S p r á v a

     o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                   konanej 19. júna 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 29. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Skôr ako  začneme, chcem vás upozorniť,  že už ste mali

mať pozvánku s návrhom programu na 30. schôdzu Národnej rady

Slovenskej  republiky,  ktorá sa začne 24. júna 1997 o 13.00

hodine. Pozvánka vám bola odoslaná 17. júna 1997.

 

     Dámy a páni, pred  začiatkom rokovania 29. schôdze zis-

tím prítomnosť poslancov na schôdzi.

 

     Pani  poslankyne a  páni poslanci,  prosím, aby  ste sa

prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov. Národná rada  Slovenskej

republiky je schopná uznášať sa.

 

     O ospravedlnenie  neúčasti  na dnešnej  schôdzi písomne

požiadali títo poslanci: Pavel Delinga, Ladislav Hruška, Pa-

vol Derfényi, Ján Figeľ. Na zahraničnej služobnej ceste, or-

ganizovanej Národnou radou Slovenskej republiky, sú poslanci

Anton Juriš,  Dušan Slobodník, Janka  Gantnerová, Ján Borov-

ský, Eduard Kukan, Irena Belohorská, Pavol Kanis, Zora Laza-

rová,  Miroslav  Kočnár a o ospravedlnenie  neúčasti takisto

požiadala pani poslankyňa Gbúrová.

     Na 29. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú poslankyňa pani Eva Rusnáková za Demokratickú

úniu a Rastislav Šepták za Slovenskú národnú stranu. Náhrad-

níkmi budú poslanci Karol  Zahatlan z Hnutia za demokratické

Slovensko a Gyula Bárdos z Maďarskej koalície.

 

     Dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republi-

ky zvolal  schôdzu podľa  článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku  na po-

žiadanie skupiny 39 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslan-

cov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Skupi-

na poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vyslovenie nedôvery  členovi vlády Slovenskej repub-

liky  Gustávovi Krajčimu,  poverenému riadením  Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky.

 

     Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokova-

com poriadku  nemožno program schôdze  doplniť alebo zmeniť,

ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriad-

ku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

 

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh

na vyslovenie nedôvery vláde  Slovenskej republiky alebo jej

členovi prerokuje Národná rada vtedy,  keď o to požiada naj-

menej, ako som povedal, pätina jej poslancov. (Ruch v sále.)

 

     Priatelia, prosím, zachovajte pokoj a rozvahu.

 

     Dámy a  páni, návrh skupiny  poslancov ste dostali  ako

tlač číslo 691.

 

     Podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda

Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh bezodkladne

zaslal  vláde  Slovenskej  republiky  na zaujatie stanoviska

a pridelil ho na prerokovanie  všetkým výborom Národnej rady

s tým, že ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť. (Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci  z koalície, ak  budete takto "šaškovať",

prerušíme schôdzu.

 

     Prosím  člena  skupiny  poslancov, aby  uviedol návrh a

oboznámil Národnú  radu s dôvodmi, ktoré  viedli skupinu po-

slancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlá-

dy  Gustávovi  Krajčimu,  poverenému  riadením  Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky. Prosím pána poslanca Šimka, aby

si zobral slovo.

 

      Skôr  ako pán  kolega Šimko  vystúpi, požiadal  by som

vás, keby ste mohli  odtiaľto slušným spôsobom s poďakovaním

vyprevadiť novinárov.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     muži, ktorí  stáli po skončení 2. svetovej  vojny  pred

norimberským tribunálom (šum v sále) - to nebola zábava pred

norimberským  tribunálom -, títo muži  sa poväčšine bránili,

že iba plnili  príkazy. A presne vzaté, bolo  to naozaj tak.

Problém ale znel inak. Títo muži totiž niesli skutočnú osob-

nú zodpovednosť za činy, ktoré vykonali v rámci svojich prá-

vomocí, a žiaden príkaz, ktorý ich nútil páchať zločiny, ich

nemohol tejto právnej, ale hlavne ľudskej zodpovednosti zba-

viť. Preto  tieto politické figúrky dostali  ťažké, no spra-

vodlivé tresty. Možno namietať, že tí pred norimberským tri-

bunálom sa dopustili  oveľa väčších zločinov,  než je to, čo

vyčítame ministrovi Krajčimu. Isteže  je to tak. Veď napokon

nikto mu ani nenavrhuje tresty,  aké dostali oni, ale to, čo

pán minister minulý mesiac verejne pred zrakmi celého národa

urobil, je dosť na to, aby  sme mohli povedať, že do kresla,

v ktorom sedí, nepatrí.

 

     Pokojne, v súlade s článkom 95 Ústavy Slovenskej repub-

liky požiadalo viac ako pol milióna ľudí prezidenta republi-

ky, aby vyhlásil referendum, v  ktorom sa rozhodne o priamej

voľbe  hlavy štátu.  Referendum bolo  vyhlásené a uverejnené

v Zbierke zákonov  Slovenskej republiky pod  číslom 76/1997.

Pán minister sa však rozhodol,  že túto otázku prosto do re-

ferenda nepustí. A hoci mu to nedovoľuje ani ústava, ani zá-

kon o spôsobe  vykonania referenda, 21. mája tohto  roku vy-

hlásil Ústrednej komisii  pre referendum Slovenskej republi-

ky, že  nebude  rešpektovať jej uznesenie a otázku o priamej

voľbe prezidenta vypustí. Ba dokonca  ľudia pri rozhlasových

a televíznych prijímačoch v celej vlasti mohli počuť, že pán

minister za to berie všetku zodpovednosť.

 

     Nejestvuje  ustanovenie v právnom  poriadku  Slovenskej

republiky, ktoré by ministrovi  vnútra také čosi umožňovalo.

Ba aj nevydarené  zdôvodňovanie takéhoto postupu rozhodnutím

Ústavného súdu ministrovi na to nijako nemohlo poskytnúť zá-

mienku.

 

     V odôvodnení tohto rozhodnutia tiež z 21. mája 1997 Ús-

tavný  súd  Slovenskej  republiky  doslovne uvádza, citujem:

"Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzu-

je a zaväzuje to aj  iné štátne orgány,  že musí  prebehnúť.

Ústava neumožňuje,  aby bolo ešte  pred vyhlásením výsledkov

referenda zrušené. Uznesenie  Ústavného súdu o výklade člán-

ku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže mať

žiaden priamy  vplyv na ďalšiu prípravu  a priebeh referenda

vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky čís-

lo 76/1997." Koniec citátu.

 

     Čo vy na to, pán minister?  Zdá sa, že jedine vy ste sa

necítili ústavou a zákonmi viazaný. A nehovorte nám, že odô-

vodnenie rozhodnutia  Ústavného súdu vám  došlo neskoro. Veď

hneď 22. mája ste mali možnosť si vypočuť i stanovisko pred-

sedu Ústavného súdu, ktorý jasne povedal, že referendum bolo

vyhlásené podľa ústavy a má  sa konať tak, ako bolo vyhláse-

né. Pre  vás to ale neplatilo.  Vám sa zdá, že  ako minister

dnes  môžete  všetko. Zneužili ste  svoju moc a brutálne ste

porušili  základné zásady  pre slobodné  hlasovanie občanov.

Obrali ste ľudí  na Slovensku o možnosť, aby mohli sami roz-

hodnúť o tom, čo  chceli a na čo mali právo. Ale  je tu čosi

ešte oveľa horšie.

 

     Pán Gustáv Krajči, ako môžete  od občana v našej vlasti

teraz žiadať, aby dodržiaval zákony, keď ich minister vnútra

verejne takmer s výsmechom neplní. Uvedomujete si, akú mrav-

nú nákazu  vnáša takéto vaše  konanie do duší  občanov tejto

krajiny? Vládu zákona nahrádzate kultom sily. Toto sa so že-

leznou logikou bude prenášať  aj ďalej do našej spoločnosti.

Dnes sa minister vnútra  verejne vysmial zákonnej požiadavke

pol  milióna ľudí.  Zajtra sa  vysmejú zdraví  chorým, ľudia

v plnej sile  starým a deťom, šikovní tým, čo  sú azda menej

šikovní. Zavádzate u nás etos džungle. (Potlesk.)

 

     Slovensko našich dní je rozdelené. Vy nie ste zodpoved-

ný za toto rozdelenie. Ono  povstalo ako ťažké dedičstvo mi-

nulosti a zároveň neschopnosti  súčasnej generácie ho preko-

nať. Ak  však chceme, aby  sa raz toto  rozdelenie pominulo,

a je to pre nás a naše deti životne dôležité, ak chceme, aby

sme prekonali to, čo každý vidíme inak a chceme inak, tak je

len jediná cesta - rešpektovanie pravidiel, vláda zákona. Vo

chvíli, keď sa pravidlá začnú  kriviť, až sa stratia, keď sa

v iluzórnej eufórii víťazstva zavedie  kult sily, môžete iba

čakať, kedy sa fronty pohnú a naozaj bude rozhodovať iba si-

la. A tu kdesi sa začína dnes i vaša zodpovednosť.

 

     Pán minister, toto je  dôvod, pre ktorý skupina poslan-

cov navrhuje vysloviť vám nedôveru. Vieme, že i tak asi roz-

hodne sila. Vaši poslanci vás pravdepodobne podržia, inak by

skončili ako  Gaulieder. A matematika nepustí,  je ich viac.

Berte preto  tento návrh ako  naše gesto úcty  voči ústave a

právu i vo chvíli, keď sa po nich šliape.

 

     Nerobíme si pritom žiadne ilúzie a, samozrejme, nečaká-

me od vás  ani to, čo dokázal urobiť  váš kolega Hamžík. Tak

sa  správa džentlmen,  ktorý urobí  chybu. Odchádza,  ale so

cťou. Vy tak zrejme urobiť  nehodláte, inak by ste už odstú-

pili. Takže  zostanete ako živá spomienka  na podvod s refe-

rendom, ktorý ste urobili  na občanoch Slovenska, ako symbol

odstraňovania vlády zákona v našej vlasti.

 

     Viem tiež, že si to dobre uvedomujete. Rovnako viem, že

to sotva  môžete priznať. Niečo  však musíte povedať.  Preto

ste si vymysleli softvér, že  odstúpite, keď odstúpia tí, čo

spôsobili zmätok s referendom.

 

     Dovoľte mi v tejto  súvislosti porozprávať malý príbeh.

Pred  niekoľkými rokmi  som v predvianočnom  zhone nakupoval

v klenotníctve darček  pre svoju manželku.  Obchod bol plný,

raj pre vreckárov. Vtedy som si zrazu všimol počernú občian-

ku,  ktorá strčila  ruku do  otvorenej kabelky  staršej dámy

a vytiahla z nej peňaženku. Bol to iba okamih a skôr inštin-

ktívne som priskočil k zlodejke a chytil som ju za zápästie.

To však nie je podstatné. Zaujímavá bola jej reakcia.

 

     Slušne vychovaný  človek by sa nazdával, že zlodej pri-

chytený pri čine sa zahanbí.  Ona však reagovala úplne ináč,

arogantne,  akoby  sa  krivda  diala  jej,  akoby bola vinná

okradnutá stará dáma, pretože mala  tú drzosť, že nemala za-

tvorenú kabelku. Veď tým, že  si ju vôbec zobrala, a dokonca

ju nechala otvorenú, akoby spôsobila, že občianka, zlodejka,

potom kradla.  Keby si stará pani  nezobrala nič, tak celkom

logicky nemohla byť ani okradnutá.  Je to tá istá logika ako

tá vaša, pán minister. Zlodejka prichytená pri čine okamžite

zaútočí na svoju obeť. Ibaže  tá počerná občianka sa nedoká-

zala tak  pohotovo a sofistikovane vyjadrovať  ako vy. Preto

jej odpoveď  znela iba: Čo  je, čo je?  Ale arogantný, skoro

urazený tón, ktorý tomu, čo urobí  čosi zlé a potom sa tvári

ako obeť, bol navlas podobný tej vašej reakcii. Vaše obviňo-

vanie tých, ktorí sa o  vypísanie referenda zaslúžili, je po

tom, čo ste ho zmarili, rovnakým čo je, čo je. (Potlesk.)

 

     Spôsobili ste veľké pohoršenie  nášmu ľudu. Veď do toho

vášho súkromného referenda s troma otázkami neprišli ani va-

ši sympatizanti.  Všade po celej krajine  znie pobúrenie nad

tým, že ste vy osobne ľuďom zobrali právo rozhodovať.

 

     Biblia asi nie je knižka,  ktorú si po večeroch čítate.

Ale i tak je dôležitá,  veď stála pri  kolíske  civilizácie,

ktorej súčasťou sme, a je živá dodnes. A tam sa píše o tých,

ktorí spôsobujú pohoršenie, veľmi nelichotivo. Nie je možné,

aby  sa nevyskytli  pohoršenia,  ale  beda tomu,  koho vinou

prichádzajú. Lepšie by mu bolo, keby mu zavesili mlynský ka-

meň na  krk, a tak ho  hodili do mora, ako  pohoršiť jedného

z týchto maličkých.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem poslancovi pánu Šimkovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť, poslan-

ca Imricha Andrejčáka, určeného výborom pre obranu a bezpeč-

nosť, aby podal správu  o výsledku prerokovania tohto návrhu

vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej republiky okrem  Mandátového a imunitného výboru Ná-

rodnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií

štátnych funkcionárov,  Výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky pre európsku integráciu o výsledku  prerokovania ná-

vrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na

vyslovenie nedôvery členovi  vlády Slovenskej republiky Gus-

távovi  Krajčimu,  poverenému  riadením  Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, tlač 691.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím  číslo 1615 zo 16. júna 1997 pridelil návrh skupiny

poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky  na vyslovenie

nedôvery členovi vlády  Slovenskej republiky Gustávovi Kraj-

čimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej re-

publiky na  prerokovanie všetkým výborom  Národnej rady Slo-

venskej republiky okrem Mandátového  a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky pre  nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-

cionárov  a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre

európsku integráciu s termínom  prerokovania do 19. 6. 1997.

Zároveň určil Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

obranu a bezpečnosť pripraviť  na schôdzu Národnej rady Slo-

venskej  republiky spoločnú  správu o  výsledku prerokovania

uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Výsledky prerokovania  návrhu  skupiny poslancov vo vý-

boroch:

 

     A. Návrh  prerokovali všetky výbory  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     1. S návrhom skupiny poslancov nesúhlasí a odporúča Ná-

rodnej  rade Slovenskej  republiky neschváliť  návrh skupiny

poslancov sedem výborov  Národnej rady Slovenskej republiky,

a to: Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej republi-

ky, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu,  Výbor  Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie, Výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  obranu a bezpečnosť, Zahraničný  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     2. Vyslovenie nedôvery  členovi vlády Slovenskej repub-

liky  Gustávovi Krajčimu,  poverenému riadením  Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, odporúča  jeden výbor, a to Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre životné prostre-

die a ochranu prírody.

 

     3. K návrhu skupiny  poslancov  neprijali uznesenie dva

výbory, a to Výbor Národnej  rady  Slovenskej republiky  pre

pôdohospodárstvo a Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     4. V súlade s § 52  ods. 5 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky s návrhom uznesenia prí-

slušného výboru nesúhlasili a žiadali uviesť svoje stanovis-

ko títo poslanci: z Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre  financie, rozpočet a  menu päť členov  výboru - páni

poslanci  Filkus,  Schmögnerová,  Košnár,  Brocka,  Dzurinda

- nevyslovilo s uznesením  súhlas, t. j. vyslovilo  nedôveru

členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, pove-

renému  riadením Ministerstva  vnútra Slovenskej  republiky.

Z Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti štyria členovia výbo-

ru - páni  poslanci  Miklušičák,  Sopko,  Javorský, Bárdos -

s predmetným návrhom uznesenia nevyslovili súhlas, to zname-

ná, že hlasovali proti prijatiu uznesenia.

 

     B. Pripomienky a požiadavky výborov:

 

     Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a po-

žiadavky.

 

     Bratislava 19. júna 1997, podpis  predsedu  výboru  pre

obranu a bezpečnosť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem pánu  predsedovi Andrejčákovi a  prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Dámy a  páni, otváram rozpravu  o tomto bode  programu.

K tomuto bodu  programu do rozpravy sa  písomne prihlásili 6

poslanci. Ako prvému z nich dávam slovo pánu poslancovi Csá-

kymu. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážení prítomní,

 

     domnievam  sa, že  vystúpenie pána  poslanca Šimka bolo

dôkladné a vhodným spôsobom poskytlo analýzu situácie, ktorá

sa vytvorila okolo referenda.

 

     Chcem stručne z poverenia  poslaneckého klubu MKDH pou-

kázať na jeden moment, a to na spoločenskú  nebezpečnosť ko-

nania ministra vnútra. Teoreticky by  sme sa mali zhodnúť na

tom,  že máme  všetci  záujem  o dobudovanie  právneho štátu

v Slovenskej republike. Právny  štát je charakterizovaný ale

tým,  že v ňom  vládnu  zákony  nad  občanmi, a nie  naopak.

V právnom  štáte orgány môžu  konať len v medziach  zákona a

len v  takom rozsahu, v akom  im to zákon umožní.  Je nespo-

chybniteľným faktom,  že referendum bolo  vyhlásené zákonným

a legitímnym spôsobom. Po zverejnení  otázok v Zbierke záko-

nov  nikto, opakujem,  nikto  nemal  právo na  ich korekciu,

žiadny orgán a žiadna osoba.

 

     Z právneho hľadiska neobstoja ani také dodatočné vyhlá-

senia, že chyba sa stala tam, že boli spojené údajne dve re-

ferendá.  Ak došlo v procese vyhlásenia referenda k technic-

kému  spojeniu štyroch  otázok právne  správnym a legitímnym

spôsobom, čo  je nespochybniteľné, referendum  sa malo usku-

točniť takou formou, akou bolo zverejnené v Zbierke zákonov.

 

     Keď používame právnu analógiu,  ak v legislatívnom pro-

cese sa  dostanú do návrhu zákona  ďalšie časti, konečný zá-

kon, vyhlásený v Zbierke zákonov, tvorí organický celok ale-

bo je súhrnom niekoľkých  subzákonov, z ktorých určité para-

grafy  sú tzv. koaličné alebo  určité  opozičné.  Odpoveď je

jednoznačná, v právnom  štáte platí  tá forma zákona,  ktorá

bola v zmysle  právneho poriadku  zverejnená. Oprava nevhod-

ných formulácií je možná len legislatívou predpísaným spôso-

bom. Pri tomto momente chcem ešte zdôrazniť, že ani v prípa-

de troch otázok odsúhlasených  parlamentom nemôže ísť o kom-

paktne spojený celok sústavy otázok.

 

     Zákon o vykonaní referenda vyslovene zakazuje, aby jed-

notlivé otázky ovplyvnili odpoveď  voličov na iné otázky. Ak

teda odhliadneme  od skutočnosti, že  druhá a tretia  otázka

bola vyslovene zmätková, musíme zdôrazniť  aj tú skutočnosť,

že tieto otázky ani z právneho hľadiska, ani obsahovo nemoh-

li byť viazané  na prvú otázku. Nejde  teda o spojenie dvoch

referend, ale o položenie  štyroch nezávislých otázok. Forma

položenia  týchto otázok  je legislatívno-technická  záleži-

tosť, kde môžeme skúmať jedine to, či k spojeniu došlo práv-

ne správnym  alebo nesprávnym spôsobom.  Správnosť položenia

týchto otázok na jednej listine z právno-technického hľadis-

ka  nespochybnil  nikto.  Kritiky  boli  sformulované jedine

z politického hľadiska.

 

     Záver, dámy a páni, je teda jednoznačný. Minister vnút-

ra porušil zákon podľa vlastného vyhlásenia s plným vedomím.

V právnom štáte za takýto čin každý občan a každý orgán musí

niesť zodpovednosť. Ak dnes  minister vnútra po tom všetkom,

čo sa stalo, dostane ešte dôveru, akým právom môžeme požado-

vať od fyzických alebo právnických osôb, aby dodržali zákony

a aj tie  časti zákonov, ktoré  sa ich nepríjemne  dotýkajú?

Ako môžeme  po tom všetkom  reagovať na prípadné  vyhlásenia

niektorých občanov, že oni  síce uznávajú právny systém Slo-

venskej  republiky, s výnimkou tých  paragrafov, na  základe

ktorých musia napríklad odvádzať dane?

 

     Vážení prítomní, vládna koalícia v Slovenskej republike

je upodozrievaná z umelej a systematickej  deštrukcie spolo-

čenských,  morálnych a právnych  hodnôt  našej  spoločnosti.

Niektorí sa urazia, keď  počujú takéto analýzy. Chcem pouká-

zať  na skutočnosť,  že Kongres  Spojených štátov amerických

minulý týždeň  prijal ďalší zákon  vo veci rozšírenia  NATO,

kde Slovenská  republika sa neobjavuje už  ani medzi štátmi,

ktoré majú šancu na členstvo v druhom kole. Pred troma dňami

práve v tejto sále  odzneli slová  pána Böscha, poslanca Eu-

rópskeho parlamentu, ktorými nás varoval, že ak sa politické

veci  v Slovenskej  republike nezmenia,  Slovenská republika

nemá absolútnu šancu na vstup  do Európskej únie v prvom ko-

le.

 

      Vážení koaliční poslanci, domnievam  sa, že teraz máte

neopakovateľnú šancu, aby ste jednoznačne spochybnili takéto

výroky a  takéto upodozrievania. Ak ktokoľvek  z nás, ktorý-

koľvek občan poruší zákon, musí  za takýto krok niesť zodpo-

vednosť nezávisle  od toho, aký  vysoký post zastáva. V sku-

točnom právnom štáte sme pred zákonom všetci rovní. Dokážte,

dokážme spolu, že Slovenská republika je a aj ostane právnym

štátom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  ďalej  vystúpi  pán poslanec  Čarnogurský a

pripraví sa pán poslanec László Nagy.

