S p r á v a

     o 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                 konanej 2. septembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 32. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky. Schôdzu  som zvolal na  základe  článku 83 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom

poriadku na požiadanie skupiny 35 poslancov.

 

     Žiadosť skupiny  poslancov ste dostali  aj s programom.

Chcem len  pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokova-

com poriadku  nemožno program schôdze  doplniť alebo zmeniť,

ak bola  zvolaná podľa § 17 rokovacieho  poriadku.  Skôr ako

pristúpime k rokovaniu, urobíme prezentáciu.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov. Konštatujem, že  Národná

rada je uznášaniaschopná.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dnešnej

schôdze  sa  ospravedlnili  páni  poslanci Ásványi, Borovský

a Kolník.

 

     Na  dnešnej schôdzi  overovateľmi budú  pani poslankyňa

Mária Bartošíková a pán poslanec  Gyula  Bárdos. Náhradníkmi

budú  páni poslanci  Anton Juriš a pani  poslankyňa  Terézia

Chlebová.

 

     Skupina poslancov v súlade s § 17 ods. 2 zákona o roko-

vacom poriadku navrhuje na program tejto schôdze rokovanie o

 

     zákone z 9. júla 1997,  ktorým  sa mení  a dopĺňa zákon

číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene  za  pracovnú  pohotovosť a

o priemernom zárobku v znení  neskorších predpisov, vrátenom

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Pristúpime k schvaľovaniu návrhu.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali o tom-

to bode programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme  program 32. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky schválili.

 

     Pristúpime k prerokovaniu  programu 32. schôdze, ktorým

je zákon, ako som ho pred chvíľou uviedol.

 

     Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, ak pre-

zident republiky  vráti zákon s pripomienkami  Národnej rade

na opätovné  prerokovanie, prerokuje  sa v druhom a v treťom

čítaní s tým, že predmetom  prerokovania  sú len pripomienky

pána prezidenta. V tomto prípade pripomienkou prezidenta je,

aby Národná rada uvedený návrh zákona neschválila.

 

 

     Zákon som  svojím  rozhodnutím zo dňa 18. júla 1997 pod

číslom 1661 pridelil na  prerokovanie príslušným výborom Ná-

rodnej rady s tým, že  ako gestorský  výbor  som určil výbor

pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Môžeme pristúpiť k druhému  čítaniu o uvedenom vrátenom

zákone. Materiál ste dostali ako tlač číslo 716. Jeho súčas-

ťou je aj rozhodnutie  prezidenta Slovenskej republiky z 18.

júla 1997 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 9. júla

1997. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 716a vrátane zá-

kona s tým, že vrátenie  zákona  má odôvodniť pán prezident.

Chcem vám prečítať list, ktorý mi pán prezident poslal.

 

     "Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom na  môj vopred pripravený  program Vám oznamu-

jem, že sa nemôžem zúčastniť na opätovnom prerokovaní vráte-

ného  zákona z 9. júla 1997,  ktorým  sa mení a dopĺňa zákon

číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene  za  pracovnú  pohotovosť a

o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Ďalej  žiadam,  aby  Národná  rada Slovenskej republiky

rozhodla v súlade s mojimi pripomienkami uvedenými v rozhod-

nutí z 18. júla 1997."

 

     To je list pána prezidenta.

 

     Dám  slovo  spoločnému  spravodajcovi  pánu Derfényimu.

Predtým má procedurálny návrh pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nemám procedurálny návrh, ale procedurálnu pripomienku,

ktorá sa týka rešpektovania § 25, ktorý hovorí, že rokovanie

o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno

začať, ak  poslancom  neboli najneskôr 24 hodín pred začatím

rozpravy  odovzdané všetky  písomné materiály,  ktoré slúžia

ako podklad,  ak Národná rada bez  rozpravy nerozhodne inak.

Spoločnú správu sme dostali pred desiatimi alebo dvadsiatimi

minútami. Treba teda rozhodnúť, ak to niekto navrhne, zrejme

musí, lebo inak sa nemôže pokračovať v rokovaní bez toho, že

by sa nerešpektovala 24-hodinová lehota.

 

     To je všetko, čo som chcel povedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  dávam  návrh,  budeme hlasovať o tom,  aby sme

mohli pokračovať v schôdzi. Prosím, prezentujme sa a hlasuj-

me. (Hlasy v sále.) Spoločnú správu ste dostali. Pokoj, páni

poslanci.

 

     Hlasujeme o skrátení 24-hodinovej lehoty. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Môžeme pokračovať.

 

     Dávam slovo spoločnému  spravodajcovi výborov  pánu po-

slancovi Derfényimu a prosím ho,  aby podal správu o výsled-

koch prerokovania  vráteného  zákona vo výboroch a v gestor-

skom výbore.

 

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     páni ministri,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  mi, aby  som predniesol  spoločnú správu (tlač

716a) výborov Národnej rady  Slovenskej republiky o preroko-

vaní  zákona z 9. júla 1997, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon

číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene  za  pracovnú  pohotovosť a

o priemernom  zárobku v znení  neskorších predpisov, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

Národnou  radou Slovenskej  republiky, vo  výboroch Národnej

rady.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  ako  gestorský  výbor  pri rokovaní

o zákone z 9. júla 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

1/1992 Zb. o  mzde, odmene za pracovnú  pohotovosť a o prie-

mernom zárobku v znení  neskorších predpisov, vrátený prezi-

dentom Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Sloven-

skej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona  Národnej rady

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  spoločnú  správu

výborov o prerokovaní uvedeného zákona.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1700 z 27. augusta 1997 pridelil zákon z 9. júla 1997,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-

ne za  pracovnú  pohotovosť a  o priemernom  zárobku v znení

neskorších predpisov, vrátený  prezidentom Slovenskej repub-

liky na opätovné prerokovanie  Národnou radou Slovenskej re-

publiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     Zákon  z 9. júla 1997, ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 1/1992 Zb. o  mzde,  odmene  za pracovnú  pohotovosť a

o priemernom zárobku  v znení neskorších  predpisov, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie,

prerokovali uvedené výbory dňa 2. septembra 1997.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal platné  uznesenie v súlade s § 52 ods. 5 zákona Ná-

rodnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národ-

nej rady. Z celkového počtu 15 poslancov výboru bolo prítom-

ných 13. Za návrh uznesenia hlasovalo 5 poslancov, nikto ne-

bol proti a 8 poslancov sa zdržalo hlasovania.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  súhlasil  so zákonom z 9. júla 1997, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene za

pracovnú pohotovosť a o priemernom  zárobku v znení  neskor-

ších predpisov, vrátený  prezidentom Slovenskej republiky na

opätovné prerokovanie, a odporúča  Národnej  rade Slovenskej

republiky uvedený zákon schváliť v pôvodnom znení.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  nesúhlasil s pripomienkou prezidenta

Slovenskej republiky uvedenou pod bodmi I a III v rozhodnutí

prezidenta  Slovenskej  republiky a odporúča  Národnej  rade

Slovenskej  republiky  zákon z 9. júla 1997, ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú

pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpi-

sov, vrátený  prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné

prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci ako gestorský výbor prerokoval stano-

viská jednotlivých výborov k uvedenému zákonu a odporúča:

 

     1. neprijať pripomienky  prezidenta Slovenskej republi-

ky,

 

     2. zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky z 9. júla

1997, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde,

odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení

neskorších predpisov, vrátený  prezidentom Slovenskej repub-

liky, po opätovnom prerokovaní Národnou radou schváliť.

 

     Ďalej  gestorský výbor  poveril spoločného  spravodajcu

výboru Pavla Derfényiho, aby  predniesol spoločnú správu vý-

borov na  schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky. Pred-

metná spoločná  správa výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o prerokovaní zákona z 9. júla 1997, ktorým  sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú

pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpi-

sov,  vrátený prezidentom  Slovenskej  republiky  na opätov-

né prerokovanie  Národnou  radou Slovenskej  republiky, bola

schválená uznesením výborov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci číslo 345 z 2. sep-

tembra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s tým,  že do rozpravy  sa prihlásili za

kluby pán poslanec Dzurinda, pán  poslanec Košnár a pani po-

slankyňa Bauerová.

 

     Prosím teraz pána poslanca Dzurindu.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     problémom, ktorý  podnietil vládu na predloženie zákona

o mzdovej regulácii, je to,  že v slovenskom hospodárstve po

viacerých  rokoch došlo v roku 1996 k nepríjemnému  zlomu, a

to k tomu, že rast reálnych miezd začal predbiehať rast pro-

duktivity práce. Je to, samozrejme, nepríjemný jav, na ktorý

nemôže reflektovať  ľahostajne ani vláda,  ani ekonomika ako

taká. V tom  sa s vládou  zhodneme.  Zhodneme sa s vládou aj

v konštatovaní, že mzdy nie sú v súčasnosti inflačným fakto-

rom. Zhodneme sa s vládou  aj v tom, že v ekonomikách, ktoré

sú v prechode od centrálne  plánovaných k trhovým, je mzdová

regulácia takpovediac povoleným  nástrojom, ale predovšetkým

vtedy, keď hrozí  inflačný vývoj alebo keď sa  už rast miezd

stal takouto rozbiehajúcou príčinou inflácie.

 

     Na Slovensku je však  inflácia pod kontrolou, pod úrov-

ňou 6 %, a ako  som  povedal, zhodneme sa s vládou aj v tom,

že rast reálnych miezd  na infláciu netlačí. Nepríjemné gar-

de, keď produktivita práce  rastie pomalšie ako  rastú mzdy,

sa vláda rozhodla tlačiť alebo riešiť tak, že sa snaží tres-

tať zamestnancov a zamestnávateľov podniku a snaží sa tlačiť

na manažmenty, aby robili niečo s neradostne a pomaly rastú-

cou produktivitou práce. A to už  je oblasť, kde sa s vládou

nezhodneme.

 

     Štátny  tajomník Tkáč  to dnes v našom  výbore  povedal

celkom jasne, že otázku produktivity práce majú v rukách ma-

nažmenty, zákon  tlačí a bude trestať  manažmenty, ak sa ne-

postarajú o rýchlejšiu produktivitu  práce. Domnievam sa, že

rast produktivity práce zďaleka  nie je iba otázkou snaženia

sa manažmentov.  Pravú príčinu treba  hľadať inde. Kde?  Do-

mnievam sa,  že produktivita práce sa  na Slovensku rozbehne

želateľným tempom vtedy, keď budú v našej ekonomike fungovať

normálne vzťahy. Čo sú to normálne vzťahy v ekonomike?

 

     Po prvé, je to predovšetkým  zásada, že ten, kto platiť

má,  bude platiť,  a kto  neplatí,  pôjde  pred súd  a pôjde

z hrušky dole.

 

     Ak mi dovolíte, uvediem dva konkrétne príklady. Nedávno

som navštívil tunel Branisko ako jednu z najväčších diaľnič-

ných stavieb  Slovenskej  republiky. Na  tuneli  na Branisku

som zistil,  že napríklad Banské stavby  Prievidza by chceli

razantne  zvyšovať produktivitu  svojej práce,  preto vydali

štátne  obligácie v objeme 100 miliónov Sk, aby nakúpili ra-

ziace štíty značky Wirth, aby nakúpili ďalšiu potrebnú tech-

niku, prostredníctvom ktorej budú zvyšovať produktivitu prá-

ce. Keďže však štát - a to  je v tomto prípade ten, kto pla-

tiť má - neplatí, Banské  stavby  Prievidza  zo 100 miliónov

korún vlastných  peňazí  nemohli  dať na modernizáciu svojho

strojného zariadenia  ani korunu a všetky  peniaze minuli na

výplaty robotníkom a na kúpu materiálu, aby nemuseli na Bra-

nisku prepúšťať.

 

     Ako si plní ten prvý normálny vzťah v tomto štáte vláda

Slovenskej  republiky? A ako  potom  môžu platiť  za dodávky

iní, keď  vláda svoj grandiózny  diaľničný program postavila

na vode, keď v dokumente z 13. augusta, ktorým vo vláde pre-

rokovala dlhodobý model financovania a rozvoja diaľnic, píše

na strane 3 doslova toto: "V rozpočtovom roku 1997 bolo one-

skorene  rozhodnuté o spôsobe  nahradenia  plánovanej emisie

štátnych dlhopisov,  čím vznikla insolventnosť  investora od

fakturačného  obdobia máj 1997. Insolventnosť  investora  je

čiastočne zmiernená preklenovacími  úvermi, čo však zdražuje

výstavbu." Dopĺňam  preklenovacími úvermi podnikov.  Sto mi-

liónov vydali Banské stavby Prievidza, jednu miliardu si po-

žičal Doprastav  spolu s Hydrostavom,  čo garantuje vlastným

majetkom, pretože objednávateľ, investor, štát postavil celý

program a objednávku  na vode,  na  akej  stojí. Kým  nebude

v tomto štáte platiť zásada, že ten, kto platiť má, kto prá-

ce objednal a práce  prijal, platiť nebude, dovtedy jednodu-

cho  sa nerozprávajme o tom,  že  budeme  zákonmi tlačiť  na

iných  investorov,  iné  podniky,  iných objednávateľov, keď

platiť nebudú.

 

     Druhá zásada. Normálne  vzťahy v ekonomike nastanú vte-

dy,  keď  budeme  vytvárať  také  podnikateľské  prostredie,

v ktorom môžu výnosy rásť  rýchlejšie ako náklady. Odporúčam

predkladateľovi zákona,  aby zašiel napríklad  do Podpolian-

skych strojární v Detve, aby sa  opýtal  manažéra, šéfa PPS,

ako chce modernizovať výrobu, ako chce obstarávať peniaze na

nevyhnutné investície, keď je v takej šlamastike, v akej je,

keď je fabrika zadlžená, keď potrebuje peniaze na modernizá-

ciu a rozvoj. Ale keď pôjde  do banky, tak zistí, že si dnes

môže požičať za 17, 18, 19 %.

 

     Vláda míňa  tak veľa  peňazí v štátnom rozpočte,  vláda

míňa tak  veľa drahých peňazí vo  verejných investíciách, že

úrokové sadzby  sú dnes v komerčných  bankách také obrovské,

aké sú. Môžu robiť PPS mieru  zisku 17, 18, 19 %? Odkiaľ po-

tom môžu nájsť  zdroje na to, aby mohli  začať zvyšovať pro-

duktivitu svojej práce? Za čo budeme potom biť riaditeľa PPS

Detva? Aké východiská  má riaditeľ PPS Detva? Možno jedno by

mohol mať - obrátiť sa  na zahraničného investora, na zahra-

ničný kapitál. Nuž, ale nechajme politiku bokom.

 

     Ako  sa môže  zahraničný investor  pozerať na Slovenskú

republiku,  keď zisťuje,  že na  slovenskom kapitálovom trhu

sa napríklad kradne?  Hovorím o akciách  Chemických  závodov

v Novákoch, o vzťahu INECON a o tom, ako jedného  dňa zisti-

li, že  akcie, ktoré mali právoplatne  na účte, ktosi predal

niekomu inému.  Ako sa môžeme  uchádzať o dôveru zahraničia,

keď  privatizujeme, tak  ako  privatizujeme?  Ako sa  môžeme

uchádzať o dôveru zahraničia,  keď pár mesiacov máme dovoznú

prirážku, potom nejaké depozitá,  potom zase dovoznú priráž-

ku, keď  sedem-osemkrát za 3 roky  novelizujeme zákon o dani

z príjmov a ďalšie ekonomické zákony?

 

     Ďalej sa pýtam, ako môžu rýchlejšie a razantnejšie rásť

príjmy podnikov, keď vláda drží  na takej vysokej úrovni da-

ne, hoci dobre vie, že daňové zaťaženie je už také veľké, že

vlastne nepôsobí priama, ale nepriama úmera medzi výškou da-

ňového zaťaženia a príjmami do štátneho rozpočtu.

 

     Tretia  zásada, ktorá  by  mala  viesť k tomu, aby boli

normálne vzťahy v ekonomike, je,  že nech si o štruktúre ná-

kladov rozhoduje ten, kto zodpovedá za hospodársky výsledok.

