Stenografická správa o 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

                    Prvý deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       24. júna 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 30. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, prosím, aby  sme sa na

začiatku prezentovali.

 

     Konštatujem, že  sa prezentovalo 95 poslancov a poslan-

kýň. Národná rada je uznášaniaschopná.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie na tejto schôdzi požiadali: pán poslanec Pavel De-

linga, pani  poslankyňa Marcela Gbúrová,  pán poslanec Jozef

Pribilinec. Na zahraničnej služobnej ceste organizovanej Ná-

rodnou radou  Slovenskej  republiky sú v súčasnosti páni po-

slanci: Dušan Slobodník, Irena  Belohorská, Ján Figeľ, Ľubo-

mír Fogaš a Robert Fico.

 

     Na tejto schôdzi budú  overovateľmi pani poslankyňa Eva

Rusnáková za Demokratickú úniu a Rastislav Šepták za Sloven-

skú národnú stranu. Náhradníkmi  budú poslanci pán Karol Za-

hatlan za  Hnutie za demokratické  Slovensko a pán  poslanec

Gyula Bárdos za Maďarskú koalíciu.

 

     Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem

program 30. schôdze tak, ako ho máte v pozvánke.

 

     Skôr ako dám slovo  poslancom, ktorí chcú predniesť ná-

vrhy na  zmeny alebo doplnenie programu,  chcem vás informo-

vať, že na návrh príslušného  gestorského výboru je v návrhu

programu stanovisko pod bodom 14, ktoré uvedie predseda Naj-

vyššieho kontrolného úradu. Ide  o účtovnú uzávierku pod bo-

dom 18, ktorú by  predniesol predseda správnej rady Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne, a  účtovnú uzávierku pod bodom 19,

ktorú prednesie predseda  správnej rady Sociálnej poisťovne,

a správu a účtovnú uzávierku pod bodmi 36 a 37, ktoré sa tý-

kajú prezidenta prezídia Fondu národného majetku. Na to, aby

mohli uviesť  materiály a vystúpiť  v rozprave, je  potrebný

súhlas Národnej rady. Preto  navrhujem, aby sme tento súhlas

vyslovili už schválením programu, ak na tento môj názor nemá

niekto iný návrh. Ak nie, považujem to za prijaté.

 

     Môžeme  pristúpiť  k schvaľovaniu  programu 30. schôdze

Národnej rady.  Chcem vám pripomenúť,  pani poslankyne, páni

poslanci, že podľa § 24 ods. 2 zákona  o rokovacom  poriadku

vystúpenie pána poslanca môže trvať najviac jednu minútu.

 

     Prosím, prvý sa hlásil pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  predseda,  nemám  návrh  na  doplnenie alebo zmenu

programu, ale  dovoľte mi, aby  som  vás  kolegov i kolegyne

v poslaneckom sneme informoval, že v súlade  so štatútom po-

slaneckého klubu Demokratickej únie Slovenska boli  vykonané

voľby predsedu  klubu. Novým predsedom  je pán Roman  Kováč.

Prosím  vás, aby  ste  toto  zobrali  na vedomie. Budeme vás

o tom informovať aj písomne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Prvým poslancom s návrhom na doplnenie programu schôdze

je pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby bod číslo 21 - návrh kandidáta na udele-

nie licencie  na vysielanie na druhom  televíznom okruhu bol

prerokovaný za bodom 38 ako nový bod 39 na konci schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, v zmysle  listu, ktorí napísali predsedo-

via poslaneckých klubov KDH, DÚ, Spolužitie, MKDH a Spoločná

voľba,  navrhujeme, aby  bod  číslo 39 schôdze  bol - rekon-

štrukcia masmediálnych  rád. Má sa na  mysli Rada Slovenskej

televízie a Rada Slovenského rozhlasu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz, aby bod číslo 39 bol...

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...niesol názov  rekonštrukcia masmediálnych rád. Má sa

na mysli rekonštrukcia Rady Slovenskej televízie a Rady Slo-

venského rozhlasu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

 

     v duchu odporúčaní IV. zasadnutia Spoločného parlament-

ného výboru Európskej únie  a Slovenskej republiky, ktoré sa

uskutočnilo v Bratislave v dňoch 16. až 18. júna 1997...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci, pretože nepočujem.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     ...navrhujem zmenu politickej štruktúry orgánov Najvyš-

šieho kontrolného  úradu tak, aby z  dvoch podpredsedov Naj-

vyššieho kontrolného úradu bol jeden navrhovaný parlamentný-

mi  opozičnými stranami.  Preto navrhujem,  aby do  programu

30. schôdze Národnej rady bol zaradený ako prvý bod návrh na

odvolanie podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako ktorý bod ste nepovedali.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Potom poviem. Ako druhý bod - návrh na voľbu podpredse-

du Najvyššieho kontrolného úradu.  Obidva body navrhujem za-

radiť po bode  hovoriacom o tlači číslo 667. V súčasnosti je

to bod 12.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže po bode 12. Jeden  návrh je voľba podpredsedu Naj-

vyššieho kontrolného úradu. A druhý?

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Druhý je návrh na odvolanie podpredsedu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     V  mene poslaneckých  klubov DÚ,  KDH, Spoločná  voľba,

MKDH a Maďarskej koalície chcem navrhnúť nový bod pod číslom

39, teda za terajší bod 38, a to informáciu  prezidenta pre-

zídia Fondu  národného  majetku o privatizácii vybraných vý-

znamných podnikov  metódou priameho predaja  vopred určenému

záujemcovi od účinnosti zákona  číslo 369/1994 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku štátu na iné osoby. Správa by mala byť zameraná

na privatizáciu podnikov, ich častí alebo majetkových účastí

Fondu národného majetku, ktoré  sú z hľadiska národného hos-

podárstva významné, ako aj  na tie privatizačné rozhodnutia,

ktoré vzbudili pozornosť verejnosti a šírili sa o nich rôzne

informácie, ktoré vyvolali nejakú tzv. aféru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, raz ste povedali informácia a raz správa.

Je to rozdiel, lebo rozdiel je aj v lehotách, dokedy to mož-

no  podať. Uvedomujete  si, že  to nebude  na tejto schôdzi?

Pozrite si rokovací poriadok.

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     býva dobrým zvykom, že poslanci chodia hrávať propagač-

  futbalové zápasy,  z ktorých  finančný výťažok  slúži na

rôzne humanitné účely.

 

     Pán predseda, keďže sme  i teraz dostali ponuku odohrať

takéto  futbalové stretnutie v Modre, prosil by som o preru-

šenie nášho rokovania o 16.45 hodine.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kukan.

 

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Navrhujem doplniť program súčasnej  schôdze o dva body.

Prvý - informácia o zasadnutí  a prijatých  odporúčaniach 4.

Spoločného parlamentného výboru  Európskej únie a Slovenskej

republiky, a  navrhujem, aby túto  informáciu podal predseda

slovenskej časti tohto výboru pán Húska.

 

     Ako druhý bod, ďalší  bod na doplnenie programu schôdze

navrhujem,  aby sme  si vypočuli  informáciu predsedu  vlády

Slovenskej  republiky o uzavretých  slovensko-ruských  zmlu-

vách, ktoré  boli podpísané v Bratislave  pri poslednej náv-

števe ruského premiéra Černomyrdina.  Táto otázka je zdrojom

mnohých špekulácií a myslím si, že by pomohlo vypočuť si in-

formáciu priamo zo zdroja.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     mám skromný návrh. Na  poslednom poslaneckom grémiu nás

predsedov  klubov pán  predseda Národnej  rady požiadal, aby

sme  umožnili  poslancom  účasť  na  zahraničných služobných

cestách v záujme Slovenskej republiky.

 

 

     Za náš  klub sú teraz  v zahraničí za  Národnú radu po-

slanci Fogaš a Fico a zhodou okolností oni sú predkladateľmi

a gestormi dvoch  zákonov. Odporúčam  preto  bod 12 a bod 13

v terajšom programe  preradiť na 1. 7., keď obidvaja kolego-

via budú už  zo Štrasburgu späť. Dúfam, že  tomuto návrhu sa

vyhovie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Navrhujem do programu  nášho rokovania zaradiť informá-

ciu ministra vnútra a generálneho prokurátora o stave vyšet-

rovania  závažných  trestných  činov, ktoré  boli spáchané a

dlhší čas zostávajú nevyšetrené, neobjasnené. Verejnosť oča-

káva najmä podrobne zdôvodnenú informáciu o stave vyšetrova-

nia únosu prezidentovho syna, vraždy Róberta Remiáša a nedo-

voleného vývozu obilia, ktorý konštatovala správa Najvyššie-

ho kontrolného úradu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán predseda, chcel by som požiadať kolegov, aby súhla-

sili s tým, aby na septembrovom pléne predložila vláda sprá-

vu o plnení programového vyhlásenia. Keďže to treba schváliť

s istým časovým predstihom, aby vláda mala čas na zhotovenie

tejto správy, dávam návrh, aby sme toto zaradenie odsúhlasi-

li na  dnešnej schôdzi. To  znamená, len prijatie  uznesenia

o tom,  že požiadame  vládu  o predloženie  správy  o plnení

programového vyhlásenia na septembrovom pléne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť  do programu  ako  bod číslo 21 návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona o používaní  jazykov národnostných menšín a et-

nických skupín, tlač číslo 441.

 

     Ďalej  navrhujem  zaradiť  do  programu  na 25. 6. 1997

ako bod 1 uznesenie  Národnej rady o dvojjazyčnom vysvedčení

v školách s vyučovacím jazykom maďarským.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Komlósy.

 

 

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcem len upresniť, že v mojom  návrhu ako nový bod ro-

kovania terajšej schôdze  bola informácia prezidenta. Správu

som použil len potom v odôvodnení, ale ako bod som navrhoval

informáciu prezidenta prezídia  Fondu národného majetku. Na-

vrhoval som to  ako bod číslo 39 s vedomím,  že sa na to pán

prezident musí pripraviť. Predpokladám,  že bod 39 bude nie-

kedy až na budúci týždeň alebo až neskôr, takže je dosť veľ-

ký časový priestor na prípravu tejto informácie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ako posledný  bod programu navrhujem  rekonštrukciu do-

zornej  rady Fondu  národného majetku  na pomernom princípe.

Navrhujem to preto ako posledný bod, aby sa medzičasom mohli

parlamentné kluby dohodnúť na takomto postupe.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som zagratuloval všetkým Jánom, vrátane

opozičným, ktorých je v parlamente vari najviac.

 

     A potom mi dovoľte, aby  som privítal s hlbokým dojatím

prvú demokratizačnú  zmenu, ktorá sa udiala  v radoch opozí-

cie. Blahoželám pánu Kováčovi a dúfam, že bude hovoriť menej

ako pani poslankyňa Rusnáková.

 

     Ďakujem.

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcem navrhnúť, aby sa vymenilo  poradie bodov 21 a 32,

to znamená, aby  sme bod 32 prerokovali  ako bod 21 a bod 21

ako bod 32. Obidva body sa  týkajú tej istej veci, a to pri-

vatizácie, resp. neprivatizácie  vysielacieho  okruhu STV 2.

Myslím si, že najprv treba rozhodnúť o tom, či chceme priva-

tizovať, teda  rozhodnúť o návrhu  zákona. V prípade,  že by

nebol prijatý, potom je možné  rozhodovať o návrhu na udele-

nie licencie. Čiže vymeniť poradie 32 ako 21 a 21 ako 32.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som navrhol ako  osobitný bod programu

rokovanie o Slovenskej  televízii. Pracovne by  sme to mohli

nazvať  -  objektivita  spravodajstva  Slovenskej  televízie

a spôsob  riadenia  Slovenskej  televízie.  Sme svedkami, že

časté  výmeny generálnych  riaditeľov vedú  skôr k  rozkladu

tejto inštitúcie a k porušovaniu zákonov. Navrhujem, aby bol

tento bod prerokovaný ku  koncu zasadania tejto parlamentnej

schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ako chcete ten bod nazvať?

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Objektivita spravodajstva Slovenskej televízie a spôsob

riadenia  Slovenskej televízie - ako predposledný  bod tohto

rokovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte by som chcel  poprosiť, pán poslanec, pretože tomu

celkom nerozumiem, kto bude predkladateľom čoho. To má pred-

ložiť niekto z televízie alebo z poslancov?

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Je  to rozprava  o verejnoprávnej  inštitúcii, ktorá si

zaslúži takúto pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vy myslíte na rozpravu? Tak  to bude potom v rámci roz-

pravy. To netreba navrhovať.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Navrhujem to ako osobitný bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Aj ja patrím medzi poslancov, ktorí podpísali návrh zá-

kona o neprivatizácii STV 2. Osobne si myslím, že by mal byť

väčší časový odstup, a preto odporúčam bod číslo 21 stiahnuť

z dnešného rokovania a zaradiť ho na septembrovú schôdzu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf.

 

 

 

Poslanec J. Volf:

 

     Môj prvý bod sa týkal  presne toho, čo povedal pán Čer-

nák,  lebo som  chcel  nadviazať  na uznesenie  nášho výboru

z dnešného doobedia, ale keďže  ten návrh už odznel, nedávam

ho. Ale mám  ešte jeden návrh, už taký  obligatórny, ako sa-

mostatný bod číslo 10  navrhujem návrh na zrušenie uznesenia

Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo 482, ktorým  bol

František Gaulieder zbavený poslaneckého mandátu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda,  navrhujem do programu  tejto schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky zaradiť bod s názvom infor-

mácia o  zabezpečení prechodu osemročnej  základnej školy na

deväťročnú, ktorú  by podala ministerka  školstva pani Slav-

kovská. Tento bod navrhujem zaradiť za bod 38.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     To bol posledný návrh na  zmenu programu. Ešte bude môj

návrh. Požiadal ma o tento návrh pán štátny tajomník Nemčok.

Keďže v tom čase, keď  je navrhovaný... (Hlasy z pléna.) Pán

štátny tajomník  mi píše, že  ospravedlňuje pani ministerku,

lebo v tom čase, keď  je navrhnutý  bod  na prerokúvanie, na

ktorom by  mala byť, nebude prítomná.  Navrhuje, aby sme ten

bod zaradili na 26. júna o 9.00 hodine. Myslím si, že môžeme

tomu vyhovieť. To  je zákon o telesnej kultúre  atď., tam to

máte. (Hlasy v sále.)

 

     Navrhol som  to ja, pán poslanec  Bugár. Hneď som pove-

dal, že mám ešte návrh aj ja.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, budeme hlasovať

o zmenách a doplnkoch, ktoré ste pred chvíľou navrhli.

 

     Pán poslanec Langoš ako prvý navrhol, aby sme bod číslo

21 preložili a rokovali o ňom ako o bode číslo 39.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Bod 21 ostáva tak, ako bol pôvodne, teda ako bod 21.

 

     Pán poslanec Mikloško mal druhý  návrh, aby sme ako bod

číslo 39 prijali návrh a  rokovali na tejto schôdzi o rekon-

štrukcii masmediálnych rád - televíznej a rozhlasovej.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Tento bod do programu nezaradíme.

 

     Pán poslanec Nagy mal dva návrhy, ktoré dáva do jedného

bodu číslo 12. Prvý návrh je odvolanie podpredsedu NKÚ a ako

druhý bod v rámci tohto bodu voľba nového podpredsedu NKÚ.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec  Komlósy žiada, aby  sme ako bod  číslo 39

zaradili do  programu informáciu prezidenta  Fondu národného

majetku o  privatizácii, tak ako  to predniesol. Nebudem  to

citovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Ďalší návrh na zmenu  programu dal podpredseda Národnej

rady pán Andel, ktorý žiada, aby  sme vo štvrtok o 16.45 ho-

dine prerušili  zasadnutie 30. schôdze Národnej  rady z tých

dôvodov, ktoré nám predniesol.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tuším sme to schválili. To  znamená, že sa nebudú konať

interpelácie.

 

     Ďalší návrh má pán poslanec Kukan, ktorý žiada, aby sme

ako niektorý z bodov, nepovedal  ktorý, zaradili  informáciu

zo zasadnutia 4. stretnutia  Spoločného parlamentného výboru

Európskej únie a Slovenskej republiky s tým, že by nás všet-

kých informoval o priebehu pán podpredseda Marián Húska.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

 

     Prvý návrh pána poslanca sme akceptovali.

 

     Pán poslanec  dáva druhý návrh, aby  predseda vlády in-

formoval parlament  o obsahu slovensko-ruských  zmlúv, ktoré

boli podpísané pri poslednej  návšteve predsedu vlády Ruskej

federácie Černomyrdina v Bratislave.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 69 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Druhý návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Pán  poslanec Benčík  nás žiada,  aby sme  body 12 a 13

preložili na 1. 7. Predkladateľmi  týchto  bodov sú poslanci

ich klubu, ktorí sú v zahraničí na služobnej ceste.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Návrhu sme vyhoveli.

 

     Pán poslanec  Moravčík žiada, aby sme  zaradili na túto

schôdzu informáciu ministra vnútra a generálneho prokurátora

o stave vyšetrovania trestných činov, ktoré tu spomínal.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Kováč žiada, aby  sme na schôdzu, ktorá je

plánovaná  na september  tohto roku,  zaradili správu  vlády

o stave plnenia programového vyhlásenia vlády.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

 

     Tento doplnok sme neprijali.

 

     Pán poslanec  Rózsa žiada, aby sme  ako bod 21 zaradili

návrh skupiny poslancov, tlač 441. Je to zákon o jazyku men-

šín.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Prvý návrh pána poslanca nezaradíme do programu.

 

     Pán poslanec  Rózsa má druhý  návrh, aby sme  na 25. 6.

ako bod  číslo 1 zaradili  prijatie uznesenia Národnej  rady

o riešení dvojjazyčnosti vysvedčení.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod sme tiež nezaradili.

 

     Pán poslanec  Vaškovič žiada, aby sme  ako posledný bod

tohto rokovania zaradili návrh na rekonštrukciu dozornej ra-

dy Fondu národného majetku s podotknutím na pomernom princí-

pe.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik žiada, aby sme  bod číslo 21 dali

ako bod 32 a bod 32 ako bod 21.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Neprešlo to. (Hlasy  z pléna, že návrh  prešiel.)  Áno,

tento návrh prešiel.

 

     Pán poslanec Kňažko žiada, aby sme zaradili do programu

rozpravu - nazvem to rozpravou - o objektívnom spravodajstve

a spôsobe riadenia Slovenskej televízie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

 

     Tento doplnok sme neprijali.

 

     Pán poslanec Černák žiada, aby sme  z rokovania stiahli

bod 21.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nevyhovujeme tomuto návrhu.

 

     Pán poslanec Volf žiada, aby ako bod 10 bolo do rokova-

nia zaradené zrušenie uznesenia číslo 482 z minulého roku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Posledná,  resp. predposledná  zmena je  návrh pána po-

slanca  Haracha zaradiť ako bod 39 informáciu o prechode zá-

kladných  škôl z  osemročných na  deväťročné. Informáciu  by

mala podať ministerka školstva.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento predposledný návrh zmeny programu.

 

     Posledný návrh  som dával ja,  aby sme vystúpenie  pani

ministerky  Slavkovskej k návrhu zákona o telesnej kultúre a

o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 168, prvé číta-

nie, presunuli na 26. 6. o 9.00 hodine.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Túto zmenu v programe sme prijali.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     to  boli všetky  návrhy na  doplnenie a  zmenu programu

30. schôdze. Dávam  preto  hlasovať  o programe  schôdze ako

celku spolu so schválenými zmenami a doplnkami.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Môžem konštatovať,  že sme prijali  program 30. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prvým bodom programu je

 

     návrh vlády  Slovenskej republiky na  skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom  návrhu zákona o neziskových organi-

záciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 669.  Súčasťou

návrhu vlády je aj  návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Tento návrh  mal predložiť minister  spravodlivosti pán

Liščák, ale cez moje dioptrie ho nevidím.

 

     Páni poslanci, do 14.15 hodiny bude prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, prosím, aby  sme sa po

prestávke vrátili do rokovacej  miestnosti. Prosím pánov po-

slancov z KDH, aby si sadli.

 

     Pán poslanec  Hrušovský, ideme rokovať,  neukazujte nám

chrbát. Ďakujem.

 

     Vrátim sa k bodu číslo 1 nášho  programu, ktorým je ná-

vrh vlády  Slovenskej republiky na  skrátenie legislatívneho

konania o vládnom návrhu  zákona o neziskových organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

 

     Návrh ste dostali  ako tlač 669 a súčasťou tohto návrhu

je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti pán Jozef Liščák.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zákon o nadáciách číslo 207/1996 Z. z. v § 42 ustanovil

12-mesačnú lehotu na prispôsobenie sa existujúcich nadácií a

fondov novým  právnym  podmienkam. Uvedená  lehota sa  končí

dňom 31. augusta 1997, preto je  žiaduce, aby sa zákon o ne-

ziskových  organizáciách  poskytujúcich  všeobecne prospešné

služby stal účinným ešte pred uplynutím tejto lehoty.

 

     Návrh zákona o neziskových  organizáciách poskytujúcich

všeobecne  prospešné  služby  uzatvára  etapu legislatívnych

prác  na dotvorení  organizačného rámca  právnych foriem  na

pôsobenie mimovládnych organizácií v Slovenskej republike.

 

     Z  uvedeného dôvodu  je potrebné,  aby sa  Národná rada

Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.  o rokovacom  po-

riadku Národnej rady uzniesla na skrátenom legislatívnom ko-

naní  o vládnom  návrhu zákona  o neziskových  organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady poveril svojho pred-

sedu pána Petra Brňáka, aby nás informoval o výsledku prero-

kovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s uznesením ústavno-

právneho  výboru  číslo 421  zo 14. mája 1997. Ústavnoprávny

výbor prerokoval uvedený materiál a

 

     A. konštatuje, že

 

        1. predložený  návrh vlády na  skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu  zákona o neziskových organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné  služby, tlač 669, neobsa-

huje skutočnosti, ktoré by  oprávňovali Národnú radu Sloven-

skej republiky  na prijatie  uznesenia na skrátené  legisla-

tívne  konanie o tomto návrhu zákona, ako je  uvedené v § 89

ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky,

 

        2. návrh  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytu-

júcich všeobecne prospešné služby, tlač 669, je možné prero-

kovať na 27. schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky len

pri dodržaní postupu podľa § 24 ods. 5 zákona číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky,

 

     B. ukladá  predsedovi výboru oboznámiť  s obsahom tohto

uznesenia.

 

     Ak už mám slovo, pán predseda, práve v súvislosti s po-

dobnými prístupmi  by som vás  rád informoval  ešte o jednom

krátkom uznesení  ústavnoprávneho  výboru v súvislosti s po-

žiadavkou o výklad uvedeného ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 zá-

kona o rokovacom poriadku,  keďže takýchto a podobných návr-

hov bolo  predložených viac, a  požiadavka o výklad  zaznela

priamo na základe stanoviska Národnej rady Slovenskej repub-

liky alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

vypracoval na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 598 tento výklad k § 89 zákona  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     V § 89 odsek 1 a 2 zákona sa uvádzajú  mimoriadne okol-

nosti, keď sa Národná rada  Slovenskej republiky môže na ná-

vrh vlády Slovenskej republiky uzniesť na skrátenom legisla-

tívnom konaní.  Keďže ide naozaj o mimoriadne  okolnosti, sú

dôvody na takýto postup uvedené taxatívne a nie je možné ich

rozširovať. O tom, či sú  skutočnosti uvedené v návrhu vlády

Slovenskej republiky  skutočnosťami  vymenovanými v odsekoch

1 a 2 citovaného § 89,  rozhodne Národná rada Slovenskej re-

publiky uznesením.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi. Prosím, aby zaujal mies-

to pre spravodajcu.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Od  poslancov som do rozpravy nedos-

tal žiadnu  písomnú prihlášku. Preto sa  pýtam, či sa niekto

hlási do rozpravy. Pán poslanec Benčík.

 

     Môžem  uzatvoriť  možnosť  prihlásenia  sa  do rozpravy

s tým, že vystúpi pán poslanec Benčík.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     milí kolegovia,

 

     máme nový  rokovací  poriadok, pomaly sa s ním zžívame,

myslím si,  že sa nám darí  pomalšie posudzovať návrhy záko-

nov, ale  nie som presvedčený či  lepšie. Pri každom prípade

sa stane niečo,  čo nás upozorní na to,  že okrem uplatnenia

rokovacieho poriadku vytvárame aj určité precedensy, návyky,

podľa ktorých budeme pokračovať.

 

     Tak je  to aj v tomto  prípade. Vrelo podporujem návrh,

ktorý  tu predniesol  pán Brňák,  že v danom prípade  nie sú

splnené podmienky na skrátené  legislatívne konanie. Bez to-

ho, aby som vás unúval, § 89 ods. 1 rokovacieho  poriadku si

vyžaduje štyri podmienky na to, aby sme skrátili legislatív-

ne konanie. Z týchto štyroch podmienok je splnená len jedna,

a to je na návrh vlády. Návrh skutočne predkladá vláda, a to

je splnené. Ale chýba mi, aké sú na to mimoriadne okolnosti.

A na to by  som rád dostal odpoveď, ak  to niekto chce pred-

kladať. Aké je ohrozenie  základných ľudských práv a slobôd?

To je ďalšia podmienka.

 

     Prvou podmienkou  sú mimoriadne okolnosti,  druhou musí

byť ohrozenie základných ľudských práv a slobôd. Dajme tomu,

že toto nie je splnené. Tak potom by mala  byť ohrozená bez-

pečnosť, alebo ak by štátu hrozili značné hospodárske škody.

Akokoľvek extenzívne  návrh študujem a vykladám, ani v tomto

prípade nie  sú splnené podmienky.  Priznávam, keby som  bol

člen výkonného orgánu - vlády, pokúsil by som sa veci, ktoré

sa pomaly  spracúvali, dostať do parlamentu,  aby ich schvá-

lil.  Ale keďže  ide o  prvé prípady,  ponechajme si v plnom

rozsahu autonómiu a priestor, aby  boli na to splnené všetky

podmienky, aby bolo možné postupovať podľa skráteného legis-

latívneho konania.

 

     Preto  podporujem  návrh,  ktorý  predniesol pán Brňák.

Prosím, aby sme si to uvedomili a nedávali zlý príklad, lebo

o chvíľu nám budú prekladať ďalšie návrhy a darmo  sa budeme

vyhovárať na to, že nie  sú splnené podmienky. Vláda sa bude

samozrejme a prirodzene odvolávať na  to, že v danom prípade

tiež  neboli, a  my sme  s tým  súhlasili.  Prosím,  aby sme

v tomto smere pokračovali.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Roman, môžete reagovať faktickou poznámkou

na vystúpenie pána Benčíka. Pokiaľ ste sa nestihli prihlásiť

do rozpravy, a ak máte aj  nejaké návrhy, hneď bude prvé čí-

tanie, takže tam ich budete môcť uplatniť.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mne stačí  faktická poznámka. Dovoľte  mi, aby som  vám

oponoval, pán  kolega, a podporil  to, prečo je  tento zákon

nutné prijať.  Je to hlavne  nutnosť preregistrácie nadácií.

Tam zákon chýba. Samozrejme, môžem diskutovať o tom, či máte

pravdu, alebo nemáte pravdu ako právnik, ale sú určité okol-

nosti, ktoré  nás vlastne nútia prekročiť  ten čas, ktorý sa

vyžaduje. Čudujem sa vám, že  toto neuplatníte pri iných zá-

konoch. Tento zákon je  naozaj nutný, pretože napáchame eko-

nomické a hlavne morálne škody,  ktoré sa týmto zákonom dajú

napraviť, keď ho prijmeme.

 

     Viete, teraz sa dá zadosť právnikom. Ale právnici a ich

názory sú  podľa mňa trochu odtrhnuté  od reality skutočného

života.  Preto s vami  celkom  nesúhlasím. Vy  si tu riešite

svoje právnické problémy, ale  riešte už problémy normálnych

ľudí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto bodu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keď  si  pozorne  prezrieme  ustanovenie § 89, skutočne

v odseku 1 rokovacieho poriadku  sa hovorí: "Za mimoriadnych

okolností,  keď môže  dôjsť k  ohrozeniu základných ľudských

práv a slobôd..." Teraz som vytrhol  jednu časť  ustanovenia

§ 89 ods. 1 rokovacieho poriadku. Tiež preto som odôvodňoval

predlohu tým, že  lehota pri nadáciách sa končí  dňa 31. au-

gusta 1997 a je žiaduce,  aby sa zákon o neinvestičných fon-

doch a zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeo-

becne  prospešné služby  stali účinnými  ešte pred uplynutím

uvedenej  lehoty  tak,  aby  nedošlo k ohrozeniu  realizácie

združovacieho práva.

 

     Čiže keď vláda podávala tento návrh, myslela na ochranu

základných  ľudských  práv  predstavujúcich  v danom prípade

ohrozenie  realizácie združovacieho  práva, tak  ako som  to

zdôvodnil aj vo svojom návrhu.  Preto sa domnievam, že tento

návrh je zo skupiny tých  návrhov, ktoré by mohli byť vykla-

dané podobným spôsobom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Chce sa vyjadriť spravodajca pán Brňák?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, nebudem sa vyjadrovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorý

máte v predloženom návrhu vlády, páni poslanci, poslankyne.

 

     K tomuto návrhu uznesenia by  som ešte chcel dodať, aby

v prípade rozhodnutia Národnej  rady o prerokovaní uvedeného

vládneho návrhu  zákona v druhom  čítaní  sa druhé  a tretie

čítanie konalo ešte na 30. schôdzi Národnej rady.

 

     Prosím,  pán  poslanec  Brňák,  môžete  predniesť návrh

uznesenia.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Navrhujem prijať uznesenie v tomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. nesúhlasí  s návrhom vlády  na skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu  zákona o neziskových organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669),

 

     B. konštatuje, že

 

        1. predložený  návrh vlády na  skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu  zákona o neziskových organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné  služby (tlač 669) neobsa-

huje skutočnosti, ktoré by  oprávňovali Národnú radu Sloven-

skej republiky  na prijatie  uznesenia  na skrátené legisla-

tívne konanie o  tomto návrhu zákona, ako je  uvedené v § 89

ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z.  o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky,

 

        2. návrh  vlády  na  skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytu-

júcich všeobecne prospešné služby (tlač 669) je možné prero-

kovať na 27. schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky len

pri dodržaní postupu podľa § 24 ods. 5 zákona číslo 358/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho

predniesol pán poslanec Brňák. (Hlasy v sále.)

 

     Počuli ste návrh uznesenia pána predsedu ústavnoprávne-

ho výboru. Budeme hlasovať tak, ako ho  predniesol. Mohli by

ste jednou vetou odpovedať, aby  sme vedeli, či ide o zápor,

alebo o klad.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Rozhodujúca časť návrhu uznesenia  je v písmene A. "Ná-

rodná rada Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom vlády na

skrátené legislatívne konanie."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Podotýkam, že v normálnom  behu pôjde  tento návrh hneď

pod bodom 2 v rámci tejto schôdze v normálnom konaní.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

 

     Návrh sme neschválili.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, v danom  prípade je  tu potom druhý návrh

uznesenia, ktorý bol formulovaný  zo strany vlády Slovenskej

republiky. Ten návrh znie:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky súhlasí s návrhom

vlády na skrátené legislatívne konanie."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte pred se-

bou, páni poslanci a poslankyne. Radšej ho prečítam.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného

dňa k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom  návrhu zákona o neziskových organi-

záciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, tlač 665.

 

     "Národná rada  Slovenskej republiky  podľa  § 89 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky  na návrh  vlády Slovenskej  republiky súhlasí  s tým, že

vládny návrh  zákona o neziskových  organizáciách poskytujú-

cich všeobecne prospešné služby (tlač 665) Národná rada Slo-

venskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní

na tejto schôdzi."

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k prerokovaniu

 

     vládneho návrhu zákona o neziskových  organizáciách po-

skytujúcich všeobecne prospešné služby - prvé čítanie.

 

     Vládny návrh  zákona, tak ako som  povedal na začiatku,

je pod tlačou 665.

 

     Návrh na pridelenie vládneho  návrhu zákona na preroko-

vanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v roz-

hodnutí  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo

1560.

 

     Prosím, aby pán minister Liščák z poverenia vlády pred-

niesol zdôvodnenie.

 

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený návrh zákona o neziskových organizáciách po-

skytujúcich všeobecne  prospešné služby je  súčasťou prác na

vytvorení právneho rámca na  pôsobenie tzv. tretieho sektora

v podmienkach Slovenskej republiky.

 

     Popri    existujúcich  právnych  úpravách občianskych

združení, cirkví, nadácií a neinvestičných  fondov sa prija-

tím  zákona o neziskových  organizáciách  poskytujúcich vše-

obecne prospešné služby dotvorí  sústava právnych foriem ob-

vykle pôsobiacich v oblasti plnenia  verejnoprospešných cie-

ľov neštátnymi subjektmi. Spracovaním návrhu zákona o nezis-

kových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služ-

by sa vytvoria organizačné  predpoklady na určenie podmienok

vzniku,  zániku, činnosti a zásad  hospodárenia  neziskových

organizácií.

 

     Na rozdiel od nadácií a neinvestičných  fondov sa umož-

ňuje, aby neziskové  organizácie mohli vykonávať podnikateľ-

skú činnosť za predpokladu, že  výnosy z tejto činnosti budú

použité na  plnenie všeobecne prospešných  úloh organizácie.

Návrh zákona tiež predpokladá, že za presne určených podmie-

nok bude  možné poskytnúť neziskovej  organizácii dotácie zo

štátneho rozpočtu.

 

     Vznik neziskovej  organizácie sa viaže na  zápis do re-

gistra neziskových organizácií na krajskom úrade a rozhodnu-

tie o zrušení  neziskovej  organizácie  patrí do kompetencie

správnej rady.

 

 

     Predložený návrh zákona má prevažne organizačný charak-

ter, pričom  podmienky  daňových úľav a iných zvýhodnení  by

mali riešiť príslušné  právne predpisy Ministerstva financií

Slovenskej republiky.

 

     Prijatím  navrhovanej úpravy  sa vyplní  právne vákuum,

ktoré dosiaľ v úprave  neziskového sektora existovalo. Pred-

ložený návrh zákona je v súlade s Ústavou  Slovenskej repub-

liky, ako aj s inými právnymi predpismi.

 

     Z hľadiska  potrieb  praxe  a úplnosti  právnej  úpravy

inštitútov pôsobiacich v oblasti plnenia  všeobecne prospeš-

ných cieľov odporúčam podporenie  tohto návrhu zákona a jeho

postúpenie do ďalšieho čítania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Gestorský  výbor poveril  pána poslanca  Suchodolského,

aby nás  oboznámil, ako prebiehalo rokovanie  o tomto zákone

vo výboroch. Dávam mu slovo.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

ako spravodajca určený gestorským  výborom k vládnemu návrhu

zákona o neziskových  organizáciách  poskytujúcich všeobecne

prospešné služby, tlač 665.

 

     Ako  vyplýva z výsledkov  rokovania k návrhu vlády Slo-

venskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich vše-

obecne prospešné  služby (tlač 669), Národná rada Slovenskej

republiky svojím uznesením  rozhodla o tom, že predmetný ná-

vrh  zákona o neziskových  organizáciách  poskytujúcich vše-

obecne prospešné služby (tlač 665) sa prerokuje na 30. schô-

dzi Národnej rady Slovenskej republiky  v prvom a druhom čí-

taní.

 

     Predložený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v lehote  určenej v § 72 ods. 1

rokovacieho  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

a v súlade s § 72 ods. 2  rokovacieho poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky bol zaradený  do programu tejto schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Súčasne konštatujem, že návrh zákona  spĺňa z formálno-

-právnej stránky náležitosti  určené rokovacím poriadkom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a legislatívnymi pravidlami

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Z vecného hľadiska rieši  problematiku, ktorú treba le-

gislatívne upraviť. Nadväzuje sa  ňou na doterajšie legisla-

tívne práce v oblasti regulácie právnych vzťahov neziskového

sektora a je potrebné túto právnu  úpravu po rokovaní vo vý-

boroch Národnej  rady Slovenskej  republiky a na schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky urýchlene prijať.

 

     Z tohto dôvodu a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa

ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa

Národná  rada Slovenskej  republiky uzniesla  v zmysle  § 73

ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky na tom, že  po rozprave odporučí vládny návrh

zákona o neziskových organizáciách prerokovať v druhom číta-

ní.

 

     Súčasne odporúčam, aby v súlade s návrhom  predsedu Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky v rozhodnutí číslo 1560 zo

dňa 14. mája 1997 predmetný návrh zákona bol pridelený týmto

výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy a aby bol ako gestorský  výbor určený Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej republiky s prerokovaním  návrhu vo

výboroch Národnej rady Slovenskej  republiky v druhom čítaní

do 27. júna 1997 a v gestorskom výbore do 1. júla 1997.

 

     Zároveň žiadam, pán predseda, aby  sa o tomto mojom ná-

vrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Pán predseda, ďakujem, skončil som. Môžete otvoriť roz-

pravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu.

 

 

     Konštatujem,  že som  do rozpravy  nedostal žiadnu pri-

hlášku ani  od klubov, ani od  jednotlivých poslancov. Preto

sa pýtam, či sa niekto hlási. Pán poslanec Ásványi.

 

     Ešte  sa niekto  hlási do  rozpravy? Ak  nie, uzatváram

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím  pána poslanca  Ásványiho, aby  predniesol svoje

návrhy, resp. názory v rámci rozpravy.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     vládny návrh zákona o  neziskových organizáciách je mi-

moriadne závažný a potrebný z hľadiska rozvoja tretieho sek-

tora  a posilnenia  jeho pôsobenia.  Vytvára ďalšiu  možnosť

pretvorenia organizácií a združení, ktoré nemôžu ďalej pôso-

biť ako  nadácie. Odôvodnený je  aj návrh vlády  na skrátené

legislatívne konanie, keď návrh zákona bol predložený s roč-

ným odstupom po zákone o nadáciách.

 

     Podľa nového rokovacieho  poriadku úlohou Národnej rady

v prvom čítaní je vyjadriť sa, či bude o návrhu zákona roko-

vať ďalej,  alebo ho vráti  navrhovateľovi na prepracovanie,

resp.  nebude sa  ním ďalej  zaoberať. V  tomto prípade bude

rozhodovanie Národnej rady veľmi  zodpovedné. Zákon je veľmi

aktuálny a časovo veľmi súrny. Podľa môjho posúdenia má však

aspoň dve závažné medzery, ktoré v rámci skráteného legisla-

tívneho konania sa sťažene dajú odstrániť.

 

     V návrhu zákona v § 30  je ustanovené, že príjmy z čin-

nosti  neziskových organizácií  podliehajú daňovým povinnos-

tiam, predovšetkým dani z príjmov. Ak neziskové  organizácie

budú z hľadiska zdaňovania  posudzované ako nadácie, čo však

zatiaľ  nie  je  nikde  vyrieknuté,  budú podliehať zdaneniu

z príjmov v oblasti činností,  ktorými sa dá dosiahnuť zisk.

A takúto  možnosť činnosti  návrh zákona  dáva na účelnejšie

využitie  svojho  majetku a daností  na dosiahnutie  ďalších

príjmov v prospech  zvýšenia možností poskytovania všeobecne

prospešných  služieb.  Daňová  povinnosť  vzniká,  ak príjmy

z osobitnej ziskovej  činnosti prekročia hranicu  100 000 Sk

za daňové obdobie, ale len v tom prípade, ak neziskové orga-

nizácie budú  obdobne posudzované ako nadácie,  ktoré sú ex-

plicitne  vymenované v platnom  zákone o dani z príjmov  pri

poskytovaní daňovej úľavy, oslobodenia.  Tento zákon sa však

nemení. Obdobne je to v prípade dane z nehnuteľností. Nezis-

ková organizácia zatiaľ nie je  postavená v zákone na úroveň

nadácie a i tu vzniká stav, že ak nehnuteľnosť bude využívať

na zvýšenie príjmov prenechaním do nájmu, oslobodenie od da-

ňovej povinnosti sa nemôže uplatniť.

 

     Návrhom zákona umožňujeme  neziskovým organizáciám čin-

nosť  zvyšujúcu  príjmy, z hľadiska  daňových  povinností im

však nejdeme pomôcť. V  dôvodovej správe predkladateľ pouka-

zuje na krajiny, v ktorých podobným organizáciám sa poskytu-

jú všeobecné daňové výhody a úľavy, u nás nie sú premietnuté

do návrhu zákona.

 

     Žiadam pána ministra, aby odpovedal na moje pripomienky

a pochybnosti.

 

     Druhá pochybnosť je v dôsledku oneskoreného predloženia

návrhu zákona a dátumu jeho  predpokladanej  účinnosti aj za

okolností,  že sme  schválili zrýchlený  postup schvaľovania

tohto zákona. Pre doterajšiu nadáciu nezostane prakticky čas

na preregistrovanie  na neziskovú  organizáciu a podľa nové-

ho zákona o nadáciách nebude môcť existovať v pôvodnej podo-

be a činnosti, teda ako nadácia. Túto formu premeny budú vo-

liť doterajšie početné nadácie.

 

     Treba sa  oboznámiť s obsahom a možnosťami teraz prero-

kúvaného zákona, konkretizovať nové  poslanie a činnosti ne-

ziskových  organizácií.  Pritom  zákon  číslo 207/1996 Z. z.

o nadáciách  jednoznačne  ustanovuje: "Nadácie, ktoré nebudú

do 31. augusta 1997 preregistrované, doterajší  registrujúci

orgán zruší a nariadi ich likvidáciu." Žiada sa zmeniť, pre-

dĺžiť termín stanovený zákonom číslo 207/1996 Z. z. o prere-

gistrovaní do 31. augusta 1997.

 

     Vážený pán  minister, ak mnou  vyslovené obavy nebudete

vedieť rozptýliť  konkrétnymi návodmi postupu  a argumentmi,

odporúčam návrh  zákona pod číslom tlače 665 vrátiť  na pre-

pracovanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže to bol je-

diný poslanec prihlásený do  rozpravy, končím rozpravu k to-

muto bodu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ešte minulý rok  tu bola zhoda alebo jednota  v tom, že

by sme  mali uzavrieť  tretí sektor v podmienkach Slovenskej

republiky  nielen občianskymi  združeniami, cirkvami,  nadá-

ciami, ale aj neinvestičnými  fondmi a neziskovými organizá-

ciami. Celý komplex problémov spočíval na ministerstve spra-

vodlivosti, ktoré sa skutočne zaviazalo dotiahnuť túto prob-

lematiku do  konca. Preto tiež v rámci  plánu legislatívnych

úloh vlády bola zaradená okrem iného aj úloha dopracovať ne-

investičné fondy a neziskové organizácie,  tak ako si to mi-

nisterstvo spravodlivosti riadne a včas splnilo.

 

     Pokiaľ ide o predložený návrh zákona, tento návrh záko-

na, ako som už zdôraznil v úvodnej reči, má prevažne organi-

začný charakter. Podmienky daňových  úľav a iných zvýhodnení

bude musieť riešiť iný orgán a príslušné právne predpisy Mi-

nisterstva financií Slovenskej republiky, ako som to odôvod-

ňoval aj v prípade nadácií a neivestičných fondov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Chce  sa vyjadriť  k rozprave  spoločný spravodajca pán

poslanec Suchodolský? Nie.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu s tým, že budeme  najskôr

hlasovať o návrhoch  podaných podľa  ustanovenia § 73 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Môžeme pristúpiť k  hlasovaniu. Vo svojom spravodajskom

stanovisku som odporúčal, aby v zmysle  § 73 ods. 3 písm. c)

Národná rada  rozhodla o prerokovaní  vládneho návrhu zákona

o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospeš-

né služby v druhom čítaní. Prosím hlasovať o tomto návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca,  bol tu šum, nepočul  som. Navrhli ste

hlasovať  podľa  § 73 ods. 3 písm. c) o zaradení  zákona  na

prerokovanie v druhom čítaní.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme na základe

§ 73 ods. 3 písm. c) o tom, že navrhovaný zákon sa prerokuje

v druhom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada  sa uzniesla, že

vládny návrh  zákona o neziskových  organizáciách poskytujú-

cich všeobecne prospešné služby prerokuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime ešte k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej

rady na  pridelenie tohto návrhu zákona  výborom, na určenie

gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     O návrhu pána poslanca Ásványiho je hlasovanie bezpred-

metné, keďže  sme  hlasovali a týmto hlasovaním sme  prijali

môj návrh.

 

     Pán predseda, ostáva nám hlasovanie o uznesení Národnej

rady. Prečítam ho:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky prerokovala vládny

návrh zákona o neziskových  organizáciách poskytujúcich vše-

obecne prospešné služby (tlač 665) a

 

     A. v  zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokuje v druhom čí-

taní,

 

     B. v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho  poriadku  Národnej

rady  Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1560 zo dňa 14. má-

ja 1997 prideľuje návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky pre  verejnú  správu, územnú

samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci, Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu prírody,

 

     C. určuje Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej

republiky ako gestorský výbor s prerokovaním návrhu vo výbo-

roch Národnej  rady  Slovenskej republiky v druhom čítaní do

27. júna 1997 a v gestorskom výbore do 1. júla 1997."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Počuli sme návrh uznesenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Ide o uznesenie, v ktorom rozhodneme o tom, ktoré výbo-

ry a v akej lehote budú  rokovať o tomto  návrhu a ktorý vý-

bor je určený ako gestorský.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada schválila pridelenie návr-

hu zákona výborom, určila  gestorský výbor aj lehoty výborov

na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje tretí bod programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o doplnení a uľahčení  vykonávania Európskeho do-

hovoru o vzájomnej  pomoci v trestných  veciach z 20. apríla

1959.

 

     (Šum v sále.)

 

     Pokoj, prosím, pani poslankyne a páni poslanci.

 

     Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa medzi-

národná zmluva prerokuje hneď v druhom a treťom čítaní.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 653, v  ktorom je aj

návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Spoločnú  správu výborov  schválenú gestorským  výborom

máte ako tlač 653.

 

     Aj  návrh tejto  zmluvy uvedie  minister spravodlivosti

pán Jozef Liščák.

 

     Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     viazanosť  Slovenskej   republiky  Európskym  dohovorom

o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. 4. 1959 podmie-

nila novú  etapu v dojednávaní zmlúv o právnej  pomoci medzi

Slovenskou republikou a ostatnými štátmi, ktoré sú zmluvnými

stranami predmetného  dohovoru. Článok 26 ods. 1  citovaného

dohovoru nahradzuje  vo vzájomných vzťahoch  medzi zmluvnými

stranami všetky ustanovenia dvojstranných zmlúv, ktoré medzi

štátmi existujú s výhradou  ustanovení  článku 15 ods. 7 do-

hovoru a článku 16 ods. 3 dohovoru.

 

 

 

     Dohovor  umožňuje  zmluvným  stranám  iba  dojednávanie

dvojstranných  zmlúv  na  uľahčenie  vykonávania a doplnenia

ustanovení  dohovoru. Z týchto  dôvodov  začalo ministerstvo

spravodlivosti  dlhodobý   proces  dojednávania  dodatkových

dvojstranných zmlúv k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci

v  trestných veciach  s tými  štátmi, s ktorými  malo Česko-

-Slovensko dojednané zmluvy o právnej  pomoci a s ktorými je

právny styk justičných orgánov najrozšírenejší.

 

     Po Rakúskej  republike, s ktorou  bola dodatková zmluva

podpísaná 20. 6. 1994 a nadobudla účinnosť 1. februára 1996,

reagovala na ponuku dojednať  dodatkovú zmluvu Poľská repub-

lika, pretože  Európsky dohovor o vzájomnej  pomoci nahradil

aj ustanovenia  Zmluvy  medzi  Československou  republikou a

Poľskou  ľudovou republikou o právnej  pomoci a úprave práv-

nych  vzťahov v občianskych, rodinných,  pracovných a trest-

ných veciach  v rozsahu, v akom  sa táto  zmluva týka otázok

právnej  pomoci v trestných  veciach  s výnimkou  ustanovení

článkov 3, 4 a 9 citovanej zmluvy.

 

     Predkladaný návrh Zmluvy medzi  Slovenskou republikou a

Poľskou  republikou o doplnení a uľahčení vykonávania Európ-

skeho dohovoru o vzájomnej  pomoci v trestných veciach z 20.

apríla 1959 je  výsledkom  dvojstranných  slovensko-poľských

expertných  rokovaní.  Dojednanie  navrhovanej  dvojstrannej

zmluvy je žiaduce a aj aktuálne s ohľadom na súčasné potreby

súdnej praxe i praxe orgánov činných v trestnom konaní, a to

v dôsledku vysokej intenzity stykov justičných orgánov oboch

strán, ako aj z dôvodu,  že citovaný dohovor má rámcový cha-

rakter a neupravuje  niektoré  otázky,  ktoré boli  upravené

v dvojstrannej zmluve.

 

     Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzatvore-

ním zmluvy dňa 29. októbra 1996 uznesením  číslo 732. Zmluva

bola podpísaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky

a ministrom spravodlivosti Poľskej  republiky vo Varšave dňa

25. marca 1997. Zmluva má charakter medzinárodnej prezident-

skej  zmluvy, a preto  sa  vyžaduje  pred  jej  ratifikáciou

súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov  bol určený pán posla-

nec Benčík. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledkoch

rokovania vo výboroch Národnej  rady o tomto vládnom návrhu,

najmä o tom, či gestorský výbor  svojím  uznesením odporúča,

alebo  neodporúča Národnej  rade vysloviť  súhlas s uvedenou

zmluvou.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     podstatu a meritum veci  uviedol vo svojom  úvodnom vy-

stúpení  pán minister.  Mne dovoľte, aby som  vás informoval

o spoločnej správe, o výsledku prerokovania návrhu na vyslo-

venie súhlasu Národnej rady  Slovenskej republiky so Zmluvou

medzi Slovenskou republikou a Poľskou  republikou o doplnení

a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomo-

ci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (tlač 653) vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o doplnení a uľahčení  vykonávania Európskeho do-

hovoru o vzájomnej  pomoci v trestných  veciach z 20. apríla

1959 (tlač  653) pridelil predseda  Národnej rady Slovenskej

republiky svojím rozhodnutím číslo 1541 z 30. apríla 1997 na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky  v termíne do 13. júna 1997. Súčasne na prerokovanie

tejto zmluvy  určil ako gestorský  výbor Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Obidva určené výbory prerokovali predmetný návrh v dru-

hom čítaní v určenom termíne, pričom Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  uznesením číslo 426 zo dňa

11. júna 1997 a Zahraničný  výbor Národnej  rady  Slovenskej

republiky  uznesením  číslo 264 zo dňa 21. mája 1997 odporu-

čili  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  vysloviť súhlas

s predmetnou zmluvou.

 

     Pán predseda, podľa § 88 rokovacieho  poriadku by teraz

malo nasledovať rozhodnutie o odporúčaní vysloviť s medziná-

rodnou zmluvou súhlas v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec,  ale najskôr musí byť roz-

prava.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu. Nedostal som  písomnú prihlášku, preto sa vás

pýtam, či sa niekto hlási  do rozpravy. Konštatujem, že nie.

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

 

     Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce  vyjadriť. Zrejme

nie. Takisto pán poslanec Benčík sa asi nechce vyjadriť.

 

     Tak ako povedal pán  spravodajca, podľa § 84 ods. 1 zá-

kona  o rokovacom  poriadku  pristúpime  k tretiemu  čítaniu

o návrhu na vyslovenie súhlasu  Národnej rady so Zmluvou me-

dzi  Slovenskou republikou  a Poľskou  republikou o doplnení

a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzájomnej pomo-

ci v trestných veciach z 20. apríla 1959.

 

     Prosím  pána spoločného  spravodajcu, aby  dal hlasovať

o návrhu uznesenia.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej re-

publiky k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slo-

venskou  republikou a Poľskou  republikou o doplnení a uľah-

čení  vykonávania  Európskeho  dohovoru  o vzájomnej  pomoci

v trestných veciach z 20. apríla 1959.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. e)  Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje súhlas  so

Zmluvou  medzi  Slovenskou  republikou a Poľskou  republikou

o doplnení a uľahčení vykonávania Európskeho dohovoru o vzá-

jomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Prosím, pani poslankyne,  páni poslanci, prezentujme sa

a hneď  hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako nám ho prednie-

sol pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme štvrtým bodom programu, ktorým je

 

     návrh vlády  Slovenskej republiky na  skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa  zákon  číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení

neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali ako tlač 676. Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Tento návrh  zákona by mal  na základe uznesenia  vlády

predniesť podpredseda vlády a  minister financií pán  Sergej

Kozlík. Mám  informáciu, že je na  ceste zo zasadnutia vlády

do parlamentu. Už by mal byť vraj niekde tu, skoro v budove.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  dávam desaťminútovú

prestávku.  Ale prosím,  aby  ste  na moje  zvonenie zaujali

miesto v rokovacej sále.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali

svoje miesta. Budeme pokračovať po prerušení schôdze. Pokra-

čujeme v prerokúvaní vládneho návrhu, tlač 676. Povedal som,

že  z poverenia  vlády Slovenskej  republiky návrh  odôvodní

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík. Prosím, pán podpredseda, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vládny  návrh,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo

600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskorších predpi-

sov, zosúlaďuje  právnu úpravu týkajúcu  sa cenných papierov

s požiadavkami na členstvo Slovenskej republiky v OECD.

 

     Harmonogram  liberalizačných opatrení a z nich vyplýva-

júce legislatívne zmeny boli  dohodnuté na rokovaní prísluš-

ných výborov OECD dňa 10. 9. 1996 s tým, že z nich  vyplýva-

júce požiadavky  majú byť splnené najneskôr  ku dňu prijatia

Slovenskej republiky za člena OECD.

 

     Predložený vládny návrh zákona rieši požiadavku libera-

lizácie,  obchodovania so  zahraničnými cennými  papiermi na

slovenskom kapitálovom trhu. Je preto v záujme ďalšieho roz-

voja ekonomiky  v procese jej  transformácie zdokonaliť pod-

mienky na prístup zahraničných investícií.

 

     Z uvedených  dôvodov je potrebné  podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby

sa Národná  rada Slovenskej republiky  uzniesla na skrátenom

legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v zne-

  neskorších predpisov.  Týmto je  možné predísť situácii,

keď pri  prerokúvaní splnenia podmienok  na členstvo Sloven-

skej republiky v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu nebu-

dú akceptované požiadavky tejto organizácie.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu určil

ako spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Novákovú. Prosím,

pani  poslankyňa, aby ste nás  informovali o priebehu prero-

kúvania tohto návrhu vo výboroch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  návrh vlády na skrátené legisla-

tívne konanie o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa  zákon  číslo 692/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení

neskorších predpisov a konštatuje,  že predložený vládny ná-

vrh zákona zosúlaďuje právnu  úpravu týkajúcu sa cenných pa-

pierov  s  požiadavkami  na  členstvo  Slovenskej  republiky

v OECD, čo je  podmienené požiadavkou liberalizovať obchodo-

vanie so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitá-

lovom trhu.

 

     Výbor pre  financie, rozpočet a menu  súhlasí s návrhom

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona,  ktorým  sa  mení a  dopĺňa  zákon  číslo 600/1992 Zb.

o cenných papieroch v znení  neskorších  predpisov. Odporúča

Národnej rade  Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre-

rokovať vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch  v znení  neskorších

predpisov, v skrátenom  legislatívnom  konaní a ukladá pred-

sedovi výboru podať predsedovi  Národnej rady Slovenskej re-

publiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

 

     Výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča prerokovať

tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Otváram k tomuto bodu  programu  rozpravu. Konštatujem,

že som do rozpravy  nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto

sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Konštatujem, že sa  hlási pani poslankyňa Schmögnerová.

Ak sa viac nikto nehlási, uzatváram možnosť  prihlásiť sa do

rozpravy.

 

     Prosím pani poslankyňu o jej vystúpenie.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som sa vyjadrila  k návrhu na skrátené

prerokovanie návrhu zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať zá-

kon číslo 600/1992 Zb.

 

     Slovenská republika je  posledným z transformujúcich sa

stredoeurópskych  štátov, ktorý  zatiaľ nie  je členom OECD.

Samozrejme, že snaženie o vstup Slovenskej republiky do OECD

je veľmi  dôležité, pretože je to  prestížny klub a členstvo

v prestížnom klube vytvára  priaznivejšie podmienky pre kto-

rýkoľvek štát  napríklad pri prístupe  k zahraničným zdrojom

a pri cene týchto zdrojov,  pri vstupe zahraničného kapitálu

do štátu, ktorý je členským štátom OECD atď.

 

     Vieme veľmi dobre, že  nie je žiadne bezprostredné pre-

pojenie medzi  vstupom  do OECD a vstupom do Európskej únie.

Na druhej strane členstvo v OECD je nepochybne  červeným bo-

dom pri  rozhodovaní o vstupe kandidátskeho  štátu do Európ-

skej  únie. Rozpor  teda nie  je v tom, či chceme  podporiť,

alebo nechceme podporiť vstup Slovenskej republiky do OECD a

či nie sme pripravení urobiť všetko, čo je nevyhnutné urobiť.

 

     Musím však namietať proti tomu, že vláda Slovenskej re-

publiky  žiada poslaneckú snemovňu, aby pristúpila k skráte-

niu legislatívneho konania. V predkladacej správe  máme mož-

nosť si totiž prečítať, že harmonogram liberalizačných opat-

rení a z nich  vyplývajúce legislatívne zmeny boli dohodnuté

na rokovaní výborov OECD dňa 10. 9. 1996. Nech akokoľvek po-

čítam a rátam,  odvtedy už uplynul viac ako  polrok, a preto

musím položiť otázku pánu ministrovi financií, ako je možné,

že  ministerstvo financií  reaguje s  takýmto oneskorením na

jednu z  požiadaviek výborov OECD,  bez splnenia ktorých  sa

pravdepodobnosť  vstupu  Slovenskej  republiky  do  OECD ne-

pochybne výrazne znižuje.

 

     Znovu sa musím odvolať na § 89 rokovacieho poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorý  sme nie tak  dávno

schválili. Tento  paragraf presne vymedzuje  podmienky, kedy

je možné súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním. Zdá sa

mi, že pre túto poslaneckú  snemovňu sa skôr stane zlozvykom

pristupovať k skrátenému legislatívnemu  konaniu  bez ohľadu

na to, čo  § 89 hovorí. Opakovať znenie  tohto paragrafu je,

ako keby  ste hádzali hrach  na stenu. Veľmi  jednoznačne sa

v ňom  hovorí, že  je to  možné urobiť  iba za  mimoriadnych

okolností,  keď môže  dôjsť k  ohrozeniu základných ľudských

práv a slobôd atď. Za týchto  okolností, keď ide o hrubé za-

nedbanie povinností  zo strany ministerstva  financií, nemy-

slím si, že by mali poslanci tolerovať takýto prístup minis-

terstva financií  k plneniu si svojich  povinností. Preto za

náš poslanecký  klub vyjadrujem názor,  že skrátené legisla-

tívne konanie nepodporíme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, to bolo jediné a

posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Čiže rozprava je skon-

čená.

 

     Chce sa vyjadriť pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vypočuli sme si kritiku do radov vlády alebo presnejšie

ministerstva financií. Vystúpenie  pani poslankyne Schmögne-

rovej by som chcel označiť za nekompetentné.

 

     Pani  poslankyňa, v zásade  nesúhlasím s týmto vystúpe-

ním. Je pravdou, že legislatívne zmeny boli dohodnuté na ro-

kovaní príslušných výborov OECD 10. 9. 1996. Išlo o viac ako

tridsať legislatívnych opatrení, z  ktorých veľká väčšina sa

viaže práve  na ministerstvo financií. Je  samozrejmé, že je

určitá kapacita v rámci legislatívnych  kapacít ministerstva

financií. To znamená, že legislatívne normy spracúvame v ta-

kom poradí,  ako na to  stačíme so silami.  Sú určité časové

lehoty,  keď  jednotlivé  normy  majú  vstúpiť do účinnosti,

niektoré od 1. 1. 1997, niektoré v postupnej, ďalšej časovej

súslednosti počnúc rokom 1998.

 

     Viaceré právne normy sme riešili špecifickými postupmi,

trebárs otázku  transferových cien v rámci  zákona o štátnom

rozpočte, čo  je ešte v čase,  keď takéto legislatívne zmeny

zákon o štátnom rozpočte pripúšťal. Takže odmietam...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme venova-

li pozornosť pánu podpredsedovi.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     ...zjednodušené  nálepkovanie práce ministerstva finan-

cií, pani poslankyňa. Myslím si, že pracujeme v takých časo-

vých dimenziách, ktoré sú primerané.

 

     Chcem ešte  podotknúť  jednu vec. V ďalšom období vláda

príde ešte s niektorými  viacerými normami. Slovenská repub-

lika je  v špecifickom postavení. Prístupové  procesy sú ná-

ročnejšie, ako boli v prípade  Českej republiky, ktorej sta-

čilo niektoré legislatívne normy len prisľúbiť, a dodnes ich

nemá trebárs  naplnené. Na  rozdiel od  Maďarska a Poľska my

musíme  niektoré normy  už implementovať,  ukázať, že reálne

fungujú. Postupom času, v priebehu času je prístupový proces

stále  náročnejší a  pre novopristupujúce  krajiny sa  stáva

zložitejší.

 

     Myslím si,  že v rámci  kapacít, ktoré má  ministerstvo

financií, popri zabezpečovaní  inej legislatívnej práce zod-

povedne  plníme, s  náročnosťou a  mimoriadnym nasadením, aj

tie  záležitosti, ktoré  sa týkajú  prístupového procesu  do

OECD.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Chce sa k rozprave vyjadriť pani spravo-

dajkyňa? Nie.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktoré máte

v predloženom návrhu vlády. K tomuto návrhu uznesenia  dodá-

vam  ešte návrh,  aby v prípade  rozhodnutia  Národnej  rady

o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu  zákona v druhom čí-

taní sa druhé a tretie  čítanie konalo ešte na tejto schôdzi

Národnej rady.

 

     Prosím, pani poslankyňa, môžeme predniesť uvedené uzne-

senie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o uznesení Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet  a menu, kde v časti C

odporúča  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  podľa  § 89

ods. 1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch  v znení  neskorších

predpisov, prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

     Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada na  návrh vlády  vy-

slovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa  zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných  papie-

roch v znení neskorších  predpisov v skrátenom legislatívnom

konaní ešte na 30. schôdzi.

 

     Môžeme preto pristúpiť k prerokovaniu

 

     vládneho návrhu  zákona, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon

číslo 600/1992 Zb.  o cenných  papieroch v znení  neskorších

predpisov - prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 667.

 

     Návrh na pridelenie vládneho  návrhu zákona na preroko-

vanie výborom  Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu Ná-

rodnej rady číslo 1604.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie  takisto  podpredseda  vlády a minister financií  pán

Sergej Kozlík.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     Slovenská  republika  v  súčasnosti  prechádza  obdobím

transformácie ekonomiky a procesu  integrácie do  OECD a Eu-

rópskej únie. Integrácia a z nej vyplývajúce prepojenie slo-

venského kapitálového trhu so zahraničnými kapitálovými trh-

mi si vyžaduje, aby bol  náš kapitálový trh vymedzený rovna-

kými zákonmi a pravidlami, akými  sa riadia investori na ka-

pitálových  trhoch krajín,  ktoré sú  členmi týchto  organi-

zácií.

 

     V záujme ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky v proce-

se jej  transformácie treba zdokonaliť  podmienky na prístup

zahraničných  investícií, k čomu má  prispieť  aj navrhovaná

právna úprava zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch

v znení neskorších predpisov.

 

     Predložený návrh zákona  rieši požiadavku liberalizácie

obchodovania so zahraničnými  cennými papiermi na slovenskom

kapitálovom trhu,  umožňuje vydávať emisie  cenných papierov

zahraničnými emitentmi v Slovenskej republike a umožňuje vy-

dávať slovenským  emitentom ich emisie v zahraničí aj v lis-

tinnej podobe.

 

     Na tento návrh zákona nadväzuje pripravovaná novela de-

vízového zákona, ktorá ustanoví pre zahraničné cenné papiere

podmienky devízového povolenia  pri vstupe zahraničných cen-

ných papierov na slovenský  kapitálový trh. Pri príprave ná-

vrhu zákona sa vychádzalo z liberalizačných opatrení požado-

vaných OECD pri  posudzovaní pripravenosti Slovenskej repub-

liky na prijatie do  tejto organizácie, ktoré boli predmetom

rokovaní na zasadnutiach príslušných výborov OECD.

 

     Okrem liberalizačných opatrení požadovaných touto orga-

nizáciou  navrhovaná novela  odstraňuje niektoré  neúplnosti

zákona, ktoré  sa prejavili  prijatím zákona  číslo 373/1996

Z. z., predovšetkým  vo vzťahu  k obchodovaniu  s  dlhopismi

Fondu národného majetku na verejnom trhu s cennými papiermi.

 

     Návrh zákona  je spracovaný v súlade  so smernicami Eu-

rópskej únie. Navrhovaná právna  úprava zákona o cenných pa-

pieroch nebude mať dosah na štátny rozpočet a nebude mať ná-

rok na pracovné sily, organizačné zabezpečenie a je v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky,  inými zákonmi a medzinárod-

nými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Dávam slovo opäť spravodajkyni výboru na uvedenie vlád-

neho návrhu zákona, pani poslankyni Novákovej.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám v prvom  čítaní vládny  návrh zákona, ktorým

sa mení a  dopĺňa zákon  číslo 600/1992 Zb. o cenných papie-

roch, ako spravodajkyňa Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu.

 

     Osvojujem  si  stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa

z formálno-právnej stránky všetky náležitosti  návrhu zákona

uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legisla-

tívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh  zákona zosúlaďuje  právnu úpravu  týkajúcu sa cenných

papierov s požiadavkami  na  členstvo  Slovenskej  republiky

v OECD, čo je  podmienené požiadavkou liberalizovať obchodo-

vanie so zahraničnými cennými papiermi na slovenskom kapitá-

lovom trhu. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia ná-

vrhu zákona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhé-

ho čítania vo výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky a

v rámci druhého a tretieho  čítania na schôdzi Národnej rady

Slovenskej republiky, čím dôjde  k dopracovaniu tohto návrhu

zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajky-

ňu výboru  vyplývajú z § 73 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí návrh  zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo

600/1992 Zb., prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1604  prideliť návrh v druhom  čítaní na  prerokovanie

okrem Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie,  rozpočet a menu  ešte  Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej republiky a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky výbor pre

financie,  rozpočet a menu,  pričom  odporúčam, aby  výbory,

ktorým bol návrh zákona  pridelený, ho prerokovali v termíne

do 27. júna 1997 a gestorský výbor v termíne do 2. júla 1997.

 

     Prosím pána predsedu, aby  o mojich návrhoch dal hlaso-

vať ako o prvých.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Do  rozpravy som nedostal žiadnu pí-

somnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť

do rozpravy.

 

     Konštatujem, že nie,  preto uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, lebo predpokladám, že po

uzatvorení  rozpravy,  ktorá vlastne nebola, sa k nej nechce

vyjadriť ani pán minister, ani pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím,  pani  poslankyňa,  aby  ste uviedli hlasovanie

v tomto zmysle.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku odporúčam, aby  sa Národná rada Sloven-

skej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) roko-

vacieho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na tom,

že odporúča vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon čís-

lo 600/1992 Zb., prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prednesenom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb.

o cenných papieroch v  znení neskorších predpisov, prerokuje

v druhom čítaní.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Ďalej  odporúčam  v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady uvedený  návrh zákona

prerokovali tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny  výbor

Národnej  rady Slovenskej  republiky a Výbor  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie v termíne do 27. júna 1997  a aby sa  gestorským výbo-

rom stal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, ktorý  by mal daný návrh zákona prero-

kovať v termíne do 2. júla 1997.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Môžeme hlasovať o takto prednesených návrhoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujme o uznesení,

ktorým Národná rada rozhodne o tom, ktoré výbory budú prero-

kúvať  tento  návrh  zákona, ktorý  výbor  je gestorský, a v

akých lehotách majú výbory rozhodnúť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila návrh zá-

kona výborom, určila gestorský  výbor a lehoty na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán podpredseda vlády, aj vám, pani  poslanky-

ňa.

 

     Šiesty bod programu bol preložený.

 

     Budeme pokračovať siedmym bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 664.

 

     Návrh na pridelenie vládneho  návrhu zákona na preroko-

vanie výborom  Národnej  rady máte v rozhodnutí predsedu Ná-

rodnej rady ako číslo 1576.

 

     Z poverenia vlády tento návrh zákona prednesie minister

spravodlivosti pán Jozef Liščák.  Prosím ho, aby uviedol ná-

vrh zákona.

 

     (Hlasy v sále.)

 

     Toto je za ministra pána Javorského. (Hlasy v sále.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či bu-

deme  hlasovať o tom, že  teraz nebudeme rokovať o bode čís-

lo 6, ale prejdeme k ďalšiemu bodu, lebo minister tu nie je.

Minister Javorský sa ospravedlnil. Predkladá návrhy vo vláde

a nemôže prísť. Vo vláde sú štyria ministri... (Ruch v roko-

vacej miestnosti.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  dávam hlasovať, kto je

za to,  aby sme  teraz rokovali o bodoch  číslo 7 a 8. Tieto

návrhy predkladá pán  minister spravodlivosti, lebo minister

vnútra tu nie je, je v Nemecku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme  za to, aby sme teraz

rokovali o bodoch číslo 7 a 8.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     teraz budeme rokovať o siedmom bode programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

 

     Ide o prvé čítanie. Vládny návrh ste dostali, čo som už

povedal, ako tlač 664.

 

     Návrh na pridelenie vládneho  návrhu na prerokovanie vo

výboroch v Národnej rade máte pod číslom 1576.

 

     Z poverenia vlády tento  návrh prednesie minister spra-

vodlivosti pán Jozef Liščák.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh  zákona o Spoločnej  zdravotnej poisťovni,

ktorý je predmetom  dnešnej všeobecnej rozpravy, predpokladá

zriadenie Spoločnej zdravotnej poisťovne splynutím Poisťovne

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskej zdravot-

nej poisťovne a  Železničiarskej zdravotnej poisťovne, ktorá

bude vykonávať zdravotné poistenie pre zákonom vymedzený ok-

ruh poistencov. Zároveň  návrh upravuje organizáciu financo-

vania a vykonávanie zdravotného poistenia, na základe ktoré-

ho sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Odôvodnenie potreby

novej právnej úpravy, ako  aj jednotlivých ustanovení návrhu

zákona je  podrobne rozvedené v  dôvodovej správe, preto  mi

dovoľte pred rokovaním o  tomto predmete návrhu povedať nie-

koľko poznámok.

 

     Základným cieľom predkladanej  právnej úpravy je zabez-

pečiť skvalitnenie služieb poskytovaných poistencom zlučujú-

cim sa v týchto  poisťovniach.  Spoločná zdravotná poisťovňa

umožní zvýšenú dostupnosť k službám  poisťovne a optimalizá-

ciu siete zmluvných  poskytovateľov zdravotnej starostlivos-

ti. Ponúkne možnosť poskytovania špecifickej zdravotnej sta-

rostlivosti pre poistencov, ktorí vzhľadom na služobné alebo

pracovné zaradenie vykonávajú mimoriadne psychicky i fyzicky

náročné povolania s tlakom na ich zdravotný stav. Špecifická

zdravotná starostlivosť  bude zameraná najmä  na vykonávanie

preventívnych  zdravotných  opatrení.  Vytvorenie  Spoločnej

zdravotnej poisťovne umožní úspešnejšie sa vyrovnať s rastú-

cimi  nákladmi na  zdravotnú starostlivosť.  Poskytne lepšiu

ochranu  poistencom  pred  krajnými  situáciami  existenciou

väčších finančných rezerv a umožní tiež vyvinúť intenzívnej-

ší tlak na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v záujme

zvýšenia kvality služieb a zníženia ich nákladov.

 

     Významným prínosom zriadenia Spoločnej zdravotnej pois-

ťovne z dlhodobého  pohľadu bude  aj zvýšenie hospodárnosti,

väčšia  finančná efektivita,  posilnenie princípu solidarity

a v neposlednom  rade tiež zjednodušenie  administratívy pre

platiteľov  poistného a pre  poskytovateľov  zdravotnej sta-

rostlivosti.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že navrhova-

ný zákon prispeje k racionalizácii systému zdravotného pois-

tenia v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločný spravodajca je  určený pán poslanec Belan.

Prosím pána  poslanca Belana, aby  nás oboznámil so  správou

z výborov.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní vládneho  návrhu zákona k Spoločnej  zdravotnej pois-

ťovni, tlač 664, ako  spravodajca  určený navrhnutým gestor-

ským výborom  Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť.

 

     Predložený  návrh (tlač 664) o Spoločnej zdravotnej po-

isťovni bol doručený poslancom  Národnej rady Slovenskej re-

publiky dňa 23. mája 1997, čím boli splnené podmienky určené

v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh  zákona o Spoločnej  zdravotnej poisťovni spĺňa

náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona  Národnej rady  Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, a podľa  legislatívnych  pravidiel  ho zaradil na

rokovanie 30. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky na

prvé čítanie.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky

všetky  náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67 a 68 zá-

kona Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom poriad-

ku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny návrh o Spoločnej  zdravotnej poisťovni rieši závažnú

problematiku, ktorú  je možné upraviť  len spôsobom, ako  sa

navrhuje v predmetnom návrhu zákona. Predkladaný návrh záko-

na  predpokladá  vytvorenie  Spoločnej  zdravotnej poisťovne

splynutím existujúcej Poisťovne  Ministerstva vnútra Sloven-

skej  republiky, Vojenskej  zdravotnej  poisťovne a Železni-

čiarskej zdravotnej poisťovne pri zachovaní paritného zastú-

penia v samosprávnych orgánoch Spoločnej zdravotnej poisťov-

ne.

 

     Spoločná zdravotná  poisťovňa sa zriaďuje  ako verejno-

právna inštitúcia. Štát sa  podieľa na zabezpečení platobnej

schopnosti poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomo-

ci, a to do výšky 100-percentnej platobnej neschopnosti. Ná-

vrh  zahŕňa aj  špecifickú preventívnu  zdravotnú starostli-

vosť, ktorá je potrebná  na zabezpečenie dobrého zdravotného

stavu pracovníkov jednotlivých rezortov.

 

     Myslím si, že predložený  vládny návrh zákona o Spoloč-

nej  zdravotnej  poisťovni  prispeje k skvalitneniu  služieb

poskytovaných v záujme zdravia.

 

     Budem odporúčať  v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať

uznesenie, aby Národná rada  návrh prerokovala po všeobecnej

rozprave v druhom čítaní. Zároveň žiadam, aby sa o tomto ná-

vrhu hlasovalo ako o prvom.

 

 

     Prosím, pán  predseda, aby ste  otvorili všeobecnú roz-

pravu o návrhu zákona.

 

     Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridele-

nie a lehotu  prerokovania  zákona  Národná rada  podľa § 74

schválila.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Počuli ste prednesené návrhy pána spoločného spravodaj-

cu.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem aj

pri tomto  bode, že som nedostal  do rozpravy žiadne písomné

prihlášky. Preto  sa pýtam, či  sa do rozpravy  hlási niekto

z pléna. Konštatujem, že sa  hlási pán poslanec Kováč. Nikto

viac. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Kováča, aby vystúpil.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v čase,  keď  sme  schvaľovali  zákony, ktoré  dovolili

vznik  jednotlivých  rezortných  poisťovní,  sme  počuli ako

zdôvodnenie z úst  predkladateľov  prakticky  totožné slová,

ktoré počujeme dnes. To znamená,  počuli sme slová o tom, že

treba poskytovať špecifickú  zdravotnú  starostlivosť. Poču-

li sme o tom, že treba  poskytovať  výrazne preventívnu sta-

rostlivosť. Počuli sme o tom,  že nie je možné, aby Vojenská

poisťovňa vzhľadom na to, že tam pracujú vojaci z povolania,

mala rovnaké  podmienky ako, povedzme,  Železničiarska zdra-

votná poisťovňa. Ministerstvo  dopravy nám rovnako zdôvodňo-

valo, že  treba zriadiť špecifickú  poisťovňu pre železnice,

pretože povolanie železničiara je celkom iné.

 

     Dnes sa dozvedáme, že vlastne všetko to, čo doteraz po-

isťovne zabezpečovali a vlastne  prečo boli zriadené, zjavne

nefunguje, pretože sa tu navrhuje iné riešenie. Ak dovolíte,

vznášam otázku predkladateľovi. Čo sa zmenilo v práci týchto

poisťovní, že je potrebné  tieto poisťovne zlúčiť do jednej?

Ak by  som mal chápať  tento krok ako  krok k odstraňovaniu,

k postupnému odstraňovaniu  plurality zdravotného poistenia,

potom by sa  to malo  niekde objaviť v dôvodovej správe. Ale

dôvodová správa hovorí len o tom, že špecifickosť týchto po-

volaní a preventívne akcie si vyžadujú, aby boli tieto pois-

ťovne  spojené. To  sa mi  zdá ako  dôvod príliš málo. Práve

pluralita týchto  poisťovní - iste viete,  že napríklad taká

Poisťovňa Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky, kde ste

mnohí poistení - vytvorila istý konkurenčný tlak, ako aj is-

  podmienky, ktoré  ponúkali  jednotlivé  poisťovne, a tie

podmienky zlepšovali stav  alebo zdravotnú starostlivosť po-

istencov.

 

     Preto si myslím, že by  bolo správne ponechať tieto tri

rezortné poisťovne, možno ich trochu viac otvoriť pre ostat-

ných občanov. A určite by to zlepšovalo špecifickú zdravotnú

starostlivosť pre príslušníkov Policajného zboru alebo poli-

cajných zborov, nazvime to takto, lebo sem patrí aj finančná

polícia a ďalšie,  poisťovne  pre príslušníkov armády, ktorá

nepochybne má svoje špecifické prvky.  A o poisťovni pre že-

lezničiarov už  netreba hovoriť, lebo historicky  už mala na

území Slovenskej republiky svoje  špecifické prvky. A myslím

si, že súčasný zákon veľmi dobre reflektuje tieto prvky.

 

     Preto si  myslím, že by  bolo treba ponechať  tieto tri

poisťovne v takom stave, v akom sú. Preto  podľa § 73 ods. 3

písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokova-

ní o návrhu tohto zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     S  faktickou  poznámkou k pánu  poslancovi Kováčovi  sa

hlási pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som len doplniť  predrečníka a požiadať  pána

ministra, keby mohol v záverečnom slove podrobnejšie vysvet-

liť dôvody, ktoré viedli k zlúčeniu alebo návrhu na zlúčenie

týchto troch poisťovní, pretože aj my sme mali podobnú otáz-

ku. A poprosil by som ho,  keby sa v úvodnom slove mohol vy-

jadriť aj k vlastnému  návrhu, ktorý  predniesol na rokovaní

vlády k tomuto  návrhu zákona, na základe ktorého  sa z neho

vypustila tá časť, ktorá  sa týkala povinného poistenia prí-

slušníkov ozbrojených  zložiek a zamestnancov železníc, pre-

tože tento princíp doteraz platil. To znamená, že každý, kto

pôsobil v ozbrojených zložkách alebo bol zamestnancom želez-

nice, bol  povinne poistený vo svojej  kvázi rezortnej pois-

ťovni, z čoho  vyplývala aj  špecifická zdravotná starostli-

vosť, o ktorej hovoril pán minister vo svojom úvodnom slove.

Ak by sa toto vypustilo,  tak tu vlastne vznikne problém, že

špecifickú  starostlivosť pre  železničiara  či  príslušníka

ozbrojených síl nebude mať kto zabezpečovať, resp. tento zá-

kon to nerieši.

 

 

     Keby mohol pán minister vysvetliť, čo ho viedlo k tomu,

že sa to takto riešilo, pretože vo výboroch v druhom čítaní,

ak zákon  prejde, budeme navrhovať zmenu, aby sa to  vrátilo

do súčasného stavu, keď je poistenie pre zamestnancov týchto

troch veľkých rezortov povinné.

 

     Ďakujem za slovo vo faktickej poznámke.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  rozprava je

skončená.

 

     Pýtam sa, či sa chce  k rozprave vyjadriť pán minister.

Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca? Tiež sa nechce

vyjadriť.

 

     Ostáva nám potom len pristúpiť k hlasovaniu  na základe

§ 73 ods. 3 rokovacieho  poriadku s tým, že  budeme  najskôr

hlasovať o návrhu pána poslanca Kováča.

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, uvádzajte hla-

sovanie.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Pán predseda, žiadal som, aby  sa o mojom návrhu hlaso-

valo ako o prvom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, spomínam  si. Budeme hlasovať  o návrhu spoločného

spravodajcu, ktorý  žiadal, aby sa o jeho  návrhu  hlasovalo

ako o prvom.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Odporúčam, aby v súlade s § 73 ods. 3 písm. c)  Národná

rada predmetný návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme na základe

§ 73 ods. 3 písm. c), aby bol zákon prerokovaný v druhom čí-

taní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada  sa uzniesla, že

vládny návrh zákona o Spoločnej  zdravotnej poisťovni prero-

kuje v druhom čítaní.

 

Poslanec J. Belan:

 

     Tým je návrh pána poslanca Kováča bezpredmetný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu  predsedu Národ-

nej rady  na pridelenie tohto návrhu  výborom a určenie ges-

torského výboru, ako aj k určeniu lehôt na prerokovanie.

 

 

 

Poslanec J. Belan:

 

     Na základe  rozhodnutia predsedu Národnej  rady Sloven-

skej republiky číslo 1576 navrhujem Národnej rade Slovenskej

republiky:

 

     a) prideliť vládny návrh  zákona o Spoločnej zdravotnej

poisťovni (tlač 664)  na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky  pre financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

 

     b) určiť

 

        1. k uvedenému návrhu zákona ako gestorský Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť,

 

        2. lehotu na prerokovanie  vládneho návrhu zákona vo

výboroch do 86 dní a gestorskému  výboru, vrátane prerokova-

nia a schválenia spoločnej správy výborov, do 93 dní odo dňa

pridelenia Národnou radou Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme  o týchto návrhoch,

ktoré do uznesenia predniesol pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor, príslušné výbory a lehoty vý-

borom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spra-

vodajca.

 

     Budeme pokračovať ôsmym bodom programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o malom pohraničnom styku.

 

     Ide o druhé a tretie čítanie.

 

     Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  sa me-

dzinárodná zmluva prerokuje vždy v druhom a treťom čítaní.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač 659. Spoločnú  správu

výborov, schválenú gestorským  výborom, máte ako tlač  659a.

V tejto správe je pripojený  aj návrh uznesenia Národnej ra-

dy.

 

     Návrh vlády aj v tomto  prípade odôvodní minister spra-

vodlivosti pán Jozef Liščák.

 

     Prosím, pán minister.

 

 

 

 

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     konečný  návrh zmluvy  bol schválený  vládou Slovenskej

republiky dňa 19. novembra 1996 uznesením  číslo 784. Zmluva

bola podpísaná splnomocnenými predstaviteľmi vlád oboch štá-

tov 6. decembra 1996 v Zakopanom. Ide o prezidentskú zmluvu,

ktorá podľa  článku 86 písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky

si pred  ratifikáciou vyžaduje súhlas  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Predložená zmluva predstavuje  kompromisné riešenie me-

dzi pôvodnými návrhmi oboch  zmluvných strán. Umožňuje obča-

nom  zmluvných  strán s trvalými  alebo prechodnými  pobytmi

v pásme malého pohraničného styku, teda 15 km z každej stra-

ny  štátnej hranice,  prekračovať štátnu  hranicu na základe

zmluvou určených dokladov, čo  sa však nevzťahuje na prekra-

čovanie  štátnej hranice  za účelom  zárobku. Občania, ktorí

prekračujú štátnu hranicu za účelom obhospodarovania svojich

pozemkov nachádzajúcich sa na  území druhej zmluvnej strany,

môžu ju prekračovať len cez hraničný priechod určený výlučne

na malý pohraničný styk, ktorý je najbližšie k pozemku.

 

     Zoznam  obcí  zaradených  do  pásma malého pohraničného

styku a zoznam hraničných priechodov určených výlučne na ma-

lý pohraničný  styk tvoria  prílohy k zmluve. Zmluva  určuje

občiansky preukaz  obsahujúci zápis o pobyte  občana v pásme

malého  pohraničného styku  alebo cestovný  pas ako  doklady

oprávňujúce na prekračovanie štátnej  hranice v rámci malého

pohraničného styku a na pobyt v jeho pásme. Na dovoz a vývoz

tovaru v rámci malého  pohraničného styku sa vzťahujú jednak

vnútroštátne predpisy, jednak  ustanovenia zmluvy obsahujúce

oslobodenie  od cla  a daní  najmä  nespracovanej  a prvotne

spracovanej  produkcie z vlastných  pozemkov,  ako aj  iných

platieb a ustanovenie o vývoze surového dreva, ktorý je mož-

ný len s potvrdením príslušného štátneho orgánu o jeho pôvo-

de.

 

     Zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 73/1995

Z. z. o pobyte cudzincov  na území Slovenskej republiky svo-

jimi ustanoveniami v tretej časti  dáva  dostatočné možnosti

postihu cudzincov zdržujúcich sa  na území Slovenskej repub-

liky, ktorí páchajú protiprávne činy. Osoby riešené v zmysle

citovaného zákona  je možné vyhlásiť za  osoby nežiaduce pre

Slovenskú republiku s tým, že  sa im do  cestovného  dokladu

vyznačí zánik oprávnenia na pobyt alebo zákaz vstupu na naše

štátne územie.

 

     Podľa interných aktov sú títo cudzinci následne zarade-

ní do indexu nežiaducich osôb a nie je im orgánmi  cudzinec-

kej a hraničnej polície pri prechode štátnej hranice povole-

ný vstup na územie  Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu

v rámci vykonávania tejto zmluvy  nie je ani potrebné riešiť

zákaz  vstupu občanov  zmluvných strán,  ktorí sa  dopustili

protiprávneho konania.

 

     Realizáciou zmluvy nie sú uplatňované žiadne požiadavky

na výdavky zo štátneho rozpočtu.  Zmluva je v súlade so vše-

obecnými zásadami medzinárodného práva, zahraničnopolitickou

orientáciou  Slovenskej  republiky, s jej  právnym poriadkom

i so záväzkami  pre ňu  vyplývajúcimi z iných medzinárodných

zmlúv, ktoré boli uzavreté.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Zahat-

lan, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto

návrhu vlády  a najmä o  tom, či gestorský  výbor odporučil,

alebo  neodporučil  prijať  uznesenie  o  súhlase s uvedenou

zmluvou.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil s výsledkom preroko-

vania návrhu v gestorskom výbore a vo výboroch.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so  Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Poľskou

republikou o malom  pohraničnom styku  pridelil predseda Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky svojím  rozhodnutím číslo

1577 zo  dňa 27. mája 1997 na  prerokovanie  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničnému vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Zároveň  určil k  uvedenému návrhu  ako gestorský Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a tiež  lehotu na prerokovanie vo

výboroch stanovil do 20. júna 1997.

 

     Všetky výbory, ktorým bol návrh  na vyslovenie  súhlasu

Národnej rady Slovenskej republiky  so Zmluvou medzi Sloven-

skou  republikou a Poľskou  republikou  o malom  pohraničnom

styku pridelený,  ho prerokovali v stanovenom  termíne a vy-

slovili s ním súhlas.

 

     Gestorský výbor na svojom zasadnutí dňa 19. júna prijal

uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu,

a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o  rokovacom poriadku odporučil  Národnej rade Slovenskej

republiky  predložený  návrh  schváliť v treťom čítaní. Tiež

konštatoval, že neboli predložené v stanovenej lehote nijaké

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ako vždy  otváram rozpravu k tomuto  bodu programu. Pí-

somne  sa neprihlásil  nikto, preto  sa pýtam,  či sa niekto

hlási do  rozpravy. Napísaná je pani  Edit Bauerová, ale nie

je tu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Pýtam sa  pána ministra a pána  spravodajcu, či sa chcú

prihlásiť. Nechcú sa prihlásiť.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o uznesení, ktorým Národ-

ná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) vyslo-

vuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou

republikou o malom pohraničnom styku.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Uznesenie bolo pripojené k spoločnej správe, čiže každý

si ho môže prečítať a vysloviť s ním súhlas.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o uznesení, tak ako  ho máme pred sebou. Pro-

sím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali uvedené uznesenie.

 

     Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, pán spoločný spra-

vodajca.

 

     (Pán poslanec Cuper, Hyde park je vedľa.)

 

     Budeme  pokračovať  šiestym  bodom  programu, ktorý sme

preskočili, a je ním

 

     vládny návrh zákona o kolektívnej správe práv podľa au-

torského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 648. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu  Národnej rady pod

číslom 1544.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento návrh odô-

vodní minister kultúry pán Ivan Hudec. Prosím pána ministra,

aby nás oboznámil s obsahom.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

     milí hostia,

 

     dôvodom na predloženie tohto návrhu zákona je nevyhnut-

nosť zákonnej úpravy postavenia organizácií, ktoré vykonáva-

  kolektívnu správu  práv  podľa  autorského zákona,  a to

najmä  práv autorov,  výkonných umelcov,  výrobcov zvukových

záznamov a rozhlasových a televíznych organizácií. Na všetky

tieto práva, ktoré sú súčasťou duchovného vlastníctva, treba

totiž  vytvárať dostatočné  nástroje na  ochranu záujmov ich

nositeľov, ale aj vytvárať podmienky v tejto oblasti na fun-

gujúce trhové hospodárstvo.

 

     Kolektívna  správa práv  spočíva v  tom, že organizácia

fungujúca obyčajne  vo vymedzenej oblasti  tvorivej činnosti

nositeľa týchto práv  zastupuje. Zastupovanie pozostáva pre-

dovšetkým z toho, že za neho uzatvára dohody o použití pred-

metov ochrany,  vyberá za takéto  použitie odmeny a  náhrady

a zodpovedá za ich  spravodlivé rozdelenie zastupovaným sub-

jektom, prípadne náhrady a odmeny súdne vymáha.

 

     Potreba právnej úpravy je daná tým, že štát je garantom

dodržiavania autorských práv v zmysle medzinárodných dohovo-

rov.  Ide najmä o dva  dohovory, a to je  Všeobecný  dohovor

o autorskom práve,  tzv. Bernský dohovor  o ochrane literár-

nych a umeleckých diel, a Rímsky dohovor o ochrane výkonných

umelcov, výrobcov zvukových záznamov  a rozhlasových a tele-

víznych organizácií. Ďalej sú to ešte aj iné právne medziná-

rodné normy, ako je napríklad Ženevský dohovor o ochrane vý-

robcov  zvukových záznamov  proti nedovolenému rozmnožovaniu

zvukových záznamov.

 

     Navrhovanou právnou  úpravou, ktorá  zabezpečí a upraví

praktický výkon a ochranu  autorských práv a jemu príbuzných

práv  kolektívnou formou,  Slovenská republika  spĺňa povin-

nosť,  na  ktorú  sa  zaviazala  v článku 67 a  v následných

článkoch 120 a 124 Dohody o pridružení  Slovenskej republiky

k Európskej únii, keďže inštitút kolektívnej správy je v sú-

časnosti  vzhľadom  na  veľký  rozsah  používania  predmetov

ochrany jedinou možnou formou  výkonu autorských práv a jemu

príbuzných práv, čo bude mať priaznivý vplyv aj na boj s ne-

legálnymi formami použitia predmetov ochrany.

 

     Navrhovaná úprava vytvára  inštitút na praktickú reali-

záciu práv priznaných autorským  zákonom, ktoré sa v niekto-

rých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami,

alebo ich nositelia práv  prakticky vôbec nemôžu sami reali-

zovať. Takouto  oblasťou je napríklad právo  na odmenu a ná-

hradu z nenahratých  nosičov a z požičovného  podľa § 13 te-

rajšieho autorského  zákona, ktorý priamo  ustanovuje povin-

nosť oprávnených subjektov  uplatňovať si práva prostredníc-

tvom takýchto organizácií.

 

     Ďalšou oblasťou, v ktorej  sa individuálna ochrana práv

vykonáva len s neprimeranými ťažkosťami, je tzv. nedivadelné

predvádzanie diel a výkonov,  tzv. verejnej produkcie, tele-

vízne a rozhlasové vysielanie, satelitné vysielanie, káblová

televízia  a rozhlasová  retransmisia.  V  návrhu  zákona sú

zohľadnené odporúčania Európskej únie v tých častiach, ktoré

sa  dotýkajú predmetnej  problematiky. Ide  najmä o Smernicu

Rady Európskej únie pre oblasť satelitného vysielania a káb-

lovej retransmisie a Smernicu Rady Európskej únie o nájomnom

práve a práve požičiavania.

 

     Pri spracovaní tohto návrhu  zákona sa využila porovná-

vajúca  štúdia Svetovej  organizácie duševného  vlastníctva,

ktorá obsahuje prehľad právnej úpravy kolektívnej správy au-

torských  práv a im  príbuzných práv v Dánsku, Nemecku, Špa-

nielsku, Francúzsku, Švajčiarsku, v Spojenom kráľovstve Veľ-

kej Británie a Severného Írska. Vo všetkých týchto krajinách

je  právna úprava v hlavných  črtách  rovnaká,  vychádzajúca

z rovnakých zásad a princípov, a štátny  súhlas pri  udelení

oprávnenia alebo súhlasu na  vykonávanie takejto činnosti je

priamo podmienkou.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predstupujem pred vás s vládnym  návrhom zákona v prvom

čítaní a prosím, aby ste  ho akceptovali a prijali na ďalšie

prerokúvanie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Slovo teraz  dávam spoločnému spravodajcovi,  ktorým je

pán  poslanec Ján  Fekete za  navrhnutý gestorský  výbor pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ctený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní o vládnom  návrhu  zákona o kolektívnej  správe  práv

podľa autorského  zákona a o zmene a doplnení niektorých zá-

konov  (tlač 648) ako  spravodajca  určený  Výborom Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný vládny  návrh zákona o kolektívnej  správe práv podľa au-

torského zákona a o zmene a doplnení  niektorých zákonov bol

doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 5. má-

ja 1997, čím boli splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie ná-

vrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slo-

venskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky usúdil, že

návrh zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel  ho zaradil  na rokovanie  tejto schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa z formálno-právnej stránky  všetky  náležitosti návrhu

zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravid-

lách.

 

     Z vecného hľadiska mám ten názor, že  predložený vládny

návrh zákona o kolektívnej  správe práv podľa autorského zá-

kona a o zmene a doplnení  niektorých  zákonov rieši závažnú

problematiku, ktorú je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa

navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Tak trošku na oživenie si dovolím zacitovať z predlože-

ného materiálu časť, v ktorej  sa v podstate vysvetľuje pod-

stata alebo je zahrnutá podstata tohto zákona. Citujem: "Po-

jem kolektívnej správy práv podľa autorského zákona sa defi-

nuje ako  zastupovanie autorov, výkonných  umelcov, výrobcov

zvukových záznamov, prípadne  rozhlasových a televíznych or-

ganizácií pri výkone ich práv  na udelenie súhlasu na použi-

tie predmetov ochrany (§ 14 autorského zákona), práva na od-

menu (§ 13 autorského zákona) a náhradu  za ich použitie po-

užívateľmi a  ich rozdeľovanie nositeľom  práv a pri  výkone

práva na slušné vyrovnanie (§ 31 autorského zákona). Ustano-

vuje sa  aj právo na  náhradu z reprografických  prístrojov.

Oprávnenie  vykonávať  kolektívnu  správu  sa  udeľuje najmä

v oblastiach,  v ktorých  si  nositeľ  práv môže  len sčasti

uplatniť svoje  práva sám, alebo si  ich vôbec nemôže uplat-

niť." Koniec citátu.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci

druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky, čím môže dôjsť  k dopracovaniu alebo k zlep-

šeniu tohto zákona, ak to bude treba.

 

     S ohľadom na oprávnenie,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej republi-

ky,  odporúčam,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  na  tom, že prerokuje

vládny návrh  zákona o kolektívnej správe  práv podľa autor-

ského zákona a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v dru-

hom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade  s rozhodnutím predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej republiky  číslo 1452 zo 6. marca 1997

prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie

týmto výborom: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     A na záver za gestorský  výbor navrhujem v súlade s ci-

tovaným návrhom predsedu  Národnej rady Slovenskej republiky

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je

návrh zákona  pridelený, ho prerokovali v  lehote do 86 dní,

t. j. do  19. septembra 1997, a gestorský  výbor v lehote do

93 dní, t. j. do 26. septembra 1997, odo dňa  prijatia uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predseda, prosím, aby ste po  prípadnej roz-

prave dali o mojich návrhoch hlasovať ako o prvých.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu  programu.  Konštatujem,  že  som nedostal žiadnu

prihlášku ani za kluby, ani od jednotlivých poslancov. Pýtam

sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy.

 

     Konštatujem, že  jeden poslanec, pán  poslanec Ftáčnik.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím  pána  poslanca  Ftáčnika,  aby predniesol svoje

pripomienky alebo návrhy.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skôr by som bol  dal prednosť krátkej faktickej poznám-

ke, pretože sa chcem len opýtať pána ministra k predloženému

návrhu zákona.

 

     Myslím si, že zákon, tak  ako je predložený, je potreb-

ný, ale moja otázka smeruje k tomu, že sú  informácie o tom,

že ministerstvo kultúry pracuje aj na novom znení autorského

zákona. A mám takú otázku, či si pán minister nemyslí, že by

tieto dve normy mali ísť spoločne. Či tú hmotno-právnu normu

o tom, akým  spôsobom sa chránia práva  autorov a aké  práva

to vlastne sú, a zákon  o kolektívnej správe autorských práv

by  poslanci nemali  mať takpovediac vedľa  seba, aby  mohli

tieto zákony spoločne posúdiť. Moja poznámka smeruje k tomu,

či  je  reálne  napríklad,  že  by  mohol byť na septembrovú

schôdzu predložený návrh autorského  zákona, toho nového, na

ktorom pracuje ministerstvo kultúry.

 

     Ak by to  tak bolo, bolo by rozumné  posunúť termíny na

prerokovanie tohto  zákona, aby tie  zákony išli do  výborov

spoločne a poslanci by mali možnosť ich spolu posúdiť. Ak by

pán minister  mal názor, že  nie je potrebné  tie zákony vi-

dieť, je  možné postupovať aj takto.  Ale podľa môjho názoru

by bolo rozumnejšie mať k dispozícii autorský zákon, pretože

je kľúčový. Mal by naň  nadväzovať a z neho  vychádzať - na-

koniec, to aj  tento zákon robí vo vzťahu  k platnému autor-

skému zákonu - zákon o kolektívnej správe.

 

     Čiže keby sa pán minister  mohol v záverečnom slove vy-

jadriť k väzbe týchto dvoch zákonov a podľa toho môže Národ-

ná rada posúdiť, či v stanovenej lehote alebo v lehote, kto-

rá by  smerovala skôr k  novembrovej schôdzi Národnej  rady,

posúdi zákon, o ktorom teraz rozhodujeme.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či

sa k rozprave chce vyjadriť pán minister.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     treba si uvedomiť jednu vec. Legislatívna úprava autor-

ských práv je u nás  uzákonená, jestvuje. Tieto dve oblasti,

to znamená oblasť autorského  práva a kolektívnej správy au-

torských práv a im príbuzných  práv, sú dve odlišné veci, aj

keď sa týkajú zdanlivo tej istej záležitosti.

 

     Takisto jedny smernice Európskej  únie sa týkajú autor-

ského zákona a druhé kolektívnej správy autorských práv. Nič

sa nemení, či sa ten zákon prijme teraz, alebo súčasne, ale-

bo v  opačnom poradí. Príprava autorského  zákona je v behu.

Predložili sme Legislatívnej rade vlády prvý návrh. Ale upo-

zorňujem, medzi tým nie je nijaká potreba nejakej nadväznos-

ti. Sú to dve právne  normy, ktoré bežia paralelne, jestvujú

autonómne,  možno ich  autonómne meniť  a niet  nijakej inej

väzby než tej, že sa týkajú istých práv duchovného vlastníc-

tva.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím,  pán spoločný  spravodajca, chcete  sa vyjadriť

k rozprave?  Pán spoločný  spravodajca sa  nebude vyjadrovať

k rozprave.

 

     Pristúpime k hlasovaniu.  Najskôr budeme hlasovať podľa

§ 73 ods. 3 rokovacieho poriadku.

 

     Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa vráti-

li do sály, budeme hlasovať.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Dovolím si uviesť  hlasovanie. V zmysle § 73 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

tom, že  prerokuje vládny návrh  zákona o kolektívnej správe

práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme  sa  prezentovať a hlasovať  podľa § 73

ods. 3 písm. c), aby  sme uvedený zákon prerokovali v druhom

čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh zákona o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona

a o zmene a doplnení  niektorých zákonov  prerokuje v druhom

čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu, ktorým predseda

Národnej rady pridelil tento návrh výborom a určil gestorský

výbor a lehoty.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     V zmysle § 74 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky v súlade s rozhodnutím  predsedu  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 1452 zo 6. marca 1997 odporúčam pri-

deliť návrh  v druhom čítaní na  prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor zároveň navrhujem v súlade s citova-

ným návrhom predsedu Národnej  rady Slovenskej republiky Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je ná-

vrh zákona  pridelený, ho prerokovali v lehote 86 dní, t. j.

do 19. septembra  tohto roku, a gestorský výbor  v lehote do

93 dní, t. j. do 26. septembra 1997, odo dňa  prijatia uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Prosím, pre-

zentujme sa a hneď aj hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada  prijala uznesenie, v kto-

rom pridelila návrh zákona výborom a určila aj lehoty.

 

     Ďakujem,  pán minister.  Ďakujem aj  vám, pán  spoločný

spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pri schvaľovaní progra-

mu sme  sa dohodli na tom,  že bod číslo 9,  je to tlač 668,

prerokujeme 26. júna 1997, čiže vo štvrtok.

 

     Pristúpime preto k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie ústavného  zákona o skrátení volebného obdo-

bia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Návrh ústavného zákona ste  dostali ako tlač 672. Návrh

na pridelenie návrhu ústavného  zákona na prerokovanie výbo-

rom Národnej  rady máte v rozhodnutí  predsedu Národnej rady

číslo 1587.

 

     Za skupinu  poslancov - predkladateľov  návrh ústavného

zákona uvedie  pán poslanec Tibor Cabaj.  Prosím, pán posla-

nec.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  za skupinu poslancov predložil ná-

vrh ústavného  zákona o skrátení  volebného obdobia Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predčasnými voľbami poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky v roku 1994 sa  dovtedy  zaužívaný  júnový  termín

parlamentných volieb Slovenskej národnej  rady v rokoch 1990

a 1992 presunul na posledný deň septembra a  prvý deň októb-

ra,  čím  sa  skrátilo  obdobie  medzi parlamentnými voľbami

a komunálnymi voľbami na 7  týždňov. Toto veľmi krátke obdo-

bie  bolo pravdepodobne  aj najväčšou  príčinou veľmi  malej

účasti voličov v komunálnych  voľbách. Navrhovaný termín ko-

nania volieb je opodstatnený i tým, že novej vláde sa vytvo-

rí časový priestor na predstúpenie pred Národnú radu Sloven-

skej republiky so svojím programom a so žiadosťou o vyslove-

nie  dôvery, ako  aj na  prípravu  zákona o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky na rok 1999, čím by sa predišlo prípad-

nému rozpočtovému provizóriu.

 

     Pripomínam, že v roku 1994 bola zostavená nová vláda až

13. decembra. Zo zákona o rozpočtových pravidlách vyplýva aj

skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky musí predložiť Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnom roz-

počte na nasledujúci rozpočtový  rok do 15. novembra bežného

roku.

 

     Návrh  na niekoľkomesačné  skrátenie volebného  obdobia

Národnej rady ovplyvňuje i spomenutý  fakt, že na jeseň roku

1998 sa budú konať voľby do orgánov samosprávy obcí. Ostatné

voľby  do  orgánov  samosprávy sa  konali 18. a 19. novembra

1994. Zároveň sa predpokladá, že v roku 1997 by Národná rada

Slovenskej  republiky mala  prerokovať návrh  zákona o samo-

správe  vyšších  územných  celkov,  ktorý  by mal nadobudnúť

účinnosť  dňom vykonania  volieb do  zastupiteľstiev vyšších

územných celkov. Je odôvodnené  predpokladať, že tieto voľby

sa budú konať tiež na jeseň budúceho roku spolu s komunálny-

mi voľbami.

 

     Vychádzajúc z uvedených skutočností sa navrhuje skrátiť

o niekoľko mesiacov 1. volebné obdobie Národnej rady Sloven-

skej  republiky a vypísať  parlamentné  voľby  v navrhovanom

termíne. Ak predpokladáme, že  voľby poslancov Národnej rady

Slovenskej  republiky v  roku 1998 by  boli 2. a 3. októbra,

predstavovalo by to skrátenie  1. volebného obdobia Národnej

rady o 119 dní.

 

     Realizácia predloženého návrhu  ústavného zákona nie je

spojená s mimoriadnymi výdavkami na štátny rozpočet, pretože

v každom prípade sú v roku 1998 plánované  voľby do Národnej

rady Slovenskej republiky.  Táto skutočnosť bola prerokovaná

s ministerstvom  financií a v návrhu  máte  stanovisko mini-

sterstva financií. Z rovnakého  dôvodu si návrh tohto ústav-

ného zákona nevyžiada nárok na nové pracovné sily ani na je-

ho organizačné zabezpečenie.

 

     Predložený návrh  je v súlade s Ústavou  Slovenskej re-

publiky i s  ostatnými  právnymi  predpismi. Pripomínam,  že

v článku 30 ods. 2 ústavy  sa stanovuje, že  voľby sa  musia

konať v lehotách  nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie

ustanovené zákonom. Predložený návrh ústavného zákona sa ne-

dotýka nijakej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská re-

publika viazaná.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že tento návrh nájde

priaznivú  odozvu a podporu v našom  parlamentnom zbore. Ve-

rím, že sme schopní zrieknuť sa aj štyroch poslaneckých pla-

tov preto, aby sme  vytvorili lepšiu štartovaciu pozíciu no-

vému parlamentu a novej  vláde, ktoré  vzídu z volieb v roku

1998.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ako spravodajca k návrhu  poslancov bol  určený pán po-

slanec Milan Sečánsky. Prosím  pána poslanca, aby predniesol

návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystú-

pil na  rokovaní Národnej rady Slovenskej  republiky v prvom

čítaní k návrhu  skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie ústavného  zákona o skrátení volebného

obdobia Národnej  rady Slovenskej republiky  ako spravodajca

určený Ústavnoprávnym  výborom Národnej rady  Slovenskej re-

publiky.

 

     Na úvod  si dovolím  informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh  skupiny poslancov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného ob-

dobia, ktorý ste dostali ako  tlač 672, bol doručený poslan-

com Národnej rady  Slovenskej republiky 3. 6. 1997, čím boli

splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej

15 dní pred schôdzou  Národnej rady Slovenskej republiky, na

ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh ústavného  zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1

zákona o rokovacom  poriadku, a podľa  legislatívnych pravi-

diel ho zaradil na rokovanie  30. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky v rámci prvého čítania.

 

     Osvojujem  si  stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa

z formálno-právnej stránky všetky náležitosti  uvedené v ro-

kovacom poriadku, najmä v § 67 a 68, ako i náležitosti urče-

né v legislatívnych pravidlách, ktoré sme schválili.

 

     V  súvislosti s  prvým čítaním  odporúčam Národnej rade

schváliť tri návrhy.

 

     1. Odporúčam, aby sa  Národná rada Slovenskej republiky

uzniesla  v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku

na tom, že návrh na  vydanie ústavného zákona o skrátení vo-

lebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky bude pre-

rokovaný v druhom čítaní.

 

     2. Odporúčam,  aby  Národná  rada  Slovenskej republiky

v  súlade  s § 74 ods. 1 rokovacieho  poriadku  a  v  súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1586 z 2. júna 1997 pridelila v  druhom  čítaní parla-

mentnú tlač číslo 672 na prerokovanie všetkým výborom Národ-

nej rady  okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, ďalej  Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre nezlučiteľnosť  funkcií a Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Ústavnoprávny výbor Národnej rady

Slovenskej republiky,  pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým

bude návrh  zákona  pridelený, ho prerokovali v lehote do 86

dní od  prijatia uznesenia Národnej  rady a gestorský  výbor

v lehote do 93 dní.

 

     Vážený pán  predseda, žiadam, aby sa  po rozprave o mo-

jich návrhoch hlasovalo ako prvých.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja vám, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu  programu s konštatova-

ním, že  sa do rozpravy písomne  nikto neprihlásil. Preto sa

pýtam, či sa niekto hlási z pléna.

 

     Pán poslanec Hrnko. Končím možnosť prihlásiť sa do roz-

pravy. Prosím pána poslanca Hrnka o vystúpenie.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni predkladatelia,

     vážení páni poslanci,

 

     stojíme pred  zdanlivo jednoduchou vecou  rozhodnúť, či

toto volebné obdobie skrátime, alebo  ho necháme v tom istom

čase,  ktorý mu  určuje ústava.  Na tento  problém sa môžeme

pozrieť nielen z tohto  praktického uhla,  ale môžeme sa naň

pozrieť aj z pohľadu  teoretickej  otázky, pretože pravdepo-

dobne, keď  to neurobíme teraz, o 4 roky  zas príde  otázka,

ako vyriešiť  vec, ktorú pred nás  postavili jedny predčasné

voľby.

 

     Osobne si myslím, že treba  vychádzať aj z toho, ako sa

vlastne  voľby u nás  historicky  vyvinuli. Pôvodne, pretože

naša civilizácia bola roľnícka,  sa volebné termíny určovali

na základe cyklu roľníckeho kalendára. Vždy boli buď na pre-

lome mája a júna, alebo na  konci novembra, teda v čase, keď

sa skončili jarné a ešte sa nezačali letné  poľnohospodárske

práce, alebo v čase,  keď sa skončili jesenné poľnohospodár-

ske práce. Praktický  význam je aj v tom - čo už konštatoval

aj predkladateľ návrhu -, že  vláda dostane termín na vytvo-

renie rozpočtu niekedy v novembri,  má s tým potom problémy,

hoci v normálne  fungujúcom štáte  by to nemal  byť problém,

pretože rozpočet by sa mal pripravovať plynulo bez ohľadu na

to, ako sa budú vlády striedať.

 

     Je tu teoretický problém, či  by sa táto vec nedala vy-

riešiť nejakou zásadnou zmenou ústavy. Tam sa však dostávame

do určitých problémov v tom,  že ústava určuje volebné obdo-

bie na 4 roky a dajme  tomu, keby boli v budúcnosti vypísané

predčasné voľby niekedy v marci a vyšlo by to tak, že by sme

chceli opäť dodržať tento volebný  termín, muselo by sa pre-

dĺžiť volebné obdobie.

 

     Osobne sa  nazdávam, že by  sme mali pri  budúcej zmene

ústavy pamätať aj na to, ako vyriešiť otázku volebného obdo-

bia v čase,  keď sa  konajú  mimoriadne  voľby. Či by nebolo

možné túto vec vyriešiť  zmenou ústavy, ktorá je pripravená,

resp. návrhmi v ďalších  bodoch o voľbe prezidenta, že by sa

stanovil v ústave pevný termín  na voľby, teda pre budúcnosť

týždeň v júni - v júli s tým, že by sa zároveň patrične pri-

spôsobili aj  články ústavy ohľadom  dĺžky volebného obdobia

tak, aby sa voľby mohli konať v tomto termíne. Myslím si, že

to bude praktické, lebo nevieme predpokladať budúci vývin na

Slovensku, či budú časté predčasné voľby, alebo nebudú časté

predčasné  voľby, ale  termín na  začiatku júna  ako volebný

termín je veľmi výhodný.

 

     Skutočne  teraz  stojíme pred revíziou ústavy, a nielen

z obsahovej stránky,  ale  myslím si, že sú  tam aj niektoré

terminologické veci. Uvediem napríklad  jednu, a to v súvis-

losti s kompetenciami prezidenta, kde je prezident definova-

  ako hlavný  veliteľ ozbrojených  síl. Z terminologického

a sémantického  hľadiska je  hlavný veliteľ  ozbrojených síl

ten, kto im skutočne velí. Hlavným veliteľom ozbrojených síl

je náčelník generálneho štábu. Prezident má byť v ústave de-

finovaný ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Myslím si, že

v tejto veci by sme mali pristúpiť, ak je tu politická vôľa,

k nejakému kompromisu tak, aby sa vyriešila spolu s otázkou,

resp. s možnosťou  voľby  prezidenta, s možnosťou nového vy-

medzenia jeho kompetencií a s možnosťou  terminologickej re-

vízie ústavy.

 

     Iba toľko som chcel k tejto veci povedať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hrnkovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu. Pán poslanec Cabaj sa nechce vyjadriť, pán

poslanec Sečánsky tiež nie.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby sme pristúpili

k hlasovaniu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Prvý návrh:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky podľa § 73 ods. 3

písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúča návrh na vyda-

nie ústavného  zákona o skrátení  volebného obdobia Národnej

rady Slovenskej republiky prerokovať v druhom čítaní."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, počuli  ste návrh pána

spoločného spravodajcu, ktorý podľa § 73 ods. 3 písm. c) na-

vrhuje, aby sme tento zákon prijali do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlas z pléna.)

 

     Nie, to je potom, keď sa  bude hlasovať o zákone. To je

len zaradenie do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada sa uzniesla, že ná-

vrh skupiny poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky na

vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národ-

nej rady Slovenskej republiky prerokujeme v druhom čítaní.

 

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady

na pridelenie tohto návrhu  výborom a určenie lehoty na jeho

prerokovanie.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Navrhujem, aby  Národná rada v súlade s § 74 ods. 1 zá-

kona Národnej  rady a s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady

číslo 1587 z 2. júna 1997 v druhom  čítaní  pridelila parla-

mentnú tlač  číslo 672 všetkým výborom  Národnej rady  okrem

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

nezlučiteľnosť funkcií a Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre európsku integráciu. Takisto navrhujem, aby ges-

torským výborom bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  a aby výbory, ktorým bude návrh zákona

pridelený, ho prerokovali v lehote  86 dní od prijatia uzne-

senia Národnej  rady  Slovenskej republiky a gestorský výbor

v lehote 93 dní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Počuli ste  návrh  uznesenia. Prosím, prezentujme  sa a

hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

 

     Môžem konštatovať, že Národná  rada pridelila tento ná-

vrh ústavného zákona, určila gestorský výbor a určila lehoty

na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prejdeme k rokovaniu o jedenástom bode programu, ktorým

je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie ústavného zákona,  ktorým  sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

     Takisto ide o prvé čítanie.

 

     Návrh tohto ústavného zákona  ste dostali ako tlač 685.

Návrh na pridelenie návrhu  ústavného zákona na prerokovanie

výborom Národnej  rady máte v rozhodnutí  predsedu ako číslo

1602.

 

     Za  skupinu poslancov  návrh uvedie  pán poslanec  Ivan

Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     navrhovaný zákon je vážnym krokom k stabilizácii ústav-

ných  pomerov v Slovenskej  republike.  Je  krokom  k väčšej

účasti a kontrole  občanov na  fungovaní  ústavného  systému

štátu.  Navrhuje, aby v ňom  pôsobili  dva  orgány s priamym

mandátom občanov, teda okrem Národnej rady Slovenskej repub-

liky aj prezident  Slovenskej republiky. Takéto usporiadanie

a dôslednejšia deľba moci vedie k potrebe výraznejšieho úsi-

lia o dohodu medzi relatívne nezávislými orgánmi štátu.

 

     Inštitút nepriamej voľby prezidenta vychádza z ústavnej

tradície bývalého Česko-Slovenska. V bývalom Česko-Slovensku

sa  inštitút  nepriamo  zvoleného  prezidenta stal politicky

rozporným  počas  celej  svojej  existencie. Pomerne výrazné

právomoci v kombinácii so slabým mandátom sa ukázali ako ne-

efektívne pri zvládaní krízových situácií. Osobitne v rokoch

1938-1948 a 1968 sa ukázalo, že  prezident  republiky, ktorý

nie je priamo volený, nemôže účinne čeliť hrozbe totalizácie

štátu.

 

     I v Slovenskej republike  sa nepriamo zvolený prezident

dostal do politicky sporného postavenia. Navyše ústava z ro-

ku 1992 prebrala  okrem  nepriameho  mandátu i  trojpätinové

kvórum potrebné v Národnej rade Slovenskej republiky na zvo-

lenie hlavy štátu. Takáto  úprava znemožňuje voľbu v prípade

značnej polarizácie politických síl, aká je  pre našu situá-

ciu  typická. To  však znamená,  že nášmu  ústavnému systému

hrozí, že  po uplynutí funkčného  obdobia prezidenta, či 

terajšieho, zvoleného v roku 1993, alebo niekedy v budúcnos-

ti, nebude  podľa doteraz platnej ústavy  možné zvoliť hlavu

štátu. Na základe teraz platných ústavných predpisov to bude

okrem politickej destabilizácie  znamenať, že právomoci pre-

zidenta  podľa  článku 102 písm. d) až g)  nebude  vykonávať

žiaden orgán Slovenskej republiky. Takýto dlhodobo jestvujú-

ci stav by bol pre náš ústavný systém kritický.

 

     Navrhovaný ústavný zákon ustanovuje priamu voľbu prezi-

denta  občanmi Slovenskej  republiky bez  výraznejších zmien

jeho právomocí. Znamená  vlastne uvedenie právomocí zakotve-

ných v súčasnej ústave a zdedených  našou ústavnou tradíciou

do súladu s potrebou jasne vymedzeného mandátu.

 

     Drobné  zmeny  navrhované v ústave  sú vyvolané  zmenou

spôsobu voľby hlavy  štátu. Postavenie prezidenta Slovenskej

republiky podľa navrhovaného zákona bude zodpovedať moderným

ústavným systémom. Jasný mandát  občanov bude vymedzovať ich

vzťah k ostatným orgánom  štátu. Jeho postavenie bude výraz-

nejšie i bez zmeny právomocí.

 

     Priama voľba občanmi  vytvorí i jasný vzťah hlavy štátu

voči občanom. Povaha jeho mandátu sa stane oveľa jasnejšou a

zrozumiteľnejšou.  Skúsenosti s priamou  voľbou  starostov a

primátorov poukazujú na veľmi  pozitívny vzťah medzi voličmi

a priamo nimi volenými funkcionármi  v oblasti územnej samo-

správy. Najdôležitejším  prínosom však bude  väčšia kontrola

ústavného systému štátu občanmi, pretože v ňom  budú pôsobiť

dva nimi  priamo  volené orgány - prezident a Národná  rada.

Druhým prínosom je mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby nemohlo

nastať nedefinovateľne  dlhé obdobie, počas ktorého  by Slo-

venská republika zostala bez hlavy štátu.

 

     Dámy a páni, téma  priamo voleného prezidenta je témou,

o ktorej sa v spoločnosti počas posledných mesiacov diskuto-

valo veľa. Predstavitelia väčšiny politických síl na Sloven-

sku sa  vyjadrili, že nemajú nič  proti priamej voľbe prezi-

denta. Z toho dôvodu nastoľujeme znovu túto tému i na parla-

mentnej  pôde. Vzhľadom  na súčasnú  legislatívnu procedúru,

keďže ide o prvé čítanie  návrhu ústavného zákona, aj v prí-

pade,  že niektorí  z našich  kolegov majú  predstavu o inom

znení tohto  ústavného zákona, v  druhom a treťom  čítaní je

možné ešte o ňom rokovať a prijímať pozmeňujúce návrhy, pre-

to odporúčam, aby sme  spoločne schválili návrh tohto ústav-

ného zákona do druhého čítania.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Teraz  dávam slovo spoločnému spravodaj-

covi pánu poslancovi Hrušovskému.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     milé dámy,

     vážení páni kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi ústavnoprávneho

výboru podať spravodajskú správu v zmysle § 73 ods. 1 zákona

Národnej rady o rokovacom  poriadku k návrhu skupiny poslan-

cov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ús-

tava Slovenskej republiky, tlač číslo 685.

 

     Na úvod mi dovoľte  informovať vás o skutočnostiach, že

predmetný návrh  skupiny poslancov Národnej  rady na vydanie

ústavného zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa Ústava Slovenskej

republiky,  bol  doručený  poslancom  Národnej  rady 6. júna

1997, čím boli splnené  podmienky  určené § 72 ods. 1 zákona

Národnej rady o rokovacom  poriadku a deň doručenia bol sta-

novený 15 dní pred  schôdzou Národnej rady Slovenskej repub-

liky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady posúdil,  či návrh ústavného zá-

kona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom

poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na ro-

kovanie 30. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko, že predmetný  návrh spĺňa z formálno-právnej stránky ná-

ležitosti  uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom  poriadku,

ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

 

     Z  vecného  hľadiska  sa  pridržiavam stanoviska, ktoré

predniesol  za  skupinu  navrhovateľov  pán  poslanec Šimko.

S ohľadom na  oprávnenia, ktoré pre mňa  ako spravodajcu vy-

plývajú  z rokovacieho  poriadku, odporúčam,  aby sa Národná

rada  Slovenskej  republiky  uzniesla  v  zmysle § 73 ods. 3

písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporu-

čí návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa Ústava Slovenskej republiky, prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady

číslo 1602 zo dňa 9. júna prideliť v druhom čítaní na prero-

kovanie  všetkým  výborom  Národnej  rady  okrem Mandátového

a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Vý-

boru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre nezlučiteľnosť

funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre európsku integráciu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady  určiť ako gestorský výbor ústav-

noprávny výbor a zároveň, aby  výbory, ktorým bude návrh zá-

kona  pridelený,  ho  prerokovali v lehote  do 19. septembra

1997 a gestorský výbor v lehote do 26. septembra 1997.

 

     Vážený  pán predseda,  žiadam, aby  sa o týchto  mojich

pozmeňujúcich návrhoch v prípade, ak budú v rozprave predne-

sené ďalšie, hlasovalo ako o prvých.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu  programu.  Konštatujem,  že  som nedostal žiadnu

prihlášku ani od klubov, ani od jednotlivých poslancov. Pre-

to sa pýtam, či sa niekto hlási z pléna.

 

     Pán  poslanec Brňák,  pán poslanec  Moravčík. Ak  nikto

viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána predsedu  ústavnoprávneho výboru, aby pred-

niesol v rámci rozpravy svoje pripomienky.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dovolím si v tomto vystúpení upriamiť vašu pozornosť na

poslednú časť  uznesenia, ktorú tlmočil  spravodajca pán po-

slanec Hrušovský, v ktorej sa  stanovili aj lehoty na prero-

kovanie tohto  návrhu na zmenu  Ústavy Slovenskej republiky.

Chcem vás  požiadať o podporu  toho, aby sme  uvedené lehoty

ešte o jeden mesiac predĺžili.

 

     V krátkosti to zdôvodním.  Pán poslanec Hrušovský navr-

hol, aby pre jednotlivé výbory táto lehota bola stanovená do

19. septembra 1997 a pre  gestorský výbor, ktorým zrejme bu-

de,  ak odobríte  tento návrh,  Ústavnoprávny výbor Národnej

rady, do 26. septembra 1997. Vzhľadom  na to,  že je predpo-

klad, že  od 15. júla  do 15. augusta  bude zrejme prerušené

zasadnutie  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, de  facto

dochádza aj k tomu, že  sa uvedené  stanovené  lehoty krátia

práve týmto termínom 30 dní,  to znamená, fakticky by nebola

lehota pre gestorský výbor 93 dní, ale len 63 dní.

 

     Vzhľadom na to, že v ústavnoprávnom  výbore sa  mienime

veľmi vážne  zaoberať aj týmto,  aj druhým návrhom  na zmenu

ústavy, predpokladáme,  že práve v súlade  so znením  nového

rokovacieho  poriadku sa  obrátime na  kvalifikované odborné

inštitúcie počnúc právnickými  fakultami, prípadne pracovis-

kami Slovenskej akadémie vied, aby zaujali stanovisko k tým-

to dvom návrhom, pretože ide  o prvú vážnu zmenu Ústavy Slo-

venskej  republiky. Hoci  už boli  zmeny ústavy,  je to prvá

vážna zmena Ústavy Slovenskej republiky. Preto si myslím, že

musíme urobiť všetko aj z hľadiska precedensu do budúcnosti,

aby  sme týmto  materiálom venovali  veľmi vážnu  pozornosť.

V gestorskom výbore chceme mať istý čas práve na to, aby sme

mohli osloviť tieto inštitúcie a prípadne vypočuť si ich od-

borné kvalifikované stanoviská.

 

     Môj návrh znie - posunúť túto lehotu o jeden mesiac. To

znamená, že pre klasické výbory  by bola lehota stanovená do

19. októbra 1997 a pre gestorský výbor do 26. októbra 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     poslanecký klub za  Demokratickú úniu podporuje predlo-

žený návrh ústavného zákona a odporúča jeho prijatie v prvom

čítaní a jeho schválenie do druhého čítania.

 

 

 

     Ako ukázali prieskumy verejnej mienky a nedávne udalos-

ti, väčšina nášho obyvateľstva  si praje priamu voľbu prezi-

denta. K podpore tohto  zákona  nás vedú dva  druhy dôvodov.

Jedny sú systémové a druhé sú politické.

 

     Systémové dôvody. Hlava štátu má v každom ústavnom sys-

téme veľmi dôležité postavenie. Je garantom funkčnosti celé-

ho ústavného systému. Na to  musí mať aj zodpovedajúcu auto-

ritu. Autorita prezidenta republiky ako hlavy štátu nezávisí

od jeho kompetencií, ale viac závisí od spôsobu jeho kreova-

nia, od spôsobu jeho voľby, ustanovenia. Priama voľba občan-

mi nášho štátu dáva  potrebnú autoritu prezidentovi, dáva ju

do takej  miery, aby bol  nad politickými stranami,  aby bol

mimo politického hašterenia a mimo politického zápasu, ktorý

sa odohráva na našej politickej scéne, tak ako sme toho boli

svedkami v minulom období.

 

     Pokiaľ ide o politické dôvody, naša ústava nemá vyhovu-

júci mechanizmus na to, aby hlava štátu bola zvolená. Ústav-

ná väčšina je veľmi ťažko dosiahnuteľná a iba málo štátov na

svete má  taký systém, ako  máme my. To  môže viesť skutočne

k vážnym, závažným  politickým krízam, ak  by sme sa  ocitli

bez hlavy  štátu. Takáto kríza  je celkom reálna  aj v našom

politickom prostredí. V tomto prípade musíme svoju zodpoved-

nosť zobrať veľmi vážne. Je to zodpovednosť voči našim obča-

nom, voči našim  voličom a musíme urobiť všetko  pre to, aby

sme sa tejto krízy, ktorá sa rovná zrúteniu ústavného systé-

mu, vyvarovali.

 

     Revízia ústavy, tak ako je navrhovaná v predlohe ústav-

ného zákona, alebo zmeny  ústavného zákona nevyžadujú širšiu

revíziu ústavy, hoci širšia revízia ústavy by bola potrebná.

Nie je  však teraz v súčasnosti  vhodná politická klíma, aby

sme pristúpili k širšej revízii našej ústavy.

 

 

 

     To sú dôvody, pre ktoré náš poslanecký klub žiada a bu-

de  podporovať zaradenie  tohto zákona  do druhého  čítania.

A to sú dôvody, s ktorými sa obraciam na vás, aby ste takýto

návrh podporili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vy-

jadriť.

 

     Nech sa páči, pán navrhovateľ.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     chcem  sa  len  veľmi  stručne  vyjadriť k navrhovanému

predĺženiu lehoty pre výbory a gestorský  výbor, ktoré pred-

niesol pán poslanec Brňák, predseda ústavnoprávneho výboru.

 

     Chcem len upozorniť, že  predĺženie týchto lehôt v prí-

pade, ak ústavný zákon  bude prijatý, veľmi skomplikuje mož-

nosti samotnej voľby prezidenta.  Chcem upozorniť, že v prí-

pade, ak by  sa predĺžila lehota pre gestorský  výbor do 26.

októbra, to  znamená, že v druhom  čítaní a, samozrejme,  aj

v treťom čítaní by mohol byť  ústavný zákon schválený až za-

čiatkom novembra,  to znamená, že by  mohol nadobudnúť účin-

nosť pri  najlepšej vôli niekedy až v decembri  alebo koncom

roka. Pritom však voľba  prezidenta aj podľa terajších pred-

pisov musí byť vyhlásená 60 dní pred uplynutím volebného ob-

dobia prezidenta, to znamená, že by to bolo niekedy v decem-

bri. A prakticky  by sme  sa dostali do  situácie, keď by už

nebolo možné pokojne pripraviť voľby.

 

     Myslím si, že je správne, aby sme sa obracali na odbor-

  inštitúcie. Napokon,  takéto uznesenie  už Národná  rada

v tej istej  súvislosti, pokiaľ ide o tú istú  tému, prijala

v decembri minulého roku. Táto téma nie je novou témou. Mys-

lím si, že napokon aj  lehoty, ktoré navrhuje pán spravodaj-

ca, v dostatočnej miere zabezpečujú, aby sa návrhy ústavných

zákonov týkajúce  sa tejto problematiky  dostatočne posúdili

a aby sa  našiel taký text, ktorý  bude vyhovujúci, a pritom

aby sme  sa mohli zaoberať aj  prípadnými vykonávacími pred-

pismi. Odporúčam,  aby sme schválili  lehoty, ktoré navrhuje

pán spoločný spravodajca.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa  ešte pána spoločného spravodajcu,  či sa chce

vyjadriť. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o po-

zmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ak neboli pozmeňujúce návr-

hy z výborov.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, nazdávam sa, že  v prvom rade by sme mali

rozhodnúť o tom, či Národná rada  odporúča  prerokovať tento

návrh ústavného zákona v druhom čítaní. A potom by sme mohli

postupne hlasovať  aj o pozmeňujúcich  návrhoch, čo sa  týka

lehôt, v ktorých  sa má prerokovať v druhom  čítaní vo výbo-

roch a v gestorskom výbore, lebo ak by náhodou  nebol schvá-

lený môj prvý návrh, tak v tom prípade stráca...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán  spravodajca, budeme  najskôr  hlasovať  podľa

§ 73 ods. 3. Hovoril som, že  v ďalšom hlasovaní budeme naj-

prv hlasovať  o návrhoch z  rozpravy, ak neboli  pozmeňujúce

návrhy z výborov.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Odporúčam hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona

o rokovacom poriadku o tom, že  Národná rada  odporúča,  aby

návrh na  vydanie ústavného zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky, prerokovala Národná rada v dru-

hom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sa  Národná rada uzniesla, že ná-

vrh skupiny poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky na

vydanie  ústavného zákona,  ktorým sa  mení a  dopĺňa Ústava

Slovenskej republiky  číslo 460/1992 Zb., prerokuje v druhom

čítaní.

 

     Teraz by  sme pristúpili k druhému  hlasovaniu o návrhu

predsedu Národnej rady na pridelenie  tohto návrhu výborom a

určenie gestorského výboru a lehoty  s tým, že budeme hlaso-

vať najskôr o pozmeňujúcom návrhu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec Brňák predniesol k môjmu návrhu na uznese-

nie pozmeňujúci návrh, ktorým odporúča, aby lehoty na prero-

kovanie vo  výboroch boli predĺžené o jeden  mesiac, teda do

19. októbra vo všetkých  výboroch a do 26. októbra v gestor-

skom ústavnoprávnom výbore. Neodporúčam tento návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Návrh poslanca Brňáka prešiel.

 

     Prosím, aby sme teraz hlasovali o návrhu uznesenia, tak

ako  ho prečítal  pán spoločný  spravodajca, s  odhlasovaným

pozmeňujúcim  návrhom  pána  Brňáka  ohľadne lehoty. Prosím,

prezentujme sa a hlasujme. Teraz hlasujeme podľa § 74.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada pridelila návrh toh-

to ústavného zákona a určila gestorský výbor a príslušné le-

hoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pekne,  pán predkladateľ, aj  vám, pán spoločný

spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, mali sme ďalej prerokú-

vať body  číslo 12 a 13, to je tlač 686 a tlač 683. Tak  ako

sme si to odhlasovali, prerokujeme ich 1. júla 1997.

 

     Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

 

     návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za

rok 1996.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 666 a spoločnú

správu výborov  ako tlač 666a. Súčasťou  spoločnej správy je

aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom  kontrolnom  úrade Slo-

venskej republiky  Najvyšší  kontrolný úrad vypracúva stano-

visko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republi-

ky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kon-

trolného úradu ste dostali ako tlač 663.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh štátneho

záverečného účtu uvedie  podpredseda vlády Slovenskej repub-

liky a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby uviedol tento návrh.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky  predkladá na dnešné rokova-

nie Národnej rady návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej

republiky za rok 1996, ktorý je  odpočtom  plnenia zámerov a

cieľov  rozpočtovej  politiky  vlády v roku 1996, schválenej

zákonom Národnej  rady Slovenskej  republiky  číslo 304/1995

Z. z., ako i zámerov hospodárskej politiky vlády v makroeko-

nomickej oblasti. Bol som poverený uviesť tento materiál pri

prerokúvaní v Národnej rade.

 

     Dovoľte mi,  aby som vo  svojom úvodnom  slove k tomuto

materiálu priblížil ekonomický  vývoj, hospodárske výsledky,

ako i výsledky rozpočtového hospodárenia štátu.

 

     Cieľom finančnej  politiky v roku 1996 bolo  pokračovať

v protiinflačnom a stabilizačnom pôsobení v súčinnosti s me-

novou politikou. V podnikateľskej sfére sa realizovali opat-

renia zamerané  na riešenie  podpory  investovania, vedecko-

-technického  rozvoja a exportu.  V dotačnej  politike  pre-

vládala  podpora  hospodárenia  poľnohospodárskych subjektov

v horších prírodných podmienkach.

 

     V nadväznosti  na zákon o organizácii  miestnej štátnej

správy sa vytvorili nové  rozpočtové kapitoly krajských úra-

dov a vykonali  sa s tým súvisiace  delimitácie  rozpočtov a

finančné zabezpečenie ich činnosti.

 

     Výsledky rozpočtového hospodárenia za rok 1996 sa v sú-

hrne neodlišujú od rozpočtových zámerov, keď skutočný celko-

  deficit  v hodnote 25,6 mld. Sk je  o 1,4 mld. Sk nižší,

ako sa  predpokladalo v schválenom  štátnom rozpočte, pričom

fiškálny schodok predstavoval 7,6 mld. Sk.

 

     Rozdielne  výsledky v porovnaní s predpokladmi v schvá-

lenom štátnom rozpočte sa  dosiahli v štruktúre rozpočtových

príjmov. Na výšku jednotlivých  výnosov daní vplývali aj no-

voprijaté daňové  zákony. Úpravy daňových  zákonov smerovali

k zdokonaleniu účinnosti daňovej  sústavy a k postupnej kom-

patibilite novoprijatých zákonov so zákonmi Európskej únie.

 

     Vo výdavkovej časti  štátneho rozpočtu pôsobili viaceré

opatrenia, ktoré boli zohľadnené už pri zostavovaní rozpočtu

na rok 1996. Na čerpanie prostriedkov na sociálne zabezpeče-

nie a sociálnu starostlivosť pôsobilo od 1. apríla 1996 zvý-

šenie  minimálnej  mzdy  z 2 450 Sk na 2 700 Sk.  Od 1. júna

1996 boli o 12 % zvýšené všetky starobné, invalidné, vdovské

a sirotské  dôchodky a dôchodky za  výsluhu  rokov  priznané

pred 1. 1. 1997.

 

     Rozpočtové  hospodárenie  v roku 1996  ovplyvňovali  aj

niektoré opatrenia  menovej politiky. Pozitívny  vývoj miery

inflácie dovolil  zníženie diskontnej sadzby,  ktorú Národná

banka upravila z 9,75 na 8,8 %. Opatrenia Národnej banky bo-

li zamerané na podporu vnútornej a vonkajšej stability meny,

slovenskej koruny a z dlhodobého hľadiska na podporu zdravé-

ho ekonomického rastu.

 

     Z hodnotenia vývoja štátneho dlhu je evidentné znižova-

nie jeho  podielu na hrubom domácom  produkte. Ku koncu roka

1996 sa štátny dlh podieľal  na hrubom domácom produkte 24,6

percentami,  pričom v  roku 1995  predstavoval tento  podiel

26,2 % a v roku 1994 predstavoval 29 %.

 

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, poslanci,

 

     v štátnom  rozpočte na rok  1996 boli zákonom  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  číslo 304/1995 Z. z.  schválené

celkové príjmy vo výške 162,4 mld. Sk. Po vykonaných rozpoč-

tových opatreniach sa zákonom  schválený rozpočet upravil na

165,7 mld. Sk.  Skutočné príjmy  štátneho  rozpočtu dosiahli

166,3 mld. Sk, čo znamená mierne prekročenie upraveného roz-

počtu, plnenie na 100,4 %.

 

     Na  dosiahnutých  príjmoch  sa  podieľali daňové príjmy

84,2-percentným  podielom,  nedaňové  príjmy 11,6-percentným

podielom, doplnkové zdroje - granty 0,6-percentným podielom,

príjmy zo splácania  úverov a pôžičiek 1,5-percentným podie-

lom a prijaté úvery 2,1-percentným podielom.

 

     Daňové  príjmy,  ktoré  tvorili  podstatnú časť príjmov

štátneho  rozpočtu, nedosiahli  stanovenú výšku predovšetkým

v dôsledku  výpadku  príjmov  z dôvodu  nesplnenia  daňových

príjmov v rozsahu 4,9 mld. Sk. Výrazné prekročenie upravené-

ho rozpočtu  nedaňových  príjmov o 7,8 mld. Sk  však v plnej

miere  kompenzovalo  výpadky  daňových  a ostatných príjmov,

takže zámery rozpočtu boli v oblasti príjmov naplnené. Daňo-

vé príjmy  dosiahli v roku 1996 hodnotu 140,1 mld. Sk a boli

splnené na 96,6 % ročného predpokladu. Napriek tomu, že sku-

točné príjmy z výnosov  daní boli o 3,6 mld. Sk  vyššie  ako

v roku 1995, boli oproti  predpokladu štátneho rozpočtu niž-

šie o spomínaných 4,9 mld. Sk.

 

     Nedaňové príjmy  sa rozpočtovali  vo výške 11,1 mld. Sk

a po uskutočnených rozpočtových opatreniach predstavoval ich

rozpočet 11,4 mld. Sk. Skutočne  dosiahnuté  nedaňové príjmy

v objeme 19,2 mld. Sk prevýšili  ročný predpoklad o 7,8 mld.

Sk, čo  je plnenie na 168,9 %. Značné  prekročenie  rozpočtu

vykázali takmer všetky druhy nedaňových príjmov.

 

     Rozpočtové kapitoly a nimi riadené rozpočtové organizá-

cie používali v roku 1996 vo svojom  rozpočtovom hospodárení

na financovanie aktuálnych  vecných, prevádzkových i kapitá-

lových potrieb nezaradených do úlohy rozpočtu mimorozpočtové

prostriedky, takzvané  granty, ktoré boli v  sume 1,026 mld.

Sk,  z čoho  bežné a  všeobecné  granty  tvorili 687 mil. Sk

a kapitálové 339 mil. Sk.

 

     Z domácich zdrojov pochádzali mimorozpočtové prostried-

ky  v objeme 767 mil. Sk a  zo  zahraničných  zdrojov v sume

260 mil. Sk.

 

     Príjmy  zo splácania istín z úverov a pôžičiek  dosiah-

li sumu 2,5 mld. Sk, čo  je iba 39,6 % ročného  predpokladu.

Hlavným dôvodom nižšieho plnenia  príjmov v porovnaní s roz-

počtovými zámermi boli nižšie riadne splátky vládnych úverov

a nižšie príjmy z deblokačných akcií, ako sa v rozpočte oča-

kávalo.

 

     Zdrojom príjmov štátneho rozpočtu boli aj príjmy z pre-

daja štátnych dlhopisov určených na výstavbu diaľničnej sie-

te v Slovenskej republike v sume 3 mld. Sk.

 

     Ďalším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sa stal vládny

úver, ktorý poskytla Ruská federácia Slovenskej republike na

ukončenie  výstavby  prvého  dvojbloku  jadrovej  elektrárne

Mochovce v sume 466 mil. Sk, ktoré ale neovplyvnili výsledok

rozpočtového  hospodárenia kapitoly  Štátny dlh.  Tieto pro-

striedky boli v rovnakej sume poskytnuté z výdavkov kapitoly

Štátny dlh na financovanie  dostavby prvého dvojbloku jadro-

vej elektrárne Mochovce.

 

     Výdavky  štátneho  rozpočtu  sa  rozpočtovali  v objeme

189,4 mld. Sk, pričom v  porovnaní  s rozpočtom  za rok 1995

predstavovalo medziročné tempo ich  rastu 13,2 %. Na plnenie

výdavkov vplývali okrem regulačných opatrení v priebehu roka

aj veľké zmeny podmienené zákonom číslo 222/1996 Z. z. o or-

ganizácii miestnej štátnej  správy a o zmene a doplnení nie-

ktorých  zákonov, ktorý  nadobudol  účinnosť 24. júla 1996 a

mal spätný  dosah na štrukturálne  odvetvové, resp. rezortné

členenie výdavkov.  Táto skutočnosť sa  prejavila v rozpočte

výdavkov  upravenom o všetky  rozpočtové  opatrenia, pretože

zmeny delimitácií vyplývajúce z uvedeného zákona  sa riešili

prostredníctvom rozpočtových opatrení.

 

     Skutočné výdavky štátneho rozpočtu sa realizovali v ob-

jeme 191,9 mld. Sk,  čo znamenalo mierne prekročenie uprave-

ného rozpočtu,  splnenie na 100,6 %, pričom  bežné  výdavky,

ktoré tvoria dominantný podiel z celkových  výdavkov, nepre-

siahli rozpočtové predpoklady na rozdiel od kapitálových vý-

davkov, ktoré prekročili ročný rozpočet upravený o rozpočto-

vé opatrenia o 15,5 %.

 

     Úspory v porovnaní s rozpočtom  zaznamenali  aj splátky

istín. Realizácia  bežných  výdavkov vo  výške 148,4 mld. Sk

znamenala 99,2-percentné plnenie  úloh v porovnaní s rozpoč-

tom upraveným o prijaté rozpočtové  opatrenia a 97,8 % v po-

rovnaní so schváleným rozpočtom.

 

     Prostredníctvom  bežných  výdavkov,  ktoré  tvorili 

77,3-percentný podiel z  celkových dosiahnutých výdavkov, sa

financovala bežná prevádzka ústredných orgánov a nimi riade-

ných rozpočtových organizácií,  zabezpečovala sa prerozdeľo-

vacia  funkcia  štátneho  rozpočtu  prostredníctvom  bežných

transferov poskytnutých  príspevkovým organizáciám, podnika-

teľským subjektom, štátnym fondom a iným  neziskovým organi-

záciám, vrátane obcí, a realizovalo sa splácanie  úrokov vy-

plývajúcich zo štátneho dlhu.

 

     Výdavky kapitálového  charakteru vo výške  25,5 mld. Sk

prekročili upravené objemy  rozpočtu o 15,5 %. Zvýšené plne-

nie kapitálových výdavkov ovplyvnilo zapojenie mimorozpočto-

vých prostriedkov do financovania investičných potrieb štát-

neho rozpočtu. Kapitálovými  výdavkami sa financovalo obsta-

rávanie kapitálových aktív v rozpočtovej sfére a realizovali

sa  kapitálové  transfery  v takýchto  proporciách:  Výdavky

prostredníctvom kapitoly Štátny  dlh v celkovej sume 18 mld.

korún predstavovali najmä výdavky spojené so splácaním istín

z domácich a zahraničných  pôžičiek,  ktoré  boli v  hodnote

17,9 mld. korún.

 

     Podrobný  rozbor štátneho  rozpočtu podľa  jednotlivých

druhov príjmov a výdavkov je súčasťou materiálu a dáva vecný

obraz o vecnej situácii v tejto oblasti.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v ďalšej  záverečnej časti svojho  vystúpenia vás chcem

informovať,  že  návrh  štátneho  záverečného  účtu obsahuje

i analýzu  rozpočtového hospodárenia  miestnych samospráv za

rok 1996.

 

     V súlade  so zákonom Národnej rady  číslo 304 o štátnom

rozpočte na rok 1996 boli schválené dotácie zo štátneho roz-

počtu do  rozpočtov  obcí v celkovej  sume 1 222 mil. korún,

z toho na  výkon samosprávnych  funkcií  obcí 250 mil. korún

a na čiastočné  zabezpečenie mestskej hromadnej  dopravy 972

mil. korún. Podiely na výnosoch republikových daní boli roz-

počtované v sume 6 mld. korún. Okrem  toho  v kapitole  Vše-

obecnej pokladničnej správy boli  schválené pre obce účelové

prostriedky  v hodnote 477 mil. korún.  V skutočnosti v roku

1996 dotácie do rozpočtu obcí predstavovali 1 222 mil. korún

a podiely  na výnosoch  republikových daní  v hodnote  6 280

mil. korún. Z  kapitoly  Všeobecnej  pokladničnej správy  zo

štátneho rozpočtu boli obciam  poskytnuté prostriedky v hod-

note 518 mil. korún. Z  rezervy predsedu vlády v rámci kapi-

toly  Úradu vlády  boli samosprávam  poskytnuté účelové pro-

striedky v hodnote 6,9 mil. korún.

 

     Súhrn rozpočtov obcí za  rok 1996 schválených mestskými

a obecnými zastupiteľstvami uvažoval s tvorbou príjmov v su-

me 23,5 mld. korún a výdavkov  v sume 23,9 mld. korún. Pred-

pokladaný schodok  hospodárenia bol v sume 391,6 mil. korún.

V skutočnosti  celkové  príjmy  v  rozpočtoch  obcí dosiahli

25,4 mld. korún  a výdavky  boli  realizované  vo výške 23,1

mld.  korún.  Rozpočtové  hospodárenie  obcí  za rok 1996 sa

skončilo prebytkom vo výške 2 270 mil. korún.

 

     Vážená Národná rada,

 

     na záver by som chcel vysloviť názor, že návrh štátneho

záverečného účtu Slovenskej republiky  má vypovedaciu schop-

nosť o skutočnom rozpočtovom hospodárení Slovenskej republi-

ky za rok 1996 a tento  materiál je podkladom  na hodnotenie

vývoja Slovenskej republiky z medzinárodného hľadiska.

 

     Zároveň  odporúčam prijať  uznesenie, ktorého  návrh je

súčasťou predloženého materiálu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Teraz  prosím  predsedu  Najvyššieho  kontrolného úradu

Slovenskej republiky pána Štefana Balejíka, aby uviedol sta-

novisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému

účtu Slovenskej republiky za rok 1996.

 

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

 

     v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady čís-

lo 309/1993 Z. z. o Najvyššom  kontrolnom  úrade  Slovenskej

republiky predkladám na dnešné  rokovanie Národnej rady Slo-

venskej  republiky stanovisko  Najvyššieho kontrolného úradu

k návrhu štátneho záverečného účtu  za rok 1996, ktorý pred-

ložila vláda Slovenskej republiky.

 

     Najvyšší kontrolný úrad sa v stanovisku vyjadruje k ná-

vrhu štátneho  záverečného účtu Slovenskej  republiky z hľa-

diska  dodržiavania  zákonov,  ktoré    explicitne uvedené

v stanovisku, a preto ich nebudem menovať.

 

     Stanovisko sa  opiera o kontrolné  poznatky Najvyššieho

kontrolného úradu za rozpočtový rok 1996 v jednotlivých roz-

počtových  kapitolách, v štátnych účelových  fondoch a v Ná-

rodnej banke  Slovenska, ako aj o výrok  audítora k účtovnej

uzávierke Národnej banky  Slovenska k 31. 12. 1996. Obsahuje

hodnotenie makroekonomických súvislostí a ich dosahy na hos-

podárenie s prostriedkami  štátneho rozpočtu  Slovenskej re-

publiky,  a to  najmä v súvislosti s prijatím  zákona  číslo

222/1996 Z.  z.  o  organizácii  miestnej  štátnej  správy a

o zmene a doplnení  niektorých ďalších zákonov, ďalej hodno-

tenie  plnenia príjmovej  časti štátneho  rozpočtu, v ktorom

poukazujeme  na potenciálne  rezervy, a napokon  zhodnotenie

výdavkovej časti plnenia štátneho rozpočtu, kde okrem hodno-

tenia celkového vývoja Najvyšší  kontrolný úrad poukazuje na

rezervy  a nedostatky  v hospodárení  tej-ktorej rozpočtovej

kapitoly a štátnych účelových fondov.

 

 

     Najvyšší  kontrolný  úrad  uvádza v stanovisku aj svoje

odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky. Najzávaž-

nejší problém  vyplýva z logiky ekonomického  vývoja. Aj na-

priek  veľmi  priaznivým  makroekonomickým  výsledkom v roku

1996 vyjadreným 6,9-percentným rastom  hrubého domáceho pro-

duktu, nižšej  inflácii, ako  bolo očakávaných 7 %, a nižšej

ako 13-percentnej  miery nezamestnanosti treba  sa zamyslieť

najmä nad problémami napĺňania príjmovej časti štátneho roz-

počtu, hoci sa ho vlani podarilo naplniť na 100,4 %. Vnucuje

sa totiž otázka, aké mohli byť príjmy štátneho rozpočtu, ke-

by sa podarilo výraznejšie  zvýšiť finančnú disciplínu daňo-

vých  subjektov, účinnosť  práce daňových  a colných  úradov

a celkove riadiacu prácu vrcholných manažmentov jednotlivých

kapitol, podnikov, fondov atď.

 

     Zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu totiž vyplýva,

že práve daňové úniky  ako výraz hlboko  zakorenenej pseudo-

morálky podnikateľského stavu a aj nedostatky v činnosti da-

ňovej a colnej  kontroly a pri  vymáhaní  daňových a colných

pohľadávok spôsobujú zväčšovanie už i tak vysokej sumy daňo-

vých  nedoplatkov výrazne  ochudobňujúcej štátnu pokladnicu.

Čísla  sú závažné.  Celková suma  pohľadávok štátu evidovaná

daňovými a colnými  orgánmi  predstavovala  koncom roka 1996

objem 27,5  mld. korún, čo je  viac, ako predstavuje schodok

štátneho rozpočtu. Pritom tieto pohľadávky percentuálne ras-

  rýchlejšie ako  príjmy štátneho  rozpočtu, nehovoriac už

o tom, že  tieto čísla vôbec  nevyjadrujú straty vyplývajúce

z pôsobenia tzv. sivej  ekonomiky, ktorá,  ako je známe,  sa

vôbec, a to nielen u nás, nenamáha platiť ani dane, ani clá.

 

     Nastolenie poriadku a práva, a to i trestného, je otáz-

kou  dňa prítomnosti aj budúcnosti.  Veď naša  prítomnosť má

skutočne priveľa nedostatkov zrelých na riešenie. Kde začať?

Spomínané nedostatky možno začať okamžite zlepšovať sprísne-

ním riadiacej práce štátnych orgánov, odstránením benevolen-

cie,  ktorá  sa  zahniezdila v štátnej správe,  a  postupnou

úpravou príslušných  právnych  noriem a predpisov. Pravdaže,

ide  predovšetkým o predpisy  upravujúce  podmienky podnika-

nia, napríklad  živnostenský zákon, Obchodný zákonník, zákon

o správe daní a poplatkov, zákon o konkurze atď.

 

     Najvyšší kontrolný úrad vo  svojich správach o výsledku

kontrol predložil Národnej rade mnohé legislatívne námety na

zmenu konkrétnych  ustanovení právnych  predpisov v uvedenej

oblasti, a preto  sa nebudem o nich  podrobnejšie a konkrét-

nejšie zmieňovať.  Myslím si, že už  dnes môžeme povedať, že

aj vláda pristúpila k ráznejším opatreniam. Dnes doobeda som

bol prítomný na zasadnutí vlády,  kde sa už pripravujú a od-

súhlasujú  ďalšie  zákony  a  právne  normy,  ktoré  by mali

v týchto  oblastiach pritvrdiť  podmienky tak,  aby si  štát

zvýšil ochranu svojich záujmov.  Predpokladám, že v tomto sa

bude pokračovať aj v ďalších oblastiach.

 

     Osobitnou kapitolou je úvaha nad potrebou zriadenia da-

ňového súdnictva  vzhľadom na doterajšie  výsledky vymáhania

daňových  nedoplatkov  od  rôznych  subjektov a nevyhnutnosť

všeobecného skvalitnenia  práce finančnej  polície a orgánov

činných v trestnom konaní, ako  aj celkového  zlepšenia  ich

spolupráce s daňovými a colnými orgánmi.

 

     Súdne exekúcie sa zatiaľ  rozbiehajú. Naopak, je dosta-

tok príkladov  neschopnosti dokázať napríklad  úmysel aj pri

evidentných  daňových podvodoch.  O mnohých  som napokon 

v tomto parlamente niekoľkokrát  hovoril. Preto dovoľte kon-

štatovanie,  že nie  je mysliteľné,  aby podnikateľská alebo

časť podnikateľskej sféry,  špeciálne niektoré vrstvy týchto

podnikateľov,  sústavne a pri  každom  kontakte so  štátnymi

úradníkmi  narážali na  bariéru ľudí  vyzbrojených najvyššou

kvalifikáciou a schopných a pripravených  uplatniť právo.

 

     Na účinnosť správy a kontroly daní však vplýva aj vyso-

ká fluktuácia pracovníkov daňových  úradov. Keď porovnám, že

v roku 1995  rozviazalo  pracovný pomer 388 pracovníkov, tak

vlani to už bolo 536. To  je signál, že niekde a niečo treba

urýchlene robiť. Zrejme máme aj  také poznatky, že istú časť

a tých schopnejších pohlcujú  podnikateľské subjekty, aby sa

vyzbrojili lepšie a schopnejšími pracovníkmi ako daňová kon-

trola.

 

     Skutočne bude potrebné  analyzovať a zvážiť aj túto vec

a urobiť opatrenia,  aby sa stal  opak pravdou. Iste,  sú to

mzdové  podmienky. Ale  ani pracovné  podmienky nie  sú vždy

lukratívne pre týchto  pracovníkov, ktorí v minulosti - a ja

si dobre pamätám - mali obe schopnosti. Bývalí "berňáci" ve-

deli rázne vymáhať daňové  nedoplatky a, samozrejme, mali aj

veľké skúsenosti. Ide o to vrátiť týmto pracovníkom daňových

a colných  orgánov ich  postavenie a  vyzbrojiť ich  všetkým

potrebným,  v súčasnosti  však  najmä  dôstojnými pracovnými

podmienkami  a nevyhnutnou  výpočtovou technikou  prepojenou

cez  sieť so  všetkými štátnymi  orgánmi. Až  potom je možné

očakávať, že ostanú a  stanú sa piliermi podopierajúcimi po-

riadok a právo pri napĺňaní štátneho rozpočtu.

 

     Na výber  daní popri vysokej  odbornosti vplývajú najmä

skúsenosti daňových kontrolórov. Sú prípady, keď si podnika-

teľské  subjekty fiktívne  vykazujú rôzne  náklady cez rôzne

doklady, aby tak unikli plateniu daní. Samozrejme, schopnému

a zdatnému  daňovému úradníkovi  neuniknú také  veci, ako je

zníženie zisku, zníženie obratu a iné.

 

     Nie som sám, kto vo vzťahu k celkovému plneniu daňových

príjmov štátneho rozpočtu považuje  vývoj v tejto oblasti za

vážny. Najvyšší  kontrolný úrad odporúča  urýchliť a zinten-

zívniť riešenie nastolených problémov, a to aj v nadväznosti

na  prípravu realizácie projektu systému štátnej pokladnice,

z ktorého vyplynú povinnosti  prispôsobenia finančných tokov

z jednotlivých daňových a colných úradov tak, aby boli v sú-

lade s jej fungovaním.  Očakávame, že realizáciou tohto pro-

jektu by sa malo preventívne  vychytať okolo 70 % týchto ne-

duhov a zlepšiť tak situáciu  vo vedení účtovníctva, v mani-

pulácii s peniazmi štátneho rozpočtu.

 

     K činnosti  colných úradov  uvediem iba v krátkosti to,

že  vlani sa  colným úradom  podarilo znížiť  3,5-miliardový

colný dlh po lehote splatnosti  o 559 mil. korún. Musím však

konštatovať, že aj tu pretrvávajú nedostatky, ktoré by nemu-

seli byť. Častokrát nás  tí takzvaní podnikatelia podvádzajú

rôznymi pamfletmi, zmluvami o zárukách v banke  na colný dlh

atď. Neverifikujeme  si a neoveríme  pravdivosť týchto dôka-

zov. A je samozrejmou vecou, že zatiaľ sa narobí dlh, medzi-

tým sa  eseročka pretransformuje a peniaze sú  nedobytné. Je

potrebné  dôslednejšie  pristupovať k zisťovaniu majetkových

pomerov  dlžníka, a to ešte  skôr, ako  vstúpi do likvidácie

alebo pred začatím konkurzného  konania. Taktiež treba prís-

nejšie využívať inštitút colného  záložného práva na majetok

dlžníka  alebo exekúcie  na peňažné  prostriedky  či majetok

dlžníkov.

 

     Pravdaže, na výber daní a vôbec na  celkovú kultúru da-

ňového procesu smerujúcu k hrdosti na  plnenie si  tejto ob-

čianskej a podnikateľskej povinnosti vplývajú viaceré fakty,

napríklad spravodlivosť.  Dane totiž musia  byť spravodlivé,

musia sa dotýkať každého, a to znamená odtrúbiť neprehľadné-

mu  režimu rôznych úľav, pozhovení a podobne, výsledkom kto-

rých sú odpustky, čo nie vždy pôsobí  na tie subjekty, ktoré

si  čestne  plnia  daňové  odvody, a výhody  nedostávajú. Sú

v určitej nevýhode oproti tým, ktorí neplatia. Myslím si, že

aj táto vec by sa mala riešiť dialógom, zhodnocovaním celého

tohto systému, čo v tom je. Viem, že daňové zaťaženie je po-

merne dosť vysoké, na čo mnohé  subjekty šomrú. Ale čo z to-

ho, keď  jedna polovica si platí,  ale druhá polovica ostáva

toľko dlžná? Potom samozrejme, že ministerstvo financií ťaž-

ko  môže navrhovať  znižovanie daňovej  zaťaženosti, keď  si

všetci v  celej šírke neplnia  svoje povinnosti. Aj  toto je

jedna  z príčin,  prečo je   takýto stav.  Myslím si,  že aj

o tejto oblasti  bude potrebné hovoriť a  hľadať také výcho-

diská, ktoré sú prijateľné na zlepšenie našej ekonomiky.

 

     Ďalším  faktorom, ktorý sa  prejavuje a ktorý evidujeme

- aj keď nemám verifikované konkrétne podklady -, ale z pre-

transformovaných podnikov, teda  po privatizácii, tie lukra-

tívnejšie dosahovali pred  privatizáciou pomerne vysoké zis-

ky. Čuduj sa  svet, o rok po transformácii  sa zisky "stopi-

li". Niet  ich. Namiesto 150 mil. v predchádzajúcom  roku sa

teraz vykazuje 1,5 milióna. Či  aj tam  nie  sú nejaké možné

úniky v zodpovednosti a povinnosti  odvádzať odvody do štát-

neho rozpočtu. To všetko sú  veci, na ktoré musíme reagovať.

Pravdaže, aj tu - česť  výnimkám - sú podnikatelia, ktorí si

naozaj čestne plnia svoje povinnosti. Ale my sa musíme poze-

rať na tých, ktorí si ich neplnia, a to dlhodobo.

 

     V tejto oblasti sa stáva pravidlom nemorálna prax daňo-

vých únikov, ktorá je už v slovenských  pomeroch uznaným sy-

nonymom akejsi podnikateľskej  obratnosti či falošnej hrdos-

ti. Keď sa dvaja stretnú,  jeden hovorí, ja som zaplatil da-

ne, a druhý, ja som ešte nezaplatil, ani nebudem platiť. To-

muto  treba,  samozrejme,  zabrániť,  a  preto  sa jednostaj

a vždy, keď  mám možnosť vystúpiť v  tomto parlamente, obra-

ciam na všetkých so žiadosťou rýchleho legislatívneho rieše-

nia, sprísnenia  disciplíny pri správe majetku  štátu a kon-

zekventnejšieho vyvodzovania disciplinárnej  a trestnej zod-

povednosti všade tam, kde sa rozmáha benevolencia a porušuje

sa zákon.

 

     Stanovisko  Najvyššieho kontrolného  úradu obsahuje  aj

poznatky  o tom,  že v  jednotlivých rozpočtových kapitolách

stále dochádza k opakovanému  porušovaniu právnych predpisov

upravujúcich rozpočtové hospodárenie a hospodárenie s majet-

kom štátu.  Preto okrem opatrení,  ktoré už boli  prijaté na

odstránenie  zistených  nedostatkov  na  úrovni jednotlivých

správcov kapitol, je nevyhnutné,  aby Národná rada zaviazala

vládu prijímať také systémové opatrenia, ktoré by odstránili

spomínané nedostatky a zároveň  riešili aj postihovanie zod-

povedných pracovníkov, ktorí svojím konaním porušili predpi-

sy o správe majetku štátu alebo rozpočtových pravidlách.

 

     Vychádzajúc z výsledkov kontroly dovoľte mi ešte pouká-

zať  aj na  pretrvávajúce riziko  plnenia štátneho  rozpočtu

v budúcich rokoch, ktoré treba  naliehavo riešiť. Ide o prí-

pady nepriaznivej ekonomickej situácie tých subjektov, ktoré

sú povinné  platiť si svoje  záväzky voči štátnemu  rozpočtu

vyplývajúce zo zmlúv za poskytnuté návratné finančné výpomo-

ci alebo z realizácie záruk za bankové úvery, ale ich plne-

nie musí hradiť štát zo  štátneho rozpočtu. Nejdem sa o nich

zmieňovať. Jedným  príkladom je Calex Zlaté  Moravce, kde za

rok 1996 musel štát sanovať 1,5 mld. za úvery tohto podniku.

 

     Znova musím  pripomenúť  bádateľskú benevolenciu v ria-

diacej činnosti jednotlivých kapitol,  bez ktorej by výdavky

štátneho rozpočtu  na túto činnosť  nadobudli oveľa priazni-

vejší  rozmer. I  tu si  treba sústavne  uvedomovať, že naša

štátna správa  je ešte stále priveľmi  drahá, málo efektívna

a financujú ju daňoví poplatníci.

 

     Ďalším  nedostatkom, na  ktorý poukazuje  Najvyšší kon-

trolný  úrad v  predkladanom stanovisku,  je problém vedenia

účtov štátnych fondov v Národnej banke Slovenska. Podľa § 25

ods. 1 zákona 566/1992 Zb. o Národnej banke  Slovenska príj-

mové a výdavkové účty štátneho rozpočtu, štátnych finančných

aktív a pasív, ako aj štátnych účelových fondov vedie Národ-

ná banka Slovenska. Toto ustanovenie Najvyšší kontrolný úrad

nepovažuje za samoúčelné a hodnotí  ho ako jeden z nástrojov

podporujúcich koordináciu menovej  a fiškálnej politiky štá-

tu. Žiaľ, štátne účelové fondy sú zriaďované príslušnými zá-

konmi, pričom je v nich upravená tvorba zdrojov, ako aj účel

použitia výdavkov.

 

     Štátne  účelové fondy  sú napojené  svojimi vzťahmi  na

štátny rozpočet Slovenskej republiky. Štát sa vzdáva určité-

ho objemu príjmov, ktoré po zriadení fondu už nie sú príjmom

štátneho rozpočtu, ale priamo príjmom fondu.

 

     Okrem toho každoročne z výdavkov štátneho rozpočtu ply-

nú nemalé prostriedky na príjmové účty týchto fondov. Za rok

1996 pre 12 účelových fondov  tento objem predstavoval 4 090

miliónov. Najvyšší  kontrolný úrad  konštatuje, že  niektoré

štátne účelové fondy ani v roku 1996 nerešpektovali  zákonom

stanovenú povinnosť  viesť svoje účty v Národnej  banke Slo-

venska. Žiaľ, toto je tiež trvalý nedostatok, ktorý sa nemô-

že odstrániť. Ide o tri fondy, ktoré si neplnili povinnosti.

Ku koncu  minulého roku mali  vykázané  zostatky v ostatných

bankách okrem Národnej banky, teda v rozpore s týmto zákonom

vedú účty  nie v Národnej  banke, ale v komerčných  bankách.

Najvyšší  kontrolný úrad  vo svojom  stanovisku poukázal  na

uvedené porušenie zákona o Národnej banke. Napokon, poukazu-

je na tento stav už druhý rok.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     Najvyšší kontrolný úrad  na základe kontrolných poznat-

kov konštatuje, že pri hospodárnejšom vynakladaní prostried-

kov  zo štátneho  rozpočtu,  ako  aj pri  zabezpečení vyššej

efektívnosti pri výbere daní a vymáhaní daňových nedoplatkov

mohli byť v roku 1996  požiadavky na výdavkovú časť štátneho

rozpočtu uspokojené vo vyššej miere, resp. mohol byť dosiah-

nutý  priaznivejší výsledok  rozpočtového hospodárenia. Naj-

vyšší kontrolný úrad v stanovisku k návrhu štátneho závereč-

ného účtu konštatuje, že  aj napriek nedostatkom, ktoré úrad

zistil a uviedol v  tomto stanovisku, sú výsledky hospodáre-

nia s rozpočtovými prostriedkami  v návrhu štátneho závereč-

ného účtu Slovenskej republiky za rok 1996 vykázané správne,

a to vo výške:  rozpočtové  príjmy v sume 166 330 327 tisíc,

rozpočtové výdavky v  sume 191 888 636 tisíc  a schodok roz-

počtového hospodárenia v objeme 25 558 309 tisíc korún.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený predseda Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu pán poslanec Maxon. Podá nám správu o výsledkoch pre-

rokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokova-

nia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za

rok 1996.

 

     Tento návrh za rok 1996 a návrh  kapitol štátneho záve-

rečného  účtu za  rok 1996 pridelil  predseda  Národnej rady

Slovenskej  republiky  rozhodnutím  číslo 1495  zo 7. apríla

1997 všetkým  výborom Národnej rady  Slovenskej republiky na

prerokovanie do 12. júna. Ako gestorský výbor určil predseda

Národnej rady Slovenskej republiky  Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému vý-

bory podajú správy o  výsledku prerokovania kapitol štátneho

záverečného účtu za rok 1996. Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet  a menu bol poverený vypra-

covať na  ich základe spoločnú správu  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky,  ako aj návrh  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Vážené  dámy  a páni, v časti A spoločnej  správy číslo

666a sú presne zhrnuté  výsledky rokovania výborov. Pod čís-

lom I sú uvedené  rozpočtové  kapitoly,  ktoré    súčasťou

štátneho záverečného  účtu, ktoré boli  schválené bez pripo-

mienok a doplňujúcich návrhov. Pod  číslom II sú uvedené po-

žiadavky smerom k vláde Slovenskej republiky, pod číslom III

sú požiadavky smerom k ministerstvám, ktoré boli odsúhlasené

v rámci kapitol jednotlivých rezortov.  Pod číslom IV sú po-

žiadavky smerom k ministrovi vnútra, ministrovi  zdravotníc-

tva a predsedovi Štatistického úradu, pod číslom V sú požia-

davky k ministrovi  životného prostredia.  Pod  číslom VI je

požiadavka výboru pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport, aby

ústredný riaditeľ Slovenskej  televízie predložil na rokova-

nie tohto výboru do 30. septembra  perspektívny model finan-

covania Slovenskej televízie. V časti VII je uvedené, že vý-

bor pre financie, rozpočet a menu prerušil rokovanie o návr-

hu záverečného účtu pri kapitole Úradu pre stratégiu rozvoja

spoločnosti,  vedy a techniky a požiadal  o doplnenie  troch

požiadaviek, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Chcem uviesť,  že napriek tomu,  že Úrad pre  stratégiu

rozvoja spoločnosti, vedy a techniky  predložil ešte v prie-

behu toho istého dňa  požadované materiály, výbor pre finan-

cie, rozpočet a menu  nesúhlasil so  záverečným účtom za rok

1996 Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techni-

ky Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  podrobnosti, ktoré sa týkali

prerokovania  jednak  kapitol a jednak  štátneho záverečného

účtu za rok 1996, sú  uvedené v spoločnej správe, ktorú máte

všetci k dispozícii. Súčasťou  spoločnej  správy  je i návrh

uznesenia Národnej rady Slovenskej  republiky k štátnemu zá-

verečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Chcel by som len ešte uviesť, že ma výbor ako spoločné-

ho spravodajcu  poveril navrhnúť v Národnej rade  Slovenskej

republiky  postup  pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich  návrhoch,  ktoré  vyplynuli  z  rozpravy,  a  hlasovať

o predmetnej správe  ihneď po ukončení rozpravy.  Ako som už

uviedol, súčasťou spoločnej správy pod  tlačou 666a je i ná-

vrh  uznesenia Národnej  rady Slovenskej  republiky k návrhu

štátneho záverečného účtu za rok 1996.

 

     Vážený pán predseda, to je informácia o spoločnej sprá-

ve k tlači 666.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi Maxonovi.

 

     Otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu s tým,  že do

rozpravy sa  písomne prihlásili  pán poslanec  Košnár a pani

poslankyňa Schmögnerová.

 

     Dávam slovo pánu poslancovi Košnárovi.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     dámy a páni,

 

     za  strategický zámer  svojej finančnej  politiky vláda

v programovom vyhlásení označila ozdravenie verejných, najmä

štátnych financií.  Táto úloha je teraz  nepochybne ešte na-

liehavejšia ako v čase, keď vláda  koncipovala svoje progra-

mové vyhlásenie.

 

     Aj predložený štátny  záverečný účet poskytuje materiál

na tvrdenie, že vo vynakladaní neproduktívnych výdavkov pre-

trváva aj  značné plytvanie, že vládne  výdavky rýchlo rastú

napriek tomu,  že dochádza k ich  odľahčovaniu na úkor iných

súčastí  verejných  rozpočtov, rozpočtov miest a obcí i roz-

počtov Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a podobne.

 

     Pri  napĺňaní  zámerov  podporiť  rozvoj infraštruktúry

kombinovaným využitím  rozpočtových i mimorozpočtových zdro-

jov  získavaných emitovaním  štátnych  dlhopisov vláda  aj v

uplynulom roku a najmä v uplynulom roku favorizovala výstav-

bu diaľnic  a vodných diel pred  bytovou výstavbou, ktorá má

výraznejší  multiplikačný  účinok,  nespochybniteľnú potrebu

a užitočnosť  a    prenikavý  sociálny, pozitívny sociálny

dôsledok.

 

     Tiež pokiaľ ide o poskytovanie  záruk  za bankové úvery

a rozvojové programy podnikov, i tu sa dajú vystopovať prvky

lobizmu a dá sa tvrdiť,  že sa poskytovanie záruk za bankové

úvery nedeje len podľa  koncepčne vyjasnených kritérií efek-

tívnosti. Už v roku 1995 a v uplynulom roku boli založené aj

konštrukciou  štátneho  rozpočtu a priebehom  jeho napĺňania

posilňované trendy v slovenskej ekonomike, ktoré by sa v sú-

časnosti - v prvej polovici roku 1997 - dali súhrnne charak-

terizovať ako spomaľovanie  hospodárskeho rastu, zhoršovanie

jeho kvality a narastanie vnútornej a vonkajšej nerovnováhy.

 

     Pokiaľ  ide o  spomaľovanie tempa  hospodárskeho rastu,

ktoré sa prejavuje  v tomto roku, v roku  1997, i keď budeme

osobitne prerokúvať správu o plnení štátneho rozpočtu za pr-

vý štvrťrok, dovoľte mi len  pripomenúť, že v prvom kvartáli

tohto roku  sa tempo hospodárskeho  rastu vykazuje vo  výške

5,1 %  oproti porovnateľnému obdobiu,  kým v prvom  kvartáli

minulého roku to bolo 7,3 % rastu. Čiže  tendencia k poklesu

tempa hospodárskeho  rastu je v tomto  kalendárnom roku dosť

evidentná a má svoj základ alebo je založená už v roku 1996.

 

     Pokiaľ ide o zhoršovanie kvality rastu hrubého domáceho

produktu,  mám na  zreteli predovšetkým  skutočnosť, že rast

pridanej hodnoty je oveľa náročnejší na medzispotrebu, takže

rýchlejšie rastie medzispotreba, ako rastie pridaná hodnota.

A podľa odvetvových pohľadov by sme mohli identifikovať veľ-

mi znepokojivé trendy osobitne v tých odvetviach, ktoré tvo-

ria chrbticu slovenského priemyslu, resp. slovenského národ-

ného hospodárstva.

 

     Ďalším príznakom zhoršovania kvality hospodárskeho ras-

tu je rast podielu zásob  na hrubom domácom produkte, ako aj

rast - nazvime to - výkonov štátnej správy spôsobovaný prud-

kou expanziou  štátnej správy, ako aj  to, že na vykazovanom

prírastku hrubého domáceho produktu sa podieľa svojím spôso-

bom  iba odhadovaný  prínos podnikov  do 25 zamestnancov  na

tvorbe pridanej hodnoty, pretože  tieto podniky nemajú vyka-

zovaciu povinnosť ako ďalšie podniky a uskutočňuje sa tu is-

tý kvalifikovaný odhad na základe istého výberového konania.

Možno  mať vážne  pochybnosti, či  naozaj 85-percentným prí-

rastkom na prírastku pridanej  hodnoty sa podieľajú tie pod-

niky do  25 pracovníkov. Nič  proti nim. Nespochybňujem  ich

adaptabilitu, pružnosť,  pohotovosť atď., ale zdá  sa mi, aj

zo štatistického hľadiska, že i tu, ak by sa urobila precíz-

na analýza, zistili by sme, že k vykazovanému prírastku hru-

bého domáceho  produktu trochu prispieva  aj nadnesený odhad

prínosu týchto podnikov, ktoré nepodliehajú štatistickej vy-

kazovacej povinnosti.

 

     Pokiaľ ide  o narušovanie alebo  prehlbovanie vnútornej

i vonkajšej  nerovnováhy, dovoľte  mi, aby  som spomenul iba

aspekty vonkajšej nerovnováhy, ktoré nás veľmi kvária a veľ-

mi znepokojujú. Prejavujú  sa predovšetkým v tom, že v minu-

lom roku  bolo tempo rastu  dovozu desaťkrát rýchlejšie  ako

tempo rastu vývozu, že obchodná bilancia prešla do veľmi vy-

sokého pasíva a, samozrejme, do veľmi vysokého pasíva prešla

aj platobná bilancia.

 

     Štatistický úrad tu urobil určité dodatočné spresnenia,

ale upozorňujem  na ne len z toho  dôvodu, že nie  64,5 mld.

pasív obchodnej bilancie,  ale podľa spresnení Štatistického

úradu je to zhruba 70 mld. Čiže,  vážení, 10 % hore-dolu. Aj

to svedčí, povedal by som, o kvalite čísel, o ktoré sa opie-

ra rozhodovanie a najmä, ktoré s takou  obľubou  používa nie

celkom kvalifikovaná propaganda nielen smerom k neinformova-

nému obyvateľstvu, ale aj  smerom k zahraničiu, ktoré si po-

tom,  prirodzene,  utvára  svoj  obraz. Výrazom prehlbovania

tejto nerovnováhy je aj pokles devízových rezerv celého ban-

kového sektora,  ale najmä  Národnej  banky Slovenska a rast

vnútornej  i zahraničnej  zadlženosti.  Vnútorná  zadlženosť

vládneho  sektora voči  bankovej sústave  sa v minulom  roku

zvýšila o 7,4 mld. korún  a dosiahla 71,4 mld. Sk. Prirodze-

ne, vzrástla aj zahraničná zadlženosť.

 

     Ak sa  vláda zaviazala vo  svojom programovom vyhlásení

stabilizovať vnútorný i zahraničný  dlh vo  vzťahu k hrubému

domácemu produktu i k objemu exportu, treba povedať, že ten-

to  záväzok sa  nedarí napĺňať  podľa  predstáv  vlády a ani

podľa potrieb, čo by sme  si všetci želali, aby sa napĺňali.

Uvedomme si, že do prvého roku samostatnosti vstupovala Slo-

venská  republika  so  štátnym  dlhom 96 mld. korún, v  roku

1995  dosiahla 134,9 mld. korún, vlani sa celková zadlženosť

zvýšila zhruba o 7,9 mld. korún a dosahuje  alebo dosahovala

koncom roka úroveň asi 142,5 mld. Pritom kvitujem, že sa me-

nil pomer medzi podielom zahraničnej a vnútornej zadlženosti

v prospech  relatívneho znižovania  zahraničnej zadlženosti.

Ale aj  tak má celková zahraničná  zadlženosť Slovenskej re-

publiky s rastúcim trendom v roku 1997 - ak sa budeme  držať

čísel schváleného štátneho rozpočtu na tento rok - dosiahnuť

23,5 % predpokladaného hrubého domáceho produktu.

 

     Dlhová  služba pohlcuje  veľkú časť  štátneho rozpočtu.

V roku 1996 to  bolo 30 mld. Sk. Podľa  štátneho rozpočtu na

tento rok by to malo byť 37,1 mld. korún, čo je  zhruba 18 %

výdavkov štátneho rozpočtu.  Nechcem zaťažovať číslami. Spo-

mínam to predovšetkým preto, aby  sme akosi mali na zreteli,

že nerovnováha v ekonomike  rezultuje do takých pozícií, pri

ktorých schodky štátneho rozpočtu  túto pozíciu sťažujú, ro-

bia z nej pozíciu, z ktorej je ťažké dostať sa von.

 

     Ak  vezmeme do  úvahy, že  sa rozpočtové  príjmy v roku

1996  prekročili o 2,4 %,  tak  musíme  vidieť aj  to, že sa

prekročili len vďaka  prekročeniu nedaňových príjmov, pričom

výpadok  daňových príjmov  predstavuje  takmer 5 mld.  korún

a najzávažnejšie výpadky plnenia daňových príjmov sú pri da-

ni z príjmov z pridanej  hodnoty, dani z príjmov právnických

osôb a pri spotrebných daniach.

 

     Rozpočtové výdavky sa voči upravenému rozpočtu naplnili

na 100 a nejakú desatinu  percenta. Ale treba povedať aj to,

že bol neobvykle vysoký počet a objem rozpočtových opatrení,

481, ako to udávajú príslušné správy, a objem týchto rozpoč-

tových opatrení bol viac ako 66 mld. Sk. Aj toto niečo hovo-

rí o kvalite rozpočtu, o jeho  stabilite, i keď, prirodzene,

treba korektne  povedať, že značná  časť objemu rozpočtových

opatrení pripadala na vrub delimitácií v súvislosti so záko-

nom 222/1996 Z. z. a s novými 8 kapitolami krajských úradov.

Ale dalo by sa demonštrovať na celom rade kapitol, napríklad

na jednej  z kapitol, ktorú rozpočtový  výbor neschválil, na

kapitole  Úradu  pre  stratégiu  rozvoja  spoločnosti,  vedy

a techniky, kde bolo 15 rozpočtových opatrení v jednej jedi-

nej kapitole s objemom približne 130 či 140 mil. korún.

 

 

     Ak by sme sa pozreli na plnenie čerpania výdavkov štát-

neho rozpočtu  podľa kapitol, tak  sa ukazuje, že  najvyššie

prekročenie výdavkov voči pôvodnému,  ale aj voči upravenému

rozpočtu  bolo v kapitolách, pri  ktorých sa už  v roku 1995

a tiež v rozpočte na rok 1996 rozpočtovala najrýchlejšia dy-

namika. Spomínam  to preto, lebo sa  tu názorne ukazuje, kde

v štátnom  rozpočte  popri  opatreniach  na  posilnenie jeho

príjmovej stránky je priestor na škrty. Ak sa nám nepáči vý-

raz škrty, tak to povedzme kulantnejšie, na reguláciu, ktorá

je zrejme  nevyhnutná vzhľadom na aktuálny  stav v ekonomike

Slovenskej  republiky,  na  ktorý  treba reagovať komplexne,

systémovým spôsobom,  nie ad hoc, ale  premyslene tak v roz-

počtovej sfére, ako aj  v iných sférach hospodárenia Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Košnárovi.

 

     V zozname rečníkov písomne  prihlásených do rozpravy je

ešte pani poslankyňa Schmögnerová. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa zamerala iba na jednu časť štát-

neho záverečného účtu, a to  na časť, ktorá sa zaoberá vývo-

jom štátnych  finančných aktív a  pasív Slovenskej republiky

za rok 1996. Zvyčajne sa  tejto časti správy nevenuje dosta-

točná pozornosť a myslím si, že je to na škodu veci, pretože

môže poukázať  na vývoj štátneho  hospodárenia aj v  určitom

časovom slede.

 

     Chcela by som upriamiť vašu pozornosť na celkovú bilan-

ciu vývoja  štátnych  finančných aktív a štátnych finančných

pasív v roku 1996. V  priebehu roka 1996 poklesli štátne fi-

nančné aktíva  o 3,6 mld. a štátne  finančné pasíva vzrástli

o 7,87 mld. Spolu zhoršenie bilancie štátnych finančných ak-

tív a pasív za rok 1996 predstavuje  približne 11,5 mld. ko-

rún. Pravdaže, toto konštatovanie  je veľmi  suché, treba ho

trošku dezagregovať, aby sme pochopili, aký je vlastne vývoj

štátnych finančných aktív a pasív a ako ho treba hodnotiť.

 

     Chcem len upozorniť, že v roku 1997 sa predpokladá roz-

pustiť 3 mld. štátnych  finančných aktív do príjmov štátneho

rozpočtu, ale pokračovať  v takomto  trende v  nasledujúcich

rokoch zrejme nebude  možné. Upozorňovali sme napokon  na to

aj pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 1997.

 

     Skúsim sa podrobnejšie pozrieť  na to, ktoré sú faktory

ovplyvňujúce zhoršovanie bilancie  štátnych finančných aktív

a pasív.

 

     Na strane štátnych finančných  aktív dochádza k poklesu

vládnych  pohľadávok  voči zahraničiu zhruba o 2,3 mld. Pri-

rodzene, toto nemožno hodnotiť  negatívne. Naopak, je to po-

zitívny  vývoj. Predpokladalo  sa,  že  v roku  1996 dokonca

dôjde k výraznejšiemu  poklesu vládnych  pohľadávok voči za-

hraničiu, keďže  tento ukazovateľ zahrňuje  predovšetkým de-

blokácie novovzniknutých vládnych  úverov do zahraničia. Pl-

nenie tejto  položky podľa kapitoly  Štátny dlh sa  podarilo

realizovať len na necelých 40 % a k schodku tu došlo v prie-

behu lanského roku o 3,8 mld. korún.

 

     Keď sme hodnotili  správu o štátnom rozpočte za 1. pol-

rok, poukazovala som na jednu položku, ktorú treba zopakovať

aj pri tejto príležitosti. Dotýkala sa provízie, ktorú vláda

Slovenskej  republiky poskytla  za deblokáciu  vládneho dlhu

Ruskej republiky voči Slovenskej republike, a bola to proví-

zia  poskytnutá súkromnej  finančnej inštitúcii  Devín banka

v rozsahu 296 mil. korún.  Chcem pripomenúť vtedajšiu kriti-

ku: zostáva v platnosti aj dnes,  aj keď došlo k zmene vede-

nia v Devín banke. Jednoducho  išlo o štátne  zdroje a tieto

štátne zdroje sa vynaložili neefektívne.

 

     Ďalšou položkou,  ktorá výrazne ovplyvnila  vývoj štát-

nych finančných  aktív, boli pohľadávky  finančných výpomocí

zo zrealizovaných záruk bánk. Tieto pohľadávky vzrástli sko-

ro o 2,8  mld. Znovu, i keď išlo o  vzrast aktív, myslím si,

že nárast  tohto druhu aktív treba  hodnotiť jednoznačne ako

negatívny vývoj.

 

     Skúsme sa  podrobnejšie  pozrieť, o čo tu vlastne  ide.

Finančné výpomoci sú dvojakého druhu. Sú to finančné výpomo-

ci, ktoré sú poskytnuté uznesením  vlády, a potom na základe

osobitného  nariadenia  vlády   Slovenskej  republiky  číslo

91/1996 sú to finančné  výpomoci, ktoré vznikli vlastne pre-

klasifikovaním  štátnych záruk  do kategórie  návratných fi-

nančných výpomocí. Keď sa podrobnejšie pozrieme na tieto dva

druhy  finančných výpomocí,  resp. finančné  výpomoci, ktoré

vznikli z dvoch  rozličných zdrojov,  celkom jednoznačne nám

začne biť do očí výrazný nárast jednak návratných finančných

výpomocí, ale,  bohužiaľ, aj štátnych záruk,  ktoré sa doda-

točne museli preklasifikovať na návratné finančné výpomoci.

 

     Nás, prirodzene, musí zaujímať,  či môžeme v nasledujú-

cich rokoch očakávať, že  tieto pohľadávky štátu alebo vlády

voči súkromným  spoločnostiam - pretože prevažne  ide o súk-

romné  spoločnosti, no nielen o tie - sa budú vracať. Pohľad

do minulosti ukazuje, že  štátny rozpočet zďaleka nemá zais-

tené, či  sú tieto finančné pohľadávky  zabezpečené. Z tohto

hľadiska je nevyhnutné  venovať zvýšenú pozornosť poskytova-

niu návratných  finančných výpomocí, ale  takisto aj štátnym

zárukám, ktoré, bohužiaľ, keď dochádza k ich preklasifikova-

niu,  stávajú  sa  tiež  návratnými  finančnými  výpomocami.

Z prehľadov sa dozvedáme, že  sú medzi nimi napríklad štátne

finančné  výpomoci poskytované  súkromným spoločnostiam, kde

sa predpokladalo ich plnenie v priebehu predchádzajúcich ro-

kov, ale k tomuto plneniu nedochádza.

 

     Nie celkom náhodou, ale skusmo uvediem jednu spoločnosť

a hneď  vysvetlím  aj  prečo.  V  roku 1993 bola  poskytnutá

návratná  finančná výpomoc  Slovenským magnezitovým  závodom

Jelšava vo výške takmer 145 mil. Sk. Splátky tejto návratnej

finančnej výpomoci k 31. 12. 1996 sú nulové. Mimochodom, nie

je  tu zahrnuté  úročenie, to  znamená, že  bez úrokov  stav

návratnej  finančnej výpomoci  tejto  spoločnosti  k 31. 12.

1996 je taký istý, 144,96 mil. korún.

 

     Prečo som osobitne upozornila na túto spoločnosť? Ak si

nalistujete tabuľku číslo 2, ide  tu, samozrejme, o celý rad

ďalších spoločností.  Na zasadnutí vlády  17. júna 1997  bol

schválený návrh rozvojových  projektov v rozsahu schváleného

ročného limitu. Ale musím upozorniť, že  zatiaľ nemám  v ru-

kách uznesenie  vlády, pretože uznesenie  vlády prichádza do

Národnej rady s týždňovým  oneskorením, preto neviem s isto-

tou potvrdiť, či nastali, alebo nenastali určité zmeny opro-

ti návrhu, ktorý bol predložený  na rokovanie vlády. Tu však

čítame,  že  medzi  návrhmi  v  tabuľke  na treťom mieste sa

nachádza  znovu  tá istá  spoločnosť - Slovenské magnezitové

závody Jelšava -, ktorá požaduje na  projekt  Výroba vysoko-

odolných  žiaromateriálov úvery  so zárukou  štátu vo  výške

100 mil. korún. Chcem sa opýtať, či to bude znamenať v prie-

behu niekoľkých rokov ďalšiu  štátnu finančnú výpomoc, ktorá

podľa všetkého,  ak usudzujem podľa  doterajších skúseností,

bude vlastne  nenávratnou finančnou výpomocou  tejto spoloč-

nosti. Prirodzene, nie je to  jediný príklad, na ktorý chcem

poukázať.

 

     Ak by ste napríklad  porovnali štátne finančné výpomoci

poskytnuté  za  predchádzajúce  roky  v  tabuľke,  ktorá  je

v štátnom záverečnom  účte, uvádzajú sa  aj niektoré ďalšie,

napríklad ešte podľa starého  názvu ako štátna záruka, ktorá

bola neskôr preklasifikovaná, bola  to záruka poskytnutá ZDA

Partizánske vo výške 200 mil. korún. Znovu k 31. 12. v prie-

behu troch rokov nedošlo k splateniu ani jednej koruny. Pri-

tom  na  rokovanie vlády 17. júna bol znovu  podaný návrh na

poskytnutie úveru  so zárukou štátu vo  výške 354,5 mil. ko-

rún. Myslím si, že je potrebné oveľa podrobnejšie si všimnúť

tieto okolnosti, pretože aj tie prispievajú vo výraznej mie-

re  k rastu  zadlženosti štátu  a k  rastu bežných deficitov

štátneho rozpočtu.

 

     Zdá sa  mi, že verejnosti unikla  jedna okolnosť, a to,

že 10. júna 1997 na rokovanie  vlády bol  predložený na prvý

pohľad nie veľmi závažný  dokument, ku ktorému vláda Sloven-

skej republiky  prijala aj uznesenie. Mám  tu na mysli doku-

ment  pod názvom  Návrh,  aby  Slovenská republika  v súlade

s článkom  64 Európskej  dohody o  pridružení požiadala Aso-

ciačnú  radu Európskej  únie o  predĺženie päťročnej  lehoty

o ďalších päť rokov, počas  ktorých bude Slovenská republika

považovaná za oblasť zhodnú s tými oblasťami Európskeho spo-

ločenstva, ktoré sú uvedené v článku 92-3a zmluvy zakladajú-

cej Európske hospodárske spoločenstvo.  V tomto prípade bolo

prijaté  platné uznesenie  vlády Slovenskej  republiky číslo

412 z 10. júna 1997.

 

     Dovoľte mi, aby som vysvetlila, o čo tu vlastne ide.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  podpísala Európsku  dohodu

medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou. Platnosť tej-

to  dohody  sa  nedatuje  dňom  podpisu,  ale datuje sa ešte

o niekoľko  rokov dozadu, a to k 1. 2. 1992, keď vstúpili do

platnosti dohody, ktoré boli  podpísané ešte medzi vtedajšou

Českou  a  Slovenskou  Federatívnou  Republikou  a Európskou

úniou. V európskej dohode  je zakotvené tzv. prechodné obdo-

bie. Toto prechodné obdobie  nemá presiahnuť dĺžku 10 rokov.

Je rozdelené do dvoch častí. V priebehu prvých piatich rokov

majú  byť splnené  niektoré  články  tejto dohody a iné majú

čas,  aby  boli  splnené  v nasledujúcich  rokoch. Medziiným

v článku 764 Európskej dohody  o pridružení sa vláda Sloven-

skej republiky zaviazala, že v priebehu troch rokov od vstu-

pu do platnosti - aby sme to preložili -, čiže od 1. 2. 1992

prijme pravidlá na poskytovanie štátnej pomoci. Ide tu o to,

že Európska únia veľmi  starostlivo dbá, aby neboli podnika-

teľské subjekty zvýhodňované v hospodárskej súťaži na zákla-

de  dodatočnej  pomoci  štátu,  ktorá  môže mať, prirodzene,

rôznu formu. Môže to byť forma štátnych dotácií, ale môže to

byť aj forma štátnych záruk.

 

     Vláda Slovenskej republiky  mala do stanoveného termínu

pripraviť pravidlá poskytovania štátnej  pomoci, ktoré by sa

nevymykali pravidlám  Európskej únie. Neurobila  to, a preto

sa  rozhodla riešiť  to iným  spôsobom, že  požiada Európsku

úniu  a osobitne  Asociačnú  radu  Európskej únie  o možnosť

predĺženia tejto výnimky o ďalších  päť rokov. Myslím si, že

je  veľmi pozoruhodné  prečítať si  zdôvodnenie, prečo vláda

Slovenskej  republiky  chce,  aby  táto  výnimka, resp. toto

predĺženie bolo Slovenskej republike poskytnuté.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky  žiada,  aby  bola možnosť

predĺžiť platnosť článku 64 o ďalších päť rokov, a to z toho

dôvodu, že Slovenská republika by mala byť považovaná za ob-

lasť zhodnú s tými  oblasťami spoločenstva, ktoré sú uvedené

v článku 92-3a zmluvy zakladajúcej Európske hospodárske spo-

ločenstvo, citujem, "to jest  z tých  oblastí, v ktorých  je

mimoriadne nízka  životná úroveň alebo  v ktorých je  vysoká

nezamestnanosť".  Prirodzene,  v  dôvodovej  správe je potom

veľmi  detailne  vysvetlené,  prečo  vlastne  vláda  takýmto

spôsobom hodnotí vývoj v Slovenskej republike.

 

     Myslím si,  že netreba k tomuto  veľa komentáru. Predo-

všetkým to veľmi  ostro kontrastuje s tým, čo  sme mali mož-

nosť si  vypočuť i v úvodnom slove  pána  ministra financií,

ale čo dennodenne  počúvame z masmédií  z úst predstaviteľov

vlády. Na  jednej strane sa ešte  donedávna prízvukovalo to,

že Slovenská  republika je medzi  transformujúcimi sa štátmi

jednoducho elitou,  že je na čele  pelotónu. Prízvukovalo sa

to,  že na  Slovensku prežívame  makroekonomický hospodársky

zázrak a na druhej strane 10. júna 1997 vláda žiada Európsku

úniu o výnimku na základe toho, že zaraďuje Slovenskú repub-

liku medzi štáty, v ktorých je mimoriadne nízka životná úro-

veň alebo v ktorých je vysoká nezamestnanosť.

 

     Prečo o tom hovorím práve teraz a na tomto mieste? Jed-

noducho  preto, že  sa to  dotýka poskytovania  pomoci štátu

podnikateľským subjektom. Chcela by  som upozorniť, že čoraz

viac sa množia prípady, keď  sa individuálne alebo úzke sku-

pinové  záujmy  podnikateľskej  vrstvy  Slovenskej republiky

dostávajú do popredia a sú nadraďované nad národnoštátne zá-

ujmy Slovenskej republiky. Mali  sme to možnosť vidieť pred-

nedávnom, keď bola takmer ohrozená colná únia a, hľa, vidíme

to tu znovu, keď v snahe,  aby si tieto podniky uchovali ur-

čité  výnimky, určité  druhy štátnej  pomoci, jednoducho  sa

ohrozuje vlastne  naša účasť v Európskej  únii a ohrozujú sa

naše šance na vstup do  Európskej únie nielen z hľadiska po-

litických  kritérií, o čom už  aj  vrabce  čvirikajú, ale aj

z hľadiska neschopnosti  plniť ekonomické kritériá  na vstup

do Európskej únie.

 

     Dovoľte mi, aby som  pokračovala v analýze štátnych fi-

nančných aktív a štátnych finančných pasív.

 

     Na strane finančných pasív máme možnosť si prečítať, že

poklesli  záväzky  štátu  v komerčných  bankách a  ďalej, že

vládne  záväzky voči  zahraničiu oproti  stavu k  1. 1. 1996

vzrástli takmer o 1 988 mil. korún. Tento rozdiel bol spôso-

bený predovšetkým kurzovými rozdielmi.  Myslím si, že je po-

trebné všimnúť  si túto položku z  dôvodov možného externého

krytia deficitov štátneho rozpočtu,  ale aj externého krytia

emisie  štátnych obligácií,  o čom  uvažuje vláda Slovenskej

republiky v tomto roku.

 

     Nepochybne ste  informovaní, aspoň by ste  mali byť, že

sa v tomto roku v podstate  komplikuje možnosť kryť aj bežné

schodky  štátneho  rozpočtu  emisiou  štátnych pokladničných

poukážok a celkom komplikovanou sa stáva možnosť kryť štátne

dlhopisy na domácom trhu.  Predpokladám, že štátny záverečný

účet sa schváli, a predpokladám, že sa schváli aj uznesenie,

ktorým sa splnomocní vláda, aby sa schodok štátneho rozpočtu

kryl emisiou  štátnych dlhopisov. Myslím  si, že dnes  je už

celkom  zrejmé, že  štátne dlhopisy  v tom  rozsahu, ako  sa

predpokladá v tomto roku, to znamená na krytie minuloročného

schodku, a emisia 8 mld. na krytie niektorých projektov vlá-

dy sú na domácom trhu nepredajné.

 

     Myslím  si, že  si stačí  napríklad pozrieť Hospodárske

noviny  z dnešného  dňa,  z  ktorých uvediem  jeden príklad.

V utorok  Národná banka  Slovenska vypísala  aukciu štátnych

dlhopisov so splatnosťou  jeden rok s kupónom 10 % per annum

a nerealizovala sa z toho ani  jedna koruna. Nie je to vôbec

výnimočné. Ak by ste listovali tieto správy dozadu, prečíta-

li  by ste  si rovnako  nepovzbudivé informácie.  Nebude pre

vládu iná možnosť, ako sa utiekať na zahraničný peňažný trh.

Prirodzene, môžu sa tu dosiahnuť a zrejme sa dosiahnu výraz-

ne nižšie úrokové sadzby ako  na domácom trhu. Treba si však

uvedomiť, že  zostávajú tu výrazné kurzové  riziká, ktoré sa

vlani, keď slovenská koruna bola oveľa stabilnejšia, napokon

pretransformovali  takmer  do 1 mld. straty. Tento rok,  keď

koruna osciluje v rámci fluktuačného pásma a keď - ako všet-

ci vieme - visí nad  našou  hlavou devalvácia, branie zahra-

ničných pôžičiek sa stáva, prirodzene, oveľa riskantnejším.

 

     Medzi štátnymi finančnými pasívami výrazne vzrástli pa-

síva, ktoré sú spojené  s emisiou štátnych cenných papierov.

V minulom roku  to bola emisia predstavujúca  8,3 mld. štát-

nych dlhopisov na krytie ročného  deficitu a zároveň to boli

aj 3 mld. dlhopisov na  krytie  infraštruktúrnych projektov,

predovšetkým na krytie výstavby diaľnic. Už niekoľkokrát sme

upozorňovali, že  slovenské hospodárstvo nie  je schopné ab-

sorbovať také vysoké emisie  dlhopisov, aké sa predpokladajú

v tomto roku. A nie je to len 8 miliárd, ktoré ste schválili

v štátnom rozpočte na rok 1997,  ale sú to ešte ďalšie, pre-

tože sa predpokladajú aj emisie dlhopisov, resp. cenných pa-

pierov podnikateľských  subjektov. Ak bude  vláda tvrdošijne

pokračovať v tomto druhu politiky,  myslím si, že kolaps fi-

nančnej politiky  bude v tomto  roku neodvratný. Prirodzene,

na to  nadväzuje aj reakcia  menovej politiky a  situácia na

peňažnom trhu, ako ju veľmi dobre poznáme.

 

     Pri tejto  príležitosti je potrebné  zopakovať niektoré

údaje  o vývoji  štátnej zadlženosti.  Jednoducho, aj  tu si

treba  trošku naliať  čistého vína.  Pán minister  financií,

ktorý - aby nemusel počúvať,  radšej odišiel - rád zdôrazňu-

je, že štátna zadlženosť  k hrubému domácemu produktu klesá,

a uvádza čísla, ktoré sú korektné. V roku 1995 podiel  štát-

nej  zadlženosti a  hrubého  domáceho  produktu  bol 26,2 %,

v roku 1996 to  bolo 24,6 %, čiže v relatívnych  číslach bol

pokles. Avšak v absolútnych číslach tento vývoj je iný a nás

to musí zaujímať práve preto, že diskutujeme o štátnom záve-

rečnom účte a každý  nárast štátnej  zadlženosti znamená ná-

rast výdavkov štátnej dlhovej služby. V roku 1995 štátna za-

dlženosť  predstavovala 135 mld., ale  v roku 1996  už 142,9

mld. Pred chvíľočkou sme mali možnosť si vypočuť, čo to zna-

mená vo výdavkoch.

 

     V roku  1996 podiel k výdavkom  štátneho rozpočtu - aby

som to upresnila -, štátna dlhová služba k výdavkom štátneho

rozpočtu  predstavovala 15 %, v roku 1997, ako  sme  už mali

možnosť si vypočuť, 18 % a údajne, ako sa  vyjadril pán pre-

miér, v roku 1998 to  bude predstavovať až 25 %. Prirodzene,

neviem to  posúdiť, pretože návrh  štátneho rozpočtu na  rok

1998 zatiaľ nie je k dispozícii. V absolútnych číslach tento

nárast za jednotlivé roky  predstavuje: v roku 1996 30 mld.,

v roku 1997 37 mld., v roku 1998 údajne 40 mld. korún.  Mys-

lím  si, že  toto už  komentár nepotrebuje.  Mali by sme byť

preto oveľa opatrnejší pri  hodnotení vývoja štátnej zadlže-

nosti. O to väčšmi, že  ak sa pozorne  pozrieme, ukazuje sa,

že  výrazne rastie  najmä strednodobá  a dlhodobá zadlženosť

štátu, s ktorou sú, prirodzene, spojené riziká obsluhy štát-

nej dlhovej služby,  tak ako som  na niektoré z nich už upo-

zornila.

 

     Čo spôsobuje  rast štátnej dlhovej služby?  Je to, pri-

rodzene,  rast deficitov  štátnych rozpočtov  a ďalej  je to

rast zadlženosti, ktorý môže byť realizovaný buď braním úve-

rov rôzneho  druhu, alebo emisiou dlhopisov,  tak ako sme už

o tom hovorili.

 

     V  správe sa  upozorňuje, že  je pozitívny  vývoj alebo

vzťah medzi  vnútornou a zahraničnou  zadlženosťou. Skutočne

je  to tak.  Ak však  berieme do  úvahy ťažkosti s možnosťou

realizácie štátnych dlhopisov v tomto  roku na domácom trhu,

mám strach,  že v budúcom roku  vývoj aj štátnej zahraničnej

zadlženosti bude už vyzerať inak, ako to bolo v tomto roku.

 

     Na záver by som chcela upozorniť len na jednu okolnosť,

o ktorej  som už  čiastočne hovorila.  Štátny záverečný účet

sa končí schodkom 25,6 mld. korún. Vlani sa emitovali  dlho-

pisy  vo  výške 3 mld. korún  so splatnosťou  jedného  roka.

Keďže  nemáme k dispozícii  údaje o tom,  aký je  vývoj účtu

štátneho  rozpočtu,  predpokladám,  že  sa  pohybuje  niekde

v rozmedzí okolo 10 mld. korún hore-dolu, znamená to potrebu

priebežného  krytia ďalších 10 mld. korún. Ako som už uvied-

la, vláda zamýšľa v tomto roku emitovať 8 miliárd dlhopisov.

Ak si uvedomíme vývoj úrokových sadzieb na peňažnom trhu do-

ma a nutnosť pri  nezmenenej finančnej politike vlády snažiť

sa  získať  zahraničné  zdroje, z hľadiska  ďalšieho  vývoja

štátnych finančných aktív a štátnych  finančných pasív je to

veľmi alarmujúce a treba sa týmto veľmi vážne zaoberať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem, že  všetci písomne prihlásení  poslanci už

v rozprave vystúpili. Konštatujem, že elektronicky prihláse-

ní sú pán poslanec Lysák a pán poslanec Baránik. (Hlas v sá-

le.) Dobre,  zapisujem ešte pána  poslanca Vaškoviča a  pána

poslanca Černáka. Uzatváram prihlásenie sa do rozpravy. Fak-

tickú poznámku má pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem, pán podpredseda za slovo.

 

     Pán podpredseda,  obraciam sa na  vás s prosbou.  O dve

minúty je 19.00 hodín a dnes je viac-menej štátny sviatok na

Slovensku, lebo každý  tretí občan u nás je  Ján. Prosila by

som, keď sme skrátili naše  rokovanie pre futbal, aby sme aj

dnes skončili o 19.00 hodine, aby  sme mohli ísť domov a po-

kračovali až zajtra.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, ak  to bola faktická  po-

známka, tak nemôžem dať o nej hlasovať. (Ruch v sále.)

 

     Priatelia, dávam predsa len  hlasovať o návrhu pani po-

slankyne  Lazarovej. (Neutíchajúci  hluk.) Dobre, priatelia.

Koniec koncov je 19.00 hodín.

 

     Priatelia, je 19.00  hodín, uzatváram dnešné zasadanie.

Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine. Nádejali sme sa, že sa nám

podarí skončiť hlasovaním, ale ochota vystupovať bola predsa

len príliš veľká.

 

     Prajem vám dobrú noc.

 

                    Druhý deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       25. júna 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram druhý deň rokovania 30. schôdze Národnej rady.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dnešné-

ho  rokovania  sa  ospravedlnili  poslanci Delinga, Gbúrová,

Pribilinec, Slobodník, Belohorská, Figeľ, Fogaš a Fico.

 

     Rozpravu  o štrnástom  bode programu,  ktorým je  návrh

štátneho záverečného účtu Slovenskej  republiky za rok 1996,

sme včera nedokončili, pretože do rozpravy boli ešte prihlá-

sení páni poslanci Lysák,  Baránik, Vaškovič a Černák. Takže

budeme pokračovať v rozprave  vystúpením pána poslanca Lysá-

ka.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     dobré výsledky  slovenskej ekonomiky sa  pomaly stávajú

samozrejmosťou, a tak sa mi vidí,  že aj pre nás pri včeraj-

šom prerokúvaní to bolo dosť zreteľné. Dokonca ako samozrej-

mosť to  berú aj viaceré nie  práve nám naklonené zahraničné

inštitúcie. A tešilo ma, keď  pani  Thorsová z Fínska, ktorá

tu bola  na rokovaní Spoločného  parlamentného výboru, brala

to ako samozrejmosť. No dobre,  ekonomické výsledky sú v po-

riadku, ale na druhej strane počúvame, aj včera to tu zazne-

lo, pani  predrečníčka uviedla, akoby to len  vláda hlásala,

že tu ide o nejaký slovenský zázrak.

 

     Dovoľte mi,  aby som pristúpil k problematike  štátneho

záverečného  účtu z tej  polohy,  ktorú, myslím  si, si táto

dôležitá problematika zasluhuje. Predovšetkým v tejto miest-

nosti  sme posudzovali  program príjmov  aj výdavkov, viedli

sme  rozsiahle diskusie  vo výboroch  aj v tejto  miestnosti

o tom, či je reálny štátny rozpočet na rok 1996. Ak sa takto

pozrieme na  túto problematiku, vidí sa  mi, že vypichovanie

priveľkých pozitív ani priveľkých negatív nemá mať priestor.

To je môj  názor. A myslím si, že  je opodstatnený preto, že

o chvíľu  budeme  prijímať  ďalší  alebo  budeme  diskutovať

o ďalšom štátnom rozpočte a tento predchádzajúci a výsledky,

ktoré sme pri jeho plnení dosiahli, by nám mal byť poučením.

Poučením o tom, že tak celkový rozsah štátneho rozpočtu, ako

aj jeho štruktúra sa odhadli a nami, vážené kolegyne a kole-

govia, odsúhlasili v zásade dobre. Lebo tak príjmová, ako aj

výdavková stránka sa splnili. V zásade sa splnili. A rovnako

si myslím, že patrí sa  priznať pozitívum, ktoré celkove vy-

znelo  zo súhrnných  makročísel, že  programovaný deficit sa

nielenže  dodržal,  ale je alebo  bol o jeden a pol miliardy

nižší. Druhá vec je, že aj podiel fiškálneho schodku na hru-

bom domácom  produkte, ktorý tvoril 1,3 %, bol  nižší oproti

programu, ktorý sme si dali, ktorý bol na hranici 1,7 %.

 

     Za ďalšiu dôležitú oblasť  pri plnení štátneho rozpočtu

a pri  uzatváraní záverečného  účtu pokladám  štátny dlh. Aj

kolegyňa predo mnou sa zaoberala touto problematikou. Správ-

ne tvrdila, že kvantitatívne narástol, ale skutočnosť je ta-

ká, že  relatívne pri náraste hrubého  domáceho produktu po-

klesol o 1,6 bodu. To, hádam, stojí za to, aby si každý eko-

nóm takúto "maličkosť" všimol.  Ak zoberieme štátne výdavky,

aspoň dve-tri  vety k tomu, ak  dovolíte. Výdavková časť do-

siahla okolo 30 mld. korún,  teda skoro dve miliardy nižšie,

než bol program, a to v dôsledku  nižšieho čerpania vládnych

úverov. To je zaujímavý moment.  Ale aj nižších nákladov dl-

hovej služby  na financovanie priebežného  deficitu štátneho

rozpočtu.

 

     Čo si myslím, že ešte stojí za poznámku, sú deblokácie.

Aj v tejto  oblasti boli  vyššie  oproti roku 1995 o 1,5 mi-

liardy. Ale bolo by  dobre, keby to pán  podpredseda vlády a

minister  financií predsa  len spomenul,  že viaceré položky

z východného i západného  bloku by  sa mohli  intenzívnejšie

riešiť.

 

     Najmä tie prvé tri zložky,  ktoré sme vo výbore pre fi-

nancie, rozpočet a menu prerokovali - otázka dobytných a du-

bióznych pohľadávok by mala byť v centre pozornosti prísluš-

ných inštitúcií.

 

     Čo je menej pozitívne, je otázka disciplinárna. Dovoľte

mi  ešte predtým  pripomenúť dve-tri  skutočnosti, za  akých

podmienok sa tento štátny rozpočet a výsledky, o ktorých som

hovoril a o ktorých sa aj hovorilo predo mnou, dosiahli.

 

     Myslím si, že si treba  uvedomiť, že výsledky, ktoré sa

dosiahli najmä v príjmovej časti,  sú pozoruhodné tým, že sa

dosiahli pri znížení základnej sadzby DPH pri niektorých to-

varoch z 25 na 23 %. To sa rozhodne prejavilo. Ďalej, že sme

navrhli a odsúhlasili  zníženie DPH  pri nealkoholických ná-

pojoch z 23 na 6 %. A v minulom roku  takisto došlo k zníže-

niu dovoznej prirážky z 10 na 7,5 %. Boli to  nesporne veľké

zásahy do príjmovej časti štátneho rozpočtu.

 

     O nenáležitej  daňovej  disciplíne, o veľkých nedoplat-

koch tu bola reč a predpokladám,  že k tomu pán minister fi-

nancií a podpredseda vlády zaujme stanovisko.

 

     Čo ma veľmi znepokojuje, a iste všetkých nás, je otázka

znižovania  exportnej  výkonnosti  priemyslu  a čiastočne aj

stavebníctva, k čomu by som sa  ešte chcel vrátiť. To je po-

dľa  môjho názoru  rozhodujúca príčina  zníženia pozitív ob-

chodnej aj platobnej bilancie. Ďalej je to nepriaznivý vzťah

produktivity práce k rastu  priemerných  reálnych miezd, ale

k tomu by som sa, hádam, vrátil až v ďalšom bode.

 

     Za pozoruhodné považujem  oživenie investičných aktivít

nášho  stavebníctva,  ktoré   signalizuje  zrejme  očakávaný

vzrast a zvýšenie stavebnej produkcie. Prejavilo sa to najmä

v tuzemsku. Je to možno aj predpoklad prolongácie tohto dob-

rého  trendu do  budúcich rokov.  Bol by  som veľmi rád, pán

podpredseda  vlády, keby  sme počuli,  či tretinové zníženie

exportných výkonov stavebníctva možno pokladať len za nejaký

krátkodobý ročný prepad, alebo či  je v tom povedzme skutoč-

nosť, že dochádza k veľmi veľkej dynamizácii stavebníctva na

Slovensku.

 

     Rovnako je pozoruhodná, najmä z hľadiska občanov, otáz-

ka rozostavanosti bytov.  K celkovému  vysokému  číslu, vyše

30 tisíc bytov, pribudlo za uplynulý rok len 186. Ak to bola

cesta urýchlenia  dokončovania bytov, je  to dobré. Ak  nie,

myslím si, že tam bude treba výrazne zvýšiť aktivity.

 

     Pokiaľ  ide o nezamestnanosť,  čiastočne  sa spomenula.

Myslím si,  že práve spomínaná  dynamizácia výkonnosti prie-

myslu, ktorej signály už tohto roku vidno, a aj stavebníctva

by mali prispieť k tomu,  aby sa nezamestnanosť najmä v nie-

ktorých regiónoch výrazne znížila, pretože prináša  so sebou

nielen ekonomické, ale najmä morálne a sociálne vplyvy. Eko-

nómovia tak u nás, ako  aj niektorí z OECD predpokladajú, že

nami odhadovaný okolo 35-miliardový výpadok kvôli terajšiemu

stavu nezamestnanosti možno  odhadovať minimálne na poldruha

násobok. A to, myslím si,  stojí za  pozornosť  aj vlády, aj

nevládnych inštitúcií.

 

     Dovoľte mi ešte uviesť  pár slov na adresu hospodárenia

obcí za uplynulý rok. Tie zaujali zrejme nielen mňa.

 

     Z  toho, čo  sa uvádza  v štátnom  záverečnom účte,  je

zrejmé,  že  naše  obce  aj  za  tých veľkých pohybov, ktoré

v transformácii existujú, jednoznačne preukázali spôsobilosť

zabezpečovať základné samosprávne funkcie i pri veľkých zme-

nách, vrátane personálnych. To, že obce zabezpečujú rozvojo-

vé programy  prevažne z vlastných zdrojov, je veľmi markant-

ný, signifikantný pohľad na túto  skutočnosť a pritom aj ich

dravosť  je zrejmá  z toho,  že získali  rozsiahle granty zo

štátnych  fondov, pol  miliardy alebo  vyše pol  miliardy zo

Štátneho  fondu  životného  prostredia, z fondu Pro Slovakia

a z ďalších  štátnych fondov vyše jednu  miliardu, teda viac

ako 1,7 miliardy. Tak sa im podarilo, že rozpočtové hospodá-

renie obcí sa skončilo  prebytkom 2,3 miliardy. Toto sa tak-

isto  žiada oceniť,  pretože vo  vzťahu k celkovým  príjmom,

ktoré mali, a to 1,2 miliardy zo  štátneho  rozpočtu a z re-

publikových daní  vyše 6 miliárd,  je to skutočne  úctyhodné

číslo. Tak  sa mi žiada pripomenúť  to naše staré slovenské,

že kto počtuje, ten gazduje.  A zrejme sa ukazuje, že zdravý

rozum v obciach zostal.

 

     Keď toto  všetko zosumarizujem, chcel  by som ešte  raz

zdôrazniť, že  tak ako sme  dokázali v tomto  prípade oceniť

náročný program vlády na  rok 1996, budeme musieť postupovať

aj na budúci rok s odvahou a pritom najmä hľadaním tých cit-

livých miest, kde isté rezervy  existujú. Vzhľadom na to od-

porúčam, aby sme štátny záverečný  účet, tak ako bol predlo-

žený, schválili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz prosím pána poslanca Baránika o vystúpenie. Ešte,

pán poslanec,  kým začnete, s  faktickou poznámkou sa  hlási

pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Viete, ozaj nie som proti tomu, aby sa pri takejto prí-

ležitosti interpretovali názory -  môžu byť veľmi diferenco-

vané, môžu  byť diferencované výsledky analýzy,  ale čo musí

byť jednotne  východiskové pre všetkých  nás, je skutočnosť,

že už  dávno nie sme v  plánovanej ekonomike. A keď  sa bude

takto globálne,  len z pohľadu  centra interpretovať analýza

alebo  posudzovať  napríklad  exportná  schopnosť priemyslu,

stavebníctva - veď to  nemožno, v jednotlivých trhových sub-

jektoch je veľmi diferencovaný  stav. Predsa máme rôzne pod-

nikateľské subjekty v rámci  priemyslu, zoberme si napríklad

farmáciu, chémiu, kde vo  vzťahu k predchádzajúcemu roku oh-

romne prispeli  najmä tieto subjekty k exportu. A máme  zase

iné horšie, ale nemôžeme  hovoriť stále o blokoch priemyslu,

o blokoch  stavebníctva. Veď  máme množstvo  podnikateľských

trhových subjektov, v rámci štruktúry priemyslu máme iks od-

vetví, ktoré  omnoho viac  prispeli k zvýšeniu exportu a vý-

konnosti ako minulý rok.

 

     Tak veľmi prosím a apelujem,  už sme dávno preč od plá-

novanej, centrálnej ekonomiky, máme  trh, máme trhovú štruk-

túru, máme  podnikateľské subjekty, ktoré  sa správajú podľa

ponuky a dopytu na trhu, a situácia by sa takto mala vykres-

ľovať, toto by  malo byť jednotné v našom  parlamente. V os-

tatných veciach, samozrejme, nenamietam  nič proti tomu, keď

má niekto celkom iný názor  a podľa svojej úvahy ho  prezen-

tuje.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán  poslanec  Baránik. Faktická

poznámka nie je možná na faktickú poznámku.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi, aby som sa aj  ja vyjadril k správe o štát-

nom záverečnom účte.

 

     Štátny  rozpočet je  najdôležitejší nástroj rozpočtovej

politiky,  ktorá  spolu s monetárnou  politikou rozhodujúcou

mierou ovplyvňuje hospodársku politiku štátu. Návrh štátneho

záverečného účtu  bilancuje  hospodárske výsledky  roku 1996

vo väčšom  rozsahu, ako bolo doposiaľ  zvykom. Tento prístup

k hodnoteniu výsledkov hospodárskeho roka považujem za veľmi

správny.  Výdavky štátneho  rozpočtu svojimi multiplikačnými

dôsledkami  významnou  mierou  ovplyvňujú  hospodársky rast.

Akou mierou to ovplyvňujú,  zatiaľ presne určiť nevieme. Po-

trebné sú na to výsledky za dlhšie časové obdobie.

 

     Štátny rozpočet v každom  prípade  výdavkami a príjmami

ovplyvňuje dopyt a ponuku, a tým  výrazne  vstupuje do všet-

kých sfér  ekonomiky, ale aj  sociálnej oblasti. Preto  prí-

stup, ktorý zvolilo ministerstvo financií, že vo väčšom roz-

sahu bilancuje hospodárske výsledky vo vzťahu k štátnemu zá-

verečnému účtu, považujem za veľmi správny.

 

     Výsledky ekonomiky dokazujú, že dochádza ku kvalitatív-

nym zmenám. Uvediem aspoň  niektoré. Mení sa podiel investí-

cií na hrubom domácom produkte. Tento podiel prekročil objem

30 %. Doposiaľ to nebývalo zvykom. Zväčšuje sa podiel inves-

tícií  do strojov a zariadení, aj keď značná  časť pre nevý-

robnú sféru. Rýchlo rastie reálna  mzda. V roku 1996 v prie-

mysle vzrástla o 8,2 %. Taký rast sa nezaznamenal ani na za-

čiatku päťdesiatych rokov.  Príjmy domácností tvorili zhruba

80 % hrubého domáceho produktu.  Zaraďujeme sa tým medzi po-

predné ekonomiky sveta.

 

     Patríme medzi  najviac otvorené ekonomiky.  Tým je naša

ekonomika  ľahko zraniteľná.  Tomu sa  dá brániť  len vyššou

ochranou trhu a väčšou diverzifikáciou  zahraničnoobchodných

vzťahov. Relatívne rýchle rástli úspory, čím sa vytváral po-

tenciál pre úverové zdroje,  avšak schodok štátneho rozpočtu

ku koncu roku 1996 výrazne znížil úverové zdroje, a tým sťa-

žil prechod do roku 1997 v tejto oblasti. Zdroje zo zahrani-

čia tvorili v minulom  roku 5,5 mld. Oproti predchádzajúcemu

roku vzrástli o 17 %. To  je dôkaz väčšej dôvery v našu eko-

nomiku.

 

     Negatívnou črtou hospodárskych výsledkov v minulom roku

bolo pasívne saldo zahraničného obchodu. Príčiny sa analyzo-

vali na rôznych úrovniach, preto sa nebudem o tom zmieňovať.

Rýchlejšie oproti predchádzajúcemu obdobiu rástla medzispot-

reba, čo treba považovať za negatívnu črtu vývoja ekonomiky.

Ale treba si uvedomiť, že na tento vývoj má vplyv aj metodi-

ka na  základe národných účtov,  kde v sektore  vlády, ktorý

nemá výkony, ale má  materiálové náklady a materiálové služ-

by, tie sa spočítajú a reprezentujú pasívnu hodnotu pridanej

hodnoty, ktorá sa odpočíta, to znamená, že tým  znižuje cel-

kový objem  pridanej  hodnoty a, samozrejme, tým aj  hrubého

domáceho produktu. To nie  je rozhodujúci vplyv, ale upozor-

ňujem, že  aj toto hrá  negatívnu  úlohu a treba to brať  do

úvahy.

 

     Ďalšou  negatívnou črtou  bol rýchlejší  rast miezd ako

produktivity práce. Treba si uvedomiť,  že ak by tento trend

pokračoval, tak  sa tým vytvára potenciál  na rast inflácie.

Je relatívne vysoká marža bánk, a to do značnej  miery nega-

tívne ovplyvňuje podnikateľské zámery, pretože vysoká úroko-

vá miera bráni využiť množstvo podnikateľských zámerov, kto-

ré by za iných okolností boli efektívne.

 

     Vážnym problémom je pokles ziskovosti finančných inšti-

túcií. Totiž do úvahy treba  vziať skutočnosť, že sme vytvo-

rili podmienky na zlepšenie portfólia bánk, ale súčasne toto

vytvára priestor, aby sa banky  správali tak, ako sa správa-

jú, to znamená,  že vykazujú menší  objem zisku, a tým menší

zdroj  pre štátny  rozpočet. Treba  zvážiť, čo  je relatívne

efektívnejšie.

 

     Každý  rok máme  problémy s naplnením  príjmov štátneho

rozpočtu. Nebolo  to inak ani v minulom  roku.  Bez prijatia

ráznejších opatrení sa to nedá riešiť. V záujme toho odporú-

čam  prijať opatrenia  na obmedzenie  šedej ekonomiky  alebo

čiernej ekonomiky, ktorej rozsah sa  odhaduje na viac ako 40

mld. Sk. Ministerstvo hospodárstva  už viac rokov sľubovalo,

že pripraví trhový poriadok.  Doposiaľ sa tak nestalo. Preto

je žiaduce, aby ministerstvo  hospodárstva v tomto smere vy-

vinulo  väčšiu iniciatívu. Bez  novely  Obchodného zákonníka

upravujúceho zameranie činnosti  obchodných spoločností, na-

kladanie s majetkom, ručenie a podobne  nezabránime rozsiah-

lym daňovým únikom, aké v súčasnosti sú. Vzťahuje sa to pre-

dovšetkým na spoločnosti s ručením obmedzeným, kde je enorm-

ný objem daňových únikov.

 

 

     Treba  tiež  prijať  novelu zákona o daňových  orgánoch

a vytvoriť lepšie podmienky na ich fungovanie  v umiestnení,

v technickom vybavení, odmeňovaní a hmotnej zainteresovanos-

ti.

 

     Máme  pomerne veľký  rozsah priamych  platieb. V každej

trhovej ekonomike  rozsah priamych platieb  sa minimalizuje.

A tým, že máme vysoký podiel, dochádza k veľkým únikom, pre-

tože pomerne  značná  časť prostriedkov  sa neeviduje, a tým

uniká zo zorného poľa daňových orgánov.

 

     Ďalej je  žiaduce zaviesť poriadok do  evidencie a kon-

troly nezamestnaných, ktorí sú veľmi často zamestnaní, neod-

vádzajú  z príjmu  dane a  nevykonávajú platby  do sociálnej

a zdravotnej poisťovne.

 

     To, že naše makroekonomické výsledky zaraďujú našu eko-

nomiku na popredné miesto medzi transformujúcimi sa krajina-

mi, je zásluhou aj rozpočtovej politiky. Rozpočtová politika

má rozsiahle  väzby na rôzne oblasti  ekonomiky a sociálneho

diania. Musí  sa z tohto hľadiska  aj posudzovať. Má predpo-

klady na výrazné ovplyvňovanie budúceho vývoja, a to tým, ak

je väčší  rozsah zdrojov, ktorý  sa použije na  podporu tých

sfér ekonomického  diania, ktoré  rozhodnú o budúcom vývoji.

Vychádzajúc z vývoja ekonomiky  treba zvážiť, či zo štátneho

rozpočtu ide dosť zdrojov do oblastí, ktoré rozhodnú o budú-

com vývoji.  Tu sa domnievam,  že pre budúce  obdobie je po-

trebné zvýšiť zdroje na rozvoj vedy, vývoja a výskumu so za-

meraním na zabezpečenie vyššieho podielu  sofistikovanej vý-

roby. A taktiež zvýšiť zdroje na potreby prípravy kvalifiko-

vanej mladej generácie, ktorá rozhodne o úspechu vývoja spo-

ločnosti v nasledujúcich rokoch.

 

     V posledných rokoch je  schodok štátneho rozpočtu rela-

tívne vysoký. Vláda sa usiluje tento schodok každoročne umo-

rovať. Každý schodok je relatívne  drahý špás. Možno ho rie-

šiť  rôznym spôsobom  alebo prijať  opatrenia na  obmedzenie

programov, ktoré prispievajú k rastu schodku. A tu treba po-

vedať, že k takým  patrí  naša  sociálna  sféra, ktorá je na

podstatne  vyššej úrovni ako v iných krajinách, a taktiež aj

keď nie veľké, ale predsa  len výrazné zdroje na rozvoj poľ-

nohospodárstva. A ani tento kanál nemôžeme obmedziť, pretože

v porovnaní s inými krajinami je predsa len relatívne malý.

 

     V minulosti sa problémy  schodku štátneho rozpočtu rie-

šili  rôznym spôsobom.  Bola to  predovšetkým emisia peňazí,

ale  potom sa  vždy  hľadali  spôsoby, ako  utlmiť negatívne

dôsledky  emisie.  Robilo  sa  to predovšetkým intervenciami

cien zo známych zdrojov, ktoré boli v roku 1990 zablokované.

Zo všetkých známych  spôsobov ako  riešiť  schodok  štátneho

rozpočtu, a tých je v praxi a teórii pomerne veľa, najschod-

nejšou cestou je tá, ktorú volí naša vláda, a to je umorova-

nie  cez dlhopisy.  Umožňuje neobmedziť  sociálnu sféru, ale

vytvára súčasne  podmienky na budúci  rast. Niečo to  stojí,

ale inak sa to nedá riešiť.

 

     Výhodou našej  hospodárskej politiky je,  že rozpočtová

a monetárna  politika sú  koordinované. Ak  schodok štátneho

rozpočtu vedie k rastu úrokovej miery, dochádza k vytláčaniu

investícií. To sa u nás v súčasnosti mierne prejavuje, preto

treba vykonať opatrenia na  obmedzenie schodku štátneho roz-

počtu. V týchto dňoch schodok štátneho rozpočtu je na úrovni

približne 10 mld. Sk, čiže  z tohto hľadiska je situácia re-

latívne priaznivá. Bolo by chybou,  ak z obavy o rast úroko-

vých mier by došlo k obmedzeniu  financovania perspektívnych

verejných  prác, čo  by sa  nepriaznivo  prejavilo v budúcom

ekonomickom raste.

 

      V podstate sú známe  štyri možnosti zvýšenia rozpočto-

vých zdrojov. Je to predovšetkým zvýšenie objemu hrubého do-

máceho produktu,  zvýšenie daní, emisia  peňazí alebo získať

prostriedky predajom  štátnych  obligácií. Z uvedených dvoch

foriem naša  vláda uplatňuje  prvú a štvrtú. Predovšetkým je

to tá štvrtá priama forma, nepriama je podpora rastu hrubého

domáceho produktu.

 

     Medzi hranice obmedzujúce výšku štátneho dlhu ekonomic-

  teória a hospodárska  prax  zahrňuje  tieto:  Objem pro-

striedkov  rezervovaných na  splácanie štátneho  dlhu nesmie

blokovať aktivitu verejného sektora.  Tento problém sa u nás

rieši optimálne. Štátne zadlženie nesmie negatívne ovplyvniť

kapitálový a peňažný trh, hlavne viesť k rastu úrokovej mie-

ry.  Tu máme  problémy. Prijímanie  štátnych pôžičiek nesmie

mať vytláčací  efekt na investície  súkromného sektora. Toto

je pozitívne. Výška štátneho  dlhu nesmie vyvolať rast daňo-

vého zaťaženia  budúcich generácií. Aj to  sa správne rieši.

Negatívny vplyv rastu štátneho dlhu na agregátny dopyt a po-

nuku nesmie narušiť základný vzťah makroekonomickej rovnová-

hy. Toto máme alebo o toto  sa vláda usiluje, aby sa nič po-

dobného nestalo.

 

     Vážené dámy a páni, môj dojem  zo štátneho  záverečného

účtu je veľmi priaznivý, preto odporúčam vám, plénu Národnej

rady, aby sme  štátny záverečný účet v takej  podobe, v akej

sa predložil, schválili.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Vaškovič.

Nech  sa  páči,  pán  poslanec.  Potom  ako posledný vystúpi

v rozprave pán poslanec Černák.

 

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     myslím si, že moji predrečníci mali dosť obšírne vystú-

penia, dotýkali sa mnohých menej závažných i závažných prob-

lémov v rozpočtovom hospodárení.  Keď som sa rozhodoval, ako

ladiť svoj príspevok, nakoniec som  sa rozhodol, že sa pokú-

sim tak  trošku atypicky pozrieť  na štátny záverečný  účet,

a to cez prizmu programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že

problémy, ktoré sú  v rozpočte  a ktoré sú viac - dalo by sa

povedať - štrukturálne ako agregátne, majú svoje hlboké prí-

činy, a myslím si, že práve o týchto otázkach treba hovoriť.

 

     V programovom  vyhlásení  vlády sa  hovorí: "Rozpočtovú

politiku vláda založí na  princípe nezvyšovania daňového za-

ťaženia, postupne  ho bude  znižovať. Potrebné  zdroje  budú

akumulované na báze racionálneho vynakladania  verejných vý-

davkov a využitia  mimorozpočtových zdrojov." Aká je štatis-

tika? Daňové  zaťaženie od roku 1992 až do roku 1995 sa zvy-

šuje, za  rok 1996, žiaľbohu, nemáme  ešte  podklady. V roku

1992 sa  celkové  daňové  zaťaženie  meralo  daňovou  kvótou

34,4 % hrubého domáceho produktu, v roku 1993 36,8 %, v roku

1994 41,9 % a v roku 1995 44,2 %. Čiže  vychádzajúc z týchto

štatistických údajov sa mi zdá, že rozpočtová politika vlády

vôbec nie je založená na  tomto princípe, ktorý sa deklaruje

v programovom vyhlásení.

 

     Takisto druhá veta citácie, ktorú som povedal, vôbec na

základe správ Najvyššieho kontrolného  úradu, ale aj ďalších

analýz, nesvedčí o tom, že sa racionálne vynakladajú verejné

výdavky. Treba hľadať, samozrejme,  príčinu, prečo sa racio-

nálne nevynakladajú.

 

     Ďalší  citát z programového  vyhlásenia  hovorí: "Vláda

v čo najkratšom čase prijme  opatrenia na odstránenie pretr-

vávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschop-

nosť a  finančná nedisciplinovanosť." Viacerí predrečníci to

tu tiež spomínali, každý o tom hovorí už tretí rok, ale bolo

by dobré, keby pán podpredseda detailne povedal, aké razant-

né opatrenia vláda v tomto smere pripravila a či to bol naj-

kratší čas. Myslím si, že doteraz táto  vláda nijaké razant-

né opatrenia  v tomto smere  nepripravila. A to  je základný

štrukturálny  problém aj  rozpočtu  a  bude v  budúcnosti aj

v tejto ekonomike.

 

     Ďalej sa v programovom  vyhlásení hovorí: "Vláda upraví

vzájomné finančné  vzťahy medzi  obchodnými  spoločnosťami a

ich  dcérskymi spoločnosťami,  ktoré predstavujú  mimoriadny

zdroj  únikov príjmov  štátneho rozpočtu."  Pán podpredseda,

bol by som  rád, keby ste konkrétne povedali,  čo sa v tomto

smere urobilo. Podľa mňa skoro nič.

 

     V ďalšej časti programového vyhlásenia sa hovorí: "Oso-

bitnú  pozornosť bude  vláda venovať  deblokáciám pohľadávok

Slovenskej republiky v zahraničí tak, aby sa stali výraznej-

ším zdrojom  príjmov štátneho rozpočtu." Tu  by som vás pro-

sil,  pán podpredseda,  keby ste  nám povedali,  akou výškou

prostriedkov  prispeli  deblokácie  k  stabilizácii štátneho

rozpočtu počas doterajšieho obdobia.

 

     Ďalej sa v programovom vyhlásení konštatuje: "Na zákla-

de dvojročných skúseností - chápte to  od roku 1993 alebo už

od roku 1992 - "z uplatňovania  daňovej  sústavy bude  vláda

zabezpečovať jej ďalšie zdokonaľovanie  tak, aby bola jedno-

značná,  spravodlivá,  obmedzovala  možnosť  vzniku daňových

únikov a bola  pre  podnikateľov aj  občanov  zrozumiteľná."

Myslím si, že táto daňová  sústava  ako princíp, ako  systém

nie je zlá, ale samotná  konštrukcia daňových sadzieb, najmä

nejednoznačnosť, najmä nízka  zrozumiteľnosť, keď výklady si

každý robí sám - daňoví úradníci robia iné, ministerstvo fi-

nancií robí iné výklady. Čiže v tomto smere sa nedá povedať,

že by  daňová sústava bola jednoznačná,  vôbec sa nedá pove-

dať, že by bola spravodlivá, pretože daňovú zaťaženosť najmä

na dani  z príjmov predovšetkým nesú  tie dolné skupiny, ako

hovoria aj štatistiky, ktoré urobilo  ministerstvo financií.

Takže vidím tu veľký problém ani nie tak v daňových sadzbách

ako v tom, že daňová  sústava jednoducho umožňuje dosť veľký

priestor, resp. daňové  zákony v tej  forme, ako sú urobené,

dávajú dosť  veľkú možnosť  vzniku  daňových únikov. V tomto

smere sa nijaké razantné opatrenia neurobili.

 

     Ďalej sa v programovom  vyhlásení hovorí: "Racionalizá-

ciou  výdavkov  štátneho  rozpočtu  sa  vláda  bude  opierať

o účelnejšie  využitie  prostriedkov  v  rozpočtovej  sfére,

o postupné posilňovanie  zodpovednosti  miest a obcí za svoj

rozvoj s nadväzným  posilňovaním vlastnej príjmovej základne

a odstraňovaním prerozdeľovacích procesov medzi štátnym roz-

počtom  a rozpočtami  miest a  obcí." Myslím  si, že v tomto

smere opäť vláda neurobila prakticky nič, a keď urobíte, tak

urobíte tesne pred koncom volebného obdobia.

 

     Ďalší  problém, ktorý  vidím, že  sa vlastne nedodržuje

programové vyhlásenie,  je v tomto: "Vláda vytvorí podmienky

na využívanie podnikateľských aktivít Fondu národného majet-

ku, čím zabezpečí solventnosť tejto inštitúcie." Je to výni-

močne  zaujímavá formulácia.  Získané zdroje  budú slúžiť na

financovanie  vybraných  rozvojových  projektov.  Pokiaľ  to

umožnia prostriedky Fondu národného majetku, vláda nevyluču-

je možnosť ich použitia na stabilizáciu dlhovej služby. Tým-

to vláda zakladá aktívny a dlhodobejší prístup k plneniu dl-

hovej služby. No, myslím si, že tu je komentár zbytočný. To-

tiž nie  to, že dlhopisová  metóda tu existuje,  ale spôsob,

ako realizujete  dlhopisovú metódu, postavil  Fond národného

majetku do totálnej nelikvidity a vlastne táto obrovská mož-

nosť,  ktorá tu  bola, ako  sanovať dlhovú  službu, ktorá je

problematická  a jednoznačne  je to  najproblematickejší bod

štátneho rozpočtu, prakticky ste si túto možnosť akosi auto-

maticky  vylúčili,  a tým  dochádza  k  obrovským  pretlakom

v štátnom rozpočte a tie pretlaky sa ešte len teraz začnú.

 

     Taký posledný, nezrozumiteľný programový cieľ, ktorý si

dodnes neviem vysvetliť, je nasledovný citát: "Zámerom vlády

bude konsolidovanou  rozpočtovou politikou  zabezpečiť v na-

sledujúcich štyroch rokoch postupný pokles deficitu štátneho

rozpočtu v metodike  menového  fondu  na 3 % z HDP s  cieľom

postupne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet." Skutočne  tejto for-

mulácii nerozumiem.  Aj keď osobne som  zástancom čo najniž-

ších deficitov,  stále si ešte  myslím, že z hľadiska  výšky

deficitu ešte stále to nie  je najväčší problém, ale problém

je v tom,  že deficit  si môže  dovoliť  ten, ktorému jednak

ako-tak funguje ekonomika a ktorý môže prefinancovať deficit

dlhými peniazmi, a nie ten, ktorý musí prefinancúvať defici-

ty krátkymi peniazmi. Takáto politika sa nedá robiť viac ako

jeden alebo jeden a pol roka, potom nastane krach.

 

     Čiže myslím si, že tento rozpočet, ktorý vláda zostavi-

la a ktorý nakoniec v tej logike parlament schválil, vlastne

dá sa  povedať, že štatisticky sa  splnil alebo pohyboval sa

v rámcoch, v ktorých sa  predpokladal, odchýlky v záverečnom

účte  sú minimálne,  ale považujem  filozofiu toho rozpočtu,

ktorý bol robený, za vyslovene  krátkodobú, neboli v nej ob-

siahnuté podľa mňa žiadne stredné  a dlhodobé momenty tak vo

vzťahu k rozvojovým impulzom, ako aj vo vzťahu k menovej po-

litike a ku kapitálovému trhu.

 

     Dovolil  by som  si ešte  jednu citáciu,  pri ktorej už

fakt  neviem, či  sa mám  zasmiať, alebo plakať: "Vláda bude

podporovať ďalší  rozvoj kapitálového trhu tak,  aby sa stal

transparentným,  aby  kvalitou  svojich  služieb  zodpovedal

štandardu v Európskej únii a aby sa stal  akcelerátorom oži-

venia slovenskej ekonomiky a zároveň  jedným zo stabilizáto-

rov proinvestične orientovaného  ekonomického prostredia pre

domácich a zahraničných investorov." A nakoniec sa tam píše:

"Zdokonaliť zákonný rámec ochrany práv drobných investorov."

Tak  toto už  skutočne nepotrebuje  žiadny komentár, pretože

každý krok, ktorý vláda urobila počas svojho obdobia, smero-

val k likvidácii  kapitálového trhu a dnes žneme z neho ovo-

cie.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne  pánu  poslancovi  Vaškovičovi. Slovo má

posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Černák. Nech sa

páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pre  tých, ktorí  majú záujem  vypočuť si,  čo sme  pri

schvaľovaní  rozpočtu hovorili, čo sme  predpokladali, a aká

nakoniec bola  skutočnosť, dovoľte mi, aby  som sa v nadväz-

nosti na príspevok kolegu  Vaškoviča zameral na dve oblasti:

štátny dlh, štátne finančné aktíva a pasíva a potom konkrét-

nejšie na čerpanie v niektorých konkrétnych kapitolách.

 

     Hoci sa v návrhu štátneho  záverečného  účtu hovorí, že

podiel štátneho  dlhu na vytvorenom  HDP klesol, keď  sa po-

zriete na rok 1994, tak príjmy boli približne na úrovni roka

1996,  vtedy bolo 6,75 miliardy korún, dnes 6,4 mld. Výdavky

z kapitoly Štátny dlh však vtedy  boli vo výške 26,4 miliar-

dy, ale za minulý rok už  to bolo 31,8. To znamená, že defi-

cit sa z roka na rok  prehlbuje. V komentári sa teda vyzdvi-

huje pokles podielu, ale mne nie je celkom jasné, či HDP bo-

lo vypočítané  v bežných cenách, alebo  v stálych cenách, či

tam bol očistený vplyv inflácie, a preto by som bol rád, ke-

by mohol k tomu pán podpredseda vlády zaujať stanovisko.

 

     Trošku hlbšie som rozobral kapitolu Štátne finančné ak-

tíva a  pasíva, pretože v tejto  časti sa odzrkadľuje reálne

hospodárenie tak,  ako keď sa hospodári v domácnosti, a kon-

trolujete,  čo všetko  máte,  aké  záväzky a  pohľadávky. No

a súčasné  aktíva, to  znamená pohľadávky,  vklady a  príjmy

štátu sa v porovnaní s  minulým rokom znížili o 3,6 miliardy

korún. A  pasíva, to sú  záväzky, dlhy, splátky,  sa zvýšili

o 7,9 miliardy  korún. A ak sa  pozriete na štruktúru aktív,

je  zrejmé, že  vlastných finančných  prostriedkov má  tento

štát  minimum. Na celkovom objeme aktív,  ktoré sú okolo 100

miliárd korún, presne 99,7, sa prostriedky  získané z  pôži-

čiek na podporu platobnej bilancie  a z predaja štátnych po-

kladničných poukážok podieľajú 14 percentami. Najväčšie per-

cento na aktívach majú pohľadávky  voči zahraničiu, je to až

80 %. Ale keď sa  pozriete  bližšie na  to, aká je  reálnosť

návratu týchto pohľadávok, tak musíte spolu so mnou skonšta-

tovať, že  je veľmi málo  pravdepodobné, že budú  vo väčšine

vymáhateľné, resp. prevažne ide  o nevymáhateľné položky. No

a tieto raz bude treba z  aktív odpísať a podľa môjho názoru

čím skôr, tým lepšie. Najväčším úspechom deblokácie bolo fi-

nančné vyrovnanie  dlhu Ruskej federácie. Aj  to nebolo teda

finančné vyrovnanie, ale hmotnými dodávkami vo výške 6,5 mi-

liardy korún.

 

     Slovenské  banky sa    museli  pozrieť pravde  do očí

a museli svoje pohľadávky preklasifikovať podľa toho, aká je

asi pravdepodobnosť  vymáhateľnosti.  Preto si myslím, že je

najvyšší čas,  aby podobnú operáciu  urobila  aj vláda a aby

reálne očistila štátne  aktíva o nedobytné pohľadávky, ktoré

by potom  ukázali pravý stav majetkovej  a finančnej pozície

a vládneho sektora. Splácanie štátnych dlhov bude kulminovať

v budúcich rokoch  a v porovnaní so  zdrojmi, ktoré má vláda

k dispozícii na ich zaplatenie, to bude veľmi problematické.

 

     Celkovo hodnotím správu k štátnemu záverečnému účtu ako

najkomplexnejšiu, ktorá  sa podala, ale aj  tak niektoré in-

formácie  v nej  chýbajú. V  závere budem  navrhovať doplniť

uznesenie o niektoré konkrétne požiadavky.

 

     Dámy a  páni, ak si  spomeniete na diskusiu,  ktorú sme

mali vo vzťahu k rozpočtom miest a obcí, hovorili sme o tom,

že táto sféra je dosť ťažko skúšaná a ďalšie znižovanie bude

dosť  problematické. Mali  ste možnosť  sa presvedčiť  sami,

v mestách, v hlavnom meste alebo v ostatných mestečkách, aký

je  stav komunikácií,  koľko  môžu  investovať, obce a mestá

len tak-tak  dokážu udržovať základnú  čistotu a osvetlenie.

Zdanlivo by sa vám zdalo,  že hospodárili s rozpočtovým pre-

bytkom, je  to vo výške 2,27  miliardy, ale prosím, všimnite

si aj ten  fakt, že o 2,5 miliardy vzrástla zadlženosť tejto

sféry, to znamená, že brali úvery, vypisovali obligácie a že

teda  čiastočne im  pomáhali granty  zo štátneho  sektora na

konkrétne akcie, ktoré tvoria až 14 % ich rozpočtov.

 

     Veľmi  rád by  som  sa  opýtal pána  podpredsedu vlády,

a bol by som rád, keby mi mohol na tú otázku konkrétne odpo-

vedať, koľko stála slovenský rozpočet reforma verejnej sprá-

vy.  Určite si  pán Kozlík  spomenie na  moje vystúpenie pri

schvaľovaní zákona o novom územnom a  správnom  členení Slo-

venska. Vtedy som sa pýtal,  koľko to bude stáť podľa zákona

o rozpočtových pravidlách,  ak to je väčšie,  ako je rezerva

vlády, zákon môže platiť len od 1. 1. Vtedy  mi pán podpred-

seda lakonicky  odpovedal, že sa zmestí  do rezervy. Rezerva

bola vtedy jedna miliarda. A keď som túto otázku položil pri

poslaneckom prieskume, zastavili sa náklady na čísle 2,8 mi-

liardy korún. Je to správna informácia, pán podpredseda? Po-

rušil sa zákon o rozpočtových pravidlách? Prosím, odpovedzte

mi.

 

     Určite si,  pán podpredseda, spomeniete aj  na moje vy-

stúpenie, kde som hovoril o podpornej  banke, o tom, že pro-

striedky vyčlenené  na podpornú banku sú  zbytočné. Som rád,

že čas a ministerstvo  financií mi dalo za  pravdu,  že pod-

porná banka  nevznikla a že prostriedky  sa presunuli na iný

účel.

 

     Pán podpredseda, budem trošku  lakonický, ale ja by som

odporúčal do štátneho rozpočtu  medzi výdavkové kapitoly za-

viesť aj  kapitolu náklady pána Rezeša.  Dovoľte mi, aby som

veľmi stručne spočítal, koľko  stáli daňových poplatníkov na

Slovensku  konkrétne  aktivity  VSŽ a hospodárenie  Železníc

Slovenskej republiky.  Nebudem to rozoberať  veľmi do hĺbky,

je vám zrejmé, že na  základe medzivládnej dohody záväzky na

úpravarenský kombinát v Dolinskej  na Ukrajine prevzala slo-

venská vláda a prakticky v tom  čase, keď  prevzala náklady,

previedla vlastníctvo na VSŽ. V  roku 1996 nájdete v rozpoč-

te,  že vlastne  na túto  súkromnú akciu  VSŽ sa zo štátneho

rozpočtu venovala suma 361 miliónov  korún. Nenapadá mi teda

nič  iné, len  toto započítať  ako dar  slovenských daňových

poplatníkov pánu Rezešovi.

 

     No a dovoľte mi len  veľmi stručne sa pozrieť na hospo-

dárenie v rezorte dopravy, za  ktoré bol pán minister zodpo-

vedný, a položte si spolu  so mnou  otázku,  prečo slovenské

železnice, ktoré z tohto rozpočtu dostali dotáciu 2 miliardy

korún na osobnú dopravu, ktoré dostali 861 miliónov korún na

opravu železníc, dali veľkoryso  zľavu VSŽ, ktorá predstavo-

vala približne 900 miliónov  korún. Priamy dar, priama dotá-

cia súkromnej firme, znova náklad na adresu pána Rezeša.

 

     Mimochodom, formou interpelácie som  sa opýtal pána mi-

nistra Jasovského, prečo túto  úľavu dostala zahraničná fir-

ma, ktorá je registrovaná  v Lichtenštajnsku, a či účtovanie

niekoľko miliárd  dopravných nákladov VSŽ,  ktoré najprv idú

do Lichtenštajnska do banky a potom sa vrátia  na Slovensko,

nepovažuje za daňový únik.

 

     Dámy a páni, pozrite sa, ako v rezerve vlády svieti su-

ma 296 miliónov korún, ktorú  dostala Devín banka. Ak sa po-

zriete na personálne rošády vo finančnom a bankovom sektore,

najlepšia kvalifikácia,  ako dostať dobrý  post v slovenskom

finančníctve, je prejsť cez Devín banku. Dovoľte mi, aby som

sa vás  opýtal, pán podpredseda  vlády, ako sa  čerpala suma

60 miliónov korún,  ktorá sa  venovala  na  zlepšenie obrazu

Slovenska v zahraničí.  Jedným nešťastným rozhodnutím minis-

tra  Krajčiho  sme  utrpeli  škodu  možno 60 miliárd  korún,

a preto oveľa  viac urobíme, ak budeme  dobré meno zlepšovať

vnútornou politikou, a nie takýmito drobnými čiastkami.

 

     Pán podpredseda Ľupták horlil za preloženie Úradu prie-

myselného vlastníctva do Banskej  Bystrice. Vtedy sa hovori-

lo, koľko to bude stáť,  suma sa mohla využiť oveľa efektív-

nejšie. V roku 1995 to bolo 60 miliónov korún a teraz by bo-

lo dobré, keby sa na  ten osobný účet pripočítala ďalšia su-

ma, pretože ak sa pozriete do rozpočtu, tak v roku 1996 bola

suma 149 miliónov a tá sa  prekročila o 13 % a najmä kapitá-

lové výdavky  sa prekročili o 100 %, pretože  rozpočet pred-

pokladal len 48 miliónov  a skutočné kapitálové výdavky boli

dvojnásobné.

