz  zastúpenia  pri  hlasovaní. Takýto

dôkaz neobsahuje ani obrazový záznam z rokovania 27. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 1997."

 

     Na schôdzi  výboru bolo z 19 členov  výboru  prítomných

16 členov výboru, za návrh uznesenia hlasovalo 15 členov vý-

boru, 1 sa zdržal hlasovania.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh

uznesenia Národnej  rady Slovenskej  republiky z 8. 10. 1997

k správe Mandátového a imunitného  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky o výsledku rokovania vo veci návrhu na za-

čatie disciplinárneho konania proti poslancovi Národnej rady

Slovenskej republiky za porušenie zákazu zastúpenia pri hla-

sovaní.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie na vedomie

správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky o výsledku rokovania  vo veci návrhu na zača-

tie disciplinárneho  konania proti poslancovi  Národnej rady

Slovenskej republiky za porušenie zákazu zastúpenia pri hla-

sovaní."

 

     Vážený pán predsedajúci, to je všetko k správe aj k ná-

vrhu na uznesenie. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode nášho prog-

ramu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpra-

vy, pýtam sa, či sa z poslancov niekto hlási ústne. Áno, pa-

ni poslankyňa Rusnáková. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší.

 

     Ak nie, uzatváram možnosť  podania ďalších ústnych pri-

hlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som sa vyjadrila k správe  mandátového

a imunitného výboru.

 

     Je  fakt,  že 20. mája 1997 došlo k hlasovaniu s kartou

pána poslanca Slotu. V prezentácii bol pán Slota zaevidovaný

ako prítomný, v hlasovaní číslo 2 niekto zaňho hlasoval pro-

ti, pri treťom hlasovaní niekto hlasoval za, vo štvrtom hla-

sovaní niekto  hlasoval za. Po  upozornení, že pravdepodobne

niekto z poslancov Národnej rady hlasuje za neprítomného pá-

na poslanca  Slotu, už k ďalšiemu  hlasovaniu  nedošlo a pán

poslanec Slota bol vždy vykazovaný ako neprítomný, čo mi dá-

va logické  vysvetlenie, že už potom  radšej niekto nehlaso-

val.

 

     Moje podanie bolo formulované  tak, že došlo k hlasova-

niu "niektorého z poslancov", dovoľte mi  to povedať  takto,

"z radov SNS", ktorí sedeli  najbližšie k miestu,  kde  bola

karta na mieste pána poslanca Slotu. Presne som neformulova-

la, o koho ide, ale  vyjadrila  som svoje  podozrenie, ktorý

pán poslanec to pravdepodobne bol. Z mojej strany sa nevylu-

čovalo, že  to môže byť aj  iný  poslanec. Preto mi v správe

mandátového a imunitného výboru chýba možno ešte ďalší doda-

tok, ktorý hovorí nielen o tom, že sa nezačína disciplinárne

konanie voči  pánu poslancovi Šeptákovi, ale  že sa nezačína

konanie voči žiadnemu z poslancov Národnej rady z radov SNS,

pretože jedno nevylučuje druhé. Ak o niekom poviete, že máte

podozrenie, že to urobil on, to ešte neznamená, že tým vylu-

čujete, že to mohol byť niekto iný. To je poznámka k uznese-

niu, ktoré mandátový a imunitný výbor prijal.

 

     Nie všetci, ako som zistila,  ale aspoň niektorí z čle-

nov výboru si pozreli obrazový  záznam z rokovania 27. schô-

dze. Uznesenie, ktoré bolo  prijaté, mohlo byť prijaté takto

formulované len preto, lebo na obrazovom zázname nie je mož-

né vidieť ani zadné rady,  kde sedia poslanci za SNS. Jedno-

ducho ten obraz  tam nie je, a preto formulácia môže byť ta-

ká,  že obrazový  záznam  neobsahuje  dôkaz, že  by niektorý

z poslancov bol v hlasovaní  zastúpil pána poslanca. Nevylu-

čuje sa tu teda  naďalej z mojej strany tá možnosť, na ktorú

som upozornila,  že niekto skutočne za  pána poslanca hlaso-

val, len to na obrazovom  zázname nevidno, pretože táto časť

radov tam ani nebola.

 

     Prekvapilo ma, že niektorí  poslanci mandátového a imu-

nitného výboru,  ktorí si nedali tú  námahu, aby si obrazový

záznam pozreli, celkom pokojne  hlasovali. Samozrejme, dá sa

spoľahnúť  aj na  informáciu, ktorú  predložil pán predseda,

ale myslím si, že v takýchto prípadoch by každý poslanec mal

považovať za svoju povinnosť pozrieť ten záznam.

 

     Ďalšia okolnosť,  ktorá je pre mňa  veľmi zaujímavá, je

tá, že pán poslanec Slota bol podpísaný na prezenčnej listi-

ne (počas  hlasovania v Národnej rade nebol  prítomný) a na-

priek tomu  sa  stalo to,  že zrazu  predseda  Národnej rady

dostal od  neho list, ktorým  sa ospravedlňuje, že  nebol na

schôdzi  Národnej  rady  prítomný!  Samozrejme,  že k tomuto

ospravedlneniu došlo  až potom, ako vyšlo  najavo, že niekto

hlasoval  s jeho  kartou,  pretože  predseda  Národnej  rady

o 13.00 hodine, keď sa plénum začalo, ospravedlnil len troch

poslancov. Zo 16. júna 1997 však predseda  Národnej rady vy-

dal rozhodnutie, ktorým ospravedlňuje aj pána poslanca Slotu

v dňoch 20. a 21. mája. Logická  by bola  otázka, prečo  pán

predseda Národnej rady ospravedlňuje poslanca, ktorý bol rá-

no  na prezenčnej  listine zapísaný,  ktorý prišiel, zapísal

sa, a teda  tu pravdepodobne bol. Môže byť  aj taká odpoveď,

že  bolo  potrebné  túto situáciu  nejako riešiť a možno vy-

tvoriť zdanie, že  pán Slota nemôže za to,  že niekto s jeho

kartou hlasoval. Vysvetlenie môže byť aj také, keby došlo...

(Hlas v sále.) Pán predseda,  ak dovolíte, dokončím, však vy

tiež máte právo sa prihlásiť a povedať svoje stanovisko.

 

     Moje vysvetlenie môže byť aj také, že pán poslanec ráno

prišiel, možno  tu nechal k dispozícii  kartu niektorému  zo

svojich kolegov. Päťkrát sa touto kartou hlasovalo. Mandáto-

vý a imunitný výbor však nemal  žiadny dôkaz na to, kto kon-

krétne toto hlasovanie uskutočnil.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  môj výklad  sa vám nemusí

páčiť. Faktom je,  že niekto v Národnej rade  päťkrát za ne-

prítomného pána poslanca hlasoval. To, že obrazový dôkaz nie

je, to je  jedna vec. Uznávam aj to,  že pravdepodobne by sa

mandátový a imunitný výbor sám na základe § 136 ods. 3 mohol

rozhodnúť, že začne disciplinárne  konanie voči pánu poslan-

covi Slotovi už minimálne preto,  aby sa objasnilo, kto pou-

žil  jeho  kartu a ako je  možné, že aj  keď tu nebol, aspoň

nenahlásil predsedovi Národnej rady, že stratil kartu, alebo

mu bola  odcudzená, pretože to  mohol. Kartu  nemal a niekto

s jeho kartou hlasoval. Ale aj  to je v možnostiach mandáto-

vého a imunitného výboru. Vo svojom podaní som na to upozor-

nila. Ale to  sú možnosti, ktoré  môžu poslanci v ďalšom vy-

užiť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky teraz  udeľujem slovo predsedovi Národ-

nej rady Slovenskej republiky pánu Gašparovičovi.

 

     Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, napriek tomu, že ste povedali, že nie-

komu sa vaše vystúpenie nemusí páčiť, mne sa vaše vystúpenia

vždy páčili. A páčil sa  mi aj teraz váš melancholický hlas,

ktorým ste  pekne dokázali vysvetliť  Národnej rade, že  pán

predseda Národnej  rady ospravedlnil pána  poslanca, hoci tu

pán poslanec nebol.

 

     Dobre viete, že v rokovacom  poriadku sú určité sankcie

a predseda Národnej rady môže  alebo nemusí niekoho osprave-

dlniť. Vy ste  boli vtedy  predsedníčka vášho klubu, keď ste

dávali vždy  zmätkové návrhy. Za poslanecký  klub ste sa ako

jeho predsedníčka  zúčastnili na rokovaní  poslaneckého gré-

mia, keď sa riešila otázka sankcií a dohodlo sa, že predseda

Národnej rady ospravedlní neúčasť na základe návrhu predsedu

klubu. Tak  vy ako predsedníčka, tak  predsedníčka klubu SNS

a iných, keď je nahlásená neprítomnosť, mi napíšu, či ospra-

vedlňujú,  alebo neospravedlňujú  toho alebo  iného pána po-

slanca. Takže ja som  ospravedlnil pána poslanca Slotu, lebo

ho ospravedlnil klub, a za to ste  hlasovali  aj vy v posla-

neckom grémiu.

 

     Veľmi  sa  mi  páči,  ako  dokážete s chladnou  tvárou,

s pekným  melancholickým, uspávajúcim  hlasom povedať,  však

asi mu to poškodí, tak poviem to teraz takto, hoci to nie je

pravda. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

 

     S faktickými poznámkami sa prihlásili niektorí poslanci.

 

     Pani Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nebudem až taká príjemná,  ako bol pán predseda. Poviem

jedno dobré porekadlo. Z capa je najlepší  záhradník. Je za-

ujímavé, že to predkladala  práve pani poslankyňa Rusnáková,

ktorá, neviem, či  utekala  za  podpisom  pána  Árpáda Duku-

-Zólyomiho do Moskvy, alebo kde zohnala podpis pána Filkusa,

alebo prečo sa rovnaké meno opakuje v rubrike 19 a v rubrike

20 na podpisovom  hárku, ktorý  odovzdala  ako  predsedníčka

klubu za Demokratickú úniu predsedovi tohto parlamentu. (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Ga-

rajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Dovoľte mi,  aby som povedala,  vážená pani poslankyňa,

že vaše argumenty stoja na vode. Budem argumentovať podobne,

ako ste argumentovali vy. Aj  vy pri hlasovaní sedíte v zad-

nom rade ako  pán poslanec Šepták, ani na  vás pri hlasovaní

nevidieť. A je zaujímavé, že  vy prvá ste zbadali, že niekto

hlasuje Slotovou kartou. Vy ste  si prvá všimli, či tu Slota

je,  alebo nie  je, kedy  odišiel, kedy  sa vrátil,  kedy sa

ospravedlnil. Vy  jediná ste  vedeli o všetkom. Z nás ostat-

ných si  to nikto  nevšimol. A teda mne z toho,  vážená pani

poslankyňa,  vychádza  jediný  podozrivý v tejto kauze, a to

ste vy pani poslankyňa Rusnáková. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ak mi dovolíte, páni kolegovia, za svoj klub a poslanca

Slotu vám oznamujem - nakoniec  to bolo oznámené aj v mandá-

tovom a imunitnom  výbore a je  to takisto aj v zápise -, že

poslanec Slota stratu karty oznámil predsedovi Gašparovičovi

a zároveň to  aj faxoval. To  je jedna vec.  Odvtedy má novú

kartu, s ktorou hlasuje, pretože  tá karta sa nenašla. To je

druhá vec. A tretia  vec, viete,  že s takouto kartou  sa dá

hlasovať z ktoréhokoľvek miesta, to znamená nielen z miesta,

kde sedí Slota alebo poslanci SNS.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     pre mňa je tiež  výpoveď pani poslankyne Rusnákovej nie

celkom dôveryhodná. Musím tento parlament informovať, že ani

jej  praktiky ako  členky výboru  pre nezlučiteľnosť funkcií

ústavných  činiteľov a vyšších štátnych  funkcionárov nie sú

vždy v súlade s rokovacím poriadkom a už nehovorím o tom, že

s mravmi  a etikou. Pani  poslankyňa  chodí vyšetrovať  pani

sekretárku výboru, či som poslal taký  alebo onaký  list to-

mu alebo  onomu  poslancovi, i keď  jej to z rokovacieho po-

riadku vôbec nevyplýva, a prinajlepšom, pani poslankyňa, mu-

sí to byť sekretárke trápne, ak sa od nej dožadujete takých-

to vecí, s ktorými ona  ako sekretárka nemá nič spoločné. To

je po prvé.

 

     Po druhé, vytrhli ste zápisnicu zo zasadania výboru pá-

nu tajomníkovi výboru pred  novinármi, oxeroxovali ste si ju

nepodpísanú mnou ako predsedom výboru, i keď rokovania výbo-

ru  sú  neverejné  a, samozrejme,  za zápisnicu  zodpovedajú

v prvom rade  overovatelia a ja, vy si ju  nemáte čo xeroxo-

vať. Zápisnica  vám nepatrí. Čiže vaše  spôsoby sú tiež pri-

najlepšom pre mňa podozrivé.

 

     To je všetko, ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Poliak, máte slovo.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Nechcem byť konfrontačný,  pani kolegyňa Rusnáková, ale

na  začatie disciplinárneho  konania voči  ktorémukoľvek po-

slancovi musí byť skutočne  odôvodnený podnet. A na zázname,

ktorý máme k dispozícii aj dnes, na videozázname z rokovania

tejto schôdze skutočne  nebolo v žiadnom prípade preukázané,

aby sme  mohli povedať, že  za pána poslanca  Slotu hlasoval

pán poslanec  Šepták, a tobôž nie iný  poslanec. Čiže musíme

skutočne posudzovať len veci  konkrétneho návrhu, o konkrét-

nych ľuďoch, a potom môžeme povedať, áno, došlo tu k poruše-

niu zákona. V tomto prípade, žiaľ, musím povedať, že nič ta-

ké nebolo preukázané. Ba  musím skonštatovať, že aj poslanci

opozície, nie v zlom, keď  som povedal, nech sa páči, môžete

si pozrieť záznam, aby ste  sa o tom presvedčili všetci, tak

nikto si neprišiel záznam prezrieť, a teda asi nebol  záujem

o to, aby sa presvedčili na vlastné oči.

 

     Čo sa  týka podpisu pána  poslanca Slotu na  prezenčnej

listine, myslím si, že to  nie je predmetom riešenia a roko-

vania  mandátového a imunitného výboru, na  to sú iné zložky

v Národnej rade, aby vedeli  vierohodne posúdiť, teda či bol

podpísaný  právom,  alebo neprávom. To  nie je v kompetencii

mandátového a imunitného výboru.

 

     Aby sme  pre budúcnosť predišli  takýmto možným sporom,

osobne si myslím, že riešenie je v tom, aby sa prijalo či už

uznesenie,  alebo technicky  to zabezpečiť  v Národnej  rade

tak, aby každý poslanec hlasoval  zo svojho miesta, a nedalo

sa hlasovať jeho kartou z iného miesta. Potom nebude problém

upodozrievania,  že jeden  poslanec hlasoval  za druhého po-

slanca. To je všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Roman Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Spresnil by  som azda to,  čo hovorila pani  poslankyňa

Rusnáková predovšetkým v otázke podpisu pána poslanca Slotu.

Spor nebol vedený alebo ona sa nesporí o to, či predseda Ná-

rodnej rady alebo poslanecký klub má alebo nemá právo ospra-

vedlniť, alebo neospravedlniť poslanca. Fakt, ktorý vzbudzu-

je podozrenie, je ten, že pán poslanec Slota bol na prezenč-

nej  listine podpísaný, a napriek  tomu  jeho  neúčasť  bola

ospravedlnená. To znamená, že buď  tu nebol, ale potom nemal

byť podpísaný na prezenčnej listine, alebo tu bol a oprávne-

ne  sa podpísal,  ale potom  nemal byť  ospravedlnený. Tu sa

urobili dva akty, ktoré nie sú celkom v súlade.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Čarnogurský, máte slovo.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán podpredseda  Andel, chcel by som poznamenať, že po-

dľa § 33 ods. 1 rokovacieho poriadku faktické poznámky možno

robiť len na posledný prejav v diskusii. Posledný prejav mal

pán predseda Gašparovič. Pretože pán predseda Gašparovič bol

prihlásený akoby k faktickej  poznámke na treťom alebo štvr-

tom mieste a vy ste  ho celkom  správne  ako predsedu upred-

nostnili,  ale uprednostniť  nemožno vo  faktickej poznámke,

ale pri diskusnom príspevku.  Čiže posledný diskusný príspe-

vok mal  pán predseda  Gašparovič a všetci poslanci za HZDS,

ktorí  mali faktické  poznámky, boli  oprávnení mať faktické

poznámky iba k predsedovi Gašparovičovi,  ale nie k pani po-

slankyni Rusnákovej.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán kolega, dovoľte mi, aby som vám citoval § 28 ods. 1

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o udelení slova  mimo poradia: "Predsedovi Národnej ra-

dy, podpredsedom  Národnej  rady,  prezidentovi  republiky a

členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú." Či-

že nehovorí sa o tom, či je to rozprava, alebo forma faktic-

kej poznámky. Teda dostal uprednostnenie tým, že mal faktic-

kú poznámku, podľa tohto paragrafu  som mu dal prednosť pred

inými poslancami našej  snemovne. Myslím si, že je  to v po-

riadku, pán kolega.

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, keďže sa už  viac nikto  neprihlásil, fak-

tické poznámky nie sú, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode ro-

kovania za skončenú.

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým

Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie predmetnú

správu mandátového a imunitného výboru.

 

     Prosím, dámy a páni,  budeme sa  prezentovať a zároveň,

prosím, hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe mandá-

tového a imunitného výboru.

 

 

 

 

     Dámy a páni, keďže máme ešte čas, pristúpime k preroko-

vaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

 

     správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za

1. polrok 1997.

 

     Správu ste dostali ako tlač číslo 752 a spoločnú správu

výborov  ako tlač 752a, ku  ktorej  máte  pripojený aj návrh

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Správu uvedie  predseda správnej rady  Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne  pán Štefan Zelník.  Prosím ho, aby  zaujal

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Skôr ako príde  pán Zelník do rokovacej miestnosti, dá-

my a páni, dovoľte mi,  aby som sa verejne ospravedlnil pánu

docentovi Cuperovi, ktorého som  neprávom obvinil, že nahlas

rozprával.  (Potlesk.) Nebol  to pán  docent Cuper,  boli to

viacerí.  Myslím si,  že ak  človek urobí  chybu, treba túto

chybu napraviť. Pán docent Cuper, ešte raz sa verejne ospra-

vedlňujem.

 

     Dávam slovo poverenej členke  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci  pani

poslankyni Alene Kolesárovej, aby podala správu o výsledkoch

prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Dámy a páni, v poriadku.  Som  už unavený,  je to samo-

zrejmé. Ďakujem vám, že mi  pomáhate vo vedení nášho rokova-

nia. Pán  kolega, samozrejme, vy máte  slovo. Pod dojmom, že

som sa ospravedlnil pánu Cuperovi, som vás preskočil.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne Š. Zelník:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa  na základe uznesenia Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 509 z 12. decembra

1996 predkladá na prerokovanie  Národnej rade Slovenskej re-

publiky správu o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

za 1. polrok 1997.

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila hospodárenie ro-

ku 1996 s bilančným schodkom 795,9 mil. Sk a s celkovými zá-

väzkami  vo  výške 1 791 mil. Sk. V priebehu 1. polroka 1997

sa bolo potrebné v prvom rade vyrovnať so záväzkami minulých

rokov a súčasne  plniť i záväzky  vyplývajúce z poskytovania

zdravotnej  starostlivosti hodnoteného  obdobia. Keďže  Vše-

obecná zdravotná  poisťovňa nedostala žiadne  mimoriadne fi-

nančné prostriedky na vyrovnanie  záväzkov z minulých rokov,

musela ich v 1. polroku 1997 riešiť z vlastných zdrojov.

 

     Hospodárenie ovplyvnila v 1. polroku 1997 i skutočnosť,

že od januára 1997 začala Všeobecná  zdravotná  poisťovňa u-

vádzať do prerozdeľovania počet  poistencov zo svojho regis-

tra  poistencov,  keďže  so  spôsobom vykazovania poistencov

z roku 1996 nemohla ďalej súhlasiť vzhľadom na veľké finanč-

né straty.

 

 

     Všeobecná  zdravotná  poisťovňa v roku 1996 poskytovala

svoje služby v priemere 50 % obyvateľstva  Slovenskej repub-

liky. K 31. 12. 1996 viedla Všeobecná zdravotná poisťovňa vo

svojom  registri 3 163 404 poistencov. V priebehu 1. polroka

1997 sa náborovými aktivitami ostatných zdravotných poisťov-

ní znížil  počet poistencov Všeobecnej  zdravotnej poisťovne

okolo 267 000 poistencov pri priemernom mesačnom úbytku oko-

lo 53 000 poistencov.  Celkovo  bolo v priemere v 1. polroku

1997 poistených vo Všeobecnej  zdravotnej poisťovni 2,9 mil.

poistencov, čo je o 100 000 poistencov menej, ako predpokla-

dal rozpočet.

 

     Z celkového počtu  ekonomicky aktívnych poistencov Slo-

venskej  republiky bolo  vo Všeobecnej  zdravotnej poisťovni

v  tomto  období  poistených 41 %, v ostatných  poisťovniach

59 % a z poistencov  štátu a Národného  úradu  práce bolo vo

Všeobecnej zdravotnej poisťovni poistených 54 % občanov.

 

     Celkové zdroje financovania Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne  v  1. polroku 1997 dosiahli 10 598,4 mil. Sk,  z toho

zostatok z predošlého  roku predstavoval sumu  250,5 mil. Sk

a príjmy v 1. polroku 1997 boli  vo  výške 10 347,9 mil. Sk.

Priaznivý vývoj príjmov sa zaznamenal v tých príjmoch, ktoré

zabezpečovala Všeobecná zdravotná poisťovňa vlastnou činnos-

ťou, a to predovšetkým  výber poistného,  ktorý bol vo výške

8 307,2 mil. Sk. Na priaznivú  výšku  poistného vybraného od

ekonomicky aktívnych poistencov  mala vplyv predovšetkým do-

siahnutá  úspešnosť  výberu  poistného 96,5 %, čo je o 3,5 %

viac, ako  predpokladal  rozpočet. Z tejto  úspešnosti  mož-

no pripísať  okolo 5 % na vrub vymáhania  dlžného  poistného

z predošlých rokov.

 

     Nezanedbateľný vplyv na dobré výsledky vo výbere poist-

ného mala  teda  výrazná aktivita pobočiek v kontrolnej čin-

nosti u platiteľov poistného, ako i vymáhanie dlžného poist-

ného. Za 1. polrok 1997 bolo vykonaných 7 018 kontrol plati-

teľov poistného,  to je viac  ako za uplynulý  rok, v ktorom

bolo vykonaných  okolo 6 000 kontrol.  Poistné za poistencov

štátu a Fondu zamestnanosti  získala Všeobecná zdravotná po-

isťovňa okolo 169 mil. Sk menej, ako  predpokladal rozpočet.

Na plnenie  príjmov z tejto  časti rozpočtu mal  vplyv najmä

dočasný spôsob prerozdeľovania poistného, na základe ktorého

sa prídel  poistného z prerozdeľovania  vypočítaval na počty

poistencov krátené  pre Všeobecnú zdravotnú  poisťovňu okolo

70 000 poistencov mesačne. Výška príjmov z prerozdelenia bu-

de spätne prehodnotená až vo  väzbe na funkčný centrálny re-

gister poistencov Slovenskej republiky.

 

     Celkové príjmy z poistného sa  naplnili na 49 % ročného

rozpočtu. Na druhej strane príjmy získané v rámci solidarity

zdravotných poisťovní z osobitného účtu prerozdelenia sa na-

plnili iba na 35,5 % ročného rozpočtu, teda do výšky 1 753,2

mil. Sk.

 

     Zdroje  financovia v 1. polroku 1997 vo  výške 10 598,4

mil. Sk  sa prerozdelili do  jednotlivých fondov  poisťovní,

v rámci ktorých sa použili na vyrovnanie záväzkov predošlých

rokov a na služby realizované v 1. polroku 1997. Celkové po-

užitie fondov za 1. polrok 1997 dosiahlo výšku 11 133,8 mil.

Sk, čo je o 535,4 mil. Sk viac, ako boli dostupné zdroje fi-

nancovania.

 

     Podľa jednotlivých  fondov bolo ich  použitie vo vzťahu

k zdrojom  takéto: V základnom  fonde  sa prekročili  zdroje

o 1 007,8 mil. Sk, v správnom fonde  sa dosiahla úspora 13,1

mil. Sk, v účelovom  fonde  sa dosiahla  úspora 40,4 Sk. Zá-

kladný fond v celkovej výške 10 651,3 mil. Sk sa v 1. polro-

ku 1997 použil najmä na vyrovnanie záväzkov za služby reali-

zované v roku 1996 - liečivá, zdravotnícke  pomôcky a  výko-

ny, a to  vo výške 1 189,9 mil. Sk,  služby realizované v 1.

polroku 1997, a to vo výške 9 461,3 mil. Sk. Z toho predsta-

vujú liečivá a zdravotnícke  pomôcky 2 674,5 mil. Sk, výkony

poskytovateľov  zdravotnej  starostlivosti 6 626,1 mil.  Sk,

liečenie v zahraničí 28,2 mil. Sk, letecká  záchranná služba

11,3 mil. Sk, kúpeľná  starostlivosť 112,9 mil. Sk,  ostatné

úhrady 8,3 mil. Sk.

 

     V  rámci použitia  základného fondu  sa majú  vykazovať

všetky zdravotnícke  výkony, liečivá a zdravotnícke  pomôcky

poskytnuté poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré

sa vecne a časovo viažu k danému obdobiu. Vzhľadom na časové

posuny  najmä  pri zúčtovaní výkonov nie  je do použitia zá-

kladného  fondu v 1. polroku zahrnuté doúčtovanie výkonov za

mesiac jún a za 2. štvrťrok 1997 a čiastočne  ani fakturácia

za liečivá a zdravotnícke pomôcky  za mesiac jún. Tieto boli

do účtovníctva  premietnuté  až v ďalších mesiacoch. Rozdiel

sa vyrovnáva až pri ročnej účtovnej  závierke. Náklady, kto-

ré sa  účtovne  nezahrnuli  do  výsledkov 1. polroka a ktoré

zvyšujú  vykázaný deficit  zdrojov, sa  odhadujú na  celkovú

výšku 736,5 mil. Sk.

 

     Z  rozhodujúcich  ukazovateľov 1. polroku 1997 uvediem:

V prepočte na  jedného poistenca náklady na  liečivá a zdra-

votnícke pomôcky dosiahli mesačne výšku 154 Sk, po započíta-

ní nákladov nezahrnutých do účtovníctva dosahujú výšku okolo

170 Sk. Vo výkonoch sa realizovali služby v prepočte na jed-

ného poistenca mesačne vo výške 391 Sk za  mesiac a po zapo-

čítaní nákladov nezahrnutých do účtovníctva dosahujú mesačne

výšku 420 Sk.

 

     Správny fond  sa použil v celkovej výške 328,3 mil. Sk.

Použitie správneho fondu predstavuje 48,3-percentné čerpanie

ročného rozpočtu. Neprekračuje vytvorené zdroje a je vykáza-

ná úspora 13,1 mil. Sk. Použitie účelového fondu v 1. polro-

ku 1997 je vykázané vo výške 129,3 Sk.

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila z účelového fon-

du náklady  na domácu oxygenoterapiu  pre svojich poistencov

2,776 mil. Sk, na transplantáciu obličiek 3,486 mil. Sk a na

doliečovacie akcie  pre deti 814 tis. Sk. Na nákup rastového

hormónu a kolaboračných  faktorov  Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa vynaložila finančné prostriedky  vo výške 112,172 mil.

Sk.

 

     V použití  rezervného  fondu sa  vykazuje iba 24,9 mil.

Sk. V tejto sume je zahrnutý iba odvod poistného za rok 1993

do  štátneho rozpočtu.  Ďalšiu časť  prostriedkov rezervného

fondu vo výške 185 mil. Sk použila Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa na vykrytie neuhradených  faktúr za liečivá a zdravot-

nícke pomôcky. Čerpanie týchto prostriedkov je však vykázané

v použití základného fondu.

 

     Všeobecná  zdravotná  poisťovňa  v  priebehu 1. polroka

1997 neuhrádzala  žiadne výdavky na  zdravotnú starostlivosť

presahujúcu rámec zákona o Liečebnom poriadku. Bilancia hos-

podárenia  fondov Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne k 30. 6.

1997 vyjadruje schodok vo výške 535,360 mil. Sk oproti zdro-

jom, ktoré mala v uvedenom  období k dispozícii. Tento scho-

dok predstavuje evidovaný  účtovný stav. Bilanciu hospodáre-

nia v 1. polroku 1997, ako  som už  spomenul, skresľuje sku-

točnosť, že do použitia základného fondu sa z časových dôvo-

dov nevykázali  všetky zdravotnícke výkony,  liečivá a zdra-

votnícke pomôcky poskytnuté poistencom Všeobecnej zdravotnej

poisťovne v 1. polroku 1997. Do použitia nie je zahrnuté do-

účtovanie  výkonov a fakturácia  za  liečivá a  zdravotnícke

pomôcky za  mesiac jún, ktoré dosahuje  výšku 736,5 mil. Sk.

Pre skutočný obraz o hospodárení Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne v 1. polroku 1997 je potrebné vziať túto skutočnosť do

úvahy.

 

     Po zohľadnení  všetkých služieb, ktoré  boli poskytnuté

poistencom  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  v  1. polroku

1997, by  bilančný  schodok dosiahol výšku 1 271,86 mil. Sk.

Vzhľadom na to, že Všeobecná  zdravotná poisťovňa sa v prie-

behu 1. polroka 1997 vyrovnávala so záväzkami minulých rokov

po lehote  splatnosti, očakáva sa bilančný  schodok vo výške

okolo 800 mil. Sk. Skutočný  bilančný schodok bol však vyšší

asi o 500 mil. Sk. Výška deficitu  postupne narastá a preja-

vuje sa v zhoršovaní  platobnej  schopnosti Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne. Pri súčasnom  trende nákladov na zdravotnú

starostlivosť možno  odhadovať nárast schodku  do konca roka

až do výšky 2 mld. Sk.

 

     Za hlavné  príčiny narastajúceho schodku  možno označiť

legislatívne  zmeny v priebehu roka, s ktorými sa pri tvorbe

rozpočtu na rok 1997 nepočítalo. V období 1. polroku to bola

najmä zmena platobných  podmienok v dôsledku nového cenového

výmeru ministerstva  financií, v ďalšom období  sa na celko-

vých nákladoch  na zdravotnú starostlivosť  prejavia dosahy

novely zákona o Liečebnom poriadku s účinnosťou od 1. októb-

ra 1997, novely zákona  číslo 273/1994 Z. z. s účinnosťou od

1. augusta 1997, v ktorom  sa ustanovili nové podmienky pre-

rozdeľovania poistného za poistencov. Pomer prerozdelenia sa

zmenil  na 70:30 a zmena  vekového  koeficientu  na 2. Dosah

uvedených legislatívnych zmien na  bilančný schodok v hospo-

dárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude možné eliminovať

iba prijatím  účinných regulačných  opatrení v celom rezorte

zdravotníctva.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne prerokova-

la správu  o hospodárení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne za

1. polrok 1997 dňa 4. septembra 1997. Na svojich rokovaniach

sa pravidelne  zaoberá situáciou v hospodárení a dohliada na

jeho vývoj v medziach zákona a schváleného rozpočtu. Za tým-

to  účelom prijíma  opatrenia na  skvalitnenie činnosti  tak

v oblasti príjmov, a to napríklad dôraz na zvýšenie kontrol-

nej činnosti, počtu exekučných konaní a optimalizáciu funkč-

ných tokov, ako aj v oblasti výdavkov.

 

     Správna rada považuje za potrebné upozorniť Národnú ra-

du na negatívne sa  vyvíjajúci bilančný schodok v hospodáre-

ní, ktorý nie je možné riešiť iba opatreniami smerujúcimi do

vnútra organizácie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem predsedovi správnej  rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne pánu Zelníkovi.

 

     Teraz dávam slovo poverenej  členke výboru pre zdravot-

níctvo a sociálne veci poslankyni Alene Kolesárovej, aby po-

dala správu o výsledkoch  prerokovania tejto správy vo výbo-

roch Národnej rady.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán štátny tajomník,

     vážená Národná rada,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci ako gestorský  výbor po rokovaní dňa

3. októbra 1997 o správe o hospodárení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne  za 1. polrok 1997 podáva  Národnej  rade v súlade

s § 79 ods. 1 zákona  Národnej  rady  číslo 350/1996 Z. z. o

rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

 

 

                            I.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1745 z 19. septembra 1997 pridelil správu o hospodáre-

ní Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne za 1. polrok 1997 (tlač

752) na prerokovanie do 3. októbra 1997 dvom  výborom Národ-

nej rady, a to výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru

pre zdravotníctvo a sociálne veci, pričom za gestorský výbor

určil výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci. Správa o hos-

podárení Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne za 1. polrok 1997

bola predložená na základe uznesenia  číslo 509 z 12. decem-

bra 1996. Správu prerokovali v stanovenom termíne obidva vý-

bory Národnej rady.

 

     Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmet-

ný materiál 2. októbra 1997. Výbor zobral  správu na vedomie

a odporučil  Národnej rade  správu o hospodárení  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne za 1. polrok 1997 tiež  zobrať na vedo-

mie. Výbor  súčasne požiadal ministra  zdravotníctva Sloven-

skej republiky o spracovanie  stanoviska k správe o hospodá-

rení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  za 1. polrok 1997 a

predloženie  návrhov  na  prijatie  opatrení  do  konca roka

1997. Požadované stanovisko má  byť predložené výboru do 31.

októbra 1997.

 

     Výbor  pre  zdravotníctvo  a  sociálne  veci prerokoval

správu o hospodárení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne dňa 3.

októbra 1997.  Zobral správu  na vedomie a odporučil rovnako

aj Národnej rade správu o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej

poisťovne za 1. polrok 1997 zobrať na vedomie. Výbor súčasne

požiadal ministra zdravotníctva,  aby predložil výboru mate-

riál - návrh  systémových krokov a opatrení  na riešenie fi-

nančného deficitu v rezorte zdravotníctva do konca roka 1997

s výhľadom na  rok 1998. Termín predloženia  stanovil do 10.

novembra 1997.

 

 

                             II.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci ako  gestorský  výbor  prerokoval aj

stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie,  rozpočet a menu. Schválil  spoločnú  správu výborov

svojím uznesením  číslo 358 z 3. októbra 1997, ktorým ma ur-

čil  za spoločnú  spravodajkyňu  výborov a poveril predniesť

spoločnú správu výborov na  schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky, ako aj predniesť návrh na uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky, ktoré znie:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie na vedomie

správu o  hospodárení Všeobecnej zdravotnej  poisťovne za 1.

polrok 1997."

 

     To je všetko, pán  predsedajúci. Môžete otvoriť rozpra-

vu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  Nech sa  páči, sadnite  si na

miesto určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Dámy a  páni, nakoľko som nedostal  žiadnu písomnú pri-

hlášku do rozpravy, pýtam sa, kto z poslancov sa ústne hlási

do rozpravy. Je to pán Kanis, pán Šagát.

 

     Ďalší  sa nehlásia.  Uzatváram možnosť  podania ďalších

ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

 

 

     Keďže  sa nám  napĺňa 19.00 hodina a do  rozpravy  máme

prihlásených  dvoch  poslancov,  je  predpoklad,  že  by sme

schválenú dĺžku  rokovania Národnej rady  prekročili. Preto,

dámy a páni, dnes končím rokovanie našej schôdze.

 

     Zajtra od 8.00 hodiny budú  rokovať výbory, preto v ro-

kovaní budeme pokračovať dopoludnia o 10.00 hodine.

 

     Ďakujem vám za spoluprácu a za pozornosť.

 

                   Siedmy deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      9. októbra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram siedmy deň  rokovania 33. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky o ospravedlnenie  svojej neúčasti

na dnešnom rokovacom dni ma písomne požiadali títo poslanci:

pán  poslanec Jozef  Pribilinec, pán  poslanec Jozef Prokeš,

pani poslankyňa Janka Gantnerová  a na zahraničnej služobnej

ceste je pán poslanec Dušan Slobodník.

 

     Dámy a páni, včera sme prerušili naše rokovanie rozpra-

vou k  správe o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej poisťovne

za 1. polrok 1997. Pristúpime  teda k rozprave o tomto  bode

programu.

 

     Do rozpravy  sa ústne ako  prvý prihlásil pán  poslanec

Kanis.

 

     Chcem sa spýtať pána  Poliaka, či má procedurálnu otáz-

ku, alebo sa hlási do rozpravy.

 

     Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem oznámiť  členom  mandátového a imunitného výboru,

že dnes bude  rokovanie tohto  výboru o 12.00 hodine k tlači

771 - návrh skupiny poslancov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Pán Kanis, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa v úvode svojho vystúpenia vrátil

niekoľkými  vetami k materiálu - upravený  poistný  rozpočet

Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1997, ktorý sme v Ná-

rodnej  rade  prerokovali v decembri 1996 v čase  prijímania

zákona o štátnom  rozpočte na rok 1997. Dovoľte  mi, aby som

z tohto materiálu citoval: "Na plné zabezpečenie očakávaných

zmien v systéme úhrad za  zdravotné výkony a plné krytie vý-

davkov za lieky a zdravotné  pomôcky boli nutné  na rok 1996

zdroje  viac  ako 13,7 % zo stopercentnej  minimálnej  mzdy.

Celková potreba zdrojov na rok 1997 vzhľadom  na rast nákla-

dov na  lieky a kritickú  finančnú  situáciu  zdravotníckych

zariadení  viedla  Všeobecnú zdravotnú poisťovňu k tomu, aby

pri návrhu  rozpočtu  na  rok 1997 vychádzala z predpoklada-

nej platby  poistného  od štátu  minimálne  na úrovni 13,7 %

zo stopercentnej  minimálnej mzdy platnej v roku 1996, t. j.

z 2 700 korún."

 

     Čo sa následne v pléne  udialo, vieme všetci. Hlasovali

ste o zákone o štátnom  rozpočte a odhlasovali  platbu štátu

iba  vo  výške 13,7 % z 80 % minimálnej  mzdy,  a to  navyše

z minimálnej  mzdy v roku 1995, t. j. z 2 450 korún.  Tým sa

do zdravotníctva dostalo v roku 1997 o 4 mld. korún  menej a

následok tohto rozhodnutia vidíme dnes pri prerokúvaní sprá-

vy o hospodárení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne za 1. pol-

rok 1997. Správa ministra zdravotníctva Slovenskej republiky

o financovaní  zdravotnej  starostlivosti  za 1. polrok 1997

(tlač 761)  tiež potvrdzuje, že v súčasnosti  sprevádza naše

zdravotníctvo, a to predovšetkým v  oblasti  jeho financova-

nia, hlboká kríza.

 

     Chcem upozorniť  plénum na nepresnosť,  ktorá skresľuje

výsledok úspešnosti  výberu poistného, ktorý  je podľa pred-

kladateľa 96,5 %. Na strane 5 predloženého materiálu je uve-

dené, že  Všeobecná zdravotná poisťovňa  vybrala na poistnom

za  ekonomicky  aktívnych  poistencov 5,21 mld.  korún  a na

strane 6 je uvedené, že v prvom polroku 1997 je výška pohľa-

dávok na poistnom 493,2 mil. korún. Z týchto  čísel vyplýva,

že úspešnosť výberu poistného nie  je uvádzaných 96,5 %, ale

iba 91,4 %. Dúfam, že ide o omyl, a nie o úmyselné  prikráš-

ľovanie výsledkov. Prišlo k tomu zrejme preto, že predklada-

teľ započítal do výberu poistného aj platbu štátu a Národné-

ho úradu práce, čo je však z pohľadu  sledovania  úspešnosti

výberu  poistného neprípustné. Napriek tomu, ak by  skutočná

úspešnosť výberu  poistného bola 91,4 %, možno  túto skutoč-

nosť objektívne hodnotiť veľmi  pozitívne z pohľadu minulos-

ti, keď Všeobecná  zdravotná poisťovňa mala podstatne nižšiu

úspešnosť.

 

     Oveľa  závažnejšie sú  však skutočnosti,  ktoré hovoria

o hospodárení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovni  ako celku.

V roku 1996 skončila  Všeobecná  zdravotná  poisťovňa  svoje

hospodárenie s bilančným  schodkom 795,9 mil. korún a s cel-

kovými záväzkami  vo výške 1,79 mld. korún. Záverečná bilan-

cia 1. polroku 1997 po  zohľadnení  dofakturácie výkonov  za

mesiac  jún  hovorí  o bilančnom  schodku 1,27 mld. korún  a

oproti pôvodným  predpokladom  je tento  schodok vyšší o 500

miliónov. Výška  deficitu postupne  narastá a do konca  roku

1997 sa predpokladá, že dosiahne 2 miliardy.

 

     Pokiaľ som informovaný, tak v celom systéme zdravotného

poistenia sa už  dnes pohybuje deficit vo výške  vyše 3 mld.

korún a do  konca  roku je reálny  predpoklad,  že presiahne

4 mld. korún. Z tohto pohľadu je zrejmé, prečo som si v úvo-

de dovolil citovať z materiálu,  ktorý bol prerokovaný v Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky v  decembri minulého roka.

Deficit na konci roku 1997 bude  totiž v takej výške, ako si

štát prijal úľavu na poistnom. Rozpočet pre zdravotníctvo na

rok 1997 v nižšej výške, ako boli  požiadavky  zdravotníkov,

bol  prijatý v dobrej  viere,  že sa v rezorte  prijmú  také

transformačné kroky, ktoré by zabránili vzniku deficitu. Tá-

to viera a nádej sa ukázala ako absolútne neopodstatnená.

 

     Všeobecná zdravotná  poisťovňa v tejto  správe o svojom

hospodárení za 1. polrok uvádza, že  prehlbujúci  sa deficit

sa výrazne podpisuje na  platobnej schopnosti poisťovne. Bo-

hužiaľ,  deficit vo  financovaní sa  podpisuje na  platobnej

schopnosti aj všetkých ostatných zdravotných poisťovní, kto-

ré  sú  permanentným  cieľom  útokov ministra zdravotníctva,

ktorý ich obviňuje z toho, že sú príčinou súčasnej krízy.

 

     Aj táto správa však svedčí o niečom úplne inom, pretože

predkladateľ tejto  správy uvádza ako  príčiny prehlbujúceho

sa deficitu  legislatívne zmeny, ktoré  pôvodný rozpočet ne-

predpokladal, a to predovšetkým zmeny cenových výmerov, zme-

nu percenta prerozdelenia a  prijatie vyhlášky vlády Sloven-

skej  republiky o platových  pomeroch v zdravotníctve. Pred-

kladateľ však  taktne mlčí o tom, že zmena  percenta preroz-

delenia  z  pôvodných 60:40 v roku 1995 na 80:20 v roku 1996

priviedla do hlbokého finančného  deficitu iné zdravotné po-

isťovne.

 

     Je potrebné zdôrazniť, že  príprava podkladov k cenovým

výmerom za platby za zdravotné výkony, finančné analýzy zvý-

šenia tarifných platov zdravotníckych pracovníkov a finančné

analýzy dosahu  novely zákona o Liečebnom poriadku boli plne

v rukách ministerstva zdravotníctva.  Tiež treba povedať, že

predovšetkým  zmeny  cenových  výmerov  boli prijaté napriek

ostrému  nesúhlasu zdravotných  poisťovní, ktoré jednoznačne

a presvedčivo  dokazovali, že  zdroje v  systéme zdravotného

poistenia na tieto úpravy  neexistujú, a to napriek vyjadre-

niam pána ministra Javorského o miliardách na účtoch.

 

     Na tomto mieste  by som chcel zdôrazniť iba  to, že mi-

nisterstvo  zdravotníctva neobstálo  pri príprave  podkladov

k uvedeným legislatívnym zmenám, hlavne cenovým výmerom. Ne-

dostatočné a zavádzajúce podklady  predkladané do vlády a na

ministerstvo financií sa najviac  podieľajú na chaose vo fi-

nancovaní  zdravotnej starostlivosti.  Ako posledný  príklad

obviňovania  zdravotných  poisťovní z viny  za súčasnú krízu

svedčia vystúpenia ministra  Javorského po poslednom spoloč-

nom stretnutí zástupcov  ministerstiev financií, zdravotníc-

tva, zdravotníckych  zariadení a zdravotných  poisťovní. Mi-

nister Javorský  po tomto stretnutí vyhlásil,  že z výsledku

stretnutia je  smutný, pretože sa nedozvedel, kedy poisťovne

začnú platiť. Minister financií  pán Kozlík naopak potvrdil,

že zdravotné poisťovne v poslednom sledovanom mesiaci, v au-

guste 1997 vyplatili vzhľadom na lepší výber poistného v au-

guste zdravotníckym zariadeniam, lekárom a lekárňam 3,2 mld.

korún, čo je viac o 500 mil. ako celoročný priemer. Možno sa

teda pýtať, či sú páni ministri  členmi tej istej vlády a či

boli na  tom istom stretnutí. Minister  Kozlík uvádzal veľmi

konkrétne čísla. Je pozoruhodné,  že s návrhom na zastavenie

prepadu vo  financovaní zdravotníctva prišiel  tiež minister

Kozlík, pretože z rezortu  zdravotníctva sa návrhu na rieše-

nie nedočkal. Z tohto pohľadu  treba potom hodnotiť aj záve-

rečnú vetu správy, ktorú máme pred sebou. Citujem: "Bilančný

schodok  hospodárenia Všeobecnej  zdravotnej poisťovne  bude

možné eliminovať iba  prijatím účinných regulačných opatrení

v celom  rezorte zdravotníctva."  Od ministra  Javorského sa

ich asi sotva dočkáme.

 

     Ctené dámy, vážení páni, krízový charakter financovania

zdravotníctva vystupuje aj v podobe konfliktu medzi inštitú-

ciami  poskytujúcimi  zdravotnú  starostlivosť a zdravotnými

poisťovňami. Podstata konfliktu je jednoduchá.

 

     1. Požiadavky  poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

nie sú kryté finančnými zdrojmi.

 

     2. Zdravotné poisťovne  ponúkajú zdravotníckym zariade-

niam zmluvy  zodpovedajúce ich finančným  možnostiam a medzi

týmito dvoma záujmami je veľký rozpor.

 

     Plne súhlasím s názorom  generálneho riaditeľa Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne pána  Dr. Hostýna, že zdravotné po-

isťovne pri hradení  zdravotných výkonov vykonávaných posky-

tovateľmi zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia

nemôžu ísť nad rámec ústavy a zákona. Pri súčasnej ekonomic-

kej sile štátu je aktuálne  pristúpiť k zmene systému finan-

covania zdravotníctva. Nepochybne  ide o sociálne mimoriadne

citlivý  problém, o komplex zložitých  riešení. Ministerstvo

zdravotníctva  ako garant  ústavou stanoveného  poskytovania

zdravotnej starostlivosti  občanom  bude musieť v tejto veci

postupovať aktívnejšie a koncepčnejšie ako doposiaľ.

 

     Je zarážajúce, že suma peňazí, ktorá ide do zdravotníc-

tva, každoročne  rastie rýchlejšie ako  inflácia, chorobnosť

obyvateľstva  zostáva v podstate na  rovnakej  úrovni. Avšak

rast výdavkov na zdravotníctvo  neprináša efekt ani pre sys-

tém financovania, ani  pre systém zdravotnej starostlivosti.

Už pred viac ako rokom Združenie zdravotných poisťovní pred-

ložilo návrh týkajúci sa ekonomizácie nemocníc, liekovej po-

litiky,  regulácie a centralizácie  nákupu  drahej  techniky

a špeciálneho  materiálu, legislatívnych  krokov, preventív-

nych programov, ako aj zmien v systéme financovania zdravot-

níctva.  Vzhľadom  na  závažnosť  riešenia  problému systému

zdravotného poisťovníctva Slovenskej republiky aj teraz, keď

prerokúvame túto  správu za 1. polrok 1997, je zrejme žiadu-

ce, aby sa aj Všeobecná zdravotná poisťovňa vrátila do Zdru-

ženia zdravotných poisťovní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, o dodatočné ospravedlnenie svojej neúčasti

na dnešnom rokovacom dni ma  písomne požiadal i pán Ján Duc-

ký.

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Ko-

lesárová.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcela by  som sa len v krátkosti  vyjadriť k príspevku

pána poslanca Kanisa,  a to v takom zmysle,  že ďalším bodom

programu  je práve  komplexné rozobratie  situácie v rezorte

zdravotníctva a myslím si, že tak ako sa prelína problemati-

ka Všeobecnej zdravotnej  poisťovne s problematikou zdravot-

níctva, tak  sa aj v jeho  príspevku prelínali problémy. Ten

veľký negativizmus, myslím si, nie  je celkom namieste, a to

najmä preto, že naozaj ide o mimoriadne náročné procesy, ako

ste to  aj sám naznačili. Toto  konštatujem najmä po návrate

z Českej republiky,  kde do zdravotníctva  ide viac ako  100

mld. korún, na  jedného  pacienta je vyše 700 dolárov, u nás

je len 200 až 250 a tá situácia vzhľadom k pacientovi je ne-

pomerne zložitejšia, ťažšia a horšia, ako je u nás.

 

     Vzhľadom na to, čo tu bolo povedané, sa však domnievam,

že by bolo  veľmi vhodné - teraz to už nie je možné uskutoč-

niť, pretože mi chýba 15 podpisov na návrh na uznesenie, ale

urobím to v rámci budúceho bodu -, aby sme pýtali financova-

nie aj  od ostatných zdravotných poisťovní a nielen od Všeo-

becnej zdravotnej  poisťovne, kde síce ešte aj dnes je 51 %,

ale v tých ostatných je 49 %, a to nám poukáže komplexnejšie

na situáciu, aká v tejto oblasti je.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pánu  poslancovi Kanisovi  by som  chcel povedať trošku

tvrdšie, ako povedala  moja predrečníčka.  On si jednoznačne

pomýlil svoje vystúpenie  k hospodáreniu Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne s ďalším  bodom. Neviem,  kto mu napísal tento

príhovor, ale veľmi ľahko to  bolo vidieť na tom, ako vystu-

poval. A tie svoje prejavy k  ministrovi  zdravotníctva pánu

Javorskému môže zopakovať, keď tu  pán minister bude, aby na

ne mohol  odpovedať, a nie keď  sú tu zástupcovia Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne, ktorí  mu na  to fundovane  odpovedať

nemôžu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Šagát.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     dovoľte mi, aby som mal len vecné otázky k správe.

