31. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

                     26. augusta 1997

____________________________________________________________

 

     (Je 13.00 hodín. Predseda Národnej rady Slovenskej re-

publiky Ivan Gašparovič sedí za predsedníckym stolom.)

 

     (O 13.02 hodine, 13.08 hodine a o 13.16 hodine sa ozval

gong, ktorý zvoláva poslancov do rokovacej miestnosti. Pred-

seda Národnej  rady Slovenskej republiky  vstáva od predsed-

níckeho stola a odchádza.)

 

     (O 13.26 hodine sa  znovu ozýva gong. Predseda Národnej

rady Slovenskej republiky si sadá za predsednícky stôl.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     je 13.30 hodín. O 13.00 hodine sa malo  začať rokovanie

Národnej rady  Slovenskej  republiky. Ako viete, § 23 ods. 5

rokovacieho poriadku  hovorí, že ak  do 30 minút  po určenom

začiatku schôdze Národnej rady  nie je prítomná nadpolovičná

väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schô-

dze Národnej  rady odložiť na  ďalší rokovací deň.  Musí tak

urobiť,  ak nie  sme do  jednej hodiny  po oznámení začiatku

schôdze uznášaniaschopní. Počkáme ešte 30 minút.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, navrhujem, aby  sme sa predsa len prezen-

tovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vidím, že je nás málo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Prezentujme sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme, to nie je problém.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 64 poslancov.

 

     Budeme čakať ešte 30 minút.

 

     Páni poslanci,  musíte vedieť aj čítať  rokovací poria-

dok. "Ak do 30 minút po určenom  čase..." a čas máte  určený

v pozvánke. (Hlasy  poslancov z pléna.)  Po 30 minútach  vám

poviem...

 

     (O 13.32  hodine predseda Národnej  rady Slovenskej re-

publiky vstáva  od predsedníckeho  stola a rozpráva sa s po-

slancom. Potom odchádza.)

 

     (Po prestávke o 13.58 hodine sa ozval  gong zvolávajúci

poslancov  do rokovacej  miestnosti. Predseda  Národnej rady

Slovenskej republiky si sadá za predsednícky stôl.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, je 14.00 hodín.  Prosím, aby sme sa pre-

zentovali. (Znovu sa ozval gong.)

 

     Prezentovalo sa 38 poslancov.

 

     Ďakujem. Uvedomujem  si, že niektorí  sú ešte na  chod-

bách, ale  zrejme nás nebude  dostatočný počet. Preto,  páni

poslanci, budeme pokračovať zajtra o 9.30 hodine.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Pán poslanec, ešte sme nezačali rokovanie schôdze a mám

to vyhlásiť pred rokovaním. Ospravedlnili sa poslanci Cuper,

Borovský, Kolník, Prokeš, Andrejčák, Belohorská a Hrnko.

 

     (O 14.05 hodine sa poslanci rozchádzajú.)

 

      31. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

                     27. augusta 1997

____________________________________________________________

 

     (O 9.33 hodine sa ozval  gong. Predseda  Národnej  rady

Slovenskej republiky  Ivan Gašparovič sedí  za predsedníckym

stolom a rozpráva  sa s poslancami.  O 9.40 hodine  sa znovu

ozýva gong. O 9.42 hodine predseda  Národnej rady Slovenskej

republiky vstáva od predsedníckeho  stola a schádza do sály.

O 9.59 hodine si predseda Národnej rady Slovenskej republiky

znovu sadá za predsednícky stôl.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     30 minút  uplynulo,  tak  ako  aj  včera. Mohol  by som

schôdzu odročiť na ďalší deň.  Rozhodol som sa, že budem ča-

kať ešte  ďalších 30 minút  podľa rokovacieho poriadku,  ale

prosil by  som tých poslancov, ktorí  sú členmi poslaneckého

grémia, aby sme sa o 10 minút  zišli a rozobrali si niektoré

otázky. Dobre?

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  chcel by som vás  požiadať v mene posla-

neckého klubu KDH, že ak dnes  neprídu poslanci vládnej koa-

lície, aby ste...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, budeme mať grémium.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...denne  až  do   konca  volebného  obdobia  zvolávali

schôdzu každé ráno. Ste za to platený, takže...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja ju môžem zvolávať. Budeme mať grémium, tam sa dohod-

neme.

 

     Takže o 10.10 hodine bude grémium. Dobre?

 

     (O 10.00  hodine predseda Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  vstal. Kamera  prestala snímať  priestory rokovacej

siene. O 10.46 hodine kamera znovu snímala priestory rokova-

cej sály.  Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky sedí

za predsedníckym stolom.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     viem, že vás budú  predsedovia klubov informovať o tom,

ako sa skončilo rokovanie.

 

     Prosil by  som ešte pána poslanca  Csákyho, aby vyhodil

von ten telefón, ktorý má pri uchu.

 

     Dohodli sme sa, alebo sme  sa nedohodli - bol to určitý

kompromis, že zajtra  budeme pokračovať o 14.00 hodine a po-

tom rozhodneme o ďalšom konaní schôdze.

 

     Dovidenia zajtra o 14.00 hodine.

 

     (O 10.46 hodine predseda  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky vstáva od predsedníckeho stola.)

 

      31. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

                     28. augusta 1997

____________________________________________________________

 

     (Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky Ivan Gaš-

parovič  si  o  14.23 hodine  sadol  za  predsednícky  stôl.

O 14.26  hodine  sa  ozval  gong.  Potom  sa  gong  ozval aj

o 14.33 hodine.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pred šiestimi minútami uplynula polhodina, po ktorej mi

rokovací poriadok prikazuje, aby som vás oboznámil s tým, že

môžem prerušiť schôdzu. Vizuálne  je jednoznačné, že nie sme

uznášaniaschopní, a preto ani neuvediem prezentáciu.

 

     Môžem vám  prečítať, kto sa ospravedlnil.  Ale keby sme

aj boli uznášaniaschopní, nie  je prítomný ani predseda man-

dátového a imunitného výboru pán Poliak, tak by sme asi ťaž-

ko rokovali.

 

     Ale dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a ozná-

mil vám, že som dostal list od pána Michala Benčíka, predse-

du  poslaneckého klubu  Spoločná  voľba.  Na základe  dohody

podpísanej  vedeniami  politických  strán  koalície Spoločná

voľba atď. zo dňa 26. augusta 1997 mi oznamuje, že  klub po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky za Spoločnú voľbu

prestáva dňom 1. septembra 1997 existovať.

 

     Páni poslanci,  rozhodol som sa, že  nie po hodine, ale

po polhodine preruším dnešné rokovanie s tým, že v piatok je

sviatok,  sobota, nedeľa  nie sú  podľa rokovacieho poriadku

rokovacími dňami a v pondelok je zase sviatok.

 

     Ako  viete, dostal  som  aj  list  poslancov  podpísaný

počtom, ktorý  zodpovedá  ústave, aby  som  podľa  článku 83

ods. 2 Ústavy Slovenskej  republiky a § 17 ods. 2 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 356/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky zvolal

schôdzu Národnej  rady. Povinnosť mi  to káže. Preto  som ju

zvolal na 2. septembra 1997 o 14.00 hodine. Po schôdzi, kto-

rú som zvolal na 14.00  hodinu, budeme pokračovať aj v tejto

schôdzi.

 

     Ďakujem vám  pekne za dnešný  deň. Schôdza je  preruše-

ná do utorka... (Hlasy z pléna.) ...alebo sa nezačala.

 

     (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

     Dobre. Môžeme to urobiť.

 

     (O 14.37 hodine sa uskutočnila prezentácia poslancov.)

 

     Prosím, páni  poslanci, budeme sa  prezentovať. Prosím,

prezentujme sa.

 

     Vidíte, je nás len 48.

 

     (O 14.38  hodine predseda Národnej  rady Slovenskej re-

publiky odchádza od predsedníckeho stola.)

 

      31. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

                     2. septembra 1997

____________________________________________________________

 

     (O 17.52 hodine,  po 20-minútovej prestávke oddeľujúcej

32. schôdzu od 31. schôdze, sa ozval gong. Predseda Národnej

rady Slovenskej  republiky Ivan Gašparovič  sedí za predsed-

níckym stolom. O 17.53 hodine  sa znovu ozval gong  zvoláva-

júci poslancov do rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už je 30 minút? (Hlasy  v sále.) Nie, prestávka bola 20

minút, ale či už prešlo 30 minút od jej začiatku.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     uplynulo už 30 minút  po ohlásení začiatku 31. schôdze.

Zrakom  konštatujem, že  je nás  málo. Napriek  tomu, ak  sa

chcete prezentovať, budeme sa prezentovať.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Niekto sa smeje, pán Bugár, a niekto pije v parlamente.

To máte tak. Vy dobre viete, na koho to myslím.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Stále na niekoho narážate.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A ešte som nenarazil. To je zlé, čo? Schôdza sa nezača-

la, tak môžeme žartovať.

 

     (O 17.57 hodine prebieha prezentácia poslancov.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, je nás 59.

 

     Viete,  že  podľa  rokovacieho  poriadku  môžem schôdzu

predĺžiť, teda predĺžiť čakací čas o 30 minút. Pýtam sa vás,

či áno, alebo nie.

 

     Ale ak  to predĺžim, alebo nepredĺžim,  chcem vám ozná-

miť,  čo  urobím.  Napísal  som  list ústavnoprávnemu výboru

s tým, aby rozhodol,  akým  spôsobom je možné - mám svoj ná-

zor,  ale chcem,  aby rozhodol  ústavnoprávny výbor,  mám tu

list, s tým, že dodatočne  písomne  oznámim, kedy bude schô-

dza, či zajtra, pozajtra.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

     Keď sa dohodneme, že nebude,  tak nebude. Zajtra to dám

ústavnoprávnemu  výboru,  aby  ústavnoprávny  výbor čím skôr

rozhodol. To je jedna vec. (Hlasy zo sály.) Prosím? Nie roz-

hodol, zle som to povedal,  aby sa ústavoprávny výbor vyjad-

ril a my to odhlasujeme, či je  to tak, alebo to tak nie je.

Podľa rokovacieho poriadku mám na to právo.

 

     Chcem vám ešte, keď takto spolu sedíme, prečítať listy.

Jeden som  dostal od pána Ing. Juriša, poslanca Národnej ra-

dy, v ktorom mi oznamuje, že vzhľadom na zánik koalície Spo-

ločná voľba od 1. 9. 1997 bude pôsobiť  ako nezávislý posla-

nec za Stranu zelených na Slovensku. Takisto som dostal list

od pána poslanca Ing. Kleina,  ktorý mi oznamuje, že ako ne-

závislý poslanec  vzhľadom na zánik  koalície Spoločná voľba

bude pôsobiť v parlamente  ako nezávislý za Hnutie poľnohos-

podárov Slovenskej republiky. Listy som dostal len od týchto

dvoch pánov poslancov z bývalej Spoločnej voľby.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Nie, nie je schôdza. Len  vám oznamujem, aby ste to ve-

deli.

 

     Pán poslanec Hrušovský, môžete hovoriť.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,  myslím si, že v tomto  prípade  nemôžete

využiť  ustanovenie § 146 rokovacieho  poriadku.  Môžete tak

spraviť iba vtedy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, viem, ak  dá návrh niektorý poslanec. Ale

schôdza sa nezačala. Preto hovorím,  že to môžem využiť tak,

že sám napíšem list a požiadam.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Dobre, ale nie je to v súlade s rokovacím poriadkom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rokovací poriadok mi to dovoľuje podať...

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nedovoľuje. Jedine v prípade, ak poslanec navrhne a Ná-

rodná rada rozhodne bez rozpravy hlasovaním.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, predseda Národnej rady sa môže kedykoľvek

obrátiť s otázkou na ktorýkoľvek výbor.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno, ale v konkrétnom  procedurálnom prípade len vtedy,

ak iniciatíva vyjde od poslanca a ak  Národná rada  rozhodne

o tom hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, samozrejme, veď o tom sa nehádam.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale  zatiaľ  sme  nerozhodli. Ústavnoprávny  výbor nemá

o čom rokovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No nemôžete rozhodnúť, lebo vás je málo. Využívam preto

svoju možnosť,  že sa kedykoľvek ako  predseda Národnej rady

môžem obrátiť na ktorýkoľvek výbor Národnej rady.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     V tejto procedurálnej veci nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, kto mi môže zakázať, že sa takto nemôžem

obrátiť?

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Rokovací poriadok, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Kde?  Ukážte mi,  pán poslanec,  kde sa  hovorí, že  sa

predseda Národnej rady nemôže obrátiť s otázkou na ktorýkoľ-

vek výbor.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale nie v zmysle § 146.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale nepovedal som v zmysle akého paragrafu.

 

     Nie, vážne.  Teraz sme debatovali.  Ste za to,  aby sme

ešte čakali polhodinu, alebo  nie? (Hlasy v pléne.) Ďakujem.

Tak vám písomne oznámim, kedy bude schôdza.

 

     Ďakujem. Dovidenia.

 

     (O 18.03 hodine sa poslanci rozchádzajú.)

 

                        S p r á v a

     o 31. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                konanej 30. septembra 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 31. schôdze Národnej rady  Slovenskej

republiky.

 

     Prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada je schopná prijímať

svoje rozhodnutia.

 

     Z tejto schôdze sa ospravedlnili páni poslanci Pribili-

nec, Schmögnerová a Slobodník.

 

     Na 31. schôdzi Národnej rady ako overovatelia budú pani

poslankyňa  Mária Bartošíková, pán  poslanec  Gyula Bárdos a

náhradníkmi budú pán poslanec  Anton Juriš a pani poslankyňa

Chlebová.

 

     Schôdzu som  zvolal na  základe článku 83 ods. 2 Ústavy

Slovenskej  republiky  a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom  po-

riadku na základe požiadania 39 poslancov Národnej rady. Tú-

to žiadosť poslancov ste dostali spolu aj s pozvánkou.

