Prvý deň rokovania

      26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                      18. marca 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram  rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi na úvod, pokiaľ začneme rokovať, pripomenúť,

že zajtra  uplynie 180 rokov  od narodenia Jozefa  Miloslava

Hurbana,  ktorý  bol  predsedom  prvého  slovenského  národ-

nopolitického orgánu  - Slovenskej národnej rady  - v rokoch

1848-1849 a poprednou osobnosťou nášho národného obrodenia.

 

     Bol činný ako  politik, spisovateľ, publicista, vydava-

teľ a osvetový pracovník. V roku 1843 v Hlbokom, kde pôsobil

ako kaplán, sa spolu s  Ľudovítom Štúrom a Michalom Milosla-

vom Hodžom  rozhodli uzákoniť nový  celonárodný spisovný ja-

zyk, ktorý viedol k zjednoteniu národnej inteligencie.

 

     Druhým ročníkom almanachu Nitra  v roku 1844 Hurban ako

prvý  uviedol  štúrovskú  slovenčinu  do literárneho života.

V rokoch 1848-1849 bol jednou z hlavných postáv národnorevo-

lučného  pohybu. Bol  spoluosnovateľom Žiadostí  slovenského

národa a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Jozef Miloslav

Hurban patrí k najvýznamnejším postavám slovenského národné-

ho odboja a literárneho života 19. storočia.

 

     Pani poslankyne  a páni poslanci,  myslím si, že  odkaz

tohto syna slovenského národa  nás všetkých oslovuje ešte aj

dnes.

 

     Pristúpime  k rokovaniu  dnešnej schôdze.  Kým začneme,

prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     V  sále je  prítomných  122  poslancov, sme  schopní sa

uznášať.

 

     Podľa § 23 ods. 3  zákona o rokovacom poriadku o ospra-

vedlnenie na tejto schôdzi požiadali poslanci Irena Belohor-

ská, Ján  Figeľ, Dušan Slobodník -  všetci sú na zahraničnej

ceste v  mene Národnej rady  - a pani  poslankyňa Gbúrová zo

zdravotných dôvodov.

 

     Na 26. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi  budú poslanci  pán Jozef  Miklušičák za  KDH, pán

Vladimír Mikulka za HZDS,  náhradníkmi budú pán poslanec Jo-

zef Pribilinec za Spoločnú voľbu a pán Ján Volný za HZDS.

 

     Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku Národnej

rady navrhujem program 26. schôdze, ako ste ho dostali v po-

zvánke. Môžeme pristúpiť k schvaľovaniu programu 26. schôdze

Národnej rady.

 

     Chcem len  upozorniť, že nový rokovací  poriadok v § 24

ods. 2  zákona stanovuje, že poslanci,  ktorí navrhujú zmenu

alebo doplnenie  programu, majú na  to limitovaný čas  jednu

minútu.

 

     Predpokladám, že  na displeji sú  mená pánov poslancov,

ktorí chcú navrhnúť zmenu programu.

 

     Prosím, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem,  aby sme  ako bod  8 prerokovali  tlač číslo

561. Je to návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým

sa mení  a dopĺňa zákon číslo  92/1991 o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby a zákon číslo 39/1993 o Najvyššom

kontrolnom úrade  Slovenskej republiky. Ide  o návrh zákona,

ktorý stanovuje, že občania starší  ako 60 rokov by mali mať

splatné dlhopisy už 31. decembra 1997 a  nie až 31. decembra

roku 2000, a súčasne navrhuje, aby celková činnosť Fondu ná-

rodného majetku bola  kontrolovaná Najvyšším kontrolným úra-

dom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Polák.

 

Poslanec M. Polák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     za klub poslancov Združenia robotníkov Slovenska...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hovorte do mikrofónu.

 

 

Poslanec M. Polák:

 

     Za klub poslancov  Združenia robotníkov Slovenska dávam

návrh na zmenu  poradia bodov programu, a to  bod 11 zaradiť

ako bod 2  programu a bod 2 zaradiť ako  bod 11 programu 26.

schôdze Národnej rady.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Navrhujem ako osobitný bod  programu, ako bod číslo 20,

teda pred hodinou otázok, návrh na zrušenie uznesenia Národ-

nej rady  Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996,

teda toho  uznesenia, ktorým tento parlament  rozhodol o od-

chode Františka Gauliedera. Myslím si, že by sme urobili je-

den ústretový krok, ktorý predíde rozhodnutiu Ústavného súdu

a zlepší náš obraz nielen v  zahraničí, ale aj pred vlastným

obyvateľstvom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

 

 

 

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     chcem  požiadať, aby bod 16 - návrh rozpočtu  Národného

úradu práce na rok 1997 (tlač 612) - bol prerokovaný zajtra,

t. j. 19. 3. ako prvý bod po obedňajšej prestávke. Je to do-

hoda  gestorského výboru  pre zdravotníctvo  a sociálne veci

vzhľadom na to, že 20. 3. bude zasadať správna rada Národné-

ho úradu práce a doteraz Národný úrad práce ide na provizór-

ny rozpočet, tak aby sme urýchlili tento stav.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za udelenie slova.

 

     Chcem navrhnúť, ak neprejde návrh pána poslanca Poláka,

ktorým  chcel predradiť  bod číslo  11 ako  druhý bod  nášho

programu, aby sa  zmenilo  poradie bodov 10 a 11 tak, že bod

číslo 10 bude  niesť bod číslo 11 a bod  číslo 11 bude niesť

číslo 10.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovolím si snemovni predložiť  návrh, aby body číslo 10

a 11 boli vypustené z  programu tejto schôdze. Svoj pozmeňu-

júci návrh opieram o ustanovenie § 96 ods. 3. Dovolil by som

si citovať: "Ak Národná  rada návrh zákona neschválila, nový

návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť me-

siacov odo dňa neschválenia návrhu zákona." Toto ustanovenie

možno aplikovať na body číslo 10 a 11.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

 

     skupina poslancov Národnej rady vám predložila návrh na

zvolanie  mimoriadnej schôdze.  Chcela by  som vás poprosiť,

aby ste  sa teraz počas prerokúvania  programu schôdze mohli

vyjadriť k  tomu, či bude mimoriadna  schôdza Národnej rady,

či ju  mienite zvolať, pretože poslanci  dostali pozvánku na

ďalšiu schôdzu na 2. apríla  a mimoriadna schôdza by sa mala

konať skôr.  A chcela by  som vás poprosiť,  aby ste uviedli

dôvody, pretože podľa rokovacieho poriadku musíte zvolať mi-

moriadnu  schôdzu,  a  v  prípade,  že  prebehne,  potom  tá

schôdza,  ktorú ste  zvolali podľa  nášho prvého  návrhu, už

vlastne bude neaktuálna, uznesením Národnej rady je možné ju

zrušiť.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nemám  návrh do  programu, ale  mám procedurálny  návrh

alebo poznámku k tomu, čo navrhol kolega Maxon. Nie je možné

hlasovať o tom, čo navrhol, pretože v § 96 sa hovorí o návr-

hu  zákona, ktorý  Národná rada  neschválila a  my sme zákon

jednoducho schválili, čiže tento  paragraf sa nedá uplatniť.

O tom, že sme neschválili jeho časť, vôbec nediskutujme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  či dal návrh podľa  takého alebo onakého

rozhodnutia, paragrafu alebo článku, je v tomto prípade ire-

levantné. On to žiada stiahnuť.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda,  ale k tomu mám  poznámku, že podľa iného

paragrafu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme o tom hlasovať.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Nie, o tom sa nedá hlasovať, pretože podľa § 73 na prvé

čítanie sa  zákon zaradí ex lege, zo zákona,  o tom  nemožno

hlasovať.  Čiže návrh  pána poslanca  Maxona je irelevantný.

A keby ste boli mali názor, že niektorý zákon je v tej istej

veci  ako neschválený  zákon, tak  ho neprijmete,  ale zákon

jednoducho musí byť prerokovaný v prvom čítaní. Bodka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem sa  pripojiť k pani poslankyni  Rusnákovej a upo-

zorniť, že pätina poslancov požiadala o zvolanie schôdze Ná-

rodnej rady. Viem,  že ste tú schôdzu Národnej  rady s týmto

programom zvolali až na apríl, ale keďže § 17 ods. 2 rokova-

cieho poriadku  hovorí, že takúto schôdzu  treba zvolať do 7

dní, tak vám chcem odporúčať, aby ste zmenili dátum schôdze,

ktorú ste  už zvolali. Je to  možné tak, aby ste  ju zvolali

v čase stanovenom ústavou a zákonom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte niekto? Ak nie, pristúpime k jednotlivým bodom.

 

     Prvý návrh dal pán  poslanec Fico. Žiada, aby ako bod 8

bola  zaradená tlač  561, ktorá  sa týka  zákona 92/1991 Zb.

a zákona  39/1993 Z. z. o  Najvyššom  kontrolnom  úrade. Ide

o zníženie, resp. vyplácanie dlhopisov  skôr, ako je to sta-

novené. Asi takto to bolo prezentované.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o doplňujú-

com návrhu pána poslanca Fica.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento doplňujúci návrh.

 

     Druhý návrh predložil pán  poslanec Polák, ktorý žiada,

aby bod číslo 11 programu bol vymenený s bodom číslo 2. Čiže

bod číslo 11 bude ako bod číslo 2 a bod číslo 2 ako bod čís-

lo 11.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     K tejto zmene došlo.

 

     Pán poslanec Volf žiada, aby  sme ako nový bod 20 zara-

dili zrušenie  uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky

číslo 482 zo 4. 12. 1996.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Neprijali sme túto zmenu.

 

     Pani poslankyňa Aibeková navrhuje, aby sme tlač 612 za-

radili na  schôdzu 19. 3.  1997, teda zajtra,  ako bod číslo

1. Zdôvodnila prečo. (Hlasy z pléna.) Poobede ako bod 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Ďalej žiadala zmenu pani poslankyňa Schmögnerová. Keďže

sa predtým vyhovelo požiadavke pána poslanca Poláka, nebude-

me hlasovať o jej návrhu.

 

     Pán poslanec  Maxon žiada, aby  sme body číslo  10 a 11

vypustili.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková žiadala odo mňa vyjadrenie.

 

     Dostal som návrh skupiny  poslancov na vyslovenie nedô-

very obidvom  členom vlády. Doručený mi  bol 13. marca 1997.

Návrh bol  explicitne podaný podľa  článku 88 ods.  1 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého  návrh na vyslovenie ne-

dôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi preroku-

je Národná rada Slovenskej republiky  vtedy, ak o to požiada

najmenej pätina  jej poslancov. Zároveň  sa v návrhu  uvádza

požiadavka, aby  sa návrh prerokoval  neodkladne po skončení

25. schôdze Národnej rady.

 

     Vzhľadom na to, že návrh na vyslovenie nedôvery neobsa-

hoval konkrétnu požiadavku zvolať schôdzu Národnej rady Slo-

venskej republiky  do 7 dní, a to tak, ako ustanovuje  § 109

ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, vznikla mi ako predsedo-

vi Národnej rady povinnosť zvolať schôdzu do 30 dní odo dňa,

keď som tento návrh dostal. Podľa citovaného zákona som hneď

14. marca zvolal a vypísal schôdzu na 2. apríla 1997. Po pí-

somnom zvolaní schôdze a rozoslaní pozvánok mi bol v priebe-

hu  14. marca  1997 doručený  list, v  ktorom bol predložený

zoznam poslancov, požadujúcich zvolanie schôdze Národnej ra-

dy podľa  § 17 ods.  2 zákona o  rokovacom poriadku Národnej

rady.

 

     V tomto prípade môžem  povedať, že skupina poslancov ma

vo svojom pôvodnom návrhu  nežiadala, aby som zvolal schôdzu

v osobitnom termíne,  ktorý je 7 dní.  Ja som zvolal schôdzu

do 30 dní, konkrétne v tomto  prípade je to 18. deň od doru-

čenia návrhu. Zákon nepozná žiaden mechanizmus, aby predseda

Národnej rady už zvolanú schôdzu mohol odvolať.

 

     Skupina poslancov v liste požadujúcom  zvolanie schôdze

podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nedala správnu

požiadavku. Toto ustanovenie upravuje zvolávanie schôdzí Ná-

rodnej rady vo všeobecnosti, to je  v celom § 17, kde je ob-

siahnutá všeobecná  úprava zvolávania schôdzí  predsedom Ná-

rodnej rady. Čiže postupoval som v zmysle zákona. Myslím si,

že  som neporušil  žiadne ustanovenie  rokovacieho poriadku.

Nie, že myslím, som presvedčený. Osobitnú úpravu - dá sa po-

vedať  lex  specialis  -  zvolávania  schôdzí  Národnej rady

v prípade  návrhov na  vyslovenie nedôvery  vláde Slovenskej

republiky alebo jej členom obsahuje jednoznačne § 109 ods. 2

zákona o  rokovacom poriadku. Preto je  taká situácia, ktorá

je.

 

     Na základe  zistenia pochybenia poslancov  mi potom po-

slanci dodatočne doručili žiadosť, aby som zvolal schôdzu do

7 dní, ale  to už bolo  vtedy, keď bola  vypísaná schôdza na

30. apríla. Čiže k tomu to nejde. Pokiaľ by som túto žiadosť

mal považovať za novú žiadosť,  v tomto prípade tiež nespĺňa

podmienky, ako predpisuje rokovací poriadok.

 

     O tejto veci som s pani poslankyňou Rusnákovou hovoril,

dá sa povedať, že sme  sa skoro dohodli. Navrhoval som teraz

jednu vec.  Každý návrh, ktorý príde  do Národnej rady, musí

spĺňať určitý časový limit a každý návrh musí byť prerokova-

ný  vo  výboroch  Národnej  rady.  V  tomto prípade, keď som

dostal návrh, okamžite som ho expedoval vláde Slovenskej re-

publiky, pretože sa musí k  tomu vyjadriť, a po vyjadrení ho

okamžite prideľujem  výborom. Dokonca ho už  výbory majú, až

na tie tri výbory, ktoré ho zo zákona nemusia mať.

 

     Situácia  je taká,  že môžeme  - ale  to len  výnimočne

v tomto  prípade, pretože  už táto  žiadosť má  legislatívne

číslo, inak  by sa to nedalo -, keďže  som ešte  doteraz ne-

uzavrel rozširovanie programu, navrhnúť, aby tento bod prog-

ramu bol prerokovaný  ešte na tejto schôdzi s  tým, že mojou

povinnosťou  je, aby  som si  vyžiadal od  vlády vyjadrenie,

ktoré prakticky už  žiadať nemusím, pretože tam je, a dal by

som  to  potom  do  výborov.  Na  tejto schôdzi môžeme potom

o tejto veci rokovať. To je môj názor, resp. skôr moje odpo-

rúčanie, ako  môžeme z tejto  situácie bez problémov  vyjsť.

Pokiaľ by ste chceli mimoriadnu  schôdzu, musíte mi dať nový

návrh s podpismi. To je moje vysvetlenie.

 

     Pán poslanec Šimko, ale nie  je rozprava. Iba ak by ste

chceli ešte  doplniť program. Prosím,  dajte slovo pánu  po-

slancovi Šimkovi.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem  si osvojiť  váš návrh,  vlastne vaše odporúčanie

a navrhujem, aby  sa v piatok  na tejto schôdzi  prerokovali

oba návrhy, ktoré sú  predmetom návrhu skupiny poslancov. To

znamená, že  ide o návrh do  programu tejto schôdze. Napriek

tomu vás však chcem tiež upozorniť, že keď vás ústavou poža-

dovaný počet  poslancov požiada o zvolanie  schôdze, ste po-

vinný  ju  zvolať  a  nemôžete  o  tom  diskutovať, nemôžete

vychádzať z  argumentov lex specialis a  podobne, pretože to

je ústava a to je zákon o rokovacom poriadku, ktorý vás jed-

noducho robí povinným zvolať takúto schôdzu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Dám hlasovať o vašom návrhu.

 

     Len vás chcem upozorniť, že ustanovenie § 109 ods. 2 ma

práve upozorňuje na ústavu a rieši to v zmysle ústavy. Čítam

odsek 1: "Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôve-

ry vláde alebo jej členovi,  ak o to požiada najmenej pätina

jej poslancov." (Odkaz na  ústavu.) "Návrh sa podáva predse-

dovi Národnej rady. Návrh musí byť vyhotovený písomne a odô-

vodnený."

 

     Odsek 2 hovorí: "Predseda Národnej rady na prerokovanie

návrhu podaného  podľa odseku 1 zvolá  schôdzu Národnej rady

do 30 dní  odo dňa, keď návrh dostal..."  Podľa tohto odseku

som dostal žiadosť od pánov poslancov. Môžete si ju pozrieť,

je tu na stole. V tomto  odseku sa ďalej hovorí: "...ak naj-

menej pätina poslancov nežiada  zvolať schôdzu Národnej rady

do siedmich dní." (Odkaz na ústavu.) A to tam nebolo. My sme

sa  viac-menej  s  predkladateľmi  dohodli.  Navzájom sme si

uznali. Mal som pravdu. Môže  sa to dať nakoniec do ústavno-

právneho výboru,  aby do budúcnosti rozhodol,  ako by to mal

predseda Národnej  rady posudzovať. Ale ak  by aj bol nejaký

spor, pán  poslanec, tak § 146  rokovacieho poriadku hovorí:

"Ak  sa  počas  schôdze  Národnej  rady  vyskytne pochybnosť

o postupe podľa tohto zákona,  rozhoduje v jednotlivých prí-

padoch predsedajúci. Na návrh poslanca Národná rada rozhodne

bez rozpravy  o tom, že predsedajúci  rozhodne o pochybnosti

o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom ustanove-

ní ústavnoprávneho výboru."

 

     Čiže  môžem teraz  rozhodnúť sám,  ak si  žiadate, môže

o tom rozhodnúť ústavnoprávny výbor. Myslím si, že to netre-

ba, a dohodneme sa takou cestou, ako bolo teraz povedané.

 

     Pán poslanec Maxon, jedine  ak chcete ešte doplniť pro-

gram.

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu predsedovi Maxonovi.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Samozrejme, ide  o návrh na úpravu  programu. Môj návrh

znie: odporúčam zaradiť na 26. schôdzu Národnej rady Sloven-

skej  republiky  predmetný  návrh  skupiny poslancov bezpro-

stredne po  prerokovaní vo všetkých  výboroch Národnej rady.

(Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

     Rozumiem tomu asi takto:  pán poslanec Šimko dal návrh,

aby sme o návrhu skupiny poslancov rozhodovali v piatok, aby

návrh bol zaradený na piatok. O tom dám hlasovať ako o prvom

návrhu. Pán predseda Maxon navrhuje, aby sme prípadne neroz-

hodovali v piatok,  ale hneď, len čo o  tom rozhodnú výbory,

pretože výbory o tom rozhodovať musia. Tak to mám pochopiť?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, budeme hlasovať  najskôr o návrhu pána

poslanca Šimka.

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, mám procedurálnu pripomienku k návrhu pá-

na poslanca  Maxona. Chcel by som  pripomenúť také všeobecné

právne zásady, a síce, že právne návrhy majú byť určité. Ná-

vrh pána poslanca Maxona nie je určitý. Kedy to všetky výbo-

ry prerokujú?  To je v  tejto chvíli prinajmenšom  neurčité.

Preto vlastne nemôžeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxo-

na.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musíme hlasovať o všetkom. To je len vaše vysvetlenie.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslan-

ca Šimka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Budeme hlasovať  o návrhu pána  poslanca Maxona s  tým,

aby sa ešte  na tejto schôdzi rokovalo o  návrhu skupiny po-

slancov, ale po prerokovaní vo výboroch. Hneď po prerokovaní

vo výboroch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

 

     Vážení páni poslanci, pani  poslankyne, v tomto prípade

budeme musieť prijať uznesenie  po schválení tohto programu,

uznesenie o tom, že schôdza 2. apríla je bezpredmetná.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  celom programe aj

so schválenými doplnkami.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme schválili program 26. schôdze.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme teraz hlasovať o  návrhu uznesenia, ktoré musíme

prijať.

 

     Navrhujem uznesenie Národnej  rady Slovenskej republiky

z dnešného dňa, ktorým sa  schvaľuje program 26. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, a to:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. schvaľuje program 26.  schôdze Národnej rady Sloven-

skej  republiky (a  teraz tam  musia byť  uvedené body podľa

schváleného programu);

 

     B. konštatuje,  že v súvislosti  so schválením programu

26. schôdze  Národnej rady Slovenskej  republiky, do ktorého

boli zaradené: návrh skupiny poslancov Národnej rady Sloven-

skej republiky na vyslovenie  nedôvery členovi vlády Sloven-

skej republiky Ivanovi  Hudecovi, poverenému riadením Minis-

terstva  kultúry Slovenskej  republiky, a  návrh skupiny po-

slancov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky na vyslovenie

nedôvery členovi vlády  Slovenskej republiky Gustávovi Kraj-

čimu, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej re-

publiky, je konanie zvolanej  27. schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky, na ktorej  sa mali prerokovať uvedené dva

body programu, bezpredmetné."

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hlasujme.  Schôdza  nebude

2. apríla, lebo tie body ideme prerokúvať na tejto schôdzi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     môžeme pristúpiť k prvému bodu nášho rokovania, a to je

 

     správa o  plnení úloh zahraničnej politiky  za rok 1996

a konkretizácii  hlavných  zámerov  Programového  vyhlásenia

vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

 

     Správu ste dostali ako tlač 629 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 629a, ktorej  súčasťou je aj návrh na uznesenie

Národnej rady.

 

     S procedurálnym návrhom sa ešte hlási pán poslanec Šim-

ko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem navrhnúť jedno uznesenie,  a to uznesenie, ktorým

Národná rada  ukladá výborom Národnej  rady prerokovať návrh

skupiny poslancov na  vyslovenie nedôvery ministrovi Hudeco-

vi a návrh skupiny  poslancov  na vyslovenie nedôvery minis-

trovi Krajčimu do 20. marca, to znamená do štvrtka vrátane.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, je po schválení  programu a do tohto pro-

gramu sme už zaradili jednotlivé body. O tomto sme rozhodli,

že bude vtedy, keď to schvália výbory.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, navrhujem, aby to výbory schválili dovte-

dy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale musím najskôr dostať pre výbory vyjadrenie z vlády.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,  vy určujete vláde  termín, dokedy sa  má

vyjadriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja si myslím, že je schválený program.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     To je v poriadku, ja navrhujem uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O tomto už nemáme čo hlasovať.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda, ja navrhujem  uznesenie a žiadam vás, aby

ste dali o ňom hlasovať. (Šum v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, pokoj.

 

     Prosím, môžeme pristúpiť k  rokovaniu o prvom bode pro-

gramu.

 

     Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

 

Minister zahraničných vecí SR P. Hamžík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  z poverenia vlády  Slovenskej

republiky informoval o plnení úloh v oblasti zahraničnej po-

litiky Slovenskej  republiky v uplynulom roku  a zároveň aby

som vás oboznámil s  prebiehajúcimi aktivitami, ktorým vláda

a ministerstvo  zahraničných vecí  venujú prvoradú pozornosť

v súlade s Programovým  vyhlásením vlády Slovenskej republi-

ky.

 

     Správa o  plnení úloh zahraničnej politiky  za rok 1996

a konkretizácii  hlavných  zámerov  Programového  vyhlásenia

vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach rezortu

Ministerstva zahraničných vecí  Slovenskej republiky je pre-

hľadom výsledkov, ktoré Slovenská  republika dosiahla v roku

1996 v zahraničnopolitickej oblasti.  Je zámerne očistená od

toho,  čo  dnes  dominuje  posudzovaniu zahraničnej politiky

Slovenskej republiky, totiž  jej takmer výlučnému hodnoteniu

cez prizmu vnímania vnútropolitickej situácie v našom štáte.

Pritom nijako nespochybňujem, že vnútorná a zahraničná poli-

tika na seba vzájomne vplývajú a vnútorná politika zahranič-

nú determinuje.

 

     Moje dnešné vystúpenie nie je jednoduchým výpočtom jed-

notlivých zahraničnopolitických aktivít,  ale je potrebné ho

vnímať ako celkové  hodnotenie dosiahnutých výsledkov zahra-

ničnej politiky Slovenskej republiky, napĺňanie jej priorít,

a tiež ako naznačenie niektorých  momentov, ktoré v dynamike

dnešného diania akosi ustupujú do pozadia.

 

     Základným  východiskom zahraničnej  politiky Slovenskej

republiky je  približovanie sa k európskym a euroatlantickým

politickým, ekonomickým a  bezpečnostným štruktúram s cieľom

splniť  podmienky na  vstup do  organizácií týchto  štruktúr

- do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy.

 

     K hlavným  úlohám slovenskej zahraničnej  politiky však

patria aj  ďalšie dôležité ciele.  Dovoľte však, aby  som sa

najprv venoval dvom prioritám  z priorít zahraničného smero-

vania nášho štátu.

 

     Pokiaľ  ide o  náš dialóg  s Európskou  úniou, na prvom

miestne je potrebné konštatovať jeho zintenzívnenie, čo pla-

tí aj pre spoluprácu medzi  Európskou úniou a Slovenskou re-

publikou vo všetkých oblastiach.