Tu si  požičiam stanovisko pána  prezidenta, ktoré považujem

za veľmi  precízne z právnej aj ekonomickej stránky, a čítam

na strane 4 odsek 2: "Okrem toho regulácia miezd zasahuje do

práv vlastníkov. Článok 20  ods. 4 ústavy  pripúšťa obmedze-

nie  vlastníckeho práva  iba za  súčasného splnenia všetkých

štyroch podmienok, ktoré uvádza.  Z nich však požiadavka po-

skytnutia primeranej náhrady za nútené obmedzenie zjavne ne-

bola splnená."  To znamená, že ideme  niekomu dirigovať, ako

má zabezpečovať štruktúru nákladov, ale v ústave takúto opo-

ru  nemáme, resp. konáme v rozpore s Ústavou  Slovenskej re-

publiky.

 

     A ešte, ak dovolíte, jedna  zásada, ktorá by mala viesť

k tomu, aby  vzťahy v ekonomike boli  normálne. Je to zásada

zdravého konkurenčného prostredia. Prostredia, v ktorom budú

platiť rovnaké podmienky pre každého, prostredia, kde sa bu-

de dariť hospodárskej  súťaži, kde jeden bežec, takpovediac,

nebude musieť prebehnúť  tri kolá a iný desať,  ale kde budú

rovnaké podmienky pre všetkých.

 

 

     Chcem sa  opýtať, čo sme urobili  za súčasnej vlády pre

takéto konkurenčné prostredie.  Prečo sme zdegradovali úlohu

Protimonopolného úradu? Prečo  predseda slovenského Protimo-

nopolného  úradu už  nepodlieha prezidentovi  republiky, ale

vláde? A pýtam sa,  aké konkrétne aktivity podnikol Protimo-

nopolný úrad na  ochranu konkurenčného prostredia Slovenskej

republiky za  vašej vlády. Povedzte mi jediný príklad na to,

kedy v ostatnom čase Protimonopolný úrad konal.

 

     V kontraste s tým však  ponúkam mnoho prípadov, keď sme

prijali také zákony, také právne normy, také opatrenia, kto-

ré zavádzajú  do nášho hospodárskeho  prostredia prvky diri-

gizmu,  centralizácie  a  predovšetkým  selektívneho  výberu

tých, ktorým pomôžeme na  úkor tých, ktorí produkujú, čestne

platia a odvádzajú dane.

 

     Dámy a páni, robím záver svojho príspevku v tom zmysle,

že Slovensko  nepotrebuje takéto zákony.  Zákony, ktoré budú

trápiť veľké množstvo manažérov, ale najmä obrovské množstvo

robotníkov a zamestnancov firiem. Slovensko potrebuje návrat

na cestu rozvoja trhovej ekonomiky. Potrebuje nastoliť zdra-

vé a zákonné  vzťahy. Potrebuje dôveru  zahraničia, aby boli

priame investičné peniaze,  potrebuje skrátka prilákať kapi-

tál. Iba toto je cesta k zrýchleniu produktivity práce.

 

     Myslím  si, že  je jasné,  že prerokovaný  zákon takéto

principiálne  otočenie  ekonomiky  nerieši, ale  je o niečom

celkom inom, ako je samotný problém.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Košnár.

 

     S faktickou  poznámkou k vystúpeniu  pána poslanca Dzu-

rindu sa hlási predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený  pán poslanec  Dzurinda, jeden  konkrétny prípad

Protimonopolného úradu - rozhodnutie spred 10 dní voči Všeo-

becnej zdravotnej poisťovni. Tým  chcem povedať, že vo vašom

vystúpení bolo veľmi  veľa nepresností, ale už sme  si na to

zvykli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte  faktická poznámka -  predseda výboru pán

Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Podrobnú  správu o činnosti  Protimonopolného  úradu má

k dispozícii výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie. A každoročne dva razy  do roka správu prerokúvame. Pro-

timonopolný  úrad nepracuje  systémom bubnujúceho poľovníka,

ale diskrétne. Jednoducho taká je jeho práca. Ak predrečník,

nie pán Maxon, ale pán  Dzurinda o tejto činnosti nič nevie,

to neznamená, že tento úrad nepracuje. Skôr niečo iné, že sa

vyjadruje k čomusi, o čom takmer tradične nemá ani tušenie.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     v slovenskej ekonomike sa  nakopili veľmi závažné prob-

lémy. Ich vznik a prehlbovanie  vláda nielen pripustila, ale

v mnohom aj  sama spôsobila. Hospodársky  rast sa spomaľuje,

zhoršuje sa jeho kvalita, vzrástli inflačné riziká a výrazne

sa prehĺbila vonkajšia nerovnováha.

 

     Vláda  neprimerane reaguje  na  tieto a ďalšie problémy

predovšetkým opatreniami, ktoré  prenášajú bremeno dôsledkov

nekoncepčnej hospodárskej politiky  na bedrá sociálne vyčer-

paného občana.  Zvyšujú sa ceny  elektrickej energie, tepla,

benzínu, cestovné, koncesionárske  poplatky atď. A pokiaľ je

nám známe, vláda uvažuje o ďalšom raste cien zvýšením sadzby

dane z pridanej hodnoty zo 6 % na 7 % a presunom  radu tova-

rov zo 6-percentnej do 23-percentnej sadzby. Uvažuje o zave-

dení spotrebných  daní aj na ďalšie  tovary a súčasne presa-

dzuje týmto zákonom mzdovú reguláciu.

 

     Tvrdenie, že mzdová regulácia vychádza v ústrety opráv-

neným požiadavkám na regulovanie neúmerného zvyšovania miezd

manažmentu a neprehlbovania priepastného rozdielu medzi jeho

príjmami a zárobkami radových zamestnancov, je, otvorene po-

vedané, nepravdivé. Pravda je  taká, že uplatnením tohto zá-

kona by sa výrazne zhoršila mzdová, a teda aj sociálna situ-

ácia státisícov robotníkov a ich rodín. Vláda sa odvoláva na

aktuálny vývoj  vzťahu  medzi  rastom  produktivity  práce a

mzdami len v roku 1996, keď  naozaj  došlo k miernemu  pred-

stihu rastu miezd pred produktivitou práce. Ale po prvé, ne-

týka sa to všetkých miezd, najmenej miezd robotníkov a rado-

vých zamestnancov. A po druhé, v celom  časovom rade od roku

1989, vrátane  roku 1996, produktivita  práce  vzrástla viac

ako o 10 %, ale reálne  mzdy dosiahli len 83,9 % úrovne roku

1989.

 

     Pri  raste  spotrebiteľských  cien,  pri  6-percentnej,

resp. v doterajšom priebehu roka 1997 pri 6,1-percentnej in-

flácii a v návrhu vládneho nariadenia - pokiaľ sme mali mož-

nosť sa  s ním zoznámiť -,  povolenom 3-percentnom, prípadne

5-percentnom zvýšení miezd, sa  reálne mzdy a životná úroveň

radových  zamestnancov v dotknutých  podnikoch - a nejde len

o stratové podniky  - ešte zníži. Teda  šafárenie a nehospo-

dárnosť v štáte  zaplatia tí,  ktorí ich  nespôsobili, a tí,

ktorí nemôžu tento stav ani zmeniť. Je to asociálny a proti-

robotnícky zákon.

 

     Manažmenty podnikov, ktoré nedosiahli zisk, nezaplatili

daň alebo príspevky do poistných fondov, majú prirodzene rad

možností, ako  si kompenzovať postihy straty  nároku na 25 %

mzdy. Tento  zákon mení uzavreté kolektívne  zmluvy na zdrap

papiera, keď sa ich časti týkajúce sa miezd a predpokladajú-

ce vyšší mzdový nárast  stanú neplatnými. Problém retroakti-

vity  posúdia kvalifikovanejší  odborníci, právnici. Navyše,

dotkne sa  to aj pracovných zmlúv.  Všetci poslanci, tak ako

sme tu,  sme dostali výzvu s príslušnou  presvedčivou vecnou

argumentáciou  prezídia Konfederácie  odborových zväzov, aby

sme nehlasovali za tento zákon.

 

     Zákon sa naozaj nezameriava na odstránenie príčin v za-

ostávaní rastu produktivity práce.  Napokon, takýto zákon to

ani nemôže  dosť dobre urobiť. Ale  treba si položiť otázku,

či azda problém spočíva v produktivite  živej práce a výcho-

disko v raste jej intenzity.  Dlhodobé a účinné faktory zvy-

šovania  produktivity  práce   sú  na  strane  podnikateľov,

v technickom pokroku, v inováciách, vo vyššom stupni finali-

zácie, v lepšej organizácii práce atď., na ktoré im musí le-

gislatíva vytvárať podmienky. Zabezpečovať konkurencieschop-

nosť udržiavaním,  či dokonca znižovaním aj  tak nízkej ceny

práce, nie je cesta, ktorá by nabádala k nástupu týchto fak-

torov.

 

     Poslanci Strany demokratickej  ľavice boli proti prija-

tiu  tohto  zákona.  Dôvody  uvádzané  prezidentom republiky

i Konfederáciou odborových zväzov na neprijatie tohto zákona

považujeme za plne opodstatnené. Klub poslancov SDĽ je proti

jeho opätovnému prijatiu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ďalej  je  do  rozpravy  prihlásená pani Edit

Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     zákon, ktorý parlament väčšinou hlasov poslancov 9. jú-

la  schválil, patrí  do radu  zákonov, ktoré  v snahe riešiť

čiastkový problém:

 

     1. prekračujú Rubikon princípu ústavnosti,

 

     2. v snahe dosiahnuť krátkodobý cieľ z hľadiska dlhodo-

bých  cieľov a z hľadiska  dlhodobého  riešenia existujúcich

problémov sú kontraproduktívne.

 

     Pokiaľ ide o ekonomické  súvislosti  rýchlejšieho rastu

reálnych miezd v porovnaní s rastom  produktivity práce, ne-

pochybne ide o vážny problém.  Ale v tejto súvislosti mi do-

voľte pripomenúť niekoľko podstatných údajov.

 

     Od roku 1989 ceny výrobcov rástli o 274 %, pričom index

rastu životných  nákladov prevýšil 300 %. Ide o údaje za rok

1996. Index reálnej mzdy, ako  to už bolo povedané, sa pohy-

buje okolo 80 %, pričom  odlišne  rástol index  produktivity

práce. Celková mzdová  úroveň v porovnaní s ostatnými trans-

formujúcimi sa krajinami bola v roku 1995 na Slovensku podľa

analýzy  Parlamentného inštitútu Národnej rady o 18 % nižšia

ako najbližší podobný údaj. Nižšie  priemerné mzdy ako u nás

majú  len  Rusko,  Rumunsko, Ukrajina a Bulharsko.  Čísla sú

uvedené v Monitore Národnej rady - november 1996.

 

     Prepad  reálnej  spotreby  je  dokázateľný  v porovnaní

s dosiahnutou reálnou úrovňou spotreby v roku 1989 - je ešte

stále približne o 20 %  nižšia. V niektorých tovarových sku-

pinách u niektorých spoločenských  skupín je to až dramatic-

ké. Napríklad  spotreba priemyselných výrobkov  - nepotravi-

nárskeho  tovaru  u  poľnohospodárskeho  obyvateľstva,  teda

v sociálnej skupine  roľníkov, sotva  presahuje 50 %. Za ta-

kýchto okolností je zásah  do vývoja miezd navrhovaným, res-

pektíve schváleným spôsobom prinajmenšom nešťastný.

 

     Pre väčšiu zreteľnosť treba tiež dodať, že podiel spot-

reby  domácností na  hrubom národnom  produkte sa  nevyvíjal

v ich prospech. Naopak, podiel  spotreby štátu zreteľne pre-

vyšuje podiel v okolitých krajinách, pričom ani v raste tej-

to  položky nedominuje  podľa analýz  verejná spotreba,  ale

spotreba  štátneho  aparátu.  Z čisto  ekonomického hľadiska

vzniká oprávnená pochybnosť o tom,  či práve v oblasti mzdo-

vého vývoja  je potrebná  regulácia a či by  nebola namieste

regulácia v oblasti  neproduktívnych výdavkov na rozširujúci

sa aparát štátnej byrokracie. Zákon v danej situácii ohrozu-

je sociálny zmier a v politickej  rovine z uvedeného aspektu

je oveľa nebezpečnejší, ako sa môže zdať na prvý pohľad.

 

     Napokon, zákon  nerieši podstatu problému  ani z ekono-

mického hľadiska. Pravdepodobne ide  len o skratovité rieše-

nie, ktoré je naporúdzi, pričom sa zanedbáva riešenie, ktoré

by bolo z dlhodobého  hľadiska oveľa efektívnejšie a produk-

tívnejšie - snaha o reštrukturalizáciu. Nie je  možné stavať

ekonomický vývoj na základe rastu dopytu, pokiaľ tento dopyt

tvorí  len vonkajší  dopyt, to  znamená  vývoz, a zanedbávať

vnútorný dopyt, ako sa to stávalo v uplynulých rokoch.

 

     Prerokúvanie prezidentom vráteného zákona z politického

hľadiska môže  byť svojím spôsobom aj  symbolické. Včera sme

oslavovali Ústavu Slovenskej  republiky, dnes poslanci strán

vládnej  koalície predkladajú  návrh na  opätovné schválenie

zákona,  ktorý  bude  asi dvadsiaty v poradí,  ktorý nie  je

v súlade s Ústavou  Slovenskej  republiky a platnými zákonmi

krajiny. Rozpornosť s ústavou je evidentná v piatich ustano-

veniach a v prípade schválenia nepochybne skončí na Ústavnom

súde.

 

     Vrátený zákon jednak  obmedzuje práva garantované ústa-

vou, jednak  je v otvorenom rozpore s ustanoveniami  ústavy,

a to najmä  s článkami 20, 36 a 55.  Poslanci, ktorí  sa  vo

svojom sľube zaviazali dodržiavať  ústavu a zákony tejto re-

publiky, po dlhom rade zákonov, v ktorých Ústavný súd zistil

rozpor s ústavou, by sa nemali dopustiť ďalšieho flagrantné-

ho porušenia  svojho sľubu, ale  ani sľubu, ktorý  ich viaže

voči svojim voličom.

 

     Chcela by som apelovať na  vás, aby ste neschválili ná-

vrh, ktorý je uvedený v spoločnej  správe výborov, ktorý na-

vrhuje  schváliť  vrátený  zákon.  Klub  poslancov Maďarskej

koalície bude hlasovať proti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bola posledná disku-

tujúca z prihlásených za kluby. Ďalej sa hlásia písomne pani

poslankyňa Schmögnerová a pán poslanec Volf.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani ministerka Keltošová,

     vážená poslanecká snemovňa,

 

     dovoľte  mi, aby  som niektorými  ďalšími pripomienkami

ešte doplnila  postoj poslancov Strany  demokratickej ľavice

k opätovnému  prerokúvaniu  zákona číslo 1/1990 Zb. Všimnite

si tú symboliku. Ide o zákon  číslo 1, ktorý vrátil pán pre-

zident na prerokovanie do Národnej rady.

 

     Položme si otázku, prečo sa vláda rozhodla do ekonomic-

kého balíčka začleniť aj mzdové usmerňovanie. Na začiatku sa

argumentovalo  dosahom rastu  miezd na  infláciu. Čoskoro sa

prišlo na to,  že skutočne tento argument je  prázdny, ak na

druhej strane zdôrazňujeme,  že Slovenská republika dosahuje

také  výborné  výsledky  v raste  cien. Preto  sa prikročilo

k druhému argumentu, a to k argumentu, že nadmerný  rast kú-

pyschopného dopytu  domácností má za  následok rast deficitu

v zahraničnom obchode a rast deficitu bežného účtu platobnej

bilancie.

 

 

     Mali  sme možnosť  prečítať si  veľmi dôkladnú  analýzu

zahraničného obchodu za predchádzajúci rok a za prvé mesiace

tohto roka. Táto analýza  uvádza všetky najdôležitejšie fak-

tory,  ktoré  mali  za  následok  vznik  významného deficitu

v zahraničnom obchode. Určitú  nadväznosť na kúpyschopný do-

pyt domácností  má spomedzi nich  iba jeden jediný,  a to je

dovoz osobných automobilov. Pripomeňme  si, že vláda Sloven-

skej republiky  sa zámerne rozhodla  nezaťažovať dovoz osob-

ných automobilov  do určitej kubatúry  zvýšenými clami práve

preto, aby  umožnila aj občanom,  ktorí majú nižšie  príjmy,

zakúpiť si autá. Predpokladám, že vláda tento krok dostatoč-

ne dobre  zvážila. Ale rozhodne  nemožno tento jeden  faktor

vytiahnuť  ako argument,  že rastom  miezd sa  zvyšuje kúpy-

schopný dopyt  domácností do tej miery,  že vyvoláva deficit

v zahraničnom obchode a deficit  bežného  účtu platobnej bi-

lancie. Argument, že mzdy majú bezprostredný vplyv na zvýše-

ný dovoz, je zrejme veľmi málo presvedčivý.

