S p r á v a

     o 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                  konanej 12. marca 1997

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako viete,  na základe dohody, ktorú  sme urobili v po-

slaneckom grémiu,  by sme dnes mali  pokračovať 25. schôdzou

Národnej rady Slovenskej republiky. Schôdzu som zvolal podľa

článku 83 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky a  § 17 ods. 2

zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 30 poslan-

cov Národnej rady.

 

     Žiadosť poslancov na zvolanie schôdze s návrhom progra-

mu ste  dostali spolu s pozvánkou.  Chcem vám znovu pripome-

núť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemož-

no program schôdze doplniť alebo  meniť, ak bola zvolaná po-

dľa §  17 ods. 2  zákona o rokovacom  poriadku na požiadanie

aspoň pätiny poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, potrebujem zistiť prí-

tomnosť na schôdzi, prosím vás teda, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo  sa 126 poslancov, takže  Národná rada  je

uznášaniaschopná.

 

     Podľa § 23  ods. 3 zákona o rokovacom  poriadku som vám

povinný oznámiť, kto sa  zo schôdze ospravedlnil. Zatiaľ som

dostal len  jedno písomné ospravedlnenie,  a to od  pána po-

slanca Kleina.

 

     Na 25. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú páni poslanci  Jozef Miklušičák za KDH a Vla-

dimír Mikulka za HZDS.  Náhradníkmi budú poslanci pán Pribi-

linec a pán Volný.

 

     Skupina  poslancov,  ktorá   navrhla  program  na  túto

schôdzu,  navrhuje opätovné  prerokovanie vráteného  zákona,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii  strategicky  dôležitých  podnikov  a akciových

spoločností, v znení zákona 214/1996 Z. z.

 

     Vážené  panie  poslankyne,  páni  poslanci,  pristúpime

k schváleniu navrhnutého programu ako ho máte v pozvánke.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme program tejto schôdze schválili.

 

     Pristúpime k prerokovaniu programu 25. schôdze Národnej

rady, a to

 

     zákona z 13. februára 1997, ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 192/1995 Z. z.

o zabezpečení  záujmov  štátu  pri  privatizácii strategicky

dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení

nálezu  Ústavného súdu  Slovenskej republiky  číslo 135/1996

Z. z. a zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

214/1996 Z. z., vráteného  prezidentom  Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Materiál ste dostali ako tlač  622. Jeho súčasťou je aj

rozhodnutie prezidenta  republiky z 26.  februára tohto roku

o vrátení tohto zákona, uznesenie vlády Slovenskej republiky

spolu s jej  stanoviskom, ako aj schválený zákon  z 13. feb-

ruára 1997. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 622a.

 

     Podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v sú-

lade s uznesením vlády  Slovenskej republiky vrátenie zákona

odôvodní  podpredseda vlády  a minister  financií Slovenskej

republiky pán Sergej Kozlík.

 

     Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 25. feb-

ruára 1997 prerokovala situáciu,  ktorá nastala prijatím zá-

kona Národnou radou Slovenskej  republiky 13. februára 1997,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých  štátnych podnikov a ak-

ciových  spoločností  v  znení  nálezu  Ústavného súdu číslo

135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady číslo 214/1996 Z. z.

 

     Vláda Slovenskej  republiky uznesením číslo  138 zo dňa

25. februára 1997 poverila predsedu  vlády, aby v mene vlády

požiadal prezidenta  Slovenskej republiky o  vrátenie zákona

z 13. 2.  1997 na opätovné prerokovanie  Národnej rade podľa

článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tejto žiadosti

vlády prezident vyhovel.

 

     Na tento postup má  vláda Slovenskej republiky v súlade

s jej programovým vyhlásením vážne  dôvody vyplývajúce z jej

zodpovednosti za dokončenie  procesu transformácie hospodár-

stva na  sociálno-trhové hospodárstvo a  osobitne v bankovom

sektore  za jeho  reštrukturalizáciu a  ozdravenie, ktoré je

spojené  s dokončením  privatizácie najvýznamnejších finanč-

ných inštitúcií, cez ktoré sa uskutočňuje alokácia úverových

zdrojov, hlavne  do výrobných podnikateľských  subjektov ako

zdroja financovania nevyhnutných štrukturálnych zmien.

 

     Zakonzervovanie  tohto procesu  zákonom z  13. februára

1997 do konca roka 2003 by malo negatívne následky, ktoré by

sa  prejavili  nielen  v  zníženej  ekonomickej efektívnosti

transformačného  procesu  národného  hospodárstva,  osobitne

v bankovom sektore Slovenskej republiky, s vplyvom na tvorbu

rozpočtových  i  mimorozpočtových  zdrojov,  na financovanie

rozvojových  programov, ale  spochybnila by  sa aj politická

vôľa vlády  vykonať očakávané systémové  zmeny, podmieňujúce

vstup Slovenskej republiky do OECD a nadväzne i do Európskej

únie.

 

     Novela zákona  číslo 192/1995 Z. z. z 13. februára 1997

konkrétne spôsobí tieto dôsledky:  Ak nebude možné prostred-

níctvom predaja akcií komerčných bánk zabezpečiť ich kapitá-

lové  dovybavenie,  náklady  na  súčasné  problémové úverové

portfólio i  náklady na jeho  ozdravenie by niesli  z väčšej

časti  Fond národného  majetku Slovenskej  republiky ako vý-

znamný akcionár a štátny rozpočet. Pozastavenie privatizácie

bánk spôsobí nutnosť zvyšovania kapitálu banky, ktorý je pri

rozsahu  klasifikovaných pohľadávok  a nedostatočnej  tvorbe

opravných položiek na krytie  rizík nedostatočný, v dôsledku

čoho banky  nedosahujú  medzinárodné štandardy - 8-percentný

pomer kapitálu  k rizikovo váženým  aktívam, tzv. kapitálovú

primeranosť. To oslabí ich postavenie na domácom i zahranič-

nom kapitálovom trhu v dôsledku stupňa ich hodnotenia ratin-

govými spoločnosťami.  Štát ani Fond  národného majetku nemá

na zvýšenie kapitálu v rozsahu  4 miliardy korún voľné zdro-

je, resp. v prípade ich presunu  do bánk by sa stal Fond ná-

rodného majetku nesolventným  pri vyplácaní dlhopisov vlast-

níkom bytových domov a občanom  starším ako 70 rokov v rámci

dlhopisovej metódy privatizácie.

 

     Spomalenie  procesu reštrukturalizácie  bánk v dôsledku

zastavenia ich privatizácie  prehĺbi zjavný trend klesajúcej

ziskovosti týchto bánk. V súvislosti so zodpovedajúcou tvor-

bou  rezerv  a  opravných  položiek  štandardným pohľadávkam

s výhradou a  klasifikovaným pohľadávkam vývoj  môže vyústiť

do hospodárskej straty s negatívnym dopadom na výnosnosť ak-

cie a  hodnotenie bánk. Nezanedbateľný  je aj pokles  odvodu

dane z príjmov do  štátneho rozpočtu. Potreba vysokej tvorby

nákladových opravných  položiek núti banky  kalkulovať s ne-

primerane vysokou úrokovou maržou  z úverov, čo zvyšuje cenu

peňazí na  trhu s dosahom na  splácanie úverov podnikmi. Ob-

medzí sa  obchodovanie s dlhopismi  Fondu národného majetku,

vydanými  v súvislosti  s dlhopisovou  metódou privatizácie,

a dlhopisov vydávaných Fondom  národného majetku na financo-

vanie rozvojových  programov vlády, ktoré  by mali nakupovať

hlavne obchodné  banky. Od vlastného  akcionára by ich  však

tieto banky odkúpili len za cenu odpísania týchto pohľadávok

od súčtu vlastného a dodatkového  kapitálu banky, čo by malo

za následok zhoršenie miery kapitálovej primeranosti.

 

     Ak  by sa  stalo ministerstvo  financií akcionárom bánk

namiesto Fondu národného majetku, malo by to obdobné dôsled-

ky na  nákup štátnych dlhopisov ako  pri vydaných dlhopisoch

Fondu národného majetku. Okrem  toho by nemohli získať úvery

od týchto bánk tie podnikateľské subjekty, v ktorých má štát

vyššiu majetkovú  účasť ako 50 %.  Zablokoval by sa vzájomný

prevod  akcií  Fondu  národného  majetku  v  Komerčnej banke

a Fondu  národného  majetku  Českej  republiky vo Všeobecnej

úverovej banke.

 

     Odklad privatizácie bánk by poškodil politické a ekono-

mické záujmy Slovenskej republiky v súvislosti so vstupom do

OECD a  Európskej únie. Negatívne  reakcie z kruhov  OECD na

prijatie  tohto zákona  tomu nasvedčujú.  Rozhodujúce výbory

OECD, ktorých kladné odporúčanie je predpokladom na prijatie

Slovenskej  republiky za  člena  OECD,  už vyjadrili  v júli

1996  vážne znepokojenie  nad  mierou,  v akej  je efektívny

prístup  priamych zahraničných  investorov na  trh obmedzený

odkladmi v procese privatizácie, a vyzvali pružne postupovať

v privatizácii aktív vlastnených štátom obzvlášť v poisťova-

com a bankovom sektore  a obmedziť zoznam strategických pod-

nikov na  obmedzený počet verejných  podnikov. Je to  koniec

citátu  piateho bodu  záverov predsedu  Spoločného zasadania

výborov OECD  a Slovenskej  republiky, konaného 2. a 3. júla

1996.

 

     Podľa informácií nášho  zastupiteľského úradu v Paríži

sa  podobne vyjadril  aj zástupca  riaditeľa pán  Percheaut,

ktorý v rozhovore dňa 27. 2. 1997 uviedol, že ak by bol pri-

jatý zákon podpísaný a vyhlásený,  spôsobilo by to v pozícii

Slovenskej republiky  pri pristupovaní do  OECD ohromné kom-

plikácie. Je to veľmi aktuálna informácia zo zastupiteľského

úradu z Paríža z 27. 2. 1997. Podobné avíza sú aj od ďalších

vysokých predstaviteľov OECD, pána  Schrickeho, takto sa vy-

jadrujú niektorí zástupcovia významných krajín OECD, Kanady,

USA a ďalších.

 

     Z uvedených dôvodov  vláda Slovenskej republiky navrhu-

je, aby  Národná rada Slovenskej republiky  zákon z 13. feb-

ruára 1996 pri jeho  opätovnom prerokovaní neschválila alebo

aby ustanovenie § 2 nového  odseku 4 znelo takto: "Predmetom

privatizácie nemôžu byť akcie  Slovenskej sporiteľne, a. s.,

Bratislava a  Slovenskej  poisťovne, a. s., Bratislava, kto-

rých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond.  Ustano-

venie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti."

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu

tohto vládneho návrhu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol ur-

čený  pán poslanec  Cingel, preto  prosím pána  poslanca ako

spravodajcu, aby nás informoval  o priebehu prerokúvania ma-

teriálu vo výboroch.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     spoločná správa výborov k prerokúvanej veci znie takto:

Spoločná správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady,  Výbo-

ru Národnej  rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Ná-

rodnej  rady  pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a podnikanie

o výsledku prerokovania  zákona z 13.  februára 1997, ktorým

sa mení  a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej  republiky

číslo 192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri priva-

tizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových

spoločností v znení nálezu  Ústavného súdu Slovenskej repub-

liky číslo 135/1996 Z. z. a zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  214/1996 Z. z., vráteného  prezidentom Slo-

venskej  republiky na  opätovné prerokovanie  Národnou radou

Slovenskej republiky (tlač 622).