 

     Nech sa páči, pán kolega.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     podľa článku 112 Ústavy Slovenskej republiky člen vlády

pri nástupe do funkcie skladá  sľub, v ktorom sa zaväzuje aj

týmito  slovami: "Budem  zachovávať  ústavu a ostatné zákony

a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Takýto sľub zlo-

žil aj pán minister Gustáv Krajči pri nástupe do funkcie mi-

nistra vnútra Slovenskej  republiky.

 

     Prezident republiky vyhlásil referendum, ktoré malo ob-

sahovať štyri otázky. Referendum sa malo konať 23. a 24. má-

ja tohto roku. Podľa  zákona o vykonaní referenda bol minis-

ter vnútra  zodpovedný za organizačné  zabezpečenie priebehu

referenda, to znamená, že minister  vnútra bol  zodpovedný a

povinný nechať vytlačiť hlasovacie lístky so štyrmi otázkami

podľa rozhodnutia  prezidenta republiky, nechať  ich distri-

buovať do hlasovacích miestností  po celej Slovenskej repub-

like. Minister vnútra Gustáv Krajči v rozpore s touto svojou

zákonnou povinnosťou sám na základe svojho vlastného rozhod-

nutia  vypustil  z referenda štvrtú  otázku, nechal vytlačiť

hlasovacie lístky s troma otázkami, nechal sfalšovať pečiat-

ku Ústrednej komisie pre referendum na takýchto akože hlaso-

vacích lístkoch  a takéto neplatné  hlasovacie lístky nechal

distribuovať po celej krajine.

 

     Ústavný súd Slovenskej  republiky, ktorý sa problemati-

kou daného  referenda zaoberal, vo  svojom  rozhodnutí z 21.

mája a v jeho  výklade  uviedol: "Občania v referende  podľa

článku 93 ods. 2 ústavy  môžu  priamo  uplatniť  svoju vôľu,

ktorá smeruje k zmene alebo k doplneniu  ústavy." Ďalej, po-

kiaľ ide  už o vyhlásené referendum: "Prezidenta to zaväzuje

a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Ústa-

va neumožňuje, aby bolo ešte pred vyhlásením výsledkov refe-

renda zrušené." A konečne uznesenie Ústavného súdu o výklade

článku 72 v spojení  s článkom 93 ods. 2 ústavy,  čiže  toto

"nemá a nemôže mať žiadny priamy vplyv na ďalšiu  prípravu a

priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Sloven-

skej republiky".

 

     To znamená,  že minister vnútra  nemal absolútne žiadne

právo vypustiť štvrtú otázku a meniť obsah hlasovacích líst-

kov, tak ako o nich rozhodol prezident republiky svojím roz-

hodnutím a potom Ústredná  komisia pre referendum, ak rozho-

dovala o forme týchto  hlasovacích lístkov. Napriek tomu mi-

nister vnútra tak urobil, verejne  vyhlásil, že to urobil na

svoju vlastnú zodpovednosť, a ako som povedal, nechal vytla-

čiť neplatné  hlasovacie lístky a distribuovať  ich po celej

krajine.  Minister vnútra  sa s najväčšou pravdepodobnosťou,

alebo je  dôvodné podozrenie, že sa  dopustil trestného činu

marenia referenda, falšovania verejnej listiny a zneužívania

právomoci verejného  činiteľa. Takýto človek  nemá miesto vo

vláde Slovenskej republiky.

 

     Navrhujem preto, aby sa  vyhovelo návrhu poslancov, aby

sa vyslovila nedôvera ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu.

 

      Ďakujem.

      (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  vystúpi  ďalej  pán poslanec  László Nagy a

pripraví sa pán poslanec Benčík. Pardon, s faktickou poznám-

kou sa prihlásil pán kolega Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán kolega, pán poslanec Čarnogurský. Predviedli

ste nám  tu výklad skutočne  na úrovni odbornosti  právnika.

Pán  Čarnogurský,  ako  právnik  jasne  musíte  vychádzať aj

z rozhodnutia a výkladu  Ústavného  súdu,  čo ste neurobili.

Svojím  spôsobom ste  nepovedali pravdu  a už  vonkoncom ste

nepovedali celú pravdu.

 

     Keď Ústavný  súd rozhodol, že  štvrtá otázka je  proti-

právna, divím  sa, že ako právnik  ste zaujali takéto stano-

visko. Prečo nezodpovedne? To  beriem na zodpovednosť. Viem,

že sú nezávislí, že Ústavný  súd je nezávislý, ale prečo Ús-

tavný súd  rozhodol takým spôsobom,  ako rozhodol? Keby  žil

kráľ Šalamún, tak by sa  za takéto rozhodnutie musel hanbiť.

Vy ste  dobre vedeli, ako  aj opozícia, že  štvrtá otázka je

neadekvátna, ale báli  ste sa o jednu skutočnú  vec, že slo-

venský národ  je proti vstupu  do NATO, alebo  aspoň väčšina

z nich. A  viete veľmi dobre,  že ak by  občania v referende

rozhodli nevstúpiť do NATO, že minimálne tri roky nemôže byť

na toto vyhlásené žiadne referendum ani žiadny iný politický

subjekt, ani iná vláda nemôže vstúpiť do tejto vojenskej or-

ganizácie. A práve preto ste  sa aj svojím konaním pričinili

o to, aby  bolo toto referendum  zmarené, pretože referendum

s troma otázkami mohlo prebehnúť a štvrtú otázku ste pokojne

mohli eventuálne znova opakovať, aby  sa tam ukázalo, či ľu-

dia chcú, alebo nechcú priamu voľbu pána prezidenta.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Nagy. Ako  som povedal, pripraví

sa pán poslanec Benčík.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vláda Slovenskej republiky svojím uznesením k referendu

a následne pán minister Krajči svojimi krokmi flagrantne po-

rušil Ústavu Slovenskej republiky a zákony Slovenskej repub-

liky.  Vďaka  tomu  od 23. mája 1997 v Slovenskej  republike

prestal existovať systém právneho štátu.  Je to o to vážnej-

šie, že sa to stalo a deje sa to na základe uznesenia vlády.

V Slovenskej republike teda prestali existovať právne istoty

a občania  sa opodstatnene  pýtajú, kde  sa to  zastaví. Som

presvedčený, že politicky za  kroky ministra vnútra, teda za

sfalšovanie hlasovacieho  lístka referenda a za zmarenie re-

ferenda je v prvom rade  zodpovedný  predseda vlády Vladimír

Mečiar. Preto taký človek  nemá morálne právo predsedať vlá-

de. Minister  Krajči však bol tým  členom vlády, ktorý tento

trestný  čin dokonal.  Sám sa  podujal prakticky  realizovať

protiústavné  a protizákonné  uznesenie vlády.  Ba navyše na

verejnosti sa k tomu aj niekoľkokrát priznal.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, na základe  uvedeného v mene

poslaneckého klubu Maďarskej koalície sa pripájam k vyslove-

niu nedôvery pánu ministrovi Krajčimu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave  vystúpi  pán poslanec  Benčík a pripraví sa

pán poslanec Pittner.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som v mene poslancov Strany demokratic-

kej ľavice, Sociálnodemokratickej  strany Slovenska a Strany

zelených na Slovensku zaujal stanovisko k návrhu.

 

     Mám vo zvyku, ak niekoho  osobne nepoznám, vždy brať do

úvahy len tie najlepšie stránky každého človeka. A to sa tý-

ka, pán  minister, aj vás.  Preto by som  považoval za samo-

zrejmé, že ako občanovi, a tým viac ministrovi vám veľmi zá-

leží na dobrom  mene a obraze Slovenska  doma i v zahraničí,

že vám záleží na tom, aby náš štát smeroval k právnemu štátu

a aby sme všetci rešpektovali zákony. Ak je to tak, potom by

bolo samozrejmosťou,  že po prekročení vašej  právomoci a po

zjavnom porušení  zákona by ste  mali z vlastnej  iniciatívy

z funkcie odstúpiť. (Potlesk.)

 

     V tejto etape by to bolo pre Slovensko mimoriadne pros-

pešné a aj vláda by mohla  tento váš postup použiť ako argu-

ment,  presvedčivý  argument,  že končíme s obdobím zjavného

porušovania  zákonov. Vaše  odstúpenie by  priebeh rokovania

včera ukončených  integračných  výborov zrejme  ovplyvnilo a

bola by  bývala iná  atmosféra a zrejme  aj s inými závermi.

A bolo by to v záujme Slovenska. Avšak podľa doterajších va-

šich  vyjadrení  vy  abdikovať  nehodláte a spolu  aj s pani

Tóthovou vaše konanie vysvetľujete reťazovým porušovaním zá-

konov. A  ja len čakám, kedy  sa od vás dozviem,  že občania

zapríčinili neúspech tohto referendového kabaretu.

 

     Áno, netajím  sa tým, že  som už pri  začiatku petičnej

akcie  upozornil kolegov  na to,  že môže  dôjsť k  zložitým

problémom s sformulovaním prílohy, ktorá tam bola daná. Via-

cerí  sme poukazovali  na to,  že môže  dôjsť, ako aj došlo,

k účelovému spojeniu referend, keď jedno bolo iniciované uz-

nesením Národnej  rady a jedno  petíciou. O tom  všetkom sme

otvorene hovorili v tomto orgáne, na týchto zasadnutiach.

 

     Ale  pýtam sa  vás, pán  minister, kto  vám dal napriek

týmto  známym a nesporným  skutočnostiam  právo  alebo o aký

článok  ústavy sa  opiera vaše  rozhodnutie vykonať  arbitra

o správnosti  toho referenda,  ktoré bolo  ústavne vyhlásené

a ktoré bolo zverejnené v Zbierke zákonov. A či chcem, alebo

nechcem, či  mám k tomu výhrady,  alebo nemám výhrady, stalo

sa tým  záväzným pre všetkých občanov,  pre všetky právnické

a fyzické osoby, ale aj pre vládu a osobitne pre ministrov.

 

     Keď to  dospelo do tohto  štádia, použijúc aj  argument

dôvodovej správy Ústavného súdu, na ktorý sa radi odvolávate

a ktorý  používate, nemal  nikto  právo  (a hovoril o tom aj

predseda  Ústavného súdu),  ani prezident, už toto vyhlásené

referendum neuskutočniť.

 

 

     Nie som si však istý, či  si dosť uvedomujete, čo by sa

stalo v tomto štáte, ak  by úradníci alebo občania rešpekto-

vali len také  zákony, ktoré im vyhovujú a ku ktorým  nemajú

pripomienky, ako ste to urobili  vy. Ak táto elementárna po-

žiadavka, že ak je niečo v Zbierke zákonov vyhlásené a nebo-

lo zmenené alebo zrušené, sme  všetci povinní plniť, sa bude

porušovať a budú dávať k  tomu príklady ministri, tento štát

nebude smerovať k právnemu štátu.

 

     Vy ste to však v tomto smere urobili. Ja som začal dosť

pochybovať o vašom pozitívnom vzťahu k zákonu vtedy, keď ste

po prijatí uznesenia  vlády, myslím si, že je  to číslo 227,

vyhlásili, že ste viazaný uznesením vlády. To je pravda. Ale

v základnej a potom  najmä v strednej  škole  sa  učíme,  že

hierarchia právnych noriem je ústava, zákon, vládne nariade-

nie, vyhláška, uznesenie vlády, a nie naopak. (Potlesk.) Ho-

ci by ste si to mnohí takto priali.

 

     Som presvedčený  o tom, že ústavný  činiteľ by mal vždy

konať v súlade so zákonom.  Vy ste, pán minister, zrejme tak

nekonali a my  nemáme záruku, že pri zotrvaní  vo funkcii by

ste pri inej príležitosti tiež zákon neporušili, a preto bu-

deme návrh podporovať a  budeme hlasovať za vyslovenie nedô-

very vašej osobe.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Pittner a pripra-

ví sa pán poslanec Brňák.

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     dnes, keď rokujeme o  návrhu na vyslovenie nedôvery mi-

nistrovi vnútra Slovenskej  republiky pánu Gustávovi Krajči-

mu,  domnievam sa,  že sme  povinní skúmať  nielen politickú

zodpovednosť  pána  ministra  v jeho  činnosti, ale  aj jeho

trestnoprávnu  zodpovednosť. Podľa  môjho názoru  pán Gustáv

Krajči v priebehu mesiaca máj 1997 zneužil zastávanú funkciu

ministra vnútra Slovenskej republiky a podpredsedu Ústrednej

komisie pre referendum - ďalej len ÚKR - tým, že si nesplnil

povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 30 ods. 1 písm. b) zá-

kona číslo  564/1992 Zb. o spôsobe  vykonania referenda, keď

nezabezpečil  splnenie  uznesenia  ÚKR zo  dňa 5. mája 1997,

ktorým bola Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uložená

povinnosť  vyhotoviť a predložiť ÚKR v termíne do 7. 5. 1997

predlohu  hlasovacieho lístka  na jeho  opečiatkovanie podľa

§ 15 ods. 2 citovaného zákona.

 

     Vykonával  svoju právomoc  spôsobom odporujúcim zákonu,

keď  po vytlačení  hlasovacích lístkov,  ktoré boli obsahovo

v súlade s rozhodnutím ÚKR z 5. a 16. mája 1997 a zodpoveda-

li zákonným  podmienkam pre obsah  hlasovacieho lístka podľa

ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona, a po  ich  doručení  bez

zákonného oprávnenia vydal pokyn  dňa 19. mája 1997 prednos-

tom krajských a okresných  úradov v Slovenskej republike ne-

doručiť ich a ak už boli  doručené na okresné a okrskové ko-

misie pre referendum, vziať ich späť.

 

      Prekročil svoju právomoc a súčasne ju vykonával spôso-

bom  odporujúcim  zákonu, keď dňa 20. mája 1997 nariadil ob-

jednať vytlačenie hlasovacích  lístkov, ktorých obsah nereš-

pektoval vyhlásené referendum  prezidentom Slovenskej repub-

liky z 13. mája 1997 uverejnené  pod  číslom 76/1997 Z. z. a

bol v rozpore s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) zákona, ako

aj s uzneseniami  ÚKR z 5. a 16. mája 1997,  pričom  vydaním

pokynu na  objednávku  hlasovacích lístkov s tromi otázkami,

vynechaním  štvrtej referendovej  otázky, použitím  pečiatky

Ústrednej komisie pre referendum pri tlači tohto hlasovacie-

ho lístka  sfalšoval  verejnú listinu - hlasovací lístok - a

vyvolal dojem, akoby bol  skutočne vydaný príslušným orgánom

a predpísaným spôsobom.

 

     Vydaním  pokynu na  doručenie sfalšovaných  hlasovacích

lístkov okrskovým  komisiám  pre referendum v Slovenskej re-

publike navádzal jej členov, aby opatrili odtlačkom pečiatky

ich obce  alebo mestskej časti  sfalšovaný hlasovací lístok,

čím  by sa  jeho  sfalšovanie  dokončilo a vyvolal by  dojem

platného hlasovacieho lístka. Sťažoval tým a následne zmaril

splnenie dôležitej úlohy uloženej  ústavou a zákonmi štátnym

orgánom,  t. j.  Ministerstvu  vnútra  Slovenskej republiky,

Ústrednej komisii pre referendum, okresným a okrskovým komi-

siám  pre referendum,  krajským a okresným  úradom, Národnej

rade, prezidentovi Slovenskej  republiky, následkom čoho do-

šlo  k závažnému  narušeniu fungovania  ústavného zriadenia,

k závažnému porušeniu základov republiky, jej zvrchovanosti,

demokracie  a právneho  systému,  k nerešpektovaniu  Ústavou

Slovenskej republiky a zákonmi  garantovaných rozhodnutí zá-

konodarnej, výkonnej a súdnej  moci v súvislosti s prípravou

a konaním  referenda, k zníženiu  dôveryhodnosti  Slovenskej

republiky  a jej  ústredných  orgánov  štátnej moci a správy

u vlastných občanov, ako aj voči zahraničiu, k závažnému po-

rušeniu základných práv a slobôd voličov Slovenskej republi-

ky upretím  možnosti rozhodovať o zákone  vyhlásenom v refe-

rende, ku škode veľkého  rozsahu predbežne vo výške najmenej

140 miliónov  Sk, ktoré sa  použili na prípravu  a vykonanie

referenda.

 

 

     Týmto konaním  je podľa môjho názoru  pán Gustáv Krajči

podozrivý zo  spáchania  trestného činu  sabotáže podľa § 97

ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného  zákona.  Trestný

čin  marenia  príprav  a priebehu  volieb a referenda  podľa

§ 177 Trestného zákona je  týmto trestným činom konzumovaný,

pohltený a trestný čin zneužívania právomoci verejného čini-

teľa podľa § 158 Trestného zákona  pre svoju  subsidiárnosť,

teda náhradnosť, podpornosť, je  tiež už obsiahnutý v trest-

nom čine sabotáže.

 

     Vážená Národná rada Slovenskej  republiky, sú tu i ďal-

šie  dôvody na  vyslovenie nedôvery  ministrovi vnútra  pánu

Gustávovi Krajčimu. Našu verejnosť už dlhší čas šokujú výči-

ny organizovaného zločinu, ktoré v poslednom  období nadobú-

dajú hrozivú intenzitu, a najmä nástražné výbušné systémy sa

stávajú,  žiaľ, dennou  realitou, pričom  ich objasnenosť je

prakticky nulová.

 

     Som presvedčený, že okrem známych nedostatkov v riadení

rezortu z obdobia predchodcu terajšieho pána ministra výraz-

ný podiel na neúspechu polície má i reorganizácia Policajné-

ho zboru, ktorú zaviedol  terajší minister vnútra pán Gustáv

Krajči. Po novembri 1989 jedným z hlavným opatrení v rezorte

bolo odpolitizovanie polície, a to najmä  zriadením Policaj-

ného prezídia, ktorému na čele s policajným prezidentom bolo

zverené odborné riadenie polície.  Význam tohto aktu je zvý-

raznený tým, že prezidenta  Policajného zboru vymenúva vláda

na návrh ministra vnútra ako jediného zo všetkých sekcií re-

zortu. A takto policajný  prezident zodpovedá za výkon polí-

cie ministrovi vnútra a minister vláde.

 

     Čo sa však  nestalo.  Reorganizácia  rezortu  platná od

1. januára  tohto  roku, zavedená  terajším pánom  ministrom

vnútra, nielenže oklieštila  funkčnosť Policajného prezídia,

ale podľa  môjho názoru nezákonne  odňala policajnému prezi-

dentovi v rozpore so zákonom o Policajnom zbore právo riadiť

políciu, a to tým, že  krajskí  riaditelia Policajného zboru

sú priamo  riadení ministrom vnútra  Slovenskej republiky so

všetkými  odbornými,  ale i  politickými  dôsledkami,  ktoré

z takéhoto riadenia polície vyplývajú. Navyše zriadením sek-

cie špeciálnych policajných  činností, ktorej generálny ria-

diteľ podlieha priamo ministrovi  vnútra, boli do tejto sek-

cie z Policajného  prezídia  presunuté  činnosti a ich tech-

nické  zabezpečenie,  umožňujúce  sledovanie, aj informačno-

-technické prostriedky. Aké to  má následky, vidíme z každo-

dennej reality.

 

     Pokiaľ ide o boj proti organizovanému zločinu, všade vo

svete sa chápe ako jav, ktorý prekračuje hranice štátu, vní-

ma sa a označuje  dokonca  ako  interkontinentálny a na jeho

zvládnutie  už  nestačí  len  centrálne  riadenie  na úrovni

toho-ktorého štátu, ale na  jeho potlačenie sa zriaďujú nad-

národné centrá. Je preto  nepochopiteľné a - priamo poviem -

nezodpovedné, keď doterajšie  centrálne riadenie  boja proti

organizovanému zločinu z úrovne Policajného  prezídia zabez-

pečené personálnymi, technickými, organizačnými, analytický-

mi a spravodajskými opatreniami sa touto reorganizáciou zma-

rilo. Pracovníci polície, ktorí si tieto úlohy plnili na vy-

sunutých  pracoviskách v teréne  podľa  operatívnych potrieb

a dispozícií z centra, sú  dnes zaradení v jednotlivých kra-

joch do oddelení v rámci  odborov, čím ich  riadenie a vôbec

riadenie  boja proti  organizovanému zločinu  sa atomizovalo

a z hľadiska celoštátneho sa stalo nefunkčným. A to už neho-

vorím o motivácii týchto  pracovníkov, ktorí pri zadelení do

najnižších organizačných celkov, teda oddelení, boli postih-

nutí znížením osobnej tarifnej triedy o niekoľko stupňov.

 

     Takéto riadenie je pre  mňa o to nepochopiteľnejšie, že

napríklad finančná polícia na čele s jej riaditeľom je naďa-

lej riadená centrálne a jej vysunutí pracovníci v teréne ne-

podliehajú krajským, resp. okresným  riaditeľom polície, ale

títo im  len zabezpečujú príslušné  náležitosti. Prečo takto

nie je organizovaný boj proti organizovanému zločinu, je pre

mňa ozajstnou záhadou a pravdu poviem, nechcem to ani domýš-

ľať.

