Prvý deň rokovania

      27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                       13. mája 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 27. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prv než budeme pokračo-

vať, prosím vás, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa § 23 ods. 3 zákona  o rokovacom poriadku sú z ro-

kovania dnešnej schôdze ospravedlnení páni poslanci Vladimír

Bajan a Milan Kňažko.

 

     Na  tejto schôdzi  Národnej rady  ako overovatelia budú

páni poslanci Jozef Pribilinec za Spoločnú voľbu a Ján Volný

za Hnutie  za demokratické Slovensko.  Náhradníkmi budú pani

poslankyňa Eva Rusnáková a pán poslanec Rastislav Šepták.

 

     Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem

program 27. schôdze tak, ako  ste ho dostali doručený Kance-

láriou Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prv ako dám slovo, pani poslankyne, páni poslanci, tým,

ktorí chcú navrhnúť zmenu programu, chcem vás informovať, že

na návrhy príslušných gestorských  výborov je v návrhu prog-

ramu ako  bod 24 správa,  ktorú uvedie predseda  Najvyššieho

kontrolného úradu, ako bod 25 správa guvernéra Národnej ban-

ky Slovenska a ako bod 27 má predseda Rady Slovenskej repub-

liky pre rozhlasové a  televízne vysielanie tiež podať sprá-

vu.

 

     Je potrebné, aby Národná  rada umožnila v Národnej rade

vystúpiť predstaviteľom, ktorí správy  uvádzajú. Aby sme ne-

museli hlasovať zvlášť, navrhujem, aby sme tento súhlas dali

tým, že schválime tieto body programu tak, ako ich gestorské

výbory navrhli. Čiže ak schvaľujeme bod programu, tak schva-

ľujeme aj to, že  príslušní predstavitelia predkladajú tieto

správy v parlamente. Ak nikto nemá  iný návrh ako ja, tak to

považujem za váš súhlas. Ďakujem pekne.

 

     Môžeme  pristúpiť k  schvaľovaniu programu  27. schôdze

Národnej rady. Pripomínam, že pri návrhoch na doplnenie ale-

bo zmenenie  programu máte najviac  jednu minútu. Predpokla-

dám, že  na svetelnej tabuli sú  mená poslankýň a poslancov,

ktorí chcú navrhovať zmeny.

 

     Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     opozičné poslanecké  kluby konštatujú, že  v Slovenskej

republike  je  potrebné   uskutočniť  demokratizačné  zmeny.

V tomto zmysle  sme pripravili aj  svoje návrhy do  programu

schôdze Národnej rady. Dovoľte mi predložiť prvý z nich.

 

     Rekonštrukcia orgánov Národnej rady Slovenskej republi-

ky, ktorá sa týka funkcionárov a výborov Národnej rady:

 

     a) návrh na odvolanie podpredsedu Národnej rady,

 

     b) voľba dvoch podpredsedov Národnej rady...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Voľba nového podpredsedu?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno. Pán predseda, dočítam to.

 

     c)  odvolanie  predsedov  výborov  Národnej rady, voľba

predsedov výborov Národnej rady,  voľba poslancov do výborov

Národnej rady.

 

     Druhý  návrh na  doplnenie programu  schôdze. (Ozval sa

zvuk časomiery.)

 

     Pán  predseda,  môžem  pokračovať,  alebo  sa mám znovu

prihlásiť?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie.  Rokovací poriadok  hovorí o  jednej minúte,  pani

poslankyňa.

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prezident Slovenskej republiky  Michal Kováč sa obrátil

na viacerých ústavných činiteľov  so správou o nevyriešených

podozreniach  zo spáchania  závažných trestných  činov a ich

dôsledkov na stav spoločnosti v Slovenskej republike. Vzhľa-

dom na to, že je u nás  kriminalita, najmä podoba kriminali-

ty vážnym  spoločenským problémom, navrhujem, aby táto sprá-

va bola  predmetom  rokovania  Národnej rady,  a to v stredu

21. 5. 1997 ako prvý  bod rokovania  popoludní.  Tento návrh

predkladám v mene všetkých opozičných klubov.

 

     Za predpokladu, že tento  návrh nezíska dostatočnú pod-

poru, dávam alternatívny návrh,  aby do programu nášho roko-

vania bola  zaradená správa generálneho  prokurátora o stave

vyšetrovania  závažných trestných  činov orgánmi prokuratúry

a ako ďalší  bod informácia ministra  vnútra o nevyriešených

podozreniach zo spáchania závažných trestných činov. Prosím,

aby  bol  pri  prerokúvaní  správy  prítomný minister vnútra

a generálny prokurátor. (Ozval sa zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prezident  Slovenskej   republiky  vyhlásil  referendum

a Ústredná komisia pre referendum schválila vzor hlasovacie-

ho  lístka so  štyrmi otázkami,  čo je  v súlade  so zákonom

o spôsobe  vykonania referenda.  Plán organizačných opatrení

pri príprave referenda zo strany ministerstva vnútra sa však

vo veci hlasovacích lístkov neplní. Minulý týždeň sa pán mi-

nister  vnútra pýtal: Čo mám teraz robiť? Dnes, 10 dní  pred

konaním referenda, by sme všetci  radi vedeli, či už pán mi-

nister vie, čo má robiť, a či má naďalej konať protizákonne,

alebo či  už začal plniť  rozhodnutie  Ústrednej komisie pre

referendum  vo  veci  vytlačenia  a distribúcie  hlasovacích

lístkov.

 

     Preto si dovolím predložiť  návrh - zaradiť do programu

tejto  schôdze  Národnej  rady  informáciu  ministra  vnútra

o stave  zabezpečenia  prípravy  referenda  po štátnej línii

v máji 1997. Navrhujem, aby sa tento bod programu prerokoval

v stredu 21. mája 1997 o 9.00 hodine ráno.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ďakujem.

 

     Ako samostatný  bod číslo 6 programu  navrhujem - návrh

na  zrušenie  uznesenia  Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo 482 zo 4. decembra 1996, ktorým  bol František Gaulie-

der zbavený poslaneckého mandátu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Boroš.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Podávam návrh zaradiť do  programu 27. schôdze Národnej

rady ako  samostatný druhý bod programu  21. mája, v stredu,

vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prejavom in-

tolerancie a násilností v Slovenskej republike.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  som presvedčený, že v zá-

ujme  ochrany  demokratických  hodnôt,  spoločenského pokoja

a princípov dobrého občianskeho spolunažívania a z toho ply-

núceho dobrého  mena Slovenskej republiky aj  v zahraničí je

mimoriadne aktuálne a dôležité,  aby Národná rada Slovenskej

republiky zaujala jasne  formulované odmietavé stanovisko ku

všetkým  prejavom neznášanlivosti,  nenávisti a násilníctva.

Takéto jednoznačné vyhlásenie môže a určite bude mať zásadný

význam  nielen pre  verejnú mienku  a spoločenskú  atmosféru

v našej republike, ale zároveň  je jasným kladným znakom to-

ho, že  najvyšší zákonodarný zbor  tohto štátu si  je vedomý

svojej nezastupiteľnej zodpovednosti  za uchovanie spoločen-

ského zmieru, pokojného a  prosperujúceho života každého ob-

čana. Verím, že ...  (Zvuk časomiery prerušil vystúpenie po-

slanca.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem  zaradiť  samostatný bod - zriadenie  výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky na  kontrolu Slovenskej

informačnej služby a Vojenského spravodajstva s určením cel-

kového počtu  členov a ich  pomerného zastúpenia. Tento  bod

navrhujem zaradiť v stredu 21. mája 1997.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Kukan.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V mene všetkých  opozičných poslaneckých klubov podávam

návrh zaradiť  na túto schôdzu Národnej  rady Slovenskej re-

publiky bod - informácia vlády Slovenskej republiky o plnení

opatrení na vstup Slovenska do NATO, a to v oblasti politic-

kej, vojensko-technickej  a ekonomickej. Navrhujem,  aby sme

tento bod  prerokovali 21. mája. Ide o otázku,  ktorá je na-

najvýš aktuálna.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Navrhujem ako bod 23 správu o plnení programu Čisté ru-

ky,  samozrejme, s  nasledujúcou rozpravou.  Vieme, že tento

program mal slúžiť proti  korupcii. Budem citovať: "Vytvárať

bariéry proti všetkým  formám predajnosti, nezákonnosti, ne-

statočnosti, neoprávneného  zvýhodňovania a uprednostňovania

a podobne." Vieme, že skutočnosti súčasného stavu si vyžadu-

jú minimálne vyhodnotiť a prehodnotiť tento program.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť  do programu rokovania, a  to dňa 22.

mája 1997 návrh skupiny  poslancov Národnej rady o používaní

jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej

republike, tlač 441. Tento  materiál bol predložený aj vláde

ešte v júni 1996.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v  mene  opozičných  poslaneckých  klubov navrhujem bod

programu - prijatie uznesenia  Národnej  rady Slovenskej re-

publiky, ktorým  Národná rada žiada výbor  pre obranu a bez-

pečnosť o zriadenie komisie  výboru na dohľad nad vyšetrova-

ním únosu Michala Kováča ml., vraždy Róberta Remiáša a poli-

ticky motivovaných  trestných činov v  Slovenskej republike.

Zriadenie  tejto  komisie  prispeje  k odstráneniu prekážok,

ktoré bránia vstupu Slovenska do NATO. Prijatím navrhovaného

uznesenia  urobí Národná  rada jeden  z krokov,  ktorý zvýši

pravdepodobnosť prijatia Slovenska nielen do Severoatlantic-

kej aliancie,  ale aj do  Európskej únie. Ak  tento a ďalšie

kroky tu v Národnej rade  neurobíme, ohrozíme záujmy a vývoj

Slovenska v budúcnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem,  aby sme  zaradili ako  bod 2  programu tlač

číslo 561. Je to návrh  skupiny poslancov na vydanie zákona,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 92/1991 Zb. o tzv. veľ-

kej privatizácii. Podstatou tohto  návrhu zákona je, aby ob-

čania starší  ako 60 rokov dostali  skôr vyplatené dlhopisy,

a to už 31. decembra 1997. Domnievam sa, že vzhľadom na sku-

točnosť, že táto vrstva  obyvateľov vytvorila hodnoty, ktoré

sú dnes privatizované, bolo  by spravodlivé aj zo sociálneho

a právneho hľadiska,  aby 60-roční obyvatelia  a starší mali

možnosť skoršieho vyplatenia dlhopisov.  Prosím vás, aby ste

podporili tento návrh zákona, o zaradenie ktorého sa už nie-

koľkokrát neúspešne pokúšame.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

 

     predkladám ďalší návrh, a to návrh na rekonštrukciu me-

diálnych rád:

 

     a) návrh na odvolanie členov Rady STV...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nerozumiem vás, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Návrh na rekonštrukciu mediálnych rád:

 

     a) návrh na odvolanie členov Slovenskej televízie, Roz-

hlasovej rady a Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie,

 

     b) návrh na  voľbu členov  Rady  Slovenskej  televízie,

Rozhlasovej rady a Rady  pre rozhlasové a televízne vysiela-

nie.

 

     Ďalší návrh  do bodu programu - rekonštrukcia  dozornej

rady Fondu národného majetku:

 

     a) odvolanie  členov dozornej rady  Fondu národného ma-

jetku,

 

     b) voľba členov dozornej rady Fondu národného majetku.

 

     Ďalší návrh bodu programu - rekonštrukcia  orgánov Naj-

vyššieho kontrolného úradu:

 

     a) návrh na  odvolanie podpredsedu Najvyššieho kontrol-

ného úradu,

 

     b) voľba podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Pán predseda,  navrhujem, aby všetky...  (Ozval sa zvuk

časomiery.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem vás poprosiť, aby  ste podporili presunutie navr-

hovaného  bodu 11,  aby sme  presunuli vládny  návrh zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 98/1995 Z. z.  o Liečebnom  poriadku  v znení

zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky  číslo 202/1996

Z. z.,  prvé čítanie, na  20. 5., t. j. na  utorok, ako prvý

bod programu,  a to vzhľadom na  to, že tento týždeň  je pán

minister zdravotníctva služobne v zahraničí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovolím si  mať ešte jeden návrh,  ktorý súvisí taktiež

s referendom, ktoré sa má vykonať 23. - 24. mája tohto roku.

Pretože pán minister vnútra je  v dileme, či plniť uznesenie

vlády o pozastavení distribúcie lístkov, ktoré je mimochodom

zasahovaním do  rozhodovania referendovej komisie,  alebo či

plniť uznesenie Ústrednej komisie pre referendum, dovolím si

navrhnúť,  aby minister  vnútra zajtra  ráno o  9.00 hodine,

t. j. 14. mája,  predložil  plénu  Národnej rady  informáciu

o plnení uznesenia Ústrednej komisie  pre referendum vo veci

zabezpečenia tlače a distribúcie hlasovacích lístkov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

 

     žiadam, aby štyri body,  ktoré som navrhla, boli prero-

kované 21. mája, t. j. v stredu.

 

     Dovoľte mi  navrhnúť ešte ďalší bod  rokovania, a to je

uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná

rada žiada  vládu Slovenskej republiky  o predloženie návrhu

zákona o používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej

republike do Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do

1. septembra 1997.

 

     Zdôvodnenie je takéto. Prijatím zákona o štátnom jazyku

vznikla aj  potreba prijatia zákona o  používaní jazykov ná-

rodnostných menšín v zmysle  článku 34 Ústavy Slovenskej re-

publiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Černák.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     návrh zákona  o revitalizácii podnikov  neprechádzal vo

výboroch, nie je pripravený.  Bolo by potrebné ešte diskuto-

vať, preto navrhujem bod číslo 16 vypustiť z programu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Navrhujem zaradiť bod - odsúhlasenie podnetu na Ústavný

súd, ktorým sa  Národná rada obracia na Ústavný  súd vo veci

porušenia základných  demokratických princípov, keď  z dvoch

referend pán prezident urobil  jedno referendum, čím manipu-

luje občanmi.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Harach.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Pán predseda,

 

     navrhujem z programu 27. schôdze Národnej rady  Sloven-

skej republiky stiahnuť bod 10 a bod 20 ako dva návrhy.

 

     A tretí návrh - vzhľadom na to, že poslanecké prieskumy

i listy  rodičov  a  riaditeľov  škôl  poukazujú  na  to, že

prechod na  9-ročnú základnú školu  nie je dostatočne  dobre

pripravený, a žiadajú nás, aby sme sa touto situáciou zaobe-

rali -, navrhujem,  aby budúci  týždeň v  stredu  ministerka

školstva pani Eva Slavkovská  podala informáciu o stave prí-

pravy prechodu na 9-ročnú základnú školu. Toto navrhujem za-

radiť ako nový bod rokovania Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

 

     ako prvý bod programu je zaradený návrh zákona o zvýše-

ní dôchodkov v roku 1997. Chcem vyhlásiť, že sme za zvýšenie

dôchodkov a za predkladanie  takých  návrhov  zákonov, ktoré

zlepšia sociálne postavenie dôchodcov, ale v tejto chvíli sa

nedomnievam, že  ak schválime tento bod  programu a skrátime

legislatívne obdobie, že sa nedopustíme porušenia § 80 roko-

vacieho poriadku.  Preto vás chcem dopredu  upozorniť na to,

že ak to schválime, tak nás vláda tlačí do konania, ktoré je

v rozpore s rokovacím poriadkom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže nemáte žiadny pozmeňujúci návrh. Nedali ste mi ani

návrh na stiahnutie.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, v prvom rade vy navrhujete body programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovorím, že ste mi nedali návrh na stiahnutie tohto bo-

du programu.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nedal. Len upozorňujem toto plénum  na to, že sa v prí-

pade schválenia tohto bodu dopúšťame porušenia paragrafu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemyslím si to, ale beriem vaše upozornenie.

 

     Končím  možnosť dávať  návrhy na  doplnenie alebo zmenu

programu s tým, že zrejme  nebudem môcť dať naraz odhlasovať

niektoré návrhy poslancov, lebo ich dávali na niekoľkokrát.

 

     Prosím, prvý návrh dala pani poslankyňa Rusnáková, kto-

rá navrhuje - poviem to, čo som  zachytil.  Pýtam sa, či po-

žiadame  pani  poslankyňu  Rusnákovú, aby  nám to prečítala,

a dáme o tom hlasovať, alebo to  budem čítať tak, ako to po-

stupne navrhla. (Hlas z pléna.)

 

     Budem to  teda čítať po  častiach. Prvý návrh  pani po-

slankyne, ktorý som si  zaznamenal, je reorganizácia orgánov

Národnej rady. Tak nazvala celý blok. Odvolanie podpredsedov

Národnej  rady alebo  podpredsedu, voľba  dvoch podpredsedov

Národnej rady, odvolanie  predsedov výborov, voľba predsedov

výborov. To som  si zachytil v prvej časti  návrhov pani po-

slankyne.

 

     Hlasujeme o tom, čo  som teraz povedal. Prosím, prezen-

tujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Neprijali sme body, ktoré som prečítal.

 

     Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Moravčíka.

Pán poslanec  Moravčík, prosím, aby ste  ma sledovali, ak by

som bol  náhodou zle zachytil  váš návrh. Hovorí,  že je po-

trebné, aby sme správu prezidenta republiky o stave riešenia

niektorých problémov orgánmi činnými  v trestnom konaní pre-

rokovali na tomto zasadnutí  Národnej rady. Rozumel som tomu

dobre?

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     ... podozrenia  zo spáchania závažných  trestných činov

a ich dôsledkov na stav spoločnosti Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Len  musím upozorniť, že pokiaľ  ide o správy, tak

podľa rokovacieho poriadku je určitý legislatívny postup. To

znamená, že  na tejto schôdzi  to nemôže byť,  pán poslanec.

Prosím, napriek tomu dávam o tom hlasovať.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  "Správu môže...",

prečítajte  si § 2 a  nasledujúci,  nebudem  to celé  čítať.

Žiadnu správu som nedostal na Národnú radu. Takže najprv mu-

sí pán prezident správu napísať. Nie je o čom rokovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Takisto pán poslanec žiada,  aby sme prerokovali správu

generálneho prokurátora o stave vyšetrovania skutkov, o kto-

rých písal pán prezident v otvorenom liste. Tak som tomu ro-

zumel. Pretože  iná správa neexistuje.  Tu takisto musí  byť

zachovaný postup podľa rokovacieho poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Pán poslanec ďalej navrhoval, aby minister vnútra podal

informáciu o stave vyšetrovania.

 

     Pán poslanec, prosím, doplňte  to, lebo tu mám zachyte-

né, že informáciu, nie správu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Informácia len stručne hovorí o  tom, či sa niečo robí,

alebo nerobí.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Ani tento návrh neprešiel.

 

     Pán poslanec Vavrík chce, aby sme 21. mája na 9. hodinu

zaradili informáciu ministra vnútra o stave zabezpečenia re-

ferenda s tým, že to potom ešte doplnil, aby 14. 5. minister

informoval o  tom, ako sú  zabezpečené lístky na  referendum

a ich distribúcia. Áno? Prosím, tak ma upresnite.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Pán predseda, to sú dve informácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Najskôr budeme hlasovať o prvej.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Zabezpečenie referenda po štátnej línii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, teraz  hlasujeme o prvej  informácii, ktorú som

prečítal. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prvý návrh pána poslanca Vavríka sme neprijali.