 

     Dnes sme mali možnosť vypočuť  si vo výbore ďalší argu-

ment, a to taký, že vlastne zabrzdením rastu miezd prejavuje

vláda  starostlivosť o to, aby  nedochádzalo k výraznému ná-

rastu nezamestnanosti. Tento argument je priveľmi demagogic-

ký, ak si uvedomíte, že práve vysoké sociálne dávky v porov-

naní s priemernými mzdami, ktoré sa dosahujú v národnom hos-

podárstve, nemotivujú  ľudí k práci.  Chyba teda nie  je ani

tak  v sociálnych  dávkach,  ale  práve v nízkej  priemernej

mzde, ktorá sa dosahuje v národnom hospodárstve.

 

     Položme si otázku, aký bol skutočný motív, ak vôbec ne-

jaký racionálny motív  bol za tým, že sa  vláda rozhodla za-

členiť  návrh na  mzdovú reguláciu  do ekonomického balíčka.

Nevidím  inú odpoveď  ako to,  že vyhovuje  zamestnávateľom,

ktorí napokon nevystupujú  jednoznačne proti mzdovému usmer-

ňovaniu, ale dožadujú  sa toho, aby  platilo až k 1. januáru

1998, aby im nenarušilo vzťahy medzi odborármi a zamestnáva-

teľmi na podnikovej úrovni, pretože  by si to vyžiadalo nové

kolektívne  vyjednávanie a prehodnotenie  kolektívnych zmlúv

na rok 1997. Zastávajú názor, a vláda zrejme tiež, že radoví

zamestnanci svojimi nízkymi mzdami  majú vlastne zaplatiť za

podniky, ktoré  zamestnávatelia  kryjúci sa v mnohých prípa-

doch s privatizérmi, t. j. s nadobúdateľmi priamych predajov

z Fondu národného majetku, získali. Nielen to, že ľudia boli

okradnutí, nehorázne  okradnutí po prvýkrát,  keď sa národné

bohatstvo, ktoré sa tu vytváralo 40 rokov, dostalo do vlast-

níctva úzkej skupiny ľudí, ale ešte aj to, že svojimi nízky-

mi mzdami majú smiešne nízke kúpne ceny vlastníkom zaplatiť.

Iné z toho nevychádza ako  to, že vláda Slovenskej republiky

je podľa všetkého v závoze podnikateľskej loby a robí to, čo

si ona želá.

 

     Druhá poznámka sa týka toho, čo už otvorili predo mnou.

Keby  sme aj  chceli hľadať  určitý racionálny  argument, do

akej miery  tento návrh zákona  niečo rieši, musíme  dospieť

k záveru, že je to  znovu odraz nekompetentnosti vlády iden-

tifikovať skutočné príčiny,  ktoré posúvajú slovenské hospo-

dárstvo na  pokraj krízy. Na  dôvažok je to  škodlivý zákon.

Uvedomme si, že vláda vlastne drží stranu manažérom, zamest-

návateľom,  ktorým  umožňuje  prostredníctvom  nízkych miezd

zlepšovať si  hospodárske  výsledky a nenúti ich hľadať  iné

spôsoby, ako zvyšovať produktivitu  práce, ako zvyšovať zis-

kovosť podnikov.

 

     Podnikatelia  by si  mali konečne  uvedomiť, že  nie je

možné dosahovať ziskovosť  podnikov prostredníctvom trvalého

udržania nízkych miezd. 95 % podnikov v odvetví  textilného,

odevného,  obuvníckeho  priemyslu  je  stratových,  a pritom

priemerná mzda dosahuje asi 5 890 Sk. Dokedy  sa chcú udržo-

vať mzdy v takýchto podnikoch  na uvedenej úrovni? Nie je to

prirodzene výnimkou,  pretože stratových podnikov  je v slo-

venskom hospodárstve viac ako 50 % - je ich  okolo 3 600 - a

je v  nich zamestnaných viac  ako pol milióna  zamestnancov.

Dôležité je položiť si otázku,  ako to chce vláda riešiť, čo

chce vláda s týmto robiť. Je  zrejmé, že tak ako nič nerieši

zákon o revitalizácii,  nič nebude  riešiť  ani novelizovaný

zákon o mzde,  na ktorý  bude  nadväzovať  vládne nariadenie

o mzdovom usmerňovaní. Celý  ekonomický balíček možno hodno-

tiť ako balíček opatrení,  ktoré môžu mať nanajvýš krátkodo-

bý, časovo veľmi ohraničený  efekt, ktoré však do budúcnosti

nič neriešia.

 

     Pripomeňme si, vážení kolegovia,  že asi pred rokom som

žiadala, aby  ste súhlasili s uznesením  Národnej rady,  aby

sme  zaviazali vládu  predložiť na  prerokovanie hospodársku

politiku vlády. Zrejme vás to nezaujíma a dnes sa znovu dos-

távame do situácie, keď sa  ukazuje, že vláda nie je schopná

veci domýšľať  dlhodobejšie a potom je nútená hľadať náhrad-

né riešenia, aby krátkodobé, žiaľbohu, rastúce  nerovnosti a

diery plátala. V tomto smere majú oprávnenú požiadavku odbo-

rári a Konfederácia odborových  zväzov,  že pokiaľ vláda ne-

predloží komplexný pohľad, čo  chce robiť so slovenským hos-

podárstvom, nemôžu súhlasiť ani s takýmito čiastkovými opat-

reniami.

 

     Na záver mi dovoľte dotknúť sa otázky mzdového usmerňo-

vania v roku 1994. Po prvé, preto, že  sme sa  vlastne nikdy

nedozvedeli, ako sa skončilo vyhodnotenie tohto kroku, ktorý

sa uplatnil v roku 1994.  Zaujímalo by ma,  pán  podpredseda

vlády, či  ste analyzovali mzdové  usmerňovanie v roku 1994.

Je však  potrebné uviesť na správnu  mieru niektoré vyjadre-

nia, ktoré v tomto  smere  odzneli  napríklad v Pressclube a

neskôr aj na stránkach Pravdy. Pán minister financií zámerne

manipuloval niektoré  údaje a myslím  si, že toto  je vhodné

miesto dať to na správnu mieru.

 

     Predovšetkým mzdové usmerňovanie v roku 1994 bolo robe-

né na  základe zákona o štátnom  rozpočte, ktorý  predložila

vláda Vladimíra Mečiara. Schválila  ho vtedajšia vládna koa-

lícia, ktorá  sa neveľmi líši od  súčasnej vládnej koalície.

 

Na  základe  toho  bolo  potom  pripravené vládne nariadenie

s obmedzenou platnosťou od 1. júla 1994 do konca  roka. Uve-

domovali sme  si, že toto opatrenie  môže byť iba krátkodobé

a nebude riešiť  veľké veci. Situácia však  bola výrazne od-

lišná od  dnešnej, pretože sme mohli  použiť jeden argument,

a to, že sme ním chceli do istej miery dosiahnuť určité pro-

tiinflačné účinky. Pripomeňme si, že inflácia bola v tom ob-

dobí viac  ako dvojnásobná, než  je dnes. Nie  je pravda, že

mzdové usmerňovanie bolo pre  všetky podniky vrátane súkrom-

ných. Bolo určené štátnym podnikom a podnikom, v ktorých mal

väčšinovú účasť  štát, resp. Fond  národného majetku, inves-

tičné  spoločnosti a DIK-ovia.  Vtedy  sa  totiž  vychádzalo

z toho, že sa zatiaľ  ešte neprejavilo efektívnejšie správa-

nie vlastníkov, ktorými boli v tom čase fondy a DIK-ovia.

 

     V  porovnaní s tým  sa  má dnešné  mzdové  usmerňovanie

vzťahovať na všetky sektory - štátny, súkromný  aj družstev-

ný. Okrem  toho mzdové usmerňovanie bolo  limitované len pre

stratové  podniky a zo ziskových  podnikov  iba  pre podniky

energetiky, vodného hospodárstva a peňažníctva, pretože prá-

ve v nich vyskočila priemerná  mzda vysoko nad priemer v ná-

rodnom  hospodárstve a nebolo to  ničím  zdôvodnené. V danom

prípade sa však má mzdová regulácia  týkať všetkých podnikov

stratových, ba dokonca aj ziskových, ak nespĺňajú určité do-

datkové kritérium. Naopak, nebude  sa týkať napríklad peňaž-

níctva.

 

     Tretí zásadný  rozdiel je v úrovni usmerňovania. Vládne

nariadenie, ktoré  sme mali  pôvodne v rukách, navrhuje  pri

stratových podnikoch uplatniť  úroveň mzdového usmernenia na

3 %. V roku 1994 to bolo 10 %.

 

     Posledná poznámka  sa týka  postoja k odborárom. Nie je

pravda,  že odborári  v roku  1994 boli  mäkší, ústretovejší

alebo dokonca,  že dnes sú  odborári spolitizovaní. Rokovali

sme dlho, zložito, niekoľkokrát  v tripartite, ale neurobili

sme zásadné rozhodnutie bez toho, aby sme sa nedohodli.

 

     Dnes je situácia presne opačná. Bez toho, aby sa v Rade

hospodárskej a sociálnej  dohody tento  zákon dohodol, vláda

ho predložila  poslaneckej snemovni a zákon  sa schválil. Ak

teda na  Dni ústavy premiér Slovenskej  republiky vyzýval aj

k určitému konsenzu,  má si uvedomiť, a máte si  uvedomiť aj

vy, že konsenzus  treba udržiavať a usilovať sa  oň aj medzi

vládou, zamestnávateľmi a odborármi.

 

     Na záver by som sa chcela obrátiť na podpredsedu Národ-

nej rady pána Jána Ľuptáka.  Pán podpredseda, často ma znám-

kujete  značkou, že som  pravicová  politička. Prosím  vás a

prosím poslancov za Združenie  robotníkov Slovenska, aby as-

poň pri tomto hlasovaní ukázali, že oni sú tí dobrí ľavicoví

politici, a za zákon nehlasovali.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem, že

všetci písomne prihlásení poslanci  už v rozprave vystúpili.

(Šum v sále.) Pardon, ešte pán poslanec Volf. Ospravedlňujem

sa. Nech sa páči, pán poslanec Volf.

 

     Kto chce vystúpiť s faktickou poznámkou?

 

     Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem  len reagovať  na pani  Schmögnerovú  aj  na pána

Dzurindu. Chcem  vám povedať, vážení páni  poslanci, keď ste

boli vo  vláde, nepostavili ste  ani psovi búdu,  nieto ešte

niečo inšie. Pán Dzurinda,  vy ste tak zdehonestovali ekono-

miku. Kde beriete právo o tom ešte hovoriť? Rozbili ste poľ-

nohospodárstvo,  rozbili  ste  stavebníctvo,  všetko.  (Ruch

v sále.) Aj  vy, pani Schmögnerová, boli  ste vo vláde, mali

ste možnosť, mali  ste právo. Čo ste dokázali?  Teraz mi po-

vedzte,  prečo ste  nezamedzili manažmentu,  ktorý si neplní

svoje povinnosti,  aby nemal také veľké  mzdy. Boli ste pod-

predsedníčka  pre  ekonomiku?  Tak  teraz  môžete  predložiť

východisko.

 

     (Vykrikovanie z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Do rozpravy sa už nehlási nikto.

 

     Pán poslanec Volf, nech sa páči.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     vláda  svojím návrhom  mzdovej regulácie  vyvolala celý

rad otázok. Preto sa chcem  spýtať tých, ktorí už raz schvá-

lili túto protiľudovú a protirobotnícku  novelizáciu zákona,

ktorí urýchlene iniciovali ďalšie prerokovanie tohto nespra-

vodlivého zákona,  či nevidia, alebo nechcú  vidieť tú biedu

a problémy obyčajných ľudí,  ktorých navrhované zmrazenie už

aj tak nízkych miezd postihne. Či nevidia, ako žijú robotní-

ci a zamestnanci v čase  vládou  vyhlasovaného hospodárskeho

zázraku, že  cena práce na  Slovensku je na  tragicky nízkej

úrovni a že sa z týchto  platov a miezd pri rastúcich cenách

nedá  jednoducho slušne  vyžiť. Či  nevidia, že  táto novela

postihuje predovšetkým  tých, ktorí môžu  produktivitu práce

len málo ovplyvniť. Najväčšmi  ju predsa ovplyvňujú aktivity

manažmentu, ktorého sa však  paradoxne opätovne najmenej do-

tkne.

 

     Či  nevidia, že  táto novela  odporuje Zákonníku práce,

narúša sociálne partnerstvo, likviduje kolektívne vyjednáva-

nie, čo sú v každej  demokratickej krajine štandardné mecha-

nizmy fungovania spoločnosti. Že je to ukážka farizejstva zo

strany vládnej koalície, keď na jednej strane napáda odbory,

obviňuje z neochoty k dialógu, a na  druhej  strane  návrhom

tohto zákona takýto sociálny dialóg znemožňuje.

 

     Či nevidia, že tento  návrh je nezlučiteľný so zásadami

trhového hospodárstva a voľnej ekonomickej súťaže, a teda aj

s hospodárskou  politikou, ktorú  deklarovalo programové vy-

hlásenie tejto vlády. Tí, čo  budú aj dnes pripravení schvá-

liť ďalšie výrazné zníženie životnej úrovne pre väčšinu ľudí

na Slovensku, nebudú žiť na  opustenom ostrove. Budú žiť me-

dzi tými,  ktorým znova zobrali  z ich chudobnej  peňaženky.

Neviem, ako sa  im chcú pozerať do očí.  Ako chcú vysvetliť,

že vládna  koalícia opätovne tresce nevinných  za zlú hospo-

dársku politiku svojej vlády.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Toľko viem aj ja.

 

     Vážené  kolegyne a kolegovia, nech  vláda  hľadá zdroje

tam, kde skutočne sú. Nech ich hľadá v nespravodlivej priva-

tizácii. Nech ich hľadá medzi neplatičmi daní. Nech ich hľa-

dá v nákladoch na rozvetvenú štátnu byrokraciu, u tých, kto-

rí si nakupujú za štátne  peniaze drahé autá, vybavenie kan-

celárií, ktorí  dostali z Fondu  národného  majetku za babku

exkluzívne byty. Nech ich skrátka hľadá u tých, ktorí si ži-

jú nad pomery na úkor celej spoločnosti.

 

     S touto novelizáciou sa nedá nič iné urobiť, ako ju de-

finitívne zhodiť zo stola. Aj preto odporúčam v zmysle záve-

rov  prezidenta, v zmysle  záverov  Konfederácie  odborových

zväzov, v zmysle zmýšľania a v záujme  neznižovania životnej

úrovne väčšiny občanov nášho  Slovenska túto novelizáciu zá-

kona neschváliť. Nič iné si totiž nezaslúži.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bol  posledný z prihlásených.  Do rozpravy zapisujem

pánov poslancov Kováča, Baránika, Brocku, Magvašiho, Koncoša

a prihlásil sa aj pán podpredseda vlády a pani ministerka.

 

     Končím  možnosť  prihlásiť  sa  do  rozpravy  s tým, že

s faktickou poznámkou ešte  vystúpi pán podpredseda Národnej

rady. Nech sa páči. (Šum v sále.)

 

     Priznávam sa, že mi to  povedal, ale zabudol som na to.

Môže vystúpiť jedine  tak, že teraz dá na  to súhlas Národná

rada. (Hlasy v sále.) Ospravedlňujem sa, pán poslanec. Pred-

tým ste  mi to hovorili,  ale povedal som,  že treba stlačiť

tlačidlo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Som rád, že teraz už v tejto  sále všetci spomínajú ro-

botníkov. Po  novembri 1989 slovo  robotník nikto nespomenul

ani v  starej budove Slovenskej  národnej rady, ani  v novej

budove  Národnej rady  Slovenskej republiky.  A teraz ľavica

i pravica oslovujú robotníkov. Asi ich teraz potrebujete. To

je po prvé.

 

     A po druhé, chcem povedať, že väčšieho farizeja, ako je

pán Volf, som ešte nevidel. (Hluk  v sále.) Však ste sa pri-

lepili kdesi  na chvost strán. Vy  rozprávate o farizejstve?