 

     Vážená Národná rada, ak  bez emócií a straníckych obme-

dzení uvážite tieto moje  dôvody na vyslovenie nedôvery pánu

ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu, chcem veriť, že budete

hlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V rozprave vystúpi ešte pán poslanec Peter Br-

ňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     dnes máme opätovne rokovať  o vyslovení nedôvery minis-

trovi vnútra Slovenskej republiky.  Minister vnútra je vinný

údajne tým, že zastavil  distribúciu štvrtej otázky referen-

da, v dôsledku čoho mal  zmariť referendum ako také. O tejto

štvrtej  otázke referenda  Ústavný súd  Slovenskej republiky

záväzne vo výroku ešte  pred uskutočnením referenda rozhodol

tak, že nebolo a nie je  možné priamo  touto štvrtou otázkou

meniť Ústavu Slovenskej republiky, hoci v prípade uskutočne-

ného referenda sa tak malo stať a mala sa priamo meniť Ústa-

va  Slovenskej  republiky, a zároveň  v druhej  časti svojho

rozhodnutia Ústavný  súd vyhlásil pripojenú  prílohu štvrtej

otázky  referenda,  ktorá  vzhľadom  na formuláciu položenej

otázky tvorí neoddeliteľný obsah samotnej štvrtej otázky, za

neústavnú,  pretože  prílohou  otázky v referende nemôže byť

návrh ústavného zákona, navyše, ktorým by sa mala automatic-

ky meniť Ústava Slovenskej republiky.

 

     Toto je jadro súčasného  právneho a politického sporu a

práve už spomenutý  autoritatívny výrok  Ústavného súdu Slo-

venskej republiky  zaväzuje všetkých, dokonca  aj sudcov Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky.  Domnievam sa, že iniciá-

tori vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej repub-

liky sa dopustili základnej chyby v tom, že v rámci nesporne

existujúcej  politickej a v niektorých  prípadoch aj právnej

zodpovednosti  za  zmarenie  referenda  odvodzujú príčinu od

následku. Konanie ministra vnútra Slovenskej republiky a je-

ho  prípadná  zodpovednosť v predmetnej  kauze bola skutočne

následkom príčiny,  ktorá je na  určenie danej zodpovednosti

dominantná a ktorá podľa  môjho názoru  spočíva v neústavnom

znení  štvrtej  otázky  referenda, v legalizácii tohto stavu

prezidentom Slovenskej  republiky a v protiprávnej  činnosti

Ústrednej referendovej komisie.

 

     Táto  príčina  sa teda odvíja  cez lajdácku a neodbornú

prípravu znenia štvrtej,  podotýkam, neústavnej referendovej

otázky  podpredsedom  Kresťanskodemokratického  hnutia pánom

Šimkom a jeho  právnymi expertmi,  ďalej pokračuje legalizá-

ciou tejto neústavnej  otázky rozhodnutím prezidenta Sloven-

skej republiky, hoci bol na túto prípadnú neústavnosť kvali-

fikovane  upozornený a hoci bol  podľa odôvodnenia Ústavného

súdu povinný, citujem, "preskúmať, či petícia občanov svojím

obsahom zodpovedá  ústave a osobitnému zákonu", koniec citá-

tu, čo  prezident Kováč neurobil, ale naopak, navyše účelovo

a bez opory v ústave spojil dve referendá do jedného, čím aj

podľa názoru tohto parlamentu  sa porušilo ústavné právo ob-

čanov v zmysle článku 30 Ústavy  Slovenskej republiky. Poru-

šenie tohto  článku vidím v tom, že z  ústavnej  konštrukcie

práva občana zúčastniť sa  na referende urobil prezident re-

publiky a neskôr aj Ústredná referendová komisia ústavnú po-

vinnosť voči  obidvom existujúcim referendám.  Inými slovami

pán prezident podmienil účasť na hlasovaní o jednom referen-

de kvalifikovanou účasťou aj na druhom referende.

 

     V poradí  tretím zodpovednostným subjektom  za zmarenie

referenda je  podľa môjho názoru  Ústredná referendová komi-

sia,  resp. jej  politickoopozičná  osmička, ktorá  opätovne

v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o spôsobe

vykonania referenda vykonávala  činnosť, na ktorú jednoducho

nemala žiadne  zákonom dané  kompetencie a oprávnenia. Poli-

tický zmysel rokovania Ústrednej referendovej komisie vyplý-

va okrem iného aj z toho, že na záver sa odsúhlasilo uznese-

nie  navrhnuté  Kresťanskodemokratickým  hnutím,  aj samotná

tlačová  konferencia  tejto  vraj  nezávislej  inštitúcie sa

uskutočnila na pôde Kresťanskodemokratického hnutia.

 

     Ak som hovoril o postoji ministra vnútra Slovenskej re-

publiky ako o následku  iných teraz  spomenutých príčin, tak

jeho prípadná  zodpovednosť a primerané  konzekvencie z toho

vyplývajúce  môžu  nastať  až  odstránením pôvodných príčin,

ktoré, ak  by sa mali  odstrániť tak, ako  navrhuje opozícia

voči ministrovi  vnútra, mali by  najskôr  odstúpiť z parla-

mentných funkcií  minimálne poslanec  Šimko a prípadne ďalší

petiční exponenti, mal by  odstúpiť z funkcie prezident Slo-

venskej republiky (potlesk) a mali by  pre seba vyvodiť pri-

merané konzekvencie tie politické subjekty opozície, ktorých

zástupcovia v Ústrednej referendovej komisii, preferujúc po-

litické záujmy, šliapali po našom právnom poriadku.

 

     Až vykonaním týchto ozdravných opatrení by sme bez hne-

vu a zaujatosti mohli posúdiť, či minister vnútra Slovenskej

republiky nesie nejakú zodpovednosť v súvislosti s vykonaním

referenda. Veď uznajte, ten,  kto vyvolal celý ústavnoprávny

chaos  okolo štvrtej  otázky referenda,  pán poslanec Šimko,

keby  mal štipku  zdravého úsudku,  tak by  sa aspoň písomne

ospravedlnil tým 500 000 občanom, ktorým  niečo záväzne sľú-

bil a toto  nesplnil spolu s petičným výborom,  tak ten istý

poslanec  figuruje v zozname tých,  ktorí  žiadajú  vysloviť

nedôveru ministrovi vnútra, a navyše  figuruje ako splnomoc-

nený hlavný žalobca voči ministrovi vnútra Slovenskej repub-

liky. Pripadá mi to, ako keď zlodej v polohe štátneho žalob-

cu usvedčuje v tej  istej veci  okradnutého z krádeže. Je to

cynizmus najhrubšieho zrna.

 

      Nejde tak ani o to,  že poslanec Šimko sa právne pomý-

lil  alebo sa  nechal niekým  zaviesť, na  čo sme ho dopredu

upozorňovali,  veď túto  chybu napravil  Ústavný súd. Koniec

koncov aj my sme v minulosti  prehrali na Ústavnom súde nie-

ktoré zákony, ale ide o to, že zo stránok novín, z obrazovky

televízie a z éteru rádia  ako hlavný autor kompletnej štvr-

tej otázky tvrdil občanom niečo, čo Ústavný súd vyvrátil.

 

     Voliči poslanca  Šimka v ňom  zrejme vidia demokratickú

alternatívu  tejto  vraj  neľudskej a zvrátenej  vlády a jej

koaličnej  väčšiny v parlamente. Ale akéže  to kódy demokra-

cie, pravdy, spravodlivosti a právneho  štátu zakladá do ge-

netického základu  tejto spoločnosti poslanec  Šimko a s ním

aj Modrá koalícia ako taká?

 

     Pri ich hľadaní prejdem s veľkorysosťou niektoré zásad-

né protichodné  slovné vyjadrenia, ako  napríklad Deklarácia

o zvrchovanosti je aktom primitívov a kriminálnikov. Vážnej-

šie ale pre tento štát  sú modroopozičné  pravidelne sa opa-

kujúce erózie fundamentu demokracie, ktorým bola a je preja-

vená imperatívna vôľa suveréna moci - našich občanov vo voľ-

bách.

 

     Ak sa  nemýlim, v dnešných  časoch sme svedkami  celkom

tretieho  pokusu o dosiahnutie zmeny  pomerov  garantovaných

a požadovaných  demokratickým spôsobom  vo voľbách. Prvýkrát

hľadanie moci na ulici,  potom prezidentom spustené vyslove-

nie nedôvery Mečiarovej vláde  až dnešné pseudorevolučné pu-

bertálne vypätie,  ktoré okrem toho,  že je neúčinné,  je aj

smiešne. (Prejavy nesúhlasu v sále.)

 

     V starovekých Aténach existoval takzvaný črepinový súd.

V rámci neho, ak sa všetci  slobodní občania vyslovili o ob-

čanovi,  že sa  chce zmocniť  vlády, bol  vypovedaný z Atén.

Koľko takýchto nútených emigrantov by malo Slovensko za svo-

ju krátku históriu? (Potlesk.)

 

     Ďalším významným príspevkom modrej opozície do genetic-

kého základu tejto spoločnosti je budovanie presvedčenia, že

um, vnútorná  sila a zdravý úsudok  tohto národa, tejto spo-

ločnosti je niečo zaostalé a naopak, že žalovanie, xenofilné

správanie a hľadanie  podpory v  zahraničí  pri neschopnosti

podpory zvnútra, to je tá  pravá cesta pre Slovensko. Uvedo-

muje si vôbec  opozícia, že ak by v minulosti  mal slovenský

národ tento genetický základ,  o ktorý sa cieľavedome pokúša

v tieto blízke a blízkominulé dni, že by zrejme neexistoval?

Uvedomuje si vôbec pán poslanec Šimko a jeho politickí pria-

telia, ako  ich svojvoľnou manipuláciu  devalvujú taký vážny

ústavnoprávny inštitút, ktorým  je vyslovenie nedôvery vláde

alebo jej členovi?

 

     Ale nechcem  hovoriť iba o negatívach v činnosti parla-

mentnej opozície, pretože aj my ich máme dosť. A aby som ne-

bol jednostranný, určite  niektorí predstavitelia opozičných

strán urobili pre  Slovensko aj dobré  veci a za to im patrí

vďaka.

 

     Ale naspäť k samotnej  téme referenda. Jeden francúzsky

autor v 18. storočí  povedal, citujem: "Nepravdivé názory sa

podobajú falošným minciam, ktoré najprv razia veľkí zločinci

a dávajú ich do obehu čestní ľudia, ktorí páchajú zločin bez

toho, aby vedeli, čo robia."

 

 

     Domnievam sa, že primerane  podobným spôsobom sa k roz-

hodnutiu Ústavného  súdu  Slovenskej republiky a k samotnému

zmarenému  referendu postavili  opoziční predstavitelia,  čo

politicky možno chápať, ale vecne  s tým nesúhlasím. Po roz-

hodnutí Ústavného súdu, ale už aj  pred ním, sa v tejto  ve-

ci vytvorila  džungľa  právd,  poloprávd a klamstiev,  ktoré

v zmysle spomenutého výroku dávajú do obehu čestní ľudia bez

toho, aby boli nositeľmi pôvodných  konštrukcií. A ak už ci-

tujem iných, dovolím si zhodne konštatovať s aténskym reční-

kom z 3. storočia  pred  Kristom: "Nič  nie  je  ľahšie, ako

oklamať samého seba, pretože naozaj uveríme tomu, čo si pra-

jeme."

 

     Pre vlastnú  neschopnosť opozície osloviť  voličov, vy-

hrať voľby a vládnuť, sa na Slovensku, ale  aj mimo neho vy-

tvoril pud antimečiarizmu, ktorý  legitimizuje, a dokonca aj

legalizuje to, čo vo  všeobecnosti je nelegitímne, a dokonca

aj nelegálne. Tento pud  robí z pozitívne a pragmaticky roz-

mýšľajúceho  politika  gladiátora,  ktorý keď v aréne porazí

svojho protivníka,  hľadá si ďalšieho, pretože  na iné zabu-

dol. Modrá koalícia, ktorá sa dnes  spája a ktorá sa už dnes

tiež vnútorne rozožiera aj  pre ten povestný "mastný hrniec"

po ďalších voľbách, táto Modrá  koalícia existuje a jej zmy-

sel je daný výlučne antimečiarizmom.

 

     Aj preto si uvedomujem, že  čo sa malo povedať v súvis-

losti s uskutočneným  referendom, asi  sa už povedalo,  teda

uvedomujem si  vnútropolitické a sčasti  aj medzinárodné sú-

vislosti spojené s prípravou, priebehom a výsledkom referen-

da. Uvedomujem si taktiež, že táto vláda, osobitne jej pred-

seda pán Mečiar, a koalícia ako  taká je z pozície  opozície

a zrejme aj  jej priaznivcov pre Slovensko  škodlivá už tým,

že dobrovoľne nechce odísť  na politické smetisko, že naivne

a nemoderne sa  drží podobných nezmyslov, ako napríklad vše-

obecný základ demokracie  spočíva v slobodných voľbách a re-

špektovaní ich  výsledkov po ústavou stanovený  čas, teda že

výsledok priamej demokracie, realizovaný občanmi vo voľbách,

je viac ako pudová  nadržanosť po moci realizovaná napríklad

modernými princípmi participatívnej  demokracie, t. j. demo-

kracie vyvolených a pre vyvolených.

 

     Skutočná  podstata  demokracie  spočíva  okrem iného aj

v tom, že neznesie  prívlastky. Import participatívnej demo-

kracie na Slovensko začína  pomaly prinášať svoje ovocie. Aj

keď  sa to  nedá úplne  vyjadriť jednou  vetou, zmysel tejto

participatívnej demokracie  spočíva v urobení si žartu z ob-

čanov štátu - voličov a v zavedení vlády, ktorá sa odvíja od

pôvodne oznámeného filantropického a humanistického základu,

ktorý sa po presadení svojho vplyvu následne transformuje na

záujem finančný, politický a mocenský. Tento druh demokracie

vo svojej  podstate podľa môjho  názoru ruší celospoločenský

rozmer politiky a záujmov  na úkor záujmov úzko skupinových,

zväčša účelovo určených.

 

     Aj v  tejto spojitosti ponechám pre  možno neďalekú bu-

dúcnosť pravdivé hodnotenie zrejme nie náhodných javov a de-

jov, na pozadí  ktorých tu zápasíme o svoje pravdy a o svoje

vnímanie politiky, etiky, práva a spravodlivosti. Ponechávam

na nás samých a pre  niekoho aj na vyššie autority zhodnote-

nie svojej politickej účasti na rozporuplnej súčasnosti, ako

aj na tom,  kto do akej miery slúžil  ideám, ideálu, národu,

občanom  či  peniazom,  moci  a osobným záujmom.  (Potlesk.)

V súčasnosti sme príliš v centre  rozporuplnej  súčasnosti a

chýba nám tak prepotrebný  nadhľad. Až schopnosť vnímať rea-

litu z tohto nadhľadu ukáže, že v našom terajšom zápase pod-

statné je vlastne smiešne a detinské a, samozrejme, platí aj

opak. Politická  kultúra a kultivovanosť na Slovensku prosto

nie je a nebude aspoň v nevyhnutnej  miere  dovtedy,  pokiaľ

nebudeme disponovať potrebnou dávkou už spomínaného nadhľadu

na úkor osobných či straníckych komplexov a skrivodlivostí.

 

 

     Nerobím si ambície svojimi názormi objaviť Ameriku ale-

bo usvedčiť  opozíciu a jej  priateľov z klamstva a neprávd.

Zmyslom celej akcie, ktorou podľa môjho názoru opozícia zma-

rila referendum, bolo  naplnenie starého príslovia, citujem:

"Lož  obehne  celý  svet,  kým  si  pravda  natiahne čižmy."

A vlastne o túto  prvú  deformovanú  informáciu  išlo a ide.

Ten, kto  si chce oživiť  pamäť, ten, kto  sa chce priblížiť

k pravde vecí,  teda nie k pravde  osôb, ktorí  ju vyslovujú

alebo  krivia, nech  si prečíta  niektoré články zahraničnej

tlače hneď  po oznámení rozhodnutia Ústavného  súdu, nech sa

oboznámi s tvrdými útokmi  na toto rozhodnutie Ústavného sú-

du, napríklad  zo strany  poslanca  Šimka, ktorý v rozhovore

uviedol, že je to názor celého Kresťanskodemokratického hnu-

tia, ale tiež s pôvodne negatívnym vyjadrením pána preziden-

ta Kováča k tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu. Toto je všet-

ko založené a doložené.

 

     Dovolím  si pripomenúť  vám, páni  z opozície, osobitne

vám, pán poslanec Šimko, a vám, tu neprítomný pán prezident,

ale i vám, mlčiacej nezávislej  tlači, aké saltá mortale ste

niektorí v hľadaní  príčin  zmareného  referenda  preskákali

z pôvodných útokov proti rozhodnutiu  Ústavného súdu a v po-

tvrdení pravdy  vládnej koalícii až na  celkom opačné názory

a postoje.

 

     Teraz  odcitujem  niektoré z inkriminovaných  článkov a

postojov.

 

     Lidové noviny  23. mája okrem  iného v článku  Rozbuška

v právním systému země  uviedli: "Z predreferendového zmätku

čnie len jedna istota - ďalší trápny debakel opozície a pre-

zidenta Kováča, ktorí  nedokázali spoločnými silami naformu-

lovať svoju otázku tak, aby bola v súlade so zákonom o refe-

rende."

 

 

     Mladá fronta dnes 23. mája uviedla okrem iného v článku

Slovensko stojí na pokraji  chaosu: "Prezident Michal Kováč,

ktorý je pokladaný za patróna opozície, po tomto výroku spo-

ločne s ďalšími politikmi spochybňuje autoritu Ústavného sú-

du." Citujem: "Dopustil sa politickej  manipulácie, vyhlásil

Kováč o tomto rozhodnutí Ústavného súdu."

 

     Mladá  fronta  dnes 22. mája  1997 v článku  s nadpisom

Ústavný  súd dal  za  pravdu  Mečiarovi okrem  iného uvádza:

"Slovenský premiér  Vladimír Mečiar včera  zaznamenal víťaz-

stvo na domácej politickej scéne. Hodinu po skončení kampane

k referendu zrazil Ústavný súd  opozíciu na kolená. Vyriekol

totiž verdikt,  podľa  ktorého je referendum o zmene spôsobu

voľby prezidenta bezpredmetné.  Opozičných vodcov vyjadrenie

súdu  celkom zdrvilo.  Pozorovatelia sa  zhodujú, že verdikt

súdu  môže výrazne  ovplyvniť účasť  voličov, ktorá dlhodobo

osciluje  okolo 50 %. Teraz je  pravdepodobné, že znechutení

priaznivci opozície  neprídu k urnám." Písal to pán redaktor

Wolf,  ktorý zhodou  okolností o tri-štyri  dni tiež  urobil

salto mortale a tiež zmenil svoj názor na úplne iný protipól

v tom smere, že nie Mečiar,  ale opozícia vyhrala z hľadiska

rozhodnutia Ústavného súdu.

 

     Ďalej je to rozhovor s Ivanom  Šimkom v denníku SME 23.

mája, kde  pán poslanec, ako  už som uvádzal,  uviedol okrem

iného vo vzťahu k rozhodnutiu  Ústavného súdu: "Som presved-

čený, že  druhá časť výkladu Ústavného  súdu, ktorá obsahuje

výklad obyčajného zákona, na čo nemá Ústavný súd žiadne kom-

petencie a o ktorý nikto nepožiadal, táto časť jednoducho je

politickou objednávkou. Musím povedať, že dôvera k Ústavnému

súdu bola vážne narušená, lebo ide o veľmi vážnu vec..." atď.

 

     Lidové  noviny v  článku s  názvom Referendum  nejisté,

zmatky trvají uvádzajú, citujem:  "Prezident Michal Kováč sa

totiž podľa všetkého dopustil pri vyhlasovaní referenda omy-

lu. Namiesto  toho, aby sa jednoducho  opýtal občanov, či si

želajú zmeniť ústavu ohľadne priamej voľby prezidenta, svoju

otázku doplnil  znením návrhu príslušného  ústavného zákona.

Tým ich de  facto núti o tomto zákone  hlasovať, čo je podľa

ústavy neprípustné."

 

     A ešte z tlačovej besedy pána prezidenta republiky. To-

to je veľmi podstatný a výstižný  výrok. Pán prezident okrem

iného uviedol alebo sa teda  konštatuje v článku, myslím si,

že v denníku Práca:  "Prezident poprel akýkoľvek podiel svo-

jej zodpovednosti  za zmarené referendum tým,  že ho vypísal

so štyrmi otázkami na jeden  termín. Zákon o referende umož-

ňuje,  aby  v ňom  bolo  položených  viacero otázok. "O tom"

- a toto teraz podčiarkujem dvojnásobne -, "či budú  na hla-

sovacom lístku štyri alebo  tri otázky, kompetentne rozhodla

Ústredná komisia pre referendum Slovenskej republiky."

 

     Toto je názor a postoj  pána prezidenta vo vzťahu k to-

mu, k čomu veľmi dynamicky a veľmi dôležito  vystúpil naprí-

klad pán  poslanec Benčík, keď povedal,  že rozhodnutie pána

prezidenta,  ktoré  bolo  publikované v Zbierke  zákonov, je

prosto dogma, ktorá sa musí splniť. Pán prezident k tomu, čo

povedal pán poslanec Benčík, na "tlačovke" hovorí inými slo-

vami to,  že nie ja  som  rozhodol o tom, že majú  byť štyri

otázky alebo  tri otázky, ale  rozhodla o tom Ústredná refe-

rendová komisia. A aby ten bludný kruh bol celkom dopletený,

Ústredná referendová komisia v rámci  svojho záverečného uz-

nesenia okrem  iného uviedla, že rozhodovala  alebo že refe-

rendum bolo  zmarené tým, že  sa nedodržal postup  stanovený

prezidentom  Slovenskej republiky.  Tak si  vyberte, kto  je

zodpovedný a kto rozhodol o tom,  že sa malo hlasovať o šty-

roch otázkach. (Potlesk.)