 

     Pán poslanec Volf žiada, aby ako bod číslo 6 bola zara-

dená tlač 482, resp. uznesenie  číslo 482, ktoré treba  zru-

šiť. Ide o prípad bývalého poslanca pána Gauliedera.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Pán poslanec Boros chce, aby sme do programu na 21. má-

ja zaradili ako bod číslo 2 vyhlásenie Národnej rady k into-

lerancii a násiliu na Slovensku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Ďalší  návrh má  pán poslanec  Pittner, ktorý navrhuje,

aby sme na 21. mája  zaradili voľbu výborov na kontrolu Slo-

venskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva s tým,

že by sa určili počty a zastúpenie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Ďalej  vystúpil pán  poslanec Kukan,  ktorý žiada,  aby

vláda 21. mája,  teda  v tomto  mesiaci,  podala  informáciu

o plnení opatrení o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

 

     Neprijali sme návrh pána poslanca Kukana.

 

     Pán poslanec  Bugár žiada, aby sme  pod číslo 23  nášho

programu zaradili správu o plnení programu Čisté ruky.

 

     Tu tiež platí rokovací poriadok. Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán  poslanec Rosival  žiada, aby...  (Hlasy z  pléna.)

Áno, pardon. Pán  poslanec Rózsa žiada, aby sme  na 21. mája

zaradili na prerokovanie tlač Národnej rady číslo 441. Je to

zákon o jazyku národnostných menšín.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Rosival navrhuje, aby Národná rada prijala

uznesenie tohto znenia:

 

     "Národná  rada  Slovenskej  republiky  žiada  výbor pre

obranu a bezpečnosť o zriadenie komisie výboru na dohľad nad

vyšetrovaním únosu Michala Kováča ml. a vraždy Remiáša a po-

liticky motivovaných  trestných činov v  Slovenskej republi-

ke."

 

     Tu len upozorňujem, že  takúto komisiu nám rokovací po-

riadok nedovoľuje zriadiť.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Návrh na toto uznesenie sme neprijali.

 

     Pán poslanec  Fico žiada, aby sme  do programu zaradili

tlač 561. Ide  o novelizáciu  zákona číslo 92/1991 Zb. Je to

vyplácanie dlhopisov.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 72 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Ďalej budeme pokračovať v návrhoch pani poslankyne Rus-

nákovej. Hlasovali sme o voľbe poslancov do výborov Národnej

rady. Skončil som pri voľbe predsedov výborov Národnej rady.

 

     Teraz budeme hlasovať o  voľbe poslancov do výborov Ná-

rodnej rady. Ďalej ako nový bod 38 zaradiť rekonštrukciu me-

diálnych rád.

 

     Pani poslankyňa, chcete o  tom dať hlasovať jednotlivo,

či naraz?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, prosím hlasovať jednotlivo. Len upozorňu-

jem, že body programu, čo ste teraz čítali, 38 a tie ďalšie,

ktoré sú zakrúžkované, nečítajte. Platí  len to, čo je v zá-

vere ako posledná veta. Nenavrhovala som čísla bodov progra-

mu, len  som na záver  povedala, že to  navrhujem prerokovať

v stredu 21. mája. Všetko ostatné platí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Budeme teraz hlasovať o voľbe poslancov do výbo-

rov Národnej rady, pretože o tom som nedal hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.  Ale tam by malo byť

o prevolení poslancov do výborov, pretože už sú zvolení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod sme neprijali.

 

     Pani  poslankyňa  ďalej  navrhuje nový  bod 38 - rekon-

štrukciu  mediálnych  rád.  Ďalej ako  nový  bod 39 - rekon-

štrukciu  dozornej rady  Fondu národného  majetku. Ďalej bod

40 - rekonštrukciu  orgánov  Najvyššieho  kontrolného  úradu

s tým,  aby tieto  body boli  prerokované v  stredu 21. mája

1997 s takým obsahom, ako ich nadiktovala, keď ich čítala.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme túto zmenu.

 

     Ďalej pani poslankyňa Aibeková žiada, aby sme bod číslo

11 presunuli na 20. mája ako prvý bod z dôvodu neprítomnosti

predkladateľa ministra  zdravotníctva v čase,  ktorý sme na-

vrhli.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Túto zmenu sme schválili.

 

     Ďalej mal ešte návrh  pán poslanec Vavrík, ktorý žiada,

aby minister  vnútra 14. mája podal informáciu o zabezpečení

tlače a distribúcie lístkov na účely referenda.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme jeho návrh.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková mala ďalší návrh, aby Národná

rada  Slovenskej republiky  prijala uznesenie,  ktorým žiada

vládu  Slovenskej  republiky  o  predloženie  návrhu  zákona

o používaní jazykov národnostných menšín Slovenskej republi-

ky do Národnej rady v termíne do 1. 9. 1997.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Černák žiada, aby  sme bod číslo 16 vypus-

tili z rokovania tejto schôdze. Ide o zákon, ktorý rieši re-

vitalizáciu podnikov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec  Prokeš žiada, aby  sme podali na  Ústavný

súd - pán poslanec, všetko som nezachytil.

 

     Prosím, zapnite mikrofón  pánu poslancovi, aby prečítal

svoj návrh.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Navrhol som zaradiť bod, v ktorom Národná rada odsúhla-

sí, prípadne neodsúhlasí podanie na  Ústavný súd vo veci po-

rušenia  demokracie a  manipulácie s  občanom zlúčením dvoch

nezávislých referend  do jedného. Inak  povedané, to podanie

na Ústavný súd  sa týka toho, či je  možné z dvoch nezávisle

vypísaných referend urobiť jedno.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rozumiem. (Hlasy v sále.) To  je samozrejmé. Ak to bude

schválené, pán  poslanec Prokeš musí dať  návrh. Navrhuje to

ako bod programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Tento návrh sa prijal.

 

     Pán poslanec Harach dával návrh,  aby sme stiahli z ro-

kovania  body  číslo 10  a  20.  Hlasujeme  o tomto  návrhu,

o stiahnutí bodov číslo 10 a 20 z rokovania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nevyhoveli sme tomuto návrhu.

 

     Pán poslanec má druhý návrh, aby Národná rada požiadala

ministerku školstva, aby nás informovala o stave prechodu na

9-ročné štúdium v  základných všeobecnovzdelávacích školách.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  to boli všetky

návrhy, ktoré... Návrhy sú uzavreté, pán poslanec Černák.

 

     Prosím, zapnite pána poslanca Černáka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený  pán  predseda,  skôr  ako  odhlasujeme program,

chcem upozorniť,  že návrh pána Prokeša  bol zmätkový. Podľa

článku 130  Ústavy Slovenskej republiky  Národná rada nemôže

dávať podanie...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, súhlasím...

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...len pätina poslancov. To znamená, že je to zmätkové.

Vypustite to z programu. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, veď to vieme. Hlasovali sme o návrhu. To,

čo ste povedali, je tak. Národná rada môže zozbierať 30 pod-

pisov  a poslať  to. Veď  tomu rozumieme.  (Ruch v rokovacej

miestnosti.)

 

     Národná  rada  to  môže  urobiť  takouto formou. Pokoj.

(Hlasy z pléna.) Áno, áno. Súhlasím s vami. Neviem, o čom sa

vadíte. Páni poslanci, predsa k tomuto bodu môže byť rozpra-

va. Ale žiadny  takýto návrh nemôže Národná rada  dať. To je

samozrejmé. Poslanci to môžu podpísať. Pokoj.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

 Hlasujeme o návrhu ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Program sme schválili.

 

     Pán  poslanec Mikloško  chcel ešte  niečo povedať,  ale

faktické  poznámky nie  sú. Otázku  má pán  poslanec Prokeš.

Urobím výnimku pre vás dvoch.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Pán predseda, rád by som len upozornil ctených kolegov,

že v prípade sporu vo  výklade ústavy rozhoduje Ústavný súd,

v spore vo  výklade ústavy dvoch štátnych  inštitúcií. A Ná-

rodná rada je inštitúcia, a nie časť jej poslancov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nie je rozprava k tomuto bodu. Pán posla-

nec Mikloško, nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, ak dovolíte, rád by som vedel, čo sme od-

súhlasili. A ak sme odsúhlasili nejaký bod, tak ktoré číslo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nežiadal to zaradiť podľa čísla.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Tak čo sme potom vlastne odsúhlasili?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Odsúhlasili sme  to, čo navrhoval  pán poslanec Prokeš.

V rámci  rozpravy môžeme  povedať, že  o tom  nediskutujeme,

pretože to Národná rada nemôže urobiť. Takisto sme hlasovali

o návrhu pána poslanca Moravčíka,  a neviem ešte koho, ktorý

žiadal zriadiť komisie.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     A kedy budeme o tom rokovať?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O komisiách sme takisto  hlasovali, hoci takúto komisiu

Národná rada nemôže zriadiť.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Navrhujem, aby  sme o tom  rokovali zajtra ráno  o 4.00

hodine. To je taký čas, ktorý...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pristúpime k prvému bodu  programu. (Šum v sále.) Takže

sme sa upokojili.

 

     Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

 

     návrh vlády  Slovenskej republiky na  skrátené legisla-

tívne konanie  o vládnom návrhu  zákona o zvýšení  dôchodkov

v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblas-

ti sociálneho zabezpečenia.

 

     Návrh vlády  ste dostali ako  tlač 658. Súčasťou  tohto

návrhu vlády je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z poverenia vlády návrh  prednesie pani ministerka Oľga

Keltošová. Nech sa páči, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona Národnej rady

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku  predkladám Národ-

nej rade návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legis-

latívne konanie o vládnom  návrhu zákona o zvýšení dôchodkov

v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblas-

ti sociálneho zabezpečenia.

 

 

     Dôvodom  skráteného legislatívneho  konania je  potreba

reagovať na splnenie jednej  z podmienok pravidelného zvyšo-

vania  dôchodkov,  a  to   zvýšenie  priemernej  mzdy  aspoň

o 5 % a okamih zvýšenia dôchodkov podľa vládneho návrhu via-

zať k 1. júlu 1997. Na skrátenom legislatívnom konaní sa mô-

že Národná rada uzniesť aj v prípade, ak hrozia štátu značné

hospodárske škody. Tu by som  chcela dať do pozornosti všet-

kým kolegom  poslancom, ktorí zrejme budú  vystupovať v roz-

prave k tomuto návrhu, že podľa platných predpisov sociálne-

ho zabezpečenia výkon štátnej  správy v oblasti nemocenského

poistenia  a dôchodkového  zabezpečenia zabezpečuje Sociálna

poisťovňa ako jediná inštitúcia, ako nositeľ poistenia.

 

     V prípade,  že by realizácia zvýšenia  dôchodkov v roku

1997 s účinnosťou od 1. júla 1997, ktorá  bude  vykonaná ne-

skôr, ako bude splatná po 30. júni 1997, bude si to  vyžado-

vať  viaceré opatrenia  Sociálnej poisťovne,  ktoré budú mať

zvýšený finančný dosah, pričom  ide najmä o vykonanie analy-

tických  prác a  prác spojených  s vypracovaním programového

vybavenia na riešenie výpočtu a vyhotovenia podkladov na re-

alizáciu doplatkov. Ďalej budú musieť prebiehať rokovania so

Slovenskou poštou o spôsobe realizácie výplaty dôchodkov, to

znamená zálohy  a potom následne  doplatkov, čo by  si mohlo

vyžiadať zvýšenie nákladov cca o 6 mil. Sk ako úhrady na re-

alizáciu  výplaty doplatkov.  V prípade,  že Slovenská pošta

bude  žiadať iný  spôsob realizácie  doplatkov a poberatelia

poistného  to  budú  žiadať  napríklad samostatným platobným

príkazom, budú náklady na  realizáciu výplaty doplatkov pri-

bližne trojnásobne vyššie.

 

     Preto je splnená aj  podmienka na skrátené legislatívne

konanie  z toho  dôvodu, že  štátu, ktorý  je reprezentovaný

v tomto prípade Sociálnou poisťovňou, hrozia značné finančné

škody. Aj z tohto dôvodu vás prosím o podporu tohto návrhu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci poveril  predsedu tohto výboru  pána

Antona Národu, aby informoval  poslancov o výsledku preroko-

vania tohto návrhu vo výbore. Prosím, pán predseda.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som z poverenia  výboru predniesol in-

formáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo  a sociálne  veci o  výsledku prerokovania  návrhu

vlády na skrátené legislatívne  konanie o vládnom návrhu zá-

kona o  zvýšení dôchodkov v roku 1997  a o zmene  a doplnení

niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1546 z 2. mája 1997 pridelil  návrh  vlády na skrátené

legislatívne  konanie  o  vládnom  návrhu  zákona  o zvýšení

dôchodkov v roku 1997 a  o zmene a doplnení niektorých záko-

nov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a so-

ciálne veci.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval predložený návrh vlády na

svojej  38. schôdzi  výboru  13. mája 1997.  Výbor  súhlasil

s predloženým návrhom  a odporučil Národnej  rade Slovenskej

republiky:

 

     1. s návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchod-

kov  v roku 1997 a  o zmene  a doplnení  niektorých  zákonov

v oblasti sociálneho zabezpečenia vysloviť  súhlas s tým, že

vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zme-

ne a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabez-

pečenia Národná rada Slovenskej  republiky prerokuje v skrá-

tenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi,

 

     2. žiada  Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky vypracovať  výklad § 89 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky do  začiatku konania 28.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú

prihlášku za klub Spoločnej voľby. Vystúpi pán poslanec Ben-

čík. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     poslanci poslaneckého klubu Spoločná voľba - SDĽ, SDSS,

Strany zelených na Slovensku  a Hnutie poľnohospodárov - ve-

domí si svojej  zodpovednosti  voči skupine  obyvateľov, dô-

chodcom, ktorí negatívne následky transformácie pociťujú ci-

teľným poklesom svojich príjmov,  chceme podporiť nielen ná-

vrh, ktorý  zvyšuje dôchodky v roku 1997, ale tiež podporíme

aj návrh vlády na skrátenie legislatívneho konania.

 

     Skôr ako uvediem niektoré pripomienky k samotnému návr-

hu zákona, dovoľte mi uplatniť  vážne výhrady k návrhu vlády

na skrátenie legislatívneho konania v zmysle § 89 rokovacie-

ho poriadku.

 

     Áno,  v spomenutom  ustanovení  nový  rokovací poriadok

predpokladá pri  splnení stanovených podmienok  skrátené le-

gislatívne konanie. Podstatou takéhoto konania je, že sa ne-

použijú obmedzenia  uvedené v § 72 ods. 1, § 74 ods. 2, § 81

ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84  ods. 2 a § 86. To znamená, že sa

predloha  návrhu  nemusí  doručiť   skôr  ako  15  dní  pred

schôdzou. Prerokovanie  návrhu  môže byť  kratšie ako 30 dní

a po prvom čítaní môže hneď  pokračovať druhé a tretie číta-

nie. O návrhoch možno hlasovať bez toho, aby boli predložené

o 48 hodín skôr. Ako vidieť,  ide o výnimku s podstatnou od-

lišnosťou  od  obvyklej  technológie  schvaľovacieho procesu

právnych noriem. Takáto výnimka  má svoje opodstatnenie, ale

takéto podmienky vymedzuje len  pri splnení zákonom stanove-

ných podmienok a ustanovenia § 89 ods. 1 rokovacieho poriad-

ku.

 

     Dovoľte mi,  aby som bol  presný. Skrátené legislatívne

konanie je opodstatnené za  mimoriadnych okolností, keď môže

dôjsť k  ohrozeniu základných ľudských  práv a slobôd  alebo

bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Pýtam

sa predstaviteľky vlády, v  čom spočíva mimoriadna okolnosť,

keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd

alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske ško-

dy.  Ako v  mnohých iných  prípadoch nie  je silnou stránkou

tejto vlády úcta k zákonom.  Voľne a účelovo vykladá i apli-

kuje právne normy, a to nielen v danom prípade.

 

     Podľa môjho názoru oneskorené spracovanie a predloženie

návrhu  na zvýšenie  dôchodkov sa  rieši porušením  zákonov,

t. j. porušením  rokovacieho  poriadku,  a  pritom sa počíta

s tým,  že Národná  rada, najmä  poslanci vládnej  koalície,

ktorí sú  trvalo vo vleku vlády,  a v danom prípade  nech sa

skúsia  ozvať aj  opoziční poslanci,  hneď budú  označení za

neprajníkov, ktorí oddiaľujú termín zvýšenia dôchodkov. Pek-

ne je  to vymyslené, len keby  to bolo v súlade  so zákonom.

Podľa platných  zásad dôchodky už mali  byť zvýšené. A vláda

to vedela a vie to aj teraz. Bolo dosť času, aby sa legisla-

tívne predlohy na príslušnom ministerstve, kde je kvalifiko-

vaný legislatívny tím, včas spracovali a predložili. A vôbec

nebolo potrebné výnimočne postupovať, a to o to viac, že nie

sú na to zákonom stanovené podmienky.

 

     Ak  podrobnejšie hovorím  o tomto  probléme, tak  je to

z dvoch dôvodov. Princíp zákonnosti - či už v postupe vlády,

alebo  teraz aj nás, keď to schválime  v Národnej rade -, je

atribútom právneho  štátu, ku ktorému sa  hlásime a možno aj

smerujeme. A tento prípad v rozpore s rokovacím poriadkom je

prvým príkladom,  keď postupujeme podľa  skráteného legisla-

tívneho postupu. Hovorím o tom preto, lebo sa vytvára prece-

dens aj do budúcnosti. A  keď sa necháme zmanipulovať vtedy,

keď vláda môže takéto materiály predložiť včas, a necháme sa

zmanipulovať do  takéhoto stavu, nebude to  správne a nikomu

to neprinesie osoh.

 

     Možno to postaviť tak, že vláda nás postaví pred hotovú

vec:  Tu je,  schváľte to.  Ak nie,  vláda bude dobromyseľná

a poslanci budú neprajníci. Je  to svojím spôsobom aj vydie-

ranie parlamentu. Skúsme to neschváliť a bude tu najmä dobrá

vláda a nežičliví poslanci.

 

     Na úvod som povedal, že ťažko v danom prípade nepristú-

piť k tomuto vedomému porušeniu  zákona. Ale bol by som rád,

keby sme sa v budúcnosti zo strany vlády nenechali dostať do

takýchto priestorov.

 

     Toľko k prvej časti vystúpenia. Potom si nárokujem, pán

predseda, aby som mohol vystúpiť k samotnému textu návrhu.

 

     Ďakujem vám, že ste ma vypočuli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale musíte sa prihlásiť, lebo  to je ďalší bod. Ďakujem

pekne.

 

     Do rozpravy nemám písomne prihlásených iných poslancov.