 

     Prvá  sa týka  centrálneho registra.  Ako ste  si mohli

všimnúť, v správe  sa konštatuje,  že register stále  nie je

funkčný a stále existujú mŕtve duše.  Je to viac ako 300 ti-

síc poistencov, ktorí sú dvakrát  alebo x-krát niekde evido-

vaní, a za týchto poistencov sa platí  určite veľa a zbytoč-

ne. Úloha zriadiť centrálny register je veľmi  stará. Začala

sa v roku 1994, keď pán minister Pittner poskytol Všeobecnej

zdravotnej poisťovni  register voličov, aby  tento proces čo

najrýchlejšie naštartoval a aby sme  už k 30. júnu 1995 mali

centrálny register. Bez  centrálneho registra robiť poisťov-

níctvo je nemysliteľná  vec. Ak sa tu uvádza,  že máme 5 600

tisíc poistencov, ja si myslím,  že boli roky, keď  sme mali

aj nad 6 miliónov poistencov.

 

     Prosím vás pekne, dnes je už druhý polrok roku 1997, už

táto vláda mala na to času najmenej 2,5 roka, k 30. júnu bol

posledný termín spustenia registra, a my ho ešte  stále čis-

tíme. Register sa  bude  stále  čistiť,  pretože niekto bude

prichádzať, odchádzať, umierať, bude  sa rodiť. Ale register

už mal byť  k 30. júnu funkčný. Prečo,  preboha, tak nie je?

Zatiaľ spravovateľom centrálneho  registra - môžeme diskuto-

vať, či  to je správne,  alebo nie - je Všeobecná  zdravotná

poisťovňa. Prosím  vás, čo to  je podľa vás  funkčnosť, kedy

bude zabezpečená? To je prvá otázka.

 

     Druhá otázka, na strane 5 sa v treťom odseku uvádza, že

príjmy  získané  v rámci  solidarity  zdravotných  poisťovní

z osobitného účtu prerozdelenia sa  naplnili v prvom polroku

1997 iba  na 35,5 % ročného  rozpočtu. S akým  percentom ste

počítali? To je málo, veľa? Podľa  toho "iba" by to bolo má-

lo. Teda  koľko  ste počítali z prerozdelenia? To  máme brať

tak, že  je to len 35 % a malo byť 100 %? Prečo to  tak je a

čo k tomu teda viedlo? To je druhá otázka.

 

     Na strane 7 v tabuľke sú jednotlivé fondy. Určite máte,

pán štátny tajomník, pán predseda správnej rady, v kuloároch

pracovníkov  zo  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne, chcem sa

opýtať, ako ste vypočítali správny  fond vo výške 341,4 mil.

korún, lebo  keď  som to  vyjadril, percentoval, tak  je  to

3,2 %, a podľa zákona  by to malo byť 5 %. Už to neplatí, sú

4 percentá? Tak je to v poriadku,  ja som to nevedel. Beriem

späť túto otázku.

 

     No a posledná otázka, spoločná. Samozrejme, nesúhlasíme

s tým, že  tu pán poslanec Paľko  Kanis uvádzal nejaké veci,

ktoré nepatria k tomuto  bodu, pretože posudzovanie rozpočtu

tejto poisťovne  hlboko  súvisí s financovaním zdravotníctva

ako celku, a tie argumentácie, ktoré tu uviedol, boli správ-

ne. Preto sa chcem opýtať, ako je pripravená Všeobecná zdra-

votná  poisťovňa prekonať  tú pomyselnú  prekážku, ktorou je

vykazovanie účtovníctva podľa doteraz platných predpisov mi-

nisterstva financií,  ktoré sa nehodia  na fondové hospodár-

stvo. Ak si  všimnete, na začiatku sa uvádza,  že deficit je

700 miliónov, potom 1 miliarda,  teda tým, že sa rôzne zapo-

čítavajú záväzky, pohľadávky, stále nemáme v tom úplne jasno

my laici, nie úplne ekonómovia,  v akom stave je celé finan-

covanie zdravotníctva. A potom možno hovoriť, že tri miliar-

dy sú niekde  uložené, dali sa niekam. Ako  prispieva k tomu

Všeobecná zdravotná  poisťovňa, či bola  vyzvaná, či pracuje

v nejakej skupine, či ministerstvo financií niečo už konečne

začalo robiť, pretože v termíne do 30. novembra má minister-

stvo financií a  ministerstvo zdravotníctva predložiť výboru

správu o tom, ako sa tento neduh vyrieši.

 

     A posledná  otázka. Na strane 9, pán  predseda správnej

rady, sú uvedené jednotlivé  komodity - liečivá, výkony lie-

čenia v zahraničí atď.  Chcem  sa opýtať: Liečivá a zdravot-

nícke pomôcky, to sú liečivá predpísané  na recept? A výkony

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tých 6,6 miliardy,

to sú z väčšej časti  lôžkodni a tam  sú  pravdepodobne tiež

započítané lieky, tie zatiaľ nevykazujeme osobitne. Či potom

vlastne náš údaj, že spotreba liekov má dosiahnuť tohto roku

asi 10 miliárd, nie je skutočne vyšší, lebo 10 miliárd prav-

depodobne bude len v receptovej  časti a tá  časť, ktorá ide

cez zariadenia, môže byť 3-4 miliardy, či  to máme. Potom by

obraz vzostupu spotreby liekov bol v úplne inej rovine.

 

     A na  záver mi dovoľte povedať,  že Všeobecná zdravotná

poisťovňa pravidelne  dáva do parlamentu  tieto podklady, sú

spracované štandardne  dobre. Musím povedať,  ak im vyčítame

niečo, tak to  je len preto, že nie  je iná účtovná metodika

vyhodnocovania  hospodárnosti poisťovne,  treba ju  doplniť.

A súhlasím s tým, čo povedala  pani  spoločná spravodajkyňa,

aby aj ostatné poisťovne predkladali svoje rozpočty, plnenie

rozpočtov,  výsledky  hospodárenia. Na to ale nestačí prijať

uznesenie Národnej rady, treba to urobiť zákonom. Odporúčam,

aby sme to nerobili týmto spôsobom. Jedine by sme mohli pri-

jať  uznesenie, aby  pri novele  zákona číslo  273, ktorá sa

chystá, ministerstvo zdravotníctva toto zapracovalo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže nemám ďalších poslancov prihlásených do rozpravy,

rozpravu o tomto bode programu uzatváram. Pýtam sa pána Zel-

níka, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne Š. Zelník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otázka výberu  poistného na 96,5 % - zrejme som asi ne-

bol dosť dôrazný pri  uvádzaní tohto  materiálu, ešte raz to

prečítam: "Na priaznivú výšku poistného  vybraného od ekono-

micky aktívnych poistencov mala vplyv predovšetkým dosiahnu-

tá úspešnosť výberu poistného na 96,5 %, čo je o 3,5 % viac,

ako predpokladal rozpočet. Z tejto úspešnosti možno pripísať

okolo 5 % na vrub  vymáhania  dlžného poistného z predošlých

rokov." Teda, pán poslanec Kanis,  máte  plne pravdu,  že za

tento rok je to 91 % a toto zlepšenie nám urobil výber, pre-

tože nevybraté poistné za roky 1993 a 1994 nenecháme  proste

bokom ako nevymožené pohľadávky, ale stále sa tým zaoberáme,

a toto je na vrub toho zlepšeného poistného výberu.

 

     Stále  je  diskutovaná  otázka  prerozdeľovania,  či je

spravodlivé prerozdelenie 80:20, alebo 70:30, alebo iné čís-

lo. Je to  skutočne na  rozsiahlu  diskusiu a poviem  prečo.

Stále je  ovplyvňované zložením  samotných poistencov v tej-

-ktorej poisťovni. Keďže v priebehu  roka sa mení  štruktúra

poistencov, to  znamená množstvo dôchodcov,  počet aktívnych

a neaktívnych  poistencov, stojí  za zváženie,  či by  tento

prerozdeľovací mechanizmus, ak by  teda mal byť spravodlivý,

nemal byť  menený častejšie podľa  aktuálneho stavu poisten-

cov. Samozrejme, keď sa to  urobí na začiatku roka, do konca

roka sa  zmení štruktúra  poistencov a potom stále  niektorá

poisťovňa je na tom lepšie a niektorá je na tom horšie. Roz-

hodne Všeobecná zdravotná  poisťovňa v systéme prerozdelenia

30:70 a 2:1 za dôchodcu nie je vo výhode, pretože z celkové-

ho počtu poistencov 816 000, ktorí sú nad 60 rokov a najviac

spotrebúvajú  lieky a zdravotnú starostlivosť, vo Všeobecnej

zdravotnej  poisťovni  je  poistených 542 638 poistencov nad

60 rokov.

 

     Pri otázke  centrálneho registra poviem  históriu. Áno,

pán poslanec, máte pravdu, dostali sme register od minister-

stva vnútra,  ale treba povedať,  že ten register  bol veľmi

neaktuálny a Všeobecná zdravotná  poisťovňa mala vôbec veľké

problémy, aby vyčistila tento register, ktorý získala od mi-

nisterstva vnútra, pretože to, čo ste už hovorili, ľudia zo-

mierajú,  rodia sa,  sťahujú sa,  proste bola  istá migrácia

obyvateľstva,  čiže nesedeli  adresy, nesedeli  rodné čísla,

nesedeli stavy narodených a zomretých. Najskôr sa teda muse-

la týmto spôsobom vysporiadať Všeobecná zdravotná poisťovňa,

aby vôbec  vyčistila ten register  poistencov, ktorý získava

od ministerstva vnútra. Viete dobre, aké kritické hlasy boli

aj zo strany vás, že  Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá do-

konalý prehľad o tom, koho poisťuje.

 

 

 

     Viete, že v roku 1995 nastúpili  ďalšie  dve  poisťovne

- Vzájomná životná poisťovňa a poisťovňa Apollo, ktorá zača-

la  robiť aktívny  nábor poistencov.  Čiže do  toho, kým sme

stihli vyčistiť a vyčistili  sme register, ktorý sme získali

od  ministerstva vnútra,  nastúpili ďalšie  poisťovne, ktoré

začali robiť aktívny nábor. Nikto  nebol poverený tým, že má

urobiť centrálny register, a  poisťovne, ktoré sa novo etab-

lovali, sa správali tak, že sa snažili získať čo najviac po-

istencov. Vzišla  potreba mať centrálny  register. Všeobecná

zdravotná poisťovňa dostala úlohu  byť jeho správcom a vôbec

sa tomu nebránila. My netrváme na tom, že Všeobecná zdravot-

ná poisťovňa musí byť správcom tohto registra.

 

     Mnohokrát je Všeobecná zdravotná poisťovňa istým spôso-

bom upodozrievaná,  že snáď by  zneužívala informácie, ktoré

by z tohto centrálneho registra mohla použiť. Nám je, pravdu

povediac, centrálny register iba problémom, kde musíme vyna-

kladať  finančné  prostriedky,  kde  musíme  zamestnať  ľudí

z vlastných zamestnancov. Pritom  doplácame na centrálny re-

gister v tom, že pri  systéme prerozdelenia, keď každá pois-

ťovňa nahlasovala počet  poistencov do systému prerozdelenia

a poistencov začalo byť viac, ako  bol počet občanov, tak sa

povedalo, že sa bude vychádzať zo štatistických údajov, teda

z počtu obyvateľstva. Každá poisťovňa si nahlásila počet po-

istencov a ten sa odpočítaval od poistencov Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne.  To je odpoveď na  to, prečo sa nenaplnilo

percento príjmov z prerozdelenia, kde sme získali za 1. pol-

rok len 34,8 %. To sú  práve tie peniaze, s ktorými sme kal-

kulovali na svojich poistencov.  Ale keďže ostatné poisťovne

nahlasovali do systému prerozdelenia počet poistencov, ktorý

prevyšoval počet občanov štátu, tak si to Všeobecná zdravot-

ná poisťovňa musela odrátať od svojich poistencov, teda o to

musela znížiť počet svojich poistencov.

 

     Treba povedať, že, chválabohu, centrálny register je už

na svete. Samozrejme, nie je  to také jednoduché, aby sa vy-

čistili nové sporné prípady. Bohužiaľ, ani občania nedodrža-

li literu  zákona, kde ich  právo je poistiť  sa v poisťovni

alebo prehlásiť  sa z jednej poisťovne do druhej  raz za pol

roka. Niektorí začali zneužívať  aj postavenie ostatných po-

isťovní na trhu, že jedna  poisťovňa sľúbila, že zaplatí na-

príklad laserovú  operáciu očí, druhá  poisťovňa sľúbila, že

v rámci  nadštandardu urobí  isté  protetické  veci, a preto

niektorí poistenci  majú viacero poistných  preukazov. Teraz

vznikajú  duplicity, u koho ten poistenec  je. Musím povedať

a konštatovať znova,  chvalabohu, že centrálny  register je,

pretože sa  zamedzil nárast mŕtvych  duší alebo duplicitných

poistencov. Keď ich  bolo 330 tisíc, dnes už  ich je len 160

tisíc a stále sa tento počet znižuje.

 

     Kedy bude  asi úplne funkčný register,  to nezáleží len

od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale od všetkých poisťov-

ní, aká bude spolupráca medzi  nimi, pretože v sporných prí-

padoch to,  či poistenec je v tej alebo  onej  poisťovni, je

skutočne vecou  dobrej vôle poisťovní,  aby povedali: Dobre,

je to váš poistenec a tohto si zoberieme my, alebo potom mu-

síme osloviť poistencov, aby sa  sami rozhodli, v ktorej po-

isťovni chcú  byť. Predpokladáme, že  od 1. 1. by  centrálny

register mohol  byť na 95 % vyčistený, zrejme  nejaká chybo-

vosť tam ešte bude, ale  od januára predpokladáme, že by mal

byť centrálny register plne funkčný.

 

     K otázke prečo  vykazujeme 535 mil. korún a potom dopo-

čítavame do 1 200 mil. Sk, je to  kvôli  tomu, že až účtovná

závierka nám povie súhrnný stav,  ako to v poisťovni vyzerá.

Ale keďže sme túto správu  predkladali ešte v auguste, a dá-

vame zálohové platby zdravotníckym  zariadeniam 80 % a potom

robíme po  štvrť roku  doúčtovanie,  toto sa nemohlo v tejto

správe objaviť. Len odhadom sme  vedeli povedať, že keď zúč-

tujeme doúčtovanie, skutočný stav hospodárenia vo Všeobecnej

zdravotnej poisťovni nebude 535 mil. korún, ale  bude 1 až 2

mld. korún. Je to spôsobené preddavkami a doúčtovaním, ktoré

sú v každej  poisťovni. Preto  má  taký  ucelený pohľad a je

dobre, že sa robí účtovná závierka v tom mesiaci, ako sme ho

predkladali po skončení každého roku v mesiaci júni.

 

     Ďakujem pekne všetkým za pozornosť a ďakujem, že je ta-

kýto živý záujem zo strany  vás nielen o Všeobecnú zdravotnú

poisťovňu, ale o celý poistný systém, pretože sú to skutočne

peniaze, ktoré nám  zverili občania a my sme  povinní s tými

peniazmi hospodárne nakladať.

 

     Ďakujem všetkým.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, ja vás  nechcem urážať, ale skutočne po-

niektorí ste ako malé deti.  Viete, že nemáme nosiť do roko-

vacej  miestnosti prenosné  telefóny. Aj  včera, aj dnes, aj

predvčerom  veselo  to  vyzváňa.  Viete  veľmi  dobre, že to

ovplyvňuje hlasovacie zariadenie. Ja neviem, či skutočne vás

treba prosiť anjelským hlasom. To je neuveriteľné.

 

     Pani kolegyňa, chcete sa vyjadriť? Pani kolegyňa nežia-

da záverečné slovo.

 

     Pani kolegyňa, nech sa páči, poďte uvádzať hlasovanie.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Všetci poslanci majú uznesenie, ktoré je prílohou tejto

správy, a ja  som ho  už čítala,  keď som uvádzala záverečnú

spoločnú správu.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým

Národná  rada Slovenskej  republiky berie  na vedomie správu

o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky k správe o hospodárení Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne za 1. polrok 1997. (Potlesk.)

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

     Dámy a páni, v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 172/1990 Zb. o  vysokých  školách v  znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 731 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 731a.

 

     Vládny návrh  zákona odôvodní ministerka  školstva Slo-

venskej republiky pani Eva Slavkovská.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v novembri 1996 nadobudol  účinnosť zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 324/1996 Z. z., ktorým  sa mení a

dopĺňa zákon  číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách v znení

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 41/1994

Z. z. a o zmenách názvov niektorých vysokých škôl. Tento zá-

kon je  legislatívnym prínosom pre vysoké  školy, no napriek

tomu po  desaťmesačnej aplikácii  zákona v praxi sa  ukázala

potreba doplniť tento zákon o určité ustanovenia, ktorými by

sa riešili určité ekonomické problémy vysokých škôl súvisia-

ce so zabezpečením ich niektorých úloh, napríklad prijímanie

uchádzačov o vysokoškolské štúdium, konanie rigoróznych skú-

šok a obhajob rigoróznych prác.  Všetky tieto úlohy sú totiž

spojené s finančným  zabezpečením a toto finančné zabezpeče-

nie vysoké školy vo svojich rozpočtoch nemajú, pretože nesú-

visia priamo s výkonom vo výchovno-vzdelávacom procese.

 

     Zámerom legislatívne riešiť  aspoň niektoré tieto prob-

lémy sa  zaoberala Konferencia rektorov na  porade na minis-

terstve školstva so mnou a tam sme  sa s Konferenciou rekto-

rov dohodli, že je potrebné novelizovať tento zákon, aby vy-

soké školy  mohli vyberať za  prijímacie pokračovanie určité

finančné prostriedky.  Tie finančné prostriedky  sa vyberali

aj doteraz, ale nebolo  to legislatívne ošetrené. Čiže týmto

to chceme legislatívne ošetriť a chceme dosiahnuť to, aby si

potom vysoké  školy mohli  podať žiadosť o výnimku na minis-

terstvo financií, aby im tieto finančné prostriedky zostali,

pretože  doteraz  prijímacie  pokračovanie  hradia z peňazí,

ktoré dostávajú na prevádzku, a všetci dobre vieme, že peňa-

zí na prevádzku na vysokých školách je veľmi málo.

 

     Takže toto bol základ, prečo túto  novelu podávame. Sa-

mozrejme, že  tým sa neriešia všetky  finančné problémy, ale

robí  sa aspoň  jeden  maličký  krok k pomoci vo  finančných

problémoch na vysokých školách. Preto  by som vás chcela po-

prosiť o podporu tejto malej novely vysokoškolského zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani  ministerka. Nech sa páči,  sadnite si na

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov poslancovi  Jozefovi Tarčákovi a prosím  ho, aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej rady Slo-

venskej republiky informoval Národnú radu o výsledkoch roko-

vania výborov o tomto vládnom  návrhu zákona a aby odôvodnil

návrh a aj stanovisko gestorského výboru.

 

     Priatelia, prosím tichšie.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vám podal  spoločnú správu výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky o prerokovaní  vládneho

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 172/1990

Zb. o vysokých  školách v znení  neskorších predpisov, ktorú

máte ako tlač 731, vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky v druhom čítaní.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  v uznesení číslo 707

30. septembra 1997 pridelila vládny návrh zákona na preroko-

vanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre  financie, rozpočet

a menu a výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slo-

venskej  republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  návrh zákona schváliť

s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi  návrhmi, ktoré sú obsiahnuté

pod bodmi 1 až 6 spoločnej správy, ktorú máte ako  tlač 731a.

Gestorský výbor  odporúča  hlasovať  spoločne o bodoch 1, 3,

5 a 6 s odporúčaním  schváliť ich,  osobitne hlasovať o bode

4, ktorý  odporúča schváliť, a osobitne  hlasovať  o bode 2,

ktorý odporúča neschváliť.

 

     Gestorský výbor na základe  stanovísk, ktoré sú obsiah-

nuté v uzneseniach  jednotlivých výborov,  odporúča Národnej

rade  Slovenskej  republiky  návrh  zákona,  ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení

neskorších  predpisov,  ktorý  máme  ako  tlač 731, v  znení

schválených a pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených

v tejto správe schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto

určené pre spoločného spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni, skôr  ako  otvorím rozpravu, chcel  by som

kvôli  zápisu  oznámiť, kto hlasuje s náhradnou  kartou. Pán

poslanec Juriš - náhradná  karta číslo 1, pán  Moric - číslo

2, pán Brňák - číslo 4, pani Rapaičová - číslo 5.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode nášho prog-

ramu. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpra-

vy, pýtam sa,  či chce niekto z kolegov  vystúpiť ústne. Pán

poslanec Švec, viac nikto.

 

     Dámy a páni, uzatváram možnosť  podania ďalších ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     k tomuto bodu programu už  som vystúpil pri prvom číta-

ní, ale považujem za korektné vystúpiť i teraz v prítomnosti

pani ministerky a ubezpečiť ju, že  novela  zákona, ktorá sa

navrhuje, je prospešnou, pretože  ako som sa vyjadril, každá

kvapka,  ktorá plynie  do rozpočtu  vysokých škôl,  je dobrá

a bude  mnohokrát  zhodnotená  vo výchovno-vzdelávacom a vý-

skumnom programe týchto vysokých škôl.

 

     Rád by  som využil túto príležitosť  a položil pani mi-

nisterke niekoľko otázok týkajúcich sa všeobecných problémov

legislatívy vysokých škôl.

 

     Novelizácia  zákona v oblasti financovania,  ktorú pani

ministerka predkladá,  prinesie vysokým školám  pomoc v roz-

počtovej  sfére, ktorá  sa odhaduje v rozpätí 0,3-0,6 % roz-

počtu vysokých škôl.

 

     Dámy a páni, iste si všetci uvedomujeme, že takéto rie-

šenie je  skutočne minimálne  vzhľadom  na to, že v rozpočte

vysokých škôl  chýba týmto  inštitúciám v tomto roku 680 mi-

liónov korún. Je to  finančná suma, ktorú deklarovalo Minis-

terstvo školstva  Slovenskej republiky, a je reálnym defici-

tom rozpočtu vysokých škôl. Ak teda novelizujeme zákon o vy-

sokých školách, mali by sme opäť pristupovať k tejto noveli-

zácii  systémovo a riešiť  financovanie  vysokých škôl najmä

zavedením  druhého a tretieho rozpočtu, po  čom vysoké školy

intenzívne  volajú už  niekoľko rokov.  Teda vypracovať takú

novelu,  ktorá by  dovoľovala financovať  hlavne tú  sumu na

konkrétne úlohy vysokých škôl z podnikateľskej činnosti. Tam

deficit  stále  pretrváva a je v rozpore s európskou  normou

vzhľadom na  to, že vo všetkých  európskych zákonoch je táto

záležitosť ošetrená a vysoké  školy majú právo si dofinanco-

vávať svoje rozpočtové  nedostatky z tejto činnosti. Je pra-

vidlom, že vysoké  školy v Európe sú financované  asi z 80 %

štátnym rozpočtom a 20 % si vysoké školy financujú z činnos-

ti, ktorú definujeme ako verejnoprospešnú činnosť.

 

     A na záver mi dovoľte, aby som v tejto súvislosti, pre-

tože personálne  záležitosti vysokých škôl sa týkajú rovnako

oblasti legislatívnej a finančnej - vážená  pani ministerka,

ja som vám v štyroch  interpeláciách položil tú istú otázku,

na základe  akého paragrafu, ktorého  zákona vraciate návrhy

na profesúry späť na vysoké školy, dodnes ste mi neodpoveda-

li. Vo vašej neprítomnosti som dal návrh na uznesenie o tom,

aby ste nám do 30. októbra predložili konkrétne, ktorý zákon

a ktorý paragraf dovoľuje takúto činnosť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán profesor.

 

     Keďže nemám ďalších prihlásených do rozporavy, vyhlasu-

jem rozpravu o tomto bode nášho programu za skončenú.

 

     Pýtam sa pani ministerky, či  sa chce vyjadriť k vystú-

peniu  pána poslanca  Šveca. Pani  ministerka sa  nechce vy-

jadriť, nevystúpi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa k to-

mu vyjadriť v rámci záverečného slova? Nie, ďakujem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky pristú-

pime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, aby si uvádzal hlaso-

vanie. Nech sa páči, máš slovo.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže páni poslanci nevyužili  právo  podľa § 85 ods. 2

a nedali pozmeňujúce návrhy, tiež nikto nenamietol procedúru

hlasovania, budeme  hlasovať tak, ako som  povedal vo svojej

správe,  že  o bodoch 1, 3, 5 a 6 budeme  hlasovať  spoločne

s tým, že gestorský výbor ich odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a  páni, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o tých

bodoch spoločnej  správy, ktoré nám  predniesol pán spoločný

spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  tieto  body  zo  spoločnej správy sme

schválili.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať  samostatne o bode  4 spoločnej správy,

ktorý gestorský výbor odporúča taktiež schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  aj  tento  bod  spoločnej  správy sme

schválili.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Budeme hlasovať o bode 2, ktorý gestorský výbor odporú-

ča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode 2 zo spoločnej

správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 2  zo spoločnej  správy sme

neschválili.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré v procese schva-

ľovania tohto  zákona boli prijaté.  Keďže ide o  jednoduchú

novelu zákona, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže v skrátenom  legislatívnom konaní  sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných ustanovení  zákona o rokovacom

poriadku pre  druhé a tretie čítanie,  pristúpime k tretiemu

čítaniu  o vládnom  návrhu zákona,  ktorý sa  mení a  dopĺňa

zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto  bode  programu. Nedostal som

žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opra-

vu legislatívno-technických alebo jazykových chýb.

 

     Ak nie,  pozmeňujúce alebo doplňujúce  návrhy smerujúce

k odstráneniu chýb vzťahujúcich  sa na schválené pozmeňujúce

alebo doplňujúce návrhy v druhom  čítaní alebo návrh na opa-

kovanie druhého  čítania môže predložiť  najmenej 30 poslan-

cov. Chcem sa spýtať, páni kolegovia, či máte takéto návrhy.

 

     Ak nie,  dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o  tomto bode

programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku  Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pristúpime k hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako  celku v znení schválených návr-

hov.

 

     Prosím, dámy a páni,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o tomto vládnom návrhu ako celku.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     S odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 172/1990 Zb. o vysokých

školách v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem.

 

 

     Počkáme ešte minútku, pán  minister zdravotníctva už je

na ceste, každú chvíľu bude tu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, pretože ešte nie je spoločná správa k tomuto

bodu  vypracovaná a okrem toho  návrh  vyhlásenia Slovenskej

národnej  rady k posudku  Európskej  komisie sa  na  základe

schválenia v obidvoch výboroch  teraz spracúva do definitív-

neho znenia, sme nútení stanoviť si technologickú prestávku.

Vyhlasujem ju na 30 minút.

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, ak to má  byť taká prestávka,

tak radšej vyhlásme obedňajšiu  prestávku a pokračujme potom

po hodine otázok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Obednú prestávku navrhujete  v nejakom konkrétnom časo-

vom intervale?

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Navrhujem teraz vyhlásiť prestávku a zídeme sa potom na

hodine otázok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem, že nemáme materiál, ktorý má byť pri pred-

kladaní k dispozícii.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Dobre, na požiadanie dávame teda 10-minútovú prestávku.

O desať minút pokračujeme správou ministra zdravotníctva. To

znamená, že sa stretneme o 11.30 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam vážené  kolegyne a kolegov  do rokovacej miest-

nosti. Budeme pokračovať v rokovaní. Prestávka bola vyhláse-

ná na 10 minút.

 

     Pozývam opakovane pánov poslancov a pani  poslankyne do

rokovacej miestnosti a takisto  pozývam  pána ministra zdra-

votníctva do  rokovacej miestnosti. Začneme  prerokúvať jeho

bod.

 

     Pán minister Javorský, nech sa páči.

 

     Podľa schváleného programu nasleduje

 

     správa  ministra  zdravotníctva   Slovenskej  republiky

o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

 

     Správu ste  dostali ako  tlač  číslo 761 a správu o vý-

sledkoch jej  prerokovania vo výboroch ako  tlač číslo 761a,

ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Správu uvedie minister  zdravotníctva Slovenskej repub-

liky pán Ľubomír Javorský.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k predlože-

nej správe, ktorú  ste dostali v písomnej forme. Tým, že ča-

sový limit  bol trošku obmedzený,  dostali ste skutočne  tie

materiály, ktoré  sme v termíne  mali k dispozícii.  Dovoľte

mi, aby som v podstate neopakoval  to, čo je uvedené v sprá-

ve, ale aby som v úvodnom  slove doplnil to, čo má veľký sú-

vis práve s financovaním a poskytovaním  zdravotnej starost-

livosti, a to na lepšie pochopenie predloženej správy.

 

     V zmysle  uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 697 z 30. septembra 1997 predkladám  správu o financo-

vaní zdravotnej  starostlivosti v roku 1997. V súčasnosti sa

otázka financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

stala veľmi aktuálnou, o čom svedčia aj  permanentné niekoľ-

komesačné rokovania na  úrovni ministerstva financií, minis-

terstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní, poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti, ako  aj zástupcov stavovských or-

ganizácií. Na spoločných  rokovaniach okrem prerokovania ak-

tuálnych problémov v oblasti  zdrojov  zdravotného poistenia

a výdavkov na  zdravotnú starostlivosť boli  prijaté pre ob-

lasť financovania opatrenia krátkodobého charakteru na obdo-

bie do konca roku 1997 a boli  navrhnuté opatrenia stredného

a dlhodobého charakteru. Predpokladám,  že prijaté opatrenia

zo spoločných rokovaní máte k dispozícii.

 

     Vážení páni poslanci,

     vážené pani poslankyne,

 

     pri tejto  príležitosti vás chcem  zároveň stručne obo-

známiť  aj so  zdravotným stavom  obyvateľstva, ktorý súvisí

v podstate s tým, o čom chcem  hovoriť. Celkový  stav obyva-

teľstva v súčasnosti  najviac charakterizuje vývoj epidemio-

logickej  situácie z prioritných  hromadne  sa vyskytujúcich

chronických neinfekčných ochorení.

 

     Stav  vývoja  chorobnosti a úmrtnosti  na Slovensku  je

v posledných rokoch charakterizovaný výrazným poklesom počtu

živonarodených  detí, alarmujúcim znížením prirodzeného prí-

rastku  populácie,  zastavením  trendu  skracovania strednej

dĺžky života, vysokým  výskytom rizikových faktorov ochorení

srdca a ciev, vzostupným  trendom  výskytu zhubných nádorov,

skutočnosťou, že z celkových príčin úmrtí na Slovensku sa na

prvých  štyroch  miestach  naďalej  udržujú choroby obehovej

sústavy, nádory,  choroby dýchacej sústavy,  úrazy a otravy.

Proporcia týchto ochorení na celkovej úmrtnosti obyvateľstva

pritom vcelku zodpovedá situácii vo vyspelých krajinách.

 

     Práve tieto skutočnosti kladú pred rezort zdravotníctva

a ním riadené zdravotnícke zariadenia veľké úlohy z hľadiska

zabezpečenia dostupnosti, kvality i kvantity  zdravotníckych

činností. Z analýzy výnosov a nákladov jednotlivých príspev-

kových  zdravotníckych  zariadení  za obdobie  prvého polro-

ka 1996 a prvého  polroka 1997 vyplýva,  že výnosy  vzrástli

o 10,76 %,  náklady vzrástli o 6,04 %. Hospodársky  výsledok

v  prvom  polroku 1996 bol  mínus 825 miliónov Sk a  v prvom

polroku 1997 bol mínus 408 miliónov Sk.

 

     Z uvedeného  vyplýva, že  výnosy a náklady sa  postupne

vyrovnávajú, avšak toto vyrovnanie je na úkor vlastnej údrž-

by. V  príspevkových zdravotníckych zariadeniach,  ktoré po-

skytujú zdravotnú  starostlivosť v pôsobnosti rezortu minis-

terstva zdravotníctva,  náklady  poklesli o 721 miliónov Sk,

čo predstavuje pokles o 7 %. Zdravotnícke  zariadenia posky-

tujúce zdravotnú starostlivosť vplyvom nového spôsobu finan-

covania podľa  diferencovaného  lôžkodňa v rámci svojej vnú-

tornej činnosti realizujú  opatrenia v oblasti sprehľadňova-

nia a ďalšieho  zreálnenia  nákladov,  ale v praxi  existujú

skutočnosti, ktoré negatívne vplývajú na ich hospodárenie.

 

     Aj popri týchto negatívnych javoch z analýzy hospodáre-

nia týchto zariadení  vyplýva, že nákladovosť zdravotníckych

zariadení sa  znižuje. Tieto organizácie  majú značné pohľa-

dávky voči zdravotným poisťovniam, čo spôsobuje ich druhotnú

platobnú neschopnosť a formou  penále vznikajú ďalšie nepro-

duktívne náklady a škody.

 

     V procese  transformácie  zdravotníctva sa  uskutočnilo

odštátnenie takmer  celej primárnej sféry,  sekundárna ambu-

lantná starostlivosť je v procese odštátnenia. Z dôvodu pri-

jatia  zákona  číslo  222/1996 Z. z. o organizácii  miestnej

štátnej správy  prešli niektoré zdravotnícke zariadenia, ako

napríklad nemocnice prvého typu,  liečebne pre dlhodobo cho-

rých, lekárne, sanatóriá,  agentúry ošetrovateľskej starost-

livosti, do zriaďovacej pôsobnosti  krajov a okresov, čo sú-

visí aj s otázkou súčinnosti týchto zariadení najmä v oblas-

ti výkazníctva a štatistických podkladov, čo sa v budúcnosti

bude riešiť pripravovanými legislatívnymi opatreniami.

 

     Celkový počet  postelí v zdravotníckych zariadeniach sa

stabilizoval. Pre nasledujúce  obdobie je tendencia neexten-

dovať lôžkové kapacity,  naopak, tieto fixovať, reprofilizo-

vať a redukovať.

 

     Pri konštrukcii príjmovej  základne systému zdravotného

poistenia na rok 1997 sa vychádzalo z predikcie  makroekono-

mických  ukazovateľov na  rok 1997. Disponibilné  zdroje pre

systém  povinného zdravotného  poistenia boli kvantifikované

v celkovej sume 40,1 mld. Sk. Za prvý polrok 1997 predstavo-

vali príjmy zdravotných poisťovní 18,5 mld. Sk pri 90,6-per-

centnej úspešnosti výberu. Na základe overenia kvantifikácie

zdrojov vývoj výberu poistného v  druhom polroku 1997 by mal

dosiahnuť úroveň 19,5 mld. Sk a s ostatnými príjmami vo výš-

ke 0,8 mld. Sk by mali  zdroje plynúce  do systému dosiahnuť

úroveň 20,3 mld. Sk. Uvedená úroveň príjmov je predpokladaná

pri 91-percentnej úspešnosti  výberu poistného. Jej zvýšením

na 93 % by  sa úroveň  príjmov  zvýšila o ďalších 0,7 až 0,8

mld. Sk.

 

     Príjmy  zo  zdravotného  poistenia  sú  ovplyvňované aj

údajmi o štrukúre a počte poistencov jednotlivých poisťovní.

Centrálny register poistencov zriadený zo zákona má za úlohu

objektívne vykazovanie počtu poistencov v jednotlivých zdra-

votných poisťovniach a odstránenie možnosti vyhnúť sa povin-

ne zdravotne poisteným osobám  povinnosti platiť poistné. Na

základe presných a jednoznačných  údajov o štruktúre a počte

poistencov  jednotlivých poisťovní  sa určuje prerozdeľovací

mechanizmus prerozdelenia poistného.

 

     Zdravotné  poistenie  v  1. polroku  1997 vykonávalo 11

zdravotných poisťovní, 4 z nich  k 30. júnu vykazovali menej

ako 300 tisíc  poistencov. Z  materiálu  vyplýva,  že príjmy

zdravotných  poisťovní za 1. polrok 1997 predstavujú 50,67 %

z celkových príjmov roku 1996. Výdavky zdravotných poisťovní

za 1. polrok 1997 predstavujú  51,92 % z celkových  výdavkov

roku 1996.

 

     Na výdavkoch  základného fondu sa  najvyššou mierou po-

dieľali  výdavky na  lieky a primárnu  ambulantnú starostli-

vosť.  Stav záväzkov zdravotných poisťovní k 30. 6. 1997 bol

4,2 mld. Sk s  najvyšším  podielom  záväzkov  poskytovateľom

zdravotnej  starostlivosti. Stav  pohľadávok bol 5,2 mld. Sk

s najvyšším podielom pohľadávok na poistnom.

 

     K problémom v systéme povinného  zdravotného  poistenia

patria predovšetkým  mechanizmus prerozdeľovacieho povinného

zdravotného poistenia, nejednotnosť  výkazníctva, zabezpeče-

nie plynulosti finančných tokov, úspešnosť výberu poistného,

zintenzívnenie štátneho dozoru.

 

     V záujme dosiahnutia rovnováhy medzi zdrojmi a potreba-

mi uskutočnilo ministerstvo  zdravotníctva niekoľko regulač-

ných a racionalizačných  opatrení. Nebudem  ich menovať, vy-

pichnem len najdôležitejšie.  K opatreniam, ktoré zabezpečia

stabilizáciu  nákladov v zdravotníckych zariadeniach, patria

ekonomizácia zdravotníckych zariadení, zjednotenie výkazníc-

tva účtovníctva, zavedenie  ambulantného a nemocničného lie-

kového formulára, stanovenie priemernej ošetrovacej doby ús-

tavnej starostlivosti pre jednotlivé oddelenia, opatrenia na

stabilizáciu nákladov na lieky a zmena kategorizácie liekov,

metodický  pokyn o zriaďovaní a činnosti  komisií pre racio-

nálnu  farmakoterapiu  a  liekovú  politiku,  reprofilizáciu

lôžkového  fondu, normatívy  personálneho a materiálno-tech-

nického vybavenia, smernice o sieti nemocničných zariadení.

 

     V súčasnosti ministerstvo zdravotníctva pripravuje ďal-

šie opatrenia, z ktorých najdôležitejšie  sú etapovité zavá-

dzanie nového systému  financovania v ústavnej starostlivos-

ti, zavádzanie uzavretého systému financovania  poskytovate-

ľom zdravotnej  starostlivosti, vznik  nových neštátnych za-

riadení podmieniť redukciou adekvátneho počtu lôžkového fon-

du štátnych zdravotných  zariadení, transformovanie akútnych

lôžok  smerom k lacnejším lôžkam  podmienené súhlasom minis-

terstva  zdravotníctva,   realizácia  regulačných  opatrení.

Niektoré z realizovaných opatrení sa už prejavili v stabili-

zovanej úrovni výdavkov v ústavnej starostlivosti.

 

     Výdavky zdravotných poisťovní na ambulatnú staroslivosť

predstavujú 22,1 % z výdavkov  základného  fondu na  ústavnú

starostlivosť vrátane  odborných liečebných  ústavov a v os-

tatných zariadeniach  predstavujú  výdavky 16,6 %. Vývoj vy-

užitia postelí  v porovnaní s  rokom 1996 zaznamenal  nárast

len o 1,3 %, priemerný ošetrovací  čas v roku 1996 bol o 7,7

dlhší ako v roku 1995. Počet ošetrovacích dní poklesol opro-

ti polroku 1996 o 3,5 %. Počet vyšetrení v štátnych príspev-

kových zariadeniach  poklesol  oproti  polroku 1996 o 4,5 %,

výkony v bodoch  poklesli o 9,5 %.  Pre objektivitu uvádzam,

že tento stav bol  spôsobený odštátnením lekárov prvého kon-

taktu.

 

     Jednotné výkazníctvo je  základným  predpokladom na vy-

konanie dôkladných analýz a predpokladom  pre následnú ceno-

tvorbu, ktorá bude zohľadňovať zdroje zdravotného poistenia,

ako aj objektívne potreby zdravotníckych  zariadení. Na zís-

kanie  informácií o reálnom  vývoji  poskytovania zdravotnej

starostlivosti je nevyhnutné vytvoriť spoločnú databázu úda-

jov aj o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v štátnych aj

v odštátnených zdravotníckych  zariadeniach primárnej a špe-

cializovanej  ambulantnej  starostlivosti, ako aj v zdravot-

níckych zariadeniach v pôsobnosti  krajských úradov. Jednot-

nou  databázou sa  vytvorí priestor  na objektívne posúdenie

potrieb  zdravotnej  starostlivosti  a  jej  nasmerovanie do

týchto oblastí, kde sú potrebné.

 

     Predkladaný materiál bol vypracovaný z podkladov, ktoré

poskytli zdravotnícke zariadenia,  zdravotné poisťovne, Aso-

ciácia nemocníc  Slovenska, a z podkladov ministerstva zdra-

votníctva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Javorskému a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo

a sociálne veci pánu poslancovi  Pavlovi Derfényimu, aby po-

dal správu o výsledkoch  prerokovania uvedeného materiálu vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predniesol spoločnú správu

(tlač číslo 761a) výborov Národnej rady Slovenskej republiky

o prerokovaní  správy ministra  zdravotníctva Slovenskej re-

publiky o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1778 zo dňa 7. októbra 1997 pridelil  správu

ministra  zdravotníctva  Slovenskej  republiky o financovaní

zdravotnej  starostlivosti  na prerokovanie s termínom ihneď

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci.  Citovaným rozhodnutím k uve-

denej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre finacie,

rozpočet a menu prerokoval  predloženú správu dňa 9. októbra

1997 a odporučil  Národnej rade  Slovenskej republiky správu

vziať na vedomie.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci prerokoval  správu ministra zdravot-

níctva dňa 9. októbra 1997. Vo svojom uznesení číslo 359 od-

poručil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu

vziať na vedomie a požiadal ministra financií Slovenskej re-

publiky  predložiť  konkrétne  reálne  údaje  z hospodárenia

zdravotných poisťovní i jednotlivých pobočiek s prostriedka-

mi  zdravotného  poistenia  vrátane  kontrol štátneho dozoru

v týchto poisťovniach za posledné  dva roky a súčasne schvá-

lil návrh  na uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor konštatoval, že  výbory, ktorým bola predlo-

žená  správa pridelená,  ju prerokovali v stanovenej lehote,

a odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky  ju vziať na

vedomie. Ďalej konštatoval, že  žiadne pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

 

     Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím

uznesením číslo 360 z 9. októbra, v ktorej  určil aj spoloč-

ného spravodajcu - člena výboru.  Súčasťou  spoločnej správy

je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto určené pre spra-

vodajcov výboru.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne

a kolegovia, dostal  som doručený zoznam  rečníkov prihláse-

ných do rozpravy k tomuto bodu. Písomne sú prihlásení reční-

ci - poverení členovia poslaneckého  klubu za KDH pán posla-

nec Mikolášik a za SDĽ pán poslanec Kanis.

 

     Prosím, pán poslanec Mikolášik, máte slovo.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému materiá-

lu, ktorý  bol predmetom aj spoločného  rokovania výboru pre

zdravotníctvo a sociálne  veci  dnes  ráno a ktorého  závery

uviedol  aj minister  zdravotníctva. Chcem  povedať niekoľko

poznámok, na  osvetlenie ktorých bude dobré,  aby aj pán mi-

nister tu pred plénom odpovedal, niektoré veci vysvetlil, na

niektoré, samozrejme,  budeme radi počuť odpoveď.  Ide o to,

že zdravotníctvo a vôbec financovanie zdravotníctva nám musí

všetkým ležať na srdci, nielen nám poslancom a poslankyniam,

ktorí sme z gestorského výboru, prípadne z výboru pre finan-

cie, rozpočet a menu, ale je  to taká široká otázka, že mys-

lím si, že všetci poslanci  by sa mali hlboko zaoberať touto

témou, pretože ide o takú závažnú vec, ako  je zdravie obča-

nov, zdravie našej populácie.

 

     Ako iste viete, a pán minister sa čiastočne o tom zmie-

nil, zdravotná  situácia na Slovensku  nie je dobrá.  Nie je

dobrá ani výhľadovo, sú zlé demografické  figúry, nepredlžu-

je  sa prakticky  dĺžka dožitia  na Slovensku, a tradične sa

konštatuje, že najviac úmrtí  je na kardiovaskulárne ochore-

nie. Chcel by som vypichnúť inú vec, že sa nám zvyšuje urči-

tá regionálna incidencia napríklad rakovinných ochorení tak,

že  napríklad - zhruba povedané - v južných  okresoch  našej

republiky narastá  selektívne rakovina pečene. A i keď  máme

hovoriť o zdravotníctve a o jeho  financovaní, chcel  by som

sa opýtať,  ako, akými financiami, akým  spôsobom rezort za-

reagoval na túto zvýšenú  incidenciu rakoviny pečene na Slo-

vensku v jeho južnej časti.

 

     Keď mám hovoriť o ďalších otázkach, ktoré sa týkajú fi-

nacovania, poukázal  som dnes vo  výbore na to,  že sú mnohé

oblasti,  ktoré rezort  vlastne nedokázal  dostatočne riadiť

a usmerňovať. Myslím si, že  dosť dobre  neobstojí tiež pou-

kázanie na to, že  mnohé odštátnené zariadenia, ktoré prešli

pod  správu  okresných a krajských  úradov, už  teda nie  sú

priamo riadené, že to už je ministerstvo vnútra. Samozrejme,

to nás  nemôže ako poslancov  zaujímať. My sa  pýtame vlády,

ako ona celkovo dokáže riadiť zdravotníctvo aj cez minister-

stvo vnútra,  aj cez ministerstvo  financií, aj cez  vlastný

rezort, ktorý  priamo usmerňuje niektoré  priamo riadené ne-

mocnice a ďalšie zariadenia.

 

     Keď už hovorím o nemocniciach, dnes ráno tu došlo k ta-

kému tvrdeniu, že na poslednom rokovaní medzi rezortom, Vše-

obecnou zdravotnou  poisťovňou a Združením zdravotných pois-

ťovní bol  úplný konsenzus ohľadne financovania, najmä čo sa

týka najbližších krokov  krátkodobých  opatrení financovania

do konca tohto roku a s  výhľadom na budúce roky. Pán minis-

ter povedal,  že toto poisťovne plne akceptovali. Chcem  vás

informovať, vážené kolegyne a  kolegovia, že som si prevero-

val pred chvíľou v niektorých  poisťovniach, či to tak bolo,

či bol  taký veľmi  dobrý a hlboký  súzvuk v otázkach finan-

covania zo strany napríklad Združenia zdravotných poisťovní,

a dostal som informáciu, že to nebolo celkom tak. Takže mys-

lím si, že by bolo celkom dobré, aby aj pán minister povedal

presnejšie - ja nehovorím, že nehovorí pravdu, jemu sa mohlo

zdať, že ten súzvuk je veľmi  dobrý, ale tu by nám mal pove-

dať aj o rozporoch a výhradách  zdravotných poisťovní, ktoré

odzneli na včerajšom rokovaní a aký je konkrétny výsledok.

 

     Chcel by  som hovoriť aj o  tom, že systém financovania

zdravotníctva sa predražuje napríklad aj  preto, a to by som

rád  podčiarkol, že  proces odštátnenia  primárnej sféry bol

vykonaný, v tom sme všetci boli zajedno, že je potrebné uro-

biť tento transformačný krok veľmi rýchle a veľmi energicky,

to je v poriadku. Ale chcel  by som  poukázať na  otázku od-

štátnenia odborníkov,  špecialistov, ktorí  boli v jednotli-

vých  okresoch a v jednotlivých  poliklinikách - povedal  by

som - odštátňovaní neregulovane  tým systémom, že v doteraj-

ších tabuľkových miestach stačí jeden odborník v poliklinike

alebo v nemocnici v spádovej  oblasti, o ktorej  je  reč, na

postupovanie vyššej špecializovanej zdravotnej starostlivos-

ti. Takýto  odborník bol odštátnený, ale  na toto miesto na-

stúpil iný a vykonáva  duplicitne vlastne  takú istú činnosť

s tým,  že sa  zdvojnásobuje počet výkonov, zdvojnásobuje sa

počet platieb za tieto úkony a nožnice sa naširoko roztvára-

jú. Tento faktor alebo túto otázku rezort taktiež nezvládol.

 

     Veľa hovoríme o výdavkoch na lieky. Viete, že veľmi dl-

ho čakáme na zákon o liekoch a na určité energické opatrenia

zo strany rezortu. Tam je  najvyšší nárast spotreby a finan-

covania v zdravotníctve.

 

     Ešte som  zabudol povedať, keď tu  pán minister hovoril

o tom, ako veľmi narástla primárna  sféra, že z hľadiska úč-

tovníctva poisťovne nevedia rozlíšiť, koľko lekári predpísa-

li liekov v odštátnenej sfére, a vlastne  do tohto balíka sa

vykazujú  aj tie  lieky, ktoré  sú od  štátnych špecialistov

v rámci nemocníc, resp. polikliník, ktoré nie sú odštátnené.

V tomto zmysle je tvrdenie alebo zhadzovanie celého problému

len na prvokontaktových  lekárov zjednodušujúce a každopádne

nie je pravdivé.

 

     Chcel by som  hovoriť aj o lôžkodňoch, ktoré sú princí-

pom,  podľa  ktorého  sú  financované  jednotlivé nemocnice.

Chcem  vás, važení  priatelia,  upozorniť - je  to  poznatok

z mojich opakovaných hĺbkových  prieskumov v nemocniciach na

Slovensku, naposledy  vo Veľkom Krtíši,  ktorá tiež tu  dnes

bola spomínaná - a chcem  povedať, že všetci riaditelia, po-

kiaľ  prechádzame do  vecnej roviny  debaty o zdravotníctve,

hovoria, že musia umelým  spôsobom držať počet lôžkodní, mu-

sia nejakým spôsobom z toho systému vyťažiť peniaze, pretože

ak je systém takto nastavený,  odoperujú pacienta a potom si

ho musia umelým  spôsobom držať 10 až 12 dní, hoci by  mohol

dajme tomu piaty  deň ísť domov. V tom  sa zhodujeme odborne

aj s poslancami  koalície,  ktorí  tento  prvok  vnímajú ako

predražovanie systému,  len tu chýba  energický a priehľadný

spôsob, ktorý by do budúcnosti ministerstvo poskytlo.