 

 

 

     Skupina poslancov na  tejto schôdzi navrhuje prerokovať

jediný bod, a to

 

     návrh na schválenie  uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996.

 

     Je to tlač číslo 725.

 

     Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokova-

com poriadku  nemožno program schôdze doplniť  ani meniť, ak

bola zvolaná  podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku

na požiadanie aspoň jednej pätiny poslancov.

 

     Pristúpime  teda k  hlasovaniu o  programe 31. schôdze.

Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme  program 31. schôdze Národnej rady

schválili.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, tak  ako som povedal,

návrh uznesenia ste dostali ako tlač číslo 725.

 

     Prosím člena skupiny poslancov,  ktorý má uviesť návrh,

aby nám ho predniesol.

 

     Takže podľa dohody medzi skupinou poslancov návrh pred-

nesie pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     predkladám vám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení uznesenie číslo 482 zo 4. decembra

minulého roka.

 

     Ústavne  je vec  jasná. Aj  tí, ktorí  azda pochybovali

a úprimne si mysleli,  že to, čo sa vtedy  na schôdzi parla-

mentu stalo, bolo v súlade so základným zákonom nášho štátu,

dnes už nemôžu uhnúť.

 

     Rozhodnutie Ústavného  súdu Slovenskej republiky  z 23.

júla 1997 je jednoznačné. Konštatoval, že, citujem, "Národná

rada  Slovenskej republiky  prijatím uznesenia  číslo 482 zo

4. decembra 1996, ktorým vzala na vedomie, že poslanec Fran-

tišek Gaulieder  sa podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky  vzdal funkcie  poslanca Národnej  rady Slovenskej

republiky a že jeho mandát zaniká 4. decembra 1996, porušila

jeho ústavné právo uvedené v článku 81 ods. 1 Ústavy Sloven-

skej republiky." Koniec citátu.

 

     Vznikol tým celkom  výnimočný protiústavný stav. Posla-

nec Gaulieder vlastne zostal poslancom, pretože minimálne od

rozhodnutia  Ústavného súdu  je jednoznačné,  že sa  funkcie

poslanca nevzdal. Nejestvuje teda ústavný dôvod na zánik je-

ho mandátu.  Rozhodne ním nemôže byť  uznesenie tohto parla-

mentu číslo 482/1996, veď ono  napokon  nie je ani všeobecne

záväzným právnym  aktom. Napriek tomu  však možno pripustiť,

že  do  Národnej  rady  nastúpil  náhradník  poslanec  Belan

v akejsi  dobrej viere,  že mandát  jeho predchodcu zanikol,

teda nastúpil platne. Táto tzv. dobrá viera mu mohla vydržať

až do rozhodnutia Ústavného súdu, teda do 23. júla tohto ro-

ku. Z toho však nemilosrdne vyplýva, že parlament Slovenskej

republiky má od 4. decembra  minulého roka v rozpore s ústa-

vou nie 150, ale 151 poslancov. A to i keď kýžené decembrové

uznesenie de facto jednému znemožnilo svoj mandát osobne vy-

konávať.

 

     Som presvedčený, že právna veda sa bude ešte roky týmto

prípadom  zaoberať. Stali  sme sa ním  známi i v zahraničí a

treba zdôrazniť, že v tom  demokratickom  veľmi nelichotivo.

Prípad  Gaulieder veľmi  poškodil a  stále poškodzuje renomé

Slovenskej republiky. Nie preto, lebo poškodený poslanec vy-

užil svoje právo a podal žalobu medzinárodnému súdnemu orgá-

nu.  Nie  preto,  lebo  kritici  súčasnej  vládnej garnitúry

o tomto prípade hovoria. Tento prípad škodí Slovensku preto,

lebo sa stal.

 

     Od 23. júla 1997 už nikto nemôže povedať, že má na ten-

to prípad iný právny názor.  Ústavný súd rozhodol s konečnou

platnosťou. Jeho  rozhodnutie je povinný  každý rešpektovať.

Samozrejme, že s ním  nemusí byť každý spokojný.  Ak sa však

ktosi,  komu z rozhodnutia  Ústavného  súdu vyplývajú nejaké

povinnosti, rozhodne, že ich plniť nebude, pretože toto roz-

hodnutie nerešpektuje, je to presne to isté, ako keď sa nie-

kto rozhodne, že nebude  dodržiavať zákony prijaté parlamen-

tom  či rozhodnutia  prijaté vládou,  pretože ich  napríklad

taktiež nerešpektuje.

 

     Osobitne vážne by bolo,  ak by povinnosť, ktorú Ústavný

súd určil  Národnej rade, zostala  nenaplnená, i keď  jej to

môže byť nepríjemné. Ako by sme potom chceli od občanov toh-

to štátu,  aby plnili i to, čo je im  nepríjemné.  A o to tu

dnes ide.

 

     Ústavný súd  veľmi jednoznačne označil  situáciu, ktorá

sa  utvorila  po prijatí uznesenia číslo 482/1996, za proti-

právnu a určil i spôsob, ako  treba  túto situáciu napraviť.

V jeho rozhodnutí, ktorého nepochybnou súčasťou je i odôvod-

nenie, sa výslovne uvádza, citujem: "Povinnosť napraviť svo-

je protiprávne  konanie má  ten subjekt, ktorý  takto konal,

t. j. ktorý  svojím  protiprávnym  konaním vyvolal nežiaduci

následok. V danom prípade je ním Národná rada." Koniec citá-

tu. Toľko Ústavný súd.

 

     Po  našom zvolení  sme všetci  zložili predpísaný sľub.

Zaviazali sme sa v ňom, že budeme dodržiavať ústavu a zákony

Slovenskej republiky. Je našou povinnosťou - bez ohľadu, ako

sme kto hlasovali 4. decembra  minulého roka - teraz po jas-

nom verdikte orgánu pre ochranu ústavnosti vykonať nápravu.

 

     Riešenie, ktoré navrhujeme v predloženom návrhu uznese-

nia, je  veľmi jednoduché. Právne znamená  zrušenie toho, čo

primárne porušilo  ústavu, teda domnienku  Národnej rady, že

sa František  Gaulieder vzdal a že  mu preto zanikol mandát.

Nevzdal sa a hoci  som presvedčený, že tak  ako to vieme te-

raz, vedeli sme to všetci aj vtedy. Teraz to však jednoznač-

ne konštatoval Ústavný súd.  Nejestvoval teda dôvod na zánik

mandátu, avšak sa mu znemožnilo mandát osobne vykonávať. To-

to oprávnenie sa preto dňom prijatia tohto návrhu poslancovi

Gauliederovi znova v plnom rozsahu navrhuje obnoviť. Toto je

jasné ústavne i podľa zdravého ľudského rozumu.

 

     Komplikovanejšia je však situácia poslanca Jána Belana.

Môže tvrdiť, že o tom,  ako odišiel jeho predchodca z Národ-

nej rady, absolútne nič  nevedel. Povolali ho ako náhradníka

vtedy, keď ho tam už nebolo. Samozrejme, zdravý ľudský rozum

povie, že je to hlúposť,  všetko dobre vedel. Ale niekedy je

právo veľmi formálne a umožňuje i takéto  úvahy. Preto teraz

navrhujeme, aby Národná rada konštatovala to, čo je logickým

dôsledkom rozhodnutia  Ústavného súdu o Gauliederovi, že to-

tiž poslanec Belan vykonával  svoj mandát na základe poruše-

nia ústavného práva poslanca  Gauliedera. Nevznikol teda zá-

konný a ani ústavný dôvod na to, aby tento občan ako náhrad-

ník z kandidátskej listiny  príslušnej politickej strany na-

stúpil do funkcie poslanca.

 

     Právne  však možno  túto skutočnosť  konštatovať až  po

rozhodnutí Ústavného súdu, preto sa  my v našom návrhu obdo-

bím veľmi  nejasného mandátu poslanca Belana  od 4. decembra

1996 do súčasnosti  nezaoberáme  a prenechávame  ho  právnej

teórii. Je však jasné, že prinajmenej teraz pri prvej príle-

žitosti, keď Národná rada rokuje po rozhodnutí Ústavného sú-

du, už mandát, ktorý sa vykonáva na základe porušenia Ústavy

Slovenskej republiky, nemôže ďalej trvať.

 

     Preto navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky

zobrala na vedomie, že mandát poslanca Belana zaniká. V jeho

prípade totiž niet ústavného dôvodu na jeho trvanie. Náš ná-

vrh teda znamená, že po prijatí sa vráti František Gaulieder

a odíde Ján  Belan. Tým sa politicky  ukončí jeden z najväč-

ších problémov,  ktoré zaťažili našu  republiku v očiach de-

mokratického zahraničia, ale i v očiach demokraticky zmýšľa-

júcich občanov u nás.

 

     Tu nešlo o osoby. Išlo o zásadu. Najdôležitejšiu zásadu

v podmienkach  zastupiteľskej demokracie.  Tam, kde  občania

vykonávajú  svoju moc  predovšetkým prostredníctvom  svojich

volených  zástupcov, je  to alfa a omega  fungovania  celého

systému. Občania zvolia,  dajú mandát a nikto do  toho už do

ďalších volieb  nesmie zasiahnuť. Bol  by to totiž  zásah do

toho, čo určili voliči vo voľbách.

 

     Či  sa to  niekomu páči,  alebo nie,  voliči vo voľbách

1994 určili príslušné  percento mandátov kandidátnej listine

HZDS i s Gauliederom. Ten sa do parlamentu dostal nie preto,

lebo sa to  páčilo HZDS, ale preto, lebo i jemu  dali voliči

hlasy. To je základná abeceda demokratického života krajiny.

 

 

     A tu sme sa stali  svedkami problému, ktorý ďaleko pre-

sahuje samotnú kauzu Gauliedera. Je to problém onoho veľkého

pokušenia, ktoré nám  zanechalo niekoľko generácií boľševic-

kého  myslenia. Na  to, aby  sme sa  toho zbavili, nestačilo

štrngať  kľúčikmi, ba  nestačí ani  byť členom  strany alebo

hnutia, ktoré má vo svojom  názve demokraciu v takom či ona-

kom gramatickom tvare.

 

     V pluralitnej spoločnosti nie je a nebude jednota myslí

a záujmov. Naopak, neustály  konflikt, súťaž  medzi ideami a

ich nositeľmi je  dynamizujúcim prvkom demokratického sveta.

Politické  strany,  ktoré sa po roku 1989 zmocnili verejného

života krajiny, potrebujú v parlamente, teda  vo zvrchovanom

orgáne moci, od  ktorého u nás viac alebo  menej závisí celý

mocenský aparát, disciplínu.

 

     Nikoho  neteší, ak  mu poslanci  odchádzajú zo  strany,

ktorá ho na svojej kandidátke takpovediac vytiahla do veľkej

politiky. Ale je to život. V slobodnej spoločnosti sa stáva,

že poslanec prestane byť  spokojný s politikou strany, ktorá

ho  kandidovala. Nedá  sa nič  robiť, treba  to rešpektovať.

Zvolili ho občania, nie strana, a ak to  občania od neho ne-

prijmú, tak  ho nabudúce nezvolia.  Rozhodnutie o politickej

likvidácii takéhoto poslanca  je rozhodnutím absolútne tota-

litným.  Takéto rozhodnutie  neospravedlňuje žiadna väčšina.

Je to znamenie nástupu  totalitného myslenia. Proti jeho po-

kušeniam nikto  nie je očkovaný. Ak  sa takéto praktiky udo-

mácnia v strane, ktorá vládne, veľmi rýchlo sa stávajú metó-

dou štátnej  politiky. Nedivme sa, ak  sa potom ako infekcia

šíria po celom organizme spoločnosti.

 

     Pokušenia  prichádzajú  a  stáva  sa,  že im podliehajú

i tí, čo sa ústami hlásia k demokratickej politike. Jestvujú

však zásady a inštitúcie, ktoré  sú akoby štádiá na ceste ku

deštrukcii slobodného systému zábranou. Nezávislé súdnictvo,

verejná mienka a predovšetkým, pokiaľ ide o moc, ústava. In-

štitút slobodného mandátu  je poistkou demokratického ústav-

ného  systému pred  zvoľou politických  strán na  úrovni ich

štátneho pôsobenia. Tu už  nejestvuje  žiadne ale. Tento in-

štitút buď funguje, alebo sa poistka odstránila.

 

     O to tu, vážené  kolegyne, vážení kolegovia, ide. Vôbec

nemyslite  na  Gauliedera.  V skutočnosti  nejde o neho, ide

o každého z nás. Buď sme  osoby s vlastným  umom, svedomím a

zodpovednosťou, alebo  sme  pešiakmi, figúrkami, hlasovacími

panákmi v rukách politických strán. Keď budete o chvíľu hla-

sovať, myslite na to. Bezhlavá  disciplína v strane sa nevy-

pláca. Je to totalitný  princíp, dedičstvo boľševického mys-

lenia.  (Šum v sále.) Chvíľu  to azda  vyzerá, že  sa trochu

vypláca... Je  vám to na smiech,  však? (Reakcia poslancov.)

Chvíľu to azda vyzerá, že  sa to trochu vypláca, vytvára do-

jem  moci. Opojenie z toho,  že ak  sme  vo  väčšine, môžeme

všetko, že tých, čo sú v menšine, môžeme pokojne valcovať.

 

     Priatelia, ale ak sa čo  len trošku pozrieme i za hori-

zont dneška,  zistíme, že sa to  vonkoncom nevypláca. Vsaďme

preto na  slobodný mandát poslanca  Národnej rady Slovenskej

republiky. Vsaďme  na to, aby poslanec  bol naozaj zástupcom

občanov, a nie svojej strany. Rešpektujme rozhodnutie orgánu

ochrany ústavnosti. Hlasujme za navrhované uznesenie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Teraz prosím  predsedu mandátového a  imunitného výboru

poslanca pána  Antona  Poliaka, aby  podal správu o výsledku

prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     predkladám vám spoločnú správu Mandátového a imunitného

výboru Národnej rady  Slovenskej republiky a Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky o výsledku prero-

kovania  návrhu skupiny  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky na  schválenie uznesenia Národnej  rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 482 zo 4. decembra 1996.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení  uznesenie Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 482 zo 4. decembra 1996, pridelil predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

1689 zo dňa 22. augusta 1997 na  prerokovanie  Mandátovému a

imunitnému výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky a Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zá-

roveň určil k predloženému návrhu skupiny poslancov ako ges-

torský Mandátový a imunitný výbor  Národnej rady  Slovenskej

republiky a tiež lehotu na  prerokovanie obom výborom do 26.

augusta 1997.