Preto sa pýtam, kto sa hlási z pléna. Na tabuli zaznamenávam

pána poslanca  Langoša s faktickou poznámkou.  Nech sa páči,

faktická poznámka pána poslanca.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Doplním to, čo povedal  pán doktor Benčík, otázkou pani

ministerke, čo robila vláda a čo robila pani ministerka Kel-

tošová 4 mesiace, keď už  v januári vláda aj pani ministerka

dobre vedeli  o všetkých týchto dôvodoch,  keď vláda vedela,

že Sociálna poisťovňa hospodári s prebytkom. Toto mohla vlá-

da urobiť už v januári.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

 

     Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Hanker. Je to je-

diný  prihlásený do  rozpravy z pléna, čiže  končím  možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážené poslankyne a poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  v súvislosti s predloženým vládnym

návrhom  zákona o  zvýšení dôchodkov  v roku  1997 a o zmene

a doplnení niektorých zákonov  v oblasti sociálneho zabezpe-

čenia urobil stručnú analýzu... (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte nepovedal,  o čom hovorí,  ešte neviete. Keď  bude

hovoriť iné, tak ho  upozorním. Pán poslanec, pokračujte, ak

idete hovoriť  o tom, či návrh  treba zaradiť, alebo netreba

zaradiť do rokovania.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Prepáčte, hovorím k druhému bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Rozprava k tomuto bodu programu je skončená.

 

     Pýtam sa pani ministerky  Keltošovej, či sa chce vyjad-

riť. Áno, nech sa páči, pani ministerka.

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     dovoľte mi,  aby som sa len  stručne vyjadrila k tomuto

návrhu.

 

     Pán poslanec Benčík na  úvod povedal, že Spoločná voľba

návrh podporí. Pán poslanec, znie  to dosť paradoxne, keď vy

ako starý,  skúsený právnik na jednej  strane tvrdíte, že ho

podporíte a na druhej strane tvrdíte, že je to protizákonné,

teda protiprávne.  Napriek tomu Spoločná  voľba podporí pro-

tiprávny návrh vlády. Tak sa v tom neviem celkom orientovať.

Ak dovolíte,  v spomínanom § 89 ods. 1 rokovacieho  poriadku

sa  hovorí  o  troch  okolnostiach,  kedy  môže Národná rada

v skrátenom legislatívnom konaní prijať  zákon. Tie tri pod-

mienky sú rovnocenné a jedna z nich je aj hospodárska strata

štátu.

 

     Vo svojom  úvodnom slove som  povedala, že ak  sa tento

návrh  nebude  realizovať,  je  minimálna  strata  6 mil. Sk

a môže byť  až do výšky  trojnásobku. A pokiaľ  ide o stratu

štátu, tiež  som povedala vo  svojom úvodnom slove,  že štát

zákonom  zveril  výkon  Sociálnej  poisťovni,  výkon štátnej

správy, čiže je to súčasť  štátnej správy pri výkone sociál-

neho, dôchodkového a  nemocenského poistenia. Samozrejme, je

to  na vás,  je to   na poslancoch.  Ale toto  sú argumenty,

o ktorých som hovorila v úvode. Takže nielen bezpečnosť štá-

tu a ďalšie podmienky, ale jedna z rovnocenných podmienok je

aj hospodárska strata štátu.

 

     Pokiaľ ide o otázku pána  poslanca Langoša - chcem upo-

zorniť a budem  o tom hovoriť aj v  druhom bode pri samotnom

návrhu zákona  o zvýšení  dôchodkov -, až koncom  marca, pán

poslanec, skončilo kolektívne tarifné vyjednávanie o mzdách.

Čiže návrh  Sociálnej poisťovne, ktorý nebol  z januára, ale

z februára, predpokladal - ale znova  opakujem,  budem o tom

hovoriť v ďalšom bode -, predpokladal zvýšiť dôchodky o 10 %

v nadväznosti  na  predpokladané  zvýšenie  priemernej  mzdy

v prvom polroku,  ktorý ešte stále  nie je ukončený,  oproti

priemernej mzde v druhom štvrťroku 1996. Takže  sme si dovo-

lili  vyčkať,  ako  dopadne  kolektívne tarifné vyjednávanie

o mzdách, a teraz predkladáme tento návrh.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjad-

riť. Nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v  krátkosti by  som zhrnul.  V rozprave  vás vystúpilo

veľmi málo, len pán poslanec Benčík a pán Langoš mal faktic-

kú  poznámku. Pán  poslanec Benčík  vystupoval v  súvislosti

s týmto návrhom vlády na skrátený legislatívny proces.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci pri prerokovaní tohto vládneho návrhu

sa zaoberal aj tým, pretože k tomuto návrhu boli pripomienky

na jeho  skrátenie v súvislosti s § 89 - my sme, nakoniec aj

ja som  vo svojej  informácii v bode 2 o tom  informoval, že

výbor okrem toho, že súhlasí  s týmto návrhom vlády na skrá-

tenie legislatívneho procesu,  aj odporúča požiadať ústavno-

právny  výbor  vypracovať  výklad § 89 zákona  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom  po-

riadku aj  z toho  dôvodu, že § 89 určuje alebo  hovorí dosť

všeobecne o tejto možnosti. Preto predpokladám, že v krátkej

budúcnosti sa  možno aj zhodneme a  dôjde k politickej zhode

aj v novele tohto znenia.

 

     Vo svojom vystúpení by  som teda navrhol alebo prednie-

sol návrh uznesenia k tomuto bodu programu.

 

     "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. má-

ja 1997 k návrhu vlády  Slovenskej republiky na skrátené le-

gislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchod-

kov  v roku 1997 a  o zmene  a doplnení  niektorých  zákonov

v oblasti sociálneho zabezpečenia

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej  republiky na

návrh vlády Slovenskej republiky

 

     1. súhlasí s  tým, že  vládny  návrh  zákona o  zvýšení

dôchodkov v roku 1997 a  o zmene a doplnení niektorých záko-

nov v  oblasti sociálneho zabezpečenia  Národná rada Sloven-

skej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na

27. schôdzi,

 

      2. žiada  ústavnoprávny  výbor  vypracovať výklad § 89

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republi-

ky do začiatku konania  28. schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia, ktoré máte

predložené  v návrhu vlády. K tomuto  návrhu uznesenia chcem

ešte dodať návrh, aby sme tento vládny návrh zákona preroko-

vali v prvom  čítaní hneď ako druhý bod  programu. V prípade

rozhodnutia Národnej rady o jeho prerokovaní v druhom čítaní

sa  druhé a  tretie čítanie  bude konať  na budúci týždeň vo

štvrtok ako prvý bod programu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy z pléna.)

 

     Kedy tu budete, pani  ministerka, na budúci týždeň? Dal

som návrh  na budúci týždeň vo  štvrtok, len pani ministerka

hovorí, že nie je tu. Takže  by sme ho museli dať vo štvrtok

tento týždeň. Tak tento štvrtok ako prvý bod programu. Áno?

 

     Ešte raz.  Návrh uznesenia prerokujeme  v prvom čítaní,

bude to hneď teraz ako druhý  bod. A ak schválime toto uzne-

senie, tak druhé a tretie čítanie bude vo štvrtok tento týž-

deň ako prvý bod programu.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Hlasujeme o celom

návrhu uznesenia spolu s mojím  dodatkom, ktorý sa týka ter-

mínu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada na  návrh vlády vyslovila

súhlas  s  prerokovaním  vládneho  návrhu  zákona  o zvýšení

dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení  niektorých záko-

nov v  oblasti sociálneho zabezpečenia  v skrátenom legisla-

tívnom konaní na 27. schôdzi s termínom jeho čítaní, ako som

uviedol.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme pristúpiť k druhému bodu programu, ktorým je

 

     vládny  návrh zákona  o zvýšení  dôchodkov v  roku 1997

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia.

 

     Je to prvé čítanie.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 650 a návrh na

pridelenie  vládneho návrhu  zákona na  prerokovanie výborom

Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo

1545.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

predloží pani ministerka Keltošová. Prosím pani ministerku.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na úvod mi dovoľte, aby som sa vám poďakovala za pocho-

penie, samozrejme koalícii, ale najmä opozícii, že podporila

zaradenie tohto návrhu zákona.

 

     Chcela by som povedať, že  tento vládny návrh zákona je

štandardný návrh zákona o  zvyšovaní dôchodkov ako v minulom

roku, tak aj v roku 1997.  V podstate ide o vecné a legisla-

tívno-technické spracovanie zvýšenia  dôchodkov v zmysle zá-

kona  číslo 46/1991 Zb. v  znení  neskorších  predpisov. Ide

zhruba o 1 200 000 dôchodcov.

 

     Podľa § 9 citovaného zákona sa starobné dôchodky, inva-

lidné, čiastočne invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu ro-

kov, vdovské dôchodky a sirotské  dôchodky zvýšia, ak sa po-

dľa údajov vykázaných  Štatistickým úradom Slovenskej repub-

liky zvýšili  životné náklady aspoň  o 10 %  alebo priemerná

mzda aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od

predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

 

     Sociálna  poisťovňa  navrhla  zvýšiť  dôchodky  o  10 %

v nadväznosti  na  predpokladané  zvýšenie  priemernej mzdy.

Vláda toto  percento potvrdila. Toto  predpokladané zvýšenie

priemernej mzdy  sa vzťahuje na  predpoklad v prvom  polroku

tohto roku  oproti priemernej mzde v  druhom štvrťroku 1996,

kedy bolo posledné predchádzajúce zvýšenie dôchodkov takisto

realizované zákonom  číslo 110 od  1. júla 1996.  Rovnako sa

navrhuje zvýšiť o 10 % vdovecký  dôchodok, dôchodok manželky

a najvyššie výmery starobného  dôchodku, invalidné dôchodky,

úhrn vyplácaných  dôchodkov a úhrn  dôchodku, prípadne úhrnu

dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť.

 

     Navrhuje  sa tiež  zvýšenie maximálnej  sumy priemernej

čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej  na pracovný deň na ur-

čenie dávok nemocenského poistenia  zamestnancov z 250 Sk na

300 Sk. V  nadväznosti na túto zmenu upraviť aj zvýšenie ma-

ximálnej sumy vymeriavacieho základu  na určenie dávok nemo-

cenského  poistenia  pre  samostatne  zárobkovo  činné osoby

a spolupracujúce  osoby  samostatne  zárobkovo  činných osôb

a najvyššiu sumu čistého denného príjmu pripadajúceho na je-

den  kalendárny deň  na určenie  nemocenského pre účastníkov

nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách zo 179 Sk na

215 Sk.

 

     V súlade s ustanovením § 73  ods. 3 písm. c) zákona Ná-

rodnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národ-

nej  rady  odporúčam  preto  Národnej  rade prijať uznesenie

k vládnemu návrhu zákona o jeho prerokovaní v druhom čítaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.

 

     Takisto aj v tomto bode programu by mal za výbor vystú-

piť jeho predseda pán Národa.

 

     Nech sa páči, pán predseda.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej  republiky  vystúpil  pri  rokovaní Národnej rady

Slovenskej republiky v prvom  čítaní o vládnom návrhu zákona

o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niekto-

rých zákonov  v oblasti sociálneho  zabezpečenia ako spravo-

dajca určený výborom Národnej  rady Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     Na úvod si dovoľujem informovať o skutočnosti, že pred-

metný návrh zákona bol zaradený  do programu 27. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  na prvé čítanie na základe

uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky v návrhu vlá-

dy Slovenskej  republiky  na skrátené  legislatívne  konanie

o vládnom  návrhu zákona  o zvýšení  dôchodkov v roku 1997 a

o zmene a  doplnení niektorých zákonov  v oblasti sociálneho

zabezpečenia, ktoré sme schválili.

 

     Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovis-

ko,  že predmetný  návrh spĺňa  po formálno-právnej  stránke

všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 záko-

na Národnej  rady Slovenskej republiky  o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené

v legislatívnych pravidlách.

 

     Z  vecného  hľadiska  si  vás  dovoľujem informovať, že

predložený návrh zákona  reaguje na § 9 zákona číslo 46/1991

Zb. o zvyšovaní dôchodkov v  znení zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 374/1994 Z. z. Jednotlivé  taxatívne

vymedzené druhy dôchodkov sa zvýšia,  ak sa podľa údajov vy-

kázaných  Štatistickým úradom  Slovenskej republiky  zvýšili

životné  náklady aspoň  o 10 %  alebo  priemerná mzda  aspoň

o 5 %, a  to najskôr po uplynutí troch  mesiacov od predchá-

dzajúceho zvýšenia dôchodkov. Vzhľadom na to, že bola splne-

ná podmienka  zvýšenia  priemernej mzdy  aspoň o 5 %, okamih

zvýšenia  dôchodkov podľa  vládneho návrhu  zákona o zvýšení

dôchodkov v roku 1997 a  o zmene a doplnení niektorých záko-

nov v oblasti sociálneho zabezpečenia  treba vziať k 1. júlu

1997.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predlože-

né v  rozprave v rámci druhého  čítania vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho číta-

nia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73  zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriad-

ku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave

odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne  odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v súlade  s rozhodnutím predsedu Národ-

nej rady  Slovenskej republiky číslo 1545 z 2. mája 1997 ná-

vrh zákona  prideliť v druhom  čítaní na prerokovanie  okrem

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne

veci, pričom odporúčam, aby  výbory, ktorým bol návrh zákona

pridelený,  ho prerokovali  v lehote  ihneď s  tým, že druhé

a tretie čítanie v Národnej  rade Slovenskej republiky by sa

zaradilo ako prvý bod tento týždeň vo štvrtok 15. mája 1997.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi ako spravodajcovi výboru.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram všeobec-

nú rozpravu  k druhému bodu.  Písomnú prihlášku za  klub dal

zatiaľ len pán poslanec Brocka. Prosím ho o vystúpenie.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

 

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     vláda nedodržiava ani  rokovací poriadok Národnej rady,

ani zákon o zvyšovaní dôchodkov číslo 46/1991 Zb., ani nepl-

ní  svoje programové  vyhlásenie. Nemyslím  teraz programové

vyhlásenie v otázke  integrácie Slovenska do severoatlantic-

kých štruktúr. Myslím to vo vzťahu k dôchodcom, aj keď hovo-

rí vo svojom programovom  vyhlásení, že bude približovať ich

životnú úroveň k ostatným skupinám obyvateľov.

 

     Úroveň dôchodkov k mzdám  má stále klesajúcu tendenciu.

Ak v roku 1995 bol priemer starobných dôchodkov k priemerným

mzdám 42,02 %, v roku 1996 41 % a v tomto roku aj po zvýšení

40,2 %.  Je dojemné, ako vládny  návrh zákona projektuje bu-

dúcnosť dôchodcov, že  sa zlepší v roku 2005  a v roku 2010.

Dokonca ten  pomer  bude potom až 42,75 %. Predkladateľ však

nezabúda podotknúť, že to iba za predpokladu zvýšenej účasti

štátu, resp. príspevkového  zaťaženia obyvateľstva. V Európe

niet vyššieho príspevkového zaťaženia,  ako je na Slovensku.

A štát, súčasná vláda znížila  účasť štátu v systéme dôchod-

kového zabezpečenia za posledné dva roky skoro desaťnásobne.

V roku 1994 to bolo 5,4 mld., dnes, o dva roky 600 mil.

 

     Keď  som  povedal,  že  vláda  nedodržiava  zákon číslo

49/1991 Zb., chcel som  povedať, že návrh zvýšenia dôchodkov

je predložený neskoro a valorizácia dôchodkov je nedostatoč-

ná a nespravodlivá.

 

     V § 9 sa stanovuje, že  dôchodky sa opätovne a bez meš-

kania zvýšia, ak životné náklady prekročia úroveň 10 % alebo

mzdy 5 %  od posledného zvýšenia dôchodkov, a  to najskôr po

uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchod-

kov. Dôchodky  sa upravovali  naposledy  k 1. 7. 1996. Index

rastu miezd už na konci roka v porovnaní s druhým štvrťrokom

1996  bol 1,2.  Dôchodky sa  však  nezvyšovali  k 1. januáru

1997, ale zvyšovanie sa navrhuje až  od 1. 7. 1997. Návrh sa

neopiera o skutočnú mieru rastu miezd, ale o prognózu vývoja

miezd, aj to iba v druhom štvrťroku roku 1997, t. j. do ter-

mínu  zvyšovania, hoci  valorizačný zákon  alebo mechanizmus

v zákone o zvyšovaní dôchodkov hovorí o zohľadnení rastu ži-

votných nákladov a miezd  aj po termíne zvyšovania dôchodkov

z predpokladaného rastu v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

 

     V návrhu zákona sa pravdepodobne pracovalo s bulharský-

mi konštantami. Najprv je daný  výsledok, t. j. 10-percentné

zvýšenie dôchodkov, a potom  sa hľadajú konštanty, vzorce aj

štatistiky, ako sa dopracovať k vopred stanovenému výsledku.

Zákon o zvyšovaní dôchodkov stále  platí a treba ho dodržia-

vať. Ak  si vláda myslí,  že je už  prekonaný, môže navrhnúť

jeho zmenu.  S tým budeme  iste viacerí súhlasiť.  K tomu sa

však vláda akosi nemá. Nový zákon o sociálnom poistení, kto-

rý by mal tieto otázky  upravovať, chce vláda predložiť tak,

aby nadobudol účinnosť až v roku 1998. Možno po voľbách. Ve-

rejnoprávna Sociálna  poisťovňa bude však  potom bez potreb-

ných rezerv a "vybrakovaná".

 

     Reforma dôchodkového zabezpečenia  bude vlastne antire-

formou. Tie isté peniaze sa len iným spôsobom rozdelia medzi

dôchodcov. To znamená tým, čo majú  menej, sa zoberie a pri-

dá sa tým, čo majú viac. Vláda už teraz pripravuje dôchodcov

na takúto reformu. Už  trikrát upravuje dôchodky iba percen-

tuálne, aj  v  roku 1995, aj  v roku 1996, aj  teraz  v roku

1997. To  znamená, že tým, čo  majú nízke dôchodky, upravuje

menej, a tým, čo majú vyššie, upravuje viac, a to už tri ro-

ky po sebe. Akoby životné náklady za posledné tri roky vôbec

nerástli. A pritom zákon číslo 46/1991 Zb. v § 10 hovorí, že

zvýšenie dôchodkov sa určuje pevnou sumou s prihliadnutím na

rast  životných nákladov  a percentuálne  s prihliadnutím na

rast priemernej  mzdy. Nikde v zákone sa nehovorí, že keď je

splnená iba jedna podmienka  na zvyšovanie dôchodkov, tak sa

dôchodky upravujú  iba jediným spôsobom. Výklad,  že ak bola

splnená podmienka  rastu miezd, treba  dôchodky zvyšovať iba

percentuálne, je  nesprávny.  Naopak, § 10 ods. 1  vyslovene

hovorí o zvyšovaní dôchodkov aj o pevné sumy, aj o percentá.

Citujem: "Pevné sumy zvýšenia dôchodkov sa určia s prihliad-

nutím na rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchod-

kov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy." Nič viac a nič

menej.