 

 

     A ak hovoríme o platbách na diagnózu, tiež by ma zaují-

malo, ako ďaleko je ministerstvo v tomto transformačnom kro-

ku,  mali by  sme presne  vedieť, kolegyne  a kolegovia, aké

úspory to prinesie vo financovaní.  Ak by to nemalo priniesť

žiadne úspory, potom  sa pýtam, načo robiť  takýto transfor-

mačný  krok. Ale  pán  minister a jeho  odborníci iste  majú

presne prepočítané úspory v tomto veľkom a bezodnom priesto-

re, ktorý sa volá  financovanie zdravotníctva, akým spôsobom

budeme šetriť peniaze, pretože ani na Slovensku nie sme takí

bohatí, aby sme systém sústavne rozširovali, aby sme dokáza-

li financovať také veci, na ktoré jednoducho nemáme. A to je

ďalšia  výzva rezortu  a ďalšia  výzva vlády,  aby stanovila

presne, na koľko máme, čo  dokážeme a kde je ten  strop, nad

ktorý  nemôžeme ísť.  Alebo potom  pri schvaľovaní  štátneho

rozpočtu - a to  je  zase  určitá  výzva  na vás, kolegyne a

kolegovia - chcem  veriť, že pri  schvaľovaní kapitoly Zdra-

votníctvo budete  pamätať na zdravie  občanov Slovenskej re-

publiky,  že sa budete  snažiť  hlasovať tak,  aby napríklad

platby  štátu za  ekonomicky neaktívne  obyvateľstvo boli čo

najvyššie. A láskavo pamätajte alebo pripomeniem vám to, bu-

dem vás prosiť, aby ste mali aj potom taký istý konsenzuálny

prístup k  zdraviu občanov, ako máte  koľkokrát napríklad vo

výboroch, keď o týchto veciach vecne diskutujeme.

 

     Poukázal som tu na  niektoré sporné body, keďže nevidím

odpoveď v tomto materiáli, ktorý je síce obsažný, ale v mno-

hých ohľadoch si odporuje, a pán minister  nás celkom nepre-

svedčil ani dnes  ráno pri odbornej diskusii, či  je to tak,

že skutočne v rozpočte bude  ďalších 20 mld. alebo 20,3 mld.

Osobne si myslím, že aj po  dnešku je deficit najmenej 3 mi-

liardy, 3,5  miliardy, ktoré  chýbajú v zdravotníctve, a za-

tiaľ tento materiál nám nedáva odpoveď, akým spôsobom chceme

túto otázku riešiť.

 

 

 

     Už aj  vzhľadom na rozpory,  na ktoré som  poukázal, na

určitý kontroverzný priebeh aj včerajšieho rokovania, by som

si myslel, že všetci máme  právo poznať posledný vývoj v ob-

lasti financovania zdravotníctva, a preto navrhnem, odovzdám

to  písomne pánu  spoločnému spravodajcovi,  aby tento mate-

riál, ktorý sa  volá správa, ale ja nie  som s ňou spokojný,

bol dopracovaný, aby bol vrátený vláde a aby bol prepracova-

ný, aktualizovaný a prednesený  na najbližšej schôdzi s tým,

že  sa stotožňujem  s tými  prijatými pozmeňujúcimi návrhmi,

ktoré dnes ráno v gestorskom výbore prešli.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na to, že už nám

ubieha čas z dohovoreného  času určeného  na obedňajšiu pre-

stávku, preruším rokovanie. Pán  poslanec Baránik, máte ešte

nejakú poznámku k tejto problematike? Nech sa páči.

 

     Prosím, spojte pána poslanca Baránika.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem sa len pána poslanca  spýtať, čo rozumie pod tým,

že by štát mal platiť čo najviac za tých poistencov, za kto-

rých platí štát. Ja tomu nerozumiem.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, predlžujeme časový limit.

Ešte sú  faktické poznámky. Ale, prosím, za predpokladu,  že

naozaj sa obmedzíte, neuberajme si z toho času, ktorý potre-

bujeme aj na naše telesné potreby.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcel by som reagovať na môjho kolegu Mikolášika, ktorý

hovoril o platbách štátu za poistencov. Na rozdiel od kolegu

Baránika ja tomu rozumiem, čo  tým myslel. Čo najvyššie zna-

mená 100 %.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Mohli ste to povedať aj v lavici.

 

     Pán poslanec Mikolášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Nemôžem reagovať  na seba, ani na  kolegu Baránika, ale

kolega Lauko to správne povedal. Predsa štát podľa zákona má

platiť 100 % z 13,7 % minimálnej  mzdy a vy  ste  hlasovaním

prijali, že to nemusí tak byť, len 80 %. Tak na to  som ape-

loval. Je mi ľúto, že to neviete, pán kolega.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem   doplniť  vystúpenie   môjho  kolegu  Mikolášika

o kvantifikáciu  údajov platieb  štátu. Platby  štátu sú  na

úrovni 80 % minimálnej  mzdy,  ale z  roku 1995, to  znamená

z minimálnej  mzdy,  ktorá  platila v tom  roku, ktorá  bola

2 450 Sk. Týmto  legislatívnym  krokom,  ktorý vlastne tento

parlament urobí vždy  pri  schvaľovaní  rozpočtu,  prichádza

štát o 4 miliardy Sk ročne.  Tu hovoríme o tom,  že  deficit

zdravotníctva sa kĺže okolo 3 miliárd, ale len týmto jediným

legislatívnym  krokom v tomto  parlamente  pripravíme rezort

o 4 miliardy Sk. To je  odpoveď aj pánu poslancovi Barániko-

vi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prerušujeme zasadanie

na obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Viete, že  vo štvr-

tok je osobitný  režim ďalšieho pokračovania odpoludňajšieho

rokovania. Tomu potom prispôsobíme aj ďalší postup v rokova-

ní.

 

     Prajem všetkým dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni   poslanci,  budeme  pokračovať

v prerušenej schôdzi.

 

     Pristúpime hneď k ďalšiemu bodu programu, a to je

 

     hodina otázok.

 

     Na začiatku chcem oznámiť,  že pán premiér navrhol, aby

za pána ministra Siteka odpovedal na otázky podpredseda vlá-

dy  pán Kalman,  za pána  ministra  Jasovského  pán minister

Krajči a za pána podpredsedu Kozlíka pán minister Česnek.

 

     Prvú otázku pánu predsedovi kladie pán poslanec Baránik

a pýta sa: "Kedy vláda predloží do parlamentu novelu Obchod-

ného  zákonníka, v ktorej sa  spresní postavenie spoločností

s ručením obmedzeným, aby sa zabránilo daňovým únikom?"

 

     Nech sa páči, pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     spoločenský problém, ktorý  nastolil pán poslanec Bará-

nik, je mimoriadne závažný. Súvisí  práve s tým, že má snahu

obrátiť spoločnosti s ručením  obmedzeným k plneniu  ich zá-

kladnej  povinnosti a zabezpečiť ich  riadny  chod v systéme

hospodárstva.

 

     V roku 1996 vláda  Slovenskej republiky uložila pripra-

viť novelu Obchodného zákonníka s tým, že táto novela sa ma-

la v počiatočnej etape týkať iba zvýšenia sumy zo 100 000 Sk

na 500 000 Sk tak, aby sa istým spôsobom riešila primeranosť

vkladu spoločností s ručením  obmedzeným v novej ekonomickej

situácii. Neskoršie  na ďalších poradách  bolo konštatované,

že takto chápaná novela sama osebe by nebola prínosom. Preto

bolo odporučené a príslušným  ministerstvom  akceptované, že

do  zákona sa  dostanú  iné  ustanovenia. Je  to ustanovenie

o zvýšení základného  kapitálu  zo 100 000 Sk na 500 000 Sk.

Je to takisto  ustanovenie o tom, že spoločnosti nebudú môcť

prelievať kapitál z účtov na  účty a zo  spoločnosti na spo-

ločnosť, vždy  na niektorú, jedny  nechať  zbankrotovať a na

iné previesť. Je to  ustanovenie, ktoré bude  upravovať zod-

povednosť  ručiteľov celým  osobným  majetkom,  nielen sumou

100 000 korún alebo 500 000 korún. Ďalej sú tam ustanovenia,

podľa ktorých  ľudia, občania, ktorým  zbankrotovali spoloč-

nosti s ručením  obmedzeným, nebudú  môcť  na  predpokladaný

čas, ktorý vláda bude  navrhovať v lehote 10 rokov, zakladať

nové spoločnosti s ručením  obmedzeným. V tom budú podnikať,

na ktorom  zbankrotovali. Ďalej sa pripravujú ďalšie opatre-

nia s cieľom sprehľadniť účty  tak, aby bola garancia v jed-

nom peňažnom ústave - ostatné  peňažné ústavy s vedomím zák-

ladnej financujúcej banky Slovenskej republiky.

 

     Celý tento komplex zákonov  bol predmetom rokovania Le-

gislatívnej rady vlády v tomto mesiaci. Predpokladáme, že do

konca tohto  roku vám tento  návrh ako ucelený komplex opat-

rení  predložíme do  Národnej rady  Slovenskej republiky  na

schválenie.

 

     Je mnoho  podnikateľov v spoločnostiach s ručením obme-

dzeným, ktorí vynikajúco plnia svoje  poslanie, ale sú i ta-

kí, ktorí  nedostatky a medzery v legislatíve  zneužívajú na

vlastný majetkový  prospech. A tomu chce  vláda ďalej zabrá-

niť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pán  poslanec Baránik,  stačila vám  odpoveď, alebo  sa

chcete ešte spýtať v rámci otázky?

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán premiér, odpoveď je perfektná,

ale chcel by som vás požiadať, aby vláda požiadala o skráte-

né legislatívne  konanie, aby táto  novela mohla vstúpiť  do

platnosti k 1. januáru 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, môžete  mať jedine  otázku, žiadosti  na

premiéra, čo má urobiť, nie sú dnes potrebné.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja.

 

     Druhú otázku kladie pán poslanec Komlósy a pýta sa pána

premiéra: "Na rokovaní v Györi ste  sa dohodli s pánom  Hor-

nom, že po podpísaní dohody o výstavbe mosta v Štúrove bude-

te rokovať až po  zverejnení rozhodnutia Medzinárodného súd-

neho dvora v Haagu v otázke Vodného  diela Gabčíkovo. Aké sú

vaše konkrétne  predstavy  do budúcnosti  v problematike vý-

stavby mosta na Dunaji v Štúrove?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Predpokladám, pán poslanec, že  keby ste svoje informá-

cie boli čerpali od slovenskej vlády, tak takúto otázku nik-

dy  nepoložíte, pretože  k takejto  dohode v  Györi nedošlo.

V priebehu rokovania v Györi  premiér vlády Maďarskej repub-

liky pán  Horn postavil ako bod  programu rokovania výstavbu

mosta  Štúrovo-Ostrihom, na čo  som mu  odpovedal  replikou,

že predsa  podľa nás platnej medzištátnej  zmluvy je predpo-

kladaná v korune  Vodného diela Nagymaros  cesta, ktorá bude

spojovať  maďarsko-slovenskú  stranu v pokračovaní  ďalej na

slovenskej strane, preto nevidím  dôvod budovať most o niečo

vyššie - ešte jeden. Pán  premiér  Maďarskej republiky na to

odpovedal druhou  replikou, že on  nevie, že by  takto mohol

rozhodnúť Medzinárodný  súdny  dvor v Haagu a že by mala byť

zmluva určená za platnú. Preto navrhol o veci rokovať s pod-

mienkou, že súdny dvor v Haagu neurčí platnosť zmluvy. Súdny

dvor v Haagu určil, že  zmluva je naďalej platná, preto aké-

koľvek  ďalšie  rokovanie o moste  Ostrihom-Štúrovo považuje

vláda Slovenskej  republiky za zbytočné.  Sme za to,  aby sa

riadne dokončilo Vodné dielo Nagymaros,  sme za to, aby ces-

ta, ktorá  bola plánovaná s prípojkami  na obidvoch stranách

tohto vodného diela, bola vykonaná a dielo realizované. Pre-

to vláda  Slovenskej  republiky nevidí  dôvod viacej o tomto

moste rokovať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pán poslanec Komlósy, stačila  vám odpoveď? Ak nie, tak

v tejto otázke ešte sa môžete spýtať.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán premiér,

 

     podľa môjho názoru Vodné  dielo Gabčíkovo-Nagymaros ab-

solútne nesúvisí s problematikou  mosta v Štúrove. Bolo dosť

čudné aj to  vyjadrenie, že až po vyjadrení  súdu v Haagu sa

vyjadríte k výstavbe  alebo  dostavbe mosta v Štúrove. Podľa

mojich informácií ponuka Európskej únie o finančnej výpomoci

dobudovania  tohto mosta je  ešte v platnosti. Myslím si, že

premrhanie  tejto  príležitosti  je  trestuhodné a prispieva

k ďalšiemu "zviditeľňovaniu" Slovenska  pred Európou aj pred

celým svetom. 19. marca 1995 bola  podpísaná Zmluva o dobrom

susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republi-

kou a Maďarskou republikou. Vtedy to celý svet hodnotil veľ-

mi pozitívne.

 

     Okrem slovných deklarácií a niekedy pompéznych vyhláse-

ní by bolo načase, aby  aj vláda Slovenskej republiky robila

alebo  aspoň iniciovala  konkrétne  kroky k naplneniu  tejto

zmluvy, ktorá  bola podpísaná v roku 1995. Dobrý  príklad by

bol, ak by sa začala napríklad výstavbou mosta v Štúrove.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, uisťujem  vás, že v základnej  slovensko-

-maďarskej zmluve nie je o štúrovskom moste nič. Keby sa mal

tento most  budovať, tak by  musela  byť uzatvorená nová me-

dzištátna zmluva,  a na takejto zmluve  sa nepracuje. Nesto-

tožňujem  sa ani s vaším  tvrdením, že  tento  most nesúvisí

s dielom Gabčíkovo-Nagymaros. Súvisí. Aj keby sa mal stavať,

aj tak súvisí, pretože ak dôjde k zdutiu hladiny, tak stúpne

výška vody v Dunaji a odtiaľ treba počítať výšku vody a pod-

chodnú výšku pre lode tak, aby sa určila výška  mosta. Tento

parameter dodnes nie je  medzi stranami určený a odstránený,

pretože maďarská strana sa žiarlivo vyhýbala tomu, aby pove-

dala pred  rozhodnutím súdu, že bude  dokončovať vodné dielo

a od toho určovať výšku hraníc.

 

     V minulej volebnej kampani pán premiér Horn sľúbil svo-

jim voličom, že takýto most  bude. Ja som nikomu takýto most

nesľuboval. Pri rokovaniach, ktoré sme mali, maďarská strana

navrhla, aby bol most budovaný zo súkromných zdrojov neštát-

nych organizácií. Slovenská strana súhlasila s rozhovormi za

predpokladu, že maďarská strana preukáže, že zhromaždila ta-

kéto prostriedky súkromných organizácií, čo sa dodnes nesta-

lo. Napriek tomu bola vyvinutá iniciatíva smerom k Európskej

únii, aby  Európska únia poskytla  časť zdrojov na  výstavbu

mosta, čo je prisľúbené, ale nie celé zdroje. Takže dnes nie

je  jasné ani  technické riešenie,  ani výška  nákladov, ani

projekt mosta, ani zmluvná báza. Načo celý ten kolotoč začí-

nať, keď podľa pôvodnej  zmluvy z roku 1977 sa uvažovalo, že

bude mostné spojenie cez Vodné dielo Nagymaros. Je to o nie-

čo  nižšie, bude  vyžadovať prepojenie  na slovenskú  stranu

ďalšie pokračovanie cesty, čo bude širšie, modernejšie, bude

to zodpovedať  zmluvným  vzťahom a určite obyvatelia Štúrova

aj Ostrihomu  budú radi, že budú  mať menšiu obchádzku okolo

mosta, ale  priame spojenie  cez Dunaj v tomto prípade bude.

Toto vláda  Slovenskej republiky podporuje.  Sme za to,  aby

bolo Vodné dielo Nagymaros dokončené podľa pôvodných projek-

tov, čiže bude  posun vyššie  alebo nižšie, a aby táto cesta

v tomto telese bola vybudovaná. Práve preto, že máme zmluvne

dohodnutú stavbu  jedného mosta, načo máme  rokovať o druhom

moste?

 

     Predpokladám, že maďarská vláda so záverov súdneho dvo-

ra v Haagu vyvodí  záver a tento  most cez Dunaj  po  Vodnom

diele  Nagymaros dokončí  tak, ako celú priehradu. Slovenská

strana bude pri tom pomáhať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Tretiu otázku kladie premiérovi vlády Slovenskej repub-

liky  pán poslanec Fico: "Prečo  vláda Slovenskej  republiky

ustupuje od svojich cieľov v bytovej  politike, keď namiesto

toľko sľubovaných 97 000 bytov  mieni dokončiť do konca roka

2000 iba niečo viac ako 60 000 bytov?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, vážim si  váš záujem o túto problematiku,

ale byty musia vždycky slúžiť  na bývanie ľuďom. V situácii,

keď počet  obyvateľov, ročníkov prudko klesá  dole a ten po-

kles je mimoriadne veľký, klesajú  aj nároky a požiadavky na

dokončovanie  nových bytov.  Iný dôvod  úpravy týchto čísiel

nie je. Preto, aby sa mohol zabezpečovať stanovený počet by-

tov, je  nutné riešiť nielen  zdroje, ktoré sa  riešiť dajú,

ale  predovšetkým  riešiť  otázky  súvisiace s demografickým

úbytkom  obyvateľstva Slovenskej  republiky, ktorý  vo vlne,

ktorá spôsobuje pokles, je taký  značný, že viedol k prehod-

noteniu  potreby  bytov z 90 000 na 60 000 bytov. Iný  dôvod

vláda Slovenskej republiky nemala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pána poslanca Fica, či mu stačí odpoveď, alebo

sa chce doplňujúcou otázkou ešte spýtať na tento problém.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán premiér,

 

     ja si naozaj myslím, že  ide o odklon od vládneho prog-

ramu, pretože autori koncepcie  bytovej politiky v roku 1995

veľmi dobre  vedeli, aký bude vývoj  obyvateľstva. Vy ste tú

koncepciu nerobili v roku 1921, ale  v roku 1995. To je prvá

poznámka.

 

     Druhá  poznámka je, že dôležitý  ukazovateľ, pokiaľ ide

o byty, je počet bytov na 1 000 obyvateľov. Vládna koncepcia

počíta s 307 bytmi na 1 000 obyvateľov, ale  ak takto budeme

pokračovať, nám  ubúda  bytový fond a v roku 2000 nebude 307

bytov na 1 000 obyvateľov, ale možno 295 bytov na 1 000 oby-

vateľov, čo je obrovský  pokles na 1 000 obyvateľov v porov-

naní s inými krajinami Európskej únie. Jednoducho, nemyslite

si, pán premiér, že argument o malom počte obyvateľov v roku

2000 nie je celkom relevantný  na odpoveď, prečo vláda ustu-

puje od 32 000 bytov, pokiaľ ide o jej základný vládny prog-

ram?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Ja si myslím, pán poslanec, vzhľadom na vekový rozdiel,

ktorý je medzi nami, že by  sme si mohli rozdeliť pôsobnosť.

My sa budeme starať o to, aby bolo čo stavať, a vy o to, aby

bolo pre koho stavať. (Smiech a potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán premiér.

 

     Ďalšiu otázku kladie poslanec Černák a pýta sa pána pre-

miéra: "Aký je postoj vlády Slovenskej republiky k požiadavke

Národnej banky Slovenska na vyrovnaný rozpočet v roku 1998?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     V súvislosti  s prípravou  rozpočtu  na  rok 1998 vláda

Slovenskej republiky  rokovala o zásadách  prípravy štátneho

rozpočtu aj s bankovými inštitúciami, vrátane Národnej banky

Slovenska. Na tomto rokovaní takáto požiadavka Národnej ban-

ky nezaznela. Neprišiel takýto návrh ani do vlády Slovenskej

republiky a neviem o tom,  že by banková rada zaujala takéto

stanovisko, resp. prijala v tomto smere istý záver. Politic-

ké vyhlásenia osôb pracujúcich v Národnej banke Slovenska sú

pre vládu irelevantné.

 

 

     Pokiaľ ide o spôsob  stanovenia rozpočtu, bude schvaľo-

vaný v Národnej rade, mení sa v niečom jeho metodika a v po-

lovici  novembra rozpočet  bude predložený,  takže verím, že

rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky bude rozpočet

potvrdený alebo pozmenený. Ale v každom  prípade rozpočet na

rok 1998 je riadne  pripravovaný  aj v kooperácii s Národnou

bankou  Slovenska  i  so  všetkými  inštitúciami a verejnými

fondmi, ktoré môžu hospodárenie  Slovenskej republiky v roku

1998 ovplyvniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pán poslanec Černák má ešte doplňujúcu otázku.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Áno, chcem sa  spýtať, ale mám 30 sekúnd,  takže sa ob-

medzím výslovne na  otázku. V čase, keď by  sa mala posilniť

nezávislosť Národnej banky, vláda  prijala novelu, ktorá po-

dľa názoru odborníkov znižuje  jej nezávislosť. Pán premiér,

bola potrebná taká novela, ktorá obmedzí  pôsobenie Národnej

banky?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Neviem o obmedzení pôsobnosti  Národnej banky, ale viem

o rozumnom kompromise, ktorý má  prispieť k tomu, aby všetky

orgány  Národnej banky  boli  riadne  konštituované a riadne

mohli  plniť pracovné  povinnosti. Nemôžeme  nevidieť, že od

roku...

 

     (Zaznel zvuk časomiery.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán premiér, ďakujeme pekne.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Takže niekedy cez rozhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Váš  čas v  rámci  15  minút uplynul.  Preto pristúpime

k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

 

     Prvú otázku kladie poslanec Vanko pánu ministrovi Site-

kovi: "Aké  opatrenia budú prijaté  na zachovanie bojaschop-

nosti armády  pri súčasnom znižovaní  odvedeného počtu bran-

cov?"

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     náčelník Generálneho štábu  Armády Slovenskej republiky

pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov na rok 1997 a sta-

novení záväzných limitov ich čerpania  rozhodol znížiť počet

vojakov  základnej  služby  v  Armáde  Slovenskej  republiky

o 6 513. Toto zníženie bolo realizované postupne v jednotli-

vých nástupných termínoch. V apríli bolo povolaných o 2 174,

v júli o 2 168 a v októbri o 2 071 odvedencov  menej, ako sú

plánované počty vojakov základnej služby.

 

 

 

     Ušetrené  finančné  prostriedky boli presunuté na plno-

hodnotné  zabezpečenie  výcviku   vojakov  základnej  služby

s dôrazom  na útvary  stálej  pohotovosti. Útvary stálej bo-

jovej  pohotovosti i v čase  tohto  znižovania  sú  naplnené

na 90 % tabuliek  mierových  počtov,  vycvičené a pripravené

v stanovených  časoch  plniť  úlohy v súlade so spracovanými

plánmi.

 

     Na  zabezpečenie  bojaschopnosti a mobilizačnej pohoto-

vosti Armády Slovenskej republiky v súvislosti so znižovaním

počtu vojakov v základnej službe v roku 1997 bolo vydané dňa

11. 3. 1997 zástupcom  náčelníka  Generálneho  štábu  Armády

Slovenskej republiky nariadenie,  na základe ktorého okresné

vojenské  správy zabezpečili  doplnenie útvarov  vycvičenými

vojakmi v zálohe na plánované mierové počty. Na toto doplne-

nie boli vybraní vojaci v zálohe s novodobým výcvikom, t. j.

tí vojaci, ktorí ukončili základnú vojenskú službu v posled-

ných troch rokoch. Ich nástup k útvarom je  zabezpečený pro-

stredníctvom vycvičeného doručovacieho aparátu okresných vo-

jenských správ. Týmto opatrením  sa zabezpečila bojová poho-

tovosť doplňovaných útvarov bezprostredne po nástupe záloh.

 

     Uvedené  zníženie  mierových  počtov  vojakov základnej

služby z dôvodu nedostatku  finančných prostriedkov sme rie-

šili na  výcvikový kalendárny rok 1997.  Na výcvikový kalen-

dárny rok 1998 vydal  náčelník  generálneho štábu nariadenie

k doplneniu  Armády  Slovenskej  republiky na 100 % tabuliek

mierových počtov.  Toto nariadenie sme  už začali realizovať

pre nástupný termín január 1998.

 

     Pán predseda, považujem túto odpoveď za vyčerpávajúcu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

 

     Pýtam sa pána poslanca Vanka, či bola postačujúca odpo-

veď pána podpredsedu.

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem, bola postačujúca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  takže  môžeme  pokračovať  v  položení ďalšej

otázky. Je to takisto otázka pre ministra Siteka, ktorú zod-

povie pán  podpredseda Kalman. Pán  poslanec Garai sa  pýta:

"V akom  štádiu  obsahových,  organizačných a legislatívnych

príprav je vyslanie príslušníkov Armády Slovenskej republiky

v rámci mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách?"

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Návrh na vyslanie  jednotky Armády Slovenskej republiky

do mierovej misie UNDOF na Golanských výšinách - ide o pozo-

rovateľskú misiu Organizácie  Spojených národov na uvoľňova-

nie napätia - bol  schválený vládou Slovenskej republiky uz-

nesením číslo 606 z 19. augusta tohto roku. Týmto  uznesením

vláda  Slovenskej republiky  vyslovila  súhlas s návrhom  na

vyslanie  jednotky Armády  Slovenskej  republiky v počte  35

osôb do  misie UNDOF v rámci  práporu Mierových síl Rakúskej

republiky a vykonaním špeciálnej prípravy príslušníkov Armá-

dy  Slovenskej republiky  vo výcvikovom  zariadení Mierových

síl  Rakúskej republiky  vo Viedni  v období  február až máj

1998.

 

     Uvedený materiál bol 16. septembra 1997 zaslaný na pre-

rokovanie v Národnej rade  Slovenskej  republiky, ktorá musí

podľa článku 86 písm. l) Ústavy  Slovenskej republiky vyslo-

viť súhlas  na vyslanie ozbrojených síl  mimo územia Sloven-

skej republiky. V prípade  vyslovenia súhlasu Národnou radou

Slovenskej  republiky  je  pripravené  na  podpis Memorandum

o porozumení medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky

a Spolkovým ministerstvom obrany Rakúskej republiky o účasti

slovenského  kontingentu na  mierovej operácii OSN na Golan-

ských výšinách v rámci rakúskeho práporu UNDOF, ako aj tech-

nická dohoda k tomuto memorandu o porozumení. Za predpokladu

dodržania  harmonogramu prípravy  možno za  optimálny termín

vyslania jednotky považovať máj 1998, keď sa uskutoční rotá-

cia vojenských  kontingentov v misii UNDOF na Golanských vý-

šinách.

 

     Vážený pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa pána poslanca Garaia, či odpoveď bola postaču-

júca.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Áno, ďakujem pekne, stačila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže môžeme  pristúpiť k otázke, ktorú  kladie pán po-

slanec  Figeľ pani  ministerke Kramplovej: "Aký je minimálny

čas  prípravy na obsahové požiadavky na prípravu slovenských

diplomatických pracovníkov vysielaných na zastupiteľský úrad

Slovenskej republiky v zahraničí a či sa dodržiava?"

 

 

 

 

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     začala by som svoju odpoveď troška zo širšieho hľadiska.

 

     V  každom  štáte  predvýjazdová  príprava diplomatov na

zastupiteľské úrady je individuálnou záležitosťou. Chcela by

som zdôrazniť,  že iný je prístup  pri výbere pracovníkov na

zastupiteľské úrady  na posty  diplomatov v krajinách, ktoré

si dlhú históriu budujú svoju zahraničnú službu, iná je prax

v krajine, ktorá  si buduje svoju zahraničnú  službu pár ro-

kov, tak ako  je to  na Slovensku, a má obmedzený počet mož-

ností výberu kandidátov na tieto funkcie.

 

     Práve z dôvodu  krátkej  existencie  zahraničnej služby

Slovenskej republiky u nás  na ministerstve máme veľmi mladý

aparát pracovníkov, či už sú to diplomati alebo  administra-

tívno-technickí pracovníci. Na jednej strane je to pozitívum

pre budúcnosť, na druhej strane to vyžaduje podstatne väčšiu

starostlivosť a podstatne viac úsilia v príprave týchto pra-

covníkov.

 

     Na Ministerstve zahraničných  vecí Slovenskej republiky

v súčasnosti pôsobí 270 diplomatov,  ktorí sú vyslaní na za-

stupiteľské úrady a z nich 180 je  diplomatov, ktorí vlastne

absolvujú svoje  prvé vyslanie. To už  je pozoruhodné číslo,

a vlastne  len  jedna  tretina  diplomatov, ktorí momentálne

pôsobia v zahraničí, majú dlhodobejšie skúsenosti v pôsobení

v zahraničnej službe.

 

     Chcem vás ubezpečiť, že predvýjazdovej príprave venuje-

me náležitú  pozornosť. Každý pracovník,  ktorý je vysielaný

na zastupiteľský  úrad, musí absolvovať dvoj- až trojmesačnú

predvýjazdovú prípravu, ktorá sa  skladá vlastne z jednotli-

vých častí. Môžem spomenúť - sú to základy  diplomacie, pro-

tokolu, dejín, reálií danej krajiny, čiže musí dobre ovládať

danú krajinu, a môžem vás  ubezpečiť, že tento  proces sa na

ministerstve zahraničných vecí dodržiava.  Nie je možné, aby

ktorýkoľvek diplomat odišiel na zastupiteľský úrad bez tejto

prípravy, a podobne je to aj pri administratívno-technických

pracovníkoch.

 

     Chcem vás  ubezpečiť, vážený pán  poslanec, že bola  by

som veľmi rada, keby sa nám v budúcnosti podarilo, aby pred-

výjazdová príprava našich diplomatov,  ktorí budú pôsobiť na

zastupiteľských úradoch, bola minimálne 6 až 12 mesiacov, čo

by som pokladala  za optimálny čas  na to,  aby mali možnosť

spoznať chod ministerstva, chod  zastupiteľského úradu a aby

mohli reprezentovať Slovensko a obhajovať záujmy Slovenska.

 

     Pokiaľ  ide o  kritériá, ktoré  musia spĺňať diplomati,

v prvom rade  je ovládanie minimálne  dvoch európskych jazy-

kov, musia ovládať dejiny  diplomacie, dejiny svetovej poli-

tiky a kultúry, musia ovládať reálie danej krajiny, musia sa

vedieť orientovať v medzinárodnom  práve a musia byť zorien-

tovaní v práci v medzinárodných  organizáciách.  Samozrejme,

že tie  kritériá pre každý jeden  post, ktorý je obsadzovaný

daným človekom,  sú rozdielne, ale  charakterizovala som tie

základné kritériá, ktoré sú dané pre diplomatov ako celok.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pán poslanec Figeľ, máte doplňujúcu otázku k tomuto bo-

du?

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Áno, pán predseda. Ďakujem za vysvetlenie. Chcel by som

pani  ministerke zaželať,  aby sa  jej viac  darilo smerovať

s ministerstvom k tej  lehote pol  roka až rok a k dôslednej

príprave diplomatov, lebo niektoré prípady pripomínajú odme-

ny za politické služby. Boli  spojené aj s parlamentom, kon-

krétne vyslanie pána Chamulu  alebo pána Haťapku. A nemyslím

si, že by  tá príprava bola v tých  prípadoch - krátkych pár

týždňov pred vyslaním - dostatočne profesionálna.

 

     Pani ministerka, ja sa teším  na ten  dialóg. Dúfam, že

bude častejší. A ešte viac by  sme sa tešili, zrejme aj via-

cerí, a aj Slovensko, keby  ste nás  reprezentovali,  nielen

ministerstvo, ale aj krajinu všade tam, kde je to vecne, po-

liticky a diplomaticky  príslušné. Vy ste chýbali na štátnej

návšteve v Turecku. Predpokladám, že sa nič nezmení a zajtra

asi budete chýbať na summite 40 štátov Rady  Európy v Štras-

burgu. Summit 40 štátov je vrcholnou politickou udalosťou na

tomto  kontinente. Chcem  sa vás,  pani ministerka,  spýtať,

prečo sa nezúčastňujete na zajtrajšom summite 40 štátov Rady

Európy, aké  vážnejšie povinnosti zajtra  máte vy alebo  váš

zástupca, štátny tajomník pán Šesták.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  musím vás upozorniť,  že máte právo  dať

doplňujúcu otázku k problematike, ktorú ste naznačili. Nesú-

visí to s tým.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán predseda, všetko je jasné.

 

 

Ministerka zahraničných vecí SR Z. Kramplová:

 

     Ja chcem poďakovať pánu  poslancovi za podnet, ktorý mi

dal k otázke, ktorú  mi položil, a dúfam, že náš dialóg, sa-

mozrejme, bude v budúcnosti častejší.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Štvrtú otázku kladie pán poslanec Michalec. Pýta sa pá-

na ministra Siteka, teda odpovedať bude pán podpredseda Kal-

man: "Ako prebieha účasť  Armády Slovenskej republiky a plne-

nie úloh v rámci programu Partnerstvo za mier?"

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     členovia vlády,

     vážená Národná rada,

 

     Armáda Slovenskej republiky od roku 1994, keď Slovenská

republika  prezentačným dokumentom  potvrdila pozvanie pred-

staviteľov NATO na účasť v programe Partnerstvo za mier, ak-

tívne prispieva k rozvoju vojenskej spolupráce medzi Sloven-

skou republikou a NATO a k prehlbovaniu bezpečnosti v regió-

ne. Každoročne sa  spracúva individuálny partnerský program,

ktorý je zameraný na  prípravu štábnych dôstojníkov a vyčle-

nené sily a prostriedky  Armády Slovenskej republiky na spo-

ločné pôsobenie s armádami  členských štátov NATO a partner-

skými  krajinami v mnohonárodných  mierových  operáciách pod

mandátom Organizácie Spojených národov.

 

 

     Predstavitelia Ministerstva obrany Slovenskej republiky

a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky sa zúčastňu-

jú na  práci výborov NATO.  Najvýznamnejší  pokrok v rozvoji

spolupráce  bol  dosiahnutý v oblasti  koordinácie  aktivít,

v budovaní  systému riadenia  leteckej prevádzky,  v oblasti

systémov  spojenia a velenia a geodézie a kartografie. Dôle-

žitou  súčasťou  aktivít  bola aj v tomto  roku najmä  účasť

štábnych dôstojníkov,  jedného roja lietadiel  MIG-29 a čaty

práporu rýchleho nasadenia na vojenských cvičeniach Partner-

stvo za mier.

 

     Na základe hodnotenia  predstaviteľov NATO predstavite-

lia Armády Slovenskej republiky dokazujú na uvedených cviče-

niach svoju vojenskú a odbornú  pripravenosť a schopnosť pô-

sobiť spoločne v mnohonárodných štáboch a jednotkách.

 

     Druhou oblasťou programu  Partnerstvo  za mier je dosa-

hovanie interoperability a kompatibility  vyčlenených  síl a

prostriedkov  Armády Slovenskej  republiky na spoločné pôso-

benie s armádami  členských krajín NATO. Z 12 cieľov intero-

perability,  ku  ktorým  sa  Slovenská  republika prihlásila

v rámci prvého cyklu plánovacieho a hodnotiaceho procesu, je

splnených 5 cieľov úplne a 7 čiastočne. Vzhľadom  na skutoč-

nosť, že je záujmom Slovenskej republiky pokračovať v uvede-

nej  spolupráci, boli s predstaviteľmi NATO vykonané konzul-

tácie účasti v druhom cykle plánovacieho a hodnotiaceho pro-

cesu. V súčasnosti je predstaviteľmi Generálneho štábu Armá-

dy Slovenskej republiky finalizovaný program interoperabili-

ty Armády Slovenskej republiky pre druhý cyklus plánovacieho

a hodnotiaceho procesu, ktorý vytvorí predpoklady na dosiah-

nutie vyššej úrovne schopnosti  vyčlenených síl a prostried-

kov Armády Slovenskej  republiky na mnohonárodných mierových

operáciách pod vedením NATO.

 

 

 

     Na základe uvedených  skutočností a hodnotenia predsta-

viteľov NATO možno konštatovať,  že Armáda Slovenskej repub-

liky dosahuje v oblasti vojenskej spolupráce s NATO výsledky

porovnateľné s krajinami prizvanými  k členstvu v prvom kole

rozšírenia.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa pána poslanca, či chce dať doplňujúcu otázku.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Ďakujem pekne. Keďže tu nie  je pán minister, tak odpo-

veď stačí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k otázke, ktorú  kladie pán po-

slanec  Volný pánu  ministrovi  Krajčimu. Otázka znie:  "Ako

hodnotíte  doterajší prínos  reorganizácie Policajného zboru

Slovenskej republiky?"

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci,

 

     aj keď táto otázka už bola položená na minulom zasadnu-

tí v rámci hodiny  otázok, dovoľte mi, aby som na ňu odpove-

dal.

     Policajný  zbor Slovenskej  republiky prispôsobil svoju

územnú  štruktúru prijatým  zásadám  nového  územnosprávneho

členenia Slovenskej republiky. Zmeny,  ktoré z toho vyplynu-

li, sa nedotýkali v konečnom dôsledku len územného členenia,

ale mali zákonite vplyv na  celé jeho vnútorné členenie. Pri

všetkých  týchto  zmenách  sa  postupovalo so snahou upevniť

funkčnosť všetkých zložiek Policajného zboru v zmysle zabez-

pečovania úloh,  ktoré mu vyplývajú zo  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov,  Organizačného poriadku Minis-

terstva  vnútra  Slovenskej  republiky,  úloh  vyplývajúcich

z rokovaní poradných  orgánov  ministra a z uznesení najvyš-

ších štátnych orgánov Slovenskej republiky.

 

     Reorganizácia Policajného zboru  viedla k prehodnoteniu

spôsobov riadenia  tak, aby v tejto  etape boli plne funkčné

krajské riaditeľstvá ako nový  riadiaci prvok a okresné ria-

diteľstvá Policajného zboru.  Ako najefektívnejší zdroj roz-

delenia síl bola  zvolená typizácia okresných riaditeľstiev.

Pri  ich  zaraďovaní  do  jednotlivých  typov  sa vychádzalo

z efektívneho  využitia  existujúcich  síl  a  prostriedkov,

z reálnej zaťaženosti policajtov,  z potreby početne doplniť

tie  okresy, ktoré v rozhodujúcej  miere  plnia bezpečnostné

úlohy  v rámci  kraja. Posilnené  boli hlavne  okresy prvého

a druhého typu. Do prvého typu  je zaradených 28 okresov, do

druhého typu 22 a do  tretieho  typu 26 okresných  riaditeľ-

stiev Policajného zboru.

 

     Súčasne  so  zavedením  typizácie  sa vyčlenila ochrana

hranice  z pôsobnosti  okresných  riaditeľstiev  Policajného

zboru a  ich riadenie sa  presunulo na krajské  riaditeľstvá

Policajného zboru,  pričom hraničným oddeleniam  bola zúžená

miestna a vecná príslušnosť len na riešenie trestných činov,

ktoré  súvisia so  štátnou hranicou, a riešenie  priestupkov

v ich služobných obvodoch. Malo by to priniesť zefektívnenie

služby policajtov  pri ochrane hraníc  Slovenskej republiky.

 

     Reformou boli posilnené výkonné útvary o 1 063 policaj-

tov, z toho  zo sekcií a útvarov  ministerstva bolo presunu-

tých 774 policajtov a 752 zamestnancov. Konečným  cieľom sú-

časných zmien v organizačnej  štruktúre ministerstva a Poli-

cajného zboru je zabezpečenie ich plnej funkčnosti pri efek-

tívnom využití  síl a stabilizácia tejto  štruktúry tak, aby

zodpovedala bezpečnostnej situácii  na konkrétnom teritóriu.

Jednoznačný prínos  reorganizácie  možno vidieť v priblížení

výkonu  služby príslušníka  Policajného zboru  občanom, čomu

nasvedčuje i fakt, že v tomto roku bolo zriadených 13 nových

obvodných  oddelení  Policajného zboru a jedno oddelenie cu-

dzineckej  polície  prerozdelením  existujúcich  síl  a pro-

striedkov  útvarov Policajného  zboru, čo  by malo  posilniť

efektívnosť Policajného zboru.

 

     Na  základe doterajších  skúseností útvarov Policajného

zboru je  teda nové územnosprávne  členenie  prínosom nielen

pre Policajný zbor, ale aj pre občanov.

 

     Ďakujem, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Volný, je odpoveď postačujúca?

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne, je postačujúca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme  pristúpiť k otázke  pána poslanca Šeptáka

pani ministerke Slavkovskej: "Od 1. mája 1997 na základe no-

vej  organizačnej  štruktúry  okresné úrady, vedúci  odborov

školstva  prišli o značnú časť  najmä ekonomických kompeten-

cií, z čoho sú školy  značne paralyzované. Na porade s vedú-

cimi odborov školstva ste  sľúbili prerokovať celú problema-

tiku s ministrom Krajčim. Môžete nám povedať, pani minister-

ka, výsledok?"

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     poslankyne, poslanci,

 

     vzhľadom na to,  že v začiatkoch, keď sa  do praxe uvá-

dzal  zákon  číslo 222 o organizácii  štátnej  správy, často

dochádzalo k nevyjasnenosti  kompetencií  medzi  prednostami

krajských alebo okresných  úradov a medzi  vedúcimi  odborov

školstva a kultúry, zvolali sme si vedúcich odborov školstva

a kultúry, aby sme túto problematiku vyriešili. Vypočuli sme

si niektoré  ich sťažnosti. Na základe  toho som sa  dohodla

s pánom ministrom Krajčim, že sa zídeme. Toto pracovné roko-

vanie sa aj uskutočnilo v  júli 1997. Z tohto rokovania vzi-

šiel list, ktorý poslal pán minister Krajči všetkým prednos-

tom, kde  ich  upozornil na to - citujem z toho  listu:  "Na

základe  rôznych nedorozumení,  ktoré sa  vyskytujú na úseku

riadenia školstva, najmä na nedostatočné rešpektovanie poky-

nov vydávaných ministerstvom školstva a smerníc ministerstva

vnútra, ktorými sa vydali vzorové organizačné poriadky kraj-

ských úradov a okresných úradov zaradených do prvej a tretej

skupiny, upozorňujem,  že všetky  povinnosti a pokyny, ktoré

sa vydávajú z ministerstva školstva,  týka sa to aj všetkých

ostatných rezortných orgánov, sa musia dôsledne plniť."

 

     Na základe tohto listu sme  potom znovu mali stretnutie

s pracovníkmi jednak prednostov krajských a okresných úradov

a potom aj s pracovníkmi, s vedúcimi odborov školstva a kul-

túry a zistili sme, že  určité  problémy sa  napravili. Celé

nedorozumenie totiž  vychádzalo  najmä z dvoch oblastí. Prvá

oblasť bola  oblasť financovania a druhá  oblasť bola oblasť

personalistiky. V oblasti financovania nedorozumenia vznika-

li z toho,  že  financie  sa presunuli  od vedúcich  odborov

školstva a kultúry na odbor financovania. Lenže presunuli sa

iba financie, ale nepresunuli sa kompetencie, to znamená, že

vedúci  odborov školstva  naďalej určujú  priority, kam teda

financie idú z odboru  financovania, a kontrolujú tok týchto

finančných prostriedkov.

 

      Druhá oblasť nedorozumení  bola oblasť personalistiky,

kde sa  zo začiatku stávalo, že  niektorí prednostovia kraj-

ských alebo  okresných úradov riešili  personálne otázky bez

toho, že by boli konzultovali tieto prípady s vedúcimi odbo-

rov školstva a kultúry. Po  mojom rokovaní s pánom ministrom

vnútra a po vydaní tohto  jeho listu sa tieto nedostatky od-

stránili.  Jednoznačne, ak sa vykonávajú  nejaké  personálne

zmeny, tak tieto personálne zmeny musia byť vopred konzulto-

vané s vedúcim odboru školstva a kultúry, samozrejme, hlavne

z toho dôvodu, aby sa tam prihliadalo na odborné kvality.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani ministerka.

 

     Pán poslanec Šepták, bola odpoveď vyčerpávajúca?

 

 

 

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Ďakujem, ale položil by som doplňujúcu otázku.

 

     Pani ministerka, podľa toho, čo  ste povedali, ako môžu

vedúci odborov školstva riadiť školy, keď im tie kompetencie

chýbajú?

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Nemôžeme povedať, že vedúcim odborov školstva a kultúry

vypadli všetky  kompetencie. Im zostali  tie najdôležitejšie

kompetencie,  a to  sú kompetencie  odborného zabezpečovania

výchovno-vzdelávacieho procesu. Tieto kompetencie  plnia na-

ďalej, tie kompetencie  im  nikto  neberie, takže na základe

týchto  kompetencií  riadia  aj  výchovno-vzdelávací  proces

v jednotlivých stupňoch a typoch škôl. To, že sa im odobrali

určité kompetencie v oblasti  financovania, tým sa vôbec ne-

malo na  mysli, aby sa  znížila úroveň kompetencií  vedúcich

odborov školstva a kultúry, ale  aby sa odbremenili od urči-

tých  finančných operácií,  ktoré úzko  súvisia s operáciami

v účtovníctve a ktoré sa dajú lepšie vykonávať na odbore fi-

nancovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán  poslanec Sopko a je smerovaná

pánu ministrovi Jasovskému. Za pána ministra Jasovského bude

odpovedať  pán minister  vnútra. Otázka  znie: "Aké  je vaše

stanovisko k trestnej  činnosti na  Železniciach  Slovenskej

republiky?"

 

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení poslanci,

 

     táto otázka je postavená dosť nepresne a môžeme ju chá-

pať v dvoch rovinách. Preto  mi dovoľte, aby som to prečítal

v tej prvej rovine.

 

     Za osem mesiacov  roku 1997 bolo v obvode Železníc Slo-

venskej republiky  zaznamenaných  necelých 830 trestných či-

nov, z ktorých je 38 % objasnených. Z hľadiska vývoja sa re-

gistruje pokles cca o 40 % oproti rovnakému obdobiu minulého

roka a zvýšenie percenta objasnenia o viac ako 3 %. Z násil-

nej  kriminality bol v obvode  železníc  zaznamenaný  prípad

dvojnásobnej vraždy v dome na Lamačskej ceste, ktorý bol or-

gánmi Policajného zboru za aktívnej účasti policajtov Želez-

ničnej polície  Slovenskej republiky objasnený.  V uvádzanom

období  bolo  hlásených 13 lúpeží, z ktorých 12 je  objasne-

ných, 6 lúpeží bolo  spáchaných na cestujúcich. Z majetkovej

kriminality, ktorá predstavuje viac  ako 70-percentný podiel

na celkovej kriminalite, bolo viac  ako 170 trestných  činov

krádeží vlámaním, z  ktorých je cca 27 %  objasnených. Z os-

tatných krádeží,  ktorých je za obdobie 8 mesiacov  necelých

400, bola jedna tretina  objasnená. Za zmienku stojí skutoč-

nosť, že  krádeže  na škodu  cestujúcich  sú  objasňované na

20 %.  V tomto období  bolo  spôsobených 19 železničných do-

pravných  nehôd. Pri  jednej z  nich išlo  o zrážku rýchlika

s odstaveným  rušňom a došlo k usmrteniu  príslušníka Želez-

ničnej polície Slovenskej republiky,  ktorý vo vlaku vykoná-

val službu.

 

     Dá sa konštatovať, že bezpečnostná situácia na železni-

ci je stabilizovaná, postupne sa darí zvyšovať úroveň ochra-

ny cestujúcich, ich zdravia, majetku a prepravovaného tovaru

po  železnici. Spoluprácu  vyšetrovateľov Policajného zboru,

policajných  orgánov a príslušníkov Železničnej  polície pri

preverovaní, odhaľovaní a dokumentovaní a vyšetrovaní trest-

ných činov príslušníkov Železničnej  polície a trestných či-

nov spáchaných v obvode  železničných  dráh a vlečiek, ktoré

sú vo vecnej príslušnosti vyšetrovateľov  Policajného zboru,

upravuje spoločný  pokyn riaditeľa Úradu  vyšetrovania Poli-

cajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pre-

zídia Policajného zboru a riaditeľa Železničnej polície Slo-

venskej  republiky  číslo 1/1994, ktorý  nadobudol  účinnosť

1. 1. 1995. Zo strany úradu  vyšetrovania  Policajného zboru

ani zo  strany riaditeľa Železničnej  polície Slovenskej re-

publiky nám doposiaľ neboli signalizované nedostatky vo vzá-

jomnej spolupráci.

 

     Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Sopko, chcete  sa spýtať k tomuto problému

ešte doplňujúcou otázkou?

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán minister,

 

     som do určitej miery s odpoveďou  spokojný. To boli pre

mňa veľmi zaujímavé informácie. Súhlasím aj s tým, že zrejme

som  nie  celkom  presne  formuloval  otázku. Mám doplňujúcu

otázku, ak dovolíte.

 

     Vysoko oceňujem, že pán  minister Jasovský nariadil vy-

konať na Železniciach  Slovenskej republiky hĺbkovú previer-

ku, hĺbkovú kontrolu, ktorá  smerovala na hospodárenie s ma-

jetkom. Protokol bol ukončený v máji  tohto roku a bol v me-

siaci júli,  presne 17. júla, odovzdaný  krajskému úradu vy-

šetrovania. Tým teda chcem dokumentovať, že pán minister Ja-

sovský, ak  to odstúpil úradu vyšetrovania,  sám má podozre-

nie, že na Železniciach  Slovenskej republiky došlo k pácha-

niu trestnej  činnosti. Vysoko oceňujem  tento prístup, túto

previerku, ale na druhej strane som veľmi sklamaný, a to vy-

jadrím aj tu, že pán  minister Jasovský odmietol nám ako po-

slancom  Národnej rady  poskytnúť na  preštudovanie protokol

z tejto  kontroly, z tejto revízie, čím  porušil zákon o po-

slancoch, pretože člen vlády  je povinný poslancovi Národnej

rady poskytnúť  nielen informácie, ale  aj písomné podklady,

a v tomto prípade ja som si takéto právo uplatňoval.

 

     Môj dotaz bol na pána Jasovského, teda doplňujúca otáz-

ka je, aké dôvody má  pán Jasovský, že odmieta poslancom Ná-

rodnej rady poskytnúť tento protokol. Ja som presvedčený, že

tento protokol  obsahuje  veľmi závažné a dôležité svedectvá

o porušovaní právnych  predpisov, o porušovaní  zákona o Že-

lezniciach Slovenskej republiky, o porušovaní zákona o sprá-

ve majetku štátu, o porušovaní zákona o prevode majetku štá-

tu na iné osoby, o porušovaní  zákona o cenných papieroch aj

samotného štatútu Železníc Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Uplynul váš čas na položenie do-

plňujúcej otázky.