 

     Zákon z 13. februára 1997,  ktorým sa mení a dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 192/1995 Z. z.

o zabezpečení  záujmov  štátu  pri  privatizácii strategicky

dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení

nálezu  Ústavného súdu  Slovenskej republiky  číslo 135/1996

Z. z.  a zákona Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

214/1996 Z. z., vrátený prezidentom  Slovenskej republiky na

opätovné  prerokovanie Národnou  radou Slovenskej  republiky

pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhod-

nutím číslo  1439 z 27. februára  1997 na prerokovanie ihneď

Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie

na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej

republiky s tým, že  sa skoordinované stanoviská výborov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky premietnu v spoločnej sprá-

ve výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prero-

kovali  vrátený zákon  na  svojich  schôdzach dňa  11. marca

1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

vráteného zákona, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z.  o rokovacom

poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  nevyslovila

s ním súhlas  nadpolovičná väčšina prítomných  členov výboru

(počet členov  výboru 17, prítomných 16,  za návrh uznesenia

hlasovalo 7, proti  hlasoval 1,  hlasovania  sa  zdržali 8).

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu rokovania o predmetnom

zákone nevyslovila súhlas s uznesením výboru najmenej treti-

na prítomných členov výboru, na požiadanie poslanca pána Ma-

xona podľa §  52 ods. 5 zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 350/1996 Z. z. sa ich stanovisko uvádza v prí-

lohe tejto spoločnej správy.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu  a podnikanie neschválil  uznesenie o vý-

sledku prerokovania  zákona z 13.  februára 1997, ktorým  sa

mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností  v znení  nálezu Ústavného  súdu Slovenskej  republiky

číslo 135/1996 Z. z. a zákona  Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 214/1996 Z. z., vráteného  prezidentom Sloven-

skej republiky na opätovné  prerokovanie Národnou radou Slo-

venskej republiky,  lebo podľa §  52 ods. 4  zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z.  z. o rokovacom

poriadku  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  nevyslovila

s ním súhlas  nadpolovičná väčšina prítomných  členov výboru

(počet členov výboru 17,  prítomných 12, za uznesenie hlaso-

valo 6, proti hlasovali 4, hlasovania sa zdržali 2).

 

     Ústavnoprávny výbor  Národnej  rady Slovenskej republi-

ky odporúča  Národnej  rade Slovenskej republiky pri opätov-

nom prerokúvaní schváliť vrátený zákon s pripomienkou, ktorá

je  uvedená  v rozhodnutí  prezidenta  Slovenskej  republiky

číslo 727/1997-80-15 z  26. februára 1997  o vrátení  zákona

z 13. februára 1997,  ktorým  sa mení  a dopĺňa  zákon číslo

199/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu  pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností v znení  nálezu  Ústavného súdu  Slovenskej  republiky

číslo  135/1996 Z. z. a zákona  číslo  214/1996 Z. z. takto:

V článku I bod 3 znie:  V § 2 sa  za odsek 3 vkladá nový od-

sek 4, ktorý znie: "4. Predmetom privatizácie nemôžu byť ak-

cie  Slovenskej sporiteľne,  a. s.,  Bratislava a Slovenskej

poisťovne, a. s., Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlast-

níkom je štát alebo fond, ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje

aj na tieto  spoločnosti." Podľa § 2 ods.  5 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom

poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa na požiadanie

poslancov pána  Benčíka, Hrušovského, Kvardu  a Šimka uvádza

stanovisko  týchto poslancov,  ktorí s  návrhom na uznesenie

nevyjadrili svoj súhlas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu s tým,  že som dostal  jednu písomnú

prihlášku za klub Spoločná voľba. Prihlásila sa pani poslan-

kyňa Brigita Schmögnerová.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vás oboznámila so stanoviskom klubu

Spoločnej  voľby k  vrátenému zákonu  o strategických podni-

koch. Starostlivo  sme preštudovali stanovisko  vlády, ktoré

tu opakovane predniesol pán minister financií. Myslím, že je

korektné bod za bodom, tak ako bolo stanovisko vlády predlo-

žené, sa k jednotlivým bodom vyjadriť.

 

     Prvý  argument  vlády  Slovenskej  republiky sa zaoberá

ohrozením vstupu Slovenskej republiky  do OECD v prípade, že

bude tento zákon schválený. Dovoľte mi, aby som vás informo-

vala, že táto požiadavka rozhodne nie je jedinou požiadavkou

OECD, ktorú jednotlivé  výbory tejto organizácie predkladajú

pred vládu  Slovenskej republiky. Opakovane  upozorňovali na

potrebu, aby sa zrýchlila aproximácia našich zákonov s libe-

ralizačnými zákonmi OECD, osobitne  na bežnom účte platobnej

bilancie a  na kapitálovom účte platobnej  bilancie. V prvom

prípade OECD namieta proti faktu, že vláda Slovenskej repub-

liky nezrušila dovoznú prirážku, ale ju znížila na nulu, kde

sa vytvára možnosť kedykoľvek ju zvýšiť.

 

     V druhom prípade - v otázke  liberalizácie kapitálového

účtu platobnej bilancie - sa požadovala liberalizácia v zís-

kavaní zahraničných úverov do 5  rokov, väčšia liberalizácia

v prípade  vývozu  kapitálu.  Samozrejme,  vývoz kapitálu do

OECD je jednou z podmienok alebo jedna z požiadaviek pribli-

žovania sa  k liberalizačným zákonom OECD.  V tomto smere sa

už určité opatrenia urobili k  1. decembru 1996, keď sa pri-

jalo spoločné  nariadenie Národnej banky  Slovenska a minis-

terstva financií.

 

     Ďalšou z požiadaviek bolo sprehľadniť privatizačný pro-

ces a  skončiť s diskriminačným prístupom  k zahraničným in-

vestorom v privatizačnom procese. Myslím, že táto požiadavka

nepotrebuje žiaden komentár.

 

     OECD ostro  kritizovala zákon o strategických podnikoch

ako taký. Chcem len pripomenúť, že poslanci opozície za ten-

to zákon nehlasovali. Mali sme  voči nemu veľmi vážne výhra-

dy, a preto nás neprekvapuje,  že OECD na tieto výhrady opa-

kovane  poukázala. Žiadali  sme, aby  sa vymedzili  kritériá

strategických podnikov,  ktoré by prispeli  k tomu, aby  bol

redukovaný  zoznam strategických  podnikov. Nestalo  sa tak.

Naopak, prijali sa nadväzujúce  zákony, novelizoval sa zákon

o konkurze  a vyrovnaní,  kde z  konkurzu a  vyrovnania boli

strategické podniky vylúčené. Samozrejme, že OECD na to upo-

zornila, upozornila na to opakovane.

 

     Ďalšie pripomienky sa týkajú kapitálového trhu, niekto-

rých legislatívnych úprav, inštitucionálnej, ale aj celkovej

situácie na kapitálovom trhu.

 

     Jeden  balík požiadaviek  sa dotýka  finančného sektora

a tieto  požiadavky smerujú  k reštrukturalizácii  úverového

portfólia niektorých finančných inštitúcií,  ako aj k priva-

tizácii. Bolo by však potrebné  vysvetliť, prečo vláda s ne-

rovnakou  vážnosťou  pristupuje  k  plneniu požiadaviek OECD

a prečo sa sústreďuje iba na jednu jedinú z nich. Podľa náš-

ho názoru  realizuje určité záujmy, ktoré  sú pre ňu dôleži-

tejšie ako  životné záujmy slovenského hospodárstva. Ak páni

Schricke, generálny tajomník Johnston, ako to aj pán premiér

vo svojom  expozé v Pressklube  povedal, skutočne zdôrazňujú

potrebu privatizácie finančných inštitúcií, dovolím si pove-

dať, že  nie sú objektívne informovaní  o tom, akým spôsobom

vláda avizovala k  privatizácii týchto finančných inštitúcií

pristúpiť.  Ak  by  realizovala  niektorý  z  tých postupov,

o ktorých sme sa mali možnosť dozvedieť, aby sa finančné in-

štitúcie odpredali veľkým podnikom,  alebo (čo sa nahlas ne-

povedalo, ale  v tichu  vieme, že  sa tu o to  hrá) aby boli

iné  skupiny na  politickej báze  budúcimi vlastníkmi týchto

finančných  inštitúcií, s  určitosťou môžem  povedať, že ani

pán Schricke, ani pán Johnston by takýto privatizačný proces

nemohli podporiť. Z týchto  ziel je nepochybne najmenšie po-

nechať zatiaľ tieto finančné inštitúcie v rukách štátu.

 

     Druhá pripomienka zo stanoviska vlády sa dotýka kapitá-

lového dovybavovania bánk a pán minister dosť detailne o tom

hovoril. Zároveň sa uvádza,  že Fond národného majetku pred-

pokladal predajom akcií komerčných bánk zabezpečiť, citujem:

"aby kupujúci zvýšil kapitálové vybavenie na požadovanú úro-

veň", pretože  Fond národného majetku, ako  sme mali možnosť

si vypočuť, ani štátny rozpočet to sám nie je schopný zabez-

pečiť.

 

     K tejto  požiadavke sa osobitne vrátim, ale pod bodom 2

je uvedený ešte ďalší  argument a to, že Fond  národného ma-

jetku kalkuloval s príjmami z  predaja akcií bánk, aby mohol

riešiť niektoré svoje záväzky. Ak nedôjde k odpredaju týchto

akcií, znovu citujem: "bude to mať vážny dôsledok na finanč-

nú situáciu Fondu národného  majetku". Príjmy z predaja bánk

sa mali  použiť na vyplácanie  dlhopisov vlastníkom bytových

domov, občanom starším ako 70  rokov a zároveň sa uvádza, že

ak tieto  príjmy k dispozícii  nebudú, bude to  mať vplyv na

možnosť predaja dlhopisov na RMS. Vysvetľuje sa, že to pove-

die k  zníženiu kúpnej ceny dlhopisov,  k zníženiu dopytu po

dlhopisoch, ohrozí sa likvidita fondu  v roku 2001, keď bude

Fond národného majetku povinný  splatiť dlhopisy všetkým dr-

žiteľom dlhopisov, a dokonca v  dôsledku toho sa sťaží napl-

niť zámer "dať kupónovej privatizácii sociálny rozmer".

 

     Dovoľte mi, aby som položila niekoľko otázok. Keby Fond

národného majetku nepredával za posledné  dva a pol roka ak-

cie, resp. majetok za cenu  na úrovni 10 % nominálnej  alebo

trhovej ceny, keby Fond národného majetku neposkytoval úľavy

nadobúdateľom v priamych predajoch, ktoré sú spojené s odpo-

čítateľnosťou investícií z kúpnej  ceny, keby Fond národného

majetku efektívnejšie vymáhal  pohľadávky z odpredaja majet-

ku,  zrejme by  k otázke  likvidity Fondu  národného majetku

vôbec ani nedošlo. Je to hrubá demagógia hovoriť, že sociál-

ny rozmer, dovolím si povedať,  že už nie kupónovej, ale dl-

hopisovej privatizácie by sa  mal zabezpečiť na úkor ohroze-

nia záujmov štátu v  Slovenskej sporiteľni, Slovenskej pois-

ťovni, vo Všeobecnej úverovej banke a v Investičnej rozvojo-

vej banke.

 

     Pán minister,  vláda Slovenskej republiky,  na sociálny

rozmer ste mali pamätať pri predaji Nafty Gbely, pri predaji

Piešťanských  kúpeľov, VSŽ  a desiatok,  možno stoviek iných

lukratívnych podnikov, ktoré ste  skutočne predali za zlomok

ich nominálnej, resp. trhovej ceny. (Potlesk.)

 

     Tretí  argument  vlády  Slovenskej  republiky sa dotýka

možnosti  usporiadať vzťahy  medzi Fondom  národného majetku

Českej republiky  a Fondom národného  majetku Slovenskej re-

publiky v súvislosti s neuskutočnením prevodu akcií Všeobec-

nej úverovej  banky a Komerční  banky podľa zákona  o veľkej

privatizácii. Medzitým síce došlo k zrušeniu paragrafu záko-

na, ktorý  toto riešil, takže takáto  povinnosť pre Fond ná-

rodného majetku Slovenskej republiky už ani neexistuje.