 

     To je v krátkosti k týmto článkom.

 

     Nedeformovaným a čistým detským  rozumom bola zrejme už

dávno  alebo dosť  dávno vyrieknutá  myšlienka: "Prvé  slovo

platí, druhé  leží v gati." Ktoré  slovo napríklad v prípade

pána  poslanca Šimka  alebo prezidenta  Slovenskej republiky

v súvislosti s rozhodnutím  Ústavného súdu Slovenskej repub-

liky  platí a ktoré je  v gati?  Rozhodol  teda  Ústavný súd

v prospech nás, koalície, ako to  nepriamo tvrdili aj  obaja

menovaní na začiatku, alebo v prospech opozície, ako to oba-

ja menovaní tvrdili o 24 hodín neskôr?

 

     Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie Ústavného súdu Sloven-

skej republiky, priznám sa, že  nie celkom bez problémov som

sa pokúsil vytvoriť úplnú  syntézu výrokovej časti a odôvod-

nenia spomenutého rozhodnutia  Ústavného súdu Slovenskej re-

publiky.

 

     Na druhej strane chápem  rozhodnutie Ústavného súdu ako

pragmatické a politické  posolstvo Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyrieknuté spomedzi dvoch mlynských kameňov a reš-

pektujem ho. Nejako podobne  zrejme rozhodne aj Medzinárodný

súd v Haagu  v spore  Gabčíkovo - Nagymaros, iba  ak  by  sa

sporné strany v dôsledku "únavy z boja" mimosúdne nedohodli.

Na rozdiel od rokovania Medzinárodného súdu v Haagu však mu-

sel Ústavný  súd Slovenskej republiky  rozhodovať pod tlakom

času  a v čase zvýšeného  politického  napätia  spoločnosti.

Proste realita je raz taká,  že isté čaro môže mať rozhodnu-

tie súdu  aj vtedy, ak  si jedna, aj  druhá  strana v súdnom

spore myslí, že vlastne  vyhrala. Na Slovensku platí príslo-

vie Aj vlk sýty, aj ovca celá.

 

     Nie vždy  sa dá ale rozhodovať  podľa tohto modelu. Nie

vždy  takéto rozhodnutie  je na  prospech  spoločnosti a nie

vždy takéto rozhodnutie zohľadňuje  iba rozmer právny. Či to

tak bolo a bude aj v súvislosti s predmetným rozhodnutím Ús-

tavného  súdu,  ukáže čas. Ak som v súvislosti s rozhodnutím

Ústavného súdu  hovoril ako o istom  posolstve, za takéto už

nepovažujem publikované subjektívne názory niektorých sudcov

Ústavného súdu, ktoré boli skôr politické ako vecné.

 

     Na záver si dovolím reagovať  podľa môjho názoru na za-

vádzajúci názor predsedu Kresťanskodemokratického hnutia pá-

na Čarnogurského o zmarení  referenda a o zmarení stretnutia

s predsedom vlády iniciovaného v rámci okrúhleho stola.

 

     Zmarenie okrúhleho stola doložil pán predseda Čarnogur-

ský nesplnením požiadavky  rešpektovať rozhodnutie Ústavného

súdu. Bol to ale pán poslanec Šimko a Kresťanskodemokratické

hnutie, ktoré tesne po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu

hrubo, urážlivo a jednoznačne zaútočilo proti tomuto rozhod-

nutiu Ústavného súdu. Naopak,  postoj Hnutia za demokratické

Slovensko k tomuto rozhodnutiu bol od jeho zverejnenia pozi-

tívny. Vy  ste teda zmarili  rokovanie okrúhleho stola,  pán

poslanec  Čarnogurský  alebo  pán  predseda Čarnogurský, nie

Hnutie za demokratické Slovensko ani predseda Mečiar.

 

     Myslím si, že  predseda Kresťanskodemokratického hnutia

musel zrušiť  stretnutie s predsedom  Hnutia za demokratické

Slovensko za okrúhlym stolom, pretože takéto politické roko-

vanie za okrúhlym stolom  by mohlo opozíciu zbytočne rozpty-

ľovať v ich snívaní o veľkom  a nezastupiteľnom  poslaní pre

Slovensko  a  možno  aj  pre  celý  svet.  Nuž, nebuďme ich,

nechajme ich snívať, zaslúžia si to.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Langoš.

 

 

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán  vyslanec predsedu  vlády v slovenskom  parlamente,

i keby ste mrhali slovami,  ktorých významu a zmyslu nerozu-

miete, ktoré  vznikli inde, nie  vo vašej hlave,  do večera,

i keby ste mrhali slovami  do konca vášho márneho politikár-

skeho života, nezakryjete základný fakt, jednoduchý fakt, že

vláda sa dopustila podvodu na takmer štyroch miliónoch voli-

čov na Slovensku  a vaša reč toto nezakryje.  A každý z vás,

ktorý vysloví  dôveru ministrovi vnútra,  ktorý vykonal toto

rozhodnutie  vlády, pripojí  svoj súhlas  k tomuto  podvodu.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Vavrík - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán kolega Brňák, mám dojem,  že ste hovorili len polo-

pravdy, ktoré  vám vyhovovali. Nespomínali ste  aj prvú časť

výroku Ústavného súdu.  Nespomínali ste predchádzajúce uzne-

senie, resp. nález Ústavného  súdu alebo neprijatie podnetu,

ktorý podala  vláda, kde Ústavný súd  povedal, že vláda nemá

právo zasahovať do referenda,  kde Ústavný súd vypovedal, že

vláda nemala  oporu v zákone, keď  prijala uznesenie, ktorým

uložila  ministrovi vnútra  nedistribuovať hlasovacie lístky

so štyrmi otázkami. O tom ste nehovorili.

 

     Na druhej strane deň či  dva po vydaní nálezu Ústavného

súdu k predmetnej veci, o  ktorej ste hovorili, predseda Ús-

tavného súdu pán akademik Čič sa predsa jednoznačne vyjadril

k veci v tom zmysle, že  referendum malo prebehnúť so štyrmi

otázkami. Bolo by otázne, ako by sa naložilo s výsledkom.

 

     Po druhé,  spomínali ste Ústrednú  komisiu pre referen-

dum, že konala protiprávne. Z  toho, čo ste povedali, získa-

vam  dojem, aj z posledných  dní, čo  sa deje  na politickej

scéne, že onedlho zazrie  tento parlament návrh zákona, kto-

rým sa zrušia všetky  volebné komisie, lebo ich nepotrebuje-

te. Stačí minister vnútra, ktorý rozhodne v predmetnej veci.

 

     A po  tretie, všimli ste  si vôbec, akú  obrovskú účasť

ste  mali pri  vašich troch  otázkach, ktoré  váš poslanecký

klub navrhol a v ktorej veci sa malo konať referendum? Nece-

lých 10 %.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  poslanec Brňák,  vy ste  hovorili o  snívaní. Máte

pravdu. Snívali ste, celá vládna  koalícia, ale aj celá vlá-

da. Vy ste si mysleli, že môžete zavádzať občanov, vy ste si

mysleli, že môžete zavádzať aj zahraničie. Vy ste sa ale mu-

seli veľmi tvrdo  zobudiť. O tom svedčí napríklad  aj to, že

nedávne  rokovanie  spoločného  výboru  jednoznačne hovorilo

o problémoch, ktoré ste si spôsobili vy, ktoré nám momentál-

ne neumožňujú integráciu do NATO ani do Európskej únie.

 

 

     Nebudem hovoriť k vášmu  výkladu ohľadne Ústavného súdu

a rozhodnutia Ústavného súdu. Deti  by urobili lepší výklad.

Ale ak už hovoríte a nepriamo vyzývate opozičníkov a aj pána

prezidenta, aby  odstúpil, mali by ste  sa minimálne pozrieť

do zrkadla a potom by ste minimálne vrátili váš diplom práv-

nika, alebo by  ste možno aj odstúpili ako  poslanec. To, čo

ste tu urobili, to je účelový  výklad a za to by ste sa mali

hanbiť.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Mňa zaujala  tá časť vystúpenia  pána Brňáka, v  ktorej

hovoril o Modrej  koalícii, o spojení  na báze  primitívneho

antimečiarizmu a o tom, že  pán  premiér je  záruka ďalšieho

slobodného vývoja.  Chcem sa opýtať kolegu  Brňáka, kedy do-

spel k takému názoru, pretože bol  som s ním spolu na mítin-

goch v Lučenci a v Hronskom Beňadiku, kde vystupoval a hovo-

ril: "Občania, prosím vás, nevoľte Mečiara."

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni, konštatujem,  že všetci poslanci, ktorí sa

písomne prihlásili do rozpravy, už vystúpili. Ústne sa mi do

rozpravy prihlásil pán poslanec Cuper. Pýtam sa, kto sa chce

ešte ústne  prihlásiť do rozpravy. Pán  poslanec Vavrík. Ďa-

lej?

 

     Dámy a  páni, do rozpravy sa  ústne prihlásili títo po-

slanci: Cuper,  Vavrík,  Hornáček, Novotný,  Volný, Komlósy,

Líška, Zelenayová, Kováč, Andrejčák. Týmto uzatváram možnosť

podania ďalších ústnych prihlášok  do rozpravy k tomuto bodu

programu.

 

     Nech  sa páči,  ako  prvý  vystúpi pán  poslanec Cuper,

pripraví sa pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     svojho času,  keď sme začínali tento  parlament, sme tu

viedli s pánom Hrnkom spor o tom, čo treba chápať pod pojmom

parlament. Pán Hrnko tu rozprával historickú story o tom, že

to má  byť miesto, kde sa  chodí hovoriť alebo kde  sa možno

chodiť  aj vyhovoriť.  Predstava  parlamentu 20. storočia už

dávno opustila túto idylickú  predstavu, teda tento idylický

obraz o parlamente. Parlament sa stal  miestom  alebo arénou

tvrdých politických  konfliktov, kde už  dávno nechodia prí-

jemne naladení páni, aby si  podiskutovali. Chodia sa tu ob-

hajovať stranícko-politické  záujmy. Tento dialóg,  ktorý tu

vedieme, tomu nasvedčuje. Bolo by v podstate aj  zbytočné už

vystúpiť, pretože všetko alebo takmer  všetko už tu bolo po-

vedané.  Ale ľudia  sa pýtajú  alebo aj  novinári sa pýtajú,

prečo  sme sa  nechali  nahovoriť a prišli  sme sa zúčastniť

tohto politického divadla. Áno, môžem odpovedať sám za seba,

že ho  chcem mať za  sebou, pretože dobre  viem, že opozícia

neopustí predstavu, že vinníka treba nájsť za každú cenu.

 

     Takže vedieme tu pred národom jedno zaujímavé politické

divadlo, v ktorom sa má nájsť zodpovedný vinník za to, že sa

vypísalo  referendum a aj sa zmarilo  referendum. Každý, kto

absolvoval nejaké semestre na právnickej fakulte, vie, že aj

v právnej vede platí to,  čomu sa hovorí príčinná súvislosť.

Teda ak sa hľadá to,  čomu sa hovorí odborne causa efficiens

proxima, teda hybná príčina, tak to určite nie je to, ako sa

referendum  realizovalo, ale  ako bolo  vypísané. Teda každá

z týchto dvoch skupín, opozícia  aj koalícia, pozerá na zma-

rené referendum z dvoch koncov.  Opozícia ho chápe od svojho

konca a my  sa teda snažíme hovoriť o referende  ako o istom

procese.

 

     Tento proces sa začal  niekedy v decembri, keď v kuolá-

roch tejto budovy sa odohral  istý rozhovor medzi pánom Šim-

kom a pánom Trimajom, ktorým  sa toto referendum  neformálne

iniciovalo zo strany prezidentskej kancelárie.

 

      Ako ďalší  krok alebo ďalšia  hra nasledovala príprava

ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta v kuloároch KDH,

ktorým sa  mala zmeniť Ústava  Slovenskej republiky. Podotý-

kam, že  všetci právnici z Hnutia  za demokratické Slovensko

zdôrazňovali,  že referendom  ústavu nemožno  meniť. Napriek

tomu všetkému pán Šimko, ktorý sa tu dnes situoval do roviny

hlavného žalobcu a div nás nevyhlásil za sudcov norimberské-

ho  tribunálu,  označil  za  hlavného  vinníka pána ministra

vnútra. Len kvôli histórii zopakujem, že hlavný vinník nese-

dí na vládnych stoličkách, ale na stoličkách pre navrhovate-

ľa. Teda  za to, že  sa iniciovalo protiústavné  referendum,

nech si  zodpovedá pán Šimko.  On nesie hlavnú  zodpovednosť

pred  sklamanými  občanmi  tohto  štátu, a to  treba povedať

kvôli histórii, že každá výhovorka alebo každý iný názor nie

je v súlade s pravdou.

 

     Ak by sme teda hľadali k tomu právne dokumenty, je cel-

kom  evidentné, že kto si vytiahne  uznesenie Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 564, nájde v ňom  jednoznačne vy-

hlásené referendum Národnou radou s tromi otázkami. Pán pre-

zident nič iné neurobil, len v prvých troch otázkach odpísal

uznesenie Národnej rady. Len dosť dobre neviem, prečo k nemu

pridal aj svoje ďalšie uznesenie, keď podľa všetkých princí-

pov  právneho štátu  mal vypísať  dve referendá. Samozrejme,

bolo by evidentnejšie, že to druhé referendum je zjavne pro-

tiústavné.

 

     Pýtam  sa, či  môže pán  prezident svojvoľne  porušovať

uznesenia Národnej rady alebo môže s nimi narábať, ako sa mu

zachce. Je tiež podriadený Ústave Slovenskej republiky a zá-

konom tohto štátu a musí vedieť, že rozhodnutia Národnej ra-

dy ako  zvrchovaného orgánu sú  pre neho tiež  záväzné. Teda

nemal čo porušovať uznesenie číslo 564 a nemal čo spájať dve

referendá do jedného referenda. To je ten druhý vinník, kto-

rého treba, samozrejme, pre históriu označiť. (Hlas v sále.)

To je pravda,  ale tiež sme za to  boli kritizovaní, pán Mo-

ric.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, pán poslanec Moric, my sme si aj tak všimli,

že si prišiel do rokovacej miestnosti, nemusíš rušiť rokova-

nie. Dobre? Ďakujem. A dokonca aj pán Bugár.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Povedal som, že referendum  je istý proces. Samozrejme,

iniciované referendum  bolo treba realizovať.  Tu sa ukázalo

- a spomenuli  to už aj predrečníci,  najmä pán poslanec Br-

ňák, predseda výboru -, že sa tu počítalo s medzerami, ktoré

má zákon o uskutočnení referenda.  Je celkom evidentné - pán

Pittner nás  poučil -, že Ústredná  referendová komisia môže

nariaďovať pánu ministrovi, ako má vyzerať hlasovací lístok.

Chcem zdôrazniť, že v každom  demokratickom a právnom štáte,

a to podčiarkujem,  pretože to tu ešte  neodznelo, je celkom

zrejmé, že  politické strany nesmú  nariaďovať štátnym orgá-

nom, nesmú sa stavať nad zvrchovanosť štátu.

 

     Vo francúzskej ústave je to v článku 6 aj celkom zjavne

povedané, že  nijaká skupina ani politická  strana sa nesmie

postaviť nad zvrchovanosť štátu. A tu nás pán poslanec Pitt-

ner celkom zjavne presviedča,  že Ústredná referendová komi-

sia,  tak ako  mi zdôraznil  pán  Čarnogurský v sobotňajších

dialógoch pred referendom, aby som si uvedomil, že v Ústred-

nej referendovej komisii má opozícia väčšinu.

 

     Hovorím, že pre budúcnosť nie je mysliteľné, aby sme do

Ústavy  Slovenskej  republiky  nezakotvili  článok, kde bude

jasne povedané,  že (hlasy v  sále) - pán  Mikloško - vedúca

úloha strany ani Kresťanskodemokratické  hnutie sa už opako-

vať nebude (potlesk) a že minister vlády Slovenskej republi-

ky už nebude počúvať nijakú  politickú stranu, ale bude rea-

lizovať uznesenia vlády.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, žiadal som, aby  ste nerušili rokovanie. Ste

horší ako  malé deti v základnej  škole, či  koalícia, alebo

opozícia. Sme v parlamente a rokujeme o veľmi vážnom problé-

me. A ak chcete z toho  robiť niečo iné, tak, prosím, nezvo-

lávajte na budúce žiadnu schôdzu. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Hovorím k veci.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, na to je predsedajúci, aby posúdil, či hovo-

rí, alebo  nehovorí k veci.  Prosím poslancov Národnej  rady

Slovenskej republiky, aby sa správali dôstojne.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Mimochodom, nikde som v § 12 zákona o uskutočnení refe-

renda  nenašiel  nijaké  ustanovenie,  ktoré  by  umožňovalo

Ústrednej referendovej komisii nariaďovať ministrovi vnútra,

ako má  vyzerať referendový lístok.  Také niečo tam  nie je,

ale v § 30 toho  istého  zákona sa zjavne hovorí,  že za to,

ako  bude  vyzerať  referendový  lístok,  zodpovedá minister

vnútra, aj za jeho vytlačenie. Takže pánu Pittnerovi len pre

budúcnosť,  aby  sa  trochu  "poškolil" z právneho  štátu  a

200-ročných  ideálov  parlamentnej  demokracie, že v nijakom

demokratickom štátne nemôžu  politické strany nariaďovať mi-

nistrovi vnútra.  Ak jemu nariaďovalo  za jeho ministrovania

Kresťanskodemokratické hnutie, to bolo možno celkom obvyklé,

ale  my  sa  riadime  princípmi a pravidlami  demokratického

a právneho štátu.

 

     Samozrejme, bolo celkom logické,  že pán minister nemal

čo počúvať Ústrednú referendovú komisiu. Seriózni zahraniční

novinári sa práve tomuto ustanoveniu nášho zákona divili, že

ako je možné, že za vykonanie referenda zodpovedajú politic-

ké strany. V každom demokratickom a právnom štáte, zdôrazňu-

jem, za to zodpovedá  štát ako suverén  politického systému,

ako jediná zvrchovaná sila.  Takže neobviňujme ministra. Sa-

mozrejme, je  tu nezodpovedaná otázka, či  je možné, aby mi-

nister  vykonával referendum,  ktoré pán  prezident vyhlásil

k štvrtej otázke ako protiústavné,  ktoré teda neskôr potvr-

dil aj Ústavný súd. Samozrejme,  že štátny orgán nemá povin-

nosť v nijakom  prípade realizovať protiústavné rozhodnutia.

Teda ja  na pánu ministrovi  naozaj nenachádzam nijaké  vinu

a úprimne sa priznám, je mi toto politické divadlo, ktoré sa

tu dnes hrá, na smiech, ale musíme sa ho zúčastniť, aby bolo

za nami k spokojnosti našej opozície.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je celkom

logické, že ak sa niekto dopustil toľkých strategických chýb

pri realizácii nejakého politického rozhodnutia, hľadá neja-

ké ospravedlnenie pred svojimi  voličmi. Ale rozhodne za re-

ferendum  nenesie zodpovednosť  vládna  koalícia, a už tobôž

nie minister.  Do tejto politickej  hry sme boli  vtiahnutí,

boli  do  nej  vtiahnutí  aj  občania  Slovenskej republiky.

A nech teda opozícia má toľko morálnych síl a vysvetlí obča-

nom tohto štátu, o akú hru jej išlo, lebo jednoduchá stupíd-

na diskreditácia vlády na čele s pánom Mečiarom je už preko-

naným žánrom v tejto  republike.  Ako už pán  poslanec Brňák

povedal, v tomto štáte sa  vždy treba dostať k moci voľbami.

(Potlesk.) A ak je pán Čarnogurský netrpezlivý, môže inicio-

vať predčasné parlamentné voľby  alebo môže počkať, až uply-

nie ústavou stanovený čas. Ale legitímna vláda sa nenastoľu-

je štátnymi prevratmi.

 

     Ešte mám,  pán predsedajúci, jeden  procedurálny návrh.

Dávam procedurálny návrh, aby  sa o nedôvere pánu ministrovi

hlasovalo tajným hlasovaním.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. V  rozprave ďalej vystúpi  pán poslanec Vavrík

a pripraví sa pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     pán minister,

 

     minister vnútra Slovenskej  republiky pán Gustáv Krajči

sa v poslednom období  stal predmetom pozornosti širokej ve-

rejnosti. Túto pozornosť si však vyslúžil predovšetkým vďaka

vedomému porušovaniu  Ústavy  Slovenskej republiky a zákonov

a ďalej aj  tým, ako si po  svojom vysvetľuje stanoviská Ús-

tavného súdu. Je paradoxné, že  osoba, ktorá má v Slovenskej

republike ako jedna z prvých dbať  na dodržiavanie zákonnos-

ti, sama  koná protizákonne. Vážnou  skutočnosťou, ktorá na-

svedčuje tomu, že pán minister Krajči spáchal s pravdepodob-

nosťou hraničiacou s istotou trestný čin,  boli  jeho skutky

vykonané v súvislosti so  zabezpečovaním referenda, ktoré sa

malo konať 23. a 24. mája tohto roku.

 

     Minister  vnútra  úmyselne  a  v  rozpore  s  uznesením

Ústrednej referendovej komisie rozhodol a zrealizoval vytla-

čenie a  distribúciu hlasovacích lístkov  pre referendum bez

otázky o priamej voľbe hlavy štátu. Odstránenie údajov z ve-

rejnej  listiny, v danom prípade  vypustenie  štvrtej otázky

z textu hlasovacích lístkov  pre referendum, možno považovať

za  podstatnú zmenu  obsahu  tejto  verejnej  listiny, a tým

i naplnenie znakov skutkovej  podstaty trestného činu falšo-

vania a  pozmeňovania  verejnej  listiny  podľa § 176 ods. 1

Trestného zákona. Ďalej vytlačenie hlasovacích lístkov s pe-

čiatkou  Ústrednej komisie  pre referendum  bez jej  súhlasu

taktiež možno  považovať za naplnenie  znakov skutkovej pod-

staty trestného činu, a síce falšovanie úradnej pečate podľa

§ 176 ods. 1 Trestného zákona.