Pán Majský, ktorý podporuje  sociálnu demokraciu, vašu stra-

nu, mal by štátu všetko zaplatiť a potom bude v tejto repub-

like dobrý život aj pre ostatných.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka k pánu

poslancovi Volfovi. Nech sa páči.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela by som ešte povedať,  že pán poslanec Volf zabu-

dol vysvetliť ten  fakt, že tento zákon skutočne  nie je na-

mierený na obmedzenie príjmov  manažmentu, ale je predovšet-

kým zameraný  na to, aby  zamedzil rastu miezd  radových za-

mestnancov. Ak by sme boli chceli zamedziť rastu príjmov ma-

nažmentu, už niekoľkokrát sme na  to mali možnosti, a my sme

to aj opakovane, vždy pri  návrhoch zákona o štátnom rozpoč-

te, navrhovali. Chceli sme  zaviesť napríklad zvýšené zdaňo-

vanie, takzvanú milionársku daň. Presadzovali sme, aby odme-

ny za účasť v rôznych  orgánoch spoločností, ako sú predsta-

venstvá, dozorné rady,  neboli zdaňované zvýhodnenou sadzbou

25 %, ako je to dnes,  ale aby boli pripočítavané k celkovým

príjmom a zdaňované tak, ako  platia  dane ostatní. Možnosť,

ako zamedziť nadmernému nárastu  miezd manažmentu, tu priro-

dzene je a bola, bohužiaľ, nevyužila sa.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v argumentácii, ktorá doteraz odznela v prospech stano-

viska pána prezidenta,  odzneli predovšetkým ekonomicky fun-

dované  pripomienky, prečo  tento zákon  neschváliť. Dovoľte

mi, aby som povedal, prečo odporúčam tento zákon neschváliť.

 

     Ak sa pozriete na  novelu, ktorú máme predloženú, nepo-

chybne sami cítite, že kľúčový bod tejto novely je § 17a od-

sek 1 písmeno a). Tu sa skutočne hodnotí podstata činu, kto-

rú musí zamestnávateľ spraviť, aby bol sankcionovaný. Všetky

ostatné písmená, všetky ostatné paragrafy hovoria o sankcii,

o kontrole, o tom,  kto  odpustí  sankciu atď.  Ale skutočná

podstata  činu,  ktorého  sa  zamestnávateľ  musí  dopustiť,

je práve § 17a odsek 1 písmeno a). Dovolím si  ho  prečítať.

"Udržiavať prírastok miezd tak, aby v hodnotenom období pri-

merane vyjadroval  vzťah ku kvalitatívnym  ukazovateľom." Je

to veľmi dôležitý paragraf,  vystihujúci to, čo musí zamest-

návateľ spraviť.

 

     Nepochybne nikomu z vás nie  je jasné, čo je to príras-

tok miezd, čo je hodnotené obdobie, čo znamená slovíčko pri-

merane, čo  je to vzťah,  čo je to  kvalitatívny ukazovateľ.

Myslel na to  aj zákonodarca a v odseku 6 toho  istého para-

grafu  hovorí,  že  všetky  tieto  pojmy,  ich výšku a dĺžku

v prípade obdobia  ustanoví nariadenie vlády  Slovenskej re-

publiky. Samozrejme, hľadali sme  toto nariadenie. Máme nový

rokovací poriadok, ktorý hovorí, ak sa má podľa zákona vydať

vykonávací predpis, predseda Národnej rady  môže vyžiadať od

navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu

predloží navrhovateľ  zákona vždy, ak  má vykonávací predpis

nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť

vydaný.

 

     Aj dnes  pri návšteve štátneho  tajomníka pána Tkáča vo

výbore sme  sa dozvedeli, že bezprostredne  po prijatí tohto

zákona sa začne veľmi intenzívne rokovať s odbormi a zamest-

návateľmi o vykonávacom  predpise. Je jasné,  že aj keby pán

predseda chcel  splniť svoju úlohu alebo  svoju možnosť danú

mu  rokovacím poriadkom,  asi by  sa k ničomu  nedopracoval,

pretože podľa toho, čo  sme sa dozvedeli, vykonávací predpis

neexistuje. Bol akýsi starý, ale teraz sa bude rokovať o no-

vom.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  zamyslite sa nad tým  hlavne

tí, ktorí  chcete toto schváliť a nerešpektovať  pripomienky

pána prezidenta, čo schválite. Schválite udržiavať prírastok

miezd, a neviete aký. To nemusí byť 3 a 5 %. To môže byť pol

percenta. Neviete  to, lebo to bude  dané v nariadení vlády.

Schvaľujete hodnotené obdobie, a neviete  aké. Bude to  rok,

mesiac, päťročnica? Nevieme. Ale  vy to schválite. Najstraš-

nejšie slovo je pre mňa "primerane". Toto slovo používal We-

rich vo  svojom filme Soľ nad  zlato, kde primerane pridával

korenie, vajcia a príslušné  veci do  pripravovaného koláča.

A vy schválite slovo "primerane", hoci neviete, koľko je to,

lebo to  nie je v zákone  uvedené. A vládne  nariadenie ešte

nepoznáte.  Ak ho  poznáte, my  ho nepoznáme.  Potom by bola

veľká chyba, že nepracujeme na rovnakej úrovni a že materiá-

ly, ktoré máte k dispozícii vy, nemajú poslanci opozície.

 

     A ďalej, schvaľujete kvalitatívne ukazovatele, schvaľu-

jete vzťah. Ešte sa dotknem  slova "vzťah". Samozrejme, môže

byť nejaký  matematický vzťah, môže  byť citový vzťah.  Môže

byť aj taký,  pán Cuper, na ktorý myslíte  vy. (Smiech v sá-

le.) Zase schvaľujete niečo, a neviete, čo to je, pretože to

zákon  nešpecifikuje.  A nakoniec  schvaľujete  kvalitatívny

ukazovateľ, a neviete aký. Aký to bude kvalitatívny ukazova-

teľ? Bude to naozaj  produktivita, ako všetci predpokladáme,

že  bude? Nevieme,  lebo zrejme  keby zákonodarca  myslel na

produktivitu, tak asi by to tu  napísal. Ale on ju tam nena-

písal. To znamená, že to bude niečo iné. A čo, pýtam sa.

 

     Vážení páni,  vážené dámy, myslím si,  že ešte v parla-

mente nebol  predložený zákon, kde  by boli poslanci  nutení

schvaľovať takúto  mačku vo vreci. Skutočne  dávame vláde do

rúk právo urobiť si z tohto  návrhu zákona absolútne predmet

svojej vlastnej potreby. A bez ohľadu na to, čo ste schváli-

li, vláda si urobí, čo chce, lebo neviete, čo sme schválili.

 

     Povedal by som, že toto je taký veľmi čistý príklad to-

ho, čo sa môže stať, keď sa do parlamentu nedostane nariade-

nie spolu  so zákonom. Preto odporúčam,  aby sme tento zákon

neschválili. Ak  ho chce predkladateľ - vláda predložiť ešte

raz, nech sa páči, ale predložte nám ho aj s vykonávacím na-

riadením, aby sme vedeli, aký vzťah schvaľujeme a aké to bu-

de primerane. Prosím vás  primerane, neschváľte tento zákon,

lebo  je to  zlý zákon,  ktorý o  ničom nehovorí,  absolútne

o ničom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik.

 

 

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     návrh  zákona  patrí  do  skupiny systémových opatrení,

ktorým vláda  chce riešiť závažné  problémy našej ekonomiky.

Je to jedno z opatrení, ktoré, ak by malo  pôsobiť len samo-

statne, mohlo  by pôsobiť všelijako.  Ale vzhľadom na to, že

ide o celý súbor  doteraz prijatých a pripravených opatrení,

dá sa  reálne predpokladať, že  toto opatrenie bude  pôsobiť

pozitívne a zohrá pozitívnu úlohu v rozvoji našej ekonomiky.

 

     Porušovanie vzťahu  medzi  produktivitou práce a mzdami

je veľmi  závažný problém v každej  ekonomike. Vyskytuje  sa

nielen u nás, ale  aj v iných  štátoch,  vyskytuje sa nielen

teraz, ale  vyskytovalo sa aj v minulosti. Mzdová  regulácia

ako  jedno z opatrení, ktoré  má  riešiť  tento problém,  sa

u nás už aplikovala vo viacerých časových obdobiach s väčším

a menším úspechom.

 

     V minulosti sa tento problém chápal trošku inak, preto-

že vzťah medzi produktivitou  práce a rastom miezd nebol tak

diametrálne odlišný  ako  teraz. Uplatňoval  sa napríklad aj

v roku 1994. Pani poslankyňa  Schmögnerová povedala, že síce

nevie,  ako  bola  vtedy  vyhodnotená  mzdová regulácia, ale

zrejme pozitívne. To znamená, že pravdepodobne zohrala pozi-

tívnu úlohu,  lebo sa to  potom  prejavilo v pozitívnych vý-

sledkoch.

 

     Na základe pozitívnych výsledkov sa upustilo od ďalšie-

ho pokračovania mzdovej regulácie.  Ale tým, že produktivita

práce nerastie tak rýchlo, ako  rastú mzdy, dochádza k poru-

šovaniu elementárnych pravidiel hospodárenia, lebo sa vyplá-

cajú peniaze, ktoré  nie sú kryté. To následne  vedie k nad-

mernej spotrebe, čo iniciuje rast inflácie.

 

     Aj  keď sa  tu  niekoľkokrát  hovorilo, že  vývoj miezd

u nás nevedie k inflácii,  treba úprimne povedať, že problém

je trošku  zložitejší a nemožno ho chápať  tak zjednodušene.

Treba vedieť,  že okolo 80 % celého objemu  hrubého domáceho

produktu ide do finálnej spotreby. A tých 80 % zase - chápem

tých 80 % ako 100 % - sú pracovné  príjmy. Ak je  tento fakt

skutočným  faktom, čo  potvrdzuje jednak  štatistická správa

o hodnotení výsledkov za minulý  rok, ale aj správa Národnej

banky, teda možno  tomu veriť, že je to  tak, to znamená, že

potom vplyv rastu miezd, ktorý  sa takto prelieva do spotre-

by, musí nejakým podielom  ovplyvňovať vývoj inflácie. Samo-

zrejme, väčším  podielom sa prelieva do  rastu spotreby, čím

v ekonomike  vzniká rozpor,  ktorý sa  prejavuje v nadmernom

dovoze oproti vývozu.

 

     Ďalej problém  nadmerného rastu  miezd vedie k tomu, že

sa narušuje  tok peňazí, lebo  dochádza k vyplácaniu  miezd,

ktoré nie sú kryté. To  znamená, že organizácie, ktoré apli-

kujú  takúto  hospodársku  politiku,  nemajú  potom dostatok

zdrojov na  to, aby si  mohli plniť ostatné  povinnosti voči

štátu, poisťovniam a, samozrejme, aj Fondu zamestnanosti. Tu

dochádza k parazitizmu, proti  ktorému  treba  bojovať v tom

zmysle, že  organizácie, ktoré si  neplnia tieto povinnosti,

parazitujú na úkor tých organizácií a zamestnancov, ktorí si

povinnosti voči štátnym a verejnoprospešným  inštitúciám pl-

nia.

 

     V záujme stability  makroekonomických  vzťahov  siahajú

vlády v takých  prípadoch k opatreniam a jedným z nich je aj

mzdová regulácia. Preto v tejto etape a v daných podmienkach

považujem  mzdovú  reguláciu  za  úplne  správne, prirodzené

opatrenie, ekonomický  nástroj, ktorý vláda  má právo použiť

a využije ho na to, aby prispela svojimi opatreniami ku kon-

solidácii pomerov v ekonomike. V tomto prípade má mzdová re-

gulácia  pôsobiť ako  nepriamy ekonomický  nástroj, aby pri-

viedla organizácie k rozumu a upozornila  ich, ak budú v ne-

správnych  zásadách  hospodárenia  pokračovať,  že nasleduje

ďalší krok, a to je konkurz. A ak nemá k tomu dochádzať, tak

sa organizácie tomu musia vyhnúť.

 

     No na  druhej strane organizácie,  ktoré takto hospodá-

ria,  sa  ochudobňujú,  pretože  obmedzujú  svoje akumulačné

zdroje, ktoré by mohli použiť  inak, na nákup novej techniky

a cez  novú techniku  zabezpečovať rast  produktivity práce.

Treba si uvedomiť, že pre malé organizácie sú vlastné zdroje

jedinou alebo rozhodujúcou cestou,  ako si zabezpečiť akumu-

lačné zdroje.

 

     Mzdová regulácia, tak ako  je chápaná v navrhovanom zá-

kone, nemôže  poškodiť zamestnancov. Po  prvé, ak sa  zdroje

nevytvoria,  tak zamestnanci  nemôžu mať  nárok na zdravotnú

starostlivosť. Ale zákon je  zameraný len proti manažmentom,

ktoré zneužívajú postavenie,  že organizácie zle hospodária,

a ony si vyplácajú vysoké mzdy.  Vážení, proti tomu sú všet-

ci, ktorí  sa racionálne dívajú na  súčasnú ekonomickú a so-

ciálnu  situáciu.  Preto  si  myslím,  že  toto opatrenie je

správne.

 

     Z tohto pohľadu rozlišujem v podstate tri skupiny práv-

nych subjektov.

 

     Do prvej skupiny patria  štátne podniky, ktoré prevzali

na seba záväzky štátu alebo štát na ne presunul svoje záväz-

ky, a tým  sa dostali  do ťažkostí,  boria  sa s problémami,

chcú si udržať svojich zamestnancov, a preto sa usilujú zvý-

šiť alebo  zlepšiť mzdovú situáciu. Ako  je všeobecne známe,

naše mzdy  sú relatívne nízke  aj pri nízkych  cenách, ktoré

máme.

 

     Do druhej skupiny patria  organizácie, ktoré sa vplyvom

zlého  hospodárenia  dostávajú  do ťažkostí, a preto  nemajú

dostatok zdrojov.  Ale vlastným  zamestnancom a, samozrejme,

sebe mzdy vyplácajú.

 

     Do tretej skupiny  patria predovšetkým súkromné organi-

zácie, ale aj niektoré štátne organizácie, ktoré cieľavedome

zneužívajú súčasnú situáciu a benevolentnosť  legislatívy na

to, aby narušovali vzťah  medzi produktivitou práce so všet-

kými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho  vyplývajú, na os-

tatné vzťahy organizácií.

 

     Domnievam  sa, že  tento zákon  môže významne  prispieť

k tomu, aby sa tieto problémy dali zdokonaliť.

 

     Chcel by som reagovať na  diskusiu, ktorá tu bola, a na

niektoré problémy, ktoré boli  nanesené. Chcem upozorniť, že

problémy  s financovaním  veľkých  stavieb  boli u  nás vždy

a málokedy sa podarilo na  dlhšie obdobie, trebárs na polrok

alebo rok, zabezpečiť plynulé  finančné zdroje na financova-

nie napríklad  veľkých stavieb. Samozrejme, aj  v tomto roku

vláda predpokladala  určitý spôsob financovania.  No plne sa

nevydaril, došlo tam približne k trojtýždňovému alebo mesač-

nému sklzu. Z toho nemožno  robiť závery, že ide o zlý pred-

poklad vlády,  zlý úmysel a  neschopnosť atď. To  je ohromne

skreslené a veľmi jednostranné.

 

     Pán kolega Dzurinda,  problémy Podpolianskych strojární

nie sú  dnešné. Súhlasím s vami, že  majú  problémy, ale tie

vznikli v roku 1991 - aby ste vedeli - s projektom Lombardi-

ni, a to v tom zmysle, že vtedajší  manažment  chcel chytrá-

čiť a vymkol sa z tohto  projektu. Vymkol sa z toho projektu

tým, že spôsobil problémy  Martinu a spôsobil problémy sebe.

To znamená, že tento problém  je trošku hlbší, má historické

korene  kdesi inde,  v neschopnosti  vtedajšieho manažmentu.

Nemusí to  byť v neschopnosti tohto  manažmentu, lebo ho ne-

poznám, ale toho, ktorý bol v tom období. Poznám tento prob-

lém a viem, o čo vtedy  išlo. Skutočne  svojou neprezieravou

politikou  spôsobili to,  že nakoniec  dnes je  firma v tých

ťažkostiach, ktoré majú.

 

     Ak sa niekto domnieva, že  tento zákon prispeje k naru-

šovaniu trhových  vzťahov, tak sa veľmi  mýli. Práve naopak,

tento zákon má zdokonaliť  trhové podmienky v našej ekonomi-

ke. Zdokonalením  finančných tokov má  prispieť k ozdraveniu

finančnej situácie  nielen jednotlivých organizácií,  ale aj

celej  ekonomiky. A toto je  kľúčový  problém,  ktorý musíme

riešiť.