 

     Do prípravy dotazníka  Európskej komisie ako materiálu,

ktorý prezentuje stupeň  transformácie v Slovenskej republi-

ke, boli zapojené všetky ústredné orgány štátnej správy vrá-

tane Rady vlády pre Európsku integráciu. Slovenská republika

odovzdala dotazník Európskej  komisii medzi prvými krajinami

a kvalita  odpovedí  je  hodnotená  pozitívne. Odpovede majú

slúžiť ako  základné východisko na  komplexné a individuálne

hodnotenie pripravenosti kandidátskych krajín na začatie ro-

kovaní o vstupe do únie.  Očakávame, že kritériá budú objek-

tivizované a ukážu  skutočný stav pripravenosti jednotlivých

kandidátskych štátov na vstup do Európskej únie.

 

     V oblasti vzájomných  vzťahov medzi Slovenskou republi-

kou a  Európskou úniou sa uskutočňuje  veľký počet kontaktov

a aktivít, z ktorých osobitne pripomínam zasadnutia Asociač-

nej rady  a asociačných výborov -  Slovenská republika v Eu-

rópskej únii.

 

     Slovensko urobilo pokrok  v aproximácii právnych noriem

Slovenskej  republiky s právom Európskej únie. Implementácia

práva  Európskych  spoločenstiev  zostáva  naďalej prvoradou

úlohou, ktorá stojí pred našou legislatívou. Tohtoročné feb-

ruárové zasadnutie Asociačnej rady medzi Slovenskou republi-

kou a  Európskou úniou bolo  zamerané na vyhodnotenie  pred-

vstupovej stratégie a na napĺňanie asociačnej dohody. Ocene-

né boli hospodárske výsledky  nášho štátu a konštatovalo sa,

že Slovenská  republika v približovaní  sa k Európskej  únii

výrazne  pokročila. V  spoločnom komuniké  z tohto rokovania

Európska únia uvítala vývoj  v oblasti demokratizácie v Slo-

venskej republike a povzbudila ju, aby pokračovala v procese

upevňovania demokracie v súlade s kodanskými kritériami.

 

     Takisto však bol  Slovenskej republike pripomenutý prí-

sľub prijať zákon o používaní zákona národnostných menšín.

 

     S partnermi v Európskej únii sme spoločne konštatovali,

že posledné  rokovanie Asociačnej rady v  Bruseli bolo v po-

rovnaní  s predchádzajúcimi  na kvalitatívne  vyššej úrovni.

Išlo  najmä o  spôsob dialógu,  z ktorého  bolo cítiť  snahu

o partnerskú komunikáciu  s cieľom ešte  viac priblížiť Slo-

venskú republiku k členstvu v únii. Dôležitú úlohu v prebie-

hajúcom integračnom procese plní štruktúrovaný dialóg, ktorý

využívali najvyšší predstavitelia ústredných orgánov, ako aj

experti jednotlivých  ministerstiev na oboznámenie  sa s ak-

tuálnymi otázkami vývoja v únii  a zároveň aj na presadzova-

nie stanovísk Slovenskej republiky. Týmito prostriedkami ko-

munikácie  Slovenskej republiky  s Európskou  úniou, ktorých

miesto  a úloha  sa  v  partnerskom dialógu  zvyšovali, boli

návštevy najvyšších predstaviteľov  únie v Slovenskej repub-

like a naopak, slovenských  predstaviteľov v sídle Európskej

komisie a Európskeho parlamentu.

 

     S pohľadom na približujúci sa termín stanovenia začiat-

ku rokovaní o vstupe považujem za potrebné, aby tieto stret-

nutia  pokračovali a  aby permanentný  dialóg neutíchal. Som

veľmi rád, že práve na tomto mieste môžem takisto pripomenúť

zvýšenie dialógu a dynamiky  spolupráce medzi Národnou radou

Slovenskej republiky a Európskym parlamentom, čomu nasvedču-

jú zasadnutia  Spoločného parlamentného výboru  a stretnutia

predsedov spolupracujúcich národných parlamentov, uskutočňo-

vané či už v Slovenskej republike, alebo v zahraničí.

 

     Pre slovenskú stranu je z hľadiska našich pozícií v in-

tegračných procesoch veľmi dôležité - a netýka sa to len na-

šich snáh o dosiahnutie členstva  v Európskej únii -, aby sa

rozširovali informačné kanály a  aby sa prehlbovalo vzájomné

poznanie.  V rozvíjaní  partnerského dialógu  patrí dôležité

miesto Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre európ-

sku  integráciu, ktorého  členovia sa  stretávajú so svojimi

partnermi z parlamentov členských krajín Európskej únie.

 

     Je potrebné otvorene povedať aj to, že nie vždy vyznie-

val dialóg s Európskou  úniou pre Slovenskú republiku jedno-

značne pozitívne. Nehodnotíme to  ako zaujatosť  či neochotu

našich partnerov z únie, resp. jej členských krajín k ďalšej

spolupráci, ktorá je potrebná  na dosiahnutie konečného cie-

ľa. Hoci  i tu by  som si vedel  predstaviť viac porozumenia

pre  zložitosti u  nás prebiehajúcich  zmien a  ústretovejší

prístup v  niektorých prípadoch zo  strany našich partnerov.

Istý deficit v tejto oblasti  predstavovala, a ako sa ukazu-

je,  aj naďalej  predstavuje naša  vnútorná nejednotnosť pri

presadzovaní záujmov Slovenskej  republiky. Snaha o riešenie

domácich problémov na zahraničnej scéne  v sebe niesla a ne-

sie potenciálne riziko, znamenajúce oslabenie účinnosti pre-

zentácie  nespochybniteľných výsledkov  dosiahnutých Sloven-

skou republikou.

 

     Verím, že súčasnosť i  najbližšia budúcnosť ponúknu do-

statok  príležitostí na  stupňovanie dialógu  s úniou. Medzi

takéto príležitosti  dozaista patrí aj  návšteva podpredsedu

komisie Európskej únie Leona  Brittana v Slovenskej republi-

ke, ktorá sa uskutoční koncom tohto týždňa.

 

     Obsahové a  časové dimenzie prípravy  na vstup do  únie

v kontexte  prebiehajúcej medzivládnej  konferencie ukazujú,

že proces približovania sa  Slovenskej republiky k Európskej

únii sa  dostáva do rozhodujúcej fázy.  Očakáva sa, že záver

konferencie prinesie so  sebou stanovenie začatia rozhovorov

o vstupe asociovaných krajín do únie.  Tohtoročné holandské,

prípadne luxemburské predsedníctvo v  Európskej únii je vše-

obecne spájané s odpoveďou na  otázku, kedy a s kým spomedzi

asociovaných krajín  sa začnú rozhovory  o plnoprávnom člen-

stve v únii.

 

     Pozícia  Slovenskej republiky  je v  tomto smere jasná.

Sme za  to, aby šlo  o spoločnú štartovaciu  čiaru, o prísne

objektívne a individuálne  posudzovanie kandidátskych štátov

podľa  toho, ako  plnia stanovené  kritériá. Našou dôležitou

úlohou na tento krok je  preto aj zostavenie a príprava kva-

litného negociačného  tímu odborníkov na  rokovania s Európ-

skou komisiou. Pred Slovenskou  republikou stoja v sumarizu-

júcom pohľade dve  hlavné úlohy, a síce byť  v prvej skupine

krajín,  s ktorými  budú  prebiehať  rokovania o  prijatí do

únie, a úspešne zvládnuť  negociačný proces z hľadiska napĺ-

ňania našich záujmov.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pokladám  za potrebné  opätovne zdôrazniť jednoznačnosť

a nemennosť  zahraničnopolitickej orientácie  Slovenskej re-

publiky  v  smere  dosiahnutia  nášho  plnoprávneho členstva

v Severoatlantickej aliancii. Najdôležitejšie aktivity, kto-

ré  Slovenská republika  vo  svojom  približovaní sa  k NATO

realizovala, sa  nachádzajú v správe, ktorú  máte k dispozí-

cii. Pristavím  sa pri tých aktivitách,  z ktorých je úsilie

Slovenskej republiky o dosiahnutie  členstva v aliancii nie-

len zrejmé na prvý pohľad,  ale je aj minimálne porovnateľné

s tým, čo dosiahli ďalšie kandidátske štáty.

 

     Intenzívny dialóg s NATO sa prejavil v realizácii dvoch

kôl kolektívneho a troch  kôl individuálneho dialógu k otáz-

kam štúdie o rozširovaní  NATO. Slovenská republika ako prvá

spomedzi kandidátskych krajín odovzdala individuálny diskus-

ný  dokument.  Vypracovaná  bola  štúdia  projektu Prix name

a záverečná správa  o pripravenosti Slovenskej  republiky na

členstvo v NATO. Pokračovala spolupráca v rámci Severoatlan-

tickej rady pre spoluprácu a v programe Partnerstvo za mier,

kde je Slovenská republika  pravidelne vyhodnocovaná ako je-

den z najaktívnejších účastníkov. Pokračovalo úsilie Sloven-

skej republiky  v procese plánovania  a prehľadu síl  a pro-

striedkov. Uskutočnilo sa viacero návštev a stretnutí minis-

tra zahraničných  vecí a ministra  obrany v Bruseli či už na

zasadnutí  Severoatlantickej rady  pre spoluprácu,  alebo na

konferenciách NATO o  politickom rozhodovaní. Konkrétny prí-

spevok Slovenskej republiky v oblasti spolupráce medzinárod-

ných síl  na území bývalej Juhoslávie  predstavovala a pred-

stavuje vysoko  hodnotená účasť jednotiek  Armády Slovenskej

republiky v rámci mierových misií pôsobiacich na území býva-

lej Juhoslávie.

 

     V  minulom roku  a osobitne  v jeho  druhej polovici sa

uskutočnil celý  rad aktivít ministerstva  zahraničných vecí

s cieľom získať podporu členských  krajín na vstup Slovenska

do aliancie. Napriek vynaloženému úsiliu a dosiahnutým pozi-

tívam  dochádza však  k vynechávaniu  Slovenska pri uvádzaní

kandidátov na členstvo v aliancii v prvej vlne rozširovania.

Plne  si  uvedomujeme  potrebu  vynaloženia  ďalšieho úsilia

o naplnenie všetkých kritérií stanovených na vstup do alian-

cie, vrátane  politických. Často počúvame,  že Európska únia

a NATO si  svojím rozšírením nechcú  importovať problémy no-

vých  členov. To  je prirodzená  požiadavka. Neexistuje však

precedens vo  vzťahu k zahraničnopolitickému  pôsobeniu Slo-

venska, ktorý  by v našom prípade  oprávňoval k takýmto oba-

vám.  Slovenská republika  nemá problémy,  ktoré by narušili

vnútornú súdržnosť či akcieschopnosť organizácií, do ktorých

chceme vstúpiť.

 

     Tým  nijako  neznižujem  skutočnosť,  že  Európska únia

a NATO sú stelesnením určitých  hodnôt, princípov a politic-

kej  kultúry. Akosi  sa však  zabúda, že  i dnešná podoba je

výsledkom procesu,  ktorý netrval ani dva,  ani desať rokov.

Preto  treba  vyspelosť  demokracie  v kandidátskych štátoch

a ich šance na vstup do  tejto inštitúcie vidieť aj v širšom

kontexte. Ide o príliš závažné rozhodnutia, aby sa o Sloven-

skej republike  mohlo s určitým  odstupom povedať: Nespĺňate

podmienky, a preto čakajte. Vzniká dojem, že hodnotenie Slo-

venska je robené  systémom štatistického vyhodnocovania kri-

térií. Aj z tohto dôvodu sa niekedy zdá, akoby chýbal záujem

vidieť Slovensko tak, ako je to v iných prípadoch: Áno, máte

problémy, ale patríte k nám, tak vám dáme šancu.

 

     Naša pozornosť sa aj  naďalej upiera k júlovému summitu

členských  krajín NATO  v Madride,  ktorý prinesie  dôležité

rozhodnutia o  menách a počte  konkrétnych krajín, ktoré  sa

stanú novými členmi aliancie. Berúc  do úvahy viac ako troj-

ročnú prácu,  ktorú Slovenská republika v  tejto oblasti od-

viedla, konštatujem, že ak s nami rátajú naši partneri, bolo

by chybou, keby sme sa sami vopred vzdávali. Konečné rozhod-

nutie madridského  summitu je pre nás  stále aktuálne. Ak si

z pohľadu realizácie zahraničnopolitických úloh programového

vyhlásenia vlády položím otázku  vzťahujúcu sa na práve pre-

biehajúcu  vnútroštátnu diskusiu  o našom  členstve v európ-

skych a transatlantických  štruktúrach, musím pripomenúť, že

takéto diskusie  prebiehali a prebiehajú  aj v iných  kraji-

nách. Sú  legitímne a sú  prejavom rešpektovania pluralitnej

demokratickej spoločnosti, akou je aj Slovenská republika.

 

     Záujem  a smerovanie  obyvateľstva Slovenskej republiky

potvrdzujú napokon nielen  predbežné výsledky prieskumov ve-

rejnej mienky, ale aj  trvalá programová línia vlády. Zazna-

menávame  podporu susedných  krajín a  takisto aj pochopenie

členských krajín  aliancie nášmu integračnému  úsiliu. Euro-

atlantická integrácia Slovenskej  republiky zostáva v súčas-

nosti i vo svojej  perspektíve nespochybniteľná. Práve v sú-

časnom období existuje priestor a čas, aby dialóg Slovenskej

republiky a  NATO s prihliadnutím na  výsledky referenda vy-

vrcholil. Preto Slovenská republika prijala ponuku zúčastniť

sa na zintenzívnenom dialógu  s alianciou, ktorý prebehne vo

viacerých kolách pred rozhodnutím o tom, s kým sa začnú kon-

krétne rokovania o vstupe do NATO.

 

     Rovnako budeme pokračovať v spolupráci v rámci programu

Partnerstvo za mier. S ohľadom  na prebiehajúci vývoj sa po-

tvrdzuje,  že bezpečnostná  oblasť nie  je celkom  pokrývaná

jednou,  akokoľvek efektívnou  organizáciou kolektívnej bez-

pečnosti. V Európe dnes pôsobí Západoeurópska únia. Riešením

otázok súvisiacich s bezpečnostnou situáciou sa ďalej zaobe-

rá Organizácia pre bezpečnosť  a spoluprácu v Európe, Európ-

ska únia, Rada Európy a Organizácia Spojených národov. Budo-

vanie európskeho bezpečnostného systému  by malo spočívať na

báze harmonického pôsobenia a  dopĺňania sa týchto kľúčových

a niektorých ďalších medzinárodných organizácií.

 

     Predstavitelia Slovenskej republiky,  ako to vyplýva aj

z predloženej správy, sa zúčastňujú  na návštevách vo viace-

rých z týchto organizácií a na stretnutiach s ich predstavi-

teľmi. Vo vzťahu k  Západoeurópskej únii vyjadrila Slovenská

republika svoju ochotu podieľať sa na operáciách medzinárod-

ných síl uskutočňovaných  na európskom kontinente. Slovenská

republika vidí Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Eu-

rópe  ako organizáciu,  ktorej úlohy  a možnosti  v súčasnej

a budúcej Európe - aj s ohľadom na  výsledky nedávneho lisa-

bonského  summitu - nie sú zďaleka  vyčerpané.  Navyše  OBSE

poskytuje  dostatok  priestoru  na  realizáciu  svojich úloh

v krízových   regiónoch  prostredníctvom   vlastných  misií.

V pohľade Slovenskej republiky predstavuje pevnú súčasnú ob-

lasť bezpečnostnej architektúry  Rada Európy, jej spolupráca

v tejto oblasti  s ďalšími organizáciami,  osobitne s Európ-

skou úniou a OBSE.

 

     Vychádzajúc  z našej  včerajšej diskusie  v Zahraničnom

výbore Národnej  rady Slovenskej republiky, považujem za po-

trebné zdôrazniť,  že v bezpečnostnej  oblasti považujeme za

potrebné  v záujme stability na našom kontinente  skĺbiť dva

základné prvky, to znamená kolektívny a kooperatívny. Správ-

nosť takéhoto prístupu jasne potvrdzuje práve politika Zápa-

du  v tejto  oblasti, keď  sa usiluje  o rozšírenie aliancie

a zároveň o jej adaptáciu na nové podmienky. Paralelne hľadá

model spolupráce s Ruskom.

 

     V súčasnom svete, ktorý je čoraz viac ekonomický, poli-

tický, bezpečnostne a informačne  prepojený a kde jednotlivé

procesy navzájom súvisia viac ako kedykoľvek predtým, má pre

Slovensko osobitný  význam úsilie o  posilnenie ekonomických

aspektov rozvoja vzájomných vzťahov s našimi partnermi, a to

rovnako na bilaterálnych, ako aj na multilaterálnych fórach.

 

     Získanie členstva v  Organizácii pre hospodársku spolu-

prácu a  rozvoj (OECD) má pre  Slovenskú republiku význam už

aj vzhľadom na tú  skutočnosť, že ekonomický operačný pries-

tor  tejto organizácie,  ktorá je  akýmsi klubom hospodársky

najvyspelejších  štátov sveta,  presahuje hranice európskeho

kontinentu.  V  priebehu  pokračujúceho  procesu  získavania

členstva v minulom roku Slovenská republika realizovala via-

cero liberalizačných opatrení v  súlade s požiadavkami tejto

organizácie.  Ostáva dovŕšiť  integračné úsilie  v tejto pre

nás kľúčovej oblasti s cieľom dosiahnuť  plné členstvo v or-

ganizácii.

 

     Podľa ohlasov od našich partnerov bolo pozitívne hodno-

tené  zasadnutie  spoločného  výboru  -  Slovenská republika

a OECD, ktoré sa uskutočnilo v  januári tohto roku v Paríži.

Slovenská republika na ňom  jednoznačne a presvedčivo dekla-

rovala záujem o skoré  členstvo v tejto organizácii. Zároveň

boli identifikované tie oblasti, v ktorých treba na vstup do

organizácie urobiť potrebný pokrok.

 

     V  oblasti  ekonomických  priorít  je záujmom Slovenska

pokračovať v zapájaní sa do aktivít v rámci Svetovej obchod-

nej organizácie.  Vláda si plne uvedomuje  svoje záväzky vy-

plývajúce z členstva v nej, čo  platí aj o úsilí o liberali-

záciu obchodu  s niektorými nečlenskými  štátmi Svetovej ob-

chodnej organizácie. Obavy, ba až dramatizácia tejto proble-

matiky vo vzťahu k zámeru vlády prijať liberalizačné opatre-

nia v  obchode s Ruskou  federáciou a ďalšími  krajinami, či

výčitky, že tieto kroky nekonzultujeme s príslušnými orgánmi

Európskej únie a  Svetovej obchodnej organizácie, nezodpove-

dali skutočnosti a boli zbytočne politizované.

 

     Hlavným cieľom aktivít Slovenskej republiky v Stredoeu-

rópskej dohode  o voľnom obchode CEFTA  bolo zvládnutie úloh

vyplývajúcich  z  rotujúceho  predsedníctva,  ako aj podpora

ďalšieho prehĺbenia spolupráce  a rozšírenia tejto organizá-

cie.  Dôležitou udalosťou  bol summit  predsedov vlád krajín

CEFTA, ktorý sa uskutočnil v  Jasnej. Z nášho pohľadu sa po-

tvrdila  opodstatnenosť  tejto  platformy  vzájomne výhodnej

ekonomickej  spolupráce  v  našom  regióne,  ktorá je dobrou

prípravou na  vyšší stupeň spolupráce, to  znamená na budúce

pôsobenie v podmienkach vnútorného trhu Európskej únie.

 

     Slovenská  republika  podporuje  regionálnu spoluprácu,

ktorú  dotvára  a  posilňuje  spolupráca účastníckych krajín

v Stredoeurópskej  iniciatíve.  Na  summite  predsedov  vlád

a ministrov  zahraničných  vecí  Stredoeurópskej  iniciatívy

v Grazi  sme  sa  usilovali  o  ovplyvnenie ďalšieho rozvoja

v smere jej návratu k pôvodnému poslaniu, ktorým bola inten-

zifikácia hospodárskej spolupráce a rozvoj infraštruktúrnych

projektov. Podľa nášho názoru nie  je účelné na pôdu Stredo-

európskej iniciatívy prenášať politické problémy, ktorými sa

už zaoberajú iné  integračné zoskupenia, prípadne celoeuróp-

ske mechanizmy.

 

     V rámci  multilaterálnych vzťahov patrí  v našej zahra-

ničnej politike osobitné  miesto Organizácii Spojených náro-

dov, ktorej  pôsobenie v medzinárodných  vzťahoch považujeme

za  nezastupiteľné. Svoje  postupy pri  vyjadrovaní postojov

k zásadným otázkam na pôde tejto organizácie sme koordinova-

li predovšetkým s krajinami  Európskej únie a našimi ďalšími

najvýznamnejšími partnermi. Hovoriť detailne o našom pôsobe-

ní v  celom systéme OSN  by si vyžiadalo  osobitný priestor,

preto spomeniem z pohľadu  Slovenskej republiky len niektoré

významné oblasti. Je ním napríklad naše predsedníctvo v Kon-

ferencii o odzbrojení, ktorej členom sme sa stali v júni mi-

nulého roku,  vynikajúco hodnotené pôsobenie  slovenskej že-

nijnej jednotky vo východnom  Slavónsku a taktiež naša snaha

o získanie predsedníctva 52. Valného zhromaždenia OSN.

 

     Paralelne  s presadzovaním a zabezpečovaním stredno-  a

dlhodobých  cieľov v  mnohostrannej oblasti  pokračovalo pl-

nenie úloh  súvisiacich so záujmom a  potrebou rozvíjať naše

dvojstranné  vzťahy. V  žiadnom prípade  ich nepovažujeme za

druhoradé, ale  vo vzťahu k  už spomenutým prioritám  za ich

dôležitú komplementárnu súčasť. Bez vyvážených bilaterálnych

vzťahov, a  to nielen so  susednými krajinami, nie  je možné

uvažovať o funkčných a prospešných vzťahoch v rámci širšieho

medzinárodného spoločenstva.

 

     V tejto súvislosti by som rád poukázal na jeden moment.

Na pozadí výhrad, ktoré prišli na adresu Slovenskej republi-

ky vo  vzťahu k jej plneniu  integračných kritérií, dochádza

k určitému  paušálnemu  hodnoteniu,  akoby  naše bilaterálne

vzťahy s  jednotlivými krajinami únie a  NATO boli narušené.

Takéto hodnotenie nezodpovedá skutočnosti  a je nadmieru po-

vrchné.  Dovolím si  konštatovať, že  bilaterálne vzťahy  sú

silnou  stránkou nášho  medzinárodného postavenia. Potvrdili

to aj moje tohtoročné  rokovania najmä v Taliansku, Belgicku

a Grécku, ale aj návšteva  rakúskeho vicekancelára a spolko-

vého ministra pána Wolfganga Schüssela a poľského kolegu Da-

riusza Rosatiho v Slovenskej republike začiatkom tohto roku.

Ich spoločným menovateľom je, že  tieto krajiny práve na zá-

klade dobrých bilaterálnych  vzťahov so Slovenskom prenášajú

túto skúsenosť do podpory našich integračných snažení.

 

     V krátkosti by som na tomto mieste zhodnotil stav dvoj-

stranných vzťahov s krajinami,  s ktorými máme spoločné hra-

nice. Susedné krajiny nie sú pre Slovenskú republiku dôleži-

té iba z hľadiska ich  geografickej blízkosti, ale najmä pre

hospodársku previazanosť (traja z  piatich susedov sú členmi

CEFTA a jeden je členom Európskej únie) a pre všeobecnú sna-

hu o stabilizáciu regiónu prostredníctvom aktívnej účasti na

procesoch  európskej integrácie.  Poradie, podľa  ktorého sa

budem  venovať  jednotlivým  susedným  krajinám, nenaznačuje

stupeň ich  dôležitosti pre Slovenskú  republiku a už  vôbec

nie náznak akejkoľvek kategorizácie.

 

     Už dlhší čas môžeme hodnotiť slovensko-české vzťahy ako

vyvážené a riadiace sa najmä pragmatickým záujmom o udržanie

výhodných  hospodárskych prepojení,  ktoré zastrešuje Zmluva

o colnej únii.  Nadštandardnosť vzájomných vzťahov  je oboj-

stranne vnímaná cez jazykovú, kultúrno-historickú a duchovnú

blízkosť oboch našich národov, doplnenú viacerými formálnymi

úpravami, uľahčujúcimi  najmä  medziľudské  kontakty občanov

oboch krajín.  Je potrebné pozitívne  hodnotiť opakované vy-

jadrenia podpory Českej republiky vstupu Slovenskej republi-

ky do tých istých  integračných zoskupení v rovnakom časovom

horizonte. K vyjasňovaniu  stanovísk medzi Slovenskou repub-

likou a  Českou republikou k aktuálnym  otázkam, a to nielen

v dvojstrannej rovine, výrazne prispeli stretnutia predsedov

vlád,  členov  vlád  a  predstaviteľov parlamentov. Návštevu

poslancov zahraničného  výboru českého parlamentu,  ktorá sa

konala  v roku  1997, ako  aj návštevu  predsedu Poslaneckej

snemovne  chápem ako zavŕšenie série kontaktov zákonodarných

orgánov oboch krajín z roku 1996.