 

     Kladiem však  znovu otázku, ak  skutočne Fond národného

majetku mal záujem takýmto  spôsobom postupovať, prečo nevy-

užil  čas, ktorý  už mal  k dispozícii?  Prečo k  vyrovnaniu

vzťahov medzi  českým a slovenským  Fondom národného majetku

v súvislosti so Všeobecnou úverovou bankou a Komerční bankou

dosiaľ nedošlo? Isteže, nemáme k dispozícii rovnaké informá-

cie ako členovia vládnej  koalície, možno sú moje informácie

v niečom zastarané, ale podľa nich to vyzerá tak, že k doho-

de asi  nedôjde. Pri nedávnom stretnutí  s prezidentom Fondu

národného majetku  Českej republiky som sa  dozvedela, že je

pravdepodobné,  že každý  národný fond  si ponechá  účasť vo

svojej banke, to znamená český  Fond národného majetku v Ko-

merční banke a slovenský  Fond národného majetku vo Všeobec-

nej úverovej banke. Chcem len upozorniť, že Slovenskú repub-

liku  to  bude  niečo  stáť: straty  sú  niekoľkomiliardové.

V čase, keď boli najväčšie  rozdiely kúpnej ceny medzi Všeo-

becnou úverovou bankou a  Komerční bankou, dosahovali v roz-

medzí - závisí to od  toho, či sa  pohybujeme  na maximálnej

cene akcií alebo na strednej cene - 4 dokonca  až 10 mld ko-

rún. Je to čistá  strata, ktorú spôsobila svojou neschopnos-

ťou táto vláda Vladimíra Mečiara  v roku 1993 Slovenskej re-

publike.

 

     Štvrtý argument  sa týka toho, že  by Všeobecná úverová

banka, Slovenská  sporiteľňa a IRB  nemohli odkupovať štátne

emisie  v súvislosti  s opatrením  Národnej banky  Slovenska

o kapitálovej  primeranosti. Má  sa na  mysli štátne  emisie

štátnych pokladničných poukážok a štátnych  dlhopisov. Chcem

len pripomenúť, že  v zákone o štátnom rozpočte  na rok 1997

v článku XIX  bod 1 ods. 2  osobitne (a schválili ste  si to

sami) sa poskytla možnosť  odchylne riešiť niektoré ukazova-

tele podľa zákona o bankách § 12 až 14, medziiným aj výpočet

kapitálovej primeranosti, definovanie  kapitálu, rezerv, ak-

tív, rizík atď.,  a to takým spôsobom, že  sa budú upravovať

po dohode medzi Národnou bankou Slovenska a ministerstva fi-

nancií. Preto  štvrtý  argument pokladám  rýdzo za formálno-

logický a je možné ho vypustiť,  dá sa totiž ľahko obísť po-

dľa zákona, ktorý ste schválili.

 

     Posledné vyjadrenie  sa týka prevodu  vlastníckych práv

z Fondu národného  majetku na ministerstvo  financií a stra-

chu, že, citujem: "Štátna správa môže uprednostniť svoje zá-

ujmy pred záujmami banky."  Myslím si, že toto konštatovanie

je skutočne správne v tom smere, že strach z toho, že sa bu-

de zasahovať do komerčnej činnosti bánk, je oprávnený. To je

aj  racionálny dôvod,  prečo treba  postupovať v budúcnosti,

keď sa na to vytvoria  podmienky, aj v privatizačnom procese

ďalej.  Chcem však  povedať, že   je to  úplne jedno,  či sú

vlastnícke práva  v tejto súvislosti na  Fonde národného ma-

jetku alebo na ministerstve  financií. V obidvoch prípadoch,

ako sme toho svedkami, môže dochádzať k takémuto nežiaducemu

zasahovaniu do komerčných aktivít  bánk. V prípade minister-

stva financií, ak budú  vlastnícke práva prenesené na minis-

terstvo financií, je však  možné brať na zodpovednosť minis-

tra a  dokonca celú vládu, a  to až tak ďaleko,  že je možné

žiadať ich demisiu.

 

     Vrátim sa k argumentu číslo 2a, kde sa hovorí o tom, že

štát ani  Fond národného majetku  nemôže zabezpečiť zvýšenie

kapitálového vybavenia. Myslím si, že dobrá rada je nad zla-

to. Aj  tu môžeme poradiť, že  je možné pokračovať napríklad

spôsobom,  ako to  urobila Slovenská  sporiteľňa, že získala

podriadený  úver na  kapitálové dovybavenie.  Okrem toho nič

nebráni, aby sa zvýšilo kapitálové vybavenie navyšovaním ka-

pitálu. Toto predložený zákon nezakazuje. Treba však položiť

otázku, či je v  Slovenskej republike domáci investor, ktorý

je schopný  kúpiť  rozhodujúci podiel - obmedzím to na jednu

jedinú banku, Všeobecnú úverovú  banku -, ktorý zároveň bude

schopný dovybaviť túto banku  kapitálovo, a po tretie, ktorý

bude schopný poskytnúť chýbajúce prostriedky na reštruktura-

lizáciu úverového portfólia, o ktoré by sa rozšírili rezervy

a oprávky.

 

     Dovoľte mi  malý prepočet. Škoda, že  tu nemáme tabuľu,

rada by  som využila podobný postup,  ako využil pán premiér

v Slovenskej televízii, a vysvetlila vám to na tabuli. Hovo-

ríme o 50,8 % akcií VÚB, ktorých nominálna hodnota je zhruba

2 mld korún. Posledný rok maximálna  cena akcií VÚB na kapi-

tálovom trhu sa pohybovala na úrovni 2 340 Sk, minimálna ce-

na 851 Sk. Ak ste  pozorne  počúvali pána  premiéra, hovoril

o kúpnej cene  tohto podielu VÚB na  úrovni minimálnej ceny,

ktorá predstavovala 1,8 mld  korún. Hneď musím položiť otáz-

ku, prečo počíta s minimálnou cenou, keďže ide o predaj roz-

hodujúceho balíka, kde by som  bola presvedčená, že je možné

žiadať vyššie ceny, ako bola dosahovaná maximálna cena.

 

     Pri dosahovanej maximálnej cene tento balík predstavuje

4,8 mld  korún. Prosím, držme  sa niekde v  strede. Aktuálny

kurz sa pohybuje  okolo 1 670 Sk. To  znamená, aby sa predal

balík 50,8 % vo VÚB, investor  by musel mať k dispozícii 3,5

mld Sk. Koľko zdrojov by bolo potrebných na dovybavenie ban-

ky tak,  aby sa zvýšil  koeficient kapitálovej primeranosti,

tzv. Cookov koeficient na požadovaných  8 %? Keďže sa nezve-

rejňujú údaje  o rizikovo vážených  aktívach, iba odhadujem,

že ide  o niekoľko miliárd Sk:  horná hranica je až  9,5 mld

Sk. K  tomuto treba pripočítať  investičné zdroje, ktoré  sú

potrebné na ozdravenie úverového portfólia, t. j. na doplne-

nie prostriedkov,  ktoré sú vytvorené  v rezervách a  opráv-

kach. Dohromady - a nespochybňoval  to ani pán štátny tajom-

ník v našom výbore - len v prípade Všeobecnej úverovej banky

by sme museli  mať investora, ktorý by mal  k dispozícii asi

20 mld korún.

 

     Chcem  položiť otázku,  či skutočne  existuje slovenský

investor, ktorý  má k dispozícii  takéto zdroje. V  ostatnom

čase zdanlivo nastal určitý obrat v postoji vlády: vláda ús-

tami  pána premiéra  pripustila možnosť  vstupu zahraničných

investorov do týchto finančných inštitúcií.

 

     Vážení, len si zalistujte trošku  v pamäti v roku 1994,

keď ste  hrubo obviňovali vtedajšiu vládu,  že chce odpredať

finančné inštitúcie do  zahraničia, ohroziť vklady obyvateľ-

stva atď. Dobre, že sa  nehovorilo o vlastizrade. Nič sa ne-

udialo. O dva roky neskôr  hodláte pristúpiť k takémuto rie-

šeniu. Nechcem sa zaoberať reálnou možnosťou alebo nemožnos-

ťou vstupu zahraničných investorov,  ich užitočnosťou či ne-

užitočnosťou, chcem však poukázať na  to, že v danom prípade

skutočne nejde o nič inšie ako o blufovanie.

 

     Pred  niekoľkými mesiacmi  sme mali  možnosť vypočuť si

názor pána premiéra, ale aj názor tu nesediaceho podpredsedu

Národnej rady pána Húsku,  ktorí veľmi jednoznačne upozorňo-

vali na  to, že nie je  možné dovoliť zahraničným investorom

vstúpiť  do týchto  finančných inštitúcií.  Dôvod bol  veľmi

jednoduchý.  Je zrejmé,  že zahraniční  investori by žiadali

predovšetkým audit renomovanej zahraničnej firmy a nie audit

"predom"  vybranej  spoločnosti  (nechcem  to tu rozvádzať),

ktorá robí  audity vo všetkých  finančných inštitúciách s ú-

časťou štátu, a, samozrejme, na  základe tohto auditu by mu-

seli pristupovať k niektorým opatreniam. Začali by tvrdo vy-

máhať  dlhy voči  nim, začali  by realizovať  záložné právo,

mnohé podniky by dali do  konkurzu. Nepochybne by sa tým na-

rušili privatizačné  vzťahy, ktoré táto  vláda s takou  sta-

rostlivosťou dva a pol roka vytvárala. Došlo by teda k znač-

ným  zmenám vlastníckych  vzťahov. Som  presvedčená, že táto

vládna koalícia sa nesnažila dva a pol roka preto, aby umož-

nila zahraničným investorom niečo takéto urobiť.

 

     Okrem iného by som chcela ešte doplniť, že sa pripravu-

je zákon  o revitalizácii. Možno  ho vláda stiahne,  lebo aj

legislatívna rada poukázala na to, že je v rozpore s Ústavou

Slovenskej republiky v  niekoľkých bodoch. Zatiaľ vychádzame

z toho, že ho máme na svojich laviciach. Zákon o revitalizá-

cii predpokladá, že bude  vytvorená komisia z piatich ekono-

mických  ministrov,  z guvernéra  Národnej  banky Slovenska,

z viceprezidentov Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej spo-

riteľne, Investičnej a rozvojovej banky a dokonca Slovenskej

poisťovne, čo neviem celkom  pochopiť prečo. Táto komisia by

mala  určovať,  ktoré  úvery,  v  ktorých  podnikoch sa budú

rôznymi formami reštrukturalizovať. Chcem položiť otázku, či

by ste vedeli prinútiť  nejakého zahraničného investora rea-

lizovať rozhodnutie takejto komisie.  Chcela som tým ukázať,

že  vystúpenie  pána  premiéra  v  tom  smere,  keď uvažoval

o umožnení vstupu zahraničných investorov do týchto inštitú-

cií, je veľmi nedôveryhodné. Otázka nedôveryhodnosti je kľú-

čová, prečo  sme prišli s týmto  zákonom. Je to nedôveryhod-

nosť celého  privatizačného procesu od  decembra 1994, resp.

januára 1995  dodnes a je to  nedôveryhodnosť predsedu vlády

ako osoby.

 

     Dodnes nevieme, kto je  vlastne vlastníkom Nafty Gbely,

dodnes nevieme,  kto je vlastníkom  Piešťanských kúpeľov. Vy

sa nazdávate,  že môžeme súhlasiť,  že vlastníkom Všeobecnej

úverovej banky,  Investičnej a rozvojovej  banky, možno Slo-

venskej  sporiteľne, Slovenskej  poisťovne sa  stane rovnako

anonymný subjekt? Sme svedkami  toho, že sa obchádza bankový

zákon. Ako je možné, že dnes v Investičnej a rozvojovej ban-

ke rozhodujúce funkcie v orgánoch spoločnosti držia v rukách

VSŽ? Ako  je to možné?  V niektorých slovenských  finančných

inštitúciách  sú vlastníci,  ktorí nie  sú doveryhodní.  Ako

príklad uvediem  Poštovú banku -  od večera do  rána vznikla

istá malá  "eseročka" TECTUM so  sídlom v Banskej  Bystrici,

ktorá poľahky získala 130-miliónový úver na to, aby financo-

vala svoj  14,99-percentný podiel v Poštovej  banke. A to je

vlastne  aj otázka,  kto je  zodpovedný za  súčasnú situáciu

v bankovom sektore.  Nie všetky zlé úvery  sa môžu zhodiť na

plecia  pred  rokom  1989.  Slovenská  sporiteľňa pred rokom

1989  neposkytovala žiadne  úvery, vyjmúc  úvery obyvateľom.