 

     V konaní ministra Krajčiho v súvislosti so zabezpečova-

ním referenda možno tiež jednoznačne konštatovať konanie ve-

rejného činiteľa vykonávajúceho  svoju právomoc spôsobom od-

porujúcim  zákonu, resp.  nesplnením povinnosti vyplývajúcej

z jeho právomoci, ktorého  sa dopustil úmyselným nerešpekto-

vaním  uznesení Ústrednej  komisie pre  referendum a Zbierky

zákonov číslo 33, v  ktorej hlava štátu vyhlásila referendum

so štyrmi otázkami.

 

     Neplnením si povinností  rezortu ministerstva vnútra vo

vzťahu k nedistribuovaniu schválených hlasovacích lístkov na

obce, ako to vyplýva z uznesení a zákona číslo 564/1992 Zb.,

čiže  distribúciu  hlasovacích  lístkov iba s tromi otázkami

bez otázky o priamej  voľbe prezidenta Slovenskej republiky,

minister vnútra spôsobil priamu škodu občanom Slovenskej re-

publiky, ktorým tým zabránil vykonávať si svoje ústavné prá-

vo, a to zúčastňovať sa na vyhlásenom  referende podľa člán-

ku 94 Ústavy  Slovenskej republiky. A toto právo nebolo spo-

chybnené ani  nálezom  Ústavného súdu  zo dňa 21. mája tohto

roku.  Týmto konaním  naplnil  pán  minister  Krajči i znaky

skutkovej podstaty trestného  činu zneužívania právomoci ve-

rejného činiteľa  podľa § 158 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

zákona.

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, dá sa  konštatovať, že mi-

nister vnútra svojím konaním jednoznačne naplnil všetky zna-

ky trestného činu marenia  prípravy a priebehu volieb, resp.

referenda, tak ako to popisuje § 177 Trestného zákona. Dovo-

ľujem si vás po tomto výpočte závažných skutočností požiadať

o zváženie a rozhodnutie, či má na ministerskom poste zostať

človek, ktorý  vedome porušuje zákony.  Teraz je rad  na nás

všetkých,  aby sme  rozhodli. Naše  rozhodnutie nás všetkých

ako poslancov Národnej rady reprezentuje navonok. Chceme na-

ozaj ponechať tieto závažné javy bez povšimnutia? Chceme na-

ozaj svojím  rozhodnutím dokázať, že  takýto človek má  našu

dôveru a podporu?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     V rozprave  vystúpi pán poslanec  Hornáček, pripraví sa

pán poslanec Novotný. Predtým je ešte jedna faktická poznám-

ka. Nech sa páči, pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Pán kolega  Vavrík, vy ste  spomenuli, že pán  minister

naplnil skutkovú podstatu takého alebo onakého trestného či-

nu. Vy ste nepovedali, že to sa vy domnievate, ale vy ste to

jednoducho povedali, že to tak je. Vždy som sa domnieval, že

o tom,  či niekto  naplnil skutkovú  podstatu trestného činu

rozhodne  sudca alebo  prokurátor,  a nie  poslanec.  Ako to

môžete povedať,  preboha živého? Ja tomu  nerozumiem. Asi vy

v prvom rade  porušujete zákon, keď si  čosi takéto dovolíte

povedať. Načo  sú tu súdy,  načo je tu  prokuratúra? Však to

dajte skúmať im. Ako je  možné, že o takýchto veciach rozho-

dujete vy poslanci, alebo my poslanci?

 

     Naozaj, niektorí  poslanci sa správajú tak,  ako som to

povedal. Veď to predseda nie  je normálne, aby sa tu poveda-

lo, že minister naplnil  skutkovú podstatu. Domnievam sa, že

naplnil, to môžete povedať, to  pripúšťam, ale vy ste to po-

vedali ako hotovú vec. A domnievať sa môžete hocičo, ale ne-

hovorte to, preboha živého, ako hotovú vec. Kde sme? Hovorí-

te tu o právnom štáte a pritom nie ste sudca, nie ste proku-

rátor, a súdite a vyšetrujete.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem vám veľmi pekne, pán poslanec.

 

     Pán poslanec  Hornáček, nech sa  páči. Pripraví sa  pán

kolega Novotný.

 

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     v tomto parlamente už  padlo nesmierne veľa obvinení na

adresu Slovákov a možno že aj  preto sa mnohí z nás stali už

na tieto veci necitlivými a tieto veci prešli v podstate bez

odozvy. V tomto najvyššom zákonodarnom orgáne Slovenskej re-

publiky sa pácha značná krivda na Slovákoch s tým, že sú ob-

vinení z vecí, ktoré nikdy nespáchali. Ako hovorím, mnohí už

skutočne ostali necitlivými. Ja som to nedokázal a dúfam, že

to nedokážem nikdy.

 

     Vzhľadom na  úvodný prejav pána  poslanca Šimka vznášam

dôrazný protest proti, bohužiaľ,  často používanej praxi ha-

nobenia Slovákov a protestujem  proti tomu,  aby boli nacis-

tickí vojnoví zločinci dávaní do akýchkoľvek súvislostí nie-

len s ministrom slovenskej  vlády, ale s akýmkoľvek prísluš-

níkom slovenského národa. Ak  tí ľudia, ktorí spôsobili naj-

väčšiu  katastrofu  v dejinách  ľudstva, nemeckí  nacistickí

zločinci súdení v norimberskom  procese, sú dávaní do akých-

koľvek súvislostí, ešte raz  zopakujem, s akýmkoľvek občanom

Slovenskej republiky, ktorý ani zďaleka nemohol spáchať také

zločiny,  považujem to  za niečo,  čo nemá  na tejto pôde čo

hľadať.

 

     Ďalej rovnako ostro protestujem  proti praxi, ktorú za-

viedol pán Čarnogurský v roku 1990 pred voľbami, ak si dobre

pamätám, keď povedal, že tento národ nemá na to, aby si vlá-

dol vo  vlastnom štáte. Pán Šimko  pokračoval v tejto praxi,

budem ho  citovať. Samozrejme, pán  Csáky s tým  veľmi vrelo

súhlasil, čo  je signifikantné a úplne  prirodzené, tomu  sa

nečudujem. Hovorí, citujem,  "o neschopnosti súčasných gene-

rácií prekonať dedičstvo minulosti". Pýtam sa, čo bolo naším

základným dedičstvom? Naším základným dedičstvom bola neslo-

boda. My sme presne tá  generácia, ktorá toto dedičstvo pre-

konala. Pán  Šimko, preto  nemáte žiadne morálne právo zavá-

dzať  ani v tejto  Národnej rade,  ani tento  národ. A preto

žiadam, aby  sa týmito výrokmi zaoberal  príslušný výbor Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky v tom  zmysle, že odporujú

Ústave Slovenskej republiky a zákonom  Slovenskej republiky,

ktoré jasne odmietajú akékoľvek  hanobenie národa a rasy, za

čo ja tieto výroky považujem.

 

      Ďakujem pekne za slovo.

      (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Prosím  pána poslanca Novotného  a pripraví sa

pán poslanec Volný.

 

Poslanec Ľ. Novotný:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     je úlohou ministerstva vnútra a vlády vyhodnotiť všetky

aspekty uskutočneného  referenda a vyvodiť z toho  námety na

odstránenie nezrovnalostí, ktoré by  sa mohli pri  organizo-

vaní referenda a demokratických  parlamentných  volieb v bu-

dúcnosti vyskytnúť. Týmito otázkami  sa bude musieť zaoberať

aj slovenský parlament, teda my.

 

     Je totiž  neprípustné v demokratickom štáte, aby si ná-

hodným spôsobom zložené volebné a referendové orgány vysvet-

ľovali zákon svojvoľne alebo  podľa príkazov ich politických

lídrov.  Do  tejto  polohy  sa  v  zúrivom  politickom  boji

o ovládnutie moci  na Slovensku postavili  aj predstavitelia

opozičných strán na Slovensku, ktorí z vážneho aktu referen-

da  vytvorili  politickú  arénu.  Pritom  ich  úloha spočíva

v kontrole  priebehu referenda  či volieb,  ich zabezpečenia

z technickej  a organizačnej  stránky. Farizejstvo  opozície

spočíva aj  v tom, že  div nie za  hrdinov morálne a  právne

vyspelých vyhlasuje štátnych úradníkov, ktorí nerešpektovali

výslovný príkaz  zákona o vykonaní referenda, teda povinnosť

doručiť hlasovacie lístky komisiám  pre referendum. Keď však

vyhlasujú, že  minister vnútra porušil  zákon, jedným dychom

hovoria o nemorálnom a protiprávnom konaní.

 

     Tieto dva protichodné  postoje k tej istej otázke jasne

ukazujú na účelovú interpretáciu práva,  teda tak, ako sa im

to  hodí. Tým  skôr, že o protizákonnosti  postupu  ministra

vnútra žiadny  oprávnený  orgán  nerozhodol a existujú o tom

len domnienky prezidenta republiky a opozičných poslancov či

časti novinárskej obce.

 

     Som presvedčený, že  podstatu problému okolo uskutočne-

ného referenda  treba hľadať v príčinách, ktoré k nemu vied-

li, a nie v posudzovaní  dôsledkov,  ako to veľmi intenzívne

robí  pán prezident a lídri  politickej  opozície.  Z týchto

dôvodov budem hlasovať  proti vysloveniu nedôvery ministrovi

vnútra Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volný.  Pripraví sa poslanec Kom-

lósy. Pardon, prepáčte, s  faktickou poznámkou sa hlási pani

poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcela by som sa opýtať,  aj keď pán kolega nemôže rea-

govať, čo sú to za náhodne zložené orgány komisií. Sú zlože-

né podľa  zákona a myslím  si, že jeho  vystúpenie a to,  čo

predniesol vo svojom vystúpení, bolo také vernostné vystúpe-

nie. Myslím si, že ani sám  nie je presvedčený o tom, čo ho-

voril, pretože  hovorí, že nerozhodol orgán.  Veď tu nemusel

ani žiaden  orgán rozhodovať, veď  tu bolo zjavné  porušenie

zákona a rozhodnutia Ústavného  súdu. Toto aj jednoduchý ob-

čan pochopil priamo v referende a na to doteraz nepotreboval

ani rozhodnutie žiadneho orgánu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Nechcem  do toho  vstupovať,  len  by som  v súvislosti

s vystúpením kolegu Novotného chcel upozorniť na slová kole-

gu Cupera. Hovoril o tom,  že zahraniční novinári sa čudujú,

čo to máme v zákonoch,  keď parlamentné strany môžu rozhodo-

vať o tom-ktorom spôsobe referenda.  To ako keby povedal, že

ja síce dodržujem zákony, ale tie, ktoré sa mi nepáčia alebo

ich časti predsa nemôžem dodržiavať. Presne o tomto si hovo-

ril, kolega, len s maličkým  dôvetkom. Ak kolega Brňák cito-

val noviny, ktoré písali o tomto referende, tak ty si presne

citoval včerajšiu  Republiku v stĺpčeku,  ibaže toto, čo  si

prečítal, malo podpis pána Krajčiho.  Takže ja som to už po-

čul dva razy.

 

      Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     väčšine občanov, ktorí sledovali celý vývoj udalostí od

chvíle zbierania petičných podpisov až po rozhodnutie prezi-

denta spojiť  obe v ničom  nesúvisiace referendá, je  jasné,

o čo tu išlo, s akými kartami hrala opozícia. Ak by sa usku-

točnilo referendum  podľa prezidentovej predstavy  so štyrmi

otázkami a s prílohou, Ústavný  súd by nemal inú možnosť po-

vedať ľuďom ako to, že  boli oklamaní, pretože im niekto na-

hováral, že svojou účasťou v referende priamo zmenia ústavu.

A to preto,  že Ústavný súd 21. mája  prijal uznesenie číslo

139/1997 Z. z., v ktorom  sa hovorí, že príloha  rozhodnutia

prezidenta o vyhlásení  referenda v štvrtej  otázke odporuje

§ 2 ods. 3 zákona o spôsobe vykonania referenda.

 

      Je na počudovanie, že si túto hru osvojil aj prezident

republiky a vo svojom osobnom  záujme je ochotný vyhnať veci

na ostrie noža, nadradiť osobné a vnútropolitické záujmy nad

naše medzinárodné záujmy. Je mimoriadne smutné, že pre taký-

to postup sa rozhodol. Teraz  má odvahu ešte v zahraničí ob-

viňovať pána ministra, ministerstvo vnútra, celú vládu a na-

pokon v niektorých súvislostiach  aj občanov zo zmarenia re-

ferenda. Pritom minister vnútra konal len na základe uznese-

nia vlády a nálezu Ústavného súdu.

 

      Dovoľte  mi, aby  som sa  ešte aspoň  stručne vyjadril

k politickým a morálnym súvislostiam  snahy o odvolanie pána

ministra vnútra. Každému v tejto  sále je jasné, že tu nejde

ani  tak o osobu pána  ministra  Krajčiho,  ale predovšetkým

o snahu narušiť činnosť  samotného ministerstva vnútra, fun-

govanie štátnej správy, Policajného zboru, vniesť čo najväč-

ší  rozvrat do  spoločnosti, do  fungovania  štátu a cieľovo

o zvrátenie politických pomerov. Snaha o diskreditáciu osoby

ministra vnútra a snaha o jeho odvolanie je len prostriedkom

na dosiahnutie tohto  cieľa. Začalo sa to už  krátko po jeho

nástupe do  funkcie  šírením  klebiet a fám. Jedným z prvých

priamych atakov bolo  vystúpenie pána poslanca Čarnogurského

v mestskej televízii v Spišskej  Novej Vsi, kde pán minister

Krajči býva, v ktorom  obvinil jeho i ďalších predstaviteľov

hnutia z privatizácie rôznych podnikov.

 

     Len tak  na okraj, niektoré z týchto  podnikov  doteraz

neboli  sprivatizované. Pán  Čarnogurský to  nemusel vedieť,

keď tieto údaje čítal z podstrčeného  papierika, a ku cti mu

slúži aj  to, že vyzval redaktora,  aby si pravdivosť týchto

údajov overil u obvinených.  Samozrejme, napriek prísľubu sa

nič také  nestalo a zavádzajúce informácie  sa šírili ďalej.

Pravda opäť nedostala šancu.

 

     V mnohých obciach a mestách, kde  zvíťazilo Kresťansko-

demokratické hnutie a jeho satelity, vládne totiž taká tota-

lita, ktorú by nám mohli závidieť aj v Severnej Kórei. Vieme

si teda predstaviť, ako by to mohlo vyzerať na Slovensku, ak

by pánboh dopustil, že by toto zoskupenie vyhralo voľby.

 

     Ešte  väčšej  publicite  sa tešilo  zverejnenie  ďalšej

kauzy. Išlo o údajné  ublíženie  na zdraví,  ktorého  sa mal

pán Krajči  dopustiť  pred 20 rokmi. Všimnite si  štylizáciu

v mienkotvorných novinách SME. Podľa nich Gustáv Krajči, ci-

tát, "mal po slovnom konflikte udrieť svojho  nadriadeného a

mal mu spôsobiť  ľahšie zranenie", koniec citátu. Štylizácia

opatrná, v osvedčenom mediálnom reťazci však už ostatné mas-

médiá šírili vyfabrikovanú kauzu úplne jednoznačne.

 

     Pýtam sa  vás, všetkých strážcov demokracie,  či ste sa

neštítili využiť na  diskreditáciu ministra vlády Slovenskej

republiky  prípad  vyfabrikovaný  socialistickou  justíciou.

Poznali ste dobre pravdu, že z bežnej  výmeny názorov sa vy-

robil súdny prípad ublíženia na zdraví. Napriek tomu, že le-

kárske potvrdenia  boli vyrábané dodatočne, že  sa vôbec ne-

brala do  úvahy prvá lekárska prehliadka,  ktorú vykonal od-

borný lekár, mimoriadna morálna autorita - mimochodom, tajne

vysvätený kňaz -, ani  protesty, že odvolací súd nepripustil

ani röntgenologické vyšetrenie, ktoré by mohlo dokázať prav-

du napriek tomu, že ani  jeden zo svedkov nepotvrdil, že do-

šlo k fyzickému napadnutiu.

 

     Vám šlo len o diskreditáciu človeka, ktorý vtedy podľa-

hol v nerovnom zápase  proti predsedovi strany, ROH, ideolo-

gickému tajomníkovi OV KSS a, samozrejme, aj socialistickému

súdnictvu. Aj  keď jeho viacerí  spolupracovníci sa pokúšali

zverejniť  stanoviská, v ktorých  pravdivo  objasňovali celý

prípad, žiadne z nich nebolo zverejnené. Veď o pravdu tu iš-

lo až v poslednom rade. Pošpiniť  česť človeka je pre vás to

najjednoduchšie. Keby ste boli takí prísni aj pri posudzova-

ní skutočných pokleskov vlastných predstaviteľov.

 

     To sú  len dva príklady,  ako si strážcovia  demokracie

v našom štáte predstavujú politické súperenie. Nič im nie je

sväté na  dosiahnutie cieľa, zvrátenie  politickej situácie.

Väčšina našich občanov však vie rozoznať, kto si zaslúži ich

dôveru. Slovenský národ je múdry, uznáva kresťanské hodnoty,

vie  rozlíšiť pravdu  od klamstva,  úprimnosť od farizejstva

a vie, komu  dá dôveru. Preto ho  nemáte radi. Pohŕdate ním,

aspoň  jeho  podstatnou  časťou.  Nenávidieť  vlastný národ,

vlastný štát, nie je tou najlepšou politikou.

 

     Vieme,  že máte  pripravené ešte  ďalšie kauzy,  dôvody

a zámienky a že v tejto snahe nepoľavíte. Pán Krajči zvládol

post ministra  vnútra, jeden z najťažších  v tomto štáte, to

uzná čo len trochu objektívny človek. Pretože ho z nás všet-

kých tu v sále poznám  najlepšie, dovolím si ešte dodať: tak

ako zvládol  doteraz všetky funkcie, ktoré  mu boli zverené.

Preto má aj  moju plnú dôveru, ako aj  dôveru väčšiny našich

občanov. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Komlósy. Pripraví

sa pán poslanec Líška.  Pardon, ospravedlňujem sa. S faktic-

kou poznámkou sa hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pánu kolegovi predrečníkovi by som chcel povedať, ak tu

uviedol pred  chvíľou, že odporúča, aby  sa preverili fakty,

že ho na utorok pozývam do Petržalky na zasadnutie miestneho

zastupiteľstva, aby sa prišiel na tú "Severnú Kóreu" pozrieť

o 9.00 hodine ráno do Technopolu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vo svojom vystúpení sa  už nechcem zaoberať odôvodňova-

ním  toho, v čom a ako porušil  pán  minister  vnútra zákony

a Ústavu  Slovenskej  republiky.  Urobili  to  už predo mnou

predrečníci celkom jasne a preukázateľne. Chcem  skôr apelo-

vať na  tých  poslancov a nezastieram, nezakrývam, že  chcem

apelovať na  poslankyne a poslancov  vládnej koalície, ktorí

sú rozhodnutí hlasovať  proti vysloveniu nedôvery ministrovi

vnútra.

 

     Vychádzam práve z toho, čo som už počul z úst poslancov

a vládnych činiteľov, a hlavne z toho, čo som počul pri pre-

rokúvaní tejto  veci vo Výbore Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a podnikanie. Tam

poslanci  vládnej  koalície  pripúšťali v určitom zmysle, že

pán minister vnútra nepostupoval  podľa zákonov, podľa ústa-

vy, ale konal tak - podľa  slov pána poslanca Cingela -, aby

tu nedošlo k anarchii, aby tu  nedošlo k situácii,  ktorá je

pre vládu potom nezvládnuteľná. Urobil tieto úkony, ktoré sú

podľa nás  protiústavné a protizákonné,  na základe nejakého

vyššieho princípu. A ak by konal podľa rozhodnutia preziden-

ta, podľa rozhodnutia uznesenia  Ústrednej komisie pre refe-

rendum a rozhodnutia Ústavného súdu, vznikla by tu anarchia.

Sú to slová pána poslanca Cingela.

 

     Naším hlasovaním,  ak sa nevysloví  nedôvera ministrovi

vnútra,  podľa mňa  zavedieme nebezpečný  precedens, ktorého

následky sú  nedozerné. Ak ponecháme pána  Krajčiho v kresle

ministra vnútra, môže potom každý občan na základe vlastných

hodnôt, vlastného uváženia, vlastných morálnych klasifikácií

alebo na  základe nejakého vyššieho princípu,  čo nie je nič

iné ako  politický cieľ, konať v rozpore so zákonom. Ak pri-

pustíme, aby pán Krajči zotrval vo svojej funkcii, legitimi-

zujeme tým právny  chaos. A ako potom môžeme  hovoriť o Slo-

vensku ako o právnom  štáte, keď  neplatia právne normy, keď

neplatí  ústava,  ale platí  vyšší  princíp,  teda politický

cieľ? Preto chcem apelovať na vážené kolegyne a vážených ko-

legov,  aby pri  hlasovaní o vyslovení  nedôvery  ministrovi

vnútra pánu Krajčimu hlasovali podľa tohto uváženia.