 

     Vláda Slovenskej republiky podľa § 17 ods. 3 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nezauja-

la k návrhu skupiny  poslancov do zvolania schôdze stanovis-

ko.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

návrh skupiny  poslancov prerokoval na  svojom zasadnutí dňa

26. augusta 1997 a neprijal  platné  uznesenie. Z  celkového

počtu 15 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky bolo  prítomných 9 poslancov. Za návrh uz-

nesenia boli 4 poslanci, 1 poslanec  bol proti  a 4 poslanci

sa hlasovania zdržali. Iný návrh uznesenia na rokovaní výbo-

ru nebol predložený.

 

     Gestorský  výbor na  svojom  zasadnutí  dňa 26. augusta

1997 návrh skupiny poslancov  prerokoval a prijal platné uz-

nesenie, keď z 10 prítomných  poslancov za navrhnuté uznese-

nie hlasovalo všetkých 10 poslancov.

 

     Gestorský výbor  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky zmeniť uznesenie číslo 482 zo 4. decembra 1996 podľa

návrhu skupiny poslancov z 21. augusta 1997. Iný návrh uzne-

senia nebol predložený.

 

     Gestorský výbor  poveril predsedu výboru,  aby Národnej

rade Slovenskej republiky podal  správu o prerokovaní návrhu

skupiny poslancov  vo výboroch Národnej  rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Predkladám, vážené pani poslankyne, vážení páni poslan-

ci,  návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

z 30. 9. 1997 o zmene uznesenia Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 482 zo 4. decembra 1996:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. zrušuje bod 1 a bod 3 uznesenia  Národnej rady  Slo-

venskej  republiky  číslo 482 zo 4. decembra 1996  k  správe

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky;

 

 

     B. berie na vedomie

 

        1. nález  Ústavného súdu  Slovenskej republiky číslo

I. ÚS 8/97 z 23. júla 1997, ktorým rozhodol, že Národná rada

Slovenskej republiky prijatím uznesenia  číslo 482 zo 4. de-

cembra 1996, ktorým vzala  na vedomie, že poslanec František

Gaulieder sa podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej repub-

liky vzdal funkcie poslanca  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a že jeho mandát zaniká 4. decembra 1996, porušila jeho

ústavné  právo  uvedené v článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky,

 

        2. že  uznesenie  číslo 482 zo  dňa 4. decembra 1996

znemožnilo poslancovi Františkovi  Gauliederovi osobne vyko-

návať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na

základe  nálezu  Ústavného súdu  Slovenskej  republiky číslo

I. ÚS 8/97 z 23. júla 1997 sa dňom prijatia  tohto uznesenia

možnosť vykonávať osobne mandát  poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky  Františkovi  Gauliederovi v plnom rozsahu

obnovuje,

 

        3. že poslanec  Národnej  rady  Slovenskej republiky

Ján Belan vykonával mandát poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky na základe porušenia  ústavného práva poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky Františka Gauliedera upra-

veného v článku 81 ods. 1 Ústavy  Slovenskej republiky. Man-

dát poslanca  Jána Belana preto  zaniká dňom prijatia  tohto

uznesenia."

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, navrhované uzne-

senie  je návrhom,  ktorý napraví  nežiaduci následok, ktorý

prijatím uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky číslo

482/1996 nastal.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Poliakovi.

 

     Pani poslankyne,  páni  poslanci, otváram k tomuto bodu

programu rozpravu.

 

     Do rozpravy som dostal  písomné prihlášky za jednotlivé

kluby. Za  Demokratickú úniu vystúpi  pán poslanec Moravčík,

za SDĽ vystúpi pán poslanec Benčík, za MKDH pán poslanec Bu-

gár, ďalej  pán  poslanec Duka-Zólyomi a za KDH pán poslanec

Čarnogurský. To sú všetky písomné prihlášky.

 

     Takže prosím, pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     našou úlohou  je dať do súladu  uznesenie Národnej rady

vo veci  vzdania sa poslaneckého  mandátu poslanca Františka

Gauliedera s rozhodnutím Ústavného súdu tak, ako sa to navr-

huje v predkladanom uznesení.

 

     Tento súlad je nutný, pretože náš štát nemôže byť práv-

nym štátom, ak  sa nerešpektuje Ústavný súd tým,  že sa jeho

rozhodnutie nevykoná.  V danom prípade  ide o veľmi  závažnú

vec,  pretože  ide o mandát  poslanca a mandát  poslanca  je

v parlamentnej demokracii základným pilierom. Celá konštruk-

cia demokracie  sa spochybní, ak sa  nebudú rešpektovať pra-

vidlá dotýkajúce sa mandátu poslancov.

 

 

     Ústavný súd potvrdil zásadu, ktorá je uplatnená v ústa-

ve, že poslanec nie je  právne závislý od politickej strany.

Hovorím to ako poslanec za politickú  stranu, od ktorej odi-

šli dvaja poslanci v tomto volebnom období. Nikomu z nás ne-

prišlo na um spochybňovať ich poslanecký mandát.

 

     Právny štát nie je len abstraktná kategória, ktorou na-

rábajú iba  právni teoretici. Právny  štát tiež znamená,  že

slušní ľudia sa môžu  cítiť bezpečne, keď dodržiavajú štátom

garantované  pravidlá. Inými  slovami, ak  nedáme do  súladu

rozhodnutie Ústavného  súdu a uznesenie tejto Národnej rady,

spochybníme tým  fungovanie práva a slušní  ľudia sa v tomto

štáte nebudú  cítiť bezpečne. Budú  sa cítiť ohrození,  budú

postupne strácať vlastnú identifikáciu s týmto štátom. Sluš-

ní ľudia sa tak dostanú do vnútornej alebo i skutočnej emig-

rácie. To  hrozí. Hrozí, že tí,  ktorí nepodporia navrhované

uznesenie, teda nepodporia základné právo tohto štátu, takto

postupne urobia zo Slovenska  štát darebákov a podliakov. To

je štát, v ktorom  darebáci a podliaci  majú  skutočnú moc a

slušní ľudia majú strach.

 

     Ak totiž Národná rada  bude jednoducho ignorovať ústavu

a Ústavný súd, nemožno sa čudovať, keď sa občan rozhodne, že

nebude rešpektovať právo, lebo sa to prieči jeho záujmom. Už

teraz sa  stáva, že rôzne  mafie nútia podnikateľov,  aby si

s nimi delili zisky. Nevážia  si právo, uplatňujú svoju fak-

tickú brutálnu  moc. Moc, ktorá  pramení z vybuchujúcich áut

a príbytkov, z ostrej  streľby do  ľudí, ktorá sa  už takmer

stáva bežnou súčasťou diania v našich uliciach. Slušní ľudia

sú v takomto  štáte bez  práva bezmocní. Sú  bezmocní preto,

lebo  ich nemá  kto chrániť.  Náš štát  totiž slabne. Slabne

predovšetkým preto, lebo jeho  orgány samy naburávajú hodno-

ty, na ktorých je zdravá spoločnosť postavená. Medzi nimi je

i spravodlivosť, rešpektovanie a úcta k právu. Zastavme úpa-

dok nášho  štátu a jeho  inštitúcií. Aj z tohto  hľadiska má

dnešné rokovanie kľúčový význam.

 

     Rozhodnutie  Ústavného súdu  vo veci  mandátu Františka

Gauliedera má zásadný  význam aj z hľadiska vývoja nášho ús-

tavného práva a ústavného  režimu. Nachádzame v ňom odpovede

na viacero otázok, ktoré sa  aj na pôde tohto parlamentu na-

stoľovali a ku  ktorým sa  vyjadrovali  rôzne  a protichodné

stanoviská. Zaiste  budeme z nich čerpať  pri budúcich úpra-

vách nášho ústavného práva.

 

     Ústavný súd  potvrdil, že vzdanie sa  mandátu je prejav

vôle, ktorý môže poslanec kedykoľvek  vziať späť až do času,

keď Národná rada vezme vzdanie sa mandátu na vedomie. Nie je

to však v podstate  nič iné  ako aplikácia všeobecných práv-

nych zásad  do nášho ústavného práva.  Ústavný súd potvrdil,

že  nemožno  uplatnenie  týchto  základných  právnych  zásad

spochybňovať v oblasti ústavného  práva. Ich neuplatnenie by

znamenalo  neprípustné  manipulovanie  poslancov  politickou

stranou.

 

     Vážené poslankyne a poslanci  za HZDS, ktorí ste podpi-

sovali bianko vyhlásenie, to jest bez udania miesta a dátumu

jeho vykonania, o vzdaní sa mandátu, máte možnosť kedykoľvek

svoj podpis na takomto vyhlásení odvolať, t. j. vyjadriť sa,

že sa nechcete vzdať svojho mandátu, aby nevznikli vôbec ni-

jaké pochybnosti. Nikto vás  už nebude môcť politicky vydie-

rať.

 

     Ústavný súd ďalej potvrdil, že, citujem, "reverz zabez-

pečovaný vo forme osobitných  zmlúv, záväzkov medzi politic-

kým subjektom a ním  navrhovanými  kandidátmi vo voľbách  je

v rozpore s ústavou, pretože  prostredníctvom neho môže prí-

slušný politický subjekt vyžadovať od bývalého kandidáta, po

voľbách  poslanca, výkon  mandátu výlučne  podľa straníckych

príkazov", koniec citátu. Takýto  reverz je, samozrejme, ne-

platný.

 

     Vážené  poslankyne a poslanci  za  HZDS, tí,  ktorí ste

podpísali takéto reverzy,  rozhodnutie Ústavného súdu zname-

ná, že  sa môžete cítiť  slobodne a že aj keď  neurobíte vý-

slovný prejav, že sa  necítite viazaní vaším bianko vyhláse-

ním o vzdaní sa mandátu,  taký reverz vás k ničomu nezaväzu-

je.  K vášmu  vnútornému oslobodeniu  však potrebujete  ešte

urobiť  jeden  priamy krok. Krok  však veľmi zásadný - treba

prejaviť vôľu, rešpektovať ústavu.  Jedine ústava vám garan-

tuje vašu  slobodu. K vašej  slobode je treba  zrušiť proti-

právne  uznesenie  Národnej  rady,  tak  ako  to  navrhujeme

v predloženom návrhu  uznesenia. Na naše  rozhodnutie čakajú

s nádejou všetci slušní ľudia na Slovensku.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Za SDĽ vystúpi pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     obávam sa, že mnohí z poslancov, ktorí hlasovali za ne-

ústavné uznesenie  Národnej rady Slovenskej  republiky, kto-

rým sa vzalo  na vedomie údajné  vzdanie sa mandátu poslanca

Gauliedera,  si ešte  ani dnes  neuvedomujú, že  ide o oveľa

vážnejšiu vec, nehovoriac pritom o ústavných, vnútropolitic-

kých  a medzinárodných  dôsledkoch,  než  len o jednu  zmenu

v 150-člennom zákonodarnom zbore.

 

     Je to na zamyslenie o to viac, že celá záležitosť a jej

neústavnosť  je od  začiatku natoľko  zrejmá, že  sa natíska

otázka,  aký mechanizmus  je  potrebný  na to,  aby poslanci

vládnej koalície  vedome hlasovali v rozpore  nielen s ústa-

vou, ale  aj v protiklade s nie príliš  zložitými  faktami a

okolnosťami, ktoré s prípadom súvisia.

 

     Neviem, kto celý prípad režíroval, ale sa nevyznamenal.

Skôr naopak, celý prípad zbabral a okrem negatívnych dosahov

v oblasti  ústavnej,  politickej  a  medzinárodnej  významne

prispel k tomu, že vládne hnutie 4. decembra 1996 zaznamena-

lo ďalšie také víťazstvo  arogancie moci, ktoré je faktickou

prehrou bez ohľadu, či si to uvedomujeme, alebo neuvedomuje-

me.

 

     Poďme po  poriadku. Jeden z poslancov  vládneho hnutia,

ktorý z jemu  známych dôvodov tiež  podpísal tzv. reverz, sa

vzoprel a vypovedal  poslušnosť. Stávalo sa  to. Stáva sa to

aj v tomto volebnom období, v tejto Národnej rade iným poli-

tickým subjektom aj s menším počtom poslancov, ako má vládne

hnutie, ale parlamentný proces pokračuje v rámci vymedzených

koľají. Pri súčasnom rozložení  politických síl v parlamente

jeden  poslanec zrejme nemôže zmeniť  pomer politických síl.

K demokracii  hlásiacom sa  vládnucom hnutí  však iný postoj

poslanca, nebodaj ešte ani nie opozičný, ale len samostatný,

sa netoleruje. Čo tam po ustanovení článku 73 ods. 2 ústavy,

podľa ktorého poslanci vykonávajú  svoj mandát osobne, podľa

svojho svedomia a presvedčenia, nie sú viazaní príkazmi. Pre

zachovanie jednotného postupu hnutia  podľa príkazov sa pred

voľbami  oprášilo,  pripúšťam v iných  ústavných  systémoch,

známe  podpisovanie  reverzov, ktorým  kandidáti  s výnimkou

niektorých  jednotlivcov, ktorí  zrejme už  vtedy prehliadli

neústavnosť  tohto  kroku,  podpísali  text,  podľa  ktorého

v prípade nevernosti k hnutiu sa vzdajú svojho mandátu. Spo-

lu s väčšinou  kandidátov za toto  hnutie poslanec Gaulieder

takýto  reverz  vlastnoručne  podpísal a ten sa  mu stal  aj

osudným.