 

     Pýtam sa pána ministra, či bude odpovedať.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Čo sa  týka prvej časti otázky,  prečo vám pán minister

neposkytol protokol o kontrole, neviem  za neho  zodpovedať.

V druhej časti otázky, kde ste  spomínali, že došlo k ziste-

niu  niektorých  nedostatkov,  môžem  potvrdiť,  že protokol

o kontrole bol  postúpený  orgánom činným v trestnom konaní,

to znamená  vyšetrovateľom, ktorí v tomto  prípade pokračujú

v šetrení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Máme ešte  čas na položenie ôsmej  otázky, ktorú kladie

pán poslanec Kočnár. Pýta sa pána ministra Mráza: "Koľko by-

tov sa postavilo zásluhou vášho rezortu?"

 

     Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     vážení poslanci, poslankyne,

 

     hneď v úvode treba  poznamenať, že je mimoriadne zloži-

té,  ak nie  vylúčené, aby  som vedel  kvantifikovať zásluhu

nášho ministerstva na postavení určitého počtu bytov. Neviem

to urobiť. Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej

republiky  bolo  zriadené  na  základe  zákona číslo 74/1995

Z. z., ktorým  sa  mení  a dopĺňa  zákon  číslo 347/1990 Zb.

o organizácii  ministerstiev a ostatných  ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších pred-

pisov. Podľa neho je  naše ministerstvo ústredným orgánom aj

pre štátnu bytovú  politiku a hospodárenie s bytmi. V súlade

s uvedeným zákonom aj  schválenou koncepciou štátnej bytovej

politiky štát ani naše  ministerstvo nie je priamym investo-

rom bytovej  výstavby, a preto ani  byty nestavia. Základnou

úlohou štátu v oblasti bytovej politiky je vytváranie takých

legislatívnych,  technických a ekonomických  podmienok,  aby

bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domác-

nosť mohla zabezpečiť bývanie  primerané výške jej vlastných

príjmov.

 

     Na oživenie výstavby bytov  vláda postupne prijíma sys-

témové opatrenia. K nim patrí  napríklad  stavebné sporenie,

zriadenie Štátneho fondu rozvoja bývania a podobne. Pre vašu

informovanosť uvádzam,  že v roku 1996 bolo  na  Štátny fond

rozvoja bývania  predložených 1 676 žiadostí a v tomto  roku

doteraz je to už viac ako 8 tisíc žiadostí o finančnú podpo-

ru. I keď  tieto byty  sa  začnú  dokončovať, samozrejme, až

v budúcich rokoch, nazdávam sa,  že na tomto oživení bytovej

výstavby má  významný podiel aj naše  ministerstvo. Som pre-

svedčený, že doteraz  prijaté opatrenia zodpovedajú súčasným

ekonomickým možnostiam nášho  hospodárstva a že rozhodujúcou

mierou prispeli tiež k zastaveniu  poklesu v dokončovaní by-

tov a jeho postupného oživovania, čo sa dá dokladovať čísel-

ne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Kočnár, stačila  odpoveď? Chcete dať dopl-

ňujúcu otázku?

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Pred  niekoľkými  rokmi  som  patril k tým,  ktorí boli

presvedčení,  že vznikom  ministerstva  výstavby a verejných

prác sa  rozbehne nielen výstavba bytov,  ale že sa rozbehne

v spoločnosti priemyselná  výroba, že sa  rozbehnú odvetvia,

ktoré priamo s ministerstvom výstavby a s výstavbou súvisia.

Ja som bol ten, ktorý  veľmi tvrdošijne presadzoval, aby mi-

nisterstvo vzniklo. O to  viac ma preto  prekvapuje, ak toto

ministerstvo, ktoré  bolo vlastne zriadené  hlavne z dôvodu,

aby sa  rozbehla bytová výstavba,  nevie kvantifikovať počet

bytov, na ktorých výstavbe má priamo zásluhu.

 

     Pri tejto príležitosti musím povedať, že v žiadnom prí-

pade  nesúhlasím s  tým, že  treba utlmovať  bytovú výstavbu

vzhľadom na to, že vyzerá  to tak, že prírastok obyvateľstva

bude klesať. Súčasné ceny, pán  minister, ktoré sa platia za

byty, sú  také obrovské, také nehorázne,  že naozaj som pre-

svedčený, že  vo vašom rezorte  by ste sa mohli  trochu viac

pohybovať a viac  sa snažiť, aby sa výstavba bytov rozbehla,

pretože  konštatovanie,  že  sme  umožnili  a  spriechodnili

a vláda tamto a vláda  toto, to  mi nestačí. Ja sa  vás teda

ešte raz  pýtam, či skutočne  nemáte žiadne možnosti ako mi-

nisterstvo, aby ste priamo ovplyvnili výstavbu bytov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Pokiaľ ide o kompetencie  nášho  ministerstva, tie boli

presne  stanovené a určené zákonom. Ja  ich rozširovať nemô-

žem,  ani na  to nemám  právo. Pokiaľ  ide o samotnú ambíciu

tohto ministerstva, nikdy takú  nemalo, aby ministerstvo za-

bezpečovalo túto  výstavbu. Vždy  išlo o to, že ministerstvo

malo vytvárať podmienky  na to, aby si každý  občan mohol na

základe týchto podmienok alebo  cez tieto podmienky zabezpe-

čiť bývanie. Predsa tu platí zásada,  že by sa o bývanie mal

starať predovšetkým  občan, obec a štát. Obec a štát by mali

vytvárať na to podmienky, ale o samotné bývanie sa musí sta-

rať občan.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Vanko pánu ministrovi

Krajčimu:  "Ako  pokračuje  príprava zákona o jednotnom  zá-

chrannom systéme  na Slovensku? Bude  garantom tohto systému

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky?"

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení poslanci,

 

     v súlade s plánom  legislatívnych úloh vlády Slovenskej

republiky na  rok 1997 pripravuje  ministerstvo vnútra návrh

zákona o integrovanom záchrannom  systéme s termínom predlo-

ženia na posúdenie Legislatívnej rade vlády v novembri 1997.

Príprava uvedeného  zákona v pôsobnosti  ministerstva vnútra

vyplýva zo zákona Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústred-

ných  orgánov štátnej  správy v  znení neskorších predpisov,

v ktorom je pre tento ústredný orgán štátnej správy zakotve-

ná pôsobnosť na úseku komplexného záchranného systému.

 

     Príprave návrhu zákona o integrovanom záchrannom systé-

me predchádzalo spracovanie  projektu integrovaného záchran-

ného systému, ktorý bol schválený uznesením 25. schôdze Rady

obrany  štátu tohto  roku. Predmet  úpravy zákona  vymedzuje

pôsobnosť  orgánov štátnej  správy, úlohy  obcí a povinnosti

právnických  osôb a  fyzických osôb  pri záchranných prácach

v rámci  integrovaného záchranného  systému, ak  je ohrozený

život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Pod integ-

rovaným záchranným systémom sa teda rozumie koordinácia čin-

ností štátnych  orgánov, obcí, občianskych  združení a iných

právnických  a  fyzických  osôb  pri záchranárskych prácach,

v tiesni  alebo ak  hrozí nebezpečenstvo  vzniku mimoriadnej

udalosti alebo počas mimoriadnej udalosti.

 

     Hlavné integrujúce prvky integrovaného záchranného sys-

tému spočívajú predovšetkým v prepojení zložiek integrované-

ho záchranného  systému  navzájom a s príslušnými ústrednými

orgánmi  štátnej  správy,  orgánmi  miestnej  štátnej správy

a obcami pri  vzniku mimoriadnej udalosti,  vo vytvorení in-

tegrovaného informačného systému prostredníctvom siete územ-

ných ohlasovacích a koordinačných stredísk, ktoré budú záro-

veň tvoriť  miesta tiesňového volania,  v zriadení okresných

havarijných komisií, krajských havarijných komisií a ústred-

nej havarijnej komisie, v zavedení  jednotného čísla tiesňo-

vého volania 112 a v úprave  spôsobu financovania integrova-

ného záchranného systému. Pri jeho  spracúvaní  boli využité

aj  poznatky o postavení, úlohách a činnosti  obdobných  zá-

chranných systémov  pôsobiacich v zahraničí, najmä v štátoch

Európskej únie, napríklad v Nemecku, Anglicku, Belgicku, Ra-

kúsku a vo Švédsku. Osobitná  pozornosť  bola tiež  venovaná

zapracovaniu  niektorých  požiadaviek a záväzkov,  ktoré pre

Slovenskú republiku vyplývajú alebo  vyplynú napríklad z Do-

hovoru o cezhraničných  vplyvoch  priemyselných havárií, me-

dzinárodnej dekáde znižovania  nebezpečenstva prírodných ka-

tastrof a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o preven-

cii veľkých priemyselných nehôd.

 

     V súčasnosti pripravovaný návrh právnej úpravy o integ-

rovanom záchrannom systéme predpokladá ustanoviť legislatív-

ne  podmienky na  koordináciu a riadenie  zložiek  požiarnej

ochrany, záchrannej zdravotníckej služby a civilnej ochrany,

ako aj zložiek Policajného zboru a iných bezpečnostných zbo-

rov  a podmienky  účasti dobrovoľných  občianskych združení,

právnických osôb a fyzických  osôb,  ako sú napríklad  vodná

záchranná služba, horská  záchranná služba, záchranný systém

Slovakia, pri vykonávaní záchranných  prác v prípadoch ohro-

zenia života a zdravia, majetku  alebo životného prostredia.

Jej cieľom je najmä integráciou činností uvedených subjektov

dosiahnuť  kvalitatívne  vyššiu  úroveň  poskytovania pomoci

a vykonávania záchranárskych činností.

 

     Pripravovaný návrh zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky o integrovanom  záchrannom systéme vytvoril predpok-

lady na operatívnejšie a efektívnejšie  vykonávanie  záchra-

nárskych  činností v pôsobnosti jeho  jednotlivých  zložiek.

Zároveň umožní zrealizvoať  moderný a kompatibilný záchranný

systém porovnateľný s obdobnými  záchrannými systémami pôso-

biacimi v zahraničí.

 

     Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Vanko, bola postačujúca odpoveď?

 

Poslanec M. Vanko:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Bola to vyčerpávajúca odpoveď a

komplexne zhodnotila súčasný stav.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Ešte skúsime otázku pána poslanca Kočnára na podpredse-

du vlády pána Kozlíka.  Odpovedať bude podpredsedníčka vlády

pani Tóthová. Otázka znie: "Zlepší sa kvalita tovaru na bur-

zách a trhoviskách vďaka certifikácii, keď sa vo všeobecnos-

ti vie, že sa predáva pašovaný  tovar? A čo bude s pokladňa-

mi?"

 

     Nech sa  páči. Pardon, pomýlil  som sa. Odpovedať  bude

pán minister Česnek.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa súčasného stavu právnej  úpravy burzy a trhoviská

pracujú v takom režime, že  ich spravujú obce, ktoré vlastne

v spolupráci so  Slovenskou  obchodnou inšpekciou a políciou

zabezpečujú  aj kontrolu  dodržiavania stanovených podmienok

predaja. Obce sú teda  zodpovedné za vytvorenie podmienok na

riadne zásobovanie, povoľujú predajný, prevádzkový čas, pod-

porujú prevádzku  trhovísk a búrz. A vlastne  musíme chápať,

že predaj na nich je len doplnkovým predajom k maloobchodnej

sieti. Je tu skutočnosť,  že tovar zahraničného pôvodu, pre-

dovšetkým textilné  výrobky, odevné súčiastky,  obuv, hračky

a niektoré elektronické výrobky sa  na územie Slovenskej re-

publiky  dostali ako  obchodný tovar  vo veľkých  objemových

množstvách  predovšetkým  z Číny, Hongkongu,  Turecka a Poľ-

ska. Dovážajú  ich rôzne slovenské firmy  a živnostníci. Pri

dovoze je  však tovar riadne colne  prerokovaný a prepúšťaný

do režimu voľného  obehu až  po  zaplatení cla a daní. Keďže

takto dovážaný tovar je väčšinou druhej a tretej kvalitatív-

nej triedy,  jeho nadobúdacia hodnota je  teda pomerne nízka

a sú určité  problémy pri stanovovaní  colnej hodnoty, keďže

nie je v  každom prípade možné overiť si  údaje na faktúrach

v krajine odoslania. Slovenská republika ešte nemá uzatvore-

né doteraz s mnohými krajinami dohody o vzájomnej...

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister, je 15.05  hodín a uplynula hodina otázok.

Prosím, aby ste to skrátili na jeden riadok, alebo potom pí-

somne, ako to máte, môžete poslať pánu poslancovi.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Pokiaľ ide o priamu otázku ku kvalite výrobkov predáva-

ných  na  trhoviskách  a burzách,  samozrejme, očakávame, že

v dôsledku certifikácie sa zvýši kvalita tých, ktoré spadajú

pod certifikáciu. Zásadný obrat  očakávame pri novele zákona

číslo 634 o ochrane spotrebiteľov. Výrazný posun by  mal na-

stať aj prijatím zákona  Národnej rady o podmienkach predaja

výrobkov  a  poskytovania   služieb  na  trhových  miestach,

ktorého príprava sa teraz končí na ministerstve hospodárstva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán premiér, ďakujem aj vám a ďakujem vláde. (Potlesk.)

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, končím hodinu odpovedí

na otázky. Je prestávka do 15.15 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam pani poslankyne a  pánov poslancov do rokovacej

miestnosti, budeme  pokračovať v rozprave o správe  ministra

zdravotníctva Slovenskej republiky o financovaní  zdravotnej

starostlivosti.  Nech sa páči, vážené  kolegyne a kolegovia,

zaujmite miesta, budeme pokračovať.

 

     Ako  ďalší v zozname poslancov-rečníkov  je  prihlásený

pán  poslanec  Kanis  ako  poverený  člen poslaneckého klubu

Strany demokratickej ľavice. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážený pán minister,

 

     problematika v tomto  bode  veľmi  úzko  súvisí  s tou,

o ktorej sa tu rokovalo už doobeda. Chcel by som vzhľadom na

isté  pripomienky  povedať,  že ide o také  závažné veci, že

každý poslanec by mal k tomu čo povedať. Správa, ktorú pred-

kladá na dnešné plénum  ministerstvo zdravotníctva, má názov

"Správa ministra zdravotníctva o financovaní zdravotnej sta-

rostlivosti v roku 1997". Hneď v úvode  však musím konštato-

vať, že  obsahom správy nie je  financovanie zdravotnej sta-

rostlivosti, ale  ide o správu o hospodárení  zdravotníckych

zariadení a zdravotných poisťovní.

 

     V prvej časti svojho  vystúpenia sa preto budem venovať

tomu, čo sa nachádza v predloženej správe, a v druhej  časti

tomu, čo tam nie je, ale  malo byť hlavnou témou podľa názvu

správy.

 

     Už  úvodná veta  predloženej správy  svedčí o viacerých

závažných  skutočnostiach.  Minister  zdravotníctva priznáva

existenciu narastajúceho rozporu  medzi existujúcimi zdrojmi

zdravotného poistenia a potrebami týchto zdrojov. Tento roz-

por sa podľa pána  ministra podieľa na nesolventnosti posky-

tovateľov zdravotnej  starostlivosti a je hrozbou pre samot-

ných pacientov. Sme radi, že pán minister  vari prvýkrát ve-

rejne priznáva,  že hrozbou pre  pacientov je nesúlad  medzi

zdrojmi a požiadavkami, lebo doteraz z jeho vystúpení, hlav-

ne  mediálnych, sme  mohli nadobudnúť  dojem, že  hrozbou sú

predovšetkým  zdravotné poisťovne,  vrátane Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne, o ktorej sme  tu ráno diskutovali. A že je

to tak a že je  realita taká, dovoľte mi  citát z už doobeda

citovaného  Dr. Holstýna,  generálneho riaditeľa  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne.  Citujem: "Preto zásadne  nemôžeme ak-

ceptovať stanovisko ministerstva zdravotníctva  prezentované

v súčasnosti, ktorým prekračuje  pôsobnosť platných zákonov.

Zarážajúce na celej  veci je, že namiesto  hľadania  ďalších

zdrojov  na financovanie  zdravotnej starostlivosti ukrajuje

aj z tých, ktoré sú zabezpečené zákonom."

 

     Nie je mi jasné, prečo potom pán minister vyslovil spo-

kojnosť s  rozpočtom  pre zdravotníctvo na rok 1997 a ako sa

pripravovali podklady pre  cenové výmery ministerstva finan-

cií, podľa ktorých sa za zdravotné výkony platí. V prílohách

sú  uvedené  analýzy   hospodárenia  zdravotných  poisťovní.

Z nich je  zrejmé, že tieto majú  vyrovnanú bilanciu príjmov

a výdavkov,  ale nikde  som  nenašiel  tie 3 miliardy korún,

z ktorých chcel pán minister  pokryť zvýšenie platu zdravot-

níckych pracovníkov.  Naopak, našiel som tam  3 miliardy zá-

väzkov.

 

     V časti o cieľoch  reformy slovenského zdravotníctva sa

píše, že cieľom reformy  je zlepšenie zdravotného stavu oby-

vateľstva. No z dostupných štatistických údajov o chorobnos-

ti, úmrtnosti a hlavne  vývoja práceneschopnosti vyplýva, že

v týchto cieľoch  sme príliš nepokročili. Skôr naopak. Veľmi

by ma  zaujímalo, ako  sme  pokročili v otázke viacdruhového

financovania zdravotníctva. O tom sa správa síce zmieňuje na

viacerých miestach, ale na strane 4 je uvedené, že podľa sú-

časného  systému financovania  je jediným  zdrojom zdravotné

poistenie, ak teda necháme bokom to minimum, čo ide zo štát-

neho rozpočtu  na investície. Na  strane 5 je  uvedený vývoj

výdavkov  zo systému  zdravotného poistenia,  kde sa  na rok

1997 predpokladá suma 40 mld. Sk. Na strane 9 správy sa však

píše, že za 1. polrok 1997 boli príjmy zdravotných poisťovní

19,5 mld. Predpoklad na 2. polrok je 19,5 mld. Ak  to spočí-

tame, je to 38 mld. Zrejme  tých 40 mld. sa napočítalo s in-

vestíciami, ktoré  nemajú so systémom  zdravotného poistenia

nič spoločné.

 

     Varujúci je údaj na  strane 8, že príspevkové organizá-

cie vykazujú pohľadávky voči  zdravotným poisťovniam v úhrn-

nej výške 2,89 mld. Sk. V prílohe číslo 5 však Asociácia ne-

mocníc uvádza sumu nezaplatených faktúr 4,2 mld. Sk. Pretože

príjmy a výdavky zdravotných  poisťovní sú v rovnováhe, táto

suma predstavuje čistý dlh štátu voči zdravotníckym zariade-

niam a v tomto dlhu  sa naplno prejavuje nedostatočná platba

štátu za svojich pacientov.

 

     V časti Racionalizačné  opatrenia ministerstva zdravot-

níctva na zefektívnenie zdravotnej starostlivosti sa uvádza-

jú  viaceré kroky,  ktoré údajne  ministerstvo zdravotníctva

urobilo a plánuje urobiť. Prvé  tri sa týkajú obmedzenia ná-

kladov na  lieky. Ako vieme, náklady na lieky  nám z roka na

rok  stúpajú o  miliardy. Ďalšia  sa  týka  vyhlášky o sieti

zdravotníckych. Tá sa tiež už  tri roky  iba chystá a zatiaľ

nám  sieť  zdravotníckych  zariadení  utešene  narástla. Iba

lôžok je o 2 000 viac ako pred tromi rokmi.

 

     Štandardné  terapeutické  postupy.  Nechcem  tvrdiť  za

všetkých, ale viacerí lekári  takmer  zhodne tvrdia, že  ich

dodržiavanie by podstatne predražilo liečbu oproti súčasnos-

ti. Normatívy  personálneho a materiálno-technického vybave-

nia by mali podobný účinok. Potom o akom zefektívnení tu ho-

voríme?

 

     Ak si niekto, vážené dámy  a vážení páni, dal tú námahu

a porovnal údaje z prílohy číslo 2 a z prílohy  číslo 4, tak

na prvý pohľad  musel zistiť, že hoci sa  obe prílohy týkajú

hospodárenia zdravotných poisťovní,  sú diametrálne odlišné.

Ani  jedno z  uvádzaných čísiel  sa totiž  nezhoduje. Z toho

usudzujem, že pri spracovaní  asi boli použité rozdielne me-

tódy.  Na  ilustráciu  toho  možno  vybrať  aspoň jeden údaj

o príjmoch zdravotných poisťovní v 1. polroku 1997. V prílo-

he číslo 2 sú  uvádzané  príjmy 18,47 mld. Sk,  no v prílohe

číslo 4 zrazu  vyskakujú  na 21,39 mld. Sk.  A takto by  sme

mohli pokračovať ďalej. V prílohe  číslo 5 sa uvádza, že ne-

primeraná medializácia  problematiky financovania zdravotnej

starostlivosti vyvoláva dojem poškodzovania občanov, a tvrdí

sa,  že Asociácia  nemocníc  ani  ministerstvo zdravotníctva

nevyvoláva tento stav. O tom, že to nie je celkom tak, sved-

čia aj články hovorkyne  ministerstva zdravotníctva pani Ma-

jerovej publikované v denníku  Slovenská republika a v Zdra-

votníckych  novinách. Ďalej  sa tu  uvádza, aby  ten, kto je

zodpovedný za systém  financovania a za štátny dozor, riešil

nedostatky vo svojej kompetencii a nepresúval tieto úlohy na

rezort zdravotníctva. Nie je  to práve rezort zdravotníctva,

ktorý má hlavnú zodpovednosť  za systém financovania a spolu

s ministerstvom financií aj za štátny dozor?

 

     Čo v správe  malo byť a čo tam  nie je?  Mala totiž ho-

voriť o financovaní  zdravotnej  starostlivosti a hospodáre-

nie, ktoré  je tu predložené,  malo iba ilustrovať  výsledky

systému  financovania.  Chýba  mi  teda  analýza  toho, akým

spôsobom sa u nás financujú jednotlivé druhy zdravotnej sta-

rostlivosti,  aké sú  výhody či  nevýhody súčasného systému,

v čom sa ten-ktorý  spôsob  osvedčil  či neosvedčil, čo bude

potrebné zmeniť a v akých časových horizontoch, ako je a bu-

de zladený systém financovania s jednotlivými transformačný-

mi  krokmi, no  a predovšetkým  chýba tu  aj istá predstava,

alebo ak chcete vízia, čo má byť konečným cieľom, aký spôsob

financovania pokladá ministerstvo zdravotníctva za najlepší.

Očakával som, že z tohto materiálu sa aspoň rámcovo dozvieme

niečo o systémoch financovania, ktoré fungujú v iných kraji-

nách s  poukázaním na možnosti  ich aplikácie v  našich pod-

mienkach.  Nič z  toho tu  nie je.  Jedine, čo zrejme všetci

vieme, je to,  že systém financovania nie je  dobrý a je po-

trebné  ho  zmeniť.  To  sme  napokon  mali možnosť čítať aj

v iných materiáloch, ktoré sa týkali financovania.

 

     Vieme, že každý systém financovania zdravotníctva, kto-

rý je založený takmer výlučne na výkonovej fáze, či to volá-

me body, lôžkodni, kilometre  atď., je finančne najnáročnej-

ší, najmä ak je bezlimitný. Preto ma zaráža, že v materiáli,

ktorý  by sa  mal venovať  systému financovania,  nie je ani

zmienka o tom,  ako chce  minister  zdravotníctva  zosúladiť

existujúce a budúce zdroje  pre zdravotníctvo s rozsahom po-

skytovanej zdravotnej starostlivosti. To  je totiž možné iba

zásadnými systémovými opatreniami v celom rezorte, z ktorých

je systém financovania jeden z najdôležitejších.

 

     Vážená Národná rada, aj preto,  že sa navrhuje do uzne-

senia v bode B 1 predložiť  na novembrovú  schôdzu  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  správu  o príčinách  finančných

problémov v zdravotníctve s vyvodením  konkrétnych opatrení,

čím výbor zrejme takisto potvrdil  môj názor o kvalite tejto

správy,  dovolím si  navrhnúť pozmeňujúci  návrh k uzneseniu

Národnej rady k správe  ministra zdravotníctva o financovaní

zdravotnej starostlivosti v roku 1997.

 

     Pozmeňujúci návrh znie: "Národná rada Slovenskej repub-

liky vracia  na prepracovanie správu  ministra zdravotníctva

o financovaní zdravotnej starostlivosti v roku 1997."

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ďalej v  zozname rečníkov prihlásených písomne

je pán poslanec Gaľa. Tým uzatváram možnosť písomného zápisu.

 

     Je tu ešte faktická poznámka pani poslankyne Aibekovej.

Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Dovolím si  trošku polemizovať s  pánom poslancom Kani-

som. Naozaj na tejto správe nenechal nič dobré.

 

     Po prvé  - treba si uvedomiť,  že parlament túto správu

zaradil na rokovanie parlamentu iba minulý týždeň na začiat-

ku rokovania. Zvážte ten čas,  ktorý mal minister na spraco-

vanie takéhoto  komplexného  materiálu. Myslím si na rozdiel

od vás, že sa držal  témy, ktorá mu bola predložená, respek-

tíve o ktorú ho požiadal  parlament, a to je správa ministra

zdravotníctva  Slovenskej republiky o financovaní zdravotnej

starostlivosti v roku 1997. Tie námety, ktoré ste vy dávali,

ja vám ten názor neberiem, ale také široké spektrum požiada-

viek, ktoré  ste mali, by bolo  na spracovanie nejakého kom-

plexného materiálu  na reformu zdravotníctva,  ktorá tu pre-

bieha od politických a ekonomických zmien od roku 1989.

 

     Takže myslím  si, že vaše  požiadavky boli často  veľmi

neoprávnené a  mnohé  kritické  výhrady  vychádzali z tohto.

Napríklad veľmi ma prekvapilo,  že ste uvádzali názory leká-

rov, že štandardy zdravotného  ošetrenia by predražili tento

systém. Nemôžem s tým  súhlasiť, pretože touto problematikou

sa opakovane vo výbore zaoberáme a odborníci aj v zahraničí,

lebo vy ste žiadali aj  zahraničné informácie, k tomuto sys-

tému  takisto  spejú,  pretože vidia v tom  jednu z možností

šetrenia a porovnávania  nákladov v jednotlivých zdravotníc-

kych zariadeniach. Iba ak budete mať štandard, môžete porov-

návať nemocnicu  v Bratislave  s nemocnicou v Kežmarku  atď.

A porovnávanie  financovania  v  zahraničí  naozaj  nesúvisí

s názvom témy,  preto som hovorila,  že tá správa  je naozaj

vypracovaná v duchu názvu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Šagát -  faktická poznámka. Pán

poslanec Gaľa, prosím, chvíľu vydržte.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ja sa hlásim do rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže sa ústne prihlasujete do rozpravy. To platí aj pre

pána poslanca  Lauka aj pre pána  poslanca Oravca. Ďalej pán

poslanec Ferkó, pán poslanec Baránik. Prihlasuje sa ešte pán

spoločný spravodajca.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     zaoberáme sa správou  ministra zdravotníctva Slovenskej

republiky  o  financovaní  zdravotnej  starostlivosti za rok

1997. Na úvod mi dovoľte  povedať čo-to o zložitosti vzťahov

a prepojení v zdravotnom  poistení medzi jednotlivými účast-

níkmi celého procesu. Do hry nám tu vstupuje vlastne 5 kate-

górií.

 

 

     Po prvé  je to samotný poistenec,  občan alebo pacient.

Po druhé poskytovateľ  zdravotnej starostlivosti, to znamená

ústav, nemocnica, lekár. Po  tretie sú to zdravotné poisťov-

ne. Po štvrté zamestnávatelia a po piate štát. Záujmy účast-

níkov tohto  procesu, tak ako som ich vymenoval, si navzájom

veľmi protirečia a každá  skupina má v podstate  iný záujem.

Poistenec, teda pacient má v zásade  záujem platiť nízke po-

istné a byť teda  konzumentom  vysokej kvality poskytovaných

zdravotníckych služieb. V rozpore s tým poskytovatelia zdra-

votníckych služieb chcú  čo najlepšie  platobné podmienky a,

samozrejme, dochvíľne platby od poisťovní. Samotné poisťovne

chcú výber poistného v pásme nad 94 %, čo je  efektívny stu-

peň  výberu poistného, a chcú, samozrejme, čím nižšie platby

poskytovateľom  služieb  zmluvným  partnerom s možnosťou po-

vedzme odkladu platieb, tak ako  sme svedkami toho v posled-

nom období, a zamestnávatelia chcú v prvom rade nízke platby

do zdravotného poistenia. Štát ako taký má záujem takisto na

čo najnižších  platbách za tú  skupinu poistencov, ktorú  má

hradiť,  to  znamená  za  ekonomicky neaktívnych poistencov,

ktorých  je v Slovenskej  republike  okolo 65 % populácie a,

samozrejme, rád by  centrálne obdržal  kontrolné kompetencie

nad celým procesom, tak ako som ho v krátkosti opísal.

 

     Je len  logické, že pri  takýchto rozdielnych vzťahoch,

i keď požiadavky jednotlivých skupín, ako  som ich avizoval,

sú pochopiteľné, dochádza sústavne k rôznym konfliktom medzi

jednotlivými skupinami a celý  systém sa  niekedy správa po-

divným  spôsobom a  dochádza  aj k takým  situáciám, ako ich

opisuje správa predkladaná pánom ministrom. Na každej úrovni

určite je možné  nájsť chyby v systéme, ale  určite je možné

nájsť na  každej úrovni aj  rezervy finančných prostriedkov.

Dovoľte mi z môjho pohľadu niečo  o tom povedať a pokúsiť sa

prípadne aj o kvantifikáciu istých zdrojov, ktoré v zdravot-

níctve zrejme sú.

 

 

     Veľká rezerva financií v zdravotníctve je v oblasti vý-

beru poistného a v oblasti  platieb  poistného.  Funkčnosť a

a úspešnosť poisťovní záleží na  výbere poistného a celospo-

ločenská únosná miera výberu poistného  je 94 % z vymeriava-

cích základov platiteľov poistného. Bohužiaľ, súčasná legis-

latíva demotivuje poisťovne k maximalizácii výberu a motivu-

je ich paradoxne k náboru ekonomicky neaktívnych poistencov,

za ktorých platí poistné štát. Ideológia vytvárania štruktú-

ry poistencov len z tejto  skupiny je porušením zákona o po-

vinnom zdravotnom poistení,  jeho princípu a znevýhodňovania

ekonomicky  aktívneho obyvateľstva. Navyše, mnohé poisťovne,

ktoré vyvíjajú  takúto cielenú činnosť,  majú vo svojom  li-

cenčnom  povolení  stanovený  svoj  charakter,  ktorý  týmto

spôsobom  nedodržujú. Ide  o poisťovne  rezortné, podnikové,

odvetvové, respektíve poisťovne občianske.

 

     V  súčasnosti, bohužiaľ,  pokračuje tendencia  neplatiť

poistné mnohými  podnikmi, ktoré očakávajú  pôsobenie zákona

o revitalizácii, ktorý v tejto  snemovni bol schválený v ta-

kej podobe, v akej bol. V ďalších je evidentný nezáujem pla-

tiť poistné  pre údajne zlú ekonomickú  situáciu podniku na-

priek tomu, že ide o povinné zdravotné poistenie  zo zákona.

A tu  v tejto  oblasti podľa  istých odhadov  vzniká rezerva

medzi 1,5 až 2 miliardami Sk. Platby štátu, ako o nich hovo-

ril kolega Mikolášik a vo  faktickej poznámke sa o nich zau-

jímal pán poslanec  Baránik, sú v súčasnosti  na úrovni 80 %

minimálnej  mzdy,  avšak  z roku 1995, čo  činí 2 450 korún,

pričom v súčasnosti je 2 700 a po zvýšení, ktoré  sme schvá-

lili, bude až 3 000 Sk. Táto rezerva je obrovská a tento le-

gislatívny  krok  produkuje  stratu pre  zdravotníctvo okolo

4 mld. Sk ročne.

 

     Veľké rezervy  môžeme vidieť v stabilizácii siete zdra-

votníckych zariadení. Je nutné  stanoviť sieť nemocníc s po-

liklinikou, pretože trvalo  prebieha účelové preklasifiková-

vanie z dvojky  na trojku, z trojky A na typ 3 B podľa indi-

viduálnych záujmov, často  bez príslušného finančného krytia

a bez  príslušnej  akreditácie  nemocnice.  Takisto sa treba

kriticky dívať  na vznik nových  kliník, čo opätovne  vyháňa

finančné prostriedky pri ich celkovom nedostatku. To sú, bo-

hužiaľ, následky nesystémových krokov  rezortného  minister-

stva. Je potrebné siahnuť k akreditácii  nemocníc, k prehod-

noteniu  počtu  nemocníc  v jednotlivých  regiónoch, zaviesť

systém ekonomizácie nemocníc s možnosťou aplikácie rozpočto-

vého  systému  hospodárenia  s  uzatvoreným  koncom. Takisto

v niektorých  nemocniciach je  skutočne namieste  personálne

prehodnotenie manažmentu.

 

     V zdravotníckych zariadeniach sekundárnej sféry, v tzv.

špeciálnej  ambulantnej starostlivosti,  sa treba  zamyslieť

nad  systémom, akým  sa robí  privatizácia tejto sekundárnej

sféry, pretože často dochádza k duplicite pri tejto privati-

zácii.  Odborné liečebné  ústavy a tzv. rôzne  rehabilitačné

zariadenia sa vyčleňujú mnohokrát z nemocníc, pričom nedôjde

k adekvátnemu zníženiu počtu lôžok,  ale paradoxne sa vytvá-

rajú  nové  lôžka a pre  nedostatok financií  treba zastaviť

tento trend privatizácie.

 

     V lôžkovej sieti je  potrebné pokračovať trendom celko-

vého znižovania počtu lôžok minimálne o 10 000 oproti súčas-

nému  stavu s cieľom  preniesť  terapiu hlavne  do primárnej

sféry a do domácej  ošetrovateľskej starostlivosti. Ak v sú-

časnosti  je  cena  najlacnejšieho  lôžka  okolo  600 Sk pri

70-percentnej  obložnosti, je  možná  približná úspora okolo

1,5 mld. Sk. Takisto je potrebné  zmeniť počet tzv. akútnych

alebo pomer akútnych lôžok k chronickým  lôžkam na 1:2, pre-

tože tento  pomer je v súčasnosti  na Slovensku  opačný a je

plne využívaný  systémom financovania na  základe nevhodného

cenového výmeru, ktorý bol robený zrejme bez odbornej analý-

zy.

 

 

     Takisto neopodstatnené predlžovanie hospitalizácie pro-

dukuje stratu podľa  nášho  odhadu až 0,5 mld. ročne. Je po-

trebné zmeniť  financovanie  tzv. zdravotných  úkonov na so-

ciálne účely zo zdrojov Sociálnej  poisťovne. Ide o tzv. ne-

liečebné výkony  alebo úkony, ktoré slúžia na určenie práce-

neschopnosti  a stupňa  invalidity, bezvládnosti  a podobne.

Celková suma  možnej úspory v tejto  oblasti, o ktorej hovo-

rím, sa odhaduje na 1,5 mld. Sk ročne. Podobne  zdravotnícke

výkony neliečebného charakteru pre súdy, políciu, prokuratú-

ru,  vojsko a školstvo  financovať  z príslušných  rezortov,

tak ako je určené príslušným zákonom.

 

     Sú možné efektívne opatrenia aj v oblasti vývoja a prá-

ceneschopnosti.  Predpokladané  zníženie  percenta  prácene-

schopnosti o 1 až 2 % by  prinieslo  do zdravotníctva  okolo

200 mil. Sk. ročne. Takisto Sociálna poisťovňa by na tom ne-

bola škodná, ale išla by opačne, do zisku.

 

     Opatrenia v oblasti  liekovej  politiky, zdravotníckych

potrieb, pomôcok. K stanoveniu  opatrení pre jednotlivé sku-

piny poskytovateľov  zdravotnej  starostlivosti v zmysle za-

bezpečenia účelnej farmakoterapie predpokladajú možnú úsporu

až okolo 1,5 mld. Sk. Takisto sú možné opatrenia v primárnej

starostlivosti. V revíznej  činnosti je  potrebné zabezpečiť

jednotný výklad legislatívnych  noriem a takisto je potrebné

zabezpečiť normy  na vedenie  jednotnej a dôslednej zdravot-

níckej dokumentácie.

 

     Z toho, čo som sa tu  pokúsil povedať, je zrejmé, že za

daný stav vo financovaní  zdravotníctva, ktorý nie je dobrý,

nie  sú zodpovedné  len zdravotné  poisťovne, ako sa to  tak

trošku v  tomto období začína  tradovať, ale na  tomto stave

participujú vlastne všetky zložky systému na čele, samozrej-

me, s rezortným ministerstvom, ktoré za daný stav, či chceme

alebo nechceme,  nesie politickú zodpovednosť.  Bohužiaľ, na

konci reťazca ministerstvo - poisťovňa - poskytovateľ  stojí

pacient. Takisto na úrovni  liekovej  politiky v reťazci vý-

robca - distributér - nemocnica  je  pacient. Je  to systém,

ktorý descendentným spôsobom vlastne končí u všetkých obyva-

teľov Slovenskej republiky.

 

     Je to  vlastne všetko, čo  som chcel povedať.  V závere

snáď len toľko, že sa pripájam ku kolegovi Mikolášikovi a ku

kolegovi Kanisovi a podporím ich návrh na uznesenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Tým vystúpili všetci, ktorí  sa písomne prihlásili. Mám

tu uzavretý rozsah zoznamu  tých, ktorí sa prihlásili ústne,

resp. elektronicky.  Sú to páni poslanci  Šagát, Lauko, Ora-

vec, Ferkó, Baránik a Derfényi.

 

     Ako prvý je  teda pán poslanec Šagát. Keďže  tu nie je,

stráca  poradie. Nasleduje  pán poslanec  Lauko. Pripraví sa

pán poslanec Oravec.

 

     (Šum v sále.)

 

     Dobre, nech  sa páči, pán  poslanec Šagát, máte  slovo,

poďte rýchlo. Pán poslanec Lauko, keby ste chvíľu počkali.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo,  pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa,

že som zdržoval.

 

 

     Dovoľte mi, aby som sa tiež krátko vyjadril k predlože-

nej správe pána ministra. Očakával som, že táto správa odpo-

vie  na kľúčovú  otázku. Tou  kľúčovou otázkou  bolo, kde je

pravda  medzi tvrdeniami  ministerstva zdravotníctva,  ktoré

hovorí, že v systéme je  dosť peňazí, že dochádza k zdržova-

niu platieb  zo strany zdravotných poisťovní,  de facto tak,

ako to  odznelo nakoniec aj v našom  výbore, zdravotné pois-

ťovne sú príčinou terajšieho  stavu. Nemám dôvod toto tvrde-

nie pána  ministra a ministerstva  zdravotníctva spochybniť,

ak sa  dokáže. Ale v priebehu  niekoľkých mesiacov  prebieha

veľmi intenzívna výmena názorov, ktorá bola odrazom najmenej

piatich  rokovaní ministerstva  financií, ministerstva zdra-

votníctva,  poskytovateľov a zdravotných  poisťovní, a treba

povedať, že do dnešného dňa napriek tomu, že sa včera stret-

li naposledy, nie je z týchto  zasadnutí konkrétny rezultát.

Strany, ktoré sa zúčastňujú  na týchto rokovaniach, ktoré sú

jednoznačne vyprovokované  problémami v zdravotníctve, prob-

lémami  vo financovaní,  sa doteraz  nedohodli na  spoločnom

riešení.

 

     To, že je zlý stav  vo financovaní, dáva cítiť aj opat-

renie vlády v ekonomickom balíčku,  kde je minimálne 5 opat-

rení, ktoré už mal rezort splniť. Poviem len niektoré, ktoré

sú tam uvedené. Je to napríklad zníženie počtu lekární - ne-

viem si predstaviť, akým  mechanizmom, zníženie  počtu lôžok

atď. Pýtam sa rezortu,  vedenia rezortu, kde sú rozpracované

tieto  opatrenia v rámci  ekonomických  úsporných  opatrení,

ktoré prijala vláda. Prijala ich ešte pred prázdninami. Dnes

máme o chvíľu  polovicu  októbra. Akékoľvek opatrenia, ktoré

sa začnú uplatňovať na to,  aby sa niečo zekonomizovalo, vy-

žadujú určitú latenciu na to, aby sa prejavili. Bojím sa, že

do konca roka sa veľa v tomto neudeje.

 

     Teda máme tu správu, ktorá  mala odpovedať na to, či sú

peniaze, alebo nie sú. Máme  tu len tvrdenie, v tejto správe

sú o tom doklady, že v systéme zdravotného poistenia existu-

je podľa ministerstva zdravotníctva odhad príjmov na 2. pol-

rok tohto roku  vo výške  približne 20 mld., čo by podľa mi-

nisterstva  zdravotníctva malo  byť postačujúce.  Máme proti

tomu tvrdenie  zdravotných poisťovní, že disponibilné zdroje

budú len na úrovni 17 mld., to znamená, že predpokladajú de-

ficit okolo 3 mld. Keď k tomu  pripočítame  existujúce dlhy,

tak prepad vo financovaní, nechcem ho dramatizovať, môže byť

na úrovni 5 až 6 mld. A to už sú vážne veci.

 

     Som rád, že sa tým táto snemovňa zaoberá, a je to v ho-

dine dvanástej, pretože ako iste viete, Asociácia neštátnych

zmluvných lekárov vyhlásila, že kým  nedôjde k zmenám vo fi-

nancovaní,  budú  musieť  od 1. novembra  pýtať  za niektoré

služby priame  platby a potom ich  poistencom vrátia, keď im

poisťovne vrátia peniaze. To je situácia, do ktorej sa nikto

nechcel dostať,  nech je v akejkoľvek  politickej strane. To

je situácia, ktorú sme mali  dopredu odstrániť spoľahlivými,

dobrými opatreniami. Ak hovoríme o problémoch vo financovaní

zdravotníctva, verte mi, že tieto nevznikli za jeden mesiac.

To je multifaktoriálny proces, v ktorom v rôznom čase pôsobí

viacero protirečivých faktorov. Ak  dnes sa bije na poplach,

že je  zle, je to vlastne  len vrcholiaci proces regulovania

zdravotníckeho trhu a ako sa ukazuje, nebol šťastne riadený,

nebol šťastne regulovaný.

 

     Dajme si otázku kým a  prečo? Na všetkých úrovniach fi-

nancovania zdravotnej  starostlivosti  sa podľa  môjho názo-

ru urobili  chyby. V zdrojovej časti  financovania, ktorá je

v dlhodobom trende  položkou, ktorá sa  zvyšuje, a mohli  by

sme byť šťastní, že sa zvyšuje, z pôvodných 15,7 mld. v roz-

počte pána ministra Soboňu na  dnešných približne 40 mld. od

roku 1993. Mohli by sme povedať, že predsa taký nárast zdro-

jov by  mal niečo v tom  systéme urobiť. Samozrejme, dostali

by sme do objektívnej roviny,  keby sme každý rok odpočítali

infláciu,  rast   cien,  vzostup  všetkých   vstupov,  ktoré

prichádzajú  do zdravotníctva, ktoré sú  väčšinou  na úrovni

cien západných  štátov, ale možnosti zaplatiť  stále nie sú.

Teda môžeme povedať, že tvorba zdrojov sa určite zlepšila.

 

     Vždy sme  vytýkali my opoziční  poslanci a vy  koaliční

ste sa to snažili pri rozpočtoch zmierniť, až úplne  negovať

platby štátu.  Keď chceme  hovoriť o solidarite v zdravotnom

poistení, ktoré  sme prijali ako  transformačný krok, nesmie

predovšetkým  štát porušovať  princíp solidarity.  A princíp

solidarity v našom poisťovníctve je  porušovaný dvakrát. Je-

denkrát  štátom pri  stanovení svojich  odvodov. Tie  pomaly

stúpajú, mohli by sme sa tešiť, z 10 % minimálnej mzdy v ča-

se pána ministra  Soboňu, keď  to  činilo 35 korún na mesiac

na pacienta - áno, žijete v tomto storočí, dnes je 9. októb-

ra 1997, je to pravda - až na dnešných 80 % priemerne na pa-

cienta. Je  to medzi 500 a 600 korunami  na rok,  tak ako to

bolo  tu povedané,  je to  asi 200  dolárov. My  tvrdíme, že

princíp solidarity  má byť úplne  zachovaný, štát sa  nemôže

vyzúvať, aby za ekonomicky nečinných poistencov platil menej

ako ekonomicky aktívni občania.

 

     Druhé  porušovanie  princípu  solidarity je - a  tam sa

vládna  garnitúra  nevyznamenala, jej  ťahy  neboli  dobré -

v prerozdeľovacom  mechanizme a  v určovaní  koeficientu pre

obyvateľov nad 60 rokov. Chápem a iste  každý by akceptoval,

že prerozdeľovací mechanizmus sa musí adjustovať, cizelovať,

dopracúvať  niekoľko  rokov,  ale  nemôže  sa  meniť  takými

skokmi a tak neuvážene, ako sme to urobili my v snemovni, ba

dokonca i v priebehu  tohto roku. Keď sme vlani pri schvaľo-

vaní rozpočtu upozorňovali, že  pomer 85:25 nie je ešte dob-

rý, predtým  bol dokonca 80:20, že  povedie ku krachu ostat-

ných poisťovní, čo nakoniec môžu potvrdiť aj poslanci koalí-

cie, ktorí  sa zaujímajú o poisťovníctvo a majú seriózne ná-

zory na tieto veci, sa naplnilo. Iné poisťovne než Všeobecná

zdravotná  poisťovňa sú  na pokraji  alebo podľa  nich sú na

pokraji  zrútenia, chýbajú  im prostriedky.  Prerozdeľovacím

mechanizmom  sa  zvýhodnila  Všeobecná  zdravotná  poisťovňa

a dnes sa ukazuje, že je najlepšie financovaná, napriek tomu

ako vidíte, sama uviedla, že v dôsledku legislatívnych zmien

predpokladá do konca roku  schodok 2 miliardy. Myslím si, že

pri  takých vážnych  mechanizmoch, ako  je určovanie podielu

odvodov, ako je určovanie prerozdeľovacieho mechanizmu, tre-

ba postupovať veľmi uvážene,  treba použiť veľmi exaktné vý-

počty, pretože dnes sa to  dá, to je otázka presných matema-

tických výpočtov, a nemôžeme diletantsky v priebehu roku me-

niť prerozdeľovací mechanizmus, pretože to veľmi vážne naru-

ší všetky rozpočty  zdravotných poisťovní, následne zdravot-

níckych zariadení a podobne.

 

     K  zdrojom ešte  ďalšia  poznámka.  Ak sme  na začiatku

transformácie, v rokoch 1991 a 1992, keď  sa  tvorila trans-

formácia,  prijali  koncepciu  viaczdrojového  financovania,

tak, prosím vás, už pre to niečo urobme. Máme na to šancu už

pri tvorbe rozpočtu na rok 1998. Dnes je  zdravotná starost-

livosť hradená  na 98 % z príjmov  zdravotného poistenia. Je

to základný  systém, ktorý má zabezpečiť  len základnú zdra-

votnú  starostlivosť, nie  nákladnú, nie  drahé výkony,  nie

transplantácie, na to musia byť  iné zdroje. Je smolou pois-

ťovne, ak má v jednom  roku viac nákladných výkonov a nemôže

to financovať. A preto stratégia viaczdrojového financovania

z iných zdrojov, než je zdravotné poistenie, je nevyhnutnos-

ťou. Variácií, ako to urobiť,  je viacero, môžeme o tom dis-

kutovať, nie je dôležité hovoriť o tom dnes.

 

     Predpokladám, že rezort vstúpi do tejto hry a bude žia-

dať, aby časť zdrojov  na financovanie zdravotníctva išla na

krytie celoplošných národných  prostriedkov priamo z rozpoč-

tu, aby  sa na financovaní  zdravotnej starostlivosti zmenou

daňového systému podieľali obce a mestá, pretože keď nezain-

teresujeme  viaceré druhy  zdrojov, nikdy  to nemôže stačiť.

Zabudnime na  ilúziu, že by  snáď niekedy v budúcnosti  boli

také zdroje, aby sme vedeli zabezpečiť to, čo máme v zákone,

teda zdravotnú starostlivosť  na úrovni poznania medicínskej

vedy. Mali by sme mať odvahu inovovať zákon 277, v ktorom je

to takto  prebraté zo zákona číslo  20/1996. Žiaľbohu, to sa

nedá.

 

     Samozrejme, štát  má možnosť zasiahnuť  do tvorby zdro-

jov,  využiť všetky  možnosti a  môže zasiahnuť,  samozrejme

- a to je dôležité, to tu absentovalo niekoľko rokov -, a to

do výdavkovej zložky. To znamená, čo z týchto zdrojov chceme

uhradiť, na čo máme. Keď sa robí nejaká zákonná norma, a tou

najdôležitejšou je Liečebný poriadok, kvantifikácia, čo Lie-

čebný poriadok v nárokovej  časti  na zdroje urobí, musí byť

veľmi presne  odhadnutá. Možno  ekonómi mi  vysvetlia, či je

možné  zaviesť  Liečebný  poriadok s  novými bodovými hodno-

teniami, s novým ekonomickým  hodnotením  niektorých výkonov

1. októbra  tohto roku, keď rozpočty  poisťovní sú postavené

na iný Liečebný poriadok. Je to strategicky, ekonomicky odô-

vodniteľné? Nehnevajte sa, nie som  ekonóm, ale to je chaos.

Môžeme hovoriť o tom, či  Liečebný  poriadok je  dobrý alebo

zlý, ale mal začať fungovať 1. januára, keď  máme  nový roz-

počet a vieme  povedať, koľko asi bude stáť,  ale nie 1. ok-

tóbra. Z 1. apríla sme preskočili na 1. október. Áno, 1. ap-

ríl som  si osvojil, pretože  vtedy sú robené  cenové výmery

ministerstva financií s ministerstvom zdravotníctva. A sú to

často aprílové žarty. Už  nehovorím o tých problémoch, ktoré

vznikli aj  s týmto Liečebným poriadkom,  že mal fungovať od

1. októbra  a 1. októbra prakticky  nebol ani jeden dostupný

výtlačok  v zdravotníckych  zariadeniach. Tak  sme sa  na to

prichystali.