 

     Zákon sa nepriaznivo dotkne  zamestnancov len vtedy, ak

sa zneužije. Už v našom výbore som povedal, že sa tu vytvára

vynikajúci priestor na pôsobenie odborových organizácií, aby

využili tento  zákon a začali účinne  bojovať za záujmy svo-

jich členov.

 

     Na otázku,  aká je situácia v textilnom  priemysle,  by

som chcel uviesť, že to nie je celkom pravda. Pamätám sa, že

napríklad ešte v roku 1994 bola najhoršia situácia v odmeňo-

vaní  vo vtedajšom  štátnom podniku  Trikota Vrbové.  Ale už

v roku 1994 orgány, ktoré tam boli, prijali zásadu, že prie-

merná mzda musí  prekročiť hranicu 4 000 Sk.  To znamená, že

to bol posledný podnik, ktorý mal najnižšiu mzdu, a situácia

je tam trošku iná, ako to bolo povedané.

 

     Rád by som  povedal pár slov, a to  som už niekoľkokrát

hovoril, nadviazal by som na  to, čo povedal podpredseda Ná-

rodnej rady  pán Ľupták na  adresu pána poslanca  Volfa. Pán

poslanec, často  prezentujete  rôzne názory,  ale viem a som

presvedčený, že neviete, čo čítate.  Je mi ľúto, že to takto

robíte, ale, žiaľ, nemôžem to označiť inak ako takto.

 

     Pán poslanec, uvedomte si jedno. Ak sa hovorilo o našej

ekonomike ako o ekonomickom  zázraku, prvý  to nepovedal nik

z našich ekonómov, z našich  politikov, ale  povedali to zá-

padní analytici,  ktorí poznajú  pravidlá hry, a to pravidlá

hry, ktoré vyplývajú zo  stabilizačného zákona, ktorý prijal

nemecký parlament v roku 1967, podľa ktorého  sa makroekono-

mika  hodnotí zo  štyroch  pohľadov.  Predovšetkým z pohľadu

rastu hrubého domáceho produktu, miery nezamestnanosti, mie-

ry inflácie a podielu salda  zahraničného  obchodu na hrubom

domácom produkte. Pán poslanec,  uvedomte si, že tento výrok

bol vznesený v roku 1995 a v roku 1994 naša ekonomika prešla

z totálneho  prepadu z roku 1993 do  vysokého  rastu  v roku

1994 a v roku 1995.  Je len samozrejmé, že racionálny analy-

tik dospel k záveru, že ide o krok, ktorý je veľmi zriedkavý

vo  svetovej  ekonomike,  aby  ekonomika  z prudkého prepadu

prešla v pomerne  krátkom období,  v priebehu jedného  roka,

k vysokému ekonomickému rastu. A na základe toho títo odbor-

níci dospeli k záveru, v ktorom nazvali tento rast ekonomic-

kým zázrakom. Skutočne treba úprimne  povedať, že je to oje-

dinelý prípad, ktorý sa u nás stal. Môžeme byť na to hrdí na

všetkých, ktorí sa o to pričinili.

 

     Ešte by som rád  odpovedal pani kolegyni Schmögnerovej,

ktorá má námietku, že  existujú vysoké odmeny pre štatutárne

orgány.

 

     Pani  poslankyňa, úplne s vami  súhlasím. Ale  treba si

uvedomiť, že tento vývoj ste  zaviedli vy, keď ste boli pod-

predsedníčkou vlády.  Veľmi dobre sa na  to pamätám a poznám

všetky predpisy,  ktoré vtedy boli.  Platila zásada, že  na-

príklad dozorným  radám sa za ročné  pôsobenie platilo 5 400

Sk. Pani poslankyňa, za  vašej vlády, samozrejme, vďaka vám,

sa zvýšili tieto odmeny na 10 000 Sk mesačne. Tam je zárodok

tohto rastu. A teraz kritizujete.  Tak vedzte, že vy máte na

tom podiel.

 

     Vážené dámy a páni, končím. Podľa môjho názoru je zákon

dobrý. Prosím vás, aby ste hlasovali za jeho schválenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej má vystúpiť pán  poslanec Brocka, ale s faktickou

poznámkou sa najskôr hlási pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcel by  som pánu poslancovi  Baránikovi poďakovať, že

vo svojom vystúpení ako  hospodársky expert HZDS priznal, že

po vyše dva a pol roka pôsobenia tejto vlády sú v slovenskom

národnom hospodárstve, citujem "závažné problémy", ktoré  sa

pokúša vláda  riešiť aj týmto zákonom.  Pán profesor Baránik

tým vlastne skoncoval s propagandou  hospodárskych úspechov,

ktorú  doteraz robilo  HZDS aj  vláda Slovenskej  republiky.

Veľmi  pekne mu  za to  ďakujem, že  bol taký  úprimný. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Pán  poslanec Baránik  hovorí o súbore  opatrení. Nako-

niec, jeden sme tu už svojho času mali a tiež priveľmi nepo-

mohol. A ďalej hovorí, že v tomto súbore aj tento zákon spl-

ní svoju úlohu. Ale aký je to súbor? Aj nestranícki odborní-

ci hovoria jasne o tom, že nemôže dlhodobo ani systémovo po-

zitívne ovplyvniť chod  národného hospodárstva. Preto riešiť

ekonomické problémy, a to navyše len  krátkodobo, na zlepše-

nie nepriaznivej  bilancie príjmov a výdavkov  štátneho roz-

počtu výhradne na úkor ľudí s najnižšími príjmami je skutoč-

ne farizejstvo. A keď už hovorím o tom farizejstve, je niečo

väčším  farizejstvom, ako  kandidovať  za  robotníkov  a po-

tom  prijímať a podporovať  protirobotnícke  zákony? Hovoriť

o spravodlivosti, a pritom  sa zúčastňovať na nespravodlivej

privatizácii? Alebo hovoriť proti  privatizácii bánk a potom

hlasovať za túto privatizáciu?

 

     A ešte k pánu Baránikovi. Na hospodársky zázrak sú mož-

no niektorí hrdí, ale je otázka, koľko je aj najedených.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nemôžem  súhlasiť s pánom  profesorom  Baránikom, najmä

s niektorými jeho výrokmi. Povedal, že tento zákon bude pro-

ti zamestnancom  len vtedy, keď bude zneužitý. Nie, je proti

zamestnancom vtedy, keď bude použitý. To jasne hovorí § 17a.

 

     Ďalej pán poslanec Baránik hovoril o tom, ako tento zá-

kon  dáva priestor  pre odborové  organizácie. Pán profesor,

ako môžu  odborové organizácie uplatniť  mzdové vyjednávanie

v oblasti  vyššej  kolektívnej  zmluvy, keď v jednom odvetví

pracujú podniky s rôznym  kvalitatívnym  ukazovateľom? To sa

jednoducho do vyšších kolektívnych zmlúv už nedostane. A tým

vyššia kolektívna  zmluva vlastne stráca  svoj význam, ktorý

doteraz mala. To je predsa jasný krok proti odborom. To azda

nemyslíte vážne.

 

     A po tretie, skutočne by som sa chcel spýtať, na zákla-

de čoho hovoríte, že tento zákon je dobrý, keď naozaj nevie-

te, aký bude primeraný vzťah. Alebo to viete?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Chcela by som položiť  otázku pánu poslancovi Barániko-

vi. Pán poslanec, ak som ako podpredsedníčka vlády bola zod-

povedná za  to, že narástli  odmeny v štatutárnych orgánoch,

prečo pán podpredseda  vlády a minister financií hneď po ná-

stupe  nezrušil toto  moje údajné  nariadenie alebo  dekrét,

podľa  ktorého v  štatutárnych orgánoch  spoločností sa mali

poskytovať vysoké odmeny? Zrejme ide o niečo celkom iné.

 

     Druhá vec.  Viete, ak nahovoria  podpredsedovi Národnej

rady pánu Ľuptákovi, že tento novelizovaný zákon má postiho-

vať iba manažmenty, a on nemá toľko času, aby si tento zákon

sám starostlivo prečítal, môžem to  zobrať, ale ak vy tu vy-

stupujete s argumentáciou, že tento  zákon  postihne iba ma-

nažmenty a radových zamestnancov  nepostihne, tak už nemôžem

hovoriť, že nemáte čas si to prečítať, ale že zámerne chcete

klamať  poslancov, ktorí  si tento  zákon neprečítali. Tento

zákon  jednoznačne hovorí,  že manažmenty  sa budú pokutovať

iba v tom  prípade, ak tento  zákon nebudú dodržiavať. Prečo

by to robili? Zrejme je  pre nich cestou ľahšieho odporu to,

že jednoducho  zákon a vládne nariadenie,  ktoré bude na zá-

klade tohto zákona pripravené,  budú rešpektovať. Inými slo-

vami, nezvýšia mzdy nad smerné číslo rastu miezd.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Mám len dve  poznámky k tomu, o čom  hovoril pán kolega

Baránik.

 

     Po  prvé, samozrejme,  pán poslanec,  že mám pochopenie

pre  problémy pri  financovaní  takej  veľkej akcie,  ako je

diaľničný program. Ale ak v auguste dlhuje vláda dodávateľom

za vykonanú  prácu 2 100 mil.  Sk, pre to, prosím,  už nemám

pochopenie. Nemám pre to pochopenie, lebo takto samotná vlá-

da deformuje platobné vzťahy a zvyšuje  neporiadok v platob-

ných vzťahoch. Produktivita práce  sa môže zvyšovať iba vte-

dy, keď bude v platobných  vzťahoch poriadok. To je prvá po-

známka.

 

     A druhá poznámka. Aj pri  vašom vystúpení som si uvedo-

mil paradox, tak ako som si ho uvedomil aj vtedy, keď bol vo

výbore  štátny tajomník  Tkáč. Aj  vy ste  povedali, že mzdy

netlačia na  infláciu. To je pravda.  Vlani boli reálne mzdy

len tesne nad infláciou - neviem percento - 1,2 %. To zname-

ná, že  nijako dramaticky nie.  Ako chceme dobiehať  životnú

úroveň vyspelých štátov, keď aj tento rast miezd je privyso-

ký? Samozrejme, že nie je privysoký. Aj z jedného, aj z dru-

hého vyplýva, že problémom teda nie sú mzdy, ale produktivi-

ta  práce.  A produktivitu  práce  idete  riešiť  reguláciou

miezd. Je to jednoducho  logická trojčlenka, ktorá poukazuje

na bezradnosť súčasnej vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     vážený pán poslanec Baránik,

 

     už dnes vo  výbore som reagoval na vaše  slová o nespo-

četnom množstve  neschopných manažmentov a nepoctivých a ne-

zodpovedných  vlastníkov. Pán  kolega Baránik,  posledné tri

roky privatizujú  len poctiví privatizéri  "mečiarovci", tak

si to vybavte priamo s nimi  a nemusíte to skúšať cez mzdovú

reguláciu tu v parlamente. (Potlesk.)

 

     Dámy a páni, vlastne sme už rozhodnutí, ako budeme hla-

sovať,  či poslanci  vládnej koalície,  alebo opozície.  Ale

predsa mi len dovoľte niekoľko poznámok.

 

     O tom, aká je  ekonomická situácia Slovenskej republiky,

nehovoria len štatistické čísla o makroekonomických ukazova-

teľoch, ale hovoria o tom aj reálne opatrenia a kroky súčas-

nej vlády. Táto  vláda začiatkom leta s účinnosťou  od 1. 8.

prijala  balík ekonomických  opatrení, veľmi  pekný spoločný

výraz pre zdražovanie elektriny, pre zdražovanie cestovného,

koncesionárskych  poplatkov,  vodného  a  stočného,  benzínu

a nafty. Inými  slovami aj o tom  zákone, ktorý  teraz znovu

opätovne prerokúvame. Týmto zákonom, resp. týmto vládnym ná-

vrhom zákona, vláda vysiela signál občanom,  najmä tým, kto-

rých príjmy a mzdy sú nízke, že budú ešte nižšie.

 

     Ale k balíku známych ekonomických opatrení treba pripo-

čítať aj iné, o ktorých sa tak explicitne nehovorí. Nechváli

sa nimi  ani vláda, len  mnohí občania, najmä  dnes, keď ich

deti sú po prvý raz v škole, keď títo  rodičia, najmä rodiny

s malými deťmi, po 1. júli tohto roka zistili, že nemajú ná-

rok na prídavky na deti alebo sa prídavky na deti krátili.

 

     (Hlas v sále.)

 

     Pani poslankyňa  Aibeková, keby ste  tomu rozumeli, tak

by ste neoponovali.

 

     Ale ak  mi dovolíte, vysvetlím  to bližšie. Povinnosťou

vlády je podľa zákona o životnom  minime upraviť sumy život-

ného minima vtedy, ak životné náklady v nízko príjmových do-

mácnostiach prekročia 10 % od posledného upravovania súm ži-

votného minima vládnym nariadením. To znamená, že keď život-

né náklady vzrástli o viac ako 10 %, tak  vláda to musí uro-

biť zo zákona vládnym nariadením,  to znamená nie cez parla-

ment zvyšovaním súm životného minima.

 

     Dámy a páni, tie sumy vzrástli od júla 1995 nie o 10 %,

ale o 15 %. A teraz, ako sa  to  dotýka  rodín s deťmi? Mzdy

rástli, rastú každý rok, samozrejme, tým percentom, ako ras-

tú v národnom hospodárstve, ale  sumy životného minima sa od

roku 1995 nemenili.  To znamená, že k 1. júlu  pri opätovnom

priznaní nároku  na prídavky na deti  zrazu rodič zistil, že

jeho príjem je vyšší  ako 1,5-násobok životného minima alebo

je  vyšší ako 2-násobok  životného  minima, ale  pritom jeho

reálne príjmy  sa nezvýšili. Takže niekto  prišiel pri dvoch

deťoch o 500 korún a niekto o viac. Aj toto je súčasť balíka

ekonomických opatrení súčasnej vlády, alebo možno inými slo-

vami, aj  toto je výraz alebo  prejav rodinnej politiky, akú

táto vláda robí.

 

 

     Dámy a páni, týmto vláda obrala na celý rok práve tieto

rodiny s deťmi o milióny korún. Spôsob, akým vláda chce rie-

šiť nakopené  ekonomické problémy na Slovensku,  podľa môjho

názoru  nevedie k cieľu. V mnohých veciach  sa zhodneme. Ho-

vorili o tom už predrečníci. Ale  toto nie je spôsob na rie-

šenie aj  toho nepriaznivého stavu alebo  relácie medzi pro-

duktivitou práce a rastom miezd.  Obávam sa, že popri už vy-

menovaných negatívnych dosahoch na obyvateľstvo budú aj iné.

Poistné fondy, zdravotné či fondy Sociálnej poisťovne, alebo

Národného úradu práce sa nebudú viacej napĺňať.

 

     Ak vo výbore hovoril  štátny tajomník ministerstva prá-

ce,  sociálnych vecí a rodiny,  že  vláde  ide v prvom  rade

o zamestnanosť, o udržanie  zamestnanosti, je  paradoxné, že

práve týmto zákonom  môžeme nezamestnanosť zvyšovať. Pozrite

si § 17. Zamestnávateľ, ktorý  nemá  fond na sankčné odvody,

bude ich vlastne uhrádzať z nákladov. Zvyšovanie  nákladov a

znižovanie  konkurencieschopnosti  vedie k zvyšovaniu  neza-

mestnanosti. A tí nepoctiví, prepáčte  mi  za výraz, poctiví

privatizéri "mečiarovci" si nájdu spôsob, ako zaplatia svoje

manažmenty, ale doplatí na to obyčajný, jednoduchý  človek a

doplatia na to rodiny s deťmi.

 

     Priatelia, dámy a páni, už na základe vypočutého súhla-

sím s dôvodmi, ktoré uviedol pán prezident, keď vrátil tento

návrh zákona. Súhlasím aj  so stanoviskom Konfederácie odbo-

rových zväzov, a preto nebudem hlasovať za tento návrh záko-

na.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  pán poslanec Magvaši. Predtým

s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán kolega Brocka,

 

     chcel by  som uviesť vo svojom  vystúpení dve poznámky.