 

     Uvediem  niekoľko  príkladov,  kam  vedie opakované iba

percentuálne zvyšovanie dôchodkov. Maximálny dôchodok z tre-

tej  pracovnej kategórie  v roku 1995 vo výške 3 540 Sk bude

po schválení tohto  návrhu 3-násobným valorizovaním upravený

na 4 720 Sk.  V tomto prípade je nárast  1 180 Sk. Maximálny

dôchodok z prvej pracovnej kategórie vo výške 4 660 Sk v ro-

ku 1995 bude  upravený na 6 220 Sk, nárast o 1 560 Sk. A na-

príklad  dôchodok 2 000  Sk trojnásobným  valorizovaním bude

upravený  na 2 646  Sk, nárast  o 646  Sk. A  1 000-korunový

dôchodok - aj také dôchodky sú, dámy a páni - bude  upravený

po troch  valorizáciách  na 1 332 Sk,  nárast  o 332 Sk. Tam

o 1 560 Sk a  tu o 332 Sk. Keď si  uvedomíme, že životné ná-

klady  od  roku 1989 do  konca  roku 1996 vzrástli  viac ako

o 300 %, takýto prístup  vlády považujem za sociálne nespra-

vodlivý a nemá nič spoločné ani s princípom zásluhovosti.

 

     Dámy  a páni,  vláda nielenže  nedodržiava zákony,  ale

svojím postupom vnáša napätie medzi obyvateľov, v tomto prí-

pade medzi dôchodcov.

 

     Svoje  pozmeňujúce návrhy  budem uplatňovať  pri druhom

čítaní návrhu zákona.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej za kluby nie je  prihlásený nikto. Z poslancov sa

prihlásil pán poslanec Hanker.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená pani ministerka,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  v súvislosti s predloženým vládnym

návrhom  zákona o  zvýšení dôchodkov  v roku 1997 a  o zmene

a doplnení niektorých zákonov  v oblasti sociálneho zabezpe-

čenia urobil stručnú analýzu zvyšovania dôchodkov za posled-

né roky, aj toho, či je  zvýšená výmera dôchodkov o 10 % me-

sačnej sumy  dôchodkov, na ktoré  má občan nárok  ku dňu, od

ktorého sa dôchodok zvyšuje, správne vymeraná.

 

     Treba povedať, že jednou z najvýznamnejších oblastí so-

ciálneho zabezpečenia je  práve dôchodkové zabezpečenie. Ako

sa tu  už spomínalo, podľa  súčasných právnych predpisov  sa

dôchodky zvyšujú o pevnú čiastku, ak životné náklady vzrást-

li aspoň  o 10 %,  alebo percentuálne, ak  priemerná mesačná

mzda v  národnom  hospodárstve vzrástla  aspoň o 10 %. Index

rastu životných  nákladov i miezd sa na účely zvyšovania dô-

chodkov má  sledovať od poslednej valorizácie  a časový úsek

medzi dvoma  po sebe idúcimi  zvýšeniami musí byť  minimálne

tri mesiace.

 

     K zvyšovaniu dôchodkov o  pevnú čiastku naposledy došlo

v septembri  1994. V  uvedenom roku  životné  náklady stúpli

o 13,6 %. V roku 1995 v máji a v roku 1996 v júni sa dôchod-

ky zvyšovali  percentuálne o 8,2 %, resp. o 12 %, a to z dô-

vodu rastu priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve,

pretože podmienka  rastu životných nákladov  nebola splnená.

V roku  1995 životné  náklady stúpli  len o  9,6 %  a v roku

1996 len o 5,3 %.

 

     Vzhľadom na  vývoj životných nákladov a  miezd sa preto

navrhuje zvýšiť  dôchodky percentuálne aj  tohto roku, a  to

o 10 % od júla. Vzhľadom na očakávaný vývoj životných nákla-

dov a miezd v budúcom období, v ktorom index rastu miezd bu-

de výrazne predbiehať index rastu životných nákladov, nemož-

no - a dá sa povedať - ani teoreticky  predpokladať, aby pri

súčasnom valorizačnom mechanizme  došlo k zvyšovaniu dôchod-

kov z dôvodu rastu  životných nákladov. Zvyšovanie dôchodkov

o pevnú sumu, a to rovnakú pre všetkých, vedie k nivelizácii

dôchodkov, udržiava medzi vymeranými  dôchodkami nie ich po-

mer, ale  ich rozdiel, čo je  neprijateľné z dlhodobého hľa-

diska.

 

     Podľa  modelových  prepočtov  výdavky  základného fondu

dôchodkového zabezpečenia,  t. j. výdavky  na tzv. systémové

dávky, kryté výberom poistného v závislosti od percentuálne-

ho zvýšenia dôchodkov, budú takéto:

 

     Tým, že zvýšime  dôchodok o 10 %, výdavky na dôchodkové

zabezpečenie  predstavujú  celkove  50 922 mil. Sk, zvýšenie

o 11 %  by  predstavovalo 51 165 mil. Sk atď., až  napríklad

zvýšenie o 12 % by predstavovalo 51 408 mil. Sk atď. Pretože

príjmy v roku 1997 sú odhadnuté približne na 51 347 mil. Sk,

viac ako 11-percentná valorizácia  dôchodkov by viedla k to-

mu, že Sociálna poisťovňa  by v základnom fonde dôchodkového

zabezpečenia nemala dostatok zdrojov na krytie zvýšených vý-

davkov a bola by nútená  siahnuť na zostatky z predchádzajú-

ceho obdobia.

 

     Treba tiež poznamenať to, že rezervné zdroje, ktoré So-

ciálna poisťovňa v súčasnosti  vytvára, sú nevyhnutné na jej

priaznivú bilanciu, a to nielen z krátkodobého hľadiska, mám

na mysli do roku 2000, ale aj z  hľadiska  strednodobého, to

znamená do  roku 2010, pretože  existujú riziká, ktoré  túto

nepriaznivú bilanciu  môžu ohroziť, resp. ju  aj ohrozia. Zo

strednodobého hľadiska je týmto rizikom očakávaný nepriazni-

vý  demokratický  vývoj  obyvateľstva  Slovenskej republiky,

o ktorom vám  ešte poviem. Čiže sústavne  máme pokles pomeru

počtu produktívnych  obyvateľov k počtu  obyvateľov v popro-

duktívnom veku.  Trvalým rizikom je  tiež platobná schopnosť

povinných subjektov a ich platobná disciplína. V neposlednom

rade nepredvídané, a dá sa  povedať, že by mali byť minimál-

ne, platby štátu na dôchodkové zabezpečenie.

 

     Pri tejto príležitosti mi dovoľte trochu analyzovať rok

1996,  kde k  31. 12. 1996 bola  priemerná  výška starobného

dôchodku 3 727 Sk a vzrástla  v absolútnej hodnote o 407 Sk.

Relácia  starobného  dôchodku v roku 1996 bola v  priemernej

mzde 45,7 %. Starobné dôchodky  u nás poberá, dá sa povedať,

najvyšší počet dôchodcov v celkovom  počte 731 781, v celko-

vom objeme dostávajú viac ako  26,6 mld. Sk. Čiže napríklad,

keď porovnáme rok 1996 s rokom 1995, počet  vyplácaných sta-

robných dôchodkov  bol vyšší o 781,80  Sk a náklady vzrástli

o 11,6 %.

 

     Podľa prognóz sa u nás predpokladá pomerne stabilizova-

ný vývoj obyvateľstva do roku 2005 s približne 30-percentným

podielom osôb v poproduktívnom veku. Mám na mysli osoby, mu-

žov nad 60 rokov  a ženy nad 55 rokov. Ale  treba podotknúť,

že veľmi  nepriaznivá situácia nastane po  roku 2005, kde sa

v roku 2010  očakáva  vzrast tohto  podielu na  33 % vcelku.

U žien to bude ešte  markantnejšie, pôjde tam o 46-percentný

podiel. Čiže ak prihliadneme na náklady na dôchodkové zabez-

pečenie, toto je ovplyvnené jednak zvýšením počtu dôchodcov,

jednak  počtom  vyplácaných  dôchodkov,  ale  aj  zvyšovaním

dôchodkov v súvislosti s  rastom životných nákladov a rastom

priemernej mzdy.

 

     Vážení, netreba zabúdať aj na ďalší fakt, že sme kraji-

nou s  najnižšou hranicou odchodu do  dôchodku. V Slovenskej

republike, v  Maďarsku a Japonsku  hranica odchodu mužov  do

dôchodku je 60 rokov. A napríklad zoberme si Belgicko, Fran-

cúzsko, Poľsko,  Rakúsko, Švédsko, Veľkú  Britániu a Spojené

štáty, kde  muži odchádzajú do dôchodku  65-roční a v Dánsku

dokonca 67-roční.  Čiže je zrejmé, že  náš systém je náklad-

nejší  a  Slovenská  republika  podobne  ako  ďalšie krajiny

strednej a  východnej Európy bude musieť  prejsť zo systému,

ktorý bol koncipovaný tak, aby zodpovedal podmienkam a záuj-

mom direktívnej ekonomiky, na  systém, ktorý bude zodpovedať

podmienkam trhovej ekonomiky. U nás  je s tým spojených via-

cero problémov, ktoré som  spomínal, jednak nízky dôchodkový

vek a jednak mnoho ľudí predčasne odchádza do dôchodku.

 

     Na jednej strane všetky tieto sociálne opatrenia posky-

tujú  ochranu širokej  skupiny osôb,  ale na  druhej strane,

žiaľ, znižujú  počet tých, ktorí sa  podieľajú na priebežnom

financovaní dôchodkového zabezpečenia.  Týmto vysokým nákla-

dom však  potom nezodpovedá výška  dôchodkových dávok, ktoré

sú, dá sa  povedať, veľmi malé. Je preto  správne, že systém

transformácie sociálnej sféry ráta už  so zmenou v roku 1998

a končia sa práce na  zavedení podporných, resp. doplnkových

dôchodkových systémov.  Dá sa povedať, že  v budúcich rokoch

sa nevyhneme ani otázke odchodu  do dôchodku, ktorý v súčas-

nosti nie je adekvátny všetkým štruktúram zamestnaných osôb.

Treba  ale podotknúť,  že vo  vyspelých trhových ekonomikách

prikladajú veľký význam aj napríklad takým veciam, ako záko-

nu o diskriminácii,  nediskriminovaní pracovníkov v pokroči-

lom veku v oblasti zamestnania, výkonu povolania a odmeňova-

nia. Štáty Európskej únie sa v politike zamestnanosti usilu-

jú o to, aby pracovníci  v pokročilom veku mohli v uspokoji-

vých podmienkach pokračovať vo výkone zamestnania.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  konštatujem, že to bol

posledný písomne prihlásený z poslancov. Preto sa pýtam, kto

sa hlási  z pléna. Prihlásený  je pán poslanec  Benčík. Ešte

niekto?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomu-

to bodu programu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

     Prosím o ospravedlnenie, pán  poslanec Mikloško ma upo-

zornil, že je 12.00 hodín a  o 12.30 hodine máme takú menšiu

záležitosť Národnej rady v rámci otvorenia Dní Európy. Váže-

ní, prosím, bude to po prestávke.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem pres-

távku. Budeme  pokračovať o 14.00  hodine s tým,  že o 12.30

hodine bude tu v zadnej  miestnosti malá pripomienka k otvo-

reniu európskych dní.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  budeme  pokračovať.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Benčík.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     súhlasím  s pani  ministerkou, že  v danom  prípade ide

v zásade  o štandardný  postup vyplývajúci  zo zákona  číslo

46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Podľa ustanovenia § 9  tohto zákona sa dôchodky zvýšia,

ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej

republiky zvýšili  životné náklady aspoň o 10 %  alebo prie-

merná mzda aspoň o 5 %, a to najskôr  po uplynutí 3 mesiacov

od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Vláda v danom prípa-

de  navrhuje zvýšiť  uvedené  dôchodky  o 10 % mesačnej sumy

dôchodku,  na ktorú  má občan  nárok ku  dňu, od  ktorého sa

dôchodok zvyšuje, čo  je menej  ako v roku 1996, keď to bolo

o 12 %.

 

     Návrh na zvýšenie dôchodkov  sa opiera o naplnenie kri-

téria rastu  priemernej mzdy. Len  okrajovo poznamenávam, že

absentuje zvýšenie dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príj-

mu, ktoré sa neupravili od roku 1995. A možno tak ako ja, aj

vy sa stretávate s tým, že nám to občania, ktorých sa to tý-

ka, pripomínajú. Tento návrh  vychádza zo systému zvyšovania

dôchodkov ustanovených v zákone  číslo 46/1991 Zb. Tento zá-

kon bol v čase  schválenia považovaný za systémové opatrenie

v oblasti  sociálneho  zabezpečenia,  ktoré  vtedy reagovalo

nielen na nepriaznivé tendencie ekonomického vývoja začiatku

devädesiatych rokov a  kompenzovalo zníženie reálnej hodnoty

dôchodkov, ale jeho schválením  sa do sústavy sociálneho za-

bezpečenia  zaviedol  tzv.  valorizačný  mechanizmus,  ktorý

v tejto oblasti dovtedy absentoval.

 

     V dnešnej situácii však zákon číslo 46/1991 Zb. v plat-

nom  znení možno  považovať za  prekonaný, a  to z viacerých

dôvodov. Odporúčam  to do pozornosti pani  ministerky a uve-

diem niektoré dôvody, ktoré pozná  aj ona, ale myslím si, že

treba, aby  oficiálne odzneli aj  na pôde Národnej  rady ako

zákonodarného zboru.

 

     A. Zákon  neobsahuje  lehotu  na zvýšenie  dôchodkov po

oznámení naplnenia tzv. valorizačných kritérií. Zákon určuje

iba tzv. minimálnu lehotu 3 mesiace od predchádzajúceho zvý-

šenia dôchodkov, čo sa považuje skôr za technickú lehotu ne-

vyhnutnú na prípravu praktickej realizácie výplaty zvýšených

dôchodkov zo strany platcu dôchodcom. Dochádza preto k mani-

pulácii s určením obdobia účinnosti zvýšenia dôchodkov - bo-

li sme tu už toho svedkami -, a to aj z toho dôvodu, že šta-

tistické údaje o raste  životných nákladov a priemernej mzdy

sa vykazujú v iných časových obdobiach, štvrťročne atď.

 

     B. Zákon neobsahuje úpravu o rozsahu zvýšenia dôchodkov

vo vzťahu  k naplneným kritériám.  V § 10 iba  naznačuje, že

pevné sumy  zvýšenia dôchodkov sa  určia s prihliadnutím  na

rast životných nákladov a percentá zvýšenia dôchodkov s pri-

hliadnutím na rast priemernej  mzdy. Valorizačné kritériá sa

preto  nedodržiavajú  a  prevažujúcim  hľadiskom na zvýšenie

dôchodkov sa  stávajú disponibilné zdroje,  ako som sa  pre-

svedčil aj v tomto prípade.  V tejto súvislosti treba pouká-

zať na skutočnosť, že štát neprispieva na zvýšenie dôchodkov

a potrebné zdroje, z ktorých Sociálna poisťovňa hradí zvýše-

nie dôchodkov, ochudobňuje každoročným znižovaním sadzby po-

istného, ktoré  štát platí za  vymedzený okruh občanov.  Ako

pokrytecké treba preto  považovať tvrdenia predkladateľa ob-

siahnuté v dôvodovej správe v druhom odseku na strane 12.

 

     Predkladateľ  návrhu  uplatňuje   veľmi  voľný  prístup

k výške  zvýšenia. Do  úvahy  sa  nemusí brať  ani predikcia

predpokladaného  rastu uvedených  veličín v  určitom časovom

úseku tak, ako to bolo v pôvodnom znení tohto zákona. Uvede-

ný  postup vláda  uplatnila aj  v tomto  predloženom návrhu.

V dôvodovej správe  uvádza index medziročného  rastu 12,3 %,

pričom zvýšenie  dôchodkov sa navrhuje  iba v rozsahu  10 %.

Predkladateľ pritom uvádza dôvody  tohto postupu a nevysvet-

ľuje, na aké účely  chce navyše získané prostriedky Sociálna

poisťovňa využiť.

 

     C. Kritérium zvýšenia  životných nákladov o 10 % od po-

sledného  zvýšenia sa  javí ako  irelevantné. Toto kritérium

bolo  naposledy uplatnené  v septembri  1994, odkedy životné

náklady v skupine  dôchodcov vzrástli o viac ako 16 %. Zákon

číslo 46/1991 Zb. sa javí ako nevyhovujúci nástroj na pravi-

delné a  perspektívne zvyšovanie dôchodkov.  Na túto skutoč-

nosť upozornili  poslanci nášho klubu už  v minulosti. Pred-

kladateľ návrhov  vtedy v zásade  súhlasil s potrebou  novej

úpravy, odkazoval  však pritom na  pripravovaný návrh zákona

o sociálnom poistení, ktorý však  mal nadobudnúť účinnosť už

v roku 1997 a ktorý by  mal obsahovať tzv. valorizačný auto-

mat. Vychádzajúc  zo stavu prác na  uvedenom zákone je možné

predpokladať, že valorizačný  mechanizmus obsiahnutý v záko-

ne  číslo 46/1991 Zb. sa uplatní  aj v  roku 1998, čo umožní

- prepáčte mi, že poznamenávam - predvolebnú  manipuláciu vo

vzťahu k dôchodcom.

 

     Návrh na zvýšenie dôchodkov o 10 % sa odporúča hodnotiť

ako nedostatočný,  prehlbujúci  pokles  životnej  úrovne dô-

chodcov a zaostávanie  za priemernými  mzdami,  resp. pokles

ich podielu  na priemerných mzdách.  Kým v období  1989-1996

vzrástli priemerné mzdy indexom 259 %, životné náklady inde-

xom 302,9 %, dôchodky vzrástli indexom 245,2. Reálna hodnota

dôchodkov v  roku 1996 predstavuje preto  iba 80,9 z hodnoty

roku 1989. Návrh  preto  prehĺbi  rozdiely medzi poberateľmi

dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a ktoré vláda ne-

navrhuje zvýšiť s ostatnými  poberateľmi. Bude preto vhodné,

aby návrh zákona v ďalšom dopracúvaní  zohľadnil nielen rast

priemernej mzdy,  ale aj rast životných  nákladov, a tým za-

bránil ďalšiemu prepadu  reálnej hodnoty vyplácaných dôchod-

kov. V tejto súvislosti si  myslíme, že má opodstatnenie ná-

vrh Jednoty dôchodcov Slovenska  na zvýšenie dôchodkov aspoň

o 15,7 %. Treba  tiež zvážiť úpravu podmienky zvyšovania dô-

chodkov  pevnou  sumou v prípade  rastu  životných  nákladov

z 10 na 5 %. Poznamenávam, že  príslušné  legislatívne tech-

nické návrhy uplatníme v  ďalšej fáze schvaľovania tohto ná-

vrhu.

 

     Za chronický  problém treba považovať  návrh na výplatu

doplatku  zvýšenia dôchodku.  Oneskorené predloženie  návrhu

zákona nielenže narúša praktickú realizáciu výplaty zvýšenia

dôchodkov, ale predkladateľ neakceptuje a zabúda na väzby na

ostatné súčasti  systému sociálneho zabezpečenia,  najmä so-

ciálnu starostlivosť,  kde sa poskytujú  dávky z dôvodu  so-

ciálnej odkázanosti,  ale aj na štátne  sociálne dávky. Prí-

davky na deti sa prehodnocujú k 1. júlu. Uvedený postup zvy-

šuje administratívnu náročnosť,  ako aj nespokojnosť občana.

Nespokojnosť občana s výkonom štátnej správy v poslednom ob-

dobí sa rapídne zvyšuje.