 

     Najvyšší kontrolný  úrad  si  posvietil  na rozpočet zo

všetkých stránok a mňa osobne  prekvapuje - nie je to priamo

v kompetencii pána  podpredsedu - tá  súhra medzi privatizá-

ciou, medzi štátnym majetkom  odštátneným na Fonde národného

majetku a vymáhaním pohľadávok  štátu. Ak si pozriete správu

Najvyššieho  kontrolného úradu,  okrem toho,  že rezort pána

Mráza prekročil svoje  výdavky o 619 %, tak  vám tam svietia

dve čiastky: Old Herold  dlhuje slovenskému rozpočtu 800 mi-

liónov korún, Pivovar Gemer 80 miliónov korún. Pritom nedáv-

no sa  veľká časť tohto pivovaru  privatizovala za veľmi vý-

hodných podmienok. Nuž, prečo ste sa nedohodli a prečo sa to

neprivatizovalo tak,  aby aspoň do fondu  prišli nejaké pro-

striedky,  ktoré by  aspoň čiastočne  urobili bilanciu medzi

hospodárením  tohto  subjektu?  Svietia  tam  ešte aj ďalšie

čiastky,  vo  všeobecnosti  porušovanie  predovšetkým zákona

o verejnom obstarávaní.

 

     Dámy a páni, ministerstvo  financií urobilo kus roboty,

štátny záverečný účet je podrobný, tých prostriedkov, s kto-

rými disponujeme, nie je veľa,  ale ja som si dovolil pouká-

zať na niektoré,  ktoré sa neúčelne čerpali a ktoré  by boli

určite  viac zarobili,  keby  sa  využili v zmysle  platných

právnych noriem.

 

     Dovoľte mi teda, pán podpredseda Kozlík, ešte raz zopa-

kovať dve zásadné otázky, ktoré som vám položil. Koľko stála

reforma verejnej  správy, a druhá otázka bola, prečo vlastne

štátny rozpočet dotuje aktivity a súkromnú  firmu pána Reze-

ša, keď  VSŽ je jedna  z najbohatších firiem.  Kúpila za mi-

liardu  Spartu, teraz  dala do  toho  ďalších  300 miliónov,

opravuje štadión,  nuž prečo ešte aj  štátny rozpočet by mal

prispievať čiastkou, ktorá je dosť veľká.

 

     A kolegyne a kolegovia, v záujme lepších informácií vás

všetkých, dovoľte  mi, aby som  navrhol doplnenie uznesenia,

ktoré je priložené v materiáli, v časti E, kde Národná  rada

žiada vládu, o tento  text: "Žiada vládu Slovenskej republi-

ky, aby do Národnej rady Slovenskej republiky bola predlože-

ná informácia, ktorá bude  obsahovať: podrobný prehľad o ga-

ranciách na úvery, za ktoré vláda prevzala záruku, v členení

podľa  splátok  na  jednotlivé  roky,  prehľad o podmienkach

všetkých emisií  štátnych  dlhopisov a o štátnych pokladnič-

ných poukážkach, prehľad o klasifikácii vymáhateľnosti vlád-

nych  pohľadávok,  prehľad  o  splátkovom kalendári všetkých

vládnych pôžičiek, informáciu o spore  s Československou ob-

chodnou  bankou vrátane  dlhu, ktorým  je zaťažená slovenská

inkasná jednotka." A v súvislosti s tým, že  česká  vláda už

ohlásila privatizáciu Československej  obchodnej banky a Ko-

merčnej  banky, by  som privítal,  keby v  materiáli bolo aj

niekoľko slov o tom, ako  sa slovenská vláda pripravuje, aby

významné majetkové podiely,  ktoré prostredníctvom Fondu ná-

rodného majetku  máme, sa neznehodnotili.

 

     Podrobný text som prečítal a odovzdávam ho písomne pánu

spoločnému spravodajcovi.  Prosím vás o  podporu, nie je  to

nič namierené proti ministerstvu financií, sú to informácie,

ktoré vám pomôžu lepšie plniť vaše poslanecké povinnosti.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  to  bol  posledný  vystupujúci  v rámci rozpravy

k tomuto  bodu  programu.  Pýtam  sa  pána podpredsedu vlády

a ministra  financií,  či  sa  chce  vyjadriť  k vystúpeniam

z rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  vyjadril k niektorým  okruhom,

ktoré zazneli vo vystúpeniach jednotlivých rečníkov k návrhu

štátneho záverečného účtu za rok 1996.

 

     V prvom rade, pokiaľ  ide o stanovisko Najvyššieho kon-

trolného úradu, myslím si, že išlo o konkrétne kritické sta-

novisko,  hodnotenie Najvyššieho kontrolného úradu. Nesporne

vždy bude  platiť, že účinnosť práce  daňových, colných úra-

dov, účinnosť celej tej  práce v oblasti efektívnejšieho vy-

nakladania výdavkov  možno vždy zlepšovať,  a myslím si,  že

racionálne, korektne boli tieto problémy v správe Najvyššie-

ho kontrolného úradu ohodnotené.

 

     Kým sa  dotknem jednotlivých problémov,  ktoré predseda

Najvyššieho kontrolného úradu načrtol, ktoré vidím z pozície

najmä ministerstva financií ako najdôležitejšie, v prvom ra-

de by som  pripomenul, že za tri roky  fungovania v podstate

novej  daňovej  sústavy  sa  zvýšili  daňové  a colné príjmy

o takmer 50 %. Je to nebývalý  prírastok  daňových a colných

príjmov  v európskom  meradle. To  naznačuje, aj  o koľko sa

znížil podiel  tieňovej ekonomiky napriek  tomu, že nesporne

rozsah  tejto ekonomiky  je stále  veľký a  treba intenzívne

pracovať ďalšími nástrojmi na znižovaní rozsahu tejto ekono-

miky.

 

     V každom  prípade v priebehu  činnosti tejto vlády  sme

prijímali viacero opatrení, ktoré zďaleka ešte nemajú prija-

té a implementované iné  tranzitívne ekonomiky. Je to naprí-

klad systém registračných pokladníc, sprísnenie odpočtov da-

ne z pridanej  hodnoty, ktorý  priniesol podstatné navýšenie

dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty v roku 1995, ale po-

tom v  dôsledku určitého dobehu  odpočtov paradoxne zníženie

príjmov práve  v oblasti tejto dane  v roku 1996. Je  to na-

príklad v oblasti colníc  zavedenie čiarkových kódov a moni-

torovania pohybu kamiónovej prepravy  v roku 1996 ako určité

opatrenie, ktoré je novinkou  aj pre colné správy európskych

krajín, zavádzame systém ASYCUDA,  rozvinuli sa exekučné ko-

nania, v podstate treba posilniť informatívnu základňu daňo-

vej sústavy,  kde tento rok chceme  investovať zhruba 1 mld.

korún  na podstatné  posilnenie  daňového a colného systému,

jeho previazanie. Takže intenzívne  sa v tomto kroky konajú,

nehovoriac o ďalšej aproximácii  daňových, colných  zákonov.

Podotýkam, že podobne aj  na rok 1997 plánujeme 10-percentný

nárast daňových colných príjmov, čo opäť naznačuje náročnosť

úloh v tejto oblasti.

 

     Pokiaľ išlo o určitú  kritiku veľkej fluktuácie pracov-

níkov najmä daňových úradov,  ide o nesmierne náročnú prácu.

Hľadáme spôsoby,  ako lepšie motivovať  pracovníkov aj daňo-

vej, aj colnej správy s tým,  že je to komplexný problém, na

ktorý reagujeme teraz v opatreniach vlády na mzdové usmerňo-

vanie, pretože skutočne dochádza k neúmernému, neprimeranému

nárastu miezd  v podnikateľskej sfére,  dokonca v stratových

podnikoch, ktoré neodráža vývoj  produktivity práce, na dru-

hej strane  v štátnom rozpočte si  nevieme vytvoriť dostatok

zdrojov na adekvátne ohodnotenie výkonných pracovníkov štát-

nej správy,  učiteľov, ďalších štruktúr  štátnych zamestnan-

cov, preto teda musia nastúpiť systémové riešenia, pokiaľ sa

nevedia dohodnúť odbory, zamestnávatelia, musí do tohto pro-

cesu vstúpiť vláda.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie  systémové kroky, urýchľujeme zave-

denie systému štátnej pokladnice. Rozhodol som na porade ve-

denia pred dvoma týždňami, že pokusné zavedenie štátnej pok-

ladnice bude od 1. 7. 1998. Na budúci týždeň sa bude vo vlá-

de schvaľovať  vykonávací projekt štátnej  pokladnice s tým,

že plný nábeh  štátnej pokladnice by mal byť  od 1. 1. 1999.

Opäť  budeme  prvou  tranzitívnou  ekonomikou, ktorá zavedie

v štáte túto zásadnú zmenu celého riadenia finančných tokov.

 

     Samozrejme, rezervy sú v prepojení celej daňovej colnej

správy s orgánmi činnými v trestnom konaní, v skvalitnení aj

činnosti týchto  orgánov, orgánov prokuratúry,  súdov. Sú to

staré známe problémy, ktoré  nemožno prekonať revolučne, ale

treba intenzívne tlačiť a skvalitňovať tento proces. Nespor-

ne ale  absentuje stále určité  povedomie v oblasti  daňovej

správy alebo celého daňového okruhu, že podnikateľský sektor

si stále nie dosť  osvojil určitú nezávislú, neformálnu čin-

nosť v oblasti odhaľovania daňových únikov, že si podnikate-

lia nie dosť uvedomujú, že pokiaľ tu existujú subjekty, kto-

ré neplatia  dane, že sú  konkurenčne vo výhode  cez tieňovú

ekonomiku voči  korektne správajúcim sa  podnikateľským sub-

jektom. Viackrát som to už spomínal, že ak totalitný štát je

stavaný  na  politických  informáciách,  trhový demokratický

štát je stavaný na ekonomických informáciách, to znamená, že

sa musí  rozvinúť aj inštitút  neformálnych, nezávislých in-

štitútov sledovania a odhaľovania daňových únikov.

 

     Ak sa dotknem pripomienok pána poslanca Košnára, v pod-

state mal  určitú pripomienku k  oblasti zadlženosti Sloven-

skej  republiky s tým - v podstate spomínala  to aj pani po-

slankyňa Schmögnerová -, že dochádza  k absolútnemu  nárastu

štátnej zadlženosti. Áno, myslím si,  že v porovnaní s tran-

zitívnymi a mnohými európskymi krajinami dochádza k určitému

miernemu  nárastu,  k  podstatne  miernejšiemu  nárastu  než

v mnohých  iných krajinách.  Na druhej  strane však dochádza

k relatívnemu poklesu štátneho dlhu alebo miery štátneho dl-

hu vo  vzťahu k hrubému domácemu  produktu, čo chcem defino-

vať, že rastie schopnosť  ekonomiky vyrovnávať sa so svojimi

záväzkami, pretože  sa zvyšuje potenciál  ekonomiky rýchlej-

šie, než rastie zaťaženosť ekonomiky štátnym dlhom.

 

     Do tejto oblasti smerovala aj otázka pána poslanca Čer-

náka, v akých hodnotových reláciách sa vyjadruje štátny dlh.

Štátny dlh vždy v reálnych cenách, bežných cenách a porovna-

nie s hrubým domácim produktom zase v bežných cenách. Keď sa

meria ekonomický rast, zásadné  číslo rastu hrubého domáceho

produktu vždy v stálych cenách.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky pani poslankyne Schmögnerovej,

v podstate kriticky  sa vyjadrovala k  určitým procesom pre-

klasifikovania štátnych záruk do návratných finančných výpo-

mocí. Musíme  aktívne  pracovať s kategóriou štátnych záruk,

a  je určite lepšie, než  dospieť k okamžitému plneniu štát-

nej záruky, riešiť to nejakým prechodným procesom, preklasi-

fikovaním do oblasti návratných finančných výpomocí, pokúšať

sa teda  rozkladať tie riziká  okamžitých vplyvov na  štátny

rozpočet  do  určitého   obdobia.  Podotýkam,  mnohé,  mnohé

z týchto  záväzkov štátu  vznikli rozhodnutiami  iných vlád.

Len  chybným  rozhodnutím  vlády  pána  Čarnogurského z roku

1991 sme sa museli teraz  pred pár týždňami zaoberať problé-

mom 7 mld. Sk záruky vlády v podniku Calex. Ale takéto záru-

ky, a nielen jeho vlády, to je problém viacerých vlád, exis-

tujú a musí sa s nimi vždy reálna vláda,  ktorá je pri moci,

vyrovnávať.  Hľadáme teda  určité pružné  modely, ako riešiť

záväzky štátu a ich  rozklad do dlhodobejšieho, širšieho ob-

dobia.

 

     Pokiaľ ide o problematiku deblokácií, bolo tu viac pri-

pomienok. Chcel by som povedať, že od roku 1994, keď sme za-

čali výrazne pracovať s deblokáciami, sa zvýšil  objem vymo-

žených pohľadávok  Slovenskej republiky z 0,7 mld. Sk na mi-

nuloročných 2,3 mld. Sk. Je  tu rádový pohyb, ktorý sa pohy-

buje medzi 50 až 100 % medziročne, takže je tu absolútne cí-

tiť  drive, výrazný  pohyb v schopnosti  vymáhať  pohľadávky

Slovenskej republiky. Popritom sme  minulý rok ešte dokázali

cez tovarové deblokácie vymôcť ďalších skoro 7 mld. Sk, tak-

že si  myslím,  že v roku 1996  sa dosiahol  zásadný  prelom

v oblasti deblokácií.

 

     Pokiaľ ide ešte o pripomienku pani poslankyne Schmögne-

rovej, že vláda schvaľovala  balík rozvojových projektov 17.

júna, chcel  by som informovať, že  vláda neschválila žiadny

takýto balík. Bol predložený takýto balík projektov, zásadné

výhrady som mal napríklad aj ja v pozícii ministra financií,

a tento materiál  sa stiahol. Štátny rozpočet  ani záruky už

v žiadnom  prípade  nebudú  samoobsluhou, s  výnimkou  možno

jedného-dvoch programov špeciálnej  výroby  vláda nebude dá-

vať garancie na konkrétne podnikateľské projekty a orientuje

vládne garancie  len na všeobecne  prospešné infraštruktúrne

projekty, kde  sa zvažuje udelenie štátnej  záruky na prefi-

nancovanie časti výstavby diaľnic, ale v žiadnom prípade te-

da  sa nepôjde  do  podnikateľských  projektov. Tak  v tomto

zmysle by som chcel uviesť veci na pravú mieru. Žiadny taký-

to balík vláda neschválila, stiahol sa z rokovania vlády.

 

     Pokiaľ ide  o ďalšie pripomienky  a viaceré vystúpenia,

smerovali skutočne ďaleko za  rámec štátneho záverečného úč-

tu. Chcem podotknúť jednu zásadnú  vec v rámci tých paramet-

rov a  musím kvitovať, že  aj viacerí opoziční  poslanci ko-

rektne  hodnotili v tomto zmysle  štátny záverečný účet,  že

výsledky,  rozpočtové výsledky  Slovenskej republiky  za rok

1996 boli  jednými z najlepších v Európe. Skutočne  to  boli

európske výsledky, čo ale stále  znamená, že  sa treba sprá-

vať maximálne  úsporne a v ďalších  rokoch bude treba hľadať

cesty na  maximálne znižovanie najmä  schodku, mám na  mysli

predovšetkým fiškálny schodok štátneho rozpočtu.

 

     Ak tu bola kritika  zo strany pani poslankyne Schmögne-

rovej, že  sme prijímali alebo požadujeme  od Európskej únie

určitú možnosť špecifického konania  v oblasti štátnej pomo-

ci,  že sa  teda stále  priraďujeme ku  krajinám, ktoré majú

ekonomické problémy, myslím si, že  to nie je zlá stratégia,

že sme krajinou, ktorá je v zložitých transformačných proce-

soch, ktorá má vysokú  mieru nezamestnanosti. Práve o vysokú

mieru nezamestnanosti  sme našu požiadavku  na Európsku úniu

stavali. Pozrite sa, Japonci, Švajčiari 80 percentami dotujú

poľnohospodárstvo, Nemci  na jednu marku vývozu  do Ruska 70

fenigov dotovali v roku 1996. Takže sa stretávame s výrazný-

mi štátnymi  podporami aj vyspelých  západných krajín, takže

sa musíme aj my usilovať  o určité možnosti špecifického ko-

nania. V  žiadnom prípade táto  požiadavka na Európsku  úniu

nevychádzala z  toho, že by  slovenská ekonomika nemala  tie

parametre,  ako ich  avizujeme. Je  to, domnievam  sa, stále

najlepšia  ekonomika z  tranzitívnych krajín  a neopieram to

o svoj osobný  názor, opieram to o  názory významných zahra-

ničných ekonomických inštitúcií.

 

     Pokiaľ išlo o určitú polemiku k vystúpeniu pána poslan-

ca  Lysáka, určité  námietky, že  vyjadril príliš  plánovací

pohľad na  oblasť vývoja exportu, nemyslím  si, pán profesor

Filkus, že to bol až natoľko plánovací pohľad. Naopak, musí-

me sa učiť trhové  plánovanie. Nemáme ho absolútne zvládnuté

a musíme túto dimenziu posilniť. Vyspelé západné krajiny bez

problémov majú  plánovacie úrady a zapodievajú  sa, a nielen

Japonci, aj ďalšie krajiny, Holanďania  - vy to dobre pozná-

te, pán  profesor - zapodievajú  sa trhovým  plánovaním a aj

export vyspelé  krajiny tvrdo organizujú  rôznymi formami či

štátnej podpory, či inými  možnosťami podpory exportu, exim-

bankami, proexportnými  dotáciami. Takisto  na úrovni štátu,

vlád sa organizujú kvalifikované ochrany trhu. Takže po tej-

to linke, myslím si, ideme aj my. Sme za to niekedy kritizo-

vaní, ale nerobíme nič iné, než robia západné krajiny. Pokú-

šame sa to v maximálnej  miere identifikovať a implementovať

do  našich rozhodovacích  riadiacich procesov.  Ja som takto

vnímal aj vystúpenie pána poslanca Lysáka.

 

     Čo  sa  týka  vystúpenia  pána  poslanca Vaškoviča, sám

vniesol určitú pochybnosť do  svojho vystúpenia, pretože ne-

pozná  výsledky v oblasti  daňového  zaťaženia za  rok 1996.

Takže  by som  veľmi rád  poopravil názory  na to, že daňové

kvóty na Slovensku sa zvyšujú. Áno, do roku 1995 daňová kvó-

ta I, to znamená základné dane,  aj daňová kvóta II, to zna-

mená poistné,  platby  poistného rástli,  ale v roku 1996 už

došlo k poklesu  najmä v daňovej kvóte I, predovšetkým v dô-

sledku zníženia dane z pridanej  hodnoty a aj celkovej daňo-

vej kvóty. Takže v žiadnom  prípade už na Slovensku neplatí,

že sa zvyšuje daňové zaťaženie,  aj keď je pred nami zásadná

úloha a riešime ju v novele zákona o dani z príjmov. V novom

zákone o dani z príjmov, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od

1. 1. 1998, kde chceme  predsa len objektivizovať úroveň da-

ňového zaťaženia vo väzbe na uplynulé miery inflácie. Chceme

riešiť aj otázky urýchlenia odpisov, motivácie na investova-

nie atď. To by mal byť  ďalší významný krok k zníženiu daňo-

vého zaťaženia,  priblíženia našej daňovej  sústavy vyspelým

európskym daňovým  systémom s tým, že v novom  zákone o dani

z príjmov  aj oddeľujeme fyzické a právnické  osoby, aby  sa

sprehľadnil daňový systém pre užívateľov.

 

     Nesporne vždy budú diskusie o tom, či je daňová sústava

dostatočne  zrozumiteľná.  Chcem  zásadne  komentovať určitú

kritiku, že  je príliš veľa  výkladov okolo daňových  pravi-

diel. Podotýkam, jediný, kto definitívne môže vyložiť ktorý-

koľvek ekonomický aj iný zákon,  je súd. Takže to je konečná

inštancia. Nikdy sa nemôžeme vyhnúť  tomu, že môže byť desať

názorov na  jedno ustanovenie daňového  zákona. Konečnou in-

štanciou je vždy súd. Je  to mladá daňová sústava, to zname-

ná,  že si v priebehu  krátkeho  obdobia  zatiaľ len vytvára

jednoznačné výklady konkrétnych daňových pravidiel.

 

     Deblokácie som spomínal, že  je tu pomerne razantný vý-

voj, takže toto už nebudem z hľadiska vystúpenia pána Vaško-

viča komentovať.

 

     Pokiaľ ide o verejné výdavky a kritiku, že rastú verej-

né výdavky, predovšetkým klesajú bežné výdavky, a to sa deje

aj v konštrukciách štátnych rozpočtov, teda aj  v tom reáli.

Na druhej strane ale rastú  verejné výdavky v oblasti infra-

štrukturálnych investícií,  ale domnievam sa,  že to nie  je

negatívny faktor.  Na Slovensku musíme  vytvoriť takú infra-

štruktúru, ktorá nebude brzdiacim elementom v rámci štruktu-

rálnych zámerov tohto štátu. Takže tu priznávam, áno, verej-

né výdavky v oblasti infraštruktúry rastú.

 

 

     Pokiaľ  ide o  financovanie  obcí  a miest,  zaznela tu

z viacerých strán určitá  kritika. Každoročne síce plánujeme

mierny nárast príjmovej stránky obcí a miest, ale  na druhej

strane reál  práve rastom základne, ktorou  sú dane právnic-

kých  a  fyzických  osôb,  podstatne  znamená vždy prírastok

príjmov obcí a miest. To  znamená, tá krivka má nespochybni-

teľne výrazne rastovú tendenciu. Na druhej strane nespochyb-

ňujem to, že obce a mestá majú problémy s financovaním pres-

ne tak,  ako ich má  aj štátny rozpočet,  ako s financovaním

majú problémy aj verejnoprávne  inštitúcie. Takže je to vše-

obecný problém, ktorý nikdy nezmizne, ktorý bude vždy fungo-

vať vo  väčšom či menšom meradle  v jednotlivých inštitútoch

štátu.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie  pána poslanca Černáka, položil

dve  otázky. Koľko  stála reforma  miestnej štátnej  správy?

Myslím si, že  číslo zhruba medzi 2 až  2,8 miliardami korún

vyjadruje rozsah v roku 1996. Na druhej strane  pán minister

vnútra i viacerí predstavitelia  vlády naznačovali, že sú to

jednorazové  výdavky na  založenie štátnej  správy, miestnej

štátnej správy, na reorganizáciu celého systému územnospráv-

neho členenia,  ktoré sa ale v dlhodobom  meradle zase vráti

k oveľa vyššej efektívnosti  vynakladania prostriedkov, pre-

tože  presúvame  prostriedky z rezortnej  úrovne do  orgánov

miestnej  štátnej správy,  ktoré lepšie  dovidia na potreby,

lepšie  dohliadnu  na  efektívnosť  alokácie  zdrojov. Takže

v dlhodobom  horizonte sa  určite prejaví  efektívnosť tohto

manévru. Neporušili  sme  žiadny zákon,  riešilo sa to v re-

zervných  položkách  Všeobecnej  pokladničnej  správy a bolo

odobrené aj závermi Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Pokiaľ ide o druhú otázku,  prečo sa kryjú náklady pána

Rezeša vo VSŽ, pán poslanec  Černák, to je kritika do vlast-

ných radov.  Ty si bol  člen vlády, a relevantný člen vlády,

ktorá rozhodovala o tom, že  sa prevezme záväzok za financo-

vanie  KŤUK Dolinská,  a nemyslím  si, že  to bolo nesprávne

rozhodnutie. Išlo o  strategický zámer Slovenskej republiky.

Ty si  možno dobre pamätáš, aké  útoky boli vtedy na  VSŽ aj

z pozície vtedajšieho prezidenta Havla, ktorý označil VSŽ za

horúce  peklo, možno  som nepoužil  úplne presný prívlastok,

a boli vtedy pomerne dramatické  útoky nielen na oblasť špe-

ciálnej výroby,  ktorú sme prakticky  rozhodnutiami federál-

nych inštitúcií  dostali skoro do  likvidácie. Podobné útoky

smerovali aj na ďalšie  oblasti, najmä hutníckeho priemyslu.

Takže  vláda rozhodovala  vtedy pod  výrazným časovým tlakom

a musela prijímať strategické  rozhodnutia. Pán poslanec, ty

si sedel v tej vláde, takže  vieš si túto otázku nesporne aj

zodpovedať.  Druhá vec  je, že  vláda prijala  tento záväzok

a každá  nasledujúca vláda  tento medzinárodný  záväzok musí

dostáť. A ja ako minister  financií musím tento záväzok roz-

počtovať. Národná rada každoročne v rámci výdavkovej stránky

štátneho rozpočtu rieši aj tento záväzok v konštrukcii štát-

neho rozpočtu.

 

     Takže na záver, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi

ešte raz definovať výsledok rozpočtového hospodárenia, ktorý

je vyjadrený v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky,

označiť ho  ako kvalitný výsledok.  Myslím si, že  sa predo-

všetkým naplnili  zámery  štátneho rozpočtu  na rok 1996, že

všeobecne rozpočtové  hospodárenie vysoko hodnotia  aj nezá-

vislé zahraničné  inštitúcie, a myslím si,  že k tomuto kva-

litnému výsledku prispel aj  tento parlament, ktorý schválil

rozpočet na rok 1996. Verím teda, že naplnenie tohto rozpoč-

tu potvrdí aj hlasovanie za štátny záverečný účet.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pýtam sa  pána spoločného spravodajcu,  či sa chce  vy-

jadriť  k rozprave.  Ak nie,  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu

o návrhu uznesenia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     predtým ako budeme hlasovať, chcel  by som vás ešte po-

žiadať, aby ste  si v prílohe  tlače 666a, kde  máte uznese-

nie, opravili rozpočtové výdavky 199 888 636 tisíc korún  na

správny údaj 191 888 636 tisíc Sk.

 

     Chcel by som ešte povedať,  že v návrhu na uznesenie sa

premietli odporúčania a závery  jednotlivých výborov a tento

návrh na uznesenie sa prerokoval aj v gestorskom výbore.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr  boli  návrhy  na  doplnenie  uznesenia, môžeme

pristúpiť k hlasovaniu o nich.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno,  ospravedlňujem  sa. V rozprave  vystúpili  šiesti

poslanci. Pozmeňujúci návrh formuloval len pán poslanec Čer-

nák, takže  najprv by sme mali  hlasovať o jeho pozmeňujúcom

návrhu, kde v časti E navrhuje  odporúčať  vláde...  Neviem,

mám ten návrh na uznesenie, pán predseda, predniesť?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak to predneste.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže, dámy a páni, budeme  hlasovať o návrhu  pána po-

slanca Černáka,  kde žiada doplniť časť E - žiada vládu, aby

Národnej  rade Slovenskej  republiky predložila  informáciu,

ktorá bude obsahovať podrobný prehľad o garanciách na úvery,

za ktoré  vláda prevzala záruku, v členení podľa  splátok na

jednotlivé roky, prehľad o podmienkach všetkých emisií štát-

nych  dlhopisov a štátnych  pokladničných  poukážok, prehľad

o klasifikácii  vymáhateľnosti vládnych  pohľadávok, prehľad

o splátkovom kalendári  všetkých vládnych pôžičiek,  aby sme

vedeli,  ako tieto  splátky vládnych  dlhov zaťažia  výdavky

štátnych  rozpočtov  v budúcich  rokoch,  informáciu o spore

s Československou obchodnou  bankou ohľadne dlhu,  ktorým je

zaťažená slovenská inkasná jednotka.  V súvislosti s tým, že

česká vláda už  ohlásila rozhodnutie sprivatizovať Českoslo-

venskú obchodnú banku a Komerčnú banku v Prahe (ich základné

imanie sa hodnotí na minimálne 40 miliónov Kč,  v ktorých má

Fond národného majetku, resp. ministerstvo financií a Národ-

  banka  Slovenska  akciové  podiely  pohybujúce  sa okolo

20 %), žiada vládu, aby informovala  Národnú radu Slovenskej

republiky  o krokoch,  ktoré podnikla,  aby mala  ona, resp.

Fond národného  majetku či Národná  banka Slovenska náležitú

ingerenciu na predprivatizačných rokovaniach, aké sú poistky

proti prípadnému znehodnoteniu  slovenských akciových podie-

lov v týchto inštitúciách. To je,  prosím, doplňujúci  návrh

pána poslanca Černáka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To sú  veci, ktoré si môžu  výbory kedykoľvek vyžiadať.

Neviem, či do takéhoto uznesenia to patrí. Ale, prosím, daj-

me o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento doplnok do uznesenia sme neprijali.

 

     Budeme hlasovať o uznesení  ako celku. Pán poslanec Ša-

gát chcel upozorniť, že časť uznesenia, ktoré prijal ich vý-

bor, nebola zapracovaná do uznesenia gestorského výboru spo-

ločnej správy.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán kolega poslanec, nie  všetky odporúčania výborov sa

musia premietnuť  do spoločnej správy. Mali  ste možnosť zú-

častniť sa na rokovaní gestorského výboru, kde sa prerokoval

návrh spoločnej správy a výbor ho odsúhlasil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to je jedna vec,  ale druhá vec je, že na

to máme predsa  rozpravu a v rámci rozpravy  to treba uplat-

niť. Neuplatnilo sa to, rozprava sa skončila, hlasujeme.

 

     Prosím, hlasujme o návrhu uznesenia ako celku so schvá-

lenými doplňujúcimi pripomienkami.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o uznese-

ní, tak ako ho máte predložené.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu  štátneho  záverečného účtu za

rok 1996.

 

     Ďakujem  pánu  podpredsedovi  vlády  aj pánu spoločnému

spravodajcovi. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     pred chvíľou sa nepovedala  pravda o tom, čo má obsaho-

vať spoločná  správa, pretože v § 79 ods. 4 sa hovorí jasne,

že gestorský výbor  schvaľuje  osobitným  uznesením spoločnú

správu  výborov obsahujúcu... atď., písmeno c) je informácia

o stanoviskách  výborov, vrátane  vlastného, najmä o tom, či

odporúčajú Národnej rade schváliť návrh zákona, a písmeno d)

hovorí o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výborov uspo-

riadaných podľa jednotlivých ustanovení.

 

     Pán spoločný spravodajca v gestorskom výbore jednoducho

ignoroval stanovisko Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci. Nie je to jednoduchá

otázka, pretože sa tu mal  vyriešiť dlh. Práve týmto uznese-

ním  sme sa  snažili vyriešiť  dlh zdravotníckej  poisťovne,

ktorý je vo výške 1,4 miliardy,  a požiadalo nás o to minis-

terstvo zdravotníctva.  My sme súhlasili a  prijali sme toto

stanovisko. Dnes to nebude. Som zvedavý, kto dlh 1,4 miliar-

dy uhradí a ako.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nebol to procedurálny návrh, ale akcepto-

val som  to, čo povedal  aj pán poslanec  Šagát, ale povedal

som,  že bol  tu jediný  priestor, ktorý  je v tomto prípade

možný, a to je rozprava,  kde uznesenie máme všetci pred se-

bou a na  základe takých poznatkov sa treba  v rozprave pri-

hlásiť a  dať uznesenie doplniť. Tak  to urobil pán poslanec

Černák. A rozpravu sme  skončili, takže nepripúšťam k tomuto

bodu žiadne pozmeňujúce, doplňujúce alebo procedurálne návr-

hy.

 

     Budeme pokračovať ďalším bodom.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     správa o menovom  vývoji v Slovenskej  republike za rok

1996.

 

     Správu máte  predloženú ako tlač 671  a spoločnú správu

výborov ako tlač 671a, ktorej  súčasťou je aj návrh na uzne-

senie Národnej rady.

 

     Správa sa podáva podľa § 3 ods. 1 zákona  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 566/1992 Zb.  o Národnej  banke

Slovenska, na základe ktorého je Národná banka povinná podá-

vať Národnej rade správy o menovom vývoji.

 

     Prosím guvernéra Národnej banky pána Masára, aby správu

uviedol.

 

 

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predkla-

dám na  rokovanie Národnej rady  Slovenskej republiky správu

o menovom vývoji v Slovenskej  republike za rok 1996. Menový

vývoj je v správe zakomponovaný do širších súvislostí makro-

ekonomického vývoja Slovenskej republiky, čiže správa podáva

pomerne  rozsiahlu  výpoveď o základných  tendenciách vývoja

slovenskej  ekonomiky,  doplnenú o množstvo  faktografických

údajov.  Preto sa  vo svojom  úvodnom slove  zameriam iba na

niektoré  oblasti makroekonomického  vývoja, ktoré základným

spôsobom ovplyvňovali a ovplyvňujú menový vývoj v Slovenskej

republike.

 

      Základnou  charakteristikou  menového  vývoja  v  roku

1996 bolo ďalšie upevňovanie vnútornej a vonkajšej stability

slovenskej koruny. Miera inflácie  medziročne poklesla o 1,8

bodu a dosiahla  koncom  decembra hodnotu 5,4 %. Ešte výraz-

nejší pokles  vidieť v priemernej  miere  inflácie, ktorá sa

znížila  z  hodnoty 9,9 % v roku 1995 na 5,8 % v  roku 1996,

čím pokračoval trend upevňovania vnútornej stability sloven-

skej koruny začatý v roku 1994.

 

     Slovenská koruna  si v uplynulom  roku udržala stabilný

kurz voči  menovému košu. I napriek  postupnému rozširovaniu

fluktuačného pásma oscilovala v priebehu celého roka v rela-

tívne úzkom rozpätí plus-mínus 2 % oproti centrálnej  parite

bez dramatických a výrazných  pohybov kurzu. Priaznivý vývoj

inflácie a výmenného kurzu predstavoval tak v roku 1996 spl-

nenie a dosiahnutie hlavného  cieľa menovej politiky ako zá-

kladu a zároveň nevyhnutnej podmienky na pokračovanie trans-

formačného  procesu  slovenskej ekonomiky a ekonomický rast.

Môžeme konštatovať, že slovenská koruna bola v uplynulom ro-

ku jednou z najstabilnejších  mien v rámci  transformujúcich

sa krajín.

 

    Napriek tomuto pozitívnemu vývoju sprevádzanému pokraču-

júcim  vysokým reálnym  rastom hrubého  domáceho produktu vo

výške 6,9 % by som rád upriamil vašu pozornosť i na niektoré

nie tak pozitívne tendencie  ekonomického a menového vývoja,

ktoré pri ich pokračovaní môžu vyvolávať riziká ovplyvňujúce

ďalšiu stabilitu  makroekonomického  vývoja v Slovenskej re-

publike.

 

     Zásadná zmena  oproti rokom 1994 a 1995 nastala v uply-

nulom roku v štruktúre  rastu hrubého domáceho produktu. Kým

na ekonomickom raste v roku 1994  aj v roku 1995 sa výraznou

mierou podieľal zahraničný dopyt, v roku 1996 hlavným fakto-

rom rastu  hrubého domáceho produktu  sa stal domáci  dopyt,

ktorý medziročne  vzrástol v stálych cenách o 21,1 %. Zahra-

ničný  dopyt výrazne  poklesol a vývoj  zahraničnoobchodných

vzťahoch pôsobil  vo vzťahu k dynamike  HDP opačným trendom.

Vysoký  domáci dopyt  sprevádzal dynamický  vývoj základných

menových agregátov,  predovšetkým peňažnej  zásoby a úverov.

Domáci dopyt rástol vo všetkých súčastiach, pričom najvýraz-

nejšie rástla tvorba hrubého fixného  kapitálu o 42,8 %, na-

sledovala konečnou  spotrebou  štátnej správy o 24,2 % a ko-

nečnou spotrebou domácnosti s nárastom o 7,2 %.

 

     Oživenie súkromnej spotreby ovplyvnila nielen znižujúca

sa miera úspor obyvateľstva, ale i pokračujúci predstih prí-

rastku  miezd pred  produktivitou práce,  ktorý sa  začal už

v roku 1995. V niektorých  nosných odvetviach sa nožnice me-

dzi prírastkom miezd a produktivitou práce výrazne roztvori-

li, čím založili možné  inflačné ohnisko. Pokračovanie také-

hoto vývoja, ako aj vysokej dynamiky rastu miezd môžeme sle-

dovať i v tomto roku.

 

     Dynamiku  dopytovej stránky  hrubého domáceho  produktu

pružne nesprevádzal zodpovedajúci  prírastok a štruktúra do-

mácej ponuky  viedla k postupnému  prehlbovaniu deficitu ob-

chodnej bilancie a bežného  účtu platobnej bilancie. Deficit

bežného účtu platobnej bilancie  po revízii zahraničného ob-

chodu za rok 1996 dosiahol hodnotu 64 miliárd Sk, čo je vyše

10 % hrubého  domáceho  produktu.  Okrem obchodnej  bilancie

vplýval na deficit bežného účtu platobnej bilancie i výrazne

nižší  prebytok  bilancie  služieb oproti rokom 1994 a 1995,

ktorý iba čiastočne zmiernil 70-miliardový deficit obchodnej

bilancie.

 

     Na prehlbujúcu sa zahraničnoobchodnú nerovnováhu reago-

vala v polovici minulého  roku Národná  banka Slovenska pre-

hodnotením  a  sprísnením  výkonu  menovej  politiky v snahe

zmierniť túto  tendenciu reguláciou vývoja  základných meno-

vých agregátov, peňažnej  masy a úverov. Účelom týchto opat-

rení bolo zmierniť dynamiku  domáceho dopytu. Koncoročné vý-

sledky roku 1996 v reálnej  ekonomike  potvrdili opodstatne-

nosť uskutočnených krokov v oblasti menovej politiky, pričom

ku koncu roka sa  zmiernila medziročná dynamika menových ag-

regátov a slovenská koruna  pokračovala  vo svojom stabilnom

vývoji.

 

     Kapitálový a finančný  účet  platobnej  bilancie pokryl

v plnom  rozsahu deficit  bežného účtu,  pričom ale nemôžeme

vysloviť úplnú spokojnosť s jeho  štruktúrou. Naďalej v jeho

štruktúre pretrváva  nízky podiel priamych  zahraničných in-

vestícií a podstatná časť deficitu  bežného účtu sa kryla na

úkor nárastu hrubej  zahraničnej zadlženosti, ktorá vzrástla

približne o 2 miliardy  amerických dolárov. Negatívom je jej

vysoký  podiel krátkodobého  financovania. Hrubá  zadlženosť

tak dosiahla ku koncu roka 1996 hodnotu 7,8 miliardy americ-

kých dolárov, pričom celé zvýšenie realizovala podnikateľská

sféra a obchodné banky.

 

     Za pozitívum uplynulého roku  môžeme označiť ďalšie po-

kračovanie trendu znižovania tzv. oficiálnej zahraničnej za-

dlženosti, to znamená vlády  Slovenskej republiky a Národnej

banky Slovenska.

 

     Devízové rezervy Národnej banky Slovenska a celého ban-

kového sektora v priebehu  roka vzrástli a oficiálne rezervy

Národnej banky Slovenska ku koncu roka pokrývali 3,3-mesačný

dovoz tovarov a služieb za rok 1996.

 

     V súlade  so zámermi postupného prechodu  na úplnú kon-

vertibilitu slovenskej koruny pokračovala ďalšia liberalizá-

cia  devízového režimu.  Liberalizáciou niektorých  položiek

kapitálového a finančného účtu sa posilnila možnosť rozvíja-

nia ekonomických, finančných a obchodných vzťahov pre podni-

kateľskú sféru,  predovšetkým v oblasti  priamych investícií

a prijímania úverov zo zahraničia so splatnosťou nad tri ro-

ky.  Tieto liberalizačné  kroky by  mali napomôcť urýchlenie

reštrukturalizácie  ekonomiky a získavanie dlhodobých inves-

tičných zdrojov, ktorých je  na domácom peňažnom a kapitálo-

vom trhu stále nedostatok.

 

     Vážené pani  poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi te-

raz obrátiť vašu pozornosť  na základné zámery menovej poli-

tiky v roku 1997 a niektoré  vývojové  tendencie od začiatku

tohto roku.

 

     Národná banka Slovenska pokladá stabilnú menu za hlavný

predpoklad a nástroj na pokračovanie transformačného procesu

slovenskej ekonomiky. Preto si vo svojom menovom programe na

rok 1997 opätovne  stanovila náročné charakteristiky vnútor-

nej a vonkajšej stability slovenskej  koruny s cieľom pokra-

čovať v stabilnej kurzovej politike a ďalej pokračovať v po-

stupnom znižovaní miery inflácie. Na dosiahnutie tohto cieľa

je nevyhnutné, aby sa  postupne zmiernili niektoré negatívne

tendencie ekonomického vývoja, ktoré sa začali v roku 1996.

 

     Z hľadiska vývoja obchodnej  bilancie za prvých päť me-

siacov tohto roku je evidentné,  že riziká vyplývajúce z de-

ficitu bežného účtu platobnej  bilancie z minulého roku pre-

trvávajú. Obchodná bilancia  vykazuje v roku 1997 v absolút-

nom vyjadrení takmer zhodný vývoj v porovnaní s rovnakým ob-

dobím minulého roku.

 

     Napriek tomu, že miera  inflácie v Slovenskej republike

patrí stále medzi najnižšie z transformujúcich sa krajín, ku

koncu mája vzrástla medziročne o 6,1 % oproti 5,4 % v decem-

bri 1996. V snahe napomôcť  obrat v oblasti zahraničného ob-

chodu, ako aj dosiahnutia menových cieľov pri zohľadnení zá-

merov vlády  vo schválenom zákone o štátnom  rozpočte na rok

1997  prikročila Národná  banka Slovenska  od začiatku  roka

k niektorým ďalším  zmenám vo výkone  menovej politiky, pre-

dovšetkým v oblasti operácií  na voľnom trhu. Opatrná menová

politika, ktorú sprevádza znižovanie dynamiky menových agre-

gátov, prináša i určité  negatívne javy, predovšetkým zvýše-

nie úrokových sadzieb na medzibankovom a peňažnom trhu. Toto

zvýšenie sa čiastočne  prejavilo i rastom úrokov za primárne

vklady, čo by  malo viesť k zvýšeniu miery  úspor a k tvorbe

prostriedkov na financovanie investícií.

 

     Na druhej strane to však zvyšuje i nákladovosť požičia-

vania si. Znižovanie úrokových  sadzieb podmieňuje i dôsled-

nejšia koordinácia menovej  politiky a hospodárskej politiky

vlády v smere zníženia dynamiky  domáceho dopytu najmä v ob-

lasti verejnej spotreby, ako i znížením dynamiky rastu miezd

a ich dôsledného previazania s produktivitou práce.

 

     Cieľom týchto krokov by malo byť zníženie dynamiky ras-

tu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na bezpečnú hra-

nicu oscilujúcu okolo 5 % hrubého  domáceho  produktu. Pred-

pokladá to spoločné úsilie Národnej banky Slovenska o zníže-

nie dynamiky rastu úverov, vlády o zníženie verejnej spotre-

by a miezd,  ako i podnikateľskej  sféry v smere  efektívnej

reštrukturalizácie výroby a uvážlivej mzdovej politiky.

 

     Udalosti, ktoré sa v nedávnych  dňoch udiali na sloven-

skom peňažnom a devízovom  trhu,  túto nevyhnutnosť len  po-

tvrdzujú. V poslednom  mesiaci to bola  aj slovenská koruna,

ktorá bola vystavená skúške jej pevnosti. To, že sa podarilo

v tomto období  udržať pevný kurz  slovenskej koruny, potvr-

dzuje  správnosť  stanovených  cieľov  menovej politiky, ako

i výberu nástrojov,  ktorými sa realizuje.  Zároveň ale uda-

losti nedávnych dní  zvýrazňujú nevyhnutnosť dôsledného pre-

viazania všetkých krokov hospodárskej, rozpočtovej a menovej

politiky s cieľom zmierniť už spomínané riziká ďalšieho eko-

nomického vývoja Slovenskej republiky.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som sa  na záver tohto vystúpenia poďa-

koval Národnej  rade Slovenskej republiky  za podporu, ktorú

Národná banka Slovenska v uplynulom roku od vás mala, ako aj

za podporu, ktorú sme získali v priebehu posledných týždňov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán guvernér.

 

     Teraz prosím spoločného  spravodajcu, ktorým bol určený

pán poslanec Lysák, aby nám podal správu o výsledku preroko-

vania predmetnej správy vo výboroch Národnej rady.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie  a Výboru  Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre  pôdohospodárstvo o výsledku

prerokovania správy o menovom  vývoji v Slovenskej republike

za rok 1996.

 

     Správu o  menovom vývoji v Slovenskej  republike za rok

1996  pridelil predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky

rozhodnutím číslo 1584 z 29. mája 1997 Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky  pre  financie, rozpočet a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre pôdohospodárstvo  na  prerokovanie  do 20. júna

1997.

 

     Ako gestorský  výbor určil predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú sprá-

vu o výsledku prerokovania  uvedeného materiálu vo výboroch,

ako aj návrh na  uznesenie Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     V súlade  s rozhodnutím predsedu  Národnej rady Sloven-

skej republiky z 29. mája 1997 číslo 1584 určené  výbory Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  prerokovali správu o meno-

vom vývoji v Slovenskej republike za rok 1997.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky, ktoré pred-

loženú  správu prerokovali,  ju svojimi  uzneseniami zobrali

zhodne na vedomie a odporučili  Národnej rade Slovenskej re-

publiky správu o menovom  vývoji Slovenskej republiky za rok

1997  vziať na  vedomie. Gestorský  výbor schválil  spoločnú

správu uznesením číslo 449 zo dňa 19. júna 1997.

 

     Zo  strany výborov  Národnej rady  Slovenskej republiky

ani poslancov sa nepredložili iné stanoviská, pripomienky či

pozmeňujúce alebo  doplňujúce  návrhy v súlade s § 75 ods. 2

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Výbor ma  poveril predniesť spoločnú  správu výborov na

schôdzi Národnej  rady v druhom  čítaní a navrhnúť  Národnej

rade Slovenskej republiky postup  pri hlasovaní o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch, ktoré by vyplynuli z rozpravy,

a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

 

     Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky pod-

ľa § 26 ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky  vysloviť  súhlas,  aby guvernér Národnej

banky Slovenska Vladimír Masár správu uviedol a mohol vystú-

piť v rozprave na  schôdzi Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Vážené dámy  a páni, návrh  na uznesenie Národnej  rady

Slovenskej republiky máme v prílohe tejto spoločnej správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Vážený pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu k tomu-

to bodu programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu. Dostal som  jednu písomnú prihlášku

za klub  DÚ, prihlásil sa pán  poslanec Vaškovič. Najskôr sa

hlásil spoločný spravodajca, takže po spoločnom spravodajco-

vi vystúpi pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     správa Národnej  banky Slovenska už  tradične veľmi po-

drobne a v širších  súvislostiach hodnotí nielen samotný me-

nový vývoj, ale dokumentuje aj širšie  súvislosti a podmien-

ky, za ktorých tento vývoj prebiehal. Guvernér Národnej ban-

ky pán  Masár túto správu ešte  prehĺbil a aktualizoval. Ne-

pokladám  za potrebné  definovať viaceré  základné pozitíva,

ktoré sa tu uvádzali.

 

     Dovoľte mi ale uviesť  svoj základný postreh, ktorý ho-

vorí o tom, že vedenie  Národnej banky Slovenska má systema-

tickú  tendenciu riešiť  svoju menovú  politiku, teda menovú

politiku  Slovenskej  republiky a prispôsobovať  ju podmien-

kam. Práve dosiahnuté výsledky o tom hovoria. Z nich, z tých

jednotlivých  podmienok a čísel i dosiahnutých  výsledkov by

som chcel zdôrazniť nárast  peňažnej zásoby, ktorá za minulý

rok vzrástla o 16 %. Tendencia je, myslím si, taká primeraná

a prolonguje ďalej.

 

     Za rozhodujúce pri hodnotení  menového  vývoja pokladám

- zrejme s viacerými, ktorí sme tu - korunové  vklady, ktoré

sú súčasťou peňažnej zásoby a ktoré  vzrástli za  minulý rok

o 46,4 mld. korún.

 

     Za najpozoruhodnejšie z toho, a možno  pre nás signifi-

kantné, možno pokladať to, že v priebehu minulého roka, kto-

  bol už  trošku rozkývaný,  vzrástli vklady obyvateľstva.

Vzrástli o  vyše 28 miliárd  korún, to je  vyše 17 %,  a tak

predstihli aj  podnikové vklady. Takže si  myslím, že to, čo

sa tu spomínalo, dôvera vo vlastnú menu, v menu, ktorá patrí

k najstabilnejším v Európe,  hovorí  jednoznačne  a dáva  za

pravdu aj  smerovaniu celého menového vývoja.  Možno by bolo

účelné, keby nám pán guvernér Národnej banky Slovenska uvie-

dol, aká je tendencia  posledných dní a či môžeme očakávať a

v najbližšom období predpokladať i ďalšie prehlbovanie tejto

tendencie.

 

     Pokiaľ ide o úvery, vzrástli za uplynulý rok o 339 mld.

korún. Je to suma  značná a, žiaľ, voči úverom v cudzích me-

nách  prevládajúca.  Čo je negatívne, a to treba  pripomenúť

a treba o tom aj  diskutovať a prijímať  opatrenia na zmenu,

to  je otázka  prevládania krátkodobých  úverov. Rovnako  tu

viacerí  už hovorili,  vrátane  kolegu  Baránika, o úrokovej

miere, ktorá  bola v priemere viac  ako 13 %, presne 13,72 %

oproti miere vkladov, úroku z miery  vkladov 5,45 %. Rovnako

si myslím,  že tu bude  treba v našej  ekonomike prijať také

opatrenia, ktoré by viedli k dynamizácii v tomto smere.

 

     Z predloženej  správy dovoľte mi  uviesť niekoľko vzťa-

hov. Kolega Filkus, ktorý  sa pokladá za dobrého sledovateľa

týchto  otázok, zabudol  si všimnúť,  že som  hovoril, že sa

k otázke jednotlivých odvetví, najmä pokiaľ ide o vzťah pro-

duktivity práce a priemernej mzdy, vrátim. Chcel by som teda

pripomenúť, že index miery rastu produktivity práce za minu-

lý rok zaostával  za indexom rastu  priemernej mzdy. A je to

už druhý rok. Preto si  táto správa zaslúži veľkú pozornosť.

V správe sa veľmi  podrobne uvádza, a chcel by  som len upo-

zorniť, že zdôrazňuje najmä  inflačné otváranie nožníc medzi

reálnou  produktivitou, teda  reálnou  mzdou a produktivitou

práce. A poprosil by som  nielen kolegu Filkusa, ale aj ďal-

ších všimnúť si, že  pri sledovaní celkových agregátnych čí-

sel, ktoré som  uvádzal a ktoré vôbec nehovoria o plánovaní,

hovoria o serióznom gazdovaní,  ktoré som pripomínal, vychá-

dza nám,  že v priemysle medziročná  dynamika rastu nominál-

nych  miezd v bežných  cenách  bola až  dvojnásobne  vyššia,

reálne vyššia ako dynamika rastu v bežných cenách. To sú po-

hyby, na ktoré by sme mali pozerať oveľa dôslednejšie.

 

      Dynamika nominálnych miezd v nákladnej doprave vzrást-

la minulý rok, vážení, až o vyše 16 %, pri poklese produkti-

vity práce prepraveného  tovaru o takmer 1,0 %. Zníženie dy-

namiky  rastu, ktoré  sa tým  prejavilo v základných  odvet-

viach,  sa prejavuje  tak, že  výrazne poklesol  objem zisku

a v spracovateľskom  priemysle strata dosiahla  vyše 320 mi-

liónov korún. Znamená to, že sa treba naozaj pozerať na ten-

to vývoj,  na tieto vzťahy  podľa jednotlivých odvetví.  Pri

najvýnosnejšom odvetví priemyslu,  ktorým je rozvod elektri-

ny, plynu a vody, kde zisk vzrástol o vyše 19 %, pokles ren-

tability pokračoval najmä v spracovateľskom priemysle a pod-

ľa údajov ministerstva hospodárstva bol nižší o takmer 3 bo-

dy.  Čo je  pre  ekonómov,  myslím si,  veľmi znepokojujúce,

a v tomto prípade treba, aby sme tomu venovali pozornosť, je

najnerentabilnejšia  výroba obrábacích  strojov, kde celkové

náklady na korunu predstavovali až 1,26 Sk.

 

     Toto  sú, vážené  kolegyne, kolegovia,  tie otázky, tie

problémy, ktoré sú práve v súvislosti s menovým vývojom veľ-

mi  správne postavené  do tej  polohy, aby  im vláda, ale aj

nevládne inštitúcie, a najmä  Národná banka Slovenska, ktorá

patrí medzi dominantné, venovali osobitnú pozornosť.

 

     Ešte mi dovoľte dve  poznámky, vážené kolegyne, kolego-

via, dámy  a páni, k otázke  skrytej ekonomiky, k nežiaducej

tendencii, pretože ak sa uvádza, že v roku 1993 - pán guver-

nér, myslím si, že je to tak - sa odhadovala  na viac ako 40

miliárd korún, dnes sa  odhaduje na takmer dvojnásobok. Mys-

lím si, že by bolo účelné a prijali by sme, aby sa v budúcej

správe uvádzali eventuálne aj isté postupy alebo aspoň úvahy

o riešení tohto permanentného problému nielen v našej ekono-

mike, ale vo všetkých ekonomikách sveta.

 

     Pokiaľ ide  o vývoj devízových  rezerv, chcel som  tomu

venovať pozornosť.  Veľmi dobre sa to  tu uviedlo a výsledok

toho, liberalizácia  devízového režimu, myslím si,  že si už

nežiada ďalšie komentáre.

 

     Z toho,  čo som uviedol, môžeme  dosť jednoznačne pove-

dať, že pozitívny menový vývoj je dielom nielen samotnej Ná-

rodnej banky Slovenska, ale  v širších súvislostiach aj cel-

kového vývoja ekonomiky, že ju pozitívne ovplyvňuje, a preto

odporúčam, aby  sme prijali  uznesenie k tomuto bodu, ako ho

máme uvedené, keď budeme hlasovať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Takže  pristupujeme k ďalšiemu prihláse-

nému do rozpravy. Je to pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán guvernér,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     na  začiatku svojho vystúpenia chcem  povedať, že mate-

riál, ktorý predložila Národná banka Slovenska, je spracova-

  skutočne na  vysokej profesionálnej  úrovni a objektívne

hodnotí ekonomický vývoj a ekonomickú  situáciu na Slovensku

v roku 1996. Ide doposiaľ o najkomplexnejšiu charakteristiku

vývoja  ekonomiky,  ktorú  predložila  oficiálna inštitúcia.

Správa charakterizuje vývoj v troch oblastiach: celkový eko-

nomický  vývoj,  menový  vývoj a vývoj  finančného  sektora.

V charakteristike  vývoja ekonomiky  Národná banka Slovenska

potvrdzuje v podstate  sčasti aj  stanoviská opozície, nezá-

vislých expertov a zahraničných pozorovateľov. Za najdôleži-

tejšie charakteristiky vývoja v  roku 1996, na ktoré upozor-

ňuje  Národný  banka  Slovenska,  možno považovať nasledovné

skutočnosti:

 

     1. Rast náročnosti hrubého  domáceho produktu na medzi-

spotrebu. Napriek zvýšeniu podielu služieb na hrubom domácom

produkte sa jeho náročnosť  na medzispotrebu zvýšila. Zásad-

ným spôsobom sa znížila tvorba  pridanej hodnoty najmä v od-

vetviach spracovania  ropy, dreva a vo výrobe celulózy a pa-

piera. Tento  pokles súvisí s rastom  cien vstupných surovín

pre tieto odvetvia pri  problémoch s umiestňovaním produkcie

najmä na zahraničných trhoch.

 

     2. Ťažiskom rastu hrubého  domáceho produktu boli služ-

by.  Pri  raste  hrubého  domáceho  produktu  v  bežných ce-

nách o 12,9 % vzrástol  hrubý  domáci  produkt  v  priemysle

o 3,8 %, v trhových  službách o 14,2 % a v netrhových  služ-

bách o 22,6 %. Rast služieb  vyvolal rast  dôchodkov v pred-

chádzajúcich  rokoch.  Tento  multiplikatívny  efekt sa však

môže  pomerne  rýchle  utlmiť s dosahom na  rastovú dynamiku

v najbližšom období.

 

     3. Z hľadiska  výdavkovej  štruktúry  hrubého  domáceho

produktu mal  dominantné postavenie investičný  dopyt. Hrubá

tvorba fixného kapitálu  vzrástla o 33,3 %. Štruktúra inves-

tícií  však  nepresviedča o tom,  že sú  orientované na rast

konkurencieschopnosti v budúcnosti. Pritom došlo ku spomale-

niu prírastku  hrubých úspor, čo  vyvoláva tlak na  použitie

zahraničných úspor.  Aj Národná banka  Slovenska konštatuje,

že zadlženosť podnikov v zahraničí nesie so sebou aj kurzové

riziká a ukazuje sa, že  tieto úvery sa používajú na projek-

ty, ktoré neobstoja v medzinárodnej konkurencii.

 

     4. V tejto situácii  neexistuje prakticky žiadna vládna

politika podpory tvorby domácich úspor.

 

     5. Medzera v krytí investícií úsporami sa vypĺňa zahra-

ničným kapitálom,  ktorý však  prichádza  do ekonomiky v ne-

vhodnej štruktúre. Kapitálový účet  sa skončil prebytkom 2,1

miliardy Sk, t. j. bol schopný prefinancovať schodok bežného

účtu, no  jeho štruktúra je riziková.  Priame zahraničné in-

vestície predstavovali iba 1,3 %  hrubého  domáceho produktu

a priame zahraničné investície do podnikov iba 0,9 % hrubého

domáceho produktu.  Zvyšok do výšky 11,1 % hrubého  domáceho

produktu predstavovali úvery, pričom podiel krátkodobého ka-

pitálu na celkovom príleve kapitálu bol 58 %. Zároveň podiel

krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu vzrás-

tol na 37,7 %. Dochádza tak k nerovnováhe,  keď sa  dlhodobé

projekty kryjú krátkymi peniazmi.

 

     6. Z hľadiska  výdavkovej  štruktúry  hrubého  domáceho

produktu    špecifické  miesto  dynamika konečnej spotreby

štátnej správy, ktorá medziročne vzrástla o 24,2 %. Ide teda

o vysoký  nárast  spôsobený  pravdepodobne  zmenou správneho

usporiadania a rastom  miezd v štátnej správe a ďalšími fak-

tormi, ktoré považujem za negatívny vývoj.

 

     7. Zhoršovanie finančného hospodárenia podnikov, pokles

ziskovosti a vzrast platobnej neschopnosti o 9,7 miliardy Sk

je dôsledkom  absencie akejkoľvek  snahy o riešenie problému

bankového sektora, finančného systému a peňažného obehu.

 

     8. V roku 1996 ďalej rástla aj vnútorná a vonkajšia za-

dlženosť  krajiny.  Zahraničný  dlh  na  obyvateľa sa zvýšil

o 374 amerických dolárov, na celkových 1 473 dolárov, pričom

celková zadlženosť  je 7,67 miliardy  amerických dolárov. Aj

keď ide o zvýšenie  neoficiálneho dlhu podnikov a komerčných

bánk, bolo  by vhodné, keby Národná  banka Slovenska bližšie

charakterizovala tento dlh z hľadiska jeho nárokov na dlhovú

službu ex ante aj z hľadiska  kvality  podmienok, za ktorých

sa tento dlh zvyšuje, to znamená podmienok, za ktorých banky

a podniky prijímajú nové úvery.

 

     9. Čistá vnútorná zadlženosť štátu voči bankovej sústa-

ve dosiahla úroveň 71,4 miliardy a zvýšila sa v priebehu ro-

ka o viac než 10 %. Z tejto  sumy  úverovala  Národná  banka

15,6 miliardy Sk, to znamená 22 %. Bolo by potrebné, aby Ná-

rodná banka Slovenska vo svojej správe podrobnejšie analyzo-

vala dosah štátneho dlhu a monetizácie rozpočtového deficitu

na charakter peňažného trhu, na  vývoj úrokových mier a ďal-

šie charakteristiky. Podľa  správy kumulácia aukcií štátnych

pokladničných poukážok ku koncu  roka podstatnou mierou pri-

spela k zvýšeniu  úrokových sadzieb  na peňažnom trhu  až na

13,59 %, pričom ide o štátne  pokladničné poukážky so splat-

nosťou  deviatich  mesiacov.  Samotná  nerovnomernosť vývoja

rozpočtového deficitu aj bez  vplyvu ďalších menových fakto-

rov zvyšuje dlhovú službu.

 

     10. Špecifickou  oblasťou  sú štátne  záruky za bankové

úvery,  ktoré  sa v roku 1996 zvýšili o asi 60 %  na  úroveň

96,2 miliardy Sk, pričom 76,7 miliardy  zostáva splatiť. Aké

sú riziká, ktoré z toho vyplývajú pre dlhovú službu ex ante,

to, žiaľbohu, v tejto správe chýba, ale privítali by sme to.

 

     11. Ako  konštatuje Národná banka  Slovenska, z pohľadu

menového vývoja nebol rok 1996 homogénny. V prvom polroku sa

zaznamenala vysoká dynamika peňažnej zásoby podmienená najmä

úverovou expanziou bánk v korunovej a devízovej oblasti. Tú-

to expanziu podporil aj  proces liberalizácie devízového re-

žimu, ktorý uľahčil prístup  podnikov k zahraničným zdrojom,

aj voľnejšia menová politika  Národnej banky Slovenska, kto-

rou  chcela  Národná  banka  Slovenska  podporiť hospodársky

rast. Tento  vývoj sa však  prejavil v trvalo sa zhoršujúcom

salde bežného účtu platobnej bilancie, na ktorý Národná ban-

ka v druhom polroku reagovala sprísnením menovej politiky.

 

     12. V tejto  súvislosti možno  položiť  otázku, z akých

analýz vychádzala Národná banka Slovenska, keď neodhadla ne-

gatívny  dosah  uvoľnenia  menovej  politiky  na bežný účet,

najmä ak vedela, že skladba kapitálového účtu sa pri existu-

júcej politike vlády nemôže zmeniť. Prudké zmeny menovej po-

litiky od uvoľnenia začiatkom roku 1996 až po extrémne utia-

hnutie začiatkom roku 1997 zneprehľadňujú podnikateľské pro-

stredie a zneisťujú podnikateľské subjekty.

 

     13. Tento bod sa dotýka  kurzového režimu. Napriek pro-

klamovaným verejným vyhláseniam Národnej banky  Slovenska aj

vlády pravdepodobne treba zvažovať,  či náklady na udržiava-

nie  fixného nominálneho  kurzu, vyvolané  potrebou prijímať

neštandardné opatrenia, nie sú príliš vysoké a nákladné.

 

     14. Pre menový vývoj v roku 1996 bola  charakteristická

vysoká  dynamika peňažnej  zásoby, ktorú  sa Národnej  banke

Slovenska nedarilo v priebehu celého roka sterilizovať. Bolo

by  vhodné,  aby  Národná  banka  Slovenska charakterizovala

v správe, ako ona hodnotí  vlastné možnosti využívať aktívne

trhové nástroje na stabilizáciu  peňažného trhu a aké riziká

vyplývajú pre ekonomiku v tomto prípade, ak jej možnosti re-

gulovať  vývoj  peňažnej  zásoby  sú obmedzené, predovšetkým

s ohľadom na mieru otvorenosti ekonomiky a mieru liberalizá-

cie devízového režimu.

 

     15. Národná banka Slovenska v správe podrobne charakte-

rizuje vývoj  obchodovania  na primárnom a sekundárnom trhu.

Bolo  by však  zaujímavé poznať  aj názor  Národnej banky na

kvalitu kapitálového trhu a jeho vplyv na investičný proces.

 

 

     16. Správa konštatuje celý rad porušení  pravidiel obo-

zretného  podnikania bánk.  Bolo by potrebné správu  doplniť

o informáciu, či porušenia boli spôsobené vedome manažmentmi

bánk, alebo boli vynútené, resp. či  možno pozorovať odlišné

správanie v prípade bánk s vplyvom Fondu národného majetku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, viac písomných prihlá-

šok do rozpravy nemám. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do

rozpravy.  Pán poslanec  Baránik, pán  poslanec Palacka, pán

poslanec Filkus.  Ak nikto viac,  končím možnosť prihlásenia

sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Baránika.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán guvernér,

     vážené dámy a páni,

 

     ako  už tradične  každý rok  schvaľujeme menový program

Národnej banky. Doposiaľ sme vždy tento dokument vysoko hod-

notili. Je to tak aj  teraz. To znamená, že predložený mate-

riál o menovom  vývoji  osobne  vysoko hodnotím,  najmä jeho

kvalitu, samozrejme aj jeho  rozsah. Nebudem hovoriť o pozi-

tívach, ale chcem upozorniť na niektoré problémy.

 

     Základným problémom menovej politiky je úsilie o stabi-

litu  meny. Vieme,  že toto  úsilie, ktoré  vykonáva Národná

banka, prináša svoje ovocie. Ale proti tomuto úsiliu pôsobia

dva základné faktory, a to je financovanie  rozvojových pro-

jektov v oblasti  infraštruktúry a sociálna  politika, ktorá

je mimoriadne  náročná na zdroje  štátneho rozpočtu, ako  aj

spoločnosti vcelku. Samozrejme, prostredníctvom verejnopros-

pešných organizácií.  Ukazuje sa, že  tento problém dokázala

Národná banka Slovenska úspešne zvládnuť, preto sa jej darí,

samozrejme, aj keď vždy s problémami, udržať stabilitu meny.

 

     Existujú tri  problémy, na ktoré by  som chcel osobitne

zamerať svoju pozornosť.

 

     Je to  liberalizácia kapitálového účtu.  Súhlasím s po-

stupnou liberalizáciou kapitálového účtu,  ale treba si uve-

domiť, že v tomto období,  hlavne v súvislosti so situáciou,

ktorá sa vyvinula v Českej republike, upozorňujem na potrebu

zmeny  kurzu pri  liberalizácii devízového  účtu. To znamená

nie obmedzovať,  ale treba byť  opatrný, ak by  sa prejavili

akékoľvek negatívne  črty, aby sa mohli  prijať také opatre-

nia,  ktoré  by  zabránili  prehĺbeniu negatívnych tendencií

v tejto oblasti.

 

     Negatívnou  črtou v ekonomike  je aj to, že pri pomerne

rýchlom  raste úverov  rýchlejšie rastú  úvery na prevádzku,

ako aj investície. Samozrejme, na to má vplyv celý rad prob-

lémov, ktoré  sú v podnikovej sfére.  Avšak domnievam sa, že

v úverovej  politike bude  treba prijať  opatrenia, ktoré by

stimulovali vo väčšom rozsahu úvery smerované do investičnej

oblasti. Pretože aj keď podiel  investícií vzrástol a je re-

latívne veľmi  vysoký, čo nebýva zvykom,  hlavne nie v našej

ekonomike  v porovnaní s doterajším  vývojom,  ale  treba si

uvedomiť, že  pomerne značná časť úverov  do investícií išla

do spotreby a menej do  rozvojových programov, ktoré by zna-

menali prínos pre rozvoj ekonomiky.

 

 

 

     Ďalší problém, ktorý tu  zohráva významnú úlohu, je, že

máme relatívne veľký objem priamych platieb. To je negatívna

cesta každej  ekonomiky a v súčasnosti  sa v našej ekonomike

táto črta veľmi rozmáha, čo jednak spôsobuje škody pre štát-

ny rozpočet,  ale má aj  nepriaznivý vplyv na  vývoj menovej

politiky. Neviem momentálne odporučiť opatrenia, ale obrátil

by som  sa na pána  guvernéra, aby Národná  banka premyslela

systém, ako vplývať na obchodné banky a vôbec na podnikateľ-

skú sféru, aby  dochádzalo k zníženiu priamych platieb. Uve-

diem len  jeden príklad. Na  základe informácií, ktoré  máme

k dispozícii,  formou  nepriamych  platieb v jednom  prípade

v rozpätí od 7.00 hodiny ráno do 16.00 hodiny odpoludnia je-

den kufrík s objemom 7 mil. korún  zmenil  ôsmich majiteľov.

Samozrejme, takýchto prípadov v našej  ekonomike je veľa.

 

     Reagoval by som aj  na pripomienku, ktorá bola vznesená

k tomu, že dochádza k pomerne rýchlemu rastu výdavkov  hlav-

ne vládneho sektora, a to aj na úpravu platov. Treba úprimne

povedať, že z hľadiska menovej  politiky je táto črta vcelku

negatívna, ale súčasne sa rieši  sociálny problém. To zname-

ná, že  treba zvážiť, ktorý  problém je  aktuálnejší a podľa

môjho názoru je práve sociálny  aspekt v tomto prípade dôle-

žitejší, a preto nemožno túto črtu hodnotiť ako negatívnu.

 

     Chcel by som sa venovať aj osobitnému problému, a to je

vzťah našej ekonomiky k českej ekonomike, pretože práve ten-

to vzťah môže zohrať buď pozitívnu, alebo negatívnu úlohu vo

vzťahu k našej  menovej politike.  Máme s Českou  republikou

veľmi intenzívne obchodné vzťahy a tieto sa premieňajú tromi

formami: prostredníctvom ekonomického rastu, prostredníctvom

inflácie a prostredníctvom menových vzťahov.

 

     Ekonomický rast. Aká je situácia? Naša ekonomika sa vy-

víja rýchlejšie ako česká ekonomika, preto sa naša ekonomika

stáva ťahúňom rozvoja českej ekonomiky. Vidieť to na tom, že

nám rastie objem  dovozu z Českej republiky. Vzhľadom na to,

že sú veľmi intenzívne  technologické  väzby  medzi  našou a

českou  ekonomikou, nemožno  predpokladať, že  by bolo možné

pomocou nejakého  nástroja osobitne tieto  vzťahy regulovať.

To znamená, že tento vývoj treba prísne sledovať, ale súčas-

ne  podporovať vývoz  do českej  ekonomiky, pretože  ináč by

tieto vzťahy viedli k prehĺbeniu pasívnej obchodnej bilancie.

 

     Druhý problém je vplyv  vyššej inflácie v českej ekono-

mike  na našu  cenovú  úroveň.  Pomerne vysoký  objem dovozu

z českej  ekonomiky, kde  sa inflácia  premieta priamo alebo

nepriamo, môže nepriaznivo vplývať  aj na vývoj našej úrovne

cien. A to znamená, že  môže pozitívne ovplyvňovať vývoj in-

flácie  aj u nás. To  znamená, že  sa aj  tu treba  na tento

problém takto pozerať a hodnotiť ho z tohto pohľadu.

 

     Tretí  problém  je  menový  kurz.  Česká republika dala

prednosť plávajúcemu menovému kurzu,  ktorý má tú výhodu, že

sa  neprenášajú  dôsledky  zmeny meny z jednej  ekonomiky do

druhej  ekonomiky, to  znamená z českej  ekonomiky  do našej

ekonomiky,  pretože sa  tieto zmeny  priamo vyrovnávajú pro-

stredníctvom  voľne plávajúceho  menového kurzu.  Keďže naše

vzťahy  sú také,  aké sú,  že  nedochádza k priamym  platbám

v jednotlivých menách, ale  prostredníctvom iných mien, pro-

stredníctvom nemeckej marky a amerického dolára, tento prob-

lém nevyznieva v takejto čistej podobe, ako by sa mohol zdať

z teoretického a praktického  hľadiska.  To  znamená, že tok

tovarov a služieb mení plávajúci kurz aj tok kapitálu. Preto

na orientáciu hospodárskej politiky  je veľmi dôležitý odhad

vývoja menových  kurzov, ale aj  odhad v ekonomickom  raste,

vývoji zamestnanosti a v cenovej hladine. Z tohto aspektu je

dosť  zrejmé,  že  dochádza  k utlmeniu  ekonomického  rastu

v českej ekonomike, inflácia rastie a vzrastie  oproti dote-

rajšiemu vývoju aj úroveň nezamestnanosti.

 

     Znamená to, že tento negatívny vývoj, ktorý je v českej

ekonomike, určite bude mať,  ak neprijmeme  náležité opatre-

nia, negatívny dosah  na vývoj našej  ekonomiky. Samozrejme,

to nie je len  záležitosťou menovej  politiky, ale aj do nej

sa tieto  vzťahy  prenášajú. Je to  záležitosť rozpočtovej a

celkovej  hospodárskej  politiky,  ale ja na to  upozorňujem

pri hodnotení menovej  správy, pretože prostredníctvom meno-

vej  politiky sa  to prenáša  do všetkých  sfér ekonomického

a sociálneho diania v našej ekonomike.

 

     Na  záver  toľko,  že správu o menovom  vývoji Národnej

banky Slovenska hodnotím vysoko  pozitívne, a preto ju odpo-

rúčam prijať. Problémy, na ktoré som poukázal, sú praktické-

ho aj  teoretického charakteru, neznižujú  úroveň hodnotenia

tejto správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec. V  rozprave ďalej vystúpi

pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán guvernér,

     dámy a páni,

 

     prerokúvame správu o menovom vývoji na Slovensku v roku

1996. Najskôr  chcem pozitívne ohodnotiť  tento materiál. Je

vecný, racionálny a myslím si,  že ho môžeme s čistým svedo-

mím zobrať  na vedomie. To,  že pán guvernér  sedí na mieste

predkladateľa, nie je ani pre nás poslancov každodennou prí-

ležitosťou. Preto chcem túto rozpravu využiť na otázku týka-

júcu sa  menového vývoja v  roku 1997. Koniec  koncov menový

vývoj je kontinuálny proces a základy tohtoročného vývoja sa

kládli vlani, ba dokonca i skôr.

 

     Určite si mnohí poslanci, tak ako aj iní občania, všim-

li, že  isté problémy obchodnej a platobnej  bilancie sa po-

stupne  od roku  1996 prehlbovali  a na  prelome mája a júna

tohto roka vyvrcholili veľmi dramatickým vývojom na peňažnom

trhu. Podľa aj v tlači zverejnených informácií vyleteli úro-

kové  sadzby na  medzibankovom  trhu v denných  obchodoch na

viac ako 100 % per annum. Spôsobilo to faktické zablokovanie

peňažného trhu a stratu  likvidity mnohých finančných inšti-

túcií. Na prechodný čas sa  vraj dokonca ohrozili bežné pla-

tobné príkazy podnikov i obyvateľstva.

 

     Je pravda,  že po zásahoch  Národnej banky sa  podarilo

situáciu do  istej miery stabilizovať. Napriek  tomu sa však

úrokové  sadzby ani  likvidita peňažného  trhu nedostali  na

pôvodnú úroveň. Túto situáciu  považujem za dostatočne vážnu

na to, aby sme sa aj o nej v Národnej rade Slovenskej repub-

liky zmienili. Chcem vás  preto, vážený pán guvernér, popro-

siť o  vyjadrenie, aký vývoj očakáva  Národná banka v druhom

polroku 1997. Je administratívne obmedzovanie likvidity udr-

žateľné a najmä je pre  slovenskú  ekonomiku prospešné?  Aký

vplyv na celkovú infláciu v tomto  roku bude mať rast úroko-

vých sadzieb, ktorý prilial cez  peňažný trh nemalú sumu no-

vých peňazí do ekonomiky? Veľmi by som ocenil, keby ste túto

snemovňu argumentmi presvedčili, že situácia zo začiatku jú-

na sa  nebude  opakovať. Je v záujme  celého  hospodárstva a

každého občana, aby sme  nemuseli o rok pri správe o menovom

vývoji za rok 1997 plakať nad rozliatym mliekom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ako posledný v  rozprave teraz vystúpi pán po-

slanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán guvernér,

     vážený pán spravodajca,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     tradične  vysoká  je  úroveň  spracovania tejto správy,

ale, samozrejme, mňa v tejto súvislosti a pri tomto vystúpe-

ní zaujíma  vypovedacia schopnosť tejto správy  najmä z toho

pohľadu, čo sa stalo v roku 1996 a čomu by sme sa mali vyva-

rovať, prípadne pripraviť sa na predpokladaný vývin. Z tohto

dôvodu, aby som sa najmä neopakoval, chcem venovať pozornosť

len trom otázkam: štruktúrnej  adaptácii najmä z toho pohľa-

du, čo sa udialo v roku 1996, potom vzťahu rastu hrubého do-

máceho produktu a jeho štruktúry najmä z hľadiska vplyvu do-

máceho dopytu a potom tretím  okruhom problémov je vzťah ko-

merčných bánk k štátnemu rozpočtu.

 

     Poviem tajničku toho tretieho  bodu najmä z pohľadu mo-

tívu, či náhodou komerčné banky neparazitujú na štátnom roz-

počte, alebo aké významné postavenie  majú vo vzťahu k štát-

nemu rozpočtu. A tam by som  potom prosil  aj o odpoveď pána

guvernéra.

 

     K prvému okruhu otázok. Samozrejme, že v uplynulom roku

pokračovala štruktúrna adaptácia celej ekonomiky a mala jed-

no špecifikum, a to, že presun ťažiska hospodárskeho rozvoja

sa dostával do odvetví  terciárnej sféry. Je to jednoznačné,

nebudem to opakovať, aj kolega Vaškovič to spomenul. Príras-

tok výkonov v odvetviach služieb, ktorý z celkového prírast-

ku hrubého domáceho  produktu predstavoval 41 % v roku 1995,

sa v roku 1996 zvýšil na 71 %.

 

 

      Samozrejme, to znamená, že aj z pohľadu vzťahu hrubého

domáceho  produktu  a  domáceho dopytu - a tým  sa  dostávam

k druhému okruhu problémov - má mimoriadny význam. Hrubý do-

máci  produkt  síce  vzrástol - a to  pán  guvernér  povedal

v úvode - o 6,9 %, ale  domáci dopyt v porovnateľných cenách

podstatne vyššie, o 21,1 %. Jednoducho to pre ekonóma zname-

ná, že sa musel uspokojovať domáci, mimoriadne zvýšený dopyt

zahraničnou účasťou, zahraničnou ponukou. A to sa stalo, keď

si pozrieme čísla o pasívnej obchodnej bilancii.

 

     To teda znamená, že tak  saldo obchodnej bilancie, a to

sa uvádza aj v materiáli, i saldo bežného účtu dosiahlo hod-

noty  presahujúce 10-percentný podiel z vytvoreného  hrubého

domáceho produktu. Je to  vysoké. Pritom financovanie sa po-

tom  zrealizovalo  prostredníctvom  zahraničnej zadlženosti,

ale v prospech  krátkodobého dlhu. A to je  tiež jedna z ta-

kých negatívnych čŕt, ktoré sa  objavili v minulom roku a na

ktoré by sme sa mali pripraviť v budúcom roku.

 

     Osobitne zdôrazňujem a  chcem podčiarknuť vzťah komerč-

ných bánk k štátnemu rozpočtu a  toto by som  rád na niekto-

rých číslach dokázal. Z objemu emisií štátnych pokladničných

poukážok uskutočnených ministerstvom financií v roku 1996 sa

stali ich majiteľmi komerčné banky v hodnote nakúpených emi-

sií 114 miliárd Sk. To je viac ako 95 %. Samozrejme, na dru-

hej strane  možno konštatovať alebo  hodnotiť, že o  uvedenú

sumu, o 114 miliárd, sa komerčným  bankám krátili zdroje po-

trebné na  aktívnu úverovú činnosť, a  to pre potreby naprí-

klad prostredníctvom komerčných bánk pomôcť stredným a drob-

ným podnikateľom. V komerčných bankách podľa týchto čísel sa

o 114 miliárd  znížila  možnosť ponúknuť  stredným a drobným

podnikateľom úvery rôzneho druhu.

 

     Je  určite prehnané,  ak niektorí  z nás  hodnotia túto

skutočnosť aj  ako parazitovanie komerčných  bánk na štátnom

rozpočte. Keby som ja  sám bol generálnym riaditeľom komerč-

nej banky,  neviem, či by som  tiež prednostne nevyužil mož-

nosť nákupu štátnych pokladničných  poukážok. Je tu garancia

štátu, sú tu  výhody v súvislosti s úrokovou  mierou. Ale na

strane druhej skutočnosť, že množstvo peňazí potrebné na ak-

tívnu úverovú činnosť sa znižuje, najmä vo vzťahu k stredným

a drobným podnikateľom nie je celkom v poriadku.

 

     Tento postup  komerčných bánk je  z hľadiska postavenia

samotnej komerčnej banky pochopiteľný, samozrejme z hľadiska

Národnej banky Slovenska ho možno hodnotiť aj inak a pripra-

viť sa na riešenie podobných situácií aj v tomto roku.

 

     Ďalšie  čísla zo  správy ukazujú,  ako je  to napríklad

s úrokmi z výnosov emisie  štátnych  pokladničných poukážok,

ktoré idú tak ďaleko, že každoročne bezprostredne ovplyvňujú

prehlbovanie  schodku  štátneho  rozpočtu.  Napríklad v roku

1996 na  celkovom schodku 25,6 miliardy,  o čom sme hovorili

už v predchádzajúcej správe,  je pozoruhodné, že vplyv spla-

tených výnosov  sa podieľa sumou  takmer 12 miliárd  a sumou

3 miliardy  ovplyvní  aj  schodok  štátneho  rozpočtu v roku

1997. V každom prípade tento vzťah komerčných bánk a štátne-

ho rozpočtu treba dostať do trošku inej úrovne.

 

     To sú  tri body, ktoré  som považoval za  vhodné uviesť

v súvislosti s touto správou najmä preto, čo sa udialo v ro-

ku 1996, a najmä z pohľadu, ako sa  vyvarovať našich ďalších

postupných krokov  v transformačnom procese.  Samozrejme, že

bezpochyby odporúčam  prijať správu vzhľadom  na už tradičnú

vysokú  úroveň spracovania  aj na  vysokú vypovedaciu schop-

nosť.

 

     Ešte chcem povedať jednu  poznámku k zbytočnej polemike

okolo toho, v  čom sme si nie celkom  dobre rozumeli, pokiaľ

ide o to, ako hodnotiť vývoj v ekonomike alebo postup trans-

formačného  procesu vo vzťahu k trhu alebo vo vzťahu k urči-

tým reláciám, ktoré vyjadrujú  skutočnosti v plánovanej eko-

nomike.  Nebol  som  dosť  pochopený.  Mne išlo predovšetkým

o to, a  to chcem pri  tejto príležitosti zopakovať,  že keď

robíme  analýzu alebo  posudzujeme určité  vzťahy, napríklad

ako sa  to stalo, keď  vystúpil poslanec Lysák,  keď hovoril

o exportnej  expanzii,  o nízkej  exportnej  expanzii  alebo

o nízkom  exporte a, samozrejme, o správnom  prístupe, že ho

treba podporovať a treba  urobiť všetko pre to  aj zo strany

štátu, nemožno  hovoriť o takých  blokoch, ako je  priemysel

ako celok. Napríklad určite ste si všimli, že vedúci činite-

lia, vedúci  manažéri v chemickom,  farmaceutickom priemysle

každodenne dokazujú  opak, že exportná  expanzia u nich ras-

tie. Čiže nemožno v globáloch hovoriť o priemysle ako takom,

o stavebníctve ako  takom. To sú už v terajších  podmienkach

rôzne podnikateľské subjekty, a to treba diferencovať.

 

     Ešte raz hodnotím úroveň spracovania správy, tak ako ju

hodnotili  všetci  ostatní,  a správu  navrhujem  prijať  aj

v rámci uznesenia, tak ako sa navrhlo.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

 

     Rozprava sa skončila. Nikto  sa nehlási ani s faktickou

poznámkou.

 

     Pýtam  sa pána  guvernéra Masára,  či sa  chce vyjadriť

k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán guvernér.

 

Guvernér Národnej banky Slovenska V. Masár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v prvom  rade by som chcel  poďakovať za slová uznania,

ktoré  vystupujúci  páni   poslanci  povedali  v  súvislosti

s predloženou správou o menovom  vývoji. Mnohé poznámky mali

konštatačný charakter,  ale chcel by som  sa vyjadriť k nie-

ktorým problémom, ktoré uviedli jednotliví páni poslanci.

 

     Po prvé, chcel by som  reagovať na vystúpenie  pána po-

slanca Lysáka. Čo sa týka vývoja posledných dní, takisto pán

poslanec Palacka mal podobnú otázku k menovému vývoju v roku

1997. Chcel  by som povedať,  že Národná banka  Slovenska si

svoje ciele na rok 1997 stanovila v menovom  programe, ktorý

schválila v decembri roku 1996. Tieto ciele sa aktualizovali

približne  pred  tromi  týždňami  a v aktualizácii  menového

programu na  rok 1997 banková rada  potvrdila nemennosť svo-

jich cieľov, ako aj reálnosť týchto cieľov. Znamená to upev-

ňovanie tak vnútornej, ako aj vonkajšej stability slovenskej

koruny.  Vnútorná stabilita  slovenskej koruny  je vyjadrená

v ďalšej  snahe o zníženie  miery  inflácie, to  znamená, že

predpokladáme, že miera inflácie by sa mala pohybovať v rám-

ci 4,9 až 5,8 %. Vonkajšia  stabilita je  vyjadrená udržaním

výmenného  kurzu slovenskej  koruny voči  košu tvrdých mien,

kde  je 60 % nemecká  marka, 40 % americký  dolár,  v  rámci

fluktuačného pásma plus-mínus 7 %. O tom, že  Národná  banka

Slovenska to myslí  vážne s touto menovou  politikou, svedčí

aj razantnosť, s akou sme riešili problémy vyplývajúce z vy-

vinutia tlaku  na kurz slovenskej  koruny v priebehu posled-

ných týždňov.

 

 

     Dnes môžem povedať, že tieto tlaky sa zastavili, Národ-

ná banka  Slovenska  odolala týmto  tlakom, slovenská koruna

- dá sa povedať - ako jedna z mála mien, na ktorú  sa zaúto-

čilo, ostala stabilná tak v kurzovej oblasti, ako aj vo vnú-

tornej oblasti, keby sme  hovorili o meraní vnútornej stabi-

lity vývojom  miery inflácie. Je  pravda, že vznikli  určité

turbulencie na medzibankovom trhu, ktoré sa prejavili jednak

zvýšením úrokových  sadzieb a jednak určitým znížením likvi-

dity.

 

     Medzibankový trh má určitý  vplyv, samozrejme, na vývoj

úrokových sadzieb  tak primárnych, ako aj  úverových, ale na

druhej strane tento trh netreba  preceňovať. Je to obmedzený

trh.  V podstate  bankové subjekty  na tomto  trhu získavajú

zdroje na  dofinancovanie, čiže nie sú  to základné možnosti

získavania zdrojov pre banky v ekonomike.

 

     Za dôležité  považujeme vývoj primárnych  úrokových sa-

dzieb a úrokových  sadzieb z úverov voči klientom. Došlo tu,

bohužiaľ, k určitému negatívnemu posunu smerom hore, no, sa-

mozrejme, posun nebol taký výrazný a turbulencie neboli také

výrazné ako  na medzibankovom trhu,  takže pre ekonomiku  je

podstatne dôležitejší tento vývoj ako samotný vývoj a turbu-

lovanie úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.

 

     Dnes môžem  konštatovať, čo sa  týka devízového okruhu,

že Národná banka Slovenska už niekoľko týždňov posilňuje de-

vízové rezervy bez priamych  intervencií alebo bez emisie na

zahraničných kapitálových trhoch.  Zdroje získava na domácom

fixingu. Zahraniční  investori opäť získavajú  dôveru v slo-

venskú  korunu a opäť sa  vracajú a investujú  do slovenskej

koruny. Devízové rezervy Slovenskej republiky môžeme považo-

vať  už za  stabilizované a ich objem  sa vracia  do obdobia

alebo je už zhodný s obdobím pred  útokom na slovenskú koru-

nu.  Devízové  rezervy  Slovenskej  republiky už predstavujú

okolo 5,2 miliardy amerických  dolárov. Devízové rezervy Ná-

rodnej banky Slovenska sa pohybujú na úrovni približne 3 mi-

liárd amerických dolárov. Treba  si uvedomiť, že určitá časť

devízových rezerv v Národnej banke Slovenska v priebehu toh-

to tlaku  na slovenskú menu  neopustila Slovenskú republiku,

ale sa len presunula z centrálnej banky do komerčných bánk.

 

     Takže z tohto  pohľadu už  pozitívne  hodnotím  obdobie

posledných týždňov.  Na druhej strane nechcem,  aby moje vy-

stúpenie vyznelo príliš  optimisticky. Samozrejme, že musíme

riešiť určité deformácie, o ktorých hovorí aj menová správa,

o ktorých som hovoril aj  ja. Za hlavnú deformáciu považujem

hlavne  štruktúru hrubého  domáceho produktu,  kde je naozaj

vysoký rast spotreby. V prvom kvartáli roku 1997 je to hlav-

ne rast spotreby domácností.

 

     Takisto mzdový  vývoj je veľmi  nepriaznivý, pretože aj

v roku 1997 pokračuje vyšší  rast reálnych miezd ako produk-

tivity  práce, takže  tieto tendencie sa negatívne  odrážajú

v deficite obchodnej bilancie, o čom  som hovoril aj v úvod-

nom slove, o čom sa hovorí aj v správe. Posledné kroky vlády

aj rozhodnutia, ktoré sa pripravujú na riešenie do parlamen-

tu, by mali tieto deformácie odstrániť alebo by sa mali sna-

žiť odstrániť tieto deformácie, takže našou snahou je pokra-

čovať v stabilizácii  makroekonomiky odstránením deformácií,

čo  sme vyjadrili  aj v menovom  programe  na rok  1997, kde

predpokladáme, že deficit obchodnej bilancie alebo platobnej

bilancie by nemal prekročiť 5 % hrubého domáceho produktu.

 

     Pán poslanec Lysák  nastolil otázku legalizácie príjmov

z trestnej činnosti alebo  otázku čiernej ekonomiky. Takisto

pán Baránik  spomínal priame alebo nepriame  platby, čím mal

zrejme na mysli kufríkové prevody. Bankový systém obhospoda-

ruje prostriedky, ktoré sú mu zverené legálnym spôsobom. Sa-

mozrejme, keď určité subjekty využívajú inú formu platobného

styku mimo bánk, banky nemajú možnosti do toho zasahovať.

 

     Čo sa týka problému  prania špinavých peňazí, samozrej-

me, že  tak centrálna banka,  ako aj komerčné  banky, ako aj

vláda Slovenskej republiky a  ostatné orgány vyvíjajú legis-

latívnu aktivitu na zdokonalenie systému proti praniu špina-

vých peňazí. Snažíme sa, aby  náš systém bol kompatibilný so

systémom, ktorý je v iných vyspelých ekonomikách, hlavne te-

da v krajinách Európskej únie alebo v krajinách OECD. Národ-

ná banka Slovenska takisto  posilňuje aj ďalšie orgány činné

v tejto oblasti,  výkonnú právomoc, takže  naozaj si myslím,

že veľa sa v tejto  oblasti robí a, samozrejme, našou snahou

je vplyv šedej alebo čiernej ekonomiky minimalizovať čo mož-

no do najvyššej  alebo najnižšej  miery. O tom hovoril predo

mnou aj  pán podpredseda  vlády v súvislosti so štátnym roz-

počtom, s daňami a s fiškálom.

 

     Pán  poslanec Vaškovič  navrhoval v šestnástich  bodoch

rozšírenie správy o menovom vývoji. Tu by som chcel povedať,

že dnes správa o menovom  vývoji má 50 strán základného tex-

tu, prílohy  takisto  predstavujú asi 50 strán. Dokopy je to

asi 100 strán textu. Veľmi radi vám poskytneme ďalšie infor-

mácie, ktoré  požiadate o ekonomike,  ale ak by  sme  správu

o menovom vývoji  neúmerne  rozširovali, že  by mala 200-300

strán, neviem, či by sme  vás veľmi nezaťažili, a neviem, či

by v obrovskej informačnej databáze nezanikli práve tie úda-

je, ktoré podľa nás sú pre ekonomiku smerodajné. Samozrejme,

kedykoľvek sme ochotní a pripravení poskytnúť akékoľvek ďal-

šie informácie,  ktoré máme k dispozícii  ohľadne vývoja tak

menového, ako aj vývoja bankového sektora.

 

     Taká konkrétna otázka, ktorá tam  bola, je, ako je mož-

né,  že Národná  banka Slovenska  neodhadla negatívny  vývoj

v roku 1996, ktorý sa potom  negatívne  odrazil aj v oblasti

obchodnej a platobnej bilancie. Tu  by som chcel povedať, že

Národná banka Slovenska veľmi pozorne sledovala menový vývoj

už od  začiatku roku 1996, keďže  sme mali konkrétne signály

o prekračovaní programových veličín  hlavne v menovej oblas-

ti, to znamená dynamika rastu, peňažné zásoby, dynamika ras-

tu úverov, dynamika rastu iných peňažných agregátov. Na dru-

hej strane sme si uvedomovali, že slovenská ekonomika nie je

ešte čistá trhová ekonomika,  že sme v transformačnom proce-

se, takže sme rátali s tým, že môžu tu byť určité deformácie

oproti štandardnému vývoju vychádzajúce  práve z toho trans-

formačného  procesu. A  dôvodom, prečo  sme nerealizovali už

začiatkom roku 1996  žiadne konkrétne reštriktívne opatrenia

alebo opatrenia na zmiernenie  dynamiky rastu peňažnej záso-

by, ale sme tieto kroky začali uplatňovať až od polovice ro-

ka 1996, sú  tie, že ešte  začiatkom roka 1996 všetky makro-

ekonomické ukazovatele boli pozitívne.

 

     To znamená, pozitívne sa  vyvíjal hrubý domáci produkt,

pozitívne sa vyvíjala miera  inflácie, ktorá klesala dokonca

v nadprogramovaných hodnotách, a podľa štatistických výsled-

kov sa pozitívne vyvíjal aj zahraničný obchod a platobná bi-

lancia.  Podľa  predbežných  údajov za  prvý polrok 1996 sme

predpokladali, že rok 1995 sme v zahraničnom obchode skonči-

li s prebytkom obchodnej a platobnej bilancie. Až po revido-

vaní týchto  výsledkov sme sa  dozvedeli, že  rok 1995 sa už

skončil s miernym  deficitom  obchodnej a platobnej bilancie

a, samozrejme, že tento negatívny vývoj v zahraničnom obcho-

de pokračoval aj v roku 1996.

 

     Z tohto dôvodu sme hneď reagovali na vzniknutú situáciu

v snahe  utlmiť vysokú  dynamiku rastu  spotreby v štruktúre

hrubého domáceho  produktu, ktorý sa  úplne prirodzene mohol

prejaviť buď v raste cien, to znamená v miere inflácie, ale-

bo v zahraničnom obchode. A u nás sa teda prejavil v defici-

te zahraničného obchodu.

 

     Pán poslanec Baránik, myslím si, že otázku čiernej eko-

nomiky  som sa  snažil veľmi  stručne vysvetliť.  Čo sa týka

vzťahu našej a českej ekonomiky, samozrejme, že určitá užšia

previazanosť  slovenskej a českej ekonomiky vyplýva povedzme

z existencie colnej únie, vyplýva  z toho, že naše ekonomiky

majú dlhú  spoločnú  históriu. Vyplýva z toho, že zahraničná

výmena medzi obidvoma štátmi je naozaj stále významná tak na

strane exportu,  ako aj na strane  importu. Na druhej strane

z menového pohľadu by som chcel povedať, že slovenská koruna

nie je napojená na českú korunu. Slovenská koruna je napoje-

ná na nemeckú marku a americký dolár, takže priamu súvislosť

medzi slovenskou a českou korunou netreba hľadať. Vidíte, že

menová  politika  Národnej  banky  Slovenska  nie je totožná

s menovou politikou Českej národnej  banky. Pri svojich cie-

ľoch sa orientujeme na iné  krajiny, nie na Českú republiku.

Pre nás vzorom v menovej politike je skôr Bundesbanka.

 

     Čo  sa týka  ešte pána poslanca Filkusa - parazitovanie

komerčných bánk. Neviem presne, v čom malo byť parazitovanie

komerčných bánk. Ale ak mal  na mysli vzťah štátnych poklad-

ničných poukážok a úverových  aktivít v portfóliu komerčných

bánk, tak  áno, môžem len povedať,  že myšlienka je správna.

Samozrejme, čím  viac pokladničných poukážok  držia banky vo

svojom portfóliu alebo vo  svojich aktívach, čím väčšiu časť

aktív tvoria pokladničné poukážky alebo štátne dlhopisy, tým

menší priestor potom ostáva  komerčným bankám na úverové ak-

tivity. Je to úplne prirodzené. Pri nastavení určitých para-

metrov na  úrovni makroekonomiky čím vyššia  je spotreba ve-

rejného sektora, tým nižšia musí  byť spotreba alebo je tlak

na zníženie spotreby súkromného  sektora za predpokladu sta-

bilného vývoja povedzme v oblasti peňazí.

 

      Ešte  by som  sa vrátil  k pánu  Vaškovičovi. Bola tam

jedna otázka, či náklady na  držanie fixného kurzu nie sú už

príliš vysoké.  Myslím si, že  menová politika je  stanovená

správne, že aj ciele  menovej politiky sú stanovené správne.

V transformačnom procese zohráva stabilný kurz veľmi význam-

nú úlohu. Dá sa povedať,  že stabilný kurz je určitou kotvou

transformačného procesu,  takže z tohto  pohľadu si myslíme,

že by  bolo vhodné  zotrvať v tej menovej  politike a v tých

cieľoch menovej  politiky, ktoré si  Národná banka Slovenska

stanovila. Samozrejme, že naším  cieľom je postupne vytvoriť

podmienky  na ďalšiu  liberalizáciu aj  kurzového režimu, to

znamená floatingu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     toľko k pripomienkam. Ešte  raz mi  dovoľte, aby som sa

poďakoval za slová uznania a chcel by som  vás ubezpečiť, že

dôveru, ktorú  má Národná banka Slovenska,  si vysoko vážime

a že nás zaväzuje aj do budúcnosti. Verím, že dôveru neskla-

meme.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán guvernér.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     v  rozprave vystúpili  piati poslanci,  s odpoveďou pán

guvernér Masár. Z rozpravy  ani z vystúpenia guvernéra nevy-

plynuli nejaké návrhy zmien,  môžeme teda pristúpiť k hlaso-

vaniu o uznesení, ktorého text znie:

 

 

 

     "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 23. jú-

na 1997 k správe o menovom  vývoji v Slovenskej republike za

rok 1996

 

      Národná  rada  Slovenskej  republiky  berie na vedomie

správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 1996."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Takže páni  poslanci, pani poslankyne,  budeme hlasovať

o uznesení tak, ako ho máte pred sebou a ako ho prečítal pán

spoločný spravodajca.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky

k správe Národnej banky Slovenska o menovom vývoji v Sloven-

skej republike za rok 1996. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, páni  poslanci. Ďakujem vám,  pán guvernér, aj

vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci, keďže je 12.00 hodín,

prajem vám dobrú chuť. Stretneme sa o 14.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať šest-

nástym bodom programu, a to je

 

     správa o  plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za I. štvrťrok 1997.

 

     Správu  ste  dostali  ako  tlač  678 a spoločnú  správu

o výsledkoch jej prerokovania vo výboroch ako tlač 678a. Sú-

časťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie, ktoré máme

prijať.

 

     Prosím  podpredsedu  vlády  pána  Sergeja  Kozlíka, aby

správu uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky  predkladá na dnešné rokova-

nie Národnej rady Slovenskej republiky správu o plnení štát-

neho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997, kto-

rá je odpočtom plnenia zámerov a cieľov rozpočtovej politiky

vlády v roku 1997, ktoré boli stanovené zákonom Národnej ra-

dy Slovenskej republiky  číslo 376/1996 Z. z. o štátnom roz-

počte na rok 1997.

 

     Dovoľte mi,  aby som vám vo  svojom vystúpení priblížil

výsledky plnenia štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1997, kto-

rý sa skončil schodkom 3 451 mil. Sk, pričom fiškálny  scho-

dok predstavoval 527,9 mil. Sk.  Chcem  ešte  poznamenať, že

v štátnom  rozpočte na  rok 1997  sa po  prvýkrát  definoval

schodok štátneho rozpočtu novým spôsobom. Okrem rozpočtového

schodku, ktorý vyplýva ako  rozdiel medzi celkovými príjmami

a celkovými  výdavkami štátneho  rozpočtu, sa  vykazuje tzv.

fiškálny  schodok, ktorý  zodpovedá rozdielu  medzi príjmami

štátneho rozpočtu a výdavkami  zníženými o splátku istín zá-

väzkov štátneho rozpočtu.

 

     Dôvodom uvedeného postupu je skutočnosť, že splátky is-

tín nepredstavujú skutočnú spotrebu bežného rozpočtového ro-

ka. Takto sa vykazuje fiškálny  rozpočet aj vo vyspelých zá-

padných  krajinách a  okrem iného  napríklad z tranzitívnych

ekonomík aj v Českej republike.

 

     Celkové  príjmy  štátneho  rozpočtu za I. štvrťrok 1997

dosiahli 39 923,5 mil. Sk, čo je  plnenie  na 23,3 %. Daňové

príjmy  sa  splnili  v objeme 33,4 mld. Sk,  t. j. na 21,6 %

ročného rozpočtu, pričom dosiahnutá skutočnosť bola na úrov-

ni roka 1996. Dane z príjmov fyzických osôb dosiahli hodnotu

5 760 mil. Sk, čo je 25,7 % rozpočtu a oproti  minulému roku

je to  viac o 1,1 mld. Sk. Dane z príjmov  právnických  osôb

dosiahli  objem 6 570 mil. Sk, čo  je  plnenie  na 16,2 %, a

v porovnaní s rovnakým  obdobím  minulého  roku je to  menej

o 3 188 mil. Sk.  Nižší  príjem  štátneho  rozpočtu  z  dane

z príjmu právnických osôb  oproti rovnakému obdobiu minulého

roku vyplýva  hlavne z využitia možností daných podnikateľom

uhradiť dane z ročného zúčtovania  aj v prvých dňoch mesiaca

apríla a i v odkladoch platby týchto daní do mesiaca júna.

 

     Daň z príjmov vyberaná zrážkou dosiahla 2,2 mld. Sk, čo

bolo plnenie  na 38 %, dane z majetku  sa  plnili v  rozsahu

163 mil. Sk,  čo  je 18,1 % ročného  rozpočtu.  Výnosy  dane

z pridanej hodnoty  dosiahli výšku 12,8 mld. Sk, čo je plne-

nie na 23,3 %. Dosiahnutá  skutočnosť  oproti minulému  roku

bola vyššia o 3,4 mld. Sk.  Spotrebné  dane  dosiahli  výšku

4 248 mil. Sk, čo je plnenie na 17,7 %, oproti minulému roku

je  to viac  o 74 mil. Sk. Dane  z medzinárodného  obchodu a

transakcie  dosiahli 1 530 mil.  Sk, to  znamená  plnenie na

25,5 %. Do  tejto skupiny patrí hlavne clo,  pri ktorom bolo

plnenie v hodnote 1 322 mil. Sk, to je plnenie na 22,8 %.

 

     Nedaňové príjmy za I. štvrťrok  dosiahli sumu 2,88 mld.

Sk, čím sa splnili na 23,8 %.

 

     Pokiaľ ide  o výdavky štátneho rozpočtu  za I. štvrťrok

tohto roku, dosiahli  objem 43 373,6 mil. Sk vrátane splátok

istiny, čo  je 20,9-percentné plnenie,  pričom v medziročnom

porovnaní zaznamenali mierny pokles o 519 mil. Sk. Na výdav-

koch  štátneho rozpočtu  sa podieľali  bežné výdavky objemom

35,4 mld. Sk, čo bolo plnenie na 22,4 %, ktorými sa financo-

vali bežné potreby štátneho rozpočtu.

 

     Skutočný objem  bežných transferov, dotácie a príspevky

neziskovým organizáciám,  podnikateľom a obecným  správam vo

výške 18,7 mld. Sk mierne prekročili časový predpoklad - pl-

nenie na 25,4 %.  Kapitálové výdavky predstavovali objem 4,9

mld. Sk - plnenie na 23,3 %, pričom sa použili na kapitálové

aktivity štátneho rozpočtu.  Obstarávaním kapitálových aktív

v objeme 3,3 mld. Sk,  čo je 31,7 % ročného  predpokladu, sa

financovala bežná investičná činnosť rozpočtovej sféry a re-

alizovali sa  systémové investičné výdavky  niektorých kapi-

tol, najmä krajských úradov.

 

     Kapitálové  transfery príspevkovým  organizáciám a iným

neziskovým organizáciám sa čerpali vo  výške 1,3 mld. Sk, čo

bolo 18,2 % z ročnej  úlohy. Najväčší  podiel  transferov sa

sústredil  do výdavkov  kapitoly ministerstva  zdravotníctva

a v kapitole Všeobecná pokladničná správa. V tejto správe sa

prostriedky použili predovšetkým  na rozvoj bytovej výstavby

v podobe  štátnej  prémie  za  stavebné sporenie. Kapitálové

transfery podnikateľským subjektom dosiahli 212 mil. Sk.

 

     Pokiaľ ide o dlhovú  službu, splácanie istiny v hodnote

2,9 mld. Sk  sa týkalo  splátky  istín domáceho  dlhu v sume

2 mld. Sk  a splátky istín  zahraničného dlhu v  hodnote 922

mil. Sk.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     vývoj v plnení príjmov a výdavkov  štátneho rozpočtu za

I. štvrťrok dokazuje, že  sa zabezpečujú základné ciele roz-

počtovej  politiky  vlády  stanovené  na  tento rok. Napriek

priaznivým  tendenciám  dosiahnutý  schodok  treba  hodnotiť

opatrne, triezvo, nepreceňovať  jeho význam. V nasledujúcich

rozpočtových obdobiach sa bude treba v rámci konkrétnej roz-

počtovej politiky zamerať  na plynulé zabezpečovanie príjmo-

vej základne rozpočtu a na dôslednú reguláciu výdavkov štát-

neho rozpočtu. Ministerstvo financií  vzhľadom na nárast vý-

davkov kapitoly Štátny dlh v ďalších  rozpočtových obdobiach

predpokladá, že  dosiahnutý schodok za  obdobie I. štvrťroku

bude mať rastúcu tendenciu.  Schodok štátneho rozpočtu sa ku

koncu júna odhaduje  približne na 10 mld. Sk. Splnením tohto

predpokladu by  sa z hľadiska  rozpočtového schodku štátneho

rozpočtu dosiahol 27-percentný podiel jeho celoročného obje-

mu.

 

     Dovoľte mi ešte, aby som vás na záver oboznámil so sta-

vom  rozpočtového hospodárenia  za päť  mesiacov tohto roka.

K 31. máju 1997 sa príjmy štátneho rozpočtu dosiahli vo výš-

ke 65,597 mld. Sk a  výdavky sa zrealizovali vo výške 72,774

mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu k tomuto termínu predsta-

voval 7,177 mld. Sk.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  určený pán poslanec Miro-

slav Maxon,  ktorý nám podá informáciu  o prerokovaní správy

vo výboroch.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     správu o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za I. štvrťrok 1997 pridelil  predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky svojím rozhodnutím číslo 1594 všetkým výborom

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  prerokovanie do 20.

júna 1997.  Ako gestorský výbor predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky  určil Výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý  pripravil spo-

ločnú správu o výsledku  prerokovania uvedeného materiálu vo

výboroch, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelenú

správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I.

štvrťrok 1997  výbory Národnej  rady prerokovali s týmto vý-

sledkom:

 

     Všetky  výbory  Národnej  rady  prerokovali  predloženú

správu a posudzovali  čerpanie štátneho  rozpočtu Slovenskej

republiky za I. štvrťrok 1997 z pohľadu  príslušných rozpoč-

tových kapitol. Všetky výbory  Národnej rady správu o plnení

rozpočtu za I. štvrťrok 1997 prerokovali, zobrali na vedomie

a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o pl-

není štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky  za I. štvrťrok

1997 zobrať na vedomie.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, štyri  výbory Národnej rady

Slovenskej republiky - Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slo-

venskej  republiky pre  obranu a  bezpečnosť, Výbor Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport a Výbor Národnej rady  Slovenskej  republiky pre ži-

votné  prostredie a  ochranu prírody  vo svojich uzneseniach

konštatovali, že  celkové príjmy štátneho  rozpočtu dosiahli

39,9 mld. Sk, t. j. 23,3 % z ročného  rozpočtu,  celkové vý-

davky  dosiahli 43,3 mld. Sk, t. j. 20,9 % z ročného rozpoč-

tu, a rozpočtové hospodárenie  sa skončilo schodkom vo výške

3,4 mld. Sk.

 

     Zároveň  Výbor Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

životné prostredie  a ochranu prírody  konštatoval, že vývoj

daňových  príjmov  právnických  osôb a čerpanie prostriedkov

z rezervy vlády je znepokojujúci.

 

     Výbor  Národnej  rady  pre  financie,  rozpočet  a menu

schválil  spoločnú správu  výborov Národnej  rady Slovenskej

republiky, ako  aj návrh na uznesenie  Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Určil ma za  spoločného spravodajcu výborov

a poveril  ma predniesť  spoločnú správu  výborov na schôdzi

Národnej rady a navrhnúť  postup pri  hlasovaní o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch, ktoré by vyplynuli z rozpravy,

a hlasovať  o predmetnej  správe ihneď  po ukončení rozpravy

k nej.

 

     Návrh na  uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky

je prílohou tejto spoločnej správy pod tlačou číslo 678a.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Môžem otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu s konšta-

tovaním, že som dostal jednu  písomnú prihlášku za klub KDH,

a je to  pán poslanec Dzurinda.  Takže prosím pána  poslanca

Dzurindu.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     správu o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

za I. štvrťrok 1997 prerokúvame deň po tom, čo vláda rozhod-

la o zásadných opatreniach na ozdravenie rozpočtového hospo-

dárenia a ekonomiky  vôbec. V  protirečení s touto  zložitou

realitou však správa o rozpočtovom  hospodárení za I. štvrť-

rok tohto roku  sa tvári, akoby všetko bolo  v poriadku. Ne-

signalizuje nevyhnutnosť prijatia zásadných opatrení, ba na-

opak,  uvádza,  že - krátky  citát - "výsledok  rozpočtového

hospodárenia  za  uplynulé obdobie  možno  hodnotiť  pomerne

priaznivo", koniec citátu. Pritom dôvodov na znepokojenie je

viac ako dosť. Vidieť ich  na súčasnom peňažnom trhu, na vý-

voji zahraničnej obchodnej bilancie, ale napríklad aj na vý-

voji plnenia príjmov štátneho rozpočtu za I. štvrťrok 1997.

 

     Pripomínam, že vnútorný dlh Slovenskej republiky rastie

priam raketovo. Oproti 1. 1. 1993 by do konca roka mal pred-

stavovať hodnotu 2,83, to znamená,  že Slovensko za toto ob-

dobie sa vnútorne temer trikrát toľko zadlží.

 

 

     Zaráža najmä  nízke  plnenie dane z príjmov právnických

osôb, ktoré  bolo iba na  úrovni 16 % za hodnotené  obdobie.

Dokumentuje to  veľkú depresiu v našich  podnikoch spôsobenú

straníckou privatizáciou, absenciou zahraničného investičné-

ho kapitálu,  rastúcim  dirigizmom a protekcionárstvom štát-

nych orgánov.

 

     Veľmi  nízke je  aj  plnenie  výnosov v spotrebných da-

niach, iba necelých 18 %. Daň z uhľovodíkových palív a mazív

sa plní iba tesne nad 18 %. Vláda vidí východisko vo zvýšení

tejto  dane. Neschopnosť  oživiť ekonomiku  ekonomickými ná-

strojmi  vláda nahrádza  prenášaním ťarchy  na obyvateľstvo.

Slabé plnenie príjmov štátneho rozpočtu sa nepriaznivo odrá-

ža aj v prerozdeľovaní  daní  obciam a mestách.  Osobitne to

platí pre  podielové dane z príjmov  právnických osôb.  Táto

daň sa  dostáva  na účty  našich miest a obcí  mesačne, a to

najneskôr do 20. dňa nasledujúceho  mesiaca. Mám  informácie

aj z dnešného dňa, že  vo viacerých slovenských mestách táto

daň za  máj sa dodnes nepoukázala.  Ako to komplikuje beztak

zložité financovanie miest a obcí, iste netreba hovoriť.

 

     Rozbor výdavkov štátneho rozpočtu  svedčí o veľkom škr-

tení výdavkov  jednotlivým kapitolám a odkladaní  týchto vý-

davkov na ďalšie obdobie.  Ako príklad môže slúžiť splácanie

istiny v kapitole  Štátny dlh. Splátky v I. štvrťroku  pred-

stavovali iba 11,6 % z ročného rozpočtu. Je jasné, že výdav-

ky tejto, ale aj ďalších kapitol presúva vláda do nasledujú-

cich období.

 

     Situácia vo viacerých rezortoch,  najmä v rezorte škol-

stva, zdravotníctva, ale napríklad aj v autobusovej a želez-

ničnej doprave,  je dnes hrozivá.  Správa o plnení  štátneho

rozpočtu za I. štvrťrok  zamlčiava viacero nepríjemných sku-

točností. Napríklad  to, že vláda  úplne zle odhadla  spôsob

financovania diaľnic v roku 1997.  V štátnom rozpočte na rok

1997 uvažuje s financovaním výstavby diaľnic prostredníctvom

štátnych  obligácií v objeme 5 mld. Sk. Už vo februári tohto

roku  bola však  nútená priznať,  že tieto  obligácie nie je

schopná umiestniť na finančnom trhu. Preto rozhodla o finan-

covaní ďalšej výstavby diaľnic v tomto bežnom roku zo zahra-

ničných úverov,  aj to až  v apríli tohto  roku. Samozrejme,

takéto zmeny za pochodu zásadne komplikujú financovanie toh-

to rozvojového  programu. V správe  však nie je  ani zmienka

o tejto zmene prístupu.

 

     Rovnako nepriaznivá je aj situácia v oblasti financova-

nia bytovej výstavby. Aj tu  je nedostatok zdrojov. Ešte nie

je ani polrok a zdroje v štátnom fonde rozvoja výstavby chý-

bajú. Správa  sa o týchto  skutočnostiach taktiež vôbec  ne-

zmieňuje. Situácia  na slovenskom peňažnom trhu  je viac ako

napätá. Cena peňazí je veľmi  vysoká. Vysoká je i cena zadl-

žovania štátu. Vláda by  mala preto prijať zásadné opatrenia

vedúce k zmene trendu zrýchľovania deficitu štátneho rozpoč-

tu. K  tomu, čo sľubovala v  programovom vyhlásení vlády, to

znamená k vyrovnávaniu disproporcie  medzi príjmami a výdav-

kami  štátneho  rozpočtu. O tom  však  v správe  nie je  ani

zmienky. Správa je hladučká, realita však omnoho drsnejšia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bola jediná písomná  prihláška do rozpravy. Pýtam sa

preto pánov poslancov, kto sa  chce ešte  prihlásiť. Pán po-

slanec Baránik. Ďakujem.

 

     Ak sa  nikto viac nehlási,  uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy a prosím hneď pána poslanca Baránika o vystú-

penie.

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadril k správe o plnení štát-

neho  rozpočtu za I. kvartál  tohto  roku.  Podľa výsledkov,

ktoré máme v tejto správe, aj podľa štatistických informácií

je zrejmé,  že ekonomický vývoj v našej  republike  prebieha

v intenciách,  ktoré  boli v rokoch 1995 a 1996. Samozrejme,

dochádza k určitým komplikáciám, ktoré sú prirodzené. Vznik-

li v dôsledku  rôznych dôvodov,  jednak vplyvom  prostredia,

v ktorom sa nachádza naša ekonomika, a potom aj s problémami

transformácie našej ekonomiky.

 

     Je nám všeobecne známe,  že určitá časť našej ekonomiky

je ochromená a spôsobuje celý  rad problémov. Tá časť ekono-

miky, ktorá prosperuje, samozrejme, ťahá našu ekonomiku, ale

má svoje  limitujúce hranice. Preto  treba prijať opatrenia,

aby sa vtiahol ďalší  potenciál našej ekonomiky do ekonomic-

kého rastu. Toto má  zabezpečiť zákon o revitalizácii podni-

kov. Ak ho prerokujeme a vstúpi do platnosti, som presvedče-

ný, že prispeje k  riešeniu zložitých problémov našej ekono-

miky.

 

     Chcel by  som  upozorniť na  jednu skutočnosť - hovoril

o tom predo mnou aj pán poslanec Dzurinda -, že je relatívne

najnižšie plnenie daní z príjmov  právnických osôb. Ale prí-

činou nie je to, čo  hovoril, trafil  vedľa, tak ako obyčaj-

ne. Hlavnou príčinou je to, že sme v minulosti prijali opat-

renia na  to, aby banky  zlepšili svoje úverové  portfólium,

a preto sa  prijali opatrenia na  realizáciu opravných polo-

žiek.  A tým,  že obchodné  banky majú  možnosť riešiť  túto

otázku, neviem, či ju zneužívajú  alebo ako, ale pravdou je,

že  hlavnou príčinou  neplnenia  daní z príjmov  právnických

osôb je  táto skutočnosť. To znamená  predovšetkým preto, že

doposiaľ veľmi ziskový finančný  sektor v tomto kvartáli vy-

kazuje stratu. A  toto je jedna z hlavných  príčin, prečo sa

neplní tento druh daní.

 

     To je  popri pokračujúcom trende  prepadu obchodnej bi-

lancie druhá negatívna črta  vývoja našej ekonomiky. Domnie-

vam sa, že to nie je taký závažný problém, ktorý by sa nedal

vyriešiť. Som presvedčený, že ministerstvo financií a Národ-

  banka nájdu  spôsob, ako  primať obchodné  banky, aby sa

správali racionálnejšie a nespôsobovali ťažkosti sebe a, sa-

mozrejme, ekonomike, a hlavne v sociálnej  oblasti,  pretože

ak by sa výraznejšie  obmedzili zdroje  štátneho rozpočtu, a

tu je v hre zhruba 15 mld., o ktoré by  mohol  prísť  štátny

rozpočet, malo by to  zrejme negatívny dosah predovšetkým na

sociálnu oblasť, a to by  nebolo žiaduce. Preto som presved-

čený, že  ministerstvo financií urobí všetko  pre to, aby sa

tento trend napravil a finančné organizácie sa správali tak,

ako zodpovedá ich ekonomickej situácii.

 

     To je  všetko. Ďakujem za  pozornosť a prosím  vás, aby

ste podporili uznesenie o schválení správy o plnení štátneho

rozpočtu za I. kvartál.

 

     Ďakujem ešte raz za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Sopko je  druhým diskutujúcim. Medzitým sa

s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Palacka.

 

 

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Baránik trafil vedľa, ako obvykle, pretože

ak komerčné banky využívajú  možnosť, ktorú im zákon umožňu-

je, teda vytvárať opravné položky, tak sa práve správajú ra-

cionálne. A apelovať na ich správanie, aby sa správali inak,

je práve iracionálne, pán poslanec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     prerokúvame  správu o plnení štátneho  rozpočtu Sloven-

skej republiky za obdobie prvého  kvartálu 1997 a na tej is-

tej schôdzi budeme prerokúvať  aj zoznam podnikov zahrnutých

do privatizácie. Na základe týchto materiálov máme zobrať na

vedomie jednak vývoj štátneho rozpočtu, jednak aj privatizá-

ciu štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy.

 

     Myslím si, že sme si plne vedomí toho, že verejná osob-

  doprava, či  už železničná,  alebo  autobusová, je veľmi

zložitým, ale aj veľmi citlivým problémom našej spoločnosti.

Bezprostredne sa totiž dotýka každého občana. Autobusy vnút-

roštátnej dopravy využívajú všetky vekové kategórie obyvate-

ľov, od  žiakov, ktorí cestujú do  školy, cez občanov, ktorí

cestujú  za prácou,  až po  dôchodcov, ktorí  sú na hromadnú

osobnú dopravu doslova odkázaní, pretože na osobné autá a na

ich  prevádzku nemajú  prostriedky pre  nedostatočný rodinný

rozpočet.

 

     Napriek  tomu  akosi  ľahkovážne  prijímame  informácie

o doslova  katastrofálnej  situácii v hromadnej  autobusovej

doprave. Základné  argumenty pre toto  tvrdenie poznajú pra-

covníci príslušného ministerstva, ale aj pán minister Jasov-

ský, minister  dopravy, pôšt a telekomunikácií. Preto  nepo-

viem nič nové, že vyše 80 % autobusov, ktoré denne prepravu-

jú ľudí,  je morálne aj technicky  opotrebovaných. Ak by sme

chceli v tejto oblasti  dosiahnuť štandard, tak do autobuso-

vého parku vnútroštátnej dopravy, medzimestskej aj mestskej,

do obnovy opotrebovaných autobusov  by sme museli investovať

niekoľko miliárd korún.

 

     Vážená Národná rada, naozaj  si myslíme, že odštátnením

verejnej autobusovej dopravy tento problém doriešime? Myslí-

me si,  že noví vlastníci - nadobúdatelia  majetku súčasných

štátnych podnikov SAD tých  nevyhnutných 3 až 5 mld. Sk vlo-

žia do  obnovy autobusového parku? Funkcia  štátu je v tomto

prípade nenahraditeľná. Stav sa výrazne zhoršil po roku 1989

a dnes táto kríza doslova vrcholí.

 

     Ťarchu zložitých problémov verejnej autobusovej dopravy

chceme  jedným  rozhodnutím  preniesť na  plecia občana a na

mestské  či  obecné  samosprávy.  Bezprostredne  po takýchto

transformačných krokoch  vždy nasleduje zvýšenie  taríf ces-

tovného,  redukcia spojov,  zvlášť do  koncových  obcí, a to

veľmi dobre poznáte, ale aj nekorektné, až násilné rokovania

s predstaviteľmi  obecných  samospráv,  pretože  inú možnosť

obecné  samosprávy nemajú,  len teda  prispievať zo štátneho

rozpočtu  dopravcom  na  vykrytie  straty  osobnej  dopravy.

V inom prípade sa jednoducho spoj zruší.

 

     Aká je štvrtá možnosť?  Štvrtá možnosť na riešenie zlej

finančnej situácie štátnych podnikov SAD je zvýšenie finanč-

ných prostriedkov formou štátnej dotácie. A tu je kameň úra-

zu. Dotačná politika v tejto oblasti nezohľadňuje nepriazni-

vý vývoj autobusovej dopravy.  A pridelené investičné či ne-

investičné dotácie štátnym podnikom SAD zo štátneho rozpočtu

sa neustále znižujú. Pripomínam, že krajské úrady vo svojich

rozpočtových kapitolách, v kapitolách  krajov nemajú potrebu

podľa  cestovných  poriadkov  na  tento  rok  úplne vykrytú.

A štátne dotácie nedosahujú ani úroveň roku 1996. O tom vie,

vážená Národná  rada, každý jeden  prednosta okresného úradu

a verím, že aj pán minister Kozlík.

 

     Finančná situácia v týchto štátnych podnikoch sa z roka

na rok zhoršuje. Štátne podniky SAD nezabezpečujú ani jedno-

duchú reprodukciu základných prostriedkov. Finančná situácia

im nedovoľuje  obnovu automobilového parku.  Preto nasleduje

zvýšenie cestovného,  redukcia spojov tých  pravidelných li-

niek, ktoré sa označujú za ekonomicky neefektívne.

 

     Zamýšľame sa,  vážený  pán  Kozlík,  pri našom  opojení

z európskych  makroekonomických   ukazovateľov  hospodárstva

Slovenskej republiky, ako dnes cestuje prostý človek, jedno-

duchý občan do koncových  obcí? Uvedomujeme si, ako poklesla

frekvencia  autobusovej  dopravy  do  našich  obcí? Ešte raz

zdôrazňujem, že úloha štátu  vo verejnej autobusovej doprave

je nenahraditeľná aj v prípade spojov, kde ide o nízku frek-

venciu cestujúcich.  Prosím vás, čo je  pre  občana argument

o ekonomicky neefektívnej autobusovej linke, ak tento človek

nemá inú možnosť cestovania?

 

     Problémy verejnej osobnej autobusovej dopravy sa v Slo-

venskej republike  už niekoľko rokov  systematicky neriešia,

podľa môjho názoru už od  čias rozčlenenia nákladnej a osob-

nej  dopravy  v štátnych  podnikoch  Slovenskej  autobusovej

dopravy.  Zmena dopravcu  problém nijako  nerieši, pokiaľ sa

systémovo nedorieši vykrývanie stratovosti prepravných výko-

nov vo verejnom záujme. Až v týchto posledných týždňoch pre-

biehali  rokovania medzi  krajskými  úradmi - rokovania plné

napätia - a medzi  zainteresovanými  ministerstvami - Minis-

terstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom dopra-

vy,  pôšt a telekomunikácií  Slovenskej  republiky o riešení

tohto problému. Dúfam, že sa skončili úspešne.

 

     Pravidelná, kvalitná, kultúrna,  bezpečná a  spoľahlivá

autobusová doprava je dnes  vážnym problémom, problémom nie-

len organizačným a ekonomickým, ale aj sociálnym. Myslím si,

že vláda Slovenskej republiky  ju podceňuje. Podceňuje dosah

týchto  navrhovaných  organizačných  zmien na  občana a máme

oprávnené obavy o narušenie fungovania pravidelnej autobuso-

vej dopravy, ktorá je pre občanov jedinou alternatívou.

 

     Súčasné skoro  štvorročné experimentovanie, ako  ho re-

gistrujem, možno až päťročné,  prinieslo pre občana len zní-

ženie  kultúry cestovania,  redukciu spojov  osobnej dopravy

a zvýšenie  cien  cestovného. Systémový a zodpovedný prístup

vlády  Slovenskej republiky  som doteraz  nepostrehol. Tento

vážny  politický aj  sociálny problém  nedostatočne riešime,

a preto ťažkosti  narastajú, aj narastať  budú. Treba proste

nájsť kompromis medzi verejnými  záujmami a medzi komerčnými

záujmami. A to sa nám doteraz nepodarilo doriešiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím teraz poslednú prihlásenú  do rozpravy, pani po-

slankyňu Schmögnerovú.

 

 

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister a podpredseda vlády,

 

     je mi úprimne ľúto, že sa prerokúva taká závažná správa

a táto poslanecká snemovňa je  takmer prázdna. Som veľmi ra-

da, že tu  sedia aspoň  koaliční poslanci, a budem o to rad-

šej,  keď si  pozorne vypočujú  to, čo poviem, a keď  urobia

z toho aj  určité závery. Prečo takýto  zdĺhavý úvod? Jedno-

ducho preto, že iné možnosti diskutovať o hospodárskej poli-

tike  vlády  ako  pri prerokúvaní  štátneho záverečného účtu

a čiastkových správ v priebehu roka  táto poslanecká snemov-

ňa nemá.

 

     Pripomeniem vám,  že sme opakovane  žiadali, aby sa ako

bod rokovania Národnej rady zahrnula diskusia o hospodárskej

politike vlády. Niekoľkokrát  to neprešlo. Môžeme postupovať

aj tak,  že tento návrh budeme  zakaždým opakovať ako perpe-

tuum mobile, ale  je to zrejme zbytočné. Takže  je tu jediná

príležitosť k týmto  otázkam sa vyjadriť, a ak  dovolíte, ja

by som ju využila.

 

     Prirodzene, že sa odrazím  od správy o štátnom rozpočte

za I. štvrťrok tohto roku.  Myslím si, že základné údaje od-

zneli jednak vo vystúpení pána ministra financií, ale spome-

nuli ich  aj niektorí poslanci,  ktorí hovorili predo  mnou.

Predsa však  dovoľte mi vyjadriť názor,  ktorý je do značnej

miery odlišný od hľadania  príčin súčasného vývoja príjmovej

stránky štátneho rozpočtu.

 

     Chcela by som sa osobitne  dotknúť dane z príjmov práv-

nických osôb, ktorá  sa plnila za I. štvrťrok  len na úrovni

16,2 %, kde bol v porovnaní s prvým štvrťrokom lanského roku

prepad o skoro 3,2 miliardy.  Myslím si, že treba tento údaj

oveľa detailnejšie analyzovať. Nepochybne jeden z dôvodov je

v tom,  že sa  umožnilo finančným  inštitúciám iným spôsobom

zdaňovať sankčné úroky. Je správne, že sa konečne pristúpilo

k tomuto kroku,  pretože príjmy zo štátneho  rozpočtu z fik-

tívnych úrokov boli fiktívne a v podstate mohli vytvárať ur-

čitý inflačný tlak.

 

     Prirodzene, neviem percentuálne odhadnúť, akým podielom

sa táto skutočnosť podieľa na  neplnení dane z príjmov práv-

nických osôb za I. štvrťrok.  Ale treba si oveľa pozornejšie

všimnúť druhú okolnosť, ktorá,  ak sa jej nepostavia hrádze,

môže  znamenať  vážne  ohrozenie  ďalšieho  vývoja príjmovej

stránky štátneho rozpočtu. Mám  na mysli skutočný vývoj zis-

kovosti v podnikateľskej  sfére a budem sa dotýkať teraz ne-

finančných organizácií. Zrejme dôvodov, prečo dochádza k vý-

raznému poklesu ziskovosti, je viacero, niektoré sú takpove-

diac  objektívne a  opakujú sa už niekoľko rokov. I dnes sme

o nich hovorili.  Dotýkajú sa celkovej  situácie podnikateľ-

ského sektora, medzipodnikovej zadlženosti, zadlženosti pod-

nikov,  stupňa  reštrukturalizácie  v  podnikateľskej  sfére

a tak ďalej.

 

     Druhá  okolnosť tu  dnes  neodznela a myslím  si, že je

dôležité sa k nej  vyjadriť. Snažím sa v priebehu  roka nav-

števovať podniky a vzhľadom na to, že privatizácia postupuje

veľmi rýchlo,  prevažná časť týchto podnikov  sú už súkromné

a prevažná časť týchto podnikov,  ktoré navštevujem, sú súk-

romné tak asi poldruha, dva  roky. Medzi štyrmi očami vlast-

níci týchto  podnikov vám otvorene povedia,  načo by platili

dane do štátneho rozpočtu. Je to alarmujúce.

 

     To, čo sa v Českej republike hovorí, že investičné fon-

dy tunelujú podniky, myslím si, že presne toto isté sa usku-

točňuje v Slovenskej republike. Robí sa to, prirodzene, iným

mechanizmom,  pretože  investičné  fondy  sa  zbavili svojej

existencie a dnes ich podiel na vlastníctve podnikov je veľ-

mi malý vzhľadom aj na posledné novelizácie  zákona o inves-

tičných fondoch a investičných spoločnostiach.

 

     Mali  sme si  možnosť viackrát  vypočuť vystúpenie pána

predsedu Najvyššieho kontrolného  úradu, kde veľmi oprávnene

kritizoval spoločnosti  s ručením obmedzeným.  Skutočne spo-

ločnosti s ručením obmedzeným  sú tým mechanizmom, ktoré do-

kážu veľmi efektívne, vo  svoj prospech efektívne vyciciavať

podniky, ktoré  sprivatizovali. Chcem položiť  otázku, či je

toto známe pánu ministrovi financií, aké opatrenia sa v tom-

to smere robia.

 

     V rýchlosti bez  toho, aby sme  mali možnosť - ako opo-

ziční poslanci - detailnejšie veci analyzovať a aby sme mali

k dispozícii tím ľudí, ktorý  by navrhoval riešenia, sú hneď

naporúdzi dve  riešenia. Jedno spočíva vo  výbere daní, čiže

v zintenzívnení činnosti  daňových úradov. Druhá  možnosť je

v rukách Fondu národného majetku.  Neviem, či ste vôbec uva-

žovali o tom, aby sa sprísnili kúpno-predajné zmluvy v takom

smere,  aby sa  konečne  kleplo  na prsty  tým nadobúdateľom

v priamych predajoch, ktorých zámerom nie  je nič viac a nič

menej, ako z tých podnikov zobrať  to, čo sa ešte zobrať dá,

presunúť si to niekde inde, častokrát i za hranice, a nechať

podnik padnúť. Keď listujete v novinách, dennodenne sa dočí-

tavame o takýchto prípadoch.  Prirodzene, má to nielen dosah

na štátny rozpočet,  ale má to dosah aj  na rast nezamestna-

nosti a na celkový vývoj sociálnej sféry.

 

     Myslím si,  že prípady ako  Novofruct, ako Tatex,  časť

bývalého  Tatrasvitu, ako  Clara  Utekáč a desiatky  ďalších

jednoznačne dokumentujú  to, čo tu  hovorím. Ak sa  neprijmú

v tomto smere opatrenia, môžem  garantovať bez toho, aby som

sa pozerala na  veci cez čierne okuliare, že  vývoj v plnení

dane z príjmov právnických osôb nemôže byť výrazne lepší.

 

     Dotknem  sa ďalšej  dane, kde  vývoj tiež  nie je veľmi

priaznivý. Sú to spotrebné dane. Za I. štvrťrok sa plnili na

úrovni 17,7 %. Pán minister  financií dnes, ale aj včera vy-

svetľoval, ktoré opatrenia v správe daní ministerstvo finan-

cií v poslednom čase  prijalo. Predsa však posudzujeme opat-

renia podľa ich efektívnosti, nie podľa snahy, a ukazuje sa,

že efektívnosť týchto opatrení nie je dostatočná. Otázka te-

da je, ako sa bude pokračovať ďalej. Ja sa o chvíľočku chcem

dotknúť aj  chystaného  balíčka opatrení  slovenskej vlády a

nepochybne v tomto  smere sa dotknem  aj jedného druhu spot-

rebnej  dane, s ktorou  vláda  Slovenskej republiky navrhuje

pohnúť.

 

     Trošku lepšia  je situácia v DPH,  aj keď neviem presne

rozlíšiť,  do akej  miery sa  ministerstvo financií  poučilo

z predchádzajúcich  rokov a urobilo trošku  triezvejší odhad

DPH a do  akej miery  je príčinou  aj trošku  zlepšený výber

DPH. Viem však veľmi dobre,  že sa nerieši jeden veľmi vážny

únik dane z pridanej  hodnoty,  a to sú  nadmerné vratky DPH

pri  vývoze. Máme  informácie z daňových  úradov,  že k tomu

dochádza veľmi  často, a, pán  minister financií, zrejme  by

ste mali v tomto smere zakročiť.

 

     Na  strane  výdavkov  sme hovorili o výdavkovej  strane

štátneho  rozpočtu v čase, keď sa prijímal  štátny rozpočet,

a zatiaľ značná časť jadra tých pripomienok nás vlastne ešte

len  čaká.  Detailne  sme  analyzovali  štátnu dlhovú službu

a mali sme možnosť sa presvedčiť, že zatiaľ sa v tomto smere

platby uskutočnili len vo výške zhruba asi 11 %, to znamená,

že skutočne tak, ako to  už predo mnou naznačil pán poslanec

Dzurinda. V  nasledujúcich štvrťrokoch, a zrejme,  ako to už

býva, v II. polroku sa  bude sústreďovať štátna dlhová služ-

ba. Znovu teda  čakajme, že nápor výdavkovej  časti štátneho

rozpočtu bude  vo IV. štvrťroku, a zrejme  bude  kulminovať,

ako to  už je zlým zvykom  v rozpočtovom hospodárení Sloven-

skej republiky, v decembri 1997.

 

     Predsa však ešte možno niektoré opatrenia v tomto smere

robiť a ja  sa ich dotknem rovnako, ako  sa ich dotkol predo

mnou aj  iný rečník. Vláda  Slovenskej republiky si  konečne

uvedomila fakt, že v slovenskom  hospodárstve už od polovice

minulého roku, možno aj  skôr, začali narastať výrazné nega-

tívne tendencie. Aj keď  navonok, napokon aj  dnes sme si to

mali možnosť vypočuť, ešte stále sa hovorí o tom a prízvuku-

je sa, že naše výsledky sú dobré, dokonca  najlepšie, reali-

ta je iná. Ukazuje sa, že  vláda si to konečne začína uvedo-

movať a  rozhodla sa  pristúpiť k určitým opatreniam. Zatiaľ

nemáme definitívny  balíček hospodársko-politických opatrení

slovenskej vlády  k dispozícii, takže všetko  to, čo poviem,

je nepochybne ešte len vo sfére určitých odvolávok na to, čo

v tomto  smere  povedali  jednotliví  členovia  vlády, resp.

štátny tajomník ministerstva financií.

 

     Na základe  toho, čo sa však  zatiaľ pripravuje, môžeme

urobiť  záver, že  žiadne progresívne  hospodársko-politické

opatrenia, ktoré  by indukovali pozitívne  zmeny v hospodár-

stve Slovenskej republiky, vláda  zatiaľ neponúka. Skúsme sa

teda na ne pozrieť, pretože je to veľmi dôležité, z hľadiska

ďalšieho  plnenia  štátneho   rozpočtu.  Nechcem  sa  vracať

k opatreniam, ktoré prijala  vláda Slovenskej republiky pred

niekoľkými týždňami, ktoré  sa dotýkajú najmä antiimportných

opatrení. Vieme,  že s najväčšou  pravdepodobnosťou niektoré

z nich  sa budú  musieť prehodnotiť a pravdepodobne  dovozné

depozitá - ako  aj zároveň dúfam - sa  zrušia. Otázka je, či

skutočne vláda trvá na tom, že bude presadzovať znovuobnove-

nie dovoznej prirážky, a ako v tomto svetle budú vyzerať na-

še možnosti vzhľadom na OECD aj na Európsku úniu.

 

     Rozhodujúcejšia otázka je ale v tom, že dovoznú priráž-

ku sme  mali, ak si spomínam,  od marca 1994. V  podstate sa

zrušila až ku koncu  lanského roku, aj keď... (hlasy v sále)

- nie, v marci 1994,  ale  dobre, ak sa  prijala  ešte skôr,

tým lepšie -, čiže bolo tu  určité adaptačné obdobie, ktoré,

myslím si, bolo na to,  aby sa podnikateľská sféra prispôso-

bila rastúcej konkurencii  zvonka. Žiaľbohu, môžeme analyzo-

vať, prečo to tak  nebolo, ale slovenská podnikateľská sféra

to neurobila v dostatočnej  miere.  A treba si  uvedomiť, že

neustále vytvárať takéto bavlnkové prostredie pre pánov pod-

nikateľov, z ktorých niektorí by mali sedieť aj v týchto la-

viciach, nie je východiskom pre slovenské hospodárstvo.

 

     Dotknem sa balíčka, ktorý sa pripravuje. To, čo mu mož-

no predovšetkým vyčítať, je,  že nevytvára predpoklady urči-

tého zásadného zlomu v tendenciách vývoja slovenského hospo-

dárstva. Myslím si, že už z  toho, čo sa na verejnosť dosta-

lo, takýto záver možno urobiť.

 

     Druhý záver, ktorý možno urobiť, je, že vláda pokračuje

v tendencii presúvať  náklady transformácie, ale  aj náklady

vládnych opatrení  na bedrá tých,  ktorí sú najbezbrannejší.

Čiže  vláda pokračuje v realizácii  prerozdeľovacej  funkcie

v prospech úzkych záujmových skupín.  Nechcem zostať iba pri

tomto holom  konštatovaní, ale chcem to  určitým spôsobom aj

zdokumentovať.

 

     Prirodzene, dnes nevieme, či  sa vláda skutočne odhodlá

na to, že bude zvyšovať  ceny elektrickej energie aj pre ma-

loodberateľov. Včerajší výrok pána štátneho tajomníka v tom-

to smere bol takmer ako definitívny, neviem to ani vyvrátiť,

ani potvrdiť. Mali sme možnosť zaznamenať ale aj vyjadrenie,

že sa chystá rast cien tepla asi o 10 %, pretože  sa pripra-

vuje zníženie  dotácií tepla  pravdepodobne o polovicu v po-

rovnaní s tým, ako sa to schválilo v štátnom rozpočte na rok

1997. Tu si treba položiť  otázku, prečo sa v priebehu minu-

lých rokov výraznejšie  nepodporovali programy úspor energií

a programy  úspor  tepla.  V sedemdesiatych  rokoch,  v roku

1973, keď došlo k prvému  ropnému šoku, dokázal západný svet

vyrobiť  ten  istý HDP pri  úsporách 30 % energií. Žiaľbohu,

u nás  sa ide  stále tou  istou starou  logikou extenzívneho

rastu výroby  energií, na ktorý  dopláca ten, kto  je naozaj

bezbranný, to sme my - koneční  spotrebitelia, ktorí vlastne

nemáme ako  sa brániť voči  výrobcom a distributérom tepla a

voči výrobcom elektrickej energie.

 

     Mali  sme možnosť  vypočuť  si o pripravovaných opatre-

niach, ktoré  možno nebudú až také  drastické, ale predsa sa

len  dotýkajú  Slovenskej  automobilovej  dopravy, železníc.

A musíme zopakovať otázku, pán minister financií, prečo vlá-

da Slovenskej republiky  prostredníctvom niektorých štátnych

podnikov, mám na mysli konkrétne Železnice Slovenskej repub-

liky, poskytuje  také výhody niektorým  súkromným spoločnos-

tiam, prečo  hospodári takým spôsobom, že  je to skutočne na

hrane so zákonom, a tlačí vás  potom do toho, aby ste zvyšo-

vali ceny, a zdôvodňuje to  tým, že nemá dostatok prostried-

kov zo štátneho rozpočtu. Prečo toto všetko vláda Slovenskej

republiky toleruje a lieči si potom nedostatok zdrojov štát-

neho rozpočtu  znovu tzv. úpravami niektorých sadzieb v Slo-

venskej automobilovej doprave a v železniciach?

 

     Dotknem  sa ďalšieho  pripraveného  opatrenia, a to  je

avizované  zvýšenie spotrebnej  dane pri  ropných produktoch

- uhľovodíkových palivách - a prepojím to s výberom spotreb-

ných daní v tomto roku, za I. štvrťrok tohto roka. Údajne sa

pripravuje  zvýšenie, ktoré  bude mať  vplyv na spotrebiteľa

zhruba asi 1 Sk na jeden liter ropy, alebo  benzínu. V tejto

súvislosti by som vám chcela  položiť otázku.  Za minulý rok

došlo k niekoľkonásobnému  zvýšeniu regulovanej ceny ropných

produktov a výrobca  sa odvolával, myslím  si, že oprávnene,

na rast svetových cien ropy.  Vychádzal aj z okamžitých, ale

aj z termínovaných  cien. Dala som  si tú námahu, že  som si

pozrela vývoj cien zhruba od leta minulého roku až po dnešok

a ukazuje sa,  že druhý polrok  je úplne iný,  že vývoj cien

ropných produktov,  dokonca na všetkých  trhoch, nielen ceny

Brent, ale aj iných, je z hľadiska toho veľmi priaznivý. Keď

sa vlani pohybovali ceny niekde 22 až 25, ba dokonca  vysko-

čili až na 27 amerických dolárov za 1 barel, za tento polrok

ide tendencia  za prvých 4-5 mesiacov  úplne inak. Niekde sú

ceny medzi 19 až 20, ale  okamžité  ceny sú aj oveľa nižšie.

Takže  moja  otázka  znie:  Skutočne  to  treba riešiť takým

spôsobom, že napokon pre  malospotrebiteľa sa cena musí zvý-

šiť o 1 Sk?

 

     Dovoľte mi, aby som sa dotkla teraz ďalšej veľmi závaž-

nej  otázky, ktorá  sa týka  štátneho rozpočtu,  pretože ste

v zákone  o štátnom  rozpočte na  rok 1997 schválili  emisiu

vládnych  dlhopisov vo  výške 8 mld. korún.  Len  zopakujem,

resp. zduplikujem niektoré veci, ktoré tu už predo mnou dnes

odzneli. Niektoré som včera uviedla i ja.

 

     Zodpovedne  môžeme povedať,  že slovenské hospodárstvo,

ako nás presviedča jednoducho  konkrétny život, a presviedča

nás to  tvrdo a už  päť mesiacov, nie  je schopné absorbovať

zámery finančnej politiky a jednotlivých druhov hospodárskej

politiky, ktoré  si táto vláda vytýčila  na tento rok. Stačí

len  zopakovať. Schválili  ste schodok  štátneho rozpočtu vo

výške 25,6 mld. korún, ktorý  treba financovať. Na tento rok

je schválený štátny rozpočet so schodkom skoro 37 mld. Prav-

daže,  aktuálny  stav  je  iný,  je  to  zhruba  asi 10 mld.

A schválili ste aj emisiu 8 mld. dlhopisov.

 

     Jednoducho len opakujem veci, ktoré tu už zazneli. Slo-

venské hospodárstvo nie je schopné absorbovať takéto zdroje.

A to je vlastne  kameň  úrazu,  prečo menová  politika vlády

Slovenskej republiky  je taká, aká  je, a dôsledkom  čoho sa

úroková sadzba  pohybuje na neprijateľných  úrovniach, či už

je to pre krátkodobé alebo strednodobé úvery, lebo o dlhodo-

bom úvere hovoriť ani nemožno. Treba veľmi otvorene povedať,

že ak  vláda Slovenskej republiky v  tomto smere neurobí ra-

zantné opatrenia, žiadne z opatrení, ktoré bude mať vplyv na

vrecká jednoduchých ľudí, nebude účinné.

 

     Moja otázka teda znie, či  skutočne chcete toto hnať až

na doraz a potom po voľbách vláda, ktorá nastúpi, zdedí roz-

bité hospodárstvo, v ktorom  bude  evidentná finančná kríza,

ktorá  sa nebude  dať riešiť  inak ako  tvrdými reštrikčnými

opatreniami. Uvedomujete si, že možno tou vládou budete zno-

vu aj vy?

 

     V tejto súvislosti chcem upozorniť na to, že vláda Slo-

venskej republiky nie je  schopná financovať svoje zámery na

domácom trhu a že sa  ide  obrátiť na  zahraničný trh. Vláda

Slovenskej republiky schválila  uznesenie týkajúce sa finan-

covania  výstavby  diaľnic a modelu  financovania roku 1997.

Len na prvom  kroku, na financovaní  niektorých úsekov diaľ-

nic, môžem to aj podrobne prečítať, sa rozhodlo, že sa prij-

me úver 25 miliónov ECU, čo nie je  až taký  veľký  úver, od

Európskej investičnej banky, ale  zároveň úver od Industrial

Bank of Japan vo výške 120 miliónov  amerických dolárov. Po-

kiaľ máme informácie, pripravuje sa teraz nákup zahraničných

zdrojov, resp. emisia štátnych  cenných papierov v zahraničí

vo výške 250 miliónov amerických dolárov.

 

     Pravdaže, možno  toto robiť. Možno to  robiť dokonca aj

vo väčšom  rozsahu. Ale uvedomme  si, že tieto  úvery budeme

splácať my a že slovenská  koruna je koruna skutočne na hra-

nici. A ak je čas  splatnosti  týchto  úverov 3, 4, 5 rokov,

môžem vám garantovať, že v priebehu 5 rokov  úroveň  sloven-

skej koruny sa  neudrží a  nebudeme platiť 6-7 %, ale budeme

platiť plus devalváciu, či už to bude 10, 15 alebo 20 %. Bu-

deme to schopní potom  financovať zo štátneho rozpočtu? Mys-

lím  si, že  toto sú  vážne otázky,  ktoré si treba položiť,

pretože budúcnosť sa zakladá  dnes, zakladá sa týmto štátnym

rozpočtom, zakladá sa tým, čo práve dnes prerokúvame.

 

     Na záver mi dovoľte poďakovať sa vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Kým skončím rozpravu, ešte sú faktické poznámky.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Chcem pani kolegyňu Schmögnerovú  informovať o tom, aký

je  verejný dlh v jednotlivých krajinách Európskej únie. Na-

príklad Veľká Británia má verejný dlh, ktorý tvorí 56 % hru-

bého  domáceho  produktu,  Francúzsko  tiež  toľko,  Talian-

sko 123 %, Nemecko 60 %, Belgicko 130 %, Dánsko 70 %, Fínsko

56 %, Írsko 74 %, Holandsko 78 %, Portugalsko 71 %,  Rakúsko

71 %, Grécko 110 %, Španielsko 67 % a Švédsko 78 %.

 

     Stačí to, pani kolegyňa?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     veľká časť vystúpenia pani kolegyne Schmögnerovej sa mi

zdala  snahou o konštruktívny  prístup,    na  ten  záver.

Záver je veľmi podobný tomu,  ako vystupuje v médiách. Chcel

by som  pripojiť k údajom  pána kolegu ďalšie  čísla. Za po-

sledné dva roky miera zadlženosti štátu klesá, neustále kle-

sá.  Hrubá vnútorná  zadlženosť je  teraz na  úrovni 18,7 %.

Vonkajšia zadlženosť  9 % HDP. Celková  hrubá zadlženosť re-

publiky 27 %. Táto  vláda neustále znižuje zadlženosť štátu,

ergo  zvyšuje dôveryhodnosť,  silu a  možnosti republiky. Po

druhé, táto vláda enormne  zvyšuje investície do budúcnosti,

investície  do infraštruktúry.  Naozaj enormne  ich zvyšuje.

Čiže tieto útoky sú naozaj nepochopiteľné, resp. pochopiteľ-

né sú  iba vtedy, ak ich  účelom nie je prispieť  k diskusii

produktívne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, keďže sa už ni-

kto nehlási ani s faktickou poznámkou, končím rozpravu k to-

muto bodu  programu. Pýtam sa pána  podpredsedu vlády, či sa

chce vyjadriť k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     v prvom rade,  napriek určitým pochybnostiam niektorých

poslancov, chcem ubezpečiť tento parlament, že popri záchra-

ne  zatúlaných kačiatok  je vývoj  rozpočtového hospodárenia

mojou prvoradou prioritou.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie  pána poslanca Dzurindu ku kri-

tike plnenia  štátneho rozpočtu, ospravedlňujem  sa aj novi-

nárskej verejnosti,  v pondelok som omylom hovoril o štyroch

mesiacoch, boli to údaje za päť mesiacov. Vývoj rozpočtového

hospodárenia štátneho  rozpočtu je 38 %. Na porovnanie, tre-

bárs Česká republika za 5 mesiacov  vykázala  plnenie 34 % a

dramatické škrty v českom štátnom  rozpočte o takmer 50 mld.

korún vlastne znamenali narovnanie plnenia štátneho rozpočtu

na  38 %,  necelých 38. My  máme  skoro 39-percentné plnenie

príjmov štátneho rozpočtu. Opäť treba hľadať nejaké porovna-

nia. Kvalita zostavenia slovenského štátneho rozpočtu je po-

merne  výrazná, pričom  naďalej  prehlbujeme  tlak v oblasti

rozpočtových výdavkov  tým, že vláda  potvrdila kroky minis-

terstva financií v regulácii výdavkov štátneho rozpočtu, keď

na tretí kvartál dohromady selektívna regulácia určených vý-

davkov  štátneho  rozpočtu bude  predstavovať 7 % a do konca

roka je to teda viazanie 5 mld. korún.

 

     To znamená, že  vyvažujeme, že zabezpečujeme rovnovážne

plnenie, ak je určitý časový  sklz na stránke príjmov, vyva-

žujeme to  pomerne tvrdými opatreniami  na stránke výdavkov.

V tomto zmysle by  som chcel zásadne poukázať na  to, že za-

bezpečujeme určitú  rovnomernosť aj na príjmovej,  aj na vý-

davkovej stránke. Vývoj štátneho  rozpočtu je vždy nesmierne

zložitou kategóriou.  Dobre poznáte, že  príjmové položky sú

niekoľkotisícové,  výdavky takisto.  Odhadnúť najmä príjmovú

stránku  nie je  jednoduché najmä  v tranzitívnej ekonomike,

ktorá  je ešte  rozbalansovaná. Mnohé  nástroje sa priebehom

času menia  a nie vždy možno  precízne odhadnúť vplyv týchto

opatrení na priebežný vývoj štátneho rozpočtu. Ale každoroč-

ne sa  takto presviedčame, najmä pokiaľ  sa to týka spotreb-

ných daní, že za I. kvartál sa spotrebné dane  pravidelne už

štvrtý rok plnia na 17 % s tým, že potom akcelerácia príjmov

spotrebných daní  je najmä tretí-štvrtý kvartál,  kde sa do-

biehajú, aj  keď nie úplne  do koruny, ale  do značnej miery

dochádza k dobiehaniu príjmov tejto dane.

 

     Súhlasím  s tým,  že je  zásadné riziko  v oblasti dane

z príjmov. Neskrývame to. Materiál to opísal. Samozrejme, že

sme medzičasom vykonali hĺbkovú analýzu, kde sa nám prejavu-

je najmä nedostatočný výber dane z príjmov právnických osôb.

Jednoznačne  sa to  koncentruje do  oblasti komerčných bánk,

najmä veľkých komerčných bánk, ako je Všeobecná úverová ban-

ka, Slovenská sporiteľna a Investičná a rozvojová banka, kde

je to viazané, ako sa to už správne pomenovalo, predovšetkým

na to, že sa  nezdaňujú tzv. sankčné neinkasované  úroky, to

znamená, že fiktívne  výnosy bánk  sa  nezdaňujú. Nevznikajú

z toho príjmy v štátnom rozpočte. Tento dosah - teraz už ho-

vorím o aktuálnych údajoch - za prvých päť mesiacov je zhru-

ba 4 mld. korún.

 

     Na druhej strane to  napomáha ozdravný proces v sústave

komerčných bánk, pretože bol to nástroj, ktorý fungoval ešte

z čias centrálne riadenej ekonomiky,  a bolo treba nájsť od-

vahu tento nástroj, tento  inštrument spustiť. Takže riešili

sme to so spätnou účinnosťou aj na rok 1996. Odrazilo sa nám

to v dvoch faktoroch. Jeden  bol, že komerčné banky odviedli

menej zisku z dane a ešte ďalej si aj z hľadiska kvartálnych

odvodov znížili základne na odvody  v priebehu roka 1997. Je

to všetko v rámcoch zákonných pravidiel. Daňové kontroly ne-

zistili porušenie pravidiel. Takže musíme sa s tým vyrovnať.

Na  druhej strane  treba hľadať  určitú akceleráciu,  určité

kroky v lepšej správe výberu daní, ale aj v niektorých opat-

reniach, ktoré ako čiastkové opatrenia prijímala vláda alebo

prijme v najbližších dňoch trebárs v oblasti spotrebných da-

ní.

 

     Druhá vec je, že  prechádzame výrazným investičným roz-

machom, to  znamená, že veľa  podnikov zavádza alebo  uvádza

investície vo svojich podnikoch. Z toho nastupujú odpisy ako

nákladová položka a znižuje to  potom  odvody dane z príjmov

s tým, že  trebárs len  za Slovenské telekomunikácie bol po-

kles dane z príjmov právnických osôb o 1 miliardu korún prá-

ve v dôsledku tohto faktora. Takže to sú veci, ktoré sa pre-

javujú práve v dôsledku  reštrukturalizácie  ekonomiky, budú

sa dlhodobejšie prejavovať. Je to  pre nás aj výzva, aby sme

pri zostavovaní  štátneho rozpočtu na  rok 1997 vstúpili  po

linke daňových úradov do  detailnej komunikácie s rozhodujú-

cimi investormi,  veľkými podnikmi, aby  sme dokázali odhad-

núť,  aký  vplyv  môžu  mať  nové  investície  na vývoj dane

z príjmov a dokázali predložiť čo najpresnejší odhad - apro-

ximáciu vývoja týchto daní.

 

     Pokiaľ  ide o výhrady k skracovaniu  štátneho dlhu, sme

viazaní splátkovými kalendármi. Niekedy sa uhradí viac v pr-

vom kvartáli,  niekedy v treťom.  Je tu, samozrejme,  časová

zotrvačnosť, už mnohoročná, ktorá koncentruje  splátkové ka-

lendáre do druhého polroka, ale  na tom žiadna vláda nič ne-

zmení. Jednoducho  tento režim sa reprodukuje  tým, že znovu

a znovu sa vykrýva v rámci  dlhovej služby štátny dlh a tak,

ako sú splátkové kalendáre, musíme splácať, inak sa vystavu-

jeme vysokým penále a nemožno  s tým počas rozpočtového roka

taktizovať a nejakým spôsobom účelovo odkladať splátky štát-

neho dlhu. Takže nič v  tomto zmysle nekorektné alebo niečo,

čo by bolo proti  rozpočtovým zásadám, ministerstvo financií

nevykonalo.

 

     Pokiaľ ide  o financovanie diaľnic,  deklarovali sme ho

už v štátnom rozpočte ako variantné, to znamená 8 mld. dlho-

pisov, ale  na druhej  strane máme  možnosť poskytovať vlád-

ne záruky do  výšky 5 % rozpočtových  príjmov, to  je zhruba

19 mld. korún. Musíme pragmaticky reagovať na situáciu, kto-

rá v priebehu prvého polroka  1997 vznikla na peňažnom trhu,

takže sme sa vzdali  dlhopisového financovania, ale nemyslím

si, že  je to dôvod  na nejaké tragédie.  Nahrádzame to teda

inou linkou, a to je linka vládneho úverovania, ale popritom

všetkom  sa nám  už podarilo  1 miliardu na bytovú  výstavbu

riešiť po  linke štátnych dlhopisov  cez stavebné sporiteľne

s úrokovou  sadzbou 9 %, takže  sa predsa len  našiel spôsob

a postupne, ako  sa upokojuje peňažný trh,  odkrývajú sa nám

ďalšie linky.

 

      Pokiaľ ide, pán poslanec  Dzurinda, o financovanie by-

tovej  výstavby,  alokovali sa 2 miliardy z Fondu  národného

majetku, to  znamená, že  financovanie  bytovej výstavby ne-

ustrnulo. Naopak, skôr predpokladáme ešte v rámci vládou ga-

rantovaných úverov  alebo teda garantovaných  dlhopisov ešte

túto linku  posilniť na konto tých  akcií, ktoré kritizovala

pani  Schmögnerová,  ktoré  vláda  neschválila, niektoré tie

podnikateľské projekty na  poskytnutie vládnej garancie. Zá-

sadne  ich chceme  smerovať len  do rozvoja  infraštruktúry.

Takže  bytová výstavba  sa finančne  zabezpečí, predpokladám

v ešte o niečo väčšom rozsahu, ako boli pôvodné predpoklady.

Diaľnice  chceme  takisto  zabezpečiť v tom rozsahu,  ako je

ročný plán  výstavby, ale hľadáme,  robíme pomerne rozsiahle

cenové  a mzdové  previerky v  jednotlivých podnikoch, ktoré

zabezpečujú výstavbu. Chceme v  maximálnej miere skresať vý-

davky a takisto hľadáme iný  spôsob najmä na výkup pozemkov,

ktorý by  bol menej záťažový pre  výdavky štátneho rozpočtu.

Takže v kombinácii týchto  nástrojov takisto chceme zabezpe-

čiť základné rámce výstavby diaľničnej siete.

 

     Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré  sa spomínali, ktoré vlá-

da prijímala  alebo bude  prijímať v krátkom čase, chcem zá-

sadne povedať, že ich  vôbec neprijímame v takom dramatickom

rozsahu, ako ich teraz  robila Česká republika alebo potichu

ich robia Maďari  alebo Poľská  republika. Len sa pozrite na

miery inflácie v Poľsku,  Maďarsku, ktoré sú odrazom postup-

ných devalvačných krokov, ktoré sú odrazom pomerne výrazných

aj cenových zmien, a v žiadnom prípade  nie v tých dramatic-

kých zmenách, ako ich robí Česká republika. Vláda sa to jed-

noznačne zhodla robiť  postupnými krokmi radšej v dlhodobej-

šom  horizonte než  jednorazovými, proste  cenovými zlomami,

tak to hovorí ekonomická teória aj prax západných krajín.

 

     Takže pokiaľ ide o zmenu cien elektrickej energie, opäť

chcem dôrazne  informovať, že  ide  o 10-percentné  zvýšenie

cien elektrickej energie pre veľkoodberateľov, nebude sa tý-

kať  maloodberateľov. Pokiaľ  ide  o zmeny  cien  tepla, ide

o 1 miliardu zníženia dotácií v oblasti  tepla  tam, kde ide

o združené vykurovanie, centrálne vykurovanie s predpoklada-

ným dosahom zhruba 10 % pre občanov. Ale na druhej strane je

zadaná úloha hľadať, ako  určitým spôsobom kompenzovať u so-

ciálne  slabých  rodín toto  opatrenie  s tým, že  sa prijme

nástroj - režim, aby  sociálne  slabé rodiny pri  preukázaní

svojho  postavenia mohli  inkasovať určitú  podporu, pretože

pôjde o dlhodobé  nástroje, dlhodobé  cenové narovnania dis-

proporcií, pretože  ceny plynu, ceny tepla,  ceny energie sú

podstatne nižšie, než by  boli ekonomické ceny. Prijatým mo-

delom musíme občanov orientovať na správnu organizáciu svoj-

ho energetického hospodárstva, spôsobu vykurovania domácnos-

tí, ale v žiadnom prípade nie skokovými krokmi.

 

     Pokiaľ ide o situáciu v doprave, nie je  možné, pán po-

slanec, to  smerovať len na  štát alebo na  vládu, troška to

tak znelo z vášho  vystúpenia. Už  viackrát som v parlamente

informoval, že  je to spoločná vec  štátu, spoločná vec obcí

a miest, okresov a krajov, podnikateľskej  sféry, zamestnan-

cov a občanov. Ak takto materiál, ktorý ministerstvo dopravy

pripravuje, nespracuje, určite  vládou neprejde. Upozorňoval

som aj pána ministra dopravy,  že musí vyjadriť všetky tieto

faktory, musí vyjadriť aj to, že dopravné kapacity sú predi-

menzované, sú tu súbežné  vlakové, autobusové linky, nevyťa-

žené mnohé spoje, takže  treba sa komplexne zapodievať týmto

problémom. Bolo by ideálne, keby sa čo najrýchlejšie prijala

takáto analýza aj s riešeniami.  Možno prídeme k tomu, že aj

zdrojov v týchto systémoch nie je málo.

 

 

 

     Som jedným  z tých, čo už  dlhodobejšie žiadajú dôraznú

analýzu  celej  situácie v železniciach, a podotýkam, že ne-

pôjde o žiadnu samoobsluhu k  štátnemu rozpočtu ani k jedno-

strannému prenášaniu tlaku na  občanov. Povedali sme, že po-

kiaľ  dôjde k zmenám cien, taríf v železničnej  doprave, tak

len do výšky inflácie,  úpravy v niektorých expresných rých-

likoch. Pokiaľ ide o autobusovú  dopravu, jedine vo víkendo-

vej doprave, ktorá nemá takú bezprostrednú väzbu na dochádz-

ku do zamestnania. Pokiaľ ide o plnenie  štátu voči železni-

ciam za  výkony vo verejnom záujme,  podotýkam, že nedám ani

korunu z rozpočtu, kým železnice nevydokumentujú opodstatne-

nosť vývoja nákladov. Takže aj v tomto zmysle sme dali urči-

tú záklopku v zmluve medzi  vládou a železnicami o výkone vo

verejnom záujme.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Schmögnerovej,

spomínal som  daň právnických osôb,  že sme to  analyzovali.

Predpokladáme, že už dynamika  toho prepadu v druhom polroku

nebude taká  výrazná, ako bola práve  do mesiaca apríla, keď

bežia základné platby, ale kvartálne platby v roku 1997 budú

čiastočne prepad  daní z príjmov právnických  osôb za oblasť

komerčných bánk prehlbovať.

 

     Druhá vec ale je, že nevidím tak kriticky otázku vývoja

zisku v podnikovej  sfére. Je  tu istý pokles,  ale treba to

rozdeliť. Sú  tu podniky malé, stredné,  kde je 20-percentný

nárast zisku.  Sú tu podniky veľké,  kde pokles tvorby zisku

skôr viažeme na tvorbu rezerv, lebo aj tieto podniky si tvo-

ria rezervy, a na to, že  takisto  uvádzajú nové technológie

a vytvárajú  si odpisy,  ktoré potom  znižujú vlastne  objem

zisku a nepriamo  alebo  sprostredkovane  potom aj  príjmovú

zložku alebo základňu na odvod príjmu právnických osôb.

 

     Takže treba to vidieť v  určitých reláciách, a keď sle-

dujete konjunkturálne prieskumy, tak permanentne už dva roky

klesá medzipodniková zadlženosť a klesá aj objem medzipodni-

kovej zadlženosti na hrubom domácom produkte, to znamená, že

táto ekonomika pri pomerne výraznom raste neprodukuje drama-

tický rast medzipodnikovej zadlženosti.

 

     Vnímame, samozrejme, problém  finančnej daňovej discip-

líny. V tomto zmysle  sme do rekodifikácie Obchodného zákon-

níka, ale  týka sa to  aj Občianskeho zákonníka,  definovali

niektoré zmeny,  sprísnenie finančnej disciplíny,  pokiaľ sa

týka spoločností s ručením  obmedzeným,  ale aby som  to ne-

splošťoval len na tieto inštitúcie, ale v žiadnom prípade sa

nestotožňujem s tým, že možno  spájať  tunelovanie podnikov,

ktoré sa robilo anonymnými investičnými fondmi, a neplatenie

daní, pretože  neplatenie daní je sekera,  ktorá si počká na

neplatiča. A nie je to  zasa také jednoduché s umelými úpad-

kami firiem, nie je to také jednoduché, ako sa o tom niekedy

hovorí. V praxi  je to zložitejšie. Ale v  každom prípade aj

v tomto zmysle vláda vo  štvrtok-piatok prijala určité záve-

ry.

 

     Pokiaľ ide ešte o spotrebné  dane, ministerstvo má pri-

pravené na nové legislatívne konanie zákon o dani z minerál-

nych olejov. A pokiaľ ide o novelu  zákona o spotrebných da-

niach z uhľovodíkových palív a mazív, popri riešení spotreb-

nej dane, ktorá má zvýšiť o 40-80 halierov cenu za liter po-

honných  hmôt, budú  tam aj  určité sprísňujúce ustanovenia,

ktoré  by mali  zlepšiť výber  spotrebných daní.  Pokiaľ ide

o vývoj cien ropy na svetových  trhoch, treba povedať, že aj

ceny pohonných hmôt kolíšu a v priebehu roka 1996 aj rástli,

aj v niektorých prípadoch sa znižovali. Takže predpokladáme,

že pokiaľ by  ďalej vývoj cien ropy na  svetových trhoch bol

taký,  ako momentálne  je, tak  by možno  ani k zmenám malo-

obchodných  cien pohonných  hmôt nemuselo  prísť a  že by sa

prírastok  v spotrebných  daniach kompenzoval  poklesom cien

ropy.

 

 

     Druhá vec je, že  máme podstatne nižšie zaťaženie spot-

rebnými daňami v pohonných  hmotách  ako Európska únia.  Sme

viazaní cez prístupové procesy k Európskej únii a OECD krok-

mi aj v tomto smere, to znamená, že každoročne budeme dvíhať

úroveň spotrebných daní, a nielen v uhľovodíkových  palivách

a mazivách. Treba s tým rátať ako s permanentným prístupovým

procesom.

 

     Posledná poznámka,  pokiaľ ide o  vysoké úrokové miery.

Chcel by som  uviesť na správnu mieru, že  nevyplývajú z ne-

úmerných vládnych nárokov. Vláda nemá neúmerné nároky, treba

to porovnávať  s inými krajinami. Za  rok 1996 máme fiškálny

rozpočtový deficit 1,4 % z hrubého domáceho produktu. Pozri-

te si Rakúsko,  Nemecko, Poľsko,  Maďarsko, hromadu  ďalších

krajín, kde sú fiškálne rozpočtové  deficity vysoko nad 3 %,

a kritizuje sa  slovenská vláda. Nemecko  bojuje a nevie  sa

dostať  pod 3 % hranice  rozpočtového  deficitu,  a má nízke

úrokové sadzby. Takže problém je  niekde inde a tkvie predo-

všetkým vo vysokej zaťaženosti veľkých komerčných bánk, kto-

ré potom  majú vysokú tvorbu opravných  položiek rezerv, pri

veľmi nízkych maržiach vlastne vykazujú vysoké úrokové sadz-

by a na  tejto vlne  sa vezú  aj pobočky  zahraničných bánk,

ktoré, samozrejme,  profitujú z takýchto  vysokých úrokových

mier. Takže ďalej treba pokračovať v ozdravovaní veľkých ko-

merčných bánk  na Slovensku. Krok k tomu, žiaľbohu, aj s do-

sahom na daň z príjmov právnických osôb sme v roku 1997 uro-

bili nezdaňovaním neinkasovaných sankčných úrokov.

 

     Pokiaľ ide o vzťah dlhodobého financovania štátneho dl-

hu, chcel by som ubezpečiť  Národnú radu, že máme premyslený

model dlhodobého  financovania, že to je  práve dôvod, prečo

hľadáme buď dlhopisy s dlhodobejšou  splatnosťou, alebo hľa-

dáme úverovanie  cez zahraničné finančné  inštitúcie, kde sa

nám darí  dosahovať podmienky 7-ročných  odkladov, splatnosť

10 až 15 rokov pri prijateľných úrokových sadzbách, čím roz-

kladáme dlhovú službu na pomerne  dlhé obdobie a viaže sa to

práve  na  životnosť a prínosnosť  verejnej  infraštruktúry,

trebárs diaľnic,  elektrární a podobne,  pretože na úžitkoch

z týchto diel sa budú  podieľať dve-tri generácie. Na druhej

strane aj na splácaní týchto  diel sa musia podieľať dve-tri

generácie.

 

     A ak sledujete, ako  konštruujeme štátny rozpočet, kaž-

doročne doň vkladáme to, čo  už bezprostredne musíme so sys-

témom splácania  diaľnic uhrádzať. Ak ste  si všimli, na rok

1997 sme do  rozpočtu  navýšili  fond cestného  hospodárstva

1,4  miliardy  a  podobne  budeme  navyšovať  cestný fond aj

v ďalších rokoch tak, aby sme  zachytávali tú vlnu alebo po-

trebu splácať už záväzky, ktoré z financovania cestnej siete

na Slovensku vznikli. Takže je to pod kontrolou, je to reži-

mované v dlhodobom horizonte.

 

     Vážené pani  poslankyne, poslanci, na  záver len toľko,

že nesporne štátny rozpočet je vždy kategóriou, ktorá je ri-

ziková, že máme za sebou  len prvý kvartál s rizikami, ktoré

sme ohraničili, v určitej primeranej miere sme ich pomenova-

li, naznačili  sme aj východiská, ktoré  sme primárne videli

v tom období vo viazaní, v regulovaní výdavkov štátneho roz-

počtu. Na  druhej strane priebežne vláda  prijíma rad opera-

tívnych hospodárskych opatrení v oblasti zahraničnoobchodnej

platobnej bilancie, v oblasti  posilňovania príjmov štátneho

rozpočtu, ďalšieho prehlbovania na výdavkovej strane štátne-

ho rozpočtu a zefektívňovania  spoločenskej spotreby a spot-

reby občanov. Takže v tomto zmysle sa, myslím si, zabezpeču-

je rovnovážny vývoj tak v oblasti hospodárskej situácie, ako

aj v oblasti rozpočtovej situácie štátu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu podpredsedovi.

 

     Pýtam sa  pána spravodajcu, či sa  chce vyjadriť, alebo

pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec sa chce vyjadriť.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  povedal niekoľko slov k pripomien-

kam, ktoré tu odzneli.

 

     Vážený kolega, pán poslanec Dzurinda. Chcem vám úprimne

povedať, že som od vás, a  myslím aj táto snemovňa, už zvyk-

nutý na podstatne kvalitnejšie  vystúpenia. Váš narýchlo zo-

štylizovaný názor k čerpaniu rozpočtových prostriedkov za I.

štvrťrok tohto  roku nielenže nemal už  známu iskru, ale mal

aj mimoriadne veľa  vecných nedostatkov. Rešpektujem skutoč-

nosť, že  sa u vás  minimalizuje  ochota a schopnosť počúvať

druhých. Odporúčam vám, ak je  to možné, aby ste si vypočuli

zo záznamu v súvislosti so svojím  vystúpením sám seba. Pre-

dovšetkým toto moje konštatovanie opieram o niekoľko otázok,

ktoré by som vám chcel položiť.

 

     Prirodzene, že v oblasti sociálnej sféry existujú prob-

lémy, prirodzene, že s výstavbou  diaľnic existujú problémy,

prirodzene,  že v bytovej  výstavbe  existujú problémy. Ale,

vážený pán  poslanec Dzurinda, koľko  kilometrov diaľnic ste

postavili, aký je podiel vašej  vlády, v ktorej ste boli mi-

nistrom, na uspokojivých ekonomických výsledkoch, ako ste sa

vy osobne pričinili a vláda, v ktorej  ste sedeli, o zlepše-

nie sociálneho  postavenia občanov Slovenska?  (Potlesk.) Čo

ste konkrétne  spravili na znovuobnovenie  bytovej výstavby?

Aké mechanizmy  ste vymysleli na posilnenie  a obnovenie fi-

nancovania infraštruktúry?

 

     Vážený pán poslanec Dzurinda, v závere vášho vystúpenia

bolo jasne formulované, že v tejto správe  chýbajú akékoľvek

riziká a kritický pohľad na  čerpanie prostriedkov  štátneho

rozpočtu. Nie je to len  vaša neschopnosť správne čítať, ale

je to  aj vaša neschopnosť  správne veci  pochopiť a rovnako

správne ich aj interpretovať.

 

     Dovolím si, vážený pán  poslanec, citovať záver správy,

ktorú teraz prerokúvame. "Vývojové tendencie v oblasti plne-

nia príjmov  a výdavkov štátneho rozpočtu  za obdobie prvého

štvrťroka  dokazujú, že  sa zatiaľ  vcelku zabezpečujú ciele

rozpočtovej politiky vlády stanovené  na tento rok. Výsledok

rozpočtového hospodárenia za uplynulé obdobie možno hodnotiť

pomerne priaznivo už aj z toho dôvodu, že dosiahnutý schodok

štátneho rozpočtu vo výške 3,4 miliardy Sk je nižší v porov-

naní s výsledkom dosiahnutým  v rovnakom období minulého ro-

ku. I napriek priaznivým tendenciám dosiahnutý schodok treba

hodnotiť opatrne, triezvo a nepreceňovať jeho význam."

 

     To je,  prosím, koniec citátu, a bolo to  predmetom po-

merne dlhej diskusie v našom  výbore, keď sme tento materiál

prerokúvali.  Ak sa  dobre  pamätám,  diskusiu o  tomto bode

programu ste nepovažovali v našom  výbore za dôležitú a, ako

už dosť často býva zvykom, na rokovaní ste sa nezúčastnili.

 

     Pozerám  teraz,  či  je  tu  kolegyňa,  pani poslankyňa

Schmögnerová. Chcel by som, pani poslankyňa, konštatovať, že

dnes ste boli podstatne úspešnejšia  ako včera, keď sme pre-

rokúvali štátny  záverečný účet za  rok 1996, pretože  počas

vášho vystúpenia  odišli presne štyria vaši  poslanci. Ak by

  štyria poslanci odišli dnes, tak by z vášho poslaneckého

klubu na vašom vystúpení nezostal celkom nikto.

 

     Ak by ste dovolili ešte...  (hlasy v sále) Nie, nie som

opitý, pán  kolega, a na  rozdiel od vás  nezvyknem používať

takéto invektívy. (Potlesk.)

 

     Pokiaľ ide o skutočnosti,  ktoré  za I. štvrťrok v roz-

počtovom hospodárení v Slovenskej  republike  nepochybne sú,

chcem naozaj  zdôrazniť, že boli predmetom  diskusie v našom

výbore pre  financie, rozpočet a menu.  Na rokovaní bol prí-

tomný generálny riaditeľ sekcie pán Troják. Osobne som veľmi

rád, že kritické pripomienky,  ktoré odzneli v našom výbore,

pán generálny riaditeľ  interpretoval na ministerstve finan-

cií a mnohé z nich  budú aj  istým  odrazom  opatrení, ktoré

vláda v súčasnom období  pripravuje. Tí, ktorí boli prítomní

na rokovaní výboru, vedia, že mimoriadne závažným problémom,

o ktorom sa u nás vo  výbore diskutovalo, je disparita medzi

produktivitou práce  alebo národohospodárskou produktivitou,

ktorá nominálne vzrástla o 3,7 bodu, reálne o 2,9 bodu. Mzda

však  vzrástla  nominálne o 14,6 % a reálne o 8,1  %. To bol

bod, ktorému sme sa venovali veľmi  dôkladne, a mám informá-

ciu, a koniec koncov aj  pán podpredseda vlády túto snemovňu

informoval, že i v tomto  smere vláda  pripravuje  efektívne

opatrenia  na  zamedzenie  takto  sa vyvíjajúcej nerovnováhy

medzi produktivitou práce a reálnou mzdou.

 

     Ak  dovolíte, pokiaľ  teda boli  námietky, že nehovorím

k veci, hovoria  to predovšetkým tí,  ktorí tvrdia, že  táto

snemovňa je miestom, kde možno hovoriť aj o politike a možno

hovoriť aj o ekonomike cez politiku.

 

     Chcem  naozaj zdôrazniť,  že problémy  v súvislosti  so

správou, ktorú dnes prerokúvame, aj my poslanci vládnej koa-

lície berieme  veľmi vážne a rovnako k týmto problémom bude-

me pristupovať aj v budúcom období. Chcem ale zdôrazniť sku-

točnosť, že nie sme ochotní  prijímať také formulácie, že vy

ste  schválili takýto  rozpočet, vy  ste za  takýto rozpočet

zodpovední. Zodpovednosť  za to máme, ale  tie formulácie sú

podľa môjho názoru nie celkom náležité. Ak mám teda na také-

to formulácie  reagovať, musím jednoznačne  povedať, že áno,

máme túto zodpovednosť, lebo  sme ju získali prostredníctvom

mandátu v riadnych parlamentných voľbách. Tí, ktorí to takto

formulujete, ste tento mandát nedostali, pretože ste strati-

li túto  schopnosť vo väzbe  na historické skúsenosti  aj vo

väzbe na súčasnú politiku, ktorú v tomto období realizujete.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  pán spoločný  spravodajca, aby  sme pristúpili

k hlasovaniu. Myslím si, že v rozprave neboli žiadne doplňu-

júce  ani pozmeňujúce  návrhy, takže  môžeme pristúpiť  hneď

k hlasovaniu o uznesení,  ktoré  páni  poslanci a poslankyne

majú pred  sebou. Treba, aby pán  spoločný spravodajca čítal

uznesenie? (Hlasy  v sále.) Myslím  si, že nie.  Každý ho má

pred sebou. Takže môžeme hneď hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení k správe.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Výbor  pre financie,  rozpočet a  menu svojím uznesením

odporúča toto uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem teda konštatovať, že  sme schválili uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  k správe o plnení štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 1997.

 

     Ďakujem  pánu podpredsedovi  aj pánu  spravodajcovi, aj

vám, páni poslanci. (Potlesk.)

 

     Prejdeme hneď k sedemnástemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiar-

skou konfederáciou o zamedzení  dvojakého  zdanenia v odbore

daní z príjmov a z majetku.

 

     V tomto prípade ide o  zmluvu, teda odpadá forma prvého

čítania.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 645. Spoločnú správu výborov

schválenú gestorským výborom máte  ako tlač 645a, ktorej sú-

časťou je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Tento návrh vlády uvedie  znovu podpredseda vlády a mi-

nister financií pán Sergej Kozlík.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

 

     so Švajčiarskou konfederáciou  sa doposiaľ neuzatvorila

zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. V snahe zmluvne upra-

viť vzťahy v oblasti  medzinárodného  zdanenia a prispôsobiť

sa novým podmienkam sa  obe krajiny rozhodli podpísať zmluvu

o zamedzení dvojakého zdanenia.

 

     Uzatvorenie zmluvy a jej  vykonávanie prispeje k prehĺ-

beniu  hospodárskej  spolupráce  so Švajčiarskom a k rozvoju

vzájomných obchodných vzťahov. Zmluva  je vypracovaná na zá-

klade vzorovej zmluvy OECD a jej ustanovenia  sú obvykle pri

dojednávaní podobných medzinárodných daňových zmlúv.

 

     Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie

fyzických a právnických osôb  tak, aby nedochádzalo k dvoja-

kému zdaneniu tých istých  príjmov podľa platnej sústavy da-

ňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných

daňových predpisov  druhého zmluvného štátu.  Zmluva by mala

podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných štátov a jej využíva-

ním by sa malo zabezpečiť objektívnejšie rozdelenie práva na

daň z jednotlivých príjmov medzi oba zmluvné štáty.

 

     Dvojaké zdanenie je  nežiaduce, pretože neúmerne daňovo

zaťažuje fyzické a právnické osoby. Ide predovšetkým o príj-

my  z vykonávania  stavebných, montážnych  a iných činností,

z využívania  patentov a iných priemyselných  práv, technic-

kých  znalostí,  skúseností  výrobno-technických  poznatkov,

z úrokov majetkových  účastí, z výrobnej a technickej koope-

rácie a z iných zdrojov.

 

     Dvojaké zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania au-

torských  práv  k literárnym,  umeleckým,  vedeckým  dielam,

príjmy výkonných umelcov. Táto  zmluva teda sleduje eliminá-

ciu  dvojakého zdanenia  na jednej  strane, ale  aj vzájomnú

spoluprácu týchto krajín pri daňových únikoch na strane dru-

hej. Princíp zdaňovania nehnuteľného majetku a príjmov z je-

ho užívania ostáva  zachovaný, t. j. majetok sa zdaňuje tam,

kde sa nachádza.

 

     Celkový prínos  vyplývajúci z uzatvorenia  tejto zmluvy

o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa rozvo-

ja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

 

     Zmluva sa predkladá  pred ratifikáciou prezidentom Slo-

venskej republiky na odsúhlasenie Národnej rade, pretože od-

lišne upravuje  daňové povinnosti  organizácií a občanov ako

ustanovenia daňových zákonov  zmluvných štátov. Zmluva nevy-

žaduje zmeny v právnom  systéme Slovenskej republiky a nedo-

týka sa záväzkov iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slo-

vensko viazané, s výnimkou  Dohody medzi Československou so-

cialistickou  republikou a Švajčiarskou konfederáciou o vzá-

jomnom oslobodení  leteckých podnikov od  zdanenia, ktorá sa

ukončí  dátumom  nadobudnutia  platnosti  tejto  navrhovanej

zmluvy.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Takisto aj v tomto  bode programu určil gestorský výbor

za spravodajcu  jeho predsedu pána Maxona.  Preto ho prosím,

aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania vo výbore.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Švajčiar-

skou konfederáciou o zamedzení  dvojakého  zdanenia v odbore

daní z príjmov a z majetku  pridelil  predseda Národnej rady

svojím rozhodnutím  číslo 1557 na prerokovanie Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a Zahraničnému výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako

gestorský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie predloženú zmluvu prerokoval

na svojom  zasadnutí, vyslovil s ňou  súhlas a odporučil Ná-

rodnej rade  so Zmluvou medzi Slovenskou  republikou a Švaj-

čiarskou konfederáciou o zamedzení  dvojakého zdanenia v od-

bore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

 

     Zahraničný výbor Národnej rady predloženú zmluvu prero-

koval,  vyslovil  s ňou  súhlas  a  odporučil  Národnej rade

s touto zmluvou rovnako vysloviť súhlas.

 

     Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pred-

loženú zmluvu  prerokoval  na svojom zasadnutí 19. júna, vy-

slovil s ňou súhlas a odporučil  Národnej rade s touto zmlu-

vou vysloviť súhlas. Zároveň  Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky  pre financie,  rozpočet a  menu svojím  uznesením

číslo 443 schválil  spoločnú správu  výborov  Národnej  rady

Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky. Výbor určil  za spoločného spravo-

dajcu mňa a poveril ma  predniesť spoločnú správu výborov na

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Súčasťou tlače číslo 645a, vážené dámy, vážení páni, je

i návrh uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

slovenie súhlasu s touto zmluvou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu. Nedostal som

od vás do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam,

či sa niekto hlási z pléna do rozpravy.

 

     Konštatujem, že nie,  preto uzatváram možnosť prihlásiť

sa  do rozpravy  a končím  nezačatú rozpravu.  Pýtam sa pána

podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie. Pán spo-

ločný  spravodajca  asi  tiež  nie.  Takže  môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia, ktoré máte v tlači 645a pod číslom 667/1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Sloven-

skej republiky vyslovuje súhlas  so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojaké-

ho zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme predmetné uznesenie prijali.

 

     Ďakujem, pán podpredseda, aj  vám, pán spoločný spravo-

dajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     osemnástym bodom programu je

 

     návrh účtovnej závierky a správy o hospodárení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne za rok 1996.

 

     Podľa § 42 ods. 6 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, o finan-

covaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podni-

kových a občianskych  zdravotných  poisťovní v znení neskor-

ších predpisov účtovnú  závierku a správu o hospodárení Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne  schvaľuje Národná rada Sloven-

skej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  674 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 674a. Súčasťou tejto  správy je aj návrh na uz-

nesenie Národnej rady.

 

     Tento  návrh uvedie  predseda správnej  rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne  pán Štefan Zelník. Súhlas  na jeho vy-

stúpenie sme dali pri schvaľovaní programu.

 

     Prosím pána Štefana Zelníka, aby nám správu predniesol.

 

Predseda správnej rady

Všeobecnej zdravotnej poisťovne Š. Zelník:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Všeobecná  zdravotná  poisťovňa  v súlade s § 42 ods. 6

zákona  Národnej rady  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom po-

istení, financovaní zdravotného  poistenia, o zriadení Všeo-

becnej zdravotnej poisťovne predkladá na prerokovanie Národ-

nej rade  Slovenskej  republiky  návrh  účtovnej  závierky a

správy o hospodárení za rok 1996.

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa končila  rok 1995 s defi-

citom finančných  prostriedkov vo výške 1,8 mld. Sk a so zá-

väzkami  vo výške 2,9 mld. Sk, s ktorými  sa  mala  vyrovnať

v roku 1996. Časť z nich  vo výške 855,4 mil. Sk sa  viazala

ešte na  deficit Národnej poisťovne za  rok 1994 a vyrovnala

sa až v januári 1996 po uvoľnení  zo štátneho rozpočtu. Zos-

talo teda vyrovnať sa so záväzkami z roku 1995 vo výške oko-

lo 2,1 mld. Sk. Okrem toho mala Všeobecná zdravotná poisťov-

ňa povinnosť začať v roku 1996 postupne splácať návratnú fi-

nančnú výpomoc,  ktorá sa jej poskytla  zo štátneho rozpočtu

v sume 645,8 mil. Sk ešte v novembri 1995. Výška splátok ma-

la v tomto roku tvoriť sumu 430,5 mil. Sk. Neskôr na žiadosť

Všeobecnej zdravotnej poisťovne povolilo Ministerstvo finan-

cií  Slovenskej  republiky  odklad  jednej  splátky  do roku

1997, čím  sa znížili  splátky  z pôvodných 430,5 mil. Sk na

215,2 mil. Sk.

 

     S týmito záväzkami vstupovala Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa  do roku 1996. Všeobecná  zdravotná  poisťovňa  v roku

1996 i pri výraznom úbytku svojich poistencov okolo 1,5 mil.

poskytovala svoje  služby v priemere 65 % obyvateľstva  Slo-

venskej republiky, t. j. okolo 3,5 mil. poistencom. Z celko-

vého počtu ekonomicky aktívnych poistencov Slovenskej repub-

liky bolo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni poistených 41 %

a z poistencov štátu a  Fondu zamestnanosti bolo vo Všeobec-

nej zdravotnej poisťovni  poistených 59 %, v ostatných pois-

ťovniach 41 %.

 

     Tieto  údaje o počtoch  poistencov  sú údajmi oficiálne

vykazovanými v rámci  prerozdeľovacieho  procesu  roku 1996.

Pri zavedení systému prerozdeľovania poistného sa na základe

dohody  medzi  zdravotnými  poisťovňami,  ktoré  sa zriadili

v tom čase, používal pri  zúčtovaní poistného plateného štá-

tom a Fondom  zamestnanosti v súlade s platnými  výnosmi Mi-

nisterstva  financií  Slovenskej  republiky  a  Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky  postup, podľa ktorého sa

stanovil  počet poistencov  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne

odpočtom poistencov iných poisťovní od počtu obyvateľov Slo-

venskej republiky.

 

     V  jednotlivých kategóriách  poistencov sa  postupovalo

analogicky v súlade so štatistickými údajmi za Slovenskú re-

publiku. Tento postup sa používal  do konca roka 1996. Údaje

o počte poistencov Všeobecnej  zdravotnej poisťovne z vlast-

ného registra tak boli odlišné od údajov, ktoré sa používali

v prerozdeľovaní, pričom  odchýlka v priebehu  roka s rastom

počtu poisťovní a ich poistencov  postupne  narastala, keďže

kontrolovateľnosť  údajov  v registroch  poisťovní  bola bez

existencie  centrálneho registra  prakticky nemožná. Vlastný

register poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne vykazuje

k 31. 12. 1996  počet poistencov 3 163 404, čo  je o 347 338

poistencov viac, než je  oficiálny údaj hlásený do prerozde-

lenia. Priemerný stav poistencov Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne v roku 1996 bol podľa týchto údajov 3 834 030 poisten-

cov. Z hľadiska finančných prostriedkov zdravotných poisťov-

  sa všetky  diskrepancie v registroch  poisťovní  riešili

jednoznačne na úkor Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Celkové zdroje financovania Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne v  roku 1996 dosiahli  výšku 26 413,4 mil. Sk,  z toho

zostatok  z predchádzajúceho  roku  predstavoval  sumu 233,9

mil. Sk a príjmy v roku 1996 boli vo výške 26 179,5 mil. Sk.

V prepočte na jedného  registrovaného poistenca dosiahli me-

sačné príjmy v roku 1996 výšku 569 Sk.

 

     Priaznivý vývoj príjmov sa  zaznamenal v tých príjmoch,

ktoré  zabezpečovala Všeobecná  zdravotná poisťovňa vlastnou

činnosťou, a to  predovšetkým výber poistného,  ktorý bol vo

výške 20 941,8 mil. Sk, z toho ekonomicky aktívnych poisten-

cov 12 963,4 mil. Sk. Z výberu  poistného  za ekonomicky ak-

tívnych poistencov v roku 1996 Všeobecná zdravotná poisťovňa

získala  v porovnaní  s rozpočtom  viac o  908,6 mil. Sk, čo

tvorí 107,5 % rozpočtu. Na  priaznivý  výber poistného  mala

vplyv vyššia priemerná mzda  platiteľov poistného, ako pred-

pokladal rozpočet, a dosiahnutá  úspešnosť  výberu poistného

95,1 %, čo je o 2,1 % viac, ako predpokladal rozpočet.

 

     Nezanedbateľný vplyv na dobré výsledky vo výbere poist-

ného  mala výrazná  aktivita  pobočiek v kontrolnej činnosti

u platiteľov poistného,  ako i vymáhanie  dlžného poistného.

Za rok 1996 sa  vykonalo 6 106 kontrol platiteľov poistného,

u ktorých sa  skontrolovalo 428 733  poistencov. Ako poistné

za poistencov štátu a Fondu zamestnanosti Všeobecná zdravot-

  poisťovňa  získala o 1 507,7 mil. menej,  ako predpokla-

dal rozpočet,  čo tvorí 84,1 % rozpočtu.  Neplnenie rozpočtu

v tejto časti príjmov spôsobil  jednak vyšší úbytok poisten-

cov  štátu a Fondu  zamestnanosti,  než sa  predpokladal pri

predkladaní rozpočtu na rok 1996, a jednak ten fakt, že Vše-

obecná zdravotná  poisťovňa pri uplatňovaní  postupov v pre-

rozdeľovaní poistného nedostávala príjmy za celú skupinu po-

istencov štátu a Fondu  zamestnanosti, ktorú  viedla vo svo-

jich registroch, ale len za tú, ktorá sa vypočítala odpočtom

poistencov  ostatných poisťovní  od štatistických  údajov za

Slovenskú republiku.

 

     Celkové príjmy z poistného sa  naplnili na 97 % rozpoč-

tu. Na druhej strane príjmy získané v rámci solidarity zdra-

votných  poisťovní z osobitného  účtu prerozdelenia sa napl-

nili  iba na 85 % rozpočtu, teda  do výšky  3 916,8 mil. Sk.

Zdroje financovania v roku 1996 vo výške 26 413,4 mil. Sk sa

prerozdelili do jednotlivých fondov  poisťovní, v rámci kto-

rých sa použili na vyrovnanie záväzkov predošlých rokov a na

služby realizované  v roku 1996. Celkové  použitie fondov za

rok 1996 dosiahlo výšku 27 209,3 mil. Sk, čo je o 795,5 mil.

Sk viac, ako boli dostupné zdroje financovania.

 

     Podľa jednotlivých  fondov bolo ich  použitie vo vzťahu

k zdrojom nasledovné: v základnom fonde sa prekročili zdroje

o 1 126,5 mil. Sk, v správnom fonde sa  dosiahla úspora 18,4

mil. Sk,  v účelovom  fonde  sa  dosiahla  úspora 8 mil. Sk.

Prostriedky rezervného fondu a zostatky na príjmových účtoch

poisťovne sa použili na krytie prekročenia základného fondu.

V prepočte na jedného registrovaného poistenca predstavovali

priemerné  mesačné  náklady  na služby v rámci  jednotlivých

fondov tieto  čiastky: v základnom  fonde 563 Sk, v správnom

fonde 21 Sk, v účelovom fonde 2 Sk.

 

     Základný  fond  v  celkovej  výške 25 926,3 mil. Sk  sa

v roku 1996  použil najmä na  vyrovnanie záväzkov za  služby

realizované  v predošlých  rokoch, liečivá, zdravotnícke po-

môcky a výkony, a to za rok 1994 vo  výške 855,443 mil. Sk a

za rok 1995 vo výške 2 015,335 mil. Sk,  za služby  realizo-

vané v roku 1996 vo výške 22 713,63 mil. Sk, z toho  liečivá

a zdravotnícke pomôcky predstavujú 6 682,788 mil. Sk, výkony

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti 15 646,161 mil. Sk,

liečenie v zahraničí 86,618 mil. Sk, letecká záchranná služ-

ba 30,859 mil. Sk,  kúpeľná  starostlivosť 251,408 mil.  Sk,

ostatné  úhrady 11,833 mil. Sk,  poplatky  základnému  fondu

3,396 mil. Sk.

 

     Z rozhodujúcich položiek uvediem: V prepočte na jedného

poistenca dosiahli náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky

výšku 145 Sk mesačne, keď v porovnaní s rokom 1995 sa nákla-

dy na lieky  zvýšili  asi o 20 % najmä v dôsledku  rastúcich

cien  liekov a zmeny  terapeutických  režimov, keď  sa volia

novšie a finančne  náročnejšie lieky, a náklady  na zdravot-

nícke pomôcky  vzrástli o 6,5 %.  Vo výkonoch sa realizovali

služby v prepočte  na jedného poistenca  vo výške 340 Sk me-

sačne. I keď Všeobecná zdravotná  poisťovňa v roku 1996 zvý-

šila cenu bodu o 40 %, cenu  ošetrovacieho dňa  k 1. 1. 1996

o 11 % a  v priebehu  roka  o ďalších 10 %, ceny,  za  ktoré

uhrádzala  výkony,  boli v roku 1996 nižšie  ako v ostatných

zdravotných poisťovniach v priemere o 5 %.

 

     Tento postup musela  uplatňovať Všeobecná zdravotná po-

isťovňa  len preto,  aby sa  mohla vyrovnať  so zadlženosťou

z predchádzajúcich rokov. V rozhodujúcej miere vyvolal tento

postup negatívny postoj poskytovateľov zdravotnej starostli-

vosti voči  Všeobecnej zdravotnej poisťovni,  ktorý sa neraz

pričinil o výrazný  odlev  poistencov  Všeobecnej zdravotnej

poisťovne do iných poisťovní. Z prostriedkov základného fon-

du sa poskytli ešte preddavky na január 1997 na výkony a kú-

pele vo výške  okolo 289 mil. Sk a  uhradila sa časť splátky

návratnej finančnej výpomoci vo výške 53 mil. Sk.

 

     Správny fond sa použil v celkovej  výške 977,8 mil. Sk.

Použitie správneho fondu  predstavuje 98,2 % zákonom povole-

ného čerpania.  Neprekračuje  vytvorené zdroje a vykázala sa

úspora 18,4 mil. Sk.

 

     Použitie  účelového  fondu  v roku 1996 sa  vykázalo vo

výške 96,6  mil. Sk. V tomto  roku Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa po vzájomnej konzultácii s Ministerstvom zdravotníctva

Slovenskej  republiky pokračovala  vo financovaní  náročných

medicínskych projektov, ako sú:

 

     1. transplantačné projekty, a to transplantácia kostnej

drene,  transplantácia   obličiek,  transplantácia  rohoviek

a rohovková banka,

 

     2. projekt kochlárnych implantátov,

 

     3. detská speleoterapia,

 

     4. liečba pacientov s infekciou HIV,

     5. oblasť genetiky, genetických vyšetrení,

 

     6. projekt dlhodobej domácej oxygenoterapie.

 

     V použití  rezervného fondu  sa vykazuje 208,6 mil. Sk.

Ide iba o úhrady do štátneho rozpočtu, t. j. odvod poistného

za rok 1993 vo  výške 46,3 mil. Sk, a úhradu  časti  splátky

finančnej výpomoci vo výške 162,3 mil. Sk. Ďalšiu  časť pro-

striedkov rezervného fondu použila Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa na vykrytie neuhradených  faktúr za liečivá a zdravot-

nícke pomôcky  vo výške 175,2 mil. Sk. Čerpanie  týchto pro-

striedkov sa vykázalo v použití základného fondu.

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa v  priebehu roka 1996 ne-

uhrádzala žiadne výdavky na zdravotnú starostlivosť presahu-

júcu rámec zákona o Liečebnom poriadku, pretože jej to usta-

novenia zákona neumožňovali.

 

     Hospodárenie  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  s pro-

striedkami zdravotného poistenia v roku 1996 sa skončilo bi-

lančným schodkom vo výške 795,5 mil. Sk. Výnosová  záverečná

bilancia vyplýva jednoznačne z toho, že finančné prostriedky

roku 1996 sa nepoužili v celej šírke iba  na služby realizo-

vané v tomto roku, ale že časť z nich sa použila na vyrovna-

nie  záväzkov  predošlých  rokov a splatenie časti návratnej

finančnej výpomoci. V porovnaní s bilanciou hospodárenia ro-

ku 1995, ktoré sa skončilo so schodkom 1 839,4 mil. Sk, mož-

no schodok roku 1996 hodnotiť  pozitívne, pretože sa výrazne

znížila zadlženosť voči poskytovateľom zdravotnej starostli-

vosti.

 

     Priaznivá bilancia sa dosiahla najmä úspešnosťou výberu

poistného, zvýšenou aktivitou v oblasti kontroly a vymáhania

poistného a taktiež úsporami  vo výdavkoch na zdravotnú sta-

rostlivosť v  nadväznosti najmä na revíznu  a kontrolnú čin-

nosť.

 

     Na druhej strane nižšia  úroveň cien zdravotníckych vý-

konov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priemere o 5 % v po-

rovnaní s inými zdravotnými poisťovňami mala negatívny ohlas

u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a v nemalej miere

ovplyvnila úbytok  poistencov. Ak by  nebola Všeobecná zdra-

votná  poisťovňa nútená  riešiť z vlastných  zdrojov záväzky

roku 1995, mohla zvýšiť ceny výkonov na porovnateľnú úroveň,

a tým nielen  zabrániť citeľnému úbytku  poistencov, ale do-

siahnuť aj vyrovnanú bilanciu daného roku.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený návrh účtovnej  závierky a správy o hospodá-

rení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996 prerokovala

správna rada  Všeobecnej zdravotnej poisťovne  na svojom za-

sadnutí dňa 16. 5. 1997 a odporúča ho  Národnej rade Sloven-

skej republiky schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu predsedovi správnej rady.

 

     Teraz dám slovo pánu poslancovi Miroslavovi Michalcovi,

ktorý  bol  určený  ako  spravodajca  a  bude nás informovať

o priebehu rokovania vo výboroch o správe.

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania úč-

tovnej  závierky a správy  o hospodárení Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne za rok 1996, tlač 674. Návrh účtovnej  závier-

ky a správy o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za

rok 1996 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republi-

ky rozhodnutím číslo 1494 zo 7. 4. 1997 Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci na prerokovanie do 13. 6. 1997.

 

     Ako gestorský  výbor predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý predložil správu o pre-

rokovaní uvedeného materiálu vo  výboroch a návrh na uznese-

nie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky  pre financie,

rozpočet a menu prerokoval predložený materiál 12. 6. 1977 a

vyslovil  s účtovnou  závierkou a správou o hospodárení Vše-

obecnej zdravotnej  poisťovne  za rok 1996 súhlas s  tým, že

schodok v jej  hospodárení  dosiahol  výšku 795,895 mil. Sk.

Výbor odporučil  Národnej rade Slovenskej  republiky účtovnú

závierku a správu o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne za rok 1996 v predloženej podobe schváliť.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre zdra-

votníctvo  a  sociálne  veci  prerokoval predložený materiál

11. 6. 1997. Výbor s predloženým  návrhom  účtovnej závierky

a so správou o hospodárení  Všeobecnej  zdravotnej poisťovne

za rok 1996 vyslovil  súhlas. Výbor  odporučil Národnej rade

Slovenskej  republiky  schváliť  účtovnú  závierku  a správu

o hospodárení  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne za  rok 1996

s tým, že poisťovňa vykazuje  príjmy, tvorbu  fondov vo výš-

ke 26 413,441 miliónov, výdavky,  použitie  fondov vo  výške

27,209 miliardy Sk a schodok vo výške 795,895 mil. Sk.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu k tomuto  bodu  programu s konštatova-

ním, že som nedostal žiadnu  písomnú prihlášku ani z klubov,

ani od jednotlivých poslancov. Preto  sa pýtam, či sa niekto

hlási do rozpravy.

 

     Konštatujem, že  do rozpravy sa hlási  pán poslanec Ša-

gát, pán poslanec  Oravec a pán poslanec Baránik. Týmto uza-

tváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Šagáta,  aby predniesol svoje pri-

pomienky a návrhy.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa  krátko vyjadril k návrhu účtov-

nej  závierky o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Dalo by  sa povedať, že  závierka  je optimistická,  pretože

deficit poisťovne za rok 1996 je na úrovni necelých 800 mil.

Sk, čo  v protiklade s  deficitom v roku 1995, keď  to  bolo

1,8 miliardy, je určite v prospech Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne a mohlo  by to budiť dojem, že  vo financovaní zdra-

votníctva sme prekročili ťažkosti alebo  že ide k lepším ča-

som.

 

     V tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť na vývoj finan-

covania zdravotníctva  nielen z pohľadu  závierky Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, ale z pohľadu financovania aj ostatný-

mi  zdravotnými  poisťovňami.  Možno konštatovať,  že v júni

1997 je systém  financovania  zdravotníctva  prostredníctvom

zdravotných poisťovní tak vážne  narušený, že ak sa neurobia

akútne  opatrenia, tak  sa to s financovaním  do konca  roku

môže skončiť veľmi zle. Hovorím to nie preto, že chcem stra-

šiť túto snemovňu,  ale chcem vám len pripomenúť,  že sa po-

dieľame na tomto stave my poslanci tejto  Národnej rady pre-

dovšetkým našimi  nekvalifikovanými  zásahmi do zákona číslo

273 o zdravotnom poistení. Od jeho  prijatia v roku 1994 sme

urobili dve novely, ktoré  sa ukázali ako absolútne nekvali-

fikované a poriadne nepripravené.

 

     Ak  chcete k tomuto  argumenty  okrem  toho,  ktorý som

uviedol na začiatku, že systém je na pokraji nesolventnosti,

že systém zdravotného poistenia  je v situácii, keď nedokáže

kryť potreby poskytovateľov, pozrite si, aké mali novely do-

sah na  fungovanie Všeobecnej zdravotnej  poisťovne. Tie dve

novely sa týkali predovšetkým  prerozdeľovacieho mechanizmu,

týkali sa koeficientu na platby  pre občanov  nad 60 rokov a

týkali sa predovšetkým limitov na počet poistencov.

 

     Ako môže dobre fungovať poisťovňa, ktorá v priebehu ro-

ka dosiahne takéto obrovské štrukturálne zmeny v počte pois-

tencov? Na  tretej strane sa  uvádza, že ekonomicky  aktívni

poistenci  sa znížili v percentách o 44,2 %. Ak sa to  stane

v priebehu jedného  roka, tak si  viete predstaviť, ako  asi

mohli skončiť všetky predpoklady výberu a všetky predpoklady

finančného plánu. Chcem preto upozorniť, aby sme, prosím vás

pekne, skutočne  vstupovali  do noviel zákona 273 na základe

starostlivej  kalkulácie.  Ako  iste  viete, týmito novelami

nielenže  Všeobecná  zdravotná  poisťovňa  mala  veľmi silnú

štrukturálnu  zmenu, ale  došlo  de  facto k boju  poisťovne

o poistenca s vyslovene nekalými praktikami, ktoré sa konči-

li podaniami  orgánom činným v  trestnom konaní. Na  to, keď

sme upozorňovali, že to nebudú dobré novely, tu nikto nerea-

goval.

 

     Takisto sme  ostro vystupovali, keď  dochádzalo k zmene

prerozdeľovacieho mechanizmu na 60 ku 40, na 80 ku 20, na 75

ku 25, ako je to tento rok. Upozorňovali sme na to, čo urobí

prerozdeľovací mechanizmus v  poisťovacom systéme, že zlepší

bilanciu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a  zhorší bilancie

všetkých ostatných poisťovní, pretože nikto tu jasne nedefi-

noval ani v štátnom rozpočte  za ostatné roky, koľko zdrojov

potrebuje zdravotníctvo.  Vieme len to,  koľko dostane zdro-

jov, ale musíme vedieť kvantifikovať, koľko zdrojov potrebu-

je sieť bezprostredne v tom rozsahu, v ktorom je dnes posta-

vená. Takže ak by som  sa chcel vyjadriť k záveru hospodáre-

nia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, z jej pohľadu je to is-

te zlepšenie,  z pohľadu globálneho  fungovania financovania

zdravotníctva to je len  prenesenie dlhov z jednej poisťovne

do poisťovní druhých a neriešenie systému fungovania, systé-

mu financovania zdravotnej starostlivosti.

 

     Úloha štátu v poskytovaní  zdravotnej  starostlivosti a

jej  zabezpečení  je  nezastupiteľná.  Ale  keď  si pozriete

v správe, koľko platí štát za svojich poistencov a koľko bol

v priemere príjem  na poistenca Všeobecnej  zdravotnej pois-

ťovne, tak vidíte diametrálny  rozdiel a pošliapanie solida-

rity, ktoré štát permanentne niekoľko  rokov robí tým, že si

odvody zo  štátneho rozpočtu reguluje podľa  toho, ako mu to

vyhovuje a zákon číslo 273 sa od počiatku tvrdo mení zákonom

o štátnom rozpočte. Ak štát v roku 1996 dával  priemerne 269

korún na poistenca, povedzte mi, pri dnešných vstupoch, kto-

ré sú  na úrovni cien  západnej Európy, kto  môže zabezpečiť

za 269 korún adekvátnu  zdravotnícku starostlivosť na úrovni

doby,  na  úrovni  poznania?  Skutočne  takého  medicínskeho

kuchára asi niet.

 

     Čo je oveľa horšie, je to, že zákonom o štátnom rozpoč-

te, vstupujúc do zákona  273, vlastne ovplyvňujeme transfor-

máciu systému. A ak si predsa  len niekto uvedomí, že sme sa

chceli v transformácii posunúť  tak, aby sa predovšetkým po-

silňovala primárna starostlivosť,  aby sme zhumanizovali me-

dicínu, aby sme ju preniesli domov, aby sme teda posilňovali

prostriedky na financovanie primárnej sféry a postupne redu-

kovali nadbytočné kapacity lôžkovej,  to sa v tomto rozpočte

vôbec neodrazilo. Ak si pozriete  stranu 13, kde sú výdavky,

ktoré  Všeobecná  zdravotná  poisťovňa  vydáva na ambulantnú

starostlivosť, primárnu  starostlivosť v rokoch 1995 a 1996,

tak vidíte, že boli  prakticky zhodné  18 % a 45 % na lôžko-

vú. Za  dva roky sa v základnom  transformačnom kroku, ktorý

nielen zhumanizuje, ale aj zekonomizuje zdravotníctvo, zníži

výdavky tým,  že presunieme starostlivosť  do primárnej sta-

rostlivosti, neudialo nič. A nový zákon o Liečebnom poriadku

tento  stav starostlivo  stabilizuje najmenej  na dva  roky,

pretože bude  svojou konštrukciou taký, že  to nebude možné,

len nejakými novelami, ktoré  majú svoje, samozrejme, legis-

latívne pokračovania a sú  pre zdravotníctvo málo flexibilné

a pružné.

 

     Keď sa pozriete na lieky, konštatuje sa, že vzostup bol

o 20 %. Čo ale chýba v tejto správe, je to, že stále nevieme

oddeliť od lôžkodňa náklady  na špeciálny zdravotnícky mate-

riál, aby sme vedeli posúdiť, aké sú trendy v tejto položke,

pretože lieky a špeciálny  zdravotnícky  materiál tvoria vý-

znamnú položku a jej regulácii  by sme mali venovať skutočne

veľmi významnú pozornosť.

 

     Všeobecná zdravotná  poisťovňa na rok  1996 dostala 5 %

prostriedkov  pre  správny fond, čo  je takmer 1 mld. korún.

Oproti roku 1995 je to viac  pre správny  fond  takmer o 300

miliónov, teda 270 - to sú detaily. Očakávalo by sa, že jed-

nu miliardu využije Všeobecná zdravotná poisťovňa na vybudo-

vanie svojej infraštruktúry tak,  aby fungovala skutočne ako

organizácia schopná konkurencie s inými poisťovňami.

 

     Zo signálov, ktoré máme a môžeme doložiť, žiaľbohu, ne-

viem, ako sa  tieto peniaze použili. Chybou  celej správy je

to, že síce hovorí, aké boli  vstupy a výdavky, ale o hospo-

dárnosti použitia sa tam  nedočítate. Máme signály z veľkých

pobočiek, že  hardvérové a softvérové vybavenie  je na hrane

schopnosti tieto veci riešiť. Netreba sa usmievať, mám list,

pán poslanec Oravec,  ak by ste chceli vedieť,  kde to máme,

ale aby nedošlo k nejakým  perzekúciám, toho riaditeľa nebu-

dem teraz  uvádzať. Pôjdeme sa do  tej poisťovne pozrieť, je

to skutočne pravda a môžem to doložiť.

 

     Ak  si pozriete  použitie tejto  takmer miliardy korún,

tak si všimnite, že podstatne  menšia suma sa použila na bu-

dovanie  infraštruktúry a väčšia časť  sa použila  na osobné

výdavky. Čo  to je? Teda o hospodárnosti  prostriedkov ťažko

sa možno niečo zo správy dozvedieť. Chcem sa opýtať, a to je

moja jediná otázka, pretože tieto veci pravdepodobne na tom-

to pléne nie je čas rozoberať,  ale chcem sa len opýtať, ako

bolo  možné do  tejto správy  napísať, že  hodnotu bodu  ste

v priebehu roka  upravovali o 40 %. Túto otázku  som položil

aj vo  výbore, ale nedostal  som na ňu  odpoveď. U vás  bola

hodnota bodu 27 halierov a uvádzate, že vzrástol o 40 %. Ne-

viem o tom, že by tam bol takýto vzostup.

 

     Na záver mi dovoľte upozorniť  na jednu vážnu vec. Tak-

mer dva roky upozorňujeme na to, že nevieme posúdiť a porov-

nať hospodárenie jednotlivých zdravotných poisťovní a žiada-

me, aby ministerstvo  zdravotníctva v spolupráci s minister-

stvom financií vypracovalo jednotnú  účtovnú osnovu na vyka-

zovanie výdavkov,  príjmov, aby sme  vedeli posúdiť, aké 

skutočné zdroje, aký je cash flow týchto organizácií, týchto

inštitúcií. Zdá sa,  že niečo sa už chystá,  ale je to veľmi

neskoro, a musím povedať,  že sen, skutočne sen ministerstva

zdravotníctva, že  poisťovne  majú na  svojich účtoch 2 až 3

mld. korún, z ktorých sa  budú zvyšovať platy, sa rozplynul.

Tento týždeň,  keď som sa  zúčastnil na stretnutí  poisťovní

s ministerstvom zdravotníctva, žiadnu argumentáciu minister-

stvo zdravotníctva ani ministerstvo financií o tom nepredlo-

žilo, aby  presvedčilo poisťovne a dokázalo,  že tie peniaze

na účtoch sú.

 

     A teda,  nehnevajte sa, vážená snemovňa,  ako sa naplní

nariadenie vlády o zvyšovaní  platov, keď poisťovne, iné než

Všeobecná  zdravotná  poisťovňa,  nemajú  zdroje? Nariadenie

vstúpilo do platnosti, pravdepodobne  sa realizuje, mám taký

dojem, že to  môže ísť aj na úkor  prostriedkov na prevádzku

zdravotníckych zariadení, liekov  atď. A toto iste nebol zá-

mer,  aby sme  ešte redukovali  prostriedky na bezprostrednú

liečbu.

 

     Dovoľte mi, aby som napriek všetkým kritickým poznámkam

na záver povedal, že za posledné dva roky Všeobecná zdravot-

ná poisťovňa urobila významný krok vpred vo svojej organizá-

cii práce, vo svojom  budovaní infraštruktúry, ale mnohé ve-

ci,  ktoré som  jej tu  vytýkal, spôsobuje  zákonodarný zbor

tým, že  pripravuje zákony, ktoré deformujú  nielen jej čin-

nosť, ale aj činnosť ostatných  poisťovní. A ak ďalej budeme

takto pokračovať, skončíme pravdepodobne opäť vo financovaní

zdravotníctva zo štátneho rozpočtu, lebo inakšie to nebudeme

vedieť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Kým vystúpi pán poslanec Baránik, s faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Garai a potom pán poslanec Oravec.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som zareagovať

na kolegu, pána poslanca Šagáta.

 

     Pán poslanec Šagát, v mnohých prípadoch súhlasím s tým,

čo ste povedali. Skutočne máte pravdu, len by som potreboval

ujasniť si niektoré veci a  nazvať veci pravým menom. Vieme,

akými  reformami  prešla  a  v akej situácii  bola Všeobecná

zdravotná poisťovňa pred rokom 1996,  čo sa udialo a od toho

času  čo všetko  táto poisťovňa  urobila. Pred  ľuďmi, ktorí

v tejto poisťovni pracujú, v skutočnosti dávam  klobúk dolu.

Ale  málo  ste  sa  zmienili o takých  poisťovniach,  ako je

Apollo a ďalšie iné poisťovne,  ktoré dnes už znovu krachujú

a majú desiatky miliónov dlžoby voči zdravotníctvu. Ani jed-

ným slovom  ste sa ako lekár  k týmto subjektom nevyjadrili.

Práve tieto subjekty sú tie, ktoré likvidujú, doslova likvi-

dujú zdravotníctvo. Ako lekár by ste to mali vedieť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Ko-

lesárová.

 

 

 

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Chcela by som povedať, že s mnohými argumentmi pána do-

centa Šagáta  možno iba súhlasiť a pri  tvorbe štátneho roz-

počtu som aj sama poukazovala na potrebu iného prerozdeľova-

cieho mechanizmu. Na druhej strane chcem ale povedať, že sme

v etape hľadania optimálneho systému pluralitného poistenia,

a pritom sa  ani nemožno čudovať, ak  vzniknú problémy, a ak

si všimneme, účelovo sa správajú rovnako poisťovne a rovnako

aj zdravotnícke zariadenia. Na rozdiel od pána docenta Šagá-

ta  si však  nemyslím, že  situácia je  neriešiteľná a že na

riešenie problémov je neskoro. Myslím si, že súčasné rokova-

nie ministra  spolu s poisťovňami  speje k veľmi  priaznivým

výsledkom. Napokon o tom, že  situácia sa dá riešiť, hovoril

jednak pán prezident Eduard  Kováč, citujem, teda hovorím to

podľa článku v Pravde, a  rovnako aj  predsedovia  správnych

rád iných poisťovní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Takže v rámci rozpravy vystúpi pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej

     poisťovne,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som sa najprv vyjadril k vystúpeniu pá-

na Šagáta a potom pristúpim k svojmu vystúpeniu.

 

     Podľa mňa  pán Šagát už  pomaly tretí rok  stále straší

našu  snemovňu tým,  že nám  zdravotníctvo padne,  že sa nám

zdravotníctvo rozsype a v zdravotníctve  nie je dostatok fi-

nančných prostriedkov. Jedine s tým posledným a tretím môžem

súhlasiť,  že  v zdravotníctve  nie  je dostatok  finančných

prostriedkov, ale  robíme všetko preto,  a robí to  aj vláda

tejto republiky, aby zdravotníctvo nepadlo, aby nám zdravot-

níctvo  fungovalo a za tieto tri roky sme  to aj ukázali, že

doteraz zdravotníctvo  nepadlo a funguje.  Každý jeden občan

našej republiky bol ošetrený a nikto nezomrel na základe to-

ho,  že by  nebol  ošetrený  pre nedostatok  finančných pro-

striedkov v našej republike. A čo sa týka toho, že pán Šagát

tvrdí,  že  ostatné  poisťovne  nemajú  finančné prostriedky

kvôli tomu,  že sa zmenil  prerozdeľovací  pomer 60 na 40 ku

80 na 20, musím povedať, že nám to ukázal vývoj financovania

v roku 1995, keď Všeobecná zdravotná  poisťovňa skončila  so

schodkom 2 mld. Sk, ale  ostatné poisťovne  mali  na svojich

účtoch  tie 2 mld. Sk, ktoré  chýbali Všeobecnej  zdravotnej

poisťovni a chýbali svojím  spôsobom aj zdravotníckym zaria-

deniam.

 

     Vážení kolegovia, aj keď patrím, na rozdiel od pána Ša-

gáta, k zástancom prirodzeného  monopolu v povinnom zdravot-

nom  poistení, s potešením  musím  konštatovať, že  výsledky

hospodárenia  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  za rok 1996

v konkurenčnom prostredí ukazujú životaschopnosť tejto orga-

nizácie, zdokonaľovanie jej  produktivity a kvality služieb.

V tomto roku sa aj pri  značnom poklese počtu poistencov do-

kázala vyrovnať s významnou  časťou dlhov a problémov, ktoré

zdedila a ktoré nezavinila. Zlepšila  svoju  reputáciu u po-

skytovateľov zdravotníckych  služieb, ktorí v nej vidia spo-

ľahlivého a dôveryhodného partnera, ochotného načúvať a rie-

šiť opodstatnené  požiadavky a plniť  dohodnuté zmluvné pod-

mienky.  Zlepšila  aj  služby  poistencom, vyškolila svojich

pracovníkov v správaní ku klientom. Rozšírila sieť pracovísk

tak, že sú dostupné v každom okresnom meste v súlade s novým

územnosprávnym členením.

 

     V uplynulom období sme  často počuli vyhlásenia o efek-

tívnosti iných menších poisťovní. Je podľa vás efektívnejšie

vykonávanie rovnakej  činnosti s väčšími  nákladmi alebo na-

opak? Problém je, že  zatiaľ čo efektívnosť Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne sme schopní posudzovať, pretože jej výsled-

ky pravidelne hodnotíme v parlamente,  nedá sa to tak jedno-

ducho zistiť v iných poisťovniach.  Chcel by som sa tu poza-

staviť a povedať,  že zákon číslo 273/1994 sa  prijal za mi-

nistrovania pána ministra Šagáta a tam bolo veľa chýb, ktoré

sme museli  naprávať, ale jednu  sme  nenapravili, a to bola

tá,  že ostatné  poisťovne  nepredkladajú  svoje účtovné zá-

vierky a svoje rozpočty do parlamentu. Máme systém verejného

zdravotného poistenia. Ak  počet poistencov Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne je niečo nad 50 %, je v poriadku, že schva-

ľujeme výsledky hospodárenia len  tejto inštitúcie a ďalších

takmer 50 % verejných  zdrojov nás  nezaujíma? Nemali by sme

dokonca  viac  dohliadať  na nakladanie s verejnými  zdrojmi

v inštitúciách, ktoré  mnohí označujú ako  súkromné? Aby sme

vedeli, pán  Šagát, či sú  tam nejaké zdroje,  alebo nie sú,

ako hospodária ostatné poisťovne.

 

     V súvislosti s pripravovanou  novelou zákona o zdravot-

nom poistení  by sa dalo  hovoriť o mnohých ďalších otázkach

na riešenie,  avšak dnes, keď  prerokúvame  účtovnú závierku

a výsledky  hospodárenia  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne,

chcel som  upozorniť práve na  nezrovnalosť, ktorá je  podľa

môjho názoru pozostatkom z obdobia, keď ešte nebola plurali-

ta poisťovní vo verejnom povinnom zdravotnom poistení.

 

     Ináč som privítal návrh zákona, ktorý zlučuje tri pois-

ťovne - vojenskú, poisťovňu  ministerstva  vnútra a železni-

čiarsku poisťovňu,  a to najmä z  toho dôvodu, že je  tam už

paragraf,  ktorý jednoznačne  ukladá novej  poisťovni, ktorá

vznikne zlúčením týchto  troch poisťovní, predkladať účtovnú

závierku a rozpočet  do  parlamentu, čiže o ďalšom  percente

poistencov a o týchto  verejných  nákladoch budeme mať  pre-

hľad.  Čiže pevne  verím, že  po prijatí  novely zákona 273,

ktorá nepochybne bude, lebo je potrebná, lebo sa prijal taký

nedôkladný zákon,  ktorého tvorcom ste vy,  pán poslanec Ša-

gát,  dúfam, že  aj všetky  ostatné súkromné  poisťovne budú

predkladať svoje rozpočty a závierky do parlamentu.

 

     Ešte na  záver mi dovoľte, aby  som odporučil, aby sne-

movňa odsúhlasila  účtovnú  závierku a výsledky hospodárenia

Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 1996.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pánu  poslancovi.  Do rozpravy  sa ešte

prihlásil pán poslanec Baránik, s faktickou poznámkou medzi-

tým vystúpi pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prvá otázka je na pána  poslanca, či odporúčanie na od-

súhlasenie dáva ako člen správnej rady tejto poisťovne, ale-

bo ako  poslanec Národnej rady. Je  to mimoriadne zaujímavé,

keď člen správnej rady príde obhajovať svoj vlastný rozpočet

na toto plénum. Pán poslanec, keby som bol vo vašej pozícii,

tak vôbec nevystúpim, ale to nie je dôležité.

 

     Po druhé,  keby ste boli trošku  informovaný o činnosti

výboru pre zdravotníctvo, o tom  by ste sa mohli informovať,

tak by ste zistili, že tento výbor požiadal ministerstvo fi-

nancií o vypracovanie jednotnej metodiky  tak, aby sa vo vý-

bore  mohli vykázať  jednotné výsledky  všetkých zdravotných

poisťovní.  Vaša  požiadavka a nezmysly o tom, že  zákon 273

nie je  dokonalý, je nezmyselná, pretože  hlavná prekážka je

ministerstvo financií, ktoré  prikázalo, resp. svojím postu-

pom dáva inak vykazovať  ostatným poisťovniam ako Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, takže dostávajú sa neporovnateľné čís-

la. To by vás mohli vaši kolegovia z výboru informovať a ne-

museli by ste tu hovoriť  takéto veci, ktoré skutočne nie sú

pravdou, pretože výbor sa o to dávno stará.

 

     A po tretie, prosím vás, prestaňte už s mýtom o prebyt-

ku 2 mld. Sk. Mýtus o tomto  prebytku vznikol, a nakoniec to

aj ministerstvo financií odobrilo, že je to tak, že vykonalo

závierku k dátumu, ktorý bol dva dni pred tým, ako tieto po-

isťovne robili výplaty pre nemocnice.  Ak k vám prídem v deň

výplaty, tak vám poviem, že  máte prebytok 30 tis. poslanec-

kého platu. Ak k vám  prídem povedzme deň pred výplatou, tak

zistím, že máte prázdnu peňaženku.  Viete, preto sa robí dl-

hodobý  priemer  poisťovní, ale tento údaj o prebytku 2 mld.

korún vznikol a zástupca  ministerstva financií to vo výbore

priznal, že to  bol omyl a tento omyl  sa stále traduje, nie

je  to pravda, a preto  sa aj  zle urobilo  prerozdeľovanie.

Takže, prosím vás, prestaňte s tými mýtmi, pretože sami seba

klameme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Chcem reagovať  na argumentácie

pána kolegu Oravca.

 

     Odmietam a považujem  to za  urážku  zdravotníkov,  keď

niekto  argumentuje v parlamente tým, že nikto  nezomrel pre

nedostatok finančných prostriedkov. Prosím  vás, sme v Euró-

pe, a nie v Afrike, tak sa  podľa toho  aj správajte a podľa

toho aj argumentujte.

 

     Vláda sa absolútne nestará o zdravotníctvo, všetko pre-

niesla, čo sa týka  financovania, na poisťovne. Všetci veľmi

dobre vieme, že nám  pripravuje balík ekonomických problémov

a ekonomických zdvíhaní energie  atď. A avizované zvyšovanie

platov vyriešila vláda spolu so zdravotnými poisťovňami tým,

že toto bremeno hodila na to, aby sa riešilo zvyšovanie pla-

tov, ktoré je normálne v iných skupinách, na úkor liekov, na

úkor iných potrieb, ktoré sú v zdravotníctve potrebné. Všet-

ci, ktorí sa trošku  rozumieme do zdravotníctva, predsa vie-

me, že najväčšie položky  sú lieky, platy, investície, údrž-

ba.

 

     Pán Oravec, choďte do každej jednej nemocnice vedľa se-

ba  na  Slovensku  a zistíte,  že  možno  v investíciách  sa

v dvoch  nemocniciach na  Slovensku použili  nejaké finančné

prostriedky,  ktoré sa  už opakujú  chronicky v dokumentoch,

ktoré sa predkladajú do parlamentu. V ostatných nemocniciach

hrozí  to, že  padajú  strechy a že  niet peňazí na základnú

údržbu. Keď vypadne lampa v CT, tak niet financií a musia ju

zháňať od  sponzorov. Aká je to  starostlivosť vlády, prosím

vás?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Na margo vystúpenia pána poslanca. Pán poslanec, vy ste

hovorili, že zatiaľ nie sú dôkazy o tom, že by niekto zomrel

pre nedostatok peňazí.  Chcem ctenú  snemovňu informovať, že

budem  interpelovať  prípad, ktorý sa  stal vo Vranove v po-

sledných týždňoch, kde nefunguje rýchla zdravotná pomoc, ne-

majú sanitku, ktorá by ju  zabezpečovala, a po dopravnej ne-

hode došlo k úmrtiu  mladej dievčiny, zhodou okolností kole-

govej dcéry. Takže chcem sa opýtať, prečo pán riaditeľ v ok-

rese Vranov, pán riaditeľ  Šimko, nezabezpečuje rýchlu zdra-

votnícku  pomoc a došlo k úmrtiu tým, že nedošlo k poskytnu-

tiu zdravotnej  starostlivosti. Budem informovať  ctenú sne-

movňu o tomto šetrení. Iste by sa dali nájsť aj iné prípady,

ktoré by to mohli potvrdiť, ale predsa v tejto snemovni nej-

de o to, aby sme si dokazovali, či niekto zomrel. Tu by malo

ísť o to, tak ako hovoril kolega, že nie sme v Afrike, tu má

ísť o plynulé poskytovanie  zdravotnej starostlivosti na od-

bornej úrovni, ktorá je s duchom doby.

 

     Ešte mi  dovoľte, aby som  zareagoval na to,  čo ste u-

viedli, ako zle je urobený  zákon 273. Iste nie je absolútne

bez chýb, len by som  chcel pripomenúť, pán poslanec, že len

keby si  ministerstvo financií a  ministerstvo zdravotníctva

plnilo povinnosti z tohto  zákona, ktorý dovoľuje robiť kon-

troly použitia prostriedkov, ktoré  majú z poistenia, tak by

sme pravdepodobne neboli v rozpakoch, či majú peniaze, alebo

nemajú, či ich používajú efektívne, vedeli by sme to a nemu-

seli by sme čakať na nejaké ďalšie inovácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Kolesárová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Iba na upresnenie by som chcela svojmu vzácnemu kolego-

vi Oravcovi povedať, že aj podľa odbornej analýzy Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne,  a uviedla  to ekonomická  riaditeľka

v tlači, by prerozdeľovací mechanizmus mal byť 70 ku 30.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže posledný  do rozpravy je  prihlásený pán poslanec

Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda správnej rady Všeobecnej zdravotnej

     poisťovne,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vysoko si  vážim prácu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne

na základe správy, ktorú  nám predložila Všeobecná zdravotná

poisťovňa, pretože napriek tomu,  že pracuje vo veľmi zloži-

tých podmienkach, že sa  jej výrazne mení štruktúra poisten-

cov, kde klesá počet aktívnych poistencov, za týchto podmie-

nok sa dokázala s tým  vyrovnať, to znamená,  že aparát Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne si zaslúži uznanie.

 

     Chcem  uviesť celý  rad poznámok,  ktoré som  získal na

základe poslaneckého prieskumu, ktorý  vykonal výbor pre fi-

nancie, rozpočet a menu v nemocniciach, o problémoch  finan-

covania  nemocníc. Moje  pripomienky z tohto  výskumu  chcem

zhrnúť do štyroch bodov.  Prvý je spôsob financovania, druhý

je  rozsah siete  zdravotníckych zariadení,  tretí je rozsah

poskytovaných služieb a opatrenia v liekovej politike. Budem

hovoriť  stručne ku každému problému a na konci uvediem nie-

koľko perličiek  z praxe práce  zdravotných poisťovní a  ich

poznatky.

 

     Treba  úprimne povedať,  že spôsob  financovania nie je

dokonalý, pretože je založený  na princípe neuzavretého kon-

ca. To znamená, že nemocnice majú možnosť neobmedzene zvyšo-

vať náklady a požadovať zdroje od poisťovní. Tento systém je

ojedinelý, vyskytoval sa ešte v Českej republike, ale v tom-

to roku Česká republika od toho systému odskočila a zaviedla

iný systém. Vo väčšine  vyspelých krajín zdravotnícke zaria-

denia sú financované pomocou  rozpočtu a, samozrejme, rozpo-

čet umožňuje regulovať príjmy a aj nemocniciam  racionálnej-

šie hospodáriť s prostriedkami, ktoré z poisťovní získavajú.

 

     Uvediem  jeden  dôkaz.  V  priebehu  rokov  1995 a 1996

vzrástli náklady  na pacienta v nemocniciach na 3,5-násobok.

Vážené dámy a páni, to skutočne  svedčí o tom, že tento sys-

tém financovania má vážnu chorobu.

 

     Druhý problém je rozsah  siete. Podľa názoru odborníkov

je stav  lôžok v našom zdravotníctve,  čo ma prekvapuje, po-

merne veľký a odhaduje sa, že asi 10 tis. lôžok je nadbytoč-

ných. Viem, že v minulých rokoch  sme sa usilovali o to, aby

sme sa dostali na európsku úroveň, a preto sme stále budova-

li nové nemocnice, pretože sa vykazovalo, koľko občanov pri-

padá na jedno lôžko, a tam sme  pomerne značne zaostávali za

vyspelými európskymi krajinami.  Teraz konštatujeme, že máme

prebytok. Ale to by neznamenalo,  že ak máme prebytok lôžok,

lebo toto už je faktom, že  by bolo treba znížiť počet leká-

rov. Viem a mnohí to potvrdzujú, že využitie súčasného počtu

lekárov je možné, a to predovšetkým využiť ich v zdravotných

poisťovniach.

 

     Veľmi zle z tohto hľadiska sú hlavne špecializované ne-

mocnice, ktoré poskytujú veľmi nákladné zdravotnícke služby.

Patria tam všetky tri fakultné nemocnice v Bratislave, Koši-

ciach a Martine,  ale aj niektoré iné nemocnice,  ako je na-

príklad  Dérerova nemocnica,  ktorá má  celý rad špeciálnych

zdravotníckych  úkonov, ktoré  poskytuje pre  celú Slovenskú

republiku. Tieto špecializované  zdravotnícke úkony sú mimo-

riadne finančne nákladné, ale ceny, za ktoré zdravotné pois-

ťovne platia,  sú relatívne nízke, a preto  zvyšujú  náklady

týchto poisťovní, a potom sa  stávajú  také prípady,  že na-

príklad v Bratislave  medzi veľkými  nemocnicami sú rozdiely

v platoch lekárov až 6 000 korún. A to musíme  uznať, je jav

nezdravý a treba hľadať riešenie, ako sa s ním vyrovnať.

 

     To znamená, že financovanie je také, že vyžaduje urých-

lene zdokonalenie. V liekovej  politike je to osobitný prob-

lém, pretože  enormne narastajú náklady na  lieky. V niekto-

rých  poisťovniach  náklady  na  lieky    až 35 %, aj  keď

v priemere sú len 28 % za celú republiku. Dochádza tam k ur-

čitej anomálii, a to v tom zmysle, že  existuje  systém, kde

je záujem na predpisovaní drahých liekov. Na tom majú záujem

predovšetkým vyrábajúce firmy, a to hlavne zahraničné firmy,

potom lekárnici a predpisujúci  lekári.  Lekárnici stanovujú

maržu na základe ceny lieku, a čím je vyššia, tým je aj vyš-

šia  marža. Je  prirodzené, že  potom  lekárne  majú  záujem

predávať predovšetkým drahé lieky. Firmy dávajú odmeny díle-

rom a lekárom, ktorí  predpisujú  určitý počet liekov  alebo

balení.  Takúto zainteresovanosť  voči lekárom  zavádzajú aj

lekárne. Treba považovať, že tento jav nie je zdravý a nemô-

že viesť k racionálnemu hospodáreniu.

 

     Z toho hľadiska rozlišujeme  niekoľko druhov liekov. Sú

to predovšetkým orginály,  generiká, domáce orginály, domáce

generiká atď., ale cenová úroveň v tejto štvorstupňovej hie-

rarchii je  veľmi rozdielna a,  samozrejme, spôsobuje to  aj

určitú anomáliu.  V našej republike  sa predpisuje podstatne

viac orginálnych liekov ako v takej  bohatej krajine, ako je

Holandsko. U nás je to asi 95 %, v Holandsku je to len 60 %.

To znamená,  že sa predpisuje relatívne  menej liekov, ktoré

sa vyrábajú u nás, alebo generiká, ktoré sú podľa chemického

zloženia totožné s orginálnymi liekmi.

 

      Samozrejme, že  aj ostatný  zdravotnícky  materiál  je

tiež mimoriadne nákladný a tiež je relatívne nízka hospodár-

nosť. To  znamená, že oblasť služieb,  ktoré poskytuje zdra-

votníctvo, z tohto hľadiska je potom mimoriadne finančne ná-

ročná a vedie k nie racionálnemu hospodáreniu a, samozrejme,

k stratovosti celého radu nemocníc.  Chcel by som uviesť, že

v zdravotníctve je celý rad nezdravých javov, čo je na škodu

veci. Uvediem niekoľko konkrétnych prípadov.

 

     Napríklad v jednej nemocnici,  nebudem ju menovať, lie-

čili  pacienta od 3. novembra do 12. decembra, a pacient zo-

mrel 3. októbra. Podľa tejto  správy 12. novembra ho prepus-

tili do domáceho  liečenia s práceneschopnosťou. Samozrejme,

že to je  jav vhodný na trestné oznámenie.  Alebo jedna pani

lekárka, ktorú tiež nebudem menovať, predpísala sebe a svoj-

mu manželovi lieky v hodnote 181 tis. Sk. Tu je zoznam všet-

kých liekov,  dni, kedy to bolo  vydané, čísla receptov. Sa-

mozrejme, bolo  na ňu podané  trestné oznámenie. Druhá  pani

lekárka  predpísala  za 116 tis. Sk liekov pre  seba a svoju

rodinu. Jedna z menovaných predpísala jednej pacientke naraz

10 receptov na 5 diagnóz. Také anomálie sa v praxi vyskytujú.

 

     Zdravotné poisťovne  však majú systém,  ako tomu zabrá-

niť.  To znamená,  že musíme  prijať také  opatrenia, to  sa

vzťahuje nielen na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ale to, čo

spomínam, sa  netýka Všeobecnej zdravotnej  poisťovne, na to

prišli  iné  zdravotné  poisťovne,  že  systém  financovania

v zdravotníctve  treba  zdokonaliť,  treba  zdokonaliť prácu

a predovšetkým revízny systém. Som  presvedčený, že aj pred-

seda správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne tento ná-

zor potvrdí, že máme na to spoločný názor.

 

     Ak sa  neurobí poriadok, potom  skutočne hrozí problém,

či sa dokážeme  vyrovnať s nárokmi nemocníc na finančné pro-

striedky, s ktorými zdravotné  poisťovne nedisponujú. A pri-

kláňam sa k názoru, že sme  si vytvorili predstavu o tom, že

zdravotné poisťovne disponujú  veľkým rozsahom prostriedkov.

Nie je to vždy pravda  a neplatí to všeobecne. Treba hovoriť

konkrétne, pretože ináč by sme sami seba zavádzali.

 

     Vážené  dámy  a  páni,  mám  hromadu  cenných poznatkov

z poslaneckého  prieskumu,  pripravíme  to  v správe,  ktorú

predložíme nášmu výboru, a budeme informovať aj ministerstvo

zdravotníctva a správnu  radu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne, lebo jej sa to  najviac týka, lebo ona poskytuje najviac

platieb pre naše nemocnice.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Bolo to  posledné vystúpenie

v rámci rozpravy. Kým uzavriem rozpravu, s faktickou poznám-

kou sa hlási pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovoľte mi zareagovať na  rečníkov, ktorí svorne pouka-

zovali na celý balík problémov spojených so zdravotným pois-

ťovníctvom a financovaním  zdravotníctva na Slovensku. Chcel

by som sa v tejto  súvislosti spýtať predkladateľa, ktorý je

zároveň štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte reagovať na posledného vystúpeného.

 

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     ...súvisí to. Teda chcem sa spýtať predkladateľa, ktorý

je  zároveň štátnym  tajomníkom ministerstva  zdravotníctva,

aký je  názor rezortu, resp.  jeho názor na  možné zavedenie

individuálnych zdravotných účtov ako alternatívneho riešenia

problémov zdravotného poistenia. Keby  sa v záverečnom slove

prípadne dotkol tejto možnosti riešenia problému.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem sa vyjadriť k pánu profesorovi Baránikovi, k jeho

tvrdeniu, že nemocnice majú možnosť neobmedzene zvyšovať fi-

nančné požiadavky.  Myslím si, že je  to jednostranný pohľad

trošku z pohľadu možno  odborníka na financovanie, ale tento

pohľad je zdeformovaný potrebami a možnosťami, aké sa vysky-

tujú v zdravotníctve, pretože  tiež chodím do nemocníc, tiež

robíme prieskumy a mám  svoje informácie, ktoré sa zakladajú

na tom, že v okresoch majú zdravotné poisťovne určitý rozpo-

čet a Všeobecná zdravotná poisťovňa je nepochybne najväčšia,

a keď  nemocnice  žiadajú  niečo  navyše,  tak  väčšinou  im

v zdravotnej poisťovni povedia, že nemajú na to financie.

 

     Čiže nemocnice sú obmedzené minimálne týmto argumentom.

A takisto je druhý argument,  ktorý ste, pán profesor, nezo-

hľadnili, že nemocnice by vlastne potrebovali možno desaťná-

sobne viac, ako dostanú. Jednoducho si nemôžu  obnoviť stro-

je, nemôžu nakúpiť  zariadenia, nemôžu urobiť rekonštrukcie,

pretože na to nie sú  financie.  Čiže keď  tvrdíte, že je to

3,5-násobok za určité obdobie, tak  treba v tom zohľadniť aj

infláciu, nárast ceny liekov. A tu je namieste  otázka, koľ-

konásobne vzrástol  plat zdravotníckych pracovníkov.  Tam by

vám vyšiel podstatne menší násobok.  Ja by som takisto pole-

mizoval s vaším  tvrdením, že v súčasnosti  možno využiť sú-

časný počet lekárov. Myslím si,  že práve teraz doplácame na

minulé  obdobie, keď  sme školili  veľa  lekárov a teraz ich

treba špecializovať.

 

     Takže mám  len tieto dve  pripomienky k vašim  odborným

posudkom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Chcel by  som poďakovať pánu  profesorovi Baránikovi za

jeho ucelený  pohľad na financovanie  zdravotníctva. A chcel

by som  ešte povedať pánu poslancovi  Šagátovi, že považujem

za hyenizmus zneužiť smrť dcéry svojho kolegu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pánu poslancovi Šagátovi neodpovedajte, pán poslanec...

 

Poslanec M. Oravec:

 

     ...a používať toto v parlamente a tvrdiť, že  túto smrť

zavinila  vláda z toho dôvodu,  že je  málo  finančných pro-

striedkov na zdravotníctvo.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte odpovedať na posledného rečníka.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto bodu  programu. Pýtam sa pána  predsedu, či sa chce

vyjadriť. Áno, v stručnosti sa chce vyjadriť.

 

Predseda správnej rady

Všeobecnej zdravotnej  poisťovne Š. Zelník:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     škoda,  pán poslanec  Šagát, že  prakticky od  začiatku

fungovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne nás nemáte nejako

extra rád,  ale ďakujem za kritické  hlasy, pretože iste po-

mohli aj Všeobecnej zdravotnej  poisťovni, aj správnej rade.

Vidieť to  na výsledku jej  hospodárenia, takže aj  kritický

hlas bol na  niečo dobrý. Ale toto si  nezaslúžime, čo sa tu

povedalo.

 

     Hovoríte o tom, že  sú nekvalifikované zásahy do novely

zákona číslo 273. Všetci si dobre pamätáme, koľko bolo vzru-

šenia, koľko  bolo masmediálnej kampane  proti novele zákona

číslo 273 a hlavne k bodu, koľko má  mať poisťovňa  poisten-

cov. Hovorilo  sa o znárodnení, o likvidácii  poisťovní atď.

Dávali ste  nám ako príklad napríklad  český model, ktorý sa

ospevoval, a povedalo sa, počkajte pol  roka. Napriek  tomu,

vtedy ste povedali, že  tvrdohlavo, ale s istou prezieravos-

ťou sme dali do parlamentu novelu zákona. Vy ste ho schváli-

li a my  sme sa  vyhli tomu,  tej  katastrofe,  čo sa  stala

v Čechách potom vzápätí asi tri mesiace dozadu.

 

     Príde pán  predseda správnej rady  Sociálnej poisťovne,

môj kolega, a povie presné štatistické údaje z medzinárodné-

ho  stretnutia Asociácie  poisťovní, kde  skúsenosti hovoria

o tom, že v priebehu jedného  roka štyrikrát bola novela zá-

kona a prijalo sa  nespočetne veľa ďalších pozmeňujúcich vy-

konávacích vyhlášok. My sme  zatiaľ urobili iba jednu jedinú

novelu zákona číslo 273 a súhlasím, že v procese transformá-

cie  zdravotníctva, v procese  transformácie  spoločnosti je

práve naopak potrebné, keď vieme, že  zákon je zlý, okamžite

ho novelizovať,  aby sme sa  vyhli negatívnym dosahom  tohto

zákona. Preto ďakujem všetkým poslancom a ďakujem vláde tej-

to republiky, že pristúpila k novele a že vy ste to odsúhla-

sili.

 

     Stále  sa vynára  chiméra prerozdeľovacieho mechanizmu.

Prosím vás pekne, nie je  pravdou to, že Všeobecná zdravotná

poisťovňa na základe prerozdeľovacieho mechanizmu parazituje

alebo hádam  má také dobré ekonomické výsledky preto, že bol

prerozdeľovací  mechanizmus taký,  aký bol.  Použijem fakty,

analýzu, ktorú robilo  ministerstvo zdravotníctva na základe

hospodárenia zdravotných poisťovní. V úvodnej reči som hovo-

ril o tom, že príjmy  získané v rámci solidarity zdravotných

poisťovní z osobitného  účtu  prerozdelenia  sa naplnili iba

na 85 % z rozpočtu, teda do  výšky 3 916,8 milióna Sk, a ho-

voril som  aj o tom,  že vlastne systém  prerozdeľovania bol

taký,  že každá  poisťovňa nahlásila  svoj počet  poistencov

a Štatistický  úrad  povedal,  že je  tu 5 300 000 občanov a

Všeobecná  zdravotná poisťovňa  musela odpočítať  zo svojich

poistencov, ktorých má navyše, 300 000 poistencov. Čiže kaž-

dá jedna poisťovňa, ktorá nahlásila viac poistencov, žila na

prerozdeľovacom mechanizme, ale  nie Všeobecná zdravotná po-

isťovňa.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, Všeobecná zdra-

votná poisťovňa sa podieľala objemom finančných prostriedkov

z celkových výdavkov na lieky a zdravotnícke potreby vo výš-

ke 72,2 %, hoci má len 51 % poistencov. Ostatné poisťovne sa

podieľali iba 27 %. Na ambulantnej starostlivosti bol podiel

Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne 65,2 % a podiel  ostatných

poisťovní bol 34,8 %.  Na ústavnej zdravotnej starostlivosti

bol podiel  Všeobecnej zdravotnej poisťovne 78,5 %. Tak o čo

tu ide, prosím vás pekne? Kto tu chce hovoriť o tom, že Vše-

obecná zdravotná poisťovňa na základe nejakého prerozdeľova-

cieho mechanizmu  mala azda také  ekonomické výsledky? Vôbec

to  nie  je  pravda.  Pravda  je  taká, že skutočne zásluhou

správnej rady, zásluhou aj manažmentu, zásluhou výberu, kto-

rý sa zvýšil na 95,1 %, dosiahla tieto pozitívne úspechy.

 

     Za kontrolu ste nás  bili, že nemáme kontrolu, hovorili

ste o tom, že nemáme  informačný systém, hovorili ste o tom,

že nemáme  kontrolný systém. Vôbec  to nebola pravda.  Práve

vďaka  týmto opatreniam  sa zlepšila  činnosť a hospodárenie

Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Hovorilo sa  tu o presune do  primárnej zdravotnej sta-

rostlivosti. Iste, je to model, na ktorý chceme ísť v proce-

se transformácie zdravotníctva, a je bežný vo vyspelých štá-

toch. Ale  tento proces má nejakú  postupnosť krokov. Predsa

nemôžeme z večera do rána rozšíriť ambulantnú starostlivosť,

veď sú vybudované isté  kapacity ambulantných zariadení. Ne-

môžeme predsa povedať, že za rok vybudujeme ďalšie špeciali-

zované pracoviská pri dodržaní všetkých hygienických noriem,

pri dodržaní  všetkých technických vybavení  týchto zdravot-

níckych  zariadení. Čiže  môžeme presúvať  postupnými krokmi

zdravotnú starostlivosť z  nemocničnej zdravotnej starostli-

vosti do ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

 

     K tomu, čo sa  hovorilo, akú  má výšku  správny  fond a

koľko sa použilo, že teda  mohol sa použiť viac na výpočtovú

techniku. Práve  tu je  kameň úrazu v tom, že keby  sa v tom

období nebol prijal zákon o pluralite poisťovní a peniaze by

ste kontrolovali vy a verejne, a správny fond všetkých pois-

ťovní by  sa použil na vybudovanie  skutočne perfektného in-

formačného systému. Keď si  predstavíte, že funguje 13 pois-

ťovní, keď poviem, že  Všeobecná zdravotná poisťovňa mala 37

pobočiek  krát 13, krát  počet pracovníkov, krát počet počí-

tačov, to mohlo byť  predsa v jednej, je proste 13 duplicít.

Čiže ak hovoríme o tom,  čo robila Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa so správnym fondom, prosím vás pekne, je to úspech, že

Všeobecná zdravotná poisťovňa  zabezpečila v rámci Slovenska

ten informačný systém, ktorý zabezpečila.

 

     A keď  hovoríme o tom, že azda sa  niekomu zdá, že máme

teraz v správnom  fonde viac,  ako sme mali  inokedy, prosím

vás pekne, tým, že nám  odišli poistenci, predsa sme nemohli

zavrieť  pobočky.  Naše  pobočky  predsa  museli fungovať aj

s počítačovou technikou a so všetkými ľuďmi. Predsa nemôžeme

urobiť tak,  že nám  odíde 10 000 poistencov  a zlikvidujeme

pobočku. Čiže  napriek tomu, že  sme mali menej  poistencov,

museli sme  platiť zo správneho  fondu tieto pobočky,  ktoré

existovali.

 

     K otázke, či je možnosť zriadenia individuálnych účtov,

samozrejme, že by to bol  ideálny stav, pretože je to laická

kontrola občana a nedochádzalo by k tomu, aby sa  nabaľovali

isté  veci.  Hádam    kolegovia,  ktorí  píšu  možno  viac

výkonov, ako naozaj  urobia. Bolo by to skutočne  dobré a je

to naším želaním, ale pri dnešnom systéme vybudovania infor-

mačného systému nie je to možné. Bolo by to dobré vtedy, ke-

by bolo jednak prepojenie zdravotného zariadenia a poisťovní

on line,  aby revízny lekár  okamžite videl, že  pacient bol

ošetrený,  takáto  sa  mu  poskytla  zdravotná starostlivosť

a mohol by to okamžite korigovať. Samozrejme, budeme sa sna-

žiť, aby sme  takéto účty zaviedli, už sme  to sľubovali, že

to budeme robiť experimentálne, bohužiaľ, práve pre problémy

s informačným systémom  sme túto vec  nezaviedli. Ale je  to

jeden zo spôsobov kontroly, laickej kontroly pacientov, kto-

rý je veľmi účinný.