 

     Počas procesu zbavovania poslanca Gauliedera mandátu ma

osobitne zaujalo,  ako poslanci z vládneho  hnutia opakovane

zdôrazňovali pravosť podpisu na listine, ktorou sa Gaulieder

vzdal  poslaneckého  mandátu.  Ožiaril  ich triumfálny výraz

tváre,  keď na  priamu otázku  pravosť podpisu  pán poslanec

Gaulieder nepopieral. Tým sa  pre nich celá záležitosť stala

zrejmou, a je  to Gauliederov podpis, a preto  sa aj mandátu

vraj vzdal. Čo na tom - a tieto  argumenty sme  pri rokovaní

o mandáte  poslanca  Gauliedera viacerí uvádzali -, že podľa

klasických rímskych  právnych zásad sa  subjekt nikdy nemôže

vzdať toho, čo nemá, čo  nevlastní a čo nedrží, a preto kan-

didát  za poslanca  nebol v čase podpisovania  reverzu  ešte

poslancom  a vtedy  sa  ešte  nemohol  poslaneckého  mandátu

vzdať. Preto  jeho podpis pod  reverz  je z hľadiska prejavu

vôle vzdať sa poslaneckého mandátu právne irelevantný.

 

     Kolega Macuška  vo svojej horlivosti  obhájiť neobháji-

teľné nás vtedy  oboznámil s textom tzv. zmluvy medzi kandi-

dátom  a hnutím. Už  vtedy  som  upozornil - a  dobromyseľne

- kolegu Macušku,  že o takejto zmluve  radšej mal  pomlčať.

Podľa  platného právneho  stavu sa  totiž domnievam,  že ide

o tzv. nemenovanú  zmluvu, ktorá  rešpektuje zmluvnú voľnosť

strán - § 51 Občianskeho zákonníka -, a preto  sa mohla pod-

písať. Ale aj takáto  zmluva musí popri všeobecných, zákonom

vyžadovaných náležitostiach  pre platnosť zmlúv  spĺňať oso-

bitnú podmienku, a to takú,  aby neodporovala  obsahu  alebo

účelu zákona. Za predpokladu, že niekto považuje tieto zmlu-

vy, reverzy  za platné, vzniká  právny, dokonca veľmi  vážny

ústavnoprávny dôsledok.

 

     Ak  pri podpisovaní  reverzov  vznikali u kandidátov za

poslancov  pochybnosti o možných  právnych  dôsledkoch  jeho

podpisovania, a pravdu mali tí - a predpokladám, že na tomto

svojom  stanovisku  zotrvajú, aj  keď  v decembri  hlasovali

inak -, ktorí už vtedy tvrdili, že takéto podpisovanie zmlúv

nemohlo mať  iný ako morálny záväzok  kandidáta voči hnutiu.

Ak by to bolo inak a zmluvy by boli platné a záväzné - taký-

to postup  ste voči Gauliederovi uplatnili,  ten čo podpísal

reverz, to ste mu pripísali na  vrub -, tak všetci tí, ktorí

ste tzv. reverzy podpísali, sedíte v tomto parlamente v roz-

pore s ústavou. (Potlesk.)

 

     Ak totiž považujete reverz, ktorým ste sa zaviazali vy-

konávať poslaneckú činnosť podľa  príkazov hnutia, za právne

záväzný, je to zmena voľného poslaneckého mandátu na impera-

tívny mandát, ktorý však naša ústava nepozná. A navyše, zlo-

žili ste  poslanecký  sľub s výhradou - odkazujem  na článok

75 ústavy - a takéto  zloženie  sľubu má  za následok stratu

mandátu. A to je už  vážnejší ústavný problém ako ponechanie

jedného voči hnutiu kvázi  neposlušného poslanca v parlamen-

te.

 

     O tzv. reverzoch  poslanci vládneho  hnutia v porovnaní

s nami  ostatnými  všetci  vedeli. Tým  viac mali  dbať o to

- a ak sa už poslanca  Gauliedera chceli zbaviť -, aby zaob-

starali presvedčivý  dôkaz o jeho  slobodnej, vážne myslenej

a nespochybniteľnej vôli vzdať sa poslaneckého  mandátu. Len

takýto jednostranný právny akt by mohol mať právnu relevant-

nosť. Iný, a dokonca aj  vami použitý postup  má za následok

právnu neúčinnosť, a preto  nemohol iné  konštatovať ani Ús-

tavný súd.

 

     Bolo trápne,  ako sa najskôr  verejne avizovalo vzdanie

sa poslanca Gauliedera mandátu.  Potom nasledovalo jeho aví-

zo, že sa nehodlá vzdať. Potom došlo k tzv. vzdaniu sa a je-

ho nepochybné  poprenie v parlamente a vyjadrenie vôle vzdať

sa.  Napriek tomu  ste poslanca  Gauliedera za  neposlušnosť

k hnutiu  svojím  protiústavným  rozhodnutím z Národnej rady

vyhnali. Vznikol pritom zrejme v parlamentnom živote svetový

unikát nielen tým, že  ešte pred hlasovaním Gaulieder opako-

vane vyhlásil,  že sa nevzdáva,  ale sám poslanec  Gaulieder

hlasoval proti vzdaniu sa svojho poslaneckého mandátu.

 

     V právnom štáte by Ústavný  súd urobil za celou právnou

fraškou bodku a vec by bola  aspoň po čase daná do súladu so

zákonmi a ústavou. Náš parlament, rozhodnutie ktorého za re-

latívne krátke obdobie Ústavný  súd musel 13-krát reparovať,

najmä  však zo  strany vládnej  koalície, zatiaľ neprejavuje

ústretovosť.

 

     Vôbec nehodlám  analyzovať v tejto veci rozhodnutie Ús-

tavného súdu, máte ho k dispozícii. Držím  sa zásady, že ná-

lezy Ústavného  súdu  sa rešpektujú a nespochybňujú. Nie  je

v prospech nášho ústavného vývoja,  ak sa poslanci - "vykla-

dači"  rôznym spôsobom  snažia spochybniť  verdikt Ústavného

súdu. Odzneli aj poznámky typu, že rozhodnutie Ústavného sú-

du nie je jednoznačné, že sudcovia Ústavného súdu uprednost-

ňujú politické  aspekty, stránia opozícii,  prekračujú svoje

kompetencie a podobne, sú nielen ničím nepodložené a bez ná-

ležitej argumentácie, ale podľa mňa vážne poškodzujú a pria-

mo  ohrozujú princípy  našej ústavnosti,  ale aj  deľby moci

a právneho štátu. Najmä kolegovia právnici by sa nemali ube-

rať touto cestou - a pre Slovensko hazardnou cestou - a oso-

bitne nie v období, keď  sme si nedávno pripomenuli 5. výro-

čie prijatia našej ústavy.

 

     Ústavný súd  v tejto kauze jasne  povedal, že uznesenie

Národnej rady  zo dňa 4. 12. 1996, ktorým  vzala  na vedomie

tzv. vzdanie  sa mandátu  poslanca  Gauliedera, je v rozpore

s ústavou. Gaulieder sa totiž poslaneckého mandátu nevzdal.

 

     Je  teraz našou  povinnosťou stanovisku  Ústavného súdu

vyhovieť, predmetné uznesenie dať  do súladu s ústavou. Reš-

pektovať rozhodnutie Ústavného súdu by malo byť pre nás úpl-

nou samozrejmosťou. A preto ústavnoprávne  problémy nevidím.

Len som si  všimol, že  niektorí "vykladači" hľadajú únikovú

cestu, ako nerešpektovať v tejto kauze rozhodnutie Ústavného

súdu. Jeden z nich  napríklad  píše a tvrdí,  že Ústavný súd

rozhodol  síce v súlade s právom, ale v rozpore s morálkou a

etikou. Aj vy ste si to všimli? (Potlesk.)

 

     A on ako poslanec a právnik  sa pri hlasovaní bude ria-

diť zásadami  morálky a etiky. Nezakrývam,  dokonca sa za to

ani  nehanbím, že  tak ako  mnohí z vás aj  ja som  študoval

v období  totality, ale aj vtedy nás učili, že morálno-etic-

ký normatívny systém  je širší - a aspoň  sa hlásalo, aj keď

nie dodržiavalo -, že normatívny právny systém môže fungovať

len ako jeho súčasť. To prakticky znamená, že v právnom štá-

te - dúfam, do ktorého smerujeme - platí dvojnásobne, že ús-

tavnosť a právo  musí byť  vždy  morálne. A predpokladám, že

morálny základ našej ústavy zatiaľ nikto nespochybňuje. Tak-

že, pán kolega, pokojne hlasujte v súlade s morálnymi  zása-

dami, bude to v súlade aj s ústavou a naopak. (Potlesk.)

 

     Iný únikový smer cesty ako nerešpektovať stanovisko Ús-

tavného súdu rysuje ďalší "vykladač". Poslancovi sa vraj ne-

dá  určiť, ako  má v konkrétnej  veci  hlasovať, lebo ústava

predpokladá, že poslanec  hlasuje v súlade so svojím vedomím

a svedomím.  Ozaj, prečo  ste potom  Gauliedera vyhnali?  Je

pravdou, že pri výklade  článku 73 ústavy skutočne dospejeme

k záveru, že  poslanec by mal  hlasovať vždy podľa  svedomia

a presvedčenia,  ale  rozhodne nie v rozpore s ústavou, a to

preto, že podľa článku 75 každý poslanec zložil sľub, v kto-

rom sa slávnostne zaviazal,  že, a citujem, "bude dodržiavať

ústavu  a ostatné  zákony". A  my všetci  vieme a vie  to aj

"vykladač", že hranica hlasovania  podľa svedomia a presved-

čenia môže byť len a len v rámci ústavy a ostatných zákonov.

 

     Ústavný súd v kauze Gaulieder porovnal uznesenie Národ-

nej rady zo dňa 4. decembra 1996 s ústavou, zistil, vyslovil

porušenie ústavy.  Kto si  ústavu a zákon ctí, môže hlasovať

len tak, aby sa odstránila neústavnosť.

 

 

     Za  náš poslanecký  klub vás  prosím, aby  sme odložili

stranícke záujmy, ale aj záujmy osobné a hlasovaním prispeli

k prechodu ústavnosti.  V tomto období je  to obzvlášť v na-

liehavom záujme Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predseda.

 

     Chcem  reagovať na  predrečníka pána  poslanca Benčíka.

Skutočne sme si tu vypočuli  pekné a krásne slová a školenie

pre  všetkých poslancov.  Ďakujeme za  školenie, pán kolega.

Zabudli ste však  vo svojom školení  povedať jednu vec, a to

v ústave hlava 2 ods. 3  čl. 30: "Občania majú právo zúčast-

niť sa na správe verejných  vecí priamo alebo slobodnou voľ-

bou svojich zástupcov." Ak poslanec  toto poruší a vzdáva sa

dobrovoľne, nezastupuje záujem týchto  občanov. Preto by pán

Gaulieder aj Ústavný súd si  mali zvážiť, čo konajú. (Smiech

poslancov.)

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ja si  tiež vážim návrh  pána kolegu alebo  jeho slová,

ale, pán kolega, nehnevajte sa, Ústavný súd vie, čo robí, na

rozdiel od vás.

 

     Poslanci klubu Maďarská koalícia - MKDH pevne veria, že

Národná rada Slovenskej republiky s takzvanou kauzou Gaulie-

der sa  konečne dostala do  finále. Táto kauza  skrýva jeden

z najhrubších  zásahov do  slobodnej vôle  poslanca vzdať sa

svojho mandátu. Tento prípad, ktorý v právnom štáte nemá ob-

dobu, odhalil aj tú hranicu,  za ktorú ste vy poslanci vlád-

nej koalície ochotní ísť. Pred 10 mesiacmi  ste porušili Ús-

tavu  Slovenskej republiky  a ak  ste o tomto  hanebnom akte

tvrdili, že riešenie je v rukách Ústavného súdu a budete ak-

ceptovať jeho  uznesenie, dnešné vaše  hlasovanie bude dôka-

zom, akú hodnotu majú vaše slová.

 

     Otázkou číslo jeden je, či u vás  bude mať prednosť ús-

tava, zákony a v neposlednom rade aj sľub poslanca pred úzko

straníckymi záujmami. Dnes už nie  je dôležité, že 4. decem-

bra 1996 opozícia argumentovala správne, a to v medziach ús-

tavy, alebo či mandátový a imunitný  výbor nepostupoval rov-

nako aj v prípade vzdania  sa mandátu pána poslanca Gašparo-

viča, a dokonca  už ani to nie je  dôležité, kto z vás čím a

do akej miery je  zaviazaný  HZDS, či slobodu  vášho rozhod-

nutia ovplyvňujú privatizačné lúpeže na čele s Naftou Gbely.

Dôležité je len jedno, či  ste ochotní aspoň v tomto krikľa-

vom prípade  dodržať pravidlá právneho  štátu, alebo ste  sa

jednoznačne rozhodli kráčať po ceste diktatúry.

 

     Zároveň si uvedomte, že dnes  tu rozhodujete aj o budú-

com smerovaní Slovenska. Členské  štáty Európskej únie, NATO

alebo  aj  Európska  komisia  so  záujmom očakávajú výsledok

dnešného  hlasovania.  Ak  totiž  najvyšší zákonodarný orgán

Slovenskej republiky nebude ochotný  postupovať v tejto ele-

mentárnej otázke  ústavnosti podľa ústavy, tak práve vy, po-

slanci vládnej koalície, ich presvedčíte o tom, že Slovensko

ešte nie je zrelé na  integráciu a nebolo by schopné dodržať

zákony Európskej únie, ak nie je schopné dodržať ani vlastnú

ústavu.

 

     Dnešné hlasovanie bude dôkazom  aj toho, kto je skutoč-

nou brzdou integrácie Slovenskej republiky a či je Slovenská

republika skutočne právnym  štátom. Okrem zahraničnopolitic-

kého  aspektu spôsob  uzavretia  tejto  kauzy má  ešte jednu

dôležitú stránku - vnútropolitickú. Každý občan každého štá-

tu očakáva, že fungovanie štátu v každej oblasti bude riade-

né zákonmi.