Všetky jej zlé úvery vznikli od roku 1993, resp. 1991: sú to

predovšetkým privatizačné úvery a úvery, ktoré boli poskyto-

vané na základe rôznych politicky podfarbených odporúčaní.

 

     Nedávno sa objavilo v tlači,  že VTV údajne dlhuje Vše-

obecnej úverovej  banke 800 mil. Sk.  Prosím vás, naozaj VTV

niekedy vráti týchto 800 miliónov Všeobecnej úverovej banke?

Myslím, že  by bolo potrebné,  aby sme si  konečne ujasnili,

kto nesie  zodpovednosť za súčasný stav  v kľúčových finanč-

ných inštitúciách.

 

     V našom výbore pán predseda výboru navrhol, že je možné

postupovať inak, zákon neprijať, a vláda, resp. premiér uro-

bí verejný  prísľub, že tieto finančné  inštitúcie sa nebudú

privatizovať. Nechcem to rozvádzať, chcem len uviesť, že jún

1996 stačil.

 

     Chcem upozorniť ešte na jednu  vec. Často sa ešte stále

v rozpore s nálezom Ústavného  súdu Slovenskej republiky ho-

vorí o tom, že privatizačné rozhodnutia pripraví Fond národ-

ného majetku. Myslím  si, že už konečne dôjde  k náprave sú-

časného stavu a bude sa  novelizovať zákon číslo 92/1991 Zb.

Chcela by som upozorniť, že Fond národného majetku koná pro-

tizákonne, keď využíva svojvoľne § 25 ods. 8 zákona o veľkej

privatizácii. Aj to bude mať raz určite svoje dozvuky.

 

 

 

     Na záver  mi dovoľte vysloviť isté  presvedčenie, že ak

vláda naozaj chystá  privatizáciu týchto finančných inštitú-

cií, nemôže  ich predať za  trhovú cenu, nemôže  ich dokonca

predať  ani za  nominálnu cenu,  pretože takýto  investor na

Slovensku neexistuje. Snažila som sa zdôvodniť, prečo nie je

možné  ani predať  väčší balík,  ktorý jediný  má cenu aspoň

10-15 %, zahraničnému  investorovi. Jediné východisko, ktoré

vláda má,  ak bude chcieť v  tomto pokračovať, odpredať prí-

slušné finančné inštitúcie hlboko pod cenu, tak ako to vtip-

ne  povedal môj  kolega vo  výbore, akejsi  Tretej obchodnej

spoločnosti. Pod toto sa určite nepodpíšeme.

 

     Na záver by som chcela povedať stanovisko klubu Spoloč-

nej voľby. Budeme hlasovať za  pôvodný zákon. Ak však vládna

koalícia nebude ochotná prijať  pôvodný zákon a zákon nebude

vôbec  prijatý  alebo  bude prijatý  s pozmeňujúcim  návrhom

vlády, navrhujem toto uznesenie Národnej rady Slovenskej re-

publiky. Návrh  uznesenia, prirodzene, odovzdám  aj písomne.

Navrhujem ho  v dvoch alternatívach  a v každej  alternatíve

s určitou podalternatívou. Vysvetlím, v  čom sa tieto alter-

natívy odlišujú.  Odlišujú sa v tom,  že v prvej alternatíve

Národná rada žiada vládu  Slovenskej republiky predložiť Ná-

rodnej  rade  Slovenskej   republiky  zákon  o  privatizácii

a v závislosti od toho, ako prebehne hlasovanie: alternatíva

1a: VÚB, a. s., IRB, a. s.,  alternatíva 1b: Slovenskej spo-

riteľne, Slovenskej poisťovne, VÚB a IRB.

 

     Alternatíva 2. Ak  nebudete ochotní podporiť uznesenie,

ktorým by  sme zaviazali vládu pripraviť  zákon o privatizá-

cii, prosím, aby ste podporili - ak to bude nevyhnutné - al-

ternatívu 2.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky predložiť výboru pre hospodárstvo, privatizá-

ciu  a  podnikanie,  výboru  pre  financie,  rozpočet a menu

a ústavnoprávnemu  výboru koncepciu  privatizácie a privati-

začné projekty a znovu alternatívne: VÚB, IRB, alebo Sloven-

skej sporiteľne, Slovenskej poisťovne, VÚB a IRB.

 

     Už veľmi stručne, lebo nechcem naťahovať čas, zdôvodne-

nie tohto návrhu.

 

     V roku 1986 sa  francúzska vláda rozhodla sprivatizovať

65 podnikov. Boli  to všetko  podniky  strategického významu

a rozhodujúci počet medzi nimi predstavovali banky. Vláda to

riešila zákonom.  Riešila to zákonom takým  spôsobom, aby sa

maximalizovali príjmy z týchto predajov, aby ponechali tieto

inštitúcie pod národnou kontrolou, aby sa uchránili pred po-

kusmi prebrať ich pod kontrolu odporujúcu záujmom týchto in-

štitúcií a  aby sa zachovali  finančné podniky nezávisle  od

svojich majiteľov,  a nie pod  kontrolou jedinej francúzskej

skupiny.  Vytvorila sa  predstava tzv.  tvrdého jadra. Tento

prístup predpokladal (uskutočnil sa  nielen v roku 1986, ale

opakovane aj v roku 1993), že maximálny podiel každej skupi-

ny alebo osoby predstavoval 33 %, v skutočnosti to bolo však

10 %,  a cieľom bolo,  aby sa rozložili  vlastnícke práva na

3 až 4  kapitálové skupiny, ktoré  spolu vytvárali kontrolný

balík 30 až 40 %. Zvyšok  akcií bol ponúknutý na predaj bež-

ným spôsobom na kapitálovom trhu. Zásadnou požiadavkou bolo,

aby nebol jeden vlastník, ktorý by vlastnil kontrolný balík,

aby sa tento vlastník zaviazal,  že si ponechá akcie dlhodo-

bo, že ich nepredá alebo nevymení iným spôsobom, aby neohro-

zil tzv. tvrdé jadro, a  že bude ochraňovať pred inými záuj-

mami vytvorenie kontrolného balíka v podniku. Cieľom takého-

to prístupu bolo, aby sa zabezpečila ochrana a stabilita fi-

nančnej inštitúcie,  aby sa vytvorili trvalé  a pevné vlast-

nícke  vzťahy a  aby sa  vytvorila taká  skupina vlastníkov,

ktorá sa bude usilovať uchovať identitu príslušného podniku.

 

     Nachádzame sa  v transformačnom procese.  Prijatie prí-

slušných  zákonov  v  Národnej  rade  by  nebolo  v  rozpore

s transformačným procesom. O to skôr, keď máme príklady ana-

logického riešenia aj z krajín, kde  už majú desiatky, možno

aj viac rokov vybudované trhové hospodárstvo.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, ako  som konštatoval,

nemám žiadne  iné písomné prihlášky, preto  sa pýtam, kto sa

chce  ešte prihlásiť  do rozpravy.  Sú to  tí páni poslanci,

ktorí sú  na tabuli. Áno?  Čiže pán poslanec  Dzurinda a pán

poslanec Černák. Ak už nikto viac, uzatváram možnosť prihlá-

siť sa do rozpravy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     dámy a páni,

 

     v prvom rade by som  krátko reagoval na úvodné vystúpe-

nie pána podpredsedu vlády, ale aj na stanovisko vlády, kto-

ré nám  bolo doručené na rokovanie,  kde sa uvádza v  bode 3

to, čo aj dnes pán podpredseda vlády povedal, a síce: v prí-

pade, že by predmetná novela  zákona nadobudla právoplatnosť

a ministerstvo financií by sa stalo vlastníkom akcií v prís-

lušných  bankách, nemohlo  by skupovať  napríklad štátne po-

kladničné poukážky alebo cenné papiere napríklad na vykrýva-

nie dlhov štátneho rozpočtu.

 

 

     Chcel by  som vás upozorniť, pán  podpredseda vlády, že

zákon o strategických podnikoch v §  4 v odseku 2 hovorí, že

v akciových spoločnostiach s trvalou alebo dočasnou majetko-

vou účasťou  fondu, uvedených v § 3, fond  na základe zmluvy

prevedie do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona výkon práv

a povinností  akcionára na  ústredný orgán.  Teda výkon práv

a povinností, nie majetok. Majetok zostane vo Fonde národné-

ho majetku, a preto  tak ako doteraz nič nebude brániť týmto

bankám  aj naďalej  kupovať štátne  pokladničné poukážky  na

krytie dlhu štátneho rozpočtu.

 

     Dámy  a  páni,  privatizácia  na  Slovensku  je vskutku

zvláštny proces. Zvláštny a krátky. Jeho základnou charakte-

ristikou je predaj majetku alebo akcií obchodných spoločnos-

tí za zlomok ich ceny tým, ktorí vlastnia patričnú stranícku

legitimáciu. Zároveň je to úprava  zákonov tak, aby sa novým

verným podnikateľom  - mečiarovcom čo  najlepšie a najľahšie

gazdovalo.  Najlepším  reprezentantom  takejto  rabovačky je

Nafta Gbely. Hodnota predávaných akcií bola 3,2 mld Sk. Tie-

to akcie ste predali, koaličníci, za 0,5 mld Sk. Ročný čistý

zisk Nafty Gbely v roku 1996 bol 520 mil. Sk. Teda balík ak-

cií mohol  byť splatený z  ročného zisku. Otázka  stojí tak,

kto si podelí zisk z tohto  roku, v roku 1997. Kto si podelí

stovky miliónov korún čistého zisku?

 

     Podpredseda Združenia robotníkov Slovenska pán Gavorník

hovorí: "Za niektorými privatizovanými podnikmi stoja aj vy-

soko postavení politici." Alebo si zoberme majetok Fondu ná-

rodného  majetku.  Ako  s  ním  narábate, vážení koaličníci?

Príkladom  sú byty  Fondu národného  majetku. Namiesto toho,

aby ste ich predali za  trhovú hodnotu a získané peniaze po-

užili na  stavbu sociálnych bytov, dávate  tieto byty svojim

ministrom, štátnym tajomníkom, papalášom Fondu národného ma-

jetku za zlomok ceny týchto bytov.

 

 

     Hovorím o  tom, že privatizácia  na Slovensku a  príjmy

z tejto  privatizácie neslúžia  ani ľudu  tejto krajiny, ani

rozvoju fabrík  či ekonomiky ako celku, ale úzkej vrstve po-

litikov a ich mecenášom.  Toto je politický rámec privatizá-

cie Slovenskej republiky.

 

     V takomto  prostredí slovenskej privatizácie  prišla po

novom roku  1997 na pretras  opäť téma privatizácie  sloven-

ských bánk a Slovenskej poisťovne.  Tak ako pred vyše rokom,

ani  teraz vláda  nepredložila ani  jedinú stránku koncepcie

slovenských  peňažných  ústavov  alebo  ich ozdravenia. Opäť

chce  predávať  akcie  slovenských  peňažných ústavov. Jeden

rozdiel  oproti vlaňajšku  tu však  predsa len  je. Predseda

vlády vyzýva opozíciu, aby  nominovala svojich kandidátov na

bankový privatizačný koláč. Akoby  premiér hovoril: "Keď sme

doteraz  rabovali my,  siahnite si  teraz aj  vy. Veď predsa

všetci sme rovnakí, čo by sme sa teda nepodelili."

 

     Druhý  rozdiel oproti  vlaňajšku je  ten, že  kým vlani

privatizáciu  peňažných ústavov  blokovala Slovenská národná

strana, teraz jej bránilo Združenie robotníkov Slovenska. Až

dosiaľ. Dnes sa však  zdá, že Združenie robotníkov Slovenska

je náchylné na kompromis  - blokovať privatizáciu Slovenskej

sporiteľne  a  Slovenskej  poisťovne,  ale Všeobecnú úverovú

banku a IRB už privatizovať. Je to výrazný posun v stanovis-

ku ZRS.  Na toto konštatovanie mám  prinajmenšom tri dôvody.