 

 

     Bola tu poznámka, že keď  prídu z nemocníc do poisťovní

a pýtajú na  niečo peniaze, poisťovne  im povedia, že  na to

nie  sú zdroje.  Je  tu  cenový výmer  ministerstva financií

a poisťovňa v súlade s tým môže financovať buď cez lôžkodeň,

a teda nemôže zo základného fondu,  bolo by to proti pravid-

lám  hospodárenia so  základným fondom,  aby poisťovňa mohla

uvoľniť peniaze  mimo tohto cenového  výmeru. Samozrejme, že

má svoj  poistný rozpočet, ktorý musí  dodržať a hlavne Vše-

obecná zdravotná poisťovňa musí dodržať  alebo mala by dodr-

žať vyrovnaný poistný rozpočet.

 

     Nechcem ísť  do nejakých konfrontácií  so žiadnou pois-

ťovňou, pretože  som si vedomý toho,  že kolaps ktorejkoľvek

veľkej poisťovne by znamenal kolaps aj Všeobecnej zdravotnej

poisťovne. Nebola by to žiadna  výhra. Ale prosím vás pekne,

pani poslankyne, páni poslanci, Všeobecná zdravotná poisťov-

ňa napriek tomu, že vám dáva k dispozícii všetky informácie,

či je to poistný rozpočet,  či je to účtovná závierka, alebo

kedykoľvek nahliadnuť do ktorýchkoľvek účtov, je permanentne

vystavená istej kritike, a ostatné poisťovne, ktoré toto ne-

robia, majú  tu skoro obhajobu.  Ďakujem všetkým, ktorí  ste

nám ju  pomohli vybudovať, pretože je  to poisťovňa, nechcem

povedať, Národnej rady, ale je to poisťovňa, ktorú jedinú vy

poslancami kontrolujete.  Ďakujem všetkým, vďaka  ktorým, či

to už  boli poslanecké prieskumy, alebo  kritické hlasy, sme

spoločnými silami vybudovali jednu serióznu, solventnú pois-

ťovňu.

 

     Ďakujem všetkým.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pýtam  sa pána poslanca  Michalca, či sa  chce

vyjadriť k rozprave. Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

 

     Keďže v rozprave neodzneli žiadne doplňujúce ani pozme-

ňujúce návrhy k uzneseniu,  môžeme pristúpiť hneď k hlasova-

niu o uznesení. Myslím si, že nemusíte čítať uznesenie, pre-

tože všetci poslanci ho majú  pred sebou a majú ho preštudo-

vané. A tým,  že ho nepripomienkovali, myslím si,  že ho ne-

treba čítať.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hneď aj hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh účtovnej

závierky a správy o hospodárení Všeobecnej  zdravotnej pois-

ťovne za rok 1996. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán predseda, aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     devätnástym bodom programu je

 

     návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996.

 

     Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni

návrh účtovnej závierky predkladá správna rada Sociálnej po-

isťovne  na  schválenie  Národnej  rade Slovenskej republiky

v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky.

 

     Návrh ste dostali  ako tlač 647 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 647a. Súčasťou správy je aj návrh na uznesenie,

ktoré máme prijať.

 

     Návrh uvedie predseda správnej rady Sociálnej poisťovne

pán Vojtech Tkáč. O tom, aby mohol vystúpiť, treba hlasovať,

ale už sme potvrdili jeho vystúpenie pri schvaľovaní progra-

mu. Prosím pána predsedu Tkáča, aby nám predniesol správu.

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na faktický výkon nemocenského poistenia a dôchodkového

zabezpečenia sa  zákonom Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni v znení  neskor-

ších predpisov s účinnosťou  od 1. januára 1995 zriadila So-

ciálna poisťovňa. Táto inštitúcia  je citovaným zákonom cha-

rakterizovaná ako verejnoprávna, čo je okrem iného zvýrazne-

né aj v skutočnosti, že návrh jej účtovnej závierky schvaľu-

je priamo Národná rada Slovenskej republiky. Podľa citované-

ho zákona  správna rada  ako najvyšší  samosprávny orgán So-

ciálnej  poisťovne  rokuje a rozhoduje o všetkých  zásadných

otázkach súvisiacich s činnosťou tejto inštitúcie. Medzi ta-

kéto otázky v zmysle ustanovenia § 7 citovaného zákona patrí

aj  účtovná  závierka.  Jej  návrh  správna  rada  prerokúva

a predkladá na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky

v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného

účtu Slovenskej republiky.

 

     Ústredím Sociálnej poisťovne vypracovaný návrh účtovnej

závierky  Sociálnej poisťovne za  rok 1996 správna rada pre-

rokovala na svojej 16. schôdzi 20. marca 1997.  Svojím uzne-

sením zobrala predmetný návrh na vedomie a uložila predsedo-

vi odôvodniť ho v Národnej rade  Slovenskej republiky. Návrh

účtovnej závierky  bol predložený  Národnej  rade 25. apríla

1997, teda v termíne  určenom na predloženie návrhu štátneho

záverečného účtu.

 

     Ako vyplýva z predkladanej  správy, pri koncipovaní ná-

vrhu účtovnej  závierky  Sociálnej poisťovne za  rok 1996 sa

v plnej miere rešpektoval zákon  číslo 563/1991 Zb. o účtov-

níctve. V prvej časti návrhu účtovnej  závierky sú obsiahnu-

té účtovné výkazy a postupy spracovania návrhu tejto závier-

ky, jej  súčasťou je aj  komentár k týmto  výkazom a prehľad

doplňujúcich  údajov. Druhú  časť  tvorí  prehľad o tvorbe a

použití jednotlivých fondov, ako aj prehľad a stručný komen-

tár o výdavkoch na realizáciu dávok finančne krytých štátom.

Lepšiu orientáciu v tejto časti napomáha samostatná tabuľko-

vá príloha.

 

     Návrh  účtovnej  závierky  za rok 1996 je  vyjadrením a

zhodnotením faktickej činnosti tejto verejnoprávnej inštitú-

cie  najmä  vo finančnej rovine. Táto,  ktorú v zásade možno

považovať  za  bezproblémovú,  umožnila  realizovať niektoré

opatrenia v roku 1996, ako  napríklad  zvýšenie  dôchodkov a

dávok nemocenského  poistenia. S týmto  konštatovaním koreš-

ponduje aj v uvedenom  období realizovaný výkon štátneho do-

zoru v podmienkach  Sociálnej poisťovne, a to  konkrétne Mi-

nisterstvom  financií  Slovenskej  republiky a Ministerstvom

práce,  sociálnych vecí a rodiny  Slovenskej  republiky. Ani

pri jednom z nich sa nezistilo porušenie všeobecne záväzných

právnych predpisov.

 

     Aj tieto skutočnosti potvrdzujú dôsledné napĺňanie úče-

lu, pre  ktorý sa Sociálna poisťovňa  zriadila, čoho výrazom

je aj predložený návrh účtovnej  závierky Sociálnej poisťov-

ne za rok 1996.

 

     Viacerým poslancom Národnej rady ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  predsedovi správnej rady pánu Vojtechovi

Tkáčovi.

 

     Prosím predsedu výboru pre zdravotníctvo a sociálne ve-

ci pána  poslanca Antona Národu, aby  podal správu o výsled-

koch prerokovania  návrhu vo výboroch  Národnej rady Sloven-

skej republiky. Nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda správnej rady,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci o výsledku  prerokovania návrhu  účtovnej  závierky So-

ciálnej poisťovne za rok 1996.  Návrh účtovnej  závierky So-

ciálnej poisťovne za rok 1996 pridelil predseda Národnej ra-

dy Slovenskej republiky rozhodnutím  číslo 1494 zo 7. apríla

1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a  Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 13. jú-

na 1997.

 

     Ako gestorský  výbor určil predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre  zdravotníctvo a  sociálne veci,  ktorý pripraví  správu

o výsledkoch  prerokovania uvedeného  materiálu vo  výboroch

a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  prerokoval  predložený  návrh  účtovnej zá-

vierky Sociálnej  poisťovne za rok 1996 12. júna 1997 a kon-

štatoval, že návrh účtovnej závierky bol predložený v súlade

s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o Sociálnej poisťovni  v termíne určenom na predloženie

návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Výbor

vyjadril súhlas s účtovnou  závierkou Sociálnej poisťovne za

rok 1996 s  tým, že  celková  tvorba  fondov a výdavkov bola

takáto: tvorba fondov 65 614,41 mil. Sk,  výdavky 55 032,641

mil. Sk a bilančný rozdiel 10 581,769 mil. Sk. Výbor odporu-

čil Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú  závierku So-

ciálnej poisťovne za rok 1996 schváliť.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  prerokoval  predložený materiál 11.

júna 1997 a vyjadril súhlas s návrhom účtovnej  závierky So-

ciálnej poisťovne  za rok 1996 s tým, že  tvorba  fondov do-

siahla 65 614,41 mil. Sk, výdavky  boli 55 032,641 mil. Sk a

bilančný rozdiel v hospodárení  dosiahol 10 581,769 mil. Sk.

Výbor odporučil  Národnej rade Slovenskej  republiky účtovnú

závierku Sociálnej poisťovne za  rok 1996 schváliť a súčasne

odporučil podľa § 26 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky, aby návrh  účtovnej závierky So-

ciálnej poisťovne  za rok 1996 uviedol  na schôdzi  Národnej

rady Slovenskej  republiky a mohol  vystúpiť v rozprave Voj-

tech Tkáč, predseda správnej rady Sociálnej poisťovne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne predsedovi výboru  pánu Národovi a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

 

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu.  K tomuto bodu

programu som do rozpravy  nedostal žiadne písomné prihlášky,

preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy elektronicky.

Keďže  nie, konštatujem,  že niet  prihlásených do rozpravy,

uzatváram teda  možnosť podania ďalších  ústnych alebo elek-

tronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Nepredpokladám, pretože neboli prihlášky  do rozpravy, že by

sa pán predseda správnej  rady Sociálnej poisťovne chcel vy-

jadriť, takisto pán spravodajca.  V danom prípade pristúpime

k hlasovaniu. Pozývam pánov poslancov do zasadacej miestnos-

ti, budeme hlasovať.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána predsedu vý-

boru Národu, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán predsedajúci, uznesenie je súčasťou spoločnej sprá-

vy, má ho každý pred sebou, nebudem ho čítať. Výbory odporú-

čali túto správu schváliť. Môžeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme

o uznesení  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktoré máte

predložené.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh účtovnej

závierky Sociálnej poisťovne za rok 1996.

 

     Ďakujem pánu  predsedovi správnej rady  Sociálnej pois-

ťovne a pánu spoločnému spravodajcovi. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalším bodom programu je

 

     výročná správa o činnosti a ročná účtovná závierka Fon-

du detí a mládeže za rok 1996.

 

     Túto výročnú  správu a ročnú účtovnú závierku fondu ste

dostali ako tlač 673 a správu o výsledku jej prerokovania vo

výbore pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport  ako tlač 673a.

Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej ra-

dy.

 

     Podľa § 10 ods. 4 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže predseda

fondu predkladá  po prerokovaní v rade  fondu výročnú správu

o činnosti tohto fondu, ako  aj ročnú účtovnú závierku fondu

na  zaujatie  stanoviska  vláde  Slovenskej  republiky  a na

schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

      Povereným na predloženie tohto materiálu je pán posla-

nec Tarčák z Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Prosím ho, aby návrh uvie-

dol.

 

 

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som v zmysle uznesenia Výboru  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre vzdelanie,  vedu, kultúru a

šport z 10. júna 1997 uviedol  výročnú  správu  o činnosti a

ročnú účtovnú závierku Fondu detí a mládeže za rok 1996.

 

     Správa je  z obsahovej i formálnej  stránky veľmi dobre

spracovaná. Je  rozdelená do siedmich  častí, ktoré hodnotia

jednotlivé  okruhy  činnosti  Fondu  detí  a  mládeže v roku

1996. Správa poukazuje na celú škálu okruhov, ktoré sa fondu

v priebehu roku  1996 podarilo vyriešiť,  a taktiež na  tie,

ktorých riešenie bude pokračovať i v roku 1997.

 

     Fond detí a mládeže  sústredil v roku 1996 svoju pozor-

nosť na  podporu vydávania detských  a mládežníckych časopi-

sov, ako sú tituly  Včielka, Zornička, Ohník, Domino,  Elek-

trón,  Zenit, a to nielen  v technicko-ekonomickej  oblasti,

ale aj  formovaním ich obsahu. V tejto  súvislosti Fond detí

a mládeže  vynaložil v roku 1996 z prevádzkových a  mzdových

nákladov o 4 360 000 korún  viac, ako  predpokladal rozpočet

na rok 1996.

 

     Fond detí a mládeže  začal vytvárať predpoklady v budo-

vaní mládežníckych  centier v jednotlivých regiónoch Sloven-

ska vrátane začatia budovania mládežníckeho zábavného centra

v Bratislave.

 

     Obsahovú náplň činnosti týchto  stredísk chce Fond detí

a mládeže zamerať okrem populárno-zábavnej oblasti aj na ob-

lasť spoločensky nežiaducich javov,  ako je kriminalita, to-

xikománia, a v tejto súvislosti rozvíja  Fond detí a mládeže

spoluprácu s kompetentnými  rezortnými orgánmi, organizácia-

mi, ako aj s občianskymi združeniami. Nemalé úsilie sa veno-

valo aktivitám  smerujúcim na prípravu  odborníkov v oblasti

využívania voľného času detí a mladých  ľudí vrátane podpory

mobility mládeže, kde sa v uplynulom roku podarilo Fondu de-

tí a mládeže zabezpečiť vstup Slovenskej republiky do Medzi-

národného streningového systému.

 

     V roku 1996 sa výrazne  skvalitnil  tlak na  ekonomickú

efektívnosť vynakladania finančných  prostriedkov a transpa-

rentnosť hospodárenia nielen vo Fonde detí a mládeže, ale aj

v jeho akciových spoločnostiach.  Keďže materiál, ktorý máte

pred sebou,  je veľmi podrobne, veľmi prehľadne  spracovaný,

dovoľte mi, aby som požiadal Národnú radu o jeho schválenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Tarčákovi za uvedenie materiá-

lu.

 

     Poverený člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport  pán poslanec Halabrín

by nám mal teraz podať správu o výsledku prerokovania vo vý-

boroch.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám správu  Výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport o prerokovaní

výročnej správy o činnosti a ročnej účtovnej  závierky Fondu

detí a mládeže za rok 1996, tlač 673. Výročná správa a ročná

účtovná  závierka Fondu  detí a mládeže za rok 1996 sa pred-

kladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie podľa

§ 10 ods. 4 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1494 zo 7. apríla 1997 pridelil výročnú sprá-

vu o činnosti a ročnú  účtovnú závierku Fondu detí a mládeže

za rok 1996 na  prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky  pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport v termíne do

13. júna 1997.  Zároveň  určil  uvedený výbor  za gestorský,

ktorý  predkladá Národnej  rade Slovenskej  republiky správu

o prerokovaní výročnej  správy o činnosti a ročnej  účtovnej

závierky Fondu detí a mládeže za  rok 1996, ako aj návrh uz-

nesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte všet-

ci k dispozícii.

 

     Gestorský výbor prerokoval predmetnú správu a ročnú úč-

tovnú  závierku v určenej  lehote a prijal  uznesenie  číslo

411, ktoré máte takisto predložené v písomnej podobe, a ges-

torský  výbor bude  návrh uznesenia  Národnej rady odporúčať

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  k tomuto bodu programu

otváram rozpravu. Nemám do rozpravy písomné prihlášky. Preto

sa pýtam, či sa chce niekto v rozprave vyjadriť.

 

     Konštatujem, že nie,  preto uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy. Páni poslanci - navrhovateľ a spravodajca sa

zrejme nebudú vyjadrovať, takže  môžeme pristúpiť k hlasova-

niu.

 

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k tomuto bodu programu máte  obsiahnutý v písomných materiá-

loch. Treba dať o ňom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení

k výročnej správe o činnosti a ročnej účtovnej závierke Fon-

du detí a mládeže za rok 1996.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že  sme schválili uznesenie Národnej

rady  Slovenskej  republiky  k výročnej  správe o činnosti a

ročnej  účtovnej závierke Fondu detí a  mládeže za rok 1996.

 

     (Šum v sále.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím pokoj.

 

     V rámci druhého čítania budeme prerokúvať

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení  zákon Národnej ra-

ry  Slovenskej  republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania v znení ne-

skorších predpisov.

 

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 656 a spoločnú správu

výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 656a.

 

     Za  skupinu  predkladateľov  návrh  zákona odôvodní pán

poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     je všeobecne známe, že  cieľom návrhu zákona, ktorý te-

raz ideme prerokovať v druhom čítaní, je zastaviť privatizá-

ciu vysielacieho okruhu STV 2 a prideliť  ho natrvalo verej-

noprávnej Slovenskej televízii.  Sme stále viac presvedčení,

že na to, aby Slovenská televízia  mohla  plniť úlohy, ktoré

jej vyplývajú zo zákona, aby bola skutočne národnou, kultúr-

nou a vzdelávacou inštitúciou,  potrebuje mať dva celoplošné

pozemné  vysielacie okruhy.  Nebudem znovu  opakovať dôvody,

pre ktoré treba  prijať takéto riešenie. Rád by  som vás in-

formoval v tomto úvodnom slove o diskusii, ktorú sme mali vo

Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport. O diskusii, po  ktorej  sme tak volali,

keď sme rokovali o tomto zákone v prvom čítaní.

 

     Najprv  chcem uviesť,  že vo  výbore boli  prítomní ako

hostia ústredný  riaditeľ Slovenskej televízie  pán Kubiš aj

so  svojím prvým  námestníkom pánom  Dlugolinským, ďalej zá-

stupkyňa Rady Slovenskej televízie pani Kristínová a predse-

da Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne vy-

sielanie pán Juráš.

 

     Z koncepčného hľadiska potvrdil  pán Juráš, že predošlé

vedenie Slovenskej televízie  prišlo s myšlienkou privatizá-

cie STV 2. Dokonca bol v tejto  veci pripravený a predložený

poslanecký návrh zákona, ale potom vedenie televízie prehod-

notilo svoj zámer a stotožnilo  sa s myšlienkou, že verejno-

právna  televízia potrebuje  dva pozemné  vysielacie okruhy.

Preto aj príslušní poslanci stiahli predložený návrh zákona.

 

     Členka  Rady  Slovenskej  televízie  pani Kristínová sa

jednoznačne postavila proti privatizácii vysielacieho okruhu

STV 2. Vyjadrila  názor,  že  najmä z programového  hľadiska

a z hľadiska  pôvodnej tvorby Slovenská  televízia potrebuje

dva pozemné vysielacie okruhy, aby mohla byť skutočne národ-

nou televíziou posilňujúcou základy slovenskej štátnosti.

 

     Námestník riaditeľa Slovenskej  televízie pán Dlugolin-

ský informoval, že sa  televízia pripravuje na satelitné di-

gitálne vysielanie, čo znamená, že každý majiteľ individuál-

neho satelitného prijímača by  si musel dokúpiť osobitné za-

riadenie  na dekódovanie  digitálneho signálu,  pretože dnes

prebieha  vysielanie prostredníctvom  satelitu na analógovom

princípe. Námestník uviedol, že  na začiatku by mohlo sledo-

vať digitálne satelitné vysielanie  programu STV 2 menej ako

30 % obyvateľov Slovenska.

 

     Riaditeľ  Slovenskej televízie  pán Kubiš  sa vo výbore

vyjadril, že Slovenská televízia  je pripravená na akúkoľvek

alternatívu.  Uviedol, že  pre Slovenskú  televíziu by  bolo

najlepšie, keby  mala 5 pozemných a 10 satelitných  vysiela-

cích okruhov. Pretože na Slovensku  máme len dva pozemné vy-

sielacie okruhy s celoplošným  pokrytím, pochopil som to ako

podporu  zámeru ponechať  ich obidva  pre potreby Slovenskej

televízie. Čo sa týka satelitného vysielania, predkladatelia

uvedeného návrhu zákona nie sú proti jeho rozvoju na Sloven-

sku. Aj  preto gestorský výbor pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport  schválil  pozmeňujúci  návrh,  ktorý  máte  uvedený

v spoločnej správe, aby Slovenská  televízia mohla so súhla-

som Národnej rady Slovenskej  republiky šíriť svoje programy

aj prostredníctvom satelitu. Odôvodnenie sa uvádza v spoloč-

nej správe a myslím si, že je na prospech rozvoja Slovenskej

televízie v budúcnosti.

 

     Ďalšie podklady sme získali k otázke veľkosti reklamné-

ho trhu a podielu Slovenskej televízie pred a po nástupe ko-

merčnej stanice Markíza. Pri príležitosti prerokovania štát-

neho záverečného účtu kapitoly Slovenská televízia vo výbore

sme  dostali od  pána námestníka  podklady o vývoji  príjmov

z reklamy za rok 1996 podľa  jednotlivých mesiacov a za prvé

štyri mesiace  roka 1997. Nebudem  tu uvádzať presné  čísla,

ale z údajov Slovenskej televízie  vyplýva, že príjmy z rek-

lamy po nástupe Markízy klesli v roku 1996 zhruba na polovi-

cu. Vývoj za prvé štyri mesiace roka 1997 je ešte horší. Bu-

de to znamenať výpadok príjmov z reklamy pre Slovenskú tele-

víziu v roku 1997 na  úrovni 220 až 240 miliónov Sk. Keď za-

počítame na stranu príjmov zvýšenie koncesionárskych poplat-

kov o 50 % od 1. júla 1997, o ktorom  informoval podpredseda

vlády a minister financií pán Kozlík v rámci vládneho balíč-

ka opatrení, prinesie to do rozpočtu televízie sumu maximál-

ne 300 miliónov Sk. Ale skutočný prínos je pri výpadku príj-

mov z reklamy prakticky veľmi malý.

 

     Pripočítajme k tomu ešte enormné dlhy, ktoré má Sloven-

ská televízia za vysielače voči Slovenským telekomunikáciám,

kde  spolu so  Slovenským rozhlasom  dlhuje sumu  väčšiu ako

400 miliónov korún. Situácia je už taká kritická, že Sloven-

ská televízia ani Slovenský  rozhlas neplatia Slovenským te-

lekomunikáciám za vysielače a telekomunikácie hrozia, že obe

inštitúcie  vypnú,  jednoducho,  že  ich  prestanú vysielať.

Z uvedeného vyplýva, že finančné problémy Slovenskej televí-

zie sa ani zvýšením koncesionárskych poplatkov o 50 % výraz-

ne nezlepšia. Ak by sme pustili na trh ešte ďalšieho súkrom-

ného vysielateľa, podľa nás by to malo ďalšie dosahy na Slo-

venskú televíziu.

 

 

     Chcem sa na tomto mieste poďakovať poslancom za Združe-

nie robotníkov Slovenska, ktorí  umožnili túto širšiu disku-

siu vo výbore Národnej rady  svojím hlasovaním pri prvom čí-

taní. Ak by som mal diskusiu zhrnúť niekoľkými vetami, musím

povedať, že táto diskusia i ďalšie podklady vlastne potvrdi-

li argumenty, ktoré uvádzame v dôvodovej správe proti priva-

tizácii okruhu STV 2. Potvrdili tiež potrebu posilniť verej-

noprávnu  televíziu, stabilizovať  ju finančne,  programovo,

technologicky i personálne. Obraz, ktorý vám, vážené kolegy-

ne a kolegovia, ponúka schválenie tohto zákona, je silná ve-

rejnoprávna televízia s dvoma pozemnými vysielacími kanálmi,

ktorá má možnosť šíriť svoje programy aj prostredníctvom sa-

telitu, a to pre našich  divákov, ako aj pre našich krajanov

v zahraničí.

 

     Duálny systém tvorí jeden súkromný vysielateľ na pozem-

nej sieti a jeden súkromný  vysielateľ z družice. Po zmohut-

není reklamného trhu bude  možné uvažovať o ďalšom súkromnom

vysielateľovi, ale nie na  úkor Slovenskej televízie. Tu mu-

sím  urobiť  vážnu  poznámku,  pretože v diskusii s kolegami

z vládnej koalície som zachytil takú obavu, že teraz je sna-

ha  zabrániť  privatizácii  vysielacieho  okruhu STV 2, a to

najmä preto, aby tí, ktorí sa to teraz snažia presadiť, ten-

to okruh po voľbách sami sprivatizovali. Kategoricky vyluču-

jem takéto  podozrenie.  Tu skutočne ide o vec, a nie nejaké

krátkodobé politické ciele.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, keby ste sa zamys-

leli nad tým, ja viem, že  som vyvolal úsmev na vašej tvári,

ale veci, o ktorých hovoríme,  sú príliš vážne. Prosím, keby

ste sa  zamysleli nad tým,  že prípadná privatizácia  okruhu

STV 2 je rozhodnutie na  dvanásť rokov. Vo výbore som urobil

osobné vyhlásenie,  že ak budem  pôsobiť vo verejnom  živote

a vláda, v ktorej by bola  strana,  ktorú tu  zastupujem, by

chcela privatizovať vysielací okruh STV 2, tak sa  vzdám ve-

rejných funkcií a urobím všetko  pre to, aby som tomu zabrá-

nil. Myslím  to skutočne veľmi  úprimne, pretože naozaj  ide

o veľa. Pravda, viem, že o tom, či niekto z nás  bude vo ve-

rejnom živote pôsobiť, rozhodnú voliči v slobodných voľbách,

a preto takýto  záväzok nemá až takú  hodnotu. Bolo by možno

dobré vyjadriť v tomto zákone, že rozhodnutie neprivatizovať

nerobíme na krátky čas, ale že je to trvalé rozhodnutie pri-

najmenšom na tých dvanásť rokov, na ktoré by sa okruh pride-

lil vysielateľovi na základe licencie.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  na záver mi dovoľte pove-

dať, že  predložený návrh zákona  je o národnej  kultúre. Je

o tom, či naša verejnoprávna televízia bude môcť byť skutoč-

ne národnou, kultúrnou, umeleckou, informačnou a vzdelávacou

inštitúciou, pretože programovou  a kultúrnou protiváhou ko-

merčnej televízii nemôže byť  ďalšia komerčná televízia, ale

silná verejnoprávna televízia. Prosím o vašu podporu predlo-

ženého návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Teraz dám slovo určenému spoločnému spravodajcovi výbo-

rov, ktorým je pán poslanec Ľubo Roman. Prosím ho, aby podľa

§ 80 ods. 2 o rokovacom  poriadku  informoval  Národnú  radu

o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby

odôvodnil a predniesol stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  ako  gestorský výbor podáva  Národnej

rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky spoločnú správu

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky o prerokovaní

uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 603

z 13. mája 1997 pridelila  návrh  skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky na  vydanie zákona, ktorým sa mení

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 166/1993

Z. z. o opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vy-

sielania v znení neskorších  predpisov (tlač 656), na prero-

kovanie  týmto výborom  Národnej rady  Slovenskej republiky:

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

K predmetnému  návrhu  zákona  zaujali  výbory Národnej rady

Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4

zákona Národnej  rady  číslo 350/1996 Z. z. o  rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport prerokoval návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky na  vydanie zákona  (tlač

656) a v prijatom uznesení  číslo 427 z 18. júna 1997  odpo-

ručil  Národnej  rade  Slovenskej  republiky  návrh schváliť

s jednou zmenou. V článku I § 1 sa dopĺňa nový odsek 3, kto-

rý znie: "Slovenská televízia môže so súhlasom Národnej rady

Slovenskej republiky šíriť svoje programy aj prostredníctvom

družice s vysielacím  dosahom na celé  územie Slovenskej re-

publiky."

 

     Gestorský výbor na  základe uvedených stanovísk výborov

k návrhu zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti

rozhlasového  a  televízneho  vysielania v znení  neskorších

predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

 

     1. odložiť rokovanie o návrhu  zákona na ďalšiu schôdzu

Národnej rady Slovenskej republiky a

 

     2. poveriť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej

republiky a Výbor  Národnej rady  Slovenskej  republiky  pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport,  aby o návrhu zákona usku-

točnili spoločné rokovanie v záujme zaujatia jednotného sta-

noviska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Takže najskôr, pán spoločný spravodajca,

budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Ešte prosím,  keby ste uviedli rozpravu  a ja sa hlásim

do rozpravy ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, pre-

to sa  pýtam, kto sa  hlási. Prvý sa  hlási do rozpravy  pán

spoločný spravodajca. Pýtam sa, či  sa ešte niekto hlási ok-

rem tých, ktorí sú na tabuli.

 

     Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

 

     Ako prvý sa prihlásil do  rozpravy pán Ľubo Roman. Nech

sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Hlásim sa do rozpravy s  tým, že by som chcel predniesť

procedurálny návrh,  aby sme zákon prerokovali  ešte dnes aj

v treťom čítaní. To je všetko. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíme dať návrh, najskôr gestorský výbor má tam návrh.

Nie je možné postupovať takto.

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     už dlhší čas odznievajú argumenty, prečo neprivatizovať

terestriálny okruh Slovenskej  televízie 2. Mnoho materiálov

dostali poslanci k tejto  problematike, a to poslanci nielen

z Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport  priamo od  Únie televíznych tvorcov a

iných odborníkov. Preto som presvedčený, že nikto nepochybu-

je o tom, že označenie  tejto privatizácie za mediálnu lúpež

storočia nemožno v žiadnom  prípade  považovať za zveličova-

nie.

 

     Takisto  je všeobecne  známe, že  rozhodnutie licenčnej

rady,  pokiaľ  ide  o dodržanie  90-dňového  termínu, nebolo

v súlade so zákonom, pretože  niektorí účastníci neboli obo-

známení s prerušením výberového konania.

 

     Žiada sa mi napriek tomu zdôrazniť, že v tomto prípade,

kolegyne, kolegovia, nejde o privatizáciu  štátneho majetku,

ale o  privatizáciu verejnoprávnej inštitúcie,  ktorá je ma-

jetkom všetkých občanov - koncesionárov. Žiaľ, veľa väčšino-

vých rozhodnutí sa v tomto  pléne uskutočnilo v záujme poli-

tických strán či iných skupinových  záujmov a mnohé z týchto

rozhodnutí závažným spôsobom  ovplyvnili citlivosť poslancov

vládnej koalície k skutočným  potrebám občanov a k poslanec-

kému sľubu, v ktorom sa zaviazali rozhodovať a plniť si svo-

je povinnosti slobodne a v súlade so svojím svedomím. Dnešné

rozhodnutie Národnej rady sa však bezprostredne a veľmi cit-

livo dotkne všetkých vrstiev obyvateľstva od tých najmenších

až po dôchodcov. Apelujem teda na vás, aby ste sa rozhodova-

li naozaj podľa  sľubu, ktorý ste dali sebe  a občanom našej

spoločnej vlasti. Tak vám Pán Boh pomáhaj.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aj  tebe. Pani  poslankyňa Mušková.  Nech sa  páči, pán

poslanec Mikloško medzitým má faktickú poznámku.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Chcem len podotknúť, že záver vystúpenia pána Kňažka už

je blahodarný účinok päťkoalície s KDH.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Mušková,

môžete vystúpiť.

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     už minule som vysvetľovala, ale stále tu dochádza k ne-

dorozumeniam, stále sa v argumentácii pri obhajobe tohto ná-

vrhu  zákona objavuje  jedna vec.  Stále sa  chce vsugerovať

myšlienka, že STV 2 sa  privatizuje, že STV 2 nebude existo-

vať. Toto vôbec nie je pravda.

 

     Pokúsim sa  vysvetliť, o čo v  prípade doteraz platného

zákona ide.  Ide o to,  že tejto verejnoprávnej  inštitúcii,

ktorá zo zákona musí plniť určité úlohy vzdelávacie, zábavné

atď., že  tejto televízii zostávajú aj  naďalej dva programy

a ide o úplne iný fakt.

 

     Slovenská televízia, ktorá je členom Európskej vysiela-

cej únie (EBU),  sa zaviazala, tak ako všetky  štáty, že ve-

rejnoprávne inštitúcie pôjdu na  vysielanie cez satelit. Ide

o to,  že  budúcnosť   vysielania  elektronických  médií  sa

v krátkom  čase  dramaticky  zmení v súvislosti s digitálnym

vysielaním,  ktoré je  lacnejšie ako  vysielanie cez satelit

a oveľa lacnejšie, ako som  už minule argumentovala, cez po-

zemnú sieť.

 

     Skutočne pozemné siete  zostávajú v okolitých krajinách

pre verejnoprávne inštitúcie, hoci  napríklad teraz v Maďar-

sku tiež  dali k dispozícii druhú  sieť pozemného okruhu ve-

rejnoprávnej inštitúcie súkromnému  vysielateľovi, ale tieto

pozemné siete  sú už len na  dožitie. Všetky ostatné televí-

zie,  ktoré  rátajú  so  svojou  perspektívou do budúcnosti,

prechádzajú teraz  na satelit. Je  to proste taká  situácia,

aká nastala,  keď sa opúšťalo  písanie na klasickom  písacom

stroji a prechádzalo sa na počítač. Vieme, čo sme zameškali,

najmä  moja generácia,  keď sa  bránilo prechodu  na počítač

s argumentom, že  tieto počítače si  občania nebudú kupovať,

že sú príliš drahé.

 

     Ale vrátim sa k druhému  programu. Keď sa Slovenská te-

levízia rozhodovala,  či k dvom programom  na pozemnej sieti

požiadať o ďalší  program  na  satelite,  narazila  na jeden

problém, a to  ekonomický. Proste  na ten  problém, o ktorom

hovoril aj pán poslanec Ftáčnik.  V tejto súvislosti je sku-

točne rozumné, aby druhý program prešiel na satelit, aby mo-

hol osloviť  aj našich  rodákov v zahraničí. (Hlasy v sále.)

To nie je verejnoprávna inštitúcia. VTV nie je verejnoprávna

inštitúcia. Verejnoprávna inštitúcia  môže osloviť aj našich

rodákov v zahraničí. Mne ale chýba  jeden argument  od pred-

kladateľa. Nie  je tu ekonomicky vyčíslené,  ako by zaťažilo

vysielanie na troch programoch Slovenskú televíziu.

 

     Teda dva programy zostávajú.  Jeden podľa zákona, ktorý

platí, zostáva na okruhu pozemných sietí a druhý by šiel cez

satelit.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  S faktickou  poznámkou sa  hlási pán poslanec

Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Združenie robotníkov Slovenska pred záverečným hlasova-

ním žiada 10-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, chcem  upozorniť pani poslankyňu Muškovú,

že zamlčala jeden zásadný fakt,  ktorý nám vo výbore povedal

riaditeľ  Slovenskej  televízie a jeho  námestník, že v naj-

bližších rokoch, to znamená do roku 2010 až 2015, možno ešte

neskôr, satelitné digitálne vysielanie STV 2 je schopné pri-

jímať jedna  tretina slovenského obyvateľstva.  V tom je 

krádež úplne  evidentná, to je rozhodujúce,  že STV 2, ktorá

má pokrytie celého Slovenska cez satelit, môže prijímať jed-

na tretina obyvateľstva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pani  poslankyňa  Mušková  zabudla  spomenúť ešte jednu

vec, že  ide o privatizáciu  majetku verejnoprávnej inštitú-

cie, ktorá sa zbavuje tohto majetku, znižuje svoj ekonomický

potenciál. A hádam pani Mušková nás nejde presviedčať o tom,

že verejnoprávna inštitúcia zbavením  sa svojho majetku roz-

šíri svoje  kapacity pre vysielanie na  dvoch programoch. To

je naivita.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickom poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Dovolil by som si reagovať na pani kolegyňu Muškovú.

 

     Ak  je  naozaj  pravda,  že  terestriálny systém dožíva

a práve ten  satelitný je taký perspektívny, skutočne by som

odporúčal a dávam tým aj pozmeňujúci návrh, aby firma PRO TV

a firma  Dowina  privatizovala  ten  satelitný  perspektívny

a tento neperspektívny keby ešte  ponechala na dožívanie ako

verejnoprávny.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  spoločný  spravodajca,  hlásite sa s faktickou po-

známkou k pani Muškovej?

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Chcel by som niečo povedať pani kolegyni Muškovej. Áno,

STV bude existovať, len  nebude vysielať, lebo nemá vysiela-

cie práva.  Tu stále narážame  ešte na jeden  veľký problém,

s ktorým zápasí aj VTV.  Nemôže niektoré veci vôbec vysielať

cez satelit, pretože to sú iné  práva a tie nie sú uzavreté.

To je po prvé.

 

     Vy  ste sa  pýtali, ako  by mal  vlastne vyzerať  tretí

program. Už na rokovaní  nášho výboru členka Rady Slovenskej

televízie  pani  Kristínová hovorila, že ten  program nie je

pripravený, lebo musí byť  špeciálny pre  vysielanie cez sa-

telit. Ten nie je pripravený a doteraz ho ešte nikto nepred-

ložil. Súhlasím  s ňou, pretože  vysielanie pre zahraničných

Slovákov a pre zahraničie musí byť úplne špeciálne a môže sa

vlastne  robiť z  výberu dvoch  televízií. Tam  to už nie je

problém finančný, ani programový. A  verte mi, že na program

som trošku väčší odborník ako pani Mušková. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Chcel by  som sa spýtať  pani kolegyne Muškovej,  či má

viac  informácií ako  my ostatní,  pretože my  zatiaľ nemáme

žiadne informácie z STV, ako  je pripravená na satelitné vy-

sielanie. Okrem ilegálneho  tzv. prieskumného vysielania ne-

predložila  verejnosti  žiadne   fakty,  ako  je  pripravená

z právneho hľadiska,  ako je pripravená  z ekonomického hľa-

diska, čo  vlastne bude satelitné vysielanie  stáť. Preto si

myslím, že nie  je také jednoduché prejsť na  satelit a môže

to trvať niekoľko mesiacov, možno rok a za ten čas bude kon-

cesionár bez druhého programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ctená  opozícia, domnievam  sa, že buď ste si sedeli na

ušiach, alebo zámerne ste nechceli počúvať, čo rozpráva pani

poslankyňa Mušková, pretože rozprávať  tu o najväčšej lúpeži

privatizáciou televízie a televíznych  vysielačov, to je je-

den nezmysel, pretože tu sa bavíme v súčasnosti nie o priva-

tizácii, ale... (Výkriky v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemôžem ani upozorniť pána  poslanca cez mikrofón, lebo

robíte taký krik.

 

     Pán poslanec, máte reagovať  na vystúpenie pani poslan-

kyne Muškovej.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Reagujem  na vystúpenie  pani poslankyne  Muškovej, ale

nemôžem  hovoriť  pre  vykrikovanie  poslancov opozície. Tak

nech ma láskavo nechajú rozprávať. Nejde o privatizáciu, ale

ide o frekvenciu. Viete, aký je  v tom rozdiel? To je trošku

iné, to nie je  privatizácia hmotného majetku Slovenskej te-

levízie  alebo Slovenských  telekomunikácií. Tak  tu nezavá-

dzajte verejnosť a poslaneckú snemovňu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Za poslanecký klub Spoločná  voľba sa pripájam k návrhu

klubu Združenia robotníkov Slovenska  a prosím o 10-minútovú

prestávku pred hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Jednak sa pripájam k požiadavke na 10-minútovú prestáv-

ku a jednak gratulujem  pánu poslancovi Hofbauerovi, národne

orientovanému poslancovi, že sa takto správa k národnému bo-

hatstvu. Po  prvýkrát ste otvorili  karty, pán poslanec,  to

som veľmi rád.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Končím rozpravu  k tomuto bodu programu.  Pýtam sa pána

poslanca  Ftáčnika ako  predkladateľa, či  sa chce vyjadriť.

Nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     rád by  som zaujal stanovisko  k tej krátkej  rozprave,

ktorá v podstate odráža dva  koncepčné pohľady na to, ako by

sa  malo vyvíjať  televízne vysielanie  na Slovensku. Najprv

chcem potvrdiť  to, čo povedala pani  poslankyňa Mušková, že

nejde o privatizáciu  majetku.  Vysielače  zostanú v  rukách

štátu, na 12 rokov sa  má na ne  udeliť  licencia súkromnému

vysielateľovi. To je súčasný právny stav.

 

     Ale to, o čom hovoríme, je skutočne  národné bohatstvo,

to je možnosť šíriť informácie pre občanov tejto krajiny. To

sa ide privatizovať. Niekto získa  možnosť na 12 rokov šíriť

signál bez toho,  že by do toho vložil čo i len  korunu. Tie

vysielače a vykrývače sa  vybudovali za peniaze daňových po-

platníkov, za peniaze nás všetkých.  To znamená, nejde o ten

majetok, ide o možnosť šíriť signál takpovediac hneď na 90 %

pokrytého územia Slovenskej republiky.  To je to národné bo-

hatstvo. A toto národné bohatstvo si chránia v každej európ-

skej krajine.

 

     Musím vám  povedať, a určite  to viete, že  aj v Českej

republike bol pokus privatizovať vysielací  okruh ČT 2 v tom

istom zmysle ako u nás. Prebiehala tam veľká diskusia, ktorá

sa skončila tým, že stáli proti  sebe tí, ktorí boli za pri-

vatizáciu a proti  privatizácii, a gestorský výbor pre vzde-

lanie, vedu a kultúru,  obdoba nášho výboru, informoval slo-

venských poslancov, ktorí boli  nedávno na návšteve v Prahe,

že  bolo dobrým  rozhodnutím, že  neprivatizovali  vysielací

okruh ČT 2, pretože pre  nich predstavuje doplnkový okruh na

vysielanie  vzdelávacích,  športových  a  ďalších programov,

ktoré nemožno  umiestniť  na jeden  vysielací okruh na ČT 1.

A naopak, ČT 1 sa posilňuje a stúpa.

 

     Ak  pani poslankyňa  Mušková hovorila,  že je európskym

trendom prechod na satelit, je  to pravda, ale žiadna verej-

noprávna televízia v Európe  sa nezbavuje pozemného vysiela-

cieho okruhu. Nezbavuje sa ho. Poviem aj, čo to stojí, ja sa

k tomu dostanem. Pani poslankyňa  postavila otázku vo vzťahu

k predkladateľom. Áno, fínska televízia má dva pozemné kaná-

ly  a  prechádza  na  satelit,  podobne  nemecká, francúzska

a ďalšia. Maďarská nie je dobrý príklad, pretože to je jedi-

ná krajina v Európe, ktorá  toto urobila. Ak chceme byť dru-

hou, a  budeme sa tým chváliť,  vážené kolegyne a kolegovia,

ťažko sa ktokoľvek z vás pozrie  do očí tým 70 % našich oby-

vateľom,  ktorí  neuvidia  športové  prenosy, ktorí neuvidia

detské programy,  pretože budeme chcieť, aby  si kúpili oso-

bitný konvertor a osobitný  prijímač za  veľké peniaze. Prvá

liga možno pôjde  na VTV, ale keď budeme  hrať hokejové maj-

strovstvá, budeme vo finále, budete  vy rozprávať, že kde to

ten náš divák uvidí. To môže vysielať, ako sa minule poveda-

lo, len verejnoprávna televízia.

 

     Takže,  vážené  kolegyne  a  kolegovia,  áno,  trend je

prechod na satelit. Výbor pre  vzdelanie, kultúru a šport to

zobral do  úvahy a dáva  Slovenskej televízii možnosť  šíriť

svoje  programy  aj  prostredníctvom  satelitu,  nezbaviť sa

dvoch pozemných  vysielacích okruhov, umožniť  satelitné vy-

sielanie aj pre krajanov nielen v Európe, ale podľa informá-

cií predstaviteľov Slovenskej televízie možno aj v Spojených

štátoch amerických, aj to je dnes technicky možné, ale v ča-

se, keď to  bude pripravené, keď na to  budú zdroje, pretože

je tam slovo "so súhlasom Národnej rady". Národná rada posú-

di, či projekt Slovenskej  televízie je technologicky, prog-

ramovo, personálne a finančne hotový,  a povie, je to možné.

Dovtedy  si  ale  nemôžeme  dovoliť  ochudobniť nášho diváka

o jeden program.  Prosím vás, nerobme to,  pretože ten divák

príde o možnosť pozerať druhý program. Všetky vážne programy

sa  budú tlačiť  na jednotku  a vznikne  tam taký zmätok, že

detské programy neviem kedy  pôjdu, pretože na ne jednoducho

nebude vysielací čas.  Toto je to, čo by  sa stalo, keby sme

ľahkovážne prešli na  satelit. A to  nehovorím o tom, ako mi

tu šeptá  kolega Roman, že digitálny  prijímač stojí 90 tis.

korún. To ťažko niekomu povieme,  že kúp si prijímač a potom

budeš môcť sledovať Slovenskú televíziu, pretože koncesionár

si platí  poplatky a všetky  koncesionárske poplatky dostáva

Slovenská televízia.

 

     Čo to bude stáť? Námestník riaditeľa Slovenskej televí-

zie informoval poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru a  šport, že digitálne

vysielanie by mohlo  stáť len 50 mil. Sk.  Je naozaj lacnej-

šie, šíriť signál digitálnym  vysielaním je lacnejšie. Ak je

to také lacné, nemôže byť problém zriadiť to ako tretí prog-

ram. Ak je to také lacné.  Ale ešte raz hovorím, ak sem pus-

tíme ešte  jedného súkromného vysielateľa,  oslabíme pozíciu

Slovenskej televízie  na trhu, kto  to uživí? Kto  to uživí?

Pretože slovenský trh má len takú kapacitu, akú má. Nemôžeme

doň  dostať viac,  pretože sa  to riadi  jednoducho trhovými

princípmi.

 

     Obhajujeme  Slovenskú  televíziu,  ktorá    dnes také

príjmy z reklamy, že nestačí  plniť  svoje záväzky voči Slo-

venským telekomunikáciám. A ja som vám vysvetlil na číslach,

že aj keď  sa od 1. júla zvýšia  koncesionárske poplatky, že

Slovenská  televízia  z nich  nepokryje  ani  rozpočet  roka

1997, pretože jej nebudú stačiť. Jej príjmy, plánované príj-

my z reklamy sú podstatne  nižšie, pretože už má jedného sú-

kromného konkurenta. Ak bude  mať dvoch, Slovenská televízia

to nezvládne.

 

     Poslednú vetu chcem povedať.  Vážené kolegyne a kolego-

via,  nedívajte sa  na tento  zákon ako  na nejaké víťazstvo

opozície. Tu  naozaj  ide o vec zdravého  rozumu a narábanie

s národným bohatstvom  Slovenskej  republiky. O tomto budeme

hlasovať, keď budeme hlasovať o tomto zákone.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Ftáčnik.

 

     Pýtam sa spoločného spravodajcu pána Ľuba Romana, či sa

chce vyjadriť  k rozprave. Nechce sa  vyjadriť. Takže budeme

hlasovať. (Hlasy v sále, že boli návrhy na prestávku.) Pres-

távku žiadali pred hlasovaním o zákone, pred záverečným hla-

sovaním.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Hlasujeme o ná-

vrhu gestorského výboru odložiť rokovanie o návrhu zákona na

ďalšiu schôdzu  Národnej rady a poveriť  ústavnoprávny a ge-

storský výbor,  aby sa na niečom  dohodli, tak ako je  to tu

napísané. A o tom sa  hlasuje bez rozpravy podľa rokovacieho

poriadku. (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Všetci máte uznese-

nie pred sebou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh gestorského výboru sme neschválili.

 

     Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     "Slovenská  televízia  môže  so  súhlasom Národnej rady

Slovenskej republiky šíriť svoje programy aj prostredníctvom

družice s  vysielacím dosahom na celé  územie Slovenskej re-

publiky." To by bolo výborné, keby to tak bolo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Takže sme tento návrh zo spoločnej správy prijali.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Ďakujem vám, kolegovia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže je prestávka 10 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste v miestnosti,

prosím, aby ste sa prezentovali. (Hluk v sále.)

 

     Prezentovalo sa 56 poslancov.

 

     Ešte raz, prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 68 poslancov.

 

     Prerušujem schôdzu  do zajtra do 9.00 hodiny a pokraču-

jeme tým zákonom, ktorý sme si odhlasovali.

 

 

 

 

 

                    Tretí deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       26. júna 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram tretí deň rokovania 30. schôdze Národnej rady.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie  na  dnešnej  schôdzi  požiadali poslanci Delinga,

Magvaši, Slobodník, Belohorská, Figeľ, Fogaš, Fico a Prokeš.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa  schváleného programu  pokračujeme deviatym bodom

programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona o telesnej  kultúre a o zmene a do-

plnení zákona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, nechajte ma dohovoriť. Včera sme skonči-

li hlasovanie s tým, že nebol dostatok poslancov. Hlasovanie

o treťom čítaní, resp. pokračovať  v rokovaní tretím čítaním

sa môže po skončení druhého čítania až na druhý deň, najskôr

na druhý.  Skôr sa  nemôže a lehotu určuje predseda Národnej

rady. (Reakcie poslancov.)

 

 

     Ak chcete, tak vám oznamujem, že som dal do programu na

utorok o 10.00 hodine hlasovanie k tomuto  zákonu. Druhé čí-

tanie sa skončilo. (Hlasy v  sále.) Druhé sa čítanie skonči-

lo. Prečítajte si rokovací poriadok.

 

     Páni poslanci, môžem vás  požiadať o päť minút, aby ste

si zobrali rokovací poriadok,  tí, ktorí protestujete, a na-

listujte si - v druhom čítaní sa nehlasuje o zákone ako cel-

ku. Hlasuje  sa v treťom čítaní.  (Reakcie poslancov.) Samo-

zrejme, že nie. V treťom čítaní  sa hlasuje o celku a tretie

čítanie určí  predseda Národnej rady.  (Výkrik poslanca: Ale

však sa hlasovalo o jednom pozmeňujúcom návrhu.)

 

     Pokoj, páni poslanci. Dal som vám päť minút. Prečítajte

si rokovací poriadok. (Hlasná vrava v sále.)

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V mene poslaneckého klubu  KDH navrhujem, aby sme roko-

vali o tomto bode programu teraz. Pripomínam, že podľa roko-

vacieho poriadku, ak  sa pridajú ešte dva kluby,  tak je po-

vinnosťou o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No vidíte, že rokovací  poriadok pomáha. Presne tak, to

je ďalšie riešenie.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán  predseda, chcel som  dať podobný návrh  ako

pán poslanec Mikloško. Druhé čítanie sme včera ukončili hla-

sovaním o pozmeňujúcich návrhoch.  Tretie čítanie ste vy na-

vrhli na utorok o 10.00 hodine, pán poslanec navrhuje teraz.

Treba hlasovať o procedurálnom návrhu a nič sa nedeje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Presne tak, ako hovoríte. To  je druhý klub, ešte jeden

klub.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pripájam sa k návrhu ako tretí klub.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím,  páni poslanci, navrhol  som snemovni,

že bude tretie čítanie k bodu o STV 2 v utorok o 10.00 hodi-

ne. Tri kluby chcú dať návrh, aby hlasovanie bolo ešte dnes,

teraz hneď.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme, aby bolo tretie čí-

tanie teraz. Vždy sa dohodneme, len netreba kričať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Prejdeme k tretiemu čítaniu. (Neustály šum v sále.) Bod

programu, ktorý sme dohodli  pri schvaľovaní programu, ktorý

prednáša pani ministerka školstva,  bude ako druhý bod dneš-

ného programu.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu

 

     o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Je to tlač 656.

 

     Prosím pána poslanca Milana Ftáčnika, aby zaujal miesto

pre navrhovateľov,  a poslanca pána Ľuba  Romana, aby zaujal

svoje miesto.

 

     Chcem  len pripomenúť,  že  včera  v druhom  čítaní sme

schválili aj pozmeňujúci návrh,  ktorý vyplynul zo spoločnej

správy.

 

     Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu záko-

na. Rokovací  poriadok aj v tomto  prípade mi prikazuje, aby

som otvoril  rozpravu. Pýtam sa, keďže  nemám žiadnu písomnú

prihlášku, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto zákonu.

 

     Nikto sa nehlási, takže  uzatváram rozpravu. (Šum v sá-

le.) Prosím,  páni poslanci, o pokoj,  aby sa zase neurobili

chyby a budete protestovať.

 

     Chcem len podotknúť, že na pozmeňujúce alebo doplňujúce

návrhy  smerujúce  k  odstráneniu  chýb  vzťahujúcich  sa na

schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v druhom číta-

ní a  návrh na opakovanie  druhého čítania je  potrebných 30

podpisov poslancov.  Takže aby sme  zbytočne nedávali návrhy

v rámci tohto konania.

 

 

     Pán poslanec Ľubo Roman, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Keďže v tomto konaní  neboli podané žiadne doplňujúce návrhy

prostredníctvom  poslancov,  môžeme  pristúpiť  k hlasovaniu

v rámci tretieho čítania o zákone ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili tento  návrh skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej  republiky na vydanie záko-

na, ktorým sa mení  zákon Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 166/1993 Z. z. o  opatreniach  v oblasti  rozhlasového

a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pánom poslancom Ftáčnikovi aj Ľubovi Romanovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme k rokovaniu o

 

     vládnom  návrhu zákona o telesnej  kultúre a  o zmene a

doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o  živnostenskom podnika-

ní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 668. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1596.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej  republiky tento návrh zá-

kona odôvodní ministerka  školstva Slovenskej republiky pani

Slavkovská. (Šum v rokovacej sále.)

 

     Prosím pani ministerku, aby  predniesla návrh. Páni po-

slanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

      Vážený pán predseda,

      vážené pani poslankyne,

      vážení páni poslanci,

 

      Ministerstvo  školstva Slovenskej  republiky predkladá

návrh zákona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení zákona

číslo 455/1991...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz, páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     ...Zb. o  živnostenskom podnikaní (živnostenský  zákon)

v znení neskorších predpisov na základe uznesenia vlády Slo-

venskej  republiky  z 30. apríla 1997 číslo 307, ktorým  som

bola poverená uviesť vládny návrh zákona v orgánoch Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Cieľom predloženého  návrhu zákona je  najmä vymedzenie

kompetencií orgánov štátnej správy na úseku telesnej kultúry

a rámcové ustanovenie úloh obcí, občianskych združení a ďal-

ších  subjektov  pôsobiacich v oblasti  telesnej kultúry. Na

rozdiel od platnej právnej úpravy sa v návrhu zákona ustano-

vuje  pôsobnosť orgánov  miestnej štátnej  správy, krajských

úradov a okresných  úradov, ktorá  je v súčasnosti  iba vše-

obecne upravená v zákone  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 222/1996 Z. z. o organizácii  miestnej  štátnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Predložený  návrh  obsahuje   aj  novelu  zákona  číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov, ktorá  reaguje na zmeny v čin-

nostiach, v ktorých sa môže  podnikať na úseku telesnej kul-

túry, a vypúšťa  koncesované činnosti,  ktoré majú charakter

viazaných činností a sú zahrnuté do novoformulovaných viaza-

ných činností.

 

     Návrh  zákona ďalej  ustanovuje zriadenie  Akreditačnej

komisie  ako poradného  orgánu ministerstva  školstva, ktorá

bude na základe podmienok  určených zákonom odporúčať minis-

terstvu vydanie  potvrdení o akreditácii pre vzdelávacie za-

riadenia v oblasti telesnej kultúry.

 

     Čo sa týka podnikania v oblasti telesnej kultúry, práv-

nická alebo  fyzická osoba  môže podnikať v oblasti telesnej

kultúry podľa  osobitných predpisov, napríklad  Obchodný zá-

konník a živnostenský zákon.  Tento právny stav návrh zákona

nemení, bol platný aj doteraz.

 

     Návrh  zákona  tiež  zohľadňuje  medzinárodné dokumenty

o športe, predovšetkým  Európsku chartu o športe. Znenie na-

vrhovaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky

a nie je v rozpore s medzinárodnými  zmluvami a inými medzi-

národnými dokumentmi, ktorými  je Slovenská republika viaza-

ná.

 

     Predložené  znenie návrhu  zákona nemá  vplyv na štátny

rozpočet  ani rozpočty  obcí a nezakladá  nárok  na zvýšenie

pracovných  síl.  Zásadné   pripomienky  Legislatívnej  rady

i vlády Slovenskej republiky sme akceptovali a boli v návrhu

uplatnené.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pre tento návrh zákona ako spoločný spravodajca výborov

bol určený  pán poslanec Halabrín, preto  ho prosím, aby nás

informoval o prerokúvaní uvedenej novely vo výboroch.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

    dovoľte mi, aby  som podľa § 73 ods. 1  zákona  Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  vystúpil v prvom  čítaní o vládnom  návrhu  zákona

o telesnej  kultúre  a  o  zmene  a  doplnení  zákona  číslo

455/1991  Zb. o  živnostenskom podnikaní v znení  neskorších

predpisov, tlač 668, ako spravodajca určený Výborom Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport.

 

     Predmetný  vládny návrh  zákona bol  doručený poslancom

Národnej rady Slovenskej republiky dňa 5. mája 1997, čím bo-

li splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej

15 dní pred schôdzou  Národnej rady Slovenskej republiky, na

ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o rokovacom poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky a predseda Národnej rady

Slovenskej republiky ho zaradil na rokovanie 30. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

 

     Predmetný  návrh  zákona  spĺňa  aj  z formálno-právnej

stránky  všetky  náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67

a 68 zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky,  ako i náleži-

tosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený vlád-

ny návrh zákona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení zá-

kona  číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní (živnos-

tenský  zákon) v znení neskorších  predpisov  rieši  závažnú

problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa na-

vrhuje v predmetnom návrhu zákona.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zá-

kona a pripomienky budú  predložené v rozprave najmä v rámci

druhého čítania vo výboroch  Národnej rady Slovenskej repub-

liky a v rámci druhého a tretieho čítania  na schôdzi Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky,  čím  dôjde k dopracovaniu

a skvalitneniu návrhu tohto zákona.

 

     Ako spravodajca výboru podľa § 73 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej  republiky odporúčam,  aby sa  Národná rada uzniesla

v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky na  tom, že prerokuje vládny návrh

zákona o telesnej  kultúre a o zmene a doplnení zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku  Národnej rady v súlade  s rozhodnutím predsedu

Národnej rady  číslo 1452 zo dňa 6. 3. 1997 prideliť  vládny

návrh zákona v druhom  čítaní na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú sprá-

vu,  územnú samosprávu a národnosti,  Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo a sociálne veci, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpeč-

nosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport, pričom odpo-

rúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali do 19. septembra 1997 odo  dňa  prijatia  uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky a gestorský výbor ho pre-

rokoval do 26. septembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram k  tomuto bodu programu  rozpravu. Nedostal som

doteraz  žiadnu písomnú  prihlášku ani  od zástupcov klubov,

ani od jednotlivých poslancov. Pýtam  sa preto, kto sa hlási

do rozpravy. Pani poslankyňa Ďurišinová, mám to považovať za

prihlášku do  rozpravy? Takže do rozpravy  sa hlási pani po-

slankyňa  Ďurišinová.  Keďže  nikto  viac, uzatváram možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pani poslankyňu, aby vystúpila.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

      dovoľte mi, aby som sa  aj ja vyjadrila k predloženému

návrhu  zákona o telesnej  kultúre, ktorý - musím  povedať -

prišiel  pre mňa  ako blesk  z jasného  neba, hoci  sa medzi

športovou verejnosťou už dávnejšie  hovorí o potrebe noveli-

zácie zákona  číslo 198/1990 Zb.  o telesnej kultúre.  Tento

návrh pôvodný zákon ruší a zároveň sa snaží reagovať na nové

územnosprávne  členenie. Zdôrazňujem,  snaží, lebo  tu treba

povedať, že výkonné nástroje a finančné  prostriedky zostanú

v rukách úradníkov v krajoch a okresoch.  Čiže  ide o ďalšie

odčerpávanie finančných zdrojov  určených na šport, terciár-

nou sférou.

 

     Aj postavenie  nevládnych  organizácií je v predloženom

návrhu len okrajové, pričom zodpovednosť za rozvoj a výsled-

ky zostane v prvom  rade na  občianskych združeniach, ako sú

Slovenský olympijský výbor,  Slovenský zväz telesnej kultúry

a športové zväzy. Na rozdiel  od pani ministerky chcem pove-

dať,  že  Európska  charta o športe v stručnosti  hovorí, že

v oblasti  športu a  telesnej kultúry  sú hlavnými  garantmi

rozvoja mimovládne  organizácie. Tento návrh  zákona ale po-

silňuje postavenie štátnej správy práve na úkor týchto orga-

nizácií. Je ešte viacero závažných pripomienok, o ktorých by

som hovorila v prípade  druhého  čítania, ale myslím  si, že

o takom dôležitom zákone pre športové hnutie by bola potreb-

ná oveľa širšia diskusia medzi športovou verejnosťou.

 

     Mám k dispozícii a som  ochotná poskytnúť aj podobné už

prijaté zákony  či už v Poľskej  republike, Nemeckej spolko-

vej republike, Dánsku, kde je v oveľa  širšom  diapazóne ob-

siahnutá problematika športu  ako takého, vrcholového športu

a je tam  veľa, veľa iných  vecí, ktoré by  sme naozaj mohli

aplikovať aj v tomto našom zákone.

 

     Na záver mi dovoľte  vyjadriť takú kritiku do vlastných

radov. Kolegovia, keď si pamätáte na začiatku tohto volebné-

ho  obdobia sme  zriadili  športovú  komisiu a tí kolegovia,

ktorí neboli v tejto športovej  komisii, nám v dobrom zmysle

slova závideli. Neviem,  či je to už dôsledkom  toho, že pán

Haťapka odišiel z parlamentu, alebo našou lenivosťou, tá ko-

misia v podstate  prestala ako taká  fungovať. Myslím si, že

tento návrh zákona, ak prejde do druhého čítania, a to pred-

pokladám, že až v septembri sa bude rokovať v druhom čítaní,

by mal trošku byť takým impulzom  pre nás, aby sme sa stret-

li, aby  sme naozaj prebrali rôzne  metódy, spôsoby, aby sme

tento zákon prijali v takom obsahu, aby naozaj vyhovoval ši-

rokej  športovej  verejnosti, a nielen  možno pár  úradníkom

alebo nejakým pracovníkom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo jediné vystúpe-

nie v rámci  rozpravy. Keďže  nie sú ani  faktické poznámky,

končím  rozpravu  k tomuto  bodu  programu. Pani  ministerka

zrejme nebude  vystupovať. Pýtam sa  pána spoločného spravo-

dajcu - tiež nie.

 

     Môžeme pristúpiť, pán  spoločný spravodajca, k hlasova-

niu. Najskôr budeme hlasovať o  návrhoch podaných podľa § 73

ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Opakujem odporúčanie z môjho  úvodného  vystúpenia, kde

odporúčam,  aby sa  Národná rada  uzniesla na  tom, že návrh

tohto zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam

prideliť v druhom čítaní  tento zákon na prerokovanie Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bude druhé hlasovanie k tomu.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme  podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby  sme

zaradili tento návrh zákona do druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže  zaradili  sme  túto  novelu  zákona  na rokovanie

v druhom čítaní.

 

     Budeme hlasovať ešte podľa § 74, pán poslanec.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Áno. Budeme hlasovať o tom, že v druhom čítaní budú mať

pridelený  tento návrh  zákona Ústavnoprávny  výbor Národnej

rady  Slovenskej republiky,  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníc-

tvo a sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre obranu a bezpečnosť  a Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre  vzdelanie,  vedu, kultúru a šport, kde za ge-

storský výbor  navrhujem Výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport a zároveň ter-

míny,  v ktorých  by ho  prerokovali. Výbory,  ktoré ho majú

pridelený, od  19. septembra 1997 a gestorský  výbor  do 26.

septembra 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme podľa § 74 o pridelení tohto zákona vý-

borom a o lehotách na jeho prerokovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor  a príslušné lehoty výborom na

prerokovanie.

 

     Ďakujem vám pekne, pani ministerka, aj vám, pán spoloč-

ný spravodajca.

 

     Dvadsiaty druhý bod, tlač  679, ktorým je vrátený zákon

o revitalizácii podnikov, podľa  schváleného programu budeme

prerokúvať v stredu 2. júla.

 

     Takže  pristúpime k  ďalšiemu bodu  programu, ktorým je

druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu zákona  o povinných výtlačkoch periodic-

kých publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín au-

diovizuálnych diel.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 618 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským vý-

borom, máte ako tlač 618a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona  odôvodní minister  zdravotníctva Slovenskej  republiky

pán Ľubomír Javorský.

 

     Prosím pána ministra, aby predniesol návrh.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predkladaná  právna  úprava  bola  vypracovaná v záujme

zdokonalenia a zlepšenia  časti právneho  poriadku v oblasti

kultúry vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti platný zákon

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 93/1993 Z. z. o po-

vinných výtlačkoch periodických  publikácií a neperiodických

publikácií v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 49/1996 Z. z....

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, aby bolo menej hluku v rokovacej

miestnosti.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     ...už nezodpovedá súčasným podmienkam. Návrh zákona re-

aguje v tomto  smere  na  požiadavky  spoločnosti  a vytvára

predpoklady na ďalšie zachovanie súčasti národného kultúrne-

ho dedičstva, univerzálnu  bibliografickú kontrolu, získanie

štatistických  údajov o tlačovej produkcii, zabezpečenie vý-

skumných materiálov, budovanie fondov knižníc, ako aj posky-

tovanie oficiálnych  dokumentov a informácií. Táto úprava je

prínosom aj z hľadiska  naplnenia základných ústavných práv,

článok 26, 42 a 43 - sloboda vzdelávania, vedeckého bádania,

prístup ku kultúrnemu bohatstvu a právo na informácie.

 

     Nový  návrh zákona  akceptuje rýchly  rozvoj najnovších

informačných technológií, vznik nových audiovizuálnych nosi-

čov a ukladá zákonnú  povinnosť odovzdávať povinné rozmnože-

niny  slovenského  audiovizuálneho  diela aj v elektronickej

forme. Súčasne sa zosúlaďuje právny stav so zákonom Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii.

Vzhľadom na neplnenie povinností zo strany vydavateľov návrh

zákona jednoznačne definuje práva a povinnosti až po možnosť

uloženia  sankčných  opatrení.  Nové  územnosprávne členenie

Slovenskej republiky  si vyžiadalo zmeniť  filozofiu zákona.

Návrh zákona poskytuje rovnocenný prístup občanov Slovenskej

republiky k povinným  výtlačkom v každom  kraji v príslušnej

krajskej štátnej knižnici, a to na rozdiel  od predchádzajú-

ceho postupu,  keď poskytovanie povinných  výtlačkov vysoko-

školským knižniciam  podľa tematických  odborov - ekonomika,

medicína,  technika,  lesníctvo  atď.  vnášalo  nejednotnosť

a spory medzi knižnicami a vydavateľmi.

 

     V  súvislosti s prijatím  nového  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky  číslo 68/1997 Z. z. o  Matici  sloven-

skej, ktorým  sa mení právne  postavenie Slovenskej národnej

knižnice v Matici slovenskej, sa  uskutočňujú v návrhu záko-

na príslušné  právne  úpravy. Taktiež  sa v § 2 dopĺňa  nový

odsek 8, ktorého  cieľom je zákonným  spôsobom zakotviť mož-

nosť vydávania periodických publikácií a neperiodických pub-

likácií v jazyku  národnostných  menšín a tiež v iných jazy-

koch pri dodržaní ustanovení tohto zákona a iných osobitných

predpisov.

 

     Návrh zákona o povinných výtlačkoch periodických publi-

kácií a neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuál-

nych diel  prešiel rokovaním v troch  výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky: v  Ústavnoprávnom výbore Národnej rady

Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti

a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Predkladateľ plne  akceptoval  pripomienky a návrhy po-

slancov, súhlasí v plnom  rozsahu so znením spoločnej správy

výborov Národnej rady Slovenskej republiky a odporúča Národ-

nej rade  Slovenskej republiky uvedený návrh  zákona v znení

schválených a pozmeňujúcich návrhov predložiť na druhé číta-

nie a bez rozpravy schváliť v treťom čítaní.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj vám.

 

     Dávam slovo  spoločnému spravodajcovi. Je  ním opäť pán

poslanec  Halabrín. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o roko-

vacom poriadku informoval Národnú  radu o výsledku rokovania

výborov o tomto návrhu  zákona a najmä, aby odôvodnil stano-

viská gestorského výboru.

 

 

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o po-

vinných  výtlačkoch periodických  publikácií, neperiodických

publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych  diel (tlač 618) vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský výbor podáva podľa § 79

ods. 1 zákona  Národnej rady o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej  republiky spoločnú správu  výborov Národnej

rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 605

z 13. mája 1997 pridelila  tento  návrh  zákona  o povinných

výtlačkoch na prerokovanie týmto  výborom Národnej rady Slo-

venskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zá-

kona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Iné výbory o návrhu tohto zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanoviská od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť s pozmeňujúcimi a doplňujúci  návrhmi  tak, ako ich máte

uvedené v tlači 618a.

 

     O pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch  gestorský vý-

bor odporúča  hlasovať  spoločne o bodoch 1 až 11, 15, 17, a

schváliť ich a jednotlivo  o bodoch 12, 13, 14  a 16 a tieto

takisto schváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, nepe-

riodických  publikácií  a  rozmnoženín  audiovizuálnych diel

(tlač 618), vyjadrených v ich  uzneseniach uvedených pod bo-

dom 3 tejto  správy a v stanoviskách  poslancov  gestorského

výboru  vyjadrených v rozprave k  návrhu  zákona  podľa § 79

ods. 4 písm. f) a § 83 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 350/1997 Z. z. o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej

republiky tento návrh zákona v znení  schválených pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhov  uvedených v tejto správe schvá-

liť.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky o návrhu  zákona, ktorý  som predkladal, bola

schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý  bol gestor-

ským výborom, číslo 428 dňa 18. júna 1997, ktoré je prílohou

tejto spoločnej správy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Halabrínovi.

 

 

     Keďže gestorský výbor  neodporučil návrh zákona vrátiť,

odporučil  ho prerokovať v tomto  čítaní,  otváram  rozpravu

k tomuto  bodu  programu  s konštatovaním, že  som  nedostal

žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.  Preto sa pýtam, či sa

niekto  hlási do  rozpravy. Pani  poslankyňa Rusnáková, pani

poslankyňa Bieliková.  Nikto viac. Končím  možnosť prihlásiť

sa do rozpravy.

 

     Prosím pani poslankyňu Rusnákovú o jej vystúpenie.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vystúpila  len s krátkym  návrhom,

ktorý dokonca nebude mať  ani formu uznesenia Národnej rady,

ale je to skôr odporúčanie, o ktorom chcem informovať a kto-

ré dávam  do pozornosti Kancelárii  Národnej rady Slovenskej

republiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     V súvislosti s týmto zákonom  je dobré položiť si otáz-

ku, ako by mali  periodické a neperiodické publikácie slúžiť

občanom a ako by im mali slúžiť aj iné tlačoviny. Myslím si,

že by bolo vhodné, keby  aj správy o schôdzach Národnej rady

boli čím viacej  dostupné aj pre občanov, ktorí  by mali zá-

ujem vedieť o tom, ako sa rokuje na schôdzach Národnej rady,

a mali by byť viac dostupné, samozrejme, aj tým úradom, kto-

ré s nimi pracujú a ktoré  môžu odtiaľ získavať dôležité in-

formácie. Práve preto si myslím,  že by bolo vhodné, aby ok-

rem  tých  záujemcov,  ktorým  Národná  rada zasiela záznamy

a správy o zasadnutiach schôdzí Národnej rady, aby boli dané

k dispozícii aj ďalšiemu okruhu ľudí,  a to okresným a kraj-

ským úradom kvôli informovanosti samotných pracovníkov a ok-

resným a krajským knižniciam,  ktoré by vlastne mohli vytvá-

rať priestor  na to, aby tieto  informácie boli dostupné pre

širší okruh verejnosti. Práve  preto odporúčam, aby Kancelá-

ria Národnej  rady  zasielala výtlačky správ o schôdzach Ná-

rodnej rady okrem doterajším  záujemcom aj krajským a okres-

ným úradom a krajským a okresným knižniciam.

 

     Nedávam to ani ako návrh na uznesenie, opakujem, preto-

že viem, že Kancelária  Národnej rady bez problémov vychádza

v ústrety  každému  záujemcovi,  ktorý    snahu  dostať sa

k týmto správam, neodmieta ich  zasielanie, je v tomto veľmi

praktická, veľmi promptná, takže skôr len upozorňujem na to,

že by  bolo dobré okruh  informovanosti  rozšíriť aj o tieto

úrady a ďalších občanov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Bieliková.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som predniesla jeden pozmeňujúci návrh,

a to z toho dôvodu, že sme  vo výbore tento návrh zákona ne-

mali. Mám 15 podpisov, preto  mi dovoľte, aby  som  ho pred-

niesla.

 

     Ide o to, čo som  navrhovala pri návrhu zákona o audio-

vízii, čiže o fotografiu, o fotografiu  ako  dokument. Argu-

mentovala som  tým, vtedy napríklad  rokom 1968, že  po tých

udalostiach  sa  napríklad  fotografické  archívy  ničili  a

v podstate  len zázrakom  sa našli  fotografie napríklad  aj

môjho  manžela z toho obdobia. Teda mi dovoľte,  aby som na-

vrhla v § 2 ods. 3 doplniť za slovo "literárneho" slovo "fo-

tografického" a potom pokračovať v texte, to znamená, že § 2

ods. 3  by znel takto:  "Neperiodická publikácia je  účelová

tlačovina, rozmnoženina  literárneho, fotografického, vedec-

kého alebo umeleckého diela" atď.  Okrem iného možno to odô-

vodniť aj tým, že napríklad  vo francúzskom zákone tiež majú

fotografické dielo.

 

     Prosila by  som vás, aby  ste tento návrh  podporili už

v mene toho, že fotografia  je skutočne významným dokumentom

o významných historických a iných  udalostiach v živote spo-

ločnosti.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. To bolo posledné vystúpenie v rámci roz-

pravy. Nikto  sa nehlási s faktickou poznámkou, preto končím

rozpravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa, či sa k rozprave

chce vyjadriť pán minister. Nechce. Pán spoločný spravodajca

sa nechce vyjadriť k rozprave.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.  Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  po-

riadku budeme musieť najskôr  pristúpiť k hlasovaniu o návr-

hoch zo spoločnej správy a potom o tých  pozmeňujúcich alebo

doplňujúcich návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy. Takže prosím,

pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie podľa tohto.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     O návrhoch, ktoré vychádzajú zo spoločnej správy, navr-

huje gestorský výbor hlasovať  nasledovne: spoločne o bodoch

1 až 11, 15, 17 a tieto schváliť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy čís-

lo 1 až 11, 15 a 17.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Je to návrh gestor-

ského  výboru. Spravodajca  povedal, že  máme podporiť  toto

hlasovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tieto body zo spoločnej správy.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďalej  gestorský  výbor  navrhuje  hlasovať  jednotlivo

o bode 12 a odporúča ho schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme samostatne o bode číslo 12 zo spoločnej

správy. Pán spoločný spravodajca pýta podporu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme návrh prijali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Podobne  gestorský výbor  odporúča  hlasovať o bode 13,

ktorý takisto odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme o  ďalšom bode  zo spoločnej správy.

Takisto gestorský výbor ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Takisto bod číslo 14 gestorský výbor navrhuje schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže ešte samostatne hlasujeme o bode  číslo 14 zo spo-

ločnej správy.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Posledné samostatné hlasovanie podľa návrhu gestorského

výboru je o bode číslo  16 a takisto odporúčanie gestorského

výboru je schváliť ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme  hlasovať  o bode  číslo 16  gestorskej

správy. Pán spravodajca hovorí,  že gestorský výbor ho odpo-

rúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali aj tento bod zo spoločnej správy.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     To sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajú-

ce zo spoločnej správy.

 

     V rozprave bol predložený  jeden pozmeňujúci návrh pani

poslankyňou Bielikovou, ktorá navrhuje, aby v § 2 ods. 3 bo-

lo  doplnené za  slovo "literárneho"  slovo "fotografického"

a potom by text pokračoval tak, ako bol pôvodne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  budeme  sa  prezentovať a hlasovať o doplňujúcom

návrhu  pani  poslankyne  Bielikovej. Týka  sa to § 2 ods. 3

tohto zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Iné  návrhy a pripomienky v rozprave  neodzneli,  preto

odporúčam  hlasovať o tom,  že  tento  návrh  zákona v znení

schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Národná ra-

da schváli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  nemáte žiadne  iné návrhy,  teda návrh,  aby sme

hlasovali o zákone ako celku v treťom čítaní?

 

     (Hlasy z pléna.)

 

 

     Pýtal som sa, či má iné návrhy a či je poverený gestor-

ský výborom tento návrh predniesť. Pán poslanec nie je zmoc-

nený gestorským výborom predniesť tento návrh, preto nemôže-

me hlasovať v rámci tretieho čítania.

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj vám, pán minister.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dvadsiaty  štvrtý bod  programu je  takisto druhé číta-

nie o

 

     vládnom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení  zákon číslo

52/1959 Zb. o osvetovej  činnosti  (Osvetový  zákon) v znení

neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 81/1966 Zb.

o periodickej  tlači a o ostatných  hromadných  informačných

prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

 

     Pán poslanec Ftáčnik - procedurálny návrh.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rád by som navrhol, neviem  presne, kde je pán minister

kultúry, ale  zákon pod bodom 24  je dosť vážny, teda  je to

novela Osvetového zákona, ktorý  bol, nechcem povedať, spor-

ný, ale  týka sa otázok transformácie  kultúry. Chcel by som

navrhnúť, aby sme rokovali o tomto zákone za prítomnosti mi-

nistra kultúry. Skutočne len v záujme veci. Nechcem sa nija-

kým spôsobom  dotknúť pána ministra  zdravotníctva, ktorý má

splnomocnenie zastúpiť ministra kultúry, ale toto je vec, ku

ktorej by  sa mal aj k rozprave poslancov  vyjadriť minister

kultúry.

 

     Chcem teda  dať návrh, ak  je to možné,  neviem presne,

dokedy je minister preč, aby sme budúci týždeň za prítomnos-

ti pána ministra Hudeca rozhodli o tomto zákone.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, prosím  o pokoj. (Šum

v sále.)

 

     Počuli ste  návrh ako procedurálny, ktorý  dáva pán po-

slanec Ftáčnik. Dáva ho za  klub Spoločnej voľby. Prosím, je

tu požiadavka aj iných klubov, aby sme akceptovali tento ná-

vrh. Takže dám o ňom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o tom, že  tento bod

programu sa prerokuje za prítomnosti ministra kultúry.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh, pán poslanec.

 

     Takže budeme pokračovať  dvadsiatym štvrtým bodom prog-

ramu.

 

     Tento vládny návrh zákona  ste dostali pred prvým číta-

ním ako tlač 640 a spoločnú správu výborov schválenú gestor-

ským výborom ako tlač 640a.

 

     Prosím, pán poslanec Rózsa, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

 

     kluby poslancov Maďarskej  koalície, Demokratickej únie

a  Maďarského  kresťanskodemokratického  hnutia  podľa  § 24

ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku  na-

vrhujú  zaradiť  do programu rokovania  na 27. júna 1997 ako

bod číslo 1 návrh  uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky  k  vydávaniu  školských   vysvedčení  za  školský  rok

1996/1997 na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

 

     Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 o tomto návrhu sa hlasuje

bez rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, o tom  sme hlasovali pri schvaľovaní pro-

gramu, a neprešlo to.

 

     Prosím, páni poslanci, prezentujte  sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

 

     Páni poslanci,  poslankyne, budeme pokračovať  tak, ako

máme určený  program. Tento  návrh z poverenia vlády,  keďže

minister kultúry nie je prítomný, prednesie pán minister Ja-

vorský.

 

     Prosím pána ministra, aby predniesol návrh.

 

Minister zdravotníctva Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti

(Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺ-

ňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných

hromadných  informačných  prostriedkoch  v znení  neskorších

predpisov, po prerokovaní v Ústavnoprávnom  výbore  Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výbore Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej ra-

dy Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samosprá-

vu a národnosti a v gestorskom  Výbore Národnej rady Sloven-

skej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport sa pred-

kladá plénu Národnej rady  Slovenskej republiky v druhom čí-

taní.

 

     Zámer predkladaného návrhu zákona  sa aj po prerokovaní

v uvedených výboroch zachováva. Zo záverov gestorského výbo-

ru  vyplynuli  niektoré  úpravy  týkajúce  sa  návrhu zákona

o zmene zákona číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti v zne-

ní neskorších predpisov. Tieto navrhované úpravy sa dotýkajú

predovšetkým  spresnenia § 5 ods. 3 citovaného  zákona v tom

zmysle, aby sa navrhované znenie zákona zosúladilo s právny-

mi predpismi, na ktoré odkazuje, ako aj rozšírenia a doplne-

nia navrhovaného  znenia o iné osvetové  a kultúrne zariade-

nia - hvezdáreň, planetárium, hudobný kabinet a podobne. Os-

tatné navrhované úpravy, ktoré  boli prerokované v uvedených

výboroch,  boli legislatívno-technického  charakteru a pred-

kladateľ ich akceptuje.

 

     Navrhovaná úprava § 5 ods. 3 poslancami gestorského vý-

boru  zásadne nemení  rozsah a štruktúru  pôvodného  znenia,

a preto  predkladateľ  nevidí  dôvod  na  zmenu. Po rozprave

v pléne Národnej  rady Slovenskej republiky  odporúčam návrh

zákona v predkladanom znení  postúpiť  Národnej rade Sloven-

skej republiky na schválenie v treťom čítaní bez rozpravy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Dávam slovo opäť určenému spravodajcovi. A spravodajský

deň dnes  má asi pán  poslanec Halabrín, pretože  je to opäť

on, ktorého určil výbor.

 

     Prosím, pán spravodajca, aby ste informovali o priebehu

prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, kto-

rým  sa mení  zákon  číslo 52/1959 Zb. o osvetovej  činnosti

(Osvetový zákon) v znení  neskorších  predpisov a mení a do-

pĺňa zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej  tlači a o ostat-

ných hromadných  informačných  prostriedkoch v znení neskor-

ších predpisov (tlač 640), vo výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky v druhom čítaní. Spoločnú správu s uznesenia-

mi máte v materiáli 640a.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade  Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady o rokovacom poriadku  spoločnú  správu výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu zákona.

 

     Národná  rada  svojím  uznesením  číslo 606  z 13. mája

1997 pridelila tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon čís-

lo 52/1959 Zb. a mení a dopĺňa  zákon  číslo 81/1966 Zb., na

prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zá-

kona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanovisko od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady o ro-

kovacom poriadku.

 

     K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady

Slovenskej republiky v prijatých  uzneseniach zhodne odporú-

čajú Národnej rade Slovenskej  republiky návrh zákona schvá-

liť a zároveň gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a do-

plňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe hlasovať

takto: jednotlivo o bodoch 1, 2  a 4 a tieto schváliť a jed-

notlivo o bodoch 3 a 5 a tieto neschváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona, ktorým  sa mení  zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej

činnosti  a  zákon  číslo  81/1966  Zb.  o periodickej tlači

v znení neskorších predpisov,  vyjadrených v ich uzneseniach

uvedených pod bodom 3 a v stanoviskách poslancov gestorského

výboru  vyjadrených v rozprave k  návrhu  zákona  podľa § 79

ods. 4 písm. e) a § 83 zákona  Národnej rady  číslo 350/1997

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky odporúča Národnej rade  Slovenskej republiky tento vládny

návrh zákona v znení  schválených  pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhov schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu, pani poslanky-

ne a páni poslanci. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do

rozpravy. Pýtam  sa, či sa niekto  hlási. Pán poslanec Ftáč-

nik.  Ešte niekto?  Ak nie,  končím možnosť  prihlásiť sa do

rozpravy. Prosím pána poslanca  Ftáčnika. Ešte pani Mušková,

ale treba sa hlásiť včas.

 

     Prosím pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     veľmi ma mrzí, že minister  kultúry nie je prítomný pri

zákone, ktorý má napomôcť ďalší priebeh transformácie kultú-

ry, za ktorú minister kultúry bol toľko kritizovaný.

 

     Chcem znovu pripomenúť to, čo som povedal pri prvom čí-

taní, a tým vlastne  navodiť takpovediac zdôvodnenie návrhu,

ktorý chcem predniesť, že tento návrh zákona potvrdzuje pro-

tiprávny postup  ministerstva kultúry pri  zriaďovaní, resp.

presune regionálnych  kultúrnych centier pod  krajské úrady.

Potvrdzuje  ho v dôvodovej  správe, kde sa v článku I v oso-

bitnej časti hovorí, že "ustanovenia, ktoré sú v tomto záko-

ne, ustanovujú  prechod zriaďovateľskej  pôsobnosti k regio-

nálnym kultúrnym  centrám z ministerstva  kultúry na krajské

úrady, čím sa vytvára priestor"  atď. De iure sa teraz usku-

točňuje prechod zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kul-

túry voči  regionálnym kultúrnym centrám, ktorý  de facto je

od 1. januára na  krajských úradoch protiprávne. Prosím pek-

ne,  protiprávne, pretože  na takýto  presun nemal  minister

kultúry  žiadne  ustanovenia a žiadne  oprávnenie  v zákone.

Urobil  to už  v septembri  minulého roku  na základe zmlúv,

ktorými prešla zriaďovateľská  pôsobnosť z ministerstva kul-

túry na krajské úrady. Minister sa tu obhajoval, keď sme dá-

vali návrh na vyslovenie nedôvery, že to bolo v poriadku, že

sa nič nedeje, a tu je potvrdenie, že do dnešného dňa právne

regionálne  kultúrne centrá  sú príspevkovými  organizáciami

ministerstva kultúry,  to znamená, nemôžu  byť začlenené pod

krajské úrady.

 

     Až tento zákon umožní, aby si krajské úrady zriaďovali,

ak sa tak rozhodnú,  regionálne kultúrne centrá, ale doteraz

regionálne kultúrne centrá zriadené k 1. 7. minulého roku sú

príspevkovými  organizáciami  ministerstva  kultúry  a v tom

zmysle  minister  zavádzal  verejnosť  i  túto  snemovňu, čo

v tomto zákone je jasne na  papieri napísané, že je tak, ako

sme tvrdili my, a nie tak,  ako to povedal minister. Toto je

prvý závažný problém vo vzťahu k tomuto zákonu a je potrebné

ho nahlas povedať,  pretože sú o tom spory,  či minister po-

stupoval tak, alebo inak. Tu sám minister píše, ako postupo-

val a čo to vlastne bolo doteraz.

 

     Druhá otázka  je, ako napraviť  ten stav, ako  napraviť

konanie ministra kultúry,  ktorý zriadil príspevkové organi-

zácie v súlade so zákonom o rozpočtových  pravidlách a potom

ich presunul na krajské úrady už bez podpory akéhokoľvek zá-

kona. Jedna možnosť je tá,  ktorú máme v predloženom zákone,

to znamená povedať, že  krajský úrad ako organizácia štátnej

správy má možnosť si zriaďovať svoje organizácie, to znamená

regionálne kultúrne centrá. To je jedna alternatíva.

 

     Druhá alternatíva je povedať, že myšlienka regionálnych

kultúrnych centier, to racionálne jadro,  ktoré v nej je, to

znamená  napríklad spoločné  účtovanie finančných prostried-

kov, spoločná výplata miezd a všetky tie veci, ktoré pre ma-

ličkú galériu, knižnicu a podobne, nemusí robiť každá inšti-

túcia  sama, že  toto by  mohol zabezpečovať  pre jednotlivé

kultúrne organizácie  krajský úrad, to znamená,  že jeho fi-

nančný odbor atď. by  zabezpečoval tieto  činnosti. Je podľa

všetkého zámer na krajských úradoch zriadiť samostatné odbo-

ry kultúry a tie  by mali vo svojej  pôsobnosti zhruba 15 až

20 kultúrnych  organizácií, ktoré by podľa  môjho názoru bez

problémov  zvládli z hľadiska riadenia. Teraz  je to tak, že

na krajskom  úrade je zhruba 5 alebo 6 regionálnych  kultúr-

nych centier  a do nich sú  začlenené ako špecializované od-

borné útvary jednotlivé zariadenia.  Dnes podľa všetkého ne-

máme knižnice,  galérie, múzeá, ale  máme špecializované od-

borné  útvary. Máme  knižnicu, špecializovaný  odborný útvar

napríklad Ponitrianskeho kultúrneho  centra alebo Šarišského

kultúrneho centra. Takýto je stav.

 

     Minister  kultúry navrhoval v tom  pokračovať,  pretože

jeho predloha hovorí o tom, že  zriadime, zoberieme knižnicu

a začleníme ju  do regionálneho kultúrneho  centra bez toho,

aby sme  povedali, ako tá  knižnica  vznikne. O tom existujú

samostatné predpisy, ktorých novelizáciu naposledy v septem-

bri minulého roku predložila pani poslankyňa Mušková a pove-

dala, že krajský úrad si môže zriadiť knižnicu takým a takým

spôsobom.  Krajský úrad  si  môže  zriadiť divadlo,  ak jeho

pôsobnosť je nadregionálna. Ale  tento zákon nerieši spôsob,

že keď  vznikne divadlo podľa osobitného  predpisu, ktoré má

číslo 296/1996, a navrhovala ho kolegyňa Mušková, ktorý jas-

ne hovorí, aké právomoci z hľadiska zriadenia a zániku, teda

zrušenia týchto zariadení majú  krajské a okresné úrady, ne-

hovorí tento zákon o tom, ako sa z toho samostatného divadla

stane súčasť  regionálneho kultúrneho  centra a či vôbec  je

možné, aby  jedna príspevková organizácia  alebo rozpočtová,

ktorou by, povedzme, takéto divadlo bolo, mohla byť súčasťou

inej  príspevkovej  organizácie,  ktorou  dnes sú regionálne

kultúrne centrá.

 

     Podľa mňa  zákon o rozpočtových  pravidlách takúto kon-

štrukciu  nepozná,  a  preto  náš  výbor  pristúpil k pokusu

o zlepšenie  toho zákona,  pretože legislatíva  ministerstva

kultúry prítomná  pri  prerokovaní v našom výbore jednoducho

nevedela predložiť  žiadne riešenie. Žiadne  riešenie, ktoré

by umožnilo, aby knižnica  zostala knižnicou, teda bola via-

zaná z hľadiska obsahu, z hľadiska vecnej náplne na knižnič-

ný zákon, aby divadlo bolo  divadlom a bolo viazané na diva-

delný zákon,  pretože predloha, tak  ako ju máme  predloženú

bez pozmeňujúcich návrhov, vôbec  na osobitné predpisy týka-

júce sa knižníc, múzeí,  galérií a divadiel jednoducho neod-

kazuje.

 

     To je hlavný problém tej predlohy, a to sa pokúsil rie-

šiť náš výbor v pozmeňujúcom návrhu pod bodom 1. To znamená,

povedali sme, že budeme  mať regionálne kultúrne centrum ako

príspevkovú alebo rozpočtovú  organizáciu a v rámci nej budú

oddelenia alebo súčasti, ktoré  budú plniť úlohy, ktoré inak

plní knižnica,  galéria, múzeum alebo  divadlo podľa osobit-

ných predpisov. Bol  to pokus teda povedať, že  je len jedna

príspevková  organizácia,  ktorej  ale  časť  bude napríklad

akoby knižnicou. Prosto ten spor a problém tu stále zostáva,

či by napríklad škola mohla byť súčasťou - ja neviem - neja-

kého školského  vzdelávacieho strediska, že by  sme si vymy-

sleli v školstve, že budeme mať školské vzdelávacie stredis-

ká, zobrali by sme školy a začlenili by sme ich do školského

vzdelávacieho strediska. Asi by  bolo už len školské vzdelá-

vacie stredisko, ale škola by bola len jeho organizačnou sú-

časťou.

 

     Toto sme sa pokúšali riešiť. Podľa môjho názoru to rie-

šenie ešte  nie je dokonalé. Nedá  sa povedať, že už  sme na

všetky otázky odpovedali, pretože z hľadiska vnútornej orga-

nizácie toho  regionálneho kultúrneho centra,  vzťahov medzi

jednotlivými súčasťami, vzťahov intendanta a podobne sme od-

kázali na štatút tohto zariadenia,  čo podľa všetkého by mal

presnejšie  upraviť  zákon, pretože dnes v tejto oblasti 

veľmi rôzne postupy. Máme intendantov, s ktorými nemajú jed-

notlivé zariadenia problémy, ktorí  naozaj plnia tú funkciu,

ktorú nám minister kultúry predostrel ako hlavný zámer zria-

denia regionálnych  kultúrnych centier, to  znamená finančný

a správny servis  pre odborné  zariadenia,  ktoré sa v prvom

rade venujú kultúrnej činnosti. Ale máme mnoho takých inten-

dantov, ktorí  si osvojujú právo  rozhodovať, ktorí zasahujú

do odbornej kultúrnej činnosti, to  znamená, že zákon by mal

presnejšie povedať, kto má aké právomoci.

 

     Chcem teda na záver  môjho vystúpenia navrhnúť, aby sme

v zmysle  paragrafu  rokovacieho  poriadku, ktorý hovorí, že

v druhom čítaní je možné navrhnúť aj vrátenie  zákona na do-

pracovanie, vzhľadom  na to  skutočné "habkanie" legislatívy

ministerstva kultúry v našom výbore, kde poslanci boli tvor-

cami tej normy, tak ako ju máte tu predloženú, tých pozmeňu-

júcich  návrhov, ale  nie legislatíva,  ktorá by premyslene,

uvážene čosi  urobila, navrhujem, aby  sme predsa len  našli

čas,  vrátili ten  zákon na  dopracovanie a našli  riešenie,

ktoré zachová tú racionálnu podstatu, ktorú minister kultúry

presadzuje - teda spoločný výkon finančných a správnych čin-

ností, ktoré sú lacnejšie,  jednoduchšie a podobne, ale neo-

hrozí  samotnú podstatu,  to znamená  kultúrnu činnosť diva-

diel, knižníc, múzeí a galérií v regiónoch,  pretože o to by

v prvom rade  malo ísť v zákone o osvetovej  činnosti, resp.

v zákone o regionálnych kultúrnych zariadeniach.

 

     Tento návrh teda dávam len v tom úmysle, aby sme dosta-

li predlohu, ktorá bude lepšie vyjadrovať zámer ministerstva

kultúry a nebude len takým  pokusom legalizovať niečo, čo už

rok  funguje akýmsi  spôsobom, ale  toto nie  je tým posunom

dopredu, aby to fungovalo  lepšie. Dúfam, že ste porozumeli,

vážené kolegyne a kolegovia, podstatu toho môjho návrhu a že

získa vašu podporu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Mušková je ako druhá a posledná prihlá-

sená do rozpravy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     keďže pri prerokúvaní tohto návrhu novely zákona v ges-

torskom výbore som nebola prítomná, dovolím si vám predložiť

doplňujúci návrh k pozmenenému zneniu, ktoré vzniklo po roz-

prave v gestorskom výbore. Máte ho v tlači 640a pod bodom 1.

 

     Môj pozmeňujúci návrh znie: V článku 1 § 5 ods. 5 tohto

novonavrhovaného  znenia na konci ods. 5 zrušiť bodku a pri-

pojiť text  "tak, aby sa zabezpečilo  plnenie uvedených úloh

najmä na  úseku osvety a knižničnej  činnosti rovnomerne  vo

všetkých okresoch, ktoré patria pod dané regionálne kultúrne

centrum". Svoj návrh zdôvodňujem tým, že takto sformulovaným

ustanovením  sledujem  predovšetkým  zabezpečenie  zriadenia

knižnice a osvetového  strediska v každom  okrese ako zásad-

ných kultúrno-osvetových zariadení zabezpečujúcich minimálne

základné vyžitie obyvateľov.

 

     Povinnosťou krajského úradu podľa  tohto znenia je rov-

nomerne  zabezpečiť poskytovanie  potrebných finančných pro-

striedkov cez regionálne kultúrne centrá, a to najmä na čin-

nosť knižnice a osvety v tých  okresných  sídlach, ktoré nie

sú sídlom regionálneho kultúrneho centra.

 

     Prosím, aby ste môj návrh podporili. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Keďže  sa nikto  nehlási s faktickou  poznámkou, končím

rozpravu k tomuto bodu programu.  Pýtam sa pána ministra, či

sa  chce vyjadriť  k rozprave.  Pán minister  sa nechce  vy-

jadriť. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vy-

jadriť. Nechce.

 

     Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Môžeme. Pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcich a pozme-

ňujúcich  návrhoch, ktoré  sú obsiahnuté v spoločnej  správe

(tlač 640a) s tým, že v súlade s návrhom  gestorského výboru

navrhujem, aby  sa o každom z týchto  bodov  hlasovalo samo-

statne.  Pozmeňujúci  návrh  uvedený pod  číslom 1 navrhujem

schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Podľa § 83 ods. 3 rokujeme  najskôr o návrhoch  gestor-

ského výboru. (Hlas zo sály.) Ja som si neuvedomil, že ste da-

li návrh.

 

     Páni  poslanci, v rámci  rozpravy  pán poslanec Ftáčnik

navrhol, aby sme rozhodli  podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť

tento  návrh zákona  predkladateľovi na  dopracovanie. Takže

najskôr budeme hlasovať o tomto návrhu.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Budeme pokračovať hlasovaním  o jednotlivých pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Áno, takže pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 1 odporúča

gestorský výbor schváliť.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy. Ges-

torský výbor je za to, aby sme prijali tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Takisto gestorský výbor odporúča prijať pozmeňujúci ná-

vrh pod bodom číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli  ste návrh zo  spoločnej správy. Prezen-

tujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasovalo nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

 

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Pozmeňujúci návrh  uvedený pod bodom  číslo 3 gestorský

výbor navrhuje neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ďalšom návrhu zo spoločnej správy s návrhom

gestorského výboru neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 4 gestorský výbor od-

porúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 4 zo správy gestorského výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Aj tento bod sme prijali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Posledný pozmeňujúci návrh zo  spoločnej správy pod bo-

dom číslo 5 gestorský výbor  odporúča  neschváliť. Keďže sme

schválili pozmeňujúci návrh...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemusíme o tomto bode hlasovať.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Z  rozpravy  vyplynul  jeden  pozmeňujúci  návrh, ktorý

predložila kolegyňa  Mušková, kde v § 5 ods. 5 novonavrhova-

ného znenia odporúča na konci  zrušiť bodku a pripojiť text,

ktorý dostali všetci poslanci písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, takže  hlasujeme  teraz o pozmeňujúcom návrhu pani

poslankyne Muškovej z rozpravy s tým, že ho predložila riad-

ne, tak ako rokovací poriadok hovorí, aj s 15 podpismi, teda

nemusíme kvôli tomu zvolávať výbor.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali  aj tento pozmeňujúci návrh

vyplývajúci z rozpravy.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     To sú všetky body, ktoré  boli v spoločnej správe alebo

ktoré vyplynuli  z rozpravy. Zároveň  vám chcem oznámiť,  že

som splnomocnený výborom, aby  som predniesol návrh, aby sme

pokračovali v prerokúvaní tohto návrhu v treťom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  počuli  ste,  skončili  sme hlasovanie

v rámci druhého  čítania. Pán spravodajca  nás požiadal, aby

sme pristúpili k tretiemu  čítaniu, pretože má splnomocnenie

gestorského výboru. Súhlasíme s tým?

 

     Prosím, prejavte svoj súhlas tlačidlom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem skonštatovať, že sme tento návrh prijali.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu k tomu-

to bodu programu. Nikto sa nehlási do rozpravy. V rámci tej-

to rozpravy podľa § 85 je možné ešte predložiť návrhy, ak to

podpíše podľa  rokovacieho poriadku 30 poslancov. Nestalo sa

tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

 

     Pán minister  ani pán spravodajca sa  zrejme nechcú vy-

jadriť k rozprave. Ak nie,  potom môžeme v rámci tohto číta-

nia pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme podľa § 86

rokovacieho  poriadku o zákone  ako  celku aj s doplňujúcimi

a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vzišli z rozpravy a ktoré sme

prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa mení  zákon  číslo  52/1959 Zb. o osvetovej činnosti

(Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺ-

ňa zákon číslo 81/1996 Zb.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime  k  dvadsiatemu  piatemu  bodu  programu, a to

k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 633 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 633a.

 

     Vládny návrh  zákona odôvodní ministerka  školstva Slo-

venskej republiky pani Eva Slavkovská.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám  vám  na  prerokovanie  vládny  návrh zákona

o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý má legislatívne nahra-

diť výnos  Ministerstva školstva Slovenskej  republiky z 15.

novembra 1995 číslo 5949/1995-162 o hmotnom zabezpečení štu-

dentov vysokých škôl.

 

     Návrh  zákona  je  vypracovaný  na základe Programového

vyhlásenia vlády  Slovenskej  republiky a jej uznesení číslo

1243 zo dňa 19. decembra 1994 a číslo 803 zo dňa 24. októbra

1995 v záujme rozvoja vysokoškolského vzdelávania.

 

     Vzhľadom na závažnosť problému  návrh na zákonnú úpravu

inicioval Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu. Predkladanú zákonnú úpravu poskyto-

vania  pôžičiek študentom  vysokých škôl  možno považovať za

systémový krok na utvorenie  širších podmienok na zabezpeče-

nie krytia výdavkov študentov  spojených so štúdiom na vyso-

kej škole.

 

     Na  základe doplnku  k návrhu  Fondu národného  majetku

Slovenskej  republiky na  použitie majetku  fondu podľa § 28

ods. 3 písm. b)  zákona  Národnej  rady  číslo 92/1991 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby boli vyčlene-

né finančné  prostriedky  na rok 1995 v sume 500 miliónov Sk

na obdobie  rokov 1995 až 1999 na pôžičky študentom vysokých

škôl.  Ministerstvo  školstva   Slovenskej  republiky  prosí

o vyslovenie súhlasu  s predloženým návrhom  zákona z týchto

dôvodov:

 

 

     - Vytvorenie systému  pôžičiek  pre  študentov vysokých

škôl  predstavuje  záujem  štátu o prístup k vysokoškolskému

vzdelávaniu.

 

     - Pôžičky  vytvoria širšie možnosti  pri štúdiu, pričom

je potrebné ich chápať ako  adresné dávky určené na pokrytie

výdavkov  študenta  na  vzdelávacie  účely, študijné pobyty,

učebné pomôcky, študijnú literatúru a iné.

 

     Zavedenie  pôžičiek nemá  nahrádzať systém  štátnej so-

ciálnej podpory.  Prijatie tohto zákona nebude  mať vplyv na

výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani  ministerke Slavkovskej za odôvodne-

nie vládneho  návrhu zákona a prosím  ju, aby zaujala miesto

určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov pa-

ni poslankyni Ľudmile  Muškovej a prosím ju, aby  podľa § 80

ods. 2 o rokovacom poriadku informovala Národnú radu Sloven-

skej republiky o výsledkoch  rokovania výborov o tomto vlád-

nom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestor-

ského výboru.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako  gestorský  výbor podáva  Národnej

rade  Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o  rokovacom

poriadku  spoločnú správu  výborov Národnej  rady Slovenskej

republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 607

z 13. mája 1997 pridelila  vládny návrh zákona o Študentskom

pôžičkovom fonde na prerokovanie týmto výborom Národnej rady

Slovenskej  republiky: Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre vzde-

lanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu a výbor pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport prerokovali

predmetný návrh  zákona v lehote  určenej uznesením Národnej

rady  Slovenskej republiky.  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vládny

návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde v určenej lehote

neprerokoval. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     Gestorský  výbor  konštatuje,  že  do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanovisko od po-

slancov podaný podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktoré  návrh  zákona  prerokovali,  v prijatých  uzneseniach

zhodne odporúčajú  Národnej rade Slovenskej  republiky návrh

zákona schváliť.

 

     Gestorský výbor odporúča  o pozmeňujúcich návrhoch hla-

sovať  takto: spoločne o bodoch 1, 2 a 3 a schváliť ich, sa-

mostatne o bode 4, ktorý tiež odporúča schváliť, a samostat-

ne o bode 5, ktorý neodporúča schváliť.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov k návrhu

zákona o Študentskom pôžičkovom  fonde vyjadrených v ich uz-

neseniach uvedených  pod bodom 3 tejto  správy a v stanovis-

kách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave ná-

vrhu zákona  podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 350/1997 o rokovacom po-

riadku Národnej rady  Slovenskej republiky odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky návrh  zákona o Študentskom pôžič-

kovom fonde schváliť.

 

     Pán predsedajúci, chcem vám zároveň oznámiť, že som po-

verená  gestorským výborom,  aby som  odporučila tento návrh

zákona do tretieho čítania ešte dnes.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani  poslankyni Muškovej a prosím  ju, aby za-

ujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Dostal som zo-

znam  poslancov-rečníkov prihlásených  do rozpravy,  kde ako

rečník je  zapísaný pán poslanec Gaľa  za KDH, poverený člen

poslaneckého klubu. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     prerokúvame vládny návrh  zákona o Študentskom pôžičko-

vom fonde, ktorý si kladie za cieľ riešiť poskytovanie pôži-

čiek vysokoškolákom  na zabezpečenie krytia  výdavkov spoje-

ných so  štúdiom na vysokých školách,  pretože doposiaľ bolo

realizovanie  pôžičiek riešené  normou nižšej  právnej sily,

konkrétne  spomínaným výnosom  ministerstva školstva. Určite

nikto z nás nepochybuje o tom, že náklady  spojené s vysoko-

školským štúdiom sú v súčasnosti položkou, ktorá pre mnohých

študentov a ich rodičov je značným zásahom do rodinného roz-

počtu. Z tohto dôvodu je  potrebné tento zákon prijať a hla-

sovanie v prvom čítaní svedčí o veľkej podpore tohto návrhu.

 

     Chcem však poukázať na to, že Študentský pôžičkový fond

má byť v zmysle  navrhovaného zákona neštátnym účelovým fon-

dom. Návrh však chce dať ministrovi školstva značné rozhodo-

vacie  kompetencie v rozhodovaní o výške  prideľovaných pro-

striedkov z fondu pre  jednotlivé fakulty,  resp. pre vysoké

školy, ktoré sa  na fakulty nečlenia. Má sa  to síce diať na

návrh  rady fondu,  ale to  už poznáme.  Som toho názoru, že

o výške a smerovaní prostriedkov fondu, ako aj o ich navyšo-

vaní  by mala v plnej  miere  rozhodovať  rada fondu ako jej

najvyšší orgán.  Veď v konečnom dôsledku  zo siedmich členov

rady fondu piatich vymenúva a odvoláva minister školstva po-

dobne ako aj predsedu rady  fondu. Zo strany rezortu by teda

rada fondu mala mať plnú  dôveru a je potrebné prenechať jej

rozhodovacie kompetencie.

 

     Z uvedených dôvodov  mi dovoľte  predložiť  pozmeňujúce

návrhy, ktoré by tento stav  upravili. Ide o pozmeňujúce ná-

vrhy k § 10 ods. 1 a 2 navrhovaného  zákona,  ktoré by  mali

nasledujúce znenie:

 

     1. § 10 ods. 1 za slovami "rada fondu  navrhuje" vložiť

slová "a schvaľuje" a vypustiť slová "a predkladá ich minis-

trovi na schválenie". Po inkorporovaní  tohto návrhu by § 10

ods. 1 znel:  "Rada  fondu  navrhuje a schvaľuje  výšku pro-

striedkov  na pôžičky  pre jednotlivé  fakulty alebo  vysoké

školy, ktoré sa nečlenia na fakulty."

 

     2. § 10 ods. 2 navrhujem  upraviť  nasledovne:  V prvej

vete  za slovami  "na základe  výsledkov hospodárenia  fondu

môže  rada fondu"  vypustiť slová  "predložiť ministrovi  na

schválenie" a nahradiť slovom  "schváliť". Tento bod by znel

nasledovne: "Na základe  výsledkov  hospodárenia  fondu môže

rada  fondu schváliť  návrh na  zvýšenie" atď.  Tam už by to

pokračovalo bez úpravy.

 

     Návrhy odovzdávam písomne v požadovanej forme.

 

     Ďakujem  vám za  pozornosť a vopred  ďakujem  za kladné

hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže v zozname poslancov k tomuto návrhu zákona vystú-

pil a bol zapísaný len jeden rečník ako poverený člen posla-

neckého klubu a žiaden nebol zapísaný ako prihlásený do roz-

pravy, pristúpime k ďalšiemu záznamu.

 

     Konštatujem teda, že všetci písomne prihlásení poslanci

už v rozprave  vystúpili. Pýtam sa, či sa  hlási do rozpravy

niekto  z poslancov  elektronickým záznamom.  Zapisujem: pán

poslanec Harach,  pán poslanec Švec a  pán poslanec Ftáčnik.

V  tomto poradí vystúpia. Slovo má pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi v rámci druhého  čítania vyjadriť sa k pred-

kladanému zákonu,  ktorý definuje Študentský  pôžičkový fond

a pôžičky pre študentov. Hneď  na úvod chcem konštatovať, že

hodnotím vypracovanie takéhoto  zákona ako progresívny krok,

ktorý by mohol pri  jeho dobrej aplikácii vytvoriť podmienky

pre  študentov, aby  mohli zvládať  finančné náklady spojené

s vysokoškolským  štúdiom a  aby v konečnom  dôsledku  možno

i väčšie spektrum študentov, väčšie spektrum uchádzačov moh-

lo nastúpiť na  vysoké školy, najmä tí, ktorí  by cítili, že

by mohli mať isté finančné problémy.

 

     Čo mi na tomto zákone  prekáža z pohľadu jeho konštruk-

cie a filozofie, o tom  sme neraz hovorili, to sa nepodarilo

preklenúť, žiaľbohu, ani počas rokovania vo výbore, ani tým,

že by boli akceptované, i keď len v diskusii vyjadrené názo-

ry pri  prerokúvaní tohto zákona  vo výbore, a  to je otázka

prístupu všetkých študentov k pôžičkovému  fondu, pretože je

to niečo, čo  sa vracia. A malo by  byť záujmom ministerstva

školstva i nás, aby sa  tie nožnice otvorili čo najviac, aby

prosto čo najväčší počet študentov mohol získavať pôžičky.

 

     Druhá vec,  ktorá nie je celkom  dostatočne riešená ani

v tomto návrhu, ani po jeho prvom čítaní, je splácanie pôži-

čiek. A tretia, ktorá úplne vypadla, je odpúšťanie pôžičiek.

Všimnite si,  kolegyne a kolegovia, že v tomto  zákone chýba

alebo tento zákon nemá stimulačnú stránku, ktorá by, povedz-

me, za výborný prospech dovoľovala isté percento tej pôžičky

odpustiť atď.

 

     Dovolil by som si  predložiť tieto konkrétne doplňujúce

a pozmeňujúce návrhy a prosím vás  o ich podporu. Podľa § 29

ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku predkladám

pozmeňujúce návrhy k predmetnej tlači:

 

     V § 11 ods. 1 vypustiť  text označený písmenom a) - do-

volím si  odcitovať, o ktorý paragraf  ide - "dosahuje počas

vysokoškolského štúdia výborný  prospech", pričom v odseku 2

tohto  paragrafu je  výborný prospech  definovaný ako  taký,

ktorý je  "do priemeru 1,5, ktorý  dosiahol žiadateľ v pred-

chádzajúcom ročníku štúdia".

 

     Mám otázku a poprosil by som  pani  ministerku, keby ju

možno ešte v odpovedi  objasnila, akým spôsobom vlastne toto

známkové vyjadrenie  priemeru odráža kreditný  systém, ktorý

sa zavádza na väčšine fakúlt a je  perspektívny, že bude za-

vedený vlastne v celom vysokoškolskom štúdiu. Nie je problém

nájsť istý prepočet medzi kreditným systémom a známkami, len

by som rád vedel detailnejšie, či autori-predkladatelia toh-

to zákona zohľadňujú i tento faktor a ako a akým spôsobom sa

bude potom realizovať takýto prepočet, aká je predstava.

 

     Môj návrh je však takýto: Vypustiť z § 11 ods. 1 písme-

no a),  premenovať  potom odseky b), c) a d) ako  odseky a),

b), c) v uvedenom poradí a doplniť  nový odsek d) s nasledu-

júcim znením: "d) spĺňa kritériá študijných výsledkov určené

dekanom fakulty po schválení v akademickom senáte fakulty."

 

     Tento môj návrh sleduje  podľa mňa dve základné princi-

piálne  veci. Prvá  vec je  rešpektovanie  autonómie a samo-

správnych práv a funkcií, ktoré fakulty a vysoké školy majú.

Dovoľte mi to demonštrovať  príkladom. Podmienky fakúlt mno-

hokrát i rovnakých alebo veľmi podobných na získanie prieme-

ru 1,5 alebo na získanie  nárokov  študenta na uchádzanie sa

o pôžičku  môžu  byť  odlišné a môžu byť  veľmi  špecifické.

O tom,  ako budú  zohľadnené tieto  podmienky, nie  je možné

rozhodnúť jednoduchým  kritériom  priemeru do 1,5, i keď  sa

na pohľad zdá toto kritérium čisté, ale predsa len by tu de-

kan fakulty a samosprávny orgán, t. j. akademický senát, ma-

li mať  právo vyjadriť sa k študijným  výsledkom a odporučiť

študentov, ktorí dosahujú podľa  ich kritérií dobré študijné

výsledky.

 

 

 

     Druhý  faktor, na  ktorý  chcem  upozorniť, je - poviem

konkrétny  príklad. Ako  vysokoškolský učiteľ  som neraz mal

študenta, ktorý  sa pohyboval v priemere, povedzme, 2 - 2,5,

ale  bol vynikajúci  praktik v  oblasti výpočtovej techniky,

exceloval v študentských vedeckých súťažiach v domácom i me-

dzinárodnom meradle. Bol by som  rád, keby sa takýto študent

mohol uchádzať o  pôžičku už napríklad aj z  toho dôvodu, že

takýto  študent, ktorý  napríklad pracuje  aj prakticky,  si

mnohokrát za svoje kupuje  alebo potrebuje kúpiť isté vzorky

alebo niečo, čo potrebuje, povedzme, k svojmu experimentu.

 

     Tým, že by sme  túto kompetenciu, ktorú navrhujem, dali

fakultám a ich  akademickým a samosprávnym  orgánom, tým  by

sme im  vytvorili priestor, aby takéto  veci, ktoré sú rela-

tívne bežné v živote fakúlt, zohľadnili.

 

     Môj druhý  návrh, ktorý s  týmto súvisí, znamená  potom

v § 11 vypustiť ods. 2 a v odseku 3 nahradiť  text  b) až d)

textom a) až c). To si treba všimnúť len ako technickú úpra-

vu,  ktorá  by  nasledovala  po  akceptovaní  prvého návrhu,

o ktorom som hovoril.

 

     Tretí návrh  je takýto. V § 13 nahradiť text v odseku 3

textom s nasledujúcim  znením: "Najvyššie poskytnutá pôžička

jednému študentovi na obdobie  jedného roka môže byť najviac

9-násobkom minimálnej mzdy, pričom  pôžička môže byť poskyt-

nutá na obdobie najviac šiestich rokov."

 

     V princípe sa nerozchádzame s pôvodným návrhom, iba sme

nahradili  absolútnu  cifru.  Navrhujem  nahradiť  absolútne

ohraničenie pôžičky stanovenej na 20 tisíc Sk v tomto zákone

viazaním výšky pôžičky na minimálnu mzdu na dobu 9 mesiacov,

čo je zhruba vysokoškolský výučbový  rok. Tento návrh je po-

dľa mňa  precíznejší z finančného  hľadiska a istým spôsobom

vlastne "odstreľuje" inflačné tendencie a iné, ktoré rešpek-

tuje do istej miery minimálna  mzda. Tým by sa prenášali cez

väzbu, cez túto minimálnu mzdu  aj do pôžičky, ktorú by dos-

tával vysokoškolský študent.

 

     Prosím o podporu týchto návrhov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Švec. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     poslankyne a poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  sa pripojil k predchádzajúcim reč-

níkom a vyzdvihol iniciatívu  ministerstva školstva pri prí-

prave zákona,  ktorý legislatívne upravuje  udeľovanie pôži-

čiek študentom slovenských vysokých  škôl a takýmto spôsobom

podporuje tých študentov, ktorí túto podporu skutočne potre-

bujú.

 

     Účelom môjho vystúpenia je  pokúsiť sa upraviť niektoré

znenia  paragrafov tohto  dobrého zákona,  ktoré by  určitým

spôsobom  skvalitnili  postup  pri  rozhodovaní  o udeľovaní

pôžičiek a viac by zohľadňovali  úlohu vysokých škôl v tomto

procese. Nebudem zdržovať  ctenú snemovňu širším vysvetľova-

ním, ale  uviedol by som konkrétne  pozmeňujúce návrhy a ich

zdôvodnenie.

 

     Môj pozmeňujúci  návrh sa týka § 3 pod názvom Rada fon-

du, kde by som si dovolil navrhnúť v odseku 2 vypustiť bodku

a vetu  doplniť  "z radov vedecko-pedagogických  pracovníkov

vysokých  škôl". Zdôvodnenie  môjho návrhu  je takéto:  Rada

fondu podľa § 4 predmetného  návrhu  rozhoduje o poskytovaní

pôžičiek  vysokoškolským študentom.  Avšak okrem  sociálnych

kritérií a zdravotných kritérií rada fondu bude pravdepodob-

ne zohľadňovať i niektoré  ďalšie kritériá,  ktoré sa týkajú

náročnosti štúdia na financovanie, ktoré sa týkajú napríklad

málo zastúpených skupín  obyvateľstva na vysokoškolskom štú-

diu a podobne.  Keďže  podmienky  štúdia  najlepšie  poznajú

vedecko-pedagogickí pracovníci  vysokých škôl, môj  návrh je

logický v tom, že táto  rada, vychádzajúc z vlastných skúse-

ností, by  bola najkompetentnejšia pri  rozhodovaní o redis-

tribúcii finančných prostriedkov na jednotlivé fakulty.

 

     Tento dôvod je logický z toho, že Študentská rada vyso-

kých škôl  Slovenskej republiky bude,  samozrejme, delegovať

zástupcov vysokých škôl z radov  študentov do tejto komisie,

takže vyváženosť  rady fondu by takýmto  spôsobom bola adek-

vátna.

 

     V § 11 sa uvádzajú  podmienky na udelenie alebo poskyt-

nutie štipendia. Všimnime si, keďže  ide v prvom rade o štu-

dentov s výborným prospechom, že z tohto procesu sú apriórne

vylúčení študenti  prvých ročníkov. Neviem,  či bolo úmyslom

predkladateľa návrhu zákona  vylúčiť poslucháčov prvého roč-

níka z poskytovania týchto štipendií, je to možné, má to ur-

čitú logiku, ale v tom prípade by takáto skutočnosť mala byť

vyjadrená aj príslušnou legislatívnou úpravou.

 

     Ak  berieme do  úvahy záujem  predkladateľa, ktorý pani

ministerka definovala, čo je cieľom tohto zákona a ním spra-

vovaného štipendia, tak si myslím, že otázka výborného pros-

pechu je  skutočne diskutabilná vzhľadom na  to, že práve tí

študenti, ktorí potrebujú takúto  pôžičku, môžu z nedostatku

finančných  prostriedkov mať  určité problémy  dosahovať tie

najlepšie študijné výsledky.

 

     Takže  popri  tých  argumentoch,  ktoré ctenej snemovni

predložil pán poslanec Harach, si  myslím, že i táto záleži-

tosť by sa mala brať do úvahy.

 

     Čiže môj pozmeňujúci návrh znie (to je druhý pozmeňujú-

ci návrh): Z § 11 vypustiť ods. a) a následné odseky prezna-

čiť.

 

     Ak by tento návrh neprešiel, potom podávam ďalší pozme-

ňujúci návrh, a síce  v § 11 ods. 2 zmeniť číslo priemerného

prospechu z 1,5 na 2,0  a v nadväznosti na zmenu § 11 ods. 2

zmeniť dikciu § 11 ods. 1  v zmysle nahradenia slova "výbor-

ným" slovom "primeraným".

 

     Dámy a  páni, ak podporíte  tento návrh, myslím  si, že

spoločne vyjdeme v ústrety  slovenským vysokým  školám a ich

študentom a príslušný zákon bude možné uplatniť v plnej mie-

re tak, ako si tento zákon predkladateľ zdôvodnil.

 

     Ďakujem  pekne za  vašu pozornosť  a pozmeňujúce návrhy

v písomnej forme predkladám.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     vzhľadom na vystúpenia mojich predrečníkov, moje vystú-

penie môže byť o to kratšie. Chcel by som zvýrazniť dve kľú-

čové alebo základné myšlienky, resp. tri.

 

     Prvá sa  týka programového vyhlásenia  vlády, ktoré nám

sľúbilo, že v nadväznosti  na zavedenie  systému pôžičiek sa

zavedie školné na vysokých školách. To hovorí program vlády,

hoci je  pravda, že vláda  od tohto  zámeru v tomto volebnom

období ustúpila. Treba ale povedať,  že to, čo teraz robíme,

je vlastne príprava, aby sme  mohli povedať, veď už máte, už

to  nebude také  diskriminujúce, zavedieme  školné, lebo  je

možné uhradiť  si to z niečoho  iného. To,  že vlastne istým

spôsobom uväzujeme mladému človeku  na nohy guľu, pretože ak

si požičia za päťročné štúdium 100 000 korún, potom príde do

praxe a začne  pracovať za  priemerný či podpriemerný  plat,

pretože štartovať musí, tak je otázka, z čoho si vlastne za-

bezpečí svoju základnú životnú obživu, to znamená založí ro-

dinu, zabezpečí  bývanie atď.  Vieme, aké  sú to  náklady, a

plus mu  ešte pridáme takúto  záťaž, ktorú tu  má. To je  na

diskusiu.

 

     Viem, že v mnohých krajinách to takýmto spôsobom fungu-

je, ale chcem  tu predložiť návrh, ktorý by  tomu predsa len

dal istú logiku, aby sme  tomuto študentovi, ak bude v škole

dosahovať  skutočne veľmi  dobré výsledky, alebo  navrhujeme

vynikajúce výsledky, aby mu mohla byť časť z tej pôžičky na-

ozaj  odpustená.  Vtedy to má  logiku. Ak som v škole, nemám

dostatok prostriedkov na zabezpečenie ubytovania a stravova-

nia, teda  toho všetkého, čo so  štúdiom súvisí, mám možnosť

si  zabezpečiť to  pôžičkou,  pretože,  povedzme, mám  na to

najmä sociálne dôvody atď.

 

     Vieme, že ceny  štúdia  vzrastajú, teda myslím  všetké-

ho, čo so  štúdiom  súvisí, ale ak sa  budem v škole snažiť,

viem, že  vlastne si môžem svojimi  výsledkami získať to, že

mi tie  prostriedky štát odpustí  a v rámci  kolobehu peňazí

ich jednoducho uhradí za mňa. Bol by to stimul pre toho štu-

denta,  aby sa  naozaj usiloval o dobré  študijné  výsledky,

resp. výborné  študijné výsledky, pretože mala  by to byť tá

skupina  študentov, ktorá  naozaj prejaví  konkrétne úsilie.

Vtedy  tá stavba,    filozofia  dostane trošku  inú logiku

a myslím si, že takto by sme mali postupovať.

 

     To, čo navrhol kolega  Harach, smeruje týmto smerom, že

na jednej strane dekan, teda fakulta po prerokovaní v senáte

si stanoví kritériá na priznanie pôžičky zo  študijného hľa-

diska. Sú tam  zvýraznené - v tom zákone - sociálne  dôvody,

ktoré sú až v písmene d), ale podľa môjho názoru by mali byť

možno  aj v písmene a). Nie je to  nakoniec dôležité, v akom

sú poradí, ale pre mňa je rozhodujúce, aby tam boli. Sú tam,

ale mali by  sme to dotvoriť tým tretím,  čo chcem navrhnúť,

teda možnosťou odpustenia časti pôžičky.

 

     Chcem teda predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo

17 poslancov tohto parlamentu, ktorý znie nasledovne.

 

     Vkladá sa  nový § 14, ostatné  paragrafy sa prečíslujú.

§ 14 Odpustenie  pôžičky - to  je  nadpis paragrafu - a text

paragrafu znie takto: "Ak  dlžník dosahuje počas celého štú-

dia vynikajúce študijné výsledky do priemeru známok určených

dekanom fakulty, po schválení v akademickom  senáte  fakulty

sa mu odpustí 50 % pôžičky."

 

     Zdôvodnenie: Cieľom  predloženého  návrhu je stimulovať

študentov k dosahovaniu  vynikajúcich  študijných  výsledkov

(výrazne lepších, ako sú  kritériá na priznanie  pôžičky) aj

odpustením  polovice pôžičky.  Kritérium by  malo byť  známe

študentovi počas celého štúdia  na vysokej škole, aby vedel,

aký stimul preňho v tom  konkrétnom štvor- či päť-, či šesť-

ročnom období je.

 

     Odovzdávam  tento pozmeňujúci  návrh pani spravodajkyni

a vás prosím o jeho podporu. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, tým sa vyčerpali v zozname

všetci rečníci. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú. Chce k rozprave  zaujať stanovisko pani ministerka

Slavkovská?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     iba stručne by som zhrnula, pretože všetky pripomienky,

ktoré tu  odzneli, mali spoločného  menovateľa, takže dá  sa

k nim aj spoločne vyjadriť.

 

     Všetky pripomienky sa dajú brať z hľadiska toho, že bo-

li veľmi populistické, určené smerom k verejnosti. Vláda dá-

va  toľko, koľko  môže dávať.  Samozrejme, že  by bolo veľmi

pekné, keby sme mohli  dať pôžičku každému študentovi, ktorý

o túto pôžičku požiada. Bolo by veľmi pekné, keby  sme mohli

stimulovať študenta aj tým, že  mu odpustíme 50 % alebo celú

pôžičku, ak bude dosahovať prospech 1,0. Bolo by veľmi pekné

dávať pôžičky  študentom do priemeru 2,0 atď. To všetko však

môžu byť následné kroky. Zatiaľ vláda má toľko peňazí, koľko

má.  Náš rozpočet  bol správny.  Pri rozdeľovaní  finančných

prostriedkov na pôžičky sme  vyčerpávali v dvoch predchádza-

júcich rokoch pôžičky na 97 %. Čiže odhad 100 miliónov korún

na jeden  rok bol, dá sa  povedať, presne vypočítaný. Všetky

návrhy, ktoré  tu odzneli, by  si vyžiadali ďalšie  finančné

zdroje, ktoré, žiaľ, teraz  nemáme, takže ich nemôžeme usku-

točniť.

 

     A k samostatnej otázke, ktorú  predniesol  pán poslanec

Harach, či  počíta tento zákon aj s kreditným  systémom. Za-

tiaľ nepočíta,  pretože kreditný systém  nie je zatiaľ  vše-

obecne platný.  Zatiaľ je všeobecne  platné iba známkovanie,

čiže iba  tento známkový systém  berieme do úvahy.  Ak by sa

kreditný systém ustálil ako  všeobecne platný pre všetky vy-

soké školy, potom môže prísť k takejto zmene.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani ministerke Slavkovskej.

 

     Žiada si  záverečné slovo pani  spoločná spravodajkyňa?

Nie. Pani spoločná spravodajkyňa,  môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najprv k hlasovaniu o návrhoch  zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Prosím vás,  pani spoločná spravodajkyňa,  aby ste uvá-

dzali hlasovanie.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci, tak  ako som povedala v úvode,

navrhujem spoločne  hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 a tieto  body

gestorský výbor odporúča schváliť.

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa a vzápätí  hlasujme. Je  návrh,

aby sa o bodoch 1, 2 a 3 spoločnej správy  hlasovalo spoloč-

ne s odporúčaním schváliť ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  body 1, 2 a 3  spoločnej  správy  boli

prijaté.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Bod 4 spoločnej správy odporúča gestorský výbor takisto

schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

4 spoločnej správy s návrhom schváliť ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme schválili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Keďže prešiel bod 4 spoločnej  správy, o bode 5 je bez-

predmetné hlasovať. Týmto sme  ukončili hlasovanie o spoloč-

nej správe.

 

     Prikročili  by  sme k hlasovaniu o pozmeňujúcich  návr-

hoch, ktoré vzišli z rozpravy.

 

     Ako prvý  vystúpil v rozprave pán  poslanec  Gaľa a mal

dva návrhy. Treba o nich hlasovať osobitne? Navrhujem o nich

hlasovať spoločne.

 

     V § 10 ods. 1 návrhu  zákona odporúča alebo navrhuje za

slovami "rada  fondu" vložiť  slová "a schvaľuje" a vypustiť

slová "predkladá ich ministrovi na schválenie".

 

     V § 10 ods. 2 je to  obdobné. V prvej vete  navrhuje za

slovami "na  základe výsledkov hospodárenia  fondu môže rada

fondu" vypustiť  slová "predložiť ministrovi  na schválenie"

a nahradiť len slovom "schváliť".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o dvoch po-

zmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Gaľa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že dva  pozmeňujúce návrhy  pána poslanca

Gaľu neboli schválené.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako druhý vystúpil v rozprave  pán poslanec Harach. Na-

vrhujem a myslím si, že  by bolo  správne  hlasovať o každom

návrhu  osobitne, pretože  ak sa  neschváli prvý pozmeňujúci

návrh, tak o druhom je hlasovanie bezpredmetné.

 

     V  prvom  pozmeňujúcom  návrhu  pán  poslanec  navrhuje

v § 11 ods. 1 vypustiť text označený písmenom a), premenovať

odseky b), c), d) ako a), b), c) v uvedenom poradí a doplniť

nový odsek d) s nasledujúcim znením: "Spĺňa kritériá študij-

ných výsledkov určené dekanom  fakulty po schválení v akade-

mickom senáte fakulty."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Haracha nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     O druhom návrhu je hlasovanie bezpredmetné.

 

     V treťom  návrhu v § 13 pán poslanec  navrhuje nahradiť

text v  odseku 3 textom tohto  znenia: "Najvyššie poskytnutá

pôžička jednému študentovi na  obdobie jedného roka môže byť

najviac 9-násobkom minimálnej mzdy,  pričom pôžička môže byť

poskytnutá na obdobie najviac 6 rokov."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Haracha.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Haracha nebol prijatý.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ďalším v rozprave, kto  navrhol pozmeňujúce návrhy, bol

pán poslanec Švec. Má štyri pozmeňujúce návrhy. O každom bu-

deme hlasovať osobitne.

 

     V prvom  pozmeňujúcom  návrhu  navrhuje v § 3 ods. 2 na

konci  vety vypustiť  bodku a vetu  doplniť  znením "z radov

vedecko-pedagogických pracovníkov vysokých škôl".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Šveca sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     V druhom  návrhu pán poslanec odporúča  vypustiť v § 11

odsek a).

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 64 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Šveca sme neprijali.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     V treťom  návrhu  v § 11 ods. 2 pán  poslanec  navrhuje

zmeniť číslo  priemerného  prospechu z priemerného prospechu

1,5 na 2 stupne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Šveca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Šveca nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán poslanec, keďže neprešiel tretí návrh, o štvrtom je

bezpredmetné hlasovať. Ďakujem.

 

 

     Ako posledný  vystúpil v rozprave pán poslanec Ftáčnik,

ktorý  navrhuje nový § 14, ktorý by znel: "Odpustenie pôžič-

ky. Ak  dlžník dosahuje počas celého  štúdia vynikajúce štu-

dijné výsledky do priemeru známok určených  dekanom fakulty,

po schválení v akademickom senáte fakulty sa mu odpustí 50 %

pôžičky."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predsedajúci, vyčerpali  sme všetky pozmeňujúce ná-

vrhy.

 

     Keďže  som  bola  poverená  gestorským  výborom predlo-

žiť návrh podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo

50/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, predkladám

návrh, že by sme  mali prikročiť k tretiemu čítaniu a k hla-

sovaniu o zákone ako celku tento istý deň.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Dávam o tomto  návrhu  spoločnej spravodajkyne

hlasovať. Prosím, prezentujme sa  a vzápätí hlasujme, že sú-

hlasíme s tým, aby sa prešlo k tretiemu čítaniu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že súhlasíme s postúpením tohto návrhu zá-

kona do tretieho čítania.

 

     Pristúpime k tretiemu  čítaniu o vládnom  návrhu zákona

o Študentskom pôžičkovom fonde. Otváram rozpravu o tomto bo-

de programu.

 

     V rámci rozpravy je možné podať návrhy podľa § 85 záko-

na o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu

legislatívno-technických  alebo jazykových  chýb. Keďže nie,

vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Teraz  môžeme  pristúpiť k hlasovaniu o vládnom  návrhu

zákona ako celku. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

Hlasujeme o návrhu tohto zákona ako celku v treťom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o Študentskom pôžičkovom fonde.

 

     Ďakujem  vám, pani  ministerka, aj  vám, pani  spoločná

spravodajkyňa, za spoluprácu. (Potlesk.)

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Aj ja všetkým ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokračujeme  dvadsiatym  šiestym  bodom  programu, a to

druhým čítaním o

 

     vládnom  návrhu zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila

a Metoda v Trnave.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 644 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač číslo 644a.

 

     Vládny návrh  zákona odôvodní ministerka  školstva Slo-

venskej republiky pani Eva Slavkovská.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám vám na prerokovanie  návrh zákona o zriadení

Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.  Univerzita  svojím

vzdelávaco-výchovným a vedeckovýskumným  programom môže pri-

spieť k rozvoju vzdelanosti našej spoločnosti.

 

     Univerzita bude v zmysle  akademických slobôd slobodne,

prísne kriticky, ale aj  zodpovedne rozvíjať tie idey, ktoré

podporujú  ľudskú dôstojnosť,  ochranu a rozvoj  slovenského

národného spoločenstva i všetkých  občanov Slovenskej repub-

liky. Svojím  výchovno-vzdelávacím  pôsobením a vedeckým vý-

skumom bude prinášať úžitok nielen Trnavskému  kraju, ale aj

spoločenským potrebám  celého  Slovenska a širšej kooperácii

v medzinárodnom meradle.

 

     Na univerzite sa navrhuje  zriadenie troch fakúlt, a to

filozofickej fakulty, fakulty masmediálnej komunikácie a fa-

kulty prírodných vied. Splnomocnenec vlády Slovenskej repub-

liky  na  zriadenie  Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

predložil na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pro-

jekt tejto novej vysokej školy. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pokoj, vážené kolegyne.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Projekt uvádza  študijné odbory na  jednotlivých fakul-

tách, profily a uplatnenie  absolventov, predpokladané počty

študentov  a  pedagogických  pracovníkov,  potrebné finančné

prostriedky.

 

     V predloženom projekte univerzity sa uvažuje s prijatím

220 študentov na  štúdium v tomto  školskom roku.  Na zabez-

pečenie  výučby  v školskom  roku 1997/1998 bude  potrebných

50 pedagogických  pracovníkov, 5 vedeckých  pracovníkov a 20

technických a administratívnych pracovníkov.

 

 

     Potrebné  finančné  prostriedky  na rok 1997 budú novo-

vzniknutej  vysokej  škole  pridelené  z kapitoly Všeobecnej

pokladničnej správy vo výške 60 mil. korún.

 

     Znenie navrhovaného  zákona  je v súlade s Ústavou Slo-

venskej republiky a tiež so zákonom číslo 172/1990 Zb. o vy-

sokých školách v znení neskorších predpisov. Nie je v rozpo-

re s medzinárodnými  zmluvami a  inými  medzinárodnými doku-

mentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

 

     Návrh na zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Tr-

nave bol predložený na  vyjadrenie Akreditačnej komisii, po-

radnému orgánu vlády. Odporúčania Akreditačnej komisie týka-

júce sa redukcie počtu  študijných odborov a niektorých chý-

bajúcich údajov  boli akceptované a následne  zapracované do

projektu univerzity. Akreditačná komisia vo svojom stanovis-

ku odporučila zriadenie novej vysokej školy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  ministerke  Slavkovskej  za  odôvodnenie

vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto urče-

né pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi  Jozefovi  Tarčákovi a prosím ho, aby  podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku  informoval  Národnú

radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-

kona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výbo-

rov  Národnej  rady  o prerokovaní  vládneho  návrhu  zákona

o zriadení  Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vo výbo-

roch, ktorú máte ako tlač 644, spoločnú správu máte pred se-

bou ako tlač 644a.

 

     Nebudem ju čítať, ale dovolím si upozorniť na chybičku,

ktorá sa stala zrejme pri prepisovaní. V časti III pod bodom

3 sa konštatuje,  že gestorský výbor  odporúča prijať termín

účinnosti 15. 7. 1997, čo nie je pravda. Gestorský výbor od-

porúča, aby dňom účinnosti tohto  zákona bol 1. august 1997.

Keby ste si  potom opravili v časti III,  kde Výbor Národnej

rady pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti na-

vrhuje, aby tento deň bol 15. 7., že gestorský výbor neodpo-

rúča prijať tento termín. Odporúča 1. august.

 

     Ďalej si dovolím informovať, že gestorský výbor navrhu-

je v zmysle  pripomienok 1 a 2, aby  Národná rada prijala na

schválenie celý návrh. Odporúčam, aby sa o týchto pripomien-

kach  hlasovalo spoločne.  Ďalej ma  výbor poveril,  aby som

v zmysle uznesenia Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport z 18. júna 1997 predložil Národnej rade Slo-

venskej  republiky  návrh, aby sa  postupovalo v zmysle § 83

ods. 2, § 84 ods. 2 a §  86, t. j. aby sme prikročili k tre-

tiemu čítaniu a k hlasovaniu o zákone ako  celku  ešte dnes,

a to za  podmienky, že toto podľa  § 84 ods. 2  Národná rada

bez rozpravy odsúhlasí.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Tarčákovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som zoz-

nam rečníkov písomne prihlásených  do rozpravy. Je tu zazna-

menaný pán poslanec Július Brocka z KDH.

 

     Prosím, máte slovo.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     investície  do  vzdelania  z hľadiska  zamestnanosti sú

veľmi dobrou  investíciou. Najväčšie problémy  na trhu práce

majú ľudia bez vzdelania alebo s nízkym vzdelaním. A naopak,

najmenšou klientelou alebo tými,  ktorí majú najmenšie prob-

lémy,    práve  uchádzači  o  zamestnanie s vysokoškolským

vzdelaním. Preto je chvályhodné, ak podporujeme rozvoj vyso-

kého  školstva a zvyšujeme možnosti  mladých  ľudí  študovať

a pripravovať  sa na  budúce povolanie  na vysokých školách.

V tomto sa  asi všetci  zhodneme.  Problém je však v tom, že

predložený návrh zákona o zriadení novej univerzity nesmeru-

je k uvedenému  cieľu, alebo ak,  tak veľmi neefektívne. Po-

súďte sami.

 

     Navrhovaná  univerzita má  na tento  rok vyčlenených 81

miliónov korún. Pani ministerka hovorila o tom, že sa uvažu-

je prijať  tento rok 220 študentov. Jestvujúca Trnavská uni-

verzita  má dnes  viac ako  desaťkrát toľko  študentov a jej

rozpočet  na tento  rok je 45 miliónov Sk. Poviete si, že je

to logické, lebo nová vysoká škola  potrebuje nové priestory

a náklady sú preto vyššie. Lenže pre vytváranú univerzitu sú

vyčlenené podstatne  vyššie  prostriedky nielen v prvom roku

jej  existencie, ale aj v nasledujúcich. V roku 1998 sa uva-

žuje  s 95 miliónmi, v  roku 1999 so 100 miliónmi a  v  roku

2000 so 112 miliónmi, čiže za  štyri roky je to 400 miliónov

korún. Trnavská  univerzita má na celý  rok menej peňazí ako

vládna na  jeden kvartál. Medzi  nimi je vôbec  ten základný

rozdiel, že kým Trnavská  univerzita má všetko okrem peňazí,

tá vládou navrhovaná nemá nič, iba peniaze.

 

     Dámy a páni, ak by  boli zámery vlády úprimné a čestné,

dala by  viac peňazí jestvujúcim  univerzitám, ktoré zápasia

o prežitie. Vy, pani ministerka, ste v marci tohto roku sama

uviedli, že vysokým školám  na bezproblémovú prevádzku chýba

viac ako 2 mld. korún.

 

     Vrátim sa ešte k Trnavskej univerzite. Záujem o štúdium

na jej fakultách je veľký, na niektoré odbory 10- až 15-krát

vyšší, ako môžu uspokojiť. Trnavskí študenti aj z priestoro-

vých  dôvodov  platia  za  ubytovanie v priemere o 400 korún

viac ako napríklad študenti v Bratislave.

 

     A ako  je to s priestorovým  vybavením navrhovanej uni-

verzity? Krajské mesto Trnava  sa ešte nevysporiadalo s úlo-

hami nového územnosprávneho členenia.  Mesto nemá budovu na-

príklad pre Krajský colný úrad. Bude pravdepodobne v Senici.

A aj preto jednou z uvažovaných  alternatív sídla univerzity

má byť dvojpodlažná budova  bývalého obchodu s nábytkom. Ten

obchod sa  skôr hodí na  predajňu  automobilov. Dámy a páni,

pripadá mi to, ako keby  ste chceli svoju obývačku presťaho-

vať do garáže.

 

      A  teraz poznámka  k obnove  duchovných a kresťanských

hodnôt, čo je podľa dôvodovej správy hlavný dôvod na založe-

nie tejto univerzity.

 

     Vážená pani ministerka, ale aj vláda, neskrývajte sa za

silné a takéto  vážne slová. Vo  sfére duchovných a kresťan-

ských hodnôt  sa nechajte pokojne viesť  tými, ktorí majú na

to kvalifikáciu i kompetenciu - Konferencia biskupov Sloven-

ska. S nimi spolupracujte na vytváraní kresťanskej univerzi-

ty. Viem veľmi dobre, prečo  nereagujete na ich návrhy, lebo

o takú univerzitu  vám v skutočnosti nejde.  Vašim slovám už

občania neveria, lebo sú  falošné. Naposledy mali možnosť sa

o tom presvedčiť aj pri  zmarenom referende. Nepoužívate reč

na dorozumievanie, ale na  klamanie a podvádzanie. Preto vás

vyzývam,  aby ste  nezneužívali  meno sv. Cyrila a Metoda na

svoje nečestné zámery likvidovať jestvujúcu Trnavskú univer-

zitu. (Potlesk.)

 

     Dámy a páni, mám jeden pozmeňujúci návrh. Keď ho podpo-

ríte, budem hlasovať za vládny  návrh zákona o zriadení ďal-

šej univerzity v Trnave. V celom  zákone  navrhujem nahradiť

slová "sv. Cyrila a Metoda" slovami "Vladimíra Mečiara". Bu-

de to jasné, čitateľné, ale najmä pravdivé. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Tým sa vyčerpal zoznam písomne zapísaných reč-

níkov. Prostredníctvom  našej elektroniky sa  prihlásili pán

poslanec Mikloško, pán poslanec Harach a pán poslanec Švec.

 

     Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pani ministerka  ako historička mi  iste nebude zazlie-

vať, ak  pripomeniem jednu epizódu zo  začiatku novej éry po

roku 1948,  akým spôsobom sa vtedy  mocní tohto sveta chceli

zmocniť myšlienky sv. Cyrila a Metoda.

 

     Po  februárových  udalostiach  v  roku 1948 sa  stretla

v Karlových  Varoch skupina  týchto ľudí:  Andrej Januarevič

Višivskij,  predstavitelia  vlády  Antonín Zápotocký, súdruh

Nejedlý a  súdruh Kopecký. Na tejto  schôdzi v Karlových Va-

roch sa rozhodlo, ako  postupovať v nových pomeroch - mám na

mysli  po februári 1948 - v boji  proti  cirkvi. Hlavné body

tohto programu boli obmedziť  činnosť biskupov, izolovať ich

od  kléra, obmedziť  vplyv Vatikánu,  uviesť znovu Katolícku

akciu - toto si  zapamätajme, lebo je to dôležité -, zaviesť

úrad pre  cirkevné záležitosti, podporovať  kňazov, ktorí si

dávajú a plnia socialistické záväzky, a katolícku cirkev po-

stupne premieňať na cirkev národnú, zasiahnuť do katolíckych

ustanovizní, do tlače a odstraňovať horlivých kňazov.

 

     Čo znamenala Katolícka akcia, vám hneď poviem. 10. júna

1949 sa konala ustanovujúca  schôdza tejto Katolíckej akcie.

17. júna 1949 zasadal výbor Katolíckej akcie, na ktorom zvo-

lili 15-členné  predsedníctvo  a toto  predsedníctvo navrhlo

vytvoriť krajské a okresné  výbory a sekretariáty a usporia-

dať púte  na Devín, Velehrad a Sázavu v zmysle cyrilo-metod-

skej  tradície. To  bolo 17. júna 1949. 19. júna 1949, o dva

dni,  sa tam,  kde to  bolo možné,  čítal obežník  biskupov.

V ňom sa  zakazovala kňazom a veriacim  účasť na novej Kato-

líckej akcii a 20. júna 1949 vydala Kongregácia svätého Ofi-

cia dekrét,  ktorým bola nová  Katolícka akcia vyhlásená  za

schizmatickú a všetci jej členovia boli exkomunikovaní.

 

     Každá totalitná moc,  každý autoritatívny režim využíva

staré posvätné  symboly na to,  aby im dal  nový obsah. Toto

bol  prvý zámer  komunistickej moci,  využiť svätého  Cyrila

a Metoda na to, aby vytvorili z katolíckej cirkvi, ktorá bo-

la podriadená Rímu, národnú cirkev.

 

     Dnes sledujeme veľmi zvláštny  jav. Akási  skupina ľudí

na čele s istým pánom  profesorom Brillom  sa snaží vytvoriť

v Trnave,  ktorá je  ešte zo 17. storočia  historicky  spätá

s  názvom Trnavská univerzita - jezuitská univerzita -, a  v

tejto Trnave,  ktorá nemá nič  spoločné ani historicky,  ani

symbolicky  so sv. Cyrilom a  Metodom, v  tejto Trnave  chcú

zrazu zakotviť  Univerzitu sv. Cyrila a  Metoda. Až priveľmi

to pripomína  znovuzneužitie tejto myšlienky na  to, aby sme

jednoducho vrazili klin do cirkvi, vrazili klin medzi veria-

cich.

 

     V roku 1992 vznikla Trnavská univerzita, a čo je rozho-

dujúce, povedal som  to už minule, prihlásila  sa k nej a do

dnešného dňa sa k nej hlási rehoľa jezuitov. Rehoľa jezuitov

sa k nej hlási takým  spôsobom, že povedali, ak vznikne táto

takzvaná  kresťanská  Univerzita sv. Cyrila a Metoda a zlúči

sa s Trnavskou univerzitou,  jednoducho opustia túto univer-

zitu a odídu. Toto je odkaz jezuitov pre novovznikajúcu uni-

verzitu, ak by sa mali zlúčiť.

 

     Iste  ste  si  všimli  v dnešných  novinách,  že  včera

navštívili predstavitelia biskupov pána predsedu vlády a pán

kardinál povedal: "My s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda  ne-

máme nič spoločné,  a preto sa k nej  ani nevyjadrujeme." To

bolo  nakoniec hlasovaním  potvrdené všetkými  biskupmi, keď

povedali, že biskupi majú záujem o katolícku univerzitu, ale

v Košiciach. Biskupi včera znovu  povedali: "My s touto Uni-

verzitou sv. Cyrila a Metoda nemáme nič spoločné."

 

     Ale pozrime sa, ako kresťansky  táto univerzita vzniká.

Pani ministerka, už vo výbore som vás upozornil, že inštitút

sv. Alojza, to znamená jezuiti, dostali akreditáciu už v de-

cembri minulého roku, ale do dnešného dňa ju nedostali. Upo-

zornil som  vás, že je tam  zámer a tento zámer  potvrdil aj

jezuitský kňaz docent Čontoš, že ak sa jezuiti pripoja k no-

vej  Univerzite sv.  Cyrila a  Metoda, dostanú  akreditáciu,

a ak nie, nedostanú ju. Povedali  ste, že o tom nič neviete.

Potom som  vystúpil znovu a vy  ste vtedy, naopak, vyjadrili

počudovanie nad tým, ako  to, že akreditáciu ešte nedostali.

Potom som vystúpil  v parlamente a vy ste  na to odpovedali,

že  ste to  riešili tak,  aby sa  k tomu vyjadrila Biskupská

konferencia.  Hoci, prepáčte,  Biskupská konferencia  k tomu

nemá čo povedať, pretože jezuitská rehoľa nepatrí Biskupskej

konferencii. To,  dúfam, viete. Samozrejme, preťahovali  ste

čas. Ale Biskupská konferencia sa k tomu hneď vyjadrila, oz-

námili  vám, že  uznávajú akreditáciu  inštitútu sv. Alojza,

teda jezuitov  v Trnave, a  napriek tomu ste  im do dnešného

dňa nedali akreditáciu.

 

     Prosím vás, hovorte pravdu  a nezavádzajte nás, pretože

takto  to stojí,  ako to  povedal pán  profesor  Brilla: "Ak

vstúpite do Univerzity sv. Cyrila a Metoda, dostanete  akre-

ditáciu, ak  nie, tak ju nedostanete."  Prosím, aké kresťan-

stvo. Ale nielen to.

 

     V Ružomberku  existuje Katecheticko-pedagogická fakulta

sv. Ondreja. Znovu, mám tu list, ktorý poslal predseda sená-

tu Eduard Kombala profesorovi Šoltésovi, rektorovi Trnavskej

univerzity. V tomto liste, iste  ho dobre poznáte, ale môžem

vám ho spokojne nechať, sa píše: "Dekan Katecheticko-pedago-

gickej  fakulty sv. Ondreja  oboznámil  senát so stanoviskom

Akreditačnej komisie" - lebo ide o to isté, akreditovať túto

fakultu - "štátneho  tajomníka a riaditeľa  odboru  vysokých

škôl ministerstva  školstva. Z informácie  dekana vyplynulo,

že ministerstvo školstva zaujíma  negatívne stanovisko k ak-

reditovaniu jednotlivých  odborov a k uznaniu  Katecheticko-

-pedagogickej  fakulty  ako  celku,  pokiaľ  chce zotrvať vo

zväzku s Trnavskou univerzitou. V opačnom prípade, ak by Ka-

techeticko-pedagogická fakulta prejavila záujem o začlenenie

do Žilinskej univerzity, nemá  ministerstvo školstva ani Ak-

reditačná komisia námietky."

 

     Skutočne som taký dojatý  kresťanstvom a postupom mini-

sterstva  školstva, ktoré  takýmto spôsobom  vydiera v tejto

chvíli    dve fakulty, aby odpadli - jezuitskú a ružomber-

skú -, že ak odskočia od Trnavskej univerzity, tak ich uzna-

jú, a ak neodskočia, tak ich neuznajú. Nuž, je to naozaj za-

čiatok hodný tých najväčších svätcov, akých máme, sv. Cyrila

a Metoda.

 

     Pán profesor Brilla sa v súkromných rozhovoroch netajil

tým, že konečný dôsledok má byť zlúčenie. Ale veď logika ve-

ci to  aj hovorí.  Prosím vás, v Trnave majú byť  dve vysoké

školy, dve  univerzity a každá  má mať pedagogickú  fakultu.

Ešte som nepočul, aby také niečo existovalo. Je úplne jasné,

že konečný cieľ bude zlúčenie.

 

     Vážení prítomní,  ak som na začiatku  hovoril o použití

symbolov a svätcov Cyrila a Metoda  na rozbitie biskupov, na

rozbitie cirkvi, nemôžem si pomôcť, ale presne to isté cítim

teraz. Rovnako  presne sa má  táto univerzita použiť  na to,

aby sa rozbila, aby sa postavili proti sebe časti veriacich,

aby  sa  postavila  rehoľa  proti  biskupom  a podobne každý

s každým.

 

     Pozrite  sa,  Trnavská  univerzita  v Trnave má  jediná

opodstatnený názov, to je  Trnavská univerzita. Už som pove-

dal, že  pochádza zo 17. storočia. To, že dnes vzniká Žilin-

ská, Prešovská, Trenčianska univerzita,  to je pekné. Ale to

všetko je len napodobnenina  tejto slávnej, kedysi stredoeu-

rópskej univerzity. Ak aj urobíte  to, že prijmete tento zá-

kon, ak aj urobíte to, že zlúčite univerzity, pretože zatiaľ

máte na to dosť hlasov, ubezpečujem vás, že pri prvej príle-

žitosti sa dajú  veci do poriadku. Veci sa  dajú do poriadku

preto, lebo taká je historická pravda.

 

 

 

     Mrzí ma,  pani ministerka, že vám  ako historičke musím

hovoriť, že  Trnava  nemá nič  spoločné s Cyrilom a Metodom,

ale Trnava    spoločné s Trnavskou  univerzitou. A v tomto

duchu, či sa vám páči, alebo nepáči, veci sa dajú do poriad-

ku a v Trnave bude znovu - ak aj urobíte niečo iné - len Tr-

navská  univerzita.  Dúfam,  že  o tom  nepochybujete. Dúfam

a ubezpečujem vás,  že tak ako  sa sv. Cyril a Metod  nedali

nahovoriť na vytvorenie národnej  cirkvi v roku 1949, nedajú

sa nahovoriť  ani teraz na zneužitie  voči katolíckej cirkvi

a voči všetkému, čo tu existuje.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     musím zaujať určité stanovisko  k tomuto pokusu. Predo-

všetkým pokus... (Hlasy z pléna.)  Moment.  Hovorím to teraz

pri uzávierke, pred obedom  ako predsedajúci. Pokus porovná-

vať rok 1948... (Šum v rokovacej miestnosti.) Pokus porovná-

vať  rok 1948,  začiatok  studenej  vojny, s hlbokým mierom,

ktorý  je teraz, robiť  upozornenia  na totalitné režimy, je

jednoducho jedna nezodpovedná metóda.

 

     A navyše ešte jedno.  Vážení priatelia, kresťanov je tu

oveľa viac ako príslušníkov určitej politickej strany, ktorá

si myslí, že urobí z cirkvi pridruženú výrobu. Priatelia, to

sa nedá dosiahnuť.

 

     Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.  Po prestávke pokraču-

jeme v rozprave. Do 14.00 hodiny je prestávka. Medzitým budú

fungovať aj výbory.

 

     Priatelia, dostal som upozornenie z organizačného odbo-

ru, že od 14.00 hodiny je  záväzný iný program. V zmysle tr-

valého postupu je hodina otázok a odpovedí. Postup potom bu-

de už organizovaný podľa tohto,  to znamená, že ďalšie roko-

vanie o tomto bode bude neskôr.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa programu budeme pokračovať v 30. schôdzi Národnej

rady

 

     hodinou otázok.

 

     Chcem pripomenúť,  že v rokovaní o tomto  bode programu

budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Zo všetkých písomných otázok,  ktoré poslanci podali do

stredy do 12. 00 hodiny, určení overovatelia schôdze  vyžre-

bovali poradie otázok. Otázky sú  vyvesené  dolu na tabuli a

všetci ste sa s nimi  mohli zoznámiť. Chcem ešte pripomenúť,

že na  otázky  poslancov, ktorí  nie sú prítomní v rokovacej

miestnosti, sa nebude odpovedať.

 

     Na začiatku  ešte prosím predsedu  vlády pána Vladimíra

Mečiara, aby  určil, kto bude odpovedať  na otázky za neprí-

tomných členov vlády.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán  predseda  Národnej  rady,  za pani podpredsedníčku

vlády Tóthovú, podpredsedu vlády Kalmana a ministerku zahra-

ničných vecí Kramplovú bude  vystupovať pani ministerka Kel-

tošová. Za  pána ministra Hudeca  pán minister Javorský,  za

pána ministra  Česneka  minister  Mráz,  za ministrov Zlochu

a Jasovského pán  minister Baco a za ministra  Krajčiho  pán

minister Liščák.  Všetci  menovaní sú v zahraničí na služob-

ných cestách, a preto ich súčasne Národnej rade ospravedlňu-

jem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prvú otázku kladie predsedovi vlády pán poslanec Lauko.

Pýta sa:

 

     "Počas  poslednej návštevy  premiéra Ruska Černomyrdina

boli podpísané viaceré zmluvy.  Pán premiér, aké zmluvy boli

podpísané s Ruskou federáciou počas tejto poslednej návštevy

ruského premiéra?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dôležité je to, čo  rozumieme pod pojmom zmluvy. Prečí-

tam vám všetky dokumenty, ktoré boli podpísané počas návšte-

vy premiéra Černomyrdina.

 

     Je to Spoločné vyhlásenie predsedov vlád Ruskej federá-

cie a Slovenskej republiky o liberalizácii obchodu, ďalej je

to Dohoda  medzi vládou Slovenska a vládou  Ruskej federácie

o ochrane utajovaných skutočností,  Dohoda medzi vládou Slo-

venska a vládou Ruskej  federácie o vojensko-technickej spo-

lupráci, Dohoda  medzi vládou Slovenskej  republiky a vládou

Ruskej federácie o spolupráci  pri hraničných otázkach spolu

s tromi  vykonávacími protokolmi, a to Protokol o výmene ra-

tifikačných listín o zabránení dvojitého zdanenia, Reglement

práce medzivládnej komisie pre obchodnú, hospodársku, vedec-

ko-technickú a kultúrnu spoluprácu, Dohoda o spolupráci  me-

dzi  ministerstvom hospodárstva  a administráciou Volgograd-

skej oblasti, Dohoda o  spolupráci medzi ministerstvom škol-

stva  a Moskovskou  štátnu univerzitou,  Dohoda o  vytvorení

spoločného podniku SPP Aral Gasprom, Dohoda o dlhodobých do-

dávkach plynu do Slovenska a Dohoda o dodávkach zemného ply-

nu do západnej Európy cez územie Slovenskej republiky.

 

     To sú všetky doklady,  ktoré boli podpísané počas poby-

tu s tým, že niektoré majú medzipodnikovú platnosť, niektoré

medzivládnu.  Počet  podpísaných  dokumentov  a  počet zmlúv

predstavuje skutočne rozdielne čísla.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili ste, pán premiér?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Áno, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pýtam sa pána poslanca Lauka,  či mu stačí odpoveď pána

premiéra, alebo chce dať doplňujúce otázky.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Jednou z podpísaných zmlúv je aj Dohoda o založení spo-

ločného podniku Slovenský  plynárenský podnik Gasprom. Tento

podnik má zabezpečiť dovoz a tranzit plynu nad rámec dlhodo-

bých kontraktov a súčasných  technických  kapacít. Slovenský

plynárenský podnik je však schopný zabezpečiť zvýšené potre-

by  plynu  pre  Slovenskú  republiku  vlastnými silami. Niet

dôvodu, aby  sa o nové zisky  z nových dodávok  s niekým de-

lil. Slovenský plynárenský podnik je tiež schopný zabezpečiť

potreby  rastúceho  tranzitu  plynu  cez Slovenskú republiku

vlastnými silami. Vetva tranzitného plynovodu je pred dokon-

čením a Rusi na ňu nedali  ani cent. Tranzitné rúry vedú cez

Slovensko a nebudú po vstupe ruskej nohy do slovenského ply-

nárenského biznisu  ani o jeden  centimeter kratšie. Ani  tu

nie je dôvod deliť sa o budúce zisky.

 

     Pán premiér, moja otázka  je: "Prečo ste Rusom ustúpili

a pustili ste ich do slovenského  biznisu číslo jeden a ešte

k tomu za taký smiešny peniaz?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, vaša otázka je veľmi logická. Samozrejme,

že vieme zvyšovať prevoz kapacity prepravných zariadení. Ale

odkiaľ plyn zobrať? Iba ak z fazule. Všetky  náleziská sú na

území Ruskej federácie a bez  nich to akosi dosť dobre možné

nie je.

 

     Pokiaľ ide o investičnú  výstavbu, som rád, že hovoríte

o tom, čo všetko je možné urobiť v investičnej výstavbe. Ale

dovolím si vás upozorniť, že investičná výstavba bude smero-

vať  územím  Slovenska  po  trase,  ktorá  ide cez Poľsko do

východnej časti Nemecka. O  túto trasu v konkurenčnom zápase

bojovali Slovensko a Česká republika a Slovensko bolo úspeš-

né. Prečo považujete úspech Slovenska v získaní tendra a bu-

dúcich dodávok za neúspech? Myslím  si, že pán poslanec Duc-

ký, ktorý je súčasne generálnym riaditeľom plynu, by vám mo-

hol v priateľskej debate  pri káve vysvetliť základné otázky

fungovania plynárenských sústav a potom by sme nemali takéto

nedorozumenia v parlamente. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Druhú otázku  pánu premiérovi kladie  pán poslanec Hof-

bauer:

 

     "Aký je  stav prípravy začatia  činnosti Slovenskej le-

teckej spoločnosti v nadväznosti  na získanie leteckej tech-

niky a prípravu zriaďovania kancelárií vo svete?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Slovenská republika vykonala svoj tretí pokus o založe-

nie národného prepravcu. Je  ustanovená spoločnosť, o ktorej

sa predpokladá, že  bude predovšetkým obhospodarovať letecké

prostriedky, ktoré získame z deblokácií  pohľadávok v Ruskej

federácii. Počítame, že do októbra budú sprevádzkované mini-

málne tri lietadlá TU 154.  Pritom počítame s dodávkou IL 96

a, tuším, 86. Ďalej sa  počíta s dvoma  menšími  lietadlami,

ktoré  budú  tvoriť  základný  letecký  park nášho národného

prepravcu. Rovnako prebiehajú rokovania s medzinárodnými or-

ganizáciami o budúcich letových  trasách zo Slovenska. Pred-

pokladám,  že  tieto  začiatky,  pokiaľ  budú dobre komerčne

zvládnuté,  umožnia  prenájom  lietadiel  aj z iných  štátov

a rozšírenie  celkovej kapacity  v roku 1998 na  dvojnásobok

začiatku v roku 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Hofbauera, či mu stačí odpoveď.

Chcete sa ešte niečo opýtať, pán poslanec?

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Slovenská  letecká  spoločnosť  SLOVAIR  bola veľmi ne-

šťastne sprivatizovaná v roku 1991 vládou Jána  Čarnogurské-

ho. Prišlo  k roztriešteniu na 7 trpasličích  leteckých spo-

ločností, ktorých prevažná väčšina  buď zanikla, alebo živo-

rí. Ale čo bolo  zarážajúce, v rámci  privatizácie bol  jed-

nou z  tých trpasličích spoločností  sprivatizovaný aj jeden

z veľkých hangárov  na letisku Milana  Rastislava Štefánika.

Uvažuje Slovenská správa letísk aj nad tým, že vyrieši tento

problém? Bratislavské letisko fakticky nemá veľký opraváren-

ský priestor  na letecké kapacity,  lebo tento priestor  bol

vlastne veľmi nezmyselne privatizačne odovzdaný.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Áno, pán  poslanec, tieto zásahy  do štruktúry leteckej

prevádzky  boli vykonané  a boli  vykonané aj  do  štruktúry

vlastníctva letísk. Bohužiaľ, ťažko sa  s nimi boríme. V sú-

časnosti je  prijatá taká stratégia, že  sa letiská delia na

niekoľko kategórií.

 

     V  kategórii 1  je Bratislava,  ktorá nebude  podliehať

privatizácii. Mienime ju  sprevádzkovať so všetkými zásadami

a potrebami,  ktoré letisko v Bratislave  bude  mať,  pričom

pristávacie plochy považujeme za dostačujúce. Uvažuje sa eš-

te o doplnení kargoletiska pre nákladnú dopravu v okolí Bra-

tislavy.

 

     Ďalšie dve  letiská, ktoré majú  zvýšenú podporu vlády,

je letisko  v Košiciach a  Poprade. Pri ostatných  letiskách

- považujeme ich za významné -  by malo dôjsť k agroprofilá-

cii  vlastníctva premenou  na akciové  spoločnosti s účasťou

miest a podnikateľov, samozrejme, aj  štátu  na všetkých le-

tiskových plochách. Predovšetkým ide o Piešťany, Sliač a Ži-

linu, ktoré by mali  ďalej slúžiť potrebám Slovenskej repub-

liky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Druhú otázku vám kladie takisto poslanec Hofbauer a pý-

ta  sa, "či  vláda pri  výjazdovom rokovaní  v Bratislavskom

kraji ponúkla mestu Bratislava aktívnu  spoluúčasť na reali-

zácii rozvojových projektov mesta  a aké projekty predložilo

vedenie mesta Bratislava vláde  ako ponuky na ich realizáciu

so spoluúčasťou vlády".

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, s poľutovaním  konštatujem, že mesto Bra-

tislava  veľa robí v mediálnej  politike,  ale  nepredložilo

vláde Slovenskej republiky na  prerokovanie ani jeden jediný

zdrap papiera za celé obdobie, čo sme vo vláde.

 

     V roku 1997 bola  ponúknutá konkrétna suma na zlepšenie

dopravných pomerov v meste Bratislava. Nebola prijatá. Ďalej

v roku 1995 sme Bratislave ponúkli dostavbu diaľničného pri-

vádzača, ktorý by vyviedol  hlavné trasy dopravy mimo Brati-

slavy. Pre nekooperáciu s mestom  počas dvoch rokov dva roky

meškáme. Kooperácia s mestom  a neschopnosť manažmentu mesta

viesť toto mesto je vo vzťahu k vláde nulová.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec, stačí vám odpoveď?

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Bratislava ako dopravný  uzol má nadmestský, celoštátny

charakter, po území ktorého  vedie veľké množstvo komunikač-

ných  ťahov s nadmestskými, celoštátnymi  parametrami. Preto

mala Bratislava aj v minulom politickom usporiadaní osobitné

postavenie. Vláda tu vstupovala veľkými investičnými počinmi

zo štátneho  rozpočtu, ktoré boli nad  finančné možnosti sa-

motného mesta, aj keď  bolo vtedy iné hospodárske usporiada-

nie.

 

     Viem, že v tom  období boli pripravované veľmi dôležité

dopravné investície: diaľničné spojenie  diaľnice D1 v úseku

Lamač - Mlynská dolina, diaľničné spojenie D61 Mierová ulica

- Zlaté piesky, uzavretie severnej časti stredného dopravné-

ho okruhu v úseku Jarošova - Pražská, ďalej dostavba Doprav-

ného podniku vozovne Dúbravka, ďalej rekonštrukcia mosta cez

Dunaj zo Šafárikovho námestia,  ktorý je v parametroch mosta

z roku 1890, ďalej vybudovanie hlavnej mestskej triedy v Pe-

tržalke  vrátane  predĺženia električkovej trate  zo Šafári-

kovho námestia až po úsek  Petržalka Lúky-juh. Bolo to veľmi

dôležité, lebo to vajatanie okolo metra trvalo už v tom čase

20 rokov. A ďalej v správe  dopravy ministerstva vnútra boli

obsiahnuté  aj mimoúrovňové  prestavby križovatiek Bajkalská

- Trnavská, Bajkalská - Vajnorská a Rožňavská - Trnavská.

 

     Pán premiér, tieto stavby boli vo veľkej miere v štádiu

predinvestičnej prípravy. Moja otázka  znie: "Ktoré z týchto

stavieb  sa objavili v investičných počinoch, ponukách alebo

záujmoch magistrátu mesta?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Znovu hovorím, pán poslanec, že do vlády Slovenskej re-

publiky neprišlo nič na prerokovanie. A nič, to je nula.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Szigeti vám kladie štvrtú otázku, pán pre-

miér:

 

     "Akým spôsobom mieni  vláda Slovenskej republiky zabez-

pečiť ústavné práva žiakov  škôl s vyučovacím jazykom národ-

ností v oblasti vydávania dvojjazyčných vysvedčení?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Ústavné práva sú práva  priznané občanom Slovenskej re-

publiky  Ústavou Slovenskej  republiky. Osobám, príslušníkom

národnostných menšín  sa priznáva právo na  výučbu v jazyku,

čo vláda  Slovenskej republiky rešpektuje  a zabezpečuje. To

je  všetko, pán  poslanec. Extenzívny  výklad, ktorý  robíte

tým, že v súčasti ústavných práv sú aj dvojjazyčné vysvedče-

nia, také niečo som  v Ústave Slovenskej republiky nenašiel.

Je  mi to  ľúto.  Takže  ústavu rešpektujeme  a garantujeme.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Chce sa ešte niečo opýtať pán poslanec Szigeti? Nech sa

páči.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán premiér,

 

     myslím si, že národnostné menšiny tu majú isté nadobud-

nuté práva od roku 1921. Predovšetkým si myslím, že vaša od-

poveď nie je pre mňa uspokojivá. Myslím si, že napriek tomu,

čo ste  povedali, vaša vláda nedodržuje  ústavu a nedodržuje

medzinárodné dokumenty, ktoré sú zakotvené v článku 11 Ústa-

vy Slovenskej republiky. Je porušený článok 2, kde sa hovorí

o tom, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. Je

porušený článok 12, kde sa hovorí o príslušnosti k národnos-

ti alebo etnickej skupine, že  nemožno nikoho z týchto dôvo-

dov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu ne-

smie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje

základné  práva a  slobody. Takisto  nie je  dodržaný článok

34, ktorý jednoznačne hovorí o právach národnostných menšín.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, nekladiem si za cieľ uspokojiť vás, zrej-

me by to  bolo dosť ťažké. Ale kladiem  si za cieľ vysvetliť

Ústavu Slovenskej republiky, ktorá  je v oblasti vzdelávania

jednoznačná, tak  ako som povedal od  začiatku do konca. Vý-

klad, ktorý podávate, je, bohužiaľ, neúplným a nepresným ci-

tovaním Ústavy  Slovenskej republiky. Vynechali  ste viaceré

pasáže. Je mi to ľúto. Je to  tam, kde sa hovorí aj o povin-

nostiach národnostných menšín, a akosi ste  neprečítali, ako

má byť výkon práv vykonávaný. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Piatu otázku premiérovi kladie  poslanec Ftáčnik a pýta

sa:

 

     "Vládni poslanci si  uvedomujú potrebu demokratizačných

zmien, pretože sami navrhli a spolu s opozíciou a poslancami

Európskeho parlamentu odporučili  odporúčania spoločného vý-

boru, ktoré ste označili za ultimátum. Uvedomujete si potre-

bu zmien aj vy?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Po prvé, veľmi si  vážim záujem pána poslanca Ftáčnika,

že chce vedieť, čo si uvedomujem, neuvedomujem, čo si myslím

a aký mám názor. Hoci predmetom interpelácie a výkonu je mo-

ja práca, nie  moje názory. Na tie mám  právo, pán poslanec,

ako každý občan tohto štátu.

 

     Pokiaľ ide  o otázku ultimáta,  rozhovor, ktorý bol 

zverejnený  v Pravde, a otázka ultimáta s tým  nesúvisí a je

v inom kontexte.

 

     Pokiaľ ide o to, čo si myslím o tom, ako by mal vyzerať

vývoj slovenskej politickej  scény v najbližšom období, áno,

úprimne si myslím, že  treba skončiť s konfrontačnou politi-

kou, ktorá trvá na území  tohto štátu 6 rokov. Treba skončiť

s internacionalizáciou vnútropolitických  problémov a uvedo-

miť si, že slovenské problémy  sa môžu riešiť len na Sloven-

sku a nikde inde,  v žiadnej inej metropole a v žiadnej inej

inštitúcii. Myslím si, že strany, straničky a skupinky musia

prestať znásilňovať štát. Mali by si povedať, že záujmy štá-

tu sú viac ako naše strany a naše skupinové i osobné záujmy,

podriadiť sa im, rešpektovať ich a všade  vo svete presadzo-

vať. Ak sa v politickej  kultúre nastúpi na túto cestu, niet

zábrany  v tom,  aby  si  mohli  byť znovu  všetci priatelia

a znovu všetci  priatelia. Kým toto  nebude, nemôžete čakať,

že všetko sa skončí tak, že sa jedna strana postaví do pozí-

cie víťazstva a povie: "Všetko  sme vyhrali." Čo sme vlastne

vyhrali? My všetci spolu prehrávame, vážení. Toto si myslím.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam  sa pána  Ftáčnika,  či  chce ešte  doplniť svoju

otázku. Pán poslanec Ftáčnik dáva ešte doplňujúcu otázku.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda vlády,

 

     mám  len 43 sekúnd, preto  sa pokúsim  krátko  reagovať

a budem s vami súhlasiť. Nahlas  chcem povedať, že si uvedo-

mujem, ako ste povedali, že koalícia aj opozícia má spoločnú

zodpovednosť za  tento štát. Má  spoločnú  zodpovednosť a je

v našich  rukách,  či  dokážeme  prekonať  stranícke bariéry

a zákopy,  prekonať  polarizáciu  tejto  spoločnosti a nájsť

cestu,  ktorá  zabezpečí  prosperitu a budúcnosť  Slovenska.

Chcem povedať, že problém vidím v chápaní demokracie. Koalí-

cia ho doteraz presadzovala spôsobom, že víťaz berie všetko.

My hovoríme, že  demokracia je rozhodovanie väčšiny... (Upo-

zornenie predsedu Národnej rady,  aby poslanec položil pred-

sedovi vlády otázku.) ...tých, ktorí boli zvolení, a rešpek-

tovanie tých, ktorí ostali v menšine. Ak sa zhodneme na tom-

to, myslím si, že to bude pre Slovensko najlepšie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, mali ste čas na otázku.

 

     Pán premiér, ďakujem aj  vám. Uplynulo 15 minút, musíme

prejsť na otázky kladené vašim ministrom.

 

Predseda vlády SR  V. Mečiar:

 

     Ďakujem. Ešte jednu faktickú poznámku.

 

     Pán poslanec,  nemoralizujte, konajte. Ja  vás čakám za

rokovacím  stolom, ale  vy nechodíte.  Tak načo  rozprávate?

(Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prvú otázku členom vlá-

dy kladie  poslanec Nagy. Kladie  ju ministrovi vnútra  pánu

Krajčimu. Keďže  tu pán minister Krajči  nie je, odpovedá za

neho pán minister Liščák. Otázka  znie:

 

     "Ing. Kováč,  vedúci oddelenia vnútornej  prevádzky Ok-

resného úradu  Nové Zámky, na  základe odporúčania okresného

predstavenstva HZDS a poslankyne  Garajovej žiada o prenájom

995 ha pôdy.  Je to v súlade s  Ústavou Slovenskej republiky

a zákonom Slovenskej republiky?"

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážený pán premiér,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pán poslanec Nagy položil  otázku pánu ministrovi vnút-

ra, požiadal ho o odpoveď, či  je v súlade s Ústavou Sloven-

skej  republiky a zákonmi Slovenskej  republiky žiadosť pána

Ing. Júliusa Kováča, vedúceho oddelenia  vnútornej prevádzky

Okresného úradu  v Nových Zámkoch, o  prenájom 995 ha poľno-

hospodárskej pôdy na  základe odporúčania okresného predsta-

venstva HZDS a poslankyne pani Garajovej.

 

     Informácie  o tom,  že  pani  poslankyňa  Eva  Garajová

a okresné predstavenstvo HZDS  odporúčali Slovenskému pozem-

kovému fondu  prenajať  pôdu firme  Pako, výrobné a obchodné

družstvo v Nových  Zámkoch, nie  je  pravdivá.  Svedčí o tom

list okresného predstavenstva HZDS a pani poslankyne Garajo-

vej zo  dňa 5. júna 1997 a list  Júliusa  Kováča, mimochodom

občana maďarskej národnosti, ktorý sa ešte v máji tohto roku

ospravedlnil za  zneužitie mena pani  poslankyne i Okresného

predstavenstva HZDS v Nových  Zámkoch pri vybavovaní svojich

súkromných záležitostí. Oba  listy boli medializované, takže

tieto skutočnosti sú všeobecne známe.

 

     Vzhľadom na  obsah vašej otázky, pán  poslanec, pán mi-

nister vnútra má taký názor,  že konanie pána Ing. Kováča je

potrebné posudzovať z dvoch hľadísk, z občianskeho i pracov-

noprávneho.  Ústava  Slovenskej  republiky  zaručuje občanom

Slovenskej republiky  rovnaké práva a povinnosti. Každý môže

konať, čo nie je zákonom zakázané, nikoho nemožno nútiť, aby

konal niečo, čo zákon  neukladá. Vychádzajúc z uvedeného zá-

kladného ústavného  atribútu je potrebné  hodnotiť i konanie

Ing. Kováča ako občana.

 

     Ing.  Július Kováč,  vedúci oddelenia  odboru vnútornej

prevádzky Okresného úradu v Nových Zámkoch, na základe ponu-

ky Slovenského pozemkového  fondu na prenájom poľnohospodár-

skej pôdy vo  výmere 995 ha v okrese  Nové Zámky, ktorá bola

uverejnená v dennej tlači, podpísal žiadosť o prenájom ponú-

kanej  pôdy spolu  s výrobno-obchodným  družstvom Pako  Nové

Zámky. Na túto žiadosť bližšie určenej osoby uviedol funkčné

zaradenie na pracovisku na  Okresnom úrade v Nových Zámkoch.

Ako občan mal  právo požiadať o prenájom. Toto  právo mu vy-

plýva tak  z Ústavy Slovenskej republiky,  ako aj z platných

právnych  predpisov.  Odporúčanie  okresného  predstavenstva

HZDS a  poslankyne pani Evy Garajovej  ministrovi vnútra ako

ministrovi zodpovednému za činnosť krajských úradov a okres-

ných úradov neprislúchalo hodnotiť.

 

     Pokiaľ  sa vec  týka posudzovania  konania pána Júliusa

Kováča ako  pracovníka štátneho orgánu,  prednosta Okresného

úradu v Nových  Zámkoch jeho  konanie  posudzoval podľa § 73

ods. 2 Zákonníka  práce, ktorý  ukladá  pracovníkom  orgánov

štátnej  správy,  súdov,  prokuratúr,  Kancelárie prezidenta

Slovenskej  republiky, Kancelárie  Národnej rady  Slovenskej

republiky,  Úradu  vlády  Slovenskej  republiky, Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky, Slovenskej informač-

nej služby, Národnej banky  Slovenska, štátnych fondov okrem

iného zdržať sa konania, ktoré by mohlo  viesť k rozporu ve-

rejných záujmov s osobnými  záujmami, konať a rozhodovať ne-

stranne a zdržať  sa pri výkone práce všetkého,  čo by mohlo

ohroziť  dôveru  v nestrannosť  rozhodovania  a  k  získaniu

vlastného prospechu.

 

     Uvedenie funkcie v zamestnaneckom  vzťahu  pri podávaní

žiadosti v súkromnej veci kvalifikoval ako porušenie pracov-

nej disciplíny  a vyvodil sankčný  postih. Dôrazne upozornil

Ing. Kováča na porušenie pracovnej disciplíny a bola vykona-

ná zmena jeho  zaradenia. Ing. Kováč v súčasnosti  už nie je

vedúcim  zamestnancom. Uvedené  opatrenie prednosta  vykonal

okamžite, ako bol o veci informovaný.

 

     Z uvedeného  je zrejmé, že v  orgánoch miestnej štátnej

správy sa  dôsledne dbá na plnenie  povinností uložených za-

zamestnancom  pracovnoprávnymi  predpismi. Ich porušenie  je

sankcionované a okamžite sa vykonávajú opatrenia, ktoré vedú

k náprave a zamedzujú ohrozeniu  dôvery v nestrannosť rozho-

dovania a k získaniu  neoprávnených výhod zamestnancov štát-

nych orgánov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca  Nagya, či mu stačí od-

poveď.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Chcem k tomu komentár.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Komentár nie, môžete položiť doplňujúcu otázku.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Tak položím pánu ministrovi o tejto veci ďalšiu otázku.

Ešte predtým, ako to urobím, chcel by som, pán minister, vá-

žená snemovňa, vám prečítať  citovaný list pána Ing. Júliusa

Kováča a pána Ing. Sivoka:

 

     "Touto cestou Vás úctivo žiadame", píše pán Kováč a pán

Sivok Slovenskému pozemkovému  fondu, "o prenájom horeuvede-

ných výmer, t. j. 995 ha  pôdy pre horeuvedenú  firmu, t. j.

pre firmu  výrobno-obchodné družstvo Pako  Nové Zámky. Svoju

žiadosť odôvodňujeme takto: Žiadosť podávame na základe pre-

rokovania a odporučenia okresného predstavenstva HZDS a pani

poslankyne Dr. Evy Garajovej.  Uvedená firma počas volebného

obdobia v značnej miere podporovala volebný program HZDS, čo

potvrdzuje Ing. Július Kováč, toho času zamestnaný ako vedú-

ci oddelenia vnútornej prevádzky Okresného úradu Nové Zámky,

ktorý je zakladajúcim  členom HZDS v obci  Dubník a v okrese

Nové Zámky. Za kladné vybavenie žiadosti Vám vopred ďakujeme

a ostávame s prejavom úcty."

 

     Chcem sa pána ministra vnútra opýtať, či je to ojedine-

lý prípad,  pri ktorom došlo k zneužitiu  funkcie  verejného

činiteľa, alebo je to obvyklá prax na Slovensku.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     ako som už konštatoval, otázka riešenia zamestnanca Ko-

váča  bola riadne  zdôvodnená. Ale  ja by  som odpovedal  aj

ďalším  dokumentom, ktorý  si dovolím  prečítať. Ing. Július

Kováč  sa totiž  ospravedlnil okresnému  predstavenstvu HZDS

a osobitne pani poslankyni Garajovej týmto listom.

 

     "Dolupodpísaný Ing. Július Kováč sa touto cestou ospra-

vedlňujem členom okresného predstavenstva HZDS, osobitne pa-

ni Dr. Eve Garajovej  za svojvoľné  zneužitie odporúčania vo

veci žiadosti firmy Pako Nové  Zámky a prevedenia pôdy, tých

995 ha. Žiadosť o prenájom pôdy nebola konzultovaná  ani od-

porúčaná okresným  predstavenstvo HZDS,  ani  poslankyňou Dr.

Evou Garajovou."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Druhú otázku kladie pán poslanec Garai a kladie ju pani

ministerke Kramplovej, ktorú  zastúpi pani ministerka Kelto-

šová. Otázka znie:

 

     "Aký postoj zaujme  ministerstvo zahraničných vecí voči

Českej republike  pri vstupe do  NATO a Európskej  únie, keď

nemá vysporiadané dlžoby so Slovenskou republikou?"

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     chcela  by som  zodpovedať  veľmi  stručne z podkladov,

ktoré  mi, samozrejme,  pripravilo ministerstvo zahraničných

vecí. Ale  myslím si, že odpoveď  na túto otázku nepotrebuje

odborné podklady, okrem niektorých dátumov, ktoré mám pozna-

čené.

 

     Predovšetkým  by som  chcela zvýrazniť,  že naše vzťahy

s Českou  republikou    historicky,  kultúrne, politicky a

najmä hospodársky tak dlhodobo previazané, že slovenská vlá-

da uprednostňuje bilaterálne rokovania  pred tým, ako by sme

išli s nejakými  sťažnosťami do  NATO, Európskej únie  alebo

ďalších zahraničných  inštitúcií. V prípade  Gabčíkova-Nagy-

maros sa stalo, že bilaterálne rokovania  boli nepriechodné,

a v tomto jedinom prípade s naším susedom Maďarskou republi-

kou sa  Slovenská republika obrátila na  Súdny dvor v Haagu.

Uvádzam to  ako ojedinelý prípad. Z toho  vyplýva, že budeme

naďalej pokračovať,  tak ako dosiaľ, vzhľadom  na naše dobré

dlhotrvajúce priateľské susedské  vzťahy s Českou republikou

v bilaterálnych rokovaniach.

 

     Konkrétne za tento rok 4. apríla sa  uskutočnilo  roko-

vanie s Českou stranou. Ďalej 16. júna sa uskutočnilo ďalšie

rokovanie  medzi štátnym  tajomníkom  Šestákom a námestníkom

ministra zahraničných vecí Českej republiky. Guvernér Národ-

nej banky Slovenska 14. apríla 1997 napísal  guvernérovi To-

šovskému, kde ho žiadal o fyzické vydanie zadržiavaného zla-

ta. Ďalej očakávame rovnako odpoveď na list podpredsedu vlá-

dy a ministra financií Kozlíka,  ktorý ho adresoval 14. mája

podpredsedovi vlády a bývalému  ministrovi  financií Ivanovi

Kočárníkovi za účelom stretnutia tajomníkov vládnych komisií

na dokončenie vysporiadania majetku ČSFR.

 

     Slovenská vláda  koná aj v tejto  veci. Ale myslíme si,

že vzhľadom na našu spoločnú a dlhoročnú históriu si zaslúži

rokovanie s českou stranou ešte nejaký čas trpezlivosť.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pán poslanec Garai, ste spokojný s odpoveďou?

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ešte položím jednu otázku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Nech  sa páči,  pán poslanec  Garai chce  ešte doplniť

otázku.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Akceptujem odpoveď pani ministerky, ale napriek tomu by

som poprosil slovenskú vládu,  aby trošičku zvažovala predsa

len v takých tvrdších  dimenziách,  lebo nejde  len o malič-

kosť, ale skutočne o niekoľkomiliardovú hodnotu.  Slovenskej

republike to  predsa nemôže byť  ľahostajné a nemôže sa brať

tento postoj voči Českej republike na ľahkú váhu. Veď vieme,

že  Európska únia  aj NATO  vyvíjajú na  Slovenskú republiku

oveľa väčší tlak a uplatňujú  tvrdšie sankcie voči našej re-

publike ako voči Českej republike práve pri vstupe do týchto

inštitútov  alebo štruktúr.  Práve preto  by mala  slovenská

vláda uplatniť tvrdšie sankcie voči Českej republike.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pani ministerka.

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     To nebola otázka. Bolo to konštatovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Stačí aj táto odpoveď, ak myslíte.

 

     Ďalšiu otázku položil pán poslanec Hanker a je pre vás,

pani ministerka Keltošová. Otázka znie:

 

     "Aký je prínos  poslednej konferencie Medzinárodnej or-

ganizácie práce,  ktorej ste boli  prezidentkou za Slovenskú

republiku?"

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Keď som dostala otázky, ktoré boli vyžrebované, tak som

nechcela veriť vlastným  očiam a myslím si, že sa treba opý-

tať, kto  dal takéto vyžrebovanie od  poslanca HZDS v súvis-

losti s mojou  kandidatúrou. Vyznieva  to tak, akoby  som si

žrebovanie nejakým spôsobom zariadila  sama. Ale keď som po-

tom zistila, že bola podpísaná  aj pani Rusnáková ako overo-

vateľka  zápisnice, tak  som  sa  uspokojila. Myslím  si, že

môžem odpovedať bez akýchkoľvek podozrení,  že si HZDS a mi-

nisterstvo práce ide robiť reklamu.

 

     Aký bol  prínos? V prvom rade  vidím prínos v stredoeu-

rópskom až východoeurópskom kontexte. To, že sa dvadsaťčlen-

ná regionálna skupina  ministrov a vlád napokon po viacerých

rokovacích kolách zjednotila  na kandidatúre Slovenska, mys-

lím si,  že výber Slovenska, napokon  aj postup stredoeuróp-

skej a východoeurópskej skupiny ohodnotili i ostatní zástup-

covia  vlád, ktorí  sa na  konferencii zúčastnili.  Bolo tam

174 členských  štátov v tripartitnom  zložení, čo už  všetci

vieme z médií.

 

     Mala som možnosť  prezentovať slovenskú sociálnu refor-

mu. Slovenská  sociálna reforma prešla  viacerými úskaliami.

Napokon  sa ukázalo,  že doma  človek nikdy  nie je prorokom

a vlastne nominácia Slovenska, jeho sociálneho systému, jeho

transformačných postupov  ukázala, že aj  minimálne z európ-

skeho  hľadiska, ak nie z celosvetového, sme zvolili správnu

cestu. Toto  bol z môjho pohľadu  najdôležitejší prínos. Ten

druhý je taký úsmevnejší, pán predseda, lebo som bola druhou

ženou v histórii  od roku 1919, ktorá  bola  zvolená na post

prezidenta. V roku 1984 to  bola švédska  ministerka  práce.

Predtým ani potom nijaká žena. A že to bolo znova zo Sloven-

ska, len potvrdzuje teóriu, že  vieme robiť reformu. A nako-

niec to,  čo sa aj  inde  proklamuje - rovnoprávnosť pohlaví

a šancí -, na Slovensku dôsledne dodržiavame. (Potlesk.)

 

     Do tretice si myslím, že  vláda týmto potvrdila tú časť

programového vyhlásenia, v ktorom hovoríme o úzkej spoluprá-

ci so všetkými zahraničnými  inštitúciami, a teraz budem ho-

voriť nielen o inštitúciách  politických  alebo politických

a vojenských zoskupeniach, ale chcem  hovoriť aj o zoskupení

tripartitnom, najvyššom a celosvetovom.  Čiže aj v tejto ob-

lasti vláda dôsledne  realizuje svoje programové vyhlásenie,

konkrétne  rozpracované v koncepcii  transformácie sociálnej

sféry, kde hovoríme aj o prehĺbení  spolupráce s Medzinárod-

nou organizáciou práce.

 

     Chcem povedať, že na takom veľkom svetovom stretnutí je

jedinečná šanca stretnúť sa  so svojimi kolegami ministrami.

Ďalším prínosom bolo stretnutie s 27 ministrami práce  alebo

práce a sociálnych  vecí z celého  sveta. Dúfam, že výsledky

z týchto  stretnutí  čoskoro  pocíti  aj Slovenská republika

v tom najlepšom zmysle slova.

 

 

     Okrem 27 ministrov, s  ktorými som mala bilaterálne ro-

kovania, využila som čas aj  prítomnosť počas návštevy a vy-

stúpenia pána Jamesa  Bolfenzona, prezidenta Svetovej banky,

s ktorým  som mala  česť neformálne  hovoriť potom  ešte pri

obede a po  obede. Bolo prekvapujúce, myslím si,  že aj tri-

partitní partneri  to potvrdia, že  prezident Svetovej banky

po prvý raz  vystúpil na takomto fóre, po  prvý raz spomínal

sociálnu dimenziu ako  nevyhnutný predpoklad únosnosti akej-

koľvek ekonomickej reformy. Znelo to pre mňa veľmi dobre.

 

     Teraz  nechcem poukazovať  na problémy,  ktoré majú  aj

členské štáty Európskej únie s nezamestnanosťou, o tom hovo-

rili vlastní ministri a ich vlastní odborári. A zase na dru-

hej strane, pokiaľ sa obracal aj na mňa ako na predsedajúcu,

viackrát  zdôraznil,  že  Svetová  banka    dobré kontakty

a dobre spolupracuje  so Slovenskom, čoho  dôkazom je ďalšia

misia, ktorá príde 3. júla a bude tu 14 dní.

 

     Stretla som sa aj s jordánskym  kráľom a s jeho manžel-

kou.  Myslím si,  už len  to, že  ma navrhla vládna skupina,

ktorej predsedal egyptský minister, bolo potom signifikantné

aj pre  stretnutie s jordánskym kráľovským  párom, ktorý bol

veľmi  dobre informovaný o pomeroch  na  Slovensku. Hovorila

som s nimi o rôznych  otázkach vrátane možnej ďalšej bilate-

rálnej spolupráce medzi ministerstvami.

 

     Na záver  by som chcela  poprosiť alebo požiadať  tlač,

ktorá  tu je,  aby z tohto  môjho  vystúpenia vybrali  najmä

časť,  v ktorej  sa chcem  poďakovať Slovenskej  informačnej

agentúre,  ktorá dôstojne  reprezentovala Slovensko, všetkým

médiám, ktoré sa zúčastnili  na zasadnutiach  či už výborov,

alebo pléna.  A na záver  by som chcela  povedať, že svojimi

vystúpeniami dôstojne reprezentovali  Slovenskú republiku aj

odborári, aj zamestnávatelia. Tak ako som povedala vo svojom

záverečnom  prejave, svoje  problémy si  musíme riešiť  doma

a nesmieme sa chodiť sťažovať do zahraničia, ako je to u nás

zvykom.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pána Hankera, či  mu stačí odpoveď. Pán posla-

nec povedal áno.

 

     Otázka  pána poslanca  Pacolu pre  pána ministra  Mráza

znie:

 

     "Niektorí odborníci na spoluprácu so zahraničím tvrdia,

že nadštandardné vzťahy v tejto  oblasti máme s jediným štá-

tom  na  svete,  Ruskou  federáciou.  Ako  vyzerá spolupráca

s Ruskou federáciou v oblasti stavebníctva?"

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ak by  sme chceli poukázať  na určitý vývoj  spolupráce

s Ruskou federáciou, resp. s bývalým Sovietskym zväzom v ob-

lasti  stavebníctva,  mohli  by   sme  začať  ešte  bývalými

vývozno-integračnými  akciami,   neskôr  programom  výstavby

obytných  komplexov pre  bývalú Sovietsku  armádu, ktorá  sa

vracala z Nemecka. Všetky tieto programy boli pre nás výhod-

né. Mali určitú prioritu,  boli finančne zabezpečené a pred-

stavovali pre našich stavbárov  istotu, že za vykonané práce

a dodávky budú tiež včas a riadne  zaplatení. Súčasná situá-

cia je trošku komplikovanejšia.

 

     Na  rôznych  stavbách  Ruskej  federácie  pracuje okolo

6 tisíc slovenských  stavbárov.  Títo využívajú  svoje staré

vzťahy a vybudované základne. Naši  stavbári sa v Ruskej fe-

derácii  stretávajú s  rôznymi ťažkosťami,  od problémov pri

prechode hraníc  cez colné vybavovania,  certifikáciu výrob-

kov, neskorú  úhradu za vykonané  práce až po  svoju fyzickú

bezpečnosť.

 

     Pasívne saldo v slovenskom zahraničnom obchode predsta-

vuje v tomto období vážny  problém v tvorbe devízových zásob

Národnej banky Slovenska a  nadväzne  perspektívne by to mo-

hol byť aj problém v stabilite kurzu slovenskej koruny.

 

     Vláda robí  celý rad opatrení,  ktoré by všeobecne  po-

vzbudili a zabezpečili rast exportu.  Slúžia na to aj pravi-

delné zasadnutia Medzivládnej komisie pre obchodno-hospodár-

sku, vedecko-technickú  a kultúrnu spoluprácu  medzi Sloven-

skou republikou a Ruskou federáciou.

 

     Medzi Ministerstvom  výstavby a verejných  prác Sloven-

skej republiky a Štátnym výborom  pre bytovú politiku a sta-

vebníctvo Ruskej federácie existuje spolupráca, ktorá sa re-

alizuje v rámci rusko-slovenskej  pracovnej skupiny pre spo-

luprácu v stavebníctve. Pracovná  skupina sa stretáva pravi-

delne ročne a rieši okrem iného aj toto: získavanie zákaziek

na vývoz slovenských stavebných kapacít do Ruskej federácie,

vytváranie  spoločných rusko-slovenských  podnikov stavebnej

výroby a výroby stavebných  látok aj na podnikanie v tretích

krajinách, obchodovanie so  stavebnými materiálmi, výrobkami

a zariadeniami, pričom  sa kladie  dôraz na vývoz zo Sloven-

skej republiky do Ruskej federácie.  Je to aj vzájomné uzná-

vanie certifikátov na stavebné výrobky, poskytovanie colných

úľav na vývoz stavebných výrobkov do Ruskej federácie, vydá-

vanie licencií  slovenským organizáciám stavebnej  výroby na

práce v Ruskej federácii, vytvorenie pobočky Federálneho li-

cenčného centra Ruskej federácie v Slovenskej republike, do-

riešenie priepustnosti  hraníc na štátnej  hranici Slovenská

republika - Ukrajina vo Vyšnom Nemeckom a zlepšenie situácie

vo vyrovnávaní platieb medzi  Ruskou federáciou a Slovenskou

republikou.

 

     Otvorene treba konštatovať,  že všeobecne objem exportu

stavebných prác a tiež špeciálne  do Ruskej federácie sa ne-

darí udržať,  že má klesajúcu  tendenciu. Podiel exportu  do

Ruskej federácie odhadujeme na 60 % z celkového exportu sta-

vebných prác. Mám na mysli, samozrejme, export stavebnej ka-

pacity.

 

     Všeobecne  objem  exportu  stavebných  prác v roku 1996

v porovnaní s rokom 1995 poklesol  indexom 69 v stálych  ce-

nách. V prvom štvrťroku 1997 v  porovnaní s prvým štvrťrokom

1996 poklesol indexom 59,8. Isteže, má to odraz vo vytváraní

lepších podmienok na domácom trhu, a to sa odráža samozrejme

vo vývoze stavebných kapacít. Máme záujem zabezpečiť čo naj-

vyšší  objem  exportu  stavebných  prác.  V súčasnosti  však

väčšina slovenských stavebných firiem dáva prednosť domácemu

prostrediu. Nástrahy zahraničného  trhu, nedokonalá legisla-

tíva,  cudzie  prostredie,  bezpečnostné  riziká sú príčinou

všeobecného  ústupu  aj  z  teritória  bývalého  Sovietskeho

zväzu.

 

     Ak niekto hodnotí naše ekonomické vzťahy v oblasti sta-

vebníctva s Ruskou federáciou za nadštandardné, môžem k tomu

dodať, že  to, čo robíme,  je bežné, normálne,  častokrát to

vyplýva z dlhodobých vzťahov, je  to v záujme Slovenskej re-

publiky, v záujme znižovania  nášho pasívneho salda v zahra-

ničnom obchode a v neposlednom  rade aj v záujme upevňovania

našej meny.

 

     Pri  obmedzenom prístupe  na stavebný  trh do Spolkovej

republiky Nemecko, pri  nerentabilnosti podnikania na vzdia-

lených trhoch  ruský trh zostáva  priestorom, kde aj za sťa-

žených  podmienok  je  možné  výhodne podnikať. Rozhodovanie

o tom, či podnikať, alebo  nepodnikať v Ruskej federácii, je

na  samotných podnikateľských  subjektoch, čo  považujeme za

samozrejmé. Snažíme  sa však pre nich  vytvárať tie najvhod-

nejšie podmienky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Pacola, stačí vám odpoveď? Áno.

 

     Druhú otázku opäť kladie pán poslanec Pacola a opäť pá-

nu ministrovi Mrázovi. Otázka  znie:

 

     "Ako hodnotíte výsledky Fóra ministrov 1997?"

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Na úvod  by som chcel informovať,  čo sa vlastne chcelo

docieliť zvolaním tohto fóra.

 

     Ministerstvo  výstavby a verejných prác  Slovenskej re-

publiky počas svojej krátkej  existencie nadviazalo celý rad

význačných medzinárodných kontaktov. V rámci môjho pôsobenia

som  sa  zúčastnil  na  niekoľkých  veľmi významných misiách

v zahraničí, ktorých cieľom bolo  nájsť nové výhodné trhy na

pôsobenie  slovenského stavebníctva.  Počas týchto zahranič-

ných návštev som si  uvedomil, že propagácia a informovanosť

o možnostiach a kvalitách  nášho  stavebníctva nie je na do-

statočnej úrovni. A práve tento fakt ma priviedol k myšlien-

ke  zorganizovať stretnutie  predstaviteľov partnerských re-

zortov priamo u nás na Slovensku,  aby hostia  videli priamu

realizáciu novodobých významných stavieb. Súčasne som vytvo-

ril priestor  na priamu prezentáciu  profesijných stavebných

zväzov a veľkých stavebných firiem v rámci plenárneho zasad-

nutia fóra.

 

     Musím konštatovať, že oslovené  profesijné zväzy a sta-

vebné firmy využili možnosť  informovať o svojich aktivitách

a činnostiach. Táto skutočnosť sa stretla s pozitívnym ohla-

som u zahraničných účastníkov, a to už priamo v rámci samot-

ného plenárneho zasadnutia fóra.  Veľmi ma potešila aktivita

rakúskeho predstaviteľa ministerstva pre hospodárske záleži-

tosti  pána Johannesa  Sascha, generálneho  riaditeľa Sekcie

pre medzinárodné vzťahy, ktorý  navrhol v rámci užšej spolu-

práce vytvoriť možnosti  účinkovania slovenských a rakúskych

spoločných podnikov  na tretích trhoch, a to  najmä  pri vý-

stavbe diaľnic. Našou úlohou  je zhostiť sa čo najrýchlejšie

ponúkanej spolupráce,  čo vidím tiež ako  nástroj na podporu

stavebného  trhu  v  rámci  reštrukturalizácie  vlastníckych

vzťahov v stavebnej výrobe.

 

     Parlamentný štátny tajomník Joachim Günther partnerské-

ho rezortu z Nemecka mi tlmočil, že oceňuje spoluprácu najmä

v legislatívnej oblasti, kde je  naším cieľom vytvárať legi-

slatívne predpisy v oblasti  verejného obstarávania tak, aby

sa  vytvorili predpoklady  na plnenie  požiadaviek Európskej

únie.

 

     V rámci  stretnutia boli prítomní aj  partneri z Bielo-

ruska, s ktorými som podpísal dohodu o spolupráci našich re-

zortov. Nebudem  sa rozširovať o tejto  dohode, lebo v rámci

fóra ministrov sa konala  tlačová konferencia, ktorá, myslím

si, dosť  podrobne  informovala o tejto  záležitosti a vôbec

o celom priebehu rokovania.

 

     Na  záver treba  konštatovať, že  zahraniční aj  domáci

účastníci vyslovili spokojnosť s pripravenosťou  fóra a bolo

mi  tlmočené, že  je vhodné  vytvoriť tradíciu  pravidelných

stretnutí, kde slovenskí predstavitelia profesijných zväzov,

ako aj  veľkých stavebných firiem  budú  informovať o nových

trendoch a tendenciách v našom stavebníctve.

 

     Osobne si myslím, že druhé  stretnutie v roku 1998 bude

ešte  úspešnejšie, o  čom svedčí  pozitívna odozva súčasných

delegátov z domova aj zo zahraničia na túto akciu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Pacola, chcete dať doplňujúcu otázku?

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Doplňujúcu otázku k predchádzajúcej, pán predseda.

 

     Chcel by  som sa opýtať, pán  minister, vzhľadom na to,

že v mojom okrese Humenné,  ale aj v celom východoslovenskom

regióne je veľká kapacita stavebných podnikov, v nadväznosti

na Ruskú  federáciu by som  chcel vedieť konkrétne  možnosti

slovenských stavebných firiem v Rusku. Ďalej, keby ste mohli

vymenovať konkrétne firmy, konkrétne stavby a takisto aj tie

rozhodujúce firmy, ktoré na ruskom trhu pôsobia.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Možnosti podnikať na zahraničných  trhoch, aj na ruskom

stavebnom trhu    také ako všade vo svete.  To znamená, že

keď sme si v minulosti dovolili ísť na zahraničný trh do bý-

valého Sovietskeho zväzu aj s nižšou kvalitou, možno niekedy

s nižšou disciplínou, v súčasnosti to tak nie je, lebo ruský

aj stavebný trh sa správa tak, ako sa správa každý jeden za-

hraničný trh. To znamená,  je vysoká náročnosť, sú problémy,

o ktorých som už pri  samotnom vysvetľovaní celej otázky ho-

voril.

 

     Pokiaľ ide  azda o niektoré konkrétne  akcie, je ponuka

zo strany Ruskej federácie,  zo strany ruských partnerov po-

dieľať  sa predovšetkým  na rekonštrukcii  historickej časti

ich miest, hlavne Moskvy.  Je ponuka budovať niektoré benzí-

nové pumpy, čerpadlá. Je ponuka  podieľať sa na výstavbe no-

vých bytov, hlavne pokiaľ  ide o individuálnu bytovú výstav-

bu. Treba konštatovať  a myslím si, že treba  tomu aj veriť,

keď vyhlasovali,  že na toto majú  prostriedky, ktoré sú za-

bezpečované solventnými investormi. To znamená, že spoluprá-

ca môže byť aj v tejto oblasti výhodná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Otázku číslo 6 kladie poslanec Juriš podpredsedovi Kal-

manovi a znie:

 

     "V rámci  finančnej pomoci z  fondu PHARE je  plánovaná

pomoc aj pre malých a stredných podnikateľov vo forme výhod-

ných  úverov. Prosím  o vyhodnotenie  čerpania tejto položky

fondu PHARE. Pýtam  sa, či sa čerpanie využíva  v plnej mie-

re."

 

     Máte na to 3 minúty, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vzhľadom na to, že  odpoveď je pomerne rozsiahla, dopl-

nená aj  tabuľkami, budem sa snažiť  prečítať to najpodstat-

nejšie a potom dám pánu  poslancovi písomnú odpoveď, aby som

nezdržiavala.

 

     Konkrétne podporu malého a stredného  podnikania reali-

zuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnika-

nia, ktorá  vznikla na podnet Európskej  únie programu PHARE

a vlády Slovenskej  republiky v roku  1993. Podporný úverový

program  sa  realizuje  takto:  na  financovaní  v roku 1994

v celkovom objeme 600 mil. Sk prostredníctvom  troch komerč-

ných bánk  - Slovenská sporiteľňa,  Poľnobanka a Tatra banka.

V roku 1995 boli rovnakým  spôsobom uvoľnené ďalšie finančné

prostriedky v celkovom objeme 600 mil. Sk a okruh komerčných

bánk bol v roku 1996 rozšírený  o Istrobanku. Celkový  objem

finančných  prostriedkov v tomto  fonde k 31. 12. 1996 pred-

stavoval sumu 1 331 913 tis. Sk a k tomuto dátumu sa z fondu

poskytlo  459 úverov,  pričom priemerná  výška jedného úveru

predstavovala 2 901 tis. Sk.

 

     Potom tu mám podrobný  zoznam o tom, ktorá banka, koľko

úverov, v akej výške. Predpokladám,  že vás to bude tiež za-

ujímať.

 

     Úvery boli  poskytované do výšky 800 tis. Sk malým pod-

nikateľom,  pričom kritériá  na ich  poskytnutia boli zhodné

s predchádzajúcimi podpornými schémami. Prvé úvery sa začali

poskytovať v apríli 1994 a do konca  augusta 1994 bol vyčer-

paný celkový  objem a poskytnutých 59 úverov. Od tohto obdo-

bia  sa nové  úvery  poskytujú  zo splátok  istiny a úrokov.

K 31. 12. 1996 bolo v  rámci tejto  schémy  poskytnutých 120

úverov,  čím  sa  vytvorilo,  resp.  udržalo  664 pracovných

miest.

 

     Mikropôžičková schéma sa začala  realizovať v roku 1996

a je určená  malým a začínajúcim  podnikateľom s počtom pra-

covníkov do 10. S realizáciou  schémy ako pilotného programu

začali tri vybrané regionálne poradenské a informačné centrá

v I. štvrťroku 1997. V rámci  tohto programu je možné získať

pôžičku od 50 do 300 tis. Sk.

 

     Fond štartovacieho  kapitálu, ktorého správcom  je spo-

ločnosť Sit Capital Company, spol. s r. o., založená na ten-

to účel národnou agentúrou,  poskytuje pomoc pri prekonávaní

nedostatku počiatočného  kapitálu na rozbeh  firiem. Finačná

podpora fondu z prostriedkov PHARE je rozložená do troch ro-

kov. Do 31. 12. 1996 bolo  zrealizovaných 8 investícií a ich

celková výška  dosiahla 19 640 mil. Sk. Vybrané  projekty sa

týkali strojárskej výroby, ekologickej likvidácie a recyklá-

cie nebezpečných  odpadov, drevárskej  výroby a výroby zdra-

votníckej techniky.

 

     Na  prostriedky  z roku 1993, čo  bolo 200 000 ECU, bol

11. 12. 1996 Európskou komisiou odsúhlasený pracovný program

na I. polrok 1997 a predpokladáme,  že prostriedky  budú na-

kontrahované v stanovenom  termíne. Na  základe  schváleného

pracovného  programu  predpokladáme,  že do 30. 6. 1997 bude

z  prostriedkov  roku 1995 nakontrahovaných  ďalších 430 000

ECU. Ostatné podrobnosti potom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  začali sme o 14.10 ho-

dine,  preto máme  ešte 10  minút. Pýtam  sa pána Juriša, či

chce dať doplňujúcu otázku. Ak áno, nech sa páči.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     To  jedno a  podstatné je,  či čerpáme  všetky finančné

prostriedky, ktoré je nám PHARE schopné ponúknuť. To som do-

teraz nepočul.

 

     Ďakujem.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Pán poslanec, vy ste  sa pýtali na vyhodnotenie. Zatiaľ

som predložila len vyhodnotenie rokov 1993-1995. Ako som po-

vedala, sú tu ešte nevyčerpané  zdroje z roku 1993, ktoré sa

však dali a čerpáme ich  teraz. Takisto  peniaze z roku 1995

neprepadli.  Na  základe  projektov  Európska komisia vyberá

a z toho fondu, ktorý bol  určený pre Slovensko ešte od roku

1993, dočerpávame zdroje podľa kvality a množstva projektov.

Určite nie sú stratené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Pacola na pána minis-

tra Mráza. Otázka znie:

 

     "Záujmom Slovenskej republiky  je aktívne obchodovať so

štátmi  Európskej únie.  Aké opatrenia  pripravuje v oblasti

harmonizácie právnych a  technických predpisov na prekonanie

prekážok presadzovania sa na stavebnom trhu v štátoch Európ-

skej únie?"

 

 

 

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na úvod  by som chcel povedať,  že v súčasných podmien-

kach  máme príklady  úspešného podnikania  našich stavebných

firiem v zahraničí. Referencie z účasti napríklad na priemy-

selných a inžinierskych alebo i špeciálnych stavbách svedčia

o kvalite práce a zodpovednosti našich firiem. Aj naďalej je

záujem o ich  pôsobenie. Jednou  zo  základných  požiadaviek

však  je,  že  naše  stavebné  firmy  musia plne rešpektovať

zmluvné  podmienky, ktoré  z technického  hľadiska spočívajú

v tom, že  musia akceptovať nielen zvyklosti,  ale aj všetky

právne a technické predpisy i technické normy platné v danom

štáte.  Podľa toho  musia pripraviť  projekt, odsúhlasiť ho,

vyškoliť  pracovníkov  a podľa  týchto podmienok  realizovať

stavebné dielo. Tento postup sa prakticky vždy znova opakuje

v každom jednotlivom prípade realizácie  stavby v inom štáte

a vždy podľa  predpisov daného štátu. V súhrne to  pre firmy

znamená, že  pre jednotlivé trhy sú  nútené vyrábať, v našom

prípade stavať, rozdielnym spôsobom.

 

     Podnik, ktorý nedodrží právne predpisy alebo normy iné-

ho štátu,  nemá prakticky možnosť do  neho exportovať. Tento

problém,  samozrejme,  existoval  aj  medzi štátmi Európskej

únie. Preto bol prijatý  Dohovor o prekonávaní tzv. technic-

kých prekážok medzinárodného obchodu. Znamená to zjednotenie

právnych predpisov s technickým obsahom a technických noriem

vo všetkých štátoch Európskej únie.  Na tento účel sú určené

smernice, ktoré sú  záväzné. Stanovujú predovšetkým základné

požiadavky na ochranu verejného záujmu.  Je to jedno z opat-

rení, ktoré umožňuje  vytvorenie spoločných pravidiel fungo-

vania jednotného vnútorného trhu.

 

     Asociované štáty v záujme prijať rovnaké pravidlá svoj-

ho vnútorného trhu, a teda  aj Slovenská republika, sa v Eu-

rópskej dohode v článkoch 70 a 75 zaviazali postupne dosiah-

nuť plnú zhodu s technickými predpismi, európskou normalizá-

ciou,  s  postupmi  posudzovania  zhody.  Naše  ministerstvo

v tomto programe, ktorý bol  spracovaný na základe tzv. Bie-

lej knihy,  má gesciu v oblasti  stavebných  výrobkov a tiež

v oblasti verejného obstarávania.  Ide o uplatnenie smernice

radu  číslo 89/106 EHS o stavebných  výrobkoch v právnom po-

riadku  Slovenskej republiky.  Smernica stanovuje opatrenia,

aby na vnútorný trh boli uvádzané a mali voľný pohyb iba tie

stavebné  výrobky, ktoré  spĺňajú základné  požiadavky podľa

pravidiel tejto smernice.

 

     Sú tiež určené záväzné  postupy na preukázanie, že daný

výrobok vyhovuje požiadavkám  smernice. Podľa tohto princípu

takto vykonané overenie výrobku platí v ktoromkoľvek z člen-

ských štátov Európskej únie.

 

     V záujme prijať rovnaké pravidlá nášho vnútorného trhu,

v záujme znížiť až odstrániť technické prekážky obchodu a po

analýze prístupu  niektorých štátov Európskej únie  je v le-

gislatívnom  procese v tomto roku  príprava  zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o stavebných  výrobkoch.  Tento

právny predpis je v našom  právnom poriadku novým predpisom.

Vo väzbe na zásady európskej smernice definuje pojem staveb-

ného výrobku a stanovuje:

 

     - povinnosti  výrobcov a dovozcov  na zabezpečenie jed-

notnej obchodnej  politiky na  vnútornom trhu v oblasti sta-

vebných výrobkov,

 

     - pravidlá tvorby a používania jednotlivých požiadaviek

na tieto stavebné výrobky,

 

 

     - pravidlá na určenie a použitie  jednotlivých spôsobov

posudzovania zhody stavebných výrobkov s požiadavkami.

 

     Navrhovaný  zákon  spolu s postupným  preberaním európ-

skych  technických noriem  do sústavy  národných technických

noriem vytvorí zákonný podklad na jednotné posudzovanie sta-

vebných výrobkov z hľadiska ich vhodnosti pre stavby v zmys-

le európskej smernice.

 

     Ak sa vrátim k tomu, čo som povedal na úvod, tak na na-

šom stavebnom trhu budú  musieť výrobky zodpovedať základným

požiadavkám  dohodnutým  pre  voľný obeh  výrobkov v štátoch

Európskej únie. Naši výrobcovia  budú mať z technického hľa-

diska  zjednodušenú pozíciu  pri vývoze,  pretože budú  môcť

prezentovať splnenie základných požiadaviek na výrobok podľa

rovnakých pravidiel ako výrobcovia v Európskej únii.

 

     Treba však  povedať, že naša právna  úprava, pokiaľ sme

iba asociovanou krajinou, neumožňuje naplnenie tej časti eu-

rópskych právnych a technických  predpisov, ktoré určujú ich

inštitucionálne  zabezpečenie. Preto  je proces  zbližovania

práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie nevyhnut-

ný aj z hľadiska realizácie obchodu so štátmi Európskej únie

a v tomto smere je rozhodne  prioritnou potrebou aj pre sta-

vebníctvo.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pýtam sa pána poslanca Pacolu, či má doplňujúcu otázku.

Nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán minister,

 

     v prípade, že naše technické normy v oblasti stavebných

výrobkov budú harmonizované s normami Európskej únie, tak by

som mal takéto dve doplňujúce otázky:

 

     1. Myslíte si, že sa  výrazným spôsobom zvýši vývoz na-

šich stavebných výrobkov?

 

     2. Chcel by som sa opýtať, či predpokladáte, že bude aj

expanzia našich firiem do Európskej únie.

 

     Ďakujem.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Dosť zložitá otázka.

 

     Pokiaľ ide o ambíciu  tohto opatrenia, vôbec integrácie

do európskych  štruktúr a prispôsobenia  našich právnych no-

riem európskym, takú ambíciu  tieto opatrenia nemajú. Nemajú

vlastne vytvárať priestor na  to, aby nastala, ako hovoríte,

expanzia  našich stavebných  firiem na  zahraničné trhy, ale

naopak, majú zjednodušiť práve účasť našich výrobkov aj sta-

vebných kapacít na vývoze a zase opačne, aby neboli problémy

pri dovoze.  Jednoducho, tieto normy, právne  normy  by mali

byť jednotné a mali by  vytvárať rovnaké podmienky vývozu aj

dovozu, to znamená vývozu  našej stavebnej kapacity a dovozu

cudzej kapacity k nám na Slovensko. Mám na mysli nielen ľud-

ské kapacity, ale vôbec  stavebné kapacity vrátane mechaniz-

mov a stavebných výrobkov.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám pripomenul,  že na 27. schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky  sme bod programu písomné

odpovede členov  vlády Slovenskej republiky  na interpelácie

poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky  podané na 26.

schôdzi Národnej rady  Slovenskej republiky, tlač číslo 657,

po ukončení rozpravy pred hlasovaním prerušili, lebo sme ne-

boli uznášaniaschopní.

 

     V rozprave vystúpili títo štyria poslanci: pani poslan-

kyňa  Sabolová, pán  poslanec Ftáčnik,  pán poslanec Pásztor

a pán poslanec Köteles.

 

     Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-

me Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.

 

     Budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných odpo-

vediach  členov vlády  na interpelácie,  ktoré interpelujúci

považuje za neuspokojivé.

 

     Najprv budeme hlasovať  o odpovediach bývalého ministra

Rezeša na  interpeláciu pani poslankyne  Sabolovej. Pani po-

slankyňa vyslovila s odpoveďou nesúhlas.

 

     Pani Kolláriková, nech sa páči.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dávam  procedurálny  návrh  na  hlasovanie bez rozpravy

podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku na preloženie bodu 27

programu rokovania Národnej rady  Slovenskej republiky, teda

vládneho  návrhu  zákona o vojenských  obvodoch,  na  utorok

1. júla 1997 o 10.00 hodine ako prvý bod. Dôvodom je, že pán

minister Sitek  bude na pracovnej ceste  mimo Bratislavy, to

znamená, že zajtra tu nebude.

 

     Ďakujem za porozumenie a dávam návrh o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Hlási sa  ešte niektorý klub?  Áno, sú tri  kluby, a to

HZDS, ZRS a SNS a ešte aj  KDH sa pripája. Budeme o tom hla-

sovať.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať o tom, kto je za prelože-

nie tohto bodu na utorok na budúci týždeň.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Budeme  hlasovať, či  Národná rada  súhlasí s odpoveďou

pána ministra Rezeša pani poslankyni Sabolovej.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2  poslanci.

 

     Túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej v rozprave vystúpil  pán poslanec Ftáčnik a uvie-

dol, že v máji 1996 interpeloval  predsedu  vlády a požiadal

ho, aby mu tlmočil svoj názor na konanie ministra obrany Já-

na Siteka  vo veci povolenia  letu vojenského "špeciálu"  na

ples VSŽ. Keďže poslanec  Ftáčnik na túto interpeláciu dote-

raz odpoveď nedostal, odporúča sa, aby sme prijali uznesenie

tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu vlády

Vladimíra Mečiara o odpoveď  na interpeláciu poslanca Milana

Ftáčnika z mája 1996."

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel. Uznesenie sme neprijali.

 

     Ďalej v rozprave  vystúpil pán  poslanec Pásztor. Uvie-

dol, že odpoveď pani ministerky školstva na svoju interpelá-

ciu nepovažuje za dostatočnú.

 

     Budeme  hlasovať o odpovedi  ministerky  Slavkovskej na

interpeláciu poslanca Pásztora. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyjadrila  súhlas

s odpoveďou.

 

     Ako posledný vystúpil v rozprave  pán poslanec Köteles,

ktorý vyslovil nesúhlas s odpoveďou ministra vnútra na svoju

interpeláciu.

 

     Budeme  hlasovať o odpovedi  pána  ministra Krajčiho na

interpeláciu pána poslanca Kötelesa.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov.

 

     Ešte raz sa budeme prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyjadrila  súhlas

s odpoveďou pána ministra Krajčiho  na interpeláciu pána po-

slanca Kötelesa.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento

bod programu za skončený.

 

     Podľa schváleného programu pokračujeme bodom

 

     písomné odpovede  členov vlády Slovenskej  republiky na

interpelácie  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky

podané na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     ktoré ste dostali ako tlač 692.

 

     Skôr ako udelím slovo  prvému prihlásenému do rozpravy,

chcem požiadať tých poslancov,  na interpelácie ktorých máme

predložené  odpovede členov  vlády, aby  vo svojom vystúpení

vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelu-

júci  počas  rozpravy  nevyjadrí  svoju  nespokojnosť, je to

dôkaz, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím,

aby ste  pri svojom vystúpení  uviedli číslo, pod  ktorým sa

odpoveď člena vlády v tlači 692 nachádza.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode.

 

     Pani  Sabolová, nech  sa páči.  Písomne sa  do rozpravy

neprihlásil nikto. Teraz sa hlási pani Sabolová a pán Rózsa.

Ďalej  sa hlási  pán Ftáčnik,  pán Köteles.  Dobre, ďakujem.

Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     vážení poslanci Národnej rady,

 

     chcem sa  vyjadriť  k odpovediam  na interpelácie z po-

slednej schôdze Národnej rady, k interpelácii na pani minis-

terku školstva, pána ministra Krajčiho a pána predsedu vlády

vo  veci zabezpečenia  vhodných priestorov  pre cirkevnú Zá-

kladnú školu sv. Cyrila a Metoda v Košiciach.

 

     Do dnešného  dňa som nedostala  odpoveď na interpeláciu

od  pána predsedu  vlády. Pán  minister Krajči  odpovedal po

termíne a pani ministerka Slavkovská odpovedala načas.

 

     V odpovedi  pani ministerka Slavkovská -  je to odpoveď

na interpeláciu pod číslom 9 - len chronologicky konštatuje,

čo sa vo veci  prideľovania priestorov pre cirkevnú Základnú

školu sv. Cyrila a Metoda  v Košiciach  urobilo,  ale žiadne

riešenie ani žiadny  pozitívny výsledok do dnešného dňa - po

7 rokoch - nie je. Aj  súčasný stav doriešenia priestorov sa

dostáva  do riešenia  v politickej  rovine. Nie  je možné na

krajskom úrade ani na  okresnom úrade rozhodnúť. Do dnešného

dňa ešte nie je definitívne vyriešený problém pridelenia bu-

dovy aj napriek tomu, že zajtra  sa končí školský rok, a nie

je jasné, v ktorom objekte bude táto škola fungovať na budú-

ci rok.

 

     Nepriniesla vo  svojej odpovedi na  interpeláciu žiadne

novosti, ba  dokonca opätovne sa v každej  interpelácii  vy-

tiahne len  časť skutočností. Skôr poviem,  ide skôr o akési

obvinenie mňa samej, že nepoznám situáciu. Myslím si, že si-

tuáciu poznám  lepšie ako  ktokoľvek v Bratislave. Ale jedna

pozitívna vec po mojej  poslednej interpelácii sa predsa len

objavila. Konečne  sa z Bratislavy niekto  zdvihol a odišiel

do Košíc vec  riešiť. Boli to zástupcovia Úradu  vlády a zá-

stupcovia ministerstva  školstva. Aspoň nejakým  spôsobom po

7 rokoch po  interpelácii predsedu vlády je  záujem aj z re-

zortu  školstva a dnes aj z rezortu  ministerstva vnútra vec

riešiť. Vyjadrujem nespokojnosť s takouto odpoveďou, pretože

ministerstvo za 7 rokov neurobilo v tejto veci nič.

 

     Druhá nespokojnosť je  podobne s interpeláciou pána mi-

nistra vnútra,  ktorý je dnes už  zodpovedný za rezort škol-

stva, pretože  pod okresné úrady patrí  celá školská správa.

Sú tu zase zavádzajúce  informácie a obvinenia, že nepoznáme

celú situáciu,  lebo v Košiciach predsa  existuje jedna cir-

kevná škola v mestskej časti  Krásna. Toto všetko dobre vie-

me. Je tu problém tejto školy v centre  mesta, ktorá má slú-

žiť všetkým  občanom v meste  a aby bola  dostupná pre všet-

kých. Pán minister hovorí, že by bolo dobré, aby sa zriadili

cirkevné školy vo všetkých štyroch okresoch. Samozrejme, bu-

deme veľmi  radi a privítame  takúto ponuku. Ale  ak dnes je

problém prideliť  jeden objekt v Košiciach, neviem  si  živo

predstaviť, že bude školská  správa schopná a ochotná pride-

liť štyri objekty v štyroch okresoch. Čiže takéto nič nerie-

šiace odpovede, ktoré nedávajú  nejaký výsledok na riešenie,

sú o ničom. Preto vyjadrujem nespokojnosť s touto odpoveďou.

Je to číslo 11.

 

     Ďalšia  interpelácia  bola  na  ministra  dopravy, pôšt

a telekomunikácií vo  veci reklamy akciovej  spoločnosti ŽOS

Vrútky vo vlakoch Intercity. Pán minister mi neodpovedá, ako

je možná reklama akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky a aj ďalšej

eseročky  Tory  Trade, lízingovej  spoločnosti.  Hovorí len,

že  rozhodnutím vedenia  železníc sa  robí reklama  v týchto

vlakoch. Pýtala som sa, aké sú podmienky reklamy, aké sú ich

väzby  na železnicu.  Budem ho  znovu interpelovať  v druhej

časti. Neodpovedal mi dostačujúco dokonca ani na náklady. Je

to len  veľmi strohá a  zavádzajúca informácia o  nákladoch,

ktoré  bolo potrebné  investovať do  rekonštrukcie. Nehovorí

o tom,  že  rekonštruovala ŽOS Vrútky a za  vysoké  finančné

prostriedky nakupujú tieto súpravy  cez spoločnosť Tory Tra-

de, kde sú  náklady o 200 miliónov korún  vyššie ako pôvodné

náklady  pri  výrobe.  Neodpovedal  mi  ani  na otázku, akým

spôsobom sa tieto finančné  prostriedky dotknú štátneho roz-

počtu, či boli plánované. Budem ho interpelovať v rámci bodu

interpelácie. Je to nespokojnosť s bodom 10.

 

     A veľmi  krátko - opäť  na pána ministra  dopravy, pôšt

a telekomunikácií.  Je  to  interpelácia  na telekomunikačné

poplatky, stále  platby. Tu poviem len  toľko, že odpoveď je

nedostatočná. Je  to zasa len všeobecný  opis, pričom otázky

boli  konkrétne. Osobne  si preverím  isté skutočnosti  a na

najbližšej schôdzi, v prípade,  že nebudem dostatočne infor-

movaná, budem znovu interpelovať  pána ministra. Je to odpo-

veď číslo 20.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čiže s touto nesúhlasíte. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     v súvislosti s návrhom na  preskúmanie  postupu Ondreja

Nemčoka, štátneho tajomníka Ministerstva školstva Slovenskej

republiky, podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona  číslo 314, ako

i v súvislosti s podnetom  na začatie trestného stíhania pre

podozrenie z  trestného činu podľa  § 198a Trestného  zákona

číslo 140/1961 Zb. som podal  interpeláciu  na vládu Sloven-

skej republiky. Interpeloval som  ministerku školstva a žia-

dal som vysvetlenie a odpoveď  na otázku od generálneho pro-

kurátora Slovenskej republiky.

 

     Odpoveď,  ktorú som  dostal iba  od ministerky školstva

Slovenskej  republiky, nepovažujem  podľa  článku 130 ods. 5

rokovacieho poriadku za uspokojivú.  Hoci pani ministerka na

list odpovedá, klasifikuje opatrenie  číslo 140/97154 zo dňa

12. marca 1997 ako  nesprávne formulované, čo je obchádzanie

otázky, lebo nejde o nesprávnu formuláciu, ale ide o naplne-

nie skutkovej podstaty trestného činu zo strany štátneho ta-

jomníka.

 

     Ďalej som žiadal, aby  pani ministerka školstva urobila

príslušné opatrenie, a síce v tom, aby bol  tento list nego-

vaný. Pani ministerka to neurobila, ba dokonca ani nepredlo-

žila spisy Generálnej prokuratúre,  ako mi to generálny pro-

kurátor oznámil 6. júna 1997 tohto  roku, že  vo veci nemôže

konať, lebo spisy nemá.

 

     Ďalej by som chcel vyjadriť a podať  návrh na uznesenie

v tom  zmysle, že  vláda Slovenskej  republiky si  nesplnila

svoju ústavnú  povinnosť  podľa článku 80 ods. 1 Ústavy Slo-

venskej  republiky, lebo  odpoveď som  nedostal v stanovenej

lehote.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Je to pod číslom 5. Áno, pán poslanec?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka ako jediná  zástupkyňa vlády pri

rozprave poslancov o interpeláciách, to znamená najzávažnej-

ších otázkach, ktoré poslanci považujú za dôležité opýtať sa

členov vlády,

 

     veľmi oceňujem, že sú tu  aspoň niekoľkí, a oceňujem aj

účasť v tejto chvíli už  dvoch zástupkýň vlády v tejto dôle-

žitej rozprave, teda ako pre koho.

 

     Rád by  som sa vyjadril k  odpovedi na interpeláciu pod

číslom 12, ktorú mi dala  ministerka školstva na moju inter-

peláciu  týkajúcu sa  oneskoreného poskytnutia  prostriedkov

športovým organizáciám a zväzom a takisto mládežníckym orga-

nizáciám,  ktoré ešte  v máji  či v  júni tohto  roku nemali

prostriedky z ministerstva školstva,  hoci peniaze sú vyčle-

nené v  štátnom rozpočte. Výhovorkám, že  vláda si uznesením

vyhradila, že  bude rozhodovať komu,  jednoducho nerozumiem.

Nechápem, prečo  to vláda neurobila tak,  že by to schválila

vo februári, ale postavila  športové organizácie, či Sloven-

ský zväz  telesnej kultúry, asociácie a všetkých ďalších, do

trápnej  situácie,  keď  nemali  peniaze  a mali organizovať

športovú činnosť.

 

     Pani ministerka píše, že ma  chce ubezpečiť, že si boli

plne vedomí, do akej zložitej situácie sa športové organizá-

cie dostali vplyvom neskoršieho  čerpania z rozpočtu kapito-

ly.  Požiadala preto  Štátny fond  telesnej kultúry,  aby zo

svojich zdrojov prednostne  reagoval na potreby jednotlivých

športových  organizácií. Povedzme,  že tu  nám mohol  pomôcť

Štátny fond  telesnej kultúry. Ale  kto pomohol mládežníckym

organizáciám,  ktoré takisto  čakajú na  peniaze zo štátneho

rozpočtu,  ktoré sú  tam účelovo  viazané? Neboli poskytnuté

z rovnakých dôvodov, ale tam už  nemá kto zaskočiť. A pritom

chceme,  aby naše  mládežnícke organizácie  pripravovali pre

neorganizovanú  mládež  a  verejnosť  akcie, podujatia, a to

nielen v čase letných prázdnin,  ale v priebehu celého roka.

Za čo to majú robiť, keď peniaze z projektov, ktoré štát dá-

va na  ochranu a podporu  mládeže, na podporu  mládežníckych

organizácií,  jednoducho  neboli?  A, prosím, táto  situácia

v oblasti  mládeže nie  je nová.  Ako prví  na ňu upozornili

športovci. Ale v prípade mládeže sa to už opakuje tretí rok.

Tu nepomôžu výhovorky, treba urobiť poriadok, pani minister-

ka. Nežiadam o tom hlasovať, ale prosím, aby ste to zabezpe-

čili.

 

     Druhú odpoveď pod číslom 13 mi poslal pán minister kul-

túry. Má  štyri riadky a týka  sa mojej otázky na  to, prečo

ešte menšinové organizácie nedostali prostriedky zo Štátneho

fondu kultúry  Pro Slovakia, hoci  príslušné komisie peniaze

odporučili  prideliť konkrétnym  organizáciám. Štyri riadky,

ktoré  mi  poslal  minister  kultúry  Hudec, nemôžem označiť

inak, iba ako byrokratickú odpoveď arogantného ministra. Mi-

nistrovi kultúry nezáleží na  menšinách. Nezáleží mu na tom,

o koho by sa mal starať  ako minister kultúry tejto republi-

ky. Ak má výhrady  voči príslušníkom maďarskej menšiny, nech

ich nerieši  vo výkone štátnej funkcie  a v prideľovaní pro-

striedkov, pretože už nijako  nemôže vysvetliť, prečo nepri-

delil  peniaze Zväzu  Rusínov a  Ukrajincov, Českému  spolku

a podobne.  Nechápem. To  je skutočne  arogancia, ak  niekto

v máji schváli rozdelenie peňazí a tieto peniaze ešte koncom

mája, resp. v júni nie sú.

 

     Čo je to za odpoveď, že štátny fond zasadal, rada zasa-

dala 9. mája. To neobstojí.  Rada mohla zasadať vo februári,

rozdeliť prostriedky,  lebo projekty a požiadavky  jednotli-

vých organizácií môžu  byť k dispozícii  vtedy, keď o to po-

žiada ministerstvo kultúry. Ten,  kto chce získať prostried-

ky, urobí všetko preto, aby príslušný projekt predložil. Ale

prečo nemôžu  vychádzať menšinové časopisy?  Prečo sa nemôžu

konať kultúrne podujatia? Niektoré naozaj nemajú z čoho. Ho-

vorím najmä o tých menších. A tu je odpoveď: "No neskoro za-

sadali."  To má  byť vysvetlenie  prečo. Nie  je tam  žiadny

dôvod. Takúto odpoveď  považujem za  absolútne neprijateľnú,

som s ňou  nespokojný a  pevne verím, že  to urobí aj  tento

parlament.

 

     Tretia interpelácia, ku ktorej sa chcem vyjadriť, resp.

k  dvom odpovediam - chcem oceniť odpoveď  ministra vnútra a

predsedu Úradu geodézie, kartografie  a katastra na moju in-

terpeláciu týkajúcu  sa oneskoreného zápisu  bytov predaných

do osobného vlastníctva do katastra.

 

     Zistil som a predseda úradu  pán Horňanský mi vo svojej

interpelácii na strane 2 píše, že prieskum, ktorý robil úrad

v jednotlivých  okresných úradoch  katastra, resp.  odboroch

katastra, potvrdil oprávnenosť kritiky, ktorá bola obsiahnu-

tá v predmetnej interpelácii,  ktorú som predniesol. Mne ne-

šlo o to, či kritika bola oprávnená. Skutočne mi v tejto ve-

ci ide o to, aby sa  zlepšil zápis predaných bytov do katas-

tra, lebo sme prijali zákon,  že občan kúpi, uzavrie zmluvu,

dá peniaze, ale majiteľom sa  stane až dňom zápisu do katas-

tra.

 

     A čo  som ani nevedel,  ale som sa  medzičasom dozvedel

- tu je to veľmi kulantne napísané, veľmi tak s nadhľadom -,

že zákon je  v tomto smere veľmi prísny.  Hovorí, že odo dňa

predaja predávajúci - to je bytový podnik, mestská časť, by-

tové družstvo - je povinný  do 30 dní to predložiť katastru.

Pán  minister vnútra i pán  predseda  úradu  píšu, že sú tam

problémy. Obce  nie vždy presne, tak  ako treba, to vyplnia.

Ale odo  dňa podania, keď to  úrad prijme, je povinný  do 30

dní  dať to  zapísať. Prosím  vás, trvá  to aj  rok. Občania

najmä veľkých aglomerácií, ako je Bratislava, Banská Bystri-

ca, Košice, Žilina, aj rok čakajú na zápis do katastra. Zis-

tili sme, že tu je objektívna situácia, že to nebol výmysel.

 

     Som veľmi rád, že sa do zlepšenia stavu v tejto oblasti

zapojila  aj podpredsedníčka  vlády pani  Tóthová, ktorá 

skôr ako  ja, myslím si,  že niekedy v apríli, urobila  istý

prieskum alebo kroky, ktoré  smerovali k tomu, aby sa situá-

cia zlepšila.  Chcem vás pekne  poprosiť, aby sme  nenechali

zaspať túto  vec, lebo vidno, že  sú tu pripravené konkrétne

opatrenia. Chcem k tomuto navrhnúť uznesenie, ktoré zabezpe-

čí,  aby parlament  mal istú  kontrolu. Nie  celý parlament,

myslím si, že by sme to mohli zveriť výboru. Navrhujem také-

to uznesenie:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Úradu

geodézie, kartografie  a katastra, aby  predložil Výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky pre  štátnu správu, územnú

samosprávu a národnosti  informáciu o opatreniach na zlepše-

nie situácie pri vkladoch bytov do katastra najmä vo veľkých

aglomeráciách do 30. 9. 1997."

 

     Neznamená to, že im  chceme predpisovať, čo majú robiť.

Budú nás  informovať, čo sa v tom  urobilo, pretože niektoré

kroky na  základe zásahu pani podpredsedníčky  vlády už boli

urobené, niektoré sa ešte urobia.  Myslím si, že k septembru

je možné  mať informáciu v príslušnom  výbore, aby sme tento

problém jednoducho sledovali a nedovolili mu zaspať.

 

     Chcem povedať  už len jednu poznámku  na okraj, pretože

končím svoj príspevok v rozprave. Pri diskusii s pracovníkmi

Úradu geodézie,  kartografie a katastra som  sa dozvedel, že

dnes je hlavný nápor na  kataster. Všetky problémy sa týkajú

zápisu,  predaja, dedičstva,  ale úrad  má širšie  poslanie,

a to je  aj geodézia a  kartografia. Na to  takmer niet času

ani možností.

 

     Spomeniem  len  jednu  perličku.  Ak sledujeme povedzme

vystúpenie predsedu  vlády Slovenskej republiky,  tak za ním

si môžete niekedy všimnúť  mapu Slovenska, ktorú vydala spo-

ločnosť  STIEFEL,  súkromná  spoločnosť,  ktorá  inak pôsobí

v Nemecku, ale aj na  Slovensku, a mapa územnosprávneho čle-

nenia  v jej podaní stojí 650 Sk. Úrad geodézie, kartografie

a katastra rovnakú  mapu vydal za 30  Sk. Niekedy naozaj do-

statok  zdrojov  a  vytvorenie  istého  priestoru na činnosť

týchto špecializovaných útvarov, ktoré sa nie často dostáva-

jú na parlamentnú  pôdu, by mohlo zabezpečiť aj  to, aby sme

sa prezentovali našimi kvalitnými  výrobkami a nedali si ich

konkurencii  takpovediac  ani  nie  ukradnúť, ale rýchlejšie

a operatívnejšie vytlačiť, ale za  oveľa vyššiu cenu. Ak po-

znáte túto  mapu a vídavate ju  v štátnych úradoch, spomeňte

si na tieto slová.

 

     Kolegyne a kolegovia, chcem  vás poprosiť o podporu uz-

nesenia, ktoré  by mohlo ďalej držať  istú ochrannú ruku nad

tým, ako sa vyvíja otázka predaja bytov a najmä konečná fáza

- zápis do katastra nehnuteľností.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nesúhlasíš ani s odpoveďou na in-

terpeláciu pod bodom 14?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predsedajúci, povedal som,  že obidve odpovede oce-

ňujem, beriem ich, ale navrhujem,  aby sme k nim prijali uz-

nesenie o tom, že  súhlasím s odpoveďami, lebo  nemám  dôvod

nesúhlasiť, sú  veľmi vecné, konkrétne,  a navrhujem uznese-

nie, tak ako  som ho prečítal. Čiže hlasovalo  by sa pri in-

terpelácii číslo 13. To je odpoveď pána ministra Hudeca. Pri

interpeláciách 14 a 15, ktoré  sú spoločné, boli k tej istej

veci, by sme vyjadrili  spokojnosť a súčasne by sme požiada-

li, aby príslušný úrad konal a dal to výboru, ktorý je na to

kompetentný.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o uznesení, ktoré si prečítal.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Áno, budeme o ňom hlasovať, keď skončíme túto rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážené dámy,

     vážený pán predsedajúci,

 

     s ľútosťou  musím konštatovať takisto  ako poslanec Ró-

zsa, že som nedostal kvalifikovanú odpoveď na svoju interpe-

láciu z 15. mája 1997.

 

     Pani ministerka Slavkovská mi  odpovedala, žiaľ, nie na

interpeláciu. Ani  oslovená vláda, ani  generálny prokurátor

Slovenskej republiky  mi neodpovedali. Som  nútený konštato-

vať, že ani s neexistujúcimi odpoveďami nesúhlasím.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  nech sa páči  do roko-

vacej sály, budeme hlasovať.  Konštatujem, že všetci prihlá-

sení odpovedali.

 

     Pán poslanec Švec, nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Mal by som na  vás jednu otázku technického charakteru.

Ako má  táto snemovňa hlasovať k  rozprave o interpeláciách,

keď  v čase, keď sa o interpeláciách  hovorilo, bolo  v sále

prítomných 32 poslancov?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Viete dobre, že mikrofóny fungujú aj na chodbe. Nedá sa

nič robiť. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o odpovedi pani ministerky Slavkovskej pani poslankyni Sabo-

lovej pod číslom 9.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Národná rada súhlasí s odpoveďou.

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho

pani poslankyni Sabolovej pod číslom 11.

 

 

     Nech sa  páči, prezentujme sa, budeme  hlasovať, či Ná-

rodná rada súhlasí s odpoveďou, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Odhlasovali sme aj túto odpoveď.

 

     Ďalej budeme  hlasovať o odpovedi  pána ministra Jasov-

ského pani poslankyni Sabolovej, ktorá je pod číslom 10.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

 

     Ďalej budeme  hlasovať o odpovedi  pána ministra Jasov-

ského na  interpeláciu pani  poslankyne  Sabolovej  pod čís-

lom 20.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej budeme  hlasovať o odpovedi pani ministerky Slav-

kovskej pánu  poslancovi Rózsovi  pod bodom 5. Nech sa páči,

budeme hlasovať, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Ďalej pán  poslanec  Ftáčnik nesúhlasí s odpoveďou pani

ministerky Slavkovskej pod bodom 12. (Hlas poslanca Ftáčnika

z pléna, že nežiadal o tom hlasovať.) Dobre.

 

     Dám hlasovať o odpovedi  pána ministra  Hudeca pánu po-

slancovi Ftáčnikovi pod číslom 13.

 

     Budeme hlasovať,  či Národná rada  súhlasí s odpoveďou,

alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Pán poslanec,  keby si prečítal  uznesenie, aby sme  ho

mohli odsúhlasiť.  Nech sa páči,  zapnite mikrofón pánu  po-

slancovi Ftáčnikovi.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     predniesol som  návrh  uznesenia k bodom číslo 14 a 15,

ktorý znie takto:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky súhlasí s odpoveďou

ministra vnútra  Gustáva Krajčiho a predsedu Úradu geodézie,

kartografie a katastra pána  Horňanského na interpeláciu po-

slanca Ftáčnika a žiada predsedu Úradu geodézie, kartografie

a katastra,  aby predložil  Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre štátnu správu,  územnú samosprávu a národnosti

informáciu o opatreniach na  zlepšenie situácie pri vkladoch

bytov do katastra najmä  vo veľkých  aglomeráciách do 30. 9.

1997."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Budeme hlasovať o uznesení, ktoré predniesol pán posla-

nec Ftáčnik. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Toto uznesenie sme prijali.

 

     Ďalej pán  poslanec Köteles  nesúhlasí s odpoveďou pani

ministerky Slavkovskej.

 

     Nech sa páči, vážení páni poslanci, budeme hlasovať.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov. (Ruch v sále.)

 

     Pokoj, vážení. Pokoj, pokoj.  Je nás málo. Prosím, ešte

raz, lebo hneď ideme domov.

 

     Nech  sa  páči,  hlasujeme  o  odpovedi pani ministerky

Slavkovskej pánu poslancovi Kötelesovi pod bodom číslo 16.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď Národná rada odsúhlasila.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento

bod programu za skončený.

 

     Ďalším bodom programu sú

 

     interpelácie poslancov.

 

     Na úvod chcem  pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona

o rokovacom poriadku  ústne  prednesenie interpelácie nezba-

vuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou

Národnej rady nenahrádza  povinnosť poslanca doručiť písomné

znenie  ústne prednesenej  interpelácie predsedovi  Národnej

rady. V tejto  súvislosti chcem požiadať  poslancov, aby pí-

somné znenie interpelácie  doručili predsedovi Národnej rady

cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

     Na interpelácie sa  písomne  prihlásili  títo poslanci:

pani Sabolová, pán Rózsa.

 

     Nech sa páči, pani Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

 

     moja prvá  interpelácia je na  pani ministerku školstva

vo veci Trnavskej univerzity.

 

     Vážená pani ministerka, vyjadrujem  svoj nesúhlas s ná-

silnými prejavmi ateizácie našej spoločnosti zo strany vášho

ministerstva, čo sa prejavilo v troch konkrétnych prípadoch.

 

     1. Blokovanie štatútu  na Katecheticko-pedagogickej fa-

kulte Trnavskej  univerzity od decembra 1996, to jest  6 me-

siacov  ministerstvo školstva  odmietlo registrovať  prijatý

štatút.

 

     2. Blokovanie súhlasu  so zriadením teologickej fakulty

napriek  odporúčaniu Akreditačnej  komisie od  decembra 1996

a súhlasu monsignora Rábeka, nitrianskeho biskupa a predsedu

komisie pre KBS.

 

     3. Protizákonné vrátenie  návrhu na vymenovanie docenta

ThDr. Františka Tondru, spišského biskupa, za veľkého kance-

lára Katechetickej fakulty Trnavskej univerzity. Napriek to-

mu,  že Slovenská  národná strana  deklaruje svoj kresťanský

zástoj a hlási sa k cyrilo-metodským  tradíciám, v praxi po-

tláča prejavy vďaky v oblasti vysokého školstva.

 

     Ako  lepšie  mohla  Trnavská  univerzita vyjadriť snahu

o kresťanský charakter, než zriadením teologickej a kateche-

tickej  fakulty a zvolením kresťanského  teológa, biskupa za

veľkého kancelára. Až teraz  plne chápeme, že programové vy-

hlásenie vlády transformovať Trnavskú univerzitu na kresťan-

skú znamenalo nie podporiť  skutočnú kresťanizáciu tejto vy-

sokej školy. Ako inak,  než likvidáciou možno rozumieť vašim

trom otvoreným úlohám na kresťanskú transformáciu?

 

     Moja  druhá interpelácia  je na  pána ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií.

 

     Vážený pán minister, interpelujem  vás opätovne vo veci

reklamy vo vlakoch Intercity  Kriváň a Tatran, ako aj nákla-

dov  na rekonštrukciu a nákup  týchto  súprav.  Ako je možná

reklama akciovej  spoločnosti ŽOS Vrútky a Tory Trade, spol.

s r. o., Košice vo vlakoch Intercity?

 

     Nestačí mi odpoveď, že  vedenie Železníc Slovenskej re-

publiky  vydalo  rozhodnutie. Zaujíma ma  právny vzťah i fi-

nančné vzťahy Železníc Slovenskej  republiky k týmto spoloč-

nostiam.

 

 

     V mojej predchádzajúcej interpelácii na 27. schôdzi Ná-

rodnej rady som vás žiadala o uvedenie nákladov na jednotli-

vý vozeň,  ako aj nákladov  na kompletnú rekonštrukciu.  Vy,

pán minister, uvádzate údaje o lízingovom  nákupe. Podľa do-

stupných informácií výroba, resp. rekonštrukcia  vozňov bola

cca 400 mil. Sk, ktorú vykonala akciová spoločnosť ŽOS Vrút-

ky. Ale  Železnice Slovenskej republiky  vykonali nákup pro-

stredníctvom  Tory Trade, spol. s r. o., Košice a vynaložené

náklady  boli cca o 200 mil. Sk vyššie, ako ich  uvádzate aj

vy vo  vašej odpovedi na interpeláciu.  Prečo Železnice Slo-

venskej republiky nakupovali  súpravy sprostredkovane, a nie

priamo od akciovej spoločnosti  ŽOS Vrútky, keď takáto spro-

stredkovaná kúpa  bola nevýhodná? Aké  boli skutočné náklady

na rekonštrukciu, ktorú realizovali  ŽOS Vrútky  podľa mojej

pôvodnej  požiadavky  samostatne na vozne 1. a 2. triedy, na

reštauračné  a služobné?  Koľko stála  celá vlaková súprava,

ako aj celý náklad na  kompletnú dodávku troch súprav vlakov

Intercity?

 

     Ďalej žiadam  porovnanie nákladov - výroba a lízing pri

nákupe. Aké sú splátky lízingu a na aké obdobie sú plánované

tieto  splátky? Žiadam  termín úhrad  lízingových splátok vo

výške 168 mil. Sk. Pýtam sa, či plánujú Železnice Slovenskej

republiky  nakupovať  aj  ďalšie  súpravy IC prostredníctvom

spol. s r. o. Tory Trade Košice.

 

     Pán minister, neodpovedali ste mi ani na otázku, ako je

to s investíciami na  súpravy Intercity, na túto rekonštruk-

ciu vo  vzťahu k štátnemu  rozpočtu na rok  1997. Žiadam vás

o zodpovedanie  aj na  otázky na  vzťah k štátnemu  rozpočtu

a plánovaným výdavkom v štátnom rozpočte v roku 1997, preto-

že hospodárenie  Železníc Slovenskej republiky  ako štátneho

podniku podľa  tejto jednej zákazky  je zjavne nehospodárne.

Na čo a pre koho používate sprostredkovateľov? Komu prispie-

vajú? Prečo nedáte finančné prostriedky priamo výrobcovi ak-

ciovej spoločnosti ŽOS Vrútky?  Táto skutočnosť je len jeden

príklad nehospodárneho využívania  štátnych prostriedkov Že-

leznicami  Slovenskej  republiky. Na  ďalšie  upozorňovali a

upozorňujú aj ďalší poslanci Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  keďže sme  si

včera odhlasovali rokovanie do 16.00 hodiny, dnešný deň kon-

číme. Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem  za účasť.