 

     Dovoľte mi ešte  niečo povedať k mechanizmom  regulova-

nia výdavkov. Ministerstvo  zdravotníctva v tejto správe pí-

še, že je v zlej situácii, pretože dokáže  ovplyvňovať len 2

miliardy, ktoré má  na investičné prostriedky. A 40 miliárd,

predstavte si, ako keď v nákladnom vlaku expres preletí ved-

ľa ministerstva, a ministerstvo s tým nemôže nič robiť. Pre-

páčte, absolútne  nemôžem s tým súhlasiť.  Má na to legisla-

tívne normy. Len viete, niečo  regulovať nepriamo - nie tak,

že si priamo riadená organizácia, ty si sa dnes  ráno na mňa

zle usmial, teba odvolám -, riadiť nepriamo je ťažšie, na to

musíme mať  legislatívne páky, tie  majú dnes latenciu, majú

účinok, a preto je to ťažšie. Ale my sme  sa vydali na cestu

regulácie  trhu cez  verejnoprospešné  neziskové organizácie

legislatívnymi  nástrojmi, nie  priamo direktívne centrálnou

ekonomikou, ktorá tu už v minulom období zlyhala.

 

     Ak dnes  budete robiť inovácie zákonov  číslo 277 a 273

a urobíte opäť centrálne riadenie, tak verte mi, že ten sys-

tém nemá životnosť. Ale  cizelujme systém regulovaného trhu,

samostatných  subjektov,  ktoré  môžu  byť  kontrolované len

v tom, či  dodržiavajú zákon a či  sa správajú podľa zákona.

Keď ho nedodržiavajú, musia byť  za to prísne postihnuté bez

ohľadu na to, ktorá politická sila ich kreovala.

 

     To  sa  týka  napríklad  poisťovní.  Ak existujú dôkazy

a ministerstvo  zdravotníctva ich  má, tak  ako povedal dnes

v našom výbore  pán minister, že 8 mesiacov  neplatili zdra-

votníckym zariadeniam, že preddavky dali  len vo výške 30 až

40 %, hoci mali dať 80 %, teda  zreteľne nedodržovali zákon,

ja sa pýtam, ktoré sú to poisťovne, čo  sme s nimi spravili,

kto  ich založil,  že do nich nemôžeme  udrieť a zrušiť ich.

(Hlasy z pléna.) Kto? Ha, ha, ha. Licencie, vážená snemovňa,

licencie  na zdravotné  poisťovne zo  zákona za Moravčíkovej

vlády boli udelené dvom poisťovniam - Vzájomnej životnej po-

isťovni a poisťovni  Apollo. Ostatné  poisťovne  vznikli po-

tom.  Ale ak  vznikli tak,  že dodržali  veci, ktoré boli na

udelenie licencie, to je  absolútne v poriadku, to vám nevy-

týkam. Ale pozrime sa, či plnia svoje záväzky voči občanovi,

voči zdravotníckemu  zariadeniu a potom vyvolávajme sankcie.

Ak sa zistí,  že skutočne si na svojich účtoch nechávali pe-

niaze, tak  potom je to  na trestné oznámenia  voči vedeniam

tých poisťovní.  A ja dúfam,  že minister dokáže,  že to tak

bolo, že majú peniaze, že ich  majú na úrovni 3 miliárd a že

ich  nedali. Ale  potom je  to čin,  ktorý vlastne  ohrozuje

zdravotnú starostlivosť, a platí tu oznamovacia povinnosť.

 

     Vo výbore som sa opakovane pýtal minimálne dvakrát, ako

dopadli kontroly  poisťovní v minulom roku  alebo ktoré boli

urobené tohto roku. Neviem. Fungovanie poisťovní napriek to-

mu, že  zákon 273 iste  má svoje slabé  miesta, možno aj  za

dnešných podmienok veľmi slušne kontrolovať inštitútom štát-

neho dozoru. Štátny dozor  mal fungovať, mal zavčasu zistiť,

ktoré  poisťovne nesprávne  používajú prostriedky,  zdržujú,

nevyplácajú, a dávno mali prísť sankcie. Dodnes neprišli.

 

     Dúfam, že schválite správu,  ktorú má predniesť pán mi-

nister na novembrovej schôdzi, kde  pravdepodobne, ak dokáže

tie veci, ktoré povedal dnes,  vyústia do toho, že sa prijmú

dôsledné opatrenia.

 

     Pokiaľ ide o výdavkovú  časť a reguláciu nákladov, do-

voľte mi ešte veľmi stručnú reminiscenciu do histórie.

 

     Dnes už aj ministerstvo  zdravotníctva prichádza s tým,

že treba robiť financovanie so  zatvoreným koncom. Ja sa pý-

tam, prečo ste  prišli k tomu  po dva a pol roku a prečo ste

v roku 1995 zaviedli  bodovanie, čo  je vlastne financovanie

s otvoreným koncom. Samozrejme, možno  je nostalgia, aby ste

naplnili odkaz predchádzajúceho ministerstva, ktoré zaviedlo

bodovací  systém a nakoniec  ste  ho potom  museli regulovať

tým, že  ste to  obmedzovali na 150 000 bodov, a  dnes je tu

súdny spor. Ak tí lekári  vyhrajú, čo potom, keď budú chcieť

peniaze so spätnou platnosťou za to, že ste ich obmedzovali?

Prosím vás, preto zásahy  do systému, aj legislatívne, robme

uvážene. Ide nám  všetkým o jednu vec, na  tej sa môžeme do-

hodnúť, a to  je zdravotná  starostlivosť, tá  môže  byť len

dobrá, ak ju chceme urobiť zlú, asi by to nebolo správne.

 

 

     K výdavkovej časti už tu pán doktor Gaľa z KDH hovoril.

Hovoril  o  tom,  ako  ministerstvo zdravotníctva, žiaľbohu,

podcenilo extenzívny rast zdravotníckych služieb. Stúpli nám

a ja ľutujem, že v tejto správe  sa porovnáva rok 1997 s ro-

kom 1996. Povedali ste, pán minister, že to  ste sa dohodli,

že to  bude základ. Z akého  dôvodu ste  sa dohodli, že  zá-

kladom  je  rok 1996, keď  vieme, že v roku 1997 kulminovalo

zvýšenie počtu ošetrovacích dní?  Pozrite sa, už nám ošetro-

vacie dni nestúpajú, sú  rovnaké ako v roku 1996. Ale to, že

v roku 1996 oproti roku 1993 stúpli mnohonásobne, to nás ne-

zaujíma?  A to  isté, okrem  obložnosti a ošetrovacích  dní.

Nemôžem  súhlasiť s tým, a chcem  potom od  vás argumentáciu

k tomu, keď ste tvrdili, že výdavky na nemocničnú starostli-

vosť sú  rovnaké. Ba dokonca, keď ste  porovnali roky 1996 a

1997, tak debet  tam bol len mínus 440  miliónov. Tomu neve-

rím. Tá zadlženosť je oveľa väčšia.

 

     Už nehovorím o tom, ako sa po kamarátskych linkách roz-

vinuli dialýzy,  tak ako sa to už spomínalo, len podčiarknem

to  isté, ako  sa zmenili  klasifikácie nemocníc. Napríklad,

prečo  sa zmenila  klasifikácia  nemocnice v Piešťanoch? Tam

máme tiež nejaké popáleninové  centrum?  Tak ako ste to odô-

vodňovali v Šaci,  že len  jedno  oddelenie  má popáleninový

štatút, a preto preradíme celú  nemocnicu do iného typu, aby

mali drahší lôžkodeň, lebo keď  to sprivatizuje VSŽ, tak tie

nebudú predsa  doplácať na lôžkodeň, ktorý  je v prvom type.

To  im  predsa  neurobíme.  Nielen,  že  sme im znížili taxy

v doprave, ešte im uľahčíme aj zdravotníctvo.

 

     Takže  extenzívny rast  zdravotníckych  služieb  určite

bol, a ja som nezaznamenal to, čo ste tvrdili, pán minister,

pretože som si pozrel tie  tabuľky, že to bolo v zdravotníc-

kych výkonoch. Môžete si to  pozrieť. Dokonca v tej tabuľko-

vej časti  som našiel, že zdravotnícke  výkony v ambulantnej

zložke poklesli, a veľmi významne. Môžem ukázať ten graf.

 

     Je teda veľa vinníkov,  ktorí ovplyvňovali zdroje i vý-

davky. Dúfam, že nasledujúca  správa odpovie oveľa exaktnej-

šie. Možno tu niekto vystúpi a povie: Pozrite sa, aká obsaž-

ná správa, ako dôkladne vypracovaná, akú robotu si s tým da-

li, akú má veľkú vypovedajúcu hodnotu. V žiadnom prípade nie

som z tých  ľudí, ktorí by si necenili to,  čo sa tu udialo,

a že existujú nejaké údaje.

 

     Dovoľte mi krátky komentár k jednotlivým prílohám. Prí-

loha  číslo 1, ako ste  si  mohli  pozrieť, hovorí o údajoch

Asociácie  nemocníc. Tá  hŕba strán  nemá pre  nás poslancov

žiadnu vypovedajúcu hodnotu. Poviem  prečo. Ak si to pozrie-

te, sú tam taxatívne  určené jednotlivé komodity za energiu,

plyn atď. Ja si myslím, že ak to niekto takto spracoval, mal

to povedať v ročných trendových ukazovateľoch. Tak ako? Kle-

sáme v zadlženosti  za energie,  stúpajú nám náklady  na inú

komoditu? Teda toto nehovorí vôbec o tom obraze. A okrem to-

ho Asociácia  nemocníc  združuje 106 organizácií, a toto  je

vyhodnotenie zo 48. Akú to  môže  mať vypovedajúcu  hodnotu,

keď tam nie je ani 50 % organizácií?

 

     Keď si pozriete príjmy a výdavky zdravotných poisťovní,

čo je príloha číslo 2, ja som sa na to pýtal, a nedostal som

odpoveď, keby mi niekto vysvetlil, ako je možné, že v prílo-

he číslo 2 na prvej  strane  sa uvádza,  že príjmy poisťovní

v 1. polroku 1997  boli na úrovni 18 miliárd,  ale na strane

4 v prílohe  4 je napísané 21 398 miliárd. Tak  ako  to dáme

dohromady?  Keď si  pozriete stranu  2, tam  je uvedené,  že

v 1. polroku  výdavky na lieky  predstavovali 5 miliárd. Ako

je to tam zoradené? Keď to dáte dohromady, tak to nie je ani

15 miliárd, čo je len približne 80 % tých  príjmov. A kde je

tých 15 %? Kam sa  to podelo? Aké  komodity  to boli?  Čo sa

z toho zaplatilo?

 

     Samozrejme, že by sa dalo o tejto správe diskutovať dl-

ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosil  by som  to dajako  zhustiť. Chceli  by sme ešte

tento rok ukončiť rozpravu.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Keď chcete zhustiť, tak potom možno 1. novembra skutoč-

ne budete musieť zaplatiť u lekára nejakú sumu za to, že vás

ošetril, pán podpredseda. Pokiaľ viem, ja nemám povinnosť zo

zákona, aby som tu niečo zhusťoval. (Smiech a potlesk.)

 

     Keďže na strane 1 úvodu pána  ministra medzi rozhodujú-

cimi reformnými princípmi  schválenými vládou Slovenskej re-

publiky bola  aj dekoncentrácia, pýtam sa:  Čo budeme dekon-

centrovať?  Chápem decentralizovať.  Ale dekoncentrovať? Ale

to  je asi  ako s tým  zhusťovaním  a nezhusťovaním.  (Hlasy

v sále.)

 

     Dovoľte mi, aby som na záver uviedol asi toľko. Hovoril

som  kriticky, hovoril  som tvrdo,  ale napriek  tomu by som

chcel povedať jednu vec.  Oceňujem, že ministerstvo zdravot-

níctva na  čele s pánom  ministrom sa vydalo  na neľahký boj

s ministerstvom  financií a s poisťovňami. Ja mu budem držať

palce, celému rezortu, aby pri predkladaní novembrovej sprá-

vy dokázal svoje tvrdenia, že peniaze  sú a že sú v poisťov-

niach, že poisťovne ich nedávali zdravotníckym zariadeniam a

že sa vysvetlí prečo. Ja mu úprimne fandím, pretože pracujem

stále v zdravotníckom zariadení,  cítim sa byť zdravotníckym

pracovníkom.

 

     Preto si dovolím vysloviť  presvedčenie, že budete hla-

sovať za uznesenia, ktoré  sú uvedené v bode B pod číslom 1,

aby nová  analýza s určením  vinníkov, postihov atď. odznela

na novembrovom pléne. Ak dovolíte, pani poslankyňa Aibeková,

ak by sme dali termín, aby to predložili  do konca novembra,

tak sa nám to dostane do pléna až v decembri a v decembri to

zanikne v šume štátneho  rozpočtu. Ak, žiaľbohu, nebude tre-

ba, a dúfam, že nie, zatvoriť  nejaké  nemocnice  pre insol-

ventnosť, pretože  nemocnica na Kramároch  má asi 360 milió-

nov dlhov a nemocnica v Banskej Bystrici možno 400 miliónov.

Takže by som vás prosil, pani poslankyňa, aby ste ten termín

zmenili, pretože do 10. novembra, keď  začína ďalšie plénum,

je ešte mesiac. Som presvedčený, že pán  minister  má schop-

ných ľudí, a na našej  schôdzi výboru kýval hlavou, že vedia

pripraviť tieto  veci. Dúfam, že budete  hlasovať za to, aby

tá správa tu odznela, aby  sme sa my zdravotníci očistili od

toho,  že míňame  peniaze, ale  že sú  to poisťovne, aby sme

mohli s  dobrým svedomím odísť aj  na vianočné sviatky. Teda

dúfam, že ten pozmeňujúci návrh pani poslankyňa neprednesie.

 

     Som taký trúfalý, že si  vás ešte dovolím poprosiť, aby

ste  hlasovali za  jeden doplňujúci  bod uznesenia,  aby ste

v bode B hlasovali za uznesenie číslo 3, ktoré znie: "Národ-

ná rada žiada vládu" atď., "aby v súčasnej  zlej ekonomickej

situácii v zdravotníctve  nepokračovala v privatizácii zdra-

votníckych zariadení." Mám k tomu len  absolútne  krátky ko-

mentár.  Ak  neveríte  mne,  pani  poslankyňa,  mnohé štúdie

z transformujúcich sa krajín jednoznačne dokázali, že priva-

tizácia tým spôsobom, ako ju ideme urobiť, to znamená, že sa

zmení vlastníctvo do úplne  súkromných rúk, s tvorbou zisku,

vždy zvyšuje  náklady, vždy zvyšuje náročnosť  na zdroje. Ak

rozpredáme tieto budovy, tak sa vlastníci budú  správať tak,

aby mali z toho zisky, inak nevidím dôvod, prečo by kupovali

tú budovu. Ako iste viete, podľa  zákona o veľkej privatizá-

cii tým,  že získajú  budovu, prakticky v čase  nadobudnutia

vlastníctva sa ruší platnosť všetkých nájomných zmlúv. To sa

týka lekární, zdravotníckych  pracovníkov, ktorí majú prena-

jaté priestory. Títo zdravotnícki pracovníci sú vystavení na

milosť budúcich  vlastníkov, aké im dajú  nájomné a podobne.

Preto si myslím, že v čase, keď máme takú zlú ekonomickú si-

tuáciu v rezorte, je  ďalšie pokračovanie hazardom. Už nebu-

dem hovoriť o  tom, ale to iste viete, že  ani to, čo sme tu

prijali,  aby niektoré  zdravotnícke zariadenia,  na ktorých

sme sa dohodli, boli zatiaľ vynechané z privatizácie. Mám na

mysli napríklad  liečebňu pre dlhodobo  chorých, čo povedala

pani doktorka Aibeková. Jeden pán kolega tu hovoril o zubnom

laboratóriu v Piešťanoch a podobne. Chcem vás ubezpečiť, že,

žiaľbohu, nikto to neakceptuje, tieto projekty sa pripravujú

a privatizácia tam  prebehne. Takže  vláda v tomto pravdepo-

dobne nebude  Národnú radu rešpekovať. Potom  si vás dovolím

informovať o tom, ako to skutočne prebieha.

 

     Boli ste  veľmi trpezliví, chcem  vám za to  poďakovať.

Myslím si, že ste prijali moje kritické slová len ako podnet

na to, že mnohé veci v našom rezorte na úrovni financovania,

riadenia a podobne treba zlepšiť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, predsa len  by som prosil, všeobec-

ne, nezahustene ani nezriedene,  aby sme sa pokúsili zovrieť

naše vystúpenia. Predsa len berme trocha ohľad na čas.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko, máte slovo.

 

     Pán poslanec Oravec má faktickú poznámku.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Chcel by som len nahlas povedať pánu Šagátovi to, čo sa

tu povedalo v tichosti, že tri licencie, ktoré boli pridele-

né zdravotným poisťovniam, pridelil on. Ostatné licencie bo-

li pridelené  podľa zákona číslo 273/1994 Z. z., ktorý  tak-

isto pripravil on a predložil  na rokovanie do Národnej rady

za ich vlády, keď on bol ministrom. A tento zákon uviedol aj

do života a nikto  za to nemôže, že ho pripravil tak zle, že

je v ňom  toľko legislatívnych  chýb, že tieto  poisťovne sa

nedajú poriadne  kontrolovať, a verejné  financie, ktoré sú,

nikto o nich nevie, ako a kde končia.

 

     A ešte  by som chcel  povedať pánu poslancovi  Šagátovi

asi to, že on stále hovorí, že len poslanci opozície boli za

to, aby  sa zvyšovali platby štátu  do zdravotných poisťovní

za aktívne nečinné obyvateľstvo.  Tu musím pripomenúť, že na

návrh  poslancov  vládnej  koalície  sa  v roku 1996 zvýšili

platby štátu z 54 % na 80 %, čiže  na  náš  návrh odsúhlasil

parlament zvýšenie štátneho rozpočtu pre zdravotné poisťovne

o niekoľko miliárd a na základe výsledkov v roku 1996 je to,

že nemocnice  skončili so schodkom len  asi 500 miliónov ko-

rún. Čiže pomohli sme zdravotníctvu. Všetky staré dlhy, kto-

ré mali, sa uhradili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Chcem len  povedať pánu poslancovi,  že podľa pravidiel

ekonomickej analýzy  sa vždy porovnávajú  dve najbližšie po-

rovnateľné  obdobia. Ak porovnáva 1. polrok 1997 s 1. polro-

kom 1996, tak  to zodpovedá  všetkým  pravidlám  ekonomickej

analýzy.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pôvodne som  sa ani nechcela  hlásiť, ale keďže  ma pán

poslanec niekoľkokrát spomenul, musím na neho zareagovať.

 

     Musím povedať,  že trochu sa mi  nepáči, že tento mate-

riál  žiadal tak  urýchlene zadať  do pléna  práve on. Ak si

pamätá na rokovanie gestorského  výboru, ja som žiadala, aby

najskôr prebehla  seriózna analýza za  účasti ministra zdra-

votníctva, ministra  financií a všetkých  zúčastnených strán

vo financovaní zdravotníctva a aby  sme to až potom preroko-

vali v parlamente.  Nesúhlasil s tým. Správa je  tu na svete

a za ten krátky čas, necelý  týždeň, myslím si, že minister-

stvo  nemohlo tak  dôkladne spracovať  tú správu, ako ste si

predstavovali. Ľahko sa kritizuje, ale berte do úvahy aj tú-

to objektívnu skutočnosť.

 

     Potom,  pán poslanec,  vy ste  sa na  jednej strane po-

chvalne vyjadrili, o čo viac finančných prostriedkov išlo do

zdravotníctva. A skutočne si stačí  pozrieť stranu 5, aký to

bol nárast v porovnaní od  roku 1990, odkedy prebieha refor-

ma, až do roku 1997.  Vieme, že v zdravotníctve nikdy nebude

dosť  peňazí, vy  to veľmi  dobre viete,  že štátny rozpočet

môže dať do zdravotníctva iba toľko finančných prostriedkov,

koľko sa  vyprodukuje v národnom  hospodárstve. Vy ste  boli

ministrom a tiež ste mali s týmto problémy, pretože ako člen

vlády sa  musíte prispôsobiť konaniu vlády  ako takej, ktorá

musí brať do úvahy globálne všetky rezorty.

 

     Na záver ešte toľko,  že naozaj nemôžem navrhnúť zmeniť

termín z tohto dôvodu, aby sme sa znovu nedostali do časovej

tiesne a aby sa správa znovu  nestala trhacím kalendárom, že

nenájdete na nej nič dobrého  a že viacerí poslanci ju potom

žiadajú vrátiť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení prítomní,

 

     myslím si, že pán  poslanec Šagát neupozornil na ďalšiu

vec, a v tom by som ho doplnil, že zákon 273 bol novelizova-

ný každým zákonom o štátnom  rozpočte, a okrem toho bol ešte

počas vlády Vladimíra Mečiara novelizovaný  trikrát. Teda ma

udivuje, prečo pán poslanec Oravec,  keď vie o takých závaž-

ných chybách  tohto zákona, nepredložil novely tohto zákona.

Myslím si, že to v tej reči malo zaznieť, že tento zákon bol

novelizovaný viackrát. Keď sa hovorilo o poisťovniach, nikto

nepredložil také  zásadné veci, ktoré by  ho opravili. A zdá

sa, že v tejto  chvíli pod vplyvom tohto  zákona, ktorý neu-

možňuje  kontrolu, práve  pod vplyvom  tohto zákona dochádza

k takejto situácii. To je po prvé.

 

     Po druhé, myslím si, že to odznelo v reči, ale chcel by

som to  pripomenúť. Analyzuje sa  už päť mesiacov,  pán pod-

predseda, 5 mesiacov sa robí analýza...

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ja tomu rozumiem, len chcem  povedať, že by to mala byť

reakcia na predchádzajúci príspevok pána Oravca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Beriete mi  čas, pán predsedajúci, ja  hovorím, že pod-

čiarkujem to, čo hovoril pán poslanec.

 

     Analyzuje sa päť  mesiacov a čaká sa na konkrétne opat-

renia. Nie je možné po  piatich mesiacoch neprísť s konkrét-

nymi opatreniami a povedať, že včera sme sa dohodli. Päť me-

siacov, opakujem znovu, sa stretáva minister, poisťovne, mi-

nister  financií a ostatné  výkonné  zdravotnícke zariadenia

a hľadajú riešenie. Takže to je druhá vec.

 

      A pokiaľ ide o tretiu vec, snáď by bolo treba povedať,

že s tým dlhom 500 miliónov, to nie  je presne  tak, pretože

potom neviem,  ako mohol vzniknúť  dlh Všeobecnej zdravotnej

poisťovne, ktorá skončila  vlani s dlhom 1,5 miliardy. Takže

rozpor tu  nejaký je. Pol milióna  môže byť v zdravotníckych

zariadeniach,  ale poisťovňa  sama má  dlžobu 1,5  miliardy.

A snáď ešte  nakoniec by som pripomenul, že vláda Jozefa Mo-

ravčíka doplnila zdravotnícky rozpočet sumou 5 miliárd.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má  pán poslanec Lauko. Pripraví  sa pán poslanec

Oravec.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     na začiatok mi dovoľte  dve poznámky. Pán predsedajúci,

ja budem hustejší, ale možno ťažšie stráviteľnejší.

 

     Situácia  v zdravotníctve  na  Slovensku  sa dennodenne

zhoršuje a zdravotníci aj zdravotnícke zariadenia majú čoraz

ťažšie podmienky na svoju prácu. Občania hodnotia úroveň ži-

vota aj podľa toho, ako je o nich  postarané v čase choroby,

v čase, keď  sú pripútaní na lôžko  nemocnice, keď navštívia

ambulanciu lekára. Kolegovia lekári  na oddeleniach v nemoc-

niciach sa  pasívne dívajú, ako starne prístrojové vybavenie

v nemocniciach a až na výnimky sa neobnovuje. Riaditelia ne-

mocníc napriek tomu, že sú  zväčša z vládneho tábora, nemajú

možnosť  racionálne  hospodáriť  s  nedostatkom  financií na

opravu a rekonštrukciu nemocníc.  Dokonca sa vyskytli prípa-

dy, keď nemocnici odstavili  vodu, hrozilo nemocnici, že ne-

dostane plyn a podobne.

 

     Lekári prvého  kontaktu majú podmienky  nie ľahšie, ale

čoraz ťažšie. Oneskorene dostávajú platby z poisťovní, opat-

renia  ministerstva  zdravotníctva  im skôr  komplikujú, ako

uľahčujú robotu. Špeciálni privátni lekári to majú ešte ťaž-

šie.  Musia pracovať  tvrdo, aby s odretými  ušami  prežili.

Väčšina lekárov  pracuje v prenajatých priestoroch. Pri svo-

jich minimálnych  príjmoch a vysokých nákladoch  je pre nich

väčšinou nemysliteľné investovať  do kúpy vlastných ambulan-

cií.  Banky dávajú  úvery s vysokými  úrokmi a naraz  zohnať

väčší balík  peňazí na kúpu vlastnej ambulancie sa  darí len

jednotlivcom.  V zdravotníctve  privatizujú väčšinou nezdra-

votníci, alebo zdravotníci majú  spoločníkov z radov novodo-

bých  privatizérov.  Takto  dostali  nových  majiteľov mnohé

zdravotnícke zariadenia, kúpele, žriedla.

 

     Liečenie je vzhľadom na  zvyšovanie cien a infláciu, na

vládou a vami, vládnou väčšinou v parlamente, prijatý ekono-

mický balíček opatrení čoraz drahšie. Chcel by som konštato-

vať, že úroveň lekárskej a zdravotnej starostlivosti na Slo-

vensku si  udržuje svoj štandard len  vďaka obetavosti zdra-

votníckych pracovníkov. Toľko na úvod.

 

     Na základe  týchto skutočností a zlej  situácie v zdra-

votníctve sme požiadali uznesením vás, pán minister, o pred-

loženie  správy o financovaní  zdravotníctva. Správa konšta-

tuje, citujem: "Je  narastajúci  rozpor  medzi  existujúcimi

zdrojmi zo systému zdravotného  poistenia a potrebami týchto

zdrojov, čo sa nakoniec  prejavuje v insolventnosti poskyto-

vateľov zdravotnej starostlivosti s hroziacim postupným mož-

ným dosahom na samotného pacienta."

 

     Ministerstvo si kladie hlavný cieľ zlepšenie zdravotné-

ho stavu  obyvateľstva. Teoretické vývody, ako to dosiahnuť,

minister  v tejto  správe  uvádza.  V kapitole o financovaní

s ním  nesúhlasím,  pretože  sa  tu  konštatuje, že postupne

dochádza k čiastočnému  zlepšovaniu situácie  vo financovaní

slovenského zdravotníctva. Ministerstvo  sa chce uberať sme-

rom reštrikcie, obmedzovaním  hlavne poskytovateľov zdravot-

nej starostlivosti.  Opatrenia, ktoré boli  vydané minister-

stvom  zdravotníctva,  sú  toho  dôkazom:  limity  na  lieky

a zdravotnícke  pomôcky pre  ambulancie, nemocničný  liekový

formulár, kusová evidencia liekov,  komisie na účelnú farma-

koterapiu a na antiinfekčnú liečbu založené na efektívne vy-

užívanie finančných prostriedkov.

 

     V tomto duchu  sú aj  uvádzané  pripravované opatrenia.

Ani slovo o tom, ako  pridať  financie do zdravotníctva. Veď

je nad slnko jasné, že tieto opatrenia neznížia cenu dobrých

domácich a zahraničných liekov, ani neodradia žiadneho leká-

ra, aby  predpísal  aj potrebný drahý  liek. A konštatovanie

v závere, že úroveň  výdavkov v ústavnej zdravotnej starost-

livosti v tomto  polroku  sa  stabilizovala  na  úroveň roku

1996, dokonca  zaznamenala mierny pokles,  svedčí o tom,  že

komunikácia ministerstva zdravotníctva a ministerstva finan-

cií je v rovine, ako dať zdravotníctvu menej, a nie ako pri-

dať viac potrebných financií do zdravotníctva.

 

     Viaceré  organizácie lekárov a zdravotníkov  upozorňujú

na tento krízový stav v zdravotníctve. Zo stanoviska Asociá-

cie nemocníc Slovenska  vyberám: "Asociácia nemocníc Sloven-

ska považuje  systém financovania zdravotníctva  dlhodobo za

krízový a nedostačujúci. Zdravotnícke zariadenia trpia chro-

nickým nedofinancovaním a výraznou  nepravidelnosťou platieb

od zdravotných poisťovní.  Asociácia nemocníc konštatuje, že

potreby zdravotníctva na bazálne prežitie zdravotníckych za-

riadení sú  na úrovni 42,5 mld. Sk na rok 1997. Pritom Zdru-

ženie zdravotných poisťovní  predpokladá, že na financovanie

zdravotníctva v roku 1997 bude potrebné 37 až 40 mld. Sk. Zo

zdrojov zdravotného  poistenia nemožno očakávať  viac ako 35

mld. Známou skutočnosťou je fakt, že v dôsledku nízkej plat-

by štátu za poistencov, za ktorých je platiteľom na zdravot-

né poistenie, chýbajú v systéme 4 miliardy Sk. Asociácia ne-

mocníc konštatuje,  že potreby lôžkových  zdravotníckych za-

riadení sú na  úrovni 23 mld. za rok 1997. Ďalej predpokladá

okamžité riešenie  situácie v intenciách  štátnej zdravotnej

politiky na úrovni vo vzťahu k štátu a k zdravotným poisťov-

niam a vo  vnútri rezortu  spôsobom  dohodovacieho  konania,

ktoré už prebieha.

 

     Pri analýze 48 zdravotníckych  zariadení  Asociácia ne-

mocníc udáva zarážajúce údaje. Za 1. polrok 1997 zdravotníc-

ke zariadenia nedostali od poisťovní  4,2 mld. Sk len na ne-

zaplatených faktúrach. Asociácia  nemocníc okrem iných návr-

hov navrhuje zvýšiť odvod štátu za poistencov na 100 % z mi-

nimálnej mzdy, zlepšiť výber poistného a prevzatie a spravo-

vanie jednotného registra  poistencov ministerstvom zdravot-

níctva s periodickým  porovnávaním s registrom  ministerstva

vnútra.

 

     V dohodovacom konaní  ministerstvo financií zaujíma vý-

razne reštriktívnu  pozíciu a dáva  úlohy ministerstvu zdra-

votníctva  na  šetrenie  financiami a stabilizovať  financie

zdravotníctva  na úrovni roku 1996. Keď si porovnáme výdavky

na zdravotníctvo  od  roku 1994, keď  bolo 19,3 mld., v roku

1995 26,7 mld., nárast  plus 38 %, v roku 1996 36,2 mld., čo

je o 35,58 % za predpokladu  výdavkov v roku 1997 40 mld. Je

tu nárast  značne menší ako  po iné roky.  Pritom je každému

jasné, že zvýšenie platov sľubované a schválené vládou zdra-

votníckym pracovníkom  niet z čoho zaplatiť.  Musí sa urobiť

na úkor hospodárenia nemocníc a tiež táto tendencia odporuje

požiadavke Asociácie nemocníc Slovenska.  Aby sa táto neute-

šená situácia riešila, treba sa zamyslieť, kolegovia poslan-

ci, pri prerokúvaní štátneho  rozpočtu, či netreba túto krí-

zovú  situáciu riešiť  aj tu.  Veď krokov,  ktoré by sa dali

použiť, je viac. Jedným z nich  je už spomínané - a navrhuje

ho aj Asociácia nemocníc - zvýšenie  platenia štátu za pois-

tencov vo výške 100 % minimálnej  mzdy. Bol  by to minimálny

pozitívny signál  na ceste k zlepšeniu  starostlivosti štátu

o svojich občanov. Myslím si,  že naši občania, ktorí platia

dane, si od štátu takúto pozornosť zaslúžia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má pán poslanec Oravec a pripraví sa pán poslanec

Ferkó.

 

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som v úvode  svojho vystúpenia  najprv

ešte reagoval na vystúpenie  pána poslanca Kováča, ktorý ne-

vie rozlíšiť, že ja som vo svojej faktickej poznámke hovoril

o dlhoch  zdravotníckych  zariadení, a nie o dlhoch zdravot-

ných poisťovní. Myslím si, že je  to veľký rozdiel a vy, pán

poslanec Kováč, ako bývalý podpredseda  vlády by ste to mali

vedieť rozlíšiť. Ale keď to neviete rozlíšiť, tak si vstúpte

do svedomia.  A po druhé  to, čo ste  hovorili, že minimálne

päťkrát bol novelizovaný  zákon 273 z roku 1994, je len zna-

kom toho, aký bol nekvalitný,  ako ste ho nekvalitne pripra-

vili a ako ste ho nekvalitne  prijali. A my musíme teraz po-

dľa neho  všetci pracovať. Chcem  pripomenúť, že osobne  som

dával  dvakrát  pozmeňujúce  návrhy a prešli  aj  cez  zákon

o štátnom  rozpočte,  a to  zavedenie  centrálneho  registra

prešlo na  môj návrh a potom  zavedenie zmeny  poisťovne len

raz za pol  roka, a to k určitému  termínu, s čím boli veľké

problémy. A takisto  zmeny  lekára, takisto s tým boli veľké

problémy. To len pripomínam, že ja som to navrhol tejto sne-

movni a táto  snemovňa na môj  návrh tieto zmeny odsúhlasila

a zdravotníckou  verejnosťou boli  tieto zmeny  veľmi kladne

prijaté. Na to ste zabudli.

 

     Ale moje vystúpenie iniciovalo vystúpenie pána poslanca

Kanisa, ktorý vystúpil k bodu  správa o hospodárení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne, keď hovoril, citujem z jeho vystú-

penia: "Bilančný schodok  hospodárenia Všeobecnej zdravotnej

poisťovne bude možné eliminovať  iba prijatím účinných regu-

lačných opatrení v celom rezorte  zdravotníctva. Od ministra

Javorského sa ich asi sotva dočkáme." Tak ja by som pánu po-

slancovi  Kanisovi  veľmi  rád  pripomenul,  že ministerstvo

zdravotníctva v spolupráci s Asociáciou  nemocníc  Slovenska

a so Združením zdravotných poisťovní  Slovenskej republiky -

ja si  zase myslím na  rozdiel od pána  Šagáta, že Asociácia

nemocníc je dôsledným zástupcom  poskytovateľov  zdravotníc-

kych služieb, a to nemocníc,  lebo sa zúčastňuje na všetkých

rokovaniach, ktoré sú potrebné, a jednotlivé nemocnice tieto

závery, ktoré  prijme Asociácia nemocníc,  rešpektujú, a som

zvedavý ako zareaguje  Asociácia nemocníc na to, čo ste pre-

hlásili pred chvíľkou tu v parlamente, pán poslanec Šagát -,

takže  ministerstvo  zdravotníctva  prijalo  nasledujúce ra-

cionalizačné a regulačné opatrenia, ktoré zabezpečujú stabi-

lizáciu nákladov  v zdravotníckych zariadeniach.  To hovorím

aj viacerým  pánom poslancom, ktorí  hovoria, že také  niečo

neexistuje, sú to opatrenia: ekonomizácia zdravotníckych za-

riadení a zjednotenie  výkazníctva a účtovníctva,  zavedenie

ambulantného a nemocničného  liekového formulára, stanovenie

priemerného  ošetrovacieho času  ústavnej starostlivosti pre

jednotlivé typy oddelení, opatrenia na stabilizáciu nákladov

na lieky,  zmena  kategorizácie  liekov, metodický  pokyn na

zriaďovanie a činnosti  komisií pre  racionálnu farmakotera-

piu  a  liekovú  politiku,  reprofilizácia  lôžkového fondu,

smernica o sieti  zdravotníckych zariadení, všeobecné zásady

obstáravania  tovaru, služieb a verejných prác v podmienkach

rezortu,  normatívy  personálneho  a  materiálno-technického

vybavenia zdravotníckych  zariadení, štandardné terapeutické

postupy, zmena systému prerozdeľovania povinného zdravotného

poistenia, zavedenie centrálneho registra poistencov, harmo-

nizácia  štátneho dozoru  Ministerstva zdravotníctva Sloven-

skej republiky a Ministerstva  financií Slovenskej republiky

smernicou o pravidlách  kontrolnej činnosti  štátneho dozoru

nad vykonávaním zdravotného poistenia.

 

     Tak ako vidíte, týchto regulačných opatrení bolo prija-

tých dosť, čiže nikto  nemôže povedať, že ministerstvo zdra-

votníctva sa nezaoberalo touto  otázkou. A ešte musím pripo-

menúť, že ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pripravuje

ďalšie opatrenia,  a to etapovite rozvádzať  nový systém fi-

nancovania ústavnej starostlivosti,  zaviesť uzavretý systém

financovania  poskytovateľov zdravotnej  starostlivosti, za-

viesť prísny systém ekonomizácie  nemocníc, vznik nových ne-

štátnych  zariadení  podmieniť  redukciou  adekvátneho počtu

lôžkového fondu štátnych zdravotníckych zariadení, transfor-

movať akútne lôžka podľa jednotlivých regiónov smerom k lac-

nejším lôžkam, v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky

číslo 5412 z 15. 7. 1997 realizovať  regulačné opatrenia  na

stabilizáciu nákladov na lieky,  na základe vyhodnotenia no-

vej  kategorizácie  liekov a zmenenej  štruktúry  sortimentu

liekov  zaviesť diferencované obchodné  prirážky a pevné ce-

ny, kontrolou plnenia zákonom  stanovených podmienok pri vy-

dávaní  licencií riešiť  sieť  veľkodistributérov a lekární,

v súlade so zákonom o lieku  sprísniť podmienky na registrá-

ciu liekov a kritériá na  udeľovanie licencií  pre veľkodis-

tribúciu a lekárne, zintenzívniť  kontrolnú činnosť na úseku

zriaďovania  zdravotných  poisťovní v súlade s ustanoveniami

zákona o zdravotnom poistení, na základe analýz vykonať zme-

nu systému prerozdeľovania  povinného zdravotného poistenia,

na základe centrálneho registra poistencov vykonávať dôsled-

né  analýzy  postavenia  zdravotných  poisťovní, prehodnotiť

zmenu  financovania  výkonov  na  sociálne  účely zo zdrojov

zdravotných poisťovní na  financovanie zo zdrojov sociálneho

poistenia.

 

     Na rozdiel od svojich  predrečníkov, ktorí tu hovorili,

že  nepodporia túto  správu a  táto správa  má strašne  veľa

chýb, musím hodnotiť zo svojho  pohľadu, že táto správa bola

dôkladne a dôsledne  spracovaná a je vidieť, že ministerstvo

zdravotníctva sa dlhodobo zaoberá problémom finančných tokov

v zdravotníctve. A preto  navrhujem,  aby sme uvedenú správu

vzali na vedomie.

 

     Chcel by  som ešte citovať zo  záverov tejto správy, na

čo podľa  mňa treba  dávať dôraz.  Je to zo strany 14, že je

nevyhnutné zvýšiť úroveň štátneho dozoru nad zdravotnými po-

isťovňami,  minimálne  štvrťročne, s dôraznejšími  závermi a

sprísnením sankčných opatrení.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec  Ferkó má slovo a pripraví sa pán poslanec

Baránik.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán poslanec,

 

     chcel by som len uviesť,  že vieme čítať tie opatrenia.

A chcel som  dať otázku, ako  si teda myslíte,  že sa naplní

zmena akútnych na  chronické lôžka, keď do  roku 2005 má byť

redukcia lôžkovej kapacity o 3 800 postelí, čo je  na strane

11, ak  sa  pamätám, čím  sa dostaneme na  úroveň asi 38 000

postelí, ako  bolo v roku 1994. Potrebujeme  redukciu  aspoň

o 10 000 postelí. Takže to sú pekne napísané veci, ktoré ale

výhľadovo nebudú  mať ten efekt. A tie  vyhlášky, tie podzá-

konné  normy, ako je  vyhláška o sieti atď., tie ešte nie sú

schválené, veď tie nie sú, to sú pripravené materiály, ktoré

sme očakávali,  že sa preberú napríklad  aj v parlamente, to

je veľmi  vážna vec. A ako bolo uvedené, ich plnenie  len na

minimálne obsadenie bude náročné. Verte  mi, že keby sa mali

dodržiavať  štandardné postupy,  mnohé sú  finančne náročné.

Chvalabohu, že sú uvedené, len na to treba zdroje.

 

     K tomu zákonu, ktorý máte tak rád a tak ho rád spomína-

te, chcem  uviesť ešte niekoľko drobností.  Zákon číslo 273,

ako som uviedol, nie je ideálnym zákonom. Vy ste okrem toho,

čo ste povedali, doň vstúpili  najmä tým, že ste chceli sťa-

žiť, aby  vznikali  poisťovne, pretože ste  sa báli plurali-

ty  poisťovníctva,  tým, že  ste obmedzili  poisťovňu počtom

300 000 poistencov. A viete k čomu to viedlo, pán  poslanec?

K honbe poisťovní za poistencom.  Povedzte mi, z akého mešca

peňazí platia poisťovne cash peniaze, keď niekto získa pois-

tenca.  Odkiaľ  to  berú?  Zo  zdravotného  poistenia. Vieme

o tom, a čo urobil rezort, ktorý má na to metódy? Štátny do-

zor v tom zákone je.

 

Podpredseda NR SR A. M: Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Ferkó a pripraví sa pán poslanec Baránik.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som v krátkosti  predniesol  niekoľko

pripomienok týkajúcich sa správy pána ministra o financovaní

zdravotnej starostlivosti v roku 1997 predloženej na základe

uznesenia  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 697 zo

dňa 30. 9. 1997.

 

     V  správe predkladané regulačné, racionalizačné, úspor-

né opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva sú vítané,

ale musíme si uvedomiť, že  tu ide o celý komplex problémov,

ktoré  pramenia  z nesolventnosti  a  prehlbovania  deficitu

zdravotných poisťovní vrátane Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne. Skúsenosti z vykonávania zdravotného poistenia však uka-

zujú  na  nutnosť  riešenia  celého  radu ďalších problémov.

Tvorba systému zdravotného  poistenia je dlhodobým procesom.

Je potrebné zdôrazniť, že  zdravotné poistenie je len jedným

prvkom v zložitom systéme vzťahov zdravotníctva. Žiaľ, často

sa o zdravotnom poistení diskutuje  bez hlbších analýz a sú-

vislostí a izolovane. V žiadnom prípade zdravotné  poistenie

nemožno vytrhnúť z kontextu  vzťahov zdravotníctva, jeho or-

ganizácie,  financovania  požiadaviek a potrieb  poistencov,

zabezpečenia ich sociálnych istôt. Týka sa to totiž všetkých

občanov bez výnimky.

 

     V zložitom komplexe vzťahov je nevyhnutné

 

     1. pokračovať v postupnosti  krokov  rozvíjania systému

zdravotného  poistenia a financovania  zdravotnej starostli-

vosti,

 

     2. je potrebné koordinovať systém zdravotného poistenia

pod dohľadom štátu,

 

     3. rozvíjať systém pripoistenia na náklady na zdravotnú

starostlivosť nad rámec zákonného zdravotného poistenia,

 

     4. zabezpečovať rovnosť  dostupnosti potrebnej zdravot-

nej starostlivosti,

 

     5. zvýšiť kvalitu zdravotníckych služieb,

 

     6. zvýšiť objem finančných zdrojov na zdravotníctvo, to

znamená pri zostavovaní štátneho rozpočtu predložiť taký ná-

vrh  rozpočtu, ktorý  zabezpečí plnenie  zákonnej povinnosti

štátu platiť zdravotné  poistenie 13,7 % zo 100 % minimálnej

mzdy, a nie z 80 %.

 

     Ministerstvo zdravotníctva síce má vypracovaný návrh na

regulovanie  siete a  kapacít zdravotníckych  zariadení, ale

nebude  to  ľahké  realizovať v praxi.  Ide  totiž o závažné

zdravotno-politické  rozhodnutia, ktoré  sú však  nevyhnutné

a rozhodujúce v zdravotnej  starostlivosti, ktorých realizá-

cia významne napomôže efektívnejšie využiť finančné zdroje.

 

     Po  včerajších rokovaniach,  čo vyhlásil  pán minister,

som rád, že zdravotné  poisťovne sa zaviazali uhradiť výkony

za 1. polrok a že budú pravidelne platiť, ale v praxi to vy-

zerá celkom inak.

 

     Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval

o situácii a krokoch niektorých zdravotných poisťovní, ktoré

sú reakciami po rokovaniach podpredsedu vlády a ministra fi-

nancií Slovenskej  republiky s vami,  so zástupcami zdravot-

ných poisťovní a zástupcami  poskytovateľov  zdravotnej sta-

rostlivosti. Kópie vám potom  môžem dať.  Napríklad Vojenská

zdravotná poisťovňa - list  odoslaný 9. 9. 1997 poskytovate-

ľom zdravotnej starostlivosti. Vec: Pozastavenie úhrad zdra-

votnej starostlivosti  poskytovanej nad rámec Liečebného po-

riadku.  Citujem:  "Dňom 1. októbra 1997 Vojenská  zdravotná

poisťovňa  pozastavuje úhradu  zdravotnej starostlivosti po-

skytnutej svojim poistencom  nad rámec zdravotnej starostli-

vosti vymedzenej  zákonom o Liečebnom poriadku. Dôvodom toho

postupu je nepriaznivý stav  vo vývoji financovania zdravot-

nej starostlivosti. Pozastavenie úhrad sa týka nasledujúcich

druhov  zdravotnej starostlivosti  presahujúcej rámec zákon-

ných nárokov poistenca na úhradu  zo zdravotného poistenia."

A tu je úhrada cestovných  výdavkov do najbližšieho zdravot-

níckeho zariadenia. Lenže to môže spôsobovať, že budú zvýše-

né nároky na dopravnú zdravotnú službu, a tým aj náklady bu-

dú väčšie. To je od Vojenskej zdravotnej poisťovne.

 

 

     Teraz Poisťovňa  ministerstva vnútra - Dodatok k zmluve

o poskytovaní  zdravotnej starostlivosti, citujem: "V zmysle

uznesenia vlády Slovenskej republiky  číslo 541/1997 z 15. 7.

1997 (opatrenia na  pokračovanie  procesu  ekonomickej a so-

ciálnej transformácie a na preklenutie výkyvov v makroekono-

mickej a mikroekonomickej rovnováhe a spoločných záverov Mi-

nisterstva financií Slovenskej republiky, ministerstva zdra-

votníctva a zdravotných  poisťovní z 31. 7. 1997 na zabezpe-

čenie regulačných opatrení v ambulantnej zdravotnej starost-

livosti, ústavnej starostlivosti, vo sfére spoločných vyšet-

rovacích a liečebných  zložiek, ako  aj  nákladov  na lieky,

zdravotnícke pomôcky a potreby a ostatnej zdravotnej staros-

tlivosti) Poisťovňa  ministerstva  vnútra objednáva u posky-

tovateľa zdravotnej starostlivosti  výkony pre poistencov vo

výške maximálneho mesačného finančného objemu takto" - a ob-

jednali tretinu výkonov oproti predchádzajúcemu obdobiu.

 

     Ďalej  Apollo. List  odoslaný poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti zo  dňa 29. 9. 1997.  Vec: čiastková  úhrada.

"Dňom 1. 6. 1997 sa  naša poisťovňa - Chemická zdravotná po-

isťovňa  Apollo rozhodla  neuhrádzať  faktúry v plnej výške,

ale len čiastočne, t. j. tzv. čiastkovou úhradou. (Nie je to

záloha.) Tieto opatrenia sú len  dočasné a týka sa to nemoc-

níc, polikliník a lekárov.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec  Baránik a pripraví sa pán posla-

nec Derfényi.

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     hodnotíme správu o finančnom zabezpečení zdravotníctva.

Ale treba úprimne povedať, že  diskusia sa vedie tromi štvr-

tinami o problémoch, ktoré síce  súvisia s daným  problémom,

ale nie sú priamo predmetom tejto  správy. Ja som si len tak

narýchlo správu  prezrel, pretože keď sme  ju včera dostali,

nebolo ju  možné detailne preštudovať, ale  musím sa priznať

k tomu, že s pánom ministrom  súhlasím a správu považujem za

dobrú informáciu o stave  financovania zdravotníctva. Ja ne-

tvrdím,  že nesúhlasím s potrebou  riešenia  tých problémov,

ktoré sa  tu nadhadzovali, ale  sú okrajovými problémami  vo

vzťahu k predkladanej správe.

 

     Zamýšľam sa  nad jedným problémom.  Podľa štátneho roz-

počtu a podľa rozpočtu ministerstva zdravotníctva do systému

zdravotníctva  má  vstúpiť 40 mld. Sk.  Možno  trošku  viac.

Oproti  minulému roku je to nárast o 19 %. Ak zoberieme kto-

rýkoľvek  makroekonomický  ukazovateľ,  tak  vieme,  že  ani

v jednom prípade takýto nárast  sa nepredpokladal. To zname-

ná, že ak takýmto tempom  rastú prostriedky do systému zdra-

votníctva, potom  musia byť  problémy v tomto systéme samot-

nom. To znamená, že sa  treba skutočne pozrieť, kde sú prob-

lémy. Niektoré pán minister  uviedol ráno vo výboroch, ktoré

to prerokovali. Časť problémov uviedol tu. Ak by sme zhodno-

tili tie jeho poznámky, tak dá sa na základe toho usudzovať,

že  ministerstvo má  predstavu, kde  sú  problémy, v čom  sú

problémy a ako ich možno riešiť.

 

     Pravdou je, že takým kľúčovým problémom sa javia nákla-

dy na  lieky. Ale treba  zobrať do úvahy  aj to, že  väčšinu

liekov dnes  nakupujeme  zo zahraničia a tam prichádzajú  do

úvahy dva aspekty. Jednak kupujeme lieky z krajín, voči kto-

rým naša  mena bola znehodnotená, preto  sú drahšie, a potom

kupujeme z krajín, napríklad z Českej  republiky a Maďarskej

republiky,  kde je  rast inflácie  niekoľkonásobne vyšší ako

u nás. A, samozrejme, to sa  potom prenáša aj do našich pod-

mienok. To  je jedna z foriem  prenášania inflácie z krajiny

do krajiny. No samozrejme, že pri cene liekov nehrá dôležitú

úlohu  len to,  čo som  uviedol, pretože  do nákupu vstúpilo

množstvo  dílerov. V návrhu  opatrení  ministerstva sa  toho

nikto nedotkol.

 

     Niekoľko  opatrení, ako  tomu zabrániť,  sa pripravuje,

ako je  napríklad bod 3 - nový systém  kategorizácie liekov.