 

     Ešte stále však ostávajú  otvorené niektoré otázky spo-

jené s delením federálneho  majetku. S uspokojením konštatu-

jem, že vyhranenosť názorov  a čiastočná emotívnosť na oboch

stranách sa zmenšila, takže existuje v dohľadnom čase reálna

možnosť riešenia týchto otázok.

 

     Vzťahy s  Poľskou republikou sú  už tradične označované

za dobré  a bezkonfliktné. Fakty, ako  otvorenie nových hra-

ničných priechodov,  oživenie pohraničného styku,  ďalší ná-

rast vzájomnej obchodnej  výmeny alebo stretnutí medziparla-

mentnej slovensko-poľskej skupiny len potvrdzujú vysokú úro-

veň politických a  hospodárskych kontaktov. Slovenská repub-

lika, podobne ako v prípade Českej republiky, zaznamenala zo

strany poľských predstaviteľov a partnerov podporu našim in-

tegračným snahám.

 

     Doma i v zahraničí sa mnohokrát vzťahy Slovenska so su-

sednými krajinami  zužujú  na problematiku  slovensko-maďar-

ských  vzťahov. Podpisom  Základnej zmluvy  medzi Slovenskou

republikou  a  Maďarskou  republikou  premiérmi oboch krajín

v marci 1995 bol vytvorený základný rámec nielen na stabili-

záciu  samotných slovensko-maďarských  vzťahov, ale  súčasne

bol vyslaný pozitívny impulz na ďalší rozvoj vzťahov v celom

regióne.  Ukončením ratifikačného  procesu základnej  zmluvy

nadobudol tento rámec svoju konečnú formu. Názory a spochyb-

nenia,  že  Slovenská  republika  si  neplní  záväzky, ktoré

v zmluve, a nielen v nej, dobrovoľne prijala, nemôže Sloven-

sko  prijať ako  opodstatnené, čo  platí aj  o názoroch,  že

zmluva sa  neplní, prípade sa ešte  nezačala plniť. S Maďar-

skou republikou  spolupracujeme tak v  oblasti hospodárskej,

ako  aj  politickej.  Snažíme  sa  prehĺbiť politický dialóg

o všetkých otázkach spoločného záujmu. Dôkazom jeho intenzi-

ty je aj to, že len počas pôsobenia tejto vlády došlo k viac

ako 70  stretnutiam predstaviteľov Slovenska  a Maďarska, do

ktorých  počítam i  stretnutia prezidentov  a predstaviteľov

parlamentov.

 

     Pracujeme ďalej na rozvoji zmluvnej základne. Od vzniku

Slovenskej republiky bolo podpísaných 15 dvojstranných zmlúv

medzi našimi štátmi.  Na neopodstatnené spochybňovanie plne-

nia základnej zmluvy, ako aj  úrovne menšinových práv v Slo-

venskej  republike  vláda  reaguje prostredníctvom minister-

stva zahraničných vecí. Chcem využiť i túto príležitosť, aby

som  potvrdil, že  Slovenská republika  má eminentný  záujem

o dobré partnerské vzťahy s  Maďarskou republikou. Chceme sa

pozerať do budúcnosti ako  susedia, ktorí majú spoločné cie-

le a tie by mali dominovať aj pri posudzovaní všetkých otvo-

rených otázok prítomnosti.

 

     Významnú  časť  slovensko-maďarských  vzťahov  tvorí už

niekoľko rokov riešenie sporu  o sústavu vodných diel Gabčí-

kovo - Nagymaros. Rok 1996 sa  niesol  v znamení intenzívnej

prípravy podkladových materiálov na obhajobné reči advokátov

zastupujúcich Slovenskú republiku  pred Medzinárodným súdnym

dvorom v Haagu.

 

     Novembrové trojstretnutie predsedov  vlád Rakúska, Slo-

venska a Maďarska v Piešťanoch, ktoré pokračovalo v tradícii

predchádzajúcich  podobných stretnutí  predsedov vlád,  pri-

nieslo do dvojstranných i  trojstranných vzťahov našich kra-

jín výrazný impulz na  rozvoj spolupráce v oblasti hospodár-

stva  a najmä  infraštruktúry. Stretnutie  malo aj politický

rozmer potvrdzujúci stabilitu vzájomných vzťahov.

 

     Význam Rakúska pre Slovenskú republiku ako jediného su-

sedného štátu, ktorý je členom Európskej únie, je nespochyb-

niteľný. Vítame a  oceňujeme ochotu rakúskych predstaviteľov

pomáhať Slovenskej republike  pri napĺňaní jej  integračných

ambícií a poskytovať svoje skúsenosti  z obdobia, keď sa Ra-

kúsko pripravovalo na vstup do Európskej únie. Vzájomné hos-

podárske styky dostali zásluhou asociačnej dohody novú dyna-

miku.  Je  potešiteľné,  že  intenzívny  dialóg na najvyššej

vládnej a parlamentnej úrovni  je podporovaný zvyšovaním ob-

chodnej  výmeny,  prílevom  rakúskeho  kapitálu na Slovensko

a rastúcou spoluprácou  v oblasti kultúry,  školstva a vedy.

V pokračujúcej diskusii s rakúskymi  partnermi k otázkam tý-

kajúcim  sa  ochrany  životného  prostredia  prevažuje vecná

a pragmatická rovina.

 

     Takisto  stabilné  vzťahy  s  naším  najväčším  susedom

- Ukrajinou, ktoré sú  charakterizované obojstranným záujmom

o udržanie nastúpeného pozitívneho  trendu v obchodnej výme-

ne,  možno hodnotiť  ako dobré.  Intenzívny politický dialóg

v roku 1996, odštartovaný stretnutím  členov vlád oboch kra-

jín vo Vysokých Tatrách,  bol na všetkých úrovniach zameraný

na udržanie a prehĺbenie  ekonomických kontaktov. Vďaka slo-

venskej iniciatíve bola prvýkrát Ukrajina prítomná na summi-

te predsedov  vlád krajín CEFTA  v Jasnej, čo  považujeme za

úspech. Naša snaha pomôcť  pri približovaní Ukrajiny k stre-

doeurópskym a západoeurópskym štruktúram sa opiera aj o vše-

obecný  záujem o  stabilizáciu  tejto  krajiny a  o hľadanie

vhodnej platformy pri vytváraní nového systému celoeurópskej

bezpečnosti.

 

     V  záujme efektívneho  presadzovania záujmov Slovenskej

republiky  bolo a  je nevyhnutné  rozvíjať partnerské  dvoj-

stranné vzťahy najmä s krajinami, ktoré sa podieľajú na pri-

jímaní určujúcich rozhodnutí  v európskych integračných pro-

cesoch alebo ich významnou mierou ovplyvňujú. V praxi to pre

Slovenskú republiku znamená hľadanie a udržanie intenzívnych

vzťahov na  všetkých úrovniach so  všetkými členskými štátmi

Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Dôkazom skutoč-

ne priateľských  a prehlbujúcich sa  intenzívnych vzťahov so

spomenutými  krajinami  bolo  množstvo  stretnutí na rôznych

úrovniach, ktoré by mali nájsť naplnenie už v pripravovaných

a v najbližšom čase  realizovaných návštevách predsedu vlády

Slovenskej republiky vo Francúzsku,  Turecku, ale i v Japon-

sku, ktoré považujeme za  jedného z kľúčových partnerov Slo-

venska v Ázii.

 

     Máme záujem o ďalší všestranný rozvoj vzťahov so Spoje-

nými štátmi americkými, ktorým pripisujeme prioritný význam.

Platí to  aj o našej bilaterálnej  relácii s Nemeckom, Fran-

cúzskom a Talianskom, a to tak  v hospodárskej, ako aj v po-

litickej oblasti. Mnohé nás spája s menšími a stredne veľký-

mi krajinami Európskej únie,  napríklad s Belgickom, Holand-

skom, so škandinávskymi štátmi, ale  i s Gréckom, teda s tý-

mi,  ktorí sú  členmi Európskej  únie, ale  aj s tými, ktoré

stoja mimo tohto zoskupenia.

 

     Aj  keď v  našej zahraničnej  politike dominuje  úsilie

o naplnenie integračných  cieľov v európskych  a transatlan-

tických štruktúrach, nezabúdame ani na naše vzťahy so štátmi

ostatných  kontinentov. Uvedomujeme  si nevyhnutnosť budovať

s nimi dobré politické vzťahy, ktoré sú východiskom pre hos-

podársku spoluprácu.  Ide prevažne o štáty,  ktoré sa nachá-

dzajú  v  ekonomicky  najperspektívnejších  regiónoch sveta,

vyznačujúcich sa  obrovskou dynamikou rastu.  V tejto súvis-

losti  spomeniem len  moje cesty  do Juhoafrickej  republiky

a Egypta. Pripravujeme rokovania v  Číne, Austrálii a na No-

vom Zélande. Náš záujem sa rovnako koncentruje aj na krajiny

Afriky, Južnej a Latinskej Ameriky, Blízkeho východu a ázij-

sko-tichomorskej oblasti.

 

     Obsah našich vzťahov s Ruskou federáciou je napriek is-

tému spochybňovaniu až  démonizovaniu jednoznačný. Slovenská

vláda  už dlhší  čas deklaruje  a skutkami  aj dokazuje,  že

hlavným cieľom  je mať s  Ruskou federáciou dobré  politické

vzťahy  a ďalej  rozvíjať hospodársku  spoluprácu. Zo strany

Slovenska je táto potreba zvýraznená rastúcim deficitom vzá-

jomnej obchodnej bilancie a jej nepriaznivej štruktúry. Naše

vzťahy s Ruskom treba tiež vidieť cez úsilie prakticky celej

západnej Európy a Spojených štátov amerických o čo najlepšie

vzťahy s touto krajinou. Slovenská republika nechce a nemôže

v tomto kontexte robiť inú politiku  a berieme plne do úvahy

požiadavky  Západu,  že  každá  krajina,  ktorá  sa  uchádza

o vstup do Európskej únie a  NATO, by mala mať stabilizované

vzťahy s Ruskom. Dobré  vzťahy Slovenskej republiky s Ruskou

federáciou sú  západnými partnermi vnímané  ako pozitívum vo

vzťahu k našim integračným snahám.

 

 

 

     Jednou  z najdôležitejších  úloh slovenskej zahraničnej

politiky naďalej zostáva profesionalizácia zahraničnej služ-

by a  dobudovávanie siete zastupiteľských  úradov Slovenskej

republiky. Po niečo viac ako 4 rokoch existencie samostatnej

slovenskej zahraničnej  služby je možné  konštatovať, že jej

úroveň je  solídna, s perspektívou  ďalšieho skvalitňovania.

Kvalitu slovenských  diplomatov a odborníkov  potvrdzuje na-

príklad členstvo Slovenskej  republiky v riadiacich orgánoch

dvanástich medzinárodných organizácií alebo obsadzovanie mi-

sií OBSE v teritóriu  bývalej Juhoslávie, Gruzínsku a Lotyš-

sku.

 

     Často sú vznášané otázky relatívne nízkeho počtu zastú-

penia Slovenskej republiky  v administratívnych zložkách me-

dzinárodných organizácií. Na tomto mieste je potrebné spres-

niť, že umiestňovanie týchto  pracovníkov nie je vo výlučnej

kompetencii  slovenských  orgánov.  Medzinárodné organizácie

majú stanovené kvóty a zápasia s nedostatkom financií, takže

neprijímajú v súčasnosti nových pracovníkov. To má za násle-

dok, že viacero štátov nemá neplnené kvóty.

 

     Sieť  zastupiteľských  úradov  Slovenskej  republiky sa

každoročne rozrastá. Minulý rok  boli otvorené nové zastupi-

teľské úrady v  Slovinsku a v Írskej republike,  takže v sú-

časnosti má Slovensko v  zahraničí 58 veľvyslanectiev, 4 ge-

nerálne konzuláty, 6 stálych  misií pôsobiacich pri medziná-

rodných organizáciách,  6 slovenských inštitútov  a 38 hono-

rárnych konzulátov.  V súčasnosti, to znamená  v piatom roku

existencie samostatnej Slovenskej republiky, dochádza k cir-

kulácii na postoch veľvyslancov.  Väčšina z budúcich veľvys-

lancov už dostala súhlas  hostiteľskej krajiny, kam nastúpia

po čo najdôkladnejšej  príprave na ministerstve zahraničných

vecí.

 

     Ministerstvo zahraničných vecí  pracuje koncepčne v ob-

lasti riadenia jednotlivých  zastupiteľských úradov a venuje

zvýšenú pozornosť koordinácii práce  medzi ústredím a úradmi

v zahraničí. S  týmto cieľom boli v  roku 1996 zorganizované

v Belehrade,  Bruseli  a  Káhire  regionálne porady vedúcich

úradov s predstaviteľmi vedenia  ministerstva, na ktorých sa

prerokovalo plnenie úloh vyplývajúcich z Programového vyhlá-

senia vlády Slovenskej republiky  a konzultovali sa aktuálne

otázky týkajúce sa daného teritória. V tejto praxi sa pokra-

čuje aj v tomto roku, keď  sa už konala porada vedúcich stá-

lych misií pri medzinárodných organizáciách.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako som  už naznačil v  úvode, v tomto  mojom vystúpení

nebolo možné venovať pozornosť  všetkým aktivitám, ktoré re-

zort zahraničnej služby spolu s ďalšími rezortmi a ústredný-

mi orgánmi  štátnej správy v  dialógu s našimi  zahraničnými

partnermi realizoval.

 

     V  nadchádzajúcom období  je potrebné  vystupňovať naše

integračné úsilie spôsobom, v ktorom sa bude vychádzať z do-

siahnutých pozícií, s cieľom dôsledného presadzovania národ-

no-štátnych  záujmov Slovenskej  republiky. Osobne  som pre-

svedčený, že pri dosahovaní bezprostredných i vzdialenejších

cieľov v oblasti zahraničnopolitického smerovania Slovenskej

republiky budeme úspešnejší,  keď tendencie spochybňovať do-

siahnuté  výsledky  a tým aj seba  samých pred našimi zahra-

ničnými partnermi  budú  eliminované a nahradené sústredeným

úsilím zameraným  na riešenie podstaty  problémov. Ide totiž

aj o to, aby sme náš vnútropolitický dialóg viedli šťastnej-

ším spôsobom, teda tak, aby nestál v ceste našim zahranično-

politickým cieľom. Či chceme alebo nie, za to sme zodpovední

všetci tí, ktorí na jeho  priebeh majú vplyv. História totiž

zhodnotí nielen to, či vláda dokázala v rozhodujúcom momente

presadiť bezprostredne zahraničnopolitické záujmy nášho štá-

tu, ale či k tomu v plnej miere pomohla celá politická scéna

dnešnej Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu ministrovi  aj ja.  Pán minister, prosím,

aby ste zostali na mieste navrhovateľa.

 

     A teraz  mi ostáva už len  poprosiť pani poslankyňu Evu

Zelenayovú, ktorá bola určená ako spravodajkyňa výborov, aby

nás oboznámila  s priebehom prerokúvania  správy vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou

gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky o prerokovaní správy o plnení úloh zahraničnej poli-

tiky Slovenskej republiky za  rok 1996 a konkretizácii hlav-

ných zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej repub-

liky na  rok 1997 v podmienkach  rezortu Ministerstva zahra-

ničných vecí Slovenskej republiky (tlač 629).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1462 z 11. marca 1997 pridelil správu o plne-

ní  úloh zahraničnej  politiky Slovenskej  republiky za  rok

1996 a konkretizácii  hlavných zámerov Programového vyhláse-

nia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach re-

zortu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na

prerokovanie  Zahraničnému výboru  Národnej rady  Slovenskej

republiky  a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky pre

európsku integráciu. Zároveň poveril Zahraničný výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky, aby pripravil spoločnú správu

o výsledku  prerokovania  uvedeného  materiálu  vo  výboroch

a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Správa  o plnení  úloh zahraničnej  politiky Slovenskej

republiky za rok 1996  a konkretizácia Programového vyhláse-

nia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach re-

zortu  Ministerstva zahraničných  vecí Slovenskej  republiky

bola  prerokovaná určenými  výbormi v  stanovenom termíne do

18. marca 1997.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre európsku

integráciu  vo svojom  uznesení číslo  10 zo  14. marca 1997

zobral správu o plnení  úloh zahraničnej politiky Slovenskej

republiky za rok 1996  a konkretizáciu Programového vyhláse-

nia vlády Slovenskej republiky na rok 1997 v podmienkach re-

zortu ministerstva zahraničných vecí  na vedomie a odporučil

Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedený materiál na

vedomie.

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

prerokoval správu o plnení úloh zahraničnej politiky Sloven-

skej republiky za rok  1996 a konkretizáciu Programového vy-

hlásenia vlády  Slovenskej republiky na rok  1997 v podmien-

kach rezortu ministerstva zahraničných vecí a uznesením čís-

lo 251 zo 17. marca  1997 správu schválil a odporučil Národ-

nej rade Slovenskej republiky vziať materiál na vedomie. Sú-

časne poveril  poslankyňu Evu Zelenayovú  predniesť spoločnú

správu gestorského  výboru na schôdzi  Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Zahraničný výbor Národnej  rady Slovenskej republiky sa

na svojom rokovaní 17. marca 1997 oboznámil s výsledkom pre-

rokovania uvedenej správy vo Výbore Národnej rady Slovenskej

republiky pre európsku integráciu a navrhol uznesenie Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, ktoré  je súčasťou spoločnej

správy.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu s tým,  že do rozpravy som dostal pí-

somné prihlášky  od klubov. Za klub  DÚ vystúpi pán poslanec

Kukan, za  klub Spoločná voľba  pán poslanec Weiss,  za klub

KDH  pán poslanec  Čarnogurský. Okrem  toho som  dostal ešte

prihlášku do rozpravy od pána poslanca Lauka.

 

     Pán poslanec Garai, hlásite sa s procedurálnym návrhom?

(Hlas v  sále). Potom musíte  vystúpiť v rámci  rozpravy, ak

nechcete reagovať len faktickou poznámkou.

 

     Prosím pána poslanca Kukana.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     pán minister zahraničných vecí,

     kolegyne a kolegovia,

 

     v mene  poslaneckého klubu Demokratickej  únie sa chcem

vyjadriť k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Sloven-

skej republiky za rok 1996  a o konkretizácii hlavných záme-

rov  Programového vyhlásenia  vlády Slovenskej  republiky na

rok 1997 v podmienkach rezortu Ministerstva zahraničných ve-

cí Slovenskej republiky.

 

     Poslanci opozičných strán  v minulosti neraz navrhovali

zaradiť do programu rokovania pléna Národnej rady Slovenskej

republiky tento bod a bolo už naozaj načase, že k tomu nako-

niec dochádza na našom dnešnom rokovaní.

 

     Predkladaná správa je rozsiahla a obsahuje široký výpo-

čet udalostí, ku ktorým došlo v multilaterálnej a bilaterál-

nej oblasti zahraničnopolitických  aktivít Slovenskej repub-

liky v roku 1996, ako aj zámery v týchto oblastiach na tento

rok. Po  tejto stránke správa poskytuje  vyčerpávajúce a po-

drobné informácie  a sotva jej možno  niečo vyčítať. V pasá-

žach, kde sa súhrnnou  formou hodnotí plnenie hlavných úloh,

chýbajú však závery, ktoré  by koncepčnou a analytickou for-

mou  vyjadrili skutočný  stav vecí  a jasnejšie  formulovali

úlohy na budúce obdobie.

 

     Budúce mesiace budú pre  zaradenie Slovenska do systému

medzinárodných vzťahov  rozhodujúce. V tomto  období sa bude

rozhodovať o tom, či Slovensko  bude v prvej skupine štátov,

s ktorými sa začne už konkrétne  rokovať o členstve v európ-

skych a  euroatlantických organizáciách. V  praxi pôjde teda

o to,  či sa  naplnia zámery  Programového vyhlásenia  vlády

Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu treba zásadne hodnotiť

materiál, ktorý tu dnes prerokúvame.

 

     Materiál široko  opisuje aktivity, ktoré v tejto súvis-

losti vykonalo ministerstvo zahraničných vecí, ako aj ďalšie

relevantné inštitúcie Slovenskej republiky. Niektoré z tých-

to aktivít možno objektívne  kladne oceniť, napríklad to, že

Slovenská republika odovzdala ako prvá z asociovaných krajín

vyplnený dotazník Európskej komisie. Podobne tak individuál-

ny diskusný dokument, ktorý  sme ako prví odovzdali predsta-

viteľom NATO.  V rozhovoroch so  zahraničnými predstaviteľmi

sme sa mohli presvedčiť, že ich hodnotenie týchto dokumentov

a pozornosť, ktorú im venovala  slovenská vláda, boli hodno-

tené s uznaním.

 

     Z  komplexného pohľadu  reálnej situácie,  v ktorej  sa

nachádzame, rozhodujú však výsledky a  tie sú pre nás  podľa

mňa alarmujúce.  Sú také,  že, citujem: "Zo strany Európskej

únie sa  voči Slovensku sporadicky  objavovali výhrady, a to

v kontexte plnenia niektorých  podmienok kodanských kritérií

pre dosiahnutie jej plného členstva."  To je citát zo správy

ministerstva zahraničných  vecí. To slovko  "sporadicky" je,

myslím si, nie úplne adekvátne skutočnému stavu vecí.

 

     Pokiaľ ide o NATO, znovu citujem, "pokračovalo vynechá-

vanie  Slovenska zo  zoznamu kandidátov  na členstvo  v NATO

v prvej vlne  rozširovania". Toto bol tiež  citát zo správy,

ktorú prerokúvame. Práve  tieto konštatovania si zasluhovali

väčšiu pozornosť, analýzu a návrhy na riešenie situácie prá-

ve a presne tak, ako  ich vidí rezort ministerstva zahranič-

ných vecí, ktoré je hlavným garantom plnenia zahraničnopoli-

tických úloh. V tejto pasáži bolo potrebné predsa len objek-

tívnejšie a sebakritickejšie  vyhodnotiť efektívnosť vynalo-

ženého úsilia v procese integrácie.

 

     Z predkladanej správy totiž vyplýva protirečenie - mno-

hé naše aktivity,  iniciatívne kroky, využívanie štrukturál-

neho politického  dialógu na jednej strane  a vlastne pokles

šancí na  zotrvanie Slovenska v prvej  skupine kandidátov na

členstvo v  NATO a čiastočne  aj v Európskej  únii na druhej

strane. Je jasné,  že tu niečo nie je  v poriadku. Toto bolo

potrebné viac rozobrať, priznať si to a vyvodiť z toho záve-

ry.  Pri prezentovaní  týchto otázok  je úloha  ministerstva

zahraničných  vecí  nezastupiteľná. Práve ono - aj keď mnohé

kroky,  ktoré sa  prijímajú na Slovensku, nezávisia  od neho

a nie nie je  za ne zodpovedné - musí  dávať také informácie

a odporúčania vláde, ktoré by jasne ukazovali, čo postaveniu

Slovenska škodí a  čo by mu, naopak, prospelo.  Tu treba vi-

dieť politickú zodpovednosť ministerstva.

 

     Pán minister  sa vo svojom úvodnom  vystúpení dotkol aj

niektorých otázok, ktoré  písomná správa neobsahuje. Dovoľte

mi iba spontánne zareagovať na dve veci.

 

     Pán minister hovoril o tom, že nám niekedy škodí v pro-

cese integrácie nejednotnosť  pri presadzovaní zahraničnopo-

litických  stanovísk Slovenskej  republiky. Chcel  by som to

komentovať asi  tým, že som bol  prítomný na mnohých rokova-

niach v zahraničí i  pri prijímaní zahraničných predstavite-

ľov tu  u nás doma, na pôde zahraničného výboru, a môžem po-

vedať, že  predstavitelia opozície sa vyjadrovali  asi v tom

zmysle, že aj keď majú odlišné názory na situáciu na Sloven-

sku, na to,  ako to tu u nás  vyzerá, apelovali na zahranič-

ných hostí, aby Slovensko zostalo  v prvej skupine tých štá-

tov, s ktorými sa bude rokovať o členstve v NATO a Európskej

únii, a apelovali  veľmi  jednoznačne,  či  už  ide o kolegu

Weissa  alebo Figeľa,  ktorý je  teraz na  zahraničnej ceste

a vykonáva aktivity dôležité pre Slovensko.

 

     Samozrejme, nemožno očakávať, že vždy budú predstavite-

lia opozície  unisono hovoriť alebo  prezentovať otázky tak,

ako to robia predstavitelia  vládnej koalície. Spomeniem na-

príklad  novelu Trestného  zákona, kde  bolo naše stanovisko

veľmi jednoznačné a  takto sme o ňom aj  hovorili. Keď nako-

niec na pôde Národnej rady  bola táto novela odmietnutá, vy-

volalo to kladné ohlasy  v zahraničí, to sme zaregistrovali,

a začalo sa  hovoriť, že slovenský  parlament vlastne vyslal

pozitívny signál.  To bol príspevok opozičných  strán k tomu

obrazu alebo prezentácii Slovenska v zahraničí. Takže nemož-

no očakávať, aby sa o všetkých týchto otázkach hovorilo jed-

notne, keď  my tu doma vyjadrujeme,  že niektoré veci, ktoré

sa tu  prijímajú, nie sú v  súlade s právom, dokonca  nie sú

v súlade s ústavou. Ústavný súd  nám potom často dá za prav-

du. Takže  nie je možné  očakávať unisono vystupovanie  obi-

dvoch strán.