     Často opakovaným a už asi jediným zostávajúcim argumen-

tom, prečo  minister postupoval tak, že  občania nemali mož-

nosť hlasovať o štvrtej  otázke, je  námietka, že pán prezi-

dent spojil do jedného termínu dve rôzne iniciované referen-

dá. Tento dôvod bol hlavným dôvodom, že sa štvrtá otázka od-

stránila z hlasovacieho  lístka. Rozhodnutie  Ústavného súdu

však vôbec nespochybnilo oprávnenosť  štvrtej otázky, ba na-

opak, vo svojom výklade v poslednej vete uvádza, čo už cito-

val aj pán poslanec  Čarnogurský, citujem: "Uznesenie Ústav-

ného súdu o výklade  článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2

ústavy nemá a nemôže mať  žiaden priamy vplyv na ďalšiu prí-

pravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta

Slovenskej republiky  číslo 76/1997." Teda  podľa tohto roz-

hodnutia prezidenta  uverejneného v Zbierke zákonov pod čís-

lom 76/1997 sa má vykonať  referendum. Toto je posledná veta

z výkladu Ústavného súdu, ktorý bol súčasťou rozhodnutia Ús-

tavného súdu v tejto kauze.

 

     Ak tieto veci dáme dokopy,  chcem sa spýtať pána minis-

tra, bol by som rád, keby  mi vedel na toto odpovedať: Prečo

ste, pán minister, odstránili práve štvrtú otázku z hlasova-

cieho lístka,  podľa akej právnej normy,  akého zákona alebo

akého  kľúča ste  nedovolili  občanom  vyjadriť sa k štvrtej

otázke? Veď  štvrtá otázka bola iniciovaná  podpismi pol mi-

lióna občanov,  ale prvá až tretia  otázka, ktorá zostala na

hlasovacom  lístku,  bola  iniciovaná  hlasovaním  koaličnej

väčšiny v parlamente. Prečo  ste neodstránili prvé tri otáz-

ky, ktoré sú z právneho  hľadiska, ale aj z hľadiska procesu

prijímania do NATO absolútne irelevantné a nenechali ste len

štvrtú otázku,  ktorá je z pohľadu  budúcnosti spoločenského

a politického usporiadania Slovenska  veľmi dôležitá? Na zá-

klade akej  úvahy ste postupovali, pán  minister? Bol by som

na toto veľmi zvedavý a čakám vašu odpoveď.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cingel. Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán kolega,  vyprosujem si, aby  si spomínal moje  meno

v nejakých  prekrútených veciach.  Neviem síce  po maďarsky,

ale môžem  zopakovať to, čo  som povedal vo  výbore. Bol som

dvakrát spravodajcom a v každej reči som zdôrazňoval, že pán

prezident konal  neústavne a vďaka tomu pán minister zachrá-

nil tvár Slovenska pred  vonkajším svetom, aby zabránil pre-

zidentovi konať neústavne. (Potlesk.)  Takže, prosím ťa, ne-

prekrúcaj veci. A hovorím, nerozumiem po maďarsky.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  iba pánu  Komlósymu povedať,  že výkladová  časť

rozhodnutia Ústavného súdu  má nesporne "filozofickú" hodno-

tu, ale nie vykonávaciu. Takže  nič také v rozhodnutí Ústav-

ného súdu, ktoré bolo zverejnené v Zbierke zákonov, napísané

nebolo, pán Komlósy. Občas obdivujem  filozofickú erudíciu a

invenciu ústavných sudcov Slovenskej  republiky a myslím si,

že  poniektorí sa  to učili  aj u  Muřammara Kaddáfího alebo

v jeho armáde ako tlmočníci. Som  naozaj užasnutý, že sa tak

iniciatívne angažovali v referende, že chodili dokonca radiť

tým, ktorí  tlačili otázky, aby  ich vytlačili tak,  ako ich

mali vytlačiť.

 

     Ale rozhodne nezbavuje hlavného vinníka viny, t. j. pá-

na Šimka to, že uvádzal do omylu občanov tohto štátu, preto-

že on k svojej petícii  alebo petičným lístkom priamo pripol

tú novelu  ústavného zákona, ktorou  teda navnaďoval občanov

tohto štátu - tak by sme mohli povedať -, a celkom zjavne mu

muselo byť ako právnikovi jasné, že ústavu referendom nie je

možné meniť alebo aspoň nie referendom ex ante, ale ex post.

A ak  by to  náhodou nevedel,  tak potom  by bolo treba, aby

vrátil školné na právnickú  fakultu. Lebo, samozrejme, on by

sa v prvom rade mal ospravedlniť občanom tohto štátu: Vážení

občania  Slovenskej republiky, voliči  Kresťanskodemokratic-

kého  hnutia  aj nevoliči  Kresťanskodemokratického  hnutia,

ospravedlňujem sa  vám, že som  vás  uvádzal s referendom do

omylu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Do tretice všetko dobré,  keď už dvaja predrečníci boli

voči pánu Komlósymu,  tak aj ja. Pán poslanec  Komlósy i os-

tatní predrečníci z opozície, vy  by ste sa mali pánu minis-

trovi poďakovať, že to takto vyriešil, lebo v opačnom prípa-

de, keď  by sa referendum  bolo odohralo so  všetkými štyrmi

otázkami a potom by bol musel Ústavný súd konštatovať to, čo

konštatoval  teraz, a  musíte uznať,  že tak  ako to povedal

pred konaním referenda, tak musel  by to povedať i po konaní

referenda, tak by bolo  neplatné celé referendum so všetkými

štyrmi otázkami. A keby tam bola  väčšia účasť,  tak ako ste

predpokladali, tak som zvedavý, ako  by ste to tým ľuďom vy-

svetľovali. A myslím si, že  by sa vám zadočky sformovali do

kocky v prípade, že by sa to takýmto spôsobom bolo odohralo.

 

     Ale v skutočnosti  vy by ste mu mali  ďakovať, a nie ho

stále ohovárať, haniť a odvolávať. Vy  by ste sa mu mali te-

raz po pochopení veci, keď  sme vám tu už všetko vysvetlili,

ospravedlniť a všetko by bolo v poriadku. Myslím si, že vte-

dy by sa preukázalo, že ste to už konečne pochopili, pretože

stále to tu dookola  vysvetľujeme a to je ako vysvetľovať to

niekomu ako  nedôchodčaťu. Ale určite  ste to pochopili.  To

predsa nie je možné, aby  ste nepochopili, že súčasťou štvr-

tej otázky bola príloha. A prílohu neviete odtrhnúť od štvr-

tej otázky. To je to, keď vy tvrdíte, že bez prílohy to moh-

lo zostať  ako taká všeobecná  otázka, kde sa  ľud mohol vy-

jadriť, že áno, chceme  takéto rozhodnutie v budúcnosti. Tak

to je hlúposť. V budúcnosti by som predsa mohol k tej otázke

prilepiť akúkoľvek štvrtú  protiústavnú, protizákonnú prílo-

hu, ktorá by bola fantastickým háčikom na to, aby som chytil

vynikajúcu rybu.  Potom by Ústavný  súd prílohu zrušil,  ale

moja otázka by už bola  záväzná pre parlament a parlament by

rozhodnúť musel. Však to je proti logike, to je choré.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Veľmi  ľutujem, že  vo vystúpení  pána Komlósyho nebolo

to, čo chcem povedať, že totiž právne vedomosti pána Macušku

sú také  fantastické, že ho odporúčam,  aby sa ďalej venoval

privatizácii a nemiešal sa do Ústavného súdu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán kolega,  to je reagovanie vo  faktickej poznámke na

faktickú poznámku. Bohužiaľ, musím ti zobrať slovo, nehnevaj

sa na mňa. (Hlas z pléna.)

 

     Ty si  na to zvyknutý, to  nepotrebuješ. V poriadku, ak

niečo chceš, žiadaj si faktickú poznámku a nevykrikuj mi tu.

 

     Ďalej v  rozprave vystúpi pán  poslanec Líška. Pripraví

sa pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     ctené kolegyne, kolegovia,

 

     senát Ústavného súdu svojím rozporuplným a nejednoznač-

ným vyhlásením nálezu  neupokojil napätú predreferendovú si-

tuáciu  na slovenskej  politickej scéne,  ba naopak, spustil

lavínu rôznych - hlavne opozičných - ďalších  výkladov a in-

terpretácií.  Alibizmus  sa v takýchto  situáciách a o takej

významnej  inštitúcii v rozhodujúcich chvíľach,  keď občania

aj všetky politické subjekty  čakali jasné stanovisko, nevy-

pláca. Svedčí o tom  neskrývané sklamanie opozičných lídrov,

keď v ich prvých  reakciách - napríklad u kolegu Šimka - do-

šlo k okamžitému spochybneniu nezávislosti tohto súdu, údaj-

nej straty  jeho pozície ako  bašty  ústavnosti, a Slovensko

vraj prestalo byť právnym štátom  hneď od tej chvíle, ako sa

opozícii nález Ústavného súdu znepáčil.

 

     Senát Ústavného súdu  konštatoval, že príloha rozhodnu-

tia  prezidenta  Slovenskej  republiky o vyhlásení referenda

k štvrtej otázke  odporuje § 2 ods. 3 zákona  číslo 564/1992

Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpi-

sov, ktorým sa podľa  článku 100 ústavy upravuje ústavný re-

žim spôsobu  vykonania referenda. K zmene ústavy  referendom

podľa štvrtej otázky malo teda dôjsť spôsobom, ktorý odporu-

je ústave a zákonu,  ktorý je v tejto  časti s ústavou  bez-

prostredne spätý.

 

 

     Skúsme sa teda z tohto  pohľadu pozrieť na štvrtú otáz-

ku, aké obrovské bremeno rozhodovania malo zostať na občano-

vi, čo si on z toho všetkého mohol vybrať a k čomu sa vlast-

ne mal v štvrtej  otázke  vyjadriť. Štvrtá otázka  znamenala

v interpretácii nálezu Ústavného  súdu teda toto: Súhlasíte,

aby prezidenta  Slovenskej republiky volili  občania Sloven-

skej  republiky podľa  priloženého neústavného,  nezákonného

návrhu ústavného zákona priamo? Opakujem ešte raz - neústav-

ného, nezákonného návrhu ústavného zákona priamo?

 

     Vážení páni z opozície,  vážený pán prezident, uvedomu-

jete si vôbec, do akej bezvýchodiskovej, neriešiteľnej a pa-

tovej situácie ste chceli občanov Slovenska dostať a donútiť

ich  rozhodovať sa v situácii, v ktorej ani  vaši právni ex-

perti, ani sám senát  Ústavného súdu nevedel dať jednoznačnú

odpoveď? Hodiť občanom na krk zodpovednosť a riziko za práv-

ny marazmus, ktorý by bol nastal?

 

     Chcem poopraviť pána kolegu Komlósyho, nebolo to vyjad-

renie pána Cingela, ale určite to bolo želanie opozície, ke-

by sa bola táto otázka v referende  presadila, a tým získala

legitimitu, iste by ste našli na miskách váh spravodlivosti,

na ktoré by ste na  jednej strane položili nejednoznačný ná-

lez  Ústavného súdu a na  druhej strane  výsledok  referenda

a vekmi odskúšaný princíp vox populi, vox dei. Nemám najmen-

šie pochybnosti, že  proklamovaný deklaratórny návrh významu

referenda na  štvrtú otázku by  sa šikovne zmenil  na právne

záväzný.

 

     Čo teda  také urobil pán minister?  V prvom rade žiadal

pána prezidenta usporiadať dve referendá a predložiť občanom

dva hlasovacie  lístky, aby im  nebola odopretá demokratická

voľba  vyjadrenia  prvotného  stanoviska  svojho občianskeho

postoja aj účasťou, resp. neúčasťou na referende o zmene ús-

tavy referendom a následnej priamej voľbe prezidenta.

     Pán minister navrhol pánu prezidentovi odložiť referen-

dum o štvrtej otázke, ktoré  navrhol v hektickom čase, v ab-

solútnej časovej tiesni, vyvolanej do poslednej chvíle zadr-

žiavaným vyhlásením  nálezu Ústavného súdu,  ku ktorej došlo

z dôvodu oneskoreného vyhlásenia nálezu, vlastne 10 minút po

ukončení predreferendovej kampane.

 

     Pán minister upozorňoval  starostov, primátorov, ako aj

okrskové komisie pre referendum,  aby sa vyvarovali nezákon-

ností počas priebehu referenda.

 

     Často tu odznela otázka,  kto vlastne zodpovedá za zma-

rené referendum? Rád by som pripomenul slová predsedu Strany

demokratickej ľavice pána Migaša, ktoré vyhlásil na tlačovej

besede po skončení rokovania  Republikovej rady Strany demo-

kratickej ľavice v Tisovci, keď vyhlásil, že je za to zodpo-

vedná Modrá koalícia aj prezident.

 

     Pán minister verejne vyhlásil,  že berie na seba zodpo-

vednosť, ale za zákonnosť počas prípravy a priebehu referen-

da.  Kedy a ak vôbec  niekedy  zoberie  na seba zodpovednosť

opozícia za porušovanie  moratória počas poreferendovej kam-

pane, opozičná časť Ústrednej  komisie pre referendum, ktorá

si uzurpovala práva, ktoré jej zo zákona nepatria, alebo pán

prezident,  ktorý vopred  starostom či  primátorom, alebo aj

okrskovým  komisiám,  ktoré  odsabotujú  referendum  s tromi

otázkami, vopred sľuboval svoju ochranu a záštitu a nepriamo

aj prezidentskú milosť v prípade trestného stíhania za mare-

nie referenda?  Minister Krajči zobral  na seba zodpovednosť

a zachoval sa  ako chlap. Dokonca prejavil  aj vôľu odstúpiť

v záujme upokojenia celkovej situácie,  ak odstúpi aj prezi-

dent. Vážená  opozícia, čo myslíte, zachová  sa aj váš verný

spojenec - pán prezident - ako chlap?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený pán kolega, zachovajme aspoň dekórum, ktoré pat-

rí do  zákonodarného zboru. Predovšetkým  nechajme na pokoji

rozhodnutie Ústavného  súdu a nerozoberajme  ho, lebo zrejme

ani nám to nepatrí a vidím, že ani na to nemáme.

 

     Po druhé, keď citujete, citujte presne. Pána Migaša ste

mali citovať, že na zmätkoch okolo referenda má podiel Modrá

koalícia, prezident a referendum zmaril pán minister Krajči.

To je  presná citácia, ak by  ste to takto povedali,  tak by

ste veci pomáhali, a takto to zahmlievate.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcem cteným kolegom z  koalície - pánu poslancovi Líš-

kovi a ostatným, ktorí tu tak bezostyšne a bez hanby prekrú-

cajú fakty a argumenty a krútia právo - len pripomenúť jednu

vec. Tak  ako pán minister sa  nezbaví svojej právnej zodpo-

vednosti, tak aj vy, páni kolegovia, ktorí sa ministra, kto-

rý porušuje  zákon a ústavu,  zastávate, sa vlastne  stávate

spoluvinníkmi a nikto vás tohto spoluvinníctva nezbaví. Tak-

že uvedomte  si, keď prekrúcate  zákony a právo,  že vlastne

takto sa prihlasujete k spoluvinníctvu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  V  rozprave  ďalej  vystúpi  pani Zelenayová.

Pripraví sa pán Roman Kováč.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     pán minister,

 

     nevystupuje sa  mi ľahko ako  spoluvinníčke, ako ma  tu

nazval pred chvíľou pán kolega, a nemienim tu viesť dlhé re-

či, ale všimla som si, že napriek tomu, že sa tu toľko pove-

dalo, toľko sa citovalo z výkladu Ústavného súdu, stále jed-

na časť nevie pochopiť jednu vec, že skutočne tá príloha bo-

la protiústavná.

 

     A ja si aj napriek tomu,  čo tu povedal pán Benčík, do-

volím  citovať z rozhodnutia Ústavného súdu,  kde sa hovorí,

že v referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania

zmeniť ústavu a ústava neobsahuje ustanovenie umožňujúce ob-

čanom, aby  hlasovali  priamo o formulácii navrhovanej zmeny

ústavy.

 

     Viem, že vy ste to vedeli,  že vy sa iba tvárite, že to

neviete. Veď v tom je účel  hry, vy potrebujete  deštruovať.

Vy ste  potrebovali problémy, vy  ste potrebovali  chaos, vy

potrebujete podvádzať a klamať.

 

     Pred chvíľou  tu vystúpil pán Bugár  a rozprával o tom,

ako nás  vníma svet, ako  tu prebiehalo spoločné  zasadnutie

Spoločného parlamentného výboru  Európskej únie a Slovenskej

republiky. A rozprával, chcel tu zase vnútiť čosi tejto sne-

movni, čo  tu nebolo, čo  sa nestalo a urobil  zase koalíciu

zodpovednou za všetky problémy,  ktoré na Slovensku vznikli,

a za to, prečo my sa  nemôžeme integrovať do tejto európskej

civilizácie.

 

     Ono to nie je pravda. Ono  to nie je pravda nielen pre-

to, že to  nie je pravda ako taká, ale  aj preto, že tu títo

páni chýbali počas  rokovania Spoločného parlamentného výbo-

ru,  lebo majú  jeden veľký  problém, hľadajú  premiéra. Len

najprv treba tie voľby vyhrať, až potom treba hľadať premié-

ra, vážení. (Potlesk.)

 

     A preto chcem povedať,  že v tomto spoločnom parlament-

nom výbore jednoznačne poslanci Európskeho parlamentu posta-

vili vinu tak  na stranu jedných, ako aj  na stranu druhých.

Jednoznačne vám  odkazujú, páni z  opozície, že ste  taktiež

spolupodielnikmi na vytváraní politiky, pretože keby ste ne-

boli, politika by sa nám ľahšie robila a nesmerovala by inde

ako do civilizovanej Európy.

 

     Ale vy ste tvrdili rozličné nepravdy aj týmto poslancom

Európskeho  parlamentu, keď  ste tvrdili,  že občania, ktorí

nie sú  členmi Hnutia za demokratické  Slovensko, nemôžu byť

v nijakej štátnej správe zamestnaní.  Však pán Palacka? Jed-

noducho  je to  klamstvo. Ja  som to  počula, pán Palacka sa

smeje. Je to zaznamenané, dá sa to overiť.

 

     Ale keď ste tu hovorili aj o takých veciach, ako Ústav-

ný súd  a že teda ako  ho vykladať, ako nevykladať,  aby ste

nám zase netvrdili a zase nás  neobviňovali z toho, že my si

vykladáme rozhodnutie Ústavného súdu  podľa toho, ako potre-

bujeme.  Ja  vám  zacitujem,  čo  povedal  o tom pán Herbert

Bösch, ktorý je  spolupredsedom Spoločného parlamentného vý-

boru Európskej únie a Slovenskej republiky. Tvrdil, citujem:

"Nedokážem odpovedať  na otázku, čo  by sa bolo  stalo, keby

Ústavný súd Slovenskej republiky  bol podal jasnejší výklad,

ale mohlo  dôjsť k lepšiemu  dorozumeniu v jednotlivých  bo-

doch." Takže  nemyslite si, páni, že  tú demagógiu, tie lži,

ktoré tu  šírite, už vám tak  jednoznačne zoberú aj poslanci

z Európskeho parlamentu.  Nie, presvedčili sa, že  sa už tak

veľmi nemožno spoliehať na vaše slovo. A ja dúfam, že vám to

takto vrátia aj občania, ktorých ste v petícii podviedli.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyňa Zelenayová, neviem,  kto v tomto parla-

mente potrebuje  klamať a zavádzať svojich vlastných poslan-

cov, pretože vy zavádzate  občanov aj poslancov tohto parla-

mentu výkladom zákona o referende, výkladom  Ústavného súdu,

na ktorý skutočne niet slov.  Aj to, čo predviedol pred vami

pán poslanec  Líška, ktorý zrejme ani  nečítal zákon o refe-

rende, a dovolíte si tu  hovoriť,  čo boli  odporúčania pána

ministra pre pána prezidenta.  Veď to zákon neumožňuje. Pro-

sím vás, čo tu rozprávate?  Hovoríte, že Ústavný súd mal po-

dať  jasnejší  výklad.  Veď v Ústavnom súde  práve v senáte,

ktorý  rozhodoval o tomto  vašom  podaní, bol  váš pán sudca

Dobrík, takže  keď vám už  jasnejší výklad nedal,  potom ne-

viem, kto vám má dať lepší výklad.

 

     A ešte, prepáčte, pani  poslankyne, hlavne pani poslan-

kyne, ktoré ste  boli v spoločnom  výbore, k vám by som mala

nejaké pripomienky. Aj k  pani poslankyni Zelenayovej. Hovo-

rí, že  tu neboli poslanci. Boli  tu poslanci opozície. Nech

sa lepšie na to pozrie a nech sa pozrie  aj do vlastných ra-

dov, kto tu sedel. Pán poslanec Húska, pán podpredseda Húska

obišiel  všetky  opozičné  kluby  alebo opozičných poslancov

Spoločného výboru,  aby dohodol záverečnú  rezolúciu. Kto ju

najviac pripomienkoval, ste boli vy, pani poslankyne, a oso-

čovali  ste poslancov a poslankyne  z Európskeho  parlamentu

nemiestnym spôsobom.  Prepáčte, sedela som  tu a počula  som

vás, vážené pani poslankyne. A že sa nedá  spoliehať na vás,

toto tu neodznelo, pretože si myslím, že poslanci Európskeho

parlamentu veľmi  jasne  pochopili situáciu a veľmi jasne je

sformulovaná v záverečných dokumentoch.  Takže bolo by veľmi

dobré, keby  ste uvážili všetky body,  ktoré sú v záverečnej

rezolúcii, a samy by ste zvážili,  či ešte dnes tu má sedieť

pán minister Krajči.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pani poslankyňa Zelenayová, vaše vystúpenie mi pripomí-

na tie stĺpčeky v Republike a asi aj takou úrovňou to vystú-

penie prekvitá. My nepotrebujeme deštruovať. Nám stačí na to

slovenská vláda a tento  parlament. (Šum  v sále.) Prepáčte,

môžem hovoriť? Nám stačí tento parlament na to, aby sa všet-

ci pozreli, ako pracujete.  Ako sú zastúpené opozičné strany

v kontrolných  orgánoch tajných  služieb, ako  sú poskladané

výbory, koľko má opozícia podpredsedov a tak ďalej a tak ďa-

lej.