Ten prvý dôvod je stanovisko  vlády, v ktorej má ZRS svojich

ministrov. Tým druhým je hlasovanie  kolegyne za ZRS v našom

výbore a tým tretím  verejné vyjadrenia lídrov Združenia ro-

botníkov Slovenska, predovšetkým jeho predsedu pána Ľuptáka.

 

     Ešte  3.  februára  1997  predseda Združenia robotníkov

Slovenska  Ján Ľupták  pre Nový  čas hovorí:  "Vo Všeobecnej

úverovej  banke má  štát ešte  17 %,  to by mu malo zostať."

Koniec  citátu. 13. februára (o 9 dní neskôr) pán Ľupták pre

SME hovorí: "Chceme, aby sa s  akciami IRB a VÚB nemohlo ma-

nipulovať, podporíme akýkoľvek takýto zákon, lebo sme to ma-

li vo volebnom programe."

 

     Dňa  24. februára  pán Ľupták  ešte hovorí  pre Pravdu:

"Opäť budeme proti privatizácii peňažných ústavov aj za cenu

rizika,  že  dôjde  k   rozpadu  súčasnej  vládnej  koalície

a k predčasným  parlamentným voľbám." Ale dňa  7. marca 1997

pre Nový čas  už pán Ľupták hovorí trochu  ináč, citát: "Pri

privatizácii VÚB a IRB  by stačilo vykonať hĺbkovú kontrolu,

zistiť, komu sa dávali nedobytné úvery,  ako a za čo a potom

by  ZRS nemalo  v podstate  nič voči  ich privatizácii." Pán

Ľupták teda už nechce brániť privatizácii VÚB a IRB, už chce

opäť iba kontrolovať. V tejto polohe sa cíti najlepšie. Zis-

ťovať a kontrolovať. Nuž ale čo chcete kontrolovať, pán Ľup-

ták, keď už všetko viete?

 

     Pán Ľupták pre Pravdu dňa 27. februára totiž hovorí to-

to, citát:  "Nechceme rozbiť koalíciu, ale  v niektorých ve-

ciach nemôžeme  ustupovať. Trváme na  tom, aby do  bánk išla

kontrola. Ak sa koalícia  rozpadne, otvorene poviem o podvo-

doch a o tom, kto je za nimi." Koniec citátu.

 

     Tak čo chcete zisťovať, pán  Ľupták, keď už všetko vie-

te?  Prečo chcete  hovoriť o  podvodoch, až  keď sa koalícia

rozpadne? Keď ste vo vláde,  tak podvod nie je podvod? Nedo-

púšťate sa  náhodou trestného činu, keď  kryjete podvody? Čo

vám dávajú za to, že kryjete podvody, pán Ľupták?

 

     Vážený pán  predseda Združenia robotníkov Slovenska, vy

ste ostro proti privatizácii Slovenskej sporiteľne a Sloven-

skej poisťovne. Prečo? Myslím, že  z obáv o peniaze občanov.

Pri  tej príležitosti  vám oznamujem,  že Všeobecná  úverová

banka - a  to je informácia pre všetkých  - podniká s veľkou

časťou peňazí Slovenskej  sporiteľne. Inými slovami: výrazné

depozitá  a úložky  Slovenskej sporiteľne  sú vo  Všeobecnej

úverovej banke. Odhadujem, že minimálne 50 mld Sk primárnych

depozít, vkladov občanov v Slovenskej sporiteľni predstavuje

táto úložka vo Všeobecnej  úverovej banke. Ak dopadne priva-

tizácia VÚB zle, ohrozí to  teda aj úspory občanov v Sloven-

skej sporiteľni. Podobný je  vzťah aj medzi Slovenskou pois-

ťovňou a Investičnou rozvojovou  bankou. Odhadujem, že mini-

málne  18 mld  Sk poistných  peňazí zo  Slovenskej poisťovne

predstavuje úložka v Investičnej  a rozvojovej banke. Priva-

tizáciu Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne na jed-

nej strane a  VÚB a IRB na druhej  strane teda nemožno posu-

dzovať oddelene.

 

     Vážení prítomní, v stanovisku  vlády k návrhu zákona sa

píše, že  výbor OECD pre  finančný trh na  zasadaní 17. júna

1996 prijal uznesenie, že pokiaľ nebude prijaté a realizova-

né pevné politické rozhodnutie  vo vzťahu k reštrukturalizá-

cii portfólia zlých úverov rozhodujúcich  bánk, ako aj k ich

privatizácii,  nie je  možné poskytnúť  priaznivé hodnotenie

životaschopnosti a stability bankového systému na Slovensku.

Pýtam sa  teda pána podpredsedu vlády:  Prijala vláda takéto

politické  rozhodnutie? Kedy  vláda rokovala  o privatizácii

slovenských peňažných ústavov? Aké  číslo má príslušné uzne-

senie vlády, ktorým vláda rozhodla o reštrukturalizácii úve-

rového portfólia  bánk a privatizácii  slovenských peňažných

ústavov? A propos, pán premiér sa vyhrážal spájaním hlasova-

nia o pozmeňujúcom  návrhu, ktorým  budú vylúčené Investičná

a rozvojová banka a Všeobecná  úverová banka z privatizácie,

s hlasovaním o  dôvere vláde. Dnes  však na rokovanie  vôbec

neprišiel. Aj to o niečom svedčí.

 

     A do tretice ešte jeden  posun v správaní sa vlády voči

privatizácii  bánk. Predseda  vlády začal  privatizáciu bánk

vášnivo obhajovať. Je taký  vynachádzavý, že hovorí - krátky

citát: "Občania,  nebojte sa, predmetom  privatizácie nie sú

vaše peniaze,  vaše vklady, iba inštitúcie,  ktoré tieto pe-

niaze spravujú."  My sme dnes mali  trošku dlhšiu obedňajšiu

prestávku, a tak som sa  zastavil v našom sídle na Žabotovej

ulici a dostal som jeden krátky list. Jeden odsek tohto lis-

tu hovorí:  "Vy, pán Dzurinda, v  diskusii v poslednú sobotu

o privatizácii  peňažných  ústavov  neviete  pochopiť  výrok

predsedu vlády "privatizuje sa  podnik, nie vklady,". Až ich

po privatizácii zoberie čert, to už nie je vec pána predsedu

HZDS. Privatizujú  sa továrne a  rôzne podniky, nie  ich za-

mestnanci. Tých postupne poprepúšťajú.  No a čo? Dostanú vy-

soké podpory  v nezamestnanosti, budú  si žiť lepšie  ako vo

Švajčiarsku." Koniec tohto listu.

 

     Dámy  a páni,  poslanci Kresťanskodemokratického hnutia

hlasovali a budú opakovane hlasovať za novelu zákona o stra-

tegických  podnikoch v  pôvodnom tvare  preto, aby zabránili

hroziacemu politickému rozdávaniu akcií týchto peňažných ús-

tavov tak, ako sa to  dialo v doterajšom priebehu privatizá-

cie. Takáto nepripravená, nekvalifikovaná a politická priva-

tizácia by  bola ohrozením činnosti peňažných  ústavov a ich

klientov. Slovenské peňažné ústavy potrebujú ozdravenie. Do-

terajšie kroky vedúce k  privatizácii peňažných ústavov však

dokazujú, že zámerom vlády a HZDS, doteraz len s SNS, nie je

ozdravenie peňažných ústavov, ale predaj ich akcií. KDH uví-

ta  projekty  ozdravenia  slovenských  peňažných ústavov. Je

pripravené takéto projekty posúdiť a  v prípade, že si tieto

projekty získajú dôveru predovšetkým odbornej verejnosti, aj

ich podporiť. Ak súčasťou  týchto projektov bude aj privati-

zácia  týchto inštitúcií,  KDH bude  pripravené hlasovať  za

zrušenie blokácie ich privatizovania. Zrušenie účinnosti zá-

kona je  otázkou niekoľkých minút práce  a rokovania. Úspory

občanov v  peňažných ústavoch sú však  v drvivej väčšine vý-

sledkom ich celoživotného šetrenia a pred tým treba mať úctu

aj rešpekt.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ďalej  sa prihlásil pán  poslanec Černák. Nech

sa páči, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skôr ako  poviem pár  slov k stanovisku vlády, prípadne

k tomu, ako  ho obhajoval podpredseda vlády  pán Kozlík, do-

voľte  mi zamyslieť  sa nad  dvoma vecami,  ktoré pri debate

o privatizácii bánk odzneli. S úžasom som pozeral na televí-

ziu, kde  pán premiér dvakrát alebo  dokonca trikrát ďakoval

televízii za  to, že mu umožnila  vystúpiť, že prvýkrát môže

oficiálne prezentovať názory  na privatizáciu bánk: "Doteraz

som nemal príležitosť, ďakujem vám za šancu."

 

     Dámy a páni, keď pred  rokom v januári ohlásil premiér,

že do mesiaca budú  slovenské inštitúcie sprivatizované, dva

roky sa  opoziční poslanci a odborná  verejnosť snažili zis-

tiť, ako budú privatizované, aké  sú zámery, kto budú inves-

tori. Nebudem už hovoriť o tom, že tu pred vami všetkými som

osobne interpeloval  pána premiéra, aby  nám poslancom pove-

dal, ako asi vláda chce privatizovať. Veľmi lakonicky mi od-

povedal,  že privatizácia  nie je  v kompetencii  vlády, ale

Fondu národného  majetku, ergo, že  ho nemôžem interpelovať.

Pre zmienku, prosím, nepamätám si presne dátum, ale približ-

ne pred  dvoma mesiacmi, pred mesiacom  som zachytil verejné

vyjadrenie pani  kolegyne Schmögnerovej, že  vyzýva premiéra

na verejnú diskusiu o privatizácii  bánk. Spomínam si na in-

terpelácie kolegu Dzurindu, kolegyne Schmögnerovej.

 

 

     Príležitostí,  žiaľ, bolo  veľa, ale  asi nebola  chuť.

A prečo nebola chuť?  Ide o niečo, alebo nejde  o niečo? Ide

skutočne o  veľa, pretože banky, o  tom vám netreba hovoriť,

banky sú rozhodujúce pre stabilitu ekonomiky. Pán premiér už

v niekoľkých expozé povedal, ale, páni, o  čom to tu vlastne

hovoríte, však tu ide o pár percent Investičnej a rozvojovej

banky, to  je dokopy 350 miliónov,  vo Všeobecnej a úverovej

banke  ide  len  o doprivatizáciu,  a  vlastne  o nič nejde.

A normálny smrteľník, robotník v  Starej Ľubovni, sa ma opý-

tal: A prečo je potom pán premiér ochotný položiť premiérske

kreslo na váhy takéhoto zákona, keď o nič nejde?

 

     Takže nejde  o doprivatizáciu, nejde o  pár percent ak-

cií, ktoré sú v držbe Fondu národného majetku, ale ide o to,

kto a ako ovládne slovenskú ekonomiku. Či si udrží vláda in-

gerenciu  na to,  aby mohla  tieto procesy  riadiť, alebo či

tieto procesy dostanú do rúk tí, ktorí už veľkú časť sloven-

ských  podnikov sprivatizovali.  Ešte sa  k tomu  v rozprave

vrátim, ale  boli mi veľmi sympatické  vyjadrenia ZRS, ktoré

hovorili, prijmime zákon o tom, nech sa odhalia všetci skry-

tí  vlastníci, nech  vyplávajú na  povrch všetky špinavosti.

Konzultoval som s opozičnými partnermi, sme pripravení kedy-

koľvek spolupracovať na takomto návrhu zákona a podporiť ho.

Pretože, musíte  to sledovať aj vy,  mafia si vyrovnáva účty

za bieleho  dňa - ekonomické  vydieranie, výbuchy v  autách,

nečistá tieňová hra, veľké peniaze popod stôl, prakticky ma-

lé peniaze, ktoré idú do štátneho rozpočtu, - to je začiatok

konca. Treba  to preťať a  podporíme všetky kroky,  ktoré to

pretnú. Ale držať ruku na  tepne je riadiť proces privatizá-

cie bánk. A o tom hovorila OECD, keď hovorila o transparent-

nosti privatizácie. Takže toľko na úvod.