To treba urobiť,  lebo sme sa dozvedeli, že  napríklad v Ne-

meckej  spolkovej  republike je asi 900 liekov, u nás 1 200,

ktoré sú v systéme. Monitorovanie liekov, potom diferencova-

né obchodné  prirážky, aj to je  závažný ekonomický problém.

A mimoriadne dôležité je zásobovanie  nemocníc priamo od vý-

robcov. Vážení,  ak by sa  to podarilo zrealizovať  aspoň na

domácom trhu, v celom rade liekov by  možno o 10 až 15 % po-

klesli ceny. Sprísnené požiadavky na registráciu liekov, le-

bo je  množstvo  takých liekov,  ktoré by v našom zdravotnom

systéme nemuseli byť. Chcem len povedať toľko, že z 10 opat-

rení, ktoré ministerstvo navrhuje,  ja rozumiem 8, považujem

ich  za správne a ak  sa ich  podarí  zrealizovať, verím, že

prinesú pozitívne výsledky.

 

     Ďalej treba upozorniť na to, že systém je  akosi chorý.

Pozrite sa, ako nám narástli v systéme pohľadávky a záväzky.

Veď prakticky  na dvojnásobok vzrástli  pohľadávky a záväzky

vzrástli o niečo viac ako o 1 mld. A z toho zrejme hneď vid-

no, že čosi tu  nie je v poriadku. Súhlasím s názormi, ktoré

tu boli povedané, že zrejme sa treba pozrieť bližšie na hos-

podárenie  zdravotných  poisťovní,  pretože  kľúč sa  zrejme

odvíja od nich, pretože ak do systémov vchádzajú prostriedky

a zdravotné poisťovne nemocniciam neplatia, okrem Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, tak, samozrejme, odkiaľ  potom tie ne-

mocnice môžu mať zdroje na úhradu svojich nákladov. Treba si

uvedomiť jedno, že pri veľkých sumách, ak dochádza k zadrža-

niu platieb o jeden  mesiac, vieme vypočítať, aké sú prínosy

z úrokových mier, pretože peniaze  sú v peňažnom systéme. To

znamená,  že pre  toho, kto  zdržuje platby,  vznikajú zisky

z úrokov z prostriedkov, ktoré  by mali vchádzať do zdravot-

ného systému.

 

     Viem, že problémov v zdravotníctve  je množstvo a že sa

bude treba  pri schvaľovaní rozpočtu  týmito otázkami hlboko

a seriózne zapodievať.  Možno, že by mala  byť vyššia platba

štátu  za poistencov,  za ktorých štát uhradzuje platby, ale

nechcem to  tvrdiť. Považujem to  za potrebné rozanalyzovať,

aby sa  skutočne ukázalo, kde sú problémy  najmä v zdrojovej

časti systému zdravotníctva a potom aké sú problémy v samot-

nom systéme zdravotníctva.

 

     Vážené dámy a páni, na  tomto rokovaní Národnej rady sa

vznieslo množstvo  pripomienok k práci vlády. Chcem vás upo-

zorniť  na jedno,  že existuje  ohromne rozsiahla literatúra

o fungovaní vlády v systéme  trhovej ekonomiky. Pán poslanec

Šagát tu navrhol dokonca  zaviesť regulovaný  trhový systém.

Pán poslanec, o to sme sa usilovali koncom šesťdesiatych ro-

kov, pred 30 rokmi, ale to malo byť za centralizovane riade-

nej ekonomiky, nie v trhovej ekonomike. Teraz v tomto systé-

me nemôžeme za žiadnych okolností pripustiť, aby sme regulo-

vali trh štátom. Štát  môže v niektorých prípadoch vstupovať

do tohto systému, ale štát nemôže regulovať trh, lebo chceme

budovať čistý trhový  mechanizmus, samozrejme, s určitou in-

gerenciou štátu a vlády, ktorá štát reprezentuje.

 

     Domnievam sa, a to by som  chcel  požiadať  pána minis-

tra,  aby  ministerstvo  ako  metodický  orgán, pretože jeho

funkcia ako priamo riadiaceho orgánu sa stále znižuje, stáva

sa viac metodickým orgánom, venovalo väčšiu pozornosť z hľa-

diska hospodárenia. V tejto  súvislosti sa prihováram za to,

aby systém financovania zdravotníckych organizácií nebol bez

konca,  ale aby  bol limitom  uzavretý, ako  je to v mnohých

iných krajinách. To znamená, aby riaditelia nemocníc vedeli,

koľko maximálne môžu dostať prostriedkov a s tými prostried-

kami musia  vyjsť. Ale u nás je situácia taká, že každý, kto

zodpovedá za hospodárenie organizácie, sa spolieha na to, že

nakoniec štát to  všetko za mňa uhradí. Tak, vážení, s týmto

by sme mali prestať.

 

     Ministerstvo by  ďalej malo poskytovať, neviem, na akej

úrovni ho poskytuje, poradenstvo  jednak v oblasti ekonomic-

kého hospodárenia a finančného  hospodárenia, ale aj otázok,

ktoré s tým  bezprostredne súvisia. Domnievam  sa, ako mnohí

na to  upozornili, ja s tým  súhlasím, že  by bolo potrebné,

aby sa  skutočne dôsledne aplikoval  jednotný systém účtova-

nia v zdravotníctve.  Možno v nemocniciach  to  je, ale  aby

platil aj pre poisťovne, pretože bez precíznej evidencie ne-

máme prehľad,  ako sa hospodári. Čiže  evidencia je tu alfou

a omegou, aby sme poznali, aká je situácia v zdravotných po-

isťovniach.

 

     Ja sa tiež domnievam, že  by bolo správne, keby sme no-

velizovali zákon číslo 273, ako  to tu bolo navrhnuté. Keďže

poisťovne hospodária s verejnými  prostriedkami,  aby parla-

ment ako taký  mal prehľad o tom, ako hospodária. Myslím si,

že sú to síce súkromné  organizácie, ale do ich hospodárenia

vstupujú verejné  prostriedky a parlament je za to zodpoved-

ný, preto  by mal prevziať nad  tým ingerenciu a mal  by mať

prehľad o tom, ako  skutočne  hospodária. Sú informácie,  že

v hospodárení poisťovní sú veľké medzery.

 

     Jedným z problémov, ktorý tu  máme, je aj to, že proces

liberalizácie v zdravotníctve prebieha pomerne rýchlo. Každá

zmena  systému vytvára  množstvo príjemných  aj nepríjemných

problémov a že obyčajne tých nepríjemných je viac. Ak by sme

obozretnejšie  pristupovali k liberalizácii procesu zdravot-

níctva, možno by sme sa vyhli celému radu problémov. Napriek

tomu sa domnievam, že ak  by sme si boli lepšie preštudovali

túto  správu a brali do  úvahy to,  čo si  správa  kládla za

cieľ, že  by sme tú  správu  podporili a odsúhlasili. Ja vás

prosím, aby sme schválili  uznesenie, ktoré je  navrhnuté, a

aby sme správu zobrali na vedomie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má pán poslanec Derfényi. Tým končí rozprava.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela  by som  reagovať na  predrečníka, teda  na pána

poslanca  Baránika. Povedal  jednu vetu,  že ministerstvo by

potrebovalo poradenstvo.  Možno áno, len  by to bolo  dobré,

pán poslanec, zrealizovať. My ako poslanci môžeme túto úlohu

urobiť tak, že  sa ohlásite u ministra, ponúknete  to, čo by

ste mali záujem urobiť.

 

     Ale  ja  sa  chcem  poďakovať pracovníkom ministerstva,

ktorí vypracovali správu na  náš nátlak, na základe hlasova-

nia v parlamente, pretože je už  dávno po  polroku a bolo to

zbytočné  zdržanie ministerských  úradníkov, ktorí  mohli za

ten čas urobiť  niečo úplne iné. Skôr by  bolo potrebné zis-

tiť, kto zaviedol zákon číslo 273 a 277, ktorý v našich pod-

mienkach vlastne umožnil, že  pluralitný systém je bezbrehým

systémom  bez  sankcií a  vlastne bez  akejkoľvek  kontroly.

V prvom  rade treba  vytvoriť regulačné  mechanizmy, v prvom

rade treba vytvoriť sankčné  mechanizmy a až potom sa dá ho-

voriť o zabehnutom systéme.

 

     Ešte  raz by  som chcela  poďakovať všetkým pracovníkom

ministerstva a ospravedlniť sa, že mohli venovať svoj vzácny

čas plodnejšej práci.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Derfényi, nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     už  niekoľko  mesiacov  celou  spoločnosťou hýbe správa

o zlom  financovaní  v  zdravotníctve.  Na základe uznesenia

gestorského výboru je  predmetom rokovania prebiehajúcej 33.

schôdze Národnej rady aj táto  správa. Ak sa pozriem na nie-

ktoré správy, resp. materiály, ktoré boli prerokúvané v ges-

torskom výbore,  chcel by som  sa pozastaviť pri  dvoch úda-

joch, a to pri raste zdrojov z výberu poistného, ktorý v ro-

ku 1994 predstavoval 18,9 mld. Sk a v roku 1997 by mal pred-

stavovať 40 mld. Sk, a pri nákladoch  na lieky, ktoré v roku

1994  predstavovali 6,28  mld. Sk,  ale v  roku 1996 už 9,37

mld. Sk.

 

 

 

     V predloženej  správe sa možno  dočítať o pohľadávkach,

ale aj výkonoch zdravotných zariadení, ako aj o stave pohľa-

dávok a záväzkov poisťovní. Z uvedeného vyplýva, že disponi-

bilné zdroje  zdravotníckych  poisťovní, aj keď v 1. polroku

predstavovali 20 mld. Sk a v závere  roka by  to malo byť 40

mld., nestačia kryť  požiadavky  zdravotníckych  služieb. Je

reálny, a teda nebezpečný predpoklad, že celkový dlh ku kon-

cu roka 1997 môže predstavovať ešte vyššiu sumu ako je v sú-

časnosti.  Konštatovanie  skutočnosti,  že  chýbajúce zdroje

v systéme treba odstrániť zvýšenými platbami štátu, neriešia

problémy, ktoré sa používaním  súčasného systému ohodnocova-

nia výkonov nahromadili v celom systéme.

 

     Na riešenie problémov zastavenia  narastania dlhu a ná-

sledne jeho odstránenia je  nutné pokračovať v racionalizač-

ných  opatreniach. Predovšetkým  by som  sa chcel pozastaviť

pri poisťovniach,  ktoré narábajú s verejnými prostriedkami,

a preto majú byť pod verejnou kontrolou. Z toho vyplýva jas-

ná nutnosť novelizovať zákon  číslo 273/1994, ale zároveň aj

zákon  číslo 277/1994 o  zdravotnej  starostlivosti.  Všetky

opatrenia musia  okrem legislatívnych zmien  smerovať predo-

všetkým - dovoľte mi to z môjho pohľadu zhrnúť do týchto bo-

dov: k zmene systému  financovania, liekovej politike, opti-

malizácii zdravotníckej siete,  dôslednému výberu poistného,

ekonomizácii všetkých  inštitúcií v zdravotníckom  systéme a

poisťovníctve a objektivizácii finančných tokov vo vykonáva-

ní povinného zdravotného poistenia.

 

     Je dobré, že za tohto stavu od júla tohto roku prebieha

spoločné rokovanie ministerstiev zdravotníctva a financií so

zástupcami zdravotných poisťovní a poskytovateľmi zdravotnej

starostlivosti. Len takéto rokovania  môžu viesť k spoločným

východiskám riešenia otázok  problémov financovania zdravot-

nej starostlivosti.  V úvodnom slove  minister zdravotníctva

načrtol rozsah racionalizačných opatrení za účelom zefektív-

nenia  zdravotnej  starostlivosti. Aj  preto  považujem túto

správu za postačujúcu a budem hlasovať za jej prijatie.

 

     Na záver mi dovoľte predniesť jeden  pozmeňujúci návrh.

V návrhu na uznesenie v bode B pod bodom 1 navrhujem predlo-

žiť nové  znenie, a to: "Predložiť  Národnej rade Slovenskej

republiky správu o príčinách finančných problémov v zdravot-

níctve s vyvodením  konkrétnych  opatrení.  Termín: do konca

novembra 1997."

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Javorský?

 

     Nech sa páči, máte slovo.  (Šum v sále.) Už je skončená

rozprava. Nech sa páči, hovorte, pán minister.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     pozorne som  počúval  diskutujúcich a môžem konštatovať

asi toto: Opakujem, nepredkladal  som  koncepciu zdravotníc-

tva, ale  problémy vo financovaní, ktoré  sa vyskytli v roku

1997, a hlavne  to, že po piatich mesiacoch  sa podarilo mi-

nisterstvu zdravotníctva dokázať, že nie je len 34 mld. ale-

bo s koľkými číslami sme  začali od poisťovní pri prvých ro-

kovaniach, ale že tých zdrojov  je fakt, ako tu bolo poveda-

né, okolo 40 mld.

 

     Môžem  povedať, že  len málo  poslancov pochopilo  túto

správu. Myslím si, že poslanec  Ferkó asi  pekne vystihol aj

svoje vystúpenie orientoval tak,  aby naznačil, kde je prob-

lém. Dovoľte mi, aby som v krátkosti definoval tieto problé-

my, ktoré  nastali od konca  roku 1996 až po dnešný  deň, čo

nás k tomu  viedlo, vlastne  ako vznikol problém a prečo sme

mali niekoľko rokovaní a robili  sme určité analýzy, ku kto-

rým sme sa dopracovali.

 

     Viete, dnes som sa dozvedel, že mi je pripísané všetko,

ešte  aj to,  za čo  nemôžem zodpovedať,  lebo som tu nebol.

Môžem vám,  vážené poslankyne a poslanci,  povedať, že  keby

som bol mal ja s rezortom  rozbehnúť  poisťovací systém, tak

ho neurobím tak, ako bol urobený zákon  číslo 273/1994, taká

pluralita. Doposiaľ stačila jedna  zdravotná  poisťovňa vše-

obecná  a jedna,  alebo tak  ako boli  tie tri poisťovne pre

ozbrojené zložky. Mali sme  rozbehnúť poisťovací systém, od-

štátniť, vychytať všetky chyby, o ktorých sme nemohli vedieť

pred tromi  rokmi. Pred tromi  rokmi som ani  ja nemohol ve-

dieť, akí sú ľudia vynaliezaví a ako sa dá obísť zákon číslo

273, ktorý bol  niekoľkokrát novelizovaný. Môžeme trošku za-

listovať v  pamäti, aké tu boli  protitlaky, keď sme urobili

nejaké  opatrenia v novele  zákona  číslo 273.  Nebyť týchto

opatrení, dnes máme možno tridsať poisťovní,  možno aj viac,

pretože skutočne zo zákona by som bol musel podpísať každému

licenciu, kto  predložil a splnil vtedy  veľmi minimálne po-

žiadavky na licenciu.

 

     Odznelo tu niekoľko čísiel. Máte  to aj v materiáli, že

od roku 1989 narastali  finančné  prostriedky do zdravotníc-

tva. V roku 1989 bolo 13 alebo 12 mld., máme tam presné čís-

lo, a až v roku 1995 bolo  26 mld., v roku 1996 36 mld., te-

raz 40 mld. A čo sa  stalo? Ministerstvo financií a poisťov-

ne  obviňovali zdravotnícke  zariadenia, že  za posledné tri

roky sme  strojnásobili výkony a že  sme hltači peňazí. Tak,

prosím vás pekne, ktorý rok sme mohli zobrať  za základ, aké

sú asi objektívne  potreby  pre slovenské zdravotníctvo? Rok

1989? 12  miliárd? 13 miliárd?  14 miliárd? Veď  sme od roku

1989 išli na kyslíkový dlh. Aj keď sme išli na ten kyslíkový

dlh, tak 6 mld. bolo  na lieky. Dnes  je  tých peňazí  viac.

Áno, kritizujú nás, že sme spotrebovali 9 mld. na lieky, ale

aj to vieme zdôvodniť.

 

     Ďalej, aby  sme skutočne dokázali,  že zdravotníctvo má

určité potreby, ktoré dokážeme  vyjadriť vo finančnom ukazo-

vateli, a pod  to ísť nemôžeme, už pred  rokom sme hovorili,

že  také potreby  zdravotníctva na  Slovensku sú okolo 35 až

36 mld. Vlani bolo 36 mld. a ten  systém  fungoval  tak, ako

fungoval. Boli tu tie isté poisťovne, bol iný prerozdeľovací

mechanizmus a vtedy tie poisťovne - tie neštátne - boli lep-

šie, financovali lepšie, plnili  si záväzky lepšie ako Všeo-

becná zdravotná  poisťovňa. Vlani sme mali  problémy so Vše-

obecnou zdravotnou poisťovňou. Koncom  roka sa urobili opat-

renia v  prerozdeľovaní, tu to  bolo správne vystihnuté,  že

sme trošku posilnili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Áno, ale

keď bol rozpočet v parlamente, tak sme mali signály od pois-

ťovní, že  sa dostanú do  nepriaznivej  situácie a že nebudú

solventné. A dodnes, donedávna  mi  to dokazovali, že  je to

tak.

 

     V máji ministerstvo zdravotníctva postrehlo, že niekto-

ré poisťovne si neplnia povinnosti voči zdravotníckym zaria-

deniam od decembra. Vtedy sme dostali podklady, že je katas-

trofálny stav v zdravotníctve,  prekročili sme výdavky za 1.

štvrťrok niekoľkonásobne. Prognózy, ktoré sme dostali od po-

isťovne, skutočne vyzerali veľmi  katastroficky. Ale na roz-

diel od  nich máme aj my  svoje  čísla a údaje o hospodárení

zdravotníckych zariadení, rozchádzali sme  sa v údajoch, ne-

hovorím, že v stotisícoch, ale v miliardách. Tak  sme začali

skutočne pátrať, čo sa stalo. Bolo prvé rokovanie s poisťov-

ňami, kde mi povedali, že preto  sú nesolventní, lebo je zlý

prerozdeľovací  mechanizmus. Urobili  sme  prepočty, a fakt,

mali na to dôkazy, že je to tak. Povedali  sme si, že urobí-

me  určité  opatrenia.  Rezort zdravotníctva sa zaviazal, čo

urobí, a všetky poisťovne sa  tiež zaviazali, čo urobia. Do-

šlo k zmene prerozdeľovacieho  mechanizmu. Dnes máme septem-

ber a situácia  vyzerá asi takto:  Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa má 51 % poistencov a 49 % poistencov  majú ostatné po-

isťovne.  Všeobecná zdravotná  poisťovňa, sú  tu aj  doktori

alebo tí,  čo robia v nemocniciach,  môžu potvrdiť, že podľa

údajov zo  zdravotníckych zariadení si  donedávna plnila zá-

väzky voči zdravotníckym zariadeniam Všeobecná zdravotná po-

isťovňa. Bolo to aj pred štyrmi alebo tromi mesiacmi. Ostat-

né poisťovne pribrzdili  platby. To, že je takýto  dlh v ne-

mocniciach, vieme, ale môžeme vám dať zoznam poisťovní, kto-

ré neplatia niekoľko mesiacov.

 

     Tu bola otázka, čo sme  urobili. Urobili sme to, že sme

zisťovali prečo.  Najprv tam bolo zdôvodnené,  že nemajú fi-

nancie, že je zlý prerozdeľovací mechanizmus, tak sme nemoh-

li pristúpiť k určitým  ráznejším opatreniam. Dohodli sme sa

na ďalších  krokoch a rokovanie z minulého  mesiaca bolo asi

také, že sme predložili štatistiku hospodárenia poisťovní aj

zdravotníckych zariadení, kde sme  vychádzali z čísel, ktoré

nám dali poisťovne. A zase sme sa rozchádzali v číslach. Po-

isťovne nám tvrdili, že zostáva  len 14 mld., potom 15 mld.,

17 mld.,  naše štatistiky boli  trošku iné, ktoré  sú zhodné

s tým, čo  máte v materiáloch.  Nakoniec sme sa  dohodli, že

tie štatistické údaje, ktoré udávame my, sú správne.

 

     Tu  jeden môj  predrečník povedal,  že za  zdravotnícku

starostlivosť zodpovedá viacero subjektov. Vymenoval päť. Ja

hovorím, že ich je viac, pretože  ešte sú aj iné zložky. Ale

je  to tak.  Dnes skutočne  treba alebo  sme chceli, aby sme

dostali  odpoveď na  to, že keď sú zdroje, na ktorých sme sa

zhodli, výber je 90- alebo 91-percentný, tak sme  chceli od-

poveď  na  otázku, prečo pri 90-percentnom  výbere a takejto

štruktúre poistencov v jednotlivých poisťovniach, o akej som

hovoril, jedna  strana  platí, ale za 49 % poistencov sa ne-

platí.

 

     Chcem  zdôrazniť niečo,  čo je  v systéme  financovania

veľmi dôležité.  Je tu nejaký výber,  sú nejaké finančné in-

štitúcie a je našou  úlohou a povinnosťou, všetkých, ako sme

tu, pozrieť  sa, ako tie  verejné  prostriedky z výberov idú

a ako pretečú tam, kam by mali byť.

 

     Dovoľte mi, aby som  skrátil svoje vystúpenie, ale nedá

mi, aby  som nezareagoval na  niektoré poznámky tých,  ktorí

vystúpili predo mnou.

 

     Pán poslanec Šagát hovoril, že sme pretypizovali nemoc-

nicu Piešťany.  Nemocnica Piešťany podľa  kritérií v sústave

zdravotníckych  zariadení spĺňa  kritériá  nemocnice s poli-

klinkou podľa počtu a podľa spádovosti. Čo je podozrivé, pán

poslanec Šagát?  Asi to, že  ešte som  to nepodpísal, ani to

ešte nie je uvedené do života a vy tu už hovoríte, že sme tú

nemocnicu prekategorizovali. Potom sme počuli, že sme urobi-

li aprílový  žartík s Liečebným  poriadkom. Tak  mi dovoľte,

aby som oživil pamäť. V  auguste roku 1994 bol prijatý zákon

číslo 273. Do konca roka boli udelené tri licencie pre pois-

ťovne, ale  ešte nebol prijatý  Liečebný poriadok, ktorý  je

štandard, hovorí o tom, na čo má poistenec právo zo zdravot-

ného poistenia, a ten sme, bohužiaľ, museli rýchle prijať vo

februári alebo v marci, taký nepodarený, ako som to počul už

niekoľkokrát, aby sme nezastavili  pluralitu poisťovní a od-

štátnenie. Potom sme museli urobiť novelu zákona, pretože by

sme boli museli v tom  roku skutočne vydať niekoľko licencií

pre poisťovne.

 

     Tento Liečebný poriadok, ktorý bol posledne novelizova-

ný - s tým sme  presne  rátali, čo  to urobí v rozpočte. Keď

sme sedeli pred  rokom a rozprávali sme o rozpočte, mali sme

hrubé prepočty,  čo nám urobí novela  zákona o Liečebnom po-

riadku. A preto sme ju  chceli urobiť k prvému polroku, lebo

sme mali napočítané, čo to urobí  od 1. augusta. Aby som bol

konkrétny, novela  zákona bola  predložená  na legislatívno-

právny odbor  Kancelárie Národnej rady  Slovenskej republiky

15. 7. 1997. Tak si myslím, že sme splnili všetky náležitos-

ti na to, aby sme  mohli uviesť zákon do života. Tlač a dis-

tribúcia Liečebného poriadku  išla cez vydavateľstvo Zbierky

zákonov. Bol distribuovaný k 1. 10. 1997.

 

     Pán poslanec Mikolášik napadol v podstate čas  hospita-

lizácie. Aj  tu som niekoľkokrát od  predrečníkov počul, ako

sme  vyskočili s časom  hospitalizácie. Tak mi  dovoľte, aby

som sa  vyjadril aj k tomu. V priemernom  ošetrovacom  čase,

vami interpretovanom, ošetrovací  čas štatisticky nevykazuje

relevantný nárast. Prečítam  vám absolútne čísla priemerného

ošetrovacieho času od  roku 1989 do  roku 1996 a posúďte, či

ide o štatistickú významnosť. Prosím,  v roku 1989 bol prie-

merný  čas hospitalizácie  13,9, v  roku 1990  13,7, v  roku

1991 12,9, v  roku 1992 13,4, v roku 1994  11,4, v roku 1995

11,7, v roku 1996  12. Ministerstvo zdravotníctva Českej re-

publiky na to, aby  zrušilo pobyt v ústavnej starostlivosti,

vydalo  odborné  usmernenie,  v  ktorom  stanovilo priemerný

ošetrovací čas na jednotlivých oddeleniach, ktorý je výsled-

kom  analýz  priemerného  ošetrovacieho  času, časového radu

z posledných troch rokov.

 

     Veľa sa  hovorilo o liekoch.  Je pravdou, že  narastajú

výdavky na  lieky na recepty. V ústavnej  starostlivosti  sú

výdavky relatívne stabilizované, ide o nepatrný nárast. Kaž-

dá  zdravotná poisťovňa  má  detailný  prehľad o preskripcii

každého  lekára, s ktorým má  zmluvný vzťah. Je  to výsledok

nedostatočnej revíznej činnosti poisťovní, ako i nedostatoč-

nej  motivácie lekárov  cez zmluvné  vzťahy. Samozrejme,  že

vytvárame na to opatrenia a prešiel Legislatívnou radou vlá-

dy aj zákon o lieku.

 

     Dovoľte mi ešte, aby som  uviedol pár poznámok k vystú-

peniu pána  poslanca Kanisa. Ministerstvo  zdravotníctva vy-

tváralo cenový výmer na  základe nákladov zdravotníckych za-

riadení a výdavkov  zdravotných  poisťovní.  Vytvorilo model

zdravotníckeho zariadenia podľa  jednotlivých typov, ktorému

sa musí prispôsobiť každé zariadenie príslušného typu. V da-

nom modeli stanovilo  minimálnu a maximálnu cenu. Cenový vý-

mer zohľadňoval požiadavku  nárastu prostriedkov na zvýšenie

miezd. Aj ten cenový výmer, ktorý sme zaviedli od 1. apríla,

bol dimenzovaný tak, lebo sme rátali s prostriedkami v zdra-

votníctve, s tými 40 mld., ktoré boli aj v rozpočte.

 

     Ešte mi dovoľte jednu poznámku k tomu, čo bolo povedané

na margo Všeobecnej zdravotnej poisťovne pánom poslancom Ka-

nisom.  Podľa  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne bilancia 1.

polroka 1997 po  zohľadnení  dofakturácie  výkonov za mesiac

jún 1997 predstavuje  bilančný  schodok  mínus 1,27 mld. Sk.

Zamyslime sa nad týmto bilančným schodkom. Podľa údajov Vše-

obecnej  zdravotnej poisťovne,  ktoré boli  oznámené orgánom

štátneho dozoru  ministerstva  financií a ministerstva zdra-

votníctva, zostatok  na  účtoch k 1. 7. 1997  bol 0,72 mld.,

zálohy, ktoré  boli uhradené poskytovateľom  zdravotnej sta-

rostlivosti, boli k 1. 7. 1997 1,15 mld. Sk. Už z týchto čí-

sel vyplýva,  že Všeobecná  zdravotná poisťovňa k 1. 7. 1997

mala disponibilné  zdroje v hodnote 1,87 mld. korún. Na dru-

hej strane záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostli-

vosti  k 1. 7. 1997 boli 0,81 mld. Sk. Ak  k  tejto  hodnote

prirátame záväzky  Všeobecnej zdravotnej poisťovne  voči mi-

nisterstvu financií a návratnej finančnej výpomoci a ostatné

záväzky v hodnote 0,46 mld. Sk, dochádzame k výsledku hospo-

dárenia  minimálne  plus 0,6 mld. Sk. O aký bilančný schodok

mínus 1,27 mld. teda ide? Situácia  bude  preskúmaná orgánmi

štátneho dozoru nad  vykonávaním poistného zdravotného pois-

tenia a na tento bilančný schodok sa pozrieme.

 

 

     Vážení páni poslanci,

     vážené pani poslankyne,

 

     sám  som zistil,  ako  je  niekedy veľmi  ťažko obhájiť

pravdu.  Dovoľte mi  na záver  môjho vystúpenia  povedať, že

skutočne naše prognózy a odhady na  rok 1997, všetky pravid-

lá na financovanie v roku 1997 v tých  objemoch, o akých som

hovoril, sú pravdivé a po niekoľkomesačnom úsilí sme to sku-

točne  dokázali. O čo tu  ide? Ide o to, aby sa tie finančné

prostriedky, o  ktorých sme hovorili, dostali  tam, kam pat-

ria. Je pravdou, že za toto obdobie sme zistili niektoré mo-

menty, ktoré  sme v minulosti  predpokladať nemohli, ani sme

o nich  nemali  tušenie.  Rezort  ministerstva zdravotníctva

skutočne urobí všetky opatrenia,  aby sme si povedali jasne,

že  sú určité  pravidlá, a  to platí  aj pre  poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti, ale aj  pre tých, ktorí to finan-

cujú. Sú stanovené jasné pravidlá a aj na rokovaniach, ktoré

vedieme, sme  sa dohodli, aké  pravidlá  budú platiť, a tiež

sme sa dohodli, že ten,  kto ich bude porušovať, bude musieť

ísť z kola von.

 

     Predložili sme  vám tu správu, môžem  povedať v časovej

tiesni, pretože  týždeň na vypracovanie  takejto správy sku-

točne je krátky  čas, ale myslím si, že ten, kto chcel rozu-

mieť  číslam  a  rozumieť  tomu,  o čo  nám išlo, porozumel,

a ten,  kto nechcel  porozumieť, tomu  neporozumie. Ešte raz

chcem zdôrazniť, že skutočne sme predkladali problémy finan-

covania v roku 1997, a nie  koncepciu zdravotníctva. Až bude

takáto  požiadavka,  tak  vám  predstavíme  ďalšiu koncepciu

transformácie zdravotníctva Slovenskej  republiky. Preto vás

prosím, vážení páni poslanci,  aby ste tento materiál podpo-

rili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Javorskému.

 

     Chce sa ešte vyjadriť spoločný spravodajca výborov?

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     predtým než pristúpime  k záverečnému hlasovaniu, chcem

sa vyjadriť k dvom takým jednoduchým veciam, ktoré v rozpra-

ve  odzneli. Predovšetkým  prvú predniesol  vo faktickej po-

známke pán  poslanec Šagát. Keďže  nemôže na ňu  nereagovať,

samozrejme, rád prijmem jeho  oponenciu po skončení hlasova-

nia.  Hovoril o  pluralite a o súťaživosti  poisťovní. Ja si

stále  neviem tú  súťaživosť vysvetliť,  ak všetky poisťovne

žijú či vyberajú rovnaké poistné.

 

     Dnes je z môjho pohľadu škoda plakať nad rozliaty mlie-

kom, ale vieme si povedať, či systém jednej, resp. dvoch po-

isťovní by  bol či nebol horší, ako je súčasný stav,  keď sa

napríklad nevieme dopátrať  jednotného vyúčtovania poisťovní

či porovnania  výkonov jedného lekára  vo viacerých poisťov-

niach, nehovoriac napríklad aj o použití správneho fondu. Ak

si poviem, že na tento rok by to malo byť 40 mld. korún, nuž

sú to 2 miliardy Sk.

 

     A ešte jedna poznámka k  tomu, čo predniesol pán posla-

nec  Lauko. Dnes  je známy  údaj o priemernom  plate  lekára

v štátnych zdravotníckych zariadeniach.  Netvrdím, že by ne-

mal byť  vyšší, ale je  známa aj skutočnosť,  že v neštátnej

sfére je plat tri- a viackrát  vyšší, nehovoriac o autách na

lízing. Nuž  teda, pán poslanec, s  akými odretými chrbtami,

ako ste to mysleli s tým odretým chrbtom? Nerozumiem tomu.

 

     Vážený pán predsedajúci, skončil  som. Ešte predtým než

prikročíme k hlasovaniu, chcel by  som, aby sme sa vyhli to-

mu, čo  tu bolo pri  zelenej správe, chcel  by som odcitovať

z rokovacieho poriadku § 37, ktorý  hovorí o tom, že ak boli

k návrhu podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasuje

sa najskôr o nich, a to v poradí, v akom  boli podané. Ďalej

sa hovorí, že hlasovanie  o pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch uvedených v spoločnej správe výborov má prednosť pred

ostatnými návrhmi  podanými v rozprave. Keďže  naša spoločná

správa nemá nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, budeme

hlasovať  najprv  o  pozmeňujúcich  návrhoch,  ktoré  vzišli

z rozpravy v poradí, v akom boli podané.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

     Prosím pána poslanca Derfényiho, aby hlasovanie uviedol.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Prvý pozmeňujúci návrh  predniesol pán poslanec Mikolá-

šik. Prosím, aby ma sledoval, či ho prečítam správe. Navrhu-

je predložený materiál prepracovať, aktualizovať a predniesť

na novembrovej schôdzi Národnej rady. Je to dobré?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Predpokladám, pán poslanec, že  vlastne aj pán poslanec

Kanis hovoril v podobnom znení, aj pán poslanec Gaľa sa pri-

pojil k tomu postupu, takže môžeme spoločne hlasovať o tých-

to návrhoch.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Pán poslanec  Kanis predniesol obdobný  pozmeňujúci ná-

vrh, kde hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky vracia

na prepracovanie správu ministra zdravotníctva o financovaní

zdravotnej starostlivosti v roku 1997. Pýtam sa pána poslan-

ca, či súhlasí  s tým, aby sme o  jeho návrhu hlasovali spo-

ločne s návrhom pána poslanca Mikolášika.

 

     Je to tak, súhlasíte? (Odpoveď z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Predpokladám, že  sú to v podstate,  i keď nie  štylis-

ticky  rovnaké, ale  obsahovo zhodné.  Takže budeme hlasovať

o týchto pozmeňujúcich návrhoch,  ktorých podstatou je návrh

vrátiť materiál na prepracovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy k správe nebo-

li prijaté.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Šagát, ktorý na-

vrhuje v bode B doplniť bod 3, ktorý  potom celý bude znieť,

aby vláda  Slovenskej republiky v  súčasnej zlej ekonomickej

situácii v zdravotníctve  nepokračovala v privatizácii zdra-

votníckych zariadení. Je to tak, pán poslanec?

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Šagáta

nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalší a  posledný pozmeňujúci návrh  som predniesol ja,

v ktorom  navrhujem nové  znenie bodu 1 v bode B - predložiť

Národnej  rade Slovenskej  republiky správu  o príčinách fi-

nančných  problémov  v zdravotníctve  s uvedením konkrétnych

opatrení. Termín do konca novembra 1997.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Derfényiho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy, ktoré od-

zneli v rozprave. Prikročíme k hlasovaniu  o návrhu  uznese-

nia. Odporúčam,  aby sme  hlasovali o samostatných častiach,

nie naraz. (Hlasy z pléna.) Tak teda budeme hlasovať o uzne-

sení naraz. V ňom Národná rada Slovenskej republiky berie na

vedomie  správu ministra  zdravotníctva Slovenskej republiky

o financovaní zdravotnej  starostlivosti v roku 1997 a žiada

vládu Slovenskej republiky, teda ministerstvo financií a mi-

nistra zdravotníctva,  predložiť na novembrovej  schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  správu o príčinách finanč-

ných problémov v zdravotníctve s vyvodením konkrétnych opat-

rení a legislatívnou úpravou vytvoriť podmienky na vznik in-

štitútu dohodovacieho konania. Termín 31. december 1997.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pani poslankyňa Aibeková. Ale je hlasovanie.

 

     Zapojte pani poslankyňu Aibekovú.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán predsedajúci, chcem upozorniť, že nemôžeme hlasovať

o celom, pretože o bode B sa  hlasovalo v trošku  pozmenenej

verzii, a neprešiel, čiže by sme duplicitne hlasovali o tom,

čo sme neprijali.

 

     Takže  máme hlasovať  len o  bode A  - berie na vedomie

a potom v bode B iba o druhej  časti, bod 2, ale o bode 1 už

nemôžeme hlasovať,  lebo sme ho  zamietli v inom  hlasovaní.

Iba o zmenenom termíne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je v poriadku, tým  len berieme na vedomie, že teraz

hlasujeme už v znení prijatých doplnkov. Tie, čo neboli pri-

jaté, neberieme na vedomie. (Ruch v sále.)

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Pardon, nehlasujeme.

 

     Prosím, kto  sa hlási s procedurálnym  návrhom? Pán po-

slanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Chcem sa opýtať, vážený pán predsedajúci, ako teda ide-

me hlasovať,  keď pani poslankyňa uviedla,  že neprešiel po-

zmeňujúci návrh. Lenže tento  pozmeňujúci návrh sa podstatne

líši od bodu B 1, kde je vláda zaviazaná predložiť správu na

novembrové plénum. Takže nevidím dôvod, prečo by sme o tomto

bode nemohli hlasovať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Môžeme. Priatelia, v podstate, keď nebol prijatý pozme-

ňujúci  návrh, platí  pôvodné  znenie. O čom  chceme v danom

prípade hovoriť?

 

     Pán poslanec Mikulášik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Mikolášik, pán  podpredseda, už tretí rok  vás to učím,

ale akosi sa to nedarí.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ja mám rád učiteľov.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Chcel by som povedať, že otázka znie skutočne tak, keby

ste  rozhodli,  či  hlasujeme o bode A samostatne a o bode B

samostatne. To je moja prvá  otázka. Keby ste nám to vysvet-

lili. A stotožňujem sa s  názorom poslanca Šagáta, že o bode

B 1 treba dať hlasovať, pretože návrh  pána  poslanca Derfé-

nyiho bol síce podobný, ale  rozdielny od  tohto odporúčania

na hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Bartošíková.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Tiež som  chcela navrhnúť, aby  sme o bode  A hlasovali

samostatne a o bode B samostatne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, budeme hlasovať najprv o bode A.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  prepáčte,  to  je  nemožné. Budeme hlasovať

o pôvodnom znení riešenia tohto uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Hlasujeme o návrhu uznesenia ako celku, ktorý bol pred-

nesený, ktorý  máte v rukách. Na  základe toho, že neprešiel

pozmeňujúci návrh, prichádza riešenie pôvodného znenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

     Nehlasovalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že uznesenie Národnej rady neprešlo. Návrh

tohto uznesenia nebol prijatý.

 

     (Šum v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik prichádza s procedu-

rálnym návrhom.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     v tejto chvíli sme sa  dostali vlastne takmer na koniec

33. schôdze. Zostáva nám prerokovať už len jeden bod progra-

mu, o ktorom môžeme rokovať až zajtra poobede, pretože vtedy

uplynie lehota 48 hodín  na prerokovanie zákona o neprivati-

zácii STV 2, ktorý vrátil  prezident na žiadosť vlády. Chcem

dať  procedurálny návrh,  aby sme  dnes prerušili  rokovanie

a pokračovali v ňom na budúci týždeň v utorok, pretože nebu-

deme tu  čakať dovtedy, kým tá  lehota uplynie, takže môžeme

pokračovať v utorok o 10.00 hodine a prerokovať aj materiál,

ktorý nám dnes  rozdali v mene Výboru Národnej  rady pre eu-

rópsku integráciu a zahraničného výboru, pretože sme ho dos-

tali dnes a  je potrebné si ten materiál  preštudovať a pri-

praviť sa na rozpravu, poradiť sa v kluboch.

 

     Navrhujem teda prerušiť  rokovanie, pokračovať v utorok

o 10.00 hodine bodom o televízii a potom materiálom o integ-

rácii. To je môj procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

 

     Len upozorňujem, že sme pri prijímaní toho návrhu uzne-

senia všetci  podrobne bod za bodom  vo výboroch to prebrali

a spoločne hlasovali. Samozrejme, budeme o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Ftáčnika.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento  procedurálny návrh pána poslanca

Ftáčnika nebol prijatý.

 

     Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  dovoľte mi,  aby som v mene

troch klubov poslancov predložil návrh, aby sme ešte v dneš-

ný deň prerokovali návrh Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre európsku integráciu a Zahraničného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky  na prijatie Vyhlásenia Národ-

nej rady  Slovenskej republiky k hodnoteniu parlamentu a zá-

konodarnej moci Slovenskej republiky v posudku Európskej ko-

misie v súvislosti so žiadosťou Slovenskej republiky o člen-

stvo v Európskej únii. Je to tlač 774.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu pána  poslanca Cabaja, ktorý predkladá  v mene troch klu-

bov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh zaradenia bodu, ktorý pred-

ložil v mene troch klubov pán poslanec Cabaj, bol prijatý.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Chcem sa  spýtať, či je  to procedurálna poznámka,  pán

kolega. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     chcem namietnuť, že podľa § 25 rokovanie o jednotlivých

bodoch schôdze  Národnej rady nemožno  začať, ak neboli  po-

slancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzda-

né všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na ro-

kovanie. My  sme dostali materiál  dnes ráno, takže nemôžeme

prikročiť k tomu rokovaniu,  pretože 24 hodín ešte neuplynu-

lo. Z toho vyplýval tiež  môj návrh, aby všetky lehoty uply-

nuli a mohli sme rokovať na budúci týždeň.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega,  ako  vykladač  rokovacieho poriadku viete

veľmi dobre, že ak sa Národná rada neuznesenie inak. Národná

rada sa uzniesla inak.

 

     Pán kolega Černák.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Mám otázku na pána  predsedu ohľadom ďalšieho programu.

Keďže neprešiel  pozmeňujúci návrh Milana  Ftáčnika, aby sme

rokovali v utorok, znamená  to, že podľa odhlasovaného prog-

ramu o STV 2 budeme rokovať zajtra. Chápem to správne?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcem vás upozorniť, že Národ-

ná  rada sa  nerozhodla zatiaľ  inak, Národná  rada rozhodla

o tom, že tento bod zaradí  na program svojho rokovania, ale

nie teraz, to  znamená nie o skrátení 24  hodín, nikto nedal

taký návrh. To po prvé. A  po druhé vás prosím o 15-minútovú

prestávku po skončení týchto vystúpení na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán kolega Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predsedajúci.

 

     Prosím pekne,  pred chvíľou sa  objavilo meno pána  po-

slanca Juriša na  tabuli a pritom dnes celý  deň hlasuje ná-

hradnou kartou.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, v poriadku.

 

     Dámy a páni, keďže o návrhu, ktorý bol predložený, hla-

sujeme bez  rozpravy, prosím, prezentujme  sa a zároveň hla-

sujme.

 

     (Hlasy z pléna, o čom sa hlasuje.)

 

     O skrátení lehoty.

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa  a hlasujme. Viete

veľmi dobre, o čom máte hlasovať.

 

     Prezentovalo sa 69 poslancov.

 

     Dámy a páni, dám hlasovať ešte raz.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Dámy a páni, v tomto momente využívam rokovací poriadok

Národnej rady  Slovenskej republiky. Podľa § 28 ods. 1 pred-

sedovi Národnej rady, podpredsedovi Národnej rady, preziden-

tovi  republiky a členom  vlády  sa udelí  slovo, kedykoľvek

o to požiadajú. Využívam § 28 rokovacieho  poriadku a prosím

pána podpredsedu, aby vystúpil, pretože požiadal o slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení priatelia,

 

     dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že...

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím pokoj.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     ...výbor pre európsku integráciu prerokoval...

 

     (Stály ruch v sále.)

 

     Priatelia, samozrejme, demokracia je  všetko možné a sú

aj takéto spôsoby, ale chcem vám povedať, že spomenutý výbor

prerokoval návrh  Vyhlásenia  Národnej rady k posudku o prí-

stupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorý vypraco-

vala Európska komisia na základe posúdenia materiálov, ktoré

pôvodne  boli predložené  jednak zo  strany predsedu výboru,

a to dokonca  na spoločnom zasadaní výboru  pre európsku in-

tegráciu a zahraničného výboru...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia,  prosil by  som pokoj.  Skutočne o prestávku

požiadal iba jeden klub, čo je v rozpore s rokovacím poriad-

kom. Ak  tu nie ste,  prosím vás pekne,  nechajme dohovoriť,

však ide o integráciu do európskych štruktúr.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     ...došlo  k posúdeniu  troch materiálov.  Pôvodne jeden

materiál, ktorý vypracoval predseda  výboru pre európsku in-

tegráciu,  druhý  materiál,  ktorý  vypracoval  pán poslanec

Ftáčnik, na  základe ďalších materiálov,  ktoré doručili ako

 

pomocné orientačné materiály aj ministerstvo zahraničia, bol

vypracovaný tretí variant riešenia, ktorý bol dnes predmetom

dôkladného  posúdenia a na základe  hlasovania bod za  bodom

bol tento dokument vo  forme návrhu vyhlásenia Národnej rady

schválený tak výborom pre európsku integráciu, ako aj zahra-

ničným výborom.  Materiál v tomto znení  máte v rukách. Máte

v rukách aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím, aby ste akceptovali tento materiál, je dokladom

vôle Národnej  rady na jednej strane  zúčastniť sa integrač-

ných  procesov v Európe a zároveň  podať  informáciu o stave

doterajšej práce Slovenskej  republiky pri prispôsobovaní sa

podmienkam  Európskej  únie a o zámeroch, ktoré chceme  ešte

urobiť k tomu, aby sme čo  najviac  splnili podmienky, ktoré

sú kladené na ašpirujúce krajiny.  Prosím vás preto, aby ste

hlasovali a hlasovaním  vyjadrili podporu tomuto stanovisku,

pretože pomocou tohto stanoviska  dávame aj signál Európskej

únii o postojoch Slovenska k problematike integrácie.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu  o tomto bode nášho prog-

ramu. Písomnú požiadavku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa,

či sa niekto hlási ústne. (Ruch v sále.)

 

     Pán  kolega  Ftáčnik,  ste  otcom  rokovacieho poriadku

a viete veľmi dobre, že pokračujeme presne podľa rokovacieho

poriadku.

 

     Priatelia, nie ste tu, buďte takí dobrí, môžete opustiť

túto rokovaciu miestnosť?

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Súhlasím, ale požiadal iba jeden klub, priatelia.

 

     Pán kolega Hrušovský - procedurálna pripomienka.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, pripájam sa za náš klub so žiadosťou o

prestávku.

 

     Ale ešte predtým by som vám chcel povedať, že porušuje-

te rokovací poriadok, porušili ste ho v krátkom čase dvakrát

tým, že  ste umožnili podpredsedovi  Národnej rady vystúpiť.

Áno, rokovací poriadok umožňuje takéto niečo, ale len vtedy,

ak je  konkrétny bod programu zaradený na rokovanie  schôdze

a v rámci rozpravy  môže toto  oprávnenie  využiť kedykoľvek

člen vlády alebo podpredseda, prípadne predseda Národnej ra-

dy. Nie vtedy,  keď sa nerokuje o bode  programu, ktorý ešte

zaradený nebol.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, hovorí  sa kedykoľvek,  v poriadku, beriem

zodpovednosť na seba.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Počas rozpravy kedykoľvek. § 27 a celý ten odsek...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Paragraf 28 ods. 1, pán kolega. Je tam kedykoľvek.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, od § 27  je v rokovacom poriadku upra-

vená rozprava v Národnej rade.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, mňa  zaujíma § 28 ods. 1, nebudem sa s vami

hádať, beriem zodpovednosť na seba.

 

     Pán kolega Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán  podpredseda, chcem  namietnuť druhú  vec, ktorá sa

však  nedá nijakým  spôsobom riešiť  výkladom, pretože podľa

§ 25 - už som to raz čítal, ale prečítam to ešte raz - roko-

vanie o jednotlivých  bodoch programu  schôdze Národnej rady

nemožno začať,  ak neboli rozdané podklady,  ak Národná rada

nerozhodne inak.  Národná rada nerozhodla  inak, pretože pri

hlasovaní nebolo dosť poslancov,  ten návrh pána podpredsedu

Húsku neprešiel,  a preto k rokovaniu o tomto  bode programu

nemožno  pristúpiť. Ak  si myslíte,  že mal  právo vystúpiť,

áno, informoval nás, že nejaký  taký materiál tu je, ale ne-

možno otvoriť  rozpravu, nemožno o veci  rokovať, pretože to

hovorí zákon.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, ten  zákon mám  aj ja,  ja si  ho vykladám

trošku inak ako  vy. Je to môj problém,  vediem túto schôdzu

ja, zodpovednosť beriem za seba, pán kolega.

 

     Pán Miklušičák, nech sa páči, máte slovo.

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Ja vás chcem len upozorniť, že § 27 až § 29, to znamená

aj § 28 ods.1 hovoria o rozprave. To znamená, že počas  roz-

pravy môže  kedykoľvek požiadať a  vtedy má aj  právo dostať

hlas. O rozprave je § 28.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Samozrejme, že to nie je  pravda, ja si to  vysvetľujem

opäť inak, ako si to vysvetľujete vy. Samozrejme, každý máme

iný uhol pohľadu. Nebudeme sa hádať.

 

     Pán profesor Filkus, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ja tento materiál... Počúvajte  ma, pán podpredseda. Ja

tento  materiál  považujem  za mimoriadne  vážny a významný.

Z toho titulu chcem povedať dve poznámky.

 

     1. Dikciu toho materiálu, aj obsah, ktorý je v ňom, eš-

te možno zdokonaliť a zlepšiť.  Jeho prieraznosť by bola ur-

čite lepšia,  keby bol kratší.  Z tohto titulu  napríklad by

som bol  navrhoval, aby ten materiál  prešiel cez poslanecké

kluby.

 

     2. Nepripusťme z vašej pozície, aby sa o tomto materiá-

li dnes hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Opäť využijem § 28, ak  sa pán Bugár neurazí, dám slovo

pánu predsedovi parlamentu.

 

     Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pán podpredseda Andel  neporušil rokovací poriadok, keď

udelil slovo pánu podpredsedovi  Húskovi. Problém je v inom.

My sme si odsúhlasili, že na tejto schôdzi prerokujeme tento

bod programu,  ale pri druhom hlasovaní,  keď  sme hlasovali

o skrátení lehoty, sme toto neodhlasovali, lebo nás bolo má-

lo. Čiže nemôžeme dnes hlasovať o tomto bode programu, preto

navrhujem,  aby sme  prerušili  schôdzu a pokračovali zajtra

ráno o 9.00 hodine rozpravou k tomuto  bodu programu, keď si

ho odhlasujeme.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     keď ide  o lehoty a hráme  sa na čas, tak  to uznesenie

sme spracúvali vo výbore do  pol jedenástej. Bolo tu rozdané

zhruba  o dvanástej,  takže  o deviatej  v nijakom  prípade.