 

     Ak vaši tzv. právni  experti, odvolávajúc sa na morálny

a etický rozmer  prípadu, nabádajú k ignorácii uznesenia Ús-

tavného súdu, tým vás priamo nútia k porušovaniu Ústavy Slo-

venskej republiky.  Ak ale volení  zástupcovia ľudu porušujú

najdôležitejší zákon štátu, akým  právom očakávajú, že obča-

nia - ich voliči - budú  dodržiavať  zákony? Nadradenie tak-

zvaného morálneho  hľadiska nad zákony nás  vráti do zákonov

džungle. Ale keď už teda na jednej strane zdôvodňujete poru-

šenie  ústavy  morálnym a etickým  hľadiskom, tak  na strane

druhej nám skúste vysvetliť,  nakoľko bude morálne a etické,

ak pán  Belan bude  hlasovať o zániku svojho  mandátu, ktorý

získal protiústavným rozhodnutím poslancov vládnej koalície,

a či minimálne z morálneho hľadiska nie je to konflikt záuj-

mov.

 

     Sudcovia Ústavného súdu  Slovenskej republiky vyvrátili

aj vaše  slabé argumenty, že v prípade  navrátenia  poslanca

Gauliedera  do Národnej  rady Slovenskej  republiky bude mať

Národná rada 151 poslancov.

     A na záver mi dovoľte  zdôrazniť, že poslanci klubu Ma-

ďarského kresťanskodemokratického hnutia  budú hlasovať tak,

ako  hlasovali 4. decembra 1996, to  jest v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky  za navrátenie mandátu  poslancovi Gau-

liederovi. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Pán kolega  Bugár sa zabudol  opýtať pána Garaia,  akým

svedomím sa riadi on, keď vo výbore hlasoval za zrušenie uz-

nesenia, a v pléne hovorí naopak.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to nepatrí...

 

     Pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán kolega Bugár, hovoríte, že  Ústavný súd vie, čo ro-

bí. S úžasom  som sa dozvedela od pána Čiča,  keď tu boli na

návšteve poslanci českého Parlamentu, ktorý vyhlásil, že tá-

to  inštitúcia svojimi  rozhodnutiami častokrát  vstupuje do

politického  systému a formuje ho.  Nemyslím si, že  toto by

mal robiť  Ústavný súd, ale keď  vy o tom viete,  čo Ústavný

súd robí, tak asi to robí v spolupráci s vami. No, a Boh nás

varuj od toho!

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Ústava Slovenskej republiky  je základný zákon, ktorého

ustanovenia  tvoria súhrn  princípov spoločensko-politického

zriadenia, pre  rozvoj ktorého sa táto  krajina rozhodla. Od

základných práv a slobôd cez politické, hospodárske, sociál-

ne a kultúrne práva až po rovnovážne delenie štátnej moci na

zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc Ústava Slovenskej republiky

má byť základným kameňom na budovanie demokratického právne-

ho štátu v tejto krajine.  Celý právny systém, množina práv-

nych noriem  sa má odvíjať  od tohto základného  zákona tak,

aby  sa a priori  vylúčili  ich protirečenia,  resp. rozpory

v ňom zakotvenými principiálnymi ustanoveniami.

 

     Ak  chcem budovať  demokratický právny  štát, tak tento

proces má  mať svoje jasne stanovené  pravidlá. Ako článok 2

konštatuje: "Štátna moc pochádza  od občanov, ktorí ju vyko-

návajú  prostredníctvom  svojich  volených  zástupcov  alebo

priamo." Z toho vyplýva podľa  článku 74, že poslanci sú vo-

lení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hla-

sovaním. To jednoznačne znamená,  že neexistuje žiadna sila,

ktorá by mohla tento  mandát poslancovi Národnej rady odňať.

Jedine sa môže stať, že sa poslanec dobrovoľne, podľa vlast-

ného rozhodnutia vzdá svojej  funkcie. Takto je to zakotvené

v článku 81 Ústavy Slovenskej republiky.

 

 

     V  prípade  poslanca  Františka  Gauliedera práve tieto

základné  princípy  boli  porušené,  resp. ignorované. Keďže

sa poslanec Gaulieder svojho mandátu nikdy nevzdal, prijatím

uznesenia číslo 482 zo 4. decembra 1996, ktorým Národná rada

vzala na vedomie, že sa  poslanec vzdal funkcie poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  bola porušená Ústava Slo-

venskej republiky. Bol to  krok nevídaný, ktorý otriasol ús-

tavnosťou tejto krajiny bezprostredne a v základoch.

 

     Odvtedy  vlastne  pracuje   najvyššia  zákonodarná  moc

s vážnym defektom a môžu sa spochybniť všetky jej doterajšie

rozhodnutia. Rubikon ústavnosti,  základné princípy demokra-

tického  právneho  štátu  boli prekročené. Ako potom  chceme

žiadať od prostého občana,  aby litery zákonov, resp. ústavy

ako základného zákona tejto krajiny akceptoval a dodržiaval?

Nečudujme sa,  že pri politicko-spoločenskom  hodnotení Slo-

venskej republiky pred začatím rozhovorov na vstup do európ-

skych a transatlantických štruktúr členské štáty a najvyššie

orgány NATO a Európskej únie upozornili na nutnosť odstráne-

nia tohto, z hľadiska  fungovania demokratického štátu prin-

cipiálneho nedostatku.

 

     Už teraz sa mohol každý presvedčiť o tom, akú nesmiernu

škodu v Slovenskej republike  spôsobilo toto rozhodnutie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej  republiky je  opodstatnené, keď  konštatoval, že

povinnosť napraviť svoje protiprávne konanie má ten subjekt,

ktorý takto konal, to  jest Národná rada Slovenskej republi-

ky.  Toto  rozhodnutie  treba brať  na vedomie a povinnosťou

cteného snemu je učiniť nápravu.

 

     Žiadny občan a žiadny orgán nie je oprávnený spochybniť

právoplatnosť tohto rozsudku. Občania-voliči od nás očakáva-

jú jasnú a jednoznačnú  reakciu. Ak najvyšší zákonodarný or-

gán v tejto  krajine  chce  zabrzdiť, resp.  aspoň čiastočne

zastaviť morálny právny úpadok a rozpad právneho štátu, musí

zrušiť, resp. zmeniť  uznesenie z decembra  minulého  roka a

vrátiť mandát poslancovi Gauliederovi.

 

     Preto vás vyzývam, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste

podporili predložený  návrh uznesenia Národnej  rady Sloven-

skej republiky o zmene uznesenia číslo 482.

 

     Upozorňujem všetkých,  že ak sa niekto  chce odvolať na

článok 73 ústavy a hlasovať podľa svojho svedomia a presved-

čenia, tak  si treba uvedomiť,  že aj toto  ústavné právo má

svoje hranice, ktoré sú dané slovami sľubu poslanca Národnej

rady: "Budem dodržiavať ústavu  a ostatné  zákony a pracovať

tak,  aby sa  uvádzali do  života." Každý  zrelý a svedomitý

poslanec si má byť vedomý  toho, že jeho svedomie a presved-

čenie zo  zásady  nemôže vybočiť z daného systému  ústavných

princípov a platných zákonov.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, v mene

poslancov  klubu za  Maďarskú koalíciu  vás vyzývam hlasovať

tak, aby poslancovi Gauliederovi  bol vrátený mandát, aby sa

tak opätovne obnovil ústavný stav v Národnej rade Slovenskej

republiky.  Som presvedčený,  že aj  vaše svedomie  vám káže

takto postupovať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Dukovi-Zólyomimu.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský za KDH.

 

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     po viacerých  pokusoch sa  dostávame dnes k meritórnemu

rozhodovaniu o veci Františka  Gauliedera,  nášho kolegu. Za

zhruba 10 mesiacov trvania tejto kauzy sa práve prípad Fran-

tiška  Gauliedera  stal  akoby  priesečníkom, akoby symbolom

vnútropolitickej problematiky Slovenskej  republiky a v mno-

hom aj medzinárodného postavenia  Slovenskej republiky, a to

v tom, že kedykoľvek sa hovorí o problémoch a ťažkostiach na

vnútornej scéne Slovenskej republiky a žiada sa uviesť neja-

ký príklad, tak potom akoby nám automaticky prichádza na my-

seľ prípad Františka Gauliedera.  Taktiež zo zahraničia, keď

sem prichádzajú  návštevníci a hovoria  nám, odôvodňujú nám,

prečo Slovensko  napríklad nebolo pojaté do  prvej vlny štá-

tov, s ktorými bude Európska  únia rokovať o prijatí za čle-

nov,  medzi inými  príkladmi spravidla  uvedú aj  záležitosť

Františka Gauliedera.

 

     Takáto pozornosť na prípad Františka Gauliedera má jed-

nu dobrú stránku. Prípad Františka Gauliedera je dobrou prí-

ležitosťou na nový začiatok.  Áno, práve rozhodnutím v zále-

žitosti Františka Gauliedera by sme mohli urobiť nový začia-

tok na  vnútropolitickej scéne Slovenskej  republiky, ako aj

pri zlepšovaní medzinárodného postavenia Slovenskej republi-

ky. Je to vhodná príležitosť  najskôr preto, že je to prípad

právne úplne jasný. Predsa  sám predseda Národnej rady pove-

dal, že vyhlásenia o vzdaní sa mandátu sú neplatné. Ďalej je

tu rozhodnutie Ústavného súdu a je tu odporúčanie mandátové-

ho a imunitného výboru.

 

 

 

     Niektorí z nás hovoria - myslím poslancov  Národnej ra-

dy -, opakovane hovoria,  že existuje sprisahanie proti Slo-

vensku, aj  keď - pravdu povediac - nedávne  rozhodnutie Me-

dzinárodného súdneho dvora v Haagu o prípade Sústavy vodných

diel  nezapadá do  takejto koncepcie,  že je  tu sprisahanie

proti Slovensku alebo dokonca,  že my členovia opozície oho-

várame v zahraničí Slovensko. Chcel  by som zdôrazniť, že to

nie je pravda. Ale prosím. Chcem povedať, že teraz je príle-

žitosť toto všetko vyvrátiť.

 

     Všetky medzinárodné médiá aj všetci zahraniční návštev-

níci a všetci domáci  odporcovia budú  musieť zmĺknuť, ak sa

ukáže, že Národná rada jednoducho rozhodovala v súlade s od-

porúčaním, s rozhodnutím Ústavného súdu a navrátila Františ-

ka Gauliedera do parlamentu. Ubezpečujem vás, že táto správa

preletí  svetovou  tlačou  a  preletí  ako  pozitívna správa

o Slovensku.

 

     Šíria sa pochybnosti o tom, či Slovensko je demokratic-

kou krajinou. Opäť je príležitosť tieto pochybnosti vyvrátiť

a dokázať, že demokracia u nás  funguje. Jednoducho, že sys-

tém funguje, keď dokáže vyriešiť  aj taký prípad, ako je ná-

vrat poslanca Františka Gauliedera naspäť do Národnej rady.

 

     Nedávno  sme sa  tu zišli  pri  príležitosti 5. výročia

prijatia Ústavy  Slovenskej republiky. Žiada  sa mi povedať,

čo je to 5 rokov, a stále kladieme precedensy pred slovenský

ústavný systém. A od  pevnosti tohto  systému, od pevnosti a

správnosti rozhodnutí, ktoré prijímame, ako založíme sloven-

ský ústavný systém, od toho  závisí, aký pevný systém zdedia

naše deti, aký pevný bude  tento systém v budúcich krízových

situáciách Slovenskej republiky, nakoľko sa budú môcť o ten-

to ústavný systém tí, ktorí prídu po nás, oprieť.

 

 

 

     A  preto opakujem.  Záležitosť Františka  Gauliedera je

dobrou príležitosťou na nový začiatok. Využime túto príleži-

tosť, urobme  nový začiatok a hlasujme  všetci za predložený

návrh uznesenia.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bol posledný príspe-

vok  v rámci  rozpravy. Pýtam  sa, kto  sa hlási do rozpravy

z pléna.  Poslanci  Tarnóczy,  Langoš,  Kolesárová,  Macuška

a pán  poslanec Brňák.  Ešte raz  pán poslanec  Čarnogurský?

(Súhlasná odpoveď poslanca Čarnogurského.)

 

     Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Tarnóczyho.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené plénum,

     vážení hostia,

 

     moja najhlbšia životná skúsenosť  mi hovorila a hovorí,

že nie na kvalite ústavy - ani tejto, ani tej minulej -, ale

na kvalite vykladačov, na ich  morálke, etike a na tom, čo a

koho reprezentujú, záleží najviac.

 

     Moja  osobná dilema  je aj  v tom,  že  nielen  tu dnes

v tomto parlamente  vystúpili vykladači práva  alebo ústavy,

ktorí  ju vykladali aj v minulosti - myslím na tú minulú ús-

tavu. Aj v Ústavnom súde viem o menách, na ktoré sa vzťahuje

presne to,  čo som teraz povedal.  Nikoho na nič nenavádzam,

ale vyhlasujem,  že sa budem rozhodovať  podľa svojho svedo-

mia, a nie  podľa  vykladačov,  ktorí mne a mojim  priateľom

- z väčšej časti nebohým - zapríčinili ich ťažký kríž.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej vystúpi  pán poslanec Langoš. (Šum  v sále.) Par-

don. To  sú faktické poznámky?  (Reakcia poslancov.) Prosím,

skúste vymazať mená.