 

     Dovoľte  mi  povedať,  pán  podpredseda  Kozlík hovoril

o zastavení transformačného procesu, o ohrození efektívnosti

transformácie  bankového sektora,  o spochybnení  politickej

vôle  o privatizácii  a ešte veľa  ďalších  slov a žasol som

tak, ako som žasol včera vo výboroch, keď pán Stanek, štátny

tajomník, obhajoval stanovisko vlády.

 

     Vážený pán podpredseda Kozlík,  okrem toho, že pán Sta-

nek dlho a zbytočne veľa hovorí, tak nás strašil, že ak ten-

to  zákon nebude  odsúhlasený, tak  slovenské banky  ovládne

narkomafia, špinavé  peniaze (tí, ktorí  boli vo výbore  pre

financie, rozpočet a menu, to môžu  potvrdiť) - a že to bude

proste horor.  Načo vôbec držíte  takého štátneho tajomníka,

ktorý nevie  o tom, že tu  je zákon, ktorým sa  majú špinavé

prostriedky   odhaľovať,  že   konkrétne  vaše  ministerstvo

a vládna exekutíva má nielen prostriedky, ale dokonca povin-

nosť bojovať proti takýmto praktikám?

 

     Teraz veľmi stručne k stanovisku vlády.

 

     Médiami, diskusiou, televíziou prebehli  reči o tom, že

neprivatizácia, zmrazenie  privatizácie, zastavenie privati-

zácie. Dovoľte mi,  aby som spresnil termín. Toto  je v sku-

točnosti odklad privatizácie podielov, ktoré sú vo Fonde ná-

rodného majetku.  Tento zákon nezabraňuje  tomu, aby prišiel

do bánk  investor, aby prebehol proces,  na ktorom sa zhodnú

ekonómovia od tej  strany až po tú stranu,  aby prebehla re-

štrukturalizácia úverového portfólia, aby prebehla revitali-

zácia, aby prebehlo ozdravenie  a následne aj kapitálové po-

silnenie bánk. Čo bráni tomu, aby sa banky kapitálovo posil-

nili? Pretože  takto sa pokojne môže  Fond národného majetku

dostať do minority v niektorej banke.

 

     Ale  použijem jeden  triviálny príklad.  Mám, povedzme,

maličký dom s tromi, štyrmi izbami a niekto sa mi tam tlačí:

Máš tam dve izby zbytočné, pusť ma tam. Pustím ho, možno za-

darmo, možno  neurobím dobrú dohodu, bude  tam a o chvíľočku

ma začne  vytláčať, o chvíľočku začne  v mojom dome rozkazo-

vať. Ale ja mu poviem:  Priateľu, máš peniaze, zober si ich,

strechu rozober a postav  si tam riadne trojizbový, štvoriz-

bový a možno, že aj šesťizbový  byt. Veď máš peniaze, mne to

prekážať nebude. Budeme mať spolu kde bývať a bude to výhod-

né pre obidvoch. Ak solventný  investor má peniaze, nech na-

vršuje kapitál. Budú to  "cash peniaze", nebudú to politické

dohody, nebude rozhodnuté, že tamten  dostane za toľko a ta-

káto  je cena  a taká  je cena,  ale legálne, transparentným

spôsobom, vo  svete bežným, si svoj  podiel v našich finanč-

ných inštitúciách zabezpečí.

 

     Hovorilo sa o spochybnení zahraničnopolitickej orientá-

cie, hovorilo sa o tom, že  nás neprijme OECD, že s nami ne-

rokuje. Som presvedčený o pravom  opaku, lebo okrem toho, že

mnohých ľudí  poznám, tak poznám ich  stanoviská a veľmi ne-

transparentne pôsobili vyjadrenia pána Šestáka, keď hovoril,

že zatiaľ ešte  neuvedie, s kým rokoval, ale  že to bolo cez

také a také  rokovanie a že situácia je  takáto. Pred rokom,

keď prijímali Českú republiku za člena OECD, premiér sloven-

skej vlády  povedal, že OECD  je diskusný klub  a že z  toho

klubu nevyplývajú pre Slovensko  žiadne záväzky, ani výhody,

ani  nevýhody, a  zrazu sa  ten vstup  prehnane medializuje,

propaguje.  Naše spochybňovanie  vstupu Slovenskej republiky

do NATO  oveľa viac poškodí ekonomické  záujmy Slovenska ako

odloženie privatizácie podielov bánk,  ktoré sú vo Fonde ná-

rodného majetku.

 

     Už som  o tom hovoril a  znovu veľmi stručne zopakujem.

Bolo potrebné verejne, dlho a v čo najširšom fóre diskutovať

o revitalizácii bánk, o tom, ako ich ozdraviť, posilniť. Ta-

kéto procesy prebiehali v Maďarsku, Poľsku, Českej republike

veľmi priehľadne, transparentne, robili sa konferencie, hľa-

dal sa najlepší model. Znovu opakujem, že tento zákon je zá-

kon, ktorý  otvára priestor na profesijný  postup v bankách,

aby sa zabránilo nejakým kuloárovým rokovaniam, lobbistickým

záujmom a  lobbistickým rozhodnutiam, ale  aby sa priehľadne

hľadali také cesty, ktoré  slovenskému bankovému sektoru po-

môžu.

 

     Veľmi zle na mňa zapôsobilo v stanovisku vlády vyjadre-

nie, že týmto spôsobom  odloženia privatizácie bude spochyb-

nená, dokonca  znemožnená dlhopisová metóda a  stratí sa jej

sociálny rozmer. Podiel, ktorý je v Investičnej a rozvojovej

banke, odhadol premiér na 350 miliónov korún. Dlhopisová me-

tóda potrebuje 35 mld korún. Podľa jednoduchých prepočtov je

to 1 %. Dámy a páni,  ak jedno percento, eventuálne s podie-

lom vo VÚB  možno 10 %, ohrozí stabilitu  nejakej metódy, no

tak prečo  vláda išla do  tej metódy? Prečo  sa rozhodla od-

škodniť občanov  smiešnymi desiatimi tisícami  a dokonca ani

na tie nemá, a ak náhodou vypadne z rozpočtu fondu maličičká

časť, tak sa hovorí, že  všetko je to ohrozené. Neberiem ta-

kýto argument. Je spolitizovaný, účelovo vysvetľovaný a von-

koncom nebude mať na to vplyv.

 

     Je  tam jedno  zaujímavé stanovisko,  že takto  vlastne

banky, ktoré ostanú vo FNM, nebudú môcť pre konflikt záujmov

nakupovať štátne dlhopisy, štátne obligácie. Priatelia, kto-

rí ste tu  sedeli, keď sa odhlasúval zákon  o tom, že nebudú

zdaňované zisky zo štátnych  dlhopisov, čo sme vtedy hovori-

li? Komerčné banky nepôjdu do rizika, aby podporovali úvermi

malých a stredných podnikateľov,  ale otočia sa k bezprácnym

ziskom, dokonca k nezdaneným. A presne to sa stalo. Komerčné

banky vo  veľkých objemoch nakupujú  štátne dlhopisy a  malí

a strední podnikatelia, dokonca aj väčší podnikatelia plačú,

lebo nemôžu dostať úver. To  nie je negatívum. To bude pozi-

tívum.

 

     Ešte  mi dovoľte  zaujať stanovisko  k argumentu, ktorý

propagačne zaznel a o ktorom  sa dosť málo hovorí. Keď vláda

rozhodla o tom, že požiada  prezidenta, aby vrátil tento zá-

kon, hovorila, že rešpektuje  stanovisko Národnej banky Slo-

venska. Všetkými  médiami prebehlo: Národná  banka Slovenska

je za privatizáciu bánk. V  ten prvý večer som televíziu po-

zeral. Ale keď  som si otvoril noviny, tak  som si prečítal:

Národná banka Slovenska  je za privatizáciu, ale -  a za tým

"ale" bolo  - Slovenskú poisťovňu,  Slovenskú sporiteľňu ne-

privatizovať, vo VÚB udržať 34 %  a k IRB sa zatiaľ vyjadro-

vali ako k svojmu súperovi, s ktorým budú mať súd, zdržanli-

vo. Takže  Národná banka Slovenska,  ktorá doteraz má  veľkú

zásluhu na  dobrých makroekonomických výsledkoch,  má stano-

visko, ktoré je  veľmi blízke duchu tohto zákona  a ktoré by

bolo potrebné rešpektovať.

 

     Dovoľte mi však ísť ešte  o krôčik ďalej v mojom uvažo-

vaní.  Spomínate, hlasovali  ste za  rozpočet, niektorí áno,

niektorí nie, predvlani išli  nejaké prostriedky zo štátneho

rozpočtu na ozdravenie  bánk, aj tento rok išlo  čosi z roz-

počtu. V IRB zaplesali, keď Fond národného majetku v rozpoč-

te, za  ktorý niektorí z vás  hlasovali, prevzal garanciu za

mochovské  úvery (bolo to, myslím,  okolo 13 mld korún), tie

boli preklasifikované z neštandardných úverov na úvery štan-

dardné a banka dostala lepší rating. Hovorí sa o tom, že na-

še banky potrebujú  revitalizáciu, ozdravenie. Pravdepodobne

to  nepôjde bez  účasti štátneho  rozpočtu. A  položte si so

mnou  rečnícku otázku,  aký dôvod  bude mať  štát, aby pchal

štátne peniaze do súkromných bánk.  Má to logiku? Veď najprv

musí ísť ten proces ozdravenia,  najprv si to pekne vylieči-

me, zdvihneme cenu a  potom budeme eventuálne hľadať ženícha

alebo nevestu.

 

     V skrinkách  ste našli zákon  o revitalizácii podnikov.

Prečítajte si ho pozorne. Pozrite sa, koľko miliárd, ako ma-

jú banky  spolupracovať, kto všetko má  revitalizovať. Ak by

prešli skupinové záujmy sprivatizovať Všeobecnú úverovú ban-

ku a Investičnú  a rozvojovú banku, lebo sa  mi javí tak, že

politická vôľa v tom, že sporiteľnu a poisťovňu neprivatizo-

vať,  je jednoznačná  v tomto  parlamente, cez revitalizačný

balík sa kruh uzavrie. Tam  už nebudú potom zvýhodňovaní tí,

ktorí majú  v skutočnosti problémy,  tam sa už  nebudú pýtať

zamestnancov  konkrétnej  fabriky, či potrebujú  pár "šupov"

nato,  aby prekonali nejakú  krízu, aby sa  revitalizovali,

tam budú rozhodovať tí, ktorí tie banky budú mať v rukách.

 

     Takže z odborného hľadiska vás prosím, kolegyne a kole-

govia,  aby  ste  počúvali  na  obe  uši,  lebo každý vladár

a ústavný činiteľ svojím spôsobom rozhoduje a mal by počúvať

na obe  uši, aby ste  nepodporili požiadavky vlády,  aby ste

ich odmietli či už v  prvej alternatíve, alebo v druhej. Ako

ďalej postupovať, naznačila kolegyňa Schmögnerová. Aj ja som

hovoril, ako vidím veľmi  dobrú možnosť, že pred odborníkov,

pred OECD,  možno pred parlament  predložíme postupnosť kro-

kov,  takto budeme  postupovať v  bankovom sektore,  máme to

takto rozplánované a bude to prijaté.

 

     Hovorí sa o tom, že rok 2003 je ďaleko. Je skutočne ďa-

leko nato,  aby sa nechytráčilo na  úkor jednej alebo druhej

strany, aby sa politicky nedal zneužiť argument, ktorý v ku-

loároch medzi poslancami usilovne niektorí rozširujú, že te-

raz to chcú zaseknúť, aby  to potom oni mohli sprivatizovať,

ale aby sa hľadali iné cesty. Aby sa hľadali cesty kapitálo-

vého posilňovania, aby sa hľadali odborné cesty.

 

     Po tomto odbornom expozé  mi dovoľte ešte maličký výlet

aj do  politickej dimenzie tohto problému.  (Hlasy z pléna.)