Po prvé,  vo výbore som nepovedal,  že máme nespočetné množ-

stvo  nepoctivých podnikateľov,  ale že  je veľa nepoctivých

podnikateľov. A druhá poznámka, že je 90 % tých nepoctivých,

ktorí  sa  dostali  k  majetku,  keď  ste  boli vo vláde vy.

(Smiech a ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     bolo  to  tu  už  povedané,  dokonca  je to napísané aj

v stanovisku prezidenta Slovenskej  republiky. Myslím si, že

to  treba omieľať  dookola, pretože  vláda to  nechce počuť.

Áno, v  uplynulom období rast miezd  nebol zdrojom inflácie.

Ani vývoj vo vzťahu medzi rastom produktivity práce a rastom

priemerných zárobkov za I. polrok 1997 nie je taký dramatic-

ký, že  by výrazne vyvolal inflačné  tlaky. Určite vláde ide

týmto zákonom predovšetkým o zastavenie rastu domáceho dopy-

tu. Však analýza domácej  spotreby ukazuje, že rast verejnej

spotreby výrazne  prevyšuje a predstihuje  rast spotreby do-

mácností. Teda  ani tento kritický  faktor, ktorý ovplyvňuje

nezdravý vývoj slovenskej ekonomiky,  nie je ovplyvnený ras-

tom príjmov obyvateľstva, neprimeraným mzdovým vývojom.

 

     Ak si zoberiete krátky  výpočet celkových  miezd vypla-

tených v jednom  roku v Slovenskej republike a spočítate, že

diferenciálny  rozdiel,  ktorý je 1 %, a aký z toho  vznikne

objem, ktorý môže ovplyvniť domáci dopyt, tak zistíte, že je

minimálny  a vlastne  je  zanedbateľný z hľadiska kritického

momentu rastu domáceho dopytu.

 

     Osobne považujem za nedostatok, že táto novelizácia ne-

bola prerokovaná  vo Výbore Národnej  rady pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie,  pretože  veľmi  výrazne ovplyvní

podnikateľské prostredie a bude výrazne ovplyvňovať ekonomi-

ku rozhodujúcej zložky slovenskej ekonomiky, a to priemyslu.

 

     Naliehavou úlohou slovenskej ekonomiky je totiž obnove-

nie vonkajšej, ale aj  vnútornej rovnováhy ekonomiky Sloven-

skej republiky. Obmedzenia mzdového rastu majú však iba čis-

to  krátkodobý účinok.  Tam totiž  smeruje aj  moja základná

pripomienka k tejto novelizácii zákona, že táto novela záko-

na neurčuje predpokladaný čas jeho trvania. Vážnejšie je, že

vláda  ani  nepredložila  opatrenia,  ktoré zo strednodobého

a dlhodobého  hľadiska riešia  predovšetkým ponukovú stránku

ekonomiky, t. j. ako  zabezpečiť rýchlejší rast produktivity

práce a lepšie presadzovanie služieb na zahraničných trhoch.

 

     Žiaľ, opatrenia, ktoré vláda v nedávnom období prijala,

znižujú konkurenčnú  spôsobilosť  našich výrobcov, a to pre-

dovšetkým  plošným  zavedením  dovoznej  prirážky, zdražením

cien energie.  Na mzdy sa treba  pozerať oveľa viac komplex-

nejšie a hlavne z dlhodobejšieho horizontu ako jeden rok. Ak

máme za cieľ, a tento cieľ  vláda vo  svojom programovom vy-

hlásení prezentovala  a prezentuje ho stále,  a to priblížiť

sa k ekonomickej úrovni krajín  Európskej únie, tak si treba

uvedomiť, že zaostávanie v  mzdách sa na Slovensku vyrovnáva

zaostávaním produktivity práce oproti priemernej produktivi-

te práce a priemerným mzdám v Európskej únii.

 

     Nemožno preto z koncepčného hľadiska súhlasiť s názormi

o strate cenovej a mzdovej konkurenčnej schopnosti, keď jed-

notkové pracovné náklady  vo vzťahu k Európskej únii sú men-

šie ako 40 %. Ťažisko  problému sa nachádza v necenových či-

niteľoch konkurenčnej schopnosti.  Nízke mzdové náklady Slo-

venskej republike s jej  priemyslom a kvalifikačnou  úrovňou

občanov v dlhodobom  horizonte absolútne nesvedčia. Medziná-

rodné súťaženie  pomocou nízkych miezd  určite nepredstavuje

optimálnu stratégiu rozvoja Slovenska. Cesta k zvýšeniu kon-

kurenčnej  schopnosti  vedie  cez  získanie nových výrobných

technológií, zvyšovanie objemu  výroby na pracovníka, rozvoj

výskumu a vývoja, podporu  vzdelanosti a rekvalifikácie pra-

covníkov.  Táto  cesta  nejde  cez  reštrikciu  a obmedzenie

pohnútkovej zložky  mzdy k výkonu  práce. Reštrukturalizácia

ide cez ocenenie práce vysokokvalifikovaných ľudí vo výrobe,

vo výskume, v predvýrobných etapách. Práve preto strednodobá

stratégia by nemala spočívať v príliš výraznom brzdení mzdo-

vého rastu,  ale mala by  sa zamerať na  systémové opatrenia

uvoľňujúce  rast produktivity  práce. Toto,  žiaľ, vláda ne-

predložila a touto novelizáciou vlastne koná obrátene.

 

     Táto novelizácia zákona je  ďalšou tehličkou v chaotic-

kej  a neuváženej,  ba dokonca  nesystematickej hospodárskej

politike tejto vlády. Stotožňujem  sa s požiadavkou Konfede-

rácie odborových zväzov, ktorá  po prerušení sociálneho dia-

lógu žiada vládu vypracovať  pravdivý obraz o ekonomike Slo-

venskej republiky a informovať o jej  stave  občanov Sloven-

skej republiky a súčasne  žiada  predložiť  koncepciu hospo-

dárskej politiky štátu na budúce obdobie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej je prihlásený pán poslanec Koncoš.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predseda,

     pán podpredseda vlády,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení prítomní,

 

     v súvislosti s opätovne  prerokúvanou novelou vráteného

zákona o mzde mi dovoľte letmý  pohľad na  vývoj odmeňovania

v poľnohospodárstve aj v porovnaní s priemernou  úrovňou od-

meňovania v národnom  hospodárstve. Priemerná nominálna mzda

v agrokomplexe v roku 1996 dosiahla 6 503 Sk, a to je, bohu-

žiaľ, len 79 % mzdovej parity, teda úrovne odvetví ekonomic-

kej  činnosti. Je  to o celých 1 700 korún mesačne menej ako

v spomínaných odvetviach ekonomickej  činnosti za Slovensko.

Ak si zoberieme vývoj v časovom rade, tak parita odmeňovania

v poľnohospodárstve  v roku 1989 bola  dokonca nad 108,5 % a

v roku 1990 nad 113 %.

 

     Koncepcia a zásady  poľnohospodárskej  politiky predpo-

kladajú 90-percentnú paritu,  čo je, mimochodom, neodôvodni-

teľné, a dovolím  si tvrdiť, že  poľnohospodári  si zaslúžia

aspoň priemernú úroveň svojich odmien  porovnateľnú s ostat-

nými odvetviami. Ak však  uvažujeme len o spomínanej 90-per-

centnej parite, na jej dodržanie vrátane odvodov do poisťov-

ní a Fondu  zamestnanosti by  agrokomplex  potreboval  ročne

takmer 2 mld. zdrojov  navyše, resp. strata v poľnohospodár-

stve by sa pri  dodržaní 90-percentnej parity odmien zvýšila

na približne 4,5 mld. Sk.  A na to, bohužiaľ, poľnohospodár-

stvo nemá. Ale nemá ani kúpna sila  obyvateľstva, ktorú, do-

mnievam sa, aj touto novelou chcete obmedziť.

 

     Ak  sa  napriek  tomu  ekonomické výsledky agrokomplexu

každoročne zlepšujú, tak predovšetkým na úkor ceny práce, na

úkor mizerne platenej námezdnej pracovnej sily, čo je z hľa-

diska  dlhodobého rozvoja  rezortu neudržateľné.  Nízka cena

práce  dokonca prestáva  byť aj  komparatívnou výhodou  voči

krajinám Európskej  únie, pretože ročný  zárobok prepočítaný

na  nemecké  marky  v agrokomplexe  Slovenskej  republiky je

3 810 Sk,  priemerný  zárobok  farmára  v Európskej  únii je

25 930 mariek. Teda  slovenský  roľník  zarobí len  necelých

15 % ročne z toho, aké sú príjmy farmára v Európskej únii.

 

     Ešte horšie ako priemer  sú na tom poľnohospodárski ro-

botníci. Ich  mesačná odmena je  takmer o 400 Sk nižšia  ako

priemer v poľnohospodárstve a je  to, povedal  by  som, ešte

horšie v privatizovaných  podnikoch, v súkromných obchodných

spoločnostiach, pretože  napríklad v eseročkach  je  priemer

mzdy  robotníka 6 112 Sk,  v  poľnohospodárskych  družstvách

6 191 Sk. Ak  sa  hovorí  o tom,  že v súkromných obchodných

spoločnostiach,  v  privátnych  obchodných  spoločnostiach v

poľnohospodárstve mzdy rástli rýchlejšie ako napríklad v poľ-

nohospodárskych  družstvách, tak  je to  len vďaka  tomu, že

veľmi rýchlo, podstatne rýchlejšie  ako pri robotníckych po-

volaniach sa zvyšovali práve príjmy manažmentu.

 

     Veľmi nepriaznivo v neprospech poľnohospodárov  vyznie-

va  aj porovnanie  priemerného čistého  mesačného príjmu  na

člena  domácnosti. Podľa  štatistiky rodinných  účtov v roku

1995 tento dosiahol 3 454 Sk, v domácnostiach  roľníkov však

len 3 237 Sk, čo je  dokonca  menej  ako v domácnostiach dô-

chodcov - u dôchodcov to bolo 3 391 Sk. Teda poľnohospodári,

roľníci majú čistý príjem na člena domácnosti o 154 Sk nižší

ako dôchodcovia.  Nezávidím dôchodcom, naopak,  prajem im aj

pripravované zvýšenie  dôchodkov. Ale, preboha,  robme niečo

s ekonomikou tohto štátu, aby sa aj mzdy zamestnancov zvyšo-

vali aspoň primerane, nehovoriac o mzdách poľnohospodárov.

 

     Reálna hodnota čistého peňažného  príjmu preto v porov-

naní s rokom 1989 v rodinách  roľníkov  nedosiahla  ani 60 %

úrovne  spomínaného roku.  Oprávnene môžeme  konštatovať, že

roľníci sa stali najslabšie platenými a stále chudobnejúcimi

občanmi  štátu a vidiek  spolu s nimi  chudobnie  ako celok.

V protiklade k vývoju odmeňovania je vývoj produktivity prá-

ce z výnosov, ktorá v roku 1996 dosiahla 431 tisíc korún  na

pracovníka. Oproti  roku 1989 vzrástla o 233 tisíc, teda in-

dexom 217,  čo je vývoj, ktorým  sa pravdepodobne nemôže po-

chváliť  žiadne odvetvie  národného hospodárstva. Objektívne

musíme priznať,  že produktivita práce  nerástla vďaka rastu

objemu výroby,  naopak, hlboko klesla, ale  zvýšila sa vďaka

poklesu  počtu pracovníkov z 361 tisíc na 132 tisíc, teda na

5,40 pracovníkov na 100 ha  poľnohospodárskej pôdy, čo je už

európsky priemer.  Len tak mimochodom,  poľnohospodárstvo sa

stalo hádam najväčšou zásobárňou  nezamestnaných v tejto re-

publike.

 

     Práve  z uvedených  dôvodov ako  poľnohospodár súhlasím

s postupom prezidenta Slovenskej  republiky o vrátení novely

zákona číslo 1/1992 Zb. a v žiadnom prípade nemôžem hlasovať

za jej prijatie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Z pánov poslancov to bol posled-

ný v rozprave. Do rozpravy sa ešte prihlásila pani minister-

ka Keltošová a medzitým s faktickou  poznámkou  pán poslanec

Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Neprihlásil  som sa  do diskusie  preto, lebo  sme mali

dobrú,  vyčerpávajúcu  diskusiu  doobeda a viacerí  členovia

nášho výboru sa tu v rámci rozpravy opakovali. Ale chcem te-

raz  jednoznačne na  príklade vystúpenia  poslanca Magvašiho

a poslanca  Koncoša ukázať,  že podstata  nesprávnej relácie

medzi rastom produktivity práce a miezd nie je v mzdách, ale

v produktivite práce. A oni to jednoznačne, veľmi pregnantne

ukázali  na konkrétnych  príkladoch. Tým  chcem potvrdiť, že

všetky  opatrenia,  ktoré  robíme  z hľadiska  nepriaznivého

vzťahu relácie produktivity práce  a miezd, robíme na strane

dopytu, jednostranne len dopytu. A  to je málo. Robíme to na

strane  dopytu, a to nielen v súvislosti s týmto  problémom,

ale aj v súvislosti s celým balíčkom opatrení, ktoré hodláme

uplatniť v ekonomike a ktoré sa tu tiež spomínali, a nechcem

ich opakovať.

 

     To  teda znamená,  že by  sme mali  skôr siahnuť  aj na

stranu  ponuky. A strana ponuky,  to je  práve  produktivita

práce. A teraz poviete,  akým mechanizmom. Ponúkam mechaniz-

mus odpisovej politiky,  mechanizmus využitia zdrojov priva-

tizácie a, samozrejme,  aj  prerozdeľovacie  procesy. Ale vo

všetkých  týchto troch  mechanizmoch je  taká netransparent-

nosť, že nie je to možné urobiť. No a to je podstatné. A te-

raz nehovorím, že to je  len vec slovenskej vlády. Napríklad

vyslovene  vidím  chyby  alebo to  považujem  za  chyby, keď

česká vláda teraz robí to isté  len cez stranu dopytu, a nie

aj cez stranu ponuky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. S  faktickou poznámkou ďalej vy-

stúpi pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     V roku 1994 vzrástli  reálne mzdy o 4 % menej  než pro-

duktivita  práce. Logické  by bolo  očakávať, že zástupcovia

vtedajšej vládnej  koalície, ktorí v máji 1994 na naliehanie

Medzinárodného menového fondu prijali mzdové regulačné opat-

renia, budú kritizovať iba oneskorenosť  terajšieho vládneho

návrhu, resp. že ho podporia aj konštruktívnymi pripomienka-

mi.  Keby kritici  vlády, ktorí  minuloročný predstih  rastu

miezd pred produktivitou práce označili za najväčší nedosta-

tok vládnej makroekonomickej politiky, za nezodpovedný popu-

lizmus, keby  mnohí kritici, opierajúc sa o tohtoročné  pol-

ročné štatistiky, umocnili v tomto smere kritiku vlády, bolo

by to logické a v súlade so zdravým rozumom. Nedeje sa tak.

 

     Preto sa  pýtam, aká je  motivácia. Pred voľbami  je aj

každý pravičiar ľavičiarom? Alebo  kritici sa riadia pravid-

lom - čím  horšie, tým lepšie? Alebo chcú  dať do zahraničia

potenciálnym investorom signál, že zodpovednosť a zdravý ro-

zum veľkej časti slovenskej politickej triedy chýba?

 

     Združenie  robotníkov Slovenska v predvolebnom programe

žiadalo dodržiavať reláciu medzi  rastom miezd a produktivi-

tou práce. A pritom sme  označovaní  za ultraľavičiarov. Mne

sa zdá, že veľká väčšina opozície a médií sa hrá na ultrane-

zodpovedných ultraľavičiarov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže prosím pani ministerku Keltošovú.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som sa po  vypočutí všetkých vystúpení

mojich  predrečníkov venovala  výlučne v zmysle  rokovacieho

poriadku návrhu, resp. námietkam pána prezidenta k predlože-

nému návrhu zákona. Som presvedčená, že všetci máte podrobne

preštudované  dôvody, ktoré  viedli pána  prezidenta k tomu,

aby vrátil  návrh na opätovné  prerokovanie. Takže poďme  po

bodoch. A tým zároveň dávam  odpoveď aj na niektoré vystúpe-

nia, ktoré tu odzneli či z pravej, alebo z ľavej strany, po-

kiaľ ide o dodržiavanie  ústavy, ústavnosti a ďalších  práv-

nych predpisov.