 

     My nepotrebujeme podvádzať a  klamať, pretože vy priva-

tizujete  a  pri  tých  privatizačných praktikách podvádzate

a klamete. A na to  jednoducho  niet inej  alternatívy. A ja

pevne verím, že si to všimnú aj občania Slovenska a že v bu-

dúcich voľbách vám to zrátajú.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Kolegyne, kolegovia,  vždy som si  myslel, že Slovensko

je kresťanská  krajina a že nás  majú Pán Boh a  Panna Mária

radi. A niekedy  rozmýšľam, prečo  sme dostali takýto  trest

ako v Babylone, že nás  Boh potrestal tým,  že nám  pomiatol

jazyky  a nerozumieme  jeden  druhému.  (Hlasy v  sále.) Pán

predseda Gašparovič bol v Spojených štátoch, rozprával sa so

senátorom, dal  vyhlásenie, že Amerika  bude podporovať Slo-

vensko v prvej  skupine a o dva dni  Clinton oznámil, že tie

krajiny budú  len tri. Rozprával som  sa s poslancami, ktorí

tu boli začiatkom týždňa. Viem  počúvať, čítať, a pani Zele-

nayová mi vysvetlila presný opak toho, čo hovorili.

 

     Kolegyne  a  kolegovia,  po  návšteve ministra Rexrotha

pani Buláková povedala, že Nemecko bude podporovať Slovensko

v prvej skupine, že tam je jeho miesto. Pred týždňom som bol

v Bundestagu.  Povedali: Preboha,  urobte tie demokratizačné

zmeny. (Ruch v sále.) Ak  ich neurobíte ako Slovensko, nebu-

deme s vami uvažovať v prvej skupine. Úplne jasne to poveda-

li Kinklovi spolupracovníci, Irme, zahraničný hovorca. A te-

raz pani  Buláková povie, že minister  nám sem prišiel ozná-

miť, že nás budú  podporovať v prvej skupine. A preto, viete

čo, budúcnosť nám ukáže,  že nemôžete takto pristupovať. Po-

čujete len to, čo chcete počuť. Z Ústavného súdu si zoberie-

te len prvé dve vety, ostatné necháte tak. A že stále, stále

budete  právo a  pravdu znásilňovať  na svoju  podobu. To je

proces konečný. Tak ako v Babylone.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Čas uplynul. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem reagovať na  vystúpenie pani poslankyne Zelenayo-

vej. Samozrejme, pani poslankyňa  Zelenayová, že aj poslanci

najdemokratickejšieho hnutia - Kresťanskodemokratického hnu-

tia si občas  zaklamú. Pán Palacka by iste  mohol vedieť, ak

nevie, tak mu osviežim pamäť, že bývalý šéf sekretariátu bý-

valého predsedu  vlády pána Čarnogurského  dodnes pracuje na

Ministerstve zahraničných vecí  Slovenskej republiky a nikto

ho nevyhodil. V jeho  najnovšej knihe je dokonca odporúčanie

istého pána  Holendera, ktorý je dnes  sudcom Ústavného súdu

Českej republiky.  Samozrejme, tie spojenia  na federáciu sú

tu, a tvrdé. Takže pani poslankyni by som odpovedal, aby vy-

svetlila tomuto parlamentu svoj  dôverný vzťah k istému sud-

covi Ústavného súdu, ktorý chodil manipulovať otázky, ako sa

majú vytlačiť v referende.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán poslanec Poliak, nech sa páči.

 

 Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Budem reagovať  vo svojom vystúpení  na pani poslankyňu

Zelenayovú. Ak  nález Ústavného súdu  povedal, že referendom

nemožno meniť ústavu, tak si  myslím, že na hlasovacom refe-

rendovom  lístku štvrtá  otázka, ak  mala byť,  tak mala byť

osobitne, nemala byť na  jednom hlasovacom lístku s vyhláse-

ným referendom o vstupe do NATO, pretože ak by sa bol prijal

platný výsledok referenda o priamej voľbe prezidenta, tak je

Národná  rada Slovenskej  republiky povinná  ho podľa článku

98 ods. 2 Ústavy  Slovenskej republiky  vyhlásiť rovnako ako

zákon. A my predsa  voľbu prezidenta  máme upravenú v ústave

a v zákone o rokovacom poriadku.

 

     Čiže jednoducho  nemožno súhlasiť s tým, aby takto bolo

vyhlásené referendum, ako bolo vyhlásené. Vznikla by vlastne

dvojkoľajnosť, vážení. Jedna  ústava a zákon o rokovacom po-

riadku a druhá, vlastne muselo by byť vyhlásené platné refe-

rendum rovnako ako zákon. A to si myslím, že nie je v súlade

s ústavnosťou a zákonnosťou v tomto  štáte. Preto si myslím,

že  referendum - je to  môj  osobný  názor - bolo  vyhlásené

zmätkovo. Aj  keď s niektorými krokmi pána ministra nesúhla-

sím, nebudem hlasovať za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi

Krajčimu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem iba  kvôli zápisu upresniť,  že v predchádzajúcom

vystúpení  som nemyslel,  samozrejme, pani  poslankyňu Zele-

nayovú, ale pani poslankyňu Sabolovú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pani poslankyňa Garajová, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Chcela by  som, ak dovolíte,  zareagovať na jednu  vetu

v prejave pani poslankyne Zelenayovej. Pani poslankyňa Zele-

nayová sa pravdepodobne mýlila,  keď hovorila, že pán posla-

nec Palacka  spomínal, že nečlenovia  Hnutia za demokratické

Slovensko nemôžu  pracovať v štátnej správe.  Pán Palacka to

nemohol povedať, lebo jeho  príbuzný pracuje na Ministerstve

pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     V rozprave ďalej vystúpi pán  poslanec Roman Kováč a pri-

praví sa pán Andrejčák.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     nechcem robiť  nejaké právne rozbory,  pretože nesúvisí

to s mojou  pracovnou náplňou,  ale chcel by  som položiť aj

vám a možno aj sebe niekoľko otázok.

 

     Tu sa  veľa hovorilo o nesúvisiacich  otázkach. Pán po-

slanec Cabaj, keď vystúpil so svojím návrhom na uskutočnenie

referenda, navrhol  do tohto referenda tri  otázky. Chcem sa

vás spýtať, či si myslíte, že tie otázky navzájom súvisia.

 

     Prvá otázka  hovorí o tom,  či má Slovensko  vstúpiť do

NATO. To  je, prosím, otázka,  ktorá sa týka  skutočne NATO.

Druhú otázku ale pán poslanec Cabaj formuloval tak, či chce-

me, aby na  Slovensku boli jadrové zbrane. No  ja tu nechcem

čínske jadrové zbrane, ani ruské.  Ja nechcem o tejto otázke

vôbec hlasovať. Ale vy ste mi to neumožnili, pán Cabaj. Tre-

tiu  otázku  ste  povedali  rovnako  nesúvisiacu s prvou, či

chceme, aby na Slovensku  boli vojenské základne. Aké? Defi-

novali ste to? Vojenské? Aké? Slovenské? Slovenské vojenské?

Vy ste donútili  občanov v súvislosti s otázkou o NATO odpo-

vedať na otázky, ktoré nesúvisia s prvou otázkou. To je prvá

poznámka.

 

     Druhá poznámka, ak dovolíte, už sa toho dotkli  niekto-

rí predrečníci. Mňa zarazilo to,  že sa tu obhajuje minister

tým, že konal len na základe uznesenia vlády. Minister pred-

sa vo svojom  sľube hovorí, že bude  konať v súlade so záko-

nom. A musí  sa držať ústavy, kde ústava  mu ukladá, že môže

robiť len to, čo mu zákon  ukladá. Žiadny zákon mu toto neu-

ložil,  tento krok.  A hneď  sa dotknem  toho, ktorý krok mu

žiaden zákon neumožnil. A to je otázka na pána ministra. Pán

minister, dokážete vysvetliť tomuto auditóriu, ako sa dosta-

la pečiatka volebnej komisie  na trojhlasovací lístok? Podľa

toho, čo ste  povedali, ste hovorili tak, že  sa tam dostala

technickými prostriedkami, že bola prinesená.

 

     Dovoľte mi,  budem teraz trošku  parafrázovať situáciu.

Príde vám  domov syn a donesie iné vysvedčenie, ako ste oča-

kávali.  Na vysvedčení  bude pečiatka  školy. A  syn sa  vám

prizná, no to  síce nie je tá pečiatka,  nikto ju tam nedal,

ale ja som ju tam technickými prostriedkami preniesol. Vy sa

rozhodnete, že  syna  potrestáte za to, že technickými  pro-

striedkami preniesol, inak sa tomu hovorí falšovanie pečiat-

ky, ale vy ste to nazvali  technický prenos. A viete, ako na

to zareaguje váš syn? Otec,  môžeš ma zbiť, ale najprv musíš

zbiť sám seba. Veď ste toto povedali prezidentovi: Ja odstú-

pim, ale odstúpte aj vy. Takúto situáciu ste navodili.

 

     Teda kladiem  otázku: Ak tá  pečiatka nebola falšovaná,

ako sa dostala na hlasovací  lístok? Pýtam sa to preto, lebo

Ústredná volebná komisia, ktorá je vlastníkom tejto pečiatky

a nikto ju nesmie  použiť v jej mene, len ona, vyhlásila, že

pečiatku na  trojhlasovací lístok, teda  trojotázkový lístok

nedala. A ja sa pýtam, kto  dal pečiatku  Ústrednej volebnej

komisie na lístok s tromi otázkami,  keďže na to nik iný ne-

mal oprávnenie,  len Ústredná volebná komisia.  Ak to urobil

ktokoľvek  iný, tak  sa dopustil  falšovania úradnej  pečate

v zmysle Trestného zákona.

 

     Ak dovolíte ešte na záver jednu malú pripomienku. Obha-

jujete, vážení kolegovia z koalície, koľko  postupov spravil

pán  minister  predtým,  ako sa  rozhodol vydať trojotázkový

hlasovací lístok. Povedali ste,  že dal návrh pánu preziden-

tovi, aby odložil referendum. Vy viete, že to nejde. Neexis-

tuje zákon,  podľa ktorého to  prezident môže urobiť.  Takže

navrhoval nezmyselný postup, ktorý  je v rozpore so zákonom.

Ďalej navrhoval pánu prezidentovi,  aby táto otázka bola vy-

pustená alebo rozdelená. Ale referendum bolo riadne vyhláse-

né zo zákona. V Zbierke  zákonov bolo referendum úradným po-

stupom vyhlásené aj s otázkami a samotný Ústavný súd vo svo-

jom výklade potvrdil, že  niet inštitúcie na Slovensku, nie,

že vláda, nie, že minister,  ale ani Ústavný súd, ani prezi-

dent nemá právo zmeniť už raz vyhlásené referendum.

 

     Mohlo by  sa namietať na  Ústavnom súde proti  výsledku

referenda.  Áno, taký  postup je  správny, ale  nie je možné

urobiť tento krok, pretože  žiadny takýto zákonný predpis na

Slovensku nie je.

 

     Skutočne sa  domnievam, pán minister, že  vy ste osobne

zodpovedný za  to, že občania odmietli  hlasovať s lístkami,

ktoré neboli  vydané v súlade s tým, ako prezident  vyhlásil

referendum, teda ste osobne  zodpovedný za to, že referendum

bolo  zmarené,  a ste  osobne  zodpovedný  aj  za  negatívne

dôsledky zmarenia tohto referenda. Ak nie ste schopný z toh-

to postupu vyvodiť osobné  dôsledky a odstúpiť sám, ja budem

hlasovať za to, aby vám bola vyjadrená nedôvera.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi, aby som  reagoval na tie duchaplné myšlien-

ky, ktoré tu predniesol pán Roman Kováč v súvislosti s tromi

otázkami. Totiž keby sa bol pán Roman Kováč trochu pripravo-

val  na  dnešné  vystúpenie,  tak  asi  by bol musel zaloviť

v pamäti alebo minimálne si zobrať stenografický záznam, keď

som uvádzal návrh  referenda o NATO. Tam by  sa bol dočítal,

v tomto stenografickom  zázname, akým spôsobom  som ho uvie-

dol, akým  spôsobom som  hovoril o troch otázkach,  ktoré sú

zaradené do tohto  návrhu. A tam som takisto  hovoril, že je

možnosť, aby  aj tieto tri  otázky boli každá  samostatne na

samostatnom hlasovacom lístku.

 

     Ak sa  pán Roman Kováč  teraz spýta svojho  straníckeho

kolegu, ktorého  poslali do Ústrednej  referendovej komisie,

tak sa ho musí spýtať aj  na to, prečo ho prinútil ako obča-

na, aby musel hlasovať, a prečo hlasoval  jeho stranícky ko-

lega v Ústrednej referendovej komisii za to, aby bol len je-

den  hlasovací  lístok, ale nie o referende o NATO aby  boli

tri hlasovacie lístky. Tento návrh tam takisto bol. Takže tá

otázka nepatrí mne, ale treba  si to stranícky vybaviť u se-

ba.

 

     Samozrejme, čo sa týka obhajoby, akým spôsobom rozhodol

pán prezident,  musím len možno s potešením  teraz konštato-

vať: Chvalabohu, že sme pána Romana Kováča nezvolili za pre-

zidenta.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Pán Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som reagovať na  pána Kováča, ale aj na ostat-

ných poslancov  opozície. Dnešné vystúpenia sa  nesú v znení

starého slovenského porekadla, ktoré  odznelo na dnešnom vý-

bore pre verejnú správu,  samosprávu a národnosti. Porekadlo

znie: Zlodej kričí, chyťte zlodeja. Toto porekadlo dodržuje-

te do bodky. Celý čas dnes, ale už aj dlhšie obdobie vnášate

neistotu týmto  svojím porekadlom medzi  občanov. Snažíte sa

zvaliť vašu vinu na niekoho iného. Ale čo sa stretávam s ob-

čanmi, občania  to chápu, občania tomu  rozumejú, vo voľbách

to dokážu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Ďalej  v rozprave  vystúpi  predseda  branno-

bezpečnostného výboru pán Andrejčák. Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dvakrát sme sa vo výbore pre obranu a bezpečnosť zamýš-

ľali a hlasovali o odvolaní alebo  neodvolaní ministra vnút-

ra. Musím povedať, že ani  po týchto niekoľkých hodinách ro-

kovania nemôžem  akceptovať  žiadny z argumentov, ktoré uvá-

dzate na to, aby bol  minister odvolaný. Ale utvrdili ste ma

v presvedčení, že  naozaj  málo poznáme a ctíme si slovenskú

gramatiku. Vezmem do ruky uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky, mám tu jeho kópiu. V klube sme sa pred hlasovaním

zamýšľali nad  jeho znením. Pripomínam,  že len my  poslanci

Národnej rady  sme volení v priamych voľbách. My sme prijali

uznesenie,  ktorým žiadame  prezidenta republiky,  aby do 30

dní vyhlásil referendum podľa časti A tohto uznesenia.

 

     Páni poslanci z opozície  úmyselne toto znevažujú, pre-

tože pán prezident nesplnil  uznesenie Národnej rady a refe-

rendum nevyhlásil podľa tohto  uznesenia. Vyhlásil úplne iné

referendum. Myslím  si, že pán  minister aspoň trošku  dobre

zvážil svoju budúcu obhajobu. Keby ste náhodou vyhrali voľby

- čo verím, že sa nedožijem, aby sa vám to tak skoro podari-

lo -, aby sa obhajoval  práve týmito slovami - "podľa tohto"

uznesenia. Dodnes to pán  prezident ešte neurobil, uznesenie

Národnej  rady nesplnil.  Urobil podľa  svojej ľubovôle. Ale

zvolebnieva sa.  Zvolebnieva sa a znovu  ste si spomenuli na

to, že výsledky po voľbách 1994 neboli  dobré, že nie je is-

tota ani v nových, tak vyskúšame, ako nám bude reagovať naša

voličská základňa. Reaguje vám dobre, páni kolegovia, blaho-

želám. Robili  ste veľkú kampaň  za, potom ste  vyzvali ľudí

proti. Nešli. Funguje vám to. Len neviete, koľko ich je.

 

     Ale myslím  si, že ste vhodne  využili túto situáciu aj

na to, aby ste  dokončili proces očierňovania Slovenska. Ho-

voríte, že chcete  do Európy. My chceme ísť  do Európy. Roz-

diel je len v tom, že my  chceme teraz a vy  až potom, až vy

budete po víťazných voľbách. Som presvedčený, že po najbliž-

ších voľbách  to nebude a potom aj  dnešné  politické strany

v zahraničí, ktoré dnes nesúhlasia, aby sme boli v prvej vl-

ne, alebo v akej, zmenia svoj názor, lebo Slovensko tam pat-

rí. A neviem si predstaviť výhodnejšiu situáciu alebo neviem

si predstaviť takú situáciu, že Poliaci, Česi aj Maďari budú

v NATO, a my nie. Ale viem si predstaviť situáciu, že Polia-

ci a Maďari áno, a my a Česi nie. Alebo Česi s Poliakmi a my

s Maďarmi nie. To je všetko pochopiteľné.

 

     Ako vidíte,  takýmto spôsobom  sa budeme o tejto otázke

hádať až  do toho času, kým  nenájdeme nejaký právny spôsob,

ako urobiť výrok, možno Ústavným  súdom, čo bola pravda a čo

nie. A myslím  si, že by sme mali nájsť  spôsob, aby sme vy-

svetlili - trebárs cestou Ústavného súdu -, či prezident po-

rušil uznesenie Národnej rady,  alebo neporušil. Pretože ta-

kéto právo mu  ústava nedáva, a nechcem citovať, tak ako ste

citovali v dvoch prípadoch  sľub prezidenta, nechcem citovať

ani jeho  povinnosti z ústavy, ale  také niečo pán prezident

robiť nemôže. Bol  volený, na rozdiel od nás,  iba touto Ná-

rodnou radou, nie všeobecnými voľbami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.  Pýtam sa,  či sa  chce vyjadriť  pán minister

Krajči. Nech sa páči, pán minister Krajči.

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovolím si na úvod  svojho vystúpenia upriamiť vašu po-

zornosť na jednu skutočnosť,  ktorá je mimo akýchkoľvek úče-

lových politických  špekulácií či rôznosti  vykladania práv-

nych noriem. Demokratický právny štát, tak ako ho poznáme zo

štátov so zabehnutými  demokratickými ústavnými zriadeniami,

vychádza z niekoľkých  dôležitých právnych formulácií, ktoré

sú pilierom celého právneho systému. Takýmto základným kame-

ňom práva, ktorý je  nespochybniteľný v ktoromkoľvek právnom

štáte, je  zásada, že výkon práva  nemôže vzniknúť neprávnym

postupom.

 

     To znamená,  dôležitý je spôsob,  ktorý k výkonu  práva

vedie. Nezákonný postup vedúci k zákonnému výkonu práva mení

tento výkon, ktorý je v súlade so zákonnými normami, na pro-

tizákonný a protiprávny.  Ak napríklad vyšetrovateľ nezákon-

nými metódami, používaním  fyzického násilia, donúti obvine-

ného k priznaniu sa k spáchaniu  trebárs trestného činu, sa-

motný verdikt  súdu, ktorý je  postavený na takto  vynútenom

priznaní, nie je právoplatný, ak sa odsúdený odvolá a dokáže

takýto nezákonný postup, ktorý  sa použil pri jeho priznaní.

Takáto právna zásada premietnutá do celého radu právnych no-

riem sa uplatňuje obdobne aj v iných prípadoch.

 

 

     Teda neprávne prostriedky  nezakladajú právny výkon zá-

kona. A to  je celá podstata sporu, kvôli  ktorému sme sa tu

dnes  zišli. Štvrtá  otázka v referende, ktorá  bola  svojou

formuláciou v rozpore  so zákonom,  nemohla  byť v referende

položená  napriek tomu,  že, ako  to tvrdí  opozícia na čele

s prezidentom, bola vydaná v Zbierke zákonov. Pri pozitívnom

výsledku referenda v prípade štvrtej otázky by totiž vznikla

neprávna zákonná norma.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, článok

2 Ústavy Slovenskej republiky vo svojom druhom odseku hovorí

priamo:  "Štátne orgány  môžu konať  iba na  základe ústavy,

v jej medziach a v rozsahu  a spôsobom,  ktorý  ustanoví zá-

kon." Po  ďalšie, pri ustanovení do  funkcie ministra vnútra

v auguste minulého roku som  skladal ústavou predpísaný sľub

do rúk prezidenta Slovenskej  republiky podľa článku 112 ús-

tavy, v ktorom sa okrem  iného hovorí: "Budem zachovávať ús-

tavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do ži-

vota."