 

     Ďalej sa tu hovorilo o tom, že naši zahraniční partneri

niekedy nereagujú na to, čo je na Slovensku, podobne ako pri

reakcii na  iné krajiny, čiže používajú  dvojaký meter a po-

dobne. Ja si predsa len myslím, že tu sú naše reakcie, reak-

cie slovenskej strany,  niekedy neadekvátne zveličované, po-

dľa mňa zbytočne nervózne, emotívne a urážlivé. Skôr by bola

namieste chladná analýza toho, čo nám vyčítajú, rozbor tých-

to vecí a prijatie racionálnych stanovísk.

 

     Dovoľte mi túto časť ukončiť dvoma poznámkami.

 

     Keď hovoríme  o referende o členstve  Slovenska v NATO,

očakávame  jasnejšie angažovanie  sa strán  vládnej koalície

pri  ovplyvňovaní občanov  našej vlasti  na kladný  výsledok

v hlasovaní o referende, ostatne  v súlade s programovým vy-

hlásením vlády. Doteraz sa tak  - aj napriek mnohým vyhláse-

niam - jednoznačne nedeje. Práve preto navrhujem, aby Národ-

ná rada Slovenskej republiky prijala rezolúciu, ktorá by vy-

jadrila jej postoj v tejto otázke. Bolo by to ďalšie uznese-

nie: jedno, ktoré tu bude navrhovať pani spoločná spravodaj-

kyňa, o tom, že Národná  rada berie na vedomie správu minis-

terstva a podobne,  a toto by bolo ďalšie  uznesenie. Bol by

to jasný politický signál pre našich občanov o tom, aké sta-

novisko  má Národná  rada.  Uznesenie  je krátke,  ale jasne

a zrozumiteľne  formuluje toto  stanovisko. Dovoľte  mi, aby

som vám ho prečítal a potom ho v písomnej forme odovzdám pa-

ni spoločnej spravodajkyni.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s Programo-

vým vyhlásením vlády  Slovenskej republiky odporúča občanom,

aby v referende o  členstve Slovenskej republiky v Organizá-

cii Severoatlantickej zmluvy na otázku "Ste za vstup Sloven-

skej republiky do NATO?" odpovedali kladne."

 

     Toto je návrh uznesenia, ktoré týmto formálne prezentu-

jem.

 

     Pokiaľ  ide o  Demokratickú úniu,  chcel by  som aj pri

tejto príležitosti a z tohto  miesta znovu opakovať jej jed-

noznačnú  podporu  členstvu  Slovenska  v  Severoatlantickej

aliancii ako jedinej  možnosti získania reálnych bezpečnost-

ných záruk pre jeho budúci  nezávislý vývoj, ako aj pripoje-

nie sa k spoločenstvu, ktoré je založené na hodnotách totož-

ných s tými, ktoré  sú základom budovania demokratickej spo-

ločnosti aj u nás na Slovensku.

 

     Pán predseda,  kolegyne a kolegovia,  ešte pár poznámok

k ďalším častiam  správy podľa piatich  prioritných oblastí,

ako sú definované v programovom  vyhlásení a ako ich aj táto

správa štruktúruje.

 

     O integrácii do európskych a transatlantických štruktúr

som už hovoril.

 

     Ďalšou oblasťou je rozvíjanie  vzájomne výhodných a vy-

vážených bilaterálnych vzťahov. Tu sú úlohy na rok 1997 sta-

novené  realisticky, v  niektorých reláciách,  myslím si, až

príliš  ambiciózne.  Našou  základnou  orientáciou musí ešte

stále zostať Európa a rozhodujúcimi, okrem susedných štátov,

vzťahy s najdôležitejšími členskými štátmi tých organizácií,

o ktorých členstvo sa usilujeme,  teda Európska únia a Seve-

roatlantická aliancia. V správe  sa správne v mnohých týchto

reláciách ako zásadná úloha stanovuje posilnenie politického

dialógu na najvyššej úrovni, to, čo sa nie vždy darilo v ro-

ku 1996.  Tu je naše  postavenie s porovnateľnými  susednými

krajinami  oveľa slabšie  a vyriešiť  túto úlohu  bude možné

zrejme v závislosti od demokratického vývoja slovenskej spo-

ločnosti.

 

     Je správne,  že materiál poukazuje  na potenciál, ktorý

sa  pre spoluprácu  Slovenska hlavne  v ekonomickej  oblasti

skrýva v regiónoch rozvojového  sveta - v Latinskej Amerike,

Ázii a Afrike. Vzťahy s  týmito štátmi treba udržiavať a vy-

užívať na  to reálne možnosti,  ktoré máme. Adekvátne  treba

k tomu stanoviť aj úlohy.

 

     V ďalšej oblasti, v oblasti medzinárodných organizácií,

bude  potrebné využívať  všetky možnosti,  ktoré nám  takáto

účasť  poskytuje  na  posilnenie  našich  záujmov.  Materiál

v tomto  zmysle aj  rozoberá možnosti  Slovenskej republiky.

Bolo by však namieste  klásť si také úlohy, ktoré sú reálne.

Mám  na mysli  členstvo v  Bezpečnostnej rade  OSN a funkciu

predsedu Valného zhromaždenia OSN, kde sú naše ambície, mys-

lím si, príliš vysoké. Osobitne dnes, po tom, čo sa premrha-

lo zo  strany vlády toľko  času neplodným politikárčením tu,

u nás doma.

 

     Z  ostatných medzinárodných  organizácií chcem spomenúť

ešte  členstvo  v OECD  ako  osobitne  dôležitý  cieľ na rok

1997. Ministerstvo zahraničných vecí  by malo naďalej zohrať

úlohu aktívneho koordinátora nášho úsilia  tak, ako to v os-

tatnom čase  robí, aby sme sa  vyvarovali tých chýb, ktorých

sa dopustili niektoré delegácie Slovenskej republiky v minu-

losti.

 

     V  oblasti posilnenia  ekonomického rozmeru zahraničnej

politiky štátu by som chcel upozorniť na dôležitosť vyhodno-

tenia skúseností, ktoré v roku 1997 prinesie rámcová delimi-

tačná dohoda  medzi Ministerstvom zahraničných  vecí a Mini-

sterstvom  hospodárstva Slovenskej  republiky o  delimitácii

agendy a  riadenia obchodno-ekonomických úsekov  medzi Mini-

sterstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Minister-

stvom  hospodárstva  Slovenskej  republiky  a  vo vzájomných

vzťahoch  pri zriaďovaní  a zabezpečovaní  činnosti. Pretože

ide o systémové riešenie, bude treba uzavreté dohody kritic-

ky vyhodnotiť a prijať potrebné opatrenia, aby sa táto doho-

da stala prínosom a priviedla konečne k definitívnemu rieše-

niu tejto otázky.

 

     V pasáži  materiálu, ktorá sa  dotýka zabezpečenia vše-

strannej a  objektívnej informovanosti o  dianí v Slovenskej

republike v zahraničí, chýba podľa mňa konkrétnejšie zhodno-

tenie spolupráce so  Slovenskou informačnou agentúrou, ktorá

sa podľa pôvodného zámeru vlády  mala stať jedným z hlavných

prostriedkov na zlepšenie obrazu  Slovenska v zahraničí. Do-

stala na to aj veľmi slušné finančné prostriedky zo štátneho

rozpočtu. Podľa doterajších  výsledkov jej pôsobenia zostala

veľmi mnoho dlžná tomuto zámeru.

 

     Materiál obsahuje aj stručnú  pasáž o budovaní diploma-

tickej služby a o personálnej  politike. Táto pasáž je podľa

mňa lakonická, všeobecná, málo  hodnotiaca. Nespomína sa na-

príklad, prečo obsadzovanie  veľvyslaneckých postov trvá tak

neúmerne dlho,  veď od nástupu  súčasnej vlády prakticky  až

v posledných týždňoch  boli vymenovaní niektorí  noví veľvy-

slanci. Aj keď je možné súhlasiť s tým, že výber nových veľ-

vyslancov je ťažká a zložitá  vec, ťažko sa dá vysvetliť, že

na ich nájdenie  bolo treba viac ako dva  roky. Bolo by tiež

vhodné  v  správe  konkrétnejšie  uviesť,  ako  sa postupuje

v konkurzoch na obsadenie  jednotlivých miest na diplomatic-

kých postoch v  zahraničí a v ústredí, hlavne  či sa v praxi

dodržiavajú predovšetkým kritériá odbornosti.

 

     Pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     svoje  vystúpenie chcem  uzavrieť konštatovaním,  že je

dobre, že dnes máme  možnosť podrobnejšie hovoriť o otázkach

zahraničnej politiky v pléne Národnej rady Slovenskej repub-

liky. Malo  by sa to stať  systematickou záležitosťou, ktorá

by  mala viesť  k tomu,  aby došlo  k užšej  koordinácii pri

pôsobení Národnej rady v  oblasti zahraničnopolitickej s mi-

nisterstvom zahraničných vecí a ďalšími štátnymi orgánmi.

 

     V  súčasnom období,  keď sú  zahraničnopolitické otázky

organicky  prepojené  s  otázkami  vnútornej  politiky a keď

vlastne  obidve  tieto  činnosti  sú  spojitými nádobami, má

v tejto oblasti  dôležitú úlohu aj  náš najvyšší zákonodarný

orgán, a preto by takáto forma rokovania o zahraničnej poli-

tike mala  byť bežnou a pravidelnou.  Častejšie rokovanie by

potom umožnilo konkrétnejšie rokovať o jednotlivých otázkach

a prijímať o nich aj konkrétnejšie závery.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja,  pán  poslanec.  S faktickou poznámkou

k vystúpeniu  pána poslanca  Kukana sa  hlási pani Garajová.

Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Veľmi stručne, vážení  kolegovia, chcem najprv súhlasiť

s pánom poslancom Kukanom, že  koalícia nie vždy vysiela po-

zitívne signály  o Slovensku do  zahraničia. Len som  trošku

smutná z toho, pán poslanec, že nemáte ani len slovka výčit-

ky na adresu svojich opozičných  kolegov, o ktorých som pre-

svedčená, že tiež nerobia veľa pre to, aby bol obraz Sloven-

ska v zahraničí pozitívny. Mám tu napríklad pred sebou novi-

ny Sme z  12. marca, kde pán Čarnogurský  v interview hovorí

o snahe úplne zvrátiť politické pomery v Slovenskej republi-

ke, a podotýkam, že nehovorí o voľbách. Alebo nehovorili ste

napríklad o  poslancoch na pôde  ministerstva kultúry, a  vy

sám ste sa tiež zúčastnili  akcie a boli ste konkrétne veľmi

radi, že  Markíza uverejnila spravodajský  šot z akcie  a že

bol oň  veľký záujem i v  medzinárodnej spravodajskej sieti,

a spolu s  poslancami ste si  pochvaľovali svojho významného

spojenca Markízu,  ktorá ovplyvňuje názory  stoviek, tisícov

ľudí. Takže, pán poslanec, buďme trošku objektívni, nezaško-

dí trošku kritiky aj do  vlastných radov, pretože ani opozí-

cia nevysiela  do zahraničia o Slovensku  len samé pozitívne

signály.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by som sa pridal k tomu, čo hovorila pani poslanky-

ňa Garajová. Myslím si, že deklarovať ústne, že sa naša opo-

zícia usiluje o to, aby Slovensko bolo v prvej vlne prijíma-

nia nových štátov do európskych a transatlantických zoskupe-

ní, je  jedno, ale realita  konania je niečo  úplne iné. Zdá

sa, že vysielanie signálov zo strany našej opozície, že Slo-

vensko nie je pripravené na  tento vstup, je realitou dneška

a dôvodom je iba to, že dnešná opozícia nevládne.

 

     Upozornil by som na ďalší krok, ktorý rozhodne nepridal

na pozitívnom  obraze Slovenska v  zahraničí, a to  boli ne-

zmysly, ktoré  uverejnil náš kolega pán  Figeľ z KDH ohľadne

postavenia nášho veľvyslanca v Paríži, ktoré nakoniec aj sám

veľvyslanec  dementoval. Myslím  si, že  keď poslanec,  člen

zahraničného  výboru,  člen  opozičnej  strany, ktorý navyše

strávil bez vedomia ministerstva zahraničných vecí a bez ve-

domia Národnej rady Slovenskej republiky stáž na francúzskom

ministerstve zahraničných  vecí, uverejní niečo  takéto, tak

to rozhodne musí vyvolať  v zahraničí negatívnu reakciu voči

Slovensku, hoci je to bohapustý nezmysel.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

 

     Pán poslanec Lauko, môžete reagovať len na pána poslan-

ca Kukana.

 

     Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcem zareagovať  na vystúpenie pána  Kukana a potvrdiť

jeho slová o tom, ako sa niekedy zlý obraz v zahraničí ťažko

koriguje, a  chcem  to  dokumentovať  z viacerých služobných

ciest v zahraničí. Všade, kde  sme prišli, v každej inštitú-

cii sa na prvom mieste hovorilo o tom, čo robí vláda, čo ro-

bí slovenská vláda, prečo je taký vzťah medzi predsedom vlá-

dy a  medzi prezidentom atď. Nikto  zo zahraničia sa nepýtal

v prvej otázke ani na opozíciu, ani na opozičných politikov,

ale v prvom rade na činy a skutky vlády.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     aj ja  som rád, že  je na programe  schôdze takýto bod,

a tiež sa  prihováram za to,  aby sa diskusie  o zahraničnej

politike stali samozrejmosťou a  aby sme počas týchto disku-

sií dokázali  vecne hovoriť aj  o možných krokoch,  ktoré by

speli  k zlepšeniu  zahraničnopolitickej pozície  Slovenska.

Pokúsim sa niektoré takéto  kroky na záver svojho vystúpenia

navrhnúť.

 

     Keď som dočítal správu  o plnení úloh zahraničnej poli-

tiky  Slovenskej republiky  za  rok  1996 a  o konkretizácii

hlavných zámerov  programového vyhlásenia vlády  na rok 1997

v podmienkach  rezortu ministerstva  zahraničných vecí, pre-

mýšľal som o tom, ako  by sa najvýstižnejšie dal charakteri-

zovať  jej obsah.  Zišla mi  na um  parafráza názvu  jedného

z klasických diel svetovej literatúry:  Lesk a bieda sloven-

skej  zahraničnej politiky.  Nesporná profesionalita  nového

ministra zahraničných vecí, ktorý  je skúseným kariérnym di-

plomatom,  dala  slovenskej  zahraničnej  politike  potrebný

lesk. Pod jeho vedením  začali byť diplomatické aktivity mi-

nisterstva zahraničných vecí živšie a profesionálnejšie.

 

     Ak by  sme mali slovenskú  zahraničnú politiku hodnotiť

podľa intenzity stykov a  počtu kilometrov nalietaných vlád-

nymi predstaviteľmi  pri cestách do zahraničia,  mohla by sa

nám naša zahraničná politika zdať priam nablýskanou. Pravda,

ak sa  bližšie pozrieme napríklad na  aktivity rezortu škol-

stva  alebo  na účasť exministra pána  Hudeka na konferencii

o ochrane pacifického pobrežia  pred prílivovými vlnami, tak

dostáva odreniny v podobe nákladnej a  možno aj nákupnej tu-

ristiky.  Pokus zlepšiť  zahraničnopolitické postavenie Slo-

venskej  republiky  však  novému  ministrovi  uprieť nemožno

a zoznam aktivít v predloženej správe je úctyhodný. Úctyhod-

né sú aj mnohé zámery, ktoré sa v tejto správe predkladajú.

 

     Keď si  však položíme, kolegyne a  kolegovia, tú najzá-

kladnejšiu otázku - posilnili sa zahraničnopolitické pozície

Slovenskej  republiky  z  hľadiska  najpodstatnejších cieľov

programového  vyhlásenia  vlády,  teda  dosiahnutia členstva

v NATO,  Európskej únii a OECD -, naplno  sa ukáže   súčasná

bieda slovenskej zahraničnej politiky.  Realita je totiž ne-

úprosná. Zahraničnopolitické pozície Slovenskej republiky sú

dnes jednoznačne horšie ako pozície Českej republiky, Maďar-

skej republiky a Poľskej republiky, teda ako pozície krajín,

ktoré mali s nami rovnakú štartovaciu čiaru.

 

     Ak porovnáme také ukazovatele,  ako sú oficiálne zahra-

ničné návštevy hláv štátov a predsedov vlád v susedných kra-

jinách a u nás, resp. oficiálne návštevy nášho predsedu vlá-

dy a prezidenta v zahraničí, každý zahraničnopolitický pozo-

rovateľ si musí urobiť záver,  že Slovenská republika je, ak

to povieme diplomaticky, obchádzaná. Dokonca ju v posledných

dňoch obišli pri svojich cestách do strednej Európy aj pred-

stavitelia Rumunska a Bulharska. Z tohto hľadiska je konšta-

tovanie  v správe  na strane  15 o  veľmi úspešnej  návšteve

predsedu vlády  Slovenskej republiky v  jednej zo spolkových

krajín  Spolkovej republiky  Nemecka  Bádensku-Württembersku

len priznaním skutočnosti, že s výnimkou Belgicka a Francúz-

ska sa  krajiny Európskej únie a  NATO usilujú  udržiavať so

Slovenskou republikou styky len  na nižších úrovniach výkon-

nej moci.

 

     Slovenská republika na rozdiel od Maďarska alebo Českej

republiky nemá sponzora, to  znamená významnú krajinu Európ-

skej  únie  alebo  NATO,  ktorá  by  ju ťahala do európskych

a transatlantických  štruktúr na  základe bližších spojenec-

kých či do istej miery privilegovaných vzťahov.

 

     Z hľadiska vytvárania  podmienok na naplnenie kľúčových

zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky, t. j. in-

tegrovania do  Európskej únie, NATO  a OECD v  rovnakom čase

ako naši susedia Maďarsko, Česko  a Poľsko, bol rok 1996 ro-

kom premárnených príležitostí. Vládna koalícia nebola ochot-

ná uskutočniť  na jar a v  lete minulého roku predstaviteľmi

HZDS  doma  i  v  zahraničí  sľubované  demokratizačné zmeny

v parlamente, v  kontrolných orgánoch, ani  prijať sľubovaný

zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom sty-

ku. Naopak, urobila celý rad  krokov  aj v tomto parlamente,

ktoré znepokojili slovenskú  občiansku verejnosť a negatívne

zarezonovali v zahraničí.

 

     Základné hodnotenie plnenia priorít programového vyhlá-

senia vlády, ktoré je obsiahnuté v správe, jednoducho, žiaľ,

nevystihuje skutočnú  situáciu. Aj keď,  opakujem, intenzitu

práce ministerstva zahraničných vecí nie je možné spochybňo-

vať a nie je možné jeho prácu bagatelizovať.

 

     V správe sa konštatuje, že  zo strany Európskej únie sa

sporadicky  objavovali  výhrady  voči  Slovenskej  republike

v kontexte plnenia niektorých  podmienok kodanských kritérií

na dosiahnutie jej plného  členstva, že pokračovalo vynechá-

vanie Slovenskej republiky zo zoznamu kandidátov na členstvo

v NATO v  prvej vlne rozširovania  a v súvislosti  s OECD sa

konštatuje, že splnenie  podmienok členstva, ktoré organizá-

cia vyžaduje od členov, je reálne. Toto hodnotenie  situácie

podľa mojej mienky  neobstojí.  Slovensko na rozdiel od Čes-

kej republiky, Poľska a Maďarska  ešte nie je v OECD a v sú-

vislosti s rozširovaním NATO sa  so Slovenskom v prvom slede

dnes,  žiaľ, neráta.  Pred rozhodnutím  o začatí  rozhovorov

s asociovanými krajinami o rozšírenie Európskej únie je Slo-

venská republika zatiaľ v  horšej pozícii ako Maďarsko, Poľ-

sko a Česká republika. Je to tvrdá realita.

 

 

     Strana demokratickej ľavice  ani  naši kolegovia z koa-

lície Spoločná voľba nemajú z tejto reality radosť. Očakáva-

li sme preto, že v správe a expozé ministra bude hlboká ana-

lýza tejto situácie, že  minister zahraničných vecí zhodnotí

podiel vlády  aj svojho rezortu  na tomto  zlyhaní v strate-

gických zahraničnopolitických prioritách a  najmä, že v kon-

kretizácii  hlavných zámerov  Programového vyhlásenia  vlády

Slovenskej republiky  na rok 1997 i  vo svojom vystúpení na-

vrhne konkrétne  kroky, ako sa pokúsi  v súčinnosti štátnych

orgánov, s  ministerstvom zahraničných vecí, ale aj s parla-

mentnými  politickými stranami  pred  júlovým  summitom NATO

a na prahu medzivládnej  konferencie Európskej únie prekonať

zahraničnopolitické  problémy a  dramaticky zlepšiť situáciu

Slovenska, ktoré už, ako  to povedal významný činiteľ kľúčo-

vej krajiny NATO, vypadlo z hlavného prúdu.

 

     Od ministra zahraničných  vecí sme jednoducho očakávali

hlbšiu reflexiu skutočných slabín slovenskej zahraničnej po-

litiky, spôsobu  jej tvorby a  uskutočňovania. Metodologicky

nie je podľa nášho názoru  správne pri hodnotení zahranično-

politických  výsledkov  odhliadať  od vnútropolitických rea-

lít, čo ako sa usilujem  chápať delikátnu situáciu, v ktorej

sa pán  minister dnes ocitol vzhľadom  na to, že je  pri tom

iba niekoľko mesiacov. Oceňujem, že pán minister neupadol do

klišé,  ktoré sa  dosť často  opakuje, do propagandistického

klišé, že problémy  vo vzťahoch s Európskou úniou  a NATO sú

spôsobené nejakými sprisahaniami,  či domácimi, alebo zahra-

ničnými, že ich zapríčinili  novinári, alebo  že sú neinfor-

movaní  predsedovia  vlád  členských  krajín  Európskej únie

a NATO, alebo že sú  neprofesionálne  ambasády týchto krajín

v Slovenskej republike, pretože tie robia analýzy a odovzdá-

vajú informácie.

 

     Áno, v našej spoločnosti je napätie, a ak sa vláda sťa-

žuje na radikalizmus v  časti opozície, musí si predovšetkým

položiť otázku, ako svojím  správaním vyvolala radikálne ná-

lady. Ten, kto  má moc, má zodpovednosť za to,  ako sa s ňou

nakladá. Spôsob, akým táto vláda nakladá s mocou, je hlavným

zahraničnopolitickým  problémom Slovenska  a hlavným dôvodom

spochybňovania  pripravenosti  Slovenskej  republiky  splniť

niektoré podmienky na integráciu do európskych a transatlan-

tických štruktúr. Tento problém  nevyrieši čo ako veľká dip-

lomatická šikovnosť  a aktivita. Vláda i  jej predseda, celá

vládna koalícia by mali preto prekročiť svoj tieň, aby pozi-

tívne zmenili zahraničnopolitickú situáciu Slovenskej repub-

liky  v  prospech  naplnenia  základných cieľov programového

vyhlásenia.

 

     Stratégia  ministerstva  zahraničných  vecí  obsiahnutá

v správe a v konkretizácii  hlavných úloh, spočívajúca v in-

tenzívnejšom vysvetľovaní a  v rozširovaní stykovej aktivity

nie je preto podľa mňa  dostatočnou odpoveďou na zložitú za-

hraničnopolitickú situáciu, v ktorej sa ocitla Slovenská re-

publika.

 

     Na  Slovensku sa  pričinením vlády  udiali veci,  ktoré

netreba v  zahraničí intenzívnejšie  vysvetľovať,  ale ktoré

treba doma urýchlene zmeniť,  nie kvôli zahraničiu, ale pre-

dovšetkým kvôli  nám samým. To,  čo sa Strana  demokratickej

ľavice snaží  v zahraničí vysvetľovať, je  skutočnosť, že ak

Slovenská republika nebude integrovaná v prvej vlne, môže to

znížiť stabilitu v celom  stredoeurópskom regióne a posilniť

tie sily v Slovenskej republike,  ktoré majú sklony k izola-

cionizmu, nacionalizmu  a k autoritatívnym  spôsobom vládnu-

tia. Usilujeme  sa vysvetliť sociálnodemokratickým  a socia-

listickým  stranám  v krajinách  Európskej  únie a NATO, ale

aj v  susedných krajinách, že Slovensko  je schopné demokra-

ticky prekonať  svoje súčasné vnútropolitické  problémy. Do-

siahli sme, že významní európski socialistickí a sociálnode-

mokratickí politici  sa vyjadrili proti  izolácii Slovenskej

republiky. Strana demokratickej  ľavice iniciovala aj pravi-

delné  stretávanie sa  socialistických a sociálnodemokratic-

kých strán  z krajín Vyšehradskej  štvorky, aby sa  vytvoril

priestor na zlepšenie spolupráce v záujme spoločného postupu

smerom do Európskej únie a transatlantickej aliancie.