(Hlasy v sále.)  Nie, nerob fóry, prečítaj si  zákon, keď mi

tykáš,  môj zlatý.  Takže si  prečítajte zákon  a láskavo ho

rešpektujte. O deviatej nie je 24  hodín. Keď sa hráme na 48

hodín s jedným zákonom, hrajme sa 24 hodín aj s druhým.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pán predseda parlamentu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik ma asi nepočúval. To, čo sme teraz

neschválili, môžeme schváliť zajtra  ráno o deviatej. Zajtra

ráno o 9.00 hodine budeme hlasovať o tom, že pokračujeme.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda Gašparovič to  povedal za mňa. Ráno môžeme

hlasovať o skrátení tejto lehoty. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a  páni, prerušujem dnešné  naše rokovanie. Budeme

pokračovať zajtra doobeda o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     10. októbra 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  ôsmy deň  rokovania 33. schôdze Národnej  rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požia-

dali títo poslanci: pán Pribilinec, pani Gantnerová, pán An-

ton Národa a pán Ducký.  Na zahraničnej  služobnej  ceste je

pán poslanec Slobodník.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím, aby sme

sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Ďakujem.

 

     Prítomných je 106 poslancov.

 

     Zisťujem,  že Národná  rada je  uznášaniaschopná, takže

môžeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     včera sme  na návrh troch  poslaneckých klubov zaradili

do programu tejto schôdze návrh Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre európsku integráciu a Zahraničného výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  prijatie Vyhlásenia

Národnej rady  Slovenskej  republiky k hodnoteniu parlamentu

o zákonodarnej moci Slovenskej republiky v posudku Európskej

únie v súvislosti so  žiadosťou Slovenskej republiky o člen-

stvo v Európskej únii.

 

     Vzhľadom na  to, že včera  nebola Národná rada  uznáša-

niaschopná, nebolo odsúhlasené  skrátenie lehoty na preroko-

vanie uvedeného materiálu.

 

     Preto, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam bez

rozpravy  podľa § 25 zákona  o rokovacom  poriadku  opätovne

o tomto návrhu hlasovať.

 

     Nech sa  páči, prezentujme sa a  hlasujme, či súhlasíme

so skrátením lehoty. (Ruch v sále.) Vážení, pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s návrhom na skrá-

tenie lehoty na prerokovanie uvedeného návrhu.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 774.

 

     Prosím  podpredsedu Národnej  rady Slovenskej republiky

a predsedu výboru pre európsku integráciu pána Augustína Ma-

riána Húsku, aby návrh uviedol.

 

     Nech sa páči.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     výbor európskej integrácie  spoločne so zahraničným vý-

borom prerokoval návrh uznesenia a vyhlásenia Národnej rady,

ktorý sme vlastne určitým  spôsobom vnútorného hľadania kon-

senzu pripravovali. Bol pôvodne - a považujem to za potrebné

teraz povedať - predložený  návrh predsedom výboru európskej

integrácie,  bol  predložený  návrh  pána poslanca Ftáčnika,

dostali sme  odporúčacie materiály z vlády,  na základe toho

sme  vypracovali, dalo  by sa  povedať, syntetizujúcu verziu

riešenia tohto návrhu,  ktorý bol potom bod za  bodom na zá-

klade dôkladnej diskusie a  paralelného hlasovania aj vo vý-

bore pre európsku integráciu,  aj v zahraničnom výbore odsú-

hlasený.

 

     Tento návrh  máte pred sebou ako  tlač číslo 774. Chcem

povedať, že  chceme vyjadriť jednak vôľu  Slovenska o súčin-

nosť v Európe  cez  súčinnosť s európskou  integráciou.  Ale

myslím si, že  treba aj povedať, že mnohé  časti posudku Eu-

rópskej komisie boli nepresné,  nesprávne, mätúce, a dokonca

si myslím, že netreba na dôkaz kvality tohto materiálu pove-

dať nič inšie ako slová predstaviteľa rakúskej vlády, minis-

tra  zahraničných vecí  zastupujúceho rakúskych kresťanských

demokratov,  ktorý konštatoval,  že posudok  je brutálny, to

znamená, že má povahu takéhoto typu.

 

     Myslím si, že nie je našou snahou...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, pán Mikloško.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     ...aby sme  veci čo najviac vyostrovali.  Ide o to, aby

sme hľadali  rozumný konsenzus, pretože v konečnom  dôsledku

sa  pri  takýchto  príležitostiach  nerozhoduje definitívne,

nasledujú veľmi dlhé negociačné postupy aj v budúcnosti. Ide

o to, či sa uskutoční návrh, ktorý predkladajú hlavne štáty,

ako Švédsko a Dánsko, ku  ktorým  sa prikláňajú  mnohé štáty

Európskej únie, ktoré sú za tzv. Regatu, za model  rovnakého

štartu pre všetkých a potom špecifické  postupovanie a roko-

vanie s jednotlivými krajinami.  Dúfame, že takýmto spôsobom

je to možné urobiť.

 

     Chcel by  som zároveň povedať,  že pri terajšom  ďalšom

intenzívnom rokovaní  je vypracovaný aj návrh  na určité zo-

vretie tohto uznesenia, pričom, samozrejme, uznesenia, ktoré

prijali oba  výbory, sú legitímne  a platné. Ja  som za také

riešenie, ak by sme našli na  prejavenie vôle Slovenskej re-

publiky  vo vzťahu  k Európskej  únii spoločnú  reč alebo čo

najväčší rozsah spoločnej reči,  aby sme toto hľadanie usku-

točnili. Myslím  si, že prípadne aj  pred hlasovaním by bolo

účelné, aby sme  uskutočnili stretnutie poslaneckého grémia,

aby  na základe  toho sme  mohli overiť,  do akej  miery sme

v stave ísť spoločnou cestou.

 

     Prosím, vážené kolegyne a  kolegovia, aby sme mali toto

na mysli, aby  sme boli v stave v tejto  oblasti prejaviť čo

možno  najjednotnejší  tvar  voči  zahraničiu.  Je to prejav

- povedal  by som  - prieniku  záujmov všetkých  politických

síl, ktoré skutočne usilujú o európsku súčinnosť.

 

     Prosím, vážený pán predsedajúci,  aby ste k tomuto bodu

otvorili rozpravu.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi Národnej rady pánu Húskovi a žia-

dam ho, aby zaujal svoje miesto.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  chcem informo-

vať, že s náhradnou kartou budú hlasovať: pán Juriš s číslom

1, pán  Moric s číslom 2,  pán Pacola s číslom  4, pán Brňák

s číslom 6 a pán Harach s číslom 7.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Písomne  sa do rozpravy prihlásil je-

den, a to je pán Kanis.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     Slovenská republika podala prihlášku  na členstvo v Eu-

rópskej  únii 27. júna 1995. Odvtedy  uplynuli viac  ako dva

roky. Jednotlivé parlamentné strany rozdielne hodnotia obsah

vývinu na Slovensku počas týchto dvoch rokov. Majú rozdielne

prístupy, bolo niekoľko veľmi závažných sporov, ktoré nie sú

dosiaľ ukončené. Chcem však upozorniť, že dnes táto rozdiel-

nosť nemôže byť prioritná.

 

     Dnes  je  dôležité  vyjadriť  jednotnú  politickú  vôľu

v hlavnom - vyjadriť  jednotnú politickú  vôľu v tom,  že my

všetci máme záujem na orientácii Slovenskej republiky smerom

k Európskej únii. Je potrebné vyjadriť, že naše dejinné úsi-

lie smeruje k tomu, aby sa Slovenská republika stala dôstoj-

ným členom rodiny európskych vyspelých demokratických štátov

a národov. V tejto  chvíli by mala  dominovať v tomto parla-

mente predovšetkým zodpovednosť.  Zodpovednosť vyjadriť jed-

notnú vôľu o potrebe a cieli  Slovenskej  republiky  stať sa

členom Európskej únie. Mala by tu dominovať zodpovednosť vy-

jadriť základný národno-štátny  záujem Slovenskej republiky,

aby Slovenská republika  prežila ako slobodný, demokratický,

vyspelý a suverénny štát.

 

     Preto aj  návrh dokumentu, ktorý  predložili dva výbory

Národnej  rady, treba  vidieť  práve z tejto  stránky. Preto

charakter dokumentu, v ktorom sa  prvýkrát  Národná rada vy-

jadruje k tomuto  úsiliu  oficiálne a zvláštnym  dokumentom,

mal  by byť  zrejme  všeobecnejší,  aby bolo  možné dôstojne

a - myslím si - zodpovedne a logicky  eliminovať  to, čo nás

rozdeľuje, eliminovať  spory, ktoré sú  živé a ktoré  zrejme

tento dokument  neukončí, ale tento  dokument môže dať  istý

príklad,  že v tom  najzávažnejšom  nájdu  všetky  politické

strany taký prístup, ktorý bude na prospech Slovenska.

 

     Teda obsah  nášho dokumentu by  mal byť prijateľný  pre

všetkých v tom hlavnom - aby sa Slovenská republika zaradila

do rodiny európskych národov, aby nebola vynechaná zo skupi-

ny ďalších  stredoeurópskych  uchádzačov o členstvo v Európ-

skej únii. Bolo by dobré, aby  sme si boli toho vedomí všet-

ci, aby sme si boli vedomí  závažnosti veci, aby sme si boli

vedomí dejinného rozmeru, o čo v tomto procese ide, dejinné-

ho rozmeru vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

 

     Ak vychádzame z toho, ktorá inštitúcia s ktorou komuni-

kuje v tomto  procese, vláda  má ako  svojho  partnera vlády

iných štátov - členov Európskej únie, má svojho partnera Eu-

rópsku komisiu.  Takisto spoločný výbor  má svojho partnera.

My, parlament, Národná rada Slovenskej republiky máme svojho

partnera v Európskom parlamente. Preto  aj z tohto dôvodu by

bolo vhodné, aby parlament,  aby Národná rada Slovenskej re-

publiky sa nedostala do roviny komunikácie s iným partnerom,

s ktorým komunikuje už iná štruktúra slovenských politických

inštitúcií.

 

     Preto mi dovoľte, aby som aj na základe toho, čo tu po-

vedal podpredseda Národnej rady  pán  Húska, dal pozmeňujúci

návrh, ktorý predstavuje  zúženú verziu pôvodne predloženého

návrhu. Dovolím  si vám prečítať toto  vyhlásenie, ktoré ste

dostali rozdané. Znie takto:

 

     "Vyhlásenie Národnej rady  Slovenskej republiky k inte-

grácii Slovenskej republiky do Európskej únie

 

     Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší zastupi-

teľský orgán občanov Slovenskej republiky

 

     A. vyhlasuje, že

 

        1. plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v Európ-

skej únii je strategickým záujmom Slovenskej republiky,

 

        2. berie  na vedomie  posudok  Európskej komisie  na

žiadosť  Slovenskej  republiky o členstvo v Európskej  únii,

zároveň  však  vyjadruje  sklamanie z odporúčania  nezaradiť

Slovenskú republiku do skupiny krajín, s ktorou Európska ko-

misia navrhla začať rozhovory o prijatí do Európskej únie,

 

        3. uznáva existenciu niektorých otvorených problémov

slovenskej spoločnosti,  najmä v politickej  oblasti, ale je

presvedčená, že problémy majú dočasný charakter a že Sloven-

ská republika ich dokáže prekonať politickými prostriedkami,

 

        4. do vypracovania  stanoviska Európskeho parlamentu

k posudku Európskej komisie  na žiadosti asociovaných krajín

o vstup do Európskej únie a do konania luxemburského summitu

v decembri 1997 urobí konkrétne  kroky na doriešenie otvore-

ných otázok v duchu troch odporúčaní jarného zasadnutia Spo-

ločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej re-

publiky;

 

     B. sa  prihlasuje k ideálom  európskej súčinnosti a  vo

svojej činnosti vynaloží všetko  úsilie na dosiahnutie úspe-

chu Slovenskej republiky pri rokovaniach s orgánmi Európskej

únie;

 

     C. apeluje na Európsky  parlament, aby prijal odporúča-

nie o začatí  rozhovorov o vstupe  so všetkými  asociovanými

krajinami, model 10 1, vrátane Slovenskej republiky, a aby

sa v procese  začleňovania dala  šanca i kandidátskym kraji-

nám, ktoré nedostali odporúčanie Európskej komisie."

 

     V súvislosti s tým, dovoľujem  si podať aj návrh na uz-

nesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 9. ok-

tóbra 1997 k integrácii  Slovenskej  republiky  do Európskej

únie

 

     Národná rada Slovenskej  republiky schvaľuje Vyhlásenie

Národnej rady  Slovenskej  republiky k integrácii Slovenskej

republiky do Európskej únie."

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Prihláseného písomne nemám nikoho. Hlási sa niekto úst-

ne? Pán Csáky, pán  Kukan, pán Čarnogurský, pán Duka-Zólyomi

a pán Magvaši. Ďakujem. Týmto uzatváram možnosť prihlásiť sa

ústne.

 

     Ako prvý vystúpi pán Csáky.  Nech sa páči, pán poslanec

Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Teraz na poslednú chvíľu sme  sa rozhodli, že  vystúpia

aj predsedovia poslaneckých  klubov Maďarskej koalície, pre-

tože aj keď sme povedali naše stanovisko na spoločnom zasad-

nutí výborov a taktiež  sme  sa niekoľkokrát aj  politickými

a inými spôsobmi vyjadrili k tejto  veľmi vážnej otázke, ale

vzhľadom na to, že sa to prerokuje teraz takýmto spôsobom na

pôde slovenského  parlamentu, cítime potrebu  ešte raz úplne

jednoznačne prezentovať naše stanovisko.

 

     Takže za MKDH chcem povedať nasledujúce:

 

     MKDH vždy  podporovalo a podporuje  členstvo Slovenskej

republiky aj v NATO, aj v Európskej únii. Chcem úplne verej-

ne deklarovať, že iné  možné smerovanie Slovenskej republiky

pre nás je  neprijateľné a ani nevidíme reálnu šancu na rea-

izovanie inej možnej cesty.

 

     Ďalej chcem povedať, že nie z dôvodu, že to chce niekto

od nás  na Západe, nie z tohto  dôvodu, že to  chce Európska

únia, nie z tohto dôvodu,  že to chce vláda Spojených štátov

amerických,  chceme  demokraciu v tejto  krajine, ale z toho

dôvodu, že  sme občania  Slovenskej republiky a my tu chceme

žiť v demokratických pomeroch.

 

     Ide o náš  záujem a  ide o záujem  občanov tohto  štátu

a tejto spoločnosti, aby tu boli ľudské a znesiteľné pomery,

a preto sme kritizovali a kritizujeme politiku súčasnej vlá-

dy Slovenskej republiky, pretože  táto vláda nedodržuje vše-

obecné demokratické  princípy vo svojej  praktickej politike

a - obávam sa, že to môžem povedať aj o parlamentnej väčšine

tu v slovenskom parlamente - aj slovenský  parlament prijíma

také rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s demokratickými  zvyk-

losťami vo svete. A tie pripomienky alebo ten štandard, kto-

rý sa od  nás vyžaduje, nie je špecificky  vyžadovaný len od

Slovenskej republiky, ale od každého demokratického štátu vo

svete.

 

     Takže, dámy a páni, dnes pravdepodobne dôjde aj k tomu,

že budeme mať mimoriadnu  schôdzu. Ak na mimoriadnej schôdzi

zase budete  hlasovať proti tomu, aby  bol vrátený pánu Gau-

liederovi  mandát, tak  prijať takýto  dokument nemá zmysel,

a prepáčte, zosmiešňujeme sa. (Šum v sále.)

 

     Dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že pán Augustín Ma-

rián Húska tu tuším  predvčerom vystúpil s určitou interpre-

táciou, aký  má názor  Európska  únia na dianie v slovenskom

parlamente,  chcem  prečítať  oficiálne  stanovisko...  (Šum

v sále.) Nie, prosím, nie sme... (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení. Pokoj, pokoj, pokoj!

 

Poslanec P. Csáky:

 

      ...ale prečítať na základe  tlačovej správy TA SR ofi-

ciálne  stanovisko Európskej  únie, ktoré  bolo prezentované

Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva.

 

     "Európska  únia vyjadruje  poľutovanie nad  rozhodnutím

slovenského  parlamentu z 30. septembra ignorovať stanovisko

Ústavného súdu  Slovenskej republiky z 24. júla 1994 vo veci

mandátu poslanca Františka Gauliedera. Ignorovaním rozhodnu-

tia Ústavného súdu, a tým  aj jeho autority vyvoláva sloven-

ský parlament  pochybnosti o svojej túžbe upevniť demokraciu

a vládu zákona  na Slovensku. Únia by  si želala, keby mohla

zobrať na  vedomie také rozhodnutie  slovenského parlamentu,

ktoré by bolo v súlade s ústavnými princípmi krajiny, s kto-

rou uzavrela  asociačnú  dohodu a ktorej ponúkla perspektívu

začlenenia."

 

     Dámy a páni,  chcem povedať, že toto je  aj túžba MKDH.

A z textu je  úplne jasné, že  únia a aj občania nášho štátu

očakávajú  konkrétne  politické  kroky od  nás, a nie takéto

deklarácie, ktoré nič nehovoria.

 

     Dovoľte mi,  aby som v siedmich  bodoch poukázal na to,

prečo, ak dôjde k hlasovaniu, sa poslanci MKDH zdržia hlaso-

vania. Nemôžeme za takýto  text hlasovať, poviem hneď prečo.

Samozrejme, nebudeme hlasovať proti, aby nikto nemohol pove-

dať, že nepodporujeme  európsku integráciu Slovenskej repub-

liky, ale takýto text,  prosím, nemôžeme podporiť z nasledu-

júcich dôvodov:

 

     Po prvé, v bode 4 ods. 1 je napísané, že funguje plura-

litný politický systém.

 

     Dámy a páni, tu nejde len o to, že strany  môžu na Slo-

vensku pôsobiť.  Pluralitný politický systém  znamená, že sa

uplatňuje konsenzuálna demokracia aj  na pôde parlamentu, to

znamená, opozícia má dôstojné  postavenie, a v celej spoloč-

nosti, to znamená, tie čistky, ktoré ste vy urobili v rokoch

1995 a 1996 v štátnej správe, sú neprijateľné a sú v rozpore

s touto dikciou.

 

     Po druhé, na Slovensku sú v ústave a zákonoch  garanto-

vané menšinové práva na vysokej európskej úrovni.

 

     Dámy a páni,  nie je  to pravda.  Viete  všetci... (Šum

v sále.) Môžem  dokončiť? Viete všetci, že v Ústave  Sloven-

skej republiky - a právnici v tejto sále  to vedia najlepšie

- všetky menšinové práva  sú relativizované tým, že  sú via-

zané na vykonávacie zákony, a  že je to pravda, prosím, pre-

čítajte si  rozhodnutie Ústavného súdu  Slovenskej republiky

vo veci  jazykového zákona. Ústavný  súd také ústavné  právo

neuznal, ktoré je viazané na vykonávací zákon, a povedal, že

nedošlo k porušeniu, pretože ten zákon chýba, ten zákon, sa-

mozrejme, by mala prijať  Národná rada Slovenskej republiky.

Takže  je to  veľmi nečistá  a neférová  hra na legislatívne

diery, a my nemôžeme súhlasiť s touto dikciou textu.

 

     Po tretie, je  pravda, čo stojí v tomto  texte v bode 5

ods. 3, že  týmto parlamentom  bola prijatá  novela zákona a

zákon o matrikách a dvojjazyčnom označovaní miest a obcí.

 

     Prosím, uznám,  aj jeden, aj  druhý zákon bol  prijatý.

Ale k tomu  tu teraz   musím  dodať,  že pri  prijatí zákona

o dvojjazyčnom označovaní  miest a obcí pán Vladimír Mečiar,

terajší  premiér vlády  Slovenskej republiky,  ktorý sa chce

pýšiť týmto zákonom, sedel tam a vyhlásil na úkor alebo sme-

rom k vtedajšej vládnej koalícii,  že hanba tejto vláde. Dá-

my, aj toto patrí k tomuto obrazu.

 

     Po piate, bol prijatý zákon o územnosprávnom usporiada-

ní štátu, ktorý viedol k decentralizácii štátnej správy.

 

     Všetci vieme, že nejde  o decentralizáciu, ale o dekon-

centráciu štátnej správy. Tento bod nie je pravdivý.

 

     A prosím, čo tam majú hľadať nasledujúce dva body?

 

     Bol vytvorený Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

na kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby na prin-

cípe pomerného  zastúpenia a ostáva  dovoliť časť členov  za

opozíciu. Ako bol vytvorený,  keď ostáva dovoliť časť členov

za opozíciu? Čo je to za nezmysel? A bol vytvorený Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  na  kontrolu Vojenského

spravodajstva - a dikcia je  taká istá. Tak ak bol vytvorený

výbor, tak  mal by byť  skompletizovaný, a ak ostáva dovoliť

časť členov opozície, tak  výbor nebol vytvorený. Bol vytvo-

rený z radov vládnej koalície.

 

     Dámy a  páni, ďakujem vám  za vašu pozornosť.  Viem, že

som povedal aj citlivé veci,  ale je to skutočne vážna chví-

ľa. Chcem opakovane deklarovať: Každý  poslanec z MKDH je za

smerovanie Slovenskej  republiky do Európskej  únie, ale nie

na papieroch, ale v skutkoch.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nebudem k tomu radšej nič komentovať.

 

     Pán Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dovoľte mi pár poznámok k vystúpeniu pána Csákyho.

 

     Pán Csáky, doteraz som si  vás veľmi vážil. Tento doku-

ment, ktorý  máme pred sebou, považujem  za mimoriadne vážny

a významný dokument. Chcem vám povedať, že dikcia, ktorú na-

vrhol pán Kanis, aj jej vecný  obsah sú veľmi dobré a ukazu-

jú, že  tento dokument by  mohol byť oveľa  prieraznejší ako

to, o čom  sme doteraz hovorili. To je jedna  vec a za to sa

prihlasujem.

 

     Na druhej strane vám chcem  povedať, za seba ostro pro-

testujem proti  takým vyhláseniam, ktoré  ste v rámci svojho

vystúpenia povedali. Týkajú sa ľudských a znesiteľných pome-

rov  na Slovensku.  Vy vlastne  hovoríte, že  pomery pre vás

z vášho pohľadu sú neznesiteľné,  ľudsky neznesiteľné. To je

lož, cigánstvo! (Potlesk.)

 

     Ďalej  vám chcem  povedať, hovoríte,  že deklarácia nič

nehovorí. To je dehonestovanie  celej deklarácie či v jednej

alebo v druhej podobe.

 

     Nakoniec vám chcem povedať, že Maďarská koalícia - a to

hovorím úprimne,  aj keď sa bude  Fero Mikloško usmievať, že

ma niekto  platí, hovorím to  celkom  úprimne -, že Maďarská

koalícia  sa správa v parlamente  tak, že  nerobí  dobre len

vládnej koalícii, ale podkopáva  aj opozíciu. To je medvedia

služba! Chováte sa ako sloni v porceláne! (Potlesk.)

 

     Príklad - posledné hlasovanie o účasti poslanca Vavríka

v osobitnom  kontrolnom  výbore.  Tam  chýbalo niekoľko hla-

sov najmä zásluhou strán Maďarskej koalície.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, ďakujem, pán Filkus, potom sa ešte prihláste.

 

     Pani Zelenayová, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán Csáky, ja protestujem, ja si vyprosujem to, aby ste

trvalo  a  pravidelne  tento  parlament  dehonestovali takým

spôsobom, ako  to robíte, ako ste  to predviedli dnes. Tento

parlament nepoužíva  nijaké nedemokratické metódy,  tu sa má

možnosť vyjadriť každý, tak  člen politickej menšiny, ako aj

väčšiny. Ja si to vyprosujem,  aby ste robili zdanie z tohto

parlamentu ako čvargy, ktorá sa nevie chovať. Kontrolujte sa

už raz a zoberte svoju zodpovednosť, ktorú tu máte, na seba.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Chcela by  som sa opýtať pána  poslanca Csákyho, či Ma-

ďarská republika, ktorá je prizvaná medzi inými krajinami na

tieto pohovory, má prijatý jazykový zákon menšín.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Ja by som mal k tomuto jednu pripomienku. Pán Csáky, vy

ste povedali, že  "ste tu povedali veľmi vážne  veci". Ja sa

vás pýtam, ktorú jednu jedinú  vážnu vec ste tu povedali. Vy

ste tu povedali pár volovín, nič viacej.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     chcem reagovať na vystúpenie pána Csákyho.

 

     Pán Csáky,  vy ste sa  tu zahrali na  arbitra, ktorý má

súdiť nás  všetkých za porušovanie  demokracie v tomto štáte

alebo v tomto  parlamente. Odvolávali ste  sa na všeličo. Je

to, samozrejme, vaša znôška  rôznych demagogických a účelovo

upravených argumentov, ale budem reagovať iba na dva.

 

     Pokiaľ ide o stanovisko  holandskej vlády, tá môže pri-

jímať také uznesenia, že sme  mali akceptovať alebo mali sme

byť zaviazaní rozhodnutím Ústavného  súdu, veľmi ľahko, pre-

tože holandská  ústava v článku 120 hovorí  jednoznačne,  že

rozhodnutia  ústavného súdu  holandský parlament nezaväzujú,

iba vtedy, ak ich  sám  holandský  parlament  akceptuje hla-

sovaním.  Takže,  samozrejme,  aj  pánu  holandskému  chargé

d affaires sa veľmi ľahko  chodí poučovať predsedu zahranič-

ného výboru slovenského parlamentu, čo by sa veľmi jemne da-

lo naznačiť aj tak, že je to zasahovanie do vnútorných zále-

žitostí suverénneho štátu.

 

     Po druhé, účelovo tu interpretujete rokovanie Ústavného

súdu v kauze jazykový  zákon, ktorá  bola typickým príkladom

politického účelového spojenia Maďarskej koalície s KDH, kde

od motívov rasistických, ktoré  sa pripisovali tomuto parla-

mentu v danom zákone, až po rôzne účelovo vykonštruované ob-

vinenia, samozrejme, pred Ústavným súdom nemohli ani prejsť,

pretože nemali  nijakú  oporu ani v medzinárodnom, ani vnút-

roštátnom práve, a boli na  Ústavnom súde  vyvrátené.  Čo sa

týka článku 34 ods. 2...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Pán  kolega  Csáky,  vyzývam  vás,  aby  ste sa verejne

ospravedlnili tomuto parlamentu aj slovenskému národu za va-

še vyhlásenia. V opačnom  prípade  si budem myslieť,  že ste

nesvojprávny.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Dokončím.

 

     Čo sa týka ustanovenia článku 34 ods. 2, kde sa hovorí,

že sa majú práva upraviť zákonom, takmer všetci sudcovia Ús-

tavného súdu sa  zhodli v tom, že pojem  zákonom sa nemyslí,

že to má  byť jeden zákon, ale že to  má byť zákonná úprava,

tak je to v každom normálnom a civilizovanom štáte.

 

     Takže ja neviem, prečo si tu, pán Csáky, interpretujete

aj rozhodnutia Ústavného súdu  svojsky. Nakoniec táto inšti-

túcia, voči ktorej máme aj my výhrady voči jej rozhodovaniu,

bola  uznaná všetkými  ústavnými súdmi  Európskej únie alebo

európskych štátov a bola prijatá  do Únie  ústavných  súdov,

preto nevidím dôvod, prečo by  ste spochybňovali ešte aj jej

rozhodnutia.

 

     Jednoducho vám ide o to, že neprijatie Slovenska do Eu-

rópskej únie  je vaším hlavným politickým  tromfom v predvo-

lebnej kampani opozície, teda najmä KDH a vaším, pretože bu-

dete môcť týmto spôsobom  terorizovať občanov Slovenskej re-

publiky, teda  myslím na morálny teror, a tým si myslíte, že

získate ich náklonnosť.

 

     Netrápte sa s tým, história  dá na to jednoznačnú odpo-

veď, že vy nehráte v tričkách  slovenského národa, ale hráte

v tričkách iných záujmov v tomto národe, a to je veľmi vážna

vec. Nad  tým by ste sa,  pán Csáky, mali zamyslieť.  Ja som

myslel, že hráte iba v maďarských tričkách.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Hofbauer.

 

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Ja na  rozdiel od mnohých  mojich predrečníkov nie  som

ani  rozčúlený, ani  prekvapený a myslím si, že nie je dôvod

protestovať, pretože pán Csáky vystúpil otvorene a korektne,

vystupuje tak vždy. A celý blok  Maďarskej koalície vystúpil

a vystupuje proti slovenskej zvrchovanosti, proti slovenskej

ústavnosti,  za 8 komárňanských  bodov,  ktoré nie  sú ničím

iným než  len do maďarčiny  prepísaných 8 bodov Konráda Hen-

leina z roku 1938, za konferenciu Maďarsko a Maďari v zahra-

ničí. A v zahraničí vystupujete  za Felvidék. Takže vaše vy-

stupovanie je,  myslím si, úplne  korektné s týmito všetkými

vašimi postojmi, je ďalšou  extrapoláciou vášho ďalšieho vý-

voja. A slovenský parlament, myslím si, to berie na vedomie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Mikloško, ale musíte reagovať na pána Csákyho.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Samozrejme, pán predsedajúci, v súvislosti s vystúpením

pána Csákyho.

 

     V návrhu vyhlásenia, ktoré nám priniesol pán podpredse-

da Húska, sa v bode b) hovorí, že  Národná rada vyhlasuje, a

v ods. 5 sa hovorí: "Boli prijaté  legislatívne úpravy týka-

júce sa  používania  mien a priezvisk a bola  prijatá novela

zákona o matrikách a dvojjazyčného  označovania  miest a ob-

cí." Týmto sa Národná rada chváli pred Európou, aj my sa tým

chválime.  Ale ja  znovu  pripomínam,  že v čase, keď sme to

prijali - Moravčíkova vláda -,  pán Mečiar, vtedy pán posla-

nec Mečiar a vy všetci ste nám kričali: Hanba tejto vláde.

 

     Prosím  vás, vyjadrite  sa k tomuto  jednému  bodu, pán

podpredseda Húska. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Prokeš, nech sa páči.

 

     (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení. Pokoj, pokoj, vážení!

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Mňa veľmi  mrzí, že sa moji  kolegovia vzájomne oberajú

o čas a nedokážu sa ani  natoľko slušne správať, aby počúva-

li, keď niekto má udelené slovo.

 

     Chcem k vystúpeniu  pána Csákyho  poznamenať len toľko.

Pokiaľ si  dobre spomínam, tak ani  jeden poslanec z takzva-

ných maďarských strán na Slovensku nehlasoval ani za Rámcový

dohovor  na ochranu  národnostných menšín,  ani za  základnú

zmluvu medzi  Slovenskou republikou a  Maďarskou republikou.

Preto by  ma veľmi prekvapilo, keby  vystúpenie pána Csákyho

bolo inakšie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Moric, nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ja by som sa chcel  ešte predkladateľa opýtať, či by sa

do tohto textu nemohlo vložiť v bode C 1, ten bod znie - "že

uznáva existenciu niektorých otvorených problémov slovenskej

spoločnosti..." (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Moric, nemôžete.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Tak navrhol pán Mikloško,  prečo nemôžem ja? Pretože...

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj,  vážení,  tak  buďte  kultúrnejší.  Ďakujem. Ste

z koalície.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ja  by som  len predsa  chcel dokončiť.  Zdôvodňujem to

preto, že problémy v spoločnosti... (Neutíchajúci ruch v sá-

le.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     ...a problémy najmä v  politickej oblasti nemá len Slo-

vensko, dnes problémy v politickej oblasti alebo v hospodár-

skej oblasti má skoro každý štát na tomto svete, a preto tam

by som  chcel mať - uznáva  existenciu otvorených  problémov

slovenskej spoločnosti  v politickej oblasti,  najmä v poli-

tickej oblasti, ktoré sú aj v iných štátoch, nielen u nás sú

tieto problémy. (Šum v sále.)

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Glinský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Opäť sme počuli, že na Slovensku nie sú ľudské a znesi-

teľné  podmienky. Vieme  už veľmi  dlho, že  slovenská vláda

patrí k najhorším utláčateľom tlače  na svete. Vieme už viac

rokov, že vládne tu červeno-hnedý antidemokratický režim, že

krajina je dokonca porovnateľná s Albánskom. Proste na svete

a na  Slovensku sú  mocné politické  a mediálne  sily, ktoré

v tomto smere vedú  mediálnu a politickú vojnu proti Sloven-

sku. Alebo nevyvíjajú žiadne úsilie na obranu Slovenska.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa pred časom

rozhodol,  že  zozbieram  výstrižky z dennej  tlače a spíšem

ich, dám  ich poslancom opozície na  stôl, aby si uvedomili,

aká je situácia v Európe v oblasti demokracie ľudských práv,

aby dokázali  porovnať  Slovensko s inými krajinami, aby  si

uvedomili, ako sa má správať predstaviteľ, o to viac ústavný

činiteľ suverénneho demokratického štátu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ja by  som len chcel  povedať a poprosiť do budúcnosti,

aby skutočne - ja si vážim  maďarských poslancov  na sloven-

skom území, ale prosím vás, nerobte nevraživosť medzi národ-

mi, medzi slovenským a maďarským. Nerobte. Pán Csáky, to bo-

lo pritvrdé. Ja budem nútený  potom tvrdo na juhu vystupovať

a ísť po juhu  a potom hovoriť občanom tak,  ako vy hovoríte

tu.

 

     Myslím si, že v  spoločnosti to nerobia občania, radoví

občania majú  iné  problémy v republike, ale politici  robia

mnohé nešváry. Prosil by som vás, aby ste v budúcnosti takto

nevystupovali. (Ruch v sále.) Ja som vám to už povedal.

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Kukan.

 

     Pripraví sa pán Čarnogurský.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     na margo vystúpenia pána  poslanca Csákyho by som chcel

v nasledujúcej diskusii povedať asi toľko. Zvykajme si a bu-

deme si musieť zvyknúť, že  tu na pôde parlamentu budeme po-

čúvať názory, ktoré sa nám  nepáčia, názory, s ktorými nesú-

hlasíme, názory, ktoré vás  hnevajú a poburujú. Ak sú to od-

lišné názory, treba ich  počúvať, lebo tolerancia voči názo-

rom iných, to je jedna  zo súčastí demokracie. Čiže najmenej

emócií a racionálny  prístup. Na  každý  názor,  ktorý sa tu

vysloví, treba  reagovať nie emotívne,  ale chladným ratiom.

Myslím si, že na to by  sme si mali zvyknúť aj do budúcnosti

a nesnažiť sa hneď niekoho obviňovať za to, že povedal niečo

iné, čo sa nám nepáči. (Potlesk.)

 

     Chcel  by  som  vyjadriť  stanovisko Demokratickej únie

k bodu,  o ktorom  tu  dnes  rokujeme.  My vlastne  rokujeme

o tomto bode preto, že  chceme dosiahnuť maximálny konsenzus

tohto parlamentu v situácii, keď sa Slovensko v hodnotení zo

strany Európskej komisie dostáva skutočne do suterénu a hro-

zí prijatie formuly 10 1 - 1, to znamená  uvažovať o člen-

stve všetkých asociovaných krajín s výnimkou Slovenska. Mys-

lím si, že toto by  nás všetkých malo viesť pri prezentovaní

stanovísk, ktoré tu dnes hovoríme.

 

     Na pôde  zahraničného  výboru a integračného výboru sme

veľmi dlho diskutovali o návrhu vyhlásenia, ktoré tu prezen-

toval podpredseda Národnej rady pán Húska. Demokratická únia

mala a má  výhrady  voči  mnohým  častiam z tohto uznesenia.

S niektorými  konštatovaniami,  ktoré  sú  tam, nesúhlasíme.

Napríklad to, že nové územnosprávne členenie priviedlo k de-

centralizácii štátnej moci. Niektoré body, ktoré sú tam, po-

važujeme za nadbytočné, k niektorým  bodom vôbec posudok Eu-

rópskej komisie nemá výhrady a sú obsahom aj tohto posudku.

 

     Takisto sa nedomnievam, že je vhodné, aby sme my hodno-

tili západné demokracie, lebo aj to je obsahom jedného bodu.

Sú tam niektoré veci, proti  ktorým sa nedá nič povedať. Ten

prvý a posledný bod sa rozhodne môže podporiť. Od nás sa ča-

ká,  že v tejto  situácii  povieme, že v tom časovom  úseku,

ktorý ešte  máme k dispozícii,  sme ochotní, že  je dostatok

politickej vôle riešiť tie otvorené otázky, kvôli ktorým ma-

li výhrady členské štáty Európskej únie. Na to by sme sa ma-

li zamerať a toto by  malo byť hlavným  cieľom našej dnešnej

dohody alebo nedohody.

 

     Čiže ten návrh vyhlásenia, ktorý vzišiel zo zahraničné-

ho a integračného výboru, pretože  obsahuje tie veci, o kto-

rých som hovoril, by sme  my nemohli podporiť pri hlasovaní.

Preto som bol veľmi rád, keď pán kolega poslanec Kanis navr-

hol skrátenú verziu, ktorá obsahuje formulácie, ktoré sú pre

nás  prijateľné. Myslím  si, že v tejto  situácii  treba vy-

jadriť ochotu a záujem o členstvo v Európskej únii.

 

     Demokratická únia sa hlási k členstvu v Európskej únii.

Vždy  to  vyhlasovala  jasne,  jednoznačne, kategoricky, bez

akýchkoľvek falošných  výhrad. Chcem vám povedať,  že my sme

proti tomu,  aby bolo Slovensko vylúčené  zo skupiny štátov,

s ktorými Európska únia bude rokovať. A preto aj pre nás nie

je  prijateľná formula 10 1 - 1. My to v rokovaniach hovo-

ríme zahraničným návštevníkom, povieme to aj pánu Wiersmovi,

ktorý na budúci týždeň bude tu v Bratislave.

 

     Preto chcem povedať, že návrh, ktorý tu prezentoval pán

poslanec Kanis,  vytvára dobré možnosti, aby  sa dal signál,

ktorý môže dať tento parlament. My by sme mali mať záujem na

tom,  aby sme  prijali taký  text, ktorý  podporí nie  slabá

väčšia  časť poslancov,  ale za  ktorý bude  hlasovať drvivá

väčšina  tohto  parlamentu.  Vtedy  to  má  politický význam

a vtedy sa  to môže pozitívne odraziť  pre Slovensko. Priro-

dzene, že niektoré formulácie, ktoré sú tu, by sa dali pove-

dať  konkrétnejšie, ale  na to  je ešte  možnosť a text toho

vyhlásenia  takúto  možnosť  predpokladá a my by  sme ju  aj

v budúcnosti chceli využiť.

 

 

     Preto  chcem povedať  za poslanecký  klub Demokratickej

únie, že vyhlásenie v znení, ako ho tu prečítal pán poslanec

Kanis,  je pre  nás prijateľné  a pri  hlasovaní sme ochotní

podporiť tento návrh.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Kukanovi.

 

     Nech sa páči, pán Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     tento bod programu  bol daný do programu dosť narýchlo,

ale  napriek tomu  je  to  mimoriadne dôležitý  bod programu

- integrácia Slovenska do Európskej únie.

 

     Treba povedať, že Slovenská  republika má šťastie alebo

sa ocitla v šťastných  medzinárodných okolnostiach, že 5 ro-

kov  po svojom  vzniku sa  môžeme zaradiť  do stabilizovanej

medzinárodnej štruktúry, ktorá  nám poskytuje výhodné ekono-

mické možnosti spolupráce, ktorá nám poskytuje štruktúru za-

bezpečujúcu bezpečnosť nášho štátu,  ktorá nám bude garanto-

vať naše hranice. A preto, keď sa v oboch  návrhoch vyhláse-

nia Národnej rady uvádza,  že integrácia Slovenska do Európ-

skej únie je strategickým  záujmom Slovenskej republiky, tak

naozaj je to strategickým záujmom Slovenskej republiky.

 

 

 

     Treba povedať, že integrácia do Európskej únie vyžaduje

prijatie pravidiel platných v Európskej únii. Nie sú to pra-

vidlá jedného národa, jedného štátu, sú to pravidlá medziná-

rodného  spoločenstva, a preto je v našom  záujme tieto pra-

vidlá prijať. Možno, že  to vyžaduje prekonať určitú psycho-

logickú bariéru,  keď máme odrazu s perspektívou  niekoľkých

rokov prijať  pravidlá, ktoré nie sú  iba naše, opakujem, sú

medzinárodné, ale sú to dobré pravidlá, ktorých dodržiavanie

prinesie aj nám prospech.

 

     Prihlásenie sa k týmto  pravidlám a dodržiavanie týchto

pravidiel, na to nestačí iba  všeobecné vyhlásenie, na to sú

a budú potrebné aj konkrétne kroky. Ale pripúšťam, že logic-

ký pochod je od všeobecného k osobitnému, a preto dobrým za-

čiatkom  prístupu a integrácie  Slovenska  alebo konkrétnych

krokov k integrácii Slovenska do Európskej únie by mohlo byť

prijatie všeobecného alebo  relatívne všeobecného vyhlásenia

s tým, že si musíme byť  vedomí, že prijatie tohto relatívne

všeobecného  vyhlásenia  je  iba  začiatkom,  je  iba krokom

správnym smerom a po ňom by mali nasledovať konkrétne kroky.

Pretože  uvedomme si,  že áno,  možnože prijatie všeobecného

vyhlásenia zahasí  iskru požiaru, ktorá už-už  zbĺka, ale ak

by  za  takýmto  všeobecným  vyhlásením nenasledovali naozaj

konkrétne kroky, ani toto všeobecné vyhlásenie by nestačilo.

 

     Chcem povedať za klub poslancov Kresťanskodemokratické-

ho hnutia, že návrh vyhlásenia, ktorý predložil pán poslanec

Kanis, je pre nás  vyhovujúci a budeme ho pri hlasovaní pod-

porovať. Nazdávam  sa, že tento  návrh vyhlásenia zohľadňuje

tie rôzne  pohľady, ktoré  sú  na problém a proces európskej

integrácie Slovenska, či v tomto parlamente alebo slovenskej

spoločnosti všeobecne, a sú  vlastne tým najvyšším spoločným

menovateľom, ktorý v tomto smere je možné dosiahnuť.

 

     Návrh, ktorý predniesol pán  poslanec Kanis, má viaceré

prednosti oproti pôvodnému návrhu Zahraničného výboru Národ-

nej  rady a Výboru  Národnej  rady  pre  európsku integráciu

a z tohto hľadiska sa nám  javí nielen za vyhovujúcejší, ale

taký, za ktorý chceme hlasovať. O  tom prvom by sa to zrejme

nedalo povedať.

 

     Preto navrhujem, aby Národná rada prijala toto vyhláse-

nie, návrh vyhlásenia, a opakujem,  aby ho prijala s predsa-

vzatím, že po jeho  prijatí budú nasledovať konkrétne kroky.

Opakujem,  poslanci  klubu  Kresťanskodemokratického  hnutia

podporia návrh vyhlásenia predneseného pánom poslancom Kani-

som.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci,

 

     ja  by som  len rád  povedal pánu  Čarnogurskému k jeho

vystúpeniu, že podľa môjho názoru hoci návrh uznesenia, kto-

rý predkladá pán  poslanec Kanis, je veľmi  stručne a z for-

málnej stránky dobre formulovaný,  má podľa môjho názoru je-

den základný nedostatok, a to je, že sa v ňom úplne obchádza

nielen právo Slovenskej republiky, ale jej povinnosť ohradiť

sa proti skresľovaniu situácie,  ktorá nastala na Slovensku,

ako sa to  uvádza v posudku Európskej komisie.  A myslím si,

že Národná rada má povinnosť reagovať aj na toto.

 

     Ďakujem.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa  páči, pán Árpád Duka-Zólyomi.  Pripraví sa pán

Magvaši.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v mene poslaneckého klubu  za Maďarskú koalíciu som po-

verený predniesť nasledujúce krátke vyhlásenie:

 

     "Strany  Maďarskej koalície a poslanci Maďarskej koalí-

cie jednoznačne podporujú integráciu Slovenskej republiky do

európskych a transatlantických štruktúr,  lebo je to životne

dôležité pre  existenciu a budúcnosť  tejto krajiny. Súčasne

sme si vedomí toho, aké sú prekážky a problémy v tomto štáte

najmä v oblasti  demokratizácie spoločnosti, budovania práv-

neho štátu,  rešpektovania  ľudských  práv a nie v poslednom

rade v oblasti  zabezpečenia  právnej  istoty  národnostných

menšín. Preto sme presvedčení, že  treba vážne brať a akcep-

tovať  odporúčania  Spoločného  parlamentného  výboru, resp.

výhrady a požiadavky naformulované v posudku Európskej komi-

sie, a urobiť konkrétne kroky k urýchlenej náprave.

 

     Musím  konštatovať,  že stojíme pred  historickou chví-

ľou, ktorá je a musí  byť rozhodujúcou pre budúcnosť Sloven-

skej  republiky. Ale  opäť sa  dokazuje len  jedno, že ctený

snem nepristupuje  zodpovedne k integrácii a nedokáže s pri-

meranou  vážnosťou  rokovať a hovoriť o integrácii a o celom

procese, ale  neustále len o tom, ako  reagovať  na kritiku,

ako vyvrátiť tie kritiky a posudky, ktoré  naformulovala na-

príklad Európska komisia.

 

     Konštatujeme, že predložený návrh vyhlásenia je nevyho-

vujúci a nezaručuje  požadované  principiálne a vecné kroky,

resp. spôsoby riešenia. Preto  pri hlasovaní o tomto predlo-

ženom návrhu vyhlásenia poslanci klubu Maďarskej koalície sa

zdržia hlasovania."

 

     Ešte mi na záver dovoľte,  aby som sa vyslovil k návrhu

zo strany SDĽ. Tento návrh budeme podporovať, ale mal by som

doplňujúce návrhy, a  to do bodu 4 namiesto  slova "v duchu"

navrhujem slovo "v zmysle". A ako sa  končí veta "Spoločného

parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky",

dať dvojbodku a teraz vymenovať tie konkrétne veci, ktoré sú

v odporúčaniach  Spoločného parlamentného  výboru. Tieto dva

pozmeňujúce návrhy máme do návrhu od poslancov SDĽ.

 

     To je všetko. Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcel by  som pripomenúť  jedného  človeka, ktorý v 20.

storočí zohral pre  Európu veľmi veľa, a to pána Churchilla,

ktorý  raz  povedal,  že politik  uvažuje v rokoch a štátnik

uvažuje v  desaťročiach. Parafrázujúc to, povedal by som, že

politik myslí  do najbližších volieb a  štátnik myslí na bu-

dúcnosť.

 

     Ak  tu pred  chvíľou môj  predrečník povedal,  že je tu

veľmi vážna chvíľa, dovolím si  povedať, že áno, že pre Slo-

vensko je táto chvíľa významným okamihom, keď sa my politici

musíme premeniť na štátnikov, musíme premeniť svoju politic-

kú  dravosť v štátnickú  múdrosť,  rozvahu a rozhľad.  Práve

z vážnosti tohto okamihu my ako predstavitelia občanov tohto

štátu musíme jasne a zreteľne deklarovať jednu z významných,

principiálnych a historických  nevyhnutností  tohto štátu, a

to je vstup do európskych hospodárskych a politických štruk-

túr.

 

     Strana demokratickej ľavice sa  vždy hlásila k takémuto

programu. A práve uvedomujúc si,  aby sme pre budúce generá-

cie nezabuchli dvere na  vstup do európskych štruktúr, pred-

niesol kolega Kanis za  poslanecký klub Strany demokratickej

ľavice návrh  vyhlásenia. Myslíme si a aj osobne  si myslím,

že tento návrh je skutočné deklarovanie toho, že my ako naj-

vyšší  zastupiteľský orgán  občanov Slovenskej  republiky sa

stotožňujeme s potrebou  tohto historického  smerovania Slo-

venska, to znamená Slovákov,  Maďarov, Rusínov, Čechov i Ró-

mov, ktorí žijú v Slovenskej republike.

 

 

     Chcem vás všetkých v mene poslaneckého klubu Strany de-

mokratickej ľavice poprosiť, aby sa sme práve v tejto histo-

rickej chvíli premenili z politikov na štátnikov. Myslím si,

že i kolegovia Kukan a Čarnogurský to už  predo mnou poveda-

li.  My potrebujeme  totiž tento  štát, tento  spoločný štát

a v tom vlastne znie aj  náš návrh poslaneckého klubu Strany

demokratickej ľavice. Totiž  nerozhodujeme o nás, ale rozho-

dujeme o našich vnukoch.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Myslím si,  že treba veľmi  vážne brať vystúpenie  pána

poslanca Magvašiho, tak ako tu  odznelo. Ale dovoľte mi, aby

som položil rečnícku otázku, na  ktorú by si mal každý odpo-

vedať sám. Ak teda má  štátnik uvažovať v dlhodobej perspek-

tíve, ako on povedal - o budúcnosti, tak si musíme, ak chce-

me byť štátnikmi, zodpovedať  otázku, čo je dôležitejšie, či

okamžité alebo čo najskoršie vstúpenie do Európskej únie ako

ponížený služobníček, alebo radšej  si chvíľu počkať a vstú-

piť tam ako rovnoprávny partner s ostatnými.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte  mi, aby som predložil

návrh ešte teraz pred hlasovaním na 30-minútovú prestávku na

poradu klubov. Zároveň chcem  požiadať predsedu Národnej ra-

dy, aby v tomto čase zvolal poslanecké grémium.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ďakujem za  udelené  slovo a pripájam  sa k návrhu, aby

bola prestávka určená na zasadnutie klubov, a tiež odporúčam

a iniciujem, aby sa zišlo aj poslanecké grémium.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem len doplniť pána poslanca Magvašiho, a tým reago-

vať na predchádzajúce vystúpenia.  Dnes si treba naozaj uve-

domiť, že ide o proces, ktorý  je dlhodobý a ktorý  má svoje

stupne. Takže nehovorme o žiadnom rýchlom vstupe, ale naozaj

hovorme o civilizačnom pohybe,  ktorý zachytí budúce generá-

cie.

 

     Filozofia  toho  návrhu,  ktorý  podporuje pán poslanec

Magvaši a ja  tiež, je založená na tom,  že partnerom Európ-

skej komisie je vláda,  ktorá vypracovala zhruba 45-stranový

dokument, ktorým reagovala  na posudok. Parlamentným partne-

rom v druhej časti výboru pre integráciu je náš výbor, ktorý

vypracoval  širšie stanovisko,  ktoré podľa  mojej mienky je

možné prezentovať  na úrovni tohto výboru.  Myslím si, že sa

tak aj stane.

 

     Našou úlohou je ukázať politickú  vôľu a záujem o vstup

do Európskej  únie, pretože z vládnej  koalície skutočne od-

znievajú spochybňujúce hlasy, a súčasne naznačiť, že sme do-

statočne schopní istej sebareflexie a vieme urobiť politické

kroky v dlhodobom horizonte možného pohybu k Európskej únii.