Viete, musím povedať pravdu, že  teraz som tak trošku sledo-

val obrovský tlak, ktorý  bol vyvolávaný predovšetkým na ja-

zýček na váhach -  na poslancov Združenia robotníkov Sloven-

ska. Odvtedy,  ako pán premiér povedal - nedá sa  postupovať

tak, že s  niekým som zosobášený, a potom  si zahnem, keď mi

to vyhovuje -, odvtedy som sledoval, aké budú ďalšie verejné

vyjadrenia. Vyhlasujem,  že predstava o tom,  keď niekto ide

do koalície, na 100 % musí podporovať najsilnejšieho partne-

ra, je chiméra. Proti privatizácii bánk vystupovali odjakži-

va robotníci, majú to vo svojom programe. Možno sa im to ne-

podarilo dostať celkom do programového vyhlásenia vlády, ale

vždy  to hovorili  otvorene a  nezahli. Jednoznačne  tu bola

snaha chytráčiť na úkor menšieho  partnera a som rád, že za-

ujali také stanovisko, aké zaujali.

 

     Hovorí sa o tom, že  treba preveriť všetky banky. Pove-

dal som, že sme pripravení to podporiť, a úprimne vám poviem,

nech sa preveria  všetky banky. A ten, kto  tam robil špina-

vosti, to je jedno, či to robil za našej vlády, alebo za va-

šej, nech si to odpyká,  nech je verejne potrestaný, nech je

zavretý. Pripravíme,  podporíme, treba nájsť  odborné rieše-

nia.

 

     Ale prosím vás, celkom  posledný argument. Prečo sa ho-

vorí o Všeobecnej úverovej banke, o Investičnej a rozvojovej

banke? Lebo tu nejde o banku  ako takú, tu nejde ani v prin-

cípe o to, aby sa tam vedel presadiť ich názor. Sú to banky,

ktoré šli  masívne do prvej vlny  kupónovej privatizácie. Sú

to banky, ktoré dávali úvery,  ktoré dávali "repá" a vo svo-

jich portfóliách majú veľký podiel podnikov, ktoré sú lukra-

tívne a rozhodujúce. Takže ten,  kto sa dostane k týmto ban-

kám, dostane  sa takto vlastne  priamo alebo nepriamo  aj do

veľkej časti  slovenských podnikov. Či im  to bude užitočné,

alebo im to bude na škodu, zvážte sami.

 

     Bol som v skrutkárni Stará Ľubovňa. Chlap, ktorý ju vy-

tiahol z "brindy", chlap, ktorý  tam dal výrobný program, je

dnes výrobný riaditeľ a generálna riaditeľka je pani učiteľ-

ka,  ktorú tam  dosadila  Cassoviainvest  a ktorá  každý deň

dochádza z  Košíc a prvé jej  rozhodnutie bolo o tom,  že má

nepohodlné kreslo  a museli kúpiť nové.  Viete, ak sa takéto

pomery, ak sa takíto manažéri  začnú presadzovať v tých pod-

nikoch, v ktorých má podiel Všeobecná úverová banka a Inves-

tičná  a rozvojová  banka, určite  to neprospeje  slovenskej

ekonomike a  už vonkoncom to  neprospeje zamestnancom týchto

fabrík, ktorých by mali  všetci, nielen Združenie robotníkov

Slovenska, chrániť.

 

     Osobne  som presvedčený,  že tí,  ktorí za  tento zákon

hlasovali, sú schopní počúvať na obidve strany a tak ako po-

čúvali argumenty  pri prvom hlasovaní,  svoj názor nezmenili

a budú tak  hlasovať aj teraz  pri opakovanom hlasovaní.  Ja

osobne im v tom držím palce.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vystúpil posledný z ústne prihlásených poslan-

cov. Už len procedurálny návrh. (Ruch v pléne.)

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     S procedurálnym návrhom sa môžete prihlásiť kedykoľvek.

Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     myslím,  že  po  vystúpení  pána  Černáka  bude  vhodná

30-minútová prestávka na poradu klubov, aby sme to zvážili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Koľko, prosím?

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     30 minút.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Ešte procedurálny návrh - pán poslanec Borovský,

nech sa páči.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Pán predsedajúci, chcem  len podporiť žiadosť poslanec-

kého klubu HZDS - takisto žiadam prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Aj poslanecký klub Slovenskej národnej strany sa pripá-

ja a žiada 30-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  budeme  pokračovať.

K celej rozprave  by sa mal  vyjadriť podpredseda vlády  pán

Sergej Kozlík. Preto sa ho pýtam, či si žiada záverečné slo-

vo.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som predtým, než  zhrniem svoje stano-

visko aj ako zástupca vlády,  aby som reagoval najprv na vy-

stúpenia poslancov.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová  správne uvádzala, že OECD

má skutočne viac požiadaviek na pričleňujúce sa krajiny, než

je len privatizácia bánk.  Ale privatizácia bánk sa medziča-

som stala meritórnou požiadavkou.

 

     Doplnil  by som  ešte niektoré  vyjadrenia, ktoré  OECD

v tejto záležitosti mala, trebárs pán Pecchioli  4. februára

sa vyjadril, že zaradenie  bankového sektora do zákona číslo

192/1995 Z. z. a tým  vlastne jeho vyčlenenie z privatizácie

výrazne  oslabilo pozíciu  Slovenskej republiky.  Označil to

doslova  za nehodu.  Obdobne na  zasadnutí obchodného výboru

OECD 24. februára bolo  povedané, že  pre OECD je nepochopi-

teľné,  prečo  vláda  Slovenskej  republiky  nemá voľné ruky

v privatizácii a prečo  treba samotnú privatizáciu regulovať

týmto zákonom. Zastavenie  privatizácie bankových inštitúcií

do  konca roku  2003 s  veľkou pravdepodobnosťou  neprispeje

k ich ozdraveniu, čo sa, samozrejme, premietne do celej slo-

venskej ekonomiky.

 

     Podobne pán Pecchioli, predstaviteľ  sekretariátu OECD,

sa 27.  februára vyjadril, že  oba kroky, t.  j. rozhodnutie

vlády vrátiť prijatý zákon a nepodpísanie zákona prezidentom

republiky na žiadosť vlády,  komentovala OECD s uspokojením,

pán Pecchioli  uviedol, že ak by bol prijatý zákon podpísaný

a vyhlásený,  spôsobilo by  to pozícii  Slovenskej republiky

pri pristupovaní do OECD ohromné komplikácie.

 

     Posledné z  tých vyhlásení sú zo  správy zasadnutia ob-

chodného výboru OECD - predstaviteľ USA pri OECD  pán Weeks:

bez prijatia opravného  prostriedku vládou Slovenskej repub-

liky  by Spojené  štáty boli  znepokojené platnosťou  zákona

o oddialení privatizácie  bánk Slovenskej republiky  do roku

2003. Myslím, že netreba viac komentovať tieto vyjadrenia aj

postoj OECD k privatizácii bánk.

 

     Pani  poslankyňa položila  otázku, keby  Fond národného

majetku nepredával za 10 % cien, nedával úľavy na budúce in-

vestície a  lepšie vymáhal, mal by  dostatok prostriedkov aj

na potreby  štátneho rozpočtu a potreby uspokojenia  trebárs

dôchodcov v dlhopisovej privatizácii. Zvolili sme určitý mo-

del privatizácie,  ktorý sleduje cestu  a cieľ minimalizácie

spoločenských nákladov a  dôsledky zapojenia Fondu národného

majetku do rozpočtových vzťahov sa dnes veľmi tvrdo začínajú

prejavovať v  Českej republike, kde  za dva mesiace  už majú

rozpočtový deficit 7 mld korún  a prvý rok, v ktorom vlastne

neaplikujú  rozpočtové prostriedky  Fondu národného  majetku

v štátnom rozpočte. Za uplynulé tri  roky sa v Českej repub-

like vytvorili neprimerané sociálne očakávania a štátny roz-

počet bez  príspevkov Fondu národného  majetku, ktoré, samo-

zrejme, aj postupom privatizácie  raz vyschnú, nie je vstave

adaptovať sa na vyvolané  očakávania a výdavky štátneho roz-

počtu. V našom modeli  privatizácie hráme strednodobú až dl-

hodobú  stratégiu a  nehráme stratégiu  krátkodobých príjmov

alebo  ziskov. Vrátia  sa v  stredno-dlhodobej stratégii cez

daňové odvody,  cez zamestnanosť, cez vývoj  a cez konkuren-

cieschopnosť podnikov v nových vlastníckych podmienkach.

 

     Prečo  sa doteraz  nevyriešili vzťahy  fondov národného

majetku Českej republiky a  Slovenskej republiky. Pokiaľ ide

o Všeobecnú úverovú banku, Komerčnú banku, to je, vážené dá-

my, páni, otázka  nielen na súčasnú vládu, ale  aj na vládu,

ktorá bola  pred ňou, a vlády  pred ňou, pretože to  je pro-

blém, ktorý sa ťahá od roku 1993, a treba na to doriešiť je-

dinú  záležitosť, a  to  je  otázka prístupu  k privatizácii

týchto ústavov. Kým nie sú konané privatizačné kroky, tak je

veľmi  zložitá  aj  dohoda  medzi  fondmi  národného majetku

a vládami oboch republík.

 

     Pani Schmögnerová hovorila o akejsi  strate 4 až 10 mld

korún, veľmi som to nezachytil, z delenia federácie, neviem,

kde tie  čísla nabrala. Ale  naše najväčšie problémy,  čo sa

týka delenia  federálneho majetku, ani  nie sú z  roku 1993,

ale z podpisov niektorých  ministrov pána Moravčíka pod nie-

ktorými dokumentmi  z delenia federálneho  majetku - a  máme

s tým nekonečný rad problémov.

 

     Pokiaľ ide  o pána Dzurindu,  pán Dzurinda, dlhšie  som

vás v  parlamente nevidel, možno  ste boli v  zahraničí, ale

vláda  prerokúvala a  mala prerokovanú  koncepciu ozdravenia

bánk, pretože ste sa pýtali alebo ste konštatovali, že vláda

nepredložila žiadnu koncepciu  ozdravenia bánk. Vláda vypra-

covala,  prerokovala takúto  koncepciu, s  radom systémových

krokov.

 

     A  či rokovala  o privatizácii  bánk? Rokovala  v rámci

tejto  koncepcie,  pričom  privatizácia  bánk  je  jedným zo

štrukturálnych a  transformačných krokov, ktoré  sú súčasťou

systému ozdravenia bánk, samozrejme, s celým radom krokov na

ozdravenie  úverového  portfólia  bánk,  ale, samozrejme, aj

zlepšenia efektivity práce komerčných bánk.

 

     K pripomienkam pána poslanca Černáka. Štát nebude pchať

peniaze do bánk, pán poslanec Černák, to je hlboká neznalosť

problému. Štát bude a chce riešiť, aj táto vláda chce riešiť

opatrenia a prijímať nástroje,  ktoré vytvoria pre banky po-

dobné prostredie, aké majú  vyspelé západné krajiny. To zna-

mená,  že budeme  trebárs riešiť  otázku nezdaňovania tvorby

rezerv opravných položiek,  možnosti odpisovania nedobytných

pohľadávok  a ďalšie  nástroje, ktoré  v západných krajinách

bežne fungujú  a vytvárajú vlastne aj  priestor na kvalitné,

efektívne  fungovanie  bánk.  Takže  štátny  rozpočet nebude

pchať peniaze do bánk.

 

     Dovoľte  mi na  záver konštatovať,  že vláda  pokladala

a pokladá privatizáciu bánk za dôležitú súčasť transformácie

ekonomiky. Ale v žiadnom  prípade nie bezhlavo a nepremysle-

ne. Domnievam sa, že  bezhlavosť a nepremyslenosť nekvalifi-

kuje prácu vlády  a odráža sa to aj  na ekonomických výsled-

koch vlády, keď Slovenská  republika za dvaapolročného pôso-

benia tejto  vlády je na špičke  transformujúcich sa krajín,

a nikto  nespochybňuje ekonomické,  sociálne výsledky  tohto

štátu, najmä nie v zahraničí.