 

     Na základe svojich poznatkov  zo stretnutí s predstavi-

teľmi  Strany  európskych  socialistov,  ktorí majú významné

zastúpenie v  európskych parlamentných inštitúciách  a v Eu-

rópskej  komisii, môžem  zodpovedne povedať,  že si neželajú

izoláciu Slovenska a že rátajú so Slovenskom ako s krajinou,

ktorá by mala byť integrovaná.  Ale zároveň hovoria, že uzol

problémov, ktorý si Slovenská  republika pri približovaní sa

k NATO a Európskej únii urobila,  nemôžu rozťať oni, ale iba

naša vnútorná politika.

 

     Preto opakujem, ak sa v  roku 1997 chceme vyhnúť troji-

tému šoku - vyradeniu z prvej skupiny kandidátov na členstvo

v NATO  a v  Európskej únii  a neprijatiu  do OECD, nepomôže

nám v správe uvedený  výpočet plánovaných stykových aktivít,

ale  iba kvalitatívna  vnútropolitická zmena, sprevádzaná aj

podstatnými zmenami v zahraničnej politike.

 

     Čo mám,  kolegyne a kolegovia, konkrétne  na mysli? Na-

miesto hľadania staronových nepriateľov, namiesto vykrikova-

nia - chcú zápas, budú  ho mať - pred takýmito strategickými

rozhodnutiami s  osudovými dosahmi, aké  Slovenskú republiku

v tomto roku na medzinárodnom poli čakajú, by predseda vlády

zodpovedný za štát a jeho budúcnosť mal uskutočniť myšlienku

okrúhleho  stola  parlamentných  strán.  Zodpovedný politik,

akým je  napríklad predseda parlamentu,  po iniciovaní pred-

časného referenda o NATO by sa usiloval v tejto situácii pri

každej príležitosti intenzívne  argumentačne presviedčať, že

bezpečnostná orientácia Slovenska na  členstvo v NATO, ktorá

je zakotvená  vo vládnom programe, je  správna, a nerobil by

alibistické vyhlásenia ako na mítingu na Pasienkoch: "Ak bu-

dete za NATO, uvidíme, čo  povie Západ, ak nebudete za NATO,

my to budeme rešpektovať."

 

     Ak by  aspoň vládnuce Hnutie  za demokratické Slovensko

myslelo  vážne  strategickú  orientáciu  na  Európsku úniu a

NATO, lebo koaliční partneri ZRS a SNS ju nikdy vážne nemys-

leli, tak by verejne a s plnou autoritou vyhlásilo, že má na

túto otázku iný názor ako ZRS  a SNS a  že sa drží programo-

vého vyhlásenia  vlády. Ak to  nerobia všetci predstavitelia

HZDS v štátnych funkciách, vo vláde i v parlamente, nech sa,

preboha, aspoň  neurážajú. Také správanie  sa vládnych strán

- v programovom vyhlásení podporiť vstup do NATO a Európskej

únie a vo vyhláseniach  ich politických predstaviteľov a or-

gánov žiadať  od voličov opak -  Strana demokratickej ľavice

hodnotí ako  politickú schizofréniu. Prosím  vás, nežiadajte

od opozície, aby na otázky zahraničných partnerov, čo takéto

správanie sa vládnych strán  má znamenať, odpovedala s vese-

lým úsmevom: To  nič, to je len taký  slovenský folklór, ne-

všímajte si to, na Slovensku je inak všetko v poriadku.

 

     Keby  sa  vláda  usilovala  naplniť zahraničnopolitické

priority v tomto  roku, bola by na kritiky  o deficite demo-

kracie na Slovensku reagovala - nikdy nie je neskoro - aspoň

ústretovými krokmi voči opozícii preobsadením orgánov parla-

mentu tak, aby tam opozičné kluby mali primerané zastúpenie.

Inak by sa dala robiť aj zahraničná politika, aby bola efek-

tívnejšia a  vyjadrovala v praxi aj  skutočnosť, že opozícia

a Hnutie za demokratické  Slovensko majú rovnaké zahranično-

politické priority.

 

     Nielen z pohľadu súčasných  potrieb nemožno súhlasiť so

stavom, že  zahraničná politika je vlastne  závislá od názo-

rov jediného človeka, respektíve jedného politického subjek-

tu.  Chýba  odborná,  ale  predovšetkým  politická  diskusia

o dôležitých  zahraničnopolitických  otázkach,  a  to nielen

medzi vládnucimi stranami a  opozičnými stranami. Tohto dia-

lógu je málo. Aj na  úrovni výkonnej moci sa vytratil dialóg

so zahraničím na akademickej úrovni. Na takýto účel nevyuží-

vame ani prítomnosť významných  hostí zo zahraničia a pravi-

delne neorganizujeme,  samozrejme aj mimo  rámca oficiálnych

kontaktov,  prezentovanie názorov  našich hostí,  respektíve

verejnú diskusiu za ich účasti. Nejaké lastovičky už vylete-

li, ale aktivita v tomto smere je veľmi slabá. Naopak, v ne-

jednom prípade sa snažíme zahraničným hosťom dávať politické

školenie  o tom,  ako majú  vnímať slovenskú vnútropolitickú

realitu. Zrejme  istú negatívnu úlohu v  tomto smere zohráva

skutočnosť, že Úrad pre stratégiu a SIMŠ ministerstva zahra-

ničných vecí nie sú v tomto smere dostatočne aktívne.

 

     Podľa nás je potrebné  zmeniť doterajší prístup ku kon-

cipovaniu zahraničnej politiky ako  politiky iba jedného po-

litického subjektu  alebo v  lepšom prípade vládnucej koalí-

cie. Ide o to, aby zahraničná politika vzhľadom na svoje dl-

hodobé dôsledky pre všetko obyvateľstvo reprezentovala záuj-

my všetkých občanov a politických subjektov v Slovenskej re-

publike. Takáto zmena sa  musí prejaviť v rovine štrukturál-

nej, pokiaľ ide o počet a zameranie orgánov zaoberajúcich sa

zahraničnou politikou, personálnej, teda primeraným zastúpe-

ním  všetkých názorových  prúdov na  dôležitých postoch, ale

predovšetkým v  metodologickej, teda v  spôsobe koncipovania

finálnych zahraničnopolitických postojov vládnej reprezentá-

cie.

 

     Na vytváranie možného  konsenzu treba efektívnejšie vy-

užiť najmä Zahraničný výbor  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, stále delegácie Národnej  rady v európskych parlament-

ných  orgánoch  a  zaviesť  systém  pravidelných konzultácií

predstaviteľov parlamentných strán k dôležitým zahraničnopo-

litickým otázkam. Je to bežné  v Maďarsku, Poľsku i v Českej

republike. Nemožno ostať iba pri tom, že pán minister zahra-

ničných vecí  na rozdiel od jeho  predchodcu častejšie chodí

do zahraničného  výboru a je  prístupný otvoreným diskusiám,

za čo mu patrí poďakovanie. Je potrebné, aby sa tento dialóg

viedol o to intenzívnejšie, keďže vládnuce politické  strany

s výnimkou Slovenskej národnej strany,  ktorá má isté zahra-

ničnopolitické  kontakty napríklad  na Le  Penovo hnutie  vo

Francúzsku, nemajú partnerov  v európskych politických rodi-

nách a je istý deficit v zahraničnej politike Slovenskej re-

publiky.

 

     Závažným nedostatkom súčasnej zahraničnej politiky Slo-

venskej republiky, ktorá je  aj prejavom neprijateľného pre-

nášania vnútropolitického napätia do tejto oblasti, je neko-

ordinovanosť.  Či už  zámerne, alebo  zhodou okolností došlo

viac ráz ku kolízii  termínov ciest najvyšších ústavných či-

niteľov do  zahraničia, čo je  pri opačnom stave  jednoducho

nemožné.

 

     Druhou jednoznačnou požiadavkou je vytvorenie štruktúry

orgánov od  najvyššej úrovne, ktoré  by zabezpečovali nielen

koordináciu v obmedzenej sfére, ale do istej miery aj riade-

nie zahraničnopolitických aktivít  napríklad  v oblasti štú-

dia zahraničnopolitických problémov, zadávania úloh takéhoto

druhu,  koordinácie  stykov  v  akademickej  oblasti vrátane

prípravy niektorých  verejných vyhlásení. Nemalo  by sa stá-

vať, aby  sa podpredseda vlády Slovenskej  republiky pre in-

tegráciu v dôsledku tejto nekoordinovanosti a nedodržiavania

hierarchie neodborne rozhodoval  o svojich kontaktoch smerom

na orgány Európskej únie a do Bruselu cestoval na stretnutia

s pracovníkmi,  ktorí  sú  protokolárne  niekoľko úrovní pod

úrovňou funkcie, ktorú on momentálne zastáva.

 

     Takto by sa dal odstrániť do značnej miery v súčasnosti

prevládajúci "ad hocizmus" pri uskutočňovaní zahraničnej po-

litiky, respektíve riziká  nesprávnej interpretácie určitých

javov, trendov alebo skutočností  iba obmedzeným okruhom za-

interesovaných osôb alebo iba  jednou osobou. Je to osobitne

naliehavé v kontexte potrieb  súvisiacich s prípravou na in-

tegráciu do európskych a transatlantických štruktúr.

 

     Treba tiež povedať, že  v prístupe k uskutočňovaniu za-

hraničnej politiky zo strany  oficiálnych miest zatiaľ chýba

zapájanie  tzv. verejnej  diplomacie, to  znamená aktivít na

mimovládnej  úrovni,  ktoré  sú  vhodným spôsobom motivované

a usmerňované  na  podporu  základných zahraničnopolitických

záujmov príslušnej krajiny. Takto sme svedkami napríklad iba

aktivít  politických predstaviteľov  časti maďarskej  národ-

nostnej menšiny, z ktorých  mnohé možno označiť za problema-

tické  z hľadiska  zahraničnopolitických záujmov  Slovenskej

republiky. Preto je potrebné urýchlene prehodnotiť doterajší

spôsob uskutočňovania našich krokov  voči zahraničiu a všade

tam, kde  sa to javí  účelné, je potrebné  premyslieť spôsob

zapojenia nevládnych štruktúr, teda využitia verejnej diplo-

macie.

 

     Typickým príkladom sú naše  vzťahy s Maďarskou republi-

kou, kde absentuje mechanizmus intenzifikácie vzťahov s cie-

ľom minimalizácie rozdielov v nazeraní na ťažiskové vzťahové

otázky. Závažným faktom je,  že napriek trvalej ofenzíve ma-

ďarskej  diplomacie a  pomernej ľahkosti  vytipovania smerov

jej pôsobenia vo vzťahu k Slovenskej republike  zásadne rea-

gujeme na jej kroky  post factum, väčšinou nepripravení. Ani

naše vlastné  kroky alebo iniciatívy  nevieme pripraviť tak,

aby sme ich dokázali využiť  na korektúru nášho imidžu v za-

hraničí. Zoberte si napríklad  prijatie zákona o štátnom ja-

zyku. Nebola pripravená  dostatočná informačná kampaň nasme-

rovaná do zahraničia. Keby sme  boli bývali po smutne známej

konferencii Maďarsko  a Maďari v  zahraničí, ako to  vláda v

marci  1996  sľubovala,  prijali  zákon  o  používaní jazyka

národnostných menšín v úradnom styku, tak pozícia Slovenskej

republiky mohla byť dnes radikálne iná.

 

      Na záver  svojho  vystúpenia by som  sa tiež chcel do-

tknúť personálnej oblasti. Myslím si,  že aj keď došlo k ur-

čitému pokroku v tejto oblasti, nie je vypracovaný a apliko-

vaný náročný systém prípravy kádrov na zahraničnú službu, čo

sa prejavuje  v tom, že do  zahraničia odchádzajú síce ľudia

ambiciózni, ale nie vždy jednoznačne pripravení na svoje po-

volanie. Navyše nie je  vôbec zavedený  systém pozitívne mo-

tivovaného odovzdávania skúseností pri striedaní pracovníkov

na zastupiteľských úradoch, hodnotenie  ich pôsobenia po ná-

vrate  do ústredia,  využívanie ich  skúseností získaných po

dlhodobom pôsobení v  príslušnom teritóriu. Personálna práca

nie je  zatiaľ založená na prepracovanom  systéme z hľadiska

využitia  existujúceho potenciálu  a začali  sa objavovať aj

prvé príznaky nepotizmu.

 

     Chcel by som povedať jednu  poznámku aj k našim vzťahom

s Českou republikou. Tieto vzťahy sme napriek sľubom po roz-

delení Českej a  Slovenskej Federatívnej Republiky nezvládli

tak, ako sa čakalo. Sľubovali sa nadštandardné privilegované

vzťahy a došlo k neštandardným vzťahom medzi dvoma európsky-

mi, najbližšími  krajinami z hľadiska  kultúrnej i jazykovej

príbuznosti, aj z hľadiska spoločných 74 rokov prežitých de-

jín. Jednoducho  nemá asi precedens, aby  sa medzi dvoma su-

sednými krajinami -  a to padá na hlavu  tak jedného, ako aj

druhého predsedu  vlády -, medzi  Slovenskom a Českom,  za 4

roky  neuskutočnila  ani  jedna  oficiálna návšteva premiéra

v tej susednej krajine.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     Strana demokratickej ľavice vidí v zahraničnej politike

štátu tú oblasť, kde aj  napriek ostrým sporom medzi vládnu-

cimi  a opozičnými  stranami jestvuje  priestor na  hľadanie

konsenzu v prospech presadzovania dlhodobého národno-štátne-

ho záujmu  a na nevyhnutnú  koordináciu politických aktivít.

Ešte stále sú určité možnosti, aby sa pozície Slovenskej re-

publiky zlepšili.

 

 

     Preto navrhujem doplniť  navrhnuté uznesenie o nasledu-

júci text:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky,  aby do konca  apríla predložila návrh  kon-

krétnych krokov na posilnenie zahraničnopolitického postave-

nia Slovenskej  republiky a prekonanie  výhrad, ktoré sú  vo

vzťahu  k Slovenskej  republike zo  strany členských  krajín

NATO a  Európskej únie, tak,  aby Slovenská republika  mohla

byť integrovaná v prvej skupine krajín."

 

     Tento návrh sa prerokuje  na spoločnom zasadnutí Zahra-

ničného  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre európsku  integráciu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre obranu  a

bezpečnosť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu poslancovi.

 

     Dovoľte mi, pani poslankyne,  páni poslanci, aby som sa

aj ja v rámci faktickej poznámky mohol vyjadriť a využil dve

minúty, hoci na to nemusím žiadať 2 minúty, ale to mi stačí.

 

     Chcem len  poukázať na to, ako  pán poslanec Weiss pre-

zentuje svoju  politiku dobrého obrazu Slovenska.  Ak to tak

interpretuje a  tak robí, ako  to povedal o  mojom výroku na

Pasienkoch, tak  radšej to takto, pán  poslanec, nerobte. Na

Pasienkoch som povedal, že  Slovensko s 5,5 miliónmi občanov

si dokáže a musí  dokázať vybudovať ekonomickú a hospodársku

základňu, aby mohlo byť v niektorých týchto aspektoch aj sa-

mostatné. Ale pokiaľ ide o obranu, či už vnútornú, alebo za-

hraničnú, 5,5 milióna Slovákov by asi samo nemohlo byť. Pre-

to je potrebné,  aby sme boli v obranných  systémoch. To som

povedal. A potom som povedal, že  referendum treba rešpekto-

vať. Takže, pán poslanec Weiss, treba všetko povedať.

 

     A pokiaľ ide o predsedu  Národnej rady, ja som sa prak-

ticky stretol  so všetkými predsedami  parlamentov v Európe,

dokonca som v niektorých parlamentoch vystupoval. Vystupoval

som na pôde OSN, aj  v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

A myslím si,  že som robil dobré  meno Slovenskej republike.

Som presvedčený,  pán poslanec Weiss, že  ak vy robíte dobre

pre Slovensko, tak ja to robím tiež. (Potlesk.)

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     na adresu predchádzajúcich  dvoch vystúpení, ak dovolí-

te, by som uviedol toto.

 

     Správa  hovorí o  plnení programového  vyhlásenia vlády

v rezorte ministerstva zahraničných  vecí. Podľa môjho názo-

ru,  a zrejme  budeme viacerí,  ktorí sa  zhodneme v tom, že

veľmi seriózne  a v plnom  rozsahu dáva obraz  o zahraničnej

politike a  o plnení hlavných  zámerov, ktoré v  programovom

vyhlásení vlády existujú.

 

     Čo  si osobitne cením, na rozdiel od kolegu Duku-Zólyo-

miho, vo  výbore pre európsku integráciu  sa mu nevidelo, že

tam  nie je  nič kritické.  Vysoko oceňujem  práve to, že sa

napríklad kriticky hodnotí  nevyužívanie apoštolskej knižni-

ce, tajného archívu, pretože  Slovensko práve pre zahraničie

potrebuje, a  ako viem, môže využívať  tieto veľmi cenné ar-

chívy na to, aby objektivizovalo svoju históriu pred svetom.

To je v tejto etape mimoriadne dôležité.

 

     Správa  ďalej kriticky  hodnotí pozície  a vystupovanie

niektorých našich poslancov, ale aj zahraničných oficiálnych

činiteľov, povedzme maďarských,  zo známeho veľkého kongresu

s cieľom dosiahnuť autonómiu. Myslím si, že je to naozaj se-

riózna  kritika a  podobných bodov  v tejto  správe je dosť.

Preto ju hodnotím veľmi pozitívne.

 

     Teraz na  adresu pána poslanca  Weissa, ktorému Trestný

zákon a  ostatné tak ťažko ležia  na krku. Veľmi rád  by som

jemu aj ďalším, ktorí hovoria  o tom, že Slovensko malo rov-

naké podmienky na vstup... (Časomiera automaticky po 2 minú-

tach prerušila faktickú poznámku poslanca.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili 2 minúty, pán poslanec. Vypol to automat.

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     chcem opäť povedať pár  poznámok na adresu svojho pred-

rečníka. Pán poslanec Weiss  hovoril, že hlavným zahranično-

politickým  problémom Slovenska  je spôsob  nakladania vlády

s mocou. Ale  podľa mňa je  to, a ospravedlňujem  sa vopred,

prepáčte, spôsob "nakladania si" do vlastného hniezda, čo je

spôsob dôverne známy niektorým významným opozičným politikom

na Slovensku.

 

     Pán poslanec, vo svojom  rozsiahlom prejave ste navrho-

vali všeličo, ale bolo by skutočne dobré navrhnúť aj analýzu

podielu opozície na negatívnom obraze Slovenska v zahraničí,

lebo sa  tvárite, že opozícia  je v tejto  oblasti úplne bez

viny.  Mám opačný  názor a  chcem len  poprosiť, aby  ste si

trošku a potichu spytovali svoje opozičné svedomie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by som len svojmu váženému  kolegovi povedal, že mi

pripomína  spoločníka nejakej  firmy, ktorému  sa nepáči, že

ostatní spoločníci, resp. väčšina, si zvolili iného generál-

neho  riaditeľa, ako  chcel on, a tak  chodí do iných firiem

a zhadzuje vlastnú firmu. Je veľmi  naivné si myslieť, že ak

sa karta obráti a on sa  dostane k moci, potom tí, ku ktorým

chodil žalovať, zrazu ho tam budú velebiť a pomáhať mu budo-

vať firmu, ktorú on sám pomáhal  rozbiť. A ide to až tak ďa-

leko, že ak  sa v správe nejakej krajiny  o Slovensku objaví

nezmysel, že  nás porovnávajú s  Albánskom, tak sa  tu nájde

skupina poslancov, ktorá robí všetko pre to, aby tá situácia

na Slovensku začala ex post vyzerať tak.

 

     Ďakujem.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte  pani poslankyňa Bieliková sa hlási

s faktickou poznámkou.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Chcela by som sa  kolegovi Petrovi Weissovi veľmi pekne

poďakovať, pretože skutočne to  bolo, myslím si, veľmi dobré

politické  školenie.  A  pán  minister,  ja  som presvedčená

o tom, že teraz už budete vedieť, ako to treba robiť.

 

     Keď sme mali v zahraničnom výbore námestníka ministerky

zahraničných vecí Spojených štátov  pána Cornbluma a keď tam

pani  Belohorská hovorila  o šoku,  ktorý mala  z porovnania

Slovenska s  Albánskom, tak pán Peter  Weiss povedal, že  ak

sa ti nepáči  tvár v zrkadle, netreba sa  hnevať na zrkadlo.

Som presvedčená o tom, že pán Peter Weiss sa do zrkadla ale-

bo nepozerá,  alebo zrkadlo vôbec nemá,  pretože inak by tam

videl  len tvár  plnú zlosti,  nenávisti a  zelenú od zlosti

predovšetkým z  toho, že jednoducho  nemá kormidlo v  rukách

a že Stranu demokratickej ľavice nie celkom dobre "zakočíro-

val". A  vôbec jeho vystúpenie, myslím  si, nebolo celkom za

celý klub Strany demokratickej ľavice.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  za klub KDH  prihlásený

pán poslanec Čarnogurský.

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister zahraničných vecí,

     kolegyne a kolegovia,

 

     skôr ako  sa budem zaoberať  vlastnou správou o  plnení

úloh v zahraničnej politike, chcel by som pripomenúť, že pri

predchádzajúcich prerokúvaniach  tohto bodu, myslím  v minu-

lých rokoch, za KDH či ja, alebo  moji kolegovia z poslanec-

kého klubu  sme zdôraznili, že existuje  konsens ohľadom za-

hraničnej  politiky   medzi  Kresťanskodemokratickým  hnutím

a politikou vlády, a  to napriek tomu, že sme  boli v opozí-

cii. Chcem to pripomenúť preto, že pri čítaní alebo počúvaní

súčasnej správy o  zahraničnej politike Slovenskej republiky

sa človek diví,  o ktorej krajine je tá  správa. A to preto,

že obraz o medzinárodnopolitickom  postavení krajiny, o kto-

rej  správa hovorí,  teda  Slovenska,  je taký  rozdielny od

obrazu  a od zahraničnopolitického postavenia Slovenska, ako

ho poznáme z médií, z rozhovorov či s domácimi, alebo zahra-

ničnými  činiteľmi, a  to pri  návšteve tu  alebo pri našich

návštevách v zahraničí.

 

     Keď čítame predloženú správu,  azda jediné nesporné po-

zitívum tejto správy je, že obsahuje podrobný výpočet zahra-

ničnopolitických  aktivít Slovenskej  republiky. Obsahuje aj

také pravdivé  a pozitívne tvrdenia,  že Slovenská republika

ako prvá podala  dotazník Európskej  únii  a že  sme úspešne

vyplnili ešte  akýsi dotazník do  medzinárodnej organizácie,

čo hovorí o tom, že  slovenská zahraničná politika má kvali-

fikovaný výkonný  aparát. Keď sa však  pozeráme na politickú

časť  tejto  správy, a  politická  časť  je tá  dôležitejšia

časť, vidíme, že správa obsahuje, a zdá sa, že zámerne obsa-

huje obsahový posun, až nepravdivé skutočnosti.

 

 

 

     Napríklad, keď sa na strane  1 správy hovorí, že v roku

1996 bol zaznamenaný ďalší  pokrok pri plnení úloh predvstu-

povej stratégie  a rozširovania vzťahov  s orgánmi Európskej

únie, alebo na  strane 2 správy sa hovorí, že zo strany únie

sa sporadicky objavovali výhrady voči  Slovenskej republike,

a to v kontexte plnenia  niektorých podmienok, tak naozaj si

treba položiť otázku, o ktorej krajine táto správa je. Pred-

sa skutočnosť  je taká, že napríklad  vo vzťahu  k Európskej

únii rok 1996 znamená rok výrazných neúspechov Slovenska.

 

     Správa sa vôbec nezaoberá tým,  že v roku 1996 sme opä-

tovne dostali  demarš zo strany  Európskej únie. Mimochodom,

správa nehovorí o tom,  či Slovenská republika vôbec odpove-

dala na  prvý a druhý demarš  Európskej únie. Správa hovorí,

že sa sporadicky objavovali výhrady, ale predsa pán minister

zahraničných vecí zrejme vie, že sa prakticky vždy pri poli-

tických stykoch medzi Slovenskou  republikou a orgánmi alebo

činiteľmi Európskej únie vyjadrovali výhrady voči Slovenskej

republike. O  tomto správa vôbec  nič nehovorí, a  to je jej

výrazný nedostatok.

 

     Správa  sa nezaoberá  politickými problémami,  ktoré má

Slovenská  republika  pri   udržiavaní,  už  ani  nehovoriac

o zlepšovaní svojho  medzinárodného postavenia, a  to zrejme

z tých dôvodov,  že tieto ťažkosti pramenia  zo súvisu medzi

vnútornou a  zahraničnou politikou štátu.  A nakoniec všetky

výhrady, ktoré voči Slovenskej republike smerujú zo zahrani-

čia a ktoré zaťažujú naše vzťahy či s Európskou úniou, alebo

s inými medzinárodnými zoskupeniami,  pramenia z výhrad voči

vnútornej politike Slovenskej republiky.