 

     Myslím si, že v tomto  zmysle je potrebné, aby sme chá-

pali aj vystúpenia  predstaviteľov politických klubov, ktoré

tu odzneli.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Magvašimu za  veľmi duchaplné

historické  prirovnanie. Možno,  že  sa  stalo, že  sa z nás

všetkých stanú  štátnici, len by som  chcel pripomenúť našim

poučovateľom, že keď sa najbližšie  vyberú k svojim straníc-

ko-politickým kolegom do krajín Európskej únie, aby nezabud-

li na  ono richelieovské, že  sa neslúži politickým  záujmom

režimu, ale štátu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ja by  som len chcel podporiť  svojich dvoch kolegov na

vyhlásenie prestávky a zvolanie politického grémia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     mám procedurálny  návrh, ktorý smeruje  k ďalšiemu bodu

programu. Keďže stále beží 48-hodinová  lehota, mohli by sme

podľa § 49  požiadať gestorský výbor, aby sa  zišiel a posú-

dil, či  nie je možné  skrátiť lehotu jednoducho  preto, aby

sme hneď  po tom, ako ukončíme  prerokúvanie súčasného bodu,

mohli pristúpiť k rokovaniu o vrátenom  zákone, pretože vie-

me, že  dnes ho treba  prerokovať, ale mali  by sme zbytočnú

prestávku, keby sme formálne trvali na uplynutí 48-hodinovej

lehoty, ktorá skončí niekedy okolo obeda.

 

     Takže  chcem  navrhnúť,  aby  sme  hlasovaním požiadali

o to, aby sa zišiel gestorský výbor a prípadne túto procedu-

rálnu stránku urýchlil.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Švec, nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja by som svoje  vystúpenie definoval skôr ako procedu-

rálny návrh. Vzhľadom  na to, že  počítam s tým, že sa poli-

tické grémium zíde, bol by som veľmi rád, keby sa korigovali

texty tohto vyhlásenia, i keď si sám myslím, že naozaj tento

text nám nepomôže pri  prizvaní na rozhovory po luxemburskom

rozhodnutí. Ale rád  by som  upozornil  na stranu 3 ods. 2 a

posledný odsek na tejto strane... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už máme formulované uznesenie a prednieslo sa, takže...

 

Poslanec J. Švec:

 

     Bol by som veľmi rád  procedurálne, keby sa tejto zále-

žitosti  venovala  pozornosť,  pretože  väčšia miera ochrany

parlamentnej menšiny v uznesení Národnej rady Slovenskej re-

publiky k smerovaniu k Európskej  únii je niečo,  čo sa nedá

jednoducho akceptovať. A rovnako aj  text  posledného odseku

na tej istej strane.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

 

     Pán  Ftáčnik, bol  to procedurálny  návrh? (Odpoveď po-

slanca: Áno.)

 

     Dávam o tomto návrhu  hlasovať, aby bola skrátená leho-

ta, aby gestorský výbor zasadol k vráteniu zákona o STV 2.

 

     (Šum v sále.)

 

     Vyhlasujem prestávku. Poslanecké grémium začína o 10.45

hodine, čiže o 2 minúty. Zídeme sa po grémiu o štvrť na dva-

násť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, zaujmite miesto

v rokovacej sále.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, ak grémium zaujalo

iné stanovisko k návrhu uznesenia, aby nám ho ešte raz pred-

niesol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     chcem  vás na  záver informovať.  Počuli ste  rozpravu,

ktorá bola k tomuto bodu - k vyhláseniu  Národnej  rady Slo-

venskej republiky. Máte k dispozícii tlač 774, ktorá obsahu-

je  návrh, ktorý  prijali obidva  výbory, ktoré  prerokovali

uvedené vyhlásenie, to znamená výbor pre európsku integráciu

a zahraničný výbor.

 

     Chcem povedať,  že už pri vznikaní  tohto materiálu na-

priek rozčesnutosti parlamentu, pokiaľ  ide o polárne názory

na vývoj,  predsa sa vytvorila taká  pracovná atmosféra, pri

ktorej skutočne  všetky návrhy tohto  uznesenia boli bod  za

bodom  prerokúvané obidvoma  výbormi, paralelne  bolo o nich

hlasované, boli prijímané doplnenia a vo väčšine týchto pod-

kladov v podstate sa dosiahla taká hlasovacia väčšina, ktorá

stále prekračovala  rámec rozdelenia parlamentu  na koalíciu

a opozíciu.

 

     Na tomto základe budeme  mať k dispozícii uvedený mate-

riál, ale  zároveň chcem  povedať,  že vlastne z tejto pôdy,

takejto kooperatívnej a konsenzuálnej  pôdy  vyrástol aj po-

zmeňujúci návrh,  ktorý predkladá pán  poslanec Kanis, ktorý

vychádza z formulácií  návrhu uznesenia schváleného obidvoma

výbormi.

 

     Z uvedených dôvodov vám  teda znova rekapitulujúco opa-

kujem, že v diskusii, v rozprave  vystúpil  pán poslanec Ka-

nis, pán  poslanec Kukan, pán poslanec  Čarnogurský, pán po-

slanec Duka-Zólyomi a pán  poslanec  Magvaši. Myslím si,  že

s ohľadom na postupy, že pozmeňujúce návrhy k materiálu boli

predložené  len pánom  poslancom Kanisom  a pánom  poslancom

Dukom-Zólyomim, tak by sme mali  hlasovať v takom poradí, že

najprv by sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch.

 

     V zmysle rokovania poslaneckého grémia sme navrhli, aby

pán poslanec Duka-Zólyomi svoje pozmeňujúce návrhy k návrhu,

ktorý  predkladal pán  poslanec Kanis,  stiahol. Na  základe

diskusie vo  svojich kluboch konštatuje, že  tieto zmeny ne-

sťahujú, takže sa bude musieť  hlasovať najprv o tomto návr-

hu. Tento návrh na  základe predloženého pozmeňujúceho návr-

hu, ktorý máte v rukách, a na druhej  strane je návrh nového

znenia  uznesenia, žiada, aby v bode číslo 4 slovo "v duchu"

bolo  nahradené  slovom "v zmysle", a ďalej po  druhé žiada,

aby v bode číslo 4 bol doplnený  text, a to takým  spôsobom,

aby tie tri odporúčania, ktoré  boli prijaté na jarnom zasa-

daní Spoločného parlamentného výboru, boli aj vyslovene uve-

dené v texte.  V podstate  ide proti  tomu  zámeru pôvodného

postupu,  ktorý predpokladal  práve zjednodušenie  celkového

textu kvôli prieraznosti.

 

     Pre istotu prečítam, čo vlastne navrhuje spoločné odpo-

rúčanie Spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej repub-

liky. Je to:

 

     1. Spoločný  výbor odporúča politickým  stranám vládnej

koalície a predstaviteľom  opozície v Národnej  rade Sloven-

skej republiky obnoviť politický dialóg na úrovni parlament-

ných klubov s cieľom pripraviť príslušné legislatívne a exe-

kutívne  opatrenia na  prehĺbenie fungovania  demokratického

systému.  Spoločný výbor  očakáva konkrétne  pozitívne kroky

a zmeny v oblasti plnenia  Kodanských  kritérií pre členstvo

v Európskej únii najneskôr do konca novembra 1997.

 

     2. Spoločný výbor odporúča predsedom parlamentných klu-

bov rokovať a na báze  nového  rokovacieho poriadku presadiť

vytvorenie  osobitných  kontrolných  výborov  na  dohľad nad

spravodajskými službami na princípe pomerného zastúpenia.

 

     3. Spoločný  výbor  odporúča  vláde,  aby  v spolupráci

s expertmi  Európskej únie  pripravila legislatívne riešenie

problematiky používania  jazykov národnostných  menšín a sú-

časne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zabezpečiť

prijatie  príslušnej  legislatívy  na  konsenzuálnom základe

najneskôr do konca novembra 1997.

 

     Prosím,  pán  predsedajúci,  aby  sme  hlasovali najprv

o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, keďže pán poslanec Duka-Zólyomi

nestiahol svoje návrhy, budeme  hlasovať o pozmeňujúcich ná-

vrhoch pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

     Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánu Dukovi-Zólyomimu.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Prepáčte, len veľmi stručne. Ak som dobre pochopil, bu-

deme hlasovať o návrhoch osobitne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, o každom vašom návrhu. Dali ste dva.

 

     Nech sa  páči, prezentujme sa  a budeme hlasovať.  (Šum

v rokovacej sále.) Slovo "v  duchu" návrhuje nahradiť slovom

"zmysel"... My hovorímne, že duch je prvoradý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Navrhujú slovo  "v duchu" za "zmysel".  Ja som informo-

val, aké je stanovisko poslaneckého grémia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho sme neprijali.

 

     Nech sa páči, uveďte ďalší bod.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  predsedajúci, prosím,  aby sme  hlasovali o druhom

pozmeňujúcom návrhu pána  poslanca Duku-Zólyomiho, ktorý som

práve pred chvíľou prečítal.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom ná-

vrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  predsedajúci, teraz  navrhujem, aby  sme hlasovali

o pozmeňujúcom návrhu,  ktorý tu predložil  pán poslanec Ka-

nis, a to najprv o pozmeňujúcom  návrhu, ktorý  dáva  znenie

vyhlásenia, ktorý, ako  som uviedol,  zhrňuje a zjednodušuje

vyhlásenie, ktoré  bolo vypracované  výbormi, a potom by sme

v prípade priaznivého priebehu hlasovali o návrhu uznesenia,

ktorý je s týmto návrhom spojený.

 

     Prosím, nech sa páči, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o  vyhlásení. (Šum v rokovacej  sále.)

Návrh máte pred sebou.  Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Kanisa a potom o uznesení.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme  o pozmeňujúcom  návrhu, ktorý  predložil pán

poslanec Kanis, ktorý máte predložený. Na druhej strane máte

návrhu uznesenia, ktoré potom bude treba tiež posúdiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 128 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Myslím si, že je to pekná figúra. (Smiech v sále.)

 

 

     Priatelia,  na základe  toho netreba,  aby sa hlasovalo

o návrhu, ktorý predložili obidva  výbory a netreba hlasovať

ani o návrhu s tým  spojeného  uznesenia, ale treba hlasovať

o návrhu uznesenia,  ktorý vyplýva z tohto  prijatia a ktorý

máte na zadnej strane materiálu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať  o návrhu uznesenia, ktoré  máte na tom

vyhlásení na  zadnej strane. Každý mal  možnosť si ho prečí-

tať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj toto uznesenie sme prijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Ďakujem za spoluprácu. Je  to signál aj

navonok, ale aj dovnútra tohto parlamentu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem, že sme prijali  uznesenie k Vyhláseniu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej re-

publiky do Európskej únie.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, keďže bol návrh

pána poslanca Ftáčnika, dám hlasovať za skrátenie lehoty.

 

     (Šum a hlasy v rokovacej sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len gestorský výbor to môže navrhovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Kedy to  bolo podané? O ktorej  hodine? O 11.30 hodine,

tak nie je o čom hovoriť. Dobre.

 

     (Šum v rokovacej sále.)

 

     Nech sa páči, pán Paška, vy ste za to zodpovedný.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     podľa  mojich  informácií o 11.30 hodine bolo v rozmno-

žovni ukončené rozmnožovanie. Takže potom zrejme ešte nasle-

doval čas, kým to bolo doručené sem do miestnosti a rozdeľo-

vané. Nemohlo to byť na stoloch ešte pred 12.00 hodinou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak, vážení, stretneme sa o 13.00 hodine. (Ruch v roko-

vacej sále.)  Prečo?  Chcete ísť  domov až o polnoci? Pokoj.

Hláste sa po jednom.

 

     Pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda výboru Paška má presne pravdu. O 11.30 ho-

dine  materiál  bol v rozmnožovni, ale o 11.46 hodine už bol

v sieni. Minútu to už preťahujeme. (Smiech v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, keďže je  piatok, myslím si, že by  sme sa mali

zísť o 13.00 hodine. (Nesúhlasná reakcia poslancov.) Počkaj-

te. Tak sa prihlás. Prečo kričíš? Pokoj, vážení.

 

     Pán Moric, nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem  za slovo.  O 11.46 hodine to  bolo  tam na tej

strane, tu to bolo o 12.03 hodine.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani Ďurišinová, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Pán predsedajúci,  myslím si, že  naozaj z toho  robíme

frašku. Lehota už naozaj uplynula.  Ak máte nejaké námety na

ďalšie rokovanie,  tak rokujme, ale myslím  si, že je naozaj

zbytočné to  predlžovať do 13.00 hodiny, keď  by  viacerí už

naozaj potrebovali odísť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím vás, zídeme sa o 13.00 hodine a budeme rokovať.

 

     Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, je  skutočne výhodné,

keď  pôjdeme teraz  na obed,  pretože po skončení tohto bodu

programu okamžite  je ďalšia schôdza.  Stretneme sa o  13.00

hodine, bude tento bod programu, budete naobedovaní a pokra-

čujeme ďalšou schôdzou.

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Ftáčnik, už ťa nechcú  počúvať, pozri sa, idú preč.

Nechaj to už tak.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pani  poslankyne a pánov  poslancov, aby zaujali

miesto v rokovacej sále.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

 

     zákon z 26. júna 1997, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  166/1993 Z. z.

o opatreniach v oblasti  rozhlasového a televízneho vysiela-

nia v znení neskorších  predpisov,  vrátený prezidentom Slo-

venskej  republiky na  opätovné prerokovanie  Národnou radou

Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako tlač 713. Jej súčasťou je roz-

hodnutie  prezidenta  Slovenskej  republiky z  10. júla 1997

o vrátení zákona, uznesenie  vlády Slovenskej republiky, ako

aj schválený  zákon z 26. júna 1997. Informáciu o výsledkoch

prerokovania vo výboroch máte v spoločnej správe výborov ako

tlač 713a.

 

     Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, ak pre-

zident republiky  vráti zákon s pripomienkami  Národnej rade

na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čí-

taní.

 

     Pristúpime  teda k druhému  čítaniu o uvedenom vrátenom

zákone.

 

     Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v sú-

lade s uznesením vlády  Slovenskej republiky vrátenie zákona

odôvodní podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pani Ka-

tarína Tóthová.

 

     Prosím ju, aby sa ujala slova.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     prezident Slovenskej republiky na požiadanie vlády Slo-

venskej republiky vrátil  Národnej rade Slovenskej republiky

zákon z 26. júna 1997, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatre-

niach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v zne-

ní neskorších predpisov.

 

     Dôvodmi, pre ktoré  vláda  požiadala o vrátenie zákona,

sa nebudem hlbšie zaoberať, pretože  sú zrejmé z prílohy jej

uznesenia číslo 500 z 1. júla 1997.

 

     Citované  uznesenie je  súčasťou rozhodnutia prezidenta

Slovenskej  republiky, ktoré  máte k dispozícii.  Chcem  len

upozorniť, že ťažisko problému je v znení § 1 ods. 2, preto-

že pôvodné  znenie  zákona, t. j. zákon 166/1993  Z. z., tak

ako sa o ňom uzniesla Národná rada ešte v júli 1993, ustano-

vovalo, že  vysielací  okruh  označovaný k 31. decembru 1992

ako okruh Slovenskej televízie bude využívať do 31. decembra

1998 Slovenská televízia  ako doplnkový program prevádzkova-

teľa  zo zákona a prevádzkovateľ  na  základe  licencie bude

taktiež vysielať, a to v rovnakom podiele na celkovom vysie-

lacom čase, najmenej však každý bude vysielať 6 hodín denne.

 

     Prečo toto uvádzam?

 

     Z tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že okruh

Slovenskej televízie bol určený na využitie v rámci duálneho

systému  televízneho vysielania  aj na  základe licencie. To

znamená, že  parlament v roku 1993,  keď vláda Vladimíra Me-

čiara mala v parlamente menšinu,  vtedy sa už parlament roz-

hodol  a uzniesol,  že  dôjde k privatizácii  v prvom  kroku

v polovici vysielania STV 2. Preto  neobstoja  všetky názory

a vyjadrenia v tlači, že je to zámer terajšej vlády privati-

zovať z pochybných dôvodov, ktoré uvádza opozícia, STV 2.

 

     Zákon číslo 321/1996 Z. z. - podľa  jeho  nového znenia

prenosové cesty a sieť  vysielačov  označované ako vysielací

okruh STV 2 bude do decembra 1996 využívať Slovenská televí-

zia ako prevádzkovateľ zo zákona. Po tomto termíne sú vyhra-

dené  pre prevádzkovateľa  na základe  licencie. Čiže ďalšia

novela pokryla časť, ktorá  nebola vo vysielaní zabezpečená,

pretože licencia nebola udelená.

 

 

     Ďalšou  novelou  tohto   ustanovenia  bol  zákon  číslo

380/1996 Z. z. z decembra  1996, ktorým sa termín 31. decem-

ber 1996 uvádzaný  v predchádzajúcom  znení  zmenil  tak, že

Slovenská televízia  využíva STV 2, citujem, "do začatia vy-

sielania prevádzkovateľom  na základe  licencie s tým, že po

začatí vysielania prevádzkovateľom  na základe licencie Slo-

venská televízia šíri program označovaný ako STV 2 prostred-

níctvom družice s vysielacím  dosahom na celé územie Sloven-

skej republiky".

 

     Zo všetkých týchto troch novelizácií zákona, ktoré boli

navrhnuté poslancami tohto parlamentu,  je nepochybné a jed-

noznačne  zrejmé, že  zákonodarca počítal  vždy s privatizá-

ciou,  aj  keď  časti  verejnoprávnej  televízie, a v súlade

s celoštátnou politikou privatizácie sa aj formulovali tieto

ustanovenia.

 

     Zákon, na ktorom sa uzniesla  Národná rada z júna 1997,

je v rozpore s touto  politikou a vylučuje  možnosť uplatniť

proces privatizácie v oblasti verejnoprávnej televízie.

 

     Táto okolnosť je tiež dôvodom na to, aby vláda v záujme

opätovného  posúdenia  problematiky  vami,  pani  poslankyne

a páni  poslanci,  iniciovala  nové  rokovanie Národnej rady

o tomto zákone.

 

     Vláda Slovenskej republiky  zastáva stanovisko, že pri-

vatizácia  terajšej verejnoprávnej  televízie je  plne opod-

statnená, a to najmä v záujme  dobudovania duálneho systému,

a to  chápania  duálneho  systému  tak z hľadiska  duálnosti

techniky, duálnosti pokrytia územia, ako aj duálnosti vlast-

níctva. Privatizácia STV 2 nebude vylučovať možnosť vysielať

druhý program Slovenskej  televízie. Doposiaľ platné ustano-

venie § 1 ods. 2 predpokladá  jeho  šírenie  na celom  území

Slovenskej republiky prostredníctvom družicového vysielania.

 

     Navrhovaná privatizácia zároveň pomôže riešiť problema-

tiku verejnoprávnej  televízie aj z finančnej stránky. Tento

zámer  mal zrejme  na  mysli  zákonodarca už v roku 1993 pri

pôvodnom znení § 1 ods. 2. Vyplýva to aj z vystúpení poslan-

cov vtedajšej Strany demokratickej ľavice v parlamente, kon-

krétne pani poslankyne  Rothmayerovej, ktorá jednoznačne po-

ukázala na nevyhovujúcu  materiálnu a finančnú situáciu Slo-

venskej republiky a riešenie týmto spôsobom.

 

     Vzhľadom na všetky tieto  okolnosti vláda navrhuje, aby

Národná rada  Slovenskej republiky po  opätovnom prerokovaní

zákona z 26. júna 1997 mala na mysli viacerými novelizáciami

nastúpený trend v otázke STV 2 a neschválila  predložený ná-

vrh  zákona a aby  zostal v platnosti  zákon  číslo 166/1993

Z. z. v znení  zákona  číslo 380/1996 Z. z., a to  konkrétne

jeho § 1 ods. 2 zákona.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ďakujem vám za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani podpredsedníčke  vlády a  prosím ju,  aby

zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov  pána poslanca

Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vrátené-

ho zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená podpredsedníčka vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol spoločnú správu vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní záko-

na z 26. júna 1997, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania v znení ne-

skorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie  Národnou radou Slovenskej republi-

ky, ktorú máme ako tlač 713a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1649 z 11. júla pridelil na prerokovanie ten-

to návrh zákona ústavnoprávnemu  výboru a výboru pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport.

 

     Ústavnoprávny výbor  vo svojom prijatom  uznesení číslo

464 vyslovil súhlas s odôvodnením návrhu vlády a rozhodnutím

prezidenta Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej

republiky opätovne  prerokovala zákon, a odporučil ho Národ-

nej rade neschváliť.

 

     Gestorský  výbor pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

prerokoval predmetný návrh  zákona a neprijal platné uznese-

nie, pretože pri jeho prerokovaní  bolo zo 14 poslancov prí-

tomných 7 poslancov. Gestorský výbor konštatuje, že do zača-

tia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stano-

visko od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady.

 

     Na základe stanovísk výboru k predmetnému návrhu zákona

gestorský výbor  rokoval o spoločnej správe a návrhu uznese-

nia, v ktorom by odporučil Národnej rade Slovenskej republi-

ky  podľa  článku 87 ods. 3 Ústavy  Slovenskej republiky  po

opätovnom prerokovaní Národnou radou  zákon z 26. júna 1997,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhla-

sového a televízneho  vysielania v znení  neskorších predpi-

sov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, neschváliť.

 

     Podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku gestorský

výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov,

avšak  gestorský  výbor k tejto  spoločnej  správe  neprijal

uznesenie, lebo pri hlasovaní z celkového počtu 14 poslancov

bolo  prítomných 9.  Za  návrh  uvedený v časti II spoločnej

správy  hlasovali 4 poslanci, 2 boli  proti  a 3 sa  zdržali

hlasovania.

 

     Gestorský výbor následne svojím  uznesením číslo 468 zo

7. októbra  ma určil za spoločného  spravodajcu, aby som vám

predniesol túto spoločnú správu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Tarčákovi a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto bode programu. Do rozpravy písomne je prihlásený je-

den poslanec.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nebudem dlho  unavovať vašu pozornosť,  pretože mám po-

cit, že argumenty  za prijatie a proti prijatiu tohto zákona

už boli  dostatočne  diskutované v tomto parlamente. Pokúsim

sa len  krátko a vecne zareagovať  na argumenty, ktoré pred-

niesla pani podpredsedníčka, a tiež na tie, ktoré sú obsiah-

nuté v písomnom odôvodnení vlády Slovenskej republiky, prečo

by sa mal podľa jej názoru neprijať tento návrh zákona.

 

     Ak pani podpredsedníčka hovorila o tom, že v tomto par-

lamente sa vlastne od roku 1993 opakovane odsúhlasuje priva-

tizácia  druhého vysielacieho  okruhu, treba  pripomenúť, za

akých  okolností v roku 1993 k takémuto  súhlasu  parlamentu

došlo. Môžu  to potvrdiť aj niektorí  poslanci, ktorí sedeli

v tomto parlamentnom výbore, mám  na mysli výbor pre vzdela-

nie,  vedu, kultúru  a šport, a ktorí  si pamätajú  na ťažké

diskusie súvisiace s tým, ako vytvoriť v Slovenskej republi-

ke duálny systém, keď sme vtedy mali k dispozícii vysielacie

okruhy STV 1 a STV 2 a tretí  vysielací  okruh TA 3, iste si

ho  pamätáte, ktorý mal  nominálne  pokrytie, teda  pokrýval

27 % územia Slovenskej republiky.

 

     Vtedy sa zdalo nemožné  vybudovať duálny systém tak, že

udelíme licenciu  na tretí vysielací  okruh, na tú trojku, a

pristúpilo sa po ťažkých diskusiách k tomu, že teda rozdeľme

napoly vysielací  okruh STV 2, pretože len tak môže vzniknúť

základ pre duálny systém v budúcnosti. Opierali sme sa vtedy

o fínske skúsenosti, kde to  ale robili trošku inak, pretože

oni umožnili na verejnoprávnom kanáli vysielať programy súk-

romnej televízie a pripravovať diváka na to, že raz bude sa-

mostatný kanál, na ktorom  bude vysielať súkromná televízia.

Potom ale pripomínam, že parlament dvakrát neudelil licenciu

na takéto vysielanie. Možno u niektorých  poslancov zavážilo

aj to, že by nebolo  dobré takýmto spôsobom rozdeliť ten vy-

sielací kanál na dve polovice.

 

     Pripomeniem ďalej to, čo tu nebolo povedané, že za ria-

diteľovania pána Darma v Slovenskej televízii  vznikol nápad

privatizovať  celý vysielací okruh STV 2 a bola do parlamen-

tu, do tohto parlamentu v tomto volebnom období podaná nove-

la, ktorá riešila to, že by sa mala  privatizovať STV 2 tak,

ako sa  to stalo neskôr podľa  návrhu pani poslankyne Muško-

vej. Keďže pán riaditeľ Darmo a vedenie Slovenskej televízie

prehodnotili svoje stanovisko a prihlásili  sa k tomu, že je

potrebné, aby Slovenská televízia  mala dva pozemné vysiela-

cie okruhy, poslanci - vtedy vládnej koalície - stiahli ten-

to poslanecký  návrh a problematiku ďalej nenastoľovali. Na-

stolila sa  znovu návrhom pani  poslankyne Muškovej, myslím,

že v auguste minulého roku,  keď bola pridaná do iného záko-

na, kde  sa riešila problematika  postavenia Rady Slovenskej

televízie, Rady Slovenského rozhlasu a niektoré ďalšie otáz-

ky a tam sme bez širšej diskusie schválili rozhodnutie, kto-

ré podľa  môjho názoru a názoru  tých, ktorí podpísali tento

zákon, nebolo odôvodnené.

 

     Ak teda hovoríme, že treba  privatizovať kanál STV 2 na

to, aby  sme vytvorili duálny systém,  tak treba povedať, že

je to tvorba duálneho systému na úkor verejnoprávnej televí-

zie. To je hlavná výhrada predkladateľov navrhovanej novely,

respektíve  navrhovaného  zákona v tejto  chvíli, pretože my

sme  za to,  aby sa  ďalej budovalo  televízne vysielanie na

Slovensku, ale nie na úkor Slovenskej televízie.

 

     Obraz, ktorý nám ponúka súčasná vláda, respektíve vláda

vo svojom  zdôvodnení, je nasledujúci. Divák  bude mať jeden

pozemný okruh STV 1, ďalej bude mať k dispozícii súčasnú te-

levíziu Markíza, budúceho vysielateľa na STV 2, čiže ďalšie-

ho  súkromného vysielateľa,  tretieho súkromného vysielateľa

prostredníctvom VTV a bude mať k dispozícii satelitné vysie-

lanie verejnoprávnej  televízie, ktoré by  bolo dostupné pre

maximálne tretinu slovenských divákov.

 

     Aj vláda píše - a ja som o tom  diskutoval s pani  pod-

predsedníčkou  aj vo  výbore -, že by  sa takéto  vysielanie

prostredníctvom satelitu riešilo digitálne. Digitálne preto,

že je to moderný trend a bolo by to lacnejšie. Takto to píše

vláda vo svojom zdôvodnení.  Ale takéto digitálne vysielanie

by bolo dostupné len pre tých divákov, ktorí dnes majú zave-

denú  káblovú televíziu,  pretože káble  sú povinné prenášať

program verejnoprávnej  televízie zo zákona.  Všetci ostatní

vysielatelia,  ktorí majú  dnes paraboly,  ktorými prijímajú

analógové satelitné vysielanie, by  si buď museli kúpiť nové

zariadenie,  alebo si  kúpiť samostatný  televízny prijímač.

Ten televízny prijímač dnes stojí od 3 000 do 5 000 dolárov.

Satelitné vysielanie na príjem  digitálneho signálu je možno

o niečo lacnejšie, ale je to dodatočný výdavok, ktorý by mu-

seli vynaložiť tí občania, ktorí by mali sledovať vysielanie

verejnoprávnej televízie na druhom programe.

 

     Naša novela, resp. náš zákon, ponúka obraz nasledujúci.

Máme dva  pozemné vysielacie okruhy,  ktoré sú dostupné  pre

všetkých divákov, a nie je pravda to, čo píše  vláda vo svo-

jom zdôvodnení, že terestriálne  vysielanie v súčasnosti vy-

užíva len  verejnoprávny subjekt. Nie je  to pravda, pretože

terestriálne vysiela televízia Markíza, ktorá dostala licen-

ciu na ten známy okruh TA 3 a z 27-percentného  pokrytia in-

vestíciou, ktorú  vynaložila táto spoločnosť,  ho dobudovala

na pokrytie zhruba 60-65 %.  Stálo to okolo 130-150 mil. ko-

rún, čo nie  je neprekonateľná suma na to,  aby sme v budúc-

nosti uvažovali prípadne aj o tom, že by sme ako konkurenciu

k televízii Markíza vytvorili ďalšieho súkromného vysielate-

ľa prostredníctvom 4. okruhu. To znamená, boli by dva pozem-

né okruhy pre Slovenskú televíziu ako verejnoprávneho vysie-

lateľa a dve  súkromné stanice,  ktoré by  vysielali  teres-

triálnym, teda  pozemným  vysielaním. K tomu ako doplnok  by

bolo  satelitné  vysielanie  Slovenskej  televízie, ktoré by

mohlo byť, keby to  takto fungovalo, určené predovšetkým na-

šim krajanom v zahraničí na vytváranie dobrého a pozitívneho

obrazu Slovenska  pre tých, ktorí  majú o takéto  informácie

záujem, a to nie len našim  krajanom v Európe, ale aj kraja-

nom v Spojených  štátoch  amerických,  pretože technicky  je

možné naše vysielanie, satelitné vysielanie dostať prostred-

níctvom technického zariadenia aj na tento kontinent.

 

     To znamená,  že by tu bol  špecifikovaný program STV 1,

STV 2 s presným dramaturgickým  určením a tretí program Slo-

venskej televízie by mohol slúžiť na plnenie tejto úlohy po-

dobne, ako slúži zahraničné  vysielanie v Slovenskom rozhla-

se, ktoré podľa zákona financuje vláda Slovenskej republiky.

A to zahraničné vysielanie plní nezastupiteľnú úlohu.

 

     Myslím  si, že  tento obraz  je podstatne  vyváženejší,

pretože nebuduje duálny systém  na úkor verejnoprávnej tele-

vízie. Ak zoberieme, akú funkciu plní a môže plniť Slovenská

televízia v budovaní a tvorbe  národnej  kultúry, v  rozvoji

pôvodnej  tvorby, ak  jej obmedzíme  priestor na vysielanie,

pretože  ho nebude  môcť sledovať  dostatočný počet divákov,

budú sa všetky vážne a slušné  programy tlačiť na STV 1 a tá

dramaturgia to jednoducho neunesie.

 

     Padli tu argumenty o ekonomike. Ekonomika je, samozrej-

me, vážna vec pre Slovenskú televíziu, pretože sme malá kra-

jina. My sa  ťažko môžeme  merať už len s Českou republikou,

ktorá  má 10 mil. obyvateľov a má  minimálne dvakrát  väčšie

koncesionárske poplatky - mám na mysli z hľadiska počtu oby-

vateľov, nie z hľadiska výšky.  To znamená, my musíme hľadať

také modely, aby Slovenská televízia bola schopná plniť úlo-

hy národnej kultúrnej inštitúcie, a dostať na to  dostatočný

počet prostriedkov.

 

     Výbor  pre  vzdelanie,  vedu, kultúru a šport  požiadal

v tomto  zmysle riaditeľa  Slovenskej televízie,  aby výboru

predložil  predstavu o perspektívnom  financovaní Slovenskej

televízie. Čo by sa malo a koľko  hradiť, akým dielom z kon-

cesionárskych poplatkov, koľko by  boli príjmy z podnikateľ-

skej  činnosti a koľko by  bol potrebný  prídel  zo štátneho

rozpočtu, aby naša verejnoprávna televízia bola schopná fun-

govať tak, ako by fungovať mala v zmysle zákona.

 

     Blížim sa k záveru, pretože podstatné argumenty som po-

vedal a chcem vám  povedať,  že to, že  výbor pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a šport  neprijal  platné  uznesenie  k tejto

otázke, je pre mňa signálom toho,  že názor na to, či priva-

tizovať alebo neprivatizovať kanál STV 2, ide tak  trochu aj

naprieč politickými stranami. V tom zmysle, že to je rozhod-

nutie, ktoré  nerozhoduje o víťazstve toho či onoho politic-

kého  názoru, ale  rozhoduje o podmienkach  na  zachovanie a

rozširovanie národnej kultúry. Myslím  si, že takto sa treba

na otázku privatizácie či neprivatizácie pozerať.

 

     Chcem tiež povedať, že  diskusiou, resp. prijatím tohto

zákona, pretože verím, že ten  zákon v tomto parlamente pri-

jatý bude, že prijatím tohto zákona neskončí diskusia. Mini-

málne nás čaká tá diskusia,  ktorú som naznačil, o ekonomic-

kom  zabezpečení STV,  pretože tento  zákon dá  legislatívnu

stabilitu Slovenskej televízii. Legislatívnu stabilitu, pre-

tože bude vedieť, že má v budúcom roku vysielať na dvoch po-

zemných  okruhoch, na  to si  pripraví vysielaciu štruktúru,

tvorivé zámery a na to si pripraví  rozpočet,  ale treba do-

riešiť tie ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. A myslím si, že

o ďalšom vývoji televízneho vysielania  by sme mali diskuto-

vať minimálne  na pôde výboru  pre vzdelanie, vedu,  kultúru

a šport, ako ďalej budovať televízne  vysielanie, aby nebolo

jednostranne orientované tým či iným smerom.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  dovoľte mi ešte jednu po-

známku, nie je veľmi príjemná.  Ale jeden kolega mi povedal,

že ty to ešte nevieš - bol to zhodou okolností kolega z koa-

lície, zdá  sa, že prajný -, že v tomto  parlamente  sa šíri

informácia, že  vraj ja som  platený z prostriedkov Markízy.

Rád by  som upozornil všetkých, že  je to primitívne obvine-

nie, na ktoré sa nedá reagovať tak, že by som mohol dokázať,

že to nie je pravda. Prosím teda tú dobrú dušu, ktorá rozši-

ruje o mne takéto výmysly,  aby predložila dôkaz. Nech pred-

loží dôkaz,  je to veľmi  jednoduché, ktorým mi  dokáže toto

krivé obvinenie.  Prosím vás, ak  toto beriete ako  argument

pre  vlastné rozhodovanie,  vynechajte to,  dajte to  nabok,

pretože to nie je pravda.

 

     Záverom vás  pekne prosím, nedívajme sa  na tento zákon

ako na boj - a nakoniec takto to naznačila aj podpredsedníč-

ka vlády -, ako na boj  politických subjektov. Ak  schválime

zákon o neprivatizácii Slovenskej televízie, tak v prvom ra-

de ten zákon bude víťazstvom zdravého rozumu. Ja vás prosím,

aby ste ho podporili. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže písomné  prihlášky sú vyčerpané, pýtam  sa, či sa

hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne.

 

     Pán Hofbauer - faktická poznámka.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán Ftáčnik  opakuje to, čo  povedal minule, tak  bohu-

žiaľ,  musím sa  opakovať aj  ja, čo  som povedal minule, že

v prípade STV 2 nejde o privatizáciu, ale ide len o udelenie

licencie. Takže aby sme si nemýlili fazónu so sezónou a fil-

harmóniu s filagóriou.

 

     Druhá vec. Pán poslanec Ftáčnik, ten syndróm porovnáva-

nia s Českou republikou už by ste vari mohli opustiť. Európa

disponuje asi 22 štátmi, ktoré  majú  porovnateľnú rozlohu a

porovnateľnú ľudnatosť, ako  má približne Slovenská republi-

ka, to znamená od minimálneho  počtu obyvateľov po 10 milió-

nov. Tak hľadajme modely  tam. Česká republika tradične bola

žiariacim vzorom, ale nemám to  presvedčenie, že by mala byť

aj teraz uvádzaná ako vzor.

 

     Vaše vyjadrenie o tom, že súčasný stav, ktorý navrhuje-

te,  že je  východiskom pre  vážne a slušné  programy v STV,

predznačuje, že niektoré iné stanice ste označili, že nedis-

ponujú  vážnymi a slušnými  programami. Mám ten názor tiež a

veľa  poslucháčov takisto.  Ja vám  ďakujem za  tento názor.

A čo sa týka duálneho systému, ktorý tvrdíte vy, že v súčas-

nosti je a treba ho zachovať,  tak v súčasnosti práve nie je

duálny systém. Nie je  duálny systém, pretože STV 2 aj STV 1

sú dva  verejnoprávne terestriálne okruhy  a privátne okruhy

sú jeden družicový a jeden terestriálny. Tak ak toto považu-

jete za duálny systém, tak to je presný opak toho.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Kto  sa ešte  hlási do  rozpravy. Pán  Líška? Nie.  Tak

uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pani Mušková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Chcela by som len vyjadriť počudovanie nad týmto zásad-

ným obratom opozície v  súvislosti s financovaním Slovenskej

televízie. Ešte v predminulom  rozpočte  nebola ochotná pod-

poriť financovanie Slovenskej televízie napriek tomu, že ve-

dela o kritickej  ekonomickej  situácii v Slovenskej televí-

zii, a teraz  chce,  aby  Slovenská  televízia  vysielala na

troch  programoch. A je  dokonca  ochotná to  všetko  platiť

z rozpočtu. Chcem ešte pripomenúť,  že v Maďarsku pristúpili

presne  na ten  istý model,  ktorý  doteraz  platí aj u nás,

a tak dúfam, že aspoň poslanci z Maďarskej koalície nepodpo-

ria tento návrh pána poslanca Ftáčnika.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Líška - faktická poznámka. Nech sa páči.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Reagoval by som na kolegu  Ftáčnika. Rád by som upozor-

nil ctenú snemovňu  na to, že tá jeho  predstava, tak ako ju

tu maľoval, že sa nám snáď podarí v blízkej budúcnosti vybu-

dovať 4. terestriálny okruh  za tých odhadovaných 120, resp.

150 mil. Sk, nehovorím teraz, tá suma nie je rozhodujúca, je

nanajvýš  iluzórna. Predpokladám,  že pán  kolega Ftáčnik sa

touto vecou natoľko podrobne zaoberal,  že vie, aké sú kapa-

citné možnosti existujúcej siete rozhlasových, a teda v tom-

to prípade televíznych vysielačov na Slovensku. Mám na mysli

televízne vysielače ako objekty, to znamená vrátane dimenzo-

vania VN-prípojok, vrátane  dimenzovania dieselových agregá-

tov,  vrátane dimenzovania  anténnych stožiarov. Jednoducho,

nie je  to tak celkom ľahko  a jednoducho možné, aby  sme na

existujúce  stožiare, ktoré sú v najvyšších polohách, kde sú

umiestnené antény, ktoré vysielajú v 4. a 5. televíznom pás-

me, umiestnili  ďalšiu sústavu antén,  ktorá by mala  slúžiť

pre nejakú televíziu, ktorá  bude vysielať terestriálne v 4.

a 5. televíznom pásme.

 

     Aj  televízia Markíza,  pán kolega  Ftáčnik to  vlastne

zdôraznil,  urobila taký  rýchly  skok v pokrytí slovenského

územia aj vďaka tomu, že využila možnosti, ktoré perspektív-

ne budovali Slovenské telekomunikácie a pripravovali pôvodne

ešte, pán kolega, pre tzv. ústredný program sovietskej tele-

vízie. Volalo sa to UPST, ktoré sa potom  neskôr transformo-

valo na TA 3. Jedine vďaka tomu, že  sa využil  tento okruh,

tak bola možná taká expanzia aj televízie Markíza.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce sa vyjadriť.

 

     Nech sa páči.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ja som si s veľkou pozornosťou vypočula vystúpenie pána

poslanca Ftáčnika a musím povedať,  že skutočne  bolo  hodné

obhajoby predkladateľa. Svoje  myšlienky predniesol zaniete-

ne, s príslušnou  razanciou, ale  musím povedať, že  bola to

len obhajoba vlastného  predloženého návrhu (reakcia poslan-

cov), a nie reálne  hodnotenie faktov,  pretože dva základné

fakty sú, a tie sú základné vždy.

 

     Po  prvé, financie - tie  sú  determinujúce  pri každom

rozhodovaní a posúdení. Po druhé,  zdôraznila som, že tu ide

aj o dosiahnutie  duálnosti v technike. Ja  som  takisto ako

pani poslankyňa Mušková prekvapená,  keď sa naraz hovorí, že

Slovenská televízia zvládne tri programy, hoci všetci, ktorí

v parlamente sedíme, veľmi dobre vieme, že má finančné prob-

lémy a ešte ďalšie  vysielanie cez  družicu by znamenalo vý-

razné zvýšenie poplatkov a ďalšie prísuny do televízie.

 

     Vážení, a ďalší fakt je tu,  že verejnoprávna televízia

nemá družicové vysielanie, nemá  vysielanie, ktorým by oslo-

vovala zahraničie, a to je  veľmi  dôležité. Je  to dôležité

pre nový mladý štát, pre  republiku, ktorá si potrebuje tvo-

riť svoj imidž. Imidž Slovenska je tvorený na mnohých dezin-

formáciách a, žiaľ, v súčasnosti len  súkromné televízie vy-

sielajú do zahraničia, a to je skutočne neopomenuteľný fakt.

 

     Tieto dve skutočnosti návrh  pána poslanca Ftáčnika ne-

rieši. Nedostávame odpoveď, ako  finančne zabezpečiť tri vy-

sielania, pretože  ako som vo výboroch  vnímala, poslanci sa

stotožnili, že treba,  aby verejnoprávna televízia vysielala

cez družicu, ale nedávajú riešenie.

 

     Ďalej sa pán  poslanec dovolával legislatívnej stabili-

ty. Pán  poslanec, to, čo vy  navrhujete, je práve vybočenie

z doterajšej od roku 1993  zakotvenej právnej stability v o-

tázke  postavenia STV 2, to  je  úplná  zmena. Vôbec nejdete

v línii, ktorá bola už v roku 1993 naznačená, že tento okruh

STV 2 bude vysielať aj na základe licencie.

 

 

 

     Myslím si, že ste to len na oživenie v sále uviedli, že

vážne a slušné programy sa budú tlačiť len na STV 1, pretože

tým ste vyriekli ortieľ  nielen nad súčasným zložením ostat-

ných programov,  najmä súkromných televízií, ale  aj nad ich

tendenciami smerovania v budúcnosti. Aj ja cítim, že asi tie

súkromné televízie nám nepokryjú to, čo má  byť prínosom pre

kultúru a zachovanie národa, ale  myslím si, že treba pokra-

čovať v požiadavkách, aby licencie boli vydávané tak, aby aj

tieto televízie boli povinné  vysielať vážne - a vašimi slo-

vami povedané -, slušné programy,  aby sa nemuseli tlačiť na

STV 1.

 

     Preto nemám obavy, že by sme toto v budúcnosti nezvlád-

li, ale musíme zvládnuť, aby aj súkromné televízie vysielali

programy, ktoré nie sú len bulvárne.  Ale to nie je dôvod na

to, aby verejnoprávna televízia nemohla vysielať do zahrani-

čia, pretože  dnes nemôže, a to  je základný zmysel udelenia

licencie. A to  ste uznávali v parlamente od  roku 1993. Ale

áno, bolo  povedané, že perspektíva má  byť, aby aj verejno-

právna televízia mohla vysielať do zahraničia.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ja by  som opätovne chcela  apelovať na váš  úsudok, na

vaše zhodnotenie  reality, tej reality,  že ak bude  prijatý

súčasný zákon,  nebudú financie na  tretie vysielanie, ktoré

pôjde cez družicu, a teda verejnoprávna televízia nebude mať

možnosť do  zahraničia šíriť pravdivé  informácie o dianí na

Slovensku. Komu záleží na tom,  aby imidž Slovenska v zahra-

ničí bol objektívny, myslím si,  že bude vedieť, ako má hla-

sovať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.

 

     Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov?

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi  niekoľko  poznámok.  Keďže  som bol pritom

a mal som tú česť byť  na zasadnutí výboru, keď predstavite-

lia  SDĽ v roku 1993 nás  všeobecne  všetkých  presvedčovali

o tom, že riešením pre zložitú ekonomickú situáciu v televí-

zii, ktorá  je skutočne zložitá  celé tie roky,  je a jediné

možné východisko i v záujme diváka je privatizovať STV 2. To

obhajovali predstavitelia SDĽ s tým, že radšej jeden kvalit-

ný program ako dva nekvalitné. Mne  sa to už aj vtedy páčilo

a páči sa mi to dodnes. Mám  ten názor, že áno, tá zásada by

mala platiť i dnes. Lenže  medzičasom  sa vyvinula  situácia

v tom, že  tu vznikla  súkromná  televízia, ktorá v začiatku

bola proklamovaná  ako televízia HZDS,  časom sa profilovala

niekde úplne inde alebo na niečo úplne iné, len nie na tele-

víziu HZDS. Tak  práve tí istí  prídu a práve v duchu a pred

diváka tu predkladajú návrh,  ktorým robia presný opak zase,

že neprivatizovať... (Reakcia poslancov.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení, pokoj!

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Čiže nech použije pán  Ftáčnik akúkoľvek rétoriku, aké-

koľvek argumenty... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení, buďte kultúrni.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     ...akékoľvek argumenty, bude tá  istá, len forma sa me-

ní. Podstatou je to, že jednoducho SDĽ chce byť pri tom, keď

sa bude privatizovať STV 2.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  (Krik v  sále.) Vážení,  pokoj, bez Združenia

robotníkov to aj tak nikto nesprivatizuje, ani v budúcnosti.

(Smiech v pléne a potlesk.)

 

     Prosím spoločného spravodajcu,  aby uvádzal hlasovanie.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte pozmeňujú-

ce návrhy vlády.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Na návrh ústavnoprávneho výboru  budeme hlasovať o tom,

ktorý navrhol tento návrh  zákona neschváliť. Nijaké iné od-

poručenie nebolo, pretože  gestorský výbor neprijal spoločnú

správu, čiže  odporúčaný na uznesenie je  jediný návrh, a to

ústavnoprávneho výboru, ktorý  odporučil Národnej rade tento

návrh zákona neschváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Procedurálna poznámka - nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený  pán  podpredseda,  chcem  povedať  dve poznámky

k tomu, čo predniesol pán spravodajca.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak to nie je procedurálny návrh.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Procedurálne, prosím vás. Ja sa vecne nevyjadrujem, ale

procedurálne chcem povedať, že  sme práve ukončili druhé čí-

tanie a treba otvoriť tretie  čítanie. Hlasovať o návrhu zá-

kona ako celku  môžeme až v treťom čítaní, to si pán spravo-

dajca nevšimol.

 

     Moja druhá poznámka... (Reakcia poslancov.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ešte druhá poznámka - procedurálna. O zákone sa hlasuje

pozitívne. Pán predsedajúci sa bude  pýtať, kto je za prija-

tie zákona.  Tí, ktorí argumenty  vlády  rešpektujú a proste

ich presvedčili, budú hlasovať proti, a tí, ktorí sú za pri-

jatie, hlasujú za. Tak sa hlasuje o vrátených návrhoch záko-

na, čiže nehlasujeme o uznesení ústavnoprávneho výboru, lebo

by sme sa mohli ľahko pomýliť.

 

     To sú procedurálne poznámky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán spoločný  spravodajca, ešte zaujmite  svoje miesto.

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či má návrhy na pokra-

čovanie prerokúvania vráteného  zákona v treťom čítaní. (Od-

poveď z pléna.)

 

     Nemá návrhy.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom zá-

kone. (Hlasy z pléna.)

 

     Pokoj, pokoj.  Tretie čítanie musí  prejsť. Pán spravo-

dajca, seďte pokojne. (Smiech v pléne.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tomto vrátenom zákone v treťom čítaní. Pýtam sa, či niekto

navrhuje opravu legislatívnych, technických alebo jazykových

chýb.

 

     Nech sa páči, pán Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel som  iba informovať ctenú  snemovňu, že, tak  ako

predniesol  stanovisko výboru  pre vzdelanie,  vedu, kultúru

a šport  pán spoločný  spravodajca Tarčák,  my sme neprijali

platné uznesenie,  teda sme ani  neodporučili skrátiť lehotu

na  tretie čítanie,  to znamená,  že tretie  čítanie by malo

prejsť podľa zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážení  priatelia,  je  rozprava,  tretie  čítanie a ja

chcem  predniesť podľa  paragrafov, ktoré  sú na  to určené,

opravu legislatívno-technických  chýb. Nič viac,  nič menej,

nebudem vás dlho zdržiavať.

 

     Chcem  povedať pánu  kolegovi Paškovi,  aby si prečítal

§ 84 ods. 1, ktorý  hovorí,  že  ak  v druhom  čítaní neboli

schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi

sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu  zákona ako celku a

pristúpi sa hneď, tam nie je žiadna bariéra.

 

     Chcem predniesť návrh, pretože náš návrh zákona bol ur-

čený s dňom účinnosti 15. 7. Nenamietal to nikto,  ale je to

legislatívno-technická chyba, lebo 15. 7., aj keby  bol pri-

jatý, účinnosť už nenadobudne.  Navrhujem, aby sme deň účin-

nosti  zmenili a  dávam návrh  na "dňom  vyhlásenia". Ak pán

poslanec chce 30 podpisov, tu ich predkladám. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, keďže neboli

pozmeňujúce návrhy  okrem toho, že  zákon nadobudne účinnosť

vyhlásením, dávam  hlasovať o vrátenom zákone  ako celku, či

Národná rada  Slovenskej republiky v súlade... (Hlasy z plé-

na.)

 

     Prosím? (Hlasy z pléna.) Pokoj, vážení. Dobre.

 

     Pán spoločný spravodajca, uveďte zmenu návrhu, kedy zá-

kon nadobudne účinnosť. Dáme o tom hlasovať.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Je tu  návrh, ktorý je  podpísaný, kde sú  podpísaní 30

poslanci, ktorý znie - deň účinnosti zmeniť na dňom vyhláse-

nia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme o tomto návrhu hlasovať.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o vrátenom zákone ako celku,  či Národná rada Slovenskej re-

publiky  v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy  Slovenskej re-

publiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom  prerokovaní schválila zákon z 26. júna 1997, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového

a televízneho  vysielania v znení neskorších predpisov, vrá-

tený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     týmto sme  program 33. schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky vyčerpali.

 

     Ďakujem vám  za účasť a vyhlasujem 33. schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky za skončenú.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 14.00 hodine.