 

     Pokiaľ ide o bankový sektor, vláda vykonala pomerne ve-

ľa krokov  v tejto oblasti.  Dosiahli sme sprísnenie  režimu

práce bánk a  dohľadu nad nimi novelou zákona  o bankách, do

platnosti vstúpil zákon o  ochrane vkladov, so spätnou účin-

nosťou od  roku 1996 sme  v návrhu štátneho  rozpočtu  alebo

v prijatom štátnom rozpočte na rok 1997 oslobodili od zdaňo-

vania sankčné úroky z  neinkasovaných úrokov a vyčlenili sme

2 mld v štátnom rozpočte na riešenie portfólia bánk a ozdra-

venie podnikovej sféry ako previazaného systému. Pritom rie-

šime  mnoho problémov  komerčných bánk,  spomínaných veľkých

komerčných  bánk,  ktoré  nevznikli  za  tejto  vlády, ktoré

vznikli pred  rokom 1989 alebo v  rokoch malej privatizácie,

keď vo vláde sedeli viacerí tu prítomní opoziční poslanci.

 

     Dovoľte mi ďalej uviesť, že pozícia polosúkromných ale-

bo pološtátnych bánk, ak sa dlhodobo do roku 2003 nebude po-

zícia týchto bánk riešiť, tak môže byť veľmi oslabená a veľ-

mi vratká, lebo komerčné  banky, ktoré majú charakter nejas-

ných vlastníckych vzťahov, sčasti  štátne, sčasti už súkrom-

né, budú stáť proti silnému súkromnému sektoru. Je to zásad-

ný problém  aj strategických investorov, ak  som mal možnosť

o týchto  problémoch hovoriť,  či vo  Washingtone alebo  pri

svojej návšteve  v Londýne s členmi  a predstaviteľmi naprí-

klad britskej vlády.

 

     Keďže som citoval  vyjadrenia jednotlivých predstavite-

ľov OECD, vidím predlohu zákona, ktorú predkladá pán Černák,

ako  zarúbanie  cesty  Slovenska  do  OECD  a  predpokladám,

vychádza mi, že to je  vlastne základný cieľ tejto predlohy.

Kladiem to do priamej  protiváhy citovaným vyjadreniam pred-

staviteľov OECD. Táto pravda vypláva veľmi rýchlo na povrch,

lebo ak nedokážeme spriechodniť cestu do OECD, tak vo voleb-

ných programoch  v roku 1998  tie politické subjekty,  ktoré

budú v programoch mať  prístup Slovenskej republiky do OECD,

budú musieť rozkľučovať aj problém privatizácie bánk. A budú

musieť zaspievať pravdu o privatizácii bánk.

 

     Dovoľte mi povedať, nadväzne na to, že podľa mňa robíme

stabilnú a  koncepčnú hospodársku politiku,  že podobne bez-

hlavo nerobíme  ani opatrenia v  oblasti bánk. Spomínal  som

celý  rad opatrení  a  zákonov,  cez ktoré  riešime situáciu

v oblasti bankovníctva. Netajím a  myslím si, že tento názor

je správny, že treba  spájať proces transformácie a reštruk-

turalizácie. To, že robíme  tieto kroky systémovo, môžem do-

ložiť aj tým, že napriek  tomu, že máme existujúcu politickú

väčšinu,  prejavili sme  dostatok vôle  neprivatizovať banky

predtým, než nebudú pripravené adekvátne projekty, než nebu-

de pripravené  adekvátne prostredie a  než nebudú pripravené

predpoklady na konkrétne ozdravné procesy v bankách. Napriek

tomu, že je  tu politická väčšina a máme  na to aj príslušné

nástroje, nepristúpili sme dosiaľ k privatizácii bánk.

 

     Preto sa domnievam, že  koaličná vláda a koaličné poli-

tické strany  ani dosiaľ, ani v  budúcnosti nepotrebujú opo-

zičný obojok  v podobe navrhovaného  zákona o neprivatizácii

bánk. Myslím, že sme ukázali dostatok vôle na korektné sprá-

vanie sa  v tejto oblasti. V  politických rokovaniach, ktoré

sme  mali spolu  so Slovenskou  národnou stranou,  Roľníckou

stranou Slovenska a Združením robotníkov Slovenska, sme dali

politické  garancie  Združeniu  robotníkov  Slovenska  v tom

zmysle,  že bez ohľadu na to,  či tento  zákon bude prijatý,

nepristúpi sa do konca volebného obdobia k privatizácii Slo-

venskej poisťovne a Slovenskej sporiteľne. Dali sme politic-

ké garancie  na to, že prebehne  prísna kontrola príslušných

bánk  aj za  účasti ministerstva  financií, Najvyššieho kon-

trolného úradu, Národnej  banky. Privatizácia bude podliehať

politickej dohode, kde každý z partnerov môže vyjadriť svoju

vôľu s tým, že pokiaľ nebude do konca volebného obdobia, ne-

bude do konca volebného obdobia.

 

     Ale  nedeklarujeme tvrdo  voči medzinárodným  finančným

inštitúciám nezmyselné zastavenie  privatizácie bánk do roku

2003, pretože  to je ekonomický nezmysel.  Toto je a zostáva

politická  ponuka Združeniu  robotníkov Slovenska  a aj  pod

iniciatívou Združenia robotníkov  Slovenska vláda prijala vo

svojom  návrhu, ktorým  vracala tento  zákon parlamentu, va-

riant  druhý, ktorým  sa vynímajú  z privatizácie  Slovenská

sporiteľňa a Slovenská poisťovňa.  V tomto zmysle sme urobi-

li, domnievam  sa, ústretový krok aj  určitým politickým zá-

väzkom kolegov  poslancom zo Združenia  robotníkov Slovenska

a opakujem, stále platí politický záväzok, ktorý sme urobili

na spoločných koaličných stretnutiach v utorok aj dnešný deň.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovolil by som si požiadať  vás, aby ste v zmysle toho,

čo som povedal, podporili  vládny návrh, variant druhý, kto-

rým by sa vyňali z  privatizácie Slovenská sporiteľňa a Slo-

venská poisťovňa.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu podpredsedovi.

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si žiada záve-

rečné slovo. Pán spoločný spravodajca si nežiada slovo. Pro-

sím ho preto, aby pristúpil k uvádzaniu hlasovania na zákla-

de spoločnej  správy a potom podľa  predlohy vrátenej prezi-

dentom republiky.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán  predsedajúci, z rozpravy  nevyplynul žiaden

návrh. V spoločnej správe  Ústavnoprávny výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  odporúča Národnej rade  Slovenskej re-

publiky  pri  opätovnom  prerokúvaní  schváliť vrátený zákon

s pripomienkou,  ktorá  je  uvedená  v rozhodnutí prezidenta

Slovenskej  republiky  číslo  727/1997-80-15  z 26. februára

1997 o  vrátení zákona z  13. februára 1997,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  číslo 199/1995 Z. z. o zabezpečení  záujmov

štátu pri privatizácii  strategicky dôležitých štátnych pod-

nikov a akciových spoločností  v znení nálezu Ústavného súdu

Slovenskej  republiky  číslo  135/1996 Z. z. a  zákona číslo

214/1996 Z. z., takto:

 

     V článku I bod 3 znie - v § 2 sa za odsek 3 vkladá nový

odsek 4, ktorý znie:  "(4) Predmetom privatizácie nemôžu byť

akcie Slovenskej sporiteľne, akciovej spoločnosti, Bratisla-

va a Slovenskej poisťovne, akciovej spoločnosti, Bratislava,

ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. Usta-

novenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti."

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  hlasujeme

o zmene, ktorá je  v spoločnej správe a je  zhodná s návrhom

vráteným prezidentom republiky ako bod 2.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 147 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán  predsedajúci,  odporúčam,  aby  ste  dali hlasovať

o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci a pani  poslankyne, budeme hlasovať o zá-

kone ako celku aj s tým  návrhom, o ktorom sme hlasovali te-

raz.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hlasovali. Hlasujeme

o tom, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s člán-

kom 87 ods. 3 Ústavy  Slovenskej  republiky uvedený zákon po

opätovnom  prerokovaní schvaľuje  v znení,  ako bol  prijatý

13. februára 1997, v znení schválenej pripomienky.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila zákon,  ktorým sa mení a do-

pĺňa   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  číslo

192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností. (Potlesk.)

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, tým  sme program  25.

schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali...

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán  predseda,  v  rozprave  vystúpila  pani poslankyňa

Schmögnerová,  ktorá dala  návrh na  alternatívne uznesenie.

Keďže sa prijala zmena o neprivatizácii Slovenskej sporiteľ-

ne  a Slovenskej  poisťovne, prichádza  do úvahy alternatíva

1a. (Hlas podpredsedu Ľuptáka: Nie je dobre, nesúhlasím.) To

znamená, že pani Schmögnerová  navrhla tento návrh uznesenia

Národnej rady: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vlá-

du Slovenskej  republiky predložiť Národnej  rade Slovenskej

republiky zákon o privatizácii VÚB, a. s., a IRB, a. s."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Schmögnerovej.

 

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Chcela som len doplniť. Odznelo to veľmi

správne, ale je tam aj to,  že ak by toto neprešlo, potom by

som ešte prosila alternatívu 2a.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pardon. Pán predseda, ešte  raz zopakujem. Pani poslan-

kyňa Schmögnerová dala takýto návrh uznesenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky predložiť  Národnej rade Slovenskej republiky

zákon  o privatizácii,  v alternatíve  1 je  to VÚB,  a. s.,

a IRB, a. s." A ak tento  návrh neprejde, je tu druhá alter-

natíva. Odporúčam, aby ste dali o návrhu uznesenia hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová  svoj návrh spresnila. Bu-

deme hlasovať  o uznesení, ako ho  prečítal pán spravodajca.

Ak neprejde  toto uznesenie, potom budeme  hlasovať o druhej

alternatíve, ktorú tiež  predkladá pani poslankyňa Schmögne-

rová.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     To znamená, že budeme musieť hlasovať o druhej alterna-

tíve, ktorú tiež navrhla pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pani poslankyňa v druhej alternatíve navrhla toto uzne-

senie:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky koncepciu privatizácie  a privatizačné projekty VÚB,

a. s., a IRB, a. s."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to tak, pani poslankyňa? (Odpoveď zo sály.)

 

     Môžeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh prešiel. (Potlesk.)

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, kým  skončím schôdzu,

chcem požiadať všetkých členov  poslaneckého grémia, aby sme

sa stretli buď  dnes, teraz po schôdzi, alebo  zajtra o 9.00

hodine. Ak dnes, tak prosím o 17.20 hodine. Bude to stretnu-

tie kvôli budúcej schôdzi.

 

     Zapnite mikrofón pánu podpredsedovi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Chcem len povedať, že keď pán predseda predkladal návrh

a dal o celkovom zákone hlasovať, tak nepovedal "s prijatými

pozmeňujúcimi  návrhmi". Povedal:  "tak ako  bol prijatý  vo

februári". Žiadam vytiahnuť záznam,  takto to bolo povedané.

Takto to bolo povedané, vážení.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  pán  podpredseda,  ak  máte  pravdu,  na  budúcej

schôdzi budeme opakovane hlasovať.  Povedal som, že s pozme-

ňujúcimi návrhmi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Končím schôdzu a prosím  poslanecké grémium, aby sme sa

stretli.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  ešte oznam, že autobus

odchádza  hodinu po  skončení. Keďže  je poslanecké  grémium

a niektorí z  poslancov zrejme idú na  lietadlo, tak autobus

odíde 30 minút po skončení poslaneckého grémia. Grémium bude

trvať asi dvadsať minút. Alebo sa dohodnime, že autobus odí-

de o 17.45 hodine. Dobre?

 

 

     Budúca  schôdza  bude  v utorok  18. marca 1997 o 13.00

hodine  s tým, že  prílet  lietadla  je  určený  na pondelok

17.  marca s  odletom z  Košíc o  11.00  hodine  a z Popradu

o 11.40 hodine.

 

     Rokovanie schôdze sa skončilo o 16.10 hodine.