 

     Podľa môjho  názoru dôvodová správa  je tiež spracovaná

na nízkej úrovni. Obmedzuje  sa iba na všeobecné konštatova-

nie, absentuje v nej seriózny ekonomický rozbor s predikciou

aspoň na najbližšie obdobie. Z dôvodovej  správy tiež nie je

možné zistiť doterajší vývoj  najmä v takých veličinách, ako

napríklad  vzťah dôchodku  k priemernej  mzde, resp.  reálna

hodnota zvýšeného  dôchodku k úrovni dôchodkov v roku 1989 a

podobne. Asi sa to nenosí.  V návrhu zákona absentuje vyjad-

renie Sociálnej poisťovne. Z návrhu  nie je možné zistiť ani

triviálnu kalkuláciu hospodárenia  Sociálnej poisťovne. Máme

to však na stole a, zdôrazňujem, je tam hodnotenie za minulý

rok, tak ono sa to potom tam dá zistiť.

 

 

     Chcem preto zdôrazniť a poprosiť, že tento návrh sa po-

kúsime v zmysle  už naznačeného v ďalšej fáze  doplniť a po-

zmeniť. Na to však, aby systémové zmeny nastali, je potrebné

komplexne riešiť zákonnú úpravu. A mojou snahou bolo upozor-

niť, že táto požiadavka je v plnom rozsahu opodstatnená.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, to bol posledný

prihlásený poslanec v rozprave.

 

     S faktickou  poznámkou k tomuto  poslednému vystúpeniu,

pretože rozprava je skončená, sa hlási pani poslankyňa Aibe-

ková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     budem naozaj  reagovať iba veľmi  stručne, lebo predpo-

kladám, že podrobnejšie zareaguje pani ministerka.

 

     Vážený pán  poslanec Benčík, tento  zákon o valorizácii

dôchodkov je do parlamentu predkladaný  nepretržite  od roku

1991, okrem  roku 1992, dokonca  v roku 1993  dvakrát. Nikdy

v tom čase  som nepočula také pripomienky  zo strany SDĽ, či

vás,  alebo vašich  predchodcov, ako  ste predniesli  teraz.

Myslím si, že za tých 6 rokov, ak ste boli nespokojní s dik-

ciou zákona ako takého, čiže pôvodnej "štyridsaťšestky", ma-

li ste možnosť uplatňovať  ich niekoľkokrát. Neuplatnili ste

ich.

 

     Čo  sa  týka  Jednoty  dôchodcov,  samozrejme,  Jednota

dôchodcov vždy predkladá svoju  predstavu, ale zástupca Jed-

noty dôchodcov je členom  správnej rady Sociálnej poisťovne,

čiže keď správna rada uviedla, že má finančné prostriedky na

10 %,  považujem od neho za  neseriózne, keď hovorí o  15 %,

veď ako člen správnej rady sa k tomuto predsa môže vyjadriť.

 

     A moja  posledná pripomienka je  k zvyšovaniu dôchodkov

ako jediného zdroja príjmu. Dôchodky ako jediný zdroj príjmu

sa neodvíjajú od zákona číslo 46/1991 Zb., súvisia so život-

ným minimom a v roku 1995  boli po dlhom čase zvyšované dva-

krát. Raz sa  zvyšovali v tom zmysle, že  sa zvýšili životné

náklady, a ešte raz sa  zvýšili v tom istom roku samostatným

zákonom. Bohužiaľ, nikto predtým  na zvýšenie týchto dôchod-

kov  nepamätal, a  týmto zákonom  sa to  nedá. To môžeme iba

iným zákonom o zvýšení životného minima.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa.

 

     Pýtam  sa pani  ministerky Keltošovej,  či sa  chce vy-

jadriť.

 

     S faktickou poznámkou môžete reagovať len na vystúpenie

pána Benčíka.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

 

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Chcem povedať pánu Benčíkovi, že môže byť pokojný, lebo

v roku 1994 sa novelizoval  zákon o zvyšovaní dôchodkov tak,

že povinnosť  zvyšovať dôchodky, keď sa  splní jedna z dvoch

známych podmienok, má vláda  vládnym nariadením. Ale súčasná

vláda znovu v roku 1995  zmenila tento upravený zákon a zasa

sa to robí  v parlamente. Len toľko som  vám chcel, pán Ben-

čík, povedať. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Prosím,  pani  ministerka.  Týmto  je  skončená rozprava

a faktické poznámky.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte  mi len  pár poznámok  k predneseným  diskusným

príspevkom.

 

     Viem, že  o rok sú  voľby. Viem, že  je teraz populárne

hlásať rôzne demagogické percentá. Beriem to ako súčasť par-

lamentnej demokracie, už začínajúcej predvolebnej kampane či

ľavice, či  pravice. Ale prosím, vážení  páni poslanci, sku-

točne ma nenúťte,  aby som tu na tomto  mieste znova a znova

objasňovala  základné právne  predpisy, ktoré  dobre poznajú

všetky zúčastnené parlamentné strany. Viem, že na balkóne sú

novinári,  ktorí  z  tohto  prinesú  také spravodajstvo, aké

uznajú za vhodné. Čiže veľmi stručne.

 

     Pani poslankyňa Aibeková  hovorila o najnižších dôchod-

koch, pán poslanec Brocka hovoril o 1 000-korunových dôchod-

koch,  ja môžem  dodať dôchodok  manželky, áno,  pohybuje sa

v rozpätí od  500 do 1 000 korún. Teraz  zvyšujeme  dôchodok

manželky  takisto o 10 %  zo  zdrojov  Sociálnej  poisťovne.

V súvislosti s novým zákonom o životnom minime - znovu podo-

týkam, bude to  nový zákon s novou konštrukciou  a budete ho

mať  v parlamente - bude  sa  upravovať  životné minimum. Na

osvieženie pamäti - pri navrhovaní štátneho  rozpočtu ste vy

schválili sumu 536 mil., ktorá  je rezervovaná len pre tento

zákon. Čiže  nesnažte sa tu navodiť  atmosféru, že najnižšie

dôchodky  alebo dôchodky,  ktoré sú  jediným zdrojom príjmu,

majú  byť valorizované  teraz týmto  zákonom, lebo  to vôbec

s tým nesúvisí - a vy to veľmi dobre viete.

 

     Pokiaľ ide o dôchodky manželky a prípadne tie najnižšie

dôchodky,  ktoré sa  zvyšujú zo  zdrojov Sociálnej poisťovne

takisto o 10 %, znovu opakujem,  áno, zvyšujeme o 10 %, pre-

tože dôchodok nahrádza ušlý príjem. Uplatňujeme  princíp zá-

sluhovosti.  Ak niekto nemá odpracované  roky, prípadne celý

život nepracoval, poberá dôchodok manželky, prípadne najniž-

ší dôchodok, pretože nemá výmeru  rokov. Čiže aj tento prin-

cíp prenesieme  do zákona o  sociálnom poistení, ba  dokonca

tam budeme ešte dôslednejší. Ale  o tom neskôr, až keď tento

zákon bude pripravený na rokovanie Národnej rady.

 

     Pokiaľ ide o účinnosť  zákona, pán poslanec Benčík, po-

dľa všetkých našich legislatívnych plánov z minulosti aj sú-

časnosti tento  zákon vstúpi do  platnosti v roku 1998 - asi

ste sa pomýlili -, nie v roku 1997.

 

     Návrh Jednoty dôchodcov sa  tu už komentoval. Chcem po-

vedať, že Jednota dôchodcov  je kolektívnym orgánom Konfede-

rácie  odborových  zväzov,   čiže  okrem  priameho  zástupcu

v správnej  rade  Sociálnej  poisťovne  je Jednota dôchodcov

reprezentovaná 9 zástupcami  odborárov v  správnej  rade So-

ciálnej  poisťovne.   Predpokladám,  že  tento   návrh  mali

v správnej rade dobre  prekonzultovaný, pretože poznáte hla-

sovací mechanizmus.  V prípade, ak by  sa odborári postavali

za 15 % v správnej rade, nedosiahla by sa súčinnosť vo vnút-

ri  odborárskej  zložky,  dalo  by  sa  zablokovať rokovanie

o tomto  probléme.  A toto  sa  nestalo.  Čiže  takýto návrh

v správnej rade nevyšiel ani  z úst zástupcu Jednoty dôchod-

cov,  ani z  úst jednotlivých  zástupcov odborových  zväzov.

Došlo k zhode na desiatich  percentách. Ale znova, beriem to

ako politik,  lebo si myslím, že  20. mája Jednota dôchodcov

má svoj výročný  snem, kde sa budú voliť  nové orgány, takže

berme to takisto ako súčasť predvolebnej prípravy prípadných

kandidátov na nových funkcionárov Jednoty dôchodcov.

 

     Novela  zákona  číslo  46  skutočne  bola  pripravovaná

v niekoľkých  etapách.  Nebudem  to  podrobne rozoberať, ale

chcem pripomenúť,  že v roku 1994,  keď sa  nariadením vlády

mohli  valorizovať dôchodky,  myslím si,  že ani samosprávne

tripartitné  orgány neboli  s tým  spokojné, pretože vlastne

vláda mohla svojím nariadením bez súhlasu parlamentu navrho-

vať  svoje  verzie.  Takže  sme  pristúpili,  vrátili sme sa

k starému modelu,  aby sa dôchodky  mohli valorizovať jedine

zákonom.  Čiže  sme  dali  možnosť  vám,  plénu,  aby ste sa

k dôchodkom vyjadrovali. Keby to  išlo nariadením vlády, tak

sa to  udeje vo vláde, vyjde  to v zbierke a  celý proces je

tým skončený. Neviem, čo je demokratickejšie.

 

     Pokiaľ ide o nespokojnosť občanov, viete, dostávam veľa

listov, v  ktorých sú občania skutočne  nespokojní. A keď to

potom dávame  individuálne šetriť, pošlú  mi svoj dôchodkový

výmer a  dávame to šetriť  cez okresné úrady,  cez oddelenia

sociálnych vecí - áno, dôchodok má nízky,  ale poberá k tomu

ešte 2-3 dávky, čo v sťažnosti neuvedie. Na ilustráciu musím

povedať, že z celkového počtu sťažností za minulý rok, ktoré

prišli na  naše ministerstvo, iba  10 % bolo  opodstatnených

a tam sme  to riešili. Individuálne pocity  zrejme budú pre-

vládať aj naďalej, najmä ak dotyční občania nemali dostatoč-

ný príjem za  uplynulých 10 rokov a vychádzajú  teraz z toho

príjmu,  ktorý majú.  Chcem len  upozorniť, že  zákon hovorí

o posledných piatich rokoch, keď si občan môže vybrať, ktoré

roky si vyberie ako pre  neho najvýhodnejšie. A od roku 1989

máme už pomaly 8 rokov, takže  aj tam už potom budú prísnej-

šie kritériá, ktoré v zákone o sociálnom poistení uplatňuje-

me alebo navrhujeme.

 

     K dôvodovej  správe, ktorú ste  označili, pán poslanec,

ako nedostatočnú, myslím si, že  sa na jednej strane čerpalo

z dôvodovej správy - pán  poslanec Brocka vo svojom vystúpe-

ní ironicky povedal, že dávame  vízie v roku 2005-2010, - vy

zase  kritizujete, že  je to  nedostatočná dôvodová  správa.

Myslím si, že prognóza do roku 2010 by mala byť postačujúca.

Ale  prosím, ak  chcete ešte  podrobnejšiu dôvodovú  správu,

môžeme to navrhnúť.

 

     No a  k celkovému objemu, k  tým 10 % a  k hospodáreniu

Sociálnej poisťovne.  Tu v parlamente  som predkladala návrh

rozpočtu Sociálnej  poisťovne, vy ste sa  k nemu vyjadrovali

v súvislosti a  aj vo väzbe na  štátny rozpočet. Musím pove-

dať, že informácie,  ktoré tu odzneli, že v  roku 1998 pois-

ťovňa bude  v debete, sú  nepravdivé. Ak by  štát prispieval

len takým percentom  ako teraz, ešte aj v  roku 1998 máme na

zvýšenie dôchodkov minimálne o 10 % - hovorím ak.

 

     V roku 1999 by  mohla byť  situácia v dôchodkovom fonde

kritická. Netreba vopred rozsievať nejaké obavy o dôchodcov,

že by sme v roku 1998  už nemali z čoho zvyšovať. Predpokla-

dám, že pri súčasnom vývine štátneho rozpočtu aj platby štá-

tu sa zmenia v prospech  Sociálnej poisťovne, tak ako to na-

koniec bolo  povedané minulý rok v  decembri pri schvaľovaní

návrhu zákona o štátnom rozpočte.

 

     Neviem, či som vyčerpávajúco zodpovedala na všetky vaše

otázky. Budeme mať ešte možnosť vrátiť sa k vašim konkrétnym

návrhom. Páni poslanci,  teraz neodporúčam predkladať novelu

zákona 46, pretože paragrafované  znenie návrhu zákona o so-

ciálnom poistení je už hotové.  Čiže už aj z týchto technic-

kých,  legislatívno-technických  dôvodov  nebudeme odporúčať

prijať akúkoľvek novelu. Myslím si, že je to zbytočné. A na-

vyše, kým by sa táto prípadná novela uviedla do života, môže

vstúpiť  už do  platnosti nový  zákon o  sociálnom poistení.

Prosím vás o pochopenie a o podporu tohto zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Pýtam sa, či sa chce  prihlásiť aj pán spoločný spravo-

dajca. Áno, nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

 

     na záver  svojho vystúpenia som  navrhoval a odporúčal,

aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokova-

li v  lehote ihneď. Mením to  a odporúčam do 14.  mája 1997,

čiže mám túto malú úpravu.

 

     Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To už  bolo pri hlasovaní  o mojom návrhu.  Nechcete sa

ďalej vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

 

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Budeme hlasovať o návrhoch po-

daných podľa  ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom po-

riadku. Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, by som odporúčal,

aby sme tento bod programu zaradili do druhého čítania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme sa prezentovať a hneď hlasovať. Prosím, hlasuje-

me o tom, že vládny návrh  zákona o zvýšení dôchodkov v roku

1997 a o  zmene a doplnení niektorých zákonov  v oblasti so-

ciálneho zabezpečenia prerokujeme v druhom čítaní.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 122 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže  môžem  skonštatovať,  že  sme navrhli prerokovať

tento zákon v druhom čítaní.

 

     Teraz by  sme mali pristúpiť k  hlasovaniu o mojom roz-

hodnutí na pridelenie tohto  návrhu výborom, na určenie ges-

torského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

Vzhľadom na  rozhodnutie Národnej rady,  že toto konanie  je

v skrátenom legislatívnom konaní a určenie jeho prerokovania

v druhom a  treťom čítaní by  malo byť 14.  mája, navrhujem,

aby sme odhlasovali termín do 14.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Prijali sme návrh na  pridelenie návrhu zákona výborom,

ako ho určil gestorský výbor, a lehotu jeho prerokovania.

 

     Nie je rozprava. K čomu chcete hovoriť?

 

     Pristúpime k tretiemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže tento návrh skupiny poslancov bol predložený ešte

11. júna  minulého roku, teda pred  účinnosťou nového zákona

o rokovacom poriadku, budeme o ňom rokovať, pokiaľ ide o le-

gislatívny postup, podľa príslušných ustanovení zákona číslo

44/1989 Zb. o  rokovacom  poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 431 a spoločnú správu

výborov ako tlač 431a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Ján Fekete. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

     Páni  poslanci,  máte  procedurálne  otázky týkajúce sa

tohto bodu programu? (Hlasy z pléna.) To potom povieme.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Vážený pán predseda,

     ctená snemovňa,

 

     v mene  skupiny poslancov Národnej  rady Slovenskej re-

publiky predkladám návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach.

 

     Skupina poslancov,  ako to pripomenul  aj pán predseda,

ho podala ešte v júni  minulého roku. Na začiatku svojho vy-

stúpenia  musím pripomenúť,  že máločo  je také inštruktívne

ako  vlastná  skúsenosť.  Naša  skúsenosť  so  zákonom číslo

37/1994 Z. z. zo začiatku  februára 1994, a to treba povedať

na rovinu, je žalostná.

 

     V § 12 doteraz platného zákona sa píše, citujem: "Návr-

hy na zapožičiavanie  vyznamenania môžu predkladať preziden-

tovi Národná  rada Slovenskej republiky  alebo vláda Sloven-

skej republiky." S rukou na srdci, od začiatku roka 1994 sme

to v pléne  neurobili ani raz. V tejto  súvislosti a z nášho

pohľadu, z  pohľadu predkladateľov, možno  smelo hovoriť iba

o symbolickom zákone. Popravde však  treba povedať aj to, že

pokus, doslova pokus podať návrh  na zapožičanie vyznamenaní

tu už bol. Viaže sa na náš výbor pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a  šport. Bolo to v  marci a apríli 1995.  Vtedy poslanec

Kamil Haťapka, vtedajší predseda nášho výboru, podal 6 návr-

hov na zapožičanie vyznamenania a ja jeden. Viac ich nebolo.

 

     O mojom  návrhu sa už  nestihlo diskutovať, lebo  mimo-

riadne vášnivú diskusiu, našťastie,  viac oficióznu ako ofi-

ciálnu vyvolali už návrhy  poslanca Haťapku. Vyčítalo sa mu,

že jeho  návrhy sú jednostranné. Konkrétne  prečo navrhol až

4 športovcov,  z toho  3 olympijských  víťazov. Namiesto po-

chvaly, že si zodpovedne splnil poslaneckú, ale aj profesij-

nú  povinnosť,  vyplývajúcu  z  jeho  životnej a profesijnej

orientácie, sa mu ušli iba  posmešky. To bol prvý a rozhodu-

júci moment, ktorý rozhodol o podaní návrhu na novelu zákona

o štátnych vyznamenaniach, lebo sa v plnom rozsahu verifiko-

vala vyššie spomenutá  myšlienka o inštruktívnosti skúsenos-

tí. Prerokúvanie onoho bodu vo  výbore totiž ukázalo aj ďal-

šiu podľa  nášho názoru najzávažnejšiu chybu  zákona o štát-

nych  vyznamenaniach,  a  to  problém dôstojného, kultúrneho

a kultivovaného prerokúvania podaných návrhov.

 

     Za seba hovorím, že  by bolo ďalšou politickou, kultúr-

nou a najmä etickou chybou, keby sme pri navrhovaní na zapo-

žičiavanie  vyznamenaní  pre  významné  slovenské  i svetové

osobnosti umenia, vedy,  kultúry, pedagogiky, ekonomiky, ná-

rodohospodárstva, športu, politiky  či vojenstva postupovali

pretekárskym spôsobom a vo výboroch  a najmä v pléne vynika-

júcich  umelcov, vedcov,  pedagógov atď.  doslova známkovali

hlasovaním za či proti zapožičaniu vyznamenania. Toto je ne-

pochybne  pôda  na anonymnejší  priestor, ako  je  rokovacia

miestnosť Národnej rady Slovenskej republiky. A tou môže byť

iba exekutíva.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     za predloženým návrhom zákona o štátnych vyznamenaniach

nie je naozaj nijaký politický motív. Ten je jediný - sfunk-

čniť a oživiť zákon, pod čím  treba rozumieť to, čo je napí-

sané v § 1 doteraz platného zákona. Opäť citujem: "Slovenská

republika oceňuje mimoriadne zásluhy o vznik a budovanie de-

mokratickej  spoločnosti,  výsledky  práce,  úsilie o obranu

vlasti, hrdinské  a výnimočné činy  zapožičaním štátnych vy-

znamenaní." Na  tejto pôde sa  zatiaľ tak nestalo.  Mohlo sa

a malo sa aspoň v prípadoch  už nežijúcich umelcov a vedcov,

akými boli napríklad literárny vedec Ján Števček, spisovateľ

Vladimír Mináč,  ďalší literárny vedec a  v posledných 10-15

rokoch najprekladanejší slovenský autor Dionýz Ďurišin, fil-

már a karikaturista Viktor  Kubal či maliar Albín Brunovský.