 

     (Hlasy z pléna, že rokovať sa má do 17.00 hodiny.)

 

     Do 17.00 hodiny? Dobre, tak potom v poriadku.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec Rózsa.  Pripraví sa pán po-

slanec Lauko.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážená Národná rada,

 

     pri predchádzajúcom bode som  sa hlásil s faktickou po-

známkou. Neviem, z akých  dôvodov  mi pán podpredseda  nedal

slovo. Pripomínam Národnej rade,  že som vo svojom vystúpení

k bodu číslo 5 interpelácií  dával  návrh, aby Národná  rada

konštatovala, že vláda Slovenskej  republiky si v tomto prí-

pade neplní  svoju ústavnú povinnosť podľa  článku 80 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky.

 

 

     Pokiaľ ide  o interpeláciu, ako  je nám všetkým  známe,

podľa § 129 ods. 1 zákona číslo 350 interpeláciou sa na úče-

ly tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťa-

huje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov.

 

     Preto  prosím,  aby  pán  minister  vnútra odpovedal na

otázku,  či  ministerstvo  má prehľad o uplatnení  práv obcí

stanovených v § 3 ods. 1 zákona číslo 191/1994 Z. z. o ozna-

čení obcí  v jazyku národnostných  menšín a či  ministerstvo

vnútra sleduje vykonávanie tohto zákona. Ak áno, ktorý orgán

štátnej správy  má plniť ustanovenie  § 4 citovaného  zákona

a čo robí  ministerstvo, aby sa  zákon realizoval. Konkrétne

poukazujem na prieťahy v obci Pered a Tallós.

 

     Ďalej žiadam, aby pani ministerka školstva vyčerpávajú-

cim spôsobom odpovedala na otázky:

 

     a) Ako sa  plní v rezorte školstva  ustanovenie § 6 ús-

tavného zákona  číslo 23/1991 Zb., ktorým  sa uvádza Listina

základných práv a slobôd, ako i články 24 a 25 tejto  listi-

ny.

 

     b) Ako  sa  plnia  ustanovenia  článkov 12 až 15 Zmluvy

o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou

republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     V prvej interpelácii chcem interpelovať ministra život-

ného prostredia.

 

     Do Vysokých Tatier chodia  domáci aj zahraniční turisti

obdivovať krásu prírody našich  veľhôr a načerpať nové sily.

Je to územie,  na ktoré sme pyšní a mali  by sme si ho chrá-

niť. Obraciam sa na vás,  pán minister, pre podozrenie z po-

rušenia zákona číslo 287/1994 Z. z.,  kde sa v § 14 o národ-

ných parkoch v odseku 2 písm. j) hovorí: "Na území národného

parku, ak  nie je v tomto  zákone ustanovené  inak, platí 3.

stupeň ochrany, podľa ktorého  súhlas orgánu ochrany prírody

sa vyžaduje na" - a teraz je to písmeno j) - "vjazd a státie

motorového vozidla s výnimkou  verejných pozemných komuniká-

cií a dopravných a technologických plôch na to určených."

 

     Toto porušenie  sa udialo v sobotu 22. júna 1997 v Men-

gušovskej doline  pri príležitosti otvorenia  chaty pri Pop-

radskom plese  novými majiteľmi. V  privatizácii  sa  na je-

seň minulého  roku majiteľom tohto  objektu stala spoločnosť

Reliéf Slovakia Bratislava, spol. s r. o., v  ktorej je  pán

RNDr. Pavol  Lazar. V uvedenú sobotu  desiatky áut pozvaných

hostí zo štátnej správy, samosprávy a podnikateľov smerovali

značkovanou lesnou  cestou k chate pri Popradskom plese. Pri

rampe sa preukazovali zvláštnou pozvánkou. Nemali žiadne po-

volenie  na   vstup  do  národného   parku.  Podľa  zistenia

v TANAP-e na tomto  území majú povolenie len 4  autá z tejto

chaty, ale o žiadne iné povolenie nikto nežiadal.

 

     Nie je zanedbateľné tiež to, že pri tomto otvorení a po

ňom sa  celou dolinou ozývala hlasná  disko-hudba, ktorej sa

bežní turisti  nemali  možnosť vyhnúť a museli znášať  tento

hurhaj. Pikantné na tom je,  že majiteľ chaty pri Popradskom

plese, ktorý pozval hostí a organizovaním tohto podujatia sa

takýmto spôsobom  podieľal na porušení  uvedeného zákona, je

príbuzný  pani poslankyne  Lazarovej, ktorá  je predsedníčka

Výboru Národnej rady pre  životné prostredie a zároveň pred-

sedníčka Slovenskej zelenej  alternatívy, strany s prioritou

programu ochrany zdravia.

 

     Žiadam vás, pán  minister, o prešetrenie tohto podozre-

nia  z porušenia  zákona 287/1994 Z. z. o ochrane  prírody a

krajiny.

 

     Obraciam sa na  vás priamo  preto, lebo na  okresných a

krajských úradoch by vaši  podriadení mali, vzhľadom na prí-

buzenský  vzťah  porušovateľa  zákona k ústavnej  činiteľke,

ťažkú pozíciu  pri riešení tohto prípadu.  Taktiež sa na vás

obraciam v mene občanov, turistov, ktorí  si neprajú  takéto

otravovanie prostredia a prírody a ich pokoja pri vysokohor-

skej turistike vo Vysokých Tatrách. Dúfam, že tým prispejete

k zabráneniu  takýmto  prejavom  nekultúrnosti a porušovania

zákonov novodobými privatizérmi.

 

     V druhej  interpelácii sa obraciam  na ministra vnútra.

Uznesením  vlády  Slovenskej  republiky číslo 411 z 10. júna

1997 v bode b) vláda  nesúhlasí  so zmenou  názvu obce Starý

Smokovec na názov Vysoké Tatry.

 

     Začiatkom tohto roku som sa na vás, pán minister, obrá-

til v hodine  otázok  otázkou,  kedy  vláda  prerokuje tento

problém. Vtedy  ste mi v odpovedi  pomenovali všetky  kroky,

ktoré  sú potrebné  na zmenu  názvu, a uviedli ste, že tento

problém dáte na rokovanie vlády. Citujem z vášho vyjadrenia:

"Vzhľadom  na  tieto  skutočnosti  hodlá ministerstvo vnútra

predložiť materiál na rokovanie  vlády do konca marca 1997."

Tiež ste uviedli: "Predpokladáme, keďže je tam 5 návrhov tý-

kajúcich sa  nielen mesta Starý  Smokovec, že tieto  budú do

konca marca vo vláde." Pán minister, od primátora mesta Sta-

rý Smokovec  ste dostali výsledky hlasovania  občanov a toto

referendum bolo právoplatné. Zúčastnilo sa na ňom skoro 60 %

občanov a za zmenu názvu hlasovalo 95,26 % občanov, ktorí sa

zúčastnili na referende.

 

     Vláda  svojím  rozhodnutím o nesúhlase  so zmenou názvu

vlastne neberie do úvahy výsledky  tohto referenda a vy, pán

minister, spolu s vládou  svojím rozhodnutím maríte referen-

dum  občanov o zmene  názvu  mesta Starý  Smokovec. Aké mala

vláda dôvody na toto nesúhlasné rozhodnutie zmeny názvu mes-

ta Starý Smokovec na Vysoké Tatry?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Laukovi.

 

     Na tabuli  sú prihlásení pán Ftáčnik,  pán Köteles, pán

Švec, pán Brocka. Týmto  uzatváram prihlásenie sa do rozpra-

vy.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády, v tejto chvíli dvaja,

 

     dovolím  si  adresovať  dve  interpelácie na ministerku

školstva, jednu na ministra  dopravy, pôšt a telekomunikácií

a jednu na prezidenta Fondu národného majetku a ministra pre

správu a privatizáciu národného majetku.

 

 

 

     Prvá interpelácia je totožná s mojou otázkou, ktorú som

chcel položiť pani ministerke  počas hodiny otázok, ale bola

vyžrebovaná ako 37.  Považujem ju  však za vážnu, a preto ju

adresujem pani ministerke.

 

     Vážená pani ministerka  školstva, ste pripravená stiah-

nuť publikáciu  Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá  vyvolala

svojím kontroverzným obsahom veľkú reakciu z rozličných kru-

hov, a jej stiahnutie z  našich škôl ako doplnkovej publiká-

cie  navrhuje okrem  iného aj  Európska komisia,  ktorá pro-

stredníctvom PHARE prispela, možno nevediac, čo robí, na tú-

to publikáciu svojimi zdrojmi, ale navrhuje ju aj evanjelic-

  cirkev? To  znamená viacero  subjektov, nielen politické

strany. Myslím si, že by bolo zrelé, keby ste nad tým pouva-

žovali a  porovnali si úroveň  tejto publikácie s  Lexikónom

slovenských dejín,  ktorý vydalo približne v  tom istom čase

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, či by predsa len tento

lexikón väčšmi nesplnil zámer,  ktorý sa sledoval rozšírením

tejto účelovej publikácie, to  znamená poskytnúť žiakom mož-

nosť doplniť si poznatky z  oblasti dejín Slovenska a Slová-

kov. Toľko moja prvá interpelácia.

 

     Druhá  interpelácia sa  rovnako týka  otázky, ktorú som

predložil pod bodom 9. Tiež  sa na ňu nedostalo poradie, ale

je takisto vážna. Uvediem k tomu niekoľko faktov.

 

     V septembri 1996 ministerstvo školstva odovzdalo objekt

Domu zahraničných  stykov na Romanovej  ulici v Petržalke do

dlhodobého prenájmu s predkupným  právom spoločnosti Futura,

akciová  spoločnosť.  Uskutočnilo sa  to v rozpore  so záko-

nom,  ako aj  s uznesením  vlády Slovenskej  republiky číslo

241/1996 Z. z. o zákaze  uzatvárať zmluvy o nájme príspevko-

vým a rozpočtovým organizáciám.

 

 

 

     Dom  zahraničných stykov  je priamo  riadená rozpočtová

organizácia a táto organizácia žiadala od ministerstva škol-

stva  financie na  tzv. rekonštrukciu  budovy. Skutočnú  re-

konštrukciu pre  svoju obchodnú činnosť  však robila Futura,

akciová spoločnosť. Medzi firmou Futura a Domom zahraničných

stykov došlo k uzavretiu ďalších dohôd a zmlúv, ktoré smero-

vali  k tomu, aby Futura, a. s., neplatila  za nájom budovy.

Výsledkom  je skutočnosť,  že Dom  zahraničných stykov platí

Future, a. s., okolo 2 mil. korún  ročne.  Teda z  vlastníka

objektu sa stal nájomník.

 

     Vzhľadom na to, že  pracovníci ministerstva školstva zo

sekcie  financovania  nechceli  túto  skutočnosť akceptovať,

oznámili ju  ministrovi  financií a podpredsedovi vlády pánu

Kozlíkovi. Vláda  Slovenskej republiky 22. októbra 1996 pri-

jala uznesenie číslo 708/1996, v ktorom dala nový zoznam bu-

dov požadovaných na prevod správy, a tým objekt  Domu zahra-

ničných  stykov na  Romanovej ulici  určila pre  Okresný súd

Bratislava 5.

 

     Dňa 23. 10., to bolo  deň po uznesení vlády, ministerka

školstva uzatvára ďalšiu novú zmluvu s akciovou spoločnosťou

Futura o prenájme  do roku 2000 s predkupným  právom, čím sa

porušil ďalší  zákon. Okrem toho sa  uzatvára ďalšia doložka

zmluvy o odstupnom  pre akciovú spoločnosť  Futura, ktoré je

55 mil. korún, čo  možno nazvať krádež minimálne desaťročia,

ak nie  storočia. Riaditeľ sekcie  financovania ministerstva

školstva túto hrubú nezákonnosť znovu oznámil ministrovi fi-

nancií a týmto  ministerstvo financií zadržiava ministerstvu

školstva 60 mil. korún z rozpočtu na rok 1997. Napriek týmto

opatreniam Dom  zahraničných stykov v mesiaci  máj 1997 dáva

55 mil. Sk firme Futura, a. s., ako takzvané odstupné.

 

     Vážená  pani ministerka,  žiadam, aby  ste sa vyjadrili

k skutočnostiam uvedeným  v tejto interpelácii a  aby ste sa

vyjadrili  k tomu, kto stojí  za  firmou Futura, a. s. Chcem

ešte povedať, že Najvyšší  kontrolný úrad vykonal v decembri

1996 kontrolu v Dome zahraničných  stykov, v januári až máji

1997  na ministerstve  školstva, kde  tu uvedené skutočnosti

boli zistené kontrolórmi  Najvyššieho kontrolného úradu, ale

vedením Najvyššieho kontrolného úradu  boli zo zápisu z kon-

troly vyňaté.  Prosím ministerku školstva  o zaujatie stano-

viska. Interpeláciu predložím písomne.

 

     Moja tretia  interpelácia smeruje na  ministra dopravy,

pôšt a telekomunikácií a má dve  časti. Obe  časti sa týkajú

spoločnosti,  ktorá sa  nazývala Slovenská  plavba dunajská,

dnes sprivatizovaná ako SPaP.

 

     1. Prvá časť sa týka  zložky, ktorá sa zaoberá námornou

dopravou. Pána  ministra  dopravy, pôšt a telekomunikácií sa

pýtam, ako bude zabezpečený  rozvoj námornej dopravy, keď je

známe, že v tomto roku  došlo v súlade s pôvodnou koncepciou

k odpredaju dvoch námorných lodí, konkrétne Zvolen a Kremni-

ca. Zároveň bola divíziou námornej dopravy na základe návrhu

ruského partnera vypracovaná rámcová  zmluva na dodávku šty-

roch námorných lodí s výtlakom 12 500 ton. Na základe pozva-

nia vedenia SPaP, a. s., bola 6. 5. dopracovaná  táto dohoda

medzi Pribaltskou lodenicou Jantar a SPaP, a. s., ktorá bola

podpísaná  ruskou stranou. Z neznámych  príčin  nebola  táto

zmluva podpísaná zo strany  slovenského podniku SPaP, pričom

na  týchto rokovaniach  sa zúčastnili  aj pracovníci  sekcie

vodnej dopravy ministerstva.

 

     Treba tu povedať, že financovanie tohto projektu navrh-

la ruská strana. Navrhla ho financovať z dlhu Ruskej federá-

cie voči  Slovenskej republike, čo je  pre nás ako Slovensko

nesmierne výhodné. Vieme, že v rámcovej dohode, ktorá sa ma-

la podpísať,  bola zabezpečená aj  účasť našich podnikov  na

výstavbe plavidiel, a tým zabezpečený  aj odbyt oceliarskych

výrobkov zo Slovenskej republiky.

 

     Chcem sa opýtať pána ministra,  či vie o týchto skutoč-

nostiach a ako chce zabezpečiť uzatvorenie tohto pre Sloven-

skú republiku výhodného  kontraktu a zabezpečiť takto rozvoj

námornej dopravy na Slovensku vzhľadom na to, že by sme moh-

li získať pomerne výhodne štyri  nové námorné lode, ktoré do

podniku, o ktorom  hovoríme, sú schopné  prinášať denne nie-

koľkotisícový dolárový zisk.

 

     Druhá časť mojej interpelácie  na pána ministra smeruje

k tejto skutočnosti: Slovenská  plavba dunajská, štátny pod-

nik, bola dňa 1. 1. 1997 transformovaná  na Slovenskú plavbu

a prístavy, akciová spoločnosť.  Pri tejto transformácii bol

podľa  všetkého  porušený zákon číslo 192 Z. z. o strategic-

kých podnikoch, lebo ten  hovorí, že Slovenská plavba dunaj-

ská, štátny podnik,  je strategickou spoločnosťou. Prakticky

všetok jeho majetok, jeho  aktíva i pasíva, resp. skôr aktí-

va, pasíva zostali bývalému štátnemu podniku, boli prevedené

na novú  firmu Slovenská  plavba a prístavy, akciová spoloč-

nosť.

 

     Viem, pán minister, že ste sa týmto prípadom zaoberali,

a preto sa chcem opýtať: Ako bude zabezpečené, aby akcie ak-

ciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy neboli po ich

emitovaní obratom rozpredané a štát by takto prišiel o stra-

tegický podnik a majetok vo  výške 2,5 mld. korún?  Vám, pán

minister, a rezortu Slovenskej republiky by zostal len štát-

ny podnik  Slovenská plavba dunajská, ktorý  má dnes jedného

zamestnanca alebo  jediného zamestnanca, to  je riaditeľ, má

torzo majetku a kopu  podobných dlhov,  ako je kauza Ďumbier

a iné. Ako zabezpečiť, aby sa toto nestalo a aby štát nepri-

šiel o ďalší strategický podnik?

 

     Moja posledná interpelácia smeruje na prezidenta prezí-

dia Fondu národného majetku a ministra pre správu a privati-

záciu národného  majetku. Týka sa podniku,  ktorý už tri me-

siace,  resp. možno    štyri  mesiace je v ostrom štrajku.

Štrajkuje za to, že protestuje proti postupu Fondu národného

majetku vo vzťahu k privatizácii  akciovej spoločnosti Pali-

vá, resp. Palivá, štátny podnik.

 

     Táto spoločnosť  mala byť rozhodnutím  ministerstva pre

správu a privatizáciu  privatizovaná  tak,  že  by 51 % bolo

predaných zamestnaneckej  akciovej  spoločnosti Palgas, 46 %

malo  byť ponúknutých  do kupónovej  privatizácie a  3 % ako

prídel do  reštitučného fondu. Toto  bolo rozhodnutie minis-

terstva pre  správu a privatizáciu. Takto  to bolo navrhnuté

na vydanie  rozhodnutia o privatizácii,  teda potiaľ, pokiaľ

ministerstvo pre správu a privatizáciu má svoju právomoc.

 

     Ale neskôr spoločnosť Slovpal, to bola spoločnosť s ru-

čením obmedzeným, predložila návrh na kúpu týchto 51 % akcií

a na základe tohto návrhu  výkonný výbor Fondu národného ma-

jetku  zmenil  svoje  rozhodnutie,  rozhodol  sa postupovať,

resp.  navrhol prezídiu  Fondu národného  majetku postupovať

podľa § 28 ods. 5 zákona o veľkej privatizácii a predať spo-

ločnosti Slovpal 51 % akcií spoločnosti Palivá.

 

     Účasť  zamestnancov na  privatizácii spoločnosti Palivá

navrhol riešiť  uložením povinnosti pre  kupujúceho presadiť

vydanie  zamestnaneckých  akcií minimálne v rozsahu 10 % zá-

kladného imania. Podľa všetkého tu bol porušený zákon o veľ-

kej privatizácii, vlastne  bolo porušené pôvodné rozhodnutie

ministerstva  pre správu a privatizáciu  národného  majetku,

ktoré  rozhodlo o predaji 51 % akcií  zamestnaneckej spoloč-

nosti Palgas.  Túto skutočnosť pozná veľmi  dobre tak prezí-

dium Fondu  národného  majetku, ako aj jeho výkonný výbor, a

predpokladám, že  aj ministerstvo pre  správu a privatizáciu

národného majetku.

 

     Pýtam sa  pána prezidenta a pána  ministra vzhľadom  na

to, že  sa na tejto  schôdzi má prijať  zákon, ktorým prejdú

kompetencie vo vzťahu k priamym predajom na ministerstvo pre

správu a privatizáciu národného majetku, ako chcú títo dvaja

menovaní páni  prispieť k tomu, resp. ich  inštitúcie, ktoré

riadia - Fond národného majetku  a jeho prezídium alebo jeho

orgány a ministerstvo  pre správu  a privatizáciu  národného

majetku -, aby sa otázka privatizácie štátneho podniku Pali-

vá riešila v súlade s doteraz  platným rozhodnutím minister-

stva, a nie tak, ako  to navrhlo  prezídium  Fondu národného

majetku.

 

     V hre je totiž dôvera a záujem zamestnancov, ktorí for-

mou štrajku už štyri mesiace protestujú proti tomuto rozhod-

nutiu a čakajú, že si konečne niekto všimne aj 50 zamestnan-

cov tohto  štátneho podniku a urobí  konkrétne kroky k tomu,

aby bol rešpektovaný  zákon a táto spoločnosť sprivatizovaná

tak, ako rozhodlo ministerstvo pre správu a privatizáciu.

 

     Za odpovede všetkým uvedeným ministrom, resp. preziden-

tovi fondu vopred ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážené dámy ministerky,

     vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     obraciam sa s interpeláciou na pani ministerku školstva

Evu Slavkovskú s otázkou, ktorú  som  jej položil  vo svojej

interpelácii 21. apríla  tohto roku,  na ktorú som  nedostal

odpoveď. Tá  otázka je veľmi  jednoduchá a znie:  Na základe

akej právnej normy, pani ministerka, vraciate návrhy na pro-

fesúry späť na vysoké školy?

 

     Keď som vám túto otázku  adresoval, v odpovedi som dos-

tal  takýto text:  "Interpeláciou  zo  dňa 21. 4. ma žiadate

o informáciu vo veci uplatňovania  zákona Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 324/1996 Z. z.,  ktorým  sa mení a

dopĺňa zákon  číslo 172/1990 Zb. o vysokých  školách."  Nie,

pani ministerka,  nepýtam sa vás na  uplatňovanie zákona Ná-

rodnej  rady o vysokých  školách.  Pýtam sa  vás, na základe

akého zákona a na základe akého paragrafu vraciate návrhy na

profesúry späť na vysoké školy.  Prosím, aby ste mi citovali

zákon a paragraf.

 

     Ďakujem pekne za porozumenie.

 

     Moja druhá otázka sa týka Univerzity sv. Cyrila a Meto-

da v Trnave. Opäť je  to otázka, ktorú musím opakovať. Pýtam

sa vás, vážená pani ministerka, uveďte  zoznam vedecko-peda-

gogických pracovníkov Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trna-

ve, o  zriadení ktorej budeme  rozhodovať zajtra hlasovaním,

ktorí budú garantmi študijných odborov, ktorí budú zodpoved-

ní za  výučbu nosných študijných  predmetov na troch  fakul-

tách, troch uvažovaných fakultách na menovanej univerzite.

 

     Vo  vašej odpovedi  uvádzate, že  vzhľadom na situáciu,

ktorá sa  vyvinula pri zriaďovaní  nových vysokých škôl,  si

učitelia, ktorí  budú  učiť v týchto  školách, neželajú, aby

boli ich  mená zverejňované. Pani  ministerka, zákon, ktorým

sa má  zriadiť  Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 

byť  platný od 1. augusta 1997. To znamená, že týmto dátumom

jednoducho ministerstvo školstva,  resp. novozriadená vysoká

škola bude zverejňovať mená týchto učiteľov, pretože študen-

ti, ktorí budú v tejto škole  študovať, budú určite zvedaví,

kto ich bude učiť.

 

     Vzhľadom na to, že existujú medzinárodné dohovory, kto-

  ratifikovala,  resp.  podpísala  aj  Slovenská republika

prostredníctvom zástupcu vlády o uznávaní  diplomov na vyso-

kých školách,  je táto otázka  otázkou kvality vzdelávacieho

procesu na uvažovanej univerzite.  Myslím si, že táto infor-

mácia nemôže byť tajná a nemôže sa rešpektovať  želanie uči-

teľov, aby ich  mená neboli zverejňované, keď o to žiada po-

slanec Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na vašu odpoveď.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

 

     moja interpelácia  je na predsedu vlády  pána Mečiara a

pani ministerku Keltošovú.

 

     Vláda sa pred svetom chváli vynikajúcimi makroekonomic-

kými výsledkami. Ako prví ich na Slovensku pocítili naši in-

validní spoluobčania ešte predtým, ako vláda schválila balík

úsporných  ekonomických  opatrení.   Okresné  úrady  krátili

v druhom štvrťroku tohto roku sociálne príspevky a dávky in-

validným  dôchodcom  na  základe  usmernenia  či odporúčania

krajského úradu. V niektorých  prípadoch išlo o výrazné krá-

tenie až o 30 %, čo  sa výrazne odrazí na zhoršení príjmovej

a celkovej  sociálnej situácie  týchto postihnutých občanov.

A to  ich čakajú  ďalšie  opatrenia s účinnosťou  od 1. júla

a 1. augusta - zdražovanie  benzínu,  nájomného, cestovného,

koncesionárskych poplatkov.

 

 

     Prosím o  informáciu, v akom  rozsahu už prebehlo  toto

znižovanie výdavkov do sociálnej sféry a aké zníženie plánu-

je vláda v priebehu roka 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Köteles.  Predtým s faktickou po-

známkou vystúpi pani ministerka. Nech sa páči.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení poslanci,

 

     aby som zbytočne nenapínala, neprišlo k žiadnemu znižo-

vaniu ani na krajskej, ani  na okresnej úrovni. A pokiaľ ide

o predpokladané  zvyšovanie cien  benzínu, prípadne energií,

pán poslanec, viete  tak dobre ako aj ja,  že dávky, ktorými

sa prispieva či na kúpu  motorového vozidla, na opravu moto-

rového vozidla pre zdravotne  postihnutých, na prevádzku mo-

torového vozidla,  nikto nezrušil. To sú  zákonné dávky, tie

platia a budú platiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Nehovoril som o zrušení  sociálnych  dávok, hovoril som

o tom, že  sa výrazne krátili v druhom  kvartáli tohto roku.

Prosil by som, keby  pani ministerka preverila túto situáciu

v jednotlivých  okresoch a potom mi  odpovedala  na moju in-

terpeláciu, lebo tieto krátenia o 30 % vychádzajú z konkrét-

nych prípadov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážený pán predsedajúci,

 

     vzhľadom na fakt, že pán  minister Hudec nie je prítom-

ný,  budem  veľmi  stručný.  Predložím  len interpeláciu bez

zdôvodnenia.

 

     Interpelujem  pána  ministra,  aby  predložil konkrétny

zoznam,  konkrétny a oficiálny  zoznam  dotácií zo  Štátneho

fondu  Pro  Slovakia  za roky 1995 a 1996 a  za prvý  polrok

1997.  Žiadam, aby  pán minister  predložil konkrétny zoznam

dotácií za roky 1995, 1996 a za prvý polrok 1997 na menšino-

vé kultúry a menšinové kultúrne  zväzy. Chcel by som sa spý-

tať, na  základe akých kritérií a koncepcií  podporovalo Mi-

nisterstvo kultúry  Slovenskej republiky v tomto období jed-

notlivé menšinové kultúrne zväzy,  či vôbec existuje koncep-

cia na zabezpečenie ďalšej  existencie a rozvoja menšinových

kultúr v Slovenskej republike.

 

     Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ministerst-

vo školstva v tomto roku dosiaľ tvrdošijne odmietajú možnosť

vydania  dvojjazyčných  vysvedčení  v národnostných  školách

v Slovenskej republike.  Dovoľte mi, aby  som položil jednu,

môžeme povedať,  rečnícku otázku týmto  členom vlády Sloven-

skej republiky, či niekto z  nich alebo z takzvaných jazyko-

vých poradcov  takisto a tak zásadovo  odmieta prevziať taký

istý  dvojjazyčný občiansky  preukaz vytlačený  v slovenskom

a anglickom jazyku. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže sme skončili interpelácie, pýtam sa členov vlády,

či chcú hneď odpovedať na interpelácie poslancov.

 

     Ak nie,  žiadam ich, aby svoje  odpovede dali poslancom

v písomnej forme.  Na záver chcem požiadať  členov vlády, aj

tých,  ktorí  ústne  predniesli  svoje  odpovede  na dnešnej

schôdzi, aby  podľa zákona o rokovacom  priadku dali písomné

odpovede na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

 

     Ďakujem.

 

     Dnes rokovanie končíme. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodi-

ne.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       27. júna 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram štvrtý deň  rokovania 30. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Na začiatku vás chcem v zmysle rokovacieho poriadku in-

formovať,  že páni  poslanci Delinga,  Klein, Weiss,  Juriš,

Filkus, Slobodník,  Belohorská, Figeľ, Fogaš,  Fico a Prokeš

ospravedlňujú svoju neúčasť na tejto schôdzi.

 

     V rokovaní budeme pokračovať rozpravou o vládnom návrhu

zákona o zriadení  Univerzity sv. Cyrila a Metoda  v Trnave.

Prosím pani ministerku aj spoločného spravodajcu, aby zauja-

li svoje miesta.

 

     Rozprava  sa  včera  skončila  vystúpením pána poslanca

Mikloška. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     v rozprave k zákonu, ktorý  máme  pod  tlačou 644, moji

dvaja predrečníci, ktorí vystúpili pred prerušením tohto bo-

du, veľmi  pregnantne a do  šírky hodnotili aplikáciu  tohto

zákona z pohľadu zámerov, ktoré sa v ňom akože citujú, t. j.

z pohľadu  rozvoja  výchovy a vzdelávania v oblasti vysokých

škôl vo vzťahu ku kresťanským tradíciám, resp. cyrilo-metod-

ským tradíciám, i vo vzťahu k zamestnanosti.

 

     Dovoľte mi na chvíľočku zamerať vašu pozornosť na prag-

matickú vecnú  stránku tohto návrhu,  aby sme vedeli,  o čom

budeme  hlasovať, čo  budeme  schvaľovať,  t. j.  zamerať sa

vlastne na projekt, podľa ktorého by sa Univerzita sv. Cyri-

la a Metoda v Trnave mala zriadiť.

 

     V dôvodovej  správe, ktorú sme dostali,  je na strane 2

pod  bodom a)  uvedená kresťanská  orientácia, ktorá  je ale

charakterizovaná takto: "...prejavujúca  sa u všetkých peda-

gogických  pracovníkov univerzity aj  v charaktere výchovno-

-vzdelávacej a vedeckovýskumnej práce."

 

     Dotknem sa prvej časti - "prejavujúca sa u všetkých pe-

dagogických pracovníkov univerzity".  Univerzita je  verejná

inštitúcia  vo vzťahu k občanom, k štátu, vo vzťahu k verej-

nosti, dokonca dnes už i medzinárodnej. Ale pracovníci tejto

univerzity sú takmer vo  funkcii utajených svedkov. Nevieme,

kto  sú títo  pracovníci.  Uchádzači,  ktorí sa  budú hlásiť

o štúdium, ešte dnes nevedia, kto sú títo pracovníci. Myslím

si,  že  táto  snemovňa  by  mala  byť informovaná minimálne

o tých odborníkoch, ktorí  sú nositeľmi jednotlivých študij-

ných odborov, garantmi jednotlivých študijných odborov.

 

     Táto orientácia sa má  ďalej prejavovať aj v charaktere

výchovno-vzdelávacej a vedeckovýskumnej práce. Znie to pred-

sa len frázovito, pretože práve  tie dve fakulty, v projekte

ktorých  bol  aký-taký  náznak  kresťanstva  v  práci týchto

fakúlt, v obsahu štúdia, v  curricule, tak tieto dve fakulty

nie sú  navrhované. To je  aj potom moja  otázka na fakulty,

ktoré  sú pôvodne  v projekte  uvedené a  vlastne zo  zákona

vypadli. Naopak,  je tam fakulta  inžinierskych a prírodných

vied,  ktorá  je  zameraná  na  silnú  komputerizáciu, čo je

v preambule  tejto fakulty.  Mohol  by  som položiť  aj takú

filozofickú otázku: Ako sa bude  prejavovať bod a) vo vzťahu

povedzme ku  komputerizácii a podobne?  Slovom, znie to  ako

fráza.

 

     Bodu b) sa dotkli moji kolegovia.

 

     Bod d)  je takzvaná výrazne  sociálna orientácia, ktorú

univerzita bude mať na  zreteli v rámci uplatňovania výsled-

kov zo  všetkých svojich disciplín,  biofunkčné inžinierstvo

atď. Budem o tom hovoriť  pri rozbore študijných odborov. No

veľmi ťažko  si viem predstaviť napĺňanie  tohto bodu d). Ak

sa chcel bod d) vzťahovať, tak sa asi  mal  vzťahovať, alebo

naopak, ak sa  mal vzťahovať, tak sa chcel  vzťahovať na fa-

kultu sociálnych vied, fakultu verejnej  správy. A to sú tie

dve, ktoré v projekte sú, ale  zo zákona  vypadli. Zaujímalo

by ma odôvodnenie, prečo tieto fakulty zo zákona vypadli.

 

     Bod e) - výrazná orientácia na progresívne vedy, metódy

a techniky  umožňujúce multidisciplinárnu  prácu vo vedeckom

a technickom výskume. Univerzita sa  bude orientovať na nové

trendy v rozvoji vied atď.  Má univerzita iné poslanie? Načo

sú nám takéto  frázy v odôvodnení? Veď to  je azda samozrej-

mosť, ak niečo chce byť univerzitou, tak také čosi má robiť.

 

     V  štátnom  rozpočte  bude  nutné  počítať s finančnými

prostriedkami na  budovanie univerzity celkove  po spočítaní

za všetky roky, ktoré sú tu uvedené, v rozsahu 208 009 tisíc

Sk. Pri tejto príležitosti by  som sa chcel spýtať presne na

sumu, ktorá  je vyčlenená  na tento  rok z rozpočtu a aká je

štruktúra týchto peňazí, koľko ide napríklad na nákupy budov

z tých možno 40 mil. Sk, ktoré  tam kolujú,  koľko je z toho

mzdových prostriedkov, koľko sa  počíta vlastne na rozbehnu-

tie tohto  pracoviska, koľko si  vyžiada nová administratíva

univerzity atď.

 

     Druhá otázka, ktorá s týmto súvisí a ktorú som už troš-

ku načal, je otázka priestorového zabezpečenia. Chcel by som

poprosiť pani ministerku, ak  bude mať záverečné slovo, keby

nás  mohla informovať,  ako je  táto univerzita  priestorovo

zabezpečená. Opäť tak ako pri predchádzajúcich univerzitách,

ktoré boli navrhované - Univerzita v Trenčíne, Akadémia ume-

nia v Banskej Bystrici -, sme dostali informáciu, že Akredi-

tačná komisia  vyjadrila k tomu  akési stanovisko. Chcel  by

som poprosiť, či by sme  mohli dostať písomne stanovisko Ak-

reditačnej komisie ako materiál. Pokiaľ nie, či by mohlo byť

celé prečítané. Zaujímalo by  ma, či znovu Akreditačná komi-

sia zaujala  taký alibistický postoj ako  k obidvom predchá-

dzajúcim  univerzitám, inými  slovami, či  povedala, že nemá

námietky, ak  sa takéto pracovisko  bude akreditovať o  tri,

o štyri alebo  o päť rokov.  Pokiaľ je to  tak, je funkčnosť

Akreditačnej komisie už pomaly na zváženie.

 

     Priamo v projekte by som  sa ešte rád dotkol vzťahu no-

vokoncipovanej  univerzity v Trnave  a Materiálovo-technolo-

gickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

so  sídlom  v Trnave,  pretože  v projekte  je  napísané, že

materiálovo-technologická fakulta  má byť pripojená  k tejto

univerzite. Aký  je súčasný stav, pani  ministerka? Je možné

dať nové informácie oproti tým,  ktoré sme počuli vo výbore,

alebo sa to nezmenilo?

 

     Keď sa  na strane 4 hovorí o filozofickej  fakulte, tak

sa  uvažuje s magisterským  štúdiom,  doktorandským štúdiom,

perspektívne sú uvádzané jednotlivé  študijné odbory. Je tam

študijný odbor učiteľstvo. Dovolím si položiť otázku. Zaují-

malo by  ma, aké aprobácie  vzhľadom na štruktúru  ostatných

odborov, ktoré  tu vidím, sa plánujú  otvoriť alebo sa predpo-

kladajú byť otvorené na tejto  univerzite. Pýtam sa na to aj

z dôvodov, ktoré u mňa  vznikajú, keď si prečítam uplatnenie

absolventa na  strane 5, kde sa  hovorí, že absolventi tejto

fakulty sa  uplatnia ako učitelia  na stredných školách.  To

znamená, že sú tam nejaké  veľmi špecifické, povedal by som,

aprobácie. Pýtam sa, či sa  neuplatnia aj ako učitelia v zá-

kladných  školách, v  ktorých je  dnes výraznejší nedostatok

učiteľov.  A podľa  štatistík vekového  vývoja pedagogických

pracovníkov v  základných školách starnutie  je oveľa výraz-

nejšie ako na stredných  školách. O uplatnení absolventov sa

hovorí, že  sa uplatnia ako jazykoví  experti. Úloha jazyko-

vých expertov vzhľadom na jazykovú prípravu našej mladej ge-

nerácie  ide exponenciálne  dole, exponenciálne  klesá. Čiže

uvádzať to vlastne ako jeden  z dôvodov na zriadenie univer-

zity  z pohľadu  uplatnenia absolventa  nepovažujem za veľmi

signifikantné.

 

     Veľmi  zaujímavo pôsobí  fakulta masmediálnej komuniká-

cie. Táto fakulta bude poskytovať magisterské štúdium, žiad-

ne bakalárske, ale magisterské štúdium. Študijné odbory budú

takéto: teória a riadenie  masmediálnych systémov, to je je-

den študijný odbor. Ale súčasne samostatný študijný odbor je

marketing  masmediálnej  komunikácie.  Bez  toho, aby človek

hlbšie možno aj bádal, čo to  je, ja si myslím, že marketing

je minimálne  časťou  teórie a riadenia masmediálnych systé-

mov, ale  tu je to samostatný  študijný odbor magisterského,

to znamená päťročného štúdia. Už  len pre zaujímavosť by som

rád videl učebné plány takéhoto štúdia.

 

     Pýtam sa  len, kladiem  trošku  inú otázku. V koncepcii

rozvoja  vysokých škôl,  ktorej poslednú  verziu mám takisto

k dispozícii, sa  konštatuje fakt, o ktorom  sme tu už neraz

hovorili, že naše študijné odbory s nomenklatúrou študijných

odborov používanou vo svete  nie sú kompatibilné. Máme oveľa

detailnejšie  členenú sústavu  študijných odborov,  zbytočne

detailne členenú sústavu študijných  odborov až na dvojnáso-

bok toho, ako je  definovaná nomenklatúra študijných odborov

podľa povedzme  nomenklatúry UNESCA alebo OECD  alebo aj no-

menklatúry ISCV, ktorá sa teraz začína v rámci zjednocovania

nomenklatúry UNESCA  a OECD používať. Pýtam  sa, či je možné

zodpovedať, či predkladatelia projektu  alebo či pani minis-

terka môže povedať, aká  je obdoba takýchto študijných odbo-

rov vo svete používanej nomenklatúry.

 

     Okrem toho je tam samostatný študijný odbor psychológia

a sociológia masmediálnej komunikácie. Dámy  a páni, keby sa

hovorilo  o nejakom  zameraní tohto  štúdia na  niečo takéto

formou diplomovej  práce či posledného ročníka,  vieme si to

z pohľadu  vysokoškolského  vzdelávania,  z  pohľadu systému

vzdelávania predstaviť. Ale ako samostatný päťročný študijný

odbor, to  sa mi zdá  prehnané. Ale v  profile absolventa sa

napríklad hovorí o tom, že  absolventi budú mať len manažér-

ske minimum,  ktoré pripraví absolventa  na úlohy v  oblasti

riadenia a podobne, ale pritom sú tu samostatné dva študijné

odbory.

 

     Zaujímavo  je  koncipované  aj  uplatnenie  absolventa.

Chcem vás poprosiť, to nie  je chytanie za slová alebo chy-

tanie viet, ale proste študoval som  si to, a nevedel som si

vždy dobre niektoré vety interpretovať.  Hovorí sa tu - "ši-

roké a všeobecné zameranie  štúdia s prehĺbenou profesionál-

nou špecializáciou".  Fakulta sociálnych vied  zo zákona vy-

padla,  fakulta  verejnej  správy  vypadla. Prosím, opakujem

otázku: Aké dôvody viedli k tomu, že tieto fakulty vypadli?

 

     Totiž, dámy a páni, ony v projekte sú. A ten, kto pozná

trošku chod  vysokých škôl, vie veľmi  dobre, že po zriadení

tejto univerzity  môžu byť tieto  fakulty už potom  zriadené

len na  základe novely zákona.  Novela zákona hovorí,  že je

vecou ministerstva školstva, dá sa povedať, pani ministerky,

čiastočne  Akreditačnej  komisie a novoutvorenej univerzity,

aby vznikli. Som presvedčený o tom, že o chvíľočku budú tie-

to fakulty na univerzite, ak bude schválená, pôsobiť.

 

 

     Dovolím si upriamiť vašu pozornosť len na jeden študij-

ný odbor, ktorý je na  fakulte verejnej správy. Študijný od-

bor živnostenské podnikanie je ako študijný  odbor, o ktorom

sa  hovorí: "Absolvent  tohto  študijného  odboru  získa ok-

rem  poznatkov  manažérskeho  charakteru aj hlboké vedomosti

z právnej  oblasti, najmä  finančného a poplatkového  práva,

pracovného práva,  správneho  konania a práva sociálneho za-

bezpečenia so zameraním  na živnostenské podnikanie.  Absol-

vent bude ovládať výpočtovú techniku a softvérové zabezpeče-

nie potrebné pre živnostenské podnikanie."

 

     Dámy a páni, keď sa objavil v tomto štáte fenomén neza-

mestnanosti,  tak  napríklad  môj  materský Ústav informácií

a prognóz  školstva  dostal  vtedy  od  vtedajšieho ministra

školstva za úlohu pripraviť  rekvalifikačné pracovisko a ro-

biť informačný systém rekvalifikačných pracovísk. A rekvali-

fikačné pracoviská pripravili pre nezamestnaných absolventov

stredných  škôl  také  študijné  programy, ktoré obsahovali,

pokrývali skoro presne to  isté. Pripravovali v takomto roz-

sahu nezamestnaných absolventov  stredných škôl napríklad na

prácu v oblasti živnostenského podnikania. Ale teraz na toto

budujeme univerzitu s päťročným magisterským štúdiom.

 

     Fakulta prírodných a inžinierskych vied má pre vašu in-

formáciu päť druhov štúdia: magisterské, inžinierske, dokto-

randské a tzv. podoktorské  štúdium. Toto je trošku špecifi-

kum, zrejme ide o nejako  inak nazvané, dá sa povedať, celo-

životné vzdelávanie a podobne. Nie je to viac špecifikované,

ale je  uvedené. Študijné odbory  sú takéto: matematika  ako

samostatný študijný  odbor, informatika ako  samostatný štu-

dijný odbor, ďalej fyzika, mechanika ako samostatný študijný

odbor, geofyzika, chémia, biológia. Táto fakulta sa bude za-

meriavať  na matematické  teórie uvedených  odborov - počuli

ste ktoré -, a to najmä na najnovšie výsledky získané v rám-

ci počítačových vied a  na ich počítačovú analýzu. Dominovať

bude tenzorová analýza a  moderné numerické metódy. Už teraz

sa vie, že okrem toho  vznikne ústav počítačových vied a po-

kročilých štúdií na báze univerzity,  ktorá sama ešte nie je

zriadená.

 

     Uplatnenie absolventov je  veľmi zaujímavo koncipované.

To treba vidieť.  Keď viem, aké sú tam  študijné odbory, tak

už si  viem dať dohromady aj  obraz o uplatnení absolventov.

Absolventi sa uplatnia ako špičkoví pracovníci počítačom na-

vrhovaných  konštrukcií v strojárstve, stavebníctve, počíta-

čovej optimalizácii a v  riadení procesov v strojárstve, me-

talurgii, chemických procesov a podobne. No museli by mať za

sebou veľa,  veľa z technologických  procesov, z technológií

výroby a podobne. Ale tam  sú iné  študijné  odbory, ktorých

nosné katedry budú mať celkom iné zameranie.

 

     Študijné odbory  inžinierskeho štúdia, pán  kolega, aby

ste sa  len vedeli dobre  rozhodnúť, viem, že  to podporíte,

prajem vám to, ale aby  ste vedeli, čo schvaľujete. Schvaľu-

jete aj bioinžinierstvo so zameraniami - prírodné, informač-

né a  detekčné systémy, biofunkčné  inžinierstvo, aplikované

biotechnológie,  bioinžinierske  procesy a zariadenia. Tieto

zamerania som ani neprečítal povedzme  z toho dôvodu, čo vy-

jadrujú. Ale každý, kto trošku  pozná túto oblasť, položí si

otázku: Má  niekto predstavu, čo budú  stáť nové laboratóriá

potrebné na vybavenie takýchto typov  štúdií? Do tých 209 či

208  miliónov, to  je hračka  v porovnaní  s tým, koľko bude

potrebné na to, aby takéto laboratóriá univerzita mala.

 

     Dámy  a páni,  keď sa  prvýkrát prerokúval  tento zákon

v prvom čítaní, vtedy sa viedla istá diskusia ohľadom vzniku

Trnavskej  univerzity,  ktorá  si  dnes  úspešne,  relatívne

úspešne počína. Vtedy  tu bola diskusia o tom,  čo všetko sa

dialo okolo tejto univerzity. Táto univerzita vznikala v le-

gislatívne problémovom  prostredí. V tých  časoch, tvrdím to

i teraz, univerzita bola svojím spôsobom problémová, pretože

zákon  nedefinoval dostatočne  precízne jej  vznik. Ak vtedy

táto univerzita  vznikala s problémom, tak takýto vznik uni-

verzity v súčasnom období považujem za hanbu slovenského vy-

sokého školstva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte je  do rozpravy prihlásený pán  poslanec Švec. Pán

poslanec Brňák predtým vystúpi s faktickou poznámkou.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán  predseda,  chcem  faktickou  poznámkou reagovať na

časť vystúpenia pána poslanca Haracha.

 

     Pán poslanec,  na úvod svojho  vystúpenia ste vyčítali,

jemne povedané, nebola to  nejaká priama výčitka, tomuto ná-

vrhu zákona, že si  vyžaduje od pracovníkov tejto novokonci-

povanej univerzity istý cenzus,  a to kresťanský svetonázor.

Naopak sa domnievam, že táto podmienka je pre takýto charak-

ter  vysokej školy  žiaduca a  chcem to  dokresliť aj  istým

príkladom.

 

     Aj vy ste spomínali  vo svojom vystúpení príklad Trnav-

skej univerzity.  Všetci vieme, že  keď sa schvaľoval  zákon

o Trnavskej univerzite, takáto  podmienka tam explicitne ne-

bola vyjadrená.

 

     Na druhej  strane aj pán  poslanec  Mikloško hovoril vo

včerajšom vystúpení o tom, že Trnavská univerzita je v akej-

si správe  alebo pod gesciou  jezuitov, že spĺňa  kresťanský

charakter alebo že sa jezuiti prihlásili k tejto univerzite.

Ale  na druhej  strane potom  nechápem, kedy  medzi jezuitov

vstúpili napríklad pán Šebej  alebo pán Kusý. Skutočne chcem

v tomto smere povedať, že ak je tam táto podmienka vyslovene

daná, má svoj význam aj takéto explicitné vyjadrenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu.  Pýtam sa pani ministerky, či  sa chce vy-

jadriť.

 

     Áno, nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovolím  si taký  malý exkurz. Nie som  poslankyňa, ale

myslím  si,  že  od  každého  poslanca  sa vyžaduje, aby mal

čerstvé informácie, s ktorými  vystupuje na pléne. Samozrej-

me, netýka sa to pána poslanca Haracha, ktorý vlastne analy-

zoval materiál, ktorý nie je predmetom schvaľovania. Predme-

tom schvaľovania  je materiál, kde sa  navrhujú tri fakulty,

a nie  päť fakúlt.  V zákone  je to  jasne uvedené. Projekt,

ktorý pán  poslanec mal, bol  pracovným projektom, pracovnou

verziou, ktorá sa zmenila.

 

     A keďže sa opýtal, prečo  sa vynechali dve fakulty, tak

je na to jednoduchá odpoveď. Vynechali sa na odporúčanie Ak-

reditačnej komisie, ktorá sa týmto projektom podrobne zaobe-

rala a prišla  k záveru,  že  jedna  z fakúlt  je duplicitná

s vytvárajúcou sa univerzitou v  Trenčíne a druhú fakultu by

nebolo možné obsadiť garantmi  jednotlivých odborov. Tým od-

povedám aj  na otázku, že Akreditačná  komisia schválila vy-

tvorenie takejto novej vysokej školy. K univerzite sa nepri-

pojí  ani materiálovo-technologická  fakulta. Pripojenie  sa

materiálovo-technologickej fakulty bol tiež len pracovný ná-

vrh, o ktorom sa rokovalo, ale materiálovo-technologická fa-

kulta  vyjadrila  nesúhlas s pripojením,  chcela zostať  pod

gesciou Slovenskej technickej univerzity a jej názor sa reš-

pektoval.

 

     Bola tu aj otázka,  pokiaľ ide o finančné zabezpečenie.

V tomto roku  sa dáva na  novovznikajúcu  univerzitu 60 mil.

korún, a to v takomto  členení: na kapitálové výdavky 40 mi-

liónov, bežné výdavky 20 miliónov, z toho na mzdy 10 800 ti-

síc, odvody do  poisťovní 4 200 tisíc, tovary a služby 5 mi-

liónov. Je zabezpečenie garantov. Už  som to hovorila aj mi-

nule, že  zatiaľ nebudem tých  ľudí menovať. Keď  bude zákon

schválený, tak sa, samozrejme,  každý dozvie, kto bude pred-

nášať na univerzite, keď bude schválená.

 

     Ešte tam zaznela otázka  študijných odborov pri filozo-

fickej fakulte.  Študijné  odbory sú uvedené v materiáli. Je

to filozofia, história, psychológia, slovenský jazyk a lite-

ratúra, cudzie jazyky a učiteľstvo. Toto sú študijné odbory,

ktoré máme zabezpečené a ktoré sa aj otvoria.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pýtam si, či chce využiť záverečné slovo aj pán spravo-

dajca. Áno, nech sa páči.

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     som si  vedomý  toho, že  v zmysle § 83 ods. 2 spoločný

spravodajca nemá  zaujímať  stanovisko k predrečníkom. Chcem

si len  ujasniť jednu skutočnosť. Z  rozpravy vyplynul jeden

návrh, ktorý  povedal pán Brocka. Neviem, ako ho chápať. Pán

poslanec navrhuje  zmeniť názov. Neviem, či  to brať tak, že

je to prejav politiky KDH,  kde sa snúbi neschopnosť s fraš-

kou, alebo mu ide o to, aby som skutočne dal o tom hlasovať.

Pretože ak áno, ak by to myslel vážne, tak musím konštatovať

zase v zmysle § 83 ods. 2, že ide o zásadný  pozmeňujúci ná-

vrh, lebo v takej  jednoduchej právnej úprave, akou je tento

zákon, zmena názvu je  zásadná zmena. Samozrejme, nehovoriac

o tom, že v zmysle § 82 ods. 2 by musel  návrh písomne dolo-

žiť s podpismi 15 poslancov. Ide mi o to, aby sme si ujasni-

li, či dať hlasovať, alebo nedať. (Hlas z pléna.) Ale zazne-

lo to, v rozprave totiž  zaznel návrh. (Hlasy v sále.) Takže

považujem to za prejav štýlu politiky KDH a môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keďže som včera neviedol schôdzu pri tomto bode progra-

mu, prosím, dajte slovo pánu poslancovi Brockovi.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda,  včera som dal pozmeňujúci  návrh, aby sa

slová  "sv. Cyrila a Metoda"  v názve  Trnavskej  univerzity

zmenili na  "Vladimíra Mečiara". Tento návrh  som dal preto,

lebo  si myslím,  že pod  takýmto názvom  je to výstižnejšie

a pravdivejšie. Predpokladal som, že si to kolegovia z vlád-

nej koalície osvoja. Ak by  sa univerzita volala takto, hla-

soval by som za takúto novú univerzitu v Trnave. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Rozprava nie je.  Je skončená. Pán poslanec Tar-

čák, to je všetko v záverečnom vystúpení? Pýtam sa, či môže-

me pristúpiť  k hlasovaniu. Ak  áno, tak pristúpime  najskôr

k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže  v rozprave  nezaznel  žiaden  pozmeňujúci návrh,

pristúpime k hlasovaniu o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, kto-

ré som uviedol na úvod. V časti III body 1 a 2 gestorský vý-

bor odporúča  schváliť s tým, že  ak to  schválime, bod 3 sa

vylučuje. Ide o legislatívnu  úpravu a účinnosť zákona, kto-

rou je 1. august 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh, tak  ako ho predniesol spoločný spra-

vodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Prijali sme pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže sme prijali bod 2, bod 3 sa vylučuje.

 

     To sú všetky pozmeňujúce  návrhy, ktoré boli obsiahnuté

v spoločnej správe.

 

     Výbor ma splnomocnil, aby som využil a postupoval podľa

§ 83 ods. 2, § 84 ods. 2 o rokovacom poriadku, aby sme v ten

istý deň prikročili k tretiemu čítaniu a hlasovaniu o zákone

ako celku. Samozrejme, ak s tým bude súhlasiť Národná rada.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca  prezentoval poverenie gestor-

ského výboru, aby predniesol tento návrh.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o tom, že

dnes bude pokračovať tretie čítanie k tomuto bodu programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem, pán  spoločný spravodajca. Ostaňte  na mieste,

pretože hneď pristúpime k  tretiemu čítaniu o vládnom návrhu

zákona o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

 

 

     Rokovací poriadok prikazuje, aby aj v treťom čítaní bo-

la otvorená rozprava. Preto  k tomuto bodu otváram rozpravu.

Hneď ako prvý sa hlási pán poslanec Mikloško.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     využívam  možnosť ešte  raz vystúpiť v kauze  takzvanej

kresťanskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda, o ktorej už tre-

tíkrát rokujeme. Využívam aj to, že pani ministerka sa znovu

vyjadrila k otázkam, ktorých sa  chcem  aj ja teraz dotknúť.

Vyjadrila sa, resp. ináč povedané, nevyjadrila sa.

 

     Keď  prebiehalo prvé  čítanie o Univerzite sv. Cyrila a

Metoda, tak  sa poslanec Švec  opýtal, ktorí profesori  budú

tvoriť základ tejto univerzity,  ináč povedané, ktorí profe-

sori, ktorí kresťanskí profesori budú tvoriť základ kresťan-

skej  výchovy, o ktorú na  tejto  univerzite  má ísť, presne

tak ako to povedal aj pán poslanec Brňák.

 

     Pri prvom čítaní som tú istú otázku položil pani minis-

terke aj ja. Pani ministerka,  vtedy ste odpovedali, že títo

profesori si neželajú byť menovaní.  Včera sa znovu pri dru-

hom čítaní  pán profesor Švec - resp. je možné,  že  to bolo

pri inej príležitosti -, ale v každom  prípade sa znovu opý-

tal, aby  ste povedali mená  ľudí, ktorí budú  tvoriť základ

tejto univerzity. Dnes  sa na to opýtal aj  pán poslanec Ha-

rach. Znovu ste povedali, že keď univerzita vznikne, oznámi-

te to.

 

 

     Keďže stále lieta vo vzduchu slovo kresťanský, kresťan-

ská univerzita, kresťanská výchova,  chcel by som podotknúť,

že v detstve sme sa učili - iste aj vy, pani  ministerka, sa

pamätáte -, že v Biblii sa  hovorí o kresťanoch a používa sa

pritom parabola  alebo podobenstvo o tom,  že kresťan má byť

svieca na  svietniku, ktorá svieti, neskrýva  sa pod hrncom.

Tam je to  priamo povedané. Kresťan má byť  mesto na návrší.

Keď ste boli v Taliansku, iste ste videli, ako sa týčia mes-

tá na  návrší.  A naopak,  v Biblii sa  hovorí, že v noci sa

skrýva len  zlodej a ten, kto má zlé  svedomie. Čoho sa boja

títo kresťanskí profesori, že nechcú povedať svoje mená? Čo-

ho sa boja títo kresťanskí profesori, ktorí majú byť zárukou

kresťanskej výchovy  na kresťanskej univerzite?  Čo im bráni

v tom, aby povedali:  "My sme to a my  budeme zárukou." Čoho

sa bojíte, kresťanskí profesori? Vyjdite z tmy.

 

     Pani ministerka, ak  neodpoviete, čo predpokladám, lebo

zrejme je nad  tým všetkým jedno veľké zlé  svedomie, tak mi

dovoľte, aby som sa vás opýtal, či medzi tvorcov tejto kres-

ťanskej univerzity patria:

 

     1. Prof. Július Kováč,  verný člen komunistickej strany

do roku 1989 a člen previerkových komisií po roku 1968. Veľ-

mi by ma to zaujímalo.

 

     2. Či  na masmediálnej fakulte bude  pracovať pán Jozef

Darmo. Ak áno,  či je to ten Jozef Darmo,  ktorý v roku 1971

napísal knihu Lenin a žurnalistika. (Potlesk.)

 

     3. Či na túto univerzitu chce prejsť prof. Richard Mar-

sín, ktorý v súčasnosti je na Trnavskej univerzite.

 

     4. Či na túto univerzitu chce prejsť prof. Sedlák, kto-

rý tiež pracuje na Trnavskej univerzite a je bývalým predse-

dom senátu. (Hlas z pléna.)  Prof. Kusý bol svieca, ktorá sa

neskrývala. Je tam od prvej chvíle, nikdy sa neskrýval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško, chcem vás upozorniť, dal som vám

slovo do rozpravy, ale viete, že podľa § 85 sa v rozprave dá

hovoriť len o legislatívno-technických opravách, ktoré navr-

hujete v treťom čítaní. Prosil by som, keby ste to skrátili.

(Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím o pokoj v sále.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ak dovolíte, spokojne dokončím.

 

     Pani ministerka,  buďte  taká dobrá a oznámte nám tieto

mená, alebo  aspoň odpovedzte na  moje otázky. Bude  pre mňa

veľkým zadosťučinením,  keď aj vy  vyjdete z tmy  a poviete,

kto bude zárukou tejto  kresťanskej univerzity a kresťanskej

výchovy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Rozprava  je  uzavretá,  pán  poslanec  Harach.  (Hlasy

z pléna.) Hneď potom, ako  sa prihlásil pán poslanec Mikloš-

ko. (Prejavy nesúhlasu s tým,  že rozprava je uzavretá.) Tak

ju uzatváram teraz.

 

     Pán poslanec Harach, môžete hovoriť len o pozmeňujúcich

legislatívno-technických návrhoch. (Neutíchajúce hlasy v sá-

le.) Páni poslanci,  prosím, aby sme sa už  ozaj naučili náš

rokovací poriadok. V § 85  sa hovorí: "Tretie čítanie sa ob-

medzí len  na tie ustanovenia návrhu  zákona, ku ktorým boli

v druhom čítaní schválené pozmeňujúce  alebo  doplňujúce ná-

vrhy." Odsek  2: "V treťom  čítaní  môže  poslanec  navrhnúť

len opravu legislatívno-technických chýb a jazykových chýb."

(Hlasy z pléna.)  Ale prvý odsek vám hovorí  o čom, páni po-

slanci, veď sa nehádajme o všetkom.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     keďže v  rámci tejto rozpravy neboli  podané žiadne po-

zmeňujúce návrhy, podľa § 86  o rokovacom poriadku, pán spo-

ločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Keďže nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, dávam hla-

sovať o zákone ako celku s tým, že sme  prijali dva pozmeňu-

júce návrhy. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

(Potlesk.)

 

     Ďakujem, pani ministerka, aj  vám, pán spoločný spravo-

dajca.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, rokovanie  o bode 27,

tlač 631,  sme pri schvaľovaní  programu odložili na  budúci

týždeň.

 

     Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 654 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 654a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister pre správu a pri-

vatizáciu národného  majetku Slovenskej republiky  pán Peter

Bisák.

 

     Prosím pána Petra Bisáka, aby predniesol návrh.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej repub-

liky číslo 352/1996 uverejnený v Zbierke zákonov  Slovenskej

republiky z 11. 12. 1996 pod  číslom 352 z roku 1996, ktorým

bol  vyslovený  nesúlad  ustanovenia § 10 ods. 1 a 10 a § 45

ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štá-

tu na iné osoby v znení zákona číslo 369/1994 Z. z. a zákona

190/1995 Z. z., predkladám  návrh novely zákona 92/1991 Zb.,

v ktorej sa napadnuté ustanovenia uvádzajú do súladu s Ústa-

vou Slovenskej republiky.

 

     Ústavný súd v odôvodnení  nálezu číslo 126/1995 a číslo

352/1996 konštatuje, že rozhodovanie o privatizácii štátneho

majetku  priamym  predajom  vopred určenému záujemcovi patrí

medzi zásadné opatrenia  vlády na zabezpečenie hospodárskeho

a sociálneho rozvoja. Touto novelou  uvádzame do súladu dik-

ciu zákona číslo 92/1991 Zb. s článkom 119 Ústavy Slovenskej

republiky, keď  vláda  rozhoduje v zbore o zásadných opatre-

niach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slo-

venskej republiky.

 

     Vládny  návrh zákona  koncepčne vychádza  zo zásady, že

rozhodovať  o  privatizácii  priamym  predajom  bude  vláda.

V  tomto  zmysle  je  upravené  i  ustanovenie § 10 ods. 1 a

v tejto  nadväznosti  sa  upravuje i príslušnosť  vo  vzťahu

k zmene  rozhodnutia s tým, že  orgán  príslušný  na vydanie

rozhodnutia je oprávnený toto rozhodnutie  aj zmeniť. V § 17

ods. 3 a 4 sa  upravujú  vzťahy k  zamestnancom v súvislosti

s odstúpením od zmluvy fondom.  Túto úpravu si vyžiadala do-

terajšia prax privatizácie z hľadiska  ochrany pracovnopráv-

nych nárokov zamestnancov.

 

     Nálezom číslo 77/1997  Ústavný súd Slovenskej republiky

rozhodol o nesúlade  niektorých ustanovení  nariadenia vlády

Slovenskej republiky číslo 139/1996, ktorým sa mení a dopĺňa

nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 134/1994 o vydá-

vaní a použití investičných kupónov a zákona číslo 92 o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Návrh  zákona  uvádza  napadnuté  ustanovenia do súladu

s Ústavou Slovenskej  republiky a napadnuté  ustanovenia na-

riadenia vlády Slovenskej republiky upravuje v zákone.

 

     V návrhu zákona sa  upravujú tiež nadväzujúce ustanove-

nia na vykonané  zmeny v § 10 a 45 a odstraňujú  sa legisla-

tívno-technické chyby spôsobené viacerými novelami. Navrhuje

sa, aby zákon číslo 92 v znení  neskorších predpisov bol vy-

hlásený v úplnom znení v Zbierke zákonov.

 

     Odporúčam Národnej rade tento návrh schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Spoločným spravodajcom bol určený pán poslanec Miroslav

Pacola. Prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriad-

ku informoval  Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch

o tomto vládnom zákone a najmä, aby odôvodnil návrhy gestor-

ského výboru.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som prečítal  spoločnú správu výborov

Národnej rady  Slovenskej republiky o výsledku  prerokovania

vládneho návrhu zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov, tlač 654, vo výboroch v druhom

čítaní.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a podnikanie v súlade  s § 79 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu ma-

jetku štátu na iné osoby v znení neskorších  predpisov, tlač

654.

 

                            I.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 611

zo dňa 17. mája 1997 pridelila  vládny  návrh zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku  štátu na iné osoby v znení  neskorších predpi-

sov,  všetkým  výborom  Národnej  rady Slovenskej  republiky

okrem mandátového  a imunitného výboru,  výboru pre nezluči-

teľnosť funkcií štátnych funkcionárov a výboru  pre európsku

integráciu, a  to s lehotou  na prerokovanie vo  výboroch do

30 dní a v gestorskom výbore  do 37 dní od pridelenia návrhu

zákona výborom. Ako gestorský  výbor určila výbor pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Uvedené výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač.

Gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4

rokovacieho poriadku spoločnú správu  výborov k vládnemu ná-

vrhu zákona uznesením číslo 393 z 26. júna 1997.

 

     Iné  výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky vládny

návrh zákona neprerokovali.

 

                            II.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

svoje stanoviská  podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku po-

slanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov.

 

                           III.

 

     Výbory prerokovali pridelenú  parlamentnú tlač v stano-

venej lehote a zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a  národnosti návrh prerokoval 11.

júna 1997 v druhom čítaní  a odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť návrh  prerokoval 11. júna 1997, súhlasil s ná-

vrhom a odporučil  Národnej rade  Slovenskej republiky návrh

schváliť bez pripomienok.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo návrh  prerokoval 11. júna 1997,  súhlasil s návrhom

a odporučil ho  Národnej rade Slovenskej  republiky schváliť

so zmenami a doplnkami.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval  návrh 11. júna 1997 v  druhom  čítaní,  súhlasil

s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky ná-

vrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport prerokoval  návrh 11. júna 1997 v dru-

hom čítaní a svojím uznesením číslo 426 súhlasil s návrhom a

odporučil Národnej rade  Slovenskej republiky schváliť návrh

so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval návrh  12. júna 1997 v druhom čí-

taní a svojím uznesením číslo 425 súhlasil s návrhom a odpo-

ručil Národnej  rade Slovenskej republiky  návrh schváliť so

zmenami a doplnkami.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

návrh  prerokoval 12. júna 1997, súhlasil s návrhom v druhom

čítaní a uznesením číslo 435 odporučil Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a podnikanie  prerokoval  návrh 12. júna

1997 v druhom  čítaní a uznesením číslo 385 súhlasil s návr-

hom a odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky schváliť

návrh bez pripomienok.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci prerokoval návrh 13. júna 1997 v dru-

hom  čítaní a svojím  uznesením číslo 333 súhlasil s návrhom

zákona a odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky návrh

schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor  Národnej  rady Slovenskej  republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody  prerokoval návrh 20. júna 1997

v druhom čítaní a svojím uznesením  súhlasil s návrhom a od-

poručil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

 

                            IV.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky k parlamentnej tlači neboli predložené.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy výborov  Národnej rady

Slovenskej republiky k vládnemu návrhu  zákona, tak ako boli

prijaté vo výboroch, s odporúčaním  gestorského výboru  uve-

diem teraz:

 

     1. V článku I bod 5 sa upravuje  takto - v § 10 ods. 1

znie: "Rozhodnutie o  privatizácii  môže  orgán príslušný na

jeho vydanie zmeniť iba v prípadoch, keď po vydaní rozhodnu-

tia vyjdú dodatočne najavo závažné skutočnosti, ktoré neboli

známe v čase vydania rozhodnutia o privatizácii a mali by na

pôvodné rozhodovanie o privatizácii podstatný vplyv."

 

     Stanovisko gestorského výboru je: odporúča schváliť.

 

     2. K článku I bod 13: v bode 13  v poznámke  pod čiarou

k odkazu 7g) sa na konci pripájajú slová "a nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky číslo 77/1997 Z. z."

 

     Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

     3. V  článku I za  bod 15 sa  vkladá nový bod 16, ktorý

znie: "§ 28 ods. 5: S  majetkom  fondu  a  jeho  majetkovými

účasťami na  podnikaní iných právnických  osôb, ktorý nebolo

možné privatizovať podľa  rozhodnutia o privatizácii, naloží

fond spôsobom, s  ktorým ministerstvo vyjadrí predchádzajúci

písomný súhlas. Ustanovenia §  10 sa použijú primerane." Do-

terajšie body sa prečíslujú.

 

     Podľa tohto postupu Ministerstvo  pre správu a privati-

záciu národného majetku Slovenskej republiky pred vyjadrením

písomného  súhlasu zabezpečí  zrušenie pôvodného rozhodnutia

o privatizácii alebo jeho časti, vydaného  podľa § 10 ods. 1

alebo § 10 ods. 2.

 

     Gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

     4. V  článku I za bod  15 sa vkladá nový  bod 16, ktorý

znie: v § 28 ods. 5 sa slová "o ktorom rozhodne prezídium na

návrh výkonného výboru" nahrádzajú  slovami "s ktorým minis-

terstvo  vyjadrí predchádzajúci  písomný súhlas". Doterajšie

body sa prečíslujú.

 

 

 

     Návrh korešponduje  s nálezom Ústavného  súdu a sleduje

záujem posilniť zodpovednosť  vládnych orgánov v privatizač-

nom procese.

 

     Gestorský výbor k tomuto  doplňujúcemu či pozmeňujúcemu

návrhu neprijal odporúčanie.

 

                             V.

 

     Gestorský výbor odporúča  hlasovať o návrhoch poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktoré sú uvedené v spo-

ločnej správe, o každom osobitne.

 

                             VI.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní schváliť

s prijatými zmenami a doplnkami.

 

     Ďakujem. To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Keďže  gestorský  výbor  nenavrhol  tento zákon odložiť

alebo vrátiť na dopracovanie, pristúpime k rozprave.

 

     Otváram rozpravu k tomuto zákonu s konštatovaním, že do

rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Volf.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     chcel by som predniesť  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k návrhu novelizácie  tohto zákona, ktoré  podporilo potreb-

ných 15 poslancov.

 

     Chcel by som  konštatovať, že je veľmi  dobré - hoci by

som mohol mať  výhradu k času, keď sa tak  stalo -, že vláda

prichádza s návrhom  novelizácie  zákona o veľkej privatizá-

cii, aby ho uviedla do  súladu s nálezom Ústavného súdu. Sa-

mozrejme, je to veľmi  žiaduce a potrebné. Len si myslím, že

pokiaľ vláda prichádza s takýmto návrhom, mala by sa pokúsiť

okrem mechanického odstránenia vecí, ktoré Ústavný súd napa-

dol, dať  tento zákon do  takej podoby, ktorá  by odstránila

existujúce právne vákuum  a ktorá by odstránila, žiaľ, musím

konštatovať, aj niektoré nezákonné  postupy, ktoré vďaka to-

muto vákuu  nastávajú z hľadiska  rozhodnutí Fondu národného

majetku.

 

     Musím konštatovať, že všetky rozhodnutia, a to je veľmi

dôležité a vážne aj z hľadiska perspektívy, všetky rozhodnu-

tia vydané  Fondom národného majetku podľa  ustanovenia § 28

ods. 5 zákona sú  nezákonnými  rozhodnutiami. Tento paragraf

totiž len umožňuje  rozhodovať v prípadoch, keď nebolo možné

zrealizovať pôvodné  rozhodnutie o privatizácii. Čiže nemôže

sa uplatniť na žiadne  prípady, keď rozhodnutie o privatizá-

cii neexistuje. V prípade,  keď pôvodné rozhodnutie o priva-

tizácii existuje, nie je možné použiť tento paragraf, preto-

že  súčasný zákon  nedáva možnosť  legálnym spôsobom  zrušiť

pôvodné rozhodnutie o privatizácii. Vzniká vlastne dvojpráv-

ny stav.  Fond národného majetku  rozhodne, a súčasne  platí

pôvodné, iné rozhodnutie, ktoré nikto podľa súčasného zákona

nemôže zrušiť. Preto aj moje návrhy smerujú k tomu, aby táto

možnosť bola v zákone, aby bolo ministerstvo povinné najskôr

zabezpečiť zrušenie pôvodného rozhodnutia, vydať súhlas fon-

du, že môže postupovať iným spôsobom, až potom by fond mohol

vydať takéto rozhodnutie.

 

     Žiaľ, pretože podľa § 28 ods. 5 sa postupovalo praktic-

ky rutinne o náleze  Ústavného  súdu, myslím si,  že by bolo

korektné a potrebné, aby  všetky tieto rozhodnutia boli dané

ministerstvu k dispozícii  na preskúmanie.  V prípade, že by

ministerstvo  došlo na  určité disproporcie  alebo problémy,

malo by to mať súdne  pokračovanie, ktoré by nakoniec viedlo

k povinnosti fondu napadnúť uzatvorenú zmluvu súdnou cestou.

Pretože iná možnosť nie je, len tá, že jeden z partnerov na-

padne uzatvorenú zmluvu.

 

     Myslím si, že rovnaký prípad,  ako by mal nastať v prí-

pade § 28 ods. 5 pri podnikoch  alebo  akciách, ktoré nie je

možné iným spôsobom privatizovať,  že podobné ustanovenia by

mali  platiť aj  na prípady  majetku a akcií,  teda majetku,

ktorý bol vrátený Fondu národného majetku z hľadiska neplne-

nia zmluvných podmienok pôvodným vlastníkom.

 

     Posledná vec, ktorú sa snažím v pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch dať na optimálnu mieru, je otázka kontrolnej

činnosti vo  Fonde národného majetku. Viete  veľmi dobre, že

poslanci sa  nie vlastnou vinou  dostávajú do veľmi  trápnej

situácie, keď  sa snažia získať  vo fonde určité  informácie

a prakticky  nemajú na to žiadnu možnosť.  Žiaľ, väčšinou sú

odmietaní z toho dôvodu, že príslušný  výbor  ich nepoveril.

Preto si myslím, že za  danej situácie by bolo potrebné, aby

bola aj iná možnosť, aby - kým sa 15 poslancov rozhodne uro-

biť kontrolnú činnosť konkrétnej veci vo Fonde národného ma-

jetku - zo zákona mali túto možnosť.

 

     A  je tu  ešte jedna  vec. Súčasný  zákon o poslancoch,

ktorý by  sa inakšie dal aplikovať  na kontrolnú činnosť po-

slanca vo Fonde národného  majetku, má, žiaľ, veľmi zvláštnu

archaickú  podobu. V paragrafe, ktorý sa  týka možnosti, aby

poslanec  dostal príslušné  informácie, ešte  stále existuje

spojenie socialistickej  organizácie. Bohužiaľ, práve  na to

sa  vyhovárajú vedúci  predstavitelia  fondu,  pretože, a to

celkom  logicky, Fond  národného majetku  sa nezaradil medzi

socialistické organizácie. Preto, že  tento zákon zatiaľ ni-

kto nenovelizoval a nezmenil a socialistické  organizácie sú

potom jediné kontrolovateľné  organizácie v tejto republike,

navrhujem, aby bola daná možnosť aj v zákone o veľkej priva-

tizácii kontrolovať Fond národného  majetku v prípade, že sa

tak rozhodne 15 poslancov a zároveň, aby poslancovi bola da-

ná v tomto zákone možnosť  zúčastňovať sa na rokovaní prezí-

dia a výkonného  výboru fondu,  tak ako to  nakoniec bolo aj

v minulosti vždy dobrým zvykom.

 

     Problémy, na ktoré som  upozornil, sú ozaj vážne. Dovo-

lím si  povedať, že nemajú politický  podtext, pretože je tu

snaha odstrániť  právne problémy, ktoré  sú v zákone.  Nako-

niec, v interpelácii som upozorňoval na ne aj pána premiéra.

Žiaľ, musím konštatovať, že mi  do 30 dní neodpovedal, čo je

porušením ústavy, konkrétne § 80.

 

     Vážené dámy, vážení  páni, bol by som rád,  keby sme si

uvedomili, že tieto návrhy je potrebné schváliť, aby sme od-

stránili problémy,  ktoré, ak ich neschválime,  vo Fonde ná-

rodného majetku a vôbec pri privatizácii budú pretrvávať.

 

     Ďakujem za pochopenie a týmto končím.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, to bol  posledný z pí-

somne prihlásených do rozpravy.  Mám považovať pánov poslan-

cov zapísaných na tabuli, že sa hlásia do rozpravy?

 

     Pán poslanec Líška chce vystúpiť, ale najskôr s faktic-

kou poznámkou.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Reagoval by  som na vystúpenie  kolegu Volfa, ktoré  ma

svojím obsahom vôbec neprekvapilo, pretože sa dialo v inten-

ciách jeho predchádzajúcich vystúpení k tejto vládnej novele

v našom  výbore.  Chcel  by som  ho len  upozorniť a vyviesť

z omylu,  resp. z istých  nepresností,  ktorých sa dopustil,

keďže na začiatku svojho vystúpenia  hovoril o tom, že vláda

by nemala len mechanicky aplikovať nález Ústavného súdu. Ná-

lez  Ústavného súdu  mám pred  sebou, môžem  mu ho prečítať.

V rozhodovacej časti Ústavný súd hovorí o ustanoveniach § 10

a § 45 s príslušnými odsekmi.

 

     Ak si  pozorne prečítal vládny návrh  zákona, musí kon-

štatovať  v súlade  so mnou,  a nie  tak, ako  nám to tvrdil

v rozprave, že vláda skutočne išla nad rámec nálezu Ústavné-

ho súdu a dotkla sa § 8, § 15, § 17, § 19, § 24, § 25, § 28,

§ 32 a § 45. Čiže  skutočne  vyvinula úsilie,  aby  zlepšila

súčasne platnú  dikciu zákona 92/1991 Zb. Pre  vašu informá-

ciu, pán  poslanec Volf, ak  ste to nepostrehli,  tak by som

bol rád, keby ste túto skutočnosť zobrali do úvahy aj do bu-

dúcnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ďalší poslanci sú všetci prihlásení do rozpravy. Končím

možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy je prihláse-

ný pán poslanec Vaškovič. Pán poslanec Cuper sa hlási s fak-

tickou poznámkou. Pán  poslanec Černák sa hlási do rozpravy.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vaškovič a pán posla-

nec Černák.

 

     S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     moja faktická poznámka bude  veľmi krátka. Chcel by som

sa opýtať pána Volfa, prečo sa jeden ľavicový politik, ktorý

by sa mal zaoberať predovšetkým sociálnymi problémami, stále

zaoberá iba majetkami. Je to nejaké reziduum, alebo nemá ľa-

vicový politik ponúknuť nič iné, ako je zbieranie informácií

a klebiet o Fonde národného  majetku, keď tam sústavne vyse-

dáva?

 

     Ďakujem pekne.

     (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sečánsky - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,  nechcem  diskutovať o vecnosti príspevku

pána Volfa, ale musím konštatovať, že jeho príspevok a vôbec

jeho návrh je v rozpore s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom po-

riadku, pretože ide o novelu  zákona a jeho návrh predloženú

novelu podstatne rozširuje. A to  je v rozpore s týmto para-

grafom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. V  rozprave ďalej vystúpi  pán poslanec Vaško-

vič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pripravil som 5 pozmeňujúcich  návrhov k tomuto zákonu.

Myslím si, že moje  návrhy jednoznačne prispejú k skvalitne-

niu tejto novely.

 

     Môj  prvý  pozmeňujúci  návrh  sa  dotýka § 10 odseku 1

a znie:  "Rozhodnutie o  privatizácii priamym  predajom mimo

verejnej obchodnej  súťaže (ďalej len  "verejná súťaž"), ve-

rejnej dražby a verejného trhu  cenných  papierov (ďalej len

"verejný  trh") vydáva  vláda Slovenskej  republiky na návrh

ministerstva. Rozhodnutie  o privatizácii v  ďalších veciach

si vláda môže vyhradiť."

 

     Prečo navrhujem toto doplnenie? Prakticky aj doteraz sa

uskutočňovali predaje na verejnom trhu cenných papierov, ale

uskutočňovali sa vlastne v logike  verejnej dražby a, pravdu

povediac, je to legislatívne  veľmi nečistý spôsob. Dialo sa

to, samozrejme, od začiatku a robili to všetky vlády. Myslím

si, že by  bolo vhodné explicitne, čiže jasne  do zákona na-

formulovať, že je možnosť  uskutočniť rozhodnutie o privati-

zácii, ako aj o predajoch na verejnom trhu cenných papierov.

Podľa môjho názoru by tým odpadli zbytočné podozrenia, ktoré

existujú pri  predajoch na kapitálovom  trhu, pretože on  sa

síce uskutočňuje na parkete,  ale Fond národného majetku vo-

pred neuskutočňuje oznamy. Myslím si,  že by to mal robiť aj

za situácie, keď sa to predáva pod egidou verejných dražieb,

pretože aj  verejná dražba musí mať  oznam. Nevidel som, aby

sa mohla konať verejná dražba bez toho, aby o tom niekto ve-

del, alebo  len taká verejná  dražba, o ktorej  poviem môjmu

priateľovi, aby si to prišiel kúpiť za čo najnižšiu cenu.

 

     Jednoducho, myslím si, že toto  nie je možné a Fond ná-

rodného majetku  bol na to viackrát  upozornený. Napísal som

podnet na  dozornú radu Fondu národného  majetku. Prosím vás

pekne, pán predseda dozornej  rady nemá ani toľko slušnosti,

aby mi  po roku a pol  odpovedal na tento podnet.  To svedčí

o úrovni práce dozornej rady, o ktorej mám informácie, že sa

buď vôbec  neschádza, a keď  sa schádza, tak prakticky rieši

nepodstatné veci,  čiže je to jeden  celkom nefunkčný orgán.

 

     Tento odsek teda prakticky len umožňuje vydávať rozhod-

nutia na predaj na kapitálovom trhu a jasne stanovuje v dru-

hej časti, čo je povinný uskutočniť Fond národného majetku.

 

     Čiže v bode 2 sa vlastne  spresňuje, čo  je verejný trh

cenných papierov  a § 10  nový odsek 2 znie: "Pred  predajom

akcií fondu na verejnom trhu,  na ktorom sa cena cenného pa-

piera vytvára  na základe  dopytu a ponuky, je  fond povinný

zverejniť najmenej 30 dní pred  predajom  informáciu v dvoch

celoštátne  distribuovaných denníkoch,  ktorá musí obsahovať

názov a sídlo akciovej spoločnosti,  miesto, dátum a čas za-

čiatku predaja, počet kusov  akcií, nominálnu hodnotu jednej

akcie a minimálnu cenu jednej akcie."

 

     V bode 3 je to  len úprava v posune doterajších odsekov

2 až 13 na 3 až 14.

 

     Môj štvrtý  pozmeňujúci návrh sa  dotýka § 24 odseku 10

a znie:  "Osoby podľa  odseku 9  písm. a)  môžu na splatenie

svojho záväzku v príslušnom  kalendárnom roku voči fondu na-

dobudnúť dlhopisy  podľa odseku 4 vo  výške, ktorú určí fond

jednotne percentom z celej  splatnej sumy v príslušnom roku.

Za týmto účelom môžu nadobudnúť  dlhopisy podľa odseku 4 len

od osôb uvedených v odsekoch 3 a 9  písmeno b) až  e). Osoby

uvedené v  odseku 9 písm. d)  môžu nadobudnúť dlhopisy podľa

odseku 4 aj od osôb uvedených v odseku 9 písmeno b) až e)."

 

     O čo vlastne ide v  tomto ustanovení oproti pôvodne na-

vrhovanému ustanoveniu?  Vcelku rozumiem, že  Fond národného

majetku    záväzky a nemôže  dôjsť k takej  situácii,  aby

vlastne  celú splácanú  sumu v príslušnom  kalendárnom  roku

dlžníci splácali prostredníctvom dlhopisov, pretože Fond ná-

rodného majetku by nemal nijaké  reálne peniaze. Ale na dru-

hej strane nie je možné pripustiť, aby fond subjektívne ale-

bo ľubovoľne  určoval, o akú výšku  pôjde a jednému subjektu

áno a druhému subjektu nie. Čiže ide o systémový návrh, kto-

rý zabezpečuje, že fond na základe analýzy v príslušnom roku

jednoducho povie, oznámi, že dlžníci Fondu národného majetku

môžu  splácať svoje  záväzky formou  dlhopisov len  do výšky

30, 50 alebo 80 % podľa  toho, aká je  reálna  potreba Fondu

národného majetku.

 

     Môj posledný  pozmeňujúci návrh je  vlastne doplňujúci,

nový  paragraf,  kde za § 47c navrhujem  vložiť § 47d, ktorý

znie:

 

     "(1) Ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníc-

tve štátu  a fondu na  iné osoby, ktorý  sa uskutočnil podľa

osobitných  predpisov, boli  porušené ustanovenia  všeobecne

záväzných právnych predpisov, je  štát oprávnený podať návrh

na určenie  neplatnosti prevodu alebo  prechodu vlastníctva.

Pri podaní návrhu a v  konaní pred súdom zastupuje štát pro-

kurátor.

 

     (2) Návrh na začatie konania  možno podať do 3 rokov od

prevodu alebo prechodu vlastníctva."

 

     Osobitné predpisy, ktorých sa  to dotýka, sú takéto: je

to zákon  číslo 427/1990 Zb. o prevodoch  vlastníctva  štátu

k niektorým  veciam  na  iné  právnické  alebo fyzické osoby

v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady

číslo 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky

vo veciach prevodov vlastníctva  štátu k niektorým veciam na

iné právnické a fyzické  osoby v znení neskorších predpisov.

Ďalej je to vyhláška  Ministerstva pre správu a privatizáciu

národného  majetku  Slovenskej  republiky číslo 568/1990 Zb.

o verejných dražbách pri prevodoch  vlastníctva štátu k nie-

ktorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby a o vstu-

pe na tieto dražby v znení neskorších predpisov, zákon číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady

číslo 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky

vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde ná-

rodného  majetku  Slovenskej  republiky  v znení  neskorších

predpisov, § 2, § 3 a § 4 zákona  Slovenskej  národnej  rady

číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpi-

sov a § 761 Obchodného zákonníka.

 

     Čo sledujem v tomto bode?  Dá sa povedať, že v princípe

takéto ustanovenie bolo zapracované  do komplexu návrhov zá-

kona číslo 92/1991 Zb. v článku II. Znenie, ktoré navrhujem,

sa odlišuje iba v jednej veci oproti tomu, ktoré platí dnes,

a to, že sa  vsúva za slová "vo vlastníctve  štátu" aj slovo

a spojka "a  fondu". Čiže  ustanovenie, ktoré  bolo v článku

II, sa vlastne doteraz novelou,  ktorá sa uskutočnila v roku

1994, paralyzovalo  tým, že § 12 stanovil, že  majetok Fondu

národného  majetku nie  je vo  vlastníctve štátu,  a tým  sa

vlastne  zamedzilo možnosti  kontrolovať dodržiavanie zákon-

nosti prostredníctvom štátu zastúpeného prokuratúrou vo Fon-

de národného majetku. Myslím si, že v právnom štáte si taký-

to komfort nemôžeme dovoliť.  Pevne dúfam, že všetci zástan-

covia právneho štátu budú hlasovať  za tento paragraf a tiež

dúfam, že to bude jeden  z ústretových krokov k požiadavkám,

ktoré má voči nám Európska únia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     S faktickou poznámkou sa  prihlásil predseda výboru pán

Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec  Vaškovič, na vaše  vystúpenie a na vašich

5 pozmeňujúcich návrhov platí presne to isté, čo uviedol pán

poslanec  Sečánsky na  vystúpenie pána  Volfa. Tieto  zmeny,

ktoré  odporúčate a zdôvodnili ste,  presahujú  rámec novely

zákona, vládnej novely zákona.  Vládna novela zákona rešpek-

tuje uznesenie Ústavného súdu. Vaše pozmeňujúce návrhy vybo-

čujú celkom  mimo rámca tohto  ohraničenia a menia koncepciu

a princípy pôvodného  textu. Odvolávali ste  sa na zástancov

právneho štátu. Ja sa  takisto odvolávam, ale upozorňujem aj

na nevyhnutnosť  rešpektovania  zákona o rokovacom poriadku.

Vy ste z neho teraz vybočili.

 

     Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     pre tých, ktorí majú záujem  chvíľu počúvať, by som rád

začal tým,  že som vstupoval na  pôdu slovenského parlamentu

v roku 1992.  Predtým som poznal parlament  len z televíznej

obrazovky.  Mal som  taký  pocit,  že vstupujem  na posvätnú

pôdu, kde sa odborne diskutuje, ľudia vyjadrujú svoje názory

a na základe argumentov a faktov sa potom rozhodnú podľa ús-

tavy, podľa svojho svedomia a vedomia a hlasujú tak, aby vy-

jadrili svoju vôľu. Dovoľte mi  povedať, že ani si nemyslím,

že vplyvom nového rokovacieho  poriadku, ale predovšetkým za

posledný rok, za posledné dva roky mám pocit, že je zbytočné

za týmto pultom niečo hovoriť. Mnohí z vás, kolegyne a kole-

govia, vstupujú už rozhodnutí do tejto miestnosti a argumen-

ty a fakty nezavážia.

 

     Ale aj tak vám pripomeniem, že v predchádzajúcom voleb-

nom období v roku 1992 zákon číslo 92/1991 Zb. patril k naj-

častejšie novelizovaným a diskutovaným zákonom. Je to zákon,

ktorý má rozhodujúci vplyv  na transformáciu slovenskej spo-

ločnosti, zákon, o ktorom  sa viedli siahodlhé diskusie. Ur-

čite si spomínate na vystúpenie predsedu vlády pána Vladimí-

ra Mečiara, keď ešte v starej Národnej rade za pultom ohnivo

vysvetľoval, aká je potrebná personálna únia medzi preziden-

tom Fondu národného majetku a predsedom vlády a že bez tohto

osobného prepojenia  vláda nie je  schopná realizovať ekono-

mickú a hospodársku politiku, pretože privatizácia je rozho-

dujúci nástroj. Nenamietali sme  vtedy proti tomu, aby vláda

mala v rukách  tento nástroj, len  sme jednoducho považovali

personálne prepojenie za centralizáciu - viac hláv, viac ro-

zumu - a navrhovali sme, mnohí z vás aj hlasovali za oddele-

nie.

 

     Následne potom prišiel  rok 1994, obsadenie a novelizá-

cia  zákona  tak,  že  kompetencie v privatizácii  absolútne

prešli na Fond národného majetku. Mnohí z vás si pamätajú na

oficiálne  vyjadrenia premiéra,  keď  sme  tu na  tejto pôde

spochybňovali niektoré  rozhodnutia: Ja nič, s privatizáciou

nemám nič spoločné, nech sa  páči, obráťte sa na Fond národ-

ného majetku.

 

     Koľko interpelácií,  osobne moje štyri,  ale aj ďalších

kolegov, a koľko vystúpení tu na tejto pôde skončilo tým, že

vláda nemá  s privatizáciou nič spoločné.  Keď sme prišli na

Fond národného  majetku, príslušní páni  sa zatvárili múdro,

vytiahli rokovací  poriadok a povedali: "Páni,  nemáte tu čo

robiť, nemáte  právo, nemáte možnosť  kontrolovať privatizá-

ciu."

 

     Pán Sečánsky teraz hovoril o tom, že návrhy kolegu Vol-

fa sú nad rámec, ale určite si spomenie, že opoziční poslan-

ci vtedy navrhovali, aby bola v rokovacom poriadku zakotvená

aj možnosť kontroly na Fonde národného majetku, aby konkrét-

ne Fond národného majetku bol posudzovaný ako ústredný orgán

štátnej správy, aby boli  jeho predstavitelia povinní posky-

tovať  informácie. Po  dvojročnom boji  nakoniec podpredseda

výkonného  výboru pán  Porvazník na  základe nejakej právnej

analýzy uznal, že poslanci  nemajú právo vykonávať kontrolu,

ale majú právo na základe  zákona o poslancoch žiadať infor-

mácie.  Sem-tam nám  aj poskytli  nejaké informácie.  To bol

dôvod, prečo  poslanci dávali návrh na  Ústavný súd. Ústavný

súd  rozhodol  tak,  že  dal  za  pravdu tým, ktorí hovorili

- a mimochodom v roku 1992 to hovorili aj mnohí z vás, ktorí

teraz sedíte priamo predo mnou -, že bez toho, aby vláda ne-

mohla  riadiť privatizáciu,  nemôže realizovať  svoje zámery

v hospodárskej politike.

 

     A  následne prišlo  obdobie, ktoré  bolo obdobím vákua.

Obdobie, keď si predstavitelia fondu veľmi elegantne vo svoj

prospech vyložili zákon, ktorý teraz novelizujeme, a vlastne

privatizácia v oblasti  priemyslu,  hospodárstva  a štátnych

akciových spoločností bežala ďalej,  tak ako bežala, oni vy-

užili iný paragraf a vláda váhala.

 

     Moja prvá otázka na predkladateľa, na pána ministra je,

prečo až  teraz vláda navrhuje novelizáciu  zákona číslo 92,

prečo tak dlho trvalo,  kým sa rozhodla uchopiť kompetenciu,

ktorú jej do rúk pririekol Ústavný súd.

 

     Moja druhá  otázka je nadväznosť na  zákon o strategic-

kých záujmoch štátu.  Škoda, že tu nie je  pán kolega Ducký,

ktorý tak ohnivo vystupoval  pri tomto zákone a zdôvodňoval,

prečo v  § 3 musia  byť vedľa gigantov  slovenskej ekonomiky

plynárenského priemyslu a ďalších aj žrebčince. Nezodpovedal

na otázku, prečo tam nie sú banky. Ale aj tento zákon, ktorý

ste  presadzovali, za  ktorý ste  hlasovali, sa  dodržal asi

tak, že  Nafta Gbely, Papierne  Ružomberok, Duslo Šaľa,  VSŽ

Košice a kopa ďalších boli sprivatizované, ale úmysel, ktorý

bol v  zákone, že štát  by mal nejakým  spôsobom presadzovať

svoj záujem, nebol realizovaný.

 

     Kolegyne a kolegovia,  v aktualizácii energetickej kon-

cepcie sa  vyslovene píše, že  podzemné zásobníky sú  bohat-

stvom  Slovenskej republiky, že v koncepcii  do roku 2005, a

dokonca až po roku 2005 je potrebné kalkulovať so zásobníkmi

plynu. No vzápätí príde Nafta Gbely do súkromných rúk jednak

za smiešnu  sumu a jednak  vyslovene aj s  tou časťou, ktorá

bude rozhodovať o osude Slovenska.

 

     Pred nálezom Ústavného súdu a počas toho vákua privati-

zácia bežala  tak, ako bežala.  Združenie robotníkov Sloven-

ska,  ktoré  získalo  dosť  veľa  hlasov,  pretože  hovorilo

o spravodlivej privatizácii, ba  dokonca iniciovalo referen-

dum o tom,  že  budú  preverené  všetky  privatizačné aféry,

dostalo do rúk od  najsilnejšieho koaličného partnera danaj-

ský dar. Prezident Fondu národného majetku a minister priva-

tizácie sú  zo Združenia robotníkov  Slovenska, ergo dostali

priestor, ako môžu realizovať svoje zámery o čistej privati-

zácii.

 

     Ako v skutočnosti privatizácia beží a ako bežala, mohli

ste  sa dočítať v niektorých  vyjadreniach  pána  Gavorníka,

ktorý hovorí, že keby o tom začal  písať knihu, tak nedopíše

ani prvú kapitolu. A mnohí z vás hovoria o tom, ako vie pre-

sadiť svoj  záujem trnavská  skupina a kde  narazí  na tvrdý

odpor z východoslovenskej  loby. Škoda,  že tu nie  je Karol

Konárik,  ktorý  reprezentuje  stredoslovenskú podnikateľskú

loby, ale obmedzuje sa na spievanie v Repete, a zatiaľ stre-

doslovenský kraj,  kde vládnuce hnutie  získalo najviac hla-

sov, privatizujú z východu aj zo  západu. Ale o tom  nechcem

teraz hovoriť.

 

     Chcem hovoriť o tom, že osobne som považoval predaj by-

tov z Fondu  národného  majetku  za konflikt,  teda že išlo

o rozpor so zákonom o konflikte záujmov. Oficiálne  cez pána

predsedu Gašparoviča som podal podnet. Dodnes čakám na uzne-

senie výboru  pána Cupera. Ústne mi  pán Cuper veľmi zložito

vysvetľoval, že majetok fondu tvoria vlastne dve skupiny ma-

jetku. Je to majetok, ktorý  je určený na privatizáciu, taký

normálny, na  ktorý sa vzťahuje  zákon o konflikte  záujmov,

a potom ten, na ktorý sa  vzťahuje § 24, to znamená prevádz-

kový, to, čo ostalo ešte vo  fonde, a to, o čom treba rozho-

dovať, a že teda mohli rozhodnúť aj o bytoch.

 

     Dámy a páni,  ale ak by sme prijali  túto logiku kolegu

Cupera - dúfam, že už je na tabuli -, znamenalo by to, že by

ste mohli teraz spokojne  privatizovať všetky prevody, ktoré

boli robené na základe § 24, na základe právneho vákua, kto-

ré doteraz vznikalo, neplatil žiadny zákon o konflikte záuj-

mov, pretože  na ten  sa údajne  vzťahuje len § 10, ktorý je

teraz novelizovaný. Je to zaujímavé vysvetlenie.

 

     Ale kam a ako  ďaleko sa  až môže ísť, mi  vyrazil dych

posledný prípad, prípad  Elektrovodu  Bratislava. Je to luk-

ratívny podnik.  Keď chodíte do Tatranskej  Lomnice, len sa-

motná Sasanka, rekreačné zariadenie, na  ktoré sú energetici

veľmi hrdí, má takú hodnotu, za ktorú bol tento podnik spri-

vatizovaný. Mnohí mali oň  záujem a dostala to zamestnanecká

"akciovka".  800  ľudí  donieslo   z  domu  od  10-tisíc  po

100-tisíc korún. Naukladali 18 miliónov korún, Fond národné-

ho majetku  im to priklepol,  ja som zatlieskal.  Predsa len

tam, kde  sa traja bijú,  štvrtý víťazí, a zvíťazil ten naj-

spravodlivejší - zamestnanci. Ale  vyrazilo mi dych, keď som

si pred mesiacom  prečítal, že z Elvodu, to  je tá zamestna-

necká "akciovka", bolo 97 % akcií  presunutých  na  eseročku

ESV, päť manažérov a  šiesta neznáma konateľka. Riaditeľ vý-

konného  výboru pán  Nemec sedí  v orgánoch  predstavenstva,

o  všetkom  vedel, obehal,  vyloboval, pripravil,  a neplatí

žiadny  zákon, žiadna  novela, žiadne  presadzovanie záujmu.

Ten, kto má kamaráta vo fonde, ten, kto sa vie dohodnúť, ten

berie. A 800 ľudí, ktorí  si požičali peniaze a doniesli ich

z domu, ostali na "holičkách" a piati všetko zobrali.

 

     Dámy a  páni, budete hlasovať o  vládnej novele. Budete

posudzovať aj  návrhy kolegov  pána Vaškoviča a pána  Volfa.

Zabudnite na chvíľu, koho reprezentujete a skúste si v duchu

premietnuť to, čo ste čítali v novinách  za posledné tri ro-

ky, to, čo mnohí z vás zažili vo fonde, keď sa chceli infor-

movať o nejakej privatizácii.

 

     Pán  Hofbauer ešte  na tabuli  nesvieti, ale  mal by sa

prihlásiť, pretože  činnosť, ktorú vykonáva  tento výbor, sa

ani zďaleka  nedá nazvať kontrolnou  činnosťou. Podľa mojich

informácií pán kolega Cingel, predseda skupiny, ktorá by ma-

la mať na starosti privatizáciu,  oficiálne ešte ani raz ne-

bol vo fonde na žiadnej kontrole.

 

     Nuž, umožnite  aspoň nám  opozičným  poslancom, tým, že

podporíte návrh kolegu Volfa, aby  sme tam mohli ísť. Určite

nič nesprivatizujeme,  pretože o tom rozhodujú  iní, v iných

kanceláriách. A keď rozhodujú,  nepozerajú sa na zákon číslo

92.  Ale aspoň  budeme mať  informácie a pokúsime sa  pomôcť

spravodlivosti, pomôcť aj vášmu poslaneckému sľubu, o ktorom

ste hlasovali.

 

     Dámy a  páni, skončím tým,  že v programoch  opozičných

politických strán, v našich verejných vystúpeniach, v disku-

siách často  počujete slovo reprivatizácia.  Dovoľte mi, aby

som vám teraz povedal bez ohľadu na to, akú dikciu novelizá-

cie zákona číslo  92 prijmete, že len čo  budeme mať tú mož-

nosť - a ja som presvedčený,  že to bude už po budúcich par-

lamentných voľbách -, to, s čím vstupoval do volieb pán Ľup-

ták, to, o čom ste vy hovorili, my budeme realizovať. A bude

to  dôkladné preverenie  privatizačných zákonov.  Kto získal

svoj majetok v súlade so zákonom bez špinavostí, nech ho má.

Zatlieskame  mu, nech  ho rozmnožuje,  nech zamestnáva  ľudí

a nech sa mu  darí. Ale kto - a nech  to bol ktokoľvek, váš,

náš, - porušil zákon, kto podplácal, kto korumpoval, kto ne-

uviedol  správne podklady,  kto oklamal  vo verejnej súťaži,

všetko preveríme, transparentne s  vami prediskutujeme a ná-

sledne potom uvedieme tak, aby  to bolo v súlade so zákonom.

(Potlesk.)

 

     Dámy a páni, ďakujem kolegovi za mohutný potlesk. Viem,

že som  neovplyvnil vaše rozhodnutie, ale  chcel som vám len

povedať, v akých intenciách sa asi naše myslenie uberá a ako

by sme chceli spolu s vami potom odštartovať proces národné-

ho zmierenia a proces dodržiavania zákonov v právnom štáte.

 

     Ďakujem vám.

     (Smiech zmiešaný s potleskom.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Akurát ten pravý.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, rozpravu zatiaľ

nekončím, lebo je  prihlásený s faktickou poznámkou pán pod-

predseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec  Černák, po prvé, reprivatizácia bude, ale

tvojho majetku. (Smiech a potlesk.) To je pravda. A preto sa

ťa pýtam, kde vlastne bývaš. V Bratislave, vo Vyhniach alebo

v Žiari nad  Hronom? Čo s tými tvojimi domami?   Chcem sa ťa

len opýtať, ako to je s tým obchodným domom v Žiari nad Hro-

nom, ako to bolo s tými uhoľnými skladmi. A mohol by som vy-

menovať  ďalšie. Prosím  ťa, čo  ďalšie poslanecké poplatky,

ktoré od nás žiadaš, lebo máš  trvalý pobyt v Žiari nad Hro-

nom. Som zvedavý, či tam bývaš.

 

     Ďalej ti chcem povedať  len jedno. Elektrovod nechaj na

nás. Máš pomýlené názory. Vypočul si si jednu stranu, zhodou

okolností včera sme si vypočuli aj odborárov, aj generálneho

riaditeľa Elektrovodu. Viem veľmi dobre,  že tam, kde je ge-

nerálny  riaditeľ, kde  je  eseročka,  je 700 zamestnancov a

sú to robotníci,  tri štvrtiny z nich sú  robotníci. Ale kde

bola tá  zamestnanecká, tam bol  manažment. (Hlas z  pléna.)

Práve manažment. Nie presne, my sme to mali predvolané. Tak-

že nerozprávaj,  tí tvoji odborári tu  včera tiež boli. Boli

tu včera aj z odborového zväzu Energetiky, aj odborár odtiaľ

zdola. Manažment sa dal dokopy a dvaja robotníci. Tak ti ďa-

kujem. Tí to majú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Skutočne sa  pán poslanec Černák  nemýlil, keď hovoril,

že sa  prihlásim, lebo ma v jeho vystúpení  rozveselilo veľa

bodov, napríklad transparentné  preverenie privatizácie. Ko-

legovia z opozície, predviedli ste  nám to po víťazných voľ-

bách, keď ste  prehrali a keď nerušene ste predávali podniky

priamym predajom svojim kamarátom.  Tak to bola skutočne vi-

zitka ako hrom, kde každý si mohol preveriť ako transparent-

ne preverujete a privatizujete. Fajn.

 

     Druhá informácia,  ktorú vypustil pán  poslanec Černák,

že poslanci opozície sú bez informácie o privatizácii, to je

hlboká nepravda.  Náš výbor dostáva každý  štvrťrok nie pre-

hľad, ale  doslova skriptá materiálov z  Fondu národného ma-

jetku, a Fond národného majetku sa tomu bráni, lebo naše po-

žiadavky sú rozsiahle a vyčerpávajúce. Treba to z nich prác-

ne vynucovať,  koaliční poslanci doslova bojujú  o každú ta-

buľku tohto  materiálu, ktorý je ucelený  a komplexný. Mate-

riály  náš výbor  z Fondu  národného majetku  dostáva, každý

poslanec z  nášho výboru ich  má k dispozícii,  poslanci ko-

aliční i opoziční. Žiadny z poslancov výboru nenamietal vec-

nú neúplnosť materiálov  ani nemal požiadavku na ich doplne-

nie.

 

     A nech  opoziční poslanci z nášho  výboru referujú, ako

prebiehalo prerokovanie  tohto materiálu. Ani  jediný z opo-

zičných poslancov  na rokovaní nebol. Trápili  sme a "párali

sme" predstaviteľov  Fondu národného majetku u  nás celé do-

obedie. Tak kde ste boli  kolegovia z opozície? Prečo ste sa

na tom  nezúčastnili? A prečo  teraz vyplakúvate, že  nemáte

informácie, ktoré ste písomne  dostali, a na ich prerokúvaní

ste  sa vedome  a zámerne  nezúčastnili. Buďte  takí láskaví

a nezavádzajte verejnosť, poslancov a  divákov hore na galé-

rii.

 

     Ďakujem, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  Ducký - faktická  poznámka. Pán poslanec

Černák, nemôžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

 

     Pán poslanec Ducký, nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Je  dobré, že  už pán  poslanec Černák  nebude môcť ho-

voriť, pretože bolo by to bez konca.

 

     Samozrejme, hlásim sa k tomu, čo bolo  predmetom náplne

zákona o strategických  záujmoch štátu. Ale  na základe jeho

vystúpenia  by som mu pripomenul, ako sprivatizovali Novácke

chemické závody. Išlo tiež o podnik, ktorý tam bol zaradený.

A oni ho dali sprivatizovať  jednému vlastníkovi, pomaly fy-

zickej osobe  a ešte aj  do Čiech. Dodnes  sa s tým  trápime

a chápem to ako výzvu zo susednej obce, aby sme dali veci do

poriadku. Na  osvieženie pamäti pána  Černáka pripomínam, že

Nafta Gbely bola  sprivatizovaná v prvej vlne kupónovej pri-

vatizácie. Rozdiel bol predaj  akcií a bolo sprivatizovaných

51 %. Minister už nemal na to žiaden vplyv. Nie som protago-

nista, ale ani naša  vláda nebola protagonistom, ktorý obha-

joval kupónovú  privatizáciu. Boli ste to  vy, páni. Nám ne-

unikla  ani jedna  fabrika  do  cudziny. Ale  unikli fabriky

v prvej  vlne kupónovej  privatizácie. Mohol  by som hovoriť

o príkladoch.

 

     Chcel som týmto spôsobom pripomenúť niečo ako historic-

kú pamäť,  ale vzhľadom na  krátkosť rokov výraz  historická

neobstojí, tak ide o pamäť ľudskú, osobnú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Ľupták, môžete reagovať  len na pána  po-

slanca Černáka, nie na pána poslanca Duckého.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, je to zaujímavé. Kde ste boli v prvej vlne, keď sa

privatizovala IRB na 80 % a VÚB? Kde ste vtedy boli? A potom

ste robili krik.  To je vaše maslo na  hlave, ktoré máte. Vy

ste to všetko v prvej vlne predali. A bol tam aj pán Černák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, končím rozpravu  k tomuto bodu programu.

Pán  poslanec Černák  chce dať  procedurálny návrh. Rozprava

sa však už skončila.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Nový rokovací poriadok mi neumožňuje reagovať na otázky

pána podpredsedu  Ľuptáka, a preto na  jeho zaujímavé otázky

mu odpoviem písomne listom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  rozprava sa

skončila. Pýtam sa pána ministra Bisáka, či sa chce vyjadriť

k rozprave.

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi  zareagovať na niektoré  vystúpenia. V prvom

rade nemôžem súhlasiť s tým,  že vláda prichádza s týmto ná-

vrhom neskoro. V podstate s ním  prichádzame v súlade s plá-

nom legislatívy, s plánom práce  vlády. Postup má určitú ča-

sovú nadväznosť. Pokiaľ viem,  Fond národného majetku od vy-

dania nálezu v Zbierke zákonov nerozhodoval podľa § 10. Nedá

sa ani povedať, že by tu chýbala nejaká kontinuita a tým, že

prichádzame  až teraz,  bol proces  prerušený. Z informácií,

ktoré mám, vo fonde ostalo  bez rozhodnutia okolo 40 menších

projektov, menších podnikov. Dovtedy, kým bude schválená tá-

to novela, riešime túto problematiku tak, že na časť z tých-

to projektov  boli vydané rozhodnutia o  verejnej súťaži, čo

je, myslím si, transparentné a pochopiteľné. Opakujem, sú to

menšie  podniky.  V  žiadnom  prípade  sa  nedá  povedať, že

z dôvodu, že prichádzame teraz, sa proces privatizácie neja-

ko zastavil alebo prerušil.

 

     Ale chcel by som zareagovať hlavne na § 28, pretože ten

bol - či  už v pléne, alebo v jednotlivých  výboroch - veľa-

krát pertraktovaný. Treba povedať, že  na § 28 nie je jedno-

značný právny názor. Tento paragraf  sa neobjavil ani vo vý-

rokovej časti nálezu Ústavného súdu, preto vládny návrh ten-

to paragraf nerieši. Treba však povedať, že návrh, ktorý bol

navrhnutý v dvoch výboroch a rezonoval aj v pléne, vyjasňuje

tento paragraf, robí ho čitateľnejším, jednoznačnejším najmä

v závislosti od  poslednej vety tohto  paragrafu, že ostatné

ustanovenia § 10 sa použijú  primerane.  Čiže tento režim je

v poriadku.

 

     Chcel by  som však povedať o  praktickej výpovedi § 28.

Svojho času vznikol preto, aby  orgán, ktorý je príslušný na

vydanie  rozhodnutia, mohol  rozhodnutie  konvalidovať v tom

prípade, že fond nemôže  rozhodnutie zrealizovať. Už z tejto

textácie  je zrejmé,  že ide o náhodné  prípady, nie  nejaké

systémové,  čiže tie  prípady, keď  nemohol fond rozhodnutie

zrealizovať.  Týchto prípadov  nie  je  veľa. Keby  sme celé

portfólium  Fondu  národného  majetku,  ktoré  má, porovnali

s tým, o čom  hovorím, tak predstavuje - je to dosť  trúfalé

odhadovať, pretože  presne nepoznám  portfólium -, ale pred-

stavuje  nejakých 10, možno 15 %, približne  niekoľko  okolo

týchto čísel.

 

     Samozrejme, pod ten istý režim  by potom patrilo v pod-

state aj  vrátenie majetku, keď  nadobúdateľ nie je  schopný

platiť a fond vlastne berie majetok späť. Ale opakujem, tie-

to prípady z portfólia predstavujú len veľmi úzku časť.

 

     Podstatnú časť portfólia predstavuje v podstate majetok

fondu. To je ten majetok, ktorý bol rozhodnutím o privatizá-

cii reálne konkrétne druhovo určený. Čiže ide o majetok, pri

ktorom bolo v rozhodnutí o privatizácii  povedané, je to do-

časná alebo trvalá účasť fondu. Termín trvalá účasť fondu sa

používal do času zákona číslo 192.

 

     Majetok, ktorého podstatná väčšina je v portfóliu Fondu

národného majetku, aj keby sme brali do úvahy dôvodovú sprá-

vu nálezu Ústavného súdu, jednoznačne  je to  jeho majetok a

jednoznačne s týmto môže fond nakladať vo svojej réžii podľa

§ 29. Sú to právne úkony fondu, kde podľa rozhodnutia o pri-

vatizácii - dočasná a trvalá  účasť - môže fond predávať ak-

cie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán spoločný  spravodajca, žiadate si  záverečné slovo,

alebo pristúpime k hlasovaniu?

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vzhľadom na to, že nie sú nové skutočnosti, nové pozme-

ňujúce návrhy, ktoré by neboli výboru pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie známe,  žiadam vás, pán predseda, aby

sme prikročili k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku. Pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch

zo spoločnej správy  a potom k jednotlivým  pozmeňujúcim ná-

vrhom, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda, prikročíme k hlasovaniu o pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej

správy. Prikročíme k bodu 1, to  je § 10 ods. 11. Nebudem to

čítať, pán predseda, pretože každý to má pred sebou.

 

     Môžeme prikročiť k hlasovaniu o § 10 ods. 11.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o bodoch

spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Prikročíme k hlasovaniu o bode číslo 2.  Je to článok I

bod 13.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hlasujme  o bode  číslo 2.

V poznámke pod čiarou odkazu 7g) sa na konci pripájajú slová

"a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky 77/1997 Z. z."

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Schválili sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Prikročíme k hlasovaniu  o bode  číslo 3 k článku I, to

je k § 28 ods. 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tretí bod.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Prikročíme k bodu číslo 4 k článku I, bod 16.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bode číslo 4.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     To boli  všetky pozmeňujúce a  doplňujúce návrhy, ktoré

vyplynuli zo spoločnej správy.

 

     Teraz prikročíme k hlasovaniu o návrhoch, ktoré predlo-

žil pán poslanec Jaroslav Volf.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, bola tu však vznesená  námietka pána po-

slanca Sečánskeho. Ide o rozšírenie  tejto normy a ide o zá-

sah aj do iných právnych  noriem. O tomto nemôžeme hlasovať.

K môjmu názoru, ktorý som predniesol, má právo podať námiet-

ku ten  pán poslanec, ktorý  predkladá takéto návrhy.  Musím

dať o tom hlasovať.

 

     Pýtam sa, pán poslanec, či vznášate námietku.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Keby to takto malo byť,  tak mala byť vznesená námietka

aj napríklad proti bodu číslo 1 spoločnej správy, pretože sa

týka podobného prípadu ako môj  bod číslo 1. Žiadna námietka

nebola, hlasovali  sme, takže tomu  nerozumiem. Navyše, body

2, 3 a 4 nie sú  nad rámec, týkajú sa presne  toho, o čom sa

tiež hlasovalo v spoločnej správe.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tých by sa nehlasovalo, pretože sa vylúčili. Ale pro-

sím, dávate námietku?

 

Poslanec J. Volf:

 

     Samozrejme, dávam námietku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O námietke pána poslanca  Volfa dávam hlasovať bez roz-

pravy.  Námietka je  proti názoru,  že o jeho  pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch sa nemôže  hlasovať, pretože idú nad

rámec zákona, ktorý prerokúvame.  (Ruch v miestnosti.) Tento

problém predniesol pán poslanec Sečánsky, ja som ho akcepto-

val. (Ruch v miestnosti.) A ja som to predniesol. Proti tomu

dáva pán poslanec Volf námietku.

 

     Prečítajte si § 94 rokovacieho  poriadku. (Hlasy z plé-

na.) Povedal som, že o návrhoch pána poslanca Volfa hlasovať

nebudeme, pretože je to nad rámec zákona, ktorý prerokúvame.

Pán poslanec má zo zákona právo podať námietku, k čomu nemô-

žem pripustiť rozpravu, ale musím dať o jeho námietke hlaso-

vať. Ak  hlasujeme za námietku pána  poslanca Volfa, tým sú-

hlasíme, že jeho návrhy budú prerokované v Národnej rade.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

     Upúšťame od hlasovania o týchto návrhoch.

 

     Taký istý návrh  bol k návrhom pána poslanca Vaškoviča.

Prosím, pán poslanec Vaškovič zrejme podáva tiež námietku.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Samozrejme, vážený pán predseda, mám pozmeňujúce návrhy

presne k tým istým návrhom, ktoré sú predmetom zákona, okrem

piateho bodu. Nechápem, prečo sa o tom vôbec  má diskutovať.

Môžeme diskutovať a hlasovať o bode 5, ale ostatné sa priamo

dotýkajú konkrétne návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Hofbauer dal tento návrh.

 

     Prosím, budeme hlasovať. Bod 5 sa  vylučuje. Dávate ná-

mietku? Pán  poslanec Vaškovič, sťahujete svoj  bod 5, alebo

budeme  hlasovať o námietke, alebo bod 5 stiahnete  a o tých

ďalších štyroch budeme hlasovať?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda, podľa môjho názoru hlasovať o tých

ďalších štyroch - neviem, potom tu môžeme...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa, či stiahnete bod 5, ktorý je nad rámec, a bu-

deme hlasovať o tých štyroch.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Keď sa ide hlasovať o všetkých, prečo by som mal byť ja

ústretový, keď druhý pán poslanec...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nepochopili ste  ma. Ak stiahnete svoj  návrh na bod 5,

budeme hlasovať o vašich štyroch v rámci  hlasovania o zara-

dení do zákona.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Dávam námietku na bod 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.  Štyri  body  uznávame v rámci rozpravy,  budeme

o nich hlasovať. K bodu 5 dáva pán poslanec námietku a chce,

aby sa hlasovalo aj o ňom.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Ak budete hlasovať

za, potvrdíte,  že budeme hlasovať  aj o bode  5. Ak poviete

nie, tak o bode 5 nebudeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     O pozmeňujúcom bode 5, ktorý dal pán poslanec Vaškovič,

nebudeme vôbec hlasovať.

 

     Pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať o štyroch bo-

doch, ktoré navrhol pán poslanec Vaškovič.

 

     Prosím, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Budeme  hlasovať  o  jeho  prvom  pozmeňujúcom  návrhu,

vlastne prvý  je doplňujúci, kde  sa hovorí, že  rozhodnutie

o privatizácii priamym predajom  mimo verejnej obchodnej sú-

ťaže, verejnej dražby a verejného trhu cenných papierov  dá-

va vláda  na návrh ministerstva. Čiže  rozširuje sa a dopĺňa

sa o verejnú obchodnú súťaž.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vzhľadom na  to, že bod  číslo 2, ktorý  je uvedený ako

nový odsek 2, priamo súvisí s odsekom, pán poslanec súhlasí,

aby sme ho vypustili.

 

     Potom  prikročíme k bodu  číslo 4 k § 24 ods. 6, kde sa

hovorí o  tom, aby každý z  tých, kto má záväzok  voči Fondu

národného majetku, mal rovnaké podmienky pri splácaní záväz-

kov voči Fondu národného majetku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

     Môžeme pokračovať, pán poslanec.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda, to sú všetky pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy, ktoré zazneli v dnešnej rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán spoločný spravodajca,  pýtam sa vás, či sú

návrhy  na pokračovanie  prerokovania tohto  zákona v treťom

čítaní.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Áno,  vážený pán  predseda. Vzhľadom  na to,  že všetky

tieto pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy,  ktoré dnes odzneli,

boli  prerokované jednak  v našom  gestorskom výbore, neboli

nijaké iné nové návrhy a  takisto všetky návrhy boli všetkým

poslancom  doručené písomne,  prosím vás,  pán predseda, aby

sme v zmysle § 83 ods. 4 prikročili k tretiemu čítaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na  základe poverenia  gestorského výboru  pán spoločný

spravodajca navrhuje, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Hneď môžeme  pristúpiť k tretiemu čítaniu o vládnom ná-

vrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1990 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Je potrebné, aby som otvoril rozpravu aj k tretiemu čí-

taniu. V tejto rozprave je možné podávať návrhy a vystupovať

len v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Pýtam sa,  či niekto navrhuje nejaké legislatívno-tech-

nické opravy. Ak nie, uzatváram  rozpravu k tomuto bodu pro-

gramu, vyhlasujem ju za skončenú.

 

     Pán  poslanec Kováč,  je po  rozprave. Zapnite mikrofón

pánu poslancovi.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený  pán predseda,  žiadam 15-minútovú  prestávku na

poradu klubu pred záverečným hlasovaním.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte sa pripája ďalší.

 

     Vážení poslanci, do 11.30 hodiny je prestávka.

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Po skončení  prestávky môžeme pokračovať.  Pán spoločný

spravodajca, môžeme  pokračovať v rokovaní.  Podľa § 86 pri-

stúpime k hlasovaniu o tomto zákone ako celku.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Áno, pán predseda, môžeme  prikročiť k záverečnému hla-

sovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme  schválili vládny návrh záko-

na, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem aj ja.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Aibeková chce dať procedurálny návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, pán predseda.

 

     Chcela by  som poprosiť  ctenú snemovňu o podporu môjho

návrhu podľa § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby sme pred-

sunuli pred bod 29 body 30 a 31. Pani  ministerka  Keltošová

je tu už dávno prítomná. Ide iba o zmluvy a dohody, ktoré by

mali,  predpokladám, prebehnúť  rýchlo, a potom by  sme mali

dostatok času na Liečebný poriadok, pri ktorom očakávam dlh-

šiu rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, počuli  ste návrh, ide

o dve  zmluvy. Pani  ministerka odchádza  do zahraničia,  do

Cran Montany, preto prosí, aby sme tieto dve zmluvy preroko-

vali pred bodom o Liečebnom  poriadku, a potom budeme pokra-

čovať Liečebným poriadkom. Musíme o tom hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Kto je za návrh, aby

sme teraz prerokovali body,  ktoré predkladá ministerka prá-

ce, sociálnych vecí a rodiny?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Páni poslanci a pani poslankyne,

 

     prešli by sme k tridsiatemu bodu programu, a to je

 

     návrh  na  vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky so Zmluvou medzi  Slovenskou republikou a Chorvát-

skou republikou o sociálnom zabezpečení.

 

     Podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku  to bude

druhé a tretie čítanie.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  642. Spoločnú správu

výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 642a. Jej

súčasťou je aj návrh na uznesenie, ktoré by sme mali prijať.

 

     Prosím  preto pani  ministerku Oľgu  Keltošovú, aby nám

predniesla návrh.

 

Ministerka sociálnych vecí, práce a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som sa vám  predovšetkým poďakovala za

pochopenie, že môžem uviesť bod číslo 30.

 

     Po skončení vojnového konfliktu  na území bývalej Juho-

slávie sa rozvíjajú obchodné  aj turistické styky s Chorvát-

skou republikou.  Je zvýšený  záujem o zamestnávanie na obi-

dvoch zmluvných stranách, a preto považujem  za svoju povin-

nosť  upraviť zároveň  aj sociálne  zabezpečenie pracovníkov

jednej aj druhej strany týmto novým návrhom zmluvy.

 

     Chcem upozorniť, že dosiaľ sa nároky osôb, ktoré sú zú-

častnené  na sociálnom  zabezpečení, uplatňovali  ešte podľa

Dohovoru medzi bývalou  Československou republikou a Federa-

tívnou  ľudovou  republikou Juhoslávia o sociálnom poistení,

ktorý sa datuje z 22. 5. 1957. Obidva štáty prejavili záujem

o nové upravenie  vzťahov v oblasti  sociálneho zabezpečenia

na princípoch Rady Európy. Poprosím vás o vašu podporu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani ministerke.

 

     Ako spoločný spravodajca bola  určená v tomto bode pro-

gramu pani poslankyňa Gbúrová. Prosím, aby nás o tomto návr-

hu a jeho prerokovaní informovala. Najmä o tom, či gestorský

výbor svojím  uznesením odporúča Národnej  rade vysloviť sú-

hlas s touto zmluvou.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesla spoločnú správu Ús-

tavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Zahraničného  výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  o výsledku prerokovania návrhu  vlády na vy-

slovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmlu-

vou  medzi  Slovenskou  republikou  a Chorvátskou republikou

o sociálnom zabezpečení.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1509 z 15. apríla 1997 pridelil  návrh vlády na vyslo-

venie súhlasu Národnej rady  Slovenskej republiky so Zmluvou

medzi Slovenskou  republikou a Chorvátskou  republikou o so-

ciálnom  zabezpečení (tlač 642) na  prerokovanie v lehote do

13. júna 1997 Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej rady Sloven-

skej  republiky, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne  veci a Zahraničnému výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň ur-

čil citovaným rozhodnutím k uvedenému  návrhu vlády ako ges-

torský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval dňa 11. júna 1997 návrh na vyslovenie súhlasu Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Chorvátskou  republikou o sociálnom zabezpečení

a odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky  vysloviť so

zmluvou súhlas.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval  predložený  návrh 11. júna 1997,  vyslovil s ním

súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vyslo-

viť so zmluvou súhlas.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  ako gestorský výbor prerokoval návrh

na vyslovenie súhlasu Národnej  rady Slovenskej republiky so

Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou

o sociálnom zabezpečení dňa 13. júna 1997.

 

     Gestorský výbor  konštatoval, že všetky  výbory, ktorým

bol predložený návrh pridelený,  ho prerokovali v stanovenej

lehote, vyslovili s ním  súhlas a odporučili  Národnej  rade

Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústa-

vy Slovenskej republiky so zmluvou súhlas.

 

     Ďalej konštatoval,  že žiadne  pozmeňujúce a doplňujúce

návrhy v stanovenej lehote  predložené neboli. Gestorský vý-

bor prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslove-

nie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej  republiky so Zmluvou

medzi Slovenskou  republikou a Chorvátskou  republikou o so-

ciálnom zabezpečení a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej

rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom v treťom čí-

taní vysloviť súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto

bodu programu  rozpravu s konštatovaním, že  som do rozpravy

nedostal  žiadnu  písomnú prihlášku ani z klubov, ani od po-

slancov.  Pýtam sa  preto, či  sa niekto  hlási do rozpravy.

Nie. Končím rozpravu.

 

     Pani ministerka sa zrejme nebude k rozprave vyjadrovať,

ani pani spravodajkyňa. Preto podľa § 84 ods. 1 zákona o ro-

kovacom poriadku môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto

návrhu. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hla-

sovanie.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Dovoľte mi,  aby som vám prečítala  návrh uznesenia Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie sú-

hlasu  Národnej rady  Slovenskej republiky  so Zmluvou medzi

Slovenskou  republikou a Chorvátskou  republikou o sociálnom

zabezpečení.

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 86

písm. e) Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje  súhlas  so

Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou

o sociálnom zabezpečení."

 

     Môžeme hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať o uznesení týkajúcom sa zmluvy.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie prijali.

 

     Hneď budeme pokračovať nasledujúcim bodom, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou  Dohovoru Medzinárodnej organizácie

práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do

zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo

105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

 

     Podľa § 88 ods. 1 sa medzinárodná zmluva prerokuje hneď

v druhom a treťom čítaní.

 

     Návrh ste  dostali  ako tlač 655 a spoločnú  správu ako

tlač 655a.

 

     Prosím opäť pani ministerku  Keltošovú, aby uviedla ná-

vrh.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     tak  ako  som  uviedla včera  počas  hodiny  otázok, že

v rámci  koncepcie  transformácie  sociálnej sféry a v rámci

zahraničnej  politiky vlády  Slovenskej republiky  máme emi-

nentný záujem na tom, aby sme prehĺbili vzťahy aj s Medziná-

rodnou organizáciou práce, považujem  za potrebné uviesť, že

táto organizácia považuje svojich šesť dohovorov za kľúčové.

Sú to vzťahy ku  konvenciám, ktoré zaručujú ochranu ľudských

práv - dohovory  Medzinárodnej  organizácie  práce  číslo 29

z roku 1930 o nútenej  alebo  povinnej práci, ďalší  dohovor

číslo 87 z roku 1948 o slobode  združovania a ochrane  práva

organizovať sa, tretí dohovor číslo 98 z roku 1949 o použití

zásad práva  organizovať sa a kolektívne  vyjednávať, štvrtý

je dohovor Medzinárodnej organizácie  práce číslo 100 z roku

1951 o rovnakom  odmeňovaní mužov a žien za  prácu  rovnakej

hodnoty. Piaty je dohovor  číslo 111 z roku 1958 o diskrimi-

nácii  v zamestnaní  a povolaní  a šiesty  číslo 138  z roku

1973 o minimálnom veku prijatia do zamestnania a ďalší číslo

105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

 

     Prvé štyri dohovory už Slovenská republika ratifikovala

a je nimi  viazaná. Chýbajú nám  ešte dva dohovory  do tých,

ktoré  považuje Medzinárodná  organizácia práce  za kľúčové.

Preto predkladám na ratifikáciu  zo strany Slovenskej repub-

liky, ale  aj na základe záverov  svetového summitu v Kodani

v roku 1995 o sociálnom rozvoji,  ako aj Rezolúcie o odstrá-

není detskej práce, ktorá bola  prijatá na 83. zasadnutí Me-

dzinárodnej  konferencie  práce v Ženeve v júni 1996,  tieto

dva dohovory: Dohovor číslo 138 z roku 1973 o minimálnom ve-

ku  na prijatie  do  zamestnania a Dohovor  číslo 105 z roku

1957 o zrušení nútenej práce.

 

     Ako som už uviedla,  Slovenská republika po ich ratifi-

kovaní  bude mať  splnené  svoje  povinnosti, čím  sa nemôžu

pochváliť  ani mnohé  vyspelé európske  štáty voči najväčšej

tripartitnej svetovej organizácii.

 

     Prosím o vašu podporu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Určeným spravodajcom  za výbory je  pán poslanec Derfé-

nyi. Bude  nás informovať o  výsledku prerokovania vo  výbo-

roch. Bude  pre nás dôležitá informácia,  či gestorský výbor

odporúča, alebo neodporúča prijať uznesenie.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     pán minister,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predniesol spoločnú správu

o návrhu vlády  na vyslovenie súhlasu  Národnej rady Sloven-

skej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organi-

zácie práce  číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na pri-

jatie  do zamestnania a Dohovoru  Medzinárodnej  organizácie

práce  číslo 105 z roku 1957 o zrušení  nútenej  práce (tlač

číslo 655).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1562 z 15. mája 1997 pridelil  návrh vlády na vyslove-

nie súhlasu  Národnej rady Slovenskej  republiky s ratifiká-

ciou  Dohovoru  Medzinárodnej  organizácie  práce  číslo 138

z roku 1973 o minimálnom  veku  na prijatie  do  zamestnania

a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce  číslo 105 z roku

1957 o  zrušení  nútenej  práce (tlač 655)  na  prerokovanie

v lehote do 20. júna 1997  Výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbo-

ru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci a Zahraničnému  výboru Národnej rady Sloven-

skej  republiky.  Citovaným  rozhodnutím k uvedenému  návrhu

vlády určil ako gestorský  výbor Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval predložený návrh

17. júna 1997 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

s návrhom vlády na vyslovenie  súhlasu Národnej rady Sloven-

skej republiky s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej organi-

zácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom  veku na pri-

jatie  do zamestnania a Dohovoru  Medzinárodnej  organizácie

práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce vysloviť

súhlas.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval návrh na vyslovenie  súhlasu s ratifikáciou Doho-

voru Medzinárodnej organizácie práce 11. júna 1997, vyslovil

s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej repub-

liky vysloviť s dohovorom súhlas.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval návrh vlády na vyslovenie

súhlasu  Národnej rady  Slovenskej  republiky s ratifikáciou

Dohovoru  Medzinárodnej organizácie  práce  číslo 138 z roku

1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovoru

Medzinárodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zru-

šení nútenej práce.

 

     Gestorský výbor  konštatoval, že všetky  výbory, ktorým

bol predložený návrh pridelený,  ho prerokovali v stanovenej

lehote, vyslovili s ním  súhlas a odporučili  Národnej  rade

Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. e) Ústa-

vy Slovenskej republiky s dohovorom súhlas.

 

     Ďalej konštatoval,  že žiadne pozmeňujúce  a doplňujúce

návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

 

     Gestorský  výbor  prijal  uznesenie,  v ktorom  súhlasí

s návrhom na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou  Dohovoru Me-

dzinárodnej organizácie práce  číslo 138 z roku 1973 o mini-

málnom veku  na prijatie do zamestnania a Dohovoru  Medziná-

rodnej organizácie práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nú-

tenej práce a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  odporučil Národnej rade

Slovenskej  republiky  vysloviť súhlas s predloženým návrhom

v treťom čítaní.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto  bodu  programu  opäť s konštatovaním, že  som nedostal

žiadnu prihlášku z klubov  ani od poslancov. Preto sa pýtam,

či sa  chce niekto prihlásiť do  rozpravy z pléna. Konštatu-

jem, že nikto.

 

     Znamená to,  že sa zrejme k rozprave  nebude vyjadrovať

ani pani ministerka, ani pán spoločný spravodajca.

 

     Môžeme preto pristúpiť k tretiemu čítaniu, a to je hla-

sovanie o návrhu uznesenia, ktorým  Národná rada  Slovenskej

republiky  podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej repub-

liky vyslovuje súhlas s ratifikáciou  Dohovoru Medzinárodnej

organizácie práce číslo 138 z roku 1973 o minimálnom veku na

prijatie do zamestnania a Dohovoru Medzinárodnej organizácie

práce číslo 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Môžem konštatovať, že sme toto uznesenie prijali.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  prajem vám dobrú chuť.

Zídeme sa o 14.00 hodine a začneme hneď Liečebným poriadkom.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, podľa  programu budeme

prerokúvať dvadsiaty deviaty bod, ktorým je

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej  rady Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Lie-

čebnom poriadku v znení  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 222/1996 Z. z. - druhé a tretie čítanie

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 637 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 637a.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

 

       druhýkrát sme  dostali na  stoly jedno  vysvedčenie

v nemeckom jazyku. Chcem  upozorniť šíriteľov tohto dokumen-

tu, či  si uvedomujú, že  takéto vysvedčenia sa  vydávali na

základe  ríšskych norimberských  zákonov, ktoré  platili pre

všetkých Nemcov, pretože Nemci boli podľa tohto ríšskeho zá-

konníka, aj  keď žili na  Slovensku, občanmi Nemeckej  ríše.

A v článku II bolo  jasne  povedané, že pre  nich je štátnym

jazykom nemčina.

 

     Neviem, o  čo vám ide. Chcete  tu šíriť fašizmus  alebo

rasovú neznášanlivosť? Na Slovensku  je štátnym jazykom slo-

venčina, preto sa všetky tlačivá vydávajú v slovenskom jazy-

ku. A tento dokument, vysvedčenie  je tiež štátnym a úradným

tlačivom. Prosil  by som vás,  aby ste mi  takéto fašizujúce

dokumenty nestrkali na stôl.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovoril som, že budeme rokovať o tlači 637.

 

 

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva pán

Ľubomír Javorský. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister zdravotníctva Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     realizácia zdravotného poistenia si vyžaduje nevyhnutne

stanoviť  podmienky  poskytovania  zdravotnej starostlivosti

financovanej  zo  zdravotného  poistenia. V súlade s Ústavou

Slovenskej republiky podmienky  poskytovania zdravotnej sta-

rostlivosti stanovil zákon Národnej rady číslo 98/1995 Z. z.

o Liečebnom  poriadku. Na  tvorbe novely  zákona o Liečebnom

poriadku participovalo vyše 50 hlavných odborníkov Minister-

stva zdravotníctva Slovenskej republiky v jednotlivých medi-

cínskych odboroch, zástupcovia  poisťovní, odborných spoloč-

ností a profesijných združení.

 

     Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej  republiky v spo-

lupráci so zdravotnými  poisťovňami opakovane riešilo prílo-

hovú časť Liečebného poriadku v oblasti  zoznamu zdravotných

výkonov. Expertné komisie systémovo riešili aj časť Spoločné

vyšetrovacie a liečebné zložky, ktoré boli opakovane korigo-

vané vo vzťahu k nároku na zdroje v zdravotnom poistení.

 

     Treba  uviesť, že  zdokonalenie Liečebného  poriadku sa

práve v časti Spoločné  vyšetrovacie a liečebné zložky pri-

bližuje k predstavám  všetkých troch zainteresovaných strán.

Je to ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne a pos-

kytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ide o výsledky systema-

tickej, kontinuálnej dvojročnej práce na úrovni takmer všet-

kých pracovísk spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek

Slovenskej republiky.  Práve tieto výkony  je potrebné prio-

ritne uplatniť v zdokonalení Liečebného poriadku, pretože sú

jadrom diagnostického  a následne i  terapeutického procesu,

čo úzko súvisí s  kvalitatívnym zabezpečením zdravotnej sta-

rostlivosti poistencov.

 

     Ďalšou  dôležitou zmenou  je nový  systém kategorizácie

liečiv,  ktorý  by  mal  zastaviť  nárast  nákladov na lieky

a umožniť  lekárovi  väčšiu  možnosť  voľby  vhodného  lieku

s optimálnymi terapeutickými vlastnosťami.  V prílohe, ktorá

rieši  problematiku   zdravotníckych  pomôcok,  ministerstvo

zdravotníctva v spolupráci so zdravotnými poisťovňami vypra-

covalo  určitý systém  štandardizácie z hľadiska  funkčnosti

zdravotníckych  pomôcok v záujme  zabezpečenia  jednak štan-

dardnej potreby v liečebnom  procese, ako  aj funkčnej štan-

dardy ortopedickej pomôcky.

 

     V niektorých kúpeľných  zariadeniach sa rozširuje indi-

kačné spektrum  na základe odporúčaní  odborných spoločností

a zavádza sa nová indikácia pre deti s onkologickými ochore-

niami v ozdravovni Železnô, ktorá  doteraz  na území Sloven-

skej republiky absentovala.

 

     V súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov bo-

li zásadné pripomienky  prerokované a vyhodnotené na osobit-

ných rokovaniach  so všetkými zdravotnými  poisťovňami, oso-

bitne so zástupcami jednotlivých rezortov. Pred prerokovaním

návrhu novely  vo vláde sa  uskutočnilo rokovanie na  úrovni

vedúcej  úradu vlády  za prítomnosti  štatutárnych zástupcov

poisťovní, Všeobecnej poisťovne, Združenia zdravotných pois-

ťovní a Ministerstva  zdravotníctva Slovenskej  republiky so

záverom súhlasu prijatia dohodnutej stratégie v návrhu nove-

ly Liečebného poriadku.

 

     Za  pozitíva vo  vzťahu k poistencovi  považujeme  nový

systém kategorizácie liečiv,  flexibilitu, širšiu dostupnosť

liekov  pre poistencov,  štandardizáciu zdravotníckych pomô-

cok, zabezpečenie funkčného  štandardu, a tým zlepšenie kva-

lity života poistenca, rozšírenie indikačných možností v kú-

peľnej starostlivosti, zmenu v systéme  financovania spoloč-

ných  vyšetrovacích a liečebných  zložiek s krytím  nákladov

týchto výkonov, čo  znamená zabezpečenie kvality diagnostiky

a následne aj terapie, ako aj rozšírenie indikácií v dispen-

zárnej starostlivosti.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  novela zákona

o Liečebnom poriadku je dokonalejšia  ako súčasne platný zá-

kon.  Nevyhradzuje si  však právo  na absolútnu  dokonalosť,

ktorá je predurčovaná radom  faktorov - finančné zdroje, le-

gislatíva,  odbornosť. Je  to však  ďalší kvalitatívny  krok

uplatňovaný ako súčasť transformačného procesu v zdravotníc-

tve nielen pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pre

zdravotné poisťovne, ale aj pre poistenca.

 

     Chcem podotknúť, že  zákon o Liečebnom poriadku je sku-

točne odbornou záležitosťou. Je tam asi tisíc strán odborné-

ho textu. Skutočne, rôzni experti z rôznych oblastí medicíny

nám  predložili aj  po prerokovaní  veľmi veľa pozmeňujúcich

návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy boli prerokované a odporu-

čené na  prijatie  Národnou radou,  a to z toho pohľadu, aby

sme nenabúrali filozofiu, ktorú sme si zvolili pri novelizá-

cii zákona, a  po druhé,  aby nerástli  náklady na  výkonovú

zložku, aby sme momentálne  vzhľadom na zdroje v zdravotných

poisťovniach  neurobili  viac  otvorený  systém poskytovania

zdravotnej starostlivosti, ako je únosné.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím o podporu  pri schvaľovaní  návrhu novely zákona

číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Spoločná spravodajkyňa pani Marta  Aibeková nám z pove-

renia  výboru prednesie  informáciu o priebehu  prerokovania

návrhu novely zákona vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady

Slovenskej republiky o prerokovaní  vládneho  návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

vo výboroch Národnej rady  Slovenskej republiky v druhom čí-

taní.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 622

z 20. 5. 1997 po prerokovaní predmetného vládneho návrhu zá-

kona v prvom čítaní rozhodla, že  podľa § 73 ods. 3 písm. c)

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky prerokuje  uvedený  materiál v druhom čítaní a podľa § 74

ods. 1  citovaného zákona pridelila  vládny návrh zákona  na

prerokovanie  výborom  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

a to ústavnoprávnemu  výboru, výboru pre  financie, rozpočet

a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, ktorý bol

určený za gestorský výbor.

 

 

     Gestorský výbor nedostal do 18. júna 1997 žiadne stano-

viská  poslancov Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorí

nie sú  členmi výborov, ktorým  bol návrh zákona  pridelený,

oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Predmetný vládny návrh zákona po jeho prerokovaní odpo-

rúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto

výbory Národnej rady Slovenskej  republiky: výbor pre finan-

cie,  rozpočet a menu  uznesením  číslo 432  z 12. júna 1997

a výbor  pre zdravotníctvo a sociálne  veci  uznesením číslo

329 z 18. júna 1997.

 

     Ústavnoprávny  výbor  prerokoval  predložený  návrh dňa

12. júna 1997, ale neprijal uznesenie v súlade s § 52 ods. 4

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Z uznesení výborov, ktoré odporúčali schváliť predmetný

návrh zákona, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uve-

dené  v časti A k paragrafovému  zneniu pod  bodmi 1 až  17,

v prílohe číslo 1 pod  bodmi 1 až 57, v prílohe  číslo 2 pod

bodmi 1 až 5, v prílohe číslo 3 pod bodom 1 a v prílohe čís-

lo 4 pod bodmi 1 až 3.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa si dovolím osvojiť stanovis-

ko gestorského výboru, ktorý odporučil hlasovať o pozmeňujú-

cich a doplňujúcich návrhoch takto:

 

     - k paragrafovému  zneniu zákona  hlasovať en bloc  sú-

hlasne o bodoch 1 až 17 s tým, že odporúča samostatne hlaso-

vať o bodoch 3 a 11,

 

     - k prílohe číslo 1 en bloc schváliť body 1 až 57,

 

     - k prílohe číslo 2 en bloc  schváliť body 1, 3, 5 a en

bloc neschváliť body 2 a 4,

 

     - k prílohe  číslo 3 je  iba  jedna  pripomienka, ktorú

gestorský výbor odporučil schváliť,

 

     - k prílohe číslo 4 en bloc schváliť body 1, 2, 3.

 

     Napriek tomu,  že gestorský výbor  zaujal kladné stano-

visko aj k paragrafovému  zneniu k bodom 3 a 11, dostali sme

upozornenie z legislatívneho odboru,  že prijatím týchto bo-

dov by sme sa dostali do rozporu s ústavou, a to pri  bode 3

s článkom 72 ústavy a pri bode 11 s článkom 40 ústavy. Preto

navrhujem, aby sme o týchto  bodoch hlasovali  samostatne, a

napriek pozitívnemu odporúčaniu gestorského výboru sa týchto

chýb nedopustili.

 

     Ešte  si dovolím  upozorniť, keďže  naozaj je  to veľmi

rozsiahly materiál, že na strane 23 v prílohe číslo 1 časť 7

došlo pri  prepise k terminologickým chybám,  ktoré bude po-

trebné opraviť, a to pri návrhoch 4, 5 a 6. Potom, keď budem

čítať  tieto návrhy  pri hlasovaní,  ich už  uvediem s týmto

spresnením.

 

     Zatiaľ vám ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pani poslankyňa.

 

     Môžeme pristúpiť k rozprave. Do rozpravy som dostal pí-

somné prihlášky týchto poslancov za jednotlivé kluby: Martin

Oravec za  HZDS, József Kvarda za  Maďarskú koalíciu, za De-

mokratickú úniu Tibor Šagát, za  KDH Miroslav Mikolášik a za

MKDH poslanec Ferkó.

 

     Poprosím pána Oravca,  aby predniesol svoje pripomienky

a návrhy.

 

     Prosím, zapnite pána poslanca Horála, ktorý má faktickú

poznámku.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán  predseda. Chcem len upozorniť

pani  spoločnú spravodajkyňu,  že v spoločnej  správe,  tlač

637, na strane 27 v bode 1 v prílohe číslo 4 došlo  pri pre-

pisovaní k chybe. Namiesto diagnózy číslo 10, ktorá už v zá-

kone pre Vyšné Ružbachy je, má byť diagnóza číslo 6.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som predniesol  niektoré pozmeňujúce a

doplňujúce pripomienky k návrhu  novely zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriad-

ku v znení zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

222/1996 Z. z. v mene  poslaneckého klubu Hnutia za demokra-

tické Slovensko.

 

     V rámci spresnenia  zoznamu zdravotníckych výkonov žia-

dam vypustiť  výkony, ktoré sú  preplácané zdravotnými pois-

ťovňami v rámci  ošetrovacieho dňa.  Sú to vlastne  operačné

výkony, ktoré sa nevykonávajú  ambulantne, aby náhodou nedo-

šlo k duplicitnému  vykazovaniu výkonov  pre zdravotné pois-

ťovne.

 

     Časť V - Príplatok k  operáciám v ambulancii. Na strane

16 upraviť  v prvej vete "pri  vykonávaní operačných výkonov

v ambulancii lekár vykazuje príplatok  podľa čísla 80 až 84"

číslo "84"  opraviť na "83".  Na strane 16  v poslednej vete

číslo "84" opraviť na číslo "83". Na strane 20 odkaz pod vý-

konom číslo  98 vo vete  "popri výkonoch číslo  95 až 98  sa

príplatky podľa čísla 80 až 84 nevykazujú" číslo "84" nahra-

diť číslom "83".  Vo vete "popri výkonoch číslo  95 až 98 sa

príplatky podľa  čísla 85 až  89 nevykazujú" číslo  "89" na-

hradiť číslom "88". Na strane 20 vynechať výkon číslo "104".

Na strane 21 vynechať výkony číslo 109, 114, 115 a 119.

 

     Písmeno E - Vnútorné  lekárstvo. Na  strane 42 vynechať

výkony  číslo  626, 628, 630, 632, 633, 635, 636  a 637.  Na

strane 43 vynechať výkony číslo 640 a 641.

 

     Písmeno J - Gynekológia  a  pôrodníctvo.  Na  strane 57

vynechať výkony číslo 975 a 1012. Na  strane 58 vynechať vý-

kony číslo  1022, 1025, 1028, 1029,  1040, 1043, 1044, 1075,

1085, 1086 a 1098. Na  strane 59 vynechať výkony číslo 1102,

1110, 1111,  1113, 1115, 1130,  1136, 1160, 1182.  Na strane

60 vynechať výkony číslo 1186, 1187, 1188 a 1190.

 

     V súvislosti s vypustením operačných výkonov je potreb-

né vypustiť  tieto operačné výkony aj  v príplatkoch k týmto

operačným výkonom.

 

 

     Na záver mi dovoľte, aby som odporučil navrhovanú nove-

lu schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Kvarda.

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v zmysle  ustanovenia § 82 ods. 2 rokovacieho  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky  predkladám pozmeňujúce a

doplňujúce návrhy k tlači 637, vládnemu  návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom

poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov.

 

     1. V bode 30 predloženého  návrhu  zákona na  strane 13

§ 37 odsek 1 sa dopĺňa o písmeno e), ktoré znie:

 

     "e) piaty diel,  kde je  hlásenie  zdravotnej poisťovni

o začiatku a skončení dočasnej práceneschopnosti".

 

     Túto  zmenu  navrhujem  preto,  lebo  v praxi absentuje

priamy kontakt na zdravotné poistenie.

 

     2. V prílohe číslo 1 v časti I - Výkony zdravotnej sta-

rostlivosti, A - Zásady postupu pri  vykazovaní  zdravotných

výkonov (ide o stranu 4 v bode 9) v zátvorke po číslici "71"

sa pripájajú čísla "252 a 253". V bode 3 text  vylučuje kom-

bináciu výkonu  číslo 1 až 3 s inými, ale  v bode 9 umožňuje

kombináciu s číslom 71, čo  je v  rozpore.  Preto  navrhujem

rozšírenie o možné  kombinácie aj s číslami 252 a 253, čo je

podanie injekcií.

 

     3. V prílohe číslo 1 v časti I - Výkony zdravotnej sta-

rostlivosti, B - Základné  výkony,  prevencia a iné  služby,

II -  Osobitné postupy, 1 - Zhodnotenie  zdravotného  stavu,

strana číslo 6:

 

        a) v bode 10 v druhej  vete za  slovami "špecialista

v ambulantnej starostlivosti" sa pripájajú slová "a diabeto-

lóg pri opakovanej edukácii  diabetika a pacienta s hyperli-

pidémiou",

 

        b) v bode 10 v štvrtej  vete za  slovami "treba odô-

vodniť" sa  pripájajú slová "u diabetika  môže byť  vykázaný

maximálne 5-krát ročne",

 

        c) v bode 11 na  konci sa pripája ďalšia veta, ktorá

znie: "Diabetológ vykazuje daný výkon pri úvodnej edukácii."

 

     Tieto zmeny odôvodňuje nutnosť edukácie v diabetológii.

Edukácia, čiže  výchova diabetologického pacienta  alebo pa-

cienta s  hyperlipidémiou je dnes jedným  zo základných lie-

čebných postupov v modernej  diabetológii, ktorý je celosve-

tovo uznávaný. V praxi to znamená vysvetlenie podstaty ocho-

renia pacientovi, ale hlavne nadobudnutie určitých vedomostí

a zručností, pomocou ktorých  môže pacient predchádzať chro-

nickým  komplikáciám.  Ide  konkrétne  napríklad  o poučenie

o správnej diéte, samokontrole močového alebo krvného cukru,

správnu starostlivosť o nohy  alebo správnu techniku podáva-

nia inzulínu.  Výsledkom tohto snaženia  zdravotníckych pra-

covníkov je,  že pacient je  zainteresovaný na monitorovaní,

teda sledovaní a liečbe svojho vlastného ochorenia.

 

     Saintvincentská  deklarácia  ako  európska  organizácia

v rámci  WHO, ktorú  podpísalo i naše  ministerstvo zdravot-

níctva, považuje  edukáciu diabetika za  jednu zo základných

liečebných metód  obrovského významu na  zníženie neskorších

komplikácií  diabetu,  teda  slepoty,  obličkového zlyhania,

počtu infarktov,  mozgových cievnych  príhod a amputácií. Je

to  jednoduchá a  lacná  metóda,  ktorá v konečnom  dôsledku

ušetrí poisťovniam a tým  aj štátu veľké množstvo finančných

prostriedkov, čo  dnes už v západných  krajinách majú ekono-

micky prepočítané a vyhodnotené.

 

     4. V prílohe číslo 1 v časti I - Výkony zdravotnej sta-

rostlivosti, B - Základné  výkony, prevencia a iné služby na

strane číslo 7 v bode 15a sa vypúšťajú  slová "zo strany od-

borného lekára".

 

     Dôvodom pre  navrhovanú zmenu je tá  skutočnosť, že vy-

hodnotenie laboratórnych výsledkov sa týka všetkých lekárov,

veď  každý samostatne  pracujúci lekár  je odborný  lekár vo

svojom odbore,  napríklad všeobecný lekár,  chirurg, gyneko-

lóg, internista atď., a preto slová "zo strany odborného le-

kára" môžu pri aplikácii v praxi vyvolať prípadné úplne zby-

točné výkladové problémy.

 

     5. V časti II - Spoločné  vyšetrovacie a liečebné zlož-

ky,  I - Odbery,  pomocné  a  osobitné  laboratórne  výkony,

1 - Odbery biologických materiálov a punkcie 250b číslo "80"

sa nahrádza číslom "120".

 

     Túto zmenu  odôvodňuje skutočnosť, že  za rovnaký výkon

tiež pod  položkou 250b v časti I na strane 31 sa uvádza 120

bodov,  kým v  prípade spoločných  vyšetrovacích zložiek  na

strane číslo 104 len 80 bodov, pričom na  tento  rozdiel nie

je racionálny dôvod.

 

     6. V časti II - Spoločné  vyšetrovacie a liečebné zlož-

ky,  I - Odbery,  pomocné  a  osobitné  laboratórne  výkony,

3 - Laboratórne výkony  univerzálne, strana  číslo 107 v po-

ložke 3518 za slovami "laboratórnych vyšetrení" sa pripájajú

slová "za každého pacienta, ktorý prešiel kontrolou".

 

     Túto  zmenu odôvodňuje  skutočnosť, že  doteraz sa kom-

plexná kontrola identity  expedovaných a archivovaných labo-

ratórnych vyšetrení vyhodnocovala jednému pacientovi za deň,

nezávisle od toho, či išlo o 10 alebo 300 pacientov.

 

     7. V časti II - Spoločné  vyšetrovacie a liečebné zlož-

ky, III - Všeobecné  vyšetrovania, 1 - Mikroskopické  vyšet-

renia  na strane  číslo 110 v položke 3613 číslo "95" sa na-

hrádza číslom "120".

 

     Zvýšenie počtu bodov odôvodňuje skutočnosť, že v prípa-

de mikroskopických  vyšetrení  väčšinou došlo k zvýšeniu bo-

dov. Napríklad v položke 3570 na strane 109 štandardné  mik-

roskopické vyšetrenia  močového  sedimentu bolo 40, teraz má

byť 70 bodov. V položke 3620 na strane 111 kvantitatívne vy-

šetrenie morfologických  súčastí v zberanom  moči komôrkovým

počítaním elementov bolo  doteraz 80 bodov, teraz má byť 120

bodov. V prípade uvedenej  položky ide o mikroskopické dife-

rencovanie  a posúdenie  všetkých  buniek  krvného  náteru a

vzhľadom na uvedené v danom  prípade nič neodôvodňuje iba 95

bodov.

 

     8. Časť V - Dispenzárna  starostlivosť, choroby premeny

látok u diabetes mellitus typ I, strana 230, za  slovo "dia-

betológ" sa vkladá slovo "všeobecný lekár".

 

     9. Časť V - Dispenzárna starostlivosť, choroby ženských

pohlavných orgánov, strana 236 a 237:

 

     a) pri mamárnej dysplázii za slovom "onkológ" sa vkladá

čiarka a slovo "gynekológ",

 

 

     b) pri  mastodynii  slovo "onkológ"  sa nahrádza slovom

"gynekológ",

 

     c) pri chronickej cystickej mastopatii za slovom "onko-

lóg" sa vkladá čiarka a slovo "gynekológ",

 

     d) pri nesangvinolentnom výtoku z bradavky slovo "onko-

gynekológ" sa nahrádza slovami "gynekológ, onkológ",

 

     e) pri  vezikorenálnom refluxe, strana 238, slová "uro-

lóg, nefrológ" sa nahrádzajú slovami "gynekológ a onkológ",

 

     f) pri vrodených obštrukčných  uropatiách slová "urológ

a nefrológ" sa nahrádzajú slovami "gynekológ a onkológ".

 

     V tejto časti návrhu zákona sa uvádza, že praktickí le-

kári aktívne a systematicky  vyhľadávajú  poistencov vyžadu-

júcich dispenzárnu  starostlivosť najmä pri  lekárskych pre-

hliadkach a vyšetreniach,  pri preventívnych lekárskych pre-

hliadkach každého  druhu a v rámci  návštevnej služby. Ak to

  byť skutočne  tak, uvedené  zmeny sú  priamo nevyhnutné,

a to aj z hľadiska postupnosti.

 

     10. Časť  VII - Zdravotné  indikácie,  pri  ktorých 

zdravotné  výkony  pri   akupunktúre,  sterilizácii,  umelom

oplodnení a psychoanalýze  nevyhnutné na zachovanie zdravia,

na strane 246 bod A - Akupunktúra  sa dopĺňa o bod 7,  ktorý

znie "Psychosomatické  ochorenia".  Z hľadiska  medicínskeho

psychosomatické ochorenia  majú byť posudzované  rovnako ako

predchádzajúce ostatné ochorenia.

 

     11. Príloha číslo 2, II. časť - Liečivá,  odbornosť le-

károv, strana 14, za slovom "urológ" sa vkladajú slová "vše-

obecný lekár" v skratke VŠL.

 

 

     Ak má všeobecný lekár plniť  svoju funkciu, má byť sku-

točne domácim lekárom a nemá fungovať ako dispečer, nemá mať

také preskripčné obmedzenia, aké vyplývajú z návrhu. Nemohol

by napríklad predpísať bez odporúčania internistu či gastro-

enterológa ani  tekuté laxancie - preháňadlá.  Takýto postup

by zrejme nesmierne zaťažoval pacienta, pričom by bol súčas-

ne aj veľmi nehospodárny.

 

     12. Príloha  číslo  3 - Zoznam  zdravotníckych  pomôcok

v  II. časti  Zdravotnícke  pomôcky, strana 27,  skupina B -

Zdravotnícke pomôcky pre  inkontinentných pacientov za slovo

"geriatria" sa vkladajú slová "a na ich odporúčanie všeobec-

ný lekár".  Ide o zdravotnícke  pomôcky, ktoré inkontinentní

pacienti potrebujú každý deň aj viackrát, napríklad jednora-

zové plienkové nohavičky. Možno ich predpísať najviac na je-

den mesiac v obmedzenom počte a maximálne v určenej cene. Ak

je už raz určená diagnóza  napríklad urológom, bolo by v zá-

ujme pacienta, ale aj jeho rodinných príslušníkov, aby nemu-

seli chodiť  v každom prípade po  lekársky predpis napríklad

k urológovi, ale na jeho  odporúčanie by mohol tieto pomôcky

predpísať aj  všeobecný lekár, ktorý je  vo väčšine prípadov

bližšie k pacientovi a je dostupnejší.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pán  poslanec Šagát  je ako  tretí diskutujúci  v rámci

rozpravy.

 

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som zaujal určité stanovisko k predkla-

danej novele zákona číslo 98/1994 Z. z. v znení zákona číslo

222/1996 Z. z. o Liečebnom poriadku.

 

     Na úvod by som chcel uviesť, pán predseda, že porušuje-

me rokovací  poriadok v § 81 ods. 2, kde sa uvádza, že tento

zákon sa môže prerokovať  najskôr do 48 hodín, ak je to jed-

noduchý zákon. Tento zákon nepokladám za jednoduchý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Neviem  prečo, pán  poslanec. Tu  ide o  druhé čítanie.

Prosím, aby ste  pokračovali, pozreli si rokovací poriadok a

potom mi to povedali ešte raz.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Pozrel som si rokovací poriadok, pán predseda. Prečo by

to malo platiť po takých obsiahlych korektúrach po prečítaní

v gestorskom výbore? Včera sme dostali spoločné správy. Mys-

líte si, že  dodržať  termín 48 hodín nebolo v tomto prípade

adekvátne?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíte mi  povedať, v čom sme  porušili rokovací poria-

dok.  Ešte  raz  si ho  prečítajte a zistíte, že  sme lehotu

zachovali. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ak som  to zle interpretoval,  samozrejme, ospravedlňu-

jem sa, pán predseda.  Keď prídem na svoje miesto, tak si to

prečítam ešte raz. Ďakujem za  upozornenie a dovoľte mi, aby

som ešte potom mohol k tomu povedať jednu vetu.

 

     Predovšetkým  mi dovoľte,  aby som  sa zaoberal zákonom

ako takým. Chcem na začiatku - a dúfam, že nezabudnem  aj na

konci - uviesť nasledujúce. Predovšetkým chcem vyjadriť oce-

nenie  všetkým, ktorí  sa podieľali  na vzniku  tohto zákona

- všetkým  pracovníkom  ministerstva  zdravotníctva, všetkým

pracovníkom  legislatívneho  odboru  Národnej  rady, všetkým

pracovníkom nášho výboru, myslím pani tajomníčku a pani Dan-

ku Kovalovskú. Je to zákon, ktorý má vyše tisíc strán a uro-

biť v ňom také rozsiahle zmeny, aby nedošlo k ďalším chybám,

a potom skonštruovať spoločnú správu, bolo veľmi, veľmi ťaž-

ké. Dovoľte mi, aby som sa im poďakoval.

 

     Napriek tomu mi dovoľte, aby som hneď na úvod, a tak aj

na koniec  vyslovil veľké sklamanie  nad tým, v akej  podobe

tento zákon do parlamentu po dvoch rokoch prišiel.

 

     Iste si spomínate, ako v roku 1995, myslím, že  to bolo

v máji,  sme veľmi  narýchlo schvaľovali  Liečebný poriadok,

pretože  Ústavný  súd rozhodol 6. októbra 1994 o protiústav-

nosti predpisov a žiadal, aby sa všetky veci, ktoré sa týka-

jú Liečebného  poriadku, dali do  zákona. Vtedy, keď  sme to

prerokúvali, mnohí zhodne hovorili - škoda, že tu nie je pán

poslanec Benčík -, že v podobe, v akej ho schvaľujeme v roku

1995, je  to veľmi nepriaznivá zdravotnícka  norma a mali by

sme čo najskôr pracovať na jej novele, na takej novele, kto-

rá bude oveľa prijateľnejšia. Poviem v čom prijateľnejšia.

 

     Ak si pozriete v dôvodovej správe - a z toho sa už mož-

no hneď odraziť -, ak si pozriete v dôvodovej správe doložku

zlučiteľnosti návrhu zákona s  právom Európskej únie, uvidí-

te, v bode 5 je  napísané, že problematika predkladaného ná-

vrhu zákona nie je v právnych normách Európskej únie uprave-

ná. Rozsah  a úprava poskytovania  zdravotnej starostlivosti

sa vymyká  bežnému spôsobu, aký  je vo vyspelých  krajinách.

Núti nás do rigidnej  zákonnej normy zviazať flexibilný sys-

tém zdravotnej starostlivosti.  Budem to neskôr dokumentovať

na niektorých príkladoch. Najlepšie to vidieť na kategorizá-

cii liekov.

 

     V zákonnej norme robíme niečo,  čo nemá obdobu v Európ-

skej únii.  Dva roky sme premrhali,  skutočne premrhali tým,

že sme  hľadali riešenie, ako  túto normu urobiť  takou, aby

skutočne  zodpovedala  potrebám  zdravotnej  starostlivosti.

Vtedy sme hovorili, že by  bolo dobré prijať zákon, ktorý by

mal všeobecnú časť a od nej by sa odvíjali jednotlivé nižšie

právne normy,  ktoré by upravovali  poskytovanie zdravotníc-

kych  pomôcok,  liekov,  kúpeľnej  starostlivosti a podobne.

A už dnes,  v roku 1997  potvrdzujeme normu, ktorá  v zákone

hovorí, kto má akú kúpeľnú liečbu absolvovať. Pani poslanky-

ňa Aibeková, ktorú  si vážim a ďakujem jej  aj za spoluprácu

v priebehu celého prerokovania zákona,  hovorí, že to nejde.

Iste to  nejde, pretože  najvyššia  právna norma - ústava to

nedovoľuje.

 

     Ale myslím si,  že keby sme si boli  dali spoločný cieľ

(a ten sa mal vytýčiť) - pripraviť normy, ktoré by dovoľova-

li veľmi rýchlo meniť podmienky poskytovania zdravotnej sta-

rostlivosti, ktorá by bola na úrovni poznania, na úrovni no-

vých výsledkov, asi by  sme našli  vôľu v tomto parlamente a

zmenili by sme príslušné ustanovenia tak, aby sme mohli pri-

jať normu, ktorá by skutočne praxi pomohla, a nie ju zafixo-

vala, stabilizovala na niekoľko  rokov v rigidnom rubáši. Je

to na niekoľko rokov, pretože  takýto zákon sa pri jeho roz-

sahu nedá veľmi ľahko znovu  novelizovať, vždy je veľmi veľa

skupín, ktoré budú chcieť v ňom niečo meniť aj v budúcnosti.

 

     Tento  zákon sa  tvoril predsa  dva roky,  hoci mal byť

v parlamente v roku 1996. Nehovorím to ako výčitku alebo ne-

jaký nedostatok,  pretože, iste, zákon  bolo potrebné dosta-

točne pripraviť a dnes by sme pravdepodobne boli všetci spo-

kojní, keby bol adjustovaný tak,  že by to bola právna norma

so všeobecnou časťou s ostatnými subnormami, vyhláškami, me-

todickými pokynmi  a podobne, ktoré  by robili systém  úhrad

a poskytovania zdravotnej starostlivosti flexibilným.

 

     Vlastne by bolo  treba povedať a dať prvú otázku, či sa

urobila  nejaká koncepcia  pri postavení  zámeru novelizovať

Liečebný poriadok, a ak, ako  sa naplnila táto koncepcia. Ak

táto koncepcia  bola, tak, žiaľbohu, tento  zákon vnímam ako

niečo, o čom nemôžeme povedať, že je oblečené na ples, a ani

niečo, čo je oblečené na fašiangovú veselicu. Sú tu niektoré

nové  prvky, ale,  žiaľbohu, celý  koncept nie  je taký, aby

zodpovedal transformácii. Vysvetlím prečo.

 

     Liečebný poriadok je jeden z najvýznamnejších nástrojov

riadenia štátnej  zdravotnej  a zdravotníckej  politiky. Ho-

vorí o úhradách a má  vymedzovať  štandardnú zdravotnú  sta-

rostlivosť,  ktorú dostane  občan zo  základného zdravotného

poistenia. Čo to znamená? To  znamená, že zo zákonného zdra-

votného poistenia vieme presne definovať, aké zdroje máme na

každý rok. Vieme, koľko máme  peňazí. Ale zákon je postavený

tak, a, žiaľbohu,  v dôvodovej  správe  nie je  dosť dôkazov

o tom, že  by zákon  bol  v súlade  so zdrojmi,  ktoré  máme

k dispozícii zo základného zdravotného poistenia. Je to pre-

to, lebo nám stále ostávajú mnohé prvky financovania s otvo-

reným koncom. Uviedol to na začiatku aj pán minister.

 

     Ponechali  sme nezmyselný  bodovací  systém v primárnej

starostlivosti, ktorý nám limitáciou bodu robí to, že doktor

po 150 tisícoch alebo x bodoch, podľa toho, ako mu dovolíme,

v x-tom týždni  mesiaca prestane mať  body a začne  pracovať

bez toho, aby  bol vlastne odmeňovaný. Je možné,  aby sme na

tomto status quo zotrvali a novelou zákona to znovu potvrdi-

li? To nie je určite správny  cieľ. A preto by som bol pova-

žoval za absolútne korektné - a nakoniec  iste sa budú pamä-

tať tí, ktorí sedia vo výbore pre zdravotníctvo -, pán štát-

ny tajomník povedal,  že sa uvažuje o tom,  aby sa prvý kon-

takt riešil predovšetkým kapitáciou a bodovací systém ostane

na preventívne opatrenia, ktoré  jediné, keď bude lekár pri-

márnej starostlivosti motivovaný, môžu  o 10-15 rokov zabez-

pečiť  zlepšenie zdravotnej  starostlivosti. Je  to dlhodobý

proces. Samozrejme, treba dať k  tomu tú druhú stranu, v zá-

kone o poisťovníctve prijať mnohé opatrenia, ktoré budú sti-

mulovať  občana, aby  sa správal  tak, že zmení svoj životný

štýl a bude sa starať o zdravie.

 

     Žiaľbohu, zákon, ktorým  štát realizuje zdravotnú poli-

tiku, svojou konštrukciou minimálne  zotrval na nepomere me-

dzi zdrojmi a tým, čo  garantuje  zo zdravotného  poistenia.

A to je veľmi vážna vec, lebo predpokladám, že keď o rok bu-

deme  hodnotiť rozpočet  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne...

(Budeme ešte o rok? Ale iste budeme, lebo sa to robí v júni.

No možno to stihneme do volieb, pravdepodobne, ak sa vám po-

darí zmeniť voľby na jún.) ...uvidíte, že nám tento Liečebný

poriadok, ktorého účinnosť si nepochybne schválite od 1. ok-

tóbra, ďalej  rozkolíše našu zdravotnícku  ekonomiku a zdra-

votníctvo skončí s väčšími dlhmi, aké boli v roku 1996. Ško-

da, že  sme technicky zle  vyriešili to, aby  sa do štátneho

rozpočtu dostal dlh takmer 1,4 mld. strát zdravotníckych za-

riadení počas prerokúvania štátneho rozpočtu. V roku 1995 sa

3 mld. za rok 1994 tam podarilo dostať.

 

     Pôsobenie v transformácii je  jednak tým, že sa nezlep-

šuje  pomer  medzi  balíkom poskytovaných  služieb a balíkom

zdrojov, čo je negatívny prvok. Samozrejme, ak sme okrem to-

ho očakávali  ďalší  transformačný  krok v zlepšení  humani-

zácie, to znamená priblížiť  starostlivosť k príbytku choré-

ho, k príbytku poistenca, tak v tom je určite  pozitívny pr-

vok,  lebo sa  zavádza platenie agentúr ošetrovateľskej sta-

rostlivosti.  Predpokladá sa,  že ich  rozvojom by  sa mohla

znížiť lôžková časť, náklady na lôžkovú časť.

 

     Žiaľbohu, keď si pozriete časť, ktorá sa venuje agentú-

ram  domácej  ošetrovateľskej  starostlivosti,  strany 96 až

100 - myslím si, že  niektoré  veci z medicíny  viem pomerne

slušne, samozrejme,  niektoré vôbec nie -,  je pre mňa abso-

lútne nepochopiteľné, prečo tu  dochádza k takému obrovskému

nepomeru  medzi administratívnou  činnosťou agentúr  domácej

ošetrovateľskej  starostlivosti. Na  vypracovanie plánu kom-

plexnej starostlivosti je 400  bodov, ale na výživu bezvlád-

neho pacienta  iba 35 bodov,  čo prerátané na  peniaze, keby

bol bod 30 halierov, je na jednej strane 133 Sk, ale na dru-

hej iba 11,50 Sk. Druhá  vec je,  ako je  možné, že  sa  tam

dostal  výkon 3396 - odborný  nácvik potrebných výkonov  pri

ošetrovaní chorého  v domácnosti. Koho  odborný výcvik? Ses-

tier v  ADOS-e? Alebo budeme niekoho  cvičiť doma? Toto dáva

úplne voľnú interpretáciu.

 

     Ako je možné, že sa  sem dostali takéto dva výkony: vý-

kon 3410 - výmena zberného vrecúška s následnou toaletou pri

stómii, pričom  výkon 3456 hovorí o ošetrení  stómie. Ako je

možné, že sa  tam  dostalo  vyhotovenie  EKG záznamu?  Ideme

v ADOS-e robiť vyhotovenie záznamov EKG?  A ako je možné, že

sa tam dostalo orientačné spirometrické vyšetrenie pľúc? Veď

to je rozširovanie, veď to je ďalší extenzívny rozvoj. Je to

prijaté  v koncepcii?  Ako je  možné, že  sa tam  dostal kód

3438 - dezinfekcia  priestorov germicídnymi  žiaričmi?  Bude

ich niekto rozvážať a robiť? Veď bežne to nerobíme už ani na

oddeleniach. Ako je možné, že sa dostali do tejto konfigurá-

cie takéto výkony: 3435 - umelé dýchanie a masáž a o niekoľ-

ko  stupienkov nižšie  poskytnutie predlekárskej  pomoci pri

náhlych stavoch  ohrozujúcich život, čo  je to isté.  Ako je

možné, že sa na strane  100 dostalo pod kódom 3457 podávanie

cytostatík do zavedeného katétra? To je intravenózne podanie

liekov, čo podľa dnešnej legislatívy nemôže sestra podať bez

lekára. Ako je to možné?

 

     No a potom, samozrejme, je  pre mňa úplnou záhadou, ako

sa  prišlo k takým  bodovým  zvýhodneniam, ako  je napríklad

bod 6, že u dieťaťa do  veku 7 rokov sa okrem základnej hod-

noty pripája  plus 75 %.  Som pediater a nevidím  dôvod, aby

som pri znižovaní teploty alebo  pri podávaní liekov mal mať

zvýhodnenie 75 %. A keď si to pozriete, tak prakticky väčši-

na pacientov, ktorí budú požadovať ambulantnú starostlivosť,

je imobilná s obmedzenou hybnosťou a vlastne tie body prida-

ním tých 75 %, 50 %  budú úplne inak.  Pozitívny  krok - za-

viedli sme bodovanie ADOS-ov,  sestier agentúr domácej ošet-

rovateľskej starostlivosti. Ale, žiaľbohu, je to veľmi, veľ-

mi nedostatočne odborne pripravené.

 

     Pokiaľ ide o ďalší prvok,  ktorý možno označiť za pozi-

tívny, to  sú spoločné vyšetrovacie a liečebné  zložky.  Pán

minister  to označil  ako pokrok.  Áno, možno  to vnímať ako

pokrok vtedy, ak je reálna cena výkonov zosúladená s reálny-

mi cenami v iných oblastiach poskytovania základnej zdravot-

nej starostlivosti.

 

     Všimnite si,  že hodnotový  rebríček v tomto zákone  je

taký, že  napríklad za komplexné vyšetrenie  pacienta, to je

výkon číslo 60, dostanete 320 bodov, za výkon číslo 11 - po-

súdenie  závažného, život  ohrozujúceho stavu  dostanete 300

bodov, ale za výkon  číslo 3478 - manipulácia s telom mŕtve-

ho, čo je, samozrejme, pre  mňa posvätné, je rovnako 300 bo-

dov. Ťažko sa potom diviť, ako pán profesor Baránik povedal,

že systém musí  byť  zlý,  keď náklady vzrástli 3,5-násobne.

Chcem vám povedať, pán profesor Baránik, že náklady ešte mu-

sia vzrásť  mnohokrát, neviem  presne odhadnúť o koľko, pre-

tože v tomto Liečebnom  poriadku väčšina výkonov, s výnimkou

SVLZ,  nemá  reálnu  cenu,  nemá  reálne bodové ohodnotenie,

a preto to vytvára deficit  zdravotníckych zariadení. Už ne-

hovorím, aký obrovský deficit je v cene práce.

 

     Ak je  rozpočet  nemocnice napríklad  vo Švédsku 100 %,

tak prevádzkové  náklady tvoria  priemerne 30 % a náklady na

mzdy 70 %. To je  cena práce  vo Švédsku. Iste,  nemôžeme ju

dosiahnuť,  ale dúfam,  že sa  bude v  priebehu rokov meniť.

Dnes máme  obrátené garde. Výdavky na  mzdy v zdravotníctve,

v nemocniciach sú približne 35 %, teraz sa to zvyšovalo, ale

bolo to okolo 30 % a zvyšok sú prevádzkové  náklady. Náklady

na zdravotníctvo, aby sme sa  dostali do relácií s vyspelými

krajinami, čo, samozrejme, musí  ísť súhlasne so zdrojmi, to

akceptujem,  sa budú  zvyšovať. Ale  aby sme  nepotvrdzovali

pravidlá, že zdravotníctvo je  čierna diera, ktorá nemá dno,

že tam  môžete dať čokoľvek,  vždy bude málo,  štát je nato,

aby vytváral regulovaný trh a tento zákon je hlavným nástro-

jom regulovaného  trhu zdravotníckych služieb.  A my sme  ho

schválili  nedokonalý, s prehĺbením  deficitu,  s prehĺbením

čiernoty diery.

 

     Bol by  som očakával, že  humanizácia a pozitívne prvky

v prvej línii, okrem ADOS-u, sa prejavia predovšetkým v pre-

ventívnych opatreniach lekára. Žiaľbohu, chýba v tom motivá-

cia.

 

     K SVLZ, ktorým tak tlieskame - myslím si, že pán profe-

sor  ekonómie mi potvrdí  jednu  vec -, ak máme  určené body

napríklad za vyšetrenie glukózy,  teraz nezáleží na tom koľ-

ko, bodové vyjadrenie sa bude meniť z roka na rok  podľa to-

ho, aké budú vstupy  chemikálií na vyšetrenie glukózy. Tento

zákon založí  pevnú taxu x bodov a každý  rok budeme  musieť

meniť tento zákon cenovými výmermi.

 

     Okrem toho rád  by som sa opýtal vlastne,  čo stojí an-

giografické  vyšetrenie  mozgu?  Ak  si  pozriete  SVLZ časť

Röntgenológia, tak zistíte, že do bodového hodnotenia nie je

započítaná kontrastná látka, nie je započítaný katéter a nie

je započítaný  film. Ak sa  dobre pamätám, ale  to je celkom

jedno, ten výkon je asi 26 000  bodov alebo koľko, vypočítal

som, že by  to mohlo byť okolo 11 000 korún. A teraz, keď si

prepočítate  jeden angiografický  katéter, nebudem  hovoriť,

koľko  stojí, je  to rôzne,  ale niekoľko  tisíc, kontrastná

látka je tiež drahá a filmy k tomu, tak výkon nás stojí mož-

no 20 000 Sk. Pýtam  sa, pán minister,  máme dnes  regulačné

mechanizmy nato,  aby sme len v  správne indikovaných prípa-

doch robili angiografické vyšetrenia.

 

     V dôvodovej správe sa na poslednej strane píše, že SVLZ

- a pravdepodobne  to budete  argumentovať - sa nebudú  môcť

dať  použiť  bez limitov. A  odvolávate  sa na  pripravované

diagnostické postupy, ktoré  by kvantifikovali, aké vyšetre-

nia a  koľko ich možno  urobiť pre určitú  diagnózu. Postupy

môžu byť  pravdepodobne, ako som informovaný,  hotové na je-

seň. To znamená  tesne, možno sa to podarí  súbežne so záko-

nom.

 

     Ale  pýtam  sa,  kto  pripravuje  diagnostické postupy?

Pripravuje to skupina  biochemických odborníkov. Prosím. Ale

neboli k tomu prizvaní  všetci  odborníci jednotlivých odbo-

rov. Môžem  povedať za pediatriu.  Nikto v pediatrii  nevie,

ako biochemik stanoví  diferenciálnu diagnostiku. Myslím si,

že robiť diagnostické postupy  len z biochemického hľadiska,

bez účasti kliník, to nemožno akceptovať.

 

     Samozrejme, v tejto súvislosti  sa chcem dotknúť aj po-

zitívne chápaných, napríklad  štandardných liečebných postu-

pov. Iste, ako  krok je to dobre. Ale keď  sa na to pozriete

trošku bližšie, tak zistíte,  že diagnostické postupy v mno-

hých  kapitolách spracúvali  ľudia, ktorí  niektoré veci ani

nerobia. Ak niekto píše  indikáciu na umelú ventiláciu pľúc,

keď pacienta dáme na umelý prístroj, a v živote sme to nero-

bili, tak je  to prinajmenšom otázne. A keď  sa v týchto ve-

ciach ešte nájdu aj odborné  chyby, vážne odborné chyby, na-

príklad v  kardiopulmonálnej resuscitácii, tak  sa potom pý-

tam, či  je dobré horúcou  niťou pripravovať a dávať  takéto

vážne veci.  Ak bude treba, potom  môžem dať pánu ministrovi

k dispozícii konkrétne veci.

 

     Diagnostické postupy, o ktoré sa bude opierať tento zá-

kon, by mali byť veľmi  starostlivo prehodnotené. Malo by sa

kvantifikovať,  koľko  vlastne  bude  stáť diagnostika istej

choroby a podľa jej výskytu kvantifikovať, koľko nás vlastne

budú stáť biochemické vyšetrenia. Tu sa uvádza, že nárast za

spoločné vyšetrovacie zložky bude na rok 1,255 miliónov. Ale

keď si prečítate správu  skupiny, ktorá to pripravovala, tak

zistíte, že je na hrane  dvoch miliárd. Rozdiel 800 miliónov

nie je zanedbateľný. A keď  to povedala skupina, ktorá chce-

la, aby sa  to uviedlo, možno pochybovať, či  je odhad úplne

správny. Predpokladám,  že je ešte vyšší.  Je to tam, budeme

sa s tým boriť.

 

     Pokiaľ ide o nepomer medzi zdrojmi a nepomer medzi tým,

čo všetko sa bude  hradiť, viem kvantifikovať podľa prečíta-

nia zákona, že  sa tu objavili zložky, ktoré  by boli určite

zvýšili ekonomickú náročnosť systému. Bola tam opätovne daná

závodná  zdravotná starostlivosť,  ktorú sme  počas rokovaní

dali preč.  Ale keby bola  postavená koncepcia ekonomizácie,

tak by  sa tam nebola  vôbec dostala. Veľmi  starostlivo tam

bola urobená  akupunktúra, psychoanalýza. To  znamená, ak by

bola prijatá  pevná koncepcia, lobizmy  týchto skupín by  sa

tam  nemohli  dostať.  Našťastie,  a  dúfam,  že snemovňa to

schváli. Uvidíme,  ako to bude, návrh  gestorského výboru je

tieto veci vypustiť, no možno hlasovaním sa to skončí inak.

 

     V prílohe, čo treba  skutočne označiť ako pozitívny pr-

vok, je usporiadanie zdravotníckych  pomôcok. Je to prehľad-

né. Ale ak som to  porovnával, lebo som porovnával ten starý

s novým, jednoznačne  mi vychádza, že došlo  k nárastu zdra-

votníckych pomôcok, čo  nemožno pozitívne nekvitovať, pokiaľ

by sme mali na to zdroje.  Preto si myslím,  že 108 miliónov

korún, čo je odhad zvýšenia,  je prinajmenšom nie presne od-

hadnuté  číslo.  Treba  povedať, že v tvorbe  zdravotníckych

pomôcok  sa  niektoré,  neviem  z  akých  príčin, vynechali.

V pozmeňujúcom návrhu dávam  dve zdravotnícke pomôcky, ktoré

sú indikované pre deti s cystickou  fibrózou  a ktoré sa tam

vynechali. Bojím sa, že  ich neschválite, pretože pripomien-

ky, ktoré prečítal pán poslanec Oravec, sú pripomienky, kto-

ré som navrhoval a boli odkonzultované na ministerstve zdra-

votníctva na prijatie. Keďže bola nevôľa klubu HZDS ich pri-

jať,  keby som  ich predniesol  ja, ďakujem  pánu poslancovi

Oravcovi, že ich predniesol.

 

     Chcem  len povedať,  že napriek  tomu predkladám ďalšie

návrhy. Dal som si tú robotu  ešte v noci, pán poslanec Ora-

vec, a skontroloval  som to. Zistil  som, že ďalšie operačné

výkony, ako  ste láskavo uviedli, tam  chýbajú. Keď ste boli

motivovaný tým, že to treba  opraviť tak, aby tam neboli tie

operačné výkony, neboli ste  úplne presný, pretože mnohé, na

ktoré som upozornil počas rokovania výboru, ste tam neuvied-

li.  Preto vás budem  veľmi  pekne prosiť, aby ste ich even-

tuálne schválili. Ale nechám to na vás. Inak tam zostane, že

možno budeme robiť... ale, nebudem impertinentný. K pozmeňu-

júcim návrhom sa ešte vrátim.

 

     Teda k  zdravotníckym pomôckam toľko. Myslím  si, že to

je opäť ďalší prvok na zvýšenie ekonomickej náročnosti.

 

     Ku kúpeľnej starostlivosti. Samozrejme, rešpektujem, že

dnes sú všetky kúpele  sprivatizované. Chápem, že treba roz-

širovať pôsobnosť a zlepšovať fungovanie kúpeľov. Len sa pý-

tam,  či  máme  v odôvodneniach  medicínske  prvky. Keď  ste

uviedli, pán minister, že  napríklad ozdravovňa Železnô bude

prijímať  detských onkologických  pacientov, chvalabohu. Ale

ako je vydokladovaná v ozdravovni Železnô personálna a vedo-

mostná príprava ľudí, ktorí ich budú ošetrovať? Pokiaľ viem,

nedošlo tam k žiadnym zmenám, a dávame do  kúpeľov novú lie-

čebnú metódu. Pochybujem, že by  boli všetky kúpele tak pri-

pravené. Ale pravdepodobne to dobehnú. Áno, myšlienka sa po-

tom  dobehne. Je  tu celý  rad miest,  ktoré by nám zaťažili

ekonomický systém.

 

     Ďalším pozitívnym  krokom, ktorý uviedol  pán minister,

je nová kategorizácia liekov. Prosím vás pekne, keď citujem,

pán minister, to nie je osobné. Uvádzam zákon, to nie sú vý-

čitky voči nemu ako  takému. Veď koncepciu, samozrejme, tvo-

ril celý rezort. Ak sme  boli veľmi nešťastní z toho dôvodu,

že sa nedajú  zaraďovať nové lieky, lebo sa  to vydáva záko-

nom, tak sme dúfali - a to som uviedol na začiatku -, že no-

  zákon dovolí  zavádzať nové  lieky, tak  ako vznikajú vo

svete.  Účelom zdravotnej  politiky by  malo byť  to, že keď

vznikne nový  jedinečný liek, ktorý je  eventuálne aj ekono-

micky nákladnejší, aby sa čo najskôr dostal k pacientovi.

 

     Urobili sme len parciálnu zmenu. Nový liek, nová lieko-

vá molekula sa bude dostávať  do medicíny len cestou zákona,

čo  je mnohokrát  niekoľkomesačná tortúra.  Vlastne sme  len

otvorili možnosť meniť lieky,  ktoré nie sú novými molekula-

mi, to znamená nie nové lieky, len staré lieky, ktoré už bo-

li dávno  objavené a vyrábajú  ich len rôzni  výrobcovia pod

rôznymi názvami. To znamená, ako keby sme raz Aničku kupova-

li v  zelenej, modrej, červenej  alebo onakej sukni.  To je,

samozrejme, výhodné predovšetkým pre  firmy, ktoré po zániku

patentovej  ochrany nového  lieku nabehnú  na novú  molekulu

a začínajú vyrábať  svoje výrobky. Nuž, kohože  máme v našej

republike, komu by zákon v  takejto forme mohol poslúžiť? Je

to Slovakofarma. Slovakofarma, ktorá  nemá na vývoj, pretože

vývoj  nového lieku  stojí približne  pol miliardy  dolárov.

A samozrejme, Slovakofarma  má 500 miliónov na Dowinu. Potom

je ťažké, aby  mala ešte 500 miliónov našich  korún na vývoj

lieku. Je veľmi  dobré, keď vie, že sa  to zafixuje na urči-

tých liečivách.  Potom si vie  minimálne na dva  roky urobiť

výrobný program, čo bude vyrábať,  pretože sa nič nebude me-

niť a veci pôjdu na odbyt.

 

     Pripravujeme  novelu, ktorá  vlastne zhoršuje podmienky

na liečbu. Iste, má jeden pozitívny prvok. Snažili sme sa to

ekonomizovať  definovanou dennou  dávkou, ale  to je  len A.

Okrem toho,  ako iste sa  na ministerstve vie,  a to nie  je

žiadna  tajnosť, dennú  definovanú dávku  určuje WHO  a mení

ju každý rok. My to podľa  tohto zákona nebudeme môcť robiť.

Samozrejme, akékoľvek vstupy do zákona, aby sme to prekonali

a aby  sme  mohli  dávať  nové  liečivá,  sa  nedali urobiť,

a vlastne  sme dnes  v situácii,  keď zhoršujeme flexibilitu

nových liečebných postupov. Ale nielen to. Má to ešte ďalšiu

vec.  Keď totiž  urobíme  niečo v zákonnej  norme, ono sa to

mnohokrát  potom v rôznych  situáciách  prejaví, ani nevieme

ako. Ale tu možno predvídať  ako, pretože keď si zaregistru-

jete nový liek u nás v Štátnom  ústave  pre kontrolu liečiv,

tak ho  môžete  používať v nemocnici, pretože si  nevyžaduje

kategorizáciu, ale obvodný lekár ho nemôže používať. To zna-

mená, keď budeme chcieť  liečiť novými liekmi, budeme musieť

pacientov prijímať na oddelenie,  prijímať na lôžkové časti.

Iste, tie Aničky v rôznych sukničkách budeme môcť meniť kaž-

dý rok, ale povaha Aničky,  či bude milá, alebo bude účinná,

sa nebude meniť.

 

     A preto  toto považujem za  veľmi slabú náplasť  na to,

aby sme si mohli zagratulovať,  že sme zmenili liekovú poli-

tiku, ktorú sa, žiaľbohu, ako  vidíte, od decembra roku 1994

nedarí realizovať tak, aby  sme kontrolovali výdavky na lie-

ky. Výdavky sa zvyšujú. To by asi  nebolo zlé, pokiaľ by sme

to vedeli poriadne odôvodniť.  Ale, žiaľbohu, sú mnohé úniky,

ako povedal aj pán profesor.  Jeden z nástrojov, ktorý máme,

je kategorizácia, ktorú treba flexibilne každý polrok meniť,

nútiť výrobcov, aby si konkurovali, aby prišli s nižšími ce-

nami rovnako dobrých výrobkov. Ale  nemáme ju v rukách a ne-

budeme mať minimálne  jeden rok. A koľko je  to strát, koľko

peňazí, ťažko povedať.

 

     Ak budeme hovoriť o liekovej  politike a budeme len ho-

voriť, že sme obnovili  činnosť liekových komisií, ktoré sme

mali 40 rokov, urobili sme  liekové  formuláre, iste, to 

nástroje, ale urobme hlavný nástroj, ktorý v zákone mal byť.

Keď sme  pri liekoch, v  spoločnej správe, ako  uviedla pani

poslankyňa Aibeková, je na samostatné hlasovanie uvedený bod

3. Vzhľadom na rozsah zákona -  vyše 1000 strán - si myslím,

že väčšina z vás nemala toľko času, aby ho podrobne prečíta-

la, pretože mnohí z vás sledovali iné zákony. A preto mi do-

voľte, ale zároveň  aj prepáčte, že tak obšírne  o tom hovo-

rím. O 16.00 hodine končíme  a dovtedy sa pokúsim skončiť aj

ja.

 

     Pozrite si, prosím vás, bod 3. Chcel by som, keby even-

tuálne poradil pán profesor Baránik, čo s tým. Napriek tomu,

že je  ekonóm a vníma  to s určitými  inými prvkami ako  my,

možno z toho nájde nejakú vytáčku.  Totiž v bode 3 je zamon-

tovaný jeden mechanizmus, ktorý  by nám mohol dovoliť spôsob

zabezpečenia dostupnosti liekov, ak sa bude meniť kurz koru-

ny, čo sa nedá vylúčiť. To je normálna vec, nechcem strašiť,

že sme  v nejakej krízovej  situácii. Ale, pán  profesor, ak

klesne  kurz koruny  a  máme  presne definovanú  dennú dávku

a jej cenu, a nebude to zodpovedať, tak na niektoré lieky sa

bude musieť začať priplácať a môžu byť nedostupné. Samozrej-

me, ako  správne uviedla pani  poslankyňa, tento pozmeňujúci

návrh je pravdepodobne v kolízii s  ústavou. Čo s tým? V zá-

kone  zakladáme možný  rozpor nedostupnosti  liekov. Neviem,

ako to riešiť. Samozrejme, preto som si myslel, že využijeme

dva roky na to, aby legislatívci našli taký spôsob riešenia,

i keby sa malo vstúpiť do  ústavy, aby bol zákon flexibilný,

použiteľný, dobrý.

 

 

     Dovoľte mi, aby som  ešte z vecnej argumentácie prešiel

do takej personálnejšej, ako som vnímal pri čítaní tejto no-

vely vzťah  predkladateľa k tomuto zákonu.  Či to robil sta-

rostlivo, alebo nie. Ak si všimnete, mnohé veci boli urobené

veľmi povrchne, pretože ťažko možno odpustiť, aby tam ostali

lôžkové výkony, operácie, katetrizácie, tak ako ich už uvie-

dol v pozmeňujúcich návrhoch pán poslanec Oravec. Veď predsa

toto mohol  veľmi jednoducho  očistiť v zákone bežný pracov-

ník, bežný  lekár ministerstva dajme  tomu za jeden  týždeň.

Ostalo to tam. Spočítal som, že  len ja som dal návrh na vy-

pustenie viac ako 100 operačných  výkonov. A keby som chcel,

aby  to bolo  presné, musel  by som  s niektorými odborníkmi

konzultovať, čo  sa dá  robiť  ambulantne a čo  nie, pretože

niektoré veci  ani neviem posúdiť. Myslím  si, že tieto veci

možno vytknúť.

 

     Samozrejme, to veľké faux  pas, prepáčte, pán minister,

to veľké faux pas, ktoré sa  vám stalo, ako uvádza aj infor-

mácia o pripomienkach  legislatívneho odboru  Kancelárie Ná-

rodnej rady, je, ako je možné,  že v jednom zákone sa vyšet-

renia, ktoré sú uvedené v spoločných vyšetrovacích zložkách,

to  znamená napríklad  odber krvi,  vyšetrenie  moču v prvej

časti výkonov bodovalo tak diametrálne odlišne, tak, že nie-

koľko desiatok ideme teraz meniť. Ako je možné, že bola taká

asynchrónna činnosť na ministerstve zdravotníctva, keď jedna

skupina  predložila SVLZ v určitých  bodových  hodnoteniach,

pri  korektúre sa  desiatky vyšetrení  nezmenili vo výkonoch

v prvej časti? To je ťažké povedať. A potom aby sme v parla-

mente odstraňovali technické veci v takých množstvách.

 

     Dovoľte mi,  aby som na záver  uviedol toľko. Podľa mňa

by sa  dnes asi ťažko dali  urobiť tu, v tejto  snemovni, aj

keby sme to prerušili a rokovali na budúci týždeň, koncepčné

zmeny tak, aby išli v intenciách transformácie, ktorá nebola

zmenená od roku 1992, ako bola prijatá, alebo ak sa zmenila,

mala byť uvedená. A vlastne  dnes budeme robiť len čiastkové

zmeny, ktoré  sú mnohokrát iba v  dôsledku lobovania niekto-

rých skupín, ktoré zistili, prečítali  si, že to tam nie je.

To nie je systémový prístup pri schvaľovaní takéhoto zákona.

 

     Aby som  predsa len tiež prispel k určitému  zlepšeniu,

dovoľte mi,  aby som predniesol dva  návrhy. Jeden extrémny,

ktorý určite očakávate, a je to návrh, ktorý chcem predniesť

ako prvý. V zmysle § 82 ods. 1 navrhujem vrátiť návrh novely

zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 98/1995

Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady čís-

lo 222/1996 Z. z. na dopracovanie.

 

     Ak, samozrejme, tento návrh  neprejde, napriek tomu, čo

predniesol pán poslanec Oravec, dovoľte mi, aby som prednie-

sol  svoje  pozmeňujúce  návrhy,  ktoré  chýbajú,  žiaľbohu,

v tom, čo predložil pán  poslanec Oravec. Ak dôverujete pani

poslankyni Aibekovej, čo si myslím, že pravdepodobne bezhra-

nične, dal  by som jej  pozmeňujúce návrhy. Samozrejme,  ona

bude mať určitý čas na to, aby ich posúdila aj s pracovníkmi

ministerstva zdravotníctva a aby  operačné výkony, ktoré pre

nedostatok času,  že si to  pán poslanec Oravec  nemohol po-

zrieť, boli doplnené.

 

     Mám 11 pozmeňujúcich  návrhov, ktoré  sa týkajú operač-

ných výkonov, spolu je to okolo 100 výkonov. Skutočne, ak by

ste  sa predsa  len rozhodli  schváliť to,  čo predložil pán

poslanec  Oravec, tak  tento Liečebný  poriadok by dovoľoval

ambulantne  robiť kardiochirurgické  výkony, výkony  hrudnej

chirurgie a neurochirurgie, čo je prinajmenšom smiešne.

 

     Okrem toho mi dovoľte  prečítať dva pozmeňujúce návrhy,

ktoré sa týkajú  prílohy číslo 2  v II. časti - Zdravotnícke

pomôcky.  Dovoľte mi,  aby som  ich veľmi  krátko zdôvodnil.

Predovšetkým na strane 147 v skupine N doplniť  bod 2 o ušné

vložky individuálne k zvukovodnému naslúchadlu. Podľa odbor-

níkov, ktorí  pracujú v tejto  oblasti, to vypadlo.  A v tej

istej časti N na strane 146 vo vete, kde sa hovorí, že pois-

ťovňa  môže prispievať  na akumulátory  a baterky dôchodcom,

odporúčam, aby na baterky  a akumulátory nebol príspevok 200

korún len pre dôchodcov, ale aj pre deti.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh - na strane  116 v skupine K na

konci druhého riadka doplniť  slová "alergológ". Ide o pred-

pisovanie  iných pomôcok  pre hendikepovaných,  to je  K 11,

kde alergológ predpisuje inhalačné prístroje pre deti s cys-

tickou fibrózou, ktoré súčasne  vypadli. Na strane 133 odpo-

rúčam  doplniť  kód K 00539 - inhalačný prístroj PARI-MASTER

plus prístroje na inhaláciu  dolných dýchacích ciest, zvlášť

u detí s cystickou  fibrózou, a kód K 00643 - rehabilitačná,

fyzioterapeutická  externá pomôcka DESITIN - rovnako na pou-

žitie pri liečbe dýchacích ciest.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy si  dovoľujem v písomnej forme

aj s podpismi poslancov odovzdať pani spravodajkyni.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     som presvedčený o tom, že  ste vnímali môj príspevok do

diskusie ako vecnú  argumentáciu. Rád prijmem  vysvetlenia a

rád prijmem opäť vecnú argumentáciu. Ako ste si určite všim-

li - a pravdepodobne  to ohodnotí  aj pani  poslankyňa Aibe-

ková -, vôbec som neuvádzal stanoviská organizácií, ktoré sa

podieľali na vzniku tohto zákona a ktoré mali také rôzne re-

ferencie pri prerokúvaní. Celú diskusiu som viedol len z od-

borného hľadiska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Pán poslanec, povedali ste, že pozmeňujúce návrhy dáva-

te pani  spravodajkyni písomne. Dali  ste ich všetky,  ktoré

ste predniesli a ktoré chcete,  aby boli zapracované? Aby sa

nestalo, že ste  niektoré nepovedali a dali ste  ich len pí-

somne.  (Hlas poslanca  Šagáta.) No  musíte ich  ústne pred-

niesť, lebo inak nebudú môcť  byť dané ako z rozpravy. Preto

vás  upozorňujem,  aby nedošlo zase k omylu. Len  stroho ich

prečítajte, tak ako ich máte, a tým odznejú v rozprave.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Veľmi sa ospravedlňujem. Prosím  vás pekne, pokiaľ ešte

máte čas,  prečítal  by som  to. Porovnám to s tými návrhmi,

ktoré prečítal  pán poslanec Oravec, lebo  niektoré sú úplne

súhlasné. Takže tie vynechám. Poznačil  som si to. Ono sa to

zhoduje. Ak dovolíte, tak by som ich vynechal.

 

     Prosím, aby  sa na  strane 5 vynechali výkony  číslo 1,

2 a 3 - to sú rady. Myslím  si, že  na to, aby sme bodovali,

ako radí lekár, treba to dať do kapitácie, lebo je to nekon-

trolovateľný vznik bodov.

 

     Podobne na strane 9 vynechať  výkony číslo 35, 36 a 37.

To sú telefonické konzultácie. To všetko by malo byť v kapi-

tácii, ktorú regulujeme. Vieme  ju povedať každý rok cenovým

výmerom. Koľko  bude kto telefonovať,  to nevieme ovplyvniť.

Je to otvorený koniec.

 

     Na strane 21 prosím vynechať výkony 109, 110, 111, 112,

113,  114, 115,  116 a  119. Nejde  o ambulantný  výkon, ale

o výkon ústavný. Tým nemyslím ústavu, ale ústavnú nemocničnú

starostlivosť.

 

     Na strane 27 vynechať výkony číslo 182, 183, 184, ktoré

sa spájajú s výkonom sterilizácie muža. Nebolo by momentálne

priechodné, aby sme sterilizovali mužov v ambulancii.

 

     Na strane 28 vynechať  výkony 186, 187, 188, 189, ktoré

sa spájajú so sterilizáciou ženy. Opäť sú to výkony ústavnej

starostlivosti.

 

     Na strane 28 vynechať výkony  číslo 193, 194, 195, 196,

197, 198, 199. To sú  výkony, ktoré sa týkajú prerušenia te-

hotenstva. Aj  pán doktor Belan vie,  že prerušenie tehoten-

stva nerobíme zatiaľ ambulantne. Možno v budúcnosti.

 

     Na strane 31 vynechať výkony číslo 254, 256, 257, 260 a

na strane 32 vynechať výkony  číslo 266, 270, 274, 275, 276,

277, 280 a  na  strane 33 vynechať  výkony  číslo  281, 282,

285, 286. Sú to všetko  výkony, ktoré sa nerobia v ambulant-

nej starostlivosti.

 

     Na strane 34 vynechať výkony  číslo 305, 306, 307, 308,

310, 311, 312, 315, 316, 317, 318. Na strane 35 vynechať vý-

kony  číslo 333 a 334.

 

     A teraz  vám musím povedať  celkom okrajovo ešte  jednu

vec. Skutočne som zákon čítal a prvý variant, ktorý som dos-

tal, vôbec nezodpovedal číslovaniu strán materiálu minister-

stva zdravotníctva. Pani poslankyňa je svedkom. Potom mi da-

li druhú verziu a tam som  mnohé strany  nenašiel, takže som

mnohé  ani nemohol  pozrieť, ospravedlňujem  sa všetkým. Na-

príklad  strany 41 až 51  v mojej verzii nie sú, a preto ani

výkony, ktoré tam eventuálne sú, som nemohol vypísať. Ospra-

vedlňujem sa. V noci som už nemohol zohnať ďalší výtlačok.

 

     Na strane 58 chýba ešte  výkon číslo 1020. Na strane 59

chýba u pána poslanca Oravca výkon 1104, teda ho uplatňujem,

a výkon 1105, ostatné  vynechávam.  Na strane 60 výkon 1180,

ale ten je uvedený, prepáčte, ruším stranu 60.

 

     Na strane 73 vynechať  výkony  číslo 1730, 1733,  1736,

1755, 1759,  1760, 1761. Na strane 74 vynechať  výkony 1795,

1800, 1802, 1803, 1815, 1816.  Nejde  o  výkony  ambulantnej

starostlivosti. Na strane 85 vynechať  výkony hrudnej a srd-

covo-cievnej  chirurgie,  neurochirurgie. Na strane 86 vyne-

chať výkony 2947, 2951, 2953 a 2955.

 

     Ctená snemovňa,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     chcem vám  poďakovať za pozornosť.  Prajem vám príjemný

víkend. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec. Váš výkon bol hodný burzo-

vého makléra. Ale myslím to v dobrom.

 

     Pán  poslanec, dovoľte  mi povedať  ešte jednu poznámku

k nášmu sporu.  Asi sme obidvaja mali  svoju pravdu. Pretože

ja som mal rozhodnutie výboru už dávno, ale výbor dopracúval

toto rozhodnutie  na základe pripomienok  ministerstva zdra-

votníctva. Z tohto pohľadu sa vám ospravedlňujem. U mňa bola

zachovaná lehota,  u vás poslancov  nie. Ešte raz  sa ospra-

vedlňujem. Mali sme nakoniec obidvaja pravdu, ale každý svo-

ju.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Tiež sa ospravedlňujem, pán predseda, že som na to upo-

zornil, keďže ste nepoznali skutočnosť, ktorú som vedel ja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pani Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Iste sa zhodnem s pánom  docentom Šagátom v tom, čo po-

vedal  hneď na  začiatku, že  transformácia zdravotníctva je

zložitý problém. A tiež sa iste zhodnem aj v tom, že Liečeb-

ný poriadok je ťažký a  vážny zákon. Napokon aj pán minister

hneď na úvod povedal, že  táto právna norma si nerobí nároky

na konečnosť.

 

     Vzhľadom na to, že ide o taký veľmi ťažký zákon, myslím

si, pán  docent, že ste trošku  málo času venovali pozitívam

a veľmi, veľmi ste  sa sústredili na to, čo  sa vám v zákone

trebárs tak  celkom nepozdáva. Chcela by  som pripomenúť, že

do tvorby Liečebného poriadku  boli zapojené všetky rozhodu-

júce subjekty z rezortu zdravotníctva. A veru treba povedať,

že ich bola  plná kinosála, s ktorými sa  náš výbor stretol,

rokoval a ktorí si mohli uplatniť, a ako vieme, aj si uplat-

nili svoje  požiadavky. Tá veľká  nespokojnosť dosť koliduje

s možnosťou zúčastnených zúčastniť  sa na pripravovanej nor-

me. Myslím si, že v tomto zmysle váš návrh na stiahnutie zá-

kona nie je  správny, a dokonca je to  až vec proti zdravot-

níctvu.

 

     Ešte by som chcela povedať,  že tak, ako sme to konšta-

tovali pri prerokúvaní  závierky Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne, čo  sa týka financovania  zdravotníctva, pán minister

tieto veci  rieši v spolupráci  so všetkými dôležitými  sub-

jektmi, či so zdravotníckymi zariadeniami, alebo  aj s pois-

ťovňami. Myslím si, že takýto  skeptický prístup nie je cel-

kom v poriadku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou  sa hlási pán poslanec Miko-

lášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som sa vyjadriť k niektorým pasážam vystúpenia

docenta Šagáta, ktoré bolo iste veľmi, veľmi  konzistentné a

zaujímavé. Iste by sa bolo žiadalo, aby aj pochválil niekto-

ré časti  takéhoto náročného zákona,  ale chcem sa  vyjadriť

k tým veciam, keď hovoril o transformačných  krokoch rezortu

smerom k ekonomizácii zdravotníckeho  systému. Myslím si, že

celkom iste  dozrieva čas na  to, aby sa  prehodnotil spôsob

hodnotenia jednak lekárov prvého kontaktu, ale aj hodnotenia

a financovania nemocníc. Na jednej strane treba  prehodnotiť

či  áno, alebo  nie kapitácia a body.  Body  prípadne nechať

skutočne  len ako  motivačnú časť  hodnotenia lekárov prvého

kontaktu na vykonávanie preventívnych úkonov vo vzťahu k pa-

cientovi a asi  prejsť na  veľmi  jednoduchú  a pritom  takú

úpravu,  ktorá by  nepredražovala  systém v ambulantnej sta-

rostlivosti, to znamená kapitáciu.

 

     Dozaista  sa treba  sústrediť aj  na nové prehodnotenie

financovania cez lôžkodni v nemocniciach, pretože všetky ne-

mocnice  - a  tu transformačný  krok doteraz  absentuje - sa

správajú tak,  že pacienta držia  čo najdlhšie na  lôžku, na

akútnom lôžku, ktoré je veľmi  drahé a ktoré  predražuje vý-

davky  na zdravotníctvo, a potom  nám  chýbajú  niekde inde.

 

     A ešte tretia poznámka k ADOS-u... (Ozval sa zvuk časo-

miery a počítač  automaticky prerušil  faktickú poznámku po-

slanca.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Oravec.

 

Poslanec M. Oravec:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Z vystúpenia pána poslanca  Šagáta jasne vyznelo, že je

jediným odborníkom v oblasti  zdravotníctva, ktorý má patent

na rozum, a jediným človekom, ktorý si uvedenú novelu prečí-

tal, ako to sám pred  chvíľou povedal. Podľa neho neexistuje

žiadny  iný odborník,  ktorý by  zaregistroval mnou  uvedené

nezrovnalosti. Blahoželám ku genialite, pán poslanec Šagát.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som pripomenúť pánu docentovi Šagátovi, že keď

som hovoril, spomínal  som hospodárenie zdravotných poisťov-

ní, a to je trošku iné.  Vychádzalo mi, že ak  rastie  jedna

zložka nákladov zdravotných poisťovní  pre nemocnice, tak to

znamená, že potom pre ostatné zložky ostáva menej prostried-

kov. A na túto zložku  som upozorňoval preto, že ceny týchto

výkonov nerástli tak rýchlo, ako  rástli náklady. Ale do vý-

konov sa zapisujú aj niektoré výkony alebo také výkony, kto-

ré sa  nikdy neuskutočnili. Mám k  tomu poznamenané množstvo

perličiek, ale uvediem aspoň jednu.

 

     Napríklad sa vykonala analýza  plodovej vody u muža. To

znamená, ak sa stávajú takéto anomálie, ak sa stávajú takéto

podvody, svedčí to o tom, že je potrebná väčšia kontrola vý-

konov a kontrola predovšetkým vykazovaných výkonov. Tiež som

zdôraznil, že rastom jednej  zložky nákladov dochádza k sta-

vu, že medzi nemocnicami v Bratislave sú rozdiely v priemer-

ných platoch  až o 6 000 korún. Každý  musí uznať,  že sú to

enormné rozdiely, ktoré by sa nemali vyskytovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Po vypočutí argumentácie pána docenta Šagáta musím kon-

štatovať, že naozaj zákon, ktorý nám pripravilo ministerstvo

zdravotníctva a odborníci, je veľmi komplikovaný a naozaj si

vyžaduje veľmi  veľké úvahy a zvažovanie. Jeho vystúpenie ma

utvrdilo v mojich  názoroch vo viacerých  oblastiach, z kto-

rých v krátkosti zdôrazním aspoň niekoľko.

 

     Utvrdil ma  v tom, že  v zákone nie  je dobre vyriešený

problém ústavnej  starostlivosti a takisto nie  je dobre vy-

riešený  problém odborných  ambulancií. Keď  sa zamyslím nad

tým,  čo hovoril  o ambulantnej  starostlivosti a  o tom, že

v zákone sa dokonca uvádzajú  ako možnosti robenia ambulant-

ných výkonov,  myslím interrupcie v  ambulanciách, prichádza

mi na um jeden prípad, ktorý  sa stal v Poprade v šesťdesia-

tych-sedemdesiatych rokoch, keď sa  tento výkon urobil v am-

bulantnej  praxi, bol  kriminálnym činom  a lekárovi hrozila

strata diplomu.  V zákone sa tento  kriminálny čin posúva do

roviny, že to bude zákonom umožnené. Čudujem sa pánu Oravco-

vi, že dal plno pozmeňujúcich  návrhov, ale nedal práve také

pozmeňujúce  návrhy, ktoré  zamedzia posunu  medicíny smerom

k dobrodružstvu, lebo  si myslím, že  toto je dobrodružstvo,

a všetkým, ktorí budú hlasovať  za tieto pozmeňujúce návrhy,

odporúčam, aby si dali ambulantne urobiť sterilizáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikolášik - ešte raz.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Už len krátko. Chcel som  sa vyjadriť k otázkam domácej

ošetrovateľskej  starostlivosti,  o ktorej  sa zmieňoval  vo

vystúpení kolega Šagát. Chcel  som poznamenať, že áno, expe-

riment bol ministerstvom zdravotníctva vyhodnotený, mali sme

to ako bod rokovania vo  výbore pre zdravotníctvo a sociálne

veci, ale musím konštatovať jednu vec. Tento systém ešte ne-

rieši priblíženie sa starostlivosti k pacientovi, pretože sa

zistilo, a je to pravda, takto to vidia aj ekonomickí exper-

ti, že napríklad tieto agentúry  sa dajú  použiť len v mest-

ských aglomeráciách, dajú sa použiť  len vo veľkých mestách,

kde sestra,  ktorá bude v  ADOS-e pracovať, ošetrí  na území

nejakého sídliska  väčší počet pacientov, a len vtedy sa jej

aj ekonomicky oplatí takúto prácu vykonávať. Inak v horských

oblastiach, kde by  to bolo veľmi  potrebné a možno ešte po-

trebnejšie, sa takto postavené ADOS-y, s takouto koncepciou,

nevyplácajú a nie je možné ich implementovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mikolášik. (Hlasy

v pléne.) Budeme podávať večeru. Ešte jeden je v rozprave.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     na  úvod  chcem  urobiť  kompliment kolegyni Aibekovej,

ktorá mala strašnú prácu. Myslím si, že ešte žiaden poslanec

v tejto snemovni sa nemusel podieľať alebo stretávať s takým

počtom pozmeňujúcich návrhov pri  takej obsiahlej novele zá-

kona. A myslím si, že nikto z nás jej to  nezávidí. Viem, že

sa starostlivo  na to pripravila a bude  nás  dobre viesť aj

hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Chcem  povedať, že  máme pred  sebou rozsahom úctyhodný

materiál,  ktorý sa  zaoberá novelizovaním  zákona o ľudskom

zdraví. Liečebný poriadok a jeho novela sa rodili vo veľkých

pôrodných bolestiach. Je to  predloha, ktorá podľa môjho ná-

zoru má  ešte stále mnohé  nedostatky. Nemožno uprieť  snahu

ministerstva  odstrániť  množstvo  nedostatkov,  nepresností

a chýb, s ktorými však  pôvodne vláda predložila materiál do

Národnej rady.  Až prácou  poslancov a pripomienkovaním, tak

ako to odznelo pred chvíľou, sa podarilo odstrániť veľký po-

čet nedostatkov, chýb a nepresností. Nemalo by sa to stávať.

 

     Horšie je, že novela zákona  číslo 98/1995 Z. z. o Lie-

čebnom poriadku má niektoré  nedostatky, ktoré možno označiť

za systémové, ale ktoré ani dobre mienené pozmeňujúce návrhy

nedokázali odstrániť.

 

     Prvá  vec  sa  týka  princípu  bezplatnosti  zdravotnej

starostlivosti zakotvenej v ústave.  Domnievam sa, že je po-

trebné konečne  už legislatívne vyriešiť  trvalé zneužívanie

tohto princípu,  ktorý je princípom  dobrým, ale zneužíva sa

občanmi, ktorí používajú v zdravotníctve zdravotnícke služby

tak, že ich zneužívajú a neuvedomujú si, že každý úkon, kaž-

dý obväz, každá striekačka  niečo stojí. Aj neúčelne vynalo-

žený  čas stojí  peniaze a nemožno  ním  ani v zdravotníctve

plytvať. Dúfam,  že symbolický  poplatok a otázky, ktoré  sa

dotýkajú pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme podporili vo výbore

pre  zdravotníctvo a súvisí s vykonávaním  návštevnej služby

v príbytku pacienta a jeho  zneužívaním,  sa podarí legisla-

tívcom  dobre vyriešiť.  Myslím si,  že tento  bod bude ešte

predmetom vystúpenia kolegu z nášho výboru, ktorý je prihlá-

sený po mne.

 

     Chcem predsa len povedať ešte taký malý odsek pro futu-

ro. Viete, lekári sú jedinou profesijnou skupinou na Sloven-

sku, ktorí  nie sú v praktickom živote  chránení  Zákonníkom

práce ani odborárskymi či  tripartitnými závermi a pracovník

po vykonaní 8,5-hodinovej nočnej služby musí pokračovať ráno

v práci, ťahať ďalších osem hodín. Myslím si, že s tým treba

už skoncovať aj v zdravotníctve a zákonný nárok na odpočinok

lekárov jednoducho rešpektovať.  Alebo skúsime povedať baní-

kom, energetikom,  hutníkom alebo rušňovodičom,  aby taktiež

pokračovali v práci ráno po  nočnej službe. Bolo by to spra-

vodlivejšie a bolo by to egal.

 

     Vo vládnej predlohe sa naďalej prehliadajú dlhodobo ne-

riešené citlivé  otázky  dotýkajúce sa zdravia  žien a detí.

V minulom vystúpení už pri prvom čítaní som sa pokúsil na to

upozorniť ctenú snemovňu. Vtedy pán minister povedal, že som

neocenil prácu rezortu a dvadsať minút som hovoril o nejakej

sterilizácii, o  nejakej  problematike oplodnenia v skúmavke

a o nejakých  interrupciách.  To sú  veľmi dôležité oblasti,

nie sú to  nejaké oblasti, ale sú veľmi  dôležité. Možno nie

sú dôležité v nejakom kožnom lekárstve alebo v zubnom lekár-

stve, ale celkovo sú veľmi dôležité. Znova ich predostriem.

 

     Myslím si, že in vitro  fertilizácia by nemala byť hra-

dená zo zdravotného poistenia. Zo  strany rezortu i vlády je

nezodpovedné a je v nesúlade s programovým vyhlásením vlády,

že podporuje,  nabáda a zákonom ustaľuje  manipuláciu s ľud-

skými zárodočnými pohlavnými bunkami, so vzniknutými ľudský-

mi zárodkami - embryami  spôsobom, ktorý odporuje nielen le-

kárskej etike,  ale i základnému postoju  úcty k životu. Na-

opak, plytvá  sa tu aj  finančnými prostriedkami. Len  jeden

z výkonov  in vitro  fertilizácie stojí  vlastne po dokonaní

okolo pol milióna korún a pripočítajte si k tomu ešte ďalšie

veci, ako je špeciálny zdravotný materiál,  pobyt v nemocni-

ci, starostlivosť, platy atď. Vedome  vyhadzujeme do vzduchu

a von  oknom  peniaze  potrebné  trebárs  na liečbu detských

ochorení, ako je spomínaná  cystická fibróza, respiračné in-

suficiencie, astmy, onkologické  ochorenia detí a dospelých,

alergické ochorenia. Potom nám  na tieto veci chýbajú penia-

ze.  Alebo operácie  srdca u  detí, ktoré  sú veľmi úspešné,

veľmi veľa  stoja, ale tieto operácie  sú neporovnateľne ús-

pešnejšie ako  spomínané fertilizačné metodiky  in vitro. Už

nespomínam rôzne potreby  zdravotníctva v oblasti prevencie,

v oblasti očkovania atď.

 

     No a potom tu  bezradne  stojíme my, parlament,  krčíme

ramenami,  že na  to peniaze  nie sú,  že v systéme  chýbajú

prostriedky a že sa  všetko zaplatiť nedá. Pýtam sa vás pre-

to, prečo vkladáme peniaze do  metodiky, ktorá je len v 6 až

8 percentách  úspešná.  Stále som od  nikoho  nepočul, že by

som nemal pravdu. Skúste v inej oblasti zavádzať, podporovať

a platiť takto neúspešné metodiky. Zo 100 pokusov na človeku

len v 6 až 8 percentách je úspešná, v  ostatných 90 % a viac

pacientiek odchádza  neuspokojených a peniaze  sú jednoducho

vyhodené.

 

     Pripomínam  vám, aká  je vlastne  medicínska prax  ešte

v ďalšom. Už som to hovoril, ale teraz trošku z iného pohľa-

du. Totiž pri oplodnení v skúmavke a ďalšej manipulácii, aby

sa zvýšila úspešnosť uhniezdenia plodu v maternici, vkladajú

sa, implantujú  sa súčasne dva  až tri zárodky  naraz. Ak sa

ujmú, rastú ďalej všetky. Keďže záujemkyňa o dieťa si neželá

mať dvojičky alebo trojičky,  potom sa musia tieto nadbytoč-

né, nadpočetné  plody operatívne odstraňovať.  Odstraňujú sa

ľudské bytosti,  pretože tieto plody  sú samozrejme navzájom

rovnocenné s tým prvým, ktoré  má to šťastie a je ponechané,

aby rástlo ďalej a bolo donosené.

 

     Vážení priatelia, ak budete hlasovať za takýto Liečebný

poriadok, ktorý  by nebol v tomto  ohľade zmenený,  budem sa

uchádzať o možnosť zmeniť v tomto  ohľade predloženú novelu,

schválite potom i tieto  neľudské praktiky inak slovenského,

mladého a národného zdravotníctva.

 

     V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, že v texte, mys-

lím, na strane 7 predlohy, sa stále so železnou pravidelnos-

ťou spomína starý  socialistický a, žiaľ, stále platný zákon

číslo 73/1986 Zb. o umelom  prerušení  tehotenstva, ktorý je

dávno prekonaný a je obsolétny. Očakával by som, že sa tento

zákon predloží v súvislosti s novelou Liečebného poriadku už

v novej podobe, kde by sme  konečne už skoncovali s tými do-

teraz platnými praktikami, kde je možné indikovať umelé pre-

rušenie tehotenstva prakticky  na základe hociktorej diagnó-

zy. Taký široký je indikačný zoznam.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, v zmysle plat-

ných ustanovení  o rokovacom poriadku uchádzam  sa o podporu

ďalších  potrebných 16 poslancov o  podporu  dvoch  jednodu-

chých, pripomínam, dvoch jednoduchých pozmeňujúcich návrhov,

ktoré som predložil v písomnej forme aj s odôvodnením, ktoré

by som asi mal prečítať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pozmeňujúce návrhy? Samozrejme, prečítajte ich.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Prosím, pozmeňujúce návrhy znejú takto:

 

     1. V § 33 vypustiť  bod 3 s novým  znením, ktoré sme vo

výbore dostali.  Citujem: "Zdravotné indikácie,  pri ktorých

  zdravotné  výkony  pri  umelom  oplodnení  nevyhnutné na

zachovanie zdravia  poistenca, sú uvedené v prílohe číslo 1,

časť VII." Ostatné odseky prečíslovať.

 

     2. Druhý  pozmeňujúci  návrh  sa  dotýka  práve prílohy

v časti VII, to je príloha číslo 1, kde  za bodom 8 sú vypo-

čítané jednotlivé  indikačné diagnózy. Navrhoval  by som po-

zmeniť text posledného odseku, ktorý je pod týmito diagnóza-

mi uvedený, takto: "Výkony umelého  oplodnenia sa vykonávajú

v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach. Zo zákonného

poistenia sa uhrádzajú" - a teraz vsunúť,  resp. zmeniť text

na nový text - "najviac dva cykly výkonov asistovanej repro-

dukcie u žien" - a tu je druhá malá zmena - "do 36. roku ži-

vota." Chcem pripomenúť cteným  poslancom a poslankyniam, že

aj podľa  odborných  prameňov je úspešnosť i takej dubióznej

metodiky úspešnejšia  skôr u mladších  žien a myslím  si, že

skrátenie z veku 38 na 36 by bolo plauzibilné.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     napriek tomu, že na úvod  mi pán poslanec Mikolášik vy-

jadril poďakovanie za prácu,  ktorú som odviedla, dovolím si

s  ním  nesúhlasiť  v názoroch,  ktoré  predniesol  o umelom

oplodnení. Dovolím si takto reagovať  nielen ako poslankyňa,

ale aj ako  žena a ako psychologička, pretože  viem, čo robí

s manželstvom,  keď partneri  nemôžu mať  dieťa, čo  robí so

psychikou ženy, keď sa beznádejne roky a roky pokúša rôznymi

liečebnými prostriedkami otehotnieť. Myslím si, že aj keď to

je len 6 až 8 %, nevyvraciam  tieto  čísla, ani ich nepotvr-

dzujem, ale  verím, že je to  tak. Myslím si, že  je to 6 až

8 % zachránených  žien a možno  aj zachránených manželstiev.

Rozhodne  nemôžem s týmto súhlasiť a myslím si,  že  krajiny

Európskej  únie, ktoré  sú nám  často dávané  za vzor, práve

v tomto oveľa  dlhšie robia umelé  oplodnenia, a napokon  aj

Spojené štáty, ktoré takisto sú nám často dávané za vzor.

 

     A čo sa týka umelého  prerušenia tehotenstva, na to som

už reagovala v minulom  vystúpení, ale  zareagujem znovu. Vo

výbore sme  preberali správu o sociálnej  situácii obyvateľ-

stva v Slovenskej republike za  rok 1996, kde sa konštatuje,

že počet interrupcií z roka na  rok klesá, v porovnaní s ro-

kom 1989 za  minulý rok to bolo o 48 % menej.  Myslím si, že

zákon, aj keď je prijatý v minulom režime, asi nebude až ta-

ký zlý, a zopakujem to, že každý poslanec má právo dať nove-

lu tohto  zákona. A počas 5 rokov,  ktoré  som v parlamente,

som takúto novelu od poslancov nevidela predloženú. A myslím

si, že tu je parketa KDH,  ktoré je takéhoto zmýšľania a ta-

kýto zákon mohlo predložiť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem sa vyjadriť a veľmi ma zaujala argumentácia, kto-

rú povedal pán kolega  Mikolášik v súvislosti s tým, aké fi-

nancie a koľko financií, ako zdôvodňoval to, koľko minister-

stvo zdravotníctva chce dať na také neadekvátne a málo efek-

tívne liečebné procesy, ako je umelé oplodnenie.  Takisto aj

v súvislosti so spoločnou správou, kde sa hovorí o zachovaní

zdravia poistenca, ktoré je síce  podľa WHO, ale dá sa pove-

dať, že  podľa štatistík zdravotných  ústavov sú jednoznačné

choroby, ktoré  vládnu aj na Slovensku. Sú to srdcovo-cievne

a onkologické choroby, na ktoré  by sa malo zdravotníctvo aj

ministerstvo zdravotníctva  sústrediť a najmä tu by malo dá-

vať financie.

 

     Dovoľte mi vysloviť môj názor. V tomto zákone vidím je-

den paradox. Na jednej strane zdravotnícke zariadenia bojujú

o prežitie, nemajú ako opravovať  strechy, nemajú ako opero-

vať, nemajú na platy pre lekárov, a na druhej strane vy, pá-

ni poslanci, ktorí navrhujete takéto zmeny a súhlasíte s mi-

nisterstvom  zdravotníctva, takto  chcete vyhadzovať neefek-

tívne peniaze. Už niekoľkokrát som hovoril o tejto téme. Pa-

ni kolegyňa  Aibeková, nereagujem na  vás, reagujem na  pána

kolegu Mikolášika.  Chcem vám povedať,  že dnes doobeda  sme

schvaľovali, páni poslanci, ustanovenie Univerzity sv. Cyri-

la a Metoda a jednoducho cirkev neuznáva tieto metódy. Takže

keď chcete na jednej strane schvaľovať kresťanskú univerzitu

a na druhej  strane prijímať takéto zákony,  tak sa správate

ako farizeji.

 

     (Potlesk a  šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, je po 16.00 ho-

dine. Chcem  sa spýtať, či  budeme rokovať ďalej,  aby mohol

predniesť  svoj  diskusný  príspevok  aj  pán  Ferkó. (Hlasy

z pléna.)

 

     Myslím si,  že by sme  mohli dokončiť rozpravu.  Aj tak

bude potom potrebné  spracovať výsledky,  rozdať ich poslan-

com, lebo  si myslím, že  ani tie, ktoré  navrhol pán Šagát,

poslanci nemajú.  Čiže hlasovalo by sa  až na budúci týždeň.

Áno?

 

     Pán poslanec Ferkó, nech sa páči.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol niektoré pripomienky tý-

kajúce  sa predkladaného  vládneho návrhu  zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku  v znení  zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

 

     Ide o veľmi  závažnú a dávno očakávanú novelu pôvodného

zákona zo strany zdravotníckeho  personálu a hlavne lekárov.

Ako lekár, ktorý sa deň čo  deň stretáva v praxi s nedostat-

kami súčasného  Liečebného poriadku, rád  by som sa  zmienil

o niektorých pripomienkach v krátkodobom a dlhodobom časovom

horizonte, ktoré by zefektívnili a spriehľadnili hlavne spô-

sob  financovania zdravotníctva.  Som si  vedomý, že  svojím

vystúpením nemôžem zmeniť filozofiu predkladaného návrhu zá-

kona, ale vzhľadom na to, že sa v budúcnosti aj tak nevyhne-

me ďalšej novelizácii, dovolím si predložiť aj niektoré pri-

pomienky týkajúce  sa ďalšieho vývoja  zdravotnej starostli-

vosti a spôsobu financovania zdravotníctva.

 

     Platný Liečebný poriadok v otázke financovania zdravot-

níctva predstavuje  otvorený systém, čo  je charakteristické

aj pre  predkladaný vládny návrh. Vzhľadom  na to, že takýto

systém financovania na základe zdravotného poistenia prebie-

ha už tretí rok, lekárska obec právom očakávala zjednodušenú

formu vykazovania výkonov na základe bodovníka paušálnym vy-

kazovaním na jedno ošetrenie - vyšetrenie.

 

     Na základe štatistických ukazovateľov výkonnostných pa-

rametrov je  daná možnosť vyčísliť  priemerný počet ošetrení

a priemerný  počet výkonov  na jedno  ošetrenie - vyšetrenie

tak v primárnej ambulantnej  starostlivosti  ako aj v sekun-

dárnej ambulantnej starostlivosti.  Zavedením paušálnych vý-

konnostných ukazovateľov na jedno  ošetrenie - vyšetrenie by

sa v určitom zmysle slova viac spriehľadnilo aj financovanie

zdravotníctva. Ak by sme  k tomu pripočítali priemerný počet

ošetrených pacientov na jedného lekára v primárnej ambulant-

nej starostlivosti, ako aj  osobitne priemerný počet ošetre-

ných  pacientov  podľa  odbornosti  v špeciálnej ambulantnej

starostlivosti, tak  by sme tým  mohli docieliť polouzavretý

systém financovania zdravotníctva.

 

 

     Pokiaľ ide o ústavnú zdravotnú starostlivosť, odporúčam

prejsť z doterajšieho systému financovania za lôžko a deň na

financovanie podľa diagnózy.

 

     Teraz mi dovoľte, aby  som po všeobecných pripomienkach

predložil konkrétny doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Vzhľadom

na to, že pani  spoločná spravodajkyňa podobný návrh spoloč-

nej správy označila za  protiústavný, prvý svoj návrh sťahu-

jem a dávam ďalší pozmeňujúci návrh.

 

     V prílohe 7 - Zdravotnícke pomôcky skupinu D - Zdravot-

nícke  pomôcky  pre  diabetikov  odporúčam  doplniť  o  kódy

D 29474, glukometer D con cabrio a D 29 475 testovacie prúž-

ky C-TEST.

 

     Zdôvodnenie. Ide o glukometer tretej generácie a o tes-

tovacie prúžky s vysokou presnosťou,  spoľahlivosťou a veľmi

jednoduchou obsluhou  na stanovenie  glykémie v domácom pro-

stredí s konzekvenciou  úpravy  liečby a s následnou  lepšou

kompenzáciou  diabetu. Ide  o odporúčanie  tejto pomôcky  na

všeobecné používanie v diabetologickej  praxi aj hlavným od-

borníkom  ministerstva zdravotníctva  pre diabetológiu MUDr.

Vozárom, CSc.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ferkóovi.

 

     Páni poslanci, do rozpravy  je ešte prihlásená pani po-

slankyňa Sudeková. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ak nie,

končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa Su-

deková bude poslednou vystupujúcou v rozprave.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     skutočne  budem hovoriť  veľmi krátko.  Dovoľte mi, aby

som predniesla dva pozmeňujúce návrhy k Liečebnému poriadku.

Návrhy podporili  16 poslanci, ako ste  ich dostali na stôl.

Obidva návrhy sa týkajú časti III - Stomatológia.

 

     Prvý  návrh: Na  strane 211  výkon N 01 ústna  hygiena

- profylaktická  inštruktáž navrhujem  znížiť bodovú hodnotu

z 300 na 100 bodov. Myslím si, že táto navrhovaná hodnota je

neopodstatnene vysoká,  pretože časová a  materiálová nároč-

nosť  zďaleka nezodpovedá  navrhovanej výške.  Odporúčam 100

bodov, ktoré sú primerané.

 

     Môj druhý návrh: Na strane 212 odporúčam vypustiť výkon

N 40.  Ak by  sme tento  výkon nevynechali,  mohlo by dochá-

dzať  k duplicitnému  vykazovaniu vlastne  podobného výkonu,

kde by  sa vykazovala kolektívna  aj individuálna inštruktáž

o ústnej hygiene u toho istého dieťaťa.

 

     Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť aj za podporu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Nikto nemá faktickú poznámku. Končím rozpravu.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa, keby  ste odovzdali na or-

ganizačnom odbore pripomienky,  ktoré neboli rozdané poslan-

com, aby mohli byť spracované a rozdané poslancom.

 

     Pán minister, dnes sa nebudete vyjadrovať, až keď bude-

me pokračovať.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     končím dnešné rokovanie. Stretneme  sa v utorok o 10.00

hodine.

                    Piaty deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       1. júla 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram piaty  deň rokovania 30. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali páni poslan-

ci Delinga a Vavrík.

 

     Keďže  budeme pokračovať  hlasovaním, prosím,  pani po-

slankyne, páni poslanci, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov, sme uznášaniaschopní.

 

     Budeme  pokračovať v rokovaní o vládnom  návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

Je to tlač 637.

 

     Rozpravu k tomuto bodu sme skončili v piatok.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, dostali ste aj pozmeňu-

júce a  doplňujúce  návrhy  vyplývajúce z rozpravy. Máme ich

teraz viac. Dostali ste ich postupne tak, ako ich predložili

poslanci aj s podpismi, ale v priebehu soboty, nedele a pon-

delka boli  spracované do jedného nového  materiálu, do spo-

ločnej správy pod číslom 637a.

 

     Pýtam sa pána ministra zdravotníctva, či sa chce vyjad-

riť k rozprave. Ak áno, nech sa páči, pán minister.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi reagovať na  vystúpenia k rozprave, ktorá sa

konala v piatok.

 

     Chcem  zareagovať na  vystúpenie pána  poslanca Šagáta,

ktorý v piatok popoludní pripomienkoval predložený návrh no-

vely  zákona   Národnej  rady  Slovenskej   republiky  číslo

92/1995 o Liečebnom  poriadku. Bol by som to  urobil hneď po

jeho vystúpení, kým  vám ešte zneli v ušiach  jeho slová, no

z organizačných dôvodov, ako viete, to nešlo.

 

     To, že  reagujem na vaše slová,  pán poslanec, po troch

dňoch, mi  však dalo možnosť hlbšie  sa zamyslieť nad vašimi

pripomienkami a odpovedať vám bez  emócií, ktorých by som sa

asi nebol zdržal. Najmä v reakcii na tú pasáž vášho vystúpe-

nia, v ktorej ste sa tak  nesmierne  kriticky vyslovovali ku

kvalite Liečebného poriadku. Toho Liečebného poriadku, ktorý

ste mi nechali na stole, keď ste mi v decembri 1994 odovzdá-

vali rezort. Toho Liečebného poriadku, ktorý vznikol pod va-

ším dohľadom. Vyzerá to, že ste už na to zabudli.

 

     Takisto skresľujúco  mohol vyznieť počet  vašich pripo-

mienok. Novela  Liečebného  poriadku má aj s prílohami úcty-

hodný počet strán. Pritom  nie všetky pripomienky, ktoré ste

v piatok predniesli, možno akceptovať. Za každú konštruktív-

nu pripomienku som vám však  ja i moji spolupracovníci vďač-

ní. Zrejme ako pediater ste si nevšimli, že je vo svete bež-

né, že menšie chirurgické zákroky, kvôli ktorým sa u nás pa-

cient hospitalizuje, sa robia  ambulantne. K tomu smeruje aj

naša snaha. K tomu smeruje aj táto novela.

 

     Novela Liečebného poriadku sa dá posudzovať z viacerých

strán. Odborná  spoločnosť požaduje úpravu  zavedenia nových

výkonov, úpravu bodových hodnôt,  systémový posun, na reali-

záciu ktorých  by bolo treba  zvýšiť zdroje za  niekoľko mi-

liárd korún.  Zdravotné poisťovne na  druhej strane požadujú

striktnú redukciu výkonov  oproti súčasnému stavu. Minister-

stvo  zdravotníctva je  však garantom  štátnej zdravotníckej

politiky, musí preto urobiť všetko, aby sa v novele neuplat-

nili úzke  individuálne  či skupinové  záujmy, ktoré by spo-

chybnili systémový a koncepčný  zámer  novely. Treba zdôraz-

niť, že  aj systémovosť a rozsah  koncepčného zámeru  novely

Liečebného  poriadku určujú  predovšetkým rozpočtové  zdroje

v zdravotnom poistení a súčasne platné legislatívne podmien-

ky, najmä  však článok 40 ústavy, ktorý  zaručuje  bezplatnú

zdravotnú starostlivosť. Práve  preto proces tzv. zdokonaľo-

vania Liečebného poriadku je etapovitý.

 

     Ministerstvo zdravotníctva  je v prvom  rade zodpovedné

za určovanie rozsahu  podmienok poskytovania zdravotnej sta-

rostlivosti zo  zdravotného poistenia. Liečebný  poriadok je

rozsiahly zákon. Akákoľvek  zmena znamená ovplyvnenie dosahu

na finančné  zdroje a musí tiež  harmonizovať s ideou článku

40 ústavy,  ako aj s ďalšou  legislatívou. Rok trvala konti-

nuálna príprava návrhu novely Liečebného poriadku so všetký-

mi zainteresovanými odbornými spoločnosťami, stavovskými or-

ganizáciami, profesijnými združeniami a zdravotnými poisťov-

ňami. Zákon prešiel širokým pripomienkovým konaním. Obrovská

dimenzia  zákona,  široká  participácia  vytvára priestor na

diskusiu i na prejavy  nespokojnosti  či spokojnosti. Tá  sa

zvyčajne navonok neakceptuje.

 

 

     Idea i konštrukcia  zákona bola  pred  rokovaním  vlády

schválená hlavnými aktérmi ministerstva  zdravotníctva a zá-

stupcami zdravotných poisťovní. Zákon schválila vláda a pre-

šiel prvým  čítaním. Ministerstvo zdravotníctva  pred druhým

čítaním vytvorilo  dostatočný priestor na  pripomienky najmä

poslancov  výboru pre  zdravotníctvo a sociálne  veci. Výbor

jednomyseľne  odporučil   návrh  novely  na   druhé  čítanie

s uplatnením  pripomienok gestorského  výboru. Členom výboru

ste aj vy.

 

     Pán poslanec Šagát,  práve zložitosť, rozsiahlosť tohto

zákona, potrieb  etapovitého  zdokonaľovania v závislosti od

zdrojov v zdravotnom poistení ste  využili na nie celkom od-

bornú diskusiu. Chcel by som vám pripomenúť, že na rokovanie

na ministerstve  zdravotníctva po prvom  čítaní v parlamente

ste prišli iba s  dvoma pripomienkami. Po trojhodinovej dis-

kusii sa všetci účastníci - zástupcovia zdravotných poisťov-

ní, ministerstva a ďalší - rozišli relatívne spokojní  poda-

ním rúk a konštatovaním podpory hlavného pripomienkovania.

 

     Počas rokovania vo výbore  ste však ukázali svoju druhú

tvár najmä pred prítomnými  novinármi. Po odchode  zástupcov

médií a ich priaznivcov ste po konštruktívnom rokovaní stra-

tili záujem predvádzať sa. Boli ste ústretový až kolegiálny.

Žiaľ, pred  hlasovaním o novele ste  zo zasadacej miestnosti

odišli. Na  zasadaní pléna ste  opäť spochybnili to,  čo ste

spochybniť chceli,  proklamujúc svoj jediný  odborný záujem.

Pritom to bol prehľadný manéver spochybniť všetko, čo je mi-

nisterstvom interpretované. Pritom ste si, pán poslanec, za-

budli pripomenúť svoje neúplne  šťastné transformačné a eko-

nomické kroky v rezorte. Zákon 277 vytvoril  priestor na ex-

tenziu siete  zdravotníckych zariadení a voľnú  trhovosť pri

vtedy  nedostatočných  zdrojoch  v zdravotnom  poistení. Vám

môžeme vďačiť za otváranie sa  nožníc medzi zdrojmi a naras-

tajúcimi výkonmi, ktoré ste v piatok  pripísali mne. Nedoko-

nalosť,  deravosť  vami  kreovaných  zákonov  číslo 277/1994

a 273/1994  znamenali pre  zdravotné poistenie  stámiliónové

škody. A to som ešte mierny.

 

     Popierate spolitizovanie novely,  pán poslanec, tým, že

vám ide o jednu odbornú  dokonalosť. Všetko to, čo sa akcep-

tovalo z odborného pohľadu na  úrovni výboru, by ste ako le-

kár nahlas, alebo mlčky prijali. Naopak, zaoberáte sa inter-

pretáciou...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Páni poslanci, venujte pozornosť vystúpeniu pána minis-

tra.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     ...technických záležitostí, len aby sa dokázalo, že ná-

vrh novely  je nedostatočne pripravený.  Pritom návrh novely

je dokonalejší ako súčasný zákon,  je ďalším krokom k objek-

tivizovaniu podmienok, ktorých rozsah  je podmienený tým, čo

som už spomenul. Tu chcem podotknúť, že novela zákona o Lie-

čebnom poriadku sa bude  musieť častejšie upravovať vzhľadom

na meniace sa ekonomické a transformačné  procesy v zdravot-

níctve.

 

     Ďalej musím  odmietnuť pripomienky k operačným  výkonom

na  ambulanciách. To,  že sú  tam a  mali by byť, potvrdzujú

stanoviská niektorých odborných spoločností. Tieto výkony sa

realizujú v každej vyspelej  európskej krajine. Máme ich te-

raz zrušiť preto, aby sme  ich o nejaký čas znova inkorporo-

vali? Možnosť niektorých  operačných zákrokov vytvára pries-

tor ekonomicky kvalitne  poskytovať operatívu aj ambulantne,

profesionálne na úrovni, s dostatočným materiálno-technickým

vybavením.  Preplácanie sa  dá podmieniť  ich certifikáciou,

kvalifikačnými  predpokladmi a materiálno-technickým vybave-

ním jednotlivých zdravotníckych zariadení, resp. ambulancií.

 

     Dovoľte mi, aby som  zareagoval na konkrétne pripomien-

ky,  ktoré  boli  vznesené v piatok. K pripomienke o rozsahu

zákona o  Liečebnom poriadku. Vzhľadom  na Ústavu Slovenskej

republiky nielen rozsah, ale  aj podmienky a spôsob poskyto-

vania zdravotnej  starostlivosti je potrebné  vymedziť záko-

nom. Práve rozsah a spôsob sú uvedené v prílohe zákona, kto-

rý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť.

 

     Otázka novej koncepcie pri tvorbe novely Liečebného po-

riadku. V návrhu novely  Liečebného  poriadku bola postavená

nová koncepcia na financovanie spoločných vyšetrovacích lie-

čebných zložiek. Do tejto časti boli novozaradené medicínske

odbory, ako je rádioterapia  a rehabilitácia. Jednotlivé me-

dicínske odbory  a zväzy sú v  terajšom systéme financovania

výrazne podhodnotené,  čo je tiež jedna  z príčin sústavného

prehlbovania zadlženosti zdravotníckych zariadení.

 

     K otázke asistovanej  reprodukcie. Neplodnosť postihuje

18 % celkovej populácie. Podľa WHO  je neplodnosť  chorobou,

a preto k nej treba aj tak pristupovať a liečiť ju. Lekár má

naplniť Hippokratovu prísahu, má liečiť a pomáhať. Podľa li-

teratúry iba 5 percentám  manželských  párov sa v súčasnosti

nedá pomôcť, aby mali vlastné dieťa. Pomocou tejto liečby sa

narodilo  vo  Francúzsku 24 tisíc  detí, vo  Veľkej Británii

15 tisíc detí, v Belgicku 8 tisíc  detí, v Českej  republike

1 500 detí, v Turecku 200.  Na Slovensku in vitro fertilizá-

cia zaostávala. Za pomoci izraelského personálu v Bratislave

sa začala približne pred piatimi rokmi. Presné údaje máme od

roku 1996 po zavedení národného registra v Košiciach, kde sa

v roku 1990 narodilo 22 živonarodených detí.

 

     Pripomienky boli aj k novej  kategorizácii liekov. Nová

kategorizácia  je oveľa  flexibilnejšia ako  doterajšia, keď

bolo treba novelizovaním zákona  zaraďovať do Liečebného po-

riadku každý novoregistrovaný liek.  Od konca roku 1994, keď

sa uskutočnili práce, v súčasnosti platnom Liečebnom poriad-

ku sa zaregistrovalo takmer 1 500 nových liekov. Predpokladá

sa, že  nových liečiv, nových molekúl  sa zaregistruje ročne

20, kým nových liekov okolo 600. Z uvedeného  jasne vyplýva,

že  navrhovaný spôsob  kategorizácie je  oveľa flexibilnejší

ako doterajší.  V tejto súvislosti treba  zobrať do úvahy aj

skutočnosť, že liek s novou  molekulou sa po zavedení do te-

rapie prvé  dva až tri  roky podáva v zariadeniach  ústavnej

starostlivosti, až neskôr sa  dostáva do širokého používania

v ambulantnej starostlivosti. Kategorizácia  sa na lieky po-

dávané v ústavnej starostlivosti nevzťahuje. Preto argumenty

o zhoršení dostupnosti liekov  po zavedení novej kategorizá-

cie sú neopodstatnené.

 

     Nemožno tiež súhlasiť s názorom,  že WHO každý rok mení

denné odporúčané dávky. WHO  každý rok vydáva kompletný zoz-

nam liečiv s dennou odporúčanou dávkou, v ktorom sú zahrnuté

nové liečivá s uvedením dennej odporúčanej dávky. Zmeny den-

nej odporúčanej  dávky sú pomerne  zriedkavé, hodnoty dennej

odporúčanej dávky  možno považovať za  stabilnú hodnotu. Mi-

nisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude na zákla-

de údajov v zozname liečiv,  ktorý je prílohou číslo 2 tohto

zákona, vydávať zoznam liekov, ktorý bude obsahovať obchodné

názvy liekov, kategóriu  liekov a pri liekoch druhej kategó-

rie čiastočne  hradených zo zdravotného  poistenia aj úhradu

zdravotnej poisťovne a doplatok pacienta.

 

     Ďalej k  nárastu výdavkov na  zdravotnícke pomôcky. Ná-

rast 108 mil. Sk na  zdravotnícke pomôcky je primeraný, lebo

pribudlo mnoho zdravotníckych pomôcok, ktoré sú finančne ná-

ročnejšie, ale zároveň prispievajú k zlepšeniu kvality zdra-

votne postihnutého  občana. Pribudli najmä  zdravotnícke po-

môcky na jednorazové použitie, aby nedošlo k prudkému náras-

tu výdavkov, zaviedli sa množstvá a finančné limity.

 

 

     Dosť veľa sa kritizovali ambulantné výkony. Na úvod som

spomenul, že všade je  trend prejsť na ambulantnú starostli-

vosť a v ambulanciách sa  dajú  robiť aj  určité chirurgické

výkony. Skutočne  sme si vyžiadali  od piatku aj  stanoviská

hlavných  odborníkov k tejto  problematike.  Všetky mám  tu.

Podľa jednotlivých odborov sa  každý jeden stotožňuje s tým,

že tie ambulantné chirurgické výkony, ktoré sú v novele Lie-

čebného  poriadku, treba  ponechať, pretože  našou snahou je

v budúcnosti  prejsť  tiež  na  podobný  spôsob poskytovania

zdravotnej starostlivosti, ktorý je bežný vo svete. Aj teraz

pred rokovaním som  sa stretol s názorom, že potom by to mo-

hol vykonávať kadekto. Nebude, pretože bude odborné usmerne-

nie ministerstvom zdravotníctva, kde  sa jasne povie, že le-

kár na to musí mať certifikát, musí mať materiálno-technické

vybavenie ambulancie a musí splniť určité podmienky.

 

     V piatok  tu bola napríklad  spomenutá aj sterilizácia.

Dovoľte mi,  aby som prečítal názor  na sterilizáciu v ambu-

lantných podmienkach.  Sterilizáciu žien je  možné vykonávať

laparoskopicky i v ambulantných zariadeniach, ktoré však mu-

sia byť náležite  vybavené možnosťou jednoznačnej hospitali-

zácie. Tu sú stanovené podmienky  a takisto tento výkon môže

byť v budúcnosti v ambulantnej starostlivosti. Nebudem čítať

názory všetkých odborníkov, ale  skutočne všetci, hlavne od-

borníci sa stotožňujú, aby  sme ponechali navrhované chirur-

gické ambulantné výkony v Liečebnom poriadku tak, ako boli.

 

     Dovoľte  mi na  záver ešte  pripomenúť asi  to, že bola

kritizovaná kategorizácia  liekov a vytýkané  vysoké náklady

na lieky a zlá  lieková politika.  Nechcem to naťahovať, ale

dovoľte, nemôžem  na to nezareagovať  práve tým, že  lieková

politika je  súbor rôznych  opatrení, legislatívnych  noriem

a nižších právnych  noriem, ktoré tvoria  spolu ekonomizáciu

v liekovej politike. A to, čo  sa tu spomínalo, že limity na

lieky a nemocničné formuláre,  kusová evidencia nestačí, na-

opak, je to jedna zložka z celkovej liekovej politiky.

 

     Ďalej ste spomínali, že sú potrebné štandardné terapeu-

tické postupy.  Takisto treba  optimalizovať  sieť, ktorá sa

robí. Dovoľte mi, aby som skutočne povedal, čo tvorí Liečeb-

ný poriadok. Je tu  jedna zložka, nová kategorizácia liekov,

ktorá spolu s novým zákonom  o lieku, ktorý je v Legislatív-

nej rade a v priebehu niekoľkých  mesiacov by mal byť v par-

lamente na prerokovaní, tvorí v podstate súčasť liekovej po-

litiky. Očakávajúci efekt a úspory liekovej politiky, ale aj

racionálnu farmakoterapiu môžeme dosiahnuť len zákonnou nor-

mou. Momentálne, čo sa  týka nemocničných zariadení, je taký

stav, že nemocničné zariadenia sú  štátne a tiež sa dajú ov-

plyvňovať rôznymi príkazmi ministra, nariadeniami. Horšie je

to v neštátnej sfére, kde  sa lieková politika a preskripčné

opatrenia môžu dosiahnuť len zákonom, a to je zákon o lieku.

 

     V piatok boli dodatočne  dané pripomienky. Tak, prosím,

pán poslanec Šagát tu dal  asi okolo 100 nových pripomienok.

Dovoľte mi, aby sme to  skutočne zhrnuli asi tak, že väčšinu

týchto pripomienok nebudeme  akceptovať. Odporúčame akcepto-

vať pripomienky na strane 28 - vynechať výkony 168, 187, 188

a 189. Sú  tam uvedené výkony,  ktoré odporúčame akceptovať,

je ich menej. Ostatné pripomienky, ktoré boli vznesené pánom

poslancom  Šagátom,  sa  po  dokonalom zvážení ministerstvom

zdravotníctva neakceptujú. Z tých, ktoré boli vznesené, plne

akceptujeme ako  rezort pripomienky, ktoré  vzniesol pán po-

slanec Oravec, a takisto pripomienky, ktoré sa týkajú stoma-

tológie o bodovej úprave.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     skutočne si  treba uvedomiť, že  tento zákon je  zákon,

ktorý  sa dotýka  bezprostredne  každého  z nás,  lebo každý

z nás, ako  tu sedí, je potenciálnym  pacientom. Skutočne to

robíme  pre pacientov,  pre seba  a preto,  aby sme zlepšili

liečebno-preventívnu starostlivosť o našich poistencov. Sku-

točne by som vás poprosil, aby  ste sa na to pri posudzovaní

pozerali viac odborne a prosím vás o to, aby ste tento zákon

pri hlasovaní podporili.