 

     K bodu 1.  Nedomnievam sa, že  tento  návrh  zákona bol

skutočnou  príčinou, ktorá  mala za  následok prerušenie so-

ciálneho dialógu. Vedela by som rozprávať z predchádzajúcich

rokovaní tripartity, ako sa čakalo na prvú možnú zádrapku zo

strany  konfederácie, aby  prerušila sociálny  dialóg. Takže

nemôžem súhlasiť s týmto  tvrdením  pána prezidenta. Takisto

nesúhlasím s tvrdením  obsiahnutým v bode 1, že dočasné pre-

rušenie sociálneho dialógu má  za následok ukončenie sociál-

neho zmieru. Všetci vieme, ktorí chodíme do výrobných podni-

kov, do rôznych inštitúcií,  že na mikroúrovni sociálny dia-

lóg prebieha ďalej a jeho prerušenie, dočasné  prerušenie na

úrovni  špičkovej, vrcholovej,  republikovej sa  neprejavilo

negatívne v jeho prerušení  na nižších úrovniach. Veľmi mar-

kantné je  to pri rokovaniach práve  so stratovými podnikmi,

na ktorých som sa zúčastnila, bola  som aj osobne v PPS Det-

va, bola som osobne v okrese  Brezno, bola som v ďalších ok-

resoch, kde  sme z pozície ministerstva  práce vyvolali kon-

trolné dni, kde sme  hovorili s obidvoma sociálnymi partner-

mi, pretože  zákon nám to  ukladá  najmä v tej časti, pokiaľ

nejde o dodržiavanie  pracovnoprávnych a mzdových predpisov.

Takže realita je trošku iná.  Ale znovu opakujem - na mikro-

úrovni nedošlo k prerušeniu sociálneho dialógu.

 

     Pokiaľ ide o nesúlad  medzi  vývojom produktivity práce

a vývojom  miezd  vo  väčšine  odvetví podnikateľskej sféry,

myslím si, že na základe toho, čo sa tu povedalo, môže dôjsť

k  zhoršeniu makroekonomických ukazovateľov a práve toto mô-

že neskôr  zapríčiniť vážny  sociálny konflikt. Tento zákon,

ktorý sme  predložili, vytvára iba legislatívny  rámec na to,

aby tie podnikateľské subjekty,  ktoré  nedosiahli zisk ale-

bo, a to podčiarkujem, ktoré si  neplnia  svoje odvodové po-

vinnosti, aby tieto podnikateľské  subjekty nemohli, tak ako

v uplynulom roku,  zvyšovať mzdy svojim manažmentom, prípad-

ne ešte aj  iné tzv. pohyblivé zložky  miezd a platov. Ak za

minulý rok štatisticky preukázateľne  bolo na Slovensku vyše

3 200 stratových podnikov, v ktorých  podľa štatistiky znova

pracuje  okolo 500 tisíc  zamestnancov,  ak  za  minulý  rok

ich  strata  v porovnaní s rokom 1995 vzrástla o 70 % a mzdy

v týchto stratových podnikoch  vzrástli o 15,7 %, tak sa pý-

tam, kam  to môže priviesť. To  sú štatisticky všeobecne do-

stupné údaje. Takže s bodom 1 rozhodnutia  prezidenta súhla-

siť nemôžem.

 

     K bodu 2. Odznela tu otázka,  či aj v tomto roku pretr-

váva  nepriaznivý vývoj  relácie medzi  vývojom produktivity

práce a vývojom miezd. Áno, dokumentuje to znova Štatistický

úrad  Slovenskej republiky za I. polrok 1997. Oproti  prvému

štvrťroku 1996 vzrástla  reálna  mzda  za  uvedené obdobie o

8,1 %, to znamená, že reálna mzda rástla o 2,9 bodu rýchlej-

šie, ako bol rast produktivity práce z hrubého domáceho pro-

duktu v porovnateľných cenách.  Čiže situácia sa opakuje, ba

priam stupňuje aj v I. štvrťroku tohto roku.

 

     Takisto na mikroúrovni naďalej pretrváva vo väčšine od-

vetví nesúlad vo vývoji produktivity práce z pridanej hodno-

ty v bežných  cenách k vývoju  priemernej  nominálnej  mzdy.

Napríklad  vo výrobe  potravín, nápojov,  spracovania tabaku

vývoj  produktivity  práce  zaostáva  za  rastom priemerných

miezd o 24,4 bodu, v odvetví spracovania kože a výroby kože-

ných výrobkov  zaostávanie  predstavuje 40,9 bodu, vo výrobe

kovov, vo výrobe  kovových  výrobkov o 24,9 bodu a vo výrobe

rozvodu elektriny, plynu, vody 35,6 bodu. Preto usmerňovanie

miezd má  za účel predovšetkým riešiť  nesúlad medzi vývojom

miezd a vývojom produktivity práce. Rast miezd by sa mal od-

víjať  od rastu  produktivity práce.  Prijatím tohto  zákona

chceme  vytvoriť určitý  tlak na  vedúcich zamestnancov, aby

vytvárali podmienky na zvyšovanie produktivity práce, čím si

vytvoria  dostatočný priestor,  predpokladáme, na zvyšovanie

miezd tak svojich, ako aj svojim zamestancom.

 

     K bodu  3. Hovorí sa o mimoriadnej  situácii.  V každej

krajine je posúdenie mimoriadnej situácie individuálne, a to

je  práve to  obdobie, počas  ktorého možno  mzdy regulovať.

K mzdovej  regulácii, ako  som hovorila  už pri  schvaľovaní

tohto zákona, pristúpili viaceré štáty Európskej únie. Odvo-

dy, resp. sankcie riešia  rôznym spôsobom. Spomeniem príklad

Belgicka, kde práve tam, kde zamestnávatelia nedodržujú pri-

meraný  rast  miezd k produktivite  práce, sú  sankcionovaní

zvýšenými odvodmi poistného do fondov zamestnanosti - nazvi-

me to  tak, do poistných  fondov proti nezamestnanosti.  Keď

som si k tomu dala urobiť výklad, prečo je to tak, no preto,

že riziko prepúšťania následne pri nedodržovaní týchto relá-

cií je oveľa väčšie ako u tých, ktoré  primerané relácie do-

držujú. Takže nie je to neobvyklý nástroj, používa sa nielen

v čase ropnej  krízy, používa sa  nielen na Slovensku  alebo

v Českej republike, používa sa  aj v iných štátoch. Technika

môže byť rôzna, ale princíp je rovnaký.

 

     K bodu 4. Usmerňovanie miezd je jedným z tých dočasných

prvkov systému opatrení, ktorým  sa má riešiť súčasná hospo-

dárska situácia. Argumentácia, ktorá aj tu odznela, že mzdo-

vá  regulácia je  protitrhovým opatrením,  by bola namieste,

keby sa podnikateľské subjekty správali tak, ako trhová eko-

nomika vyžaduje. Ak však mnoho subjektov neplní záväzky voči

štátnemu  rozpočtu,  voči  poistným  fondom,  voči obchodným

partnerom, je v strate a pritom  si zvyšuje mzdy, ťažko mož-

no hovoriť o normálnom,  regulérnom trhovom  prostredím. Tak

prosím,  neodvolávajme sa  na tento  termín, čo  je normálne

a nenormálne trhové prostredie, pokiaľ sa subjekty nespráva-

jú tak, ako normálne trhové prostredie požaduje.

 

     K ústavnosti. Odznelo tu  veľa kritiky na rozporuplnosť

alebo teda rozpornosť  predkladaného návrhu, súladnosť alebo

nesúladnosť  s  ústavou.  Podľa  článku 55 ods. 1 a 2 ústavy

hospodárstvo  Slovenskej republiky  sa zakladá na princípoch

sociálne a ekologicky orientovanej  trhovej ekonomiky a Slo-

venská republika chráni a podporuje  hospodársku súťaž. Pod-

robnosti ustanovil zákon. Máme ten názor, že schválený zákon

s citovaným ustanovením  nie je v rozpore,  ale umožňuje za-

bezpečiť  jeho  vecnú  podstatu.  Jeho  účelom je postihnúť,

sankcionovať tých vedúcich zamestnancov, ktorí sa nesprávajú

trhovo, neplnia zákonom ustanovené  povinnosti, a tak získa-

vajú voči iným zamestnávateľom neoprávnené výhody a v koneč-

nom dôsledku poškodzujú zamestnancov. Takýmto postupom podľa

nás  nenapĺňajú  obsah  ustanovenia článku 20 ods. 3 ústavy,

ktorý ustanovuje, že vlastníctvo  zaväzuje a nemožno ho zne-

užívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými zá-

ujmami chránenými zákonom.

 

     Námietka, že požiadavka  poskytnutia primeranej náhrady

za nútené obmedzenie vlastníctva podľa  článku 20 ods. 4 ús-

tavy, ako sa v rozhodnutí uvádza, nebola splnená, pretože ju

považujeme za neopodstatnenú. Máme pochybnosti, či v kontex-

te predmetného  zákona ide o  obmedzenie vlastníckeho práva,

ako je to formulované  v stanovisku pána prezidenta, pretože

zákon ukladá povinnosť odvodu finančných prostriedkov, ktoré

sú z hľadiska svojho charakteru  výnosom z majetku, teda nie

majetkom  samotným v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy  Sloven-

skej republiky.

 

     K bodu 5. Bolo by zaujímavé a zrejme aj účelné vo vzťa-

hu k potrebe ozdravenia ekonomického vývoja, ktorú toto roz-

hodnutie prezidenta v bode 2/1 veľmi  prízvukuje, vedieť, čo

sa myslí pri konštatovaní,  že na strane manažmentu jestvuje

rad spôsobov,  ako sa možno týmto  sankciám vyhnúť alebo ich

kompenzovať  inými výhodami.  Vo vzťahu k uvedeným  nárastom

miezd 3 až 5 % v podnikoch, ktoré nedosiahnu zisk, upozorňu-

jeme, že tieto, ale  aj ďalšie podrobnosti mechanizmu usmer-

ňovania miezd sú predmetom pracovného znenia návrhu nariade-

nia vlády, ktorý bol predložený  spolu so zákonom na rokova-

nie Rady hospodárskej a sociálnej dohody. To znamená, že sa-

motný zákon ešte  nevytvára situáciu, ako  som viackrát zdô-

raznila, že, citujem, "ekonomické  problémy sa majú preniesť

na bedrá radových zamestnancov".  V roku 1996 dosiahol index

rastu miezd v ziskových nefinančných podnikateľských subjek-

toch 118,4 %, v stratových  tento  index rastu  predstavoval

115,7 %, čo v súhrnnej výške  je presne  strata 49 647 mil.,

to je tých 70,4 % vyššia strata ako v roku 1995. Preto nemô-

žem súhlasiť ani s týmto bodom stanoviska prezidenta.

 

     K bodu 6. Myslím si,  že sú tu aj zástupcovia triparti-

ty, sedia hore na balkóne. Siedmeho júla tripartita preroko-

vala návrh zákona aj pracovný návrh nariadenia vlády. Na tom

istom zasadnutí sme vysvetlili a oni s tým súhlasili, že na-

riadenie vlády po zverejnení zákona v Zbierke zákonov vytvá-

ra dostatočný  aj časový priestor, aj  vecný priestor na to,

aby sme  reagovali na požiadavky,  námety sociálnych partne-

rov. Predpokladám, že po schválení tohto zákona budeme znova

rokovať o nariadení vlády. Je to v spoločnom záujme všetkých

nás troch strán tripartity, nielen vlády.

 

     K bodu 7. Podľa článku 51 ústavy domáhať sa práv uvede-

ných  okrem iných  aj v článku 36 písm. g) ústavy možno  len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, pre-

to o výraznom  obmedzení a značnom  zúžení uplatnenia  práva

zamestnancov na kolektívne vyjednávanie nemožno hovoriť. Po-

kiaľ sa pri kolektívnom vyjednávaní, a to dávam do pozornos-

ti nielen pánu poslancovi  Kováčovi, ale všetkým, ktorí majú

strach, že z kolektívnych zmlúv  sa stane zdrap papiera, od-

porúčam podrobne si prečítať  zákon o kolektívnom vyjednáva-

ní. Pokiaľ  sa pri kolektívnom  vyjednávaní o mzdových otáz-

kach dôsledne uplatňovalo ustanovenie § 4 ods. 2 zákona čís-

lo 1/1992  Zb. o mzde,  odmene za pracovnú  pohotovosť atď.,

podľa ktorého,  citujem: "Mzdou sa  rozumejú peňažné plnenia

alebo  plnenia peňažnej  hodnoty poskytované zamestnávateľom

zamestnancovi za prácu pri zohľadnení vzťahu medzi produkti-

vitou práce a mzdou a boli pritom  splnené aj ďalšie zákonom

ustanovené  povinnosti, účinok  neplatnosti časti  kolektív-

nych, prípadne  pracovných zmlúv nenastáva."  Inými slovami,

pokiaľ boli  dodržané v zmysle § 4 a ďalších ustanovení pod-

mienky, ktoré zákon ukladá,  kolektívne zmluvy zostávajú na-

ďalej v platnosti.

 

     K neopodstatnenému vysokému rastu miezd do značnej mie-

ry prispieva  aj skutočnosť, že záväzky  prijaté v tejto ob-

lasti v kolektívnych  zmluvách  vyššieho  stupňa  vo väčšine

výrobných  odvetví svojím  charakterom nezodpovedajú potrebe

vyjadrovať  ekonomicky opodstatnené  prírastky miezd.  Tieto

záväzky z kolektívnych  zmlúv  garantujú  len minimálne prí-

rastky miezd,  pričom v skutočnosti  sú nárasty miezd  oveľa

väčšie a často nie  sú kryté zodpovedajúcim rastom produkti-

vity práce. Ako príklad  môžem uviesť odvetvie výroby chemi-

kálií a chemických výrobkov, kde bol dohodnutý v kolektívnej

zmluve 8- až 10-percentný  rast miezd  na rok 1996, skutočný

nárast  dosiahol 16,2 % a  produktivita z  pridanej  hodnoty

vzrástla len o 1,8 %.

 

 

 

     K bodu 8. Právo zamestnancov na odmenu za vykonanú prá-

cu dostatočnú  na to, aby im  umožnila dôstojnú životnú úro-

veň, podľa článku 36 písm. a) ústavy je zabezpečené uzákone-

ním minimálnej mzdy. Preto nemôžem  súhlasiť ani s týmto bo-

dom stanoviska pána prezidenta. Máme  na to zákon o minimál-

nej mzde,  pod ktorú mzda zamestnanca  nesmie klesnúť. Je to

zákon číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Dávam do pozor-

nosti pánom  poslancom a paniam poslankyniam,  že dnes vláda

na svojom dopoludňajšom rokovaní  schválila nový zákon o mi-

nimálnej mzde, kde schválila zvýšenie z 2 700 na 3 000 korún

a ďalší zákon o životnom minime, kde nárast životného minima

predstavuje 10,2 %. Chcela  by  som  upozorniť  pána  kolegu

Brocku, že vláda nemôže prijať nariadením zmenu súm životné-

ho minima,  jedine zákonom, tak  ako to dnes  urobila. Tento

zákon dostanete  do parlamentu. Požiadala som  aj o skrátené

legislatívne konanie.  Takže podľa tohto  článku 36 písm. a)

ústavy zákon o minimálnej  mzde  garantuje záruky zamestnan-

cov.

 

     K bodu 9.  V súlade s článkom 13  ods. 1 Ústavy Sloven-

skej republiky,  podľa ktorého povinnosti  možno ukladať iba

zákonom, tento schválený zákon, ktorým  sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 1/1992 Zb., ustanovuje  zamestnávateľovi povinnosť

udržiavať prírastok miezd tak,  aby v hodnotenom období pri-

merane  vyjadroval  vzťah  ku  kvalitatívnym  ukazovateľom a

v prípade  jej  porušenia  mu  ukladá  povinnosť odvádzať do

štátneho rozpočtu odvod. V súlade  s článkom 120 ústavy spl-

nomocňuje vládu ustanoviť nariadením bližšie podmienky, tak-

že je to v súlade s ústavou, aby vláda nariadením ustanovila

bližšie  podmienky, na  základe ktorých  sa bude postupovať.

Predpokladám,  ako  som  povedala,  že primeranosť prírastku

miezd,  ako aj  výšku odvodu  budeme mať  možnosť prerokovať

znova v tripartite.

 

     K bodu 10. Ustanovenie § 1 písm. b) predmetného  zákona

vymedzuje okruh zamestnávateľov, na  ktorých sa bude vzťaho-

vať usmerňovanie miezd,  dvoma podmienkami. Táto príslušnosť

k skupine zamestnávateľov, ktorí vykonávajú sústavne činnosť

podľa  zákona, je  uvedená len  ako príklady,  ale z nich je

zrejmé, že ide aj o podnikateľské činnosti.