Alebo zo  zahraničia z viacerých  mien  spomeniem dve: český

pediater Jozef  Švejcar alebo český  astronóm Antonín Mrkos,

ktorí mali k Slovensku mimoriadne vrúcny vzťah a počas svoj-

ho dlhoročného pôsobenia na Slovensku odviedli znamenité vý-

kony.

 

     Vznešenosť  zapožičiavania vyznamenaní  in memoriam  by

mala byť práve  pri pohľade na uvedený zoznam  mien tou pos-

lednou a výnimočnou vznešenosťou.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený zákon o štátnych vyznamenaniach po prípadnom

schválení nebude mať vplyv  na štátny rozpočet. Predkladate-

lia navyše  pri prerokúvaní návrhu  vo výboroch rešpektovali

vyjadrenie vlády, ktoré sa  v legislatívnom procese vo výbo-

roch premietlo v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

 

     Verím, že predložený návrh zákona o štátnych vyznamena-

niach svojím hlasovaním podporíte. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Feketemu.

 

     Prosím teraz spoločného  spravodajcu, ktorého si výbory

určili, a je to predseda výboru  pán Jaroslav Paška, aby po-

dal správu o výsledkoch  prerokovania tohto návrhu zákona vo

výboroch.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     ctení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu výborov

Národnej rady  Slovenskej republiky o  výsledku prerokovania

návrhu skupiny  poslancov na vydanie zákona,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

37/1994 Z. z. o štátnych vyznamenaniach, tlač 431.

 

     Návrh zákona pridelil predseda Národnej rady Slovenskej

republiky rozhodnutím zo dňa 17. júna 1996 číslo 1034 Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport na prerokovanie  do času, kým dostanú stano-

visko vlády Slovenskej republiky.

 

     Vláda Slovenskej republiky prerokovala predložený návrh

zákona 11. marca  1997 a uznesením  číslo 37 z roku 1997 vy-

slovila súhlas s pripomienkami k tomuto zákonu.

 

     Uvedené výbory návrh zákona prerokovali po tomto termí-

ne a  odporučili ho schváliť  so zmenami a  doplnkami, ktoré

máte  uvedené v  písomnej predlohe,  tlač 431a. Prerokovanie

tohto  návrhu  má prebiehať ešte  podľa zákona číslo 44/1989

Zb., t. j. podľa starého rokovacieho poriadku.

 

 

     Ako spoločný spravodajca  výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky odporúčam  Národnej rade Slovenskej republiky

prijať všetky pozmeňujúce návrhy  uvedené v spoločnej správe

v jednom  hlasovaní en  bloc a  rovnako odporúčam poslanecký

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

37/1994 Z. z. o  štátnych vyznamenaniach, Národnej rade pri-

jať so schválenými zmenami a doplnkami.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram  rozpravu k  tretiemu bodu  nášho programu.  Do

rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     určite si všetci pamätáme,  ako to už spomínal predkla-

dateľ pán poslanec Fekete,  prerokovanie návrhov na prepoži-

čiavanie vyznamenaní  jedného z predkladateľov  tejto novely

pána Haťapku.  Pán Haťapka poslancom  nie je, ale  novela je

predložená. Vtedy, a to treba kvitovať, bol snáď jediný, ok-

rem pána poslanca Feketeho, kto nezabudol a pripravil viace-

ro návrhov.  Ich prerokovanie bolo nielen  vo výbore, ale aj

tu  v pléne  dosť nedôstojné,  a to  bol, myslím  si, hlavný

dôvod predloženia tejto novely.

 

 

     Za  kľúčový  bod  tejto  novely  považujem  bod 3,  kde

v § 12 zákona číslo 37/1994 Z. z. má možnosť  podávať návrhy

na zapožičanie  vyznamenaní Národná rada, ale  aj vláda Slo-

venskej republiky. V predkladanej novele sa táto možnosť Ná-

rodnej rade odoberá a ponecháva  sa len vláde Slovenskej re-

publiky. Myslím si, že zákony,  ktoré prijímame, by nás mali

prežiť, a preto, ak sme obchádzali toto svoje právo, neostá-

va  nám nič  iné, len  veriť, že  budúce zloženie parlamentu

Slovenskej  republiky si  toto  svoje - nebojím sa povedať -

čestné právo  nenechá ujsť. Nie  je dobré, ak  len preto, že

Národná rada v minulom roku nepredložila návrhy - mimochodom

na to isté pozabudla v  minulosti aj vláda Slovenskej repub-

liky  -, táto  možnosť je  jej odobraná  a ponecháme  to len

v kompetencii vlády.  Viac zodpovednosti na seba  by mal zo-

brať aj výbor,  ktorému to viac-menej patrí do  vienka, a to

výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Preto navrhujem,

aby § 12 ostal v pôvodnom znení zákona číslo 37/1994 Z. z.

 

     Ďalej navrhujem, keď pán  spoločný spravodajca dal hla-

sovať o všetkých bodoch en bloc, aby sme vyňali na samostat-

né hlasovanie body 3 a 4. V bode 4 sa hovorí o vypustení od-

seku 2 v § 9.

 

     Aby  sme vedeli  o čo   ide, citujem  § 9  zákona číslo

37/1994 Z. z. ods 1: "Prezidentovi Slovenskej republiky pat-

ria  najvyššie triedy  všetkých vyznamenaní  s výnimkou Radu

bieleho dvojkríža."

 

     Odsek 2, ktorý sa navrhuje  v tejto novele, teda v spo-

ločnej  správe vypustiť:  "Prezidentovi Slovenskej republiky

zostávajú vyznamenania  podľa ods. 1 aj  po skončení funkcie

s výnimkou, ak  bol odvolaný alebo ak  bol odsúdený za vlas-

tizradu."

 

     Keď som už pri predchádzajúcom  bode hovorila o tom, že

zákony, ktoré  teraz prijímame, by  nás mali prežiť,  myslím

si, že by mali prežiť aj funkčné obdobie súčasného preziden-

ta našej  Slovenskej republiky. Je  naozaj nedôstojné, akými

všetkými spôsobmi  sa ďalej vyostruje boj  medzi vládnou ko-

alíciou a  prezidentom. Preto navrhujem, aby  v zákone ostal

pôvodný bod 9 odsek 1 aj odsek 2.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto bodu programu. (Hlas v sále.)

 

     To je podľa starého rokovacieho poriadku, pán poslanec.

To som povedal na začiatku.

 

     Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť k roz-

prave.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Iba  veľmi stručne.  Keby sme  akceptovali návrh, ktorý

predložila kolegyňa  Ďurišinová, tak by sa  vlastne na tomto

zákone nič nezmenilo a ten nedôstojný rámec - priebeh, ktorý

sme prežili v  našom výbore, nie priamo tu  v parlamente, by

sa jednoducho mohol opakovať. Je  to naozaj parketa pre exe-

kutívu, a nie pre Národnú radu.

 

     V každom prípade nám  môže zostať aj kontrolná činnosť.

Ako sa teraz môžeme spýtať  vlády, či si túto povinnosť spl-

nila, keď my sami sme si  ju nesplnili. To by bolo veľké fa-

rizejstvo. Napokon je  tam uvedené - kde sa  hovorilo, že to

má  byť nariadenie, potom sa to  zmenilo na presnú technoló-

giu -, že tieto návrhy budú potom posudzovať kompetentné or-

gány. Ak  bude navrhnutý, neviem,  pán Danišovič ako  spolu-

tvorca Vodného  diela Gabčíkovo, tak my  máme posúdiť, či on

bol lepší ako povedzme Juraj Hraško alebo Binder, alebo ďal-

ší. Veď ich ani všetkých nepoznáme. Jednoducho sa k tomu vy-

jadrí kompetentný orgán. To je  najčistejšie. A ak sa stane,

že  sa vyznamenania  nebudú udeľovať,  tak v  hodine otázok,

v interpelácii  máme pekne-krásne  právo spýtať  sa ministra

kultúry, ktorý bude mať  pravdepodobne nad týmto gestorstvo,

prečo sa  tak nestalo. Doteraz  práve táto kontrolná  a taká

nejaká, ako sa u nás hovorí, badurkacia, činnosť bola z toh-

to zákona vyčlenená.

 

     A pokiaľ  ide o prezidenta,  ja by som  to tak nevidel,

ako to videla pani Ďurišinová. Z toho, čo je teraz v zákone,

vyplýva, že  by mohol mať minimálne  3 vyznamenania, pretože

tam sa píše, že mu patria  počas výkonu funkcie. Ale v tomto

je aj istá nerovnosť. Napríklad niekto zo slovenských vedcov

alebo  umelcov dostane  Nobelovu cenu  a on  má nárok len na

jedno vyznamenanie. On má nárok minimálne na tri.

 

     A ďalšia vec  v tejto súvislosti. Mne osobne sa nezdá -

teraz budem  hovoriť ako spisovateľ, nie ako legislatívec -,

ale  nezdá sa  mi dôstojné,  aby v  takomto v podstate veľmi

peknom a  dôležitom zákone boli  spomenuté slová vlastizrada

a podobne.  Takže vyslovene  z  takýchto  dôvodov sa  k tomu

pristúpilo. Napokon  tento návrh zaznel  vo výbore a  tam aj

prešiel. Rozhodneme o tom hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Ak nie,

prosím ho, aby sme pristúpili  k hlasovaniu najskôr o pozme-

ňujúcich návrhoch z výborov.

 

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V  rozprave vystúpila  jedna pani  poslankyňa, pani po-

slankyňa  Ďurišinová,  ktorá  vzniesla  námietku  voči bodom

3 a 4 spoločnej správy, ktoré odporúča neprijať a žiada, aby

sa o nich hlasovalo  osobitne. Budeme hlasovať prakticky iba

o spoločnej  správe  a  pozmeňujúcich  návrhoch zo spoločnej

správy  s tým, že najskôr  budeme hlasovať o tých pozmeňujú-

cich návrhoch,  ktoré nie sú spochybnené,  a môžeme hlasovať

o nich naraz, to znamená  o pozmeňujúcich návrhoch pod bodom

1, 2, 5, 6, 7 a 8.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová namieta, že mala iný návrh.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ak dovolíte, pán predseda, upresnila by som to. Napadla

som § 12, a to je bod 7 v spoločnej  správe, kde som navrhla

nechať pôvodné  znenie, čiže aj bod  7. Body 3, 4  a 7 sú na

samostatné hlasovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže o bodoch 3, 4 a 7  zo spoločnej správy budeme hla-

sovať osobitne.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Osobitne, áno. Ostatné body odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme teraz  o bodoch spoločnej  správy okrem bodov

3, 4 a 7. Pán spoločný spravodajca navrhuje, aby sme prijali

tieto body spoločnej správy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto body  spoločnej správy sme  prijali. Mali by  sme

teraz hlasovať samostatne o bode 3.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Áno, budeme hlasovať o bode 3. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďalej budeme hlasovať o  bode číslo 4 spoločnej správy.

Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bode  číslo 4  spoločnej  správy, takisto

s odporúčaním prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj bod číslo 4 spoločnej správy.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy.

Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  číslo 7 spoločnej  správy  s návrhom

prijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej

správy.  Z  rozpravy  nevzišiel  žiadny  pozmeňujúci  návrh,

preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako cel-

ku. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu zákona ako celku s odporúčaním spra-

vodajcu prijať ho. Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  37/1994  Z. z.

o štátnych vyznamenaniach.

 

     Ďakujem,  pán poslanec,  aj vám,  pani poslankyne, páni

poslanci.

 

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     kým  prejdeme k  štvrtému bodu,  chcem vám  oznámiť, že

predsedovia výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru

pre financie, rozpočet a  menu a ústavnoprávneho výboru zvo-

lávajú na 14. mája, t. j. zajtra o 8.30 hodine v kinosále na

prízemí spoločné rokovanie týchto výborov.

 

     Ďakujem  za pozornosť.  (Hlas z  pléna.) Áno,  k zákonu

o dôchodkoch, ktorý sme prerokovali  a dali do druhého číta-

nia.

 

     Budeme pokračovať štvrtým bodom programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na vydanie  zákona, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon Slo-

venskej národnej  rady číslo 564/1991 Zb.  o obecnej polícii

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

250/1994 Z. z.

 

     V tomto prípade ide o prvé čítanie.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač 641. Návrh na pride-

lenie  zákona  na  prerokovanie  výborom  Národnej rady máte

v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1492.

 

     Za skupinu poslancov návrh uvedie pán poslanec Vavrík.

 

 

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     poslanci  Národnej rady  Slovenskej republiky  Vladimír

Bajan a  ja vám predkladáme do  prvého čítania návrh skupiny

poslancov na  vydanie zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Slovenskej  národnej rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polí-

cii v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

250/1994 Z. z. Ide o tlač 641.

 

     Slovenská národná  rada  schválila dňa 3. decembra 1991

zákon  číslo 546 o obecnej  polícii a vytvorila  tak zákonné

podmienky na vznik poriadkových  útvarov pôsobiacich pri za-

bezpečovaní obecných vecí,  vecí verejného poriadku, ochrany

životného prostredia v obci  a pri plnení úloh vyplývajúcich

zo všeobecne  záväzných nariadení obcí,  z uznesení obecných

zastupiteľstiev a rozhodnutí starostov obcí.

 

     Viac  ako päťročná  prax mestských  a obecných  polícií

vrátane Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky

ukázala,  že zákon  Slovenskej národnej  rady číslo 546/1991

Zb. o  obecnej polícii, ktorý  upravuje postavenie, základné

úlohy mestských obecných polícií, ako aj oprávnenia ich pra-

covníkov, sa vo vzťahu k potrebám  miest a obcí na úseku za-

bezpečovania  verejného poriadku  v mestách  a obciach stáva

prekonaný.

 

     Predložený návrh novely vychádza najmä z podnetov a po-

žiadaviek obecných  polícií na zmenu zákona  o obecnej polí-

cii, ktoré boli zasielané jednak ministerstvu vnútra, ako aj

z niektorých vypracovaných návrhov  nových zákonov o obecnej

polícii, ktoré vypracovali niektoré mestá, resp. mestské po-

lície, konkrétne najmä Mestská  polícia v Bratislave, Popra-

de, ale aj v iných obciach a mestách.

 

     Už v júni 1995 bol v Rade  vlády  pre boj s protispolo-

čenskou činnosťou prerokovaný návrh  zmien a doplnkov zákona

o obecnej polícii a bol  odporučený ako materiál na vypraco-

vanie novely  zákona o obecnej polícii  s tým, že rozšírenie

oprávnení pracovníkov mestskej  polície by splnilo sledovaný

účel.

 

     Našu  spoločnosť  v  súčasnosti  znepokojuje zlá, resp.

zhoršená bezpečnostná situácia.  Toto znepokojenie sa preja-

vuje  nielen v  občianskej verejnosti,  ale i  u pracovníkov

mestských a obecných polícií, ktorí sa o spoločenskú nápravu

usilujú v zmysle zákona, a  to riešením priestupkov. Tak na-

príklad v Bratislave v roku 1996  mestskí  policajti riešili

28 tisíc  priestupkov na úseku dopravy,  čo predstavuje vyše

40 % priestupkov  riešených  celomestskou  políciou v  celom

rozsahu a vo viac ako v 12 tisíc prípadoch bol použitý tech-

nický prostriedok na  zabránenie odjazdu motorového vozidla,

tzv. papuča. Iste  viete, že  všeobecne  záväzné  nariadenie

v tejto veci prednedávnom Ústavný súd hlavnému mestu zrušil.

 

     K uvedenému návrhu novely  zákona o obecnej polícii ne-

boli  vznesené  pripomienky  ani  zo  strany Združenia miest

a obcí, ani  Únie miest. V prílohe  máme k dispozícii stano-

visko  vedenia Združenia  miest a  obcí Slovenska  z januára

tohto roku.

 

     Podobné rozšírenie právomocí obecných polícií bolo pri-

jaté v legislatívnom postupe aj  u susedov v Českej republi-

ke.  Zmeny a  doplnenia platného  zákona o  obecnej polícii,

ktoré sú  navrhované v predloženom návrhu,  by mali prispieť

k celkovému zlepšeniu  riešenia situácie najmä  na úseku ve-

rejného poriadku  a najmä tiež  v oblasti cestnej  premávky,

hlavne  nedisciplinovanosti vodičov  motorových vozidiel pri

parkovaní a státí na miestach, kde je to zakázané.

 

     Toľko azda  z úvodného slova. Pán  predseda, ďakujem za

slovo. Vás, kolegyne a kolegovia, by som si dovolil požiadať

o podporu na postup tohto návrhu do druhého čítania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz  dávam slovo  pánu Andrejovi  Fedorovi, ktorý bol

určený ako spravodajca výborov.

 

     Chcem  ale opraviť svoj výrok,  ktorý som  pri uvádzaní

tohto bodu programu citoval nesprávne. Citoval som číslo no-

vely,  ktorá  sa  má  týkať  zákona  564/1991 Zb.,  a to  je

546/1991 Zb. Takže to opravujem.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som  podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom

čítaní o  návrhu skupiny poslancov  Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej  rady číslo 546/1991 Zb. o obecnej polí-

cii v znení zákona  Národnej rady Slovenskej republiky číslo

250/1994 Z. z., ako spravodajca určený Výborom Národnej rady

Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-

ky na vydanie zákona, ktorým  sa mení a dopĺňa zákon Sloven-

skej  národnej  rady  číslo 546/1991 Zb. o  obecnej  polícii

v znení  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

250/1994 Z. z., bol doručený poslancom Národnej rady Sloven-

skej republiky dňa 3. apríla 1997, čím boli splnené podmien-

ky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred za-

čatím schôdze Národnej rady  Slovenskej republiky, na ktorej

sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady  Slovenskej republiky usúdil, že

návrh zákona spĺňa  náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národ-

nej rady Slovenskej republiky, a podľa legislatívnych pravi-

diel ho zaradil  na rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky na prvé čítanie.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

predkladám  na prvé  čítanie stanovisko,  že predmetný návrh

spĺňa po formálno-právnej  stránke všetky náležitosti návrhu

zákona  uvedené v § 67 a 68 zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ako  i náležitosti určené  v legislatívnych pravid-

lách.

 

     Na základe svojich vedomostí viem, že podobný návrh zá-

kona o obecnej polícii je v súčasnom období pripravovaný Mi-

nisterstvom  vnútra  Slovenskej  republiky  v  spolupráci so

Združením miest a obcí  Slovenskej republiky, a odporúčal by

som  poslancom  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, ktorí

predložili predmetný návrh, aby v spolupráci s ministerstvom

vnútra zapracovali svoje návrhy  do návrhu, ktorého vypraco-

vaním sa v súčasnom  období zaoberá Ministerstvo vnútra Slo-

venskej republiky.