 

     Nežiadam alebo  nežiadal  by som od  správy, aby sa po-

vedzme stotožnila s výhradami  zo zahraničia voči našej vnú-

tornej politike. Koniec koncov ministerstvo zahraničných ve-

cí je  alebo minister zahraničných  vecí je členom vlády, je

súčasťou  tejto  vládnej  koalície  a  je  pochopiteľné,  že

zastáva  alebo  zrejme  zastáva  politické  koncepcie  tejto

vlády.  Ale v  správe, ak  má táto  správa podať  výstižný a

pravdivý   obraz    medzinárodného   postavenia   Slovenskej

republiky a problematiky zahraničných vzťahov Slovenskej re-

publiky, by mala byť zmienka  o tom, z čoho pramenia výhrady

voči Slovensku, a teda akým spôsobom sa slovenská zahraničná

politika hodlá s týmito výhradami vyrovnať.

 

     Pán minister vo svojom prejave povedal alebo sa dožado-

val prístupu zo strany  povedzme Európskej únie voči Sloven-

sku asi v tom štýle:  Máte problémy, pomôžeme vám, máte šan-

cu. Ale, pán minister, veď  konkrétne Európska únia sa práve

takýmto štýlom voči Slovensku správa, ale Slovensko nereagu-

je na tento prístup Európskej únie rovnakým spôsobom.

 

     Ak mám menovať len niektoré veľmi elementárne príklady:

Európska  únia dala  od začiatku najavo, že novela Trestného

zákona veľmi poškodí šance Slovenska, pokiaľ ide o približo-

vanie sa k  Európskej únii a budúce členstvo  v nej. Ale na-

priek tomu vláda opakovane predkladala návrh novely Trestné-

ho zákona.  Pán minister, viete dobre,  že pri poslednom, aj

vašom stretnutí v Bruseli s  komisárom van den Broekom, bolo

to už po zamietnutí tejto novely Trestného zákona, Slovensko

bolo vyslovene  pochválené za to, že  bola zamietnutá novela

Trestného zákona.  Ale dobre viete, že  táto novela bola za-

mietnutá  vďaka hlasovaniu  opozície, predovšetkým opozície.

A pani poslankyňa Garajová, to je konkrétny príspevok opozí-

cie k zlepšeniu  medzinárodného postavenia Slovenskej repub-

liky v zahraničí. Rád by som vám pripomenul, ako ste vy hla-

sovali o tej novele Trestného zákona.

 

     Alebo  si zoberme  program PHARE.  Predsa Európska únia

v rámci programu PHARE poskytuje, ponúka Slovensku bez akej-

koľvek  protihodnoty miliardu  až miliardu a pol korún ročne

- konkrétne v minulom  roku 1996 - a domáha  sa iba  jedného

jediného, aby Slovensko oznámilo,  na aké projekty tieto pe-

niaze  použije, keďže  išlo o  peniaze daňových  poplatníkov

členských štátov Európskej únie. A na túto logickú požiadav-

ku Európskej únie predseda vlády  Mečiar reagoval tak, že si

nedáme diktovať zo zahraničia, ako budeme privatizovať banky

a ako  budeme  robiť  svoju  ekonomickú  transformáciu, hoci

požiadavka Európskej únie, samozrejme, nebola o tom.

 

     Pri našich stretnutiach, aj viacstranných, so zahranič-

nými politikmi a diplomatmi  sa opakovane  kladie požiadavka

alebo zahraniční partneri sa  pýtajú a kladú požiadavku, aby

sa vyšetril  únos Michala Kováča mladšieho,  aby sa vyšetril

výbuch bomby v aute  Róberta Remiáša. Ale vyšetrovanie únosu

mladého  Kováča   bolo  prerušené  a   taktiež,  samozrejme,

vyšetrovanie  výbuchu  bomby  v  Remiášovom  aute.  A navyše

policajní  dôstojníci, ktorí viedli  vyšetrovanie únosu, ako

aj  policajný dôstojník,  ktorý viedol  vyšetrovanie výbuchu

bomby, boli prakticky vytlačení z Policajného zboru. Toto je

príspevok   vnútornej  politiky   Slovenska  k   zlepšovaniu

medzinárodného postavenia Slovenska?

 

     Pán minister, vo svojom  prejave ste povedali, že bila-

terálne vzťahy sú silnou stránkou slovenskej zahraničnej po-

litiky. Samozrejme, nemožno  sa zaoberať všetkými bilaterál-

nymi vzťahmi alebo väčšinou z týchto vzťahov, ale zmienil by

som sa  iba o bilaterálnych  vzťahoch k okolitým  susediacim

krajinám,  pretože fakt  je, že  Slovensko musí  mať, má mať

a chcelo by mať záujem o dobré vzťahy so všetkými susedmi.

 

     Ale ako  sa potom mohlo stať,  že napríklad s Ukrajinou

sme sa dostali do úplne zbytočného diplomatického sporu, po-

kiaľ ide  o obsadenie funkcie v  Organizácii Spojených náro-

dov, myslím, zástupcom  Ukrajiny alebo Slovenskej republiky?

 

     Ako sa mohlo stať, že Slovensko diplomaticky nepriazni-

vo reagovalo voči Poľsku na výroky prezidenta Kwasnievskeho,

niekedy v polovici minulého  roku, v súvislosti so zmienkami

o Slovensku a vstupe do NATO?

 

     Je známe, že bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou repub-

likou a Českou republikou sú v najlepšom prípade chladne ko-

rektné  a stretnutia  predsedov  vlád  Slovenskej  republiky

a Českej republiky  sa už dlho nekonajú  a vyžaduje sa veľké

diplomatické  úsilie na  to, aby  sa predsedovia  vlád vôbec

stretli.

 

     Ako sa mohlo stať,  že Slovenská republika opäť poslala

diplomatickú nótu Rakúsku po vynesení rozsudku rakúskeho sú-

du?

 

     No a  už nehovorím o  tom, že napriek  podpísanej dvoj-

strannej slovensko-maďarskej zmluve  vzťahy medzi Slovenskom

a Maďarskom sú taktiež - nazval by som ich - chladne korekt-

né, ale, samozrejme, tu je problematika komplikovanejšia ako

voči iným krajinám.

 

     Zo  všetkého, čo  vláda Slovenskej  republiky na jednej

strane hovorí a na druhej  strane koná, mi vyplýva, že vláda

iné hovorí,  pokiaľ ide o zahraničnú  politiku, iné si myslí

a iné koná. Predložená správa ministerstva zahraničných vecí

tomu taktiež nasvedčuje.

 

     Predložená správa sa vôbec  nezmieňuje o základnom fak-

te,  ktorý charakterizuje  medzinárodné postavenie Slovenska

za uplynulý rok, a tým faktom je prehlbujúca sa medzinárodná

izolácia  Slovenska. Správa  neobsahuje nič,  čo vláda  chce

podniknúť  na prekonanie  tejto medzinárodnoprávnej izolácie

Slovenska. Správa  nehovorí nič o tom,  aké alternatívy slo-

venská zahraničná  politika vyvíja, keď na  jednej strane sa

naše  vzťahy s  Európskou úniou  stále viacej problematizujú

počas funkcie tejto vlády, a na druhej strane správa neobsa-

huje nič, ako chce vláda  tieto vzťahy zlepšiť. Správa neob-

sahuje vôbec základnú medzinárodnopolitickú víziu o postave-

ní Slovenska, to znamená,  aby správa konštatovala, že exis-

tenčným záujmom Slovenska je  zaradenie sa do Európskej únie

skôr alebo neskôr, ale že  Európska únia je základným cieľom

zahraničnopolitického  kurzu Slovenskej  republiky, a  to za

tejto vlády alebo ktorejkoľvek inej.

 

     A preto,  keď mám celkove  hodnotiť túto správu,  musím

ukončiť vlastne tým, čím som začal, a síce,  že pri predchá-

dzajúcom hodnotení zahraničnej politiky Slovenskej republiky

v tomto parlamente som  mohol konštatovať konsenzus Kresťan-

skodemokratického hnutia  so zahraničnou politikou  vlády, a

pri tejto správe musím konštatovať, že konsenzus Kresťansko-

demokratického hnutia  so zahraničnou politikou  tejto vlády

sa končí.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to boli vystúpe-

nia pánov  poslancov za jednotlivé  politické kluby Národnej

rady.

 

     Do rozpravy  sa písomne prihlásil pán  Peter Lauko a po

ňom pán podpredseda Húska. Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

     S faktickou poznámkou medzitým pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda,

 

     dovoľte mi,  aby som zareagoval na  slová pána poslanca

Čarnogurského.

 

     Pán Čarnogurský, spomínate tu zahraničnú politiku a de-

marše. Však  predsa už dnes svetová  verejnosť vie, že práve

vy ste iniciátorom dezinformácií  do zahraničia  vzhľadom na

to, že  sa neviete zmieriť  s tým, že  už nie ste  premiérom

v tejto republike  a dlho už  ani nebudete. (Hlasy  v sále.)

Možno, že aj.  (Smiech.) Ale nie o tom  budem teraz hovoriť,

či ja,  alebo niekto iný.  Ja sa do  toho ani nehrniem,  ale

chcel by som  reagovať predsa len na to  vystúpenie. Tie de-

marše ste  si dali napísať a  potom uverejniť, že je  to tak

a taká politika.

 

     Zároveň by  som sa spýtal aj  pána ministra, ak dovolí,

aká je spätná väzba  na kontrolnú činnosť našich pracovníkov

na  ambasádach v  zahraničí. Pokiaľ  nás v  skutočnosti budú

v zahraničí  zastupovať takí  ľudia, česť  výnimkám, akí nás

zastupujú, tak  sa nedivme tomu, že  v skutočnosti je zahra-

ničná politika  skresľovaná tak, ako  je. Preto vás  zároveň

vyzývam, aby  ste prehodnotili niektorých  pracovníkov (Hlas

z pléna: Ktorých?)  - nemienim menovať,  časom môžem aj  to,

páni -, aby sa prehodnotila ich práca voči Slovenskej repub-

like.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pozorne  som si  vypočul vystúpenie  pána Čarnogurského

a priznám sa, že som otváral  oči. On považuje za veľmi pri-

rodzené,  ak  PHARE  žiada,  aby  bolo  informované,  ako sa

použijú prostriedky,  ktoré k nám  z PHARE prídu.  Ale potom

nechápem, prečo  naša ctená opozícia  vyskakovala ako čertík

na  gumičke v  prípade zákona  o nadáciách,  kde nešlo o nič

iné,  len  o  to,  aby  boli  priehľadné  finančné  toky. To

znamená, že iný  meter, keď to chce niekto  zvonku, iný, keď

sa to týka financií, ktoré sa pohybujú na Slovensku.

 

     Čo sa  týka Trestného zákona,  veď všetci predsa  dobre

vieme, kto chodil  lobovať  proti tomuto zákonu v zahraničí.

Pritom v podstate nešlo o nič iné, len  o zamedzenie šírenia

nepravdivých  informácií, komu  tieto nepravdivé  informácie

slúžia a kto ich potrebuje šíriť v zahraničí. Spomínam si na

vystúpenie  pána  Čarnogurského  v  Helsinkách  na zasadnutí

KBSE, presnejšie na tlačovej konferencii, keď tam s bohorov-

ným pokojom  tvrdil, že sa ZŤS  Martin museli zavrieť, resp.

že museli  zastaviť výrobu tankov, pretože  pre ne nebol od-

byt. A na tejto istej úrovni sú aj jeho dnešné tvrdenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Dzurinda. (Odpoveď poslanca  Dzurindu, že

chce  vystúpiť  v  rozprave.)  Pardon.  Pán  poslanec Klein,

s faktickou poznámkou? Áno, nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Klein:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ako  podpredseda  výboru  pre  európsku  integráciu  sa

pravidelne zúčastňujem  na rokovaní Rady  vlády pre európsku

integráciu. Chcel  by som povedať  k vystúpeniu pána  kolegu

Čarnogurského, že  prostriedky fondu PHARE sú  resty za roky

1993, 1994,  ale urobili sa  opatrenia, aby sa  všetky tieto

prostriedky vyčerpali. Bolo zriadené Centrum zahraničnej po-

moci, je tam riaditeľ pán  Tóth. Centrum má za úlohu posúdiť

jednotlivé  projekty. Treba  povedať, že  za najpotrebnejšie

pre nás  považujem aj ďalšie  centrum - prekladateľské  cen-

trum. Česká  republika na tento účel  dala 100 miliónov čes-

kých korún.

 

     Treba  povedať, že  sa nesmieme  podceňovať. Predstavme

si, že by na Slovensku  na pôdu parlamentu vnikli policajti.

Čo by sa  asi udialo so Slovenskou republikou?  V jednej su-

sednej krajine  vnikli, zatkli poslancov,  ktorí ešte neboli

zbavení imunity, a myslím, že je ticho. Aby sme si to uvedo-

mili, že  treba v tejto  politike držať spolu  - opozícia aj

koalícia.

 

     Myslím si však, že by  sme mali z jednoduchého hľadiska

takisto žiadať Európsku úniu, aby nám jasne povedala, či nás

prijme, dokedy  nás prijme, aby sme  nestratili trhy, obchod

tak na východe, ako aj na západe.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci,  podľa zápisu mal  vystúpiť pán poslanec

Lauko, ale po dohode s pánom podpredsedom, ktorý bude prijí-

mať  indonézsku delegáciu,  dovolil, aby  vystúpil skôr  pán

podpredseda.

 

     Nech  sa páči, pán podpredseda.  Hoci nakoniec rokovací

poriadok  hovorí, že  podpredseda môže  vystúpiť vtedy,  keď

o to požiada.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     priatelia, tu sa niekoľko ráz opakovalo, ako by to bolo

celkom inak, keby vláda robila určité iné kroky, na ktoré by

reagovalo  partnerstvo  zahraničia   oveľa  pozitívnejšie. A

všetko  by  bolo  v  poriadku.  Keby  to bola naozaj pravda,

priatelia, tak  by vlastne nikde  neexistovali problémy. Iné

vlády sú dajme tomu  ústretovejšie, zabehanejšie v tejto ob-

lasti, dlhšie obdobie existuje štátna moc. A je všetko v po-

riadku? Nie je, priatelia. Pretože medzinárodný ring je nao-

zaj stretanie sa záujmov a  tieto záujmy koniec koncov sú aj

protichodné. Samozrejme, že musíme hľadať aj vzájomné výcho-

diská a prípadne určité kompromisy.

 

     Je nesporné,  pred pár rokmi  nastala skutočne kvalita-

tívna a systémová zmena, keď sme sa stali subjektmi medziná-

rodného  práva. Provincia  sa stala  suverénnym štátom. Tomu

primerane postupom týchto rokov  rastie naša spôsobilosť byť

subjektom svojich  dejov, to znamená,  že rastie istotne  aj

naša profesionalizácia, i keď môžeme celkom určite ukázať aj

na niektoré chyby, ktorých by  sme sa nemuseli dopustiť. Ale

to je prejav koniec koncov objektívneho vývoja.

 

     Myslím si, že hlavný problém, ktorý si musíme  sústavne

uvedomovať,  je ten,  že zároveň,  pokiaľ ide  o zahraničie,

existuje  určitá zotrvačnosť  geopolitických záujmov,  ktoré

sústavne vyjadrujú stav pomeru k nám ako k určitému závislé-

mu priestoru. A my sa, samozrejme, snažíme presvedčiť našich

partnerov, že tým závislým priestorom  už nie sme a nechceme

byť.

 

     Často  nám najmä  opozícia vytýka,  že vzdorujeme tejto

zotrvačnosti. Myslím si, že je  dobre, keď tak robíme. Samo-

zrejme, musíme aj pomáhať Západu  a zahraničiu vôbec, aby si

postupne  stále  viac  uvedomovali,  že  nie  sme,  nebudeme

a nechceme byť provinciou. Chceme partnerskú medzizávislosť.

 

     Napríklad určitá  časť ľavice aj  v minulosti mala  po-

stoj, ktorý by som charakterizoval asi takto: Musíme byť zá-

vislí od určitého centra, v danom prípade od centra svetové-

ho revolučného  pohybu. Ale vo  svojom postoji sa  dosť málo

zmenila. Naďalej zotrvačne trvá na tom, že musíme byť závis-

lí, ale teraz si myslí, že  musíme byť závislí od iných sve-

tových centier.

 

     Priatelia, ide o niečo inšie. Ide o to, aby sme nie bo-

li nezávislí, ale aby sme  sa stali medzizávislými. Tak  ako

sa to  hovorí v anglickom výraze  interdependence. Naozaj sa

usilujeme  nie o  to, aby  sme sa  dostali do  izolácie, ale

nechceme nijaký, ani skrytý,  ani otvorený poddanský status.

Poznáme totiž rôzne formy aj zakrytej závislosti. A tejto sa

musíme jednoducho vyhnúť.

 

     Vyzývam preto našu ľavicu, aby hľadala v medzinárodných

vzťahoch podporu pre slovenské  štátne záujmy a nie získanie

nejakého pelendreku na slovenských partnerov vo vládnej koa-

lícii. A to  isté si myslím, že by  mala urobiť aj slovenská

pravica, aby hľadala vo  svojom okruhu sympatizantov podpory

slovenských štátnych záujmov.  Musíme teda hľadať spojencov,

ale  v rovine  kooperácie.  A  samozrejme, musíme  zvážiť aj

okolnosť, že  budeme hľadať predovšetkým  koordináciu malých

s malými.  A pokiaľ  ide o  vzťah k  veľkým, tak  tam musíme

opatrne, neprovokačne, ale predsa  len dôsledne trvať na ek-

vidištančnom vzťahu.

 

 

 

     Možno  by sme  sa mohli  zhodnúť nielen na tom,  pokiaľ

ide  o štátne  záujmy, že  všetci ideme  viac ťahať za jeden

koniec. A bolo by lepšie  rečnícky  nezvolávať,  že sa končí

vzájomná solidarita, naopak, mali  by sme ju znova potvrdiť.

A zrejme treba  zvážiť, ako spoločne  pracovať aj na  takých

veciach, ktoré  sú v Európe  naozaj dôležité. Napríklad  ako

spolupracovať na tom, aby európsky kontinent neklesal na vá-

he vo  svetových vzťahoch s ostatnými  kontinentmi. Tam máme

tiež napríklad jeden spoločný záujem, kde môžeme všetci spo-

ločne pomáhať. A preto vyzývam  na väčšiu solidaritu v našom

politickom živote.

 

     Priatelia,  mnoho z  toho, čo  nám vytýkajú,  je určitá

forma tlaku,  povedal by som aj  určitá nostalgia hegemónov,

ktorí  si predstavujú, že by  taký malý  kúsok  zeme, ako je

Slovensko, "mal byť viacej ústretový", hovorím to v úvodzov-

kách, pretože tá ústretovosť vždy  čosi stojí. Myslím si, že

by  sme sa  mali usilovať  o to,  aby sme uchovali maximálne

možnú medzizávislosť, to znamená zvrchovanosť svojho konania

pri  koordinácii s  ostatnými partnermi.  V tomto  zmysle si

myslím, napriek všetkému, že hoci ešte vlastne len piaty rok

existuje naša skutočná zahraničná politika, urobilo sa veľmi

veľa pre Slovensko v Európe a vo svete.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pittner.

 

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     na tú výzvu, ten apel, o ktorom tu hovoril pán podpred-

seda Húska, osobne si myslím, že sme už viackrát odpovedali.

Aj teraz jeho predrečník pán  poslanec Čarnogurský konštato-

val, akým  spôsobom sme deklarovali  konzistentnosť politiky

KDH so zahraničnou politikou  vládnej koalície, tak ako bola

deklarovaná v jej vládnom programe.

 

     Chcem  povedať, že  mňa znepokojuje  to, že  či je to v

denníku Slovenská republika, alebo  či je to vo vyhláseniach

jednotlivých predstaviteľov koalície,  vždy sa upozorňuje na

akési nebezpečenstvo len z jednej  strany alebo len z jednej

strany. Bez toho, aby som  porušil svoju mlčanlivosť o štát-

nom  tajomstve, chcem  povedať, že  som bol  v troch vládach

členom Rady  obrany štátu. A  predpokladám, že pán  minister

zahraničných vecí sa oboznámil  s určitými zisteniami, ktoré

príslušné orgány štátu počas celého minulého obdobia, a teda

aj za obdobie Slovenskej republiky, priniesli ako informáciu

do  Rady obrany  štátu.  Neviďme  teda nebezpečenstvo  z tej

strany, z ktorej nám ono azda ani nehrozí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lauko.

 

 

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegovia poslanci,

 

     chcem na začiatku vyzdvihnúť skutočnosť, že sa v parla-

mente diskutuje o zahraničnej  politike. Sú známe deklarácie

o takmer zhode politických  strán v zahraničnopolitickej ob-

lasti. Moji predrečníci tu o tom hovorili. Samozrejme, sprá-

va je vypracovaná starostlivo, je v nej mnoho údajov, s kto-

rými možno súhlasiť, s niektorými sa dá polemizovať.

 

     Horšie je to už v praktickej politike. Možno hovoriť aj

o pozitívnej   zmene  na   ministerstve  zahraničných  vecí.

Príchodom nového ministra sa  zlepšila práca na ministerstve

zahraničných vecí.  Bolo vykonané množstvo  návštev ministra

zahraničí. Skončilo  sa obdobie, keď  štátny tajomník minis-

terstva vydával vyhlásenia k závažným skutočnostiam namiesto

ministra.

 

     Ako  je to  s postojom  vlády, strán  koalície vo vláde

k zahraničnopolitickým  otázkam?  Tak  ako  sa už spomínalo,

predseda vlády  je naďalej nečinný  v oficiálnych návštevách

v zahraničí. V treťom roku  vlády sa konečne uskutočnia ofi-

ciálne návštevy na najvyššej úrovni. Predseda vlády sa mini-

málne stretáva so susedmi okolo Slovenska.

 

     Chcem povedať  ešte jeden príklad, aké  sú problémy do-

hodnúť sa  na strategicky dôležitých  miestach alebo postoch

v medzinárodných organizáciách. Ako príklad treba uviesť zlú

komunikáciu so susednými štátmi,  keď sa nepodarilo presadiť

na post generálneho tajomníka  OBSE kandidáta Slovenskej re-

publiky pána Kubiša.

 

 

     Treba sa kriticky zamyslieť  nad spôsobom a organizova-

ním  zahraničných  služobných  ciest  členov  vlády. Príklad

ciest členov vlády do  Ruska v posledných mesiacoch nesvedčí

o dobrej organizácii týchto ciest.

 

     Základná  a životne  dôležitá otázka  pre Slovensko  je

vstup Slovenska do NATO.  K týmto skutočnostiam Kongres Spo-

jených štátov a následne politici  západnej Európy u nás nás

neuvádzajú v  prvej skupine krajín.  Dôvody: vnútropolitický

vývoj na Slovensku, konfrontačné  vzťahy medzi ústavnými či-

niteľmi, slabá tolerancia  iných názorov, zvýšenie kriminál-

nych a teroristických trestných  činov. Vláda tieto dôsledky

minimálne rieši. Poslanci vládnej koalície prijali rozhodnu-

tie o referende,  hoci sme čoraz ďalej od  krajín, o prijatí

ktorých sa uvažuje v prvej  skupine. Napriek tomu sú v tomto

referende protichodné  otázky, ktoré majú  ľudí skôr zmiasť,

negatívne naladiť  proti vstupu Slovenska do  NATO. Aj preto

sa  pripájame, aj  ja sa  pripájam za  náš poslanecký  klub,

k formulácii uznesenia predneseného pánom Kukanom.

 

     Ďalej chcem upozorniť  na dvojznačné vyjadrenie koalič-

ných  partnerov  HZDS.  Rada  Združenia robotníkov Slovenska

a predseda Združenia robotníkov  Slovenska vyhlásili, že ob-

čania Slovenska by nemali v referende hlasovať za vstup Slo-

venska do NATO. V radoch Slovenskej národnej strany, druhého

koaličného partnera,  sa diskutovalo a  ešte stále diskutuje

o neutralite Slovenska. Je to  v príkrom rozpore s programo-

vým vyhlásením vlády a toto najmä škodí Slovensku v zahrani-

čí.

 

     Dostali sme veľa upozornení predstaviteľov západnej Eu-

rópy  o  porušovaní  demokratických  princípov na Slovensku.

Vláda  a koalícia  namiesto vecného  vyvodenia dôsledkov  sa

púšťa cestou obviňovania zahraničia,  že nepoznajú pomery na

Slovensku, obviňovania opozičných politikov za tieto skutoč-

nosti a taktiež predstaviteľov médií. To sa deje v čase, keď

satelitné  vysielanie dokáže  priblížiť hociktoré  miesto na

Zemi, a keď médiá dve  hodiny po udalosti, napríklad po zra-

není prezidenta Clintona, informujú o tom všade na svete.

 

     Chýba jasná reč predstaviteľov  vlády a koalície. Chcem

to dokumentovať na nasledujúcom.  Deklarácia, že NATO je je-

diná  fungujúca  bezpečnostná  organizácia,  sa objavuje tak

v správe, ako  v programovom vyhlásení  vlády. Napriek tejto

deklarácii na lisabonskom summite v decembri 1996 predstavi-

teľ Slovenskej republiky v  diskusii o OBSE podporil koncept

kooperatívnej bezpečnosti založený na komplementárnom fungo-

vaní  existujúcich  bezpečnostných  a  iných  medzinárodných

štruktúr. USA tu vyjadrili presvedčenie, že OBSE by sa nema-

la transformovať na jedinú riadiacu štruktúru európskej bez-

pečnosti. Ruská federácia jednoznačne odsúdila plány na roz-

šírenie NATO. Ruská federácia  zdôraznila svoj záujem vypra-

covať chartu európskej bezpečnosti, ktorá by mala modernizo-

vať helsinský  záverečný akt. Teda  ide o absolútne  odlišné

veci OBSE a NATO.