 

     Tieto  dva citáty  neuvádzam náhodne,  ale zámerne, aby

som  vám  čo najlepšie  mohol vysvetliť  pohnútky, ktoré  ma

viedli k tomu, že  som  rozhodol o distribúcii  hlasovacieho

lístka do referenda bez štvrtej  otázky. Ba navyše s osobným

vyhlásením, že  preberám na seba plnú  zodpovednosť za tento

akt.  Nebolo to  lacné ani  prázdne gesto,  keďže vychádzalo

z našich platných  právnych noriem a z ich dôkladného pozna-

nia. Keď Ústavný súd vo svojom uznesení zo dňa 21. mája toh-

to roku v bode 2 potvrdil  protiprávnosť  formulácie štvrtej

otázky, získal  som potrebnú dávku istoty,  že sa rozhodujem

správne.  Ústavný súd  potvrdil moje  predchádzajúce indície

vyplývajúce z poznania tvorby zákonných noriem, že neprávnym

spôsobom nevzniká v demokratickom právnom štáte právo.

 

     Z tejto základnej zásady tvorby demokratických právnych

štátov som v súlade s rozhodnutím  Ústavného súdu  rozhodol,

cítiac  sa byť  viazaný už  citovaným druhým  článkom ústavy

a sľubom, ktorý som skladal  do rúk prezidenta. Iná alterna-

tíva  a cesta  riešenia  neexistovala.  Najvyššia  inštancia

právneho štátu,  samotný  Ústavný súd  mi dal právo v súlade

s ústavou takto rozhodnúť. Nič na tom nemení ani tá časť ci-

tácie výkladu Ústavného súdu v časti odôvodnenia, kde sa pí-

še, citujem:  "Pokiaľ ide už o vyhlásené  referendum, prezi-

denta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že mu-

sí  prebehnúť."  Koniec  citátu.  A  referendum aj prebehlo.

Takisto  ďalší  citát:  "Uznesenie Ústavného  súdu o výklade

článku 72 v spojení s článkom 93 ods. 2 ústavy nemá a nemôže

mať žiadny  priamy vplyv na ďalšiu  prípravu a priebeh refe-

renda vyhláseného rozhodnutím prezidenta Slovenskej republi-

ky číslo 76/1997," koniec citátu,  sa takisto  dodržalo.  Ak

totiž  nemôže mať,  vážené pani  poslankyne, páni  poslanci,

priamy vplyv,  to znamená, že sa  musí uskutočniť. Stalo sa.

Referendum sa vykonalo.

 

     Rozhodnutie Ústavného  súdu nemalo žiaden  priamy vplyv

na ďalšiu  prípravu a priebeh  referenda, ale iba  vplyv ne-

priamy, poskytlo dôkaz o protiprávnosti postavenia jednej zo

štyroch otázok do referenda položených. Priamy vplyv na roz-

hodnutie vypustiť  štvrtú  otázku z hlasovacieho lístka mali

už spomínané dva články ústavy, článok 2 a druhý odsek člán-

ku 112, ktorý obsahuje aj sľub člena vlády. Zdôrazňujem, Ús-

tavný  súd svojím  rozhodnutím iba  poskytol štátnemu orgánu

dôkaz o protiprávnosti štvrtej otázky.

 

     Ústavný súd  nemohol svojím rozhodnutím  priamo zakázať

vykonanie referenda, pretože na to nemá ústavné ani zákonné,

inak upravené oprávnenia. Preto už citované vety odôvodnenia

výkladu Ústavného súdu, ktorými  sa argumentuje v môj nepro-

spech, že som vraj zmaril referendum o štvrtej otázke, sa vo

svojej právnej podstate uvádzajú nesprávne.

 

 

     Ústavný  súd môže  až na  základe legitímne príslušných

podaní podľa zákona po vykonaní referenda rozhodnúť, či bolo

právoplatné, alebo  nie. Z poznania  vychádzajúceho z dôkazu

o protiprávnom postavení štvrtej  otázky sa dal prejudikovať

právny stav. Referendum by sa mohlo v prípade jeho prebehnu-

tia so  štvrtou otázkou rozhodnutím  Ústavného súdu vyhlásiť

za neplatné, keďže  protiprávnosť štvrtej otázky nezakladala

právny stav. Iné rozhodnutie by  ani Ústavný súd nemohol vy-

dať.

 

     Ak by som teda štvrtú otázku nechal na hlasovacom líst-

ku, rozhodnutie Ústavného súdu zo  dňa 21. mája ma upozorňo-

valo, že  by som sa na  tomto protiprávnom konaní zúčastnil,

napomáhal by  som mu, čo ako člen vlády zachovávajúci ústavu

a ostatné  zákony, nemôžem.  Teda priamy  vplyv nemalo,  iba

upozorňujúci. Ďalšie konanie vo  veci štvrtej otázky je pro-

tiprávne. Toľko povedal svojím  rozhodnutím Ústavný súd tým,

že v odseku 2 označil formuláciu štvrtej otázky za odporujú-

cu zákonu.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak mi te-

da chcete  vysloviť nedôveru na základe  môjho zákonného po-

stupu, na základe  toho, že si ctím  zákon a ústavu a riadim

sa ich obsahom, potom odpusťte,  tomu sa nedá rozumieť. Chá-

pem, že v mysliach  mnohých z vás pod  vplyvom politiky tie-

to  mnou  doteraz  zásadné  argumenty faktov, vychádzajúcich

z právnej  podstaty  našich  právnych  noriem, neboli celkom

jasné. Práve pochopenie je odpúšťanie a nehnevám sa za to na

nikoho.  Dúfam, že  ste  teraz  aspoň kúsok  spoznali proces

môjho rozhodovania položeného  na základe právnych predpisov

a litery zákona.

 

     Ako ste si mohli všimnúť, toto svoje vystúpenie som mo-

hol oprieť o množstvo  ďalších  argumentov a faktov  z nášho

búrlivého vnútropolitického života, no neurobil som to, a to

z jednoduchého dôvodu. Problém štvrtej  otázky nie je cirku-

sová atrakcia,  je to závažný právny  problém, ktorý je však

možné nielen vysvetliť, ale na dôvažok má svoj presný právny

výklad. To znamená, nie je potrebné ho navyše zaťažovať emo-

cionálnym zdôvodňovaním.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, vaše nadchádzajúce hla-

sovanie o dôvere členovi vlády  sa tak bez pátosu stáva hla-

sovaním historickým. Vyjadrujete sa totiž k právnej podstate

nášho štátu. Svojím hlasom hovoríte o tom, či náš mladý štát

sa má  naďalej uberať cestou  tvorby demokratického právneho

štátu. Vyjadrujete sa svojím hlasovaním k celému systému na-

šich právnych noriem, ktoré, ako som už neraz v tomto vystú-

pení spomínal, vychádzajú zo  zásady, že protiprávnym postu-

pom nevzniká právny stav. Ak  by som sa zúčastnil na takomto

protiprávnom postupe tým, že by  som štvrtú otázku na hlaso-

vacom lístku  nechal, dnes by som  na základe mnou poznaného

stavu veci musel v súlade  so svojím svedomím odstúpiť. Tým,

že som však odmietol účasť štátneho orgánu na tvorbe právne-

ho  stavu  protiprávnym  postupom,  zvýšila sa dôveryhodnosť

štátnych orgánov a upevnila  sa právna demokratická podstata

Slovenskej  republiky.  Upevnil  sa a potvrdil sa  fungujúci

systém právnych  vzťahov a ich následkov  pre všetkých obča-

nov.

 

     Dovoľte mi ešte zareagovať na niektoré fakty, ktoré od-

zneli vo vystúpení poslancov. V  prvom rade sa musím opýtať,

na čo je Ústavný súd, ak sa jeho nálezy nemajú premietnuť do

činnosti  štátnych orgánov.  Som  presvedčený,  že v právnom

štáte je povinnosťou štátnych  orgánov premietnuť nálezy Ús-

tavného súdu do života a neponechať  ich len ako prázdnu de-

klaráciu.  Uznávam, že  otázka, kto  je oprávnený  aplikovať

rozhodnutie a akou  formou, by  mala byť  upravená v zákone.

Žiaľ, tak  to nie je.  Zákon o konaní  referenda  je v tomto

zmysle nedokonalý a treba ho nevyhnutne rýchle doplniť. Prá-

ve jeho znenia sa týkajú aj ďalšie moje otázky.

 

     Kde  sa  uvádza,  že  Ústredná  komisia  pre referendum

schvaľuje obsah hlasovacieho lístka? Kde sa uvádza, že obsah

hlasovacieho lístka  má byť zhodný  s rozhodnutím prezidenta

o vyhlásení  referenda? Kde  sa uvádza,  že Ústredná komisia

pre referendum  môže vyhlásiť referendum za  zmarené? Kde sa

uvádza, že Ústredná komisia pre referendum môže vyhlásiť, že

na referende  sa zúčastnil iný  počet oprávnených osôb,  než

ako je súčet oprávnených uvedený v zápisoch okrskových komi-

sií? Na  všetky položené otázky  je rovnaká odpoveď.  Nikde.

Prečo teda považujete uvedené postupy za legálne?

 

     A dovoľte  mi zareagovať ešte  na dve vystúpenia,  pána

Pittnera a pána Kováča, ktoré sa dotýkali rezortu. Pán Pitt-

ner, v roku 1994 ste  boli vy ministrom vnútra. Máte štatis-

tiky, zistite si, aký bol nárast trestnej činnosti a jej ob-

jasnenosť, a porovnajte s rokom 1997. A keď hovoríte, že pán

prezident  Policajného zboru  je funkcia  apolitická, tak sa

pýtam, kde je váš pán policajný prezident, ktorý dnes pracu-

je pre nejaké hnutie.

 

     K pánu  Romanovi Kováčovi hádam  len jednu pripomienku,

pokiaľ nevie,  ako sa technicky upraví  lístok. Keby to bolo

napísané ceruzkou,  tak tým technickým  prostriedkom by bola

guma. Pretože  sme v 20.  storočí, tak to  bol štočok, ktorý

bol v tlačiarni.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode rokovania

za skončenú.

 

     Pýtam  sa, pán  kolega  Šimko,  či sa  chcete  vyjadriť

k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ctená snemovňa,

     dámy a páni,

 

     rozprava  sa točila  okolo rozhodnutia  Ústavného súdu,

rozhodnutia z 21. mája 1997. Chcel by som povedať, že Ústav-

ný súd nie je nekritizovateľná modla, ale treba jeho rozhod-

nutia rešpektovať. V tom spore, o  ktorý išlo a o ktorom Ús-

tavný  súd 21. mája  tohto  roku  rozhodol,  nikto nevyhral,

nikto neprehral.  Ústavný súd podal  výklad. Ústavný súd  má

právomoc podávať záväzný výklad ústavy.

 

     Chcel by som povedať, že  ten výklad bol iný, než navr-

hovala  skupina poslancov  Hnutia za  demokratické Slovensko

a Združenia robotníkov Slovenska.  Nespochybnil právo prezi-

denta vyhlásiť referendum, tak ako  ste to navrhovali. O čom

však Ústavný  súd naozaj rozhodol?  Ústavný súd konštatoval,

že  občania  môžu  o ústave  rozhodovať,  ale nemôžu  priamo

schváliť text ústavy.

 

     Ústavný súd tiež povedal, že príloha, ktorá je prílohou

štvrtej  otázky vyhláseného  referenda, nezodpovedá  zákonu,

nie ústave.  Tu chcem pripomenúť, že  Ústavný súd podáva zá-

väzný výklad iba ústavy, nie  zákonov. Ale treba povedať, že

aj právny názor, pokiaľ ide o výklad zákonov, pokiaľ ho podá

Ústavný súd, má vysokú autoritu. A ja ho rešpektujem.

 

     Ústavný súd ďalej povedal, že referendum sa musí konať.

Vyplýva to z odôvodnenia rozhodnutia, teda výkladu Ústavného

súdu. Taktiež sa zaoberal tým,  aké by boli účinky referenda

voči Národnej rade, ak by referendum rozhodovalo o ústavných

otázkach. Ústavný súd povedal, že by mali charakter záväzné-

ho príkazu, pokiaľ ide o vôľu - v našom prípade - priamo vo-

liť prezidenta.  Pokiaľ  ide o prílohu, tak by  to bol názor

občanov, ktorý  by bol bez  právnych účinkov. Toto  je obsah

rozhodnutia Ústavného súdu.

 

     Chcem povedať, že štátni  úradníci nie sú arbitrami to-

ho, čo je v súlade a čo nie je v súlade so zákonom alebo do-

konca s ústavou. Ak by si  štátni úradníci  začali osobovať,

že sa stanú  arbitrami toho,  čo je v súlade s ústavou alebo

zákonom a čo  nie a podľa toho by  sa sami voľne rozhodovali

o tom, či budú, alebo  nebudú plniť svoje právne povinnosti,

môžeme sa dožiť kadečoho. Napríklad, že štátni úradníci budú

voľne rozhodovať o tom, komu dajú alebo komu nedajú stavebné

povolenie, komu priznajú alebo  nepriznajú dôchodok. Toto je

vlastný obsah toho, za čo je zodpovedný pán minister vnútra.

 

     V  tejto  súvislosti  chcem  povedať,  že štátne orgány

a nepochybne aj ministerstvo vnútra, ktorého štatutárnym or-

gánom je  minister vnútra, sú  povinné konať v  rámci ústavy

a na základe zákona podľa článku 2.

 

     V inom ústavnom postavení  sú občania, ktorí môžu konať

všetko, čo nie je zakázané.  Z toho dôvodu petícia, ktorá je

nepochybne občianskou aktivitou, môže a mohla položiť do re-

ferenda akúkoľvek otázku, ktorá nie je zakázaná zákonom ale-

bo ústavou. Takouto otázkou bola  aj otázka číslo štyri. Ale

aj malé decko v tejto krajine  vie, že tu nešlo o výklad ús-

tavy, že tu išlo o niečo úplne iné.

 

     Dovoľte mi v tejto  súvislosti pripomenúť, ako sa tento

dej odohrával.  Koncom minulého roka  upozornila skupina po-

slancov tohto  parlamentu, že po  uplynutí funkčného obdobia

súčasného prezidenta môže nastať  situácia, ktorá je vlastne

krízou fungovania  nášho ústavného systému.  Vzhľadom na to,

že súčasná  ústava znemožňuje použiteľný  mechanizmus, ktorý

by zabezpečil, že za každých okolností by bol prezident zvo-

lený v marci alebo vo februári budúceho roka, nastane situá-

cia, keď v prípade, že sa tento parlament nedohodne, nebude-

me mať  hlavu štátu a v takom  prípade  niektoré kompetencie

prejdú  do rúk  predsedu vlády a niektoré  pôsobnosti  hlavy

štátu zostanú mimo pôsobnosti akéhokoľvek ústavného orgánu.

 

     Z toho dôvodu sme tomuto parlamentu podali návrh ústav-

ného zákona.  O tomto návrhu  sme chceli diskutovať.  Vy ste

však  znemožnili  diskusiu o tomto  návrhu, a preto  sme vám

oznámili, že sa na túto  otázku opýtame občanov. Túto otázku

sme občanom položili a táto otázka našla porozumenie u obča-

nov. Získalo to podporu občanov a vy ste znemožnili, aby ob-

čania mohli o tejto otázke rozhodnúť.

 

     Podľa môjho  názoru ste to znemožnili  z dvoch dôvodov.

Predovšetkým preto,  lebo ste sa  zľakli tej podpory,  ktorú

táto otázka medzi občanmi získala,  a zľakli ste sa toto, že

občania budú o nej rozhodovať.  A druhý dôvod, pre ktorý ste

sa takto rozhodli, je, že  vám ústavná kríza,  ktorá nastane

budúci rok, vyhovuje. Vy si želáte, aby predseda vlády skon-

centroval vo svojich rukách aj právomoci hlavy štátu.

 

     Vážení priatelia, či sa vám  to páči, alebo nepáči, de-

mokratickou alternatívou na Slovensku  sme my. (Smiech v sá-

le.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia,  prosím pokoj.  Pán poslanec  Šimko ešte ne-

skončil.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     A dnes  tu hovoríme práve o symbole  toho,  čím ste od-

stránili vládu zákona na  Slovensku. Preto odporúčam všetkým

poslancom, ktorí  nechcú niesť za toto  svoju vlastnú osobnú

a politickú  zodpovednosť, aby  podporili návrh  skupiny po-

slancov na  vyslovenie nedôvery ministrovi  vnútra Gustávovi

Krajčimu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Pýtam sa spoločného spravodajcu výborov, či sa

chce vyjadriť. Nech sa páči, pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     nechcel som  vystupovať v záverečnej  časti, ale musím.

Musím reagovať na pána kolegu  Šimka. Trošku ste nás postra-

šili, trošku ste nás rozveselili.  Radosť mám z toho, že som

sa mohol zasmiať. Báť sa nebudem, ani keď nás budete strašiť

viacej. A som proti tomu, aby sme tohto ministra odvolávali.

Dobre urobil. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem.

 

     Dámy a páni,  podľa § 39 ods. 1 zákona o rokovacom  po-

riadku je hlasovanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky verejné alebo tajné.  Keďže poslanec pán Cuper podal

návrh, aby sme o vyslovení nedôvery pánu ministrovi Krajčimu

hlasovali tajne, dávam o tomto návrhu hlasovať.

 

 

     Prosím poslancov,  ktorí sú mimo  rokovacej miestnosti,

aby sa  dostavili na hlasovanie.  Opakujem ešte raz.  Budeme

hlasovať o návrhu  poslanca pána  Cupera, aby sa  táto voľba

uskutočnila tajným hlasovaním.

 

     Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Konštatujem, že návrh na tajné hlasovanie sme schválili.

 

     Teraz pristúpime k tajnému  hlasovaniu o návrhu skupiny

poslancov Národnej  rady Slovenskej republiky  na vyslovenie

nedôvery členovi vlády  Slovenskej republiky Gustávovi Kraj-

čimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej re-

publiky.

 

     Chcem pripomenúť,  že svoju vôľu  vyjadríte tak, že  na

hlasovacom lístku hlasujete za,  proti, zdržiavam sa. Platný

je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jedna

z týchto  alternatív. Iná  úprava hlasovacieho  lístka alebo

zakrúžkovanie  viac ako  jednej alternatívy  sa považuje  za

neplatné hlasovanie.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh tajného  hlasovania. Súčasne ich prosím,

aby hlasovali ako prví.

 

     Dámy a  páni, pristúpime k hlasovaniu.  Chcem ešte upo-

zorniť,  že pred  vstupom do  hlasovacej miestnosti  je vzor

tohto hlasovacieho lístka.

 

     Ešte jeden oznam má pán predseda výboru, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážené dámy a páni,  chcem oznámiť členom Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

že okamžite po ukončení tejto  schôdze, to znamená po vyhlá-

sení výsledkov hlasovania, bude pokračovať náš výbor pre fi-

nancie, rozpočet a menu.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem. Chcem ešte oznámiť do zápisu, že dnes hlasoval

s náhradnou kartou iba jeden poslanec, pán Víťazoslav Moric,

ktorý mal náhradnú kartu číslo jeden.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pýtam sa, či chce ešte niekto z vás vykonať akt tajného

hlasovania.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

     Prosím overovateľov,  aby spočítali  hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní. Kolegyne,  kolegovia, bol  by som veľmi rád,

keby ste zaujali svoje miesta. Ďakujem veľmi pekne.

 

     Prosím  povereného overovateľa,  poslanca pána Volného,

aby  podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky oznámil počet vydaných hlasovacích

lístkov, počet poslancov, ktorí  hlasovali za vyslovenie ne-

dôvery ministrovi  vnútra, ktorí hlasovali  proti vysloveniu

nedôvery, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, kto-

rí neodovzdali hlasovacie lístky a počet neplatných hlasov.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte  mi, aby  som vám  prečítal zápisnicu  o tajnom

hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slo-

venskej  republiky Gustávovi  Krajčimu, poverenému  riadením

Ministerstva  vnútra Slovenskej  republiky, ktoré  sa konalo

19. júna 1997.

 

     Na  tajné  hlasovanie o návrhu  na vyslovenie  nedôvery

členovi vlády Slovenskej republiky Gustávovi Krajčimu, pove-

renému  riadením Ministerstva  vnútra Slovenskej  republiky,

bolo vydaných a poslanci si  osobne  prevzali 79 hlasovacích

lístkov.

 

     Po spočítaní hlasov  overovatelia Národnej rady Sloven-

skej  republiky  zistili, že v tajnom  hlasovaní o návrhu na

vyslovenie nedôvery členovi  vlády Slovenskej republiky Gus-

távovi  Krajčimu  bolo  odovzdaných 69 platných  hlasovacích

lístkov, 5 neplatných  hlasovacích  lístkov, 5 poslancov ne-

odovzdalo hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili, že pri návrhu na vyslovenie nedô-

very členovi  vlády Slovenskej republiky  Gustávovi Krajčimu

hlasovalo za 53 poslancov, proti 15 poslancov, hlasovania sa

zdržal 1 poslanec.

 

     Podľa článku 88 ods. 2 Ústavy  Slovenskej  republiky na

vyslovenie  nedôvery  vláde  Slovenskej  republiky alebo jej

členovi  je potrebný  súhlas nadpolovičnej  väčšiny všetkých

poslancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že  členovi vlády  Slovenskej

republiky Gustávovi Krajčimu,  poverenému riadením Minister-

stva vnútra  Slovenskej republiky, nebola  vyslovená nedôve-

ra. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Volnému za  oboznámenie s vý-

sledkom tajného hlasovania.

 

     Konštatujem, že  podľa  článku 88 ods. 2 Ústavy Sloven-

skej  republiky Národná  rada Slovenskej  republiky v tajnom

hlasovaní nevyslovila nedôveru  členovi vlády Slovenskej re-

publiky Gustávovi Krajčimu, poverenému riadením Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky.

 

     Pán minister, blahoželám.

 

     Dámy a páni,

 

     program 29. schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky

sme vyčerpali. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 29. schôdzu

za skončenú.

 

     Ďakujem veľmi pekne za účasť.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 18.25 hodine.