 

     K bodu 10 by som chcela ešte uviesť, že druhou podmien-

kou je existencia a povinnosť  predkladať  zákonom ustanove-

né štatistické  zisťovania, ktoré obsahujú  údaje nevyhnutné

na  uplatnenie systému  usmerňovania  miezd, o ktorých zákon

v § 17a ods. 6 predpokladá, že  sa budú  konkretizovať pred-

metným  nariadením  vlády.  Predmetné  nariadenie vlády bude

nadväzovať na špecifiká podmienok hospodárskej činnosti jed-

notlivých typov dotknutých subjektov,  ako sú výrobné podni-

ky, peňažné ústavy atď. Uvedené podmienky považujeme za dos-

tatočne konkrétne na to, aby sa obmedzenia a sankcie uklada-

li nie podľa vôle orgánov, ktoré budú zákon aplikovať. V ko-

nečnom dôsledku si výšku  odvodov bude vypočítavať zamestná-

vateľ sám.  Preto aj poukázanie na  rozpor tohto ustanovenia

zákona s  článkom 1 a  s článkom 2  ods. 2 ústavy  mi nedáva

žiaden zmysel.

 

     Na záver, pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že

návrh zákona,  ktorý sme predložili,  sme už dostatočne  vy-

svetlili, preto  nebudem ďalej vysvetľovať  naše stanoviská,

predpokladám, že dostaneme vašu podporu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     S faktickou poznámkou sa  ešte hlási pán poslanec Broc-

ka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážení kolegovia,

 

     v § 7 zákona  číslo 463/1991 Zb. v znení neskorších no-

viel o životnom minime sa hovorí: "Vláda zvýši sumy životné-

ho  minima vládnym  nariadením, ak  index životných nákladov

zamestnaneckých domácností  v nízkom príjmom  pásme vzrastie

od posledného určenia týchto súm aspoň o 10 %."

 

      Moja druhá poznámka. Pani ministerka, je to veľmi pek-

né, že vláda dnes schválila  zvýšenie súm  životného minima,

ale, bohužiaľ, celý rok od 1. júla tohto roka do 1. júla bu-

dúceho roka to nebude mať žiaden vplyv na tie rodiny, o kto-

rých som  hovoril, ktoré ste  pripravili o prídavky  na deti

alebo o ich časť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pána podpredsedu vlády o vystúpenie.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená vládna kolegyňa,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi  len niekoľko  poznámok k zákonu. Myslím si,

že pani ministerka Keltošová technicky a dôkladne zdôvodnila

námietky vlády proti postupu pána prezidenta. Chcem len pri-

pomenúť, pretože boli určité  výhrady, či tento návrh zákona

je  komfortný s trhovým  hospodárstvom,  že v sedemdesiatych

rokoch - už som toto v parlamente  spomínal - väčšina západ-

ných  krajín, prakticky  všetky  západné  krajiny v dôsledku

ropného  šoku a vstrebania  tohto  šoku uplatnili  regulačné

mechanizmy tak v oblasti  cien, ako  aj v oblasti miezd, vy-

tvorili na  to špeciálne úrady, regulačné  úrady na mzdy, na

ceny a potom v priebehu  osemdesiatych rokov po 10-15-ročnom

fungovaní týchto rôznych regulačných opatrení, keď vstrebali

dôsledky  ropného  šoku  a  určitého rozkolísania ekonomiky,

zrušili  tieto  princípy a riadia  sa už v dnešnom období vo

väčšej miere trhovými pravidlami. Takže ako Slovenská repub-

lika sme v transformačnej  fáze, máme  mnoho vecí, s ktorými

sa musíme v priebehu tohto času vyrovnať a popri ekonomickom

raste a nízkej inflácii  existujú aj určité čiastkové ekono-

mické nerovnováhy,  ktoré keby  pôsobili dlhodobejšie, mohli

by  spôsobiť  vážnejšie  dlhodobejšie  problémy, preto treba

včas reagovať a zabrániť rozbalansovaniu tejto ekonomiky.

 

     Neskrývali sme tie problémy. Nakoniec sú všeobecne zná-

me, či  je to problém  obchodnej bilancie, alebo  dnes toľko

spomínaný problém určitého  rozkolísania vo vzdialení vývoja

produktivity práce od vývoja  reálnych miezd. Je to problém,

ktorý treba riešiť, aj keď  pre občanov je príjemný, pretože

rast reálnych miezd, ktorý už  druhý rok predstavuje 7 %, je

nesporne veľmi  priaznivý pre občanov. Na  druhej strane po-

kiaľ  nie  je  sprevádzaný  dostatočným rastom produktivity,

môže mať  na ekonomiku v dlhodobom  horizonte zničujúci úči-

nok. O to  je to opatrenie zložitejšie, lebo  sa týka, samo-

zrejme,  zamestnancov, týka  sa pracovníkov  či predovšetkým

podnikateľskej sféry.

 

     Pripomeniem,  za I. polrok 1997 zatiaľ  predbežné údaje

hovoria, že rast hrubého  domáceho produktu v stálych cenách

by mal o niečo presiahnuť 6 %. Podotýkam, pán  poslanec Koš-

nár, že štruktúra rastu hrubého domáceho produktu je v prvom

polroku 1997 podstatne  zdravšia ako v roku 1996. Podieľa sa

na tom rast čistého exportu, ktorý je významným prvkom vývo-

ja hrubého domáceho produktu. Na druhej strane rast reálnych

miezd oproti zhruba 6 % dosiahol 7 %, čo naznačuje, že pred-

stih  rastu reálnych  miezd je  zhruba 3 %, ak berieme  taký

zdravý rast reálnych miezd  zhruba 2 % pod úrovňou produkti-

vity práce,  ak to  beriem v takých hrubých  národohospodár-

skych číslach. To teda naznačuje,  kde sa chceme asi pohybo-

vať, čiže v žiadnom  prípade týmto zákonom nechceme zastaviť

rast  miezd,  v žiadnom  prípade  nechceme  vyvolať zníženie

miezd o 1 000 korún a 1 200 korún,  ako  čítame v obežníkoch

Konfederácie odborových zväzov a rôznych odborových zoskupe-

ní. Chceme pribrzdiť rast miezd v stratových odvetviach, ale

nezastaviť  ho,  pribrzdiť v určitom  rozmedzí 3 až 7 %, ale

v žiadnom prípade nie 15 %, ktoré spomínala  pani ministerka

Keltošová, a v žiadnom  prípade  sa nechceme dotýkať  vývoja

miezd  v odvetviach,  ktoré  majú  produktivitu  práce alebo

v tej  mikrosfére, v podnikoch, ktoré  majú  primeraný vzťah

produktivity  práce a reálnych miezd.  Takže o tomto  je ten

zákon, a nie o inom.

 

     Druhá vec je, že ani v západných  krajinách, keď prijí-

mali tieto zákony, nepokladali to za víťazstvo, takže nie je

to víťazstvo. Je to  pragmatické opatrenie krátkodobého cha-

rakteru,  ktoré by  malo napomôcť  preklenúť určité obdobie,

kým nedospejeme k tripartitnej dohode so sociálnymi partner-

mi o tom, že sa  treba  starať o sociálno-ekonomický rozvoj,

že božská manna nám nepadne do  rúk sama, že niekedy to chce

aj tvrdšie opatrenia.

 

     Od začiatku  roka 1996 som  upozorňoval na stretnutiach

so sociálnymi partnermi, že treba niečo robiť so mzdovým vý-

vojom, že sme sa dostali  cez prah zdravého ekonomického vý-

voja v oblasti miezd.  Sociálni partneri neboli ochotní toto

akceptovať. Opäť  pani ministerka, myslím  si, veľmi pragma-

ticky a jasne na číslach  ukázala na niektoré negatívne prí-

pady, ktoré ale, žiaľbohu,  fungovali už v niektorých prípa-

doch v plošnom rozmere. Takže  pokiaľ dospejeme v ďalšom ob-

dobí  v rámci  tripartitných  rokovaní k vymedzeniu  jasných

vzťahov, k vzťahovému vymedzeniu  rastu nominálnych miezd vo

väzbe na reálne mzdy odvinuté  od produktivity práce a miery

inflácie - na  to existuje mnoho mechanizmov aj vo vyspelých

západných krajinách -, sme ochotní o tom rokovať a dúfam, že

v budúcnosti  nájdeme korektný  priestor na  diskusiu. Potom

môžeme od tohto opatrenia odísť, a veľmi radi od neho odíde-

me,  ale nahradiť  ho môže  len korektná  spoločenská dohoda

medzi zamestnávateľmi, odborármi a vládou.

 

     K tomu  zatiaľ, žiaľbohu, cez  naliehanie vlády nedošlo

a my sme v apríli 1997 už definitívne a veľmi naliehavo upo-

zornili Konfederáciu odborových zväzov, že dochádza k masív-

nemu vstupu  nekrytých peňazí do ekonomiky,  čo môže mať de-

valvačné inflačné  účinky v dlhodobejšom  horizonte a, samo-

zrejme, dosah aj  na obchodnú  bilanciu, že pokiaľ  teda nie

je  ochota dospieť k spoločenskej  dohode, musíme  pristúpiť

k určitým legislatívnym  zákonným normám, k  čomu teda vláda

aj bola  nútená pristúpiť. Musíme predísť  tomu, aby sme de-

valváciou  vlastne zapríčinili  plošné znehodnotenie platov,

úspor,  hodnoty  majetku  aj  tých  pracujúcich, ktorí robia

v podnikoch,  ktoré  majú  zdravú  štruktúru,  zdravý vývoj,

a teda  hľadáme zatiaľ  selektívne riešenia,  chceme predísť

plošným dosahom na životnú úroveň všetkých občanov.

 

     Vláda sa stará o to,  aby udržala primeraný rámec miezd

v rámci miezd financovaných zo štátneho rozpočtu. Dobre vie-

te, že tam ten rámec je  veľmi  tesný a pevný. Druhá vec je,

že nám to unikalo v podnikateľskej sfére a tento zákon vláde

dáva  možnosť cez  nariadenie vlády  vstúpiť aj  do určitého

usmernenia miezd  tam, kde vývoj  ekonomiky podnikov nie  je

primeraný.

 

     Takže prosím, aby sme v tomto  zmysle chápali predlože-

ný zákon, opäť zdôrazňujem, ako zákon, ktorý, dúfame, že bu-

de dočasný a že nájdeme spoločenské mechanizmy, ktorými mož-

no lepšie budeme  vedieť v budúcnosti ovplyvňovať zdravý vý-

voj miezd.

 

     Vážené  poslankyne,  poslanci,   ďakujem  za  pozornosť

a prosím o podporu tohto zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán  podpredseda. S faktickou poznámkou

sa ešte prihlásil pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo a chcel by som reagovať na pá-

na podpredsedu a tiež na pani ministerku.

 

     Predovšetkým som veľmi rád,  že teraz sa už nezdôrazňo-

valo, že tento zákon sa týka len manažmentu a že medzi riad-

kami sa uznalo to, čo sme  od začiatku tvrdili, že sa to do-

týka  veľkého množstva  obyčajných ľudí,  ktorí sú  najmenej

platení. Ale mne ide teraz o legislatívno-technickú vec.

 

     Pán podpredseda,  som presvedčený, že  máte veľmi dobrý

úmysel, ale dobrý úmysel musí  byť uskutočnený tak, aby boli

jasné pravidlá hry. Ak zoberiete zákon, ktorý teraz schvaľu-

jeme, niektorý kolega to tu  už rozviedol, v podstate už pri

prvom schvaľovaní  mnohí ani nepochopili, o čo ide. Vytvori-

li  ste si  priestor, že  vládnym nariadením  si urobíte bez

parlamentu to, čo vám  bude najviac vyhovovať. Schovávate sa

za  zákonodarný zbor,  a to  je jedna legislatívno-technická

pripomienka. Lebo v súlade  s ústavou môžete vydávať vykoná-

vacie predpisy, ale rozmedzie,  rozsah a rámec vykonávacieho

predpisu musí  určiť zákon. A tento zákon  nevymedzuje  toto

pravidlo. Keď  sme mali  pripomienky k priloženému tzv. pra-

covnému návrhu vládneho nariadenia,  tak ste povedali, že to

bude vyzerať celkom inak.  Ako teraz môžeme ako zákonodarco-

via vedieť, ako to bude vyzerať? A to je jedna základná chy-

ba, a trochu nás  podceňujete - celý  parlament, a to  mi na

tom legislatívno-technicky prekáža.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Schmögnerová - faktická poznámka.

 

     Zapnite mikrofón pani poslankyni Schmögnerovej.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán podpredseda vlády,

 

     asi by sme mali predsa len vystupovať trošku korektnej-

šie, pretože treba  porovnať výsledky v lanskom roku s týmto

rokom, a vy veľmi dobre  viete, že v minulom roku predovšet-

kým na raste  peňazí M1 aj M2 sa  podpísala konečná spotreba

štátu, ktorá  vzrástla  indexom 24,2 %, kým konečná spotreba

domácností iba indexom 7,2 %. Za tento prvý  polrok sú tieto

čísla priaznivejšie v prospech  konečnej  spotreby štátu iba

preto,  zdôrazňujem, iba  preto, že  vychádzame zo  základu,

ktorý bol minulý rok  podstatne vyšší ako predchádzajúce ro-

ky. Takže aby som to  konkretizovala číslami: v minulom roku

medziročná zmena M1 bola 6 %, ale za prvý štvrťrok tohto ro-

ka mínus 10,2 %, za druhý  štvrťrok  mínus 15,4 %. A keď po-

rovnám M2, za minulý  rok to  bol 17,8-percentný  nárast, za

prvý  štvrťrok tohto  roka 3,5 % a  za druhý  štvrťrok mínus

9,2 %. Mám  presné čerstvé čísla zo správy  o menovom vývoji

Národnej  banky Slovenska,  takže vaša  argumentácia v tomto

smere neobstojí.

 

     Druhá poznámka sa týka toho, prečo ste, keď už ste uva-

žovali, nezaviedli mzdové usmerňovanie pre tie odvetvia, kde

mzdy vyskočili najvyššie.  Ako to, že sa to  netýka opäť pe-

ňažníctva? Vás  nezaujíma, že tam  priemerné mzdy sú  dvoj-,

trojnásobne vyššie, ako je  priemer v národnom hospodárstve?

Skutočne vyvolávajú inflačný tlak  alebo tlak na rastúci do-

pyt iba tie päť-, šesťtisícové mzdy v stratových odvetviach?

Náhodou v odvetviach  peňažníctva,  energetiky, v odvetviach

vodného hospodárstva tento tlak na rast dopytu neexistuje?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Povedalo sa  tu veľa argumentov, pre  ktoré je potrebné

zaviesť mzdovú  reguláciu. Iste veľa z týchto  argumentov je

objektívnych a nepochybujem o tom, že pán  podpredseda vlády

hovoril veľmi odborne. Som presvedčený,  že by som teraz ve-

del predniesť veľa argumentov,  ktoré by zaviedli aj regulá-

ciu cien.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     končím rozpravu k tomuto  bodu programu.  Pýtam sa pána

spoločného spravodajcu, či si žiada slovo? Nežiada si slovo.

Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  budeme hlasovať o pri-

pomienke pána  prezidenta, ktorý navrhuje  zákon neschváliť.

Takže, prosím, budeme hlasovať, či  sme za návrh pána prezi-

denta.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že sme  túto pripomienku  pána prezidenta

neschválili.

 

     Budeme teda hlasovať v rámci tretieho  čítania o zákone

z 9. júla 1997,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 1/1992

Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zá-

robku v znení  neskorších  predpisov,  vrátenom  prezidentom

Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou

Slovenskej republiky. Budeme hlasovať,  či Národná rada Slo-

venskej  republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy  Slo-

venskej republiky a § 90 ods. 5 zákona o rokovacom  poriadku

uvedený  zákon po  opätovnom prerokovaní  schvaľuje v znení,

ako bol prijatý 9. júla 1997.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila zákon,  ktorým sa mení a do-

pĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú poho-

tovosť a o priemernom  zárobku v znení neskorších predpisov,

tak ako bol prijatý 9. júla 1997.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     tým sme program 32. schôdze vyčerpali.

 

     Ďakujem za účasť a vyhlasujem schôdzu za skončenú.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 17.32 hodine.