 

     Premiér  Mečiar  pri  svojom  vystúpení na Parlamentnom

zhromaždení  Západoeurópskej únie  v Paríži  v decembri 1996

povedal, citujem: "Slovenská republika vníma NATO ako zatiaľ

jedinú  bezpečnostnú štruktúru,  ktorá zvládla  plnenie úloh

pri ochrane  mieru v Európe. Vláda  jasne deklarovala záujem

o členstvo v NATO. Vyvíjame veľké úsilie na splnenie podmie-

nok členstva." To boli citáty  pána premiéra. Ale o spomína-

nom lisabonskom summite OBSE,  tam, v Paríži, povedal, citu-

jem: "Základným východiskom našej pozície je zachovanie OBSE

ako platformy pre dialóg v  otázkach bezpečnosti," zdôrazňu-

jem bezpečnosti, "ľudských  práv  a ekonomickej  spolupráce.

Sme presvedčení, že vyvážené vzťahy medzi NATO, Západoeuróp-

skou úniou, Európskou úniou a OBSE, ktoré predstavujú modely

kolektívnej  a kooperatívnej  bezpečnosti, sú možnosťou, ako

zaručiť bezpečnosť a stabilitu kontinentu do ďalšieho tisíc-

ročia."

 

     Na záver mi dovoľte  citovať veľvyslanca Ruskej federá-

cie  pána Zotova  z vystúpenia  5. marca na konferencii Slo-

vensko  a NATO  v Bratislave.  Okrem vyjadrenia  negatívneho

postoja  k rozšíreniu  NATO sa  pán veľvyslanec  vyjadril aj

k systému európskej bezpečnosti. Citujem: "Uskutočnenie plá-

nov rozširovania  je nebezpečné aj  preto, že budúci  systém

európskej bezpečnosti sa môže  sústrediť iba na NATO, preme-

niť sa na takú schému, v ktorej úloha OBSE bude znížená. Ne-

odmietame myšlienky, že v  budúcom systéme európskej bezpeč-

nosti bude mať NATO svoje dôležité miesto, ale nikdy sme ne-

hodnotili ani  nebudeme hodnotiť  alianciu ako jediný rozho-

dujúci faktor  pri budovaní takéhoto  systému. Systém európ-

skej bezpečnosti sa má  opierať o všetky medzinárodné inšti-

túcie pôsobiace  v európskom bezpečnostnom  priestore. Sú to

OSN, OBSE,  Rada Európy, NATO spolu  s programom Partnerstvo

za  mier, Rada  severoatlantickej spolupráce,  Európska únia

spolu so  Západoeurópskou úniu a  taktiež Spoločenstvo nezá-

vislých štátov."

 

     Takúto našu predstavu architektúry európskej bezpečnos-

ti sme  navrhli na lisabonskom  summite OBSE. Takýto  postoj

predsedu vlády a predstaviteľov koalície znižuje aj maximál-

ne úsilie  rezortu ministerstva zahraničných  vecí a znižuje

prestíž Slovenska  pri presadzovaní dôležitých  záujmov Slo-

venska. Naša  reč má byť jasná  a mala by byť  aj reč našich

predstaviteľov o vstupe Slovenska do NATO.

 

     KDH deklarovalo svoj postoj k  integrácii do NATO a Eu-

rópskej únie opakovanými vyhláseniami  našej rady, že sme za

členstvo v NATO a v Európskej únii.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  S faktickou  poznámkou vystúpi

pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem  sa  poďakovať  pánu  poslancovi  Laukovi, že nás

ubezpečil  o  orientácii  KDH,  pretože  po vyjadreniach ich

predsedu mohli vzniknúť takisto isté pochybnosti, kam vlast-

ne KDH smeruje vo vzťahu k NATO. To len ako poznámka k tomu,

že stále sa snaží nájsť vo vyjadreniach koaličných partnerov

inú interpretáciu, než ktorá  skutočne prislúcha týmto našim

vyjadreniam. Rád by som ho upozornil  na to, že pokiaľ mi je

známe, tak  nórska vláda štyrikrát požiadala  o vstup do Eu-

rópskej únie  a v štyroch referendách  bolo toto vlastne za-

mietnuté. A nespôsobilo to ani pád vlády, a dokonca ani zme-

nu vládnej strany. Jednoducho, ľudia na to mali iný názor.

 

     Čo sa týka vyjadrenia  pána premiéra Mečiara, keď pove-

dal, že NATO je  jediná fungujúca vojensko-politická bezpeč-

nostná organizácia, myslím si, že nepovedal nič iné ako holú

skutočnosť. Ale že je snaha  vytvoriť OBSE ako  platformu na

dialóg o predchádzaní konfliktov, myslím si, že to je len

pozitívne.  Pán  Lauko,  vaše  vystúpenie  pripomínalo  isté

vystúpenia alebo referáty, ktoré  sme počúvali  v minulosti,

keď sa  nesmelo uvažovať  a mohlo  sa hovoriť len konkrétne:

Hurá, týmto smerom! - a nič iné. O tom, či budeme, alebo ne-

budeme členmi NATO, viete veľmi dobre, že vôbec  nerozhoduje

vnútorná  situácia  na  Slovensku,  ale  strategické  záujmy

dnešných  členov NATO. Je úplne samozrejmé, že každý  zodpo-

vedný  politik sa  obzerá aj  po iných  možnostiach, ak táto

jedna  nevyjde. Viem  si  veľmi  dobre predstaviť,  že práve

v záujme stability medzi krajinami  NATO a Ruskou federáciou

mohli by obe strany  garantovať Slovenskej republike neutra-

litu. (Zaznel zvuk časomiery.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem, uplynuli dve minúty.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem, že

už nemám  nikoho prihláseného do  rozpravy. Preto sa  pýtam,

kto sa hlási.

 

     Teraz  ako  prvého  píšem  pána  poslanca Dzurindu. Pán

Duka-Zólyomi,  tiež? Pán  poslanec Ftáčnik,  pani poslankyňa

Garajová, pani poslankyňa  Schmögnerová, pán poslanec Tarnó-

czy a tiež pán poslanec Kanis.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzavrel som mož-

nosť prihlásiť sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Dzurindu.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     zahraničná politika štátu  by mala vytvárať predpoklady

na jeho všestranný rozvoj. Výsledkom dobre fungujúcej zahra-

ničnej politiky  by mali byť praktické  výsledky v jednotli-

vých  oblastiach života,  predovšetkým, podľa  môjho názoru,

v ekonomike.

 

     Jeden z  vašich kolegov, pán minister,  v jednom zo su-

sedných štátov pred časom povedal,  že sa usiluje o ekonomi-

záciu zahraničnej politiky. Bol to poľský minister zahranič-

ných vecí - tuším 3-4 roky dozadu - pán Olechowski.

 

     V tejto  súvislosti chcem poukázať na  jednu z oblastí,

kde je zreteľná absencia pôsobenia našej zahraničnej politi-

ky. Je to oblasť začleňovania sa Slovenskej republiky do eu-

rópskej dopravnej  infraštruktúry. Na pána  Olechowského som

si  nespomenul iba  náhodou. Celkom  konkrétne mi totiž  ide

o koridor  sever-juh  alebo  Adriatik-Baltik,  alebo  poľské

prístavy a prístav Terst.

 

     V uplynulú sobotu som  vykonal poslanecký prieskum, keď

som  autom prešiel Považím, Kysucami do Bielsko-Bialej a po-

tom späť na Český Těšín, Moravou  do Brna a z Brna do Brati-

slavy. Chcem  vám oznámiť, že zo  Zwardoňa do Bielsko-Bialej

nie je ani zakopané - nemyslím mesto Zakopané -, ale krompá-

čom zakopané, napriek  tomu, že 8. 12. 1994  sa nám podarilo

začleniť úsek  Žilina - Čadca -  Bielsko-Biala ako číslo D18

do systému TEM, tzn. Trans  Europaen Motorway, to znamená do

európskej diaľničnej siete.

 

     Po druhé, priechod Skalité - Zvardoň má  po dva  jazdné

pruhy a je  v takom stave, ako bol provizórne otvorený, nami

začatý a na jar 1995  otvorený, to znamená pre ľahké vozidlá

do 3,5 t.

 

     Po tretie, na strane druhej chcem podotknúť, že toto je

hlavný ťah  na Krakov a  mal by byť  začlenený do magistrály

sever-juh.

 

     Po štvrté,  na strane druhej  sa stále viac  dokončieva

súvislé diaľničné prepojenie Bielsko-Bialej s Českým Těšínom

a Olomoucom.  Na poľskej  strane  nájdete  smerom  k poľsko-

-českému priechodu už  5 km dlhú diaľnicu a  zvyšná časť asi

30 km cesty do Bielsko-Bialej je napoly štvorpruhová, napoly

dvojpruhová.

 

     Po piate, priechod  Český Těšín - Csešin  má na rozdiel

od  našich  dvoch  po  12  pruhov  z každého smeru, obrovské

odstavné plochy a ďalšie najmodernejšie technické zariadenia

potrebné na vybavenie zásielok a cestujúcich.

 

     Z uvedeného vyplýva, že Slovensko stráca tempo v súťaži

so svojím západným susedom.  Európska únia nebude prispievať

na paralelné európske koridory, ale  bude si z nich vyberať.

Koridor Považia  a Kysúc je paralelný  v súťaži s koridorom,

ktorý  vedie Moravou.  Dúfam, pán  minister, že  je nám obom

jasné, že stavba diaľnice na poľskej strane, v tomto prípade

asi 50 km  v ťažkom horskom teréne, nie je  a nemôže byť len

problémom rezortu dopravy.

 

     Na základe uvedených skutočností vám kladiem nasledujú-

ce otázky. Budú tri.

 

     1. Kedy ste vy na svojej úrovni rokovali so svojím poľ-

ským partnerom  o napojení poľskej diaľničnej  siete na sieť

slovenskú a s akým výsledkom?

 

     2. Kedy takéto rokovanie vykonal na svojej úrovni pred-

seda vlády Slovenskej republiky a s akým výsledkom?

 

     V tejto súvislosti  upozorňujem, že jediné medzinárodné

rokovanie v predmetnej veci  na politickej úrovni som zachy-

til v novembri 1995.  Minister dopravy Poľskej republiky pán

Liberacki podpísal  v Bratislave dohodu  o prepojení sloven-

skej diaľničnej siete s Poľskom prostredníctvom tzv. smerovo

vedenej  cestnej komunikácie.  Je to  dohoda všeobecná,  bez

termínov, technických  parametrov a záväzkov,  skrátka abso-

lútne nič neriešiaca. Aj preto sa do dnešného dňa na poľskej

strane nezačali žiadne konkrétne  práce na diaľničnom prepo-

jení so slovenskou stranou.

 

     V súvislosti s uvedeným  vám kladiem tretiu otázku: Aké

konkrétne  rokovania plánuje  vláda Slovenskej  republiky na

to, aby konečne boli začaté takéto konkrétne práce na prepo-

jení slovenskej a poľskej diaľničnej siete?

 

     Poznamenávam, že aj kvôli chabej infraštruktúre je vzá-

jomný obchod medzi Slovenskom a  Poľskom v takom úbohom sta-

ve, v akom je. Náš vzájomný obchod predstavuje 2 až 3 % náš-

ho obchodu, pritom máme 450 km dlhú spoločnú hranicu, a poľ-

ský trh  predstavuje 8-krát taký trh  ako trh Slovenskej re-

publiky, približne 40 miliónov občanov. Keby boli kvalitnej-

šie prepojenia, bolo by aj viac poľských turistov v Zuberci,

v Nízkych i Vysokých Tatrách.

 

     Len silný  tranzit pomôže a  môže splatiť tie  obrovské

investície,  ktoré si  rozvoj domácej  slovenskej diaľničnej

siete  vyžiadal, vyžaduje  a najmä  vyžiada. Preto  ma veľmi

sklamalo, že  na strane 20 dokumentu,  ktorý ste predložili,

sa zmieňujete len o prihraničnej spolupráci a drobných cest-

ných  priechodoch pre  ľahké vozidlá,  ale to  podstatné vám

v tejto správe  uniká. Upozorňujem vás na to, pán  minister,

a vyzývam k náprave, kým je ešte aká-taká možnosť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Veľmi pozorne  som si vypočul toto  vystúpenie. Severo-

-južný koridor transeurópskej magistrály bol rozpracúvaný od

jari roku 1993 prvý  raz na konferencii ministrov európskych

dopráv v Nordviku v Holandsku.  Takto to pokračovalo na ďal-

ších  bilaterálnych stretnutiach  so severnými  aj s južnými

susedmi. Ale na moje ohromenie po páde Mečiarovej vlády roku

1994 ministerstvo  dopravy opustil jeden  list. Pán poslanec

Dzurinda, vy ste ho nepodpísali, podpísala ho sekcia koncep-

cií. Ten list ma dosť zarazil, pretože v tom texte je písané

o možnosti  variantného riešenia  alebo variantného  vedenia

tejto severo-južnej trasy variantne buď Považím, alebo Mora-

vou. Takže  chyba sa kdesi stala už na tejto úrovni, pretože

transeurópske magistrály skutočne variantné vedenie nepozna-

jú. Ale to nemožno pripisovať súčasnému ministrovi zahranič-

ných vecí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán minister,

 

     máme pred sebou veľmi  dôležitý materiál - správu o za-

hraničnej politike Slovenskej republiky za minulý rok a plá-

nované hlavné zámery  na tento rok, čiže na  rok 1997. Je to

vyčerpávajúca, obsažná správa, veľmi podrobný prehľad zahra-

ničných  aktivít ministerstva  zahraničných vecí  s logickým

a jasným členením. Musíme ju hodnotiť ako chvályhodný výkon.

 

     Na druhej  strane treba konštatovať, že  je to len fak-

tografický materiál, zoradenie vyvinutých zahraničných akti-

vít. Ku  komplexnosti chýba analýza,  resp. rozbor súčasného

stavu účinnosti  tejto širokej aktivity  a spätnej väzby  na

kladný alebo záporný posun  v hodnotení Slovenskej republiky

v medzinárodnom meradle.

 

     Predložený  materiál  obsahuje  málo  kritiky.  Chýbajú

efektívne závery  a odporúčania. Chýba  kritické hodnotenie,

v ktorom  nemôžu chýbať  medzinárodné, ale  ani vnútroštátne

súvislosti. Z tejto správy  vyznieva, akoby všetko bolo bez-

problémové, akoby Slovenská republika nemala žiadne problémy

v medzinárodnom  ohodnotení,  v  posúdení  jej pripravenosti

začleniť sa do európskych a transatlantických štruktúr.

 

     Netreba dlho  hľadať v pamäti, vieme,  koľko výhrad od-

znelo v  uplynulých rokoch na úkor  Slovenskej republiky. Je

známe, koľko kritiky a nespokojnosti bolo vyslovené zo stra-

ny Európskej únie, Rady Európy  a NATO, resp. rôznych západ-

ných štátov. Nesmieme nechať bez povšimnutia ani rôzne druhy

diplomatických upozornení.  Treba hľadať korene  problémov a

nedostatkov.

 

     Prečo toľko výhrad? Prečo záporné hodnotenie? Ako sa im

vyhnúť? Treba  hľadať a poukázať na  skutočné príčiny, ktoré

sa nachádzajú vo vnútornej  politike tohto štátu, v nespráv-

nej politike  vládnej moci. Ťažko sa  robí, vyvíja efektívna

zahraničná politika  na takom vnútropolitickom  fóre, aké je

v súčasnosti v tejto krajine a aké teraz buduje súčasná vlá-

da Slovenskej  republiky. Zložitou úlohou  je presvedčiť za-

hraničných partnerov o správnosti  a objektivite toho, čo sa

u nás vnútropoliticky  odohráva: o zámeroch  vlády, o správ-

nosti prijatia antidemokratických,  protiústavných a kontro-

verzných zákonov.

 

     Čo urobilo ministerstvo zahraničných vecí preto, aby sa

napríklad projekt NATO naplnil  doma? V tejto otázke pristú-

penia  Slovenskej republiky  k NATO  za zatiaľ nevyjasneného

postoja Slovenskej republiky,  akoby zahraničná politika ne-

mohla za to, že určité  zložky výkonnej moci, prípadne vlád-

nej  koalície majú  iný  názor,  robia proti  tézam vládneho

programu, neakceptujú vážne požiadavky členských krajín NATO

alebo Európskej únie a nemajú snahu naplniť, realizovať ich?

Ak je  taká aktivita zahraničného  rezortu, kde potom  mešká

výsledok?  Prečo sa  prešľapuje na  jednom mieste,  prečo sa

nepribližuje vidina integrovanej Európy?

 

     Vážená Národná rada, v správe ministerstva zahraničných

vecí v obidvoch  častiach, t. j. v hodnotení zahraničnej po-

litiky za rok  1996 a v časti, kde  sa konkretizujú úlohy na

rok 1997,  je osobitná kapitola pre  oblasť menšín, ľudských

práv  krajanov a kultúrnych  stykov. Okrem konštatovania to-

ho, že ratifikácia základnej zmluvy medzi Maďarskou republi-

kou   a  Slovenskou   republikou  je   významným  medzníkom,

a zdôraznenia dôležitosti  Rámcového dohovoru o  ochrane ná-

rodnostných menšín  nemôžem súhlasiť s  interpretáciou stavu

zabezpečenia práv  národnostných menšín na  území Slovenskej

republiky.

 

     Znepokojuje nás táto forma hodnotenia. Je to zavádzajú-

ce,  lebo nezodpovedá  realite a  skutočnej situácii. Správa

v superlatívoch hovorí  o právnej istote  národnostných men-

šín, čo sa zakladá na nekonečnom, bez rozmýšľania a už noto-

rickom opakovaní  frázy, že na Slovensku  je vysoký štandard

menšinových práv, presnejšie povedané,  v tejto republike sú

nadštandardné práva národných spoločenstiev. Zatiaľ sa nikto

nepokúsil definovať, čo sú to vlastne štandardné práva.

 

     Správa ministerstva  zahraničných  vecí vysoko a kladne

hodnotí  výsledky zabezpečovania  práv národnostných menšín,

a pritom vieme, že vývoj je opačný. Sme svedkami negatívneho

trendu. Prijatím a realizáciou  rôznych právnych noriem, zá-

konov, vyhlášok a nariadení, počnúc jazykovým  zákonom, pos-

tupne, ale isto sa obmedzuje bývalý, resp. daný stav a para-

lyzujú sa  prirodzené a doteraz platné  možnosti a práva ná-

rodnostných menšín na Slovensku.

 

     Nastolím otázku,  pýtam sa: Aké výsledky  v oblasti za-

bezpečovania  práv  národnostných  menšín  boli prezentované

v zahraničí, ak  žiadne výsledky neboli? S  čím sa môže táto

vláda pochváliť v  oblasti zabezpečovania práv národnostných

menšín v oblasti kultúry, v oblasti používania jazyka národ-

nostných menšín, v oblasti školstva, vzdelávania atď.?

 

     Zavádzajúce a nepravdivé je aj to, že misia a odporúča-

nia či upozornenia  vysokého komisára pre národnostné menši-

ny OBSE pána van der Stoela sa hodnotia ako vysoké oficiálne

uznanie pozitívnych výsledkov  slovenskej národnostnej poli-

tiky. Asi odporúčania a  stanoviská  pána van der  Stoela sa

v zahraničnom  rezorte čítajú pomocou špeciálnych okuliarov,

a preto sa  z nich nevyvodili  žiadne konzekvencie, potrebné

ponaučenia.

 

     Treba povedať, že pozitívne hodnotíme veľmi opatrne na-

formulované kladné stanovisko ministerstva zahraničných vecí

pri  posudzovaní možnosti  pristúpenia Slovenskej  republiky

k Európskej  charte regionálnych  alebo menšinových jazykov,

že tento rezort vyslovuje  nutnosť prijatia právnej normy na

používanie jazykov národnostných menšín.

 

     Taktiež vyslovujeme  nesúhlas s plánmi  a zámermi mini-

sterstva zahraničných vecí v  oblasti menšinovej politiky na

rok  1997. Prístup  je neobjektívny  a neseriózny.  Dôraz sa

kladie na propagáciu národnostnej politiky Slovenskej repub-

liky  v zahraničí.  Vari to  nemyslíte vážne,  pán minister?

S akými výsledkami sa môže pochváliť  táto vláda v tejto ob-

lasti? Budete  chváliť a propagovať tie  negatívne zásahy do

práv menšín, ktorých sme svedkami a ktorých deň čo deň, viac

a viac  pribúda?  Znepokojuje   nás,  že  medzi  predstavami

a plánmi na tento rok sa so všetkou vážnosťou objavuje prin-

cíp reciprocity pri riešení  postavenia a právnej istoty ma-

ďarskej menšiny v Slovenskej  republike a slovenskej menšiny

v Maďarskej republike. Neuvedomujete si, že princíp recipro-

city je  už nemiestny, zastaraný  nápad, zastaraná kategória

riešenia? Skôr je to nebezpečná  hra, veď Európa je už veľmi

ďaleko od  takých spôsobov riešenia  právneho postavenia ná-

rodnostných menšín.

 

     Vážená Národná rada, ešte veľmi stručne by som sa chcel

vysloviť k hodnoteniu základnej  zmluvy medzi Slovenskou re-

publikou a  Maďarskou republikou. Jediný  minuloročný úspech

je, že  táto zmluva bola ratifikovaná.  Ale na poli realizá-

cie, resp.  naplnenia jej  obsahu sa  málo uskutočnilo. Pre-

šľapuje sa  na jednom mieste.  Je pravdou, že  bolo niekoľko

stretnutí odborníkov, ale doteraz sa nedohodlo ani na štruk-

túre, resp. mechanizme systematickej spolupráce v realizácii

zmluvy. To, že sú rokovania  a podpisujú sa aj určité dohody

medzi Maďarskou republikou a  Slovenskou republikou, je skôr

výsledok  bývalých  vzťahov, nezávisle  od  obsahu základnej

zmluvy.

 

     Vážená Národná rada, na záver  by som chcel len konšta-

tovať, že nosným pilierom postavenia Slovenskej republiky na

medzinárodnej hospodársko-politickej scéne je dobrá, pravdi-

vá a objektívna zahraničná politika, ktorej vykonávateľom je

ministerstvo zahraničných vecí.  Bezpodmienečne je potrebné,

aby práve tento rezort zbieral,  vnímal a analyzoval aj kri-

tiky, a tak ovplyvňoval celú  vládu, nabádal k tomu, aby po-

zadie, vnútorné pomery krajiny boli dobré, skutočne demokra-

tické  a prispôsobili  sa požiadavkám  integračného procesu,

požiadavkám európskych a transatlantických štruktúr.

 

     Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Ftáčnik. Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pán kolega, ktorý vystúpil  predo mnou, hodnotil vystú-

penie pána ministra, myslím  si, že so slepeckými okuliarmi,

lebo toľko bludov, dá sa povedať, že až inkvizičných bludov,

som ešte v živote nepočul.  Pán minister tu vystúpil so svo-

jím expozé.  Správu nám predsa  podal a bolo  potrebné si ju

prečítať. Dal ju v slovenčine, to znamená, že kto po sloven-

sky rozumie a kto si to  prečítal, našiel tam aj analýzy, aj

hodnotenia, aj všetko to, čo potrebuje. Len bolo treba čítať

normálne, a nie naopak. Čiže nebol  to len  opis. To, čo ho-

voril pán minister, bolo expozé a tak to treba aj chápať.

 

     A  pokiaľ ide  o výrok,  že Európa  je ďaleko pred nami

v riešení národnostných  menšín, iste je  to pravda, čo  ste

povedali, pán kolega. Napríklad v Nemecku upaľujú Turkov, vo

Francúzsku vyháňajú  ľudí s inou  farbou pleti  atď.  Takže,

prosím vás  pekne, povedzte mi,  v čom, pre  boha živého, sú

pred nami.

 

     Ďalej ste hovorili, aké sú štandardné práva. Štandardné

práva sú  opísané v medzinárodných  dohovoroch, treba si  to

tiež prečítať a zistíte, čo sú  to štandardné práva. A u nás

máte naozaj nadštandardné práva. Škoda.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ešte k predchádzajúcemu diskusnému príspevku.

 

     Prosím  vás  pekne,  pán  poslanec,  vy ste kritizovali

správu  týkajúcu sa  zahraničnej  politiky  najmä z hľadiska

vzťahu  Slovenskej  republiky  k  národnostným menšinám. Pri

poslednej návšteve  v Maďarsku nemecký  prezident pán Herzog

hovoril, že Maďarsko môže byť vzorom v národnostnej politike

pre všetky  krajiny. Toto jeho  vyjadrenie by sme  si naozaj

mali zobrať k srdcu a podľa vzoru Maďarskej republiky by sme

mali aj my pristupovať  k používaniu jazykov národností, ako

aj ku školskej i kultúrnej politike. Myslím si, že by to bo-

lo naozaj veľmi potrebné.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol niekoľko poznámok k tej

časti správy, ktorá sa  týka integrácie Slovenskej republiky

do Európskej únie. Myslím  si, že treba pripomenúť všeobecne

známy fakt,  že Slovenská republika podala  prihlášku do Eu-

rópskej únie dobrovoľne, v súlade s programom vlády a za mo-

hutnej podpory aj opozičných politických strán. O tom, či sa

Slovenská  republika stane  členom Európskej  únie, rozhodne

jej schopnosť plniť kritériá, ktoré stanovila Európska únia.