 

     Na záver chcem uviesť  ešte jednu pripomienku alebo po-

známku. Ako som na úvod hovoril, že sú prijaté zákony, ktoré

hovoria o zdravotníckej legislatíve, tak musím podotknúť asi

toľko. Kedysi bol jeden zákon,  zákon číslo 20, ktorý sa za-

oberal celým dianím v zdravotníctve. Čas ukáže, že aj legis-

latívne  normy, ktoré  tvoríme pre  zdravotníctvo, v krátkej

budúcnosti budeme musieť spojiť do jedného zákona, ktorý bu-

de jasne definovať  podmienky v zdravotníctve a poskytovanie

liečebno-preventívnej starostlivosti.

 

     A keď  hovorím o Liečebnom poriadku,  môžem povedať, že

to, čo je v ňom, sme prácne vypracovali, vypracovali sme to,

čo je štandard a na čo  má pacient nárok. Položme si otázku:

Nemôžeme v budúcom novom zákone inou formou upraviť nadštan-

dard? Upraviť iba to, za  čo nemá pacient zo zdravotného po-

istenia  plnú úhradu?  Nebude to  pohodlnejšie? Naozaj berte

tento zákon ako vyvíjajúci sa  proces, ktorý tu je možno len

na prechodný čas.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa sa  chce vyjadriť k rozpra-

ve. Nech sa páči.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     keďže pán  minister podrobne zhodnotil  diskusiu, ktorá

prebehla v parlamente k novele  zákona číslo 98/1994, tak si

myslím, že by som sa  zbytočne opakovala, pretože mnohé veci

tu boli podrobne vyslovené.

 

     Napriek  tomu mi  dovoľte - keďže  rozsah  pripomienok,

ktoré v pléne odzneli v piatok  pri prerokúvaní tejto novely

zákona, bol veľký a odzneli tu mnohé návrhy - pre orientáciu

tých poslancov,  ktorí nie sú členmi  gestorského výboru pre

zdravotníctvo a sociálne veci,  uviesť, že výbor sa skutočne

počas troch rokovaní veľmi podrobne zaoberal všetkými pripo-

mienkami, ktoré prišli od rôznych združení, komôr, asociácií

a ďalších organizácií, ktoré  v rámci zdravotníctva pôsobia.

Myslím si, že nikde nie je taký silný lobing ako v jednotli-

vých  medicínskych odboroch, a preto  tých  pripomienok bolo

toľko.

 

     Sama za seba vám  môžem povedať ako spoločná spravodaj-

kyňa,  že všetky  návrhy, ktoré  prišli v písomnej  alebo aj

v ústnej podobe,  ktoré som sama prerokúvala  nielen v tomto

roku, ale aj v minulom roku, všetky návrhy som osobne prero-

kovala  na  ministerstve  zdravotníctva.  Mnohé sa opakovali

a dostali ich viacerí poslanci,  koaliční aj opoziční, preto

sa  niektoré  z nich  objavili  aj v pozmeňujúcich  návrhoch

napriek tomu, že sme sa s nimi vo výbore podrobne zaoberali.

 

     V rozprave vystúpilo celkom 6 poslancov, ktorí odovzda-

li  spolu 37 pozmeňujúcich  návrhov  doložených  podpismi 15

poslancov, tak  ako im  to § 82 ods. 7 rokovacieho  poriadku

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  umožňuje. Z týchto 37

pozmeňujúcich  návrhov    väčšina  skutočne vysoko odborný

charakter. Myslím si, že je jedno, či ich predkladal opozič-

ný, alebo koaličný poslanec. Tie, ktoré  sú podnetné a ktoré

návrh zlepšia, by sme mali prijať. Hovoril o nich už pán mi-

nister, a preto  mi teraz ešte dovoľte povedať  len pár slov

k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom poslancov, ktorí vystúpi-

li v rozprave.

 

     Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Oravec a prednie-

sol 11 návrhov. Naozaj sú to body, ktoré sa nejakým nedopat-

rením pri  prepisovaní zákona vynechali.  Uvedomte si rozsah

tohto zákona, ako  bolo povedané, má  vyše 1000 strán a jed-

notlivých bodov, o ktorých sa tam hovorí, je niekoľko desať-

tisíc. Myslím si, že pán  poslanec Šagát tu napadol pána po-

slanca Oravca, že tie návrhy dal on, hoci ich mal pripravené

pán poslanec Šagát. Ale, bohužiaľ, pán poslanec Šagát písom-

né návrhy  predložil až po svojom  ústnom vystúpení. Pán po-

slanec  Oravec ich  dodal v  písomnej podobe  niekoľko hodín

pred začatím rozpravy. Preto sú vlastne tieto názory spoloč-

né.

 

     Pán poslanec Kvarda predložil 12 návrhov. Pán poslanec,

ak budeme v spoločnej  správe postupovať  tak, ako odporúčal

gestorský  výbor, tak  vaše body 2, 3c, 5 a 10 budú bezpred-

metné, preto o nich  nedám hlasovať.  Všetky ostatné návrhy,

ktoré ste predložili, sa objavili už na rokovaní výboru, po-

drobne sme sa nimi zaoberali a po odbornom stanovisku minis-

terstva zdravotníctva si ich gestorský výbor neosvojil.

 

     Tretí  vystúpil pán  poslanec Šagát.  Mnohé jeho návrhy

boli totožné s návrhmi pána poslanca Oravca, preto ich stia-

hol, takže z 13 pozmeňujúcich návrhov zostáva 9. Podrobne sa

nimi zaoberal  pán minister, preto nebudem  hovoriť už svoje

stanovisko.

 

     Pán poslanec Mikolášik dal  dva pozmeňujúce návrhy. Vy-

stúpila  som už  s faktickou  poznámkou v  piatok v rozprave

k týmto pozmeňujúcim  návrhom. A pekne by  som vás poprosila

v mene žien, ktoré nemôžu inak riešiť svoju situáciu bezdet-

nosti, iba  spôsobmi, ktoré sú navrhované  v zákone, aby ste

jeho návrhy nepodporili.

 

     Pán poslanec Ferkó z pôvodne spracovaných dvoch návrhov

podal iba jeden. Týka sa zdravotníckych pomôcok pre diabeti-

kov. Záleží  na vás, ako  tento návrh spracujete,  či budete

za, alebo proti.

 

     Posledná vystúpila  pani poslankyňa Sudeková.  Mala dva

pozmeňujúce návrhy. Sú to drobné  zmeny, ale budú šetriť fi-

nančné prostriedky.  Týkajú sa stomatológie.  Keďže pani po-

slankyňa je  pôvodným povolaním stomatologička,  tak si mys-

lím, že  je namieste, aby tieto  návrhy podala a aby  ich aj

odôvodnila.

 

     To bolo  všetko z rozpravy. Keďže  v rozprave odznel aj

návrh pána poslanca Šagáta v zmysle § 82 ods. 1...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, chcete, aby sme už pristúpili k hlaso-

vaniu?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Z rozpravy  vyplynul názor pána  poslanca Šagáta, ktorý

žiadal,  aby  sme v zmysle § 82 ods. 1 novely  zákona  číslo

98/1990 Zb. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej ra-

dy 222/1996 Z. z. tento návrh zákona vrátili predkladateľovi

na dopracovanie.

 

     Prosím, budeme hlasovať bez  rozpravy o návrhu pána po-

slanca Šagáta. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tento návrh gestorský výbor nepodporil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca.

 

     Pani  poslankyňa, môžeme  preto pristúpiť  k hlasovaniu

podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Musíme hlaso-

vať najskôr o návrhoch  zo spoločnej správy a potom o pozme-

ňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno,  pán predseda, a budem  odporúčať  hlasovanie tak,

ako je uvedené v spoločnej  správe na strane 28, kde gestor-

ský  výbor  kvôli  prehľadnosti  navrhol  osobitne  hlasovať

o  časti A, to je o  paragrafovom  znení, a potom  o štyroch

prílohách, ktoré sú súčasťou zákona, ale keďže je tu viacero

pozmeňujúcich návrhov, bude dobré,  keď budeme o týchto jed-

notlivých častiach hlasovať osobitne.

 

     Ako o prvom by sme mohli hlasovať o časti A, o paragra-

fovom znení, kde gestorský výbor odporúčal samostatne hlaso-

vať o bodoch 3 a 11. Napriek tomu, že je súhlasné stanovisko

výboru,  pri svojom  vystúpení som  upozornila, že  prijatím

týchto bodov  by sme sa dostali  do  rozporu s ústavou, a to

článkom 40 a článkom 72.  Prosím, aby  poslanci  akceptovali

názor legislatívy a tieto dva body neprijali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Body 3 a 11 sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme pokračovať  tak, ako odporúčal  gestorský výbor,

ktorý k paragrafovému zneniu  odporúča en bloc schváliť body

1 až 17, okrem bodov 3 a 11, o ktorých  sme sa už vyjadrili.

Teraz môžeme hlasovať o  týchto bodoch. Gestorský výbor dáva

súhlas na prijatie týchto bodov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 1 až 17 okrem bodov 3 a 11.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Body 1 až 17, okrem bodov 3 a 11, sme prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teraz môžeme prejsť k hlasovaniu o prílohe číslo 1, kde

sú body 1 až 57. Gestorský výbor odporúča všetky prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o bodoch, kto-

ré sú v prílohe číslo 1 od  bodu 1 až po 57. Prosím, prezen-

tujeme sa a hlasujeme. Toto hlasovanie navrhol gestorský vý-

bor en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Doplňujúce návrhy v prílohe číslo 1 sme všetky prijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme prejsť  k prílohe číslo 2, kde  gestorský  výbor

odporúčal en bloc schváliť body 1, 3, 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o prílohe číslo 2, o bodoch 1, 3 a 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 128 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj tieto body spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V prílohe číslo 2 gestorský  výbor neodporúčal schváliť

body 2 a 4. Čiže môžeme o nich hlasovať en bloc a nesúhlasiť

s nimi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch číslo 2 a 4 v prílohe číslo 2.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Tieto body sme neprijali.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Môžeme prejsť k prílohe číslo 3, kde je iba  jedna pri-

pomienka, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme  sa a budeme  hlasovať  o návrhu z prílohy

číslo 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V  spoločnej správe  je ako  posledná príloha  číslo 4,

ktorá obsahuje body 1, 2, 3. Gestorský výbor odporúča všetky

tri body en bloc schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o doplňujúcej  pripomienke v prílohe číslo 4.

Sú to tri  body a všetky máme podľa  gestorského výboru pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme aj tieto posledné doplňujúce návrhy zo spo-

ločnej správy.

 

     Môžeme pristúpiť, pani poslankyňa, k pozmeňujúcim a do-

plňujúcim návrhom z rozpravy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, pán predseda, ale  skôr ako prejdeme k hlasovaniu,

pre  záznam si  dovolím upozorniť  na preklepy,  ktoré sú na

strane 23. Je to k prílohe  číslo 1, časť VII, kde pod bodom

4 má byť správne "idiopatická  sterilita", pod bodom 5 "muž-

ský faktor" a pod bodom 6 "imunologické". Pri prepise  došlo

k vynechaniu týchto  písmeniek, ale aby  sa nezmenil odborný

text, tak upozorňujem na nutnosť opravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale to je v spoločnej správe.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Áno, všetko je v spoločnej správe. A ešte upozornil pán

poslanec Horál  na preklep v bode  číslo 1 indikačná skupina

II, príloha  číslo 4, kde  má byť  správna diagnóza 6, a nie

10x.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     A teraz môžeme prejsť k hlasovaniu o príspevkoch, ktoré

odzneli v rozprave.

 

     Prvý  vystúpil pán  poslanec Oravec.  Svoje pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy má rozdelené  do troch častí. Pre lepšiu

orientáciu tých, ktorí budú  spracúvať zákon do definitívnej

podoby,  znovu  navrhujem,  aby sme o jednotlivých  častiach

hlasovali en bloc. Čiže prvá je  časť V - Príplatok k operá-

ciám v ambulancii,  kde sú uvedené návrhy pod  bodmi 1 až 5.

Hlasujeme en bloc. Súhlasíte,  pán poslanec? (Súhlasná odpo-

veď poslanca z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhoch pána poslanca Oravca  číslo 1, 2,

3, 4 a 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tieto pozmeňujúce návrhy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Druhá  skupina  pozmeňujúcich návrhov sa týka písmena E

- Vnútorné lekárstvo.  To sú dva  návrhy. Znovu so  súhlasom

pána poslanca Oravca odporúčam hlasovať en bloc.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o dvoch  návrhoch pána  poslanca Oravca  pod

písmenom E - Vnútorné lekárstvo.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tieto návrhy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Posledná  skupina pozmeňujúcich  návrhov pána  poslanca

Oravca je  uvedená  pod písmenom J - Gynekológia a pôrodníc-

tvo. Obsahuje 4 návrhy. Znovu odporúčam hlasovať en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Oravca

pod písmenom J. Sú to 4 body.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     Môžeme pokračovať, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Druhý  v rozprave  vystúpil pán  poslanec Kvarda, ktorý

mal 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ako som už upo-

zorňovala  v záverečnom  slove, ak  odhlasujeme v  spoločnej

správe body 2, 3c, 5 a 10, jeho  návrhy  sa stávajú bezpred-

metné.  Keďže sme  tieto body  odsúhlasili, nie  je potrebné

o týchto návrhoch pána poslanca hlasovať.

 

     Pán poslanec, prajete si,  aby o návrhoch, ktoré zostá-

vajú, sa hlasovalo jednotlivo, alebo dávate iný návrh?

 

Poslanec J. Kvarda:

 

     Môžeme hlasovať en bloc.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme en bloc o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návr-

hoch pána poslanca Kvardu okrem bodov 2, 3c, 5 a 10.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Neprijali sme tieto návrhy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďalší v rozprave vystúpil  pán poslanec Šagát. O proce-

durálnom návrhu  sme hlasovali. Z  jeho 13 návrhov  sa potom

zistilo, že viaceré sú spoločné s tými, ktoré dal pán posla-

nec Oravec, a už sme o nich hlasovali. Zostáva 9 návrhov.

 

     Pán poslanec, budeme o nich hlasovať osobitne, alebo po

nejakých jednotlivých  skupinách, ktoré sa  týkajú jednotli-

vých medicínskych odborov?

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Môže sa hlasovať en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale potom musíte,  pani spoločná spravodajkyňa, povedať

tie, o ktorých sme už hlasovali.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Pani poslankyňa, o prílohe  číslo 1 a potom o ostatných

po skupinách.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Teda chcete,  aby sme osobitne  hlasovali o zdravotníc-

kych pomôckach a potom spolu môžeme hlasovať o pozmeňujúcich

návrhoch uvedených v písomnej časti, ktorá je súhrnom, o bo-

doch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8. Dobre som vám rozumela?

 

     (Odpoveď poslanca Šagáta z pléna.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Teraz  hlasujeme o pozmeňujúcich  a doplňujúcich

návrhoch pána poslanca Šagáta k prílohe  číslo 1, a to o bo-

doch 1 až 8 en bloc.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďalšie pozmeňujúce  návrhy - prosím  vás, na strane  11

v písomnej časti sa vynechala dvojka. Jedny sú návrhy na do-

plnenie zdravotníckych  pomôcok a druhá časť  sa týka strany

116 - doplniť slovo "alergológ".  Sú odlišné, tak by som od-

porúčala, aby sme  hlasovali o bode 1, kde  sú pomôcky, oso-

bitne a o bode 2 osobitne,  ak budete s mojím návrhom súhla-

siť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz ktorý bude vlastne bod 2?

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Bod 2 je na strane 116. Pri prepise bola vynechaná čís-

lica 2. Pod bodom 1 sú uvedené dve zdravotnícke pomôcky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme jednotlivo o pozmeňujúcom návrhu pána poslan-

ca Šagáta v prílohe číslo 2 pod bodom 1.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Pán poslanec, ešte tam máte  ďalšie návrhy, ale ste ich

neočíslovali  ani v časti, ktorú  ste  odovzdali  na písomné

spracovanie. Pýtam sa vás, či chcete hlasovať o jednotlivých

zostávajúcich  pozmeňujúcich  návrhoch  osobitne,  alebo  en

bloc.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Aby nedošlo k nedorozumeniu, navrhoval som tri zdravot-

nícke pomôcky. Pod prvým bodom bola ušná individuálna k zvu-

kovodnému  naslúchadlu a  potom  dva prístrojčeky, inhalačný

PARI-MASTER a DESITIN. Ak sme tieto odhlasovali, zostáva len

na  strane 116  doplniť  slovo  "alergológ" a  na strane 146

príspevok poisťovne  na batérie a  akumulátory pre dôchodcov

a deti do 200 Sk.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, odhlasovali sme podľa toho, čo som prečí-

tal, prvý odsek pod písmenom 1 a druhý odsek, ktorý sa začí-

na na strane 146.

 

     A o návrhu na strane  116 sme nehlasovali. Teraz, ak by

sme mali  hlasovať,  tak bod 2 začína na  strane 116, skupi-

na K.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     O celom  bode 2 môžeme  hlasovať en bloc?  (Odpoveď po-

slanca Šagáta z pléna.) Ďakujem pekne, môžeme hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 2 návrhu pána poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj druhý návrh, pokiaľ ide o pomôcky.

 

     To bol posledný návrh pána poslanca Šagáta.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Prejdeme ďalej k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Mi-

kolášika. Mal dva pozmeňujúce  návrhy. Budeme hlasovať o ná-

vrhoch osobitne tak, ako ich máte predložené v písomnej čas-

ti na  strane 12 spoločnej  správy. Budeme  hlasovať o prvom

návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom  pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Mikolášika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o druhom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Mikolášika. Môžeme hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem. Budeme pokračovať  hlasovaním o jedinom pozme-

ňujúcom  návrhu pána  poslanca Ferkóa. Týka sa prílohy číslo

7 - Zdravotnícke pomôcky.  Uvedené sú 2 pomôcky,  ale sú pod

jedným návrhom.  Budeme hlasovať o týchto  dvoch častiach en

bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme a doplňujúcom návr-

hu pána poslanca Ferkóa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Prijali sme tento doplňujúci návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Prikročíme k dvom posledným pozmeňujúcim návrhom, ktoré

odovzdala pani  poslankyňa Sudeková. Budeme  o nich hlasovať

en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme  o návrhoch pani poslankyne

Sudekovej. Hlasujeme en bloc o prvom a druhom návrhu.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Môžem  konštatovať, že  sme prijali  aj tieto  posledné

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem  všetkým kolegom  a kolegyniam  za veľmi  dobrú

spoluprácu  pri hlasovaní v druhom  čítaní. Mám  odporúčanie

gestorského  výboru  podľa § 83 ods. 2 a § 84 ods. 2 a § 86,

aby sme prešli do tretieho čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, počuli  ste, pani spo-

ločná  spravodajkyňa predložila  návrh, aby  sme hneď prešli

k hlasovaniu v rámci tretieho čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o návrhu gestorského

výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Pani  poslankyňa, môžeme  pristúpiť k  tretiemu čítaniu

o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 98/1995 Z. z. o Lie-

čebnom poriadku v znení  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 222/1996 Z. z.

 

     Aj v treťom čítaní musím otvoriť rozpravu. Otváram roz-

pravu k tomuto  bodu programu. Pýtam sa, či  sa niekto hlási

do rozpravy. Pán poslanec Ftáčnik sa hlási do rozpravy.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nebudem sa  vyjadrovať k zákonu,  ale chcel by  som vám

vysvetliť zmysel tretieho čítania.

 

     Ak máme zákon, ktorý má dva a pol kilogramov a niekoľko

desiatok alebo  stoviek strán, a je k nemu  schválených nie-

koľko desiatok pozmeňujúcich návrhov,  tak tretie čítanie má

slúžiť na to, aby bol čas medzi schválením pozmeňujúcich ná-

vrhov a  rozhodnutím o zákone  na posúdenie, či  sme náhodou

pri hlasovaní neurobili nejakú chybu, lebo v niektorých prí-

padoch  sme hlasovali  inak, ako  odporúčal gestorský výbor,

teda aby to niekto  kompetentný z ministerstva zdravotníctva

a z legislatívy Národnej rady prezrel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte  navrhnúť  opravy legislatívno-tech-

nického charakteru, prípadne jazykových chýb.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Presne o tom hovorím.  Nemôžem navrhnúť opravy legisla-

tívnych chýb, pretože niet času si to pozrieť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže nenavrhujete?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Nenavrhujem, ale hovorím k  veci, hovorím presne o tom,

o čom  treba hovoriť, o oprave  legislatívnych  chýb. Presne

o tom hovorím.  Ak sa náhodou  zajtra zistí, že  sme urobili

hlasovaním nejakú drobnú chybu, už nebude  možné to opraviť,

a na to slúži tretie čítanie.  Neviem, kam ste sa ponáhľali,

ale prosím,  pamätajte na to pri  iných zákonoch, ktoré budú

rovnako náročné a ťažké, ako  je tento. Pri jednoduchých zá-

konoch má zmysel ísť hneď k tretiemu čítaniu, pretože sa nič

nedeje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedzte mi návrhy.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, prosím vás, neskáčte mi do reči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hovorte k tomu, k čomu máte hovoriť.

 

     (Ruch v sále.)

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Hovorím presne o oprave legislatívnych chýb a vysvetľu-

jem, na čo je tretie čítanie. Neviem, kde to mám inokedy po-

vedať, ak nie v treťom čítaní. Ak ma nechcete počúvať, nemu-

síte, skončím. Prosím, aby ste  pamätali na to, čo je tretie

čítanie. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Napriek tomu  vám musím povedať,  pán poslanec, že  ste

mali  navrhnúť opravy  legislatívno-technických a jazykových

úprav. To ste nenavrhli, takže ste nehovorili tak, ako hovo-

rí rokovací poriadok o treťom čítaní.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ctený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     chcem poprosiť  pána poslanca Ftáčnika,  aby sa prestal

hrať  na  osvetového  dôstojníka  parlamentu.  Ak má  záujem

o osvetovodôstojnícku prácu, prišiel  práve minister obrany,

nech sa u neho prihlási.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Komlósy - faktická poznámka.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel  by som  sa len  pripojiť k  tomu, čo povedal pán

poslanec Ftáčnik, a ešte upozorniť ctené  kolegyne a ctených

kolegov, ak budeme takto pokračovať, že hneď po druhom číta-

ní pristúpime k tretiemu čítaniu, nie  je ani čas na to, aby

niekto okrem toho, aby si prezrel schválené zmeny, pozbieral

30 podpisov za 30 sekúnd  alebo jednu minútu  a aby vystúpil

s pozmeňujúcim  návrhom s  podporou 30 poslancov. Ani na  to

nemá čas ten,  kto by si aj všimol  nejakú chybičku v prija-

tých pozmeňujúcich návrhoch.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už nie  je faktická poznámka. Končím  rozpravu k tomuto

bodu.

 

     Pani poslankyňa,  v rámci tejto  rozpravy neboli žiadne

návrhy. (Hlasy z pléna.) Pokoj, páni poslanci. Vidíte, čo to

vyvolá, keď sa nedodržuje rokovací poriadok.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa, ešte raz, keďže neboli po-

dané žiadne návrhy, ani pozmeňujúce,  podľa § 86 o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o zákone ako celku.

 

     Prosím, aby  ste sa prezentovali a  hlasovali, pani po-

slankyne,  páni  poslanci.  Hlasujeme  o  zákone  ako  celku

v zmysle  schválených pozmeňujúcich  a doplňujúcich návrhov.

(Hlasy v sále.)

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Mali ste čas štyri dni na všetky pozmeňujúce návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom  poriadku v znení  zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, išli sme v zmysle roko-

vacieho poriadku, preto nemá význam,  aby sme sa takto vadi-

li.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi, napriek tomuto nedôstojnému záveru, poďako-

vať všetkým, ktorí na tomto  zákone pracovali, či už to boli

pracovníci ministerstva zdravotníctva,  členovia nášho výbo-

ru, alebo všetci poslanci, ktorí prispeli svojimi pozmeňujú-

cimi a doplňujúcimi návrhmi,  ako aj zástupcom všetkých pro-

fesijných  združení,  ktorí  pracujú v rámci  zdravotníctva.

Myslím si, že sme mali dosť času  na to, aby sme sa so všet-

kými  návrhmi oboznámili,  mali sme  na to  štyri dni a boli

spracované v písomnej podobe.

 

     Ďakujem vám ešte raz.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som za kluby HZDS, ZRS a SNS navrhol do

programu 30. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky za-

radiť tieto body:

 

     1. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vlád-

nom  návrhu  zákona,  ktorým  sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť  a o prie-

mernom  zárobku v znení  neskorších  predpisov.  Je  to tlač

695. Ak  toto bude schválené, zároveň  navrhujem, aby vládny

návrh bol prerokovaný v prvom čítaní.

 

     2. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vlád-

nom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej

dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších pred-

pisov. Je to  tlač 697. Ak by toto  bolo prijaté, zároveň ho

navrhujem do prvého čítania.

 

     Ďalej mi  dovoľte, aby som predložil  návrh v upravenom

programe 30. schôdze  bod číslo 36,  alebo pôvodne schválený

bod číslo 32,  v zmysle § 24 ods. 5  vypustiť z programu 30.

schôdze Národnej rady.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, tu sa  dáva hlasovať bez rozpravy. Preto

prosím, aby  sme sa prezentovali a  hlasovali o týchto návr-

hoch,  ktoré predniesli  tri kluby.  Prosím, prezentujme  sa

a hlasujme.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Oddelene. Dobre. Hlasujeme najskôr  o návrhu na skráte-

nie  konania o zákonoch, ktoré  poslanec  Cabaj  prečítal, a

druhé hlasovanie  je o vypustení bodu  číslo 36 z rokovania.

Teraz hlasujeme o skrátenom konaní návrhov zákonov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Návrh troch klubov sme prijali.

 

     A tri  kluby ďalej navrhujú, aby  sme vypustili pôvodne

schválený bod číslo 32 z rokovania  tejto schôdze. Je to ná-

vrh kandidáta  na udelenie licencie  na televízne vysielanie

na 2. televíznom okruhu, tlač 681.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať dvadsiatym siedmym bodom a je to dru-

hé čítanie

 

     o vládnom návrhu zákona o vojenských obvodoch.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 631 a spoločnú  správu výborov schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 631a.

 

     Vládny návrh zákona z poverenia  vlády odôvodní pán mi-

nister Sitek. Nech sa páči, pán minister.

 

     K čomu  je faktická poznámka? Už  sme začali ďalší bod.

Faktická  poznámka je  len pri  rozprave, pán  poslanec. Pán

poslanec Šimko chce dať procedurálny návrh.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Nechcem  dať procedurálny  návrh, mám  len procedurálnu

poznámku, pán predseda. Zmysel  troch čítaní v legislatívnom

procese je ten, aby boli  kvalitnejšie zákony. Z toho dôvodu

vznikol aj  spor, o ktorom tu  hovoril pán poslanec Ftáčnik.

Jednoducho to, že ste nedali možnosť, aby sme si preštudova-

li, ktoré pripomienky prešli a ktoré neprešli, spôsobilo, že

sme vlastne znemožnili, aby tretie čítanie plnilo svoj účel,

na ktorý  vôbec v zákone o rokovacom  poriadku  je zakotvené

tretie čítanie.  Teraz sme rozhodovali o skrátenom  legisla-

tívnom konaní, kde sa  hovorí, že za mimoriadnych okolností,

keď môže dôjsť k ohrozeniu  základných  ľudských práv a slo-

bôd alebo  bezpečnosti, alebo ak hrozia  štátu značné hospo-

dárske škody, vtedy je  možné rozhodnúť o skrátenom legisla-

tívnom konaní. Teraz sme  rozhodli o skrátenom legislatívnom

konaní preto, aby vláda mohla zvýšiť ceny benzínu. (Ozval sa

zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na rokovanie  Národnej rady Slovenskej  republiky pred-

kladám  vládny návrh  zákona o vojenských  obvodoch.  Účelom

predkladaného vládneho návrhu zákona je upraviť zriaďovanie,

zmeny a zrušovanie  vojenských  obvodov,  ich správu, právne

pomery k nehnuteľnostiam a pobyt na  území  vojenských obvo-

dov.

 

     Vojenský  obvod  je  v súlade  so zákonom  o územnom  a

správnom  usporiadaní Slovenskej  republiky charakterizovaný

ako územný a správny  celok. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie

vojenského  obvodu sú  upravené analogicky  ako zriaďovanie,

územné zmeny a zrušovanie  obce. Úlohy súvisiace so zabezpe-

čením obrany  štátu, samosprávne  úlohy obce a úlohy štátnej

správy  bude na  území vojenského  obvodu plniť Ministerstvo

obrany Slovenskej republiky.

 

     Zákonom sa ďalej navrhuje ustanoviť, že nehnuteľnosti a

práva k nim a právo k vodám  na území  vojenského obvodu mô-

žu byť  iba vo vlastníctve štátu, a ak  nie sú, ministerstvo

obrany je povinné ich majetkovoprávne vysporiadať. Nehnuteľ-

nosti, práva k nim a právo k vodám  nachádzajúcim sa na úze-

mí vojenských obvodov, zriadených podľa doterajších právnych

predpisov, a ktoré ešte nie  sú vo vlastníctve štátu, je Mi-

nisterstvo  obrany Slovenskej  republiky povinné vysporiadať

do 31. decembra 2012.

 

     Úlohy  na úseku  katastra nehnuteľností  bude vykonávať

ministerstvo obrany. Pôjde napríklad o rozhodovanie v katas-

trálnom konaní, zapisovanie  práv k nehnuteľnostiam, vydáva-

nie  verejných listín,  ktoré potvrdzujú  práva a povinnosti

k nehnuteľnostiam a podobne.

 

     Vzhľadom na charakter využitia územia vojenského obvodu

je potrebné ustanoviť, že vstup  a pobyt na území vojenského

obvodu je možný len na základe povolenia vojenského obvodné-

ho úradu.

 

     Realizáciou  navrhovanej právnej  úpravy vzniknú požia-

davky na štátny rozpočet v sume  cca 1,5 mld. Sk vzhľadom na

navrhované  ustanovenie § 5, že  nehnuteľnosti a práva k nim

a právo k vodám  na území vojenského obvodu môže  byť len vo

vlastníctve štátu.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem za pozornosť a  prosím vás o prerokovanie pred-

loženého vládneho návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Danko.

Prosím, aby nás  podľa § 80 ods. 2 o rokovacom  poriadku in-

formoval o  priebehu  prerokovania návrhu  vo výboroch a aby

zdôvodnil stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vám  prečítal spoločnú správu výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládne-

ho návrhu  zákona o vojenských obvodoch,  tlač 631, vo výbo-

roch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu a

bezpečnosť ako gestorský výbor  podáva Národnej rade Sloven-

skej republiky v  súlade s § 79 ods.  1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z.  z. o rokovacom  po-

riadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     I. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

609 zo dňa 14. mája 1997 pridelila vládny návrh zákona o vo-

jenských obvodoch na prerokovanie týmto výborom Národnej ra-

dy Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej ra-

dy Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

 

     II. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania

o vládnom  návrhu zákona  nedostal žiadne  stanovisko od po-

slancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady  Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokova-

com poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa uznesením

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodár-

stvo uvádza stanovisko poslancov,  ktorí nevyslovili s uzne-

sením súhlas. Toto stanovisko je v prílohe spoločnej správy.

 

     III. K predmetnému návrhu  zákona zaujali výbory Národ-

nej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

 

     1. Odporúčanie pre  Národnú  radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov dali

tieto výbory:  Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky,  Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

obranu a bezpečnosť.

 

     2. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo neprijal platné  uznesenie k predmetnému návrhu

zákona.

 

     3. Odporúčanie  pre  Národnú radu  Slovenskej republiky

návrh schváliť s pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi návrhmi dali:

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     IV. Z uznesení výborov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  uvedených pod  bodom 3 tejto  správy  zhodne vyplývajú

tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

     1. K názvu zákona - text znie "Zákon" - príslušný dátum

- "1997 o vojenských obvodoch a zákon, ktorým  sa mení zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  222/1996 Z. z.

o organizácii miestnej  štátnej  správy a o zmene a doplnení

niektorých  zákonov v znení neskorších  predpisov".  V zmys-

le článku 11 legislatívnych  pravidiel tvorby  zákonov číslo

19/1997 Z. z. znenie názvu  zákona je potrebné upraviť, pre-

tože návrh zákona obsahuje ako nový zákon o vojenských obvo-

doch,  tak aj  zmenu zákona o organizácii  miestnej  štátnej

správy. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

 

     2. K úvodnému ustanoveniu pod názvom Úvodné ustanovenie

umiestniť označenie  článok I. Ide  o legislatívno-technickú

úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

 

     3. V § 3 ods. 1 záver  prvej vety upraviť takto: "a sú-

časne  ním určiť  hranice  a  názov vojenského  obvodu". Ide

o štylistickú úpravu. Gestorský výbor návrh odporúča prijať.

 

     4. V § 4 ods. 2 - v druhom  riadku za slovom "rozhodne"

vložiť  čiarku. Ide  o štylistickú  úpravu. Gestorský  výbor

návrh odporúča prijať.

 

     V § 6 v prvom  riadku  za slovom  "dňom" vložiť čiarku.

Ide o štylistickú  úpravu. Gestorský  výbor  návrh  odporúča

prijať.

 

     V § 8 ods. 4 v poslednom  riadku za slovom "obvodu" vy-

pustiť čiarku. Ide o štylistickú úpravu. Gestorský výbor ná-

vrh odporúča prijať.

 

     V § 11 nový text znie:

 

     "(1) Vojenské obvody zriadené podľa doterajších predpi-

sov sa považujú za vojenské  obvody zriadené podľa tohto zá-

kona.

 

     (2) Ak  nehnuteľnosti,  práva  k  nim  a  práva k vodám

nachádzajúce sa na území vojenských obvodov zriadených podľa

doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona

nie sú vo vlastníctve  štátu, ministerstvo ich majetkovo vy-

sporiada do 31. decembra 2012."

 

     Stanovisko troch poslancov, ktoré nebolo prijaté vo vý-

bore  pre  pôdohospodárstvo, je uvedené v spoločnej  správe,

takže ho čítať nebudem.

 

     Z hľadiska dôležitosti nášho  rokovania je potrebné vás

informovať o uznesení, ktoré prijal  garančný výbor a v kto-

rom ma ako spoločného  spravodajcu poveruje predložiť Národ-

nej rade  Slovenskej  republiky návrh  postupovať podľa § 83

ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku a prikročiť k tretiemu čítaniu a k hlasova-

niu o zákone ako celku v ten istý deň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu  programu s konštatovaním,  že som dostal  písomné

prihlášky za kluby.  Za klub KDH v rozprave  vystúpi pán po-

slanec Javorský,  za klub Maďarskej koalície  pán Boros a za

Spoločnú voľbu pán poslanec Kanis.

 

     Pán poslanec Čarnogurský, potom, keď sa toto ukončí.

 

     Prosím pána poslanca Javorského.

 

 

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

     vážený pán predseda,

 

     už pri prvom čítaní som zaujal zásadné stanovisko k to-

muto návrhu zákona, a to v  tom zmysle, že osobne ja, ale aj

poslanecký  klub KDH  podporuje potrebu  tohto zákona hlavne

z toho dôvodu, aby prestala účinnosť zákona číslo 169/1949.

 

     Nový zákon však podľa očakávania nespĺňa hľadiská, kto-

ré by  mali zabezpečiť, že sa  pri zriaďovaní vojenských vý-

cvikových  priestorov nevrátime  k päťdesiatym  rokom. Iste,

z dostupných a publikovaných  materiálov, ale  aj z toho, čo

sa tu už v minulosti  povedalo, viete, že vojenský výcvikový

priestor, menovite Vojenský výcvikový priestor Javorina, bol

a je bolestnou stránkou  našich najnovších dejín. Vyvlastne-

nie majetku a nehnuteľností sa  pri jeho vytvorení dotklo 16

obcí.  Štyri  obce  boli  totálne zlikvidované, obyvateľstvo

vysťahované do rôznych kútov Česko-slovenskej republiky. Is-

te viete,  že problém a spory o vybudovanie  tohto priestoru

sa tiahli až  do roku 1954. Vtedy sa  to definitívne riešilo

tak, že  tí občania, ktorým štát  nesplnil naplnenie podmie-

nok, ktoré boli v zmluve o vysťahovaní, jednoducho buldozér-

mi zbúrali domy, v ktorých  dočasne bývali, keď sa prinavrá-

tili z rôznych častí republiky,  keď nemali kde bývať a pra-

covať.

 

     Mysleli sme si, že toto obdobie je dávno za nami. Pred-

pokladali sme, že  budovanie vojenských výcvikových priesto-

rov bude vždy v súlade v prvom rade s potrebami zabezpečenia

obranyschopnosti  Slovenskej  republiky a že  bude  v súlade

s tým, aby sa vzťah  obyvateľov v týchto vojenských výcviko-

vých priestoroch konečne napravil a zlepšil.

 

     Tento predkladaný zákon sa  vlastne dotýka týchto troch

okruhov problémov.  V prvom rade ide o zabezpečenie  potrieb

armády.  V druhom  rade ide o majetkovoprávne  vzťahy  a ich

vysporiadanie  a v treťom  rade  ide o  vybudovanie  dobrých

vzťahov cvičiacej  armády v týchto  priestoroch a obyvateľov

susedných obcí a miest.

 

     Od roku 1995, keď  sa vrátil predtým znárodnený majetok

obciam, nepoznáme ani jeden prípad,  ktorý by hovoril o tom,

že  pomery  sa nezlepšujú. Naopak,  máme  dôkazy  o  tom, že

vlastníci  majetkov v  tomto vojenskom  výcvikovom priestore

- čiže obce,  správca štátnych majetkov Vojenské  lesy a ma-

jetky a armáda - si dokážu  svoje vzťahy upraviť tak, že nie

sú na prekážku žiadnej činnosti. Máme dokonca svetlý prípad,

keď obec  Ľubica v záujme zalesňovania  plôch, ktoré predtým

vojenské lesy nechali ako  holiny, požiadala veliteľstvo ar-

mády, aby  jej práve na  tieto práce povolilo  využívať viac

času, než dovoľoval rozpis  strelieb. Generál Tuchyňa im dal

na to súhlas a dokonca sám  to rozšíril o dni, keď budú môcť

pracovníci v obecných lesoch pracovať. Mohol by som poukázať

ešte aj na ďalšie prípady naozaj príkladnej zhody obyvateľov

obcí s príslušníkmi a veliteľmi armády.

 

     Dnes však  ide o niečo iné.  Ide o to, aby  sme prijali

predložený  zákon,  ktorým  sa  vlastne  znova  tieto pomery

a vzťahy  narušia. Znova  sa majetok  obcí zoštátni podobným

spôsobom ako v roku 1949. Návrh tu predpokladá výlučné pôso-

benie štátu a organizácií, ktoré budú ním vytvorené.

 

     Dovoľte  mi, aby  som trošičku  zrekapituloval históriu

tohto výcvikového priestoru, pretože, žiaľ, pokiaľ ide o ma-

jetkovoprávne  problémy, v  tomto návrhu  zákona sa dotýkajú

hlavne  Vojenského výcvikového  priestoru Javorina.  Ide len

o to, aby  ste si, vážení poslanci,  sprítomnili a zreálnili

podmienky a pomery, ktoré tam sú.

 

     Celková výmera Vojenského výcvikového priestoru Javori-

na  predstavuje 31 748 ha.  Majetok obcí  v tomto  priestore

predstavuje výmeru 5 880 ha pôdy,  čo je len 18,5 % z celko-

vej výmery. Z celkovej výmery  31 748 ha podľa armádnych ex-

pertov je 7 508 ha určených na strelnice, 14 000 ha ako och-

ranné pásmo týchto strelníc a 10 132 ha je  vo Vojenskom vý-

cvikovom  priestore Javorina  nadbytočných, teda  pre armádu

nepotrebných. Čiže je tu  na jednej strane armádou vykazova-

ných nepotrebných 10 132 ha na účely cvičenia a strelieb, na

druhej strane snaha o zoštátnenie 5 880 ha pôdy obciam.

 

     Pri obhajobe tohto návrhu  zákona boli aj otázky hospo-

dárskeho  využívania tohto  priestoru a  priameho dosahu  na

štátny rozpočet. Aj predkladatelia priznali, že hospodárenie

vojenských  lesov v tomto priestore  je od ich  počiatočného

pôsobenia do  dnešných dní stratové.  Za posledné desaťročie

je strata  v priemere 20 miliónov Sk, ktoré  sa vkladajú  do

činnosti tohto zariadenia.

 

     Iste, je  namieste otázka, ako hospodária  obce a mesto

Levoča za krátke obdobie od roku 1995, odkedy sú znovuvlast-

níkmi týchto  pozemkov. Máte v rukách alebo ste dostali roz-

množený  materiál, kde  starostovia týchto  obcí a  potom aj

mesto  Levoča vám  spriehľadňujú hospodárenie  na majetkoch,

ktoré sa im vrátili. Tieto údaje treba bezpochyby prijať ako

hodnoverné.    kontrolovateľné,    overiteľné. Pozitívne

hospodárenie obcí  prináša zisky, ktoré  im pomáhajú budovať

infraštruktúru v  obciach, ktoré im  pomáhajú znižovať neza-

mestnanosť, ktorá je v týchto lokalitách v priemere viac ako

20-percentná.

 

     No a navyše, obce z tohto zisku odvádzajú dane, ale vo-

jenské lesy podľa zákona číslo 169 z roku 1949 nie sú povin-

né odvádzať dane  zo zisku a dane z nehnuteľností. A toto má

priamy dosah na štátny rozpočet.

 

 

     Ako som už spomínal, podľa navrhovaného zákona vyvlast-

nenie nie je nič iné,  než zopakovanie zoštátnenia za náhra-

du, ako to bolo podľa zákona číslo 169 z roku 1949. Vyvlast-

nenie za obdobie  od roku 1998 do roku 2012, ako predpokladá

návrh  zákona, bude  reprezentovať 1,5 mld. korún. Už  mnohí

odborníci z armády predpokladajú, že štátny rozpočet Sloven-

skej republiky musí počítať s výdavkami v prípade, ak chceme

vstúpiť do  NATO v priebehu 10-15 rokov, so  zvýšením  tejto

kapitoly v rozpočte v rozmedzí 2 až 5 mld. Sk. Podľa  mňa je

luxusom  hazardovať s peniazmi v štátnom rozpočte, vykupovať

majetok od obcí, ktoré sú  na tomto majetku, v prospech štá-

tu, v prospech príjmov do štátneho rozpočtu.

 

     Pozmeňujúce  návrhy, ktoré  predkladám k tomuto  návrhu

zákona, vlastne  riešia zásadný  problém, a to, či  je možné

a prípustné,  aby  vo  vojenskom  výcvikovom priestore mohla

vlastniť  svoje nehnuteľnosti  aj obec.  Mám ten  názor - aj

podľa skúseností, ktoré som tu  uviedol -, že takáto možnosť

je. Naopak,  je v prospech  veci. Preto aj  predkladám tieto

úpravy  navrhovaného  zákona.  Chcel  by  som  upozorniť, že

v týchto pozmeňujúcich návrhoch je ešte niečo navyše, čo na-

vrhovatelia zákona nepredpokladali. Obce ponúkajú aj napriek

mojim dobrým skúsenostiam a doterajším dohodám s armádou ur-

čité formy vecného bremena, ktoré zabezpečujú Armáde Sloven-

skej  republiky  vykonávať  činnosť v plnom  rozsahu a podľa

potrieb, ktoré má.

 

     Ak dovolíte, prečítal by som tieto pozmeňujúce návrhy:

 

     Navrhujem v § 4 ods. 2 v prvej  vete  vypustiť  text za

čiarkou. Nové  znenie je: "Nehnuteľnosti  zo zrušeného alebo

zmeneného  vojenského  obvodu  pripadnú  tej  obci, v ktorej

vlastníctve sa nachádzali do 31. 12. 1949."

 

 

     Táto  navrhovaná zmena  by mala  zabezpečiť, aby  sa po

zrušení časti alebo  celého vojenského priestoru vlastníctvo

obcí dostalo pôvodným vlastníkom.

 

     Druhá pripomienka - v § 5 ods. 1 za  slovom "štátu" do-

plniť "a obcí". V § 5 vypustiť odsek 2.

 

     Tretia pripomienka - v § 6 pôvodné  znenie  označiť ako

odsek 1 a doplniť ďalšie odseky tohto znenia:

 

     "(2) Pozemky vo vojenských obvodoch, ktoré sú vo vlast-

níctve obcí, spravujú obce alebo organizácie nimi zriadené.

 

     (3) Obce sú povinné  zachovávať účelové určenie majetku

pre plnenie úloh obrany štátu.

 

     (4) Armáda Slovenskej republiky je povinná strpieť hos-

podárenie obcí  na pozemkoch vo vojenských  obvodoch za pod-

mienok zaručujúcich ochranu zdravia a života.

 

     (5) Ministerstvo  obrany  Slovenskej  republiky  a obce

uzavrú  zmluvu  o vymedzení  vzájomnej  činnosti  vo  vzťahu

výcviku Armády Slovenskej  republiky a hospodárskej činnosti

obcí na území vojenského obvodu.

 

     (6)  Zriaďuje  sa  časovo  neobmedzené  vecné bremeno v

prospech  Slovenskej  republiky,  ktoré zodpovedá právu uží-

vať pozemky  obcí vo vojenskom  obvode k vojskovej  činnosti

bezodplatne.

 

     (7) Vecné bremeno  zanikne, ak nastanú také trvalé zme-

ny,  že pozemky  obcí vo  vojenskom obvode  nebudú už slúžiť

úlohám obrany štátu Slovenskej republiky."

 

     Zdôvodnenie je prílohou tohto návrhu.

 

     Páni poslanci, mám k vám  prosbu, aby ste zvážili tieto

pozmeňujúce  návrhy,  ktoré  v podstate  nijako  neobmedzujú

pôvodný vládny  návrh a v ňom  zakotvenú činnosť armády, ale

rešpektujú oprávnené požiadavky obcí.

 

     Bol by som rád, keby sme pri tomto rozhodovaní brali do

úvahy aj nasledovné. Vojenskí stratégovia hovoria, že armáda

je  schopná obrániť  svoje územie,  územie republiky  len na

40 %, 60 % závisí od vzťahu obyvateľov k armáde. To potvrdil

pred  dvoma dňami  aj generálmajor  inžinier Ján  Čmilanský,

ktorý povedal, keď dovolíte, odcitujem vám to: "Ide mi o to,

aby ľudia chápali, že my sme jedni z nich, aby pochopili, že

obrana Slovenskej republiky nie  je len vecou Armády Sloven-

skej republiky, i keď armáda je v tomto na prvom mieste."

 

     Všetkým nám  ide o to, aby  obrana Slovenskej republiky

bola zabezpečená, ale myslím si, že všetkým nám ide aj o to,

aby táto obrana bola  vecou celého národa, všetkých obyvate-

ľov, lebo toto pokladám za záruku bezpečnosti Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som povedať  len naozaj krátku poznámku. Ďaku-

jem pánu  poslancovi Javorskému, že  mi povedal, že  vznikla

nová vojenská teória vo svete, lebo taký údaj nepoznám, hoci

som študoval  zo stratégie a  operačného umenia veľmi  veľa.

Živil som sa tým. Ale práve ste mi povedali, že sa začalo vo

svete čosi nové, rýchlo sa doučím. Ďakujem.

 

     Chcem povedať,  že vaše tvrdenie  o idylických vzťahoch

je po prvé celkom nepravdivé,  ako kresťan by ste také niečo

nemali  tvrdiť v Národnej rade. A po druhé,  to platí teraz,

keď nemáme  peniaze na intenzívny výcvik,  ale v okamihu, až

sa k takej  situácii  dostaneme, tak bude 21 streleckých dní

v roku, pardon, za  mesiac. Ono sa to trošku  zhoduje s pra-

covnými dňami. Keď totiž útvar  tam mal plný výcvik, bol som

jeho nadriadeným. Viem, o čom  hovorím, keď tvrdím, že sa to

inak nedá.

 

     A po tretie,  pán poslanec, myslím si, že  ste ešte za-

budli na jeden váš návrh.  Predsa ste podpísali návrh, ktorý

nám bol dnes rozdaný, kde navrhujete spolu s pánom poslancom

Mikloškom a Langošom,  citujem - v § 5 zaradiť  nový odsek 3

tohto  znenia: "Nehnuteľnosti a práva  k nim a právo k vodám

majetkovoprávne vysporiadané podľa  tohto zákona prechádzajú

trvale do  vlastníctva štátu a sú  nescudziteľné." Čo z toho

platí, neviem, ale je tu  váš podpis, pán kolega. Myslím si,

že reči o tom, že chceme  vrátiť časy, keď sa ľuďom neopráv-

nene bral majetok, to navrhujete tu urobiť práve vy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Javorský, nemôžem vám udeliť slovo na fak-

tickú poznámku.

 

     Prosím pána poslanca Borosa.

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi jednak v mene troch  poslancov Výboru Národ-

nej rady Slovenskej  republiky pre pôdohospodárstvo, ktorých

stanovisko všetci máte v spoločnej  správe, jednak v mene 15

podpísaných  poslancov  Národnej  rady  podať k predloženému

vládnemu návrhu zákona o vojenských  obvodoch balíček pozme-

ňujúcich návrhov.

 

     Predpokladám, že asi nikto v tejto  snemovni nespochyb-

ňuje to, že na zabezpečenie  ochrany územia republiky je po-

trebné vyčleniť  zodpovedajúce  priestory nielen na ubytova-

nie vojsk, ale aj na vykonávanie ich výcviku a skúšok súčas-

nej vojenskej techniky. Je  to štandardný a zaužívaný systém

aj v iných  štátoch. Okrem  toho  doterajšia  platná zákonná

úprava tejto problematiky je  zastaraná, veď 47 rokov nebola

ani novelizovaná.

 

     Voči časovému  rozmeru nemám námietky.  Oveľa vážnejšie

a zásadné výhrady mám však  voči vecnému obsahu návrhu záko-

na, pretože napriek ubezpečovaniu predkladateľa je v ňom ob-

siahnutý jednoznačný  zámer zasiahnuť do  vykonávania vlast-

níckych  práv  obcí,  občianskych  združení, resp. fyzických

osôb. V súvislosti s tým sú asi  namieste aj prejavené obavy

z možného neskoršieho nejasného, resp. možno už úplne jasné-

ho nekalého privatizačného zámeru.  Treba sa pozrieť na list

starostov dotknutých  obcí, ktorý sme všetci  dostali. S ta-

kýmto zámerom nie je  možné principiálne súhlasiť. Je nepri-

jateľná  aj argumentácia,  že doteraz  platné zoštátnenie sa

nahrádza inštitútom vyvlastnenia za primeranú náhradu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  možno sa podaktorí budete

diviť, prečo podáva základné  pozmeňujúce návrhy v mene sku-

piny poslancov a predovšetkým v mene občanov dotknutých obcí

práve  zástupca Maďarskej  koalície. Z  jednoduchého dôvodu.

Viem si  veľmi dobre predstaviť ich  rozhorčenosť a nesúhlas

občanov miestnych  zastupiteľstiev a starostov regiónu aj na

severe  Slovenska. Pokladám  za úplnú  samozrejmosť, aby som

svoju solidaritu a podporu  ich oprávnených požiadaviek pre-

javil aj na pôde zákonodarného zboru Slovenskej republiky.

 

     Po  tomto úvode  mi dovoľte  predniesť 12 pozmeňujúcich

návrhov.

 

     1. V § 3 ods. 1 v prvej  vete  dať bodku za slovom "na-

riadením". Koniec vety a poslednú vetu vypustiť.

 

     2. V § 3 odsek 2 vypustiť a bolo by nové znenie: "Kraj-

ský úrad  v súčinnosti s ministerstvom  a obcami, do ktorých

nehnuteľnosti historicky patrili,  vytýči hranice vojenského

obvodu, trvale ich vyznačí lomovými bodmi a spracuje v prís-

lušnej časti katastrálneho operátu."

 

     3. Z § 4 ods. 2 v prvej vete vypustiť text za čiarkou a

nové znenie je: "Nehnuteľnosti  zo zrušeného alebo zmeneného

vojenského obvodu  pripadnú tej obci,  vo vlastníctve ktorej

sa nachádzali do 31. 12. 1949."

 

     4. V § 5 ods. 1 vypustiť  text "a právo k vodám"  a  za

slovom "štátu" doplniť "a obcí".

 

     5. V § 5 odsek 2 vypustiť.  V § 5 odsek 3 sa má označiť

ako odsek 2.

 

 

 

     6. V § 5 ods. 3 na konci vety  namiesto bodky dať čiar-

ku a pokračovať textom "lesný fond a poľnohospodársky  pôdny

fond na území vojenského obvodu patriaci obci spravuje a ob-

hospodaruje obec".

 

     7. § 6 vypustiť.

 

     8. V § 7 v druhom riadku vypustiť spojku "a" a nahradiť

ju čiarkou.  V treťom riadku za  slovo "ministerstva" vložiť

čiarku a slová "a obcí".

 

     9. V § 8 ods. 1 písmená b), c) vypustiť.

 

     10. V § 11 za slovom "nehnuteľnosti" vypustiť  čiarku a

nahradiť ju spojkou "a", ďalej vypustiť slová "a právo k vo-

dám", za  slovom "predpisov" vypustiť spojku  "a" a nahradiť

ju čiarkou.  Koniec vety "ministerstvo  majetkovoprávne vy-

sporiada  do 31. 12. 2012"  vypustiť a  nahradiť  ju slovami

"zostávajú vo vlastníctve obcí".

 

     11. § 13 celý vypustiť. To je variant 1.

 

     12. Variant 2: V § 13 ods. 1 vypustiť  text  za  slovom

"predpisov  sa považujú  za vojenské  obvody zriadené  podľa

tohto zákona" a nahradiť slovami "zostávajú zachované".

 

     Vážená Národná rada,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     na záver by som rád upriamil vašu pozornosť, aj poslan-

cov vládnej koalície, na jeden  aspekt, ktorý je určite súci

na hlboké zamyslenie sa, že  medzi starostami, s ktorými sme

vo výbore rokovali, vládne jednotný občiansky postoj - chrá-

niť  ústavou garantované  vlastnícke práva  svojich občanov.

Títo starostovia  vystupujú celkom jednotne a v zhode, i keď

sú z rôznych politických zoskupení - dvaja sú za HZDS, dvaja

sú za SDĽ a po jednom z KDH a Hnutia poľnohospodárov -, mys-

lím si, že by ste mali aj tento aspekt brať vážne pri hlaso-

vaní.

 

     Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, ďalší  je do rozpravy

prihlásený pán poslanec Kanis, ale keďže je 12.00 hodín, bu-

deme pokračovať v rozprave po  prestávke. To je posledný pí-

somne prihlásený. Po vystúpení pána poslanca Kanisa sa bude-

me prihlasovať do rozpravy z auditória.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej pokračovať

týmto bodom  programu. Po ňom  budeme prerokúvať tlač  číslo

686, to je prvé čítanie, kde sa mení a dopĺňa Ústava Sloven-

skej republiky.  Je to návrh skupiny  poslancov. Potom pôjde

návrh pána  poslanca Fica, tlač 683,  prvé čítanie, a potom,

ako sme to schválili, zákony, ktoré navrhli poslanecké kluby.

 

     Stretneme sa o 14.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať v rozprave o vládnom  návrhu  zákona

o vojenských obvodoch, o tlači číslo 631.

 

     Do rozpravy  je ešte prihlásený jeden  pán poslanec ako

poverený člen  poslaneckého klubu, pán  poslanec Kanis. Kon-

štatujem, že je tu zaznamenaný  už len on. Uzatváram možnosť

prihlásenia sa do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Ka-

nisovi.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

 

     k hlavným problémom vládneho návrhu zákona o vojenských

obvodoch patrí  problém majetku obcí,  ktorý sa už  viackrát

riešil  novelizáciou zákona  Slovenskej Národnej  rady číslo

138/1991 Zb. V slovenskom  parlamente  boli postupne prijaté

viaceré novely. Novelou číslo 306/1992 Zb. prešiel do majet-

ku obcí tzv. historický pozemkový majetok, ktorý obce vlast-

nili k 31. 12. 1949 a bol k účinnosti tohto zákona v majetku

Slovenskej republiky.  Novelou  číslo 43/1993 Z. z. sa okrem

iných upravilo  vlastníctvo objektov slúžiacich  pre potreby

civilnej obrany. Novelou číslo 278/1993 Z. z. prešli  do ma-

jetku obcí  nehnuteľnosti, ku ktorým  zaniklo právo trvalého

užívania telovýchovných jednôt.

 

     Zákon  číslo 306/1992 Zb. sa  nevzťahoval  na nehnuteľ-

nosti, ktoré  boli na území  Slovenskej republiky, ale  boli

majetkom federácie. Tieto nehnuteľnosti, ktoré  pôvodne pat-

rili obciam a boli v päťdesiatych rokoch odňaté bez náhrady,

sa stali majetkom Slovenskej republiky až dňom účinnosti ús-

tavných zákonov  po zániku Českej a Slovenskej  Federatívnej

Republiky a o delení  majetku Českej a Slovenskej Federatív-

nej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku.

 

 

     V auguste 1994 skupina poslancov iniciovala novelu čís-

lo 245/1994 Z. z., ktorou bol vrátený obciam aj ten majetok,

na ktorý sa nevzťahovala novela číslo 306/1992 Zb., teda ma-

jetok, ktorý bol majetkom federácie.

 

     V prípade majetku obcí v hraniciach  vojenských obvodov

išlo vždy o stretanie  záujmov  rezortu  obrany a obcí. Kon-

krétnejšie išlo  vždy aj o hľadanie  riešenia a súladu medzi

potrebami armády  používať vo svojom  záujme priestor vojen-

ských obvodov a potrebou  obcí hospodáriť so svojím pôvodným

majetkom. Problém je v tom, že  ide spravidla o to isté úze-

mie, o tie isté  nehnuteľnosti a práva k  nim, ktoré  chceli

obce i štát. Problém bol a je predovšetkým  vecný a odborný.

Vzniklo viacero medzirezortných komisií, ktoré prišli s via-

cerými návrhmi.

 

     Majetkovoprávny  spor o nehnuteľnosti vo  Vojenskom vý-

cvikovom priestore Kežmarok, vojenský obvod Javorina, bol aj

v auguste 1994 riešiteľný  vtedajšími právnymi nástrojmi vy-

plývajúcimi z právneho  poriadku Slovenskej  republiky okrem

iného aj v rámci zákona  číslo 169/49 Zb. o vojenských obvo-

doch, ktorý  má dnes  nahradiť  práve vládny návrh, o ktorom

rokujeme. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v auguste

1994 navrhlo riešiť spor na princípe reštitúcií, kým obce od

začiatku navrhovali, aby im bolo uznané vlastníctvo pozemkov

v tomto vojenskom priestore.

 

     Obce chceli, a skupina poslancov v tom duchu podala ná-

vrh novely,  aby im bolo  uznané  vlastníctvo a potom ho ony

vrátia štátu na princípe zámenných  zmlúv. Vtedy som ako mi-

nister upozornil, že je nelogické, aby zákon, ktorý upravuje

prechod majetku  štátu do majetku obcí,  súčasne ukladal ob-

ciam  povinnosť zmluvne  previesť tento  majetok alebo  jeho

časť  späť do  vlastníctva  štátu  za adekvátnu  náhradu. Na

otázku, čo s tým, ak  obec povie nie, poslanci - navrhovate-

lia odpoveď nedali. Aj  preto Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky s návrhom novely  nesúhlasilo. Vtedy sa už blížili

voľby a predovšetkým poslanci z HZDS a KDH rozhodli o schvá-

lení zákona, novely číslo 245/1994 Z. z.

 

     Život potvrdil  naše obavy a problém  je opäť na stole,

už nie v súvislosti  so zákonmi o majetku obcí, ale v súvis-

losti so  zákonom o vojenských obvodoch.  Naše aj zahraničné

skúsenosti sú také, že pre armádu je najlepšie, ak sú vojen-

ské výcvikové priestory majetkom štátu.  O to viac bolo a je

diskutabilné  prijatie  novely  číslo 245/1994 Z. z.,  ktoré

vytvorilo celkom  iné vlastnícke pomery  vo vojenských obvo-

doch, ako  boli pred jej prijatím.  Poslanci, ktorí vtedy za

ňu hlasovali, nech si to aj dnes láskavo uvedomia.

 

     Považujem  za  potrebné  upozorniť  na  niektoré návrhy

a názory, ktoré som povedal už pri prvom čítaní.

 

     Podstata problému spočíva v tom, že obce získali vlast-

níctvo a návrh zákona o vojenských  obvodoch vlastne prináša

zákonnú možnosť opäť im ho  vyvlastniť. To znamená, že znovu

tu dôjde k veľkému sporu medzi štátom reprezentovaným minis-

terstvom  financií a ministerstvom  obrany a obcami. Obce sa

nechcú vzdať týchto priestorov.  A hoci návrh zákona predpo-

kladá v § 3, že je  potrebný súhlas príslušných obcí na nové

vyvlastnenie, veľmi  pochybujem, že obce  tento súhlas dajú,

a som presvedčený, že  sa obnoví vojna, lebo ak  dôjde k vy-

vlastneniu na  základe ústavy, tak  nepochybne budú namietať

aj  obce svojím  ústavným právom,  svojím právom vlastníctva

krytým ústavou.

 

     Už vtedy som upozorňoval, že ak nebudú precízne uprave-

né viaceré paragrafy a ak sa nedovedie  celá táto záležitosť

do nejakého  prijateľného riešenia aj  s obcami, tak  budeme

svedkami, myslím si, nového konfliktu, ktorý by sme si mohli

ušetriť. Riešenie, ktoré som kedysi presadzoval, bolo výhod-

né v tom, že by prakticky nebolo stálo štátny rozpočet žiad-

ne veľké  peniaze. Teraz  celková  operácia má stáť 1,5 mld.

korún. Nad tým sa sotva navrhovatelia zamýšľajú.

 

     Je skutočnosťou, že súčasná rozloha vojenského priesto-

ru je oveľa väčšia, ako sú potreby armády. Z celkovej výmery

31 748 ha pozemkov je v ohrozenom a pre armádu najpotrebnej-

šom priestore 20 910 ha, čo  robí z  celkovej výmery 65,8 %.

Ostatný priestor armáda v podstate nepotrebuje.

 

     Vážená Národná  rada, vari všetci  si dobre uvedomujeme

potrebu zachovania  najlepších možností štátu  vo vojenských

výcvikových  priestoroch, ktoré  majú v zabezpečení  obrany-

schopnosti  štátu  jedinečný a nezastupiteľný  význam. Lenže

v tomto priestore je majetok  obcí, ktorý získali spomínanou

novelou číslo 245/1994 Z. z. To sú už dnes v porovnaní s ro-

kom 1994 celkom  nové vlastnícke  reality.  Skúsenosť hovorí

o tom, že obce sa k svojmu majetku správajú zodpovedne. Pre-

to podporujem návrhy obcí,  ktoré sú obsiahnuté v pozmeňujú-

cich návrhoch pánov poslancov Kleina, Rosivala, Borosa a Ja-

vorského.

 

     Ctené dámy,  vážení páni, pri  mnohých návrhoch zákonov

v tomto  parlamente  boli  vyslovené  vznešené  slová a idey

a realizácia zákona  v skutočnosti neraz  viedla k egoistic-

kým,  zištným zámerom, k cieľom, ktoré  nie sú v duchu nášho

sľubu v tomto parlamente.  Toto nebezpečenstvo zneužitia zá-

kona niektorí, a to predovšetkým starostovia a primátori ob-

cí,  ktoré  majú  majetky  vo  vojenských priestoroch, vidia

v tom, že  majetok ich obcí  sa síce podľa  ústavy zoštátni,

ale potom  ho sprivatizujú stranícky spriaznené  osoby s mo-

cou. Možno to urobiť tak, že sa zoštátni majetok obcí v rám-

ci  hraníc súčasných  vojenských obvodov,  potom vláda zmení

hranice  vojenských  obvodov a rozdiel v rozlohe  vojenského

obvodu v pôvodných hraniciach a toho istého vojenského obvo-

du v menších hraniciach sa sprivatizuje.

 

 

     Chcem veriť, že vláda  naozaj sleduje iba vznešenú ideu

o potrebe štátneho vlastníctva nehnuteľností a práv k nim vo

vojenských výcvikových priestoroch. Aby  tento zámer bol ne-

spochybniteľný,  dávam  pozmeňujúci  návrh k vládnemu návrhu

zákona o vojenských obvodoch.

 

     Navrhujem v § 5 zaradiť nový odsek 3 tohto znenia:

 

     "(3) Nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám majet-

kovoprávne vysporiadané podľa tohto zákona prechádzajú trva-

le do vlastníctva štátu a sú nescudziteľné."

 

     Zdôrazňujem, sú nescudziteľné. Aby sa za ideu o potrebe

armády a obrany neskrývali  vlastné egoistické zámery a cie-

le. Možno aj predkladateľ  bude namietať voči tomuto návrhu,

preto chcem presnejšie povedať, o čo ide. To znamená, že tie

pozemky,  nehnuteľnosti,  práva k nim a právo k vodám, ktoré

sa  majetkovoprávne vysporiadajú  za súčasného  stavu vlast-

níctva obcí do vlastníctva štátu, nebudú môcť byť privatizo-

vateľné bez  toho, aby nebol  zmenený zákon. Ak  niekto bude

chcieť  privatizovať to,  čo zoštátni  štát, tak  musí prísť

s novelou tohto zákona, teda musí sa to stať verejnou vecou.

 

     Ak v tomto  duchu vláda  podáva tento návrh,  beriem ho

ako ušľachtilý záver. A preto, aby to nebolo spochybniteľné,

dávam návrh  tohto znenia, ktoré som  prečítal. Zároveň, pán

predsedajúci, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo až na-

koniec ako o poslednom návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Kanisovi.

 

     Konštatujem, že  všetci písomne prihlásení  poslanci už

vystúpili v rozprave. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy nie-

kto z poslancov ústne  alebo elektronicky. Áno, zaznamenávam

pána poslanca Šimka, pána poslanca Andrejčáka, pána poslanca

Čarnogurského a pána poslanca Lauka.

 

     Uzatváram možnosť podania  ďalších ústnych prihlášok do

rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Dávam  slovo  prvému  z elektronicky  prihlásených. Pán

poslanec Šimko, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

     vážený pán minister,

 

     návrh zákona o vojenských  obvodoch  zakrýva všeobecným

názvom nepoctivý zámer. Ide o dlho sa vlečúci problém majet-

kového usporiadania lesov  vo Vojenskom výcvikovom priestore

Javorina.  Vlastníkmi týchto  nehnuteľností sa  po revolúcii

stali z veľkej časti znova  obce, ktorým lesy pôvodne patri-

li. Rozličné právne problémy  sa riešili rozličnými novelami

zákona o vlastníctve obcí, až  napokon celú vec vyriešil mi-

nulý rok Ústavný súd.

 

     Podstatou riešenia  bolo rešpektovanie záujmu  štátu na

ochrane vlastníctva a zároveň i záujmu štátu na obrane vlas-

ti. Prakticky  to znamenalo, že vlastníci - obce mohli v le-

soch ťažiť drevo, ale sú tiež povinné  rešpektovať režim vý-

cviku  vojsk. Toto  je civilizované a demokratické  riešenie

konfliktu  dvoch významných  záujmov. Samozrejme,  ako to už

v takýchto prípadoch býva, ide o kompromis, pri  ktorom musí

každý vyjsť trochu v ústrety v mene ochrany oboch dôležitých

záujmov. Jedna strana sa však s týmto  riešením nechce zmie-

riť. Hľadá  si chodníčky, ako  tento  kompromis  pošliapať a

všetko  zobrať. Toto  je skrytý  zámer návrhu  zákona. Siaha

znova na majetok obcí, na  ktorý majú právo desiatky tisícov

ich obyvateľov. O nič iné tu nejde.

 

     Pozmeňujúce návrhy poslanca Javorského  by z návrhu zá-

kona tento zámer  vypustili a zostal by poctivý  zákon o vo-

jenských obvodoch. Veľmi sa  prihováram, prijmime tieto poz-

meňujúce návrhy.

 

     Dámy  a páni,  jeden z  apoštolov pragmatickej politiky

Niccolo Machiavelli dáva vládcom  cenné rady. Upozorňuje, že

ľudia zabudnú na mnohé krivdy, ktoré im vlády spôsobia. Nik-

dy však  nezabudnú, ak im vládca  siahne  na majetok, a to i

vtedy, ak sa im za to milostivo hodí dáka almužna. Tento zá-

kon berie ľuďom žijúcim v obciach okolo  Vojenského výcviko-

vého priestoru Javorina ich majetok.  Ak tento zákon v pred-

loženom znení schválite, počítajte s tým, že  títo ľudia vám

to nikdy nezabudnú.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.

 

     Slovo má  pán poslanec  Andrejčák a pripraví sa pán po-

slanec Čarnogurský.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     problém  podmienok výcviku  Armády Slovenskej republiky

sa rieši  skutočne novým spôsobom od  roku 1990. Nový spôsob

je v tom, že ho  nevieme  vyriešiť, pretože už nie  je možné

diktovať tak,  ako kedysi nadiktoval  režim, ktorý bol  pred

rokom 1990. O tomto takzvanom riešení sa už veľmi veľa pove-

dalo. Odznelo veľa rôznych argumentov, pravdivých aj neprav-

divých, tak alebo onak prekrútených. Bolo veľmi veľa sľubov,

bolo aj veľa dobrých skutkov,  ale aj takých činností, ktoré

sú za hranicou zákona a určite časom budú mať ešte dohru.

 

     Napriek tomu  nebol riešený základný  problém. Základný

problém je  veľmi dôležitý aj  svojou časovou prioritou,  či

chce  Slovenská republika  vytvoriť nevyhnutný  priestor pre

časť svojej  armády, aby sa  mohla  pripravovať v mieri, ale

hlavne až  nám bude hroziť bezprostredné  ohrozenie bez mož-

nosti narušenia ľuďmi, ktorým na tom bude záležať. To je pr-

vý problém.  Doteraz sme nenašli  dostatok politickej odvahy

o ňom jednoznačne vypovedať svoju  mienku. Až potom je druhý

problém. Je s ním úzko spojený, a to, či Slovenská republika

mieni  používať v budúcnosti  terajšie  priestory na výcvik,

alebo to  bude riešiť novým spôsobom.  Tu len pripomínam, že

bez vplyvu na niektoré dnes obývané obce sa v budúcnosti ne-

  riešiť zmena  terajších  priestorov.  Až potom  je tretí

problém, a to je vlastne ten, okolo ktorého sa neúspešne po-

hybujeme už 7 rokov, pretože nedokážeme prvý a druhý poctivo

doriešiť.  A  to  je  závažný  problém,  ako  vyriešiť škodu

spáchanú minulým režimom na  obciach a občanoch, ktorým štát

nesporne spáchal. Škodu a krivdu v päťdesiatych  rokoch, keď

sa rozhodoval  bez ohľadu na nich  pri riešení prvej otázky,

ktorú som uviedol.

 

     Našou spoločnou  chybou je, že  tieto problémy od  seba

neoddelíme  a  neriešime  ich  v  časovej postupnosti. Preto

všetky doterajšie pokusy - a aj dnešný pokus spoločne vyrie-

šiť tento problém - sa vlastne stávajú  politickým nástrojom

boja. Podrobnosti uviedol pán  poslanec Kanis, s väčšou čas-

ťou jeho  vystúpenia súhlasím, a  preto nebudem uvádzať  po-

drobnosti.

 

     Musím však aspoň trošku reagovať alebo obrátiť vašu po-

zornosť na to, akým spôsobom  sa postup pána poslanca Kanisa

menil  od  postoja, keď  sľuboval  obciam, že  to  vyrieši a

všetko  dostanú, po  postoj, keď  ako minister  niesol za to

zodpovednosť a  musel zastávať stanovisko  tohto rezortu, až

po znovunavrátenie sa, pretože už nie ako minister môže pod-

porovať obce vo vyriešení tohto problému. Ale predsa problém

a krivda spáchaná  obciam  sa dá  riešiť niekoľkými spôsobmi

a možno tak,  že s nimi  budú spokojní. Nedovoľujem  si dnes

tvrdiť, že súčasné  riešenie ich uspokojí. A preto  aj v bu-

dúcnosti  sa budeme  musieť ešte  raz, či  už prijmeme také,

alebo onaké uznesenie, taký alebo onaký zákon, k tejto kriv-

de obcí vrátiť.

 

     Dovoľte mi ale povedať, že  vzťahy, o ktorých sa tu ho-

vorilo aj dnes a najviac ich prezentoval pán poslanec Javor-

ský, na  Javorine nie sú také  korektné a bezproblémové, ako

sú. Ale  vojaci nesmú vstupovať do  politiky, a preto vojaci

radšej mlčia a otvorene nehovoria, o čo tam teraz ide. Vzťa-

hy sú  veľmi napäté. Velitelia sa  boja strieľať, pretože sú

zodpovední  za  to,  ak  náhodou  dôjde  k zraneniu  človeka

v ohrozenom  priestore, že  strieľali. Ani  to si nedovolíme

zmeniť, že dôstojník so strieľajúcou jednotkou nie je zodpo-

vedný  za  ohrozenie  života  toho,  kto svojvoľne porušením

iných noriem vstúpi do priestoru.  Nikto to nenavrhuje a bol

by som proti, keby niekto takýto návrh podal.

 

     A preto si  myslím, že sa treba obrátiť  iba na spôsob,

ktorý je bežný  vo svete. Štát sa musí  najprv rozhodnúť, či

chce armádu,  či chce, aby  armáda mala podmienky,  či chce,

aby  sa armáda  pripravovala, a ak  bude  trikrát áno, potom

tieto podmienky musí vytvoriť. A je až následné, že štát po-

tom musí v súlade  so stavom, v ktorom  sa nachádza, povedal

by som,  spravodlivo sa vyrovnať s  občanmi, na úkor ktorých

musí vytvoriť pre túto činnosť  armády podmienky. Aj my sto-

jíme pred touto cestou.

 

     Len vás prosím, páni poslanci,  aby sme si konečne uve-

domili,  ak je  možné diaľnicu  alebo železnicu  odložiť  či

preložiť na iné miesto, pri obranyschopnosti to nejde. A keď

dnes  hovoríme o tom, že armáda  nepotrebuje tento priestor,

či už  to nazývame tak, alebo  onak, vlastne degradujeme po-

stavenie obranyschopnosti  Slovenska pod úroveň  potreby no-

vých ciest, nových  priehrad a iných nových zariadení štátu,

ktoré nemajú takú dôležitosť, ako schopnosť našej armády byť

pripravenou. Vezmime si do úvahy, aký zisk získa tento štát,

čo ja  viem, z úseku  niekoľkých  kilometrov diaľnice, a aký

zisk získa z toho, keď sa dokáže ubrániť svojimi silami.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem poslancovi a predsedovi výboru pánu Andrejčáko-

vi.

 

     Slovo  má pán  poslanec Čarnogurský  a pripraví  sa pán

poslanec Lauko.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Javorský.

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     V prvom rade chcem  poďakovať pánu Andrejčákovi, že som

prvýkrát od neho počul to, čo  som dlho čakal, že minulý re-

žim v päťdesiatych rokoch  naozaj týmto ľuďom krivdil. Hovo-

ril to vlastne ako reprezentant  tohto režimu v dosť význam-

nom postavení.  Samozrejme, že tam nie  sú a neboli idylické

vzťahy. Jediné, ktoré boli, boli  v čase, ako ste spomínali,

keď ste  velili jednotkám vo  Vojenskom výcvikovom priestore

Javorina, a to bolo v čase,  keď ste mohli mať takéto vzťahy

s dôstojníkmi okupačnej Sovietskej  armády.

 

     Taktiež je pravdou, ako  ste spomínali, že tento pries-

tor bol  maximálne užívaný, lebo  podľa listu, ktorý  mám od

vás, bol využívaný na 82 % sovietskou okupačnou armádou. Len

toľko na okraj toho, čo ste povedali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kanis - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predsedajúci, chcem reagovať  na pána poslanca And-

rejčáka. Nejde  o vývoj názorov s  dajakým negatívnym podtó-

nom, tak ako sa to tu  snažil predložiť. V čom spočívali tie

princípy? Prvý princíp bol v  tom, že sme sľubovali iba toľ-

ko, čo  sme mohli urobiť,  a to, že  krivdy spôsobené obciam

napravíme na reštitučnom princípe. Náprava krívd nebola nik-

dy sporná. To je po prvé.

 

     Po druhé, práve novelou  číslo 245/1994, ktorú som spo-

mínal,  bol tento  spôsob  odmietnutý a nastala  celkom nová

vlastnícka realita, lebo bolo  uznané vlastníctvo obcí aj vo

všetkých priestoroch, ktoré sa týkali sporu. Čiže postupova-

li sme vždy fér. Neférový bol postoj tých poslancov v augus-

te 1994, ktorí zrejme aj podľa inštrukcií pána Andrejčáka sa

rozhodli pre riešenie, ktoré doviedlo dnes opäť na stôl ten-

to problém.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  predseda Andrejčák, nemôžete  reagovať na

faktickú poznámku, prepáčte.

 

     Slovo má pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v priebehu troch  rokov sa  tretíkrát  zaoberáme  týmto

problémom a tretíkrát  budeme  hlasovať  o zákone,  ktorý sa

z veľkej časti týka Vojenského výcvikového priestoru Javori-

na. Skutočnosť, že sa tak  často vraciame k tomuto problému,

spočíva v tom, že  Vojenský výcvikový priestor Javorina, ako

nakoniec  každý, ale  osobitne najmä  tento, možno  využívať

a aj sa fakticky využíva  dvoma spôsobmi, ktoré navzájom ne-

súvisia. Jedno využívanie je vojenské ako vojenský výcvikový

priestor a druhé využívanie je bežné hospodárske, predovšet-

kým ťažba dreva, poľovačky a podobne.

 

     Vychádzam z toho, že tieto  dve využívania je možné ro-

biť takpovediac paralelne a z toho dôvodu ich nemusí vykoná-

vať jeden a ten istý subjekt, kým vláda - predkladateľ záko-

na vychádza  z toho, že obe  tieto využívania musí vykonávať

jeden a ten istý subjekt, akoby ich nebolo možné od seba od-

deliť. A  tu spočíva koreň problému.  Koreň problému spočíva

aj v tom, opakujem,  ktorý model využívania tohto vojenského

výcvikového  priestoru na oba účely - na vojenský  aj na rý-

dzo  hospodársky -, ktorý z týchto  účelov a ako  tieto  dva

účely možno dosiahnuť najlepšie, najhospodárnejšie s najlep-

šími výsledkami. A tu sa líšime od predkladateľa zákona, le-

bo  tvrdíme, že  najlepšie a  najhospodárnejšie možno  tento

priestor  v oboch  jeho určeniach  využívať, samozrejme tak,

keď vojenský výcvik bude robiť v priestore Armáda Slovenskej

republiky  a  hospodárske  využitie  priestoru, myslím ťažbu

dreva, budú  vykonávať jeho vlastníci,  a síce obce,  ktorým

tento priestor patrí.

 

     Na  otázky pána  poslanca Andrejčáka,  aby sme  na jeho

výzvu  povedali trikrát  áno na  využívanie tohto priestoru,

tak hovorím  trikrát áno. Áno, chceme  Armádu Slovenskej re-

publiky. Chceme vytvoriť podmienky pre Armádu Slovenskej re-

publiky,  aby mohla  riadne a bez  problémov  cvičiť v tomto

priestore. A chceme takýmto spôsobom zabezpečiť prípravu Ar-

mády Slovenskej republiky v mieri na plnenie svojich úloh.

 

     A práve využívanie tohto priestoru za posledné dva roky

na  základe zákona  z  roku  1994, ktorý  vrátil vlastníctvo

týchto pozemkov  obciam, práve toto  využívanie dokazuje, že

priestory sa  najlepšie  využívajú  vtedy,  keď  vlastníctvo

priestorov  patrí  obciam  a keď obce  ako vlastníci  týchto

priestorov  sa môžu starať  nie iba o ťažbu  dreva, ale aj o

sadbu nového lesa, jednoducho  majú starostlivosť o les tak,

aby prinášal úžitok nielen teraz a nielen na budúci rok ale-

bo o dva roky, ale aj v nasledujúcich desaťročiach.

 

     No a k tomu treba povedať  toľko. Na  faktickom spôsobe

využívania sa  vlastne po roku 1994 nič  nezmenilo,  pretože

ťažbu dreva vykonávajú  síce obce, ale sú to  tí istí ľudia,

na deväťdesiat percent tí istí ľudia, ktorí boli predtým za-

mestnancami vojenských  lesov. Robia to  tým istým spôsobom,

v zásade tým istým spôsobom, ako to robili vojenské lesy, až

na to, že to robia  oveľa hospodárnejšie, pretože pracujú na

svojom. A  tak kým boli  vojenské lesy v  minulosti stratové

- a žiadne iné štatistiky na tomto fakte nič nezmenia -, ob-

ce, ktoré  toto využívajú dva roky,  nielenže zlepšili ťažbu

dreva z týchto priestorov, ale zároveň zalesnili za dva roky

asi 130 ha pôdy pozemkov.

 

     Pritom obce si za dva roky postavili alebo v pokročilom

štádiu stavajú v danom  priestore  napríklad  vodovod v obci

Tvarožná, alebo ostatné obce  kanalizáciu. Za tieto dva roky

obce investovali asi 20 mil. Sk do ošetrovania lesov, pričom

nepoberali  žiadne štátne  dotácie na  zalesňovanie, naopak,

zaplatili, platili  daň z výťažku, z ťažby  dreva. Napríklad

obec Hniezdne za rok 1995 zaplatila 3 mil. Sk na  daniach za

ťaženie dreva z tohto  priestoru. A napriek  týmto  nesporne

pozitívnym výsledkom v hospodárení  obcí armáda nebola obme-

dzená vo výcviku.

 

     Vo výbore  pre obranu a bezpečnosť  sme mali nejaké in-

formácie z ministerstva obrany o narušení  vojenského pries-

toru v čase  cvičenia  armády.  Od obcí  máme informáciu, že

išlo o narušenia súkromníkov,  nie obcí, prípadne zamestnan-

cov týchto obcí, a k  takýmto narušeniam dochádzalo aj v mi-

nulosti. Pritom je podozrivé  a zároveň charakteristické, že

pracovníci vojenských  lesov a vojenskej  správy alebo vyšší

dôstojníci armády používali v  minulosti tieto pozemky aj na

poľovačky, a  tak vojenské lesy  aj v roku  1995 propagovali

dokonca v nemčine poľovačku v týchto priestoroch.

 

     Podľa predloženého  návrhu zákona by  mal štát zaplatiť

za  nové vykúpenie  alebo vyvlastnenie  týchto  pozemkov 1,5

mld. Sk. Pýtam sa, či armáda nemá lepšie využitie týchto pe-

ňazí, pretože teraz nič neplatí za užívanie týchto pozemkov,

ani v budúcnosti nemusí platiť  vôbec nič za užívanie pozem-

kov na vojenské účely, a zároveň  obce môžu na nich hospodá-

riť  pri ťažbe  dreva. Toto  je možné,  pretože je tu právna

možnosť usporiadať  oba spôsoby využívania  pozemkov. A síce

je to právna možnosť  zavedenia vecného bremena pre vlastní-

kov pozemkov, čiže obce  tak, aby boli povinné, akože sú po-

vinné už aj doteraz,  umožniť vojenskej správe výcvik armády

podľa potrieb armády. V prípade takéhoto vecného bremena ar-

máda má práva ako vlastník, nositeľ oprávnený z vecného bre-

mena má  oprávnenia ako vlastník danej  veci. To znamená, že

armáda by mala práva ako vlastník daného vojenského priesto-

ru  na uskutočňovanie  výcviku.  Obciam  by zostala  tá časť

vlastníckeho  práva, ktorá  smeruje k ťažbe  dreva, prípadne

k poľovačkám, ale obce ich natoľko nevyužívajú ako ich svoj-

ho času  využívala armáda. To  znamená, že obciam  by predo-

všetkým zostal hospodársky výťažok z týchto pozemkov a všet-

ci by boli spokojní.

 

     A  preto chcem  povedať, že  pri podávaní pozmeňujúceho

návrhu,  ktorý  podal  za  náš  klub  poslanec Javorský, sme

vychádzali z takej  hierarchie záujmov  ohľadom tohto vojen-

ského priestoru, že na  prvom mieste je zabezpečenie výcviku

pre  Armádu  Slovenskej  republiky a až na  druhom mieste je

vlastníctvo obcí a účelné využívanie lesov v tomto vojenskom

priestore. Navrhujem preto, aby  bol prijatý pozmeňujúci ná-

vrh  poslanca  Javorského,  pretože  tento pozmeňujúci návrh

najviac šetrí finančné  prostriedky armády. Umožňuje obciam,

aby  získali  výťažok z týchto  lesov a mohli na  ňom účelne

hospodáriť, ako  aj zlučuje záujmy armády a obcí  do jedného

spoločného celku tak, aby sme sa k tomuto zákonu už po štvr-

týkrát nemuseli vrátiť.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Čarnogurskému.

 

     Ako posledný z prihlásených vystúpi pán poslanec Lauko.

 

     Pán poslanec Andrejčák -  faktická poznámka. Aj pán po-

slanec Čopík - faktická poznámka.

 

     Najprv pán poslanec Čopík.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     K vystúpeniu  pána poslanca Čarnogurského.  Veľmi dobre

sa to počúva  tým, ktorí chcú počuť, že  hospodárenie vo vo-

jenských  lesoch, keď  ho zabezpečovalo  ministerstvo obrany

cez svoju výrobnú  organizáciu, bolo zlé a dnes  sa tam pod-

statne viac  zalesnilo  ako v minulom období. Údajne  sa tam

lepšie ťaží hmota, ako sa ťažila v minulom období.

 

     A práve by som chcel povedať jedno. Poznám, ako sa hos-

podárilo vo vojenských lesoch z jednoduchého dôvodu. V našom

okrese sú  takisto Vojenské lesy a  majetky Kamenica nad Ci-

rochou  a,  samozrejme,  poznám,  ako  sa  vtedy hospodárilo

v štátnych  lesoch,  kde  ťažbu  proste  určoval štátny plán

a rúbalo sa podstatne viac, ako sa rúbalo vo vojenských les-

ných  majetkoch. Vážení,  keď ešte  aj nakoniec  poviete, že

viac-menej hospodársku činnosť dnes  robia skoro tí istí ľu-

dia, vtedy ju  robili zle a dnes ju robia  lepšie? Veď je to

smiešne, čo ste povedali. Toto je absolútne smiešne.

 

     Povedal by  som a osobne  si myslím, že  sa vtedy vďaka

rezortu ministerstva obrany zachránili pôvodné lesy, pretože

sa podstatne  menej ťažilo  ako  vo vtedajších štátnych  le-

soch. Samozrejme, že armáda podstatne citlivejšie hospodári-

la v týchto  lesoch. Nešlo sa do takých  rubných etátov, ako

sa  išlo v  štátnych lesoch.  Myslím si,  že tento  dôvod je

politický. Chcete  si prihriať  polievočku a povedať, že  aj

pri takom hospodárení, keď  tam obce budú hospodáriť, armáda

bude  môcť cvičiť.  Absolútne nepoznáte  problémy, ktoré 

spojené s hospodárením vo Vojenských lesoch a majetkoch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Chcel by som povedať k vystúpeniu  pána poslanca Čarno-

gurského, že argumenty, ktoré uvádzal, sú práve také pravdi-

vé ako argument, ktorý použil  pán poslanec Javorský. A pro-

sil by  som ho a bol  by som rád, keby  rozdal poslancom ten

list,  či je  taký, ako  povedal. Ale  chcem povedať, že pán

poslanec Čarnogurský použil argument, skúsenosť z posledných

dvoch rokov. Áno, pán poslanec, skúsenosť z posledných dvoch

rokov, keď  armáda takmer necvičí  a keď tento  stav ostane,

nemusíme v  budúcnosti dávať na  armádu také veľké  peniaze.

Keď som bol veliteľom  divízie, naozaj sa strieľalo dvadsať-

jeden dní v mesiaci a k tomu nočné streľby. Takáto budúcnosť

nás  čaká, až  uvoľníme pre  armádu prostriedky.  Potom bude

celkom iný stav.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko, máte slovo.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi,  aby som najskôr využil  túto možnosť a za-

reagoval na slová pána Čopíka. Pán Čopík, žijete dosť ďaleko

od vojenského priestoru, o ktorom  sa hovorí. Bol som tam na

manévroch a viem, ako ten priestor vyzeral, keď bol pred ro-

kom 1989 spravovaný ministerstvom obrany, a ako vyzerá teraz.

Nedá sa to  porovnať. Tak prosím vás, najprv  si tam zájdite

a potom rozprávajte.

 

     Predpokladám, že kolegovia poslanci budú so mnou súhla-

siť - už kolega Kanis hovoril o zákone o obecnom zriadení -,

že k tejto  problematike majú svoje  čo povedať aj komunálni

politici, teda  starostovia a poslanci  obecných zastupiteľ-

stiev, ktorí sú v tomto priestore a ktorých sa  to bezprost-

redne dotýka.  Preto mi dovoľte, páni  poslanci, kolega And-

rejčák spomenul,  že tu nemáte  list, dovolil by  som si vám

citovať  z  uznesení  obecných  zastupiteľstiev,  ktoré boli

v čase  od schválenia  tohto zákona  vládou doteraz prijaté.

Potvrdzujem slová  môjho kolegu z  Maďarskej koalície, ktorý

tu naznačil, že starostovia,  ktorí sú z rôznych politických

strán, zaujímajú rovnaké stanovisko. Sú to dvaja starostovia

za SDĽ z obce Ihľany a  mesta Levoča, sú tam dvaja starosto-

via za HZDS z obce Hniezdne a Vrbov, ďalej je tam jeden sta-

rosta za KDH z obce Ľubica  a z obce Tvarožná za Hnutie poľ-

nohospodárov.

 

     Uvedení  starostovia  obcí a primátor  mesta protestujú

proti vládnemu návrhu zákona číslo 631 o vojenských obvodoch

z dôvodu, že obce dokážu taktiež plniť úlohy na úseku hospo-

dárenia v lesoch ako rozpočtové, resp. príspevkové organizá-

cie, ktoré predpokladá vytvoriť vládny návrh zákona o vojen-

ských obvodoch. Tento vojenský výcvikový priestor aj doteraz

slúžil nielen na obranu Slovenskej  republiky, ale aj na iné

aktivity, o čom svedčí  reklamný bulletin,  ktorý bol vydaný

v Kežmarku a ponúka možnosť  poľovačiek v tomto priestore za

odplatu, napríklad za jeleňa sa platí 240 000 Sk.

 

     Chcem povedať, čo sa týka hospodárenia alebo spochybňo-

vania hospodárenia, tak sú tu  argumenty, pán Čopík. Od roku

1995 do 31. 5. 1997 obce  zalesnili  zhruba 139 ha lesa, in-

vestovali do lesov  približne 18,6 mil. Sk, zamestnávajú 320

osôb a odvádzajú do štátneho  rozpočtu  Slovenskej republiky

značné  finančné  prostriedky  prostredníctvom  odvodov daní

v zmysle  príslušných právnych  noriem. Vládny  návrh zákona

v dôvodovej  správe v § 9 a 10  predpokladá  využívať  tento

priestor  na krátkodobú  rekreáciu, turistiku,  zber lesných

plodín a výkon pracovnej činnosti. Nevidíme dôvod, prečo ob-

ce nemôžu v tomto priestore vykonávať hospodársku činnosť na

svojom majetku. Zdôvodnenie, že tento priestor je nevyhnutný

len na obranu štátu, ako  je dôvodová správa vládneho návrhu

zákona k § 9 a 10, nie je možné akceptovať. Všetko nasvedču-

je  tomu, kolegovia  poslanci z vládnej  koalície,  že sú tu

vytvárané podmienky  na budúce sprivatizovanie  tohto vojen-

ského priestoru.

 

     Obec Ľubica, ktorá je priamo pri tomto priestore, pove-

dala na svojom obecnom zastupiteľstve, že obecné zastupiteľ-

stvo a občania  obce Ľubica  sa domnievajú, že  Národná rada

Slovenskej republiky neprijme zákon,  ktorý by bol v rozpore

s Ústavou  Slovenskej  republiky v článku 12 ods. 1, v člán-

ku 13 ods. 4 a v článku 20 ods. 1 zabezpečujúcich  slobodu a

rovnosť vo vlastníckych právach, aby tak Ústavný súd Sloven-

skej republiky  nemusel tento zákon  svojím nálezom vyhlásiť

za protiústavný. 21. mája tohto  roku  sa zišli uvedení sta-

rostovia a ďalších 86 poslancov z týchto  obcí, ešte raz po-

dotýkam, 86 komunálnych  poslancov z uvedených obcí, k tejto

problematike a dali otvorený list prezidentovi, Národnej ra-

de Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Minis-

terstvu obrany Slovenskej  republiky zo spoločného mimoriad-

neho zasadnutia obecných zastupiteľstiev obcí, ktorých maje-

tok sa nachádza vo vojenskom obvode Javorina.

 

     Dovoľte mi, aby som vás zoznámil s týmto vyhlásením.

 

 

     "My  poslanci  a starostovia  obcí  protestujúci  proti

vládnemu  návrhu zákona o vojenských  obvodoch, ktorým  chce

vláda protiústavne  zoštátniť naše obecné  majetky, žiadame,

aby v § 5 uvedeného  návrhu zákona bolo  doplnené znenie, že

nehnuteľnosti a právo k nim  na území vojenského obvodu môžu

byť aj  vo vlastníctve obcí.  Na základe tohto  navrhovaného

doplnku žiadame upraviť ostatné paragrafy súvisiace s hospo-

dárením na  obecnom  majetku v takom zmysle, aby  obce mohli

naďalej vykonávať hospodársku činnosť. Náš postoj k uvedené-

mu vládnemu  návrhu vyplýva z toho,  že prinavrátením vlast-

níctva obciam  nedošlo k porušeniu  verejného záujmu. Hospo-

dárska činnosť obcí neprekáža  výcviku vojakov, čoho dôkazom

je úzka spolupráca obcí a cvičiacich vojakov.

 

     Zdôrazňujeme, že v priebehu viac ako dvojročného hospo-

dárenia nedošlo ku kolízii medzi cvičiacimi vojakmi a robot-

níkmi, ktorí  pracujú v obecných lesoch.  Náš záporný postoj

k návrhu zákona vyplýva z toho,  že spôsob, akým vláda navr-

huje zoštátnenie  obecného majetku, nezodpovedá duchu Ústavy

Slovenskej  republiky a je v rozpore  s ustanoveniami, ktoré

hovoria o majetkovom vlastníctve. Nesúhlasíme s tým, aby Mi-

nisterstvo  financií  Slovenskej  republiky  vyčleňovalo  zo

štátneho rozpočtu finančné prostriedky na výkup obecného ma-

jetku, pretože obce prijali  zákonom stanovené vecné bremeno

a nikdy nepožadovali  finančnú náhradu za  využívanie svojho

majetku na výcvikové účely. Finančné prostriedky na vyplate-

nie obecných majetkov, ktoré vláda garantuje vo svojom návr-

hu zákona o vojenských obvodoch  vo výške 1,4 mld. Sk, odpo-

rúčame použiť  na vyrovnanie dlhov štátnych  nemocníc a škôl

v našom regióne,  resp. v okolí  vojenského obvodu Javorina.

Treba povedať, že týmto zariadením hrozí ich zatvorenie.

 

     Obecný majetok nachádzajúci  sa vo Vojenskom výcvikovom

priestore Javorina  patrí obciam už  od 13. storočia.  Je to

historický majetok, ktorý obce svojou hospodárskou činnosťou

zveľaďovali a chcú ho zveľaďovať,  aby ostal prínosom aj pre

budúce generácie.  K prerušeniu hospodárskej  činnosti došlo

iba za 40-ročného totalitného obdobia. Nevieme pochopiť úmy-

sel  vlády  Slovenskej  republiky  zoštátniť  obecný majetok

v čase, keď sa privatizujú mnohé strategicky dôležité podni-

ky. Takisto nevieme pochopiť úmysel zabrániť obciam v hospo-

dárskej činnosti vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina,

keď  v dôvodovej  správe k návrhu  zákona  sa píše, že tento

priestor sa  bude využívať pre  fyzické a právnické osoby na

turistiku, rekreáciu,  zber lesných plodov,  zároveň sa uvá-

dza, že  priestor sa bude využívať s obmedzením  občianskeho

využitia. Veď obce prijali vecné bremeno a sú si vedomé toh-

to omedzenia, a preto nie je potrebné zoštátniť obecný maje-

tok.

 

     Hospodárska činnosť pomohla znížiť nezamestnanosť v ob-

ciach. Svoj nesúhlas s návrhom  zákona vyslovujeme aj z toho

dôvodu, že sú tam uvedené nepravdivé údaje o čase oceňovania

nášho majetku, že pri  oceňovaní neboli prítomní zástupcovia

dotknutých obcí.  Vylúčením obcí z oceňovania  majetku došlo

k podhodnoteniu obecného majetku  na jednu tretinu skutočnej

hodnoty. V dôvodovej  správe  je uvedené, že aj v Rakúsku je

vojenský priestor. Súhlasíme s tým, ale dodávame dve skutoč-

nosti, a to, že priestor  bol vykúpený v čase vlády  Hitlera

za trojnásobok  skutočnej hodnoty a v priestore  nehospodári

organizácia zriadená ministerstvom obrany, ale súkromný sek-

tor.

 

     Žiadame vládu, aby stiahla návrh zákona, ktorým sa lik-

viduje vlastníctvo a hospodárska činnosť obcí a v súčinnosti

so zástupcami dotknutých obcí  tento návrh prepracovala. Ve-

ríme, že naše zriadenie je demokratické a hlas ľudu bude vy-

počutý."

 

     V uznesení starostovia a poslanci v bode d) hovoria, že

nesúhlasia s predloženým vládnym  návrhom číslo 631, zákonom

o vojenských obvodoch,  ktorého prvé čítanie  sa uskutočnilo

v Národnej  rade dňa 13. mája 1997, nesúhlasia s § 2, 3, 4 a

najmä § 5, 6, 8. Uvedené  ustanovenia sú v rozpore s ústavou

a ďalšími platnými právnymi normami a nezohľadňujú nález Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. apríla 1996, ďa-

lej s ohodnotením nehnuteľností,  ktoré sú predmetom prevodu

v predloženom vládnom návrhu.

 

     Poslanci obecných zastupiteľstiev  sa obracajú na vládu

Slovenskej  republiky o konečné  vysporiadanie  vlastníckych

práv  obcí, urbárskych  spoločností a vzniknutých  spoločen-

stiev. Prítomní poslanci  obecných zastupiteľstiev odmietajú

názor o nezlučiteľnosti hospodárenia urbárskych spoločností,

spoločenstiev  a  obcí  v priestore  Vojenského  výcvikového

priestoru  Javorina. Prítomní  poslanci obecných zastupiteľ-

stiev  dotknutých obcí  si dovoľujú  vysloviť domnienku,  že

niektorí funkcionári a, žiaľ, i poslanci  Národnej rady Slo-

venskej republiky vytvárajú predpoklady na privatizáciu toh-

to majetku vo svoj prospech,  čím by došlo k hrubému poruše-

niu vlastníckeho práva,  tak ako je to  uvedené v náleze Ús-

tavného súdu zo dňa 2. apríla 1996.

 

     Vážení páni poslanci, jeden z týchto starostov sa obrá-

til  aj na  ministra financií,  ktorý jeho  podnet odporučil

predkladateľovi  návrhu,  ministrovi  obrany, a 26. júna pán

minister obrany povedal toto, citujem:

 

     "Vaša požiadavka  na rozšírenie  ustanovenia § 5 návrhu

zákona o vojenských  obvodoch, podľa  ktorého  nehnuteľnosti

a práva k nim a právo  k vodám  na území  vojenského  obvodu

môžu byť nielen vo vlastníctve  štátu, ale aj vo vlastníctve

obcí,  by zásadne  narušila koncepciu  zákona. Tieto aspekty

boli zdôraznené aj na  rokovaniach vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky v dňoch 11. a 12. júna 1997, na ktorých

boli Vaše požiadavky jednoznačne spochybnené. Na rokovaniach

ste boli osobne prítomný a boli prítomní aj ostatní  zástup-

covia obcí, ktorých majetok  sa nachádza na území vojenského

obvodu  Javorina.  Na  základe  vyššie uvedených skutočností

nemôžem Vašu požiadavku akceptovať."

 

     Ak budete postupovať podobne, páni poslanci, ako minis-

ter  obrany, že  nebudete akceptovať  názor starostov  obcí,

poslancov obecných zastupiteľstiev a ľudí, ktorí žijú v tom-

to okolí, tak sa dostanete  do takej istej situácie, akú na-

značovali aj  mnohí moji predrečníci. Budete  si robiť svoju

politiku, ale  odtrhnutú od ľudí.  Prosím vás, zvážte  svoje

rozhodnutie ešte raz.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Laukovi. To bol posledný vystu-

pujúci v rozprave.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni, môjmu  kolegovi z klubu, ctenému doktorovi

Laukovi, asi  len ohľaduplnosť zabránila  povedať generálovi

Andrejčákovi, že 21 dní v mesiaci  strieľala na Javorine so-

vietska okupačná armáda,  ktorá je už dávno preč.  A keď som

dobre rozumel...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, máte faktickú poznámku.

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

    Áno, ďakujem. ...vojenskej doktríne...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie, nepoužívajte tieto metódy.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     ...slovenská armáda prechádza transformáciou na techno-

logickú ochranu vzdušného priestoru a brigády rýchleho nasa-

denia, a teda veľký výcvikový  priestor 21 dní v mesiaci ob-

sadený azda dá opäť do prenájmu ruským priateľom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, znova  vás upozorňujem, zneužívate opráv-

nenie, ktoré  je stanovené v rokovacom poriadku. Môžete rea-

govať len  na vystúpenie prihlásených,  nie na faktické  po-

známky.

 

     Pán poslanec Čopík.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Nedá mi, aby som nereagoval, keď sa používa moje meno a

je až smiešne, že neodborník z oblasti lesníctva sa mieša do

oblasti lesníctva.

 

     Vážení kolegovia, skutočne by  ste si mali niekedy uve-

domiť, že posudzovať niečo zvonku,  ako to vyzerá, ja by som

si nikdy ako neodborník v oblasti medicíny nedovolil. Chcete

posudzovať, ako to vyzeralo pred  rokom 1989, keď tam hospo-

dárilo ministerstvo obrany cez svoju výrobnú organizáciu, so

stavom, ktorý sa v lese, preboha, nemení za rok, za dva. Ne-

buďte smiešni, keď chcete porovnávať  takéto veci. Sú to ve-

ci, ktorým absolútne nerozumiete a idete sa miešať do oblas-

ti, ktorá je vám taká vzdialená  asi ako mne medicína. To je

jedna vec.

 

     A druhá vec. Nedá mi, aby  som nereagoval aj na tie os-

tatné veci.  Zdá sa mi,  že v tomto  štáte ste vy  tí, ktorí

najviac okradli túto demokraciu.  A, samozrejme, staviate sa

stále do takej  polohy, keď si to tak všetko porovnám, že by

ste najradšej vzali všetky tituly v tomto štáte, ktoré nado-

budol  každý občan  počas minulého  40-ročného obdobia, ale,

samozrejme, všetky tituly, ktoré  ste nadobudli vy, ako keby

ste nadobudli v nejakom  inom systéme. Po roku  1989 ste za-

tiaľ tomuto štátu nič nedali, akurát to, čo bolo dobré a bo-

lo treba prevziať z tohto štátu, ste zbúrali. V tomto štáte,

vážení, ste ešte nič nepostavili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel  by som  zdôrazniť aspekt,  ktorý azda intuitívne

všetci cítime z toho, čo naposledy povedal pán poslanec Lau-

ko. Naša  armáda má výsostne obranné  poslanie. Z tohto hľa-

diska  je  veľmi  dôležité,  aby  mala podporu obyvateľstva.

Chcem povedať, že v tejto  veci sa na nás obrátili starosto-

via dotknutých  obcí, a to dokonca  starostovia, ktorí sú za

vás, vážení priatelia z koalície, z HZDS. Ak sa títo obraca-

jú na nás ako na opozičných poslancov, zamyslite sa nad tým.

Jednoducho sa domnievame, že je naozaj dôležité, aby sa sym-

bióza Armády  Slovenskej republiky a občanov zvýraznila. Ne-

máme už Varšavskú zmluvu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec,  platí to  podobne. Nereagovali

ste vlastne na pána poslanca Lauka.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec  Novák. Je to  faktická po-

známka na vystúpenia pána poslanca Lauka? Máte slovo.

 

Poslanec M. Novák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Dovoľte mi, aby som tejto ctenej snemovni pred všetkými

poslancami, ktorí  tu sedia, zareagoval na  predrečníka a na

pána Čarnogurského, ako zavádza a cigáni a s obľubou obviňu-

je iných ľudí. Pred celou snemovňou mu odovzdám fax z minis-

terstva pôdohospodárstva, kde obvinil,  že tieto obce nedos-

tali zo štátnej dotácie na  pestovateľskú a inú činnosť. Do-

voľte mi, aby som mu to odovzdal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Chcem len  pánu poslancovi Laukovi  povedať, že ďakujem

za starostlivosť  o HZDS. Samozrejme,  nechceme ľuďom poško-

diť, ale nemáme obavu, že by ste nám museli pomáhať, aby sme

vyhrali vo voľbách. Vyhráme ich kvôli tomu, ako práve nepre-

svedčivo argumentujete.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, vystúpili  všetci, ktorí

boli prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bo-

de  programu za... (Hlasy v  pléne.)  Ešte  chcete vystúpiť?

Nech sa páči, veď vám odovzdám slovo na konci. To je normál-

ne. To znamená, že netreba,  aby ste teraz vystupovali. Dos-

tanete slovo hneď po pánu ministrovi.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nech sa páči,

máte slovo.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zachovanie štátu je záujmom ochrany a zabezpečenia jeho

suverenity, a to je  možné realizovať prostredníctvom dosta-

točnej  obrannej  sily,  ktorú  predstavuje dobre vyzbrojená

a vycvičená armáda, tak ako to je v koncepcii Armády Sloven-

skej republiky, ktorá bola... (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     ...schválená  za vašej  vlády v roku 1994,  čiže  ideme

v súlade s tým, aby sme  dosiahli počty v roku 2000 tridsať-

päťtisícovú  armádu  na  50 % profesionalizovanú. A na  toto

potrebujeme výcvikové priestory, ktorými sú vojenské obvody.

Armáda Slovenskej  republiky je stabilizujúcim  prvkom tejto

spoločnosti a dosahuje  najväčšiu  dôveryhodnosť  obyvateľov

Slovenskej republiky,  nad 70 %.  Táto armáda si  plní úlohy

súvisiace so zabezpečením obrany  štátu. Nemôže byť obmedzo-

vaná vo svojej činnosti inými záujmami a jej činnosť je pod-

mienená  štátnym  záujmom,  tak  ako  to  je vlastne uvedené

v dôvodovej  správe, že  takéto vojenské  obvody existujú aj

v iných štátoch.

 

     Treba zdôrazniť, že nie  sú problémy v iných vojenských

výcvikových priestoroch. V podstate vo všetkých iných výcvi-

kových  vojenských  priestoroch    vlastne urobené zámenné

zmluvy. Myslím si, že v súlade so záujmami Armády Slovenskej

republiky,  ako aj  so  záujmami  obcí  boli  z ministerstva

obrany v podstate  podniknuté kroky,  aby sa zámenné  zmluvy

uskutočnili aj v tomto vojenskom výcvikovom priestore. Bohu-

žiaľ, dodnes zámenné zmluvy, o uzavretie ktorých sme vlastne

mali záujem  už v minulosti, neboli  uskutočnené vzhľadom na

to,  že  jednotlivé  obce a jednotliví  predstavitelia  obcí

s týmito zámennými zmluvami nesúhlasili.

 

     Išiel by som k  jednotlivým poslancom, ktorí v podstate

vystúpili v rozprave.

 

     Pán poslanec Javorský hovoril, argumentoval, že vlastne

Armáda Slovenskej republiky  nepotrebuje priestory, ktoré sú

vo vojenskom výcvikovom priestore. Neviem, pán poslanec, od-

kiaľ máte argumenty. Ja mám argumenty expertov z Generálneho

štábu Armády  Slovenskej  republiky, ktorí v podstate sú  za

zachovanie vojenského výcvikového  priestoru. V podstate ani

neprišlo k uzavretiu zámenných zmlúv,  tak ako som to už ho-

voril, lebo obce a jednotliví zástupcovia obcí - starostovia

chceli uzavrieť zámenné zmluvy o vojenskom výcvikovom pries-

tore, to znamená, že  chceli tento vojenský výcvikový pries-

tor oklieštiť. Mali záujem  uzatvoriť zámenné zmluvy v tomto

vojenskom výcvikovom priestore a  v podstate experti z Gene-

rálneho štábu Armády Slovenskej republiky argumentovali tým,

že  vojenský  výcvikový  priestor  potrebujú  v  takom stave

vzhľadom na výcvik a vzhľadom  na streľby, ktoré sa uskutoč-

ňujú z jednotlivých zbrojných systémov.

 

     Čo  sa týka  hospodárenia Vojenských  lesov a majetkov,

štátny podnik, vážení, nechcel  by som hodnotiť hospodárenie

Vojenských lesov a majetkov,  štátny podnik. Predrečník pán

poslanec Novák  teraz argumentoval z  hľadiska  dotácií. Ale

ak niekto  argumentuje, že Vojenské  lesy a majetky,  štátny

podnik, hospodárili a dosahovali  stratu, tak hovorí nezmys-

ly. To  znamená - presne citujem:  "Hospodársky výsledok Vo-

jenských  lesov a majetkov, štátny podnik, v  roku 1994 zisk

23,7 mil. Sk, v  roku 1995  zisk 20,7 mil. Sk,  v  roku 1996

zisk 11,6 mil. Sk. Samozrejme, záleží  na štruktúre drevného

porastu, v podstate...

 

     (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, pán poslanec.

 

Minister obrany SR J. Sitek:

 

     ...v iných lokalitách sú hospodárske výsledky rôzne.

 

     Pokiaľ ide  o článok 25 ods. 1, hovorili  ste  o obrane

Slovenskej republiky. V podstate v Ústave  Slovenskej repub-

liky v článku 25 ods. 1 je zakotvené,  že obrana  Slovenskej

republiky je vecou cti  každého občana. Čiže neargumentujte,

že 50 % je vecou občanov a 50 % vecou armády.

 

     Pán poslanec Boros v podstate potvrdil, že tento vojen-

ský priestor  je potrebný pre potreby  Armády Slovenskej re-

publiky. Argumentoval, že sú tu v podstate  záujmy  nejakých

predstaviteľov,  ktorí  by  chceli  tento  vojenský priestor

a vojenské lesy  a majetky privatizovať, tak  ako to hovoril

aj  pán  poslanec Kanis. Ale keď  si  prečítame § 5, nie som

právnik, ale  nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na

území vojenského  obvodu môžu byť iba  vo vlastníctve štátu.

To znamená, ak sa to nejakým spôsobom zmení, že sa chce pri-

vatizovať, tak  do parlamentu Slovenskej  republiky musí ísť

zmena, to znamená, musí byť zmena zákona. Čiže táto argumen-

tácia nie je namieste.

 

     Pán poslanec Kanis hovoril, že sa zriaďujú vojenské ob-

vody. V  § 3 sa jasne  definuje, že sa vojenské  obvody môžu

zriadiť, zriaďuje ich vláda  Slovenskej republiky len so sú-

hlasom obcí. Čiže v podstate  sa dáva priestor, kde sa tento

zákon definuje tak, že vojenské obvody môžu byť vytvorené so

súhlasom  obcí. Čiže  dáva priestor,  aby sa  obce vyjadrili

k zriaďovaniu vojenských obvodov.

 

     Pán poslanec Čarnogurský hovoril o hospodárskom výsled-

ku -  nebudem o tom  hovoriť, len ešte  poviem, že napríklad

priemerná mzda vo Vojenských  lesoch a majetkoch sa pohybuje

v rozmedzí nad 8 000 Sk, čiže neviem, ako sa pohybuje v tých

inštitúciách, ktoré s tým  hospodária teraz. Ale nebudem ho-

voriť, jednotlivo vstupovať, lebo hovorím, že tieto Vojenské

lesy a majetky dosahujú zisky.

 

     Pokiaľ sa hovorilo o poľovačkách, myslím si, že v tomto

štáte platia zákony, a ak Vojenské lesy a majetky majú ďalší

priestor,  presne  neviem  koľkými  percentami vymedzený, sú

vlastníkmi  týchto lesov,  tak zrejme  hospodária z hľadiska

zákonov. To  znamená, že aj iné spoločnosti v podstate dodr-

žiavajú zákony. Čiže umožňuje im to zákon. Ale necitujte ne-

jaký bulletin, ktorý máte z roku 1995 a ktorý dokonca nie je

podpísaný. Nejakým spôsobom  sa mi dostal dnes do  rúk a mal

som možnosť sa s ním zoznámiť.

 

     Ďalej, pán poslanec Lauko hovoril, že tento priestor sa

lepšie využíva  ako predtým, že má  možnosť porovnávať, lebo

tu absolvoval  vojenské  cvičenia. Nechcem  argumentovať, že

som strávil základnú vojenskú službu v tomto priestore v ro-

koch 1976-1978, kde som si v podstate odslúžil dvojročnú zá-

kladnú vojenskú službu a mám možnosť porovnávať tento pries-

tor v minulosti a teraz.  Samozrejme, treba dať do pozornos-

ti, ak sa teraz argumentuje, že obce dnes lepšie hospodária,

nevidím  dôvod takto  argumentovať, keď  dnes Vojenské  lesy

a majetky majú určitý majetok, majú určitý potenciál, mecha-

nizmy a vlastne majú  možnosť tieto lesy obhospodarovať. Sa-

mozrejme, chcem  len povedať, že všetky  kontroly z hľadiska

lesohospodárskeho  plánu, keď  vykonávali v tomto  priestore

štátny dozor, nenašli nejaké vážne nedostatky.

 

     Pán poslanec Langoš argumentoval, že sa 21 dní strieľa-

lo.  Napríklad v júli tohto  roku  sa  v podstate  bude táto

strelnica využívať  takisto 20 pracovných dní. V podstate sú

tu situované strelnice tankov, protitanková, protilietadlová

a protipechotová strelnica. Myslím si, že v prvom rade sú tu

štátne záujmy, a nie nejaké iné osobné záujmy. V tomto záko-

ne sa jasne  definuje, že ak by prišlo  k nejakým iným záuj-

mom, tak  musí tento zákon  znova prísť do  parlamentu, lebo

paragrafy, ktoré sú tam  zahrnuté, presne definujú, že tento

priestor sa vymedzuje pre potreby Armády Slovenskej republi-

ky. Samozrejme, tento zákon dáva priestor aj pre obce, ktoré

potom môžu finančné prostriedky uplatniť na budovanie svojej

infraštruktúry.

 

     Ďakujem za  pozornosť a som presvedčený,  že moje argu-

menty  vás dostatočne  presvedčili, aby  ste podporili tento

hlavný návrh zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Sitekovi. Žiada  sa záverečné

slovo, pán spoločný spravodajca?

 

Poslanec J. Danko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pokúsim sa  odpolitizovať  tento problém a vidieť ho vo

vecnej rovine, pretože obrana štátu  je všade na svete čisto

vecná záležitosť a má svoje aspekty  spojené s obrannou dok-

trínou.  Keď teraz  stojíme pred  tým a budeme  hlasovať, či

podporíme tento vládny návrh, musíme si odpovedať predovšet-

kým na  tieto otázky a vyvrátiť  alebo potvrdiť pochybnosti,

ktoré v rozprave odzneli.

 

     Má Armáda  Slovenskej  republiky  budúcnosť v koncepcii

slovenskej štátnosti?  Nesporne má. Pýtam sa, ako môže Armá-

da Slovenskej  republiky,  keď  vieme, že ju  ideme znižovať

o 10 000 mužov,  spĺňať tie isté obranné úlohy,  ktoré sa na

ňu kladú, ak nie vyššou  vycvičenosťou. Ináč sa nedá. V prí-

pade, a  to je teraz,  ak obrannú doktrínu  a celú koncepciu

obrany Slovenskej  republiky má hájiť  Armáda Slovenskej re-

publiky. Pýtam sa  vás, či v prípade, ak  budeme raz prijatí

do zoskupenia NATO, klesnú  úlohy na vycvičenosť Armády Slo-

venskej republiky. Naopak. Každá  krajina, ktorá vstupuje do

NATO,  preberá aj  určité obranné  alebo určité bezpečnostné

povinnosti a v rámci nich  vycvičenosť  armády je  základnou

podmienkou.

 

     Prečo sa toľko necvičilo  teraz? Bolo to dostatočne po-

vedané. Neboli  finančné prostriedky. Ale  každý konštatuje,

že  je nevyhnutné, aby bola  armáda pripravená  plniť úlohy,

ktoré jej z obrannej  doktríny vyplývajú, je nevyhnutné, aby

sa zvýšila vycvičenosť našich vojsk.

 

     Pán generál Pittner, som  veľmi prekvapený, že generáli

polície majú taký názor na  obranu, keďže máme  obrannú dok-

trínu, že sa používajú len obranné  zbrane. Zbrane sú všetky

určené na ničenie. Zbraň je  obranná alebo útočná  podľa to-

ho, či sa používa v obrannej  alebo v útočnej  akcii. Útočné

a obranné zbrane sa môžu používať aj v rámci  celkovej stra-

tégie armády brániť štát. Asi ste chceli povedať, že netreba

túto strelnicu,  pretože nemáme také  zbrane. Myslím si,  že

nemáte informácie.  Sú také zbrane,  ktoré si vyžadujú  takú

veľkú strelnicu. A viete dobre, o čom rozprávam. (Ruch v sá-

le.)

 

     Keď teraz stojíme  pred touto úlohou - len  by som pro-

sil, pán poslanec -, zoberme  si teraz situáciu v legislatí-

ve. V článku 70 Asociačnej  dohody, kde sa hovorí o priorit-

ných záujmoch Európskej únie, ani slovo sa nehovorí o vojen-

ských obvodoch. Nemôžeme urobiť účinnú komparáciu z hľadiska

aproximácie nášho práva k Európskej únii v tejto oblasti. Čo

nám ostáva? Ostáva nám, aby sme  sa pozreli, ako je táto si-

tuácia riešená  v Európe. Táto situácia  je riešená interne,

každý štát si to rieši ináč,  tak ako uzná za vhodné. V oko-

litých krajinách,  Rakúsko bolo spomenuté,  Česká republika,

ktorá je najviac porovnateľná s nami, pretože sme nástupník-

mi spoločného štátu, sa  stále riadi pri vojenských obvodoch

zákonom 169 z roku 1949.

 

     Pán poslanec Javorský, rád by  som vás upozornil na to,

že pojem, ktorý bol uvádzaný, je zavádzanie verejnosti. Nej-

deme zoštátňovať, ako to bolo v roku 1949, ideme  vyvlastňo-

vať na základe náhrady a štát na  to dá 1,5 mld. Sk zo štát-

neho rozpočtu. Z právneho hľadiska sú  to podstatne  odlišné

procesy.

 

     Pán poslanec Kanis, mal  by som pripomienku. Tento poz-

meňujúci návrh  sa mi skutočne  zdá, že je  nadbytočný, lebo

v § 5 ods. 1 sa jasne hovorí, že nehnuteľnosti a práva k nim

a práva k vodám môžu byť iba vo vlastníctve štátu. Dobre, je

to vec názoru. Povedal som svoj názor, nespochybňujem to.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  spoločnému spravodajcovi a  zároveň sa ho

pýtam, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán podpredseda, odporúčam, aby sme pristúpili k hlaso-

vaniu. Najprv by sme hlasovali o spoločnej správe. Z povere-

nia gestorského výboru som  oprávnený vyhlásiť, že gestorský

výbor navrhuje, aby sme  hlasovali o všetkých bodoch spoloč-

nej správy spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom pristúpime  k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy. Prosím pána spoločného spravo-

dajcu výborov, aby uvádzal  hlasovanie. Uvádzate, že bol ná-

vrh, aby sa o celej spoločnej správe, o všetkých bodoch spo-

ločnej správy hlasovalo en bloc.

 

Poslanec J. Danko:

 

     O všetkých  bodoch  spoločnej správy  hlasovať en bloc.

Gestorský výbor ich odporúča prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o všetkých

bodoch spoločnej správy. Pán  spoločný spravodajca ich odpo-

rúča prijať na základe odporúčania gestorského výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali  závery spoločnej správy vo

všetkých jej bodoch.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, v danom prípade,  pretože

pán spoločný  spravodajca má odporúčanie  gestorského výboru

pokračovať v hlasovaní, pristúpime k tretiemu  čítaniu. (Šum

v sále.)

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán  podpredseda, odporúčal  by som,  aby sme hlasovali

o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Budem to

uvádzať, ak  dovolíte. V rozprave  vystúpili traja poslanci,

ktorí podali pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý návrh podal pán  poslanec Javorský. Po individuál-

nej konzultácii  žiada, aby sa o každom  pozmeňujúcom návrhu

hlasovalo  zvlášť. Preto  vás prosím,  pán predsedajúci, aby

sme pristúpili k hlasovaniu o jeho prvom  pozmeňujúcom návr-

hu. Myslím si, že to nie  je potrebné čítať, každý to má pí-

somne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, každý má pred sebou materiál.

 

     Budeme hlasovať,  vážené kolegyne a  kolegovia, o prvom

pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca Javorského.  Prosím, pre-

zentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Javorského nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme  hlasovali o druhom pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Javorského.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme  hlasovali o treťom pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Javorského.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Javorského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Javorského nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Skončili  sme hlasovanie o všetkých  návrhoch  pána po-

slanca Javorského. Odporúčam, pán predsedajúci, aby sme hla-

sovali o návrhoch, ktoré v rozprave  predniesol pán poslanec

Boros, najskôr o jeho prvom návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol schválený.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme  hlasovali o druhom pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predsedajúci, odporúčam, aby  sme o treťom pozmeňu-

júcom  návrhu pána  poslanca Borosa  nehlasovali, pretože je

celkom identický s prvým  pozmeňujúcim návrhom pána poslanca

Javorského, a ten sme v platnom hlasovaní neprijali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, je to akceptované. Dobre, môžeme pokračovať.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o štvrtom pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sme a vzápätí  hlasujme o štvrtom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predsedajúci, odporúčam, aby  sme o piatom pozmeňu-

júcom návrhu pána poslanca  Borosa takisto nehlasovali, lebo

je podľa môjho výkladu  celkom totožný s druhým pozmeňujúcim

návrhom  pána poslanca  Javorského, druhá  veta. Pán  Boros,

súhlasíte? (Odpoveď poslanca Borosa z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán Boros súhlasí. Môžeme pokračovať.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Odporúčam, aby sme hlasovali o šiestom pozmeňujúcom ná-

vrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o  šiestom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že šiesty  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o siedmom pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o  siedmom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o ôsmom pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o ôsmom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme  hlasovali o jeho deviatom po-

zmeňujúcom návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o deviatom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že deviaty pozmeňujúci návrh pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme  hlasovali o desiatom pozmeňu-

júcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o desiatom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej  odporúčam, aby  sme hlasovali  o jeho jedenástom

pozmeňujúcom návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

 

 

 

Poslanec J. Danko:

 

     Ďalej odporúčam, aby sme hlasovali o dvanástom pozmeňu-

júcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o dvanástom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Borosa nebol prijatý.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predsedajúci, vyčerpali sme hlasovanie o pozmeňujú-

cich návrhoch pána poslanca  Borosa. Odporúčam, aby sme hla-

sovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kanisa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Kanisa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Kanisa

bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec J. Danko:

 

     Pán predsedajúci,  vyčerpali  sme hlasovanie o všetkých

pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

 

     Dovoľte mi, aby som vás  informoval a pripomenul, že na

základe zmocnenia gestorského  výboru som splnomocnený odpo-

rúčať Národnej rade  Slovenskej republiky podľa § 83 ods. 2,

§ 84 ods. 2  a § 86 zákona číslo 350/1996  Z. z. o rokovacom

poriadku, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu a k hlasova-

niu o zákone ako celku v ten istý deň, to znamená dnes.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  vážené kolegyne  a kolegovia,  budeme hlasovať

o tomto návrhu od odporúčajúceho  gestorského výboru, aby sa

rokovalo hneď v treťom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme návrh schválili.

 

     Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom  návrhu  zákona

o vojenských obvodoch.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Poznamenávam, že v treťom čítaní  môže ísť iba o opravy

alebo o technické námety.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Lauko, zaznamenávam prihlá-

seného do rozpravy. Keďže  sa nikto ďalší nehlási, uzatváram

rozpravu.

 

     Slovo má pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     keďže sme v treťom čítaní a vlastne  doteraz ešte nikdy

nebolo použité toto ustanovenie  zákona, dovolím si vám pre-

čítať zákon o rokovacom poriadku a paragraf, ktorý chcem vy-

užiť, aby som podal pozmeňujúci návrh.

 

     V kapitole Tretie čítanie v § 85 ods. 3 sa hovorí: "Iné

pozmeňujúce  a  doplňujúce  návrhy  smerujúce  k odstráneniu

iných chýb  vzťahujúcich sa  na ustanovenia  podľa odseku 1"

- a teraz to dôležité - "a návrh na opakovanie druhého číta-

nia môže predložiť  najmenej 30 poslancov." Vzhľadom na sku-

točnosti, ktoré som povedal,  ktoré som uviedol v stanovisku

obecných  zastupiteľstiev, ktoré  odzneli  v rozprave, podľa

§ 85 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku  dávam  pozmeňujúci

návrh k vládnemu návrhu zákona (tlač 631) o vojenských obvo-

doch k tretiemu čítaniu.

 

     Navrhujem opakovanie druhého čítania predloženého návr-

hu  zákona (tlač číslo 631) o  vojenských obvodoch z dôvodu,

že predložený návrh zákona je v rozpore s článkom 12 a člán-

kom 20  ods. 1 Ústavy Slovenskej  republiky. Odovzdávam pánu

predsedajúcemu 59 podpisov poslancov, ktorí sú z klubov ale-

bo strán KDH, Demokratickej  únie, Demokratickej strany, Ma-

ďarskej koalície, Strany demokratickej ľavice, Hnutia poľno-

hospodárov Slovenska, Sociálnodemokratickej strany Slovenska

a Strany zelených  Slovenska. Žiadam, aby  sa o tomto  mojom

návrhu hlasovalo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, je predložený návrh, bude-

me o ňom  hlasovať. Prosím, zaujmite  svoje miesto, pán spo-

ločný spravodajca. Budeme hlasovať o tom, či akceptujeme ná-

vrh pána poslanca Lauka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

 

     Keďže pozmeňujúci návrh  podaný v rámci  tretieho číta-

nia podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku  nebol prijatý...

(Hlasy z pléna.) Priatelia,  nie je rozprava, je hlasovanie.

Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme. (Ruch v sá-

le.)

 

     Pýtam sa takto bez priameho prerušenia, či to bol návrh

orientovaný na prestávku. S  návrhom sa prihlásil pán posla-

nec Mikloško. (Výkriky z pléna.)  Nehnevajte sa, toto nie je

zrozumiteľné, čo predvádzate.

 

     Prosím vás, prideľte slovo pánu poslancovi Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, pred záverečným hlasovaním som žiadal

15-minútovú  prestávku. Poslanec  Roman Kováč  za poslanecký

klub DÚ a pán Bugár za Maďarskú koalíciu sa chceli pripojiť.

Vašou povinnosťou bolo, aby ste to vypočuli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Kováč, potvrdzujete to?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Áno, potvrdzujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, ďakujem. Aj pán poslanec Bugár?

 

 

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán  predsedajúci, vy  ste porušili  rokovací poriadok.

Mali ste...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pýtam sa, či to potvrdzujete?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ak ma necháte dohovoriť, samozrejme, že to potvrdzujem.

Dodržujte rokovací poriadok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, ďakujem, stačí to.

 

     Priatelia,  v danom  prípade,  ak  išlo, a podľa  tohto

predpokladáme, že  išlo o požiadavky na  prerušenie, na pre-

stávku pre kluby a tieto sú v rámci troch uvedených požiada-

viek  akceptovateľné, vyhlasujem,  že hlasovanie,  ktoré som

neprečítal, sa nepovažuje za platné.

 

     Vyhlasujem 15-minútovú prestávku do 16.06 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím,  aby ste zaujali

svoje  miesta v rokovacej  miestnosti.  Skončil sa vymedzený

čas, ktorý si vyžiadali tri kluby na prestávku.

 

     Kolegovia a kolegyne, budeme hlasovať. Keďže pozmeňujú-

ci návrh, ktorý bol predložený v rámci tretieho čítania, ne-

bol prijatý, podľa § 86  zákona o rokovacom poriadku pristú-

pime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o vo-

jenských obvodoch. (Potlesk.)

 

     Ďakujem  vám, pán  minister. Ďakujem  vám, pán spoločný

spravodajca.

 

     Podľa schváleného programu  nasleduje dvanásty bod pro-

gramu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie  ústavného zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa

Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Návrh ústavného zákona ste  dostali ako tlač číslo 686.

Návrh na pridelenie návrhu  ústavného zákona na prerokovanie

vo výboroch Národnej rady  máte v rozhodnutí predsedu Národ-

nej rady pod číslom 1603.

 

     Za skupinu poslancov návrh  ústavného zákona uvedie pán

poslanec Ľubomír Fogaš.

     Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     po  tretíkrát  v krátkom  slede  za sebou  pristupujeme

k prerokúvaniu návrhu ústavného  zákona, ktorým sa predkladá

zmena ústavy. Ide o vážne rozhodnutie, ktoré parlament nero-

bí denne,  ale ide súčasne o nádej  na vyriešenie problémov,

ktoré sa v súvislosti s voľbou prezidenta nakopili.

 

     Pre každý ústavný systém je charakteristický určitý mo-

del  formy vlády,  pričom pod  tento pojem  zahŕňame sústavu

najvyšších štátnych orgánov a vzťahy medzi nimi, ako i vzťa-

hy medzi  obyvateľstvom na jednej  strane a štátom na druhej

strane.

 

     Ústava  Slovenskej  republiky   akceptujúc  deľbu  moci

v podmienkach parlamentnej formy vlády zakotvila ako najvyš-

šie ústavné štátne orgány z pohľadu formy vlády jednokomoro-

vú Národnú radu Slovenskej  republiky ako orgán zákonodarnej

moci,  prezidenta  republiky  ako  individuálnu  hlavu štátu

a vládu ako  orgán vládnej  moci a súdnu moc  reprezentovanú

Ústavným súdom a všeobecnými súdmi.

 

     Už na tomto mieste považujem za potrebné uviesť, že ná-

vrh ústavného zákona,  ktorý predkladám, nepredpokladá zmenu

formy  vlády. Jednotlivé  modely formy  vlády majú  celý rad

spoločných znakov. Na druhej  strane pre každý konkrétny mo-

del  formy  vlády    typické  špecifické  znaky. A navyše,

v každom konkrétnom štáte konkrétny  model formy vlády obsa-

huje ďalšie špecifické znaky. To platí aj pre Ústavu Sloven-

skej republiky tvorenú v čase existencie spoločného štátu.

 

     Platná ústavná úprava vzťahov medzi najvyššími ústavný-

mi štátnymi orgánmi - hlava V až VII ústavy - v princípe ak-

ceptuje všeobecne uznávanú konštrukciu vzťahov medzi najvyš-

šími ústavnými orgánmi v podmienkach parlamentnej formy vlá-

dy, a to predovšetkým z pohľadu  vzťahov medzi  zákonodarnou

a výkonnou mocou. Popritom  však Ústava Slovenskej republiky

obsahuje i niektoré  ustanovenia, ktorými  sa ústavná úprava

odlišuje od  porovnateľných ústavných systémov.  Sme si toho

vedomí.

 

     Napríklad ústava zakotvuje princíp nezodpovednosti hla-

vy štátu za výkon svojej funkcie, čo je bežným princípom ús-

tav v podmienkach parlamentnej formy vlády s výnimkou zodpo-

vednosti za porušenie ústavy  a vlastizrady. Ústava nezakot-

vila inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu vládou, ústa-

va zakotvuje princíp voľby sudcov  najprv na štyri roky, po-

tom  na neohraničený  čas. Ústava  súčasne zaviedla inštitút

spočívania mandátu člena vlády, štátneho tajomníka, riadite-

ľa Slovenskej informačnej služby a ďalších na určité obdobie

pri tom, keď vykonávajú iné ústavné funkcie.

 

     Je však pravdou, že rozhodujúca je úprava vzťahov medzi

zákonodarnou  a výkonnou  mocou.  Treba  zdôrazniť, že  táto

úprava  vzťahov bola  akceptovaná nielen  nami pri prijímaní

ústavy, ale aj medzinárodnými  organizáciami, keď v dokumen-

toch o prijímaní Slovenskej  republiky do týchto medzinárod-

ných organizácií sa konštatuje,  že Ústava Slovenskej repub-

liky, citujem, "je dobrým základom  budovania právneho štátu

a nového právneho poriadku v novej republike".

 

     V Slovenskej republike zákonodarnú moc reprezentuje Ná-

rodná rada,  ktorá je zložená z nás  150 poslancov  volených

na  základe všeobecného,  rovného, priameho  volebného práva

s tajným hlasovaním, čo nám vlastne umožnilo zaviesť i voľbu

hlavy štátu parlamentom. Možno konštatovať, že v tomto obdo-

bí prijímania ústavy uvedený  spôsob voľby  hlavy štátu pod-

porovalo 78 % tých subjektov,  ktoré sa k  návrhu  ústavy vo

verejnej diskusii vyjadrili. Tento  spôsob voľby hlavy štátu

má navyše v našich podmienkach aj tradíciu, pretože už Ústa-

va ČSR z roku 1920 poznala voľbu  hlavy štátu  parlamentom a

aj v neskoršom ústavnom vývoji tento spôsob voľby hlavy štá-

tu zostal zachovaný. Zostal zachovaný podnes.

 

     Nemožno však povedať, že  tento spôsob voľby je nedemo-

kratický. Naopak, i tento spôsob  voľby je všeobecne uznáva-

ným spôsobom kreovania  hlavy štátu  a je to spôsob demokra-

tický.  Napriek tomu  možno konštatovať,  že zvolený  systém

kreácie  hlavy štátu  jednoducho umožňuje,  aby voľby  hlavy

štátu sa  stali nástrojom politických  zápasov parlamentných

politických strán. Len parlamentných politických strán, pod-

čiarkujem. Iné  nemôžu o voľbe rozhodovať.  V iných právnych

systémoch sú  častejšie voľby hlavy  štátu organizované šir-

ším, spravidla možno povedať špeciálne tvoreným grémiom, ale

uskutočňuje sa i priama voľba občanmi.

 

     Existujúca ústavná úprava vytvára možnosť vzniku ústav-

nej  krízy bez  možnosti ústavného  riešenia. Takáto ústavná

kríza by mohla vyústiť do  zložitej koncovky  najmä v súvis-

losti s tým, že v tomto roku sa uskutočnia parlamentné voľby

- mám na mysli v tom roku, keď by  vypršalo  volebné obdobie

prezidenta -, pričom po vyhlásení ich výsledkov by mohla na-

stať situácia, v ktorej by sa nemohli realizovať tie ustano-

venia ústavy, ktoré predpokladajú  demisiu vlády a vymenova-

nie novej vlády. Ak by  ani novozvolená Národná rada Sloven-

skej republiky nebola schopná zvoliť novú hlavu štátu, mohli

by sme hovoriť o kríze  fungovania ústavných orgánov v našej

vlasti. Predložený  návrh ústavného zákona  sleduje cieľ za-

brániť vzniku takejto krízy, teda sleduje cieľ zabrániť ďal-

šiemu zhoršeniu postavenia Slovenskej republiky i v medziná-

rodnopolitických súvislostiach.

 

     Možno konštatovať,  že v ostatnom  období vo verejnosti

našiel uplatnenie  názor vhodnosti voľby  hlavy štátu priamo

občanmi, čím by prezident republiky získal legitimitu priamo

od nich  a tak by mohol v nadväznosti na ďalšie zmeny ústavy

účinnejšie pôsobiť ako arbiter medzi výkonnou a zákonodarnou

mocou, a prípadne  uplatnením svojich  ústavných kompetencií

riešiť potenciálne ústavné krízy.

 

     V ústavnom zákone navrhovaný priamy spôsob voľby prezi-

denta  Slovenskej  republiky  spolu  s ďalšími  nevyhnutnými

úpravami Ústavy Slovenskej republiky  má byť krokom k stabi-

lizácii  ústavných  pomerov  v Slovenskej  republike. Priamo

voľba hlavy  štátu vyvoláva následne  potreby úpravy ďalších

ústavných článkov,  pretože bez ich realizácie  nie je možné

dosiahnuť sledovanú  stabilizáciu ústavných  pomerov v duchu

princípov, z ktorých ústava  vychádzala  pri konštrukcii jej

ústavného systému.

 

     Navrhovaný ústavný  zákon sleduje upraviť  voľbu prezi-

denta Slovenskej  republiky  priamo občanmi a v tejto súvis-

losti a  v spojitosti v  minimálne možnej miere  prispôsobiť

ústavnú úpravu tejto zmene, ako aj odstrániť niektoré nejas-

nosti ústavnej  úpravy vzťahov medzi  Národnou radou Sloven-

skej republiky, prezidentom a vládou Slovenskej republiky.

 

     Navrhovaná  ústavná úprava  zmeny voľby  hlavy štátu si

bude vyžadovať i finančné náklady a nároky  na organizačné a

personálne zabezpečenie, a to spravidla jedenkrát za päť ro-

kov  v rozsahu približne okolo 200 miliónov korún za predpo-

kladu, že voľby budú  dvojkolové. Navrhovaná zmena ústavy si

súčasne  vyžiada prijatie  zákona o organizácii  voľby hlavy

štátu a čiastkové zmeny zákona  číslo 350/1996 Z. z. o roko-

vacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorý je

v tomto  čase    pripravený v podobe, ktorá  by mohla  byť

predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ktoré základné zmeny ústavy predložený návrh prináša?

 

     Jedným  zo  základných  ustanovení  ústavného zákona sú

zmeny v článku 101 Ústavy Slovenskej  republiky. Navrhovanou

zmenou ústavy sa zavádza  priama voľba prezidenta Slovenskej

republiky občanmi na základe demokratického volebného práva,

ktoré je  všeobecné, priame, rovné, s tajným  hlasovaním, na

základe dvojkolového systému. Vzhľadom na význam voľby hlavy

štátu  sa  navrhuje  sprísniť  podmienky aktívneho volebného

práva v porovnaní s voľbami  do Národnej rady Slovenskej re-

publiky tým, že aktívne volebné  právo budú mať občania Slo-

venskej republiky, ktorí majú  trvalý pobyt na území Sloven-

skej republiky.  Legitimita hlavy štátu  od občanov umožňuje

zreteľnejšie definovať i postavenie  hlavy  štátu v ústavnom

systéme, tak vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky,

ako i k vláde, ale aj k občanom.

 

     V súvislosti s tým sa  zmenami v ďalších článkoch umož-

ňuje prezidentovi Slovenskej republiky zvolenému priamo roz-

púšťať Národnú radu Slovenskej republiky za stanovených pod-

mienok  bez časového  ohraničenia. Novela  súčasne zakotvuje

kontrasignáciu aktov prezidenta, čím posilňuje politickú ne-

zodpovednosť  hlavy  štátu.  Súčasne  sa  však stanovuje, že

o vrátených  návrhoch zákonov  prezidentom sa  bude hlasovať

kvalifikovanou  väčšinou,  to  znamená  troma  pätinami. Ide

o to, aby sme si  uvedomili, že sme jednokomorový parlament,

a teda prezidentovi takéto právo má patriť.

 

     Návrh  ústavného zákona  rieši problém,  ktorý sa  stal

predmetom rozhodnutia  Ústavného súdu, totiž  problém viaza-

nosti prezidenta návrhmi predsedu  vlády pri vymenovaní čle-

nov vlády. Spolu so  stanovením spôsobu odvolania prezidenta

sú uvedené  návrhy zmien i odlišnosťami  od návrhu ústavného

zákona, ktorý  ste prerokúvali v uplynulom  týždni, teda náš

návrh zákona  je širší, dôslednejšie  rieši postavenie hlavy

štátu ako  arbitra medzi  zákonodarnou a výkonnou  mocou, je

širší  aj o  plnšie uplatnenie  demokratických princípov tak

v súvislosti s voľbou, ako aj jeho odvolaním.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás ubezpečiť,

že k vypracovaniu tohto návrhu  ústavného  zákona nás viedla

čistá snaha o riešenie  problémov, ktoré zostrojil náš poli-

tický život, ktoré už dlhší čas traumatizujú našu verejnosť.

Slovenská  republika je  mladý štát.  Dúfam však,  že sme už

všetci prešli vývojom od  romantizmu v mladosti k triezvosti

patriacej k dospelosti  a že sa tak i  pri hlasovaní o tomto

návrhu ústavného zákona zachováme.

 

     V mene skupiny poslancov, ktorí predložili tento návrh,

t. j. poslankyne Márie Ďurišinovej, poslanca Kanisa, poslan-

ca Benčíka i mňa vás prosím o podporu tohto návrhu ústavného

zákona v tomto kole jeho prerokúvania.

 

     Ďakujem za slovo.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Fogašovi za uvedenie ná-

vrhu ústavného zákona a prosím  ho, aby zaujal miesto určené

pre navrhovateľov.

 

     Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnu-

tý gestorský  ústavnoprávny výbor, a to  pánu poslancovi Ro-

bertovi Ficovi.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa me-

ní a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ako spravodajca ur-

čený ústavnoprávnym výborom.

 

     Na úvod  si dovolím informovať, že  predmetný návrh bol

doručený poslancom Národnej rady 6. júna 1997, čím boli spl-

nené podmienky  určené § 72 zákona o rokovacom  poriadku, to

je doručenie  návrhu ústavného zákona  najmenej 15 dní  pred

schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čí-

tanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh ústavného  zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1

zákona o  rokovacom poriadku, a  podľa legislatívnych pravi-

diel  a zaradil  ho na  rokovanie 30.  schôdze Národnej rady

v rámci prvého čítania.

 

     Ako spravodajca  si osvojujem stanovisko,  že predmetný

návrh  zákona spĺňa z formálno-právnej  stránky  náležitosti

uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legis-

latívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh ústavného zákona uspokojujúco rieši problematiku pria-

mej voľby prezidenta, a preto ho v plnej miere podporujem.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú, odporúčam, aby  sa Národná rada Slovenskej

republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho

poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky  na tom, že  po

rozprave odporučí návrh na  vydanie ústavného zákona, ktorým

sa  mení a dopĺňa  Ústava  Slovenskej republiky,  prerokovať

v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky a v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1603 zo dňa 9. júna 1997 prideliť  návrh zákona v dru-

hom  čítaní na  prerokovanie všetkým  výborom Národnej  rady

Slovenskej republiky  okrem mandátového a  imunitného, ďalej

výboru  pre nezlučiteľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov a

výboru pre európsku integráciu.

 

     V  súlade s citovaným  návrhom  predsedu Národnej  rady

Slovenskej republiky  navrhujem za gestorský  výbor Ústavno-

právny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky, pričom od-

porúčam, aby  výbory,  ktorým  bol návrh  zákona  pridelený,

ho  prerokovali v lehote  do 19. septembra 1997  a gestorský

výbor, čiže Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky v lehote do 26. septembra 1997.

 

     Vážený  pán podpredseda  Národnej rady,  žiadam, aby sa

o tomto  mojom  návrhu  hlasovalo  po  skončení rozpravy ako

o prvom návrhu.

 

     Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Prosím,  aby ste  zaujali miesto určené

pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, nedostal  som zoznam po-

slancov  písomne prihlásených  do rozpravy.  Konštatujem, že

nie  je nikto  písomne prihlásený  ani ako  rečník, poverený

člen poslaneckého klubu, ani  ako uvedený v zozname rečníkov

prihlásených do rozpravy písomne.

 

     Pýtam sa,  kto sa prihlasuje  elektronicky alebo ústne.

Zaznačujem  pána poslanca  Brňáka, predsedu  výboru, a  pána

poslanca  Sečánskeho. Ďalej  pána poslanca  Kováča. Ďakujem.

Týmto uzatváram možnosť prihlásenia  sa do rozpravy elektro-

nicky.

 

     Pán poslanec Sečánsky sa  hlásil s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

 

     Prosím, zapojte pána poslanca Sečánskeho.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec  Fogaš, podľa vášho  návrhu pripúšťate te-

oretickú možnosť, aby prezident republiky bol zvolený teore-

ticky dvoma hlasmi. Pokladáte to za správne v rámci ústavné-

ho práva?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia...  Pán poslanec Kováč, za-

písal som  vás do zoznamu. Priatelia,  uzatvoril som možnosť

podania ďalších ústnych alebo elektronických prihlášok.

 

     Ako prvý vystúpi poslanec  a predseda výboru pán Brňák.

Nech sa páči.

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

     podobne ako pri podobnom návrhu ústavného zákona, ktorý

predložila iná časť opozície,  navrhujem v časti B konečného

uznesenia,  návrh ktorého  citoval aj  pán spravodajca,  pán

poslanec Fico, stanovené lehoty  predĺžiť o jeden mesiac. To

znamená, pokiaľ ide všeobecne o výbory, navrhujem termín po-

sunúť do 19. októbra 1997, a pokiaľ ide  o gestorský  výbor,

navrhujem tento termín posunúť do 26. októbra 1997.

 

     Dôvody, ktoré ma k tomu  vedú, som uviedol už pri pred-

chádzajúcom návrhu ústavného zákona  len kvôli tomu, aby som

dokumentoval, že máme skutočne  vážny záujem na prerokovaní,

kvalifikovanom prerokovaní týchto  oboch návrhov. Chcem obo-

známiť Národnú radu, že  ústavnoprávny výbor už prijal uzne-

senie, na základe ktorého sa obrátime zatiaľ na tri právnic-

  fakulty a Ústav  štátu a práva  pri Slovenskej  akadémii

vied. Tieto  inštitúcie chceme  požiadať o podanie odborného

stanoviska k týmto návrhom. Čiže toto  je hlavný  dôvod, pre

ktorý žiadam aj v danom  prípade predĺžiť lehoty o jeden me-

siac.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru Brňákovi.

 

     Pán  poslanec Sečánsky  v rozprave  už nechce vystúpiť.

Slovo má pán poslanec Kováč. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem sa vyslovovať k návrhu zákona ako celku, k jeho

obsahovej časti, ale predovšetkým  sa budem vyslovovať k to-

mu, čo uviedol pán spoločný spravodajca a čo vlastne navrhu-

je pozmeniť pán poslanec Brňák.

 

     Ak si prečítate § 74 odsek 2, ktorý hovorí  o prvom čí-

taní a o lehotách, tento odsek znie: "Národná rada na zákla-

de návrhu predsedu Národnej rady  určí aj lehotu na preroko-

vanie návrhu zákona vo výboroch." Nie na návrh poslanca, ani

poslanca  Brňáka, ani  predsedu ústavnoprávneho  výboru, ale

iba na návrh predsedu Národnej rady určí aj lehotu na prero-

kovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Tá-

to lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní.

 

     Pri predchádzajúcom prerokovaní návrhu podobného zákona

alebo rovnakého zákona pán  poslanec  Brňák urobil presne to

isté, čo  urobil teraz. Ale  tento jeho krok  je podľa môjho

názoru v rozpore s § 74,  ktorý jednoznačne hovorí o tom, že

túto lehotu má stanoviť predseda Národnej rady. Predseda Ná-

rodnej  rady takúto  lehotu nestanovil.  Ak sa  mýlim, budem

rád, keď mi to  vysvetlia právnici z ústavnoprávneho výboru,

ale ja som doteraz stále chápal úlohu predsedu Národnej rady

pri prideľovaní zákona v tom, že navrhne, do ktorých výborov

návrh zákona  pôjde a navrhne  termín. A neviem,  ako môžeme

akceptovať termín, ktorý navrhuje pán poslanec Brňák. Musíme

predsa postupovať podľa § 74 ods. 2, to znamená  podľa pred-

sedu Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  poslancovi Kováčovi.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Som veľmi rád, pán poslanec Kováč, že azda prvýkrát ob-

hajujete kompetencie a právomoci predsedu Národnej rady Slo-

venskej republiky,  pretože skôr opak je  vo vašich vystúpe-

niach pravdou.

 

     V  zásade  hovoríte  formálne  logicky.  Ale dovoľte mi

uviesť ďalší, iný názor. Iný názor spočíva v tom, že predse-

da Národnej rady Slovenskej  republiky  predkladá tak či tak

návrh Národnej rade Slovenskej  republiky. Chcem sa vás opý-

tať, čo keď tento  procedurálny návrh predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky Národná rada ako taká neschváli. A nej-

de v podstate o odmietnutie,  nejde o odmietnutie  návrhu na

účely druhého čítania, ale ide o neschválenie návrhu predse-

du v súvislosti  so stanovením lehoty  na prerokovanie tohto

návrhu. Predseda je v tomto smere iniciačný, je rozhodujúci,

ale v konečnom  dôsledku  rozhoduje  Národná rada Slovenskej

republiky. A keď sa  Národná rada Slovenskej republiky uzne-

sie, že na rozdiel od návrhu predsedu  táto lehota bude dlh-

šia, nevidím v tom absolútne žiadny problém.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     chcem ešte predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslan-

ca Brňáka doplniť v tom zmysle, že ustanovenie, ktoré nám tu

pán Kováč  prečítal, nie je  možné chápať ako  kogentné, ale

dispozitívne. To znamená, že ak nie je iný návrh, v tom prí-

pade napríklad je tu návrh  pána poslanca Brňáka, tak je po-

vinnosťou predsedu, aby navrhol  takéto zaradenie do výborov

- to povedal  správne - a, samozrejme,  stanovil lehotu. Ob-

medzenie  alebo  dispozitívna  časť  výrokovej  vety  je iba

v tom, že táto  lehota nesmie byť kratšia ako  30 dní. Treba

naozaj vedieť čítať zákony a  treba vidieť rozdiel medzi ko-

gentnými a dispozitívnymi ustanoveniami a treba tiež vedieť,

čo je hypotéza a čo je dispozícia právnej normy, pán Kováč.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     môžete vykladať, ako chcete,  ale ustanovenie § 74, pán

kolega Brňák, expressis verbis hovorí "na návrh predsedu Ná-

rodnej  rady". Nemôžete  odobrať právomoc  predsedu Národnej

rady. Ak  by pán predseda Národnej  rady nedal žiadny návrh,

potom by bola situácia iná. Ale predtým, ak  nie je uvedené,

či  pán  predseda  dal,  alebo  nedal  návrh, toto právo vám

a nám, ako poslancom, neprináleží. Váš návrh je ničotný, pán

Brňák.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nemôžem mať faktickú  poznámku, pán predsedajúci. Chcem

skôr dať procedurálnu otázku,  čo spraviť vtedy v procedúre,

ak by Národná rada neprijala rozhodnutie predsedu, neprijala

uznesenie  podľa  odsekov 1 a 2. To hovorí  odsek 3 a tam sa

hovorí, že postupuje podľa návrhu predsedu Národnej rady. To

znamená, ak neprijme - tak je postavený zákon - Národná rada

uznesením návrh  predsedu Národnej rady,  postupuje sa podľa

jeho návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper. Len vás upozorňujem, že môžete rea-

govať len na pána poslanca Brňáka, ale inak nie.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  povedať, samozrejme,  doplniť ešte  aj pre  pána

Rózsu,  že pánu  poslancovi Brňákovi  nikto neodobral  právo

podľa  iných častí  rokovacieho poriadku  dávať procedurálne

návrhy. Toto právo predsedu nie je, ako som povedal, strikt-

né, je len pre prípad, ak nikto iný nedá procedurálny návrh.

Treba akceptovať návrh pána poslanca Brňáka a dať o ňom hla-

sovať ako o procedurálnom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, keďže  som  nemal viac po-

slancov ústne alebo elektronicky prihlásených, vyčerpali sme

tým  vystúpenia  všetkých  účastníkov a vyhlasujem  rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce  sa k rozprave  vyjadriť a zaujať  stanovisko  pán

poslanec Fogaš ako navrhovateľ?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     rozprava bola veľmi krátka,  týkala sa skôr procedurál-

nych otázok. Ale predsa len  som dostal jednu otázku, či po-

važujem za správne, aby  bol prezident zvolený dvoma hlasmi.

Nepovažujem to za správne, pán  poslanec. Aj preto náš návrh

ústavného zákona predpokladá, aby sa v prvom kole na priamej

voľbe zúčastnilo 50 % voličov alebo viac ako 50 % a viac ako

50 % hlasovalo za jeho  zvolenie, čo vytvára podľa mňa dobré

predpoklady aj  na intenzívnejšiu  politickú  prácu politic-

kých strán už v prvom kole. Intenzívnejšiu, ako sme to vide-

li v súvislosti napríklad s prípravou referenda a referendo-

vou kampaňou, kde sa jednoducho niektoré strany a hnutia ne-

zapojili  do tejto  kampane. Sám  by som  nepovažoval ani za

správne, keby bol zvolený nízkym percentom. Aj preto si mys-

lím, že v druhom kole  treba zúžiť počet kandidátov natoľko,

aby bolo možné rozhodnúť sa medzi dvoma.

 

     Mrzí ma,  že tu je  diskusia o samotných lehotách, lebo

sa domnievam, že je dôležité, aby sa návrh zákona stal pred-

metom diskusie i v druhom  čítaní, keď je  možné  predkladať

pozmeňujúce  návrhy. V súčasnom  období  slovenská politická

scéna o tejto  téme diskutuje príliš dlho nato,  aby sme ne-

umožnili vyjadriť sa i ku konkrétnym  vecným otázkam. Myslím

si, že je  možné akceptovať i to, že  predseda Národnej rady

sem príde a prednesie nejaký iný návrh. Nevidím žiadny prob-

lém v tom, aby sme  schválili  lehotu, ktorá  bude vyhovovať

predovšetkým cieľu, ktorý sledujeme, t. j. odporučeniu záko-

na do  ďalšieho kola čítania a diskusii o jednotlivých  vec-

ných riešeniach, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje.

 

     Chcem vás  ubezpečiť, že táto  zmena, aj keď  neznamená

zmenu formy  vlády na Slovensku, je  pozorne sledovaná, mys-

lím, právnymi expertmi u nás  doma, a som presvedčený, že aj

vonku. Ide o zmenu, ktorá  predsa len  zasiahne  do celkovej

štruktúry  fungovania  vzájomného  vzťahu  vláda - prezident

- Národná rada. Ide o návrh ústavného zákona, ktorý sa snaží

v minimálnej  možnej miere  zasiahnuť do  ústavy, ale predsa

len riešiť problémy, ktoré život otvoril. Preto vás ešte raz

prosím o jeho podporu do ďalšieho kola čítania.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  poslancovi Fogašovi ako navrhovate-

ľovi.

 

     Žiada si k rozprave  zaujať stanovisko pán spravodajca?

Nie. Ďakujem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o ná-

vrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme najskôr hlasovali,

ako ste uviedli, podľa § 73 ods. 3 písm. c), kde som v úvod-

nom  slove ako  spravodajca odporučil,  aby sa  Národná rada

Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

tom, že  odporučí návrh na vydanie  ústavného zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky  číslo 460/1992

Zb., prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Počuli ste  znenie návrhu. Prosím, prezentujme

sa a vzápätí  hlasujme o tomto  návrhu. Ide o to,  aby návrh

bol postúpený do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 134 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že  sa celkom symetricky  prijalo Národnou

radou, že  návrh skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie ústavného zákona,  ktorým sa mení a do-

pĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb., sa pre-

rokuje v druhom čítaní.

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu.

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda, mohli  by sme hlasovať o určení

výborov a o lehotách spoločne.  Keďže pán poslanec Brňák dal

iný návrh na lehoty, odporúčam, aby sme toto hlasovanie roz-

delili.  Najskôr  budeme  hlasovať o návrhu, ktorý predložil

pán predseda Národnej rady  Slovenskej republiky na pridele-

nie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru.

 

     Podľa  návrhu, ktorý  predložil predseda  Národnej rady

9. 6. 1997, sa navrhuje,  aby  tento návrh  ústavného zákona

bol pridelený na prerokovanie  všetkým výborom Národnej rady

Slovenskej republiky okrem  mandátového a imunitného výboru,

okrem výboru pre  nezlučiteľnosť funkcii štátnych funkcioná-

rov a okrem výboru pre európsku integráciu. Za gestorský vý-

bor navrhuje predseda Národnej  rady Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky. Odporúčam,  aby sme túto

časť uznesenia teraz schválili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, súhlasím. Budeme hlasovať o prvej časti uznesenia,

t. j. o pridelení návrhu výborom, a potom v ďalšom hlasovaní

budeme hlasovať o termínoch.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o pridelení

návrhu do výborov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 132 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada  pridelila návrh tohto ús-

tavného zákona výborom a určila gestorský výbor.

 

     Teraz budeme hlasovať o lehotách.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda, v súlade so zákonom o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky predseda Národ-

nej rady vo svojom rozhodnutí, ktoré som už citoval, navrhu-

je, aby  návrh zákona prerokovali určené  výbory v lehote do

19. septembra 1997 a gestorský výbor v lehote do 26. septem-

bra 1997.

 

     Keďže som  žiadal vo svojom úvodnom  vystúpení, aby sme

o tomto návrhu  hlasovali ako o prvom  po skončení rozpravy,

žiadam, aby sme najskôr  hlasovali o návrhu, ktorý predložil

pán predseda Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, predpokladám, že  najprv musíme dať hlasovať

o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brňák.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, nechcem  komplikovať situáciu, ale myslím

si,  že v  tomto smere,  po prvé,  predseda Národnej rady si

splnil povinnosť, pretože vydal rozhodnutie, ktoré je určené

ako rozhodnutie číslo 1603 z 9. júna 1997. V tomto rozhodnu-

tí predseda Národnej  rady uviedol presne to, čo  sa od neho

žiada v  § 74 ods. 2  a ods. 1 zákona  o rokovacom poriadku.

Čiže je to návrh, o ktorom musíme hlasovať. Súčasne sa v od-

seku 3 toho istého paragrafu  hovorí, že ak Národná rada ne-

prijme návrh predsedu Národnej rady, ako je stanovený v roz-

hodnutí, ktoré bolo  vydané 9. júna 1997, postupuje sa podľa

návrhu predsedu Národnej rady, čiže opäť je to ten istý ter-

mín. Či to schválime, alebo neschválime, je to celkom jedno.

Je to termín 19. septembra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, tento  istý postup sme  mali aj pri  minulom

návrhu zákona, a to z dôvodov symetrie sa postupovalo takým-

to postupom. Budeme  hlasovať o návrhu pána poslanca Brňáka,

ktorý ho predložil. (Prejavy nesúhlasu v sále.)  Tento pokus

je pokus o circulus  vitiosus. Aj tak, či  sa bude hlasovať,

alebo nie,  budú platiť  pôvodné návrhy, o ktorých hovoríte.

Priatelia, práve s ohľadom na  to, ako  sme  postupovali pri

minulom  hlasovaní, musíme  ísť aj  teraz takýmto  spôsobom.

(Ruch v sále.)

 

     Prosím, prezentujme sa. (Neutíchajúca vrava.)

 

     Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ešte  by som  chcel dodať  na podopretie  argumentácie,

ktorú som uviedol vo vzťahu k pánu poslancovi Kováčovi, ďal-

šie súvislosti. Uvedené prvé čítanie, ktoré sa dotýka prero-

kovania návrhov zákonov, je  špecifickým konaním, ktoré oso-

bitným spôsobom  upravuje rokovací poriadok.  Samozrejme, že

nie je možné toto špecifické konanie čítať izolovane bez os-

tatného znenia rokovacieho  poriadku a bez všeobecných prin-

cípov, ktoré sú v rokovacom poriadku obsiahnuté.

 

     Práve v tejto súvislosti si dovolím poukázať na ustano-

venie § 34 rokovacieho  poriadku, ktorý hovorí o procedurál-

nom návrhu toto: "Poslanci majú právo podať procedurálny ná-

vrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania vecí časového" - po-

dotýkam časového - "a vecného postupu rokovania Národnej ra-

dy s  výnimkou hlasovania o  veci samej." Pán  poslanec, ani

pri takej myšlienke, že predseda Národnej rady predkladá ta-

kýto prvý originálny návrh,  nemôžete vylúčiť právo poslanca

v rámci riadne otvorenej  rozpravy predkladať  pozmeňujúce a

doplňujúce návrhy, zvlášť procedurálne návrhy. A ja som pro-

cedurálny  návrh  predniesol v normálne  otvorenej rozprave.

V takom  prípade platia  potom všeobecné  princípy napríklad

§ 29, kde sa aj hovorí, v akej postupnosti  sa hlasuje o po-

zmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch. Je  potrebné môj návrh

chápať ako pozmeňujúci návrh k návrhu pána predsedu Gašparo-

viča a v takom prípade sa o ňom hlasuje ako o prvom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je  samozrejmé, priatelia. Veď  takto to bolo  vždy,

nemeňme túto záležitosť.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     mrzí ma,  že sa znovu rozvíja  takáto obštrukčná disku-

sia. Vec je celkom jasná, bola ozrejmená celkom zrozumiteľne

ústami  pána predsedu  ústavnoprávneho výboru.  Naozaj návrh

pána predsedu  parlamentu je až subsidiárny,  to znamená, ak

sa nevyskytne iný návrh.  Keďže pán predseda ústavnoprávneho

výboru predniesol procedurálny návrh, to znamená, je potreb-

né v zmysle § 34 dať o ňom hlasovať bez diskusie.

 

 

     Ale dovolím si ešte jednu poznámku. Nevidím dôvod, pre-

čo by sme v tomto  parlamente mali sústavne požadovať právny

názor od neprávnikov. Neviem, nepamätám  si, že by sme sa my

právnici  miešali nejakým  spôsobom do  Liečebného poriadku.

(Ruch v miestnosti.) Pamätám sa, že som nevystúpil ani raz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, pokoj, priatelia.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     A pánu Ficovi.  Mrzí ma, pán Fico, že  za účelom dosia-

hnutia ľahšieho  cieľa ste volili túto  cestu, tento postup,

i keď vám musí byť toto tiež celkom iste jasné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Pán Brňák, uviedli ste správne argumenty, ale nesprávne

závery, pretože tam, kde je špeciálne upravený proces, nemô-

žu sa  predsa použiť všeobecné pravidlá.  Práve platí určitý

vzťah medzi - poviem vám to  odborne, vy sa v tom určite vy-

znáte - lex specialis a lex  generalis. Tam, kde sa majú po-

užiť špeciálne ustanovenia, nemôžu sa použiť všeobecné usta-

novenia.

 

     Pán Cuper, z hľadiska  právnej teórie  je prevrátené na

hlavu používať všeobecné pravidlá ako subsidiárnu aplikáciu.

To je absolútny nezmysel. Toto  právo je postavené inak. Čí-

tajte právo. V tomto  prípade je predseda výlučne oprávnený.

Je to  špeciálne  ustanovenie, uvedomte  si to a rešpektujte

právo. To je všetko. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Priatelia, ide  o  to,  aby sme  pri všetkých

vznešených právnych vyjadreniach nezabudli na jedno. Bol le-

gálne predložený  procedurálny návrh pána  predsedu ústavno-

právneho výboru a o tom sa bude hlasovať.

 

     Pán poslanec Cuper, končíme.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Mám návrh a chcem slovo, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Brňáka, ktorý navrhol úpravu  termínu pre časť B - predĺ-

žiť ju  na 19. 10. 1997 a pridelenie  gestorskému  výboru na

26. 10. 1997.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada rozhodla o príslušných le-

hotách, v  ktorých má byť prerokovaný  tento návrh zákona vo

výboroch.

 

 

     Ďakujem pekne  pánu navrhovateľovi, aj  pánu spoločnému

spravodajcovi za spoluprácu.

 

     Pristúpime k trinástemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej  republiky Ro-

berta Fica na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 683 a návrh na

pridelenie  návrhu zákona  na prerokovanie  výborom Národnej

rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1601.

 

     Návrh zákona  uvedie pán poslanec  Robert Fico. Prosím,

pán poslanec, ujmite sa slova.

 

     Dovolíte,  pán poslanec  Fico, ešte  sa hlási  predseda

výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predsedajúci, oficiálne sa  sťažujem, že som nedos-

tal slovo, i keď som si ho pýtal. Pánu Moravčíkovi chcem po-

vedať, že o ňom je všeobecne známa mienka na fakulte...

 

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     ...že bol  veľmi zlým  právnikom a ešte horším teoreti-

kom.  Pán Moravčík,  ustanovenia jedného  zákona nie  sú lex

- zákon, ale ustanoveniami zákona. Toto pravidlo, ktoré spo-

mína  pán Moravčík,  platí  pre  vzťah právnej  normy vyššej

právnej sily a nižšej  právnej sily.  Rokovací poriadok nemá

v sebe normy vyššej alebo nižšej právnej sily.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. V poriadku, bolo to vysvetlené.

 

     Pán poslanec Fico, máte slovo. (Hlas z pléna.)

 

     Pán poslanec,  dobre. Prosím, spojte  pána poslanca Mi-

kloška.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predsedajúci, chcem  len povedať,  že ak  nedávate

slovo nám,  nebolo by dobré, aby  ste dávali slovo právnikom

- čakateľom, aby nás tu poučovali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, priatelia.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec  Fico. Bude najlepšie,  keď

vyplníte túto trápnu medzeru.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     na úvod vám chcem  predovšetkým poďakovať. Poďakovať za

to, že ste súhlasili s preložením  návrhu novelizácie zákona

o veľkej  privatizácii, ktorý  predkladám na  dnešný  deň, a

rešpektovali tak  dôležitosť účasti delegácie  Národnej rady

Slovenskej  republiky na  pravidelnom rokovaní Parlamentného

zhromaždenia  Rady Európy v Štrasburgu. Súhlas Národnej rady

Slovenskej republiky s preložením tohto bodu rokovania pova-

žujem  súčasne za  dobrý signál  naznačujúci, že  by sme  sa

v problematike skoršej splatnosti dlhopisov pre našich star-

ších občanov mohli opäť posunúť dopredu.

 

     Vážené dámy, vážení páni, okolo Fondu národného majetku

Slovenskej republiky, jeho  netypického postavenia v právnom

poriadku a o jeho hospodárení sa  už nahovorilo  veľmi veľa.

Výsledkom, a to aj zavinením samotného fondu, ktorý nie vždy

poskytoval všetky potrebné informácie a ktorý sa neraz skrý-

val  za paragrafy  vylučujúce ho  spod kontroly  Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky, je, že v spoločnosti

prevláda skepsa nad reálnosťou dlhopisovej privatizácie. Ob-

čania dávajú prednosť použitiu dlhopisov na rôzne účely. Pre

občana však vždy ide o nevýhodný obchod.

 

     Aj preto veľmi pozitívne zaznela správa, že táto Národ-

  rada schválila  koncom minulého  roku novelizáciu zákona

o veľkej privatizácii zavádzajúcu  skoršiu  splatnosť  dlho-

pisov v prípade, ak ich  majiteľ  dosiahol v deň  nadobudnu-

tia účinnosti zákona,  t. j. 19. novembra 1996  vek 70 rokov

a viac, a splatnosť  takýchto  dlhopisov  bola stanovená  na

31. decembra 1997.

 

 

     Všetci si dobre pamätáme, aká búrlivá diskusia prebehla

okolo  návrhu tejto  novelizácie. Verím,  že rovnako  budeme

diskutovať  aj o dnešnej  legislatívnej  iniciatíve a  že aj

nájdeme spoločné východisko a podporíme schválenie návrhu do

druhého čítania,  kde by mohlo dôjsť  ku kompromisným rieše-

niam.

 

     Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon o podmien-

kach prevodu  majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších

predpisov, sleduje dva ciele. Prvým cieľom je rozšíriť okruh

osôb zvýhodnených skoršou  splatnosťou dlhopisov. Navrhujem,

aby sme opätovne prediskutovali návrh zvýhodniť všetkých ob-

čanov starších ako 60 rokov a poskytli im  splatnosť dlhopi-

sov už 31. decembra 1997. Existujú dva základné dôvody, pre-

čo navrhujem  skoršiu splatnosť dlhopisov  pre osoby staršie

ako 60 rokov.

 

     Prvým dôvodom  je skutočnosť, že  to bola práve  dnešná

kategória občanov  starších ako 60 rokov, ktorá sa najväčšou

mierou  zaslúžila o vytvorenie  zdrojov,  ktoré sú predmetom

privatizácie. Považujem  za spoločensky  správne a užitočné,

aby títo ľudia skôr  pocítili výťažok z dlhopisovej privati-

zácie.  Je  nespravodlivé,  aby  čakali    do 31. decembra

2000, lepšie  povedané, až do 1. júla roku 2001,  pretože až

v tento deň vzniká Fondu národného majetku Slovenskej repub-

liky povinnosť  vyplatiť občanom nominálnu  hodnotu dlhopisu

vo výške 10 000 korún vrátane výnosu.

 

     Druhým dôvodom, prečo navrhujem skoršiu splatnosť dlho-

pisov pre  osoby staršie ako 60 rokov, je potreba  primerane

rozložiť  finančnú  záťaž, ktorá  vznikne v roku 2001 na po-

kladnicu  Fondu  národného   majetku  Slovenskej  republiky.

V tomto roku bude musieť - mám  na mysli rok 2001 - Fond ná-

rodného majetku disponovať sumou približne 35 až 40 mld. Sk,

aby uspokojil zákonné požiadavky  splatnosti dlhopisov k 31.

decembru 2000.

 

     Dňa 6. júna 1997 sa  Ministerstvo  financií  Slovenskej

republiky  vyjadrovalo  k návrhu  zákona, ktorý  predkladám,

a konštatovalo, citujem: "Prípadná  realizácia zákona, ktorý

predkladá poslanec Robert Fico, nemá v roku 1997 a ani v ro-

koch nasledujúcich žiadny dosah na hospodárenie s prostried-

kami štátneho rozpočtu." Koniec  citácie. Zákon by mal preto

iba vplyv  na pokladnicu Fondu  národného majetku Slovenskej

republiky, ktorý sa stavia  do pozície inštitúcie nakladajú-

cej s neštátnymi  prostriedkami a inštitúcie,  ktorá nie  je

kontrolovateľná  Najvyšším kontrolným  úradom Slovenskej re-

publiky, pretože Najvyšší  kontrolný úrad nemôže kontrolovať

hospodárenie s prostriedkami Fondu národného majetku. Ak zo-

berieme do úvahy objem sprivatizovaného majetku a rozšafnosť

a mzdové pomery na Fonde  národného majetku, nemali by podľa

môjho názoru vzniknúť žiadne problémy s vyplatením dlhopisov

určitej skupine obyvateľov už v priebehu roku 1998.

 

     Občanov  Slovenskej republiky  je možné  rozdeliť podľa

veku takto:

 

     - 60 až 65-ročných máme približne 200 000,

     - 65 až 70-ročných máme okolo 180 000,

     - 70-ročných a starších máme približne 235 000.

 

     Samozrejme, nie celá táto  skupina občanov starších ako

60 rokov by okamžite požiadala o preplatenie dlhopisov, pre-

tože mnohí, najmä starší ľudia už dlhopisy speňažili. Speňa-

žili ich za telefóny, speňažili  ich možno za chladničky, za

mrazničky alebo iným nehodným spôsobom.

 

     Druhým  cieľom predkladaného  návrhu novelizácie zákona

je motivovať terajších vlastníkov  bytov, teda mestá, bytové

družstvá,  štátne  podniky,  podniky v likvidácii, alebo 

stransformované podniky a prijímať dlhopisy ako formu platby

pri  prevode bytov  do osobného  vlastníctva. Je  pravda, že

niektoré mestá uzatvorili s Fondom národného majetku osobit-

nú zmluvu o používaní  dlhopisov v procese transformácie by-

tového fondu, ale znevýhodnení  sú ďalší občania, ktorí majú

družstevné byty,  podnikové byty alebo iné  byty, ako aj ná-

jomcovia obecných  bytov v tých  mestách, ktoré nepristúpili

k zmluve s Fondom národného majetku Slovenskej republiky.

 

     Zákon  o veľkej  privatizácii už  obsahoval ustanovenie

o povinnosti vlastníkov bytov  prijímať dlhopisy pri prevode

bytov do vlastníctva občanov.  Ústavný súd Slovenskej repub-

liky však označil takéto ustanovenie  za protiústavné a dnes

je iba na mestách, na družstvách, na podnikoch, ako sa v sú-

vislosti s prijímaním dlhopisov  rozhodnú, teda či ich prij-

mú, alebo neprijmú. Aby sme mestá, bytové družstvá a podniky

motivovali dlhopisy prijímať, navrhujem zakotvenie povinnos-

ti  Fondu národneho  majetku Slovenskej  republiky preplatiť

týmto vlastníkom dlhopisy v lehote 6 mesiacov  odo dňa nado-

budnutia dlhopisov do vlastníctva.

 

     Neexistuje súhrnná  správa o prevode  bytov do osobného

vlastníctva. Podľa informácií, ktoré  máme k dispozícii, do-

siaľ bolo  zrealizovaných asi 60 000 prevodov obecných bytov

a približne taký istý počet bytov je pripravených na prevod.

Pri družstevných bytoch je záujem o prevod z celkom pochopi-

teľných dôvodov pomerne nízky. Pri podnikových bytoch je ne-

záujem o prevod  bytov  veľakrát  práve na  strane akciových

spoločností a spoločností s ručením  obmedzeným, pretože ne-

majú vytvorené  vhodné ekonomické podmienky  na prevod bytov

do vlastníctva občanov.

 

     Navrhované ustanovenie, motivujúce ustanovenie v každom

prípade podstatne rozširuje  okruh možností použitia dlhopi-

sov, čo by bolo užitočné  podporiť. Myslím si, že je lepšie,

ak občania použijú dlhopis pri  kúpe bytu, ako ho vymeniť za

telefón, za mrazničku alebo za nejaký iný  elektrospotrebič,

pretože predsa len byt je nehnuteľnosť, získava sa tým urči-

tá hodnota. Samozrejme, že ekonomický dosah realizácie tohto

ustanovenia na pokladňu Fondu  národného majetku - zdôrazňu-

jem,  nie  na  rozpočet  Slovenskej  republiky,  pretože ide

o prostriedky,  ktoré    zo  zákona  označené ako neštátne

a takto  nimi aj  Fond  národného  majetku  nakladá - nebude

okamžitý, ale priebežný. Veď  aj proces odpredaja bytov bude

pokračovať a bude trvať podľa  môjho názoru aspoň ďalšie 3-4

roky, ak nie viac, pretože zákon o vlastníctve bytov a neby-

tových priestorov neurčuje konečný  termín, kedy sa má skon-

čiť prevod vlastníctva bytov a  dokedy majú občania o prevod

vlastníctva bytov požiadať.

 

     Vážené dámy a páni,  toto je charakteristika návrhu no-

velizácie  zákona o veľkej privatizácii.  Som veľmi rád,  že

sedemdesiatročným sme  už pomohli. Bol by  som rád, keby sme

rozšírili okruh starších občanov,  ktorí si to naozaj zaslú-

žia. Privítal by som,  keby ustanovenia, ktoré navrhujem, sú

to v podstate  dve  zásadné  zmeny, boli  predmetom diskusie

a boli potom aj schválené do  druhého čítania v Národnej ra-

de.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  ďakujem  za  slovo, z mojej

strany je to všetko. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ges-

torský  výbor pre  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie,

pánu poslancovi Tomášovi Cingelovi.

 

     Pán poslanec Cingel, nech sa páči.

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o zákone  o podmienkach  prevodu  majetku  štátu na iné

osoby, tlač 683, ako spravodajca  určený  navrhnutým gestor-

ským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh (tlač 683) spĺňa  náležitosti  podľa § 70 ods. 1 záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky, a

podľa legislatívnych  pravidiel ho zaradil  na rokovanie 30.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem sta-

novisko,  že návrh  spĺňa všetky  náležitosti návrhu  zákona

uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky o rokovacom poriadku  Národnej  rady Slovenskej republiky

určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska však zastávam názor a stanovisko, že

predložený návrh je populistický,  hoci rieši závažnú spolo-

čenskú problematiku, podľa mňa však nie je potrebné ju upra-

viť tak, ako navrhuje  predkladateľ návrhu zákona. Budem od-

porúčať  v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) neprerokúvať  návrh

v druhom čítaní.

 

 

     Prosím,  pán predsedajúci,  aby ste  otvorili všeobecnú

rozpravu o návrhu zákona.

 

     Odporúčam, aby návrh predsedu Národnej rady na pridele-

nie a  lehoty v prípade  odporúčania do druhého  čítania bol

podľa § 74 potom schválený.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

som  nedostal zoznam  poslancov - rečníkov  prihlásených  do

rozpravy písomne, a to ani ako poverených členov poslanecké-

ho klubu, ani ako bezprostredných  písomne prihlásených reč-

níkov.

 

     Otváram možnosť  podania ústnych prihlášok  do rozpravy

k tomuto bodu programu.

 

     Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem  rozpravu o tomto bode

programu za skončenú. Nepredpokladám,  že sa bude chcieť vy-

jadriť pán poslanec Fico. Chcete?

 

     Nech sa páči. Neviem, ku ktorej rozprave.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Tento problém, pán podpredseda,  vznikol už minule, keď

sme rokovali o návrhu  zákona o odškodňovaní obetí trestných

činov, keď sa nikto neprihlásil písomne ani ústne do rozpra-

vy. Myslím si, že z rokovacieho poriadku jasne vyplýva navr-

hovateľovi právo ešte sa vyjadriť,  aj keď je rozprava skon-

čená, pretože  ste otvorili  rozpravu a súčasne ju skončili.

Dovoľte mi preto povedať niekoľko slov celkom na záver.

 

     Chcem  povedať, že  ak zákon  rieši závažnú spoločenskú

problematiku, ako povedal pán spoločný spravodajca, tak ťaž-

ko možno o ňom hovoriť, že je populistický.

 

     Po prvé, spĺňa všetky  náležitosti, ktoré zákon má mať,

to nespochybnil nikto. Nespochybnil to ani predseda Národnej

rady a je aj dobre  právne  pripravený na  ďalšie rokovanie.

Pre  mňa  osobitne  je  dôležité  to,  že tento návrh zákona

v prípade,  ak by  sme ho  schválili, nemá  žiadny dosah  na

prostriedky štátneho  rozpočtu, ale má priamy  dosah na pro-

striedky Fondu  národného majetku. Jasne  sme povedali, teda

nie my,  ale tvrdí to predovšetkým  vládna koalícia, že Fond

národného majetku  nedisponuje s prostriedkami štátneho roz-

počtu, že sú to neštátne  prostriedky, a preto je aj znemož-

nený  vstup Najvyššieho  kontrolného úradu  kontrolovať, ako

hospodári Fond národného majetku.

 

     Ďalej chcem povedať, že  ak nemá Fond národného majetku

po privatizácii takého objemu  štátneho majetku k dispozícii

7 mld. korún, ktoré by bolo  treba na realizáciu tohto záko-

na, tak sa pýtam, kde Fond národného majetku v roku 2000 zo-

berie 35-40 mld. korún, ktoré  budú  potrebné na uspokojenie

dlhopisovej privatizácie. Myslím si, že zákon smeroval práve

k tomu,  aby sme  rozložili ťarchu,  ktorá bude  obrovská na

pokladňu Fondu  národného  majetku v roku 2000  a ktorá dnes

stavia dlhopisovú privatizáciu do polohy ilúzie.

 

     Ďalšia vec, ktorú chcem zdôrazniť týmto zákonom, je to,

že tento návrh zákona je spravodlivý, pretože nezvýhodňujeme

všetkých. Zvýhodňujeme kategóriu ľudí starších ako 60 rokov,

tých,  ktorí naozaj  vytvorili najviac  hodnôt, a teraz  ich

necháme čakať od roku 1997 do roku 2001, až do 1. júla 2001,

keď  nastane povinnosť  Fondu národného  majetku, aby  začal

platiť výnosy a nominálnu  hodnotu dlhopisu.  To je 5 rokov.

Za týchto 5 rokov môže  nastať veľmi veľa životných udalostí

a mnohí z týchto ľudí nebudú mať možnosť užiť si určitú časť

z tej privatizácie, ktorá im patrí.

 

     Čo mňa  však najviac zaujíma, je  to ustanovenie, ktoré

je v tomto zákone a  ktoré sa týka motivácie odpredaja bytov

do osobného vlastníctva. V roku 1993 sme prijali zákon o od-

predaji bytov do osobného  vlastníctva, ale už sme neurobili

nič preto,  aby sme motivovali  občanov byty si  kupovať, ak

sme vôbec tie byty chceli predať. Túto problematiku sledujem

veľmi pozorne.  Môžem vám povedať, že  potom, čo Ústavný súd

vydal  rozhodnutie, že  povinnosť vlastníkov  bytov prijímať

dlhopisy je protiústavná, prudko poklesol záujem ľudí o kúpu

bytu alebo o prevod bytu do osobného vlastníctva, pretože sa

nádejali, že použijú dlhopisy ako formu platby, a to považu-

jem za korektné. Prosím,  dajme ľuďom možnosť, nech dlhopisy

použijú pri  prevode bytov do osobného  vlastníctva. Bolo by

to veľmi motivujúce pri prevode bytov v tomto štádiu.

 

     To som  chcel povedať na záver.  Musím ešte povedať, že

ma veľmi mrzí, ak začíname  takto rokovať o návrhoch zákonov

v tomto parlamente, že bez  uvedenia akýchkoľvek dôvodov po-

dáva spoločný spravodajca návrh  na odmietnutie návrhu záko-

na. Nie preto, že  sa to týka mňa a že je  to  už druhý prí-

pad, ktorý sa dotýka návrhu  zákona, ktorý som predložil ja,

ale bolo by korektné, keby sa povedalo, aké dôvody vedú spo-

ločného spravodajcu k takému záveru, aký uviedol.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Žiada si zaujať stanovisko pán spravodajca? Nech sa pá-

či, pán poslanec.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     povedal som,  že návrh je populistický.  Zákon, tak ako

sme ho  v Národnej rade  prijali, rieši závažný  spoločenský

problém. Ale pán predkladateľ  nepovedal jednu podstatnú vec

o ministerstve  financií,  ktoré  povedalo,  že prostriedky,

ktoré sa vyplatia občanom, nezakladajú nároky na štátny roz-

počet,  ale v predchádzajúcom  zákone  sme rozhodli,  že 3,5

mld. sa k 31. 12. vyplatia občanom, ktorí majú nad 70 rokov.

Nikto tu nie  je taký, kto by povedal, že  by si občania nad

60 rokov  tieto prostriedky, ktoré im  chce pán predkladateľ

venovať, nezaslúžili.

 

     Vážení, dnes je situácia taká, že prijatím tohto zákona

by sme hodili  na trh do osobnej spotreby  ďalšie 4 miliardy

korún, ktoré  by tu spôsobili minimálne  takú istú infláciu,

o ktorej sme hovorili predtým. Hovorili sme, že pri 3,5 mld.

Sk, ktoré sa  vyplatia občanom  nad 70 rokov a pri vyplatení

ďalších 4 miliárd sa tu  spôsobí  nesmierna inflácia,  ktorá

poškodí všetkých občanov tohto štátu.

 

     Myslím si, že my  ako zodpovední zákonodarcovia musíme,

hoci je  to veľmi populistický krok,  tento krok zásadne od-

mietnuť. To  je moje jediné  stanovisko, ktoré som  k tomuto

návrhu zákona chcel povedať. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem spoločnému spravodajcovi.

 

     Priatelia, už je hlasovanie. Rozprava sa už skončila.

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý  podal pán spo-

ločný spravodajca podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o ro-

kovacom poriadku. Prosím, navrhnite a sformulujte návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, odporúčam  nepokračovať v prerokúvaní

zákona v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Počuli ste návrh, vážené kolegyne a kolegovia, hlasujte

o tomto návrhu pána poslanca Cingela.

 

     Je to návrh, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada  sa uzniesla, že návrh po-

slanca  Národnej rady  Slovenskej republiky  Roberta Fica na

vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení  neskorších predpisov, sa

vracia a neprerokuje sa v druhom čítaní.

 

     (Prejavy protestu a ruch v sále.)

 

     Počkajte. Aký je záznam? Moment.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom  na pracovnú po-

radu, ktorá tu bola medzi odborníkmi - právnikmi, uskutočňu-

jeme postup, ktorý  sme dohodli, že sa bude  hlasovať o tom,

či sa prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

 

     Prosím, v zmysle § 73 je to riešenie bodu c)  a v danom

prípade budeme  hlasovať o tom, či  má byť prerokovaný tento

návrh v druhom čítaní. Kto  je za, hlasuje pozitívne, kto je

proti, hlasuje záporne.

 

     Hlasujeme o  tom, či sa prerokuje  tento návrh v druhom

čítaní na základe návrhu právnikov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada  sa uzniesla, že návrh ne-

prerokuje v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pánu navrhovateľovi  aj pánu spoločnému spravo-

dajcovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nasleduje

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon  číslo 1/1992

Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zá-

robku v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 695.  Súčasťou

návrhu vlády je návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej repub-

liky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Prosím, pán poslanec Boros.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážená a ctená snemovňa,

 

     mám veľmi jednoduchú požiadavku. Chcem dať procedurálny

návrh,  aby pán  podpredseda Húska  odovzdal vedenie schôdze

Národnej  rady druhému,  pretože už  aj pri  predchádzajúcom

prípade sa vyslovil, že predpokladá, čo chceme hovoriť. Mys-

lím si,  že v tomto sneme  nemá kto  čo predpokladať a čítať

myšlienky tých,  ktorí sa hlásia procedurálne  alebo s inými

návrhmi.

 

     Po druhé, tiež sa mi nezdá porada s odborníkmi a ďalšie

veci. Je  to zmätkové vedenie  schôdze. Veľmi pekne  prosím,

aby ste boli vymenený.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kováč má procedurálny návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     rád  by som  vedel, na  základe čoho  je teraz zaradený

tento zákon,  pretože, ak dovolíte, bola  tu požiadavka pána

poslanca Cabaja, ale ten to formuloval takto, budem citovať:

"Dovoľte mi,  aby som  za  kluby HZDS, ZRS a SNS navrhol  do

programu 30. schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky za-

radiť tieto body..." To znamená do programu schôdze, ale nie

do programu  dnešného dňa. To  nikto neschválil, že  to bude

v dnešnom programe. Také hlasovanie  neprebehlo. Mám tu kom-

pletný výpis zo stenografickej správy. To znamená, že by sme

sa museli najprv dohodnúť, že  to bude zaradené dnes do pro-

gramu a  až potom môžeme o  tom rokovať. Ale v  tejto chvíli

o tom rokovať nemôžeme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Slovo má predseda Národnej rady pán Gašparovič.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč, vtedy, keď predseda klubu pán Cabaj

predniesol tento návrh za  tri kluby, potom prebehla rozpra-

va. Pred skončením rozpravy som povedal, ako bude nasledovať

program po 14.00 hodine. Prosím,  ak si zoberiete zápis, bu-

dete to tam  mať napísané. Prosím, aby ste  si zobrali zápis

z toho, čo som povedal.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o procedu-

rálnom návrhu pána poslanca Borosa. Súhlasíte?

 

     Ešte pán poslanec Šimko - procedurálny návrh.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán predseda parlamentu naozaj prečítal program, ale sa

o tom  nehlasovalo.  Hlasovalo  sa  o návrhu  predsedu klubu

HZDS. Schválil  sa jeho návrh,  ale keďže nenavrhol  zaradiť

ako konkrétny bod programu to,  čo navrhol, tak to treba za-

radiť na koniec, nie hocikedy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     aby nemuseli byť zbytočné  problémy a naťahovanie času,

navrhujem teraz  za tri kluby, aby  sme hlasovaním rozhodli,

že v tomto momente budeme pokračovať s návrhom tak, ako avi-

zoval predseda parlamentu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nerozumiem vás. Prosím vás, ešte raz. Ešte raz, prosím.

 

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Navrhujem, aby sme hlasovaním teraz rozhodli, že budeme

pokračovať tak, ako to  uviedol predseda parlamentu. To zna-

mená tým bodom, ktorý uvádza pani ministerka Keltošová.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku. Priatelia, prvý procedurálny návrh je návrh

pána  poslanca Borosa,  aby vo  vedení schôdze  bol vymenený

podpredseda Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujte sa a vzápätí  hlasujte, kto súhlasí

s tým, aby som  bol vymenený vo vedení schôdze.  Je to návrh

pána poslanca Borosa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh pána poslanca Borosa nebol prija-

tý.

 

     Teraz budeme hlasovať o ďalšom procedurálnom návrhu pá-

na poslanca Cabaja, ktorý navrhuje, aby bolo prijaté rozhod-

nutie Národnej  rady, že sa  teraz bude prerokúvať  návrh na

skrátené legislatívne konanie o uvedených dvoch návrhoch zá-

kona.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme, kto súhlasí

s týmto návrhom. Ide o zaradenie do prvého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedené dva  návrhy zákonov na skrátené

legislatívne konanie sa budú prerokúvať teraz.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 695.  Súčasťou

návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej repub-

liky pani Oľga Keltošová.

 

     Nech sa páči, pani ministerka, ujmite sa slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnu-

tí 24. júna tohto roku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť

a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh, ktorý predkladáme, vytvára legislatívny rámec na

usmerňovanie vývoja miezd v podnikateľskej sfére už v druhom

polroku 1997, resp. v ďalšom období.  Týmto  vládnym návrhom

vláda reaguje na pretrvávajúci nesúlad medzi vývojom produk-

tivity práce a vývojom  miezd vo väčšine odvetví podnikateľ-

skej sféry.

 

     Vládny návrh zákona  ďalej definuje okruh zamestnávate-

ľov, na  ktorých sa režim usmerňovania  miezd bude vzťahovať

a obsahuje  osobitné ustanovenie,  ktoré splnomocňuje  vládu

prijať vykonávacie nariadenie,  ktoré bude obsahovať bližšie

podmienky  na vlastný  režim usmerňovania  miezd. Pri  tejto

príležitosti by  som chcela, vážená  snemovňa, upozorniť, že

toto vykonávacie nariadenie  vlády bude predmetom tripartit-

ného rokovania na budúci týždeň.

 

     Vládny návrh zákona obsahuje nové ustanovenie o znížení

nárokov na mzdu pre  vedúcich zamestnancov - znovu opakujem,

pre vedúcich  zamestnancov, nie pre  radových pracovníkov -,

ak ich zamestnávateľ vykázal stratu alebo si nesplnil daňové

povinnosti, resp. si neplní  povinnosti voči poistným fondom

za príslušné jednotlivé aj  mesačné  obdobia. Z tohto dôvodu

sa zúčtované mzdy považujú iba  za preddavok na mzdu podlie-

hajúci  zrážke zo  mzdy. Realizáciou  uvedeného opatrenia sa

stáva neplatnou pracovná aj  iná zmluva s vedúcim zamestnan-

com, ak by bola v rozpore s príslušným ustanovením navrhova-

ného zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  ministerke  Keltošovej a prosím ju,  aby

zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Výbor Národnej  rady pre  zdravotníctvo a sociálne veci

poveril  poslanca  pána  Pavla  Derfényiho,  aby  informoval

o výsledku prerokovania tohto návrhu  vo výbore. Prosím pána

poslanca Derfényiho, aby podal informáciu.

 

 

     Prepáčte, pán poslanec Derfényi,  slovo má pán poslanec

Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

 

     prepáčte mi, že vám skáčem  do reči. Idem vás požiadať,

aby ste  predniesli iné úvodné  slovo, pretože teraz  by sme

mali rokovať o návrhu na skrátené legislatívne konanie, kto-

ré sme zaradili do programu. Tak znie návrh pána Cabaja: ná-

vrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon. A v prípade, že bude schvále-

né, tak sa otvorí hneď prvé čítanie. Takto to je, pán Cabaj,

však? Mám to tu vo výpise, takže to môžete potvrdiť. Vy, pa-

ni ministerka, ste uviedli  omylom iné úvodné slovo. Uviedli

ste úvodné slovo k prvému čítaniu, ale nie k návrhu na skrá-

tené legislatívne konanie. Asi  vás zle vyzval predsedajúci.

Keby ste boli taká láskavá a prečítali návrh na skrátené le-

gislatívne konanie, pretože teraz  vlastne neviem, o čom ro-

kujeme. Podľa návrhu pána Cabaja by sme mali rokovať o skrá-

tenom legislatívnom konaní a  nemôžeme rokovať o prvom číta-

ní, kým sme neschválili skrátené legislatívne konanie. Logi-

ka veci  je jasná. (Ozval sa  zvuk časomiery, ktorý prerušil

vystúpenie poslanca.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, môžem k tomu len toľko povedať, že návrh som

vnímal tak, že je predložený - aby bola  uspokojená  aj časť

poslaneckej snemovne, ktorá hovorila, že návrh nebol strikt-

ne schválený na  rokovanie - návrh na prvé  čítanie. A v ta-

komto zmysle slova som vnímal aj návrh pána poslanca Cabaja.

Podľa mňa pani ministerka uvádzala správne návrh na prvé čí-

tanie.

 

     V tomto zmysle slova navrhujem, aby pán poslanec Derfé-

nyi ako spravodajca uviedol správu o prerokovaní.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

      Vážený pán predsedajúci,

      pani ministerka,

      pán minister,

      pani poslankyne, páni poslanci,

 

      dovoľte mi  predniesť informáciu Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, nech sa páči,  pán poslanec Derfényi, pokračuj-

te.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     ...o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené le-

gislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú

pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpi-

sov, tlač číslo 695.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1634 z 25. júna 1997 pridelil  návrh vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť

a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, na pre-

rokovanie  Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci v termíne ihneď.

 

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej 40. schôdzi výboru dňa 26. júna 1997. Výbor  súhlasil

s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú  pohotovosť a o prie-

mernom zárobku v znení neskorších predpisov, a odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  vysloviť s predloženým ná-

vrhom súhlas s tým, že  vládny návrh zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb. o  mzde, odmene za pracovnú

pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpi-

sov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom

legislatívnom konaní na tejto  schôdzi. Súčasťou tlače číslo

695 je aj návrh na uznesenie.

 

     Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu a prosím, aby zaujal

miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal  som  písomný zá-

znam o prihlásení  rečníkov  poverených  členov poslaneckého

klubu ani zoznam rečníkov  písomne prihlásených do rozpravy.

Otváram možnosť podania ďalších ústnych alebo elektronických

prihlášok do  rozpravy k tomuto  bodu programu. Zaznamenávam

pána poslanca Filkusa, pána poslanca Kováča a pani poslanky-

ňu Schmögnerovú.

 

     Uzatváram možnosť podania  ďalších ústnych alebo elekt-

ronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

 

     Dávam  slovo  prvému  ústne  prihlásenému. Pán poslanec

Filkus, máte slovo.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážený pán spravodajca,

 

     chcem vám  na začiatku povedať, že  vôbec nie som proti

tomu, ak sú v ekonomike určité ťažkosti a slovenská ekonomi-

ka sa  dostala do určitých  problémov, je potrebné,  aby za-

siahlo aj  ekonomické centrum. To  ekonomické centrum, samo-

zrejme, v tomto prípade  najmä z pohľadu vzťahu produktivity

práce a  miezd musí zasiahnuť,  ale nesmie to  urobiť plošne

a nesmie to urobiť s dlhodobou platnosťou.

 

     Rozšifrujem. Určite to nesmie plošne zasiahnuť podnika-

teľské  subjekty  súkromného  charakteru.  Nie  je možné ani

v tejto etape  transformačného procesu túto  reguláciu ostro

navigovať cez  subjekty v súkromnom sektore. Regulácia miezd

je možná, na to máme už aj určité predpoklady v iných inšti-

tucionálnych a legislatívnych  predpokladoch, tie  možno vy-

užiť. Ale v tomto prípade  ich ozaj treba využiť  krátkodobo

a tak, ako som zdôraznil, nie plošne.

 

     V tejto súvislosti chcem  niečo povedať, čo sa mi nepo-

zdáva najmä z informácií, ktoré  som  počul z obidvoch strán

pri úvodných  slovách. Vykonávacími predpismi,  ak som dobre

porozumel, pani ministerka, sa má  zabezpečiť, a pre mňa ako

poslanca, teraz len garantovať, že sa to dotkne len vedúcich

zamestnancov.  Akú  garanciu  dostávam  ja  ako poslanec pri

schvaľovaní tohto zákona, keď mi  poviete, že to bude vo vy-

konávacích  predpisoch? Garancia  tu chýba.  A garanciu  ako

poslanec  tejto snemovne  nemôžem prijať.  To znamená, veľmi

jednoducho povedané,  vykonávacie predpisy v  tomto prípade,

keď sa má regulácia miezd dotknúť len vedúcich zamestnancov,

by musela byť predložená v parlamente.

 

     Druhá poznámka. Samozrejme, že by bolo dobré od vás po-

čuť  aj vzťah  medzi touto  reguláciou v štátnych  podnikoch

a v sektore, ktorý som spomínal, teda v podnikateľských sub-

jektoch súkromného charakteru.

 

     Z tohto dôvodu je  veľmi ťažké akceptovať tieto návrhy.

Som si vedomý tých vážnych vecí, čo to znamená, ak produkti-

vita práce ide dlhodobo oveľa pomalšie ako mzdy a čo to môže

znamenať. Ale  naozaj, momentálne sám neviem  povedať, ak by

som bol na mieste pani  ministerky, ako tú garanciu dať, keď

ešte hovoríme o tom, že  je to vec rokovania tripartity. Vý-

sledok tripartity nám dá placet, či to bude, alebo nie. Bolo

by dobré, keby sme si objasnili najprv toto a potom hovorili

o všetkom ostatnom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

 

     Dávam  slovo  druhému z elektronicky  prihlásených pánu

poslancovi Kováčovi a pripraví  sa pani poslankyňa Schmögne-

rová.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem  vás  požiadať,  aby  sme  rokovanie o tomto bode

programu uviedli  do súladu so zákonom.  Dovoľte mi, aby som

vysvetlil prečo.

 

     Pán  poslanec  Cabaj  požiadal,  aby  do programu tejto

schôdze, budem, prosím, presne  citovať jeho slová: "Dovoľte

mi, aby som za kluby HZDS, ZRS a SNS navrhol  na program 30.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť tieto bo-

dy  programu: návrh  vlády na  skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

1/1992 Zb. o  mzde, odmene za pracovnú  pohotovosť a o prie-

mernom  zárobku  v znení  neskorších  predpisov. Je  to tlač

695. Ak  toto bude schválené, zároveň  navrhujem, aby vládny

návrh bol prerokovaný v prvom čítaní."

 

     Jeho postup  je celkom logický, pretože  by sme nemohli

rokovať o tomto  zákone, lebo  najprv by sme  museli dodržať

15-dňovú  lehotu na  dodanie materiálov  zákonov do Národnej

rady.  To sa  nestalo. Materiály  prišli, tuším,  predvčerom

a poslanci dostali niektoré materiály vlastne až dnes, preto

musí byť  najprv schválený postup  skráteného legislatívneho

konania. To  sa neurobilo. A v tejto chvíli  rokujeme priamo

o prvom čítaní  zákona, čo je  proti  zákonu o rokovacom po-

riadku. To jednoducho nemôžeme. Ak chcete rokovať bez schvá-

lenia  skráteného  legislatívneho  konania,  v  tom  prípade

uplatňujem 15-dňovú lehotu. Hneď teraz a tu na mieste.

 

     Dnes hlasovali o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý na-

vrhol iba to, aby tieto body programu boli zaradené na dneš-

nú schôdzu. Hovorili sme len o zaradení, ale vôbec sme neho-

vorili ani pani ministerka nepredniesla úvodné slovo k mate-

riálu 695, čo je skrátené legislatívne konanie. Národná rada

na to zatiaľ nedala súhlas.

 

     Pán  predsedajúci,  dávam  procedurálny  návrh, aby sme

z tohto  rokovania  nejakým spôsobom vyšli,  v tejto  chvíli

prerušiť  rokovanie o materiáli 694,  vrátiť  sa k rokovaniu

o materiáli 695, vysloviť sa k skrátenému legislatívnemu ko-

naniu a až potom pokračovať v rokovaní o tomto materiáli.

 

     Súčasne vám chcem povedať, že v tom prípade nie je mož-

né uzavrieť  zoznam diskutujúcich, pretože  ho budete musieť

znovu otvoriť a ja sa prihlásim  ešte raz, ale až potom, keď

bude toto schválené.  Inak nemá zmysel a nie  je legálne po-

kračovať v rokovaní. Na toto som vás, pán predsedajúci, upo-

zorňoval už pri mojej faktickej alebo procedurálnej poznámke

z lavice, ale  nebrali ste na  to ohľad. To  znamená, že ste

otvorili rokovanie  o tomto bode bez  súladu alebo v rozpore

so zákonom o rokovacom poriadku. Tentoraz to hovorím ako gy-

nekológ. Nie je  tu pán poslanec Cuper, ale  prepáčte, aj ja

viem čítať, nielen on.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, problém je  jednoducho v tom, že už pred-

tým sa  hlasovalo o návrhu,  ktorý uvádzal pán  predseda pri

schvaľovaní programu ako celku. Práve kvôli tomu, že ste ma-

li námietky, že nebolo  schválené presné časové pozíciovanie

prerokovania  tohto návrhu,  tak dodatočne  dal pán poslanec

Cabaj  svoj  návrh.  A aby  sa  veci pokojne  riešili, došlo

k hlasovaniu aj o druhom návrhu.  Upozorňujem, že už v prvom

návrhu - podľa mňa azda  okrem  vynechania slova,  neviem to

posúdiť, pretože nemám pred sebou záznam, ani prepísaný záz-

nam  z magnetofónovej  pásky -  možno pán  predseda vynechal

slová o  termíne, kedy sa  prerokuje. Ale to  znamená, že je

v podstate nespochybniteľne prerokúvaný  ten návrh, ktorý sa

mal  prerokúvať. A  v takomto  zmysle návrh  pána Cabaja bol

vlastne len akýmsi utvrdením, aby  bolo uvedené aj to časové

vyrovnanie.

 

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci, prepáčte, ale  to je vládny návrh zá-

kona na skrátenie legislatívneho konania, ktorý v tomto par-

lamente nikto nepredniesol. To  musí predniesť vláda. Nemôže

ho predniesť pán predseda ani  pán poslanec Cabaj. Všetci to

vieme, tak prečo zdržujeme  chod schôdze? Prerušme rokovanie

o tlači číslo 694, lebo k  nej vystúpil aj pán poslanec Der-

fényi, aj  pani  ministerka, a rokujme  o tlači číslo 695, o

skrátenom legislatívnom konaní. Ak  schválime návrh na skrá-

tené  legislatívne konanie,  vrátime sa  k samotnému zákonu.

Inak to nemá logiku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Odovzdávam slovo pánu predsedovi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč, došlo len  k jedinej chybe, že pani

ministerka prečítala zdôvodnenie, ktoré  už má čítať v prvom

čítaní. Inak to,  čo ste teraz  začali a otvorili, sa skončí

tým, že budeme hlasovať o tom,  že zákon pôjde do prvého čí-

tania. V tom máte pravdu. Ale o tom budeme hlasovať teraz.

 

     (Hlas poslanca Kováča.)

 

     Pán poslanec, veď to hovorím, že pani ministerka prečí-

tala zlé zdôvodnenie. Čítala zdôvodnenie,  ktoré je už v pr-

vom  čítaní. Mala  prečítať zdôvodnenie,  na základe ktorého

rozhodneme, či  to pôjde do  prvého čítania. Čiže  len v tom

bola chyba, v ničom inom.

 

     Pán poslanec,  ešte raz opakujem  to isté. Máte  pravdu

v tom, že na základe vystúpenia pani ministerky sme už zača-

li rokovať o materiáli, ako  keby bol v prvom čítaní. Všetko

sa dá napraviť. Pani  ministerka znovu predstúpi pred mikro-

fón a prečíta to, čo má prečítať k návrhu na skrátené legis-

latívne konanie. (Ruch v miestnosti.)  Veď to hovorím od za-

čiatku. Tiež hovorím, že netreba nič prerušovať. Nech sa pa-

ni ministerka postaví pre  mikrofón a prečíta materiál. Hla-

sujeme a pôjdeme ďalej.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     tak ako som bola vyzvaná  predtým, tak som sa vyjadrila

k predlohe, ktorú máte zaradenú ako tlač číslo 695. Zákon je

zaradený ako tlač číslo 694. Ale, prosím, riadila som sa va-

šimi číslami na košieľkach. Máte to prehodené.

 

     V súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona Národnej rady

číslo 350 o rokovacom  poriadku predkladám Národnej rade ná-

vrh vlády Slovenskej republiky  na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene  za  pracovnú  pohotovosť a

o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Predložený návrh zákona  reaguje na pretrvávajúci nesú-

lad medzi vývojom produktivity práce a vývojom  miezd vytvo-

rením legislatívneho rámca na ich usmerňovanie.

 

     Návrh na skrátené  legislatívne konanie zdôvodňujem zá-

merom  predkladateľa  vytvoriť  právne  podmienky na nápravu

nepriaznivej  relácie  medzi  vývojom  miezd a produktivitou

práce už v druhom polroku 1997.

 

     Myslím si, že § 89 v odseku 1 hovorí, za akých okolnos-

tí, za  mimoriadnych okolností môže dôjsť  ku skrátenému le-

gislatívnemu konaniu. Po prvé je  to vtedy, ak dôjde k ohro-

zeniu základných ľudských práv a  slobôd. Po druhé k ohroze-

niu  bezpečnosti alebo  ak hrozia  štátu značné  hospodárske

škody.

 

     Myslím si, že tretia časť  § 89 ods. 1 zodpovedá návrhu

vlády na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym kona-

ním.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     musím zopakovať, že už som predniesol informáciu Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre zdravotníctvo a so-

ciálne veci o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené

legislatívne  konanie. Zasadnutie  výboru sa  uskutočnilo na

základe rozhodnutia predsedu Národnej  rady číslo 1634 a od-

poručil som Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým

návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny  návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde a odmene

za pracovnú  pohotovosť a o priemernom  zárobku  v znení ne-

skorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prero-

kuje v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi, aby  som na  úvod predniesol  návrh, ktorý

znie, aby  Národná rada nevyslovila súhlas  so skráteným le-

gislatívnym konaním. Návrh  budem odôvodňovať niekoľkými ve-

cami.

 

     Po prvé,  bol by som rád, keby Kancelária Národnej rady

Slovenskej republiky predložila poslancom, koľkokrát doteraz

už bolo využité od zavedenia zákona o rokovacom poriadku to-

to pravidlo a koľkokrát hrozila Slovensku takmer katastrofa,

tak ako ju definuje rokovací poriadok.

 

     Po druhé,  pani ministerka, neviem si  dosť dobre pred-

staviť, ako  chcete  zariadiť, aby  tento  zákon  platil  od

1. júla, pretože to je dnes a dnes sme len pri prvom čítaní.

Je to nereálne a zrejme  nebude môcť mať  retroaktívnu účin-

nosť. Preto maximálne môžeme  schváliť účinnosť s dátumom od

uverejnenia v Zbierke zákonov alebo podobne. A preto si mys-

lím, že vôbec nič sa  nestane, nestane sa žiadna katastrofa,

nenastanú žiadne ťažké hospodárske  dôsledky pre štát, lebo,

tak ako som  sa dočítal v tomto materiáli  a v tomto návrhu,

pôjde predovšetkým o zásah do súkromných podnikov. Tento zá-

sah  pre štát  by bol  oprávnený za  predpokladu, že  by ste

v dôvodovej správe  k tomuto materiálu vyčíslili,  o aké ob-

rovské ekonomické škody pôjde,  ak zákon nepôjde v skrátenom

legislatívnom konaní. V materiáli však nie je vyčíslené, aké

sú ekonomické straty. A odvolávať sa  len na to, že ste usú-

dili, že by asi došlo k  ekonomickým škodám, asi nie je cel-

kom presné.

 

     Znovu opakujem svoj návrh, aby sme nesúhlasili so skrá-

teným legislatívnym konaním a postupovali normálne a riadne,

aby si Národná rada už  konečne mohla zvyknúť pracovať podľa

zákona o rokovacom  poriadku, ktorý sme prijali na  to, a na

to sú v ňom tri čítania, aby sme mali dostatočný čas hovoriť

s odborníkmi, diskutovať atď.

 

     Chcem vás  upozorniť, a zrejme  pani ministerka nám  to

potvrdí, že  dnes prerokúvaná novela  zákona o poisťovni  sa

tiež dostane  ešte na toto rokovanie so všetkými tromi číta-

niami. Takto bude využívaný náš rokovací poriadok. Dnes pre-

rokúvaná vo vláde  bude ešte na tejto schôdzi trikrát schva-

ľovaná. Myslím si, že na to rokovací poriadok nie je. Urobi-

li sme z neho trhací kalendár.

 

     Preto vás  prosím, aby ste podporili  môj návrh. Myslím

si, že  vláda mala dosť  času na to,  aby zaujala stanovisko

k vývoju ekonomickej  situácie a tento  návrh nám predložila

povedzme pred mesiacom. Vôbec by  sa nič nebolo stalo. Alebo

by sme potom potrebovali vedieť, čo sa za posledných štrnásť

dní udialo, aký katastrofálny zlom bol vyčíslený, ak to sku-

točne musíme takto rýchlo schvaľovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec  Baránik - faktická  poznámka. Pripraví sa

pani poslankyňa Schmögnerová.

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem  upozorniť  pána  poslanca  Kováča, že neprijatie

tohto návrhu  zákona sa prejaví v dvoch smeroch, a to v pre-

hlbovaní schodku platobnej bilancie a v raste inflácie, pre-

tože ničím nekryté mzdy  vedú k týmto dvom javom. Myslím si,

že povinnosťou vlády je zabrániť zhoršovaniu situácie v eko-

nomike. To je všetko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vzhľadom  na to,  že hovoríme o procedúre  prerokúvania

budúceho  zákona, chcel  by som sa opýtať na § 68 ods. 4. Ak

sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národ-

nej rady  môže vyžiadať od  navrhovateľa zákona jeho  návrh.

Predpokladám, že  je to fakultatívne. Pán  predseda túto vec

nevyužil. A ďalej, návrh vykonávacieho predpisu predloží na-

vrhovateľ zákona  vždy, ak má  vykonávací predpis nadobudnúť

účinnosť súčasne  so zákonom, podľa  ktorého má byť  vydaný.

Pýtam sa,  ak hovoríme o  vykonávacích predpisoch k  zákonu,

ktoré majú byť súčasne platné spolu so zákonom, prečo nemáme

vykonávací predpis.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Chce ešte  niekto  vystúpiť s faktickou poznámkou? Nie.

Končím a uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bo-

de programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť alebo zaujať stanovisko pa-

ni ministerka Keltošová? Nech sa páči, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Len  veľmi  stručne k pánu  poslancovi Kováčovi. Myslím

si, že  aj vzhľadom na  to, čo je  všeobecne  známe z údajov

Štatistického úradu za 1. a 2. kvartál, priebežné sledovanie

rastu miezd vo väzbe na produktivitu práce je veľmi nepriaz-

nivé. Preto vláda pristúpila k tomuto kroku. Zároveň odpove-

dám aj  pánu poslancovi Bajanovi.  Áno, je to  fakultatívne,

pán poslanec, môže si  vyžiadať, vláda mohla schváliť naria-

denie,  ale odložila  to práve  preto, lebo  chce prerokovať

tento predpis  v tripartite. Vy  dávate len právny  rámec na

vykonávací  predpis. Mzdové  predpisy v  tejto republike  sa

väčšinou upravujú nariadením, nie zákonom. Teda aj toto bude

upravené nariadením.  (Hlasy z pléna.)  O veci účinnosti  sa

dohodneme pri  hlasovaní. Jednoducho sme  urobili toto gesto

voči sociálnym partnerom, dávame to na rokovanie tripartity.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec  Derfényi, chcete zaujať  stanovisko? Nie.

Ďakujem.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia, ktoré máte

v predloženom návrhu vlády.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Pán  predsedajúci, chcem  vás upozorniť,  že v rozprave

odznel jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán posla-

nec Kováč, ktorý navrhuje, aby  Národná rada  nesúhlasila so

skrátením  legislatívneho  konania o vládnom  návrhu zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde a od-

mene za  pracovnú  pohotovosť a o priemernom zárobku v znení

neskorších predpisov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda výboru Maxon - procedurálny návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     chcel by som vás poprosiť, aby sme dodržiavali rokovací

poriadok,  tak ako  nás k tomu  vyzýval  pán poslanec Kováč.

Chcel by som upozorniť na § 29. Poslanec môže v rozprave po-

dať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy,

ktoré  musia byť  vyhotovené  písomne a riadne sformulované.

Táto  požiadavka,  podmienka  rokovacieho  poriadku  nie  je

v tomto prípade splnená.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, pristúpime k  hlasovaniu o návrhu uznesenia,

ktoré máte v predloženom návrhu.

 

     Pán spoločný spravodajca, formulujte návrh, aby sme te-

raz hlasovali o návrhu pána poslanca Kováča.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Pán poslanec  Kováč predniesol procedurálny  návrh, aby

Národná rada nesúhlasila so skrátením legislatívneho konania.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Kováča, ktorý navrhuje,  aby nebola schválená skrá-

tená forma predkladania návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Kováča

nebol prijatý.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktoré máte

v predloženom návrhu vlády. K  tomuto návrhu uznesenia dodá-

vam ešte návrh, aby sme tento vládny návrh zákona prerokova-

li v  prvom čítaní hneď teraz  ako nasledujúci bod programu.

V prípade  rozhodnutia  Národnej  rady  o  jeho  prerokovaní

v druhom čítaní sa druhé a tretie čítanie bude konať na tej-

to schôdzi. Nie v tento deň, samozrejme.

 

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o návrhu,

ktorý som vám prečítal, vrátane dodatku, ktorý som uviedol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú

pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpi-

sov v prvom čítaní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  prosím vás, aj obštrukcie

by mali mať svoju hranicu.

 

     Prosím, pristúpime k prerokúvaniu

 

     vládneho návrhu  zákona, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon

číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene  za  pracovnú  pohotovosť a

o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Ide o prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 694. Ná-

vrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie vý-

borom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1633.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

uvedie ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     skrátim svoje úvodné slovo, pretože ste  si ho vypočuli

pred chvíľou. Nebudem sa opakovať.

 

     Dovoľte mi, aby som už  zároveň vo svojom úvodnom slove

k tomuto návrhu zákona odpovedala  aj na niektoré pripomien-

ky,  ktoré predniesol  pán poslanec  Filkus. Alebo  ak je to

proti procedúram,  vyjadrím sa k  tomu bez toho,  aby som to

uvádzala ako svoju odpoveď  na procedurálne, resp. iné vecné

námietky.

 

     Predovšetkým by som chcela povedať a vysvetliť aj novi-

nárom, ktorí tu ešte ostali a mali  trpezlivosť nás počúvať,

že tu nejde o mzdovú  reguláciu. Rast miezd nemienime zasta-

viť,  chceme  ho  akurát  usmerniť.  A  chcem povedať, že ho

usmerňujeme jedine u vedúcich pracovníkov. Vedúci pracovníci

sú definovaní v § 17 a), b) a c) predkladaného  návrhu záko-

na. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím pokoj, priatelia.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     A v § 17 a), b), c) je aj definované vo väzbe na Zákon-

ník práce, kto je vedúci pracovník, na ktorého a až po ktorú

funkčnú hladinu sa toto bude vzťahovať.

 

     Len toľko na  úvod, aby som znovu potvrdila  to, čo som

už povedala pred chvíľou, že nám nejde o plošnú mzdovú regu-

láciu. (Ruch v sále.) Myslím si, že vláda už v minulom...

 

     (Pán predsedajúci, požiadajte o pokoj, prosím vás.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, naozaj venujme pozornosť vystúpeniu pani mi-

nisterky.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Myslím si, že už v minulom  roku počas kolektívneho vy-

jednávania sa  ozývali hlasy najmä  odborárov a Konfederácie

odborových zväzov, ktorí poukazovali  na to, že v stratových

podnikoch neúmerne rastú mzdy, že manažmenty stratových pod-

nikov si aj na záver roka 1996 dávali neprimerane vysoké od-

meny. Poukazovali na to právom. A dnes sa čudujem, keď vláda

predkladá tento návrh zákona, že  odborári znova nie sú spo-

kojní.

 

     Aj v tomto roku, tak ako v minulom roku, vláda ponecha-

la  na systém  kolektívneho vyjednávania  spoločenskú dohodu

medzi odborármi a zamestnávateľmi,  pokiaľ ide o rast miezd.

Bohužiaľ, ani v roku 1996, ani v roku 1997 podľa vyšších ko-

lektívnych zmlúv, ktoré sú  evidované na našom ministerstve,

nedošlo k náprave v tom smere, že by podniky, ktoré sú stra-

tové, reflektovali aj pri kolektívnom vyjednávaní - či už zo

strany zamestnávateľov, alebo odborárov - na tieto  nepriaz-

nivé ukazovatele.

 

     Páni  poslanci, môžem  vám  ukázať  grafy a  čísla, ako

v minulom roku rástli mzdy  a ako rástla produktivita práce.

Čiže  vláda  bola  povinná  zasiahnuť,  pretože  nedošlo ani

v tomto roku v rámci  kolektívneho vyjednávania k dohode me-

dzi zamestnávateľmi a odborármi napriek tomu, že vláda obid-

ve zložky sociálneho partnerstva  k tomu vyzývala. Preto sme

sa rozhodli, že týmto návrhom zákona dáme určité právne rám-

ce, ale  ešte stále chceme  v tripartite využiť  mechanizmus

sociálneho dialógu na to, aby si obidve zložky uvedomili zá-

važnosť situácie  a aby sa  snažili o spomínanú  spoločenskú

dohodu. Veľmi  dobre viete, že máme  stratové podniky, ktoré

nevykazujú ani náznak zisku, a  napriek tomu mzdy tam rastú.

Máme podniky,  ktoré sú síce  stratové, ale aspoň  čiastočne

produktivita práce, resp. miera zisku naznačuje určité zlep-

šenie. A potom sú podniky,  na ktoré sa vôbec tento predkla-

daný návrh zákona nebude vzťahovať. Sú to ziskové podniky.

 

     Myslím  si, že  vláda sa  správa celkom  racionálne, ak

nechce dovoliť, aby podniky, ktoré  idú do straty, zvyšovali

odmeny a pohyblivé  zložky platu v priebehu roka alebo v zá-

vere roka bez ohľadu na realizovanú produkciu, bez ohľadu na

produktivitu práce.

 

     Preto končím svoje úvodné slovo  a prosím, aby ste zvá-

žili, či je normálne a  logické, aby si manažmenty podnikov,

ktoré vykazujú  niekoľkomiliónové až miliardové  straty, ne-

úmerne tomu zvyšovali mzdy, odmeny a ďalšie pohyblivé zložky

platu. Myslíme si, že nie.

 

     Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pani  ministerke Keltošovej  za uvedenie

vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto urče-

né pre navrhovateľov.

 

 

 

     Dávam slovo poverenému členovi, ktorého určil navrhnutý

gestorský  výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, pánu po-

slancovi Pavlovi Derfényimu.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani ministerka,

     páni ministri,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystú-

pil pri rokovaní Národnej  rady Slovenskej republiky v prvom

čítaní o vládnom návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon číslo 1/1992 Zb. o mzde,  odmene za  pracovnú pohotovosť

a o priemernom  zárobku v znení  neskorších  predpisov, tlač

694, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Na úvod konštatujem, že  predmetný návrh zákona bol za-

radený do programu tejto schôdze  na prvé čítanie na základe

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme pred

chvíľou schválili.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko,  že  predmetný  návrh spĺňa  z formálno-právnej  stránky

všetky náležitosti návrhu zákona uvedené  v § 67 a 68 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako

aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska si vás dovoľujem informovať, že cie-

ľom predloženého návrhu zákona je odstránenie pretrvávajúce-

ho nesúladu vo vývoji produktivity  práce a miezd v podnika-

teľskej sfére. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú

predložené v rozprave v rámci  druhého  čítania vo  výboroch

Národnej rady  Slovenskej republiky a druhého a tretieho čí-

tania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom  na oprávnenia, ktoré pre  mňa ako spoločného

spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom  poriadku, odporúčam,  aby  sa Národná

rada  Slovenskej  republiky  uzniesla  v  zmysle § 73 ods. 3

písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporu-

čí predložený návrh prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady o rokovacom  poriadku v súlade  s rozhodnutím  predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1633 prideliť tento

návrh v druhom čítaní  na prerokovanie okrem ústavnoprávneho

výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský

výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národ-

nej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci, pričom odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali  v lehote do 4. júla 1997 a gestorský  výbor  do 8.

júla 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Derfényimu a  prosím ho,  aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. Do rozpravy sa

písomne  prihlásila pani  poslankyňa Schmögnerová,  a to ako

poverená členka poslaneckého klubu Spoločná voľba.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vyjadrila názor klubu Spoločná voľ-

ba k návrhu novelizácie zákona číslo 1/1992 Zb.

 

     V prvom rade by som chcela spresniť vystúpenie pani mi-

nisterky.  Asi by  bolo vhodnejšie  si podrobnejšie prečítať

návrh  vládneho  nariadenia.  Ak  dovolíte, pani ministerka,

chcela by som upozorniť, že v návrhu vládneho  nariadenia sa

hovorí veľmi jednoznačne, u koho sa  prírastok miezd neurču-

je. Neurčuje  sa vo  finančných  inštitúciách v tom prípade,

ak zamestnávateľ dosiahne v hodnotenom období kladnú hodnotu

hospodárskeho  výsledku k mzdám a tento podiel oproti rovna-

kému obdobiu minulého roka sa zväčší. V každom ostatnom prí-

pade sa určuje  nárast miezd v rozmedzí 3, 5 až 10 %. V prí-

pade nefinančných organizácií sa iba v jedinom prípade neur-

čuje  prírastok  miezd,  a to  v  prípade,  ak zamestnávateľ

v hodnotenom  období  dosahuje  zisk a zníži alebo  dosiahne

rovnaký podiel miezd v pridanej hodnote oproti rovnakému ob-

dobiu. Vo  všetkých ostatných prípadoch  sa určuje prírastok

miezd.

 

     To znamená,  chcela  by som v tom korigovať  vystúpenie

pani ministerky,  že návrh tohto zákona  plus návrh vládneho

nariadenia sa  nevzťahuje iba na stratové  podniky. Je veľmi

dôležité, aby sme si to uvedomili.

 

     Dovoľte mi, aby som  ponúkla niektoré argumenty, ktoré,

myslím si,  že sa zámerne neuvádzajú,  aby diskusia k tomuto

zákonu bola jednoduchšia, aby vládni poslanci s ľahším alebo

s čistejším svedomím hlasovali za tento zákon.

 

     Predovšetkým hlavný  argument, ktorý  sa uvádza, je ne-

súlad vo  vývoji produktivity  práce a miezd. Myslím  si, že

takéto  konštatovanie  treba  konkretizovať a povedať,  kedy

k tomuto nesúladu došlo a ako  ho treba hodnotiť. Keď porov-

návame rok 1996 s rokom 1989, vývoj produktivity práce v po-

rovnateľných  cenách v porovnaní s reálnou mzdou bol takýto:

produktivita práce  vzrástla indexom 110,1,  reálna mzda ne-

vzrástla, pretože dosahuje úroveň 83,9. Čiže celkovo obdobie

rokov 1989-1996 by sme mohli  hodnotiť tak, že vývoj produk-

tivity práce je výrazne dynamickejší ako vývoj rastu reálnej

mzdy.

 

     Ale ako to vyzerá v jednotlivých rokoch? Počas toho ob-

dobia prvýkrát  došlo k narušeniu vzťahu  medzi vývojom pro-

duktivity  práce a mzdy až v roku 1996. Napokon aj v dôvodo-

vej správe máte priložený  graf, ktorý to jednoznačne potvr-

dzuje. Trošku sa odlišujú  údaje Štatistického úradu od úda-

jov Prognostického ústavu, na základe ktorého bol tento graf

vypracovaný. Štatistický úrad totiž uvádza, že rozdiel medzi

rastom  produktivity  práce a rastom miezd v roku 1996 pred-

stavoval 1,2 bodu,  Prognostický  ústav  uvádza, a  dôvodová

správa to  aj preberá, 2 body.  Myslím si, že treba,  aby si

tieto dva  orgány zosúladili údaje. Pre  mňa je, prirodzene,

väčšou autoritou Štatistický úrad.

 

     Prirodzene, je tiež  dôležité,  aby  sme si  všimli rok

1997. Žiaľbohu, nemáme k dispozícii  ešte údaje za 2. štvrť-

rok, teda ani za celkový  polrok, takže sa môžeme oprieť len

o I. štvrťrok 1997, kde sa  ukazuje, že rozdiel medzi týmito

dvoma ukazovateľmi narástol na 2,9 bodu. Znamená to,  že keď

celkovo  hodnotíme  tendenciu  rokov 1996 až 1989,  skutočne

k žiadnemu dramatickému vývoju nedošlo, prirodzene, dochádza

k zhoršovaniu relácií týchto dvoch ukazovateľov.

 

     Otázku však treba položiť  tak, prečo nás vlastne tento

vzťah vývoja produktivity práce a miezd zaujíma, prečo je to

dôležité.

 

     Prvý  argument, ktorý  by mohol  byť naporúdzi  a ktorý

použila aj pani ministerka, je, že rast miezd môže vyvolávať

rast inflácie. Myslím si, že sme  to počuli aj z úst niekoho

iného.  Je  tento  argument  relevantný?  Pozrime  sa na rok

1996, keď  po prvýkrát došlo k  disparite medzi vývojom pro-

duktivity práce a vývojom  mzdy. Vývoj nominálnych miezd za-

znamenal rast o 13,3 %, ale  inflácia išla rastom len 5,8 %.

Bez nejakých detailnejších zdôvodnení je evidentné, že vývoj

miezd nemal nejaké vážne  negatívne účinky na rast inflácie.

Myslím si,  že oprávnene hodnotíme  infláciu v minulom  roku

ako pozitívnu. Keby som analogicky porovnala tieto dve čísla

za I. štvrťrok,  potvrdilo by  sa to  isté.  Znamená  to, že

zrejme na hospodárstvo a na  vývoj cien v hospodárstve pôso-

bia aj iné faktory, a vážnejšie  faktory, ako je vývoj nomi-

nálnych miezd.

 

     Pán  poslanec Baránik  sa vyjadril,  čo by  ďalej mohlo

znamenať,  keby sa  výraznejšie prehlbovala  disparita medzi

produktivitou práce a rastom miezd. Upozornil na zahranično-

obchodnú bilanciu a na rastúci deficit. Treba si tento argu-

ment všimnúť a v súvislosti s ním položiť  aj niekoľko  otá-

zok.

 

     Prvá otázka,  ktorú by som chcela  položiť, znie takto:

Prečo  sa má  kúpyschopný dopyt  znižovať iba  na úkor kúpy-

schopného dopytu  domácností? Myslím si,  že pani ministerka

vzhľadom na  to, že je  ministerkou ministerstva práce,  so-

ciálnych  vecí a rodiny, zrejme  by mala  odpovedať  na túto

otázku.

 

 

     O čo vlastne v tejto  argumentácii ide? Veľmi zjednodu-

šene, predstava je taká, že  keď sa zastaví  rast miezd, za-

staví sa aj konečná spotreba domácností a, žiaľbohu, pri ne-

dostatočnej flexibilite  našej ponuky by  to mohlo znamenať,

že by sa spomalil aj rast  dovozu a mohlo by to mať aj pozi-

tívne účinky na vývoj zahraničnoobchodnej bilancie a bežného

účtu platobnej bilancie.

 

     Vrátim sa však k tej istej otázke. Prečo sa teda nehľa-

dajú iné cesty,  aby sa znížil vnútorný dopyt,  ktorý by mal

znamenať aj zníženie deficitu bežného účtu zahraničnoobchod-

nej bilancie?

 

     Prosím, pozrime sa trošku do roku 1996. Konečná spotre-

ba štátu v roku 1996 vzrástla indexom 24,2 %. Aj keď v prvom

štvrťroku dochádza celkom prirodzene k spomaleniu, lebo boom

bol predovšetkým v lanskom roku, otázne je, prečo sa má pod-

statne modifikovať rast  konečnej spotreby domácností, ktorý

v I. štvrťroku  predstavoval  iba 7,9-percentný  nárast, ale

primerane  sa  neprispôsobovala  napríklad aj v lanskom roku

konečná  spotreba  štátu.  Investičný  dopyt v minulom  roku

vzrástol percentuálne 33 %. Ale znovu si treba položiť otáz-

ku, o aké investície išlo.

 

     V roku 1997 za I. štvrťrok sa  nárast investícií spoma-

lil. Investície vzrástli len o 19 %, ale  keď sa pozrieme na

štruktúru týchto investícií, tak vonkoncom nemôžeme byť spo-

kojní, lebo výrazne vzrástol podiel stavebných  investícií a

klesol podiel investícií do  strojov a zariadení. Tento roz-

diel predstavoval takmer 10 bodov.

 

     Naznačujem tým, že rast  investícií je orientovaný pre-

dovšetkým do stavebných kapacít.  Prirodzene je známe, že je

spojený  predovšetkým s infraštruktúrnymi  projektmi,  ktoré

rozvíja vláda. Predovšetkým  ide o diaľnice. Tu si treba ale

položiť otázku, či skutočne  investície do diaľnic pomôžu aj

exportu, pretože ako dobre vieme, služby, ktoré diaľnice po-

skytujú - zrejme a rozhodne  nie  v krátkodobom horizonte -,

nebudú mať  pozitívny účinok ani napríklad  na bilanciu slu-

žieb, to  znamená na bežný účet  platobnej bilancie. Naopak,

spomínate si,  keď sa zdôvodňoval projekt  diaľnic, pán pre-

miér -  možno ešte  dodnes  používa  túto argumentáciu - ar-

gumentoval tým, že diaľnice  budú mať veľmi pozitívne účinky

nielen  na  priamu  zamestnanosť, ale  na  vyvolanú, pretože

sa budú  predovšetkým  používať strojové  zariadenia domácej

proveniencie. Realita je presne opačná.  Viac ako 90 % stro-

jov a zariadení  sa dováža  zo  zahraničia. Pokiaľ  prejdete

po diaľničných  úsekoch,  ktoré  sa  budujú,  uvidíte  stro-

je Komatsu, Cateer pillar, John Deer a podobne. Evidentne tu

vidno výrazný tlak práve na dovoz a na zhoršovanie sa bilan-

cie bežného účtu.

 

     Skúsme si  povedať, či  môže  mať  mzdové  usmerňovanie

- aby som použila výraz, ktorý zdôraznila  pani ministerka -

nejaký iný  pozitívny vplyv, či sa  napríklad môže pozitívne

odraziť  vo vývoji  štátneho rozpočtu,  lebo isté súvislosti

sú, ak sa  znížia mzdové náklady, znamená to,  že bude väčší

priestor na zisk  a hrubý zisk a väčší  priestor na zdaňova-

nie. Povedzme  z hľadiska štátneho rozpočtu  by to mohlo byť

pozitívne. Ale zároveň, keď sme prerokúvali správu o štátnom

rozpočte za I. štvrťrok, nepochybne ste si povšimli, že naj-

dynamickejší  nárast a  najpriaznivejšie plnenie  bolo práve

pri daniach z príjmov fyzických osôb. Uvedomme si, že spoma-

lenie nárastu miezd bude znamenať aj zníženie  dynamiky daní

z príjmov fyzických osôb. Prirodzene,  zaujímalo by ma, pre-

tože to už môže mať dosah na štátny rozpočet, ako sa odhadu-

je vzájomný podiel týchto  pozitívnych a negatívnych účinkov

na štátny rozpočet. Bude to znamenať, že štátny rozpočet bu-

de na tom  lepšie, alebo naopak, bude na  tom horšie? Myslím

si, že  rokovací poriadok veľmi  jednoznačne žiada, aby  sme

dosahy na  štátny rozpočet poznali.  Moja otázka je  v tomto

smere celkom oprávnená.

 

     Myslím si, že na tomto mieste azda len treba zopakovať,

že si  vieme predstaviť oveľa  účinnejšie  spôsoby ako  pri-

spieť  k  pozitívnejšiemu  vývoju  štátneho  rozpočtu v roku

1997, ako azda cez  mzdové usmerňovanie dosiahnuť nejaký po-

zitívny efekt, ktorý je okrem iného značne diskutabilný.

 

     Pani ministerka  uviedla, že v najbližšom čase bude ro-

kovanie medzi  sociálnymi partnermi, a predpokladá, že dôjde

k určitému konsenzu medzi zamestnávateľmi a medzi Konfederá-

ciou odborového zväzu.

 

     Predovšetkým  si  treba  položiť  otázku, prečo vlastne

došlo k tomu, že tento návrh  zákona sa dostal na dnešné ro-

kovanie bez toho, aby  predtým prešiel cez tripartitu. Vláda

veľmi  rada zdôrazňuje,  že máme  vybudovaný moderný  systém

tripartity, ale  otázka je, či  skutočne aj reálne  funguje.

A toto je jeden konkrétny prípad,  kde sa ukazuje, že zrejme

to až také dobré nie je s našou Radou hospodárskej a sociál-

nej dohody.  Nazdávam sa, že sociálni  partneri mali rokovať

o návrhu  tohto zákona, samozrejme, predtým, ako bol predlo-

žený na naše rokovanie.

 

     Ďalšia poznámka sa dotýka filozofie mzdového usmerňova-

nia - či vôbec. Skutočne  sme v období, keď ešte transformá-

cia nie je zavŕšená. A principiálne to nemožno  postaviť asi

tak, že  si v žiadnom  prípade nevieme predstaviť  zavedenie

mzdového usmerňovania.  Uvedomme si, že  mzdové usmerňovanie

sa použilo v roku 1994 a vtedy sme otvorene povedali, že ním

potrebujeme  riešiť určitú  krízovú situáciu,  ktorá nastala

v slovenskom  hospodárstve. Kladiem  otázku, či  sme aj dnes

v nejakom krízovom období, že potrebujeme pristúpiť k takému

vážnemu opatreniu, ako je mzdové usmerňovanie. Ak sa odvolám

napríklad na vyjadrenia pána  ministra financií - nesedí tu,

ale niekde na chodbe je -, ktorý tvrdošijne opakuje, že Slo-

vensko podľa neho dosahuje najväčšie makroekonomické úspechy

z transformujúcich sa krajín, jednoducho  mi to nejde dohro-

mady. Na jednej strane použijeme opatrenie, ktoré je zdôvod-

niteľné v krízovom období, na  druhej strane tvrdíme, že vý-

sledky sú veľmi dobré.

 

     Druhá poznámka sa dotýka toho,  čo som už vlastne pove-

dala  na začiatku,  šírky uplatnenia  mzdového usmerňovania.

Pokiaľ by sa bolo išlo skutočne len po stratových podnikoch,

možno by  sme našli  nejaké  racionálne zdôvodnenie a, samo-

zrejme, mohli by sme to možno aj rozšíriť o finančný sektor,

pretože tam  už tradične  dochádza k veľmi vysokej  dynamike

rastu miezd. Avšak použiť  mzdové usmerňovanie dokonca aj na

ziskové podniky, pokiaľ nedodržiavajú niektoré ďalšie kvali-

tatívne ukazovatele,  zdá sa mi  skutočne ako príliš  široký

rozsah, ktorý nie je ničím zdôvodnený.

 

     Okrem toho, zaznelo to už aj predo mnou, že je skutočne

diskutabilné, či  je možné použiť mzdové  usmerňovanie aj na

podniky,  ktoré  sú už dnes  čisto súkromné. V roku 1994 sme

toto opatrenie použili výlučne na štátne podniky, resp. pod-

niky, kde bola ešte väčšinová účasť štátu.

 

     Tieto argumenty ale nepokladám za najdôležitejšie. Naj-

dôležitejší argument, prečo  klub Spoločnej voľby nepodporí,

aby sa  zákon dostal do ďalšieho  čítania, ale naopak, príde

s iným návrhom, je takýto. Pozrime  sa na súčasnú mzdovú si-

tuáciu, ako vyzerá v porovnaní s rokom 1989. Keď porovnávame

reálne mzdy v roku 1996 s rokom 1989,  ukazuje sa,  že prie-

merná reálna mzda sa pohybuje na  úrovni 83,9 % v roku 1989.

Znamená to, že po takomto opatrení sa ani do konca tohto ti-

sícročia  podľa všetkého  reálna  priemerná  mzda v národnom

hospodárstve nedostane na úroveň  roku 1989. Možno by sme to

mohli zobrať, keby nešlo o jednostranné  diskriminačné opat-

renie, ktoré padne iba na  plecia tých, ktorí sú naozaj bez-

branní a ktorí nemôžu niesť  zodpovednosť  za vývoj v podni-

koch. Jednoznačne sa prikláňam k názoru, že vláda ide  poru-

ke zamestnávateľom namiesto toho, aby zvýšila náročnosť pro-

stredia, aby  prispela k tlaku na  podnikateľov, aby hľadali

iné cesty, aby sa  skutočne dosiahol trvalý predstih produk-

tivity práce pred  rastom miezd, ustupuje  pred ich tlakom a

umožňuje im ísť cestou ľahšieho odporu.

 

     Uvedomme  si, že  v Slovenskej  republike je  priemerná

mzda  vo  výške zhruba 8 165 Sk, za I. štvrťrok  o  nejakých

tých 100 korún viac. Je to najmenšia priemerná mzda zo všet-

kých  stredoeurópskych  transformujúcich  sa  štátov. Ale to

nestačí. Viac ako 50 % tých, ktorí platia daň z príjmu, majú

priemernú  mzdu, ktorá  sa rovná  len dvojnásobku minimálnej

mzdy.

 

     Vážení, dobre viete, že podniky,  na ktoré sa bude toto

opatrenie vzťahovať,  sú prevažne podniky  so ženskou prácou

a s priemernou mzdou, ktorá  sa, bohužiaľ, pohybuje ešte hl-

boko  alebo niekde  dokonca na  úrovni minimálnej  mzdy. Mi-

mochodom, v tejto  súvislosti by  som sa chcela  opýtať pani

ministerky, ako dlho má platiť mzdové usmerňovanie. A aký je

váš názor, ako budete postupovať,  lebo viem, že ste pripra-

vili návrh zákona o zvyšovaní  minimálnej mzdy, ktorý by mal

byť účinný k 1. 1. 1998. Znamená to, že  tento  zákon sa ne-

dostane do Národnej rady? Alebo ako to budete riešiť? Preto-

že u mnohých podnikateľov najmä s menším počtom pracovníkov,

samozrejme, že návrh takého zákona  sa dostane rovno do pro-

tikladu s návrhom zákona, ktorý dnes prerokúvame.

 

     Vrátim sa teda k tejto  myšlienke. Mzda v podnikoch ko-

žiarskeho priemyslu, textilného priemyslu, odevného priemys-

lu,  vo väčšine  podnikov  sklárskeho  priemyslu a v mnohých

iných  dokonca strojárskych  podnikoch sa  skutočne pohybuje

niekde  na úrovni  okolo 5 tisíc, 5 a pol tisíc, u žien, ako

som uvádzala, dokonca o tisíc korún nižšie. Ak u týchto ľudí

uplatníme ešte  mzdové usmerňovanie, ktoré  im vlastne zame-

dzí, resp. stanoví rast miezd iba o 3 % ročne, ako sa im bu-

deme môcť pozrieť do očí? Ak  by sa to týkalo manažmentu, ak

by sa  to dotýkalo tých  príjmových skupín, ktoré  sú nad 10

tisíc alebo vyššie,  nemala by som nič proti  tomu. Ale roz-

hodne takéto  široké, plošné uplatnenie  mzdového usmerňova-

nia, ktoré  bude mať vplyv predovšetkým  na tých, ktorí majú

najnižšie mzdy, rozhodne nemožno podporiť.

 

     Na záver  mi preto dovoľte v mene  klubu Spoločná voľba

podať nasledujúci návrh. Navrhujeme, aby sa hlasovalo o vrá-

tení zákona vláde podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho po-

riadku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Konštatujem,  že písomne  prihlásená bola  len pani po-

slankyňa Schmögnerová, ktorá v rozprave vystúpila. Pýtam sa,

či sa hlási do rozpravy  ešte niekto z poslancov elektronic-

ky. Nech  sa páči, pán poslanec  Baránik s faktickou poznám-

kou.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem  len  upozorniť  pani  kolegyňu  Schmögnerovú, že

problém, ktorý prerokúvame, nemá až takú širokú škálu súvis-

lostí, ako uviedla. Ale ide o dva základné problémy.

 

     Prvý je  ten, že si manažmenty  stratových podnikov vy-

plácajú mzdy, na ktoré nemajú nárok, lebo si nevytvoria hod-

noty, z ktorých by mali tieto mzdy odvádzať.

 

     Druhý problém  spočíva v tom,  že sa im  mení štruktúra

nákladov a potom  záväzky, ktoré  majú voči štátu,  verejno-

prospešným inštitúciám, voči Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky, ale aj voči  bankám, si neplnia. To znamená,

že  parazitujú na  účet  spoločnosti,  priživujú sa  na účet

všetkých poctivo pracujúcich  občanov tohto štátu, všetkých,

ktorí si uvedené povinnosti plnia. A tomu by sme mali zabrá-

niť.

 

     Pani kolegyňa,  pokiaľ sa pamätám,  keď sme schvaľovali

štátny rozpočet, navrhovali ste,  aby sa zmenila škála odvo-

dov z miezd a chceli  ste  to presunúť  do vyšších platových

stupníc. Toto je jedno z opatrení, samozrejme, v inej forme,

ale plní ten istý cieľ. Teraz ste zrazu proti. Nechápem to.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S faktickými  poznámkami  ešte vystúpia  dvaja páni po-

slanci.

 

     Pán  poslanec  Glinský,  hlásite  sa  do rozpravy? Nie.

Uzatváram možnosť podania  ďalších ústnych alebo elektronic-

kých prihlášok.

 

     Slovo  má s  faktickou poznámkou  pán poslanec Glinský.

Ako posledný prihlásený do rozpravy sa pripraví pán poslanec

Kováč.

 

 

 

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chcel by som reagovať na poznámku pani kolegyne Schmög-

nerovej, že je tu určitý rozpor medzi úrovňou reálnych miezd

a úrovňou  produktivity  práce v porovnaní s rokom 1989, keď

produktivita  práce už  fakticky dosiahla  úroveň roku 1989.

Avšak zabúda sa, že v tomto roku  bolo zamestnaných o päťsto

až šesťsto tisíc pracovníkov viac. Ergo, toto porovnanie nie

je dostatočné.

 

     V tomto prejave  sa tiež zabudlo na fakt,  že mzdy majú

ekonomickú funkciu. Ak sa veľa podnikov správa tak, že stra-

tové podniky vyplácajú dokonca  ešte vyššie mzdy než ziskové

podniky, ak fungujú antiekonomicky,  myslím si, že povinnos-

ťou  vlády je  niečo urobiť.   A myslím  si, že  vláda mohla

v tomto smere už dávnejšie niečo vykonať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Kováč, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     rád  by som  na  úvod  svojho vystúpenia  položil jednu

otázku. Aký bol výsledok prerokúvania tohto zákona v tripar-

tite? Nie vykonávacieho nariadenia,  ale priamo návrhu záko-

na. Aké stanovisko k nemu  zaujali zamestnávatelia a aké za-

mestnanci,  teda predstavitelia  odborov? Pretože predpokla-

dám, že taký vážny zásah  do postavenia zamestnanca, akým je

regulácia miezd,  sa nepochybne  prerokoval v tripartite. Je

možné, že  sa nedosiahlo spoločné  stanovisko. Nedočítal som

sa, ako to bolo prerokované.

 

     Po druhé si treba položiť  otázku, kto je zodpovedný za

nie práve optimálny rast  produktivity práce. Sú to skutočne

zamestnanci? Lebo toto opatrenie, tak ako ho navrhuje vláda,

smeruje prevažne do oblasti zamestnancov, nie do oblasti za-

mestnávateľov. Je tam síce to,  čo očakávame, že bude vládne

nariadenie. Škoda, že tu nemáme uvedené, ako to pôjde na ma-

nažérske  skupiny. Ale predsa si  len myslím, že  to výrazne

zasahuje  oblasť zamestnancov, a pritom  nie som si istý, či

skutočne za  produktivitu práce zodpovedá  zamestnanec. Skôr

by som predpokladal, že to  je problém manažérov, ktorí majú

možnosť  produktivitu ovplyvniť,  či už  organizáciou práce,

zavádzaním nových technológií, zavádzaním iných organizačno-

technických  postupov, nákupom  nových zariadení,  či zmenou

výrobného programu.  Proste zamestnávatelia majú  viac sérií

pracovných nástrojov, ktorými môžu zmeniť produktivitu práce

na pozitívum, ako ich majú zamestnanci.

 

     Po tretie, pokiaľ viem, vyššie kolektívne zmluvy sa re-

gistrujú na ministerstve práce a sociálnych vecí. Bol by som

rád, keby ste, pani ministerka, povedali, aké stanovisko za-

ujalo ministerstvo  práce a sociálnych  vecí k vyšším kolek-

tívnym zmluvám, ak ste nadobudli presvedčenie, že vyššie ko-

lektívne zmluvy zakladajú - nepochybne ste  asi museli dôjsť

k takému presvedčeniu - rozpor medzi  rastom  produktivity a

rastom reálnej mzdy. Prečo  ste vtedy nevstúpili do prísluš-

ného rokovania? A nemusel prísť takýto zákon.

 

 

 

     Prinajmenšom si myslím, že v tomto zákone je podivuhod-

né ustanovenie o zásahu do súkromných podnikov, o rozhodova-

ní, akým spôsobom má  súkromný podnikateľ vyplácať mzdy svo-

jim  zamestnancom. To,  že sa  štát  stará o minimálne mzdy,

znamená, že  dáva istú sociálnu latku,  aby ľudia neprepadli

príliš do  sociálnej siete, lebo  by sa o nich  musel starať

iný sociálny systém, teda  štátny, sociálne dávky, je priro-

dzené.  Štát sa  chráni, aby  nemusel vyplácať  tieto dávky,

zveruje to  zamestnávateľovi a takto ho  blokuje, aby nešiel

nižšie so mzdou. Ale prečo ho blokujeme výškou mzdy?

 

     Nevdojak mi v tejto  chvíli  prichádza na um,  že ak by

zamestnávateľ skutočne preplácal vysoké  mzdy, firma sa dos-

tane do krachu a v prirodzenom  trhovom prostredí skrachuje.

Dôjde k  bankrotu. To je  normálny prirodzený proces.  Ak si

zamestnávateľ nedá  pozor a neustráži si  mzdy, nevie dvíhať

produktivitu, tak sa mu to tak skončí.

 

     Ale dnes budeme  prerokúvať, presnejšie zajtra, vrátený

návrh o revitalizácii  podnikov, kde sa  dokonca budeme sta-

rať, aby sa takéto podniky, preboha, udržali, aby  tam ostal

manažment a aby nedošlo k žiadnej zmene, aby sme ich udržali

pri živote. Ak si postavím  tieto dva zákony vedľa seba, tak

si myslím, že sú priamo jeden proti druhému pri riešení eko-

nomickej situácie.

 

     Som presvedčený,  že tento  zákon v tom rozsahu, ako je

navrhnutý, nie  je v tejto chvíli  potrebný, a myslím si, že

vláda by sa mala znovu  zamyslieť nad jeho koncepciou. Preto

si myslím,  že v rámci prvého  čítania by sme sa  mali podľa

§ 73 vysloviť  za písmeno a) a vrátiť  tento  zákon vláde na

prepracovanie tak, aby ho dala  do súladu so všetkými ostat-

nými právnymi normami, ktoré pripravuje v ekonomickej oblas-

ti, aby to nebola vytrhnutá časť, ktorá vlastne nič dlhodobo

nerieši. Je  to krátkodobé riešenie a treba  veľmi  otvorene

povedať,  že zaň  určite zaplatia  zamestnanci výškou svojej

mzdy, výškou svojej životnej úrovne.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Len veľmi stručne, lebo viem,  že o 19.00 hodine sa ro-

kovanie parlamentu končí, máme určitú hygienu práce.

 

     Chcela by som vám povedať predovšetkým toľko, že naria-

denie, ktoré  tu bolo citované  pani poslankyňou Schmögnero-

vou, neexistuje. Pani poslankyňa, máte pracovný návrh, ktorý

nebol schválený  ani na ministerstve, ani  vo vláde. Prosím,

citujte už presne  aj určité údaje, ktoré ste  tam dali, keď

ste sa už k tomu materiálu dostali.