 

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej repub-

liky,  odporúčam, aby  sa Národná  rada Slovenskej republiky

uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho  poriadku

Národnej rady  Slovenskej republiky na  tom, že po  rozprave

odporučí, aby  sa v rokovaní  o návrhu skupiny  poslancov na

vydanie  zákona, ktorým sa  mení a dopĺňa  zákon  Slovenskej

národnej rady  číslo 546/1991 Zb. o obecnej  polícii v znení

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 250/1994

Z. z., nepokračovalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s  konštatovaním, že som nedostal pí-

somný návrh ani za kluby,  ani od poslancov. Pýtam sa preto,

či sa  niekto chce prihlásiť  do rozpravy. Ak  nikto, končím

rozpravu.

 

     Preto môžeme pristúpiť k  hlasovaniu o tom, či... (Hlas

z pléna.) Prosím? K čomu? Nie je rozprava.

 

     Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete sa vyjadriť.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Za navrhovateľov sa chcem  vyjadriť nie k rozprave, ale

k správe spravodajcu.

 

     Odôvodnenie, že ministerstvo vnútra  sa v týchto mesia-

coch zaoberá podobným návrhom  a že tento návrh je spracova-

ný, to pochopiteľne všetci dobre vieme. Pán spravodajca, ne-

bola  povedaná posledná  veta, že  vláda návrh  ministerstva

vnútra neprijala, i keď  prešiel legislatívnou radou a všet-

kými ostatnými rokovaniami.  Ministrovi vnútra bolo uložené,

aby  bola spracovaná  analýza  existujúceho  stavu v oblasti

obecných a mestských  polícií a  následne, aby bol, tak  ako

je v legislatívnom  pláne úloh - mimochodom  ešte  na minulý

rok -, opätovne daný na prerokovanie obciam.

 

     Odborná verejnosť má dojem, že vláda nechce pustiť ten-

to  návrh zákona  do parlamentu  a že  sa tento proces umelo

brzdí. Ministerstvo vnútra, ani žiadny iný organizačný útvar

Policajného  zboru  sa  totiž  vyhodnocovaním činnosti alebo

analýzou existujúceho  stavu v oblasti  obecných a mestských

polícií nezaoberá. V súčasnej organizačnej štruktúre rezortu

ani neexistuje pracovisko, ktoré by malo v náplni práce úlo-

hy, ktoré vláda zadala svojím uznesením. Preto sa domnievam,

že váš názor ako  spravodajcu na neprerokovanie tohto návrhu

v druhom čítaní je bežný  čítankový prípad, keď opoziční po-

slanci navrhnú nepolitickú  novelu akéhokoľvek právneho sta-

vu, aby nebola v  tomto parlamente prerokovaná. Považujem to

za politické blokovanie akýchkoľvek návrhov opozície.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Keďže som dal slovo navrhovateľovi, hoci nebola rozpra-

va, a vyjadrujeme  sa len k rozprave, pýtam  sa aj pána spo-

ločného spravodajcu,  či sa chce vyjadriť.  Ak nie, tak nech

sa páči, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

 

     Prosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     navrhujem, aby Národná  rada Slovenskej republiky podľa

§ 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  nepokračovala

v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme hlasovať.  Kto je  za návrh  spoločného

spravodajcu?

 

     Hlasujeme  podľa § 72 odsek 3. Tam sú len tri možnosti,

páni poslanci. Teraz hlasujeme  za návrh spravodajcu, aby sa

nedával zákon do druhého čítania.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Tento zákon nepôjde do druhého čítania.

 

 

 

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať piatym bodom programu, ktorým je

 

     návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej  republiky Ro-

berta Fica na vydanie zákona o odškodňovaní osôb poškodených

násilnými trestnými činmi.

 

     Ide takisto o prvé čítanie tohto zákona.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač číslo 651 a návrh na

pridelenie  návrhu zákona  na prerokovanie  výborom Národnej

rady Slovenskej republiky v rozhodnutí predsedu Národnej ra-

dy číslo 1523.

 

     Návrh zákona uvedie sám predkladateľ. Nech sa páči, pán

poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dňa 26. apríla 1997 o 11.00 hodine dopoludnia  v jednej

východoslovenskej obci vo dvore  rodinného domu 39-ročný ne-

zamestnaný, opitý, sedemkrát  trestaný páchateľ vystrelil po

predchádzajúcej hádke na poškodeného z malokalibrovky kalib-

ru  54,6 mm,  zasiahol ho  do bedrovej  časti tela  a tak mu

spôsobil zranenie s práceneschopnosťou 14 dní.

 

     Dňa 25. apríla 1997 o 14.00 hodine v Košiciach 33-ročný

nezamestnaný, dvakrát súdne trestaný znásilnil 47-ročnú ženu

v jej byte. V správe sa uvádza, že k zraneniu poškodenej ne-

došlo.  Našťastie. Podobné  prípady, ako  som teraz uviedol,

pokiaľ ide o ublíženie na zdraví a o znásilnenie, sa objavu-

jú v policajných správach každý deň.

 

     Vážené dámy a páni, sme svedkami neustáleho nárastu ná-

silnej  trestnej  činnosti. Kým v roku 1991 sme na Slovensku

zaznamenali 8 791 násilných trestných  činov, v roku 1994 už

takmer 10 000 a v roku 1996  až 11 391  násilných  trestných

činov. Podľa prognóz vývoja kriminality očakávame, že násil-

ná kriminalita bude vrcholiť až okolo roku 2005. Typické pre

trestné činy vrážd, lúpeží,  ublížení na zdraví či znásilne-

nia je  to, že ich  páchajú predovšetkým recidivisti,  často

Rómovia,  nezamestnané  asociálne  živly s niekoľkonásobnými

záznamami v  registri trestov. Z tohto  dôvodu je typické aj

to, že obete, ktoré boli  v dôsledku násilných trestných či-

nov  poškodené na  zdraví, znásilnené,  ale aj  pozostalí po

usmrtených obetiach nemajú žiadnu  šancu na finančné odškod-

nenie.

 

     Situácia všetkých poškodených na Slovensku je katastro-

fálna. Dostali sa na okraj záujmu orgánov činných v trestnom

konaní. Neexistuje žiadny  systém bezprostrednej pomoci obe-

tiam po spáchaní trestného činu.  Obete sú doslova a do pís-

mena po  spáchaní trestného činu a  po vykonaní nevyhnutných

opatrení policajných orgánov ponechané bez akejkoľvek pomoci

štátnych  orgánov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Napriek tomu, že  Trestný poriadok garantuje poškodeným

viaceré významné práva, tieto sa v praxi rešpektujú len for-

málne. Poškodení sa celkom bežne zamieňajú za svedkov a tak-

to sa s nimi aj  v trestnom konaní narába. Katastrofálna si-

tuácia je aj v tzv. sekundárnej  oblasti, keď sa obete bežne

stretávajú v čakacích priestoroch našich súdov s páchateľmi,

keď sú predmetom vydierania.

 

     Áno, v oblasti formálnych práv patríme k najlepším kra-

jinám Európy. V praxi sa majú obete na Slovensku asi najhor-

šie. Uvedomme si, vážené dámy a  páni, kam sme sa až dostali

pri vzťahu páchateľa a jeho obete. Kým u páchateľov neustále

dbáme  o ich  práva, pokiaľ  ide o  práva v trestnom konaní,

o práva vo väzbe, o práva pri výkone trestu odňatia slobody.

Urobili sme z nich doslova stredobod záujmu celého trestného

systému. Obete  nikoho nezaujímajú. A  to ich  je  podstatne

viac ako páchateľov a pritom ešte aj dodržiavajú zákony. Mu-

síme zmeniť  prístup k obetiam. A  myslím si, že stredobodom

záujmu spoločnosti a trestného systému v boji proti krimina-

lite musia byť poškodení, a  nie páchatelia, ako je to dote-

raz.

 

     Návrh zákona o  odškodňovaní osôb poškodených násilnými

trestnými činmi je prvým krokom k novému prístupu k obetiam.

Svojím obsahom nie je ničím  výnimočným pri porovnaní s kra-

jinami Európy. Štrnásť krajín  Európy, medzi ktorými Sloven-

sko, žiaľ, nie je, ratifikovalo Európsky dohovor o kompenzá-

cii obetí násilných trestných činov a v súlade s týmto doho-

vorom vytvorili rôzne - musím  povedať - veľmi štedré mecha-

nizmy odškodňovania, ktoré  nepomáhajú len obetiam násilných

trestných činov, ale v mnohých prípadoch aj obetiam majetko-

vých trestných činov.

 

     Návrh zákona o  odškodňovaní osôb poškodených násilnými

trestnými  činmi,  ktorý  teraz  predkladám, vychádza sčasti

nielen z  tohto Európskeho dohovoru o  kompenzácii obetí ná-

silných trestných  činov, ale je  predovšetkým výsledkom in-

tenzívnej práce viacerých ľudí, ktorí v tejto oblasti profe-

sionálne  pôsobia. Charakterizoval  by som  ho takto. Predo-

všetkým by som chcel povedať, že návrh zákona zakladá štátnu

kompenzáciu poškodených, ktorým  bola v dôsledku akéhokoľvek

násilného trestného činu spôsobená ťažká ujma na zdraví, ub-

líženie na zdraví alebo  smrť, a rovnako zakladá kompenzáciu

žien, ktoré  sa stali obeťou trestného  činu znásilnenia. To

je prvá charakteristika tohto zákona, že zužuje okruh opráv-

nených osôb  iba na obete násilných  trestných činov, ktorým

bola spôsobená  ujma na zdraví, alebo  žien, ktoré boli zná-

silnené.

 

     V návrhu tohto zákona je  zaujímavé to, že na kompenzá-

ciu zo štátnych prostriedkov nebudú mať poškodení právny ná-

rok. Čiže prijali sme takú  istú právnu reguláciu, s akou sa

stretávame pri rôznych fondoch, z ktorých sa prideľujú pros-

triedky. Záleží iba od  vôle štátu, či kompenzáciu poskytne,

alebo  neposkytne. Táto  vôľa štátu  nemôže byť, samozrejme,

vykladaná ako ľubovôľa, ale  ako zodpovedný prístup k poško-

deným, resp. pozostalým, ktorí  v mnohých prípadoch z dôvodu

poškodenia  zdravia  násilným  trestným činom  alebo dokonca

smrti poškodeného nedostávajú primerané odškodnenie.

 

     Prečo je tento zákon  potrebný? Je potrebný preto, lebo

v praxi  veľmi často  dochádza k  prípadom, keď  trestný čin

spácha osoba, ktorá je nezamestnaná  a ktorá nemá žiadne fi-

nančné prostriedky.  Potom ide do väzenia,  vo väzení nemáme

pre ňu prácu, lebo dnes  zamestnávame približne 55 % odsúde-

ných. A  ten, komu normálne patrí  bolestné, sťaženie spolo-

čenského uplatnenia,  strata na zárobku,  prípadne strata na

dôchodku, nemá  akúkoľvek možnosť získať  finančné odškodne-

nie.

 

     Treťou charakteristickou  črtou tohto návrhu  zákona je

to, že štátne odškodnenie má iba podporný charakter. Čiže sa

môže poskytnúť len vtedy, ak poškodený nezískal plné odškod-

nenie iným spôsobom, napríklad od páchateľa, prípadne z úra-

zového poistenia, ak má takéto úrazové poistenie uzatvorené.

Maximálna výška odškodnenia je limitovaná najmä ustanovenia-

mi príslušných  právnych predpisov. Ak  teda budeme uvažovať

o vyplatení takéhoto odškodnenia, tak príslušný štátny orgán

bude pri výpočte vychádzať  z Občianskeho zákonníka a ostat-

ných právnych  predpisov, ktoré upravujú,  ako sa vypočítava

výška  bolestného, sťaženia  spoločenského uplatnenia, strát

na zárobku,  strát na dôchodku a  podobne. Súčasne platí, že

zákon alebo  návrh zákona definitívne  ohraničuje štátne od-

škodnenie  sumou,  ktorá  nepresahuje  50-násobok minimálnej

mzdy v  prípade ublíženia na  zdraví, ťažkej ujmy  na zdraví

a usmrtenia  poškodeného, a  sumou nepresahujúcou 30-násobok

minimálnej mzdy v prípade trestného činu znásilnenia.

 

     Pri  spracovaní tohto  návrhu zákona  veľmi záležalo na

tom, aby zákon obsahoval určité záruky proti zneužitiu. Tie-

to záruky sú veľmi  presne formulované v príslušných ustano-

veniach tohto návrhu zákona a  naozaj nemôže dochádzať k si-

tuáciám, aby niekto zneužil možnosť požiadať o finančnú kom-

penzáciu zo  strany štátu. Opakujem,  nejde o právny  nárok.

V danom prípade má stále príslušný štátny orgán možnosť zvá-

žiť, či finančné prostriedky ako kompenzáciu poskytne, alebo

neposkytne.

 

     Zodpovednosť za realizáciu zákona by malo mať Minister-

stvo spravodlivosti  Slovenskej republiky, ktoré  by v leho-

tách stanovených zákonom prijímalo  žiadosti a súčasne dbalo

o čo možno najhospodárnejšie nakladanie prostriedkov, ako aj

o vymáhanie vyplateného odškodnenia, ak  by poškodený po ta-

komto štátnom odškodnení získal čo i len čiastočné odškodne-

nie od páchateľa alebo z  iného zdroja. Musím pripomenúť, že

ministerstvo spravodlivosti má  veľké skúsenosti s odškodňo-

vaním. Je tam  osobitná sekcia odškodňovania, rehabilitácií,

kde vyplácajú rôzne formy  odškodňovania, takže nebol by ani

problém  s nejakou  novou  organizačnou  zložkou. Jednoducho

stačilo  by náplň  tohto zákona  vsunúť  do pracovnej náplne

pracovníkov tejto sekcie ministerstva spravodlivosti.

 

     Proti tomuto návrhu zákona nemali vážne pripomienky ani

pracovníci ministerstva financií,  pretože sa navrhuje účin-

nosť až od 1. januára 1998. Čiže potom  pri schvaľovaní roz-

počtu na  rok 1998 môžeme  hovoriť o tom,  aká finančná suma

bude  vyčlenená.  Ale z rozpočtu,  ktorý  bol  robený - teda

z určitých  odhadov,  pretože  presný  výpočet  sa nedá uro-

biť -, sa predpokladá, že by náklady na realizáciu tohto zá-

kona, vrátane  už odškodnenia ľudí, nemali  byť väčšie ako 7

alebo 8  miliónov korún ročne,  čo je zanedbateľná  suma pri

pohľade do výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

 

     Filozofia tohto návrhu zákona spočíva v tom, že poskyt-

nutie odškodnenia má slúžiť  na zlepšenie sociálnej situácie

poškodeného. A z tejto  filozofie vychádzajú všetky systémy,

ktoré sú  vytvorené v západných krajinách  Európy. Chcem na-

ozaj zdôrazniť, či ideme cez  severské krajiny, či ideme cez

západné  krajiny,  môžeme  nahliadnuť  do  Českej republiky,

môžeme nahliadnuť do Poľska, všetky tieto krajiny majú veľmi

efektívne mechanizmy,  ako odškodniť obeť tam,  kde obeť ne-

získala peniaze  priamo od páchateľa alebo  z iných zdrojov.

Verím, že  návrh zákona, ktorý  je spracovaný, by  mohol byť

prvým krokom k zmene filozofie  lepšieho správania sa k obe-

tiam, ktoré sú naozaj na pokraji záujmu tejto spoločnosti.

 

     Vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporenie tohto

návrhu, ktorý je odborne spracovaný, podložený odbornými ar-

gumentmi. Verím, že ním pomôžeme,  aby došlo k zásadným zme-

nám v nazeraní na poškodených a obete trestných činov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Ako spravodajca k tomuto  zákonu bol výbormi určený pán

poslanec Benčík, preto ho  prosím, aby nám predniesol správu

z prerokovania zákona vo výboroch.

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 73 ods. 1 zákona  Ná-

rodnej rady  o rokovacom poriadku vystúpil  pri rokovaní Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky v  prvom čítaní  o návrhu

poslanca Národnej rady Slovenskej  republiky Roberta Fica na

vydanie  zákona  o  odškodnení  osôb  poškodených  násilnými

trestnými činmi,  tlač 651, ako  spravodajca určený Ústavno-

právnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovolím si informovať o skutočnosti, že predmetný návrh

zákona o  odškodňovaní osôb poškodených  násilnými trestnými

činmi bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej repub-

liky dňa 23. apríla 1997,  čím boli splnené podmienky určené

v ustanovení § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky, t. j. doručenie návrhu  zákona najmenej 15 dní pred

schôdzou  Národnej rady  Slovenskej republiky,  na ktorej sa

uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona  spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku,

a podľa  legislatívnych  pravidiel  ho  zaradil na rokovanie

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvé-

ho čítania.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh

spĺňa po formálno-právnej  stránke všetky náležitosti návrhu

zákona  uvedené  v § 67 a 68 zákona o  rokovacom  poriadku a

tiež aj  náležitosti určené v  osobitne schválených legisla-

tívnych pravidlách.

 

     Z vecného  hľadiska zastávam stanovisko,  že predložený

návrh  zákona  o  odškodňovaní  osôb  poškodených  násilnými

trestnými činmi rieši  spoločensky veľmi závažnú problemati-

ku,  ktorú je  potrebné  upraviť  spôsobom, ako  sa navrhuje

v predmetnom návrhu.  V tomto, ale aj  na iných úsekoch máme

čo naprávať.  Ak schválime tento  návrh, aj vtedy  by to bol

len začiatok  toho, aby sme  v boji proti  kriminalite okrem

páchateľa venovali sústredenú pozornosť  aj poškodeným, a to

poškodeným najmä násilnými trestnými  činmi. V súvislosti so

zákonom, ktorý častejšie kritizujeme, a  to je zákon o praní

špinavých peňazí, treba povedať,  že na medzinárodných semi-

nároch tento zákon v podstate  akceptovali, len hovorili, že

štát nemá zabezpečené, čo kompenzovať vtedy, keď je páchateľ

napríklad insolventný  alebo spôsobil väčšiu  škodu. To však

ešte v dnešných časoch nemôžeme otvoriť, ale v každom prípa-

de je možné otvoriť problematiku odškodňovania aspoň v takom

rozsahu, ako je tu daná pri násilných trestných činoch.

 

     Vo vyspelých štátoch je to zabezpečené a musím povedať,

poznám to aj z  literatúry, aj z medzinárodných konferencií,

že sa tomu venujú  aj iné záujmové organizácie, charitatívne

organizácie. Všetko toto je u nás ešte na začiatku.