O tom, do  akej miery tieto kritériá  plníme, nerozhodne náš

pohľad na to, ako sa to deje, ale rozhodne pohľad tých, kto-

rí o  nás budú rozhodovať, to  znamená štátov Európskej únie

a jej orgánov, ktoré budú posudzovať pripravenosť Slovenskej

republiky na vstup do tohto integračného zoskupenia.

 

     V správe ministerstva  zahraničných vecí sa konštatuje,

že zo strany únie sa sporadicky objavovali výhrady voči Slo-

venskej republike,  a to v kontexte  plnenia niektorých pod-

mienok kodanských  kritérií na dosiahnutie  jej plného člen-

stva. Iste je vám známe, že  na summite Európskej únie v Ko-

dani boli stanovené niektoré  základné kritériá, ale že nie-

ktoré z nich nie je vôbec ľahké splniť a Slovenská republika

bude musieť  vynaložiť niekoľkoročné postupné  úsilie na to,

aby kritériá v oblasti  ekonomiky, prípravu na začlenenie do

jednotného trhu naplnila takým  spôsobom, aby to nepoškodilo

naše  vlastné záujmy,  záujmy Slovenskej  republiky, ale aby

sme sa  stali schopnými konkurencie  a jednoducho vedeli  sa

obracať  na spoločnom  trhu,  do  ktorého sa  chceme dostať.

O týchto otázkach  bude bližšie hovoriť  kolegyňa poslankyňa

Schmögnerová. Ja by  som sa rád vyjadril k  tej časti kodan-

ských kritérií, ktoré sú tu vlastne citované, pretože pripo-

mienky sa najčastejšie objavujú práve k prvej skupine krité-

rií, ktorú formuloval kodanský summit tak, že ide o stabili-

tu  inštitúcií  zabezpečujúcich   demokraciu,  právny  štát,

ochranu ľudských a menšinových práv.

 

     Ak sú výhrady voči Slovensku  práve k týmto otázkam, je

potrebné ich citlivo vnímať a  zvážiť, v čom sa objavujú. Ak

budeme  hovoriť o  inštitúciách zabezpečujúcich  demokraciu,

nechcem tu opakovať svoje viacnásobné vystúpenia o postavení

opozície v  tomto parlamente, o vzťahu  koalície a opozície,

o tolerovaní iných názorov, o zabezpečení kontroly moci. To,

myslím si, že už všetci poznáme.  A musím  povedať, že ak sa

vyskytujú pochybnosti o stabilite našich inštitúcií zabezpe-

čujúcich demokraciu, tak  tieto pochybnosti pochádzajú najmä

z činnosti vládnych poslancov, resp. vládnej koalície, ktorá

trvalo, od začiatku volebného obdobia, spochybňuje napríklad

inštitút  prezidenta.  To  nikto  z  opozičných strán nerobí

a asi to neprispieva k  dobrému postaveniu Slovenskej repub-

liky a jej obrazu, keď sa spochybňuje hlava štátu a jej mož-

nosti a  schopnosti plniť úlohy,  ktoré hlava štátu  v tejto

republike  má. Vy,  kolegovia, vládni  poslanci, ste prijali

zákony, ktorými  ste zobrali prezidentovi  všetky právomoci,

ktoré ste mu mohli zobrať, až  na tie, o ktorých Ústavný súd

povedal, že to nie je celkom  dobre možné. Išli ste aj proti

inštitútu, nielen proti osobe,  ako sa pani poslankyňa snaží

naznačiť.

 

     V otázke právneho štátu treba povedať, že nie opozícia,

ale koalícia  odhlasovala vylúčenie poslanca  z tohto parla-

mentu a, myslím, včera sa objavil údaj, že poslanec neposlal

svoju abdikáciu a vy ste  napriek tomu rozhodli v presvedče-

ní, že ste urobili ten  najlepší krok, aký ste urobiť mohli.

S rovnakým presvedčením ste asi  schválili viac ako desiatku

zákonov, ktoré neskôr Ústavný  súd vyhlásil za protiústavné,

a ak budete  hovoriť, že vy ste o tom  nevedeli, my  sme vás

na to pri každom prípade upozornili. Je to vedomé hlasovanie

za zákony, ktoré nesvedčia právnemu štátu a nesvedčia stabi-

lite v tejto oblasti. Ani hlasovanie, ktoré ste tu predvied-

li o  nastúpení náhradníka za Slovenskú  národnú stranu, kde

ste vedome  porušili volebný zákon, tiež  nesvedčí o tom, že

sú vám blízke princípy rešpektovania právneho štátu.

 

     K otázke rešpektovania ľudských práv a stability inšti-

túcií  zabezpečujúcich rešpektovanie  ľudských a menšinových

práv musím  spomenúť jednu jedinú  oblasť - a  nahrám tým na

faktickú  poznámku pani  poslankyni Garajovej,  ak bude  mať

záujem -, a to je otázka prijatia zákona o používaní jazykov

menšín v úradnom  styku. Tá kauza je veľmi  dobre známa, ne-

chcem ju tu  rekapitulovať. Ale chcel by som  nahlas a znovu

zopakovať,  že ak  sa ministerstvo  zahraničných vecí svojim

partnerom na  Asociačnej rade vo februári  tohto roku pokúša

vysvetliť, že na Slovensku máme 33-34 právnych noriem, ktoré

pokrývajú používanie jazyka menšín, tak na Slovensku neexis-

tuje  žiadna  norma,  ktorá  by  v  súlade  s článkom 6 ods.

2 a s článkom 34 ods. 2 písm. b) upravovala používanie jazy-

ka menšín v úradnom styku. Takúto normu ste, vážené kolegyne

a kolegovia, zrušili 17. či  15. novembra 1995 pri hlasovaní

o zákone  o  štátnom  jazyku.  Boli  vtedy  návrhy,  aby sme

prechodne ponechali túto normu,  kým nebude vypracovaný nový

zákon. Tie  návrhy sa vám  nezdali vhodné, takúto  normu ste

zrušili a napriek tomu, že s ňou počíta naša vlastná ústava,

takáto norma sa medzi tými 33 ani 34 nenachádza. Čiže nereš-

pektujeme vlastnú ústavu a  snažíme sa zahraničiu vysvetliť,

že je všetko v poriadku, pretože  je tu 33 iných noriem, ale

nepokrývajú to  právne vákuum, ktoré  tu vzniklo tým,  že sa

zrušil zákon  z roku 1990,  a takýto zákon,  s ktorým počíta

naša ústava, jednoducho nemáme. To  tiež nie je činnosť opo-

zičných strán, ale je to prejav politiky vládnej koalície.

 

     K  polemike, ktorá  tu bola  o tom,  či je dôležitejšia

činnosť opozície alebo koalície  pre fungovanie štátu a jeho

vnímanie v  zahraničí. Prosím vás,  pozrite sa do  susedných

štátov.  Ak István  Csurka alebo  József Torgyán zorganizuje

demonštráciu, tak sa na to pozeráme, že je to opozičná stra-

na, a viac nás pre politiku  Maďarskej republiky zaujíma, čo

povedia Hornovi  socialisti alebo ich  koaliční partneri. To

je  dôležité,  takto  vnímame  politiku Maďarskej republiky.

Rovnako, keď  sa pozrieme do  Francúzska, asi nás  bude viac

zaujímať, čo  hovorí prezident Chirac  alebo predseda vlády,

ale menej  nás bude zaujímať stanovisko  Jean-Marie Le Pena,

pretože  to  je  okrajová  strana  vo  Francúzsku. Je to tak

a takto vnímame francúzsku politiku.

 

     Toto zrkadlo,  prosím, nastavte sami  sebe. A preto  sa

vážnejšie  vnímajú vyjadrenia,  stanoviská, postoje  a kroky

vládnej  koalície, pretože  ona dnes  reprezentuje oficiálne

stanoviská a pozíciu Slovenskej  republiky. Preto je to kri-

tické zrkadlo nastavené viac na vás. Tým nechcem povedať, že

opozícia nemá žiadnu zodpovednosť. My sa k tej zodpovednosti

hlásime a myslíme  si, že máme čím prispieť  k tomu, aby sme

obraz Slovenskej republiky a jej medzinárodné postavenie is-

tým spôsobom posilnili.

 

     Ale nedá sa to robiť  tak, ako to navrhuje ministerstvo

zahraničných vecí vo svojom materiáli, kde sa chce sústrediť

len na diplomatickú ofenzívu a na vysvetľovanie. Vysvetľova-

nie znamená,  že všetko zostane  tak, ako je,  len sa budeme

našich partnerov snažiť presvedčiť o tom, že všetko je v po-

riadku, len oni to zle vidia, že my to vidíme dobre a snaží-

me sa ich presvedčiť o tom, že ich pohľad na nás je zlý.

 

     Mám obavy a zdôraznil som to  na začiatku, že o tom, či

plníme kritériá, rozhodnú oni a ich pohľad. Nepochybne v tom

môže  pomôcť objektívne  vysvetľovanie postojov,  postupov a

pozícií  slovenskej  vládnej  reprezentácie, resp. Slovenska

ako takého. Ale v mnohých oblastiach, a naznačil som niekto-

ré z nich, nechcem to  naťahovať, je to otázka nie vysvetľo-

vania, ale zmeny politiky, ktorá  sa dnes na Slovensku deje.

O tom v  správe nie je  ani slovo. Možno,  že to ani  nebolo

a nemohlo byť účelom hry. Ale tu  je to miesto, o ktorom mi-

nister zahraničných vecí vo svojom expozé povedal, že zahra-

ničná politika je prepojená s vnútornou  politikou. My poli-

tici  na Slovensku  môžeme vytvoriť  ministrovi zahraničných

vecí Slovenskej republiky a Slovenskej  republike  ako takej

priaznivé prostredie  na obhajobu našich  vlastných záujmov.

Musíme sa vedieť dohodnúť a riešiť tie problematické miesta,

ktoré sa objavujú  v pohľade partnerov na nás,  o ktorých aj

my vieme, len  ich akosi odsúvame nabok a  kladieme za úlohu

ministrovi zahraničných  vecí, nech to  kdesi vysvetlí, nech

to vysvetlia veľvyslanci, lebo toto je podľa niektorých ces-

ta, ako sa to dá urobiť.

 

     Bohužiaľ, tá príhoda o  zrkadle, o ktorej hovorila pani

poslankyňa Bieliková, je naozaj taká. Zrkadlo odráža len to,

čo vidno. Sú tu diplomatické misie, je tu tlač, ktorá priná-

ša udalosti  tak, ako sa dejú,  sú tu vyjadrenia koaličných,

opozičných poslancov, a toto sa všetko vníma. Bolo by naivné

si myslieť,  že vyjadrenia pána  Čarnogurského, Weissa alebo

Moravčíka  majú väčšiu  váhu ako  vyjadrenia predsedu vlády,

ministra zahraničných vecí a  podobne. Celkom iste nie, pre-

tože prisudzuje  sa im taká  váha, akú v  spektre slovenskej

politiky majú.

 

     Rád by som urobil  krátku poznámku k hodnoteniu zriade-

nia výboru pre európsku integráciu, ktoré je uvedené v sprá-

ve v prílohe číslo 1.

 

     Vytvorenie výboru pre európsku integráciu je nepochybne

pozitívny signál, ale chápem ho ako vytvorenie priestoru pre

parlamentnú kontrolu  procesu európskej integrácie.  V prvom

kole to má tento účel. To znamená doma prispieť k parlament-

nej kontrole tých procesov, ktoré  nemožno viazať len s čin-

nosťou  ministerstva  zahraničných  vecí,  ktoré zasahujú do

všetkých rezortov,  zasahujú do činnosti  vlády, do činnosti

podpredsedu  vlády. A  tieto procesy  je nutné  postaviť pod

parlamentnú kontrolu, aby tu bolo miesto, kde budeme hovoriť

o takej vážnej veci, ako je postupné približovanie a prípra-

va Slovenska  na vstup do Európskej  únie. Nepochybne môžeme

pri kontaktoch  so zahraničnými partnermi prispieť  aj k vy-

svetľovaniu istých  konkrétnych vecí. Ale na  to, myslím si,

vo vzťahu k Európskej únii lepšie slúži a mal by slúžiť Spo-

ločný parlamentný výbor Európskej únie a Slovenskej republi-

ky, ktorý pravidelne zasadá a ktorý by mohol túto úlohu spl-

niť. Nie náhodou v tomto výbore v máji, resp. v júni minulé-

ho roku a  v Asociačnej rade vo februári  tohto roku zaznelo

opakované  pripomínanie  kritérií,  o  ktorých  som  hovoril

a ktoré nemožno  brať na ľahkú váhu,  pretože tieto kritériá

budú rozhodovať, akým spôsobom sme pripravení a či sa s nami

bude počítať, alebo nie.

 

     Najobjektívnejší obraz nám poskytne tzv. hodnotenie Eu-

rópskej komisie.  V roku 1995  sme podali prihlášku  a podľa

pravidiel Európskej únie Európska komisia podá istú odpoveď.

Tá odpoveď  nebude na jednu stranu,  ani na dve. Sú  to roz-

siahle správy oficiálne nazvané  Hodnotenia žiadosti Sloven-

skej republiky, ale aj ostatných asociovaných krajín o vstup

do Európskej únie. Toto bude zrejme najobjektívnejšie zrkad-

lo toho, ako  sa Európska únia pozerá na  nás, a to, prosím,

nielen  z politického  pohľadu, ale  aj vo  všetkých vecných

otázkach, ako  je doprava, hospodárstvo,  priemysel a všetky

oblasti, ktoré  sú pokryté napríklad v  Bielej knihe na prí-

pravu asociovaných krajín na vstup do Európskej únie.

 

     Myslím  si, že  s dokumentom,  ktorý by  mal byť  známy

v priebehu druhého  polroku roku 1997, by sme mali  pracovať

s veľkou vážnosťou, oboznámiť sa s ním  či v zahraničnom vý-

bore, ale  aj vo výbore  pre európsku integráciu.  A mali by

sme si  premyslieť konkrétnu postupnosť  krokov, ktorá možno

aj presiahne  horizont súčasného volebného  obdobia, pretože

naša  ambícia  vstúpiť  je  v  prvej  skupine  kandidátskych

krajín, to znamená  v horizonte rokov 2002 až  2005. S týmto

výhľadom na základe tohto objektívneho hodnotenia by sme ma-

li pripraviť postupnosť krokov,  ktoré my - Slovenská repub-

lika - urobíme v jednotlivých oblastiach, aby sme boli v ro-

ku 2002 alebo 2005, teda v tomto období, pripravení na vstup

do Európskej únie. To znamená, že  by sme mali do toho zain-

teresovať aj príslušné parlamentné  výbory, aby kontrola nad

priebehom tohto procesu bola zaručená.

 

 

     Našou prioritou  v tejto oblasti v  druhom polroku 1997

bude nepochybne  aj otázka presvedčiť Európsku  úniu, aby sa

rozhovory o vstupe do Európskej únie začali so všetkými kan-

didátskymi  krajinami  naraz.  Ak  o  našej  krajine sú isté

pochybnosti,  toto  môže  byť  najúspešnejšia stratégia, ako

udržať pre Slovensko šancu, aby bolo medzi vážnymi kandidát-

mi, vážnymi uchádzačmi na vstup do Európskej únie.

 

     Na záver by som chcel povedať, že proces vstupu Sloven-

ska do  Európskej únie má  medzi naším obyvateľstvom  omnoho

väčšiu  podporu alebo  väčšiu podporu  ako vstup  Slovenskej

republiky  do  bezpečnostného  zoskupenia  Severoatlantickej

zmluvy.  Mali by  sme tento  potenciál využiť  a mali by sme

hľadať priestor  či už  na úrovni parlamentných výborov, ale

aj  politických strán,  pretože toto  sa zatiaľ  za posledné

dvaapolročné obdobie nestalo, aby sme našli konkrétne kroky,

ktorými  je  možné  posilniť  pozíciu  Slovenskej  republiky

a udržať ju, resp. presvedčiť tých,  ktorí budú o tom rozho-

dovať, že  Slovensko skutočne patrí do  prvej skupiny štátov

na integráciu do Európskej únie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec, dovoľte mi  jednu poznámku. Skutočne vaše

vystúpenie bolo  pekné, aj sa  dobre počúvalo, a dokonca tie

názory, ktoré máte, že také demonštrácie, aké v Maďarsku ro-

bia "torgyánovci", "csurkovci", treba brať ako prejav opozí-

cie, a všetko  je v poriadku. Skutočne aj  ja mám ten názor,

že to treba  tak brať. Je to prax, je  to opozícia, má svoje

práva. Ale ak by sa takéto aktivity urobili na Slovensku, ak

by na  Slovensku boli takéto  politické strany také  aktívne

ako  tie v  Maďarsku, alebo  ak by  sa na Slovensku premiér,

predseda parlamentu a prezident  zúčastnili na exhumácii Ti-

sa, tak ako sa zúčastnili  v Maďarsku na exhumácii Horthyho,

tak vám garantujem,  že aj Rada Európy bude  zasadať a Socha

slobody sčervenie  a na Slovensko padne  toľko hnevu a toľko

nebezpečenstva, že  si to odnesieme  všetci. V tomto  je ten

rozdiel, inak vo všetkom s vami súhlasím. (Potlesk.)

 

     Prihlásená je pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     keď sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Duka-Zólyomi,

okamžite som sa prihlásila do rozpravy aj ja, len tak nasle-

po.  Totiž stavila  som sa  so svojimi  kolegami, že  presne

viem,  o čom  bude hovoriť.  Keďže som  vyhrala, dovoľte pár

poznámok.

 

     Chcem povedať, na rozdiel od  pána poslanca Duku-Zólyo-

miho, že pozitívne hodnotím  fakt, že Ministerstvo zahranič-

ných  vecí Slovenskej  republiky považuje  v oblasti menšín,

ľudských práv  krajanov a kultúrnych stykov za svoje priori-

ty hlavne úsilie o urýchlenie ratifikácie Rámcového dohovoru

na ochranu národnostných menšín,  aby sa tento rámcový doho-

vor stal záväznou európskou normou pre dodržiavanie práv ná-

rodnostných menšín. Je nutné pre platnosť rámcového dohovoru

v členských  štátoch Rady  Európy, aby  ho ratifikovalo  päť

členských štátov. Dodnes tak  urobili len štyri členské štá-

ty. Slovenská  republika je medzi  nimi a zatiaľ  ako jediný

členský štát Rady Európy predložila i podrobnú analýzu prak-

tickej národnostnej politiky a napĺňania rámcového dohovoru.

 

     Ďalej,  na rozdiel  od pána  poslanca, kladne  hodnotím

i to, že naše ministerstvo  zahraničných vecí presadzuje po-

rovnávaciu  štúdiu o  postavení národnostných  menšín, čo je

skutočne  predpokladom  na  vypracovanie  všeobecne platných

a záväzných medzinárodných štandardov  v tejto oblasti, lebo

rámcový dohovor platí len pre  tie štáty, ktoré ho ratifiko-

vali.

 

     Aj  keď sa  to pánu  poslancovi Dukovi-Zólyomimu nezdá,

máme sa čím pochváliť v  zahraničí aj v oblasti národnostnej

politiky Slovenskej republiky. Pracujem v dvoch výboroch Ra-

dy Európy.  Jedným je výbor pre  demografiu, migrácie a ute-

čencov a  ten druhý je  výbor pre školstvo  a kultúru. Okrem

toho pracujem  v skupine špecialistov  na problematiku Rómov

v Európe.  Chcem povedať,  že je  tam 27  zástupcov rómskych

európskych organizácií a traja poslanci Rady Európy.

 

     Chcem povedať  pár poznámok o  mojich posledných skúse-

nostiach zo zasadnutia,  keď zástupcovia, volení zástupcovia

rómskych európskych organizácií, hlavne mimovládnych organi-

zácií a  organizácií tretieho sektora,  výslovne žiadali pre

seba, teda  pre Rómov, štatút  etnickej menšiny v  členských

štátoch Rady Európy - v Slovenskej republike ho už majú. Ďa-

lej žiadajú všetky členské štáty Rady Európy urýchlene rati-

fikovať  Rámcový  dohovor  na  ochranu národnostných menšín,

ktorý - na rozdiel od  našich poslancov za Maďarskú koalíciu

- uznávajú  zástupcovia Rómov  v celej  Európe ako dokument,

ktorý im postačí na ochranu ich menšinových práv.

 

     Nedávno v Štrasburgu, asi pred troma týždňami, bolo za-

sadnutie  tejto skupiny  špecialistov a  prezident Európskej

únie Rómov  pán Rajko Djurič z Nemecka kladne  hodnotil našu

národnostnú politiku. Okrem toho vystúpil aj riaditeľ Centra

pre výskum menšín v Európe pán Jean Pierre LiŤjois z Univer-

zity René Descarta z  Paríža  a kladne  hodnotil naše národ-

nostné školstvo a pomoc kultúrnym aktivitám menšín zo strany

vlády. Takže sa máme čím  pochváliť. Ale napriek  tomu chcem

upozorniť, že Rómom v Európe ide o to, aby sa čoraz viac Ró-

mov  prihlásilo  v  budúcnosti  k  svojej národnej identite.

Chcem povedať a upozorniť vopred, že ak sa naši Rómovia naj-

bližšie pri sčítaní obyvateľstva prihlásia k svojej národnej

identite,  zníži sa  počet občanov  maďarskej národnosti  na

južnom  Slovensku. Ale  politici za  Maďarskú koalíciu  budú

kričať do sveta, že na  južnom Slovensku boli Maďari násilne

asimilovaní.

 

     Pán  Duka-Zólyomi  sa  ďalej  dotkol  základnej  zmluvy

o spolupráci s Maďarskou republikou. Táto zmluva je skutočne

dobrým základom pre rozvoj spolupráce vo všetkých, opakujem,

vo všetkých oblastiach spoločného  záujmu. Netýka sa len ná-

rodnostnej problematiky. Škoda, že  si pán poslanec nevšimol

spoluprácu Slovenskej republiky a  Maďarska v mnohých iných,

ďalších oblastiach,  čo je tiež  v duchu slovensko-maďarskej

základnej  zmluvy. Škoda  však, že  užšej a  produktívnejšej

spolupráci týchto dvoch krajín bráni často praktická politi-

ka Maďarskej republiky, napríklad spomínané závery konferen-

cie Maďarsko a Maďari v  zahraničí. Tieto postoje sú prekáž-

kou ďalšieho skvalitnenia a rozvoja vzťahov Slovenskej a Ma-

ďarskej  republiky.  I  komentovanie  a kritizovanie výlučne

vnútropolitických záležitostí  Slovenskej republiky oficiál-

nymi maďarskými činiteľmi  pôsobí často kontraproduktívne na

rozvoj vzájomných vzťahov.

 

     A na záver mi dovoľte,  aby som sa dotkla obľúbenej té-

my, a to vysoký komisár  OBSE. Vysoký  komisár  OBSE pán Max

van  der Stoel  skutočne už dodnes absolvoval   dovedna šesť

návštev  Slovenskej  republiky  a  prišiel,  dovolím  si  to

zdôrazniť, k  pozitívnym hodnoteniam reálnych  práv osôb pa-

triacich  k národnostným  menšinám. Považujeme  to za vysoké

oficiálne  uznanie pozitívnych  výsledkov slovenskej  národ-

nostnej  politiky. Nedostatky,  na ktoré  pán van  der Stoel

upozorňoval, sa  týkajú formálno-právnej oblasti,  do ktorej

patrí napríklad aj prijatie či neprijatie zákona o používaní

jazyka národnostných menšín v úradnom styku, ako to spomínal

pán  poslanec  Ftáčnik. Čiže nedostatky  sa týkajú formálno-

-právnej oblasti, ale nikdy  nekritizoval reálne práva prís-

lušníkov národnostných  menšín na Slovensku, tak  ako sa nám

to pokúšal pán poslanec Duka-Zólyomi nahovoriť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je   do  rozpravy  prihlásená   pani  poslankyňa

Schmögnerová.  Medzitým pán  poslanec Boros  s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec Z. Boros:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pani kolegyňa  poslankyňa  Garajová, budete sa čudovať,

ani mňa dnes šťastena neobišla. Vyhral som totiž fľašu, ori-

ginál borovičky Saint  Nicolaus, výrobca  Liptovský Mikuláš,

čo je výsledkom môjho presného  tušenia, že vy budete reago-

vať na vystúpenie pána kolegu Duku-Zólyomiho bez rozmýšľania

a bez toho, aby ste vedeli, čo bude hovoriť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Dúfam, páni  poslanci, že všetci, čo ste

sa stavili a  vyhrali ste alkohol, budete ho  piť mimo tejto

budovy. (Smiech.)