 

     Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán  poslanec Tarnóczy,  práve preto,  že ste  vy, vaši

príbuzní, vaši priatelia tak trpeli kvôli deformáciám práva,

kvôli nerešpektovaniu princípov  právneho štátu, kvôli tomu,

že si moc vykladala ústavu  svojvoľne, že si vykladala svoj-

voľne zákony, že ich nerešpektovala,  myslím si, že práve vy

by ste mali byť jeden z prvých v tomto parlamente, ktorý bu-

de dbať, aby  sa v novom režime ústava  rešpektovala, aby sa

aj zákony rešpektovali, aby sa nikdy nemohlo opakovať to, čo

bolo v päťdesiatych rokoch. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s  faktickou poznámkou sa hlási  pán poslanec Čer-

nák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Som rád, že pán poslanec  Tarnóczy vyhlásil, že sa bude

riadiť svojím svedomím, pretože  ten, kto má svedomie, dodr-

žiava sľuby, ktoré zložil. A poslanci, ktorí  tu sedia, zlo-

žili sľub, že budú dodržiavať ústavu. A podľa ústavy rozhod-

nutie Ústavného súdu je  konečné. To znamená, kto rešpektuje

ústavu, kto  má svedomie, rešpektuje aj  poslanecký sľub, že

bude dodržiavať ústavu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážená Národná rada,

 

     moji  predrečníci z opozície  povedali  názor a  postoj

opozície. Poviem  len dve veci. Nejde  tu o rozhodovanie mo-

rálne. Nejde tu o osobu  Františka Gauliedera. Ide  tu o to,

o tú podstatnú zmenu oproti  celému tomu obdobiu komunistic-

kej diktatúry,  ide o vládu  práva, o vládu  zákona, o vládu

ústavy, o záväznosť práva.

 

     Tá prvá vec,  to sú dve kľúčové  vety z rozhodnutia Ús-

tavného súdu, ktorý podľa ústavy je najvyššou ústavnou auto-

ritou. Je jediným vykladačom v tejto konkrétnej veci. Tá pr-

vá  veta znie, zopakujem: "Národná rada Slovenskej republiky

prijatím  uznesenia  číslo 482 zo  4. decembra 1996,  ktorým

vzala na  vedomie, že poslanec František  Gaulieder sa podľa

článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej  republiky vzdal  funkcie

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a že jeho mandát

zaniká 4. decembra 1996, porušila jeho ústavné právo uprave-

né v článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky." Tá druhá

kľúčová veta z odôvodnenia  Ústavného  súdu znie: "Povinnosť

napraviť  svoje protiprávne  konanie má  ten subjekt,  ktorý

takto konal, t. j. ktorý svojím protiprávnym konaním vyvolal

nežiaduci následok. V danom prípade je ním Národná rada." Tu

ide o záväznosť práva, o záväznosť  ústavy a o záväznosť ús-

tavnej prísahy,  ktorú každý z nás  na začiatku  vykonávania

mandátu poslanca zložil. Ide o záväznosť slova, ide o záväz-

nosť prísahy.

 

     Tá druhá vec, ktorú chcem  povedať, nadviažem na to, čo

povedal  ctený Ján  Čarnogurský,  ktorý  hovoril o spiknutí.

Áno. Vaše ústa sú plné spiknutia proti Slovenskej republike,

proti mladému  Slovensku. Za seba a za  Demokratickú  stranu

poviem,  máme troch  nepriateľov. (Reakcia  poslancov.) Nie.

Našimi nepriateľmi  nie ste vy.  My máme troch  nepriateľov.

Prvý nepriateľ je chudoba,  druhý nepriateľ sú nemoci, tretí

nepriateľ  je cudzie  zasahovanie.  Áno,  pán Ľupták.  A môj

osobný nepriateľ sú zločiny a zločinci.

 

     Vážení,  dnes my  tu nevedieme  politický dialóg  medzi

opozíciou a koalíciou. Opozícia  bráni  ústavu, bráni právny

štát. Koalícia sa rozhodla porušiť ústavu.

 

     Vážení, dámy a páni, každý, kto bude hlasovať proti na-

vrhovanému uzneseniu, sa dostáva osobne na klzkú plochu pro-

tiústavného zločinu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolesárová.

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     problém  mandátu  pána   poslanca  Gauliedera  pokladám

vzhľadom na  naše dobré niekdajšie vzťahy  nielen za problém

odborný, ale  aj za svoj osobný.  Aj keď je pravdou,  že som

s ním prestala hovoriť niekoľko  mesiacov pred jeho vystúpe-

ním z klubu Hnutia za  demokratické Slovensko, a to z dôvodu

pre  mňa už  neprijateľného spôsobu  komunikácie s opozíciou

a nevecnej kritiky nášho hnutia bez hľadania reálnych rieše-

ní, nemôžem  nevyzdvihnúť predovšetkým jeho  jednoznačný po-

stoj k  vzniku samostatného slovenského  štátu, aktivity pri

založení platformy Za  demokratické Slovensko, nepoukázať na

jeho ochotu pomáhať iným, či na obdivuhodný zmysel pre čier-

ny humor.  Napokon som mu vďačná  aj za to, že  ma priviedol

k potrebe študovať a zamýšľať sa nad otázkami politickej po-

zície a roly  poslancov, vzťahu  morálky,  politiky a práva,

ako aj niektorých ďalších.

 

     Politickú rolu poslanca  možno charakterizovať ako istý

štandard  správania, ktorý  od neho  ako štruktúrneho  prvku

konkrétneho  politického zoskupenia  očakávajú voliči. Okruh

jeho práv a povinností sa teda viaže jednak na politickú or-

ganizáciu, ktorej  je súčasťou, a jednak  na občanov,  ktorí

politickej organizácii odovzdali vo voľbách svoj hlas. Ak má

byť politické zoskupenie  akcieschopné a zamerané na plnenie

vytýčených  cieľov,  v prípade  disproporčného  správania sa

členov voči požadovanej role musí mať priestor aj  na účinnú

korekciu a vyvodenie poučenia z vlastných  chýb pri rozdeľo-

vaní politických úloh a vymedzovaní ich obsahu.

 

     Pokladám za jednoznačné, že  pán poslanec Gaulieder po-

rušil morálny  imperatív našich spoločných  voličov, voličov

Hnutia  za  demokratické  Slovensko.  Dobrovoľne sa zaviazal

k členstvu v hnutí, a teda  aj k rešpektovaniu  rozhodovacej

právomoci v straníckej štruktúre. Odvolávanie sa na zaklada-

teľské zásluhy hnutia by zrejme  stačilo až do volieb v roku

1994, avšak o výsledkoch  jeho reálnej dovtedajšej niekoľko-

ročnej politickej práce  svedčí jediný možný objektivizujúci

údaj, a  to je počet volebných  preferencií v celkovej výške

2 921 hlasov.  Iba na porovnanie  uvádzam, že o niečo  vyšší

počet preferencií  som mala aj ja,  hoci som do predvolebnej

kampane vstúpila  ako v politickom živote  úplne a úplne ne-

známa osoba.

 

     Za svoj  mandát vďačí pán  Gaulieder výlučne Hnutiu  za

demokratické Slovensko.  Na základe nízkeho  počtu preferen-

cií,  ako aj  sumy vynaložených  straníckych finančných pro-

striedkov na personálnu prezentáciu vo voľbách možno dokonca

hovoriť o jeho etickom dlhu  voči  hnutiu za získanie posla-

neckého mandátu, pričom tento  dlh je mnohonásobne vyšší ako

jeho priamy prínos. Preto, keď niekedy počúvam úvahy, kde sa

odvoláva a vracia k svojim  voličom,  kde hovorí o vernosti,

morálke a o zásadách  slušného  človeka vôbec, ktoré  údajne

ešte stále vyznáva a ktoré sú meritom merania správnosti je-

ho konania, nerozumiem im. Pretože vernosť slušnosti nemožno

predsa pokladať  za bimetalický pásik, ktorý  sa ohýba podľa

toho, ako  ho nahrejeme. Pán  Gaulieder  pravdepodobne z ne-

dbanlivosti, keďže i pravdepodobnú stratu jedného podpísané-

ho papiera zabudol hlásiť na polícii, opomenul, že sa dopus-

til previnenia  voči  voličom HZDS všeobecne a osobitne voči

tej  časti, ktorá  odovzdala hnutiu  svoje  hlasy a tie boli

použité na získanie toho  poslaneckého kresla, do ktorého on

bez akýchkoľvek výhrad zasadol.

 

     Hnutie za demokratické Slovensko je jednou z mála poli-

tických síl  na Slovensku, ktoré  si inštitút volieb  nielen

váži, ale  ho pokladá aj za  základné právo občana rozhodnúť

o zmene politických pomerov a za hlavný prostriedok na ucho-

penie moci.  Preto vstupovalo do vlády  vždy len s aktuálnym

súhlasom voličov na aktuálnu  situáciu a chce splniť aj svoj

sľub o zabezpečení  jednoty poslaneckého klubu.  To je jeden

zo  základných  atribútov  formujúcej  sa politickej kultúry

HZDS a z tejto roviny sa odvíja aj hodnotenie a nazeranie na

odchod  pána  Gauliedera z poslaneckého  klubu. Poslanec  je

prostredníkom voličov vo  výkone ústavnoprávnej a zákonodar-

nej moci a aj keď  nezíska mandát poslanca  prevažujúcim po-

dielom, je v zmysle  zásad  zastupiteľskej demokracie splno-

mocnený hnutím na výkon jeho programových cieľov.

 

     Nemôžem  súhlasiť  ani s verejne  prezentovaným názorom

pána Gauliedera o jeho  snahách  korigovať politiku HZDS  na

vnútrostraníckej platforme. Z teórie i praxe  modernej poli-

tiky vieme, že vnútrostranícka diskusia a vytváranie názoro-

vých či lobistických skupín má svoje plné opodstatnenie, ale

rovnako aj zákonitosti, ktorými sa riadi. Preto bolo, myslím

si,  iluzórne očakávať  efektívnosť náhodnej, nepremyslenej,

málo vecnej, konkrétnej,  argumentujúcej a najmä individuál-

nej kritiky bez cieleného hľadania podpory rovnako zmýšľajú-

cich kolegov v poslaneckej  alebo  politickej štruktúre hnu-

tia. V každom prípade  nevyčerpal všetky možnosti zakladajú-

ceho člena  hnutia a poslanca,  veď dobre  vedel a videl, že

záujmové skupiny sa v klube  permanentne vytvárajú a o záve-

rečnom stanovisku sa vždy hlasuje.

 

     Ako  malý  príklad  zo  svojej  odbornosti môžem uviesť

vznik zoskupenia našich poslancov,  ktorí v spolupráci s po-

slancami Združenia robotníkov Slovenska presvedčili ministra

financií a koaličné  kluby pri  tvorbe rozpočtu na  rok 1996

o potrebe vyčleniť na  zdravotníctvo oproti pôvodnému zámeru

viac ako 1 miliardu korún.

 

     Nijako ma  nemohlo presvedčiť ani  pocitové zdôvodnenie

odchodu pána Gauliedera pre údajné neplnenie volebného prog-

ramu HZDS a programového vyhlásenia vlády. Na vecné hodnote-

nie zložitých procesov treba  totiž odborníka, resp. pri ta-

kých  zložitých procesoch  tím  odborníkov.  Ináč je  to iba

osobný postoj bez platnosti a spoľahlivosti výpovede.

 

     Žiaľ, Slovensku chýbajú parlamentné konvencie. Aj preto

sa mnohokrát zrada na voličoch oceňuje ako spása demokracie.

A možno preto  sa zrada na kolegoch z klubu  hodnotí známkou

osobnostnej výnimočnosti, odvahy a statočnosti. A možno pre-

to sa aj zrada politického programu odmení pozíciou hlavného

korektora a vykladača  právd. Ale  ako sa  potom  má hovoriť

o človeku, ktorý si na plnenie konkrétneho politického prog-

ramu požičia 20 tisíc hlasov,  lebo sám nepresvedčí, a potom

ich použije  ako nástroj politického boja  pre opozičné hnu-

tie? Ekonomická prax má  pre takéto počínanie termín defrau-

dácia.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  kauza Gaulieder, hocijako

prikrášlená, je len jednou zo  skúšok, ktoré nám  pripravila

mladá  štátnosť a demokratické  pravidlá, pre  ktoré  sme sa

všetci spoločne rozhodli. Jej dôsledky  sú a budú poučné pre

terajšie i budúce politické  štruktúry a som presvedčená, že

aj keď  je jednou z tých negatívnych, možno ju paradoxne po-

kladať  za  ďalší  krôčik  k  stabilite  politických vzťahov

v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloš-

ko.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážená pani poslankyňa Kolesárová,

 

     počúval som vás veľmi  pozorne a prosil by som vás, aby

ste boli taká láskavá a vysvetlili  mi, čo je to princíp bi-

metalického  pásika. Toto  som z vášho  prejavu neporozumel.

Keby ste toto mohli nejako vysvetliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale to vysvetlenie až potom.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V tom prípade by som prosil, či by mohla ešte raz pove-

dať svoj prejav.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím,  aby vám  to vysvetlila,  ale mimo  rokovacej

miestnosti.

 

     Ďalej pán poslanec Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená pani poslankyňa,

 

     vážim  si každého  poslanca v Národnej rade  Slovenskej

republiky a musím povedať, že si vážim aj vás a veľmi si vás

vážim. Mám taký pocit, že  ste hovorili trošku o veci, ktorá

vôbec nesúvisí s dnešným  rokovaním. Totiž vôbec nezáleží na

tom, či ste vylúčili z HZDS satana  alebo archanjela Gabrie-

la. Toto vôbec nie je podstatná otázka. Dnes riešime otázku,

či mienime, alebo nemienime  rešpektovať nález Ústavného sú-

du. (Potlesk.)

 

     Nález Ústavného  súdu je prameň  práva, a to mi potvrdí

každý, kto má  právnické vzdelanie a kto  sedí v tejto sále.

Prameň práva znamená, že nie  je iná možnosť, iba ho rešpek-

tovať. Takže každý, kto dnes  mieni hlasovať inak ako za od-

súhlasenie prameňa práva, bohužiaľ, hlasuje protizákonne. To

je kocka celého problému, a nie morálne  hodnotenie niekoho,

koho ste vylúčili zo svojich radov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážená pani poslankyňa a kolegyňa z nášho výboru,

 

     jediné, čo  som sa z vášho  prejavu nedozvedel,  je, či

budete  rešpektovať rozhodnutie  Ústavného súdu,  alebo nie.