 

     A ešte jednu poznámku k  vecnej stránke. Je veľmi aktu-

álne zaoberať sa touto problematikou teraz, keď stojíme pred

rekodifikáciou  Trestného poriadku.  Rekodifikácia Trestného

poriadku, aj keď v  určitom smere zmierni tzv. páchateľocen-

trizmus, do  značnej miery už  dáva priestor, aby  poškodený

mal také právo, ako o tom hovoril kolega Fico. Preto odporú-

čam  vážne  sa  nad  tým  zamyslieť  a  urobiť v tomto smere

významný, hoci  len prvý krok  k tomu, aby  sme postupne do-

siahli nápravu aj v tomto.

 

     Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenie návrhu zá-

kona budú predložené v rozprave  najmä v rámci druhého číta-

nia vo výboroch Národnej rady  a v rámci tretieho čítania na

schôdzi Národnej rady bude potom schválený.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru  vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom  poriadku, odpo-

rúčam, aby  sa Národná  rada  uzniesla  v zmysle § 73 ods. 3

písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporu-

čí  návrh zákona  o odškodňovaní  osôb poškodených násilnými

trestnými činmi  prerokovať v druhom čítaní.  To je podstata

návrhu.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokova-

com poriadku,  ale aj v  súlade s rozhodnutím  pána predsedu

Národnej  rady  číslo 1523  zo  dňa 23. apríla 1997 prideliť

v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky ešte týmto výborom: Výbo-

ru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odpo-

rúčam, aby  výbory, ktorým bude  návrh zákona pridelený,  ho

prerokovali v lehote do 30 dní od uznesenia  Národnej rady a

gestorský výbor v lehote 37 dní.

 

     Pán predseda,  podávam ďalší spravodajský  návrh. Dávam

na zváženie a myslím, že je opodstatnené, aby okrem toho, čo

ste navrhli  vy, to znamená, že  gestorský výbor je ústavno-

právny výbor, aby okrem výboru pre financie, rozpočet a menu

a výboru pre zdravotníctvo a  sociálne veci návrh posúdil aj

výbor pre obranu a bezpečnosť.  Má to súvislosť. Tento návrh

v porovnaní s  tými návrhmi, čo  som dal, navrhujem  posúdiť

osobitne.

 

 

     Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návr-

hu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

 

     Pán predseda, ďakujem. Ďakujem, kolegovia, že ste si ma

vypočuli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, otváram  k tomuto bodu

programu rozpravu s konštatovaním,  že som do rozpravy nedo-

stal žiadnu písomnú prihlášku za  politický klub ani od jed-

notlivých pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto

prihlásiť do rozpravy.

 

     Konštatujem,  že  sa  do  rozpravy  nikto  neprihlásil,

a preto uzatváram rozpravu k tomuto  bodu programu s tým, že

pristúpime k hlasovaniu.

 

     Pán poslanec Fico sa  ešte chce vyjadriť. Pán poslanec,

ale rozprava nebola.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, myslím si, že je normálne, ak po skončení

rozpravy, hoci žiadna nie  je, môže ešte navrhovateľ doplniť

niektoré  údaje, ktoré  si možno  nechal práve  v súvislosti

s tým, že nejaká rozprava mohla prebehnúť, ale neprebehla.

 

     Nechcem už hovoriť k samotnému návrhu zákona, chcem iba

povedať, že v našom právnom  systéme máme veľmi atypické si-

tuácie. Chcel by som vás na jednu upozorniť, ktorá je vlast-

ne pokrytá návrhom tohto  zákona. Ide predovšetkým o trestné

činy znásilnenia, pri ktorých  nedochádza k poškodeniu zdra-

via. V takomto prípade platí,  že žena, ktorá bola znásilne-

ná, ale nebola jej spôsobená  ujma na zdraví, nemá absolútne

žiadne právo  na finančné odškodnenie,  a to ani  v civilnom

konaní, pretože Najvyšší súd  zaujal k tomuto stanovisko, že

ochrana osobnosti sa nevzťahuje na prípady znásilnenia žien.

Žiadna krajina  Európy nemá takúto  právnu úpravu. V  každej

krajine  Európy sa  predpokladá, že  aj v  takom prípade, ak

dôjde k trestnému činu znásilnenia a nedôjde k ujme na zdra-

ví, musí  existovať mechanizmus odškodnenia  prinajmenšom zo

strany štátu.  Preto si myslím, že  treba, aby sme zvažovali

aj tieto atypické situácie, ktoré sa na Slovensku môžu stať.

Prosím vás, aby ste zobrali do úvahy tento stav a rovnako to

vzali na vedomie pri hlasovaní o tomto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne. Iba to som chcel dodať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Keďže  som dal  možnosť vystúpiť  pánu predkladateľovi,

tak sa pýtam aj pána spravodajcu, či chce vystúpiť k rozpra-

ve. Pán spravodajca nechce vystúpiť k rozprave.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpi-

me k hlasovaniu, ktoré  bude uvádzať pán spoločný spravodaj-

ca. Budeme  hlasovať  na základe § 73 ods. 3 rokovacieho po-

riadku.

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, predneste svoj návrh.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Prosím osobitne hlasovať o tom, aby sa návrh prerokoval

aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najprv hlasujme o tom, či  vôbec pôjde do druhého číta-

nia. Ak pôjde, budeme hlasovať o vašom návrhu.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Dobre. Dávam  hlasovať o tom,  aby sa návrh  prerokoval

v druhom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, počuli

ste návrh pána spoločného  spravodajcu. Ideme hlasovať podľa

§ 73 ods. 3 rokovacieho  poriadku s  tým, že pán spravodajca

navrhuje,  aby sme  hlasovali za  zaradenie tohto  zákona do

druhého čítania.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 68 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Musím konštatovať, že Národná rada neodporúča tento ná-

vrh zákona do druhého čítania.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Tým sa stáva ďalšie hlasovanie bezpredmetné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k šiestemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona, ktorým sa mení  zákon Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania v znení ne-

skorších predpisov.

 

     Takisto ide o prvé čítanie tohto zákona.

 

     Návrh zákona ste dostali ako  tlač 656. Návrh na pride-

lenie  návrhu zákona  na prerokovanie  výborom Národnej rady

Slovenskej republiky je v  rozhodnutí predsedu Národnej rady

číslo 1524.

 

     Návrh zákona uvedie pán  poslanec Milan Ftáčnik. Prosím

pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa  na úvod ospravedlnil dvom kole-

gom, ktorí rovnako ako 36 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorí sú uvedení na  obale tlače 656, tiež podpí-

sali tento  zákon, ale pri abecednom  prepisovaní mien admi-

nistratívnou chybou vypadli zo  zoznamu poslancov, ktorí po-

dali tento návrh zákona. Ide  o kolegov Jána Langoša, Jozefa

Košnára, ktorým sa týmto ospravedlňujem a ďakujem im za pod-

poru tohto zákona.

 

     Návrh  zákona, ktorý  predložilo 38 poslancov  Národnej

rady Slovenskej  republiky, je o  budúcnosti televízneho vy-

sielania na Slovensku. Jeho  cieľom je zastaviť privatizáciu

vysielacieho okruhu  STV 2 a  natrvalo ho prideliť  verejno-

právnej Slovenskej televízii.

 

     Predkladatelia chápu a  vnímajú vysielacie okruhy ozna-

čované STV 1 a STV 2 ako národné  bohatstvo patriace občanom

Slovenskej republiky, slúžiace na  napĺňanie úloh, ktoré zá-

kon zveril verejnoprávnej televízii. Aby Slovenská televízia

mohla slúžiť divákovi ako skutočne národná, kultúrna a vzde-

lávacia inštitúcia, potrebuje  mať dve celoplošné vysielacie

siete.

 

     Dôvody  sú  tieto:  zákon  o  privatizácii vysielacieho

okruhu STV 2 a  prechode druhého programu verejnoprávnej te-

levízie  na satelit  z minulého  roku pokladáme  za unáhlený

a nepremyslený. Schváleniu tohto návrhu nepredchádzala žiad-

na verejná  diskusia o budúcnosti  televízneho vysielania na

Slovensku a neboli uvedené jeho vplyvy na televízne vysiela-

nie ako celok a na vysielanie Slovenskej televízie zvlášť.

 

     Na Slovensku zatiaľ  nebola spracovaná mediálna koncep-

cia, ktorá by mohla slúžiť ako základ pre budúcnosť duálneho

systému televízneho  vysielania vrátane vzťahu  medzi verej-

noprávnym a  súkromným vysielaním. Podľa nás  sa už pominuli

dôvody na  tvorbu duálneho systému  vysielania rozdelením o-

kruhu STV 2, ako to prijala Národná rada v roku 1993. Medzi-

časom vznikol na Slovensku  funkčný duálny systém, ktorý do-

stal  Slovenskú televíziu do defenzívy. Markíza, ktorá pred-

stavuje súkromný  sektor, má dnes sledovanosť  45 % všetkých

obyvateľov  Slovenska, hoci  jej technické  pokrytie je  len

okolo 60 %, kým STV 1  klesla  zo 48-percentnej sledovanosti

v minulom roku na 20 % v tomto roku, STV 2 z 9 % na 7 %, ho-

ci oba  verejnoprávne kanály majú viac  ako 95-percentné po-

krytie.

 

     Myslíme si, že tu treba pomôcť verejnoprávnej televízii

a natrvalo jej prideliť dva  pozemné vysielacie okruhy. Pri-

tom nie sme proti satelitnému vysielaniu. Ak je to také lac-

né, ako tvrdia jeho zástancovia, vytvorme podmienky na vznik

tretieho, satelitného okruhu Slovenskej televízie, ktorý bu-

dú môcť sledovať aj naši krajania v zahraničí. Dobudujme vy-

sielaciu sieť  Markízy na celoplošné  pokrytie a budeme  mať

stabilný systém,  dva verejnoprávne kanály,  jeden súkromný,

ktorý bude doplnený o satelitnú ponuku.

 

     O  ďalšom komerčnom  vysielaní uvažujme  ako o  štvrtom

okruhu vtedy, keď na  Slovensku vzniknú podmienky na reklam-

nom trhu, podobne ako to urobili v diskusii o budúcnosti vy-

sielania vo Fínsku.

 

     Takéto sú  naše predstavy o  budúcnosti televízneho vy-

sielania na  Slovensku. Silná verejnoprávna  televízia a po-

stupné budovanie súkromného komerčného vysielania.

 

     Ďalším argumentom je to, že satelitné vysielanie STV 2,

o  ktorom uvažujeme, by mohlo  reálne sledovať len okolo po-

lovice obyvateľov Slovenska. Údaje, ktoré uvádzame v dôvodo-

vej správe,  sme medzičasom spresnili. Ak  by zostal súčasný

právny stav,  satelitné  vysielanie STV 2 by videli  všetci,

ktorí dnes majú káblové rozvody. Tých je podľa odhadov okolo

25 % obyvateľov. Ďalej všetci, ktorí majú individuálny alebo

skupinový satelitný prijímač a otočili by ho smerom na sate-

lit, ktorým by sa vysielal druhý program. Ale čo tí ostatní?

Podmienkou dostupnosti verejnoprávnej televízie predsa nemô-

že byť  kúpa satelitného prijímača  alebo káblového rozvodu.

To by bolo porušením práv koncesionárov.

 

     Ďalej  odobratie druhého  pozemného vysielacieho okruhu

Slovenskej  televízii by  malo vážne  následky na vysielaciu

štruktúru a tvorbu programov Slovenskej televízie. Napríklad

športové prenosy  z majstrovstiev sveta  v hokeji by  museli

ísť na STV 1, aby  ich mohli sledovať všetci obyvatelia Slo-

venska,  a narušili  by  tak  ustálené vysielanie  pre deti,

spravodajstvo a podobne. To  by podľa nášho názoru prinieslo

programový chaos a zníženie objemu vysielania pre jednotlivé

divácke skupiny i zníženie objemu pôvodnej tvorby. Nový súk-

romný vysielateľ by len zdanlivo obohatil programovú ponuku,

pretože  súkromné televízie  nemôžu nikdy  nahradiť verejno-

právnu televíziu.

 

     Ďalej si  myslíme,  že  privatizácia  STV 2 je  vlastne

zneužitím verejných prostriedkov. Znamená  darovať na 12 ro-

kov lukratívnu  vysielaciu sieť vybudovanú  za peniaze všet-

kých občanov  súkromnému  vysielateľovi za licenčný poplatok

200 000 Sk.

 

     Ďalej podľa  nás slovenský reklamný trh  nie je až taký

silný, aby uživil tri, resp. štyri  televízie: Slovenskú te-

levíziu, Markízu, VTV a ešte jeden ďalší subjekt. Keď každé-

mu vysielateľovi dáme málo peňazí, ohrozí to nielen komerčné

vysielanie, ktorého  jedinými príjmami sú  príjmy z reklamy,

ale aj verejnoprávnu televíziu. V podmienkach päťmiliónového

Slovenska  koncesionárske poplatky  jednoducho nestačia  ako

príjem  pre verejnoprávnu  televíziu a  treba jej zabezpečiť

ďalšie zdroje reklamy, aby nebola závislá na štátnom rozpoč-

te. Ibaže by sme  uvažovali s masívnym zvýšením koncesionár-

skych poplatkov, ale to, myslím si, nie je schodná cesta.

 

     Verejnoprávna televízia aspoň  s dvoma pozemnými vysie-

lacími okruhmi je európskym štandardom. Väčšina vlád v Euró-

pe  podporuje  verejnoprávne  vysielanie.  Európske vlády ho

chápu ako najdôležitejšie fórum  verejných diskusií, ako sú-

časť národnej kultúry a  tvorcu kultúrnych hodnôt. Napríklad

osobitne sa  venujú tvorbe pre  deti a mládež  ako protiváhe

k vysielaniu  komerčných  televízií  plných  násilia a sexu.

Chápu ďalej verejnoprávne vysielanie ako garanta politického

pluralizmu, ktorý reflektuje rozmanitosť spoločenského živo-

ta. Prijatie zákonov o privatizácii  STV 2 je teda v priamom

protiklade s obdobným konaním v Európskej únii i v ostatných

krajinách Rady Európy, nehovoriac o tom, ako som už povedal,

že tieto zákony boli prijaté bez hlbšej analýzy a diskusie.

 

     Z  koncepčných,  programových,  finančných,  technicko-

-prevádzkových dôvodov, ako i  na základe medzinárodného po-

rovnania možno urobiť záver,  že na stabilné fungovanie Slo-

venskej televízie, aby mohla plniť funkcie, ktoré jej vyplý-

vajú zo zákona ako  verejnoprávnej, národnej a kultúrnej in-

štitúcie, je nevyhnutne potrebné,  aby mala k dispozícii dva

pozemné vysielacie kanály s celoplošným pokrytím Slovenska.

 

     Na záver tohto úvodného  slova mi dovoľte jednu poznám-

ku. Objavili sa obvinenia, že  tento zákon má politický cha-

rakter. Chcel  by som odmietnuť  takéto špekulácie a  spýtať

sa, čo je politické na  tom, ak chceme pomôcť Slovenskej te-

levízii. Čo  je politické na tom,  ak ju chceme stabilizovať

ako verejnoprávnu inštitúciu, ktorá  bude slúžiť všetkým ob-

čanom.  Myslím si,  že je  veľmi dôležité,  aby sme o týchto

otázkach otvorene diskutovali.

 

     Prosím vás preto o podporu na prerokovanie tohto zákona

v druhom čítaní, ktoré by  mohlo vytvoriť priestor práve pre

takúto diskusiu. Ak dnes budete hlasovať za postup tohto ná-

vrhu do  druhého čítania, nebudete rozhodovať  o samej veci,

teda či ste za privatizáciu, alebo proti privatizácii STV 2,

ale budete rozhodovať o tom, že o budúcnosti televízneho vy-

sielania na Slovensku chceme  ďalej diskutovať na parlament-

nej  pôde, a  to v  príslušných výboroch,  ktoré sú  uvedené

v návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Za  podporu návrhu  tohto zákona  a za  vecné argumenty

vyslovené k tejto problematike vám dopredu ďakujem.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

     Teraz dám slovo spravodajcovi výborov, ktorým bol urče-

ný pán poslanec Ľubo Roman. Oboznámi nás s výsledkami prero-

kovania tohto návrhu zákona vo výboroch.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som podľa § 73 odseku 1 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri pr-

vom čítaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na  vydanie zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej

rady Slovenskej republiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania v znení ne-

skorších predpisoch, tlač 656,  ako spravodajca určený Výbo-

rom Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport.

 

     Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmet-

ný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republi-

ky  na vydanie  zákona, ktorým  sa mení  zákon  Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania v znení ne-

skorších  predpisov,  bol  doručený  poslancom Národnej rady

Slovenskej republiky  dňa 25. apríla 1997,  čím boli splnené

podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky,  t. j.  doručenie návrhu  zákona najmenej  15 dní

pred schôdzou Národnej rady  Slovenskej republiky, na ktorej

sa uskutoční jeho prvé čítanie.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či

návrh zákona spĺňa náležitosti podľa  § 70 ods. 1 zákona Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku,

a podľa  legislatívnych  pravidiel  ho  zaradil na rokovanie

27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvé-

ho čítania.

 

     Ako  spravodajca k  tomuto prvému  čítaniu si osvojujem

stanovisko, že  predmetný návrh po  formálno-právnej stránke

spĺňa všetky  náležitosti  návrhu zákona uvedené v § 67 a 68

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky  o rokovacom po-

riadku,  ako i  náležitosti určené  v legislatívnych pravid-

lách.

 

     Z vecného  hľadiska mám ten názor,  že predložený návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona,  ktorým sa mení zákon  Národnej rady o opatre-

niach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v zne-

ní neskorších  predpisov, rieši závažnú  problematiku, ktorú

je potrebné upraviť len spôsobom, ako sa navrhuje v predmet-

nom návrhu zákona. Predpokladám,  že prípadné zmeny a spres-

nenie návrhu zákona bude predložené v rozprave, najmä v rám-

ci druhého čítania vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky a v rámci druhého  a tretieho čítania na schôdzi Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, čím  dôjde k dopracovaniu

tohto návrhu zákona.

 

     S ohľadom na oprávnenia,  ktoré pre mňa ako spravodajcu

výboru  vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada

Slovenskej republiky uzniesla v zmysle  § 73 ods. 3 písm. c)

rokovacieho poriadku  na tom, že po  rozprave odporučí návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona, ktorým sa  mení zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 166/1993 Z. z.  o opatreniach v oblasti roz-

hlasového a televízneho vysielania  v znení neskorších pred-

pisov, prerokovať v druhom čítaní.

 

     Súčasne odporúčam v zmysle §  74 ods. 1 zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  rokovacom  poriadku v súlade

s rozhodnutím  predsedu Národnej  rady Slovenskej  republiky

číslo 1524  zo dňa 25. 4. 1997 prideliť  v druhom  čítaní na

prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a  šport ešte Ústavnoprávnemu

výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návr-

hom predsedu  Národnej rady Slovenskej  republiky  Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a  šport, pričom odporúčam,  aby výbory, ktorým  je návrh

zákona pridelený, ho prerokovali v  lehote do 30 dní od pri-

jatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a gestor-

ský výbor v lehote do 37 dní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi ako spravodajcovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu s konštatovaním, že  som do rozpravy

nedostal písomnú prihlášku za  klub ani žiadne prihlášky po-

slancov. Pýtam sa, či sa  niekto hlási do rozpravy? Hlási sa

pán poslanec Langoš. Nech sa páči, pán poslanec.