 

     Hovorila som,  že je to pracovný  návrh. Treba povedať,

že je to pracovný návrh  nariadenia, nie je to schválené na-

riadenie, čiže sa nemám k  čomu vyjadrovať. Ale znovu opaku-

jem, nehovorte o tom ako o hotovej veci, že v nariadení vlá-

dy sa predpokladá. Nie je  to pravda. Znovu opakujem, naria-

denie vlády bude predmetom  tripartitného rokovania. Čiže aj

to, čo  tu už bolo  citované ako určitá  definitívna hranica

v prvom, druhom,  treťom pásme, ani to  nie je pravda. Berte

to od prvého riadka až dole ako pracovný návrh.

 

     Chcem sa  len opýtať, keď  hovoríme o tom,  že niektoré

ziskové podniky sú výborné, aj keď sú v súkromnom  sektore a

nedodržiavajú kvalitatívne  ukazovatele. Kvalitatívne ukazo-

vatele tam ďalej podrobne menujeme. Sú to odvodové povinnos-

ti, daňové  povinnosti, poistné. Čiže keď  je podnik ziskový

aj na  úkor iných slušných  podnikateľov, ktorí platia dane,

poistné a ďalšie odvody, tak nemáme brať do úvahy, že vlast-

ne on sám vytvára  nerovnaké konkurenčné prostredie? Máme mu

to tolerovať?  Môžeme mu dovoliť,  aby ďalej zvyšoval  mzdy?

Myslím si, že nie.

 

     Znovu opakujem aj pre  ostatných poslancov. Prosím, ne-

argumentujte ženskou prácou. Už v úvodnom slove som povedala

a je to v § 17b a 17c, že ide  výlučne o vedúcich  pracovní-

kov. V § 17b a 17c sa hovorí o vedúcich  pracovníkoch, ktorí

nedostanú  štvrtinu mzdy,  ak nezabezpečia...,  čiže nie za-

mestnanci. Znovu  vám prečítam, podľa  § 9 ods. 3  Zákonníka

práce sa vedúcimi  zamestnancami rozumejú orgány, štatutárny

orgán, iní zamestnanci,  zamestnávatelia, najmä vedúci orga-

nizačných  útvarov,  ktorí  robia  ako orgány zamestnávateľa

v jeho mene  právne úkony. Azda  mi nechcete povedať,  že to

môže robiť  radový zamestnanec. Ďalší  zamestnanci, ktorí sú

poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestná-

vateľa, sú  oprávnení určovať a  ukladať podriadeným zamest-

nancom a tak ďalej. Čiže toto sú vedúci zamestnanci, na kto-

rých  sa táto  novela bude  vzťahovať. To  je definované 

v tomto návrhu zákona.  Ide o to, či sa  dohodneme, že treba

týmto vedúcim zamestnancom obmedziť mzdový nárast, alebo nie.

 

     A ďalej chcem upozorniť, že aj keby títo vedúci zamest-

nanci mali v zmysle Zákonníka práce už zmluvne dohodnutú ur-

čitú mzdu, tak to nebude platiť, pokiaľ nebudú spĺňať všetky

ukazovatele, ktoré v tomto návrhu zákona predkladáme.

 

     Ešte raz opakujem, nedotýka sa to radových, ani textil-

ných,  ani kožiarskych,  ani iných,  týka sa  to manažmentov

stratových  podnikov alebo  aj podnikov  ziskových, ktoré si

neplnia daňové a ďalšie odvodové povinnosti.

 

     Pán poslanec Kováč, pokiaľ  ide o výsledok prerokovania

v tripartite, v úvodnom  slove som  povedala, že  nariadenie

vlády sa bude prerokúvať,  kde je dohodnutý určitý mechaniz-

mus. Môžeme  sa dohadovať o výške  percenta pri určitých ty-

poch podnikov, môžeme sa  dohadovať o šírke záberu navrhujú-

cich pracovníkov, nariadenie  vlády bude predmetom rokovania

na budúci týždeň, a až potom s ním bude oboznámená aj verej-

nosť.

 

     Prečo sme  návrh zákona nedávali?  Už som povedala,  že

v rokoch 1996 a 1997 sme upozorňovali ako odborárov, tak za-

mestnávateľov na neúmerný nárast miezd vo vzťahu k produkti-

vite práce. Bolo to aj predmetom rokovania tripartity. Nema-

lo to žiaden výsledok. Preto vláda zobrala na seba politické

rozhodnutie a dnes  dáva tento  návrh zákona. Od  roku 1992,

odkedy platí zákon o kolektívnom vyjednávaní, vláda neurčuje

výšku miezd.  Vláda dáva tento právny  rámec. Ale nariadením

vlády v tripartite sa treba  dohodnúť, do akej miery sú jed-

notlivé odvetvia oprávnené navrhovať  rast miezd aj v ďalšom

období  v kolektívnych  zmluvách,  do  akej  miery  sú na to

oprávnené na  základe výsledkov produktivity  práce, a najmä

pokiaľ ide o adekvátny  rast miezd, môžu si  navrhovať v ko-

lektívnych zmluvách.

 

     No a pokiaľ ide o zásah  do súkromných podnikov, už som

to vysvetlila. Áno, pôjde aj o zásah  do súkromných podnikov

u manažmentov, ktoré si neplnia daňové a odvodové povinnosti

voči štátu a voči poisťovniam. Myslím si, že v tomto nemôže-

te namietať ani vy, poslanci opozície. (Hlas z pléna.)

 

     Pán  poslanec, vyjadrujem  sa k  tomuto návrhu  zákona.

Zajtra sa môžete  vyjadriť k tomu druhému. Zrejme  sa aj vy-

jadríte. Znovu  opakujem, aj manažmenty  ziskových podnikov,

ktoré si neplnia daňové, odvodové povinnosti, budú zasiahnu-

té týmto zákonom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani ministerke.

 

     Pán spoločný  spravodajca, môžeme pristúpiť  k hlasova-

niu? Áno.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr  budeme hlasovať o ná-

vrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o roko-

vacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal návrhy.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci, v rozprave odznel jeden pozme-

ňujúci návrh. Bol procedurálny a predniesla  ho pani poslan-

kyňa Schmögnerová. Podľa § 73  ods. 3 písm. a) navrhuje vrá-

tiť návrh zákona jeho  navrhovateľovi na dopracovanie, t. j.

vláde Slovenskej republiky. K tomuto návrhu sa pridal aj pán

poslanec Kováč.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To  sú dva  návrhy, myslím  si, že  sú rovnaké. Prosím,

prezentujme  sa a  vzápätí hlasujme  o návrhoch,  ktoré boli

predložené v rozprave. Sú to návrhy na vrátenie návrhu vláde

na prepracovanie.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme neprijali pozmeňujúce návrhy, ktoré

boli orientované na vrátenie materiálu na prepracovanie.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán  predsedajúci, dovoľte mi, aby  som v zmysle

§ 73 ods. 3 písm. c)  rokovacieho poriadku Národnej rady od-

poručil predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

spoločného spravodajcu o tom,  aby bol  materiál prerokovaný

v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon  číslo 1/1992 Zb.

o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku

v znení neskorších predpisov prerokuje v druhom čítaní.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby  som v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národ-

nej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím pred-

sedu Národnej  rady  číslo 1633 odporučil  prideliť v druhom

čítaní  tento návrh  zákona Ústavnoprávnemu  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet a menu a za gestorský výbor

určiť Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci, pričom výbory majú tento návrh záko-

na prerokovať v lehote do 4. júla 1997 a gestorský  výbor do

8. júla 1997.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pristupujeme

k hlasovaniu o návrhu  predsedu Národnej  rady na pridelenie

tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj

určenie lehoty na jeho prerokovanie.

 

     Vzhľadom na  rozhodnutie  Národnej rady o skrátenom le-

gislatívnom konaní o tomto návrhu zákona a určenie jeho pre-

rokovania v druhom a treťom čítaní ešte na tejto schôdzi na-

vrhujem, aby výbory prerokovali  návrh zákona v zmysle odpo-

rúčania do piatka 4. júla 1997 a gestorský  výbor  do utorka

8. júla 1997.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pani ministerke i pánu spoločnému spravodajcovi

za spoluprácu.

 

     Zároveň s ohľadom  na čas  uzatváram  dnešné rokovanie.

Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine, keď bude prerokúvaný návrh

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona o spotrebnej dani z uhľovodíkových  palív a mazív.

 

     Prajem vám pokojnú noc.

 

                   Šiesty deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       2. júla 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram šiesty deň rokovania 30. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti na dnešnom  rokovacom dni písomne

požiadali títo poslanci: pán Pavol  Delinga a pán Roman Vav-

rík.

 

     V prerušenej 30. schôdzi  Národnej rady budeme pokračo-

vať bodom

 

     návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania o vlád-

nom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 316/1993  o spotrebnej dani

z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač číslo 697.  Súčasťou

návrhu vlády je aj  návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

podpredseda vlády a minister  financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spo-

trebnej dani z uhľovodíkových  palív a mazív v znení neskor-

ších  predpisov vychádza z potreby  čiastočného riešenia vý-

voja v oblasti  obchodnej a platobnej  bilancie a súbežne aj

z potreby plnenia Národného programu prispôsobovania právne-

ho  poriadku  Slovenskej  republiky  k právu  Európskej únie

v oblasti  vnútorného trhu,  kde nepriame  dane patria medzi

priority. Je to predovšetkým  Biela kniha, kapitola 22 - Ne-

priame zdaňovanie.

 

     Navrhovanou novelou sa očakáva zvýšenie príjmu štátneho

rozpočtu o asi 0,5 miliardy korún, s čím sa v rozpočte počí-

ta  za predpokladu,  že novela  nadobudne účinnosť najneskôr

1. augusta tohto roka. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je po-

trebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 350 z roku 1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, aby sa  Národná rada Slo-

venskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní

o vládnom návrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spo-

trebnej dani z uhľovodíkových  palív a mazív v znení neskor-

ších predpisov. Týmto možno  zabezpečiť predpoklady na nado-

budnutie účinnosti predkladaného návrhu zákona od 1. augusta

1997, a tým  posilniť aj  príjmovú  časť  štátneho rozpočtu,

riešiť  čiastkové  problémy  obchodnej  a platobnej bilancie

i priblíženie sa k právu Európskeho spoločenstva.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi a prosím ho,

aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky  pre financie,

rozpočet a menu  poveril  poslankyňu  Máriu Bartošíkovú, aby

informovala o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

     Prosím pani poslankyňu Bartošíkovú, aby podala informá-

ciu.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som z poverenia  Výboru Národnej  rady

Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet  a menu podala

informáciu  Národnej rade o prerokovaní  vládneho  návrhu na

skrátené legislatívne konanie o vládnom  návrhu zákona číslo

316/1993 Z. z., ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon o spotrebnej

dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

svojím rozhodnutím číslo 1636 z 25. júna 1997 návrh vlády na

skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky  číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z uhľovodíkových

palív a mazív v znení  neskorších  predpisov, ktorú máte ako

tlač 697, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie  rozpočet  a menu  na  prerokovanie  v termíne  ihneď

s tým,  že o výsledku  prerokovania  bude informovať Národnú

radu Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre rozpočet

financie a menu na svojom zasadnutí 26. júna 1997 prerokoval

predmetný  vládny návrh  na skrátené  legislatívne konanie a

prijal k nemu nasledovné uznesenie:

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre financie

rozpočet a menu

 

     A. konštatuje, že predložený vládny návrh zákona vychá-

dza z potreby čiastočného  riešenia súčasného vývoja v príj-

movej časti  štátneho rozpočtu a súbežne i z potreby plnenia

Národného  programu prispôsobenia  právneho poriadku Sloven-

skej republiky  k právu Európskej únie  v oblasti vnútorného

trhu, kde nepriame dane  patria medzi priority (Biela kniha,

kapitola 22 - Nepriame zdaňovanie),

 

     B. súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne ko-

nanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  316/1993 Z. z.

o spotrebnej  dani z  uhľovodíkových palív  a mazív  v znení

neskorších predpisov,

 

     C. odporúča  Národnej  rade Slovenskej  republiky podľa

§ 89 ods. 1 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky  prerokovať návrh  vlády na  skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 316/1993 Z. z.

o spotrebnej  dani z  uhľovodíkových palív  a mazív  v znení

neskorších predpisov,

 

 

 

      D. ukladá predsedovi  výboru podať predsedovi Národnej

rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania

návrhu vo výbore.

 

     Súčasťou návrhu vlády je návrh na uznesenie. Po skonče-

ní rozpravy odporučím Národnej rade,  aby s týmto návrhom na

uznesenie súhlasila.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, a sadnite si  na miesto urče-

né pre spravodajcov výborov.

 

     Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Napriek to-

mu rozpravu otváram a pýtam  sa, kto sa chce ústne prihlásiť

do rozpravy.

 

     Pán Švec, v poriadku. Uzatváram možnosť podania ďalších

ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Dávam slovo pánu poslancovi Jurajovi Švecovi.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som využil vzácnu príležitosť - prítom-

nosť pána podpredsedu vlády a ministra financií a položil mu

jednu všeobecnú  otázku, ktorá ale  súvisí s tromi  zákonmi,

ktoré máme prerokovať v skrátenom  konaní na 30. schôdzi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. Už včera sme vyslovili ur-

čité počudovanie, prečo je  potrebné tak veľmi rýchlo prijí-

mať zákon o regulácii  miezd  za situácie, keď  je Slovensko

pozitívne  hodnotené, čo  sa týka  jeho ekonomického vývoja,

rastu hrubého domáceho produktu a určitého proporčného rastu

miezd v súvislosti s rastom  cien a obratu v národnom hospo-

dárstve. Moja  otázka súvisí aj s tým, že  vláda  Slovenskej

republiky požiadala  Európsku úniu o udelenie  výnimky v sú-

vislosti s plnením  Asociačnej dohody s odôvodnením, že Slo-

vensko je  krajina, ktorá má  nízku životnú  úroveň a vysokú

nezamestnanosť.

 

     Pán minister,  veľmi pekne by som  vás prosil, keby ste

nám vysvetlili, aká je vlastne  pohnútka na to, že sa všetky

tieto opatrenia idú prijímať  teraz v tejto situácii, keď si

myslím, že  navonok by sme  mali prezentovať našu  ekonomiku

ako silnú,  prosperujúcu a neotrasiteľnú. Okrem  toho by som

veľmi chcel poprosiť, keby sa  zdôvodnilo i to, prečo chceme

riešiť  otázku  neplatenia  daní  prostredníctvom  regulácie

miezd. Na celom svete sa  proti tomuto nešváru prijímajú zá-

kony, ktoré sú veľmi tvrdé proti neplatičom daní, a neplate-

nie daní sa posudzuje na úrovni kriminálneho činu. Na to má-

me predsa Trestný zákon.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dámy a páni, rozpravu  o tomto bode programu vyhlasujem

za skončenú. Pýtam sa podpredsedu  vlády pána Kozlíka, či sa

chce vyjadriť k tomuto vystúpeniu.

 

      Áno. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec Švec,

 

     pokiaľ ide o vami položenú  otázku, v prvom rade by som

chcel  povedať, že  slovenská ekonomika  je skutočne  jednou

z najlepších  tranzitívnych  ekonomík, ale čo  je, to nemusí

byť. To znamená, že treba permanentne sledovať vývoj vnútor-

ných proporcií  ekonomického a sociálneho  vývoja a reagovať

konzistentne  aj v porovnaní s okolitými  krajinami, pretože

Slovensko je otvorená krajina, otvorená ekonomika a tie fak-

tory  vonkajšieho vývoja  sa významnou  mierou prenášajú  aj

smerom do slovenskej ekonomiky.

 

     To znamená, že veľmi  podrobne analyzujeme vývoj, samo-

zrejme,  od nástupu  do vlády, teda pomerne  dlhé obdobie, a

vnímame  niektoré negatívne  tendencie vývoja.  Predovšetkým

jedna z tých tendencií je otázka nevyváženého rastu miezd vo

vzťahu k produktivite práce. Nie je to nový faktor, eviduje-

me ho už od konca roka 1995. Ešte v roku 1995 vývoj  produk-

tivity práce a vývoj miezd boli zhruba v parite, v takom vy-

rovnanom vzťahu, ale aj to  už samo osebe bolo varovným sig-

nálom, pretože mal by  existovať  podľa môjho  názoru zhruba

2-percentný predstih vývoja produktivity pred vývojom miezd,

čo už  koncom roka 1995 neplatilo.  Trpezlivo sme našich so-

ciálnych partnerov - Konfederáciu  odborových zväzov aj Aso-

ciáciu  zamestnávateľských   zväzov  upozorňovali, opakovane

v priebehu roka 1996, na to, že v kolektívnych zmluvách tre-

ba veľmi razantne tento problém  riešiť bez ohľadu na to, či

ide o štátne podniky, alebo podniky súkromné, že sa to dotý-

ka všeobecne problému zdravého ekonomického rastu Slovenskej

republiky. Nedospeli sme v roku 1996 k žiadnemu  pozitívnemu

obratu, došlo k prehĺbeniu vývoja v produktivite v tom zmys-

le, že vývoj miezd predstihol o dva body vývoj produktivity.

 

     Opätovne v apríli 1997 sme vyzvali Konfederáciu odboro-

vých zväzov aj Asociáciu na rokovanie už za účasti premiéra,

za účasti prezidenta Konfederácie odborových zväzov, Asociá-

cie zamestnávateľských zväzov, guvernéra Národnej banky, kde

sa domnievam, že sme  dostatočne razantne argumentovali čís-

lami nezdravý  vývoj v tejto oblasti s tým,  že do ekonomiky

sú saturované ničím nekryté  peniaze a vytvárajú sa neprime-

rané inflačné a následne aj devalvačné tlaky, to znamená, že

pokiaľ  nedospejeme k nejakým záverom,  k razantným  dohodám

spoločenského charakteru, vláda bude  nútená pristúpiť aj na

také kroky, ktoré momentálne v parlamente riešime, to zname-

ná prostredníctvom zákona vytvoriť priestor na určité usmer-

ňovanie miezd.

 

     Rokovanie s Konfederáciou odborových zväzov sa, vážení,

skončilo tak, že Konfederácia  odborových zväzov ani nenapí-

sala zápis  napriek tomu, že bola  hostiteľkou. Takže to len

dokladá, aký záujem o  riešenie tohto problému mala Konfede-

rácia odborových  zväzov. Je to  teda jeden základný  dôvod,

prečo prichádzame  s jedným z toho  väčšieho počtu opatrení,

so mzdovým usmernením, s tým, že vôbec nejde o nástroj, kto-

rý by bol jedinečný v histórii trhových, a dokonca vyspelých

trhových krajín. Vo viacerých médiách som spomínal, že v se-

demdesiatych rokoch, keď  prudko vzrástli  ceny ropy a došlo

k výrazným inflačným tlakom a k pohybom v západoeurópskych a

západných  krajinách vôbec,  aj v  Spojených štátoch americ-

kých,  v Japonsku  sa vtedy  prijímali mimoriadne  opatrenia

tak, že sa vytvorili cenové a mzdové  úrady, ktorých jediným

zámerom bolo  regulovať  ceny a  mzdy. Zhruba 10 až 15 rokov

boli tieto úrady v činnosti.  Postupne, ako sa saturoval ce-

nový nárast a inflačné pohyby v západných krajinách, sa tie-

to úrady  zrušili, prešlo sa na  monetarizáciu celého ekono-

mického systému, ale v  danej chvíli ťaživých problémov tak-

isto bez problémov a bez toho, že by mali pocit, že narušili

trhové prostredie, volili špecifické formy riešenia.

 

     Takže  stojíme  pred  takým  problémom.  Nedokázali sme

primať sociálnych partnerov k spoločenskej  dohode v oblasti

vývoja  miezd,  vývoja  produktivity,  takže vláda prichádza

s týmto návrhom.  Podotýkam - za to  sme kritizovaní, tak to

nemusím podotýkať -, že ide  aj o štátny, aj o podnikateľský

sektor, preto  ideme na to zákonom,  aby sme takýto vyvážený

priestor  pre všetky  typy organizácie  dosiahli. Je  nám to

nesmierne ľúto, pretože najmä od podnikateľskej sféry a uve-

domme si, že  dnes už vláda má dosah len  na 20 % zamestnan-

cov, že 80 % sektora je  súkromný sektor, že vláda teda nemá

  priamy dosah  na nejaký  vývoj, na  ovplyvňovanie vývoja

miezd, a teda  mala by to robiť podnikateľská  sféra v doho-

dách s príslušnými odborovými zväzmi.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, pravidelne v letných me-

siacoch sa konajú určité  cenové  úpravy, pristupujeme k po-

stupnému narovnávaniu disproporcií, hovorím  postupnému, po-

zvoľnému  narovnávaniu, takže je to  zhoda okolností,  že sa

spájajú cenové opatrenia so mzdovými opatreniami. Robíme ich

každoročne a budú sa robiť  každoročne možno vo výhľade 5-10

rokov, kým sa nedospeje  k vyrovnaniu cenových disproporcií.

A opäť,  vážené poslankyne,  poslanci, chcem  zdôrazniť, bez

ohľadu na to, kto vyhrá voľby, bez ohľadu na to, kto bude vo

vláde, bude nútený tieto cenové disproporcie riešiť, pretože

nie sú potom dobré  signály  pre občanov,  pre podnikateľskú

sféru, ako  organizovať  trebárs svoje  energetické  správa-

nie, spotrebu základných energetických  surovín, ale aj ďal-

ších položiek, na ktoré  sa vzťahujú teraz navrhované cenové

úpravy.

 

     K týmto  opatreniam sa viaže  vývoj obchodnej platobnej

bilancie, kde prehlbujeme niektoré kroky, ktoré nadväzujú na

systémové  opatrenia z konca  roka 1996 a z apríla 1997, kde

predovšetkým teraz prerokúvaný zákon o spotrebnej dani z uh-

ľovodíkových palív a mazív má navodiť aj určitú reštruktura-

lizáciu  spotreby týchto surovín, pretože akcelerovali dovo-

zy najmä ropy, akcelerovali  aj  začiatkom I. štvrťroka 1997

dovozy plynu najmä  v cenovej úrovni, takže aj  tu treba dať

určitý signál, nehovoriac o tom, že máme spotrebné dane pod-

statne nižšie, ako ich má Európska únia. Sme viazaní aproxi-

máciou nášho  práva k Európskej  únii  robiť postupné posuny

a zdvíhať úroveň zaťaženia spotrebnými  daňami aj v komodite

uhľovodíkových  palív a  mazív, takže  načo tej  mačke rezať

chvost na desaťkrát, robíme to v jednom  súbore určitých ko-

rekčných  opatrení, a teda  predkladáme  Národnej rade tieto

zákony na rokovanie.

 

     Chcem podotknúť, že tieto opatrenia, ktoré vláda prijí-

mala, sa nedotýkajú len oblasti daní, oblasti cien a oblasti

miezd,  že sa  týkajú aj  prehĺbenia v sociálnom  bloku, kde

predpokladáme podstatne razantnejšie  vstupy  do systému fi-

nancovania zdravotníctva, perspektívne  aj do systému finan-

covania škôl,  to znamená, že  rozsah opatrení, ktorý  vláda

v Trenčianskych  Tepliciach prijímala,  je podstatne  širší,

než sa  zapodieva toto  rokovanie  alebo niektoré z budúcich

rokovaní Národnej rady.

 

     Pokiaľ ide o oblasť  daní, vážený  pán poslanec, daňová

sústava Slovenskej republiky sa  hodnotí ako jedna z najkon-

solidovanejších z tranzitívnych  ekonomík, má mimoriadne vy-

soké  hodnotenie. Z identifikovaného  objemu  daní jej výber

predstavuje 96-97 %, čo  je ojedinele v tranzitívnych ekono-

mikách. Na druhej strane nemožno  obísť fakt, že je tu stále

väčší rozsah  tieňovej ekonomiky, ktorý  odhadujeme kdesi na

úrovni 20 % s tým, že musí tu byť zápas o podstatné znižova-

nie tieňovej  ekonomiky. Podotýkam, že za  tri aj niečo roka

sme zvýšili výber daní o 50 %. Takisto, pán poslanec, nenáj-

dete veľa krajín, nenájdete možno krajinu, kde by bol takýto

razantný vývoj v oblasti výberu  daní, čím ale nechcem pove-

dať, že nie sú rezervy,  ale treba teda zásadným spôsobom sa

usilovať ďalej o zlepšovanie v tejto oblasti.

 

     Sme jednou z prvých krajín, ktorá prijala systém regis-

tračných pokladníc, prehlbujeme  ten systém, Česká republika

sa ešte  len zapodieva týmto  režimom. Ideme so  štátnou po-

kladnicou  ako vôbec  prvá tranzitívna  krajina, to  znamená

opäť v priebehu roka 1997,  keď pokusne už nastúpime s týmto

režimom,  podstatne  zlepšíme  celé  nakladanie  so štátnymi

a verejnými  financiami, takže  vo viacerých  veciach sme sa

teda zásadne dostali do  čela transformujúcich sa krajín. Na

druhej strane nesporne tento problém je všeobecný a treba sa

s ním stabilne zapodievať.

 

     Takže prosil  by som nezjednodušovať  tie pohľady. Ešte

som zabudol na jeden okruh opatrení, ktoré vláda prijíma, to

je prehĺbenie  finančnej disciplíny opatreniami,  ktorými by

sme chceli v rámci rekodifikácie Obchodného zákonníka sprís-

niť finančné hospodárenie najmä  spoločností s ručením obme-

dzeným. Takže domnievam sa,  že spolu so systémovými opatre-

niami prijímanými v apríli na  riešenie  obchodnej platobnej

bilancie, začiatkom júna opatreniami na kvalifikovanú ochra-

nu domáceho trhu plus  týmito opatreniami vytvárame vnútorne

previazaný balík, že sa  vlastne týmito opatreniami dolaďuje

a že by sa už v druhej  polovici roka 1997 mal navodiť ďalší

určitý pozitívny vývoj  alebo stabilizácia produktívneho vý-

voja ekonomiky a dlhodobejšieho ekonomického rastu.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa.

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     v rozprave neodznel žiaden pozmeňujúci návrh alebo pro-

cedurálny návrh, o ktorom  by Národná rada musela rozhodovať

hlasovaním. Súčasťou tlače 697 je návrh  na uznesenie Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorý  máte k dispozícii: Ná-

rodná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh

vlády Slovenskej  republiky  súhlasí s tým, že vládny  návrh

zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon číslo 316/1993 Z. z.

o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení ne-

skorších predpisov, prerokuje v skrátenom  legislatívnom ko-

naní.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia, ktoré máte

v predloženom návrhu vlády. K  tomuto návrhu uznesenia dodá-

vam ešte návrh, aby sme tento návrh zákona prerokovali v pr-

vom čítaní hneď teraz ako nasledujúci bod programu. V prípa-

de rozhodnutia Národnej rady o jeho prerokovaní v druhom čí-

taní sa druhé a tretie  čítanie bude konať na tejto schôdzi.

 

     Budeme hlasovať,  prosím poslancov a  poslankyne, ktorí

sú mimo rokovacej miestnosti, nech sa dostavia na hlasovanie.

 

     Kolegyne, kolegovia,  prosím, prezentujme sa  a zároveň

hlasujme o celom návrhu uznesenia vrátane môjho dodatku.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada  Slovenskej  republiky na

návrh vlády  vyslovila súhlas s prerokovaním uvedeného vlád-

neho návrhu  zákona v skrátenom legislatívnom  konaní na 30.

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni, pristúpime teda k prerokovaniu

 

     vládneho  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení a dopĺňa zá-

kon  Národnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z.

o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Bude teda nasledovať prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 696. Návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1635.

 

     Z poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  návrh zákona

uvedie podpredseda vlády a minister financií pán Sergej Koz-

lík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     v súvislosti s opatreniami na riešenie obchodnej a pla-

tobnej bilancie i s potrebou plnenia Národného programu pri-

spôsobenia sa právneho poriadku Slovenskej republiky k právu

Európskej únie v oblasti  vnútorného  trhu, kde  oblasť  ne-

priamych daní patrí medzi priority, vláda navrhuje čiastočnú

novelu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a ma-

zív, ktorej  účinnosť vzhľadom  na možnosti  časového harmo-

nogramu v priebehu  legislatívneho  procesu  sa navrhuje  od

1. augusta 1997.

 

     Zámerom  predkladaného  návrhu  novely  zákona je najmä

zvýšenie výnosu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a ma-

zív čiastočnou úpravou sadzieb  dane v smere ich priblíženia

k minimálnym sadzbám stanoveným  smernicou číslo 92/1982 Eu-

rópskej únie. Ďalej  spresnenie a doplnenie niektorých usta-

novení  zákona so  zámerom obmedziť  priestor na potenciálne

daňové úniky pri týchto daňovo citlivých výrobkoch.

 

     V návrhu sadzieb je v zásade zachovaná súčasná štruktú-

ra  zdanenia  uhľovodíkových  palív a mazív, pričom zvýšenie

sadzieb pri pohonných látkach (automobilové benzíny, letecké

petroleje, motorová  nafta) sa navrhuje v sume asi 500 korún

za tonu, čo môže predstavovať zvýšenie pri týchto produktoch

o približne 50 až 80 halierov za  liter. Toto  zvýšenie spo-

trebnej  dane môže  byť eliminované v cene  pohonných  látok

vplyvom znižovania  cien ropy na svetových  trhoch, čo sa už

prejavilo v cenách uvedených výrobkov  ich znížením k 1. ap-

rílu 1997.

 

 

 

     Okrem úpravy  sadzieb  benzínov a motorovej nafty návrh

reaguje i na vzniknutú  situáciu, zvýšenie  dovozu tzv. bio-

nafty z Českej republiky, ktorá podľa súčasne platného práv-

neho  stavu v Slovenskej  republike  nie je  predmetom dane,

a tým vytvára priestor na možné daňové úniky. Sprísnením da-

ňového režimu, úpravou legislatívy platnej v Českej republi-

ke pre bionaftu sa v priebehu roka 1996 objavili špekulatív-

ne dovozy  uhľovodíkových  palív a mazív z Českej republiky,

deklarovaných ako bionafta, ktorá, ako som už uviedol, v sú-

časnosti nie je predmetom spotrebnej dane. Preto sa navrhuje

nahradiť  definíciu bionafty  definíciou ekologického paliva

a toto zdaniť minimálnou sadzbou 5 000 korún za tonu, pokiaľ

sa vyrobí v tuzemsku, a súčasne vytvoriť podmienky na sledo-

vanie pohybu a spotreby takéhoto paliva.

 

     Navrhovaná nižšia sadzba dane má podporiť spotrebu eko-

logického  paliva  predovšetkým  v poľnohospodárskej  výrobe

vzhľadom na jeho rýchlu  odbúrateľnosť v pôde. Navyše, v ná-

vrhu zákona je definovaný pojem  biogénneho paliva, a to ako

zmesi  biogénnej  látky, ktorá obsahuje  najviac 5 % podielu

uhľovodíkov. Takéto biogénne palivo  vyrobené v tuzemsku ne-

bude podliehať spotrebnej dani. Obdobným spôsobom sa definu-

je biogénne palivo aj v krajinách Európskej únie.

 

     Zároveň sa v návrhu  novely zákona  uvažuje zaviesť pre

vykurovacie oleje s obsahom  síry prevyšujúcim 2 % hmotnosti

sadzbu 600 korún za tonu,  čím sa sadzba približuje minimál-

nej  sadzbe  stanovenej v smernici  číslo 92/1982  Európskej

únie. Uvedené  je v súlade s diferenciáciou  sadzieb pre vý-

robky negatívne  pôsobiace na životné  prostredie, napríklad

olovnaté  a  bezolovnaté  benzíny,  vysokosírne a nízkosírne

produkty. Vykurovacie  oleje s nižším obsahom síry majú sta-

novenú  sadzbu 9 500 korún   za tonu,  pričom sa  celá  táto

čiastka spotrebnej dane vráti,  ak sa vykurovacie oleje pou-

žijú v súlade so zákonom, napríklad na vykurovanie.

 

     Za predpokladu, že navrhovaná novela nadobudne účinnosť

najneskôr  1. augusta 1997,  možno  očakávať  zvýšený  výnos

spotrebnej dane v sume zhruba pol miliardy korún oproti roku

1997 rozpočtovanému výnosu a za predpokladu, že  vývoj spot-

reby uvedených  produktov  bude zhruba  na úrovni roka 1996.

Predkladaný návrh novely zákona je ďalším krokom v aproximá-

cii práva v oblasti nepriamych daní, ktoré patrí medzi prio-

rity v procese  prípravy na  vstup do  Európskej  únie, a to

konkrétne  so smernicami číslo 92/1981 o harmonizácii štruk-

túry spotrebnej  dane z minerálnych  olejov a číslo  92/1982

o zjednotení sadzieb spotrebnej dane pre minerálne oleje.

 

     Vážený predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predkladám zároveň návrh na skrátené legislatívne kona-

nie, ktoré pred chvíľou  ďakujem pekne, že bolo  odsúhlasené

tak, aby  tento návrh zákona mohol  nadobudnúť účinnosť naj-

neskôr 1. augusta 1997.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda. Nech  sa páči, zaujmite svoje

miesto.

 

     Dávam  slovo poverenej  členke, ktorú  určil navrhovaný

gestorský Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, pani kolegyni Bartošíkovej. Nech sa

páči, máte slovo, pani kolegyňa.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky vystúpila  pri rokovaní  Národnej rady

Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 316/1993 Z. z. o spo-

trebných  daniach z uhľovodíkových palív a mazív v znení ne-

skorších predpisov (tlač číslo 636), ako spravodajkyňa urče-

ná Výborom Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu.

 

     Predmetný  návrh  zákona  bol zaradený  do programu 30.

schôdze Národnej  rady Slovenskej republiky  na prvé čítanie

na  základe  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej republiky

k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom

vládnom návrhu zákona.

 

     Tento  návrh  zákona  spĺňa z formálno-právnej  stránky

všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 záko-

na Národnej  rady  Slovenskej republiky o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvede-

né v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného hľadiska predložený  vládny návrh zákona sme-

ruje spolu s ďalšími  krokmi  vlády k zvýšeniu  výnosov spo-

trebnej dane, a tým k naplneniu  príjmov  štátneho rozpočtu.

Smeruje  tiež k priblíženiu  tejto  právnej  normy k právnym

normám Európskeho spoločenstva tým, že postupným približova-

ním  sadzby  spotrebnej  dane z palív a  mazív budeme musieť

tiež  dosiahnuť  minimálnu  sadzbu  dane,  ktorá  je uvedená

v príslušnej smernici EHS. Ďalej spresňuje a dopĺňa niektoré

ustanovenia, ktoré majú za cieľ zamedziť možným daňovým úni-

kom z titulu ich nejednoznačného výkladu.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy odznejú v dru-

hom čítaní a vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky,

prípadne v treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky.

S ohľadom  na  oprávnenia,  ktoré  pre spravodajcu vyplývajú

z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom

poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky, odporúčam, aby

sa Národná rada Slovenskej republiky  uzniesla v zmysle § 73

ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej republiky  na tom, že  po rozprave odporučí  predložený

návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 1635 z 25. júna 1997

prideliť ho v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady Sloven-

skej republiky výbor pre  financie, rozpočet a menu. Odporú-

čam, aby výbory, ktorým bol  návrh zákona pridelený, ho pre-

rokovali v lehote do 4. júla 1997 a gestorský výbor v lehote

do 8. júla 1997 s tým,  že druhé a tretie čítanie v Národnej

rade Slovenskej  republiky by sa  uskutočnilo ešte na  tejto

schôdzi.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode  programu.

Písomne sa do rozpravy prihlásil iba jeden poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Košnár, máte slovo.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     dámy a páni,

 

     v slovenskej  ekonomike  sa  nahromadili  veľmi závažné

problémy. V tomto ohľade, aj  keď pripustíme, že sme úspešná

transformatívna ekonomika, sa  neodlišujeme príliš od viace-

rých okolitých krajín. Ibaže,  žiaľ, vláda sa nepokúsila za-

včasu a s dostatočnou  hĺbkou rozoznať skutočné hlbinné prí-

činy  hromadenia sa týchto  problémov.  Improvizuje a zatiaľ

nepredložila  program  prekonania  týchto  hlbinných príčin,

nepriaznivých vývinových trendov v našej ekonomike. Neorien-

tuje na prekonanie neuspokojivého fungovania nových vlastní-

kov, z ktorých mnohí  ruinujú podniky. Neorientuje na vytvá-

ranie účinného tlaku,  na stimulovanie konkurencieschopnosti

exportu, na prekonanie  nedostatočnej hospodárnosti vo sfére

verejných  financií,  neorientuje,  alebo  dokonca  toleruje

v mnohých prípadoch hospodársku a finančnú  kriminalitu, ne-

hovoriac o absencii morálky v podnikaní atď.

 

     Pán podpredseda vlády  vo svojom predchádzajúcom vystú-

pení, resp.  vo vystúpení k návrhu  na skrátené legislatívne

konanie, veľmi stručne charakterizoval, že dva návrhy, ktoré

prerokúvame v parlamente, sú len  súčasťami  komplexnejšieho

súhrnu opatrení, ktoré vláda  pripravuje. Chcem vysloviť hl-

boké poľutovanie, že parlament nemá k dispozícii čo len rám-

ce takejto komplexnejšej vládnej predstavy a že teda rokuje-

me per partes o jednotlivostiach, ktoré, ak nebudú  vzájomne

previazané a nebudú  sledovať základné  zámery, tak sa  môžu

ocitnúť nie v balíčku, ale,  dovoľte  mi trošku  pejoratívne

povedať, v kontajneri. A toho  by sme sa zrejme nechceli do-

žiť.

 

     Pokiaľ ide o tieto dva  návrhy zákonov, z ktorých jeden

sme prerokúvali  včera v prvom  čítaní, nazdávam sa,  že ide

o riešenie dôsledkov, a nie príčin, keď  napríklad  bieda vo

vývine  produktivity  živej  práce  sa hľadá prostredníctvom

tlaku na zvyšovanie intenzity práce. To sú metódy raného ka-

pitalizmu - regulácia miezd nútiaca bez podstatnejších zása-

hov do technických  inovácií,  do technológií a podobne udr-

žiavať príslušnú reláciu takýmto  spôsobom. Nie je tu orien-

tácia na zvyšovanie produktivity práce spočívajúcej na stra-

ne sféry podnikateľov, na  technický pokrok, inovácie, vyšší

stupeň finalizácie atď.

 

     A ešte jedna poznámka. Včera sa tu dosť často zvýrazňo-

vala  skutočnosť, akoby  sa usmerňovanie  či regulácia miezd

dotýkala iba stratových podnikov a akoby  postihy, ktoré ve-

dúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorý nedosiahne zisk alebo

ktorý nezaplatil dane a príspevky  do poistných fondov, boli

zárukou  dostatočného tlaku na iné  správanie.  Netreba nato

veľa skúseností, aby sme veľmi rýchlo videli a pochopili, že

podniková  sféra má  veľmi jednoduché  možnosti obísť  tento

tlak  jednorazovými  opatreniami,  napríklad  zvýšením miezd

o túto sumu.  Nerobme si teda  ilúzie a nepreceňujme  účinok

týchto opatrení. Ale odbočil som.

 

     Chcel som  len dokumentovať, že tak  včera, ako aj dnes

sa dá demonštrovať, že opatrenia, ktoré vláda predkladá par-

lamentu, pokiaľ ide o novelizáciu zákona o mzdách, novelizá-

ciu  zákona  o spotrebných  daniach,  vytvárajú predovšetkým

tlak, prenášajú bremeno opatrení predovšetkým na tých, ktorí

sú najbezbrannejší a ktorí skutočne za takýto vývin nemôžu.

 

     Zvýšenie cien  benzínu a motorovej  nafty, o ktorom  sa

v dôvodovej správe hovorí a ktoré pripomenul aj pán podpred-

seda  vlády, od 50 do 80 halierov v roku 1997 by  malo od 1.

augusta priniesť 500 mil. Sk.  V dôvodovej správe sa hovorí,

že rozpočet s tým už počíta. Chcem sa teda spýtať podpredse-

du vlády, či táto pol miliarda zvýšenia je zabudovaná v roz-

počtovanom výnose dane z pridanej hodnoty na rok 1997, alebo

ide  o výnos,  o ktorý  by mal  byť rozpočtovaný  výnos dane

z pridanej  hodnoty v roku 1997 navýšený. Budúcoročný výnos,

ak by to nemalo vplyv na redukciu spotreby týchto produktov,

by sa  dal teda  odhadnúť  zhruba na miliardu  až 1 300 mil.

korún, pričom inflačné  dôsledky, dovolím  si tvrdiť, nebudú

v desatinách  percenta, ale  budú výraznejšie  a nedotknú sa

len tých, ktorí nakupujú motorovú  naftu, benzín a pod., ale

dotknú sa aj tých, ktorí,  obrazne povedané, chodia peši na-

kupovať chlieb, dotknú sa teda spotrebiteľa v každom prípade

zvýšením nákladov  na prepravu, zvýšením  výrobných nákladov

a podobne, obrazne povedané, 1 kg  chleba zdražie o tú sumu,

o ktorú sa zvýši cena motorovej nafty či benzínu.

 

     Argumentácia  potrebou  priblíženia  sadzieb spotrebnej

dane  tohto druhu k minimálnym sadzbám stanoveným v smernici

číslo 92/1982 Rady EHS, ktorá  dominuje  v dôvodovej  správe

k tejto novele zákona, je úzko účelová. Veď nejde len o túto

spotrebnú  daň, ale o celý  daňový  systém,  napríklad o daň

z pridanej hodnoty, ktorá je  mimoriadne závažná pre aproxi-

máciu právnych  noriem v daňovej  oblasti s Európskou úniou.

I ďalšie dane, napríklad dane z príjmu atď. A navyše, sadzby

sú vecou legislatívy  každej krajiny, a preto je dosť podiv-

né, že sa prichádza s návrhom v čase, keď ceny  ropy na sve-

tovom  trhu  klesajú, a preto  vzniká  otázka,  prečo a v čí

prospech vláda volí takýto krok, keďže ide o regulované ceny

a má  k dispozícii  iné  nástroje,  ktoré by  nemuseli viesť

k zvýšeniu tejto regulovanej ceny uhľovodíkových palív a ma-

zív.

 

     Na rok 1997 sa rozpočtuje výnos tejto dane 13,4 miliar-

dy Sk, čo je zhruba o miliardu viac, ako bol  skutočný výnos

minulého roku, a ako  všetci veľmi  dobre vieme, nedávno sme

prerokúvali štátny záverečný účet,  že výnos spotrebnej dane

tohto druhu za  minulý rok sa nenaplnil, že  sa dosiahol len

na 81,6 % a za I. kvartál  tohto  roku bol  výnos spotrebnej

dane tohto druhu len 18,4 % z celoročného  plnenia. Chcem sa

teda spýtať, ako si máme - do akých  súradníc a do akých pa-

rametrov - zasadiť argumentáciu potreby zvýšenia spotrebných

daní z uhľovodíkových  palív a  mazív vo  vzťahu  k štátnemu

rozpočtu, k jeho príjmovej časti, a akým spôsobom si vysvet-

liť predstavu o zblížení  daňovej sústavy jednotlivých daňo-

vých  zákonov  s normami  alebo  s odporúčanými  minimálnymi

sadzbami Európskej únie.

 

     Vážené dámy a páni,  uvedené problémy alebo uvedené sú-

vislosti, o ktorých  som sa zmieňoval,  vedú poslancov klubu

Spoločná voľba k návrhu,  aby Národná rada Slovenskej repub-

liky sa  uzniesla v súlade  so zákonom o rokovacom  poriadku

Národnej rady  podľa § 73 ods. 3 písm. a), že  vráti  vládny

návrh novely  zákona  číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani

z uhľovodíkových palív a mazív vláde na dopracovanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Keďže písomne som do  rozpravy nedostal viac prihlášok,

chcem sa  spýtať pánov Filkusa,  Černáka, Baránika, či  toto

mám považovať za ústnu prihlášku.  Pán Filkus  áno, pán Čer-

nák áno, pán Baránik -  faktická pripomienka. Prosím, s fak-

tickou poznámkou vystúpi pán  poslanec Baránik. A, samozrej-

me, zároveň  uzatváram možnosť ďalších  ústnych prihlášok do

rozpravy k tomuto bodu programu.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Nie celkom chápem, prečo  plačeme nad rozliatym mliekom

v súvislosti so spotrebnou daňou z uhľovodíkových palív, keď

veľmi dobre vieme, že táto daň je základným zdrojom cestného

fondu, a všetci  vieme, aké sú problémy na  cestách a aké sú

nároky na cestný fond. Domnievam sa, že je to úplne správne,

aby základným zdrojom cestného  fondu boli zdroje spotrebnej

dane z uhľovodíkových palív, pretože to je spravodlivé, pre-

tože na to prispievajú tí,  ktorí  najviac cesty  využívajú.

Preto  podporujem  tento  návrh, aby  sa upravila  spotrebná

daň z uhľovodíkových palív.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave bude  pokračovať  pán poslanec Fil-

kus, pripraví sa pán poslanec Černák.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem  sa pozrieť  na tento  problém trošku  inak, a to

z dvoch pohľadov - z pohľadu balíčka opatrení a druhý pohľad

z hľadiska vzťahu priamych a nepriamych daní. Je pochopiteľ-

né, že ak v takých  podmienkach, ako je v súčasnosti  vysoký

deficit  štátneho  rozpočtu,  vysoké saldo a rast  pasívneho

salda obchodnej bilancie,  relácia rastu medzi produktivitou

práce a miezd vyžaduje aj opatrenia ekonomického centra, ako

som včera  spomínal. Ale z pohľadu  balíčka opatrení je naj-

ľahšie teraz  siahnuť po opatreniach na  strane dopytu, a to

robíme. Robíme to prostredníctvom  mzdy, ako aj prostredníc-

tvom ceny.

 

     V  Čechách takisto  premiér Klaus  veľmi rád  siahol na

stránku dopytu. Omnoho ťažšie je súčasne riešiť tieto otázky

na strane ponuky. A v tomto  prípade, samozrejme, ide v pod-

state vecne o to, čo  spomínal aj poslanec Košnár, keď hovo-

ril, že  teda treba  vytvoriť a pomôcť vytvoriť  lepšie pod-

mienky pri raste produktivity práce, reštrukturalizácii eko-

nomiky, samozrejme,  produktivity práce a miezd  atď. Ale to

už je omnoho náročnejšie. Treba vytvoriť určité podmienky na

strane ponuky  oživovaním a tam ekonomické centrum tiež môže

zasiahnuť.  Ale okrem  toho  predsa  vieme, že  naša verejná

správa je veľmi drahá, a to je tiež priestor, kde možno uro-

biť určité korekcie.

 

     Vieme,  že môžeme  narábať alebo  analyzovať aj stránku

výdavkov štátneho  rozpočtu. Ale my sa  jednoznačne a, samo-

zrejme, je to najľahšie,  obraciame na stránku príjmov štát-

neho rozpočtu a obmedzujeme dopyt.  Toto je z hľadiska opat-

rení, ktoré sa robia v balíčku opatrení, nie celkom v súlade

s tým, že by ekonomické centrum  malo rozmýšľať aj o tom, čo

urobiť s výdavkami. Napríklad  jednotlivé  kapitoly štátneho

rozpočtu sa z takéhoto  pohľadu môžu  tiež analyzovať a môže

sa  ubrať nejaká  časť  peňazí z pohľadu  výdavkov a dospieť

k riešeniu tohto balíka opatrení aj tou druhou cestou.

 

 

 

     Druhý pohľad je vzťah priamych a nepriamych daní. U nás

nepriame dane  rastú omnoho rýchlejšie  ako priame dane.  Vo

vyspelých stabilizovaných krajinách takým stabilnejším príj-

mom sú  priame dane, o  ktoré sa dá  podstatne viacej oprieť

a ktoré vlastne odrážajú to, čo sa deje. Keď dosiahneš väčší

zisk, odvedieš väčšie dane. Pri nepriamych daniach ide najmä

o spotrebu a spotrebiteľ  pri  každom  opatrení,  aj v tomto

prípade  jednotlivý spotrebiteľ  dopláca na  zvýšenie týchto

daní.

 

     Okrem toho  vieme, že najväčšie  riziká v príjmovej ob-

lasti z pohľadu  daní aj  z hľadiska  záverečného  účtu,  aj

z hľadiska  výsledkov I. štvrťroka 1997 ukazovali  na  veľké

rezervy v príjmovej časti prostredníctvom daní priameho cha-

rakteru, najmä právnických osôb.  Dane z príjmov právnických

osôb  sú tým  miestom, kde  by sme  mali zamerať všetku našu

kontrolnú činnosť a orientovať sa  týmto  smerom najmä v sú-

časných podmienkach transformačného procesu.

 

     Zhrniem. Nie som proti týmto opatreniam. Hovoril som to

včera aj  v súvislosti s  reguláciou miezd. Nemôžu  však byť

plošné, nemôžu byť dlhodobé. Predpokladám, samozrejme, že po

mesiaci-dvoch môže prísť aj k úprave, znovu k regulácii cien

smerom iným, nie hore. To isté  sa môže stať s určitou regu-

láciou miezd,  ktorú sme včera  preberali. V každom  prípade

som však za to, že je nevyhnutné uvažovať aj o tom, ako oži-

viť alebo urobiť opatrenia prostredníctvom zásahov na strane

ponuky a výdavkovej časti rozpočtu.

 

     Hovorím za seba, nehovorím za  klub, hovorím to, čo po-

znám, a to, čo si  myslím, že z pohľadu  riešenia  problémov

vysokého deficitu  štátneho rozpočtu (36,9 mld. deficit toh-

to roku) budeme mať  čo robiť, aby sme  vydržali len s týmto

balíkom  opatrení. Pasívne  saldo obchodnej  bilancie, samo-

zrejme,  musíme  vedieť  ovplyvňovať  aj  zásahmi  centra do

štruktúry, do štrukturalizácie, ale aj do pomoci inými opat-

reniami na reláciu rastu produktivity práce a miezd, techno-

lógiu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  V rozprave  ďalej vystúpi  pán

poslanec Černák. Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     v prvom čítaní  mám niekoľko  stručných  poznámok. Prvá

poznámka  je poznámka, o ktorej  sme  včera  mnoho hovorili,

o tom, že nový rokovací poriadok mal skvalitniť legislatívny

proces.  Predvádzate nám, dámy a páni z vládnej koalície, že

prakticky sme tam, kde sme boli,  že zákon sa dá prijať nie-

len za  niekoľko dní, ale  dokonca za niekoľko  hodín aj pri

rokovacom poriadku,  ktorý mal mať  pevné lehoty, ktorý  mal

umožniť odborne sa vyjadriť.

 

     Dámy a páni, ekonomický  balíček, o ktorom sa diskutuje

vo  verejnosti, balíček,  ktorý prezentovala  vláda ešte nie

ako ucelený celok, ale  ako jednotlivé fragmenty, odmietame.

Odmietame ho preto, lebo ho nepovažujeme za koncepčné rieše-

nie. Áno, je pravda,  že slovenská ekonomika, slovenský roz-

počet  má vážne  problémy a treba  ich  riešiť. Žiaľ,  tieto

opatrenia nám pripomínajú, ako keby  sa plátali diery na lo-

di, ktorá nepotrebuje zásadnú opravu. Je snaha všeobecne ne-

koncepčnosť a nehospodárnosť výdavkov preniesť na plecia ob-

čana v miere, ktorá je neprijateľná. Pán podpredseda hovoril

najčastejšie  o  obchodnej  a  platobnej  bilancii,  hovoril

o približovaní  sa právu  Európskej  únii.  Hovoríme o čísle

približne pol miliardy korún, ak zákon začne platiť približ-

ne o pol roka, to znamená  asi o sume  miliarda korún ročne,

ktorá by mala prísť do štátneho rozpočtu.

 

     Dovoľte mi,  aby som položil  otázku pánu podpredsedovi

vlády,  či hlasoval  vo vláde  za zriadenie  novej trnavskej

univerzity, či podporuje nákup  nových budov pre novú štátnu

správu, kde náklady  niekoľkonásobne prekračujú projektované

náklady. Hovorí často o tom, že nebezpečenstvom  rozpočtu je

zvýšená spotreba, ale nikdy nepovedal otvorene, že je to ve-

rejná spotreba, že to nie je  spotreba občanov, ale že je to

spotreba verejnej  správy, nových úradov,  nových úradníkov,

nových áut,  nových sekretárok. A preto  aj toto málo, ktoré

sa takto  horko-ťažko dá dokopy, zhltne  táto verejná správa

a o chvíľu budeme znovu stáť pred problémom, ako tieto otvá-

rajúce sa nožnice zatvoriť, ako riešiť rozpor medzi výdavka-

mi a príjmami.

 

     Preto by sme považovali za racionálne riešenie, keby sa

predložil ucelený návrh, ktorý by  hovoril nielen o tom, ako

preniesť tieto výdavky na občana, či už formou zvýšenia ceny

benzínu,  deregulácie nájomného,  zvýšenia ceny  elektrickej

energie, alebo  ostatnými opatreniami, ale  ako to koncepčne

riešiť.

 

     Teraz mi  dovoľte, aby som sa  opýtal pána podpredsedu,

ktorý  zdôvodňoval zvýšenie  ceny benzínu  ako štátny dozor,

ktorý zodpovedá  za cenu aj pri  privátnom Slovnafte, že po-

sledné zvyšovanie sa zdôvodňovalo rastom ceny ropy na sveto-

vom trhu.  Ale dnes je cena  ropy o 30 %  nižšia, pretože je

možno historicky najnižšia cena ropy na svetovom trhu a bolo

by logické sa opýtať, keď išla cena hore, vtedy keď bola vy-

soká svetová cena  ropy, prečo teraz nejde dolu.  Rád by som

sa  opýtal, aký  je názor  pána podpredsedu  vlády, koľko sa

prijatím tejto novely premietne do ceny benzínu, či je Slov-

naft  schopný  rozpustiť  toto  zvýšenie  spotrebnej dane vo

vlastných nákladoch, alebo  predpokladá prenesenie ťarchy na

občana.

 

     Pri tejto príležitosti mi dovoľte povedať niekoľko slov

aj k privatizácii  Slovnaftu. Je  pre mňa  záhadou,  keď pán

podpredseda vlády, ktorý tu sedí, v Londýne podpisoval doho-

du s Európskou bankou, že  fond späť odkúpi akcie, ktoré od-

kúpila Európska banka. Je známe, že fond na to nemá, že fond

je v deficite a že si berie  zahraničnú  pôžičku a veľkoryso

predá 15 % približne  za 15-percentnú  hodnotu, t. j. za 155

korún.  Je  to  nekoordinácia  medzi  ministerstvom financií

a úradníkmi vo Fonde národného majetku.

 

     Takže, dámy a páni, vzhľadom na tieto súvislosti budeme

podporovať  návrh, ktorý  predniesol pán  kolega Košnár, aby

tento  návrh zákona  nepostúpil do  druhého čítania,  aby sa

vrátil vláde na prepracovanie a predložil sa ako komplex.

 

     Dovoľte mi  na záver povedať,  že Demokratická únia 

množstvo členov, poctivých robotníkov, a tým, že budeme hla-

sovať  za tento  zákon, našich  robotníkov potešíme, pretože

predovšetkým oni doplatia, ak sa budú prijímať takéto právne

normy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda

Ľupták.

 

     Máte slovo. Nech sa páči.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem zareagovať na pána Černáka, že má mnoho poctivých

robotníkov. Veď ty si slovo robotník v parlamente nechcel po

novembri 1989 počuť. Dnes sa  za robotníkov  skrývajú  mnohé

strany. Vtedy, pamätáš si, a stenografické  správy sú zazna-

menané, ako  ste ma "česali", keď  som v parlamente vyslovil

slovo robotník. A ty si bol medzi nimi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Dámy a páni, rozpravu o tomto bode nášho roko-

vania vyhlasujem  za skončenú. Chce  sa k rozprave  vyjadriť

ešte pán podpredseda vlády?

 

     Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     diskusné príspevky reagovali  predovšetkým na to, prečo

robíme  opatrenia  na strane  dopytu, ceny a mzdy a nerobíme

opatrenia na strane ponuky, ktoré sú označované za zložitej-

šie. Uviedol by  som to na pravú mieru.  Robíme opatrenia aj

na strane ponuky, ktoré sa  viažu, samozrejme, na veľmi zlo-

žité procesy reštrukturalizácie, ktorá by potom mala v dlho-

dobejšom horizonte navodiť  rast produktivity, celospoločen-

skej produktivity, na druhej strane ale vždy treba riešiť aj

určité krátkodobé  výkyvy, najmä v  oblasti makroekonomickej

rovnováhy.

 

 

     Takže, ak  spomeniem  opatrenia  na  strane  dopytu, to

znamená systémové opatrenia, ktoré sa možno cieľavedome opo-

menuli vo  vystúpeniach pánov poslancov,  predovšetkým je to

otázka postupného  poklesu daňovej  kvóty. V roku 1996 už po

tom predchádzajúcom náraste, keď v roku 1995 kulminovala da-

ňová  kvóta, je  citeľný pokles  daňovej kvóty  predovšetkým

v dôsledku zníženia dane z pridanej hodnoty, to znamená cha-

rakteru nepriamej spotrebnej dane.  Ďalej boli znížené odpi-

sové  sadzby,  urýchľovanie  odpisovania v novelách  zákonov

o dani z príjmov aj v roku 1995, aj v roku 1996. Ďalej v no-

vom zákone o dani z príjmov, ktorý dostane parlament začiat-

kom II. polroka  na rokovanie, sa  predpokladá  aktualizácia

daňových pásem vo väzbe na vývoj inflácie, opäť urýchľovanie

zvýšenia  odpisových  sadzieb  najmä  niektorých  špičkových

technológií, ale chceme zaradiť aj budovy, umožniť urýchlené

odpisy. Ďalej je to otázka  odpočtov smerovaných na  podporu

investovania alebo odpisu časti bremien z minulých období.

 

     Chcem povedať, že celosvetový  trend v oblasti daní po-

silňuje význam nepriamych daní a znižuje význam priamych da-

ní a predovšetkým ešte  zvyšuje vplyv  majetkových daní, kde

zásadne  aj  orientujeme  celú  koncepciu reštrukturalizácie

a reformy daní na Slovensku. Je to proces dlhodobejší, zhru-

ba 2-3 rokov, než  zvládneme celý systém oceňovania majetku,

identifikácie  majetku. Aj  tu sme  vlastne  jednou z prvých

krajín, ktorá zaviedla  inventarizáciu majetku. Je nesmierne

zložité vytvoriť  časový rad vývoja majetku,  ale myslím si,

že platí, že si na Slovensku zbojníkov aj chytíme, aj obesí-

me. To  znamená, že zavedieme celý  systém majetkových daní,

ktorý musí zachytiť a aj smerovať celé snaženie podnikateľov

-vlastníkov  na  zveľaďovanie  majetku,  aby majetok aktívne

slúžil celospoločenskému prospechu,  nielen nejakým spotreb-

ným aktivitám  vlastníkov. Takže v tomto, myslím si, že jed-

noznačne konáme, že ťah na bránu absolútne máme a aj priori-

ty v tomto zmysle sú definované.

 

     O chvíľu budeme  hovoriť o schvaľovaní zákona o revita-

lizácii, ktorý takisto pokladám  za jeden z významných záko-

nov, ktoré budú pôsobiť na  strane ponuky. Ďalšia vec - pod-

pora exportu, viackrát sme o nej hovorili, je to otázka kva-

lifikovanej ochrany trhu, čo je takisto zásadné opatrenie na

strane ponuky.

 

     Pokiaľ ide o dosah výnosu zo zvýšenia spotrebných daní,

nerozpočtoval sa, v roku 1997 to bude určitý prírastok v ob-

lasti daní.  Ale vzhľadom na  určité významné riziká,  ktoré

sme naznačovali aj pri plnení  štátneho rozpočtu za rok 1997

najmä v oblasti dane z príjmov právnických osôb, kde sa pre-

javuje určité  ústretové konanie voči  bankovej sfére, kroky

na ozdravenie úverového portfólia  bánk a najmä odbremenenie

od zdaňovania  neinkasovaných sankčných úrokov,  znamená po-

merne významné dosahy na príjmovú stranu štátneho rozpočtu.

 

     Podobne zavádzanie  nových technológií a z tohto titulu

nábehy odpisov  znižujú základne na  odvody  dane z príjmov,

to znamená, že  aj to sa prejavuje na  príjmovej strane roz-

počtu. Sú tu teda určité riziká, ktoré takisto aj toto opat-

renie čiastočne umožňuje eliminovať.

 

     Čo  sa  týka  dosahu  zvýšenia  cien,  spotrebných daní

z týchto palív a mazív, uhľovodíkových  palív  a mazív, sku-

točne, pán poslanec, je to rádove v desatinách percenta, ale

nesporne nejaký dosah, samozrejme, v oblasti spotreby bude.

 

     Čo sa týka pripomienok  pána  poslanca Černáka. Pán po-

slanec, už  si začínam zvykať, že máš určité zásadné medzery

v poznaní. V žiadnom prípade som v Európskej banke pre obno-

vu a rozvoj nič nepodpisoval, nemám možnosť podpisovať. Fond

národného majetku je nezávislý od vlády a dva razy od minis-

terstva  financií, podlieha  len  parlamentu, a teda  pokiaľ

uzatváral Fond  národného  majetku zmluvu s Európskou bankou

pre obnovu a rozvoj o akciách Slovnaftu, bola to jeho operá-

cia. Takisto dohody o odkúpenie  týchto akcií sú vecou Fondu

národného majetku. V rozhovore s prezidentom Európskej banky

som mohol len povedať, že budem nápomocný k hľadaniu určitej

dohody medzi  Európskou bankou pre obnovu  a rozvoj a Fondom

národného majetku.

 

     Čo sa týka otázky, či som hlasoval za, poviem to rovno,

za rozšírenie počtu  vysokých škôl som hlasoval, ale aj par-

lament  svojím  hlasovaním  pri konštrukcii  rozpočtu na rok

1997 schválil 290 miliónov  korún na  rozšírenie počtu vyso-

kých škôl a myslím si, že to bolo správne opatrenie, pretože

treba vytvoriť  priestor pre väčšiu  možnosť vzdelávania, na

rozšírenie počtu vysokoškolských študentov, a tým aj na zvy-

šovanie  vzdelanosti tohto  štátu ako  základnej investície.

Doterajšia kapacita vysokých škôl  nebola adekvátna tomu, čo

sledujeme v dlhodobejšom horizonte.  Nechcem tým povedať, že

tu nie je problém financovania škôl, na druhej strane určite

sú ohromné  rezervy v celom  systéme financovania, žiaľbohu,

doteraz  sa nezvládol  prechod na  modernejšie adekvátnejšie

formy,  prechod z rozpočtovej  formy  na nejaké  modernejšie

formy  financovania  škôl, čo iste  ujedá aj z prostriedkov,

ktoré momentálne tiež nie sú možno dostatočné.

 

     Takže v tomto  zmysle mám  jednoznačný názor, že  treba

rozširovať školy, vysoké školy, počty škôl. Druhá vec je, že

postupne treba aj vytvárať  finančný priestor na ich kvalit-

nejšie fungovanie.

 

     Podobne som viackrát vysvetľoval, že nové územnosprávne

členenie síce znamená jednorazové  vyššie  výdavky, ale per-

spektívne potom lepším riadením,  posunom riadenia v mnohých

sektoroch, či  školstva, zdravotníctva a v ďalších  smeroch,

do regiónov, krajov, okresov bude  znamenať  významné úspory

prostriedkov aj priblíženie miestnej  štátnej správy k obča-

nom a takisto  vytvorenie  podmienok  na postupné posilnenie

regionálnej samosprávy.

 

     Ak si, pán poslanec,  spomínal úpravu cien ropných pro-

duktov, že  klesajú ceny na svetových  trhoch ropy, a nejako

to  necítiť, spomínal  som v úvodnom  slove,  že v apríli sa

realizovali zníženia  cien pohonných hmôt práve  vo väzbe na

vývoj svetových cien ropy.

 

     Takže vážená Národná rada, na  záver by som opäť popro-

sil o prerokovanie a odsúhlasenie predloženého návrhu zákona

o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pani kolegyňa,  chcete sa vyjadriť  v záverečnom slove?

Nie. Pristúpime k prvému hlasovaniu.

 

     Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku.  Skôr  ako

pristúpime k hlasovaniu, žiadam  poslancov, ktorí sa zdržujú

mimo rokovacej  miestnosti, aby sa  dostavili na hlasovanie.

Prosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedli návrhy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     V správe zaznel jeden  pozmeňujúci návrh, predniesol ho

pán poslanec Košnár, stotožnil sa s ním pán poslanec Černák.

Ten návrh znel,  aby sa Národná rada uzniesla  v zmysle § 73

ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom  poriadku  tak,  že vráti

návrh zákona jeho predkladateľovi na dopracovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme návrh  pána poslanca Košnára nepri-

jali.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, pokračujte.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Keďže tento návrh neprešiel, odporúčam, pán predsedajú-

ci, aby ste  dali hlasovať o návrhu  uznesenia v zmysle § 73

ods. 3 písm. c) rokovacieho  poriadku  Národnej rady Sloven-

skej  republiky o tom, že  predložený  vládny  návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíko-

vých palív  a mazív v  znení neskorších predpisov,  odporúča

Národná rada Slovenskej republiky prerokovať v druhom čítaní.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky sa

uzniesla, že  vládny návrh zákona,  ktorým sa mení  a dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 316/1993

Z. z.  o spotrebnej  dani  z  uhľovodíkových  palív  a mazív

v znení neskorších predpisov, prerokujeme v druhom čítaní.

 

     Dámy  a páni,  teraz  pristúpime  k hlasovaniu o návrhu

predsedu  Národnej rady  na pridelenie  tohto návrhu výborom

a na určenie  gestorského výboru, ako  aj určenie lehoty  na

jeho  prerokovanie.  Vzhľadom  na  rozhodnutie Národnej rady

o skrátenom legislatívnom konaní o tomto návrhu zákona a ur-

čenie  jeho prerokovania v druhom  a treťom  čítaní  ešte na

tejto schôdzi navrhujem, aby výbory prerokovali návrh zákona

do piatka 4. júla a gestorský  výbor do utorka 8. júla 1997.

 

     Teraz  by som  opäť prosil  pani kolegyňu,  aby uviedla

hlasovanie.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Budeme  hlasovať  o návrhu  uznesenia, aby  sa v zmysle

§ 74 ods. 1 zákona Národnej  rady Slovenskej republiky o ro-

kovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky a v sú-

lade s rozhodnutím predsedu Národnej rady vládny návrh záko-

na pridelil v druhom  čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre  pôdohospodárstvo.  Súčasne  aby  sa rozhodlo

v súlade s citovaným návrhom  predsedu Národnej rady, aby za

gestorský  výbor bol  určený Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre  financie,  rozpočet a menu,  pričom  súčasne

schvaľujeme  termíny, v  ktorých výbory  prerokujú predmetný

návrh zákona  do 4. júla 1997 a gestorský  výbor do  8. júla

1997. Zároveň  hlasovaním  rozhodneme  aj o tom, že  druhé a

tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky sa usku-

toční ešte na tejto schôdzi.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pani kolegyňa.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky pri-

delila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu

výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni,

 

     pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

 

     zákon  zo  14. mája 1997  o  revitalizácii  podnikov  a

o zmene a doplnení  niektorých zákonov, vrátený  prezidentom

Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku, ak pre-

zident republiky  vráti zákon s pripomienkami  Národnej rade

na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čí-

taní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky prezi-

denta. Pripomienky musia obsahovať presné znenie navrhovanej

úpravy, ak prezident nenavrhne neprijatie celého zákona.

 

     Predseda  Národnej rady  svojím rozhodnutím  z 30. mája

1997 číslo 1585 zákon pridelil na prerokovanie všetkým výbo-

rom okrem  mandátového a imunitného  výboru,  výboru pre ne-

zlučiteľnosť  funkcií  štátnych  funkcionárov  a  výboru pre

európsku integráciu s tým, že ako  gestorský  výbor predseda

parlamentu určil výbor pre financie, rozpočet a menu.

 

     Dámy a páni,  skôr  ako  pristúpime k druhému  čítaniu,

prečítam vám list, ktorý poslal pán prezident:

 

     "Vážený pán predseda, vzhľadom na môj vopred pripravený

program Vám oznamujem, že  sa nemôžem zúčastniť na opätovnom

prerokúvaní  vráteného  zákona  o  revitalizácii  podnikov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov  zo 14. mája 1997. Ďa-

lej žiadam,  aby Národná rada  Slovenskej republiky rozhodla

v súlade  s  mojimi  pripomienkami  uvedenými  v  rozhodnutí

z 29. mája 1997."

 

     Dámy a  páni, pristúpime k  druhému  čítaniu o uvedenom

vrátenom zákone.  Materiál ste dostali  ako tlač  číslo 679.

Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky

z 29. mája 1997 o vrátení  zákona, ako aj schválený zákon zo

14. mája 1997. Spoločnú správu  výborov ste dostali ako tlač

číslo 679a.

 

     Vrátenie zákona  má odôvodniť pán  prezident Slovenskej

republiky, ktorý zaslal list, ktorý som vám už prečítal.

 

 

     Dámy a  páni, dávam slovo predsedovi  výboru pre finan-

cie, rozpočet a menu pánu  Miroslavovi Maxonovi a prosím ho,

aby podal správu o výsledkoch  prerokovania vráteného zákona

vo výboroch Národnej rady.

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte mi,  aby som predložil  spoločnú správu výborov

Národnej rady Slovenskej republiky  okrem Mandátového a imu-

nitného  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre nezlučiteľnosť funk-

cií štátnych  funkcionárov a Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky  pre európsku  integráciu o prerokovaní  zákona zo

14. mája 1997 o  revitalizácii podnikov. Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie,  rozpočet a menu ako ges-

torský  výbor  podáva  túto  správu  Národnej  rade v súlade

s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 350/1996 Z. z.

 

     Výbory Národnej rady Slovenskej  republiky zákon zo 14.

mája 1997 o revitalizácii  podnikov  a  o  zmene a  doplnení

niektorých zákonov  prerokovali v súlade s rozhodnutím pred-

sedu Národnej rady číslo 1585 z 30. mája 1997. Gestorský vý-

bor nedostal  do začatia rokovania  o zákone stanoviská  po-

slancov Národnej  rady  Slovenskej republiky  podané v súla-

de s § 75 ods. 2 zákona  Národnej rady  číslo 350/1996 Z. z.

K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej

republiky tieto stanoviská:

 

     Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon

schváliť bez pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov predložil

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky, Zahraničný výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport a Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, územ-

nú samosprávu a národnosti.

 

     Neodporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zá-

kon opätovne schváliť predložil  Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  životné  prostredie a ochranu  prírody.

V prípade iného  rozhodnutia Národnej rady,  ako tento výbor

navrhoval, výbor navrhol  schváliť pozmeňujúce návrhy, ktoré

sú uvedené v pripomienkach pána  prezidenta a aj v spoločnej

správe pod bodmi 1, 2 a 3.

 

     Podľa § 52 ods. 4 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevyslovi-

la so zákonom súhlas  nadpolovičná väčšina prítomných členov

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci,  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Vážené dámy, vážení páni, z uvedených  uznesení výborov

Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe nevyplýva-

jú žiadne  pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy, treba však zdô-

razniť, že podľa § 52 ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a menu uviedol v uznesení  stanovisko štyroch členov vý-

boru, ktorí v čiastkovom hlasovaní vyslovili súhlas s pozme-

ňujúcimi návrhmi predloženými  prezidentom Slovenskej repub-

liky. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú

správ,  územnú  samosprávu a národnosti  rovnako uviedol  vo

svojom uznesení stanovisko troch poslancov, ktorí s predmet-

ným uznesením nevyslovili súhlas.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk k uvedenému zákonu

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 14. má-

ja 1997 o revitalizácii  podnikov a o zmene a doplnení  nie-

ktorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na

opätovné prerokovanie  Národnou radou  Slovenskej republiky,

schváliť bez zmien, ktoré sú uvedené v rozhodnutí prezidenta

Slovenskej republiky.

 

     Predmetná  spoločná  správa,  ako  aj  návrh  uznesenia

k uvedenému zákonu bola  schválená uznesením Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zá-

roveň ma tento výbor poveril predniesť spoločnú správu výbo-

rov na schôdzi  Národnej rady v druhom čítaní, predložiť Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky návrhy  podľa § 83 ods. 4,

§ 84 ods. 2 a § 86 zákona  číslo 350/1996 Z. z. návrh na uz-

nesenie  Národnej rady,  ktorý je  prílohou tejto  spoločnej

správy.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  to je informácia o spoločnej

správe k tlači 679 pod číslom 679a.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predseda. Prosím,  zaujmite miesto

určené pre spravodajcov výborov.

 

     Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

 

     Písomne sa  do rozpravy prihlásili  dvaja poslanci. Pán

Černák,  ktorý  je  povereným  rečníkom  za poslanecký klub,

a pán Suchodolský.

 

     Pán Černák, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     vážený pán  podpredseda vlády, pomaly si  zvykám na to,

že  zneužívate svoje  právo posledného  slova, či  už je  to

v Národnej rade alebo v Krokoch,  keď  človek  nemôže na vás

reagovať. Férové by bolo, keby ste vystúpili v rozprave, aby

rečník mohol aspoň faktickou poznámkou reagovať. Napriek to-

mu sa zdržím akéhokoľvek vyjadrenia, ktoré by poukazovalo na

vaše medzery v informáciách.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, k veci.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Dámy a  páni, všetko podstatné  sme povedali pri  prvom

hlasovaní, pri prvom návrhu zákona. Odzneli argumenty, ktoré

sčasti považujeme za kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky,

ktoré sčasti treba inak riešiť. Keby vás bol, pán podpredse-

da vlády,  pán štátny tajomník Stanek  informoval, vo výbore

pre životné prostredie a ochranu prírody som predložil sériu

pozmeňujúcich  návrhov, z ktorých  približne  polovičku, asi

10, bol  ochotný akceptovať, mal  som tak, ľudovo  povedané,

snahu zmenšiť zlo a zo zlého zákona urobiť lepší zákon.

 

     Stanovisko prezidenta  Slovenskej republiky jednoznačne

ukazuje, že tento zákon nie je dobrým zákonom. Ak ste čítali

jeho stanovisko, v prvej  časti vymenúva štyri články Ústavy

Slovenskej republiky, s ktorými je  tento návrh zákona v ko-

lízii. Zásadnou je jedna veta, o ktorej pán prezident hovorí

a ktorú vám odporúčam do  pozornosti, že akákoľvek úľava pre

jeden subjekt znamená majetkovú  ujmu pre druhého. Osobne si

viem  predstaviť,  že  tam,  kde  nabehli  nezmyselne vysoké

trestné úroky, také,  že subjekt to nemá šancu  splatiť a že

je to  skutočne nevyvážené, že je  potrebné niečo robiť. Sú-

časné inštrumentárium nástrojov  zákonov umožňuje takéto si-

tuácie riešiť, a preto by  bolo  oveľa lepšie,  ak sú nejaké

zdroje,  riešiť  oddlženie   podnikov,  revitalizáciu  inými

mechanizmami.

 

     Dovoľte  mi,  aby  som  veľmi  stručne k druhej  časti,

o ktorej pán prezident hovorí,  použil ako príklad tak často

spomínané Podpolianske  strojárne v Detve,  ktoré čakajú ako

na mannu nebeskú na tento  zákon, pretože očakávajú, že budú

revitalizované, že im to pomôže. Ale, dámy a páni, ony nepo-

trebujú odpustiť dlhy, ktoré aj tak nezaplatia. Ony potrebu-

jú reálny  cash, aby mohli nakúpiť  materiál, aby mohli roz-

behnúť  výrobu,  splniť  objednávku,  proste  aby  mohli žiť

a pracovať, a na to potrebujú reálne peniaze, ktoré budú mu-

sieť od niekoho dostať.

 

     Pán podpredseda  vlády sa zmienil o  tom, že nemôže za-

stupovať Fond národného majetku,  nemôže hovoriť za Fond ná-

rodného majetku. Trošku ma prekvapilo, pretože  keď sa hovo-

rilo o privatizácii bánk, ktoré  tiež patria pod Fond národ-

ného majetku, tak sa v tlači veselo vyjadroval, ale akceptu-

jem to, a preto ma prekvapuje,  že v návrhu zákona sú zásahy

aj do poisťovní - sociálnej,  zdravotnej -, aj  do Fondu ná-

rodného majetku. Ako kompromisné  riešenie pán prezident na-

vrhuje, aby ste vypustili aspoň tieto články, ktoré sú v ko-

lízii s ústavou a ktoré  zasahujú a zhoršia  zlý stav, či už

zdravotnej,  Sociálnej poisťovne,  alebo vo  Fonde národného

majetku.

 

     Takže, milé  dámy a milí  páni, zrejme ste  rozhodnutí.

Obháňate preto,  aby sa ešte aj budúci  týždeň rýchlo urobil

celý ekonomický balíček a aby ste mohli pokojne odísť na do-

volenky. Zvážte, či by nebolo rozumné prijať aspoň kompromis

pána  prezidenta, pretože  mali sme  tu Sociálnu  poisťovňu,

zdravotnú poisťovňu, vie sa o tom, v akom stave  sa nachádza

Fond národného majetku, a pán prezident  žiada, aby sa tieto

ustanovenia, ktoré umožňujú, teda na ich úkor riešiť zadlže-

nosť podnikovej  sféry, vypustili. Preto  prosím tých, ktorí

budú hlasovať,  aby brali do úvahy  aj argumenty pána prezi-

denta a aby sa snažili  aspoň o možný kompromis, t. j. o vy-

pustenie tých častí, ktoré sú uvedené v článku IV.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, prosil  by som teraz, keby  ste sa na tabuli

prihlásili iba tí, ktorí chcete vystúpiť s faktickou poznám-

kou. Samozrejme,  ak skončia písomne  prihlásení poslanci do

rozpravy, dám  vám šancu sa prihlásiť.  Čiže, aby sme nemali

zmätky, budú sa teraz hlásiť  počas vystúpenia iba tí, ktorí

chcú vystúpiť s faktickou poznámkou. Nehlási sa nikto s fak-

tickou poznámkou.

 

     Ďalej vystúpi v rozprave pán Suchodolský.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     kolegovia, kolegyne,

     milí hostia,

 

     dnes opätovne prerokujeme  zákon o revitalizácii podni-

kov, zákon,  ktorým chce vláda  Slovenskej republiky zásadne

riešiť problémy  vzniknuté  po roku 1989 v oblasti zadlženia

podnikovej  sféry. Vláda  Slovenskej republiky,  spoločnosť,

občania  preukázali schopnosť  zvládnuť proces transformácie

na takej úrovni, že  svojimi ekonomickými výsledkami sa Slo-

venská republika zaradila na  popredné miesto v rámci trans-

formujúcich sa štátov strednej a východnej Európy. Hospodár-

ske výsledky, systémový  prístup k transformácii spoločnosti

v oblasti ekonomiky a sociálnej  sféry  naznačujú, že všetky

doterajšie kroky vlády pána Mečiara sa vyznačujú vysokou od-

bornosťou, schopnosťou precíznej analýzy a smerujú k dosiah-

nutiu jediného cieľa - samostatného a hospodársky  vyspelého

štátu Slovenskej republiky.

 

     Pred štyrmi rokmi nás celý  svet na čele s našou opozí-

ciou  odpisoval. Autorom  myšlienok, že  Slovenská republika

bude  patriť k  najdynamickejším transformujúcim  sa štátom,

dávali rôzne  prívlastky. Je chybou všetkých  tých, ktorí sa

na  základe dosiahnutých  výsledkov nepoučili,  pričom stále

zotrvávajú na platforme vnútorného rozkladu štátu za účinnej

pomoci  zahraničia. V čase a priestore  tak  hektickom  však

Slovensko kvári aj boj o stoličku  prezidenta a na scénu vy-

stupujú  tí, ktorí  by si  ju radi  udržali. Vedie  sa tvrdý

a nekompromisný boj práve proti tým, ktorí dokázali dať Slo-

vensku tvár, ktorí ho postavili k ostatným štátom Európy ako

rovnocenného partnera.  Boj znamená za  každú cenu odmietnuť

všetko, čo súčasní predstavitelia vlády pripravujú.

 

     Na tento účel má poslúžiť  ústava, hlava 6, prvý oddiel

- Prezident  Slovenskej  republiky.  Na  základe  článku 102

písm. e) ústavy prezident  podpisuje zákony. Je prinajmenšom

v jednom prípade dokázateľné, že prezident republiky účelovo

odmietol podpísať  zákon, ktorý nevyhovoval  jeho politickej

orientácii, pričom  tvrdo zaútočil prostredníctvom  médií na

jeho predkladateľov. Novelu zákona číslo 600/1992 Zb. o cen-

ných papieroch  však v tej istej  podobe podpísal bez pripo-

mienok Moravčíkovej vláde, čím  potvrdil, že je bytostne zá-

vislý  od opozičných  strán, ktoré  ho podporovali  pri jeho

zvolení. Na túto jeho  politickú závislosť dopláca Slovenská

republika.

 

     Pretože  prezident si  je vedomý,  že úspešnosť vládnej

garnitúry výrazne  znižuje jeho šance  na opätovné zvolenie,

bráni presadeniu aj takých zákonov potrebných pre Slovensko,

akým  je nepochybne  zákon o revitalizácii  podnikov.  Možno

usudzovať zo samotného rozhodnutia prezidenta, ktoré je veľ-

mi nekvalifikované a protirečivé,  čo potvrdili poslanci tak

koalície, ako  aj opozície v ústavnoprávnom  výbore pri opä-

tovnom prerokovaní zákona, že  prezident sa na jednej strane

bojí oprávneného  hnevu veľkej skupiny  zamestnávateľov, za-

mestnancov a odborárov, ktorých sa tento zákon bezprostredne

týka, a na druhej strane sa obáva pozitívnych výsledkov koa-

lície v hospodárstve, ktoré by zvýraznil tento zákon.

 

     Takéto  úvahy nakoniec  donútili pána  prezidenta zákon

nepodpísať. Rozhodnutie,  ktoré v tomto  prípade uviedol, je

vlastne rozhodnutím zmätkovým a nezmyselným, ale ústami pána

Trimaja, ktorý ho odôvodňoval v mene pán prezidenta v ústav-

noprávnom výbore, sa prízvukovalo,  citujem, "aj o nezmysel-

ných návrhoch pána prezidenta musí a bude Národná rada roko-

vať". Koniec citátu. Pán prezident tak využil svoje právomo-

ci, zvýraznil  negativistický postoj voči  súčasnej vláde so

snahou zabrzdiť jej  transformačné ambície. Podniky, zamest-

nanci musia  ustúpiť jeho mocenským  záujmom. Podobný postup

zvolil pán prezident pri prezentácii našich významných čini-

teľov v zahraničí v medzinárodných organizáciách, ako to bo-

lo v prípade  pani ministerky  Keltošovej. Verejne prezento-

val, že  kandidatúru pani ministerky  na post stálej  veľvy-

slankyne pri OSN... (Hlasy z pléna, aby rečník hovoril k ve-

ci.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, pokoj! Ja to  považujem, že rozpráva k veci.

O tom nebudete  rozhodovať vy, ale ja.  Každý dostane slovo.

Zachovajte kultúrnosť parlamentu! Nevykrikuj, nie si na fut-

balovom ihrisku, pán kolega! Viete  veľmi dobre, že dám kaž-

dému slovo. Potom protestujte.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     ...podpíše  len v  prípade, keď  sa mu  ospravedlní. Ak

nie, zostane doma. (Stály ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keby ste  neboli vykrikovali, už by  som ho bol trikrát

upozornil,  ale musel  som sa s vami  hádať.  Keby  ste boli

slušní, zachovali dekórum a nevystupovali ako na ihrisku, už

by som ho bol štyrikrát upozornil. Vidíte, vás treba upozor-

ňovať  aj  teraz.  Keby  som  mal    moc, dám vás odtiaľto

vyviesť.  Ale nie  sme v  demokratickom parlamente,  lebo vy

môžete povedať, čo chcete, a beriete mi slovo.

 

 

     Pán kolega,  skutočne žiadam, aby ste  hovorili k veci,

a ministerka  zahraničných  vecí v tomto  momente nie  je na

programe rokovania Národnej rady  Slovenskej republiky. (Po-

tlesk.)

 

Poslaec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za upozornenie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Upozorňujem vás, nevykrikujte. Od  neho chcete, aby ho-

voril k veci, a vy sa správate veľmi neslušne. Poďte  si sem

sadnúť a pozerajte sa na seba. Budete sa za seba hanbiť šty-

ri týždne.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Som presvedčený, že pán prezident koná účelovo, a chcem

naznačiť prinajmenšom v štyroch veciach, ktoré úzko súvisia,

že aj v súvislosti s takým  závažným zákonom,  akým je zákon

o revitalizácii,  koná  účelovo,  politicky a proti  záujmom

tohto štátu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, v  poriadku, pán  poslanec.  Skončili ste, alebo

budete pokračovať? A pokračovať k veci, samozrejme.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     O niekoľko  mesiacov sa pani  ministerka stáva predsed-

níčkou  Medzinárodnej  organizácie práce. (Ruch v sále.) Tu,

našťastie pre Slovensko, nepotrebuje súhlas pána prezidenta,

aby ju následne delegáti zo 140 krajín... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, prepáčte,  ale skutočne  aj vy  si robíte,

takisto ako  vaši  kolegovia, aj  vy si ozaj  robíte z tohto

parlamentu... no, nechcem sa neslušne vyjadriť. Ale ozaj, ak

vám poviem, že k veci, tak hovorte k veci... (Výkriky z plé-

na.)

 

     Paľo, prosím ťa, buď  pokojný. Vy ste kresťania, chlap-

ci? Však ste horší ako deti v materskej  škole. Poďte sa po-

zrieť na  seba. Budete sa hanbiť.  Ja poslanca upozorním. Ak

nebude hovoriť k veci, tak ho odtiaľ pošlem preč. Ale nie vy

to máte robiť, ale ja.

 

     Dámy a páni, prerušujem schôdzu na 15 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, nech sa páči.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo. Skrátim svoje vystúpenie.

 

     Pán predsedajúci,

     vážená snemovňa,

 

     bol  som osobne  presvedčený, že  pán prezident nevráti

taký významný zákon pre Slovenskú republiku, pre naše hospo-

dárstvo. Bol som presvedčený aj  kvôli tomu, že pri styku so

zamestnancami, so  zamestnávateľmi, s podnikateľmi či v Dub-

nici, či v Dunajskej Strede s poľnohospodármi, stále sme po-

čúvali, ako je dôležitý, ako je potrebný aj tento zákon.

 

     Tento zákon nerieši problémy, ktoré sa v súčasnosti na-

kopili. Tento  zákon rieši problémy, ktoré  vznikli na hrane

transformácie, t. j. v roku 1989. Tento zákon chce odstrániť

tie  finančné problémy,  tie zastavené  finančné toky, ktoré

v spoločnosti brzdia  ďalší vývoj, ďalší  transformačný pro-

ces. Chcel som poukázať na  základe skutočnosti a môjho pre-

svedčenia, presvedčenia všetkých,  ktorých som oslovil alebo

ktorí oslovili mňa, že pán  prezident tento vládny návrh zá-

kona nevráti.  Podľa môjho úsudku konal  tak účelovo a konal

tak na základe tých argumentov,  ktoré som sa snažil v tejto

snemovni predniesť. Verím, že  pri opätovnom prerokovaní zá-

kona, zákona, na ktorý čakajú vo všetkých rezortoch, snemov-

ňa rozhodne takisto ako  pri predošlom prerokúvaní, že zákon

podporíme.

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Palac-

ka. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán Suchodolský  sa divil nad tým,  prečo pán prezident

využil svoje právo a vrátil takýto dôležitý zákon. Odporúčam

mu do pozornosti včerajšie rozhodnutie vlády, ktorá vráti do

parlamentu zákon o neprivatizácii  STV 2. Väčšina tejto sne-

movne sa rozhodla zachrániť pre dve tretiny obyvateľstva je-

den verejnoprávny  televízny program a vážená vláda to pova-

žuje za  ohrozenie jej záujmov,  ohrozenie stoviek miliónov,

ktoré niektorí predstavitelia HZDS vidia pred sebou...

 

     (Výkriky z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Roman  Kováč, nech sa páči. (Ruch

v sále.) Priatelia,  prosím pokoj. Pán  poslanec Roman Kováč

má slovo, Ferko.  Nech sa páči, pán Kováč.  Dajte slovo pánu

poslancovi Romanovi Kováčovi.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Suchodolský, pravdepodobne viete o tom, že

vláda včera rokovala o  novele zákona o zdravotnom poistení,

ktorým sa snaží zachrániť  zdravotné poisťovne. Podľa vyjad-

renia riaditeľa Všeobecnej zdravotnej  poisťovne je táto po-

isťovňa schopná od dlžníkov každý rok vymôcť asi necelú jed-

nu miliardu. Sociálna poisťovňa podľa vyjadrenia pána riadi-

teľa  vo výbore  pre zdravotníctvo,  kde som  priamo položil

túto cielenú  otázku, je schopná vymôcť  od dlžníkov asi 1,7

miliardy. (Hlasy v sále, aby poslanec hovoril k veci.) To je

k tomu, pretože  v tomto zákone sa  idú zobrať peniaze pois-

ťovni... (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, neskáčte si do reči. O tom, či je to k veci,

alebo nie, rozhoduje predsedajúci.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Tento  zákon berie  peniaze poisťovni,  a preto hovorím

pánu poslancovi  Suchodolskému, že sa tento  zákon nemá pri-

jať, teda je to priama poznámka  na jeho výzvu, aby sme pri-

jali zákon, pretože oberieme poisťovňu o možnosť využiť svo-

je právo  a od dlžníkov  vymôcť 1,1 miliardy.  Otázka je, čo

budeme  robiť, keď  zdravotné poisťovne  nebudú mať finančné

zdroje. Už  dnes ohlásili, že nemajú  finančné zdroje na to,

aby  kryli zvýšené  mzdové nároky,  ktoré vláda odsúhlasila.

Otázka je, čo budeme robiť,  keď sa zvýši cena, daň  povedz-

me za benzín.  Kto bude  platiť sanitky a  z čoho? Na jednej

strane sa tvárime, že  ideme zachrániť národné hospodárstvo,

na druhej strane berieme poisťovniam,  a keď zistíme, že po-

isťovne nemajú  peniaze, vláda prijíma  zákon, ktorý sa  ich

snaží zachrániť. Aký to dáva logický zmysel?

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Priatelia, keďže  poslanci, ktorí  sa písomne

prihlásili do rozpravy, už vystúpili, pýtam sa, kto sa ústne

hlási do rozpravy.

 

     Ďakujem.  Uzatváram  možnosť  podania  ďalších  ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto bodu rokovania. Čiže ústne sa

prihlásili páni poslanci Dzurinda, Filkus, Lysák, Magvaši.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     prezident republiky vrátil  do Národnej rady Slovenskej

republiky zákon o revitalizácii  podnikov z viacerých  dôvo-

dov. Vrátil ho preto,  lebo vo viacerých ustanoveniach odpo-

ruje  Ústave  Slovenskej  republiky a viacerým iným zákonom.

Opätovné prerokúvanie zákona v Národnej rade  Slovenskej re-

publiky  je príležitosťou  zamyslieť sa  nielen nad právnymi

súvislosťami  podania pána  prezidenta, ale  aj nad samotnou

ekonomickou podstatou  tohto zákona, ako  aj námietok prezi-

denta Slovenskej republiky.

 

     Zákon umožňuje  revitalizačnej komisii, to  znamená de-

siatim  ľuďom, to  znamená piatim  ministrom a  piatim kvázi

štátnym  bankárom, vyberať  podniky, ktoré potrebujú pomoc a

opečiatkovať tieto  podniky ako podniky  zaradené do revita-

lizácie. Prvý problém je v tom, že  ani zákon, ani pripravo-

vaná vyhláška  neobsahujú nijaké kritériá  tohto výberu. Keď

si uvedomíme,  že päť  ministrov a bankárov, azda s výnimkou

guvernéra Národnej banky  Slovenska, sú reprezentantmi vlád-

nucej koalície, kritérium výberu je  úplne jasné - miera lo-

jality a priamej podpory vládnucej koalícii.

 

     Podnikom zaradeným do zoznamu revitalizovaných podnikov

možno udeliť mnoho výhod:  odklad splátok poistného na zdra-

votné a sociálne  poistenie, odpustenie  pokút za neplatenie

poistného, odblokovanie hrozby konkurzov  či exekúcií, ba aj

zastavenie už súdne  nariadenej exekúcie. Jednoducho poveda-

né, ak podnik dostane pečiatku revitalizačného projektu, ne-

musí svojim zákazníkom platiť.  Môže, ale nemusí. Aké špeku-

lácie jedných na úkor druhých to vyvolá, netreba pochybovať.

 

     Podstata zákona je však ešte niekde inde a vystihuje ju

podanie pána  prezidenta. Táto podstata  je v ustanoveniach,

ktoré umožňujú verným podnikateľom mečiarovcom, ako to kedy-

si pán  poslanec HZDS vtipne napísal,  teda novej slovenskej

kapitálotvornej  vrstve, privatizátorom  odpúšťať postihy za

neplatenie splátok do Fondu národného majetku.

 

     Tieto ustanovenia umožňujú dokonca  aj to, aby Fond ná-

rodného  majetku hradil  za privatizátorov  aj ich  záväzky.

Z prostriedkov Fondu národného  majetku, teda z prostriedkov

všetkých občanov  sa budú  hradiť  rôzne záväzky slovenských

privatizátorov. Zákon rozsah týchto záväzkov nijako nešpeci-

fikuje, nijako neobmedzuje. To  je krivenie podmienok hospo-

dárskej súťaže, aké sme  doposiaľ v žiadnom zákone nevideli.

Je to aj veľká opovážlivosť.

 

     Vláda zrušila kupónovú privatizáciu. Obrala ľudí o časť

ich majetku.  Tento majetok potom rozdala  ľuďom z vlastného

košiara. Potom ich zbavila časti daňových povinností a nako-

niec týmto zákonom im umožňuje,  aby ich záväzky platili ob-

čania z predaja majetku, ktorý im táto vláda ukradla. Človek

by povedal: dokonalý zločin.  V slovenskej ekonomike sa bude

prehlbovať chaos,  mafiánske vzťahy a korupcia  aj vďaka ta-

kýmto zákonom. Podniky nebudú špekulovať, ako nájsť nové vý-

robné programy, ale ako  nájsť cestičku k revitalizačnej ko-

misii, k tomu či onému ministrovi alebo štátnemu úradníkovi,

k tomu alebo onému koaličnému  poslancovi. Viacerí z vás vy-

stupujete vo  svojich okresoch ako  bačovia, ktorí rozdávajú

a podieľajú  sa na  rozdávanom majetku.  A ako?  Nuž, kto dá

väčší úplatok, dostane, milí priatelia, a o pár rokov budeme

tam, kde sme dnes. Akurát  podniky budú v ešte hlbšej depre-

sii a Fond národného  majetku  bude mať prázdne  vrecká. Pán

Suchodolský, aj vy ste jedným z takýchto bačov vo svojom re-

gióne. (Potlesk.)

 

     Nebezpečenstvá, o ktorých hovorím,  nevidí iba zlá opo-

zícia. Vidia  ich aj koaliční  poslanci, napríklad pán  pod-

predseda Ľupták. Pán podpredseda  Ľupták vystúpil veľmi zau-

jímavo pri  schvaľovaní  tohto  zákona a povedal, že v tomto

zákone nejde o fazuľky alebo o misku šošovice, ale ide o de-

siatky miliárd korún, ktoré sa použijú na oddlžovanie podni-

kov. Pán  Ľupták hovorí: "A  musíme veľmi zvážiť,  či budeme

oddlžovať  aj lumpov  a podvodníkov,  alebo čestných." Potom

pán  Ľupták predložil  viacero pozmeňujúcich  návrhov, ktoré

mali  zabrániť, aby  sa  oddlžovali,  ako povedal,  aj lumpi

a podvodníci.  Z týchto  pozmeňujúcich návrhov,  samozrejme,

ani jeden neprešiel.

 

 

     Milí  priatelia, z tejto  cesty  treba čo  najskôr zísť

a prijať účinné, spravodlivé a perspektívne riešenia. Takým-

to riešením je napríklad účinný zákon o konkurze a vyrovnaní

ako úplný protiklad vášho šlendriánskeho prístupu. Len pôso-

bením  takéhoto ekonomického  principiálneho zákona  sa môže

začať reálne oživenie platobných  vzťahov a ekonomických po-

merov v podnikoch. Kto neplatí,  musí predať majetok a spla-

tiť dlhy.  Nový majiteľ znamená  novú myšlienku, nové  trhy,

nový  výrobný program,  novú  nádej.  Takýto zákon  musí byť

spravodlivý a motivačný. Musí chrániť tých, čo si povinnosti

plnia, a trestať tých, čo si  ich neplnia. V praxi to zname-

ná, že z toho, čo sa získa núteným predajom podniku, to zna-

mená z konkurznej podstaty, sa najprv vyplácajú záväzky voči

zamestnancom podniku vrátane záväzkov vyplývajúcich z kolek-

tívnej zmluvy,  potom dlžoby voči  poisťovniam a štátu, voči

obchodným partnerom a len  ak niečo zvýši, zostane pôvodnému

majiteľovi. Ani  pôvodný majiteľ nemôže mať  takto záujem na

tom, aby agóniu podniku  predlžoval napríklad nejakými revi-

talizačnými podvodníkmi.

 

     Pochopiteľne, takýto proces  konkurzov a vyrovnaní musí

byť vystužený nielen dobrou  legislatívou, ale aj fungujúcou

praxou, v prvom rade funkčnými  súdmi, ktoré budú konať cit-

livo, ale rýchlo. Úlohou legislatívy, ale aj praxe je vyrie-

šiť optimálne tempo procesu, ktorý by mohol v istom momente,

najmä v začiatočnej fáze,  hroziť dominovým efektom. Štát má

v rukách páky,  aby tento proces  zvládol. Proces pre  ďalší

vývoj ekonomiky nesporne kľúčový.

 

     Dámy a páni, treba hlasovať proti prijatiu zákona o re-

vitalizácii, ktorý je zlý a ktorý  umožní oddlžovať, tak ako

hovorí pán Ľupták, aj lumpov a podvodníkov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Suchodolský.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by  som reagovať na pána  Dzurindu, pána poslanca

Dzurindu.  Pán poslanec Dzurinda, niekoľkokrát  od roku 1991

ste boli v spomínanom bývalom  okrese  Rožňava, kde ste nie-

koľkokrát  sľubovali, že  budete transformovať  železnorudné

baníctvo, že budete  transformovať magnezitový priemysel, že

budete stavať  tunel pod Sorožkou,  že vybudujete turistickú

základňu v tejto časti Slovenska.  Pýtam sa vás, čo z týchto

vecí ste dokázali od roku 1991 urobiť. Chcem odpovedať, áno,

dokázali ste rozbiť poľnohospodárstvo. (Hlas z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Brocka, nie ste na ihrisku v Báhoni, dobre?

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Dokázali ste zatvoriť tieto  bane a dokázali ste pomôcť

vyrobiť  pekné čísla  nezamestnanosti, ktoré  boli na úrovni

23 %. Občania Rožňavského okresu vám za to veľmi pekne ďaku-

jú.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Toto je strašné s tým človekom. To je kresťan.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

 

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem pánu kolegovi Dzurindovi povedať, že do revitali-

zácie pôjdu predovšetkým  tie podniky,  ktoré sa dostali  do

ekonomických ťažkostí vtedy, keď  pán Dzurinda bol námestní-

kom ministra. (Hlasy z pléna.)

 

     Ale, vážení  páni,  pamätáme  sa  na  roky 1991 a 1992.

Väčšina týchto  podnikov je  zaťažená práve z tohto obdobia.

Tento zákon má dosiahnuť to,  aby sme týmto podnikom pomohli

dostať sa z biedy, v ktorej  momentálne sú. Ak tomu bránite,

to znamená, že chcete, aby sme mali ďalšie tisícky nezamest-

naných,  ktorí  žijú v lokalitách,  kde sú  umiestnené tieto

podniky.  Ide o Dubnicu, Martin, Považskú  Bystricu, Detvu a

niektoré ďalšie  podniky. Ide o veľké  podniky s veľkou kon-

centráciou zamestnanosti. Ak  nepomôžeme týmto podnikom dos-

tať  sa z uvedených  ťažkostí, v ktorých  sú,  tak  skutočne

vzniknú hladové  doliny. A ten, kto  má štipku zodpovednosti

voči  ich  zamestnancom  a  odkázaným rodinným príslušníkom,

urobí všetko pre to, aby sme podniky zachránili a pomohli im

pozviechať sa zo situácie, v ktorej sú.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, ale s vami je  to strašné. Škoda, že vás ne-

vidia vaši prívrženci. I ten, kto  vás mal v láske, vás musí

znenávidieť, to vám hovorím otvorene. (Hlasy z pléna.)

 

     Pán Roman Kováč, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcel by som skôr podporiť  názor pána poslanca Dzurin-

du, ako s ním polemizovať, a súčasne povedať, že nie je cel-

kom  pravda, že sú  to  podniky, ktoré  sa  dostali v rokoch

1991-1992 do ťažkostí, pretože  ideme odpúšťať platby do po-

isťovní, ale zákon o poisťovniach  sa prijal až v roku 1993.

Takže tie podniky v roku 1992 sa nemohli  zadlžiť v poisťov-

niach, ktoré  ešte neexistovali. Nevidím v  tom teda logiku,

ako to  myslel pán poslanec  Baránik, a preto  si myslím, že

skôr má pravdu pán poslanec  Dzurinda, že ide o zákon, ktorý

má terajších privatizátorov po roku 1993 ochrániť, aby nemu-

seli platiť platby a pokuty  do poisťovní. Myslím  si, že je

to skôr logické, lebo poisťovne existujú od toho roku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ku kolegovi mám len dve poznámočky. Áno, ide predovšet-

kým o tie závody, ktoré  ste  začali likvidovať  vy za vlády

pána Čarnogurského i za  vašej spoluúčasti,  keď  ste nezmy-

selným a vám podobným  prognózovaním  rozhodli o tom, že na-

príklad elektrotechnický priemysel sa ide likvidovať. Za va-

šej vlády ste zlikvidovali  napríklad na Orave Závody výpoč-

tovej techniky,  kde ste sa  zmohli na to,  že ste vysvätili

kanceláriu, dali  svojho "kádéháčika" za  riaditeľa a do pol

roka 1 400 ľudí ostalo na ulici a o podniku  ani  stopy. Kde

ste rozhodli,  že ďalšia fabrika,  ktorá je nosná - som pre-

svedčený o tom, že ten zákon schválime a dáme akú-takú šancu

4 000 ľuďom v OTF -, a neupodozrievajte, že sme to sprivati-

zovali li,  pretože drvivá väčšina  alebo majoritný vlastník

je skupina  ľudí alebo tisíce  ľudí, ktorí prešli  kupónovou

privatizáciou v tom  podniku, čaká  na to  ako  na spasenie,

pretože ak to  pôjde tak ďalej, tak jeho  problémy, ktoré sa

ťahajú  aj z roku 1989,  aj predovšetkým  vaším  nezmyselným

rozhodnutím,  že  sa  likviduje  elektrotechnický priemysel,

dôjde ku kolapsu a možno do  mesiaca je 4 000 ľudí na ulici.

Ďalej  sa tam  riešia, ozdravujú  banky, kde  ste nezmyselne

rozdávali svojim kumpánom, ktorých ste mali po dedinách, kde

sa vtedy zakladali  smiešne eseročky, ktorým  ste uvoľňovali

bez akéhokoľvek krytia miliónové sumy, ktoré skončili zrejme

vo vašich  kasách, a žijete z nich dodnes.  Takže ten  zákon

rieši predovšetkým tieto problémy. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Paľo, choď von a tam sa aj pobite, nás nechaj-

te slušne rokovať. Načo tu vykrikujete? Opakujem, nie sme na

ihrisku.

 

     Pán kolega Miklušičák, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Tak už sa  ozval kráľ Gemera, kráľ Oravy,  dúfam, že sa

ozvú aj  ďalší králi ďalších  regiónov  Slovenska. A len tak

mimochodom, Jozef, keď už spomínaš bývalú Teslu Orava, teraz

to je OTF...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán  kolega, nemôžete  mať faktickú  pripomienku. Prečo

nerešpektujete zákon? Prosím, zoberte mu slovo. No, pýtam sa

vás. Ale v poriadku, zákon o rokovacom  poriadku  neumožňuje

reagovať  faktickou poznámkou  na faktickú  poznámku. Choďte

von,  tam si  to  vydiskutujte.  Alebo nemáte  záujem riešiť

problémy? Prečo ich neriešite  aj mimo rokovacej miestnosti?

Možno sa dohodnete. Ďakujem.

 

     Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Filkus a pripraví

sa pán poslanec Lysák.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     pri jednotlivých čítaniach sme si už veľa toho povedali

a vieme to navzájom. A  preto východiskom tohto príspevku je

to, a to je aj taký apel na diskusiu, ktorá prebieha, že keď

si niečo v čítaniach  povieme, tak  netreba to opakovať, ale

treba sa hádam tým posledným ohnivkom alebo ohniskom problé-

mov zaoberať. Z tohto hľadiska chcem  venovať pozornosť trom

ústretovým  krokom prezidenta,  podčiarkujem ústretovým kro-

kom, ktoré v tejto súvislosti  žiada a navrhuje dohovoriť sa

alebo ich  akceptovať. Je to určitý  apel na formu, postup a

kroky tejto diskusie.

 

     Naozaj  si  treba  všimnúť  najmä  z  vecného  pohľadu,

z prostredia  trhového  mechanizmu, mám na  mysli § 4 ods. 1

písm. h), kde sa navrhuje vypustiť pasáž, ktorá umožňuje po-

voliť  splátky dlžných  súm poistného v zdravotnom  poistení

a v sociálnom  zabezpečení. Dovoľte mi, a to som si  položil

za  úlohu, vysvetliť  to aspoň  veľmi stručne. Podnikateľský

subjekt, ktorý  vstúpi  do trhového  prostredia a chce v ňom

uspieť, musí mať na to,  aby kryl náklady všetkých výrobných

činiteľov, v tomto prípade aj takého tovaru, ako je pracovná

sila. Pracovná sila je normálnym tovarom na trhu práce s ur-

čitými svojimi špecifikami. Ak  podnikateľ nemá na zdravotné

poistenie a  sociálne zabezpečenie, nemá čo  na trhu hľadať,

musí z trhu zmiznúť. Ja mu teda nemôžem umožniť prostredníc-

tvom zákona povoliť splátky dlžných súm poistného na sociál-

ne a zdravotné poistenie. To jednoducho nie je možné, preto-

že deformujem konkurenčné prostredie vo vzťahu k ďalším pod-

nikateľským subjektom. Čiže toto je jeden krok, ktorý prezi-

dent v  rámci svojho príspevku hovorí,  že vypustite, prosím

vás, aspoň toto. A to je skutočne vecne zdôvodnené najmä tr-

hovým prostredím.

 

     Ďalšia vec je odpustenie  úrokov z omeškania za onesko-

renie splátok kúpnej ceny  za majetok nadobudnutý v privati-

zácii, neuplatenie alebo zníženie sankcií a uhradenie záväz-

kov revitalizovaného  podniku z prostriedkov Fondu národného

majetku. Znovu ide o postavenie jedného podnikateľského sub-

jektu, ktorý musí vstupovať do trhového prostredia za rovna-

kých podmienok. Ja mu nemôžem  vytvárať iné, nové. A tým, že

deformujem to prostredie, tým, že mu dávam priority, umožňu-

jem mu, zlepšujem  mu prostredie z centra. A toto  je defor-

mácia, ohromná deformácia trhu a celého trhového mechanizmu.

To sa tiež týka § 4 ods. 1 písm. m), n) a o).

 

     Ďalšia  pripomienka,  ktorú  chcem  vecne zdôvodniť, je

pripomienka, ktorá nedovoľuje  voči revitalizovanému podniku

viesť exekúciu (§ 17 ods. 3).  Tak toto je už skutočne úplná

deformácia trhového  prostredia. Keď subjekt,  ktorý vstúpil

so všetkým, so svojím kapitálom, s možnosťou kryť ním nákla-

dy, zabezpečiť výrobné činitele, jednoducho neuspeje, no tak

to je jeho vec, ale je to vec, keď chcete, aj nejakého iného

globálneho pohľadu, že sa tým  čistí trh, keď neuspeje, musí

ísť von, ale ja mu  teraz umožním a vytvorím bariéru všetkým

tým ostatným.  A toto je najväčšia  deformácia trhového pro-

stredia, že  mu teda umožním,  že keď bude  mať exekúciu, on

z toho vypadáva, lebo  s tým nič nemá. No  to sú veci, ktoré

skutočne môžu  v podstatnej miere  zdeformovať toto prostre-

die.

 

     Moje vystúpenie, môj apel má jeden cieľ. Využime ústre-

tovosť prezidenta, ktorý teraz  odchádza od všetkých dovtedy

vyslovených pripomienok a ostáva na týchto posledných troch,

a tie sú podľa môjho názoru najmä z hľadiska zachovania čis-

toty  trhového  prostredia  akceptovateľné.  Prosím, žiadam,

rozmýšľajte o týchto troch krokoch a navrhoval by som, veľmi

by som navrhoval, aby sme ich prijali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave teraz vystúpi  pán poslanec Lysák a pripraví

sa pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený podpredseda vlády a pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     to, že máme v samostatnej  Slovenskej republike možnosť

rozhodovať o smerovaní  ekonomiky, o cieľoch i spôsoboch ich

zabezpečenia a že sme to dokázali,  hovoria  výsledky, ktoré

netreba teraz opakovať. Ale treba urobiť to, po čom sa aj tu

volalo a intenzívne volá, aby sme problémy, s ktorými sa bo-

ria všetky transformujúce sa štáty, riešili zavčasu a naprá-

vali tie  krivdy, o ktorých sa  tu hovorilo, ktoré boli spá-

chané kýmkoľvek.

 

     Decentralizácia, ale presnejšie  dekoncentrácia v prie-

mysle, v poľnohospodárstve i v niektorých ďalších odvetviach

narobila veľké  starosti nielen v slovenskej  ekonomike, ale

i v ďalších.  Táto choroba postihla mnohých,  ale my riešime

našu ekonomiku. Myslím si, že ten  fakt, že časť podnikateľ-

ských subjektov  tak v priemysle,  poľnohospodárstve,  ako i

v ďalších produkčných odvetviach, ale i v bankách bola veľmi

intenzívne postihnutá a nevlastnou vinou sa dostali do prob-

lémov, je dôvodom na to, aby im vláda, ktorá je za to zodpo-

vedná, pomohla  nabrať dych, aby  vyrovnali v čo  najkratšom

čase svoje dlhy veriteľom, áno, aj tým poisťovniam, za ktoré

tu tak viacerí  horlia, ale aj iným, a aby  mohli ďalej pro-

sperovať.

 

     Ak  sa zhodneme v tom,  a aj z opozičnej  strany  alebo

z nezávislých poslancov sa nájdu  takí, ktorí by boli spôso-

bilí toto vnímať, tak si myslím, že to by malo byť dominant-

né pri posudzovaní zákona, ktorý máme pred sebou. My sa, pán

kolega  Kováč, pán  poslanec  Černák a ďalší,  netvárime, že

ideme zachraňovať  ekonomiku. My sa netvárime,  že ideme za-

chraňovať. Vláda  a ďalší podnikajú  rad konkrétnych krokov,

ktoré idú  riešiť tie problémy, ktoré  v ekonomike existujú.

A také lacné populistické heslo, že sa tu ide čosi odpúšťať,

dovoľte mi povedať, že je fráza, ktorá je neopodstatnená.

 

     Fakt je, že už prvé  informácie o príprave tohto zákona

vyvolali veľký záujem tak v podnikateľskej  sfére, ktorej by

sa to mohlo týkať, ale, samozrejme, aj v médiách. Myslím si,

že mimoriadne intenzívna pozornosť  tomuto zákonu je dôleži-

tá, pretože sa bude dotýkať veľkého množstva podnikateľských

subjektov a podľa môjho  názoru môže priviesť zásadný zvrat,

pokiaľ  ide o riešenie  problémov  nezamestnanosti, ktoré sa

týkajú viacerých našich okresov,  najmä tých, kde prekračuje

16 %. A to je  hádam  spoločná  úloha  nás  všetkých, či sme

v koalícii, alebo v opozícii. Zhoršenie  vo viacerých podni-

koch, v existujúcich  alebo  aj v novovznikajúcich, sa veľmi

intenzívne  odráža v úverových  portfóliách  bánk a následne

ovplyvnilo vlastne  aj negatívnu  zahraničnoobchodnú a nako-

niec aj platobnú bilanciu a stále tlačí na štátny rozpočet.

 

 

     Je oprávnené  priznať aj podnikateľom  ich nespokojnosť

so získavaním nových úverov,  so zlepšovaním svojich podmie-

nok, a je pravda aj to, čo mnohí skrátene hovoria, že úverov

niet a tie, ktoré sú, sú veľmi drahé.

 

     Za dôležité pri posudzovaní tohto zákona považujem, aby

tí, ktorí sú jednoznačne proti, si uvedomili, že ak akceptu-

jeme, a myslím opodstatnene,  pozíciu Národnej banky Sloven-

ska. V tomto prípade napriek niektorým výhradám Národná ban-

ka  jednoznačne  podporila  spracovanie tohto  zákona a vidí

veľkú možnosť riešenia problémov vo vzťahoch priorít veriteľ

- dlžník a tak ďalej, ktoré sa doteraz veľmi zložito riešia.

 

     V pripomienkach prezidenta, ale  aj predtým sa spomína-

lo,  že je  to nesystémový  zákon. Vážení,  myslím si, že ak

trošku  seriózne počúvame,  naopak, možno  priznať, že tento

zákon ďaleko prekračuje všetky  ostatné tým, že nerieši par-

ciálne problémy  jednotlivých podnikov, ale  systémovo rieši

problematiku podnikovej podnikateľskej sféry a bankovej sfé-

ry. Toto  je podstatné a nemôžem v nijakom  prípade súhlasiť

s tým, čo  spomínal pán kolega  Černák, dajte im  cash a tak

ďalej. Spomeňte  si, ktorí ste  tu boli pred  nami, na nášho

bývalého predsedu NEZES-u Sláva Kočtucha,  ako  hovoril prí-

klad s rybou a rybárskym prútom.  Myslím si, že v tomto prí-

pade to platí veľmi dôsledne. Dopredu sa kladú tomuto zákonu

alebo  tým, ktorí  ho budú  uplatňovať, katastrofické  vízie

o tom, ako bude kto zvýhodňovaný.

 

     Vážení, v revitalizácii  sú presne stanovené podmienky,

kto  bude  môcť  do  tohto  revitalizačného procesu vstúpiť.

A naozaj tam je jednoznačne uvedené, že doň môžu vstúpiť len

tie podniky, ktoré zabezpečujú  zamestnanosť v regióne, roz-

voj oblasti, prípadne  niektorej produkcie. A, vážení, treba

dôsledne čítať, že  sa uvádza, že sa tam  nemôže dostať pod-

nik, ktorý sa  vlastnou vinou dostal do konkurzu.  Podľa § 5

musia všetci žiadatelia o revitalizáciu  predložiť  vyhláse-

nie, že sa proti nim nepodal návrh na vyhlásený konkurz, do-

konca keby chceli zakamuflovať, nemajú šancu.

 

     Nechcem podrobne opakovať všetky formy a nástroje revi-

talizácie, ktoré sa tam  uvádzajú. Vážení, ale dopredu stra-

šiť nás, tu niektorých medzi sebou, ale aj verejnosť tým, že

"kamoši" to dostanú  rozdelené a že sa bude odpúšťať, netre-

ba. To je  jedna z posledných foriem. Zásada  je, že sa budú

odďaľovať splátky, že sa budú osobitne splácať, a to posled-

né je výnimočné. Sčasti sa k tomu ešte vrátim.

 

     Po druhé,  znovu opakujem to, čo  som už predtým spomí-

nal.  Vážení, podnik,  ktorý pôjde  do revitalizácie, zažije

veľké obmedzenia.  Niektorí dokonca hovoria, áno, pán Šagát,

niektorí veľmi systematicky sa  voči tomu ohradzujú, že budú

veľké  obmedzenia, podniky budú  doslova  odhaľovať ľadviny.

Odhalia svoje slabiny,  lebo v projekte je také  veľké množ-

stvo informácií, že je nemožné,  aby ďalej takýto podnik mo-

hol skrývať alebo dostať cash alebo niečo podobné.

 

     Na dodržiavanie týchto podmienok sa stanoví komisár, aj

keď sa  mi nepáčil tento názov.  Skôr by to mohol  byť podľa

môjho názoru zmocnenec. Komisár mi znie nepríjemne, ale čosi

to obsahuje,  že to bude  persona, inštitúcia, ktorá  naozaj

bude sledovať  plnenie podmienok, na tvorbe  ktorých sa budú

zúčastňovať  všetci  veritelia,  aj  zdravotné poisťovne, aj

banky, aj ďalšie podnikateľské subjekty.

 

     Takisto sa možno prihlasovať a riešiť iba záväzky, kto-

ré vznikli do 1. 1. 1997,  teda nič medzi tým. A pokiaľ bude

tieto  náležitosti  posudzovať  komisia,  ktorá je zostavená

z piatich  vrcholových predstaviteľov  ekonomických rezortov

a piatich bánk  na čele s guvernérom  Národnej banky Sloven-

ska, myslím si, že pri  už doteraz platných skúsenostiach je

ťažko predpokladať, že ktorákoľvek inštitúcia by bola ochot-

  po kamarátsky  riešiť problémy  ktoréhokoľvek podniku na

svoj úkor.

 

     Pokiaľ ide o zdroje  na  revitalizáciu, to by  ma skôr,

povedal by som, uspokojilo, keby sme sa venovali tejto prob-

lematike. Ale  aj tu v tejto  našej snemovni sme odsúhlasili

na začiatok prvé 2 miliardy  korún. Nie je  to veľa, pretože

záujem o tieto  prostriedky bude  vo viacerých inštitúciách,

a nepôjde o to,  aspoň  podľa  môjho názoru,  aby sa  dávali

prostriedky tam, kde sa zbytočne strácajú. Práve ten cash by

k tomu mohol viesť. Ale či už ide o Dubnicu, alebo o niekto-

ré ďalšie podniky aj povedzme banského priemyslu, tu sú veľ-

mi náročné  podmienky a prostriedky,  ale aj možnosť  na to,

aby sme  napríklad v Tesle Piešťany  zamedzili tomu, aby ti-

sícky,  doslova tisícky  kvalifikovaných ľudí  teraz od  nás

cestovali  za prácou  na Moravu.  Tu strácali  kvalifikáciu,

a my máme z toho dôsledky, ktoré nie sú príjemné.

 

     Vážení, že je účelnejšie  trošku sa pristaviť, ak dovo-

líte, pri rozhodnutiach  alebo zdôvodnení neschválenia tohto

zákona prezidentom, ktorý odporúča vypustiť ustanovenie, aby

sa voči  revitalizovanému podniku neviedla  exekúcia. Myslím

si, že platí to, čo predo  mnou niektorý z poslancov už spo-

mínal, že  to je, mierne poviem,  hlboké nedorozumenie a ne-

kvalifikované spracovanie týchto prístupov.  Tak ako pri od-

ložení exekúcie, ktorá bola nariadená, vážení, to sme spomí-

nali predtým, tam sa nemajú možnosť dostať tí, ktorí už boli

v exekúcii. Povolenie splátok dlžných súm v zdravotnom pois-

tení a v sociálnom  zabezpečení  som už spomínal.  Aj kolega

Filkus  sa toho  dotkol, až  po neuplatnenie  alebo zníženie

sankcií a uhradenie záväzkov revitalizovaného podniku z pro-

striedkov Fondu národného majetku.

 

     Vážení, aká je tu  ústretovosť? Naozaj, pán kolega Fil-

kus, ústretovosť v tomto nemôžem  vidieť. A aj tie zdôvodne-

nia, ktoré  sú v prezidentovom  materiáli, že by  uplatnenie

tohto  zákona  viedlo k neštandardným  opatreniam, k neopod-

statneným záverom, že tento  zákon umožňuje komukoľvek alebo

ktorémukoľvek podniku  uchádzať sa o úľavy - veď predsa ten,

kto čítal tento  zákon, hádam  obchádzal to, čo je  logické.

A uvádzať ďalej, že prinajmenšom väčšina podnikov by to moh-

la uplatniť, je nezmysel.  Pretože všetky, ktoré sú ziskové,

a tie sú u nás dominantné  pokiaľ ide o súhrn  tvorby národ-

ného  dôchodku, rozhodujúca  časť nakoniec  naše hospodárske

výsledky potvrdzuje,  nemôžu byť zahrnuté  do revitalizácie.

Toto je  teda  nezmyselné. Rovnako v nijakom prípade, ale to

sa netýka  len ekonomických javov, ale  aj sociálnych a ďal-

ších javov, že úľava pre  jeden subjekt nemôže znamenať ujmu

pre druhého.  Vážení, tak vo vnútornej  ekonomike, ale najmä

v medzinárodnej ekonomike sú to veci, ktoré odborník by tak-

to stavať nemal.

 

     Dovoľte ešte jednu poznámku, vážení. Celý revitalizačný

proces bude  veľmi náročný pre tých, ktorí tam budú.  Nemož-

nosť vyplácať  dividendy, nemožnosť vytvárať  nové právnické

subjekty a tak ďalej a povinnosti, ktoré  musí robiť tak, že

v prípade porušenia revitalizačného  programu do jedného me-

siaca musí splatiť všetky záväzky, dámy a páni, to je smero-

vanie k tým  konkurzom, o ktorých  sa tu  hovorí. Teda tento

zákon to vyvolá. Kto tomu rozumie, myslím si, že nebude hľa-

dať úsmev, ale riešenie.

 

     Na tento  zákon čaká rad  podnikov  aj z poľnohospodár-

stva.  Nakoniec sú  tu ľudia,  ktorí to  perfektne ovládajú.

Možno, že o tom aj budú  ďalej hovoriť. Neverili by ste, ale

veľmi často  neveľký rozsah pomoci, malý  odklad, pomôže po-

staviť na nohy tých, ktorí dajú zamestnanosť v najviac zaťa-

žených oblastiach, v horských oblastiach, a dúfam, že k tomu

aj my prispejeme.

 

     Vážení, mal  som možnosť navštíviť  viaceré okresy, kde

chceli o tomto zákone diskutovať. Keď sme im vysvetlili pod-

statu, skôr mali obavy, že bude veľmi náročné takéto projek-

ty vypracovať a splniť dané  podmienky. A toto všetko vyvra-

cia tie  katastrofické  predpovede, ktoré sa k tomuto zákonu

od začiatku uvádzajú.

 

      Ak dovolíte, vážené dámy a  páni, súhrnne by som chcel

povedať, že  tento zákon  možno s istou dávkou  syntetizácie

charakterizovať  ako taký,  ktorý pomôže  tým podnikateľským

subjektom,  ktorým  sa  ublížilo, a podporia sa tí, ktorí sú

spôsobilí dostať sa z nepriaznivej ekonomickej situácie, aby

sa zabezpečila, tak ako je  uvedené v úvode, nevyhnutná pro-

dukcia, služby  alebo zamestnanosť najmä  v ekonomicky slab-

ších oblastiach.  A to by  malo byť rozhodujúce  na prijatie

tohto zákona  aj tými, ktorí povedzme  o niektorých častiach

ešte uvažovali, či naozaj tam nie je niečo, čo by nemalo byť

v súlade s ústavnosťou. Jedným slovom súhlasím so spravodaj-

com, ktorý  tu uvádzal, aby sme  tento zákon znova potvrdili

bezo zmien. Je to na  prospech podnikateľskej sféry aj celej

slovenskej ekonomiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Magvaši.

Prepáčte,  nevšimol som  si, ospravedlňujem  sa, s faktickou

poznámkou ešte pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán  poslanec  Lysák,  vy si  od zákona o revitalizácii

sľubujete nejaký  zásadný obrat v slovenskej  ekonomike. Ak-

iste len  náhodou uniklo vašej  pozornosti, že ak  sa štátny

rozpočet dostal  do problémov, tak  vláda ako prvé  škrtla 2

miliardy korún  na ozdravenie portfólia bánk.  Obávam sa, že

hospodárske reality Slovenska aj  celá táto vaša revitalizá-

cia sa skončí ako tie 2 miliardy a zrúti sa ako domček z ka-

rát. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  kolega Lysák, keď ste  ma citovali, prosím,

citujte presne. Nepovedal som, že  im treba dať cash, ale že

potrebujú cash. Na rozdiel od  vás  prešiel som všetky veľké

podniky a na jeseň ich prejdem  ešte znovu. O tom, čo pomôže

oddlžovaniu,  je  typickým  príkladom  Dubnica. Tej nepomôže

žiadna revitalizácia,  žiadne odpúšťanie, už  tam išlo množ-

stvo stámiliónov korún, tam treba úplne iné riešenia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia pred obedom,

 

     nielen  v histórii  tohto  parlamentu,  ale  dokonca aj

v histórii ľudstva mnohé dobré a čo najvznešenejšie úmysly a

ciele sa  minuli účinku.  Ba dokonca  jestvuje množstvo prí-

kladov o tom, že mali obrátený účinok, ako predpokladali je-

ho autori. Bolo to predovšetkým  preto, že autori si zvolili

zlý  postup a prostriedky na  dosiahnutie  vznešeného cieľa.

Myslím  si, aj  podľa trojmesačnej  verejnej diskusie, ktorá

o tomto zákone prebieha v našej spoločnosti, že takýmto prí-

padom je aj zákon o revitalizácii podnikov.

 

     Stotožňujem sa s  rozhodnutím prezidenta Slovenskej re-

publiky o vrátení tohto zákona, ale chcel by som uviesť ešte

niektoré  poznámky, ktoré ma vedú k vysloveniu názoru, že aj

keď verím, že vláda mala dobré úmysly s týmto zákonom o oži-

vení podnikovej sféry, týmto  zákonom, tak ako je naformulo-

vaný, ako sú určené  mechanizmy, oživenie sa nedosiahne. Som

presvedčený o tom, že tento zákon disciplinovaná vládna koa-

lícia schváli,  ale chcem upozorniť na  úskalia, ktoré tento

zákon v slovenskej ekonomike môže spôsobiť.

 

     1. Oživenie  hospodárenia  podnikov je  boj s časom. Ak

prídu oživovacie impulzy do hospodárenia podniku oneskorene,

zdroje vsunuté do oživenia sú stratou, a nie efektom. Mecha-

nizmus navrhnutý v tomto zákone má totiž riešiť len finančnú

reštrukturalizáciu podniku, avšak  tento ťažkopádny a časovo

náročný mechanizmus narúša prvú základnú podmienku oživenia,

a to mať včasné  oživovacie impulzy. A tieto tento zákon ne-

zabezpečuje.

 

     2. Oživenie podnikov, to nie  je len reštrukturalizácia

podnikových  pasív.  Je  to  zložitý  proces,  ktorý  súvisí

s úrovňou riadenia podniku, s podnikateľskou  silou a spôso-

bilosťou, s ľudským potenciálom.  Je to totiž komplexný pod-

nikateľský  zámer. Zložitosť  tohto  procesu  je i v tom, že

každý  podnikateľský subjekt  má svoje  špecifiká, z ktorých

vyplývajú kľúčové  impulzy. Tie nie vždy  musia byť založené

na finančnej reštrukturalizácii, ktorou sa zaoberá tento zá-

kon.

 

     3. Oživovací proces musí byť založený na kvalifikovanom

úsilí samotnej podnikateľskej sféry nájsť optimálnejšiu ces-

tu na zlepšenie svojej  podnikateľskej činnosti. Zákon navá-

dza doslova podnikateľskú sféru k ilúzii o schopnosti riešiť

oživenie rozhodnutím vládnych orgánov zvrchu, a nie vlastným

pričinením.

 

     4. Finančná kríza v slovenskej  podnikateľskej sfére je

spôsobená aj  nepodnikateľským správaním bánk.  Tie nedosta-

točne chápu,  že oživovací proces  je podnikateľským fenomé-

nom,  kde sú  práve ony  ako banky  významným podnikateľským

subjektom. Žiaľ,  takto sa na Slovensku  správa iba niekoľko

bánk, a dovolím si  povedať, že predprivatizačná agónia mno-

hých bánk vyvolala a bola  základnou príčinou toho, že banky

sa nesprávali podnikateľsky voči podnikateľskej sfére. To je

totiž jeden z rozhodujúcich  brzdiacich prvkov zdravého pod-

nikateľského prostredia v Slovenskej republike.

 

     5. Skúsenosti z minulosti, a to tak z dávnominulej, ako

aj z nedávnominulej, potvrdzujú, že  takéto  riešenia neboli

impulzom na zdokonalenie podnikateľského prostredia, na zvý-

šenie  jeho konkurenčnej  spôsobilosti na  svetových trhoch.

Dôkazom toho  sú riešenia, ktoré  sa prijali v rokoch 1992 a

1993 o oddlžení  podnikov a o tzv.  konverzných  projektoch,

ktoré v drvivej väčšine  predstavovali skôr zatiahnutie pod-

nikov ďalej, ako im dať impulz na ozdravenie ich ekonomiky.

 

     6. Treba si uvedomiť,  že nezdravé slovenské podniky sú

aj výslednicou spôsobu privatizácie. Totiž zmena vlastníctva

nevytvorila  dostatočné  podmienky  na  efektívne fungovanie

ekonomiky. Privatizácia  nevyvolala lavínu reštrukturalizač-

ných zmien, ale zakonzervovala, žiaľ, staré myslenie. Ak máš

známych hore, vždy  ti pomôžu. A tu je  kľúč, prečo zákon je

zlý a odporúčam ho neschváliť. Je starosvetský a zakonzervo-

váva myslenie, ktoré v krutom, nemilosrdnom svetovom obchode

nemá  šancu na úspech.  Disciplinovanosť, jasné a flexibilné

inovačné myslenie, schopnosť  operovať v globálnom obchodnom

svete,  to sú  požiadavky na  slovenskú podnikateľskú  sféru

vrátane bánk. Som presvedčený, že zákon v tomto znení je fa-

lošným tónom, vyslaným podnikateľom v našom hospodárstve.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem reagovať  na vystúpenie pána  poslanca Magvašiho,

že ja tento zákon chápem ako poslednú šancu v procese selek-

cie  manažmentov v organizáciách, ktoré  buď  preukážu svoje

schopnosti, že  majú na to a potom  majú  právo riadiť tieto

podniky, alebo  nepreukážu, a potom  budú musieť odísť,  ale

prepadnú aj podniky. Považujem preto  za správne, že sa dáva

týmto podnikom  posledná šanca, aby  ďalej neživorili. Okrem

toho  je tu  predsa len  nádej, že  sa podarí aspoň niektoré

podniky zachrániť.  Potrebujeme zapojiť ďalšiu  vrstvu našej

ekonomiky do ekonomického rozvoja.  Zatiaľ len parazituje na

rozvoji ekonomiky a, samozrejme, na účet spoločnosti, a tomu

treba predísť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V zmysle § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystú-

pi podpredseda vlády pán Kozlík. (Hlasy z pléna.) Je nezvyk-

lé,  teda je  obvyklé, že  zvykneme končiť  o dvanástej, ale

chcem dokončiť rozpravu, ušetríme čas.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

     ako správne povedal pán poslanec Magvaši - pred obedom,

 

     dovoľte mi  takisto vystúpiť v zastúpení  vlády Sloven-

skej republiky.

 

     Predovšetkým vláda Slovenskej republiky vo svojom prog-

ramovom vyhlásení definovala  rámce hospodárskej politiky na

volebné obdobie a hlavné  ciele v dlhodobom horizonte. Vláda

sa zaviazala, že v tomto  období prijme opatrenia na odstrá-

nenie pretrvávajúcich nezdravých javov, osobitne na riešenie

platobnej neschopnosti. Vláda  sa zároveň zaviazala občanom,

že skvalitní prorastové pôsobenie  finančnej politiky a bude

iniciovať a podporovať  opatrenia  smerujúce k revitalizácii

finančnej pozície hospodárskych subjektov ako základne trva-

lého ožívania a rozvoja hospodárstva.

 

     Konkrétnou  hospodárskou politikou  chce vláda postupne

vytvárať podmienky  na finančné oživenie,  rast konkurencie-

schopnosti hospodárskej sféry a na využitie ekonomického po-

tenciálu krajiny. Predpokladom  využitia ekonomického poten-

ciálu Slovenska je okrem iného oživenie - revitalizácia pod-

nikateľských subjektov, ktoré sú potenciálne odbytovo konku-

rencieschopné,  riešia  nezamestnanosť a hospodársky  rozvoj

oblastí s nízkou životnou úrovňou. Trvalé úsilie o hospodár-

sky rast sú  základnou a trvalou úlohou tejto  vlády v rámci

celkovej orientácie hospodárskej politiky.

 

     Jedným zo záväzkov tejto vlády je prijať účinné opatre-

nia na riešenie  pretrvávajúcej platobnej neschopnosti. Oso-

bitne sa platobná neschopnosť  stáva problémom od etapy, keď

dochádza k významnej obnove  rastu ekonomiky a stáva sa pre-

kážkou  oživovania odbytovo  schopných výrob.  Na realizáciu

zámerov vlády sa prijali viaceré opatrenia. Zásadným opatre-

ním je vládny návrh zákona o revitalizácii, ktorý schválením

a uplatnením  významne  eliminuje u podnikateľov  doterajšie

prekážky vo  finančných tokoch. Kľúčovým  rozmerom v procese

finančnej  reštrukturalizácie  podnikateľských  subjektov je

pragmatická súvzťažnosť revitalizácie. Konkrétne to predsta-

vuje pripravovanú komparáciu navrhovaného režimu revitalizá-

cie a režimu konkurzov.

 

     Bez ohľadu na to, či vlastnícka transformácia sa reali-

zovala, alebo nie,  faktom zostáva,  že samotná privatizácia

nepriniesla riešenie finančnej likvidity.  Z tohto dôvodu si

tento problém vyžaduje prijať špecifické postupy a riešenia.

Právne subjekty v mnohých  prípadoch z dôvodu  chybných cen-

trálnych rozhodnutí z minulých rokov sa dostali do insolven-

cie a zadlženosti, čo znamená  neobvyklú  situáciu v bežných

trhových ekonomikách. Z toho vyplýva, že aj v trhovom hospo-

dárstve obvyklé riešenia konkurzom  sú neúčinné. V tejto si-

tuácii  je  opodstatnené  problém  likvidity podnikov riešiť

neštandardnými postupmi. Presne zákonom vymedzeným postupom,

akým sa dá riešiť finančné oživenie podnikateľskej sféry, je

zákon o  revitalizácii. Možno povedať, že  je určitou praxou

overenou modifikáciou doterajších konkurzných predpisov.

 

     Mnohí praktici aj teoretici, ktorí majú dosť skúseností

z reálneho  uplatňovania  konkurzu, nevidia riešenie finanč-

nej pozície  podnikateľov v režime konkurzov.  Ak sa vrátime

do rokov, keď sa formovali  základy  zákona o konkurze a vy-

rovnaní, t. j. do roku 1991, už vtedy  nebola odborná verej-

nosť presvedčená o úplnej aplikovateľnosti režimu  konkurzov

v podmienkach tranzitívnych ekonomík. Z obáv pred tzv. domi-

noefektom spustenia konkurzov a ich dosahu na citlivé odvet-

via, z obáv z nedostatočných  alebo žiadnych skúseností boli

ustanovené  výnimky z použiteľnosti  konkurzných  predpisov,

ako napríklad v oblasti  strategických odvetví dopravy, spo-

jov, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

 

     Už vtedy  bolo zrejmé, že len  uplatnením konkurzov bez

zreteľa  na akékoľvek  spoločenské záujmy  nemôže sa  reálne

konkurz uplatniť ako štandardný nástroj v neštandardnom a vo

svete ojedinelom  ekonomicko-spoločenskom  prostredí. V pod-

state ani nebolo cieľom  zákona o konkurze len pomerné uspo-

kojovanie  veriteľov z dlžníckeho majetku, ale  bolo pre nás

aj riešením  širšieho  ekonomicko-politického a právneho as-

pektu  spoločnosti. Bankrot je jednou z foriem odchodu z tr-

hu. Vo  vyspelých ekonomikách sa dotýka  síce niekoľko tisíc

podnikateľov,  avšak ich  podiel na  tvorbe hrubého domáceho

produktu je zanedbateľný. Ide spravidla o malých a stredných

podnikateľov alebo živnostníkov. Znamená to, že nemajú rádo-

vý dosah na  makroekonomickú stabilitu hospodárstva krajiny.

Aj napríklad v ekonomicky vyspelom Nemecku dospeli k záveru,

že konkurzné právo je u nich zastarané a vo svojej striktnej

aplikácii vedie takmer vždy k veľkým škodám nielen na majet-

kovej podstate,  ale najmä na  ľudských  zdrojoch a budúcich

šancách.

 

     Netreba sa presviedčať, že konkurz je najdrahším z mož-

ných krokov voči neplatiacim dlžníkom. Osobitne dôverne ten-

to problém poznajú komerčné  banky, ktoré masovými bankrotmi

svojich veriteľov by ohrozili  samy seba a lavínovým efektom

celé hospodárstvo. V diskusii zo 14. mája tohto roku britský

expert  pán  Horman  poukázal  na to,  že v sedemdesiatych a

osemdesiatych rokoch sa ukázalo, že Veľká Británia už nemôže

pokračovať so starým zákonom o konkurze a musela sa zaoberať

možnosťami  záchrany dlžníckych  podnikov. Skúsenosti vyspe-

lých krajín ukazujú  na to, že ak sa  bankrot dotkne veľkých

hospodárskych  subjektov, v rozhodujúcich odvetviach  je vy-

tvorená štartovacia plocha k nástupu hospodárskej krízy.

 

     Filozofia konkurzu sa preto  obracia na ochranu dlžníka

osobitne v strategických  odvetviach a podnikoch.  Účelom je

v podstate umožniť dlžníckemu  podniku špecifickým riešením,

napríklad zákonom o  revitalizácii, vytvoriť predpoklady bu-

dúceho uspokojenia  veriteľov. Určitým spôsobom  tento zákon

legitímnym  spôsobom režíruje  dohodovacie konanie,  dáva mu

legitimitu, transparentnosť a záväznosť. Zákon o revitalizá-

cii podnikov  vychádza z praktických  skúseností a rieši zá-

kladnú otázku finančnej reštrukturalizácie ako podmienky bu-

dúcich  rozvojových  šancí  podniku.  Pri posudzovaní zámeru

tohto zákona musíme  mať stále na zreteli, že  ide o neštan-

dardné  riešenie v neštandardnej situácii vo  vzťahu k štan-

dardnému riešeniu  konkurzov v štandardnej situácii zvládnu-

tej  trhovej  ekonomiky s ohľadom  na dohodovacie  konanie a

podnikateľský zámer ozdravenia.

 

     Kritické pripomienky k tomuto  zákonu sa dotýkali prak-

ticky dvoch oblastí. Ide o formy revitalizácie uvedené v § 3

pod  písmenami h), m), n)  a o),  oblasti  zastavenia výkonu

exekúcie počas revitalizácie v § 17 ods. 3 a článkov II, IV.

Kritika zároveň charakterizuje návrh zákona ako neštandardné

opatrenia v rozpore s trhovou  ekonomikou. Sme  presvedčení,

že  riešenie  finančnej  insolvencie  špecifickou  metódou a

v terajšej  etape vývoja  ekonomiky Slovenska  je vysoko ak-

tuálne nielen vo vzťahu k veriteľom, napríklad k bankám, ale

práve s celospoločenskou nutnosťou účinne riešiť nerovnováhu

v platobných a obchodných  vzťahoch vytvorením  podmienok na

zvýšenie výkonnosti ekonomiky so všetkými sprievodnými pozi-

tívnymi javmi, najmä dynamizáciou exportu a zamestnanosti.

 

     Obavy z neobjektívnosti  výberu podnikateľov do revita-

lizácie sa objavovali často u opozičných  politikov. Samotný

fakt, že revitalizácia je legislatívne upravená, okrem iného

je adresná  voči tým, o ktorých  sa rozhoduje,  známi sú tí,

ktorí rozhodujú,  známe sú podmienky, na  základe ktorých sa

rozhoduje, znamená, že proces revitalizácie je transparentný

a kontrolovateľný. Podnik v revitalizácii sa povinne zapisu-

je do Obchodného registra a počas revitalizácie sú zo zákona

uvalené obmedzenia.  Treba tiež vidieť, že  pôjde o podniky,

ktoré  vykonávajú spoločensky  významnú hospodársku  činnosť

a je záujem o túto  činnosť z hľadiska regionálnej zamestna-

nosti v kontexte priorít  hospodárskej politiky vlády schvá-

lenej i v programovom vyhlásení vlády.

 

     Znovu si treba uvedomiť,  že zmyslom zákona o revitali-

zácii je vecné a časové  skoordinovanie a zreálnenie finanč-

ných splátok  podnikateľského  subjektu v súlade s jeho mož-

nosťami prezentovanými v podnikateľskom zámere. V súčasnosti

z uvedených foriem  revitalizácie sa už vo  väčšej miere vy-

užívajú  navrhované  formy a sú v príslušných  ustanoveniach

zákonne stanovené.  Rozdielom oproti súčasnému  stavu je iba

to,  že  nie    skoordinované a zákonom  upravené  postupy

z pohľadu podnikateľského subjektu.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  prosím  vás

o schválenie návrhu  zákona o revitalizácii podnikov v pred-

loženom  navrhovanom  znení s malou  legislatívno-technickou

úpravou formálnej  prepisovacej  chyby v texte, ktorú uvedie

aj pán spoločný spravodajca, ktorá sa týka zámeny písmena g)

a písmena f) v § 8 ods. 4.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán podpredseda, za vaše vystúpenie.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.

 

     Pýtam  sa pána  spoločného spravodajcu  výborov, či  si

žiada záverečné slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne,  nie. Prosím, aby sme  pokračovali až po

obedňajšej prestávke.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,  prerušujem  rokovanie a pokračovať budeme

až o 14.00 hodine. Želám vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní

30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadam všet-

kých poslancov a poslankyne,  ktorí sú mimo rokovacej miest-

nosti, aby sa dostavili na hlasovanie.

 

     Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť

k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosil by som vás, aby ste hlasovanie uvádzali

podľa pripomienok pána prezidenta.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v súlade s rokovacím poriadkom budeme hlasovať o pripo-

mienkach pána prezidenta pod písm. b) body 1, 2 a 3. Odporú-

čam, aby  sme o každom tomto  bode hlasovali osobitne. Takže

budeme  hlasovať  o časti 4 písm. b) bod 1. Gestorský  výbor

túto pripomienku odporúča neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvú  pripomienku pána  prezidenta sme

neschválili.

 

     Priatelia, prosil by som, keby ste boli tichšie v roko-

vacej miestnosti.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme hlasovať o pripomienke číslo 2 písm. b). Gestor-

ský výbor odporúča neprijať túto pripomienku.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o druhej

pripomienke pána prezidenta. Gestorský výbor neodporúča pri-

jať túto pripomienku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  ani druhú pripomienku  pána prezidenta

sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ostáva  nám  tretia  pripomienka.  Gestorský výbor túto

pripomienku odporúča neprijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tretej

pripomienke pána prezidenta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že ani  tretiu pripomienku pána prezidenta

sme neschválili.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci, to  sú všetky pripomienky pána

prezidenta. Vzhľadom na to, že v druhom čítaní sa neschváli-

la ani jedna pripomienka, v súlade s rokovacím poriadkom le-

gislatívny proces automaticky prechádza do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, pán spoločný spravodajca, chcem sa spýtať, aké má-

te  návrhy  na  pokračovanie  prerokovania  vráteného zákona

v treťom čítaní.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán predsedajúci, v súlade s rokovacím  poriadkom treba

otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme  teda  pokračovať v treťom  čítaní,

ale o  tomto návrhu musím  dať hlasovať. (Hlasy  z pléna, že

netreba hlasovať.)

 

     Dámy a páni, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o záko-

ne zo 14. mája 1997 o revitalizácii podnikov a o zmene a do-

plnení  niektorých zákonov,  vrátenom prezidentom Slovenskej

republiky na opätovné  prerokovanie v Národnej rade  Sloven-

skej republiky.

 

     Otváram  rozpravu.  Do  rozpravy  som  písomne nedostal

žiadne prihlášky,  ústne sa hlási pán  predseda Maxon. Pýtam

sa, či sa hlási ešte niekto. Ak nie, uzatváram rozpravu.

 

     Pán predseda, máte slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy a  páni, v súlade s § 85 ods. 2 zákona  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  číslo 350 predkladám návrh

na opravu  legislatívno-technickej chyby, ktorá  vznikla pri

prepise: v § 8 ods. 4 sa písmeno g) nahrádza písmenom f).

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Aj ja sa  musím technicky opraviť, neuzatváral

som rozpravu, ale uzatvoril som ústne prihlášky do rozpravy.

Čiže teraz  vyhlasujem rozpravu za  skončenú.

 

     Dávam hlasovať.  Dámy a páni, prezentujte  sa a zároveň

hlasujte o návrhu, ktorý predložil pán predseda Maxon.

 

     Dámy a páni, prezentovalo sa  iba 73 poslancov, to zna-

mená,  že nie  sme uznášaniaschopní,  preto žiadam  všetkých

poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby si prišli

splniť svoju  povinnosť a prišli hlasovať. Prosím technikov,

keby mohli dať hlasnejšie zvony. Ďakujem.

 

     Prosím  skrutátorov, ak  spustím hlasovacie zariadenie,

aby zároveň spočítali počet prítomných poslancov v rokovacej

miestnosti.

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň hlasujme o návr-

hu, ktorý predložil predseda výboru pán Maxon. (Hlasy z plé-

na.)

 

     Ešte  raz  prosím,  prezentujme  sa a zároveň  hlasujme

o návrhu, ktorý podal predseda  výboru pán Maxon, resp. spo-

ločný spravodajca výborov pán Maxon.

 

     Dámy a páni, napriek nášmu spoločnému úsiliu sa prezen-

tovalo iba 74 poslancov, čo  nie je dostatočný počet. Z toho

dôvodu  vyhlasujem prestávku.  V rokovaní  budeme pokračovať

o 14.45 hodine.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy  a páni,  budeme  pokračovať v prerušenom rokovaní

našej  schôdze. Žiadam  poslancov, ktorí  sú mimo  rokovacej

miestnosti, aby sa dostavili na hlasovanie. Pán predseda Ma-

xon, budeme hlasovať o vašom návrhu. Prosím, aby ste ho ešte

raz uviedli. (Hlasy v sále.)

 

     Dámy a páni, budeme  hlasovať o návrhu, ktorý predložil

spoločný  spravodajca  výborov  v treťom  čítaní, teraz  iba

o pripomienke, potom ako o celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Návrh,  ktorý predložil  spoločný spravodajca  výborov,

sme schválili.

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako cel-

ku, či Národná rada Slovenskej  republiky v súlade s článkom

87 ods. 3 Ústavy Slovenskej  republiky uvedený zákon po opä-

tovnom prerokovaní schvaľuje.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Gestorský výbor odporúča prijať tento návrh.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila zákon zo 14. mája 1997 o re-

vitalizácii podnikov  a o zmene a  doplnení niektorých záko-

nov.

 

 

 

     Pokračovať  budeme  tridsiatym tretím  bodom  programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona o ochranných opatreniach pri dovoze.

 

     Keďže zásady zákona boli  predložené 30. decembra minu-

lého roku,  teda pred účinnosťou  nového  zákona o rokovacom

poriadku, budeme o tomto  vládnom návrhu zákona rokovať, po-

kiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných ustanovení

zákona číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej ná-

rodnej rady v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 680 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 680a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister hospodárstva  Slovenskej republiky  Karol

Česnek. Prosím, pána ministra, aby sa ujal slova.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Máte  procedurálnu  pripomienku?  Pán  minister, prosím

o chvíľku strpenia.

 

     Prosím, dajte slovo poslancovi Magvašimu.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     vznášam námietku  voči tomu, aby  sme prerokúvali tento

návrh  zákona podľa  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo

44/1989  Zb.  o  rokovacom  poriadku,  pretože  § 150 hovorí

o tom, že návrhy zákonov a zásad zákonov predložených Národ-

nej rade pred účinnosťou tohto zákona sa prerokujú podľa do-

terajších predpisov. Návrh zákona  je niečo procedurálne iné

ako návrh zásad zákona. Návrh  zákona bol predložený do par-

lamentu 9. 6. 1997 a zásady sa predložili 30. 12. s tým, po-

kiaľ máte na mysli, že návrh zásad zákona mal iný názov, aký

je návrh zákona. To znamená, je to procedurálne neprijateľné

a treba  postupovať podľa  rokovacieho poriadku  platného od

1. 1. 1997.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Moric, procedurálna pripomienka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda,  prosil by som, keby  ste mi nechali pre-

skúmať hlasovacie zariadenie, zdá sa mi, že nefunguje.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Brňák, procedurálna pripomienka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     V  krátkosti chcem  reagovať na  poznámku pána poslanca

Magvašiho.

 

     Týmto problémom  sa zaoberal aj  ústavnoprávny výbor na

svojom rokovaní.  Vy ste namietali, najmä  teda v závere, že

aj názov návrhu  zásad zákona bol iný ako  tento, ale pokiaľ

ide o samotný obsah, myslím si, že ide o podobné, ak nie to-

tožné právne normy. Faktom  zostáva, že sa zatiaľ prijal ta-

ký výklad toho ustanovenia, ktoré ste citovali vy, že v prí-

pade,  ak  sa  v minulosti  návrh  zásad  zákona prerokoval,

vlastne  tie zásady  tvoria základný  zmysel prvého čítania,

v rámci ktorých sa prerokúva základná filozofia predkladanej

právnej normy, a že v danom prípade, ak sa tieto zásady pre-

rokovali, možno postupovať takýmto spôsobom. Tento záver nie

je  iba mojím  subjektívnym názorom,  ale takéto  stanovisko

sa vlastne prerokovalo aj v rámci ústavnoprávneho výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Keďže nie je rozprava,  pán kolega Magvaši dal procedu-

rálny návrh, na ktorý reagoval z hľadiska postavenia predse-

du ústavnoprávneho výboru, teda išlo o určitú procedúru.

 

     Prosím, dámy a páni, budeme sa prezentovať a budeme hla-

sovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Magvaši.

 

     Pán Rózsa, máte procedurálnu pripomienku?

 

     Prosím, zapnite mikrofón poslancovi Rózsovi.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     taktiež predkladám procedurálny návrh, aby sa tento bod

neprerokúval.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Benčík - procedurálna pripomienka.

 

     Prosím vás, zapnite mikrofón poslancovi Benčíkovi.

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Pán predsedajúci, mali by  sme byť obozretnejší pri do-

držiavaní  nového rokovacieho  poriadku. Všimnite  si, čo sa

urobilo  skráteným legislatívnym  konaním, že  dnes už jeden

zákon za druhým nám dávajú jeden deň, na druhý deň ho schva-

ľujeme.  Všimnite  si,  čo  sme  urobili  s tretím  čítaním.

A v súčasnosti zasa úplne  účelovo nebol predložený zákon do

31. decembra, len zásady, ale  niekto to vysvetľuje tak, ako

keby aj  predtým zákon a zásady  tvorili jeden  celok. Vôbec

netvorili jeden celok. Zásady sa prerokúvali vždy len vo vý-

boroch...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, ale toto nie je procedurálna pripomienka.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     ...a zákony sa dostávali do Národnej rady. Preto nespá-

jajte to, a keď sa do 31. 12. nepredložil  návrh zákona, ne-

máme čo podľa starého  rokovacieho poriadku tento návrh pre-

rokúvať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme sa  prezentovať a hlasovať o návrhu

poslanca Magvašiho. Prosím, prezentujte sa a zároveň hlasuj-

te.  Pán poslanec  navrhuje  stiahnuť z rokovania  tento bod

programu.

 

     Moment, bude nové hlasovanie.

 

     Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pánu poslancovi Benčíkovi aj pánu  poslancovi Magvašimu

chcem povedať, že keď sa  dokončil rokovací poriadok a robil

sa výklad k jednotlivým  ustanoveniam  rokovacieho poriadku,

ústavnoprávny výbor a predtým  komisia sa  zhodli na tom, že

legislatívny  proces,  pokiaľ sa začne v roku 1996, bude po-

kračovať v roku 1997 po schválení nového rokovacieho poriad-

ku podľa starého rokovacieho poriadku.  A pokiaľ ide o zása-

dy, tak sa povedalo, že zásady nebudú, čiže bude sa počítať,

že zásady budú ako prvé  čítanie, tak to zhodnotila komisia.

To znamená,  že rokujeme podľa  starého rokovacieho poriadku

na základe takejto zhody a dohody v ústavnoprávnom výbore aj

v komisii, ktorá spracúvala rokovací poriadok. Môžem pripus-

tiť jedine to, ak parlament  bude chcieť, aby k tomuto prob-

lémovému bodu vydal výklad ústavnoprávny výbor.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V podstate  otvárame rozpravu, čo  by sme podľa  nového

rokovacieho poriadku nemali robiť.

 

     Budeme hlasovať o návrhu,  ktorý predložil pán poslanec

Magvaši, aby sme tento bod  rokovania zaradili do prvého čí-

tania.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán poslanec

nechce, aby sme rokovali podľa starého rokovacieho poriadku,

ale podľa nového, aby tento bod bol zaradený do prvého číta-

nia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  návrh pána poslanca  Magvašiho sme ne-

prijali.

 

     Ďalší procedurálny návrh  predložil pán poslanec Rózsa,

ktorý navrhuje stiahnuť tento bod z rokovania.

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Rózsa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  neprijali ani  procedurálny návrh

pána poslanca Rózsu.

 

     Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Národná rada Slovenskej republiky  vyslovila 13. decem-

bra 1994 súhlas  so záverečným  dokumentom Uruguajského kola

mnohostranných obchodných rokovaní, ktoré viedlo aj k vytvo-

reniu Svetovej obchodnej organizácie. V rámci nej sa prijala

aj Dohoda o ochranných  opatreniach na  vykonanie 19. článku

Všeobecnej  dohody o clách a obchode - GATT 1994. Tento člá-

nok ustanovuje, že pre prípad dôsledkov nepredvídaného vývo-

ja a účinku  záväzkov, ktoré  zmluvná strana prevzala  podľa

tejto dohody vrátane colných koncesií, keď sa niektorý tovar

dováža  na územie  tejto  zmluvnej  strany v takom  zvýšenom

množstve a za takých podmienok,  že to spôsobuje alebo hrozí

spôsobiť vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu, ktoré vyrá-

ba rovnaký alebo podobný tovar, bude mať zmluvná strana prá-

vo, aby  sa v rozsahu a po obdobie, ktoré  bude  potrebné na

zabránenie alebo odstránenie takejto ujmy, suspendovala svoj

záväzok úplne alebo čiastočne odvolala, alebo  pozmenila do-

hodnutú koncesiu.

 

     Pritom sa pod pojmami  záväzok a dohodnutá koncesia ro-

zumie v dohode GATT dohodnuté nediskriminačné  zaobchádzanie

s tovarom inej  krajiny a neuplatňovanie  iných ciel, daní a

poplatkov na tovar ako tých, ktoré sa dohodli v tzv. konces-

ných  listinách. Tie  potom obsahujú  dohodnuté colné sadzby

a množstvové limity na dovážaný tovar. Každá členská krajina

Svetovej obchodnej  organizácie má teda  za podmienok uvede-

ných v citovanom článku a v Dohode o ochranných  opatreniach

právo uplatňovať  také ochranné opatrenia  na zahraničný to-

var,  ktorý sa  dováža na  jej územie, a v takých  zvýšených

množstvách a za takých podmienok, že to škodí jeho hospodár-

stvu a konkrétne jeho domácemu výrobnému odvetviu, ktoré vy-

rába rovnaký alebo podobný tovar.

 

     Tieto ochranné opatrenia podľa uvedených medzinárodných

dokumentov  môžu byť  dočasného charakteru,  ako je  dočasné

zvýšenie dovozného cla, alebo  dlhodobého charakteru, ako je

dlhodobé zvýšenie  dovozného cla, alebo  zavedenie množstvo-

vých  obmedzení tým,  že  sa  určí najvyššie  povolené ročné

množstvo dovozu  tovaru. Tieto ochranné  opatrenia však vždy

musia byť primerané ujme, ktorá bola alebo môže byť spôsobe-

ná domácemu výrobnému odvetviu,  pritom však ujma nemusí byť

len majetková,  ale môže byť  spôsobená aj ako  nemajetková,

napríklad  nepriaznivý vplyv  na tok  peňazí, na  postavenie

tuzemského výrobcu  na trhu, na  štruktúru  výroby a odbytu,

zamestnanosť a podobne.

 

     Základnými  podmienkami na  uplatnenie takýchto ochran-

ných opatrení v každej  členskej krajine je prijatie vnútro-

štátneho právneho predpisu, ktorý  upraví podmienky a postu-

py,  za ktorých  sa môžu  mnohostranné medzinárodné dohovory

v členskej  krajine  aplikovať, a ďalej  notifikovanie tohto

právneho predpisu v Svetovej obchodnej  organizácii. Predlo-

žený  návrh zákona  o ochranných  opatreniach pri  dovoze je

vypracovaný  v súlade s uvedenými  medzinárodnými  dohodami.

S prihliadnutím na  to, že problematika,  ktorá je predmetom

navrhovaného zákona, patrí medzi  priority v oblasti aproxi-

mácie práva  Slovenskej  republiky k právu  Európskej únie a

je obsiahnutá v článku 70 Európskej  dohody o pridružení, sa

v príprave  návrhu tohto  zákona vychádzalo  aj z nariadenia

Rady Európskeho spoločenstva číslo 3285/1994, ktoré upravuje

pravidlá  krajín  Európskeho  spoločenstva  pri  uplatňovaní

ochranných opatrení pred nadmerným dovozom.

 

     Ochranné opatrenia pri  dovoze zvýšeného množstva urči-

tého tovaru  sa podľa navrhovaného zákona uplatnia, ak návrh

na ich  uplatnenie podporí viac ako  polovica tuzemských vý-

robcov, ktorí  vyrábajú rovnaký alebo podobný  tovar, ak mi-

nisterstvo vykonalo šetrenie,  ktoré preukázalo, že dovážaný

tovar  konkuruje  tuzemskému  tovaru  a jeho  zvýšený  dovoz

spôsobil alebo hrozí spôsobiť  vážnu ujmu domácemu výrobnému

odvetviu. Ďalej, ak existuje príčinná súvislosť medzi spôso-

benou vážnou ujmou alebo hrozbou vážnej ujmy domácemu výrob-

nému odvetviu a zvýšenými dovozmi  dovážaného tovaru. Ďalej,

ak sa šetrenie vykonalo transparentným spôsobom a všetky za-

interesované  strany, t. j. domáci  výrobcovia,  dovozcovia,

vývozcovia z krajín vývozu atď. mali možnosť v rámci neho sa

vyjadriť k navrhovaným  opatreniam. Ochranné opatrenia proti

dovozu tovaru dovážaného v zvýšených množstvách sa v prípade

splnenia uvedených podmienok uplatnia na všetky krajiny, od-

kiaľ sa takýto tovar dováža.

 

     Navrhovaný  zákon  vo  všetkých  svojich  ustanoveniach

dôsledne  vychádza z článku 19 GATT 1994, z Dohody o ochran-

ných opatreniach pred nadmerným dovozom, ako aj z nariadenia

Rady Európskeho spoločenstva číslo 3285 z 22. decembra 1994.

Túto  skutočnosť stanoviskom  potvrdil sekretariát  Svetovej

obchodnej  organizácie a príslušná  komisia  Európskej  únie

z februára a mája tohto roka.

 

     Predložený vládny návrh zákona  je vypracovaný v súlade

so  zásadami zákona,  ktoré ako  parlamentnú tlač  číslo 569

prerokovali  a  schválili  príslušné  výbory  Národnej  rady

v dňoch  22. a  23. januára  1997. Vláda  návrh tohto zákona

prerokovala, schválila 20. mája 1997 uznesením číslo 367.

 

     Prijatím tohto zákona sa  bude realizovať jedno zo sys-

témových opatrení na zvýšenie  ochrany tuzemskej výroby pred

nekalými obchodnými  praktikami v medzinárodnom  obchode, čo

môže v konečnom  dôsledku  prispieť k zvýšeniu exportnej vý-

konnosti, k zlepšeniu pasívnej  obchodnej bilancie. Z uvede-

ných dôvodov si teda dovoľujem, vážený pán predsedajúci, vá-

žené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, navrhnúť, aby

Národná  rada Slovenskej  republiky predložený  vládny návrh

zákona  schválila v znení  pripomienok  prijatých na rokova-

niach  výborov Národnej  rady Slovenskej  republiky k tomuto

vládnemu návrhu zákona a zároveň v zmysle upozornenia legis-

latívneho odboru Národnej rady o dôsledkoch  časového posunu

v prerokovaní vo výboroch Národnej  rady, aby účinnosť tohto

zákona bola od 1. septembra 1997.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Nech  sa  páči, sadnite  si na

miesto určené pre navrhovateľa.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána Duckého, aby

podal správu o výsledkoch  prerokovania návrhu zákona vo vý-

boroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a  Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo  o výsledku

prerokovania vládneho návrhu zákona o ochranných opatreniach

pri dovoze.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky rozhodnu-

tím číslo 1606 z 9. júna 1997 pridelil  vládny  návrh zákona

o ochranných opatreniach  pri dovoze na  prerokovanie do 23.

júna 1997 Ústavnoprávnemu  výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako

príslušný na skoordinovanie  stanovísk výborov Národnej rady

Slovenskej republiky bol  rozhodnutím predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 1606 z 9. júna 1997 určený  Výbor

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie s  tým, že skoordinované stanoviská vý-

borov Národnej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spo-

ločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetný  vládny  návrh  zákona (tlač 680) prerokovali

v určenej lehote všetky výbory  Národnej rady Slovenskej re-

publiky,  ktorým bol pridelený. Všetky štyri výbory Národnej

rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s návrhom vládne-

ho návrhu zákona o ochranných opatreniach pri dovoze a odpo-

rúčajú  ho Národnej  rade Slovenskej  republiky schváliť  so

zmenami a doplnkami.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, máte pred  sebou dokument.

Pod bodom číslo 1 je návrh úpravy § 3, ktorý v znení, ako ho

máte pred sebou, odporúčam  odsúhlasiť. Podobne aj pod bodom

číslo 2 v  § 3 ods. 3 uvedené  vypustenie tiež odporúčam od-

súhlasiť. Prosím, aby ste si  poznámku číslo 3 vyčiarkli. To

je k § 7. Po  dohode s legislatívnym  odborom  Národnej rady

Slovenskej  republiky sme  došli k presvedčeniu, že  pôvodné

znenie je  tam lepšie ako navrhnutá  zmena. Bod  číslo 4 k §

14 odporúčam  odsúhlasiť, bod číslo 5  takisto odporúčam od-

súhlasiť a takisto  bod  číslo  6 - zmena poradia  paragrafu

v dôsledku zmeny.

 

     Dovoľte mi jednu malú  poznámku, ktorú odporúčam akcep-

tovať, vy ju  tam nemáte, stalo sa to  nedopatrením. Za § 23

a 24, ktoré  sa označujú ako § 24 a 25, poznámku číslo 5 od-

porúčam  odsúhlasiť  pod  označením  ako  poznámku  číslo 6.

Vzhľadom na to, že došlo k časovému  posunu, ktorý bol aj na

začiatku predmetom  diskusie a pripomienok  niektorých pánov

kolegov poslancov, odporúčam  odsúhlasiť v § 24 účinnosť zá-

kona od 1. septembra 1997. Bolo to odsúhlasené aj s predkla-

dateľom zákona. Táto vecná  pripomienka vzišla od našich le-

gislatívcov a po krátkom  stretnutí a rozbore tohto ich sta-

noviska ho považujeme za  správne a odporúčam ho odsúhlasiť.

V tejto fáze je to všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto

určené pre spravodajcu výborov.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu o  tomto bode nášho pro-

gramu. Do rozpravy sa  písomne prihlásil iba jeden poslanec,

pán Černák. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     rokujeme o zákone, nebudem  sa  vyjadrovať k procedúre,

o ktorej hovoril pán kolega Magvaši. Tiež  si osobne myslím,

že je  to istý precedens,  pretože  konkrétne v tomto zákone

ide o dve  rozdielne  právne  normy, prerokovali  sa zásady,

ktoré mali  iný názov. Ale keď  ste hlasovaním rozhodli, ako

ste  rozhodli, akceptujem  to, v zmysle  starého rokovacieho

poriadku budem formulovať niekoľko pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhov,  ktoré podľa môjho názoru  by mali zákon zlep-

šiť.

 

     Hneď na úvod ako celok  musím konštatovať, že je to zá-

kon, ktorý  je v súhlase s európskym  právom.  Každá krajina

chráni  svoj trh  prostriedkami, ktoré    konformné s pro-

striedkami Svetovej obchodnej organizácie. Osobne si myslím,

pán minister, že v tejto právnej norme bol priestor pre dosť

často využívanú mäkšiu formu,  tzv. autoreguláciu, že sa vy-

zve exportér cudzej krajiny, aby svoj dovoz obmedzil. Stano-

ví sa mu  číslo bez nejakého veľkého konania, pružne, tak to

robí  aj Európska  komisia, že  požiada toho  exportéra, aby

znížil svoj vývoz, aby sa podrobil tzv. autoregulácii. Tento

nástroj sa v tomto zákone  nevyužíva.  Okrem toho si myslím,

že vcelku šikovne sme mohli využiť priestor a nejakým spôso-

bom otvoriť cestu  pre tzv. prácu v mzde.  V textilnom prie-

mysle je dosť bežné, že  sem chodia materiály na prepracova-

nie a pri stave nezamestnanosti  a potrebe  dávať šancu pra-

covným príležitostiam mohli sme tento zákon využiť na nejaké

šikovné zvýhodnenie, že by  sme sem boli dotiahli "prepraco-

vačky" a prácu v mzde.

 

     Z hľadiska pozmeňujúcich  návrhov budem formulovať nie-

koľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru by ma-

li vniesť  istý väčší rozmer  objektívnosti do rozhodovania,

a pristúpim priamo k ich formulovaniu.

 

     Môj prvý  pozmeňujúci  návrh je, aby  sa v § 2 písm. b)

zmenil  text a namiesto  slova  "všetkých" sa  použilo slovo

"rozhodujúcich".  V  rozhodujúcich  znakoch,  keď je výrobok

rovnaký,  dá sa  považovať za  rovnaký, pretože  formulácia,

ktorá  je násilným  prekladom z angličtiny,  že  vo všetkých

znakoch musí byť zhodný, by mohla dajme tomu predstavovať aj

farbu a výrobok,  ktorý má  inú  farbu,  už nie  je rovnaký,

hoci všetko ostatné môže byť rovnaké.

 

     V § 2 písm. c) navrhujem  vypustiť slová  "časti  alebo

úplne z" a namiesto týchto doplniť text, ktorý dávam v dvoch

alternatívach. Prvá alternatíva - "ak ich podiel nepresahuje

75 % výrobnej ceny", druhá  alternatíva - "ak ich podiel ne-

presahuje čiastku stanovenú ministerstvom hospodárstva".

 

     Dámy  a páni,  najmä  tí,  ktorí tu  hovorili napríklad

o oravských televízoroch, nedá sa považovať za domácu výrobu

výrobok, ktorý je vyrobený - ešte si viem predstaviť - z do-

vezených surovín, ale z dovezených  súčastí, tzv.  rozložené

sady sa dovezú, zmontujú sa dvoma skrutkami dokopy a považu-

jú sa za  výrobok vyrobený v tuzemsku. Osobne  si myslím, že

v poriadku, nech  sú to len  mzdové  náklady, ale  že by ma-

li predstavovať  minimálne  štvrtinu z výrobnej  ceny. Ak by

sa to niekomu zdalo diskutabilné, či  to má byť 25 % domácej

pridanej  hodnoty, alebo 20 %, alebo 15 %, nechávam otvorené

dvierka v druhej  alternatíve, že  by vyhláškou ministerstvo

hospodárstva stanovilo, aký musí  byť minimálny podiel domá-

cej pridanej hodnoty.

 

     Tretí môj pozmeňujúci návrh sa snaží vtiahnuť do proce-

su trošku aj  zamestnávateľov a navrhujem v § 6 ods. 2 v po-

slednej  vete doplniť  text "a príslušný  zväz zamestnávate-

ľov".

 

     Ďalší môj  pozmeňujúci návrh dáva istý  priestor aj ob-

chodným komorám. V  § 8 ods. d) navrhujem  doplniť text "zá-

stupca Slovenskej obchodnej a  priemyselnej komory" a v zát-

vorke  "prípadne Slovenskej  potravinárskej a poľnohospodár-

skej komory".

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh - v § 21 ods. 2 sa hovorí dosť

nezmyselne, že  ak ministerstvo nepostupovalo  podľa zákona,

tak minister rozhodne. Minister je vlastne zodpovedný za mi-

nisterstvo a v princípe to  má znamenať, že ak uzná rozklad,

ak uzná, že tie dôvody, ktoré viedli k odvolaniu, sú pravdi-

vé,  má minister  právo zmeniť  rozhodnutie. Preto odporúčam

druhú vetu v § 21 ods. 2 vypustiť a nahradiť ju textom: "Ko-

misia je minimálne trojčlenná a musí v nej byť zástupca Slo-

venskej obchodnej a priemyselnej komory (prípadne SPPK)."

 

     Môj ďalší pozmeňujúci návrh polemizuje  s tým, či sa dá

za ujmu  považovať zníženie zisku. Toľko  faktorov je, ktoré

sa tam  vymenúvajú, zníženie odbytu,  zníženie postavenia na

trhu,  že zníženie  zisku je    násilné a vlastne vizuálne

a ideovo pôsobí proti trhu, proti Ústave Slovenskej republi-

ky. Odporúčam v § 4 písm. k) vypustiť slovo "zisku".

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh - v § 4 ods. 6 aj ods. 7 vypus-

tiť slová "alebo ak navrhovateľ  nepredložil požadované pod-

klady podľa odseku 6". Vymenúvame veľmi veľa podkladov, kto-

ré musí dať navrhovateľ a ešte nechávame zadné dvierka otvo-

rené, že minister môže vyžadovať  aj ďalšie. Nuž aké ďalšie?

Tam sú podľa mňa uvedené  všetky, dáva to veľký priestor pre

subjektivitu, že ešte  sa môže vymyslieť to alebo  to a bude

jasnejšie, ak v zákone tento odsek nebude.

 

     Už sa blížim ku koncu. V § 12 ods. 1 doplniť text "prí-

padne na tretiu osobu".

 

     No, a posledný  môj pozmeňujúci  návrh, keďže  rokujeme

podľa starého  rokovacieho poriadku a rozprava  sa ešte  ne-

otvorila, pán spoločný spravodajca  aj pán minister hovorili

o účinnosti, ja si teda  osvojujem tiež tento návrh. Pôvodne

som chcel, že dňom vyhlásenia,  ale aby bol priestor na prí-

pravu, dávam pozmeňujúci návrh, aby  sa slová "1. júla 1997"

nahradili slovami "1. septembra 1997".

 

     A úplne na záver žiadam  bod číslo 2 vyňať na samostat-

né hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán  kolega, predložili ste  desať  pozmeňujú-

cích návrhov.  Vidím, že ich dávate  písomnou formou. Dobre,

ďakujem.

 

     Keďže  do rozpravy  písomnou formou  sa už neprihlásili

viacerí poslanci,  pýtam sa, či sa  niekto z poslancov ústne

hlási do rozpravy.

 

     Do  rozpravy sa  ústne prihlásil  pán poslanec Magvaši.

Teda uzatváram možnosť podania  ďalších ústnych prihlášok do

rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     klub  Spoločná voľba  tento zákon  považuje za skutočne

mimoriadne potrebný a pokiaľ  som vzniesol na začiatku roko-

vania  k tomuto  bodu  procedurálnu  pripomienku, vychádzala

predovšetkým z toho, že by sme  si mali trošku viac ctiť to,

čo prijímame, a nie za každú cenu znásilňovať niektoré kroky

a prekrúcať ich len preto,  aby sme naplnili niektoré fakty.

Sám osobne som vo výbore pri prerokúvaní tohto materiálu do-

konca navrhoval, aby sme  postupovali v prípade tohto zákona

skrátenou formou, pretože považujem  tento zákon za skutočne

mimoriadne  závažný. A keď  môžeme  použiť  určité  kroky na

niektoré iné zákony, ktorých  akútnosť nebola taká významná,

neviem, prečo sme sa silou-mocou  snažili za každú cenu zná-

silniť rokovací poriadok tak, aby sme toto naplnili.

 

     Musím konštatovať jeden fakt,  že medzi zásadami návrhu

zákona a zákonom  sú dosť  značné  rozdiely,  ale v konečnom

dôsledku môžem konštatovať aj to, že zákon spĺňa tie zásady,

ktoré sú  určené v našej  dohode, ktorú Slovensko  podpísalo

v GATT a uplatňujú  sa vo  Svetovej  obchodnej  organizácii.

Preto si myslím, že s niektorými  pripomienkami, ktoré pove-

dal predo  mnou rečník, na  zlepšenie  tohto zákona možno aj

súhlasiť.  Nenarúšajú základný  rámec, to  znamená, že tento

zákon má  veľmi významné medzinárodné  postavenie v medziná-

rodnom obchode. Mrzí ma len to, že tento zákon prichádza po-

merne veľmi neskoro, že vlastne v situácii, keď sme očakáva-

li, že sa ukončí platnosť  dovoznej prirážky, keď sa rapídne

začala  zhoršovať naša  obchodná bilancia,  keď na slovenský

trh stále  viac a viac  preniká nekvalitný tovar,  sme tento

zákon neurýchlili a nepredložili skôr do parlamentu. Mám ten

názor, že je to zákon,  ktorého rozumné uplatňovanie v našej

ekonomike môže v transformujúcej sa ekonomike pomôcť pomerne

veľmi veľa.

 

     Myslím si,  že toto netarifné  opatrenie, ktoré vyplýva

z tohto zákona,  by nám malo dokázať  zregulovať to, že nad-

merný dovoz v niektorých  kategóriách  výrobkov, komoditách,

je predovšetkým  mnohokrát  výsledkom  nekvalitného tovaru a

mali  by sme  spolu s  týmto zákonom  použiť aj niektoré iné

nástroje, ktoré  sú platné v Svetovej obchodnej organizácii.

Chcel by som len toľko  povedať, že klub Spoločná voľba pod-

porí tento návrh zákona. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dámy a páni,  uzatváram  rozpravu  o tomto  bode  nášho

programu. Pán  minister Česnek, pýtam  sa, či sa  chcete vy-

jadriť k pripomienkam z rozpravy. Nie. Ďakujem. Žiada si zá-

verečné slovo  pán spoločný spravodajca?  Nech sa páči,  pán

spoločný spravodajca. (Gong.)

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     aj ja  vyslovujem presvedčenie, že  je dobre, že  tento

zákon je na svete. Súhlasím aj s tým, že mohol byť alebo mal

byť skôr a, samozrejme, v tom  kontexte nechápem úvodnú dis-

kusiu, lebo podľa nej by bol  ešte neskôr, ale to už je kaž-

dého individuálna vec.

 

     Pripomienkami, ktoré sme dostali  od pána poslanca Čer-

náka, sa aj spracovateľ a predkladateľ - ministerstvo hospo-

dárstva individuálne zaoberalo, podobne  som si ich naštudo-

val i ja. Dovoľte mi ešte predtým, než pristúpime k hlasova-

niu o týchto pripomienkach, aby som k nim zaujal stanovisko.

 

     Tak ako sa predniesli od čísla 1, dovoľte mi v krátkos-

ti vzniesť námietku, prečo si myslím,  že nie sú v takej po-

dobe vyhovujúce a nezlepšujú znenie a obsah tohto zákona.

 

     Definícia  rovnakého  tovaru  je  jednoznačná, vychádza

podľa dohody o ochranných opatreniach Svetovej obchodnej or-

ganizácie, ktorej rovnaký tovar  je rovnaký vo všetkých zna-

koch, a podobný tovar je tovar konkurenčný, ktorý má podobné

znaky, zloženie  a vlastnosti ako tovar  dovážaný. Ak by sme

pripustili zmenu dikcie "všetkých" na slovo "rozhodujúcich",

nemohli by sme hovoriť  o rovnakom tovare. Samozrejme, dovo-

lím  si namietať  proti príkladu  pána poslanca  Černáka, že

farba je rozhodujúca. Farba  nie je rozhodujúci znak, kvali-

tatívny znak príslušnej  tovarovej skupiny alebo konkrétneho

výrobku.

 

     Podobne aj druhá poznámka,  ku ktorej pán poslanec Čer-

nák vyžaduje samostatné hlasovanie, zámena slov "časti alebo

úplne" a doplniť na "podiel, ktorý nepresahuje 75 % výrobnej

ceny", je v rozpore s tým,  čo povedal v úvode, kde sa domá-

hal, aby  sa práca vo mzde  vypustila z oblasti regulovaných

komodít, a následne potom hovoril o 75 % podielu. To znamená

pri cenových reláciách, ktoré sú  tu, príklad s Oravskou te-

levíznou fabrikou, je klasickým spôsobom  skladačka a často-

krát je  to dokonca práca  vo mzde, pretože  dovezený podiel

tej skladačky nie je platený,  je platený až po predaji, tak

je to vo vzájomnej rozpornosti. Samozrejme, že si nemyslíme,

že  práca vo  mzde je  záchrancom využívania  kapacít, je to

prechodná forma, a myslím si,  že by  nebolo  dobré, keby sa

tak zvýhodnila, ako požadoval.

 

     Podobne v treťom odseku  doplniť poslednú vetu "na prí-

slušný  zväz zamestnávateľov".  Príslušný zväz zamestnávate-

ľov, ale aj iné zväzy a združenia nie sú v zmysle ustanovení

celého zákona subjektom konania. Takže v tomto prípade sa im

nedá dať taká kompetencia,  aby vystupovali v mene výrobného

odvetvia alebo ako dotknuté osoby,  čo zákon rieši v jednot-

livých ustanoveniach. Tým by sme dávali do hry tie subjekty,

ktoré nemusia byť predmetom konania.

 

     I v štvrtom odseku nenavrhujeme  doplniť slová "a dovo-

zu". Krajinou dovozu je v zmysle ustanovení zákona Slovenská

republika, ktorá je v konaní zastúpená navrhovateľom v iných

súvislostiach,  a zákon o chránení  dovozu s tým  neuvažuje.

Tým by sme dávali kompetencie  na druhú stranu, ako to zákon

uvažuje.

 

     Podobné stanovisko aj pripomienku alebo nesúhlas vyjad-

rujeme s tým,  že by sa ministrovi predpisovalo,  kto má byť

v komisii. Ako viete, členstvo v príslušných  komorách alebo

v komore nie je povinné a minister  si zváži, koho si do ko-

misie prizve, pretože sa môže stať, že práve ten podnik ale-

bo ten  subjekt, ktorý dá  podnet na konanie,  nie je členom

príslušnej ustanovizne. Takže tam  by to znamenalo preferen-

ciu a bolo  by to v rozpore s princípmi  voľnej súťaže. A to

isté platí  aj pre poznámku  alebo pripomienku, alebo  návrh

číslo 6.

 

     Myslím si,  že v takej  podobe, ako predkladateľ  zákon

predložil a ako prešiel jednotlivými výbormi, úplne zodpove-

dá jednak našim potrebám a, samozrejme, aj podmienkam, ktoré

ukladá či už bývalá  GATT alebo Svetová organizácia obchodu,

tak ako sa to tu hovorilo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, teraz  pristúpime k hlasovaniu o jednotli-

vých  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch.  Prosil by som

spoločného spravodajcu  výborov  pána poslanca  Duckého, aby

hlasovanie  uvádzal v zmysle  spoločnej  správy  a výsledkov

rozpravy.

 

     Dámy a  páni, keďže budeme  hlasovať, prosím poslancov,

ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hla-

sovanie. Ďakujem.

 

     Pán poslanec, ideme hlasovať. Je to procedurálny návrh?

Prosím, dajte slovo poslancovi Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     S mnohými  vysvetleniami pána Duckého  by som polemizo-

val,  ale prosím  upraviť hlasovanie  tak, ako  som v závere

svojho  príspevku predniesol,  to znamená  o všetkých mojich

pozmeňujúcich návrhoch sa môže  hlasovať en bloc. Predpokla-

dám, že posledný sa musí vyňať, pretože to je účinnosť záko-

na  na 1. september, takže  o tej  sa musí  hlasovať kladne,

a žiadal som, aby sa o bode 2 hlasovalo samostatne. Sťahujem

alternatívu 1 a prosím, aby  sa samostatne hlasovalo o mojom

pozmeňujúcom  návrhu číslo 2, aby  podiel  nepresahoval sumu

stanovenú ministerstvom hospodárstva.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, čiže prvú  alternatívu sťahujete, dvojku samo-

statne, ostatné en bloc.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

      V bodoch 1 až 9  okrem dvojky súhlasím s hlasovaním en

bloc, pretože z diskusie  pravdepodobne spoločný spravodajca

ich navrhne  zamietnuť. O bode 2 žiadam  hlasovať samostatne

a sťahujem prvú  alternatívu v bode 2, to  znamená  hlasovať

samostatne o návrhu číslo 2 v druhej alternatíve, no a pred-

pokladám, že  posledný návrh bude  odporučený kladne, to  je

účinnosť od 1. septembra.  Takže o tom  poslednom  navrhujem

hlasovať samostatne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Dovoľte  mi,  aby  som  predložil  návrh  na hlasovanie

o pripomienkach,  ktoré nám  predložil pán  poslanec Černák.

Pardon, prvá je spoločná správa. Ďakujem za spresnenie.

 

     Vážený pán  predsedajúci, navrhujem, aby  sme o zmenách

a doplnkoch uvedených  v spoločnej správe  hlasovali en bloc

s tým,  že  pod  bodom 3 pripomienku  k § 7 vypúšťame.  Teda

o bode 3 by sa nehlasovalo a, samozrejme, s tým, že i v spo-

ločnej správe je návrh na zmenu účinnosti v súlade s tým, čo

navrhol pán poslanec Černák od 1. septembra 1997. Ale ja som

ju v úvodnom  slove navrhoval, takže  potom sa k nej vrátime

v tvojich pripomienkach.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať, tak  ako povedal pán spo-

ločný spravodajca, o spoločnej  správe en bloc okrem bodu 3,

ktorý žiadal vypustiť. A ešte by sme prosili stanovisko ges-

torského výboru.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Účinnosť v spoločnej správe  zamietnuť a na základe ná-

vrhu  pána  Černáka  hlasovať  o  účinnosti  od 1. septembra

1997. Gestorský výbor s týmto znením súhlasí a odporúča tak-

to odsúhlasiť návrh vládneho  zákona. Pre istotu to prečítam

ešte raz.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný  spravodajca, dobre, len  sa chcem spýtať,

účinnosť je ktorý bod? To je bod 3? Lebo aj to musíme vypus-

tiť.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Účinnosť nie je v spoločnej  správe, ja som len v úvod-

nom slove navrhoval  nesúhlasiť s termínom, ktorý bol pôvod-

ne, a budeme hlasovať o Černákovom návrhu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Takže, dámy  a páni, prezentujme sa  a hlasujme en bloc

o spoločnej správe okrem bodu číslo 3.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme body zo spoločnej správy schválili.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete pokračo-

vať.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  zároveň  navrhujem, aby sme

účinnosť  v pôvodnom  návrhu  zákona  zamietli, lebo  tam je

pôvodný termín, nie je to 1. september.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať  o návrhu pána  poslanca Černáka, takže

myslím si, že teraz o  tom nemusíme hlasovať. Takže  nech sa

páči, môžeme pokračovať.

 

     Budeme teraz hlasovať o  bode číslo 3 spoločnej správy,

ktorý neodporúča pán spoločný spravodajca prijať.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca neodporúča prijať bod číslo 3 zo spoločnej sprá-

vy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 3 zo  spoločnej  správy sme

neschválili.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Po  zložitom posúdení  rukopisu pána  poslanca Černáka,

ale po  dohode s ním, odporúčam  pripomienky vyjadrené v bo-

doch 1, 3, 4 až po bod 9 neprijať a hlasovať en bloc.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme hlasovať o návrhoch  pána poslanca Černáka 1, 3,

4, 5, 6 až 9 en  bloc. Pán spoločný spravodajca ich odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto návrhy  pána poslanca Černáka sme

neprijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Pán poslanec  Černák požaduje, aby  sa o návrhu,  ktorý

predložil pod bodom číslo 2, hlasovalo individuálne. Pre po-

riadok si ho  dovolím ešte raz  prečítať s tým, že ani druhú

alternatívu neodporúčam prijať, nechať  pôvodný text, ako ho

dal predkladateľ a spoločná správa i príslušný gestorský vý-

bor.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu pána  poslanca Černáka, ktorý  pán spoločný spravo-

dajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že  ani tento návrh  pána poslanca Černáka

sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďalší návrh  pána poslanca Černáka sa  týkal času účin-

nosti tohto zákona. Predkladateľ i spravodajca sa s ním sto-

tožňuje, pretože má svoju  vnútornú logiku a odporúčam zmenu

termínu  z 1. júla 1997 nahradiť  dikciou 1. september 1997.

Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom

návrhu pána poslanca Černáka. Pán spoločný spravodajca odpo-

rúča tento návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento návrh pána  poslanca Černáka sme

prijali.

 

     Máme ešte niektoré ďalšie návrhy?

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Nie. Len celkové odsúhlasenie návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o vládnom návrhu zá-

kona ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Pán spoločný

spravodajca a gestorský výbor odporúčajú návrh prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o ochranných opatreniach pri dovoze.

 

     Dámy a páni,

 

     pokračujeme  tridsiatym štvrtým  bodom programu, ktorým

je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona o neziskových  organizáciách po-

skytujúcich všeobecne prospešné služby.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 665 a spoločnú správu  výborov  schválenú gestor-

ským výborom Národnej rady máte ako tlač číslo 665a.

 

     Vládny  návrh zákona  odôvodní minister  spravodlivosti

Slovenskej republiky Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby

sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený  návrh  zákona  o neziskových  organizáciách

poskytujúcich  všeobecne  prospešné  služby  má byť súčasťou

prác na vytvorení právneho  rámca na pôsobenie tzv. tretieho

sektora, a to v podmienkach našich, v podmienkach Slovenskej

republiky. Ako som už  pri prvom predkladaní tohto materiálu

zdôraznil, ide o neziskové organizácie poskytujúce všeobecne

prospešné služby, a právny rámec, ktorý by mal doplniť tento

návrh zákona, by  bol takto úplný.

 

     Vzhľadom  na  to, že  zákon o nadáciách  číslo 207/1996

Z. z. v § 42 ustanovil 12-mesačnú lehotu na prispôsobenie sa

existujúcich nadácií a fondov novým právnym podmienkam a tá-

to lehota sa končí 31. augustom 1997, vyslovujem poďakovanie

parlamentu za to, že  sa uzniesol na skrátenom legislatívnom

konaní podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o roko-

vacom poriadku.

 

     Predložený  návrh  zákona je v súlade s Ústavou Sloven-

skej republiky,  ako aj s právnymi  predpismi nižšej právnej

sily. Systémovo  nadväzuje na už prijaté  zákony o nadáciách

a neinvestičných fondoch.

 

     S pripomienkami výborov a Národnej rady  Slovenskej re-

publiky, najmä gestorského ústavnoprávneho výboru, ktorým sa

spresňujú a zlepšujú niektoré  ustanovenia zákona, odporúčam

súhlasiť. Pokiaľ ide o návrhy a odporúčania  neakceptovateľ-

né, musím trvať na  pôvodnom vládnom návrhu, ktorý odporúčam

schváliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov pánu  poslancovi  Suchodolskému a prosím ho, aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú

radu Slovenskej  republiky o výsledku  rokovania vo výboroch

o tomto vládnom  návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a pred-

niesol stanovisko gestorského výboru.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás na  základe poverenia Ústavno-

právneho výboru Národnej rady  Slovenskej republiky ako ges-

torského  výboru informoval o výsledku rokovania výborov Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky k vládnemu  návrhu zákona

o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospeš-

né služby, tlač 665, a návrhoch gestorského výboru obsiahnu-

tých v spoločnej správe pod tlačou 665a.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

ako  gestorský  výbor  pri rokovaní o vládnom  návrhu zákona

o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospeš-

né služby podáva Národnej rade  Slovenskej republiky v súla-

de s § 79 ods. 1 zákona Národnej  rady  Slovenskej republiky

o rokovacom poriadku  túto spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zá-

kona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 634

z 24. 6. 1997 pridelila  vládny  návrh  zákona o neziskových

organizáciách  poskytujúcich všeobecne  prospešné služby  na

prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republi-

ky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu, Výboru  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport, Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci a Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej  uznesením Národnej rady  Slovenskej republiky.

Gestorský výbor  nedostal do 1. júla  žiadne stanoviská  po-

slancov  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorí nie 

členmi  výborov, ktorým  sa návrh  zákona pridelil, oznámené

v súlade s § 75 ods. 2 a § 79  zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom poriadku.

 

     Vládny návrh zákona o neziskových  organizáciách posky-

tujúcich všeobecne prospešné služby odporúčali Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi

návrhmi  všetky výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky,

ktorým sa predložil predmetný  návrh vládneho zákona. Ústav-

noprávny výbor Národnej rady  Slovenskej republiky - uznese-

nie číslo 444 z 27. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  financie  rozpočet a menu - uznesenie číslo 459

z 26. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ve-

rejnú  správu, územnú  samosprávu  a  národnosti - uznesenie

číslo 258 z 25. júna,  Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci - uznesenie číslo 337

z 26. júna, Výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport - uznesenie číslo 441 z 26.

júna, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné

prostredie a ochranu prírody - uznesenie číslo 259 z 27. jú-

na.

 

     Z uznesení výborov  Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených v tejto  spoločnej správe  vyplývajú pozmeňujúce a

doplňujúce návrhy  uvedené pod bodmi 1 až 38 spoločnej sprá-

vy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestor-

ský výbor hlasovať spoločne k bodom uvedeným pod písmenom a)

s návrhom  gestorského výboru  predmetné pozmeňujúce  návrhy

schváliť a spoločne k bodom  uvedeným  pod písmenom b) s ná-

vrhom  gestorského výboru  predmetné pozmeňujúce  návrhy ne-

schváliť.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich vše-

obecne prospešné služby  vyjadrených  v ich uzneseniach uve-

dených v tejto správe a v stanoviskách  poslancov gestorské-

ho  výboru  vyjadrených  v rozprave k tomuto  návrhu  zákona

v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokova-

com  poriadku odporúča  Národnej  rade  Slovenskej republiky

vládny návrh  zákona o neziskových  organizáciách poskytujú-

cich všeobecne prospešné služby (tlač 665) v znení  schvále-

ných pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov uvedených v tejto

správe a prednesených v rozprave schváliť. Predmetná spoloč-

ná správa výborov Národnej  rady Slovenskej republiky o pre-

rokovaní vládneho návrhu  zákona o neziskových organizáciách

poskytujúcich  všeobecne prospešné  služby (tlač  665a) bola

schválená  uznesením  Ústavnoprávneho  výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pod číslom 446 1. júla 1997.

 

     Pán  predsedajúci,  ako  vyplýva  z výsledkov rokovania

k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne

konanie o vládnom návrhu  zákona o neziskových organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné služby (tlač 669), Národná

rada Slovenskej  republiky svojím  uznesením číslo 633 z 24.

júna 1997 rozhodla o tom, že predmetný návrh zákona o nezis-

kových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služ-

by (tlač 665) sa prerokuje na 30. schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky spôsobom uvedeným v § 89 ods. 3 rokovacie-

ho poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky. Vzhľadom na

túto skutočnosť odporúčam, aby  Národná rada prerokovala zá-

kon v treťom čítaní ešte dnes.

 

     Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega. Prosím, sadnite si na miesto urče-

né pre spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto bode nášho prog-

ramu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpra-

vy, pýtam sa, kolegyne, kolegovia,  kto sa hlási do rozpravy

ústne.

 

     Ďakujem.  Uzatváram  možnosť  podania  ďalších  ústnych

prihlášok do  rozpravy k tomuto  bodu programu. Ústne  sa do

rozpravy prihlásili dvaja poslanci.

 

     Prvá  je pani  kolegyňa Rusnáková,  ktorej dávam slovo.

Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     môj príspevok  bude veľmi stručný.  Poslanecký klub De-

mokratickej únie sa bude  rozhodovať o hlasovaní podľa toho,

ako prejdú tie body  spoločnej správy, ktoré navrhujem vyňať

na osobitné hlasovanie. Môj  návrh teda pozostáva z procedu-

rálneho návrhu, aby sa o bodoch číslo 5, 9, 10, 35 a 37 hla-

sovalo osobitne. Tieto body sa týkajú predovšetkým zlepšenia

definície, rozšírenia rozsahu činnosti neziskových organizá-

cií a zrušenia obmedzenia nákladov na ich správu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  V rozprave  ďalej vystúpi pán

poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     od začiatku  mám trochu  inú predstavu o právnej úprave

nadácií  neinvestičných  fondov  a o problematike  všeobecne

prospešných služieb. Osobne si myslím, že by sme boli vysta-

čili so siedmimi, ôsmimi  paragrafmi v Občianskom  zákonníku

a boli by sme podporili a právne  regulovali  občiansku ini-

ciatívu, ale my už máme  tretí zákon a ideme  veľmi podrobne

regulovať, a pritom  neprispeje to k jasnosti a prehľadnosti

a môže to priniesť aj problémy. Ale je to tu. Dva  zákony sú

schválené. Tento  zákon nadväzuje na  tie ďalšie. Zrejme  to

treba schváliť.

 

     Mám len jedinú poznámku a jedinú  pripomienku, o ktorej

sme hovorili  aj v ústavnoprávnom výbore.  Navrhujem na oso-

bitné  hlasovanie okrem  tých, ktoré  navrhla pani  kolegyňa

Rusnáková, bod číslo 36 a odporúčam bod číslo 36 na osobitné

hlasovanie s tým, že by sme ho mali podporiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická pripomienka - pán  poslanec Lauko.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem reagovať  na predrečníka  pána poslanca Benčíka a

chcem za klub  KDH vyjadriť, že  sa pripájame k týmto pripo-

mienkam, ktoré povedal pán poslanec Benčík aj pani poslanky-

ňa  Rusnáková. Žiadam  kolegov poslancov,  aby pri hlasovaní

schválili tieto pripomienky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú. I keď vystúpili v rozprave  iba dvaja poslanci,

chcem sa spýtať pána ministra Liščáka, či chce vystúpiť. Ďa-

kujem veľmi pekne, nie.  Pán spoločný spravodajca, želáte si

záverečné slovo k rozprave? Nie.

 

     Takže  pýtam sa,  pán spoločný  spravodajca, či  môžeme

pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich  návrhoch z rozpravy. Ale v podstate  návrhy z roz-

pravy  sa týkajú  spoločnej správy.  Prosím pána  spoločného

spravodajcu výborov, aby uvádzal hlasovanie.

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pardon, dámy  a páni, keďže  podľa rokovacieho poriadku

vždy, ako máme hlasovať,  je povinnosťou predsedajúceho upo-

zorniť, že sa ide hlasovať, opäť vyzývam poslancov, ktorí sú

mimo rokovacej miestnosti, aby prišli na hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predsedajúci, v rámci rozpravy  vystúpili dvaja po-

slanci,  pani  poslankyňa  Rusnáková a pán poslanec  Benčík.

Obidvaja podali procedurálne návrhy, aby sa vyňali body spo-

ločnej správy na samostatné hlasovanie. Pani poslankyňa Rus-

náková  navrhla body 5, 9, 10, 35, 37 a pán poslanec  Benčík

navrhol bod číslo 36.

 

     Budeme teda hlasovať o bodoch spoločnej správy. Gestor-

ský výbor  navrhuje hlasovať  spoločne o bodoch 1, 3, 7, 12,

13, 14, 15, 16, 17, 18, 20,  21, 22, 24, 26, 27, 28, 29, 30,

31, 32, 33,  34 a 38 s tým, že tieto body odporúča gestorský

výbor schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy,

ktoré predniesol  pán spoločný spravodajca, en bloc. Prosím,

prezentujme sa a zároveň hlasujme. Gestorský  výbor odporúča

tieto body schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že body zo spoločnej správy, ktoré uviedol

pán spoločný spravodajca, sme schválili.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bodoch  spoločnej správy uvede-

ných pod  písmenom b), a  to  spoločne o  bodoch 2, 4, 6, 8,

11, 19, 23 a 25 s návrhom gestorského výboru  tieto body ne-

schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoloč-

nej správy, ktoré pán  spoločný spravodajca výborov prečítal

a ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  body  spoločnej  správy,  tak ako ich

uviedol pán spoločný spravodajca, sme neschválili.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predsedajúci, v rozprave  vystúpila pani poslankyňa

Rusnáková, ktorá navrhla hlasovať o bodoch 5, 9, 10, 35 a 37

samostatne, a pán poslanec Benčík o bode 36. A preto pristú-

pime k hlasovaniu o bode číslo  5 spoločnej správy s tým, že

tento bod navrhuje gestorský výbor neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 5 spoločnej  správy. Pán  spoločný spravodajca hovorí,

že gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 5 zo  spoločnej  správy sme

neschválili.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

      Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy.

Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo  9 spoločnej  správy.  Gestorský  výbor  ho neodporúča

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že sme  bod číslo 9 zo  spoločnej  správy

neschválili.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 10 spoločnej správy.

Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode  číslo 10 zo

spoločnej  správy.  Gestorský  výbor  neodporúča  tento  bod

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  ani tento bod zo  spoločnej správy sme

nechválili.

 

 

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode  číslo 35 spoločnej správy. Ges-

torský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom bode zo spo-

ločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že  ani bod  číslo 35 zo spoločnej  správy

sme neprijali.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďalej budeme hlasovať o poslednom  návrhu pani Rusnáko-

vej - o bode  číslo 37 spoločnej  správy s tým, že gestorský

výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o bode číslo

37 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schvá-

liť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Nehlasovali 9 poslanci.

 

     Konštatujem, že  ani  bod číslo 37 zo spoločnej  správy

sme neschválili.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 36 spoločnej správy s tým,

že gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, prezentujme sa a zároveň hlasujme o bode číslo

36. Gestorský výbor neodporúča tento bod schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme neschválili bod číslo 36 zo spoloč-

nej správy.

 

     To je všetko, pán kolega?

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých  bodoch spo-

ločnej správy s tým, že z rozpravy nevyplynuli žiadne pozme-

ňujúce  ani doplňujúce  návrhy. V  nadväznosti na  uznesenie

číslo 633 z 24. júna o skrátenom legislatívnom konaní žiadal

som alebo odporúčal som  vo svojom spravodajskom stanovisku,

aby sme ešte dnes prešli do tretieho čítania.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa

nepoužívajú  obmedzenia podľa  príslušných ustanovení zákona

o rokovacom poriadku  pre druhé a tretie čítanie, pristúpime

k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o neziskových or-

ganizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Pýtam sa, či niekto z vás navrhuje opravu legislatívno-tech-

nických alebo jazykových chýb.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     V spoločnej  správe  pod bodom  číslo 34 k § 30 ods. 5,

citujem, "v § 30 5 sa pripája  odsek 5, ktorý  znie" za § 30

je potrebné vyčiarknuť číslicu 5, ktorá sa v spoločnej sprá-

ve objavila zrejme omylom.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Ak  sa  nehlásia  ďalší  poslanci,  vyhlasujem rozpravu

o tomto bode  programu za skončenú.  Pán spravodajca, budeme

hlasovať o vašom návrhu.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a zároveň  hlasujme o návrhu,

ktorý predložil spoločný spravodajca výborov.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Konštatujem, že v tomto momente poslanecká snemovňa nie

je uznášaniaschopná.

 

     Opäť vyzývam poslancov, ktorí  sú mimo rokovacej miest-

nosti,  nech prídu  hlasovať. Ďalej,  ako spustím hlasovacie

zariadenie,  žiadam  skrutátorov,  aby  spočítali prítomných

v rokovacej miestnosti.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o návr-

hu, ktorý  podal pán spoločný  spravodajca. Skrutátori, pro-

sím, spočítajte hlasy.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Dokonca sa prezentovalo ešte  menej poslancov. Skôr ako

sa budeme ešte raz prezentovať,  dúfajme, že tretí pokus nám

vyjde. O slovo  požiadal predseda výboru  pán Hofbauer. Nech

sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Kolegovia z výboru  pre  hospodárstvo,  dostali ste po-

zvánku na piatok ráno. Nebude to v piatok ráno, ale po doho-

de s ostatnými  výbormi a s predsedom  Národnej  rady zajtra

ráno. Zajtra o 8.00 hodine rokuje náš výbor.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne a využívam tiež čas  podobne, ako uviedol

pán predseda Hofbauer, chcem podotknúť, že ústavnoprávny vý-

bor bude zajtra o 13.00 hodine.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem a využívam  aj ja túto  možnosť, kým  prídu po-

slanci do rokovacej miestnosti. Chcel by  som požiadať všet-

kých členov bývalej športovej komisie, keby sa zajtra, t. j.

vo štvrtok 3. júla, dostavili do výboru pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport, kde  si chceme rozobrať problematiku športu

a oživenia tejto komisie. O 13.00 hodine, prosím, prepáčte.

 

     Dámy a páni, pristúpime  ešte raz k hlasovaniu. Prosím,

prezentujme  sa a hlasujme o návrhu,  ktorý v treťom  čítaní

predniesol spoločný spravodajca.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Dámy a páni, konštatujem,  že nie sme uznášaniaschopní,

prerušujem rokovanie  do 16.25 hodiny. A tých, čo  sú tu, by

som prosil, aby neodchádzali,  maximálne na jednu cigaretku,

prípadne pozrieť sa, kde sú vaši kolegovia.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, budeme  sa prezentovať a  hlasovať o návrhu,

ktorý predložil v treťom čítaní spravodajca výborov. Prosím,

prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     Pán predseda, schválime nový rokovací poriadok, kde bu-

deme  dávať  pokuty 5 000 korún  za 5 minút  meškania a zisk

pôjde na humanitné účely.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     (Potlesk a zároveň prejav nesúhlasu v sále.)

 

     Dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu.

 

     Podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku  Národnej  rady

pristúpime k hlasovaniu o vládnom  návrhu  zákona ako celku.

Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

Poslanec P. Suchodolský:

 

     Gestorský výbor návrh odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ak  budeme takto  pokračovať, niektorí  poslanci nám aj

schudnú.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ne-

ziskových  organizáciách  poskytujúcich  všeobecne prospešné

služby.

 

     Nasledujúcim bodom nášho programu je druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch  v znení  neskorších

predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 667 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 667a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minis-

ter financií Slovenskej republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     Slovenská  republika  v  súčasnosti  prechádza  obdobím

transformácie  ekonomiky a procesu  integrácie do OECD a Eu-

rópskej únie. Integrácia a z nej vyplývajúce prepojenie slo-

venského kapitálového trhu so zahraničnými kapitálovými trh-

mi si  vyžaduje, aby náš kapitálový  trh vymedzovali rovnaké

zákony a pravidlá, akými sa riadia investori na kapitálových

trhoch krajín, ktoré sú členmi týchto organizácií.

 

     V záujme ďalšieho rozvoja slovenskej ekonomiky v proce-

se jej transformácie je  zdokonaliť podmienky na prístup za-

hraničných  investícií, k čomu    prispieť  aj  navrhovaná

právna úprava zákona  číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch

v znení neskorších predpisov.  Predložený návrh zákona rieši

požiadavku liberalizácie obchodovania so zahraničnými cenný-

mi papiermi na slovenskom kapitálovom trhu, umožňuje vydávať

emisie cenných papierov  zahraničnými emitentmi v Slovenskej

republike a umožňuje vydávať slovenským emitentom ich emisie

v zahraničí aj v listinnej podobe.

 

     Na tento návrh zákona nadväzuje pripravovaná novela de-

vízového zákona, ktorá ustanoví pre zahraničné cenné papiere

podmienky devízového povolenia  pri vstupe zahraničných cen-

ných papierov na slovenský  kapitálový trh. Pri príprave ná-

vrhu zákona sa vychádzalo z liberalizačných opatrení požado-

vaných OECD pri  posudzovaní pripravenosti Slovenskej repub-

liky na prijatie do  tejto organizácie, ktoré boli predmetom

rokovaní na zasadaní príslušných výborov OECD.

 

     Okrem liberalizačných opatrení  požadovaných OECD navr-

hovaná novela  odstraňuje niektoré neúplnosti  zákona, ktoré

sa prejavili  prijatím  zákona číslo 373/1996 Z. z.,  predo-

všetkým vo vzťahu k obchodovaniu s dlhopismi Fondu národného

majetku na verejnom trhu s cennými papiermi. Návrh zákona je

spracovaný v súlade so smernicami Európskej únie. Navrhovaná

právna úprava zákona o cenných papieroch nebude mať dosah na

štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily, organi-

začné zabezpečenie a je v súlade s Ústavou Slovenskej repub-

liky,  inými zákonmi a medzinárodnými  zmluvami,  ktorými je

Slovenská republika viazaná.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán  podpredseda. Nech sa páči,  sadnite si na

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Slovo  dávam určenej  spravodajkyni výborov  poslankyni

Ivete Novákovej a prosím  ju, aby  podľa § 80 ods. 2 rokova-

cieho poriadku informovala Národnú radu Slovenskej republiky

o výsledku  rokovania výboru  o tomto  vládnom návrhu zákona

a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako gestorský výbor  pri rokovaní o vládnom

návrhu zákona, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon číslo 600/1992

Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podáva

spoločnú správu  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 637

z 24. júna 1997 pridelila  vládny návrh zákona na prerokova-

nie výborom Národnej rady  Slovenskej republiky, a to Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národ-

nej rady pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, ktoré

odporúčajú predmetný návrh zákona  schváliť so zmenami a do-

plnkami, tak  ako sú uvedené  v spoločnej správe.  Gestorský

výbor  odporúča  body 1, 2, 4, 5, 6, 7 schváliť a bod 3 spo-

ločnej správy odporúča neschváliť.

 

     Gestorský výbor Národnej rady  na základe stanovísk vý-

borov k vládnemu návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon  číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskor-

ších predpisov, vyjadrených v ich  uzneseniach uvedených pod

bodom 3 tejto  spoločnej  správy a v stanoviskách  poslancov

gestorského  výboru  vyjadrených v rozprave k tomuto  návrhu

zákona v  súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona  Národnej  rady

Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

 

 

     Gestorský výbor  ma poveruje predniesť  spoločnú správu

a predložiť Národnej rade  Slovenskej republiky návrhy podľa

§ 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pani kolegyňa.  Nech sa  páči, sadnite  si na

miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode  programu.

Keďže  som  od vás nedostal  písomnú  prihlášku do rozpravy,

pýtam sa, kto  sa ústne hlási do rozpravy.  Ako jediný sa do

rozpravy prihlásil pán kolega Vaškovič.

 

     Keďže nikto viac sa  nehlási, uzatváram možnosť podania

ďalších ústnych prihlášok do  rozpravy k tomuto bodu progra-

mu.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pán  minister  zdôvodnil  zmysel  novely  zákona  číslo

600/1992 o cenných  papieroch v znení  neskorších predpisov.

Svoje pozmeňujúce  návrhy som dal  skôr, ako som videl dôvo-

dovú správu, takže z troch  návrhov, ktoré mám, jeden stiah-

nem, pretože  je identický s tým, ktorý je v dôvodovej sprá-

ve, ale o ďalších dvoch  si myslím, že  by mohli  skvalitniť

tento zákon.

 

 

     Zdôvodnenie  prvého navrhovaného  bodu: Navrhnutá zmena

má za cieľ zjednodušiť doterajšie znenie a odstrániť dvojitý

výklad v súvislosti s informačnou  povinnosťou emitenta cen-

ných  papierov.  Pri informačnej  povinnosti  emitenta podľa

§ 80 ide o vypracovanie a vydanie  prospektu cenného papiera

a mala by  sa splniť len  podmienka vydania cenného  papiera

ako verejne obchodovateľného, a nie je nutné splniť následnú

podmienku prijatia cenného papiera na verejné obchodovanie.

 

     Navrhované znenie  okrem pôvodnej skutočnosti, že vôbec

nesúvisí s liberalizáciou  obchodovania zahraničných cenných

papierov, je navyše terminologicky nejasné a nerieši uvedený

problém. Preto navrhujem takúto zmenu: V § 1 ods. 4 vypustiť

časť vety "cenné papiere, ak boli vydané a prijaté na verej-

  obchodovanie ako  verejne obchodovateľné  cenné papiere"

a nahradiť  ju nasledovným  textom - "verejne obchodovateľné

papiere (§ 71)".

 

     Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 73 ods. 1 a znie:

"Ak sa so zahraničným cenným papierom obchoduje na zahranič-

nej burze cenných papierov, povolenie  podľa § 72 sa nevyža-

duje.  Burza cenných  papierov môže  na požiadanie  emitenta

alebo majiteľa takéhoto  zahraničného cenného papiera prijať

takýto cenný papier na  verejné obchodovanie podľa podmienok

určených burzovým poriadkom."

 

     Zdôvodňujem  to tým,  že termín  "hlavný trh  burzy" je

veľmi ťažko interpretovateľný a zavádzajúci, neobvyklý v zá-

konoch  Európskej  únie.  Podobne  požiadavka, aby príslušný

cenný papier  bol obchodovaný  na burze v štáte, kde emitent

má sídlo, je v Európskej  únii neopodstatnená. Je úplnou sa-

mozrejmosťou, že emitent z jedného  štátu Európskej únie vy-

dáva cenné papiere a tieto sú prijaté na obchodovanie v inom

štáte Európskej únie. Na základe  toho si myslím, že po pri-

jatí tohto pozmeňujúceho  návrhu k § 73 ods. 1 by navrhované

znenie bolo úplne totožné, obsahovo  také, aké je v legisla-

tíve Európskej únie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za skončenú.  Pýtam sa, pán podpredseda  vlády, či sa chcete

k tomuto vystúpeniu vyjadriť. Nie. Ďakujem. Pýtam sa spoloč-

nej spravodajkyne  výborov, či sa chce  vyjadriť. Nie. Ďaku-

jem. Pýtam sa, pani kolegyňa, či môžeme pristúpiť k hlasova-

niu.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Áno, pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom  pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch z rozpravy.

 

     Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať.

 

     Nech sa páči, pani  spoločná spravodajkyňa, môžete uvá-

dzať hlasovanie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  najskôr budeme

hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch, ktoré vy-

plynuli zo  spoločnej správy, kde  odporúčam o bodoch  1, 2,

4, 5, 6 a 7 hlasovať spoločne. Gestorský výbor odporúča tie-

to doplňujúce a pozmeňujúce návrhy schváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.  Prezentujme sa a zároveň  hlasujme o bo-

doch 1, 2, 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy. Gestorský výbor od-

porúča tieto body spoločnej správy schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že body  číslo 1, 2, 4, 5, 6 a 7 spoločnej

správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pod

bodom číslo 3, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča ten-

to bod schváliť.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 3 zo  spoločnej  správy sme

neschválili.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcich návrhoch pána

poslanca Vaškoviča.  Pýtam sa ho, či  môžeme hlasovať o obi-

dvoch spoločne, alebo osobitne. (Odpoveď  poslanca z pléna.)

Osobitne, ďakujem.

 

     Budeme hlasovať  o prvom  pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca  Vaškoviča. Pozmeňujúce  návrhy máte  pred sebou, 

podpísané 15  poslancami, čiže o nich  budeme hlasovať. Nech

sa páči, pán predsedajúci, môžete dať hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prezentujme sa a zároveň  hlasujme o prvom  návrhu pána

poslanca Vaškoviča. Gestorský výbor?

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Gestorský výbor sa k  tomuto nevyjadruje, pretože nebol

predmetom rokovania.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, samozrejme, je mi to jasné.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Vaškoviča sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh  pán poslanec Vaškovič stiahol.

Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom  návrhu  pána poslanca

Vaškoviča. Nech sa páči,  môžete dať hlasovať, pán predseda-

júci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme o ďalšom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vaškoviča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Pretože v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných  ustanovení zákona o rokovacom

poriadku pre druhé a tretie  čítanie, pristúpime teda k tre-

tiemu čítaniu o vládnom  návrhu zákona, ktorým sa mení a do-

pĺňa  zákon  číslo 600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení

neskorších predpisov.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

Pýtam sa, či niekto z vás navrhuje opravu legislatívno-tech-

nických alebo jazykových chýb. Ak  to tak nie je, vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Dámy a páni, keďže v rámci tohto čítania  neboli podané

žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom po-

riadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom  návrhu  zákona ako

celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-

pieroch v znení neskorších predpisov.

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa, uveďte ešte uznesenie.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh

na uznesenie: "Národná  rada Slovenskej  republiky schvaľuje

vládny  návrh zákona,  ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo

600/1992 Zb. o cenných  papieroch v znení neskorších predpi-

sov."

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Je to v podstate to  isté, ale keďže ho navrhuje, viem,

že to bude duplicita, ale musím dať o tom hlasovať.

 

     Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili  uznesenie k schválenému

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon číslo 600/1992

Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

 

     Dámy a páni,

 

     pokračujeme druhým čítaním o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 50/1976 Zb. o územnom  plánovaní a stavebnom  poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo  623 a spoločnú správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 623a.

 

     Vládny  návrh zákona  odôvodní minister  životného pro-

stredia Slovenskej republiky pán Jozef Zlocha.

 

     Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     novelu stavebného  zákona som podrobne  odôvodňoval pri

prvom  čítaní. Dovoľte  mi, aby  som teraz  uviedol niekoľko

poznámok.

 

     Výbory, ktoré prerokúvali novelu stavebného zákona, ma-

li k návrhu  celkove 46 pripomienok.  Na  prvý  pohľad by sa

mohlo zdať, že je to veľa, ale nie je to celkom  pravda, keď

si uvedomíme,  že novela stavebného zákona  sa dotýka takmer

120 problémov,  ktoré vláda vo svojom  návrhu navrhuje upra-

viť najmä na zrýchlenie  rozhodovacej praxe v územnom a sta-

vebnom konaní.

 

     Dôležité je aj zosúladenie stavebného zákona so zákonom

o správnom  členení územia  štátu, osobitne  so zreteľom  na

vznik nových okresných úradov. Treba uviesť aj to, že pôvod-

né znenie stavebného zákona má 143 ustanovení. Z pripomienok

navrhnutých v jednotlivých výboroch 34 vládny návrh  zlepšu-

je, a to predovšetkým  spresneniami pôvodne navrhnutého zne-

nia jednotlivých bodov. Uplatnili sa však aj také pripomien-

ky a také návrhy, ktoré  nepodporujú  výkon právomocí uvede-

ných v tomto návrhu. To sa týka napríklad návrhu pod porado-

vým  číslom 34 k bodu 51 návrhu novely, v ktorom sa navrhuje

doplniť § 88 ods. 1 o slová "pritom je rozhodujúce stanovis-

ko obce". Ak by sa  uzákonila navrhovaná zmena, vytvorili by

sme priamo zákonom priestor na prípadné nezákonné rozhodova-

nie obcí a súčasne nemožnosť nezákonnosť odstrániť.

 

     Takisto máme výhrady aj k bodu číslo 38, kde sa navrhlo

zníženie pokuty za porušovanie  stavebného zákona zo 100 000

na 10 000 korún. Vzhľadom na  to, že chceme zabrániť, aby sa

v budúcnosti nerozrastali čierne  stavby, navrhujeme, aby sa

tu prijal pôvodný návrh.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  na záver vyslovil presvedčenie, že

aj  pri hlasovaní,  pri tom,  keď budete  stláčať hlasovacie

gombíky, budete  mať na mysli jediné - schváliť  také znenie

predloženého návrhu, ktoré podporí vládne snahy na upevnenie

práva na veľmi citlivom úseku územného a stavebného rozhodo-

vania.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Prosím, sadnite  si na miesto,

ktoré je určené pre navrhovateľa.

 

     Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi vý-

borov  poslancovi pánu Jozefovi  Pokornému a prosím  ho, aby

podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Ná-

rodnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov

o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stano-

visko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej  republiky pre  životné prostredie a

ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vlád-

neho  návrhu zákona,  ktorým sa  mení a  dopĺňa zákon  číslo

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších predpisov, informoval  o výsledku rokovania výbo-

rov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu záko-

na a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých

v spoločnej správe k tomuto návrhu, uvedených ako tlač číslo

623a, ktorú máte pred sebou.

 

     Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky  bola schválená uznesením  gestorského výboru

číslo 255 z 20. júna 1997.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 604

z 13. mája tohto roku  pridelila vládny návrh novely staveb-

ného zákona v znení  neskorších predpisov  týmto výborom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ako  aj  Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody ako gestorskému.

 

     Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v le-

hote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Gestorský  výbor  dostal  16. júna 1997 v súlade s § 75

ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom  poriadku  stanovisko  pána

poslanca Ladislava Lysáka, ktoré  je súčasťou návrhov uvede-

ných v spoločnej správe.

 

     Všetky výbory, ktorým sa návrh zákona pridelil, odporú-

čali Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zá-

kona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom 3 spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy,  ktoré máte  uvedené  pod bodmi 1 až 46

v časti 4 spoločnej správy, z tohto  dôvodu ich nebudem oso-

bitne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výbo-

ru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňu-

júcich a doplňujúcich  návrhoch odporúčam hlasovať nasledov-

ne  (prosím vás  upriamiť  pozornosť  na stranu 19 spoločnej

správy):  Pod písmenom a) navrhuje  gestorský výbor spoločne

zaujať  stanovisko a spoločne  hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 7,

9, 11...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, prosím pomalšie a ešte raz.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Sú na strane 19 spoločnej  správy. K týmto bodom, ktoré

sú uvedené pod  písmenom a), chcem vás upozorniť,  že sa tam

omylom  dostal bod  číslo 13.  Tento bod,  ak si zalistujete

v spoločnej  správe,  gestorský  výbor odporučil neschváliť,

omylom sa teda  dostal  do skupiny a). Prosím  vás, aby  ste

si  ho  preradili  pod  písmeno  b)  namiesto bodu číslo 14.

A rovnakým spôsobom sa stala chyba, že bod 14, ktorý je uve-

dený pod písmenom b),  kde gestorský výbor zaujal stanovisko

neschváliť ho. Prosím vás, omylom sa tam dostal, dajte ho na

miesto 13 pod písmeno a). Čiže  urobiť výmenu medzi 13 a 14.

Pod písmenom b) navrhuje gestorský  výbor hlasovať jednotli-

vo o bodoch 2, 6, 12, teraz už  aj o 13, 28, 29 a 43 s návr-

hom neschváliť ich.

 

     Vzhľadom na skutočnosť, že k bodom  5, 8, 10 a 21 neza-

ujal  gestorský  výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. e)  zákona

o rokovacom poriadku stanovisko, predkladajú sa tieto pozme-

ňujúce návrhy na hlasovanie jednotlivo a bez stanoviska ges-

torského výboru.

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým sa mení a  dopĺňa zákon číslo 50/1976

Zb., tzv. stavebný zákon,  uvedených  pod  bodom 3 spoločnej

správy a stanovísk  poslancov gestorského výboru vyjadrených

v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 ro-

kovacieho poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky odpo-

rúča Národnej rade Slovenskej  republiky vládny návrh novely

stavebného zákona v znení schválených pripomienok a pozmeňu-

júcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

 

     Súčasne uvádzam, že Výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestor-

ský výbor svojím  uznesením číslo 255 z 20. júna 1997 ma po-

veril ako spoločného spravodajcu v súlade  s § 79 ods. 5 ro-

kovacieho  poriadku  na predloženie  prípadných  návrhov po-

dľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a 2 a § 86 rokovacieho  poriad-

ku. Toto oprávnenie využijem  podľa priebehu rozpravy s cie-

ľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, urobili ste to trošku nezvykle, lebo ja som

potreboval, aby  ste  prečítali body zo  spoločnej správy aj

kvôli záznamu. Mám tu hromadu  papierov, teraz, kým to budem

hľadať, skutočne  to predĺžime. Potrebujem  kontrolovať body

zo spoločnej  správy. Ale neprekáža to,  kým sa prihlásia do

rozpravy, ja si to opíšem.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Môžem ich uviesť dodatočne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To by som prosil aj kvôli záznamu.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Body  1, 3, 4, 7,  9, 11, 14,  15, 16, 17,  18, 19, 20,

22, 23, 24, 25, 26, 27, 30,  31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38,

39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46 - tu bolo  stanovisko gestor-

ského výboru schváliť ich en  bloc. Tak sme o nich hlasovali

v gestorskom výbore.  Ďalej  jednotlivo hlasovať o bodoch 2,

6, 12, 13, 28 a  29. Tieto navrhujeme neschváliť, ale hlaso-

vať o nich jednotlivo, nebolo uznesenie o hlasovaní en bloc.

Ďalej k bodom 5, 8, 10 a 21  sme nezaujali  stanovisko, čiže

tiež treba o nich hlasovať osobitne.

 

     V spoločnej  správe sa objavil bod  43 pod písmenom b).

Ak  si nalistujete  text spoločnej  správy, gestorský  výbor

tento bod odporučil schváliť. Ale k týmto bodom zaujmem sta-

novisko v rozprave, ak dostanem slovo.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto

pre spravodajcu.

 

 

     Dámy a  páni, otváram  rozpravu o tomto bode  programu.

Keďže som písomne  nedostal  žiadnu prihlášku, pýtam sa, kto

z poslancov sa ústne hlási do rozpravy. Do rozpravy sa ústne

prihlásili  pán poslanec  Pokorný, pani  poslankyňa Lazarová

a pani poslankyňa Sabolová. Ak viac nikto, uzatváram možnosť

podania ďalších ústnych prihlášok  do rozpravy k tomuto bodu

programu.

 

     Ako prvý sa prihlásil  pán kolega Pokorný. Nech sa páči,

máte slovo.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán podpredseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľujem  si využiť  rozpravu a predniesť  pozmeňujúce

návrhy spolu s ďalšími pätnástimi kolegami poslancami, ktorí

sa v zmysle rokovacieho  poriadku pridali k mojim pozmeňujú-

cim návrhom.

 

     Prvým bodom môjho  pozmeňujúceho návrhu je v § 7 ods. 2

písm.  b) vypustiť  slovo "investičnej".  Investičná činnosť

patrí do kompetencie Ministerstva  výstavby a verejných prác

Slovenskej republiky. Preto  treba vypustiť slovo "investič-

nej"  z §  7 stavebného  zákona, tak  ako sa  to už stalo aj

v iných paragrafoch  zákona, o ktorom  diskutujem, napríklad

v § 128.

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  je v bode 5 predloženej nove-

ly  pod § 7a vložiť nadpis "Ostatné  podklady".  Nadpis § 7a

vyplýva  zo  zaradenia  ostatných  podkladov  v bode 1 k § 3

písm. d) medzi druhy územnoplánovacích podkladov. Pretože sú

všetky vymedzené  podklady v § 4, 5 a 6 uvedené nadpisom, je

dôležité, aby  aj tento paragraf  mal svoj nadpis.  Teda ide

o technickú vec.

 

     Tretí návrh je v bode 11, kde sa za § 23 ods. 1 vklada-

jú slová "§ 122 ods. 2". Pôvodne  bol § 122 ods. 2 navrhnutý

novelizovať  v bode 85 novely,  ktorú  máte  pred sebou, ale

tento bod navrhujem vypustiť v mojom ďalšom pozmeňujúcom ná-

vrhu, lebo ide o novelizáciu  pojmov navrhnutých v rade ďal-

ších prípadov uvedených v bode 11 predloženej novely.

 

     Po štvrté, v § 21 ods. 1 písm. a) doplniť slová "v prí-

pade prerokovania návrhu územnej prognózy, koncepcie územné-

ho  rozvoja Slovenskej  republiky  spôsob  prerokovania určí

ministerstvo". Návrh  na doplnenie zodpovedá  bodu 12 novely

§ 20  ods. 2,  ktorý rovnakým  spôsobom zveruje  rozhodnutie

o spôsobe  prerokovania prognostickej  úlohy na vypracovanie

koncepcie  územného rozvoja  Slovenskej republiky  minister-

stvu. Takáto úprava je potrebná do vzniku vyšších samospráv-

nych územných  celkov, s ktorými bude prerokovanie koncepcie

územného rozvoja Slovenskej republiky ustanovené zo zákona.

 

     Piaty návrh je, aby sa bod 85 novely vypustil. Vypuste-

nie navrhujem preto, lebo jeho novelizácia sa vykonala v bo-

de 11. O tom som  hovoril,  ide len o legislatívno-technickú

otázku.

 

     Druhú časť  tohto  bodu  navrhujem  novelizovať  úplným

znením § 125 ods. 2, čiže pôjde o nové znenie  bodu 88. Toto

chápte ako  šiesty bod  mojich  pozmeňujúcich  návrhov, čiže

§ 125 ods. 2 znie:  "Orgány určené Ministerstvom obrany Slo-

venskej republiky (ďalej len  "vojenská správa"), orgány ur-

čené  Ministerstvom vnútra  Slovenskej republiky  (ďalej len

"orgány ministerstva vnútra") môžu určiť a oznámiť stavebným

úradom územia, v ktorých  možno v záujme  zaistenia obrany a

bezpečnosti štátu vydať územné  rozhodnutie a stavebné povo-

lenie len  so súhlasom vojenskej správy  alebo orgánu minis-

terstva  vnútra.  Vojenská  správa  alebo orgán ministerstva

vnútra môže  svoj súhlas viazať na  splnenie osobitných pod-

mienok na uskutočnenie a užívanie týchto stavieb."

 

      O postupe pri udelení súhlasu platí § 126 ods. 2, čiže

ide o zvýraznenie kompetencií Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Takýto

text zlepšuje a explicitne  určuje dané  kompetencie. Prija-

tím tohto textu, ak parlament prijme môj návrh, a vypustením

bodu 85 navrhujem, aby sa  v texte  novely  urobilo postupné

očíslovanie bodov, aby to malo vecnú logiku.

 

     Ďalej si  dovoľujem vyňať zo spoločnej  správy, tak ako

som ju  predniesol, bod číslo 34.  Gestorský výbor odporučil

tento bod do kategórie súhlasných  bodov prijať en bloc. Na-

vrhujem to vyňať a hlasovať  osobitne. Tento pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý rieši vlastne bod 34, je z môjho pohľadu neprija-

teľný, lebo v konaní o dodatočnom  povolení nemožno nadradiť

záujem obecný nad záujmy verejné.

 

     Ak by sa  návrh prijal, znamenalo by to,  že ak by obec

súhlasila s dodatočným  povolením  stavby a stavba by nebola

v súlade s verejným záujmom, napríklad  bola by v rozpore so

záujmami  vodného  hospodárstva,  odpadov,  ochrany  prírody

a krajiny, kultúry a podobne, stavebný  úrad by ju musel na-

priek  tomu dodatočne  povoliť. Uplatnenie  tohto návrhu  by

mohlo  viesť  stavebníkov k tomu,  aby  rôzne  problematické

stavby stavali  bez povolenia a na dodatočné povolenie by im

postačovalo súhlasné stanovisko obce. Čiže môj názor na daný

bod je negatívny.

 

     Po ďalšie, v spoločnej správe je bod 43, takisto je na-

vrhovaný en bloc prijať. Navrhujem ho na samostatné hlasova-

nie, pretože  ide vlastne o bod  85 novely,  ktorý navrhujem

vypustiť. Schválenie  alebo neschválenie tohto  bodu by bolo

aj irelevantné k vzťahu, ak by sa prijal môj pozmeňujúci ná-

vrh a bod 85 novely by sme vypustili.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán kolega.

 

     V rozprave  ďalej vystúpi pani  Lazarová a pripraví  sa

pani poslankyňa  Sabolová. Pardon, prepáčte  s faktickou po-

známkou najskôr pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     mám  otázku na  predrečníka, podľa  ktorého ustanovenia

rokovacieho poriadku  predniesol svoj návrh,  pokiaľ v tlači

623 sa tento pozmeňujúci návrh nenachádza.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Nech sa páči, pani kolegyňa. Pán kolega, nemôžete odpo-

vedať. Nech sa páči.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

     vážený pán minister,

 

     problematike radónu vo vzťahu k životnému prostrediu sa

vo  svete venuje  pozornosť asi 15 rokov.  Na  Slovensku  sa

problematikou ochrany obyvateľstva  pred škodlivými účinkami

ožiarenia z radónu  systematicky zaoberajú  odborníci až po-

sledných 7 rokov. Radón ako prírodný rádioaktívny plyn a je-

ho  dcérske  produkty    neoddeliteľnou súčasťou životného

prostredia.  Vzniká následkom  rádioaktívnej premeny  rádia,

ktoré vzniká postupnou premenou uránu vyskytujúceho sa prak-

ticky vo  všetkých  pôdach a horninách.  Radón sa rozpadá na

dcérske  produkty - rádioaktívne izotopy,  ktoré sa viažu na

prachové častice. Tie sa  po vdýchnutí  usadzujú  na pľúcach

a spôsobujú ožiarenie tkaniva. Epidemiologické štúdie ukazu-

jú, že  dlhodobý pobyt v priestoroch  so zvýšenou koncentrá-

ciou radónu zvyšuje riziko  ochorenia na rakovinu pľúc. Zvý-

šená koncentrácia radónu a jeho dcérskych produktov má podľa

odhadu USA na svedomí ročne 17 tisíc úmrtí na pľúcnu rakovi-

nu.

 

     Miera radónového  rizika v jednotlivých oblastiach Slo-

venska súvisí s ich geologickou  stavbou.  Veľkú časť územia

Slovenska  zaberajú pohoria  so zvýšeným  množstvom uránu vo

svojej štruktúre.  Zdroje emanácie radónu  sa však nájdu  aj

v nížinách, kde v dôsledku tektonických zlomov vystupuje ra-

dón z podložia cez nedokonale utesnené základy budov. Hroma-

dí sa v prízemných priestoroch,  odkiaľ sa môže tzv. komíno-

vým efektom transportovať do vyšších poschodí. Predmetom zá-

ujmu z hľadiska radónového rizika sú pobytové priestory. Po-

bytovým priestorom v zmysle vyhlášky číslo 406/1992 sa rozu-

mie miestnosť, v ktorej sa osoby zdržujú viac ako 1000 hodín

ročne.

 

     Na základe informácií o kvalite vnútorného ovzdušia by-

tov  na  Slovensku,  zhromaždených  v  posledných rokoch, je

zrejmé,  že koncentrácie  radónu a jeho dcérskych  produktov

môžu v mnohých oblastiach  prekračovať únosné a legislatívne

určené akčné úrovne, čím  predstavujú rizikový faktor z hľa-

diska možného poškodenia zdravia. Nový trend, požadujúci za-

hrnutie problematiky prírodných zdrojov žiarenia do legisla-

tívy ochrany pred žiarením,  vychádza z odporúčania Medziná-

rodnej  komisie  pre  radiologickú  ochranu  ICRP  číslo 60.

V týchto odporúčaniach sa uvádzajú  zásahové úrovne pre pra-

coviská,  ktoré  zodpovedajú  približne  rovnakej efektívnej

dávke odporúčanej aj pre  objemové aktivity radónu v pobyto-

vých priestoroch.

 

     V roku 1993 vydané  odporúčania ICRP  číslo 65 obsahujú

už detailne spracované odhady rizika vzniku rakoviny pľúc po

ožiarení  radónom v bytových  priestoroch a na pracoviskách.

Uvedené štúdie tiež potvrdili  synergický účinok medzi expo-

zíciou radónu a fajčením, t. j. prídavné riziko vzniku rako-

viny pľúc u fajčiarov  nemá aditívny, ale multiplikačný cha-

rakter. Medzinárodná agentúra pre  atómovú energiu vo Viedni

vydala v roku 1994 základné  štandardy o ochrane pred žiare-

ním, kde sú uvedené  praktické prevody odporúčaní ICRP číslo

65 do národných predpisov členských krajín. Ožiarenie radónu

v pobytových priestoroch  sa prakticky  vyrovnáva s platnými

predpismi  komisie  Európskych  spoločenstiev EURATOM  s tým

rozdielom, že radónový program  na Slovensku je postavený na

ekvivalentnej objemovej aktivite radónu.

 

     Na riešenie radónovej  problematiky v Slovenskej repub-

like sa v roku 1994 vytvorila  medzirezortná koordinačná ko-

misia pri ministerstve životného prostredia. Komisia prijala

komplexné organizačné opatrenia, ktoré  sú zakotvené v uzne-

sení vlády  Slovenskej  republiky  číslo 726 z 10. 12. 1991,

avšak  uvedené uznesenie sa iba  čiastočne realizovalo. Bola

vydaná  vyhláška ministerstva  zdravotníctva číslo  406/1992

Zb. o požiadavkách na obmedzenie žiarenia z radónu a ďalších

prírodných  rádionuklidov  a komentár k tejto  vyhláške, kde

sa jednoznačne formulujú  hraničné hodnoty zásahových úrovní

pre ekvivalentnú  objemovú  aktivitu radónu v ovzduší budov,

limitné hodnoty  pre obsah  rádioaktivity v stavebných mate-

riáloch,  obsah radónu  vo vode  a prípustné  hodnoty radónu

v podloží.

 

     Čo je však dôležité,  nie je stanovená povinnosť inves-

tora  zabezpečiť  radónový  prieskum  stavebného pozemku ani

reagovať príslušnými stavebnými opatreniami na zvýšené radó-

nové  riziko, tak  ako to  pôvodne ukladalo  uznesenie vlády

v prílohe k uzneseniu vlády  číslo 726/1991 v bodoch 5 a 11.

Uvedená  povinnosť  sa  legislatívne  upravila  už napríklad

v USA,  Švédsku,  Českej  republike  aj  inde. Na Slovensku,

žiaľ,  doteraz  nie.  Úspešné  riešenie  radónového programu

predpokladá dôslednú  aplikáciu  vyhlášky číslo 46/1992 Zb.,

a to najmä  v každodennej činnosti stavebných  úradov v jed-

notlivých okresoch Slovenskej republiky. V systéme stavebné-

ho práva  Slovenskej republiky sú  pravidlá a požiadavky  na

výstavbu zakotvené v zákone číslo 50/1976 Zb. o územnom plá-

novaní a stavebnom  poriadku v zmysle  neskorších doplnení a

súvisiacich predpisov.

 

     Stavebný zákon  určuje  všeobecne, že pri  povoľovaní a

umiestňovaní  stavieb je  potrebné  dôsledne dodržiavať sta-

rostlivosť o životné  prostredie a chrániť  život a  zdravie

osôb. Úlohou územného rozhodnutia o umiestnení stavby je vy-

medziť územie  pre stavbu, stanoviť  podmienky na projektovú

prípravu stavby. Bolo by vhodné, aby podklady o stave územia

zahŕňali aj  znalosť z hľadiska  objemovej  aktivity  radónu

v pôdnom vzduchu. Teoreticky sa o tom píše v § 37 ods. 2 zá-

kona  50/1976 Zb. predpisom,  ktorý  ustanovuje  hygienické,

protipožiarne  a ďalšie  požiadavky,  prípadne  vo  vyhláške

o podrobnejšej úprave územného  konania a stavebnom poriadku

číslo 85/1976 Zb. je to § 7 odsek 4 písm. d) a g).  Pre túto

časť odporúčame, aby stavebný  úrad požadoval premeranie po-

zemku z hľadiska  prenikania  radónu z podložia. Pritom musí

byť už z návrhu na vydanie  územného  rozhodnutia zrejmé, či

sa schvaľovaný pozemok nachádza v oblasti s nízkym radónovým

rizikom, alebo nie.

 

     V prípade zvýšeného radónového rizika to znamená, ak sa

prieskumom pozemkov preukáže kategória stredného alebo vyso-

kého radónového rizika, stavebný úrad overuje, či sa v doku-

mentácii navrhli  technické riešenia nápravných  opatrení na

zníženie  možnosti  ožiarenia  osôb.  Ukončenú  stavbu možno

v zmysle stavebného zákona používať len na základe kolaudač-

ného rozhodnutia. Je žiaduce vyžadovať plnenie vyhlášky čís-

lo 406/1992 Zb., že  objemová aktivita v pobytových priesto-

roch nesmie v priemere za  rok prekročiť hodnotu 100 becque-

relov/m3. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia treba

predložiť výsledky aspoň  týždenných integrálnych meraní ek-

vivalentnej objemovej aktivity  radónu alebo objemovej akti-

vity radónu v ovzduší objektu.

 

     Konkrétna  forma zakomponovania  nevyhnutých povinností

do platnej legislatívy vyžaduje príslušný vykonávací predpis

k novelizovanému stavebnému  zákonu formou vyhlášky.  Je ne-

vyhnutné, aby vykonávacia  vyhláška obsahovala spôsob overo-

vania a schvaľovania technických riešení nápravných opatrení

na zamedzenie vstupu  radónu z podložia do obytného priesto-

ru a spôsob  vykonania  merania  objemovej  aktivity  radónu

v priestoroch novostavby pred kolaudáciou.

 

     V súčasnosti  sa v Slovenskej  republike splnili všetky

predpoklady metrologického zabezpečenia  merania radónu. Zá-

kladný dokument, z ktorého  vychádza metrologická legislatí-

va, je  zákon o metrológii  číslo 505/1990 Zb.  Účelom tohto

zákona je  úprava práv a povinností  právnických a fyzických

osôb oprávnených v podnikateľskej činnosti i orgánov štátnej

správy v odbore metrológie, a to v rozsahu  potrebnom na za-

bezpečenie jednotnosti a správnosti meradiel a merania. Dok-

lad o objemovej  aktivite radónu, resp.  jeho dcérskych pro-

duktov na  úrovni úradnej listiny, môže vydať iba úradný me-

rač. Podmienky  nadobudnutia  úradného  merača, jeho práva a

povinnosti sa podrobne uvádzajú v metodickom pokyne pre met-

rológiu.

 

 

     Na metrologické  zabezpečenie týchto veličín,  ktoré je

dané  zákonom  číslo 505/1990 Zb. o metrológii,  sa v Ústave

preventívnej a klinickej  medicíny  v Bratislave  vybudovalo

Štátne metrologické  stredisko pre radónové  veličiny, ktoré

v zmysle platných  predpisov  nadviazalo  na etalón vyššieho

rádu v zahraničí. Na  etalonážnom zariadení sa testujú vyví-

jané prístroje, kalibrujú sa nové tuzemské aj zahraničné me-

radlá a v neposlednom rade sa tieto meradlá overujú s vysta-

vením  overovacieho  listu. Metodicky, kapacitne a technicky

je na povinnosť zisťovania radónového rizika pripravené, te-

da metodicky a kapacitne je pripravené na meranie radónového

rizika, žiaľ, legislatívne zatiaľ nie. Treba si uvedomiť, že

naprojektovanie a realizácia  protiradónových opatrení počas

výstavby, a to je dôležité, je podstatne lacnejšie ako doda-

točné sanovanie už postaveného objektu s vysokou úrovňou ra-

dónu.  Ceny  stanovenia  objemovej aktivity  radónu v pôdnom

vzduchu sa pohybujú za rodinný  dom v rozpätí 2 500 až 3 500

Sk a za 1 ha pri plošne rozsiahlych stavbách okolo 25 000 až

35 000 Sk.

 

     Sanácie na odstránenie zvýšeného  výskytu radónu sa pri

rodinných domoch pohybujú v desiatkach tisícov a pri vyšších

stavbách v stovkách tisícov Sk, čiže rádovo podstatne vyššie

ako náklady  na prieskum stavebnej  parcely a do  novostavby

zabudované nevyhnutné opatrenia. A preto v zmysle  uvedeného

navrhujem, aby Národná  rada uložila  ministerstvu životného

prostredia začleniť povinnosť  posudzovania miery radónového

rizika v rámci územného a stavebného konania do vykonávacích

predpisov k novele stavebného zákona.  Z tohto dôvodu aj vý-

bor životného prostredia prijal dané uznesenie, v ktorom od-

porúča  Národnej  rade  Slovenskej  republiky požiadať vládu

Slovenskej republiky, aby zabezpečila posudzovanie miery ra-

dónového rizika v rámci územného a stavebného konania vo vy-

konávacích predpisoch k stavebnému zákonu.

 

 

     Prosím pánov poslancov, aby uvážili, že skutočne sa ra-

kovina u nás  čím ďalej, tým viac rozmáha,  rakovina pľúc je

u slovenského obyvateľstva pomerne veľmi časťou príčinou ich

úmrtia, a preto odporúčam, aby ste sa k tomuto uzneseniu vy-

jadrili kladne.

 

     Ešte by som  chcela okrem bodov 34 a 43, ktoré už navr-

hol vyňať zo spoločného hlasovania pán poslanec Pokorný, na-

vrhnúť vyňať aj bod 38 zo spoločného  hlasovania. V prípade,

že by  sa o návrhoch pána  poslanca Pokorného hlasovalo spo-

ločne,  navrhujem  vyňať z tohto  spoločného hlasovania  bod

číslo 1.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabo-

lová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     moje vystúpenie bude krátke a týka sa stavebného zákona

a hlavne pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec

Pokorný. Veľmi krátko spomeniem  rokovanie vo výbore pre ži-

votné prostredie, ktorý je  gestorským výborom, a položím aj

niekoľko otázok pánu ministrovi. Prečo vo výbore pre životné

prostredie a  ochranu prírody, keď  sme prerokúvali spoločnú

správu, pán minister tvrdil, že do Národnej rady sme dostali

ešte nejaký iný návrh  zákona s nejakými drobnými pozmeňujú-

cimi návrhmi. Dnes pri predložení pozmeňujúcich návrhov pána

poslanca Pokorného  je mi jasné,  že tieto drobné  technické

chyby alebo nejaké drobné legislatívne úpravy sú v tomto je-

ho návrhu.

 

     Bolo by veľmi vhodné, ak niečo vo výbore tvrdia pracov-

níci a pán minister a vlastne  potom neskôr sa zistí skutoč-

nosť, že do Národnej rady žiadny iný návrh zákona neprišiel,

len vo výbore  sme boli zavádzaní, je to  na zváženie. Možno

pánu ministrovi tieto pozmeňujúce  návrhy neprešli na zapra-

covanie vo vláde, tak sa dostali teraz cez tento pozmeňujúci

návrh. Je to hlavne bod 1, myslím  si, že aj bod 4. Ak treba

v zákone dať  nejaké nové body,  ktoré sa v pôvodnom  návrhu

zákona nevyskytovali,  bolo by dobré o týchto  veciach veľmi

otvorene a jasne hovoriť práve v gestorskom  výbore. Mrzí ma

to,  že to  takto nebolo  pri poslednom  prerokovaní zákona.

Stavebný  zákon a jeho novela je  potrebná, pretože je mnoho

vecí,  ktoré treba  zapracovať  do  tejto novely,  ale forma

a spôsob prerokovania neboli vhodné.

 

     Vyjadrím sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predložil pán

poslanec Pokorný.

 

     Bod 1 jeho pozmeňujúceho  návrhu by som odporúčala pri-

jať, pretože skutočne investičná  činnosť patrí do kompeten-

cie iného rezortu a je  chybou prípravy návrhu zákona, že to

tam nebolo. Drobná  technická chyba v bode 2  je v poriadku.

Závažnejší je  bod 4, kde  sa majú doplniť  slová "v prípade

prerokovania návrhu územnej prognózy koncepcie územného roz-

voja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí minister-

stvo".  Nevidím dôvod,  prečo by  malo určovať  ministerstvo

spôsob prerokovania. Môže sa  stať, že ministerstvo určí, že

prerokuje túto  územnú koncepciu bez  toho, aby do  toho za-

tiahlo obce alebo príslušné orgány, ktoré sa k tomu majú vy-

jadriť, pretože si samo môže určiť to, čo bude vyhovovať pre

jeho najlepšie  rozhodovanie v tejto koncepcii. Preto by som

zvážila a neodporúčala  prijať bod 4.  Body 3, 5 a 6 vlastne

vzájomne súvisia. Je tiež veľmi zvláštne, že dnes na schôdzi

Národnej rady dostávame plné znenie nového paragrafu, ktorým

sme pôvodne menili len isté rezorty. Bola by som veľmi rada,

keby pán  minister vysvetlil a zdôvodnil,  prečo bod 6, čiže

§ 125 odsek 2 by mal byť v takomto  znení, prečo by malo byť

určenie a oznámenie stavebným  úradom vlastne ohraničené vy-

jadrením rezortov obrany a bezpečnosti.

 

     Bola by som rada, keby  mohol zaujať k týmto pozmeňujú-

cim bodom, ktoré, myslím si, mal  zapracovať  rezort  minis-

terstva životného prostredia,  stanovisko pán minister, pre-

tože mi chýbal v jeho úvodnom slove akýsi základný popis no-

velizácie, bolo len zdôvodnenie,  prečo odporúča a prečo ne-

odporúča niektoré body spoločnej správy, a čakala by som, že

minister jasnejšie zdôvodní novelizáciu takého vážneho záko-

na, ako je stavebný zákon.

 

     Ďakujem veľmi pekne a ešte by som žiadala, aby sa o bo-

de 4 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Pokorného hlasovalo

samostatne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho ro-

kovania za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k roz-

prave? Nech sa páči.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     bol som  priamo vyzvaný, teda sa  musím vyjadriť, musím

však povedať, že tieto  pozmeňujúce návrhy dáva pán poslanec

Pokorný, a preto  bude  najlepšie,  keď ich  on odôvodní. Ja

môžem  povedať akurát  toľko, že  po oboznámení  sa s týmito

pozmeňujúcimi návrhmi na  ministerstve  životného prostredia

s nimi súhlasíme,  teda odporúčame, aby  boli v takom znení,

ako sú tu uvedené. Nemôžem celkom  súhlasiť s tým, že som na

prerokovaní výboru zdôvodňoval iný materiál, než bol. Ja som

to nebol,  pani poslankyňa. Takže  môžem k tomu  povedať len

toľko. Ministerstvo  urobilo to, čo  malo, poslalo príslušné

materiály na rokovanie výboru.

 

     Mohol by  som určite odôvodňovať  každý pozmeňujúci ná-

vrh, ale máte to uvedené v správe, a zbytočne by som rokova-

nie predlžoval. Ak dovolíte, pár  slov musím povedať k mate-

riálu alebo k vyjadreniu, ktoré dala predsedníčka výboru pre

životné prostredie a ochranu prírody pani Lazarová. Je vcel-

ku samozrejmé,  že otázky radónu  sa riešia vo  vykonávacích

predpisoch, napríklad požiadavka na kvalitu stavebného mate-

riálu.  Problematiku  radónu  riešilo  naše ministerstvo ako

gestor v rokoch 1992, 1993, vydali  sa regionálne  mapy Slo-

venskej republiky, tzv. mapy radónového nebezpečenstva, a na

základe zistených anomálií, teda  území, kde sa radón vysky-

tuje vo väčšom množstve, sa robia detaily.

 

     Na prvý pohľad sa zdá, že otázka radónu je veľmi zloži-

tý problém. To nie je  celkom pravda. Radón ako rádioaktívny

plyn,  ktorý vzniká  pri rozklade  rádioaktívnych minerálov,

teda  uránu a podobne, sa  uvoľňuje z určitého  geologického

prostredia, a to presne sledujú geologické mapy, tam, kde sa

vyskytuje  určitý  typ  hornín,  teda  granity a granitoidy.

V žiadnom  prípade  nemožno  očakávať  zvýšené obsahy radónu

v územiach, kde sú sedimenty.  Tam sa tento plyn nenachádza.

Je vcelku  samozrejmé, že pri územnom  konaní sa na prípadné

nebezpečenstvo,  nielen  takéto,  upozorňuje,  musia tam byť

všetky podklady.  Napríklad už pri  výbere územia musia  byť

podklady, ktoré hodnotia územie z hľadiska stability, z hľa-

diska  nebezpečenstva  zosuvov a, samozrejme,  aj z hľadiska

prípadného výskytu niektorých nebezpečných látok.

 

     Pokiaľ s tým budete súhlasiť a ministerstvu  sa odporu-

čí, aby  sa tejto problematike  naďalej  venovalo z hľadiska

zdravia ľudí, problém, samozrejme, môžeme riešiť. Dovolím si

len  poznamenať, že  radón ako  rádioaktívny plyn  má polčas

rozpadu tri dni. Jeho koncovým produktom je olovo. To je ne-

bezpečné, lebo práve pri  dýchaní sa môže usadiť v pľúcach a

skutočne môže vyvolať určité typy ochorenia. Jednoduché, ale

veľmi  jednoduché riešenie  alebo  veľmi  jednoduchá ochrana

proti zvýšeným  koncentráciám či v bytoch,  alebo v určitých

plochách je dobré vetranie. Teda keď je dobrý pohyb vzduchu,

nedôjde k žiadnej vyššej  koncentrácii, teda ani k ohrozeniu

na zdraví. Druhá  vec sú už stavebné materiály.  To je oveľa

dôležitejšie, pretože sú známe prípady, že v Českej republi-

ke sa  urobili panely z odpadu z úpravy  rádioaktívnych rúd,

a tam to bolo horšie, a na Slovensku zasa z niektorých odpa-

dov zo spaľovní, teda z tepelných elektrární, z trosky a po-

polčekov, ale tam  nejde o otázku radónu, ale rádioaktívnych

minerálov, ktoré po spaľovaní zostanú v tom materiáli.