Myslím si, ako vás mám možnosť poznať, predpokladám, že roz-

hodnutie Ústavného súdu ako jedna z mála poslankýň HZDS reš-

pektovať budete.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená pani kolegyňa,

 

     určite väčšina  politických subjektov, ktoré  tu sedia,

by veľmi  rado malo jednotu  poslaneckého klubu. Nemožno  ju

však dosiahnuť za cenu porušenia ústavy. Často ste vo svojom

príspevku spomínali morálny alebo  etický aspekt tohto prob-

lému. Ako máme chápať potom vaše morálne alebo etické posto-

je, ak dnes budete hlasovať proti navrhnutému uzneseniu, čím

porušíte svoj vlastný  sľub o tom, že budete rešpektovať ús-

tavu a zákony? Aká bude potom vaša morálka a vaša etika?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážená pani kolegyňa,

 

     z vášho vystúpenia som sa dozvedel to, ako fungujú roz-

počtové pravidlá HZDS, pokiaľ ide o voľby. Je veľmi  pozoru-

hodné, že  na základe investícií do  poslanca v predvolebnej

kampani sa  vytvára etický dlh strane,  ktorá ho delegovala.

To je zaujímavé. Viem o inom dlhu. Dozvedel som sa tiež, aká

bezbrehá vnútorná demokracia  panuje v Hnutí za demokratické

Slovensko. O tom viem  svoje.  To je  jeden z dôvodov, prečo

som odišiel z toho klubu a z Hnutia za  demokratické Sloven-

sko. Ale chcel by som...  (Hlasy z pléna.) Nevyhnali ste ma,

odišiel som dobrovoľne a ospravedlnil som sa všetkým slušným

ľuďom, že som to spoluzakladal.

 

     Ale chcel by  som vám povedať jednu zásadnú  vec. Tu sa

teraz nerieši morálny problém  pána poslanca Gauliedera, ani

váš morálny  problém, ani finančné problémy  Hnutia za demo-

kratické Slovensko, ale tu sa  teraz rieši problém, či bude-

me,  alebo nebudeme  rešpektovať ústavu,  zákon a poslanecký

sľub.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja chcem  rešpektovať závery Ústavného  súdu, chcem ak-

ceptovať princípy demokracie vykladané Ústavným súdom. To sú

základné všeobecné  princípy, ktoré budem  vždy rešpektovať.

Keď si vedľa dám Gauliedera s jeho špecifikou, tieto princí-

py  na špecifiká  Gauliedera nemôžem  uplatniť, nemôžem  ich

použiť. Poviem prečo. V  čom je špecifikum? Podpísal reverz,

abdikoval, inicioval všetko, celú akciu. To nemá nič spoloč-

né s princípmi. Som za princípy, princípy demokracie, parla-

mentnej, medziľudských  vzťahov, všetko, ale  nemôžem použiť

tieto princípy - neviem, poraďte mi -, neviem uplatniť tieto

princípy Ústavného súdu  na špecifiká Gauliederovho prípadu.

A preto som v rozpakoch. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Macuška.

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené predsedníctvo,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     už som sa k týmto otázkam vyjadroval, ak si dobre pamä-

táte, práve v ten deň, 4. decembra, keď ešte podľa môjho ná-

zoru bola nádej, aby sme si mnohé veci vysvetlili a nemuselo

k tým nedorozumeniam v riešení  tejto kauzy dôjsť. Mohli ste

pochopiť,  ak ste  vôbec mali  záujem pochopiť, a mohli  sme

mnohé nepríjemnosti obísť. Napríklad aj túto. Keď som si vy-

tiahol  svoj  záznam z toho  dňa, tak  tu je  všade - "hlasy

v pléne", "stupňujúci  sa ruch v sále",  a nemohli tam napí-

sať, že to bol rev z vašej  strany. Práve preto niektoré ar-

gumenty  odznievali  alebo  niektoré  argumenty ste schválne

chceli nejakým spôsobom prekričať.

 

     Znovu by som vám ich prečítal, iba v úvode ako to vtedy

prebiehalo. Aj k tomu, čo kritizoval pán poslanec Benčík, že

som tú zmluvu s Gauliederom  vytiahnuť nemal. Ja tvrdím, na-

opak, mal. A dobre, že som ju vytiahol. Tam išlo práve o to,

že bolo potrebné dokázať, že  tá zmluva s Gauliederom, ktorú

on sám  inicioval a podpísal - nevzťahujte  to  na ostatných

poslancov -, sa nevzťahovala na ostatných poslancov a tá bo-

la dôkazom toho, že nejde  práve o tú zmluvu, ktorá bola te-

raz predmetom  konania Ústavného súdu,  ktorá bola predmetom

rokovania vtedy na pléne Národnej  rady. Buď ste to nepocho-

pili, alebo ste to pochopiť nechceli.

 

     Prečítal by som vám, čo  som vtedy hovoril: "Rád by som

vás upozornil, že pán poslanec Gaulieder podpísal dva právne

úkony a tieto skutočnosti pred vami zamlčuje. Obidva podpisy

sú pravé a práve ten, o ktorom nebola doteraz žiadna polemi-

ka, je overený  aj štátnym notárom." Potom som  vám v závere

čítal vzdanie  sa funkcie  poslanca: "Podpísaný poslanec Ná-

rodnej rady...", ktorý bol úplne odlišný text ako ten, ktorý

sme prerokúvali. Teda vám muselo  byť nad slnko jasné, že sa

zaoberáme nejakým  úplne iným právnym úkonom.  A keby ste sa

vtedy tomu  boli venovali, tak by  ste prišli na to,  že ten

právny úkon je úplne odlišný, a opýtali  by ste sa pána Gau-

liedera,  ktorý už v teplučku  sedel  pri  vás, čo  je to za

právny úkon, či to podpísal a prečo v mandátovom a imunitnom

výbore potvrdil, že je to jeho podpis, ale text nie je jeho.

A vtedy, keby  sa boli tieto skutočnosti  zisťovali, boli by

ste ešte prišli  na to, čo mal pán Gaulieder  za lubom a ako

aj vás podviedol.  Ale podľa môjho názoru vy  ste chceli byť

podvedení. Vám to  bolo vtedy jedno, o čom  sa bude rokovať,

len proste nejakým spôsobom  očierniť Hnutie za demokratické

Slovensko.

 

     No, keby som vám opisoval,  však si môžete vytiahnuť aj

svoje prejavy z toho dňa, keby ste si boli prečítali, čo ste

vtedy všetko vyrevovali na to,  čo robíme, ako sme falšovali

dokument, ako sme dopisovali dátum do nejakého reverzu, kto-

rý bol podpísaný  predtým, a ja som vám  stále trpezlivo ako

"nem tudom" vysvetľoval, čo je na tom. To nie je "nem tudom"

- nerozumiem,  to je  ten "nemtud",  ktorý nechce  rozumieť.

(Hlasy v sále.) A tak  som  vám stále  trpezlivo dookola vy-

svetľoval, v čom je vlastne pointa.

 

     A teraz sa vlastne Gauliederovi podarilo oklamať nielen

vás, ale sa mu podarilo oklamať  aj Ústavný súd. No, a ja by

som vám to dokonca aj  prečítal, ak dovolíte, aby ste netvr-

dili, že si  niečo vymýšľam. Ak to tu  niektorí máte, môžete

si pozrieť stranu 9 a tam v strede  Ústavný  súd tvrdí: "Ús-

tavný  súd,  hodnotiac  uvedený  stav,  musel  logicky a bez

akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že ak napriek tomu

podpredseda  Mandátového a imunitného  výboru  Národnej rady

4. decembra v rokovacej  sále" -  to je to, čo  som ja čítal

- "počas  svojho vystúpenia  tvrdil, že  Národná rada rokuje

o písomnom vzdaní  sa funkcie poslanca, na  ktorom je podpis

jej autora (navrhovateľa) overený notárom, mohol toto tvrde-

nie preukazovať spoza rečníckeho  pultu iba tou časťou zmlu-

vy, pravdepodobne jej posledným  listom. Túto zmluvu nemožno

však považovať za formu prejavu vôle navrhovateľa smerujúce-

ho k realizácii  Ústavného súdu." Preboha,  však to bolo to,

čo  som vám  stále vštepoval  do hlavy,  že to  je úplne iná

zmluva  a  úplne  pokojne  sa  ňou  Ústavný súd zaoberal ako

s tou, ktorá sa mala riešiť tu v pléne Národnej rady.

 

     A ešte sekundu, ešte by  som vám prečítal úvod, kde pán

Gaulieder predtým v mandátovom a imunitnom  výbore  nám jed-

noznačne tvrdil,  že podpis nepopiera,  podpis je jeho,  ale

text nie je jeho. Keď som sa ho pýtal, ako sa ten text mohol

dostať nad podpis, tak odmietol  vypovedať. Máte to v zázna-

moch, veď  si to prehrajte z magnetofónovej  pásky.  Ústavný

súd o tieto dôkazy nemal záujem. Nechápem. Nerozumiem, prečo

si nevytiahol tento dôkaz, a to by bol jasný dôkaz toho, ako

vec prebiehala a čo pán Gaulieder tvrdil, a mohol na základe

toho konať.

 

     Ústavný súd sa dokonca  zaoberal otázkou, ktorú v úvode

svojho návrhu pán Gaulieder, exposlanec Gaulieder, nastolil.

Tvrdí: "Ako ďalej uviedol, "Národná rada predovšetkým rozho-

dovala na základe  falošného dokumentu"." Pán Gaulieder, ci-

tujem - "aj po ďalšom  preskúmaní môjho podpisu na vyhlásení

datovanom 26. 11. 1996 dospel som k záveru, že môj podpis je

falošný". Tak on úplne pokojne  po tom, čo  pred  mandátovým

a imunitným výborom  povedal, že je to  jeho podpis, po tom,

čo Kriminalisticko-expertízny  ústav povedal, že  je to jed-

noznačne jeho podpis, on  Ústavnému súdu úplne pokojne tvrdí

a napíše, že to  nie je jeho podpis, že  je falošný. A ďalej

nielenže tento podpis spochybnil,  ale spochybnil potom ešte

aj  text, s čím sa  Ústavný  súd  vysporiadal tak, že dobre,

i keď Gaulieder tvrdí, že podpis  je falošný, Ústavný súd ho

vyhodnotil,  že nie  je falošný.  Takže ani  Ústavný súd  mu

v tomto bode neuveril, ale  sa nevysporiadal s ostatnými ve-

cami.  Text podľa  Gauliedera je  spochybnený. Ako  je možné

spochybniť text nad podpisom, to nikdy Gaulieder nevysvetlil

ani v  mandátovom a imunitnom výbore,  ani na Ústavnom súde.

A napriek tomu Ústavný súd o tých veciach pojednával a uvie-

dol  ich v odôvodnení  svojho  rozhodnutia, na  základe čoho

rozhodol. Nechápem. V troch bodoch sa potom podarilo Gaulie-

derovi Ústavný súd podviesť. V tom podaní, ktoré tvrdil pred

mandátovým a imunitným  výborom, že  to nie je  jeho podpis,

rovnako v tom,  že to nie  je jeho text, a rovnako aj v tom,

čo  sa prerokúvalo  tu v pléne a  na základe  akého právneho

úkonu bol  údajne vylúčený alebo  bol vzdaný sa  mandátu po-

slanca.

 

     Na  základe  toho  teda  Ústavný  súd  rozhodol takýmto

spôsobom. Ako  dobre viete, viackrát sme  to aj deklarovali,

osobne som vždy reptal  proti nesprávnym rozhodnutiam Ústav-

ného  súdu, ale  nakoniec som  ich akceptoval.  Proti tomuto

rozhodnutiu  Ústavného súdu  nielenže mám  námietky, ale tie

námietky som  zhmotnil tak, že  som podal podnet  na trestné

stíhanie proti bývalému poslancovi  pánu Gauliederovi. A ako

vidíte, niet pochybnosti o tom,  že ho orgány činné v trest-

nom  konaní odstíhať  musia. Stopercentne  ho musia odstíhať

z jedného dôvodu. Zaprotokolovanie  klamal pred Ústavným sú-

dom, pred mandátovým a imunitným  výborom - všade iné tvrde-

nia. Takže  je evidentné, že z toho  pán  Gaulieder nevyjde.

Akým právom  potom pán Gaulieder krátkodobo  využil lož pred

Ústavným súdom na to, aby  Ústavný súd rozhodol v jeho pros-

pech, aby sa mohol dostať späť,  sem, do týchto lavíc, on tu

bude sedieť, on si pokojne počká do konca volebného obdobia,

lebo ostatok  už mu nehrozí, že  by sa ešte ďalej  dostal do

parlamentu, tak na vašich kandidátnych listinách asi nie, no

a on si tu pokojne v teple počká  do skončenia volebného ob-

dobia a môže sa nám akurát tak vysmiať.

 

     Orgány činné v trestnom konaní evidentne zistia, že iš-

lo o podvodníka, ktorý  podvodným spôsobom  podviedol aj Ús-

tavný súd,  ale čo je to  komu platné, lebo on  už svoj cieľ

dosiahol. Ja pri tomto nemienim asistovať. Preto budem proti

tomuto rozhodovať, a to, čo  patrilo orgánom činným v trest-

nom konaní, teda to rozhodnutie, ktoré rozhodol Ústavný súd,

pretože o týchto veciach, o Gauliederovom  konaní, mali roz-

hodovať orgány činné v trestnom konaní, tak si počkám na to,

ako tieto  orgány činné v trestnom  konaní rozhodnú, a potom

sa môžeme rozprávať o nejakom ďalšom riešení.

 

     Chcel som vám toho povedať  viac, ale ako vidím, nemáte

záujem ma počúvať. Viete, ja si myslím ešte z toho morálneho

hľadiska,  určitý pohľad z morálneho  hľadiska,  viete,  raz

uvidíte na vlastnej koži, aký je to problém, že niektorí po-

prední  činitelia, ktorí  sú na  popredných miestach, snažia

sa, robia, sú lídrami volebnej  kampane, sú na čelných mies-

tach, a potom  ten, ktorý je na chvoste  tej kandidátky, ani

potom sa  nejakým spôsobom  nepričiní o to, aby  sa zaslúžil

nejakou  prácou o to, aby  sa  nejakým  spôsobom zviditeľnil

alebo pomohol tomu hnutiu, alebo tej strane o volebné prefe-

rencie, potom  jednoducho v pravom okamžiku  sa sústredí iba

na to,  aby v pravom  okamžiku pritlačil nôž  na krčnú tepnu

tomu, kto o tom rozhoduje.

 

     Keby bol dnes pán  Gaulieder šéfom Slovenskej informač-

nej služby, keby sa mu bolo vyhovelo a keby sa bolo ustúpilo

od  jeho vydierania,  alebo teda  jeho vydieraniu  vyhovelo,

dnes mohol  byť medzi nami,  ale tento štát  najdôležitejšie

informácie, ktoré  má a ktoré sú  koncentrované v Slovenskej

informačnej službe, by boli v rukách  človeka, ktorý takýmto

spôsobom, ako  som vám vykreslil, podvodne  koná. A vy, páni

opoziční poslanci, sa ani  nepýtajte, v rukách akého človeka

by ste boli, ktorý miesto chrbtovej kosti má gumenú hadicu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickými  poznámkami sa hlásia  páni poslanci. Naj-

skôr pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán poslanec Macuška,

 

     som  nesmierne  rád,  že  ste  vysvetlili tomuto plénu,

akých  ľudí  ste  kandidovali v HZDS. A pýtam sa, či  ich je

viac takýchto. (Potlesk.) To po prvé.

 

     Po druhé, zdá  sa mi, že ste nám  to tak vehementne vy-

svetlili, chcel  by som vám ešte  povedať, že tak vehementne

ste nám vysvetľovali všetky veci,  že vám asi uniklo, že pán

Gaulieder tu osobne vyhlásil, že sa nevzdáva mandátu. Vy nám

tu hovoríte o nejakom  dokumente. Ten v tejto  chvíli nie je

predmetom  nášho  rokovania.  Predmetom  nášho  rokovania je

pravdepodobne aj vám známy  článok 133 ústavy, ktorý hovorí,

že  proti rozhodnutiu  Ústavného súdu  nemožno podať opravný

prostriedok. Myslím si, že k tomuto  ste sa nevyslovili, pán

poslanec. To je taká druhá poznámka k vášmu vystúpeniu.

 

     A ak dovolíte ešte na  záver tretiu poznámku. Vy sa nás

neustále snažíte presvedčiť, že  Hnutie za demokratické Slo-

vensko  podpísalo  dokument  so  svojimi  poslancami. Neviem

s koľkými, minimálne s jedným áno,  lebo ste nám ho ukazova-

li, minimálne s jedným. A  týmto dokumentom ste založili im-

peratívny mandát, u tohto  jediného poslanca áno. Nie, prečo

by sme to mali zrušiť?  A čo strana,  ktorá  porušuje zákon?

Viete, čo píše zákon o politických stranách, o takejto stra-

ne?

 

 

     Tu neporušil zákon Gaulieder týmto podpisom, ale tá po-

litická strana,  ktorá založila imperatívny  mandát, pán po-

slanec. A ja sa teším, že  ste toto verejne priznali, že ste

to tu znovu zopakovali, že HZDS  urobilo tento krok a že ste

to  verejne znovu  deklarovali všetkým.  Áno, HZDS  založilo

u Gauliedera imperatívny mandát, to ste nám priznali, to ste

nám povedali. Ja vám blahoželám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Pán predseda,

 

     pán Macuška  ma zrejme nepochopil,  lebo on dosť  ťažko

chápe elementárne zásady, ale pre  ostatných by som rád pri-

pomenul to,  čo povedal Ústavný súd.  Z toho jednoznačne vy-

plýva, že  platný pre Národnú  radu je posledný  prejav vôle

poslanca Gauliedera.  To znamená, pán  Macuška, aj keby  ste

mali  stopercentne  pravdu v tom,  čo ste  sa nám tu snažili

opísať, keby to bola stopercentná pravda, to všetko sa vygu-

muje tým, že poslanec  Gaulieder povedal, že on neodstupuje.

Dokonca to  vyjadril písomne. Ústavný  súd musel rešpektovať

všeobecné  zásady práva,  ktoré platia  počas celej  právnej

histórie, a musel postupovať na základe elementárnej logiky,

pán Macuška, ktorú vy ťažko ovládate, to je samozrejmé.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Lauko.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán  kolega Macuška  sa nás  snažil presvedčiť  svojimi

múdrymi argumentmi o svojej pravde.  Pre mňa sú dôležité dva

argumenty, dva inštitúty, pán  Macuška. Mandátový a imunitný

výbor a Ústavný súd vyriekol  svoje rozhodnutie. A to by ste

mali vy ako právnik takisto rešpektovať.

 

     Poviem vám  jeden príklad, alebo taký  príbeh, ktorý sa

mi stal pred mesiacom. Jeden múdry  človek - vy ste sa posú-

vali  do pózy  múdreho  človeka - nám  na jednom slávnostnom

zhromaždení,  kde aj  vy  veľmi  často chodíte,  nám hovoril

o tom,  že na  Slovensku sa  rozširuje zločin.  A to, čo ste

opísali,  ste nazvali  takisto protiprávnosťou.  Tento múdry

človek povedal, že keď  niekto spolupracuje so zločincom, či

je to v rodine, či je  to v obci, či  je to v štáte, tak  sa

stáva spoluvinníkom. Ak budete hlasovať za uznesenie, preto-

že tu bolo bezprávie, na  podnet niekoho sa tu stalo jednému

kolegovi bezprávie, ak budete  obhajovať toto bezprávie hla-

sovaním, tak budete spoluvinníkmi.  Ja vás pekne prosím, ne-

buďte  spoluvinníkmi,  pretože  rozkladáte  túto spoločnosť.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Mrzí ma, že pán kolega Macuška nepokračoval ďalej, pre-

tože v sobotu  pri nahrávaní,  resp. v piatok  pri nahrávaní

sobotňajších Dialógov mi povedal, že  on ako právnik vie, že

človek sa nemôže vzdať dopredu toho, čo nemá, ergo, že sa tu

nehovorí o tom, čo Gaulieder  podpísal v roku 1994, ale sku-

točnosť je taká, že ešte niečo podpísal za 15 miliónov korún

teraz, ale  že o tom sa  ešte nerozpráva, ale bude  sa o tom

hovoriť.

 

     Kolegyňa  Kolesárová  hovorila  o  etickom  dlhu. Vieme

o 5-miliónovom záväzku, pritom  hnutie bolo ochotné zaplatiť

Gauliederovi, resp. krajskí funkcionári  mu ponúkali 15 mil.

korún. 15 mil. korún  je ročný  príspevok Hnutia za demokra-

tické Slovensko  zo štátneho  rozpočtu. Tak o čom to vlastne

je? O čom tu hovoríme?

 

     Dámy a  páni, tu niet  čo vážiť. Kolega  Filkus, ak máš

problém niečo  odvážiť, neváž, pretože  tu je len  jedno, tu

platí ústava a poslanecký sľub.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ctené dámy,

     vážení páni,

 

     pán poslanec Macuška ma  svojimi komplikáciami o zmluve

s Gauliederom inšpiroval k dvom pripomienkam.

 

     Mandát poslanca  nemôže a nesmie  byť predmetom občian-

skoprávnej alebo obchodnej zmluvy. Takýto akt, takáto zmluva

je právne nulitná od samého začiatku. Takáto zmluva, občian-

skoprávna zmluva nemôže  upravovať ústavnoprávne pomery. Keď

budeme dôslední, vážení páni, a budete  tvrdiť toto naďalej,

a keď  budeme dôsledne  postupovať, tak  spochybníte ústavné

základy zloženia tohto parlamentu. Buďte si vedomí, čo z to-

ho vyplýva.

 

     A priateľovi Filkusovi. Rudko, rozdiel medzi špecifika-

mi a princípmi by si asi jasne pochopil, keby ťa Demokratic-

ká únia  proti tvojej vôli  vyšmarila z parlamentu  ako HZDS

Gauliedera. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážené dámy a páni,

     kolegyne, kolegovia,

 

     rád  by som  sa vopred  ospravedlnil, že budem  citovať

niekoho z našich  kolegov. Žiaľ, už sa mi  stalo viackrát na

tejto pôde, že keď  som citoval vysokých ústavných činiteľov

za Hnutie za demokratické Slovensko, nemohol som sa v týchto

citátoch vyhnúť neslýchaným vulgárnostiam,  či už išlo o Hu-

deka, Lexu, Gašparoviča a ďalších.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To hovoríš o...

 

Poslanec M. Kňažko:

 

    Myslím "starého uja".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Od teba to beriem.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     A teraz, keď som vás  sledoval, pán Macuška, ako ste sa

snažili vy, právnik, hovoriť všetky možné argumenty v rozpo-

re s právom, v rozpore  so základnou logickou úvahou, tak mi

nevdojak zišli na um slová vášho kolegu, ktorý na svojej ci-

vilizačnej  úrovni  vyjadril  filozofickú  podstatu členstva

v HZDS, citujem: "Aj keď si  zatrtkáš s aidsákom, nemôžeš to

vziať späť." Vicen.

 

     Ďakujem. (Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Filkus, ale to  by nemala byť  reakcia na

poslanca Kanisa.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Nechcem reagovať, lebo diskusia  už dostáva také rozme-

ry, ktoré  pomaly nebudú osobitným honorom  pre tento parla-

ment a pre  túto  diskusiu. Keď tu niekto  narába s termínom

"ústavný zločin", ja vôbec neviem,  čo to je,  či vôbec môže

byť ústavný zločin. Janko, za  Demokratickú stranu si tu ho-

voril o ústavnom zločine.

 

     K vystúpeniu  Paľa Kanisa, nechcem  naň osobitne reago-

vať, len  ti chcem povedať, že  som sa rozhodol, ako  som sa

rozhodol. A napríklad  vzťahy  medzi  Demokratickou  úniou a

mnou sú na takej úrovni, že ja  nekydám na DÚ, ani  nebudem,

a DÚ nekydá na mňa. Oni vedia, o  čo ide, ja viem, o čo ide,

prečo sme sa rozišli. Neviem, prečo by mali urobiť to, čo je

v tvojich  predstavách, čo  by bolo  asi to,  čo ty  nazývaš

princípmi. Preto sa znovu  vrátim k možnému uplatneniu prin-

cípov.

 

     Nikto  mi v  tejto poslaneckej  snemovni nepovedal, ako

môže základné princípy Ústavného súdu, o ktorých hovorí, ap-

likovať na špecifiká Gauliederovho  príkladu. Z tohto pohľa-

du - podčiarkujem, ešte raz podčiarkujem - podpísanie rever-

zu,  abdikačný list,  iniciovanie celej  situácie, ktorá tam

vznikla, sú špecifiká Gauliederovho  prípadu. A teraz akcep-

tujte tú veľkú ústavnosť na toto. Toto mi vysvetlite.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán kolega Filkus, čiastočne  by som... (Hlasy v sále.)

Pardon, pán  kolega Macuška, potárali ste  tu už všeličo, na

to sme už zvyknutí. Mrzí ma však, že ste si nedali ani toľko

námahy, aby ste z nálezu Ústavného súdu prečítali všetko, čo

sa tejto kauzy týka. Okrem expertízneho posudku na Gauliede-

rov podpis pod abdikačný list Kriminalisticko-expertízny ús-

tav spravil aj ďalší posudok, a to na  písmo, ktoré malo byť

na  obálke, ktorá  bola doručená  Národnej rade, a ktorým sa

vlastne Gaulieder mal vzdať  svojho poslaneckého mandátu. To

je podstatné,  pretože to je prejav  vôle smerujúcej k istej

skutočnosti,  ktorý je  tiež potrebný  na to,  aby bol tento

právny úkon platný. A tu od začiatku, vážení kolegovia, bolo

známe, že Gaulieder - a to vždy tvrdil od začiatku aj v man-

dátovom a imunitnom výbore, že  on takýto list, ktorým by sa

bol vzdal  poslaneckého mandátu, nikdy  Národnej rade neodo-

slal. Popieral  svoje písmo a odoslanie  tohto listu  od za-

čiatku až do konca. A nakoniec jeho generálnym popretím bolo

jeho vyhlásenie v parlamente  pred začatím rokovania o tomto

bode programu: "Páni, ja sa poslaneckého mandátu nevzdávam."

O čom  ešte  chcete,  pán  kolega  Filkus, teraz pochybovať?

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Chcem, pán poslanec Filkus,  povedať... (Hlasy v sále.)

Môžem. Môžem. Som spoločný spravodajca. Áno? Chcem vysvetliť

otázku pánu poslancovi Filkusovi k princípu. Môžem.

 

     Princíp, pán  poslanec Filkus, je v tom, že  vzdanie sa

mandátu alebo funkcie poslanca je jednostranný právny prejav

slobodnej a vážnej vôle  poslanca. To pán poslanec Gaulieder

neurobil. (Potlesk a hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  až doteraz, aj  keď ide o vážnu  kauzu,

sme  sa navzájom  správali celkom  dôstojne. Pokračujme tak,

ako predtým.

 

     Takže ďalej vystúpi predseda ústavnoprávneho výboru pán

Brňák. (Hlasy v sále.)

 

     Páni poslanci, je 19.00 hodín, môžeme pokračovať, alebo

rokovanie skončíme? Prosím, dám o tom hlasovať. Ideme hlaso-

vať o tom, či budeme pokračovať. Prosím, hlasujte. Kto je za

to, aby sme to dokončili dnes?