 

     Chcel by som vás požiadať, aby ste v súlade s predlože-

nými návrhmi vyjadrili svoj  názor na túto novelu stavebného

zákona.  S osobitným  hlasovaním o bodoch  číslo 34, 38 a 43

súhlasíme a môžem povedať, že neodporúčame ich prijatie, os-

tatné je vcelku podľa návrhu predkladateľa.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán  Rózsa, rozprava  je uzatvorená.  Faktickú poznámku

nemôžete mať, rozprava je uzatvorená.

 

     Chcem sa spýtať, pán spoločný spravodajca, či sa chcete

vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda, za udelenie slova.

 

     Tiež som  bol vo vystúpení v rozprave  vyzvaný, aby som

zodpovedal niektoré veci. Začnem tiež spomienkou na prerokú-

vanie tohto  návrhu vo výbore pre  životné prostredie, ktorý

bol uznesením Národnej rady určený ako gestorský výbor.

 

     Pani poslankyňa spomínala, že forma a spôsob tohto pre-

rokúvania boli veľmi divné. Môžem to potvrdiť, ale myslím na

celkom  úplne iné  veci. Novelu  stavebného zákona gestorský

výbor  prerokúval  na štyrikrát.  Náš  výbor nebol ochotný a

schopný  zísť sa  k takému  závažnému  materiálu,  aby vecne

k tejto  téme diskutoval.  Preto nastalo  počas prerokúvania

viacero šumov a urobilo sa viac priestoru na diskusie. Návr-

hy, ktoré  predkladám, nie sú návrhmi  nejakého nového mate-

riálu, ktorý mal byť doručený a nebol  doručený alebo podob-

ne. Túto  informáciu som povedal ja,  nie minister vo výbore

pre životné prostredie, a týkala sa len jedného bodu predlo-

žených  pozmeňujúcich  návrhov, a to bodu 6, kde, práve nao-

pak, sa  nezasahuje  do  kompetencie  ministerstva životného

prostredia. Neviem  si vysvetliť túto  dojemnú starostlivosť

pani poslankyne,  ale je práve v prospech  rezortov,  aby sa

dohodli pri  prerokúvaní pri stavebnom konaní - rezortov mi-

nisterstva vnútra a ministerstva obrany.

 

     Body 1, 2 a 3 riešia vecný problém, bod 4, o ktorom ho-

vorila pani poslankyňa, že  nechápe, prečo by malo minister-

stvo  určiť spôsob  pri prerokovaní  návrhu územnej prognózy

koncepcie územného rozvoja. Analógia je v predloženom návrhu

novely  zákona, a proti tomu  nemal nikto výhrady, v bode 12

novely, ktorý hovorí o § 20 ods. 2, kde v prípade  spracova-

nia prognostickej  úlohy na vypracovanie  koncepcie územného

rozvoja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí minis-

terstvo. Je to presne to isté, čo navrhujem ja, aby sme roz-

šírili § 21 ods. 1 písm. a), čiže  nejde tu o žiadne  zvyšo-

vanie  kompetencie ministerstva  životného prostredia. Teraz

hovorím ako  predkladateľ, ktorý  vystúpil v rozprave, žiaľ,

v jednej osobe ako spoločný spravodajca výborov.

 

     Spôsob  hlasovania  som  určil  ako spravodajca výboru,

preto mám v právomoci aj ako  poslanec dať  návrh na vyňatie

a osobitné  hlasovania o tých  bodoch, s ktorými nesúhlasím.

Môžem sa odvolať aj na § 34 rokovacieho  poriadku. Preto vás

prosím ešte  raz, aby ste  pri schvaľovaní akceptovali  mnou

predložené návrhy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Procedurálny návrh - pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán  predsedajúci, dovoľte mi, aby som požiadal

o 30-minútovú prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.                                                                                                       Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za  klub Slovenskej  národnej strany  taktiež požadujem

prestávku na poradu.

 

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Teda v zmysle § 32 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky  prerušujem rokovanie a vyhlasujem

30-minútovú  prestávku.  Pokračovať  budeme  o 18.15 hodine.

Nech sa páči, prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Budeme pokračovať v našom  rokovaní. Pán spoločný spra-

vodajca, pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán podpredseda, mám  ten  názor, že o pozmeňujúcom ná-

vrhu, ktorý  podal pán poslanec Pokorný  pod bodom 1, nebude

možné hlasovať,  pretože tento návrh rozširuje  novelu, a to

je v rozpore s § 94, myslím  si, že je to odsek 2 návrhu zá-

kona.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za vysvetlenie,  akceptujem stanovisko pána po-

slanca. Ak je to nad rámec, bolo by to nepriechodné.

 

     Ak dovolíte, v zmysle  rokovacieho poriadku by som naj-

prv ako spoločný spravodajca uviedol hlasovanie zo spoločnej

správy na strane 19, a to spoločne so súhlasným  stanoviskom

k bodom,  ktoré prečítam.  Neprečítam tie,  ktoré v rozprave

odzneli na vyňatie.  Čiže budeme hlasovať o bodoch  1, 3, 4,

7, 9, 11,  14, 15, 16, 17, 18,  19, 20, 22, 23, 24,  25, 26,

27, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 37,  39, 40, 41, 42, 44, 45 a 46

s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni,  podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom  po-

riadku  pristúpime,  ako  uviedol  pán spoločný spravodajca,

najprv k hlasovaniu o návrhoch zo  spoločnej  správy a potom

pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hoch z  rozpravy. Prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o bodoch zo  spoločnej správy, ktoré  nám predniesol spravo-

dajca výborov. Gestorský výbor ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  body zo spoločnej  správy uvedené spo-

ločným spravodajcom sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej  budeme  hlasovať  jednotlivo o bodoch, ktoré som

navrhol vyňať  zo spoločného  hlasovania. Z tejto skupiny sa

v rozprave vyňali  body 34, 38 a 43. Čiže  hlasujeme  najprv

o bode 34.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán spoločný spravodajca, dali sme na samostatné hlaso-

vanie aj body 2, 6, 12, 13, 28...

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Áno, ostatné body sú na osobitné hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     To bude potom en bloc. Súhlasím, dobre, hlasujme o bode

34.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento bod zo spoločnej  správy sme ne-

schválili.

 

     Nech sa páči, môžete pokračovať.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej  poslankyňa Lazarová  vyňala bod  38. Čiže budeme

hlasovať o bode 38.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 38 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že  bod číslo 38  zo spoločnej správy  sme

neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej zo skupiny a) s návrhom  gestorského výboru schvá-

liť som vyňal bod číslo 43 na osobitné hlasovanie. Čiže hla-

sujeme o bode 43.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 43 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tento bod zo spoločnej  správy sme ne-

schválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej zo skupiny b) zo spoločnej správy gestorský výbor

odporučil neschváliť, ale jednotlivo hlasovať o bode 2.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 2 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatuje, že bod číslo 2 zo spoločnej  správy sme ne-

schválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej je  to bod 6 spoločnej  správy s odporúčaním ges-

torského výboru neschváliť ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 6 spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje tento bod

neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 6 zo  spoločnej  správy sme

neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej  je to  bod 12 s odporúčaním  gestorského  výboru

neschváliť ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 12 spoločnej správy. Gestorský  výbor  ho odporúča ne-

schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  ani bod číslo 12 zo  spoločnej správy sme

neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej je  to bod 13 spoločnej  správy s odporúčaním ne-

schváliť ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň hlasujme o bode číslo

13. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej  je to  bod 28 s odporúčaním  gestorského  výboru

neschváliť ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode čís-

lo 28. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  ani  bod číslo 28 zo spoločnej  správy

sme neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej  je to  bod 29 s odporúčaním  gestorského  výboru

neschváliť ho.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň  hlasujme o bode čís-

lo 29 zo spoločnej  správy.  Gestorský výbor odporúča  tento

bod neschváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh nehlasoval nikto.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Pán kolega,  teraz prejdeme k ďalšej  skupine  bodov zo

spoločnej správy, kde gestorský  výbor vlastne nezaujal sta-

novisko. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Áno, čiže budem čítať len  body s tým, že gestorský vý-

bor k nim nezaujal  stanovisko, ale vyslovil požiadavku hla-

sovať o nich osobitne. Hlasujeme najprv o bode 5.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, prezentujme sa a  zároveň  hlasujme o bode čís-

lo 5 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 5 zo  spoločnej  správy sme

neprijali.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 8.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň hlasujme o bode

číslo 8 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že bod  číslo 8 zo  spoločnej  správy sme

neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej  budeme  hlasovať  o bode  číslo 10 zo  spoločnej

správy bez stanoviska gestorského výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň  hlasujme o bode

číslo 10 zo spoločnej správy.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  ani bod  číslo 10 zo spoločnej  správy

sme neschválili.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Posledným  bodom  spoločnej  správy je  bod 21 tiež bez

zaujatia stanoviska gestorského výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme  sa a zároveň hlasujme  o bode

číslo 21 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že ani  bod  číslo 21 spoločnej správy sme

neprijali.

 

     Teraz prejdeme k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Nech

sa páči, pán kolega.

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     V rozprave vystúpili v predmetnom  bode traja poslanci.

Ja  som navrhol  šesť pozmeňujúcich  návrhov, ten  siedmy je

technický na  prečíslovanie. Pani poslankyňa  Lazarová pred-

niesla uznesenie, ktoré je  súčasťou spoločnej správy, o tom

by  som dal  hlasovať na  záver, a pani poslankyňa  Sabolová

vyslovila požiadavku  hlasovať o bode 4 môjho  návrhu  samo-

statne, rád by som jej v tomto vyhovel.

 

     Čiže  odporúčam hlasovať  o bodoch,  ktoré máte, vážené

dámy a páni,  pred  sebou,  o bodoch 2, 3, 5, 6 a aj 7 kvôli

logike en  bloc. O bode 4 budeme  hlasovať osobitne. Odznelo

to v rozprave.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     A bod číslo 1 ste stiahli.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Bod číslo 1 - námietka ústavnoprávneho výboru.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čiže súhlasíte s tým, nemusíme o tom hlasovať.

 

     Dámy a  páni, budeme hlasovať o  návrhoch pána poslanca

Pokorného číslo 2, 3, 5 a 6 en bloc.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili  en bloc  návrhy pána po-

slanca Pokorného číslo 2, 3, 5 a 6.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďalej hlasujeme o bode 4 môjho návrhu samostatne.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prezentujme sa  a zároveň hlasujme o štvr-

tom návrhu pána poslanca Pokorného.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že i štvrtý  návrh pána poslanca Pokorného

sme schválili.

 

     Môžete pokračovať.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  návrhy. Povedal som, že uzne-

senie pani Lazarovej by sme dali odsúhlasiť na záver po hla-

sovaní.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy

na  pokračovanie prerokovania  tohto návrhu  zákona v treťom

čítaní.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     V súlade  s uznesením  výboru  pre  životné  prostredie

číslo 255,  ktorým  ma  poveril v zmysle § 84 ods. 2, môžeme

prejsť aj  k tretiemu čítaniu.  Na základe uznesenia  výboru

číslo 255 v písm. b) bod 2  je  to  uznesenie  nášho výboru,

pani poslankyňa.  Čiže môžeme bez rozpravy  pristúpiť k tre-

tiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, dávam hlasovať, aby sme tento návrh zákona

prerokovali v treťom čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pristúpime k tretiemu čítaniu.

 

     Pani kolegyňa, prepáčte, ešte raz. Pýtal som sa spoloč-

ného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania

návrhu zákona v treťom  čítaní. Pán  spoločný spravodajca sa

vyjadril. Prosím  vás veľmi pekne, treba  počúvať, a nie vy-

krikovať, ak  máte niečo. Bude  rozprava,  prosím, zaprezen-

tujte sa na tabuľu. Prepáčte, je to u vás pravidlom.

 

     Dámy a páni,

 

     pristúpime k tretiemu čítaniu  o vládnom návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 50/1976  Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení

neskorších predpisov.

 

     Dámy a  páni, otváram k tomuto  bodu programu rozpravu.

Pýtam sa, či niekto z vás navrhuje opravu legislatívno-tech-

nických, resp. jazykových chýb.

 

     Keďže nie, uzatváram rozpravu alebo vyhlasujem rozpravu

o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto tretieho čítania sa nepodali žiadne

pozmeňujúce  návrhy,  podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku

pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 50/1976 Zb. o územnom plá-

novaní a stavebnom  poriadku, tzv.  stavebný  zákon, v znení

neskorších predpisov. (Potlesk.)

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Pán podpredseda, ak dovolíte, v časti B spoločnej sprá-

vy gestorský výbor odporúča  Národnej rade Slovenskej repub-

liky formou  uznesenia požiadať vládu  Slovenskej republiky,

aby zabezpečila posudzovanie miery radónového rizika v rámci

územného a stavebného  konania  vo  vykonávacích  predpisoch

k stavebnému  zákonu. Ak  dovolíte, pán  podpredseda, bol by

som rád, ak by sme o tomto odporúčaní dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, dámy a páni, dávam hlasovať o tomto uznesení. Pro-

sím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali toto uznesenie.

 

     Dámy a páni,

 

     budeme  pokračovať tridsiatym siedmym  bodom  programu,

ktorým je

 

     Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku.

 

 

 

 

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol tento  materiál, ktorý vy-

pracovalo ministerstvo životného prostredia a ktorý schváli-

la vláda  Slovenskej republiky pod  názvom Národná stratégia

ochrany biodiverzity na Slovensku. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Prosím, pani Sabolová, máte procedurálny návrh.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem  len  upozorniť, a hlavne  kvôli  stenografickému

záznamu, že došlo k porušeniu  rokovacieho poriadku, pretože

gestorský  výbor  nedal odporúčanie  v zmysle § 84 ods. 2 na

to, aby sa skrátilo tretie čítanie, a ak teda nie je súhlas,

tretie čítanie sa má uskutočniť o 24 hodín. Čiže došlo k po-

rušeniu rokovacieho  poriadku s vaším  vedomím, pán predseda

aj pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Národná rada odhlasovala aj toto uznesenie, a keďže Ná-

rodná rada odhlasovala toto uznesenie, je platné.

 

     Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

 

Minister životného prostredia SR J. Zlocha:

 

     Medzi dôležité dokumenty, ktoré sa prijali na konferen-

cii  Organizácie  Spojených  národov  o  životnom  prostredí

a rozvoji v Riu de Janeiro v roku 1992, patrí Dohovor o bio-

logickej  rôznorodosti.   Pristúpenie  Slovenskej  republiky

k dohovoru schválila vláda Slovenskej  republiky ešte v roku

1993. Členskou krajinou dohovoru sme sa stali k 23. novembru

1994. V tom istom roku sa na ministerstve životného prostre-

dia zriadil  národný sekretariát  dohovoru a vytvorila sa aj

slovenská komisia dohovoru.

 

     Biologická  diverzita predstavuje  rôznosť všetkých fo-

riem života, zahŕňa v sebe ekosystémy, rastlinné a živočíšne

druhy, mikroorganizmy a ich  génové informácie. Pretože člo-

vek napriek  svojej závislosti od  limitovaných zdrojov Zeme

ich využíval, a dokonca  ešte stále  využíva nad svoju nevy-

hnutnú mieru, bude  potrebné v ďalších rokoch venovať hlavnú

pozornosť riešeniu troch hlavných problémov - ochrane biolo-

gickej rôznorodosti, trvalo udržateľnému využívaniu jej zlo-

žiek a spravodlivému  a rovnomernému  rozdeľovaniu  prínosov

z využívania genetických  zdrojov tak, aby  sa prírodné eko-

systémy nenarušovali. Vypracovanie národnej stratégie vyplý-

va z členstva  Slovenskej republiky v dohovore, ako aj z od-

porúčaní prijatých na rôznych medzinárodných konferenciách.

 

     Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko údajov o biodiver-

zite Slovenska.

 

     Slovenská republika je z hľadiska  prírodných podmienok

značne diverzifikovanou krajinou,  čo vyplýva z geografickej

polohy  krajiny, klimatických  podmienok, riečnych systémov,

osídlenia,  ako aj  vývoja hospodárstva  a pôdohospodárstva.

Doteraz sa  u nás  popísalo 11 270 rastlinných  druhov, viac

ako 26 700 živočíšnych druhov a 1 000 druhov prvokov. Odhady

sú však výrazne vyššie. Zvlášť  významný je výskyt 92 druhov

rastlinných  endemitov a 102 taxónov  živočíšnych endemitov.

Mnohé rastlinné a živočíšne  druhy však v dôsledku extenzív-

neho využívania prírodných zdrojov vyhynuli, mnohé sú vzácne

alebo  ohrozené.  Lesy  pokrývajú 40,8 % územia  Slovenska a

z nich 40 až 45 % tvoria poloprírodné lesy s prirodzenou ob-

novou, čiže  sa odlišujeme od väčšiny  krajín strednej a zá-

padnej Európy. Veľký význam  sa venuje najmä ochranným lesom

a lesom osobitného určenia.  Poľnohospodársky pôdny fond za-

berá 50 % územia Slovenska.

 

     Nížiny sa v dôsledku  intenzívneho využívania premenili

na hospodárske biotypy s veľmi nízkou biodiverzitou. Dominu-

jú tu najmä hospodárske  plodiny, ako napríklad pšenica, ku-

kurica, jačmeň,  repka a podobne.  Najväčšiu diverzitu pred-

stavujú lúčne  ekosystémy. Prirodzené lúky  sa vyskytujú nad

hornou hranicou lesa a predstavujú najstabilnejší ekosystém.

Z hľadiska  biodiverzity sú  však cenné  aj lúčne ekosystémy

v zátokových  oblastiach  nížinných  riek. Vodné a mokraďové

systémy sú v dôsledku  budovania vodohospodárskych diel, od-

vodňovania a znečisťovania najohrozenejšími biotopmi na Slo-

vensku.

 

     Ochrana  prírody a krajiny má  však na  Slovensku  dlhú

tradíciu, a preto možno  konštatovať,  že prírodné dedičstvo

sa zachovalo lepšie ako v širšom  regióne Európy. Máme 5 ná-

rodných parkov, 16 chránených  krajinných  oblastí, 332 prí-

rodných rezervácií, 229 národných prírodných rezervácií, 209

prírodných pamiatok, 45 národných  prírodných pamiatok a 174

chránených areálov. Celkove 23 % územia Slovenska chráni zá-

kon. Okrem toho 7 našich  lokalít sa zaradilo do Ramsarského

dohovoru na  ochranu  mokradí. Tri  lokality sú zaradené  do

svetového kultúrneho dedičstva a jedna lokalita do svetového

prírodného dedičstva. Minulý týždeň sme predložili do UNESCO

ďalší návrh  na zaradenie do  svetového prírodného dedičstva

Rokliny Slovenského raja a Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

 

     Je len  samozrejmé, že v ďalšom  období chceme využívať

dobré poznatky a skúsenosti pri uplatňovaní Národnej straté-

gie biodiverzity na Slovensku. Pri splnení stanovených stra-

tegických cieľov sa bude vychádzať z nasledovných riadiacich

princípov.

 

     Biologická  diverzita sa  musí  chrániť v celej  šírke,

prednostne, in  situ, teda na mieste.  Umelo vyvolaný úbytok

sa musí  kompenzovať v čo najväčšej  miere, aby sa zachovala

variabilita  foriem života  na všetkých  úrovniach, musí  sa

zachovať diverzita krajiny. Prírodné  zdroje sa musia využí-

vať trvalo  udržateľným spôsobom. Každý  musí byť zodpovedný

za ochranu biodiverzity a jej trvalo  udržateľné využívanie.

V rámci ochrany  biologickej diverzity a národnej  stratégie

sa stanovilo 6 strategických  cieľov, v rámci trvalo  udrža-

teľného využívania tiež 6  cieľov, v rámci všeobecných opat-

rení 11 a 1 cieľ v rámci medzinárodnej spolupráce. Stratégia

ochrany biodiverzity  sa bude v praxi zabezpečovať prostred-

níctvom  akčných  plánov, v ktorých sa  strategické  ciele a

smery rozpracujú do konkrétnych činností.

 

     Na záver mi dovoľte  uviesť ešte jednu krátku poznámku.

Na budúci rok od 3. do 15. mája sa na Slovensku v Bratislave

uskutoční 4. svetová  konferencia o biodiverzite.  Je to do-

klad uznania  za doterajšie výsledky, ale  aj prejav dôvery,

že naše ministerstvo, naša  republika bude vedieť takúto ak-

ciu, konferenciu uskutočniť. Bol by  som veľmi rád, keby ste

aj  vy schválili  Národnú stratégiu  ochrany biodiverzity na

Slovensku.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme to taktiež pokladať  za pozitívne ocenenie práce

rezortu  životného prostredia  našimi poslancami,  ako aj za

prejav dôvery našej  ešte  stále častokrát podceňovanej prá-

ce.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Nech  sa  páči, sadnite  si na

miesto určené pre navrhovateľa.

 

     Dámy a páni, minister  životného  prostredia Slovenskej

republiky pán Jozef Zlocha  vám uviedol návrh Národnej stra-

tégie ochrany biodiverzity na Slovensku.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  číslo 646 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 646a, ku ktorej máte pripojený

aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím spoločného  spravodajcu výborov pána  Jozefa Po-

korného, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu

vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím z 20. 5. 1997 pridelil  Národnú  stratégiu  ochrany

biodiverzity  na Slovensku  na prerokovanie  Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre pôdohospodárstvo,  Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu  prírody. Zároveň určil Výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky  pre životné  prostredie a

ochranu prírody ako gestorský výbor.

 

     Výbory, ktorým sa Národná  stratégia pridelila, ju pre-

rokovali v určenom termíne s týmito výsledkami:

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo a Výbor Národnej rady  Slovenskej  republiky pre ži-

votné prostredie a ochranu  prírody predloženú Národnú stra-

tégiu vzali  na vedomie. Výbor Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci  vyslovil  s ňou

súhlas.  Všetky uvedené  výbory zároveň  odporučili Národnej

rade Slovenskej republiky, aby  súhlasili s Národnou straté-

giou ochrany biodiverzity na Slovensku.  Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu príro-

dy  ako gestorský  výbor odporúča  prijať uznesenie  uvedené

v prílohe tejto  správy, ktorú máte pred  sebou, v ktorom sú

premietnuté aj návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre pôdohospodárstvo.  Uznesenie, ako  som povedal, je

súčasťou a po rozprave dáme o ňom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Dámy a páni, otváram  rozpravu o tomto  bode rokovania.

Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pý-

tam sa,  či sa hlási  niekto z poslancov  do rozpravy ústne.

Pán Pokorný. Keď nikto  viac, uzatváram možnosť podania ďal-

ších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

 

 

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     Národná stratégia ochrany  biodiverzity na Slovensku sa

spracovala  na  základe  záväzku  Slovenskej  republiky  ako

zmluvnej strany Dohovoru o biologickej  diverzite. Tento do-

hovor  patrí v súčasnosti  medzi  najvýznamnejšie  dokumenty

medzinárodného práva, a to nielen v oblasti ochrany životné-

ho prostredia.  Zaväzuje zmluvné strany,  aby prijali účinné

opatrenia na naplnenie troch cieľov dohovoru, ktorými sú:

 

     - ochrana biologickej diverzity,

     - trvalo udržateľné využívanie jej zložiek,

     - spravodlivé rozdeľovanie prínosov, ktoré prináša vyu-

       žívanie genetických zdrojov.

 

     Dohovor o biologickej  diverzite  sa  považuje za  naj-

významnejší  nástroj  implementácie agendy 21, ktorá je naj-

obsiahlejším dokumentom z Ria a jeho  implementácia bola za-

radená medzi...

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, prosím, aby ste boli tichšie.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Implementácia  spomínaného dohovoru,  spomínanej agendy

sa zaradila medzi stále  body rokovania Valného zhromaždenia

Organizácie  Spojených národov.  Predložený dokument  podáva

stručný, ale  výstižný prehľad o stave  biodiverzity na Slo-

vensku,  definuje  základné  princípy  ochrany  biodiverzity

a určuje 24 cieľov, ktoré sa  majú dosiahnuť, aby sa naplnil

odkaz  dohovoru o biodiverzite.  Pre  každý  cieľ  sú určené

strategické smery... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, prosím, prerušte svoje vystúpenie.

 

     Dámy a páni, budem vás upozorňovať, ak sa bavíte v tej-

to poslaneckej  snemovni, aby ste  sa išli porozprávať  mimo

rokovacej miestnosti. Tu rozpráva poslanec, vy nemáte k nemu

žiadnu úctu. Prosím vás pekne, ak sa chcete o niečom rozprá-

vať, príďte na hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pán kolega, pokračujte.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dokument, o ktorom  hovoríme, je  mimoriadne  komplexný

a vyčerpávajúco reaguje na  všetky záväzky Slovenskej repub-

liky, ku ktorým sa zaviazala ratifikáciou dohovoru. Osobitne

treba  vyzdvihnúť,  že  zároveň  zohľadňuje  moderný prístup

k ochrane  prírody  na európskom  kontinente v súlade s pan-

európskou stratégiou biologickej a krajinnej diverzity, kto-

rá sa prijala na 3. konferencii ministrov životného prostre-

dia Životné  prostredie pre Európu, ktorá  sa konala v Sofii

v októbri 1995.

 

     Implementácia stratégie prostredníctvom akčných plánov,

tak ako to určuje uznesenie vlády Slovenskej republiky, bude

spoločnou skúškou disciplíny všetkých štátnych orgánov a or-

ganizácií, ale treba ho dostať i do povedomia všetkých obča-

nov Slovenskej republiky tak, aby pochopili, že ochrana roz-

manitosti foriem  života a trvalo udržateľné využívanie bio-

logických zdrojov  je jediným východiskom  pre trvalo udrža-

teľný rozvoj spoločnosti, na udržanie života na Zemi vrátane

človeka. Vyslovením  súhlasu s Národnou  stratégiou  ochrany

biodiverzity môžeme i my poslanci  Národnej rady  Slovenskej

republiky  prispieť k naplneniu  tohto  humánneho a etického

cieľa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem  rozpravu o tomto bode programu

za  skončenú. Pýtam  sa pána  ministra, či  sa chce vyjadriť

k tomuto vystúpeniu. Netreba. Ďakujem veľmi pekne. Samozrej-

me z hľadiska  protokolu sa musím  spýtať aj pána spoločného

spravodajcu, či sa chce vyjadriť, ale asi ťažko sám k sebe.

 

     Dámy a páni,  podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom  po-

riadku  pristúpime k hlasovaniu o návrhu  uznesenia.  Prosím

pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

     Prepáčte, pán kolega, tak ako  je zvyklosťou alebo malo

by byť zvyklosťou, skôr ako budete uvádzať hlasovanie, chcem

pozvať všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnos-

ti, aby prišli hlasovať.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Pokorný:

 

     Uznesenie je súčasťou spoločnej správy, tlač 646a. Mys-

lím si, že  ho netreba čítať, máte ho  každý pred sebou. Ako

spoločný spravodajca odporúčam prijať toto uznesenie.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Dámy a páni, prosím,  prezentujme sa a zároveň hlasujme

o návrhu uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

 

     vidíte, že aj tu sa  potvrdzuje, že v niektorých zásad-

ných veciach sa vie opozícia a koalícia dohodnúť.

 

     Konštatujem, že sme  schválili uznesenie Národnej rady,

ktoré predniesol spoločný spravodajca výborov.

 

     Skôr ako ukončíme dnešné  rokovanie, chcel  by som kon-

štatovať,  že zajtrajšie  rokovanie bude  pokračovať o 10.00

hodine, pretože od 8.00  hodiny bude rokovať viacero výborov

Národnej rady,  konkrétne Ústavnoprávny výbor  Národnej rady

Slovenskej republiky, Výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnika-

nie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci. Z tohto dôvodu zajtrajšie rokova-

nie alebo pokračovanie 30. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky bude o 10.00 hodine.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

                   Siedmy deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       3. júla 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram siedmy deň rokovania 30. schôdze  Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požia-

dali pán poslanec Delinga, pán poslanec Vavrík, pán poslanec

Volf. Na  zahraničnej služobnej ceste sú  poslanci pán Fogaš

a pán Fico.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prítomných je 87 poslancov, čiže sme uznášaniachopní.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu zákona o povinných výtlačkoch periodic-

kých  publikácií, neperiodických  publikácií a  rozmnoženín

audiovizuálnych diel, tlač 618.

 

     Prosím  pána ministra kultúry Ivana  Hudeca, aby zaujal

miesto určené pre navrhovateľov, a poslanca Pavla Halabrína,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Ďakujem. Pristúpime  teda k tretiemu  čítaniu uvedeného

návrhu zákona.

 

     Otváram rozpravu  o tomto bode programu.  V rámci tejto

rozpravy možno  podať návrhy podľa  § 89 zákona  o rokovacom

poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje  opravu legislatívno-

-technických alebo jazykových chýb.

 

     Pán poslanec Harach, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi vyjadriť sa trošku viac k tomuto zákonu nie-

len v duchu toho, ako uviedol predsedajúci schôdze, že by sa

podľa paragrafu - on uviedol § 89, ale  zrejme  mal na mysli

§ 85 - predložili v rámci tretieho čítania len také pozmeňu-

júce  návrhy, ktoré sa dotýkajú opravy legislatívno-technic-

kých  či jazykových  chýb. Tretí  odsek § 85 totiž  dovoľuje

predsa len trošku viac, pretože ani pri  treťom čítaní, hoci

by tu panoval pri  niektorom zákone absolútny konsenzus, ne-

musíme dospieť k tomu, aby sme vychytali všetky nuansy alebo

postrehli všetko, čo by povedzme  daný zákon  mal obsahovať.

A preto rokovací poriadok predsa len  pamätá na to, aby bolo

možné  vrátiť sa  pri  prerokúvaní  zákona do  takého stavu,

v ktorom  možno podávať aj iné  pozmeňujúce  návrhy,  nielen

legislatívno-technické. Napríklad  je tu jeden  taký postup,

ktorý  umožňuje zákon  vrátiť do  druhého  čítania a v rámci

druhého čítania urobiť potrebné úpravy.

 

     Dámy a  páni, prerokúvame  zákon,  ktorý je z hľadiska

svojej filozofie a záberu postavený dobre.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán  poslanec,  dovoľte.  Vieme,  že  to povoľuje zákon

o rokovacom poriadku, ale potrebujete 30 podpisov. Máte ich?

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Áno, samozrejme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak v poriadku,  nech sa páči, ale  musíme o tom hlaso-

vať, potom budeme o tom hlasovať.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Najskôr by som to rád odôvodnil.

 

     Tento  zákon je  vo svojej  filozofii dobre  postavený.

I napriek tomu  sa stalo, i mojím  osobným nedopatrením, po-

viem to celkom otvorene, že  predsa len návrh, ktorý som mal

pripravený na základe  podnetu Slovenskej technickej knižni-

ce, dnes Centra vedeckých a technických  informácií, som ne-

stačil v druhom  čítaní zaradiť a dať do  vašej  pozornosti,

hoci bol písomne pripravený. Uniklo mi to, čo mi dnes už asi

neunikne, že treba, samozrejme, všetky návrhy predniesť úst-

ne a až  potom sa  môže o nich  rokovať.  Písomne  ste vtedy

všetci tieto návrhy dostali s 15 podpismi poslancov. Do tre-

tieho čítania som v zmysle § 85 ods. 1 a 3 pripravil ten is-

tý pozmeňujúci či doplňujúci  návrh s 30 podpismi poslancov,

ktorý ste takisto dostali do  svojich lavíc ako pracovný ma-

teriál.

 

     Dámy a páni, vecnou podstatou tohto návrhu - dovolím si

to objasniť a potom urobím návrh v zmysle zákona o rokovacom

poriadku - je dosiahnuť to, aby  bývalá  Slovenská technická

knižnica,  ktorá je  vlastne  jedným z najlepšie  vybavených

bibliograficko-informačných pracovísk a dnes  premenovaná na

Centrum vedeckých a technických  informácií, ktorá je priamo

riadenou  organizáciou  príspevkového  charakteru  Úradu pre

stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, bola odbera-

teľom povinného výtlačku publikácií. Táto knižnica má v sys-

téme knižníc  Slovenskej republiky tak  smerom dovnútra, ako

aj smerom do zahraničia skutočne nezastupiteľné miesto, hoci

takéto slová  niekedy znejú ako  fráza. Je treťou  najväčšou

knižnicou na Slovensku a skutočne,  čo sa týka samotných in-

formačných  služieb, jej patrí  prvenstvo. Od začiatku exis-

tencie zákona o povinnom  výtlačku  bola  jeho  odberateľom.

Slovenská technická knižnica najprv odoberala špecializovaný

výtlačok pre oblasť technickej  literatúry, neskôr úplný, to

znamená, že  dostávala aj beletriu.  Vďaka tomuto zákonu 

z predchádzajúceho  obdobia  na  Slovensku  najkomplexnejšie

fondy technickej literatúry a literatúry z príbuzných oblas-

tí prírodných  vied, ako sú matematika,  fyzika, chémia atď.

Odobraním povinného výtlačku by  sa prerušila dlhoročná kon-

tinuita v budovaní  fondov a nadväzne  na to  i komplexnosti

poskytovania  knižničných a informačných služieb  pre takmer

30 000 registrovaných používateľov služieb tohto pracoviska.

 

     Vedecko-technická literatúra na  Slovensku v súčasnosti

vychádza  väčšinou v náklade  do 500 výtlačkov,  nie viac, a

nad 500 výtlačkov  vychádza spravidla  beletria. O beletriu,

a to chcem podčiarknuť, toto Centrum vedeckých a technických

informácií nejaví, nemá záujem. Komplexnosť zdrojov vedecko-

-technickej literatúry  bola aj jednou  z podmienok, aby  sa

vlastne Slovenská technická  knižnica prebudovala na Centrum

vedeckých a technických informácií.  Na základe tohto podne-

tu, o ktorom hovorím, som si preštudoval súčasný štatút toh-

to  pracoviska, jeho  zriaďovaciu  listinu a všetky  služby,

ktoré plnila ako Slovenská  technická knižnica, jej zostáva-

jú, naopak, rozširujú sa služby v oblasti poskytovania tech-

nicko-informačných  služieb a rozširujú  sa jej služby alebo

jej činnosť smerom do zahraničia.

 

     Za  najdôležitejšie  argumenty  pre  tento návrh, ktorý

prednesiem, možno  považovať takúto skutočnosť.  V roku 1996

sa Centrum VTI prijalo  za národného člena Európskej asociá-

cie na využívanie tzv. sivej literatúry. A tu by som prosil,

keby ste  mi trošku venovali  pozornosť, aby sme  pochopili,

o čo v tej zmene, ktorú navrhnem, ide. Nie je to žiadna kom-

plikovaná zmena, nemá podstatný zásah  do zákona ani nič ta-

ké. Sivá  literatúra, to    zborníky z rôznych  seminárov,

konferencií - spravidla  usporadúvaných pre 200-300 účastní-

kov -, a literatúru z nich  zberala v histórii a mala  by aj

naďalej zberať Slovenská technická knižnica.

 

     Tí moji kolegovia, kolegyne a kolegovia - prepáčte, dá-

my -, ktorí  sme používali  služby technickej knižnice,  sme

boli zvyknutí na takýto  veľmi efektívny proces. Zistil som,

že niekde bola konferencia,  seminár, nemal som možnosť, pe-

niaze alebo  katedra ma nevyslala,  pracovisko ma nevyslalo,

zašiel  som do  Slovenskej technickej  knižnice, dostal  som

zborník - čiže zborníky sa emitovali, vydávali  vo veľmi ob-

medzenom rozsahu, - v zborníku  som si  našiel autora, ktorý

ma zaujímal, a nielen to, ale v autorovi som mohol nájsť re-

ferencie, ktoré použil vrátane zahraničnej literatúry a Slo-

venská technická  knižnica mi na požiadanie  do 24 hodín po-

skytla rešerš alebo čohokoľvek,  čo súviselo s konferenciou.

Isteže by sa dalo povedať,  že toto môžu prebrať dve knižni-

ce, ktoré figurujú  na Slovensku v tom, že budú brať vlastne

všetky výtlačky a robia absolútnu informatiku. Iste. Dalo by

sa to aj takto ponímať,  ale také komplexné služby v oblasti

vedecko-technickej literatúry  už len z dôvodu  neexistencie

fondov v tejto oblasti by u nich veľmi ťažko poskytli.

 

     Centrum  vedeckých a technických informácií ako národné

stredisko zodpovedá za zber sivej  literatúry na Slovensku a

za pravidelný  prísun záznamov o nej do  bázy, ktorá sa volá

SIGLE. Ide vlastne svojím spôsobom aj o propagáciu výsledkov

činnosti slovenských vedeckých,  technických a pedagogických

pracovníkov v zahraničí.  Sivá literatúra  je literatúra vy-

chádzajúca v nízkom náklade, t. j. tá, ktorá  nie je dosiah-

nuteľná prostredníctvom  knižnej distribučnej siete,  ako sú

výskumné  správy, dizertačné  práce, konferenčné  materiály,

zborníky, cestovné správy, firemná literatúra a podobne.

 

     Ďalej Centrum  vedeckých a technických informácií  bolo

v UNIDO, to  je organizácia pre  priemyselný  rozvoj v rámci

Organizácie Spojených  národov, vybrané za  jeden z medziná-

rodne kooperujúcich článkov  systému priemyselných a obchod-

ných informácií, ktorý má skratku IBIS. Informačné materiály

vychádzajú obdobne v náklade do 500 exemplárov a budú  nevy-

hnutne chýbať najmä na zabezpečovanie  informačných služieb,

napríklad pre oblasť malého a stredného podnikania.

 

     Z uvedených  dôvodov,  dámy a  páni, požiadalo  Centrum

vedecko-technických  informácií, a  ja ako  poslanec som  si

tento návrh  osvojil, o zaradenie  do zoznamu tých  knižníc,

ktoré podľa zákona, ktorý  prerokúvame, by mali dostávať je-

den povinný  výtlačok len z tej literatúry, ktorej náklad je

do 500 kusov. Čiže riadny  pozmeňujúci  návrh do zákona znie

(máte ho na prednej strane): V § 3 písm. b) a v § 4 písm. b)

doplniť  za slová "Univerzitnej  knižnici" slová "Centru ve-

decko-technických informácií Slovenskej republiky".

 

      A teraz, kolegyne a kolegovia,  čo sa  týka  samotnej,

takpovediac,  technicko-legislatívnej   alebo  procedurálnej

stránky. Keď som si pozorne  prečítal § 85, nie som právnik,

ale predsa len som si dovolil urobiť takýto  výklad. Odsek 1

tohto paragrafu dovoľuje predkladať pozmeňujúce návrhy k tým

paragrafom, ktoré boli  dotknuté v druhom čítaní. Obidva pa-

ragrafy  boli  dotknuté v druhom  čítaní, hoci len formálne,

pretože, našťastie,  sa v nich urobila  zámena poradia kniž-

níc. Odsek 3 toho istého  paragrafu hovorí: "Iné pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťa-

hujúcich sa na ustanovenia podľa  odseku 1 možno takisto po-

dávať." Dovolil som si,  možno pritiahnuto za vlasy, povedať

alebo predložiť i takú úvahu,  že tento návrh, ktorý má evi-

dentne  charakter  doplňujúceho  návrhu,  o tom  sa  nemožno

prieť, by  sa mohol v tomto  výklade  poňať v rámci tretieho

čítania ako návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať.

 

     Pokiaľ by  ste, kolegyne a  kolegovia, videli toto  ako

nejakú príliš veľkú prešmyčku v nejakej  právnej čistote pri

našom postupe, tak by som si dovolil predložiť na hlasovanie

potom alternatívu  dva, ktorá by  vychádzajúc z toho  istého

§ 85 ods. 3 hovorila, že možno predložiť návrh na opakovanie

druhého čítania,  ak to urobí  tak podpismi  najmenej 30 po-

slancov. Mám tu podpisy 30 poslancov, skoro s každým som ho-

voril, hovoril  som s predstaviteľmi  klubov, či sú  ochotní

akceptovať tieto  svoje podpisy aj ako  podpisy pod návrh na

opakovanie druhého  čítania, pretože pôvodne  som použil ten

prvý výklad a kolegov som  poprosil o podpis v zmysle prvého

výkladu.  Po upozornení  ústavnoprávnym výborom  som si teda

dovolil predložiť takéto dve alternatívy.

 

     Dámy a páni, nie je  vonkoncom mojím cieľom nejako pre-

dlžovať schvaľovanie tohto zákona,  ktorý je v princípe bez-

problémový. Predsa si len  myslím, že odstránenie tohto jeho

nedostatku, keďže ho máme  ešte stále v pracovnej procedúre,

nedostatku z môjho pohľadu, by  stálo za to, aby sme zvážili

buď  jeden, alebo  druhý postup.  Myslím si,  že toto by sme

spoločne mohli podporiť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Harachovi.

 

     Nech sa páči,  faktickú poznámku má pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Čiastočne súhlasím s interpretáciou  uvedeného § 85 ro-

kovacieho poriadku pánom poslancom Harachom. K tejto proble-

matike zaujal  stanovisko aj ústavnoprávny  výbor na základe

požiadavky listu predsedu  Národnej rady Slovenskej republi-

ky. Dovolím si odcitovať  z tohto stanoviska rozhodujúcu pa-

sáž: "Podľa Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Slovenskej

republiky nie je možné prerokovať pozmeňujúci návrh poslanca

Ľubomíra  Haracha  k § 3 písm. b) a k § 4 písm. b)  vládneho

návrhu  zákona o povinných výtlačkoch  periodických publiká-

cií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych

diel, tlač 618, v zmysle § 85 ods. 3 zákona o rokovacom  po-

riadku Národnej rady  Slovenskej republiky, pretože pozmeňu-

júci  návrh  nespĺňa podmienky  uvedené v citovanom odseku 3

§ 85 zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky o rokovacom

poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky. Cieľ, ktorý

chcel dosiahnuť pán poslanec Ľubomír Harach, je možné riešiť

len  opakovaním druhého  čítania, ak  takýto návrh  predloží

najmenej 30 poslancov."

 

     Inými slovami povedané, ústavnoprávny výbor zaujal roz-

porný názor k prvej alternatíve, o ktorej hovoril pán posla-

nec Harach, a akceptoval  druhú  alternatívu, o ktorej hovo-

ril, že možno aj v treťom  čítaní, ak existuje písomný návrh

podporený 30 poslancami, dať  hlasovať o návrhu, aby  sa vec

vrátila do druhého čítania. Chcem  sa len opýtať kvôli pres-

nosti, či  tento materiál, ktorý teraz  tlmočil pán poslanec

Harach, je novým a výslovne  sa viažucim na podmienku vráte-

nia veci  do druhého čítania, alebo len voľne  interpretoval

pôvodný pozmeňujúci návrh, pretože z hľadiska  formálneho si

myslím, že je to  podstatné, či je to  ako nový  materiál na

vrátenie do druhého čítania, lebo v tom  prvom materiáli vý-

slovná požiadavka  na vrátenie  návrhu z tretieho čítania do

druhého expressis verbis nie je uvedená. Čiže mal by existo-

vať nový  písomný materiál v tomto treťom  čítaní  podporený

30 poslancami a potom by sa to naplnilo, domnievam sa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Pán predseda Brňák, materiál  je formulovaný takto. Po-

zmeňujúci návrh... atď.  je podaný  podľa § 85 ods. 3 zákona

o rokovacom  poriadku  s tým,  že  som  individuálne hovoril

s každým, kto podpisoval tento návrh, a s otázkou, či súhla-

sí, aby sa tento návrh podal ako návrh na opakovanie druhého

čítania. Je tu súhlas týchto 30 poslancov, čiže materiál...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V poriadku. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Zdá sa, že vzniknú  pochybnosti o tom, či písomný návrh

explicitne obsahuje návrh na druhé čítanie. Myslím si, že je

tu dostatočná politická vôľa  na to, aby Slovenská technická

knižnica dostávala tieto  výtlačky, t. j. že treba predložiť

nových 30 podpisov. Zozbieranie tých nových 30 podpisov môže

trvať -  neviem - 5 minút  alebo 10 a predložiť  ich na toto

rokovanie.  Chcem vás  poprosiť, pán  predsedajúci, existujú

dve možnosti: alebo aby ste vyhlásili desaťminútovú prestáv-

ku, aby sme podpisy mohli  dodať, alebo aby sme prerušili na

desať  minút  rokovanie o tomto  bode,  pokračovali v inom a

vrátili  sa k  nemu potom.  Sú dve  možnosti, obidve  môžeme

spraviť. Prvú máte v právomoci vy. Môžem to spraviť aj ja so

žiadosťou, aby sme v tejto  chvíli procedurálne v mene nášho

klubu požiadali o 15-minútovú  prestávku na to, aby sme zís-

kali podpisy. Ak sa  nejaké  kluby ku mne pridajú, pevne ve-

rím, že to bude možné realizovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale pán  poslanec  Harach má 30 podpisov, pán poslanec,

veď hovoril jasne.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Tak je dobre.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     On ich má, je to v  poriadku. Dám hlasovať o tom, či sa

návrh vracia  z tretieho čítania  do druhého. Kto  je za to,

aby sa to vrátilo do druhého čítania?

 

     Ďakujem.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Čiže tento návrh prešiel.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec, otváram  rozpravu o druhom

čítaní tohto návrhu. Prosím, podajte návrh. (Hlasy v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Domnievam sa, pán predsedajúci,  odznelo tu v rokovacej

sále,  že musia  zasadnúť výbory.  Je pravda,  že ešte tento

postup sme neabsolvovali  podľa nového rokovacieho poriadku,

ale domnievam sa, že výbory nemusia zasadnúť. Ak sme sa vrá-

tili do druhého čítania,  možno teraz otvoriť riadne rozpra-

vu,  predniesť  pri  splnení  požadovaných podmienok uvedený

pozmeňujúci návrh. Spravodajca má právo, aby žiadal, prípad-

ne ak to  bude nový návrh, aby zasadol  nejaký výbor, aby ho

prípadne posúdil a následne  pokračujeme  štandardným spôso-

bom. Čiže  domnievam sa, že aj  keď ide o akýsi  prvý výklad

tohto ustanovenia, že by bolo v rozpore s princípmi  logiky,

aby sme išli v rámci  takéhoto spôsobu prerokúvania do výbo-

rov. Stačí priamo v rámci pléna.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  ďakujem. Otváram  teda  rozpravu o druhom  čítaní

tohto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Harach.

 

     Pán Hrušovský - procedurálna pripomienka.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja si,  pán predsedajúci, na  rozdiel od pána  predsedu

ústavnoprávneho výboru nemyslím, že by sa nemal vrátiť znovu

na prerokovanie do výborov, ak sme návrh zákona vrátili späť

do druhého čítania. Technika podávania pozmeňujúcich návrhov

je rozdielna a iná vo výboroch  ako na  pléne Národnej rady.

Okrem toho gestorský výbor má i ďalšie splnomocnenia z roko-

vacieho poriadku,  ktoré môže  využiť v ďalšom legislatívnom

postupe,  ako nakladať s týmto  návrhom  zákona.  Bol by som

rád, keby sme nezaviedli  nejaký nepríjemný precedens, ktorý

by sa nám mohol vypomstiť v budúcnosti, a preto  by bolo asi

vhodné v tejto chvíli prerušiť  rokovanie o tomto návrhu zá-

kona, vrátiť to do výborov,  formálne to prerokovať a postu-

povať ďalej na pléne v druhom čítaní. To je môj procedurálny

návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, ešte pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Myslím si, na rozdiel od pána poslanca Hrušovského, ale

koniec koncov podotýkam, že nikto  nemá patent na rozum, ani

ja ho  nemám, pretože ide  skutočne o prvú  situáciu v tejto

súvislosti a mali by sme  zvoliť  taký postup, podľa ktorého

budeme  postupovať  aj  v budúcnosti.  Domnievam  sa,  že ak

v rámci tretieho čítania neboli rozporované doteraz schvále-

né a prijaté  pozmeňujúce a  doplňujúce  návrhy  ani samotná

podstata zákona  ako takého a ide  len o to, aby  bolo možné

predniesť jediný  pozmeňujúci návrh, ktorý  sa zrejme opome-

nul predložiť v druhom čítaní,  domnievam sa, že skutočne by

tu bolo maximálne nelogické, aby kvôli tomuto jednému návrhu

opätovne zasadali výbory, ale  na druhej strane táto možnosť

tu je. Ak  spoločný spravodajca usúdi, že je  to vážny zásah

do  zákona, o ktorom  nerokoval  alebo sa  nevyjadril k nemu

gestorský výbor, má právo,  ba priam povinnosť podľa rokova-

cieho poriadku požiadať o prerušenie  schôdze a o zasadnutie

gestorského výboru alebo iného.  Ale ja osobne sa domnievam,

že nejde o takýto zásadný zásah do zákona v súvislosti s ná-

vrhom pána poslanca Haracha.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Samozrejme,  že  je  to  nová  situácia, ale nesúhlasím

s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru, pretože § 85 jasne

hovorí, že keď sa odsúhlasí  takáto skutočnosť, tak to treba

vrátiť do druhého čítania. A druhé  čítanie je aj to, že po-

dľa nového rokovacieho poriadku  možno dávať vo výboroch po-

zmeňujúce  návrhy bez toho, že  by bol potrebný určitý počet

podpisov pod tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     Takže  myslím si, že všetci dobre rozumieme, čo je dru-

hé čítanie, a nemožno sa vykrúcať tým, či to spravodajca na-

vrhne, alebo nenavrhne. Jednoducho  sa odhlasovalo to, že sa

tento zákon  vracia do druhého  čítania, a postupujte  podľa

rokovacieho poriadku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, pán poslanec Lauko, len  sa bude hlasovať za návrh

pána Hrušovského, či návrh pôjde  do výborov, alebo nie. Keď

nepôjde, nepôjde. Však sa nehádame.

 

     Nech sa páči, pán Halabrín.

 

 

 

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Na vysvetlenie  chcem povedať, že  16. júna na  riadnom

rokovaní gestorského výboru  sa prerokúvala pripomienka Cen-

tra vedecko-technických informácií a počas neho sa neodporu-

čilo zaradiť ho medzi určené  právnické osoby.  Po konzultá-

ciách  s predkladateľom, so  zástupcami a predstaviteľmi mi-

nisterstva  kultúry je  táto  požiadavka a pozmeňujúci návrh

pána Haracha  akceptovateľný a po  konzultáciách s ostatnými

členmi nášho  výboru bude sa  aj  hlasovať, zrejme, v súlade

s tým. Takže  myslím si, že  zbytočne by sme predlžovali čas

prerokúvania tohto  zákona, pretože tento  pozmeňujúci návrh

prakticky už bol v gestorskom  výbore prerokovaný. Vtedy ne-

bol súhlas z toho  dôvodu, že z 9 určených  právnických osôb

sme rozšírili  tento zoznam už  na 14 v obidvoch  prílohách,

ale po  úprave, že to je  iba do 500 výtlačkov,  možno tento

návrh pána Haracha akceptovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Odporúčal by som na základe vystúpenia pána kolegu Hru-

šovského, aby sme nezaložili zlý precedens, aby Národná rada

hlasovaním schválila, že vo výboroch sa v druhom čítaní ten-

to návrh  zákona nebude  prerokúvať a že sa  bude prerokúvať

len na základe požiadavky pána poslanca Haracha.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský dal procedurálny návrh.

Musíme hlasovať  o tom, kto je  za to, aby sa  to vrátilo do

výborov, aj keď to spravodajca nenavrhoval.

 

     Pán Komlósy, nech sa páči.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcel by som upozorniť a spýtať sa pána predsedu ústav-

noprávneho výboru, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku ho

oprávňuje na to, aby dal takéto vysvetlenie. Totiž v § 85 sa

hovorí o opakovanom druhom čítaní,  § 75 sa začína prvým od-

sekom, že o návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridele-

ný. Čiže opakované druhé čítanie je kompletne celé druhé čí-

tanie.  Podľa akého  ustanovenia, podľa  akého paragrafu  to

vysvetľujete tak, že teraz nemusíme rokovať o tomto vo výbo-

re? Podľa akého ustanovenia  rokovacieho poriadku môžeme te-

raz hlasovať o tom, aby sa vo výboroch o tom nerokovalo?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán  poslanec Komlósy,  opätovne poukazujem  na to,  že

v danom  prípade tu nemáme  jasnú a striktnú dikciu zákona a

ide o to,  aby sme našli nejaké riešenie  do budúcnosti. Sa-

mozrejme, že možno argumentovať aj takým spôsobom, že o dru-

hom čítaní sa v § 75 hovorí, že o návrhu zákona rokujú výbo-

ry, ktorým  bol pridelený. V prvom  čítaní tu  bol pridelený

tento  návrh istým  výborom. Tieto  výbory zákon prerokovali

a pustili ho v rámci samotného pléna, kde sa o ňom rokovalo.

Predmetom tretieho čítania bol  návrh na vrátenie do druhého

čítania z dôvodu jedného pozmeňujúceho  návrhu, o ktorom ko-

niec koncov rokoval už gestorský  výbor, ako hovoril pán po-

slanec Halabrín.

 

     Čiže ak  chcete, tak vám  môžem  povedať aj  tak, že na

základe zdravého sedliackeho rozumu  mi prichodí, že by bolo

nezmyselné opakovať všetky výbory, ale prihováram sa za taký

postup, ako navrhol pán poslanec Poliak, aby sme nedali hla-

sovať o návrhu pána poslanca Hrušovského v negatívnej formu-

lácii alebo  pozitívnej, ale opačne, aby  návrh znel tak, že

Národná rada  Slovenskej republiky v danom  prípade neposúva

veci do výborov v rámci druhého  čítania. Teda kto je za to,

aby Národná  rada Slovenskej republiky v danej  situácii ne-

opakovala celé druhé čítanie od začiatku. Týmto si nechávame

otvorený priestor,  že ak budú  niekedy vážnejšie dôvody  na

vrátenie zákona v treťom čítaní, bude možné postupovať potom

striktne tak, že o tomto budú rokovať aj výbory.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Hrušovský, nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predsedajúci, sťahujem môj procedurálny návrh. Mys-

lím si, že rokovací  poriadok je v tomto smere jasný a jasné

sú aj pravidlá druhého čítania. Ak sme rozhodli o tom, alebo

ak skupina 30 poslancov žiada  návrh vrátiť do druhého číta-

nia, musíme začínať pri § 75 prerokúvať tento zákon.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dávam  procedurálny  návrh,  aby  sa hlasovaním konečne

rozhodlo, pretože tieto debaty, myslím si, môžu byť nekoneč-

né. A prosím potom ústavnoprávny  výbor, aby prijal užší vý-

klad tohto  paragrafu. Prosím, keby  sa hneď mohlo  hlasovať

a Národná rada rozhodla o tomto probléme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani  poslankyňa, dávate  návrh hlasovať  o tom,  či to

pôjde, alebo nepôjde do výborov?

 

     Dobre, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán Hofbauer, ale

už zbytočne zabíjame čas.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Domnievam sa, že tu maríme  čas podľa scenára KDH - ma-

renie rokovania. Nestrácajme ho, prosím  vás, a držme sa to-

ho, čo  navrhol predseda výboru pán  Brňák. Domnievam sa, že

to bolo konštruktívne a v podstate  v súlade s tým, čo navr-

hoval pán poslanec Harach.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Benčík.

 

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Myslím si, že sme málo konštruktívni a nezapríčiňuje to

v danom prípade pán predsedajúci, ako to obyčajne býva.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím?

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Dobre si počul. Pochválil som ťa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

     (Smiech.)

 

     Ešte pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia,  sme  skutočne  úžasne  neracionálni. Za ten

čas, čo sa  hádame, tu už mohol zasadnúť  výbor. To po prvé.

Po druhé, tak ako povedala pani Mušková, sme mohli hlasovať.

Alebo, po tretie, dohodnime  sa, že bude spoločné zasadnutie

výborov a punktum, máme to vybavené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ešte pána Benčíka zapojte, prosím vás.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Myslím si, že  najrozumnejšie je  postupovať  logicky a

návrh pána  Poliaka bol veľmi  prijateľný. A pánu  Komlósymu

- nepodozrievajte  vždy  predsedajúceho,  že  zle  robí. Pán

predsedajúci postupuje podľa § 146 rokovacieho  poriadku. Má

právo rozhodnúť, keď je o veci spor. A odporúčam, aby rozho-

dol, aby sme hlasovali o návrhu pána Poliaka. Je to v súlade

s rokovacím poriadkom. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o návrhu poslanca pána Polia-

ka. Prosím, zopakuj svoj návrh.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Môj návrh znel, aby Národná  rada rozhodla o tom, že sa

z tretieho čítania  návrh zákona vráti  do druhého, ale  bez

prerokovania vo výboroch a s prerokovaním len v pléne Národ-

nej rady na základe požiadavky pána poslanca Haracha.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať, vážené  pani poslankyne,  vážení páni

poslanci, o návrhu pána poslanca  Poliaka, aby sa návrh vrá-

til do druhého čítania, ale prerokuje sa tu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Harach, vystúpte s návrhom.

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     písomný  návrh,  písomnú  formu   pozmeňujúceho  návrhu

k tlači 618,  tak ako to vyžaduje  druhé čítanie, s podpismi

15 poslancov  máte v laviciach,  text je taký  istý. Aby som

urobil zadosť zákonu, prečítam alebo uvediem doslovne návrh:

V § 3 písm. b) a v § 4 písm. b) doplniť za slová "Univerzit-

nej  knižnici" slová "Centru vedecko-technických  informácií

Slovenskej republiky".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chce ešte niekto vystúpiť v  druhom čítaní? Nech sa pá-

či, pán minister.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     možno sa vám ani nezdá, ale ide o veľmi dôležitý zákon.

Okrem  technických,  procedurálnych  peripetií, o ktorých má

právo rozhodnúť parlament, tak ako rozhodne, ja to absolútne

rešpektujem, súhlasím  s tým. Dokonca  si myslím, že  aj ten

nárast povinných výtlačkov z 9 na 15 s istým obmedzením mož-

no rešpektovať a akceptovať. Chcem vás pekne poprosiť o jed-

nu vec. Uvedomme si, že u vydavateľov  ide v podstate o čosi

podobné ako o naturálnu  daň, dodatočnú naturálnu daň. Viem,

že  sme o tom  diskutovali  už pri  predošlom návrhu  zákona

o povinných výtlačkoch, a dúfam, že sme si presne uvedomili,

že istým spôsobom zaťažujeme  vydavateľov, najmä pri drahých

publikáciách, čímsi, čo nie je zanedbateľná záležitosť. Isté

ustanovenie, ktoré rieši tento problém, hovorí, že možno za-

počítať tento povinný výtlačok  do nákladov, čo je čiastočná

úľava, a  preto nehovorím, že nemožno  rozšíriť počet týchto

povinných výtlačkov.

 

     Len by  som chcel upozorniť  ešte na druhú  skutočnosť,

a využívam to, že sa  otvorilo druhé čítanie. Máme jedinečnú

možnosť v tomto  zákone  urobiť  to, čo  ešte nemá ani jedna

krajina. Možno ste si všimli, že v § 3 a 4 v písm. c) sa ho-

vorí o povinnom výtlačku v elektronickej forme. Ministerstvo

kultúry  Slovenskej republiky  rozhodlo a financuje  projekt

retrokonverzie  textov. Tie  texty, ktoré  sa pôvodne vydali

len v knižnej  forme, technicky  sme zabezpečili, že  sa idú

prepisovať do digitálnej elektronickej formy. Nie je to lac-

ný špás a robíme to  spätne dozadu.  Poviem  aj prečo. Vieme

dobre, aký bol osud Alexandrijskej knižnice a čo všetko ľud-

stvo  stratilo,  pretože  sa  vypálila. Najideálnejší spôsob

uloženia informácie  je naozaj elektronická  forma aj preto,

že ju možno  veľmi jednoducho duplikovať,  uchovávať na nie-

koľkých miestach bez podstatných nákladov. Teoreticky môžeme

dosiahnuť, že každá knižnica na Slovensku - a každá má elek-

tronické  zariadenia - môže v podstate  za lacný  peniaz mať

kompletnú bibliografickú informačnú službu. Prosím, uvedomme

si túto skutočnosť. Dnes sa  na Slovensku podľa našich prie-

skumov, ktoré sa aj overili, aj sme diskutovali s vydavateľ-

mi, prakticky 100-percentne  spracúvajú texty na počítačoch.

To znamená, že nie je dôvod  alebo nie je nijaký náklad žia-

dať od vydavateľa povinný výtlačok aj v elektronickej forme.

 

     Náš pôvodný  legislatívny zámer bol,  aby každý povinný

výtlačok aspoň v jednej forme - disketa nie je drahá a možno

ju vrátiť - sa odovzdal aspoň na jedno miesto tak, aby potom

toto  miesto v rámci povinnosti  medziknižničnej  výpožičnej

služby ho poskytlo  komukoľvek, kto si o to požiada a kto má

na to technické zariadenia. A preto vás poprosím, využívajúc

toto druhé čítanie a možno  predbiehajúc 5 rokov, pretože aj

tak k tomu príde, viem dobre, že na  tom pracujú  Francúzi a

Nemci,  boli sme  tam a  overili  sme  si to,  aby sme v § 3

a v § 4, ak si niektorý pán poslanec osvojí tento návrh, vy-

nechali v písmene c) slová  "alebo inej" a  vynechali  slová

"ak bol  takto vydaný". Ak  toto urobíme, zaviažeme  každého

vydavateľa odovzdať  jeden výtlačok každej  knihy v elektro-

nickej forme na jedno  miesto. Keď splnomocníte ministerstvo

ďalším dodatkom, a to je môj návrh, aby aj  písmeno c) v § 3

a 4 sa doplnilo o  text "podrobnosti určí  všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá  ministerstvo kultúry", v tom mo-

mente vám zaručujem, že  nemusíme bojovať o ďalšie knižnice,

ktoré by mali dostávať povinné výtlačky.

 

     Upozorňujem vás, že najväčšie náklady, ktoré majú kniž-

nice, sú spojené s udržiavaním fondov, ktoré majú takúto ma-

teriálnu povahu. V tom  momente, ak by sme  prešli, akože aj

prejdeme, celý  svet prejde na elektronickú  formu, nám bude

stačiť,  aby sme  urobili  tento  krok a ušetríme  nesmierne

množstvo peňazí. A vás upozorňujem, že knižnice budú žiadať,

aby  boli vyčiarknuté zo zoznamu  povinných výtlačkov. Samo-

zrejme, Slovenská republika si  nemôže dovoliť, aby nearchi-

vovala aj  dva výtlačky na dvoch  rôznych miestach v takejto

forme. Ale pekne vás prosím, ak máme túto šancu, že je druhé

čítanie  otvorené, nebudeme  musieť o 5 rokov pripravovať, a

možno aj  skôr, zákon, ktorý by  toto zakotvil. Budeme prví,

upozorňujem vás, urobili by  sme najväčšiu službu knižničnej

službe, keby sme takúto vec urobili. To sú halierové náklady

s obrovským efektom.

 

     Takže pekne chcem poprosiť o dve veci. Súhlasím s návr-

hom pána poslanca Haracha. Vzhľadom  na to, že ho upravil do

500 výtlačkov, je prijateľný.  Nebránim sa rozšíriť ani ďal-

ších adresátov povinných výtlačkov. Len prosím vás, uvedomte

si, že s tým sú spojené  obrovské náklady  aj do budúcnosti.

A chcem poprosiť,  aby sme zaviedli  túto malú zmenu,  ktorá

nám zabezpečí, že za  minimálne náklady môžeme dosiahnuť to,

že  každá knižnica  môže sprostredkovať  prakticky kompletné

bibliografické informačné  služby. Takže ak  dovolíte, chcel

by som poprosiť niekoho z pánov poslancov alebo pani poslan-

kýň, keby  akceptovali  tento môj návrh, a odporúčam, aby sa

obidva  tieto  návrhy  prijali v druhom čítaní. A zároveň by

som vás chcel požiadať o schválenie tohto zákona aj v druhom

čítaní.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Halabrín.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Chcem iba povedať, že  som veľmi rád, že predstavitelia

ministerstva kultúry skvalitnili tento  zákon a osvojujem si

obidve zmeny alebo pozmeňujúce  návrhy  predložené pánom mi-

nistrom Hudecom. Požiadam o 15-minútovú  prestávku,  aby sme

mohli spraviť všetky záležitosti, ktoré si vyžaduje rokovací

poriadok Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku, stretneme sa

o 11.15 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Cez  prestávku zasadal  gestorský výbor.  Nech sa páči,

pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ak dovolíte, informoval by  som vás o zasadnutí gestor-

ského výboru pre vedu, vzdelanie,  kultúru a šport, ktoré sa

práve ukončilo. Bol prerokovaný pozmeňujúci návrh, ktorý som

podával ja a ktorý je podporený 16 podpismi poslancov Národ-

nej rady v zmysle rokovacieho poriadku.

 

     Gestorský výbor odporúča, aby Národná rada odhlasovala,

že nie je potrebné tento  pozmeňujúci návrh k tlači 618 roz-

množiť a doručiť všetkým poslancom.  Gestorský výbor takisto

prerokoval pozmeňujúci návrh pána poslanca Ľubomíra Haracha,

kde  navrhoval v § 3 a 4 v  písmenách b)  uskutočniť  určité

zmeny. Návrh gestorského výboru vám prečítam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Najprv budeme  hlasovať, či pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Haracha rozmnožíme, alebo nie, aby sme hneď mohli ro-

kovať. Nech sa páči, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovalo 10 poslancov.

 

     Čiže tento návrh prešiel.

 

     Pán minister, nech sa páči.

 

 

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže som  sa zúčastnil na  rokovaní gestorského výboru

a bol som požiadaný, aby som formálne otvoril rozpravu, tým-

to tak konám.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa niekto  do rozpravy? Pán poslanec Ha-

labrín, spravodajca, navrhuje zmenu. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Na rokovaní gestorského výboru sa prerokoval pozmeňujú-

ci návrh pána kolegu poslanca Haracha a prijalo sa uznesenie

gestorského výboru,  ktoré vzhľadom na  to, aby sa  dosiahol

účel, ktorý pán kolega  sledoval v predkladanom pozmeňujúcom

návrhu, navrhuje v § 3 písm. b) upraviť text tak, že za slo-

vo výtlačok sa vložia slová "Centrum vedecko-technických in-

formácií  Slovenskej  republiky"  a v § 4 písm. b) za  slovo

"Univerzitnej  knižnici" sa  vložia slová  "a jeden výtlačok

Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky".

Je to  len spresňujúci návrh, ktorým  sa dosahuje presne to,

čo pán kolega chcel vo svojom pozmeňujúcom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Hlási sa  ešte  niekto  do rozpravy?  Ak nie,

uzatváram rozpravu v druhom čítaní a budeme hlasovať o návr-

hu pána poslanca, tak ako ho prečítal.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Takže v rozprave v druhom čítaní odzneli dva pozmeňujú-

ce návrhy. Pozmeňujúci návrh, ktorý som...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Veď si to už čítal. (Hlasy z pléna.)  Dobre, ruším toto

hlasovanie.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Halabrín.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Zazneli dva pozmeňujúce  návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh

je v § 3 písm. b) za slovo  "výtlačok" vložiť  slová "Centra

vedecko-technických informácií Slovenskej republiky" a v § 4

písm. b) za  slovo "Univerzitnej  knižnici" vložiť  slová "a

jeden výtlačok Centru  vedecko-technických informácií". Ges-

torský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už sa  hlasuje. (Hlasy z pléna.)  Ale nevypadlo nič. To

je  doplňujúci návrh  pána poslanca  Haracha, ktorý vystúpil

v rozprave, gestorský výbor zasadal, 15 poslancov návrh pod-

písalo. Nech sa páči,  hlasujeme, pán poslanec Halabrín pre-

čítal návrh pána poslanca Haracha s odporúčaním prijať ho.

 

    (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Druhý  pozmeňujúci návrh  som predložil ja, kde v § 3 a

§ 4 písm. c) navrhujem  vynechať slová  "alebo inej" a slová

"ak bol takto  vydaný" a doplniť po  bodkočiarke  novú vetu:

"Podrobnosti určí všeobecne záväzný  predpis, ktorý vydá Mi-

nisterstvo kultúry Slovenskej  republiky." Takisto odporúča-

nie gestorského výboru je tento pozmeňujúci návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Počuli  ste pána spoločného  spravodajcu. Ges-

torský výbor odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Treba dať hlasovať o zákone  ako celku v znení schvále-

ných pozmeňujúcich návrhov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nie, musíme prejsť do tretieho čítania, pretože to bolo

druhé čítanie, kvôli tomu ste zasadali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Mám odporúčanie a poveruje  ma gestorský výbor, aby som

predložil  Národnej  rade  návrh,  aby  sme postupovali hneď

v treťom čítaní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Otváram rozpravu o treťom čítaní k tomuto bodu

programu. Hlási  sa niekto do rozpravy?  Pani Garajová, nech

sa páči.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ja sa  veľmi ospravedlňujem, ale by  som pekne prosila,

aby nám  pán predkladajúci prečítal v plnom  znení teraz tie

paragrafy, ktoré sme odsúhlasili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Takže, ak dovolíte,  pokúsim sa  to prečítať.  V § 3 sú

zmeny v písmene b), ktoré bude znieť - "pri  náklade  do 500

výtlačkov po dvoch  povinných výtlačkoch Slovenskej národnej

knižnici  a Univerzitnej  knižnici a jeden  výtlačok  Centru

vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a regis-

trujúcemu orgánu". V § 4 písmeno b) bude znieť - "pri nákla-

de do 500 výtlačkov po dvoch  povinných výtlačkoch z každého

vydania alebo vydania časti  Slovenskej  národnej knižnici a

Univerzitnej knižnici a jeden  výtlačok Centru vedecko-tech-

nických informácií".

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Spokojná, pani poslankyňa? Ďakujem.

 

     Vážené pani  poslankyne, poslanci, budeme  hlasovať, či

súhlasíme s tým, aby  zákon išiel  do tretieho čítania. Nech

sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ďakujem. Teda pristúpime k  tretiemu čítaniu o uvedenom

návrhu zákona.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu. V rámci  tejto

rozpravy možno podávať návrhy podľa  § 85 zákona o rokovacom

poriadku. Pýtam sa, či niekto navrhuje  opravu legislatívno-

-technických alebo jazykových chýb.  Ak nie, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode za ukončenú.

 

     Pán spoločný  spravodajca, chceš sa  vyjadriť? Nie. Pán

minister? Nie.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Odporúčanie  gestorského výboru  je tento  návrh zákona

v znení  schválených  pozmeňujúcich  a  doplňujúcich návrhov

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže v rámci tohto čítania sa nepodali žiadne pozmeňu-

júce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pristú-

pime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku v znení schvále-

ných návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o po-

vinných  výtlačkoch periodických  publikácií, neperiodických

publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

 

     Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem, pán minister.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Aj ja ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predsedajúci, v mene  poslaneckého klubu DÚ

žiadam o zvolanie politického  grémia, predpokladám, že ďal-

šie dva kluby  sa pridajú. Ideálne by bolo,  ak by sme mohli

zasadnúť teraz hneď na začiatku obedňajšej prestávky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Aj pán Farkas.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pripájam sa aj ja za poslanecký klub KDH.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Politické grémium bude o 12.00 hodine.

 

     Pristúpime k  tridsiatemu ôsmemu  bodu  programu,  kto-

rým je

 

     návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majet-

ku Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Podľa § 32 ods. 3 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších  predpisov Fond

národného majetku predkladá  Národnej rade Slovenskej repub-

liky na schválenie výročnú správu o činnosti fondu po prero-

kovaní vo  vláde. Návrh výročnej správy  o činnosti fondu za

rok  1996 prerokovala  vláda Slovenskej  republiky na svojej

schôdzi 6. mája 1997.

 

 

     Návrh správy ste dostali ako tlač 661 a spoločnú správu

výborov ako tlač 661a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky pána Štefana  Gavorníka, aby uviedol návrh

výročnej správy o činnosti fondu.

 

     O tom, aby mohol vystúpiť, sme dali hlasovať pri schva-

ľovaní programu.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Fond  národného majetku  Slovenskej republiky predkladá

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  na  schválenie správu

o svojej činnosti v roku 1996.

 

     Fond národného majetku Slovenskej republiky v roku 1996

vyvinul veľké  úsilie  smerujúce k ukončeniu odštátnenia ma-

jetku zaradeného do druhej vlny kupónovej privatizácie a je-

ho prechodu na fond ešte v  roku 1996. Fond prevzal 285 pri-

vatizačných  projektov,  ktoré  obsahovali 413 výstupov.  Na

fond  v roku 1996 prešiel  majetok v hodnote 33 413 miliónov

korún. V priebehu roka  založil fond 31 akciových spoločnos-

tí, do ktorých  vložil majetok  vo výške 16 112 miliónov Sk.

Z toho vzniklo zápisom do Obchodného registra 28 spoločností.

 

     Priamy predaj podnikov akcií vopred určenému záujemcovi

bol ťažiskovou metódou privatizácie. Prezídium vydávalo roz-

hodnutia  podľa § 10 ods. 1 a § 28 ods. 5 zákona 92/1991 Zb.

v znení neskorších predpisov  do vyhlásenia nálezu Ústavného

súdu číslo 352/1996 Z. z.  V roku 1996  sa  zrealizovalo 364

rozhodnutí, z toho 209 sa  týkalo  priameho predaja  podniku

a 155 priameho predaja akcií. Úspešne sa zrealizovalo 23 ve-

rejných obchodných súťaží a dosiahnutá výška kúpnej ceny bo-

la 495 247 tisíc Sk. Verejná dražba sa neuskutočnila.

 

     Predaj akcií na verejnom  trhu cenných papierov sa rea-

lizoval  najmä formou  priamych obchodov  na základe kúpnych

zmlúv.  Pri  predaji 1 376 636 akcií  bol  výnos  z  predaja

208 276 986 Sk. Dosiahnutá  priemerná cena jednej akcie bola

151 Sk.  Fond zabezpečil v oblasti  mimosúdnej rehabilitácie

finančnú náhradu 202 oprávneným  osobám  vydaním cenných pa-

pierov  v rozsahu 34 519  kusov  akcií v nominálnej  hodnote

1 000 Sk.

 

     V oblasti  reštitučných nárokov sa  vyrovnali nároky 31

oprávneným  osobám vo  výške 14 856 tisíc  Sk. Fond  uzavrel

v roku 1996 celkove 168 bezodplatných  prevodov  na  obce  a

fondy vo výške 6 262 800 Sk.  Po emisii dlhopisov začal fond

v roku 1996 technicky  a organizačne  realizovať  nakladanie

s dlhopismi. Na zabezpečenie predaja majetkových účastí fon-

du za dlhopisy založil obchodnú spoločnosť Dlhopis. Obchodo-

vanie s dlhopisom fondu sa  začalo 5. augusta 1996 a najviac

obchodov sa uskutočnilo pri cene  7 500 Sk. Do registra osôb

oprávnených nadobúdať dlhopisy sa zapísalo 4 027 nadobúdate-

ľov, z toho bolo 379 dlžníkov fondu a 16 dlžníkov Pozemkové-

ho fondu,  28 vlastníkov bytových  domov, 3 banky  určené na

reštrukturalizáciu a jedna poisťovňa.

 

     V  oblasti sledovania  vymáhania pohľadávok  prerokoval

fond 110 žiadostí o úpravu  platobných  podmienok. Ide najmä

o úpravu splátkového  kalendára a uznanie  investícií ako ú-

hrady úrokov. Svoje záväzky voči fondu si nesplnilo 190 dlž-

níkov. Z dôvodu  dlhodobého  neplnenia  povinností zo strany

kupujúceho fond v roku 1996 zrealizoval 5 odstúpení od zmlúv

o predaji podniku a dve odstúpenia o predaji akcií.

 

     V oblasti kontrolnej činnosti sa fond sústredil na von-

kajšiu a vnútornú kontrolnú  činnosť. Vnútorná bola zameraná

hlavne  na  vybavovanie  podnetov,  ktorých  bolo doručených

430. Vonkajšia  kontrolná činnosť bola  zameraná na kontrolu

nakladania a hospodárenia s majetkom u nadobúdateľov  priva-

tizovaného majetku. Vykonalo sa 9 kontrolných  akcií u nado-

búdateľov privatizovaného majetku.

 

     Hlavné zdroje  príjmov fondu sú za  predaj podnikov ak-

cií, zisk na podnikaní, t. j. dividendy, a výnos z účasti na

kapitálovom  trhu. V roku 1996 bol celkový príjem 12 050 939

tisíc Sk. Peňažné prostriedky použil fond najmä na splácanie

dlhopisov za oddlženie  podnikov, plnenie poskytnutých záruk

za úvery, na splnenie  záväzkov v zmysle uznesení vlády Slo-

venskej republiky a zákonov  Národnej rady Slovenskej repub-

liky. Celkové  výdavky v roku 1996 boli vo  výške 11 256 788

tisíc Sk.

 

     Na záver  možno konštatovať, že  Fond národného majetku

Slovenskej  republiky  pôsobil v súlade  so zákonom  a plnil

svoje úlohy vyplývajúce zo štatútu fondu. Materiál sa prero-

koval v Dozornej rade Fondu národného majetku, vo vláde Slo-

venskej republiky a tá odporučila  predložiť  tento materiál

na schválenie  Národnej rade Slovenskej  republiky. Fond tak

koná v tejto chvíli a ja vás, vážené dámy poslankyne, vážení

páni poslanci, prosím o schválenie tohto materiálu.

 

     Ďakujem, že ste mi venovali pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  prezidentovi Prezídia  Fondu národného majetku

pánu Gavorníkovi a dávam slovo poverenému členovi Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie pánu poslancovi Stanislavovi Líškovi, aby

podal správu o výsledku  prerokovania návrhu výročnej správy

o činnosti fondu vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-

liky. Nech sa páči, pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident Fondu národného majetku,

     vážené dámy,

     vážení páni,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás z poverenia  výboru pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie  oboznámil so znením spo-

ločnej  správy  výborov  Národnej  rady Slovenskej republiky

o výsledku  prerokovania návrhu  výročnej správy  o činnosti

Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 ods. 1 záko-

na Národnej rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladá Národnej  rade Slovenskej republiky  ako gestorský

výbor spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o prerokovaní návrhu výročnej správy o činnosti Fon-

du národného  majetku Slovenskej republiky za  rok 1996, tak

ako ju máte uvedenú v tlači 661a.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1494 zo 7. apríla 1997 pridelil  návrh výročnej správy

o činnosti Fondu  národného majetku Slovenskej  republiky za

rok 1996 Výboru Národnej rady  Slovenskej  republiky pre fi-

nancie,  rozpočet a menu a Výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s ter-

mínom na prerokovanie do 13. júna 1997. Ako  gestorský výbor

určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote.  Gestorský  výbor prerokoval a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú  správu

výborov  k výročnej  správe  uznesením  číslo 387 z 12. júna

1997. Iné výbory Národnej  rady Slovenskej republiky výročnú

správu neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho ro-

kovania neoznámili svoje stanoviská  podľa § 75 ods. 2 roko-

vacieho poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených vý-

borov.  Výbory, ktorým  bola pridelená  parlamentná tlač  na

prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  prerokoval návrh 12. júna 1997 v druhom čí-

taní  a uznesením číslo 427  súhlasil s návrhom  a odporučil

Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a podnikanie  prerokoval  návrh 12. júna

1997 v druhom čítaní a  uznesením číslo 387 súhlasil s návr-

hom a odporučil  Národnej  rade  Slovenskej republiky  návrh

schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tohto stano-

viska.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy poslancov k parlament-

nej tlači neboli predložené. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

výborov Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe

neboli  predložené a  tieto výbory  Národnej rady Slovenskej

republiky odporučili návrh schváliť.

 

     Gestorský  výbor na  základe rokovaní  výborov Národnej

rady  Slovenskej  republiky  v súlade s § 79 ods. 4 písm. f)

rokovacieho poriadku  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky za rok 1996 schváliť a prijať uz-

nesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy výborov.

 

     Pán  predsedajúci, to  je všetko  zo spoločnej  správy.

Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiaľ, je čas obeda, do 14.00 hodiny vyhlasujem

obedňajšiu prestávku.  (Hlasy z pléna,  že má byť  politické

grémium.)

 

     Ja nemôžem grémium zvolať, len pán predseda. Návrh bol,

ale ja ho nemôžem zvolať, nemám  na to právo. Budem to tlmo-

čiť pánu predsedovi, idem mu to hneď povedať.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní 30. schôdze.

 

     Pravidelným bodom programu o 14.00 hodine je

 

     hodina otázok.

 

     Chcem pripomenúť,  že v rokovaní o tomto bode  programu

budeme postupovať tak ako vždy podľa § 24 ods. 6 a § 131 zá-

kona o rokovacom  poriadku. Zo  všetkých  písomných  otázok,

ktoré  páni poslanci  do včera  do 12.00  hodiny predložili,

overovatelia vyžrebovali otázky, ktoré sú vyvesené na výves-

nej tabuli.  Chcem ešte pripomenúť, že  na otázky poslancov,

ktorí dali otázku, a nie sú prítomní v rokovacej miestnosti,

sa odpovedať nebude.

 

 

     Ešte by som prosil pána  predsedu, aby nám oznámil, kto

bude odpovedať za tých pánov ministrov, ktorí nie sú prítom-

ní.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

 

     namiesto  podpredsedu vlády  pána Kozlíka,  ktorý je na

zahraničnej pracovnej ceste, bude odpovedať pán minister Ba-

co.  Pána ministra  Krajčiho, ktorý  je tiež  na zahraničnej

pracovnej ceste, zastúpi pán minister Liščák.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja, pán premiér.

 

     Takže  pristúpime k odpovediam na  vyžrebované  otázky.

Prosím  pána predsedu  vlády, aby  zaujal miesto  určené pre

rečníka s tým, že odpovedať bude 15 minút.

 

     Prvú otázku kladie poslanec Duka-Zólyomi a znie:

 

     "Úprava ministerky školstva o vydaní vysvedčení výlučne

v slovenskom jazyku je protiústavná. Vážený pán premiér, do-

kedy mienite vy a vláda  Slovenskej republiky trpieť porušo-

vanie základného zákona Slovenskej republiky členkou vlády a

aké kroky chcete uskutočniť na nápravu jestvujúceho stavu?"

 

 

 

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     Ústava Slovenskej republiky konkrétne ustanovenia o vy-

dávaní  vysvedčení neobsahuje.  Zákony Slovenskej republiky,

ktoré upravujú používanie úradného  jazyka, hovoria i o tom,

v akom  jazyku sa  vydávajú všetky  úradné dokumenty vrátane

vysvedčení. Konštatovanie, že ide o akt protiústavnosti, po-

važujem za  váš osobný názor. Vláda  Slovenskej republiky je

výkonný orgán,  ktorý zákony vykonáva,  nemôže zákony meniť.

Jedinou inštitúciou, ktorá je oprávnená konštatovať, či stav

je, alebo nie je ústavný, je Ústavný súd Slovenskej republi-

ky. Preto odporúčam, aby všetky ďalšie pripomienky, sťažnos-

ti a námety boli adresované Ústavnému súdu. Ak máte informá-

cie, bol by som vám hlboko povďačný za to, keby ste mi vede-

li povedať, koľkí Slováci v Maďarskej republike  dostali vy-

svedčenia v dvoch jazykoch.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  premiér. Ešte sa pýtam  pána poslanca, či

chce dať  doplňujúcu otázku k tejto  problematike. Áno. Nech

sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán  premiér, nečakal  som inú  odpoveď. Bola  to jasná

reč, ale  ma neuspokojila. Skôr ma  veľmi znepokojil váš po-

stoj. Podľa toho, pán  premiér, nevnímate realitu, nevidíte,

čo sa odohráva okolo vás, čo sa robí v tomto štáte v oblasti

národnostného školstva a kultúry, resp. na poli obmedzovania

používania  jazyka národnostných  menšín. Súčasnú  situáciu,

nespokojnosť občanov maďarskej  národnosti, beriete na ľahkú

váhu. Aké  kladné  riešenie navrhujete,  ako hodnotíte a ako

budete  riešiť  70-tisícové  množstvo  protestov,  ktoré vám

a ministerke  školstva  bolo doručených, a 56 tisíc protest-

ných  podpisov  rodičov  maďarskej  národnosti  proti zákazu

dvojjazyčných vysvedčení a proti odvolávaniu a zastrašovaniu

maďarských  riaditeľov a pedagógov? Podľa vás,  čo má vyššiu

právnu silu v tomto štáte,  ústava či zákony, alebo nariade-

nia, resp. úpravy  školských  práv? Pritom  článok 34 ústavy

garantuje právo občanov  maďarskej národnosti na dvojjazyčné

vysvedčenia. Čo mienite urobiť s násilným konaním prednostov

okresných a krajských  úradov, resp.  vedúcich odborov škol-

stva,  ktorí  neprávom  odvolávajú  a zastrašujú riaditeľov,

ktorí dodržiavajú ústavu?  Nedokážete alebo nechcete ovplyv-

niť tento stav. Ako ste pripravený spolu s vládou splniť po-

žiadavky vstupu do Európskej  únie, ktoré zahrňujú aj zabez-

pečenie  právnej  istoty  národnostných  menšín?  Taktiež ak

chcete nastúpiť na cestu hľadania politického konsenzu medzi

parlamentnými silami,  aj tento problém  patrí do nevyrieše-

ných otázok a musí sa vyriešiť  k spokojnosti  tých občanov,

ktorých sa to bezprostredne dotýka.

 

     Ďakujem.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, úlohou predsedu vlády je odpovedať na po-

ložené  otázky, nie  uspokojovať iných  poslancov. To  patrí

skôr do inej oblasti.

 

     Pokiaľ ide  o otázku, ktorú ste  postavili, treba na ňu

odpovedať takto.  Zákony zaväzujú všetkých  občanov, aj vás.

Zaväzujú aj  vás k istému konaniu - nerozoštvávať ľudí podľa

etnických  princípov a podľa  nacionálnych  princípov. Vy to

robíte. Sám sa na takých podujatiach zúčastňujete. Organizu-

jete podujatia a ľudí štvete do toho, aby zákony porušovali.

Toto  vláda  nerobí.  Zákony  prijíma  tento  parlament,  je

zvrchovaný a vláda ho má v úcte a bude ho rešpektovať. Ktorý

zákon je  prijatý, ten budeme dodržiavať.  Ak si myslíte, že

zákon nie je v poriadku,  podľa ústavy máte právo domáhať sa

nápravy na Ústavnom súde. Stačí na to 30  poslancov. Ale ne-

chcite od vlády, aby deformovala a neplnila zákony. Nechcite

takisto od vlády, aby  zavádzala dva druhy pracovnej discip-

líny - jednu pre  učiteľov slovenskej  národnosti, druhú pre

učiteľov maďarskej národnosti. Tu budú dodržiavať disciplínu

a pokyny  všetci. Chce  byť štátnym  zamestnancom, môže byť,

ale bude  dodržiavať pracovnú disciplínu. To  je jeho ľudské

právo - prácu  mať, udržať a byť zabezpečený.  Ak ju má, ale

ak si povinnosti neplní, tak tej práce nebude. (Potlesk.) Ak

budú prednostovia okresov a vedúci školských správ vyžadovať

plnenie pracovných povinností, majú podporu  u mňa i vo vlá-

de. Ale zákony meňte v  Národnej rade. Deformovať ich ja ne-

budem, ani keď pôjde o referendum, ani keď pôjde o národnos-

ti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Druhú otázku kladie pán poslanec Smolec a pýta sa:

 

     "Pán premiér, v pokuse  o vašu  diskreditáciu v denníku

Romania libera  mali  prsty určité spravodajské služby. Máte

o tomto špinavom podvrhu nejaké nové informácie?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Podvrh,  ktorý sa  publikoval v Rumunsku, je  podvrhom.

Nikdy som taký list nepísal a pre mňa  ako osobu sa táto zá-

ležitosť skončila.  Pokiaľ ide o skúmanie  pozadia, požiadal

som  prezidenta Rumunskej  republiky, aby  bol taký  láskavý

a nechal ho prešetriť. Konanie prebieha. Prvé informácie sú,

zatiaľ máme  zistenú trasu, po  ktorej  tento lžidokument i-

šiel.  Jeho cesta  sa začínala  vo Švajčiarsku.  Ešte nie sú

všetky skutočnosti  zrejmé, faxové čísla,  ktoré máme zatiaľ

k dispozícii, sú  všetky mimo oficiálnych  evidencií štátov,

cez ktorých územia dokument prechádzal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  premiér. Pýtam sa  pána poslanca Smoleca,

či mu stačí odpoveď. Stačí? Ďakujem.

 

     Tretiu otázku kladie poslanec Šimko a pýta sa:

 

     "Ako chcete  predísť ústavnej kríze,  ktorá nastane, ak

po uplynutí  funkčného obdobia súčasného  prezidenta Národná

rada Slovenskej republiky nedokáže podľa súčasne platnej ús-

tavy zvoliť nového prezidenta?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Keď som  hovoril o trase  tohto listu, poslanci  KDH sa

zasmiali. Možno vedia, odkiaľ to išlo. (Smiech a potlesk.)

 

     Čo je to ústavná kríza? Je to kríza ústavy, je to kríza

inštitúcií, alebo čo? Ústava Slovenskej republiky predpokla-

dá, že prezident je volený na päťročné obdobie. Ide o zvole-

nie prvého prezidenta v histórii tejto Slovenskej republiky,

pričom jeho  funkčné obdobie uplynie  piatym rokom zvolenia,

to znamená 15. februárom 1998. Podľa  Ústavy  Slovenskej re-

publiky (hlasy v sále) - to je váš názor, ja mám svoj -, po-

dľa Ústavy Slovenskej republiky 60 dní pred uplynutím sa ko-

najú nové voľby.  V týchto nových voľbách, ak  sa prijme ús-

tavný zákon, buď bude  volený hlasmi všetkých občanov, alebo

v Národnej rade Slovenskej republiky.  Ja si myslím, že pre-

zident môže byť zvolený  dohodou politických subjektov v Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky, v žiadnom prípade si nemô-

že vláda prisvojovať právo  vstupovať do tejto voľby. Pokiaľ

ide o  Ústavu Slovenskej republiky,  tá dokonca predpokladá,

že prezident nemusí funkciu vykonávať a jeho právomoci a po-

vinnosti prechádzajú na  vládu Slovenskej republiky. Dokonca

sa v ústave predpokladá, že až rok môže byť lehota, pri kto-

rej prezident nebude.

 

     Ak sledujem  politický vývoj, tak si  myslím, že dohoda

o budúcom  prezidentovi  Slovenskej  republiky  je možná, je

možné postaviť  osobu, ku ktorej môžu  mať úctu všetci ľudia

i Národná rada  Slovenskej republiky. Myslím  si takisto, že

ak by tak nebolo, tak je tu ústretový návrh poslancov Národ-

nej rady z Hnutia za  demokratické  Slovensko, ktorý  hovorí

- predsuňme voľby na prvý týždeň júna. To znamená potom eta-

pu,  keď by  nebola fyzicky  obsadená inštitúcia prezidenta,

ale vykonávaná bude, je obdobie len od 15. februára do prvé-

ho týždňa júna.  Národná rada si potom zvolí  nového, ak ne-

dôjde k dohode. Prezident  musí byť zvolený potom najneskor-

šie do konca júna 1998, nie je možné iné dlhšie obdobie. Ke-

by  ani toto  nevyšlo, že  by takéto  riešenie nebolo možné,

ubezpečujem vás, že vláda Slovenskej republiky nijako ústavu

neporuší a v období, kým  bude  zastávať kolektívne  funkciu

prezidenta, všetky  zákony a nariadenia, tak ako doteraz, sa

dodržia.  Takže je  to  nielen  otázka  predpovedí o krízach

a katastrofách, ale  je to schopnosť  kompromisu a konštruk-

tívneho rokovania v Národnej rade, ktoré ak  nastúpite, páni

poslanci, aj vy pán Šimko,  veľmi veľa pomôže Slovenskej re-

publike, a nemáme problém s prezidentom,  bude to človek, ku

ktorému budete  môcť mať úctu aj vy, aj  ja. Nič nám  nebude

brániť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér. Pýtam  sa pána poslanca Šimka, či

chce ešte doplniť svoju otázku. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán premiér,

 

     myslím si, že trochu  zľahčujete tento problém. Ústavná

kríza je vtedy, keď ústavný  systém nemôže fungovať a v prí-

pade, že nebude zvolený  prezident, v takom prípade niektoré

právomoci nebude vykonávať žiaden ústavný orgán, to vy veľmi

dobre  viete, a podľa môjho  názoru je  to vytváranie ilúzie

pred nami aj pred občanmi, ak hovoríte o tom, že o tejto ve-

ci veci  je možná  dohoda. Veď  to by muselo i HZDS ustúpiť,

urobiť ústretový  krok, a to  ste ešte nikdy  neurobili. Bez

vás však žiadna dohoda o ústavných  veciach ani o voľbe pre-

zidenta nemôže  byť, lebo  máte 61 poslancov. Znamená to, že

buď bude  po vašom, alebo nebude  nijako. Fakty však svedčia

o tom, že vám vlastne vyhovuje, aby dohoda nebola. Neumožni-

li ste  ľuďom rozhodnúť v referende,  koncentrujete v rukách

vlády a svojich všetku  moc, odvolali ste policajného prezi-

denta,  lebo bol  kandidovaný inou  stranou, hoci  koaličnou

Slovenskou  národnou stranou,  ale nie  vami. Pripravili ste

zákon, ktorým si chcete priamo podriadiť armádu. Toto všetko

smeruje iba k jednému - po skončení volebného obdobia súčas-

ného  prezidenta sa  vo vašich  rukách  ocitnú i kompetencie

hlavy štátu. Parlament nebude môcť prijímať zákony a vás ne-

bude možné odvolať. Chcete mať na Slovensku všetko. Pán pre-

miér, podľa mňa vám ide o toto. Je to iba pripomienka, nevy-

žadujem odpoveď. (Potlesk.)

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, a nemohli by ste tak ešte voľačo viacej,

také, také úderné. (Potlesk.)

 

 

     Ešte ak dovolíte, pán  predseda, budem predsa len odpo-

vedať. Áno.  Nebola  možná dohoda o základných strategických

otázkach medzi Hnutím za  demokratické Slovensko a KDH, pre-

tože v základných  strategických  otázkach  vývoja Slovenska

sme stáli na opačných póloch. Dnes je situácia iná - štát je

realitou,  ústava  je  realitou,  transformácia je realitou,

spoločnosť potrebuje novú jednotu. Preto v mene novej jedno-

ty hovorím, zabudnime na všetky hriechy a škody, čo ste tej-

to  spoločnosti  spôsobili,  Kresťanskodemokratické  hnutie,

poďme spolupracovať. Ja to hovorím vážne. (Potlesk.)

 

     A poďme spolupracovať aj  na výbere osoby. Predsa exis-

tuje v tomto štáte občan,  ktorého môžeme  predstaviť  ľuďom

tak, aby to  bolo všetko v poriadku. A  keď máte, pán posla-

nec, obavy z toho, že vláda  by mala  veľké kompetencie, veď

spolu  s nami  zahlasujte a zmeníme  kompetencie  prezidenta

z večera do rána, budú menšie.  Nakoniec stav, keď vláda vy-

konáva funkciu prezidenta,  je ústavou predvídaný, upravený,

čiže nie  je to stav  neregulovaný a mimoriadny.  Je to stav

úplne normálneho pracovného režimu.

 

     Pokiaľ ide o spôsob  voľby a dohody, ja  som za to, aby

sa  dohody uzatvorili,  ale ťažko  možno hovoriť,  že sme sa

nikdy nedohodli,  my sme nikdy  nerokovali. Pokiaľ ja  viem,

posledné  rokovania, ktoré  boli vecné  medzi kolektívom KDH

a HZDS, boli  naposledy, tuším, v roku  1991. Ale píšete mi,

že máte so mnou zlé skúsenosti, takže je to v poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán premiér.

 

     Ďalšiu otázku vám kladie pán poslanec Košnár. Pýta sa:

 

     "Hodlá  vláda predložiť  Národnej rade  odpočet plnenia

svojho programového vyhlásenia a kedy?"

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Národná rada  nepožiadala o takýto  odpočet, vláda pro-

gramové vyhlásenie plní, v mnohých veciach sme prekročili už

aj Rubikon vládneho vyhlásenia. Ideme ďalej. Pokiaľ bude zá-

ujem a bude požiadavka  Národnej  rady Slovenskej republiky,

je našou politickou i morálnou  povinnosťou s takýmto odpoč-

tom pred Národnú radu predstúpiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pýtam sa  pána poslanca,  či sa  ešte chce na

niečo spýtať?

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán premiér, to, čo ste teraz uviedli, ste vyhlásili už

aj v závere minulého roku,  keď ste povedali, že z programo-

vého vyhlásenia vlády sa za dva roky splnilo už tak veľa, že

vláda zrejme  bude musieť  prijať tzv. malý  program (smiech

v pléne), lebo to, čo  sa  rozpracovalo  na  štyri  roky, sa

v podstate splnilo za dva roky.

 

     Podľa  programového vyhlásenia  vlády základným strate-

gickým cieľom vašej vlády  je položiť základy na dosiahnutie

porovnateľnej úrovne  ekonomiky, výkonnosti  ekonomiky a ži-

votnej úrovne  obyvateľstva s vyspelými  krajinami Európy na

prelome tisícročí, čo teda umožní plnohodnotnú integráciu do

európskych štruktúr.  Dnes všetci veľmi  dobre vieme, že  od

dosiahnutia tohto cieľa sme vzdialenejší ako v čase, keď va-

ša vláda koncipovala svoje  programové vyhlásenie, nielen čo

do  zblíženia výkonnosti  (potlesk), nielen  čo do zblíženia

výkonnosti ekonomiky a životnej  úrovne od etalónu Európskej

únie, ale aj čo do  zmarených vyhliadok integrácie do európ-

skych štruktúr. Skrátka, hospodársky zázrak sa nekoná, druhé

Švajčiarsko leží  zemepisne inde než v  našom regióne a svet

nám nezávidí.

 

     Chcem sa teda spýtať,  či per partes predkladané návrhy

zákonov a opatrení, ktoré  vláda  parlamentu predkladá, majú

byť súčasťami onoho malého  programu idúceho nad rámec vlád-

neho vyhlásenia. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, uplynul váš čas.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec,  došlo tu zrejme  k prelínaniu niektorých

plôch, časových a vecných  súvislostí, nedivím sa, že sa vám

to trošku poplietlo.

 

     Po  prvé - o zaradení  Slovenska  medzi  najvyspelejšie

krajiny sveta  hovoríme v horizonte v roku 2010,  nie v roku

1998.

 

     Po druhé - o malom programe sme hovorili ako o politic-

kom programe Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý si hnu-

tie prijalo.  Keď budete jeho  členom, radi vás  oboznámime,

ale je to záležitosť, ktorá  nie je v súvislosti s rokovaním

vlády. Divil by  som sa, keby ste boli  taký slušný, aby ste

mali toľko trpezlivosti  so mnou ako ja s  vami. Takže želám

vám všetko dobré. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pristúpime k odpovediam členov vlády.

 

     Ako prvú otázku kladie  pán poslanec Černák pánu minis-

trovi Česnekovi:

 

     "Aký je  stav prípravy  zákona o cestovnom ruchu, ktoré

akcie  propagácie Slovenskej  republiky pripravuje minister-

stvo hospodárstva?"

 

     Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na  vypracovanie zákona o cestovnom  ruchu  sa zriadila

pomerne široko  koncipovaná metodická komisia,  ktorá je mo-

mentálne  zložená  zo  zástupcov  profesijných zväzov, ktoré

pôsobia v tejto oblasti.  Je tam Slovenská asociácia cestov-

ných kancelárií, Zväz hotelov a reštaurácií  Slovenska, Slo-

venská akadémia vied, Slovenská  agentúra pre cestovný ruch,

Združenie miest a obcí Slovenska, Slovenská obchodná a prie-

myselná  komora, zástupcovia  Univerzity Mateja  Bela, Ústav

turizmu a ministerstvo  vnútra. Je  naformulované  zameranie

tohto predmetného zákona a v súčasnosti prebiehajú preklada-

teľské práce aj všetkých  podobných zákonov a legislatívnych

noriem, ktoré sa dotýkajú  cestovného ruchu vlastne v ostat-

ných krajinách, ktoré by mohli  byť v tomto smere hádam vzo-

rom, aj  najbližších  susedov. Ide o Poľsko, Rakúsko,  Švaj-

čiarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Francúzsko a všetky ostatné.

Cieľom je porovnať, aké možnosti teda môžeme zakoncipovať aj

my v podmienkach Slovenska, a takisto  prebieha porovnávanie

so všetkými  legislatívnymi podmienkami Európskej  únie, aby

sa zachovala kompatibilita a konečný  návrh. Harmonogram ho-

vorí o tom, že by mal byť predložený na konci tohto roka.

 

     V ďalšej časti otázky, myslím  si, že pán poslanec Čer-

nák mal na mysli  predovšetkým propagáciu Slovenska ako kra-

jiny cestovného ruchu. Tu by  som si dovolil len poznamenať,

že táto náplň spočíva v Slovenskej informačnej agentúre, ale

konkrétne v podmienkach ministerstva hospodárstva sa zriadi-

la, teda uznesením vlády  sa zriadila Slovenská agentúra pre

cestovný  ruch a schválili  sme  na začiatku  tohto roku jej

koncepciu práce  do roku 2000. Predpokladá  prezentáciu Slo-

venska  rôznymi  formami, v tlačenej  propagácii,  v edičnej

činnosti, audiovizuálnou tvorbou,  výstavami, účasťou na vý-

stavách, veľtrhoch a podobne.

 

     Chcel by  som povedať, že je  veľmi dôležité a potrebné

teritoriálne zameranie,  takže najprv sa  treba sústrediť na

najbližšie krajiny, odkiaľ  prichádzalo alebo prichádza naj-

viac návštevníkov,  čiže sústreďuje sa  na ten bližší  okruh

- Česká  republika,  Poľsko,  Maďarsko,  Ukrajina a Rakúsko,

štáty, ktoré sú situované v blízkosti, t. j. Nemecko, Rusko,

Juhoslávia, Chorvátsko a Slovinsko, a  potom  všetky ostatné

európske  štáty. Zo  zámorských sú  to predovšetkým  Spojené

štáty a Kanada, kde je  silné krajanské zameranie, a aj ďal-

šie krajiny, ako Japonsko, Kórea a Spojené arabské emiráty.

 

     V prvej  polovici tohto roka by  som si dovolil uviesť,

aby to  nebolo príliš obšírne, iba  tie najvýznamnejšie uda-

losti. Uskutočnila sa prezentácia a pracovný seminár cestov-

ného ruchu v rámci stredoeurópskych  krajín v Tokiu a Ósake,

bolo  to v apríli 1997.  Prezentácia  bola  takisto na Dňoch

Slovenska v Mexiku v máji, bola účasť na svetových výstavách

a veľtrhoch  v Brne,  Prahe,  Viedni,  Frankfurte, Mníchove,

Utrechte, Londýne.

 

     Prijala sa  a vykonala okružná  cesta po Slovensku  pre

holandských novinárov a majiteľov cestovných kancelárií. Bo-

lo to  teraz v júni.  Predstavili sme Slovensko  ako krajinu

cestovného  ruchu  na  Majstrovstvách  novinárov  v lyžovaní

v Jasnej vo februári tohto roka  a spolupracujeme aj s časo-

pisom  Matice  slovenskej  Slovensko,  ktorý  sa distribuuje

všetkým krajanským spolkom a zahraničným Slovákom.

 

     Samozrejme, že v tomto  chceme  pokračovať  aj v ďalšom

období a na druhý polrok je zameranie zase na pracovné semi-

náre, ktoré budú aj tu v Bratislave. Nasleduje seminár v ok-

tóbri 1997 v Maďarsku,  kde budú  Dni kuchyne, výmena kuchá-

rov a podobne. Potom je  v Taliansku  ešte  v septembri 1997

pracovný seminár, tlačová konferencia je zameraná pred otvo-

rením  výstavy  Snehová šou v Budapešti v novembri, potom sa

prijímajú  a  prehliadajú  vybrané  lokality  a zaujímavosti

v nadväznosti na reciprocitu pre  mexických novinárov - táto

akcia bude v septembri 1997 a vystavujeme na veľtrhu vo Var-

šave v septembri, v Londýne v novembri,  v Lipsku v novembri

a v Kolíne v novembri.

 

     Zabezpečujeme pobyt  talianskych  novinárov u nás teraz

v júli, nemeckí novinári, ktorí  sú zameraní na folklór, ľu-

dovú architektúru,  drevené kostoly, budú  u nás v  auguste,

tlačové  konferencie sa  uskutočnia vo  Varšave, v Budapešti

a vypracoval sa a odoslal  sa základný  vstup o Slovensku do

Svetového sprievodcu.

 

     Myslím si, že toto je  iba taký prierez tými najdôleži-

tejšími akciami a, samozrejme,  musím povedať, že všetko zá-

visí, aj ten ďalší rok, od toho, koľko finančných prostried-

kov budeme do toho môcť dať.

 

     A ešte by som mal  jednu poznámku, že vlastne komplexné

vyhodnotenie propagačnej činnosti  Slovenska bolo v brožúre,

ktorá sa vám odovzdala na májovom zasadnutí.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Pýtam sa,  či je  pán poslanec

Černák s odpoveďou spokojný.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Chcem dať doplňujúcu otázku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chce dať doplňujúcu otázku.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za  odpoveď, vážený pán  minister. Chodievam do

Rožňavy na výstup  na Volovec, je to možno  jeden z najkraj-

ších kútov Slovenska. A ľudia, ktorých tam stretávam, sa pý-

tajú: Ako budete riešiť  problém nezamestnanosti v našom re-

gióne? Povedal som im: z cestovného  ruchu. Pozrite sa okolo

seba, aká  je tu krásna  krajina. A ľudia  hovoria: Už piaty

rok len počúvame o cestovnom ruchu. Nič konkrétne sa nedeje.

 

     Pán minister, zákon o cestovnom ruchu podľa legislatív-

neho plánu vlády mal už byť predložený. Ja vás prosím, urob-

te opatrenia, aby bol predložený  nie do konca roka, ale aby

sa prijal do konca roka, aby to nebol taký zákon, ako je zá-

kon o podpore  malého a stredného podnikania, nič nehovoria-

ci, rámcový zákon, z ktorého  žiadne konkrétne práva ani po-

vinnosti  nikomu nevyplývajú.  Nech sa už konečne  rozbehne,

pretože  ja som  hovoril o Gemeri, ale  keď  zoberiete Spiš,

Oravu, Kysuce, Horehronie, Pohronie, Kremnicu, Banskú Štiav-

nicu, to sú perly, ale musíme ich vedieť predať.

 

 

 

     Pán  minister, ešte  jedno odporúčanie  a jedna otázka.

Sme krajina, ktorá  má možno  najviac ľudí v zahraničí v po-

rovnaní k počtu  obyvateľstva. Premyslite  nejaký  konkrétny

program, ako ukázať starú  vlasť, prečo majú tie desaťtisíce

drobných ľudí  míňať peniaze inde, keby  mohli prísť na Slo-

vensko. To je najlacnejšie vyrobený dolár.

 

     A potom  tá prosba. V čase,  keď normálny priemerný zá-

padný Európan si pletie  Slovinsko so Slovenskom, Bratislavu

s Belehradom, prosím, nerušte výstavy,  ktoré mali byť v Ne-

mecku. Kráťte  prostriedky inde, ale tie,  ktoré chcela slo-

venská...

 

     (Po  uplynutí vymedzeného  času elektronické zariadenie

vystúpenie poslanca prerušilo.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán minister, chcete odpovedať?

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Myslím si, že nie je ani  na čo, ale v zásade sa zhodu-

jeme,  pretože to  zameranie - dával som  iba  určitý  výsek

všetkých akcií, ale vedel by som zabezpečiť pánu poslancovi,

že je v našich aktivitách práve toto zameranie. Spomínal som

iba ukážkové akcie s krajanskými spolkami, s nemeckými a po-

dobne, čiže nemám  vedomosti o tom, že by  sme rušili nejaké

výstavy.

 

     A  to odporúčanie  ohľadom zrýchlenia  prípravy zákona,

samozrejme, beriem, pretože mám podobný úmysel, aby sa pred-

ložil v skoršom termíne.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Druhú  otázku  kladie  pani  ministerke Slavkovskej pán

poslanec Šepták a pýta sa:

 

     "Ako  je  začlenená  školská  inšpekcia  v organizačnej

štruktúre ministerstva školstva?"

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     do účinnosti zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a

o zmene a doplnení  niektorých zákonov z 24. 7. 1996 organi-

nizáciu školskej inšpekcie a jej výkon zabezpečovalo Ústred-

né inšpekčné centrum v Bratislave ako ústredne riadená orga-

nizácia Ministerstva školstva  Slovenskej republiky. Jej sú-

časťou  boli  aj  inšpekčné  centrá  ako odlúčené pracoviská

Ústredného inšpekčného  centra v niektorých  školských sprá-

vach. Nie na všetkých, pretože niektoré školské správy vyko-

návali školskú inšpekciu pre viaceré okresy.

 

     V dôsledku účinnosti citovaného zákona inšpekčné centrá

a výkon  školskej  inšpekcie  prešli  do  pôsobnosti odborov

školstva a kultúry krajských a okresných  úradov ako oddele-

nia inšpekcie odborov školstva a kultúry  krajských a okres-

ných úradov. Z tohto dôvodu Ministerstvo školstva Slovenskej

republiky v zmysle § 6 ods. 2 písm. b) zákona Slovenskej Ná-

rodnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a

školskej  samospráve  v  znení  neskorších predpisov zrušilo

30. júnom 1997 Ústredné  inšpekčné  centrum  v Bratislave  a

1. júlom  1997 zriadilo samostatný  odbor školskej inšpekcie

ako organizačný  útvar Ministerstva školstva  Slovenskej re-

publiky.

 

     Odbor školskej inšpekcie  Ministerstva školstva Sloven-

skej republiky zabezpečuje činnosť inšpektorov pre jednotli-

vé typy  škôl a inšpektorov  štátneho dozoru nad  praktickým

vyučovaním v stredných  školách. Týmto organizačným riešením

v zmysle zákona sa zabezpečuje priama spolupráca a súčinnosť

odboru školskej inšpekcie s vecne príslušnou sekciou základ-

ných a stredných škôl a školských zariadení pri kontrole or-

ganizácie, formy a obsahu výchovy a vzdelávania v sieti škôl

v pôsobnosti  Ministerstva   školstva  Slovenskej  republiky

v prepojení na inšpekčnú činnosť  krajských a okresných úra-

dov. Od tohto zároveň  očakávame zlepšenie koncepčnej a ope-

ratívnej  funkcie školskej  inšpekcie a lepšiu  spätnú väzbu

medzi školskou praxou a riadiacimi štruktúrami štátnej sprá-

vy v školstve v záujme skvalitňovania celého procesu výchovy

a vzdelávania v základných  a stredných  školách a školských

zariadeniach všetkých typov v rámci Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa pána poslanca  Šeptáka, či chce dať doplňujúcu

otázku, alebo je spokojný s odpoveďou.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Nie. Ďakujem, pán predseda.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže môžeme pristúpiť  k tretej otázke, ktorú

kladie pán poslanec Kováč podpredsedovi vlády pánu Kozlíkovi

v zastúpení pána ministra Baca:

 

     "Kedy prevediete v súlade so zákonom o štátnom rozpočte

finančné prostriedky na  Konfederáciu odborových zväzov Slo-

venskej republiky  na zabezpečenie rekreácie  detí a dôchod-

cov?"

 

     Nech sa páči, pán minister Baco.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     pán premiér,

     členovia vlády a hostia,

 

     Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom číslo

10 588 z roku 1997 z 27. 5. 1997 poskytlo  účelové  finančné

prostriedky  rozpočtované  na  výberovú  a detskú  rekreáciu

v roku 1997 krajským  úradom v súlade s § 17 písm. h) zákona

Slovenskej národnej rady číslo 543/1990 Zb. o štátnej správe

sociálneho zabezpečenia v znení zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 222/1996 Z. z. o organizácii  miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tie-

to prostriedky sa môžu  použiť podľa § 73 ods. 6 zákona čís-

lo 100/1988 Zb. o sociálnom  zabezpečení v znení  neskorších

predpisov a nadväzujúcej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva

a sociálnych vecí  Slovenskej  republiky číslo 151/1988 Zb.,

ktorou  sa  vykonáva  zákon o sociálnom  zabezpečení v znení

neskorších predpisov výhradne na tento účel.

 

     Zároveň  pri tejto  príležitosti ministerstvo  financií

požiadalo krajské úrady, aby v spolupráci s okresnými úradmi

vytvorili vecné a organizačno-technické predpoklady na efek-

tívnu realizáciu účelových finančných prostriedkov. Vzhľadom

na tieto skutočnosti záujemcovia o výberovú a detskú rekreá-

ciu sa môžu so svojimi  požiadavkami obrátiť priamo na tieto

úrady.

 

     Ďakujem. Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ešte sa  pýtam pána poslanca Kováča,  či je dostačujúca

odpoveď pána ministra. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán minister,

 

     vaša odpoveď ma neuspokojila, a to najmä  preto, že ne-

zodpovedá zákonu o štátnom  rozpočte, kde je explicitne uve-

dené,  že  suma 35 miliónov sa poskytne  podľa  zákona číslo

108/1990 Zb., a tento  zákon určuje, že je  to na rekreáciu,

ktorú organizujú odborové organizácie. Ak ste chceli dať pe-

niaze krajským  orgánom alebo krajským úradom,  mali ste po-

žiadať tento parlament o zmenu zákona o štátnom rozpočte. To

ste neurobili, takže poskytnutie  tejto sumy krajským úradom

je v rozpore  so  zákonom  o štátnom  rozpočte. Inak nemožno

kvalifikovať váš  krok. A teda znovu  kladiem otázku: Chcete

vyriešiť toto  porušenie zákona o štátnom  rozpočte tým,  že

predložíte návrh na novelu tohto zákona? To je prvá  otázka.

A druhá otázka: Koľko  ľudí  sa podľa vašej úpravy odrekreo-

valo? Podľa mojich informácií zatiaľ na rekreáciu nenastúpil

ani jeden dôchodca, ani jedno dieťa a máme za sebou polovicu

tohto roka. Ak by boli dostali odbory peniaze, ako zo zákona

vyplýva  táto povinnosť,  tak sme  mohli mať  odrekreovaných

množstvo ľudí. Dôchodcovia a deti teraz vedia, kto je vinní-

kom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     vaša otázka, koľko detí sa odrekreovalo a koľko dôchod-

cov,  to je  druhá otázka - také otázky  neboli vyžrebované,

takže je mi ľúto, nemôžem na  ne odpovedať. Pokiaľ ide o to,

kedy sa prevedú tieto  prostriedky, odpovedal som, že listom

z 27. 5. sa  tieto prostriedky  poskytli  krajských  úradom,

ktoré sú kompetentné v tomto smere, a tieto úrady boli záro-

veň požiadané, aby sa prostriedky účelovo poskytli presne na

ten účel, o ktorom aj vy  hovoríte a na ktorý sa aj schváli-

li.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Štvrtú otázku v poradí kladie pani poslankyňa Rapaičová

ministrovi kultúry pánu Hudecovi.

 

     "Je možné privatizovať divadlá? Ak áno, akým spôsobom."

 

     Pán minister, prosím o odpoveď.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     odpoveď na otázku bude  veľmi jednoduchá. Všetci pozná-

me, ako  legislatíva upravuje možnosti  privatizácie. Isteže

z toho nemožno  vynímať ani možnosť  privatizácie kultúrnych

inštitúcií. Prax alebo skutočnosť  je taká, že zatiaľ preja-

vili traja alebo tri  právnické subjekty alebo fyzické osoby

záujem o privatizáciu, avšak vždy s takou  podmienkou, ktorá

bola bezpodmienečná a jednoducho trvali na tom, aby bola zá-

ruka  trvalej  štátnej  dotácie. Neviem,  či možno v takomto

prípade hovoriť o privatizácii. Myslím  si, že  zrejme  išlo

o pokus, akým  možno  síce privatizovať a zároveň si zaručiť

aj stály príjem zo štátneho rozpočtu.

 

      Pripravili sme  návrh, ktorý je  teraz v legislatívnom

pokračovaní, ktorý by bol  akousi vnútornou internou právnou

normou, kde by sme vytvorili právny rámec na to, ako sa môže

dozvedieť alebo  akým spôsobom by mal  postupovať každý záu-

jemca o privatizáciu terajších kultúrnych inštitúcií, v tom-

to prípade divadiel.

 

     Predpokladám, že cesta bude skôr iná, že vzniknú právne

subjekty, ktoré si založia  súkromné divadlá a nebude záujem

o privatizáciu  divadiel, pretože  všetky doterajšie divadlá

sú vysoko  stratové a vyžadujú veľmi  veľkú dotáciu z verej-

ných prostriedkov.

 

     Aj  tí traja  záujemcovia, ktorí  sa pôvodne  uchádzali

o privatizáciu  divadiel, napokon  ustúpili od tohto kroku a

uznali, že verejný  zásah  alebo verejná  dotácia je bezpod-

mienečne potrebná a nie je možné jednoducho prevádzkovať di-

vadlo za  týchto podmienok a týchto  nárokov, aké  teraz sú,

takýmto spôsobom.

 

     Viem, že jestvuje u nás  niekoľko inštitúcií, ktoré do-

kážu uskutočňovať divadelné  predstavenia na súkromnej báze,

na základe podnikateľskej alebo neziskovej. Myslím si, že tu

je cesta, ktorá je tiež možná,  ale zatiaľ vieme, že ide len

o ojedinelé pokusy a nemožno  predpokladať, že  pôjde o jav,

ktorý by bol  trvalý a ktorý by nahradil  terajší spôsob fi-

nančných dotácií pre divadelnú  kultúru. Príklad zo zahrani-

čia, napríklad z Nemecka alebo aj z iných štátov, jednoznač-

ne dokazuje, že kvalitná  divadelná kultúra, ktorá závisí od

relatívne veľkých finančných príspevkov, bez verejných dotá-

cií nie je možná.

 

     Ďakujem, to je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani Idy Rapaičovej, či

je spokojná s odpoveďou.

 

Pani poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, som spokojná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže môžeme položiť ďalšiu, piatu otázku v poradí. Pán

poslanec Paška sa pýta pani ministerky Slavkovskej:

 

     "Venuje ministerstvo školstva  dostatočnú pozornosť ná-

rodnostnému školstvu? Čím sa to dá dokumentovať?"

 

 

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     výchova a vzdelávanie detí a žiakov patriacich k národ-

nostným  menšinám  v  Slovenskej  republike  sa  uskutočňuje

v školách s vyučovacím jazykom  národnosti, s vyučovaním ja-

zyka národnosti a s vyučovacím jazykom slovenským na základe

slobodného  rozhodnutia  rodičov  alebo  zákonných zástupcov

dieťaťa. Tieto školy sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústa-

vy Slovenskej republiky, sú financované zo štátneho rozpočtu

rovnakou metodikou ako školy,  ktoré navštevujú deti sloven-

ského národa. Okrem štátnych  škôl na základe legislatívnych

predpisov  sa môžu  zriadiť ešte  súkromné  alebo i cirkevné

školy. Rovnocennosť  obsahu a rozsahu  vedomostí žiakov škôl

s vyučovacím jazykom národnosti so  žiakmi škôl s vyučovacím

jazykom slovenským zabezpečujú základné pedagogické dokumen-

ty: učebné  plány, učebné osnovy, učebnice,  ktoré sú v pod-

state rovnaké, okrem predmetu  materinský jazyk a literatúra

národností a predmetu slovenský jazyk a literatúra v školách

s vyučovacím  jazykom  maďarským, ako v školách s vyučovacím

jazykom  slovenským. Z tohto teda  vyplýva, že  každá  zmena

v obsahu  vyučovania v školách s vyučovacím  jazykom sloven-

ským sa premietne do obsahu  vyučovania v školách s vyučova-

cím  jazykom  národností.  Učebné  osnovy  sú totožné, okrem

predmetu materinský jazyk a literatúra tej-ktorej národnosti

vrátane učebníc. Vo všetkých  typoch a druhoch škôl s vyučo-

vacím jazykom národnosti sa majú používať učebnice, ktoré sú

prekladom  platných učebníc  schválených Ministerstvom škol-

stva Slovenskej republiky alebo doplnkových učebných textov,

ktoré  sú v zozname  odporúčaných  textov ministerstva škol-

stva.

 

     Konkrétne  uvediem,  čo  sa  v priebehu  školského roku

1996/1997 pre  výchovu a vzdelanie  národnostných  menšín na

Slovensku urobilo.

 

      1. Schvaľovanie nových učebníc  pre školy s vyučovacím

jazykom  národností, ktoré  sa postupne  vydávajú.  Ide o 31

učebníc a pracovných zošitov, z toho 23 pre školy s vyučova-

cím  jazykom  maďarským, 8 pre  školy  s vyučovacím  jazykom

ukrajinským a s vyučovaním ukrajinského jazyka.

 

     2. Schválili  sa nové učebné  plány: 9 učebných  plánov

pre školy s vyučovacím jazykom národností, z toho 5 pre ško-

ly s vyučovacím jazykom  maďarským, 3 pre školy s vyučovacím

jazykom ukrajinským a 1 učebný  plán  pre školy s vyučovacím

jazykom nemeckým.  Z uvedeného  počtu 4 učebné plány súvisia

s prechodom na 9-ročnú základnú školu.

 

     3. Vypracovali sa nové učebné osnovy, z toho 2 pre ško-

ly s vyučovacím jazykom  maďarským a 1 učebné osnovy pre zá-

kladnú školu s vyučovaním  rusínskeho  jazyka, učebné osnovy

z odbornej konverzácie v slovenskom jazyku pre základné ško-

ly a gymnáziá s vyučovacím jazykom  maďarským, učebné osnovy

pre 5. až 9. ročník základných škôl s vyučovacím jazykom ma-

ďarským, učebné osnovy z rusínskeho jazyka pre 1. až 4. roč-

ník základných škôl s vyučovaním rusínskeho jazyka.

 

     Ďalej sme sa  venovali metodike vyučovania. Vypracovala

sa odborná konverzácia pre základné školy s vyučovacím jazy-

kom maďarským. Vypracoval sa  výber základných pojmov z prí-

rodovedných predmetov, ktoré si majú osvojiť žiaci v sloven-

skom jazyku za základné školy  a gymnáziá s vyučovacím jazy-

kom maďarským. Vydávali sme ďalšie iné materiály na zabezpe-

čovanie výchovno-vzdelávacieho procesu  pre národnostné men-

šiny. Robili sme celoplošné zavádzanie prípravných tried pre

deti  zo  sociálne  znevýhodneného  a rodinne  zanedbávaného

prostredia. V  školskom roku 1996/1997 v 51 základných  ško-

lách je 56 tried s počtom  žiakov 688. Zriaďovali sme triedy

pre rómske  dievčatá v strednej  pedagogickej škole od škol-

ského roku 1997/1998,  zabezpečovali sme  celoslovenské kolo

súťaže Poznaj slovenskú reč v správnej slovenskej výslovnos-

ti a  tvorbe textov pre  žiakov základných a  stredných škôl

s vyučovacím jazykom  maďarským, organizačne, obsahovo  a aj

samotnú realizáciu medzinárodného  odborného seminára v spo-

lupráci s Radou  Európy  pod  názvom  Alternatívnoadaptačno-

-výchovný a vzdelávací proces  znevýhodnených detí a mládeže

na rodinný a spoločenský život v Kremnici.

 

     Na základe dobrovoľného rozhodnutia rodičov sme zavied-

li alternatívne vyučovanie v školách v národnostne zmiešanom

území.  V školskom  roku 1996/1997  to bolo  v 30 materských

školách, v 3 základných  školách a v 25  stredných  školách.

Mohla by  som uviesť aj  ďalšie príklady, ale  myslím si, že

tieto fakty dostatočne stačia  na to, aby som zdokumentovala

prácu rezortu v oblasti výchovy a vzdelávania detí v školách

s vyučovacím jazykom národností a s vyučovaním jazyka národ-

ností.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka. Pán  poslanec Paška ešte chce

dať doplňujúcu otázku k tejto problematike.

 

Pán poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo pán predseda.

 

     Som spokojný s odpoveďou, len by som sa chcel ešte opý-

tať,  aká je  úroveň vedomostí  slovenského jazyka  v týchto

školách.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Ministerstvo školstva robilo prieskum na zistenie úrov-

ne vyučovania slovenského jazyka  vo všetkých školách národ-

ností. Zistili  sme tam veľké  nedostatky. Na základe  našej

analýzy budeme  postupovať a prijímať  určité opatrenia, aby

sa tieto  nedostatky vo vyučovaní slovenského  jazyka v ško-

lách národností odstránili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Ďalšiu otázku kladie pán  poslanec Švec pre podpredsedu

vlády pána Kozlíka. Odpovedať bude zase pán minister Baco.

 

     "Správa  o štátnom  záverečnom  účte  neobsahuje  údaje

o sume 137 miliónov Sk vydaných  na nákup obilia v roku 1996

v dôsledku nezákonného  predaja obilia v rokoch 1995 a 1996.

Ako sa na krytí tejto položky podieľajú známi vinníci?"

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán  premiér,

     vážení členovia vlády,

     vážení hostia,

 

     nákup obilia v zahraničí v roku 1996 v hodnote 137 mil.

Sk sa bezprostredne nefinancoval z výdavkov štátneho rozpoč-

tu, teda nefinancoval sa priamo z výdavkov štátneho rozpočtu

realizovaného v roku 1996, a to je dôvod, prečo sa tento vý-

davok ani nemôže identifikovať v štátnom  záverečnom účte za

rok 1996. Tento nákup  sa uskutočnil z prostriedkov Štátneho

fondu trhovej regulácie.

 

     Pokiaľ  ide o pojmy  nezákonnosť  a vinníci,  ktoré pán

poslanec používal vo svojej otázke, dovoľujem si poznamenať,

že o takomto  označovaní  činov a ľudí prislúcha  rozhodovať

súdom, čo sa k dnešnému  dňu nestalo, preto ani nemôžem rea-

govať na tieto indície.

 

     Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve skon-

čil  hospodárenie  v roku 1996  s aktívnym  výsledkom v sume

103 mil. korún, pričom  bežné transfery zo štátneho rozpočtu

do tohto  štátneho fondu sa  rozpočtovali vo výške  650 mil.

a skutočné transfery sa realizovali vo výške 653 mil.

 

     Skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Je pán  poslanec Švec spokojný

s odpoveďou?

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda, za udelené slovo.

 

     Ja by  som si predsa len  dovolil pánu ministrovi pôdo-

hospodárstva položiť ďalšie otázky.  Myslím si, že je celkom

vhodné,  že pán  minister pôdohospodárstva  odpovedá na moju

otázku, pretože táto sa týka  udalostí, ktoré sa odohrali na

konci kalendárneho roku 1995 a  začiatkom roka 1996, keď na-

priek rozhodnutiu licenčnej  komisie ministerstva pôdohospo-

dárstva ministerstvo hospodárstva vydávalo licencie na vývoz

obilia nad rámec strategických zásob obilia v Slovenskej re-

publike. Tento škandál, ktorý  nemôžeme inak nazvať, pretože

nešlo iba o vyvážanie obilia nad rámec rozhodnutia licenčnej

komisie, ale išlo o špekulatívne predaje cestou tretieho vý-

vozcu, čím získali niektoré firmy obrovské zisky na úkor da-

ňových poplatníkov, viedol k tomu, že Fond trhovej regulácie

Slovenskej republiky išiel koncom roku 1995 do dlhu natoľko,

že začiatkom roka 1996 musel  pristúpiť k tomu, aby úveroval

nákup obilia  tak, aby sa strategické  zámery tejto komodity

naplnili. Ten úver predstavoval takmer 600 miliónov korún.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, uplynuli 2 minúty, pán poslanec.

 

     Pán minister, budete odpovedať na túto otázku?

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Otázka nebola položená, ale dovolím si teda zareagovať.

 

     Pán poslanec, tento parlament  sedel jeden celý deň, ja

som tu stál, a tieto  veci sa posudzovali a hodnotili. Záver

opozície bol taký, že som zodpovedný  za to, ako sa to skon-

čilo s obilím z úrody roku 1995. Záver hlasovania parlamentu

bol iný. Parlament nepotvrdil tieto  vaše návrhy. Bol by som

rád, keby ste si osvojili tieto závery parlamentu, samozrej-

me, nebránim vám, aby ste  mali na to  svoj  názor naďalej a

tvrdili alebo vo verejnosti deklarovali svoje názory.

 

     Chcel by som znova pripomenúť,  že je lžou a skrivodli-

vým  obviňovaním nášho  ministerstva, že  vydávalo licencie,

pretože kompetenciu ministerstvo pôdohospodárstva na vydáva-

nie licencií  nemalo a nemá. Tak by som  vás chcel poprosiť,

aby ste  ďalej  nezavádzali  verejnosť a netvrdili, a aj mňa

osobne neobviňovali z toho, že  sme tam mali nejaké praktiky

a neoprávnene  sme vydávali  nejaké licencie  alebo vydávali

nejaké licencie vo zvýšenej miere. Ešte raz opakujem, minis-

terstvo pôdohospodárstva nemá kompetenciu  vydávať licencie,

ani ich nevydávalo.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán minister.  Ďalšiu otázku  kladie pani po-

slankyňa Mušková pánu ministrovi Hudecovi:

 

     "Aký je stav kultúrnych pamiatok v Slovenskej republike

a čo robilo vaše ministerstvo na jeho zlepšenie?"

 

     Ešte ak dovolíte, pán minister,  začali sme o päť minút

neskôr, takže budeme o tomto bode rokovať do 15.05 hodiny.

 

     Nech sa páči.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v prvom rade by som  rád odpovedal úvodnou stručnou od-

poveďou:  veľmi zlý.  Stav kultúrnych  pamiatok v Slovenskej

republike je v takom zlom stave, že ho možno prirovnávať iba

k ekologickým podlžnostiam, ktoré naše územie, naša krajina,

naša  vlasť má,  a podľa  vzoru environmentálnej zadlženosti

sme sa  pokúsili hĺbkovou analýzou zistiť  skutočný stav pa-

miatkovej zadlženosti Slovenskej republiky.

 

     Chcem  povedať, že  ministerstvo kultúry  v tejto prvej

etape po dôkladnej analýze  predložilo materiál na rokovanie

vlády, ktorý  vláda  prerokovala, vzala  na vedomie a jedným

z jej záverov je to, že ho ponúkla Výboru Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre vedu, vzdelanie, kultúru a šport ako

gestorskému výboru pre túto  oblasť na prerokovanie. V tomto

materiáli, v tejto  hĺbkovej analýze  sa konštatuje, že  pa-

miatková  zadlženosť  Slovenskej  republiky  dosahuje takmer

výšku celoročného štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Je

jasné, že je to veľmi kruté konštatovanie, ale je to pravdi-

vé konštatovanie. V tomto prípade však poškodenie kultúrnych

pamiatok nemožno hodnotiť iba z hľadiska niekoľkých predchá-

dzajúcich rokov, alebo dokonca  desaťročí. Je pravdou, že na

tomto území nejestvovala nijaká koncepcia ochrany kultúrnych

pamiatok, taká, ktorá by mala aspoň ambíciu v budúcnosti vy-

rovnať tento deficit v oblasti poškodenia alebo dofinancova-

nia ochrany a využívania, chcem podčiarknuť, využívania kul-

túrnych pamiatok, tak  ako im  to náleží zo  všetkých nielen

právnych noriem, ale aj z hľadiska  zvyku a z hľadiska toho,

ako sa k týmto pamiatkam správa každá kultúrna spoločnosť.

 

     Na základe tejto analýzy  sme navrhli niekoľko záverov.

Tieto závery sa týkajú legislatívnej aj exekutívnej oblasti.

Treba povedať, že hneď  vzápätí sa už prijalo niekoľko práv-

nych noriem, v ktorých sa  zohľadnila  táto  skutočnosť. Ako

príklad spomeniem napríklad novelu  zákona o správe štátneho

majetku,  kde vláda  Slovenskej  republiky  navrhla a vy ste

schválili - veľká vďaka vám za to - takú novelu, ktorá umož-

ňuje  aspoň miernejší  alebo osobitnejší  režim pre kultúrne

pamiatky tak, aby sa napríklad  mohli prenajímať na viac ako

päť  rokov, pretože  iným  spôsobom  a z vnútorných  zdrojov

štátneho rozpočtu nie je jednoducho možné uvažovať v krátkej

alebo vo viditeľnej budúcnosti  sanáciu týchto ťažkých defi-

citov v ochrane kultúrnych pamiatok. Opakujem, približne 150

miliárd korún je suma, ktorú  asi ťažko niekto reálne uvažu-

júci  môže položiť  len na  bedrá dodatkových  zdrojov alebo

priamych zdrojov zo štátneho rozpočtu.

 

 

    Upravilo  sa niekoľko  iných právnych  noriem, spomeniem

napríklad právnu normu, ktorá hovorí  o tom, aké kritériá sa

majú používať napríklad pri  používaní fondu na výstavbu by-

tov, kde jedno z kritérií by malo byť aj to, že sa prihliada

na to, či ide o kultúrnu  pamiatku, respektíve či ide o taký

objekt, alebo taký  návrh, ktorý  rešpektuje tradičnú ľudovú

architektúru a tradičný ľudový urbanizmus. V rámci exekutívy

sme  urobili  niekoľko  opatrení  napríklad v tom,  že medzi

priority Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia sa stanovila aj

starostlivosť o kultúrne pamiatky.  To znamená, že primerane

viac finančných prostriedkov sa  venovalo v rozhodovaní rady

Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia pre túto oblasť. Takisto

sme  napríklad vstúpili  do rokovania  so správcami  Matesa,

pretože Mates  je jediný lotériový finančný  zdroj, ktorý je

určený pre  obce, ktoré majú dávať  žiadosti na kultúrne pa-

miatky, a dohodli sme sa, že sa v priebehu tohto polroka vy-

konajú niektoré také kroky,  ktoré by zvýšili finančný zdroj

do tejto oblasti.

 

     Okrem  toho sme  urobili veľmi  vážny súpis  hnuteľných

kultúrnych pamiatok, ktoré sú  z hľadiska ochrany kultúrnych

pamiatok v mimoriadnych  situáciách  veľmi  potrebné a ktoré

doteraz absentovali. Myslím si, že tých drobnejších opatrení

je oveľa viac. Verím, že príslušný výbor, váš výbor, sa veľ-

mi hlboko  bude zaoberať touto  problematikou, a teším sa na

ďalšie podnety, ktoré prípadne z rokovania  tohto výboru pre

náš rezort  vyplynú. Chcem povedať,  že ministerstvo kultúry

pokladá starostlivosť o kultúrne  pamiatky za  jednu z prio-

ritných úloh a trošku  smutne konštatujem, že, žiaľbohu, do-

teraz tak nebolo.  Verím, že odteraz sa to  zmení a aj vaším

pričinením  sa pri  úvahách, trebárs  pri prijímaní právnych

noriem, bude prihliadať aj na túto skutočnosť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Uplynul čas hodiny otázok.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, dovoľte mi, kým

budeme pokračovať, aby som vám prečítal list, ktorý som dos-

tal v priebehu zasadnutia.

 

     "Vážený pán predseda,

 

     dňa 3. 7. 1997 bola  podpísaná dohoda o vzniku koalície

piatich politických subjektov: KDH, DÚ, DS, SDSS, SZS. Týmto

aktom  sa podľa  môjho názoru  porušila  dohoda o povolebnej

spolupráci koalície  Spoločná voľba.  Vzhľadom na to, že po-

slanci  A. Juriš,  J. Volf  napriek podpisu  tejto dohody sú

stále členmi klubu Spoločnej voľby a nezasadli do tzv. radov

Dúhovej koalície, považujte ma,  vážený pán predseda, za ne-

závislého poslanca, ktorý bude na pôde Národnej rady Sloven-

skej  republiky obhajovať  zelenú  politiku, a preto dnešným

dňom vystupujem z klubu Spoločná voľba.

 

     Podpísaný Jozef Pokorný."

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na žiadosť poslancov bolo cez obed zasadnutie poslanec-

kého  grémia,  kde sme  hovorili o programe 30. schôdze, ako

bude vyzerať v týchto  dňoch. Dohodli sme sa,  že budeme po-

kračovať tak, ako bol program schválený s tým, že  zajtra by

sme ako  prvý bod  začínali prerokúvať  vládny návrh zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odme-

ne za pracovnú pohotovosť a o primeranom zárobku v znení ne-

skorších  predpisov. Bude to  druhé čítanie.  Takisto by sme

pokračovali  potom druhým  čítaním o vládnom  návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíko-

vých palív a mazív v znení neskorších predpisov a pokračova-

li by sme ďalej návrhmi, ktoré prišli z vlády, a to hlasova-

li by sme o skrátenom konaní a o tom, že sa tento zákon pre-

rokuje v prvom čítaní - ide o vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-

ho  poistenia a o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej poisťovne

a zriaďovaní rezortných, odvetvových,  podnikových a občian-

skych  zdravotných  poisťovní v znení  neskorších predpisov.

Čiže ak schválime skrátené konanie, pokračovali by sme prvým

čítaním. Takisto by sme mali  zajtra schváliť návrh vlády na

skrátené konanie o vládnom návrhu zákona o subvenciách a vy-

rovnávacích opatreniach. V  prípade schválenia takisto pôjde

o prvé čítanie. A mali by  sme  potom ešte pokračovať schva-

ľovaním sudcov, ale to by bolo v stredu 9. 7. 1997.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  keďže sa to tak prero-

kovalo v poslaneckom grémiu,  bol som poverený tento program

vám takto  prečítať, s tým, že  dva posledné návrhy zákonov,

ktoré ešte neboli zaradené  do programu, musíme teraz odhla-

sovať. Čiže je to návrh z poslaneckého grémia.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hlasovali, tak  ako

sme sa dohodli v grémiu, s tým, že schôdza by potom pokračo-

vala v stredu o 10.00 hodine  na budúci týždeň a v utorok by

boli zasadnutia výborov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  si  takto  upravili  program 30.

schôdze Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne, páni poslanci.  Schôdzu bude ďalej viesť

pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani  poslankyne, vyhlasujem prestávku  do 15.30

hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v roko-

vacej sále, budeme pokračovať.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  písomne nemám

nikoho prihláseného do rozpravy. Hlási sa niekto ústne? Áno,

pán  Magvaši, pán  Vaškovič, pán  Košnár. Ďakujem. Uzatváram

možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená podpredsedníčka vlády,

     vážený pán prezident Fondu národného majetku,

 

     zaplnenosť tejto sály dokumentuje,  že ako jeden z naj-

väčších historických manévrov, ktoré sa dejú v devädesiatych

rokoch, je  privatizácia, ako chápeme  funkciu Národnej rady

Slovenskej republiky v tomto  procese. Všetky vlády totiž po

roku 1990 považovali  privatizáciu za  rozhodujúci  prvok na

ceste k trhovému hospodárstvu  a k zvýšeniu  výkonnosti slo-

venskej ekonomiky.  Inštitúcia, ktorá sa  zrodila zo zákona,

t. j. Fond národného majetku, bola v tomto procese postavená

do kľúčovej  pozície,  a najmä po 4. novembri 1994 veľmi vý-

raznej a jednoznačnej. Je preto namieste, ak si Národná rada

Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. a) a písm. i) Ús-

tavy Slovenskej republiky nárokuje kontrolovať Fond národné-

ho majetku, ako dodržiava zákonné normy a ako svojou činnos-

ťou  ovplyvňuje hospodársku a sociálnu  situáciu  Slovenskej

republiky.

 

     Žiaľ, správa, ktorú prerokúvame,  dokumentuje  úroveň a

štýl práce takejto  závažnej transformačnej inštitúcie, akou

je Fond  národného majetku. Táto správa  je povrchná, je ne-

koncepčná, je neanalytická a napovedá  len tomu, že Fond ná-

rodného majetku prestal byť inštitúciou, ktorá berie do úva-

hy záujmy slovenského hospodárstva ako celku a sociálnej si-

tuácie  občanov Slovenskej  republiky. Na  druhej strane len

dokumentuje, že  práve Národná rada  Slovenskej republiky si

nedostatočne plní svoju kontrolnú funkciu, resp. jej poslan-

com nie je zo  strany predstaviteľov Fondu národného majetku

dovolené takúto kontrolu plniť.

 

     Dovolím si povedať, že  výrazom arogancie a doslova ne-

úcty k Národnej rade  Slovenskej republiky je aj skutočnosť,

že prezident  Fondu národného majetku za  celé svoje funkčné

obdobie od 4. 11. 1994, t. j. za  viac  ako  dva a trištvrte

roka  sa ani  jedenkrát nezúčastnil  na rokovaní gestorského

výboru a nepredkladal správy  tomuto gestorskému výboru. Nie

je to  len kritika zo strany  opozičného poslanca. Vo výbore

to bolo predmetom kritiky  aj vás koaličných poslancov, kon-

krétne pána Morica, ktorý kritizoval túto skutočnosť, a mys-

lím si, že je to hrubé narušenie ústavných práv Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  od predstaviteľa,  ktorého zvolila

táto Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Bolo by dobré, keby pán Gavorník  vysvetlil svoju dvaa-

trištvrteročnú absenciu na rokovaniach výboru Národnej rady.

Zároveň  sú známe  prípady,  že  na rokovanie  Národnej rady

k materiálom, ktoré sa majú prerokúvať tu v pléne, sú posie-

laní v zastúpení úradníci  Fondu národného majetku.  Poznáme

posledný prípad,  keď sme nakoniec  museli čakať dva  dni na

to, aby prišiel predstaviteľ  Fondu národného majetku, ktorý

bol zvolený v parlamente. Dovolím si povedať, že to je doku-

mentovanie  jasnej  arogancie,  neúcty  ľudí, ktorých zvolil

tento parlament, a neúcty k  ústave a k zákonom tejto kraji-

ny. Žiaľ, dovolím si povedať, že tento parlament to trpí. Je

to zrejme veľmi zlé, ale  toto trpenie história určite tvrdo

odsúdi. Neodsúdi však arogantné bábky vo funkciách Fondu ná-

rodného  majetku, ale  odsúdi nás  poslancov tohto volebného

obdobia,  keď  sa  tento  transformačný  manéver, historicky

transformačný manéver v spoločnosti aj pod našou zaslepenos-

ťou dovolil vykonávať tak, ako sa vykonáva.

 

     Očakávať, že  sa páni vo funkciách  Prezídia a Dozornej

rady Fondu  národného majetku spamätajú, sa  asi nedá čakať.

Totiž podľa všetkého veľmi veľa vedia  zrejme na nás, ale aj

na neparlamentných politikov. Pýtam sa, dokedy budeme vydie-

raní za iných, dokedy  budú vydieraní občania tejto krajiny,

dokedy bude vydieraná zákonnosť v tejto krajine. Pätnásť ľu-

dí, ktorí    vo funkciách od 4. 11. 1994, totiž  už nie je

len nástrojom politikov, oni spravili totiž obrátenú skutoč-

nosť - z politikov  spravili nástroj  pre nečestnosť, korup-

ciu, aroganciu, a dokonca hrubé slovo gaunerstvo.

 

     Chcel by  som povedať  niekoľko slov a poznámok k mate-

riálu, pretože som nemal možnosť  povedať to vo výbore, pre-

tože tak  ako pravidelne do výboru  neprišiel pán prezident,

a preto by  som chcel zaujať  stanovisko k niektorým kapito-

lám, v prvom  rade ku  kapitole 4b - Priame predaje podnikov

a akcií.

 

     Dovolím si povedať, že  priame predaje podnikov a akcií

sa stali dominantným spôsobom privatizácie po roku 1994, te-

da dovolím  si povedať, že  výrazne ovplyvňujú transformáciu

našej krajiny v oblasti hospodárstva.  A preto je pre mňa na

počudovanie, že  v tejto kapitole  sa neuvádza, podľa  akých

kritérií v  roku 1996 postupoval Fond  národného majetku pri

predaji akcií niektorých veľmi významných strategických pod-

nikov  Slovenskej  republiky.  Kladiem  teda veľmi konkrétnu

otázku na pána prezidenta, aby nám povedal, aké kritériá bo-

li  pri  výbere  nového  vlastníka  akcií v Nafte  Gbely, vo

Východoslovenských železiarňach, podľa čoho sa stanovila ce-

na, aká sa stanovila, a vlastne kto sú to tí noví vlastníci,

aká je záruka, že budú plniť  to, čo sa dá očakávať, že zvý-

šia výkonnosť ekonomiky Slovenskej republiky.

 

     Po ďalšie, priame predaje by mali byť dominantným zdro-

jom príjmov Fondu národného majetku.  A keď si porovnáte ta-

buľku číslo 3, vyjdú vám  pomerne veľmi zlé skutočnosti, ako

sa správal  Fond národného majetku v roku 1996. Ak za predaj

akcií bol pomer  medzi kúpnou cenou a bilančnou  cenou v ro-

koch 1990  až 1996 spriemerovane taký,  že sa predávalo pri-

bližne za polovičnú hodnotu bilančnej  ceny, tak v roku 1996

sa už  predávalo len za 37-percentnú  hodnotu. Pri podnikoch

to bolo za roky  1992 až 1996 68,3 %, ale v  roku 1997 38 %.

Čo sa  stalo v roku  1996, že sme  zrazu takto hrubo  hlboko

poklesli v predaji  akcií  oproti  priemeru v rokoch 1992 až

1996? Bolo by dobré, ak táto správa má byť správou, ktorá má

dokumentovať seriózny postup Fondu národného majetku, aby sa

takéto veci v takejto správe aj písomne zdôvodnili.

 

     Ku kapitole  VI, ktorá sa  dotýka výkonu  akcionárskych

práv. Skúsenosti,  ktoré  mám z kontaktov s podnikmi,  jasne

dokumentujú, že  tam, kde Fond  národného majetku nie je ma-

lým, ale dokonca významným akcionárom, Fond národného majet-

ku vykonáva svoje akcionárske  práva veľmi pasívne, nedosta-

točne dynamicky.  A preto by som  položil otázku pánu prezi-

dentovi, v koľkých  akciových  spoločnostiach v roku 1996 sú

ešte zástupcovia alebo boli  zástupcovia Fondu národného ma-

jetku, zamestnanci Fondu  národného majetku, zamestnanci or-

gánov štátnej správy a ostatní príkazníci. A chcel by som sa

zároveň  opýtať, ako  sa vo  Fonde národného  majetku, podľa

akých kritérií sa vyhodnocuje  činnosť týchto zástupcov Fon-

du národného  majetku na výkon  akcionárskych  práv a ako sa

podľa toho a koľko ráz  sa Prezídium Fondu národného majetku

komplexne zaoberalo takouto problematikou.

 

     Samozrejme  v súvislosti  s tým,  že vo  veľkom  chvate

prerokúvame novelizáciu  zákona o mzde a o dramatickom vývo-

ji, ktorý je tu formulovaný v dôsledku rastu miezd a produk-

tivity práce, rád by som sa  opýtal, ako je to v tých podni-

koch, kde Fond národného majetku  je akcionárom, aký je rast

priemerného zárobku a rast produktivity práce. Lebo ak je to

kardinálny problém slovenskej ekonomiky,  ako sa nám to sna-

žia tu  nahovoriť predstavitelia vlády,  určite sa Prezídium

Fondu národného majetku zaoberá touto otázkou.

 

     Ku kapitole VII, to  je problematika sledovania a vymá-

hania pohľadávok. Je alarmujúce, že v roku 1996 zostala  ne-

splatená jedna pätina pohľadávok. Temer 20 % toho, čo sa ma-

lo zaplatiť, sa nezaplatilo. Ale v analýze tejto kapitoly je

len uvedené,  koľko žiadostí bolo na  úpravu platobných pod-

mienok, o predĺženie  platobného kalendára,  odpustenie úro-

kov,  ale  aké  rozhodnutie  spravil  Fond národného majetku

a podľa čoho  spravil takéto rozhodnutie  Fond národného ma-

jetku, o tom v správe nie je ani zmienky.

 

     Dovolím si povedať, že v tejto  kapitole na strane 7 sa

Fond národného majetku odvoláva na  to, že nie sú dostatočné

legislatívne práva na to, aby  si Fond národného majetku mo-

hol vykonávať niektoré veci,  ktoré sa týkajú väzby sledova-

nia a vymáhania  pohľadávok. Chcel  by som sa  opýtať, koľko

ráz Fond  národného majetku využil možnosť,  že poslanci Ná-

rodnej rady môžu podávať novely zákonov. Koľko ráz požiadali

vládu Slovenskej republiky, aby spravili takú novelu zákona,

ktorá by  mohla umožniť Fondu národného  majetku zákonne po-

stupovať pri  zlepšení  tejto situácie. Myslím  si, že je to

znak aj kvality tejto správy.

 

     Chcel by som sa ešte opýtať pána prezidenta vo väzbe na

výdavky Fondu národného majetku, a to v bodoch 1 a 12, ktoré

sú písané  vo väzbe na riešenie  dlhopisu VÚB z prostriedkov

DMD holdingu a záväzku voči DMD holdingu, aby bližšie objas-

nil túto transakciu, do akej  miery je opodstatnená a k čomu

táto transakcia  vedie. A takisto bod 12, i keď sa to, samo-

zrejme, rieši podľa § 28, ale rád by som si to nechal objas-

niť,  čo to  bolo to  zvýšenie základného  imania obchodných

spoločností, v ktorých je fond akcionárom. Týka sa to aj DMD

holdingu.

 

     Jeden z vážnych  problémov, ktorý  sa ukazuje vo  Fonde

národného majetku,  je jeho likvidita,  a to jeho  likvidita

nielen z hľadiska  budúcnosti, ale  aj  likvidita v priebehu

roka. Dovolím si tvrdiť, že  taká správa, ako sa tu predkla-

dá, sa  mala zaoberať aj  otázkou  likvidity v priebehu roka

1996, pretože  je to veľmi  dôležitý faktor, ktorý  napovedá

skutočné, nielen  vnútorné hospodárenie, ale  to, čo sme  tu

rozprávali predtým o príjmoch Fondu národného majetku, o re-

žime, ako sa inakšie  dodržiavajú príjmy Fondu národného ma-

jetku.

 

     No a posledné, čo by  som chcel povedať, že ma udivuje,

že Fond národného  majetku ešte na báze toho,  keď vo Výcho-

doslovenských železiarňach bol  rozhodujúcim akcionárom Fond

národného majetku, poskytol záruku za úver pre VÚB Bratisla-

va na dovoz technológie, ale  v roku 1996 Fond národného ma-

jetku  uhradil 452 mil. korún  za tento  neuhradený  úver za

VSŽ, keď  zároveň paralelne predal všetky  akcie. Tak sa pý-

tam, či pri predaji akcií zaviazal  nového vlastníka na pre-

vzatie záruk,  ktoré mal vtedy,  keď Fond národného  majetku

bol držiteľom akcií.

 

     Ďakujem, očakávam odpovede.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán prezident,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     moje vystúpenie bude krátke, ale dúfam, že sa mi podarí

vystihnúť tie  otázky, ku ktorým  chcem diskutovať. V  prvom

rade si myslím, že sa  treba pozrieť na činnosť Fondu národ-

ného majetku nielen za tento rok, ale vidieť ho v dvojročnom

intervale kvôli tomu, že vlastne počas tohto dvojročného ob-

dobia Fond národného majetku  dostal špeciálne výhody v tom,

že vydával rozhodnutia, vlastne  celý privatizačný proces sa

presunul na Fond národného majetku.

 

     Od začiatku privatizácie prešiel  na Fond národného ma-

jetku  majetok v hodnote 329,1 mld., z toho v roku 1996 33,4

mld. Od začiatku privatizácie  fond prevzal 1 435 projektov,

ktoré  obsahovali  2 373  návrhov  na privatizačné  výstupy,

z nich doteraz  sa realizovalo 2 277  a v roku 1996  to bolo

407. Štatisticky je to skutočne úctyhodný počet. Druhá otáz-

ka je, aká je kvalita  týchto realizovaných výstupov, keď si

uvedomíme,  že sa  vlastne počas  tohto dvojročného  obdobia

každý deň zrealizoval prakticky jeden výstup.

 

     Fond tiež vypracoval za toto obdobie vyše 700 rozhodnu-

tí o privatizácii v celkovej hodnote 67,8 mld., z toho v mi-

nulom roku 36,6 mld. Zaujímavé  na týchto  rozhodnutiach  je

to, že skoro 26 mld. z tých 36,6 mld. sa realizovalo v rámci

toho veľmi diskutovaného § 28 5, a je to  úctyhodný objem 26

mld. Očakával som, že v tejto  správe bude trošku podrobnej-

šie vysvetlené, o aký druh  rozhodnutí  išlo a nakoľko tieto

rozhodnutia  boli, alebo  prečo vlastne  neboli splnené pod-

mienky  na privatizáciu  podľa pôvodného  rozhodnutia. O tom

tam, žiaľbohu, nie je ani  zmienky. Takisto súhlasím s mojím

predrečníkom, že  tá správa mala vyzerať ináč, ako  vyzerali

správy do roku 1995. Dovtedy  bol fond iba realizátorom roz-

hodnutí vlády a ministerstva  pre  správu a privatizáciu. Od

roku 1995 je  trošku inou inštitúciou a posielať  nám tu iba

štatistické správy  považujem za poníženie  úrovne poslancov

v Národnej rade. (Potlesk.)

 

     Od  začiatku privatizácie sa realizovali kúpno-predajné

zmluvy  prostredníctvom  priamych  predajov  v hodnote 118,6

mld.,  pričom kúpna  cena  predstavovala  69,4 mld.,  z toho

v rokoch 1995 a 1996 sa  realizovali  kúpno-predajné  zmluvy

v bežných cenách za 75,7 mld. a v kúpnych cenách to predsta-

vovalo 42,8 mld. Príjmy z predaja  majetku akcií od začiatku

privatizácie predstavujú 34,3 mld.  Kladiem si teraz otázku,

ako fond splatí dlhopisy, keď počas celého tohto obdobia bo-

li príjmy z privatizácie 34,3 mld., keď ďalšie príjmy, ktoré

fond dostal, sú neopakovateľné. Fond dostal 11 mld. z minis-

terstva pre  správu a privatizáciu, vlastne z malej privati-

zácie, to  je neopakovateľný  príjem v budúcnosti. Tým si už

nezlepší likviditu v budúcnosti.  Pritom  príjmy v roku 1996

predstavovali 7,9 mld. Sk, ale kto z vás si dal prácu a pre-

čítal si účtovnú uzávierku Fondu národného majetku, tak zis-

til jednu  famóznu vec - na investíciách sa odpočítali kúpne

ceny v hodnote 11 mld., to znamená, že  platby za kúpne ceny

boli nižšie ako odpustky za investície.

 

     Tento proces bude  pokračovať aj v ďalších rokoch, pre-

tože tak  stoja zmluvy. Čiže aj keď kúpno-predajné zmluvy sú

na 42,8 mld., z toho  podľa  môjho názoru  polovička sa môže

odpočítavať na investíciách. Prečo  ani jedna zmienka tu nie

je o tom, koľko investícií v budúcnosti bude si môcť odpočí-

tať dlžník? Tu nás opäť Fond národného majetku zavádza, pre-

tože nechce priznať, aká  bude budúca likvidita Fondu národ-

ného majetku.

 

     Toto sú čísla, ale ja  si myslím, že tu je dôležitejšie

niečo iné. Treba  si povedať, v akom právnom  rámci a v akej

atmosfére sa vlastne  realizoval tento objem priamych preda-

jov v hodnote 75,7 mld. Ako som už spomínal, došlo k presunu

rozhodovacích kompetencií na Fond  národného majetku. Ako sa

neskôr ukázalo, vlastne celá táto transakcia sa diala v pro-

tiústavnom režime.

 

     Ďalší  závažný moment,  ktorý na  tomto procese  je, že

vlastne opoziční  poslanci nemajú možnosť  reálnej kontroly.

My, ktorí sme z výboru  pre podnikanie a privatizáciu, vieme

veľmi  dobre, ako  tento  proces  prebieha, v komisii sú len

poslanci koalície. Doteraz nás ani raz táto  komisia písomne

neinformovala o  tom, ako prebieha jej  kontrolná činnosť vo

Fonde národného majetku.

 

     Ďalší závažný problém,  ktorý vlastne vznikol novelizá-

ciou zákonov, je skutočnosť,  že Fond národného majetku môže

beztrestne porušovať zákony a nieto  inštitúcie v tejto kra-

jine,  ktorá  by  mohla  kontrolovať dodržiavanie zákonnosti

v procese privatizácie.  Za toto, vážení,  nemôžu títo ľudia

vo fonde. Tí iba zneužívajú to,  čo ste vy, ktorí ste schva-

ľovali tieto zákony, tu  doteraz urobili. (Potlesk.) Za toto

ponesiete historickú zodpovednosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale aj vy ponesiete za prvú vlnu.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Potom sa prihláste, nechajte  ma hovoriť. (Hlasy z plé-

na.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Aby ste zlepšili  podmienky vašim privatizérom, zrušili

ste kupónovú privatizáciu a nahradili ste ju dlhopisovou me-

tódou. To vám nestačilo. Fondom, ktoré mohli vlastniť v jed-

notlivých podnikoch 20 %, ste to zákonom obmedzili na 10 % a

touto transakciou  došlo k situácii, že  fondy pochopili, že

im zvoní posledná chvíľa, dohodli sa s manažérmi  podnikov a

vlastne celú túto transakciu zneužili  na to, že to, čo bolo

dobré vo  fondoch, predali rôznym finančným  skupinám a dnes

držitelia kupónových  knižiek z prvej vlny  vlastnia už bez-

cenné papiere.

 

     Takisto ste neboli ochotní podporiť ochranu minoritných

vlastníkov,  ktorú som  tu  predložil  v minulom  roku. Čiže

ochraňujete bohatých, a nie chudobných.

 

     Pokiaľ ide o dlhopisovú metódu, ja som s ňou síce filo-

zoficky  nesúhlasil, ale  spôsob, ako  ju realizujete,  nemá

skutočne obdobu. Taký zmätok, aký vyvolalo nariadenie vlády,

ktoré v 11 bodoch porušovalo  ústavu, hádam sa v žiadnej ci-

vilizovanej krajine nevyskytol.  Ani po rozhodnutí Ústavného

súdu tento zmätok neprestal a Fond národného majetku naďalej

pokračuje v tejto podvodnej dlhopisovej transakcii.

 

     Objavili sa tu prípady  takzvanej tretej vlny kupónovej

privatizácie. Spomeniem  SCP Štúrovo. KK PROFIN  predal 30 %

akcií firme  ASI DÖMEN za  cenu 900 Sk,  čo predstavuje ujmu

fondu a zisk KK PROFIN-u vo výške 347,4 mil. Sk. Keď som na-

písal na  kapitálový dozor ministerstva  financií podnet, že

je tam kapitálové prepojenie Harvardskej spoločnosti, tak mi

po  pol roku  odpísali, že  žiadne tam  nie je. Tento prípad

ukazuje, že je.

 

     Často  používate argumenty,  že Fond  národného majetku

predával  majetok v logike TREUHAND-u. Lenže TREUHAND  nikdy

nepredával lukratívne  podniky pod cenu, ako  vy ste predali

za 155 Sk pred týždňom alebo pred dvoma akcie Slovnaftu ale-

bo akcie VSŽ. Čiže  najlukratívnejšie podniky, za ktoré bolo

možné buď  získať zo zahraničia,  alebo aj domáci  investori

boli ochotní dať tie prostriedky, ktoré boli na trhu, ste im

predali hlboko  pod trhovú cenu. Toto  považujem skutočne za

neseriózne. Na  to všetko vytvorili  vynikajúce podmienky tí

poslanci Národnej rady, ktorí schvaľovali doterajšie zákony.

 

     Nebudem  mať žiadne  otázky na  pána prezidenta, myslím

si, že v tejto  situácii si odo mňa  žiadne otázky ani neza-

slúži, bola by to preňho príliš veľká česť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Košnár. Predtým sa s faktic-

kou poznámkou hlási pán poslanec Kováč.

 

 

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     pred chvíľou  pán poslanec Cuper pri  vstupe do sloven-

ského parlamentu  pozdravil fašistickým pozdravom  Heil Hit-

ler.  Chcem ho  vyzvať,  aby  sa poslancom  tohto parlamentu

ospravedlnil a v prípade, že to  tak  neurobí, oznamujem, že

podávam  podnet  na  prešetrenie  tejto udalosti mandátovému

a imunitnému výboru, pretože jeho  krok považujem za šírenie

fašizmu na pôde slovenského parlamentu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Javorský, nech sa páči.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážení poslanci,

     vážený pán podpredseda,

 

     tiež sa  pripájam k tomuto  návrhu, lebo si  myslím, že

pán Cuper  doteraz nepochopil, že je  tu demokratický parla-

ment, že tu nie je ľavá či pravá diktatúra. Žiadam tiež, aby

sa ospravedlnil a pripájam sa k návrhu, aby sa jeho vyjadre-

nie riešilo v mandátovom a imunitnom výbore.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážený predsedajúci,

     dámy a páni...

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ľuďom, ktorí z tohto  parlamentu  naozaj robia neznesi-

teľné divadlo,  vrieskajú tu,  behajú tu s transparentíkmi a

otravujú život  tejto spoločnosti, nemienim  sa ospravedlňo-

vať, v nijakom prípade. Povedal som pánu Vaškovičovi iba, že

vrieska ako Heil Hitler.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja by  som len pánu Cuperovi  povedal, že nehovoril, že

vrieska ako Heil Hitler, ale  prišli ste do miestnosti a za-

kričali ste Heil Hitler, aby to bolo jasné.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Faktické  poznámky podľa  rokovacieho poriadku  nie sú,

tak žiadam, aby sa v tomto parlamente dodržiaval aspoň roko-

vací poriadok zo strany  opozície. Robia to sústavne. Minule

to urobil pán poslanec Moravčík.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne, nech sa páči, pán Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som obrátil vašu  pozornosť na predmet

nášho rokovania, t. j. na  správu o činnosti Fondu národného

majetku za uplynulý rok, ktorá sa predkladá na základe záko-

na o veľkej  privatizácii. S istotou  však môžem  tvrdiť, že

zákonodarca  neukladal  povinnosť  Fondu  národného  majetku

predložiť,  prepáčte mi silné slovo,  takýto paškvil, takúto

formálnu, povrchnú správu, ktorá musí skutočne urážať členov

parlamentu, a robí si  vlastne posmech z jediného zákonodar-

ného zboru.

 

     Obsah správy a hĺbka analýzy  problémov by mala byť to-

tiž primeraná  úlohe  privatizácie v transformačnom procese,

predovšetkým formovaniu takej  kvality a štruktúry vlastníc-

kych vzťahov a ich  subjektov, ktorá zabezpečí efektívnejšie

využitie podstaty privatizovaného  majetku v jeho fungovaní.

Správa  si takýto  cieľ zrejme  ani nekládla,  sústreďuje sa

najmä na informáciu o tom, čo sa robilo, čo sa urobilo, pri-

čom táto informácia spočíva v podstate v suchom výpočte poč-

tu zasadnutí, počtu prijatých uznesení atď. a absentuje aká-

koľvek analýza, ako sa to urobilo a aké sú tu problémy.

 

     Obdobne  takéto formálne,  povrchné informácie obsahuje

aj ďalšia  časť správy, ktorá je  orientovaná na rozhodnutia

o privatizácii a podobne. Práve tu  sme  očakávali, že  Fond

národného majetku správou,  ktorú predkladá, dokáže efektív-

nosť svojho rozhodovania.  Namiesto toho dostávame všeobecné

konštatovanie, že  pri výbere najvhodnejšieho  kupujúceho sa

posudzovala tiež schopnosť  nadobúdateľa zabezpečiť fungova-

nie podniku a rast jeho výkonnosti. Zrejme nie je neprekona-

teľným problémom verifikovať  toto tvrdenie konkrétnymi čís-

lami o hospodárení týchto  subjektov. Viaceré výsledky totiž

hovoria skôr o opaku.

 

     O problémovosti, resp.  nehodnovernosti tvrdenia o naj-

výhodnejšom výbere svedčí nepriamo aj  údaj o tom, že z cel-

kového  počtu 492 rozhodnutí o privatizácii sa 94 rozhodnutí

týkalo zmeny  už vydaného  rozhodnutia o privatizácii, t. j.

týkalo sa takmer 20 %. Nedozvedáme  sa však nič o podrobnej-

šej špecifikácii príčin týchto zmien rozhodnutí.

 

     O probléme reálnej  výhodnosti, resp. nevýhodnosti jed-

notlivých foriem privatizácie už bola  reč, nebudem sa o tom

podrobnejšie zmieňovať,  ale stojí za  pozornosť, že predaje

akcií a podnikov  priamym predajom  sa uskutočňujú za  kúpne

ceny, ktoré predstavujú v priemere iba 38,78 % bilančnej ce-

ny, kým  pri predaji podnikov  formou verejnej súťaže  je to

69,69 %.

 

     Obdobne  zarážajúci  je údaj aj o priemernej cene akcií

predávaných z portfólia Fondu  národného majetku. Táto prie-

merná  cena za  uplynulý rok  bola 151,30 Sk. Toto  asi bola

smerodajná cena,  ktorú fond  použil  pri predaji 15 % akcií

Slovnaftu, Slovintegre za 155 Sk za jednu akciu.

 

     V sledovaní a vymáhaní pohľadávok sa v dosť konzekvent-

nej  podobe  prejavuje  efektívnosť  rozhodovacieho  procesu

o výbere kvalitného uchádzača o privatizáciu, ale aj kvalita

zmluvného zabezpečenia tohto procesu. V tejto správe chýbajú

údaje o tom, do akej  miery  sa plnia  také zmluvné záväzky,

ako napríklad dodržanie alebo zvýšenie zamestnanosti, zacho-

vanie predmetu podnikania,  umožnenie účasti zamestnancov na

podnikaní, ale aj takých  záväzkov, ktorými  sa zdôvodňovala

nižšia kúpna cena, t. j. realizácia  investícií v stanovenom

objeme a termíne.

 

     Konštatovanie o stave  pohľadávok po  lehote splatnosti

zo  splátok  kúpnych  cien,  konkrétne,  že  záväzky splatné

k 31. decembru  minulého roku nesplnilo 190 dlžníkov, čo  je

o 24 dlžníkov  menej ako v roku 1995,  zvádza k zhodnoteniu,

ako by to bol úspech. Ale takýto záver je veľmi pochybný, ak

si uvedomíme, že vo finančnom vyjadrení dlh vlani oproti mi-

nulému roku narástol o viac ako 149 mil. Sk.

 

     Z hľadiska  zachovania rovnosti podmienok  je dôležité,

aby boli  jasné kritériá na  odstúpenie od zmluvy.  Existujú

vôbec takéto kritériá? Je dôvodom na odstúpenie od zmluvy aj

nedodržanie záväzkov v oblasti zamestnanosti a investícií?

 

     Pokiaľ ide o efektívnosť  predaja  majetku, spravovania

podnikov s majetkovou účasťou na tejto báze vytvárania zdro-

jov na  naštartovanie a realizáciu  nevyhnutných štrukturál-

nych zmien,  údaje nás neoprávňujú  na optimizmus. Skôr  na-

opak. Precíznejšie  závery, ktoré zrejme  zákonodarca očaká-

val, keď zakomponoval túto povinnosť fondu predkladať správu

parlamentu, by  bolo možné urobiť iba  na základe porovnania

časových radov  údajov o objeme predaného  majetku v bilanč-

ných a kúpnych cenách, tie však, žiaľ, absentujú.

 

     Chcem teda zhrnúť, že správa je povrchná, neanalytická,

nie je  možné urobiť si z nej  obraz  o tom, ako  pristupuje

Fond národného majetku k tomu,  čo je náplňou jeho činnosti,

a preto  navrhujem,  aby  Národná  rada Slovenskej republiky

neprijala navrhnuté uznesenie, t. j. schváliť  správu o čin-

nosti  Fondu  národného  majetku,  naopak,  aby vrátila túto

správu na  dopracovanie,  prepracovanie v tom  duchu, v akom

zaznievali požiadavky a aký zodpovedá úmyslu zákonodarcu pri

prijímaní zákona o veľkej privatizácii.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže pán

Košnár bol posledný  diskutujúci v rozprave, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce  sa k rozprave  vyjadriť  prezident Prezídia Fondu

národného majetku, pán Gavorník? Nech sa páči.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     aj keď,  samozrejme, možno  polemizovať o tom, a  to by

sme hovorili donekonečna, či  mohla správa vyzerať tak alebo

onak, asi bude  mať každý kus pravdy. Mrzí  ma jedna vec, že

sa to vlastne zvrháva na celú kritiku privatizácie. To berte

len ako poznámku, ja sa  k tomu vyjadrovať nebudem, vyjadrím

sa k niektorým bodom, ktoré som si stačil poznačiť.

 

     Myslím si, že kontrola činnosti Fondu národného majetku

a jeho orgánov je v rukách tohto parlamentu. Keď sa vy doho-

voríte, že budeme kontrolovaní, tak  budeme. K tomu nemám čo

dodať.  Osobne vítam  kontrolu akéhokoľvek  druhu, nevyhýbam

sa jej. Nakoniec by som bol rád, aby sa niektoré  veci počas

môjho pôsobenia  vo fonde  skontrolovali. Nemám  ale tie in-

formácie, naozaj ich nemám, ako  to tu jeden z pánov poslan-

cov povedal, pán poslanec Vaškovič, že sa beztrestne porušu-

je zákon. Vážení, to nie je pravda. To treba dokázať. Pokiaľ

porušujeme zákon, potom nás  tu netrpte, potom nás treba dať

niekde inde, tam, kde patria  takí, čo zákon porušujú. Nemám

také znalosti, to som už povedal minule pri správe, opakujem

to aj teraz. Nepoznám, že by  bol taký stav, aby sme porušo-

vali zákon.

 

     Pokiaľ ide o kvalitu správy, už som naznačil, samozrej-

me, to je  vec diskusie, každý od tej  správy očakáva zrejme

niečo iné.  Pre mňa je v tejto  chvíli dôležité to,  že prí-

slušné výbory  ohodnotili  správu tak, ako  ju  ohodnotili a

prišla sem  bez pripomienok a bez  pozmeňujúcich návrhov. To

je pre mňa moment, ktorý  je dôležitý a ostatné, samozrejme,

je v rukách aj tých ostatných, ktorí nie ste členmi prísluš-

ných výborov,  kde sa tento materiál,  aj následný, prerokú-

val.

 

     Pokiaľ ide o rokovanie  výboru, mrzí ma, že  by som mal

niekoho urážať za to, že neprídem do výboru. Aj na to som už

raz odtiaľto odpovedal, že keď  bude taká vôľa, prečo by som

do výboru  neprišiel. Ale  s predsedom výkonného výboru máme

podelené kompetencie, že on chodí  do výboru, ja chodím sem.

Keď  to chcete  zmeniť, ja  budem  chodiť  do výborov a nech

niekto iný  chodí sem. Všetko  nemôžem robiť. Ale  to už som

raz vysvetľoval. Neviem, prečo by som mal tým kohosi uraziť.

To nie  je neúcta k tomuto  parlamentu, myslím si, že  je to

pritiahnuté za  vlasy. To nie je  pravda. Ja vás nepovažujem

za nepriateľov  napriek tomu, že niektorí ste sa nevyhli ne-

jakým osobným skoro invektívam. Je to vec názoru a názory si

môžeme vysvetľovať.  Pokiaľ tu niekto nebol  dva dni za mňa,

že sem  neprišiel, to je zrejme  vec tohto parlamentu, prečo

nemohol prísť ten, kto mohol prísť. Ja som vtedy prísť nemo-

hol. Bol  som práceneschopný. Takže neviem,  prečo sa k tomu

vracať. Mrzí  ma to, ja  sa nevyhýbam parlamentu.  Prečo? Ja

prídem. Že by som sa tu medzi vami v tejto chvíli cítil naj-

lepšie, to tiež  nemôžem povedať. Ale som tu,  lebo tu musím

byť a za čosi zodpovedám.

 

     Teraz budem už vecnejší. Pokiaľ  ide o kritériá pri vý-

bere  akcií VSŽ a Nafty  Gbely, my  máme  kritériá, ktoré sú

všeobecne známe. Ale vás skôr zaujímajú vlastníci Nafty Gbe-

ly. Ja poznám presne tých istých čo aj vy všetci ostatní. To

nie sú  anonymní, to sú  neanonymní vlastníci, ja  teraz ne-

viem, ako sa konkrétne  kto z nich volá. Sú dvaja a vlastnia

Naftu Gbely. A VSŽ vlastnia niektoré organizácie, tiež už si

nespomeniem, ako sa  volajú a sú tam. To,  myslím si, nie je

do smiechu. Mám na mysli organizácie, ich je tam sedem alebo

osem, ktoré  sú vo VSŽ.  Nemôžem si ich  pamätať, kto presne

všetko čo sprivatizoval.

 

     Akcionárske práva - koľkí  zástupcovia boli v dozorných

radách, zoznam -  ja ten zoznam nemám, ten  si oficiálne vy-

žiadajte. On nie je tajný. To, ktorí zástupcovia z Fondu ná-

rodného majetku  či vo forme príkazníkov, alebo nejakým iným

spôsobom  zabezpečujú výkon  akcionárskych práv,  ten zoznam

nie je tajný.  Nakoniec sa už pár ráz  spomínal,  dokonca sa

aj  často medializoval,  tak v tom  problém  nevidím, aby sa

niekto dostal k tomu zoznamu.

 

     Ako sa  vyhodnocovala činnosť zástupcov - celkom jedno-

duchým spôsobom. Výkonný  výbor sa z času na čas touto otáz-

kou  zaoberá a potom buď  predseda  výkonného  výboru, alebo

niekto poverený z výkonného výboru nám veci objasňuje, resp.

vysvetľuje.  Každý zástupca,  chcem na  to upozorniť,  každý

zástupca, ktorý je ako príkazník fondu, je povinný vyhotovo-

vať  správu v písomnej podobe,  ktorú predkladá, a správy sa

v príslušnom útvare vyhodnocujú.

 

     To, že máme nezaplatenú  jednu pätinu pohľadávok, žiaľ,

je pravda. Tento problém nás úprimne trápi, my s tým robíme,

čo môžeme. Odstupovanie od zmlúv alebo vymáhanie pohľadávok,

to je záležitosť, o ktorej, keď  bude treba,  môže byť jeden

celý parlament, lebo to iné  garnitúry, ktoré boli vo fonde,

zatiaľ  nerobili, to  je mimoriadne  boľavý problém.  Nie je

jednoduché vymáhať od kohosi, keď rozkradne  alebo rozšafári

majetok,  ktorý tam  je, a teraz ho  nechce  vrátiť. Nebudem

uvádzať  konkrétny príklad  jednej firmy,  ktorá je neďaleko

v Bratislave, kde jedna ochranka  inzultovala druhú a tá po-

tom posilnená o pár  mocných mužov  zasa potrápila tých ďal-

ších a nakoniec dobre, že nedostali aj právnici Fondu národ-

ného majetku.  Takže aj tak sa  veci vymáhajú. Nehovorím, že

to je vo všeobecnosti, ale vymáhanie je veľmi zložitá vec.

 

     DMD dostal  príspevok na to, aby  sa ozdravili podniky,

ktoré on  spravuje. To pokladám za  pochopiteľné, neviem, čo

by som k tomu mal dodať.

 

     Navýšenie kapitálu je prirodzená  forma, ako lepšie vy-

konávať práva  akcionára, preto navyšujeme,  aby pokiaľ chce

navýšiť niekto iný - ale to je takisto terminus technicus či

ekonomicus, myslím  si, že celkom  jasný, prečo sa  navyšuje

kapitál.

 

     Predaj akcií  VSŽ a tá záruka,  to pán poslanec neviem,

na to sa musím pozrieť, či to je zmluvne ošetrené, na to vám

nemôžem odpovedať.

 

     SCP Štúrovo - k tomu  nemám čo dodať, to som prekvapený

aj sám, že sa takéto veci  môžu stať, ale vidíte, je to mož-

né.

 

     Pokiaľ ide o zamestnancov a ich účasť  na privatizácii,

zmluvne je to zakotvené. Pokiaľ sa také stalo, že zamestnan-

ci  dostali, je  to zmluvne  zakotvené, teda  je to v zmluve

s Fondom národného  majetku a je  to podmienka, je  dôvod na

odstúpenie od zmluvy aj  nedodržanie počtu zamestnanosti, aj

nedodržanie investícií.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi. Chce  sa vyjadriť pán posla-

nec Líška? Nie. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

Bol tu návrh pána poslanca  Košnára. Dali ste písomný návrh,

pán Košnár?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem vám za slovo.

 

     Je to správa, nie návrh zákona, a k správe je priložený

návrh uznesenia, znejúci schváliť  túto správu. Môj pozmeňu-

júci návrh je neschváliť túto správu, vrátiť ju Fondu národ-

ného majetku na doplnenie a dopracovanie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky k vý-

ročnej správe o činnosti  Fondu národného majetku Slovenskej

republiky  za rok 1996.  Prezentujme  sa a  budeme hlasovať.

Pán poslanec Líška prečíta uznesenie.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Návrh  uznesenia a  odporúčanie gestorského  výboru som

prečítal,  keď som  predkladal spoločnú  správu. Pán  Košnár

nepredniesol pozmeňujúci ani  doplňujúci návrh, nepredniesol

iné uznesenie, on predniesol  svoj postoj k tomuto uzneseniu

a ten postoj prejaví v hlasovaní. To je všetko. Takže môžeme

hlasovať o uznesení, ako je obsiahnuté v spoločnej správe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Líška, prečítajte uznesenie.

 

Poslanec S. Líška:

 

     "Návrh uznesenia Národnej rady k návrhu výročnej správy

o činnosti Fondu  národného majetku Slovenskej  republiky za

rok 1996

 

     Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu

výročnej  správy o činnosti Fondu  národného majetku Sloven-

skej republiky za rok 1996 vo vláde Slovenskej republiky po-

dľa § 32 ods. 3 zákona  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

schvaľuje výročnú  správu o činnosti Fondu národného majetku

Slovenskej republiky za rok 1996."

 

     Pán predsedajúci, toto je  návrh uznesenia, prosím, aby

ste o ňom dali hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Počuli ste návrh uznesenia. Budeme o ňom hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme prijali uznesenie,  ktorým Národná

rada Slovenskej republiky schvaľuje výročnú správu o činnos-

ti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Ďakujem pánu spravodajcovi, takisto i pánu Gavorníkovi.

 

     Vážené pani poslankyne,  budeme pokračovať podľa schvá-

leného programu.

 

     Ďalším bodom programu je

 

     návrh ročnej  účtovnej závierky Fondu národného majetku

Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Podľa § 32 ods. 3 zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších  predpisov Fond

národného majetku predkladá  Národnej rade Slovenskej repub-

liky na schválenie ročnú účtovnú  závierku fondu po preroko-

vaní vo vláde. Návrh ročnej  účtovnej  závierky fondu za rok

1996  prerokovala  vláda   Slovenskej  republiky  na  svojej

schôdzi 6. mája 1997.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  662 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 662a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uz-

nesenia Národnej rady.

 

     Prosím opäť prezidenta Prezídia Fondu národného majetku

Slovenskej republiky pána Štefana Gavorníka, aby návrh uvie-

dol.

 

     Procedurálna poznámka - pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Zvýšilo by kultúrnosť nášho  rokovania a vecnú stránku,

keby spravodajca rozlišoval medzi prednesením návrhu a medzi

písomným odovzdaním návrhu. Pán Košnár predniesol svoj návrh

ústne, čo  je zapísané. Spravodajca ho  teda mohol odmietnuť

len tým,  že to nebolo  písomne  potvrdené. A prosil by som,

aby sa rozlišovala táto elementárna záležitosť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Š. Gavorník:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v zmysle  ustanovenia § 32 ods. 3 zákona  číslo 92/1991

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

zmien a doplnkov predkladá Fond národného majetku Slovenskej

republiky na  schválenie Národnej rade  Slovenskej republiky

návrh ročnej  účtovnej závierky Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky za rok 1996.

 

     Ročnú účtovnú závierku  Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky za rok 1996 overila na základe vykonaného vý-

berového  konania  fondom  audítorská  firma Interaudit Agro

Bratislava, spoločnosť s r. o. Predmetom auditu boli obliga-

tórne súčasti ročnej účtovnej  závierky  Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky  za rok 1996 v zmysle § 18 zákona

číslo 563/1991 Zb. o  účtovnícve, opatrenia Ministerstva fi-

nancií Slovenskej republiky číslo 65/507 z roku 1995, ktorým

sa ustanovuje účtovná  závierka Fondu národného majetku Slo-

venskej republiky a vzor  výkazu  účtovnej  závierky, ako aj

ďalších platných predpisov.

 

 

     Na základe vykonaného  auditu vyslovili audítori názor,

že ročná  účtovná  závierka Fondu  národného majetku Sloven-

skej republiky dáva verný a správny  obraz o majetkovej pod-

state a finančnom  hospodárení  fondu k 31. 12. 1996. Na zá-

klade týchto uvedených skutočností a dôkazov audítor odporu-

čil prijať audítorskú správu s názorom bez výhrad. Správnosť

zostavenia účtovných  výkazov fondu k 31. 12. 1996, a to sú-

vahy v plnom rozsahu, výkazu o tvorbe a použití Fondu národ-

ného majetku Slovenskej republiky a výkazu o čerpaní rozpoč-

tu Fondu  národného  majetku  Slovenskej  republiky potvrdil

svojím podpisom a úradnou  pečiatkou zodpovedný audítor. Kó-

pia audítorskej správy je súčasťou predloženého materiálu.

 

     Všetky vzťahy medzi  fondom a privatizovanými subjektmi

sú premietnuté v súvahe v členení  na aktíva a pasíva, ktoré

k 31. 12. 1996 predstavovali sumu 111 250 640 tis. Sk. Hlav-

nú položku aktív tvorí účasť fondu na majetku akciových spo-

ločností,  ktoré  boli  založené  fondom  a    zaknihované

v Stredisku  cenných  papierov.  Sú upravené o rozdiel medzi

nominálnou hodnotou a trhovou  hodnotou na organizovanom tr-

hu. Hlavnou položkou pasív  je účet Fondu národného majetku,

ktorý  predstavuje 71 172 778 tis. Sk  a je  hlavným zdrojom

krytia aktív.

 

     Rozpočet  Fondu národného  majetku Slovenskej republiky

sa za rok 1996 splnil  celkom na 80,14 %, pričom prevádzkové

náklady  na správnu  činnosť sa  splnili na 80,54 % a inves-

tičné náklady  na 71,29 %.  Úspora rozpočtových prostriedkov

predstavovala 25 723 tis. Sk.

 

     Pán predsedajúci už povedal,  že návrh tejto ročnej úč-

tovnej  závierky sa prerokoval v dozornej  rade, bol predme-

tom rokovania vlády Slovenskej  republiky a vláda Slovenskej

republiky odporučila predložiť  tento materiál na schválenie

Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Prosím vás  týmto, vážené dámy  poslankyne, vážení páni

poslanci, aby ste tak urobili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  prezidentovi Prezídia  Fondu národného majetku

pánu Gavorníkovi.

 

     Teraz dávam slovo poverenému členovi gestorského výboru

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Tomá-

šovi Cingelovi,  aby podal správu  o výsledkoch prerokovania

návrhu ročnej účtovnej  závierky  Fondu národného majetku vo

výboroch Národnej rady.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1494  zo 7. apríla 1997 pridelil  návrh  účtovnej  zá-

vierky Fondu  národného majetku Slovenskej  republiky za rok

1996 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie  s termínom na

prerokovanie do 13. júna 1997. Ako gestorský výbor určil vý-

bor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote. Iné výbory Národnej rady Slovenskej re-

publiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výbo-

ru do začatia jeho  rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie

  členmi uvedených  výborov, svoje  stanoviská  podľa § 75

ods. 2 rokovacieho  poriadku.  Výbory,  ktorým sa  pridelila

parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval návrh  12. júna 1997 v druhom čí-

taní a uznesením  číslo 428 súhlasil s návrhom  a  odporučil

Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a podnikanie  prerokoval  návrh 12. júna

1997 v druhom  čítaní a  uznesením  číslo 386 súhlasil s ná-

vrhom a odporučil  Národnej rade  Slovenskej republiky návrh

schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tohto stano-

viska.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy poslancov k parlament-

nej tlači neboli predložené.  Gestorský výbor na základe ro-

kovaní výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky v súlade

s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho  poriadku odporúča Národ-

nej rade Slovenskej republiky návrh ročnej  účtovnej závier-

ky  Fondu  národného  majetku  Slovenskej  republiky  za rok

1996, tlač 662, v druhom čítaní schváliť a prijať uznesenie,

ktoré je v prílohe súhrnného stanoviska gestorského výboru.

 

     Teraz  vám prečítam  návrh na  uznesenie Národnej  rady

Slovenskej republiky k návrhu ročnej  účtovnej závierky Fon-

du národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návr-

hu ročnej účtovnej závierky  Fondu národného majetku Sloven-

skej  republiky  za  rok 1996  vo vláde  Slovenskej republi-

ky podľa § 32 ods. 3 zákona  číslo 92/1992 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné  osoby v znení neskorších pred-

pisov schvaľuje  ročnú účtovnú závierku  Fondu národného ma-

jetku Slovenskej republiky za rok 1996."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  poslancovi  Cingelovi.  Prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto  bodu programu.  Do rozpravy  písomne nemám  nikoho

prihláseného. Hlási  sa niekto ústne?  Keďže nie, vyhlasujem

rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce sa  k rozprave vyjadriť pán  prezident fondu? Nie.

Pán spravodajca? Nie.

 

     Prosím pánov  poslancov, aby sa  dostavili do rokovacej

sály, budeme hlasovať.

 

     Prosím pána poslanca Cingela, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Budeme hlasovať o uznesení  Národnej rady na schválenie

účtovnej  závierky Fondu národného majetku za rok 1996.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spravodajca uznesenie prečítal, nech sa páči, bude-

me hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme prijali uznesenie,  ktorým Národná

rada Slovenskej republiky  schvaľuje  ročnú účtovnú závierku

Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 1996.

 

     Ďakujem pánu prezidentovi aj spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje štyridsiaty bod programu, a to

 

     zoznam  podnikov a zdravotníckych  zariadení zahrnutých

a nezahrnutých do privatizácie.

 

     Materiál  vlády  ste  dostali  ako  tlač 670 a spoločnú

správu výborov  ako tlač 670a,  ktorej súčasťou je  aj návrh

uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím ministra pre správu a privatizáciu národného ma-

jetku Slovenskej  republiky pána Petra  Bisáka, aby materiál

uviedol.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa § 41 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach  pre-

vodu  majetku štátu  na iné  osoby príslušné  orgány štátnej

správy a obce predložia na schválenie vláde zoznamy podnikov

a zoznamy majetkových účastí štátu  na podnikaní iných práv-

nických osôb,  ktoré budú zahrnuté  do privatizácie. Zároveň

predložia zoznamy  podnikov a zoznamy  majetkových účastí na

podnikaní iných  právnických osôb, ktoré  nebudú zahrnuté do

privatizácie. Zoznamy predkladá  vláda na rokovanie Národnej

rady  Slovenskej  republiky.  Vláda  Slovenskej republiky na

svojom zasadaní 6. 5. 1997 schválila harmonogram transformá-

cie  majetku štátu  pre rok 1997 a  návrh  ďalšieho  postupu

v procese transformácie, ktorého súčasťou  je aj zoznam pod-

nikov a  zdravotníckych zariadení  zahrnutých a nezahrnutých

do privatizácie a dnes sú  tieto zoznamy predložené do pléna

Národnej rady.

 

     Z hospodárskych  rezortov sú do  privatizácie zahrnuté:

jeden štátny podnik z ministerstva  hospodárstva, 6 štátnych

podnikov z ministerstva  pôdohospodárstva, jeden štátny pod-

nik z ministerstva životného prostredia a 54 štátnych podni-

kov z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

 

     Do  privatizácie zdravotníckych  zariadení sú  zahrnuté

obvodné zdravotné strediská,  samostatné polikliniky, nemoc-

nice s poliklinikou prvého typu,  ktoré nie sú v sídlach ok-

resov a nie sú jediným  lôžkovým zariadením v okrese, detské

sanatóriá a ozdravovne a ako experiment 7 zdravotníckych za-

riadení  regionálneho  významu.  Z  celkového  majetku štátu

v rezorte zdravotníctva v účtovnej  hodnote viac ako 32 mld.

korún je do privatizácie zahrnutý majetok v objeme 2,7 mld.,

čo predstavuje  podiel len 8,5 % z celkovej  hodnoty majetku

zdravotníckych  zariadení. Prerokovaním  týchto zoznamov  sa

dotvárajú podmienky na ďalšiu  privatizáciu podnikov a zdra-

votníckych zariadení  nad rámec druhej  vlny privatizácie na

rok 1997 a rok 1998.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bisákovi  a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím poslankyňu Janu Sudekovú, ktorú výbor pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie poveril plniť úlohu spra-

vodajkyne na schôdzi Národnej rady,  aby podala správu o vý-

sledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som z  poverenia Výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie predniesla spoločnú správu  výborov Národnej rady Slo-

venskej  republiky o výsledku prerokovania  zoznamu podnikov

a zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do pri-

vatizácie,  tlač 670,  vo výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1589 z 2. júna 1997 pridelil  zoznamy podnikov a zdra-

votníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizá-

cie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru

pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie,  výboru pre pôdohospodárstvo, výboru

pre verejnú  správu, územnú  samosprávu a národnosti, výboru

pre zdravotníctvo a sociálne veci a výboru  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie vo výbo-

roch do 20. júna 1997. Ako  gestorský výbor  určil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote. Iné výbory Národnej rady Slovenskej re-

publiky  parlamentnú tlač  neprerokovali. Gestorskému výboru

do začatia jeho  rokovania  neoznámili  svoje stanoviská po-

dľa § 75 ods. 2 rokovacieho  poriadku poslanci, ktorí nie sú

členmi uvedených výborov.  Výbory prerokovali pridelenú par-

lamentnú tlač v stanovenej  lehote a zaujali tieto stanovis-

ká.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre verejnú

správu, územnú  samosprávu a národnosti, Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výbor  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre financie,  rozpočet  a menu

s odporúčaním Národnej rade  Slovenskej republiky vziať zoz-

namy  na vedomie.  Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  prerokoval zoz-

namy 19. júna 1997 v druhom čítaní,  uznesením číslo 398 zo-

bral zoznamy na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej

republiky zobrať  zoznamy na vedomie a prijať  uznesenie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky v prílohe.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo  a  sociálne  veci  prerokoval  zoznamy 18. júna 1997

v druhom čítaní, uznesením číslo 328 zobral zoznamy na vedo-

mie s pripomienkou vyňať zo zoznamu v zriaďovateľskej pôsob-

nosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej  republiky z Ne-

mocnice s poliklinikou Ružinov Bratislava Liečebňu pre dlho-

dobo chorých, Ružinovská 6, Bratislava a odporučil  Národnej

rade Slovenskej  republiky zoznamy zobrať na  vedomie po zo-

hľadnení tejto  pripomienky.  Podľa § 52  ods. 5 rokovacieho

poriadku Národnej rady tretina  prítomných členov výboru ne-

vyslovila s uznesením  výboru súhlas a  požiadala o uvedenie

ich stanoviska, ktoré je uverejnené na tretej strane spoloč-

nej správy.

 

     Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre životné

prostredie  a ochranu  prírody  prerokoval  zoznamy 20. júna

1997 v druhom čítaní, uznesením  číslo 254 zobral zoznamy na

vedomie a odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky vrá-

tiť  zoznamy  vláde  Slovenskej  republiky  na prepracovanie

s tým, aby predložila koncepciu cieľového modelu zdravotníc-

kej starostlivosti.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy poslancov k parlament-

nej tlači neboli predložené.

 

     V spoločnej správe máme dva  pozmeňujúce  návrhy. Návrh

číslo 1, ktorý je návrhom výboru pre zdravotníctvo a sociál-

ne veci,  vyňať z Nemocnice s poliklinikou  Ružinov liečebňu

pre dlhodobo chorých, gestorský výbor odporúča schváliť. Ná-

vrh číslo  2 - vrátiť zoznamy  vláde Slovenskej republiky na

prepracovanie s tým, aby  predložila koncepciu cieľového mo-

delu zdravotníckej starostlivosti,  gestorský výbor odporúča

neschváliť.

 

     Gestorský  výbor odporúča o návrhoch  výborov  Národnej

rady  Slovenskej  republiky,  ktoré    uvedené v spoločnej

správe, hlasovať samostatne. Gestorský  výbor na základe ro-

kovaní výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky v súlade

s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho  poriadku odporúča Národ-

nej rade Slovenskej republiky zoznamy podnikov a zdravotníc-

kych  zariadení  zahrnutých  a nezahrnutých  do privatizácie

v druhom čítaní zobrať na  vedomie a prijať uznesenie, ktoré

je v prílohe  spoločnej správy, ktoré  pred hlasovaním môžem

prečítať.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani poslankyni Sudekovej a prosím ju, aby zau-

jala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Do  rozpravy som nedostal žiadne pí-

somné prihlášky. Hlási sa niekto  teraz? Pán Šagát, pani Ďu-

rišinová a pani Aibeková.  Týmto uzatváram možnosť prihlásiť

sa do rozpravy.

 

     Nech sa  páči, ako prvý vystúpi  pán poslanec Tibor Ša-

gát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok k predlo-

ženému zoznamu  podnikov a zdravotníckych  zariadení zahrnu-

tých a nezahrnutých do privatizácie. Ako iste viete, o tejto

problematike sme  na tejto pôde  už opakovane hovorili,  na-

priek vecnej argumentácii sa,  žiaľbohu, vo filozofii priva-

tizácie v zdravotníctve nič nezmenilo. Dnes sa pravdepodobne

prijme uznesenie a celá  vec sa na ministerstve privatizácie

začne realizovať.  Napriek tomu by som  sa teda chcel spýtať

predkladateľa na  niektoré veci, keby bol  pán minister taký

láskavý a pokiaľ je to možné, zodpovedal.

 

     Predovšetkým treba uviesť, že vláda prerokovala koncep-

ciu transformácie majetku 3. decembra 1996 a uložila  minis-

trovi  zdravotníctva a ministrovi pre  správu a privatizáciu

národného  majetku  vypracovať  časový  a  vecný harmonogram

predkladania privatizačných projektov.

     Vláda  si nedala  ambíciu predložiť a urobiť  koncepciu

transformácie systému, v ktorom by bola privatizácia len me-

tódou, ale rovno a otvorene to nazvala koncepciou, transfor-

máciou majetku. Ide len o transformáciu  majetku. Zmenou ma-

jetku  sa však  zmení  charakter poskytovania zdravotníckych

služieb,  zmenia sa  majetkovoprávne vzťahy,  pracovnoprávne

vzťahy a financovanie  zdravotníctva. To nie  je veľmi dobre

riešené, a preto sa chcem opýtať, pretože sme boli ubezpečo-

vaní a  aj v pripomienkovom konaní  k materiálu ministerstvo

zdravotníctva sľubovalo,  že urobí legislatívne  úpravy, aby

mohlo do tohto procesu viacej  zasiahnuť, ako to bude rieše-

né.

 

     Žiaľbohu, k  novele  zákona  číslo 92/1991 Zb. o veľkej

privatizácii v tomto  zmysle nedošlo,  ministerstvo zdravot-

níctva nemá  vytvorený legislatívny rámec  na to, aby  mohlo

ovplyvňovať výber, a tak ako  to povedal pán štátny tajomník

ministerstva privatizácie v našom výbore, existujú len ústne

dohody, že návrh, ktorý ministerstvo zdravotníctva odporučí,

projekt, ktorý sa odporučí, sa bude rešpektovať. To je veľmi

slabá záruka. Preto predpokladám, že žiadny legislatívny zá-

mer účasti rezortu, ktorý  je zodpovedný za realizáciu zdra-

votnej politiky, tu nie je.

 

     Druhý, veľmi vážny legislatívny  rámec, ktorý by zabez-

pečoval, aby sa zdravotnícke  zariadenie využívalo na účely,

ktoré sú mu určené, bude  zabezpečený len dodatkom k zmluve.

Myslím si,  že opäť je to  nedostatočné, pretože pri dnešnom

financovaní  zdravotných výkonov  väčšina zdravotníckych za-

riadení je  aj v roku 1996 v dlhu, a povedzte  mi, za  akých

okolností bude môcť prevádzkovateľ prevádzkovať zdravotnícke

zariadenie pri  dnešných cenách, aby  musel sponzorovať túto

zdravotnú starostlivosť zo svojich peňazí.

 

     Okrem  legislatívneho rámca,  ktorý tu  chýba, chýba tu

ekonomický rámec pre túto  vec. Ekonomický rámec znamená, že

prostriedky na privatizáciu sa budú môcť použiť zo základné-

ho zdravotného poistenia. Jednoducho povedané, zo zdravotné-

ho poistenia  občanov si zaplatia  privatizéri privatizáciu.

Môžem vám povedať, že to je  prípad, ktorý nemá obdobu v Eu-

rópe, aby zo základného zdravotného poistenia si zdravotníc-

ki pracovníci, ktorí majú  byť uprednostňovaní, platili pri-

vatizáciu.  Tým vlastne  by sme  dovolili kapitalizáciu pro-

striedkov zo  zdravotného poistenia. Vieme, že  sme v zákone

o zdravotnom poistení číslo 273 toto viac-menej precízne za-

kázali úložky kapitalizácie investovania a tak ďalej, ale tu

vlastne dovoľujeme  privatizérovi kapitalizovať prostriedky,

ktoré sú vybrané od občanov,  aby sa v plnom rozsahu použili

na  poskytnutie  zdravotnej  starostlivosti  a  maximálne je

z nich dovolené robiť odpisy  na jednoduchú reprodukciu, len

odpisy na jednoduchú reprodukciu.

 

     Ak si predstavíme, že dnes  je odhad, že naše schátrané

budovy  zdravotníckych  zariadení,  zlikvidovaná technológia

vyžadujú približne  50 miliárd korún, tak  si viete predsta-

viť, v akom stave  preberú zdravotnícke  zariadenia, čo bude

treba do  nich investovať. Ekonomicky teda  tento proces nie

je v takej polohe,  aby mohol odštartovať. Pravdepodobne bu-

deme zvažovať, či nepodáme rozpor na Ústavný súd, že sa toto

zo základného zdravotného poistenia nemôže robiť.

 

     Ďalšia vec je, keď  si porovnáte tie zoznamy, vyskytujú

sa v troch variantoch, jeden je decembrový, druhý je marcový

a toto je posledný májový s prerokovaním v júli. Tieto mate-

riály, ktoré obsahujú zoznamy, sa veľmi významne menia. Pre-

dovšetkým, a  to, pán minister, asi  nebudete vedieť vysvet-

liť, prečo sa významne zmenili ceny zdravotníckych zariadení

väčšinou smerom  mínus, veľmi významne.  To bol prvý  posun,

ktorý sme  už signalizovali pri  prerokúvaní v marci.  Okrem

toho v poslednom čase, keď som  ten materiál  trošku podrob-

nejšie  preštudoval, tak  som zistil,  že pôvodne  schválené

zoznamy vo vláde sa doplnili o nové zdravotnícke zariadenia.

Napríklad v Nemocnici s poliklinikou Bardejov zubné stredis-

ko,  Obvodné zdravotné  stredisko Kružlov,  Odborný liečebný

ústav tuberkulózy a pľúcnych chorôb Podskalka, Humenné, Lie-

čebňa  pre  dlhodobo  chorých  Strážske, Michalovce, Odborný

liečebný ústav  Zepmlínska šírava, Nemocnica  Spišská Sobota

- geriatrické  oddelenie, Poliklinika, Reimanova ulica, Pre-

šov, ale  niektoré vypadli. Vypadlo  Obvodné zdravotné stre-

disko Široké, Nižná Šebastová.  Vypadli aj niektoré nemocni-

ce, ktoré  tam boli predtým zaradené,  ako napríklad Moldava

a Handlová. Tieto pohyby sú  možno vysvetliteľné. Ja ich vy-

svetliť neviem.

 

     Ak pri  nemocniciach s poliklinikou  sa prijala zásada,

ktorá sa uviedla v decembrovom  materiáli, a povedalo sa, že

sa budú privatizovať len nemocnice s poliklinikou, ktoré nie

sú v okresných  sídlach, tak  prečo tam nezostala  nemocnica

v Moldave, prečo tam nezostala  nemocnica v Handlovej. Takže

sú tam mnohé posuny. Okrem toho v materiáli, ktorý schválila

vláda 12. decembra, sú na strane 4 v odseku 1 v ôsmom riadku

uvedené zariadenia,  ktoré sa nemajú privatizovať.  A tam sú

uvedené fakultné nemocnice, psychiatrické nemocnice, liečeb-

ne a  odborné liečebné ústavy. Keď  si ale pozriete zoznamy,

tak zistíte, že v nových zoznamoch  zostali Odborné liečebné

ústavy - Tatranská  Polianka, Lehnice,  Šamorín, Nový Smoko-

vec, ale na druhej strane v zozname zostali odborné liečebné

ústavy Vyšné Hágy, Dolný  Smokovec, Tatranská kotlina, Kvet-

nica. Pýtam sa,  či platí zásada, ktorá sa  prijala vo vláde

v decembri, že sa nebudú privatizovať odborné liečebné ústa-

vy. Alebo tie v Kvetnici, v Hágoch nemajú ešte privatizérov,

a to potom dokončíte neskôr? Tak buď sa prijme zásada, že sa

neprivatizujú, a potom ich neprivatizujte, alebo nerobme vy-

beranie hrozienok z koláča.

 

     Okrem toho,  samozrejme, že zostali  nezodpovedané veci

okolo fakultných nemocníc.  Dérerova nemocnica napriek tomu,

že nemá  oficiálne označenie fakultná nemocnica,  má zo svo-

jich približne 30 oddelení a kliník len jedinú, ktorá nie je

výučbovou bázou fakulty alebo inštitútu pre ďalšie vzdeláva-

nie lekárov, a to je  oddelenie  hematológie. Ostatné všetky

sú výučbové pracoviská buď fakulty, alebo IVZ. Ako je možné,

že sa  tam dostala potom jej  časť na Krásnej hôrke,  kde sú

umiestnené lekárska fakulta s klinikami pracovného lekárstva

a toxikológie, prečo je tam klinika geriatrická a IVZ tam má

výučbovú bázu pre rehabilitáciu,  je tam rehabilitačné odde-

lenie? To je ťažko vysvetliteľné. Okrem toho v tejto lokali-

te, v časti na  Krásnej hôrke existuje toxikologické centrum

pre celé Slovensko, toxikologické laboratórium pre celú Bra-

tislavu. Keď som sa vo výbore na to pýtal pána ministra, po-

vedal, že to je experiment. Prepáčte, experiment s fakultný-

mi pracoviskami? Tak potom to označme ako experiment, urobme

projekt a ukážme ho. Na  to, aby sa tento experiment urobil,

sa približne pred dvoma týždňami v Dérerovej nemocnici vyme-

nil riaditeľ.  Som  o tom presvedčený, pretože predchádzajú-

ci riaditeľ tvrdil, že  nepodpíše  žiadne údaje, ktoré  budú

potrebné na privatizáciu. A čo sa stalo? Ministerstvo priamo

vyzvalo Dérerovu nemocnicu, aby predložila podklady potrebné

na privatizáciu  do 19. júla. Nezaujíma  sa o to privatizér,

ktorý by to potreboval, ktorý  by na základe toho mal vypra-

covať projekt,  ktorý tak väčšinou robí.  To znamená, že mi-

nisterstvo zdravotníctva už  pripravuje niekomu privatizáciu

fakultných pracovísk a pracovísk  Inštitútu pre ďalšie vzde-

lávanie lekárov. Tak vám môžem povedať, že som tým pobúrený.

 

     Samozrejme, že  by sa dalo ďalej  polemizovať o tom, že

pri tejto forme privatizácie  žiadne peniaze alebo len mini-

málna časť príde do Štátneho  fondu zdravia, ktorý je určený

na to, preto sa menil zákon, aby bol zdrojom na financovanie

prioritných programov.

 

     Ešte mám jednu poznámku k diskusii, ktorá tu prebiehala

pred niekoľkými mesiacmi, kde  sa povedalo, prečo tu protes-

tujem, že vlastne  tie zoznamy sú tie isté,  že sa ide robiť

to isté,  čo sme chceli  urobiť my, len  tentoraz je rozdiel

v tom, že nie naši  politickí príslušníci budú privatizovať.

Chcem upozorniť,  že to, samozrejme, nie  je pravda, pretože

v časti privatizácie, ktorá sa  spracovala, je k dispozícii,

mám ju so  sebou, v časti, ktorá sa  týka týchto zdravotníc-

kych zariadení, ktoré sú tu, sa priamy predaj vopred určené-

mu vlastníkovi uvádza len  ako výnimočný experiment. To zna-

mená, že všetky privatizácie, ktoré prebehli za Moravčíkovej

vlády, boli  buď ako verejná  súťaž, alebo bezplatný  prevod

majetku do miest a obcí.

 

     Môžem povedať, že mám veľmi veľa informácií z regiónov,

pred dvoma  hodinami som  hovoril s ľuďmi z istého  regiónu,

a mestá, obce  sa združujú, vytvárajú  si združenia, spoloč-

nosti s ručením  obmedzeným a majú  eminentný záujem na tom,

aby filozofiu prenosu lokálnych  zariadení mohli mať vo svo-

jom  majetku, aby  mohli týmto  ovplyvňovať komfort pacienta

pri poskytovaní zdravotnej  starostlivosti. Nie, táto služba

vzhľadom na nedočkavosť mnohých,  ktorí ešte nemáte trafiku,

sa zmení na privatizáciu vo forme vzniku ziskových organizá-

cií, ktoré jednoznačne zo  štúdií mnohých zvonku len predra-

žujú systém.  Predražujú systém, pretože  všetci privatizéri

budú chcieť  mať zisk. Okrem toho  predajú tie budovy, ktoré

sú navyše, ktoré mal štát vytypovať a povedať, že tie budovy

nepotrebujeme, tie predáme verejnou  dražbou. Také je naprí-

klad detské oddelenie vo Zvolene,  postavilo sa nové, a iste

viete, čo všetko sa vo Zvolene  robí preto, aby to za korunu

prešlo pre Hnutie HZDS na kancelárie.

 

     Takže v zásade môžem povedať,  že v žiadnom prípade ne-

môžem súhlasiť s tým, ako sa to urobilo, a čas ukáže, preto-

že si to iste zrealizujete, niet o tom pochýb, a bude to bo-

lestné,  aby sa  tieto veci  znovu usporiadali  tak, aby  sa

zdravotné služby, poskytovanie  zdravotnej starostlivosti na

90 % v štáte riešilo verejnoprospešnými alebo inými nezisko-

vými organizáciami, pretože  peniaze  poistencov sa môžu po-

užívať len na zdravotnú starostlivosť, a nie  na kapitalizá-

ciu, nie na vznik  zisku. Samozrejme, za slušnú  odmenu áno,

ale to je absolútny rozdiel.

 

     K spoločnej správe a k uzneseniam chcem uviesť pozmeňu-

júci návrh v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z.,

keďže,  samozrejme,  neprejde  ten  pozmeňujúci návrh, ktorý

predložil  výbor pre  životné prostredie - vrátiť  materiál,

aby vláda  povedala najprv koncepciu,  tak ako ju  uvádza aj

v programovom vyhlásení, že  vznikne vyvážený systém neštát-

neho a štátneho  zdravotníctva. Bojím sa  a som presvedčený,

že týmto spôsobom nevznikne vyvážený systém.

 

     V zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350 si dovoľujem  dať

návrh na doplnenie  uznesenia v tlači 670a, v časti IV dopl-

niť odsek 3 tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky

žiada vládu  Slovenskej republiky zo  zoznamu zdravotníckych

zariadení zahrnutých do privatizácie  vyňať: nemocnice s po-

liklinikou prvého typu, odborné liečebné ústavy a denné det-

ské sanatóriá, liečebne pre dlhodobo chorých vrátane Geriat-

rického, centra sv. Lukáša v Košiciach,  detské  ozdravovne,

časť Krásna hôrka Dérerovej nemocnice a polikliniky na území

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava."

 

     Prosím o to a žiadam, aby sa o týchto  šiestich  bodoch

hlasovalo osobitne, pretože predpokladám, že keď prešla pri-

pomienka pani  poslankyne Aibekovej, aby  sa neprivatizovala

Liečebňa pre dlhodobo chorých v Ružinove, že budete mať rov-

naký meter  minimálne na iné liečebne  pre dlhodobo chorých,

lebo nevidím rozdiel, prečo by o Ružinove táto snemovňa mala

povedať áno alebo nie, a inde opačne.

 

     Čo sa týka polikliník na území hlavného mesta Bratisla-

vy, je mnoho písomných dokumentov,  podobne ako je mnoho pí-

somných dokumentov o tom, ako primátor hlavného mesta žiadal

riešiť dopravnú situáciu, dotácie,  ako uviedol, je najmenej

tridsať listov, tak je niekoľko listov, ktoré písal primátor

mesta Bratislavy, starostovia  jednotlivých častí ministrovi

zdravotníctva, že majú záujem o privatizáciu, ani nie o pre-

vod, ale  rovnakú privatizáciu ako uvádza  koncepcia, no ani

jeden z nich dodnes nedostal  žiadnu odpoveď. Ak áno, ospra-

vedlním sa, ale neviem o tom. Preto  považujem za povinnosť,

keďže mnohí títo  ľudia sa na nás obracajú,  aby sme o poli-

klinikách na území hlavného mesta hlasovali tiež osobitne.

 

     Uvádzam odôvodnenie.  V odôvodnení dávam  len dva body.

Nemáme objektívne vyhodnotenie  doterajšieho priebehu priva-

tizácie. V ostatnej správe, len si spomeňte, kúpele a žried-

la boli na dvoch  stranách a vyhodnotenie privatizácie kúpe-

ľov  bolo len  asi na  šestich riadkoch  v jednom odseku. Ak

takto budeme pracovať, nemožno  nájsť správnu cestu k trans-

formácii. Pokiaľ by  existovala správna koncepcia vyhodnote-

nia  doterajšieho priebehu,  aby sme  eventuálne skorigovali

chyby, nakoniec  chyby v predkladaných návrhov môžeme mať aj

my, ale objektívne vyhodnoťme to, čo sa stalo, čo sa spravi-

lo, čo je dobré pre občana, čo je zlé pre ekonomiku, a potom

sa dohodnime na tom, ako to budeme ďalej robiť, a nie ponáh-

ľať sa, do 30. októbra  napísať všetky projekty  a rýchle to

popredať, aby nebolo neskoro.

 

     Okrem toho v druhom  bode upozorňujem na hrozbu vážneho

predraženia systému v čase, keď  celý  rad zdravotných pois-

ťovní je na hrane finančného  kolapsu. Keď sme  upozorňovali

pri tvorbe štátneho  rozpočtu, že prerozdeľovací mechanizmus

je  číslo "z brucha", dnes  ho  opravujeme o 5 %, a opäť  to

možno  nemáme riadne  vykvantifikované. A  predstavte si, že

v takom vážnom systéme, ktorý hospodári s 37 miliardami, ha-

labala  meníme percentá,  a pritom  poisťovne ponúkli  dobrú

analýzu a dobrý odhad, ako by to malo byť.

 

     Ctená snemovňa, chcem vám poďakovať za absolútnu trpez-

livosť, ktorú ste prejavili pri mojom príspevku, a chcem vás

skutočne ubezpečiť, že k problematike som tieto veci uviedol

bez osobného  osočovania, veriac, že  je to tak,  ako som to

analyzoval  a  vyhodnotil.  Nikoho  som  sa nechcel dotknúť,

hlavne tých poslancov, ktorí  nie ste zapojení do privatizá-

cie, to by ma hlboko mrzelo,  a tým, ktorí nie ste zapojení,

sa ospravedlňujem.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Ja  sa hlásim  s faktickou  poznámkou. Nerozumiem  tomu

dobre, pán poslanec, že  v Bratislave polikliniky chcete vy-

ňať von  z privatizácie. Prečo  potom nechcete vyňať  ďalšie

polikliniky - v Banskej Bystrici, a ďalšie, prečo len v Bra-

tislave ich chcete vyňať. Nie je za tým niečo?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená pani kolegyňa spravodajkyňa,

     dámy a páni,

 

     prosím, keby ste venovali  pozornosť tomu, čo vám chcem

povedať a o čo vás chcem požiadať.

 

     Z úst pána docenta Šagáta sme počuli argumentácie, pre-

čo odborné liečebné ústavy je potrebné vyňať z privatizácie.

Dotkol by som sa  dvoch liečebných ústavov, ktorých privati-

záciu považujem  za nevhodnú z hľadiska potrieb týchto zdra-

votníckych  zariadení pre  ich funkciu v ingerencii  štátu a

ministerstva zdravotníctva. Ide o dva liečebné  ústavy, a to

Wolkrov odborný  liečebný ústav v Tatranskej  Polianke a Od-

borný liečebný ústav respiračných chorôb Nový Smokovec.

 

     Dámy a páni, veľmi  dobre viete, že ochorenia respirač-

ného traktu u nás mimoriadne  stúpajú a že astma bronchiale,

priedušková  astma, je  jedným z ochorení,  ktoré  postihuje

stále vyšší počet mladých i dospelých a posúva sa i do veko-

vých  kategórií  detského  veku.  Vysoký výskyt respiračných

chorôb je spôsobený predovšetkým vonkajším prostredím, civi-

lizačnými vplyvmi, ale aj určitými životnými štandardmi, ži-

votnými návykmi, ktoré u veľkej časti nášho obyvateľstva ve-

dú k alergizácii organizmu a k vysokej incidencii  respirač-

ných ochorení.

 

     Toto je vám asi všetko známe,  ale nie je vám známe, že

respirológia je mimoriadne vážna odborná a vedná disciplína,

ktorá  sa úspešne  rozvíja na  troch významných pracoviskách

v klimatických  podmienkach  Vysokých  Tatier, a to je Ústav

pre liečbu TBC a respiračné choroby Vyšné Hágy a uvedené dva

odborné liečebné ústavy. Tento trojblok inštitúcií, ktoré sa

zapodievajú  respirológiou, tvorí  vlastne základ klinického

vedeckého výskumu ochorení respiračného aparátu v Slovenskej

republike. Ak dve výkonné  končatiny tohto triumvirátu ampu-

tujeme privatizáciou, vylúčime tieto inštitúcie určite z ve-

deckovýskumnej činnosti, pretože  žiadna privátna inštitúcia

nemá dostatok financií na  to, aby pokryla potreby vedeckého

výskumu, a musíme si priznať,  že žiaden  privatizér  nebude

mať záujem vedecký výskum v takejto forme vykonávať.

 

     Pochybujem, že by sa do privatizačného projektu zapoji-

li zahraničné firmy,  farmaceutické firmy, prípadne niektoré

domáce firmy,  ktoré sa zapodievajú  vývojom  liečiv v tejto

oblasti, v ktorej by mali záujem cestou privatizácie aktivo-

vať akýkoľvek výskum v týchto  zariadeniach. Ak chceme teda,

dámy a páni, slúžiť  svojmu národu,  ak chceme slúžiť budúc-

nosti  zdravej slovenskej populácie,  potom by som vás veľmi

pekne prosil, keby ste prijali  môj návrh a spoločným hlaso-

vaním,  pozmenením  uznesenia k tomuto  návrhu, vyňali tieto

dva ústavy zo zoznamu privatizovaných inštitúcií.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nakoniec tam nič neostane, to som rád. Ďakujem.

 

     Pán Mikolášik, nech sa páči. Predtým má faktickú pripo-

mienku pán Kováč. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     myslím si,  že ten návrh, ktorý  predložil pán poslanec

Švec, je vlastne v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Ša-

gát, pretože pán poslanec  Šagát žiadal vypustiť všetky lie-

čebne, napríklad aj liečebňu  detí, ktoré sú postihnuté ťaž-

kými  pohybovými  chorobami  a  ležia  v Šamoríne-Čilistove.

Zrejme sa tam už potom nedostanú. Už dnes máme správy, že sú

upozorňovaní riaditelia detských ozdravovní, aby neplánovali

prílev ďalších detí, pretože  sa toto zariadenie bude priva-

tizovať. Môžem  vám potom osobne  doložiť, v ktorom  okrese,

budem rád, keď si to osobne preveríte.

 

     Ale vrátim sa k otázke toho tatranského sanatória, kto-

ré sa privatizuje. Vážený pán poslanec Švec, toto sanatórium

okrem liečebnej  budovy sa skladá z troch  krásnych  tatran-

ských  víl, kde    ubytovacie  kapacity a reštaurácie. Pán

predsedajúci, prosím, skúste si preveriť, koľko išlo finanč-

ných zdrojov z ministerstva  kultúry na znovuobnovenie tejto

historickej pamiatky, ktorú teraz niekto sprivatizuje. Budem

sa tešiť, keď to nebude nikto z ministerstva kultúry ani je-

ho blízky príbuzný.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, ja som rád, my  nie sme za privatizáciu, takže

my to môžeme všetko zablokovať.

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Vážený pán minister,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená pani spravodajkyňa,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pôvodne som chcel hovoriť o atmosfére, ktorá sa odvíja-

la pri  prerokúvaní tohto bodu programu  vo výbore pre zdra-

votníctvo a sociálne veci, ale mnohé z tých myšlienok, ktoré

som mal pripravené, už vlastne predniesol  kolega docent Ša-

gát,  takže dovoľte  mi, aby  som aj  z ekonomických dôvodov

veľmi  skrátil toto  vystúpenie a  hovoril  len o niektorých

ďalších.

 

     Nedostal som doteraz uspokojivú odpoveď na otázku, kto-

rú som predniesol aj vo výbore a ktorá súvisí s otázkou, ako

je možné, že rezort zdravotníctva, zdravotnícky rezort, kto-

  má obhajovať  záujmy zdravia  občanov, záujmy  všetkých,

ktorí sa  potrebujú liečiť, a ktorý  by mal dbať na  to, aby

účel privatizovaných  zariadení  jednoznačne a navždy zostal

v kompetencii tých,  ktorí poskytujú  zdravotnícke služby, a

nebudú teda  využívať nikdy tieto  sprivatizované objekty na

inú, trebárs podnikateľskú alebo hoteliersku činnosť. Na tú-

to  otázku som  nedostal vlastne  uspokojivú odpoveď.  Treba

pripomenúť, a je škoda, že tu nesedí aj minister zdravotníc-

tva, lebo bolo  by dobré, keby nám vysvetlil,  ako je možné,

že on  ako človek zodpovedný za  zdravotníctvo sa nepostaral

o to, aby v jednotlivých privatizačných projektoch práve re-

zort zdravotníctva  bol zastúpený takou  váhou, aby sa  teda

vždy rešpektoval zdravotnícky účel týchto zariadení.

 

     Iná otázka súvisí s účasťou miest a obcí na možnej pri-

vatizácii zdravotníckych zariadení. Už  viackrát sa tu pove-

dalo, že  vlastne ministerstvo privatizácie  a zdravotníctvo

ignorovalo  záujem obcí o zapojenie sa, o normálne organické

zapojenie sa  do tohto procesu, keď, samozrejme, mestá by sa

celkom  prirodzene vedeli  podieľať svojou  účasťou na tejto

privatizácii a dokázali by možno ešte lepšie, poznajúc prob-

lémy svojich  občanov, podieľať sa  na tejto  privatizácii a

poskytovať  zdravotnícke  služby tak, aby to čo  najlepšie a

najvhodnejšie vyhovovalo občanom.

 

     Taký  pregnantný  príklad toho, čo  hovorím, je z mesta

Banská Bystrica, kde  vlastne rozhodnutím mestského zastupi-

teľstva, hlasovaním mestského zastupiteľstva občania - a to,

prosím, z rôznych politických denominácií - hlasovali za to,

aby poliklinika, jediná  mestská poliklinika, ktorá zabezpe-

čuje zdravotnícke  služby v meste Banská  Bystrica a na síd-

liskách, lebo nejde o jednu budovu, ale minimálne o šesť bu-

dov, sa privatizovala  podľa privatizačného  projektu, ktorý

predložilo  mesto Banská  Bystrica. Žiaľ,  tento apel,  táto

iniciatíva sa vôbec nevypočula. Tak  by som prípadne rád ve-

del aj v reakcii pána  ministra, prečo tieto jednotlivé ini-

ciatívy zo strany miest a obcí  nie sú brané do úvahy. Odpo-

veď, pokiaľ možno čo najpodrobnejšiu, určite všetci uvítame.

 

     No a posledná otázka súvisí s detskými ozdravovňami, tú

by som chcel podčiarknuť.  Takto masívne privatizovať detské

ozdravovne, ktoré  práve zabezpečujú liečbu  detí - už sa tu

spomínalo - v odbore respirológie,  čiže v odbore, ktorý sú-

visí so stále zvýšenou incidenciou výskytu dýchacích ochore-

ní,  ochorení  dýchacieho  systému  a  alergických ochorení,

s tým vôbec  nesúhlasím a myslím si, že je  to veľmi avantu-

ristický  krok privatizovať  všetky tieto  ozdravovne, a  to

tak,  že nie  je zabezpečený  dlhodobý účel,  a to  liečebný

a zdravotnícky účel v týchto  zariadeniach. Preto osobne na-

vrhujem, aby  sme podporili ten návrh,  ktorý je v spoločnej

správe a ktorý  sa dotýka  návrhu  vrátiť  zoznamy vláde  na

prepracovanie s tým, aby  predložila koncepciu cieľového mo-

delu zdravotnej starostlivosti.

 

     Po tretie, to je tiež mnou položená a tiež nezodpoveda-

ná otázka,  najmä teda z úst  ministra zdravotníctva: Aká je

vízia, aký je cieľový model, kam  sa to až chceme v privati-

zácii dostať?

 

     Ďakujem vám pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi.  Nech sa  páči, pán Halabrín.

Pán Bajan pôjde potom. Pán Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som reagovať  na vystúpenie kolegu doktora Mi-

kolášika a zdôrazniť, že  ľudia, ktorí pracujú v zdravotníc-

tve, vidia potrebu privatizácie, vidia  potrebu privatizácie

tých zariadení, kde práve  privatizačné projekty prinesú ur-

čité ozdravenie funkčnosti  týchto zariadení. Ide predovšet-

kým o obvodné, okresné zdravotné strediská, samostatné ambu-

lancie, polikliniky a niektoré zariadenia vyššieho typu. Tam

sa  očakáva  zlepšenie  liečebno-preventívnej starostlivosti

o občanov. Ale nie je možné en bloc privatizovať zariadenia,

ktoré musia byť pod ingerenciou štátu, musia byť pod kontro-

lou štátu. Tieto zdravotnícke  zariadenia nikdy nebudú vyko-

návať takú funkciu, pre akú sa otvárali.

 

     Ešte by som chcel zdôrazniť,  že je veľmi dôležité, aby

sme zvažovali  aj to, kto bude  privatizovať, pretože pokiaľ

budú  privatizérmi nelekári,  tieto zdravotnícke  zariadenia

skôr či neskôr stratia svoje pôvodné poslanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Halabrín.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky

odporučila vláde vyňať zo zoznamu,  ktorý je uvedený v tlači

670, v zozname  zdravotníckych  zariadení,  ktorých časti sú

určené  na privatizáciu v zriaďovacej  pôsobnosti  krajských

úradov na strane 11 pod bodom 15, z Nemocnice s poliklinikou

Piešťany zubné stredisko na Ulici kapitána Nálepku v Piešťa-

noch. Svoj  návrh odôvodňujem tým, že  uvedená budova je ma-

jetkom nemocnice, v ktorej majú prenajaté priestory stomato-

lógovia v neštátnej  praxi, ako aj  neštátne zubné laborató-

rium. V budove sú  taktiež umiestnené prevádzkové pracoviská

NSP, zdravotnícka štatistika, zubný  RTG, štátne zubné labo-

ratórium, ako i sklady pre  zubné  laboratóriá. V  roku 1996

Nemocnica  s poliklinikou  zhodnotila majetok rekonštrukciou

plynovej kotolne a táto  rekonštrukcia sa nepremietla do ce-

ny, ktorá je v uvedených  materiáloch. Táto budova  má v sú-

časnosti voľné priestorové kapacity, do ktorých sa presťahu-

je ekonomický úsek, prevádzkový úsek, štatistické oddelenie,

stomatologická pohotovosť, ako aj  lekárska služba prvej po-

moci pre deti i dospelých. Tieto  pracoviská sú  totiž v sú-

časnosti v  troch objektoch, ktoré  sú reštituované a  ktoré

nemocnica s poliklinikou musí uvoľniť do roku 2000.

 

     Pôvodní majitelia objektov  neustále naliehajú na vede-

nie  nemocnice,  aby  predčasne  uvoľnila priestory. Pretože

uvedené objekty nespĺňajú  požiarne a bezpečnostné predpisy,

nemocnica racionálne prehodnocuje prevádzkové náklady. Tieto

náklady  na prenajaté  priestory predstavujú  ročne sumu 540

tisíc Sk. Presťahovaním prevádzok do budovy zubného stredis-

ka ušetrí  nemocnica s poliklinikou náklady  na nájomné, ako

aj všetky  náklady  na prevádzku a energie v  reštituovaných

budovách. V prípade, že budova zdravotného zubného strediska

by sa nevyňala z tohto zoznamu, skomplikuje  sa prevádzkova-

nie  štátnej  nemocnice a bude  veľký  problém s umiestnením

prevádzok, ktoré  musia z reštituovaných  objektov premiest-

niť.

 

     Z tohto dôvodu, vážené  kolegyne, kolegovia, vás prosím

o podporenie tohto môjho návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán Bajan.  Pán poslanec Šagát - faktická

pripomienka.

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem len  poďakovať pánu poslancovi,  že uviedol tento

príklad. Tento príklad poukazuje na to, ako necitlivo minis-

terstvo zdravotníctva, ktoré malo toľko mesiacov na prípravu

tohto materiálu, postupuje, tak slabo pozná situáciu v teré-

ne a zbavuje  sa budov, ktoré sa môžu  použiť, tak ako uvie-

dol, na zeefektívnenie činnosti  zdravotníctva. Už len týmto

jedným príkladom z vášho  stredu je celý materiál spochybni-

teľný. Ak niekto musí zaplatiť pol milióna korún za prenájom

v reštituovaných budovách a vy to dáte do zoznamu a nikto sa

nad tým ani nezamyslel, tak to je skutočne hazard.

 

     Okrem toho  chcem povedať, to  nepatrí sem, ale  vy ste

povedali, pán podpredseda Ľupták,  že som proti privatizácii

všetkých zariadení. Principiálne som  proti tomu, aby všetky

polikliniky teraz išli do privatizácie en bloc. Som za expe-

rimenty, som  za vyskúšanie rôznych modelov.  Preto som pre-

svedčený, keďže ste povedali, že ste proti privatizácii, bu-

dete hlasovať za náš návrh uznesenia. To zatiaľ zastaví ten-

to proces.  Treba povedať presne, čo  chceme v zdravotníctve

dosiahnuť, aká bude proporcionalita štátnych, neštátnych za-

riadení a potom pokračovať. Takže  to nie je žiadny lobizmus

len za Bratislavu, ale Bratislavčania ma vyslovene oslovili,

tak som to tu uviedol.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Lauko, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vystúpenie  kolegu  Halabrína  ma uistilo a presvedčilo

v tom, že materiál, ktorý predložilo ministerstvo pre správu

a privatizáciu,  je materiálom  zmätkovým, pretože  keby sme

išli  od jedného  prípadu k druhému, tak  by  sme  prišli na

množstvo problémov, ktoré nie  sú vyriešené. Na dôkaz svojho

tvrdenia použijem len dva príklady. Prvý príklad je spomína-

ná Nemocnica Spišská Sobota. Keď  by niekto išiel do Popradu

a pozrel by si toto zariadenie, tak by zaplakal, pretože to-

to zariadenie je v dezolátnom stave. A dovolím si tvrdiť, že

suma uvedená v tomto materiáli nezodpovedá hodnote, ktorú či

už treba vynaložiť na rekonštrukciu tejto budovy a tohto za-

riadenia,  nehovoriac  o  ďalších  veciach, prístrojoch atď.

 

     Chcem sa pridať k mojim kolegom lekárom, ktorí tu argu-

mentujú  ústavmi v Tatrách. Ústavy v Tatrách  boli  vždy pre

Slovensko a pre Slovákov  posvätné  zariadenia, na ktoré  si

nikto nedovolil  siahnuť bez dôkladného  rozmyslenia. Ja vás

prosím, kolegovia poslanci, hlasujte  za tieto návrhy, ktoré

dali  kolegovia, a  nedávajte do  takejto privatizácie tieto

ústavy, ktoré sú v Tatrách. Tie sú pre celé Slovensko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Samozrejme, moja pozícia je v tejto  chvíli podobná ako

u kolegov, ktorí  sa snažili niečo  povedať k tomu,  čo máme

prerokúvať. Pokúsim  sa povedať len pár  poznámok k tomu, čo

sa ma bezprostredne dotýka, aby  ste vedeli, ako asi prebie-

hala komunikácia medzi rezortom a obcou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pokoj. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Samozrejme, zákon  umožňuje,   aby  sa  obec  zaujímala

o zriaďovateľskú funkciu k týmto zariadeniam, čo sme sa, sa-

mozrejme, snažili  aj my využiť.  Poliklinika v Petržalke je

poliklinikou, ktorá je z tých  teoreticky privatizovateľných

najväčšia, čo  sa týka hodnoty  majetku, a najväčšia,  čo sa

týka  počtu zamestnancov.  Preto sme  na niekoľkých stretnu-

tiach so  starostami Zadunajska, ako tomu  my hovoríme, teda

Jaroviec, Rusoviec, Čuňova a Petržalky, urobili určitú pred-

stavu, ako by sme  ponúkli ministerstvu zriaďovateľskú funk-

ciu tak, aby sa obslužnosť 220 000 obyvateľov mohla zachovať

pre túto polikliniku.

 

     Samozrejme, diskusie boli oficiálne i neoficiálne a na-

koniec sme sa dozvedeli, že  naozaj sa rozhodlo, že to pôjde

podľa pokynu ministerstva  zdravotníctva, teda 630-miliónová

poliklinika s najväčšou  pravdepodobnosťou  dostane  možných

50 % odpisu pre budúce investície, z týchto 315 miliónov bu-

de prvá splátka 5 %, to  znamená 16,5 milióna, a ďalších 300

miliónov bude v 10-ročných splátkach,  čo je mesačne 1,2 mi-

lióna splátky,  čo je približne  1,2-násobok mesačného nájmu

len tej  lekárne, ktorá je na  území tejto polikliniky. Toto

je, vážení,  nehoráznosť najvyššieho stupňa. A  pýtam sa, ak

máme pred  sebou balíček ekonomických  opatrení, kde hľadáme

zúfalo každú korunku, či sme tak bohatí, aby sme mohli také-

to svinstvá  urobiť. Dovolím si jednoznačne  to nazvať svin-

stvom.

 

     Poviem ešte  jednu poznámku. Už  teraz som bombardovaný

ako starosta obce,  ktorý sa musí  vyjadriť k prenájmu v ta-

kýchto  poliklinikách,  keď  mi  riaditeľka polikliniky dáva

žiadosť, aby som súhlasil s prenájmami v poliklinike pre úč-

tovnícke firmy, pre sklady tlačív, pre firmu na sprostredko-

vanie. A to je, podotýkam, štátna  poliklinika.  Ako to bude

vyzerať,  ak sa  to sprivatizuje?  Som presvedčený,  že tých

priestorov je toľko na  "súkromničenie", že lekári, ktorí sú

tam neštátni, ktorí dostali od  nás súhlas obratom, za jeden

-dva dni, dostanú také  zvýšené  nájomné, že jednoducho budú

hľadať iný priestor. Ale pravdepodobne to je cieľ.

 

     Takže podčiarkujem  tú skutočnosť, čo povedal pán kole-

ga Šagát. Samozrejme, hlasovanie  predpokladám, nie som veš-

tec,  ale jednoducho  skúsenosti mi  velia nebyť  optimistom

v týchto prípadoch. Ale by som rád vedel, v čom je rozdielna

Poliklinika v Ružinove v kritériách a v čom je rozdielna pe-

tržalská. Budem rád, ak mi to niekto vysvetlí, prečo sa jed-

na môže privatizovať a druhá  zatiaľ ešte nie, alebo aký bol

dôvod vyňať  ju. Samozrejme, súhlasím s  tým, aby ružinovská

takisto nešla.

 

     Ešte  maličká  poznámka.  To,  čo  sa chce privatizovať

v Tatrách,  samozrejme, tým,  ktorí vedia,  o čo  ide, je to

veľmi jasné, jednoznačné. Môžem  povedať na základe niekoľko

desiatok  rozhovorov alebo  niekoľko sto  rozhovorov, čo som

mal, nepatrí to  možno sem, ale s otcom,  ktorý bol 20 rokov

hlavným odborníkom  práve v týchto chorobách,  že keď niekto

sleduje stúpajúcu krivku v týchto  chorobách, vie, že ak ne-

budú tieto koncovky, takmer sa  môžeme rozlúčiť s tým, že by

sme niekedy zachovali čo len vyrovnanie alebo degresiu v ta-

kých chorobách, ktoré sme kedysi chceli pomenovať ako choro-

by, ktoré patria do 19. storočia. Takže  máte to,  samozrej-

me, v rukách, ste  pravdepodobne rozhodnutí.  Možno ani táto

skutočnosť sem  nepatrí, že  momentálne v Petržalke je  skôr

otázka, či  to bude privatizovať pani  riaditeľka, alebo pán

prednosta krajského  úradu. Ale skutočnosť, že  sa o to budú

poslanci zaujímať,  je o to  jasnejšia, že aj  obec prispela

niekoľko stotisícmi na nákup takých prístrojov, ktoré polik-

linika nemala a nevedeli sme dôvod, prečo by sme to z týchto

našich peňazí nedodali. Ale v  prípade, že to bude súkromné,

pýtam sa, prečo by sme to robili. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech  sa páči, pani poslankyňa

Ďurišinová. Faktickú poznámku má pani Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     možno som zle rozumela  pána poslanca Bajana. Do zozna-

mu, ktorý prerokúvame, je zaradená rovnako Poliklinika Ruži-

nov ako Poliklinika Petržalka. A čo sa týka  vyňatia, ja som

nežiadala v našom výbore ani v pléne, keď sme tento materiál

brali na vedomie, aby sa vyňala Poliklinika Ružinov, ale iba

liečebňa dlhodobo  chorých, a zdôvodnila som  to tým, že ne-

spĺňa kritériá, ktoré ministerstvo zdravotníctva predložilo,

teda, že nemôžu byť zaradené do privatizácie tie zariadenia,

ktoré sú jedinými zariadeniami v okrese a nemajú  samostatné

vyšetrovacie zložky. V tomto prípade skutočne Liečebňa dlho-

dobo chorých  Ružinov je napojená  na nemocnicu, nemá  samo-

statné stravovacie zložky ani liečebno-vyšetrovacie zložky a

je to  jediné zariadenie nielen v  okrese, ale v Bratislave.

Takže nebola žiadosť zo strany nášho výboru na vyňatie celej

Polikliniky Ružinov, ale tejto časti a z takýchto dôvodov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som vám  prečítal časť listu, ktorý sme

dostali v súvislosti s privatizáciou  práve toho tatranského

sanatória.

 

     "Tatranská  Polianka je  veľmi lukratívne  zdravotnícke

zariadenie,  je umiestnené v centre  Vysokých Tatier.  Okrem

zdravotníckej  časti s asi 300 lôžkami a technicko-hospodár-

skymi budovami patrí k ústavu niekoľko štýlových prekrásnych

viliek, slúžia  ako byty, ďalej  tzv. podnikateľská činnosť,

reštaurácia s kaviarňou,  ubytovacie  kapacity s 50 lôžkami.

Napriek ohlásenej privatizácii štát pokračuje v štedrých da-

roch do tohto zariadenia. Od  roku 1995 tam bolo preinvesto-

vaných minimálne 37 miliónov, budeme  to predávať za 24, sme

skutočne geniálny štát. Na opravy objektov Klub, Limba, Sos-

na boli použité peniaze z prostriedkov ministerstva zdravot-

níctva i z prostriedkov ministerstva kultúry."

 

     To  je len  doklad toho,  že zámer,  prečo sa  práve zo

všetkých tatranských objektov vybral  tento objekt na priva-

tizáciu, ten zámer takýto  list jednoznačne osvetľuje. Nejde

tu o chorého  človeka, ide  tu o tie  lukratívne  vilky, ide

o tú reštauráciu, o tie kaviarne,  ide proste o to, aby nie-

kto si  privlastnil tie finančné zdroje,  ktoré do toho štát

dal. Hovorím to  nahlas preto, aby to  bolo v zázname. Ja to

hovorím nahlas preto, aby ste to počuli, pretože vy sa bude-

te rozhodovať podľa vášho svedomia a vedomia a budete rozho-

dovať o tom, či aj tento krok spravíte a podiel každej osob-

nej zodpovednosti potom padne na každého z vás.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcem reagovať na slová pána  kolegu Bajana v tom zmys-

le, že sa mi tiež  nepáči spôsob, akým ministerstvo zdravot-

níctva chce tieto zariadenia privatizovať. Vytvára sa tu po-

rušovanie ústavy a rovnosti vlastníckych práv, pretože leká-

ri primárnej starostlivosti musia platiť za prenajaté pries-

tory a tí, ktorí budú  túto  skupinu zariadení privatizovať,

trhovú hodnotu  zaplatia, tak ako  povedal  kolega, v splát-

kach, dajú minimálnu cenu, 10 % alebo 5 % na začiatku,  čiže

stačí im na to úver, aby ho zdeklarovali, nemusia mať žiadne

peniaze, a potom môžu ďalej pekne-krásne splácať a za určité

obdobie si pol tejto sumy odpíšu. Jednoducho je to svinstvo.

Zdravotníci to takto cítia a ja tlmočím ich názor.

 

     Samozrejme, vieme, prečo  sa v Tatrách  chce privatizo-

vať a nie je to  nikomu,  kto tam býva a žije,  neznáme. Len

tak ako sú pobúrení  ľudia, ktorým tú polikliniku jednoducho

chce zobrať takáto skupina, takisto aj v týchto zariadeniach

sú pobúrení  zdravotnícki pracovníci, ktorí tam  robia. A to

chcem tlmočiť a chcem sa opýtať pána ministra, keď platí, že

keď  je v okrese  zariadenie a nemôže  ísť  do  privatizácie

a keď je  to celoslovenské zariadenie, tak  ako mohlo ísť do

tohto zoznamu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec.

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Chcel by  som k vystúpeniu pána  kolegu Bajana ešte do-

dať, že od  roku 1961 som pôsobil v týchto  zariadeniach ako

sekundárny  lekár, viem, o čom to je, a ak predkladám  tieto

argumenty, tak sú aj z mojej  osobnej skúsenosti. Rád by som

ešte zdôraznil, že tieto inštitúcie, tie dva odborné liečeb-

né ústavy a Ústav respiračných  chorôb a tuberkulózy vo Vyš-

ných Hágoch sú unikátne inštitúcie v rámci Slovenskej repub-

liky, nielen okresu alebo kraja.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán  predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     nie  som ani  lekárka, nie  som ani  človek, ktorý chce

privatizovať, a k mojim  obchodným schopnostiam, chcem pove-

dať toľko, že ani nie som schopná privatizovať, takže dúfam,

že ma nebudete  upodozrievať z toho, že mám  záujem o nejaké

privatizačné bonbóniky, o ktorých  sa tu  už neraz, a nielen

pri tomto  zozname, hovorilo. Naozaj sa  mi veľmi ťažko sedí

a prerokúva  tento  závažný  bod, a  verím, že  aj viacerým,

apelujem skôr na kolegyne v tomto  parlamente. Myslím si, že

naozaj pán Šagát, ktorý je  teda odborník, alebo viacerí od-

borníci, ktorí už vystúpili k tomuto  problému, sú si vedomí

aj toho, že je tu materiál, ktorý sme schválili v marci toh-

to roku, je tu časový a vecný  harmonogram predkladania pri-

vatizačných  projektov, ktorý  ošetruje vlastne  mechanizmus

toho, že v prvom rade majú možnosť podieľať sa na privatizá-

cii zamestnanci, ktorí tam pracujú, potom je na druhom mies-

te obec  alebo  až na treťom mieste obec, a  potom sú to iné

fyzické osoby. Ale mám silnú  obavu z toho, že keď sa  dajme

tomu 10 rokov  alebo 15 rokov nemôže  meniť  účel týchto za-

riadení, a mám takú otázku  na predkladateľa, že ak novodobý

nadobúdajúci vlastník  je schopný  dajme tomu  dedičstvom zo

zahraničia  vyplatiť svoju  podlžnosť voči  fondu v priebehu

roka-dvoch, ako ho donútime,  aby objekt, napríklad o ktorom

budem  teraz  hovoriť, v Novom  Smokovci, nezmenil  účel, že

z toho nebudú lukratívne bungalovy alebo lukratívne penzióny

v týchto objektoch.

 

     Úplne náhodou som sa  minulý týždeň, vlastne cez víkend

v sobotu, dostala do Popradu. Bol  za mnou jeden lekár, kto-

rého politickú  príslušnosť nepoznám, ani  ma politická prí-

slušnosť nikdy nezaujíma. Bol to človek, ktorý, keď sa zača-

lo  rozprávať o možnosti  privatizovať  alebo neprivatizovať

tieto  zdravotnícke zariadenia,  so skupinou  lekárov, ktorí

pracujú v Obvodnom zdravotnom  stredisku v Tatranskej Lomni-

ci, predložili  privatizačný projekt. Je  to obdobný prípad,

ako už spomínal pán Šagát,  nebolo im odpovedané, proste nič

sa nedeje. Toto obvodné  zdravotné stredisko postavili obča-

nia v Tatranskej  Lomnici v akcii Z. Viem,  že  pod bodom 39

v tlači 670 je Poliklinika Nový Smokovec, je to objekt zdra-

votníckych  zariadení  zahrnutých  do  privatizácie  za sumu

16 375 000 Sk a sú v tom zahrnuté vlastne tri objekty. Pove-

dal mi to tento lekár, ja som si to aj v priebehu tohto týž-

dňa overovala, naozaj je to tak. Nejde len o Polikliniku No-

vý Smokovec, ale je tam  zahrnuté aj Obvodné zdravotné stre-

disko v Tatranskej Lomnici,  ako som už spomínala, postavené

v akcii Z. Je to  stredisko, je tam  lekáreň, dva trojizbové

byty, 3 garáže pre sanitky, 3 garsónky.  Ďalej  okrem  tohto

objektu  v Novom  Smokovci,  ktorý  zahŕňa 2 polikliniky, je

v tom zahrnutá aj nová budova Obvodného zdravotného stredis-

ka na  Štrbskom Plese, takisto s bytmi,  garážami a budovou.

Táto suma 16 375 000 je veľmi  hlboko  podhodnotená, lebo už

len ten objekt, ktorý som spomínala, tá nová budova na Štrb-

skom Plese, má odhadom hodnotu asi 40-50 miliónov.

 

     Mňa to  naozaj veľmi mrzí, že  takéto veci sa dostávajú

do nášho  materiálu, a preto žiadam, aby tento  bod 39 Poli-

klinika Nový  Smokovec bol vyňatý  zo zoznamu zdravotníckych

zariadení. Prosila  by som pána ministra,  keby sme ešte raz

mali možnosť, alebo  aby ste vy prehodnotili  tento objekt a

naozaj sa  snažili  oddeliť tú časť z týchto troch obvodných

zdravotných stredísk, ktoré majú svoje podlžnosti. Ale viem,

že Obvodné zdravotné stredisko v Tatranskej Lomnici nemá po-

dlžnosť a je zahrnuté  spolu s tými objektmi,  ktoré  určité

podlžnosti majú.  Toto by bola  moja prvá pripomienka  alebo

môj prvý bod žiadosti.

 

     Druhý bod  sa týka takisto tlače  670, kde žiadam vyňať

bod 23. Ide o Polikliniku v Banskej  Bystrici,  Horná  číslo

60. Takisto  je v zozname  zdravotníckych  zariadení zahrnu-

tých do privatizácie,  ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo

zdravotníctva  Slovenskej republiky.  Ako zdôvodnenie  chcem

uviesť, že môj kolega, pán poslanec Kanis, už trikrát vystú-

pil v tomto parlamente a trikrát  ste mali šťastie alebo ne-

šťastie ho počúvať, uviedol  už veľa pádnych argumentov, aby

sa tento objekt vyňal zo zoznamu objektov zaradených do pri-

vatizácie. Mestské  zastupiteľstvo v Banskej Bystrici aj pán

primátor tiež žiadali, aby túto polikliniku dostalo do svoj-

ho vlastníctva, do svojej  správy mesto. Zatiaľ, pokiaľ máme

informácie, sa im ani neodpovedalo,  ani sa na to nereagova-

lo. On vo svojich vystúpeniach uviedol viacero dôvodov, pre-

čo by teda táto poliklinika mala zostať v správe mesta.

 

     Dúfam, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ktorí ma ešte

počúvate, že podporíte tieto moje dva návrhy, prípadne návr-

hy kolegov, z väčšej časti teda opozičných, a že tento mate-

riál príde na prerokovanie vtedy,  keď to naozaj bude nutné.

Chcem veriť, že ani jeden z nás poslancov nemá záujem na ne-

jakom osobnom profite, aby on sám chcel profitovať na zdraví

národa, na nejakej liečebni alebo ozdravovni. Verím, že taký

hyenizmus v nás nie je. Práve preto by sme mali zvážiť a ma-

li by sme sa k tomuto  bodu postaviť tak, aby sme urobili to

najlepšie rozhodnutie, ktoré urobiť vieme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán Bajan - faktická pripomien-

ka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcel  som len  podotknúť, že  to nie  je vôbec  jediný

príklad zariadení, ktoré sa  budovali v akcii Z. V tomto ma-

teriáli  minimálne by  sme vedeli  pomenovať také zariadenie

v Ivanke pri Dunaji, Detské sanatórium Janova Ves alebo dos-

tal som list zo Selíc.  Takže naozaj najčistejšie by to bolo

tak, keby  sme prijali návrh na  vrátenie materiálu. Nič nás

nenaháňa, aby sme ten materiál vyčistili, a ak sa rozhodnete

pre privatizáciu, urobte si ju, ale naozaj s čistým materiá-

lom. Neviem, ako chcete  potom privatizovať. S vecným breme-

nom?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Belohorská - faktická poznámka.

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Nerozumela som  pani poslankyni, keď  dávala dva dôvody

na neprivatizovanie, alebo lepšie  povedané, na vyňatie uve-

dených budov z tohto zoznamu, či je to len preto, že stretla

toho dotyčného pána doktora, ktorý nevie, aký bude osud jeho

projektu, alebo či je to  preto, že doktori si zaslúžia, aby

tieto objekty boli ohodnotené na niekoľkonásobnú, lepšie po-

vedané, na trhovú cenu. Doktori  dodnes nemali až také príj-

my, aby  boli schopní takým spôsobom  kupovať. Myslím si, že

ak neviem  dôvod, to asi  odpovie pán minister,  prečo sa im

neodpovedalo, ale mám taký pocit, že ešte sa asi tie projek-

ty neposudzovali. Ak sa budú, tak  v prvom rade, za to sa aj

ja prihováram, aby to dostávali ľudia, ktorí v týchto zaria-

deniach pracujú, a v druhom  rade nech to dostávajú úplne za

smiešnu a symbolickú cenu. Práve títo  ľudia, ktorí tam pra-

cujú, lebo tí najlepšie  vedia zaručiť životaschopnosť a to,

že budú  poskytovať aspoň takú  službu, akú poskytovali  pa-

cientom doteraz.

 

     A myslím si, že tam  nie je vôbec problém vyriešiť prí-

pady v rámci akcie Z, pretože  práve to  bude slúžiť tým ob-

čanom, ktorí to budovali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel  by som  reagovať na  pani poslankyňu Ďurišinovú,

keďže  sa dotkla  problematiky banskobystrickej polikliniky,

tzv. mestskej  polikliniky. Rád by som  ju, nechcem povedať,

poopravil, ale  vysvetlil jednu vec. Pokiaľ  si dobre všimla

predchádzajúci materiál, kde sme sa zaoberali výročnou sprá-

vou o činnosti Fondu národného majetku, tak jednou z činnos-

tí alebo foriem privatizácie, ktorú zabezpečoval Fond národ-

ného majetku a zabezpečuje, je  aj bezodplatný prevod na ob-

ce. Takže ak je teda  presvedčená o tom a zastáva  názor, že

by sa  táto poliklinika mala previesť  na obec, práve naopak

bolo by  chybou, aby sa  vyňala z tohto  zoznamu. Jednoducho

bezodplatný prevod na obec  je jednou z foriem privatizácie,

čiže  práve preto  by táto  poliklinika mala  zostať v tomto

zozname, tak  ako to ministerstvo  navrhlo. Tým, samozrejme,

nepriorizujem alebo neuprednostňujem  žiadnu z foriem priva-

tizácie, ktoré zákon číslo 92/1991 Zb. v platnom znení pozná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Belohorská, nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Neviem, či mi dovolíte dodať  ešte jednu vec, keď sa tu

práve hovorí o prevode na obec.  Znovu ešte raz prosím a va-

rujem  pred tým.  Predsa  nebudeme  chcieť, aby  starosta so

vzdelaním - ja neviem - elektro  dirigoval doktorov a primá-

rov v zdravotnom stredisku. Preboha, tak to dajte tým dokto-

rom bezodkladne a bezodplatne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Bajan, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Uvedomujem si,  že podobne ako  kolegyňa Belohorská ani

ja nemám právo vystúpiť, ale jednoducho som rád, že vystúpi-

la,  tak ako  vystúpila, lebo  neverím, že  to, čo povedala,

myslela vážne. Predsa starosta nebude riadiť tie firmy, kto-

ré sú na jeho území,  netrúfam si riadiť Slovnaft ani dimit-

rovku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Bajan, ďakujem. Na koho chcete reagovať, pán Šagát?

Nech sa páči, na pani poslankyňu Ďurišinovú.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som podporiť pani poslankyňu v tom, že väčšine

doktorov viac-menej nejde o privatizáciu nehnuteľného majet-

ku, ale ide o privatizáciu činnosti, pretože ak zdedíte jed-

nu budovu, o ktorú sa treba  starať, máte s tým  vždy určité

problémy a je oveľa  jednoduchšie vysokou cenou práce starať

sa o svoje vzdelanie, kapitalizovať to, čo viete, umenie. To

sa robí na  celom svete. My tu teraz  sme skutočne na úrovni

Klondike, keď  bojujeme  teraz o budovy, a to  lekársky stav

nepotrebuje.

 

     Okrem toho, tak ako  správne naznačila pani Ďurišinová,

iste by bolo dobré, keby to dostali zdravotnícki pracovníci,

ale ani odporúčané metódy, komu sa to má dať, teda ako prvé-

mu  zdravotníckemu pracovníkovi,  potom, keď  nie je záujem,

spoločnosti s ručením  obmedzeným a právnickej osobe, až po-

tom obci,  sa vlastne podľa legislatívnych  noriem nemusí na

ministerstve privatizácie rešpektovať,  pretože zo zákona 92

to vôbec nevyplýva, to znamená, že  to bude na vôli a nevôli

toho, kto  bude vo výberovej  komisii. Síce sme  dostali po-

zvánku a ja ju využijem, zúčastním sa  na  týchto výberových

komisiách a uvidím, aký to bude mať priebeh, ale tak ako do-

teraz vo všetkých privatizačných  projektoch budú tam nastr-

čení ľudia, bude to neprehľadné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ospravedlňujem sa, že znovu idem vystupovať k tejto té-

me, a to k privatizácii zdravotníckych zariadení, ale viace-

rí kolegovia, ktorí vystúpili predo mnou, sa tiež pred dvoma

mesiacmi k tejto téme vyjadrovali.

 

     Keďže  pani poslankyňa  Ďurišinová začala  tým, že nemá

záujmy v  tejto oblasti, tak  aj ja si  vám dovolím povedať,

preto, aby  sa to zachytilo, že  tiež nemám absolútne žiadne

osobné záujmy v tejto oblasti. Som rada, že je záujem o tej-

to téme hovoriť, pretože si myslím, že je potrebné o nej ho-

voriť,  ale zároveň  niektoré vystúpenia,  ktoré tu odzneli,

mali taký charakter, ako keby sme celé zdravotníctvo a všet-

ko išli privatizovať, ako keby  tu po prijatí tohto materiá-

lu, ktorý berieme na vedomie, nezostal kameň na kameni a pa-

cient sa  musel báť, že, nedajbože,  dospeje do takej situá-

cie, ako je tomu v Českej republike, že bude musieť vojsť do

ambulancie a  rovno vyložiť na  stôl peniaze, inak  ho lekár

neošetrí.

 

     Pritom  zoznam, ktorý  je priložený,  resp. obsah tohto

materiálu,  ktorý sa  týka zdravotníckych  zariadení, hovorí

o tom, že do privatizácie  ide iba  okolo 8 %, takže ide iba

o 8 %, všetko  ostatné je v zoznamoch, ktoré  určujú, že tie

zariadenia, ktoré sú v druhej časti, sa nebudú privatizovať.

O tej časti sa takmer nehovorilo.

 

     Druhá vec, ktorá v tejto rozprave zaznela, je, ako keby

sa doteraz  v zdravotníctve nič neprivatizovalo. Pritom väč-

šina lekárov prvého kontaktu, gynekológov, detských  lekárov

je už odštátnených a tam nedošlo k rozporu so zákonom, nepo-

užili sa  prostriedky mimo toho,  ako to určuje  zákon číslo

273. Ak by tomu tak bolo, pán poslanec Šagát, tak by ani tá-

to privatizácia nemohla prebehnúť. Mnohí, aj odborní lekári,

sú už odštátnení, a to, čo som povedala pri minulom vystúpe-

ní, platí: Pacienta nezaujíma to, či je lekár súkromný, ale-

bo štátny, zaujíma ho, ako rýchle bude ošetrený, ako kvalit-

ne bude ošetrený, čiže ako sa to prejaví na jeho zdraví a na

prístupe lekára a zdravotníckych pracovníkov k nemu.

 

     Nakoniec o privatizácii sa hovorilo a začalo sa hovoriť

už v roku 1992 a postupne sa tieto kroky realizovali. Dokon-

ca si pamätám, že mnohí ministrovi Soboňovi vytýkali, že po-

maly idú tieto kroky. Nakoniec aj pán poslanec Šagát ako mi-

nister predkladal v roku 1994 materiál, ktorý sa volal Návrh

na aktualizáciu  postupu  privatizácie v rezorte zdravotníc-

tva,  čiže aj z toho  vidno, že  privatizácia  bežala  a že,

chvalabohu, to  pacient na svojej  koži v negatívnom  zmysle

slova nepocíti, a preto si myslím,  že ani týchto 8 % sa ne-

odrazí v tom, že by  tu došlo k nejakému kolapsu zdravotníc-

tva.

 

     O formách privatizácie sa veľa diskutovalo, v našom vý-

bore to  skutočne boli hodiny,  pretože sme gestorský  výbor

pre túto oblasť, a aj  na pôde parlamentu pri minulom prero-

kúvaní podobného  bodu programu, aj  teraz sa o  tom hovorí.

To, že  sa o tom  hovorí, aj ja  schvaľujem, a je  dobré, že

o tých metódach aj o zozname hovoríme.

 

     Pán poslanec Šagát ako minister preto navrhoval, aby sa

urýchlila privatizácia a citujem jeho slová z toho materiálu

na štvrtej strane, ktorý predložil, aby som nebola obvinená,

že  som niečo  skresľovala, kde  hovorí o urýchlení. A prečo

o urýchlení?  Preto, že tento skrytý dlh v zdravotníctve ne-

ustále narastá,  skutočná hodnota týchto  zdravotníckych za-

riadení klesá úmerne stratou  času v procese prípravy priva-

tizácie. Preto odporúčame urýchliť privatizačný proces zdra-

votníckych zariadení.

 

     Má pravdu,  tým, že sa  neinvestovalo do zdravotníckych

zariadení, ich cena klesala, preto aj niet divu, že bilančné

hodnoty, ktoré sa  predkladali v roku 1994, málokde môžu byť

totožné sú súčasnými cenami, pretože tým, že sa neinvestova-

lo, ich cena klesla, čiže nejaké zníženie cien nie je preto,

aby sa lacno  vykúpili. Vyplýva to z reality,  na ktorú upo-

zornil už on.

 

     Čo sa  týka metód, áno, aj  on odporúčal metódu prevodu

na obce, čo dnes zdôrazňujú tak, ako  keby chceli, aby 100 %

všetkých  podnikov  prešlo na  obce. Pritom  vtedy konštato-

val na tretej strane materiálu: Ich podiel by sa mal pohybo-

vať v rozsahu 5 až 10 % a tento systém  treba posudzovať in-

dividuálne vo väzbe na vlastnícke vzťahy obcí k privatizova-

ným objektom. Takže, myslím si, že ani tu nedochádza k posu-

nu, pretože ak nebude mať záujem personál, zdravotnícki pra-

covníci, ktorí pracujú v zdravotníckych zariadeniach, tak to

môže potom privatizovať aj obec.  Viem, že mnohé obce nemajú

záujem o zdravotnícke zariadenia  práve preto, že v zdravot-

níctve je veľký skrytý dlh.  Takže pozerajme sa takto racio-

nálne na problém a uvedomme si,  že tu naozaj nejde o 100 %,

ale o 8 %. Samozrejme, že sa dá uvažovať o tom, ktoré zaria-

denia sú vhodné alebo nie.  Sama budem zvažovať o niektorých

návrhoch, napríklad ktoré predniesol pán poslanec Švec, pre-

tože vystúpil racionálne a dôvody, ktoré  uviedol, sú prija-

teľné.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická pripomienka - pán Mikolášik.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by  som reagovať na pani  kolegyňu Aibekovú v tej

časti, v ktorej  sa vyjadrovala  k percentu  privatizovaného

majetku. Musím  povedať, že tých  8 %, ktoré  sa uviedli, je

8 % zo všetkého  zdravotníckeho  majetku,  ktorý jestvuje na

Slovensku, ale vo výbore sme opakovane poukazovali na to, že

týchto 8 % majetku  predstavuje okolo 50 % majetku, ktorý je

zapojený do poskytovania primárnej starostlivosti. A toto sa

nám zdá priveľký kus privatizovaného majetku práve v primár-

nej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva - toto minis-

ter privatizácie ťažko nám  bude vysvetľovať -, ale minister

zdravotníctva nám  nepovedal, prečo až  50 % primárnej  sta-

rostlivosti teraz a takto  musí masívne prejsť do privatizá-

cie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pani poslankyňa,  dovoľte mi, aby  sme urobili skutočne

určitý poriadok v tom, ako  sa cituje môj materiál. Tie prvé

štyri strany  sú všeobecné zásady  privatizácie. Samozrejme,

súhlasím, tak ako  ste ich  citovali, ale potom sa  osobitne

preberalo to,  ako sa budú  robiť kúpele, ako  sa budú robiť

žriedla, ako  sa budú robiť  lekárne, a privatizácia  iných,

ďalších  zdravotníckych  zariadení je  až na  strane 10, kde

patria  obvodné zdravotné  strediská, samostatné  ambulancie

primárnej starostlivosti, polikliniky, detské sanatóriá, zá-

vodné zdravotnícke strediská. A sú tam uvedené formy, ako sa

to bude transformovať - privatizáciou podľa zákona číslo 92,

po a) predajom  metódou verejnej  súťaže, po b) predajom vo-

pred určenému vlastníkovi  len  ako experiment do vyriešenia

legislatívnych pravidiel. Tak prosím vás pekne, nie je to to

isté, čo robíte teraz, čo  bolo zámerom v minulosti. A potom

je tam prevod na obce tými  dvoma formami. To je veľmi vážna

vec a ja som presvedčený,  že vy ste korektná poslankyňa, že

uznáte, že v týchto súvislostiach o tom  materiáli treba ho-

voriť. Prosím vás, ak chcete  tvrdiť, že mestá a obce nemajú

záujem, z mojich 99 % stretnutí  je opačný poznatok. Naopak,

chcú a treba povedať, že  sa zabezpečenie tých zariadení fi-

nanciami prostredníctvom obcí zlepšilo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Bajan, nech sa páči.

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som  len, aby sa nám nevkladalo  do úst to, čo

sme nepovedali. Nikto nepovedal,  že horlíme za stopercentnú

privatizáciu v prospech  obcí  alebo  podobné veci.  Môže to

zaznieť, ale myslím si, že sa  to nepovedalo tak, ako sme to

hovorili. Je jasné, že  majetkom zdravotníctva sú aj stredné

zdravotné školy alebo štátne  zdravotné ústavy, ale jednodu-

cho tie nie sú v kontakte s pacientom, takže súhlasím s tým,

čo povedal jeden z mojich predrečníkov, že by sme nemali ro-

biť takéto  eskamotérstva s percentami, lebo ujdeme od témy.

A jedna vec, samozrejme, že sa  robila činnosť, že sa priva-

tizovalo. Privatizovala sa činnosť týchto odborných lekárov.

Nám ide o to, aby tí ďalší odborní lekári alebo aj tí, čo sú

privátni, mali kde túto činnosť  vykonávať, a nie vo svojich

bytoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem zareagovať na kolegyňu  poslankyňu Aibekovú v tom

zmysle, že  nesúhlasím s jej  názorom, že by  tu predrečníci

hovorili, že problém je v tom, že niekto  chce sprivatizovať

zdravotníctvo na 100 %. Tu ide o to, ako sa  táto privatizá-

cia má robiť. A vlastne o to tu ide. Tu je spor o tom, že tu

vzniká nerovnosť vlastníckych vzťahov.  Jedným slovom, v tom

je  problém, že  teraz sa  dáva do  privatizácie určitá časť

zdravotníckych zariadení, ktorá sa má ináč privatizovať. Ar-

gument, že to dostanú ľudia,  ktorí tam robia, sme už pozna-

li pri  privatizácii kúpeľov. Jednoducho,  pokiaľ tá komisia

bude mať  iné názory, tak  sa tam nedostanú  tí ľudia, ktorí

tam pracujú. Takže je to ilúzia.

 

     Po ďalšie, myslím si, že obce majú veľký význam pri ta-

kýchto  zariadeniach a spolupráca  zdravotníckych  zariadení

s týmito obcami je veľmi dôležitá.  Myslím si tiež, že Nafta

Gbely to nie je  celé hospodárstvo, ale jednoducho tatranské

liečebne sú tiež určitým spôsobom výnimočné ústavy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

     Vážení páni poslanci, prosím vás, trochu pokoja.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     domnievam sa,  že pani poslankyňa  Aibeková nepostrehla

vo svojom  vystúpení zásadný rozdiel  medzi odštátnením čin-

nosti lekára a medzi privatizáciou budovy, v ktorej sa vyko-

náva zdravotnícky výkon. Tu ide  práve o to. V predchádzajú-

com období  sa privatizoval  výkon  činnosti lekára. V tomto

období vy navrhujete privatizáciu budov, to znamená prostre-

dia, v ktorom lekár  pracuje, pričom  nie je rozhodujúce, že

či to privatizuje lekár, alebo to privatizuje právnická oso-

ba. Nie  celkom presne ste  uviedli, že ak  to nebude chcieť

sprivatizovať lekár, sprivatizuje to  obec. Je tam právnická

osoba, a to je ten kľúčový moment, o ktorom hovoríme.

 

     Takže domnievam sa, že  návrhy, ktoré predložil pán po-

slanec Šagát,  postihujú viac oblastí.  Ja vám teraz  poviem

jednu  vec.  Prečo  nemôžeme  privatizovať  jedinú nemocnicu

v okrese?  Pretože je  jediná. A  prečo môžeme  privatizovať

detskú liečebňu Čilistov, keď  je jediná na Slovensku, ktorá

lieči deti s vývojovými chybami, ktoré sa volajú morbus per-

tes a spôsobujú jeho nepohyblivosť? A trvá to rok, kým sa to

dieťa vylieči. To môžeme sprivatizovať. Prečo môžeme spriva-

tizovať alebo  máme sprivatizovať kliniku  pracovného lekár-

stva, ktoré lieči choroby z povolania  pre celé západné Slo-

vensko? Prečo?  A je jediná.  Ale jedinú  nemocnicu v okrese

nemôžeme. Myslím si, že táto  logika je práve chorá, a preto

tie zdravotnícke zariadenia, ktoré  navrhol pán poslanec Ša-

gát vyňať z privatizácie, si myslím, že vyriešia tento prob-

lém, ak  ich necháme stále v štátnych  rukách a nech  sa tam

robí privátny  výkon činnosti, ale  nech tú budovu  spravuje

štát alebo obec.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nech sa

páči.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte  mi  zareagovať  na  niektoré  vaše vystúpenia.

V prvom rade platí,  tak ako ste to niektorí  už uviedli, že

zoznam tých zdravotníckych zariadení,  ktoré idú do privati-

zácie, navrhlo  ministerstvo zdravotníctva ako  ústredný or-

gán, ktorý metodicky,  všeobecne garantuje základnú lekársku

sieť. Navrhlo ho a vláda  schválila tento zoznam s tým vedo-

mím, že  takýto spôsob  transformácie a takáto novovzniknutá

sieť bude  taktiež garantovať ústavou  zabezpečenú zdravotnú

starostlivosť o občanov Slovenskej republiky.

 

     Chcem upozorniť ešte raz na to, i keď sa to tu už pove-

dalo, že viac ako 90 % celkovej  zdravotníckej siete zostáva

v štátnej.  Ak som  dobre rozumel  pána poslanca  Šagáta, on

tiež navrhoval asi také číslo, že zhruba 90 % tejto siete by

malo byť  štátnej. Čiže z tohto  pohľadu, myslím si, netreba

mať nejaké obavy. Mnohé  vaše vystúpenia v podstate prejudi-

kovali situácie  v tom zmysle,  že nie je  garantovaný vplyv

ministerstva zdravotníctva na  privatizáciu, nie je garanto-

vaná zdravotná starostlivosť, nie je garantovaná účasť obcí,

nie je  garantované, že nadobúdateľmi  majetku budú zdravot-

nícki pracovníci.  Jednoducho sa nemôžem  s týmto stotožniť.

To vyzerá, akoby sme nechceli nejako akceptovať to, že je tu

nejaká koncepcia privatizácie, ktorá  v podstate rieši tieto

otázky. Je  pravdou, že v  zákone číslo 92  nebol zvýraznený

vplyv  ministerstva zdravotníctva.  V zákone  predsa nemožno

špecificky riešiť to-ktoré odvetvie,  ale povedzme si takto.

Pán poslanec  Šagát, hovorili ste  o tom, že  ste navrhovali

ako  jednu z  metód privatizácie  verejné súťaže.  No, s tým

predsa nemôžeme vôbec súhlasiť. Verejná súťaž má predsa svo-

je pravidlá podľa Obchodného zákonníka. Ak pristúpime na fi-

lozofiu v tom zmysle,  že chceme uprednostniť zdravotníckych

pracovníkov, a v tom sa, myslím, zhodujeme, v podstate potom

by  sme metódou  verejnej súťaže  vlastne nedodržali  zákon,

pretože by sme vlastne vytvorili priestor, že každý občan má

právo vstúpiť  do privatizácie zdravotníckych  zariadení. To

v každom prípade platí, prečítajte  si Obchodný zákonník. Tu

by sme  nevedeli zabezpečiť zdravotníckych  pracovníkov, aby

boli uprednostnení v privatizácii.

 

     Keď som povedal, že verejné súťaže nie, potom v podsta-

te prichádzajú do úvahy  len priame predaje. Pred niekoľkými

dňami ste  tu schválili nový  režim na priame  predaje v tom

zmysle, že návrh robí ministerstvo, rozhoduje vláda. Rozhod-

nutie o privatizácii  prijíma  vláda.  Ja vám  z postu, teda

funkcie, ktorú  zastávam, môžem potvrdiť,  že súčasťou komi-

sie, ktorá  bude na ministerstve, budú  aj pracovníci minis-

terstva.  Komisia bude  otvorená pre  každého. Nakoniec,  vo

vláde je minister zdravotníctva, ktorý môže v prípade, že by

sa naplnili  vaše pochybnosti, jednoducho  svoju odbornú ná-

mietku nejakým spôsobom predniesť. Tak myslím si, že odborný

vplyv ministerstva  zdravotníctva je v tom  procese, tak ako

je pripravený, zabezpečený.

 

     Nie je garantovaná zdravotná  starostlivosť - v podsta-

te, viete dobre, aj v metodike  alebo v koncepcii privatizá-

cie sme hovorili o tom, že zavedieme inštitút vecného breme-

na.  Ten  nám  túto v podstate  zabezpečí v každom  prípade.

Otázka vecného  bremena či už  pre fyzické, alebo  právnické

subjekty sa  zmluvne dá dohodnúť. Toto  vecné bremeno z hľa-

diska formy aj obsahu bude  premietnuté predsa už v privati-

začnom projekte. Bude v rozhodnutí o privatizácii a tým bude

ten, kto bude pripravovať a uzatvárať zmluvu, Fond národného

majetku,  jednoducho povinný  toto vecné  bremeno, ktoré  sa

následne zapíše do katastra, tam  zakotviť. Čiže nedá sa ho-

voriť, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená.

 

     Hovoríte  o  obciach.  Prosím  vás,  obce,  je to jedno

z možných spôsobov  realizácie priameho predaja.  Predsa sme

nehovorili, že nebudeme realizovať privatizáciu aj prostred-

níctvom obcí, najmä v tých prípadoch, ak sú ešte také prípa-

dy, kde vznikli napríklad výstavbou  v akcii Z. Také prípady

jednoducho  budú. Nie  je garantované,  že privatizovať budú

lekári. Ťažko to teraz hovoriť. Hovorím, že budú. Ak si mys-

líte, že budú za nimi nastrčené osoby, tak nám poraďte, akým

spôsobom tomu zabrániť.

 

 

     Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k niektorým veciam.  Budeme

tu hovoriť o tom, že toto  je už tretí zoznam. Myslím si, že

je to prirodzené. Predsa boli nejaké určité materiály, má to

svoju  časovú postupnosť,  vláda schválila  určitý materiál,

v ktorom, samozrejme, robila oproti  návrhu zmeny. Tie zmeny

robila  napríklad aj z toho  titulu, že  sa v zozname  našli

niektoré zariadenia, ktoré tam už jednoducho nepatrili, lebo

v zmysle zákona prešla  zakladateľská zriaďovateľská funkcia

na obec, niektoré boli zase zaradené dodatočne. Aj ten mate-

riál, ktorý tu dnes schvaľujeme, v podstate môže doznať zme-

ny, ani ten  nebude konečný. V podstate život  nám môže pri-

niesť určité zmeny a o niekoľko  mesiacov bude možno ten zo-

znam nejakým spôsobom doplnený, budú v ňom nejaké korekcie.

 

     Neviem, ako ste prišli k takej konštrukcii, že zo zdra-

votného poistenia budú privatizéri platiť za nadobudnutý ma-

jetok. No, s tým absolútne nemôžem súhlasiť. Zdravotné pois-

tenie v podstate  zabezpečuje  úhradu  nákladov lekára  pro-

stredníctvom  bodov,  čiže  zabezpečuje úhradu jeho nákladov

a jeho  mzdu. Ak  mu niečo  zostane, to  je v podstate  jeho

zisk. A ak  si svoj zisk použije okrem  iných zdrojov na za-

platenie, tak to je, myslím si, úplne v poriadku.

 

     Samozrejme, nemôžem sa teraz vyjadrovať ku všetkým kon-

krétnym návrhom na vyradenie, pretože väčšinou neboli prero-

kované ani  v jednotlivých výboroch. Boli  tu navrhnuté nie-

ktoré konkrétne zariadenia, napríklad  vo vystúpení pána po-

slanca Šveca, o ktorých by sa dalo diskutovať a polemizovať,

to je na  vaše zváženie, ale v každom  prípade aj v takýchto

prípadoch ako jedno  z riešení je, že sa  ich súčasná funkč-

nosť alebo súčasné zameranie aj tu dá garantovať vecným bre-

menom, pokiaľ bude správne konštruované.

 

     To je z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  ministrovi Bisákovi. Žiada  si k rozprave

zaujať stanovisko pani spravodajkyňa? Áno, nech sa páči.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     skutočne len veľmi stručne by som chcela zareagovať. Ak

sa dobre pamätáme, veľké  pochybnosti o poskytovaní zdravot-

nej starostlivosti boli aj vtedy, keď sa začínala privatizá-

cia primárnej  starostlivosti. Dokonca tie  pochybnosti boli

nielen vo verejnosti, ale medzi samými lekármi. Niektorí sme

svojich  kolegov, ktorí  medzi prvými  požiadali o licencie,

považovali doslovne za hrdinov, pretože sami sme si nevedeli

predstaviť, ako je možné vôbec prežiť a poskytovať zdravotnú

starostlivosť na dostatočnej úrovni.

 

     Chcela by som, aby ste  si teraz urobili predstavu, aké

boli  povedzme - ja som  stomatológ - štátne  stomatologické

ambulancie pred tromi rokmi a  teraz, keď idete k stomatoló-

govi.  Je to  diametrálny rozdiel.  A to  je tiež vlastne zo

zdravotného  poistenia. V ambulanciách  je nové  zariadenie,

materiálové  vybavenie, o akom  sme  čítali len v katalógoch

a videli sme na výstavách,  to sa bežne pacientom poskytuje.

Predtým sme bojovali s nedostatkom vrtákov, materiálov, od-

tlačkových hmôt, i v laboratóriu to je neporovnateľné.

 

     Myslím  si,  že  transformáciu v zdravotníctve  nemožno

zastaviť, treba v nej  pokračovať. Okrem toho veľmi podporu-

jem, že  treba tieto budovy dať  privatizovať lekárom, ktorí

tam pracujú, pretože  už teraz sú to budovy,  kde platia ná-

jomné,  už teraz  tam investujú a dosť  značné  prostriedky,

pretože budovy chátrajú, štát  nemá prostriedky, oni tam ro-

bia nátery, vymieňajú podlahy, okná, a to sú zase len penia-

ze, ktoré im zostanú.  Čiže podporujem privatizáciu zdravot-

níckych zariadení.

 

     Ďakujem, len toľko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Borovský.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, tým uzatváram rozpravu.

 

     Nech sa páči, pán Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh za klub

poslancov ZRS. Pred hlasovaním žiadam 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pridávam sa k návrhu pána Borovského.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Cabaj.

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Taktiež ako tretí klub sa pripájame.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     To isté.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vyhlasujem prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  zaujmite svoje

miesta, budeme pokračovať.

 

     Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím pani spravodajky-

ňu  Sudekovú, aby  hlasovanie uvádzala.  Nech sa  páči, pani

spravodajkyňa. Pokoj, vážení, teraz počúvajte.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     najprv budeme hlasovať o  spoločnej správe, v ktorej sú

navrhnuté dva body. V zmysle rokovacieho poriadku podľa § 83

ods. 1  by sme mali  najprv  hlasovať o bode 2, ktorý  znie:

Vrátiť zoznamy  vláde Slovenskej republiky  na prepracovanie

s tým, aby predložila  koncepciu cieľového modelu zdravotnej

starostlivosti.  Gestorský  výbor  odporúča  tento návrh ne-

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech  sa páči,  budeme hlasovať,  či sa  vráti zákon na

prepracovanie, alebo nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Teraz  budeme  hlasovať  o návrhu  číslo 1 zo spoločnej

správy, ktorý znie: Vyňať zo zoznamu zdravotníckych zariade-

ní, ktorých  časti sú určené na  privatizáciu v zriaďovateľ-

skej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej repub-

liky, z Nemocnice s poliklinikou Ružinov Bratislava Liečebňu

pre dlhodobo chorých, ružinovská časť, Bratislava. Tento ná-

vrh gestorský výbor odporúča schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budete hlasovať o vyňatí Liečebne pre dlhodobo

chorých v Ružinove. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh prešiel.

 

     Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     V rozprave k prerokúvanému  materiálu vystúpili  siedmi

poslanci, z toho štyria  podali doplňujúce návrhy, v ktorých

žiadajú vládu Slovenskej republiky vyňať zo zoznamu zdravot-

níckych zariadení  určité zdravotnícke zariadenia.  Prvý vy-

stúpil pán  poslanec Šagát, ktorý  podal 6 návrhov a žiadal,

aby sme o každom návrhu  hlasovali osobitne. Ak by ste dovo-

lili, pre rýchlosť času nebudem uvádzať celú formuláciu, len

vždy zariadenie, o ktorom budeme hlasovať.

 

     Návrh číslo 1 pána poslanca  Šagáta je vyňať všetky ne-

mocnice s poliklinikou I. typu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Na Slovensku, alebo len v Bratislave?

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

      Čítam vám to, čo mi predložil.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Len v Bratislave, alebo  na Slovensku? Ak v Bratislave,

tak som proti, Bratislavčania nemôžu mať privilégiá.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Prečítala som  tak, ako mi  to pán poslanec  Šagát odo-

vzdal - bod číslo 1 nemocnice s poliklinikou I. typu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Čiže tento návrh neprešiel.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Druhý návrh  pána poslanca Šagáta - vyňať  odborné lie-

čebné ústavy a denné detské sanatóriá.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom bode pána poslan-

ca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh prešiel.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Bod číslo 3 - liečebne pre dlhodobo chorých vrátane Ge-

riatrického centra sv. Lukáša v Košiciach.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o ďalšom návrhu pána poslanca Šagáta.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Bod číslo 4 - vyňať detské ozdravovne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o tomto návrhu.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

 

     To znamená, že tento návrh prešiel.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Bod číslo  5 - vyňať Krásnu  hôrku  Dérerovej nemocnice

s poliklinikou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže to neprešlo. Škoda, je po Krásnej hôrke.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Bod číslo 6 - polikliniky  na území hlavného meste Slo-

venskej republiky Bratislavy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     Ja viem už, čo ste  chceli. Budete pri moci po budúcich

voľbách a chcete to sprivatizovať. (Smiech v sále.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešlo to.  Keby to bolo  na Slovensku, bral  by som,

ale v Bratislave nie. (Smiech z pléna.)

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Teraz pristúpime k hlasovaniu  o dvoch doplňujúcich ná-

vrhoch  pána poslanca  Juraja Šveca.  Žiadate hlasovať samo-

statne?

 

     Bod číslo 1 - vyňať Wolkrov odborný liečebný ústav Tat-

ranská Polianka.

 

     (Odpoveď poslanca Šveca z pléna mimo mikrofónu.)

 

     Tak  potom obidva  vaše návrhy  vlastne sú odhlasované,

pán poslanec. V tých odborných  liečebných ústavoch  pod bo-

dom 2 sme vlastne odhlasovali obidva tieto návrhy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dajte o tom hlasovať.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Tak hlasujeme  o vyňatí Wolkrovho  odborného liečebného

ústavu Tatranská Polianka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Tento návrh prešiel.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Teraz  hlasujeme o  vyňatí Odborného  liečebného ústavu

respiračných chorôb Nový Smokovec.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, budeme hlasovať o ďalšom tatranskom ústave.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento návrh prešiel.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Ďalší v rozprave vystúpil  pán poslanec Halabrín, ktorý

predložil  jeden doplňujúci  návrh  a  týka sa  tiež vyňatia

zdravotníckeho zariadenia   Nemocnice s poliklinikou Piešťa-

ny - vyňať zubné stredisko, Ulica kpt. Nálepku v Piešťanoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o návrhu  pána poslanca Halabrína. Nech

sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Tento návrh prešiel.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Ďalej vystúpila s doplňujúcimi  návrhmi pani poslankyňa

Ďurišinová, ktorá podala dva  doplňujúce návrhy  týkajúce sa

tiež vyňatia zdravotníckeho  zariadenia zahrnutého do priva-

tizácie. Návrh číslo 1 - vyňať Polikliniku Nový Smokovec.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme  hlasovať o  návrhu pani  poslankyne Ďurišinovej

- Poliklinika Smokovec.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Tento návrh prešiel.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Teraz budeme  hlasovať o druhom  návrhu pani poslankyne

Ďurišinovej, ktorá žiada  vyňať Polikliniku Banská Bystrica,

Horná číslo 60.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 57 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprešlo to, žiaľbohu.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Už sme hlasovali o všetkých  doplňujúcich návrhoch. Te-

raz by  sme mali  pristúpiť k hlasovaniu o návrhu  uznesenia

k tejto tlači.

 

     Návrh na uznesenie znie:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  zoznamy  podnikov a zdravotníckych

zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie;

 

     B. žiada  vládu Slovenskej republiky  zo zoznamov zdra-

votníckych zariadení, ktorých časti  sú určené na privatizá-

ciu v zriaďovateľskej  pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky, vyňať z Nemocnice s poliklinikou Ruži-

nov Bratislava - po prvé, Liečebňu pre dlhodobo chorých, Ru-

žinovská ulica, a ďalšie zariadenia, ktoré boli schválené na

rokovaní Národnej rady."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nemusíte to  čítať. Budeme hlasovať  o návrhu uznesenia

Národnej rady  Slovenskej republiky v  znení schválených po-

zmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky o zozname podnikov a zdravotníckych za-

riadení zahrnutých do privatizácie.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zajtra  ráno  začíname o 9.00  hodine a budeme  rokovať

o návrhoch na skrátenie legislatívneho  konania o novele zá-

kona o zdravotnom  poistení, financovaní zdravotného poiste-

nia,  ďalej  o návrhu  na  skrátenie  legislatívneho konania

o zákone  o subvenciách  a  vyrovnávacích  opatreniach, tlač

710. Ďalej prerokujeme zákon o mzde a tiež o spotrebnej dani

z uhľovodíkových palív.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       4. júla 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram ôsmy deň rokovania 30. schôdze Národnej rady.

 

     Na dnešný deň ospravedlnili svoju neúčasť páni poslanci

Delinga, Vavrík, Sopko, Pacola, Pribilinec a Volf.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, na dnes sme sa dohodli,

že by sme pokračovali návrhom vlády na skrátenie legislatív-

neho konania o novele zákona o financovaní zdravotného pois-

tenia, tlač 703. V prípade, že schválime toto skrátené kona-

nie, prešli by sme k prvému čítaniu o tomto zákone.

 

     Taktiež je  potom návrh vlády  na skrátené legislatívne

konanie o vládnom  návrhu  zákona o subvenciách. Takisto, ak

schválime toto skrátené konanie, prešli  by sme k prvému čí-

taniu.

 

     Potom by sme pokračovali druhým čítaním o novele zákona

o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

 

     Pán poslanec Kováč sa chce niečo opýtať.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, včera  ste povedali, že budeme po-

stupovať podľa programu, ktorý sme si schválili, a dnes pre-

rokujeme aj tieto zákony. Chcem sa spýtať, prečo vypadli bo-

dy, ktoré sa týkajú volieb do jednotlivých výborov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nevypadli, budú po týchto zákonoch. To sú len body, aby

sa mohli  určiť termíny, aby sme  mohli v utorok pokračovať.

To sú krátke rokovania a hneď prejdeme ku schváleným bodom.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pre-

zentovali.

 

     Prezentovalo  sa 101 poslancov,  takže  sme  uznášania-

schopní.

 

     Pristúpime teda k prvému z týchto návrhov, a to je

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom pois-

tení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvo-

vých, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v zne-

ní neskorších predpisov.

 

     Návrh vlády  ste  dostali ako tlač 703. Súčasťou návrhu

vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Tento zákon z poverenia vlády nám predloží pán minister

Ľubomír Javorský.

 

     Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám návrh vlády  Slovenskej republiky na skráte-

nie legislatívneho  konania o vládnom  návrhu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady  Slovenskej  republiky

číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení.

 

     Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poiste-

nia, o zriadení Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a o zriaďo-

vaní  rezortných,  odvetvových,  podnikových  a  občianskych

zdravotných poisťovní  v znení  zákona  číslo 386/1996 Z. z.

upravuje prerozdeľovanie poistného  tak, že do prerozdelenia

ide 75 % vybraného poistného,  pričom jeden poistenec nad 60

rokov sa počíta 2,5-krát. Aplikácia tohto stanoveného systé-

mu v praxi spôsobila v poslednom  období napätie medzi Všeo-

becnou zdravotnou  poisťovňou a ostatnými  zdravotnými pois-

ťovňami, z ktorých niektoré poisťovne prestali platiť úhrady

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Niektoré zdravotnícke

zariadenia sa  tak dostali do situácie,  že nemajú zaplatené

za služby poskytnuté poistencom.

 

     Analýza prerozdelenia poistného, vykonaná ministerstvom

zdravotníctva  a  ministerstvom  financií,  takisto  analýzy

Združenia zdravotných poisťovní, poukazuje, že efektívnejšie

je stanovenie prerozdelenia poistného v pomere 70 % ku 30 %,

pričom poistenec nad  60 rokov sa počíta dvakrát,  a nie dva

a polkrát. Predkladaný návrh zákona preto takto upravuje po-

mer prerozdelenia.

 

     Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pripravuje roz-

siahlejšiu novelu  zákona číslo 273/1994 Z. z. Riadny legis-

latívny proces o nej môže však trvať viac mesiacov. Zabezpe-

čenie pravidelných úhrad  zdravotnej starostlivosti zdravot-

nými poisťovňami je nevyhnutný.  Aby sa toto zabezpečilo, je

nevyhnutná  rýchla  úprava  prerozdelenia  poistného zákonom

prerokovaným v skrátenom legislatívnom konaní.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, prosím

o podporu skrátenia legislatívneho konania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa  bola určená pani poslankyňa

Kolesárová, preto ju prosím,  aby nás informovala o výsledku

prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1644 z 3. júla 1997 pridelil  návrh  vlády na skrátené

legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení,

financovaní  zdravotného  poistenia, o  zriadení  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných  poisťovní v znení ne-

skorších predpisov, tlač 703,  na prerokovanie Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci v termíne ihneď.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej 40. schôdzi výboru dnes 4. júla 1997. Výbor  súhlasil

s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-

ho  poistenia, o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne

a o zriaďovaní  rezortných,  odvetvových,  podnikových a ob-

čianskych zdravotných  poisťovní v znení  neskorších predpi-

sov, a odporučil Národnej  rade Slovenskej republiky s pred-

loženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že vládny návrh záko-

na,  ktorým  sa  mení a  dopĺňa  zákon  číslo 273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych  zdravot-

ných  poisťovní v znení  neskorších  predpisov, Národná rada

Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom ko-

naní na tejto schôdzi.

 

     Dovoľte mi,  aby som vám  prečítala návrh na  uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     "Národná rada  Slovenskej  republiky  podľa § 89 ods. 1

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky na návrh vlády Slovenskej republiky

 

     súhlasí s  tým, že vládny návrh  zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-

ho  poistenia,  o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných,  odvetvových,  podnikových  a ob-

čianskych zdravotných  poisťovní v znení  neskorších predpi-

sov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom

legislatívnom konaní, tlač 704."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu s tým, že som nedostal písomné prihlášky.

Preto sa pýtam, či sa niekto  hlási do rozpravy z pléna. Pán

poslanec Benčík a pán poslanec Ftáčnik.

 

     Ak nikto  viac, uzatváram možnosť prihlásiť  sa do roz-

pravy.

 

     Prosím pána poslanca Benčíka, aby predniesol svoje pri-

pomienky, návrhy.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     to, že  v tomto volebnom období  Národná rada vďaka po-

slancom vládnej  koalície je v područí  vlády, je  všeobecne

známe. Nie zákonodarný orgán kontroluje výkonný, ale výkonný

orgán kontroluje  tento parlament. (Potlesk.)  Dokonca vláda

prijala uznesenie číslo 277,  pozrite si to uznesenie, podľa

ktorého poslanci Národnej rady môžu ísť len po také informá-

cie a do takých podnikov, ktoré  im budú povolené a na ktoré

sú poverení predsedami výborov a predsedom Národnej rady. Ak

si niekto chce to uznesenie pozrieť, mám ho so sebou. Tým sa

porušuje ústavné  právo poslanca, a keďže  táto Národná rada

vo funkciách má len  koaličných poslancov, opoziční poslanci

majú ohrozené svoje ústavné práva.

 

     Ale k návrhu, k  veci. Na skrátené legislatívne konanie

máme tu návrh. A ja sa už opakujem a prosím,  aby ste  mi to

prepáčili, len vám chcem pripomenúť,  že všetci, čo tu sedí-

me, doposiaľ  pri skrátenom legislatívnom  konaní porušujeme

rokovací poriadok, porušujeme zákon. Aby som vám pripomenul,

§ 89 ods. 1 rokovacieho poriadku predpokladá skrátené legis-

latívne konanie o návrhu  zákona  za mimoriadnych okolností,

ak môžu  byť ohrozené základné ľudské  práva a slobody alebo

bezpečnosť, alebo hrozia štátu  značné škody. Pýtam sa, kto-

rá podmienka v tomto prípade je tretia. Myslím si, že tá pr-

  je mimoriadna  okolnosť, lebo  sa končí  makroekonomický

zázrak. (Potlesk.) Mimoriadnosť je v tom, že sa zle zostavil

rozpočet,  že ste  nepočúvali pri  zostavovaní rozpočtu,  že

v tomto smere nie je všetko v poriadku. Ale ani ľudské práva

nie sú ohrozené, ani bezpečnosť  štátu a nie je ohrozená ani

vzniknutá značná škoda.

 

     Prosím vás,  tí, ktorí ste tak  rozveselení, pozrite si

predkladaciu správu,  či je tam zmienka  o kritériách a pod-

mienkach v zakotvenom § 89. A čo je horšie, ani pán predkla-

dateľ, ani pani spravodajkyňa sa ani slovom nezmienili o tom

a podobne sme  postupovali pri novele zákona  o mzde a odme-

nách, ktorý  nebol prerokovaný ani v  tripartite, a všimnite

si, že  sa to podobne  týka aj ďalšieho  návrhu zákona číslo

711 o subvenciách. Nezdá sa vám  to trápne, keď sa takto ve-

rejne zúčastňujeme na porušovaní rokovacieho poriadku?

 

     Ďakujem vám za pozornosť. Zrejme nepredpokladáte, že by

som za takýto návrh mohol hlasovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave  vystúpi pán poslanec  Ftáčnik. S fak-

tickou poznámkou chce reagovať pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     myslím si,  že pán poslanec Benčík  nie celkom poznajúc

situáciu v oblasti zdravotníctva reagoval tak, ako reagoval.

Domnievam sa, že túto krátku novelu je potrebné prijať, pre-

tože, tak ako hovorí § 89, v prípade, že hrozia štátu hospo-

dárske škody, treba sa touto situáciou zaoberať.

 

     Keďže na  zdravotníctvo sme citliví  všetci a transfor-

mačný mechanizmus je mimoriadne  zložitá záležitosť a analý-

zami  sa ukážu  isté skutočnosti,  myslím si,  že by bolo na

škodu veci každého občana,  ak by sme nezareagovali adekvát-

nym spôsobom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik. Faktická poznámka môže byť len na

pána poslanca Benčíka. Pani poslankyňa vystúpila s faktickou

poznámkou.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem  pokračovať v  logike toho,  čo začal  pán kolega

Benčík,  ale aj  pani poslankyňa  Kolesárová. Chcem povedať,

keď si pozriete  dva návrhy, ktoré sme dostali,  možno sú to

dva  dni alebo  včera, alebo  predvčerom, skutočne  si z nás

vláda Slovenskej republiky robí dobrý deň. Skrátené legisla-

tívne konanie má byť  výnimočný nástroj na riešenie výnimoč-

ných situácií. Na májovej schôdzi bol jeden taký zákon, bola

to výnimočná situácia, na júnovej schôdzi už boli tri, a keď

zistili, že to ide tak hladko cez ten parlament, akože všet-

ci zdvihnú ruku a ani sa nezamýšľajú  nad  tým, či treba, či

netreba, tak nám hodili ďalšie. Možno, že ešte budúci týždeň

dostaneme ďalšie.

 

     A teraz by som chcel  povedať to, že toto  svedčí podľa

môjho názoru o tom, že sa nekompetentne  pracuje a hlavne sa

improvizuje. A konkrétnymi otázkami by som sa rád opýtal pá-

na ministra, kedy ste  zistili, že nastávajú tieto problémy,

o ktorých píšete v dôvodovej správe tak veľmi povrchne a ce-

lý zákon  sa rieši takým spôsobom,  že bežný poslanec, ktorý

nie  je členom  výboru  pre  zdravotníctvo a  sociálne veci,

vôbec nevie, aké analýzy čo  ukazujú a podobne.  To znamená,

kedy ministerstvo zdravotníctva  zistilo, že nastávajú prob-

lémy. To  je prvá otázka.  Kedy ste urobili  tie analýzy, na

ktoré sa odvolávate v zákone a o ktorých ste hovorili aj te-

raz v úvodnom slove. Čo presne ukazujú tie analýzy? Je prob-

lém  platenia  iných  zdravotných  poisťovní  než Všeobecnej

zdravotnej poisťovne zdravotníckym zariadeniam len v tom, že

je  zlý prerozdeľovací  mechanizmus? Je  to jediný  problém,

ktorý treba napraviť  týmto zákonom? A čo by  sa stalo, keby

ten zákon bol prerokovaný v normálnom konaní, aké škody, aké

problémy by  nastali, toto by  ste tu mali  povedať. A potom

presvedčíte poslancov, že ten problém je naozaj vecný, že ho

treba riešiť, ale vy to vybavíte na jednu stránku, predloží-

te zákon, ktorý nemá prakticky žiadne odôvodnenie, to sú len

také všeobecné úvahy, že máme nejaké analýzy, my potom niečo

urobíme, povieme.  To, že to vedia,  opakujem, členovia ges-

torského výboru, je pre mňa málo.  Ja sa tiež mám ako posla-

nec rozhodnúť, či budem hlasovať za, alebo proti, ale za ta-

ký materiál, ktorý ste  predložili, sa naozaj hlasovať nedá.

Takže prosím, keby ste konkrétne odpovedali na konkrétne po-

ložené otázky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Veľmi ma prekvapuje, že  takto vystupujú práve ľavicoví

poslanci zo sociálnodemokratickej strany,  kde by im najviac

malo záležať na tom, aby  sa situácia v zdravotníctve rieši-

la. Tak ako povedal pán poslanec Ftáčnik, v gestorskom výbo-

re sa  podrobne venujeme tejto  problematike a práve  už pri

rozpočte sme  žiadali, aby sa po  prvom štvrťroku tieto pre-

rozdeľovacie  mechanizmy  prehodnotili.  Samozrejme,  že tie

analýzy  nejaký čas  trvajú,  a  preto chceme  túto situáciu

rýchle  riešiť. Som  rada, že  kolegovia v našom  výbore bez

ohľadu  na to,  z akej  strany sú,  všetci úplne jednohlasne

podporili, aby išiel zákon v skrátenom legislatívnom konaní.

A hoci to  nemám  vo zvyku,  neodpustím si, a dúfam, že pána

poslanca Ftáčnika k tomu  nevedie lobing zo Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne, kde je rodinne zainteresovaný. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár -  faktická poznámka. Nech sa pá-

či, pán poslanec. Prosím o pokoj.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Je to neobvyklé, aby som mal faktickú poznámku k svojmu

kolegovi, k poslancovi Ftáčnikovi,  ale pán poslanec Ftáčnik

si  zrejme nestihol  pozrieť materiál,  ktorý sme  dodatočne

dostali k návrhu  tohto  zákona, totiž  ekonomický  rozbor a

jednu veľmi  strohú tabuľku. Dovoľte  mi, aby  som teda pri-

pomenul, že v tomto ekonomickom rozbore sa veľmi stroho kon-

štatuje, že tento návrh  zákona tak na skrátené legislatívne

konanie, ako  aj samotný zákon nemá  nič spoločné so štátnym

rozpočtom, nemá nič spoločné s ohrozením hospodárskych záuj-

mov štátu atď. Čiže argument, že sa splnil dôvod na skrátené

legislatívne  konanie, je  vedľa. A  po druhé,  pán poslanec

Ftáčnik zrejme nevie, že  kompetentné výbory pri schvaľovaní

štátneho  rozpočtu navrhovali, a veľmi  ostro navrhovali, už

vtedy práve  takýto kľúč prerozdeľovania,  aký je dnes,  ale

dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu takýchto požiadaviek, bo-

li presne opačné, než sú  dôvody, ktoré dnes navrhuje vláda,

aby sme ho zobrali do  úvahy pri skrátenom legislatívnom ko-

naní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte  mi, aby som reagoval na

vystúpenie predrečníka.

 

     Myslím si,  že treba povedať  pravdu a my  vlastne dnes

riešime mimoriadnu situáciu  v zdravotníctve, ktorú zapríči-

nil rozpočet na rok 1997.  Súhlasím, že je mimoriadna situá-

cia, treba však hľadať a určiť  vinníka. Tak ako to už uvie-

dol pán poslanec Košnár, vinník  je parlament, vinník je tu,

keď  bez toho,  aby ste  brali odborné  argumenty, hlasujete

podľa kývania  hláv ministrov bez ohľadu  na to, ako vlastne

bol urobený prepočet. Ten bol k dispozícii aj  zo Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, boli k  dispozícii údaje Združenia po-

isťovní, všetko ste ignorovali a presadili ste si...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale reagujte na pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Hovorím jednoznačne  k rečníkom, ktorí  tu vystupovali,

k poslancovi Ftáčnikovi.

 

     Okrem toho, tá nešťastná poznámka ohľadne pána poslanca

Ftáčnika,  predpokladám,  pani  poslankyňa  Aibeková, že vám

skutočne vypadla len náhodou, pretože je neseriózne kritickú

situáciu spájať s lobovaním pána poslanca Ftáčnika.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Aibeková nevystupovala v rozprave.

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Mám ešte  20 sekúnd, pán  predseda, nerušte ma,  prosím

vás  pekne. Buďte  taký láskavý.  Hovorím  absolútne k veci.

(Hlas z pléna.)  Vy budete aj tak, pán  Čopík, hlasovať, ako

vám kývnu hlavou, takže vy k tomu nemáte čo dodať.

 

     Samozrejme,  že ministerstvo  zdravotníctva a minister-

stvo financií vedelo, že k tejto situácii príde a, žiaľbohu,

ich  ekonomickí experti  vypočítali prerozdeľovací mechaniz-

mus, ktorý zlyhal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Roman Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     pán  poslanec Ftáčnik  vzniesol celú  sériu otázok,  na

ktoré žiadal odpoveď  od pána ministra. Ja by  som sa snažil

túto jeho  sériu otázok doplniť o jednu  jedinú, či náhodou,

pán minister,  ste nedodali dôvodovú  správu k inému zákonu,

pretože keď  sa pozriete na vlastnú  dôvodovú správu, je tam

uvedené,  že predkladaný  návrh zákona  preto takto upravuje

pomer prerozdelenia, to skutočne v  návrhu zákona je, ale je

tam  ďalšia veta, že zároveň zavádza oprávnenie Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom

financií Slovenskej republiky v prípade nedodržania stanove-

ného  systému prerozdelenia  určiť na  obdobie najviac troch

mesiacov iný  systém prerozdelenia. Ale nič  takého v návrhu

zákona nie je. Či náhodou ste nedodali do Národnej rady Slo-

venskej republiky  inú dôvodovú  správu alebo k inému zákonu

než k tomu, ktorý  potom  prišiel. Alebo vám  vláda zamietla

a vy ste včas nestihli vymeniť  túto dôvodovú správu a vláda

pri rokovaní vám zamietla  snahu, aby ministerstvo mohlo za-

vádzať iné prerozdelenie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa  pána ministra, či  sa chce vyjadriť  k pripo-

mienkam. Nech sa páči, pán minister.

 

     A prosím o pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     pán  poslanec Benčík,  dovoľte mi,  aby som  vás trošku

hlbšie oboznámil s tým, čo  vás zaujíma, trošku ste hovorili

mimo. V roku 1995 sme  mali  jednu poisťovňu, ktorá mala 4,5

milióna poistencov - Všeobecnú  zdravotnú poisťovňu. Vzniklo

niekoľko menších poisťovní a vtedy bol prerozdeľovací mecha-

nizmus 60:40. Keby ste si boli prečítali jednu vetu, že 75 %

ide do prerozdelenia, vtedy to znamenalo, že Všeobecná zdra-

votná  poisťovňa z výberu poistného  dávala 60 % z výberu do

prerozdelenia. (Hlasy  z pléna.) To  je vysvetlenie, prosím.

Ja som vám  neskákal do reči, prosil by som  vás, aby ste ma

vypočuli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister, vy nemusíte  reagovať na poslancov z plé-

na, nepočúvajte.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Takže v roku 1995 vo  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovni

bolo  90 %  poistencov. Všeobecná  zdravotná poisťovňa  mala

najviac neaktívnych  ľudí, za ktorých platí  štát. Čo sa me-

dzitým udialo?  Poisťovne začali získavať  poistencov, ktorí

sú aktívni, ale začali získavať poistencov, za ktorých platí

štát (nezamestnaní,  dôchodcovia, deti a  vojaci). V minulom

roku  bol prerozdeľovací  mechanizmus 80:20  a v  tomto roku

došlo k vyrovnaniu toku  finančných  prostriedkov a rok 1996

sa skončil veľmi dobre, alebo sa dobre skončil.

 

     Pred prijatím  zákona o štátnom  rozpočte nikto nevedel

podložiť zo žiadnych analýz,  aké optimálne prerozdelenie by

bolo na  rok 1997. Bolo prijaté 75:25 s tým, že už vo výbore

sa povedalo,  že po prvom štvrťroku  alebo polroku, keď budú

nejaké analýzy, sa to prehodnotí.  Ani ja, ani vy, ani nikto

nevedel predpokladať,  že v roku 1997 bude  pomer poistencov

medzi Všeobecnou zdravotnou  poisťovňou a ostatnými poisťov-

ňami 52:49. To  nikto  nepredpokladal.  A toto  nás donútilo

skutočne robiť  analýzy a prehodnotiť  prerozdeľovací mecha-

nizmus. A z akého dôvodu?  Áno, štátu by vznikli škody, pre-

tože  tok  peňazí,  ktorý  je,  práve  týmto prerozdeľovacím

mechanizmom  spôsoboval,  že niektoré poisťovne,  ktoré mali

veľký výber,  museli viac odovzdať menším poisťovniam  a tie

peniaze sa zdržiavali v iných poisťovniach, a tie poisťovne,

ktoré majú záväzky voči  zdravotným poisťovniam, ich nemajú,

lebo sú na účtoch iných poisťovní.

 

     A preto  navrhujeme zmeniť tento  prerozdeľovací mecha-

nizmus takto,  lebo vzniknú škody  štátu, lebo štát  to bude

musieť dofinancovať len preto, že peniaze netečú tak, ako by

mali. To vtedy nikto nevedel  predpokladať. Až teraz po pol-

roku  to dokázali  podrobné analýzy  troch odborných skupín.

Dokázala to skupina z ministerstva  zdravotníctva, minister-

stva financií a Združenia zdravotných poisťovní. Na rokovaní

na ministerstve zdravotníctva s týmito  stranami a na minis-

terstve financií  došlo k dohode a  toto, čo predkladáme, je

spoločná  dohoda na  základe týchto  analýz. Tam  sú tabuľky

a môžete si tam pozrieť, kto tomu rozumie, tak vidí z tabuľ-

ky, že je to trošku iné, ako to bolo v minulosti.

 

     Takže, pán poslanec  Ftáčnik, vtedy  sme to zistili. To

je odpoveď  na vašu konkrétnu  otázku. Zistili sme  za tento

polrok, za určité časové  obdobie. Keď máte určité štatisti-

ky, tak  môžete  zistiť, či  sme sa mýlili,  alebo nie. A to

nikto nemohol  predpokladať práve  pre zmenu štruktúry pois-

tencov v jednotlivých poisťovniach.  A prečo sme to urobili?

Hovoril som, že Všeobecná zdravotná  poisťovňa má 50 % pois-

tencov, ostatné majú 49 %, ale záväzky si Všeobecná zdravot-

ná poisťovňa plní. Keby sme  mali vyčísliť, v akom pomere si

neplnia  poisťovne záväzky  voči zdravotníckym  poisťovniam,

tak to je 1:6. A práve tento mechanizmus to má vyrovnať, aby

viac  peňazí z výberu ostalo v poisťovniach, ktoré ich muse-

li odovzdávať kdesi inde. Takže toto je na to moja odpoveď.

 

     Pán poslanec  Šagát použil pojem  prerozdeľovací mecha-

nizmus, ktorý  zlyhal. Bol by  som rád, aby  mi skutočne dal

čísla a bol taký jasnovidec, aký bude pomer poistencov v bu-

dúcom roku v poisťovniach a aký je objektívny prerozdeľovací

mechanizmus.

 

     Pozeral som na pripomienku pána poslanca Kováča k dôvo-

dovej správe. Zrejme došlo k technickej chybe, lebo posledná

pasáž, o ktorej ste hovorili,  sa vo vláde zamietla. A poze-

ral som do návrhu zákona, tam je to opravené, a tu nie, tak-

že došlo k technickej chybe. Ospravedlňujem sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa,  či sa pani  spoločná spravodajkyňa chce  vy-

jadriť k rozprave.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     dámy, páni,

 

     chcela by  som len pripomenúť,  že náš výbor  sa naozaj

systematicky venuje tejto problematike a aj  dnes pri prero-

kúvaní  tohto problému  sme všetci  jednohlasne hlasovali za

skrátené legislatívne konanie, pretože všetci si uvedomujeme

akútnosť situácie. Chcem sa opýtať pána doktora Kováča, kto-

  tiež hlasoval  za, na  základe čoho  zmenil svoj postoj.

Myslím si, že toto bolo možné vyjadriť aj vo výbore.

 

     Ďakujem pekne. To je všetko, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, môžeme pristúpiť

k hlasovaniu o návrhu  uznesenia,  ktoré  máte v predloženom

návrhu vlády. K tomuto uzneseniu dodávam ešte návrh, aby sme

tento vládny  návrh zákona prerokovali v prvom  čítaní  hneď

teraz ako  nasledujúci bod programu, tak  ako som informoval

na začiatku. V prípade rozhodnutia Národnej rady o jeho pre-

rokovaní v druhom čítaní sa  druhé a tretie čítanie bude ko-

nať  potom ešte  na tejto  schôdzi, nie  dnes, ale  na tejto

schôdzi.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré má-

te predložené, aj o dodatku, ktorý som predniesol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže  konštatujem,  že  Národná  rada vyslovila súhlas

s prerokovaním tohto vládneho návrhu  zákona v skrátenom le-

gislatívnom konaní  na 30. schôdzi  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Môžeme teda  pristúpiť k prvému  čítaniu tohto vládneho

návrhu zákona, tak ako som ho uviedol predtým.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali  ako tlač 704, návrh na

pridelenie vládneho  návrhu zákona na  prerokovanie vo výbo-

roch Národnej rady máte  v rozhodnutí predsedu Národnej rady

pod číslom 1645.

 

     Z poverenia vlády opäť nás  bude informovať a návrh zá-

kona uvedie pán minister Javorský. Prosím, pán minister.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poiste-

nia, o zriaďovaní Všeobecnej  zdravotnej poisťovne a o zria-

ďovaní  rezortných,  odvetvových,  podnikových a občianskych

zdravotných  poisťovní v znení  zákona číslo  386/1996 Z. z.

upravuje prerozdeľovanie poistného  tak, že do prerozdelenia

ide 75 % z vybraného  poistného,  pričom jeden poistenec nad

60 rokov sa počíta dva a polkrát. Tento  spôsob a pomer pre-

rozdeľovania  je nevyhovujúci a v súčasnosti spôsobuje vážne

problémy v rezortných  zdravotných poisťovniach. Následne na

to vznikajú problémy pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti

jej poskytovateľom, zdravotníckym zariadeniam.

 

     Analýzy za  posledných šesť mesiacov  prerozdelenia po-

istného, vykonané ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom

financií  a  Združením  zdravotných  poisťovní,  ukazujú, že

efektívnejšie je stanovenie prerozdelenia poistného v pomere

70:30 %, pričom  poistenec nad 60 rokov sa  počíta  dvakrát,

nie dva a polkrát. Vieme, že náklady  na pacientov po 60 ro-

koch sú minimálne dvakrát také ako na pacientov v produktív-

nom veku. Preto predkladáme  návrh novely článkov, kde odpo-

rúčame  zmeniť  prerozdeľovací  pomer  zo 75 na 70 a z 25 na

30, a v ďalšom  článku zmeniť  slová "dva a polkrát" u pois-

tencov nad 60 rokov na "dvakrát".

 

     Vážené  pani poslankyne, páni poslanci,  skutočne tento

skrátený  proces je  potrebný, aby  sme zabezpečili nerušený

chod a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v budúcom pol-

roku. Samozrejme, že poisťovne a expertné skupiny ďalej budú

sledovať vývoj a vhodnosť  prerozdeľovacieho mechanizmu, aby

sme skutočne mohli pri  zmene štruktúry poistencov v jednot-

livých poisťovniach lepšie odhadnúť prerozdeľovací mechaniz-

mus pre budúci rok v zákone o štátnom rozpočte.

 

     Prosil by som vás, aby  sme skutočne tento zákon podpo-

rili,  pretože je  tu, samozrejme,  aj druhá  možnosť, že to

môže ísť v rozsiahlej novele zákona číslo 273, ktorá sa robí

na  ministerstve zdravotníctva  už jeden  rok, pretože každý

deň nám život prinesie nové zmeny, o ktorých sme nemohli ve-

dieť  ani predpokladať  pred rokom  alebo dvoma.  Tým, že sa

vytvárajú privátne a štátne zdravotnícke zariadenia, vznikol

pluralitný poisťovací  systém, nie je  ešte dokonalý revízny

systém v poisťovniach, prináša to  problémy, na ktoré musíme

reagovať. Na to bude rozsiahla novela zákona číslo 273. Len-

že tento proces je dosť zdĺhavý a predpokladáme, že účinnosť

tejto rozsiahlej  novely bude niekedy  koncom roka. Tým,  že

treba túto skutočnosť rýchle vyriešiť, sme predložili krátku

novelu  na skrátené  legislatívne konanie.  Preto vás prosím

o podporu tejto novely.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

      dovoľte mi, aby som v súlade  s § 73 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej re-

publiky v prvom  čítaní o vládnom  návrhu zákona,  ktorým sa

mení a dopĺňa zákon  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom pois-

tení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvo-

vých, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v zne-

ní neskorších predpisov, tlač  704, ako spravodajkyňa určená

výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci.

 

     Predmetný návrh  zákona bol zaradený  do programu tejto

schôdze na  prvé čítanie na základe  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu  vlády Slovenskej republiky na

skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  zákon číslo 273/1994 Z. z., ktoré sme

pred chvíľou schválili.

 

     Ako spravodajkyňa k tomuto  prvému čítaniu si osvojujem

stanovisko,  že  predmetný  návrh  spĺňa  z formálno-právnej

stránky  všetky  náležitosti  návrhu  zákona  uvedené v § 67

a 68 zákona  Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej ra-

dy, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Predpokladám,  že  predložený  návrh  bude  diskutovaný

omnoho širšie práve v rámci druhého  čítania vo výboroch Ná-

rodnej rady a v rámci  druhého a tretieho čítania na schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia,

ktoré pre mňa ako spravodajkyňu  výboru vyplývajú z § 73 zá-

kona Národnej  rady o rokovacom poriadku,  odporúčam, aby sa

Národná  rada  Slovenskej  republiky uzniesla v zmysle  § 73

ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky  na tom, že  po rozprave odporučí  predložený

návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím  predsedu Národ-

nej rady číslo 1645 z 3. júla 1997 prideliť  ho v druhom čí-

taní na  prerokovanie okrem Ústavnoprávneho  výboru Národnej

rady aj Výboru Národnej rady  pre financie, rozpočet a menu.

Za gestorský  výbor  navrhujem v súlade s citovaným  návrhom

predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre zdravotníctvo a sociálne  veci, pričom  odporúčam,

aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokova-

li v  lehote  do 8. júla 1997 a  gestorský  výbor do 9. júla

1997.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu,  páni poslanci a  pani

poslankyne. Písomnú prihlášku som  nedostal. Hlási sa niekto

do rozpravy?

 

     Konštatujem, že nie. Uzatváram  možnosť prihlásiť sa do

rozpravy. Predpokladám, že sa k rozprave  nebudú  vyjadrovať

ani pán minister, ani pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Takže  môžeme  pristúpiť  k  hlasovaniu. Najskôr budeme

hlasovať o  návrhoch podaných podľa ustanovenia  § 73 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku.  Prosím pani spravodajkyňu, aby

uviedla tieto návrhy.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Odporúčam,  aby  sa  Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriad-

ku na  tom, že po rozprave  odporučí predložený návrh zákona

prerokovať v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím,  budeme sa prezentovať  a budeme hlasovať

o tom, či budeme tento návrh prerokúvať aj v druhom čítaní.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Môžem  konštatovať,  že  Národná  rada  sa uzniesla, že

vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Národnej

rady  Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní  rezortných, od-

vetvových,  podnikových a občianskych  zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu  predsedu Národ-

nej rady doplnenom pani  spoločnou spravodajkyňou. To zname-

ná, že  budeme hlasovať o tom,  ktoré výbory budú prerokúvať

tento návrh, ktorý bude gestorský a aké si stanovíme lehoty.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Pán predseda, budeme hlasovať o tom, že v súlade s roz-

hodnutím predsedu Národnej rady sa v druhom čítaní návrh zá-

kona  pridelí na  prerokovanie okrem  Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky aj  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a za ges-

torský výbor je navrhnutý Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Ešte aj lehoty musíte prečítať.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Odporúča sa, aby  výbory  prerokovali  návrh  zákona do

8. júla 1997 a gestorský výbor do 9. júla 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže môžeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada  pridelila návrh tohto zá-

kona výborom,  určila gestorský výbor  aj lehotu výborom  na

prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni aj pánu ministrovi.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem  aj  ja  cteným  kolegom  za  pozitívny prístup

k riešeniu tohto problému. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Rózsa  sa hlási  s procedurálnym návrhom.

Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem v mene klubov  Maďarskej  koalície, MKDH a DÚ

podľa § 24 ods. 5 rokovacieho  poriadku zaradiť na rokovanie

30. schôdze Národnej rady návrh zmeny počtu členov Osobitné-

ho  kontrolného výboru  Národnej rady  na kontrolu  činnosti

Slovenskej informačnej služby, ako i návrh  zmeny počtu čle-

nov Osobitného kontrolného výboru  Národnej rady na kontrolu

Vojenskej spravodajskej služby z počtu 8 na 9. Tento bod na-

vrhujem zaradiť ako bod číslo 41. O tomto  návrhu sa hlasuje

podľa § 24 ods. 5 rokovacieho  poriadku v spojení s § 25 ro-

kovacieho poriadku bez rozpravy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Však to máme v programe, pán poslanec.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Pán predseda, tam nie je návrh na zmeny počtov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre.  Takže budeme  hlasovať o  návrhu pána  poslanca

Rózsu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Takže budeme pokračovať podľa schváleného programu.

 

     Nasleduje

 

     návrh vlády na skrátené  legislatívne konanie o vládnom

návrhu zákona o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako tlač  710. Súčasťou návrhu

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Karol Česnek.

Prosím pána ministra, aby nám predniesol návrh.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vláda  Slovenskej  republiky  na  svojom 125. zasadnutí

1. júla 1997 prerokovala a schválila  návrh zákona o subven-

ciách a vyrovnávacích opatreniach. Vládny návrh tohto zákona

bol zaradený do programu zasadnutia Národnej rady Slovenskej

republiky ako parlamentná tlač  číslo 711.

 

     Predmetom  právnej úpravy  podľa tohto  vládneho návrhu

zákona je upraviť pravidlá posudzovania zakázaných subvencií

poskytnutých na tovar vyrábaný a vyvážaný subvencujúcou kra-

jinou, zisťovanie a posudzovanie vážnej ujmy spôsobenej tak-

to  subvencovaným  tovarom  slovenskému  výrobnému odvetviu,

ktorý vyrába rovnaký alebo podobný tovar ako tovar subvenco-

vaný, a zároveň  ustanoviť druhy  vyrovnávacích opatrení  na

zabránenie alebo odstránenie ujmy,  ktorá je spôsobená nášmu

výrobnému odvetviu, a zároveň aj pravidlá konania o uplatňo-

vaní týchto opatrení.

 

     Urýchlené  prijatie  tejto  navrhovanej  právnej úpravy

a jej  notifikácia v Svetovej  obchodnej  organizácii umožní

Slovenskej  republike v súlade s príslušnými  medzinárodnými

dohodami,  ktorými  je  Slovenská  republika  viazaná, najmä

v súlade so  Všeobecnou  dohodou o clách a obchode a Dohodou

o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach,  uplatňovať  také

ochranné mechanizmy  na zamedzenie alebo  odstránenie závaž-

ných hospodárskych  škôd, ktoré by  mohli vzniknúť hospodár-

stvu Slovenskej  republiky dovozom subvencovaného  tovaru do

Slovenskej  republiky  alebo  jeho  vývozom zo subvencujúcej

krajiny na trh tretej krajiny,  kde sa predáva rovnaký alebo

podobný, ale  nesubvencovaný tovar, ktorý sa  vyrobil v Slo-

venskej republike.

 

     Vláda preto v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady

číslo 350 o rokovacom  poriadku Národnej rady Slovenskej re-

publiky sa rozhodla požiadať  Národnú radu Slovenskej repub-

liky o skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu záko-

na o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorý, ako som

už uviedol,  vám bol predložený  ako parlamentná tlač  číslo

711. Na základe tohto rozhodnutia vlády a z jej poverenia si

vás dovoľujem,  vážené pani poslankyne a páni  poslanci, po-

žiadať o prijatie uznesenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  ktorým schváli  návrh vlády  na skrátené legislatívne

konanie k tomuto vládnemu návrhu zákona.

 

     Skrátenie legislatívneho  konania k tomuto vládnemu ná-

vrhu  zákona je  nevyhnutné  predovšetkým z toho  dôvodu, že

z hľadiska  ochrany  slovenskej  ekonomiky  je potrebné, aby

všetky tri zákony, ktoré  upravujú ochranu pred nekalými ob-

chodnými praktikami v medzinárodnom obchode, nadobudli účin-

nosť prakticky v rovnakom  časovom období v rozmedzí mesiaca

júl-august tohto roku.

 

     Ďakujem vám za pochopenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spravodajca za výbory a  za gestorský výbor bol ur-

čený  pán poslanec  Ján  Ducký.  Prosím, aby  nás informoval

o priebehu prerokovania tohto návrhu vo výbore.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73  ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 650/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

pri rokovaní Národnej rady  Slovenskej republiky v prvom čí-

taní o vládnom  návrhu  zákona o subvenciách a vyrovnávacích

opatreniach,  tlač 711, ako  spravodajca  určený  navrhnutým

gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predložený návrh  zákona, tlač 711, o subvenciách a vy-

rovnávacích opatreniach bol doručený poslancom Národnej rady

Slovenskej republiky 3. júla 1997 s návrhom vlády na skráte-

né legislatívne  konanie o vládnom návrhu  zákona, tlač 710.

Národná rada  Slovenskej  republiky  schválila  prerokovanie

zákona  v skrátenom  legislatívnom  konaní  podľa § 9 ods. 1

v prvom čítaní.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

vládny návrh zákona spĺňa náležitosti  podľa § 70 ods. 1 zá-

kona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel.

 

     Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky k prvému  čítaniu vládneho návrhu

zákona si  osvojujem stanovisko, že  predložený návrh zákona

spĺňa všetky náležitosti  návrhu  zákona uvedené v § 67 a 68

rokovacieho poriadku a určené v legislatívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

vládny návrh  rieši závažnú spoločenskú  problematiku, ktorú

je potrebné upraviť tak, ako sa navrhuje. (Hlas z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je to vec spravodajcu, ako vystupuje.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Myslím si, že v  tomto svojom vystúpení zdôvodňujem po-

stup, prečo  by sa tento  návrh zákona mal  prerokovať podľa

príslušných paragrafov. Okrem iného vychádzame z toho, že na

tomto  zasadnutí Národnej  rady sme  schválili návrh  zákona

o obmedzení nadmerných dovozov, a keď sledujeme  myšlienkovú

niť,  že tým  myslíme  zlepšenie  obchodnej  bilancie, a tým

i platobnej bilancie Slovenskej republiky, je úplne logické,

že ako dvojča k tomuto zákonu by mal byť i tento zákon, pre-

tože všetky štáty Európskej únie majú takýto zákon na podpo-

ru svojich aktivít v oblasti hlavne vývozov.

 

     Budem  odporúčať  Národnej  rade  Slovenskej  republiky

v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) prijať uznesenie, aby Národ-

ná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave preroko-

vala návrh v druhom čítaní. Ďalej budem odporúčať, aby návrh

predsedu Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 1647 z 3.

7. 1997 na pridelenie  prerokovania zákonov  vo výboroch Ná-

rodná rada podľa § 74  schválila a odporučila lehoty na pre-

rokovanie vo výboroch. Prosím,  vážený pán predsedajúci, aby

ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  otváram rozpravu k to-

muto bodu programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do

rozpravy. Pýtam sa, či mená na tabuli sú faktické  poznámky,

alebo  prihlášky do  rozpravy. Prihlášky  do rozpravy. Takže

píšem do rozpravy pána poslanca Palacku a pána poslanca Čer-

náka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, pán spravodajca vystúpil už tak, ako keby

uvádzal prerokúvanie tohto návrhu  zákona v prvom čítaní. My

sme teraz v štádiu, keď vláda požiadala o skrátenie legisla-

tívneho konania, a teda musíme  najskôr o tejto veci rozhod-

núť, až potom sa môžeme venovať prvému čítaniu. Takže to, čo

nám  predniesol pán  spravodajca, neprináleží  do tohto bodu

prerokúvania programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, čiastočne s vami súhlasím. Ale pred chví-

ľou to isté bolo u  pána ministra, že málo zdôvodňoval tento

návrh. Preto som povedal, že čiastočne s vami súhlasím.

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave ako prvý vystúpi pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené dámy a páni,

 

     naozaj najskôr  chcem  povedať, že rokujeme o návrhu na

skrátené legislatívne konanie, čiže  nerokujeme o vecnom ob-

sahu zákona, ale rokujeme o tom, že je  naliehavé prerokovať

tento zákon.  Predpokladám, že pán spravodajca  si možno po-

plietol  papiere, ale  čítal, že  Národná rada  už schválila

prerokovanie tohto  zákona v prvom čítaní.  To teda ešte ne-

schválila, teraz ho má len schváliť.

 

     Nebudem ani  ja hovoriť o vecnom  obsahu tohto  zákona,

k tomu prídeme v ďalšom bode, teraz sa chcem len dotknúť to-

ho, prečo je také súrne tento zákon prerokovať, prakticky na

počkanie. Tento zákon sme dostali  na lavice včera, zákon má

asi 34 paragrafov, viac ako  30 strán textu zákona, ešte ob-

siahlu dôvodovú správu, a myslím si, že nikto nemôže serióz-

ne očakávať,  že poslanci budú  mať naštudovaný tento  zákon

dnes a budú sa môcť k nemu vecne vyjadriť, to jednoducho nie

je možné.  Myslím si, že  ani vláda ho nepripravovala 24 ho-

dín, ale pripravovala ho už dlhé mesiace dopredu.

 

     Okrem všetkých dôvodov, ktoré  tu zazneli pri predošlom

zákone, kde takisto sa argumentovalo, že porušujeme rokovací

poriadok, pretože podmienky na skrátené konanie nie sú napl-

nené, nechcem ich opakovať, ale chcem pridať ďalšie argumen-

ty, ktoré, myslím si, z tohto zákona vyplývajú.

 

     Po prvé, vláda navrhuje účinnosť tohto zákona od 1. ok-

tóbra. Síce pán minister spomínal, že v júli-auguste by mali

tieto  zákony platiť, ale sama  vláda  navrhuje  účinnosť od

1. októbra,  preto si myslím,  že nie je  dôvod, aby sme  ho

prerokúvali takto na počkanie za 24 hodín.

 

     Ďalším argumentom  je § 17 návrhu  zákona. Ten  sa týka

lehoty na konanie, ktorá sa určuje ministerstvu hospodárstva

pri konaní  podľa tohto zákona a ministerstvo    lehotu od

podania podnetu do rozhodnutia  jeden rok, resp. vo výnimoč-

ných prípadoch sa to dá predĺžiť  na jeden a pol roka. Ak sa

tu  zavádzajú takéto  ročné, poldruharočné  lehoty, zákon má

platiť od októbra, tak si myslím, že nie je absolútne žiadny

dôvod, aby  sme tu rokovali  nejako hekticky  počas 24 hodín

a aby  sme  zákon,  ktorý  potrebuje seriózne preštudovanie,

odôvodnenie a analýzu, prerokovali v  riadnom  legislatívnom

konaní.  Prvé  čítanie  teraz,  potom  výbory, druhé čítanie

a v septembri môže byť schválený.  Taká účinnosť by, tak ako

ho vláda navrhuje, bola od 1. októbra.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

      moji predrečníci už hovorili rečnícku otázku, že "proč

ten spěch",  a dovoľte mi, aby  som ju  ešte doplnil o jednu

poznámku. Ak sa pozriete do  dôvodovej správy, zákon je kom-

patibilný s  právnou normou Európskej  únie, je kompatibilný

s nariadením  rady, ktoré  sa datuje z roku 1994, a potom mi

nejde do hlavy, prečo sa taký dôležitý zákon, prečo sa zákon

o ochranných opatreniach pri dovoze, ktorý sme už prijímali,

predkladá    teraz v tretej  štvrtine  funkčného  obdobia.

Zhodou okolností  pán spoločný spravodajca  bol tri roky  vo

funkcii a ja sa ho pýtam,  prečo v roku 1995 neprišiel takto

dôležitý návrh do Národnej rady, prečo teraz musíte hlasovať

o skrátenom  legislatívnom konaní.  My zákon  v prvom čítaní

podporíme a s malými úpravami  ho podporíme  ako  celok, ale

podporujem návrh  pána Palacku, že ten  čas účinnosti, ktorý

sa v zákone navrhuje, sa  dá dosiahnuť aj bez skráteného le-

gislatívneho konania. V rozprave pri prvom čítaní už nebude-

me vystupovať, zákon podporujeme. Škoda, že je predložený až

teraz, pretože už dávno mohol chrániť slovenský trh.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Černákovi.

 

     Keďže nie sú ani  faktické pripomienky, končím rozpravu

k tomuto bodu  programu. Pýtam sa pána  ministra Česneka, či

sa chce vyjadriť k rozprave.

 

     Prosím, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predovšetkým  by som  chcel povedať,  že vrelo súhlasím

s názorom, ktorý povedal pán  poslanec Černák, pretože je to

otázka. Národná rada  prednedávnom schvaľovala  návrh zákona

a vtedy som konštatoval, že Národná rada Slovenskej republi-

ky prijala dohodu a  vstup do Svetovej obchodnej organizácie

13. decembra  1994. Myslím si, že  vtedy nebol aktuálny taký

vývoj  v obchodnej  bilancii, a  preto sa  možno neprikladal

dostatok vážnosti  tomu, ako je  to teraz. Jediným  dôvodom,

prečo žiadame o toto skrátené konanie, ako vidím tú nalieha-

vosť, je práve  to, že v národnej legislatíve  nám tieto ná-

stroje chýbajú a je škoda, ak nevieme vlastné výrobné odvet-

via ochrániť  pred tlakom, ktorý je  zvonku, ak nevieme pod-

poriť schopnosť exportu na ďalšie trhy.

 

     Čiže chcel by som iba dosvedčiť, že mnohostranné medzi-

národné  dokumenty, ktoré  upravujú pravidlá  medzinárodného

obchodu a ktorými je  viazaná aj Slovenská republika, predo-

všetkým Všeobecná dohoda o clách a obchode, ktorú som spomí-

nal a ktorá je aj dôvodom  na vznik tohto zákona, ako aj zá-

verečný dokument uruguajského kola rokovaní o vytvorení Sve-

tovej obchodnej  organizácie,  dohoda o subvenciách umožňuje

členským  krajinám  uplatňovať  svoje  právo proti zakázaným

praktikám. Takže tu je tá naliehavosť. A naliehavosť spočíva

aj v tom, že naša obchodná  bilancia sa dá mierne zlepšiť a,

samozrejme, dá  sa podporiť aj naše  odvetvie pri exportoch.

Takže toto sú dôvody, ku ktorým som sa chcel vyjadriť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pán poslanec Ducký ako  spravodajca, chcete sa vyjadriť

k rozprave? Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Myslím  si, že  otázky, ktoré  položili páni  kolegovia

poslanci, majú  aj svoju logiku, ale,  samozrejme, všetko je

v súvislostiach. Na  to, aby sa tento  zákon mohol predložiť

Národnej rade a uplatňovať sa, bolo  nevyhnutné vytvoriť in-

štitúcie, ktoré by to mali  robiť. Samozrejme, po neskonalej

liberalizácii všeobecne aj v oblasti  finančníctva, ktorá tu

prevažovala v uplynulých rokoch,  tieto inštitúcie sa vytvá-

rali  s určitým  časovým posunom,  a preto  si myslím, že je

dobré, že ten  zákon v takejto  podobe tu je, i keď je forma

schvaľovania urýchlená,  ale stojí to za  to, pretože aj tak

bude dosť  problematické pri tej  sile administratívy Európ-

skej únie presadiť opodstatnené  potreby na subvenciu hlavne

našich vývozov, o ktoré ide. Myslím si, že kto to myslí váž-

ne s  našou výrobou a s  našou proexportnou politikou, tento

zákon podporí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  spoločný  spravodajca.  Môžete zostať na

svojom mieste, pretože pristúpime  k hlasovaniu o návrhu uz-

nesenia, ktoré máte v predloženom návrhu vlády. K tomuto uz-

neseniu dodávam ešte návrh, aby sme tento vládny návrh záko-

na prerokovali v prvom čítaní hneď teraz ako nasledujúci bod

programu takisto ako v predošlom  prípade. V prípade rozhod-

nutia Národnej  rady o jeho  prerokovaní v druhom  čítaní sa

druhé a tretie čítanie uskutoční na tejto schôdzi.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasova-

niu. Budeme hlasovať o tom,  že to budeme prerokúvať v prvom

čítaní.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže môžem konštatovať, že Národná rada na návrh vlády

vyslovila  súhlas  s  prerokovaním  vládneho  návrhu  zákona

o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach v skrátenom legis-

latívnom konaní na 30. schôdzi.

 

     Pristúpime teda k prvému čítaniu tohto vládneho návrhu,

ktorý ste dostali ako tlač  711, a návrh na pridelenie vlád-

neho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady má-

te v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1647.

 

     Z poverenia vlády aj v  tomto prípade, keďže ide o prvé

čítanie, by nás mal informovať  pán minister Česnek. Nech sa

páči.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako sa už  spomínalo, mnohostranné medzinárodné dohody,

ktoré upravujú  pravidlá medzinárodného obchodu,  ktorými je

viazaná aj Slovenská republika  členstvom v Svetovej obchod-

nej organizácii, predovšetkým  tie nadväznosti, ktoré vyplý-

vajú zo Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT 1994, ďalej

z Dohody o subvenciách  a vyrovnávacích opatreniach označujú

a predznačujú  poskytovanie zakázaných  subvencií na  výrobu

a vývoz tovaru za zavrhnutiahodnú a nekalú obchodnú praktiku

v medzinárodnom  obchode, porušujúcu  pravidlá súťaže. Preto

uvedené dokumenty  medzinárodného práva zároveň  aj umožňujú

každej  členskej  krajine   Svetovej  obchodnej  organizácie

uplatňovať  proti takýmto  zakázaným subvenciám poskytovaným

na tovar subvencujúcou krajinou vyrovnávacie opatrenia, kto-

rými sa  odstráni vážna ujma alebo  zabráni sa vzniku vážnej

ujmy, ktorá bola alebo môže byť spôsobená domácemu výrobnému

odvetviu.

 

     Základnou podmienkou na  takéto uplatňovanie vyrovnáva-

cích opatrení je však prijatie aj uvedeným medzinárodným do-

kumentom zodpovedajúcej vnútroštátnej  právnej úpravy. Preto

hlavným zámerom predloženého návrhu  zákona je upraviť v sú-

lade  s Dohodou  o subvenciách  a vyrovnávacích  opatreniach

pravidlá na posudzovanie  zakázaných subvencií poskytovaných

na tovar vyrábaný a vyvážaný subvencujúcou krajinou, pravid-

lá zisťovania a posudzovania vážnej ujmy, ktorá je spôsobená

dovozom takto  subvencovaného tovaru domácemu  výrobnému od-

vetviu v Slovenskej republike, a zároveň  aby sa  ustanovili

druhy vyrovnávacích opatrení na  zabránenie vzniku alebo od-

stránenie ujmy  spôsobenej domácemu výrobnému  odvetviu, ako

aj pravidlá konania o uplatňovaní týchto vyrovnávacích opat-

rení.

 

     Podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích  opatreniach

subvencujúca krajina môže spôsobiť  vážnu ujmu výrobnému od-

vetviu inej členskej krajiny nielen tým, že dováža subvenco-

vaný tovar na jej trh, ale  aj tým, že svoj subvencovaný to-

var vyváža  na trh tretej  krajiny, kde svojou  nižšou cenou

vytláča z trhu  nesubvencovaný  rovnaký  alebo podobný tovar

inej členskej  krajiny, alebo tým,  že účinkom subvencie  je

sťaženie vývozu rovnakého alebo podobného, ale nesubvencova-

ného tovaru na trh subvencovanej  krajiny. Preto každá člen-

ská krajina má právo uplatňovať ochranné  opatrenia aj proti

týmto účinkom subvencie.

 

     Z uvedeného  dôvodu navrhovaný zákon  umožňuje uplatniť

zodpovedajúce ochranné opatrenia  nielen pri dovoze takéhoto

tovaru do  Slovenskej republiky, ale  aj v prípadoch,  ak sa

subvencovaný tovar vyváža na trh tretej krajiny, kde sa pre-

dáva aj rovnaký  alebo  podobný, ale  nesubvencovaný a vyro-

bený v Slovenskej republike, alebo inak, ak subvencovaný to-

var bráni dovozu rovnakého alebo podobného tovaru zo Sloven-

skej republiky na domáci trh subvencujúcej krajiny.

 

     Proti poškodeniu domácej výroby bude mať teda Slovenská

republika podľa  navrhovaného zákona možnosť  uplatniť tieto

vyrovnávacie opatrenia:

 

     1. Prijatím záväzku vývozcu o okamžitom zastavení vývo-

zu subvencovaného tovaru alebo jeho záväzku na vykonanie ta-

kých cenových úprav, aby vývozná cena tovaru zodpovedala je-

ho cene v bežnom obchode. Toto opatrenie sa môže uplatniť na

obdobie 5 rokov a môže sa  predĺžiť o obdobie  ďalších 5 ro-

kov.

 

     2. Uplatnením dočasného  vyrovnávacieho cla na dovážaný

subvencovaný  tovar na  obdobie až 4 mesiacov,  prípadne  na

základe žiadosti dovozcu až na 9 mesiacov, najneskoršie však

do uplatnenia konečného vyrovnávacieho cla.

 

     3. Uplatnením konečného  vyrovnávacieho cla na dovážaný

subvencovaný tovar  na obdobie 5 rokov, pokiaľ  nebude  toto

opatrenie predĺžené o ďalšie obdobie nevyhnutné na odstráne-

nie ujmy spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu.

 

     Prijatím  navrhovaného  zákona nevzniknú v rokoch 1997,

1998 ani v ďalších  rokoch zvýšené  výdavky na štátny rozpo-

čet.  Navrhovaná právna  úprava nie  je v  rozpore s Ústavou

Slovenskej republiky ani s Listinou základných ľudských práv

a slobôd.  Príprava tohto  zákona je  jedným zo  systémových

opatrení vlády na zvýšenie ochrany tuzemskej výroby, na zvý-

šenie jeho exportnej výkonnosti, a tým aj na zlepšenie dote-

rajšej pasívnej obchodnej bilancie.

 

 

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na základe týchto uvedených  dôvodov navrhujem, aby Ná-

rodná rada Slovenskej republiky  predložený vládny návrh zá-

kona o subvenciách a vyrovnávacích  opatreniach po jeho pre-

rokovaní v Národnej rade  schválila. Z hľadiska ochrany hos-

podárstva  Slovenskej  republiky  je  totiž  nevyhnutné, aby

všetky zákony na ochranu pred nekalými obchodnými praktikami

v medzinárodnom obchode, t. j. zákon na ochranu pred nadmer-

ným  dovozom,  antidumpingový  zákon a zákon o subvenciách a

vyrovnávacích  opatreniach,   nadobudli  účinnosť  prakticky

v rovnakom čase. Navrhujem preto,  aby tento prerokovaný zá-

kon nadobudol účinnosť v čo najkratšom  čase, t. j. dňom vy-

hlásenia, a teda to znamená, aby § 34 tohto zákona bol prija-

tý v nasledovnom znení: § 34 - tento zákon nadobúda účinnosť

dňom vyhlásenia.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť a podporu.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby sme  pristúpili k hlasovaniu o prerokú-

vanom materiáli.  Na základe § 73 ods. 3 písm. c) rokovacie-

ho  poriadku  navrhujem,  aby  sa  tento materiál prerokoval

v druhom  čítaní. O tom chcem  dať  hlasovať.  Vychádzal som

z toho, že  obidvaja vystupujúci  hovorili o tom, že  nebudú

v rozprave vystupovať, ale musím priznať, že ostatní poslan-

ci to právo majú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, mali  ste  len  uviesť návrh  do čítania

a teraz otvorím rozpravu, ak už nemáte k tomu nič.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Nemám k tomu nič, ospravedlňujem sa,  že som  vychádzal

z vyjadrenia kolegov poslancov, ktorí vystupovali, že nebudú

vystupovať, zovšeobecnil som to. Takže sa ospravedlňujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa

pána  poslanca Hrušovského,  či sa  hlási do rozpravy, alebo

s faktickou poznámkou. S faktickou poznámkou.

 

     Ešte sa pýtam spravodajcu  pána Duckého, či zaregistro-

val to, čo  prečítal  pán minister, pokiaľ ide o zmenu účin-

nosti zákona.  Je to potrebné  navrhnúť v rozprave,  pretože

v zákone je 1. október, a pán  minister teraz navrhoval, aby

sme prijali dňom vyhlásenia.

 

     Prosím, pán Hrušovský - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, včera v politickom grémiu, keď sme prero-

kúvali ďalší program, ako bude vyzerať na tejto schôdzi, sme

sa zaoberali aj týmto návrhom  zákona. Dohodli sme sa vzhľa-

dom na to, že je navrhovaná účinnosť od 1. októbra, že bude-

me súhlasiť so skrátením  legislatívneho konania tak, aby na

tomto pléne prebehlo  prvé čítanie s tým, že  druhé a tretie

čítanie vzhľadom na závažnosť predkladaného materiálu sa bu-

de konať na septembrovej schôdzi. Takto sme s tým boli uzro-

zumení a takto sme aj informovali naše poslanecké kluby.

 

     Som prekvapený, že pán  minister teraz vystúpil s takou

závažnou pripomienkou, hoci  nemôže dávať pozmeňujúce návrhy

k predloženému  návrhu  zákona,  a navrhuje  zmenu účinnosti

tohto zákona  dňom vyhlásenia. Preto  dávam procedurálny ná-

vrh, hoci  ešte pán spoločný spravodajca  nenavrhol návrh na

uznesenie, aby  výbory Národnej rady  prerokovali predložený

návrh zákona do 10. septembra a gestorský  výbor do 15. sep-

tembra tak, aby sa mohol  prerokovať v druhom a v treťom čí-

taní na septembrovej schôdzi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, je to  tak, ako ste povedali, ale na

túto možnosť, ak si pamätáte,  som upozornil, že som zistil,

že je tam účinnosť od 1. októbra, a preto navrhnem aj vláde,

aby sme účinnosť, ak je to od 1. októbra, dali na 15. októb-

ra, alebo dňom  vyhlásenia. Lenže  keď som  sa informoval vo

vláde, povedali mi, že je to  preklep, že to nemá byť 1. ok-

tóber, ale 1. júl, a tak som  aj povedal v grémiu, že sa mu-

sím spýtať vlády. Súhlasím s tým, že o návrhu, ktorý dávate,

treba hlasovať.

 

     Ak  sa  nikto  nehlási  do  rozpravy, uzatváram možnosť

prihlásenia sa do rozpravy.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predseda, ja by  som len rád  upozornil, že

sme v prvom čítaní a  že sa  nedajú  dávať pozmeňujúce návr-

hy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, súhlasím.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, kto-

rý je gestorský výbor pre tento legislatívny dokument, tento

materiál včera prerokúval a pri tomto bode sme sa pozastavi-

li a prijali sme k tomu aj  rozhodnutie, ktoré domnievam sa,

že po  celodennom rokovaní včera a ešte  po  večernom sedení

výboru pán spravodajca pravdepodobne  prehliadol, a to je to

znenie, ktoré tu spomínal aj pán minister Česnek.

 

     Pán poslanec Ducký, výbor  prijal stanovisko a taký po-

stoj, aký odporúčal pán minister.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán poslanec  Hofbauer, vy ste  ešte nemali na  základe

čoho prerokúvať tento návrh zákona vo výboroch, pretože dnes

sme ešte len schválili, že skrátime  legislatívne  konanie a

výbor  ho  prerokúva  až v druhom  čítaní,  nie v prvom  ani

v žiadnom predčítaní, tak ako ste to spravili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prihlášky do rozpravy som uzavrel.

 

     Pán  poslanec  Hofbauer,  nebudeme  reagovať faktickými

poznámkami na faktické poznámky,  iba ak chcete dať procedu-

rálny  návrh.  Budeme  hlasovať  podľa rokovacieho poriadku.

Končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pristúpime k prvému

hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať najskôr o návrhoch podaných podľa usta-

novenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     na základe  § 73 ods. 3 písm. c)  rokovacieho  poriadku

navrhujem, aby  bol tento návrh zákona  prerokovaný v druhom

čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a budeme  hlasovať podľa  § 73

ods. 3 písm. c), aby  sme zákon, ktorý prerokúvame, preroko-

vali v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny ná-

vrh zákona o subvenciách  a vyrovnávacích opatreniach prero-

kuje v druhom čítaní.

 

     Pristúpime teraz, pán  spoločný spravodajca, k hlasova-

niu o návrhu predsedu Národnej  rady na pridelenie tohto ná-

vrhu  výborom, určenie  gestorského výboru,  ako aj  určenie

lehôt na prerokovanie.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Na základe rozhodnutia predsedu  Národnej rady pod čís-

lom 1647 z 3. júla 1997 o návrhu  pridelenia vládneho návrhu

zákona na prerokovanie výborom  Národnej rady Slovenskej re-

publiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:

 

     a) prideliť vládny návrh  zákona o subvenciách a vyrov-

návacích príspevkoch, tlač 711, na prerokovanie Ústavnopráv-

nemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu a podnikanie a Výboru  Národnej  rady

Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo;

 

     b) určiť k uvedenému  návrhu zákona ako gestorský Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie  s tým,  že  navrhujem  na prerokovanie

nasledovné lehoty: pre výbory do 8. 7. a pre gestorský výbor

do 9. 7. 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže aby sa prerokovali ešte aj v treťom čítaní na tej-

to schôdzi.

 

     Pán poslanec, najskôr budeme musieť hlasovať o pozmeňu-

júcom návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý sa týka termí-

nov prerokovania vo výboroch. Neviem, či ste si to zapísali.

Ak nie, pán poslanec Hrušovský nám to zopakuje.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Prosím ho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zapnite pána poslanca Hrušovského.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Do  10. septembra  vo výboroch,  ktorým bol  pridelený,

a do 15. septembra v gestorskom výbore.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Takže tieto pozmeňujúce návrhy lehôt sme neprijali.

 

     Môžeme teda pristúpiť k  hlasovaniu, tak ako predniesol

návrhy pán spoločný spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona vý-

borom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokova-

nie návrhu zákona v druhom čítaní.

 

     Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako  ďalší bod  programu sme  odsúhlasili druhé čítanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú pohotovosť a priemer-

nom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Chcem  tu  len  skonštatovať,  že  gestorský výbor ešte

o ňom nerokoval, to znamená, že nemáme spoločnú správu, pre-

to musíme  tento  bod z dnešného programu  vypustiť a budeme

o ňom rokovať, keď bude správa gestorského výboru.

 

     Takže pristúpili by sme k ďalšiemu  bodu v tom poradí,

ako sme sa dohodli, a to je

 

     vládny návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo 316/1993 Z. z. o spo-

trebnej dani z uhľovodíkových palív  a mazív v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač 696 a spoločnú správu výborov  schválenú gestorským vý-

borom máte ako tlač 696a.

 

     Z poverenia vlády tento  návrh zákona odôvodní minister

hospodárstva  pán Karol Česnek. Preto  ho opäť prosím,  aby

nás oboznámil s návrhom.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v roku  1996 bol predložený na  rokovanie vlády Sloven-

skej republiky aj návrh  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorý mal od

1. januára  1997 nahradiť súčasne platný  zákon o spotrebnej

dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších pred-

pisov. Predmetný  návrh zákona bol zároveň  jedným z význam-

ných krokov v procese  prispôsobovania  národnej legislatívy

legislatíve Európskej únie.

 

     Návrh  zákona bol  vrátený na  dopracovanie vzhľadom na

pripomienky  predložené ministerstvom  pôdohospodárstva, mi-

nisterstvom výstavby a verejných prác a ministerstvom hospo-

dárstva na rokovanie vlády  napriek tomu, že v Legislatívnej

rade vlády neboli predložené ako rozporové.

 

     Súčasný vývoj v príjmovej  časti štátneho rozpočtu, ako

i potreba plnenia Národného programu prispôsobovania právne-

ho poriadku  Slovenskej  republiky k právu Európskeho spolo-

čenstva v oblasti vnútorného trhu, kde oblasť nepriamych da-

ní patrí medzi priority, si vyžaduje čiastočnú novelu zákona

o spotrebnej  dani z uhľovodíkových  palív  a mazív,  ktorej

účinnosť vzhľadom na možnosti  časového harmonogramu v prie-

behu legislatívneho procesu navrhujeme od 1. augusta 1997.

 

     Zámerom  predkladaného  návrhu  novely  zákona je najmä

zvýšenie výnosu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a ma-

zív čiastočnou úpravou sadzieb  dane v smere ich priblíženia

k minimálnym sadzbám stanoveným smernicou číslo 92 Európskej

únie, spresnením a doplnením niektorých ustanovení zákona so

zámerom obmedziť  priestor na  potenciálne  daňové úniky pri

týchto daňovo citlivých výrobkoch. V návrhu sadzieb je v zá-

sade zachovaná súčasná štruktúra zdanenia uhľovodíkových pa-

lív a mazív, pričom  zvýšenie sadzieb pri pohonných látkach,

automobilových  benzínoch, leteckých  petrolejoch, motorovej

nafte sa navrhuje v sume 500 Sk za tonu, čo  môže predstavo-

vať zvýšenie  pri týchto produktoch  o 50 až  80 halierov za

liter.  Toto zvýšenie  spotrebnej dane  môže byť eliminované

v cene pohonných látok vplyvom  znižovania cien ropy na sve-

tových trhoch, čo sa už  prejavilo čiastočne v cenách uvede-

ných výrobkov ich znížením k 1. aprílu tohto roka.

 

     Okrem úpravy  sadzieb  benzínov a motorovej nafty návrh

reaguje i na vzniknutú situáciu  vo zvýšení dovozu tzv. bio-

nafty z Českej republiky, ktorá podľa súčasne platného práv-

neho  stavu v Slovenskej  republike  nie je  predmetom dane,

a vytvára  tým priestor  pre možné  daňové úniky. Sprísnením

daňového režimu, úpravou legislatívy platnej v Českej repub-

like pre bionaftu sa v priebehu  roka 1996 objavili špekula-

tívne dovozy uhľovodíkových palív a mazív z Českej republiky

deklarované ako  bionafta, ktorá, ako som  už uviedol, v sú-

časnosti nie je predmetom spotrebnej dane.

 

     Preto sa  navrhuje nahradiť definíciu  bionafty definí-

ciou  ekologického paliva a toto  zdaniť  minimálnou sadzbou

5 000 korún za tonu, ak sa  vyrába v tuzemsku, a súčasne vy-

tvoriť  podmienky na  sledovanie  pohybu a spotreby takéhoto

paliva, aj keď by správne mala byť zdanená sadzbou 9 500 ko-

rún za tonu. Navrhovaná nižšia sadzba dane má podporiť spot-

rebu  ekologického  paliva  predovšetkým v poľnohospodárskej

výrobe s prihliadnutím na jeho rýchlu odbúrateľnosť v pôde.

 

     Navyše je v návrhu  zákona  definovaný pojem biogénneho

paliva. Je  to zmes biogénnej látky,  ktorá obsahuje najviac

5 % podielu  uhľovodíkov.  Takéto  biogénne  palivo vyrábané

v tuzemsku nebude podliehať spotrebnej dani. Podobným spôso-

bom je aj definícia  biogénneho paliva v krajinách Európskej

únie. Zároveň sa v návrhu  novely zákona uvažuje zaviesť pre

vykurovacie oleje s obsahom  síry  prevyšujúcim 2 % hmotnos-

ti sadzbu 600 korún za tonu, čím sa sadzba  približuje mini-

málnej sadzbe stanovenej smernicou číslo 92 Európskej únie.

 

     Uvedené  je zároveň  v súlade s diferenciáciou  sadzieb

pre výrobky  negatívne pôsobiace na  životné prostredie, na-

príklad olovnaté a bezolovnaté benzíny, vysokosírne a nízko-

sírne produkty. Vykurovacie oleje s nižším obsahom síry majú

stanovenú  sadzbu 9 500 korún za  tonu, pričom  sa celá táto

čiastka spotrebnej  dane vráti, ak sa  vykurovacie oleje po-

užijú v súlade so zákonom, teda napríklad na vykurovanie.

 

 

 

     Za predpokladu, že navrhovaná novela nadobudne účinnosť

najneskôr  1.  augusta  1997,  možno  očakávať zvýšený výnos

spotrebnej  dane v sume 500 mil. Sk  oproti v roku 1997 roz-

počtovanému výnosu, a za predpokladu, že vývoj spotreby uve-

dených produktov bude na úrovni roku 1996.

 

     Predkladaný  návrh  novely   zákona  je  ďalším  krokom

v aproximácii práva v oblasti  nepriamych  daní, ktoré patrí

medzi  priority v procese  prípravy  na  vstup  do Európskej

únie,  a  to  konkrétne  smernicami  číslo 92 o harmonizácii

štruktúry spotrebnej dane z minerálnych  olejov a 93 o zjed-

notení sadzieb spotrebnej dane pre minerálne oleje Európske-

ho hospodárskeho spoločenstva.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľujem si vás požiadať o vašu podporu k tomuto pred-

loženému návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa  bola určená pani poslankyňa

Mária Bartošíková. Prosím  ju, aby  podľa § 80 ods. 2 zákona

o rokovacom poriadku nás informovala o výsledkoch prerokova-

nia vo  výboroch a najmä,  aby odôvodnila návrh  gestorského

výboru.

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     z poverenia  výboru  prijatého  uznesením číslo  465 zo

4. 7. 1997 predkladám vám  spoločnú správu  Výboru  Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky  pre pôdohospodárstvo a Ústavnoprávneho výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho ná-

vrhu  zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa  zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani

z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov,

ktorú máte  ako tlač 696, v druhom čítaní  podľa § 79 ods. 4

zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  ako gestorský  výbor  podáva  Národnej rade

Slovenskej  republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  túto spoločnú

správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o preroko-

vaní uvedeného návrhu zákona.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 669

z 2. júla 1997 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

316/1993 Z. z. o spotrebnej  dani  z uhľovodíkových  palív a

mazív  v znení  neskorších predpisov,  na prerokovanie týmto

výborom Národnej rady  Slovenskej republiky: Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie, Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo.

 

     Uvedené  výbory  prerokovali   predmetný  návrh  zákona

v stanovenom termíne, t. j. do 4. júla 1997. Gestorský výbor

nedostal do začatia  rokovania o vládnom návrhu zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 316/1993 Z. z. o  spotrebnej  dani z uhľovodíkových

palív a mazív v znení  neskorších predpisov, stanoviská  po-

slancov Národnej  rady Slovenskej republiky  podané v súlade

s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  tieto stanoviská: Odporúčanie pre

Národnú radu Slovenskej republiky  návrh schváliť s pozmeňu-

júcimi a doplňujúcimi návrhmi dá Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo

464 zo 4. júla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky  pre  hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie  uznesením

číslo 409 z 3. júla 1997, Výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  pôdohospodárstvo  uznesením číslo 271 z 3. júla

1997 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky uznesením číslo 446 z 3. júla 1997.

 

     Z uznesení  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

uvedených pod bodom III tejto  správy vyplýva celkom päť po-

zmeňujúcich  návrhov,  z ktorých  gestorský  výbor  odporúča

schváliť návrhy  uvedené pod číslami 1 až 4, k návrhu uvede-

nému pod číslom 5 gestorský výbor odporúča, aby Národná rada

tento návrh  neschválila. O pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať jednotlivo.

 

 

     Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu

návrhu zákona,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani

z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov,

vyjadrený v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy

a stanovísk poslancov gestorského  výboru vyjadrených v roz-

prave k tomuto  návrhu  zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny ná-

vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slo-

venskej  republiky  číslo 316/1993 Z. z. o  spotrebnej  dani

z uhľovodíkových palív a mazív v znení  neskorších predpisov

a v znení schválených  pozmeňujúcich  a doplňujúcich návrhov

uvedených  v spoločnej  správe, prípadne prednesených v roz-

prave, schváliť.

 

     Predmetná spoločná  správa  výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky  o vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

316/1993 Z. z. o spotrebnej  dani z uhľovodíkových  palív  a

mazív v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením

gestorského  výboru číslo 465 zo dňa 4. júla  1997, v ktorom

zároveň určil poslankyňu  Bartošíkovú za spoločnú spravodaj-

kyňu výborov. Zároveň ju poveril, po prvé, predniesť spoloč-

nú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej repub-

liky v druhom čítaní, po druhé, predložiť Národnej rade Slo-

venskej  republiky  návrhy  podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a

§ 86 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku  Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skončila som, pán predsedajúci.

 

     Ďakujem za slovo.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Bartošíkovej a prosím ju,

aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Vážené kolegyne

a kolegovia,  konštatujem,  že  som  nedostal zoznam písomne

prihlásených poslancov do  rozpravy z poverenia poslaneckých

klubov a ani zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy písom-

ne. Otváram  možnosť podania ďalších  ústnych alebo elektro-

nických prihlášok do rozpravy k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pána poslanca  Palacku, či je to prihláška  do tejto roz-

pravy. Áno, zaznamenávam vás,  pán poslanec Palacka. Uzatvá-

ram týmto možnosť ďalšieho prihlásenia do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

 

Poslanec G. Palacka:

 

      Ďakujem za slovo.

 

      Vážený pán predsedajúci,

      vážený pán minister,

      kolegyne, kolegovia,

 

      vláda vo svojom návrhu novely zákona o spotrebnej dani

z uhľovodíkových palív a mazív v dôvodovej správe uvádza, že

zvýšenie  dane bude  mať  za následok asi 50 až 80-halierové

zvýšenie ceny benzínu a nafty na 1 liter. Počas tohto voleb-

ného obdobia ide už o piate  zvýšenie cien benzínu, hoci do-

teraz sa sadzba spotrebnej dane nezvyšovala. Je teda zrejmé,

že zvyšovanie cien išlo vždy do tržieb prakticky monopolného

výrobcu. Je takisto známe, že za toto obdobie sa svetové ce-

ny ropy  pohybovali. Ceny kolísali hore i dole. Cena benzínu

však išla, až  na jeden prípad, vždy len  hore. V posledných

mesiacoch svetové ceny klesajú. Napriek  tomu ich u nás zvy-

šujeme.  Cena benzínu  je na  Slovensku regulovaná minister-

stvom financií. Teda za pohyby  domácich cien nesie toto mi-

nisterstvo celú zodpovednosť.

 

     Podobná regulácia  cien je aj napríklad  v Čechách, ale

tam v súlade so svetovými cenami benzín občas zvyšujú, občas

znižujú. Myslím si, že by bolo vhodné v tomto období poklesu

ceny surovín a nutnosti ďalšieho uťahovania opaskov pri trá-

vení vládneho  úsporného balíčka pritiahnuť  opasok aj Slov-

naftu.  Ak ministerstvo  financií považuje  za nutné  zvýšiť

spotrebnú daň  asi o 50 halierov  na liter, nie je  dôvod na

zvýšenie maximálnej ceny pre spotrebiteľov. Tých 50 halierov

by mohol vykryť výrobca v rámci zníženej ceny vstupov, resp.

ziskov z doteraz  zvyšovaných predajných  cien. Zároveň však

vidíme  odpoveď, prečo  to vláda  nemôže urobiť.  Veď predsa

Slovnaft  bol  predaný  za  bagateľ  jeho manažérom. Dokonca

v minulých dňoch dostali  ďalších 15 %, aby mali  majoritu a

nemuseli sa naťahovať s inými vlastníkmi, napríklad s Európ-

skou bankou pre obnovu a  rozvoj. Majitelia musia splácať za

tieto dary povinne desiatky do straníckej kasy. Aby to mohli

robiť bez straty, treba zvýšiť cenu benzínu. Veď privatizač-

né náklady u nás najjednoduchšie splatia občania. Na Pasien-

koch tomu ešte aj zatlieskajú.

 

     Vážené poslankyne a poslanci, vy, ktorí podporíte tento

zákon, prenášate bremeno privatizačnej rabovačky a hospodár-

skeho diletantizmu  vlády na plecia aj  vašich voličov. (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Nie je už nikto ďalší prihlásený, uzatvoril som rozpra-

vu.

 

     Ale ešte s faktickou  poznámkou vystúpi pán podpredseda

Ľupták. Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem len povedať opozičným  pánom poslancom, že opozí-

cia je  potrebná, ale opozícia  nesmie dehonestovať, ponižo-

vať. Prosím vás, ste  vzdelaní ľudia, máte 2-3 vysoké školy,

a takto dehonestovať,  ako aj vy ste  teraz povedali, veď to

nemá úroveň, prosím vás. Akú to má úroveň? Ste svätí, a toto

robíte. Prosím vás,  vy pôjdete do pekla, nie  do neba, a ja

pod vás budem kúriť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Vaškovič. Zapojte

ešte pána poslanca Vaškoviča, prosím vás.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     No neviem, kto pôjde  do pekla a kto pôjde do neba, ale

myslím si, že tá pol miliarda sa dala získať tak, že by boli

zaplatili trhovú  cenu páni manažéri zo  Slovnaftu a tie pe-

niaze mohli ísť na podporu štátneho rozpočtu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak to  ste múdro povedali. To  povedzte takto, ale nie

tak ako predtým. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

(Hlasy v sále.) Priatelia,  rozprava je skončená, jednoducho

viete, že  nechal som obidva  dobehnúť, ale nemôžeme  z toho

urobiť  jednoducho sériu.  Prepáčte mi.  Žiada si  záverečné

slovo na stanovisko pán minister? Nie. Pani spoločná spravo-

dajkyňa, žiadate si slovo? Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     žiaden štát nemá uzatvorenú  ekonomiku. Hlavne náš štát

je veľmi  citlivý so svojou  štruktúrou priemyslu na  všetky

vonkajšie vplyvy, preto rýchlosť konania vlády v prípade, že

sa  ukazuje, že  vonkajší vplyv  by mohol  ohroziť vývoj  aj

príjmov štátneho rozpočtu, aj samotnú ekonomiku, je logickou

požiadavkou na vládu, vláda  je povinná rýchle konať. Reagu-

jem  teda na  námietky k skrátenému  legislatívnemu konaniu,

keď hovorím,  že v prípade  rýchleho konania vlády  je opod-

statnená požiadavka aj na Národnú  radu, aby v skrátenom le-

gislatívnom  konaní  návrhy  prerokovala. Samozrejme,  že je

otázkou  vlastného  názoru,  ktorý  z  tých  návrhov a ktorý

z tých krokov  vlády je podnietený vývojom  situácie a je ho

nútená prijať tak rýchlo, ako to bolo predložené. Myslím si,

že nikto nespochybňoval potrebu aproximácie práva Slovenskej

republiky s právom EHS európskych krajín.

 

     Konkrétne spotrebná  daň sa rieši  práve smernicami EHS

pri vybraných druhoch, konkrétne pri uhľovodíkových palivách

a mazivách, pri tabakových výrobkoch  a pri liehovinách. Tam

je  určená  smernicami, ku  ktorým  sa každá z krajín, ktorá

aproximuje právo,  snaží priblížiť. Ak  dôvodová správa uvá-

dza,  že rozdiel  medzi minimálnou  sadzbou spotrebnej  dane

z uhľovodíkových palív a mazív,  konkrétne z olovnatých ben-

zínov, je viac ako 5 000 Sk, že rozdiel  medzi našou a mini-

málnou sadzbou dane  určenou  smernicou Rady Európy pri bez-

olovnatých benzínoch je takmer 4 000 Sk, je nám všetkým jas-

né, že nie je to možné  urobiť skokom, že je to potrebné ro-

biť  postupnými krokmi a že  je to  úloha pre  viacero vlád,

ktoré budú ešte po tomto volebnom období.

 

      Najvhodnejší okamih, keď treba k takémuto nepopulárne-

mu kroku pristúpiť, je, samozrejme, vývoj cien ropy na trhu,

ktorý je v súčasnosti priaznivý,  pretože poklesol. A tu bu-

dem reagovať  aj na pána poslanca  Palacku s informáciou, že

vláda vo svojom výmere reagovala  na zníženie cien ropy a od

1. 4. znížila strop. Zatiaľ neuvažuje s tým, že by upravova-

la ceny, limitované ceny,  regulované ceny, po tomto opatre-

ní.

 

     K potrebe zdrojov štátneho rozpočtu, pokiaľ sa vyvíjajú

tak, ako sa vyvíjajú, nebudem  dlho diskutovať. Jasné je, že

nároky na vrátenie dane zo  spotrebnej  dane z palív a mazív

znížili  prínos z tejto dane  do štátneho  rozpočtu a reálny

vývoj je taký, že je potrebné  reagovať, a ja sama vidím, že

toto je vhodný čas, keď  môžeme urobiť maličký krôčik smerom

k priblíženiu sa k minimálnym sadzbám dane za relatívne naj-

menej bolestného dosahu.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

 

     Môžeme  pristúpiť k hlasovaniu. Budeme  hlasovať  podľa

§ 83 ods. 3 zákona o  rokovacom poriadku, to znamená, že bu-

deme hlasovať  najskôr o pozmeňujúcich a doplňujúcich  návr-

hoch zo spoločnej správy a potom o pozmeňujúcich a doplňujú-

cich návrhoch z rozpravy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený  pán predseda,  pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy

v rozprave neodzneli, takže  budeme hlasovať o pozmeňujúcich

a doplňujúcich  návrhoch, ktoré  majú páni  poslanci uvedené

v spoločnej správe. Na  odporúčanie gestorského výboru odpo-

rúčam hlasovať spoločne o návrhoch na zmeny a doplnky uvede-

né pod číslami 1 až 4 s odporúčaním gestorského výboru tieto

zmeny a doplnky schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžete uvádzať hlasovanie, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Takže  hlasujeme o  bodoch 1 až 4  spoločnej  správy so

stanoviskom gestorského výboru tieto body schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže,  prosím,  prezentujme  sa  a hlasujme. Hlasujeme

o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Zostáva nám rozhodnúť o bode 5 spoločnej správy so sta-

noviskom gestorského výboru vysloviť nesúhlas s týmto pozme-

ňujúcim návrhom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 5  zo spoločnej správy. Ten ges-

torský výbor odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Piaty bod spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený  pán predseda,  tým sme  skončili druhé čítanie.

Pretože Národná rada schválila svojím uznesením skrátený le-

gislatívny  postup v zmysle § 89, neuplatňujú sa obmedzujúce

ustanovenia, odporúčam Národnej rade, aby sme schválili hla-

sovaním, že prejdeme do tretieho čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať.

 

     Páni poslanci, ako vidíte  na svetelnej tabuli, prezen-

tovalo sa len 73 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa ešte raz pre-

zentovať, 5 minút prešlo,  prosím, prezentujme sa a hlasujme

za uvedený návrh.

 

     Prezentovalo sa 71 poslancov.

 

     Takže, pani poslankyne,  páni poslanci, rokovací poria-

dok mi  dovoľuje a oprávňuje ma  prerušiť rokovanie k tomuto

bodu a prejsť k nasledujúcemu bodu.

 

     Podľa schváleného programu nasledujúcim bodom je

 

     návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Vzhľadom na to, že ďalším bodom je

 

     návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva,

 

     podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku vám dávam

návrh, aby sme zlúčili  rozpravu o uvedených bodoch programu

s tým, že  hlasovanie vykonáme naraz  osobitnými hlasovacími

lístkami. Robili sme to už viackrát. Hlasujeme bez rozpravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže  môžem  skonštatovať,  že  sme schválili zlúčenie

rozpravy v uvedených bodoch programu.

 

     Návrh  na voľbu  ďalších členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti  Slovenskej informačnej  služby ste  dostali ako  tlač

698 a návrh na voľbu  ďalších  členov Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva ste dostali ako tlač 699.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     skôr ako pristúpime k prerokúvaniu  nasledujúcich bodov

programu, chcem vás informovať,  že člen Osobitného kontrol-

ného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kontrolu

činnosti Vojenského  spravodajstva  pán poslanec  Ivan Rosi-

val sa písomne  vzdal  členstva v tomto výbore. Je potrebné,

aby Národná rada uznesením vzala toto vzdanie sa na vedomie.

Návrh uznesenia máte takisto v tlači 699.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Hlasujeme

o tom, že  berieme na vedomie  vzdanie sa členstva  pána po-

slanca Rosivala v kontrolnom orgáne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem, môžem teda otvoriť rozpravu k týmto dvom bodom

programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy.

Pýtam sa preto, kto sa hlási  do rozpravy k týmto dvom bodom

programu. Predpokladám, že mená na hlasovacej tabuli sú tie,

ktoré mám  zapísať do rozpravy. Je to  pán poslanec Duka-Zó-

lyomi a pán poslanec Mikloško. Pani poslankyne, páni poslan-

ci, ak  sa už nikto  nehlási, končím možnosť  prihlásenia do

rozpravy.

 

     S  procedurálnym návrhom  sa hlási  predseda výboru pán

Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Prosím členov hospodárskeho výboru, aby sme sa po ukon-

čení dnešného rokovania ešte  zhromaždili v miestnosti číslo

30 na kratučké stretnutie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto s procedurálnym návrhom sa hlási predseda výbo-

ru pán Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Prosil by som členov  pôdohospodárskeho výboru, aby sme

sa hneď stretli zhruba na 3 minúty.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže môžeme pristúpiť k rozprave. Ako prvý je

prihlásený pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     od 1. januára je v účinnosti  rokovací poriadok, na zá-

klade ktorého  podľa § 60 Národná  rada Slovenskej republiky

mala už dávno konštituovať osobitné kontrolné výbory na kon-

trolu  činnosti Slovenskej  informačnej  služby a Vojenského

spravodajstva. Môžeme konštatovať, že  od 1. januára Sloven-

ská  informačná  služba a Vojenské  spravodajstvo konajú bez

kontroly,  taktiež môžem  konštatovať, že  konajú svojvoľne.

Nie je to komická situácia?  Donekonečna sa hádame o tom, či

o jedného poslanca  opozície by malo byť  viac, alebo menej,

ďalej,  aký má  byť počet  členov výboru,  aký má  byť pomer

vládnej  koalície  k opozícii.  Celý proces dokazuje  určitú

mieru  malichernosti vládnej  koalície. Poznáme  ustanovenie

§ 60 ods. 2, v zmysle ktorého kontrolné výbory sa majú zria-

diť podľa princípu  pomerného zastúpenia členov poslaneckých

klubov alebo poslancov klubov.

 

     Môžem konštatovať, že do  silového pomeru parlamentu sa

môžu  započítať len  početné váhy  jednotlivých poslaneckých

klubov. Súčasne  platné číslo na  počet členov výboru  je 8.

Dovoľte mi, aby som dokázal,  že toto číslo je nepoužívateľ-

né. Totiž  ak  vychádzame  zo súčasných  pomerov,  súčasného

pomeru síl - vládna  koalícia a opozícia a nezávislí poslan-

ci -, tak  máme 82:63 a ku 5. A potom treba  konštatovať, že

v prípade počtu 8 sa už zvýšeným spôsobom prejaví vplyv sku-

piny nezávislých poslancov. Toto  dokazujú aj konkrétne čís-

la. Totiž v prípade  počtu  8 vládna koalícia  môže mať 4,37

člena. To  znamená, že  to  nie je 5. Jedine tak bude  5, ak

tých 0,36, taký zlomkový  podiel, opozícia  za tvrdé peniaze

predá vládnej koalícii.

 

 

     Ďalej pomer vládnej koalície k opozícii v tomto  parla-

mente je momentálne 82:63, čo sa rovná 1,3. Ak vládna koalí-

cia chce  mať v  týchto kontrolných výboroch 5 členov, potom

z toho  jednoduchou matematikou  vychádza, že  opozícia musí

mať 3,85 člena, a to je skôr 4 ako 3. Z toho tiež  vychádza,

že najnižší možný pomer je 5:4. Taktiež toto dokazujú aj iné

úvahy. Ak používame pomer 5:3,  to znamená, že vládna koalí-

cia bude  mať v tomto  výbore 62,5 % a opozícia  len 37,5 %.

Ale z celého parlamentu, zo 150 členov 82 poslancov  vládnej

koalície  znamená 54,67 %, čo je  skoro o 8 % menej,  ako by

bola  prevaha vládnej  koalície v  týchto výboroch.  Takisto

opačne potom zastúpenie opozície bude o 4,5 % menšie, ako by

to malo byť podľa pomerov síl v tomto parlamente.

 

     Toto sú vlastne doslova numerické dôkazy toho, že nižší

pomer ako  5:4 alebo nižší  počet  členov ako 9 tieto výbory

nemôžu mať. Preto v mene poslaneckých klubov Maďarská koalí-

cia a MKDH navrhujeme, aby  v týchto  výboroch  bol najnižší

počet 9 členov a rozdelenie medzi opozíciou a vládnou kaolí-

ciou 5:4.

 

     Súčasne, ak  dovolíte, na záver  by som chcel  zahlásiť

ctenému snemu,  že poslanci Maďarskej  koalície sa zúčastnia

na  procese  zriadenia  osobitných  kontrolných  výborov len

v tom  prípade,  ak  Národná  rada  bude  akceptovať reálne,

skutočné  pomery zastúpenia v parlamente prítomných politic-

kých síl. To znamená v prípade  počtu členov kontrolných vý-

borov minimálne 9 a ak sa dodrží pomer 5:4. Ak k tomu nedôj-

de, Maďarská  koalícia stiahne svojich  kandidátov za členov

výborov pre kontrolu  činnosti Slovenskej informačnej služby

a Vojenského spravodajstva.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán predseda,

 

     chcem  povedať,  že  by  bolo  dobré,  keby sme si boli

predsa len nechali čas aj  na základe  výsledkov,  ktoré sme

dosiahli pri odsúhlasovaní návrhu odporúčaní.

 

     V Spoločnom  parlamentnom výbore Európskej  únie a Slo-

venskej republiky sme dospeli k takému postupu, aby sa prob-

lematika zastúpenia podľa rokovacieho poriadku, podľa nového

rokovacieho  poriadku  vyriešila  do konca  novembra. Z tých

dôvodov si myslím, že by sme  nemuseli teraz  uponáhľať toto

riešenie,  pričom chcem  upozorniť, že  tak či  tak to  bude

všetko závislé od toho, aby  sme sa vzájomne dohodli. Ak zo-

berieme do úvahy  len členenie súčasného pomeru síl samotnej

opozície  a samotnej  koalície, tak  vychádza, že v prepočte

pri doteraz platnom a odsúhlasenom  počte 8 členov by pripa-

dalo  na koalíciu 4,52 zástupcu a na  opozíciu 3,47, a ak by

sa zobrala do úvahy aj možná  reprezentácia nezávislých, tak

to potom vychádza 4,37 zástupcu  na koalíciu, 3,36 na opozí-

ciu a 0,27 na nezávislých.  Vidíme  teda,  že  jednoducho tu

treba dosiahnuť dohodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

 

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by som reagovať  na pána poslanca Duku-Zólyomiho.

Zvažovali  sme,  aký  princíp  treba  zvoliť pri obsadzovaní

týchto miest.  Nie je možné  prijať argumentáciu podpredsedu

pána Húsku,  pretože rokovací poriadok jasne  hovorí, že ide

len o poslanecké  kluby, a nie o nezávislých,  tí nemajú po-

slanecký klub,  takže treba  vychádzať z tohto počtu. Tam sa

nedá, samozrejme,  použiť princíp zaokrúhľovania.  Preto náš

poslanecký klub  navrhol, nakoniec sme  to navrhli viackrát,

aby došlo  k zmene počtu  členov týchto výborov  na 9. Vtedy

vzájomný pomer 4:5 najlepšie vystihuje pomer síl v parlamen-

te.

 

     Pokiaľ budete trvať na pôvodnom počte 8, môžem oznámiť,

že poslanecký klub DÚ  stiahne svojho kandidáta, pretože po-

mer 5:3 nezodpovedá pomerom v parlamente.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško je  ešte prihlásený do rozpravy.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

     ak má byť nejaká kontrola kompetentná, ak má byť naozaj

kontrolou, tak treba postaviť na tieto miesta ľudí, ktorí sa

veciam rozumejú.  Ak kohokoľvek z vás  bolia zuby, tak nejde

ani k obuvníkovi, ani k asfaltérovi, ale  vyhľadá si dobrého

zubného lekára. Z týchto dôvodov Kresťanskodemokratické hnu-

tie navrhuje  dve osobnosti do kontrolných  orgánov. Na kon-

trolu Slovenskej informačnej  služby navrhuje človeka, ktorý

sa v týchto veciach vyzná a ktorý naozaj tam môže plniť kon-

trolu, a to je pán Ladislav Pittner, a na kontrolu Vojenské-

ho spravodajstva navrhujeme  človeka kompetentného, ktorý sa

dlhé roky  zaoberá  problematikou armády, a to je  JUDr. Ján

Čarnogurský.

 

     O Ladislavovi  Pittnerovi  sa  v  poslednom  období  na

stránkach  novín píše,  že má  dokázať, že  nie je v spojení

s nejakou cudzou  rozviedkou. Počuli sme,  čítali sme už  na

stránkach Slovenskej Republiky, že pán prezident Kováč svoj-

ho času mal dokazovať, že to nie je jeho konto, ktoré sa tam

objavilo a ktoré tak slávnostne tam predstavil vtedajší šéf-

redaktor, ktorého  nebudem menovať. Pán  poslanec Pittner za

komunizmu informoval  svet o prenasledovaní veriacich a pre-

nasledovaní cirkví. Bolo by  iste veľmi zaujímavé vedieť, čo

robili v tomto čase  pisatelia a požadovatelia týchto tvrde-

ní, či nasadzovali  takýmto spôsobom v tom čase,  keď sa ne-

zdalo, že bude niekde tak blízko koniec, slobodu svoju, slo-

bodu svojej rodiny a, povedal by som, existenciu.

 

     Žiadať, aby pán Pittner dokazoval to, že nie je spojený

s cudzou štátnou mocou, je argument, ktorý obstojí na strán-

kach  Slovenskej Republiky. Tam patrí a to akceptujem, to je

taká úroveň.  Ale žiadať niečo takéto  na úrovni slovenského

parlamentu, je niečo, čo odpovedá  tak ľudovej škole. Asi je

to tak, ako keby ja som žiadal od pisateľov v Slovenskej Re-

publike, aby dokázali, že nekradnú večer hrušky u suseda.

 

     Predsa na celom svete  existuje základný princíp, že je

prezumpcia neviny a že nikto nemá dokazovať niečo, čo skrsne

v niekoho hlave,  hocijako je  to hlava pomazaná,  a z tohto

dôvodu sa vôbec nehodláme  zaoberať takýmito argumentmi. Dá-

vame dvoch ľudí. Ak tento  parlament myslí vážne veci s kon-

trolou, tak zoberie vážne aj našu kandidatúru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Mikloško, hlavy  máme obidvaja plešaté, vy

o niečo viac. Ak chcete odpoveď,  čo som robil v období, keď

pán  Pittner možno  spolupracoval s nejakou  tajnou službou,

tak som bol v auguste  1989 dvakrát vyšetrovaný Štátnou bez-

pečnosťou kvôli reportáži, ktorá  bola dokumentom na procese

s Bratislavskou päťkou.  Hana Ponická ju  tam predkladala na

súde,  kde  dokazovala,  že  v auguste  1968 zahynuli  ľudia

a o jednom  z nich písal nejaký  reportér Smeny Jano Smolec.

Eštebáci chceli,  aby som túto reportáž  odvolal. Myslím si,

že sú dôkazy o tom, že  som tú reportáž neodvolal. Veľmi rád

to dokážem.

 

     Pokiaľ  ide o výhrady k pánu  Pittnerovi, tak  mám ešte

ďalšiu. Či  by nám vedel vysvetliť,  prečo sa stratili doku-

menty, keď prišiel fax z mníchovskej  prokuratúry a zatykač.

Skoro tisícstránkový  dokument z mníchovskej  prokuratúry sa

pri  jeho odchode z ministerstva  stratil. Takže  mám  tieto

výhrady. Za  jeho éry alebo  pri jeho odchode  sa tento spis

stratil a je podozrenie, že za to nesie alebo istým spôsobom

niesol za to zodpovednosť vtedajší minister Pittner.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Zelenayová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Pán poslanec Mikloško, neviem  prečo ty a tvoji kolego-

via  sa tak  veľmi snažíte  zahmlievať  vašu  minulosť a tak

zvláštne hovoriť o našej  minulosti, ako  keby my všetci sme

boli spolupracovníci kohosi na  Východe a vy všetci disiden-

ti, ktorí  ste čakali, kedy  príde konečne sloboda  do našej

vlasti.  Spomínam si,  že pán  Pittner  už v čase pred rokom

1989 zastával veľmi  významné  miesto  vo výskumnom  ústave,

resp. v Ústave ekonomiky  stavebníctva, kde o neho už  vtedy

mali záujem médiá a dokonca ja ako novinárka som s ním robi-

la tiež  jednu reportáž ako s významným  predstaviteľom vte-

dajšieho  režimového usporiadania.  Takže neviem,  prečo nás

tak veľmi delíte na tých, ktorí sú za demokraciu alebo ktorí

sú za  nejaké iné riešenia v  tomto štáte, a na  tých, ktorí

boli utláčaní, a tých,  ktorí vlastne kedysi boli predstavi-

teľmi nejakého režimu.  Všetci sme v tom čase  žili a ja ne-

viem, prečo toto tu chcete tak akosi prezentovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner, viem, že chcete reagovať, nech sa

páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Chcel  by  som  doplniť  pána  poslanca  Ferka Mikloška

tým, čo tu medzitým,  zrejme  ako  medzery, pociťujú  či pán

poslanec Smolec, alebo pani poslankyňa Zelenayová. Samozrej-

me, pán  poslanec Mikloško nemôže  vedieť o všetkom, a preto

chcem povedať, že áno, aj ja si pamätám, pani poslankyňa Ze-

lenayová, že sme  spolu boli na reportáži, ale  dúfam, že sa

pamätáte na  akej. Boli sme na  reportáži v automatizovaných

cementárňach, kde ako vedúci  riešiteľ štátnej úlohy som mal

na starosti  automatizované  riadenie  týchto procesov. Čiže

z tohto hľadiska, ak dnes to  spomínate, tak azda len preto,

že ste hrdá  na to, že ste mohli v tom čase  toto propagovať

už aj preto, že v tom  čase kybernetika nebola príliš na vý-

slní politických miest. Vedel by o tom veľa  povedať aj pod-

predseda  parlamentu  pán Húska, s ktorým  som spolu v tomto

ústave pracoval.

 

     A pokiaľ ide o pána poslanca Smoleca, chcem povedať, že

viete, v akej láske som u pána Mečiara.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nereagujte na faktické poznámky.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Chcem len povedať, že ak by  to bola pravda, o čom vra-

víte, už dávno som vyšetrovaný v tejto veci, a azda ak by sa

potvrdilo to, čo  ste povedali a čo vôbec  nie je pravda, už

by som dávno bol aj odsúdený. Ste zle informovaný, nekladiem

to vám  za vinu, ale  tým informátorom, ktorí  skutočne chcú

zahmlievať podstatu problému. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Chcel by som doplniť Františka Mikloška v tom, že my by

sme sa absolútne  nevracali k obdobiu pred  novembrom 1989 a

nikomu  by sme nič  nepripomínali, keby  pán poslanec Smolec

s tým nebol začal a keby s tým  nebol začal práve tým najne-

vhodnejším spôsobom, že činnosť, ktorá smerovala vtedy proti

komunistickému režimu, teraz má priťažovať Ladislavovi Pitt-

nerovi pri kandidatúre do  kontrolného orgánu nad Slovenskou

informačnou službou.  Tu ide o to, že  Slovenská  informačná

služba sa zaplietla do zločinov, pácha zločiny, a preto musí

byť  účinne kontrolovaná,  aby sa  mohla  vytiahnuť z týchto

zločinov a aby mohla začať robiť tú činnosť, ktorú má robiť,

a to  spravodajskú  ochranu  Slovenska. Preto kandidujeme do

nej Ladislava  Pittnera, aby mohol  pomôcť Slovenskej infor-

mačnej službe na tejto ceste. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko. Páni poslanci, prosím vás, skutoč-

ne dodržme rokovací poriadok.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán  kolega František Mikloško, chcel  by som ti

odporučiť,  aby takéto  provokatívne vystúpenia neodznievali

na  pôde  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, pretože tie

vzápätí,  samozrejme, provokujú  ďalšiu eskaláciu zbytočných

napätí a  hneď sa príde  na to, aké  dokumenty a doklady  sa

stratili. A na to prichádzajú ľudia, ktorí objavujú také do-

kumenty, ktoré nikdy  neexistovali, ako napríklad potvrdenie

zo sporiteľne o prezidentovom  konte, list Biskupskej konfe-

rencie alebo publikovanie cudzieho  diela pod vlastným menom

a podobne.  Takže, pán  Mikloško, prosím  ťa, neprovokuj ta-

kýchto ľudí, aby sme tu zbytočne nestrácali čas.

 

     Ďakujem ti pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem podporiť návrh pána poslanca Mikloška. Myslím si,

že pán poslanec Pittner je naozaj najkvalifikovanejší na to,

aby vykonával činnosť v Osobitnom kontrolnom orgáne, respek-

tíve v tom kontrolnom výbore.  Ale chcem upozorniť na to, že

ak sa  ozývajú hlasy proti  pánu Pittnerovi, tak  sa ozývajú

predovšetkým preto, lebo sú tu ľudia, ktorí nechcú, aby bola

tajná služba  dobre a kvalifikovaným  spôsobom kontrolovaná.

A na to najlepšie slúžia  obvinenia z toho, čo človek neuro-

bil. To je naozaj dosť ťažko dokázať, že niekto niečo neuro-

bil, keď to naozaj neurobil.

 

     Takým istým spôsobom by bolo možné položiť aj iné otáz-

ky. Napríklad iste si  všetci pamätáme na nelegálnu nahrávku

šéfa tajnej  služby s ministrom vnútra.  Tú nahrávku dostali

niektoré slovenské  masmédiá, niekto im ju  musel dať. Pred-

stavte si, že by sme sa takýmto spôsobom spýtali pána Smole-

ca,  že dokážte,  pán Smolec,  že ste  to nedali Rádiu Twist

k dispozícii vy. Skúste to dokázať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     chcel by som Ferka Mikloška ešte doplniť, aby ten výpo-

čet všelijakých dokumentov, ktorý už tu odznel, bol konkrét-

nejší, a to,  že sa objavil tak často  Kňažkom citovaný list

od Paniča na Úrade vlády práve  vtedy, keď tam sedel ako ta-

jomník jeden terajší sudca  Ústavného súdu Českej republiky,

keď sa objavujú v iných  novinách listy, osobné listy, samo-

zrejme, jedného štátnika druhému, písané v angličtine, ktoré

sa zásadne  píšu  vždy v materinskom jazyku. Takže  mohli by

sme sa tu navzájom informovať o všeličom. Ale chcem len pánu

Mikloškovi povedať, že som  nikdy nijakým informátorom nedô-

veroval, ani tým, ktorí informovali na Západ, ani tým, ktorí

informovali na Východ, lebo  informátori vždy zostanú infor-

mátormi a budú mať chuť sústavne niekde informovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu.

 

      Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom  poriadku je toto

hlasovanie tajné. Viete, že pri hlasovaní sa vyžaduje nadpo-

lovičná väčšina všetkých prítomných poslancov. Takže pristú-

pime k voľbe členov osobitných kontrolných výborov.

 

     Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mal som procedurálny návrh, aby počet členov výboru bol

9. V rozprave som to predniesol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  budeme hlasovať o návrhu  pána poslanca

Duku-Zólyomiho,  ktorý v  rozprave navrhol,  aby obidva kon-

trolné výbory, teda kontrolný výbor pre Slovenskú informačnú

službu a  kontrolný výbor pre Vojenské  spravodajstvo mali 9

členov.

 

     Takže, prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

     Páni  poslanci, kým  pristúpime k  rozdaniu hlasovacích

lístkov, pripomínam,  že svoju voľbu  budete vyjadrovať tak,

že  na príslušnom  hlasovacom  lístku  pri mene a priezvisku

kandidáta zakrúžkujete  tú alternatívu, za  ktorú hlasujete.

Teda za, proti, zdržal sa.

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Keď sa pristúpi k hlaso-

vaniu, tak už nie je procedurálna otázka.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec Á. Duka-Zolyómi:

 

     Pán predseda, chcem zdôrazniť,  že v tomto prípade, ako

som vystúpil v rozprave,  Maďarská koalícia stiahne kandida-

túru pána poslanca Kötelesa a pána poslanca Ásványiho.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Na hlasovacích lístkoch už je, to znamená, že sa už ne-

bude o tom hlasovať.

 

     Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, žiadam za klub KDH 5-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, bude 5-minútová prestávka.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  hlasovať tak, ako som  povedal. Platný je

lístok, pri ktorom je zakrúžkovaná alternatíva najviac dvoch

kandidátov. Každé iné prečiarknutie  sa považuje za neplatný

hlasovací  lístok. Lístky  sú farebne  rozlíšené do  jedného

a do druhého výboru.

 

     Prosím overovateľov, aby sa ujali svojich funkcií.

 

     (Vykonanie aktu tajného hlasovania.)

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, všetci  sme odvolili,

môžem vyhlásiť voľby za skončené?  Takže ešte päť minút, kým

pôjdu tí, čo nevolili.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ktorí ste vydržali, kým

nás skrutátori  oboznámia s výsledkom volieb, chcem povedať,

že letecká preprava pre  poslancov po prerušení schôdze bude

tak, že o 30 minút bude odchádzať autobus a o hodinu lietad-

lo.

 

     Začíname  v stredu  na  budúci  týždeň o  10.00 hodine.

V utorok rokujú výbory k tým zákonom, ku ktorým sme dnes ur-

čili výbory na prerokovanie a lehoty.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Ju-

riš, jeden  zo skrutátorov, nás oboznámi  s výsledkom volieb

do kontrolných orgánov.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu ďalších  členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Slovenskej  informačnej služby

bolo vydaných a poslanci  si osobne prevzali 101 hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia   Národnej   rady   Slovenskej   republiky

zistili, že v tajnom hlasovaní  na voľbu ďalších členov Oso-

bitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky na  kontrolu Slovenskej informačnej  služby bolo odovzda-

ných 89 platných hlasovacích lístkov, 11 neplatných hlasova-

cích lístkov a 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že  pri voľbe kandidáta Ladislava

Pittnera  hlasovalo  za 37 poslancov,  proti 35 poslancov  a

hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

 

     Za  kandidáta  Romana  Vavríka  hlasovalo 41 poslancov,

proti 30 poslancov a hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej služby je potrebný súhlas nadpolovič-

nej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za

ďalšieho člena  Osobitného kontrolného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slovenskej infor-

mačnej služby nikto zvolený.

 

     Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu  na voľbu ďalších

členov Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Sloven-

skej  republiky na  kontrolu činnosti  Vojenského spravodaj-

stva.

 

     Na tajné  hlasovanie o návrhu  na voľbu ďalších  členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na  kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo

vydaných a poslanci si osobne prevzali 101 hlasovacích líst-

kov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v tajnom hlasovaní na voľbu ďalších členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo odovzdaných

90 platných  hlasovacích lístkov, 10 neplatných  hlasovacích

lístkov a 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že pri  voľbe kandidáta Jána Čar-

nogurského  hlasovalo za 38 poslancov,  proti 35 poslancov a

hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

 

     Za kandidáta Milana Kňažka hlasovalo 36 poslancov, pro-

ti 36 poslancov a hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Na zvolenie ďalších členov Osobitného kontrolného výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu činnosti

Vojenského  spravodajstva je  potrebný súhlas  nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za

ďalšieho člena  Osobitného kontrolného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-

dajstva nikto zvolený.

 

    Ďakujem.

    (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci, prerušujem rokovanie

30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Stretneme sa

v stredu 9. júla 1997 o 10.00 hodine.

 

     Prajem vám príjemnú sobotu aj nedeľu.

 

                   Deviaty deň rokovania

      30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       9. júla 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram deviaty deň rokovania 30. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti na dnešnom  rokovacom dni písomne

požiadali poslanci  a poslankyne: Delinga,  Poliak, Rosival,

Schmögnerová,  Vavrík,  Kukan,  Kňažko,  Figeľ, Čarnogurský,

Slota, Gbúrová a Csáky. Na  zahraničnej  služobnej ceste 

okrem toho poslanci Pacola, Sopko, Gašparovič, Pittner a Ro-

man.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali. Prosím stlačiť príslušné hlasovacie tlačidlo.

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov, sme uznášaniaschopní.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa  schváleného  programu  by  mali teraz nasledovať

voľby predsedov osobitných kontrolných výborov.

 

     Pán predseda Andrejčák, nech sa páči.

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     mám procedurálny  návrh. Vzhľadom na to,  že sa 4. júla

nepodarilo zvoliť ďalších  členov osobitných kontrolných vý-

borov, navrhujem v mene  poslaneckých klubov Hnutia za demo-

kratické Slovensko, Združenia robotníkov Slovenska a Sloven-

skej národnej strany podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku,

aby sme  odložili z programu  tejto schôdze  návrh na voľbu,

poradové číslo 1 a poradové číslo 2, to znamená obidva výbo-

ry, a tak umožnili  opozícii pripraviť kandidátov do ďalších

volieb.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia,  chcel by  som ešte  podať jednu informáciu.

Predpokladám,  že  je  možný  návrh  na  doplnenie  programu

schôdze o tie závery, ku  ktorým sa spoločne dospelo pri ok-

rúhlom stole. To znamená jednak  návrh na voľbu člena Dozor-

nej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a jed-

nak informáciu,  ktorú by mala podať  ministerka práce a so-

ciálnych vecí a rodiny  Slovenskej republiky o poskytovaných

sociálnych dávkach pre zdravotne postihnutých.  To znamená,

že je možnosť na tento priestor.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predsedajúci, v prvom rade  nie, že  sa nepodarilo

zvoliť, ale nie koalícia  nezvolila nám opozičným klubom po-

slancov do kontrolných orgánov.  (Šum v sále.) Prosím pokoj,

veď ste oddýchnutí, odpočinutí po víkende. Nerozčuľujte sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj. Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Po druhé, za klub Kresťanskodemokratického hnutia ozna-

mujem, že nebudeme navrhovať žiadnych iných kandidátov, tak-

že, pán poslanec Andrejčák, túto vec zoberte na vedomie.

 

     Po tretie, na protest proti  tomu, že ste nám nezvolili

tých, ktorých považujeme za  najlepších, sa ani nezúčastníme

na voľbe predsedu. Samozrejme, ani jedného, ani druhého kon-

trolného orgánu.

 

     A na záver  vám  želáme  šťastnú ruku  pri voľbe týchto

dvoch dôležitých funkcií.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     návrhy  kandidátov za  Demokratickú úniu  sme v riadnom

termíne predložili parlamentu, iných kandidátov nebudeme po-

núkať, pretože  ich vyberáme podľa toho,  ako sa klub rozho-

dol podľa odbornosti a ďalších otázok. Ďalších navrhovať ne-

budeme. Rovnako sa nezúčastníme  na voľbe predsedov, pretože

v tejto chvíli niet prečo  voliť predsedu, keď je konštituo-

vaný výbor v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Chcem upozorniť, vážení kolegovia, že o chvíľočku bude-

me  rokovať  o výsledkoch  Spoločného  parlamentného  výboru

a o odporúčaniach, ktoré sme prijali v tomto spoločnom výbo-

re, a je tam vytvorenie  osobitných  kontrolných  výborov na

princípe pomerného zastúpenia.  Návrh považujem, samozrejme,

za snahu dostať sa do Európskej únie, ale to, čo povedal pán

Mikloško, že tvrdohlavo trvajú na menách pána Pittnera a pá-

na  Čarnogurského, čo  je pre  nás neprijateľné,  to znamená

podľa mňa... (Prejavy nesúhlasu v sále.) Ja som nevykrikova-

la, keď ste hovorili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia, pokoj. Vypočujme sa navzájom.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     To  podľa mňa  znamená nechuť  splniť toto odporúčanie,

a ak sa to odporúčanie nesplní, bude to aj vašou vinou, pre-

tože trváte na týchto dvoch  menách. A môžem vám povedať, že

ja byť na mieste pána  Pittnera a pána Čarnogurského, tak by

som sa sama  vzdala kandidatúry, keby som vedela,  že nie je

prijateľná pre väčšinu poslancov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by  som upozorniť ctený snem,  že dohoda v grémiu

bola taká, že pokiaľ nebudú  kompletné výbory, tak sa nebudú

voliť ani predsedovia týchto výborov. To je jedna vec.

 

     Druhá vec je, že ťažko by som povedal, že ide o naplne-

nie odporúčaní Spoločného parlamentného výboru, totiž tam sa

píše o pomernom zastúpení, a  to už nemôžeme dosiahnuť v sú-

časnom stave. Čiže klub  poslancov Maďarskej koalície a klub

poslancov Maďarského kresťanskodemokratického  hnutia sa ne-

zúčastní na týchto voľbách.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Týmto sa verejne ospravedlňujem pani poslankyni Garajo-

vej a všetkým poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, že

som s nimi nekonzultoval, koho máme navrhnúť za členov výbo-

rov do osobitných kontrolných orgánov. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, predseda výboru pán Andrejčák.

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Myslím  si, že  všetci akceptujeme  vyhlásenie pána po-

slanca Mikloška, naozaj bude  lepšie, ak budeme voliť nových

členov nabudúce, aby ste im namiesto vyhrážania dali možnosť

predstaviť sa nám, aby si  získali našu dôveru. Dúfam, že to

tak bude.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, ešte  mám otázku, či sa  nepredloží návrh na

voľbu  člena  dozornej  rady  Fondu  národného majetku, lebo

v zmysle tej dohody je, že  sa predloží zo strany opozičných

strán  návrh jedného  člena Fondu  národného majetku. (Hlasy

v sále.)

 

     Priatelia, budeme hlasovať o návrhu poslanca a predsedu

výboru pána  Andrejčáka, ktorý  hovoril v mene troch klubov,

kde navrhuje, aby uvedené  body z rokovania 30. schôdze boli

stiahnuté.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Konštatujem,  že prvé  dva body  dnešného rokovania 

stiahnuté z rokovania.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, teraz bude nasledovať

 

     informácia  o výsledku 4. zasadania  Spoločného  parla-

mentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky, ktoré

sa konalo 16. až 18. júna tohto roku v Bratislave.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  tento bod je zaradený ako

bod bez rozpravy, prednesiem ho za spoločný výbor osobne ja.

Preto prosím pána podpredsedu  Národnej rady, aby sa dočasne

ujal vedenia schôdze.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani ministerka,

     vážené pani poslankyne a páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som vám  podal informáciu o 4. zasadaní

Spoločného parlamentného výboru  Európskej únie a Slovenskej

republiky, ktoré  sa uskutočnilo v Bratislave v dňoch 16. až

18. júna 1997.

 

     Dovoľte mi, aby som  uviedol najprv akúsi základnú šta-

tistiku. Za  Európsky parlament sa na  schôdzi zúčastnil pán

Herbert Bösch,  spolupredseda výboru, a obaja podpredsedovia

európskej časti, pán Paul Rübig a pán Roy Perry. Spolu s ni-

mi sa  zúčastnili ďalší štyria  poslanci a jedna  poslankyňa

európskej časti. Po minuloročných voľbách do Európskeho par-

lamentu sa  na 4. zasadaní zúčastnili  šiesti noví poslanci.

Z európskej časti traja figurujúci  poslanci boli z Rakúska,

dvaja z Veľkej  Británie, po jednom  z Holandska, Francúzska

a Fínska. Za slovenskú časť sa na spoločnom výbore zúčastni-

li spolupredseda výboru v mojej  osobe,  podpredseda pán Du-

šan Slobodník za koalíciu a podpredseda pán Jozef Pokorný za

opozíciu. Za slovenskú časť sa  zúčastnilo 22 členov, z toho

7 poslankýň a 15 poslancov, z  toho za koalíciu bolo 12 čle-

nov a za opozíciu bolo 10 členov.

 

     Štvrtému zasadaniu spoločného výboru predchádzalo zasa-

danie  direktória v Bruseli 10. júna, kde  sa  zúčastnili za

slovenskú časť spolupredseda,  obaja podpredsedovia a tajom-

níčka pani Siváková. Ešte pred otvorením rokovania Spoločné-

ho parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republi-

ky sa 16. 6. v sídle  delegácie Európskej  komisie v Sloven-

skej republike na Panenskej ulici o 15.00 hodine uskutočnilo

stretnutie zahraničných účastníkov s pánom Hugom G. Schelte-

mom, chargé dřaffaires  Holandského  kráľovstva, predsedajú-

cej  krajiny  v Európskej  únii v tom čase,  a pánom  George

S. Zavvosom,  vedúcim delegácie Európskej  komisie v Sloven-

skej republike.

 

     Štvrté zasadanie  spoločného výboru otvoril o 16.30 ho-

dine pán Gašparovič, predseda Národnej rady. Po ňom vystúpi-

li  s úvodnými  príhovormi pán  Augustín Marián  Húska a pán

Herbert Bösch, spolupredsedovia Spoločného parlamentného vý-

boru. V závere úvodnej časti zasadania prítomných pozdravila

pani Zdenka Kramplová,  ministerka zahraničných vecí Sloven-

skej republiky.

 

     Pracovné rokovanie 4. zasadania  sa teda začalo o 17.30

hodine. Po  schválení návrhu programu  rokovania a schválení

záznamu rokovania z 3. zasadania, ktoré sa uskutočnilo pred-

tým 28. až 30. októbra 1996 v Bratislave,  boli  prerokované

závery zasadnutia  Asociačnej rady Európskej  únie a Sloven-

skej republiky,  ktoré  sa uskutočnilo v Bruseli vo februári

tohto roku.

 

     Svoje  stanoviská prezentovali  pán Hugo  G. Scheltema,

chargé dřaffaires Holandskej republiky, predsedajúcej kraji-

ny Európskej únie, za vládu  pán Jozef Šesták, štátny tajom-

ník ministerstva zahraničia, a za  Európsku komisiu pán Ger-

hard  Sabathil,   zástupca  riaditeľa  sekcie   pre  strednú

a východnú Európu.

 

     Na záver prvého dňa rokovania sa uskutočnila pre účast-

níkov recepcia v hoteli Forum, podaná predsedom Národnej ra-

dy pánom Gašparovičom, na ktorej sa zúčastnila aj ministerka

zahraničných vecí.

 

     V utorok 17. júna o 9.00  hodine  pokračovala  pracovná

časť rokovania výboru.  Boli prerokované odporúčania prijaté

na rokovaní 3. zasadania  spoločného výboru,  ktoré sa usku-

točnilo, ako  som uvádzal, v októbri  minulého roku v Brati-

slave. V tomto bode  programu vystúpil Augustín Marián Húska

za slovenskú časť  a pán Roy Perry za  európsku časť ako po-

slanec  Európskeho  parlamentu.  V bode  programu  venovanom

problematike prípravy Slovenskej republiky na členstvo v Eu-

rópskej  únii, otázkam  implementačnej stratégie pridruženia

Slovenskej  republiky vystúpil  podpredseda vlády Slovenskej

republiky  pán Jozef Kalman.  Poslanec pán  Švec  predniesol

informáciu o programoch Európskej  únie  na Slovensku, t. j.

Phare, Sokrates, Leonardo, Mládež za Európu a podobne. Počas

pracovného obeda pre účastníkov zasadania v reštaurácii Par-

lamentka  sa uskutočnilo  rokovanie byra  spoločného výboru,

kde sa dohodlo, že záverečná deklarácia, ak bude akceptovaná

koalíciou i opozíciou, bude obsahovať tri rozhodné odporúča-

nia.

 

     Spolupredseda za  slovenskú časť Augustín  Marián Húska

odsúhlasil s koaličnými  a opozičnými  predstaviteľmi  návrh

záverov v troch odporúčaniach, ktoré  boli potom odsúhlasené

s predstaviteľmi európskej časti.

 

     O 15.00 hodine pokračovalo pracovné rokovanie spoločné-

ho výboru. Na úvod rokovania vystúpili k politickej situácii

v Slovenskej  republike  poslanci  Národnej  rady  pán Dušan

Slobodník a pán  Eduard Kukan. Po  bohatej diskusii k otázke

politického vývoja na Slovensku vystúpil v závere poobedňaj-

šieho rokovania k ekologickej a energetickej politike posla-

nec pán Jozef Pokorný, podpredseda spoločného výboru. Pozna-

menávam, že s ohľadom na časovú tieseň nebol prerokovaný bod

programu hovoriaci o situácii v poľnohospodárstve.

 

     V stredu 18. 6. o 9.00 hodine na záver rokovania 4. za-

sadania spoločného výboru sa prediskutoval návrh odporúčaní,

ktoré predložila na základe  konsenzu slovenská časť Spoloč-

ného parlamentného výboru.  Po zapracovaní pozmeňujúcich ná-

vrhov, ktoré vyplynuli z diskusie, návrh odporúčaní jednomy-

seľne schválili účastníci rokovania.

 

     Po  uzavretí  rokovania  sa o 11.00 hodine  uskutočnila

v kinosále Národnej rady  tlačová konferencia spolupredsedov

spoločného výboru  pána Herberta Böscha a pána Augustína Ma-

riána Húsku.

 

     Treba ešte  povedať, že na celom  zasadaní sa zúčastnil

veľvyslanec  Európskej  únie pri  Slovenskej  republike  pán

George  S. Zavvos,  vedúci delegácie  Európskej komisie  pán

Gerhard Sabathil,  za Európsku radu  pán Christos Katharios,

zástupcovia sekretariátov politických frakcií socialistickej

a kresťanskej  skupiny  pán  Wolfgang  Hiller a pán  Andreas

Hartmann  a sekretariát  delegácie na  čele s  pánom Geoffom

Harrisom.  Na zasadnutiach  sa zúčastnili  aj predstavitelia

diplomatického zboru a odborníci  pre európsku integráciu zo

všetkých rezortov našej vlády.

 

     Toľko k vecným reáliám 4. zasadania. Záverečná deklará-

cia 4. zasadania bola teda odsúhlasená predstaviteľmi koalí-

cie i opozície v slovenskej  časti a všetkými predstaviteľmi

európskej časti. Obsahuje v podstate  tri odporúčania, ktoré

by sa dali zhruba takto charakterizovať.

 

     Prvé  odporúčanie dáva  do pozornosti  obnoviť viaznuci

dialóg medzi opozíciou a koalíciou.

 

     Druhé odporúčanie odporúča predbežné  dohovory a v nich

nájsť konsenzus  vo vymenovaní členov komisie  na dohľad nad

informačnými službami v zhode so zákonom o rokovacom poriad-

ku.

 

     A tretie odporúčanie, aby vláda v súčinnosti s expertmi

Európskej únie hľadala  legislatívne riešenie používania ja-

zykov národnostných menšín.

 

     Na naplnenie  uvedených odporúčaní bol  odporúčaný ter-

mín, a to do konca novembra 1997.

 

     Okrem toho je v správe avízo, ktoré sa zobralo na vedo-

mie, v ktorom sa uvádza zámer vlády prijať zákony o republi-

kových, regionálnych  voľbách, o samospráve  a o komunálnych

voľbách, v ktorých sa  zohľadní aj kritérium menšinovej pro-

porčnej  účasti. Treba  povedať, že  v diskusii  boli pokusy

o väčšiu početnosť odporúčaní, ale nenašli väčšinovú podporu

ani v  slovenskej, ani v  európskej časti Spoločného  parla-

mentného výboru.

 

     Chcem  ctenú  snemovňu  informovať,  že  na  prípravnom

stretnutí slovenskej časti  pred 4. zasadaním predstavitelia

opozičných síl sami, z vlastnej vôle, a to  menovite pán po-

slanec Kukan, pán poslanec Ftáčnik a pán Palacka uviedli, že

na  zasadaní dajú  prednosť  štátnym  záujmom a nebudú robiť

nič, čo by tieto záujmy malo, pokiaľ ide o európsku integrá-

ciu, poškodiť.  Tento zámer  vyhlásili, samozrejme, aj pred-

stavitelia koalície. Musím otvorene priznať, že sa to celkom

nedodržalo, najmä pán poslanec  Kukan vo svojom vystúpení sa

vzdialil od týchto dobrých predsavzatí a použil pomerne kon-

frontačný tón.

 

     Treba povedať, že predstavitelia Európskej únie na jed-

nej strane vysoko ocenili  výborné hospodárske výsledky Slo-

venska a opakovane upozornili  na viaznutie politického dia-

lógu medzi opozíciou a koalíciou, čím vzniká dojem, že najmä

v parlamentných praktikách a v transformačnej neprehľadnosti

vykazuje  Slovensko  určitý  deficit.  Pochopiteľne členovia

z koalície upozorňovali na  neúnosné pokusy zavádzania dvoch

metrov pri posudzovaní Slovenska a ďalších krajín a aj pred-

stavitelia Európskeho parlamentu, menovite sám spolupredseda

pán Herbert Bösch a pán  poslanec Simon Murphy napríklad za-

vrátili  pokusy spochybňovať  solídnu úroveň  starostlivosti

Slovenskej republiky o národnostné  menšiny, i keď prejavili

nespokojnosť s rýchlosťou zmien v Slovenskej republike.

 

     Aby som uviedol príklad určitej hodnotiacej jednostran-

nosti, tak spomeniem, že ako príklad nestability politických

pomerov sa  uvádzalo 37 nástražných a spustených  náloží pri

automobiloch v rôznych častiach  Slovenskej republiky v rôz-

nom čase. Upozornili sme, že môžeme pri takejto skresľujúcej

optike  použiť  protiargumenty  o sériách výbuchov vo Veľkej

Británii, v Severnom Írsku, Francúzsku, o sériách vyhodených

kostolov, o organizovanom  podpaľačstve azylových domov, kde

zahynuli mnohé desiatky ľudí.  Neurobili sme tak, lebo nikdy

sme z toho nevyvodzovali, že je tým spochybnený demokratický

režim v západoeurópskych krajinách.

 

     Vo svojom  úvodnom vystúpení som  pripomenul, že aj  my

sme hlboko znepokojení nad  určitými javmi v Európskej únii,

ako je  rast organizovaného zločinu, rast  obchodu s drogami

a živým  mäsom, rast  organizovanej a vražednej  pedofílie a

explozívny rast dlhodobej nezamestnanosti. Ale veríme, že sa

s tým Európska únia vyrovná, a to pozitívnym  spôsobom. Jed-

noducho veríme, že zvýšené úsilie  aj v Európskej únii pove-

die k ozdraveniu  spoločenských,  politických, hospodárskych

i kultúrnych  vzťahov. Jednoznačne  sme potvrdili, že sa ne-

chceme  izolovať,  ale  že sa  ani nedáme izolovať od svojho

európskeho prostredia ani my, ale  ani iné štáty, a Európska

únia si nemôžu vyberať  koexistenčných partnerov. To je geo-

politická danosť. Všetci v Európe sme odkázaní na koexisten-

ciu.

 

     Pripomenuli sme, že aj západoeurópski odborníci upozor-

ňujú, že v dôsledku  vlastnej  neschopnosti riešenia niekto-

rých  vnútorných  problémov v Európskej  únii  rastie  sklon

niektorých členských štátov  Európskej únie obchádzať dilemu

medzi prehlbovaním a rozširovaním  tým spôsobom, že sa pokú-

šajú zvaliť  potrebu odďaľovania na  ašpirujúce krajiny. Vy-

slovili  sme presvedčenie,  že ak  Európska únia  ustrnie vo

svojej  subkontinentálnej veľkosti,  tak prehrá  konkurenčný

zápas s inými kontinentmi.  Na toto naozaj nesmieme zabúdať.

Ide o to, aby aj Európska únia čo najrýchlejšie dostala kon-

tinentálny rozmer.

 

     Upozornili sme, že naše  lipnutie na špecifickej vlast-

nej  transformačnej  ceste a na  zakorenenosti vo  vlastných

duchovných a národných hodnotách  je pre nás dôležitý postoj

a pre Európsku úniu je to  obohatenie. Veď viaceré zo štátov

Európskej únie v dôsledku  diskontinetného  vývoja sa ocitli

v akejsi, nazval  by som to,  vyprázdnenosti v duchovnej  o-

rientácii, v prepadnutí  niektorým formám  konzumizmu, v od-

cudzení  od vlastných  kultúrnych a civilizačných  zdrojov a

v  epidemickom  náraste  glorifikácie  živočíšneho násilia a

brutality. My svojou intaktnou  a stále živou ľudovou kultú-

rou a duchovnou zakorenenosťou môžeme byť obohatením slabnú-

ceho európskeho univerzalizmu.

 

     Dovoľte  mi, aby  som na  skúsenosti európskeho  vývoja

vyslovil na  záver to, že pri  všetkej potrebnej sebakritic-

kosti vidno, že naša  národnoduchovná i hospodárska vitalita

nás uschopňuje dívať sa  triezvo, ale neukomplexovane na na-

šich európskych partnerov. Potrebujeme ich partnerskú súčin-

nosť a oni potrebujú našu partnerskú súčinnosť. A to je dob-

rý dôvod, aby sme dôstojne dojednávali spoločný údel.

 

      K tomu  by som chcel  uviesť jeden príklad  za všetky.

Konkrétne  vo vyspelých  krajinách Európskej  únie je podiel

zamestnaných v poľnohospodárstve v rozmedzí  od 4,5 do 5 % a

u nás sa  zhruba pohybuje  okolo 6 %, čosi  prevažuje týchto

6 %. U našich južných susedov  je podiel zamestnaných v poľ-

nohospodárstve  podstatne  vyšší a u severných  viacnásobný.

Kto sa teda potrebuje viac prispôsobovať? My, alebo naši su-

sedia? Kto je vlastne pripravený pre Európsku úniu? My, ale-

bo oni? U nás dávame na 1 ha aktívnej  pôdy asi 80 ECU dotá-

cií, kým v Európskej únii  dosahujú  dotácie 300 až 400 ECU,

teda sumu, ktorá je  až štyrikrát  väčšia. Kto je v agrárnej

produkcii vlastne životaschopnejší? Jednoducho nebuďme malo-

myseľní a robme svoje veci  dobre, múdro, bez nervozity, bez

okúňania, bez komplexov, ale aj bez arogancie.

 

     Vieme, že sme  malý štát a že musíme brať do ohľadu po-

tenciály veľkých, to však neznamená, že sa vzdávame princípu

ekvivalentného  partnerstva.  Keby  totiž  bola  pravda,  že

v evolúcii vyhrávajú vždy len silní  nad slabými, tak na ze-

meguli by  už existovali len sauriovia.  Vo vedomí našej po-

vinnosti voči slovenským štátnym záujmom musíme hľadať doho-

du so svojím európskym okolím. Táto nadradenosť existenčného

záujmu Slovenska  nás zaväzuje aj z  koalície, aj z opozície

hľadať spoločného  menovateľa, cez ktorého  zabezpečíme Slo-

vensku jeho participáciu  na spoločnej európskej existencii.

Napriek tomu,  že krátky čas našej  cesty ukazuje na povrchu

viac  disharmónie  a  menej  harmonických  priebehov, predsa

z dlhodobého hľadiska sú  určujúce tie harmonické. Pripravme

sa na partnerstvo a  spoločne presvedčme partnerov, že chce-

me, vieme a musíme spolupracovať. Pri posudzovaní našej ces-

ty  netreba ani  optimistický, ani  pesimistický pohľad. Som

skôr za realistický pohľad.

 

     Celkom  na záver  uvediem,  že z trinástich  odporúčaní

3. zasadania  spoločného  výboru z minulého  roku  sme sedem

splnili, dve sa celkom nesplnili  našou vinou, dve sa nespl-

nili  vinou Európskej  únie a dve sa  vysoko  preplnili. Nuž

nemôže horizont  štyroch nesplnených  odporúčaní z minulosti

zakryť  uspokojivé plnenie  deviatich odporúčaní. Integračný

proces je hra vzájomného  ovplyvňovania. Vydržme v našom eu-

rópskom  odhodlaní, ale  aj v našom  predsavzatí  akceptovať

partnerské  riešenia. Napokon  výsledok európskej integrácie

nevznikne  dnes, ale v horizonte  zhruba rokov 2003-2005. Je

v našom  záujme i v záujme  Európy, aby  sme  našli spoločnú

cestu a aby  sme si  na tejto ceste  uchovali svoju identitu

i životaschopnosť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady a končím tento

bod programu.

 

     Odovzdávam slovo pánu podpredsedovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Priatelia, to je bod bez rozpravy. Sú to

procedurálne návrhy?  Áno, procedurálne. Pán  poslanec Švec,

nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán popredseda,  dovoľte mi, aby  som navrhol, aby  váš

prejav bol v písomnej  forme rozdaný všetkým  poslancom ešte

dnes.  Myslím si,  že necelých  24 hodín  po tom, čo vypadlo

Slovensko  z integrácie  do NATO,  je tento  prejav skutočne

brilantný a potrebuje, aby sme si ho dokonale preštudovali.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko, procedurálny návrh.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Takisto procedurálne chcem navrhnúť, len ma tu vyrušujú

vaše  kolegyne, tak  ich upozornite,  lebo nemôžem  hovoriť.

Chcem navrhnúť, aby tento váš prejav, ktorý je perlou hodno-

tenia situácie  Slovenska, bol publikovaný TA SR, aby sa  ho

dozvedeli  všetci občania,  pretože skutočnosti,  ktoré boli

počas zasadania spoločného integračného výboru, sú úplne in-

de, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Procedurálny návrh - pán predseda Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán predsedajúci, nedokončili  sme rozhodnutie o infor-

mácii na základe výsledkov okrúhleho stola, preto dávam pro-

cedurálny návrh,  aby pani ministerka  Keltošová dnes podala

informáciu o vývoji dávok sociálnej starostlivosti v Sloven-

skej republike. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, je to doplnenie bodu.  Ten ďalší bod sme za-

tiaľ nedostali, aby sme ho  mohli doplniť, tak budeme hlaso-

vať o tom, aby sme doplnili náš dnešný program o informáciu,

ktorú na  základe dohody okolo okrúhleho  stola má predložiť

parlamentu pani ministerka Keltošová.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, aby

tento bod bol zaradený.

 

     Prezentovalo sa 67 poslancov.

 

     Páni poslanci, prosím, zaujmite  svoje miesta v rokova-

cej miestnosti. Pozývam pánov poslancov a pani poslankyne do

rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu. Vážené kole-

gyne a  kolegovia, načo sa vlastne  potom uskutočnili dohody

za okrúhlym stolom? Nebolo ich veľa a aj tých málo ignoruje-

me.

 

     Prosím, opakujeme hlasovanie o zaradení bodu informácie

pani ministerky Keltošovej na  základe výsledkov rokovaní za

okrúhlym stolom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Ďakujem, tento bod bol zaradený do programu.

 

     Pani ministerka, nech sa páči, môžete podať túto infor-

máciu.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som na úvod mojej informácie podala zo-

pár vysvetlení, ktoré vám ako poslancom Národnej rady sú ur-

čite známe, ale keďže máme na balkóne aj novinárov a máme tu

aj hostí, dovoľte mi, aby som uviedla základné údaje.

 

     Chcela by som povedať, že vývoj dávok sociálnej staros-

tlivosti, všetky  dávky, ktoré sa poskytujú,  sa odvíjajú od

zákona o životnom  minime. Tento  zákon sám osebe  nezakladá

nárok  na žiadnu  dávku.  Predstavuje  pre nás  len základný

právny  predpis, podľa  ktorého sa  postupuje pri  aplikácii

iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na urči-

tú dávku, alebo na  zľavu z určitého plnenia, slúži ako kri-

térium určovania okruhu poberateľov, pričom testujeme príjmy

žiadateľov, ako  aj odvodzovania výšky  niektorých dávok so-

ciálneho zabezpečenia.

 

     Priamu väzbu  na zákon o životnom  minime má potom ešte

vyhláška ministerstva práce, sociálnych  vecí a rodiny číslo

243/1993 o sociálnej odkázanosti, podľa ktorej sa za sociál-

ne odkázaného považuje občan, ktorého príjem nedosahuje úhrn

súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných

osobných potrieb, ako aj na zabezpečenie nevyhnutných nákla-

dov na domácnosť určených zákonom o životnom minime a nemôže

si vlastným pričinením, najmä  vlastnou prácou, tento príjem

zvýšiť vzhľadom  na svoj vek,  na svoj zdravotný  stav alebo

iné vážne  dôvody. Občanovi, ktorý  sa považuje za  sociálne

odkázaného, sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti.

 

     Počet poberateľov dávok  sociálnej starostlivosti v de-

cembri 1996 dosiahol  počet 274 457 osôb, čo  je v porovnaní

s rovnakým obdobím roka 1995 o 475 osôb  menej. Uvedený cel-

kový počet poberateľov  predstavuje počet všetkých poberate-

ľov, ktorým bola v sledovanom období vyplatená dávka sociál-

nej  starostlivosti či  už z dôvodu  sociálnej  odkázanosti,

alebo účelová dávka pre starých a zdravotne postihnutých ob-

čanov, pri ktorých nie je testovaný príjem oprávnenej osoby.

Do tohto  počtu je zahrnutý  každý poberateľ iba  jeden raz,

a to i v prípade, ak je poberateľom dávky sociálnej starost-

livosti z dôvodu  sociálnej  odkázanosti  a súčasne  poberal

alebo  dostal účelovú  dávku  pre  starých a zdravotne ťažko

postihnutých občanov.

 

     Celkove môžem  konštatovať, že vývoj  počtu poberateľov

dávok sociálnej  starostlivosti bol v roku 1996 porovnateľný

s rokom 1995,  pričom počet sociálne  odkázaných poberateľov

zaznamenal  pokles v počtoch  poberateľov  vcelku o 9 % a vo

vyplatených sumách o 4,6 %. A naopak, počet poberateľov úče-

lových dávok,  to sú jednorazové,  prípadne opakované dávky,

zaznamenal nárast,  ktorý je v počte  poberateľov markantný.

Ide o nárast o 29 % a vo finančnom vyjadrení je to až nárast

o 41 %.

 

     Podiel dávok sociálnej starostlivosti na hodnote hrubé-

ho domáceho produktu vzrástol - v roku 1990 bol tento podiel

0,3 % hrubého  domáceho  produktu - na jedno  celé  percento

v roku 1996.  Až 84 % poberateľov  dávok z dôvodu  sociálnej

odkázanosti - hovorím o decembri 1996 - predstavujú evidova-

ní nezamestnaní. Pokles  počtu  poberateľov  dávok sociálnej

starostlivosti bezprostredne  súvisí s poklesom počtu evido-

vaných  nezamestnaných.  Tento pokles v decembri 1996 oproti

decembru 1995 predstavuje 1,1 %. Z celkového  počtu obyvate-

ľov Slovenskej republiky  poberalo  dávky sociálnej starost-

livosti 5,1 % obyvateľov, čo  znamenalo  stabilizáciu  stavu

dosiahnutého v  predchádzajúcom  roku 1995.  Toľko všeobecný

úvod.

 

     Dávky sociálnej starostlivosti  pre starých a zdravotne

ťažko  postihnutých  občanov  sa  vyvíjali nasledovne. (Ruch

v sále.) Pán predsedajúci, prosím, zabezpečte pokoj.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  prosím, venujte  pozornosť informácii  pani

ministerky.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     V decembri 1996 počet  poberateľov  účelových dávok so-

ciálnej starostlivosti pre starých a zdravotne ťažko postih-

nutých občanov,  ktoré sa týmto  občanom  poskytujú s cieľom

zmierniť alebo  prekonať  následky zdravotného postihnutia a

uspokojiť potreby odôvodnené starnutím,  vzrástol na 104 422

poberateľov, čo  predstavuje 29-percentný nárast  oproti de-

cembru 1995.

 

     Výdavky na  účelové dávky sociálnej  starostlivosti pre

starých  a  zdravotne  ťažko  postihnutých  občanov vzrástli

oproti roku 1995 o 40,9 %, zhruba o 41 %. K  neustálemu  po-

klesu počtu poberateľov dochádza  od septembra 1995 pri dáv-

kach sociálnej starostlivosti pre  starých a zdravotne ťažko

postihnutých občanov, kde dávky  sú podmienené sociálnou od-

kázanosťou, ale ja  si myslím, že toto je  pozitívny jav, že

klesá v tejto štruktúre poberateľov tento počet poberateľov.

K tomuto vývoju dochádza v dôsledku zachovania valorizačného

postupu, pri  ktorom sa uplatňuje  princíp pokrývania život-

ných nákladov z dôchodkového zabezpečenia reláciami stanove-

ného životného minima.

 

 

     Počet sociálne odkázaných občanov je však závislý aj od

výšky životného minima a rastu pracovných a sociálnych príj-

mov. Pri zvýšení súm životného  minima možno očakávať aj ná-

rast počtu občanov odkázaných na pomoc spoločnosti. Podmien-

ky valorizácie, ktoré sú zakotvené v zákone o životnom mini-

me, sa  zvýšia, len čo index  životných nákladov a zamestna-

neckých  domácností  v nízkom  príjmovom  pásme  vzrastie od

predchádzajúceho určenia týchto súm aspoň o 10 %.

 

     Odstránenie nedostatkov doterajšieho  systému si vyžia-

dalo výber vhodného prístupu ku kvantifikácii a k objektivi-

zácii súm  životného minima. Ministerstvo  práce, sociálnych

vecí a rodiny vypracovalo nový zákon o životnom minime, kto-

rý do konca augusta 1997 predloží na rokovanie vlády Sloven-

skej republiky.

 

     Oproti  súčasnému právnemu  stavu navrhujeme poskytovať

jednu dávku sociálnej pomoci,  ktorej úlohou je zabezpečovať

pre fyzickú osobu alebo pre  okruh spoločne s ňou posudzova-

ných fyzických osôb ich základné životné podmienky. V zákone

navrhujeme nový spôsob posudzovania  nároku na dávku sociál-

nej pomoci a jej výšku. Navrhujeme  odstupňovať  výšku dávky

sociálnej  pomoci v závislosti od dôvodov,  pre ktoré je fy-

zická osoba v hmotnej  núdzi, odpočtu spoločne posudzovaných

fyzických osôb a v závislosti od vlastného pričinenia fyzic-

kých osôb, ktoré  sa ocitli v hmotnej núdzi,  najmä v závis-

losti od príjmu zo závislej činnosti, a to v troch úrovniach

sociálnej pomoci, kde chceme prezentovať tzv. sociálne mini-

mum, životné minimum a existenčné minimum.

 

     Ešte k čiastočne invalidným  dôchodkom. V roku 1996 do-

šlo k zníženiu počtu  výplat čiastočných invalidných dôchod-

kov v dôsledku  zmeny systému kontroly zárobkov, a  to v tom

zmysle, že sa začali  kontrolovať zárobky v jednotlivých me-

siacoch a celkovo  po polroku, a nie po  celom roku,  ako to

bolo do roku 1995. Sprísnili  sa podmienky pri kontrole novo

priznávaných čiastočných invalidných dôchodkov. Bol presunu-

tý výkon kontroly z pobočiek Sociálnej poisťovne na Sociálnu

poisťovňu - ústredie. Zmenila  sa legislatíva, pričom do zá-

robku sa započítavajú všetky, a to chcem podčiarknuť, všetky

príjmy,  aj vedľajšie  príjmy, aj  mimoriadne odmeny,  preto

dochádza k poklesu počtu poberateľov čiastočných invalidných

dôchodkov.

 

     Odôvodnenie tohto poklesu môže  byť aj toto. K určitému

poklesu  počtu poberateľov  čiastočného invalidného dôchodku

došlo v dôsledku valorizácie tzv. porovnateľného zárobku ako

hranice zárobku  ku dňu priznania.  Ak zárobky rástli,  táto

hranica  nebola valorizovaná,  veľa poberateľov  čiastočných

invalidných dôchodkov ju prekročilo vrátane pohyblivých zlo-

žiek mzdy, tak ako som  povedala, vedľajšie príjmy alebo od-

meny.  Čiže nesplnili  sa ekonomické  podmienky. V  praxi to

znamená, že  zarábali viac ako dve  tretiny svojho pôvodného

zárobku. V tom prípade  nemajú nárok  na čiastočný invalidný

dôchodok. Pokiaľ  sa občanom, ktorí  sú poberateľmi čiastoč-

ných  invalidných  dôchodkov,  nepodarí  zamestnať, poberajú

podporu v nezamestnanosti od úradu práce. Keď sa im po uply-

nutí podporného obdobia nepodarí znova zamestnať sa, prihlá-

sia sa v odbore sociálnych vecí okresného úradu, kde sa zno-

va skúma a testuje  ich príjem a na základe toho dostanú so-

ciálne dávky.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, mám tu aj tabuľ-

ky, ktorými vás nebudem unúvať. Ak by bol záujem, môžem pre-

ukázať celkový vývoj počtu  poberateľov dávok sociálnej sta-

rostlivosti v  roku 1996 v  porovnaní s rokom  1995 a ďalšie

ukazovatele, o ktorých som tu teraz hovorila.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  za informáciu, ktorú  podala pani minis-

terka Keltošová.

 

     Pán poslanec Fico, nech sa páči.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, mám procedurálny  návrh. Myslím si, že

informácie, ktoré poskytla pani ministerka, sú naozaj zaují-

mavé  a potrebujeme  ich mnohí  k svojej  poslaneckej práci.

Privítal by som, keby  vystúpenie pani ministerky bolo spra-

cované písomne a poskytnuté  každému poslancovi Národnej ra-

dy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Priatelia, prv  než pristúpime k  ďalšiemu bodu, ktorým

je návrh na voľbu sudcov  Slovenskej republiky, chcel by som

ešte predsa kvôli formálnej presnosti upozorniť vážených ko-

legov,  hlavne opozičné  kluby, ktoré  budú chcieť predložiť

návrh na voľbu člena  Dozornej rady Fondu národného majetku,

že  podľa § 37 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode ma-

jetku  štátu na  iné osoby  v znení  neskorších predpisov na

voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej

republiky predkladá Národnej rade návrh výbor Národnej rady.

Preto  je  potrebné,  aby  poslanecké  kluby opozície podali

ihneď návrh kandidáta alebo kandidátov na člena dozornej ra-

dy prostredníctvom organizačného odboru Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie. K návrhu je potrebné predložiť stručný životopis kan-

didáta. Na návrh výboru Národná  rada bude potom tajným hla-

sovaním voliť člena dozornej rady.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime teda k bodu

 

     návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh  ste  dostali  ako tlač  číslo 709, v ktorej máte

predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti  Slovenskej republiky pán Jozef Liš-

čák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol  návrh na voľbu sudcov Slo-

venskej republiky  predkladaný v súlade s plánom práce vlády

Slovenskej  republiky. Jeho  cieľom je  doplniť rady  sudcov

o nových pripravených adeptov tam, kde pociťujeme ich akútny

nedostatok, ako i zabezpečiť  pokračovanie výkonu sudcovskej

funkcie tých sudcov, ktorým uplynie štvorročné volebné obdo-

bie. K dnešnému dňu na  území Slovenskej republiky je vo vý-

kone 1 071 krajských a okresných sudcov, 31 je dlhodobo mimo

výkonu sudcovskej funkcie z dôvodov osobných, napríklad čer-

panie materskej dovolenky, z dôvodov verejného záujmu, výko-

nu základnej vojenskej služby, výkonu funkcie poslanca a po-

dobne.

 

     Práca sudcu, ako veľmi dobre viete, má osobitný charak-

ter. Jednotlivé súdne prípady  sú viazané na konkrétnu osobu

sudcu, preto  na súdoch, ktoré nie  sú dostatočne personálne

zabezpečené, sa každý výpadok sudcu z pracovného procesu od-

razí na celkovej výkonnosti  súdu a stave vybavovania súdnej

agendy.

 

     Materiál obsahuje návrhy na  voľbu 20 sudcov do funkcie

na štyri  roky. Ide prevažne o justičných  čakateľov,  ktorí

preukázali  svoju odbornú  pripravenosť na  výkon sudcovskej

funkcie úspešným zložením odbornej  justičnej skúšky v dňoch

10. a 11. februára 1997. Štyria kandidáti majú niekoľkoročnú

sudcovskú  prax, posilnia  predovšetkým novovzniknuté  súdy.

Bližšie informácie o všetkých kandidátoch obsahujú konkrétne

návrhy.

 

     Všetci kandidáti spĺňajú  zákonom stanovené predpoklady

na výkon  funkcie sudcu. Občianska  bezúhonnosť dodržiavania

etických princípov v každodennom živote sa skúma už pri pri-

jatí  do funkcie  justičného čakateľa,  priebežne sa sleduje

a hodnotí počas prípravnej služby.

 

     Druhú skupinu predkladaného  materiálu tvoria návrhy na

voľbu 39 sudcov do  funkcie bez časového obmedzenia. Národná

rada Slovenskej  republiky 24. 6. 1993  zvolila 47 sudcov na

štyri roky, z toho počtu 8 zanikla  sudcovská  funkcia v dô-

sledku vzdania sa.

 

     Možno teda konštatovať, že počas uplynulých štyroch ro-

kov sa  sudcovia vo funkcii  osvedčili a preukázali spôsobi-

losť zastávať  túto náročnú  funkciu. Rozhodujú  nestranne a

nezávisle,  pracujú bez  prieťahov, na  odbornej úrovni. Ani

v jednom prípade  nebol podaný návrh  na disciplinárne kona-

nie, nevyskytli  sa ani opakované  opodstatnené sťažnosti na

ich prácu.  Z uvedeného dôvodu navrhujem  zvolenie sudcov do

funkcie bez časového  obmedzenia. Šiesti  kandidáti, ktorých

navrhujeme na zvolenie do  sudcovskej funkcie na štyri roky,

budú pridelení na novozriadené  súdy, ostatní výlučne na sú-

dy, na ktorých je nedostatok  sudcov. Náklady na platy navr-

hovaných  kandidátov sú  zabezpečené z rozpočtovej  kapitoly

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky  prerokovala predkladaný ma-

teriál  na  zasadnutí 1. júla 1997.  Navrhnutých  kandidátov

schválila uznesením číslo 494.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovolím  si požiadať,  aby ste  pri posudzovaní  návrhu

zohľadnili  skutočnosť,  že  iba  personálne vybudované súdy

s kvalitným potenciálom sudcov môžu rozhodovať plynule a bu-

dú schopné realizovať právo  občanov na súdnu ochranu, ktoré

im  zaručuje Ústava  Slovenskej republiky.  Z týchto dôvodov

odporúčam predmetný návrh akceptovať a navrhovaných kandidá-

tov do funkcie sudcu zvoliť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím poslanca pána Michala  Benčíka, aby podal infor-

máciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

3. júla 1997 prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej re-

publiky,  tlač 709,  a prijal  uznesenie,  v ktorom  súhlasí

s návrhom  na voľbu  sudcov Slovenskej  republiky a odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky urýchlene prerokovať ten-

to predložený návrh s tým, že  sa to dnes predkladá, a to sa

urýchlene zabezpečuje.

 

     V ústavnoprávnom výbore sme  sa návrhom podrobne zaobe-

rali a prišli sme k záveru, že zo všetkých stránok zodpovedá

ústavným a zákonným  predpokladom a že predkladateľ  venoval

pozornosť jednotlivým kandidátom. Odporúčam preto, pán pred-

sedajúci, aby sme ale skôr vyriešili záležitosť spôsobu voľ-

by. Podľa § 119 ods. 2 rokovacieho  poriadku voľby sudcov sa

vykonávajú tajným  hlasovaním. Môže byť  iný spôsob hlasova-

nia,  ak sa  na tom  uznesie Národná  rada. Ako  spravodajca

predkladám návrh, aby sme v danom  prípade hlasovali o návr-

hoch verejne. Prosím, pán  predsedajúci, aby sme túto proce-

durálnu záležitosť vyriešili v zmysle môjho návrhu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím pani kolegyne a pánov kolegov, aby prišli do ro-

kovacej miestnosti,  budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca

Benčíka,  ktorý v  zhode s  prijatým úzom  navrhuje, aby  sa

o voľbe  rozhodovalo verejným  spôsobom, a  teda prosím, aby

sme o tomto návrhu pána poslanca Benčíka hlasovali.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu, aby

sa  voľba sudcov  Slovenskej republiky  uskutočnila verejným

spôsobom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme prijali  návrh pána poslanca Benčí-

ka, aby sa sudcovia volili verejným spôsobom.

 

     Konštatujem, že som nedostal žiaden písomný záznam ale-

bo prihlášku do rozpravy. Hlási  sa niekto do rozpravy? Nech

sa páči, pán poslanec Hofbauer  a pán poslanec Šimko. Zazna-

menávam a zároveň uzatváram zoznam prihlásených.

 

     Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán predsedajúci,  je to postačujúce  v rámci faktickej

poznámky.

 

     V rámci rozpravy  alebo v rámci zaujatia stanoviska pá-

na ministra  žiadam, aby zaujal stanovisko  k faktu, že spo-

medzi 20 sudcov navrhovaných na  štvorročné  funkčné obdobie

až 4 sudcovia a kandidáti  sú takí, ktorí    sudcami boli,

potom neboli a teraz  zase sú.  Domnievam sa, že je  to dosť

nezvyklý stav,  pretože profesia sudcu je  niečo podobné ako

profesia kňaza, kde vysvätením  vlastne získavajú tieto pro-

fesie doživotný post. Zdá sa mi dosť nezvyklé, ak sa takýmto

spôsobom lavíruje,  že striedavo áno,  striedavo nie. Osobne

nebudem odporúčať týchto sudcov, ktorí už boli sudcami, opäť

zvoliť do tejto pozície.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne. Ostáva  jediný prihlásený  do rozpravy,

pán poslanec Šimko. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     moje vystúpenie bude tiež iba stručné.

 

     Podporujem  tento návrh,  chcem iba  pripomenúť, pokiaľ

ide o sudcov,  ktorí si už vykonali štvorročné  obdobie a sú

navrhovaní na  zvolenie vlastne na doživotie  alebo teda bez

časového  určenia, mandát  týchto  sudcov  uplynul už v júni

tohto roku, resp. sa vedú  diskusie, kedy uplynie ich mandát

a či uplynie.  V každom prípade  tie štyri roky  uplynuli od

ich prvého zvolenia už v júni tohto roka.

 

     Pokiaľ som informovaný,  ministerstvo spravodlivosti si

splnilo včas svoju povinnosť  a predložilo tieto návrhy ešte

v apríli alebo niekedy v priebehu  jari tohto roka, len bola

to vláda, ktorá neskoro rozhodla o návrhu na opätovné zvole-

nie týchto sudcov. Chcel  by som neformálnym spôsobom požia-

dať  vládu, aby  navrhovala v takýchto  prípadoch  sudcov na

opätovné zvolenie včas, pretože môžu z toho vzniknúť problé-

my v prípade, žeby títo sudcovia, ktorým už štyri roky uply-

nuli a ešte nie sú  zvolení po druhýkrát, o niečom rozhodli,

v takom prípade môžu z toho vzniknúť spory a nekonečné prob-

lémy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Šimkovi.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce sa k rozprave prihlásiť a zaujať  stanovisko pán minis-

ter? Nech sa páči, máte slovo.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v zásade už pred  mojím príchodom na ministerstvo spra-

vodlivosti  sa zaujalo  také stanovisko,  že sudcovia, ktorí

odišli z justície v čase, keď bola justícia v kríze, aj per-

sonálnej, by  sa nemali brať  späť do justície.  Ja som plne

súhlasil s touto  zásadou a aj som ju z prevažnej  časti ak-

ceptoval a presadzoval.

 

     Došlo však  teraz k situácii pri  budovaní nových súdov

k tomu, že sme pociťovali akútny nedostatok sudcov hlavne na

nových súdoch.  Niektorí   navrhovaní  bývalí  sudcovia však

neodišli zo zištných dôvodov, tak ako mnoho iných, keď v ko-

mercii mohli  zarábať viac ako sudcovia.  Sú to väčšinou od-

borníci, ktorých nutne justícia potrebuje. Sú to ľudia, kto-

rí odpracovali v justícii veľa rokov. Preto sa prihováram za

to,  aby sa  urobila  výnimka v tomto  prípade a  aby ste mi

týchto sudcov, odborníkov, špecialistov schválili.

 

 

     Pokiaľ ide o druhú otázku, článok 145 našej ústavy jed-

noznačne hovorí o tom, že  mandát sudca nemôže stratiť skôr,

než mu ho parlament neodníme, alebo skôr, než mu ho nepotvr-

dí. V Ústavnoprávnom výbore  Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  na Ministerstve  spravodlivosti Slovenskej republiky,

v kolégiu ministra  sa zaujalo jednoznačné  stanovisko, jed-

noznačný výklad,  že mandát  sudcu v zmysle článku 145 našej

ústavy môže by potvrdený  alebo odňatý len parlamentom. Teda

aj  keď vláda  predloží návrh  na voľbu  sudcov  dajme  tomu

neskôr, neuplynul mandát sudcom v júni, ako sa to tu poveda-

lo.

 

     Toľko na vysvetlenie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne  pánu ministrovi. Chce  zaujať stanovisko

pán poslanec Benčík? Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Chcel by som za  Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky zaujať stanovisko k pripomienkam, ktoré tu

boli prednesené.

 

     Uisťujem vás, že ústavnoprávny  výbor nie formálne, ale

veľmi vecne a  konkrétne hovoril aj o týchto  otázkach a do-

spel k obdobnému záveru,  ktorý hovoril pán minister, pokiaľ

ide o ľudí,  ktorí boli na súdoch, odišli a  teraz sa na súd

vrátili. Ventilovali sme aj problematiku včasného predklada-

nia. Berieme  to ústavné vysvetlenie, ktoré  tu pán minister

hovoril, ale ústavnoprávny výbor sa  prikláňa k tomu a hovo-

rím to aj z tohto  miesta, aby vláda v budúcnosti včasnejšie

predkladala návrhy, aby takéto prípady boli minimalizované.

     Pán predsedajúci, dovolím si  predložiť  návrh na uzne-

senie preto, lebo pán Hofbauer mal určité výhrady, ale potom

mal uplatniť návrhy na  osobitné hlasovanie o niektorých, ku

ktorým mal výhrady. Pokiaľ  som dobre sledoval, takýto návrh

v  rozprave nepodal, a preto  nemôžem robiť nič  iné len to,

aby som predniesol návrh  na uznesenie Národnej rady Sloven-

skej republiky k návrhu  na voľbu sudcov Slovenskej republi-

ky, tlač 709.

 

     "Národná  rada  Slovenskej republiky  podľa  článku 145

ods. 1 Ústavy  Slovenskej  republiky  a  podľa § 35 ods. 1 a

§ 38 ods. 1 zákona 335/1991 Zb. o súdoch  a sudcoch  v znení

zákona 12/1993 Zb. volí týchto sudcov Slovenskej republiky:

 

     - na štvorročné volebné obdobie pod bodom 1 až 20,

 

     - bez časového obmedzenia pod bodmi 1 až 39."

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby  ste o návrhu dali hlaso-

vať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pristúpime k  hlasovaniu o návrhu na  voľbu sudcov Slo-

venskej republiky. Keďže sme  predtým odhlasovali to, že bu-

deme hlasovať o sudcoch  verejným spôsobom, môžeme pristúpiť

k tomu postupu, ktorý navrhol pán  poslanec Benčík, a k hla-

sovaniu na základe uznesenia,  ktoré vám už predtým prednie-

sol. Kvôli  formálnemu a zreteľnému  riešeniu teda zopakujem

hlavnú zásadu uznesenia.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  podľa  článku 145

ods. 1  Ústavy  Slovenskej  republiky  a  podľa  § 35 ods. 1

a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Zb. o  súdoch  a sudcoch

v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-

ky, a to v takom postupe, ako navrhol pán poslanec Benčík.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky navr-

hované uznesenie schválila, ktorým zvolila 59 sudcov Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem pánu ministrovi a  ďakujem pánu poslancovi Ben-

číkovi za spoluprácu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  316/1993 Z. z.

o spotrebnej  dani z uhľovodíkových  palív  a mazív  v znení

neskorších predpisov.

 

     Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej

republiky pána Sergeja Kozlíka, aby zaujal miesto určené pre

navrhovateľov, a pani poslankyňu Máriu Bartošíkovú, aby zau-

jala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto  bode programu.  V rámci tejto

rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokova-

com poriadku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovolím si  len upozorniť, že  sme vlastne už  prebrali

všetko až po záverečné hlasovanie, dokonca prebehlo aj záve-

rečné hlasovanie a bolo nás málo, neboli sme uznášaniaschop-

ní. Takže rozprava už bola skončená.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku,  aj tak prichádzali do  úvahy len návrhy na

legislatívno-technické opravy alebo  opravy jazykových chýb.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Pozývam pani  poslankyne, pánov poslancov  do rokovacej

miestnosti na hlasovanie. Budeme opakovať hlasovanie.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  nie  sme  uznášaniaschopní. Odročujem

hlasovanie. Hlasovanie budeme  opakovať v odpoludňajších ho-

dinách. O 14.00 hodine pokračujeme v rokovaní Národnej rady.

Prajem vám dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pozývam pani poslankyne a  pánov poslancov do rokovacej

miestnosti. Priatelia, budeme o chvíľu hlasovať.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, je  tu zároveň neformálna

požiadavka troch  klubov, že chcú do  14.35 hodiny prestávku

na  poradu klubov.  Myslím si,  že by  sme sa  mohli takýmto

spôsobom vzájomne akceptovať bez toho,  aby som k tomu musel

formálne zaujímať stanovisko. Prosím vás, aby sme tu bezpod-

mienečne boli o 14.35 hodine.

 

     Ďakujem.

 

     (Po ďalšej prestávke.)

 

     Pozývam pani poslankyne a pánov poslancov na zasadanie.

Vyžiadaný  čas  uplynul.  Priatelia,  prosím, zaujmite svoje

miesta v rokovacej miestnosti.

 

     Opakujem, vážené  pani poslankyne, páni  poslanci, pro-

sím, aby sme sa postupne zhromaždili v rokovacej miestnosti.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, budeme

pokračovať v odpoludňajšom zasadaní. Najprv uskutočníme hla-

sovanie, pretože  sme predtým neboli  uznášaniaschopní. Pro-

sím,  vážené  kolegyne  a  kolegovia, budeme  sa prezentovať

a vzápätí hlasovať o tom bode  programu, o ktorom sme začali

hlasovať dopoludnia.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o návrhu zá-

kona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 316/1993 Zb. o spotrebnej dani z uhľovodíkových pa-

lív a mazív v znení neskorších predpisov.

 

     Pocedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  v mene  poslaneckých klubov

Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej  únie, Maďar-

skej  koalície a Maďarského kresťanskodemokratického  hnutia

navrhujem rozšírenie nášho programu o dva body:

 

     1. Vyjadrenie premiéra  Slovenskej republiky k neprija-

tiu Slovenskej republiky do NATO.

 

     2. Rozprava k tomuto vyjadreniu.

 

     Tieto body navrhujem zaradiť zajtra na 9.00 hodinu.

 

     Rozhodnutie  madridského summitu  nevymenovať Slovensko

ani medzi ďalšími krajinami, ktoré  sa môžu uchádzať o člen-

stvo v NATO v druhom kole rozširovania, teda Rumunskom, Slo-

vinskom a pobaltskými  štátmi, je  dôkazom, že  pre NATO  sa

stalo  Slovensko  krajinou  s najnižším  stupňom  politickej

dôveryhodnosti v celej  strednej Európe. Rozhodnutie madrid-

ského summitu znamená, že vláda Vladimíra Mečiara definitív-

ne  nesplnila najdôležitejší  bod svojho  vládneho programu.

(Výkriky a prejavy nesúhlasu v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ticho. Pokoj, prosím. Ďakujem.

 

     Prosím prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návrhu

pána poslanca Kováča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kováča nebol prijatý.

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  na protest proti  takémuto cynickému

postoju vládnej koalície  voči ďalšiemu smerovaniu Slovenska

poslanci Kresťanskodemokratického hnutia opúšťajú dnešný deň

rokovania. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prajeme kolegom dobré prázdniny. (Smiech z pléna.)

 

     Predseda výboru, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     ja mám  tiež jeden procedurálny  návrh. Žiadam, aby  sa

dalo hlasovať o tom, aby na  septembrovú  schôdzu parlamentu

bol zaradený bod, v ktorom by páni lídri opozície, najmä pán

poslanec  Kukan, pán Čarnogurský a pán Bugár, vysvetlili to-

muto parlamentu aj národu svoje kroky, ktoré do značnej mie-

ry  prispeli k tomu,  že  Slovensko  stratilo  dôveryhodnosť

niektorých krajín. Po skúsenostiach z posledných štyroch dní

môžem ešte aj doplniť. Osobitne  by som prosil, aby pán Čar-

nogurský podal informácie o svojom pôsobení v OBSE. To všet-

ko, samozrejme, na septembrovej schôdzi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je váš procedurálny  návrh? (Odpoveď poslanca Cupera

z pléna.)

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Cupera,  ktorý hovorí, že  pán poslanec Kukan,  pán

poslanec Čarnogurský a pán  poslanec Bugár by mali vysvetliť

svoje počínanie pri zobrazovaní Slovenska v zahraničí.

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Priatelia, pokračujeme ďalej.

 

     Prosím, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     v mene klubu  Demokratickej  únie  a klubov  Maďarského

kresťanskodemokratického hnutia a  Maďarskej koalície si vám

dovoľujem oznámiť, že na protest proti tomu, že Národná rada

sa odmieta zaoberať takou  vážnou otázkou, ako je neprijatie

Slovenska do NATO, opúšťame dnešné rokovanie. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Takisto vám prajem dobrú dovolenku.

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Kým mi stihnete zobrať slovo, chcem povedať jednu vetu,

že robili všetko preto, aby nás tam neprijali a teraz uteka-

jú odtiaľto ako potkany z lode. (Smiech a potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Len s jednou  poznámkou, vážení priatelia,  táto loď sa

nepotápa. (Smiech v sále.)

 

     Pán  poslanec, nemôžeme  to tak  roztrhať, že  nebudeme

procesne vedieť,  kde  sa nachádzame.  Hovorili ste o potka-

noch, preto som vám to povedal.

 

 

 

 

     Pristúpime k druhému čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových  a občianskych zdravot-

ných poisťovní v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 704 a  spoločnú správu výborov  schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 704a.

 

     Vládny  návrh  zákona  odôvodní  minister zdravotníctva

Slovenskej republiky  pán Ľubomír Javorský.  Prosím, pán mi-

nister, ujmite sa slova.

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     základným  predpisom, ktorý  upravuje zdravotné poiste-

nie, je  zákon  číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení,

financovaní  zdravotného  poistenia,  o zriadení  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ktorý nado-

budol účinnosť 1. januárom 1995.

 

     Zdravotné poistenie je povinné. Poistné platia poisten-

ci sami a za určité  skupiny  poistencov platí  poistné štát

alebo  Národný úrad  práce. Zdravotné  poistenie je  systém,

ktorý sa v Slovenskej republike vyvíja. Skúsenosti z apliká-

cie  zákona číslo 273/1994 Z. z. ukazujú  na  potrebu  zmien

v tomto zákone. Doterajšie novelizácie zákona smerovali pre-

dovšetkým k úprave výšky poistného a vymeriavacieho základu,

ako i podmienok na zriaďovanie a zrušovanie rezortných zdra-

votných  poisťovní. Nakladanie  s prostriedkami  zdravotného

poistenia a vzťahy medzi  zdravotnými poisťovňami a zdravot-

níckymi zariadeniami  vyúsťujú v súčasnosti do nutnosti zme-

niť znovu  zákon, a to v súčasti  upravujúcej  prerozdelenie

poistného, pretože vývoj  prerozdeľovania povinného zdravot-

ného poistenia v období  prvých štyroch mesiacov tohto roka,

ako  ukázala  spoločná  analýza  ministerstva  zdravotníctva

a zdravotných poisťovní, naznačil  vážne problémy v napĺňaní

podmienok ustanovených zákonom.

 

     V súčasnosti je povinné  prerozdelenie upravené tak, že

na prerozdelenie ide 75 % zaplateného  poistného, pričom po-

istenec  vo veku nad 60 rokov  sa počíta  dvaapolkrát. Tento

systém spôsobuje,  že poisťovne, ktoré  majú oproti ostatným

poisťovniam vyšší výber  poistného, odovzdávajú do prerozde-

lenia väčšiu  časť vybraného  poistného, a tým sa im znižuje

objem  finančných prostriedkov  určený na  úhradu zdravotnej

starostlivosti.  Zdravotné  poisťovne k 30. 4. 1997 vykázali

výber poistného od ekonomicky aktívnych poistencov v hodnote

8 300 mil. Sk,  čo je  v porovnaní  s predpokladmi  štátneho

rozpočtu na rok 1997 menej približne o 119 mil. Sk. Priemer-

ný príjem na jedného  poistenca podľa počtu obyvateľov vyka-

zovaného  Štatistickým úradom  Slovenskej republiky dosiahol

v tomto  období  hodnotu 554 Sk na jedného  poistenca za me-

siac. Po prerozdelení povinného  zdravotného poistenia v ob-

dobí prvých štyroch mesiacov  tohto roka sa priemerné príjmy

zdravotných  poisťovní oproti  skutočnej  hodnote 554 Sk  na

jedného poistenca za mesiac pohybovali v rozpätí od minimál-

nej hodnoty 451 Sk do  maximálnej  hodnoty 626 Sk na jedného

poistenca za mesiac.

 

     Na  zdokumentovanie vážnych  problémov v prerozdeľovaní

povinného zdravotného poistenia  je najtransparentnejšie po-

rovnanie zdravotnej poisťovne s najväčším priemerným výberom

poistného od  ekonomicky aktívneho poistenca v hodnote 1 378

Sk za mesiac, ktorej skutočný príjem na jedného poistenca po

prerozdelení dosahuje  hodnotu 473 Sk za mesiac, so zdravot-

nou poisťovňou s najmenším  priemerným  výberom poistného od

ekonomicky  aktívneho  poistenca v hodnote 588 Sk za mesiac,

ktorej skutočný príjem na  jedného poistenca po prerozdelení

dosahuje hodnotu 626 Sk.

 

     Prvá z týchto zdravotných poisťovní odviedla na osobit-

  účet povinného  zdravotného poistenia  za obdobie prvých

štyroch mesiacov  tohto roku hodnotu  312,9 mil. Sk,  pričom

v druhej zdravotnej poisťovni bola z osobitného účtu odvede-

  hodnota 501 mil. Sk.  Rôzna  úroveň  skutočných  príjmov

zdravotných poisťovní po prerozdeľovaní povinného zdravotné-

ho poistenia  má za následok  rôznu disponibilitu finančných

prostriedkov zdravotných  poisťovní s priamym dosahom na po-

skytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom vo  viacerých

zdravotných  poisťovniach  narástla  zadlženosť, kým v iných

zdravotných  poisťovniach  dochádza  k  preplácaniu  výkonov

zdravotnej starostlivosti a liekov  nad rámec Liečebného po-

riadku. Popri týchto  skutočnostiach v prerozdeľovaní povin-

ného  zdravotného poistenia  pôsobia ďalšie  negatívne javy,

dôsledkom ktorých je  neschválenie výsledkov prerozdeľovania

povinného zdravotného poistenia za apríl 1997 a následne  za

máj 1997.

 

     Za danej situácie je nevyhnutné zabezpečiť rovnovážnosť

finančných tokov medzi  zdravotnými poisťovňami a poskytova-

teľmi zdravotnej starostlivosti.

 

     Predkladaný návrh prerozdelenia poistného v pomere 70 %

ku 30 %, ktorý  vychádzal z ekonomickej  analýzy prerozdeľo-

vania poistného, vykonanej ministerstvom zdravotníctva, Vše-

obecnou zdravotnou poisťovňou a Združením  zdravotných pois-

ťovní, sleduje odstránenie  krízových javov v prerozdeľovaní

povinného zdravotného poistenia,  ktoré môžu výrazným spôso-

bom ovplyvniť celý  proces vykonávania povinného zdravotného

poistenia, a tým i chod  rezortu  zdravotníctva v Slovenskej

republike.

 

     Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, obraciam

sa na vás s prosbou o podporu tejto predloženej novely záko-

na.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi  za odôvodnenie vládneho návrhu

zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovate-

ľov.

 

     Dávam  slovo určenej  spoločnej  spravodajkyni  výborov

pani poslankyni  Alene Kolesárovej a prosím  ju,  aby  podľa

§ 80 ods. 2 zákona  o rokovacom poriadku informovala Národnú

radu  Slovenskej  republiky  o  výsledku  rokovania  výborov

o tomto vládnom návrhu  zákona a aby odôvodnila návrh a sta-

novisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo  a sociálne  veci  ako  gestorský výbor  pri rokovaní

o vládnom  návrhu  zákona, ktorým  sa  mení  a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne a  o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych  zdravot-

ných poisťovní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej

rade  Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o ro-

kovacom  poriadku  Národnej  rady  Slovenskej republiky túto

spoločnú správu  výborov Národnej rady  Slovenskej republiky

o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

     1. Národná rada  Slovenskej  republiky  uznesením číslo

684 zo 4. júla 1997 po  prerokovaní  vládneho návrhu zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financo-

vaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a  o zriaďovaní rezortných,  odvetvových, podniko-

vých a občianskych zdravotných  poisťovní v znení neskorších

predpisov, tlač 704, v prvom čítaní  rozhodla, že podľa § 73

ods. 3 písm. c) zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní

a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona

na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie,

rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     2. Gestorský výbor nedostal do 9. júla 1997 žiadne sta-

noviská poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky, ktorí

  členmi  výborov, ktorým  nebol návrh  zákona  pridelený,

oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     3. Vládny  návrh zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z., od-

porúčali  Národnej  rade  Slovenskej  republiky schváliť bez

pripomienok tieto výbory Národnej  rady: Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením

číslo 466  z 8. júla 1997 a Výbor  Národnej rady  Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a  sociálne veci uznesením číslo

342 z 9. júla 1997.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

uznesením číslo 450 z 8. júla 1997 odporučil  Národnej  rade

Slovenskej republiky predložený vládny  návrh schváliť s po-

zmeňujúcou pripomienkou  k článku II:  "Tento zákon nadobúda

účinnosť dňom 1. augusta 1997."

 

     Gestorský  výbor odporúča  tento návrh  Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej republiky schváliť.

 

     4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vlád-

nemu návrhu  zákona, ktorým sa mení  a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky  číslo 273/1994 Z. z., vyjadrených

v ich  uzneseniach  uvedených  pod  bodom III tejto správy a

v stanovisku gestorského výboru  odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky vládny návrh zákona,  ktorým sa mení a do-

pĺňa   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  číslo

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotné-

ho  poistenia,  o zriadení  Všeobecnej  zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní  rezortných,  odvetvových,  podnikových a ob-

čianskych zdravotných  poisťovní v zmysle neskorších predpi-

sov a v znení  schváleného  pozmeňujúceho  návrhu  uvedeného

v tejto správe, schváliť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pani  spoločnej  spravodajkyni a prosím,

aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, konštatujem, že som nedos-

tal písomnú prihlášku do rozpravy od žiadneho poslanca, a to

ani  individuálne, ani  za jednotlivé  poslanecké kluby.  Na

základe toho  otváram možnosť podania  ďalších ústnych alebo

elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Konštatujem, že sa nikto ďalší nehlási do rozpravy úst-

nou  alebo  elektronickou  prihláškou.  Vyhlasujem  rozpravu

o tomto  bode programu  za skončenú.  Nepredpokladám, že pán

minister  chce ešte  zaujať nejaké  stanovisko. Takisto  ani

spoločná spravodajkyňa. Teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     zo spoločnej  správy vyplynul jeden  pozmeňujúci návrh,

ktorý  gestorský výbor  odporúča schváliť.  Týka sa  to doby

účinnosti zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, vážené kolegyne a kolegovia, zo spoločnej sprá-

vy gestorský výbor  odporúča schváliť predložený pozmeňujúci

návrh. Pani spoločná spravodajkyňa nám ho prezentovala.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh, odporúčaný

gestorským výborom zo spoločnej správy, prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán podpredseda, vzhľadom na  to, že ide o skrá-

tené legislatívne  konanie, podľa § 89 rokovacieho  poriadku

môžeme teraz pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno, naozaj je to tak.  Nakoľko v skrátenom legislatív-

nom konaní sa nepoužijú obmedzenia podľa príslušného ustano-

venia zákona, pristúpime k tretiemu čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení,  financovaní  zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriaďovaní re-

zortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode programu.  V rámci tejto

rozpravy je  možné podať  podľa § 85 zákona o rokovacom  po-

riadku len úpravy legislatívno-technického a jazykového cha-

rakteru. Konštatujem, že neboli predložené žiadne takéto ná-

vrhy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schválených dodatkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Je to vzácna zhoda.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom  poistení,  financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej  zdravotnej po-

isťovne a o zriaďovaní  rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších pred-

pisov.

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  Javorskému a  ďakujem aj pani

poslankyni Kolesárovej za spoluprácu.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Dámy, páni,  aj mne dovoľte, aby  som sa vám poďakovala

za podporu tejto novely.

 

 

 

 

Minister zdravotníctva SR Ľ. Javorský:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     skutočne vám veľmi pekne ďakujem za podporu tohto návr-

hu. Blížia sa prázdniny, prajem  vám, aby ste prázdniny pre-

žili v zdraví, aby ste nemuseli využívať zdravotné poisťovne

a zdravotnícke zariadenia.

 

     Dovidenia.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Je to dobré prianie.

 

     Pokračujeme ďalším bodom programu,  ktorým je druhé čí-

tanie o

 

     vládnom  návrhu  zákona  o  subvenciách a vyrovnávacích

opatreniach.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 711 a spoločnú správu  výborov  schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 711a.

 

     Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slo-

venskej republiky pán Karol Česnek.

 

     Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mnohostranné  medzinárodné dohody,  ktoré upravujú pra-

vidlá medzinárodného obchodu, ktorými  je viazaná aj Sloven-

ská republika  členstvom vo Svetovej  obchodnej organizácii,

predovšetkým  Všeobecnou dohodou o clách a obchode a Dohodou

o subvenciách a vyrovnávacích  opatreniach,  označujú aj po-

skytovanie  zakázaných  subvencií  na  výrobu a vývoz tovaru

a označujú toto za  zavrhnutiahodnú nekalú obchodnú praktiku

v medzinárodnom obchode, ktorá porušuje pravidlá súťaže.

 

     Uvedené dokumenty medzinárodného  práva umožňujú každej

členskej krajine Svetovej  obchodnej organizácie, aby uplat-

nila proti  týmto zakázaným  praktikám, a teda aj subvenciám

poskytovaným na tovar vyrovnávacie opatrenia, ktorými sa od-

stráni vážna ujma alebo sa zabráni vzniku vážnej ujmy, ktorá

bola alebo môže byť spôsobená domácemu výrobcovi.

 

     Základnou podmienkou na uplatnenie týchto vyrovnávacích

opatrení však naďalej zostáva,  aby bola prijatá aj uvedeným

medzinárodným  dokumentom zodpovedajúca  vnútroštátna právna

úprava. Preto hlavným zámerom predloženého návrhu je upraviť

v súlade s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach

pravidlá  na posudzovanie  zakázaných subvencií poskytnutých

na tovar vyrábaný a vyvážaný subvencujúcou krajinou, pravid-

lá zisťovania a posudzovania  vážnej ujmy spôsobenej dovozom

takéhoto tovaru domácemu výrobnému odvetviu v Slovenskej re-

publike. Umožňuje ustanoviť  druhy vyrovnávacích opatrení na

zabránenie vzniku alebo odstránenie ujmy spôsobenej domácemu

výrobnému  odvetviu, ako  aj pravidlá  konania o uplatňovaní

týchto vyrovnávacích opatrení.

 

     Proti poškodeniu domácej výroby  bude mať Slovenská re-

publika podľa navrhovaného zákona možnosť uplatniť tieto vy-

rovnávacie opatrenia:

 

     1. Prijatie záväzku vývozcu  po okamžitom zastavení vý-

vozu subvencovaného  tovaru alebo jeho  záväzku na vykonanie

cenových úprav tak, aby vývozná cena zodpovedala cene v bež-

nom obchode.  Tieto opatrenia je  možné uplatniť na  obdobie

5 rokov a môžu byť predĺžené o ďalších 5 rokov.

 

     2. Uplatnenie dočasného  vyrovnávacieho cla na dovážaný

subvencovaný tovar na obdobie 4 mesiacov, prípadne na zákla-

de žiadosti  dovozcu až na 9 mesiacov, najneskoršie  však do

uplatnenia konečného vyrovnávacieho cla.

 

     3. Uplatnenie konečného  vyrovnávacieho cla na dovážaný

subvencovaný tovar  na obdobie 5 rokov, pokiaľ  nebude  toto

opatrenie predĺžené o ďalšie obdobie.

 

     Opatrenia podľa navrhovaného zákona o subvenciách a vy-

rovnávacích  opatreniach a Dohody o subvenciách a vyrovnáva-

cích opatreniach  sa vo všeobecnosti vzťahujú  na všetky vý-

robky, ale, tak  ako to  ustanovuje § 3 ods. 3 návrhu zákona

na  poľnohospodárske  produkty  uvedené  v  článku 13 Dohody

o poľnohospodárstve, sa umožňuje  poskytnúť aj zakázané sub-

vencie, avšak rozsah, forma a  výška subvencií na tieto pro-

dukty je zakotvená v koncesných  listinách a ich dovoz a vý-

voz podlieha špeciálnemu režimu.

 

     Prijatím navrhovaného zákona  nevzniknú v rokoch 1997 a

1998,  ale ani  v ďalších  rokoch zvýšené  výdavky na štátny

rozpočet. Navrhovaná právna úprava nie  je v rozpore s Ústa-

vou  Slovenskej republiky  ani Listinou  základných ľudských

práv a slobôd.

 

 

     Príprava tohto zákona je jedným zo systémových opatrení

vlády na zvýšenie ochrany tuzemskej výroby, na zvýšenie jeho

exportnej  výkonnosti, a tým aj na  zlepšenie doterajšej pa-

sívnej obchodnej bilancie.

 

     Na základe uvedených dôvodov  si dovoľujem vysloviť po-

žiadavku, aby  predložený vládny návrh  zákona o subvenciách

a vyrovnávacích opatreniach po  jeho dnešnom prerokovaní bol

ďalej schválený.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  ministrovi Česnekovi za odôvodnenie

vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené

pre navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu poslancovi Jánovi Duckému  a prosím ho, aby  podľa § 80

ods. 2  o rokovacom poriadku  informoval  Národnú radu o vý-

sledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby

odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1647 z 3. júla tohto roku pridelil vládny návrh zákona

o subvenciách a vyrovnávacích  opatreniach týmto výborom Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre financie,  rozpočet a menu, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie a Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  pôdohospodárstvo. Určil lehotu  na prerokovanie vo

výboroch do  8. júla tohto  roku. Ako gestorský  výbor určil

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie s lehotou  na prerokovanie spoloč-

nej správy do 9. júla 1997.

 

     Uvedené  výbory prerokovali  pridelenú parlamentnú tlač

v stanovenej lehote.  Gestorský výbor prerokoval  a schválil

v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku  spoločnú správu

výborov k vládnemu návrhu  zákona o subvenciách a vyrovnáva-

cích opatreniach uznesením číslo 412 z 9. júla 1997. Iné vý-

bory  Národnej  rady  Slovenskej  republiky parlamentnú tlač

neprerokovali.

 

     Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili

svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho  poriadku po-

slanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov.

 

     Výbory prerokovali pridelenú  parlamentnú tlač v stano-

venej lehote a zaujali tieto stanoviská:

 

     Ústavnoprávny  výbor  prerokoval  vládny  návrh 8. júla

1997 v druhom čítaní a svojím uznesením  číslo 449 odporučil

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  vládny  návrh  zákona

schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Výbor  pre  pôdohospodárstvo  prerokoval  vládny  návrh

4. júla  1997 v druhom  čítaní a svojím  uznesením číslo 272

odporučil  Národnej rade  Slovenskej republiky  vládny návrh

zákona schváliť bez pripomienok.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval vládny  návrh 8. júla l997 v dru-

hom  čítaní.  Uznesením  číslo 467 odporučil  Národnej  rade

Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami

a doplnkami.

 

     Výbor pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie pre-

rokoval vládny návrh 9. júla tohto roku v druhom čítaní. Uz-

nesením číslo 411 odporučil  Národnej rade Slovenskej repub-

liky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy poslancov v parlament-

nej tlači neboli predložené. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu

zákona, tak ako boli prijaté  vo výboroch s odporúčaním ges-

torského výboru pod číslami 1 až 11, gestorský výbor odporú-

ča schváliť.

 

     Zároveň odporúčam hlasovať o návrhoch výborov, ktoré sú

uvedené v spoločnej  správe  takto: o  bodoch 1, 2, 3, 4, 5,

7, 8, 9, 10 a 11 spoločne  s návrhom schváliť  ich s tým, že

o bode 6 nehlasovať, lebo je zhodný s bodom 5.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému spravodajcovi  a prosím

ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že

do rozpravy som nedostal písomné prihlášky zástupcov jednot-

livých  klubov  politických  strán  ani individuálne písomné

prihlášky. Uzatváram  túto časť. Konštatujem však,  že je tu

priestor  na  podanie  ústnych  prihlášok  do rozpravy alebo

elektronických prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     Konštatujem, že sa nikto ďalší neprihlásil do rozpravy,

preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Nepredpokladám, že pán minister bude zaujímať stanovis-

ko. Pravdepodobne ani pán  spoločný spravodajca sa neuchádza

o záverečné slovo.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristú-

piť k hlasovaniu.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi jednu malú poznámku. Dostal som písomné upo-

zornenie, že  na strane 3 pod bodom 3 v zdôvodnení navrhnutá

oprava  vyplýva zo zmeny uvedenej v bode 1, má byť v bode 2.

Prosím, aby to bolo zaznamenané. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Takýto druh úpravy sa tam predpokladá.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a  potom pristúpime k  hlasovaniu o pozmeňujúcich  návr-

hoch. Z  pozmeňujúcich návrhov zatiaľ máme  len jeden, ktorý

upravuje zmenu bodu číslo 1 na číslo 2.

 

     Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Gestorský výbor  odporúčal o návrhoch výborov, ktoré sú

uvedené v spoločnej  správe, hlasovať takto:  o bodoch 1, 2,

3, 4, 5, 7, 8, 9, 10 a 11 hlasovať spoločne s návrhom prijať

ich.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí  hlasujme. Hlasujeme  o  bodoch  1 až 11 spoločnej

správy bez bodu 6. Tieto všetky body gestorský výbor odporú-

ča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme  body 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10 a

11  spoločnej  správy  podľa  odporúčania gestorského výboru

schválili.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     V druhej  časti  o bode 6 nehlasovať,  lebo  je  zhodný

s bodom 5. Myslím si, že tým  je druhé  čítanie  schválené a

môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý

ste uviedli.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Bral som  to ako poznámku, pardon.  Pre poriadok by som

prečítal ešte raz zmenu na strane 3 k bodu 3, kde nedopatre-

ním došlo k zámene čísel.  Je to navrhnutá úprava, ktorá vy-

plýva zo zmeny uvedenej v bode 1, treba to zmeniť na bod 2.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú ob-

medzenia podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom po-

riadku pre druhé a tretie čítanie, pristúpime k tretiemu čí-

taniu o

 

     vládnom  návrhu  zákona  o  subvenciách a vyrovnávacích

opatreniach.

 

     Otváram  rozpravu o tomto bode  programu. Pýtam sa,  či

niekto  navrhuje opravu  legislatívno-technického typu alebo

jazykových chýb.

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za

skončenú.

 

     Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozme-

ňujúce  návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom  poriadku pri-

stúpime  k hlasovaniu  o vládnom  návrhu  zákona  ako  celku

v znení schváleného dodatku.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

 

     Ďakujem vám, pán minister, aj vám, pán spoločný spravo-

dajca, za spoluprácu.

 

     Nasleduje druhé čítanie o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú  pohotovosť a o

priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny návrh zákona ste  dostali pred prvým čítaním ako

tlač číslo 694 a spoločnú  správu  výborov schválenú gestor-

ským výborom máte ako tlač číslo 694a.

 

     Vládny návrh zákona  odôvodní ministerka práce, sociál-

nych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Oľga Keltošová.

 

     Prosím, pani ministerka, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     opätovne predstupujem  pred vás s vládnym návrhom záko-

na,  ktorým  dopĺňame  zákon  číslo 1/1992 o mzde, odmene za

pracovnú  pohotovosť a o priemernom  zárobku v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Ako už bolo povedené pri prvom čítaní a pri prerokúvaní

v príslušných  výboroch,  cieľom  tohto  návrhu  je vytvoriť

právne predpoklady na usmerňovanie  vývoja miezd u zamestná-

vateľov, u ktorých pretrváva  nesúlad vo vývoji produktivity

práce a miezd v podnikateľskej  sfére. Chcela by som zdôraz-

niť, že ide o vytvorenie  právnych predpokladov, pretože vy-

konávací predpis, to znamená nariadenie vlády, bude zabezpe-

čovať techniku  výkonu tohto zákona po  dohode, po konzultá-

ciách v tripartite, ktorá sa  bude  na mimoriadnom  zasadaní

v pondelok na budúci týždeň zaoberať nariadením vlády.

 

     Podľa tohto  návrhu zákona, ako  už bolo povedané,  za-

mestnávateľ  musí dodržiavať  alebo bude  povinný dodržiavať

prírastok miezd primerane  kvalitatívnym ukazovateľom. Ak sa

tak nestane, bude sankcionovaný a bude musieť odvádzať regu-

lačný  odvod za  porušenie povinností,  ktoré sú  ustanovené

týmto  návrhom zákona.  V prípade,  ak zamestnávateľ nesplní

ustanovené povinnosti do určitej  časovej lehoty, vedúci za-

mestnanec bude mať krátený nárok na mzdu, resp. mzdu vo výš-

ke 25 %. Myslím si,  že aj  takéto  vyjadrenie zodpovednosti

vedúceho zamestnanca  podľa Zákonníka práce  dáva dostatočne

široký priestor na rozhodovanie manažmentu o prípadnom vývo-

ji alebo o vývoji podniku vo väzbe na mzdy.

 

     Chcela by som podotknúť, že  som sa viackrát stretla vo

výboroch aj  v pléne s  názorom, že ide  o mzdovú reguláciu.

Chcela by som upozorniť  ctenú snemovňu, že mzdová regulácia

ako  ekonomický nástroj  bola po  prvý raz  uplatnená v roku

1992 ešte za federálnej vlády a v roku 1994 za bývalej vlády

pána Moravčíka.  Nie je to nástroj  neobvyklý v týchto zeme-

pisných šírkach. Myslím si, že  tento návrh zákona je prime-

raný ekonomickej  reforme a situácii,  v akej sa  spoločnosť

nachádza. Takisto by som chcela upozorniť, že mzdovú regulá-

ciu použili aj vyspelé  európske štáty, konkrétne Francúzsko

v čase ropnej krízy, čo nebolo tak dávno.

 

     Vopred by  som prosila, keby  sme sa zaoberali  meritom

veci,  to znamená  návrhom zákona, a keby  sme  upustili  od

rôznych popisných vystúpení, lebo si myslím, že vieme o tom-

to zákone už teraz dosť. A ak pôjdeme paragraf po paragrafe,

prípadne sa môžeme vyjadrovať k jednotlivým návrhom z vecné-

ho hľadiska, privítam každý rozumný návrh s tým, že nariade-

nie vlády je pripravené  tak, aby v pondelok mohli o ňom ro-

kovať aj sociálni partneri.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pani ministerke Keltošovej za odôvodnenie vlád-

neho návrhu  zákona. Prosím, aby  zaujala miesto určené  pre

navrhovateľov.

 

     Dávam  slovo určenému  spoločnému spravodajcovi výborov

pánu  poslancovi  Pavlovi  Derfényimu. Prosím ho,  aby podľa

§ 80 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  informoval Národnú

radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zá-

kona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán podpredseda,

     pani ministerka,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predniesol spoločnú správu

(tlač  694a)  výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ-

ňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohoto-

vosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, vo

výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne  veci  ako  gestorský  výbor  pri rokovaní

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo

1/1992 Zb. o mzde, odmene  za pracovnú  pohotovosť a o prie-

mernom zárobku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej

rade Slovenskej republiky v súlade § 79 ods. 1 zákona Národ-

nej rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o roko-

vacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky túto spo-

ločnú  správu  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

 

                            I.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 667

z 1. júla 1997 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 1/1992, v prvom čítaní rozhod-

la, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku Národná rada preroku-

je uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh

podľa § 74 ods. 1 citovaného  zákona na  prerokovanie Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci.

 

                            II.

 

     Gestorský výbor nedostal do  9. júla 1997 žiadne stano-

visko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú

členmi výborov, ktorým nebol návrh zákona pridelený, oznáme-

né v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o rokovacom poriadku.

 

                           III.

 

     Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, od-

poručili  schváliť  s pozmeňujúcimi  a doplňujúcimi  návrhmi

tieto výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej ra-

dy Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 447 z 3. júla

1997, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu  uznesením  číslo 463 z 3. júla 1997 a Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci uznesením číslo 339 z 9. júla 1997.

 

                            IV.

 

     Z uznesenia výborov  Národnej rady Slovenskej republiky

uvedených v bode III tejto  správy vyplývajú pozmeňujúce ná-

vrhy, ktoré sú  uvedené v spoločnej správe pod  bodmi 1 až 7

so  stanoviskom gestorského  výboru. Keďže  ich všetci  máte

v spoločnej správe, nebudem ich čítať.

 

                            V.

 

     Gestorský výbor  na základe stanovísk  výborov vyjadre-

ných  pri uzneseniach  uvedených  pod  bodom 3 tejto  správy

a stanoviska gestorského výboru  odporúča Národnej rade Slo-

venskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

 

     Pán  predsedajúci,  skončil  som.  Prosím  vás, aby ste

otvorili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu.  Prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, konštatujem, že som nedos-

tal písomnú prihlášku do rozpravy ani od zástupcov jednotli-

vých klubov politických strán, ani od individuálnych zástup-

cov. Na základe toho otváram možnosť podania ďalších ústnych

alebo  elektronických  prihlášok  do rozpravy k tomuto  bodu

programu. Zaznamenávam poslanca  a podpredsedu Národnej rady

pána Ľuptáka a takisto  zaznamenávam  pána poslanca Filkusa.

Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     som rád, že táto novela  uzrie svetlo sveta, pretože ak

by sme  boli postupovali tak, ako  sa malo pri transformácii

od roku 1989, k tomuto nemuselo dôjsť.

 

     Vieme dobre, že mzdy najprv vzrástli nám politikom, po-

tom bankárom,  manažmentu, súkromní podnikatelia  boli neob-

medzení a prakticky mzdy zamestnancov alebo radových zamest-

nancov sa zvyšovali len pozvoľne. Ceny rapídne rástli smerom

hore a dostali sme sa tam, kde sme  nechceli byť. Manažmenty

si mnohokrát neplnili svoje  povinnosti, ani súkromní podni-

katelia,  ktorí  sprivatizovali  podniky.  Samozrejme,  prvé

spravili to, že si rozdelili platy, no a nestarali sa o pod-

niky, ako pôjdu. A preto si myslím, že tento zákon mal prísť

hneď, alebo vlády, ktoré tu  boli po novembri 1989, mali dr-

žať ochrannú ruku nad mzdami a  takisto aj nad cenami a poz-

voľne to  uvoľňovať tak, ako  rástli mzdy, tak  mali rásť aj

ceny. Čiže tu bol základný kameň úrazu.

 

 

     A keď  som mnohokrát  vystupoval  v parlamente - tí, čo

ste boli so  mnou, iste sa na to pamätáte -, že sa vtedy  zo

mňa smiali, čo tu vlastne robím a čo si vlastne myslím a aký

mám  na to  názor. Vraj  v trhovej  ekonomike všetko vyrieši

trh. Vždy som hovoril - a ak si  zoberiete aj dnes stenogra-

fické správy, keď som vystupoval -, že trh sa  na Západe vy-

víjal 200 rokov a viac a má svoje problémy. Tu niet čarovné-

ho prútika, ktorým švihneme a z  rána do večera tu bude fun-

govať trhová  ekonomika tak, ako  si to niekto  predstavuje.

Mnohým  som hovoril,  tým  múdrym  hlavám, ktoré  tak robili

a robia transformáciu, že ani môj  starý otec s jednou ľudo-

vou by to nebol tak robil.

 

     Všetko bolo treba. Bolo treba transformovať, bolo treba

zavádzať  trhovú ekonomiku,  ale úplne  ináč. Táto republika

mohla byť  oveľa ďalej, ďalej v  popredí. A v to  verím, ako

výrobár do  toho vidím. Tí,  ktorí ste boli  vo výrobe, iste

dobre viete, kde  a aké problémy boli vo výrobe  a ako sa to

malo približne robiť. Manažment mal  veľký plat a čo ho tla-

čilo k tomu, keď jeho manželke nič nechýbalo? Súkromným pod-

nikateľom sme dokonca umožnili, aby si dali do nákladov ešte

aj auto a na konci roka si kúpia aj dve-tri autá. Alebo pod-

nikateľ si  kúpi auto za  5 miliónov, a  neplatí štátu dane.

V tomto je pes zakopaný.

 

     Myslím si, že bude treba sprísniť mnohé zákony, po kto-

rých voláme, ja osobne budem po nich volať a aj naša strana.

Keby bolo síl, tak by som ich momentálne sprísnil tu, v tom-

to parlamente.  Som rád, že  aj my sme  trošku tomuto zákonu

alebo novele pridali. Bolo veľa kriku, že to postihne robot-

níkov. Myslím si, že nie.  V zákone je jednoznačne definova-

né, koho  to  postihne. Aj  nám  sa to  zníženie  manažmentu

o 22 %, ak nezíska zisk, zdalo malé a navrhli sme z priemer-

ného  zárobku  všetkých   zamestnancov,  nielen  manažmentu,

z priemerného zárobku všetkých zamestnancov v tom-ktorom zá-

vode alebo  podniku, kde to  konkrétne bude, že  dostanú len

dvaapolnásobok  priemerného  zárobku. Myslím si,  že sme  to

správne  pristrihli  a  pritvrdili.  Dokonca  sme chceli ísť

na tieto veci  ešte tvrdšie. Skutočne manažmenty nevyplatili

robotníkom výplatu aj za tri-štyri  mesiace a ony mali veľké

platy, dobre si  žili a nikto ich nepostihoval.  A preto je,

myslím si, načase, aby sa v tomto spravil poriadok.

 

     Samozrejmá vec, uvidíme, ako to bude v praxi  fungovať.

Keby to  nefungovalo tak, ako si  predstavujeme, všetci máme

možnosť znovu podať novelu a chrániť  radových zamestnancov,

ktorí nenesú vinu na tom, že sa neprodukuje. Robotník jedno-

ducho  robí to,  čo mu  nariadi manažment  alebo jeho vedúci

pracovník, a nenesie vinu na tom, kto a ako plní ďalšie úlo-

hy. Svoju úlohu  si musí splniť. Je v úkole  alebo v časovej

mzde a za časovú  jednotku  musí vyrobiť ten-ktorý  výrobok.

Čiže  robotník musí  odviesť  svoju  prácu, ak  chce zarobiť

200, 250 alebo 300 korún  za deň. Nemá  iné východisko. Pra-

covníci riadiaceho manažmentu - aj toho, ktorý bol v minulom

režime, veľa som  ich poznal, ale aj dnes - viem, že sú  ne-

schopní riadiť fabriky, závody,  česť výnimkám, a, samozrej-

me, potom to odnášajú radoví zamestnanci, ale aj spoločnosť.

 

     A preto  si myslím, že je to  správne a načase. A ak by

niekto chcel hovoriť, že to postihne robotníkov, tak otvore-

ne vyhlasujem, že nie. Zákon sme dostatočne prelúskali. Dosť

sme nad ním sedeli. Dali sme pozmeňujúci návrh v § 17 k bodu

b), kde sme vyjadrili svoje pripomienky. Myslím si, že sú to

správne  pripomienky, a som rád, že ich  akceptovala  nielen

pani ministerka, ale aj koaliční partneri.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu  podpredsedovi.  Faktická  poznámka - pán

poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Oceňujem slová pána podpredsedu,  ktorý sa domáha toho,

aby najmä jednoduchí ľudia dostali to, čo im za prácu patrí.

V danom prípade však poznamenávam, že filozofia tohto zákona

a tohto návrhu je taká,  že akékoľvek zlepšovanie neprispeje

k tomu, čo ste povedali. V  danom prípade sa tvrdí, že zákon

postihne len manažment. Tento zákon v podstate postihne ove-

ľa širšiu oblasť. A je mi  ľúto najmä tých ľudí, ktorých ste

sa zastávali.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     S mnohými vecami,  s ktorými  vystúpil  pán podpredseda

Ľupták,  možno súhlasiť,  ale nemôžem  súhlasiť, že politici

boli prví, ktorí si zdvihli platy. To nie je pravda.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Baránik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Chcem len  doplniť to, čo povedal  pán podpredseda Ľup-

ták, ten diapazón  podvodov, ktorý  sa tu deje v tom zmysle,

že časť  podnikateľov si úmyselne zvyšuje  platy, pretože sa

tým dostávajú do straty,  nevykazujú zisk a nemusia odvádzať

odvody do  štátneho rozpočtu. Považujem to  za vrcholne amo-

rálne a v záujme  ochrany  ostatných podnikateľských subjek-

tov, ktorí  si plnia svoje povinnosti, a zamestnancov týchto

organizácií podporujem návrh tohto zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  V rozprave má ďalej  slovo pán poslanec

Filkus, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy.

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     ozaj som mal možnosť  presvedčiť sa, že pani ministerka

je mimoriadne pracovitá, usilovná a všetko chce mať v ažuri-

te (pozrite už dnes reakciu na okrúhly stôl). To bola infor-

mácia, ktorá  bola  hodná počúvania. Väčšina z vás ju, samo-

zrejme, nepočúvala. (Potlesk.) Ale to  je  riziko. To  je už

také riziko,  že tým otázkam  sa mimoriadne nevenuje  pozor-

nosť.

 

     Pri prvom  čítaní som žiadal od  pani ministerky určitú

garanciu toho,  čo bude v zákone,  že nedôjde k tomu,  o čom

teraz hovoril kolega Benčík, že to nepostihne len manažment,

ale postihne to široký  diapazón pracovníkov daného podnika-

teľského subjektu. Najmä preto som chcel garanciu toho druhu

a podčiarkoval  som  vykonávacie  predpisy. A navrhoval som,

aby  sme uvažovali o prijatí  tohto  zákona  vtedy, keď budú

prediskutované  vykonávacie  predpisy  aj v žiadanej ažurite

s partnermi.  Nestalo sa  to. Samozrejme,  nie je  to jedno-

duché, pretože partneri tripartity  odmietli medziiným v sú-

časnosti rokovať. Ale aj tak som  si myslel a som o tom pre-

svedčený, že nie je možné  prijať zákon tohto druhu, keď vy-

konávacie predpisy nie sú v súlade so záujmami všetkých čle-

nov tripartity.

 

     A preto nemôžem, jednoducho sa zdržím hlasovania. Jeden

hlas  nie je  veľa, ale  chcel som  povedať prečo.  Robím to

kvôli garancii, ktorú nemám. Plošnosť, ktorú som minule spo-

mínal, no naozaj ten zákon  nemôže zasiahnuť plošne, bolo by

to najhoršie, čo by sme mohli v ďalších krokoch transformač-

ného procesu urobiť.  Preto sa ešte raz pýtam  a prosím pani

ministerku, prečo  sa vzťah k  vykonávacím predpisom nemohol

doviesť až do žiadaného konca.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Filkusovi.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto  bode programu za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka Keltošová?

 

     Nech sa páči, máte slovo.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     v  podstate  v rozprave  neodzneli  pozmeňujúce návrhy,

chcem odpovedať na otázku pána poslanca Filkusa.

 

     Pán poslanec, ak si pozriete § 17b a § 17c návrhu záko-

na,  je tam  termín, ktorý  jasne označuje  okruh dotknutých

osôb - vedúci zamestnanci. Dovoľte mi, aby som teraz urobila

právnický  výklad,  kto  je  vedúci  zamestnanec.  Podľa § 9

ods. 3 Zákonníka práce sa vedúcimi zamestnancami zamestnáva-

teľa rozumejú:

 

     1. jeho  orgány, štatutárny orgán,  iní zamestnanci za-

mestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, ktorí

robia  ako orgány  zamestnávateľa v  jeho mene  právne úkony

vyplývajúce z  ich funkcií ustanovených  organizačnými pred-

pismi, čo nemôžu robiť radoví zamestnanci,

 

     2. jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na

jednotlivých  stupňoch  riadenia  zamestnávateľa,  ktorí 

oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamest-

návateľa  pracovné  úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať

ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny.

 

     Čiže § 9 ods. 3  Zákonníka  práce jasne  definuje okruh

dotknutých osôb. Navyše, v § 17 písm. c) je záklopka. V rám-

ci kolektívneho vyjednávania a prijatých kolektívnych zmlúv,

či už podnikových,  alebo odvetvových, kolektívne vyjednáva-

nie sa skončilo v marci.  Boli prijaté aj predpisy o odmeňo-

vaní, resp. v kolektívnych zmluvách bola dohodnutá výška.

 

     Viem, že  absolútna spravodlivosť neexistuje.  Viem, že

každý zákon sa dá obísť, ak  je záujem obísť zákon. Ale, tak

ako povedal  pán poslanec Baránik, tak  ako povedal pán pod-

predseda Ľupták, snažíme sa  dať týmto právnym predpisom ur-

čitý pevný právny rámec, aby boli štrbinky, ktorými môžu ne-

poctiví podnikatelia alebo  zamestnávatelia uniknúť, čo naj-

tesnejšie. Preto  sme dali do  § 17 písm. c) takú  záklopku,

kde  hovoríme, že  v prípade,  ak sa  nedodrží postup, ktorý

v tomto navrhovanom  zákone predkladáme, a  dohodnú si alebo

už majú dohodnuté, alebo si pripravujú v zmluvách iné plato-

vé podmienky,  teda mzdové podmienky, v  tom prípade tá časť

zmluvy,  ktorá hovorí  o mzde,  aj dohodnutej  v kolektívnej

zmluve, je neplatná. Čiže  nemôžu už teraz kalkulovať takto:

"Pozor, bude prijatý takýto návrh zákona, rýchlo si ešte na-

výšme platy." Nebude to  platné. Okruh je vymedzený Zákonní-

kom práce a  v zákone o mzde sa  ešte bližšie definujú potom

podmienky, za  akých tento vedúci pracovník  môže alebo musí

potom ďalej  postupovať. Sú tam  určené štruktúry riadiacich

pracovníkov podľa stupňa ich zaradenia, ale každý vedúci za-

mestnanec to má v pracovnej zmluve.

 

     Pokiaľ  ide  ešte  o ďalšie  názory,  ktoré  odzneli aj

v predchádzajúcich  vystúpeniach,  znovu  sa vrátim k prvému

čítaniu, keď tu v súvislosti s podnikateľskou sférou odznelo

viacero protestov, že vlastne  týmto zasahujeme do vlastníc-

kych práv a do súkromnej  sféry.  V podnikateľskej sfére ako

všade  vo svete  máte poctivých a nepoctivých  podnikateľov.

Tým, že nepoctiví podnikatelia,  ktorí neodvádzajú či už da-

ne, alebo poistné,  vzniká vlastne nerovnoprávne prostredie,

výhodné  pre  nepoctivých. Čiže  neberiem  to ako  zásah  do

vlastníckych práv  ani do súkromného  sektora, chráňboh. Ale

vlastne sa  vám snažím vysvetliť, že  je tu súkromný sektor,

ktorý  by mal  mať rovnaké  trhové podmienky  pri podnikaní.

A kto iný  ako štát, Národná  rada zákonom ich  môže upraviť

na prospech poctivých podnikateľov?

 

     To, čo povedal pán  podpredseda Ľupták ohľadne sprísne-

nia, ja som s ním tú pripomienku prerokovala a myslím si, že

sa dá s ňou súhlasiť. Je to k § 17b, ale o tom  bude hovoriť

spoločný spravodajca.  Oni navrhli, my  sme súhlasili aj  vo

výbore so sprísnením časti § 17b.

 

     Pán poslanec Benčík, zároveň  by som chcela povedať, že

to bolo prerokované aj s našou legislatívou a § 17b je upra-

vený tak, aby zo zákona nevyčnieval, aby to bolo v súlade aj

s filozofiou, aj so spracovaním zákona. Za to ručím.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani ministerke Keltošovej.

 

     Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Nie.

Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu? Áno.

 

     Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výbo-

rov a potom pristúpime k  hlasovaniu o pozmeňujúcich a dopl-

ňujúcich návrhoch.

 

     Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Derfényiho,

aby uvádzal hlasovanie.

 

 

 

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     z uznesení  výborov  uvedených pod  bodom III spoločnej

správy  vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v časti IV

pod bodmi 1 až 7 na  strane 2 až 4 gestorský výbor odporučil

hlasovať o  pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhoch takto: en

bloc schváliť body 1, 2, 4, 5 a 7.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bodoch 1,

2, 4, 5 a 7 spoločnej  správy. Gestorský  výbor ich odporúča

en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme body 1, 2, 4, 5 a 7 spoločnej sprá-

vy na základe odporúčania gestorského výboru schválili.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Gestorský výbor  odporučil samostatne hlasovať o bode 3

s odporúčaním schváliť ho.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spo-

ločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy na základe odpo-

rúčania gestorského výboru bol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vzhľadom na  schválenie  účinnosti podľa  bodu 5 o bode

číslo 6 nie je potrebné hlasovať.

 

     Tým sme  odhlasovali všetky body  spoločnej správy, pán

predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Pretože v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú

obmedzenia podľa  príslušných ustanovení  zákona o rokovacom

poriadku pre  druhé a tretie čítanie,  pristúpime k tretiemu

čítaniu o

 

     vládnom návrhu  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon

číslo 1/1992 Zb.  o  mzde,  odmene  za pracovnú pohotovosť a

o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.

 

     Otváram rozpravu  o tomto bode programu.  V rámci tejto

rozpravy je možné  podať návrhy  podľa § 85, ak ide o úpravu

legislatívno-technických úprav alebo jazykových chýb.

 

     Keďže  sa nikto  nehlási s takýmto návrhom,  vyhlasujem

rozpravu o tomto bode  programu  za  skončenú. Keďže v rámci

tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa

§ 86 zákona  o rokovacom  poriadku  pristúpime k  hlasovaniu

o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený  pán  podpredseda,  prosím  vás,  dajte hlasovať

o zákone ako celku so  schválenými pozmeňujúcimi a doplňujú-

cimi návrhmi. Na základe  uznesenia gestorského výboru odpo-

rúčam návrh zákona schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o návrhu zá-

kona ako celku, ktorý na základe odporúčania gestorského vý-

boru pán spravodajca navrhuje schváliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, kto-

rým  sa mení  a dopĺňa zákon číslo 1/1992 Zb. o mzde, odmene

za pracovnú  pohotovosť a o priemernom  zárobku v  znení ne-

skorších predpisov. (Potlesk.)

 

     Ďakujem pani  ministerke a pánu spoločnému spravodajco-

vi.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     chcela som sa vám len poďakovať  zatiaľ za spoluprácu a

zároveň by som vám chcela popriať pekné prázdniny. Chcela by

som povedať, že s vami rada  spolupracujem, aj  keď viem, že

niekedy sa tu iskrí, ale na to  sme tu, aby sme si to vydis-

kutovali. Ešte raz prajem všetkým príjemnú dovolenku.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa článku 82 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky môže

Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  prerušiť svoje

zasadanie.

 

     Návrh uznesenia  Národnej rady vám bol  rozdaný. Na zá-

klade dohody v poslaneckom grémiu  sa navrhuje, aby sme pri-

jali uznesenie, ktorým Národná  rada prerušuje svoje zasada-

nie v čase od 14. júla do 20. augusta 1997. Súčasne sa navr-

huje, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom po-

riadku neplynú lehoty na  prerokovanie návrhov zákonov počas

prerušenia  zasadnutia  Národnej  rady,  pochopiteľne, okrem

plynutia už prijatých zákonov. Platia však termíny lehôt ur-

čené Národnou  radou v jej uzneseniach na prerokovanie návr-

hov zákonov v druhom čítaní.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, počuli  ste návrh  tohto

znenia, koniec koncov ho  máte vo svojich laviciach. Prosím,

budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. (Hlasy z pléna.)

 

     Priatelia, v poriadku. Toto hlasovanie neplatí. Nejdeme

začínať prázdniny  tým, že sa budeme  teraz dohadovať o tom,

či máme umožniť procedurálny návrh nášmu poslancovi.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predsedajúci, navrhoval by  som, aby boli prázdniny

až do 25. augusta, aby sa zmenil ten druhý termín.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, myslím  si, že je  to naozaj ťažké,  pretože

k tomu sa  prispôsobili aj práce, ktoré sú nadväzné, a práce

v samotnej Národnej  rade. Z týchto  dôvodov je to  problém.

Ale  keďže je  to návrh...  (Hlas z  pléna.) V poriadku. Pán

poslanec, nemienite stiahnuť tento svoj procedurálny návrh?

 

Poslanec V. Moric:

 

     Nevidím dôvod. Pozrite sa,  pán predsedajúci, musíme tu

robiť  aj za  neprítomnú opozíciu.  Myslím si,  že poslanci,

ktorí sú tu,  si zaslúžia  predĺžené prázdniny o 10 dní, tak

ako som to navrhol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán kolega, je to pekné, ale nie je to celkom zdôvodne-

né.  Naozaj vás  prosím, aby  ste stiahli  svoj návrh,  lebo

v opačnom prípade dám o ňom hlasovať. (Smiech v sále.)

 

Poslanec V. Moric:

 

     Samozrejme, pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať. As-

poň  uvidia, že  sami poslanci  nechcú predĺžené  prázdniny.

Chcú pracovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to zrejme barometer pracovnej etiky.

 

     Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me o návrhu pána poslanca Morica.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem,  že barometer  pracovnej etiky  nebol taký

zlý.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, budeme  hlasovať o návrhu

uznesenia s termínom v rozmedzí, ako som ho čítal, to zname-

ná od 14. júla do 20. augusta.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali uznesenie o vytvorení dovo-

lenkového obdobia pre náš parlament.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  zároveň by som chcel, aby

ste vydržali ešte jednu minútku.  Mám informáciu z tých klu-

bov, ktoré sú tu  prítomné, že doteraz neprevzali personálne

počítače, teda notebooky, títo páni poslanci: za HZDS Macuš-

ka, Švec, Belohorská, Cuper, Fidrik, Danko, Kolesárová, Der-

fényi, Konárik, Hofbauer, Slobodník, Halabrín, Ducký, Zahat-

lan, Delinga,  Tarčák, Aibeková, Sečánsky,  za ZRS pán  pod-

predseda Ľupták,  páni poslanci Glinský,  Polák, Národa, Po-

liak, Pacola,  Borovský, za SNS pán  podpredseda Andel a pán

poslanec Slota, za SDĽ pani poslankyňa Schmögnerová, poslan-

ci Sopko, Klein a pani poslankyňa Gbúrová.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, dohodnite sa, akým

spôsobom prevezmete svoje osobné počítače.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prajem  všetkým  príjemné  prežitie  letných  prázdnin,

zrekreujte  svoje sily,  nazbierajte ich,  budeme ich naozaj

veľmi súrne potrebovať na jeseň,  ktorá, ako sa hovorí, býva

tiež horúca. Všetko dobré. Užime si. (Potlesk.)

 

 

     Tým  sme program  30. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky vyčerpali.

 

     Ďakujem vám za účasť  a vyhlasujem 30. schôdzu Národnej

rady Slovenskej republiky za skončenú.

 

     Rokovanie sa skončilo o 16.15 hodine.